Článok I tohto zákona obsahuje nový zákon o odpadoch (zákon č. 79/2015 Z. z.), ktorý bol schválený 17. marca 2015, vyšiel v čiastke 27 a nadobudne účinnosť 1. januára 2016. Uvedený zákon zároveň zrušil starý zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015.

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Komentár prvej časti

Základné ustanovenia sa nazýva prvá časť nového zákona o odpadoch. Do prvej časti patria ustanovenia § 1 až § 6. Ustanovenie § 1 sa zaoberá predmetom úpravy tohto zákona. Ustanovenia § 2 až § 6 sa zaoberajú vymedzením základných pojmov. V tejto časti sú vysvetlené základné pojmy, s ktorými zákon o odpadoch vo svojom znení operuje. Patria sem najmä pojmy, ktoré sa týkajú hierarchie odpadového hospodárstva, cieľov a záväzných limitov odpadového hospodárstva, zariadení na nakladanie s odpadom, tiež týkajúce sa pôvodcu odpadu a osoby nakladajúcej s odpadom a nakladania, prípadne iného zaobchádzania s odpadom a v neposlednom rade pojmy týkajúce sa samotného odpadu.

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) programové dokumenty v odpadovom hospodárstve,

b) opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu,

c) práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi,

d) rozšírenú zodpovednosť výrobcov,

e) nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov,

f) nakladanie s komunálnym odpadom,

g) cezhraničný pohyb odpadov,

h) informačný systém odpadového hospodárstva,

  i) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva,

  j) zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a 

k) činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku.

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na

a) hnoj,¹⁾ slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí,

b) nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie,²⁾

c) nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia ­po­dľa osobitného predpisu,³⁾

d) nakladanie s odpadmi z drahých kovov,⁴⁾

e) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,⁵⁾

f) nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín,⁶⁾

g) pôdu (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby⁷⁾ trvalo spojené so zemou,

h) nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný,

  i) sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe osobitného predpisu.⁸⁾

(3) Ak osobitné predpisy⁹⁾ neustanovujú inak, tento zákon sa vzťahuje aj na

a) nakladanie s ťažobným odpadom,¹⁰⁾

b) ukladanie odpadov na odkaliská,

c) nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu,¹¹⁾

d) nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v osobitnom predpise,¹²⁾

e) nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami.¹³⁾

(4) Ak sa vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov podľa odseku 3 písm. d) spaľujú, skládkujú alebo použijú v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu, tento zákon sa uplatní vždy.

Komentár k § 1

K odseku 1

Zákon o odpadoch upravuje podľa tohto ustanovenia programové dokumenty v odpadovom hospodárstve (druhá časť zákona o dopadoch), opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi (tretia časť zákona o odpadoch), rozšírenú zodpovednosť výrobcov (štvrtá časť), nakladanie s vyhradenými výrobkami a prúdmi odpadov (piata časť zákona o odpadoch), nakladanie s komunálnym odpadom (šiesta časť zákona o odpadoch), cezhraničný pohyb odpadov (siedma časť zákona o odpadoch), informačný systém odpadového hospodárstva (šiesty oddiel ôsmej časti zákona o odpadoch), pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva (deviata časť zákona o odpadoch), zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku (úprava recyklačného fondu je obsahom jedenástej časti nového zákona o odpadoch). To znamená, že v tomto odseku je upravený predmet zákona a nad rámec platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015, je uvedené ustanovenie doplnené o programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku. Uvedené doplnenie nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia najmä so zmenou samotného predmetu nového zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.

K odseku 2

V tomto odseku je vymedzené, na aké odpady, prípadne na aké nakladanie s odpadmi sa nevzťahuje nový zákon o odpadoch. V nadväznosti na novú štruktúru tohto zákona, došlo k presunu písmen g) a h) zo zákona odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015 do príslušných oddielov štvrtej časti nového zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2015.

Zákon o odpadoch podľa nového znenia sa nevzťahuje na hnoj, slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí. Hnoj je definovaný Čl. 3 bodom 20 nariadenia, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu. Hnoj je každý exkrement alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho. Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie. Znečisťujúcou látkou na účely tohoto zákona je akákoľvek látka vnášaná ľudskou činnosťou priamo alebo nepriamo do ovzdušia, ktorá má alebo môže mať škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie, okrem látky, ktorej vnášanie do životného prostredia je upravené napríklad zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia podľa zákona o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia, ani na nakladanie s odpadmi z drahých kovov. Medzi drahé kovy patrí podľa zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) zlato, striebro, platina, paládium, irídium, ródium, ruténium a osmium.

Zákon o odpadoch sa v žiadnom prípade nevzťahuje na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa atómového zákona. Rádioaktívnymi odpadmi podľa tohoto právneho predpisu sú akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia. Zákon o odpadoch sa nevzťahuje ani na nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín, nevzťahuje sa na pôdu vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby trvalo spojené so zemou. Podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je stavba trvalo spojené so zemou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia alebo umiestnenie pod zemou.

Zákon o odpadoch sa podľa odseku 2 nevzťahuje ani na nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác, ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol vykopaný, nevzťahuje sa ani na sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha, alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené v prílohe nariadenia o odpade. Poznámka k odkazu 8 je zosúladená s právnym stavom zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

K odseku 3

V odseku 3 je vymedzená pôsobnosť zákona o odpadoch vo vzťahu k iným osobitným predpisom. To znamená, že ak tieto osobitné predpisy neustanovujú inak, tak sa nový zákon o odpadoch od 1. januára 2016 vzťahuje na nakladanie, ktoré je uvedené v písmenách a) až e). Osobitnými predpismi sú zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, zákon o vodách a zákon o veterinárnej starostlivosti. Zákon sa podľa tohoto odseku vzťahuje na nakladanie s ťažobným odpadom, na ukladanie odpadov na odkaliská, nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa nariadenia, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, vzťahuje sa na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi vrátane odvodených produktov upravených v uvedenom nariadení a na nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami podľa vodného zákona. Odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb. Ťažobným odpadom je podľa zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu odpad, ktorý vzniká pri prieskume, otvárke, príprave, dobývaní ložísk nerastov a pri prevádzke v lomoch vrátane úpravy, zušľachťovania a skladovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, ako aj pri ťažbe, úprave a skladovaní rašeliny.

K odseku 4

V tomto odseku sa osobitne vymedzuje uplatnenie zákona o odpadoch pre vedľajšie živočíšne produkty a zároveň pre odvodené produkty, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.

To znamená, že ak sa vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov podľa nariadenia, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu spaľujú, skládkujú alebo použijú v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu, tento zákon sa uplatní vždy.

Poznámka

Bioplyn je plyn produkovaný počas anaeróbneho rozkladu organických materiálov. je tvorený hlavne z metánu (CH₄) a oxidu uhličitého (CO₂). Bioplyn možno využívať na vykurovanie a výrobu elektrickej energie. Bioplyn môže plne nahradiť zemný plyn a je považovaný za jeden z najekologickejších obnoviteľných zdrojov energie. Výrobu bioplynu možno rozdeliť na 4 fázy^, a to hydrolýza, acidogenéza, acetogenéza a metanogenéza. Môže vznikať aj v prírode rozkladom organického materiálu. Známy je napr. bahenný plyn uvoľňujúci sa pri rozklade organických látok v močiaroch.

Kompost je organický materiál, ktorý bol rozložený a recyklovaný ako hnojivo a doplnok pre zlepšenie pôdy. Kompost je kľúčovou zložkou v ekologickom poľnohospodárstve. Kompost môže byť bohatý na živiny. Používa sa v záhradách, záhradníctvach alebo poľnohospodárstve. Kompost je sám o sebe v mnohých ohľadoch prínosom pre krajinu – ako kondicionér pôdy, hnojivo, prídavok k vitálnemu humusu alebo humínových kyselín a ako prírodné hnojivo pre pôdu. V ekosystémoch je kompost užitočný pre kontrolu erózie, rekultiváciu pôdy a vodných tokov, obnovu mokradí či na zákryv skládok. Organické zložky určené pre kompostovanie môžu byť alternatívne použité na výrobu bioplynu pomocou anaeróbnej digescie.

Vymedzenie základných pojmov

§ 2

Odpad

(1) Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi¹⁴⁾ povinný sa jej zbaviť.

(2) Odpadom nie je

a) látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom,

b) špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu,

c) odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh ustanovené osobitným predpisom,¹⁵⁾ alebo

d) odpad odovzdaný na použitie do domácnosti.

(3) Prúd odpadu je skupina druhov odpadov s podobnými vlastnosťami, ktoré umožňujú ich ďalšie spoločné nakladanie.

(4) Vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa tieto podmienky:

a) je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci,

b) jej ďalšie používanie je zabezpečené,

c) môže sa použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup,

d) vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu,

e) jej ďalšie použitie je v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok,¹⁵⁾ ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia, a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí,

f) spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, a

g) bol udelený súhlas [§ 97 ods. 1 písm. o)].

(5) Stav konca odpadu je stav, ktorý dosiahne niektorý špecifický odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu vrátane recyklácie a ak zároveň ide o odpad, pre ktorý boli ustanovené osobitné kritériá v osobitnom predpise¹⁶⁾ alebo vo vykonávacom predpise [§ 105 ods. 3 písm. p)] a ktorý spĺňa tieto kritériá.

(6) Biologicky rozložiteľný odpad je odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo ­aeróbnym spôsobom, ako je najmä odpad z potravín, odpad z papiera a lepenky, odpad zo záhrad a parkov.

(7) Biologický odpad je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov, odpad z potravín a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a z maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych podnikov.

(8) Biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré je možné zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady [§ 105 ods. 3 písm. b)].

(9) Nebezpečný odpad je odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe osobitného predpisu.⁸⁾

Komentár k § 2

Ustanovenie § 2 patrí časti, kde sú vymedzené základné pojmy, ktoré sú používané v znení zákona o odpadoch. Ustanovenie § 2 sa zaoberá odpadom a vymedzením základných pojmov týkajúcich sa odpadu.

K odseku 1

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem odpad. V tomto odseku došlo oproti starému zneniu zákona o odpadoch k legislatívnej úprave. V definícii sa doplnilo, že odpadom, môže byť aj látka. K uvedenému došlo najmä z dôvodu zosúladenia so smernicou o odpade. Podľa odseku 1 je odpadom hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, alebo sa jej chce zbaviť alebo v súlade so zákonom o odpadoch, zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach je povinný sa jej zbaviť.

K odseku 2

V odseku 2 zákon o odpadoch vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odpadom podľa tohoto ustanovenia nie je látka alebo hnuteľná vec, ktorá je vedľajším produktom, špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu, odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a spĺňa požiadavky na výrobok uvádzaný na trh podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Technické požiadavky na výrobok sú požadované charakteristiky výrobku obsiahnuté v technickom predpise alebo v technickej norme, ktorými sú technické špecifikácie, a to úroveň kvality, úžitkové vlastnosti, bezpečnosť, rozmery, názov, pod ktorým sa predáva, značky, skúšanie výrobku a skúšobné metódy, balenie, označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom, postupy posudzovania zhody výrobku s právnymi predpismi alebo s technickými normami, výrobné metódy a procesy, ktoré majú vplyv na charakteristiky výrobku. Odovzdávanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.

K odseku 3

V odseku 3 došlo v tomto ustanovení zákona k definícii prúd odpadu. Uvedené doplnenie nadväzuje na zavedenie inštitútu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem vyhradený prúd odpadu. Novodoplnený pojem prúd odpadu je považovaný len za všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadového hospodárstva a zároveň s ním pracuje aj rámcová smernica. Podľa tohto odseku je prúdom odpadu skupina druhov odpadov, ktoré majú podobné vlastnosti a zároveň ktoré umožňujú ďalšie spoločné nakladanie uvedených skupín druhov odpadu.

K odseku 4

V tomto odseku je definovaný pojem vedľajší produkt. Odsek 4 bol do znenia ustanovenia § 2 zákona o odpadoch doplnený v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, po splnení zákonných podmienok, je možné považovať za vedľajší produkt a nie za odpad. Podľa odseku 4 platí, že vedľajší produkt je látka alebo hnuteľná vec, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. To znamená, že vedľajší produkt je výsledkom výrobného procesu, ktorého prvoradým cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci, taktiež jej ďalšie používanie je zabezpečené, prípadne sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup, alebo vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu, prípadne jej ďalšie použitie je v súlade so zákonom o odpadoch a ďalšími právnymi predpismi, ktoré ustanovujú požiadavky na výrobok podľa zákona o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia ľudí z hľadiska jeho konkrétneho použitia. Zároveň platí, že nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí a taktiež spĺňa osobitné kritériá, ak boli pre látku alebo vec ustanovené osobitným predpisom, alebo bol udelený súhlas. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad. Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sa zaoberá deviata časť zákona o odpadoch. Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú ministerstvo, inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Štátnu správu v odpadovom hospodárstve vykonávajú aj obce, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K odseku 5

Obsahom odseku 5 je definovanie pojmu stav konca odpadu. Znenie odseku 5 sa do znenia zákona doplnilo v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorých odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať, resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od znenia zákona o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov Európskej únie, sa v novom zákone zaviedla aj možnosť, aby uvedené kritériá mohlo ustanoviť aj ministerstvo životného prostredia vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Podľa odseku 5 je stav konca odpadu taký stav, ktorý dosiahne niektorý špecifický odpad, ak prejde niektorou z činností zhodnocovania odpadu vrátane recyklácie a ak zároveň ide o odpad, pre ktorý boli ustanovené osobitné kritériá v nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom, nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom, v nariadení, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom alebo vo vykonávacom predpise a ktorý spĺňa tieto kritériá.

K odsekom 6

Biologicky rozložiteľný odpad je pojem definovaný v odseku 6. Znenie tohto odseku sa doplnilo z definície, ktorá vyplýva zo smernice o skládkach odpadov. Za biologicky rozložiteľný odpad podľa tohto odseku sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov. Ide o odpad ako je odpad z potravín, odpad z papiera a lepenky, odpad zo záhrad a parkov. Anaeróbny spôsob nevyžaduje prítomnosť kyslíka a aeróbny spôsob prebieha za prítomnosti kyslíka.

K odseku 7

V tomto odseku je definovaný biologický odpad. Došlo v tomto odseku vo vzťahu do konca roka 2015 platnému zákonu o odpadoch k legislatívnej úprave a znenie tohto odseku je prenesené z rámcovej smernice o odpadoch. Z uvedeného vyplýva, že biologický odpad je biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a z parkov, tiež odpad z potravín a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zo stravovacích a z maloobchodných zariadení a porovnateľný odpad z potravinárskych podnikov. Terminológia v tomto odseku ustanovenia § 2 zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016, je zosúladená so zákonom o potravinách.

K odseku 8

V odseku 8 je definovaný pojem biologický rozložiteľný komunálny odpad. Uvedená definícia je prenesená zo starého znenia odseku 34 zákona o odpadoch. V uvedenom odseku zákon definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým  sa pracuje v celom zákone. Biologicky rozložiteľné komunálne odpady sú všetky druhy biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré je možné zaradiť do skupiny 20 Komunálne odpady. Je to uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Je v ňom ustanovený zoznam odpadov, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov. Tento katalóg odpadov je stanovený vyhláškou č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

K odseku 9

Definícia v odseku 9 bola prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch (platný do konca roka 2015). Uvedená definícia vyplýva z rámcovej smernice (uvedená v poznámke k odkazu 8). Podľa tohto odseku je nebezpečným odpadom odpad, ktorý má aspoň jednu nebezpečnú vlastnosť uvedenú v prílohe Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19. 12. 2014).

Poznámka

Nebezpečné vlastnosti odpadov

HP 1 Výbušný – odpad, z ktorého sa môže na základe chemickej reakcie uvoľňovať plyn pri takej teplote, tlaku a rýchlosti, že dôjde k poškodeniu okolitého prostredia. Patrí sem pyrotechnický odpad, výbušný organický odpad s obsahom peroxidov a výbušný samovoľne reagujúci odpad.

HP 2 Oxidujúci – odpad, ktorý vo všeobecnosti môže uvoľňovaním kyslíka spôsobiť alebo podporovať horenie iného materiálu.

HP 3 Horľavý – horľavý kvapalný odpad – kvapalný odpad, ktorý má teplotu vzplanutia nižšiu ako 60 °C, alebo odpadový plynový olej, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s teplotou vzplanutia > 55 °C a ≤ 75 °C, — horľavý samozápalný kvapalný a tuhý odpad: tuhý alebo kvapalný odpad, ktorý sa aj v malých množstvách dokáže vznietiť v priebehu piatich minút po kontakte so vzduchom, — horľavý tuhý odpad: tuhý odpad, ktorý je ľahko zápalný alebo ktorý môže spôsobiť alebo podporiť horenie trením, — horľavý plynný odpad: plynný odpad, ktorý je na vzduchu horľavý pri 20 °C a štandardnom tlaku 101,3 kPa, — odpad reagujúci pri styku s vodou: odpad, ktorý pri styku s vodou uvoľňuje horľavé plyny v nebezpečných množstvách, — iný horľavý odpad: horľavé aerosóly, horľavý samovoľne sa zahrievajúci odpad, horľavé organické peroxidy a samovoľne reagujúci horľavý odpad.

HP 4 Dráždivý – spôsobujúci podráždenie kože a poškodenie oka – odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť podráždenie kože alebo poškodenie očí.

HP 5 Toxický pre špecifický cieľový orgán (STOT)/aspiračne toxický – odpad, ktorý môže spôsobiť toxicitu špecifického cieľového orgánu buď na základe jednorazovej alebo opakovanej expozície, alebo odpad, ktorý má po aspirácii akútne toxické účinky.

HP 6 Akútna toxicita – odpad, ktorý môže mať akútne toxické účinky po orálnom podaní alebo dermálnej aplikácii alebo po inhalačnej expozícii.

HP 7 Karcinogénny – odpad, ktorý spôsobuje rakovinu alebo zvyšuje jej incidenciu.

HP 8 Leptavý – odpad, ktorý pri aplikácii môže spôsobiť poleptanie kože.

HP 9 Infekčný – odpad, ktorý obsahuje životaschopné mikroorganizmy alebo toxíny nimi produkované, o ktorých je známe alebo o ktorých existuje dôvodné podozrenie, že ľuďom alebo iným živým organizmom spôsobujú choroby.

HP 10 Toxický pre reprodukciu – odpad, ktorý má nepriaznivé účinky na pohlavné funkcie a plodnosť u dospelých mužov a žien a spôsobuje aj vývojovú toxicitu u potomstva.

HP 11 Mutagénny – odpad, ktorý môže spôsobiť mutáciu, teda trvalú zmenu množstva alebo štruktúry genetického materiálu v bunke.

HP 12 Uvoľňujúci akútne toxické plyny – odpad, z ktorého sa pri styku s vodou alebo kyselinou uvoľňujú akútne toxické plyny (akútna toxicita 1, 2 alebo 3).

HP 13 Senzibilizujúci – odpad, ktorý obsahuje jednu alebo viacero látok, o ktorých je známe, že majú senzibilizačné účinky na kožu alebo dýchacie orgány.

HP 14 Ekotoxický – odpad, ktorý predstavuje alebo môže predstavovať okamžité alebo oneskorené riziká pre jednu alebo viacero zložiek životného prostredia.

HP 15 – odpad, ktorý môže vykazovať nebezpečnú vlastnosť uvedenú v predchádzajúcom texte, ktorú pôvodný odpad nevykazoval.‘

§ 3

Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom

(1) Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné ­pro­stredie a na nakladanie s odpadmi v súlade s týmto zákonom.

(2) Nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.

(3) Skladovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu pred niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu v zariadení, v ktorom má byť tento odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

(4) Zhromažďovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu u držiteľa odpadu pred ďalším nakladaním s ním, ktoré nie je skladovaním odpadu.

(5) Zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inej osoby vrátane jeho predbežného triedenia a dočasného uloženia odpadu na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov.

(6) Výkup odpadu je zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu.

(7) Triedenie odpadov je delenie odpadov podľa druhov, kategórií alebo iných kritérií alebo oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

(8) Triedený zber je zber vytriedených odpadov.

(9) Úprava odpadu je činnosť, ktorá vedie k zmene chemických vlastností, biologických vlastností alebo fyzikálnych vlastností odpadu za účelom umožnenia alebo uľahčenia jeho prepravy, zhodnotenia, spracovania alebo za účelom zmenšenia objemu alebo zníženia jeho nebezpečných vlastností.

(10) Príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania súvisiaca s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania.

(11) Spracovanie odpadu je činnosť zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu vrátane prípravy odpadu pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.

(12) Opätovné použitie je činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktorý nie je odpadom, znova použije na ten istý účel, na ktorý bol určený.

(13) Zhodnocovanie odpadu je činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie; zoznam činností zhodnocovania odpadu je uvedený v prílohe č. 1.

(14) Recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo na iné účely; zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania, ak nie je v § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 ustanovené inak.

(15) Zneškodňovanie odpadu je činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, a to aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie; ­zo­znam činností zneškodňovania odpadu je uvedený v prílohe č. 2.

(16) Skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov.

(17) Najlepšie dostupné techniky sú uvedené v osobitnom predpise.¹⁷⁾

Komentár k § 3

Ustanovenie § 3 nového zákona o odpadoch sa zaoberá nakladaním a iným zaobchádzaním s odpadom. Aj v tomto ustanovení dochádza k vymedzeniu niektorých pojmov, ktoré súvisia s nakladaním a zaobchádzaním s odpadom. V niektorých odsekoch došlo len k malej legislatívnej úprave voči starému zákonu o odpadoch platnému do konca roka 2015 a niektoré pojmy v ďalších odsekoch boli prenesené z rámcovej smernice o odpadoch. K legislatívnej úprave došlo v odsekoch 1, 9, 10 až 14, 16 až 18 a k preneseniu významu zo smernice došlo v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18.

K odseku 1

Odsek 1 vymedzuje pojem odpadové hospodárstvo. Zákon o odpadoch ho definuje ako súbor činností, ktoré sú zamerané na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch.

K odseku 2

Znenie odseku 2 je prenesené zo starého znenia tohto právneho predpisu. Z tohto vyplýva, že nakladanie s odpadom je zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu, súčasne aj dohľadu nad uvedenými činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania a zahŕňa aj konanie obchodníka alebo sprostredkovateľa.

K odseku 3

Tento odsek vymedzuje pojem skladovanie odpadu. Uvedené znenie tohto pojmu je spresnené oproti zneniu starého zákona o odpadoch aj v nadväznosti na definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu. Cieľom uvedenej definície bolo hlavne tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa považuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený. To znamená, že skladovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu pred niektorou z činností zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu v zariadení, v ktorom má byť tento odpad zhodnotený alebo zneškodnený.

K odseku 4

Naopak v tomto odseku je definovaný pojem zhromažďovanie odpadu. Zhromažďovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu u držiteľa odpadu pred ďalším nakladaním s ním, ktoré nie je skladovaním odpadu. Pojem zhromažďovanie odpadu, ktorý vychádza zo znenia starého zákona o odpadoch s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrátane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.

K odseku 5

Znenie tohto odseku je prebraté zo starého znenia tohto právneho predpisu a zaoberá sa vymedzením pojmu zber odpadu. To znamená, že zber odpadu je zhromažďovanie odpadu od inej osoby. Patrí sem aj predbežné triedenie tohto odpadu a jeho dočasné uloženie na účely prepravy do zariadenia na spracovanie odpadov. Zariadenia na spracovanie odpadov sú rozdelené podľa druhu odpadov na základe triedenia v katalógu odpadov.

K odseku 6

Odsek 6 sa zaoberá pojmom výkup odpadu. Zákon ho definuje ako zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou, podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu. Došlo k doplneniu uvedeného pojmu do nového zákona, ktorý sa používal aj v starom právnom predpise zákona o odpadoch, ale v celom znení nebol uvedený pojem definovaný. Z uvedeného vyplýva, že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá, čiže vykupuje. Výkup odpadu môžeme považovať za určitú formu zberu odpadu, kde za vykúpený odpad výkupca poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť peniaze, ale aj niečo iné. V súčasnosti dostane ten, kto nezberá papier a odovzdá ho do zberu toaletný papier, a to toľko koľko kilogramov zberného papiera odovzdá do zberu. Napríklad za 10 kg papiera dostane jedno balenie (12 ks kotúčov) toaletného papiera alebo papierové utierky atď.

K odsekom 7

Pojem v odseku 7 je prenesený z rámcovej smernice o odpadoch a zaoberá sa vymedzením pojmu triedenie odpadov. Aj v starom znení zákona o odpadoch sa môžeme stretnúť s uvedeným pojmom, ale nový právny predpis bude od 1. januára upravovať aj kritériá pre triedenie takým spôsobom, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov, ktoré sú určené katalógom odpadov, ale aj podľa kategórií odpadov alebo aj podľa ďalších kritérií. To znamená že odpad môže byť posudzovaný ako ostatný alebo nebezpečný odpad. Čiže triedenie odpadov je aj oddeľovanie zložiek odpadov, ktoré možno po oddelení zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Následne na uvedenú definíciu nadväzuje vymedzenie pojmu v odseku 8, a to triedený zber, ktorý je považovaný na účely tohto zákona za zber vytriedených odpadov.

K odseku 9

V odseku 9 tohto ustanovenia zákona o odpadoch sa stretávame s vymedzením pojmu úprava odpadu. Úprava odpadu je podľa tohto právneho predpisu činnosť, ktorá vedie k zmene chemických vlastností, biologických vlastností alebo fyzikálnych vlastností odpadu. Účelom uvedených zmien vlastností odpadov je umožnenie alebo uľahčenie prepravy, zhodnotenia, spracovania tohto odpadu alebo zmenšenie objemu tohto odpadu, prípadne zníženie nebezpečných vlastností uvedeného odpadu. Tento pojem bol prebratý zo starého znenia zákona o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015 a zároveň je toto znenie prebraté zo smernice o skládkach.

K odsekom 10

Predmetom definovania pojmu v tomto odseku je príprava na opätovné použitie. Uvedená príprava je činnosť, ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Tento pojem bol prebratý zo znenia smernice o odpade. Z tohto odseku vyplýva, že príprava odpadu na opätovné použitie je činnosť zhodnocovania, ktorá súvisí s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa mohli opätovne použiť bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. To znamená že odpad sa pripraví takým spôsobom, aby sa mohol opäť použiť na nejakú činnosť.

K odseku 11

V ďalšom odseku je vymedzený pojem spracovanie odpadu. Toto spracovanie je činnosťou, pri ktorej dochádza k zhodnocovaniu alebo zneškodňovaniu odpadu. Súčasne sa to týka aj prípravy odpadu pred týmto zhodnocovaním alebo zneškodňovaním. Uvedené platí, ak nový zákon o odpadoch účinný od 1. januára 2016 neustanovuje inak.

K odseku 12

V tomto odseku je definovaný pojem opätovné použitie. Na rozdiel od pojmu príprava na opätovné použitie je tento pojem definovaný ako činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ale ktorý sa ešte nestal odpadom a zároveň sa použije na tú istú činnosť, teda na účel, na ktorý bol určený. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Aj tento pojem bol prebratý zo znenia rámcovej smernice o odpade.

K odsekom 13

Vymedzenie pojmu v odseku 13 je prevzaté zo znenia starého zákona o odpadoch a tento odsek sa zaoberá zhodnocovaním odpadu. Zhodnocovanie odpadu je podľa tohto právneho predpisu činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu. Účelom uvedeného zhodnocovania odpadu je najmä nahradiť týmto zhodnoteným odpadom iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v hospodárstve, prípadne je účelom, aby bolo zabezpečená pripravenosť odpadu na plnenie týchto funkcii, čiže na náhradu niektorých materiálov. V prílohe č. 1 k tomuto novému právnemu predpisu je uvedený zoznam činností zhodnocovania odpadu. Zhodnotenie odpadov – odpady sa môžu využiť najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel, recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov), recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín, recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, regenerácia kyselín a zásad, spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia, spätné získavanie komponentov z katalyzátorov, prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie, úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia, využitie, úprava, skladovanie odpadov vzniknutých pri činnostiach, ktoré sme uviedli. Patrí sem aj splyňovanie a pyrolýza využívajúce zložky ako chemické látky, čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova, a recyklácia anorganických stavebných materiálov, predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem iného napríklad rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, triedenie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z uvedených činností v odseku 5 tohoto ustanovenia.

K odseku 14

V tomto odseku je vymedzený pojem recyklácia. Všeobecná definícia tohto pojmu je prebratá zo starého znenia zákona o odpadoch, platného do konca roka 2015. Uvedený pojem však zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré prúdy odpadov takým spôsobom, že odkazuje na konkrétne ustanovenia tohto právneho predpisu. Recykláciou je každá činnosť, pri ktorej dochádza k zhodnocovaniu odpadu. Recykláciou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky, ktoré boli určené na pôvodný účel alebo na iné účely. Recykláciou je aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. Uvedený odsek tohto ustanovenia nadväzuje na recykláciu použitých batérií a akumulátorov v § 42 ods. 12 – recyklácia použitých batérií a akumulátorov je opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely okrem spätného získavania energie. Tiež nadväzuje na recykláciu odpadov z obalov § 52 ods. 18 a 19 – recykláciou odpadov z obalov je každé opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na pôvodné určenie alebo na iné účely vrátane organickej recyklácie, ale okrem energetického zhodnocovania, v poslednom rade nadväzuje na recykláciu starých vozidiel § 60 ods. 15 – recyklácia starých vozidiel je opätovné spracovanie odpadových materiálov zo spracovania starých vozidiel alebo ich častí vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely okrem energetického zhodnocovania. Pre uvedené tri prúdy odpadov sa použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.

K odseku 15

Definícia pojmu zneškodňovanie odpadu v odseku 15 je prebratá zo znenia rámcovej smernice o odpade. Zneškodňovanie odpadu je činnosť, ktorá nie je považovaná za zjednocovanie odpadu, ktorý sa môže ďalej využívať, a to aj v tom prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie pri tomto zneškodňovaní. V prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch je uvedený zoznam činností zneškodňovania odpadov. Zneškodňovaním odpadov môže byť uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov), úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde), hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.), ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.), špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia), vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov, vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno, biologická úprava, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností, fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia), spaľovanie na pevnine, spaľovanie na mori, trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach), zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z uvedených činností, uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z uvedených činností, skladovanie pred použitím niektorej z uvedených činností (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku). Niektoré činnosti sú zakázané právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými dohovormi. Do zneškodňovania odpadov môžeme zahrnúť aj triedenie, drvenie, stláčanie, peletizáciu, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie pred akoukoľvek činnosťou, ktoré sme uviedli.

K odseku 16

Pojem skládkovanie je prebratý z rámcovej smernice o odpadoch. A skládkovanie je považované za ukladanie odpadov na skládku odpadov. Existuje databáza skládok odpadov v Slovenskej republike, ktorá je priebežne aktualizovaná.

K odseku 17

Aj vymedzenie pojmu dostupné techniky je prebratý z rámcovej smernice o odpadoch. Najlepšie dostupné techniky sú uvedené v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Podľa tohoto právneho predpisu je najlepšia dostupná technika najúčinnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností, technológií a spôsob ich prevádzkovania, ktorý preukazuje praktickú vhodnosť určitej techniky, najmä z hľadiska určovania emisných limitov sledujúcich predchádzanie vzniku emisií v prevádzke s cieľom prevencie, a ak to nie je možné, aspoň zníženie emisií a vplyvu na životné prostredie, pričom technika je použitá technológia v prevádzke, spôsob, akým je prevádzka navrhnutá, postavená, udržiavaná, prevádzkovaná a akým je ukončená činnosť v nej, alebo dostupná technika je technika vyvinutá do takej miery, ktorá dovoľuje jej použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, kde sa uvedená technika používa alebo vyrába, pokiaľ je za primeraných podmienok dostupná prevádzkovateľovi, alebo  najlepšia technika je najúčinnejšia technika na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

§ 4

Pôvodca odpadu
a osoby nakladajúce s odpadom

(1) Pôvodca odpadu je

a) každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká, alebo

b) ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.

(2) Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe.

(3) Obchodník na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.

(4) Sprostredkovateľ na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane sprostredkovateľa, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe.

Komentár k § 4

V ustanovení § 4 sú vymedzené pojmy súvisiace s pojmom pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom. Zo starého do konca roka 2015 platného zákona o odpadoch sú jednotlivé definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom presunuté do osobitného ustanovenia § 4 nového zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016. V tomto ustanovení sú definované pojmy pôvodca, držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ.

K odseku 1

Odsek 1 sa zaoberá vymedzením pojmu pôvodca odpadu. Podľa tohto odseku sa aj v novom zákone chápe pod pojmom pôvodca odpadu každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo aj ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, pričom ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, pôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takéto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v zákone ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahovať na širší okruh subjektov. Uvedený pojem bol prebratý z článku 3 bod 5. rámcovej smernice o odpadoch.

K odseku 2

Tento odsek sa zaoberá vymedzením pojmu držiteľ odpadu. Držiteľ odpadu je na účely tohto zákona pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe. Uvedený pojem obsahuje aj stará právna úprava zákona o odpadoch a do nového zákona bola definícia tohto pojmu prebratá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice o odpadoch. To znamená, že držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom zákon o odpadoch nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa na účely tohto ustanovenia rozumie držba fyzická alebo držba právna.

Poznámka

Držba je právom osoby vec užívať ako vlastnú, alebo vykonávať právo pre seba. Držba sa vyznačuje teda dvomi základným atribútmi a to vec užívať ius utendi at fruendi vec držať ius possiedndi. Držba je vždy stav faktický i keď mu za určitých okolností právo poskytuje rovnakú právnu ochranu ako vlastníctvu. Držba je buď oprávnená – čo znamená, že držiteľ má uvedenú vec u seba v súlade so zákonom (napríklad vec má požičanú, v nájme a pod.) neoprávnená to je vtedy držiteľ síce má vec u seba, ale bez právneho dôvodu, či najčastejšie ako výsledok protiprávneho činu (napríklad krádež). Zjednodušene povedané držba vyjadruje každé disponovanie s vecou inou osobou ako vlastníkom. Sú časté prípady, kedy osoba, ktorá vec v držbe sa vystupuje navonok ako jej vlastník. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo nezaniká tým, že vlastník prestane fyzicky ovládať vec (napríklad v dôsledku straty, alebo krádeže), právo rieši v záujme právnej istoty situácie, kedy pôvodný vlastník je neznámy a osoba, ktorá vec má, vystupuje navonok ako vlastník. V prípade, ak nastane vyššie uvedená skutočnosť hovoríme o držiteľovi, ktorý vec drží s úmyslom vykonávať právo pre seba ako vlastníka, že je dobromyseľným držiteľom. Inými slovami disponuje s vecou s vedomím, že je vlastník a nemá vedomosť o tom, že vlastníkom nie je. Držiteľ nie je dobromyseľný vtedy ak vie, že síce disponuje s vecou fakticky, ale nemá k tomu zákonný dôvod (napríklad nevrátil vec vlastníkovi). Dobromyseľný držiteľ sa môže po určitom čase stať vlastníkom – hovoríme tomu, že vec vydrží.

K odseku 3

V odseku 3 je definovaný pojem obchodník. Obchodníkom na účely zákona o odpadoch je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe. Definícia tohto pojmu bola prebratá zo starého znenia zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice o odpadoch.

K odseku 4

Odsek 4 sa zaoberá definíciou pojmu sprostredkovateľ na účely zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016. Aj tento pojem bol prebratý zo starého znenia zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice o odpadoch. Sprostredkovateľom na účely zákona o odpadoch je podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane sprostredkovateľa, ktorý tento odpad nemá fyzicky v držbe. Hovoríme o tzv. prostredníkovi, ktorý sprostredkúva uvedené činnosti.

Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, že pod pojmom obchodník, ako aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj činnosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s ním však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľa odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.

§ 5

Zariadenia na nakladanie s odpadom

(1) Zariadenie na zber odpadov je priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.

(2) Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 1, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zhodnocovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

(3) Zariadenie na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností uvedených v prílohe č. 2, ktoré je tvorené technickou jednotkou so súborom strojov a zariadení prevádzkovaných podľa dokumentácie k nim, pričom činnosti nimi vykonávané navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť; ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

(4) Mobilné zariadenie na účely tohto zákona je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré

a) je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto,

b) vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou,

c) je určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov najmä v mieste ich vzniku a

d) nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.¹⁸⁾

(5) Skládka odpadov je miesto so zariadením na zneškodňovanie odpadov, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, teda dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov. Za skládku odpadov sa nepovažuje zariadenie alebo miesto so zariadením, kde sa ukladajú odpady na účel ich prípravy pred ich ďalšou prepravou na miesto, kde sa budú upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať, ak čas ich uloženia pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje spravidla tri roky, alebo čas ich uloženia pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

Komentár k § 5

Predmetom vymedzenia pojmov v ustanovení § 5 sú zariadenia na nakladanie s odpadom. Definície jednotlivých zariadení boli v novom znení zákona o odpadoch presunuté do samostatného ustanovenia zákona. Medzi tieto zariadenia patria zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, ktoré sú definované v jednotlivých odsekoch 1 až 5.

K odseku 1

Predmetom vymedzenia v odseku 1 je zariadenie na zber odpadov. V definícii tohto pojmu sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov. Zariadenie na zber odpadov je taký priestor, ktorý je ohraničený plotom alebo je to priestor nachádzajúci sa v stavbe. Uvedený priestor na zber odpadov musí byť za každých okolností vždy primeraným spôsobom zabezpečený pred odcudzením odpadu, ale i pred vstupom cudzích osôb, nemôže sa tam pohybovať nikto bez povolenia vstupu.

K odseku 2

Zo starého znenia zákona o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015, sa bez hoci akého zásahu prebrala do odseku 2 ustanovenia 5 zákona o odpadoch, ktorý bude platný od roku 2016, definícia pojmu zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Zariadenie na zhodnocovanie odpadov je podľa zákona o odpadoch zariadenie, ktoré je určené na výkon aspoň jednej z činností, ktoré sú uvedených v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch. Zariadenie na zhodnocovanie odpadov tvorí technická jednotka so súborom strojov a zariadení. Tieto stroje a zariadenia sú výhradne prevádzkované len podľa dokumentácie, ktorá je ich prílohou. Zároveň platí, že všetky činnosti, ktoré sú vykonávané týmito strojmi a zariadeniami navzájom súvisia a majú technickú nadväznosť. V prípade ak je zariadenie alebo stroj vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, tak sa za zariadenie na zhodnocovanie odpadov považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie alebo tento stroj nachádza. V prílohe č. 1 sú uvedené činnosti na zhodnocovanie odpadov a platí, že musí byť zariadenie na zhodnocovanie odpadov určené aspoň na jednu z týchto činností. Sú to tieto činnosti: využívanie odpadov najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel, recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov), recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín, recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, regenerácia kyselín a zásad, spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia, spätné získavanie komponentov z katalyzátorov, prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie, úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia, využitie, úprava, skladovanie odpadov vzniknutých pri činnostiach, ktoré sme uviedli. Patrí sem aj splyňovanie a pyrolýza využívajúce zložky ako chemické látky, čistenie pôdy, ktorého výsledkom je jej obnova, a recyklácia anorganických stavebných materiálov, predbežné činnosti pred zhodnocovaním vrátane predbežnej úpravy, okrem onoho napríklad rozoberanie, triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie, opätovné balenie, triedenie, miešanie a zmiešavanie pred podrobením sa ktorejkoľvek z uvedených činností.

K odseku 3

Odsek 3 tohto ustanovenia zákona sa zaoberá pojmom zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Aj tento pojem podobne ako pojem v odseku 2 sa bez zmeny prebral zo starého znenia právneho predpisu zákona o odpadoch. Zariadenie na zneškodňovanie odpadov je zariadenie určené na výkon aspoň jednej z činností, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch. Patria sem tieto činnosti: uloženie odpadov do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov), úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde), hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď.), ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.), špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia), vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov, vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno, biologická úprava, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností, fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z uvedených činností (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia), spaľovanie na pevnine, spaľovanie na mori, trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach), zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z uvedených činností, uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z uvedených činností, skladovanie pred použitím niektorej z uvedených činností (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku). Môžeme medzi tieto činnosti zahrnúť aj triedenie, drvenie, stláčanie, peletizácia, sušenie, šrotovanie, kondicionovanie alebo triedenie pred akoukoľvek činnosťou, ktoré sme uviedli.

Zariadenie na zneškodňovanie odpadov tvorí technická jednotka a zároveň súbor strojov a zariadení, ktoré sú prevádzkované iba podľa príslušnej dokumentácie. Všetky činnosti, ktoré sú vykonávané týmito strojmi a zariadeniami musia navzájom súvisieť a mať technickú nadväznosť. V tom prípade, ak je takéto zariadenie vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie pevne spojené so stavbou, za zariadenie na zneškodňovanie odpadov sa považuje aj priestor, v ktorom sa zariadenie nachádza.

K odseku 4

V odseku 4 je definovaný pojem mobilné zariadenie. Pojem mobilné zariadenie bol prebratý zo starého znenia zákona o odpadoch. Mobilným zariadením na účely zákona o odpadoch je zariadenie na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenie na zneškodňovanie odpadov, ale len v tom prípade, ak je uvedené mobilné zariadenie prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Mobilné zariadenie podľa tohto zákona musí spĺňať zákonom stanovené podmienky a hlavne musí byť prispôsobené na presun. Mobilné zariadenie musí byť konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto, zároveň vzhľadom na jeho konštrukčné riešenie nemôže byť pevne spojené so zemou alebo stavbou. Mobilné zariadenie musí spĺňať aj ďalšie podmienky, a to že musí byť uvedené zariadenie určené na zhodnocovanie odpadov alebo na zneškodňovanie odpadov najmä v mieste ich vzniku a súčasne toto zariadenie nevyžaduje stavebné povolenie ani ohlásenie podľa stavebného zákona. Ohlásenie stavebnému úradu je upravené ustanovením § 57 stavebného zákona. Podľa neho je stavebník povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebné povolenie upravuje ustanovenie § 66 stavebného zákona. V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti.

K odseku 5

V odseku 5 je vymedzený pojem skládka odpadov. Definícia tohto pojmu bola prebratá zo znenia starého zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Skládka odpadov je podľa zákona o odpadoch miesto, kde sa nachádza zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Skládka odpadov je aj také miesto, kde sa odpady trvalo ukladajú na povrchu zeme alebo do zeme. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka, na ktorej pôvodca odpadu vykonáva zneškodňovanie svojich odpadov v mieste výroby, ako aj miesto, ktoré sa trvalo, to znamená dlhšie ako jeden rok, používa na dočasné uloženie odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Zákon o odpadoch nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prevádzkovateľa internej skládky odpadov. Z tohto vyplýva, že sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov vzťahujú v rovnakej miere aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov. V tomto odseku je tiež uvedené, čo sa na účely zákona o odpadoch nepovažuje za skládku odpadov. To znamená, že za skládku odpadov sa nepovažuje také zariadenie alebo miesto, kde sa zariadenie nachádza, kde sa ukladajú odpady s takým účelom, že sa odpad pripravuje pred tým, ako bude ďalej prepravovaný na také miesto, kde sa budú tieto odpady upravovať, zhodnocovať alebo zneškodňovať. Platí však podmienka, že čas uloženia týchto odpadov pred ich zhodnotením alebo upravením nepresahuje zákonom stanovenú dobu. Sú to spravidla tri roky, alebo čas ich uloženia pred ich zneškodnením nepresahuje jeden rok.

§ 6

Hierarchia odpadového
hospodárstva, ciele a záväzné limity
odpadového hospodárstva

(1) Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie týchto priorít:

a) predchádzanie vzniku odpadu,

b) príprava na opätovné použitie,

c) recyklácia,

d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie,

e) zneškodňovanie.

(2) Od hierarchie odpadového hospodárstva je možné odkloniť sa iba pre určité prúdy odpadov, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon.

(3) Predchádzanie vzniku odpadu sú opatrenia, ktoré sa prijmú predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom, a ktoré znižujú

a) množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov,

b) nepriaznivé vplyvy vzniknutého odpadu na životné prostredie a zdravie ľudí alebo

c) obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.

(4) Predchádzaním vzniku odpadu z obalov je znižovanie

a) množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie a 

b) množstva obalov a odpadov z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie v etape výrobného procesu, predaja, distribúcie, využitia a ich eliminácia; prevencia sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií priaznivejších pre životné prostredie.

(5) Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vyrába výrobky, prihliada

a) pri ich výrobe na potrebu uprednostniť technológie a postupy šetriace prírodné zdroje a obmedzujúce vznik nevyužiteľného odpadu z týchto výrobkov, obzvlášť nebezpečného odpadu,

b) na potrebu informovanosti verejnosti o spôsobe zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu z výrobku a jeho častí, predovšetkým pri vyhotovovaní obalu výrobku, návodu na použitie alebo inej dokumentácie k výrobku.

(6) Pôvodca odpadu je povinný predchádzať vzniku odpadu zo svojej činnosti a obmedzovať jeho množstvo a nebezpečné vlastnosti. Odpad, vzniku ktorého nie je možné zabrániť, musí byť zhodnotený, prípadne zneškodnený v súlade s odsekom 1 spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie, životné prostredie a ktorý je v súlade s týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(7) Materiály a výrobky je potrebné využívať opätovným použitím, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie vzniku odpadu.

(8) Zhodnocovať odpad recykláciou umožňujúcou získavanie surovín je prípustné, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odseku 7.

(9) Odpad je možné využívať ako zdroj energie, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 a 8.

(10) Zneškodňovať odpad je možné spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné ­pro­stredie, ak nie je možné a účelné predchádzať jeho vzniku alebo nie je možný a účelný postup podľa odsekov 7 až 9.

(11) Ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva sú ustanovené v prílohe č. 3.

Komentár k § 6

Uvedené ustanovenie sa zaoberá vymedzením pojmov, ktoré sa týkajú hierarchie (spôsobu usporiadania) odpadového hospodárstva, cieľov a záväzných limitov odpadového hospodárstva.

K odseku 1

V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá definícia pojmu a celkovej hierarchie (usporiadania) odpadového hospodárstva. Celková hierarchia odpadového hospodárstva je usporiadaná podľa priorít. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Ďalšou dôležitou prioritou je príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie a v poslednom rade zneškodňovanie. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primárnych zdrojov.

K odseku 2

V tomto odseku je uvedené, kedy je možné sa odkloniť od hierarchie odpadového hospodárstva. Od uvedenej hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok, ktoré sú uvedené v tomto odseku. To znamená, že od hierarchie odpadového hospodárstva je možné sa odkloniť iba pre určité prúdy odpadov. Platí to v tom prípade, ak je tento odklon odôvodnený úvahami o životnom cykle výrobku vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom. Odklon platí aj v tom prípade, ak to ustanoví zákon o odpadoch. Napríklad obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálovým zhodnotením.

K odseku 3

V odsekoch 3 až 10 je podrobnejšie rozpracovaná hierarchia odpadového hospodárstva. Odsek 3 tohto ustanovenia sa zaoberá predchádzaním vzniku odpadu a jeho znenie bolo prebraté zo smernice o odpadoch z článku 3 dvanásteho bodu. Predchádzaním vzniku odpadov sú určité opatrenia, ktoré majú znížiť alebo zabrániť vzniku odpadov. Tieto opatrenia je potrebné prijať včas, a to ešte predtým, ako sa látka, materiál alebo výrobok stanú odpadom. Uvedené opatrenia by mali znižovať množstvo odpadu aj prostredníctvom opätovného použitia výrobkov alebo predĺženia životnosti výrobkov, taktiež by mali znižovať nepriaznivé vplyvy už vzniknutého odpadu na životné prostredie a tým následne aj na zdravie ľudí, alebo znižovať obsah škodlivých látok v materiáloch a vo výrobkoch.

K odseku 4

Odsek 4 sa zaoberá predchádzaním vzniku odpadu z obalov. Uvedené znenie odseku bolo prebraté zo smernice o obaloch a odpadoch z obalov. Pod týmto pojmom si môžeme predstaviť najmä znižovanie množstva materiálov a látok obsiahnutých v obaloch a odpadoch z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie a množstva obalov a odpadov z obalov a ich škodlivosti pre životné prostredie v etape výrobného procesu, predaja, distribúcie, využitia a ich eliminácia. Prevencia v tejto oblasti sa uplatňuje osobitne pri vývoji výrobkov a technológií priaznivejších pre životné prostredie.

K odseku 5

Na účely hierarchie odpadového hospodárstva sú v odseku 5 uvedené povinnosti právnickej a fyzickej osoby. Osoba, či už je to právnická alebo fyzická, ktorá vyrába výrobky, musí pri ich výrobe dbať na viaceré skutočnosti, ktoré by mali ovplyvniť zníženie vzniku odpadov alebo odpadu z obalov. Právnická osoba a fyzická osoba musí prihliadať podľa nového znenia zákona o odpadoch pri výrobe výrobkov na potrebu uprednostniť také technológie a postupy výroby, ktoré by šetrili prírodné zdroje a zároveň prihliadať na čo najväčšie obmedzenie vzniku nevyužiteľného odpadu či už z výroby týchto výrobkov alebo použitia uvedených výrobkov. Najväčší ohľad je potrebné brať pri vzniku nebezpečného odpadu. Právnická osoba a fyzická osoba musí prihliadať aj na potrebu informovanosti. To znamená v čo najväčšej miere informovať verejnosť o všetkých možných spôsoboch zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu z týchto výrobku alebo jeho častí. Informovanosť je dôležitá obzvlášť pri zhodnotení alebo zneškodnení obalu výrobku. Aj právnická alebo fyzická osoba musí dbať na všetky skutočnosti pri výrobe týchto obalov, návodov na použitie alebo inej dokumentácie k výrobku.

K odseku 6

Odsek 6 tohto ustanovenia zákona je vymedzené, aké povinnosti má na účely hierarchie odpadového hospodárstva pôvodca odpadu. Podľa tohto odseku je má pôvodca odpadu viacero povinností, medzi ktoré patrí najmä predchádzanie vzniku odpadu z činnosti, ktorú vykonáva, ale zároveň má aj povinnosť v čo najväčšej miere odpadu zo svojej činnosti predchádzať a znižovať nebezpečenstvo z nebezpečných odpadov. V prípade, ak nie je možné zabrániť vzniku odpadu, má pôvodca odpadu povinnosť zhodnotiť ho alebo ho zneškodniť zákonom stanoveným postupom a spôsobom, ktorý nemôže ohroziť zdravie a život ľudí, životné prostredie a celý postup musí byť vykonaný v súlade so všetkými záväznými právnymi predpismi. Na uvedené nadväzuje aj odsek 7, z ktorého vyplýva, že všetky materiály a výrobky, ktoré sa používajú pri výrobe, sa musia účelne využívať opätovným využitím, a to v tých prípadoch, ak sa nedá zabrániť žiadnym spôsobom vzniku odpadu z tejto výroby.

K odseku 8, 9 a 10

V prípade, ak sa však nedá použiť alebo nie je možný postup podľa predchádzajúceho odseku a zároveň nie je možné predchádzať vzniku odpadu pri výrobe materiálov alebo výrobkov, tak sa pripúšťa spracovať odpad recykláciou, pri ktorej vznikajú ďalšie suroviny. A následne ak nie je možné postupovať ani spôsobom recyklácie a ani postupom podľa odseku 7 a zároveň sa nedá žiadnymi prostriedkami zabrániť vzniku odpadu, tak v tom prípade nastáva situácia, že je možné použiť odpad ako zdroj energie. A ak nie je možné použiť ani tento postup, tak treba dbať pri zneškodňovaní odpadu na to, aby nedošlo k poškodeniu zdravia, života ľudí a životného prostredia.

K odseku 11

Odkaz na prílohu č. 3, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového  hospodárstva je obsahom odseku 11 tohto ustanovenia zákona o odpadoch. Ciele a záväzné limity odpadového hospodárstva sú ustanovené v prílohe č. 3 k novému zákonu o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016.

Podľa tejto prílohy, je cieľ zberu elektroodpadu rozsah zberu, ktorý musí Slovenská republika v súlade s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov elektrozariadení v danom kalendárnom roku dosiahnuť, stanovený v minimálnom hmotnostnom rozsahu elektroodpadu, ktorý je uvedený v tejto prílohe, okrem toho sú v prílohe uvedené aj minimálne ciele zhodnotenia a recyklácie elektroodpadu, ciele zberu a recyklácie použitých batérií a akumulátorov, cieľ odpadového hospodárstva v oblasti nakladania s odpadmi z obalov, záväzné limity a termíny pre rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel a zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel a recyklácie starých vozidiel

DRUHÁ ČASŤ

Komentár k druhej časti

Druhá časť zákona o odpadoch pozostáva z ustanovení § 7 až § 11 a zaoberá sa programovými dokumentami, týkajúcimi sa odpadového hospodárstva. Medzi uvedené programové dokumenty patrí program predchádzania vzniku odpadu, program Slovenskej republiky a program kraja, program obce a program držiteľa polychlórovaných bifenylov.

PROGRAMOVÉ DOKUMENTY
ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

§ 7

Program predchádzania vzniku odpadu

(1) Program predchádzania vzniku odpadu je programový dokument, ktorý vypracúva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy. Program predchádzania vzniku odpadu po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo Vest­níku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“) a na svojom webovom sídle.

(2) Program predchádzania vzniku odpadu vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov.

(3) Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje ciele predchádzania vzniku odpadu vrátane odpadu z obalov, existujúce opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov a v prípade potreby návrhy nových opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Ciele a opatrenia v tomto programe sú zamerané na vylúčenie priamej väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi environmentálnymi vplyvmi spojenými so vznikom odpadu. Súčasťou programu predchádzania vzniku odpadu je aj vyhodnotenie efektívnosti opatrení uvedených v prílohe č. 4 alebo iných existujúcich opatrení.

(4) Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, ktoré sú ustanovené za účelom monitorovania a posudzovania pokroku, ako aj kvalitatívne alebo kvantitatívne ciele a ukazovatele.

(5) Ministerstvo najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia platnosti programu predchádzania vzniku odpadu predloží vláde vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu predchádzania vzniku odpadu na základe vyhodnotenia kvalitatívnych alebo kvantitatívnych cieľov a ukazovateľov.

(6) Ministerstvo v prípade potreby zabezpečí aktualizáciu programu predchádzania vzniku odpadu.

Komentár k § 7

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá programom predchádzania vzniku odpadu, dĺžky obdobia, na ktoré sa takýto program vypracúva a zároveň sa zaoberá tým, kto tento program pripravuje, vypracúva a schvaľuje a čo program obsahuje.

K odseku 1

Uvedený odsek sa konkrétne zaoberá tým kto program predchádzania vzniku odpadu vypracúva, schvaľuje a uverejňuje. Tento program je považovaný programový dokument. Vypracúvaním tohto programu je poverené Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Pri vyparacúvaní mu pomáhajú dotknuté ústredné orgány štátnej správy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny, vodného hospodárstva, ochrany pred povodňami, ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou akvakultúry a morského rybolovu, ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy a klimatického systému Zeme, ekologických aspektov územného plánovania, odpadového hospodárstva, posudzovania vplyvov na životné prostredie, zabezpečovania jednotného informačného systému o životnom prostredí a plošného monitoringu, geologického výskumu a prieskumu, ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, geneticky modifikovaných organizmov. Následne prebieha posúdenie tohto programu vzhľadom na životné prostredie a jeho vplyvov na životné prostredie. Proces posúdenia prebieha podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nakoniec program predchádzanie vzniku odpadu schvaľuje vláda Slovenskej republiky a ministerstvo životného prostredia ho uverejní na svojom webovom portáli (www.minzp.sk) vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

K odseku 2

Tento odsek sa zaoberá a stanovuje dĺžku obdobia, na aké ministerstvo životného prostredia vypracúva program predchádzania vzniku odpadu. Podľa tohto odseku teda platí, že program je vypracovaný na obdobie desiatich rokov, ale nie je to pravidlom.

K odseku 3

Tento odsek stanovuje, čo je obsahovou náplňou programu. Pri stanovení obsahovej stránky programu predchádzania vzniku odpadu sa odvoláva na článok 29 rámcovej smernice o odpadoch. Program predchádzania vzniku odpadu obsahuje okrem iného ciele predchádzania vzniku odpadu a ciele predchádzania vzniku odpadu z obalov. Program ďalej obsahuje aj opatrenia na dosiahnutie uvedených cieľov, ktoré sú už existujúce a fungujú a tiež aj nové návrhy opatrení, aby sa v čo najväčšej miere dosahovali uvedené cieľa. Ciele a opatrenia v programe predchádzania vzniku odpadu sú orientované hlavne na vylúčenie priamej väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi environmentálnymi vplyvmi, ktoré sú späté so vznikom odpadu. Program ďalej obsahuje vyhodnotenie, či sú vypracované opatrenia efektívne a pomáhajú pri predchádzaní vzniku odpadov. Týka sa to opatrení, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 k novému zákonu o odpadoch alebo ďalších existujúcich opatrení. Príkladmi opatrení sú opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu, používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektivné využívanie zdrojov, podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja, vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie, podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu), poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných technik, organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu, začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu, využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí, využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu, podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy. Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania, ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrné k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo, využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov, podpora dôveryhodných environmentálnych značiek, dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie. V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004. Podpora opätovného používania alebo opráv vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

K odseku 4

Aj tento odsek stanovuje obsahovú náplň programu predchádzania vzniku odpadu. Program obsahuje špecifické kvalitatívne alebo kvantitatívne referenčné hodnoty pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu. Tieto hodnoty sú ustanovené za účelom monitorovania a posudzovania pokroku, ako aj kvalitatívne alebo kvantitatívne ciele a ukazovatele.

K odsekom 5 a 6

Tieto odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizáciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo najneskôr do obdobia šiestich rokov odvtedy ako program predchádzania vzniku odpadu nadobudol platnosť, musí predložiť vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov uvedeného programu predchádzania vzniku odpadu. Vyhodnotenie ministerstvo predkladá vláde Slovenskej republiky a vypracúva ho na základe vyhodnotenia kvalitatívnych alebo kvantitatívnych cieľov a ukazovateľov. Ministerstvo zabezpečuje aktualizáciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.

Programy odpadového hospodárstva

§ 8

Základné ustanovenia

(1) Program odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) je programový dokument, ktorý sa vypracúva pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva obsahujúci analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré je potrebné prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov a ustanovení tohto zákona.

(2) Program sa vypracúva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov a pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

(3) Program obsahuje

a) názov orgánu, ktorý program vypracúva a základné údaje o území, pre ktoré sa program vypracúva, alebo základné údaje o držiteľovi polychlórovaných bifenylov alebo o obci, ktorí program vypracúvajú,

b) charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva,

c) záväznú časť a smernú časť,

d) vyhodnotenie predchádzajúceho programu.

Komentár k § 8

Ustanovenia § 8 až § 11 sa zaoberajú programami odpadového hospodárstva. Medzi programy odpadového hospodárstva patria Program Slovenskej republiky a program kraja, Program obce a Program držiteľa polychlórovaných bifenylov. Toto ustanovenie § 8 obsahuje základné ustanovenia, ktoré sa týkajú programov odpadového hospodárstva.

K odseku 1

Program odpadového hospodárstva je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov. Zároveň platí, že sa musia plniť ustanovenia zákona o odpadoch.

K odseku 2

V tomto odseku je ustanovené, pre aké odpady sa vypracúva program odpadového hospodárstva. Program sa vypracováva pre odpady, ktoré sú uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly. Polychlórované bifenyly sú skupinou perzistentných organických látok, ktoré vznikajú chloráciou bifenylov. Celkovo existuje 209 možných podôb PCB, ale komerčné PCB sú zmesou iba 50 typov. PCB sú výborné rozpúšťadlá nepolárnych organických zlúčenín a tukov. Bežne sa používali ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v mazadlách ako zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach. PCB boli považované za neškodné látky a na ich únik do prostredia nebol braný ohľad. Až po desaťročiach ich používania bolo zistené, že PCB sa v prírode nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov a šíria sa v potravinových reťazcoch a že majú aj v stopových množstvách nepriaznivé účinky na živé organizmy. V priebehu rokov bola ich výroba zastavená a ich používanie zakázané. PCB zapríčiňujú oslabovanie imunitného systému, aj malé dávky PCB môžu spôsobiť poškodenie pečene, reproduktívné abnormality, poruchy neurologického aendokrinného systému alebo poruchy intelektu. Hlavným zdrojom príjmu PCB je konzumácia mäsa, rýb, mlieka alebo mliečnych produktov. Vysoké hodnoty PCB sú prítomné u veľrýb, tuleňov, mrožov, vtákov a iných zvierat a živočíchov.

K odseku 3

Odsek 3 tohto ustanovenia zákona o odpadoch určuje, čo obsahuje program odpadového hospodárstva. Program odpadového hospodárstva obsahuje názov orgánu, ktorý program vypracúva a základné údaje o území, pre ktoré sa program vypracúva, alebo základné údaje o držiteľovi polychlórovaných bifenylov alebo o obci, ktorí program vypracúvajú, ďalej obsahuje charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva, záväznú časť a smernú časť a vyhodnotenie predchádzajúceho programu. Vyhodnotenie vypracúva ministerstvo životného prostredia a odovzdáva ho vláde Slovenskej republiky.

§ 9

Program Slovenskej republiky
a program kraja

(1) Program Slovenskej republiky vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov, a to najmä na základe podkladov od okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a územnej samosprávy. Program Slovenskej republiky po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ schvaľuje vláda a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo vestníku a na svojom webovom sídle.

(2) Program Slovenskej republiky obsahuje najmä

a) charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a odhad budúceho vývoja určených prúdov odpadu,

b) informácie o druhu, množstve a zdroji odpadu vzniknutého na území Slovenskej republiky s rozlíšením na kraje, informácie o odpade, ktorý sa pravdepodobne vyvezie z územia Slovenskej republiky, prepraví alebo dovezie na územie Slovenskej republiky,

c) opis existujúcich systémov zberu odpadov,

d) rozmiestnenie zariadení na spracovanie odpadov,

e) cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie,

f) cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie,

g) opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov,

h) opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné ­po­užitie a recyklácie komunálnych odpadov,

  i) opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné ­po­užitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií,

  j) osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov,

k) posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity ­alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov,

  l) posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov,

m) návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu,

n) vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení,

o) informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi,

p) rozsah finančnej náročnosti programu.

(3) Záväzná časť programu Slovenskej republiky obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. e) až j). Smerná časť programu Slovenskej republiky obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. k) až p).

(4) Okresný úrad v sídle kraja predloží do troch mesiacov od schválenia programu Slovenskej republiky podľa odseku 1 návrh programu kraja na posúdenie jeho vplyvov na životné prostredie;¹⁹⁾ návrh programu kraja vypracúva najmä na základe podkladov od okresných úradov a územnej samosprávy. Po posúdení vplyvov na životné prostredie¹⁹⁾ záväznú časť programu kraja vydáva okresný úrad v sídle kraja vyhláškou na obdobie zhodné s obdobím platnosti programu Slovenskej republiky a zašle ho na uverejnenie ministerstvu.

(5) Program kraja musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 2 okrem písm. g), m) a o) so zameraním na územie kraja, pre ktorý sa vypracúva. Záväzná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. e), f), h), i) a j). Smerná časť programu kraja obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. k), l), n) a p) a návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu.

(6) Platný program Slovenskej republiky a program kraja sú podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a na spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.

(7) Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore s programom príslušného kraja.

(8) Ak sa v čase po vydaní programu Slovenskej republiky a programu kraja zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu Slovenskej republiky a programu kraja, ministerstvo a okresný úrad v sídle kraja sú povinné aktualizovať nimi vypracovaný program. Na aktualizáciu týchto programov platia rovnako ustanovenia odsekov 1 až 6.

(9) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverené osoby sú oprávnené od každého, kto nakladá s obalmi, je držiteľom odpadu, nakladá s odpadmi alebo je držiteľom polychlórovaných bifenylov, požadovať informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu. Osobitné predpisy na ochranu údajov²⁰⁾ nie sú dotknuté.

(10) Ministerstvo predloží vláde na schválenie vyhodnotenie plnenia platného programu Slovenskej republiky raz za päť rokov odo dňa jeho schválenia.

Komentár k § 9

Program Slovenskej republiky a program kraja patrí medzi programy odpadového hospodárstva, ktoré majú znižovať vznik odpadov. Uvedenému sa venuje toto ustanovenia nového zákona o odpadoch.

K odseku 1

Odsek 1 ustanovenia § 9 určuje povinnosť Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, aby vypracovalo program Slovenskej republiky. Program Slovenskej republiky vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov, a to najmä na základe podkladov od okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a územnej samosprávy. Program Slovenskej republiky po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie schvaľuje vláda a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo vestníku a na svojom webovom sídle.

K odseku 2

V uvedenom odseku zákon o odpadoch stanovuje obsah programu Slovenskej republiky. Program Slovenskej republiky obsahuje charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva a odhad budúceho vývoja určitých druhov odpadov, ďalej obsahuje informácie o druhu odpadu, množstve a zdroji odpadu, ktorý vznikol na území Slovenskej republiky, pričom sa tu odlišuje odpad po každom z krajov, program obsahuje aj informácie o odpade, ktorý bude vyvezený z územia Slovenska, naopak ktorý sa na naše územie dovezie prípadne prepraví. Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom pre cezhraničnú prepravu, dovoz, vývoz a tranzit odpadov Ministerstvo životného prostredia SR. Finančná správa rieši problematiku dovozu odpadov na územie Európskej únie z tretích krajín, vývozu odpadov z územia Európskej únie do tretích krajín a tranzitu odpadov cez územie Európskej únie. Program Slovenskej republiky tiež obsahuje opis systémov, podľa ktorých dochádza k zberu odpadov, rozmiestnenie zariadení, v ktorých dochádza k spracovaniu odpadov, cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a všetky, prostredníctvom ktorých ich dosiahol, cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré obsahujú polychlórované bifenyly v zákonom určenom čase a opatrenia, pomocou ktorých ich dosiahne, program obsahuje opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, ktoré sa ukladajú na skládky odpadov, obsahuje opatrenia, pomocou ktorých dochádza k zvyšovaniu prípravy, aby mohli byť opätovne použité vo výrobe alebo spracované formou recyklácie komunálnych odpadov. Program tiež obsahuje opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií (z búrania napríklad stavieb atď.). Obsahuje aj osobitnú kapitolu, ako sa nakladá s obalmi prípadne s odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov. Tieto obaly sa môžu spracovať spôsobom recyklácie alebo použiť sa na výrobu iných výrobkov, ktoré sa dajú opätovne používať. Program obsahuje aj posúdenie, či existuje potreba budovania nových zariadení, v ktorých sa spracovávajú odpady, alebo či existuje potreba zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, obsahuje aj posúdenie, že je potreba budovania nových systémov zberu odpadov, návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu, následné vyhodnotenie, či sú prijaté opatrenia užitočné pri predchádzaní vzniku odpadov a znižovaní vzniku odpadov. Program Slovenskej republiky obsahuje informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi a v poslednom rade obsahuje rozsah finančnej náročnosti uvedeného programu. Tento program je vypracovaný pre celé územie Slovenskej republiky.

K odseku 3

Odsek 3 ustanovuje obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na predchádzajúci odsek tohto ustanovenia, ktorý sa zaoberá obsahovou časťou programu Slovenskej republiky. To znamená, že záväzná časť programu Slovenskej republiky obsahuje cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálnych odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií, osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov. Naopak smerná časť programu Slovenskej republiky obsahuje posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov, návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi nadregionálneho významu, vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení, informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti v oblasti nakladania s odpadmi a rozsah finančnej náročnosti programu. Záväzná časť je strategickým dokumentom, ktorý stanovuje ciele pre odpadové hospodárstvo, navrhuje opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov. Záväzná časť sa zaoberá zodpovednosťou za realizáciu navrhovaných opatrení a kampaňami na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií.

K odseku 4

Týmto odsekom sa určuje povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja, aby v stanovenej lehote vypracoval a predložil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie návrh programu kraja. Po posúdení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu. Zákonná lehota na vypracovanie a predloženie návrhu programu kraja do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie je do troch mesiacov od schválenia programu Slovenskej republiky. Návrh programu kraja je vypracovaný na základe podkladov od okresných úradov a územnej samosprávy. Uverejňuje ho ministerstvu životného prostredia. V tomto odseku je zosúladené znenie zákona s § 5 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorého všeobecne záväzné právne predpisy miestnych orgánov štátnej správy sa označujú názvom vyhláška. Okresné úrady 1. októbra 2013 nahradili dovtedajšie obvodné úrady. Okresný úrad je miestny orgán štátnej správy a preddavková organizácia Ministerstva vnútra SR. Riadi ho prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra. Všeobecne záväzné právne predpisy okresných úradov sa označujú názvom vyhláška. Okresné úrady, ktoré nie sú okresnými úradmi v sídle kraja, sú zodpovedné za nasledujúce úseky štátnej správy: civilná ochrana obyvateľstva a riadenie štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, hospodárska mobilizácia, kataster nehnuteľností, obrana štátu, starostlivosť o životné prostredie, cestná doprava a pozemné komunikácie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo a pozemkové úpravy, všeobecná vnútorná správa, živnostenské podnikanie. Okresné úrady v sídle kraja riadia, kontrolujú a koordinujú výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi v sídle okresu ležiacimi v ich kraji, vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle okresu ležiaci v ich kraji; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákonom, spravujú majetok štátu v rozsahu ustanovenom všeobecným predpisom o správe majetku štátu. Všetky okresné úrady v rozsahu svojej pôsobnosti majú spolupracovať s inými miestnymi orgánmi štátnej správy, vyšším územným celkom a obcami v ich územnom obvode; môžu spolupracovať s obdobnými orgánmi verejnej správy iných štátov.

K odseku 5

V tomto odseku sa ustanovuje obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a zároveň musí obsahovať všetky zákonom stanovené skutočnosti, ktoré vychádzajú z odseku 2 tohto ustanovenia aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka. Program kraja musí súhlasiť s programom Slovenskej republiky a podľa zákona o odpadoch obsahuje skutočnosti so zameraním na územie kraja, pre ktorý sa vypracúva. Záväzná časť programu kraja obsahuje zákonom stanovené údaje, medzi ktoré patrí cieľové smerovanie nakladania s určenými prúdmi odpadov a množstvami odpadov v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, cieľové smerovanie nakladania s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v určenom čase a opatrenia na ich dosiahnutie, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie komunálnych odpadov, opatrenia na zvyšovanie prípravy na opätovné použitie a recyklácie stavebných odpadov a odpadov z demolácií a osobitnú kapitolu o nakladaní s obalmi a odpadom z obalov vrátane podpory preventívnych opatrení a systémov opätovného použitia obalov. Smerná časť programu kraja obsahuje tiež zákonom stanovené údaje a návrhy na vybudovanie zariadení na nakladanie s odpadmi regionálneho významu. Medzi povinné údaje smernej časti programu kraja patrí posúdenie potreby budovania nových zariadení na spracovanie odpadov, potreby zvýšenia kapacity alebo uzatvorenia existujúcich zariadení na spracovanie odpadov, posúdenie potreby budovania nových systémov zberu odpadov, vyhodnotenie užitočnosti prijatých opatrení a rozsah finančnej náročnosti programu.

K odseku 6

Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie. Dekontamináciou na účely tohto zákona je očistenie osôb, predmetov a vzduchu od jedovatých látok, odmorenie; odstraňovanie mikróbov z ľudského alebo zvieracieho tela a z okolitého prostredia a odstránenie nežiaduceho znečistenia surovín, prostredia, zariadení a výrobkov. Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. Územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce, územný plán zóny. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie.

K odseku 7

Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V starom zákone sa uvedená požiadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.

K odseku 8

Podľa odseku 8 v priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program, a to v tom prípade, ak sa v čase po vydaní programu Slovenskej republiky a programu kraja zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú pre oba programy rozhodujúce. Na aktualizáciu programov, ktorú má na starosti ministerstvo životného prostredia, platia jednotlivé ustanovenia zákona o odpadoch rovnakým spôsobom ako predchádzajúce odseky tohto ustanovenia zákona. Priebeh platnosti programu Slovenskej republiky a kraja je desať rokov od vypracovania a schválenia ministerstvom.

K odseku 9

Podľa tohto odseku platí, že orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu. Tieto údaje požadujú od každého, kto nakladá s obalmi, je držiteľom odpadu, nakladá s odpadmi alebo je držiteľom polychlórovaných bifenylov, požadovať informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu. Osobitné predpisy na ochranu údajov, medzi ktoré patrí obchodné tajomstvo, nie sú dotknuté. Obchodné tajomstvo je upravené ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú uvedené skutočnosti. Proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

K odseku 10

Tento odsek ustanovenia zákona určuje povinnosť ministerstvu životného prostredia. Povinnosťou je predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité stanovené obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Z uvedeného odseku vyplýva, že ministerstvo má povinnosť predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie plnenia platného programu Slovenskej republiky raz za stanovené obdobie, ktoré predstavuje päť rokov odo dňa jeho schválenia. Predkladá ho na schválenie.

§ 10

Program obce

(1) Obec, na území ktorej ročná produkcia komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov presahuje 350 ton alebo ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000, je povinná vypracúvať program obce.

(2) Program obce obsahuje najmä

a) charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva,

b) predpokladané množstvo vzniku komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu,

c) údaje o systéme zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov a o zabezpečovaní triedeného zberu komunálnych odpadov,

d) ciele a opatrenia zamerané na zníženie množstva vzniknutých komunálnych odpadov a na zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a ich následného zhodnotenia,

e) opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov,

f) opatrenia na zabezpečenie informovanosti obyvateľov o triedenom zbere komunálnych odpadov z obalov a o význame značiek na obaloch, ktoré znamenajú, že obal je možné zhodnotiť,

g) informácie o dostupnosti zariadení na spracovanie komunálnych odpadov a o tom, aké typy spracovateľských zariadení pre komunálny odpad je vhodné vybudovať,

h) informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia obyvateľov v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi,

  i) rozsah finančnej náročnosti programu.

(3) Záväzná časť programu obce obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. d) až f). Smerná časť programu obce obsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. g) až i). Program obce musí byť v súlade so záväznou časťou programu príslušného kraja.

(4) Obec je povinná predložiť vypracovaný program obce do štyroch mesiacov od vydania programu kraja príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na posúdenie súladu s ustanoveniami tohto zákona a so záväznou časťou programu príslušného kraja. Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva oznámi obci výsledok posúdenia do 30 dní od doručenia programu obce; výsledok posúdenia je pre obec záväzný. Ak je výsledok posúdenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva kladný, obec

a) predloží program obce na posúdenie jeho vplyvu na životné prostredie,¹⁹⁾ ak program obce podlieha tomuto posúdeniu, a následne po ukončení tohto posúdenia ho schváli,

b) schváli program obce, ktorý nepodlieha posúdeniu vplyvu na životné prostredie.

(5) Ak príslušný orgán štátnej správy v posúdení podľa odseku 4 upozorní obec na nesúlad s ustanoveniami tohto zákona alebo so záväznou časťou programu príslušného kraja, obec program upraví. Schválenie programu obce, ktorý nie je v súlade s týmto zákonom je neplatné.

(6) Vydaním nového programu obce platnosť predchádzajúceho programu obce zanikne.

(7) Obec je povinná vypracovať program obce tak, aby jeho obdobie platnosti bolo zhodné s obdobím platnosti programu kraja; v prípade podľa odseku 8 je obec povinná zabezpečiť zhodu konca obdobia platnosti svojho programu s koncom obdobia platnosti programu kraja.

(8) Ak obci vznikla povinnosť podľa odseku 1 počas platnosti programu kraja, je povinná plniť uvedenú povinnosť v súlade s odsekmi 4 a 5, v lehotách v ňom uvedených a so začiatkom ich plynutia od vzniku tejto povinnosti.

(9) Ak sa v čase po schválení programu obce zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre jeho obsah, obec je povinná svoj program aktualizovať a bezodkladne ho predložiť na posúdenie príslušnému orgánu štátnej správy.

(10) Obec môže vypracovať program obce v spolupráci s jednou obcou alebo viacerými obcami na základe zmluvnej spolupráce.²¹⁾ V spoločnom programe si obce môžu určiť ciele jednotlivo pre každú obec.

(11) Obec je pri zostavovaní a aktualizovaní programu obce oprávnená bezplatne požadovať od každého, kto je držiteľom komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu alebo nakladá s komunálnymi odpadmi alebo drobnými stavebnými odpadmi na jej území, informácie potrebné na zostavenie a aktualizáciu programu obce. Osobitné predpisy na ochranu údajov²⁰⁾ nie sú dotknuté.

(12) Obec je povinná schválený program obce zverejniť do 30 dní od jeho schválenia na svojom webovom sídle.

Komentár k § 10

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá Programom obce, ktorý sa vypracúva podobným spôsobom ako program Slovenskej republiky a program kraja a za tým istým účelom. Program má prechádzať vzniku odpadu alebo k znižovaniu už vzniknutého odpadu.

K odseku 1

V tomto odseku je vymedzené, ktoré obce sú povinné vypracovať program obce. Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyššia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1 000 obyvateľov. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimálne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.

K odseku 2

V tomto odseku sú vymedzené základné časti, ktoré obsahuje program obce. Program obce obsahuje charakteristiku aktuálneho stavu odpadového hospodárstva, predpokladané množstvo vzniku komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, údaje o systéme zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov a o zabezpečovaní triedeného zberu komunálnych odpadov, ciele a opatrenia zamerané na zníženie množstva vzniknutých komunálnych odpadov a na zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a ich následného zhodnotenia, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov, opatrenia na zabezpečenie informovanosti obyvateľov o triedenom zbere komunálnych odpadov z obalov a o význame značiek na obaloch, ktoré znamenajú, že obal je možné zhodnotiť, informácie o dostupnosti zariadení na spracovanie komunálnych odpadov a o tom, aké typy spracovateľských zariadení pre komunálny odpad je vhodné vybudovať, informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia obyvateľov v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a rozsah finančnej náročnosti programu. Drobný stavebný odpad patrí medzi inertný odpad pokiaľ neobsahuje nebezpečné odpady. Najčastejšie vzniká pri činnostiach, kedy niečo nové budujeme, prerábame a likvidujeme. Pri likvidácii už nepotrebných stavebných objektov, alebo časti stavieb, pri budovaní nových stavieb, pri prerábaní miestností používame a likvidujeme stavebný materiál. Dôsledkom týchto činností je vznik drobného stavebného odpadu, o ktorý sa musíte náležíte postarať. Drobný stavebný odpad neprodukujú len občania domovej výstavby, ale aj občania bytovej výstavby. Tak ako aj pri iných komoditách aj pri tejto dochádza k menším rozdielom, ako ďalej nakladať so vzniknutým drobným stavebným odpadom v domovej a bytovej výstavbe. V bytovej výstavbe je tiež rozdiel, či občania vlastnia garáž, záhradku alebo chatu. Od týchto okolností závisí, či majú možnosť opätovne využiť vzniknutý drobný stavebný odpad. Triedený zber komunálneho odpadu je činnosť, pri ktorej sa oddelia zložky komunálnych odpadov. Je založený na uvedomelej činnosti občanov, ktorí primárne triedia príslušné suroviny. V súčasnosti je občan povinný triediť zo zákona a obec je povinná vytvoriť podmienky na separovanie vhodným systémom.

K odseku 3

V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V zákone sa dopĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu. Záväzná časť programu obce obsahuje ciele a opatrenia zamerané na zníženie množstva vzniknutých komunálnych odpadov a na zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a ich následného zhodnotenia, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov a opatrenia na zabezpečenie informovanosti obyvateľov o triedenom zbere komunálnych odpadov z obalov a o význame značiek na obaloch, ktoré znamenajú, že obal je možné zhodnotiť. Smerná časť programu obce obsahuje informácie o dostupnosti zariadení na spracovanie komunálnych odpadov a o tom, aké typy spracovateľských zariadení pre komunálny odpad je vhodné vybudovať, informácie o využívaní kampaní na zvyšovanie povedomia obyvateľov v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi a rozsah finančnej náročnosti programu. Program obce musí byť v súlade so záväznou časťou programu príslušného kraja.

Poznámka

Vyhláška č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch

§ 3 odsek 4

Záväzná časť programu obce obsahuje

a)  predpokladaný vznik komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu s členením na zmesový komunálny odpad, drobný stavebný odpad a na jednotlivé vytriedené zložky komunálnych odpadov vrátane biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu a odpadu zo záhrad a z parkov vrátane odpadu z cintorínov, predpokladaný podiel ich zhodnocovania a zneškodňovania,

b)  ciele a opatrenia zamerané na zníženie množstva vzniku komunálnych odpadov a na zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a následného ich zhodnotenia, opatrenia na znižovanie množstva biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov,

c)  údaje o systéme zberu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov a o zabezpečovaní triedeného zberu komunálnych odpadov,

d)  opatrenia na zabezpečenie informovanosti obyvateľov o triedenom zbere komunálnych odpadov z obalov a o význame značiek na obaloch, ktoré znamenajú, že obal je možné zhodnotiť.

K odseku 4

Tento odsek bol upravený na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schvaľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu má taký postup, že obec svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej správy, ktorý má zákonnú povinnosť v zákonom stanovenej lehote program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Zákonná lehota predstavuje 30 dní. Výsledok posúdenia programu obce je pre obec záväzný. Ak úrad bude požadovať program upraviť, musí obec úpravu urobiť, dokonca je to jej povinnosťou. V prípade, keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese, ktorý smeruje k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces posúdenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môže obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné. Podľa tohto odseku je obec povinná predložiť vypracovaný program obce do štyroch mesiacov od vydania programu kraja príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na posúdenie súladu s ustanoveniami tohto zákona a so záväznou časťou programu príslušného kraja.

K odseku 5

Aj tento odsek bol upravený na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schvaľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. V prípade, ak príslušný orgán štátnej správy v posúdení, ktorý sme uviedli v predošlom odseku, upozorní obec na nesúlad so znením zákona o odpadoch alebo s obsahom záväznej časti programu príslušného kraja, má obec povinnosť program obce upraviť, aby bol v súlade so zákonom a so záväznou časťou programu príslušného kraja. Schválenie programu obce, ktorý však nebude upravený takým spôsobom, aby bol v súlade so zákonom o odpadoch, je neplatné.

K odseku 6

Nasledujúce odseky tohto ustanovenia stanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu. Zároveň sa berie ohľad a zohľadňujú sa skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až počas doby platnosti programu kraja. V momente, ako je vydaný nový program obce, tak platnosť toho predchádzajúceho programu obce stráca platnosť a zaniká.

K odseku 7

Uvedený odsek sa zaoberá vypracovaním programu obce v súvislosti s obdobím platnosti. Obec má povinnosť vypracovať program obce takým spôsobom, aby jeho obdobie platnosti bolo zhodné s obdobím platnosti programu kraja. V tom prípade ak obci vznikla povinnosť vypracovania programu obce počas platnosti programu kraja, má povinnosť plniť uvedenú povinnosť v súlade s predchádzajúcim znením odsekov tohto ustanovenia zákona o odpadoch, v lehotách v ňom uvedených a so začiatkom ich plynutia od vzniku tejto povinnosti, tak je obec povinná zabezpečiť zhodu konca obdobia platnosti svojho programu s koncom obdobia platnosti programu kraja. To znamená musí ich platnosť končiť v rovnakom období.

K odseku 8

Ak obci vznikla povinnosť na vypracovanie programu obce počas platnosti programu kraja, je povinná uvedenú povinnosť splniť v zákonom stanovenej lehote, pričom je začiatok ich plynutia od vzniku už uvedenej povinnosti vypracovania programu.

K odseku 9

Môže nastať aj situácia, že v čase po schválení programu obce sa zásadným spôsobom zmenia skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre jeho obsah. Aký postup je vtedy zákonný je obsahom tohto odseku. Vtedy je obec povinná svoj program aktualizovať a následne ho bez zbytočného odkladu predložiť na opätovné posúdenie. Opäť ho predkladá na posúdenie príslušnému orgánu štátnej správy.

K odseku 10

Odsek 10 obsahuje možnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za splnenia zákonných podmienok. Podmienkou je že medzi týmito obcami musí existovať určitá forma spolupráce. Predmetom tejto spolupráce je okrem iného aj vypracovanie spoločného programu. Môže však ísť o spoluprácu výlučne len kvôli vypracovaniu spoločného programu, pritom je však dôležité, aby to neodporovalo ďalším právnym predpisom. To znamená, že obec sa môže rozhodnúť, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou. Môže to však byť aj viacero obcí. Nie je to zákonom o odpadoch stanovené, ale spolupracovať na spoločnom programe by mali susediace obce, prípadne obce, ktoré patria do jedného okresu. Tieto obce majú odpadové hospodárstvo, ktoré má určité spoločné črty. Platí však výnimka, že si obce môžu v spoločnom programe určiť rozdielne ciele. Obec môže vypracovať program obce v spolupráci s jednou obcou alebo viacerými obcami na základe zmluvnej spolupráce, ktorá je upravená zákonom o obecnom zriadení. Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona. Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, alebo z činnosti právnickej osoby, ktorú založili podľa osobitného zákona, stáva sa spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak. Spolupráca obcí sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. Obce majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie.

K odseku 11

Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce. Tieto údaje by mali byť pre obec smerodajné. Má právo požadovať tieto údaje výhradne bezplatne, a to od každého, kto je držiteľom komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu alebo nakladá s komunálnymi odpadmi alebo drobnými stavebnými odpadmi na jej území. Tieto informácie by mali obci pomôcť pri zostavení a aktualizovaní programu obce. Podľa tohto zákona však platí, že osobitné predpisy na ochranu údajov, napríklad obchodné tajomstvo podľa Obchodného zákonníka, nie sú tým dotknuté.

K odseku 12

Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktorý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Mal by slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program však bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť. Obec má povinnosť schválený program obce zverejniť v zákonom stanovenej lehote, to znamená do 30 dní od jeho schválenia, na svojom webovom sídle.

§ 11

Program držiteľa
polychlórovaných bifenylov

(1) Držiteľ polychlórovaných bifenylov, u ktorého sa nachádzajú polychlórované bifenyly alebo zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, je povinný bezodkladne vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov so zameraním na dekontamináciu zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi a predložiť vypracovaný program na schválenie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Schválený program držiteľa polychlórovaných bifenylov je držiteľ polychlórovaných bifenylov povinný dodržiavať.

(2) Program držiteľa polychlórovaných bifenylov obsahuje ustanovené údaje [§ 105 ods. 3 písm. a)].

(3) Ak dôjde k zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov v súlade s odsekom 2, je držiteľ polychlórovaných bifenylov povinný do štyroch mesiacov vypracovať a predložiť na schválenie nový program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ak je napriek zmene skutočností uvedených v súlade s odsekom 2 stále držiteľom polychlórovaných bifenylov.

Komentár k § 11

Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá programom držiteľa polychlorovaných bifenylov. Polychlórované bifenyly patria medzi perzistentné organické znečisťujúce látky, ktorých prítomnosť bola identifikovaná takmer vo všetkých zložkách globálneho ekosystému. Napriek skončeniu priemyselnej produkcie v 80. rokoch predstavujú v dôsledku nízkej degradability, vysokej toxicity a silnej akumulácii v biologických systémoch stále vážny ekologický problém. Až do objavenia ich toxických účinkov na organizmy tieto inertné zlúčeniny s vysokou termálnou stabilitou, chemickou rezistenciou a vynikajúcimi dielektrickými vlastnosťami predstavovali komerčne veľmi úspešné produkty. Sú značne stále a nepodliehajú samovoľnému rozpadu pod vplyvom chemických alebo fyzikálnych faktorov. Sú to najrozšírenejšie chlórované aromatické uhľovodíky v životnom prostredí. Väčšinou sú antropogénneho pôvodu, do životného prostredia sa môžu dostávať minoritne aj vulkanickou činnosťou. Cesty ich vstupu do životného prostredia sú rozmanité, a to skládky, havárie, vyplavovanie z kontaminovaných miest alebo nádrží, cielené aplikácie v priemysle a poľnohospodárstve. Nízka rozpustnosť vo vode a vysoká hydrofóbnosť týchto zlúčenín sú príčinou ich akumulácie v životnom prostredí a v článkoch potravového reťazca. Patria medzi potenciálne mutagény a karcinogény.

K odseku 1

Smernica o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia. Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, u ktorej sa nachádzajú polychlórované bifenyly alebo vlastní zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly. Tento držiteľ je povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov. Uvedený program musí byť vypracovaný okamžite bez zbytočného odkladu. Program musí byť zameraný na dekontamináciu zariadení, ktoré obsahujú uvedené látky. Program musí byť zameraný aj na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi. Po vypracovaní programu ho držiteľ predkladá na schválenie. Program aj v tomto prípade schvaľuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sme už uviedli. Po schválení je povinnosťou držiteľa program držiteľa polychlórovaných bifenylov dodržiavať v celom rozsahu.

K odseku 2

V tomto odseku sú stanovené povinné údaje, ktoré v každom prípade musia byť v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvedené. Ak neobsahuje všetky zákonom stanovené zložky, tak je neplatný a príslušný orgán ho neschváli. Medzi povinné údaje patria podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, obce, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu, ktoré obsahuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K odseku 3

V odseku 3 je uvedená povinnosť držiteľovi polychlórovaných bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program, a to v tom prípade ak nastane zmena skutočností, ktoré patria medzi povinné náležitosti programu, bez ktorých by program nebol schválený. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované, to znamená, že nebudú obsahovať polychlórované bifenyly, nie je potrebné vypracovať nový program. Nový program musí byť vypracovaný v zákonom stanovenej lehote, ktorá predstavuje štyri mesiace. Následne opätovne musí program predložiť na schválenie. Uvedené tvrdenie platí v tom prípade, ak je aj napriek zmene skutočností, ktoré sú povinnými obsahovými prvkami programu, je stále držiteľom polychlórovaných bifenylov.

TRETIA ČASŤ

POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB

Komentár k tretej časti

Do tretej časti patria ustanovenia § 12 až § 26. Táto časť sa zaoberá povinnosťami právnických a fyzických osôb. Patria sem všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi, zákazy, povinnosti držiteľa odpadu, zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu, povinnosti pri zbere odpadu a výkupe odpadu, povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, povinnosti pri spaľovaní odpadov, povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov, povinnosti pri nakladaní s kovovou ortuťou, povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti, odovzdanie ortuti a prevzatie ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti, vyskladnenie ortuti, účelová finančná rezerva, nakladanie s nebezpečnými odpadmi a povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky.

§ 12

Všeobecné povinnosti
spojené s nakladaním s odpadmi

(1) Každý je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade s týmto zákonom; ten, komu vyplývajú z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona povinnosti, je povinný nakladať s odpadmi alebo inak s nimi zaobchádzať aj v súlade s týmto rozhodnutím.

(2) Každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k

a) riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov,

b) obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a

c) nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu.²²⁾

(3) Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom a činnosti k nim smerujúce sú povinné plniť osoby v nasledujúcom poradí, ak nie je v odseku 4 ustanovené inak:

a) držiteľ odpadu, pre ktorého sa nakladanie s odpadom vykonáva, ak je známy, alebo

b) posledný známy držiteľ odpadu.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu patriace do vyhradeného prúdu odpadu (§ 27 ods. 3), na ktoré sa v ustanovenom rozsahu vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajúcich náklady na činnosti nakladania s odpadom a na činnosti k nim smerujúce.

(5) Ak je držiteľ odpadu známy, ale nezdržiava sa na území Slovenskej republiky, zabezpečí nakladanie s odpadom na náklady držiteľa odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, na ktorého území sa odpad nachádza.

(6) Fyzické osoby nesmú nakladať a inak zaobchádzať s iným ako s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom s výnimkou zaobchádzania podľa § 63 ods. 1 a § 72.

Komentár k § 12

Podľa zákona o odpadoch majú právnické a fyzické osoby povinnosti v súvislosti s nakladaním odpadov. Uvedené ustanovenie zákona rieši všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi.

K odseku 1

Znenie tohto odseku bolo prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch, a to konkrétne z odseku 1 ustanovenia § 18. Podľa tohto znenia odseku 1 ukladá právnickým a fyzickým osobám všeobecné povinnosti ohľadom odpadov, bez ohľadu na to, aké majú postavenie. Tieto osoby musia postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach zákona o odpadoch. V ďalších odsekoch tohto ustanovenia sú uvedené niektoré zákazy a povinnosti, ktoré vyplývajú niektorým subjektom podľa tohto zákona. Zo znenia teda vyplýva, že každý je povinný nakladať s odpadmi prípadne s nimi zaobchádzať iným spôsobom v súlade so znením zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016. Tiež platí, že ak niekomu z týchto osôb vyplývajú povinnosti z vydaného rozhodnutia na základe tohto právneho predpisu je takisto povinný nakladať s odpadmi, alebo s nimi zaobchádzať v súlade s vydaným rozhodnutím.

K odseku 2

Znenie tohto odseku je prebraté z článku 13 rámcovej smernice o odpadoch a zároveň je toto znenie prebraté aj zo starého znenia zákona o odpadoch. Toto znenie nadväzuje na znenie odseku 1. Tento odsek môžeme zaradiť do prevencie. To znamená, že popri dodržiavaní všetkých povinností,ktoré vyplývajú zo zákona je potrebné, aby každá osoba nakladala s odpadom prípadne s ním inak zaobchádzala predpísaným spôsobom. Tento spôsob nemôže za žiadnych okolností ohrozovať zdravie ľudí a tiež nepoškodzovať životné prostredie. Tento spôsob má tiež zabezpečiť, aby nedochádzalo k riziku znečistenia vody, znečistenia ovzdušia, pôdy, horninového prostredia, ohrozenia rastlín a živočíchov. Tak isto pri nakladaní s odpadmi nemôže dochádzať k obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu alebo podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

K odseku 3

Aj znenie tohto odseku je prebraté z rámcove smernice o odpadoch. Uvedené znenie je upravené aj v starom zákone o odpadoch. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmenách a) až b). Uvedené sa však nevzťahuje na nezákonne umiestnený odpad, ktorý je upravený v ustanovení § 15 tohto zákona a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu. Poradie osôb, ktoré majú povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom je uvedené: držiteľ odpadu, pre ktorého sa nakladanie s odpadom vykonáva, ak je známy alebo posledný známy držiteľ odpadu.

K odseku 4

Uvedené znenie tohto odseku ustanovenia zákona o odpadoch je novo zavedené do nového zákona o odpadoch. Súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade neplatí znenie predchádzajúceho odseku. To znamená, že sa odsek 3 nevzťahuje na oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu patriace do vyhradeného prúdu odpadu, na ktoré sa v zákonom stanovenom rozsahu vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajúcich náklady na činnosti nakladania s odpadom a na činnosti, ktoré k nim smerujú. Podľa ustanovenia § 27 platí, že rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v inom právnom predpise, ktoré sa vzťahujú na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku – vyhradený prúd odpadu – a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu.

K odseku 5

Uvedené znenie odseku 5 je prebraté zo starého zákona o odpadoch, ktorý je ešte platný do konca tohto roku. V tomto znení je určená zodpovednosť štátu postarať sa o odpad v tom prípade, ak držiteľ tohto odpadu nezdržiava na území Slovenskej republiky. Náklady, ktoré štát použije na nakladanie a postaranie sa o tento odpad, znáša jeho držiteľ. Štát je v tomto prípade zodpovedný prostredníctvom orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, na ktorého území sa odpad nachádza (tohto držiteľa nachádza). Ústredným orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve je Ministerstvo životného prostredia. Výkon štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva zabezpečuje ministerstvo, odbor odpadového hospodárstva, ktorý pôsobí v rámci sekcie ochrany zložiek životného prostredia. Ostatnými orgánmi štátnej správy v odpadovom hospodárstve sú Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia. Právomoci a povinnosti vo veciach štátnej správy má aj obec. Orgánmi štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve sú slovenská inšpekcia životného prostredia, úrady životného prostredia a z časti aj Štátna energetická inšpekcia vo vzťahu k polychlórovaným bifenylom zariadeniam kontaminovaným PCB, ktoré ešte nie sú odpadom a Slovenská obchodná inšpekcia vo vzťahu k akumulátorom a batériám a elektrozariadeniam vo fáze výrobku.

K odseku 6

Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby. Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb. Za odpady z domácnosti sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení. Ku komunálnemu odpadu nepatria odpady vznikajúce pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa. Zložka komunálnych odpadov je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Fyzické osoby podľa tohto odseku nesmú nakladať a inak zaobchádzať s iným ako s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom s výnimkou zaobchádzania, ak je držiteľom starého vozidla. V tom prípade je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Neplatí to ani u konečného používateľa pneumatiky. Ten je povinný pneumatiku po tom, ako sa stala odpadovou pneumatikou, odovzdať distribútorovi pneumatík okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Zoznam spracovateľov starých vozidiel vedie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Spracovateľ starých vozidiel povinný vystaviť pri prevzatí starého vozidla na spracovanie potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie podľa vzoru ustanoveného vykonávacím predpisom a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, prípadne inej osobe, od ktorej staré vozidlo prevzal, ak túto povinnosť za neho nevykonáva osoba vykonávajúca zber starých vozidiel. Spracovateľ je tiež povinný prevziať vo svojej prevádzke staré vozidlo na spracovanie bez požadovaného poplatku alebo inej platby od osoby, od ktorej ho prevzal a je povinný vyplatiť kúpnu cenu držiteľovi starého vozidla alebo inej osobe, ktorá staré vozidlo odovzdala na spracovanie; touto povinnosťou môže poveriť osobu vykonávajúcu zber starých vozidiel.

§ 13

Zákazy

Zakazuje sa

a) uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom,

b) zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom,

c) zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7 uvedenými v prílohe č. 2,

d) vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje,

e) zneškodňovať skládkovaním

    1.   kvapalné odpady,

    2.   odpady, ktoré sú v podmienkach skládky výbušné, korozívne, okysličujúce, vysoko horľavé alebo horľavé,

    3.   odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorého katalógové číslo pred jeho spracovaním je uvedené v prílohe č. 8; spracovanie takéhoto odpadu a následná zmena jeho katalógového čísla nemá vplyv na zákaz jeho skládkovania,

    4.   odpadové pneumatiky okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1400 mm,

    5.   odpady, ktorých obsah škodlivých látok presahuje hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5,

[účinnosť od 1. júla 2016

    6.   vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad,]

    7.   vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

    8.   biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

f) riediť alebo zmiešavať odpady s cieľom dosiahnuť hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5,

g) zneškodňovať spaľovaním biologicky rozložiteľný odpad s výnimkou prípadu, na ktorý bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. b),

h) spaľovať komunálny odpad na voľnom priestranstve a vo vykurovacích zariadeniach v domácnostiach.

Komentár k § 13

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje, čo je zakázané v súvislosti s odpadmi. Znenie tohto ustanovenie je prevzaté zo starého znenia zákona o odpadoch, pričom došlo k niekoľkým menším zmenám a doplneniam.

K písmenu a)

V znení tohto písmena sa nachádza platný zákaz zo starého znenia zákona o odpadoch, ktorý bol do tohto právneho predpisu prebratý. Zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade so znením tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že bude možné postihovať vytváranie čiernych skládok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo všeobecnom záväznom nariadené obce. V praxi napríklad uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, ktoré nie je vo všeobecnom záväznom nariadení určené farebný kontajner, je prísne zakázané a môže sa postihovať.

K písmenu b)

Aj v tomto znení písmena sa nachádza zákaz, ktorý bol platný v starom znení zákona. Podľa neho sa zakazuje zneškodniť odpad iným spôsobom, ktorý nie je určený zákonom o odpadoch alebo zhodnotiť tento odpad iným spôsobom, ako je určený zákonom o odpadoch.

K písmenu c)

Aj zákaz podľa tohto písmena je platný v starom zákone o odpadoch. Zakazuje sa jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z toho dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšťať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne vypúšťaním odpadových vôd a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú správcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu následného čistenia tokov. Vodný recipient je každý útvar, do ktorého vyúsťujú povrchovej vody alebo znečistené odpadové vody. Jedná sa o všetky väčšie vodné plochy v krajine ako rybníky, priehradné nádrže, jazerá. V rámci procesu čistenia odpadových vôd sa takto označuje vodný útvar, ktorý slúži na dočistenie odpadových vôd. Využíva sa tu samočistiacu schopnosť recipientu, ktorá spočíva v schopnosti recipientu zbaviť sa prirodzenými procesmi znečisteniu. Podľa veľkosti toku a celkovej schopnosti dočistenie odpadových vôd sa stanovuje maximálne povolené množstvo vypúšťaných odpadových vôd napríklad z čistiarne odpadových vôd. Rovnako tak sa stanovujú aj limity maximálneho obsiahnutého znečistenia. Limity pre znečistenie aj maximálne množstvo stanovuje rozhodnutím vodoprávny úrad – povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do vôd povrchových alebo podzemných. Podľa znenia tohoto písmena platí, že sa zakazuje zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k novému zákonu o odpadoch. To znamená, že sa zakazuje ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalísk atď.), zakazuje sa špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia, zakazuje sa vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov a zakazuje sa vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.

K písmenu d)

Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spolu spaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný, okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov a mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona, alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením.

Uvedený súhlas je platný a podľa znenia tohto písmena sa zakazuje vykonávať bez tohto súhlasu alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje.

Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním bod 3 sa preberá zo smernice o skládkach. Zároveň sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčným odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení. Funguje to takým spôsobom, že sa zákaz vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný a zároveň sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane jeho obalu. Patria tam aj odpady zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli určitým procesom spracovania. Zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach. Autokláva je prístroj – reaktor konštruovaný pre reakcie prebiehajúce za vysokého tlaku a teploty. V laboratóriách sa autokláva typicky používa na sterilizáciu materiálov v laboratórnom skle, najmä médií. Samotný proces sterilizácie je vykonávaný vlhkým teplým vzduchom a zvýšením tlaku. Štandardom je použitie vodnej pary teploty 121°C počas 23 minút pri tlaku 101,5 kPa.

V bode štyri sa zakazuje skládkovať opotrebované pneumatiky. Oproti zneniu starého zákonu o odpadoch sa zmenil názov na odpadové pneumatiky.

Uvedený odsek sa oproti starému zneniu zákona o odpadoch doplnil zákaz skládkovania novými zákazmi. Doplnené zákazy sa zaoberajú zákazmi skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Takisto bude zakázané skládkovať zelený odpad z cintorínov, Nepatria tam však plastové vence, umelé kvety, zemina, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude mať povinnosť zabezpečiť triedený zber takým spôsobom, ktorý je vyžadovaný podľa nového znenia zákona. To znamená, že aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložiteľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach. V zmysle týchto smerníc platí, že Slovenská republika bude musieť postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva má povinnosť plniť ciele, ktoré vyplývajú zo smerníc. Tieto ciele budú napomáhať plneniu k uvedeným zákazom a naopak. Bod sedem je veľmo dôležitý v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na skládku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedeného zberu nevychádzalo nazmar.

K písmenu e)

Toto písmeno obsahuje v novom znení zákaz zneškodňovať skládkovaním kvapalné odpady, odpady, ktoré sú v podmienkach skládky výbušné, korozívne, okysličujúce, vysokohorľavé alebo horľavé, zneškodňovať odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, ktorého katalógové číslo pred jeho spracovaním je uvedené v prílohe č. 8 k novému zákonu o odpadoch. Ďalej sa zakazuje zneškodňovať spracovanie takéhoto odpadu a následná zmena jeho katalógového čísla nemá vplyv na zákaz jeho skládkovania, zneškodňovať odpadové pneumatiky okrem pneumatík, ktoré sú použité ako konštrukčný materiál pri budovaní skládky, pneumatík z bicyklov a pneumatík s väčším vonkajším priemerom ako 1 400 mm, odpady, ktorých obsah škodlivých látok presahuje hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5 k novému zákonu, zneškodňovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení a biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

K písmenu f)

Znenie tohto písmena je prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch a vychádza zo smernice  o skládkach. Podľa tohto znenia sa zakazuje riediť alebo zmiešavať odpady. Cieľom tohto zmiešavania by malo byť dosiahnutie hraničných hodnôt koncentrácie škodlivých látok. Bližšie pozri prílohu č. 5 k novému zákonu o odpadoch.

K písmenu g)

Znenie tohto písmena sa nenachádza v starom znenie tohto právneho predpisu. Do tohto zákona sa doplnil nový všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Uvedený zákaz má pomôcť a byť prospešný pri znížení množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodňovaného spaľovaním na voľnej ploche. Existuje však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad. Uvedená výnimka musí byť v súlade s príslušným súhlasom, ktorý sme uviedli vyššie. Súhlas udeľujú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva na zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov. Kvapalné odpady sú upravené vodným zákonom. Vypúšťaním odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je upravené ustanovením § 36 vodného zákona. Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia. Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu, pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd. Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie. Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy s ohľadom na reguláciu emisií viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov, znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd. Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 8 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium. Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia. Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární. Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd, opráv a stavebných úprav čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov najviac na šesť mesiacov, porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd. Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu. Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah. Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody. Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

K písmenu h)

V znení tohto písmena došlo k doplneniu oproti starému znenia zákona o odpadoch. Zákaz spaľovania sa rozširuje aj na komunálny odpad. Zároveň sa okrem spaľovania na voľnej ploche zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu v domácich vykurovacích zariadeniach.

Ostatné zákazy, ktoré boli súčasťou znenia starého zákon o odpadoch, boli v novej právnej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.

§ 14

Povinnosti držiteľa odpadu

(1) Držiteľ odpadu je povinný

a) správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov,

b) zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,

c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,²³⁾

d) zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho

    1.   prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti; odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu na opätovné použitie inému,

    2.   recykláciou v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné použitie; odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému,

    3.   zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu; odpad takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému,

    4.   zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,

e) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je v odseku 5, § 38 ods. 1 písm. a) a d), § 49 písm. a) a b) a § 72 ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám,

f) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,

g) ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje,

h) predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov,

  i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu,

[účinnosť od 1. júla 2016

  j) zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého (Ursus arctos) v ustanovených oblastiach [§ 105 ods. 3 písm. q)],]

k) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté,²⁴⁾

  l) vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3),

m) zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk,²⁵⁾ alebo ich vývoz podľa tohto zákona,

n) na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

(2) Na fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, sa ustanovenia odseku 1 nevzťahujú s výnimkou písmena j).

(3) Ak je držiteľom odpadov osoba prevádzkujúca dopravu pre cudziu potrebu alebo vlastnú potrebu (ďalej len „dopravca“), vzťahujú sa na neho pri preprave odpadov iba ustanovenia odseku 1 písm. h) a j) až l).

(4) Povinnosti držiteľa odpadu uvedené v odseku 1 písm. b), c), i) a j) sa nevzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, ktorí nemajú tento odpad vo fyzickej držbe. Na obchodníka a sprostredkovateľa, ktorí majú tento odpad vo fyzickej držbe, sa vzťahujú povinnosti uvedené v odseku 1.

(5) Držiteľ odpadu, ktorému bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. n), je oprávnený odovzdať odpad aj inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 písm. e), ak ide o odpad vhodný na využitie v domácnosti, ako je materiál, palivo²⁶⁾ alebo iná vec určená na konečnú spotrebu okrem nebezpečného odpadu, elektroodpadu, odpadových pneumatík a použitých batérií a akumulátorov; konečnou spotrebou sa rozumie spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad. Pri takomto postupe sa na držiteľa odpadov nevzťahujú povinnosti podľa odseku 1 písm. d) a e). Ustanovenia osobitných predpisov²⁷⁾ týmto nie sú dotknuté.

(6) Osoba, ktorej bol odovzdaný odpad podľa odseku 5, je povinná s ním zaobchádzať spôsobom a na účel podľa odseku 5; po prevzatí od držiteľa odpadu podľa odseku 5 sa táto vec nepovažuje za odpad.

(7) Ak je držiteľom odpadových pneumatík, elektroodpadu alebo použitých batérií a akumulátorov distribútor, ktorý vykonáva ich spätný zber, ale ktorý nevykonáva servis, vzťahujú sa na neho iba ustanovenia odseku 1 písm. b), e), i), k) a l).

(8) Ak bol udelený súhlas podľa odseku 1 písm. i) pôvodcovi odpadu, nepovažuje sa miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu odpadu za skládku odpadov.

Komentár k § 14

Uvedené ustanovenie zákona vymedzuje povinnosti držiteľa odpadu.

K odseku 1

V tomto odseku sú uvedené povinnosti, ktoré boli prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. Boli však upravené a doplnené. V písmene a) sa doplnila zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Uplatňovanie starého znenia zákona v praxi ukázalo, že dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov a zároveň nebolo možné vylúčiť zámernosť tohto konania. Za nesprávne zaradenie do katalógu odpadov nebolo možné uložiť sankciu. Chýbala aj motivácia subjektu, aby správne zaradil odpad do katalógu odpadov alebo v prípade pochybnosti chýbala motivácia na využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.

Znenia niektorých písmen v tomto odseku boli zo starého znenia zákona prebraté do nového znenia bez hociakej zmeny a doplnenia. Medzi také nezmenené znenia písmen patria písmena b), c), e), l), m) a n). To znamená, že tieto povinnosti zostávajú aj v novom znení rovnaké. Povinností v písmenách  b) a c) majú zabrániť zmiešavaniu odpadu. Podľa písmena c) je povinnosť zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákonom o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a s nariadením vlády Slovenskej republiky o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením. Toto zmiešavanie by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie. Pri nebezpečných odpadov došlo k prebratiu článku 18 rámcovej smernice o odpadoch. Ďalšia povinnosť podľa písmena d) je odpoveďou na novú hierarchiu odpadového hospodárstva. Umocňuje povinnosť odpad v prvom rade spracovať takým spôsobom, aby bol pripravený na opätovné použitie. V tomto prípade má byť zneškodnenie poslednou možnosťou, a to len v tom prípade, ak sa odpad nedá spracovať recykláciou alebo zhodnotením. Vtedy nastupuje zneškodnenie odpadu. Povinnosť, ktorá je uvedená v písmene e) má za cieľ, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa zákonom stanovené požiadavky, napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas. V znení tohto písmena sa nachádza aj dodatok. Tento dodatok je dôležitý v prípade, ak dôjde k rozporu všeobecnej povinnosti držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou, čiže nebude obsahovať autorizáciu alebo súhlas. Povinnosti v písmene f) a g) zostávajú bez zmeny. Týkajú sa evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie majú prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom. Taktiež majú prispieť k tvorbe štatistík, analýz a koncepčných materiálov a zároveň majú pomôcť pri sledovaní dodržiavania a plnenia stanovených cieľov podľa zákona o odpadoch. Obsahom ďalšieho písmena g) je, že každý predchádzajúci držiteľ bude mať možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom. Týka sa to odpadu, ktorý držiteľ odovzdal. V novom zákone dochádza k doplneniu oprávnenia na poskytnutie kópií uvedených dokladov. Povinnosť, ktorá je uvedený v písmene i), je obrazom povinností prevádzkovateľa zariadenia, ktoré boli uvedené v staro znení zákona. V tomto písmene sa výslovne určuje lehota, ktorá predstavuje jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môže uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu, a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa ustanovenia § 97 tohto zákona. Miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu sa nepovažuje za skládku odpadov. V novom znení zákona sa doplnili povinnosti v písmene j). Cieľom tohto doplnenia je zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu. Podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis (zatiaľ nie je schválený). Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu. Povinnosť, ktorá je uvedená v písmen k) má za cieľ umožniť vykonávanie úkonov, ktoré sú potrebné na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. To znamená umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Zároveň platí, že iné ustanovenia osobitných právnych predpisov nie sú dotknuté. Medzi tieto osobitné predpisy patrí zákon o vojenských obvodoch, zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a zákon o ochrane utajovaných skutočností. V ďalšom písmene l) je ustanovená povinnosť, pomocou ktorej sa má vykonať uložené opatrenie na nápravu, ktoré súvisí s ukladaním pokút. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom. Povinnosť uvedená v písmene m) súvisí s ustanovením § 99 tohto zákona. Je potrebné zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk alebo ich vývoz podľa zákona o odpadoch. V poslednom písmene n) je stanovené, že programy, ktoré sme uviedli v druhej časti tohto právneho predpisu, je potrebné aktualizovať so skutočným stavom, ak dôjde k závažným zmenám. To znamená, že na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby je potrebné bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

K odseku 2

Podľa odseku 2 je stanovené, že ak fyzická osoba nepodnikateľ nakladá prípadne iným spôsobom zaobchádza s komunálnymi odpadmi, tak je potrebné určiť, ktoré povinnosti sa na ňu nevzťahujú. resp. nevzťahujú. To znamená, že na fyzickú osobu sa vzťahuje iba povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu. Ostatné povinnosti z predchádzajúceho odseku sa na fyzickú osobu nevzťahujú.

K odseku 3

Aj v prípade dopravcu, ktorý prevádzkuje prepravu odpadu, sa muselo určiť, aké povinnosti držiteľa odpadu sa na dopravcu vzťahujú. Je to najmä z toho dôvodu, že dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu, čiže osoba prevádzkujúca dopravu pre cudziu potrebu alebo vlastnú potrebu je držiteľom odpadov. Dopravca je povinný predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami, ktoré preukazujú spôsob nakladania s odpadom, a to v zákonom stanovenej lehote najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa má povinnosť poskytnúť aj kópie dokladov podľa tohoto zákona. Ďalšou povinnosťou dopravcu je zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého v zákonom ustanovených oblastiach. Dopravca musí umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, pričom platí, že ustanovenia iných právnych predpisov týmto nie sú dotknuté. Dopravca musí vykonať všetky opatrenia, ktoré majú viesť k náprave uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve.

K odseku 4

Znenie odsek 4 je prebraté z článku 15 ods. 2 rámcovej smernice o odpadoch. Bolo potrebné určiť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú aj na obchodníka a sprostredkovateľa. Malo by to platiť aj v prípade, ak obchodník a sprostredkovateľ nemajú odpad vo fyzickej držbe. Zo zákona o odpadoch vyplýva, že obchodník a sprostredkovateľ, ktorí majú odpad fyzicky v držbe, sa podľa tohto zákona nazývajú držiteľmi odpadu. No a v tom prípade sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku tohto ustanovenia zákona. Podľa tohto odseku platí, ak obchodník a sprostredkovateľ odpad vo fyzickej držbe nemajú, čiže majú ho len v právnej držbe, tak sa na nich vzťahujú len niektoré povinnosti držiteľa, ktoré platia pre držiteľa odpadu. Obchodník a sprostredkovateľ sú povinní správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie odpadu, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti, na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa sú povinní poskytnúť aj kópie dokladov, tiež sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk alebo ich vývoz, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu.

K odseku 5

V tomto odseku je upravený inštitút odovzdania odpadu do domácnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Držiteľ odpadu, ktorému bol vydaný súhlas, má oprávnenie odovzdať tento odpad aj inej osobe ako osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak ide o odpad vhodný na využitie v domácnosti, ako je materiál, palivo alebo iná vec určená na konečnú spotrebu okrem nebezpečného odpadu, elektroodpadu, odpadových pneumatík a použitých batérií a akumulátorov. Palivo je upravené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách. Konečnou spotrebou podľa tohto odseku sa rozumie spotreba, v dôsledku ktorej vznikne komunálny odpad. Pri uvedenom postupe sa na držiteľa odpadov nevzťahujú tieto povinnosti. Držiteľ odpadu v tomto prípade nemusí zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti, recykláciou v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné použitie, zhodnotením v rámci svojej činnosti, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu, zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie a zároveň držiteľ odpadu nie je povinný odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch, ak nie je ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám držiteľ odpadov. Zároveň platí, že sa to nevzťahuje na iné právne predpisy, medzi ktoré patrí zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody, zákon o ochrane spotrebiteľa a zákon o ovzduší.

K odseku 6 až 8

Podľa tohto odseku platí, že ak osoba, ktorej bol odovzdaný odpad podľa znenia predchádzajúceho odseku, tak má bezodkladnú povinnosť s ním zaobchádzať takým spôsobom a na ten istý účel, ktorý je uvedený v predchádzajúcom odseku tohto ustanovenia. Platí zásada, že po prevzatí od držiteľa odpadu sa táto vec nepovažuje za odpad. Ak je držiteľom odpadových pneumatík, elektro odpadu alebo použitých batérií a akumulátorov distribútor, ktorý vykonáva ich spätný zber, ale ktorý nevykonáva servis, tak sa na neho vzťahujú uvedené povinnosti. Musí zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie je ustanovené inak, a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám, musia skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, musia umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a musí vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. Podľa odseku 8 platí, že ak bol udelený súhlas pôvodcovi odpadu, nepovažuje sa miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu odpadu za skládku odpadov.

§ 15

Zodpovednosť
za nezákonné umiestnenie odpadu

(1) Oznámiť umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom (ďalej len „nezákonné umiestnenie odpadu“) môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.

(2) Vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti je povinný bezodkladne po zistení, že na jeho nehnuteľnosti bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť orgánu uvedenému v odseku 1.

(3) O oznámeniach podaných podľa odsekov 1 a 2 sa obec a orgán štátnej správy odpadového hospodárstva navzájom informujú najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa oznámenia.

(4) Ak z oznámenia podľa odsekov 1 a 2 vyplýva, že ide o nezákonné umiestnenie odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach, je ten, kto oznámenie prijal, povinný bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušný orgán štátnej vodnej správy.

(5) Na podklade oznámenia vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, z vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu štátnej správy príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva overí, či rozsah nezákonne umiestneného odpadu²⁸⁾ nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin,²⁹⁾ a vydá o tom odborné vyjadrenie.³⁰⁾

(6) Ak z oznámenia inej osoby ako uvedenej v odseku 5 možno predpokladať, že bol spáchaný trestný čin, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva postupuje podľa odsekov 5 a 7.

(7) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, vykoná jej oznámenie ­po­dľa osobitného predpisu³¹⁾ a konanie o určenie zodpovednej osoby nezačne.

(8) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že bol spáchaný trestný čin, začne konanie o určenie zodpovednej osoby, v ktorom postupuje podľa odsekov 9 až 12.

(9) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby

a) zisťuje osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu,

b) zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť urobiť všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu³²⁾ alebo povinnosť podľa rozhodnutia súdu,³³⁾ alebo či mal z tohto umiestnenia odpadu majetkový prospech alebo iný prospech, ak nezistí osobu podľa písmena a).

(10) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu podľa odseku 9 písm. a), určí ju za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom.

(11) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v konaní o určenie zodpovednej osoby zistí, že nastali skutočnosti uvedené v odseku 9 písm. b), určí vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom.

(12) Ak výsledkom postupu podľa odsekov 10 a 11 nebola určená osoba povinná zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva ukončí konanie o určenie zodpovednej osoby rozhodnutím, v ktorom konštatuje uvedenú skutočnosť.

(13) Osoba určená ako zodpovedná za nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom v súlade s odsekom 10 alebo 11 je povinná zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu v súlade s týmto zákonom na vlastné náklady; ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady, urobí tak výlučne ­pro­stredníctvom osoby, ktorá má na túto činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou podľa § 81 ods. 13 alebo prostredníctvom obce, ak túto činnosť obec zabezpečuje sama.

(14) V prípade uvedenom v odseku 12 zabezpečí zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu v súlade s týmto zákonom na vlastné náklady

a) obec, na ktorej území bol umiestnený odpad v rozpore s týmto zákonom, ak ide o komunálne odpady alebo drobné stavebné odpady,

b) príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ak ide o iné odpady ako odpady uvedené v písmene a).

(15) Ak po oznámení podľa odseku 7 orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie, postupuje sa podľa odseku 14.

(16) Kto zabezpečil zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu v súlade s odsekom 14, má nárok na náhradu vynaložených nákladov voči
osobe, ktorá je zodpovedná za nezákonné umiestnenie odpadu.

(17) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže požiadať v konaní podľa odseku 9 o súčinnosť orgány policajného zboru pri objasňovaní nezákonného umiestnenia odpadu.

(18) Obec je oprávnená zabezpečiť v súlade s týmto zákonom zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, bezodkladne po jeho zistení, pričom v tomto prípade sa postup podľa odsekov 3 až 17 neuplatní; obec je povinná o tom informovať príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr do troch pracovných dní.

Komentár k § 15

Znenie tohto ustanovenia zákona o odpadoch je s časti novodoplneným znením. Aj v starom zákone o odpadoch sa riešili čierne skládky. V novom zákone sa s časti mení celá filozofia a postup pri zisťovaní, ktorá osoba je zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad a prípadne aké dôsledky z takto umiestneného odpadu vyplývajú zodpovednej osobe.

K odseku 1

V odseku 1 tohto ustanovenia zákona je uvedené, že každý má právo na to, aby oznámil čiernu skládku. Toto oznámenie podáva príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Môže to však oznámiť aj obci. Oznámiť čiernu skládku môže majiteľ nehnuteľnosti (obsah odseku 2), ale aj osoba, ktorá nemá právny vzťah k tejto nehnuteľnosti, na ktorej bola skládka odpadu nezákonne vytvorená. To znamená, že skládku môže oznámiť fyzická osoba a aj právnická osoba.

K odseku 2

V tomto odseku je stanovená povinnosť, ktorá sa týka vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti. Povinnosť sa týka nezákonne umiestneného odpadu. Správca, vlastník alebo nájomca musí oznámiť skutočnosť, že sa na jeho nehnuteľnosti vytvorila nezákonným spôsobom čierna skládka. Oznámenie aj v tomto prípade podáva príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci. Oznámenie musí podať bez zbytočného odkladu.

K odseku 3

V tomto odseku je stanovená povinnosť vzájomného informovania. Je to odpoveďou na povinnosť oznámiť orgánu štátnej správy nelegálnej čiernej skládky. Uvedené sa oznamuje okrem tohto orgánu aj obcí. O oznámeniach, ktoré sú podané podľa predošlých odsekov, sa obec a orgán štátnej správy odpadového hospodárstva navzájom informujú v zákonom stanovenej lehote. Táto lehota je najneskôr do siedmich pracovných dní od toho dňa, ako bolo podané oznámenie.

K odseku 4

Znenie tohto odseku sa oproti starému zneniu zákona o odpadoch novo doplnilo do nového znenia tohto právneho predpisu. Tento odsek sa doplnil na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podniku. Platí, že ak z oznámenia, ktoré bolo podané vyplýva, že ide o čiernu skládku, to znamená, že ide o nezákonne umiestnenie odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach, má oznamovateľ bezodkladnú povinnosť informovať aj príslušný orgán štátnej vodnej správy o uvedenej skutočnosti.

K odseku 5

Uvedený odsek sa zaoberá výsledkom oznámenia o nelegálnom umiestnení odpadu, nezákonnom. Uvedené znenie predstavuje nový právny režim, ktorý s týka čiernych skládok. Na základe tohto odseku môže podľa oznámenia a vyčíslenia predpokladanej škody, ktorá vznikla nezákonným umiestnením odpadu, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistiť, či bol spáchaný trestný čin. K uvedenému je potrebná aj miestna obhliadka. Výsledkom tohto zistenia je podľa tohto odseku odborné vyjadrenie. Vždy musí byť podkladom oznámenie o nelegálnom umiestnení odpadu, ktoré podáva vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, kde sa čierna skládka nachádza. Podnet podávajú osoby, ktoré sme uviedli, ale môže to byť, ako sme už uviedli vyššie aj iný orgán štátnej správy. Podľa trestného zákona pri trestných činoch proti životnému prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera, prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje zneškodňuje alebo ukladá a cena za odstránenie odpadu z miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené. Ohrozenie a poškodenie životného prostredia je trestným činom podľa Trestného zákona. Zároveň platí, že kto úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku malej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa potrestá, kto v chránenom území neoprávnene postaví stavbu. Rovnako sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a tým úmyselne vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku škody závažnejším spôsobom konania, alebo v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v takom rozsahu, že ním spôsobí na životnom prostredí značnú škodu. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin a spôsobí ním na životnom prostredí škodu veľkého rozsahu. Tiež platí, že kto z nedbanlivosti vydá životné prostredie do nebezpečenstva vzniku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane životného prostredia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin z nedbanlivosti v chránenom území vrátane ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd.

Rovnako sa páchateľ potrestá, ak spácha čin z nedbanlivosti, ktorým spôsobí značnú škodu. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin z nedbanlivosti a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Trestný zákon upravuje aj neoprávnené nakladanie s odpadmi. Kto nakladá s odpadmi v malom rozsahu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vo väčšom rozsahu. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin v značnom rozsahu a odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin vo veľkom rozsahu. Odborné vyjadrenie je tiež vypracované v súlade s Trestným zákonom, kde je stanovené, akým spôsobom sa určuje výška škody.

To znamená, že pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak ide o ujmu na životnom prostredí, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.

K odseku 6

Aj v tomto odseku sa postupuje rovnakým spôsobom ako v predošlom odseku, ak sa predpokladá, že bol spáchaný trestný čin. Takýmto spôsobom postupuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Aj v tomto prípade sa uplatňuje znenie Trestného zákona, ak bolo oznámené, že ide o nelegálnu skládku.

K odseku 7

V tomto odseku je stanovené, že ak bol spáchaný trestný čin (existuje predpoklad spáchania trestného činu), tak dochádza k oznámeniu policajnému zboru. Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru. To znamená, že ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva príde na skutočnosť, ktorá nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak v tom prípade túto skutočnosť oznámi podľa znenia Trestného zákona a konanie o určenie zodpovednej osoby nezačne. Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký následok.

K odseku 8

Podľa tohto odseku je ustanovené, že ak neboli zistené skutočnosti, čiže príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil skutočnosti, ktoré by potvrdili existenciu trestného činu, takým spôsobom, že začne konanie o určenie zodpovednej osoby, čiže sa zisťuje, kto je zodpovedný za umiestnenie čiernej skládky. Pri zisťovaní zodpovednej osoby sa postupuje spôsobom podľa nasledujúcich odsekov tohto ustanovenia zákona o odpadoch.

K odseku 9

Znenie odseku je prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. Uvedený odsek sa zaoberá postupom, ktorý sa použije pri zisťovaní zodpovednej osoby. Zisťovaním je poverený orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Zisťuje sa, kto nezákonne umiestnil skládku odpadu. Taktiež orgán štátnej správy zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky zákonné opatrenia, aby zabránil tomuto nezákonnému umiestneniu odpadu. Týka sa to opatrení podľa vyhlášky, ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení alebo podľa vyhlášky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Orgán štátnej správy zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej došlo k nezákonnému umiestneniu odpadu, zanedbal povinnosť podľa rozhodnutia súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň sa zisťuje, či nedochádzalo k určitému prospechu tejto osobe.

K odseku 10

Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila nelegálnu skládku odpadu, určí ju za osobu zodpovednú ta toto konanie, ktorá je povinná nakladať s týmto nezákonne umiestneným odpadom. To znamená, že musí tento odpad na jej zodpovednosť odstrániť alebo zlikvidovať.

K odseku 11

Podľa tohto odseku, ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad na nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, tak v tom prípade ho orgán štátnej správy odpadového hospodárstva určí za osobu zodpovednú a zároveň povinnú, aby zabezpečila nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom. Buď ho zákonným spôsobom odstráni alebo zlikviduje.

K odseku 12

Uvedené znenie odseku opisuje situáciu, ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí v konaní podľa predchádzajúcich odsekov, kto je zodpovedný za nelegálne umiestnenú skládku odpadu. Ak nastane uvedená situácia, tak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie a toto konanie týmto pádom bude ukončené. Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.

K odseku 13

Znenie tohto odseku vymedzuje akým spôsobom alebo postupom je osoba, ktorá bola určená zodpovednou za umiestnenie nelegálnej skládky orgánom štátnej správy, povinná nakladať s týmto odpadom. To znamená, že zodpovedná osoba má povinnosť zabezpečiť, aby sa tento odpad zhodnotil alebo zneškodnil spôsobom a v súlade so zákonom o odpadoch. Všetko je táto osoba povinná urobiť na vlastné náklady. V prípade, ak ide o odpad, ktorý je považovaný podľa tohto zákona za komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad, tak v tom prípade tento odpad zneškodní alebo zhodnotí prostredníctvom inej osoby. Platí však zásada, že osoba, prostredníctvom ktorej zodpovedná osoba zneškodní alebo zhodnotí odpad, musí mať na uvedenú činnosť uzatvorenú zmluvu s obcou alebo prostredníctvom obce, ak uvedenú činnosť obec zabezpečuje sama. Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou. Uvedené sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov. Ak ide o zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, vykonávať ich zber na území obce môže len ten, kto má okrem uvedenej zmluvy uzatvorenú aj zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, s ktorou obec uzavrela zmluvu.

K odseku 14

Tento odsek ustanovuje, že v takom prípade, ak nebola zistená osoba, ktorá je zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad (čierna skládka), tak v prípade ak ide o komunálny odpad a drobný stavebný odpad, je za nakladanie s ním zodpovedná obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad. V prípade, ak je to iný druh odpadu, tak je zodpovednou osobou orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 15

Aj podľa tohto odseku sa postupuje rovnakým spôsobom, ktorý sme uviedli v predchádzajúcom odseku. To znamená, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s odpadom, ktorý bol nezákonne umiestnený sa môže nakladať. Nastupuje ten istý postup.

K odseku 16

Uvedený odsek ustanovuje, že tá osoba, ktorá zabezpečila zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, má zákonný nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu na čiernej skládke. Náklady si môže nárokovať od zodpovednej osoby za umiestnenie nelegálnej skládky.

K odseku 17

V tomto odseku je ustanovená možnosť súčinnosti, o ktorú môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiadať. Jedná sa o súčinnosť, o ktorú môže požiadať policajný zbor v priebehu zisťovacieho konania o zodpovednej osobe.

K odseku 18

V tomto odseku je zákonom o odpadoch určené oprávnenie obce, aby v prípade nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je považovaný za komunálny odpad alebo drobný stavebný odpad, odstrániť ho. Obec je oprávnená zabezpečiť zákonom stanoveným spôsobom zhodnotenie alebo zneškodnenie nelegálneho odpadu, a to bez zbytočného odkladu, zároveň však platí, že sa postup podľa predchádzajúcich odsekov neuplatní. Obec má povinnosť informovať príslušný orgán odpadového hospodárstva o tom, že bolo zistené nezákonne umiestnenie odpadu, o spôsobe, ktorý použije na zabezpečenie zhodnotenia alebo zneškodnenia uvedeného odpadu. Nie je tým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu podľa Trestného zákona. Zároveň platí na účely tohto odseku zákonná lehota, to znamená najneskôr do troch pracovných dní.

§ 16

Zber odpadu a výkup odpadu

(1) Ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu, je okrem povinností podľa § 14 ods. 1 povinný

a) zverejňovať druhy zbieraných alebo vykupovaných odpadov vrátane podmienok zberu odpadov alebo výkupu odpadov,

b) označiť zariadenie na zber odpadov alebo výkup odpadov.

(2) Ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu od fyzickej osoby, je okrem povinností podľa odseku 1 povinný

a) zaradiť odpad odobratý od takejto osoby ako komunálny odpad; toto ustanovenie sa nevzťahuje na zber starých vozidiel a odpadových pneumatík,

b) oznamovať obci, na ktorej území sa zber odpadu alebo výkup odpadu uskutočňuje, údaje o druhu a množstve vyzbieraného odpadu alebo vykúpeného odpadu [§ 105 ods. 3 písm. d)].

(3) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadu (§ 27 ods. 3) v zariadení na zber odpadov alebo bez zariadenia na zber odpadov, je povinný mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, príslušnou treťou osobou, alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku; toto ustanovenie sa nevzťahuje na zber starých vozidiel, na osobu uvedenú v odseku 4 a na distribútorov vykonávajúcich spätných zber.

(4) Ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťami R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R 1 až R 11 podľa prílohy č. 1,

a) v prípade odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov (§ 73 ods. 3) príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou, v ktorej sa výkup realizuje,

b) v prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov príslušnému koordinačnému centru, ak je zriadené.

(5) Zakazuje sa zbierať a vykupovať kovový odpad inak, ako je uvedené v odsekoch 6 až 8.

(6) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu, je povinný zbierať alebo vykupovať kovový odpad

a) pochádzajúci zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej techniky a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

b) pochádzajúci z dopravných značiek a dopravných zariadení, zvodidiel, alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od správcov pozemných komunikácií a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

c) pochádzajúci z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od vlastníka alebo prevádzkovateľa vodovodu a kanalizácie,

d) pochádzajúci zo závlahových detailov, závlahových čerpacích staníc, poľnohospodárskych strojov a lesníckych strojov a ich súčastí, poľnohospodárskych technických zariadení a kovové časti konštrukčných celkov stavieb alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od poľnohospodárskych a lesných subjektov, súkromne hospodáriacich roľníkov alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

e) pozostávajúci z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od subjektov, ktoré sú oprávnené s nimi pracovať, alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

(7) Ten, kto vykonáva výkup kovového odpadu, je povinný vykupovať kovový odpad pochádzajúci

a) zo starých vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s nimi nakladať a z vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od držiteľa vozidla alebo od podnikateľských subjektov vykonávajúcich servis vozidiel,

b) z elektroodpadu (§ 32 ods. 6) a jeho častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z neho pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s ním nakladať, alebo od podnikateľských subjektov spolupracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

(8) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 6 alebo výkup kovového odpadu podľa odseku 7, je povinný

a) vyžadovať od osoby, od ktorej sa odpad zbiera alebo vykupuje, ak ide o

    1.   fyzickú osobu, preukázanie totožnosti predložením jej dokladu totožnosti, a to v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti,

    2.   fyzickú osobu, ktorá je zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa alebo je osobou oprávnenou konať v ich mene alebo ide o fyzickú osobu – podnikateľa, preukázanie totožnosti predložením jej dokladu totožnosti v rovnakom rozsahu ako v prvom bode a obchodné meno, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa,

b) viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad zbiera alebo vykupuje, v rozsahu uvedenom podľa písmena a), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich odobratých alebo vykúpených,

c) viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov,

d) uhrádzať platbu za výkup kovového odpadu formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku,

e) pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby vypočítať a odviesť daň podľa osobitného predpisu,³⁴⁾

f) používať pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel a spĺňajúce požiadavky na určené meradlo,³⁵⁾

g) zhromažďovať prevzatý kovový odpad aspoň sedem dní odo dňa jeho prevzatia pred jeho odovzdaním ďalšiemu držiteľovi na ďalšie nakladanie,

h) monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

(9) Na zber kovového odpadu uvedeného v odseku 7, ktorý nie je výkupom, sa vzťahuje odsek 8 písm. c), f), g) a h).

Komentár k § 16

Do tohto znenia ustanovenia nového zákona o odpadoch, bolo prebraté znenie zo starého znenia zákona, pričom došlo k zmenám a menším doplneniam. Ustanovenie sa zaoberá zberom a výkupom odpadu.

K odseku 1

V znení tohto odseku sú ustanovené povinnosti toho, kto sa zaoberá výkupom a zberom odpadu. Ten, kto vykonáva zber a výkup odpadu, čiže podnikateľ, musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu a zároveň aj ďalšie povinnosti, ktoré sú uvedené v tomto znení. Podnikateľ, ktorý vykonáva zber a výkup odpadu, je povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a ďalšími predpismi, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nie v tomto zákone ustanovené inak a ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov, skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého v ustanovených oblastiach a umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do tavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, alebo ich vývoz podľa tohto zákona, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu. Ten, kto vykonáva zber odpadu alebo výkup odpadu, je okrem týchto povinností povinný zverejňovať druhy zbieraných alebo vykupovaných odpadov vrátane podmienok zberu odpadov alebo výkupu odpadov a označiť zariadenie na zber odpadov alebo výkup odpadov.

K odseku 2

Uvedené ustanovenie bolo do zákona novo doplnené. V tomto odseku je uvedené, že fyzická osoba môže produkovať len komunálny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie sú kladené podľa zákona o odpadoch osobitné požiadavky. Medzi tieto požiadavky patrí, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len taká osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou. Znenie tohto odseku má zabrániť, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez uzatvorenej zmluvy s obcou. Pritom sa obraňujú tým, že zaradenie vykúpeného odpadu je pod iné katalógové číslo. To znamená, že to nie je komunálny odpad. Platí podľa zákona o odpadoch tvrdenie, že miestom pôvodu komunálneho odpadu je výhradne obec. Zároveň však platí, že obec musí mať od svojich výkupcov, s ktorými má uzatvorenú zmluvu všetky informácie o množstve odpadu, ktorý vyzbierali alebo vykúpili. Uvedené ustanovenie zákona sa nevzťahuje na zber starých vozidiel a odpadových pneumatík. Osoba, ktorá vykupuje odpad alebo vykonáva zber, má povinnosť oznamovať obci, na ktorej území sa zber odpadu alebo výkup odpadu uskutočňuje, údaje o druhu a množstve vyzbieraného odpadu alebo vykúpeného odpadu. Pre účely tohto znenia odseku platí, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy.

K odseku 3

Uvedené znenie tohto odseku je doplnené do nového zákona o odpadoch. Podľa tohto odseku osoba, ktorá vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadu, to znamená odpadu z vyhradeného výrobku, v zariadení, ktoré je určené na zber odpadov alebo bez zariadenia na zber odpadov, má podľa tohto právneho predpisu povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, príslušnou treťou osobou, alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. To znamená, že uvedené znenie odseku podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného prúdu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore so zákonom o odpadoch. Ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak sa vyžaduje podľa tohto zákona zmluvné pokrytie každého vyhradeného prúdu odpadu. K tejto povinnosti sa doplnilo do znenia zákona prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti. Dôvodom pre doplnenia uvedenej novej požiadavky do tohto ustanovenia je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity. To znamená, že musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prípade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov, dochádza k uzatvoreniu zmluvy medzi troma subjektami. Znenie tohto odseku sa v žiadnom prípade nevzťahuje na zber starých vozidiel, na distribútorov vykonávajúcich spätných zber a na toho, kto je uvedený v znení ďalšieho odseku.

K odsekom 4

V tomto odseku sú ustanovené povinnosti takých subjektov, ktoré vykonávajú výkup vyhradeného prúdu odpadu. Cieľom tohto odseku je zabezpečiť sledovanie množstva odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá na jej území pôsobí. Tieto subjekty majú povinnosť informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú organizáciu zodpovednosti výrobcov. Tá musí mať uzatvorenú zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu a o jeho zhodnotení. Organizácia si môže vyzbierané odpady zarátať do plnenia cieľov. Subjekty sú povinné v zákonom stanovenej lehote, ktorá predstavuje 15 pracovných dní po ukončení štvrťroka, oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z týchto činností. Týmito činnosťami sú využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom, spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel, recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov, recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín, recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov, regenerácia kyselín a zásad, spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia, spätné získavanie komponentov z katalyzátorov, prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie, úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia a využitie odpadov vzniknutých pri uvedených činnostiach. Podľa tohto odseku platí, že je subjekt povinný oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prípade odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov, ktorá má podpísanú zmluvu s obcou, v ktorej sa výkup realizuje. Neobalovým výrobkom sa zaoberá ustanovenie § 73. Neobalový výrobok na účely tohto zákona je výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej z nasledujúcich skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie, papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov okrem hygienického a sanitárneho papiera, výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera, papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera, cenín, sklo vrátane tabuľového obločného skla, viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou organizáciou, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum. Ten, kto vykonáva výkup vyhradeného prúdu odpadu, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní po ukončení štvrťroka oznamovať druh a množstvo vykúpeného odpadu a informácie o jeho zhodnotení v prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov príslušnému koordinačnému centru. Platí to v prípade, ak je uvedené centrum zriadené.

K odseku 5

V tomto odseku je ustanovený zákaz zberu a výkupu kovového odpadu iným spôsobom, ako je uvedené v ďalších odsekoch tohto ustanovenia zákona o odpadoch. Keďže tento výhradný zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s takýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu.

K odseku 6

V tomto odseku zákon o odpadoch ustanovuje podmienky výkupu odpadu z kovov. Dôvodom je najmä zníženie počtu krádeží kovov, ktoré ani nie sú považované podľa zákona o odpadoch za odpad. Subjekt, ktorý zberá a vykupuje kovový odpad, má podľa tohto odseku povinnosť zbierať alebo vykupovať taký kovový odpad, ktorý je definovaný v písmenách a) až e). Kovový odpad musí pochádzať zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej techniky a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí. Uvedený kovový odpad, ak nie je priamo týmto odpadom, musí aspoň z časti javiť znaky, že z takého druhu odpadu pochádza, a to od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov, ktoré pracujú s takými druhmi na základe uzatvorenej zmluvy. Subjekt, ktorý zberá a vykupuje kovový odpad má povinnosť zbierať alebo vykupovať len taký kovový odpad, ktorý je pochádza z dopravných značiek a dopravných zariadení, zvodidiel od správcov pozemných komunikácií a podnikateľských subjektov, ktorí pracujú s nimi na zmluvnom základe, alebo kovový odpad z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí, kovový odpad zo závlahových detailov, závlahových čerpacích staníc, poľnohospodárskych strojov a lesníckych strojov a ich súčastí, poľnohospodárskych technických zariadení a kovové časti konštrukčných celkov stavieb alebo javiaci znaky, z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od poľnohospodárskych a lesných subjektov, súkromne hospodáriacich roľníkov alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

K odseku 7

Obsahom tohto odseku je, aký kovový odpad je povinný vykupovať subjekt, ktorý vykonáva výkup kovového odpadu v súvislosti s vozidlami. Uvedený kovový odpad by mal byť zo starých vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza od takých osôb, ktoré majú právo s týmito vozidlami nakladať alebo od držiteľa vozidla, prípadne od podnikateľských subjektov, ktoré vykonávajú servis takýmto vozidlá, alebo kovový odpad z elektrodpadu a jeho častí a súčiastok, a to od takých osôb, ktoré sú oprávnené s ním nakladať, alebo od podnikateľských subjektov spolupracujúcich s nimi na zmluvnom základe. Elektroodpad je upravený ustanovením § 32 nového zákona o odpadoch. Podľa tohto ustanovenia platí, že elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.

K odseku 7

Uvedený odsek tohto ustanovenia zákona sa zaoberá povinnosťami, ktoré musí dodržiavať ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu. Tento subjekt má povinnosť od tej osoby, od ktorej odpad zbiera alebo tento odpad vykupuje vyžadovať také údaje, ktoré sú uvedené v písmene a). Ak ide v tomto prípade o fyzickú osobu, tak subjekt požaduje preukázanie totožnosti. Totožnosť overuje predložením dokladu totožnosti (občiansky preukaz). Potrebuje tieto údaje – meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu. V ďalšom prípade môže ísť o fyzickú osobu, ktorá je zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa alebo je osobou oprávnenou konať v ich mene alebo ide o fyzickú osobu – podnikateľa. Od tejto osoby subjekt, ktorý vykupuje kovový odpad požaduje taktiež ako v predošlom prípade, preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti (občiansky preukaz). Potrebuje tieto základné údaje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu, obchodné meno, identifikačné číslo organizácie a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ďalšou povinnosťou subjektu, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu je viesť a uchovávať evidenciu o osobách, od ktorých odpad zbiera alebo vykupuje. Okrem evidencie zaznamenáva dôležité a základné údaje o týchto osobách v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo dokladu totožnosti, čiže číslo občianskeho preukazu. Ďalej zaznamená druh a množstvo kovových odpadov, ktoré od týchto osôb vykúpil alebo odobral. Povinnosťou subjektu je viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov. Pri úhradách a platbách za vykúpený kovový odpad subjekt vykupujúci tento odpad uhrádza platbu za výkup kovového odpadu buď formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku, čiže mu zasiela peniaze na účet osoby, od ktorej kovový odpad odkúpil. V súvislosť s úhradami za vykúpený odpad má subjekt povinnosť odviesť z tohto odpadu daň podľa zákona o dani z príjmov. Túto daň musí predtým vypočítať. Uvedená daň sa nazýva zrážková daň. To znamená, že z príjmov sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %; ak tieto príjmy sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi.

Ďalšou povinnosťou subjektu vykupujúceho kovový odpad je používať pri zisťovaní hmotnosti kovového odpadu, ktorý preberá výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel, ktoré spĺňajú požiadavky na určené meradlo podľa zákona o metrológii. Určené meradlá sú meradlá určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody. O zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri meraniach súvisiacich s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia, pri príprave spotrebiteľsky balených výrobkov, v iných oblastiach verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania, alebo kde nesprávne výsledky merania môžu poškodiť záujmy fyzických osôb, právnických osôb alebo spoločnosti, pri meraniach, ak tak ustanovuje osobitný právny predpis. Bez vykonania metrologickej kontroly alebo posúdenia zhody sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh. Druhy určených meradiel a oblasti ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Ďalšou povinnosťou subjektu, ktorý zberá alebo vykupuje kovový odpad je zhromažďovať prevzatý kovový odpad po zákonom stanovenú dobu odo dňa jeho prevzatia pred jeho odovzdaním ďalšiemu držiteľovi na ďalšie nakladanie Povinnou dobou ukladanie pred odovzdaním niekomu ďalšiemu je sedem dní od prevzatia tohoto kovového odpadu. Subjekt je povinný monitorovať priestor, kde má umiestnený kovový odpad. Tento objekt monitoruje kamerovým systémom. Záznam z tohoto monitorovania musí uchovávať zákonom určenom období. Obdobie predstavuje 14 dní od toho dňa, kde bol záznam zhotovený. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže o uvedený záznam požiadať tento subjekt. Subjekt je povinný ho na túto žiadosť poskytnúť.

K odseku 9

V znení tohto ustanovenia je výnimka, ktorá sa vzťahuje na zber kovového odpadu, ktorý nie je považovaný za výkup. Predstavuje jednoduchší režim pre zber kovového odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu. To znamená, že na zber kovového odpadu, ktorý nie je výkupom, sa vzťahuje znenie predchádzajúceho odseku v niektorých bodoch tohto ustanovenia zákona o odpadoch. To znamená, že subjekt je povinný viesť a uchovávať opis a dokumentáciu, ktorú tvorí fotodokumentácia alebo videodokumentácia o kovovom odpade od vstupu do zariadenia na zber odpadov až po jeho konečné umiestnenie v zariadení na zber odpadov, uhrádzať platbu za výkup kovového odpadu formou peňažného poukazu na výplatu alebo formou bezhotovostného platobného styku, pri platbách za výkup kovového odpadu od fyzickej osoby vypočítať a odviesť daň podľa zákona o dani z príjmov, používať pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu výlučne váhy zaradené do skupiny určených meradiel a spĺňajúce požiadavky na určené meradlo, zhromažďovať prevzatý kovový odpad aspoň sedem dní odo dňa jeho prevzatia pred jeho odovzdaním ďalšiemu držiteľovi na ďalšie nakladanie, monitorovať priestor s umiestneným kovovým odpadom kamerovým systémom, uchovávať záznam z kamerového systému počas 14 dní odo dňa jeho zhotovenia a na vyžiadanie tento záznam poskytnúť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

§ 17

Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia
na zhodnocovanie odpadov
alebo zneškodňovanie odpadov

(1) Prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov (ďalej len „zariadenie“) je okrem plnenia povinností podľa § 14 povinný

a) zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade s rozhodnutím, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie zariadenia,

b) prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom,

c) viesť prevádzkovú dokumentáciu zariadenia,

d) zverejniť podmienky, za ktorých preberá odpad do zariadenia,

e) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami,

f) plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a uchovávania ohlasovaných údajov; ak ide o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, aj o obsahu polychlórovaných bifenylov v týchto odpadoch,

g) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

h) ak ide o prevádzkovateľa mobilného zariadenia, najneskôr sedem dní vopred písomne ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, miesto, kde bude túto činnosť vykonávať, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný alebo zneškodňovaný, a predpokladaný čas výkonu činnosti,

  i) zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený [§ 105 ods. 3 písm. d)],

  j) ak ide o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, vydať držiteľovi použitých polychlórovaných bifenylov alebo držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly, ktorý ich do tohto zariadenia dodal, potvrdenie o ich prijatí,

k) na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch, najmä ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie, zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné; náklady, ktoré vznikli pri zhodnotení odpadu alebo zneškodnení odpadu na základe takéhoto rozhodnutia, uhrádza držiteľ odpadu,

  l) oznamovať bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie odpadov do zariadenia na zneškodňovanie odpadov činnosťami D1, D5 a D10 uvedenými v prílohe č. 2,

m) zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa tohto zákona, na svojom webovom sídle.

(2) Ak podľa odseku 1 písm. k) je držiteľ odpadu neznámy alebo ak nemôže uhradiť náklady spojené so zneškodnením odpadov alebo zhodnotením odpadov v primeranom čase a v plnej výške, považuje sa tento prípad za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa osobitného predpisu.³⁶⁾

Komentár k § 17

Znenie tohto ustanovenia bolo prebraté zo starého zákona o odpadoch.

K odseku 1

Tento odsek vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov. Tieto povinnosti sa vzťahujú rovnako bez ohľadu na to, o aký konkrétny druh zariadenia ide. V tomto odseku je zavedená legislatívna skratka zariadenie. Na prevádzkovateľa zariadenia sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu. Podľa ustanovenia § 14 je prevádzkovateľ zariadenia povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov, zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom, zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi, zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi, viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje, predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady s úplnými a pravdivými informáciami preukazujúce spôsob nakladania s odpadom, a to najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti; na základe žiadosti predchádzajúceho držiteľa poskytnúť aj kópie dokladov, skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením; na dlhšie zhromažďovanie môže dať súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva len pôvodcovi odpadu, zabezpečiť odpad pred prístupom medveďa hnedého, umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom režime aktívny zušľachťovací styk, na žiadosť orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu alebo programu predchádzania vzniku odpadu. Okrem týchto povinností je prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov povinný zhodnocovať odpady alebo zneškodňovať odpady v súlade s rozhodnutím, ktoré ho oprávňuje na prevádzkovanie zariadenia, prevádzkovať zariadenie v súlade so schváleným prevádzkovým poriadkom, viesť prevádzkovú dokumentáciu zariadenia, zverejniť podmienky, za ktorých preberá odpad do zariadenia, uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami, plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a uchovávania ohlasovaných údajov; ak ide o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, aj o obsahu polychlórovaných bifenylov v týchto odpadoch, plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom, ak ide o prevádzkovateľa mobilného zariadenia, najneskôr sedem dní vopred písomne ohlásiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, v ktorého územnom obvode bude zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, miesto, kde bude túto činnosť vykonávať, druh, kategóriu a predpokladané množstvo odpadu, ktorý bude zhodnocovaný alebo zneškodňovaný a predpokladaný čas výkonu činnosti a zverejňovať druhy odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnený. Na uvedené oprávnenie sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo a tento ustanoví podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy. Prevádzkovateľ je taktiež povinný v prípade, ak sa jedná o zariadenie na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov, vydať držiteľovi týchto použitých polychlórovaných bifenylov alebo držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly potvrdenie o prijatí týchto polychlórovaných bifenylov. Týka sa to držiteľa, ktorý ich do uvedeného zariadenia dodal. Ďalšou povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia je zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné. Táto povinnosť sa týka prevádzkovateľa na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch. Takýmto mimoriadným prípadom je napríklad v situácii, ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie. Náklady, ktoré vznikli pri zhodnotení odpadu alebo zneškodnení odpadu na základe takéhoto rozhodnutia, uhrádza za každých okolností držiteľ odpadu. Prevádzkovateľ zariadenia je povinný oznamovať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie odpadov do zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez zbytočného odkladu. Týka sa to činností, medzi ktoré patrí uloženie do zeme alebo na povrchu zeme, napr. skládka odpadov, špeciálne vybudované skládky odpadov, napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia alebo spaľovanie na pevnine. Prevádzkovateľ je tiež povinný zverejniť všetky platné rozhodnutia, ktoré mu boli vydané podľa nového zákona o odpadoch, na svojom webovom sídle.

K odseku 2

V uvedenom odseku je uvedený prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde. Z uvedeného vyplýva, že držiteľ odpadu je neznámy alebo nemá dostatok financií na uhradenie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so zneškodnením odpadov alebo zhodnotením odpadov v zákonom stanovenom primeranom čase a v plnej výške, tak v tom prípade bude tento prípad považovaný za haváriu a pri úhrade nákladov sa ustanoví postup podľa už uvedeného zákona. Žiadateľ, ktorý žiada o podporu podá písomnú žiadosť o podporu, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žiadosť o podporu formou dotácie musí žiadateľ doručiť fondu v zákonom stanovenom termíne. Fond vedie evidenciu podaných žiadostí o podporu a vykoná kontrolu ich formálnej správnosti a úplnosti. Fond vedie evidenciu len na účely poskytnutia podpory a uzavretia zmluvy o poskytnutí podpory podľa tohto zákona. Ak žiadosť o podporu neobsahuje povinné náležitosti, fond žiadosť o podporu nezaradí do zoznamu žiadostí o podporu. Ak žiadosť o podporu neobsahuje prílohy podľa odseku 1 písm. m), fond vyzve žiadateľa, aby v lehote určenej fondom žiadosť o podporu doplnil. Zoznam žiadostí o podporu obsahuje úplné, formálne a vecne správne žiadosti o podporu. Zoznam žiadostí o podporu je podkladom na rokovanie rady fondu a ministra.

§ 18

Spaľovanie odpadov

(1) Spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov sa považuje za zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 1, ak sa energia vo forme tepla alebo elektriny vyrába na komerčné účely a ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia ako

a) 0,60, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku do 31. decembra 2008 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,³⁷⁾ alebo

b) 0,65, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku po 31. decembri 2008.

(2) Spaľovanie iného ako komunálneho odpadu v spaľovniach odpadov sa považuje za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 1, ak sú splnené uvedené podmienky:

a) ide o činnosť uvedenú v § 3 ods. 13,

b) účelom spaľovania odpadu je výroba energie,

c) energia získaná týmto spaľovaním odpadu je väčšia ako energia spotrebovaná počas procesu jeho spaľovania,

d) počas spaľovania odpadu sa musí spotrebovať väčšia časť odpadu a

e) väčšia časť energie získanej počas spaľovania odpadu sa musí zhodnotiť a skutočne využiť, pričom uvedené využitie je buď okamžité v podobe tepla získaného spaľovaním, alebo po spracovaní v podobe elektrickej energie.

Komentár k § 18

Znenie tohto ustanovenia bolo taktiež prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. V znení je výslovne stanovené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov pri využití najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti bude uvedený vo vykonávacom predpise.

K odseku 1

Za zhodnotenie odpadov pri využití odpadu ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom sa považuje v prípade, ak ide o spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov. Zároveň platí, že ak sa energia vo forme tepla alebo elektriny vyrába na komerčné (predaj) účely a ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia ako 0,60, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku do zákonom stanovenej doby, ktorá predstavuje 31. december 2008 v súlade so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia alebo so zákonom o ovzduší, alebo ak energetická účinnosť takéhoto zariadenia sa rovná alebo je vyššia 0,65, ak ide o zariadenie, ktoré získalo povolenie na prevádzku po zákonom stanovenom dátume, ktorý je po 31. decembri 2008.

Poznámka

Samotné spaľovanie, ktoré zneškodňuje odpad, by mali byť energeticky využité na premenu na elektrickú energiu a teplo. Týmto procesom sa spaľovanie odpadov stáva zároveň zhodnocovaním odpadov, teda dostáva sa na vyšší stupeň v hierarchii odpadového hospodárstva stanovenej európskou smernicou o odpadoch. Spaľovne sú veľmi moderné, overené a bezpečné zariadenia, ktorých prevádzka je prísne kontrolovaná. Prevádzka spaľovní podlieha prísnym predpisom a kontrolám. Emisie zo spaľovní odpadov sú všeobecne veľmi nízke a sú nižšie ako emisie u iných energetických zdrojov spaľujúcich uhlie alebo biomasu. V spaľovniach sa spaľuje predovšetkým zmesový komunálny odpad, v menšej miere sa spaľovne využívajú aj na spaľovanie nebezpečného odpadu. Odpady horia samy od seba, nie sú preto potrebné žiadne ďalšie prídavné palivá, s výnimkou spúšťania prevádzky po plánovanej odstávke zariadenia. Spaľovne dokážu znížiť objem odpadu zhruba desaťnásobne a ich hmotnosť asi na jednu tretinu. Prevažná väčšina odpadov z procesu spaľovania je recyklovaná a spätne slúži napríklad v stavebníctve alebo ako zdroj vzácnych látok. Zoznam spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov pravidelne eviduje a zverejňuje Slovenská agentúra životného prostredia na stránke enviroportal.sk.

K odseku 2

Tento odsek sa zaoberá spaľovaním iného ako komunálneho odpadu v spaľovniach odpadov. Spaľovanie iného odpadu, ktorý nie je považovaný za komunálny odpad v spaľovniach odpadov, je považované za energetické zhodnocovanie odpadov pri využití tohto odpadu ako palivo alebo na získavanie inej energie pri slnení zákonom stanovených podmienok. Medzi tieto podmienky patrí najmä to, že ide o zhodnocovanie odpadu. Je to činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu za účelom nahradiť iné materiály vo výrobnej činnosti alebo v širšom hospodárstve, alebo zabezpečenie pripravenosti odpadu na plnenie tejto funkcie. Ďalšou podmienkou je to, že cieľom spaľovania tohto odpadu je hlavne výroba energie. Nie je určené o akú energiu ide. Podmienkou je aj to, že energia, ktorá bola získaná týmto spôsobom, čiže spaľovaním odpadov, je väčšia ako energia, ktorá sa spotrebovala v procese spaľovania. To znamená, aby nebol vyšší náklad ako výkon. Poslednou podmienkou je v procese spaľovania to, že počas spaľovania odpadu musí byť spotrebovaná väčšia časť odpadu a väčšia časť energie získanej počas spaľovania odpadu sa musí zhodnotiť a skutočne využiť. Uvedené využitie je buď okamžité v podobe tepla získaného spaľovaním, alebo po spracovaní v podobe elektrickej energie.

§ 19

Povinnosti prevádzkovateľa
skládky odpadov

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie skládky odpadov a zabezpečovať starostlivosť o skládku odpadov po jej uzavretí; spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. a) k žiadosti o udelenie tohto súhlasu,

b) zabezpečovať prevádzkovanie skládky odpadov osobou v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu³⁸⁾ s minimálne stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou a s najmenej tromi rokmi praxe v odbore, ak uvedenú podmienku nespĺňa sám prevádzkovateľ skládky odpadov,

c) zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu skládky odpadov,

d) skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po jej uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou,

e) oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom počas prevádzkovania skládky odpadov a po jej uzavretí,

f) odstraňovať negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom skládky odpadov,

g) preukázať na žiadosť príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obce, v katastrálnom území ktorej sa skládka odpadov nachádza, do troch pracovných dní aktuálnu výšku účelovej finančnej rezervy (§ 24),

h) doručiť každoročne do 15. februára kalendárneho roka príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva ním podpísaný výpis z osobitného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom sústreďuje finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva, ktorý dokladuje pohyby na tomto účte za predchádzajúci kalendárny rok,

  i) uchovávať záznamy z monitoringu počas prevádzkovania skládky odpadov a po jej uzavretí a každoročne do 31. januára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu za predchádzajúci kalendárny rok príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

  j) plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie o ohlasovaných údajoch a o umiestnení nebezpečných odpadov na skládke odpadov,

k) zabezpečiť podľa potreby kontrolné náhodné odbery vzoriek odpadu a skúšky a analýzy odpadu s cieľom overiť deklarované údaje držiteľa odpadu o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu.

(2) Návrh riešenia spôsobu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí musí byť predložený ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie.¹⁹⁾

(3) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa § 97 ods. 1 písm. a) požiadať o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j).

Komentár k § 19

Zo starého zákona o odpadoch sa preberá uvedené ustanovenie zákona, ktoré sa zaoberá tým, aké má povinnosti prevádzkovateľ skládky odpadov.

K odseku 1

Do starého znenia ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov sa do tohto odseku nového zákona o odpadoch. Do znenia sa doplnila povinnosť zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Podľa nového znenia sa sprísňuje režim kontroly. Týka sa to účelovej finančnej rezervy, kde je potrebné preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novinkou je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov s cieľom vytvárania účelovej finančnej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy. Treba však preukazovať výšku finančnej rezervy v prípade podania žiadosti. Dôvodom zavedenia bolo najmä to, že v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Týmto znením sa majú čiastočne znižovať takéto prípady. Výslovne sa ustanovuje povinnosť vytvárania finančnej rezervy, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu. Prevádzkovateľ skládky odpadov musí dodržiavať povinnosti ako držiteľ odpadov alebo ako prevádzkovateľ zariadenia. Okrem týchto povinností, ktoré sme už uviedli je prevádzkovateľ skládky povinný spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov. Spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov k žiadosti o udelenie tohto súhlasu na prevádzkovanie skládky. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov. Projektová dokumentácia je súbor dvojrozmerných schém a výkresov doplnených textovou časťou slúžiaci ako popis stavby, stroja alebo iného výrobku určeného pre výrobný a stavebný proces. Obvykle sú výkresy kreslené alebo tlačené na papier, ale môžu tiež byť zhotovené vo forme digitálneho súboru. Výkresy a plány sú využívané hlavne v stavebníctva, priemysle a pri plánovaní. Prevádzkovateľ skládky musí zabezpečovať starostlivosť o skládku odpadov po jej uzavretí, musí zabezpečovať prevádzkovanie skládky odpadov prostredníctvom osoby alebo osôb, ktorá má minimálne stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a zároveň má najmenej tri roky praxe v odbore. Táto podmienky platí v tom prípade, ak ju nespĺňa sám prevádzkovateľ skládky odpadov. Táto osoba a lebo tieto osoby musia byť u prevádzkovateľa skládky v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu, ktorý je upravený Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Podľa Obchodného zákonníka musí mať mandátnu zmluvu alebo komisionársku zmluvu. Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Podľa Občianskeho zákonníka je to príkazná zmluva. Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Prevádzkovateľ skládky musí vždy zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie všetkých osôb, ktoré pracujú na skládke odpadov. Tiež musí prevádzkovateľ skládky po uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou ju uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu. Orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva má prevádzkovateľ povinnosť oznámiť všetky negatívne stavy a vplyvy, ktoré má skládka na životné prostredie. Tieto informácie pochádzajú z monitorovania počas prevádzkovania skládky odpadov, ale i po uzavretí skládky. Prevádzkovateľ má povinnosť tieto negatívne stavy a vplyvy odstraňovať. Poslednou povinnosťou prevádzkovateľa je preukazovanie aktuálnej výšky finančnej účelovej rezerv. Túto rezervu preukazuje príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v katastrálnom území ktorej sa skládka odpadov nachádza bezprostredne po tom do zákonom stanoveného termínu, ako ho orgán o preukázanie požiadal. Uvedený termín je podľa zákona o odpadoch tri pracovné dni. Účelová finančná rezerva je upravená v ustanovení § 24 tohto právneho predpisu. Uvedená účelová finančná rezerva musí byť vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí. Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta ustanoveným spôsobom. Prevádzkovateľ je ďalej povinný doručiť ním podpísaný výpis z osobitného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na tomto účte sa sústreďujú finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva. Tento výpis z účtu dokladuje pohyby na tomto účte za predchádzajúci kalendárny rok. Uvedený podpísaný výpis predkladá každý rok príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do stanoveného termínu. Tento termín je viazaný do 15. februára každého kalendárneho roka. Prevádzkovateľ skládky je povinný uchovávať všetky záznamy z monitorovania skládky počas prevádzky. Tiež je povinný uchovávať aj záznamy z monitorovania skládky odpadov aj po jej uzatvorení. Následne má povinnosť každý rok do určeného termínu ohlasovať výsledky monitoringu za predchádzajúci kalendárny rok. Ohlásenie podáva príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, a to do 31. januára nasledujúceho roka. Okrem povinnosti ohlasovania musí prevádzkovateľ dodržiavať evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie o ohlasovaných údajoch a o umiestnení nebezpečných odpadov na skládke odpadov. Prevádzkovateľ musí podľa potreby zabezpečiť kontrolné náhodné odbery vzoriek odpadu a skúšky a analýzy odpadu. Cieľom uvedenej analýzy je overiť deklarované údaje držiteľa odpadu o pôvode, vlastnostiach a zložení odpadu.

K odseku  2

V znení tohto odseku bol ponechaný právny stav zo starého znenia zákona o odpadoch, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvorení. Odvoláva sa na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

K odseku 3

Do tohto odseku bolo doplnené nové znenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia skládok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí. Podľa tohto odseku platí, že prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, ktoré im vydal orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, požiadať o udelenie súhlasu. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie,

Nakladanie s kovovou ortuťou

§ 20

Základné ustanovenia

(1) Ustanovenia tohto zákona o nakladaní s kovovou ortuťou sa vzťahujú na kovovú ortuť uvedenú v osobitnom predpise,³⁹⁾ ktorá sa od 15. marca 2011 považuje za odpad (ďalej len „ortuť“) a ktorá sa musí zneškodniť.

(2) Ortuť sa zneškodňuje činnosťami D 12 alebo D 15 podľa prílohy č. 2 tak, aby bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

(3) Ortuť sa dočasne uskladňuje na viac ako rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane (ďalej len „úložisko dočasného uskladnenia ortuti“) za podmienok ustanovených v tomto zákone.

(4) Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa skládky odpadov a účelovej finančnej rezervy (§ 24) sa primerane uplatnia aj na úložisko dočasného uskladnenia ortuti, ak nie je v § 20 až 22 ustanovené inak.

Komentár k § 20

Nakladaním s kovovou ortuťou sa zaoberajú ustanovenia § 120 až § 23. Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti (ďalej len „nariadenie č. 1102/2008“), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje požiadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa zároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len „rozhodnutie 2003/33/ES“). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné kritéria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len „smernica 2011/97/EÚ“). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok.  Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Kovovú ortuť je možné dočasne uskladniť na úložisku dočasného uskladnenia ortuti za podmienok ustanovených týmto zákonom, a to v povrchovom zariadení určenom a vybavenom na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane.

Nariadenie č. 1102/2008 v článku 3 odsek 1 písm. a) predpokladá aj možnosť trvalého uskladnenia kovovej ortuti v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Zároveň však v článku 4 odsek 3 druhý pod odsek tohto nariadenia je ustanovené, že akýkoľvek spôsob konečného zneškodnenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa povoľuje až po dátume prijatie zmeny a doplnenia príloh I, II a III k smernici o skládkach. Uvedené prílohy smernice o skládkach boli doplnené práve smernicou 2011/97/EÚ, ale iba pokiaľ ide o požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti s obsahom ortuti vyšším než 99,9 hmotnostného percenta. Vzhľadom na uvedené je možné sa domnievať, že ustanovenie článku 4 odsek 3 druhý pod odsek nariadenia č. 1102/2008 platí naďalej, a teda povolenie na vykonávanie konečného zneškodňovania kovovej ortuti spôsobom zneškodnenia D 12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona sa na území Slovenskej republiky povolí až po prijatí osobitných predpisov, ktoré tento proces upravia. Kovová ortuť sa považuje za odpad od 15. marca 2011 a ktorá sa musí zneškodniť podľa zákonom stanoveného postupu.

K odseku 2

V tomto odseku je vymedzené akými spôsobmi sa zneškodňuje kovová ortuť, ktorá sa považuje za odpad. Zároveň platí, že za každých okolností musí byť zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. Ortuť sa zneškodňuje buď takým spôsobom, že sa trvalé uloží, napr. umiestnenie kontajnerov v baniach alebo sa skladuje pred použitím niektorej z činností ktoré sú uvedené v prílohe k zákonu o odpadoch, okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku.

K odseku 3

Aj tento odsek sa zaoberá uskladnením kovovej ortuti, ale je toto znenie zamerané na miesto, kde sa môže uskladňovať. Ortuť sa dočasne uskladňuje v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Uvedené uskladnenie je na viac ako rok a musí prebiehať za stanovených podmienok, ktoré určuje zákon o odpadoch.

K odseku 4

Znenia ustanovení zákona o odpadoch, ktoré sa týkajú skládky odpadov a tiež účelovej finančnej rezervy, ktorá je upravená ustanovením § 24 tohto zákona, sa primeraným spôsobom uplatnia aj na úložisko dočasného uskladnenia ortuti, ak zákon v ustanoveniach, ktoré sa týkajú kovovej ortuti, neustanovuje inak.

§ 21

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska
dočasného uskladnenia ortuti

(1) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný nakladať s ortuťou a prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia ortuti v súlade s rozhodnutím udeleným na jeho prevádzkovanie [§ 97 ods. 1 písm. q)] a týmto zákonom.

(2) Zakazuje sa prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia ortuti, ktoré nespĺňa požiadavky podľa odseku 1.

(3) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je okrem povinností prevádzkovateľa zariadenia podľa § 17 povinný

a) spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko dočasného uskladnenia ortuti po jeho uzavretí; spracovanú projektovú dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. q) k žiadosti o udelenie tohto súhlasu,

b) prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti zabezpečovať osobou v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu³⁸⁾ s minimálne stredoškolským vzdelaním ukončeným maturitou a s najmenej tromi rokmi praxe v odbore, ak uvedenú podmienku nespĺňa sám prevádzkovateľ úložiska,

c) zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu úložiska dočasného uskladnenia ortuti,

d) zabezpečiť nepretržité monitorovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti počas celej doby jeho prevádzky, v čase, keď sú vykonávané úkony na ukončenie jeho prevádzky a po ukončení jeho prevádzky,

e) oznámiť bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva únik ortuti, negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom počas prevádzkovania úložiska dočasného uskladnenia ortuti a po jeho uzavretí,

f) odstraňovať bezodkladne negatívne stavy a vplyvy na životné prostredie zistené monitoringom úložiska dočasného uskladnenia ortuti a únikom ortuti a obnoviť bezpečnosť dočasného uskladnenia ortuti,

g) bezodkladne prijať opatrenia v prípade zistenia úniku ortuti, ktorými sa predíde akýmkoľvek ďalším emisiám ortuti do životného prostredia,

h) preukázať na žiadosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obce, v katastrálnom území ktorej sa úložisko dočasného uskladnenia ortuti nachádza, do troch pracovných dní aktuálnu výšku účelovej finančnej rezervy,

  i) doručiť každoročne do 15. februára kalendárneho roka príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva ním podpísaný výpis z osobitného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom sústreďuje finančné prostriedky viazané ako účelová finančná rezerva, ktorý dokladuje pohyby na tomto účte za predchádzajúci kalendárny rok,

  j) uskladňovať kontajnery, v ktorých sa nachádza ortuť tak, aby

    1.   bol zaistený ľahký a bezpečný prístup ku všetkým kontajnerom, v ktorých sa nachádza ortuť bez ohrozenia zdravia a života ľudí, a 

    2.   sa nachádzali v zberných nádržiach bez prasklín a netesností s povrchom, ktorý neprepúšťa ortuť a ich objem zodpovedá množstvu uskladnenej ortuti,

k) oznamovať bezodkladne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva neprevzatie kontajnera, v ktorom sa nachádza ortuť,

  l) zabezpečiť aspoň raz mesačne kontrolu úložiska dočasného uskladnenia ortuti a kontajnerov osobou zodpovednou za jeho prevádzku,

m) úložisko dočasného uskladnenia ortuti uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť oň po jeho uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou,

n) návrh riešenia spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti po jeho uzavretí predložiť ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné ­pro­stredie,¹⁹⁾

o) uchovávať záznamy z monitoringu počas prevádzkovania úložiska dočasného uskladnenia ortuti a po jeho uzavretí a každoročne do 31. januára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

p) plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a ohlasovaných údajov,

q) uchovávať doklady potrebné na prevzatie ortuti na úložisko podľa § 22 ods. 3 a 4,

r) vyhotoviť záznam o vyskladnení a odovzdaní ortuti, bezodkladne ho zaslať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ho,

s) požiadať o predloženie dokladov uvedených v § 23 ods. 6 a uchovávať ich,

  t) uskladňovať ortuť oddelene od iného odpadu.

(4) Každý únik ortuti je udalosťou s významným vplyvom na životné prostredie.

Komentár k § 21

Obsahom tohto ustanovenia zákona sú povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Ortuť sa dočasne uskladňuje na viac ako rok v povrchových zariadeniach určených a vybavených na tento účel, v soľných baniach na to prispôsobených alebo v hlboko položených podzemných masívoch tvrdých hornín s rovnakou úrovňou bezpečnosti a uzavretia ako soľné bane. Celé uskladnenie musí prebiehať za zákonom stanovených podmienok.

K odseku 1 a 2

Podľa tohto odseku sa povinnosti prevádzkovateľa úložiska ortuti svojím obsahom do určitej miery prekrývajú s povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov. Dochádza k tomu najmä preto, že pri určení týchto povinností sa priamo vychádzalo z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov. Určité povinnosti vyplývajú zo znenia smernice 2011/97/EÚ, a to požiadavky na monitorovanie, kontrolu a núdzové situácie, povinnosť vedenia záznamov, povinnosť prevziať kovovú ortuť, iba ak je vo vhodnom kontajneri. Podľa tohto odseku platí, že prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti má povinnosť nakladať s ortuťou a prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia ortuti v súlade s rozhodnutím, ktoré mu bolo udelené na prevádzkovanie úložiska v súlade so zákonom o odpadoch. Podľa odseku 2 zákon o odpadoch zakazuje prevádzkovať úložisko dočasného uskladnenia ortuti v tom prípade, ak uvedené úložisko nespĺňa požiadavky uvedené v predošlom odseku.

K odseku 1 a 2

V tomto odseku sú ustanovené povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti. Medzi povinnosti tohto prevádzkovateľa patria povinnosti podľa ustanovenia § 17 tohto zákona. Ďalšími povinnosťami sú povinnosti, ktoré výhradne súvisia s dočasným úložiskom. Prevádzkovateľ dočasného úložiska má povinnosť spracovať a mať schválenú projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko dočasného uskladnenia ortuti po uzavretí tohto dočasného úložiska. Dokumentáciu prikladá žiadateľ o udelenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti podľa k žiadosti o udelenie tohto súhlasu. Aj v tomto prípade platí, že prevádzkovateľ musí mať zabezpečenú osobu v pracovnoprávnom alebo inom právnom vzťahu. Táto osoba tiež musí mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelania a príslušnú prax v tomto odbore. Vyžaduje sa trojročná prax. Uvedené platí v tom prípade, ak prevádzkovateľ nespĺňa túto podmienku. Prevádzkovateľ musí zabezpečovať odborné vzdelávanie a technické vzdelávanie personálu, musí za každých okolností zabezpečiť nepretržité monitorovanie úložiska počas celej prevádzky, keď je pripravené ukončenie a tiež po ukončení úložiska. Prevádzkovateľ tiež musí oznámiť, a to okamžite, že došlo k úniku ortuti. Oznámenie podáva orgánu štátnej správy odpadového. Taktiež oznamuje vplyvy na životné prostredie, ktoré boli zistené z monitorovania počas prevádzky alebo po ukončení a zároveň je povinný ich odstraňovať. Následne musia obnoviť bezpečnosť dočasného uskladnenia ortuti, prijať opatrenia, ktorými by sa predišlo ďalším preniknutiam ortuti do životného prostredia. Aj pri tomto prevádzkovateľovi platí, že musí preukazovať aktuálnu výšku finančnej účelovej rezervy v zákonom stanovenej lehote. Preukazuje ju na žiadosť orgánu štátnej správy alebo obci, v ktorej území sa nachádza. Do 15. februára kalendárneho roka prevádzkovateľ oznámi podpísaný výpis z osobitného účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky o výške účelovej finančnej rezervy. Tento výpis preukazuje pohyby na účte za predošlý kalendárny rok. Uvedený výpis predkladá každý rok. Prevádzkovateľ dočasného úložiska má aj ďalšiu povinnosť, a to uskladňovať kontajnery, v ktorých sa nachádza ortuť. Musí byť zaistený ľahký a bezpečný prístup ku všetkým kontajnerom. V tomto prípade musí byť zabezpečené, že nedôjde k ohrozeniu zdravia a života ľudí. Kontajnery, v ktorých je uskladnená ortuť, sa musia nachádzať v zberných nádržiach bez prasklín a netesností s povrchom. Dôvodom je aby nedochádzalo k prepúšťaniu ortute. Objem musí zodpovedať množstvu uskladnenej ortuti. Prevádzkovateľ tiež musí bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že neprevzal kontajner s ortuťou. Kontrola úložiska a kontajnerov s ortuťou sa musí vykonávať minimálne raz do mesiaca a túto kontrolu je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ, tiež musí zabezpečiť monitorovanie c súlade s dokumentáciou, zabezpečiť uzavretie a predložiť návrh na uzavretie a po jeho uzavretí musí uvedený návrh predložiť ako súčasť dokumentácie pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa príslušného právneho predpisu. Všetky záznamy z monitorovania musí prevádzkovateľ uchovávať a na požiadanie ich predložiť orgánu štátnej správy. Každý rok do konca januára prevádzkovateľ ohlasuje výsledky monitorovania po uzavretí úložiska za predchádzajúci kalendárny rok. Prevádzkovateľ okrem toho plní evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť a povinnosť uchovávania evidencie a ohlasovaných údajov a má povinnosť uchovávať všetky dôležité doklady, ktoré sú dôležité na prevzatie ortuti na úložisko. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať ortuť iba na dočasné uskladnenie, a to po predložení dokladu o množstve ortuti, sprievodného listu a identifikačného listu nebezpečného odpadu, údajov o vlastnostiach a zložení ortuti a potvrdenia o kontajneri. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti a ten, kto je pôvodcom ortuti, sú povinní uzavrieť písomnú zmluvu o dočasnom uskladnení ortuti. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to najviac na obdobie piatich rokov s možnosťou jej predĺženia najviac o ďalších päť rokov. Prevádzkovateľ úložiska má povinnosť vyhotoviť záznam o vyskladnení a odovzdaní ortuti. Následne ho bez zbytočného odkladu zašle príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Uvedený záznam má povinnosť uchovať a tiež musí požiadať o predloženie dokladov podľa tohto zákona a taktiež ich uchovávať. Ten, komu sa odovzdáva vyskladnená ortuť, je povinný prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti preukázať, že má zmluvne zabezpečené trvalé uloženie tejto ortuti a na jeho žiadosť predložiť o tom doklad vystavený a podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie ortuti vykoná. Poslednou povinnosťou prevádzkovateľa dočasného úložiska je uskladňovať ortuť oddelene od iného odpadu.

K odseku 4

Do znenia tohto odseku sa prebrala smernica bod 3 časť A posledná veta v druhom odseku smernice 2011/97/EÚ. Podľa tohto znenia platí, že každý únik ortuti je považovaný za významnú udalosť, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje životné prostredie.

§ 22

Odovzdanie ortuti a prevzatie ortuti
na úložisko dočasného uskladnenia ortuti

(1) Ten, kto je pôvodcom ortuti, je povinný odovzdať ortuť na úložisko dočasného uskladnenia ortuti alebo zabezpečiť jej trvalé uloženie v súlade s ustanoveniami tohto zákona o nakladaní s ortuťou.

(2) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať na dočasné uskladnenie výlučne ortuť s obsahom vyšším ako 99,9 hmotnostného percenta, ktorá je zbavená nečistôt, ktoré môžu spôsobiť koróziu uhlíkovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele, akou sú predovšetkým roztok kyseliny dusičnej a roztoky chloridových solí.

(3) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať ortuť iba na dočasné uskladnenie, a to po predložení

a) dokladu o množstve ortuti,

b) sprievodného listu a identifikačného listu nebezpečného odpadu,

c) údajov o vlastnostiach a zložení ortuti a

d) potvrdenia o kontajneri.

(4) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti a ten, kto je pôvodcom ortuti, sú povinní uzavrieť písomnú zmluvu o dočasnom uskladnení ortuti. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to najviac na obdobie piatich rokov s možnosťou jej predĺženia najviac o ďalších päť rokov.

(5) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je oprávnený prevziať na dočasné uskladnenie iba ortuť, ktorá sa nachádza v nepoškodenom, utesnenom a neskorodovanom kovovom kontajneri.

(6) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný kontajner, v ktorom sa nachádza ortuť, pred jeho prevzatím vizuálne skontrolovať. Poškodené, netesniace alebo skorodované kontajnery je povinný odmietnuť prevziať na dočasné uskladnenie.

Komentár k § 22

V tomto ustanovení zákon o odpadoch ustanovuje postup pri odovzdaní ortuti a následnom prevzatí ortuti na úložisko dočasného uskladnenia ortuti.

K odseku 1

Toto znenie odseku ukladá povinnosť, tomu, kto je pôvodcom ortuti, kde a komu má ortuť odovzdať na uskladnenie. Je možní uskladniť ortuť aj v inom členskom štáte mimo Slovenskej republiky. Pôvodca ortuti je povinný túto ortuť odovzdať na uloženie v zákonom stanovených medziach a za zákonom stanovených podmienok. Tiež sa k tomu viažu určité povinnosti podľa zákona o odpadoch.

K odseku 2

V tomto odseku zákon o odpadoch ustanovuje, že na úložisko dočasného uskladnenia ortuti možno uskladniť iba ortuť, ktorá je považovaná za odpad. Tiež platí, že táto ortuť je s vyšším obsahom hmotnostného percenta ako 99,9. Ortuť zároveň musí byť zbavená nečistôt. Je to najmä preto, že tieto nečistoty by mohli spôsobiť koróziu uhlíkovej ocele alebo nehrdzavejúcej ocele. Medzi také nečistoty, ktoré môžu spôsobiť patrí roztok kyseliny dusičnej alebo roztoky chloridových solí. Prevádzkovateľ má teda oprávnenie prevziať takúto ortuť, ktorá spĺňa uvedené podmienky.

Poznámka

Ortuť je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Hg a protónové číslo 80. Je to jediný kov, a okrem brómu jediný prvok, ktorý je za normálnych atmosferických podmienok v kvapalnom stave. Kvôli veľkému povrchovému napätiu nevsiakne do podkladu, ale vytvára mierne sploštené kvapky. Tak ako iné kovy, je elektricky vodivý. Má katalytické vlastnosti, a preto sa používa na výrobu rôznych chemických zlúčenín, ako napríklad acetaldehyd a pod. Ortuťové výpary sú veľmi toxické.

K odseku 3

Podľa tohto odseku platí, že k ortuti, ktorá je odovzdaná na dočasné uloženie do úložiska, musia byť priložené doklady. Ak tieto doklady priložené nebudú, prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti nemôže takúto ortuť prevziať na dočasné uskladnenie. Doklady prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia uchováva a sú súčasťou záznamov, ktoré patria k ortuti. Medzi takéto doklady patrí doklad o množstve ortuti, ktorá bola odovzdaná na dočasné uskladnenie, ďalej to je sprievodný list a identifikačný list o nebezpečnom odpade, údaje o ortuti a údaje, aké vlastnosti a zloženie má táto ortuť. Posledným údajom je potvrdenie o kontajneri. Uvedená požiadavka bol prebratá z prílohy smernice 2011/97/EÚ.

K odseku 4

Uvedený odsek sa zaoberá zmluvou na účely dočasného uskladnenia ortuti na úložisku dočasného uskladnenia. Platí zásada, že uskladnenie ortuti je vyložene len dočasného charakteru. Predpokladá sa, že Európsky únia upraví postup a požiadavky na konečné zneškodnenie ortuti v dočasnej dobe. Vzhľadom na dočasnosť uskladnenia je upravená požiadavka na existenciu zmluvného vzťahu. Je to najmä z toho dôvodu, aby bolo jasné, kto znáša náklady v takom prípade, že dôjde k situácii a potrebe vyskladnenia tejto ortuti. Zmluvu medzi sebou uzatvárajú prevádzkovateľ dočasného uskladnenia ortuti, čiže ten ktorý ju preberá a pôvodca ortuti, čiže ten, kto uvedenú ortuť odovzdáva na uskladnenie. Zmluva musí mať písomný charakter a je uzatvorená vždy na dobu určitú. Uvedená doba je podľa zákona o odpadoch päť rokov. Zároveň je možné túto zmluvu predĺžiť na ďalšie obdobie piatich rokov.

K odseku 5

Uvedený odsek tohto ustanovenia zákona ustanovuje podmienky na kontajner, v ktorom je ortuť uskladnená. Uvedené znenie bolo prebraté z prílohy smernice 2011/97/EÚ. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti ma právo prevziať iba ortuť, ktorá je uskladnená v nepoškodenom, utesnenom a neskorodovanom kovovom kontajneri. Jeho povinnosťou je kontajner skontrolovať predtým, ako tento kontajner prevezme. Poškodené, netesniace alebo skorodované kontajnery má právo odmietnuť. Takéto kontajnery na dočasné uskladnenie neprevezme. Kontajner za každých okolností musí spĺňať zákonom stanovené podmienky.

§ 23

Vyskladnenie ortuti

(1) Ten, kto ortuť odovzdal na dočasné uskladnenie (ďalej len „pôvodný držiteľ ortuti“) je povinný zabezpečiť spätné prevzatie ortuti od prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti a jej následné trvalé uloženie.

(2) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný najneskôr ku koncu doby dočasného uskladnenia ortuti vyskladniť a odovzdať túto ortuť pôvodnému držiteľovi ortuti, jeho právnemu nástupcovi alebo s jeho súhlasom inej osobe oprávnenej na nakladanie s touto ortuťou, a to výlučne iba na účely jej následného trvalého uloženia.

(3) Ak pôvodný držiteľ ortuti zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu, prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti splní povinnosť podľa odseku 2 vyskladnením a odovzdaním tejto ortuti osobe oprávnenej na nakladanie s ňou na účel jej následného trvalého uloženia.

(4) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný vyskladniť ortuť pred uplynutím doby, na ktorú bola dočasne uskladnená, na žiadosť pôvodného držiteľa ortuti alebo jeho právneho nástupcu alebo s jeho súhlasom na žiadosť inej osoby oprávnenej na nakladanie touto ortuťou a tejto osobe ju odovzdať na účely jej následného trvalého uloženia.

(5) Vyskladnenú ortuť je prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti povinný odovzdať výlučne osobne, v areáli úložiska dočasného uskladnenia ortuti, a to osobe uvedenej v odseku 2 alebo 3 alebo osobe, ktorá o vyskladnenie požiadala podľa odseku 4, ak sú ako prijímatelia vyskladnenej ortuti oprávnení na nakladanie s ňou a túto skutočnosť prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti náležite ­pre­ukázali; v prípade nepreukázania tejto skutočnosti sa primerane uplatní postup podľa odseku 3.

(6) Ten, komu sa podľa odseku 5 odovzdáva vyskladnená ortuť, je povinný prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti preukázať, že má zmluvne zabezpečené trvalé uloženie tejto ortuti a na jeho žiadosť predložiť o tom doklad vystavený a podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie ortuti vykoná.

(7) Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti je povinný zabezpečiť, aby sa vyskladnenie ortuti, jej odovzdanie a prevzatie prijímateľom, vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu, vykonalo v jeden deň.

Komentár k § 23

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá vyskladnením ortuti. Vyskladnením sa rozumie preloženie ortuti z dočasného úložiska na miesto trvalé. Ako sme uviedli v prechádzajúcom ustanovení tohto právneho predpisu, uskladnenie ortuti je iba dočasného charakteru. Preto sa z tohto dôvodu ako novinka upravil režim jej vyskladnenia. Výslovne sa doplnilo, že vyskladnenie sa vykonáva za účelom následného trvalého uloženia ortuti. Cieľom tohto znenia ustanovenia je sledovať celý tok nakladania s dočasne uloženou a následne vyskladnenou ortuťou.

K odseku 1

V tomto znení ustanovenia sa upravil okruh subjektov, ktorým prevádzkovateľ úložiska odovzdáva vyskladnenú ortuť. To znamená, že pôvodný držiteľ ortuti, ktorú ju dal na dočasné uskladnenie do dočasného úložiska má zároveň povinnosť zabezpečiť, aby sa táto ortuť prevzala po uplynutej zákonom stanovenej dobe späť od prevádzkovateľa tohto dočasného úložiska a zároveň zabezpečiť trvalé uloženie tejto ortuti. Čiže v tomto odseku je ustanovené, že povinným je v tomto prípade pôvodný držiteľ ortuti.

K odseku 2

V tomto odseku je zasa uvedená povinnosť prevádzkovateľa dočasného úložiska v súvislosti s vyskladnením dočasne uloženej oruti. Jeho povinnosťou je na účely trvalého uloženia ortuti vyskladnenie a vrátenie pôvodnému držiteľovi ortuti. Uvedené má povinnosť urobiť najneskôr pred koncom uplynutia doby, na ktorú bola ortuť dočasne uskladnené v dočasnom úložisku. Ak nie je možné vyskladnenú ortuť vrátiť priamo pôvodnému držiteľovi, tak existuje možnosť podľa tohto odseku vrátiť túto ortuť jeho právnemu nástupcovi, prípadne inej osobe oprávnenej nakladať s ňou. Platí však podmienka, že uvedená osoba musí mať súhlas pôvodného držiteľa ortuti.

K odseku 3

V praxi môžu vznikať situácie, že ten kto si dal ortuť dočasne uskladniť zanikne bez právneho nástupcu. Preto sa ustanovil v tomto odseku postup v prípade vzniku takýchto prípadov. Môže to byť aj v prípade smrti pôvodného držiteľa. Prevádzkovateľ úložiska dočasného uskladnenia ortuti splní v uvedenom prípade povinnosť vyskladniť a odovzdať ortuti len takej osobe, ktorá je oprávnená nakladanie s ňou na účel jej následného trvalého uloženia.

K odseku 4

V tomto odseku je uvedená povinnosť žiadosti pôvodného držiteľa ortuti o vykonanie uskladnenia, ktorá musí byť podaná pred uplynutím doby uskladnenie na dočasnom úložisku.

K odseku 5

V znení tohto odseku sa ustanovilo, že miestom odovzdania vyskladnenej kovovej ortuti je areál úložiska. Vyskladnené ortuť sa za každých okolností musí odovzdávať osobne pôvodnému držiteľovi alebo osobe, ktorá je oprávnená konať v jeho mene. Táto osoba však musí mať podľa tohto zákona oprávnenie.

K odseku 6

Tento odsek je novým ustanovením. Určuje povinnosť preukázať, že pre vyskladnenú ortuť je zmluvne zabezpečené jej trvalé uloženie. V tomto odseku je ustanovené, že ten komu je vyskladnená ortuť odovzdaná, musí mať zmluvne zabezpečené trvalé uloženie tejto ortuti. Uvedenú skutočnosť musí preukázať na žiadosť prevádzkovateľa dočasného úložiska. K tejto žiadosti musí preukázať aj doklad vystavený podpísaný osobou, ktorá trvalé uloženie ortuti vykoná.

K odseku 7

V tomto odseku sa ustanovuje, že proces vyskladnenia, odovzdania a prevzatia vyskladnenej kovovej ortuti vrátane vyhotovenia súvisiaceho záznamu sa vykoná v jeden a ten istý deň, aby sa predišlo možným špekuláciám v následnom nakladaní s týmto odpadom.

Účelová finančná rezerva

§ 24

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný počas prevádzky skládky odpadov vytvárať účelovú finančnú rezervu, ktorej prostriedky sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí skládky. Ten, kto prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne.

(2) Účelová finančná rezerva sa vytvára ročne na ťarchu výdavkov (nákladov)⁴⁰⁾ vo výške určeného podielu z celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.

(3) Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. h)].

(4) Prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov. Prevádzkovateľ skládky odpadov je pred odvedením prvej splátky účelovej finančnej rezervy povinný zabezpečiť vytvorenie osobitného účtu alebo osobitných účtov, ktoré sú viazané v prospech ministerstva v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktoré bude prostriedky účelovej finančnej rezervy každoročne odvádzať, a zároveň zabezpečiť viazanosť použitia odvedených prostriedkov účelovej finančnej rezervy na účel uvedený v odseku 1.

(5) Prevádzkovateľ skládky odpadov nesmie disponovať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, ktoré ním boli odvedené na tvorbu účelovej finančnej rezervy a pripísané na osobitný účet. Uvedené sa nevzťahuje na disponovanie s úrokmi ako výnosmi z prostriedkov účelovej finančnej rezervy.

(6) Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť po vydaní súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) na činnosť, na ktorú bol tento súhlas vydaný. Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno čerpať do výšky určenej v písomnom potvrdení, ktorým príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vopred potvrdí oprávnenosť čerpania týchto prostriedkov.

(7) Prevádzkovateľ skládky odpadov odvádza ročnú výšku prostriedkov účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Účelová finančná rezerva ku dňu podania žiadosti o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) musí dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov alebo jej časti po jej uzavretí.

(8) Ak sa prevádzkovateľ skládky odpadov rozhodol pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí ukončiť svoje podnikanie bez právneho nástupcu, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň zrušenia živnostenského oprávnenia všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v súlade s odsekom 6. Povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

(9) Ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov ­vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bola prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštruk­tu­ralizácia⁴¹⁾ pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení reštrukturalizácie všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza; na túto obec prejde dňom prechodu práv a povinností aj právo nakladať s ­pro­striedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy v ­súlade s odsekom 6. Povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

(10) Prevádzkovateľ skládky odpadov uvedený v odseku 8 alebo 9 je povinný ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň zrušenia živnostenského oprávnenia alebo deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení reštrukturalizácie previesť ­pro­striedky vytvorenej účelovej finančnej rezervy na účet obce, na ktorú prechádza právo nakladať s týmito ­pro­striedkami v súlade s odsekom 6.

(11) V deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu,⁴²⁾ uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie⁴³⁾ prechádzajú na prevádzkovateľa skládky odpadov späť všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov vrátane práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, ktoré prešli na obec podľa odseku 9; to neplatí, ak sa v dôsledku zrušenia konkurzu prevádzkovateľ zrušuje podľa osobitného predpisu.⁴⁴⁾ Prechod práv a povinností súvisiacich s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov vrátane prechodu práva nakladať s ­pro­striedkami účelovej finančnej rezervy z obce na prevádzkovateľa skládky oznámi obci prevádzkovateľ skládky odpadov bezodkladne.

(12) Obec, na ktorú prešli práva a povinnosti vrátane práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy podľa odseku 9, je povinná previesť prevedené prostriedky účelovej finančnej rezervy na osobitný účet prevádzkovateľa skládky odpadov do 14 dní od doručenia oznámenia podľa odseku 11.

(13) Vlastník prostriedkov účelovej finančnej rezervy je po skončení monitorovania skládky odpadov v lehote určenej v súhlase podľa § 97 ods. 1 písm. j) oprávnený na základe potvrdenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva s nevyčerpanou časťou účelovej finančnej rezervy voľne nakladať.

(14) Prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov, sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania.

(15) Prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia ani exekúciou podľa osobitných predpisov.⁴⁵⁾

(16) Pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov je predchádzajúci prevádzkovateľ skládky odpadov povinný prostriedky účelovej finančnej rezervy previesť v plnej výške na účet účelovej finančnej rezervy nového prevádzkovateľa skládky odpadov, a to do 45 dní odo dňa, keď ku zmene prevádzkovateľa skládky odpadov došlo.

(17) Pred začatím prevádzky skládky odpadov je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný jednorazovo zložiť časť účelovej finančnej rezervy vo výške minimálne 5 % z rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov.

(18) Povinnosť vytvárať účelovú finančnú rezervu sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti, a to za účelom uzavretia, rekultivácie, monitorovania a zabezpečenia starostlivosti o úložisko po jeho uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí úložiska.

Komentár k § 24

Uvedené ustanovenie patrí do časti účelová finančná rezerva. Touto rezervou sú prostriedky, ktoré sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov počas uskladnenie, ale i po jej uzavretí.

K odseku 1

Do tohto znenia odseku sa prebral právny stav zo starého znenia zákona pre prevádzkovateľov skládok odpadov tvoriť finančnú rezervu. Účelom tvorby finančnej rezervy je uzatvorenie, rekultivácia a následný monitoring skládky odpadov. Zároveň sa doplnili povinnosti zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov. Prostriedky účelovej finančnej rezervy môžu byť využité aj na práce, ktoré súvisia s odvrátením havárie a znížením dôsledkov tejto havárie. Prevádzkovateľ skládky odpadov má podľa tohto odseku ustanovenia povinnosť vytvárať pre každú jednu skládku odpadov samostatnú účelovú finančnú rezervu. To znamená, že ak prevádzkovateľ skládky odpadov prevádzkuje viac ako jednu skládku odpadov, vytvára účelovú finančnú rezervu pre každú skládku odpadov osobitne. Účelová finančná rezerva je vytváraná prevádzkovateľom skládky aj na prípadné uzavretie skládky odpadov a taktiež na predchádzanie vzniku havárie po uzavretí skládky. Finančná rezerva sa môže použiť aj na odstránenie dôsledkov havárie po uzavretí skládky.

K odseku 2

Ponecháva sa súčasný právny stav spôsobu vytvárania účelovej finančnej rezervy. Účelová finančná rezerva je vytváraná prevádzkovateľom skládky podľa tohto odseku každý rok na ťarchu výdavkov. Výška uvedenej účelovej finančnej rezervy je určený podiel z celkových nákladov, ktoré sa využijú na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí.

Ťarcha výdavkov – nákladov je upravená zákonom o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu; to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom; to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok po ich uzavretí, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, účelová finančná rezerva podľa osobitného zákona. Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

K odseku  3

Stanovuje sa spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy. Ročná výška účelovej finančnej rezervy sa vypočíta spôsobom podľa zákona o odpadoch.

K odseku  4

Týmto odsekom zákon o odpadoch sprísňuje režim vedenia prostriedkov, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu. Tieto prostriedky sa vedú na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov. Prevádzkovateľ skládky odpadov ma podľa tohto odseku povinnosť, predtým ako odvedie prvú splátku účelovej finančnej rezervy vytvoriť účet alebo osobitné účty. Tento účet musí byť viazaný na ministerstvo a v jeho prospech. Uvedené musí zabezpečiť prevádzkovateľ skládky odpadov. Účet môže byť okrem slovenskej banky zavedený v pobočke zahraničnej banky.

K odseku 5

Podľa tohto odseku sa môžu prostriedky účelovej finančnej rezervy vedené na účte viazanom na ministerstvo životného prostredia, použiť iba na ten účel, na ktoré sú podľa tohto právneho predpisu určené. To znamená, že sa môžu použiť výlučne na uzatvorenie, rekultiváciu, následný monitoring a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov. Prísne sa zakazuje prevádzkovateľovi skládky odpadov akokoľvek disponovať s týmito financiami. Na základe poznatkov z praxe sa do znenia doplnilo, že sa môže disponovať iba s úrokmi, ktoré predstavujú výnos z prostriedkov účelovej finančnej rezervy. Porušenie ustanovenia je viazané na uloženie sankcie.

K odseku 6

V tomto odseku je uvedená podmienka, že za určitej zákonom stanovenej podmienky sa môžu finančné prostriedky z účelovej finančnej rezervy použiť aj na iný účel. Podmienkou je súhlas na vopred určený účel. Podmienka použitia prostriedkov účelovej finančnej rezervy až po vydaní príslušného súhlasu je prebratá zo znenia starého zákona o odpadoch. Prostriedky účelovej finančnej rezervy možno čerpať za splnenia uvedenej podmienky súhlasu do takej výšky, ktorá je písomne uvedená v tomto súhlase. Písomné potvrdenie musí byť udelené vopred príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Písomné potvrdenie je vlastne potvrdením oprávnenosti čerpania finančných prostriedkov z účtu viazaného na ministerstvo, kde sú ukladané prostriedky účelovej finančnej rezervy.

K odseku 7

Znenie tohto odseku bolo tiež prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. Uvedené znenie sa týka výšky účelovej finančnej rezervy a termínu odvedenia. Musí sa odviesť správna výška účelovej finančnej rezervy do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Výška účelovej finančnej rezervy musí ku dňu podania žiadosti o udelenie príslušného súhlasu dosiahnuť výšku celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po uzavretí. Účelová finančná rezerva sa do tohto dátumu odvádza v ročnej výške. Ku dňu, kedy môže byť podaná žiadosť o čerpanie tejto rezervy aj na iný účel, musí byť finančná rezerva vo výške celkových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov alebo jej časti po jej uzavretí.

K odseku 8 a 9

V tomto odseku je upravený režim nakladania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy v rôznych prípadoch. Režim sa upravuje v prípade, ak prevádzkovateľ skládky zanikne bez právneho nástupcu, alebo ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bolo prevádzkovateľovi skládky odpadov povolené vyrovnanie pred ukončením uzavretia, rekultivácie alebo monitorovania skládky odpadov po jej uzavretí. V takomto prípade sa novým zákonom upravil prechod práv a povinnosti, ktoré súvisia s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území časť skládky odpadov vo väčšej polovici nachádza ako aj právo nakladať s prostriedkami vytvorenej účelovej finančnej rezervy. To, že prešlo dispozičné právo k finančnej rezerve na obec, bolo dôvodom najmä to, že je zabezpečenie finančných prostriedkov pre obec na plnenie povinností, ktoré na ňu prešli z prevádzkovateľa skládky. Taktiež sa doplnilo že povinnosti, ktoré súvisia s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov prechádzajú na obec do zákonom stanovenej výšky. Touto výškou je len vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Cieľom uvedenej výšky je, aby povinnosti súvisiace s uzavretím a rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov nezaťažovali v žiadnom smere rozpočet obec. Rozpočet obce je základom finančného hospodárenia obce. Povinnou súčasťou rozpočtu obce a mesta sú rozpočty príjmov a výdavkov rozpočtových organizácií, príspevky príspevkovým organizáciám, tiež vzťahy k právnickým osobám založeným obcou (napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným), rovnako musí obsahovať aj finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom a v neposlednom rade aj obyvateľom danej obce, ktoré plynú zo zákona, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo zo zmluvy. Rozpočet obce obligatórne musí zahŕňať aj podiely na daniach v správe štátu, dotácie na úhradu preneseného výkonu štátnej správy a iné dotácie poskytované zo štátneho rozpočtu. Povinnou náležitosťou rozpočtov miest a obcí sú tiež zámery a ciele, ktoré sa budú v obci realizovať z výdavkov. Ide o tzv. program obce alebo aj o programový rozpočet. Na naplnenie jednotlivých cieľov programov v rozpočte sa definujú ako povinná súčasť aj merateľné ukazovatele, ktoré sa vyhodnocujú, a tým sa pre účely vnútornej, ale aj externej kontroly dá hodnotiť proces implementácie programového rozpočtu. Podľa tohto odseku platí, že ak sa teda prevádzkovateľ skládky rozhodne, že po uzavretí skládky odpadov ukončí svoju podnikateľskú činnosť bez právneho nástupníctva, prechádzajú všetky práva na obec ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň zrušenia živnostenského oprávnenia všetky práva. Ide o obec, na ktorej území sa skládka odpadov nachádza. Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Nazýva sa to zánik likvidáciou. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin zrušenia spoločnosti. Dňom prechodu práv a povinností na obec prechádza na ňu aj právo nakladať s účelovou finančnou rezervou, a to len do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy.

Podľa odseku 9 v tom prípade, ak bol na prevádzkovateľa skládky odpadov vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bola prevádzkovateľovi skládky odpadov povolená reštrukturalizácia pred ukončením uzavretia, rekultivácie, monitorovania alebo zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, prechádzajú ku dňu predchádzajúcemu deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení reštrukturalizácie, všetky práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, na ktorej území sa prevažná časť skládky odpadov nachádza. Povolená reštrukturalizácia je upravená zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého platí, že ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví. Súd povolí reštrukturalizáciu, ak posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

K odseku 10

V predchádzajúcich dvoch odsekoch tohto ustanovenia zákona je uvedený prevádzkovateľ, na ktorého sa vzťahuje toto znenie odseku. Tento prevádzkovateľ má povinnosť v zákonom stanovených prípadoch previesť všetky finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy na účet obce, na ktorú prechádzajú práva, na území ktorej sa nachádza skládka odpadov. Od tejto doby má obec právo disponovať s uvedenými financiami. Medzi zákonom stanovené prípady, kedy dochádza k uvedenému prechodu, patrí deň vstupu do likvidácie spoločnosti, deň zrušenia živnostenského oprávnenia, deň právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu, deň právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie na konkurz pre nedostatok majetku alebo uznesenia o povolení reštrukturalizácie.

K odseku 11 a 12

Podľa tohto odseku platí, že iných zákonom stanovených prípadoch, prechádzajú práva z obce späť na prevádzkovateľa skládky súčasne aj s právom nakladať s financiami na účte účelovej finančnej rezervy. Medzi tieto práva patria práva a povinnosti súvisiace s uzavretím, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov vrátane práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy. Uvedené však neplatí, ak je prevádzkovateľ zrušený podľa Obchodného zákonníka. Prípadmi, kedy prechádzajú práva späť na prevádzkovateľa skládky odpadov patrí deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu a deň uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie. Zrušenie konkurzu je upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácie. Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu. Súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu, ak zistí, že tu nie sú predpoklady na konkurz; o odmene a výdavkoch správcu rozhodne ako pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku. Súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená. Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa ustanovení tohto zákona a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu tým nie je dotknutá. Ku dňu zrušenia konkurzu správca uzavrie účtovné knihy a zostaví individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov. Správca tiež odovzdá úpadcovi, prípadne likvidátorovi všetky potrebné doklady, zostávajúci majetok a zaistí ďalšie činnosti súvisiace so zrušením konkurzu. Po vykonaní týchto činností súd odvolá správcu z funkcie. Uznesenie súdu o skončení reštrukturalizácie je podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácie upravené ustanovením, ktoré sa zaoberá potvrdením plánu súdom. Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere. Plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. Prevádzkovateľ sa môže zrušovať aj iným právnym predpisom, ktorým je Obchodný zákonník, a to z iného dôvodu, pričom tento dôvod ustanovuje iný právny predpis.

Uvedený prechod práv a povinností z obce na prevádzkovateľa skládky odpadov podľa tohto odseku oznamuje obci prevádzkovateľ v zákonom stanovených prípadoch bez zbytočného odkladu. Následne podľa odseku 11 všetky finančné prostriedky na účte účelovej finančnej rezervy musí obec previesť zo svojho účtu na osobitný účet prevádzkovateľa, ktorý je viazaný na ministerstvo životného prostredia. Prevod musí prebehnúť v zákonom stanovenej lehote, ktorá je do 14 dní odo dňa, kedy prevádzkovateľ oznámil obci spätný prechod práv a povinností na neho.

K odseku 13

Uvedené znenie bolo prebraté z predchádzajúcej právnej úpravy. Uvedený odsek súvisí s nakladaním prostriedkov účelovej finančnej rezervy po skončení monitorovania skládky odpadov. V tomto prípade je povinný vlastník prostriedkov účelovej finančnej rezervy, ktorý má po skončení monitorovania skládky odpadov v lehote, ktorá je určenú v súhlase, oprávnenie voľne nakladať s nevyčerpanou časťou účelovej finančnej rezervy. Uvedené je možné však len vtedy, keď je splnená zákonná podmienka. Touto podmienkou je potvrdenie príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

K odseku 14

Predchádzajúce znenie sa prebralo do nového zákona o odpadoch. Uvedený odsek umožňuje orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve a príslušným daňovým orgánom, vykonávať kontrolu správnosti tvorby účelovej finančnej rezervy a správnosti jej čerpania. Čiže celý postup, ako je finančná účelová rezerva vytváraná a následne vyčerpávaná. Čiže dochádza ku kontrole buď prevádzkovateľa skládky odpadov alebo obce, na ktorú prešli práva a povinnosti z prevádzkovateľa v stanovených prípadoch. Kontrolu musia v každom prípade umožniť.

K odseku  15

Znenie tohto odseku sa v plnom znení prebralo do nového znenia zákona o odpadoch. Prostriedky, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu nemôžu byť v žiadnom prípade postihnuté výkonom rozhodnutia ani exekúciou podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok, zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo zákon o správe daní (daňový poriadok). Podľa Občianskeho súdneho poriadku sú uvedené predpoklady výkonu rozhodnutia: ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. Ak iný právny predpis neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia. Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

K odseku  16

Aj znenie tohto odseku bolo prebraté do nového zákona o odpadoch. Uvedený odsek sa zaoberá uložením povinností predchádzajúcemu prevádzkovateľovi skládky odpadov, ktorý musí previesť finančné prostriedky účelovej finančnej rezervy pri zmene prevádzkovateľa skládky odpadov na nového prevádzkovateľa. Zákonnou lehotou, do ktorej musí predchádzajúci prevádzkovateľ previesť finančné prostriedky na účte účelovej finančnej rezervy, je 45 dní odvtedy, keď došlo k zmene prevádzkovateľa skládky. Platí, že nový prevádzkovateľ skládky musí mať nový účet.

K odseku 17

V znení tohto odseku sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi skládky odpadov zložiť časť účelovej finančnej rezervy pre začatím prevádzky skládky odpadov. Nový prevádzkovateľ skládky odpadov povinný jednorazovo zložiť časť účelovej finančnej rezervy v stanovenej výške na účet. Výška tejto rezervy by mala byť minimálne 5 % z rozpočtových nákladov na uzavretie a rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov.

K odseku 18

Znenie tohto odseku je dôležité tým, že stanovuje povinnosť prevádzkovateľovi úložiska dočasného uskladnenia ortuti vytvárať účelovú finančnú rezervu. Účelom uvedeného vytvárania finančnej rezervy je uzavretie, rekultivácia, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o úložisko po jeho uzavretí a práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí úložiska.

§ 25

Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

(1) Zakazuje sa riediť a zmiešavať

a) jednotlivé druhy nebezpečných odpadov navzájom,

b) nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú nebezpečné, a 

c) nebezpečné odpady s látkami alebo s materiálmi, ktoré nie sú odpadom.

(2) Odsek 1 sa neuplatní, ak zmiešavanie nebezpečných odpadov

a) je potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu,

b) je v súlade s najlepšími dostupnými technikami,

c) nebude viesť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia a sú dodržané podmienky uvedené v § 12 ods. 2 a

d) je v súlade so súhlasom udeleným podľa § 97 ods. 1 písm. i).

(3) Ak v rozpore s odsekmi 1 a 2 došlo k zmiešaniu odpadov, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodne o povinnosti nebezpečné odpady oddeliť, ak je to technicky a ekonomicky možné a ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia.

(4) Pri zbere, preprave a skladovaní musí byť nebezpečný odpad zabalený vo vhodnom obale⁴⁶⁾ a riadne označený podľa osobitného predpisu.⁴⁷⁾

(5) Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu alebo odpadu, ktorý vznikol pri úprave nebezpečného odpadu, ako aj pred zhodnotením alebo zneškodnením ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu zabezpečiť na účely určenia jeho nebezpečných vlastností a bližších podmienok nakladania s ním odber vzoriek a analýzu jeho vlastností a zloženia kvalifikovanou osobou,⁴⁸⁾ s výnimkou, ak jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku⁴⁹⁾ alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok kartu bezpečnostných údajov nemá.

(6) Nebezpečné odpady sa zhodnocujú a zneškodňujú prednostne pred ostatnými odpadmi.

(7) Nebezpečné odpady sa v ustanovených prípadoch [§ 105 ods. 3 písm. d)] zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie ich nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti; zákaz podľa § 13 písm. f) nie je týmto dotknutý.

(8) Ustanovenia tohto zákona o nakladaní s nebezpečnými odpadmi sa vzťahujú na nakladanie s odpadmi, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivých látok a spĺňajú aspoň jedno kritérium na posudzovanie nebezpečných vlastností podľa Katalógu odpadov.

(9) Odbornou spôsobilosťou⁵⁰⁾ na podnikanie v ­oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa technického, prírodovedného, farmaceutického, poľ­nohospodárskeho, veterinárneho alebo lekárskeho smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi alebo skončené stredoškolské vzdelanie technického, poľnohospodárskeho alebo zdravotníckeho smeru a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi.

(10) Prevádzkovateľ skládky odpadov na nebezpečný odpad musí vypracovať havarijný plán tak, aby zabezpečoval

a) včasnú a primeranú reakciu na bezprostredne hroziacu alebo vzniknutú haváriu alebo inú mimoriadnu udalosť (ďalej len „udalosť“),

b) vykonanie opatrení potrebných na zaistenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia pred účinkami udalostí a na obmedzenie týchto účinkov vrátane obnovy poškodeného životného prostredia,

c) dostatočnú informovanosť zamestnancov, verejnosti, ktorá môže byť dotknutá následkami udalosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje.

(11) Havarijným plánom podľa odseku 10 môže byť aj havarijný plán vypracovaný podľa osobitných predpisov,⁵¹⁾ ak spĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

(12) Prevádzkovateľ skládky odpadov na nebezpečný odpad je povinný aktualizovať havarijný plán a podklady pri každej závažnej zmene podmienok alebo najmenej raz za tri roky.

Komentár k § 25

Znenie tohoto ustanovenia upravuje nakladanie s nebezpečným odpadom. Bolo do nového zákona o odpadoch prebraté zo starého znenia zákona o odpadoch. Nebezpečný odpad sa nepovažuje za samostatný prúd odpadu, ale za odpad s vlastnosťami, ktoré ho robia nebezpečným. Nakladanie s nebezpečným odpadom primárne vychádzalo zo smernice o nebezpečných odpadoch, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou.

K odseku 1

Do tohoto odseku bol prebratý text z rámcovej smernice o odpadoch. Obsahom tohoto odseku je spôsob nakladania s nebezpečným odpadom v smere zákazu. Podľa tohoto odseku sa zakazuje riediť a zmiešavať jednotlivé druhy nebezpečných odpadov medzi sebou, nebezpečné odpady s odpadmi, ktoré nie sú považované za nebezpečné a nebezpečné odpady s látkami alebo s materiálmi, ktoré nie sú podľa zákona o odpadoch odpadom. V týchto prípadoch môže dôjsť za určitých okolností k viacerým zmenám, preto sa ustanovil výslovný zákaz.

K odseku 2

Uvedené znenie nadväzuje na predchádzajúci odsek. To znamená, že jeho znenie, ktoré a týka zákazu zmiešavania nebezpečného odpadu s ďalšou zložkou sa neuplatní, ak zmiešavanie nebezpečných odpadov je potrebné na zvýšenie bezpečnosti počas zhodnocovania alebo zneškodňovania odpadu, alebo je v súlade s najlepšími dostupnými technikami, prípadne nebude viesť k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia a sú dodržané všetky podmienky, ktoré sa zaoberajú povinnosťami právnických a fyzických osôb v tomto novom zákone o odpadoch. Každý je povinný nakladať s odpadom alebo inak s ním zaobchádzať takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie, a to tak, aby nedochádzalo k riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov, obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom a nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Tak isto sa predchádzajúce znenie odseku neuplatní v tom prípade, ak je v súlade s udeleným súhlasom.

K odseku 3

Podľa tohoto odseku platí, že ak došlo k niektorému zmiešavaniu, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich zneniach odsekov, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodne o povinnosti nebezpečné odpady oddeliť, ak je to technicky a ekonomicky možné a ak je to nevyhnutné na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Všetky typy oddeľovania musia prebiehať za bezpečnostných podmienok a spôsobom ustanoveným týmto právnym predpisom.

K odseku 4

Tento odsek sa zaoberá situáciou pri zbere, preprave a skladovaní. V týchto prípadoch musí byť nebezpečný odpad zabalený vo vhodnom obale a riadne označený buď podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákona o ochrane pred požiarmi, chemického zákona alebo nariadenia č. 1272/2008 v platnom znení. Vhodný obal je stanovený Európskou dohodou o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí a Dohovorom o medzinárodnej železničnej preprave.

K odseku 5

V tomto odseku sa stanovuje, aby odber vzoriek a analýza vlastností a zloženia odpadu boli vykonané kvalifikovanou osobou. Dopĺňa sa však, že analýzu vlastnosti a zloženia nebezpečného odpadu nie je nutné vykonať, ak sa zistili jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok bezpečnostných údajov nemá. Pôvodca nebezpečného odpadu je povinný pri vzniku každého nového druhu nebezpečného odpadu alebo odpadu, ktorý vznikol pri úprave nebezpečného odpadu, ako aj pred zhodnotením alebo zneškodnením ním vyprodukovaného nebezpečného odpadu, zabezpečiť na účely určenia jeho nebezpečných vlastností a bližších podmienok nakladania s ním odber vzoriek a analýzu jeho vlastností a zloženia kvalifikovanou osobou. Platí výnimka, ak jeho nebezpečné vlastnosti a bližšie podmienky nakladania s ním je možné zistiť z karty bezpečnostných údajov výrobku alebo zo sprievodnej dokumentácie výrobku, ak výrobok kartu bezpečnostných údajov nemá. Kvalifikovaná osoba je na účely tohoto zákona definovaná zákonom o akreditácii orgánov posudzovania zhody. Akreditovanou osobou je orgán posudzovania zhody, ktorému bola na základe preukázania splnenia akreditačných požiadaviek udelená akreditácia. Bezpečnostné údaje výrobku sú podľa chemického zákona súčasťou karty bezpečnostných údajov. Ak je dodávateľ látky alebo zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu, musí ju poskytnúť každému príjemcovi látky alebo zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru v štátnom jazyku. Dodávateľ bezodkladne aktualizuje kartu bezpečnostných údajov a v jej revidovanej podobe ju poskytne najneskôr do piatich pracovných dní od aktualizácie každému príjemcovi, ktorému látku alebo zmes v uplynulých 12 mesiacoch dodával, a Národnému toxikologickému informačnému centru.

K odsekom 6 a 7

V odsekoch 6 a 7 ide o osobitné požiadavky pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi v porovnaní s ostatnými odpadmi. Nebezpečné odpady sa zhodnocujú a zneškodňujú prednostne pred ostatnými odpadmi. Nebezpečné odpady sa v ustanovených prípadoch zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie ich nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti. Týmito prípadmi sú podľa tohoto zákona podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy. Zákaz, ktorý sa týka riedenia alebo zmiešavania odpadov s cieľom dosiahnuť hraničné hodnoty koncentrácie škodlivých látok podľa prílohy č. 5 k novému zákonu odpadoch, nie je týmto dotknutý.

K odseku 8

V odseku 8 sa rozširuje pôsobnosť ustanovení o nakladaní s nebezpečným odpadmi aj na odpady, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivín a spĺňajú aspoň jedno kritérium pre posudzovanie nebezpečných vlastností. V prípade, že by sa na nakladenie s odpadmi kontaminovanými nebezpečnými zložkami neuplatnilo takéto ustanovenie, stratila by sa kontrola nad veľkou časťou odpadov, čo by znamenalo ohrozenie životného prostredia a zdravia ľudí. Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa zaoberajú nakladaním s nebezpečnými odpadmi, sa vzťahujú na nakladanie s odpadmi, ktoré obsahujú jednu alebo viac škodlivých látok a spĺňajú aspoň jedno kritérium na posudzovanie nebezpečných vlastností podľa Katalógu odpadov. Pozri prílohu Katalóg odpadov.

K odseku 9

Znenie tohto odseku sa odvoláva na osobitný právny predpis, ktorým je živnostenský zákon. Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) upravuje v oblasti nakladania s odpadmi dva typy živností – podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je viazaná živnosť a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi je voľnou živnosťou. V prípade viazanej živnosti. Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi osoba, ktorá ohlasuje takúto živnosť musí živnostenskému úradu preukázať túto odbornú spôsobilosť, t. j. musí preukázať požadované vzdelanie príslušnom smere a prax v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi. Odbornou spôsobilosťou na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi je vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa technického, prírodovedného, farmaceutického, poľnohospodárskeho, veterinárneho alebo lekárskeho smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi alebo skončené stredoškolské vzdelanie technického, poľnohospodárskeho alebo zdravotníckeho smeru a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečnými odpadmi. Odbornou spôsobilosťou sú osobitné podmienky prevádzkovania živnosti. Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná alebo iná spôsobilosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, ak ju tento zákon vyžaduje. U právnickej osoby musí osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak tento zákon neustanovuje inak.

K odseku 10

Na základe požiadavky z praxe vystála požiadavka, aby ustanovenia týkajúce sa vypracovania havarijného plánu boli presunuté z vykonávacích právnych predpisov zákona o odpadoch priamo do zákona o odpadoch. Uvedený odsek upravuje podrobnosti, ktoré sa týkajú vypracovania havarijného plánu. Havarijný plán je povinnosťou prevádzkovateľa skládky odpadov. Tento havarijný plán musí byť vypracovaný takým spôsobom, aby zabezpečoval včasnú a primeranú reakciu na bezprostredne hroziacu alebo vzniknutú haváriu alebo inú mimoriadnu udalosť, Tiež musí zabezpečiť vykonanie takých opatrení, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na zaistenie ochrany života, zdravia, majetku a životného prostredia pred účinkami udalostí a na obmedzenie týchto účinkov vrátane obnovy poškodeného životného prostredia. Havarijný plán musí zabezpečovať aj dostatočnú informovanosť zamestnancov, verejnosti, ktorá môže byť dotknutá následkami udalosti, ako aj príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje.

K odseku 11

Havarijným plánom, ktorý je aj obsahom predchádzajúceho odseku, môže byť aj havarijný plán vypracovaný podľa iných právnych pre predpisov, ale len v tom prípade, ak spĺňa požiadavky podľa zákona o odpadoch. Havarijný plán môže byť vypracovaný v súlade so zákonom o prevencii závažných priemyselných havárií, v súlade so zákonom o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a v súlade so zákonom o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Havarijné plánovanie je dôležitým systémovým nástrojom nielen na zabezpečenie pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, ale tiež na prevenciu závažných havárií v širšom zmysle slova. Zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje prevádzkovateľom patriacim pod režim zákona povinnosť vypracovať havarijný plán, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej prípravy a reakcie na závažnú priemyselnú haváriu alebo jej bezprostrednú hrozbu v záujme ochrany života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku. Havarijný plán, ako súčasť bezpečnostnej dokumentácie podnikov kategórie A a B má dokázať, že podnik si je vedomý rizík svojich prevádzok, že vie o nebezpečenstvách z nich vyplývajúcich a je dostatočne pripravený na zdolávanie možných mimoriadnych udalostí: bezprostredných hrozieb závažných priemyselných havárií a samotných závažných priemyselných havárií ako aj na obmedzovanie ich následkov.

K odseku 12

Obsahom posledného odseku tohto ustanovenia zákona je častá a potrebná aktualizácia havárijného plánu. Uvedené je bezodkladnou povinnosťou prevádzkovateľa skládky odpadov na nebezpečný odpad. Tento je povinný aktualizovať havarijný plán a podklady pri každej závažnej zmene podmienok alebo najmenej raz za tri roky. Uvedená zákonná doba musí byť dodržiavaná v medziach tohto zákona.

§ 26

Povinnosti pri preprave nebezpečného odpadu na území Slovenskej republiky

(1) Ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ktorej predmetom je preprava nebezpečného odpadu,⁵²⁾ alebo ten, kto vykoná prepravu nebezpečného odpadu sám prostredníctvom vlastnej dopravy (ďalej len „odosielateľ nebezpečného odpadu“), je povinný

a) zabezpečiť prepravu nebezpečného odpadu v súlade s týmto zákonom, a ak sa na prepravu nebezpečného odpadu vyžaduje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. f), aj v súlade s týmto súhlasom,

b) vykonať prepravu nebezpečného odpadu dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí;⁵³⁾ ak nevykonáva prepravu sám, je povinný zabezpečiť ju u dopravcu oprávneného podľa osobitných predpisov.⁵⁴⁾

(2) Odosielateľ nebezpečného odpadu a ten, komu je nebezpečný odpad určený (ďalej len „príjemca nebezpečného odpadu“), sú povinní

a) viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu; ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, aj tomuto úradu,

c) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112) kontrolu nakladania s odpadom v priebehu prepravy; na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu⁵⁵⁾ a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom,

d) vykonať opatrenie na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 116 ods. 3).

(3) Odosielateľ nebezpečného odpadu, príjemca nebezpečného odpadu a dopravca sú pri preprave nebezpečného odpadu povinní potvrdiť sprievodný list nebezpečného odpadu.

(4) Odosielateľ nebezpečného odpadu je povinný zaslať fotokópiu sprievodného listu nebezpečného odpadu okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu; ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, aj tomuto úradu.

(5) Príjemca nebezpečného odpadu je povinný zaslať sprievodný list nebezpečného odpadu potvrdený podľa odseku 3 odosielateľovi nebezpečného odpadu, okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu; ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, aj tomuto úradu.

(6) Povinnosti uvedené v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 3 až 5 sa nevzťahujú na prepravu starých vozidiel z miesta zberu starých vozidiel a z určeného parkoviska ku spracovateľovi starých vozidiel.

Komentár k § 26

Preprava nebezpečného odpadu musí spĺňať prísne pravidlá podľa tohto zákona a z uvedenej prepravy vyplývajú konkrétne povinnosti, ktoré sa týkajú odosielateľa, prepravcu a dopravcu.

K odseku 1

Znenie odseku 1 sa prebral zo znenia starého zákona s menšími zmenami. Podľa tohto odseku sa za odosielateľa považuje nie len ten, kto uzatvoril s dopravcom zmluvu, ale aj ten kto vykonal prepravu nebezpečných odpadov sám prostredníctvom vlastnej dopravy, keďže nebolo zrejmé aké postavenie má subjekt, ktorý vykoná prepravu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Miestna príslušnosť okresného úradu, ktorému sa ohlasujú ustanovené údaje, sa určuje podľa miesta naloženia (nakládky) a miesta vyloženia (vykládky), aby bol oprávnený konať okresný úrad v okrese, ktorého sa odpad nachádza, keďže je priamo dotknutým a nie okresný úrad podľa sídla či miesta podnikanie, v ktorého okrese sa tento odpad reálne nemusí ani nachádzať. V tomto odseku sú vymedzené povinnosti toho, kto uzatvoril zmluvu s dopravcom alebo toho, kto vykoná prepravu nebezpečného odpadu sám prostredníctvom vlastnej dopravy. Predmetom zmluvy, ktorá je spísaná medzi dopravcom a tým kto s ním uzatvoril túto zmluvu je preprav nebezpečného odpadu. Uvedené osoby sú povinné zabezpečiť prepravu nebezpečného odpadu spôsobom podľa nového zákona o odpadoch a v tom prípade, ak sa na prepravu nebezpečného odpadu vyžaduje súhlas a v súlade s ním. Zároveň sú povinný vykonať prepravu nebezpečného odpadu dopravnými prostriedkami, ktoré vyhovujú ustanoveniam medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí.

V prípade, ak nevykonáva prepravu sám, má povinnosť ju zabezpečiť u dopravcu, ktorý je oprávnený podľa zákona o dráhach alebo zákona o cestnej doprave. Preprava nebezpečného odpadu je upravená Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom. Podmienkou je zmluva o preprave veci.

Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky. Ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou. Ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy. Podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list. Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky. Náložný list môže znieť na doručiteľa, na meno určitej osoby alebo na jej rad. Práva z náložného listu na doručiteľa sa prevádzajú odovzdaním náložného listu osobe, ktorá má tieto práva nadobudnúť. Práva z náložného listu na meno možno previesť na inú osobu podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Práva z náložného listu vystaveného na rad oprávnenej osoby možno previesť vyplneným alebo nevyplneným rubopisom.

Ak nie je v náložnom liste uvedené, na čí rad je vydaný, platí, že je vydaný na rad odosielateľa. Dopravca je povinný v náložnom liste uviesť názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby dopravcu, názov a sídlo právnickej osoby alebo meno a miesto podnikania, prípadne bydlisko fyzickej osoby odosielateľa, označenie prepravovanej veci, údaj, či bol náložný list vydaný na doručiteľa alebo na meno príjemcu, prípadne údaj, že bol vydaný na jeho rad, miesto určenia, miesto a deň vydania náložného listu a podpis dopravcu. Ak bol náložný list vydaný vo viacerých rovnopisoch, vyznačí sa ich počet na každom z nich. Po vydaní zásielky oprávnenej osobe na jeden rovnopis strácajú ostatné rovnopisy platnosť. Za zničený alebo stratený náložný list je povinný dopravca vydať odosielateľovi nový náložný list s vyznačením, že ide o náhradný náložný list. V prípade zneužitia pôvodného náložného listu je odosielateľ povinný uhradiť škodu, ktorá tým bola dopravcovi spôsobená. Obsah náložného listu je rozhodný pre nároky osoby oprávnenej podľa náložného listu. Dopravca sa môže voči nej odvolávať na ustanovenia zmluvy uzavretej s odosielateľom, len pokiaľ sú obsiahnuté v náložnom liste alebo pokiaľ sa na tieto ustanovenia v ňom výslovne odkazuje. Voči osobe oprávnenej podľa náložného listu môže dopravca uplatniť len námietky, ktoré vyplývajú z obsahu náložného listu alebo zo vzťahu dopravcu k oprávnenej osobe. Dopravca je povinný prepravu vykonať do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Pri pochybnostiach začína lehota plynúť dňom nasledujúcim po prevzatí zásielky dopravcom. Ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca zásielku v mieste určenia vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy. Dokiaľ dopravca zásielku nevydal príjemcovi, je odosielateľ oprávnený požadovať, aby preprava bola prerušená a zásielka mu bola vrátená, alebo aby s ňou bolo naložené inak a uhradí účelne vynaložené náklady s tým spojené. Ak však bol vydaný náložný list, môže to odosielateľ požadovať len na základe náložného listu. Ak bol náložný list už odovzdaný osobe oprávnenej požadovať vydanie zásielky, môže také príkazy udeliť len táto osoba. Ak bolo vydaných viac rovnopisov náložného listu, vyžaduje sa predloženie všetkých rovnopisov. Ak zmluva určuje, že pred vydaním zásielky dopravca vyberie od príjemcu určitú peňažnú sumu alebo uskutoční iný inkasný úkon, platia primerane ustanovenia o bankovom dokumentárnom inkase. Ak je v zmluve určený príjemca zásielky, nadobúda práva zo zmluvy, keď požiada o vydanie zásielky po jej dôjdení do miesta určenia alebo po uplynutí lehoty, keď tam mala dôjsť. Týmto okamihom prechádzajú na príjemcu aj nároky týkajúce sa škody na zásielke. Dopravca však zásielku príjemcovi nevydá, ak by to bolo v rozpore s pokynmi danými mu odosielateľom. V tomto prípade má naďalej právo nakladať so zásielkou odosielateľ. Ak určí odosielateľ dopravcovi inú osobu ako príjemcu, nadobúda táto osoba práva zo zmluvy tým istým spôsobom ako pôvodný príjemca. Ak bol vydaný náložný list, má právo domáhať sa vydania zásielky pri jeho predložení osoba oprávnená na to podľa náložného listu. Touto osobou je podľa náložného listu na meno osoba v ňom určená, podľa náložného listu na rad osoba, na ktorej rad bol náložný list vystavený, ak nebol prevedený rubopisom alebo ak bol náložný list prevedený, osoba, ktorá je uvedená ako posledná v neprerušenom rade rubopisov, alebo doručiteľ náložného listu s posledným nevyplneným rubopisom, podľa náložného listu na doručiteľa osoba, ktorá náložný list predloží dopravcovi.  Ak bol náložný list prevedený rubopisom, zbavuje sa dopravca záväzku, ak dobromyseľne vydá zásielku osobe, ktorá nadobudla náložný list na základe rubopisu bez ohľadu na to, či sa na ňu previedli nároky zo zmluvy.

O rubopise platia obdobne ustanovenia o zmenkách. Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám. Dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Za škodu na zásielke však dopravca nezodpovedá, ak preukáže, že bola spôsobená odosielateľom, príjemcom alebo vlastníkom zásielky, vadou alebo prirodzenou povahou obsahu zásielky včítane obvyklého úbytku, alebo vadným obalom, na ktorý dopravca upozornil odosielateľa pri prevzatí zásielky na prepravu, a ak bol vydaný nákladný alebo náložný list, bola v ňom vadnosť obalu poznamenaná; ak neupozornil dopravca na vadnosť obalu, nezodpovedá dopravca za škodu na zásielke vzniknutú v dôsledku tejto vadnosti len vtedy, ak vadnosť nebola pri prevzatí zásielky poznateľná. Pri škode na zásielke vzniknutej podľa odseku 2 je dopravca povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia. Ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu, sú neplatné. Dopravca je povinný urýchlene podať odosielateľovi správu o škode na zásielke vzniknutej do jej odovzdania príjemcovi. Ak však príjemca nadobudol právo na vydanie zásielky, je povinný túto správu podať príjemcovi. Dopravca zodpovedá za škodu spôsobenú odosielateľovi alebo príjemcovi porušením tejto povinnosti. Ak hrozí bezprostredne podstatná škoda na zásielke a ak nie je čas vyžiadať si pokyny odosielateľa, alebo ak váha odosielateľ s takými pokynmi, môže dopravca zásielku vhodným spôsobom predať na účet odosielateľa. Pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú zásielka mala v čase, keď bola odovzdaná dopravcovi. Pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka. Dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu. Ak nemôže dopravca dokončiť prepravu pre skutočnosti, za ktoré nezodpovedá, má nárok na pomernú časť prepravného s prihliadnutím na už uskutočnenú prepravu. Odosielateľ je povinný poskytnúť dopravcovi správne údaje o obsahu zásielky a jeho povahe a zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi porušením tejto povinnosti.

Prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo musel vedieť. Dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať. Vykonávacie predpisy môžu upraviť odchylne železničnú, leteckú, cestnú, vnútrozemskú vodnú a námornú prepravu, pokiaľ ide o vznik zmluvy, prepravné doklady, vylúčenie veci z prepravy, preberanie zásielky dopravcom a jej vydávanie príjemcovi, rozsah nárokov voči dopravcovi a ich uplatnenie; táto úprava však nesmie obmedziť zodpovednosť dopravcu pri škode na zásielke. Preprava nebezpečných vecí je upravená podľa Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, Dohovore o medzinárodnej železničnej prepravy. Preprava nebezpečného odpadu alebo nebezpečných vecí sa môže zabezpečiť pomocou prepravcu, ktorého upravuje zákon o dráhach alebo zákon o cestnej doprave.

K odseku 2

V znení tohto odseku je definované povinnosti odosielateľa nebezpečného odpadu a toho, komu je uvedené odpad určený. Tieto dve osoby sú povinné podľa zákona o odpadoch viesť a uchovávať evidenciu o prepravovanom nebezpečnom odpade. Táto evidencia musí byť presná a jasná, aby sa z nej dalo vyčítať, o aký nebezpečný odpad ide. Taktiež sú povinní ohlasovať ustanovené údaje z evidencie. Ohlasovanie týchto údajov je určené okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky – vývozu nebezpečného odpadu a miesta vykládky – dovozu nebezpečného odpadu. Môže však v praxi nastať situácia, že súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja. V tomto prípade sa ohlásenie podáva aj jemu. Ďalšou povinnosťou odosielateľa nebezpečného odpadu a toho, komu je nebezpečný odpad určené je umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve kontrolu nakladania s odpadom v priebehu prepravy. V prípade, že podajú žiadosť, tak sú povinní predložiť dokumentáciu podľa zákona o cestnej doprave a poskytnúť pravdivé a úplné informácie, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom. Poslednou povinnosťou týchto dvoch osôb je vykonať všetky potrebné opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

K odseku 3

Tento odsek sa zaoberá sprievodným listom. Uvedený sprievodný list musí byť potvrdený. Tento list potvrdzuje odosielateľ nebezpečného odpadu následne príjemca nebezpečného odpadu a dopravca. Je tu výslovne ustanovené, že je to ich povinnosťou. Sprievodný list sa podľa tohto odseku týka prepravovaného nebezpečného odpadu.

K odseku 4

Znenie tohto odseku bolo novo doplnené do tohto ustanovenia nového zákona o odpadoch. Tento odsek upravuje povinnosť pre odosielateľa nebezpečného odpadu. Túto povinnosť musel odosielateľ plniť aj podľa znenia starej právnej úpravy. Táto povinnosť však bola obsahom vykonávacieho predpisu. Naopak povinnosti u príjemcu nebezpečného odpadu boli obsahom predchádzajúcej právnej úpravy zákona o odpadoch. Tento odsek sa doplnil najmä preto, aby sa zosúladili a zjednotili povinnosti pre odosielateľa a príjemcu nebezpečného odpadu súčasne. Doplnením tohto odseku sa vyhne pochybnostiam pri týchto povinnostiach. Odsek 4 obsahuje povinnosti odosielateľa. Ten má povinnosť zaslať fotokópiu sprievodného listu nebezpečného odpadu okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu. Sprievodný list musí obsahovať podpis všetkých zúčastnených, to znamená odosielateľa, príjemcu a dopravcu. V prípade, že súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, tak sa kópia sprievodného listu odovzdáva ja jemu. Sprievodný list je vlastne dokladom pre zúčastnených.

K odseku 5

Znenie tohto odseku zasa ustanovuje povinnosti príjemcu nebezpečného odpadu, teda toho, komu sa tento odpad dopravil. Príjemca nebezpečného odpadu má taktiež povinnosť zaslať sprievodný list nebezpečného odpadu. Tento list musí byť potvrdený takým spôsobom, ktorý sme uviedli v predchádzajúcich odsekoch, čiže musí byť podpísaný všetkými zúčastnenými. Uvedenú kópiu zasiela odosielateľovi nebezpečného odpadu, okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu a v prípade, ak súhlas na prepravu nebezpečného odpadu vydal okresný úrad v sídle kraja, aj tomuto úradu.

K odseku 6

V znení tohto odseku sa ustanovilo, kedy a v ktorých prípadoch sa neuplatňujú uvedené povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že povinnosti sa nevzťahujú na prepravu starých vozidiel z miesta zberu starých vozidiel a z určeného parkoviska ku spracovateľovi starých vozidiel. To znamená, že nemusia ohlasovať ustanovené údaje z evidencie okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu alebo okresnému úradu v sídle kraja, nie sú povinní potvrdiť sprievodný list nebezpečného odpadu, sú povinní zaslať fotokópiu sprievodného listu nebezpečného odpadu okresnému úradu príslušnému podľa miesta nakládky nebezpečného odpadu a miesta vykládky nebezpečného odpadu alebo okresnému úradu v sídle kraja.

ŠTVRTÁ ČASŤ

ROZŠÍRENÁ ZODPOVEDNOSŤ VÝROBCOV

Komentár k štvrtej časti

Štvrtá časť nového zákona o odpadoch pozostáva z ustanovenia § 27 až § 75. Je rozdelená do siedmych častí, ktoré sa nazývajú oddiely. Táto časť sa zaoberá elektrozariadeniami a elektroodpadom, batériami a akumulátormi, obalmi a odpadom z obalov, vozidlami a starými vozidlami, pneumatikami a odpadovými pneumatikami, neobalovými výrobkami a odpadom z nich.

Prvý oddiel

Komentár k Prvému oddielu

Prvý oddiel patrí do štvrtej časti. Obsahom je organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpečovanie plnenia vyhradených povinností, individuálne plnenie vyhradených povinností, zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku, koordinačné centrum. Pozostáva z ustanovení § 27 až § 31.

§ 27

Základné ustanovenia

(1) Vyhradený výrobok je výrobok patriaci do skupiny výrobkov upravenej v druhom až treťom oddiele tejto časti zákona, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

(2) Výrobcom vyhradeného výrobku sa rozumie výrobca elektrozariadení (§ 32), výrobca batérií a akumulátorov (§ 42), výrobca obalov (§ 52), výrobca vozidiel (§ 60), výrobca pneumatík (§ 69), výrobca neobalového výrobku (§ 73).

(3) Rozšírená zodpovednosť výrobcu je súhrn povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ustanovených v tejto časti zákona alebo v osobitnom predpise,^{56) v}zťahujúcich sa na výrobok počas všetkých fáz jeho životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku (ďalej len „vyhradený prúd odpadu“) a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia uvedených činností.

(4) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný

a) zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov,

b) ustanoviť splnomocneného zástupcu v súlade s odsekmi 18 až 20, ak je výrobcom vyhradeného výrobku uvedeným v odseku 18,

c) zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, pokiaľ mu táto povinnosť z nej vyplýva,

d) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona,

e) zabezpečiť plnenie cieľov ustanovených v prílohe č. 3,

f) zabezpečiť nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v rozsahu a spôsobom uvedenom v osobitnom oddiele tejto časti zákona,

g) zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ustanovených v prílohe č. 3,

h) viesť a uchovávať evidenciu a ohlasovať ministerstvu údaje z nej v ustanovenom rozsahu a uchovávať ohlasované údaje,

  i) plniť informačnú povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona a ustanoveným spôsobom [§ 105 ods. 3 písm. i)],

  j) vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel v súlade s osobitným oddielom tejto časti zákona, na základe údajov, ktoré zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle do 30. apríla,

k) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu; ustanovenia písmen e) a g) týmto nie sú dotknuté.

(5) Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady spojené so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu s výnimkou, ak tieto povinnosti plní osoba podľa § 37 ods. 3, § 48 ods. 3, § 56 ods. 8, § 71 ods. 2 a § 73 ods. 10. Ak sa uvedená povinnosť realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, rozsah tejto úhrady sa zníži o výnosy tejto osoby získané z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností; ustanovenie § 81 ods. 4 nie je týmto dotknuté.

(6) Ak v osobitnom oddiele tejto časti zákona nie je ustanovené inak, zabezpečuje výrobca vyhradeného výrobku plnenie povinností ustanovených v odseku 4 písm. d) až k) (ďalej len „vyhradené povinnosti“) jedným z týchto spôsobov:

a) vytvorením systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „individuálne“) alebo

b) prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „kolektívne“).

(7) Na výrobcu vyhradeného výrobku, okrem výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v odseku 6 a v odseku 4 okrem písmen a), c), g) a h), ak

a) tento výrobok uvádza na trh Slovenskej republiky výlučne pre potrebu vlastného podnikania,

b) zabezpečí zotrvanie tohto výrobku po celú jeho dobu životnosti vo svojej držbe,

c) sa stane pôvodcom odpadu z tohto vyhradeného výrobku a

d) ako jeho držiteľ zabezpečí nakladanie s odpadom z tohto výrobku v súlade s týmto zákonom.

(8) Výrobca vyhradeného výrobku uvedený v odseku 7 je povinný ohlasovať koordinačnému centru pre vyhradený prúd odpadu:

a) údaje o objeme svojej výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) do Slovenskej republiky, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo Slovenskej republiky alebo vývozu vyhradeného výrobku,

b) druh a množstvo odpadu z vyhradeného výrobku a

c) druh a množstvo odpadu z vyhradeného výrobku, pre ktorý ako jeho držiteľ zabezpečil zber a zhodnotenie v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadov na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(9) Systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu je súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve, ktorých cieľom je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu vrátane prípravy na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu, ktorý je vytvorený zmluvnými vzťahmi, ktoré na účel zabezpečenia plnenia vyhradených ­povinností v rozsahu udelenej autorizácie uzavrel výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, s ostatnými účastníkmi hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve okrem organizácie zodpovednosti výrobcov.

(10) Systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu je súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve, ktorých cieľom je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu vrátane prípravy na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu, ktorý je vytvorený zmluvnými vzťahmi, ktoré na účel zabezpečenia plnenia vyhradených povinností v rozsahu udelenej autorizácie uzavrela organizácia zodpovednosti výrobcov s ostatnými účastníkmi hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve.

(11) Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi výrobcom vyhradeného výrobku a príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov prechádza zodpovednosť výrobcu vyhradeného výrobku za splnenie vyhradených povinností na túto organizáciu zodpovednosti výrobcov, okrem povinností podľa odseku 4 písm. e) a g).

(12) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si vyhradené povinnosti plní kolektívne, je povinný organizácii zodpovednosti výrobcov, s ktorou uzavrel zmluvu o plnení vyhradených povinností,

a) uhradiť skutočné náklady, po odpočítaní výnosov z uhrádzaného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, vzniknuté zo zabezpečenia zberu, prepravy, prípravy na opätovné použitie, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu z jeho výrobkov,

b) poskytovať pravdivé a úplné údaje a informácie ­po­trebné na plnenie vyhradených povinností za tohto výrobcu a nevyhnutne potrebnú súčinnosť,

c) bezodkladne oznámiť každú zmenu v identifikačných údajoch, právnom postavení či v predmete činnosti alebo v druhu, zložení, množstve a vlastnostiach vyhradeného výrobku, pokiaľ to môže mať vplyv na riadne plnenie vyhradených povinností,

d) predložiť na vyžiadanie doklady preukazujúce správnosť poskytnutých údajov o množstve vyhradeného výrobku uvedeného na trh Slovenskej republiky, a to do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti.

(13) Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá nezverejní riadne a včas údaje zo správy o činnosti podľa § 28 ods. 4 písm. p), je povinná výrobcovi vyhradeného výrobku, s ktorým uzavrela zmluvu o plnení vyhradených povinností, umožniť na jeho náklady riadny výkon kontroly efektivity ňou vynaložených prostriedkov, a to do 30 dní odo dňa doručenia jeho písomnej žiadosti.

(14) Výrobca vyhradeného výrobku je oprávnený vypovedať zmluvný vzťah s organizáciu zodpovednosti výrobcov, s ktorou uzavrel zmluvu o plnení vyhradených povinností,

a) do 30 kalendárnych dní po zistení porušenia povinností organizácie zodpovednosti výrobcov vyplývajúcich z § 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g, k) alebo o); výpovedná doba je 30 kalendárnych dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede,

b) k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu.

(15) Obec je oprávnená vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu.

(16) Výpoveď podľa odseku 14 písm. b) a odseku 15 sa musí doručiť organizácii zodpovednosti výrobcov najneskôr 60 kalendárnych dní pred ukončením zmluvného vzťahu.

(17) Ten, kto vykonáva alebo zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu a zároveň aj z iného odpadu ako komunálneho odpadu, je povinný zabezpečiť, aby zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu bol finančne a evidenčne oddelený a nezávislý od jeho zberu z iného ako komunálneho odpadu; krížové financovanie nákladov na zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu sa zakazuje.

(18) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, ustanoví na plnenie povinností uložených týmto zákonom, prostredníctvom splnomocnenia podľa odseku 19, splnomocneného zástupcu, ktorým je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike.

(19) Splnomocnenie musí byť udelené v písomnej forme a v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku vyplývajúcich mu z tohto zákona. Splnomocnenie sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka.

(20) Na základe splnomocnenia podľa odseku 19 zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku podľa tohto zákona splnomocnený zástupca, ktorý pri tom koná vo vlastnom mene.

(21) Odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia a recyklácie do iného členského štátu alebo iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz,⁵⁷⁾ preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom⁵⁸⁾ a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona pri rešpektovaní potreby zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona.

Komentár k § 27

Základnými ustanoveniami sa zaoberá uvedené ustanovenie zákona o odpadoch, ktoré patrí do prvého oddielu štvrtej časti, ktorá sa nazýva rozšírená zodpovednosť výrobcov. Pre nový režim rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádza zákon nové spoločné pojmy.

K odseku 1

V znení tohto odseku sa stretávame s novým pojmom vyhradený výrobok. Uvedený pojem označuje všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Skupina vyhradených výrobkov bola určená na základe skupín výrobkov, za ktoré výrobcovia a dovozcovia už v súčasnosti platia príspevky do Recyklačného fondu. Vyhradený výrobok, ktorý patrí do skupiny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.

K odseku 2

V znení tohto odseku je vymedzený primárny nositeľ zodpovednosti v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. To znamená, že sú to výrobcovia výrobcovia vyhradených výrobkov. Presná špecifikácia výrobcu vyhradeného výrobku je uvedená v jednotlivých ustanoveniach základných ustanovení ku každému oddielu. Podľa tohto odseku platí, že pod pojmom výrobca sa rozumie aj dovozca daného vyhradeného výrobku. To znamená že je to výrobca elektrozariadení, ktorého definícia je uvedená v druhom oddiele štvrtej časti ustanovení § 32. Je to aj výrobca batérií a akumulátorov, ktorý je upravený v treťom oddiele štvrtej časti zákona v ustanovení § 42, alebo výrobca obalov. Ten je definovaný v štvrtom oddiele štvrtej časti zákona v ustanovení § 52, alebo výrobca vozidiel definovaný v ustanovení § 60, ktorý patrí do piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Medzi týchto výrobcov patrí aj výrobca pneumatík. Ten je definovaný ustanovením § 69 v šiestom oddiele štvrtej časti zákona o odpadoch a výrobca neobalového výrobku definovaný v ustanovení § 73, ktoré patrí do posledného siedmeho oddielu štvrtej časti nového zákona o odpadoch.

K odseku 3

Rozšírená zodpovednosť je obsahom tohto odseku, kde je aj uvedený pojem a jeho obsah definovaný, nakoľko tento pojem nebol doteraz týmto zákonom zadefinovaný. Nejde len o zodpovednosť výrobcov za zber a zhodnocovanie odpadov z vyhradených výrobkov, ale aj o širokú škálu povinností výrobcov, ktorá okrem tohto zahŕňa aj podmienky výroby výrobku vrátane jeho ekodizajnu podľa zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne). Tieto povinnosti sa vzťahujú na výrobok počas všetkých jeho fáz životného cyklu, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku odpadu z vyhradeného výrobku a posilnenie opätovného použitia, recyklácie alebo iného zhodnotenia tohto prúdu odpadu. V tomto odseku je zadefinovaný aj pojem vyhradený prúd odpadu, ktorým sa označuje odpad z konkrétnej skupiny vyhradených výrobkov, napr. elektroodpady alebo odpad z obalov. Obsah rozšírenej zodpovednosti výrobcu tvoria ustanovené požiadavky na zabezpečenie materiálového zloženia alebo konštrukcie vyhradeného výrobku, informovanosti o jeho zložení a o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a na zabezpečenie finančného krytia všetkých týchto činností. Čiže finančné krytie vyhradeného výrobku na zabezpečenie materiálového zloženia, jeho konštrukcie, informácii o jeho zložení a nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu.

K odseku 4

V tomto odseku zákon o odpadoch ustanovil nový mechanizmus zabezpečenia nakladania s odpadmi, ktorým je nahradený mechanizmu riadený Recyklačným fondom. Uvedenému novému mechanizmu zodpovedá aj okruh povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Povinnosti sú ustanovené v tomto odseku. To znamená, že sú tu stanovené povinnosti týkajúce a zabezpečenia nakladania s odpadom, povinností finančného a administratívneho charakteru. Administratívne povinností majú za cieľ kontrolu fungovania celého systému a taktiež čo najväčší prehľad o fungovaní tohto systému. Povinnosti, ktoré zvedený odsek vymedzuje, platia pre všetkých výrobcov rovnako, ale týka sa to iba tých výrobcov, ktorí majú postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. V znení odseku je zadefinovaná aj úplne nová povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku, ktorá ukladá všetkým výrobcom vrátane výrobcov obalov povinnosť odobrať z príslušnej obce všetok odpad, ktorý bol zozbieraný v rámci triedeného zberu v tejto obci, a to nezávisle od splnenia cieľov a limitov ustanovených v prílohe k tomuto zákonu. Zo znenia tohto odseku vyplýva, že výrobca vyhradeného výrobku má povinnosť zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov. Tieto zmeny oznamujú ihneď bez zbytočného odkladu, aby bol register s údajmi vždy aktuálny. Ďalšou povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je ustanoviť splnomocneného zástupcu, vždy keď on túto funkciu vykonávať nemôže. Uvedené platí v prípade výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike. Splnomocnenie musí byť v súlade so zákonom o odpadoch. Splnomocnenie musí byť udelené v písomnej forme a v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku vyplývajúcich mu z tohto zákona. Splnomocnenie sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka. Na základe splnomocnenia zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku podľa zákona o odpadoch splnomocnený zástupca, ktorý pri tom koná vo vlastnom mene. Ďalšou povinnosťou výrobcu vyhradeného výrobku je zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho v súlade so všetkými zásadami zákona o odpadoch. Ďalej musí plniť informačnú povinnosť. Je povinný informovať o dôležitých informáciách vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu v súlade so zákonom o odpadoch. Taktiež je povinný zabezpečiť, aby sa plnili ciele ustanovené v prílohe k zákonu o odpadoch. Nakladať s vyhradeným prúdom odpadu musí v súlade so zákonom o odpadoch v zákonom stanovenom rozsahu a vopred určeným spôsobom. Uvedené nakladanie musí byť zabezpečené vo všetkých smeroch. Výrobca vyhradeného výrobku má taktiež povinnosť zabezpečiť zhodnotenie a recykláciu vyhradeného prúdu odpadu v zákonom stanovenej výške, ktorá predstavuje minimálne výšku záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu. Uvedené minimálne ciele sú obsahom prílohy k zákonu o odpadoch č. 3. Musí sa viesť a uchovávať evidenciu, ktorá musí za každých okolností obsahovať všetky stanovené náležitosti. Uvedenú evidenciu musí výrobca vyhradeného výrobku ohlasovať ministerstvu životného prostredia, všetky údaje z tejto evidencie v stanovenom rozsahu sú povinní uchovávať spolu s ohlasovanými údajmi. Výrobca vyhradených výrobkov má okrem informačnej povinnosti vo vzťahu verejnosti aj vo vzťahu ku konečným používateľom uvedeného výrobku v súlade s pravidlami zákona o odpadoch, taktiež je povinný vypočítať si svoj zberový podiel a trhový podiel. Uvedené podiely sa určujú na základe stanovených údajov, ktoré má naopak ministerstvo životného prostredia povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle do určeného termínu. Tento termín je spravidla do 30. apríla kalendárneho roku. Poslednou povinnosťou v súvislosti s vyhradeným výrobkom výrobcu je zabezpečenie odobratia celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu, ktorý patrí do vyhradeného prúdu odpadu z obce. Týka sa to tej obce, ktorá zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. Predchádzajúce znenia povinností v súlade s touto povinnosťou nie sú dotknuté.

K odseku 5

V tomto odseku ide o zadefinovanie finančných nákladov. Vyjadruje sa finančný princíp zaťažujúci výrobcu vyhradeného výrobku vo forme znášania nákladov na zabezpečenie nakladania s odpadom, ktorý je odrazom dôsledku uplatnenia princípu rozšírenej zodpovednosti. Súčasne sa počíta s možnou trhovou hodnotou odpadu, nakladanie s ktorým má výrobca vyhradeného výrobku zabezpečiť, a teda aj v rámci zmluvných vzťahov v systéme nakladania s odpadom sa musia v prípade požiadavky úhrady nákladov zohľadniť prípadné výnosy, ktoré sa získali z predaja materiálov vyťažených z odpadu. Výnimky, ktoré sa v texte tohto odseku uvádzajú sa týkajú prípadov, keď zo zákona prechádza povinnosť výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý nie je zaregistrovaný v Registri výrobcov na distribútora tohto výrobku. Výrobca vyhradeného výrobku znáša všetky finančné náklady ktoré súvisia so zberom, prepravou, prípravou na opätovné použitie, zhodnotením, recykláciou, spracovaním a zneškodnením oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu. Existuje tu však výnimka, ak povinností plní iná osoba. Touto osobou je buď distribútor elektrozariadení, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi elektrozariadenia pochádzajúce od výrobcu elektrozariadení, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, alebo distribútor batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, alebo distribútor obalov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi obalov pochádzajúcich od výrobcu obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, distribútor pneumatík, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi pneumatiky pochádzajúce od výrobcu pneumatík, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku alebo distribútor neobalových výrobkov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku. Ak sa uvedená povinnosť znášania finančných nákladov na už uvedené činnosti realizuje formou úhrady nákladov osobe oprávnenej na zber odpadov alebo zhodnocovanie odpadov, tak sa rozsah uvedenej úhrady zníži o výnosy uvedenej osoby, ktoré získala z uhradeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Finančnými nákladmi nie sú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Týka sa to povinností výrobcu vyhradeného výrobku. Ustanovenie, ktoré sa zaoberá nákladmi na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša výrobca vyhradeného výrobku, príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov alebo tretia osoba. Uvedené znenie nie je dotknuté týmto znením odseku.

K odseku 6

Zákon o odpadoch prostredníctvom tohto odseku ustanovuje ako všeobecné pravidlo možnosť výrobcov vyhradených výrobkov vybrať si či budú plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo kolektívne, a to zapojením sa do systému príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov. V znení tohto zákona sú uvedené ohľadom tohto aj výnimky pre určené typy. Pre obaly je stanovené, že individuálne môže plniť vyhradené povinnosti len ten výrobca, ktorého odpad z obalov nekončí v komunálnom odpade. V tomto prípade je len na výrobcovi, aby preukázal, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Naopak ak nie je schopný to preukázať, tak má povinnosť plniť si vyhradené povinnosti iba kolektívne. V prípade, ak ide o  neobalový výrobok, tak zákon o odpadoch sa vzťahuje len na tie výrobky, z ktorých odpad patrí do komunálneho odpadu. Z uvedeného vyplýva, že pre odpad z neobalových výrobkov je možné len kolektívne plnenie vyhradených povinností. Pre odpad z neobalových výrobkov sa použije len kolektívne plnenie povinností. To sa bude zabezpečovať spoločne s odpadom z obalov. To znamená, že výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uzatvoriť zmluvu s niektorou obalovou organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tie povinnosti, ktoré za výrobcu plní organizácia, sú plniť si informačnú povinnosť vo vzťahu k verejnosti a k spracovateľovi vyhradeného prúdu odpadu a zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. Medzi povinností, ktoré za výrobcu neplní organizácia sú zaregistrovať sa v Registri výrobcov vyhradeného výrobku a oznamovať zmeny registrovaných údajov, ustanoviť splnomocneného zástupcu, zabezpečiť materiálové zloženie vyhradeného výrobku, jeho konštrukciu a jeho označenie. Zodpovednosť za plnenie uvedených troch povinností zostáva vždy na jednotlivom výrobcovi, nikdy nie na organizácii. Platí to aj v prípade, že organizáciu poverí napr. oznamovaním zmien do Registra výrobcov, ktorá oznamovanie pre neho bude zabezpečovať. V tomto odseku sú teda uvedené spôsoby nakladania s vyhradeným prúdom odpadu alebo prostredníctvom jednej organizácie zodpovednosti výrobcov a jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu.

K odseku 7

V týchto odsekoch sú vymedzené povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý uvádza na trh vybrané výrobky výlučne pre potrebu vlastnej podnikateľskej činnosti, ktoré neopustia areál tohto výrobcu a nestanú sa komunálnym odpadom. Ide o subjekt, ktorý sa za výrobcu označuje spravidla z dôvodu, že je dovozcom vyhradeného výrobku. Tiež platí, že uvádzať na trh výrobok výlučne pre vlastnú spotrebu môže najmä dovozca. Výrobok, napr. obal alebo elektrozariadenie zostáva po celú dobu životnosti u pôvodného výrobcu a u neho sa stane odpadom. Na takéhoto výrobcu sa nevzťahuje povinnosť uzavrieť pre uvedené odpady zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovedných výrobcov ani nemusí žiadať o autorizáciu na individuálny systém. Musí však plniť povinnosti podľa predchádzajúceho znenia odseku. A zároveň platí, že má povinnosť takýmto spôsobom vzniknutým odpadom nakladať v súlade s týmto zákonom. Je povinná odovzdať takýto odpad len osobe, ktorá je oprávnená s týmto odpadom nakladať. Pre výrobky, pre ktoré bude výrobca fungovať v osobitnom režime musí vo vzťahu k odpadom z nich zabezpečiť povinnosť zhodnotenia a recyklácie vo výške ustanovených limitov, ale zároveň povinnosť vedenia evidencie, ohlasovacia povinnosť, a to aj keby pre iné odpady plnil povinnosti kolektívne. Uvedené povinnosti nemôže preniesť na organizáciu, s ktorou má zmluvu na kolektívne riešenie odpadov z iných vyhradených výrobkov. Z uvedeného teda vyplýva, že na výrobcu vyhradeného výrobku, okrem výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov, sa nevzťahujú povinnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch a to v tom prípade, ak tento výrobok uvádza na trh Slovenskej republiky výlučne pre potrebu vlastného podnikania, zabezpečí zotrvanie tohto výrobku po celú jeho dobu životnosti vo svojej držbe, alebo sa stane pôvodcom odpadu z tohto vyhradeného výrobku a ako jeho držiteľ zabezpečí nakladanie s odpadom z tohto výrobku v súlade so zákonom o odpadoch. Vzhľadom na neprehľadnosť v evidencii obalov a neobalových výrobkov a odpadoch z nich v prípade, ak výrobca bude plniť povinnosti individuálne alebo kolektívne a zároveň by využíval aj osobitný spôsob, sa vypustili z osobitného režimu obaly a neobalové výrobky.

K odseku 8

Podľa tohto odseku výrobca fungujúci v osobitnom režime musí pre vyhradené výrobky, ktoré spĺňajú podmienky, ktoré sú u vedené v predchádzajúcom odseku, plniť aj povinnosti podľa tohto odseku. Výrobca je povinný ohlasovať stanovené údaje príslušnému koordinačnému centru pre vyhradený prúd odpadu. Údaje sa týkajú objemu výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu Európskej únie, čiže členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo Slovenskej republiky alebo vývozu vyhradeného výrobku. Tiež sa údaje, ktoré je výrobca povinný ohlasovať koordinačnému centru, týkajú druhu a množstvo odpadu pochádzajúce z vyhradeného výrobku a druhu a množstva odpadu z vyhradeného výrobku. Týka sa to takého výrobku, pre ktorý výrobca ako jeho držiteľ zabezpečil zber a zhodnotenie v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k novému zákonu o odpadoch, alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadov na území iného štátu. Týka sa to štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu.

K odseku 9

Obsahom tohto odseku je systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Kolektívne a individuálne plnenie povinností výrobcu vyhradeného výrobku sú zamerané na širokú škálu povinností rôznych subjektov. Taktiež sa vyžaduje aj ich zmluvná spolupráca. Ich spolupráca funguje na princípoch hospodárskej súťaže. Hlavne z tohto dôvodu sa v novom znení zákona o odpadoch súhrnne označujú ako účastníci hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž je súperenie medzi podnikmi v boji o zákazníka. Je to jeden zo základných mechanizmov trhovej ekonomiky. Hospodárske súťaž umožňuje súťažiteľom slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutie hospodárskeho prospechu a vytvára podmienky združovať sa na výkon tejto činnosti. Voľná hospodárska súťaž je kľúčovým prvkom otvoreného trhového hospodárstva. Stimuluje hospodársku výkonnosť v Európe a ponúka spotrebiteľom širší výber výrobkov a služieb vyššej kvality za konkurencieschopnejšie ceny. Politika Európskej únie v oblasti hospodárskej súťaže chráni hospodársku súťaž na vnútornom trhu pred narušením tým, že na všetky spoločnosti, ktoré na ňom pôsobia, sa vzťahujú rovnaké pravidlá. Pre správne zadefinovanie sú účastníci hospodárskej súťaže všetky subjekty, ktoré spolupracujú na systéme nakladania s odpadmi. Medzi tieto subjekty patria výrobcovia, zberové spoločnosti, obce, recyklátori, spracovatelia, tretie osoby, obchodníci, sprostredkovatelia a pod. Podľa tohto odseku je systémom individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu súbor na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít všetkých účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Cieľom subjektov je komplexné zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu. Netreba zabudnúť, že je veľmi dôležitá príprava na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu. Tento vyhradený prúd odpadu je vytváraný na základe zmluvných vzťahov, ako sme uviedli vyššie. Zmluvný vzťah je vytváraný, najmä preto, aby bolo zabezpečené plnenia vyhradených povinností. Zmluvu uzatvára výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne a ostatní účastníci hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Platí, že zmluvný vzťah na uvedený účel nemôže vytvárať organizácia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 10

V tomto odseku je definovaný ďalší systém, ktorý sa nazýva systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Uvedený súbor je viacero na seba nadväzujúcich, vzájomne súvisiacich a podmienených aktivít účastníkov hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve. Cieľom účastníkov hospodárskej súťaže, ktorých je zabezpečenie zberu a spracovania vyhradeného prúdu odpadu, zároveň je dôležitá príprava na opätovné použitie a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu. Aj podľa tohto odseku platí, že medzi účastníkmi hospodárskej súťaže musí byť vytvorený vzťah na základe zmluvy. Zmluvné vzťahy medzi nim sú uzatvorené hlavne na zabezpečenie plnenia vyhradených povinností. Zmluvné vzťahy medzi týmito osobami sú vytvorené v rozsahu udelenej autorizácie. Uzatvárajú tieto vzťahy organizácia zodpovednosti výrobcov a ostatní účastníci hospodárskej súťaže v odpadovom hospodárstve.

K odseku 11

Podľa tohto znenia je zmyslom kolektívneho plnenia vyhradených povinností hlavne uľahčiť možnosť výrobcu plniť stanovené povinnosti. Jednou z povinností je zmluvný vzťah. Uvedené zmluvu uzatvára výrobca vyhradeného výrobku a organizácia zodpovednosti výrobku. Touto zmluvou je výrobca odbremenený od plnenia väčšiny povinností, ktoré sú ustanovené v tomto ustanovení zákona o odpadoch. Aj naďalej výrobcovi zostáva zodpovednosť, ktorá sa týka zabezpečenia splnenia cieľov a limitov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 k novému zákonu o odpadoch. Výrobca má právo podľa tohto odseku vybrať si takú organizáciu zodpovednosti výrobkov, u ktorej má zaručené, že všetky povinnosti dokáže pre tohto výrobcu splniť. Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi výrobcom a organizáciou zodpovednosti výrobcov celá zodpovednosť výrobcu prechádza na uvedenú organizáciu. Zodpovednosť sa týka splnenia vyhradených povinností. Medzi tieto povinností, za ktoré môže byť organizácia zodpovedná, nepatrí zabezpečenie plnenia cieľov, ktoré sú ustanovené v prílohe č. 3, zabezpečenie zhodnotenia a recyklácie vyhradeného prúdu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie pre vyhradený prúd odpadu, ktoré sú taktiež uvedené v prílohe č. 3.

K odseku 12

V tomto odseku sú ustanovené povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku voči organizácii zodpovednosti výrobcov, ktoré medzi sebou uzatvorili zmluvný vzťah. Takisto je v tomto odseku upravený vzťah medzi organizáciou a výrobcom. Platí že sa to týka výrobcu, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností kolektívne. Uvedené ustanovenie tohto odseku vytvára regulovaný priestor pre férovú spoluprácu medzi týmito dvoma subjektami, čiže medzi organizáciou a výrobcom, ktorý si vybral plnenie vyhradených povinností prostredníctvom nej. Celý tento vzťah je zriadený na princípe vzájomnej korektnosti. Výrobca je povinný vo vzťahu k organizácii, ktorú si vybral, uhradiť skutočné náklady. Výška týchto nákladov je vo výške po odpočítaní výnosov. Výnosy sa týkajú uhradeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, vzniknuté zo zabezpečenia zberu, prepravy, prípravy na opätovné použitie, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia oddelene vyzbieraného odpadu patriaceho do vyhradeného prúdu odpadu z jeho výrobkov. Výrobca má povinnosť vo vzťahu k organizácii, ktorá sa týka informácii, ktoré jej poskytuje.

Tieto informácie musia byť úplné a pravdivé, pričom platí, že sa vyžadujú na plnenie vyhradených povinností, ktoré organizácia plní za výrobcu a sú potrebné nevyhnutne na potrebnú súčinnosť. Výrobca je ďalej povinný oznámiť bez zbytočného odkladu, čiže hneď ako k zmene došlo, zmenu dôležitých údajov. Medzi tieto údaje patria identifikačné údaje, právne postavenie, predmet činnosti, druh, zloženie, množstvo a vlastnosti vyhradeného výrobku. Týka sa ta bezprostredne tých informácii, ktoré sú potrebné a nevyhnutné na riadne plnenie vyhradených povinností. Výrobca je vo vzťahu k organizácii povinný predložiť na všetky doklady, za pomocou ktorých je možné preukázať správnosť poskytnutých údajov o množstve vyhradeného výrobku uvedeného na trh Slovenskej republiky. Výrobca predkladá tieto doklady výlučne na vyžiadanie.

O predloženie musí požiadať organizácia zodpovednosti výrobcov. Žiadosť musí byť za každej okolnosti písomného charakteru. Tieto doklady musí výrobca predložiť v zákonom stanovenom termíne, to znamená do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

K odseku 13

Toto znenie odseku sa zasa zaoberá povinnosťami organizácie zodpovednosti výrobcov voči výrobcovi vyhradeného výrobku. Aj uvedené znenie odseku vytvára priestor a základy pre spoluprácu medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku. Tento výrobca si vybral túto organizáciu na plnenie vyhradených povinností prostredníctvom. Princíp vzájomnej korektnosti sa odráža najmä v tom, že aj organizácia zodpovednosti výrobcov musí v zmluvnom vzťahu s výrobcom zohľadniť výnosy z predaja materiálov získaných z odpadu ako aj to, že sa umožňuje vzájomná kontrola medzi zmluvnými partnermi. Organizácia zodpovednosti výrobcov v tom prípade, že nezverejní údaje zo správy o činnosti za zákonom stanovených pravidiel a podmienok, má povinnosť voči výrobcovi vyhradeného výrobku, s ktorým uzavrela zmluvu o plnení vyhradených povinností, umožniť na jeho náklady riadny výkon kontroly efektivity ňou vynaložených prostriedkov. Údaje musí organizácia zverejniť riadne a včas. Kontrola efektivity vynaložených prostriedkov musí podľa tohto odseku prebehnúť do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Žiadosť podáva výrobca vyhradeného výrobku. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná zverejniť údaje zo správy v rozsahu podľa tohto zákona na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Správa o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok musí obsahovať údaje o množstve vyhradeného prúdu odpadu, pre ktorý zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie s rozlíšením na jednotlivé druhy odpadov, identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti s konkrétnym uvedením druhu a množstva odpadu pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností, informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu, informácie o splnení cieľov a záväzných limitov podľa tohto zákona a o presahujúcom množstve, informácie o množstve vyhradených výrobkov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami, informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a nákladoch na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, informácie o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnaní straty, výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít a zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu. V žiadnom prípade však nemôže byť porušený zákon o ochrane osobných údajov.

Došlo k doplneniu podmienky pre organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorej naplnenie dáva výrobcovi vyhradeného výrobku možnosť kontrolovať efektivitu ňou vynaložených prostriedkov. Za každých okolností nesmie byť porušený zákon o ochrane osobných údajov.

K odseku 14 až 16

V týchto odsekoch sú stanovené termíny. K týmto termínom môže výrobca vyhradeného výrobku ukončiť zmluvný vzťah s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tieto termíny sa stanovili v záujme zamedzenia úniku výrobcov vyhradených výrobcov z plnenia povinností. Ďalším cieľom je zachovať určitú prehľadnosť medzi organizáciami zodpovednosti výrobcov, ktoré si výrobca vyhradeného výrobku zvolil na zastupujúce plnenie vyhradených povinností. Podľa odseku 14 je dôvodom na ukončenie zmluvné vzťahu porušenie povinností organizácie zodpovednosti výrobcov, taktiež je upravená možnosť ukončenia zmluvné vzťahu bez udania dôvodu. Ukončenie musí prebehnúť ale len ku koncu kalendárneho roku. V ďalšom odseku je upravený režim vypovedania zmluvy obcou vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov a taktiež sú tu uvedené termíny doručenia výpovede. Podľa odseku 14 má výrobca vyhradeného výrobku oprávnenie vypovedať zmluvný vzťah s organizáciu zodpovednosti výrobcov. Týka sa to organizácie, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o plnení vyhradených povinností. Vypovedať zmluvný vzťah je možné v zákonom stanovenej lehote. Táto lehota je do 30 kalendárnych dní po zistení, že organizácia porušila niektorú z povinností. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej oprávneného pôsobenia, uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností, s výnimkou prípadov, dodržiavať podmienky udelenej autorizácie, zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu, uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené a plniť povinnosti z nej vyplývajúce, vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a predchádzaní vzniku odpadov, uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu.

Ďalším dôležitým termínom, ktorý bol stanovený v tomto odseku je výpovedná doba. Výpovedná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede. Táto doba trvá 30 kalendárnych dní alebo výpovedná doba je vždy k 31. decembru kalendárneho roka. Platí, že nemusí byť udaný dôvod výpovede.

V odseku 15 je uvedené, že vypovedať zmluvu môže aj obec. Táto má právo vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov k 31. decembru kalendárneho roka. Aj v tomto prípade platí, že nemusí udať dôvod výpovede.

V odseku 16 je stanovené, že výpoveď, ktorú sme uviedli v predchádzajúcich dvoch odsekoch, čiže bez udania dôvodu k 31. decembru kalendárneho roka, musí byť doručená organizácii zodpovednosti výrobcov tiež do zákonom stanoveného termínu. Platí, že to musí byť najneskôr 60 kalendárnych dní pred ukončením zmluvného vzťahu.

K odseku 17

V znení tohto odseku dochádza k oddeleniu evidencie a financovania nakladania s prúdom odpadu, ktorý sa nachádza v komunálnom odpade od prúdu odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu. K oddeleniu došlo najmä z toho dôvodu, že ide u nich o odlišný režim zmluvných vzťahov. Pri komunálnom odpade sa vyžaduje prepojenie s obcou. Pri prúde odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu, absentuje prepojenie s obcou. To znamená, že ten, kto vykonáva alebo zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu a taktiež aj z iného odpadu ako komunálneho odpadu, má povinnosť zabezpečiť, aby zber príslušného vyhradeného prúdu odpadu z komunálneho odpadu bol finančne a evidenčne oddelený a nezávislý od jeho zberu z iného ako komunálneho odpadu. V znení tohto odseku je definovaný aj pojem zákaz krížového financovania. Pod uvedeným pojmom si môžeme predstaviť, že výnosy z komunálnej oblasti nemožno použiť na financovanie nakladania s prúdom odpadu, ktorý nepochádza z komunálneho odpadu a opačne.

K odseku 18

V tomto odseku zákon o odpadoch definuje inštitút splnomocneného zástupcu. Uvedený inštitút má prispieť k stráženiu plnenia povinností takými výrobcami, ktorí v Slovenskej republike nemajú sídlo ani miesto podnikania. Ani takýto výrobca nemôže uvádzať na trh Slovenskej republiky výrobky, pokiaľ nie je registrovaný v Registri výrobcov príslušnej komodity, pričom splnenie povinnosti registrácie vykoná cez svojho splnomocneného zástupcu. To znamená, že výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, musí ustanoviť na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto právneho predpisu splnomocnenca. Prostredníctvom splnomocnenia, ktoré je obsahom ďalšieho odseku, ustanoví takýto výrobca, splnomocneného zástupcu. Tento zástupca musí byť právnickou osobou alebo fyzickou osobu – podnikateľom. Splnomocnený zástupca musí má sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, nakoľko výrobca, ktorý mu udelil splnomocnenie uvedenú podmienku nespĺňa.

K odseku 19

Uvedené ustanovenie sa zaoberá splnomocnením, prostredníctvom ktorého výrobca splnomocní zástupcu na plnenie povinností v súlade so zákonom o odpadoch. Splnomocnenie musí byť udelené v rozsahu, ktorý zabezpečí vstup splnomocneného zástupcu do všetkých práv a povinností výrobcu vyhradeného výrobku, ktoré mu vyplývajú z tohto právneho predpisu. Splnomocnenie musí byť za každých okolností písomného charakteru a platí, že sa udeľuje najmenej na dobu jedného roka.

K odseku 20

Tento odsek vymedzuje, čo je zabezpečené prostredníctvom splnomocnenia, ktoré udeľuje výrobca vyhradeného výrobku. Na základe uvedeného splnomocnenia definovaného v predošlom odseku, zodpovedá za plnenie všetkých povinností výrobcu vyhradeného výrobku splnomocnený zástupca, ktorý pri tom koná vo vlastnom mene.

K odsekom 21

V tomto znení odseku je upravený princíp pre všetky odpady, ktoré majú byť zo Slovenskej republiky vyvezené alebo prepravené na spracovanie v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý nie je členským štátom. Je to najmä v záujme súladu slovenskej legislatívny so základnou slobodou Európskej únie, ktorou je voľný pohyb tovaru a služieb. Pri uvedenom princípe musí byť splnená požiadavka, že vývoz alebo preprava je v súlade s osobitným predpisom. Odovzdať odpady za účelom ich zhodnotenia a recyklácie do iného členského štátu alebo iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz, ktorý je upravený nariadením o preprave odpadu, preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s Nariadením č. 1013/2006 v platnom znení a nariadením č. 1418/2007 v platnom znení a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami podľa tohto zákona pri rešpektovaní potreby zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa zákona o odpadoch.

§ 28

Organizácia zodpovednosti výrobcov
a zabezpečovanie plnenia
vyhradených povinností

(1) Organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch. Organizácia zodpovednosti výrobcov, v súlade s udelenou autorizáciou, zabezpečuje na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností plnenie týchto povinností za zastúpených výrobcov vyhradeného výrobku. Účelom organizácie zodpovednosti výrobcov nie je dosahovanie zisku.

(2) Zakladateľom, vlastníkom ani prevádzkovateľom organizácie zodpovednosti výrobcov nesmie byť osoba, ktorá

a) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu, ktorý patrí do predmetu jej autorizácie; uvedené sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu činnosťou R12 podľa prílohy č. 1, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti,

b) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii zodpovednosti výrobcov oprávnenej pôsobiť pre zhodný vyhradený prúd odpadu,

c) je s organizáciou podľa písmena b) prepojená ­pro­stredníctvom osôb pôsobiacich v akomkoľvek orgáne tejto organizácie,

d) má priamo alebo nepriamo akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach k vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia uvedenom v písmene a), ktorý pôsobí v inom členskom štáte.

(3) Organizácia zodpovednosti výrobcov nesmie založiť alebo mať majetkovú účasť alebo osobnú účasť alebo účasť na hlasovacích právach alebo byť majetkovo alebo personálne prepojená vo vzťahu k

a) osobe, ktorá vykonáva nakladanie so zhodným vyhradeným prúdom odpadu,

b) inej organizácii zodpovednosti výrobcov pre zhodný vyhradený prúd odpadu.

(4) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná

a) vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkč­ný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej oprávneného pôsobenia,

b) uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 8,

c) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

d) plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade

    1.   evidenčných a ohlasovacích povinností

      1.1.   viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,

      1.2.   podávať sumárne hlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,

      1.3.   na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,

    2.   zabezpečenia nakladania s vyhradeným prúdom odpadu za zastúpených výrobcov v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto povinností jednotlivých zastúpených výrobcov prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g),

e) zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu,

f) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce,

g) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a predchádzaní vzniku odpadov,

h) doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov,

  i) najneskôr do 31. marca kalendárneho roka informovať zastúpeného výrobcu o rozsahu splnenia vyhradených povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g), ktoré za neho plnila v predchádzajúcom kalendárnom roku,

  j) vykonávať pravidelne overenie správnosti údajov poskytnutých zastúpenými výrobcami podľa § 27 ods. 12 písm. b) a c) v rozsahu minimálne päť percent z počtu zastúpených výrobcov v priebehu troch rokov a následne ohlasovať koordinačnému centru a Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) nedostatky zistené týmto overením,

k) každoročne najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; v prípade elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov a odpadových pneumatík aj zoznam miest ich zberu,

  l) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jej činnosti,

m) prípadný zisk hospodárenia z činností súvisiacich so združeným nakladaním s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle tohto zákona použiť výlučne na plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,

n) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok správu podľa odseku 9,

o) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa odseku 9, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

p) zverejniť údaje zo správy podľa odseku 9 v rozsahu podľa odseku 10 na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,

q) plniť povinnosti, vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k tej časti vyhradeného prúdu odpadu odobratej z obce príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov v súlade s písmenom e), výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne alebo treťou osobou, ktorá presahuje súhrnný zberový podiel zastúpených výrobcov príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov alebo zastúpených výrobcov tretej osoby alebo zberový podiel výrobcu vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne (ďalej len „presahujúce množstvo“), a plniť povinnosti vyplývajúce z jej určenia za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s postupmi podľa § 31 ods. 11 písm. d) a ods. 12 písm. a) a c),

r) oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru; na základe zmluvných podmienok podľa písmena f) môže tieto množstvá poskytnúť v prospech organizácií zodpovedností výrobcov, výrobcov zastúpených treťou osobou a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne a ktorí sú členmi koordinačného centra (ďalej len „klienti“),

s) bezodkladne informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie tohto zákona,

  t) ohlasovať koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu s ňou v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní,

u) zakotviť v zmluve organizácie zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia so zastúpeným výrobcom povinnosť odpočtu úhrady, ktorú platí výrobca za výkon vyhradených povinností, za množstvá elektrozariadení, pri ktorých preukáže cezhraničnú prepravu do členského štátu alebo vývoz do iného ako členského štátu.

(5) Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, najmä

a) predložením právneho aktu preukazujúceho založenie a vznik organizácie zodpovednosti výrobcov vrátane preukázania splnenia podmienky uvedenej v odseku 1,

b) špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, s rozlíšením komunálneho odpadu a iného ako komunálneho odpadu,

c) predložením zoznamu zastúpených výrobcov,

d) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, a to

    1.   opisom spôsobu ich zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu vrátane jeho prípravy na opätovné použitie a recyklácie,

    2.   vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode, uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov zberu a záväzných limitov ustanovených pre vyhradené prúdy odpadu v prílohe č. 3,

e) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre organizáciu zodpovednosti výrobcov zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

f) predložením zoznamu obcí, s ktorými je organizácia zodpovednosti výrobcov v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia združeného nakladania s oddelene vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu; organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že uvedené zmluvné zabezpečenie zodpovedá objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu zastúpených výrobcov podľa § 52 ods. 25,

g) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj ďalšiu špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ týmto nie sú dotknuté,

h) špecifikovaním opatrení na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie, ak zabezpečuje nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu patriaceho do komunálneho odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ nie sú týmto dotknuté,

  i) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu.

(6) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 5 písm. d) až i) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. d) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. e) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. f) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi,

d) písm. g) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

e) písm. h) špecifikáciou zamýšľaných opatrení,

f) písm. i) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(7) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 6 je organizácia zodpovednosti výrobcov povinná do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie udelenej ministerstvom preukázať splnenie podmienok postupom podľa odseku 5 písm. d) až i).

(8) Organizácia zodpovednosti výrobcov nie je povinná uzavrieť zmluvu o plnení vyhradených povinností v zmysle odseku 4 písm. b) s výrobcom vyhradeného výrobku patriaceho do predmetu jej autorizácie, ak výrobca vyhradeného výrobku

a) nie je ochotný akceptovať jej všeobecné zmluvné podmienky jednotne uplatňované vo vzťahu k zastúpeným výrobcom,

b) je v úpadku,

c) má voči akejkoľvek organizácii zodpovednosti výrobcov neuhradené záväzky evidované v registri vedenom príslušným koordinačným centrom, alebo

d) vykonáva svoju činnosť v takom rozsahu, ktorý by pre organizáciu zodpovednosti výrobcov predstavoval odôvodnené riziko, že nebude môcť riadne a včas plniť svoje zmluvné záväzky voči zastúpeným výrobcom vyhradených výrobkov, najmä však príslušné ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva podľa prílohy č. 3.

(9) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná doručiť ministerstvu podľa odseku 4 písm. n) Správu o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje najmä

a) údaje o množstve vyhradeného prúdu odpadu, pre ktorý zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie s rozlíšením na jednotlivé druhy odpadov,

b) identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti uvedené v písmene a) s konkrétnym uvedením druhu a množstva odpadu pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností,

c) informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, zhodnotenia, recyklácie, spracovania a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu,

d) informácie o splnení cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3 a o presahujúcom množstve,

e) informácie o množstve vyhradených výrobkov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami,

f) informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a nákladoch na činnosti vykonávané v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu,

g) informácie o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnaní straty,

h) výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít,

  i) zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu.

(10) Organizácia zodpovednosti výrobcov zverejní správu podľa odseku 9 v rozsahu písm. a) a c) až h). Týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane osobných údajov.⁵⁹⁾

(11) Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber vyhradeného prúdu odpadu pochádzajúceho z komunálneho odpadu, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému združeného nakladania s týmto vyhradeným prúdom odpadu prevádzkovaného organizáciou zodpovednosti výrobcov.

Komentár k § 28

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá organizáciou zodpovednosti výrobcov a zabezpečovaním plnenia vyhradených povinností. Zároveň sú v tomto ustanovení vymedzené povinnosti, ktoré musí podľa zákona o odpadoch plniť uvedená organizácia zodpovednosti výrobcov.

K odseku 1

Tento odsek vymedzuje subjekt, ktorým je organizácia zodpovednosti výrobcov. Uvedený subjekt má možnosť plniť povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov. Tieto povinnosti plní v zastúpení na základe zmluvy s výrobcom vyhradených výrobkov. Organizáciu zodpovednosti výrobcov môžu založiť na účely uvedeného výhradne iba výrobcovia vyhradeného výrobku. Uvedenú organizáciu môžu vlastniť a tiež prevádzkovať. Možnosťou transformácie môžu uvedenú organizáciu vytvoriť aj kolektívne organizácie a oprávnené organizácie. Za výrobcu plní organizácia povinnosti iba výlučne za jeden vyhradený výrobok. Iba v prípade elektrozariadení môže Organizácia zodpovednosti výrobcov vzniknúť pre jednotlivé kategórie v členení podľa prílohy č. 7, v prípade batérií a akumulátorov môže organizácia vzniknúť pre jednotlivé typy batérií v členení podľa tohto zákona a v prípade obalov a neobalov musí organizácia vniknúť pre obaly a neobaly súčasne. Z uvedeného vyplýva, že nemôže byť samostatná organizácia pre obaly a samostatné pre neobaly. V tomto právnom predpise však nie je uvedený zákaz, aby jedna organizácia mohla získať autorizáciu aj na viaceré druhy, napríklad na elektro a baterky alebo obaly a elektro. Platí však zásada, táto organizácia musí zakaždým preukázať splnenie všetkých podmienok pre viaceré tieto druhy vyhradených výrobkov. Zákon ustanovuje, že cieľom uvedenej organizácie nie je dosahovanie zisku. Ak by aj zisk vznikol, musí ho organizácia použiť výlučne na plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú zo zákona o odpadoch. Z tohto ustanovenia zákona vyplýva, že organizácia môže obchodovať so zozbieraným odpadom, len zákon výlučne stanovuje, na aký účel tieto financie môže použiť. Organizácia zodpovednosti výrobcov je právnická osoba. Jej sídlo je na území Slovenskej republiky. Táto organizácia môže byť založená, vlastnená a prevádzkovaná výlučne výrobcami vyhradených výrobkov so sídlom v niektorom z členských štátoch.

K odseku 2

V tomto znení odseku je vymedzený zakladateľ, vlastník a prevádzkovateľ zodpovednosti výrobcov. Prevádzkovateľom organizácie môže byť osoba, ktorá má vplyv na výkon, riadenie a fungovanie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nie je dovolený stret záujmov medzi jednotlivými subjektami. To znamená medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a podnikateľmi, ktorí pôsobia na trhu nakladania s odpadom. Taktiež nemôže dôjsť ku kríženiu záujmov s inou organizáciou. Podľa tohto odseku platí, že zakladateľ, vlastník a prevádzkovateľom organizácie nemôže byť osoba, ktorá má akýkoľvek podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach. Týka sa to práva voči vlastníkom a prevádzkovateľovi zariadenia na zber, zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie alebo zneškodňovanie takého vyhradeného prúdu odpadu. Tento prúd odpadu by nemal byť predmetom autorizácie organizácie zodpovednosti výrobcov. Táto zásada sa nevzťahuje na zariadenie na úpravu odpadu, ktorý pochádza z jeho vlastnej činnosti. Zakladateľom, vlastníkom alebo prevádzkovateľom nemôže byť ani taká osoba, ktorá by mala podiel na vlastníckych, rozhodovacích či hlasovacích právach v inej organizácii. V tomto prípade ide o organizáciu, ktorá má oprávnenie pôsobiť pre rovnaký typ odpadu, alebo nemôže byť s organizáciou prepojená s takými osobami, ktoré by pôsobili v nejakom orgáne tejto organizácie. Taktiež ním nemôže byť taká osoba, ktorá má akékoľvek právo voči vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi zariadenia, ktorý pôsobí v inom členskom štáte.

K odseku 3

V tomto odseku je vymedzená zásada, ktorá sa týka majetkovej účasti, osobnej účasti alebo účasti na hlasovaní.

K odseku 4

Zákon o odpadoch v tomto ustanovení vymedzuje jednotlivé povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré jej vyplývajú zo zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradených výrobkov. Organizácia musí tieto povinnosti dodržiavať. Ak ide o organizáciu, ktorá je z oblasti obalov, tak je povinná plniť aj tieto povinnosti: zahrnúť do systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu, zabezpečiť všetky činnosti podľa tohto zákona prostredníctvom toho, kto vykonáva v obci triedený zber na území obce. Spoločné povinnosti organizácii sa rozdeľujú do niekoľkých skupín. Jednou skupinou sú povinnosti, ktoré predstavujú špecifikáciu ohľadne vyhradených povinností prenesených na organizáciu zodpovednosti výrobcov a zahŕňajú požiadavky na spôsob výkonu vyhradených prenesených povinností. Ďalšou skupinou sú povinnosti, prostredníctvom ktorých sa má byť zabezpečená garancia fungovania organizácie zodpovednosti výrobcov ako zmluvného partnera výrobcu vyhradeného výrobku, keďže je možné sa domnievať, že práve organizácie zodpovednosti výrobcov budú ťažiskovým nositeľom zabezpečenia nakladania s odpadom vzhľadom na predpoklad, že väčšina výrobcov vyhradených výrobkov si zvolí kolektívne plnenie vyhradených povinnosti. Do tretej skupiny patria povinnosti, ktoré slúžia k vzájomnej spolupráci s inými subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Taktiež sa ustanovuje ešte skupina povinnosti finančného a administratívneho charakteru. Administratívne povinnosti majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a nadobudnutí prehľadu o jeho fungovaní. Podmienky uzatvorenia zmluvy medzi jednotlivými organizáciami a výrobcom musia byť rovnaké pre každého jedného výrobcu bez rozdielu, či ide o zakladajúceho člena, alebo výrobcu, ktorý je dlhšie členom organizácie zodpovednosti výrobcov. Podľa znenia tohoto odseku má organizácia povinnosť odobrať z obce všetok odpad konkrétneho prúdu odpadov, ktorý obec v rámci triedeného zberu zozbierala. Ak by sa stalo, že by organizácia odobrala z obcí odpadov viac, než je súhrnný zberový podiel jej zastúpených výrobcov, musí oznámiť uvedené presahujúce množstvo koordinačnému centru. Oznámenie je povinné. Nie je však povinnosťou organizácie v tomto prípade poskytnúť uvedené množstvo iným organizáciám. Taktiež môže organizácia ponúknuť prevyšujúce množstvo vyzbierané v obciach, s ktorými majú uzatvorenú zmluvu, iných organizáciám. Tieto organizácie však musia byť členmi koordinačného centra. Tiež platí, že organizácie nemôžu využívať uvedené množstvo na zabezpečenie povinnosti, že musia vyzbierať v obciach odpady z obalov vo výške svojho zberového podielu. Nastavená dobrovoľnosť v prípade ponuky presahujúcich množstiev zabezpečí systém pred vznikom iných možných právnych a systémových rizík. Organizácia zodpovednosti výrobcov má tieto povinnosti: vytvárať, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Musí to dodržiavať počas celej doby oprávneného pôsobenia organizácie. Ďalšou povinnosťou je uzavrieť zmluvu o plnení vyhradených povinností. Táto zmluva musí byť zavedená za nediskriminačných podmienok s výrobcom vyhradeného výrobku. Tento vyhradený výrobok by mal byť v predmete autorizácie organizácie, v tom prípade, ak tento výrobok prejaví organizácia záujem. Organizácia musí za každých okolností dodržiavať všetky uvedené podmienky autorizácie. Okrem uvedených podmienok musí plniť všetky povinnosti za výrobcov vyhradených výrobkov, ktorých zastupuje na základe zmluvy. Ak sa tieto povinnosti týkajú evidenčných a ohlasovacích povinností, musí organizácia viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov, podávať sumárne hlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať všetky ohlasované údaje a na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú za každého zastúpeného výrobcu. Organizácia má povinnosť zabezpečiť, aby sa s vyhradeným prúdom odpadu nakladalo takým spôsobom a v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu povinností jednotlivých výrobcov, ktorých zastupuje a za ktorých má povinnosť plniť všetky stanovené povinnosti. Organizácia musí zabezpečiť, aby bol odobratý všetok odpad, ktorý bol vyzbieraný oddelene v obce patriaci do vyhradeného prúdu odpadu. Týka sa to tej obce, za ktorej odpad zodpovedá, pričom sa to týka komunálneho odpadu. Organizáciu musí mať spísanú zmluvu s koordinačným centrom a na základe tejto zmluvy musí plniť všetky povinnosti. Povinnosťou organizácie je vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením. Uvedené aktivity by mali byť zamerané na konečného používateľa. Tieto aktivity sa majú týkať vyhradeného prúdu odpadu, triedeného zberu a predchádzaní vzniku odpadu. Organizácia je povinná každý rok do 31. januára kalendárneho roka odovzdať ministerstvu životného prostredia aktuálny zoznam, ktorý by mal obsahovať ktorých výrobcov zastupuje. Ďalšou povinnosťou je informovať výrobcu, ktorého zastupuje o tom, v akom rozsahu splnila za neho povinnosti za predchádzajúci kalendárny rok. Uvedené informácie musí oznámiť výrobcovi najneskôr do 31. marca kalendárneho roka. Medzi povinnosti organizácie patrí aj pravidelné overovanie správnosti všetkých údajov, ktoré im výrobca poskytuje. Musí to byť v rozsahu minimálne päť percent z počtu zastúpených výrobcov v priebehu troch rokov. Následne organizácia ohlási koordinačnému centru a Slovenskej inšpekcii životného prostredia všetky nedostatky, ku ktorým došlo v priebehu overovania. Každý rok musí organizácia najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Platí, že ak ide o elektroodpad, použité batérie a akumulátory a odpadové pneumatiky, tak musí organizácia doložiť zoznam miest, kde ich zbiera. Na rozdiel od odpadov z obalov sa pri týchto prúdoch odpadov zber vykonáva aj iným spôsobom ako priamo z obce. Organizácia má povinnosť bez zbytočného odkladu informovať ministerstvo, že nastala situácia a ukončuje svoju činnosť. Všetky prípadné zisky musí organizácia použiť výlučne na plnenie svojich povinností. Každý rok organizácia doručí ministerstvu správu. Odovzdá ju do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Všetky údaje, ktoré organizácia použila na vypracovanie správy, musí uchovávať. Obdobie uchovávania je počas troch rokov od doručenia ministerstvu. Na webovom sídle musí uverejniť všetky informácie zo správy v rozsahu podľa tohto zákona do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Koordinačné centrum udeľuje organizácii povinnosti a táto organizácia je povinná ich plniť vo vzťahu k tej časti odpadu, ktorá pochádza z obce príslušnou organizáciou. Taktiež musí plniť povinnosti, ktoré jej určil výrobca vyhradeného výrobku. Organizácia musí plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú z jej určenia za povinnú osobu koordinačným centrom v súlade s týmto zákonom. Organizácia má povinnosť oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Bez zbytočného odkladu musí organizácia informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie zákona a ohlasovať koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní. Organizácia musí v zmluve zakotviť povinnosť odpočtu úhrady, ktorú platí výrobca za výkon vyhradených povinností, za množstvá elektrozariadení, pri ktorých preukáže cezhraničnú prepravu do členského štátu alebo vývoz do iného ako členského štátu.

K odseku 5

V znení uvedeného odseku zákon o odpadoch stanovuje doklady a informácie, prostredníctvom ktorých organizácia preukazuje vytvorený funkčný systém združeného nakladania. Všetky požiadavky musí organizácia plniť po celý čas svojho pôsobenia. Organizácia musí pre obaly preukázať vyrovnanie bilancie medzi súhrnným zberovým podielom zastúpených výrobcov a zazmluvnenými obcami. Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje organizácia zodpovednosti výrobcov prvýkrát pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, a to počas celej doby jej oprávneného pôsobenia. Uvedené preukazuje ministerstvu, a to predložením právneho aktu, ktorý preukazuje založenie a vznik organizácie, špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Bude tu však rozlíšený komunálny odpad a iný odpad. Taktiež preukazuje nakladanie tým, že predloží zoznam zastúpených výrobcov, uvedie všetky údaje o činnostiach, ktoré sú zabezpečované v rámci systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Taktiež organizácia preukazuje náklady tak, že predloží zoznam zmluvných partnerov. Sú to partneri, ktorí zabezpečujú pre organizáciu zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu. Organizácia preukazuje náklady predložením zoznamu obcí, s ktorými má uzatvorenú zmluvu. Uvedené zmluvné zabezpečenie zodpovedá objemu zberu, ktorý zaručuje splnenie vyhradených povinností v rozsahu súhrnného zberového podielu zastúpených výrobcov. Zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu obalov za predchádzajúci kalendárny rok. Ďalším spôsobom, ako organizácia preukazuje náklady, špecifikáciou nákladov, ktoré sú určené na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou. Organizácia taktiež musí predložiť aj ďalšiu špecifikáciu nákladov. Ministerstvo môže u uvedené požiadať. Organizácia špecifikuje opatrenia na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie. Poslednou možnosťou, ktorou môže organizácia preukázať náklady, sú údaje o rozsahu pokrytia územia Slovenskej republiky. Týka sa to zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu.

K odseku 6

Uvedené znenie vymedzuje spôsoby preukázania organizácie, ktorá žiada o udelenie autorizácie. Preukázanie sa týka niektorých z požiadaviek z predchádzajúceho odseku. Týka sa to požiadaviek, ktoré ešte v čase podania žiadosti nie sú splnené. Organizácia musí uviesť zamýšľaný spôsob plnenia podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve, predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv, preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi, špecifikáciou predpokladaných nákladov, špecifikáciou zamýšľaných opatrení a údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

K odseku 7

Zákon o odpadoch v uvedenom znení stanovuje lehotu, do uplynutia ktorej má organizácia povinnosť preukázať plnenie podmienok, ktoré ustanovuje zákon o odpadoch, a to v plnom rozsahu. Uvedená lehota je do troch mesiacov od toho dňa, kedy nadobudla platnosť autorizácia, ktorá bola organizácii udelená ministerstvom.

K odseku 8

V tomto odseku sú zasa vymedzené situácie, za ktorých nie je žiaduce nútiť organizáciu zodpovednosti výrobcov do zmluvného vzťahu s výrobcom vyhradeného výrobku, pričom sa počíta s opodstatnenými dôvodmi nemožnosti nadviazania spolupráce medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku. Organizácii zodpovednosti výrobcov sa udeľuje povinnosť uzatvoriť zmluvu o plnení povinností, ktorú je povinná vykonávať za výrobcu vyhradeného výrobku, a to s výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý je predmetom autorizácie organizácie. Týka sa to situácie, ak výrobca nechce akceptovať všeobecné zmluvné podmienky organizácie, alebo je v úpadku, prípadne nastane situácia, že má voči inej organizácii neuhradené záväzky, o ktorých vedie koordinačné centrum evidenciu. Môže ísť aj o situáciu, ak vykonáva svoju činnosť v rozsahu, pričom tento rozsah by predstavoval riziko. To sa týka riadneho a včasného plnenia zmluvných záväzkov.

K odseku 9

Obsahom tohto odseku je správa a jej náležitosti. Správa a týka činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov. Túto správu musí organizácia posielať ministerstvu životného prostredia každý rok za predchádzajúci rok. Správa o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok musí obsahovať údaje o množstve vyhradeného prúdu odpadu, pre ktorý zabezpečila zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie jednotlivých druhov odpadov. Ďalej musí obsahovať identifikáciu osôb s uvedením druhu a množstva odpadu. Týka sa to aj osôb mimo nášho územia. Tiež správa obsahuje informácie o tom, ako bol zber zabezpečený, zhodnotený, recyklovaný, spracovaný alebo zneškodnený. Správa obsahuje aj informácie o tom, ako boli splnené ciele a záväzné limity, informácie o množstve vyhradených výrobkov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami, informácie o spôsobe financovania systému združeného nakladania s odpadom a náklady na uvedené činnosti, informácie o návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnaní straty, výšku financií, ktoré boli vynaložené na propagačné a vzdelávacie aktivity a zoznam miest a zariadení, kde sa uskutočňuje zber.

K odseku 10

Zákon o odpadoch v tomto znení stanovuje údaje, ktoré organizácia zverejňuje zo správy na webovom sídle. Sú to údaje, ktoré nepatria medzi citlivé a je nutná ich ochrana pred zverejnením. Uplatňuje sa tu zákon o ochrane osobných údajov, alebo ustanovenie týkajúce sa tajomstva podľa Obchodného zákonníka.

K odseku 11

Uvedeným znením odseku sa umožňuje, aby obce zachovávali existujúci miestny systém nakladania s komunálnym odpadom, ktorý v obci funguje. Uvedený systém musí organizácia, s ktorou má zmluvu, rešpektovať. Musí byť dodržaný plynulý prechod obcí na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Vzťah medzi obcou a organizáciou musí umožňovať potrebné zmeny v systémoch triedeného zberu odpadov v obciach. Má sa docieliť zlepšenie triedeného zberu.

§ 29

Individuálne plnenie
vyhradených povinností

(1) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, je vo vzťahu k vyhradenému prúdu odpadu pochádzajúcemu z jeho vyhradeného výrobku okrem povinností podľa § 27 ods. 4 ďalej povinný

a) vytvoriť, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby individuálneho plnenia si povinností,

b) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

c) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu pochádzajúceho z jeho vyhradeného výrobku, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce,

d) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, v ktorom zabezpečuje zber odpadu, so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov,

e) predložiť na vyžiadanie ministerstva a koordinačného centra doklady preukazujúce správnosť údajov a informácií poskytnutých podľa § 27 ods. 4 písm. h),

f) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jeho činnosti,

g) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania,

h) zverejniť v ustanovenom rozsahu údaje zo správy podľa písmena g) na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,

  i) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa písmena g), najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

  j) oznámiť ministerstvu každú zmenu v systéme individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny a na vyžiadanie ministerstva oznámenú zmenu preukázať,

k) plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k presahujúcemu množstvu podľa § 31 ods. 11 písm. c) a z jeho určenia za osobu zodpovednú za zabezpečenie náhradného odvozu podľa § 31 ods. 11 písm. d),

  l) oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru; na základe zmluvných podmienok podľa písmena c) môže tieto množstvá poskytnúť v prospech ostatných klientov koordinačného centra.

(2) Vytvorenie, prevádzkovanie a udržiavanie funkč­ného systému individuálneho nakladania a zaobchádzania s vyhradeným prúdom odpadu preukazuje výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, počas celej doby jeho individuálneho plnenia vyhradených povinností ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie individuálneho plnenia povinností, najmä

a) špecifikovaním vyhradeného výrobku, pre ktorý bude zabezpečovať plnenie vyhradených povinností,

b) špecifikovaním vyhradeného prúdu odpadu, ktorý bude predmetom jeho systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu,

c) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu, a to

    1.   opisom spôsobu ich zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu vrátane jeho prípravy na opätovné použitie a recyklácie,

    2.   vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov a záväzných limitov ustanovených pre vyhradené prúdy odpadu v prílohe č. 3,

d) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre jeho systém individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

e) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s vyhradeným prúdom odpadu v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj špecifikáciu nákladov; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ týmto nie sú dotknuté,

f) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu,

g) v prípade výrobcu elektrozariadení preukázaním výšky a druhu záruky, a to formou potvrdenia banky alebo pobočky zahraničnej banky o zodpovedajúcej výške finančných prostriedkov na viazanom bankovom účte v prospech Environmentálneho fondu⁶⁰⁾ alebo potvrdenia poisťovne o uzatvorení zodpovedajúceho poistenia.

(3) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) až f) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. c) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. d) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. e) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

d) písm. f) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(4) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 3 je výrobca vyhradeného výrobku povinný do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie udelenej ministerstvom preukázať splnenie podmienok postupom podľa odseku 2 písm. c) až f).

Komentár k § 29

Je potrebné individuálne plnenie vyhradených povinností, a to z viacerých dôvodov.

K odseku 1

Ide o obdobné povinnosti ako sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Nositeľom je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nevyužil možnosť zapojenia sa do systému organizácie zodpovednosti výrobcov. V takomto prípade je nutné, aby takýto výrobca sám mal k dispozícii vlastný systém zmluvných vzťahov, prostredníctvom ktorých zabezpečuje nakladania s odpadom z jeho výrobkov. Obdobne je aj v tomto prípade možné jednotlivé povinnosti rozdeliť do viacerých skupín, a to na tie ktoré priamo spočívajú v zabezpečí nakladania s odpadom, na povinnosti finančného a administratívneho charakteru, pričom administratívne povinnosti analogicky aj v tomto prípade majú slúžiť ku kontrole fungovania celého systému a zabezpečenia jeho reálneho fungovania. Individuálne plnenie vyhradených povinností nie je možné vo vzťahu k obalom a neobalovým výrobkom, odpad z ktorých tvorí súčasť komunálneho odpadu. Individuálne povinnosti výrobcu sa týkajú vyhradeného prúdu odpadu. Tento odpad pochádza výlučne z vyhradeného výrobku. Medzi individuálne povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku patrí vytvorenie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Týka sa to celej doby individuálneho plnenia si povinností. Taktiež sa musia dodržiavať podmienky udelenej autorizácie, to znamená, že organizácia je povinná plniť povinnosti namiesto vyhradeného výrobcu, k čomu sa zaviazala zmluvou. Taktiež je individuálnou povinnosťou výrobcu uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom, ak je zriadené a povinnosť plniť všetky povinnosti, ktoré vyplývajú zo zmluvy s týmto centrom. Je potrebné vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, kde dochádza k zberu odpadu. Aj v tomto prípade musia byť tieto aktivity zamerané na konečného používateľa a týkajú sa nakladania s odpadom, triedeného zberu komunálnych odpadov a prípadnej prevencie. Taktiež je potrebné predložiť všetky doklady, ktoré preukazujú správnosť údajov. Predkladajú sa výhradne ministerstvu. Individuálnou povinnosťou výrobcu je informovanie ministerstva životného prostredia, že nastali také skutočnosti, ktoré ukončia jeho činnosť. Uvedené má povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu. Musí doručiť ministerstvu v zákonom stanovenom termíne Správu o funkčnosti systému individuálneho nakladania. Správa sa odovzdáva každý rok vždy za rok predchádzajúci. Termín odovzdania je najneskôr do 31. júla kalendárneho roka. Individuálnou povinnosťou výrobcu je zverejniť všetky dôležité údaje zo správy, ktorú odovzdáva ministerstvu. Tieto údaje musia byť v zákonom stanovenom rozsahu a uverejňuje ich každý rok za predchádzajúci rok v termíne do 31. júla kalendárneho. Taktiež má povinnosť podobne ako organizácia uchovávať všetky potrené údaje, pomocou ktorých výrobca vypracoval už uvedenú správu. Údaje musí archívovať počas najbližších troch rokov od doručenia správy ministerstvu životného prostredia. Výrobca má ďalšiu individuálnu povinnosť, ktorá súvisí s oznamovacou povinnosťou. Musí pri každej jednej zmene v systéme tohto individuálneho nakladania s predmetným odpadom oznámiť, že k zmene došlo a zároveň uvedenú zmenu aj preukázať. Zmeny oznamuje výrobca v rámci individuálneho systému ministerstvu životného prostredia v zákonom stanovenom termíne ju musí preukázať. Tento termín je do 30 dní odo dňa vzniku zmeny. Ministerstvo má na účely uvedeného povinnosť požiadať o toto preukázanie zmeny. Koordinačné centrum má možnosť rozdeliť zodpovednosť na základe prevyšujúceho množstva odpadu. Z uvedeného vyplýva výrobcovi plniť všetky povinnosti, ktoré sú výsledkom rozdelenia zodpovednosti. Musí byť určená osoba zodpovedná za zabezpečenie náhradného odvozu. Poslednou individuálnou povinnosťou výrobcu je v prípade, ak má presahujúce množstvo odpadu, musí oznámiť uvedenú skutočnosť koordinačnému centru. Zároveň má možnosť uvedené množstvo odpadu za zákonom splnených podmienok poskytnúť v prospech ostatných klientov koordinačného centra.

K odseku 2 a 3

V týchto dvoch odsekoch sú vymedzené doklady, ktoré sú podkladom udelenia autorizácie a slúžia na vytvorenie funkčného systému nakladania s odpadom. Pri žiadosti o udelenie autorizácie individuálneho plnenia povinností výrobca predloží špecifikovanie vyhradeného výrobku. Ide o výrobok, pre ktorý bude zabezpečovať plnenie vyhradených povinností, špecifikovanie vyhradeného prúdu odpadu. Týka sa to takého odpadu, ktorý je predmetom individuálneho systému výrobcu, pričom dochádza k nakladaniu s vyhradeným prúdom odpadu. Pre udelenie autorizácie je výrobca povinný predložiť všetky potrebné údaje o činnostiach, ktoré sú zabezpečované v individuálnom systéme nakladania s odpadom rôznymi spôsobmi. Patrí sem opis spôsobu zabezpečenia, vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, zhodnotenia a zneškodnenia vyhradeného prúdu odpadu. Patrí sem aj jeho príprava na opätovné použitie a recykláciu. Vo vzťahu k zberu sem patria, okrem toho čo sme už uviedli, uvedením, ak spôsob zberu použije, kde je miesto zberu, zberové kapacity a taktiež aj preukázanie, akým spôsobom dochádza k plneniu cieľov a záväzných limitov. Pre udelenie autorizácie musí výrobca predložiť zoznam zmluvných partnerov. Títo zabezpečujú pre individuálny systém výrobcu s odpadom, zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, recykláciu, spracovanie a zneškodnenie odpadu. Musí preukázať aj špecifikáciu nákladov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie nakladania s odpadom, tak aby bola dodržaná autorizácia. V prípade, že si ministerstvo vyžiada špecifikáciu týchto nákladov, je povinný ju predložiť. Potrebné sú aj údaje o rozsahu územného pokrytia nášho územia. Uvedené údaje sú potrebné na zabezpečenie zberu odpadu. Ak ide o výrobcu elektrozariadení, musí pred udelením autorizácie preukázať akú má záruku, prípadne doložiť jej druh a samozrejme výšku tejto záruky. Dokladom je potvrdenie banky alebo pobočky zahraničnej banky o výške finančných prostriedkov na viazanom bankovom účte v prospech Environmentálneho fondu. Dokladom je aj potvrdenie poisťovne o tom, že bolo uzavreté poistenie, ktoré tomu zodpovedá. Podľa odseku 3 sa preukazujú podmienky, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, a to pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností. Uskutočňuje sa uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve, predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv, špecifikáciou predpokladaných nákladov a údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

K odseku 4

V znení tohto odseku zákon o odpadoch stanovuje povinnosť pre výrobcu vyhradeného výrobku. Uvedená povinnosť sa týka preukázania, že boli splnené podmienky do zákonom stanovenej lehoty. Po preukázaní splnenia podmienok má výrobca vyhradeného výrobku ďalšiu povinnosť. To znamená, že v lehote do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie, ktorú organizácii udelili ministerstvom, musí preukázať, že splnila všetky podmienky, ktoré určuje zákon o odpadoch a postupom, ktorý je taktiež určený.

§ 30

Zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov
vyhradeného výrobku

(1) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný doručiť na ministerstvo pred uvedením vyhradeného výrobku na trh Slovenskej republiky písomnú žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a zároveň priložiť vyhlásenie výrobcu, že bude plniť vyhradené povinnosti individuálne alebo priložiť potvrdenie podľa odseku 3. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní povinnosti vo vzťahu k vyhradenému výrobku podľa § 27 ods. 7, je povinný k žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku priložiť vyhlásenie podľa odseku 4. Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného prúdu odpadu, nesmie uvádzať vyhradený výrobok na trh v Slovenskej republike.

(2) Ak výrobca vyhradeného výrobku bude plniť vyhradené povinnosti individuálne, je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zápisu do Registra výrobcov vyhradeného výrobku získať autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností. Ak v tejto lehote výrobca vyhradeného výrobku nezískal uvedenú autorizáciu, jeho registrácia platí, ak v tejto lehote predloží potvrdenie podľa odseku 3.

(3) Ak výrobca vyhradeného výrobku bude plniť vyhradené povinnosti kolektívne, je povinný k žiadosti podľa odseku 1 priložiť potvrdenie o uzavretí zmluvy o plnení vyhradených povinností s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Ak výrobca batérií a akumulátorov bude plniť vyhradené povinnosti prostredníctvom tretej osoby, je povinný súčasne k žiadosti podľa odseku 1 priložiť potvrdenie o uzavretí zmluvy o plnení vyhradených povinností s treťou osobou.

(4) Vyhlásenie, ktoré prikladá výrobca vyhradeného výrobku, ktorý bude plniť povinnosti vo vzťahu k vyhradenému výrobku podľa § 27 ods. 7, musí obsahovať

a) údaj o tom, pre ktoré vyhradené výrobky bude uplatňovať plnenie povinností osobitným spôsobom,

b) preukázanie schopnosti dodržiavania podmienok uvedených v § 27 ods. 7.

(5) Ministerstvo vykoná zápis výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá je v súlade s odsekom 1, a výrobcovi vyhradeného výrobku vydá do desiatich pracovných dní odo dňa vykonania zápisu potvrdenie o vykonanom zápise.

(6) Výrobca vyhradeného výrobku je povinný ministerstvu oznámiť každú zmenu registrovaných údajov, ktoré uviedol v žiadosti podľa odseku 1 alebo v jej prílohách, do 30 dní odo dňa vzniku zmeny a na vyžiadanie ministerstva oznámenú zmenu náležite preukázať.

(7) Ak sa zmena údajov uvedených v odseku 6 týka prechodu na individuálne plnenie vyhradených povinností, kolektívne plnenie vyhradených povinností, plnenie vyhradených povinností prostredníctvom tretej osoby alebo na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, je výrobca vyhradeného výrobku povinný takúto zmenu oznámiť v lehote 15 dní odo dňa vzniku zmeny. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na kolektívne plnenie povinností alebo na plnenie povinností prostredníctvom tretej osoby, je výrobca vyhradeného výrobku povinný súčasne s týmto oznámením predložiť potvrdenie podľa odseku 3. Ak ide o zmenu, ktorou je prechod na plnenie povinností podľa § 27 ods. 7, je výrobca vyhradeného výrobku povinný súčasne s týmto oznámením predložiť vyhlásenie podľa odseku 4.

(8) Ministerstvo vykoná zmenu registrovaných údajov na základe oznámenia výrobcu vyhradeného výrobku podľa odseku 6 alebo z vlastného podnetu, ak registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom. Ministerstvo vydá výrobcovi vyhradeného výrobku nové potvrdenie o vykonaní registrácie, ak ide o zmenu registrovaných údajov uvedených v potvrdení o vykonaní registrácie.

(9) Ministerstvo vykoná výmaz výrobcu vyhradeného výrobku z Registra výrobcov vyhradeného výrobku v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa, keď nastala nasledujúca skutočnosť:

a) ministerstvo zistilo zánik registrovaného výrobcu vyhradeného výrobku,

b) registrovaný výrobca vyhradeného výrobku požiadal o tento výmaz,

c) výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 2,

d) výrobca vyhradeného výrobku nesplnil povinnosť podľa odseku 7,

e) výrobca vyhradeného výrobku prestal plniť vyhradené povinnosti v súlade s ustanoveniami § 27 ods. 6, 7 alebo § 44 ods. 2 a 

    1.   nepredložil potvrdenie podľa odseku 3,

    2.   nezískal autorizáciu na individuálne plnenie povinností alebo

    3.   nestal sa alebo nie je osobou spĺňajúcou podmienky uvedené v § 27 ods. 7.

(10) Register výrobcov vyhradeného výrobku je verejne prístupný na webovom sídle ministerstva s výnimkou údajov chránených podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

Komentár k § 30

Uvedené ustanovenie zákona o odpadoch sa zaoberá zápisom alebo výmazom výrobcu vyhradeného výrobku. Týka sa to zápisu do Registra výrobcov vyhradeného výrobku. Uvedený register obsahuje zoznam všetkých výrobcov, ktorí vyrábajú určitý vyhradený výrobok.

K odseku 1

V zmysle tohto odseku má výrobca vyhradeného výrobku povinnosť, ktorí sa týka registrácie. Uvedená registračná povinnosť sa týka registrácie v Registri výrobcov príslušného vyhradeného výrobku. V tomto odseku je taktiež uvedený postup registrácie, spôsob podania žiadosti a tiež povinnosť doložiť k žiadosti o zápis do registra stanovené vyhlásenie. Toto vyhlásenie sa týka tohto, či výrobca bude plniť svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o odpadoch, individuálne alebo kolektívne, a to znamená prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Uvedená povinnosť registrácie zabezpečuje tomuto výrobcovi možnosť uvádzania vyhradeného výrobku na trh. V prípade, ak výrobca zaregistrovaný nie je, tak výrobky nemôže na trh uvádzať. Uvedená povinnosť registrácie sa vzťahuje výhradne na výrobcu a nemôže uvedenú povinnosť preniesť prostredníctvom zmluvy na organizáciu. Vždy si ju musí splniť sám. Žiadosť o registráciu do registra podáva výrobca na ministerstvo životného prostredia. Táto žiadosť musí byť za každých okolností podaná ešte predtým, ako začne uvádzať výrobky na trh na našom území. Písomná žiadosť sa podáva písomným spôsobom. Prílohou, ako sme už uviedli, je vyhlásenie výrobcu, ktoré sa týka dvoch prípadov, a to či bude plniť povinnosti individuálne a lebo kolektívne. Zákon rozlišuje tri režimy zápisu do registra.

K odseku 2

Uvedený odsek vymedzuje prípad, ak výrobca plní povinnosti individuálne alebo kolektívne. V prípade individuálneho plnenia je výrobca vyhradeného výrobku povinný do zákonom stanovenej lehoty získať autorizáciu na výkon tohto individuálneho plnenie vyhradených povinností. Táto lehota je 6 mesiacov odo dňa zápisu do registra výrobcov vyhradených výrobkov. V prípade, ak bude plniť výrobca vybrané povinnosti kolektívne, to znamená prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov, má povinnosť priložiť k žiadosti o zápis do registra aj do potvrdenie, ktoré sa týka kolektívneho plnenia. Za potvrdenie sa považuje zmluva, ktorú má uzatvorenú s organizáciou o zapojení sa výrobcu do jej systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Ak sa to týka batérii a akumulátoroch tak platí, že musí byť aj s treťou osobou. V prípade, ak bude výrobca pre niektoré výrobky využívať osobitný spôsob, musí k žiadosti o zápis do registra priložiť vyhlásenie. Podrobnosti budú upravené vykonávacím predpisom.

K odseku 3

V prípade ak výrobca určitého vyhradeného výrobku plní svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú k tomuto vyhradenému výrobku kolektívne, tak z tohto odseku mu vyplýva povinnosť, ktorá sa týka potvrdenia o zmluvnom spojení s organizáciou zodpovedností výrobcov. Uvedená zmluva je uzatvorená na plnenie vyhradených povinností za výrobcu.

K odseku 4

Tento odsek sa zaoberá vyhlásením a jeho obsahovým zložením. Uvedené vyhlásenie sa prikladá k žiadosti o zápis do registra. Toto vyhlásenie obsahuje údaj o tom, pre ktoré vyhradené výrobky bude uplatňovať plnenie povinností osobitným spôsobom a preukázanie schopnosti dodržiavania podmienok podľa zákona o odpadoch. Na výrobcu vyhradeného výrobku, okrem výrobcu obalov a výrobcu neobalových výrobkov, sa nevzťahujú povinnosti, ak tento výrobok uvádza na trh Slovenskej republiky výlučne pre potrebu vlastného podnikania, zabezpečí zotrvanie tohto výrobku po celú jeho dobu životnosti vo svojej držbe, sa stane pôvodcom odpadu z tohto vyhradeného výrobku a ako jeho držiteľ zabezpečí nakladanie s odpadom z tohto výrobku v súlade s týmto zákonom.

K odseku 5

V znení tohto odseku je stanovená lehota týkajúca sa zápisu do registra. Ustanovuje sa lehota najviac súhrnne 20 pracovných dní, v ktorej musí ministerstvo uskutočniť zápis a vydať o ňom výrobcovi potvrdenie. To znamená, že ministerstvo vykoná zápis výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku do ustanovenej lehoty desiatich pracovných dní. Táto lehota je odo dňa doručenia žiadosti zákonom stanoveným spôsobom. Takisto platí lehota, že ministerstvo výrobcovi vyhradeného výrobku vydá taktiež v rovnakej lehote, to znamená do desiatich pracovných dní odo dňa vykonania zápisu, potvrdenie o vykonanom zápise.

K odseku 6

Aj ďalšie odseky sa týkajú lehôt. V odseku 6 je stanovená lehota, v ktorej musí výrobca oznamovať zmeny pre potreby registra. Zmeny údajov treba oznámiť do 30 dní. Výrobca vyhradeného výrobku má povinnosť voči ministerstvu životného prostredia. Musí mu oznámiť každú jednu zmenu registrovaných údajov. Týka sa to však len údajov, ktoré uviedol v žiadosti alebo v jej prílohách na zaradenie do registra. 30-dňová lehota platí odo dňa vzniku zmeny týchto údajov. Zároveň je výrobca povinný oznámené zmeny údajov preukázať spôsobom podľa tohto zákona. O uvedené preukázanie musí ministersto životného prostredia požiadať.

K odseku 7

Obsahom tohto odseku sú zmeny v uplatňovaní spôsobov plnenia vyhradených povinností a lehota, ktorá sa uvedeného týka. Ak sa zmena údajov, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, to znamená údajov uvedených v žiadosti alebo v prílohách na zápis do registra, týka prechodu na individuálne plnenie vyhradených povinností, kolektívne plnenie vyhradených povinností, plnenie vyhradených povinností prostredníctvom tretej osoby alebo na plnenie povinností podľa tohto zákona, má výrobca povinnosť uvedenú zmenu oznámiť v zákonom stanovenej lehote. Táto lehota je v dĺžke 15 dní od toho dňa, ako došlo k zmene údajov. V prípade, ak dôjde k prechodu z individuálneho plnenia povinností na kolektívne plnenie prostredníctvom organizácie alebo prostredníctvom tretej osoby, má taktiež výrobca vyhradeného výrobku povinnosť. Povinnosť sa týka oznámenia tejto skutočnosti a zároveň musí predložiť s týmto oznámením aj potvrdenie, ktoré sa týka zmluvného zastúpenia s organizáciou.

K odseku 8

Uvedené znenie odseku sa zaoberá zmenou registrovaných údajov, ktoré má v právomoci ministerstvo po prijatí žiadosti o zmenu údajov. Oznámenie na zmenu údajov podáva výrobca. Ministerstvo životného prostredia má právomoc vykonať zmenu registrovaných údajov na základe už uvedeného oznámenia výrobcu vyhradeného výrobku. Platí to v prípade, ak registrované údaje nie sú v súlade so skutočným stavom. Následne je vydané potvrdenie o vykonaní registrácie. Toto potvrdenie vydáva ministerstvo vydá výrobcovi.

K odseku 9

Týmto odsekom sa stanovuje oprávnenie ministerstva vykonať výmaz výrobcu z registra v taxatívne ustanovených prípadoch. Takýto výmaz by mal pre výrobcu za následok zákaz uvádzať vyhradené výrobky na trh. Zákon ustanovuje pre ministerstvo lehotu na výmaz do 30 dní odo dňa, kedy nastala niektorá zo skutočností. Uvedené nastane v prípade, ak ministerstvo zistilo zánik registrovaného výrobcu vyhradeného výrobku, alebo registrovaný výrobca vyhradeného výrobku požiadal o tento výmaz, alebo výrobca vyhradeného výrobku nesplnil ustanovenú povinnosť, alebo výrobca vyhradeného výrobku nesplnil stanovenú povinnosť, alebo výrobca vyhradeného výrobku prestal plniť vyhradené povinnosti podľa zákona o odpadoch a nepredložil určené potvrdenie, nezískal autorizáciu na individuálne plnenie povinností alebo nestal sa alebo nie je osobou spĺňajúcou zákonom stanovené podmienky.

K odseku 10

Registre výrobcov budú verejne prístupné na webovom sídle ministerstva, čím sa zvýši informovanosť všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Výnimkou sú údajov chránených Obchodným zákonníkom.

§ 31

Koordinačné centrum

(1) Koordinačné centrum je právnická osoba založená podľa osobitných predpisov⁶¹⁾ na plnenie povinností ustanovených podľa tohto zákona pre vyhradený prúd odpadu, nezaložená na dosahovanie zisku.

(2) Pre každý vyhradený prúd odpadu môže byť založené iba jedno koordinačné centrum; ak ide o elektroodpad, bez ohľadu na kategórie uvedené v prílohe č. 6, ak ide o použité batérie a akumulátory, bez ohľadu na členenie uvedené v § 42 ods. 3. Pre odpad z obalov a neobalových výrobkov môže byť založené iba jedno spoločné koordinačné centrum.

(3) Zakladateľmi koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu môžu byť výlučne organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne pre tento vyhradený prúd odpadu; ak ide o použité batérie a akumulátory, môže byť zakladateľom aj tretia osoba (§ 44).

(4) Koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu spoločne zakladajú všetky osoby podľa odseku 3, ktoré v lehote jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy ministerstva na jeho webovom sídle písomne oznámili ministerstvu svoj záujem podieľať sa na zakladaní koordinačného centra. Ministerstvo bezodkladne po uplynutí tejto lehoty oznámi všetkým prihláseným výrobcom vyhradených výrobkov a organizáciám zodpovednosti výrobcov identifikačné a kontaktné údaje prihlásených osôb.

(5) Ak v lehote štyroch mesiacov odo dňa zverejnenia výzvy podľa odseku 4 nebude koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu založené, ministerstvo uloží povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, tak aby spolu zastupovali výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v minimálnej výške 60 %. Pri koordinačnom centre pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov sa do určenia tohto trhového podielu započítavajú iba trhové podiely podľa § 52 ods. 24.

(6) Zakladatelia koordinačného centra sú povinní bezodkladne informovať ministerstvo o jeho založení.

(7) Ak nevznikne koordinačné centrum podľa odsekov 4 a 5, ministerstvo poverí po predchádzajúcom súhlase plnením funkcie koordinačného centra nezávislú tretiu stranu.

(8) Zmluva o založení koordinačného centra musí obsahovať najmä

a) názov a sídlo koordinačného centra,

b) vymedzenie pôsobnosti na plnenie povinností podľa odsekov 11 až 14,

c) orgány, ich právomoc a spôsob ich vzniku,

d) zoznam osôb zakladajúcich koordinačné centrum a spôsob preukázania splnenia podmienky podľa odseku 3,

e) identifikačné údaje prvých členov orgánov koordinačného centra,

f) systém určenia podielov výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, organizácií zodpovednosti výrobcov a tretej osoby na financovaní činnosti koordinačného centra,

g) spôsob poskytnutia presahujúceho množstva v prospech ostatných klientov koordinačného centra a následného rozdelenia zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu,

h) zásady hospodárenia a správy majetku koordinačného centra,

  i) spôsob a formu vzniku a zániku členstva v koordinačnom centre,

  j) spôsob a formu dobrovoľného zániku koordinačného centra.

(9) Zmluvu uzatvorenú medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne [§ 29 ods. 1 písm. c)], organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov [§ 28 ods. 4 písm. f)] alebo treťou osobou [§ 44 ods. 8 písm. d)] možno ukončiť výlučne z dôvodu zrušenia alebo zániku autorizácie podľa § 94 ods. 2 až 5.

(10) Podrobnosti o organizačnej štruktúre koordinačného centra upraví jeho štatút, ktorý koordinačné centrum zverejní na svojom webovom sídle.

(11) Koordinačné centrum je povinné

a) vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu,

b) na základe údajov od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia územia Slovenskej republiky systémami tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu s cieľom identifikácie obcí, ktoré nie sú zahrnuté do týchto systémov,

c) rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, určením podielu ich zodpovednosti v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra a za nediskriminačných podmienok a podľa ich trhového podielu,

d) prijímať informácie o nezabezpečení odvozu vrátane prerušenia kontinuity odvozu oddelene zbieraného odpadu z miest ich zberu určených v súlade s týmto zákonom a zabezpečiť nápravu takéhoto stavu formou určenia osoby zodpovednej za zabezpečenie náhradného odvozu; ak nebol odvoz zabezpečený v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti, znáša náklady takéhoto odvozu osoba, ktorá zmluvnú povinnosť porušila; táto povinnosť sa nevzťahuje na staré vozidlá,

e) prijímať a spracovávať údaje od organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a od výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia povinnosti individuálne, o množstve vyhradených výrobkov, ktoré uviedli na trh, a o množstve odpadu pochádzajúceho z ich výrobkov, pre ktorý zabezpečili zber,

f) viesť a aktualizovať register neplatičov oznámených podľa § 28 ods. 4 písm. t) a poskytovať z neho informácie na požiadanie organizácie zodpovednosti výrobcov na účely overenia finančnej spoľahlivosti konkrétneho výrobcu vyhradeného výrobku,

g) poskytovať ministerstvu podklady na účely plnenia jeho ohlasovacích povinností vo vzťahu k Európskej únii, a to na základe údajov od organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne,

h) spolupracovať s ministerstvom a inšpekciou pri zisťovaní výrobcov vyhradených výrobkov nezapísaných do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí neplnia vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom,

  i) bezodkladne informovať ministerstvo a inšpekciu o zistených nezrovnalostiach v činnosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov, tretích osôb a v evidencii a vykazovaní údajov u výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne,

  j) zaviazať mlčanlivosťou každú osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu ku koordinačnému centru, ktorá v rámci tohto vzťahu prichádza do kontaktu s údajmi o jeho klientoch.

(12) Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) na žiadosť obce určiť spôsobom podľa písmena c), ktorá organizácia zodpovednosti výrobcov zabezpečí odvoz oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce, ktorá nemá uzatvorenú zmluvu so žiadnou organizáciou zodpovednosti výrobcov,

b) na žiadosť obce sprostredkovať a koordinovať komunikáciu so všetkými organizáciami zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu s cieľom umožniť obci uzatvorenie zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov,

c) organizovať zlosovanie, ktorým sa určuje zmluvný partner obce spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu, v prípade obce, s ktorou žiadna organizácia zodpovednosti výrobcov zmluvu o zapojení sa do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov dobrovoľne neuzavrela,

d) zabezpečiť, ak je to potrebné, nezávislú osobu⁶²⁾ na riešenie sporov pri uzatváraní zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov, vylosovanou podľa písmena c).

(13) Koordinačné centrum pre prúd elektroodpadov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) rozdeliť zodpovednosť vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácností určením podielov zodpovednosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov podľa ich trhového podielu,

b) množstvá elektroodpadu ohlásené podľa § 16 ods. 4 písm. b) a § 41 písm. n) rozdeliť medzi príslušné organizácie zodpovednosti výrobcov elektrozariadení a príslušných výrobcov elektrozariadení, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, na základe trhového podielu podľa § 32 ods. 28; tieto osoby sú oprávnené im pridelené množstvá použiť na preukázanie plnenia povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. e).

(14) Koordinačné centrum pre prúd použitých batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa odseku 11 povinné

a) zverejniť do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré sa v danom kalendárnom štvrťroku vyzbierali a zrecyklovali, v členení podľa § 42 ods. 3,

b) množstvá použitých batérií a akumulátorov ohlásené podľa § 16 ods. 4 písm. b) rozdeliť medzi príslušné organizácie zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov, príslušné tretie osoby a príslušných výrobcov batérií a akumulátorov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, na základe trhového podielu podľa § 42 ods. 20; tieto osoby sú oprávnené im pridelené množstvá použiť na preukázanie plnenia povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. e).

(15) Ak dôjde k zániku koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu, ministerstvo zverejní výzvu ­po­dľa odseku 4 a na ďalší postup zriaďovania koordinačného centra sa uplatní postup podľa odsekov 4 až 7.

Komentár k § 31

Toto ustanovenie zákona definuje koordinačné centrum a jeho činnosti.

K odseku 1

Uvedený odsek vymedzuje koordinačné centrum. Zákon stanovuje, že je to právnická osoba. Právna forma koordinačného centra je ponechaná na jeho zriaďovateľoch. Zriaďovateľom môže byť len taká osoba, ktorá má postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov prípadne postavenie výrobcu vyhradeného výrobku. Koordinačné centrum je zriadené podľa Obchodného zákonníka alebo zákona o neziskových organizáciách. Táto právnická osoba je zriadená na to, aby dosahovala zisk. Koordinačné centrum je vždy zriadené pre jeden typ vyhradeného výrobku. Úlohou zriaďovateľa je zabezpečiť, aby sa nakladalo len s tým prúdom odpadu, pre ktorý bolo centrum zriadené. Ďalšou úlohou centra je združovať tých výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí majú na starosti plniť povinnosti individuálnym spôsobom. Koordinačné centrum združuje aj organizácie zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcich nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu, pre ktorý je koordinačné centrum zriadené. Povinnosti voči koordinačnému centru musí plniť naopak výrobca, ktorý má na starosti plniť povinnosti osobitným spôsobom.

K odseku 2

Ako sme už uviedli koordinačné centrum sa zriaďuje iba pre jeden druh výrobku, ale existuje výnimka, to znamená koordinačné centrum pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov. V tomto prípade je zriadené iba jedno centrum bude špecifické v tom, že pre dva vybrané prúdy odpadu bude zriadené jedno spoločné koordinačné  centru spoločné pre oba druhy.

Taktiež je zriadené iba jedno koordinačné centrum pre elektroodpad bez ohľadu na kategórie, pre použité batérie a akumulátory bez ohľadu na členenie uvedené a pre odpad z obalov a neobalových výrobkov. Ako príklad môžeme uviesť obec, kde je ustanovený integrovaný systém zberu odpadov z obalov spolu s odpadom z neobalových výrobkov.

Zmyslom zriadenia koordinačných centier pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov je vytvoriť v rámci daného prúdu odpadov pomocnú inštitúciu, ktorá má pomáhať najmä organizácii zodpovednosti výrobcov, individuálne fungujúcim výrobcom a obciam. Ich úlohou je v tomto smere im napomôcť, aby plynule zabezpečovali povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch. Úlohou koordinačného centra nie je riadenie systémov zberu a zhodnocovania odpadov, ale len nevyhnutný servis pre potreby účastníkov hospodárskej súťaže. Keďže každý z vyhradených prúdov odpadov má svoje špecifiká, nie je reálne fungovanie jedného koordinačného centra pre všetky komodity.

K odsekom 3 až 6

Proces zriaďovania koordinačného centra je naviazaný na výzvu ministerstva, pokiaľ ministerstvo výzvu nezverejní, k zriadeniu koordinačného centra pre príslušný výhradný prúd odpadu podľa zákona o odpadoch nemôže dôjsť. Zverejnením výzvy sa zároveň príslušné subjekty vyzývajú k aktivite, pokiaľ sa chcú podieľať na zriaďovaní koordinačného centra. Takýmto spôsobom sa má zabezpečiť, aby zakladateľská štruktúra koordinačného centra nebola tvorená iba úzkym okruhom subjektov, keďže jeho činnosť sa dotýka všetkých výrobcov vyhradených výrobkov a organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré zabezpečujú nakladanie s príslušným vyhradeným prúdom odpadu. Ministerstvo má postavenie sprostredkovateľa, pretože jeho úlohou je zabezpečiť výmenu informácií o identifikačných a kontaktných údajoch medzi prihlásenými osobami. Následne sa celé zriadenie koordinačného centra ponecháva v réžií a na vzájomnej dohode týchto prihlásených osôb, s tým že sa stanovujú štyri miesiace, v rámci ktorých by k malo dôjsť k jeho zriadeniu. Ak sa v rámci stanovej lehoty prihlásené osoby vzájomne nedohodnú, ministerstvo uloží povinnosť zriadiť koordinačné centrum ním určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré spolu zastupujú výrobcov vyhradených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v stanovenej minimálnej výške, ktorá predstavuje 60 %. Smerodajný bude trhový podiel jednotlivej organizácie zodpovednosti v čase, v ktorom ministerstvo bude určovať zriaďovateľov koordinačného centra. V uvedenom prípade však výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne, strácajú možnosť byť zriaďovateľom koordinačného centra, a teda jeho zriaďovateľmi budú výlučne ministerstvom určené organizácie zodpovednosti výrobcov.

Osoby, ktoré spoločne zakladajú koordinačné centrum pre vyhradený prúd odpadu, majú povinnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa zverejnenia výzvy ministerstva na jeho webovom sídle písomne oznámiť ministerstvu, že majú záujem podieľať sa na zakladaní uvedeného koordinačného centra. Následne má ministerstvo taktiež povinnosť, a to bez zbytočného odkladu po uplynutí jednomesašnej lehoty, ktorá sa týka oznámenia identifikačných a kontaktných údajov prihlásených osôb všetkým prihláseným výrobcom vyhradených výrobkov a organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ak v lehote štyroch mesiacov od toho dňa, kedy došlo k zverejneniu výzvy, nedôjde k založeniu koordinačného centra pre určitý prúd odpadu, tak má ministerstvo právomoc uložiť povinnosť založenia koordinačného centra pre tento prúd odpadov určeným organizáciám zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradených výrobkov. Týka sato tých, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom. To znamená, že budú spolu zastupovať výrobcov určených výrobkov so súhrnným trhovým podielom v zákonom stanovenej minimálnej výške, ktorá predstavuje 60 %. Pri koordinačnom centre pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov sa do určenia tohto trhového podielu započítavajú iba trhové podiely. Trhový podiel výrobcu obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh výrobcom obalov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku. Povinnosťou zakladateľov predmetného centra je podľa odseku 6 bez zbytočného odkladu ihneď podať informáciu ministerstvu životného prostredia, že založili koordinačné centrum.

K odseku 7

V tomto znení je uvedená situácia, ak koordinačné centrum už uvedeným spôsobom nevznikne. Je to považované za výnimočný prípad a zároveň už zlyhali všetky vyššie ustanovené postupy. V takej situácii ministerstvo poverí po predchádzajúcom súhlase plnením funkcie koordinačného centra nezávislú tretiu stranu. Takáto poistka je však potrebná, lebo bez existencie koordinačných centier v jednotlivých komoditách nemôže začať fungovať nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre danú komoditu.

K odseku 8

Upravuje sa obsah zmluvy o zriadení koordinačného centra, organizačná štruktúra sa ponecháva na jeho zriaďovateľoch. Obsahová náplň zmluvy o založení koordinačného centra je uvedená v písmenách a) až j). Povinnými náležitosťami sú názov a sídlo koordinačného centra, vymedzenie pôsobnosti na plnenie povinností, ktoré sú uvedené v ďalších odsekoch, orgány, ich právomoc a spôsob ich vzniku, zoznam osôb, ktoré koordinačné centrum založili a spôsob, akým sa preukážu podmienky, to znamená individuálne plnenie povinností. Ďalšími náležitosťami sú identifikačné údaje prvých členov orgánov koordinačného centra, systém určenia podielov výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom, organizácií zodpovednosti výrobcov a tretej osoby na financovaní činnosti koordinačného centra, ďalej spôsob poskytnutia presahujúceho množstva v prospech ostatných klientov koordinačného centra a následného rozdelenia zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu, zásady, ktoré sa týkajú hospodárenia a správy majetku koordinačného centra, spôsob a formu vzniku a zániku členstva v koordinačnom centre a spôsob a formu dobrovoľného zániku koordinačného centra.

K odseku 9 a 10

Keďže koordinačné centrum má združovať všetky organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov plniacich si povinnosti voči zhodnému vybranému prúdu odpadu, obmedzuje sa ukončenie zmluvného vzťahu tejto osoby s koordinačným centrom výlučne na to, že u nej nastane skutočnosť, ktorá spôsobí zánik jej postavenia ako organizácie zodpovednosti výrobcov alebo ako výrobcu vyhradeného výrobku. Pri uzatváraní zmlúv medzi koordinačným centrom a organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom vyhradeného výrobku je potrebné, aby koordinačné centrum malo na zreteli úlohy, ktoré má plniť. Zmluvu uzatvorenú medzi koordinačným centrom pre vyhradený prúd odpadu a výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, organizáciou zodpovednosti výrobcov združujúcou výrobcov vyhradených výrobkov alebo treťou osobou možno ukončiť z tohto dôvodu, že došlo k zrušeniu alebo zániku autorizácie. Štatút koordinačného centra, ktorý je zverejnený na jeho internetovej stránka, upravuje podrobnosti o organizačnej štruktúre tohto centra. Uverejnenie štatútu je povinnosťou centra.

K odseku 11

Uvedený odsek vymedzuje povinnosti, ktoré musí plniť koordinačné centrum. Taktiež platí, že na plnenie týchto povinností sa toto centrum zriaďuje. Každé koordinačné centrum si musí vytvoriť klientsku linku pre svoj prúd odpadov, čo bude mať veľký význam pri vyhradených výrobkoch, ktoré sa stávajú súčasťou komunálneho odpadu. Ako príklad môžeme uviesť obaly. Ďalšie úlohy bude plniť koordinačné centrum pri sledovaní plynulosti a komplexnosti zberu odpadov daného prúdu odpadov. Ďalšiu skupinu povinností tvoria povinnosti v oblasti zberu a spracovania informácií poskytnutých výrobcami vyhradených výrobkov a organizáciami zodpovednosti výrobcov. Ako ďalšiu skupinu je vymedzuje zákon o odpadoch povinnosti, ktoré predstavujú akúsi garanciu fungovania systému a slúžia k vzájomnej spolupráci medzi subjektmi pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve. Všetky úlohy a povinnosti, ktoré sú stanovené v tomto odseku, sú spoločné pre všetky koordinačné centrá. Patria sem tiež povinnosti: koordinačné centrum musí vytvoriť a prevádzkovať klientskú linku pre obce, pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu, na základe údajov od výrobcov určitých výrobkov, ktorí individuálnym spôsobom plnia svoje povinnosť, tretích osôb a organizácií zodpovednosti výrobcov má centru povinnosť evidovať a vyhodnocovať rozsah plošného pokrytia nášho územia prostredníctvom tretích osôb, systémami individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu a systémami združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Cieľom je pritom identifikácia obcí, ktoré nie sú zahrnuté do menovaných systémov. Koordinačné centrum je povinné tiež rozdeliť zodpovednosť vrátane finančnej zodpovednosti vo vzťahu k ponúknutému presahujúcemu množstvu. Uvedenú zodpovednosť rozdeľuje medzi organizácie zodpovednosti výrobcov, tretie osoby a výrobcov, ktorí individuálne plnia povinnosti podľa zákona o odpadoch. Toto rozdelenie robí centrum určením podielu ich zodpovednosti. Všetko sa rozdeľuje v súlade so zmluvou o založení koordinačného centra. Zároveň sa musia dodržiavať nediskriminačné podmienky a brať ohľad na ich trhový podiel. Centrum prijíma informácie o nezabezpečení odvozu. Zároveň medzi jeho povinnosti patrí povinnosť zabezpečiť nápravu formou určenia zodpovednej osoby. Táto osoba má na starosti zabezpečenie náhradného odvozu. Môže nastať aj situácia, že odvoz nebol zabezpečený, nakoľko došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. V tomto prípade znáša náklady na odvozu tá osoba, ktorá je zodpovedná za porušenie zmluvy. Existuje však aj výnimka, a to v prípade starého vozidlá.

Koordinačné centrum je povinné spracovať údaje od subjektov, ktoré sme uviedli. Tieto údaje, ktoré prijíma, sa týkajú množstva vyhradených výrobkov uvedených na trh na našom území alebo množstvo odpadu, ktorý pochádza z uvedených výrobkov. Platí však, že ide iba o to množstvo, pre ktoré centrum zabezpečilo zber. Ďalšou povinnosťou koordinačného centra je viesť a aktualizovať v prípade zmien register neplatičov, ktorý boli oznámení v súlade s týmto právnym predpisom. S týmto súvisí aj povinnosť poskytovania informácii z registra neplatičov v tom prípade, ak organizácia zodpovednosti výrobcov a tieto údaje požiadala. Tieto údaje sú veľmi dôležité pre overenie, či je ten ktorý výrobca vyhradeného výrobku spoľahlivý v oblasti financií. Centrum okrem týchto údajov poskytuje aj podklady, ktoré sa týkajú plnenia ohlasovacích povinností z jeho strany. Tieto údaje poskytuje ministerstvu životného prostredia. Týka sa to údajov vo vzťahu k EÚ. Údaje vznikajú na základe údajov od menovaných subjektov, čiže od výrobcov s individuálnym plnením povinností, tretích osôb a organizácii. Okrem toho, že centrum poskytuje ministerstvu údaje, tak musí s ním aj spolupracovať. Uvedená spolupráca sa týka zisťovania nezapísaných výrobcov v registri výrobcov. Spolupracuje pritom aj s inšpekciou. Týka sa to aj zistení, ktorí výrobcovia si neplnia svoje povinnosti, ktoré im určuje zákon o odpadoch. Následne musí ministerstvo a inšpekciu o zistených nedostatkoch bez zbytočného odkladu informovať. Poslednou povinnosťou, ktorá centru vyplýva z tohto odseku, je zaviazať mlčanlivosťou každú jednu osobu, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu ku koordinačnému centru. Týka a to hlavne osôb, ktoré pri svojej práci prichádzajú do styku s údajmi o klientoch centra.

K odsekom  12

Aj tento odsek zákona ustanovuje povinnosti pre koordinačné centrum. Oproti spoločným povinnostiam z predošlého odseku sú tu určené ešte osobitné povinnosti pre koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov plní navyše úlohy v rámci sprostredkovania a koordinácie komunikáciu a spolupráce medzi obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly vrátane organizovania zlosovania. Ide o povinnosti, ktoré súvisia so spôsobom plnenia úloh organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly na komunálnej úrovni. Koordinačné centrum má povinnosť určiť, ktorá organizácia zabezpečí odvoz oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu z obce. Týka sa to obce, ktorá neuzatvorila zmluvu na plnenie povinností s nijakou organizáciou. O toto určenie musí obec požiadať. Ďalšou povinnosťou koordinačného centra je sprostredkovať a riadiť koordinovať komunikáciu so všetkými organizáciami. Cieľom je v tomto prípade umožniť obci uzatvorenie zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá bude za ňu plniť povinnosti. Aj v tomto prípade je potrebná žiadosť obce. V prípade ak nastane nejaký spor, musí centrum zabezpečiť nezávislú osobu definovanú zákonom o mediácií na vyriešenie uvedeného sporu. Týka sa to sporov, ku ktorým dochádza pri uzatváraní zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov. Dochádza k losovaniu.

K odseku 13

Aj v tomto odseku sú stanovené povinnosti pre koordinačné centrum Sú to špeciálne povinnosti pre prúd elektroodpadu vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácnosti. Koordinačné centrum pre prúd elektroodpadov má povinnosť rozdeliť zodpovednosť vo vzťahu k historickému elektroodpadu z domácností. Túto zodpovednosť určí na základe podielov zodpovednosti jednotlivých organizácií zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov podľa ich trhového podielu. A ďalšou povinnosťou je rozdeliť množstvo elektroodpadu, ktoré bolo ohlásené. Tento elektroodpad je rozdelený medzi príslušné organizácie. Aj v tomto prípade sa uplatňuje trhový podiel. Uvedené osoby majú právo s týmto elektroodpadom nakladať a použiť ho na preukázanie plnenia povinnosti, ktoré určuje zákon o odpadoch.

K odseku 14

Povinnosťami pre koordinačné centrum sa zaoberá aj tento odsek. Sú to povinnosti vo vzťahu k množstvám vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov. Centrum má povinnosť zverejniť v zákonom stanovenej lehote množstvo použitých batérií a akumulátorov, ktoré sa vyzbierali a zrecyklovali. Táto lehota je do 25 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a týka sa to množstva, ktoré bolo vyzbierané v tomto kalendárnom štvrťroku. Má taktiež povinnosť vyzbierané množstvo rovnomerne rozdeliť medzi organizácie. Týka sa to toho množstva, ktoré bolo ohlásené. Aj tu sa uplatňuje trhový podiel a toto množstvo musia použiť len na plnenie svojich povinností.

K odseku 15

V poslednom odseku tohto ustanovenia zákona je uvedená situácia, ak dôjde k zániku koordinačného centra pre vyhradený prúd odpadu. Nedá sa vylúčiť zánik koordinačného centra, keďže ide o právnickú osobu. Ak k uvedenému dôjde, začne sa nový proces zriadenia nového koordinačného centra. Ministerstvo životného prostredia zverejní výzvu a na ďalší postup zriaďovania koordinačného centra sa uplatní postup podľa zákona o odpadoch.

Druhý oddiel

Elektrozariadenia a elektroodpad

Komentár k druhému oddielu

Druhý oddiel štvrtej časti zákona o odpadoch zabezpečuje transpozíciu smernice 20112/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení do slovenskej legislatívy. Táto smernica nahrádza pôvodnú smernicu 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení, ktorá bola transponovaná v ôsmej časti starého zákona o odpadoch. Smernica zohľadňuje výsledky vedeckého pokroku v oblasti výroby elektrozariadení a jej cieľom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe v prvom rade predchádzaním vzniku elektroodpadov a okrem toho opätovným používaním, prednostnou recykláciou elektroodpadov a minimalizovať množstvo elektroodpadov na zneškodnenie a prispieť tak k získavaniu druhotných surovín. Smernica uplatňuje princípy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí sú v rámci ekodizajnu zodpovední nielen za dizajn samotného výrobku, ale preberajú aj zodpovednosť za elektroodpad zo svojich elektrozariadení v čase, keď sa tieto stali odpadom. Smernica obsahuje nakladanie s elektroodpadom z elektrozariadení určených na používanie v domácnostiach a tiež aj z elektrozariadení určených na profesionálne používanie. Pri nakladaní s elektroodpadom je nevyhnutné dodržiavať stanovené podmienky tak, aby sa zabezpečila ochrana zdravia obyvateľstva, obsluhujúceho personálu a životného prostredia. Ďalej definuje ciele zberu a spracovania elektroodpadov, ktoré spolu s cieľom ich maximálnej recyklácie majú pomôcť k lepšiemu využívaniu surovinových zdrojov v Európskej únii. V rámci elektroodpadov z domácností by sa mal zvýšiť podiel ich oddeleného zberu a výrobcovia by mali prevziať plnú zodpovednosť hlavne za financovanie zberu, prepravy a spracovania elektroodpadov v rámci celého odpadového reťazca vrátane súkromných domácností s cieľom zabrániť tomu, aby bol oddelene vyzbieraný elektroodpad predmetom neoptimálneho spracovania a nezákonného vývozu či prepravy.

§ 32

Základné ustanovenia

(1) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania elektroodpadu. Ustanoveniami tohto oddielu nie sú dotknuté osobitné predpisy upravujúce požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia,⁶³⁾ chemické látky⁶⁴⁾ a ekodizajn.⁵⁶⁾

(2) Ustanovenia tohto oddielu sa vzťahujú

a) do 14. augusta 2018 na elektrické a elektronické zariadenia (ďalej len „elektrozariadenie“) uvedené v prílohe č. 6 časti I,

b) od 15. augusta 2018 na všetky elektrozariadenia uvedené v prílohe č. 6 časti II.

(3) Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami,

a) ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely,

b) osobitne navrhnutými a nainštalovanými ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré je vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto oddielu alebo doň nepatrí, ktoré môžu plniť svoju funkciu, len ak sú súčasťou takéhoto zariadenia,

c) ktorými sú žiarovky.

(4) Od 15. augusta 2018 sa ustanovenia tohto oddielu nevzťahujú, popri elektrozariadeniach uvedených v odseku 3, ani na nakladanie s nasledujúcimi elektrozariadeniami

a) elektrozariadenia navrhnuté na vypustenie do vesmíru,

b) veľké stacionárne priemyselné zariadenia,

c) veľké pevné inštalácie s výnimkou zariadení, ktoré nie sú osobitne navrhnuté a namontované ako súčasť uvedených inštalácií,

d) osobné alebo nákladné dopravné prostriedky s výnimkou elektrických dvojkolesových vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené,

e) necestné pojazdné stroje sprístupnené výlučne na profesionálne používanie,

f) elektrozariadenia osobitne navrhnuté výlučne na účely výskumu a vývoja, sprístupnené len medzi podnikmi,

g) zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro, ak sa očakáva, že tieto pomôcky budú infekčné pred koncom životného cyklu, a aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky.

(5) Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a poľa, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd.

(6) Elektroodpad sú elektrozariadenia, ktoré sú odpadom vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje.

(7) Elektroodpad z domácností je elektroodpad, ktorý pochádza z domácností a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov, ktorý je svojím charakterom a množstvom podobný tomu, ktorý pochádza z domácností; odpad z elektrozariadení, ktoré pravdepodobne budú používať domácnosti a iní používatelia ako domácnosti, sa vždy považuje za elektroodpad z domácností.

(8) Elektroodpad iný ako z domácností je každý elektroodpad, ktorý nie je uvedený v odseku 7.

(9) Historický elektroodpad je elektroodpad, ktorý pochádza z elektrozariadenia uvedeného na trh do 13. augusta 2005.

(10) Veľké stacionárne priemyselné náradia sú veľké zostavy strojov, zariadení a súčiastok, ktoré spoločne fungujú na špecifické použitie, natrvalo ich na určenom mieste nainštalovali a z neho odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť a používajú a udržiavajú ich osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť v rámci priemyselnej výrobnej prevádzky alebo výskumnej a vývojovej inštitúcie.

(11) Veľká pevná inštalácia je rozsiahla kombinácia niekoľkých typov prístrojov a prípadne iných zariadení, ktoré

a) zostavili, nainštalovali a odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť,

b) sú určené na stále používanie ako súčasť budovy alebo konštrukcie na vopred určenom a vyhradenom mieste a

c) je možné nahradiť len rovnakým osobitne navrhnutým zariadením.

(12) Necestné pojazdné stroje sú strojové zariadenia s palubným zdrojom energie, ktorých prevádzka si pri práci vyžaduje pohybovanie alebo nepretržitý či takmer nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení.

(13) Odstránenie je manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie, výsledkom ktorého je, že nebezpečné látky, zmesi a súčiastky je možné v rámci procesu spracovania kontrolovať ako identifikovateľný prúd alebo identifikovateľnú súčasť prúdu. Látka, zmes alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom overiť, či je spracovanie bezpečné z hľadiska vplyvu na životné prostredie.

(14) Sprístupnenie elektrozariadenia na trhu je dodanie elektrozariadenia na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikania, či už za poplatok alebo bezplatne.

(15) Uvedenie elektrozariadenia na trh je prvé sprístupnenie elektrozariadenia na trhu v Slovenskej republike v rámci podnikateľskej činnosti.

(16) Výrobca elektrozariadení je každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane zásielkového obchodu a internetového predaja

a) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a vyrába elektrozariadenia pod svojím menom alebo ochrannou známkou, prípadne si dá elektrozariadenia navrhnúť alebo vyrobiť, a uvádza ich na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou,

b) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky opätovne predáva pod svojím menom alebo ochrannou známkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu podľa písmena a),

c) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a uvádza v rámci podnikateľskej činnosti na trh Slovenskej republiky elektrozariadenia z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu,

d) predáva na území Slovenskej republiky elektrozariadenia prostriedkami diaľkovej komunikácie priamo domácnostiam alebo aj iným používateľom a má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom ako v členskom štáte (ďalej len „zahraničný výrobca elektrozariadení“),

e) má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a v rámci svojej podnikateľskej činnosti na základe zmluvy uzatváranej na diaľku predáva elektrozariadenie priamo používateľovi v inom členskom štáte (ďalej len „diaľkový výrobca elektrozariadení“).

(17) Vyhradeným výrobkom, ak ide o elektrozariadenia, sa na účely tohto zákona rozumie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6.

(18) Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní podľa odseku 19, sa nepovažuje za výrobcu elektrozariadení, ak súčasne nekoná ako výrobca elektrozariadení podľa odseku 16.

(19) Zmluva o financovaní je každá zmluva o pôžičke, nájme, prenájme, predaji na splátky alebo iná dohoda týkajúca sa akéhokoľvek zariadenia bez ohľadu na to, či podmienky takej zmluvy, dohody, dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody ustanovujú, že sa uskutoční alebo sa môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia.

(20) Distribútor elektrozariadenia je každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci, ktorá sprístupňuje elektrozariadenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti na trhu; distribútor môže byť súčasne výrobcom elektrozariadení.

(21) Spracovanie elektroodpadu je činnosť nasledujúca po tom, čo bol elektroodpad odovzdaný spracovateľovi elektroodpadu na odstránenie nebezpečných látok, demontáž, šrotovanie, zhodnotenie, environmentálne vhodné zneškodnenie a ďalšie činnosti vedúce k zhodnoteniu a environmentálne vhodnému zneškodneniu častí elektroodpadu, ktoré nie je možné inak opätovne materiálovo zhodnotiť.

(22) Veľmi malý elektroodpad je elektroodpad s vonkajším rozmerom najviac 25 cm.

(23) Spätný zber elektroodpadu je odobratie elektroodpadu z domácností od jeho držiteľa priamo distribútorom elektrozariadenia

a) pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus, bez požadovania poplatku alebo inej služby, ak odovzdávaný elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie a je rovnakého funkčného určenia ako predávané elektrozariadenie,

b) v prípade veľmi malého elektroodpadu a elektroodpadu zo svetelných zdrojov bezplatne a bez povinnosti zakúpiť si elektrozariadenie, vykonávané v maloobchodnej predajni, ktorej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je aspoň 400 m², alebo v jej bezprostrednej blízkosti.

(24) Oddelený zber je zber elektroodpadu v členení podľa prílohy č. 6.

(25) Zberné miesto elektroodpadu je miesto určené na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, zriadené na dostupnom mieste, v blízkosti konečného používateľa, kde môže konečný používateľ bezplatne odovzdať veľmi malý elektroodpad alebo elektroodpad zo svetelných zdrojov do nádoby určenej na tento účel; zberné miesto nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber elektroodpadu.

(26) Osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely sa nepovažujú za súčasť veľkých pevných inštalácií.

(27) Spracovateľ elektroodpadu je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie elektroodpadu.

(28) Trhový podiel výrobcu elektrozariadenia je percentuálny podiel množstva elektrozariadení uvedených výrobcom elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku k celkovému množstvu elektrozariadení uvedených na trh v danom kalendárnom roku.

(29) Zberový podiel výrobcu elektrozariadení pre príslušný kalendárny rok je súčin celkového množstva ­vyzbieraného elektroodpadu v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení za predchádzajúci kalendárny rok.

(30) Zdravotnícka pomôcka je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁵⁾

(31) Diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁶⁾

(32) Aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka je uvedená v osobitnom predpise.⁶⁷⁾

Komentár k § 32

Základnými ustanoveniami sa zaoberá prvý paragraf druhého oddielu.

K odseku 1

V tejto časti sa definujú sa všetky základné pojmy v oblasti nakladania s elektroodpadmi, ako aj subjekty na ktoré sa vzťahujú povinnosti v jednotlivých ustanoveniach zákona. Podľa odseku 1 sa všeobecné ustanovenia zákona o odpadoch vzťahujú na spracovanie elektroodpadu, na nakladanie s elektroodpadom a na nakladanie s odpadmi zo spracovania odpadov. Platí, že týmto znením odseku nie sú dotknuté osobitné predpisy, ktoré upravujú požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia, chemické látky a ekodizajn. Týmito právnymi predpismi sú zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, chemický zákon a zákon o ekodizajne.

K odseku 2

V znení tohto odseku je definovaný aj rozsah elektrozariadení, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o odpadoch. Do 14. augusta 2018 sa vzťahujú tieto ustanovenia na elektrické a elektronické zariadenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 6 časti I k zákonu o odpadoch a od 15. augusta 2018 na všetky elektrozariadenia uvedené v prílohe č. 6 časti II. Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje zákon o odpadoch do 14. augusta 2018, čo je prechodné obdobie. Patria sem veľké domáce spotrebiče, malé domáce spotrebiče, informačné technológie a telekomunikačné zariadenia, potrebná elektronika a fotovoltaické panely, osvetľovacie zariadenia, svetelné zdroje, elektrické a elektronické nástroje, s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov, hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely, zdravotnícke prístroje, s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov, prístroje na monitorovanie a kontrolu a predajné automaty. Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon od 15. augusta 2018 sú zariadenia na tepelnú výmenu, obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú obrazovky s povrchom väčším ako 100 cm², svetelné zdroje, veľké zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom viac ako 50 cm vrátane, ale nielen domácich spotrebičov; IT a telekomunikačných zariadení; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Ďalej sem patria malé zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm vrátane, ale nielen: domácich spotrebičov; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov, malé IT a telekomunikačné zariadenia s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm.

K odseku 3

Tento odsek definuje výnimky, na ktoré sa ustanovenia zákona o odpadoch nevzťahujú. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov. Tieto záujmy sa týkajú bezpečnosti Slovenskej republiky, vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nakladanie s elektrozariadeniami, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, osobitne navrhnuté a nainštalované ako súčasť iného typu zariadenia, ktoré je vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto oddielu alebo doň nepatrí, ktoré môžu plniť svoju funkciu, len ak sú súčasťou takéhoto zariadenia a ktorými sú žiarovky.

K odseku 4

V znení tohto odseku sa rozširuje rozsah výnimiek, na ktoré sa ustanovenia zákona nebudú vzťahovať od 15. 8. 2018. To znamená, že je to termínovo ohraničené. Tieto ustanovenia sa nebudú vzťahovať na nakladanie elektrozariadeniami, ktoré boli navrhnuté na vypustenie do vesmíru, na veľké stacionárne priemyselné zariadenia, veľké pevné inštalácie s výnimkou zariadení, ktoré nie sú osobitne navrhnuté a namontované ako súčasť uvedených inštalácií, osobné alebo nákladné dopravné prostriedky. Nepatria sem však elektrické dvojkolesové vozidlá, ktoré nie sú typovo schválené. Ďalej sa ustanovenia nebudú do určeného termínu vzťahovať na necestné pojazdné stroje sprístupnené výlučne na profesionálne používanie, elektrozariadenia, ktoré boli navrhnuté osobitným spôsobom len na účely výskumu a vývoja, sprístupnené len medzi podnikmi a na zdravotnícke pomôcky a diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro (v skúmavke, mimo živého tela). Platí to v tom prípade, ak sa očakáva, že tieto pomôcky budú infekčné pred koncom životného cyklu a aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky.

K odsekom  5 až 29

V týchto odsekoch sú definované pojmy, s ktorými zákon o odpadoch v tomto oddiele pracuje. Pojem elektrozariadenia, elektroodpad, elektroodpad z domácností, veľké stacionárne priemyselné náradia, veľká pevná inštalácia, necestné pojazdné stroje, odstránenie, sprístupnenie na trhu, uvedenie elektrozariadenia na trh, výrobca elektrozariadení, zmluva o financovaní, distribútor sú pojmy, ktoré sú prebraté už z menovanej smernice. Elektrozariadeniami sú také zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole.

Elektrozariadeniami sú aj zariadenia, ktoré sa používajú na výrobu, prenos a meranie takého prúdu a poľa, ktoré sú navrhnuté na použitie pri hodnote napätia do 1 000 V pre striedavý prúd a do 1 500 V pre jednosmerný prúd. Striedavý prúd je elektrický prúd, ktorého smer a veľkosť sa v závislosti od času menia. Elektrický prúd v obvyklej elektrickej sieti má sínusovitý priebeh, bez fázového posuvu. Veľkou výhodou striedavého prúdu je to, že jeho transformácia prebieha takmer bez strát pomocou transformátora, ktorý sa skladá z primárneho a sekundárneho vinutia, tzn. že je pomerne ľahké zmeniť ho z malého na veľké a naopak. Jednosmerný prúd je elektrický prúd, ktorý má stále rovnaký smer prúdenia elektricky nabitých častíc (elektrónov alebo iónov) v elektricky vodivom materiáli (na rozdiel od striedavého prúdu). Jednosmerný prúd vzniká napríklad pri spojení pólov galvanického článku („batérie“) pomocou vodiča. Označenie smeru jednosmerného prúdu je dohodnuté ako smer pohybu kladne nabitých častíc (od kladného  +  k zápornému - pólu zdroja), hoci v kovoch(najbežnejších vodičoch) sa pohybujú záporne nabité elektróny.

Pohyb častíc je relatívne pomalý (rádu centimetrov za sekundu), ale elektrické pole sa šíri rýchlosťou svetla, preto vzniká dojem, že prúd sa objaví v celom vodiči naraz. Veľkosť prúdu sa udáva v jednotkách ampér. V odseku 6 je definovaný pojem elektroodpad. Sú to elektrozariadenia, ktoré sú považované za odpad vrátane všetkých súčiastok, konštrukčných častí a spotrebných materiálov, ktoré sú súčasťou elektrozariadenia v čase, keď sa ho držiteľ zbavuje. Podľa odseku 7 je elektroodpad z domácností taký, ktorý pochádza výlučne z domácností a z obchodných, priemyselných, inštitucionálnych a iných zdrojov.

Sú to také, ktoré svojím charakterom a množstvom je podobným na taký, ktorý pochádza z domácností. Za elektroodpad z domácností sa považuje taký odpad z elektrozariadení, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú používať domácnosti a iní používatelia ako domácnosti. Elektroodpad iný ako z domácností je definovaný v odseku 8. Tento pojem je zadefinovaný iba pre je pre potreby zákona o odpadoch. Za elektroodpad iný ako z domácností je považovaný každý elektroodpad, ktorý nie je uvedený v predchádzajúcom odseku. Historickým elektroodpadom podľa odseku 9 je elektroodpad z elektrozariadenia uvedeného na trh do 13. augusta 2005. V odseku 10 je definovaný pojem veľké stacionárne priemyselné náradia. Na účely tohto zákona sú to veľké zostavy strojov, zariadení a súčiastok. Tieto navzájom spoločne fungujú a používajú sa na špecifické použitie. Zároveň sú to náradia, ktoré sú natrvalo na určenom mieste nainštalované a odinštalovali ich osoby, ktoré zabezpečujú profesionálnu činnosť. Ďalej ich používajú a udržiavajú také osoby, ktoré zabezpečujú profesionálnu činnosť v rámci priemyselnej výrobnej prevádzky alebo výskumnej a vývojovej inštitúcie. V odseku 11 je definovaná veľká pevná inštalácia. Tá je považovaná za rozsiahlu kombináciu niekoľkých typov prístrojov alebo iných zariadení, ktoré zostavili, nainštalovali a odinštalovali osoby zabezpečujúce profesionálnu činnosť, sú určené na stále používanie ako súčasť budovy alebo konštrukcie na vopred určenom a vyhradenom mieste a je možné ich nahradiť len rovnakým osobitne navrhnutým zariadením. Podľa odseku 12 sú necestné pojazdné stroje strojové zariadenia využívajúce palubný zdroj energie. Pri prevádzke týchto strojov sa vyžaduje pohybovanie alebo nepretržitý pohyb medzi sledom pevných pracovných umiestnení. Odstránenie je definované v odseku 13. Je to manuálne, mechanické, chemické alebo metalurgické zaobchádzanie. Výsledkom tohto zaobchádzania je, že nebezpečné látky, zmesi a súčiastky je možné v rámci procesu spracovania kontrolovať ako identifikovateľný prúd alebo identifikovateľnú súčasť prúdu. Látka, zmes alebo súčiastka je identifikovateľná, ak je možné jej monitorovanie s cieľom overiť, či je spracovanie bezpečné z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Sprístupnenie elektrozariadenia je zasa definované odsekom 14. Je ním dodanie elektrozariadenia na distribúciu, spotrebu alebo používanie. Týka sa to trhu na našom území v rámci podnikania. Môže byť buď za poplatok alebo bezplatným spôsobom. Uvedenie elektrozariadenia na trh je prvé sprístupnenie elektrozariadenia na trhu v rámci podnikateľskej činnosti. V odseku 16 písm. a) až e) je výrobca elektrozariadení definovaný tak, aby boli obsiahnuté všetky subjekty, ktoré vyrábajú elektrozariadenia a majú povinnosti výrobcov elektrozariadení. Podľa tohto znenia je výrobca elektrozariadení každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Táto však musí mať bez ohľadu na používané techniky predaja sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Táto osoba vyrába elektrozariadenia výhradne pod svojím menom. Môže však použiť aj ochrannú známku. Má možnosť sa dať elektrozariadenia navrhnúť alebo vyrobiť, ale aj v tomto prípade ho uvádza na trh pod svojím menom prípadne pod ochrannou známkou. Táto právnická osoba môže mať sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Taktiež platí, že na našom území opätovne predáva pod svojím menom alebo ochrannou známkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Podľa tohto odseku platí, že predajca, ktorý ďalej predáva, sa v žiadnom prípade nemôže považovať za výrobcu. Je to v tom prípade, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu. Výrobca elektrozariadení je aj osoba, ktorá má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti uvádza na náš trh elektrozariadenia dovezené z iného členského štátu alebo zo štátu, ktorý nie je členský. Výrobcom je aj osoba, ktorá predáva elektrozariadenia prostredníctvom diaľkovej komunikácie. Predaj sa uskutočňuje priamo do domácnosti ale môže byť distribuovaná aj iným používateľom. Táto osoba má sídlo alebo miesto podnikania v inom členskom štáte alebo v inom štáte, ktorý nie členským. Nazýva sa aj zahraničný výrobca elektrozariadení na účely tohto právneho predpisu. Výrobca je podľa tohto odseku aj osoba, ktorá má tiež sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky ale v rámci svojej podnikateľskej činnosti predáva elektrozariadenie priamo používateľovi v inom členskom štáte. Nazývaný je diaľkový výrobca elektrozariadení. Uvedené funguje na základe zmluvy uzatváranej na diaľku. Týka sa to aj predaja zásielkového obchodu a internetového predaja. Na účely zákona o odpadoch je v odseku 17 definovaný vyhradený výrobok v prípade elektrozariadení, ktorý je definovaný kategóriami podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch. Osoba, ktorá poskytuje financovanie výlučne na základe alebo v rámci zmluvy o financovaní sa podľa odseku 18 tohto zákona nepovažuje za výrobcu elektrozariadení. Platí to v tom prípade, ak súčasne nekoná ako výrobca elektrozariadení podľa odseku 16. V odseku 19 je definovaný ďalší pojem, ktorým je zmluva o financovaní. Touto zmluvou je každá zmluva o pôžičke, nájme, prenájme, predaji na splátky. Môže to byť aj iná dohoda, ktorá sa týka akéhokoľvek zariadenia. Neberie sa ohľad na to, či podmienky uvedenej zmluvy, dohody, dodatočnej zmluvy alebo dodatočnej dohody určujú, že sa môže uskutočniť prevod vlastníctva takéhoto zariadenia. V ďalšom odseku je definovaný pojem distribútor elektrozariadenia na účely druhého oddielu štvrtej časti. Je ním každá fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba v rámci dodávateľského reťazca. Táto osoba sprístupňuje elektrozariadenie na trh vo svojom podnikaní. Distribútorom však môže byť aj výrobcom elektrozariadení. V odseku 21 je definovaná jedna z najhlavnejších činností nakladania s elektroodpadom, a to jeho spracovanie. Je to činnosť, ktorá nasleduje po odovzdaní elektroodpadu jeho spracovateľovi. Ten musí odstrániť nebezpečné látky, demontovať zariadenie, pripraviť šrotovanie, zhodnotenie, environmentálne vhodné zneškodnenie a ďalšie činnosti, ktoré vedú k zhodnoteniu a environmentálne vhodnému zneškodneniu častí elektroodpadu. Tieto časti sú také, že nie je možné ich opätovne materiálovo zhodnotiť. Na účely zákona o odpadoch je veľmi malým elektroodpadom taký, ktorý má vonkajší rozmer najviac 25 cm. V tomto ustanovení zákona je definovaný aj pojem spätný zber elektroodpadu. Za spätný zber je považované odobratie elektroodpadu z domácností, a to od držiteľa priamo distribútorom elektrozariadenia. Týka sa to týchto situácii – pri predaji nového elektrozariadenia na výmennom základe kus za kus. Nie je však požadovaný poplatok alebo nejaká služba. Je to v situácii, ak odovzdávaný elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie a je rovnakého funkčného určenia ako predávané elektrozariadenie. Je to aj v situácii, ak ide o veľmi malý elektroodpad a elektroodpad zo svetelných zdrojov. Nie je tu povinnosť platenia alebo zakúpenia elektrozariadenia, vykonávané v maloobchodnej predajni. Týka sa to predajne, ktorej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je minimálne 400 m², alebo v tesnej blízkosti. Je to stanovená podmienka. Podľa odseku 24 je oddeleným zberom taký zber elektroodpadu v členení podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch. Pojem zberné miesto elektroodpadu je definované v odseku 25. Je to miesto, ktoré je podľa zákona určené na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, zriadené na dostupnom mieste. Dostupné miesto je v blízkosti konečného používateľa. Vtedy môže konečný používateľ odovzdať veľmi malý elektroodpad alebo elektroodpad zo svetelných zdrojov do nádoby určenej na tento účel. Je to výhradne bezplatný postup. Podľa tohto odseku nie je zberné miesto také, kde dochádza k spätnému zberu elektroodpadu. Podľa odseku 26 sa osvetľovacie telesá a fotovoltaické panely nepovažujú za veľké pevné inštalácie. Pojmy, ktoré nesúvisia s transpozíciou smernice, sú definované z dôvodu ich vnútroštátnej potreby. Spracovateľom elektroodpadu podľa odseku 27 je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie elektroodpadu. Taktiež je v tomto ustanovení definovaný aj pojem trhový podiel a zberový podiel. Trhovým podielom výrobcu elektrozariadenia je percentuálny podiel množstva elektrozariadení, ktoré uviedol výrobca elektrozariadení na trh v danom kalendárnom roku. Je to podiel k celkovému množstvu elektrozariadení uvedených na trh v danom kalendárnom roku. Naopak zberovým podielom výrobcu elektrozariadení pre príslušný kalendárny rok je súčin celkového množstva vyzbieraného elektroodpadu v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu elektrozariadení za predchádzajúci kalendárny rok.

K odseku 30 až 32

V týchto odsekoch ide o definície ustanovené v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odseku 30 je uvedený pojem zdravotnícka pomôcka podľa tohto osobitného právneho predpisu. Zdravotnícka pomôcka je nástroj, prístroj, zariadenie, počítačový program, materiál alebo iný výrobok používaný samostatne alebo v kombinácii určený výrobcom na diagnostické, preventívne, monitorovacie účely alebo liečebné účely, na zmiernenie ochorenia alebo na kompenzáciu zranenia, zdravotného postihnutia, na skúmanie, nahradenie alebo zmenu anatomickej časti tela alebo fyziologického procesu, na reguláciu počatia, ktorého hlavný účinok sa nezískal farmakologickými prostriedkami, imunologickými prostriedkami ani metabolizmom, ale ktorého činnosť možno podporovať týmito prostriedkami; za zdravotnícku pomôcku sa považuje aj príslušenstvo zdravotníckej pomôcky, ktoré je špecificky určené výrobcom na použitie spolu so zdravotníckou pomôckou. V ďalšom odseku 31 je uvedený pojem diagnostická zdravotnícka pomôcka, ktorá je tiež definovaná zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Diagnostická zdravotnícka pomôcka in vitro je zdravotnícka pomôcka, ktorá je činidlom, reagenčným výrobkom, kalibračným materiálom, kontrolným materiálom alebo ich súpravou, nástrojom, prístrojom alebo systémom použitým samostatne alebo v kombinácii, určená výrobcom na hodnotenie in vitro vzoriek pochádzajúcich z ľudského tela vrátane darovanej krvi alebo tkaniva, najmä na účely poskytnutia informácie týkajúcej sa fyziologického alebo patologického stavu, týkajúcej sa vrodenej chyby, umožňujúcej určiť bezpečnosť a znášanlivosť s možným príjemcom, umožňujúcej kontrolovať terapeutické opatrenia, umožňujúcej samodiagnostiku neodborníkom v domácom prostredí, alebo umožňujúcej hodnotenie funkčnosti diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, nádobou na vzorky bez ohľadu na to, či je vákuového typu alebo nie, špecificky určenou výrobcom na priamy odber vzorky pochádzajúcej z ľudského tela a na jej uchovávanie pre diagnostickú skúšku in vitro, výrobkom určeným na všeobecné použitie v laboratóriu, ak bol vzhľadom na svoje charakteristické vlastnosti špecificky určený výrobcom na diagnostické skúšky in vitro, príslušenstvom diagnostickej zdravotníckej pomôcky in vitro, ktoré je špecificky určené výrobcom na použitie spolu s diagnostickou zdravotníckou pomôckou in vitro v súlade s jej účelom určenia, okrem invazívnych zdravotníckych pomôcok určených na odber vzoriek a zdravotníckych pomôcok prichádzajúcich do priameho styku s ľudským telom, určených na získanie vzorky z ľudského tela. A nakoniec v odseku 32 je uvedený pojem aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Aktívna implantovateľná zdravotnícka pomôcka je aktívna zdravotnícka pomôcka určená na implantovanie vcelku alebo jej časti do ľudského tela chirurgickým alebo iným lekárskym zákrokom, alebo na implantovanie do prirodzeného otvoru lekárskym zákrokom, a ktorá má po vykonaní zákroku zostať na mieste implantovania.

§ 33

Zákazy

Zakazuje sa

a) zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému spätného zberu elektroodpadu alebo oddeleného zberu elektroodpadu pred jeho spracovaním,

b) zmiešavať elektroodpad z domácností s inými zložkami komunálneho odpadu,

c) rozoberať či inak zasahovať do elektroodpadu pred jeho odovzdaním osobe oprávnenej na prípravu na opätovné použitie elektroodpadu alebo spracovateľovi elektroodpadu; uvedený zákaz sa nevzťahuje na osobu oprávnenú na opätovné použitie elektroodpadu a spracovateľa elektroodpadu.

Komentár k § 33

V tomto ustanovení sú vymedzené zákazy, ktoré sa týkajú elektroodpadov na účely zákona o odpadoch. Zakazuje sa zneškodňovať elektroodpad odovzdaný do systému oddeleného zberu pred jeho spracovaním a zmiešavať elektroodpad s inými zložkami komunálneho odpadu, rozoberať tento elektroodpad, alebo hocijaký spôsobom do neho zasahovať, výlučne predtým, ako bude odovzdaný osobe, ktorá je oprávnená na prípravu tohto elektroodpadu na opätovné použitie alebo spracovateľovi elektroodpadu. Tento konkrétny zákaz sa netýka takej osoby, ktorá má taktiež oprávnenie na opätovné použitie elektroodpadu.

§ 34

Povinnosti výrobcov elektrozariadení

(1) Výrobca elektrozariadení je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný

a) zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené a navrhnuté v súlade s osobitným predpisom⁶⁸⁾ tak, aby sa uľahčila demontáž a zhodnotenie, najmä opätovné použitie a recyklácia elektroodpadu, nesmie použiť špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by bránili opätovnému použitiu elektroodpadu, ak takéto špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy neposkytujú dôležité výhody vo vzťahu k ochrane životného prostredia alebo k požiadavkám na zaistenie bezpečnosti a zdravia,

b) označiť elektrozariadenie pri jeho uvedení na trh ochrannou známkou alebo označením, ktoré výrobca používa na svoju identifikáciu, a časovým údajom, že elektrozariadenie bolo uvedené na trh po 13. auguste 2005; povinnosť označiť elektrozariadenie časovým údajom možno splniť aj označením elektrozariadenia grafickým symbolom podľa písmena c),

c) uvádzať na trh elektrozariadenie označené grafickým symbolom,

d) pri predaji elektrozariadenia uvádzať na jeho obale alebo etikete alebo na daňovom či inom obdobnom doklade vyhotovenom pri jeho predaji výšku recyklačného poplatku určeného na úhradu nákladov na zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z týchto elektrozariadení; výška recyklačného poplatku nesmie presiahnuť najlepší odhad skutočných nákladov a príjem z recyklačného poplatku nesmie výrobca elektrozariadenia použiť v rozpore s jeho účelom,

e) zabezpečiť zber elektroodpadu na celom území Slovenskej republiky nasledujúcimi formami:

    1.   ak ide o elektroodpad z domácností,

       1.1   spätným zberom elektroodpadu,

       1.2   oddeleným zberom z komunálnych odpadov v obciach,

       1.3   oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese,

       1.4   zberom na zbernom mieste elektroodpadu,

    2.   ak ide o elektroodpad iný ako z domácností,

       2.1   výrobcom elektrozariadenia dodávajúceho elektrozariadenie nahrádzajúce odovzdávaný historický elektroodpad, ak nie je v tomto oddiele ustanovené inak (§ 36 ods. 2),

       2.2   oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese,

    3.   ak ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov,

       3.1   spätným zberom elektroodpadu, a to najmenej na jednom mieste spätného zberu na 5000 obyvateľov,

       3.2   oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese,

       3.3   oddeleným zberom z komunálnych odpadov v obciach,

       3.4   zberom na zbernom mieste elektroodpadu, a to najmenej na jednom zbernom mieste na 5000 obyvateľov,

f) zabezpečiť prednostné opätovné použitie elektroodpadu prostredníctvom jeho prípravy na opätovné použitie elektroodpadu,

g) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu, ktorý nie je vhodný na prípravu na opätovné požitie na spracovanie podľa tohto zákona,

h) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu,

  i) zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia elektroodpadov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia,

  j) zabezpečiť v rozsahu podľa prílohy č. 3 kompletné spracovanie elektroodpadu vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

k) zabezpečiť plynulú nadväznosť výkonu jednotlivých foriem zberu, prepravy, odovzdania spracovateľovi elektroodpadu a spracovania elektroodpadu,

  l) plniť povinnosti podľa písmen b) až g) tak, aby nedochádzalo k sťaženiu opätovného použitia alebo recyklácie elektroodpadu a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok, a ak je to možné, zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou,

m) zabezpečiť bezplatné poskytnutie informácií o príprave na opätovné použitie a správne a environmentálne šetrné spracovanie elektroodpadu pre každý typ nového elektrozariadenia, ktoré prvýkrát uviedol na trh, najneskôr do jedného roku od uvedenia elektorozariadenia na trh všetkým spracovateľom elektroodpadov s vydanou autorizáciou podľa § 89 ods. 1 písm. a) bodov 4 až 6; tieto informácie poskytnú výrobcovia príslušným subjektom vo forme manuálu alebo prostredníctvom elektronických médií.

(2) Na diaľkového výrobcu elektrozariadení sa nevzťahujú povinnosti výrobcu elektrozariadení uvedené v odseku 1 a v prvom oddiele štvrtej časti okrem povinnosti uvedenej v § 27 ods. 4 písm. b) a c).

(3) Diaľkový výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu, je povinný na účely zabezpečenia plnenia povinností uložených mu ako výrobcovi elektrozariadení v uvedenom členskom štáte a vždy výhradne len pre jeden členský štát, na ktorého trh elektrozariadenia uvádza, splnomocniť ním vybranú právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte na plnenie týchto povinností.

(4) Výrobca elektrozariadení môže mať zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení pre každú kategóriu elektrozariadenia podľa prílohy č. 6.

(5) Ak výrobca elektrozariadení dodáva elektrozariadenia konečnému používateľovi v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja, je povinný zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného zberu elektroodpadu v mieste skladu alebo výdaja tovaru.

(6) Výrobca elektrozariadení, ktorý uvádza na trh osvetľovacie zariadenia, je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia elektrozariadenia na trh.

Komentár k § 34

Predmetom tohto ustanovenia zákona sú povinnosti výrobcov elektrozariadení. Sú tu vymedzené jednotlivé činnosti, ktoré musí vykonávať a dodržiavať výrobca elektrozariadení.

K odseku 1

V znení tohto odseku sú uložené povinnosti výrobcov elektrozariadení pri výrobe elektrozariadení so zameraním na uľahčenie demontáže, maximálnej zhodnotiteľnosti jednotlivých komponentov a prípravy na opätovné použitie pri zohľadnení súčasných platných právnych noriem pre bezpečnosť elektrozariadení. Zároveň sú v tomto odseku definované ďalšie povinnosti výrobcov elektrozariadení, a to pri uvádzaní elektrozariadení na trh ohľadne označovania, ktoré poskytuje informácie zákazníkovi o tom, že elektroodpad nepatrí do zmesového komunálneho odpadu, o časovom údaje uvedenia elektrozariadenia na trh a o recyklačných poplatkoch. Tiež sú v tomto odseku sú definované aj formy zberu elektroodpadov z domácností, iných elektroodpadov ako z domácnosti a elektroodpadov zo svetelných zdrojov, ktoré musia zabezpečiť výrobcovia elektrozariadení pri plnení povinností starostlivosti o svoj elektroodpad. Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť všetky formy zberu uvedené v zákone súčasne. Ďalšími sú povinnosti a formy spracovávania elektroodpadov, ktoré musí výrobca zabezpečiť pri spracovávaní elektroodpadov. Taktiež je tu ustanovená povinnosť výrobcovi elektrozariadení, aby zabezpečil spracovanie svojich elektroodpadov s využitím technológií, ktoré sú najlepšie z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia personálu a obyvateľstva – BAT. Je to aj povinnosť dodržať stanovené limity zberu, zhodnotenia a recyklácie elektroodpadov, s využitím prípravy na opätovné použitie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 zákona o odpadoch Aby spracovateľ elektroodpadu vedel ako má elektroodpad z daného elektrozariadenia najvhodnejšie spracovávať, výrobca je povinný poskytnúť spracovateľovi za týmto účelom informácie o spôsobe najvhodnejšieho spracovania. Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť, aby elektrozariadenie bolo vyrobené a navrhnuté v súlade s osobitnými právnymi predpismi. Spôsob musí byť taký, aby bola uľahčená demontáž a zhodnotenie. Týka sa to hlavne opätovného použitia a recyklácie elektroodpadu. Neprichádza do úvahy, aby boli použité špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by bránili opätovnému použitiu elektroodpadu. Sú to také špecifické konštrukčné prvky alebo výrobné postupy, ktoré by neposkytovali dôležité výhody pri ochrane životného prostredia alebo na zaistenie bezpečnosti a zdravia každého človeka. Výrobca elektrozariadení má aj ďalšie povinnosti medzi ktoré patrí označenie elektrozariadenia pri jeho uvedení na trh. Tieto elektrozariadenia sa označujú ochrannou známkou alebo iným označením. Toto označenie identifikuje toho ktorého výrobcu elektrozariadení. Musia byť označené aj časovým údajom. Tento časový údaj vyjadruje, že elektrozariadenie bolo uvedené na trh po termíne 13. august 2005. Výrobca si môže splniť povinnosť označovania časovým údajom prostredníctvom grafického symbolu. Ďalšou povinnosťou výrobcu elektrozariadení je uvádzať na jeho obale alebo etikete, daňovom alebo obdobnom doklade výšku recyklačného poplatku. Uvádza to pri predaji elektrozariadenia a hlavne pri vyhotovení dokladu pre jeho predaji. Recyklačný poplatok určuje, aké náklady sa vynaložia na úhradu pri zber tohto elektrozariadenia, pri preprave alebo spracovaní elektroodpadu z. domácností pochádzajúceho z týchto elektrozariadení. Zákon o odpadoch stanovuje maximálnu výšku recyklačného poplatku. Tento poplatok nemôže v žiadnom prípade presiahnuť najlepší odhad skutočných nákladov. Výrobca elektrozariadení nemôže príjem z tohto recyklačného poplatku nesmie použiť v rozpore s tým, na čo je určený. Povinnosťou výrobcu elektrozariadení je aj zabezpečiť zber elektroodpadu na celom území Slovenskej republiky zákonom ustanovenými formami. To znamená, ak ide o elektroodpad z domácností, tak sa využíva spätný zber elektroodpadu, oddelený zber z komunálnych odpadov v obciach, oddelený zber prostredníctvom podnikateľa oprávneného na zber elektroodpadu, s ktorým má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese alebo na zbernom mieste elektroodpadu. V prípade, že ide o elektroodpad iný ako z domácností, tak sa používa taká forma výrobcom elektrozariadenia dodávajúceho elektrozariadenie nahrádzajúce odovzdávaný historický elektroodpad, ak zákon neurčuje iný spôsob, alebo oddeleným zberom prostredníctvom podnikateľa, ktorý má oprávnenie na zber elektroodpadu. Platí to v tom prípade, ak má uzavretý zmluvný vzťah, a to najmenej na jednom mieste v každom okrese. Môže sa stať aj situácia, že ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov. Vtedy sa využíva spätný zber elektroodpadu, oddelený zber prostredníctvom podnikateľa, oddelený zber z komunálnych odpadov v obciach alebo zber na zbernom mieste elektroodpadu. Povinnosťou výrobcu elektrozariadení je zabezpečiť, aby sa opätovne použil elektroodpad prostredníctvom jeho prípravy na opätovné použitie. Výhradne sa uprednostňuje prednostný spôsob. Výrobca musí zabezpečiť, aby bol vyzbieraný elektroodpad aj odovzdaný. Týka sa to výlučne elektroodpadu, ktorý sa nevyužije opätovným požitím na spracovanie. Zároveň musí výrobca elektroodpadu zabezpečiť, aby sa všetok vyzbieraný elektroodpad odovzdal spracovateľovi podľa zákona o odpadoch. Výrobca musí zabezpečiť, aby sa vždy a za každých okolností využívali dostupné techniky, ktoré majú chrániť životné prostredie, zdravie a život ľudí. Týka sa to činnosti, ktorými sú zber, spracovanie a recyklácia elektroodpadov. Výrobca elektroodpadu má povinnosť zabezpečiť, aby sa kompletne spracoval elektroodpad v takom rozsahu, ako určuje príloha č. 3 k tomuto zákonu. Zároveň musia byť dodržané postupy, ktorými sa zabezpečí opätovné použitie častí elektroodpadu, ktoré spĺňajú podmienky vhodnosti na opätovné použitie. Zároveň má v uvedenej súvislosti výrobca elektrozariadení povinnosť zabezpečiť, aby bol odpad zhodnotený zo spracovania elektroodpadu, a to hlavne recykláciou a zneškodnením nevyužiteľných zvyškov elektroodpadu. Výrobca má na starosti, aby plynule nadväzovali jednotlivé formy zberu na seba. Zároveň musí na zber nadväzovať aj preprava, odovzdanie spracovateľovi a konečné spracovanie elektroodpadu. Výrobca má povinnosť dodržiavať a plniť všetky povinnosti takým spôsobom, aby nedochádzalo k problémom pri ich opätovnom použití alebo recyklácii elektroodpadu. Musí fungovať z jeho strany podporná príprava na opätovné použitie, recykláciu jednotlivých častí elektroodpadu alebo jeho ako celku. Zároveň musí byť zabezpečená dôkladná izolácia nebezpečných látok a zároveň ak je to možné, musí zabezpečiť oddelenie elektroodpadu, ktorý je vhodný na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred prepravou. Výrobca elektrozaraidení má povinnosť zabezpečiť všetkým spracovateľom elektroodpadu s vydanou autorizáciou všetky dôležité informácie, ktoré sa týkajú prípravy na opätovné použitie, správne a environmentálne šetrné spracovanie elektroodpadu pre každý typ nového elektrozariadenia. Týka sa to elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh po prvýkrát. Lehota na podanie informácii je najneskôr do jedného roku od uvedenia elektorozariadenia na trh. Ich podávanie spracovateľom je výlučne bezplatné. Tieto informácie poskytnú výrobcovia príslušným subjektom vo forme manuálu alebo prostredníctvom elektronických médií, napríklad naj na svojom webovom sídle, alebo na CD...

K odseku 2

V tomto odseku sú zákonom o odpadoch vymedzené povinnosti výrobcov elektrozariadení, ktoré sa nevzťahujú na diaľkového výrobcu elektrozariadení. To znamená, že na diaľkového výrobcu elektrozariadení sa nevzťahujú povinnosti výrobcu elektrozariadení, ktoré sú uvedené v odseku 1 a v prvom oddiele štvrtej časti.

K odseku 3

V znení tohto odseku sú vymedzené povinnosti diaľkového výrobcu elektrozariadení. Je to výrobca, ktorý uvádza elektrozariadenia na trh iného členského štátu. Z tohto znenia mu vyplýva povinnosť pre plnenie povinností výrobcu elektrozariadení v tomto členskom štáte. Musí splnomocniť osobu, ktorú diaľkový výrobca vyberie. Mala by to byť právnická osoba, alebo fyzická osoba podnikateľ so sídlom alebo miestom podnikania v tomto členskom štáte. Tento výrobca má uvedenú povinnosť na účely zabezpečenia plnenia povinností uložených mu ako výrobcovi elektrozariadení v uvedenom členskom štáte a vždy výhradne len pre jeden členský štát. Týka sa to toho členského štátu, na ktorého trh elektrozariadenia uvádza.

K odseku 4

Predmetom tohto odseku sú podmienky zmluvy s organizáciou zodpovednosti výrobcov vo vzťahu ku kategóriám elektrozariadení. Výrobca elektrozariadení môže mať podľa tohto znenia zmluvu iba s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá zastupuje výrobcov elektrozariadení pre každú kategóriu elektrozariadenia podľa prílohy č. 6 k novému zákonu o odpadoch.

K odseku 5

Znenie tohto odseku sa zaoberá zásielkovým predajov a elektronickým predajom. Výrobca dodávajúci elektrozariadenia konečnému používateľovi formou týchto dvoch spôsobov predaja, je povinný zabezpečiť minimálne jedno miesto spätného odberu, a to v mieste, kde sa tovar skladuje alebo vydáva.

K odseku 6

Podľa tohto odseku má výrobca osvetľovacích zariadení povinnosť zabezpečiť nakladanie so svojim elektroodpadom bez ohľadu na miesto vzniku a dátum uvedenia na trh individuálnym spôsobom alebo kolektívnym spôsobom. Uvedené zabezpečenie vykonáva výhradne len na svoje náklady.

§ 35

Nakladanie s elektroodpadom z domácností

(1) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností [§ 34 ods. 1 písm. e) prvý a tretí bod], ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu uvedených na trh po 13. auguste 2005.

(2) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností, podľa podielu výrobcov elektrozariadení na trhu, ktorý určí koordinačné centrum podľa § 31 ods. 13 pre každú kategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku na základe hlásení podľa § 27 ods. 4 písm. h).

(3) Výrobca elektrozariadení nesmie na úkor ostatných výrobcov elektrozariadení zabezpečovať kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností nad rozsah svojho podielu na trhu pre každú kategóriu a podkategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 písm. j), § 28 ods. 4 písm. q).

Komentár k § 35

V tomto znení ustanovenia zákona sú vymedzené postupy, ako sa nakladá s elektroodpadom z domácností. Zákon o odpadoch ustanovuje povinnosť výrobcu pri nakladaní s elektroodpadom z domácností uvedeným na trh po 13. 8. 2005 a pred 13. 8. 2005.

K odseku 1

Prvý odsek vymedzuje postup nakladania s elektroodpadom z domácností, ktorý bol uvedený na trh po 13. 8. 2005. Tento výrobca elektrozariadení má povinnosť zabezpečiť nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností. Buď zabezpečí individuálny spôsob alebo kolektívny spôsob, ktorý je prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov. Všetko realizuje výlučne na svoje vlastné náklady. Týka sa to elektroodpadu z domácností, ktorý pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu na naše územie.

K odseku 2

Druhý odsek sa zaoberá povinnosťami výrobcu pri nakladaní s elektroodpadomn z domácností, ktorý bol uvedený v termíne pred 13. 8. 2005. Aj v tomto prípade to zabezpečuje výrobca na svoje náklady. Má povinnosť zabezpečiť len kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností. Všetko realizuje podľa podielu výrobcov elektrozariadení na trhu, ktorý určí koordinačné centrum pre každú kategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku na základe hlásení.

K odseku 3

Podľa znenia tohto odseku platí zásada, že výrobca elektrozariadení nemôže na úkor ostatných výrobcov elektrozariadení zabezpečovať kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností, ale iba nad rozsah svojho podielu na trhu pre každú kategóriu a podkategóriu elektrozariadení v kalendárnom roku. Všetko by malo byť v súlade s povinnosťami výrobcu elektrozariadení.

§ 36

Nakladanie s elektroodpadom,
ktorý nie je elektroodpadom z domácností

(1) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne nakladanie alebo kolektívne nakladanie s odovzdaným novým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností [§ 34 ods. 1 písm. e) druhý bod], ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu uvedených na trh po 13. auguste 2005.

(2) Výrobca elektrozariadení je povinný zabezpečiť na vlastné náklady individuálne nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností, ak takýto elektroodpad pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie alebo rovnakého funkčného určenia, ako je nahradzujúce elektrozariadenie, a to pri jeho predaji [§ 34 ods. 1 písm. e) druhý bod].

(3) Nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností a nie je uvedený v odseku 2, zabezpečí jeho držiteľ.

(4) Výrobca elektrozariadení a používateľ elektrozariadenia môžu na základe písomnej zmluvy pri predaji elektrozariadenia vzájomne dohodnúť podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácnosti inak, ako je ustanovené v odsekoch 1 až 3.

Komentár k § 36

Uvedené ustanovenia sa zaoberá postupmi pri nakladaná s elektroodpadom, ktorý nepochádza z domácností.

K odseku 1

Uvedený odsek stanovuje povinnosti výrobcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa príslušnosti k výrobcovi elektrozariadení. Výrobca elektrozariadení musí podľa zákona o odpadoch zabezpečiť, aby došlo k individuálnemu nakladaniu alebo kolektívnemu nakladaniu s odovzdaným novým elektroodpadom, ktorý však zároveň nie je považovaný za elektroodpad z domácností. Táto povinnosť je len v réžii tohto výrobcu a zabezpečuje to z vlastných financií. Uvedený elektroodpad musí pochádzať z elektrozariadení z jeho výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu po 13. auguste 2005.

K odseku 2

Aj tento odsek stanovuje povinnosti výrobcov elektrozariadení pri nakladaní s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa funkčnosti elektrozariadenia. Aj v tomto odseku je stanovené, že túto povinnosť plní z vlastných peňazí. Musí zabezpečiť výhradne individuálny spôsob nakladania s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Týka sa to takého elektroodpadu, ktorý pochádza z elektrozariadenia rovnakej kategórie alebo rovnakého funkčného určenia, ako je nahradzujúce elektrozariadenie pri jeho predaji.

K odseku 3

Toto znenie odseku ustanovuje povinnosť výrobcu elektrozariadenia. Režimy nakladania s týmto elektroodpadom sú definované podľa času uvedenia na trh – historický elektroodpad. Platí zásada, držiteľ musí zabezpečiť nakladanie s historickým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností.

K odseku 4

Znenie tohto odseku ustanovuje, že výrobca elektrozariadení a používateľ elektrozariadenia môžu vzájomne dohodnúť podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácnosti. Uvedené je možné na základe písomnej zmluvy pri predaji elektrozariadenia.

§ 37

Povinnosti a práva
distribútora elektrozariadení

(1) Distribútor elektrozariadení je povinný

a) uvádzať pri predaji elektrozariadenia recyklačný poplatok [§ 34 ods. 1 písm. d)], ak bol uvedený výrobcom elektrozariadení pri uvedení elektrozariadenia na trh,

b) informovať na mieste, ktoré je pri predaji elektrozariadení viditeľné a pre verejnosť prístupné, konečných používateľov o možnosti bezplatného spätného zberu elektroodpadu,

c) zabezpečiť na svojich predajných miestach spätný zber elektroodpadu po celú prevádzkovú dobu,

d) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu v súlade so zmluvou s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcou nakladanie s elektroodpadom na zberné miesto elektroodpadu, alebo spracovateľovi elektroodpadu; na žiadosť výrobcu elektrozariadení vždy zabezpečiť odovzdanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu elektrozariadení ním uvedených na trh po 13. auguste 2005 tomuto výrobcovi elektrozariadení alebo ním poverenej organizácii zodpovednosti výrobcov,

e) plniť povinnosti podľa písmen c) a d) tak, aby nedochádzalo k sťaženiu opätovného použitia alebo recyklácie elektroodpadu a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok, a ak je to možné, zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie (§ 40) od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou,

f) zabezpečiť spätný zber elektroodpadu v mieste, kde vydáva elektrozariadenia, alebo na mieste, kde má sklad, ak distribuuje elektrozariadenia konečnému používateľovi v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja; ak takýto sklad nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom elektrozariadení.

(2) Distribútor elektrozariadenia je oprávnený

a) odmietnuť prevzatie elektroodpadu v rámci spätného zberu, ak odovzdávaný elektroodpad neobsahuje základné komponenty elektrozariadenia, z ktorého pochádza, alebo ak z dôvodu kontaminácie predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť personálu alebo ak obsahuje iný odpad ako elektroodpad; na ďalšie nakladanie s odmietnutým elektroodpadom sa vzťahujú povinnosti držiteľa odpadu podľa tretej časti tohto zákona,

b) uskutočňovať spätný zber elektroodpadu podľa § 32 ods. 23 písm. b) v maloobchodnej predajni alebo v jej bezprostrednej blízkosti, ak jej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je menej ako 400 m², ak to vyplýva z jeho zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení.

(3) Na distribútora elektrozariadení, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi elektrozariadenia pochádzajúce od výrobcu elektrozariadení, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa tohto zákona.

Komentár k § 37

Distribútor elektrozariadení je dôležitou súčasťou systému zberu elektroodpadu a má dôležitú funkciu pri informovanosti zákazníkov o spôsobe odovzdania elektroodpadov do systému spätného zberu. Uvedené ustanovenia zákona sa zaoberá povinnosťami a právami tohto distribútora elektrozariadení.

K odseku 1

V tomto odseku zákon o odpadoch ukladá distribútorovi povinnosť uvádzania recyklačných poplatkov, taktiež povinnosť informovať zákazníkov o možnosti bezplatného spätného zberu a zákon tiež ukladá distribútorovi elektrozariadení zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na predajných miestach po celú dobu predaja. Ďalej sú tu definované povinnosti, ktoré sa týkajú vykonávania spätného zberu na báze zmluvy s výrobcom elektrozariadení a plniť povinnosti podľa tejto zmluvy, povinnosť zabezpečiť výkon spätného odberu elektroodpadov takým spôsobom, aby nebol sťažený výkon prípravy na opätovné použitie vyhradených elektroodpadov a takýto elektroodpad oddeliť, a aby nebola sťažená izolácia nebezpečných látok. Tiež je tu uvedená povinnosť zriadenia miesta spätného zberu aj pre internetových predajcov. Distribútor elektrozariadení je povinný uvádzať pri predaji elektrozariadenia recyklačný poplatok, ak bol uvedený výrobcom elektrozariadení pri uvedení elektrozariadenia na trh, informovať na mieste, ktoré je pri predaji elektrozariadení viditeľné a pre verejnosť prístupné, konečných používateľov o možnosti bezplatného spätného zberu elektroodpadu, zabezpečiť na svojich predajných miestach spätný zber elektroodpadu po celú prevádzkovú dobu, zabezpečiť odovzdanie vyzbieraného elektroodpadu v súlade so zmluvou s výrobcom elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zabezpečujúcou nakladanie s elektroodpadom na zberné miesto elektroodpadu, alebo spracovateľovi elektroodpadu.

Na žiadosť výrobcu elektrozariadení je potrebné vždy zabezpečiť odovzdanie elektroodpadu z domácností pochádzajúceho z výroby, predaja, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu elektrozariadení ním uvedených na trh po zákonom stanovenom termíne tomuto výrobcovi elektrozariadení alebo ním poverenej organizácii zodpovednosti výrobcov. Ďalšou povinnosťou distribútora je plniť povinnosti takým spôsobom, aby nebol sťažené opätovné použitie alebo recyklácia. Vo všetkých smeroch musí byť dôsledná podporná príprava na opätovné použitie, izolácia nebezpečných látok a oddelenie jednotlivých zložiek elektroodpadu pred prepravou. Poslednou povinnosťou distribútora je zabezpečiť spätný zber elektroodpadu na zákonom určenom mieste. Týka sa to aj zásielkového obchodu a elektronického predaja. V prípade, že nemá uvedené miesto, tak sa to uskutoční na vopred dohodnutom mieste.

K odseku 2

Uvedené znenie ustanovuje práva distribútorovi pri preberaní elektroodpadov. Týka sa to spätného zberu. Distribútor by mal možnosť vykonávať spätný zber elektroodpadov z veľmi malých elektrozariadení a zo svetelných zdrojov. Pritom nemusí byť splnená povinnosť kúpy nového elektrozariadenia. Platí to aj v tom prípade, že plocha vyhradená na predaj elektrozariadení je menšia ako 400 m² na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Touto možnosťou sa sleduje maximálne priblíženie zberu elektroodpadov občanovi. Právom distribútora elektrozariadenia je odmietnuť prevzatie elektroodpadu v rámci spätného zberu. Uvedené tvrdenie platí v situácii, ak odovzdávaný elektroodpad neobsahuje základné komponenty elektrozariadenia. Čiže toho elektrozariadenia, z ktorého pochádza, alebo ak z dôvodu kontaminácie (nakazenia) predstavuje riziko, či už pre zdravie a bezpečnosť personálu alebo životného prostredia, alebo ak obsahuje iný odpad, ktorý sa nedá považovať za elektroodpad. Na ďalšie nakladanie s odmietnutým elektroodpadom sa vzťahujú povinnosti držiteľa odpadu, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o odpadoch. Ďalším právom distribútora elektroodpadu je zabezpečiť spätný zber. Zároveň musí spätný zber aj uskutočňovať v maloobchodnej predajni alebo v jej tesnej blízkosti. Malo by to byť za predpokladu, ak jej predajná plocha vyhradená elektrozariadeniam je menej ako 400 m2. Uvedené sa vyžaduje v tom prípade, ak to vyplýva z jeho zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení.

K odseku 3

Podľa znenia tohto odseku distribútor, ktorý poskytuje priamo konečnému užívateľovi elektrozariadenia od výrobcu, ktorý nie je zapísaný v registri výrobcov, preberá vo vzťahu k týmto elektrozariadeniam a k elektroodpadu z nich pochádzajúceho povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa nového zákona o odpadoch. Musí byť zapísaný v registri výrobcov.

§ 38

Povinnosti držiteľa elektroodpadu

(1) Držiteľ elektroodpadu z domácností je povinný odovzdať elektroodpad

a) distribútorovi do spätného zberu elektroodpadu,

b) na miesto určené obcou v rámci systému oddeleného zberu elektroodpadu z komunálnych odpadov, ktorý bol zavedený v obci výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení,

c) osobe oprávnenej na zber elektroodpadu,

d) ak ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov a veľmi malý elektroodpad, okrem miest uvedených v písmenách a) až c) aj na zberné miesto elektroodpadu.

(2) Držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností je povinný zabezpečiť nakladanie s týmto elektroodpadom, ak

a) výrobca elektrozariadení pri jeho predaji s jeho konečným používateľom písomne dohodol podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho za nakladanie s týmto elektroodpadom inak než je plná zodpovednosť výrobcu elektrozariadení za toto nakladanie alebo

b) ide o historický elektroodpad uvedený v § 36 ods. 3.

(3) Držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností je povinný odovzdať tento elektroodpad iba osobe oprávnenej na zber elektroodpadu. Ak je takýmto držiteľom elektroodpadu osoba uvedená v odseku 2, môže odovzdať tento elektroodpad aj spracovateľovi elektroodpadu.

Komentár k § 38

Aj ďalšie ustanovenia sa zaoberá povinnosťami, ale v tomto prípade povinnosťami držiteľa elektroodpadu.

K odseku 1

Tento odsek určuje kam je držiteľ elektroodpadu z domácností povinný tento elektroodpad odovzdať. Buď ho odovzdá distribútorovi. V tom prípade je to spätný zber. Alebo tento elektroodpad odovzdá na miesto, ktoré určila obec v rámci systému oddeleného zberu elektroodpadu z komunálnych odpadov. Tento zber bol zavedený v obci výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, a to podľa toho, či si plní povinnosti sám, teda individuálnym spôsobom alebo prostredníctvom organizácia zodpovednosti výrobcov, čiže kolektívnym spôsobom, a to na základe uzavretej zmluvy. Držiteľ odpadu, ktorý je elektroodpadom, môže ho odovzdať osobe, ktorá je oprávnená na zber elektroodpadu, alebo odovzdá elektroodpad na zberné miesto alebo na miesta, ktoré sme už uviedli určené pre elektroodpad. Platí to v prípade, ak ide o elektroodpad zo svetelných zdrojov a veľmi malý elektroodpad.

K odseku 2

Odsek 2 tohto ustanovenia definuje povinnosti držiteľa elektroodpadu vo vzťahu k inému odpadu ako z domácností. Podľa tohto znenia platí, že držiteľ elektroodpadu iného ako z domácností má zákonnú povinnosť zabezpečiť, ako sa bude nakladať s uvedeným elektroodpadom v rôznych situáciách. V tom prípade, ak výrobca elektrozariadení pri jeho predaji s jeho konečným používateľom písomne dohodol podiel zodpovednosti výrobcu elektrozariadení a držiteľa elektroodpadu z neho pochádzajúceho, za nakladanie s týmto elektroodpadom inak než je plná zodpovednosť výrobcu elektrozariadení za toto nakladanie alebo ide o historický elektroodpad definovaný zákonom o odpadoch.

K odseku 3

Podľa tohto odseku má držiteľ odpadu povinnosť, ktorá sa týka odovzdania elektroodpadu iného ako z domácnosti. Musí ho odovzdať tento iba takej osobe, ktorá vlastní oprávnenie na jeho zber. Za určitých podmienok, ktoré sú uvedené v tomto odseku môže odovzdať tento elektroodpad aj spracovateľovi elektroodpadu.

§ 39

Zber elektroodpadu

(1) Zber odpadu možno vykonávať len oddelene od ostatných druhov odpadov.

(2) Na vykonávanie spätného zberu elektroodpadu distribútorom elektrozariadení a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

(3) Zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonávať len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálne, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, a to v rozsahu tejto zmluvy.

(4) Ten, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov, je okrem povinností podľa § 14 a 16 povinný

a) zabezpečiť odovzdanie prevzatého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal prevziať na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálne, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, ktorá zabezpečuje združené nakladanie s elektroodpadom, spracovateľovi elektroodpadu; ustanovenie písmena c) nie je týmto dotknuté,

b) zabezpečiť, aby počas zberu a prepravy elektroodpadu boli vytvorené optimálne podmienky a bola podporená príprava na opätovné použitie, recyklácia komponentov alebo elektroodpadu ako celku a izolácia nebezpečných látok,

c) zabezpečiť oddelenie elektroodpadu vhodného na prípravu na opätovné použitie od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou a odovzdať ho osobe oprávnenej na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu,

d) viesť a uchovávať evidenciu o množstve vyzbieraného elektroodpadu v kilogramoch podľa kategórií; množstvo a kategóriu elektroodpadu z domácností uvádzať samostatne,

e) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena d) štvrťročne výrobcovi elektrozariadení alebo organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu.

(5) Výrobca elektrozariadení a organizácia zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia je povinná zabezpečiť, aby vykonávanie zberu elektroodpadu na zbernom mieste elektroodpadu, určenom na základe zmluvy s ňou, bolo v súlade s týmto zákonom.

Komentár k § 39

Zberom elektroodpadu sa zaoberá toto ustanovenie zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016. Zároveň sa zruší znenie starého zákon a o odpadoch.

K odseku 1 až 3

Podľa odseku 1 tohto ustanovenia platí zásada, že elektroodpad sa môže zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadu. Sú na to oprávnené dôvody, ktoré ustanovuje zákon o odpadoch. Na výkon spätného zberu elektroodpadu a na prevádzkovanie zberného miesta elektroodpadu sa nevyžaduje súhlas a ani registrácia podľa zákona o odpadoch. Na vykonávanie zberu elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov môže vykonávať len ten, kto má uzavretú zmluvu s výrobcom elektrozariadení alebo s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorý zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálnym spôsobom, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov zastupujúcou výrobcov elektrozariadení, čiže kolektívnym spôsobom, kde vykonáva povinnosti za výrobcu, a to v rozsahu uzavretej zmluvy.

K odseku 4

V znení tohto odseku sú vymedzené povinnosti pri zbere elektrooodpadu pre toho, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov. Je tu upravené odovzdanie prevzatého elektroodpadu spracovateľovi elektroodpadu, a to na základe zmluvy s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu. Tento výrobca zabezpečujú nakladanie s vyzbieraným elektroodpadom. Taktiež z tohto znenie vyplýva, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zber elektroodpadu vykonával takým spôsobom, ktorým sa nesťaží príprava na opätovné použitie a zhodnocovanie elektroodpadu. Taktiež zákon v tomto odseku ustanovuje evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť. Podľa odseku 4 platí, že ten, kto vykonáva zber elektroodpadu zo zberných miest elektroodpadu, od distribútorov vykonávajúcich spätný zber elektroodpadu alebo priamo od konečných používateľov, má okrem povinností, ktoré sme už uviedli, okrem povinností aj ďalšie povinnosti. To znamená, že musí zabezpečiť odovzdanie prevzatého elektroodpadu. Tento odpad sa zaviazal prevziať. Vyplýva to na základe uzavretej zmluvy s výrobcom elektrozariadení. Tento výrobca elektrozariadení zabezpečuje nakladanie s elektroodpadom individuálnym spôsobom, alebo s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, ktorá zabezpečuje združené nakladanie s elektroodpadom, spracovateľovi elektroodpadu. Taktiež musí podľa tohto odseku zabezpečiť, aby počas zberu a prepravy elektroodpadu boli vytvorené optimálne podmienky. Podmienky sa týkajú najmä podpory prípravy na opätovné použitie, recykláciu jednotlivých častí alebo celého celku. Taktiež musí byť zabezpečená dôkladná izolácia nebezpečných látok, pochádzajúcich z elektroodpadu. Ten kto vykonáva zber, má aj ďalšie povinnosti. Má povinnosť zabezpečiť oddelenie elektroodpadu, ktorý spĺňa podmienky na vhodnú prípravu na opätovné použitie. Uvedené oddelenie sa týka oddelenia od ostatného elektroodpadu pred jeho ďalšou prepravou. Oddelený elektroodpad musí odovzdať takej osobe, ktorá má oprávnenie na už spomenutý výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu. Ďalšou povinnosťou toho, kto zberá odpad, je viesť a uchovávať evidenciu, v ktorej sú zapásané dôležité údaje týkajúce sa množstva vyzbieraného elektroodpadu v kilogramoch podľa jednotlivých kategórií. Množstvo elektroodpadu a jednotlivé kategórie je povinný uvádzať samostatne. Povinnosťou toho, kto zberá elektroodpad, je ohlasovať zákonom ustanovené údaje. Tieto údaje pochádzajú z evidencie. Ohlasuje ich v zákonom stanovených intervaloch, to znamená štvrťročne. Tieto informácie podáva výrobcovi elektrozariadení alebo organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia. Musí mať však s ňou s ňou uzatvorenú zmluvu.

K odseku 5

Týmto znením sa stanovuje povinnosť pre výrobcu elektrozariadení a organizácií zodpovednosti výrobcov. Uvedená povinnosť súvisí so zabezpečením výkonu zberu elektroodpadov v súlade so znením zákona o odpadoch. Vykonávanie zberu elektroodpadu musí byť vykonávané na zbernom mieste elektroodpadu. Toto miesto je dohodnuté v zmluve.

§ 40

Príprava na opätovné
použitie elektroodpadu

(1) Zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu (ďalej len „zariadenie prípravy na opätovné použitie“) je zariadenie prevádzkované fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, v ktorom sa elektroodpad vhodný na prípravu na opätovné použitie, pripravuje na opätovné použitie, vrátane jeho skladovania, triedenia alebo testovania, alebo jeho vytrieďovania od elektroodpadu, ktorý sa nedá opätovne použiť.

(2) Prevádzkovateľ zariadenia prípravy na opätovné použitie je okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) prevziať elektroodpad podľa odseku 1 do zariadenia prípravy na opätovné použitie a podrobiť ho uvedenej činnosti,

b) plniť vo vzťahu k elektroodpadu, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie a je ako elektrozariadenie opätovne uvádzané na trh, povinnosti výrobcu elektrozariadení podľa tohto zákona a podmienky elektrickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení podľa osobitných predpisov.¹⁵⁾

Komentár k § 40

Prípravou na opätovné použitie elektroodpadu sa zaoberá toto ustanovenie zákona. Pri príprave musí byť dodržaný postup, ktorý je ustanovený týmto právnym predpisom.

K odseku 1

Príprava na opätovné použitie elektroodpadu je považovaná v súlade s týmto zákonom za činnosť zhodnocovania. Táto činnosť si vyžaduje presne definovanie podmienok jej výkonu a súčasne aj kritériá tejto prípravy. Treba na začiatku zvážiť, ktorý elektroodpad bude môcť byť podrobený činnosti prípravy na opätovné použitie s prihliadnutím na platnú vnútroštátnu legislatívu a právnu úpravu Európskej únie. Môžeme spomenúť rozhodnutie o elektrickej, magnetickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení. Zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie elektroodpadu podľa odseku 1 tohto ustanovenia zákona o odpadoch je zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. V tomto zariadení sa elektroodpad, ktorý je považovaný podľa zákona za vhodný na prípravu na opätovné použitie, pripravuje sa naň za podmienok a postupom, ktorý je stanovený zákonom. Súčasne sa pripravuje aj jeho skladovanie, triedenie a testovania. Zároveň sa tento odpad triedi od takého elektroodpadu, ktorý nie je vhodný na opätovné použitie.

K odseku 2

V tomto odseku sú vymedzené povinnosti prevádzkovateľa zariadenia, kde sa pripravuje elektroodpad na opätovné použitie v súlade s týmto právnym predpisom. Prevádzkovateľ musí prevziať elektrodpad spôsobom podľa predchádzajúceho odseku. Prevezme ho do zariadenia, v ktorom dochádza k príprave na opätovné použitie. Následne tento elektroodpad podrobí uvedenej činnosti. Prevádzkovateľ má aj ďalšiu povinnosť, ktorú musí plniť vo vzťahu k elektroodpadu, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie. V tom prípade je opätovne toto elektrozariadenie uviesť na náš trh spôsobom podľa tohto zákona. Povinnosti výrobcu elektrozariadení a podmienky elektrickej a environmentálnej bezpečnosti elektrozariadení upravuje zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Technickými požiadavkami na výrobok sú požadované charakteristiky výrobku obsiahnuté v technickom predpise alebo v technickej norme, ktorými sú technické špecifikácie, a to úroveň kvality, úžitkové vlastnosti, bezpečnosť, rozmery, názov, pod ktorým sa predáva, značky, skúšanie výrobku a skúšobné metódy, balenie, označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom, postupy posudzovania zhody výrobku s právnymi predpismi alebo s technickými normami, výrobné metódy a procesy, ktoré majú vplyv na charakteristiky výrobku.

§ 41

Spracovateľ elektroodpadu

Spracovateľ elektroodpadu je okrem povinností ­po­dľa § 14 a 17 povinný

a) spracovávať elektroodpad v súlade s udeleným súhlasom [§ 97 ods. 1 písm. c)] a udelenou autorizáciou [§ 89 ods. 1 písm. a) bod 4] a dodržiavať požiadavky na spracovanie elektroodpadu,

b) viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, výrobcovi elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, a organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu, a uchovávať evidenciu vrátane ohlasovaných údajov,

c) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní elektroodpadu a uchovávať ju v písomnej forme alebo elektronickej forme najmenej päť rokov,

d) zverejniť podmienky, za ktorých preberá elektroodpad na spracovanie,

e) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

f) voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie elektroodpadu alebo jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

g) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a technológiu zariadenia na spracovanie elektroodpadu v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii,

h) zabezpečiť spracovanie všetkého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal spracovať na základe zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia,

  i) spracovať kompletne elektroodpad uvedený v písmene h) vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na prípravu na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

  j) nakladať s elektroodpadom tak, aby bol predovšetkým zbavený látok nebezpečných pre životné ­pro­stredie, prednostne odobrať z elektroodpadu všetky kvapaliny a komponenty, vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie,

k) skladovať a zaobchádzať s elektroodpadom pred jeho spracovaním a počas jeho spracovania v súlade s technickými požiadavkami,

  l) prednostne odobrať z elektroodpadu použité batérie a akumulátory, ak sú jeho súčasťou, a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi určenému v zmluve podľa písmena h),

m) ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov podľa písmena l), ich členenie na typy podľa § 42 ods. 3 a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorým ich odovzdal, a to do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu,

n) ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov množstvo a kategóriu elektroodpadu iného ako z domácností odobratého od jeho držiteľa v súlade s § 38 ods. 3 do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu.

Komentár k § 41

V tom to ustanovení zákona o odpadoch je definovaný spracovateľ elektroodpadu. Upravuje sa postavenie a povinnosti spracovateľa elektroodpadov.

V znení sa upravuje evidenčná a ohlasovacia povinnosť, povinnosť zverejniť podmienky prevzatia elektroodpadov na spracovanie. Spracovateľ elektroodpadu je povinný plniť povinnosti vo vzťahu k produkovaným odpadom. Taktiež sú definované technické podmienky, ktoré musí splniť spracovateľ pri výstavbe zariadenia a voľbe technologických zariadení. Okrem toho sa upravujú postupy pri spracovaní elektroodpadu a plnení podmienok zmluvy s výrobcami elektrozariadení alebo organizáciami zodpovednosti výrobcov. Spracovateľ elektroodpadu musí prednostne odobrať použité batérie a akumulátory, ak sú tieto súčasťou zozbieraného elektroodpadu a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, ktorý spĺňa ustanovenia toho zákona. Spracovateľ elektroodpadu je vo vzťahu k odobratým použitým batériám a akumulátorom povinný ohlasovať koordinačnému centru množstvá odobratých použitých batérií a akumulátorov v členení podľa tohto zákona s uvedením spracovateľa, ktorému boli tieto odobraté použité batérie a akumulátory odovzdané. Spracovateľ elektroodpadu je povinný spracovávať elektroodpad v súlade s udeleným súhlasom a autorizáciou a dodržiavať požiadavky na spracovanie elektroodpadu, musí viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, výrobcovi elektrozariadení, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálnym spôsobom a organizácii zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, s ktorými má uzavretú zmluvu. Tiež musí uchovávať evidenciu vrátane ohlasovaných údajov, viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní elektroodpadu a uchovávať ju v písomnej forme alebo elektronickej forme v zákonom stanovenej dobe, ktorá predstavuje minimálne 5 rokov. Tiež musí na účely zákona o odpadoch zverejniť podmienky, za ktorých preberá elektroodpad na spracovanie, musí plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom, voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie elektroodpadu alebo jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku. Tiež musí uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a technológiu zariadenia na spracovanie elektroodpadu v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii, zabezpečiť spracovanie všetkého elektroodpadu, ktorý sa zaviazal spracovať na základe zmluvného vzťahu s výrobcom elektrozariadení alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre elektrozariadenia, spracovať kompletne elektroodpad vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí elektroodpadu vhodných na prípravu na opätovné použitie, zhodnotenia odpadov zo spracovania elektroodpadu najmä recykláciou a zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov. Ďalšou povinnosťou je nakladať s elektroodpadom takým spôsobom, aby bol predovšetkým zbavený látok nebezpečných pre životné prostredie, prednostne odobrať z elektroodpadu všetky kvapaliny a komponenty a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Povinnosťou spracovateľa odpadov je skladovať a zaobchádzať s elektroodpadom pred jeho spracovaním a počas jeho spracovania v súlade s technickými požiadavkami, prednostne odobrať z elektroodpadu použité batérie a akumulátory, ak sú jeho súčasťou a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi určenému v zmluve. Spracovateľ musí ohlasovať štvrťročne koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorým ich odovzdal, v stanovenej lehote, to znamená do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu. Poslednou povinnosťou spracovateľa elektroodpadov je ohlasovať každý štvrťrok koordinačnému centru pre prúd elektroodpadov množstvo a kategóriu elektroodpadu iného ako z domácností odobratého od jeho držiteľa do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka a bez nároku na odplatu.

Tretí oddiel

Batérie a akumulátory

Komentár k tretiemu oddielu

Tretí oddiel, ktorý obsahuje ustanovenia zaoberajúce sa batériami a akumulátormi na účely zákona o odpadoch, patrí do štvrtej časti zákona o odpadoch. Do tohto oddielu zaradzujeme ustanovenia § 42 až ustanovenia § 51. Tieto ustanovenia vymedzujú základné ustanovenia k batériam a akumulátorom, zákaz činností, ktoré sa týkajú batérii akumulátorov, osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností, povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov, výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, výrobcu automobilových batérií a akumulátorov a priemyselných batérií a akumulátor, distribútorov batérií a akumulátorov, držiteľa použitých batérií a akumulátorov, ďalej vymedzujú zber použitých batérií a akumulátorov a spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

§ 42

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na všetky batérie a akumulátory uvádzané na trh bez ohľadu na ich tvar, objem, hmotnosť, materiálové zloženie alebo použitie bez toho, aby bola dotknutá právna úprava starých vozidiel a elektroodpadu. Táto časť zákona sa nevzťahuje na nakladanie s batériami a akumulátormi použitými v zariadeniach, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti Slovenskej republiky, v zbraniach, munícii a vojenskom materiáli, okrem výrobkov, ktoré nie sú osobitne určené na vojenské účely, a v zariadeniach určených na vyslanie do vesmíru a na nakladanie s odpadom z týchto batérií a akumulátorov.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na batérie a akumulátory podľa odseku 1, na spracovanie ­po­užitých batérií a akumulátorov, na nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania použitých batérií a akumulátorov.

(3) Batéria alebo akumulátor je zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie, pozostávajúci z jedného alebo viacerých primárnych nedobíjateľných článkov alebo z jedného alebo viacerých sekundárnych dobíjateľných článkov. Batérie a akumulátory sa členia na

a) prenosné,

b) automobilové,

c) priemyselné.

(4) Vyhradeným výrobkom, ak ide o batérie a akumulátory, sa na účely tohto zákona rozumie každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa odseku 3.

(5) Sada batérií je súbor batérií alebo akumulátorov navzájom prepojených alebo uzavretých vo vonkajšom obale tak, aby tvorili jeden celok, ktorý nie je určený na rozoberanie konečným používateľom.

(6) Použitá batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sú odpadom podľa § 2 ods. 1.

(7) Prenosná batéria alebo akumulátor je batéria, gombíkový článok, sada batérií alebo akumulátor, ktoré

a) sú hermeticky uzavreté,

b) môžu sa ručne prenášať,

c) nie sú priemyselnou batériou alebo akumulátorom ani automobilovou batériou alebo akumulátorom.

(8) Gombíkový článok je malá okrúhla prenosná batéria alebo akumulátor s priemerom väčším ako ich výška, ktoré sa používajú na osobitné účely, najmä v prístrojoch pre nepočujúcich, hodinách, malých prenosných zariadeniach a záložných zdrojoch.

(9) Automobilová batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sa používajú pre štartér, osvetlenie alebo spúšťanie motora vozidla⁶⁹⁾ a jeho osvetlenie.

(10) Priemyselná batéria alebo akumulátor je batéria alebo akumulátor, ktoré sú určené výhradne na priemyselné alebo profesionálne použitie alebo sú použité v dopravnom prostriedku poháňanom elektrickou energiou.

(11) Spracovanie použitých batérií a akumulátorov znamená akúkoľvek činnosť vykonávanú na použitých batériách a akumulátoroch po tom, ako boli odovzdané do zariadenia na triedenie, prípravu na recykláciu alebo prípravu na zneškodnenie.

(12) Recyklácia použitých batérií a akumulátorov je opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely okrem spätného získavania energie.

(13) Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

(14) Výrobca batérií a akumulátorov je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku,⁷⁰⁾ uvádza prvýkrát na trh batérie alebo akumulátory vyrobené na území Slovenskej republiky alebo získané zo zahraničia vrátane batérií a akumulátorov začlenených do prístrojov alebo motorových vozidiel.

(15) Distribútor batérií a akumulátorov je osoba, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

(16) Uvedenie batérií a akumulátorov na trh je dodávanie alebo sprístupnenie batérií a akumulátorov inej osobe, za úhradu alebo bezplatne v Slovenskej republike.

(17) Prístroj je elektrozariadenie, ktoré je úplne alebo čiastočne napájané z batérií alebo akumulátorov alebo tak môže byť napájané.

(18) Bezšnúrový elektrický nástroj je ručný prístroj napájaný z batérie alebo akumulátora a určený na údržbu, výstavbu alebo záhradnícke činnosti.

(19) Hospodársky subjekt je výrobca batérií a akumulátorov, distribútor batérií a akumulátorov, prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov, podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať zber použitých batérií a akumulátorov, a spracovateľ použitých batérií a akumulátorov.

(20) Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov pre príslušný kalendárny rok je podiel množstva batérií a akumulátorov ním uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva batérií a akumulátorov uvedených na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov sa vypočítava samostatne pre jednotlivý typ batérií a akumulátorov podľa členenia uvedeného v odseku 3.

(21) Miera zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky je percentuálny podiel na zbere pre daný kalendárny rok vypočítaný tak, že sa celková hmotnosť použitých prenosných batérií a akumulátorov zozbieraných v danom kalendárnom roku vydelí priemernou hmotnosťou prenosných batérií a akumulátorov, ktoré výrobcovia batérií a akumulátorov priamo predali konečným používateľom alebo dodali distribútorom batérií a akumulátorov počas daného kalendárneho roka a počas dvoch predchádzajúcich kalendárnych rokov. Do miery zberu sa započítavajú aj prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako súčasť prístrojov.

(22) Zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov je miesto určené na základe zmluvy s výrobcom batérií a akumulátorov, treťou osobou alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory, zriadené na dostupnom mieste, v blízkosti konečného používateľa, kde môže konečný používateľ bezplatne odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory do nádoby určenej na tento účel; zberným miestom nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber.

(23) Spätný zber použitých batérií a akumulátorov je bezplatný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov od ich držiteľa a použitých automobilových batérií z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorý vykonáva distribútor týchto batérií a akumulátorov bez viazania tohto zberu na kúpu novej batérie alebo akumulátora alebo iného tovaru.

Komentár k § 42

Uvedené prvé ustanovenie, ktoré patrí do tretieho oddielu, vymedzuje základné ustanovenia, ktoré sa týkajú batérií a akumulátorov. Znenia tohto ustanovenia sú čiastočne prebraté zo starého zákona o odpadoch, pričom došlo aj k prebratiu smernice o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch. Aj v tomto prípade sa zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcu oproti starému právnemu stavu. Uvedené ustanovenie sa v niektorých smeroch doplnilo a legislatívne zmenilo.

K odseku 1

Uvedený odsek vymedzuje pôsobnosť tejto časti zákona vo vzťahu k batériám a akumulátorom. Akumulátory sa dajú použiť aj na uloženie elektrickej energie, sú potrebné pri prerušení dodávky zo siete, napríklad v záložných zdrojoch alebo ako zdroj elektriny v stojacom automobile. Akumulátor je sekundárny elektrochemický článok. Na dosiahnutie vyššieho napätia sa články spájajú sériovo do batérií, celkové napätie sa získa ako súčet napätí jednotlivých článkov v batérii. Napríklad plochá batéria obsahuje 3 suché články, 9V batéria obsahuje 6 suchých alebo alkalických článkov, automobilový akumulátor obsahuje 6 akumulátorových článkov. Ustanovenia v tomto treťom oddiele sa vzťahujú na všetky batérie a akumulátory. Ide o tie, ktoré sa uvádzajú na trh bez ohľadu na ich tvar, objem, hmotnosť, materiálové zloženie alebo použitie. Zároveň nemôže dotknutá právna úprava starých vozidiel a elektroodpadu. Elektroodpad sú všetky elektrozariadenia, ktoré sú pre spotrebiteľov nepotrebné a rozhodnú sa ich zbaviť. chladničky, mrazničky, sporáky, TV prijímače, práčky, výpočtová technika... Naopak táto časť zákona sa nevzťahuje na nakladanie s batériami a akumulátormi, ktoré sú využívané určitých vymedzených v zariadeniach. Ide o také druhy zariadení, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov, bezpečnosti Slovenskej republiky, v zbraniach, munícii a vojenskom materiáli. Nepatria sem výrobky, ktoré nie sú osobitným spôsobom určené na vojenské účely, na vyslanie do vesmíru a na nakladanie s odpadom z týchto batérií a akumulátorov.

K odseku 2

Podľa tohto odseku sa vzťahujú sa všeobecné ustanovenia zákona o odpadoch na tie batérie a akumulátory, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku, na spracovanie použitých batérií a akumulátorov, na nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 3

Zákon o odpadoch člení batérií podľa druhu na prenosné, automobilové a priemyselné batérie a akumulátory. Keďže ide o základné druhové členenie batérií a akumulátorov uvádza sa v celom zákone iba odvolávka na toto ustanovenie. Uvedený odsek prináša priamu definíciu batérie alebo akumulátora. Zákon o odpadoch definuje batériu alebo akumulátor ako zdroj elektrickej energie, ktorá je vyrobená priamou premenou chemickej energie. Uvedený zdroj pozostáva z jedného alebo viacerých primárnych nedobíjateľných článkov alebo z jedného alebo viacerých sekundárnych dobíjateľných článkov. Podľa druhu ich delíme na prenosné, automobilové a priemyselné.

K odseku 4

V tomto odseku je definovaný vyhradený výrobok v súvislosti s batériami a akumulátormi. Teda vyhradeným výrobkom je každý jednotlivý typ batérií a akumulátorov v členení podľa druhu, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Týmto znením sa umožňuje v kontexte na vznik organizácie zodpovedností výrobcov pre batérie a akumulátory jej vznik pre jednotlivé typy batérií zvlášť.

K odseku 5

Znenie tohto odseku sa prebralo zo smernice o batériách, pričom predmetné znenie spojenie a alebo nepoužíva. V tomto odseku je definovaný pojem sada batérii, čo znamená, že je to súbor batérií alebo akumulátorov. Tieto sú navzájom prepojené alebo uzatvorené vo vonkajšom obale. Z toho vyplýva, že tvoria jeden celok, ktorý nie je určený na rozoberanie konečným používateľom na jednotlivé diely.

K odseku 6

Aj znenie tohto odseku bolo prebraté zo smernice o batériách. Použitá batéria alebo akumulátor sú považované za odpad definovaný v tomto zákone. Tento odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

K odseku 7

Znenie tohto odseku je prebraté zo smernice o batériách. Príklady prenosných batérií a akumulátorov podľa bodu 10 preambuly smernice o batériách uvádzajú, že ide o všetky hermeticky uzavreté batérie a akumulátory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke, a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory a zahŕňajú jednočlánkové batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických nástrojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v školách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria alebo akumulátor, ktorý zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti. Tento odsek považuje prenosnú batériu alebo akumulátor za batériu, gombíkový článok, sadu batérií alebo akumulátor, ktoré sú hermeticky uzavreté, je možné ich ručne prenášať a nie sú priemyselnou batériou alebo akumulátorom ani automobilovou batériou alebo akumulátorom.

K odseku 8

V tomto odseku je definovaný gombikový článok, pričom tento termín bol prebratý zo smernice o batériách. Tento gombíkový článok je malá okrúhla prenosná batéria alebo akumulátor, ktorého priemer je väčší ako ich výška. Používa sa na osobitné účely. Využíva sa v prístrojoch pre nepočujúcich, hodinách, malých prenosných zariadeniach a záložných zdrojoch. Záložný zdroj je systém, ktorý zahŕ?a?gener?tor, ňa generátor, palivové články alebo batérie a ďalšie elektrické prístroje, ktoré v prípade výpadku elektrickej energie v sieti rýchlo zabezpečia jej obnovenie a krátkodobú dodávku. V domácnostiach a kanceláriách sa používajú ako záložné zdroje UPS (Uninterruptible Power Supply) systémy pracujúce so striedavým prúdom na vstupe aj výstupe. V nemocniciach, vedeckých laboratóriách, v dátových centrách a telekomunikačných zariadeniach sa používajú najmä 48V záložné zdroje na výstupe s jednosmerným prúdom. V elektrárňach sa používajú čisto mechanické záložné zdroje pracujúce na princípe zotrvačníka.

K odseku 9

V tomto odseku je definovaný pojem automobilová batéria alebo akumulátor, pričom tiež ide o prebratie definície zo smernice o batériách. V definícii je odkaz na definíciu motorového vozidla podľa zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Automobilová batéria alebo akumulátor je definovaná ako batéria alebo akumulátor, ktoré sa používajú pre štartér, osvetlenie alebo spúšťanie motora vozidla a jeho osvetlenie. Cestným vozidlom motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo vyrobené na účely prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách, určené na prepravu osôb, zvierat alebo tovaru.

K odseku 10

Uvedený odsek vymedzuje definíciu priemyselná batéria alebo akumulátor. Znenie tohto odseku je prebraté taktiež zo smernice o batériách. Príklady priemyselných batérií a akumulátorov smernice o batériách zahŕňajú batérie a akumulátory používané ako núdzový alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošinách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahŕňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kódov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v súvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahŕňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlách, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú batériu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový. Priemyselná batéria alebo akumulátor je teda považovaná za batériu alebo akumulátor, ktoré sú určené výhradne na priemyselné alebo profesionálne použitie alebo sú použité v dopravnom prostriedku poháňanom elektrickou energiou, čiže elektromobil.

K odseku 11

Uvedený odsek definuje spracovanie použitých batérii a akumulátorov. Znenie bolo prebraté z definície spracovania použitých batérií a akumulátorov zo smernice o batériách. Ako jedna z činností spracovania uvádza aj činnosť prípravy na recykláciu, ktorá znamená spracovanie použitých batérií a akumulátorov pred akýmkoľvek procesom recyklácie a zahŕňa okrem iného skladovanie, manipuláciu, demontáž sady batérií alebo oddelenie frakcií, ktoré nie sú súčasťou samotnej batérie alebo akumulátora. Spracovanie použitých batérií a akumulátorov je definované ako akúkoľvek činnosť vykonávanú na použitých batériách a akumulátoroch. Platí to potom ako boli odovzdané tieto batérie a akumulátory do zariadenia, ktoré je určené na triedenie, prípravu na recykláciu alebo prípravu na zneškodnenie použitých batérii a akumulátorov.

K odseku 12

V tomto odseku zákon o odpadoch definuje recykláciu použitých batérií a akumulátorov, pričom bola definícia prebratá zo smernice o batériách. Uvedené recyklovanie znamená opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely. Pričom uvedené opätovné spracovanie nie je využívané na spätné získavanie energie.

K odseku 13

Uvedená definícia, v ktorej zákon definuje spracovateľa použitých batérii a akumulátorov, vymedzuje osoby, ktoré vykonávajú spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov. Tieto činnosti podliehajú udeleniu autorizácie. Autorizácia udelená na činnosť spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov sa udeľuje na celý systém spracovania a recyklácie. Žiadateľ o autorizáciu musí preukázať zmluvné zabezpečenie jednotlivých činností až po koncové zariadenie. V tomto koncovom zariadení sa uskutoční konečná recyklácia a výstupom z takéhoto zariadenia bude finálny výrobok. Uvedené činnosti spracovania a recyklácie môžu byť vykonávané u jedného subjektu alebo u viacerých subjektov. Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 14

Definícia zo smernice o batériách určuje, kedy je osoba, podnikateľ považovaná za výrobcu batérií a akumulátorov. Dôležitou skutočnosťou je, že za výrobcu batérií a akumulátorov sa považuje aj ten, kto uvádza na trh batérie a akumulátory začlenené v prístrojoch alebo motorových vozidlách. Výrobca batérií a akumulátorov v rámci svojej podnikateľskej činnosti uvádza prvýkrát na trh batérie alebo akumulátory, ktoré boli vyrobené na našom území alebo boli získané zo zahraničia. Týka sa to aj batérií a akumulátorov, ktoré sú začlenené do prístrojov alebo motorových vozidiel. V tomto prípade sa neberie ohľad na použitú techniku predaja. Patrí sem aj predaj na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, ktorá je definovaná v zákone o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Tento zákon je nový, platný od roku 2014. Zmluvou uzavretou na diaľku sa na účely zákona rozumie zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.

K odseku 15

Definícia distribútora batérii alebo akumulátorov do tohto odseku bola prebratá zo smernice o batériách. Je to osoba, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v medziach zákona o odpadoch v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

K odseku 16

Znenie tohto odseku bolo prebraté zo smernice o batériách, pričom došlo k menšiemu doplneniu do nového zákona o odpadoch. Tento odsek vymedzuje definíciu uvedenia batérii a akumulátorov na trh. Toto sa nevzťahuje na batérie a akumulátory, ktoré boli preukázateľne vyčlenené z pôsobnosti zákona o odpadoch. Týka sa to vyvezených batérii a akumulátorov. Uvedenie na trh sa zároveň nepovažuje ani za odovzdanie batérií a akumulátorov vyrobených pod určitou značkou prípadne na základe požiadavky zadávateľa. Je to možné v prípade, ak sú odovzdané zadávateľovi, aby ich on uviedol na trh. Uvedenie batérií a akumulátorov na trh je dodávanie alebo sprístupnenie batérií a akumulátorov inej osobe. Uvedenie je vykonávané buď za úhradu alebo bezplatne na našom území.

K odseku 17

Definícia prístroja sa v tomto odseku prebrala zo smernice o batériách. Uvedená definícia obsahuje odkaz na pojem elektrozariadenia. Tento pojem je definovaný v samostatnej časti zákona o odpadoch. Podľa tohto odseku je teda prístroj určité elektrozariadenie. Toto elektrozariadenie môže byť napájané buď úplne alebo čiastočne z batérií alebo akumulátorov. Elektrozariadenia sú zariadenia, ktoré na svoju činnosť potrebujú elektrický prúd alebo elektromagnetické pole a zariadenia na výrobu, prenos a meranie takéhoto prúdu a poľa, ktoré spadajú do kategórií elektrozariadení

K odseku 18

Tento odsek obsahuje definíciu bezšnúrového elektrického nástroja. Aj tento pojem a jeho definícia bola prebratá zo smernice o batériách. Podľa tejto smernice o batériách sú príkladmi bezšnúrových elektrických nástrojov nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci používajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vŕtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiálov rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti. Tento pojem vymedzuje podľa tohto odseku zákon o odpadoch ako ručný prístroj, ktorý musí byť napájaný napájaný z batérie alebo akumulátora a je určený na údržbu, výstavbu alebo záhradnícke činnosti, ktoré sme uviedli vyššie.

K odseku 19

Znenie tohto odseku bolo tiež prebraté zo smernice o batériách. Odsek vymedzuje pojem hospodársky subjekt, pričom v ďalšom texte zákona sa s uvedeným pojmom už nestretnete. Hospodárskym subjektom je výrobca batérií a akumulátorov, distribútor batérií a akumulátorov, prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov, podnikateľ, ktorý je oprávnený vykonávať zber použitých batérií a akumulátorov a spracovateľ použitých batérií a akumulátorov. To znamená, že hospodársky subjekt vykonáva všetky uvedené činnosti.

K odseku 20

Tento odsek sa zaoberá vymedzením definície trhového podielu, ktorý sa týka výrobcu batérii a akumulátorov. Pre príslušný kalendárny rok je definovaný trhový podiel ako podiel množstva batérií a akumulátorov, ktoré výrobca uviedol na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Uvedený trhový podiel je z celkového množstva batérií a akumulátorov, ktorý bol uvedený na trh Slovenskej republiky v predchádzajúcom kalendárnom roku. Trhový podiel výrobcu batérií a akumulátorov sa vypočítava samostatne pre jednotlivý typ batérií a akumulátorov. Tento výpočet sa týka batérii a akumulátorov, podľa členenia v odseku 3 tohto ustanovenia. Podiel individuálnych firemných parametrov (napríklad obrat, zisk alebo aktíva) na zodpovedajúcich parametroch celého odvetvia (trhu).

K odseku 21

Uvedené znenie odseku vymedzuje mieru zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky. Aj táto definícia je prebratá zo smernice o batériách. Ide v ňom o zmenu pojmu miera zberu. Podľa tohto odseku do zberového podielu sa započítavajú aj použité prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú uvádzané na trh ako zabudované batérie a akumulátory v elektrických a elektronických zariadeniach. Miera zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na našom území je považovaná za percentuálny podiel na zbere pre konkrétny kalendárny rok. Uvedený percentuálny podiel sa vypočíta takým spôsobom, že sa celková hmotnosť použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli vyzbierané v určitom kalendárnom roku, vydelí priemernou hmotnosťou týchto prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli priamo predané konečným používateľom. Platí to aj v prípade, ak boli dodané distribútorom batérií a akumulátorov v určitom kalendárnom roku a počas dvoch predchádzajúcich kalendárnych rokov. Taktiež sa tam započítavajú aj prenosné batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov.

K odseku 22

Obsahom tohto odseku je definícia zberného miesta. Bolo potrebné jasne vymedziť priestor, kde môže konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Nakoľko finančná zodpovednosť za celý systém zberu, spracovania a recyklácie použitých prenosných batérií a akumulátorov sa v rámci rozšírenej zodpovednosti prenáša na výrobcu batérií a akumulátorov, je potrebné túto skutočnosť preniesť aj do definície zberného miesta tak, že ide o miesto určené na základe uzatvorenej zmluvy s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov alebo organizáciou zodpovednosti výrobcu, ktorá zabezpečuje kolektívne nakladanie s batériami a akumulátormi. Tiež sa v tomto odseku vymedzuje miesto, kde musí používateľ umiestniť použité prenosné batérie a akumulátory na zbernom mieste. Určila sa nádoba. Dôležité je to, že spätný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov, vykonávaný u distribútora, sa za zberné miesto nepovažuje. Takže zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov je považované za miesto, ktoré je určené pre batérie a akumulátory. Toto miesto je zriadené na dostupnom mieste, kde je v blízkosti konečný používateľ. Uvedené miesto je zriadené na základe zmluvného vzťahu s výrobcom batérií a akumulátorov, treťou osobou alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov. Na tomto zbernom mieste má možnosť konečný používateľ odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory. Uvedené odovzdanie je výhradne bezplatné. Tieto batérie a akumulátory sa na tomto zbernom mieste odkladajú do nádoby, ktorá je určená na uvedený účel. Zároveň podľa tohto odseku platí, že zberné miesto nie je miesto, kde sa vykonáva spätný zber, ktorý je obsahom ďalšieho odseku.

K odseku 23

Uvedený odsek sa zaoberá už spomínaným pojmom spätný zber. Táto definícia sa zaviedla najmä z toho dôvodu, že sa uvedený pojem uvádza pri povinnostiach distribútora. Definícia spätného zberu vystihuje konkrétnu činnosť distribútora, ktorá je vykonávaná s použitými prenosnými batériami a akumulátormi, ktoré koneční používatelia prinesú na jeho prevádzku. Spätný zber použitých batérií a akumulátorov je v podstate bezplatný zber použitých prenosných batérií a akumulátorov. Spätný zber sa uskutočňuje od držiteľa použitých prenosných batérií a akumulátorov a použitých automobilových batérií z motorových vozidiel. Musí však byť dodržaná podmienka, že nie sú využívané na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby. Menovaný spätný zber má v kompetencii distribútor uvedených batérií a akumulátorov. Spätný zber nie je viazaný na kúpu novej batérie, akumulátora alebo iného tovaru.

§ 43

Zákaz

(1) Zakazuje sa uvádzať na trh

a) batérie alebo akumulátory vrátane tých, ktoré sú súčasťou prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostného percenta ortuti; tento zákaz sa do 1. októbra 2015 nevzťahuje na gombíkové články s obsahom ortuti neprevyšujúcim dve hmotnostné percentá,

b) prenosné batérie alebo akumulátory vrátane tých, ktoré sú súčasťou prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostného percenta kadmia; tento zákaz sa nevzťahuje na prenosné batérie a akumulátory určené na použitie v núdzových a poplašných ­systémoch vrátane núdzového osvetlenia, zdravotníckych prístrojov a do 31. decembra 2016 na prenosné batérie určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojoch,

c) batérie alebo akumulátory, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto zákona.

(2) Batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh pred 26. septembrom 2008 a nespĺňajú požiadavky uvedené v odseku 1, sa môžu uvádzať do obehu až do vyčerpania zásob.

(3) Zakazuje sa

a) zmiešavať použité batérie a akumulátory s ostatnými druhmi odpadov,

b) zneškodňovať alebo energeticky zhodnocovať použité batérie a akumulátory okrem zneškodňovania nezhodnotiteľných zvyškov použitých batérií a akumulátorov, ktoré prešli procesom spracovania a recyklácie, činnosťami D1 a D10 podľa prílohy č. 2,

c) narúšať celistvosť batérií a akumulátorov vrátane použitých batérií a akumulátorov; zákaz neplatí pre spracovateľa použitých batérií a akumulátorov.

Komentár k § 43

Toto ustanovenie obsahuje zákazy. Tieto zákazy sa týkajú batérii a akumulátorov na účely zákona o odpadoch.

K odseku 1

Do textu tohto odseku sa ustanovila výnimka zo zákazu uvádzať na trh batérie a akumulátory, ktoré sú súčasťou prístrojov, v prípade gombíkových článkov s obsahom ortuti neprevyšujúcim 2 hmotnostné percentá a to do 1. 10. 2015. Do znenia tohto odseku sa prebrala smernica 2013/56/EÚ, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch, ktorá  nadobudla účinnosť 30. 12. 2013. Podľa písmena a) zákon o odpadoch zakazuje uvádzať na trh batérie alebo akumulátory aj tie, ktoré sú súčasťou prístrojov, pričom obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostného percenta ortuti (Hg). Do 1. októbra 2015 sa uvedený zákaz nevzťahuje na gombíkové články, pričom tieto články majú obsah ortuti, ktorý neprevyšuje dve hmotnostné percentá. Taktiež sa v tomto odseku zaviedla výnimka z ustanoveného zákazu, pričom sa doplnil nový dátum 31. 12. 2016, dokedy sa uvedená výnimka môže uplatňovať. Doplnený dátum je prebratý z tej istej smernice 2013/56/EÚ. V písmene b) zákon o odpadoch zakazuje uvádzať na trh prenosné batérie alebo akumulátory a zároveň aj tie, ktoré sú súčasťou prístrojov. Platí však, že ide o také, ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostného percenta kadmia (Cd) Na prenosné batérie a akumulátory, ktoré sa využívajú v núdzových a poplašných systémoch vrátane núdzového osvetlenia, zdravotníckych prístrojov sa tento zákaz nevzťahuje a do 31. decembra 2016 sa zákaz nevzťahuje na prenosné batérie, ktoré sa využívajú v bezšnúrových elektrických nástrojoch batérie alebo akumulátory, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa zákona o odpadoch.

K odseku 2

Znenie tohto odseku sa prebralo zo smernice /56/EÚ, pričom sa však doplnila možnosť pre ustanovené batérie a akumulátory uvádzať ich na trh až do vyčerpania zásob. To znamená, tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh pred 26. septembrom, sa môžu uvádzať do obehu až do vyčerpania zásob. Týka sa to batérii a akumulátorov, ktoré nespĺňajú podmienky podľa predchádzajúceho odseku.

K odseku 3

Tento odsek tiež vymedzuje niektoré zákazy, ktoré sa týkajú činnosti s batériami a akumulátormi alebo s použitými batériami a akumulátormi batériami. V tomto odseku zákon o odpadoch zakazuje zmiešavať použité batérie a akumulátory, ktoré patria do odpadu s ostatnými druhmi odpadov. Tiež zakazuje zneškodňovať alebo energeticky zhodnocovať použité batérie a akumulátory. Netýka sa to zneškodňovania nezhodnotiteľných zvyškov použitých batérií a akumulátorov, ktoré už boli spracované alebo zrecyklované buď uložením do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) alebo spaľovaním na pevnine. Zákon o odpadoch zakazuje narúšať celistvosť batérií a akumulátorov vrátane použitých batérií a akumulátorov. Zákaz narúšania celistvosti sa nevťahuje na spracovateľa použitých batérií a akumulátorov. Uvedený odsek sa odvoláva na prílohu k novému zákonu o odpadoch.

§ 44

Osobitné ustanovenia
o plnení vyhradených povinností

(1) Tretia osoba je podnikateľ so sídlom v Slovenskej republike, ktorý je oprávnený na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a ktorej bola udelená autorizácia na činnosť tretej osoby a ktorá na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností zabezpečuje plnenie vyhradených povinností pre výrobcu batérií a akumulátorov.

(2) Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností medzi treťou osobou a výrobcom batérií a akumulátorov prechádza zodpovednosť tohto výrobcu za splnenie vyhradených povinností na túto tretiu osobu, s výnimkou povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g).

(3) Výrobca batérií a akumulátorov, ktorý si vyhradené povinnosti plní prostredníctvom tretej osoby, je voči nej povinný plniť povinnosti uvedené v § 27 ods. 12.

(4) Výrobca batérií a akumulátorov je oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou

a) do 30 kalendárnych dní po zistení porušenia jej povinnosti vyplývajúcej z odseku 8 písm. a), b), e), f), k) alebo l); výpovedná doba je 30 kalendárnych dní,

b) k 31. decembru kalendárneho roka bez udania dôvodu.

(5) Ak má obec uzavretú zmluvu s treťou osobou a ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi alebo použitými automobilovými batériami a akumulátormi, vzťahuje sa na tento zmluvný vzťah ustanovenie § 27 ods. 15.

(6) Výpoveď podľa odseku 4 písm. b) a odseku 5 musí byť doručená tretej osobe najneskôr 60 kalendárnych dní pred ukončením zmluvného vzťahu.

(7) Povinnosť uvedená v § 27 ods. 17 sa vzťahuje aj na tretiu osobu, ak ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi a s použitými automobilovými batériami a akumulátormi.

(8) Tretia osoba je povinná

a) vytvoriť,  financovať, prevádzkovať a udržiavať funkč­ný systém nakladania s použitými batériami a akumulátormi počas celej doby jej oprávneného pôsobenia,

b) dodržiavať podmienky udelenej autorizácie,

c) plniť spoločne za všetkých zastúpených výrobcov ich vyhradené povinnosti a v prípade

    1.   evidenčných a ohlasovacích povinností

      1.1.   viesť evidenciu aj samostatne za jednotlivých zastúpených výrobcov,

      1.2.   podávať sumárne hlásenie za všetkých zastúpených výrobcov a uchovávať ohlasované údaje,

      1.3.   na vyžiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva predložiť evidenciu vedenú samostatne za jednotlivého zastúpeného výrobcu,

    2.   zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi za zastúpených výrobcov spôsobom uvedeným v tomto oddiele a v rozsahu, ktorý zodpovedá súhrnnému objemu týchto vyhradených povinností a ktorý im zabezpečí splnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g),

d) uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom príslušným podľa vyhradeného prúdu odpadu, ak je zriadené, a plniť povinnosti z nej vyplývajúce,

e) vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s týmto odpadom,

f) doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov,

g) informovať do 31. marca kalendárneho roka zastúpeného výrobcu o rozsahu splnenia vyhradených povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g), ktoré za neho zabezpečila v predchádzajúcom kalendárnom roku,

h) doručiť ministerstvu každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok Správu o činnosti tretej osoby podľa odseku 12,

  i) bezodkladne informovať ministerstvo o tom, že nastali skutočnosti, ktoré vedú k ukončeniu výkonu jej činnosti,

  j) uchovávať údaje, ktoré boli podkladom na vypracovanie správy podľa odseku 12, najmenej počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu,

k) zverejniť údaje zo správy podľa odseku 12 v rozsahu odseku 13 na svojom webovom sídle každoročne do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok,

  l) bezodkladne informovať zastúpených výrobcov o sankcii, ktorá jej bola uložená za porušenie tejto časti zákona,

m) uzavrieť za nediskriminačných podmienok s výrobcom batérií a akumulátorov patriacich do predmetu jeho autorizácie, ak o to tento výrobca prejaví záujem, zmluvu o plnení vyhradených povinností; ustanovenie § 28 ods. 8 sa uplatní primerane,

n) každoročne, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka zaslať ministerstvu zoznam obcí, s ktorými má na príslušný kalendárny rok uzatvorené zmluvy o účasti v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi a zoznam miest, z ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov,

o) ohlasovať príslušnému koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu, ktorý mešká s úhradou záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu s ňou v trvaní dlhšom ako 30 kalendárnych dní,

p) zabezpečiť odobratie celého množstva použitých batérií a akumulátorov oddelene vyzbieraných z komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za tento vyhradený prúd odpadu,

q) oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru; na základe zmluvných podmienok podľa písmena d) môže tieto množstvá poskytnúť v prospech ostatných klientov koordinačného centra,

r) splniť úlohy vyplývajúce z rozdelenia zodpovednosti určeného koordinačným centrom vo vzťahu k presahujúcemu množstvu použitých batérií a akumulátorov podľa § 31 ods. 11 písm. c) a z jej určenia za osobu zodpovednú za zabezpečenie náhradného odvozu podľa § 31 ods. 11 písm. d).

(9) Vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi preukazuje tretia osoba počas celej doby jej oprávneného pôsobenia ministerstvu, prvýkrát však pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby, najmä

a) špecifikovaním typu použitých batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3, pre ktoré zabezpečuje nakladanie,

b) predložením zoznamu zastúpených výrobcov,

c) uvedením údajov o činnostiach zabezpečovaných v rámci systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi, a to

    1.   opisom spôsobu ich zabezpečenia vrátane opisu technických kapacít, ktoré preukazujú technickú spôsobilosť na realizáciu činnosti vykonávanej minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, recyklácie, zhodnotenia a zneškodnenia ­po­užitých batérií a akumulátorov vrátane ich prípravy na opätovné použitie a recykláciu,

    2.   vo vzťahu k zberu, okrem skutočností uvedených v prvom bode, uvedením spôsobu zberu, zberových kapacít a miest zberu, ako aj preukázaním spôsobu plnenia cieľov zberu alebo záväzných limitov ustanovených pre použité batérie a akumulátory v prílohe č. 3,

d) predložením zoznamu zmluvných partnerov zabezpečujúcich pre tretiu osobu zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu,

e) predložením zoznamu obcí, s ktorými je tretia osoba v zmluvnom vzťahu vo veci zabezpečenia nakladania s použitými batériami a akumulátormi oddelene vyzbieranými z komunálneho odpadu z obce,

f) špecifikáciou nákladov na zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi v súlade s udelenou autorizáciou; na vyžiadanie ministerstva predložiť aj špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi; ustanovenia osobitného predpisu20) týmto nie sú dotknuté,

g) špecifikovaním opatrení na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie, ak zabezpečuje nakladanie s použitými batériami a akumulátormi patriacimi do komunálneho odpadu; ustanovenia osobitného predpisu²⁰⁾ nie sú týmto dotknuté,

h) údajmi o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu použitých batérií a akumulátorov.

(10) Pri podaní žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby sa preukázanie podmienok uvedených v odseku 9 písm. c) až h) uskutočňuje vo vzťahu k podmienke podľa

a) písm. c) uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok, a to najmä uzavretím zmlúv o budúcej zmluve,

b) písm. d) predložením zoznamu zmluvných partnerov podľa zmlúv uvedených v písmene a),

c) písm. e) preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi,

d) písm. f) špecifikáciou predpokladaných nákladov,

e) písm. g) špecifikáciou zamýšľaných opatrení,

f) písm. h) údajmi o predpokladanom rozsahu územného pokrytia.

(11) Po preukázaní splnenia podmienok postupom podľa odseku 10 je tretia osoba povinná do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie udelenej ministerstvom preukázať splnenie podmienok podľa odseku 9 písm. c) až h).

(12) Tretia osoba je povinná doručiť ministerstvu Správu o činnosti tretej osoby za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje najmä

a) údaje o množstve použitých batérií a akumulátorov s rozlíšením na prenosné, priemyselné a automobilové, pre ktoré zabezpečila zber, prepravu, recykláciu a spracovanie použitých batérií a akumulátorov,

b) identifikáciu osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila činnosti uvedené v písmene a) s konkrétnym uvedením druhu a množstva použitých batérií a akumulátorov pri jednotlivej osobe; uvedené sa vzťahuje aj na identifikáciu osôb pôsobiacich mimo územia Slovenskej republiky, ak si prostredníctvom nich zabezpečila plnenie uvedených činností,

c) informácie o spôsobe zabezpečenia zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov,

d) informácie o množstve batérií a akumulátorov uvedených na trh ňou zastúpenými výrobcami v členení podľa § 42 ods. 3,

e) výšku finančných prostriedkov vynaložených na propagačné a vzdelávacie aktivity a stručný popis týchto aktivít,

f) zoznam miest a zariadení, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov,

g) informácie o splnení cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3 a o presahujúcom množstve,

h) informácie o spôsobe financovania systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby a nákladoch na činnosti vykonávané v tomto systéme.

(13) Tretia osoba je povinná zverejniť Správu o činnosti tretej osoby v rozsahu odseku 12 okrem písm. b) a f). Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o ochrane osobných údajov.⁵⁹⁾

(14) Tretia osoba je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov pochádzajúcich z komunálneho odpadu, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby.

Komentár k § 44

Osobitné ustanovenia o plnení vyhradených povinností sú predmetom tohto ustanovenia zákona o odpadoch.

K odseku 1

V tomto odseku je vymedzená definícia tretej osoby. Táto osoba zabezpečuje plnenie vyhradených povinností iba pre výrobcu automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov. Treťou osobou je podnikateľ. Sídlo má na území Slovenskej republike. Táto tretia osoba má oprávnený na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov. Tejto osobe musí byť udelená autorizácia a na základe zmluvy o plnení vyhradených povinností zabezpečuje plnenie vyhradených povinností. Tieto povinnosti plní v zastúpení pre výrobcu batérií a akumulátorov.

K odseku 2

Podľa znenia tohto odseku sú prenesené v zákonom stanovenom rozsahu povinnosti z výrobcu na tretiu osobu. Musí byť však splnená podmienka uzatvorenia zmluvy, ktorá sa zaoberá plnením vyhradených povinností medzi treťou osobou a výrobcom automobilových batérií a akumulátorov alebo výrobcom priemyselných batérií a akumulátorov. Uzatvorením zmluvy o plnení vyhradených povinností prechádza zodpovednosť z výrobcu na tretiu osobu. Musí byť však splnená podmienka, ktorá znamená splnenie vyhradených povinností. Pri týchto povinnostiach platí výnimka, ktorá je uvedená v znení tohto odseku.

K odseku 3

V tomto odseku je ustanovená zásada, ktorá sa týka plnenia povinností.

K odseku 4

V tomto znení sú ustanovené prípady, kedy je výrobca automobilových batérií a akumulátorov a výrobca priemyselných batérií a akumulátorov oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou. Výrobca batérií a akumulátorov je oprávnený vypovedať zmluvu o plnení vyhradených povinností s treťou osobou v zákonom stanovených lehotách. Prvou lehotou je do 30 kalendárnych dní po tom, ako boli zistené porušenia jej povinnosti, ktoré vyplývajú z ďalších odsekov tohto ustanovenia. Zákon stanovuje aj dĺžku výpovednej doby. Tá je v dĺžke 30 kalendárnych dní. Druhou lehotou je termín k 31. decembru kalendárneho roka. Nemusí byť ani udaný dôvod.

K odsekom 5 a 6

V zneniach týchto odsekov je definovaný zmluvný vzťah. Ten je medzi obcou a treťou osobou. Zároveň je tu uvedená možnosť vypovedania uvedenej zmluvy. V odseku 1 je uvedené situácia, ak má obec uzavretú zmluvu s treťou osobou a ide o nakladanie s použitými prenosnými batériami a akumulátormi alebo použitými automobilovými batériami a akumulátormi. Odsek 6 sa zaoberá výpoveďou. Výpoveď musí byť doručená tretej osobe v lehote, ktorú určuje zákon o odpadoch. To znamená, že musí byť doručená najneskôr 60 kalendárnych dní pred tým, ako bude ukončený zmluvný vzťah.

K odseku 7

Zákon o odpadoch v tomto ustanovení vymedzuje povinnosť aj na tretiu osobu. Platí to však len v tom prípade, ak ide o nakladanie s použitými automobilovými batériami a akumulátormi, ktoré môžu byť súčasťou komunálneho odpadu.

K odseku 8

V tomto odseku sú stanovené povinnosti tretej osoby. Tá musí vytvoriť, financovať, prevádzkovať a udržiavať funkčný systém nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Uvedenú povinnosť musí dodržiavať počas celého obdobia pôsobenia. Musí dodržiavať všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z autorizácie a plniť povinnosti za tých, koho zastupuje. V prípade evidenčných a ohlasovacích povinností musí viesť evidenciu za každého zastúpeného výrobcu samostatne, okrem toho podať vždy sumárne hlásenie a uchovávať všetky dôležité údaje. V prípade, ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva požiada o predloženie, má povinnosť mu uvedenú evidenciu predložiť. Medzi povinnosti tretej osoby patrí aj nakladanie s použitými batériami a akumulátormi za zastúpených výrobcov podľa zákona o odpadoch, respektíve ma uvedené nakladanie zabezpečiť. Tretia osoba má povinnosť uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom, ktoré je príslušné iba vyhradenému prúdu odpadu. Ďalšími povinnosťami sú propagácia, šírenie informácii a vzdelávanie s celoslovenským pôsobením, pričom je uvedené vzdelávanie zamerané na konečného používateľa. Vzdelávanie sa týka nakladanie s odpadom hlavne v tom smere, aby sa predchádzalo k zvýšenému množstvu odpadu. Každý rok má tretia osoba v zákonom stanovenom termíne zoznam výrobcov v aktuálnom znení. Týka sa to tých výrobcov, ktorých zastupuje a zároveň má povinnosti každého výrobcu taktiež do stanoveného termínu, v akom rozsahu boli za neho plnené povinnosti za predchádzajúci rok. Tiež má povinnosť odovzdať ministerstvu Správu o činnosti tretej osoby v zákonom stanovenom termíne. Ten je každoročne najneskôr do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Povinnosťami tretej osoby je aj informačná povinnosť. Musí vždy a za každých okolností podať informáciu, že došlo k situácii a ukončuje svoju činnosť. Toto oznámenie podáva ministerstvu. Tiež má povinnosť uchovávať údaje, ktoré sa použili na vypracovanie správy minimálne počas troch rokov od jej doručenia ministerstvu. Na internetovej stránke musí zverejňovať informácie z tejto správy v zákonom stanovenom termíne. Je to každý rok do 31. júla kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Informačnú povinnosť musí plniť aj voči zastúpeným výrobcom. Týka sa to sankcii. Uvedenú informáciu musí poskytnúť ihneď. S výrobcom akumulátorov batérii má povinnosť uzatvoriť zmluvu o plnení vyhradených povinností. Každý rok musí do stanoveného termínu zaslať ministerstvu zoznam obcí a zoznam miest, z ktorých zabezpečuje zber použitých batérií a akumulátorov. Ohlasovaciu povinnosť tretia osoba plní voči príslušnému koordinačnému centru každého zastúpeného výrobcu v tom prípade, ak mešká s úhradou záväzku podľa uzatvorenej zmluvy. Pritom platí že musí trvať obdobie dlhšie ako 30 kalendárnych dní. Má povinnosť odobrať oddelený odpad z obce a oznámiť prevýšujúce množstvo centru a poskytnúť ho iným klientom. A poslednou povinnosťou je plnenie všetkých úloh, ktoré jej určilo koordinačné centrum.

K odseku 9

Podľa tohto odseku preukazuje tretia osoba vytvorenie, financovanie, prevádzkovanie a udržiavanie funkčného systému nakladania počas celej doby pôsobenia tejto osoby rôznymi spôsobmi. Prvý krát však uvedené preukazuje pri žiadosti o udelenie autorizácie na činnosť tretej osoby. Spôsobom preukazovania je napríklad špecifikovanie typu použitých batérií a akumulátorov v zákonom stanovenom členení. Týka sa to tých batérii a akumulátorov, pre ktoré uvedená tretia osoba zabezpečuje nakladanie. Ďalším spôsobom preukazovania je, že predloží zoznamu zastúpených výrobcov, alebo uvedením údajov o tých činnostiach, ktoré zabezpečuje v rámci systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi – opis spôsobu zabezpečenia batérii a akumulátorov, opis ich technických kapacít minimálne v rozsahu zberu, prepravy, spracovania, recyklácie, zhodnotenia a zneškodnenia použitých batérií a akumulátorov. Zároveň aj ich príprava na opätovné použitie. Vo vzťahu k zberu uvedením takého spôsobu, ktorý používa pri zbere, zberových kapacít a miest zberu. Tretia osoba preukazuje činnosti, ktoré sme uviedli v úvode tohto odseku aj predložením zoznamu, v ktorom sa nachádzajú zmluvní partneri. Sú to tí, ktorí zabezpečujú zber, prepravu, prípravu na opätovné použitie, zhodnotenie, spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov a zneškodnenie vyhradeného prúdu odpadu pre konkrétnu tretiu osobu. Ďalším spôsobom je aj predloženie zoznamu obcí. S týmito musí mať uzavretú zmluvu na nakladanie z oddeleného komunálneho odpadu obce. Zároveň špecifikuje náklady na zabezpečenie nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Tiež, ak požiada ministerstvo aj špecifikáciu nákladov na činnosti vykonávané v systéme nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Tretia osoba preukazuje uvedené špecifikovaním opatrení, ktoré sú dôležité na podporu budovania systémov triedeného zberu komunálneho odpadu a preukázanie ich realizácie a  údajmi o rozsahu územného pokrytia nášho územia na účely zabezpečenia zberu použitých batérií a akumulátorov.

K odsekom 10 a 11

V zneniach týchto odsekov zákon o odpadoch vymedzuje spôsob preukázania podmienok treťou osobou pri podávaní žiadosti o udelenie autorizácie na svoju činnosť. To znamená, že podmienky preukazuje uvedením zamýšľaného spôsobu plnenia týchto podmienok. Patrí sem najmä uzatvorenie zmlúv o budúcej zmluve, alebo predložením zoznamu zmluvných partnerov, preukázaním uzavretia zmlúv o budúcej zmluve so zmluvnými partnermi, špecifikáciou nákladov, ktoré sa predpokladajú a určitých opatrení údajmi, ktorými sa predpokladá rozsah územného pokrytia. Následne po preukázaní týchto podmienok má tretia osoba povinnosť preukázať splnenie všetkých podmienok. Uvedené musí splniť do troch mesiacov odo dňa platnosti autorizácie udelenej ministerstvom.

K odsekom 12 a 13

V uvedených odsekoch sú upravené podrobnosti a rozsah zverejnenia Správy o činnosti tretej osoby. Túto správu musí tretia osoba doručiť ministerstvu životného prostredia. Správa sa týka činnosti tejto osoby a týka sa predchádzajúceho kalendárneho roka. Správa musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú údaje o množstve použitých batérií a akumulátorov, pričom musia byť rozlíšené na prenosné, priemyselné a automobilové. Zároveň musia byť také, pre ktoré zabezpečila zber, prepravu, recykláciu a spracovanie použitých batérií a akumulátorov. Ďalšou náležitosťou správy o činnosti je identifikácia osôb, prostredníctvom ktorých zabezpečila už spomenuté činnosti s konkrétnym uvedením druhu a množstva použitých batérií a akumulátorov pri jednotlivej osobe. Taktiež sa to týka aj identifikácie osôb, ktoré pôsobia mimo nášho územia. Správa o činnosti musí obsahovať aj informácie o spôsobe, prostredníctvom ktorého sa zabezpečil zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov, informácie, ktoré sa týkajú množstva batérií a akumulátorov, množstvo financií, ktoré sa použili na propagačné a vzdelávacie aktivity, tiež musí obsahovať aj opis týchto aktivít. Správa ďalej obsahuje zoznam miest a zariadení, kde dochádza k zberu, informácie o splnení cieľov a záväzných limitov, pričom došlo k presiahnutiu, informácie o spôsobe financovania systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby a nákladoch na činnosti vykonávané v tomto systéme. Uvedenú správu aj s týmto náležitosťami musí tretia osoba zverejniť, pričom nemôže dôjsť k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. Tretia osoba je povinná umožniť obci, v ktorej zabezpečuje zber, zapojenie jej miestneho systému nakladania s komunálnym odpadom do systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi tretej osoby.

§ 45

Povinnosti výrobcov
batérií a akumulátorov

(1) Výrobca batérií a akumulátorov je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný

a) označovať batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom [§ 105 ods. 3 písm. l)],

b) uvádzať na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch údaj o ich kapacite viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne podľa osobitného predpisu,⁷¹⁾

c) uvádzať na trh označované batérie, akumulátory a gombíkové články chemickou značkou Hg, Cd alebo Pb v ustanovených prípadoch a ustanoveným spôsobom vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. l)],

d) pri uvedení batérií a akumulátorov na trh bezodkladne na žiadosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie,

e) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov,

f) zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia,

g) bezodkladne oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu uvedeného v prílohe č. 3 na príslušný kalendárny rok.

(2) Výrobca prístrojov je povinný

a) zabezpečiť, aby bol prístroj, ktorý je uvádzaný na trh, navrhnutý a vyrobený tak, aby sa použité batérie a akumulátory dali jednoducho vybrať,

b) ak sa použité batérie a akumulátory nedajú jednoducho vybrať konečným používateľom, zabezpečiť, aby ich mohol jednoducho vybrať kvalifikovaný odborník nezávislý od výrobcu,

c) priložiť k prístroju návod, ako možno v prípadoch podľa písmen a) a b) batérie a akumulátory z prístroja bezpečne vybrať, a ak je to potrebné aj informácie pre konečného spotrebiteľa o type batérie a akumulátora, ktoré sú súčasťou prístroja.

(3) Povinnosti podľa odseku 2 sa nevzťahujú na výrobcu prístrojov, pri ktorých je z dôvodov bezpečnosti, výkonu, z medicínskych dôvodov alebo z dôvodu integrity údajov potrebný stály prísun elektrickej energie a vyžaduje sa stále spojenie medzi prístrojom a batériou alebo akumulátorom.

(4) Výrobca batérií a akumulátorov zabezpečuje plnenie vyhradených povinností individuálne, kolektívne alebo prostredníctvom tretej osoby; výrobca si môže zvoliť iba jeden spôsob plnenia vyhradených povinností pre tento vyhradený výrobok, pričom zvolený spôsob ich plnenia je výlučným spôsobom.

Komentár k § 45

Povinnosti výrobcov batérií a akumulátorov sú stanovené v tomto ustanovení nového zákona o odpadoch. Tieto povinnosti sa týkajú označovania, kapacity, chemického zloženia, povinnosti na žiadosť spracovateľa dodať chemické a materiálové zloženie dotknutých použitých batérií a akumulátorov, uvádzania na trh, vyzbierania použitých a zabezpečení spracovania a recyklácie použitých batérii a akumulátorov. Povinnosti, ktoré sa týkajú označovania batérií a akumulátorov boli prebraté zo smernice o batériách o označovaní batérií a akumulátorov. Ďalšie povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov sa týkajú spracovania a recyklácie použitých batérií akumulátorov, zabezpečenia použitia najlepších dostupných techník pri výkone zberu, povinnosti týkajúce sa spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 1

V znení tohto odseku zákon o odpadoch stanovuje povinnosti, ktoré sa týkajú výrobcu batérií a akumulátorov V tomto odseku je uvedená aj povinnosť, ktorá sa týka oznamovacej povinnosti. Výrobca je povinný oznámiť koordinačnému centru splnenie cieľa zberu pre príslušný kalendárny rok.

Výrobca označuje batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom a okrem tohto symbolu musí byť na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch uvedený viditeľný a čitateľný údaj o ich kapacite. Údaj musí byť taký, že sa nebude dať odstrániť podľa pravidiel týkajúcich sa označovania kapacity prenosných sekundárnych (dobíjateľných) a automobilových batérií a akumulátorov. Všetky batérie, akumulátory a gombíkové články musia byť označené chemickou značkou Hg, Cd alebo Pb. To znamená ako ortuť, kadmium a olovo. Uvedené označenie je v súlade s vykonávacím predpisom, ktorý ustanoví ministerstvo životného prostredia. Aj povinnosť označovania má v kompetencii ich výrobca. Taktiež je povinný dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov. Uvedené zloženie sa vydáva na žiadosť spracovateľa pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie bez zbytočného odkladu. Uvedené zloženie sa môže dodávať pri uvedení batérií a akumulátorov na trh. Všetky vyzbierané použité batérie a akumulátory sa musia odovzdať spracovateľovi týchto použitých batérií a akumulátorov. Pri zbere sa musia použiť tie najlepšie dostupné techniky z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia. Výrobca má preto povinnosť zabezpečiť použitie týchto najlepších dostupných techník, aby nedošlo k ohrozenie života a zdravia ľudí a tiež životného prostredia.

K odseku 2

Uvedené znenie tohto odseku bolo prebraté zo smernice o batériach. Aj v tomto odseku sú uvedené povinnosti výrobcu prístrojov. Tieto povinnosti sa týkajú možnosti jednoduchého a bezpečného vyberania batérií z prístroja, v ktorom sú batérie zabudované. Výrobca prístrojov musí zabezpečiť, aby bol prístroj navrhnutý a vyrobený takým spôsobom, že batérie sa budú jednoducho z tohto prístroja vyberať. Táto povinnosť sa týka prístroja, ktorý je uvádzaný na trh. V prípade, ak sa batérie alebo akumulátory nedajú z tohto prístroja vybrať, tak výrobca je povinný zabezpečiť výber prostredníctvom odborníka, ktorý má na túto činnosť kvalifikáciu a zároveň je nezávislý od výrobcu. Ku každému prístroju musí byť za každých okolností priložený aj návod, ktorý sa týka vyberania batérie a akumulátora. Súčasťou návodu by mali byť aj informácie o type batérie a akumulátora. Sú potrebné pre konečného spotrebiteľa a sú v písomnom spôsobe.

K odseku 3

Do tohto znenia odseku bolo prebraté znenie zo smernice o batériach. V tomto odseku sú uvedené také prístroje, na výrobcov ktorých sa povinnosti z predošlého odseku nevzťahujú. Týka sa to prístrojov, pri ktorých je potrebný stály prísun elektrickej energie a vyžaduje sa stále spojenie medzi prístrojom a batériou alebo akumulátorom. Dôvodmi na tieto potreby sú najmä bezpečnosť, výkon, medicínske dôvody alebo integrita údajov. Tieto prístroje sú využívané aj v medicíne.

K odseku 4

Povinnosti týkajúce sa batérii a akumulátorov môžu byť plnené buď individuálne, teda že ich plní sám výrobca, kolektívne alebo prostredníctvom tretej osoby. V tomto prípade však platí, že výrobca môže určiť výhradne len jeden spôsob plnenia vyhradených povinností pre tento vyhradený.

§ 46

Povinnosti výrobcu
prenosných batérií a akumulátorov

(1) Výrobca prenosných batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých prenosných batérií a akumulátorov od konečných používateľov v každom okrese Slovenskej republiky

    1.   spätným zberom použitých prenosných batérií,

    2.   zberom na zbernom mieste použitých batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých prenosných batérií a akumulátorov odovzdaných na miestach podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých prenosných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov prenosných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

(2) Výrobca prenosných batérií a akumulátorov nesmie pri predaji nových prenosných batérií a akumulátorov konečnému používateľovi uvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu.

Komentár k § 46

V tomto ustanovení zákona sú ustanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať výrobca prenosných batérii a akumulátorov.

K odseku 1

V prvom odseku sú vymedzené povinnosti výrobcu prenosných batérií a akumulátorov, ktoré sa týkajú zabezpečenia zberu, zberného miesta v rámci územia Slovenskej republiky, zabezpečenia splnenia zberového podielu a recyklácie a spracovania použitých prenosných batérií a akumulátorov. Podľa tohto odseku je výrobca prenosných batérií a akumulátorov povinný dodržiavať všetky povinnosti, okrem povinností, ktoré sú uvedené v ustanovení § 45. Medzi povinnosti výrobcu prenosných batérii a akumulátorov patrí zber prenosných batérií a akumulátorov, ktoré boli už použité. K zberu dochádza spôsobom, že použité batérie a akumulátory výrobcovia vyzbieravajú od konečných používateľov. Zber sa uskutočňuje v každom okrese Slovenskej republiky. Zber prebieha rôznymi spôsobmi. Buď ide o spätný zber použitých prenosných batérii, alebo dochádza k zberu na zbernom mieste, ktoré je určené na zber použitých batérii a akumulátorov. Povinnosťou výrobcu v tomto prípade je pozberať zo zberných miest na Slovensku všetky použité prenosné batérie a akumulátory. Zberné miesta sa nachádzajú na celom území Slovenskej republiky. Následne je povinnosťou výrobcu, ako ďalej s týmto vyzbieranými batériami a akumulátormi naloží. Výrobca podľa tohto odseku je povinný splniť zberový podiel. Podiel je uvedený v prílohe č. 3 v cieľovom zbere. Po vyzbieraní všetkých použitých batérii a akumulátor musí zabezpečiť, aby došlo k ich spracovaniu a recyklácii spôsobom, ktorý ustanovuje tento právny predpis. Taktiež musí zabezpečiť, aby sa spracovali a zrecyklovali všetky batérie a akumulátory, ktoré výrobca zozbieral z celého Slovenka nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov prenosných batérií a akumulátorov. Platí však, že musia byť ohlásené koordinačnému centru v rozsahu svojho trhového podielu.

K odseku 2

Do znenia tohto odseku bolo prebraté znenie článku 16 odsek 4 smernice o batériách. Uvedené znenie zatiaľ nebolo prebraté v našom právnom predpise V uvedenom ustanovení je ustanovená povinnosť, ktorá sa týka výrobcu prenosných batérií a akumulátorov. Výrobca má povinnosť neuvádzať náklady na zber spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji. Čiže konečný používateľ o takýchto nákladoch by nemal vedieť. To znamená, že pri predaji nových prenosných batérií a akumulátorov konečnému používateľovi nemôže výrobca uvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu.

§ 47

Povinnosti výrobcu automobilových
batérií a akumulátorov a priemyselných batérií a akumulátorov

(1) Výrobca automobilových batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých automobilových batérií a akumulátorov od konečných používateľov v každom okrese Slovenskej republiky

    1.   spätným zberom použitých automobilových batérií a akumulátorov,

    2.   zberom najmenej jednou osobou oprávnenou na zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorou je iná osoba ako distribútor automobilových batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov odovzdávaných na miestach podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov automobilových batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

(2) Výrobca priemyselných batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 45 a v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov odobratím od konečného používateľa na celom území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich chemické zloženie a pôvod prostredníctvom osoby oprávnenej na zber týchto použitých batérií a akumulátorov,

b) zber všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov odovzdávaných osobe podľa písmena a) a ďalšie nakladanie s nimi,

c) splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu uvedenému v prílohe č. 3,

d) spracovanie a recykláciu všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť,

e) spracovanie a recykláciu použitých priemyselných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrny rozsah zberových povinností výrobcov priemyselných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

Komentár k § 47

Povinnosťami výrobcu automobilových batérií a akumulátorov a priemyselných batérií a akumulátorov sa zaoberá toto ustanovenie zákona o odpadoch.

K odseku 1

V tomto odseku zákon o odpadoch ustanovuje výrobcovi automobilových batérií a akumulátorov povinnosť zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberový podiel a spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov. Zavádza povinnosť zriadenia na zber týchto batérií na dostupnom mieste v blízkosti konečných používateľov. Požiadavka článku 8 odsek 4 smernice o batériách, aby sa umožnil zber použitých automobilových batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade automobilových batérií a akumulátorov, môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu. Výrobca automobilových batérií a akumulátorov nemá tieto povinností: označovať batérie, akumulátory a sady batérií grafickým symbolom, uvádzať na automobilových batériách a akumulátoroch a prenosných batériách a akumulátoroch údaj o ich kapacite viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne, uvádzať na trh označované batérie, akumulátory a gombíkové články chemickou značkou Hg, Cd alebo Pb v ustanovených prípadoch a ustanoveným spôsobom vykonávacím predpisom, pri uvedení batérií a akumulátorov na trh bezodkladne na žiadosť spracovateľa použitých batérií a akumulátorov dodať chemické zloženie a materiálové zloženie batérií a akumulátorov pre potreby určenia technologického postupu a technického postupu ich spracovania a recyklácie, zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov, zabezpečiť, aby sa zber, spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov vykonávala s použitím najlepších dostupných techník z hľadiska ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, bezodkladne oznámiť koordinačnému splnenie cieľa zberu na príslušný kalendárny rok, zabezpečiť, aby bol prístroj, ktorý je uvádzaný na trh, navrhnutý a vyrobený tak, aby sa použité batérie a akumulátory dali jednoducho vybrať, ak sa použité batérie a akumulátory nedajú jednoducho vybrať konečným používateľom, zabezpečiť, aby ich mohol jednoducho vybrať kvalifikovaný odborník nezávislý od výrobcu, priložiť k prístroju návod, ako možno batérie a akumulátory z prístroja bezpečne vybrať, a ak je to potrebné aj informácie pre konečného spotrebiteľa o type batérie a akumulátora, ktoré sú súčasťou prístroja.

Ďalej je povinný zabezpečiť zber použitých automobilových batérií a akumulátorov od konečných používateľov, a to v každom okrese Slovenskej republiky spätným zberom použitých automobilových batérií a akumulátorov, zberom najmenej jednou osobou oprávnenou na zber použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorou je iná osoba ako distribútor automobilových batérií a akumulátorov, zber všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov odovzdávaných na učených miestach a ďalšie nakladanie s nimi, splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu spracovanie a recykláciu všetkých použitých automobilových batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť, spracovanie a recykláciu použitých automobilových batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrnný rozsah zberových povinností výrobcov automobilových batérií a akumulátorov a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu. Trhový podiel je podiel individuálnych firemných parametrov (napríklad obrat, zisk alebo aktíva) na zodpovedajúcich parametroch celého odvetvia (trhu).

K odseku 2

V znení tohto odseku sú stanovené povinnosti výrobcu priemyselných batérií a akumulátorov. Tieto povinnosti sa týkajú zabezpečenia zberu v rámci územia Slovenskej republiky, zberového podielu a spracovania a recyklácie použitých automobilových batérií a akumulátorov a taktiež povinnosť prevziať všetky vyzbierané použité priemyselné batérie a akumulátory, nezávisle na ich množstve. Požiadavka článku 8 odsek 3, aby sa umožnil zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov aj tretími osobami je v tomto prípade umožnená nepriamo cez ustanovenie § 27 ods. 6, kedy výrobca vyhradeného výrobku, v tomto prípade priemyselných batérií a akumulátorov, môže svoje povinnosti plniť individuálne a v rámci tohto plnenia je možné zmluvné zabezpečenie povinností aj prostredníctvom tretej osoby, čo je v tomto prípade zberová spoločnosť alebo iná osoba, oprávnená na výkon zberu. Výrobca priemyselných batérií a akumulátorov je okrem povinností, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku povinný zabezpečiť zber použitých priemyselných batérií a akumulátorov odobratím od konečného používateľa na celom území Slovenskej republiky bez ohľadu na ich chemické zloženie a pôvod prostredníctvom osoby oprávnenej na zber týchto použitých batérií a akumulátorov, zber všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov odovzdávaných osobe a ďalšie nakladanie s nimi, splnenie svojho zberového podielu, ktorý zodpovedá cieľu zberu, spracovanie a recykláciu všetkých použitých priemyselných batérií a akumulátorov, ktorých zber je povinný zabezpečiť, spracovanie a recykláciu použitých priemyselných batérií a akumulátorov zozbieraných v Slovenskej republike nad súhrny rozsah zberových povinností výrobcov priemyselných batérií a akumulátorov podľa písmena c) a ohlásených koordinačnému centru, a to v rozsahu svojho trhového podielu.

§ 48

Povinnosti distribútorov
batérií a akumulátorov

(1) Distribútor prenosných batérií a akumulátorov je povinný vo vzťahu k použitým prenosným batériám a akumulátorom

a) zabezpečiť ich spätný zber na svojich predajných miestach bez ohľadu na ich výrobnú značku a na dátum ich uvedenia na trh po celú prevádzkovú dobu,

b) informovať konečných používateľov o možnosti ich bezplatného spätného zberu na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na mieste, ktoré je pri predaji prenosných batérií a akumulátorov viditeľné a pre verejnosť prístupné,

c) zabezpečiť ich spätný zber v mieste, kde vydáva prenosné batérie a akumulátory alebo na mieste, kde má sklad, ak distribuuje prenosné batérie a akumulátory konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja; ak také miesto alebo taký sklad nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov,

d) neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji prenosných batérií a akumulátorov,

e) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov v súlade so zmluvou s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov na zberné miesto ­po­užitých prenosných batérií a akumulátorov, alebo spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov; ak takú zmluvu nemá, tak na ktorékoľvek zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

(2) Distribútor automobilových batérií a akumulátorov je povinný vo vzťahu k použitým automobilovým batériám a akumulátorom

a) plniť povinnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až c),

b) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov v súlade so zmluvou s výrobcom automobilových batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov osobe oprávnenej na ich zber alebo spracovateľovi použitých automobilových batérií a akumulátorov; ak takú zmluvu nemá, tak ktorejkoľvek osobe oprávnenej na ich zber alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

(3) Na distribútora batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov podľa tohto zákona.

Komentár k § 48

V uvedenom ustanovení zákon o odpadoch vymedzuje povinnosti distribútorov batérií a akumulátorov.

K odseku 1

V tomto odseku sú stanovené povinnosti pre distribútora prenosných batérií a akumulátorov vo vzťahu k použitým prenosným batériam a akumulátorom. Týkajú sa zabezpečenia spätného zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach. Platí to v tom prípade, že distribútor vykonáva zásielkový obchod súčasne aj elektronický predaj. Distribútor je povinný zabezpečiť ich spätný zber na svojich predajných miestach bez ohľadu na ich výrobnú značku a na dátum ich uvedenia na trh po celú prevádzkovú dobu. Ďalšími povinnosťami sú tie, ktoré sa týkajú zabezpečenia informácií pre konečných používateľov o bezplatnom spätnom zbere, ako aj povinnosť neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu týchto batérií a akumulátorov. Distribútor je povinný informovať konečných používateľov, že existuje možnosti ich bezplatného spätného zberu na svojom webovom sídle. Platí to však iba v tom prípade, ak má webové sídlo zriadené. Dochádza k tomu na mieste, ktoré je pri predaji prenosných batérií a akumulátorov viditeľné a zároveň prístupné pre verejnosť. Spätný zber sa môže uskutočňovať tam, kde vydáva prenosné batérie a akumulátory alebo v sklade. Ak sklad distribútor nemá, tak na mieste dohodnutom s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov. Distribútor má povinnosť neuvádzať oddelene náklady na zber, spracovanie a recykláciu použitých prenosných batérií a akumulátorov pri predaji prenosných batérií a akumulátorov. A nakoniec je ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov na zberné miesto a osobám vymedzených v tomto znení. Distribútor musí zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých prenosných batérií a akumulátorov. Všetko prebieha v súlade so zmluvou s výrobcom prenosných batérií a akumulátorov. Tento musí plniť vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov na zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov, alebo spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov. Môže sa stať však aj situácia, že distribútor takú zmluvu nemá, tak zberným miestom je ktorékoľvek zberné miesto použitých prenosných batérií a akumulátorov alebo ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 2

V ďalšom odseku sú stanovené nové povinnosti distribútora automobilových batérii a akumulátorov. Povinnosti sa týkajú zabezpečenia spätného zberu použitých automobilových batérií a akumulátorov na svojich predajných miestach a určených miestach v prípade, že vykonáva zásielkový obchod vrátane elektronického. Taktiež je tu ustanovená povinnosť zabezpečiť odovzdanie zozbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov len osobám vymedzených v tomto znení. Podľa odseku 2 má povinnosť plniť všetky povinnosti, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku ďalšou povinnosťou je zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných použitých automobilových batérií a akumulátorov. Aj toto odovzdanie musí prebiehať v súlade so zmluvou s výrobcom automobilových batérií a akumulátorov. Výrobca musí plniť vyhradené povinnosti individuálne, príslušnou treťou osobou alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak ju poveril vykonávaním svojich povinností, osobe oprávnenej na ich zber alebo spracovateľovi použitých automobilových batérií a akumulátorov. V prípade, ak takáto takáto zmluvu neexistuje, tak distribútor môže odovzdať batérie a akumulátory ktorejkoľvek osobe, ktorá je podľa zákona o odpadoch oprávnená na ich zber. Odovzdať ich môže aj ktorémukoľvek spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov.

K odseku 3

Uvedeným ustanovením sa zavádza vnútorná kontrola medzi hospodárskymi subjektmi. Je to teda kontrola výrobcu distribútorom batérií a akumulátorov, kedy distribútor batérií a akumulátorov, ktorý si neskontroluje od akého výrobcu nakupuje batérie a akumulátory a nakúpi ich od nezaregistrovaného výrobcu, tak sa sám stáva nositeľom povinností vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúceho. Na distribútora batérií a akumulátorov, ktorý dodáva priamo konečnému používateľovi batérie a akumulátory, pochádzajúce od výrobcu batérií a akumulátorov nezapísaného v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto batériám a akumulátorom a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu batérií a akumulátorov podľa zákona o odpadoch.

§ 49

Povinnosti držiteľa použitých
batérií a akumulátorov

Držiteľ použitých batérií a akumulátorov je povinný ich odovzdať, ak ide o použité

a) prenosné batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v § 46 ods. 1 písm. a) alebo osobe oprávnenej na ich zber,

b) automobilové batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v § 47 ods. 1 písm. a),

c) priemyselné batérie a akumulátory, osobe uvedenej v § 47 ods. 2 písm. a).

Komentár k § 49

V tomto ustanovení zákona o odpadoch sú stanovené povinnosti držiteľa použitých batérií a akumulátorov. V písmenách tohto ustanovenia sú ustanovené povinnosti držiteľa odpadu, ktoré sa týkajú odovzdania jednotlivých druhov použitých batérií a akumulátorov. Tieto povinnosti sa týkajú vymedzených subjektov. Dôležitou skutočnosťou je to, že pod zberným miestom môže byť chápané aj zberné miesto zriadené na základe zmluvy s výrobcom v areáli veľkého podniku, kde budú zamestnanci, ktorí sú považovaní za konečných používateľov, môcť odovzdávať použité prenosné batérie a akumulátory. Držiteľ použitých batérií a akumulátorov je podľa tohto znenia ustanovenia povinný odovzdať ich v tom prípade, ak ide o použité prenosné batérie a akumulátory, na mieste uvedenom v tomto zákone, to znamená v každom okrese Slovenskej republiky alebo osobe, ktorá je oprávnená alebo má oprávnenie na ich zber. Držiteľ použitých batérií a akumulátorov má taktiež povinnosť odovzdať automobilové batérie a akumulátory v každom okrese Slovenskej republiky a priemyselné batérie a akumulátory osobe, ktorou je výrobca prístrojov.

§ 50

Zber použitých batérií a akumulátorov

(1) Použité batérie a akumulátory možno zbierať len oddelene od ostatných druhov odpadov s výnimkou prípadu, ak sú súčasťou elektroodpadu alebo starého vozidla, keď sa zbierajú spolu s týmto odpadom.

(2) Zber použitých automobilových batérií a akumulátorov z motorových vozidiel nevyužívaných na komerčné účely vo vlastníctve fyzickej osoby nemožno viazať na kúpu novej batérie alebo akumulátora, alebo iného tovaru a musí byť pre konečného používateľa bezplatný.

(3) Na vykonávanie spätného zberu použitých batérií a akumulátorov distribútorom batérií a akumulátorov a na prevádzkovanie zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

(4) Prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a osoba oprávnená na zber použitých batérií a akumulátorov je okrem povinností podľa § 14 a 16 povinná

a) viesť a uchovávať evidenciu o množstvách vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov v kilogramoch v členení batérií a akumulátorov podľa § 42 ods. 3,

b) ohlasovať štvrťročne ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) do 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka výrobcovi batérií a akumulátorov, príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu, a koordinačnému centru.

Komentár k § 50

Uvedené znenie tohto ustanovenia vymedzuje zber použitých batérií a akumulátorov, spôsob, akým sa zber uskutočňoval a podmienky tohto zberu.

K odseku 1

V znení tohto odseku zákon o odpadoch vymedzuje povinnosť oddeleného zberu použitých batérií a akumulátorov. Zároveň zákon v tomto znení vymedzuje výnimku z tejto povinnosti. Výnimka sa vzťahuje na použité batérie a akumulátory ako súčasť elektroodpadu a starých vozidiel. Zákon ustanovuje, že použité batérie a akumulátory sa môžu zbierať len oddeleným spôsobom. Musia byť oddelené od ostatných druhov.

K odseku 2

Znenie tohto odseku bolo prebraté zo smernice o batériach. Tento odsek dáva za povinnosť výrobcom, aby zabezpečili bezplatný zber. Táto povinnosť sa týka použitých automobilových batérií z motorových vozidiel. Tieto vozidlá však nemôžu byť využívané na komerčné účely, pričom vlastníkom tohto automobilu je fyzická osoba. Uvedený zber v žiadnom prípade nemôže byť viazaný na kúpu novej batérie alebo akumulátora, alebo iného tovaru a musí byť pre konečného používateľa bezplatný.

K odseku 3

Aj toto znenie bolo prebraté zo smernice o batériach. V znení tohto odseku je uvedená výnimka. Výnimka sa týka požiadavky na súhlas a registráciu v prípade prevádzkovateľov zberného miesta a na činnosť spätného zberu u distribútora. Na vykonávanie spätného zberu použitých batérií a akumulátorov distribútorom batérií a akumulátorov a na prevádzkovanie zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov sa nevyžaduje súhlas a ani registrácia, ktoré sú upravené ustanoveniami zákona o odpadoch.

K odseku 4

Tento odsek obsahuje evidenčné a ohlasovacie povinnosti. Tieto povinnosti sa týkajú takej osoby, ktorá vykonáva zber použitých batérií a akumulátorov zo zberného miesta. Prevádzkovateľ zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov a osoba oprávnená na zber použitých batérií a akumulátorov, je povinná viesť a uchovávať evidenciu o množstvách vyzbieraných použitých batérií a akumulátorov v kilogramoch v členení batérií a akumulátorov a ohlasovať štvrťročne ustanovené údaje z evidencie do zákonom stanoveného termínu. Tento termín je 20 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka výrobcovi batérií a akumulátorov, príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu a koordinačnému centru.

§ 51

Spracovanie a recyklácia použitých
batérií a akumulátorov

Spracovateľ použitých batérií a akumulátorov je ­okrem povinností podľa § 14 a 17 povinný

a) spracovávať a recyklovať použité batérie a akumulátory v súlade s udeleným súhlasom [§ 97 ods. 1 písm. c)] a udelenou autorizáciou [§ 89 ods. 1 písm. a) prvý bod] a dodržiavať požiadavky na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

b) zvoliť pri výstavbe nových zariadení na spracovanie a recykláciu použitých batérií akumulátorov alebo pri modernizácii existujúcich zariadení najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

c) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v udelenej autorizácii,

d) vykonať opatrenia na nápravu uložené príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva,

e) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní a recyklácii použitých batérií a akumulátorov,

f) viesť evidenciu a na základe evidencie ohlasovať ustanovené údaje orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a výrobcovi batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, organizácii zodpovednosti výrobcov pre batérie a akumulátory a tretej osobe, s ktorými má uzavretú zmluvu,

g) uchovávať evidenciu podľa písmena f) vrátane ohlasovaných údajov,

h) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

  i) vypočítať a zabezpečiť minimálnu recyklačnú efektivitu,⁷²⁾

  j) oznamovať recyklačnú efektivitu ministerstvu.

Komentár k § 51

V tomto paragrafe sú uvedené povinnosti uložené spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov. Okrem povinnosti, ktoré mu ukladá zákon a predošle paragrafy, je povinný nakladať s použitými batériami a akumulátormi v súlade s vydanými súhlasmi, autorizáciou a platnou dokumentáciou. Povinnosťou sa stalo aj zavedenie a vedenie evidencie a ohlasovania údajov z evidencie. Pri výstavbe nových zariadení, ktoré budú slúžiť na spracovanie a recykláciu použitých batérií akumulátorov ako aj pri modernizácii týchto zariadení je povinný použiť najlepšie dostupné techniky. Pri tejto povinnosti sa ale prihliada na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku. Dôležité je hľadisko ochrany zdravia a životného prostredia.

Medzi základné povinnosti spracovateľa patrí spracovávať a recyklovať použité batérie a akumulátory na základe udeleného súhlasu a autorizácie, ktoré udeľuje orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Zákon sa v tomto bode odvoláva na § 97 ods. 1 písm. c.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na:

prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov, vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton.

Ďalšie ustanovenia v zákone hovoria o čiastočných zmenách a doplneniach, zavedení nových pojmov a inštitútov. Takéto opatrenia sú zavedené vzhľadom na nadväznosť rámcovej smernice, ktorá hovorí o tom, že členské štáty majú vyžadovať od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie.

K povinnostiam spracovateľa patrí aj zabezpečenie minimálnej recyklačnej efektivity. Pri výpočte sa vychádza z metodiky ustanovenej v Nariadení Komisie č. 493/2012. Vzhľadom na tento bod v zákone je povinnosť aj nahlasovať ministerstvu údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite svojho zariadenia, pričom ministerstvu slúžia údaje o dosiahnutej recyklačnej efektivite ako podkladové dáta do správy, ktorú Slovenska republika predkladá každý rok Európskej komisii.

Zmenou v zákone sa doplnil subjekt ohlasovania údajov v pís. f) a to orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Pri udelení autorizácie sa zákon odvoláva na ustanovenia zákona v § 89

Autorizácia je udelenie oprávnenia, ktoré sa udeľuje podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov.

Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže uložiť spracovateľovi vykonať určité nápravy, ak došlo k porušeniu povinnosti uložených v zákone. Spracovateľ je povinný nápravu vykonať.

Zákon obsahuje tri rozhodujúce zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti odpadového hospodárstva.

Najväčšou zmenou je zrušenie Recyklačného fondu a z toho vyplývajúce zrušenie povinnosti výrobcov a dovozcov platiť relevantný príspevok. Celý systém zabezpečenia povinností výrobcov a dovozcov bude zabezpečovaný priamym uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov či už individuálne alebo kolektívne.

Štvrtý oddiel

Obaly a odpady z obalov

Komentár k štvrtému oddielu

Právnym základom pre vypracovanie tejto časti zákona je smernica  Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou navrhovaného zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený. Predmetom tejto časti zákona je vymedzenie požiadaviek na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti prevencie, vzniku odpadov z obalov, pri samotnom nakladaní s obalmi a s odpadmi z obalov.

§ 52

Základné ustanovenie

(1) Tento oddiel upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a práva a povinnosti pri nakladaní s obalmi s cieľom

a) predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie,

b) zamedziť prekážkam v obchodovaní, narušeniu a obmedzeniu hospodárskej súťaže.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa všeobecné ustanovenia tohto zákona na všetky druhy obalov a na nakladanie s odpadmi z obalov, ktoré sa uvádzajú na trh alebo do distribúcie v Slovenskej republike, bez ohľadu na miesto ich vzniku, na ich používanie a na použitý materiál.

(3) Obalom je výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa, ktorý spĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 7; za obaly sa považujú aj nevratné časti obalov používané na tie isté účely.

(4) Spotrebiteľským obalom je obal určený na bezprostrednú ochranu tovaru alebo skupiny tovarov, ktorý v mieste nákupu tvorí tovarovú jednotku pre konečného používateľa alebo pre spotrebiteľa.

(5) Skupinovým obalom je obal určený na to, aby tvoril v mieste nákupu skupinu určitého počtu tovarových jednotiek bez ohľadu na to, či sa predáva konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi, alebo slúži ako ­pro­striedok na dopĺňanie tovarov do ponuky počas predaja; môže sa z tovaru odstrániť bez porušenia jeho vlastností.

(6) Prepravným obalom je obal určený na uľahčenie manipulácie a prepravu určitého množstva tovarových jednotiek alebo skupinových balení s cieľom predchádzať fyzickému poškodeniu pri manipulácii a preprave; prepravným obalom nie je cestný kontajner, železničný kontajner, lodný kontajner ani letecký kontajner.

(7) Opakovane použiteľným obalom je obal určený na vykonanie najmenej dvoch ciest alebo obehov počas svojej životnosti, ktorý sa opakovane plní alebo opakovane použije na ten istý účel, na ktorý bol určený; taký obal sa stane odpadom z obalov, ak sa už opakovane nepoužije, a to okamihom jeho vyradenia.

(8) Opakovaným použitím je činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pri ktorej sa taký obal opakovane naplní alebo použije na ten istý účel, na ktorý bol pred prvým použitím určený, a to s využitím alebo bez využitia pomocných výrobkov prítomných na trhu, ktoré umožňujú opakované naplnenie alebo ­po­užitie obalu.

(9) Zálohovaným obalom je obal tovaru, pri ktorého predaji sa okrem ceny za tovar účtuje osobitná peňažná čiastka viazaná na obal tovaru (ďalej len „záloh“), ktorej účelom je zabezpečiť vrátenie použitého obalu. Zálohujú sa

a) opakovane použiteľné obaly na nápoje, 

b) obaly na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné a ktoré sú z hľadiska ich množstva a vlastností alebo množstva a zloženia nebezpečné pre životné prostredie.

(10) Zálohovaním obalu je činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu; za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie na účely vysporiadania inej peňažnej pohľadávky.

(11) Výrobcom obalov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá

a) používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou,

b) je osobou, pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou značkou sa tovar uvádza na trh,

c) uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom, ako podľa písmen a) a b),

d) ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru,

e) ako distribútor používa obal na zabalenie ­distri­buovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom, alebo

f) uvádza na trh obaly s výnimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v písmene a), b) c), d) alebo e) alebo osobe, ktorá balí alebo plní tovar pre osobu podľa písmena b).

(12) Uvedením obalov na trh v Slovenskej republike je okamih, keď obal alebo tovar v obale prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie alebo použitia.

(13) Distribúciou obalov je odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu alebo tovaru v obale inej osobe na účely dodania, predaja alebo použitia obalu alebo tovaru v obale v obchodnej sieti vrátane predaja konečnému používateľovi s výnimkou uvedenia na trh.

(14) Distribútorom obalov je ten, kto v rámci predmetu svojej činnosti uskutočňuje distribúciu obalov.

(15) Odpadom z obalov je obal alebo obalový materiál, ktorý sa stal odpadom, okrem odpadu z výroby obalov a odpadu z procesu balenia tovarov.

(16) Nakladaním s obalmi je výroba obalov, uvedenie obalov alebo tovarov v obaloch na trh, ich distribúcia, použitie obalov, odber opakovane použiteľných obalov, úprava obalov a opakované použitie obalov.

(17) Odberom použitých opakovane použiteľných obalov je ich odber od spotrebiteľov alebo konečných používateľov na území Slovenskej republiky na účely ich opakovaného použitia alebo vyradenia z procesu opakovaného používania.

(18) Recykláciou odpadov z obalov je každé opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na pôvodné určenie alebo na iné účely vrátane organickej recyklácie, ale okrem energetického zhodnocovania.

(19) Organickou recykláciou je aeróbne (kompostovanie) alebo anaeróbne (biometanizácia) nakladanie s biodegradovateľnou časťou odpadov z obalov za riadených podmienok s využitím mikroorganizmov, ktoré produkujú stabilizované organické zvyšky alebo metán; ukladanie na skládku sa nepovažuje za formu organickej recyklácie.

(20) Energetické zhodnocovanie je použitie spaľovateľných odpadov z obalov s cieľom získavať energiu prostredníctvom priameho spaľovania s iným odpadom alebo bez neho s využitím tepla.

(21) Materiálový tok odpadov z obalov je pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(22) Miesto pôvodu odpadov z obalov je miesto jeho vzniku u pôvodného pôvodcu odpadu; ak ide o súčasť komunálnych odpadov, je takým miestom obec.

(23) Hospodárske subjekty vo vzťahu k obalom sú dodávatelia obalových materiálov, osoby, ktoré dovážajú alebo menia povahu a vlastnosti obalov, výrobcovia obalov, distribútori obalov, obchodníci s obalmi, používatelia obalov, orgány a verejnoprávne organizácie.

(24) Trhový podiel výrobcu obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh výrobcom obalov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(25) Zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu obalov za predchádzajúci kalendárny rok.

(26) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle celkové množstvo obalov uvedených na trh Slovenskej republiky, ako aj celkové množstvo vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok, a to vždy do 30. apríla.

Komentár k § 52

V tejto časti zákona sa hovorí o požiadavkách na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov. V súvislosti s odpadmi sa definovali aj niektoré práva a povinnosti pri nakladaní s obalmi. Hlavným cieľom je predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov, ktoré vznikajú z obalov, ich znižovanie a nebezpečenstvo, ktoré pre životné prostredie prestavujú. Tieto ustanovenia v zákone platia pre všetky druhy obalov a na nakladanie s odpadmi z obalov, ktoré sa uvádzajú na trh. Neprihliada sa pritom na miesto, kde vznikli a aký je účel použitia a materiál pri použití.

Ustanovenia tejto časti zákona vymedzujú predmet jeho úpravy, pôsobnosť a vzťah k platným právnym predpisom, tie upravujú niektoré časti nakladania s obalmi a s odpadmi z obalov.

V jednotlivých odsekoch sú charakterizované označenia obalov, a to napríklad spotrebiteľský obal, skupinový obal, prepravný obal, opakovane použiteľný obal, vratný obal a iné názvy. Za obal považujeme výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, na ochranu tovaru pri manipulácií s ním, dodávanie a prezentáciu. Za obaly sa považujú aj nevratné časti obalov využívané na tie isté účely.

Právnym základom pre vypracovanie je smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, ktorá je v doterajšom právnom stave transponovaná v zákone č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý fungoval samostatne popri zákone o odpadoch. Účinnosťou zákona o odpadoch bude zákon o obaloch zrušený.

V zákone sú upravené aj požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a tiež práva a povinnosti právnických a fyzických osôb nielen v oblasti prevencie, ale aj pri vzniku odpadov, nakladaní z obalmi a s odpadmi z obalov.

Dôležitou časťou k zákonu je príloha č. 7, kde sú bližšie špecifikované kritéria k pojmu obal. Zmenou v zákone sa vyčlenili z pojmu prepravných obalov cestné, železničné, lodné a letecké kontajnery.

KRITÉRIA PODROBNEJŠIE DEFINUJÚCE OBAL

Kritérium 1

Výrobok sa považuje za obal bez toho, aby boli dotknuté ďalšie funkcie obalu, ak

a)  je oddeliteľnou súčasťou výrobku,

b)  nie je nevyhnutný na uchovávanie, podporu alebo zachovávanie výrobku počas jeho životnosti a

c)  všetky jeho častí nie sú určené na spoločné použitie, spotrebovanie alebo zneškodnenie.

Kritérium 2

Položky vytvorené na účel plnenia v mieste predaja a nevratné položky vytvorené, plnené alebo predané na mieste predaja sa považujú za obaly, ak plnia funkciu obalu.

Kritérium 3

Obalové zložky a pomocné prvky začlenené do obalu sa považujú za časť tohto obalu. Pomocné prvky priamo zavesené alebo pripevnené k výrobku, ktoré plnia funkciu obalu, sa považujú za obal, ak

a)  sú oddeliteľnou súčasťou výrobku a

b)  všetky ich časti nie sú určené na spoločné spotrebovanie a zneškodnenie.

Názov opakovane použiteľný obal zásade len upresňuje kedy sa z takéhoto obalu stáva odpad. Ide napríklad o  účely evidencie špecifického typu drevených obalov ako sú drevené palety. Pre tieto palety bude platiť § 54 ods. 4, že sa na účely plnenia záväzných limitov zberu a zhodnocovania budú započítavať do množstiev obalov uvedených na trh a do distribúcie až vtedy, keď sa stanú odpadom. Ostatné opakovane použiteľné obaly a ich započítanie do množstiev uvedených na trh a do distribúcie sa nemení. Platí ustanovenie § 54 ods. 4.

V súčasnom znení zákona je definícia pojmu opakovaného použitia, ktorá sa nachádza aj v terajšom znení. Zmena nastala len v spresnení, že ide o činnosť s použitým opakovane použiteľným obalom, pričom ale musí ísť o obal, ktorý je spôsobilý na opakované použitie, čiže nie je odpadom.

Do zákona sa zapracovali nové definície zálohovaný obal a zálohovanie obalu. V zákone zostala aj právomoc zaviesť zálohovanie obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné. Definície sú prebraté z ustanovení platného zákona a sú transpozíciou smernice o obaloch.

Zmena v zákone priniesla novú definíciu, podstatou ktorej je presnejšie legislatívne vymedzenie obsahu činnosti zálohovania obalu. Pod zálohovanie okrem samotného naúčtovania zálohu spadá aj následné vrátenie zálohu, pričom vrátenie možno vykonať buď formou vrátenia finančného plnenia zo strany povinného subjektu alebo formou bežne využívaného započítania zálohu oproti inej finančnej pohľadávke, spravidla pri nákupe ďalšieho tovaru.

V nadväznosti na zmenu dochádza k zmene pojmu „povinná osoba“ uvedené v platnom zákone o obaloch v § 2 písm. g) na pojem „výrobca obalov“. Definícia výrobcu obalov zahŕňa fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu: ktorá používa obaly na balenie tovaru alebo plní tovar do obalov a uvádza na trh tento tovar pod svojou obchodnou značkou, pre ktorú sa tovar balí alebo plní a pod ktorej obchodnou značkou sa tovar uvádza na trh, ktorá uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom, osoba ktorá ako distribútor uskutočňuje odplatné alebo bezodplatné odovzdanie obalu konečnému používateľovi na bezprostredné zabalenie tovaru, alebo ktorá ako distribútor používa obal na zabalenie distribuovaného tovaru alebo jeho časti alebo na naplnenie distribuovaným tovarom a tiež osoba, ktorá uvádza na trh obaly s výnimkou osoby, ktorá dodáva nepoužité prázdne obaly osobám uvedeným v zákone. Zálohovaním obalu je činnosť pri predaji tovaru v zálohovanom obale, ktorou je naúčtovanie zálohu osobe uhrádzajúcej cenu tovaru a činnosť pri vrátení zálohovaného obalu spočívajúca vo vydaní tohto zálohu osobe, ktorá zabezpečuje vrátenie použitého obalu. Za vrátenie zálohu sa považuje aj jeho započítanie na účely vysporiadania inej peňažnej pohľadávky.

Výrobcovia a dovozcovia obalov, ktorí odovzdávajú nepoužité prázdne obaly tým, ktorí balia a plnia tovar do obalov, nie sú výrobcami obalov v zmysle tohto zákona.

V novom znení zákona sa prebral pojem uvedenie na trh z pôvodného znenia zákona o obaloch. Vzťahuje sa na územie Slovenskej republiky. Uvedením obalov na trh v Slovenskej republike je okamih, keď obal alebo tovar v obale prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie alebo použitia.

Uvedená definícia „distribúcia“ nahrádza pojem „uvedenie do obehu“ a má v tomto oddiele tejto časti zákona svoje opodstatnenie, nakoľko využitie pojmu uvedenie na trh nie je v prostredí zabehnutého systému obchodných vzťahov vždy možné, hlavne pri plnení povinností, ktoré ukladá smernica o obaloch. Rovnako, ako pri nahrádzanom pojme „uvedenie do obehu“, je účelom pojmu „distribúcia obalov“ vymedziť ostatné obchodné činnosti, na základe ktorých sa obal dostane do spotrebiteľského prostredia.

Upravili sa požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov a práva a povinnosti pri nakladaní s obalmi s cieľom predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie a zamedziť prekážkam v obchodovaní, narušeniu a obmedzeniu hospodárskej súťaže.

Nie je dôvod na to, aby výrobca obalov, ktorý by mal zároveň aj postavenie distribútora, bol vyňatý spod plnenia povinností uložených distribútorovi.

Zmenou sa doplnila definícia distribútora z dôvodu pojmového zjednotenia v zákone. Ide o presnejšie označenie toho, kto uvádza obaly do obehu.

Distribútorom obalov je ten, kto v rámci predmetu svojej činnosti uskutočňuje distribúciu obalov.

Odpadom z obalov je obal alebo obalový materiál, ktorý sa stal odpadom, okrem odpadu z výroby obalov a odpadu z procesu balenia tovarov. Nakladaním s obalmi je výroba obalov, uvedenie obalov alebo tovarov v obaloch na trh, ich distribúcia, použitie obalov, odber opakovane použiteľných obalov, úprava obalov a opakované použitie obalov. Spresnenie definície „odpad z obalov“ je prebratím ustanovenia doteraz platného zákona o obaloch a rieši výkladové nejasnosti. Za odpad z obalov sa nepovažuje odpad, ktorý vznikol pri výrobe obalov alebo odpad, ktorý vznikol pri balení tovaru, napr. odrezky fólie, odpad z výseku pri výrobe papierovej škatule, odrezky z dosák pri výrobe drevenej palety a pod. Odber opakovane použiteľných obalov sa vzťahuje na odber zálohovaných obalov, ako aj iných opakovane použiteľných obalov ako sú napríklad prepravky.

Definície „recyklácia“, „organická recyklácia“ a „energetické zhodnocovanie“ boli v úplnom znení prebraté z doteraz platného zákona o obaloch. Recykláciou odpadov z obalov je každé opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na pôvodné určenie alebo na iné účely vrátane organickej recyklácie, ale okrem energetického zhodnocovania. Organickou recykláciou je aeróbne (kompostovanie) alebo anaeróbne (biometanizácia) nakladanie s biodegradovateľnou časťou odpadov z obalov za riadených podmienok s využitím mikroorganizmov, ktoré produkujú stabilizované organické zvyšky alebo metán; ukladanie na skládku sa nepovažuje za formu organickej recyklácie. Energetické zhodnocovanie je použitie spaľovateľných odpadov z obalov s cieľom získavať energiu prostredníctvom priameho spaľovania s iným odpadom alebo bez neho s využitím tepla. Tieto pojmy sú transponované zo smernice o obaloch.

Základom definície materiálového toku odpadov je definícia podľa súčasného zákona o obaloch. Na rozdiel od súčasnej definície zákon v súlade s praxou jednoznačne akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Materiálový tok odpadov z obalov je pohyb odpadu z obalov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.Vzhľadom na odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov napr. vo výrobnom zariadení, ktoré odpad využíva iba ako vstupnú surovinu, pričom ale jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

ZHODNOCOVANIE ODPADOV

R1 Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom.

R2 Spätne získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel.

R3 Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov).

R4 Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín.

R5 Recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov.

R6 Regenerácia kyselín a zásad.

R7 Spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia.

R8 Spätné získavanie komponentov z katalyzátorov.

R9 Prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie.

R10 Úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na zlepšenie životného prostredia.

R11 Využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach R1 až R10.

R12 Úprava odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R1 až R11.

R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R1 až R12 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku).

Definícia miesta pôvodu odpadu z obalu je novou definíciou, ktorej potreba vyplynula z doterajšej praxe preukazovania materiálového toku odpadov. Dôraz sa kladie na pôvodné miesto vzniku odpadu u pôvodného pôvodcu odpadu resp. v obci, čím sa vylučujú také miesta, v ktorých odpad vznikol v podstate iba administratívnym úkonom zo strany držiteľa odpadu. Miesto pôvodu odpadov z obalov je miesto jeho vzniku u pôvodného pôvodcu odpadu. Ak ide o súčasť komunálnych odpadov, je takým miestom obec. Hospodárske subjekty vo vzťahu k obalom sú dodávatelia obalových materiálov, osoby, ktoré dovážajú alebo menia povahu a vlastnosti obalov, výrobcovia obalov, distribútori obalov, obchodníci s obalmi, používatelia obalov, orgány a verejnoprávne organizácie.

Na druhej strane nič nebráni tomu, aby v praxi mohol pôvodný pôvodca odpadu resp. obec poveriť úkonom potvrdzovania čiže udelením mandátu spolupracujúcu tretiu stranu.

Definícia trhového podielu výrobcu obalov sa ustanovuje ako systémový prvok pre výrobcu vyhradeného výrobku (v tomto prípade obalu), ktorého účelom ustanoviť kritérium veľkosti výrobcu obalu na relevantnom trhu. Trhový podiel výrobcu obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh výrobcom obalov v predchádzajúcom kalendárnom roku k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku. Tomuto kritériu má zodpovedať miera zodpovednosti výrobcu za svoje výrobky – obaly končiace svoju životnosť v spotrebiteľskom prostredí Slovenskej republiky. V prípade obalov je potrebné pri výpočte trhového podielu brať do úvahy všetky typy obalov prepravné, skupinové a spotrebiteľské.

V prípade zberového podielu ide tiež o novú definíciu, účelom ktorej je vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z obalov, ktoré sa vytriedia v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Zberový podiel pre odpady z obalov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu obalov za predchádzajúci kalendárny rok. Výrobca obalov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z obalov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu. Tento podiel je podiel, ktorý mu prináleží vzhľadom na rozsah jeho obchodnej činnosti (súvisiacej s obalmi) v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Zmenou sa doplnila možnosť zverejňovania údajov celkového množstva obalov uvedených na trh ako aj celkového množstva vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok na webovom sídle ministerstva. Je to nevyhnutné z dôvodu, že nositeľmi povinnosti vypočítať si trhový alebo zberový podiel sú výrobcovia obalov. Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle celkové množstvo obalov uvedených na trh Slovenskej republiky ako aj celkové množstvo vyzbieraných odpadov z obalov z komunálnych odpadov za predchádzajúci kalendárny rok, a to vždy do 30. apríla.

§ 53

Požiadavky na zloženie
a vlastnosti obalov

(1) Obaly musia byť navrhnuté, vyrábané a uvádzané na trh alebo do distribúcie tak, aby spĺňali základné požiadavky na ich zloženie a vlastnosti a aby umožňovali ich opakované použitie alebo zhodnocovanie vrátane energetického využitia, recyklácie a organickej ­recyklácie a spĺňali požiadavky ustanovené harmonizovanými normami.⁷³⁾

(2) Zámerným zavedením olova, kadmia, ortuti a zlúčenín šesťmocného chrómu (ďalej len „ťažké kovy“) je ich použitie pri výrobe z dôvodu potreby ich prítomnosti v obale na zabezpečenie požadovanej vlastnosti, vzhľadu alebo kvality obalu; za zámerné zavedenie ťažkých kovov sa nepovažuje využívanie recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov ako suroviny na výrobu obalových materiálov.

(3) Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje sumárne 100 mg/kg hmotnosti (ďalej len „limitná hodnota“).

(4) Zákaz podľa odseku 3 sa nevzťahuje na

a) obaly vyrábané výlučne z oloveného krištáľového skla,

b) plastové debny a plastové palety, ak 

    1.   počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov,

    2.   boli vyrobené v kontrolovanom recyklačnom procese, v ktorom recyklovaný materiál pochádza len z takých plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti alebo

    3.   je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov,

c) obaly zo skla, ak

    1.   počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov, 

    2.   je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov alebo

    3.   ten, kto obaly vyrába, vykonáva pravidelné mesačné kontroly výrobnej činnosti na sklárskej peci zamerané na zistenie koncentrácie ťažkých kovov; výsledky meraní a použité metódy merania musia byť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na požiadanie kedykoľvek k dispozícii.

(5) Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov vyšším ako je limitná hodnota musia byť viditeľne a trvalo označené v súlade s osobitným predpisom.⁷⁴⁾

(6) Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov podľa odseku 4 písm. b), ktoré sa stanú odpadom, musia byť recyklované v recyklačnom procese, v ktorom sa recyklovaný materiál vyrába len z plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti.

(7) Ten, kto obaly uvedené v odseku 4 písm. b) vyrába alebo jeho splnomocnený zástupca je povinný uchovávať technickú dokumentáciu⁵⁶⁾ potrebnú na preukázanie splnenia požiadaviek na uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

(8) Osoba vyrábajúca obaly zo skla, alebo ak taká osoba nie je v Slovenskej republike, tak výrobca tovarov plnených do obalov zo skla je povinný podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ak priemerné úrovne koncentrácie ťažkých kovov počas 12 po sebe nasledujúcich kontrol vykonaných podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu prekročia limit 200 mg/kg hmotnosti. V hlásení o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla sa uvedú namerané hodnoty súčtu obsahu ťažkých kovov, použité metódy merania, predpokladané zdroje prítomnosti hladiny súčtu obsahu ťažkých kovov a podrobný opis prijatých opatrení na zníženie úrovne obsahu ťažkých kovov.

(9) Osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania ustanovujú osobitné predpisy.⁷⁵⁾ 

Komentár k § 53

V zákone došlo k spresneniu pojmu výrobca vo výrobnom procese, ktorý sa nahradil pojmom „Osoba vyrábajúca obaly zo skla. Ide o presné stanovenie, ktorý výrobca je primárne povinný podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla.

V prvej časti zákona sú charakterizované požiadavky, ktoré budú musieť byť splnené pri výrobe obalov a ich uvádzaní na trh a do distribúcie. Sú to základné požiadavky smernice o obaloch, ktoré sa vzťahujú na výrobné zloženie obalu a jeho možného opakovaného použitia a neskoršieho zhodnocovania vrátane recyklácie, keď sa obal stane v podstate už odpadom. Obaly musia byť navrhnuté, vyrábané a uvádzané na trh alebo do distribúcie tak, aby umožňovali ich opakované použitie alebo zhodnocovanie vrátane energetického využitia. 

Požiadavky, ktoré sú kladené na zloženie a vlastnosti obalov vychádzajú zo smernice o obaloch, ktorý stanovuje najvyššie prípustné hodnoty súčtu úrovní koncentrácie vyhradených ťažkých kovov v obaloch. V odseku 2 je uvedené aj čo sa nepovažuje za zámerné zavedenie ťažkých kovov. Ide o využívanie recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov ako suroviny na výrobu obalových materiálov.

Zakazuje sa vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje limitnú hodnotu. Tá je stanovená na 100 mg/kg hmotnosti. Výnimky, ktoré obsahuje aj samotná smernica v čl. 11 ods. 3, boli vykonané najskôr rozhodnutím Komisie 1999/177/ES o plastových debnách a plastových paletách. Toto rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím 2009/292/ES, ktoré sa uplatňuje od 10. februára 2009 a malo by sa uplatňovať nepretržite od uplynutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Odsek 4 písmeno c) obsahuje výnimky z požiadaviek, ktoré vyplývajú z Rozhodnutia Komisie 2001/171/ES, ktorého účinnosť bola predĺžená Rozhodnutím Komisie 2006/340/ES na neurčito.

Zákaz vyrábať a uvádzať na trh obaly, v ktorých obsah ťažkých kovov presahuje limitnú hodnotu, sa nevzťahuje na obaly vyrábané výlučne z oloveného krištáľového skla, plastové debny a plastové palety, ak počas výrobného procesu nedochádza k zámernému zavedeniu ťažkých kovov, alebo boli vyrobené v kontrolovanom recyklačnom procese, v ktorom recyklovaný materiál pochádza len z takýchto plastových debien alebo plastových paliet a v ktorom použitie iných materiálov tvorí najviac 20 % z celkovej hmotnosti alebo je limitná hodnota ťažkých kovov prekročená výlučne pridávaním recyklovaných materiálov s obsahom ťažkých kovov.

Osoba, ktorá obaly vyrába, je na účely tohto ustanovenia ten, kto obaly fyzicky vyrába, teda ich zhotoviteľ. Za určitých podmienok presne stanovených zákonom je možné, aby niektoré výrobky zo skla prekročili limitné hranice ťažkých kovov. Tieto limity sú stanovené v odseku 3.

V odseku 5 je ustanovená povinnosť označovania obalov s obsahom ťažkých kovov údajom o materiálovom zložení obalu. Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov vyšším ako je limitná hodnota musia byť viditeľne a trvalo označené v súlade s Rozhodnutím Komisie zo dňa 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (97/129/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 50, 20.2.1997).

Plastové debny a plastové palety s obsahom ťažkých kovov, ktoré sú definované v odseku 4 písm. b), ktoré sa stanú odpadom, musia byť recyklované v recyklačnom procese, v ktorom sa recyklovaný materiál vyrába len z plastových debien alebo plastových paliet. Použitie iných materiálov nesmie presiahnúť 20 % z celkovej hmotnosti

V odseku 7 je stanovená povinnosť uchovávať technickú dokumentáciu na účely jej predloženia kontrolným orgánom a v odseku 8 povinnosť podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva pri prekročení limitu podľa odseku 4 písm. c) tretieho bodu. Zmenou v zákone sa spresnila aj citácia publikačného orgánu v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou. Uchovanie technickej dokumentácie je potrebné na preukázanie splnenia požiadaviek pre uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

Ten, kto obaly vyrába alebo jeho splnomocnený zástupca je povinný uchovávať technickú dokumentáciu potrebnú na preukázanie splnenia požiadaviek pre uvedenie obalov na trh po dobu najmenej štyroch rokov.

Osoba vyrábajúca obaly zo skla, alebo ak takáto osoba nie je v Slovenskej republike, tak výrobca tovarov plnených do obalov zo skla je povinný podávať hlásenie o množstvách ťažkých kovov v obaloch zo skla.

Z doteraz platného zákona v § 1 ods. 3 sa presunuli ustanovenia o obaloch. Ide o osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania, ktoré môžu ustanovovať iné osobitné predpisy.

Osobitné požiadavky na vlastnosti obalov a obalových materiálov a požiadavky na podmienky ich používania ustanovuje napríklad zákon č. 67/2010 Z. z., § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Hlásenia sa podávajú orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ak priemerné úrovne koncentrácie ťažkých kovov počas 12 po sebe nasledujúcich kontrol prekročia limit 200 mg/kg hmotnosti.

§ 54

Povinnosti výrobcu obalov

(1) Výrobca obalov je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) označenie obalu údajom o materiálovom zložení obalu v súlade s osobitným predpisom,⁷⁴⁾ ak sa rozhodne obal označiť; obal môže označiť aj údajom o spôsobe nakladania s ním [§ 105 ods. 3 písm. m)],

b) označenie obalu ako zálohovaný obal, ak uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch na nápoje okrem zálohovaných obalov, ktorých výška zálohu je 0 eur,

c) aby označenie podľa písmen a) a b) bolo viditeľné a ľahko čitateľné, pričom musí byť primerane trvalé a stále aj po otvorení obalu,

d) zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov pochádzajúcich z obalov, ktoré uviedol na trh alebo distribuoval, a to v plnom rozsahu, najmenej vo výške miery zhodnocovania a recyklácie ustanovených v prílohe č. 3,

e) zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, v plnom rozsahu, najmenej vo výške jeho zberového podielu,

f) informovanie spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov.

(2) Ak výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov.

(3) Výrobca obalov môže plniť vyhradené povinnosti individuálne, len ak odpad z obalov ním uvedených na trh alebo do distribúcie nebude súčasťou komunálneho odpadu; možnosť plnenia vyhradených povinností v súlade s § 27 ods. 7 nie je tým dotknutá.

(4) Opakovane použiteľné obaly sa na účel plnenia povinností podľa odseku 1 písm. d) započítavajú do množstva obalov, ktoré výrobca obalov uviedol na trh alebo distribuoval, len raz, a to v čase ich prvého použitia; uvedené sa nevzťahuje na drevené palety, ktoré sa započítavajú do množstva obalov, až keď sa stanú odpadom.

Komentár k § 54

V odseku 1 je ustanovený okruh základných povinností pre výrobcov obalov, tzn. výpočet špecifických povinností nad rámec všeobecných povinností, ktoré výrobca obalov musí plniť už na základe § 27 ods. 4.

Zmenou v zákone sa slovo primerane odolné“ nahrádza slovami “primerane trvalé a stále“.

Odsek 1 sa doplnil písmenom f. Ide v podstate o doplnenie povinnosti výrobcov obalov.

„f) informovanie spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z obalov.“.

Zákon nechal označovanie obalov na rozhodnutí samotných výrobcov obalov – je teda dobrovoľné. Ak sa ale výrobca obalov rozhodne obal označiť, bude tak musieť urobiť v súlade s predpísanými pravidlami. Jednotlivé pravidlá sú uvedené vo vykonávacej vyhláške. Dobrovoľnosť označovania obalov podľa zákona nemá žiaden vplyv na povinné označovanie podľa iných právnych predpisov či už ide o označovanie potravín, chemických látok....

Výrobca obalov je povinný aj zabezpečiť, aby označenie podľa písmen a) a b) bolo viditeľné a ľahko čitateľné, pričom musí byť primerane trvalé a stále aj po otvorení obalu.

V odseku 1 sú ďalej charakterizované súčasné povinnosti a požiadavky na označovanie obalov, ktoré má povinná osoba aj podľa súčasného zákona o obaloch.

Povinnosť podľa písmena d) je povinnosťou rovnocennou so súčasným právnym stavom (ide o zhodnotenie a recykláciu odpadov z obalov v rozsahu záväzných limitov), avšak s tým rozdielom, že pri odpadoch z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov sa navyše ustanovuje doplňujúce kritérium uvedené v písmene e). Povinnosť podľa písmena d) je preto v jej čistej forme aplikovateľné len na odpady z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov.

Povinnosť podľa písmena e) predstavuje doplňujúce kritérium pre odpady z obalov nachádzajúcich sa v triedenom zbere komunálnych odpadov. Jej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého výrobcovia obalov (tých, ktoré po ich spotrebe budú tvoriť komunálne odpady) budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov. Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu obalov.

Zákon ustanovením princípu kladie dôraz na zabezpečenie financovania triedeného zberu komunálnych odpadov – separovane zbieranej obalovej zložky. Odpad z obalu výrobcu obalov sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov a teda výrobca obalov sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber. Ak sa výrobca obalov bude chcieť vyhnúť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho obaly sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca obalov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu. Napriek tomu, že sa v odseku neuvádza, kto je osobou oprávnenou na takéto preukázanie, je zrejmé, že minimálny okruh subjektov bude pozostávať z orgánov štátneho dozoru a z organizácií zodpovednosti výrobcov ale len v tom prípade, pokiaľ si bude výrobca obalov plniť povinnosti kolektívne. Ak výrobca obalov nepreukáže, že ním uvedené obaly na trh alebo do distribúcie nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považuje sa odpad z týchto obalov za súčasť komunálnych odpadov.

V ďalšom odseku je špecifikácia oproti všeobecnej zásade ustanovenej v § 27 ods. 6. Ide o individuálne plnenie vyhradených povinností pri obaloch, a to je možné len vtedy, ak obaly výrobcu obalov nebudú končiť v komunálnom odpade. A naopak, výrobca obalov, z ktorých odpady skončia v komunálnom odpade, sa bude musieť zapojiť do niektorého z kolektívnych systémov. Tieto budú zabezpečované organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Opakovane použiteľné obaly sa na účel plnenia povinností podľa započítavajú do množstva obalov, ktoré výrobca obalov uviedol na trh alebo distribuoval len raz, a to v čase ich prvého použitia; uvedené sa nevzťahuje na drevené palety, ktoré sa započítavajú do množstva obalov, až keď sa stanú odpadom.

Toto ustanovenie zákona je len prevzaté z platného zákona o obaloch, doplnené o výnimku vo vzťahu k dreveným paletám. Drevené palety ako opakovane použiteľné obaly predstavovali vzhľadom na spôsob ich používania a distribúcie veľký problém v evidencii obalov v komodite „drevo“. Opakovaným zahŕňaním tých istých paliet do evidencie sa neúmerne zvyšoval základ pre výpočet záväzných limitov pre zhodnotenie a recykláciu. Tým, že sa budú palety započítavať do základu pre výpočet až keď sa stanú odpad, minimalizuje nepresnosť v evidencii obalov.

§ 55

Povinnosti výrobcu obalov
pri zálohovaní obalov

(1) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, je povinný zálohovať obaly a dodržiavať ustanovenú výšku zálohu [§ 105 ods. 3 písm. m)].

(2) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedol na trh, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške; to platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu podľa odseku 5.

(3) Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi v prevádzkarni, je povinný zabezpečiť odber obalov podľa odseku 2 v tejto prevádzkarni po celý čas prevádzky a vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohu pre jednotlivé druhy zálohovaných opakovane použiteľných obalov a o zmenách druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Vrátenie zálohu spotrebiteľovi sa pri vrátení zálohovaného obalu zaručuje a spotrebiteľ nie je pri vrátení zálohovaného obalu na nápoje povinný preukázať úhradu zálohu.

(4) Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, pripravuje zmenu druhu obalov tých tovarov, je povinný informovať distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takých obaloch, o pripravovanej zmene druhu obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takej zmeny.

(5) Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni.

(6) Výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť opakované použitie odobratých obalov, ak sú spôsobilé na ďalšie opakované použitie.

Komentár k § 55

Rozsah povinností pri zálohovaní obalov zákon o odpadoch v zásade nemení, zmenou ide len o legislatívno-technické rozdelenie. Toto delenie je jedno, ktoré prináleží výrobcovi obalov a druhé, ktoré prináleží distribútorovi obalov.

Ak výrobca obalov uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré uviedol na trh, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Táto povinnosť platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu.

Zákon charakterizuje povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných obaloch, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Zákon charakterizuje povinnosť pre výrobcu obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak uvádza výrobky na trh v zálohovaných obaloch.

V ďalších odsekoch je povinnosť výrobcom obalov odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly a vrátiť záloh v plnej výške. Výrobca obalov je povinný informovať spotrebiteľa o výške zálohu a informovať distribútora aj spotrebiteľa o zmene druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Výrobca obalov je povinný zabezpečiť odobratie zálohovaných obalov, ak sú opakovane použiteľné.

Ak výrobca obalov, ktorý uvádza na trh tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, pripravuje zmenu druhu obalov týchto tovarov, je povinný informovať distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takýchto obaloch, o pripravovanej zmene druhu obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takejto zmeny.

§ 56

Povinnosti distribútora obalov

(1) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných obaloch, je povinný zálohovať obaly a dodržiavať ustanovenú výšku zálohu [§ 105 ods. 3 písm. m)].

(2) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré distribuuje, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške; to platí aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu podľa odseku 5. Pri plnení povinnosti podľa prvej vety je distribútor obalov povinný postupovať tak, aby zabezpečil dostatočné množstvo miest odberu a ich dostupnosť, ktoré musí zodpovedať množstvu miest predaja tovarov v obaloch. 

(3) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi v prevádzkarni, je povinný zabezpečiť odber obalov podľa odseku 2 v tejto prevádzkarni po celý čas prevádzky a vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohu pre jednotlivé druhy zálohovaných opakovane použiteľných obalov a o zmenách druhov zálohovaných opakovane použiteľných obalov. Vrátenie zálohu spotrebiteľovi sa pri vrátení zálohovaného obalu zaručuje a spotrebiteľ nie je pri vrátení zálohovaného obalu na nápoje povinný preukázať úhradu zálohu.

(4) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch inak ako predajom spotrebiteľovi, je povinný informovať iných distribútorov obalov, ktorí distribuujú tovary v takých obaloch, o pripravovanej zmene druhu zálohovaného opakovane použiteľného obalu najmenej tri mesiace pred vykonaním takej zmeny.

(5) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných obaloch na nápoje, prestane používať doteraz zálohovaný obal, je povinný túto skutočnosť bezodkladne zverejniť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni. Oznam musí byť zverejnený počas celej doby odberu týchto obalov.

(6) Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť odovzdanie odobratých opakovane ­po­užiteľných obalov tomu výrobcovi obalov alebo distribútorovi obalov, ktorý mu účtoval záloh.

(7) Distribútor obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v Slovenskej republike uvádzajú. Táto povinnosť sa nevzťahuje na distribútora obalov, ktorý distribuuje tieto nápoje na predajnej ploche menšej ako 200 m².

(8) Na distribútora obalov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi obalov pochádzajúcich od výrobcu obalov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto obalom a odpadu z nich povinnosti výrobcu obalov podľa tohto zákona.

(9) Na účely plnenia povinností podľa odseku 8 je výrobca obalov povinný na základe písomného vyžiadania poskytnúť distribútorovi obalov, ktorý za neho zabezpečuje plnenie povinností podľa odseku 8, údaje podľa § 27 ods. 4 písm. h).

(10) Distribútor obalov, ktorý zabezpečil vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo jeho vyradenie z opakovaného používania, je povinný o tom bezodkladne informovať výrobcu obalov, ktorý tento obal uviedol na trh alebo do distribúcie, za predpokladu, že identifikačné údaje o výrobcovi obalov je možné zistiť z tohto obalu.

Komentár k § 56

V § 56 sa ustanovila povinnosť pre distribútora obalov zálohovať obaly a dodržiavať výšku zálohu, ak distribuuje tovary v zálohovaných obaloch. V prípade iných povinnosti, ktoré sú viazané k distribútorovi je povinnosť odoberať zálohované opakovane použiteľné obaly rovnakého druhu a rovnakého typu, ktoré distribuuje, bez obmedzenia množstva a bez viazania tohto odberu na nákup tovaru a vrátiť záloh v plnej výške. Uvedené ustanovenia platia aj vtedy, ak prestane používať doteraz zálohovaný obal, a to po dobu najmenej šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia oznamu. Zverejnenie má byť vhodným spôsobom, najmä v médiách a oznamom priamo v predajni.

Pri plnení povinnosti je distribútor obalov povinný postupovať tak, aby zabezpečil dostatočné množstvo miest odberu a ich dostupnosť, ktoré musí zodpovedať množstvu miest predaja tovarov v obaloch. 

K odseku 6

V odseku 6 je charakterizovaná postupnosť účtovania zálohu a jeho následného vracania, ako aj s tým súvisiaci spôsob presunu zálohovaného obalu. Distribútor obalov, ktorý distribuuje tovary v zálohovaných opakovane použiteľných obaloch, je povinný zabezpečiť odovzdanie odobratých opakovane použiteľných obalov tomu výrobcovi obalov alebo distribútorovi obalov, ktorý mu účtoval záloh. Táto povinnosť v novom zákone je postavená na reciprocite. Ide v podstate o vytvorenie vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom. V odseku 6 je vymedzený aj zákonný rámec ale ponecháva distribútorovi možnosť, aby si sám si vytvoril model vracania zálohu najvhodnejší pre samotných spotrebiteľov.

Distribútor obalov, ktorý distribuuje nápoje v iných ako opakovane použiteľných obaloch predajom spotrebiteľovi, je povinný v mieste ich predaja distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa takéto nápoje v nich na trh v Slovenskej republike uvádzajú. Táto povinnosť sa nevzťahuje na distribútora obalov, ktorý distribuuje tieto nápoje na predajnej ploche menšej ako 200 m².

V zákone je ďalej charakterizovaná povinnosť osobe, ktorá distribuuje tovary v obaloch od výrobcov obalov nezapísaných do Registra výrobcov príslušnej komodity, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu obalov. Množstvo výrobcov obalov ignoruje povinnosť zapísať sa do registra, čo spôsobuje následne problém pre Slovenskú republiku vo vzťahu k Európskej únii pri zasielaní hlásení o stave plnenia limitov. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť systém samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov obalov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb. Zameriavať sa bude na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom – výrobcom obalov.

K odseku 9

Odsek 9 ustanovuje nárok distribútora obalov, ktorý sa stal namiesto výrobcu obalov povinným na plnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. h, či už evidenčnej alebo ohlasovacej na nevyhnutnú súčinnosť zo strany výrobcu obalov, hlavne pri poskytovaní všetkých potrebných údajov. Distribútor obalov, ktorý zabezpečil vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo jeho vyradenie z opakovaného používania, je povinný o tom bezodkladne informovať výrobcu obalov, ktorý tento obal uviedol na trh alebo do distribúcie, za predpokladu, že identifikačné údaje o výrobcovi obalov je možné z obalu zistiť.

Toto ustanovenie ukladá informačnú povinnosť distribútorovi obalov, ktorý zabezpečí vývoz opakovane použiteľného obalu mimo územia Slovenskej republiky alebo vyradenie obalu z opakovaného používania bezodkladne o tom informovať výrobcu obalov, pokiaľ je možné výrobcu obalov identifikovať. Účelom zmeny je vyhnúť sa nepresnosti v evidencii obalov, ktorá môže vzniknúť pri opakovanom uvedení na trh opakovane použiteľných obalov, ak sa opakovane používajú alebo v zahrnutí tých obalov do základu pre výpočet povinnosti plnenia záväzných limitov evidovaní, ktoré boli z územia SR vyvezené.

§ 57

Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov

(1) Miesto pôvodu odpadov z obalov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu a na účely preukázania materiálového toku priamo pôvodný pôvodca odpadov, obec, ak ide o komunálny odpad, alebo osoba uvedená v § 16 ods. 4, ak ide o vykúpený komunálny odpad; jedno množstvo odpadu z obalov možno vykázať len v jednom materiálovom toku.

(2) Na účely plnenia povinnosti podľa § 54 ods. 1 písm. d) sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov; množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do materiálového toku odpadu z obalov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie podľa § 16 ods. 4; množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do zberového podielu pre odpady z obalov len v roku ich zozbierania.

(3) Množstvo odpadov z obalov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z obalov na účely plnenia povinností podľa odseku 2, pokiaľ prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z obalov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

(4) S opakovane použiteľným obalom, ktorý nie je spôsobilý na opakované použitie, sa nakladá ako s odpadom.

(5) Pri ustanovení miery zhodnocovania a miery recyklácie podľa prílohy č. 3 sa zohľadní podpora energetického zhodnocovania, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostní pred recykláciou.

Komentár k § 57

Ten, kto zabezpečuje zber odpadov z obalov, je povinný zabezpečiť informovanie spotrebiteľov.

Miesto pôvodu odpadov z obalov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu a na účely preukázania materiálového toku priamo pôvodný pôvodca odpadov, obec, ak ide o komunálny odpad, alebo osoba uvedená v § 16 ods. 4, ak ide o vykúpený komunálny odpad.

Zákon v odseku 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva. Na účely plnenia povinnosti sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z obalov. Povinnosť sa ukladá len tým subjektom, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z obalov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Množstvo zozbieraných odpadov z obalov možno zahrnúť do materiálového toku odpadu z obalov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na komunálnej úrovni sú to obce a pri odpadoch z obalov, ktoré netvoria súčasť komunálnych odpadov, sú to pôvodní pôvodcovia odpadov ako hospodárske, obchodné či výrobné prevádzky. Do tohto okruhu subjektov sú zahrnuté aj výkupne odpadov.

Pri ustanovení miery zhodnocovania a miery recyklácie podľa prílohy č. 3 sa zohľadní podpora energetického zhodnocovania, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostní pred recykláciou. Cieľom tohto ustanovenia je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti plnenia záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov, resp. splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z obalov. Splnenie zberového podielu sa bude preukazovať výlučne len dokladmi obce alebo výkupne odpadov. Odsek zároveň ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z obalov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční zhodnotenie alebo recyklácia odpadov z obalov.

Ustanovenie v súlade so smernicou o obaloch definuje podmienky, za ktorých je možné považovať odpad za zhodnotený v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Ak sa opakovane použiteľný obal stane nepoužiteľným pre ďalšie opakované použitie stáva sa odpadom. Posúdenie spôsobilosti na opakované použitie by malo závisieť predovšetkým od súladu použitého obalu s príslušnými technickými normami, pokiaľ existujú.

Z článku 6 ods. 3 smernice o obaloch vyplýva pre členské štáty požiadavka podporovať energetické zhodnocovanie, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostňuje pred recykláciou. Plnenie požiadavky zohľadniť podporu energetického zhodnocovania pri ustanovovaní záväzných limitov je úlohou pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pri ustanovovaní záväzných limitov zhodnocovania a recyklácie.

§ 58

Povinnosti držiteľa odpadu z obalov,
ktoré nie sú súčasťou komunálneho odpadu

(1) Pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu a pre ktoré nie je výrobcom obalov, ich môže odovzdať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov.

(2) Pôvodca odpadu z obalov podľa odseku 1 je povinný bez nároku na akúkoľvek formu odplaty mesačne, do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, ohlasovať údaje o materiálovom toku tohto odovzdaného odpadu koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z ­ne­obalových výrobkov. Pôvodca odpadu je na vyžiadanie povinný predložiť koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti doklady preukazujúce správnosť poskytnutých údajov. Tieto povinnosti neplatia, ak údaje o materiálovom toku ohlási výrobcovi obalov, od ktorého nadobudol tieto obaly, ak tento výrobca plní vyhradené povinnosti individuálne.

(3) Ak koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov zistí, že pôvodca odpadu z obalov nepostupuje v súlade s odsekmi 1 a 2, je povinné oznámiť túto skutočnosť inšpekcii.

(4) Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je povinné množstvá, ktoré mu boli ohlásené podľa odseku 2, rozdeliť medzi organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a výrobcov obalov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, na základe ich trhového podielu podľa § 52 ods. 24; organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly a výrobca obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, sú oprávnení im pridelené množstvá použiť na preukázanie plnenia povinnosti uvedenej v § 54 ods. 1 písm. d).

Komentár k § 58

Zmenou v zákone je doplnenie kompetencií Koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Ak koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov zistí, že pôvodca odpadu z obalov nepostupuje v súlade so zákonom, je povinné oznámiť túto skutočnosť inšpekcii.

V zákone je ustanovenie, ktoré upravuje povinnosti pre pôvodcu odpadov z obalov. Pôvodca odpadu z obalov, ktorý nie je súčasťou komunálneho odpadu, a pre ktoré nie je výrobcom obalov, ich môže odovzdať iba osobe oprávnenej na zber odpadov z obalov alebo do zariadenia na zhodnocovanie odpadov z obalov. V tejto časti ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k všeobecným povinnostiam držiteľa odpadov, ktoré sú charakterizované § 14 ods. 1. Ide o takého pôvodcu odpadov z obalov, ktorý nie je vo vzťahu k týmto obalom zároveň aj výrobcom obalov.

Koordinačné centrum pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je povinné množstvá, ktoré mu boli ohlásené, rozdeliť medzi organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a výrobcov obalov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne na základe ich trhového podielu.

V zákone je definovaný spôsob zhromažďovania a následného prerozdeľovania informácií o vyzbieraných množstvách odpadov z obalov, ktoré nie sú súčasťou komunálnych odpadov. Pôvodca odpadu z obalov je povinný bez nároku na akúkoľvek formu odplaty mesačne, do 25. dňa nasledujúceho mesiaca, ohlasovať údaje o materiálovom toku tohto odovzdaného odpadu koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov.

Pôvodca odpadu je na vyžiadanie povinný predložiť koordinačnému centru pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov do 30 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti doklady preukazujúce správnosť poskytnutých údajov. Tieto povinnosti neplatia, ak údaje o materiálovom toku ohlási výrobcovi obalov, od ktorého nadobudol tieto obaly, ak tento výrobca plní vyhradené povinnosti individuálne.

§ 59

Povinnosti a práva organizácie
zodpovednosti výrobcov pre obaly

(1) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je okrem povinností podľa § 28 ods. 4 povinná

a) zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov podľa siedmeho oddielu tejto časti zákona,

b) zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu,

c) zabezpečiť činnosti podľa § 27 ods. 4 písm. f) a k) prostredníctvom toho, kto vykonáva v obci triedený zber.

(2) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov, oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov, môže takú činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou.

(3) Zmluva podľa odseku 2 musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať najmä

a) popis systému triedeného zberu vrátane požiadaviek na výkon činností triedeného zberu,

b) spôsob zisťovania podielu odpadov z obalov a odpadu z neobalových výrobkov v oddelene vyzbieraných zložkách komunálnych odpadov; uvedené zisťovanie sa uskutočňuje na náklady tejto organizácie zodpovednosti výrobcov,

c) spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov,

d) podmienky uskutočňovania informačných aktivít na území obce,

e) výšku nákladov na triedený zber v obci.

(4) Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve podľa odseku 2, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí, a obsahuje najmä

a) dohodu o špecifikácii nákladov na triedený zber, ich výške, podmienkach úhrad a spôsob fakturácie,

b) spôsob verifikovania množstva oddelene vyzbieraných zložiek komunálneho odpadu a vykonaných činností v rámci triedeného zberu,

c) spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

(5) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať v obci, v ktorej bola ako zmluvný partner určená podľa § 31 ods. 12 písm. c), overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu obce (ďalej len „overenie funkčnosti triedeného zberu“) u toho, kto vykonáva v tejto obci zber podľa odseku 1 písm. b), s cieľom zistenia primeranosti vynakladaných nákladov na triedený zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v oddelene zbieraných zložkách komunálnych odpadov.

(6) Ten, kto vykonáva v obci podľa odseku 5 zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patriacich medzi oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, je povinný pri overovaní funkčnosti triedeného zberu umožniť jeho výkon a poskytnúť súčinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá vykonáva overenie funkčnosti triedeného zberu.

(7) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená na základe vykonaného overenia funkčnosti triedeného zberu podľa odseku 5 navrhovať obci a tomu, kto vykonáva na jej území triedený zber, zmeny systému triedeného zberu podľa odseku 1 písm. b) za účelom zlepšenia jeho funkčnosti.

(8) Ak obec alebo ten, kto vykonáva v obci triedený zber komunálneho odpadu, neuskutoční zmeny v systéme triedeného zberu navrhnuté podľa odseku 7, je organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly oprávnená uhrádzať tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber, iba náklady zodpovedajúce výške obvyklých nákladov v príslušnom regióne; náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec.

(9) Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať priebežnú kontrolu skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej; ak zistí, že jej obsah zahŕňa inú zložku komunálneho odpadu, než pre akú je zberná nádoba určená, v rozsahu viac ako 50 %, za nakladanie s takto vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu v uvedenej zbernej nádobe nezodpovedá táto organizácia zodpovednosti výrobcov.

(10) Návrhy na zlepšenie funkčnosti triedeného zberu v obci podľa odseku 7 nemôžu byť v rozpore s ustanovenými požiadavkami na triedený zber komunálneho odpadu.

Komentár k § 59

Zmenou v zákone sa doplnilo v § 59 ods. 1 písmeno b) – zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, vrátane ich zberu, má účel precizovať ustanovenú povinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá zabezpečuje systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná zahrnúť do tohto systému aj nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu. Toto opatrenie vychádza zo základného princípu hradenia nákladov na triedený zber komunálnych odpadov, v rámci ktorého sa odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov zbierajú v spoločných zberných nádobách. Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, prevádzkujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi z neobalových výrobkov, oddelene vyzbieraných z komunálnych odpadov, môže takúto činnosť zabezpečovať v obci len na základe zmluvy s obcou. Partnerom obce by mala byť vždy len jedna organizácia zodpovednosti výrobcov. To znamená, že nakladať s odpadmi z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, ktoré sa oddelene vyzbierali z komunálnych odpadov, môže iba tá organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá ma uzatvorenú zmluvu s obcou, v ktorej sa tieto odpady vyzbierali.

Inými povinnosťami sa precizovali povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly, rešpektovať subjekt vykonávajúci triedený zber v obci, ide o doplnenie odseku 1 písm. c.

Ustanovenie upravuje minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú uzatvorí organizácia zodpovednosti výrobcov s tým, kto zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov v obci.

Ustanovenie má minimálny rámec náležitostí zmluvy, ktorú musí uzavrieť organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly s obcou, v ktorej zabezpečuje nakladanie s odpadom z obalov a odpadmi z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálneho odpadu, pri uplatnení princípu finančnej zodpovednosti organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly je v odseku 3.

Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať priebežnú kontrolu skutočného zloženia oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe pre ňu určenej; ak zistí, že jej obsah zahŕňa inú zložku komunálneho odpadu než pre akú je zberná nádoba určená v rozsahu viac ako 50 percent, za nakladanie s takto vyzbieranou zložkou komunálneho odpadu v uvedenej zbernej nádobe nezodpovedá táto organizácia zodpovednosti výrobcov.

Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí a obsahuje najmä dohodu o špecifikácii nákladov na triedený zber, ich výške, podmienkach úhrad a spôsob fakturácie, spôsob verifikovania množstva oddelene vyzbieraných zložiek komunálneho odpadu a vykonaných činností v rámci triedeného zberu, spôsob a formu preukazovania materiálového toku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov.

Zmenou sa doplnil obsah zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Ďalšie ustanovenia umožňujú organizácii zodpovednosti výrobcov uskutočňovať kontrolu efektívnosti nakladania s odpadom z obalov a z odpadov z neobalových výrobkov v obci, s ktorou má uzatvorenú zmluvu, a u toho, kto vykonáva v tejto obci zber.

Na základe kontroly efektívnosti môže organizácia zodpovednosti výrobcov navrhnúť zmeny systému triedeného zberu v obci za účelom zvýšenia jeho efektivity. Ak obec zmeny neuskutoční alebo nedôjde k uzavretiu dohody, organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená žiadať od obce úhradu nákladov na zber, ktoré presahujú obvyklé náklady v príslušnom regióne. Uvedené je však možné za predpokladu, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly tieto presahujúce náklady už uhradila tomu, kto v tejto obci vykonáva triedený zber týchto odpadov. Obec a ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov je povinný umožniť kontrolu efektívnosti a byť súčinný pri jej výkone.

Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je oprávnená vykonávať v obci, v ktorej bola ako zmluvný partner určená podľa zákona, overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu obce u toho, kto vykonáva v tejto obci zber podľa zákona s cieľom zistenia primeranosti vynakladaných nákladov na triedený zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v oddelene zbieraných zložkách komunálnych odpadov. Ten, kto vykonáva v obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov patriacich medzi oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu je povinný pri overovaní funkčnosti triedeného zberu umožniť jeho výkon a poskytnúť súčinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, ktorá vykonáva overenie funkčnosti triedeného zberu. Zmenou sa doplnilo oprávnenie organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly overovať funkčnosť triedeného zberu obce.

Návrhy na zlepšenie funkčnosti triedeného zberu v obci nemôžu byť v rozpore s ustanovenými požiadavkami na triedený zber komunálneho odpadu.

Piaty oddiel

Vozidlá a staré vozidlá

Komentár k Piatemu oddielu

Vzhľadom na skutočnosť, že tento oddiel obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa týkajú vozidiel ako výrobku, upravil sa názov oddielu.

§ 60

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na vozidlá a na staré vozidlá vrátane ich častí a materiálov bez ohľadu na to, aká údržba a aké opravy sa vykonávali na vozidle počas jeho používania, ako aj bez ohľadu na to, či je vybavené časťami, ktoré dodal výrobca vozidla, alebo inými časťami, ktorých použitie ako náhradných súčiastok je v súlade s osobitnými predpismi⁷⁶⁾ na údržbu alebo opravu motorových vozidiel.

(2) Ak v tomto oddiele zákona nie je uvedené inak, vzťahujú sa na spracovanie starých vozidiel, na nakladanie s nimi a na nakladanie s odpadmi zo spracovania starých vozidiel všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Na trojkolesové motorové vozidlá sa nevzťahujú ustanovenia § 61, § 64 ods. 2 písm. c) a § 65 ods. 1 písm. l) a n).

(4) Na špeciálne jednoúčelové vozidlá⁷⁷⁾ sa nevzťahuje § 65 ods. 1 písm. h) a m).

(5) Vozidlo na účely tohto zákona je vozidlo kategórie M₁ alebo N₁,⁷⁸⁾ ako aj trojkolesové motorové vozidlo ­okrem motorových trojkoliek.⁷⁹⁾

(6) Staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

(7) Kompletné staré vozidlo na účely tohto zákona je staré vozidlo, ktorého hmotnosť je najmenej 90 % z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh a ktoré obsahuje motor, prevodovku, nápravu, karosériu, batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh Slovenskej republiky.

(8) Držiteľ starého vozidla je osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza.

(9) Výrobca vozidiel je výrobca⁸⁰⁾ alebo zástupca výrobcu.⁸¹⁾

(10) Uvedenie vozidla na trh Slovenskej republiky na účely tohto zákona je okamih, keď prvýkrát odplatne alebo bezodplatne prejde vozidlo z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu do etapy distribúcie alebo používania.

(11) Prevencia sú opatrenia smerujúce k zníženiu množstva a škodlivosti starých vozidiel, ich materiálov a látok pre životné prostredie.

(12) Zber starých vozidiel je ich zhromažďovanie pred odovzdaním spracovateľovi starých vozidiel.

(13) Spracovateľ starých vozidiel je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na spracovanie starých vozidiel.

(14) Spracovanie starých vozidiel je činnosť nasledujúca po tom, ako bolo staré vozidlo odovzdané spracovateľovi starých vozidiel na odstránenie znečistenia, rozobratie, rozdelenie, zošrotovanie, zhodnotenie alebo na prípravu na zneškodnenie odpadov zo šrotovacieho zariadenia vrátane iných činností vykonávaných na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia starých vozidiel alebo ich častí.

(15) Recyklácia starých vozidiel je opätovné spracovanie odpadových materiálov zo spracovania starých vozidiel alebo ich častí vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely okrem energetického zhodnocovania.

(16) Opätovné použitie častí a súčiastok starých vozidiel je akýkoľvek úkon, následkom ktorého sa časti a súčiastky starých vozidiel použijú na rovnaký účel, na aký boli vyrobené.

(17) Separačné zariadenie je zariadenie, ktoré sa používa na delenie na časti alebo rozdelenie starých vozidiel vrátane zariadenia používaného na účely priameho získavania opätovne využiteľného kovového odpadu.

(18) Hospodárski operátori sú výrobcovia vozidiel, distribútori, osoby oprávnené vykonávať zber starých vozidiel, poisťovne, ktoré poisťujú motorové vozidlá, osoby oprávnené na zhodnocovanie, recyklovanie starých vozidiel a iné osoby oprávnené na spracovanie starých vozidiel vrátane ich súčiastok a materiálov.

(19) Informácie o rozobratí sú všetky informácie ­po­trebné na správne a environmentálne vhodné spracovanie starých vozidiel.

(20) Určené parkovisko je parkovacia plocha prevádzkovaná osobou, ktorá je oprávnená na zber starých vozidiel, alebo spracovateľom starých vozidiel, pričom parkovacia plocha bola určená za určené parkovisko príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na základe ich žiadosti.

Komentár k § 60

Na začiatku sa vymedzuje predmet úpravy. Znenie vychádza z článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti.

Vozidlo je vozidlo kategórie M₁ alebo N₁, ako aj trojkolesové motorové vozidlo okrem motorových trojkoliek. Staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom. Na špeciálne jednoúčelové vozidlá sa nevzťahuje povinnosť spracovateľa starých vozidiel zabezpečiť dodržanie ustanovených termínov a limitov na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel. V zmysle čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa stanovilo, že staré vozidlo je vozidlo, ktoré sa stalo odpadom.

V jednotlivých odsekoch zákona sú definície zákona o odpadoch a zároveň časť z týchto definícií vychádza z článku 2 smernice o vozidlách, a to pojmy vozidlo, staré vozidlo, výrobca vozidiel, prevencia, spracovanie starých vozidiel, recyklácia starých vozidiel, opätovné použitie, separačné zariadenie – dezintegrátor, hospodárski operátori a informácie o rozobratí. Držiteľ starého vozidla je osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza. Výrobca vozidiel je výrobca alebo zástupca výrobcu. Spracovanie starých vozidiel je činnosť nasledujúca po tom, ako bolo staré vozidlo odovzdané spracovateľovi starých vozidiel na odstránenie znečistenia, rozobratie, rozdelenie, zošrotovanie, zhodnotenie alebo na prípravu na zneškodnenie odpadov zo šrotovacieho zariadenia vrátane iných činností vykonávaných na účely zhodnotenia alebo zneškodnenia starých vozidiel alebo ich častí.

Recyklácia starých vozidiel je opätovné spracovanie odpadových materiálov zo spracovania starých vozidiel alebo ich častí vo výrobnom procese na pôvodný účel alebo na iné účely okrem energetického zhodnocovania. Pojem vozidlo zostáva vymedzený vo väzbe na pojem „motorové vozidlo“, v zmysle § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmenená je definícia starého vozidla v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 smernice o vozidlách.

Definícia pojmu kompletné staré vozidlo do doteraz platného zákona o odpadoch bola doplnená s cieľom určiť, v akom stave ho má držiteľ odovzdať. Kompletné staré vozidlo na účely tohto zákona je staré vozidlo, ktorého hmotnosť je najmenej 90 % z hmotnosti vozidla pri jeho uvedení na trh, a ktoré obsahuje motor, prevodovku, nápravu, karosériu, batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh Slovenskej republiky. Dochádza však k sprísneniu tejto definície a oproti doteraz platnej definícii sa navyše vyžaduje, aby staré vozidlo obsahovalo aj batériu alebo akumulátor a katalyzátor, ak boli súčasťou vozidla pri jeho uvedení na trh.

Osobou, ktorá bude zodpovedná za nakladanie so starým vozidlom, bude naďalej držiteľ vozidla.

Informácie o rozobratí sú všetky informácie potrebné na správne a environmentálne vhodné spracovanie starých vozidiel. Určené parkovisko je parkovacia plocha prevádzkovaná osobou, ktorá je oprávnená na zber starých vozidiel alebo spracovateľom starých vozidiel, pričom parkovacia plocha bola určená za určené parkovisko príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na základe ich žiadosti.

Pojem separačné zariadenie sa s malou úpravou preberá z doteraz platného zákona o odpadoch.

Separačné zariadenie je zariadenie, ktoré sa používa na delenie na časti alebo rozdelenie starých vozidiel vrátane zariadenia používaného na účely priameho získavania opätovne využiteľného kovového odpadu. V súlade so smernicou sa doplnili nové definície, a to v zmysle článku 2 bod 10 definícia hospodárskych operátorov vo vzťahu k vozidlám a starým vozidlám.

§ 61

Povinnosti výrobcu vozidiel

(1) Výrobca vozidiel je v súlade s povinnosťami podľa § 27 ods. 4 povinný

a) používať kódovanie na uľahčenie identifikácie častí vozidiel, materiálov v nich používaných a vybavenia v nich používaného, ktoré sú vhodné na opätovné použitie alebo zhodnocovanie,

b) nepoužívať pri výrobe vozidiel materiály a súčiastky a neuvádzať na trh vozidlá pozostávajúce z materiálov a súčiastok, ktoré obsahujú ťažké kovy, okrem ustanovených prípadov [§ 105 ods. 3 písm. n)],

c) nepoužívať pri výrobe vozidiel také materiály, časti a konštrukčné prvky, ktorých použitie je dôsledkom nesplnenia povinnosti podľa osobitného predpisu,⁸²⁾

d) zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese,

e) zabezpečiť, aby osoba prevádzkujúca zariadenie na zber starých vozidiel,

    1.   neodmietla prevziať staré vozidlo od jeho držiteľa,

    2.   prevzala staré vozidlo bez požadovania poplatku, ak je staré vozidlo kompletné,

f) zabezpečiť odovzdanie vyzbieraných starých vozidiel podľa písmena d) spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona,

g) publikovať informácie o 

    1.   návrhu vozidiel a ich častí z hľadiska možnosti zhodnocovania starých vozidiel a ich častí vrátane spôsobov recyklácie,

    2.   rozvoji a optimalizácii možností a spôsobov opätovného použitia starých vozidiel, ich častí a konštrukčných prvkov, ako aj ich zhodnocovania vrátane recyklácie, pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s nárastom objemu zhodnocovania a recyklovania častí a konštrukčných prvkov starých vozidiel, s cieľom znižovania množstva odpadu zo spracovania starých vozidiel určeného na zneškodnenie,

    3.   environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel, najmä o ich rozoberaní a odstránení všetkých kvapalín a nebezpečných častí,

h) sprístupňovať informácie uvedené v písmene g) potenciálnym kupujúcim vozidla spravidla v propagačnej literatúre,

  i) poskytovať spracovateľovi starých vozidiel informácie o environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel na technickom nosiči údajov alebo ­pro­striedkami elektronickej komunikácie, a to do šiestich mesiacov po uvedení na trh ním vyrábaného alebo dovážaného nového typu vozidla,

  j) informovať konečných používateľov vozidiel o potrebe ich odovzdania na spracovanie a dostupnosti miest ich zberu.

(2) Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom⁸³⁾ so značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ nie je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo jednotlivo vyrobeným vozidlom⁸⁴⁾ je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinné vystaviť koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel. Ak koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel nie je zriadené, uvedené potvrdenie pre také vozidlo vystaví ktorýkoľvek výrobca vozidiel.

(3) Potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom⁸³⁾ s výrobnou značkou, ktorá sa zapisuje do osvedčenia o evidencii, ktorej majiteľ je výrobcom vozidla so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, je na požiadanie osoby uvedenej v § 62 ods. 3 povinný vystaviť tento výrobca vozidla.

(4) Vystavenie a vydanie osvedčenia o evidencii časť II k vozidlu výrobcom vozidla podľa osobitného predpisu⁸⁵⁾ alebo prihlásenie vozidla do evidencie ­pro­stredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel podľa osobitného predpisu⁸⁶⁾ sa považuje za úkon, ktorým výrobca vozidla potvrdzuje svoju zodpovednosť za plnenie povinností uvedených v odseku 1 vo vzťahu k tomuto vozidlu.

(5) Potvrdenie vystavené podľa odsekov 2 a 3 zakladá zodpovednosť toho, kto ho vystavil, za splnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. d) až f) vo vzťahu k tomuto vozidlu.

(6) Vystavenie potvrdenia podľa odsekov 2 až 4 môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Ak je vystavenie tohto potvrdenia odplatné, výška odplaty nesmie presiahnuť výšku skutočných nákladov na zabezpečenie spracovania starého vozidla po odpočítaní možných výnosov zo spracovania starého vozidla, najviac však výšku, ktorú uhrádza tento výrobca vozidla organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá na zabezpečenie jeho spracovania.

(7) Ustanoveniami odseku 1 písm. h) až j) nie je ­do­tknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

(8) Povinnosti výrobcu vozidla uvedené v odseku 1 písm. d) až f) sa uplatňujú aj na tie vozidlá, ktoré boli uvedené na trh pred účinnosťou tohto zákona.

Komentár k § 61

Pri určovaní povinností výrobcu vozidiel sa vychádzalo z doteraz platného zákona o odpadoch. Východiskom pri preventívnych opatrení výrobcu vozidiel bola smernica o vozidlách po dobe životnosti. Výrobca vozidiel je v súlade s povinnosťami povinný používať kódovanie na uľahčenie identifikácie častí vozidiel, materiálov v nich používaných a vybavenia v nich používaného, ktoré sú vhodné na opätovné použitie alebo zhodnocovanie. Výrobca je povinný nepoužívať pri výrobe vozidiel materiály a súčiastky a neuvádzať na trh vozidlá pozostávajúce z materiálov a súčiastok, ktoré obsahujú ťažké kovy. Okrem týchto povinností zabezpečiť zber starých vozidiel od konečných používateľov na celom území Slovenskej republiky najmenej v rozsahu jedného zariadenia na zber starých vozidiel v každom okrese, zabezpečiť, aby osoba prevádzkujúca zariadenie na zber starých vozidiel, neodmietla prevziať staré vozidlo od jeho držiteľa a prevzala staré vozidlo bez požadovania poplatku, ak je staré vozidlo kompletné. Medzi povinnosti patrí aj poskytovanie spracovateľovi starých vozidiel informácie o environmentálne vhodnom spracovaní starých vozidiel na technickom nosiči údajov alebo prostriedkami elektronickej komunikácie, a to do šiestich mesiacov po uvedení na trh ním vyrábaného alebo dovážaného nového typu vozidla a  informovať konečných používateľov vozidiel o potrebe ich odovzdania na spracovanie a dostupnosti miest ich zberu.

Povinnosti v odseku 1 môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria povinnosti, v ktorých sú premietnuté požiadavky vyplývajúce zo smernice o starých vozidlách, aby členské štáty povzbudzovali výrobcov vozidiel, výrobcov materiálov používaných vo vozidlách, výrobcov častí vozidiel a výrobcov vybavenia používaného vo vozidlách v obmedzení používania nebezpečných látok vo vozidlách, a to aj ich znížením v budúcich návrhoch, používali v rastúcom množstve recyklovaný materiál a používali ustanovené kódovanie a informačné povinnosti vyplývajúce zo smernice o vozidlách.

Druhú skupinu tvoria informačné povinnosti vzhľadom ku kupujúcim, spracovateľom starých vozidiel a konečným používateľom vozidiel, cez ktoré je premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcov vozidiel. Úpravou sa určila priama zodpovednosť výrobcu vozidiel k osobám oprávneným na zber starých vozidiel, k spracovateľovom starých vozidiel, k potenciálnym kupujúcim vozidiel.

Legislatívno- technickou úpravou sa slová „koordinačné centrum pre staré vozidlá“ nahrádzajú slovami „koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel. Odseky ustanovujú podmienky vystavovania potvrdení o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla jednotlivo, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom. Keď je potvrdenie o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom vystavené za odplatu, odsek 5 ustanovuje výšku tejto odplaty. Vystavenie a vydanie osvedčenia o evidencii časť II k vozidlu výrobcom vozidla podľa osobitného predpisu alebo prihlásenie vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel sa považuje za úkon, ktorým výrobca vozidla potvrdzuje svoju zodpovednosť za plnenie povinností vo vzťahu k tomuto vozidlu.

Ak je vystavenie tohto potvrdenia odplatné, výška odplaty nesmie presiahnuť výšku skutočných nákladov na zabezpečenie spracovania starého vozidla po odpočítaní možných výnosov zo spracovania starého vozidla, najviac však výšku, ktorú uhrádza tento výrobca vozidla organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá na zabezpečenie jeho spracovania.

Informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1 písm. l) až n) sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odsek 8 stanovuje výrobcovi vozidiel zodpovednosť za staré vozidlo, ktoré výrobca vyrobil a ktoré bolo v evidencii vozidiel na území Slovenskej republiky pred účinnosťou navrhovaného zákona.

§ 62

Povinnosti a práva ďalších subjektov

(1) Povinnosti výrobcu vozidiel uvedené v § 61 ods. 1 písm. g) sa primerane vzťahujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného.

(2) Výrobca častí vozidiel, ktoré sú použité vo vozidlách, je povinný bezodkladne na žiadosť spracovateľa starých vozidiel poskytnúť mu na technickom nosiči alebo prostriedkami elektronickej komunikácie informácie týkajúce sa rozoberania, zneškodňovania a testovania súčiastok, ktoré sa môžu opätovne použiť.

(3) Osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla,⁸⁷⁾ a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla,⁸⁸⁾ je povinná zabezpečiť vystavenie potvrdenia podľa § 61 ods. 2 a 3 pre toto vozidlo.

(4) Osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 a prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel sú povinné na požiadanie ­po­skytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností podľa § 61 ods. 1 písm. g) druhý bod.

(5) Ustanoveniami odsekov 1, 2 a 4 nie je dotknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

(6) Zakazuje sa rozoberanie starých vozidiel; uvedený zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel.

Komentár k § 62

Zmenou v zákone sa rozšírili informačné povinnosti aj pre ďalšie subjekty v oblasti nakladania so starými vozidlami, keďže v článku 9 odseku 2 smernice o vozidlách je uvedené, že informačná povinnosť sa týka hospodárskych operátorov, t. j. nie len výrobcov vozidiel. Výrobca častí vozidiel, ktoré sú použité vo vozidlách, je povinný bezodkladne na žiadosť spracovateľa starých vozidiel, poskytnúť mu na technickom nosiči alebo prostriedkami elektronickej komunikácie informácie týkajúce sa rozoberania, zneškodňovania a testovania súčiastok, ktoré sa môžu opätovne použiť.

Informačné povinnosti výrobcu vozidiel primerane rozširujú aj na výrobcu častí vozidiel, výrobcu materiálov v nich používaných a výrobcu vybavenia v nich používaného o informačné povinnosti, aj vo vzťahu k spracovateľovi starých vozidiel.

Osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla a osoba, ktorá žiada o schválenie jednotlivo dovezeného vozidla povinnosť zabezpečiť vystavenie potvrdenia o prevzatí zodpovednosti za nakladanie s odpadom pochádzajúcim z vozidla, ktoré je jednotlivo dovezeným vozidlom pre toto vozidlo. Táto informačná povinnosť, vyplývajúca z odseku 1, 2 a 4 sa nedotýka ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť výrobcov častí vozidiel, výrobcov materiálov v nich používaných, výrobcov vybavenia v nich používaného, ako aj prevádzkovateľom zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel, poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností. Osoby uvedené v zákone v odsekoch 1 a 2 a prevádzkovateľ zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zariadenia na zneškodňovanie odpadov pochádzajúcich zo spracovania starých vozidiel sú povinné na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností, ktoré mu zákon ukladá.

V tomto prípade je cieľom podchytiť prípady nelegálneho rozoberania a následného predaja vozidla na náhradné diely a súčiastky. Ustanovením v zákone sa zakazuje rozoberanie starých vozidiel fyzickou osobou – nepodnikateľom. Tento zákaz sa nevzťahuje na spracovateľa starých vozidiel a na výmenu náhradných dielov.

§ 63

Povinnosti držiteľa starého vozidla

(1) Držiteľ starého vozidla je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

(2) Vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa osobitného predpisu.⁸⁹⁾

Komentár k § 63

V tejto časti zákona sú charakterizované povinnosti držiteľa starého vozidla. Zo starého znenia zákona sa preberá len časť zákona o odpadoch, v ktorom sú zakotvené základné povinnosti držiteľa starého vozidla. Držiteľ starého vozidla je naďalej povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel, no zrušila sa povinnosť odovzdať kompletné staré vozidlo osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

Držiteľ starého vozidla je povinný každé staré vozidlo (kompletné či nekompletné) odovzdať uvedeným osobám. V prípade, že staré vozidlo nebude kompletné, jeho prevzatie nemusí byť bezplatné. Držiteľ starého vozidla je tiež povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel. Zákon ustanovuje, že vyradenie starého vozidla z evidencie vozidiel sa uskutočňuje postupom podľa zákona o cestnej premávke.

§ 64

Zber starých vozidiel

(1) Zber starých vozidiel môže vykonávať spracovateľ starých vozidiel v rozsahu udelenej autorizácie podľa § 89 ods. 1 tretieho bodu alebo ten, kto má súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) a uzavretú zmluvu so spracovateľom starých vozidiel.

(2) Osoba oprávnená na zber starých vozidiel je ­okrem povinností podľa § 14 a 16 povinná

a) viesť a uchovávať evidenciu o prevzatých starých vozidlách a uchovávať ohlasované údaje,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena a) štvrťročne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

c) prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,

d) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla,

e) vykonávať zber výhradne na účel prepravy starých vozidiel na ich spracovanie k spracovateľovi starých vozidiel okrem prípadu, ak zber vykonáva sám spracovateľ starých vozidiel,

f) odovzdať spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona, každé odobrané staré vozidlo do 30 dní,

g) vykonávať zber starých vozidiel výlučne v zariadení, ktoré je zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného ­pro­stredia ani k odcudzeniu starých vozidiel alebo ich častí,

h) prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie,

  i) zaslať po prevzatí starého vozidla na spracovanie v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o odovzdaní starého vozidla na jeho spracovanie a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II,

  j) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

Komentár k § 64

V novom znení zákona sa preberajú niektoré ustanovenia z doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami. V súlade s čl. 5 bod 3 smernice o vozidlách po dobe životnosti sa umožňuje, aby zber starých vozidiel mohla za ustanovených podmienok vykonávať aj iná osoba, napr. výrobca vozidiel, dovozca vozidiel alebo predajca vozidiel, prípadne osoba, ktorá vykonáva len zber starých vozidiel. Túto činnosť možno vykonávať len na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d), uzavretej zmluvy so spracovateľom starých vozidiel a po splnení ďalších ustanovených podmienok, pričom nie je nutné získať aj autorizáciu, nakoľko nejde o spracovanie starých vozidiel.

Ten kto vykonáva zber starých vozidiel, môže tieto vozidlá len zberať a nie je oprávnený z nich vyberať súčiastky alebo inak zasahovať do vozidla. Osoba oprávnená na zber starých vozidiel je okrem povinností uvedených v zákone aj povinná viesť a uchovávať evidenciu o prevzatých starých vozidlách a uchovávať ohlasované údaje, ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa. V prípade, že ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby. Iné povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona sú napríklad vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a jeden exemplár odovzdať držiteľovi starého vozidla, vykonávať zber výhradne na účel prepravy starých vozidiel na ich spracovanie k spracovateľovi starých vozidiel okrem prípadu, ak zber vykonáva sám spracovateľ starých vozidiel, neodovzdať spracovateľovi starých vozidiel, ktorý spĺňa podmienky tohto zákona, každé odobrané staré vozidlo do 30 dní a iné.

Nové sú povinnosti, ktoré ustanovujú povinnosť prevziať každé staré vozidlo od jeho držiteľa, prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie a po odovzdaní starého vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II. Písmenom j) sa doplnila povinnosť vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

§ 65

Povinnosti spracovateľa
starých vozidiel

(1) Spracovateľ starých vozidiel je povinný okrem povinností podľa § 14 a 17

a) spracovávať staré vozidlá v súlade s udeleným súhlasom a dodržiavať požiadavky ustanovené v autorizácii na spracovanie starých vozidiel,

b) mať uzavretú zmluvu o spracovaní starých vozidiel s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre vozidlá,

c) voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie starých vozidiel alebo pri jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku,

d) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie starých vozidiel v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v súlade s udelenou autorizáciou,

e) viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní starých vozidiel,

f) viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie,

g) nakladať so starým vozidlom tak, aby bolo predovšetkým zbavené látok nebezpečných pre životné prostredie, a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie,

h) zabezpečiť úplné spracovanie starého vozidla v lehote do jedného roka od jeho prevzatia na spracovanie vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí a súčiastok starého vozidla a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel, najmä recyklácie starých vozidiel, ako aj zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov,

  i) prednostne odobrať použitú automobilovú batériu a akumulátor, ak je súčasťou tohto starého vozidla a zabezpečiť ich odovzdanie spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov určenému v zmluve podľa písmena b),

  j) odobrať použité prevádzkové kvapaliny a odovzdať osobe oprávnenej na nakladanie s nimi určenej v zmluve podľa písmena b),

k) ohlasovať koordinačnému centru pre prúd použitých batérií a akumulátorov množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov podľa písmena i), ich členenie podľa § 42 ods. 3 a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal,

  l) zabezpečiť pri svojej činnosti dodržanie požiadaviek na recykláciu, opätovné použitie častí a súčiastok starých vozidiel a zhodnocovania odpadov zo spracovania starých vozidiel ustanovených vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. n)],

m) zabezpečiť pri svojej činnosti dodržanie ustanovených záväzných limitov a termínov uvedených v prílohe č. 3 na opätovné použitie častí starých vozidiel a zhodnocovanie odpadov zo spracovania starých vozidiel vrátane recyklácie starých vozidiel,

n) prevziať vo svojej prevádzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa; ak ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby,

o) vystaviť pri prevzatí starého vozidla potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie [§ 105 ods. 3 písm. n)] a jeden exemplár odovzdať osobe, od ktorej staré vozidlo prevzal; uvedená povinnosť sa neuplatní, ak staré vozidlo preberá od osoby oprávnenej na zber starých vozidiel,

p) publikovať informácie uvedené v § 61 ods. 1 písm. g) druhý a tretí bod,

q) poskytnúť na požiadanie potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností podľa § 61 ods. 1 písm. g) druhý a tretí bod,

r) viesť a uchovávať evidenciu o spracovaní starých vozidiel,

s) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie podľa písmena r) príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a výrobcovi vozidiel a organizácii zodpovednosti výrobcov pre vozidlá, s ktorými má uzavretú zmluvu, a uchovávať ohlasované údaje,

  t) plniť povinnosti pôvodcu odpadu vo vzťahu k ním produkovaným odpadom,

u) prevziať od držiteľa starého vozidla tabuľku s evidenčným číslom, osvedčenie o evidencii časť I, osvedčenie o evidencii časť II a bezodkladne znehodnotiť tabuľku s evidenčným číslom a zabezpečiť jej úplné spracovanie,

v) po prevzatí starého vozidla na spracovanie zaslať v elektronickej forme orgánu policajného zboru údaje o spracovaní starého vozidla a následne mu doručiť osvedčenie o evidencii časť I a časť II,

w) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

(2) Ustanoveniami odseku 1 písm. p) a q) nie je dotknutá ochrana údajov podľa osobitných predpisov.²⁰⁾

Komentár k § 65

Povinnosti spracovateľa starých vozidiel vyplývajúce z odseku 1 sa nedotýkajú ochrany údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Lehoty, periodicita a spôsob plnenia ohlasovacej povinnosti bude predmetom úpravy vykonávacieho predpisu. V znení sa prebrali aj ustanovenia teraz platného zákona o odpadoch, v ktorých sa stanovujú základné povinnosti spracovateľov starých vozidiel s nasledovnými zmenami. Spracovateľovi sa ustanovuje povinnosť prevziať vo svojej prevádzke na spracovanie každé staré vozidlo od jeho držiteľa. V prípade, že ide o kompletné staré vozidlo, tak bez požadovania poplatku alebo inej služby, na požiadanie poskytnúť potrebnú súčinnosť výrobcovi vozidiel pri plnení jeho povinností.

Pridala sa povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov, odovzdať odobrané použité automobilové batérie a akumulátory spracovateľovi použitých batérií a akumulátorov a odobrané použité prevádzkové kvapaliny osobe oprávnenej na nakladanie s nimi, možnosť preniesť niektoré povinnosti zmluvne na osoby, vykonávajúce zber starých vozidiel a povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku osôb, dokladov a vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Spracovateľ starých vozidiel je ďalej povinný spracovávať staré vozidlá v súlade s udeleným súhlasom a dodržiavať požiadavky ustanovené v autorizácii na spracovanie starých vozidiel, mať uzavretú zmluvu o spracovaní starých vozidiel s výrobcom vozidiel alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre vozidlá, voliť pri výstavbe zariadenia na spracovanie starých vozidiel alebo pri jeho modernizácii najlepšie dostupné techniky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku, uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje a zariadenia na spracovanie starých vozidiel v súlade s platnou dokumentáciou, s podmienkami určenými v udelenom súhlase a v súlade s udelenou autorizáciou, viesť prevádzkovú dokumentáciu o spracovaní starých vozidiel, viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, nakladať so starým vozidlom tak, aby bolo predovšetkým zbavené látok nebezpečných pre životné prostredie, a vykonať ďalšie opatrenia na zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie.

Povinnosťou je zabezpečiť úplné spracovanie starého vozidla v lehote do jedného roka od jeho prevzatia na spracovanie, vrátane zabezpečenia opätovného použitia častí a súčiastok starého vozidla a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel, najmä recyklácie starých vozidiel, ako aj zneškodnenia nevyužiteľných zvyškov. Pridala sa aj povinnosť viesť evidenciu častí a súčiastok, ktoré sa použijú na opätovné použitie, ohlasovať koordinačnému centru pre batérie a akumulátory množstvo odobratých použitých batérií a akumulátorov, ich členenie na typy a názov spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, ktorému ich odovzdal.

Zrušila sa povinnosť spracovateľa vyplatiť kúpnu cenu držiteľovi starého vozidla. Novým je aj povinnosť, z ktorej spracovateľovi vyplývajú informačné povinnosti. Uvedená povinnosť bola doplnená v nadväznosti na článok 9 ods. 2 smernice o vozidlách, keď pod pojmom hospodárski operátori je okrem výrobcu potrebné chápať aj spracovateľa. 

§ 66

Určené parkovisko

(1) Určené parkovisko určuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. c); ak je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, tento orgán môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva.

(2) Určené parkovisko musí byť zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia ani k odcudzeniu vozidiel alebo ich častí.

(3) Prevádzkovateľ určeného parkoviska je povinný

a) zriadiť a prevádzkovať určené parkovisko podľa odseku 2,

b) viesť evidenciu o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko,

c) vykonávať pri evidenčných úkonoch previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra.

(4) Prevádzkovateľ určeného parkoviska je oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na určenom parkovisku od

a) držiteľa vozidla,⁹⁰⁾

b) osoby, ktorá rozhodla o umiestnení vozidla na určené parkovisko, ak sa jeho držiteľa nepodarilo zistiť alebo ak jeho držiteľ neexistuje.

(5) Prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a spracovanie starého vozidla sú povinní zabezpečiť

a) výrobca vozidla, ktorý vystavil potvrdenie podľa § 61 ods. 2 alebo 3,

b) výrobca vozidla, ktorý vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II k vozidlu alebo vykonal prihlásenie vozidla do evidencie podľa § 61 ods. 6,

c) koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel, ak vystavilo potvrdenie podľa § 61 ods. 2.

Komentár k § 66

Jednotlivými odsekmi sa ustanovujú podmienky určenia, zriadenia a prevádzkovania určeného parkoviska. Doplnila sa povinnosť pri evidenčných úkonoch vykonávať previerku vozidiel vo verejne prístupných pátracích informačných systémoch ministerstva vnútra. Určené parkovisko určuje príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol vydaný súhlas na zber starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. d) alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 97 ods. 1 písm. c). Ak nastane prípad, že je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, tento orgán môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí, ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva. Podmienkou je, že určené parkovisko musí byť zriadené a prevádzkované tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia, ani k odcudzeniu vozidiel alebo ich častí.

Zákon ďalej ustanovuje subjekty, od ktorých je prevádzkovateľ určeného parkoviska oprávnený požadovať úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou vozidla a jeho umiestnením na určenom parkovisku. Prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a spracovanie starého vozidla sú povinní zabezpečiť jednak výrobca vozidla, ktorý vystavil potvrdenie, výrobca vozidla, ktorý vystavil a vydal osvedčenie o evidencii časť II k vozidlu alebo vykonal prihlásenie vozidla do evidencie, alebo koordinačné centrum pre prúd starých vozidiel, ak vystavilo potvrdenie. Ide vlastne o definíciu subjektov, ktoré sú povinné zabezpečiť prevzatie vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie.

§ 67

Umiestnenie vozidla na určené parkovisko
a súvisiace povinnosti držiteľa vozidla

(1) Držiteľ vozidla⁹⁰⁾ je povinný

a) zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny⁹¹⁾ a

b) umiestniť a uchovávať vozidlo tak, aby nepoškodzovalo alebo neohrozovalo životné prostredie, aby sa zachoval estetický vzhľad obce alebo osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

(2) Ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1 písm. a) a vozidlo poškodzuje životné ­pro­stredie, uplatní sa postup podľa odsekov 3 a 4.

(3) Vozidlo podľa odseku 2 je povinný odstrániť a následne umiestniť na určené parkovisko

a) správca cesty, ak sa vozidlo odstraňuje z cesty alebo verejného priestranstva,

b) obec so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti, z ktorej sa vozidlo odstraňuje, ak ide o iné miesto než podľa písmena a) alebo

c) vlastník nehnuteľnosti uvedenej v písmene b), ak nedal súhlas na odstránenie vozidla obcou.

(4) Osoba povinná podľa odseku 3 bezodkladne po zistení, že ide o prípad podľa odseku 2, zabezpečí splnenie povinnosti podľa odseku 3; náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ tohto vozidla. O odstránení a umiestnení vozidla na určené parkovisko ten, kto túto činnosť vykonal, bezodkladne písomne upovedomí

a) držiteľa vozidla, ak je známy, a súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami jeho nečinnosti,

b) vlastníka vozidla, ak je známy, a nie je držiteľom tohto vozidla, o skutočnosti podľa písmena a) a dôsledkoch nečinnosti držiteľa vozidla,

c) príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva,

d) obec, s výnimkou prípadu, ak povinnosť podľa odseku 3 a tohto odseku plní obec sama.

(5) Ak je držiteľ vozidla známy a ak si do jedného mesiaca od jeho upovedomenia neprevezme vozidlo z určeného parkoviska a súčasne ho v tejto lehote neprevezme ani vlastník vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, bezodkladne po uplynutí tejto lehoty príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát. Ak príslušný orgán odpadového hospodárstva rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát, vlastníkom vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(6) Ak príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci konania rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štát, v rozhodnutí zároveň určí, že vozidlo je starým vozidlom.

(7) Ten, koho vozidlo nadobudol podľa odseku 5 štát, má nárok na náhradu vo výške rozdielu ceny vozidla určenej ku dňu, keď sa štát stal vlastníkom vozidla, a súčtu nákladov spojených s určením tejto ceny, trov konania podľa odseku 5 a neuhradených nákladov spojených s postupom podľa odseku 4, ktoré príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva oznámil ten, kto tieto náklady vynaložil. Uvedený nárok na náhradu možno uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 5, a to do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(8) Ten, komu držiteľ vozidla neuhradil náklady spojené s postupom podľa odseku 4, môže nárok na náhradu týchto nákladov uplatniť na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydal rozhodnutie podľa odseku 5, a to do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo výške nákladov oznámených podľa odseku 7; uspokojením tohto nároku sa povinnosť držiteľa vozidla uhradiť náklady podľa odseku 4 považuje za splnenú.

(9) Ak sa držiteľa vozidla ani vlastníka vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, nepodarilo jednoznačne určiť ani zisťovaním s pomocou orgánu Policajného zboru⁹²⁾ z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, postup podľa odsekov 5 až 8 sa neuplatní a príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo je starým vozidlom.

(10) Ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť uvedenú v odseku 1 písm. a) a vozidlo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny, osoba uvedená v odseku 3 vyzve takého držiteľa vozidla na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a). O tejto výzve osoba uvedená v odseku 3 informuje vlastníka vozidla, ak nie je zároveň držiteľom tohto vozidla.

(11) Ak po uplynutí 60 dní od výzvy podľa odseku 10 držiteľ vozidla nevykoná nápravu, uplatní sa postup podľa odsekov 3 až 9.

(12) Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj v prípade, ak sa o vyradení vozidla z evidencie vozidiel koná bez žiadosti jeho držiteľa.⁹³⁾

Komentár k § 67

Aj tieto ustanovenia zákona je možné považovať za nové, aj keď obsah čiastočne vychádza z ustanovení doteraz platného zákona o odpadoch. Odsek 1 sa vzťahuje na každého držiteľa vozidla a ide o základnú prevenčnú povinnosť. Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny a umiestniť a uchovávať vozidlo tak, aby nepoškodzovalo alebo neohrozovalo životné prostredie, aby sa zachoval estetický vzhľad obce alebo osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

Ďalšie odseky upravujú postup v prípade, ak si držiteľ vozidla nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odseku 1 a vozidlo poškodzuje životné prostredie. Ak je držiteľ vozidla síce známy, ale vozidlo v stanovenej lehote neodstráni, resp. nejaví oň dostatočný záujem ani potom, čo mu bolo oznámené jeho umiestnenie na určenom parkovisku.

I keď uvedené konanie by mohlo napĺňať subjektívnu stránku všeobecnej definície pojmu odpad, aby sa však predišlo zbytočným tvrdostiam zákona voči držiteľovi vozidla a na druhej strane v záujme zníženia nákladov na uloženie vozidla na osobitne určenom parkovisku vrátane jeho možného znehodnotenia plynutím času sa zavádza možnosť nečakať až na uplynutie lehoty 1 roka, kedy by vozidlo podľa § 135 Občianskeho zákonníka automaticky pripadalo do vlastníctva štátu, pretože sa považuje za opustenú vec, ale v osobitnom správnom konaní rozhodnúť, že vozidlo pripadá štátu, alebo ak vlastníctvo k vozidlu nenadobúda štát tak, že vozidlo je starým vozidlom. Vozidlo je povinný odstrániť a následne umiestniť na určené parkovisko správca cesty, ak sa vozidlo odstraňuje z cesty alebo verejného priestranstva, obec so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti, z ktorej sa vozidlo odstraňuje, ak ide o iné miesto než podľa písmena a) alebo vlastník nehnuteľnosti, ak nedal súhlas na odstránenie vozidla obcou. Zároveň sa ponechala možnosť uplatnenia si regresného nároku osoby, ktorej vznikli náklady, voči držiteľovi vozidla.

Ak sa držiteľa vozidla nepodarilo jednoznačne určiť ani zisťovaním s pomocou okresného dopravného inšpektorátu z dôvodu, že to neumožňuje evidenčné číslo vozidla ani identifikačné číslo vozidla VIN, odsekom 9 sa ustanovilo, že príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnutím určí, že vozidlo neznámeho držiteľa je starým vozidlom.

Ak je držiteľ vozidla známy a ak si do jedného mesiaca od jeho upovedomenia neprevezme vozidlo z určeného parkoviska a súčasne ho v tejto lehote neprevezme ani vlastník vozidla, ktorý nie je držiteľom tohto vozidla, bezodkladne po uplynutí tejto lehoty príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva začne konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát. Ak príslušný orgán odpadového hospodárstva rozhodne o tom, že vlastníctvo k vozidlu nadobúda štát, vlastníkom vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odsekmi 10, 11 a 12 sa upravuje postup, ak držiteľ vozidla nesplní povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie vozidla z miesta, na ktorom ohrozuje životné prostredie alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny.

§ 68

Rozhodnutie
o neexistencii vozidla

(1) Držiteľ vozidla, ktoré prestalo existovať pred jeho vyradením z evidencie vozidiel podľa osobitného predpisu,⁸⁹⁾ alebo držiteľ vozidla, ktorý nevie preukázať, ako naložil s vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený na účely takého vyradenia podať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žiadosť o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla.

(2) Žiadateľ je povinný po podaní žiadosti podľa odseku 1 zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu.⁹⁴⁾

(3) Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe žiadosti podľa odseku 1 a po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu vydá rozhodnutie o neexistencii vozidla, ak v konaní zásadným spôsobom nevznikla odôvodnená pochybnosť o neexistencii vozidla ani o pravdivosti žiadateľom ­uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla, v opačnom prípade konanie zastaví.

(4) Rozhodnutie o neexistencii vozidla obsahuje

a) identifikačné údaje žiadateľa,

b) identifikačné údaje o vozidle vrátane údaja o kategórii vozidla,

c) podané vysvetlenie o dôvode neexistencie vozidla,

d) údaj o tom, že v konaní nedošlo k spochybneniu žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla.

(5) Ak držiteľ nadobudne neexistujúce vozidlo dedením, odsek 2 sa na neho nevzťahuje.

Komentár k § 68

Ustanovenie upravuje režim vyradenia vozidla, ktoré neexistuje, z evidencie vozidiel. Držiteľ vozidla, ktoré prestalo existovať pred jeho vyradením z evidencie vozidiel alebo držiteľ vozidla, ktorý nevie preukázať, ako naložil s vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, je oprávnený na účely takéhoto vyradenia podať príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva žiadosť o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla. Takýto žiadateľ je povinný po podaní žiadosti zaplatiť príspevok do Environmentálneho fondu.

Príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na základe žiadosti a po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu vydá rozhodnutie o neexistencii vozidla, ak v konaní zásadným spôsobom nevznikla odôvodnená pochybnosť o neexistencii vozidla, ani o pravdivosti žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla, v opačnom prípade konanie zastaví.

Ustanovenie nadväzuje na doteraz platný stav s tým rozdielom, že na vydanie potvrdenia o neexistencii vozidla sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a podrobnosti upraví vykonávací predpis.

Rozhodnutie o neexistencii vozidla obsahuje identifikačné údaje žiadateľa, identifikačné údaje o vozidle, vrátane údaja o kategórii vozidla, podané vysvetlenie o dôvode neexistencie vozidla, údaj o tom, že v konaní nedošlo k spochybneniu žiadateľom uvádzaných údajov o dôvodoch neexistencie vozidla.

Šiesty oddiel

Pneumatiky a odpadové pneumatiky

Komentár k Šiestemu oddielu

Cieľom tejto časti zákona je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatík, t. j. s pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. V tejto komodite sa nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky definovanými v strategických dokumentoch, a to  Plán predchádzania vzniku odpadov a Program odpadového hospodárstva na roky 2011 – 2015.

§ 69

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na pneumatiky, ktoré boli na trh Slovenskej republiky uvedené samostatne alebo na kolesách motorových vozidiel⁹⁵⁾ a nemotorových vozidiel⁹⁶⁾ bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh, ako aj na použité pneumatiky pre motorové a nemotorové vozidlá, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky ich cezhraničnou prepravou z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozom na účel ich protektorovania a na nakladanie s odpadovými pneumatikami.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na pneumatiky podľa odseku 1 a na nakladanie s odpadovými pneumatikami všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Pneumatika na účely tohto zákona je súčasť sústavy kolesa, určeného pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, vyrobená z prírodného kaučuku alebo syntetického kaučuku bez ráfikov. Pneumatikou je aj protektorovaná pneumatika.

(4) Protektorovaná pneumatika je pneumatika, ktorej opotrebované časti boli obnovené studenou metódou protektorovania alebo teplou metódou protektorovania.

(5) Odpadová pneumatika je pneumatika, ktorá je odpadom.

(6) Výrobca pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza pneumatiky na trh Slovenskej republiky. Za výrobcu pneumatík sa nepovažuje osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodáva pre výrobu motorových vozidiel alebo nemotorových vozidiel pneumatiky, ktoré boli následne namontované na tieto vozidlá ako súčasť štandardnej výbavy.

(7) Uvedenie pneumatiky na trh sa na účely tohto zákona rozumie prvé dodanie pneumatiky z etapy výroby, protektorovania a cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.

(8) Spätný zber odpadových pneumatík je bezplatný zber odpadovej pneumatiky distribútorom pneumatík od jej držiteľa bez podmienky viazania na kúpu novej pneumatiky alebo iného tovaru.

(9) Distribútor pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá ­po­skytuje pneumatiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi samostatne alebo ako súčasť servisu; za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja.

(10) Trhový podiel výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok sa vypočíta ako podiel množstva ním uvedených pneumatík na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva pneumatík uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku; množstvo pneumatík sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách.

Komentár k § 69

Cieľom zmeny v zákone je zabezpečiť nakladanie s pneumatikami a s odpadovými pneumatikami, ktoré sa stali odpadom podľa § 3 ods. 1 rámcovej smernice. Nad rámec legislatívy Európskej únie zavádza princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov na základe konzultácií so združením výrobcov pneumatík. Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti pre odpadové pneumatiky však nie je v rozpore s cieľmi rámcovej smernice a s cieľmi odpadového hospodárstva Slovenskej republiky.

V základných ustanoveniach sú definované pojmy, ktoré sa v doterajšej legislatíve odpadového hospodárstva Slovenskej republiky nepoužívali. Začiatok § 69 sa vzťahuje na pneumatiky, ktoré boli na trh Slovenskej republiky uvedené samostatne alebo na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel bez ohľadu na ich výrobnú značku a dátum ich uvedenia na trh ako aj na použité pneumatiky pre motorové a nemotorové vozidlá, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky ich cezhraničnou prepravou z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozom na účel ich protektorovania a na nakladanie s odpadovými pneumatikami.

V odsekoch 3 až 5 sú definované pojmy pneumatika, protektorovaná pneumatika a odpadová pneumatika. Pneumatika je súčasť sústavy kolesa, určeného pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, vyrobená z prírodného kaučuku alebo syntetického kaučuku bez ráfikov. Medzi pneumatiky patrí aj protektorovaná pneumatika. Protektorovaná pneumatika je pneumatika, ktorej opotrebované časti boli obnovené studenou metódou protektorovania alebo teplou metódou protektorovania.

Charakteristika odpadovej pneumatiky hovorí, že odpadová pneumatika je pneumatika, ktorá je odpadom. V ďalších odsekoch 6 až 11 sú definície výrobcu pneumatík, uvedenia pneumatiky na trh, spätného zberu pneumatík, distribútora pneumatík, trhového podielu výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok. Výrobca pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza pneumatiky na trh Slovenskej republiky. Za výrobcu pneumatík sa nepovažuje osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti dodáva pre výrobu motorových vozidiel alebo nemotorových vozidiel pneumatiky, ktoré boli následne namontované na tieto vozidlá ako súčasť štandardnej výbavy. Tieto definície sú obdobné definíciám pri iných komoditách odpadov.

Definícia pojmu „distribútor pneumatík“ je širšia oproti bežnému chápaniu tohto pojmu, a to v tom, že za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja, t. j. aj tá osoba, ktorá pneumatiky nepredáva, ale ich iba vymieňa. Distribútor pneumatík je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje pneumatiky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi samostatne alebo ako súčasť servisu. Za distribútora pneumatík sa považuje aj ten, kto vykonáva výmenu pneumatík bez ich predaja. Trhový podiel výrobcu pneumatík pre príslušný kalendárny rok sa vypočíta ako podiel množstva ním uvedených pneumatík na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku a celkového množstva pneumatík uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku; množstvo pneumatík sa vyjadruje v hmotnostných jednotkách. Spätný zber odpadových pneumatík je bezplatný zber odpadovej pneumatiky distribútorom pneumatík od jej držiteľa, bez podmienky viazania na kúpu novej pneumatiky alebo iného tovaru.

Zmenou v zákone došlo k precizovaniu, čo znamená, že pri výpočte trhového podielu sa vychádza z hmotnosti pneumatík.

§ 70

Povinnosti výrobcu
pneumatík

Výrobca pneumatík je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) nakladanie s odpadovými pneumatikami vyzbieranými v príslušnom kalendárnom roku v Slovenskej republike v rozsahu svojho trhového podielu pre príslušný kalendárny rok,

b) spätný zber odpadových pneumatík prostredníctvom distribútora pneumatík,

c) prevzatie odpadových pneumatík vyzbieraných v rámci spätného zberu odpadových pneumatík,

d) odovzdanie odpadových pneumatík prevzatých ­po­dľa písmena c) prednostne do zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona; ak nie je možný taký postup, tak ich odovzdať do zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona; tým nie je dotknuté ustanovenie písmena e),

e) aby podiel materiálovo zhodnotených a podiel energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva odpadových pneumatík prevzatých v súlade s písmenom c) bol najmenej vo výške podielov určených v platnom programe Slovenskej republiky; ak na príslušné obdobie nebol program schválený, uplatňuje sa do jeho schválenia podiel určený v predošlom platnom programe Slovenskej republiky.

Komentár k § 70

Výrobca pneumatík zabezpečuje, aby podiel materiálovo zhodnotených a podiel energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva odpadových pneumatík prevzatých v súlade so zákonom, bol najmenej vo výške podielov určených v platnom programe Slovenskej republiky. Vtedy, ak na príslušné obdobie nebol program schválený, uplatňuje sa do jeho schválenia podiel určený v predošlom platnom programe Slovenskej republiky.

V tomto paragrafe je cez ustanovené povinnosti premietnutá rozšírená zodpovednosť výrobcu pneumatík, prostredníctvom ktorých zabezpečuje zber odpadových pneumatík od používateľov, prevzatie všetkých odpadových pneumatík od distribútorov zozbieraných v systéme spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie zozbieraných odpadových pneumatík do zariadenia na ich zhodnocovanie alebo do zariadenia na ich zneškodnenie a povinnosť dodržania podielu materiálovo a energeticky zhodnotených odpadových pneumatík z celkového množstva zozbieraných odpadových pneumatík uvedeného v programe Slovenskej republiky. Výrobca pneumatík je v súlade s povinnosťami, ktoré sú uvedené v zákone, povinný zabezpečiť nakladanie s odpadovými pneumatikami vyzbieranými v príslušnom kalendárnom roku v Slovenskej republike v rozsahu svojho trhového podielu pre príslušný kalendárny rok, zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík prostredníctvom distribútora pneumatík. Medzi povinnosti ustanovené v zákone patrí prevzatie odpadových pneumatík vyzbieraných v rámci spätného zberu odpadových pneumatík, odovzdanie odpadových pneumatík prednostne do zariadenia na materiálové zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky podľa tohto zákona. V prípade ak nie je možný takýto postup, tak ich odovzdať do zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadových pneumatík, ktoré spĺňa podmienky stanovené v zákone.

§ 71

Povinnosti distribútora pneumatík

(1) Distribútor pneumatík je povinný

a) zabezpečiť na svojich predajných miestach spätný zber odpadových pneumatík, bez ohľadu na výrobnú značku a na dátum uvedenia pneumatík na trh, po celú prevádzkovú dobu,

b) informovať konečných používateľov odpadových pneumatík na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na mieste, ktoré je pri predaji pneumatík viditeľné a pre verejnosť prístupné, o možnosti bezplatného spätného zberu,

c) zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja,

d) dohodnúť s konečným používateľom náhradný čas a spôsob prevzatia odpadových pneumatík, ak množstvo odpadových pneumatík, ktoré mu odovzdáva konečný používateľ, presahuje jeho skladové možnosti,

e) odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané v súlade s § 70 písm. c) do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík,

f) ohlásiť k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík, ak je zriadené, a ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

(2) Na distribútora pneumatík, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi pneumatiky pochádzajúce od výrobcu pneumatík, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto pneumatikám a odpadu z nich pochádzajúcemu povinnosti výrobcu pneumatík podľa tohto zákona.

(3) Na vykonávanie spätného zberu odpadových pneumatík distribútorom pneumatík sa nevyžaduje súhlas podľa § 97 ani registrácia podľa § 98.

Komentár k § 71

Tak ako pri povinnostiach distribútorov iných vyhradených výrobkov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, sú tieto povinnosti definované aj pre distribútorov pneumatík. Základnou povinnosťou distribútora pneumatík vo vzťahu k odpadovým pneumatikám je povinnosť zabezpečiť spätný zber o odpadových pneumatík na svojich predajných miestach.

Podľa písmena b) je distribútor povinný o možnosti odovzdania odpadových pneumatík vo svojej prevádzke informovať konečných užívateľov na svojom webovom sídle a viditeľnom a dostupnom mieste. Podľa písmena c) má distribútor povinnosť zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, ak distribuuje pneumatiky konečnému používateľovi výlučne v rámci
zásielkového obchodu vrátane elektronického predaja.

V prípade, že skladové kapacity pre odpadové pneumatiky zozbierané formou spätného zberu sú naplnené a distribútor nemôže z tohto dôvodu momentálne prevziať ďalšie odpadové pneumatiky od konečného užívateľa, je povinný sa dohodnúť s konečným užívateľom na náhradnom termíne spätného zberu.

Písmeno e) – distribútor, ktorý distribuuje pneumatiky a jeho povinnosť je odovzdať vyzbierané odpadové pneumatiky preberané vyzbierané v rámci spätného zberu odpadových pneumatík do zariadenia na zhodnocovanie odpadových pneumatík alebo zariadenia na zneškodňovania odpadových pneumatík a k poslednému dňu príslušného kalendárneho štvrťroka ohlásiť koordinačnému centru, ak je zriadené, inak ministerstvu množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík. Ide o povinnosti voči koordinačnému centru a ministerstvu.

Na distribútora, ktorý poskytuje konečnému užívateľovi pneumatiky výrobcu, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov príslušnej komodity prechádzajú povinnosti výrobcu pneumatík.

Podľa odseku 3 výkon spätného zberu odpadových pneumatík nepodlieha udeleniu súhlasu podľa § 97 ani povinnosti registrácie podľa § 98.

§ 72

Povinnosti iných osôb

Konečný používateľ pneumatiky je povinný pneumatiku po tom, ako sa stala odpadovou pneumatikou, odovzdať distribútorovi pneumatík okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel alebo spracovateľovi starých vozidiel.

Komentár k § 72

Podľa tohto paragrafu má konečný užívateľ povinnosť odovzdať pneumatiku, ktorá sa stala odpadovou pneumatikou, distribútorovi pneumatík okrem odpadových pneumatík umiestnených na kolesách starého vozidla odovzdávaného osobe oprávnenej na zber starých vozidiel.

Siedmy oddiel

Neobalové výrobky a odpad z nich

§ 73

Základné ustanovenia

(1) Tento oddiel sa vzťahuje na neobalové výrobky uvedené v odseku 3, ktoré sa uvádzajú na trh v Slovenskej republike, a na nakladanie s odpadom z nich, ktorý bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu.

(2) Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na neobalové výrobky uvedené v odseku 3 a odpad z nich všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Neobalový výrobok na účely tohto zákona je výrobok [§ 105 ods. 3 písm. i)], ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej z nasledujúcich skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu,

a) výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie,

b) papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov okrem

    1.   hygienického a sanitárneho papiera,

    2.   výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely,

    3.   cigaretového papiera,

    4.   karbónového kopírovacieho papiera,

    5.   filtračného papiera,

    6.   papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera,

    7.   cenín,

c) sklo vrátane tabuľového obločného skla,

d) viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky.

(4) Výrobca neobalových výrobkov je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza na trh neobalový výrobok.

(5) Uvedenie neobalového výrobku na trh je na účely tohto oddielu zákona prvé dodanie neobalového výrobku z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.

(6) Za priemyselné použitie surovín, predliskov, vlákien alebo výrobkov sa na účely tohto oddielu zákona považuje ich pevné zapracovanie do iného charakterovo odlišného výrobku, ktorého sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou, ich zabudovanie do konštrukcie alebo ich použitie ako komponentov alebo dielcov určených na montáž alebo skladanie iných výrobkov.

(7) Zberový podiel pre odpady z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov pre príslušný kalendárny rok, je súčin celkového množstva vyzbieraných odpadov z neobalových výrobkov z komunálnych odpadov v Slovenskej republike v predchádzajúcom kalendárnom roku a trhového podielu výrobcu neobalových výrobkov za predchádzajúci kalendárny rok.

(8) Materiálový tok odpadov z neobalových výrobkov je pohyb odpadu z neobalových výrobkov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.

(9) Distribútor neobalových výrobkov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje neobalové výrobky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi.

(10) Na distribútora neobalových výrobkov, ktorý ­po­skytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto neobalovým výrobkom a odpadom z nich pochádzajúcim povinnosti výrobcu neobalových výrobkov.

(11) Na účely plnenia povinností podľa odseku 10 je výrobca neobalových výrobkov povinný na základe písomného vyžiadania poskytnúť distribútorovi neobalových výrobkov, ktorý za neho zabezpečuje plnenie povinností podľa odseku 10, údaje podľa § 27 ods. 4 písm. h).

(12) Za viacvrstvové kombinované materiály sa na účely tohto zákona považujú materiály tvorené minimálne dvoma kompaktne spojenými vrstvami, ktoré sú určené na manipuláciu a prepravu tovaru.

Komentár k § 73

Tento oddiel sa vzťahuje na neobalové výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v Slovenskej republike a na nakladanie s odpadom z nich, ktorý bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu. Za neobalový výrobok sa považuje výrobok, ktorý nie je obalom alebo nie je určený na balenie a patrí do niektorej zo skupín výrobkov a odpad, z ktorého bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu, výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetyléntereftalát okrem surovín, predliskov a vlákien určených na priemyselné použitie a výrobky z plastov pozostávajúcich z materiálu polyetylén, polypropylén, polystyrén, polyvinylchlorid alebo polyamid okrem surovín, vlákien a výrobkov určených na priemyselné použitie, papier a lepenka, dovezené výrobky z papiera a lepenky vrátene polygrafických výrobkov. Uvedené je okrem hygienického a sanitárneho papiera, výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera, papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera, cenín, sklo, vrátane tabuľového obločného skla. Neobalové výrobky sú aj viacvrstvové kombinované materiály vyrobené na báze lepenky Ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na neobalové výrobky uvedené v odseku 3 a odpad z nich všeobecné ustanovenia tohto zákona.

V písmenách a) až c) je vymenovaný taxatívny výpočet neobalových výrobkov. Vychádzalo sa z okruhu výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu. Tento okruh bol zúžený len na komodity, z ktorých odpady môžu tvoriť bežne separované zložky komunálneho odpadu.

V zákone sú základné definície potrebné pre vymedzenie nositeľa povinností výrobcu neobalových výrobkov a základnej charakteristiky jeho činnosti, z ktorej mu vzniknú povinnosti podľa tohto zákona.  Výrobca neobalových výrobkov je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza na trh neobalový výrobok.

Uvedenie neobalového výrobku na trh je prvé dodanie neobalového výrobku z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy distribúcie, spotreby alebo používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti, za poplatok alebo bezplatne.

V zákone je aj definovaný pojem zberový podiel. Ide o vymedzenie spôsobu určenia miery zodpovednosti za tie odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa vyseparujú v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov. Výrobca neobalových výrobkov bude povinný sa podieľať na nákladoch za nakladanie s odpadmi z neobalových výrobkov nachádzajúcich sa v komunálnom odpade len do výšky zberového podielu, ktorý mu prináleží vzhľadom na rozsah jeho obchodnej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Dopĺňa sa definícia materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov, ktorá je analógiou definície materiálového toku odpadov z obalov. Materiálový tok odpadov z neobalových výrobkov je pohyb odpadu z neobalových výrobkov z miesta jeho pôvodu do prvého zariadenia na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo do prvého iného zariadenia na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1. Rovnako, ako pri obaloch sa v súlade s praxou akceptuje aj činnosti s odpadmi uskutočnené na území iného štátu, ktorých výsledok je obdobný, ako výsledok, ktorý by bol dosiahnutý uskutočnením zhodnotenia na území Slovenskej republiky. Určité odlišnosti v právnych systémoch rôznych štátov zákon prináša voľnejšiu právnu úpravu v tom, že výsledok zhodnotenia môže byť dosiahnutý aj v zariadení, ktoré nemusí mať status zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Ide o zariadenie, ktoré využíva iba ako vstupnú surovinu, no jeho spracovateľský proces musí zabezpečiť ďalšie využitie odpadu.

Doplnenie odkazu na splnomocňovacie ustanovenie na vykonávací predpis, ktorý ustanoví zoznam výrobkov, ktoré sa môžu stať neobalovým výrobkom.

V odseku 9 sa ustanovuje ďalšia základná definícia – distribútor neobalových výrobkov – a to najmä na účel odseku 10. Distribútor neobalových výrobkov je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá poskytuje neobalové výrobky v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému používateľovi. Na distribútora neobalových výrobkov, ktorý poskytuje priamo konečnému používateľovi neobalové výrobky pochádzajúce od výrobcu neobalových výrobkov, ktorý nie je zapísaný v Registri výrobcov vyhradeného výrobku, prechádzajú vo vzťahu k týmto neobalovým výrobkom a odpadom z nich pochádzajúcim povinnosti výrobcu neobalových výrobkov.

V odseku 10 sa obdobne ako pri obaloch ukladá povinnosť osobe, ktorá distribuuje neobalové výrobky od ich výrobcu nezapísaného do Registra výrobcov, zabezpečiť za neho plnenie povinností výrobcu neobalových výrobkov. Ide o zabezpečenie systému samokontroly v obchodných vzťahoch, pokiaľ ide o registráciu výrobcov neobalových výrobkov a tiež zúžiť okruh kontrolovaných osôb, zameraním sa na tých, ktorí uvádzajú výrobky do distribúcie vo vzťahu k ich neregistrovaným dodávateľom.

V odseku 12 je charakterizovaná definícia viacvrstvového kombinovaného materiálu, pričom sa vychádza zo zaužívanej definície súčasného zákona o odpadoch.

§ 74

Povinnosti výrobcu neobalových výrobkov

(1) Výrobca neobalových výrobkov je v súlade s povinnosťami uvedenými v § 27 ods. 4 povinný zabezpečiť

a) zber, prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov z neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh a sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu v plnom rozsahu, najmenej vo výške svojho zberového podielu a 

b) informovanie konečných používateľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov.

(2) Ak výrobca neobalových výrobkov nevie preukázať že, neobalové výrobky ním uvedené na trh nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považujú sa tieto odpady za súčasť komunálnych odpadov.

(3) Výrobca neobalového výrobku plní vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom výlučne kolektívne na základe zmluvy uzatvorenej s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúcou systém združeného nakladania s odpadmi z obalov.

Komentár k § 74

V tejto časti zákona sú vymedzené základné povinnosti pre výrobcu neobalových výrobkov nad rámec všeobecných povinností, ktoré musí plniť už na základe § 27 ods. 4. Je to povinnosť, ktorej podstatou je zavedenie nového princípu, v rámci ktorého výrobcovia neobalových výrobkov budú musieť uhradiť všetky náklady za činnosti nakladania s oddelene zbieranými zložkami komunálnych odpadov.

Pre určenie konkrétnej miery účasti na týchto nákladoch sa použije vypočítaný zberový podiel konkrétneho výrobcu neobalových výrobkov. Výrobca neobalových výrobkov je povinný zabezpečiť zber, prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov z neobalových výrobkov, ktoré uviedol na trh a sú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu v plnom rozsahu, najmenej vo výške svojho zberového podielu a informovanie konečných používateľov o spôsobe zabezpečenia zberu odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov.

Zákon rovnako, ako pri obaloch, kladie dôraz na oblasť zabezpečenia financovania triedeného zberu komunálnych odpadov teda separovane zbieranej obalovej zložky. Podstatou zákona je fakt, že odpad z neobalového výrobku sa po jeho spotrebe stane súčasťou komunálnych odpadov, a teda výrobca neobalového výrobku sa bude musieť podieľať na nákladoch na triedený zber. Ak sa výrobca neobalového výrobku bude chcieť vyviniť z účasti na týchto nákladoch, bude musieť preukázať, že jeho výrobky sa po spotrebe nestali komunálnym odpadom. Na uvedené účely si bude výrobca neobalových výrobkov musieť viesť hodnovernú internú evidenciu.

Ak výrobca neobalových výrobkov nevie preukázať že, neobalové výrobky ním uvedené na trh nebudú po ich spotrebe tvoriť súčasť komunálnych odpadov, považujú sa tieto odpady za súčasť komunálnych odpadov

Odsek 3 predstavuje špecifikum oproti všeobecnej zásade ustanovenej v zákone. Výrobca neobalového výrobku plní vyhradené povinnosti ustanovené týmto zákonom výlučne kolektívne na základe zmluvy uzatvorenej s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúcou systém združeného nakladania s odpadmi z obalov. Výrobca neobalových výrobkov sa bude musieť zapojiť iba do niektorého z kolektívnych systémov zabezpečovaných organizáciami zodpovednosti výrobcov pre obaly.

§ 75

Zber a zhodnocovanie odpadov
z neobalových výrobkov

(1) Miesto pôvodu odpadov z neobalových výrobkov a ich množstvo vykazuje na účely preukázania zberu priamo pôvodný pôvodca odpadov alebo obec.

(2) Na účely plnenia povinnosti podľa § 74 ods. 1 sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov; množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti podľa § 74 ods. 1 slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie podľa § 16 ods. 4; množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do zberového podielu pre odpady z neobalových výrobkov len v roku ich zozbierania.

(3) Množstvo odpadov z neobalových výrobkov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z neobalových výrobkov na účely plnenia povinností podľa odseku 2, ak prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z neobalových výrobkov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

Komentár k § 75

Ustanovenia týkajúce sa zberu a zhodnocovania odpadov z neobalových výrobkov sú  povinnosťami ako pri zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov, s tým rozdielom že v tomto prípade nie sú osobitne stanovené ciele zhodnocovania pre tento odpad. Aj napriek tejto skutočnosti je potrebné mať na pamäti hierarchiu a ciele vyplývajúce z článku 11 odsek 2 rámcovej smernice, ktoré sú premietnuté aj v prílohe č. 4 tohto zákona. 

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcové podmienky týkajúce sa vzniku odpadu

1.  Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.

2.  Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.

3.  Vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie

4.  Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu).

5.  Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.

6.  Organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

7.  Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu.

8.  Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinné, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.

9.  Využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedú k nadmernému množstvu odpadu.

10.    Podpora dôveryhodných systémov environmentálneho riadenia vrátane EMAS a technickej normy.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania

11.    Ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrne k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.

12.    Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.

13.    Podpora dôveryhodných environmentálnych značiek.

14.    Dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzanie vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

15.    V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004.

16.    Podpora opätovného používania a/alebo oprav vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčastí, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí opráv a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

Poznámka

161) STN EN ISO 14001 Systémy environmentálného manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004) (83 9001).

V zákone ide o povinnosť každého, kto v rámci svojej činnosti zabezpečuje zber odpadov z neobalových výrobkov, či už prevádzkovatelia zariadení na zber odpadov, informovať neurčený okruh spotrebiteľov o spôsobe zabezpečenia zberu týchto odpadov.

Na účely plnenia povinnosti sa zber, zhodnocovanie a recyklácia preukazuje dokladmi o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do materiálového toku odpadov z neobalových výrobkov len v roku ich zhodnotenia alebo recyklácie. Na účely plnenia povinnosti slúžia výlučne množstvá vykázané obcou ako množstvá v nej vyzbierané a množstvá komunálneho odpadu, o ktorých bolo doručené oznámenie a množstvo zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov možno zahrnúť do zberového podielu pre odpady z neobalových výrobkov len v roku ich zozbierania.

K odseku 2

Odsek 2 ustanovuje základný princíp spočívajúci vo výlučnej kompetencii vykazovania miesta pôvodu odpadov z obalov a ich množstva v podstate len tým subjektov, u ktorých sa predpokladá, že v celom materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov ako prví dokážu garantovať požadovanú presnosť v evidencii odpadov. Množstvo odpadov z neobalových výrobkov prevzatých do zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa považuje za množstvo zhodnotených odpadov z neobalových výrobkov na účely plnenia povinností vtedy, ak prevádzkové a technické opatrenia v tomto zariadení zabezpečujú, že sa vytriedené množstvo odpadov z neobalových výrobkov dostane do procesu zhodnotenia alebo recyklácie bez väčších strát.

Cieľom je prispieť k sprehľadneniu pôvodu odpadu v rámci preukazovania povinnosti splnenia zberového podielu prostredníctvom dokladov o materiálovom toku odpadov z neobalových výrobkov. Zákon ustanovuje aj záväzný časový rámec pre započítanie vykázaných množstiev zozbieraných odpadov z neobalových výrobkov, pričom rozhodujúci je ten kalendárny rok, v ktorom sa uskutoční ich zhodnotenie alebo recyklácia.

Jednotlivé ustanovenia sú opatrením na zabezpečenie rovnakého prístupu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov pri vykazovaní zhodnotenia resp. recyklácie v zariadení na zhodnocovanie odpadov.

PIATA ČASŤ

OSOBITNÉ PRÚDY ODPADOV

Komentár k piatej časti

V starom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

§ 76

Nakladanie s odpadovými olejmi

(1) Odpadové oleje na účely tohto zákona sú všetky minerálne mazacie oleje, syntetické mazacie oleje alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, a to najmä použité mazacie oleje zo spaľovacích motorov, prevodové oleje, mazacie oleje, oleje pre turbíny a hydraulické oleje.

(2) Regenerácia odpadových olejov je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré také oleje obsahujú.

(3) Spracovateľ odpadových olejov je podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

(4) Zakazuje sa

a) zmiešavanie

    1.   odpadových olejov s inými druhmi odpadov,

    2.   jednotlivých druhov odpadových olejov navzájom, ak zmiešavanie bráni ďalšiemu spracovaniu odpadových olejov,

    3.   odpadových olejov s inými látkami,

b) vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do povrchových vôd, podzemných vôd a do kanalizácie,

c) uloženie alebo vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do pôdy,

d) spaľovanie odpadových olejov v iných zariadeniach, ako je spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov.⁹⁷⁾

(5) Zákaz zmiešavania podľa odseku 4 písm. a) druhý bod sa neuplatní, ak zmiešavanie nebráni ďalšiemu spracovaniu odpadových olejov.

(6) Odpadové oleje možno zbierať, prepravovať, zhodnocovať a zneškodňovať len oddelene od ostatných druhov odpadov.

(7) Držiteľ odpadových olejov je povinný prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie.

(8) Držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť nakladanie s nimi podľa odseku 7 spracovateľom odpadových olejov.

(9) Pôvodca odpadových olejov je povinný odpadové oleje odovzdať

a) na zberný dvor alebo miesto určené obcou, ak ide o komunálny odpad,

b) osobe oprávnenej na zber odpadových olejov alebo

c) spracovateľovi odpadových olejov.

(10) Odovzdať odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu alebo do iného ako členského štátu je možné, iba ak ten, kto zabezpečuje ­cezhraničnú prepravu alebo vývoz⁵⁷⁾ preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom⁵⁸⁾ a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami tohto zákona. Také odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona.

Komentár k § 76

V doteraz platnom zákone bola v § 42 čiastočne prevzatá smernica Rady 75/439/EHS o zneškodňovaní odpadových olejov v znení neskorších predpisov, ktorá bola zrušená rámcovou smernicou. Základný rámec nakladania s odpadovými olejmi teda v súčasnosti vyplýva z článku 21 rámcovej smernice.

V odseku 1 sa nachádza definícia odpadových olejov, ktorá je prebratá z článku 3 bod 3 rámcovej smernice. Pripomienka k zákonu mala rešpektovať v návrhu zákona zavedenú legislatívnu skratku a súčasne ju umiestniť na tom mieste návrhu zákona, kde sa pojem vyskytuje po prvýkrát. Odpadové oleje na účely tohto zákona sú všetky minerálne mazacie oleje, syntetické mazacie oleje alebo priemyselné oleje, ktoré už nie sú vhodné na použitie, na ktoré boli pôvodne určené, a to najmä použité mazacie oleje zo spaľovacích motorov, prevodové oleje, mazacie oleje, oleje pre turbíny a hydraulické oleje. Pojem regenerácia odpadových olejov sa preberá z článku 3 bod 18 rámcovej smernice. Regenerácia odpadových olejov je každá činnosť recyklácie, pri ktorej možno rafináciou odpadových olejov vyrobiť základné oleje, najmä odstránením kontaminantov, produktov oxidácie a prísad, ktoré takéto oleje obsahujú.

V odseku 3 sa nachádza definícia spracovateľa odpadových olejov. Zhodnocovať alebo zneškodňovať odpadové oleje môže len podnikateľ, ktorému bola udelená autorizácia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov.

Odsekmi 4,5 sa preberá článok 21 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je zamedziť zmiešavaniu odpadových olejov, ktoré by mohlo negatívne ovplyvniť možnosti ich zhodnotenia, spaľovaniu odpadových olejov v zariadeniach, ktoré na to nie sú určené a súčasne sa sleduje sa ochrana životného prostredia pri manipulácii s odpadovými olejmi. Zakazuje sa zmiešavanie odpadových olejov s inými druhmi odpadov, jednotlivých druhov odpadových olejov navzájom, ak zmiešavanie bráni ďalšiemu spracovaniu odpadových olejov. V zákone sú aj iné zákazy, a to vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do povrchových vôd, podzemných vôd a do kanalizácie a uloženie alebo vypúšťanie odpadových olejov a zostatkov po ich spracovaní do pôdy, spaľovanie odpadových olejov v iných zariadeniach ako je spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov.

Ďalšími odsekmi sa preberá článok 21 odsek 3 rámcovej smernice. Cieľom tohto ustanovenia je ustanoviť držiteľovi odpadových olejov povinnosť prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie a to prostredníctvom spracovateľa odpadových olejov. Držiteľ odpadových olejov je povinný prednostne zabezpečiť ich zhodnotenie regeneráciou, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú. Ak nie je možná ich regenerácia, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich energetické zhodnotenie. Ak nie je možné ich zhodnotenie, držiteľ odpadových olejov je povinný zabezpečiť ich zneškodnenie. Pôvodca odpadových olejov je povinný odpadové oleje odovzdať na zberný dvor alebo miesto určené obcou, ak ide o komunálny odpad, osobe oprávnenej na zber odpadových olejov alebo spracovateľovi odpadových olejov

Ustanovenie definuje povinnosti pôvodcu odpadových olejov pri nakladaní s odpadovým olejov. Definuje miesto odovzdania odpadového oleja a oprávnenú osobu, ktorej ma pôvodca povinnosť odpadový olej odovzdať.

K odseku 10

Odsek 10 definuje podmienky odovzdania odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu Európskej únie alebo z iného ako členského štátu Európskej únie. Odovzdať odpadové oleje za účelom ich zhodnotenia do iného členského štátu alebo do iného ako členského štátu je možné iba, ak ten, kto zabezpečuje cezhraničnú prepravu alebo vývoz preukáže, že preprava alebo vývoz odpadov je v súlade s osobitným predpisom a existuje písomný doklad o tom, že ich zhodnotenie a recyklácia sa uskutoční za podmienok rovnocenných s podmienkami tohto zákona. Takéto odovzdanie sa považuje za zhodnotenie a recykláciu podľa tohto zákona. Ide o Nariadenie (ES) č. 1013/2006 v platnom zneni, Nariadenie (ES) č. 1418/2007 v platnom zneni.

§ 77

Nakladanie so stavebnými odpadmi
a odpadmi z demolácií

(1) Stavebné odpady a odpady z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác,⁹⁸⁾ zabezpečovacích prác,⁹⁹⁾ ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb,¹⁰⁰⁾ pri úprave stavieb¹⁰¹⁾ alebo odstraňovaní stavieb¹⁰²⁾ (ďalej len „stavebné a demolačné práce“).

(2) Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a plní povinnosti podľa § 14.

(3) Za nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona, ktoré vznikli pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií je zodpovedná osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií a plní povinnosti podľa § 14; ustanovenie odseku 2 sa neuplatní.

(4) Osoba uvedená v odseku 3 je povinná stavebné odpady vznikajúce pri tejto činnosti a odpady z demolácií materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Komentár k § 77

Ponecháva sa právna úprava vo vzťahu k definícii stavebných odpadov a odpadov z demolácií. Stavebnými odpadmi sú v zmysle tohto ustanovenia stavebné odpady a odpady z demolácií, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb.

V ďalších odsekoch zákona je definícia pojmu pôvodca odpadu a definícia nakladania s odpadom, ktorý vznikol pri výstavbe alebo demolácií komunikácií.

K odseku 10

Odsek 2 ustanovuje, ktorá osoba sa považuje za pôvodcu odpadu pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, pričom sa rozlišuje či výkon práce sa vykonáva pre fyzickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu. Súčasná právna úprava jednoznačne upravovala pôvodcu odpadov len pre stavebné odpady z výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácií.

Na základe požiadaviek z praxe vznikla potreba určiť jednoznačne pôvodcu odpadov za celú oblasť stavebných a demolačných odpadov, pričom pôvodcom odpadov bude ten, pre koho sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú. Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach, stavebných prácach a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, pre ktorú sa tieto práce v konečnom štádiu vykonávajú; pri vykonávaní obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadov ten, kto uvedené práce vykonáva. Pôvodca odpadu zodpovedá za nakladanie s odpadmi a plní povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Povinnosť v tomto odseku zodpovedá bežnej praxi vo viacerých európskych krajinách a smeruje k špecifickej forme materiálového zhodnotenia stavebného odpadu vznikajúce pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Za nakladanie s odpadmi, ktoré vznikli pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií je zodpovedná osoba, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

Zmenou sa upravila definícia zodpovednosti za odpady vznikajúce v dôsledku uskutočňovania výstavby, údržby, rekonštrukcie a demolácie komunikácie, ktorá sa vzťahuje na osobu, ktorej bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo demoláciu komunikácií.

§ 78

Nakladanie s odpadmi
z výroby oxidu titaničitého

(1) Zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého sú nasledujúce činnosti zneškodňovania podľa prílohy č. 2

a) skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 podľa položky D15,

b) činnosť D1,

c) činnosť D3; zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého je aj jeho zber vrátane triedenia, preprava a úprava vrátane úpravy potrebnej na jeho opätovné využitie, zhodnocovanie a recykláciu.

(2) Znečisťovaním životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého je priame alebo nepriame vypúšťanie zvyškov z procesu výroby oxidu titaničitého do životného prostredia, ktorého následky predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, poškodzujú prírodu, prírodné prostredie a ekosystémy, osobitne chránené časti prírody a krajiny alebo bránia užívaniu životného prostredia alebo jeho zložiek v súlade s osobitnými predpismi.¹⁰³⁾

(3) Zakazuje sa zneškodniť vypustením a vhodením do vodného recipienta, mora a oceánu

a) tuhý odpad,

b) matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO₄ zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takými lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej,

c) odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej,

d) filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.

(4) Ten, kto vykonáva zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi¹⁰⁴⁾ na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä

a) dodržiavať ustanovené limity akútnej toxicity,

b) vykonávať periodické monitorovanie tohto odpadu, prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo hĺbkovo injektuje a

c) postupovať pri svojej činnosti tak, aby nedošlo k porušeniu podmienok súhlasu [§ 97 ods. 8 písm. c)].

(5) Prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa vyrába oxid titaničitý, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi¹⁰³⁾ na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä

a) predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia,

b) vo vzťahu k emisiám zo zariadenia do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi¹⁰⁵⁾ plniť monitorovacie povinnosti a povinnosť dodržiavania emisných limitov,

c) zabezpečiť súlad zariadenia s požiadavkami najlepšej dostupnej techniky a pri výrobe používať materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné ­pro­stredie a nespôsobujú znečisťovanie životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého.

(6) Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje; ustanovenia § 112 ods. 3 a 4 nie sú týmto dotknuté.

Komentár k § 78

Vymedzuje sa pojem zneškodňovanie odpadu z výroby TiO₂ a znečisťovanie životného prostredia.

Zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého sú nasledujúce činnosti zneškodňovania: skladovanie pred použitím niektorej z činností D1 až D14 podľa položky D15, činnosť D1, činnosť D3; zneškodňovaním odpadu z výroby oxidu titaničitého je aj jeho zber vrátane triedenia, preprava a úprava vrátane úpravy potrebnej na jeho opätovné využitie, zhodnocovanie a recykláciu.

Znečisťovaním životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého je priame alebo nepriame vypúšťanie zvyškov z procesu výroby oxidu titaničitého do životného prostredia, ktorého následky predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, poškodzujú prírodu, prírodné prostredie a ekosystémy, osobitne chránené časti prírody a krajiny alebo bránia užívaniu životného prostredia alebo jeho zložiek v súlade s osobitnými predpismi.

Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje.

ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV

D1 Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov).

D2 Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalovych odpadov v pôde).

D3 Hĺbkova injektaž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených uložísk atď.).

D4 Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odklísk atď.).

D5 Špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia).

D6 Vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov.

D7 Vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.

D8 Biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12.

D9 Fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D1 až D12 (napr. odparovanie, sušenie, kalcinacia).

D10 Spaľovanie na pevnine.

D11 Spaľovanie na mori.

D12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach).

D13 Zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorej z činnosti D1 až D12.

D14 Uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činnosti D1 až D13.

D15 Skladovanie pred použitím niektorej z činnosti D1 až D14 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku).

K odseku 3

Odsek 3 preberá čl. 67 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia), ktorá hovorí o zákaze zneškodniť vymedzené odpady s obsahom TiO2 vypustením a vhodením do vodného prostredia. Zakazuje sa zneškodniť vypustením a vhodením do vodného recipienta, mora a oceánu tuhý odpad, matečné lúhy, ktoré vznikajú vo fáze filtrácie po hydrolýze roztoku TiOSO₄ zo zariadení, ktoré používajú sulfátový proces; vrátane kyslých odpadov spojených s takýmito lúhmi, ktoré obsahujú celkovo viac ako 0,5 % voľnej kyseliny sírovej a rôznych ťažkých kovov, a vrátane takých matečných lúhov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny sírovej, odpady zo zariadení, ktoré používajú chloridový proces, ktoré obsahujú viac ako 0,5 % voľnej kyseliny chlorovodíkovej a rôznych ťažkých kovov, vrátane takých odpadov, ktoré sa riedia, až kým neobsahujú 0,5 % alebo menej voľnej kyseliny chlorovodíkovej, filtračné soli, kaly a kvapalný odpad, ktoré vznikajú pri úprave (zahusťovaní alebo neutralizácii) odpadu uvedeného v písmenách b) a c) a obsahujú rôzne ťažké kovy, avšak nezahŕňajú neutralizovaný a prefiltrovaný či dekantovaný odpad, ktorý obsahuje len stopy ťažkých kovov a má pred akýmkoľvek zriedením hodnotu pH vyššiu ako 5,5.

K odseku 4

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť zneškodňovateľa odpadu z výroby TiO₂ v súlade s osobitnými predpismi ohľadom ochrany ľudského zdravia ako aj povinnosť periodicky monitorovať tento odpad.

Vymedzuje povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na výrobu TiO₂ a to vo vzťahu k ochrane ľudského zdravia, k emisiám do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi. Zároveň zdôrazňuje povinnosť zabezpečiť pri výrobe TiO₂ najlepšie dostupné technológie a používať pri výrobe materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie. Prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa vyrába oxid titaničitý, je povinný postupovať v súlade s osobitnými predpismi na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zložiek životného prostredia a škodlivému ovplyvneniu výletných miest alebo krajiny a najmä predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia, vo vzťahu k emisiám zo zariadenia do ovzdušia a vody v súlade s osobitnými predpismi plniť monitorovacie povinnosti a povinnosť dodržiavania emisných limitov, zabezpečiť súlad zariadenia s požiadavkami najlepšej dostupnej techniky a pri výrobe používať materiály, ktoré sú najmenej škodlivé pre životné prostredie a nespôsobujú znečisťovanie životného prostredia odpadom z výroby oxidu titaničitého.

Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Pri zneškodňovaní odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 2 vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverená osoba periodické monitorovanie tohto odpadu, ako aj prostredia, do ktorého sa odpad vypúšťa, ukladá alebo injektuje. Legislatívno technickou úpravou sa slovo „vstrekuje“ nahrádza slovom „injektuje“. Odseky 4 až 6 majú svoj základ v smernici Rady z 20. februára 1978 o odpadoch z priemyselnej výroby a spracovania oxidu titaničitého.

§ 79

Nakladanie s polychlórovanými bifenylmi

(1) Polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, polychlórované terfenyly,

monometyl-tetrachlór-difenylmetán, monometyl-dichloro-difenylmetán, mo-nometyl-dibromo-difenylmetán alebo zmes obsahujúca aspoň jednu z týchto látok v koncentrácii väčšej ako 0,005 hmotnostného percenta.

(2) Ak v tomto paragrafe nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi, so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly a so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v objeme menšom ako 5 dm³ (ďalej len „malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly“) všeobecné ustanovenia tohto zákona.

(3) Dekontaminácia na účely tohto zákona je činnosť alebo súbor činností, ktoré umožňujú za bezpečných podmienok opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie zariadení, objektov, materiálov alebo kvapalín kontaminovaných polychlórovanými bifenylmi vrátane činností, pri ktorých sú polychlórované bifenyly nahradené vhodnými kvapalinami neobsahujúcimi polychlórované bifenyly.

(4) Zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly je zariadenie, ktoré obsahuje polychlórované bifenyly alebo ktoré obsahovalo polychlórované bifenyly a nebolo dekontaminované, najmä transformátory, kondenzátory, nádoby obsahujúce zvyškové množstvo náplne; zariadenie, ktoré podľa svojho typu môže obsahovať polychlórované bifenyly, sa musí považovať za zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, až kým nie je dôvod predpokladať opak.

(5) Použité polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, ktoré sú odpadom.

(6) Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, ktorá má v držbe polychlórované bifenyly, použité polychlórované bifenyly alebo zariadenie uvedené v odseku 4.

(7) Zneškodnenie polychlórovaných bifenylov je zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly činnosťami D8, D9, D10 a D15 uvedenými v prílohe č. 2. Zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nemôžu byť dekontaminované, možno zneškodňovať aj činnosťou D12 uvedenou v prílohe č. 2, ak sa táto činnosť vykonáva v bezpečných hlbokých podzemných skladoch nachádzajúcich sa v suchých horninových masívoch.

(8) Držiteľ zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³ je povinný

a) oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do desiatich dní odo dňa zistenia zmeny,

b) označiť také zariadenie a vstup do priestoru, v ktorom je také zariadenie umiestnené.

(9) Hranicu objemu 5 dm³ tvorí v prípade silových kondenzátorov súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja.

(10) Držiteľ zariadenia uvedeného v odseku 8, o ktorom sa možno domnievať, že sa v ňom nachádza kvapalina s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta, je povinný

a) oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do desiatich dní odo dňa zistenia zmeny,

b) označiť také zariadenie,

c) také zariadenie zneškodniť postupom podľa odseku 7 alebo dekontaminovať.

(11) Ministerstvo na základe oznámení podľa odsekov 8 a 10 vedie a priebežne aktualizuje zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly. Zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly obsahuje okrem oznámených údajov aj dátum doručenia oznámenia.

(12) Ministerstvo zašle do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 8 alebo 10 držiteľovi zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly potvrdenie o zapísaní do zoznamu podľa odseku 11; ak je zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly súčasťou prenosovej sústavy,¹⁰⁶⁾ zašle kópiu potvrdenia aj Slovenskej obchodnej inšpekcii.

(13) Polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly je potrebné dekontaminovať alebo zneškodniť a použité polychlórované bifenyly je potrebné zneškodniť čo najskôr.

(14) Držiteľ zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly uvedeného v odseku 8, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, je povinný urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. k) alebo l), ak sa dekontaminácia alebo zneškodnenie nevykonáva v zariadení oprávnenom na takú činnosť a nachádzajúcom sa v niektorom z členských štátov; uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na držiteľa takého zariadenia, ktorý sa ním stal po uvedenom dátume.

(15) Pri nakladaní s polychlórovanými bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly sa do ich odovzdania do zariadenia na zneškodňovanie odpadov postupuje tak, aby sa zamedzilo riziku vzniku požiaru, najmä aby sa zamedzil ich styk s horľavinami.

(16) Je zakázané zhodnocovať zariadenia, v ktorých sa nachádzajú polychlórované bifenyly, alebo pri ktorých je podozrenie, že sa v nich môžu nachádzať malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.

(17) Malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly možno zneškodňovať len činnosťou D10 uvedenou v prílohe č. 2.

(18) Na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly spaľovaním sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁰⁷⁾ Iné spôsoby zneškodnenia možno použiť, len ak je zabezpečená aspoň taká úroveň ochrany životného ­pro­stredia ako pri spaľovaní a ak sa použije technológia zodpovedajúca úrovni najlepšej dostupnej techniky.

(19) Údržbu transformátorov obsahujúcich polychlórované bifenyly možno vykonávať len do ich dekontaminácie, vyradenia z činnosti alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom, a to, len ak je zabezpečené, že transformátory sú v prevádzkyschopnom stave, nepresakujú, a ak cieľom údržby je zabezpečenie súladu polychlórovaných bifenylov v nich obsiahnutých so slovenskými technickými normami a požiadavkami týkajúcimi sa dielektrickej kvality.

(20) Ak je malé zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly súčasťou iného zariadenia, ktoré je hlavným zariadením, možno ho používať až do ukončenia prevádzky hlavného zariadenia. Po ukončení prevádzky tohto hlavného zariadenia je jeho držiteľ v čase jeho vyradenia z činnosti, recyklácie alebo zneškodňovania povinný vo vzťahu k malým zariadeniam obsahujúcim polychlórované bifenyly zabezpečiť ich odstránenie z hlavného zariadenia, ich osobitné zhromaždenie a zneškodnenie činnosťou D10 uvedenou v prílohe č. 2 alebo odovzdať ich ako odpad osobe, ktorá je oprávnená na nakladanie s takým odpadom.

(21) Transformátory obsahujúce polychlórované bifenyly v koncentrácii väčšej ako 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať, ak

a) cieľom dekontaminácie je zníženie koncentrácie polychlórovaných bifenylov na menej ako 0,05 hmotnostného percenta a ak to je možné, tak na nie viac ako na 0,005 hmotnostného percenta,

b) náhradná kvapalina neobsahuje polychlórované bifenyly a vykazuje výrazne menšie riziká,

c) výmena kvapaliny neznemožní následné zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov,

d) je zabezpečené, že pôvodné označenie o obsahu polychlórovaných bifenylov nachádzajúce sa na transformátore bude bezodkladne po jeho dekontaminácii vymenené za ustanovené označenie [§ 105 ods. 3 písm. o)].

(22) Transformátory, ktorých kvapaliny obsahujú polychlórované bifenyly v koncentrácii od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať v súlade s podmienkami v odseku 21 písm. b) až d); ak nedôjde k dekontaminácii, je držiteľ týchto transformátorov povinný po skončení ich životnosti zabezpečiť ich zneškodnenie postupom podľa odseku 7.

(23) Držiteľ polychlórovaných bifenylov je povinný umožniť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo ním poverenej osobe vykonať monitorovanie množstva polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ministerstvu podľa odseku 8 alebo 10; ustanovenie § 112 ods. 4 nie je týmto dotknuté.

(24) Zakazuje sa

a) oddeľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly od ostatných látok alebo odpadov na účel ich opätovného použitia,

b) dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi,

c) spaľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly na lodiach.

Komentár k § 79

Preberajú sa definície pojmov „polychlórované bifenyly“, „zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly“, „použité polychlórované bifenyly“, „držiteľ polychlórovaných bifenylov“, „dekontaminácia“ a „zneškodnenie“ ustanovených v článku 2 smernice o PCB.

V súlade s článkom 4 smernice o PCB sa ustanovujú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³. Polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, polychlórované terfenyly, monometyl-tetrachlór-difenylmetán, monometyl-dichloro-difenylmetán, monometyl-dibromo-difenylmetán alebo zmes obsahujúca aspoň jednu z týchto látok v koncentrácii väčšej ako 0,005 hmotnostného percenta. Ak v tomto paragrafe nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na nakladanie s použitými polychlórovanými bifenylmi, so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly a so zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly v objeme menšom ako 5 dm³ všeobecné ustanovenia tohto zákona. Použité polychlórované bifenyly sú polychlórované bifenyly, ktoré sú odpadom. Držiteľ polychlórovaných bifenylov je osoba, ktorá má v držbe polychlórované bifenyly, použité polychlórované bifenyly alebo zariadenie.

Zmenou sa ustanovuje sa hranica objemu 5 dm³ pre kondenzátory kombinovaného prístroja, ktoré majú jednotlivo objem kvapaliny menší ako 5 dm³. V prípade týchto silových kondenzátorov tvorí hranicu objemu 5 dm³ súčet oddelených objemov kombinovaného prístroja. Držitelia takýchto zariadení majú povinnosti držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³.

K odseku 3

V odseku 3 je charakteristika dekontaminácie. Je to činnosť alebo súbor činností, ktoré umožňujú za bezpečných podmienok opätovné použitie, recykláciu alebo zneškodnenie zariadení, objektov, materiálov alebo kvapalín kontaminovaných polychlórovanými bifenylmi vrátane činností, pri ktorých sú polychlórované bifenyly nahradené vhodnými kvapalinami neobsahujúcimi polychlórované bifenyly. Zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly je zariadenie, ktoré obsahuje polychlórované bifenyly alebo ktoré obsahovalo polychlórované bifenyly a nebolo dekontaminované, najmä transformátory, kondenzátory, nádoby obsahujúce zvyškové množstvo náplne; zariadenie, ktoré podľa svojho typu môže obsahovať polychlórované bifenyly, sa musí považovať za zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, až kým nie je dôvod predpokladať opak. Zneškodnenie polychlórovaných bifenylov je zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly činnosťami D8, D9, D10 a D15 uvedenými v prílohe č. 2. Zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nemôžu byť dekontaminované, možno zneškodňovať aj činnosťou D12 uvedenou v prílohe č. 2, ak sa táto činnosť vykonáva v bezpečných hlbokých podzemných skladoch nachádzajúcich sa v suchých horninových masívoch.

V súlade s bodom 2 článku 4 smernice o PCB sú povinnosti pre držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta. Držiteľ zariadenia uvedeného v odseku 8, o ktorom sa možno domnievať, že sa v ňom nachádza kvapalina s koncentráciou polychlórovaných bifenylov od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta, je povinný oznámiť ministerstvu držbu tohto zariadenia v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho nadobudnutia a každú zmenu v objeme a koncentrácii polychlórovaných bifenylov v lehote do 10 dní odo dňa zistenia zmeny, označiť takéto zariadenie, takéto zariadenie zneškodniť postupom podľa odseku 7 alebo dekontaminovať.

Ustanovuje sa povinnosť držiteľa zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly v objeme väčšom ako 5 dm³, ktorý nezabezpečil jeho dekontamináciu alebo zneškodnenie do 31. decembra 2010, urobiť tak bezodkladne, a to iba v zariadeniach, ktoré majú na túto činnosť vydaný súhlas.

Je zakázané zhodnocovať zariadenia, v ktorých sa nachádzajú polychlórované bifenyly, alebo pri ktorých je podozrenie, že sa v nich môžu nachádzať malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly. Malé zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly možno zneškodňovať len činnosťou D10 uvedenou v prílohe č. 2.

Na zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly spaľovaním sa vzťahuje osobitný predpis. Iné spôsoby zneškodnenia možno použiť, len ak je zabezpečená aspoň taká úroveň ochrany životného prostredia ako pri spaľovaní a ak sa použije technológia zodpovedajúca úrovni najlepšej dostupnej techniky.

K odsekom 15 až 18 a 20

Ustanovujú sa povinnosti pri nakladaní s polychlórovanými bifenylmi, použitými polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami obsahujúcimi polychlórované bifenyly. Transformátory obsahujúce polychlórované bifenyly v koncentrácii väčšej ako 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať, ak cieľom dekontaminácie je zníženie koncentrácie polychlórovaných bifenylov na menej ako 0,05 hmotnostného percenta a ak to je možné, tak na nie viac ako na 0,005 hmotnostného percenta, náhradná kvapalina neobsahuje polychlórované bifenyly a vykazuje výrazne menšie riziká, výmena kvapaliny neznemožní následné zneškodnenie použitých polychlórovaných bifenylov, je zabezpečené, že pôvodné označenie o obsahu polychlórovaných bifenylov nachádzajúce sa na transformátore bude bezodkladne po jeho dekontaminácii vymenené za ustanovené označenie.

Transformátory, ktorých kvapaliny obsahujú polychlórované bifenyly v koncentrácii od 0,005 do 0,05 hmotnostného percenta možno dekontaminovať v súlade s podmienkami v odseku 21 písm. b) až d); ak nedôjde k dekontaminácii, je držiteľ týchto transformátorov povinný po skončení ich životnosti zabezpečiť ich zneškodnenie postupom podľa zákona. Ustanovuje sa režim údržby a dekontaminácie transformátorov s obsahom polychlórovaných bifenylov.

Držiteľovi polychlórovaných bifenylov sa ustanovuje povinnosť, ktorá zabezpečuje Slovenskej republike naplnenie bodu 7 článku 4 smernice o PCB.

Zakazuje sa oddeľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly od ostatných látok alebo odpadov na účel ich opätovného použitia, dopĺňať transformátory polychlórovanými bifenylmi, spaľovať polychlórované bifenyly alebo použité polychlórované bifenyly na lodiach.

Preberajú sa zákazy ustanovené v článkoch 5 a 7 smernice o PCB.

Pripomienka má za cieľ rešpektovať v zákone zavedenú legislatívnu skratku a súčasne ju umiestniť na tom mieste zákona, kde sa pojem vyskytuje po prvýkrát.

PRÍKLADY OPATRENÍ NA PREDCHÁDZANIE VZNIKU ODPADU

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť rámcove podmienky týkajúce sa vzniku odpadu

1.  Používanie plánovacích opatrení alebo iných hospodárskych nástrojov podporujúcich efektívne využívanie zdrojov.

2.  Podpora výskumu a vývoja v oblasti dosahovania čistejších výrobkov a technológií a výrobkov a technológií, z ktorých je menej odpadu, a šírenie a používanie výsledkov takéhoto výskumu a vývoja.

3.  Vývoj relevantných ukazovateľov environmentálnych tlakov spojených so vznikom odpadu, ktoré majú prispieť k predchádzaniu vzniku odpadu na všetkých úrovniach od porovnávania výrobkov na úrovni Európskej únie cez činnosť miestnych orgánov až po vnútroštátne opatrenia.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium navrhovania a výroby a distribúcie

4.  Podpora ekodizajnu (systematické začleňovanie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobkov s cieľom zlepšiť environmentálnu výkonnosť výrobku počas jeho celého životného cyklu).

5.  Poskytovanie informácií o technikách predchádzania vzniku odpadu s cieľom umožniť priemyslu používanie najlepších dostupných techník.

6.  Organizovanie školení na úrovni príslušných orgánov o začlenení požiadaviek súvisiacich s predchádzaním vzniku odpadu do povolení podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

7.  Začlenenie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu v zariadeniach, ktoré nepatria do pôsobnosti osobitného predpisu. V prípade potreby by takéto opatrenia mohli zahŕňať posudzovania alebo programy predchádzania vzniku odpadu.

8.  Využitie kampaní na zvyšovanie povedomia alebo poskytovanie finančnej, rozhodovacej alebo inej podpory podnikom. Takéto opatrenia sú obzvlášť účinne, ak sú zamerané na malé a stredné podniky a sú pre ne upravené a ak fungujú prostredníctvom zavedených podnikateľských sietí.

9.  Využitie dobrovoľných dohôd, výrobných výborov alebo sektorových rokovaní s tým cieľom, aby príslušné hospodárske alebo priemyselné odvetvia určili svoje vlastné programy alebo ciele predchádzania vzniku odpadu alebo aby zlepšili výrobky alebo obaly, ktoré vedu k nadmernému množstvu odpadu.

10.    Podpora dôveryhodných systémov environmentálného riadenia vrátane EMAS a technickej normy.

Opatrenia, ktoré môžu ovplyvniť štádium spotreby a používania

11.    Ekonomické nástroje ako napríklad stimuly pre nákupy šetrné k životnému prostrediu alebo zavedenie povinnej platby pre spotrebiteľov za istú časť alebo prvok obalu, ktorý by sa inak poskytoval zadarmo.

12.    Využívanie kampaní na zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií zameraných na širokú verejnosť alebo konkrétnu skupinu spotrebiteľov.

13.    Podpora dôveryhodných environmentálnych značiek.

14.    Dohody s výrobcami ako napríklad využívanie výborov pre výrobky, napríklad výbory, ktoré boli zriadené v rámci integrovaných politík pre výrobky, alebo s maloobchodníkmi o dostupnosti informácií o predchádzaní vzniku odpadu a výrobkoch s nižším vplyvom na životné prostredie.

15.    V kontexte verejného obstarávania integrácia environmentálnych kritérií a kritérií predchádzania vzniku odpadu do výziev na predkladanie ponúk a do zmlúv v súlade s Príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorú Európska komisia uverejnila 29. októbra 2004.

16.    Podpora opätovného používania a/alebo oprav vhodných vyradených výrobkov alebo ich súčasti, najmä prostredníctvom používania vzdelávacích, hospodárskych, logistických a iných opatrení, ako napríklad podpora alebo zriadenie akreditovaných centier a sietí oprav a opätovného používania, a to najmä v husto obývaných oblastiach.

ŠIESTA ČASŤ

KOMUNÁLNY ODPAD

§ 80

Základné ustanovenia

(1) Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – ­pod­ni­kateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri ­bezpro­strednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa; za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich ­individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a ďalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.

(2) Zložka komunálnych odpadov je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov.

(3) Triedený zber komunálnych odpadov je činnosť, pri ktorej sa oddelene zbierajú zložky komunálnych odpadov.

(4) Zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu.

(5) Drobný stavebný odpad je odpad z bežných udržiavacích prác vykonávaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu, za ktorý sa platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.¹⁰⁸⁾

(6) Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na túto činnosť; na prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

(7) Kalendárový zber je zber oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v určenom čase, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Tento zber spočíva v pristavení vozidla alebo zberných nádob v určitom čase najviac na jeden deň, pričom obec o tomto zbere informuje obyvateľov vopred spôsobom v mieste obvyklým.

(8) Množstvový zber je zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu¹⁰⁸⁾ vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas; tým nie je dotknuté ustanovenie § 81 ods. 12.

Komentár k § 80

V § 80 novelou v zákone došlo k spresneniu ustanovenia pojmu zberný dvor. Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, ktoré je zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo tiež osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na takúto činnosť. Na samotné prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom. 

Definícia komunálneho odpadu hlavne z hľadiska doteraz platného znenia je čiastočne upravená a to tým, že z definície komunálneho odpadu je vyňatý odpad zo zelene z pozemkov právnických osôb a občianskych združení čo znamená, že za nakladanie s uvedeným odpadom už nie je zodpovedná obec ale konkrétna právnická osoba alebo občianske združenie. Komunálne odpady sú odpady z domácnosti vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činností právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa. Za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napríklad zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácnosti, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce, a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a ďalšej zelene na pozemkoch fyzických osôb.

Čo sa týka zodpovednosti obce, tá je zodpovedná za odpad zo zelene od fyzických osôb a za odpad, ktorý jej vznikne pri údržbe zelene z verejných priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce vrátene parkov a cintorínov. Za komunálny odpad sa považuje aj odpad, ktorý vznikne pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce.

Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu a prepravu komunálnych odpadov s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov.

Pojem zložka komunálneho odpadu je zadefinovaný vo väzbe na triedený zber. Druh odpadu je ustanovený v Katalógu odpadov. Samostatnými zložkami – druhmi komunálneho odpadu sú napr. sklo, papier, plasty, kovy, šatstvo, jedlé oleje a tuky. Druhá veta ustanovuje základné pravidlo pre triedený zber zložiek komunálneho odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Dôležitá úroveň čistoty vytriedenej zložky.

Definícia triedený zber sa preberá z článku 3 ods. 11 rámcovej smernice. Triedený zber komunálnych odpadov je činnosť, pri ktorej sa oddelene zbierajú zložky komunálnych odpadov. Rámcová smernica používa dva výrazy a to „tok odpadu“ a „typ odpadu“. V slovenskej legislatíve odpadového hospodárstva sa používa pojem „prúd odpadu“, ktoré je už v praxi zaužívané a nevyvoláva nejasnosti a pojem „typ odpadu“ je skupina odpadov, ktoré majú spoločné určité všeobecné vlastnosti (jedným typom odpadu je papier, ďalším plasty, sklo je vhodnejšie použiť v definícii triedeného zberu zaužívaný pojem „zložka komunálneho odpadu“).

Zmesový komunálny odpad je nevytriedený komunálny odpad alebo komunálny odpad po vytriedení zložiek komunálneho odpadu. Drobný stavebný odpad je odpad z bežných udržiavacích prác vykonávaných fyzickou osobou alebo pre fyzickú osobu, za ktorý sa platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Podľa § 81 ods. 20 je obec povinná zaviesť pre drobný stavebný odpad množstvový zber, čomu sa následne prispôsobuje aj spôsob ustanovenia miestneho poplatku uvedený v článku V.

Definíciou sa len upresňuje čo je zmesový komunálny odpad vo väzbe na plnenie povinnosti obce a na nakladanie s ním. Zmesovým komunálnym odpadom sa označuje buď odpad, z ktorého neboli vytriedené zložky komunálneho odpadu, ktoré je obec povinná triediť, alebo sa týmto pojmom označuje zvyšok komunálneho odpadu, ktorý zostáva po vytriedení zložiek. Charakteristika je dôležitá z dôvodu, že za zmesový komunálny odpad zodpovedá obec, nie výrobcovia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Drobný stavebný odpad bol doposiaľ vymedzený len ako legislatívna skratka. Novým zákonom sa spresnili kritériá vymedzenia drobného stavebného odpadu tak, že sa vypúšťa nekontrolovateľná podmienka množstva na osobu a rok a zároveň sa ustanovuje, že ide o odpad z činnosti, ktorú vykonávala fyzická osoba priamo alebo niekto túto činnosť vykonával pre fyzickú osobu.

Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zberný dvor je určený na zber triedene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, nie na zber zmesového komunálneho odpadu. Rozsah zbieraných zložiek na konkrétnom zbernom dvore bude vyplývať z nariadenia obce. Na takéto prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

V zákone sa charakterizujú viaceré pojmy ako je množstvový zber alebo kalendárový zber.

Zavedenie pojmu kalendárový zber je dôležitý pre obce z hľadiska možného spôsobu zberu niektorých zložiek z komunálneho odpadu v obci. Kalendárový zber je zber oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v určenom čase, ktorú určí obec vo všeobecne záväznom nariadení. Tento zber spočíva v pristavení vozidla alebo zberných nádob v určitom čase najviac na jeden deň, pričom obec o tomto zbere informuje obyvateľov vopred spôsobom v mieste obvyklým. Využíva sa pre zber elektroodpadu z domácností alebo veľkoobjemového odpadu.

Pojem množstvového zberu sa spresnil tak, že jeho predmetom je zmesový komunálny odpad. Množstvový zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je dôležitý pri určovaní pri určovaní výšky a spôsobu platenia miestneho poplatku. Kombináciou množstvového zberu a triedeného zberu sa dáva pôvodcom komunálneho odpadu vhodná motivácia triediť zložky komunálneho odpadu.

§ 81

Nakladanie s komunálnymi odpadmi
a drobnými stavebnými odpadmi

(1) Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Komunálne odpady vrátane oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu sa podľa Katalógu odpadov zaraďujú do skupiny 20.

(3) Náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad znáša pôvodný pôvodca odpadu. Obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení výšku týchto nákladov a ich zahrnutie do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady alebo ustanoví iný spôsob ich úhrady.

(4) Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša výrobca vyhradeného výrobku, príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov alebo tretia osoba.

(5) Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša obec a môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

(6) Zakazuje sa

a) ukladať do zberných nádob určených obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená,

b) ukladať oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad na skládku odpadov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení,

c) vykonávať zber oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov patriacich do vyhradeného prúdu odpadov bez zariadenia na zber odpadov osobou, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

(7) Obec je okrem povinností podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 povinná

a) zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci,

b) zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu

    1.   biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania¹⁰⁹⁾ (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“) (§ 83 ods. 1),

    2.   jedlých olejov a tukov z domácností a

    3.   biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov,

c) zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov,

d) umožniť výrobcovi elektrozariadení a výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, príslušnej tretej osobe alebo príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov na ich náklady

    1.   zaviesť a prevádzkovať na jej území systém oddeleného zberu elektroodpadu z domácností a ­po­užitých prenosných batérií a akumulátorov,

    2.   užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov,

e) umožniť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly, na jej náklady, zber vytriedených zložiek komunálnych odpadov, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a to na základe zmluvy s ňou; ustanovenie odseku 22 tým nie je dotknuté,

f) na žiadosť organizácie zodpovednosti výrobcov ­po­skytnúť údaje podľa § 28 ods. 5 písm. d) druhého bodu,

g) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom škodlivých látok na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia; to sa nevzťahuje na obec, ktorá má menej ako 5 000 obyvateľov a na jej území je zriadený zberný dvor,

h) zverejniť na svojom webovom sídle podrobný všeobecne zrozumiteľný popis celého systému nakladania s komunálnymi odpadmi vrátane triedeného zberu v obci.

(8) Obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podrobnosti o 

a) nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi,

b) spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov,

c) nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom,

d) nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne,

e) spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, najmä zberu

    1.   elektroodpadov z domácností,

    2.   odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s obalmi,

    3.   použitých prenosných batérií a akumulátorov a automobilových batérií a akumulátorov,

    4.   veterinárnych liekov a humánnych liekov ­nespo­trebovaných fyzickými osobami a zdravotníckych pomôcok,

    5.   jedlých olejov a tukov,

f) spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom škodlivých látok,

g) spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu,

h) prevádzkovaní zberného dvora,

  i) spôsobe zberu drobného stavebného odpadu,

  j) dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov v súlade s odsekom 21 pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.

(9) Pôvodca komunálnych odpadov je povinný

a) nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce,

b) zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci,

c) užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci,

d) ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

(10) Náklady na činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, náklady triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8, hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.¹⁰⁸⁾

(11) Náklady triedeného zberu oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu patriacej do vyhradeného prúdu odpadu, vrátane zberu a vytriedenia týchto zložiek na zbernom dvore, znášajú výrobcovia vyhradených výrobkov, tretie osoby alebo organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorí zodpovedajú za nakladanie s vyhradeným prúdom odpadu v tejto obci.

(12) Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad¹⁰⁸⁾ vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom vrátane nákladov uvedených v odseku 10. Do miestneho poplatku obec nemôže zahrnúť náklady uvedené v odseku 11. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

(13) Vykonávať na území obce zber, vrátane mobilného zberu, a prepravu komunálnych odpadov, s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne, môže obec sama alebo ten, kto má uzatvorenú zmluvu na vykonávanie tejto činnosti s obcou; to sa nevzťahuje na distribútorov vykonávajúcich spätný zber a zber prostredníctvom zberného miesta použitých prenosných batérií a akumulátorov. Ak ide o zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, vykonávať ich zber na území obce môže len ten, kto má okrem zmluvy podľa prvej vety uzatvorenú aj zmluvu podľa § 59 ods. 4 s organizáciou zodpovednosti výrobcov, s ktorou obec uzavrela zmluvu podľa § 59 ods. 2.

(14) Zmluva medzi obcou a tým, kto na jej území vykonáva triedený zber komunálnych odpadov pre zložku papier, plasty, kovy a sklo, musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou podľa § 59 ods. 8.

(15) Obec v zmluve podľa odseku 13 podrobne upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy odpadov uvedených v odseku 13 tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce podľa odseku 8. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, obvykle na päť rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou obvykle 12 mesiacov.

(16) Obec je oprávnená požadovať potrebné informácie na plnenie povinností podľa § 14 ods. 1 písm. f) a g) od prevádzkovateľa kuchyne, držiteľa komunálneho odpadu a od držiteľa drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto nakladá s komunálnymi odpadmi alebo drobnými stavebnými odpadmi na území obce.

(17) Prevádzkovateľ kuchyne, držiteľ komunálneho odpadu a držiteľ drobného stavebného odpadu alebo ten, kto nakladá s komunálnymi odpadmi alebo s drobnými stavebnými odpadmi na území obce, je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.

(18) Ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka

a) individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou podľa odseku 9 písm. d), pričom pri iných ako biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch môže byť tento interval aj dlhší ako 14 dní, alebo

b) výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom ­nariadení podľa odseku 8; ak ide o pôvodcov komunálnych odpadov, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, alebo ak ide o bytový dom, výber veľkosti zbernej nádoby je možný len po dohode všetkých pôvodcov, ak sa tí nedohodnú, rozhodne obec.

(19) Obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý preukáže, že

a) množstvo ním vyprodukovaných komunálnych odpadov je presne merateľné,

b) komunálne odpady sú až do ich odvozu vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom.

(20) Obec je povinná zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu.

(21) Povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa nevzťahuje na obec, ktorá

a) zabezpečí energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 uvedenou v prílohe č. 1,

b) preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov obce kompostuje vlastný odpad,

c) preukáže, že to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach; uvedená výnimka sa uplatní iba pre túto časť obce,

d) preukáže, že je to ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s týmto biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku.

(22) Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka.

(23) Ak ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci ­ne­uzatvorí zmluvu podľa § 59 ods. 4 ani do 45 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy obce s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 2 napriek tomu, že financovanie triedeného zberu komunálnych odpadov podľa tohto zákona je zabezpečené, je obec oprávnená vypovedať zmluvu podľa odseku 13 alebo jej časť, na základe ktorej je na jej území zabezpečený triedený zber; výpovedná doba je 45 dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovede.

(24) Obec je povinná umožniť tomu, kto vykonáva zber, prepravu, zhodnotenie a zneškodnenie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu pre prevádzkovateľa kuchyne, na jeho náklady a v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce

a) zaviesť a prevádzkovať na jej území systém triedeného zberu biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu,

b) užívať v rozsahu potrebnom na tento účel existujúce zariadenia na zber komunálnych odpadov.

Komentár k § 81

Aj v novom zákone o odpadoch zostáva zachovaná zodpovednosť obce za riadenie celého procesu a nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom na jej území. Nový zákon vstupom do platnosti uplatnenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov obciam plnenie ich povinností uľahčuje. Za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad znáša pôvodný pôvodca odpadu.

K odseku 2

V odseku 2 ide o upresnenie čo sú to komunálne odpady vo väzbe na Katalóg odpadov. Komunálny odpad patrí do skupiny 20 pod názvom Komunálny odpad (Domový odpad a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane frakcií zo separovaného – triedeného zberu. Obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení výšku týchto nákladov a ich zahrnutie do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady alebo ustanoví iný spôsob ich úhrady.

Pôvodca komunálnych odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce, zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci, užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci, ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Ďalšie ustanovenia v zákone určujú kto znáša náklady za aké zberné nádoby. Vo vzťahu k zmesovému odpadu návrh zákona reaguje na požiadavku ZMOSu, aby sa umožnilo obciam uplatniť aj iné spôsoby náhrady za zbernú nádobu, než je zahrnutie do miestneho poplatku, čím sa zabezpečí zodpovednejší vzťah pôvodných pôvodcov k zbernej nádobe. Obec sa sama rozhodne, aký spôsob financovania zberných nádob si zvolí. Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, znáša výrobca vyhradeného výrobku, príslušná organizácia zodpovednosti výrobcov alebo tretia osoba.

Ďalšími nákladmi sú náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Tieto náklady znáša obec a môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Pri odpadoch, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov sú súčasťou tejto zodpovednosti aj náklady na príslušné zberné nádoby. Náklady na zberné nádoby nemožno zahrnúť do miestneho poplatku. To znamená, že obec môže zahrnúť do miestneho poplatku náklady na zberné nádoby potrebné pre triedený zber odpadov, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov.

Zavedením zodpovednosti výrobcov za vytriedený zber zložiek komunálneho odpadu za vybrané výrobky sa zavádzajú určité zákazy, aby sa dosiahla vysoká účinnosť triedeného zberu a jeho ďalšie nakladanie. Zákaz v písmene b) nadväzuje na všeobecný zákaz, pričom sa ustanovuje výnimka zo všeobecného zákazu, že zákaz sa nevzťahuje na nezhodnotiteľné odpady po dotriedení. Ustanovenie písmena c) sa vzťahuje najmä na mobilných zberačov prichádzajúcich do obcí s cieľom vyzbierať niektoré lukratívne zložky komunálneho odpadu. Aj takýto zberač musí mať uzavretú zmluvu s obcou v súlade s odsekom 13 a zmluvu s výrobcom. Zakazuje sa ukladať do zberných nádob určených obcou na zber zmesového komunálneho odpadu iný odpad ako zmesový komunálny odpad a do zberných nádob určených na triedený zber komunálneho odpadu zložku komunálneho odpadu, pre ktorú nie je nádoba určená. Tiež je zakázané ukladať oddelene vyzbierané zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa uplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a vytriedený biologicky rozložiteľný komunálny odpad na skládku odpadov, okrem nezhodnotiteľných odpadov po dotriedení. Zákaz sa vzťahuje aj na vykonávanie zber oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov patriacich do vyhradeného prúdu odpadov bez zariadenia na zber odpadov osobou, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona.

Obec vo vzťahu ku komunálnemu odpadu je pôvodcom ale aj držiteľom komunálneho odpadu a to vtedy, keď odpad prejde od pôvodcov držby obce. Na obec sa vzťahujú všetky povinnosti držiteľa odpadu, pričom tieto povinnosti sú pre obec upravené a vymedzené. Povinnosti obcí sú formulované tak, že obec je povinná „zabezpečiť“ ich splnenie, a to znamená, že nie je povinná ich sama fyzicky vykonávať. Vo vzťahu k triedenému zberu sa povinnosť obcí odlišne ustanovuje v písmene c) – zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo a v písmenách d) a e) – umožniť výrobcom elektrozariadení a prenosných batérií a akumulátorov realizovať triedený zber. V písmene g) sa ustanovuje výnimka z povinnosti zbierať najmenej dvakrát do roka objemný odpad a odpad s obsahom škodlivín ak ide o obec do 5 000 obyvateľov, ktorá má zriadený zberný dvor.

Povinnosti obce: obec je povinná zabezpečiť zber a prepravu zmesového komunálneho odpadu vznikajúceho na jej území na účely jeho zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu zmesového komunálneho odpadu v obci, zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu ako nap. biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu okrem toho, ktorého pôvodcom je fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, jedlých olejov a tukov z domácností a biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov vrátane odpadu z cintorínov.

Ďalej je obec povinná zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy a sklo najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov, umožniť výrobcovi elektrozariadení a výrobcovi prenosných batérií a akumulátorov, príslušnej tretej osobe alebo príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov na ich náklady, zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov a oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu z domácností s obsahom
škodlivých látok na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia. Uvedené sa nevzťahuje na obec, ktorá má menej ako 5 000 obyvateľov a na jej území je zriadený zberný dvor.

Zákon jasne upravuje, čo má obec vo všeobecne záväznom nariadení obce regulovať. Uvedené podrobnosti vyplývajú najmä zo zodpovednosti obce vo vzťahu k nakladaniu ku komunálnemu odpadu, drobnému stavebnému odpadu, vytriedeným zložkám komunálneho odpadu, objemnému odpadu, biologicky rozložiteľnému odpadu, nahlasovaniu čiernych skládok, prevádzkovaniu zberného dvora, zbernej plochy. Obec vo všeobecne záväznom nariadení upraví podrobnosti o nakladaní so zmesovým komunálnym odpadom a drobnými stavebnými odpadmi, spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, nakladaní s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, nakladaní s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchyne, spôsobe a podmienkach triedeného zberu komunálnych odpadov, spôsobe zberu objemného odpadu a odpadu z domácností s obsahom škodlivých látok, spôsobe nahlasovania nezákonne umiestneného odpadu, prevádzkovaní zberného dvora, spôsobe zberu drobného stavebného odpadu, dôvodoch nezavedenia triedeného zberu komunálnych odpadov v súlade s odsekom 21 pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a iné.

Pokiaľ ide o rozšírenú zodpovednosť výrobcov je dôležité, že sa v písmene e) obci menovite ukladá, ktoré zložky komunálnych odpadov je obec povinná výslovne vo VZN uvádzať. Pokiaľ ide o odpad z obalov ustanovuje sa, že tieto treba vo VZN upraviť vo väzbe na triedený zber odpadu z obalov. Čo sa týka zberu humánnych a veterinárnych liekoch obec vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o tom, kde sa tieto lieky majú odovzdať. Tieto lieky a miesta ich zberu upravujú predpisy z oblasti zdravotníctva. Dôležité sú aj prechodné ustanovenia kde je obec povinná zosúladiť svoje VZN o nakladaní s komunálnymi odpadmi s požiadavkami nového zákona do 31. decembra 2015.

Povinnosť dodržiavať všeobecne záväzné nariadenie obce vyplýva z jeho podstaty. Zákon výslovne ustanovuje pre pôvodcov komunálneho odpadu povinnosť pri nakladaní s týmto odpadom rešpektovať všeobecné záväzné nariadenie. V zákone sú základné povinnosti pôvodcu komunálnych odpadov. Pôvodca komunálnych odpadov je povinný nakladať alebo inak s nimi zaobchádzať v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce, zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci, užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci, ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

Významným nástrojom obce pri nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi je systém financovania uvedenej činnosti. Ak je obec zodpovedná za nakladanie s uvedenými odpadmi, musí mať možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na takúto činnosť, preto bol ustanovený miestny poplatok. Miestny poplatok bližšie upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Použitie miestneho poplatku je účelovo viazané len na nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a nie je možné ho použiť na iné oblasti v rámci životného prostredia. Obec musí pri určovaní výšky miestneho poplatku mať na zreteli náklady spojené so zberom, prepravou a zneškodnením všetkých tých komunálnych odpadov, za ktoré je zodpovedná.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorou výrobcovia preberajú aj finančnú zodpovednosť za odpad z vyhradených výrobkov, sa nutne musí premietnuť aj do systému financovania nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Ak majú výrobcovia financovať triedený zber a ďalšie nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadov, bolo potrebné ustanoviť jednoznačnú čo sa financuje zo strany výrobcov a čo zo strany obcí. Problém bol vo vzťahu ku kvalite triedeného zberu. Podľa návrhu zákona financujú výrobcovia náklady triedeného zberu vrátane zberu a vytriedenia týchto zložiek na zbernom dvore. Avšak náklady spôsobené nedôsledným triedením znášajú obce. Kontrolovať dôslednosť triedenia zložiek odpadu pri odpadoch z obalov je oprávnená tá OZV, s ktorou má obec uzavretú zmluvu. Zákon neustanovuje aké percento nečistôt sa považuje za únosné, ustanovuje len, že sa sleduje, či obsah zahŕňa v prevažnej miere inú zložku. Predpokladá sa, že podrobnosti si dohodnú OZV a obec v zmluve. V prípade, ak obec neuskutoční zmeny, ktoré jej odporučí OZV podľa § 59 ods. 8 a OZV jej bude uhrádzať len obvyklé náklady, rozdiel nákladov zahrnie obec do miestneho poplatku. Návrh zákona je formulovaný jasne a teda obec je povinná tieto náklady premietnuť do miestneho poplatku. Spôsob a podmienky úhrady nákladov uhrádzaných obcou musí byť riešený aj v zmluve obce a toho, kto na jej území vykonáva zber.

Pôvodný návrh bol taký, aby obce mali povinnosť ustanoviť miestny poplatok tak, aby pokrýval všetky náklady na zmesový odpad a DSO, ale v znení zákona je „obec ustanoví“ s tým, že obec môže doplácať na zmesové komunálne odpady, resp. na DSO aj z iných zdrojov. Obci sa výslovne zakazuje premietnuť do miestneho poplatku len náklady spojené s triedeným zberom vyhradeného prúdu odpadov.

Na území obce vykonávať zber a prepravu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov vrátane mobilného zberu s výnimkou biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu od prevádzkovateľa kuchyne na území obce môže len ten, kto má zmluvu s obcou, ak túto činnosť nezabezpečuje obec sama, pričom zmluva sa má uzatvoriť na určitý čas, pričom zákon odporúča 5 rokov alebo na dobu neurčitú s výpovednou dobou najviac 12 mesiacov. Zmluva upraví spôsob a podmienky zberu a prepravy tak, aby boli v súlade s platným programom obce a so všeobecne záväzným nariadením obce. Zmenou sa ponecháva obci voľnosť pri ustanovení miestneho poplatku, pričom sa rešpektuje samosprávna úloha obce.

Obec je povinná v zmluve, ktorú má uzavretú s každým subjektom, ktorý vykonáva na jej území triedený zber komunálneho odpadu – odpadov z obalov a neobalových výrobkov dohodnúť aj podmienky úhrady nákladov v prípade, ak obec bude sama obec znášať náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov. Náklady na činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, náklady triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, a náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Na obec sa vzťahujú vo väzbe na komunálne odpady a drobné stavebné odpady povinnosti držiteľa odpadu vrátane povinnosti viesť evidenciu o odpadoch, za ktoré zodpovedá a ohlasovať z nej ustanovené údaje. Väčšinu potrebných údajov bude mať obec k dispozícii vo väzbe na zmluvy s osobami, ktoré na území obce vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie. Tieto ustanovenia ju oprávňujú žiadať informácie aj od iných osôb napr. prevádzkovateľa kuchyne.

Ak obec zavedie na svojom území alebo jeho časti množstvový zber zmesového komunálneho odpadu pre všetkých pôvodcov komunálnych odpadov alebo pre niektoré kategórie pôvodcov komunálnych odpadov, je povinná umožniť pôvodcom komunálnych odpadov, ktorých sa tento zber týka individuálne určenie intervalu odvozu komunálnych odpadov z miesta určeného obcou, pričom pri iných ako biologicky rozložiteľných komunálnych odpadoch môže byť tento interval aj dlhší ako 14 dní a tiež výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré ustanoví obec vo všeobecne záväznom nariadení. Individuálne určenie intervalu odvozu znamená, že pôvodca si môže vybrať interval odvozu z možností, ktoré sa v rámci systému zberu v obci uplatňujú. Obec môže zaviesť množstvový zber pre všetkých pôvodcov v obci alebo len pre niektoré kategórie.

K odseku 18

V odseku 18 ide o špecifikáciu charakteristiky pojmu množstvový zber. Znakom pre takýto zber je platenie miestneho poplatku vo výške priamo úmernej množstvu odpadu vyprodukovaných pôvodcom za daný čas, individuálne určenie intervalu odvozu z miesta určeného obcou, výber veľkosti zbernej nádoby aspoň z troch možností, ktoré musí ustanoviť obec vo všeobecne záväznom nariadení obce. Obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá preukáže, že množstvo ním vyprodukovaných komunálnych odpadov je presne merateľné, komunálne odpady sú až do ich odvozu vhodne zabezpečené pred stratou, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom. Obec je povinná zaviesť množstvový zber drobného stavebného odpadu. Obec je povinná zaviesť množstvový zber pre tú právnickú osobu alebo podnikateľa, ktorí o to požiadajú a splnia podmienky stanovené zákonom.

Uvádzajú sa výnimky z povinnosti zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov obcou. Vychádza sa z doterajšieho znenia zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je vhodné alebo prakticky uskutočniteľné vyžadovať zavedenie triedeného zberu komunálnych odpadov pre tento druh odpadu v každej obci, ustanovili sa z plnenia tejto povinnosti v písm. a) až d) výnimky. Výnimka v písm. a) predstavuje možnosť odklonu od hierarchie odpadového hospodárstva, ale iba v prípade, ak obec zabezpečí energetické zhodnotenie odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2, alebo ak to neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach, ak preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad. Obec je povinná dôvody nezavedenia biologicky rozložiteľného odpadu uviesť vo všeobecne záväznom nariadení obce.

V jednotlivých odsekoch zákon ukladá výrobcom povinnosť plniť svoj zberový podiel odpadov z obalov aj prostredníctvom množstiev vyzbieraných v obciach ako súčasť triedeného zberu komunálneho odpadu. Náklady triedeného zberu bude znášať výrobca. Množstvá odpadov ktoré sa v zazmluvnenej obci vyzbierajú, bude môcť potvrdzovať iba pôvodný pôvodca odpadu, obec alebo osoba, ktorá vykonáva výkup odpadov v zmysle zákona o odpadoch. Obec môže pre nakladanie s odpadmi z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zbieraných spolu s odpadmi z obalov uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly na obdobie najmenej jedného kalendárneho roka. Týmto obmedzením sa chce zamedziť obchodovaniu s potvrdeniami na množstvá vyzbierané v obciach bez toho, aby obec vedela, ktorá OZV vykazuje jej množstvá a bez toho, aby mala s daným subjektom uzatvorenú zmluvu. Uvedeným opatrením je možné dosiahnuť to, aby plnenie povinností OZV smerom k obciam bolo kontrolovateľné bez možnosti duplicitného vykazovania rovnakého množstva vyzbieraných odpadov. Preto sa ustanovuje zásada, že obec môže mať na zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov uzavretú zmluvu len s jednou OZV. Tým, že zmluvy sú uzatvorené na jeden rok sa zabezpečuje na jednej strane stabilita vzťahov počas jedného roka, a zároveň umožňuje zmenu každý rok.

Kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť komunálneho odpadu podlieha osobitnému režimu. Obec je povinná upraviť podrobnosti o nakladaní s ním ale za celé nakladanie s ním zodpovedá prevádzkovateľ kuchyne. Obec je povinná na svojom území umožniť pôsobenie subjektom, ktorý pre prevádzkovateľa kuchyne vykonávajú zber, prepravu, zhodnocovanie či zneškodňovanie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu. Obec pri ustanovení výšky miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vychádza zo skutočných nákladov obce na nakladanie s komunálnym odpadom a drobným staveným odpadom. Výnos miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady použije obec výlučne na zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov.

§ 82

Zberný dvor

(1) Fyzická osoba môže bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore

a) ktorý sa nachádza na území obce, v ktorej je poplatníkom,

b) ktorého prevádzka je zabezpečená združením obcí, ktorého členom je obec, v ktorej je poplatníkom.

(2) Odovzdanie oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore inou osobou ako uvedenou v odseku 1 môže byť odplatné.

(3) Prevádzkovateľ zberného dvora je povinný okrem povinností podľa § 14

a) viesť evidenciu komunálnych odpadov odovzdaných na zbernom dvore, ohlasovať obci, na území ktorej sa zberný dvor nachádza, alebo združeniu obcí údaje z evidencie a uchovávať ohlasované údaje,

b) informovať príslušnú obec o zložkách a množstve komunálneho odpadu, ktorý prevzala od jej obyvateľov, na tomto zbernom dvore,

c) vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie,

d) odobrať od osôb uvedených v odsekoch 1 a 2 drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Komentár k § 82

V tejto časti zákona sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa zberného dvora. Uvedené povinnosti vyplývajú z povinnosti obce, ktoré má ako držiteľ komunálneho odpadu.

Zberné dvory sú súčasťou systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu. Na zberné dvory nemožno odovzdávať zmesový komunálny odpad. Fyzická osoba môže bezplatne odovzdať oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu na zbernom dvore, ktorý sa nachádza na území obce, v ktorej je poplatníkom, ktorého prevádzka je zabezpečená združením obcí, ktorého členom je obec, v ktorej je poplatníkom.

Upravené sú aj povinnosti prevádzkovateľa zberného dvora: viesť evidenciu komunálnych odpadov odovzdaných na zbernom dvore, ohlasovať obci, na území ktorej sa zberný dvor nachádza, alebo združeniu obcí údaje z evidencie a uchovávať ohlasované údaje, informovať príslušnú obec o zložkách a množstve komunálneho odpadu, ktorý prevzala od jej obyvateľov, na tomto zbernom dvore, vyčleniť priestor pre komunálne odpady vhodné na prípravu na opätovné použitie, odobrať od osôb drobný stavebný odpad, objemný odpad a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Náklady na zber odpadov, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov znášajú výrobcovia, náklady na triedený zber odpadov mimo rozšírenej zodpovednosti výrobcov hradí obec z miestneho poplatku, preto sa ustanovuje, že fyzická osoba z príslušnej obce môže odpad na zbernom dvore odovzdať bezplatne. Iná osoba, teda buď právnická osoba z príslušnej obce alebo fyzická osoba z inej obce môže mať odovzdanie odpadu spoplatnené, o čom môže rozhodnúť prevádzkovateľ zberného dvora v súlade so znením relevantného VZN. Príslušnou OZV bude v prípade odpadov z obalov a neobalových výrobkov tá OZV, s ktorou má uzatvorenú zmluvu obec, pre ktorú zberný dvor zabezpečuje triedený zber odpadov. Ak bude zberný dvor zriadený pre združenie obcí a obce v tomto združení by mali zmluvy s rôznymi OZV, bude musieť aj zberný dvor mať zmluvu so všetkými OZV.

Prevádzkovateľ zberného dvora je prevádzkovateľom zariadenia na zber odpadov a teda držiteľom odpadu. Nakoľko vykonáva zber komunálnych odpadov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vzťahuje sa na neho mať uzatvorenú aj zmluvu s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov.

§ 83

Prevádzkovateľ kuchyne

(1) Prevádzkovateľ kuchyne zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom, ktorého je pôvodcom.

(2) Prevádzkovateľ kuchyne je povinný okrem povinností podľa § 14 a § 81 ods. 9 a 16 zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom.

(3) Zakazuje sa prevádzkovateľovi kuchyne

a) uložiť biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom, do nádob určených obcou na zber komunálneho odpadu,

[účinnosť od 1. januára 2017

b) používať drviče biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu napojené na verejnú kanalizáciu; uvedený zákaz sa neuplatní, ak vlastník verejnej kanalizácie, do ktorej sa tento odpad vypúšťa, s používaním drviča súhlasí a používanie drviča je upravené v zmluve o odvádzaní odpadových vôd uzavretej podľa osobitného predpisu,¹¹⁰⁾]

c) zbaviť sa použitých jedlých olejov a tukov vypúšťaním do kanalizácie.

Komentár k § 83

V uvedenom ustanovení sa podrobne upravujú povinnosti pre prevádzkovateľa kuchyne, ktorý je zodpovedný za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom pričom je povinný nakladať s týmto odpadom v súlade s platným všeobecne záväzným nariadením obce.

Prevádzkovateľ kuchyne zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským odpadom a reštauračným odpadom, ktorého je pôvodcom. Taktiež je prevádzkovateľ kuchyne je povinný okrem povinností zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom. Prevádzovateľovi kuchyne sa zakazuje uložiť biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, ktorého je pôvodcom do nádob určených obcou na zber komunálneho odpadu, používať drviče biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu, napojené na verejnú kanalizáciu. Tento zákaz sa neuplatní ak vlastník verejnej kanalizácie, do ktorej sa tento odpad vypúšťa, s používaním drviča súhlasí.

Zákaz sa vzťahuje na vypúšťanie použitých jedlých olejov a tukov do kanalizácie.

SIEDMA ČASŤ

CEZHRANIČNÝ POHYB ODPADOV

Komentár k siedmej časti

Slovenská republika sa 1. 5. 2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 1. 2. 1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších noviel. Od 12. 7. 2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“). Uvedené nariadenie je aplikovateľné priamo pre všetky členské štáty od dňa ich vstupu do EÚ bez toho, aby bola nutná ich transpozícia do národnej legislatívy.  Siedma časť zákona upravuje len niektoré špecifiká, ktoré členskému štátu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ďalej siedma časť zákona upravuje požiadavky z praxe týkajúce sa lepšieho výkonu cezhraničného pohybu odpadov.

§ 84

Základné ustanovenie

(1) Cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky, cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu a tranzit odpadov cez územie Slovenskej republiky (ďalej len „cezhraničný pohyb odpadov“) ustanovujú osobitné predpisy.⁵⁸⁾

(2) Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom¹¹¹⁾ pre cezhraničný pohyb odpadov ministerstvo. Ministerstvo zároveň plní funkciu korešpondenta.¹¹²⁾

(3) Cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia tohto odpadu sú zakázané, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

(4) Odpad vzniknutý v Slovenskej republike sa prednostne zneškodní v Slovenskej republike.

(5) Zakazuje sa

a) sprostredkovať alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona,

b) dopraviť alebo prepraviť na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky odpad v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona.

Komentár k § 84

Slovenská republika sa 1. 5. 2004 stala členom Európskej únie a týmto dňom pre ňu začali priamo platiť všetky nariadenia EÚ. Pre oblasť cezhraničnej prepravy, dovozu, vývozu a tranzitu odpadov to bolo pôvodne nariadenie Rady č. 259/93 ES z 1. 2. 1993 o kontrole a riadení prepravy odpadov vnútri, do a z Európskeho spoločenstva v znení neskorších noviel. Od 12.07.2007 platí nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie č. 1013/2006“).

V siedmej časti zákona sa upravujú niektoré špecifiká, ktoré členskému štátu vyplývajú z nariadenia č. 1013/2006 a ktoré je potrebné upraviť vnútroštátnym právnym predpisom. Ide o výkon cezhraničného pohybu odpadov.

Úprava terminológie v siedmej časti zákona rozlišujeme pojmy: cezhraničná preprava – cezhraničná preprava odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, dovoz/vývoz – dovoz odpadov z tretích krajín/nečlenských krajín EÚ na územie Slovenskej republiky a vývoz odpadov z územia Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských krajín EÚ, tranzit cez územie Slovenskej republiky. Vo všetkých prípadoch ide o „cezhraničný pohyb odpadu“.

Podľa čl. 53 a 54 nariadenia č. 1013/2006 každý členský štát určí príslušný orgán alebo príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie tohto nariadenia a určí jedného alebo viacerých korešpondentov zodpovedných za informovanie a poradenstvo pre osoby alebo podniky, ktoré požadujú informácie.

Slovenská republika na základe uvedeného ustanovenia určila v predmetnom odseku príslušný orgán a korešpondenta. Príslušným orgánom pre cezhraničný pohyb odpadov je Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré zároveň plní aj funkciu korešpondenta. Ide o prebraté doteraz platné ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o odpadoch.

Podľa čl. 4 ods. 1 Bazilejského dohovoru zmluvné strany pri výkone svojho práva sa môžu rozhodnúť zakázať dovoz odpadov s cieľom ich zneškodniť. Slovenská republika ako zmluvná strana Bazilejského dohovoru využila predmetnú možnosť a zakázala dovoz a cezhraničnú prepravu odpadu na územie Slovenskej republiky za účelom zneškodnenia. V ustanovení Slovenská republika uplatňuje zásadu blízkosti a sebestačnosti, prednostne zneškodniť odpad vzniknutý v Slovenskej republike.

Zakazuje sa sprostredkovať alebo iným spôsobom sa podieľať na cezhraničnom pohybe odpadov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona, dopraviť alebo prepraviť na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky odpad v rozpore s ustanoveniami tejto časti zákona.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na toho, kto vykonáva dopravu alebo prepravu odpadov v rozpore so siedmou častou zákona, resp. aj na dopravcu/prepravcu ak konal v rozpore so siedmou časťou zákona. Zákaz sa vzťahuje aj na toho, kto sprostredkuje a alebo sa iným spôsobom podieľa na cezhraničnej preprave odpadov v rozpore so siedmou častou zákona. Rozpor zo siedmou častou zákona zahŕňa aj rozpor s nariadením č. 1013/2006.

§ 85

Oznámenie

(1) Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov podáva oznamovateľ¹¹³⁾ podľa osobitných predpisov.¹¹⁴⁾

(2) Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov vrátane dodatočných informácií a dodatočnej doku­men­tácie¹¹⁵⁾ podáva oznamovateľ na ministerstvo v slovenskom jazyku alebo s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Doklad o oznámení pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu a Doklad o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu podľa osobitného predpisu¹¹⁶⁾ možno na účel oznámenia cezhraničnej prepravy odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu odpadu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky a tranzitu odpadov cez územie Slovenskej republiky podať aj v inom ako slovenskom jazyku.

(3) Ak oznamovateľ nedoplní svoje oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie oznámenia, ministerstvo môže oznámenie vrátiť oznamovateľovi.

Komentár k § 85

Uvedené ustanovenia sa zakotvujú z dôvodu spresnenia spôsobu podávania oznámenia o cezhraničnom pohybe odpadov. Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ktoré podliehajú povoľovaciemu procesu, podá predchádzajúce písomné oznámenie podľa čl. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušnému orgánu miesta odoslania. Náležitosti oznámenia upravuje čl. 4 nariadenia č. 1013/2006. Oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov vrátane dodatočných informácií a dodatočnej dokumentácie podáva oznamovateľ na ministerstvo v slovenskom jazyku alebo s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka. Doklad o oznámení pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu a Doklad o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu možno na účel oznámenia cezhraničnej prepravy odpadu z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu odpadu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky a tranzitu odpadov cez územie Slovenskej republiky podať aj v inom ako slovenskom jazyku.

Ak oznamovateľ nedoplní svoje oznámenie o cezhraničnom pohybe odpadov do 60 dní odo dňa doručenia výzvy na doplnenie oznámenia, ministerstvo môže oznámenie vrátiť oznamovateľovi.

Zároveň v ods. 2 v nadväznosti na čl. 27 nariadenia č. 1013/2006 je uvedené, že predchádzajúce písomné oznámenie sa podáva na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v slovenskom jazyku alebo úradne overené do slovenského jazyka, s výnimkou Dokladu o oznámení (Príloha IA nariadenia č. 1013/2006) a Dokladu o pohybe (Príloha IB nariadenia č. 1013/2006), ktoré je možné podať na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky aj v inom ako slovenskom jazyku. Ide o to, aby sa rýchlejšie a efektívnejšie vybavovali jednotlivých oznámenia.

§ 86

Námietky

(1) Ministerstvo môže uplatniť námietky¹¹⁷⁾ voči oznámeniu o preprave odpadu určeného na zneškodnenie a voči oznámeniu o preprave odpadu určeného na zhodnotenie.

(2) Ak ministerstvo uplatňuje námietky,¹¹⁸⁾ vychádza zo záväznej časti programu Slovenskej republiky.

(3) Ministerstvo môže zakázať cezhraničný pohyb odpadov, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov, bol právoplatným rozhodnutím

a) uznaný vinným zo spáchania priestupku v dôsledku konania, ktorým sa dopustil nezákonnej prepravy,¹⁴⁴⁾

b) uznaný vinným v posledných troch rokoch zo spáchania priestupku v dôsledku iného protiprávneho konania na úseku nakladania s odpadmi ako uvedeného v písmene a) alebo

c) odsúdený v posledných troch rokoch za trestný čin proti životnému prostrediu.¹¹⁸⁾

Komentár k § 86

V súlade s čl. 11 a 12 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovuje možnosť vznesenia námietok voči preprave odpadu čo môže znamenať zakázať prepravu odpadov. Ministerstvo môže zakázať cezhraničný pohyb odpadov, ak oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na tomto cezhraničnom pohybe odpadov bol právoplatným rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku v dôsledku konania, ktorým sa dopustil nezákonnej prepravy, uznaný vinným v posledných troch rokoch zo spáchania priestupku v dôsledku iného protiprávneho konania na úseku nakladania s odpadmi ako uvedeného v písmene a) alebo odsúdený v posledných troch rokoch za trestný čin proti životnému prostrediu.

Ak ministerstvo uplatňuje námietky vychádza zo záväznej časti programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a zo zistených skutočností či oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu sa dopostil nezákonného konania.

§ 87

Finančné zabezpečenie

(1) Ministerstvo určí finančné zabezpečenie formou finančnej zábezpeky (ďalej len „kaucia“) alebo rovnocenného poistenia podľa osobitného predpisu¹¹⁹⁾ v prípade, ak ide o cezhraničnú prepravu odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu a vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu; ministerstvo určí dodatočné finančné zabezpečenie v prípade ustanovenom v osobitnom predpise.¹²⁰⁾

(2) Výšku kaucie určí ministerstvo po preskúmaní preukázateľných nákladov na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jedenapolnásobku týchto nákladov. Kauciu určenú ministerstvom skladá oznamovateľ v banke alebo v pobočke zahraničnej banky viazaním finančných prostriedkov na neurčitý čas v prospech ministerstva. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o zložení kaucie pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1.

(3) Za rovnocenné poistenie sa považuje poistenie, pri ktorom výška poistného plnenia kryje preukázateľné náklady na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jedenapolnásobku týchto nákladov; toto poistenie musí oznamovateľ uzavrieť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o uzavretí poistenia pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov podľa odseku 1.

(4) Kaucia podľa odseku 2 sa vráti oznamovateľovi okrem prípadov uvedených v osobitnom predpise,¹¹⁹⁾ ak oznamovateľ

a) predloží žiadosť o vrátenie alebo zrušenie kaucie a potvrdenie, že zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov sa uskutočnilo, a to vo forme potvrdeného Dokladu o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu alebo sa potvrdenie k nemu priloží,

b) preukáže, že cezhraničná preprava odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu alebo vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu sa neuskutočnila alebo neuskutoční alebo

c) preukáže, že cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky sa neuskutočnila alebo neuskutoční.

Komentár k § 87

V súlade s čl. 6 nariadenia č. 1013/2006 každá preprava odpadu, pre ktorú sa vyžaduje oznámenie, podlieha požiadavke finančnej zábezpeky alebo rovnocenného poistenia, ktoré pokrývajú náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činností a náklady na skladovanie počas 90 dní, a to všetko vo výške jeden a pol násobku týchto nákladov. Výšku kaucie určí ministerstvo po preskúmaní preukázateľných nákladov na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jeden a polnásobku týchto nákladov. Kauciu určenú ministerstvom skladá oznamovateľ v banke alebo v pobočke zahraničnej banky viazaním finančných prostriedkov na neurčitý čas v prospech ministerstva. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o zložení kaucie pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov.

V podstate Ministerstvo určuje výšku finančného zabezpečenia, ktoré pokrýva náklady na dopravu, náklady na zhodnotenie alebo zneškodnenie vrátane všetkých potrebných predbežných činnosti a náklady na skladovanie odpadu počas 90 dní, a to do výšky jeden a pól násobku týchto nákladov.

Podľa čl. 6 ods. 4 nariadenia č. 1013/2006 príslušný orgán miesta odoslania schváli finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie, vrátane ich formy, znenia a sumy krytia. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky určuje finančnú zábezpeku alebo rovnocenné poistenie v prípade cezhraničnej prepravy odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu, pri vývoze odpadov zo Slovenskej republiky do tretích krajín/nečlenských štátov EÚ a v prípade potreby, ak suma krytia nie je dostatočná aj pri dovoze odpadov z tretích krajín/nečlenských štátov EÚ na územie Slovenskej republiky, a taktiež v prípade podľa čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 1013/2006.

V novom znení sa dopĺňa povinnosť oznamovateľa predložiť originál dokladu o zložení kaucie/poistenia pred vydaním rozhodnutia, nakoľko túto povinnosť si niektorí oznamovatelia neplnili.

V súlade s čl. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa ustanovujú podmienky po splnení ktorých sa vráti oznamovateľovi finančné zabezpečenie/kauciu. Kaucia sa vráti oznamovateľovi okrem prípadov uvedených v osobitnom predpise, ak oznamovateľ predloží žiadosť o vrátenie alebo zrušenie kaucie a potvrdenie, že zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadov sa uskutočnilo, a to vo forme potvrdeného Dokladu o pohybe pre cezhraničné pohyby/prepravy odpadu alebo sa potvrdenie k nemu priloží, preukáže, že cezhraničná preprava odpadov zo Slovenskej republiky do iného členského štátu alebo vývoz odpadov zo Slovenskej republiky do iného ako členského štátu sa neuskutočnila alebo neuskutoční alebo preukáže, že cezhraničná preprava odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky sa neuskutočnila alebo neuskutoční.

Za rovnocenné poistenie sa považuje poistenie, pri ktorom výška poistného plnenia kryje preukázateľné náklady na dopravu, na zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu vrátane všetkých potrebných predbežných činností a na skladovanie počas 90 dní, a to vo výške jeden a polnásobku týchto nákladov. Takýto druh poistenia musí oznamovateľ uzavrieť pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov. Oznamovateľ predloží ministerstvu originál dokladu o uzavretí poistenia pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa udeľuje súhlas na cezhraničný pohyb odpadov.

§ 88

Cezhraničná preprava elektroodpadu
a použitých elektrozariadení

(1) Ak sa má uskutočniť alebo uskutočňuje preprava použitých elektrozariadení, ktorých držiteľ tvrdí, že predmetom tejto plánovanej alebo uskutočňovanej prepravy nie je elektroodpad a vzniklo podozrenie, že ide o elektroodpad (ďalej len „podozrivé elektrozariadenie“), príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa podozrivých elektrozariadení predloženie dokumentácie podľa odseku 2.

(2) Držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný pre prípad, že sa stanú podozrivými elektrozariadeniami, v záujme preukázania skutočnosti, že nejde o elektroodpad, vo vzťahu k nim zabezpečiť, uchovávať počas troch rokov a na výzvu príslušného orgánu odpadového hospodárstva bezodkladne predložiť

a) ustanovené sprievodné doklady a výsledky testovania alebo hodnotenia,

b) príslušný prepravný doklad podľa osobitného predpisu,¹²⁰⁾

c) vyhlásenie o prevzatí zodpovednosti,

d) vyhlásenie, že žiaden z materiálov a zariadení, ktoré sú predmetom cezhraničnej prepravy, nie je odpadom.

(3) Dokumentáciu podľa odseku 2 písm. a) môže držiteľ použitých elektrozariadení nahradiť dokumentáciou, ktorá jednoznačne preukazuje, že cezhraničná preprava použitých elektrozariadení sa uskutočňuje alebo uskutoční v rámci dohody o preprave medzi podnikateľskými subjektmi a je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

a) použité elektrozariadenia sa posielajú späť výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene ako chybné na opravu v záruke s úmyslom ich opätovného použitia alebo

b) použité elektrozariadenia na profesionálne použitie sa posielajú výrobcovi, tretej strane konajúcej v jeho mene alebo do zariadenia tretej strany v krajinách, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,¹²¹⁾ na modernizáciu alebo opravu na základe platnej zmluvy s úmyslom ich opätovného použitia, alebo

c) chybné použité elektrozariadenia na profesionálne použitie ako napríklad zdravotnícke pomôcky alebo ich časti sa posielajú výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene na analýzu základnej príčiny na základe platnej zmluvy v prípadoch, že takú ­analýzu môže vykonať len výrobca alebo tretie strany konajúce v jeho mene.

(4) Držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sú predmetom plánovanej alebo uskutočňovanej cezhraničnej prepravy, je povinný zabezpečiť vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu.

(5) Ak držiteľ použitých elektrozariadení, ktoré sa stali podozrivými elektrozariadeniami, nepreukáže prostredníctvom dokumentácie uvedenej v odsekoch 2 a 3, že nejde o elektroodpad alebo ak nesplnil povinnosť podľa odseku 4, považujú sa podozrivé elektrozariadenia za elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Od tohto okamihu sa na takú zásielku uplatňuje postup podľa osobitného predpisu⁵⁸⁾ upravujúceho cezhraničnú prepravu odpadov.

Komentár k § 88

V smernici OEEZ sa ustanovuje, že je vhodné stanoviť minimálne požiadavky na prepravu použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad. Takéto minimálne požiadavky by v každom prípade mali slúžiť na zabránenie nechcenej preprave nefunkčných elektrozariadení do rozvojových krajín. Ak sa má uskutočniť alebo uskutočňuje preprava použitých elektrozariadení, ktorých držiteľ tvrdí, že predmetom tejto plánovanej alebo uskutočňovanej prepravy nie je elektroodpad a vzniklo podozrenie, že ide o elektroodpad, príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva túto prepravu monitoruje a vyžiada si od držiteľa podozrivých elektrozariadení predloženie dokumentácie. V článku 23 odsek 2 smernice OEEZ sa ustanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby sa preprava použitých elektrozariadení, pri ktorých je podozrenie, že ide o elektroodpad, vykonávala v súlade s minimálnymi požiadavkami uvedenými v prílohe VI a príslušne túto prepravu monitorujú.

KATEGÓRIE ELEKTROZARIADENÍ

I. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon do 14. augusta 2018

(prechodné obdobie)

1.  Veľké domáce spotrebiče

2.  Malé domáce spotrebiče

3.  Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia

4.  Spotrebná elektronika a fotovoltaické panely

5a.    Osvetľovacie zariadenia

5b.    Svetelné zdroje

6.  Elektrické a elektronické nástroje (s výnimkou veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov)

7.  Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely

8.  Zdravotnícke prístroje (s výnimkou všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov)

9.  Prístroje na monitorovanie a kontrolu

10.    Predajné automaty.

II. časť: Kategórie elektrozariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon od 15. augusta 2018

1.  Zariadenia na tepelnú výmenu

2.  Obrazovky, monitory a zariadenia, ktoré obsahujú obrazovky s povrchom väčším ako 100 cm2

3.  Svetelné zdroje

4.  Veľké zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom viac ako 50 cm) vrátane, ale nielen:

     domácich spotrebičov; IT a telekomunikačných zariadení; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriach 1 až 3.

5.  Malé zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm) vrátane, ale nielen:

     domácich spotrebičov; spotrebnej elektroniky; svietidiel; zariadení na prehrávanie zvuku alebo obrazu, hudobných zariadení; elektrického a elektronického náradia; hračiek, zariadení na rekreačné a športové účely; zdravotníckych pomôcok; prístrojov na monitorovanie a kontrolu; predajných automatov; zariadení na výrobu elektrických prúdov. Do tejto kategórie nepatria zariadenia zahrnuté v kategóriach 1 až 3 a 6.

6.  Malé IT a telekomunikačné zariadenia (s akýmkoľvek vonkajším rozmerom menej ako 50 cm).

Do odsekov 1 až 5 sa v malom množstve transponuje príloha VI smernice OEEZ, ktorá upravuje minimálne požiadavky na prepravu v záujme odlíšenia elektrozariadení od elektroodpadu. Časť prílohy VI smernice OEEZ bude prevzatá do vykonávacie predpisu. Došlo k úprave dokladov a dokumentácií, ktorú je potrebné predložiť, ak sa elektrozariadenia stanú podozrivými elektrozariadeniami. Požiadavky sa kladú na vhodnú ochranu použitých elektrozariadení pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, najmä prostredníctvom dostatočného obalu a riadneho uloženia nákladu. Dokumentáciu môže držiteľ použitých elektrozariadení nahradiť dokumentáciou, ktorá jednoznačne preukazuje, že cezhraničná preprava použitých elektrozariadení sa uskutočňuje alebo uskutoční v rámci dohody o preprave medzi podnikateľskými subjektmi a je splnená jedna z nasledujúcich podmienok, použité elektrozariadenia sa posielajú späť výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene ako chybné na opravu v záruke s úmyslom ich opätovného použitia alebo použité elektrozariadenia na profesionálne použitie sa posielajú výrobcovi, tretej strane konajúcej v jeho mene alebo do zariadenia tretej strany v krajinách, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, na modernizáciu alebo opravu na základe platnej zmluvy s úmyslom ich opätovného použitia alebo chybné použité elektrozariadenia na profesionálne použitie ako napríklad zdravotnícke pomôcky alebo ich časti sa posielajú výrobcovi alebo tretej strane konajúcej v jeho mene na analýzu základnej príčiny na základe platnej zmluvy v prípadoch, že takúto analýzu môže vykonať len výrobca alebo tretie strany konajúce v jeho mene.

Ustanovilo sa, že ak sa v prípade podozrivých elektrozariadení nepreukáže, že ide o použité elektrozariadenia alebo držiteľ nesplnil ustanovenú povinnosť podľa predchádzajúceho odseku, má sa za to, že ide elektroodpad a náklad sa považuje za nezákonnú zásielku. Následne sa postupuje v zmysle nariadenia 1013/2006. Cieľom EÚ je zabránenie vývozu WEEE do tretích (rozvojových) krajín.

ÔSMA ČASŤ

ADMINISTRATÍVNE NÁSTROJE

Prvý oddiel

Autorizácia

§ 89

Autorizované činnosti
a udelenie autorizácie

(1) Autorizácia je udelenie oprávnenia

a) podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu (ďalej len „autorizácia na spracovateľskú činnosť“), a to na

    1.   spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov,

    2.   zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov,

    3.   spracovanie starých vozidiel,

    4.   spracovanie elektroodpadu,

    5.   prípravu na opätovné použitie elektroodpadu,

    6.   prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov,

b) právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov“) alebo tretej osobe (ďalej len „autorizácia na činnosť tretej osoby“),

c) výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu (ďalej len „autorizácia na činnosť individuálneho plnenia povinností“).

(2) Činnosti uvedené v odseku 1 sa vykonávajú len na základe autorizácie udelenej ministerstvom.

(3) Autorizáciu ministerstvo udeľuje na dobu určitú, najviac na päť rokov; v prípade autorizácie podľa odseku 1 písm. b) tak, aby doba platnosti uplynula k 31. decembru kalendárneho roka.

(4) Ak o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností požiada výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti kolektívne, ministerstvo túto autorizáciu udelí v súlade s týmto zákonom najskôr s účinnosťou ku dňu, keď došlo k ­ukončeniu zmluvy o plnení vyhradených povinností organizáciou zodpovednosti výrobcov.

(5) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje ­zo­znam osôb, ktorým bola udelená autorizácia uvedená v odseku 1 (ďalej len „držiteľ autorizácie“). Aktuálny zoznam držiteľov autorizácie ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

Komentár k § 89

V tejto časti zákona sú upresnenia, ktoré rozlišujú sa tri druhy autorizácií. Autorizácia na spracovateľskú činnosť vychádza z doteraz platného stavu, pričom sa doplnila autorizácia na činnosť prípravy na opätovné použitie pre elektroodpady a použité batérie a akumulátory. Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov,

Následne tiež právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, a výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Novou je autorizácia na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby, ktorej udelenie je podmienkou výkonu činnosti právnickej osoby ako organizácie zodpovednosti výrobcov a tretej osoby a ďalej autorizácia na činnosti individuálneho plnenia povinností, ktorá sa udeľuje výrobcovi vyhradeného výrobku, ktorý plní vybrané povinnosti individuálne.

Všetky druhy autorizácií sa udeľujú na dobu určitú. V prípade autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov sa vyžaduje, aby koniec platnosti tejto autorizácie pripadol na 31. december príslušného kalendárneho roka za dodržania maximálnej doby, na akú je autorizáciu možné udeliť.

Ak o udelenie autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností požiada výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti kolektívne, ministerstvo túto autorizáciu udelí v súlade s týmto zákonom najskôr s účinnosťou ku dňu, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o plnení vyhradených povinností organizáciou zodpovednosti výrobcov.

V uvedenom odseku sa ustanovuje možnosť pre výrobcu, ktorý si plnil svoje povinnosti prostredníctvom OZV požiadať ministerstvo o autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností, pričom sa tu časovo vymedzuje účinnosť autorizácie. Zoznam držiteľov autorizácie vedie a priebežne aktualizuje ministerstvo. Aktuálny zoznam držiteľov autorizácie ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

§ 90

Podmienky udelenia autorizácie

(1) Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi je

a) bezúhonnosť,

b) trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo bydlisko v niektorom z členských štátov alebo v štáte, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru,

c) ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ak ňou nie je sám žiadateľ o udelenie autorizácie na spracovateľskú činnosť alebo jeho zodpovedný zástupca,¹²²⁾

d) technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti,

e) zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

(2) Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe je

a) bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

b) sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

c) ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť,

d) technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti,

e) zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

(3) Podmienkou udelenia autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) je

a) v prípade organizácie zodpovednosti výrobcov

    1.   bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

    2.   sídlo na území Slovenskej republiky,

    3.   splnenie podmienok ustanovených v § 28 ods. 1 až 3 a 6,

b) v prípade tretej osoby

    1.   bezúhonnosť fyzickej osoby – podnikateľa alebo bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

    2.   miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

    3.   oprávnenie na zber alebo spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov.

(4) Podmienkou udelenia autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku je

a) bezúhonnosť fyzickej osoby – podnikateľa alebo štatutárneho orgánu alebo jeho členov,

b) miesto podnikania, sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky,

c) splnenie podmienok ustanovených v § 29 ods. 3.

(5) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu.¹¹⁸⁾

(6) Technické, materiálne a personálne zabezpečenie činnosti uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a), na ktorú sa udeľuje autorizácia, sa preukazuje odborným posudkom osoby oprávnenej na jeho vydanie podľa tohto zákona (§ 100 ods. 1).

(7) Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) druhý bod, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí; ak ide o zariadenia povolené a prevádzkované podľa osobitného predpisu,¹²³⁾ musí použitá technológia zodpovedať úrovni najlepšej dostupnej techniky.¹⁷⁾

Komentár k § 90

Podmienky udelenia autorizácie sa rozdeľujú podľa druhu autorizácie, o udelenie ktorej sa žiada a podľa postavenia žiadateľa. Z doteraz platného stavu preberajú podmienky udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi a podnikateľovi – právnickej osobe jednotlivé odseky v zákone. Technické, materiálne a personálne zabezpečenie činnosti, na ktoré sa udeľuje autorizácia, sa preukazuje odborným posudkom osoby oprávnenej na jeho vydanie podľa tohto zákona. Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru alebo má stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia, úspešne vykonala skúšku, absolvovala odbornú prípravu zabezpečovanú organizáciou poverenou ministerstvom.

Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí. Novou podmienkou, ktorá sa oproti doteraz platnému stavu dopĺňa, je požiadavka zabezpečenia systému zmluvných vzťahov, ktorá bude podrobnejšie upravená vo vykonávacom predpise. Podmienkou udelenia autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe je bezúhonnosť osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, sídlo alebo organizačná zložka na území Slovenskej republiky, ustanovenie odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť, technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej spracovateľskej činnosti, zabezpečenie systému zmluvných vzťahov.

Udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov a autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností je priamo prepojené s požiadavkou vytvorenia, prevádzkovania a udržiavania funkčného systému združeného, alebo individuálneho nakladania s prúdom odpadu.

V ďalšej časti zákona sa upravuje a vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Doterajšia právna úprava sa pri tomto vymedzení odkazovala na Trestný zákon, pričom znenie § 9 odseku 3 doteraz platného zákona ustanovovalo, že žiadateľ nesmel byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného prostredia. V terajšom znení sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin proti životnému prostrediu. Pri autorizácii na spracovateľskú činnosť, v rámci ktorej sa vykonáva zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, je súčasťou technického, materiálneho a personálneho zabezpečenia aj zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí.

§ 91

Rozhodnutie o udelení autorizácie

(1) Žiadosť o udelenie autorizácie žiadateľ podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku.

(2) Ministerstvo autorizáciu na každú činnosť podľa § 89 ods. 1 udeľuje samostatným rozhodnutím.

(3) Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje

a) obchodné meno a miesto podnikania,

b) osobné údaje fyzickej osoby a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť,

c) činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

(4) Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť právnickej osobe obsahuje

a) obchodné meno a sídlo,

b) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, osobné údaje jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, ako aj osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť,

c) činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

(5) Rozhodnutie o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) obsahuje

a) obchodné meno a sídlo,

b) osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

c) označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie ako tretia osoba alebo organizácia zodpovednosti výrobcov v systéme združeného nakladania; v prípade elektrozariadení sa uvedie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6 a v prípade batérií a akumulátorov sa uvedie typ batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy zabezpečenia autorizovanej činnosti,

g) povinnosť plniť povinnosti vyplývajúce z výsledkov zlosovania podľa § 31 ods. 12 písm. c) a § 135 ods. 26.

(6) Rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku obsahuje

a) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania,

b) osobné údaje fyzickej osoby – podnikateľa a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi,

c) označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie v systéme individuálneho nakladania; v prípade elektrozariadení sa uvedie kategória elektrozariadení podľa prílohy č. 6 a v prípade batérií a akumulátorov sa uvedie typ batérií a akumulátorov v členení podľa § 42 ods. 3,

d) doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje,

e) dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti,

f) spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

(7) Ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly sleduje, či je zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

Komentár k § 91

Rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností výrobcovi vyhradeného výrobku obsahuje obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania, osobné údaje fyzickej osoby – podnikateľa a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený alebo osobné údaje osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom alebo jeho členmi, označenie vyhradeného výrobku, pre odpad z ktorého bude zabezpečovať nakladanie v systéme individuálneho nakladania. Žiadosť o udelenie autorizácie sa podáva ministerstvu písomne v štátnom jazyku.

Náležitosti žiadosti upraví vykonávací predpis. Na každú činnosť, ktorá je predmetom autorizácie, sa udeľuje samostatné rozhodnutie. Následne na toto sú formulované aj ďalšie odseky, v ktorých sa upravuje obsah rozhodnutia o udelení autorizácie, a to podľa postavenia žiadateľa a druhu udeľovanej autorizácie.

Ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí o udelení autorizácie podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly sleduje, či je zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

Povoľujúci orgán môže pružne reagovať a ustanoviť podmienky potrebné pre výkon činností pre konkrétnu organizáciu vzhľadom na skutočnosť, že podľa výkonu a predmetu nakladania s vyhradeným prúdom odpadu sa jednotlivé autorizácie môžu líšiť.

Ak zostane obec, s ktorou žiadna OZV neuzavrela zmluvu o zapojení obce do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov, je úlohou koordinačného centra riešiť situáciu losovaním.

Rozhodnutie o udelení autorizácie na spracovateľskú činnosť fyzickej osobe – podnikateľovi obsahuje obchodné meno a miesto podnikania, osobné údaje fyzickej osoby a jej zodpovedného zástupcu, ak bol ustanovený, a osobné údaje odborne spôsobilej osoby na autorizovanú činnosť, činnosti a druhy odpadov, na ktoré sa udeľuje autorizácia, doba, na ktorú sa autorizácia udeľuje, dátum začatia vykonávania autorizovanej činnosti, spôsob a postupy vykonávania autorizovanej činnosti.

§ 92

Predĺženie platnosti autorizácie

(1) Platnosť autorizácie možno predĺžiť najviac v rozsahu, v akom bola udelená, ak nie je ustanovené inak. Autorizáciu možno predĺžiť opakovane.

(2) Držiteľ autorizácie môže požiadať o predĺženie jej platnosti najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bola udelená. V žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie sa uvedú dôvody žiadosti. Pri každej žiadosti o predĺženie autorizácie je potrebné ­pre­ukazovať bezúhonnosť podľa § 90 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a).

(3) Ministerstvo predĺži platnosť autorizácie uvedenej v § 89 ods. 1 písm. a) na dobu zhodnú s dobou platnosti certifikovaného systému environmentálneho manažérstva a auditu podľa osobitného predpisu,¹²⁴⁾ ak o predĺženie platnosti požiada držiteľ tejto autorizácie, ktorý má zavedený uvedený systém v prevádzke, ktorá je miestom výkonu činnosti, a ak predloží ministerstvu ustanovené podklady.

(4) Držiteľ autorizácie na spracovateľskú činnosť musí raz za päť rokov zabezpečiť odborný posudok oprávnenej osoby o stave plnenia požiadaviek ustanovených týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, ako aj o stave plnenia podmienok a požiadaviek ustanovených v rozhodnutí o udelení autorizácie pri výkone činnosti, na ktorú bola autorizácia udelená. Kópiu odborného posudku doručí ministerstvu do 14 dní od jeho prijatia od oprávnenej osoby.

(5) Povinnosť uvedená v odseku 4 sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený systém uvedený v odseku 3; ak je takému držiteľovi autorizácie pozastavená alebo zrušená registrácia tohto systému, je povinný zabezpečiť odborný posudok a doručiť ho ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa, od ktorého mu bola pozastavená alebo zrušená registrácia tohto systému, uvedené neplatí, ak do uplynutia tejto lehoty mu bude systém uvedený v odseku 3 znova udelený.

(6) Ak došlo k predĺženiu autorizácie postupom ­po­dľa odseku 3 a počas doby platnosti autorizácie bola jej držiteľovi pozastavená alebo zrušená registrácia systému uvedeného v odseku 3, je povinný do 30 dní od jeho odňatia, pozastavenia alebo zrušenia podať novú žiadosť o predĺženie platnosti autorizácie; lehota uvedená v odseku 2 sa v tomto prípade neuplatní.

Komentár k § 92

Autorizácia je verejná listina, ktorej platnosť na celom území štátu, v ktorom bola vydaná, je daná zo zákona, na základe právomoci zverenej zákonom orgánu verejnej správy príslušnému na jej vydanie. Platnosť autorizácie možno predĺžiť najviac v rozsahu, v akom bola udelená, ak nie je ustanovené inak. Autorizáciu možno predĺžiť opakovane. Teda platnosť autorizácie je možné predĺžiť len za zákonom stanovených podmienok. Držiteľ autorizácie môže požiadať o predĺženie jej platnosti najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bola udelená. V žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie sa uvedú dôvody žiadosti. Pri každej žiadosti o predĺženie autorizácie je potrebné preukazovať bezúhonnosť. V prípade nedodržania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie jej platnosti, sa platnosť autorizácie nepredĺži a subjekt musí požiadať o jej nové udelenie.

Osobitne sa upravuje predĺženie platnosti v prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť v prípade, ak má žiadateľ zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Cieľom je administratívne zjednodušenie predĺženia platnosti autorizácie, a to tým že sa ustanoví rozdielny obsah žiadosti o predĺženie jej platnosti pre prípad, až žiadateľom je osoba, ktorá má tento systém zavedený a v prípade, ak žiadateľom je osoba, ktorá tento systém zavedený nemá. Ministerstvo predĺži platnosť autorizácie na dobu zhodnú s dobou platnosti certifikovaného systému environmentálneho manažérstva a auditu, ak o predĺženie platnosti požiada držiteľ tejto autorizácie, ktorý má zavedený uvedený systém v prevádzke, ktorá je miestom výkonu činnosti a ak predloží ministerstvu ustanovené podklady.

V prípade autorizácie na spracovateľskú činnosť sa zachováva požiadavka predkladania odborných posudkov raz za tri roky, ktorá bola ustanovená už v prvotnom znení doteraz platného zákona. Novým je doplnenie, že táto požiadavka sa nevzťahuje na držiteľa autorizácie na spracovateľskú činnosť, ktorý má zavedený certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS). Oslobodenie od tejto povinnosti však platí iba pokiaľ tento držiteľ autorizácie má tento systém zavedený. Držiteľ autorizácie na spracovateľskú činnosť musí raz za päť rokov zabezpečiť odborný posudok oprávnenej osoby o stave plnenia požiadaviek ustanovených týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, ako aj o stave plnenia podmienok a požiadaviek ustanovených v rozhodnutí o udelení autorizácie pri výkone činnosti, na ktorú bola autorizácia udelená. Kópiu odborného posudku doručí ministerstvu do 14 dní od jeho prijatia od oprávnenej osoby.

Ustanovuje sa požiadavka podania novej žiadosti o predĺženie platnosti autorizácie, v prípade, ak došlo k predĺženiu autorizácie vo väzbe na certifikovaný systém environmentálneho manažérstva (ISO 14001) a auditu podľa osobitného predpisu (EMAS) a počas doby platnosti autorizácie došlo k pozastaveniu alebo zrušeniu registrácia v tomto systéme.

§ 93

Zmena autorizácie

(1) Držiteľ autorizácie je povinný ministerstvu oznámiť každú zmenu údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie, a to do 30 dní od vzniku zmeny.

(2) Ministerstvo na základe oznámenia podľa odseku 1 alebo z vlastného podnetu rozhodnutie o udelení autorizácie zmení, ak

a) ide o zmenu obchodného mena, sídla, miesta podnikania alebo osobných údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom,

b) držiteľ autorizácie požiada o zúženie rozsahu činností, na ktorých výkon mu bola udelená autorizácia,

c) dôjde k zmene technológie v spôsobe nakladania s odpadom a držiteľ autorizácie k žiadosti priloží odborný posudok preukazujúci technické zabezpečenie autorizovanej činnosti alebo

d) ide o zmenu spôsobu a postupov pri vykonávaní alebo zabezpečovaní autorizovanej činnosti.

Komentár k § 93

V záujme zachovania aktuálnosti údajov uvedených v autorizácií a zabezpečenia súladu so skutočným stavom sa ukladá povinnosť oznamovania zmien údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie. Počas trvania platnosti autorizácie môžu nastať skutočnosti, ktoré si vyžiadajú zmenu autorizácie.

Zároveň sa ministerstvu umožňuje vykonať zmenu aj z vlastného podnetu, ak má napr. vedomosť o neaktuálnosti údajov uvedených v rozhodnutí a držiteľ autorizácie si nesplnil oznamovaciu povinnosť. Držiteľ autorizácie je povinný ministerstvu oznámiť každú zmenu údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie, a to do 30 dní od vzniku zmeny.

Následne na to Ministerstvo na základe oznámenia alebo z vlastného podnetu rozhodnutie o udelení autorizácie zmení, ak ide o zmenu obchodného mena, sídla, miesta podnikania alebo osobných údajov uvedených v rozhodnutí o udelení autorizácie a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom, držiteľ autorizácie požiada o zúženie rozsahu činností, na ktorých výkon mu bola udelená autorizácia, dôjde k zmene technológie v spôsobe nakladania s odpadom a držiteľ autorizácie k žiadosti priloží odborný posudok preukazujúci technické zabezpečenie autorizovanej činnosti, alebo ide o zmenu spôsobu a postupov pri vykonávaní alebo zabezpečovaní autorizovanej činnosti.

§ 94

Zrušenie a zánik autorizácie

(1) Ministerstvo autorizáciu na spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) dedič nepostupuje podľa odseku 7,

c) ustanovená odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť prestala spĺňať požiadavku odbornej spôsobilosti,

d) držiteľ autorizácie prestane spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia,

e) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú spracovateľskú činnosť v lehote do 12 mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej spracovateľskej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie, alebo

f) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie.

(2) Ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť v lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie,

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 28 ods. 4 písm. a), c), d), e) až g), h) alebo r) alebo

f) držiteľ autorizácie nepreukáže splnenie povinností uvedených v § 28 ods. 7.

(3) Ministerstvo autorizáciu podľa § 89 ods. 1 písm. b) na činnosť tretej osoby zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť v lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie, alebo

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 44 ods. 8 písm. a), c), d), e) alebo f).

(4) Ministerstvo autorizáciu na činnosť individuálneho plnenia povinností zruší, ak

a) držiteľ autorizácie o to požiada,

b) držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú činnosť lehote do šiestich mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie,

c) držiteľ autorizácie prestal spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia a v určenej lehote nedôjde k náprave,

d) držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách podľa § 91 ods. 1 alebo podľa § 92 ods. 2, alebo v oznámení ­po­dľa § 93 ods. 1, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie,

e) držiteľ autorizácie nesplní povinnosť uvedenú v § 29 ods. 1 písm. a) a c), e) alebo k),

f) dedič nepostupuje podľa odseku 7 alebo

g) výrobcovi vyhradeného výrobku bola opakovane uložená sankcia za nesplnenie povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) až g) alebo podľa § 29 ods. 1 písm. b).

(5) Autorizácia udelená na činnosti podľa § 89 ods. 1 zaniká

a) smrťou fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je držiteľom autorizácie, alebo jej vyhlásením za mŕtveho, ak vo výkone autorizovanej činnosti nepokračuje ustanovený správca dedičstva alebo dedič za podmienok podľa odsekov 6 a 7,

b) zánikom právnickej osoby, ktorá je držiteľom autorizácie,

c) rozhodnutím ministerstva o zrušení autorizácie,

d) uplynutím času, na ktorý bola udelená,

e) zrušením konkurzu vyhláseného na držiteľa autorizácie po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok držiteľa autorizácie nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu na držiteľa autorizácie pre nedostatok majetku,

f) uplynutím troch mesiacov odo dňa platnosti rozhodnutia o udelení autorizácie bez splnenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 29 ods. 4 alebo § 44 ods. 11,

g) v prípade autorizácie na činnosť individuálneho plnenia povinností nadobudnutím účinnosti zmluvy o plnení vyhradených povinností uzavretej medzi výrobcom vyhradeného výrobku, ktorému bola táto autorizácia udelená, a príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

(6) Ak v prípade smrti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola držiteľom autorizácie a ktorá nemala ustanoveného zodpovedného zástupcu, nebude ustanovený správca dedičstva, ministerstvo rozhodne o pozastavení výkonu činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia na spracovateľskú činnosť, až do skončenia konania o prejednanie dedičstva.

(7) Ak chce dedič fyzickej osoby - podnikateľa pokračovať vo vykonávaní činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia, musí preukázať splnenie podmienok ­po­dľa § 90 ods. 1, ods. 3 písm. b) alebo ods. 4; zároveň je povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

Komentár k § 94

V jednotlivých odsekoch sa upresňujú podmienky zrušenia autorizácie. Nastane to vtedy, ak nastanú dôvody uvedené v zákone, alebo môže dôjsť k jej zániku z dôvodu, že nastane v zákone uvedená skutočnosť, ktorá jej zánik spôsobí. V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje povinnosť ministerstva zrušiť udelenú autorizáciu, ak nastane skutočnosť, ktorá je dôvodom na jej zrušenie. Zrušenie autorizácie z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. e) dáva možnosť držiteľovi autorizácie pri náročnejších projektoch na prípravu technológie.

Ministerstvo autorizáciu na spracovateľskú činnosť zruší, ak držiteľ autorizácie o to požiada, alebo ustanovená odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť prestala spĺňať požiadavku odbornej spôsobilosti, alebo držiteľ autorizácie prestane spĺňať niektorú z podmienok jej udelenia, držiteľ autorizácie nezačal vykonávať autorizovanú spracovateľskú činnosť v lehote do 12 mesiacov od dátumu začatia vykonávania autorizovanej spracovateľskej činnosti uvedeného v rozhodnutí o udelení autorizácie, alebo držiteľ autorizácie predložil ministerstvu nepravdivé údaje v žiadosti alebo v jej prílohách alebo v oznámení, ktoré majú podstatný vplyv na udelenie autorizácie.

K odseku 4

Odsek 4 dáva ministerstvu oprávnenie autorizáciu zrušiť, pričom je na rozhodnutí ministerstva či k zrušeniu, v prípade vzniku dôvodov na jej zrušenie, aj pristúpi. Môžme predpokladať, že hrozba zrušenia autorizácie má pozitívne pôsobenie aj na jej držiteľa v rámci dodržiavania povinností ustanovených v tomto zákone ako aj podmienok uvedených autorizácií, v záujme predídenia jej zrušeniu. Ak v prípade smrti fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá bola držiteľom autorizácie a ktorá nemala ustanoveného zodpovedného zástupcu, nebude ustanovený správca dedičstva, ministerstvo rozhodne o pozastavení výkonu činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia na spracovateľskú činnosť, až do skončenia konania o prejednanie dedičstva. Ak chce dedič fyzickej osoby – podnikateľa pokračovať vo vykonávaní činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia, musí preukázať splnenie podmienok a zároveň je povinný predložiť ministerstvu do 30 dní od ukončenia konania o dedičstve právoplatný doklad o tom, že je dedičom.

§ 95

Odborne spôsobilá osoba
na autorizovanú spracovateľskú činnosť

(1) Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zodpovedá za odborné prevádzkovanie činnosti, na ktorú bola udelená autorizácia.

(2) Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje

a) bezúhonnosť; bezúhonnosť sa preukazuje každé tri roky,

b) druhý stupeň vysokoškolského vzdelania technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania iného ako technického alebo prírodovedného smeru, alebo stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo stredoškolské vzdelanie iného ako technického smeru ukončené maturitou a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia,

c) absolvovanie odbornej prípravy zabezpečovanej organizáciou poverenou ministerstvom,

d) úspešne vykonaná skúška podľa odseku 3.

(3) Predmetom skúšky je overenie súhrnu teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich odpadové hospodárstvo a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich technických noriem. Skúšku zabezpečuje ministerstvo najmenej raz za rok.

(4) Odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť potvrdí ministerstvo, po úspešnom vykonaní skúšky, vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť (ďalej len „osvedčenie na autorizovanú činnosť“). Osvedčenie na autorizovanú činnosť možno vydať najviac na desať rokov. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť sa nepredlžuje. Po uplynutí platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť môže fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 2, opätovne požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť.

(5) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť na webovom sídle ministerstva.

(6) Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa zúčastňujú na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva.

Komentár k § 95

Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť na webovom sídle ministerstva. Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa zúčastňujú na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti odpadového hospodárstva.

Autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi na výkon niektorej z činností spracovania odpadu, a to na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadových olejov, spracovanie starých vozidiel, spracovanie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, prípravu na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, ďalej právnickej osobe na výkon činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov alebo tretej osobe, výrobcovi vyhradeného výrobku na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Tieto činnosti sa vykonávajú len na základe autorizácie udelenej ministerstvom.

Cieľom je dosiahnuť, aby autorizovanú spracovateľskú činnosť vykonávala odborne spôsobilá osoba na túto činnosť. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje: bezúhonnosť; bezúhonnosť sa preukazuje každé tri roky, druhý stupeň vysokoškolského vzdelania technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom alebo druhý stupeň vysokoškolského vzdelania iného ako technického alebo prírodovedného smeru alebo stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom, alebo stredoškolské vzdelanie iného ako technického smeru ukončené maturitou a najmenej osem rokov praxe v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia, absolvovanie odbornej prípravy zabezpečovanej organizáciou poverenou ministerstvom, úspešne vykonaná skúška. To znamená, že odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť musí byť fyzická osoba, ktorej úlohou je garantovať odbornú úroveň potrebnú na výkon danej spracovateľskej činnosti.

Nasledujúci odsek uvádza rozsah skúšky. Predmetom skúšky je overenie súhrnu teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich odpadové hospodárstvo a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich technických noriem. Skúšku zabezpečuje ministerstvo najmenej raz za rok.

Upresňuje proces vydania osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť po úspešnom vykonaní skúšky. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú spracovateľskú činnosť je stanovená na 10 rokov a nepredlžuje sa. Po uplynutí doby, na ktorú bolo osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané, musí fyzická osoba, ktorá chce túto činnosť vykonávať aj ďalej, požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť.

Osvedčenie na autorizovanú činnosť možno vydať najviac na desať rokov. Doba platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť sa nepredlžuje. Po uplynutí platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť môže fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky, opätovne požiadať o vydanie osvedčenia na autorizovanú činnosť. Ďalšie odseky charakterizujú povinnosť ministerstvu viesť register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú činnosť. A ukladajú povinnosť odbornej spôsobilej osobe na autorizovanú činnosť zúčastniť preškolenia.

§ 96

Zmena, zrušenie a zánik osvedčenia
na autorizovanú činnosť

(1) Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zmení, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť písomne požiada o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení na autorizovanú činnosť a ak tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom alebo ak požiada o zúženie rozsahu udeleného osvedčenia na autorizovanú činnosť.

(2) Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť

a) bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b) prestala byť bezúhonnou,

c) získala osvedčenie na autorizovanú činnosť na základe uvedenia nepravdivých údajov v žiadosti alebo jej prílohách,

d) písomne požiada o jeho zrušenie,

e) sa na základe výzvy ministerstva nezúčastní preškolenia alebo nového overenia odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 alebo

f) nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať.

(3) Účinky zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť nastávajú dňom ich zápisu do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

(4) Odborná spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť zaniká smrťou odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť alebo uplynutím doby platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť. Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ktorej odborná spôsobilosť zanikla, sa z registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť vyčiarkne.

Komentár k § 96

Odborná spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť zaniká smrťou odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť alebo uplynutím doby platnosti osvedčenia na autorizovanú činnosť. Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zmení, ak odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť písomne požiada o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení a ak tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom, alebo ak požiada o zúženie rozsahu udeleného osvedčenia na autorizovanú činnosť. Odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ktorej odborná spôsobilosť zanikla, sa z registra odborne spôsobilých vyčiarkne. Ide o podmienky zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť.

Nasledujúce odseky definujú dôvody, na základe ktorých ministerstvo zruší odbornú spôsobilosť na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší, ak odborne spôsobilá osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, prestala byť bezúhonnou, získala osvedčenie na autorizovanú činnosť na základe uvedenia nepravdivých údajov v žiadosti alebo jej prílohách, písomne požiada o jeho zrušenie, alebo nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať.

Nástup účinkov zmeny alebo zrušenia osvedčenia na autorizovanú činnosť je viazaný na ich zápis do registra odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

Druhý oddiel

Súhlasy

§ 97

Udeľovanie súhlasu

(1) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na

a) prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie ­odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

b) zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena a), a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas podľa písmena c) okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

c) prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov okrem

    1.   spaľovní odpadov, zariadení na spoluspaľovanie odpadov,

    2.   vodných stavieb, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov,¹²⁵⁾

    3.   zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton, a 

    4.   zariadenia na zmenšovanie objemu komunálnych odpadov, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 50 ton,

d) prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c) vrátane zberného dvora,

e) vydanie prevádzkového poriadku

    1.   zariadenia na zneškodňovanie odpadov,

    2.   zariadenia na zhodnocovanie odpadov a 

    3.   mobilného zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov,

f) nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov,

g) zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov,

h) zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením; v tom prípade sa ustanovenia písmen a) až c) nepoužijú,

  i) zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné,

  j) uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie,

k) dekontamináciu,

  l) zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu podľa písmen a), b) alebo f),

m) zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého,

n) odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti,

o) to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad,

p) vykonávanie prípravy na opätovné použitie; v tomto prípade sa ustanovenia písmen b) a c) nepoužijú,

q) prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti; v tomto prípade sa ustanovenie písmena a) nepoužije,

r) uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie,

s) využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu,

  t) zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením.

(2) Súhlas podľa odseku 1 okrem súhlasu podľa odseku 1 písm. k), o) a p) obsahuje

a) druh a kategóriu odpadov, a ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. a) až c), f), g), l), m), n), s) a t) aj množstvo odpadov,

b) určenie miesta nakladania s odpadmi; to neplatí, ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. h), n) a o),

c) spôsob nakladania s odpadmi, alebo ak ide o súhlas podľa odseku 1 písm. n), účel, na ktorý sa odpady odovzdávajú,

d) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

e) pri zariadeniach aj spôsob ukončenia činnosti zariadenia a následná starostlivosť o miesto výkonu,

f) podľa potreby podmienky kontroly a monitorovania výkonu činnosti,

g) ďalšie podmienky výkonu činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(3) Súhlas podľa odseku 1 písm. a), c), d), h) a q) obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 2 aj

a) technické požiadavky prevádzky zariadenia,

b) bezpečnostné opatrenia pri prevádzke zariadenia.

(4) Súhlas podľa odseku 1 písm. h) okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 obsahuje aj požiadavky na umiestnenie mobilného zariadenia, ak predmetom zhodnocovania alebo zneškodňovania bude nebezpečný odpad.

(5) Súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov ­okrem náležitostí podľa odsekov 2 a 3 ďalej obsahuje

a) triedu skládky odpadov,

b) podmienky prevádzkovania skládky odpadov, monitorovania skládky odpadov, postupov kontroly prevádzky skládky odpadov vrátane havarijného plánu,

c) parametre, ktoré sa majú merať, a látky, ktoré sa majú analyzovať v priesakových vodách a vo vzorkách z pozorovacích objektov,

d) schválenie projektovej dokumentácie na uzavretie skládky odpadov, jej rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí,

e) povinnosť podávať príslušnému okresnému úradu správu o druhoch a množstvách ukladaného odpadu a o výsledkoch monitorovania skládky odpadov každoročne do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka,

f) skutočnú výšku účelovej finančnej rezervy.

(6) Súhlas podľa odseku 1 písm. j) obsahuje aj lehotu, dokedy je prevádzkovateľ skládky odpadov povinný najneskôr začať s uzatváraním a rekultiváciou skládky odpadov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto súhlasu.

(7) Súhlas podľa odseku 1 písm. k) obsahuje

a) typ a počet zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly alebo druh, kategóriu a množstvo použitých polychlórovaných bifenylov, ktoré sa budú dekontaminovať,

b) určenie miesta a spôsobu dekontaminácie,

c) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje a spôsob ukončenia činnosti zariadenia, ktorým sa dekontaminácia vykonáva,

d) ďalšie podmienky výkonu činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

 (8) Súhlas na zneškodňovanie odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2 možno vydať, len ak

a) odpad nemôže byť zneškodnený vhodnejším spôsobom,

b) hodnotenie vplyvu na životné prostredie¹⁹⁾ preukázalo, že zneškodňovanie nebude mať žiaden okam­žitý ani neskorší škodlivý vplyv na podzemné vody, pôdu a ovzdušie,

c) zneškodňovanie nebude mať škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny a živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu²²⁾ alebo iné oprávnené využívanie dotknutého územia.

(9) Súhlas podľa odseku 1 písm. o) obsahuje

a) opis vedľajšieho produktu a popis činnosti, pri ktorej vzniká,

b) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

c) požiadavku na informovanie ohľadne akejkoľvek zmeny týkajúcej sa plnenia podmienky podľa § 2 ods. 4 písm. d), ktorá vedie k zníženiu zabezpečenia použitia vedľajšieho produktu,

d) spôsob nakladania s vedľajším produktom alebo účel, na ktorý sa vedľajší produkt odovzdáva,

e) ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(10) Súhlas podľa odseku 1 písm. p) obsahuje

a) druh, kategóriu odpadov a množstvo odpadov,

b) určenie miesta výkonu prípravy na opätovné použitie,

c) opis činností súvisiacich s prípravou na opätovné použitie,

d) dobu, na ktorú sa súhlas udeľuje,

e) spôsob použitia výrobkov alebo zložiek výrobkov, ktoré prešli prípravou na opätovné použitie,

f) ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone činnosti, na ktorú sa súhlas udeľuje.

(11) Súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad podľa odseku 1 písm. o), sa nevyžaduje, ak ide o zariadenie povolené a prevádzkované podľa osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(12) Súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov a súhlas na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva až po vykonaní miestnej obhliadky na preverenie skutočného stavu veci v rozsahu podanej žiadosti o tento súhlas.

(13) Uzavretie skládky odpadov v súlade s odsekom 1 písm. j) overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí skládky odpadov vydá potvrdenie.

(14) Uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti v súlade s odsekom 1 písm. r) overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydá potvrdenie.

(15) Súhlas na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením vydá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pôvodcovi odpadu až po preukázaní, že sa na území Slovenskej republiky nenachádza vhodné zariadenie na zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu alebo je to pre pôvodcu z kapacitných dôvodov hospodárne.

(16) Súhlas podľa odseku 1 možno udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov.

(17) Platnosť súhlasu podľa odseku 16 sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu, a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu.

(18) Ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi nie je v súlade s týmto zákonom a so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo so záväznou časťou programu kraja, súhlas ­po­dľa odseku 1 sa neudelí alebo sa platnosť súhlasu ­po­dľa odseku 17 nepredĺži.

Komentár k § 97

V novom znení zákona sa preberajú ustanovenia z pôvodného zákona, došlo len k čiastočným zmenám a doplneniam v dôsledku zavedenia nových inštitútov a pojmov. V zmysle a nadväznosti na článok 23 rámcovej smernice členské štáty majú vyžadovať od každého zariadenia alebo podniku, ktorý má v úmysle vykonávať spracovanie odpadu, aby získal od príslušného orgánu povolenie a zároveň určuje minimálne požiadavky na obsah takýchto povolení.

V tejto časti zákona ide o činností, na ktoré sa vyžaduje vydanie súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. K zmene došlo v prípade súhlasu na zber a spracovanie starých vozidiel a súhlasu na zber a spracovanie odpadu z elektrozariadení, s tým že sa tieto súhlasy vypustili.

Medzi nové súhlasy patrí zavedenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu a na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok.

K zmene došlo aj v prípade súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom. V pôvodnom súhlase na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku sa upravilo ročné množstvo nebezpečných odpadov zo 100 kg na 1 tonu nebezpečných odpadov. Doplnil sa nový súhlas, ktorý sa týka pôvodcov odpadu, ktorý nebezpečný odpad iba zhromažďujú, ak zhromažďuje ročne väčšie množstvo ako 1 tonu.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov okrem spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov a vodných stavieb, v ktorých sa zneškodňujú osobitné druhy kvapalných odpadov, zneškodňovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas a zhodnocovanie odpadov, na ktoré nebol vydaný súhlas, okrem zneškodňovania alebo zhodnocovania odpadov v spaľovniach odpadov a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov a zhodnocovania odpadov vo vodných stavbách, v ktorých sa zhodnocujú osobitné druhy kvapalných odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas vrátane zberného dvora, vydanie prevádzkového poriadku, nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení, a to v prípade, ak pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 1 tona alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu odpadu, ak zhromažďuje väčšie množstvo ako 1 tona nebezpečných odpadov, zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením, zhromažďovanie odpadov držiteľom odpadu bez predchádzajúceho triedenia, ak vzhľadom na následný spôsob ich zhodnocovania alebo zneškodňovania nie je triedenie a oddelené zhromažďovanie možné alebo účelné, uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, dekontamináciu, zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ak nie je súčasťou súhlasu, zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti, to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, vykonávanie prípravy na opätovné použitie, prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti, uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti alebo jeho časti a jeho následné monitorovanie, využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením.

Súhlas na prevádzkovanie skládky odpadov a súhlas na prevádzkovanie úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva až po vykonaní miestnej ohliadky na preverenie skutočného stavu veci v rozsahu podanej žiadosti o tento súhlas. Uzavretie skládky odpadov overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí skládky odpadov vydá potvrdenie. Uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti v overí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vrátane vykonania miestnej obhliadky a o uzavretí úložiska dočasného uskladnenia ortuti vydá potvrdenie.

Ide v podstate o doplnenie režimu udeľovania súhlasov vo vzťahu k prevádzkovaniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti a uzatvoreniu skládky odpadov a úložiska kovovej ortuti.

V odseku 15 sa ustanovuje postup pri udeľovaní súhlasu na skladovanie odpadu dlhšie ako 1 rok alebo zhromažďovanie odpadu na dobu dlhšiu ako 1 rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.

Jednotlivé súhlasy je možné udeliť iba na dobu určitú, a to najviac na 5 rokov. Podmienka udeľovania súhlasov iba na dobu určitú vyplýva aj z článku 23 ods. 2 rámcovej smernice. V záujme eliminovať vydávanie súhlasov na neprimerane dlhú dobu, sa stanovuje horná hranica dĺžky doby platnosti na akú možno súhlas udeliť. Pokiaľ ide o určenie hranice na úrovni päť rokov je možné konštatovať, že ide o dobu primeranú, a to jednak z pohľadu nakladania s odpadom ale aj technického pokroku v tejto oblasti. Naďalej sa však zachováva možnosť predĺženia platnosti udelených súhlasov a aj podmienka, že súhlas je možné udeliť alebo predĺžiť, v prípade ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi je v súlade s právnymi predpismi a záväznou časťou programu kraja. Súhlas podľa odseku 1 možno udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Platnosť súhlasu sa predĺži, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu, a ak sa žiadosť o predĺženie súhlasu doručí príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti súhlasu. Ak navrhovaný spôsob nakladania s odpadmi nie je v súlade s týmto zákonom a so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo so záväznou časťou programu kraja, súhlas sa neudelí alebo sa platnosť súhlasu sa nepredĺži.

Tretí oddiel

§ 98

Registrácia

(1) Ten, kto vykonáva zber odpadov bez prevádzkovania zariadenia na zber odpadov alebo prepravu odpadov ako svoj predmet podnikania, je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to neplatí, ak je na vykonávanie zberu odpadov alebo prepravy odpadov potrebný súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje rovnako aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ktorého ročná kapacita neprevyšuje 100 ton.

(4) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná registráciu podľa odsekov 1 až 3 na základe písomného oznámenia podnikateľa o začatí vykonávania činnosti, na základe ktorej mu vzniká povinnosť registrácie; podnikateľovi vydá o tom potvrdenie.

(5) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vedie zoznam registrovaných osôb podľa odsekov 1 až 3.

Komentár k § 98

V zmysle článku 26 rámcovej smernice členské štátny zabezpečia, aby príslušný orgán viedol registráciu subjektov vykonávajúcich zber odpadu alebo prepravu odpadu v rámci svojej profesionálnej náplne, obchodníkov, sprostredkovateľov a zariadení, ak sa nevyžaduje aby disponovali povolením. Ten, kto vykonáva zber odpadov bez prevádzkovania zariadenia na zber odpadov alebo prepravu odpadov ako svoj predmet podnikania je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na príslušnom orgáne štátnej správy odpadového hospodárstva v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania. Uvedené ustanovenie neplatí, ak je na vykonávanie zberu odpadov alebo prepravy odpadov potrebný súhlas alebo autorizácia.

V podstate sa povinnosť registrácie vzťahuje na podnikateľa, ktorý vykonáva zber, alebo prepravu odpadu ako svoj predmet podnikania pričom sa vypustila povinnosť registrácie pre distribútora, ktorý vykonáva spätný odber elektroodpadu z dôvodu veľkej administratívnej záťaže štátnej správy ako aj distribútorov elektrozariadení.

Registrácia sa vzťahuje aj na obchodníka a sprostredkovateľa, ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas alebo autorizácia. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná registráciu na základe písomného oznámenia podnikateľa o začatí vykonávania činnosti, na základe ktorej mu vzniká povinnosť registrácie. Podľa odseku 3 je povinnosť registrácie aj na zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 t.

Je potrebné mať prehľad o všetkých podnikateľoch v oblasti nakladania s odpadom, hlavne o tých ktorý na svoju činnosť nepotrebujú rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čo okrem iného umožňuje aj kontrolu ich činnosti so zreteľom na plnenie jednotlivých povinností.

Štvrtý oddiel

§ 99

Vyjadrenia

(1) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k

a) zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, alebo k ich zmenám ako podklad na udelenie súhlasu podľa osobitného predpisu,¹²⁷⁾

b) výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to

    1.   k dokumentácii v územnom konaní,¹²⁸⁾

    2.   k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní,¹²⁹⁾ ak sa neuskutočnilo územné konanie,

    3.   k navrhovanému spôsobu nakladania s odpadom v konaní o odstránení stavby,¹³⁰⁾

    4.   k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav,¹³¹⁾ ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie podľa § 77 ods. 1,

    5.   k dokumentácii v kolaudačnom konaní,¹³²⁾

c) pripravovaným zmenám výroby súvisiacej so zmenou nakladania s odpadmi,

d) prepusteniu odpadov, ktoré vznikli pri spracovaní dovezeného materiálu v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku, do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike,¹³³⁾

e) dokumentácii alebo plánu likvidácie banských diel a lomov a k plánu likvidácie starých banských diel predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti,¹³⁴⁾ ak sa pri likvidácii banských diel alebo starých banských diel plánuje použitie odpadu,

f) územnoplánovacej dokumentácii pri jej prerokovaní.¹³⁵⁾

(2) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva má v konaniach uvedených v odseku 1 písm. b) postavenie dotknutého orgánu; vyjadrenia, ktoré sú výsledkom uvedených konaní, sa v prípadoch konania podľa osobitného predpisu¹²⁵⁾ považujú za záväzné stanovis­ko.¹³⁶⁾

Komentár k § 99

Nový zákon preberá vyjadrenia v plnom rozsahu doteraz platného zákona o odpadoch, na vydávanie ktorých sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, alebo k ich zmenám ako podklad na udelenie súhlasu, výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to k dokumentácii v územnom konaní, k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, ak sa neuskutočnilo územné konanie, k navrhovanému spôsobu nakladania s odpadom v konaní o odstránení stavby, k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav, ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie, k dokumentácii v kolaudačnom konaní, pripravovaným zmenám výroby súvisiacej so zmenou nakladania s odpadmi, prepusteniu odpadov, ktoré vznikli pri spracovaní dovezeného materiálu v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku, do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike, dokumentácii alebo plánu likvidácie banských diel a lomov a k plánu likvidácie starých banských diel predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pri likvidácii banských diel alebo starých banských diel plánuje použitie odpadu, územnoplánovacej dokumentácii pri jej prerokovaní.

Piaty oddiel

Odborná posudková spôsobilosť

Komentár k Piatemu oddielu

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Vzhľadom na charakter týchto ustanovení došlo v dôsledku viacerých pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania (pozn. v minulosti, nie teraz) k presunu týchto ustanovení priamo do zákona. Zrejme z dôvodu zásadne nenarúšať vnútornú štruktúru k ich doplneniu došlo pôvodne do Desiatej časti starého zákona o odpadoch. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované.

§ 100

Vydanie osvedčenia
o odbornej posudkovej spôsobilosti

(1) Súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vydanie vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a o udelenie autorizácie na spracovateľskú činnosť podľa tohto zákona je v ustanovených prípadoch [§ 105 ods. 3 písm. v)] odborný posudok osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(2) Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov ustanovuje ministerstvo po overení jej odbornej posudkovej spôsobilosti skúškou.

(3) Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá

a) je bezúhonná,

b) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru, alebo má stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia; do praxe sa nezapočítavajú roky praxe počas štúdia,

c) úspešne vykonala skúšku,

d) absolvovala odbornú prípravu zabezpečovanú organizáciou poverenou ministerstvom.

(4) Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva.

(5) Odbornú posudkovú spôsobilosť ministerstvo potvrdí vydaním osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti.

(6) Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace; pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností podľa § 101.

(7) Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia môžu vydávať odborné posudky iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(8) Vo výnimočných prípadoch, ak nemožno zabezpečiť vydanie odborného posudku osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov, môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia aj osobe, ktorá nie je oprávnenou osobou, ak má na vydanie odborného posudku potrebné odborné predpoklady.

(9) Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Aktuálny zoznam osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle.

Komentár k § 100

Pri vypracovaní ustanovení o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vychádzalo z § 76 až § 77a doteraz platného zákona o odpadoch. Inštitút posudkov bol primárne upravený vo vyhláške MŽP SR č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb. Obsah týchto ustanovení sa zásadne nezmenil a podmienky na ustanovenie osoby oprávnenej na výkon posudkovej činnosti, jej povinnosti a prípady, kedy je možné osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti zmeniť alebo zrušiť, ostali zachované. Ustanovuje význam odborného posudku, ktorý vypracuje osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov. Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva.

Osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov sa stane fyzická osoba po úspešnom absolvovaní skúšok. Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ o odbornú spôsobilosť na vydávanie odborných posudkov. Za osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov možno ustanoviť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa technického alebo prírodovedného smeru a najmenej tri roky praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa technického alebo prírodovedného smeru, alebo má stredoškolské vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má vysokoškolské vzdelanie a najmenej šesť rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia, alebo má stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou a najmenej desať rokov praxe vo vzťahu k oblasti posudkovej činnosti, v ktorej žiada o vydanie osvedčenia – do praxe sa však nezapočítavajú roky praxe počas štúdia a osoba, ktorá úspešne vykonala skúšku, absolvovala odbornú prípravu zabezpečovanú organizáciou poverenou ministerstvom. Ministerstvo vedie a priebežne aktualizuje register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Aktuálny zoznam osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle. Odbornou posudkovou spôsobilosťou sa rozumie vzdelanie, odborná prax a súhrn teoretických vedomostí a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a súčasného stavu techniky v oblasti odpadového hospodárstva. Teda následne získanie odbornej posudkovej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva ministerstvo.

V ďalšej časti zákona sa upravuje dĺžka platnosti osvedčenia. Zmenou oproti odteraz platnému stavu je jednoznačnejšia úprava ohľadne predlžovania platnosti osvedčenia. Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností.

To znamená, že osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti je možné predĺžiť iba raz, pričom maximálna dĺžka predĺženia jeho platnosti je priamo závislá od dĺžky platnosti, na ktorú bolo pôvodne vydané. Doba platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti je najviac päť rokov. Dobu platnosti osvedčenia môže ministerstvo predĺžiť len raz, najviac o obdobie, na ktoré bolo osvedčenie pôvodne vydané, ak oprávnená osoba o predĺženie požiada najneskôr tri mesiace pred uplynutím doby platnosti a súčasne predloží ministerstvu výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Pri posudzovaní žiadosti je ministerstvo povinné prihliadať na kvalitu a úroveň doterajšieho výkonu odbornej posudkovej spôsobilosti oprávnenou osobou, ako aj na plnenie povinností.

Keďže odborná posudková spôsobilosť sa udeľuje fyzickej osobe, upravuje sa, že právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie môžu odborné posudky vydávať iba prostredníctvom osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov. V zákone sú presné podmienky, kedy môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overovanie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia pre osobu, ktorá nie je oprávnenou osobu, ale má odborné predpoklady na jeho vypracovanie.

Vo výnimočných prípadoch, ak nemožno zabezpečiť vydanie odborného posudku osobou oprávnenou na vydávanie odborných posudkov, môže ministerstvo na základe odporúčania Skúšobnej komisie na overenie odbornej spôsobilosti povoliť vydanie odborného posudku na základe jednorazového povolenia aj osobe, ktorá nie je oprávnenou osobou, ak má na vydanie odborného posudku potrebné odborné predpoklady.

§ 101

Povinnosti osoby oprávnenej
na vydávanie odborných posudkov

Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov je povinná

a) oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti,

b) dodržiavať podmienky výkonu posudkovej činnosti ustanovené podľa tohto zákona,

c) zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo nového overenia odbornej posudkovej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve,

d) na požiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva doplniť odborný posudok, ktorý vydala,

e) zaslať ministerstvu do 31. januára kalendárneho roka rovnopisy všetkých odborných posudkov vrátane ich doplnkov vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Komentár k § 101

V písmenách a) až e) sa upravujú povinnosti, ktoré musí oprávnená osoba plniť. Nesplnenie niektorých z nich môže byť dôvodom na zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti v zmysle § 106. Jednotlivé povinnosti uvedené v tomto ustanovení korešpondujú s povinnosťami zo starého zákona o odpadoch. Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov je povinná oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých jej bolo vydané osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, dodržiavať podmienky výkonu posudkovej činnosti ustanovené podľa tohto zákona, zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo nového overenia odbornej posudkovej spôsobilosti, ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky odpadového hospodárstva alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, na požiadanie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva doplniť odborný posudok, ktorý vydala, zaslať ministerstvu do 31. januára kalendárneho roka rovnopisy všetkých odborných posudkov vrátane ich doplnkov vydaných v predchádzajúcom kalendárnom roku.

§ 102

Zmena a zrušenie osvedčenia
o odbornej posudkovej spôsobilosti

(1) Ministerstvo môže zmeniť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak

a) nastanú skutočnosti, pre ktoré osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nemôže posudkovú činnosť riadne vykonávať vo všetkých oblastiach udelených v rámci rozsahu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, alebo

b) osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov preukázateľne opakovane vydala odborný posudok pre danú oblasť v rámci rozsahu svojho osvedčenia na nedostatočnej odbornej úrovni.

(2) Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov

a) nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. a), b), d) alebo e),

b) vydala odborný posudok v rozpore s udeleným osvedčením o odbornej posudkovej spôsobilosti.

(3) Ministerstvo zmení osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak

a) ide o zmenu osobných údajov uvedených v osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a tieto údaje nie sú v súlade so skutočným stavom alebo

b) oprávnená osoba požiada o zúženie jeho rozsahu.

(4) Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov

a) bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

b) na základe právoplatného rozsudku prestala byť bezúhonnou,

c) získala osvedčenie na základe uvedenia nepravdivých údajov,

d) vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom, ktorý je ministerstvo oprávnené zabezpečiť prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov,

e) nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. c) alebo

f) písomne požiadala o zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti.

(5) Ak má ministerstvo pochybnosť, že osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nevyhotovila odborný posudok v súlade so skutočným stavom alebo v dostatočnej odbornej kvalite, je oprávnené si dať vyhotoviť k tomuto odbornému posudku kontrolný odborný posudok prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

(6) Ak sa vyhotovením kontrolného odborného posudku preukáže skutočnosť, ktorá je dôvodom zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti podľa odseku 4 písm. d), náklady na vyhotovenie kontrolného odborného posudku znáša odborne spôsobilá osoba, ktorej sa z uvedeného dôvodu osvedčenie o odbornej posudkovej činnosti zrušilo.

(7) Účinky osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, predĺženia času jeho platnosti, jeho zmeny alebo zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti nastávajú dňom ich zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov.

(8) Odborná posudková spôsobilosť zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo uplynutím času platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oprávnenú osobu, ktorej odborná posudková spôsobilosť zanikla, ministerstvo z registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov vyčiarkne.

Komentár k § 102

V tejto časti zákona sa prebrali ustanovenia z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré upravovali zrušenie a zmenu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti ministerstvom. Aby došlo k lepšej prehľadnosti sa pôvodné odseky 1 a 2 rozdelili do štyroch samostatných odsekov. V odsekoch 1 a 2 sa upravuje oprávnenie ministerstva osvedčenie zrušiť, alebo zmeniť a v odsekoch 3 a 4 sa upravuje povinnosť ministerstva osvedčenie zrušiť, alebo zmeniť. Ministerstvo môže zmeniť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak nastanú skutočnosti, pre ktoré osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nemôže posudkovú činnosť riadne vykonávať vo všetkých oblastiach udelených v rámci rozsahu osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, alebo osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov preukázateľne opakovane vydala odborný posudok pre danú oblasť v rámci rozsahu svojho osvedčenia na nedostatočnej odbornej úrovni. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nesplnila povinnosť podľa § 101 písm. a), b), d) alebo e), vydala odborný posudok v rozpore s udeleným osvedčením o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oproti doteraz platnému stavu z možnosti zrušiť osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vypustil dôvod, keď oprávnená osoba preukázateľne opakovane vydala odborný posudok na nedostatočnej odbornej úrovni.

Do odseku 4 sa oproti doteraz platnému stavu doplnil nový dôvod, kedy ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, a to v prípade, ak oprávnená osoba vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom. To znamená, že ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti, ak osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, na základe právoplatného rozsudku prestala byť bezúhonnou, získala osvedčenie na základe uvedenia nepravdivých údajov, vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite a uvedené bolo preukázané kontrolným odborným posudkom, ktorý je ministerstvo oprávnené zabezpečiť prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov, nesplnila povinnosť alebo písomne požiadala o zrušenie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti.

V ďalších odsekoch ide o nové ustanovenia, ktoré priamo súvisia s doplnením nového dôvodu na zrušenie osvedčenia v odseku 4. Ministerstvu sa dáva oprávnenie nechať si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a v prípade, že sa ním preukáže skutočnosť uvedená v odseku 4 písm. d), náklady na jeho vyhotovenie znáša tá odborne spôsobilá osoba, ktorá vyhotovila odborný posudok v rozpore so skutočným stavom alebo v nedostatočnej odbornej kvalite. Ak má ministerstvo pochybnosť, že osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov nevyhotovila odborný posudok v súlade so skutočným stavom alebo v dostatočnej odbornej kvalite, je oprávnené si dať vyhotoviť k tomuto odbornému posudku kontrolný odborný posudok prostredníctvom inej osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov.

Zákon v tejto časti viaže nadobudnutie účinnosti príslušnej skutočnosti na deň jej zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Účinky osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti, predĺženia času jeho platnosti, jeho zmeny alebo zrušenia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti nastávajú dňom ich zápisu do registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov. Odborná posudková spôsobilosť zaniká smrťou oprávnenej osoby alebo uplynutím času platnosti osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti. Oprávnenú osobu, ktorej odborná posudková spôsobilosť zanikla, ministerstvo z registra osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov vyčiarkne.

Šiesty oddiel

§ 103

Informačný systém
odpadového hospodárstva

(1) Zriaďuje sa informačný systém odpadového hospodárstva (ďalej len „informačný systém“), ktorý zabezpečuje zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva a ich poskytovanie v ustanovenom rozsahu. Informačný systém je súčasťou jednotného informačného systému životného prostredia.

(2) Informačný systém zriaďuje ministerstvo. Prevádzku informačného systému a sprístupňovanie údajov z neho zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverená organizácia.

(3) V informačnom systéme sa vedú

a) ohlasované údaje z evidencie pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu,

b) ohlasované údaje z evidencie o vnútroštátnej preprave nebezpečného odpadu a o cezhraničnom pohybe odpadov,

c) ohlasované údaje z evidencie prevádzkovateľov zariadení na nakladanie s odpadom,

d) informácie o súhlasoch udelených orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 a podľa osobitných predpisov126) a o predĺžení ich platnosti,

e) ohlasované údaje z evidencie výrobcov vyhradených výrobkov,

f) ohlasované údaje z evidencie organizácií zodpovednosti výrobcov a tretích osôb,

g) informácie o udelení autorizácie, predĺžení jej platnosti, zmene autorizácie, zániku a zrušení autorizácie a o pozastavení výkonu činnosti,

h) údaje o výške miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady,¹⁰⁸⁾

  i) údaje o uložených sankciách orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva,

  j) údaje o nových prevádzkovateľoch, na ktorých prešli práva a povinnosti podľa § 114 ods. 4.

(4) Súčasťou informačného systému je register

a) odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť,

b) osôb, ktorým bola udelená autorizácia podľa § 89 ods. 1 písm. a),

c) výrobcov vyhradeného výrobku,

d) organizácií zodpovednosti výrobcov,

e) výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne,

f) tretích osôb,

g) zariadení na zhodnocovanie odpadov,

h) zariadení na zneškodňovanie odpadov,

  i) zariadení na zber odpadov,

  j) zberných dvorov,

k) osôb registrovaných podľa § 98 ods. 1 a 2,

  l) osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov,

m) orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva,

n) cezhraničného pohybu odpadov,

o) vnútroštátnej prepravy nebezpečného odpadu,

p) zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly.

(5) Do informačného systému sú povinní ohlasovať

a) ustanovené údaje z evidencie

    1.   pôvodcovia odpadu a držitelia odpadu,

    2.   prevádzkovatelia zariadení na nakladanie s odpadom,

    3.   výrobcovia vyhradených výrobkov,

    4.   organizácie zodpovednosti výrobcov,

    5.   príjemcovia a odosielatelia nebezpečných odpadov,

    6.   oznamovatelia, príjemcovia a zariadenia podľa siedmej časti tohto zákona,

b) orgány štátnej správy odpadového hospodárstva údaje o

    1.   udelených súhlasoch podľa § 97 ods. 1 a predĺžení ich platnosti,

    2.   udelených autorizáciách, predĺžení ich platnosti, zmene autorizácií, zániku a zrušení autorizácií a pozastavení výkonu činnosti,

    3.   registráciách,

    4.   uložených sankciách,

c) obce o výške miestneho poplatku za komunálne odpady a o zberných dvoroch na ich území,

d) nový prevádzkovateľ zariadenia podľa § 114 ods. 4 zmenu prevádzkovateľa a identifikačné údaje nového prevádzkovateľa.

(6) Subjekty povinné ohlasovať údaje do informačného systému podľa odseku 5 písm. a) sú povinné bezplatne ohlásiť ustanovené údaje do informačného systému podľa ustanovených podmienok.

(7) Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sú povinné ohlasovať údaje podľa odseku 5 písm. b) bezodkladne. Obce sú povinné ohlasovať údaje podľa odseku 5 písm. c) raz ročne, najneskôr do 31. januára alebo pri každej zmene ohlasovaných údajov najneskôr do 30 kalendárnych dní po dni, v ktorom nastala zmena.

(8) Ministerstvo alebo ním poverená organizácia je povinná z informačného systému verejne sprístupniť údaje v ustanovenom rozsahu; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.¹³⁷⁾

Komentár k § 103

Úroveň informatizácie služieb v oblasti odpadového hospodárstva je nedostatočná, súčasné informačné systémy neobsahujú úlohu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od jeho vzniku až do stavov jeho konca. Z tohto dôvodu zákon navrhol riešenie informačného systému odpadového hospodárstva tak, aby bolo možne sledovanie nakladania s jednotlivými prúdmi odpadu, a vrátane množstva produkcie odpadov. Teda zriaďuje sa informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý zabezpečuje zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva a ich poskytovanie v ustanovenom rozsahu. Informačný systém je súčasťou jednotného informačného systému životného prostredia. Informačný systém zriaďuje ministerstvo. Prevádzku informačného systému a sprístupňovanie údajov z neho zabezpečuje ministerstvo alebo ním poverená organizácia. V informačnom systéme sa vedú ohlasované údaje z evidencie pôvodcov odpadu a držiteľov odpadu, ohlasované údaje z evidencie o vnútroštátnej preprave nebezpečného odpadu a o cezhraničnom pohybe odpadov, ohlasované údaje z evidencie prevádzkovateľov zariadení na nakladanie s odpadom, informácie o súhlasoch udelených orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva a o predĺžení ich platnosti, ohlasované údaje z evidencie výrobcov vyhradených výrobkov, ohlasované údaje z evidencie organizácií zodpovednosti výrobcov a tretích osôb, informácie o udelení autorizácie, predĺžení jej platnosti, zmene autorizácie, zániku a zrušení autorizácie a o pozastavení výkonu činnosti, údaje o výške miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, údaje o uložených sankciách orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva, údaje o nových prevádzkovateľoch, na ktorých prešli práva a povinnosti.

Súčasťou informačného systému je register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť, osôb, ktorým bola udelená autorizácia, výrobcov vyhradeného výrobku, organizácií zodpovednosti výrobcov, výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, tretích osôb, zariadení na zhodnocovanie odpadov, zariadení na zneškodňovanie odpadov, zariadení na zber odpadov, zberných dvorov.

ISOH zjednotí a nahradí niektoré existujúce informačné systémy v oblasti odpadového hospodárstva v Slovenskej republike, bude nástrojom na kontrolu plnenia určených limitov zberu a zhodnocovania odpadov, ale poslúži aj k plneniu úloh a povinnosti vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov či medzinárodnými záväzkov Slovenskej republiky. Bude tiež slúžiť aj na priebežné sledovanie plnenia cieľov ustanovených v programe Slovenskej republiky a bude poskytovať základné štatistické údaje a prehľady. Subjekty povinné ohlasovať údaje do informačného systému sú povinné bezplatne ohlásiť ustanovené údaje do informačného systému podľa ustanovených podmienok.

Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sú povinné ohlasovať údaje bezodkladne.

Obce sú povinné ohlasovať údaje raz ročne, najneskôr do 31. januára alebo pri každej zmene ohlasovaných údajov najneskôr do 30 kalendárnych dní po dni, v ktorom nastala zmena. Ministerstvo alebo ním poverená organizácia je povinná z informačného systému verejne sprístupniť údaje v ustanovenom rozsahu. ISOH bude zameraný na sledovanie odpadu od jeho vzniku až po jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie. V ISOH sa bude sústreďovať potrebná evidencia a relevantné hlásenia, budú sa v ňom zhromažďovať údaje o pôvodcoch odpadov a o zariadeniach na nakladanie s odpadmi vrátane ďalších údajov. Súčasťou ISOH budú registre. Prevádzkovateľom ISOH sa ustanovuje ministerstvo, ktoré túto povinnosť môže preniesť na poverenú organizáciu. Súčasťou informačného systému je register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť, osôb, ktorým bola udelená autorizácia, výrobcov vyhradeného výrobku, organizácií zodpovednosti výrobcov, výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, tretích osôb, zariadení na zhodnocovanie odpadov, zariadení na zneškodňovanie odpadov, zariadení na zber odpadov, zberných dvorov, zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly.

Vymedzuje sa okruh subjektov, ktoré budú povinné do ISOH ohlasovať zákonom vymedzené údaje. Zároveň sa upravuje ohlasovanie údajov pre orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a obce.

DEVIATA ČASŤ

Orgány štátnej správy
odpadového hospodárstva

§ 104

Základné ustanovenie

(1) Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú

a) ministerstvo,

b) inšpekcia,

c) okresný úrad v sídle kraja,

d) okresný úrad.

(2) Štátnu správu v odpadovom hospodárstve vykonávajú aj obce (§ 109), Slovenská obchodná inšpekcia (§ 110), orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (§ 111).

Komentár k § 104

Orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady.

Štátnu správu v odpadovom hospodárstve vykonávajú aj obce, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

§ 105

Ministerstvo

(1) Ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.

(2) Ministerstvo

a) riadi a kontroluje výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve,

b) vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje Program Slovenskej republiky a Program predchádzania vzniku odpadu,

c) dáva námietky, povolenia a určuje podmienky pri cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona,

d) vedie a aktualizuje Register výrobcov vyhradeného výrobku, zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly (§ 79 ods. 11) a vydáva potvrdenie podľa § 79 ods. 12,

e) spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve,

f) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve,

g) konzultuje s príslušnými orgánmi členských štátov opatrenia podľa § 112 ods. 3, ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte, a môže požiadať o zastavenie zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2,

h) vedie evidenciu o cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona a monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2,

  i) udeľuje, predlžuje, mení a zrušuje autorizáciu podľa § 89 až 94 a pozastavuje výkon činností, na ktoré bola udelená autorizácia (§ 94 ods. 6),

  j) vedie register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 5), register osôb, ktorým bola udelená autorizácia (§ 89 ods. 5) a register osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (§ 100 ods. 9),

k) zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 3) a skúšok osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov [§ 100 ods. 3 písm. c)], zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie odbornú prípravu pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť [§ 95 ods. 2 písm. c) a ods. 6] a pre osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, ustanovuje odborne spôsobilú osobu na autorizovanú spracovateľskú činnosť (§ 95 ods. 4) a osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov (§ 100 ods. 2 a 5),vydáva, mení a ruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť podľa § 95 ods. 4 a § 96 ods. 1 a 2,

  l) zabezpečuje poskytovanie informácií z oblasti odpadového hospodárstva medzinárodným inštitúciám, ktorých je Slovenská republika členom, alebo ak taká povinnosť vyplýva z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,

m) zabezpečuje činnosť ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu,¹³⁸⁾

n) na požiadanie informuje o zariadeniach na zhodnocovanie odpadov a zariadeniach na zneškodňovanie odpadov,

o) zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie odbornú prípravu na výkon činnosti osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov (§ 100), vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej posudkovej činnosti podľa § 100 ods. 5 a 6 a § 102, povoľuje vydanie odborného posudku osobe podľa § 100 ods. 8 a dáva si vyhotoviť kontrolný odborný posudok ­po­dľa § 102 ods. 5,

p) oznamuje Európskej komisii program Slovenskej republiky týkajúci sa polychlórovaných bifenylov a zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a ­zo­znam kontaminovaných zariadení podľa § 79 ods. 11,

q) vykoná zápis a výmaz výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a vydá mu potvrdenie o tom (§ 30),

r) vedie evidenciu údajov ohlásených podľa § 27 ods. 4 písm. h), § 28 ods. 4 písm. d), § 41 písm. b), § 44 ods. 8 písm. c), § 51 písm. f), § 65 ods. 1 písm. s), na základe ohlásených údajov kontroluje plnenie povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. e) a g) a raz ročne súhrnne vyhodnocuje ich plnenie na účely notifikácie vo vzťahu k Európskej únii (§ 105 ods. 4),

s) vyjadruje sa ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska,¹³⁹⁾

  t) určuje podiel výrobcov elektrozariadení na trhu na základe údajov ohlásených podľa § 27 ods. 4 písm. h),

u) rozhoduje v prípade pochybností, či zariadenie je alebo nie je elektrozariadením, na ktoré sa vzťahuje druhý oddiel štvrtej časti tohto zákona,

v) vedie evidenciu údajov o recyklačnej efektivite ohlásených podľa § 51 písm. j),

w) sleduje splnenie určených cieľov a záväzných limitov uvedených v prílohe č. 3,

x) rozhoduje v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom,

y) zabezpečuje činnosť kontaktného bodu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná,¹⁴⁰⁾

z) zverejňuje údaje potrebné pre výpočet trhového a zberového podielu podľa § 27 ods. 4 písm. j) na svojom webovom sídle,

aa) zverejňuje program odpadového hospodárstva kraja podľa § 9 ods. 4,

ab) vyzýva organizáciu zodpovednosti výrobcov na preukázanie funkčnosti systému združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu podľa § 28 ods. 5,

ac) vyzýva tretiu osobu na preukázanie funkčnosti systému nakladania s použitými batériami a akumulátormi podľa § 44 ods. 9,

ad) vyzýva výrobcu vyhradeného výrobku na preukázanie funkčnosti systému individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu podľa § 29 ods. 2,

ae) vedie evidenciu hlásení o objeme, cezhraničnej preprave z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovoze, cezhraničnej preprave do iného členského štátu zo Slovenskej republiky a vývoze výrobcu podľa § 125 ods. 6 písm. b),

af) zverejňuje rozhodnutia o udelení autorizácie,

ag) zverejňuje výzvu na založenie koordinačného centra, prijíma písomné oznámenia a plní ďalšie úlohy ­po­dľa § 31 ods. 4, určuje organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí plnia vyhradené povinnosti individuálne, ktorí sú povinní založiť koordinačné centrum.

(3) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, obce, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu,

b) zoznam odpadov, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov,

c) obsah a spôsob vedenia evidencie, uchovávanie evidencie odpadov a ohlasovanie údajov z evidencie držiteľa odpadu, odosielateľa, príjemcu a prepravcu nebezpečných odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovateľa zariadenia na zber a výkup odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie a uchovávanie evidencie o zbere odpadov a výkupe niektorých odpadov, a ohlasovanie údajov z nej, podrobnosti o ohlasovacej povinnosti voči koordinačnému centru,

d) podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy,

e) jednotné metódy analytickej kontroly odpadov,

f) podrobnosti o skládkach odpadov, o ich prevádzkovaní, postupy kontroly a monitorovania skládky odpadov počas jej prevádzky a počas následnej starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí, postupy uzatvárania skládky odpadov a následná starostlivosť o skládku odpadov, podrobnosti o evidenčnej, ohlasovacej povinnosti a o povinnosti uchovávania evidencie,

g) podrobnosti o prevádzkovaní úložiska dočasného uskladnenia ortuti, podrobnosti a náležitosti prevádzkového poriadku, ktorý podlieha schváleniu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, rozsah a spôsob monitorovania ortuti, obsah, spôsob vedenia, ohlasovania a uchovávania evidencie o ortuti, ktorá je odpadom, prevádzkovateľom úložis­ka dočasného uskladnenia ortuti, podmienky pre uskladnenie ortuti, potvrdenie o kontajneri,

h) vzorec pre výpočet ročnej výšky účelovej finančnej rezervy,

  i) podrobnosti žiadosti o zápise do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a vzor potvrdenia o zápise, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku, obsah a spôsob vedenia a uchovávania evidencie o objeme výroby, cezhraničnej preprave z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoze vyhradených výrobkov a odpadov z nich a čas jej uchovávania, podrob­nosti o ohlasovacej povinnosti podľa § 125 ods. 7 písm. a), podrobnosti o informačnej povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku, podrobnosti o propagačných a vzdelávacích aktivitách s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov, podrobnosti o obsahu Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o obsahu Správy o funkčnosti systému individuálneho nakladania a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu, podrobnosti o výpočte výšky a druhu záruky podľa § 29 ods. 2 písm. g) a jej preukazovaní ministerstvu, podrobnosti o nakladaní s odpadom z neobalových výrobkov, zoznam výrobkov, ktoré sa môžu stať neobalovým výrobkom,

  j) podrobnosti o spôsobe preukazovania zhodnotenia v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov, ako aj mimo územia členských štátov,

k) podrobnosti o nakladaní s elektrozariadením a s elektroodpadom, podrobnosti o členení elektroodpadu na účely oddeleného zberu a skladovania pred jeho spracovaním, podrobnosti o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, podrobnosti o nádobe na zbernom mieste, podrobnosti o skladovaní elektroodpadu vrátane dočasného skladovania, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa elektroodpadu, podrobnosti o technických požiadavkách na spracovanie elektroodpadu, podrobnosti o vedení prevádzkovej dokumentácie o spracovaní elektroodpadu, podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na výkon prípravy na opätovné použitie, podrobnosti o informáciách poskytnutých spracovateľom o príprave na opätovné použitie a spracovanie pre každý typ nového elektrozariadenia, kategórie elektroodpadu, ktoré sú vhodné na prípravu na opätovné ­po­užitie a oprávnenosť osoby vykonávajúcej prípravu na opätovné použitie elektroodpadu, nádoba určená na odovzdanie veľmi malého elektroodpadu alebo elektroodpadu zo svetelných zdrojov, príklady elektroodpadu z domácností a iného ako z domácností, podrobnosti o cezhraničnej preprave použitých elektrozariadení, podrobnosti o sprievodných dokladoch, testovaní a hodnotení použitých elektrozariadení, vrátane výsledkov testovania, obsahu, umiest­není a uchovávaní záznamu,

  l) podrobnosti o označovaní batérií, akumulátorov a sady batérií grafickým symbolom, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa použitých batérií a akumulátorov, požiadavky na spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, podrobnosti o prevádzkovej dokumentácii o spracovaní a recyklácii použitých batérií a akumulátorov, podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia recyklačnej efektivity v zariadení na zhodnocovanie odpadu na území iných členských štátov, ako aj mimo územia členských štátov, mieru recyklačnej efektivity použitých batérií a akumulátorov,

m) výšku zálohu zálohovaných opakovane použiteľných obalov na nápoje a výšku zálohu zálohovaných obalov na nápoje, ktoré nie sú opakovane použiteľné, požiadavky na vlastnosti a zloženie obalov, podrob­nosti o označovaní údajom o materiálovom zložení obalu, podrobnosti o označovaní obalu ako zálohovaný obal, podrobnosti o spôsobe a preukazovaní materiálového toku,

n) podrobnosti o požiadavkách na zariadenie na spracovanie starých vozidiel a na zariadenie na zber starých vozidiel, podrobnosti o podmienkach nakladania so starými vozidlami pri ich spracúvaní, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti spracovateľa starých vozidiel, podrobnosti o vedení prevádzkovej dokumentácie o spracovaní starých vozidiel, podrobnosti o vedení dokumentácie o starých vozidlách umiestnených na určenom parkovisku, podrobnosti o spôsobe kódovania častí vozidiel, materiálov používaných vo vozidlách a vybavenia používaného vo vozidlách a zoznam kódov, požiadavky na recykláciu, zhodnocovanie starých vozidiel a opätovné použitie častí starých vozidiel, zoznam materiálov a súčiastok podľa § 61 ods. 1 písm. b), vrátane najvyšších prípustných limitov obsahu ťažkých kovov v nich obsiahnutých, lehoty na uplatňovanie výnimky a prípady, keď sa tieto materiály a súčiastky oddelia pred ďalším spracovaním vrátane spôsobu ich označenia, vzor potvrdenia o prevzatí starého vozidla na spracovanie, podrobnosti o rozsahu publikačnej a informačnej povinnosti výrobcu vozidiel, podrobnosti o publikačnej povinnosti spracovateľa starých vozidiel [§ 65 ods. 1 písm. p)], podrobnosti o žiadosti o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla, podrobnosti o výške príspevku do Environmentálneho fondu pri žiadosti o vydanie rozhodnutia o neexistencii vozidla,

o) podrobnosti o dekontaminácii polychlórovaných bifenylov, referenčné metódy zistenia obsahu polychlórovaných bifenylov v dekontaminovaných zariadeniach, objektoch, materiáloch a kvapalinách, spôsob označovania vstupu do priestoru, v ktorom je zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly umiestnené, spôsob označovania týchto zariadení, spôsob označovania dekontaminovaných zariadení a technické požiadavky na metódy zneškodnenia polychlórovaných bifenylov okrem spaľovania, spôsob a obsah oznámenia o držbe zariadenia obsahujúceho polychlórované bifenyly, vzor potvrdenia o prijatí polychlórovaných bifenylov podľa § 17 ods. 1 písm. j),

p) osobitné kritériá pre určenie stavu konca odpadu,

q) vymedzenie lokalít výskytu medveďa hnedého, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť odpad osobitným spôsobom a podrobnosti o spôsobe zabezpečenia odpadu,

r) obsah a spôsob vedenia zoznamu registrovaných osôb (§ 98),

s) podrobnosti o obsahu žiadostí o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,

  t) požiadavky udeľovania súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu vrátane podrobností o odpadoch vhodných na tento účel,

u) podrobnosti o obsahu žiadosti o udelenie autorizácie a jej vzor, podrobnosti o podkladoch na účely predĺženia platnosti autorizácie, náležitosti a podrobnosti o obsahu a spôsobe vedenia registra osôb, ktorým bola udelená autorizácia,

v) podrobnosti o technickom, materiálnom a personálnom zabezpečení autorizovanej spracovateľskej činnosti a o obsahu a spôsobe overovania odbornej spôsobilosti, zabezpečenie systému zmluvných vzťahov, obsah a spôsob vedenia registra odborne spôsobilých osôb na autorizáciu, prípady, v ktorých je alebo môže byť súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a udelenia autorizácie odborný posudok o vplyve uvažovanej činnosti alebo zariadenia na životné prostredie, podrobnosti o postupe pri ustanovovaní oprávnených osôb, náležitosti odborného posudku, podrobnosti o podmienkach výkonu posudkovej činnosti, podrobnosti o vedení registra oprávnených osôb,

w) podrobnosti o vybavení zberných dvorov, požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, výpočet obvyklých nákladov na zber v obci,

x) podrobnosti o nakladaní s biologicky rozložiteľnými odpadmi,

y) podmienky ohlasovania údajov do informačného systému, rozsah sprístupnenia údajov z informačného systému,

z) sadzby pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, zoznam výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a podrobnosti o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.

(4) Ministerstvo vo vzťahu k Európskej únii je notifikačným orgánom vo veciach nakladania s odpadmi a oznamuje Európskej komisii najmä

a) každý druhý rok údaje z evidencie vedenej podľa odseku 2 písm. r),

b) údaje a správy podľa dotazníka, návodu alebo osnovy Európskej komisie,

c) každoročne údaje o dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a spôsobe získania týchto údajov do šiestich mesiacov od ukončenia kalendárneho roka,

d) každoročne údaje o efektivite a dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky.

Komentár k § 105

Ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva je v súčasnosti Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Zákonom č. 372/2010 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií činnosti vlády a o organizácií ústrednej štátnej správy, sa s účinnosťou k 1. novembru 2010 opätovne ústredným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva stalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Ministerstvo riadi a kontroluje výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve, vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje Program Slovenskej republiky a Program predchádzania vzniku odpadu, dáva námietky, povolenia a určuje podmienky pri cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona, vedie a aktualizuje Register výrobcov vyhradeného výrobku, zoznam zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a vydáva potvrdenie, spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, konzultuje s príslušnými orgánmi členských štátov opatrenia, ak ide o vplyvy činnosti vykonávanej v inom štáte a môže požiadať o zastavenie zneškodňovania odpadu z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1 alebo činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2. Okrem týchto činností Ministerstvo vedie evidenciu o cezhraničnom pohybe odpadov podľa siedmej časti tohto zákona a monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov, udeľuje, predlžuje, mení a zrušuje autorizáciu a pozastavuje výkon činností, na ktoré bola udelená autorizácia, vedie register odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú, register osôb, ktorým bola udelená autorizácia a register osôb oprávnených na vydávanie odborných, ďalej zabezpečuje vykonanie skúšok odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť a skúšok osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov, zabezpečuje prostredníctvom poverenej organizácie odbornú prípravu pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť a pre osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, ustanovuje odborne spôsobilú osobu na autorizovanú spracovateľskú činnosť a osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, vydáva, mení a ruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti na autorizovanú činnosť. Ďalšie činnosti sú: zabezpečenie poskytovania informácií z oblasti odpadového hospodárstva medzinárodným inštitúciám, ktorých je Slovenská republika členom, alebo ak taká povinnosť vyplýva z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, zabezpečenie činnosti ohniskového bodu pri preprave odpadov cez štátnu hranicu, na požiadanie informuje o zariadeniach na zhodnocovanie odpadov a zariadeniach na zneškodňovanie odpadov, zabezpečenie prostredníctvom poverenej organizácie odbornú prípravu na výkon činnosti osoby oprávnenej na vydávanie odborných posudkov, vydáva, mení a ruší osvedčenia o odbornej posudkovej činnosti, povoľuje vydanie odborného posudku a dáva si vyhotoviť kontrolný odborný posudok a iné činnosti upravené v zákone.

Tieto činnosti sa prebrali v zmysle § 68 ods. 2 doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami vyplývajúcimi z požiadaviek praxe a z dôvodovú transpozície právnych predpisov EÚ, a taktiež v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona čl. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

Zo zákona sa vypustili oprávnenia ministerstva vyhradiť si udelenie súhlasu na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcich územie kraja, keďže uvedené oprávnenie ministerstvo v praxi nevyužíva a nevzniká potreba na jeho využitie. Vzhľadom na uvedené sa toto oprávnenie považuje za nadbytočné. Obdobná situácia je aj v prípade programov pôvodcov odpadu a programov držiteľov polychlórovaných bifenylov s celoslovenskou pôsobnosťou, a tak tiež v prípade súhlasu na prvé udelenie technológie na nakladanie s nebezpečným odpadmi na trh v Slovenskej republike.

Odsek 3 predstavuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích právnych predpisov. V zásade sa preberá § 68 ods. 3 doteraz platného zákona o odpadoch ako aj § 21 doteraz platného zákona o obaloch. Zaviedli sa nové inštitúty, povinností, ktoré ukázala prax. V tomto smere dochádza k rozšíreniu splnomocňovacieho ustanovenia. Z uvedeného je následne možné usudzovať vydanie viacerých vykonávacích predpisov, alebo že budú obsiahlejšie oproti doteraz platnému stavu. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o obsahu programov a o spôsobe vypracúvania programu kraja, obce, držiteľa polychlórovaných bifenylov a o obsahu programu predchádzania vzniku odpadu, zoznam odpadov, zoznam nebezpečných vlastností podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov a zoznam škodlivých látok podľa Bazilejského dohovoru, ako aj zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov, ktoré tvoria Katalóg odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie, uchovávanie evidencie odpadov a ohlasovanie údajov z evidencie držiteľa odpadu, odosielateľa, príjemcu a prepravcu nebezpečných odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov a prevádzkovateľa zariadenia na zber a výkup odpadov, obsah a spôsob vedenia evidencie a uchovávanie evidencie o zbere odpadov a výkupe niektorých odpadov, a ohlasovanie údajov z nej, podrobnosti o ohlasovacej povinnosti voči koordinačnému centru, podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi a na prevádzkovanie zariadenia, označovanie zariadenia na nakladanie s odpadmi, technológii nakladania s nebezpečnými odpadmi, zhromažďovanie odpadov a skladovanie odpadov, podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, zverejnenie podmienok, za ktorých preberá odpad na spracovanie, zhodnotenie alebo zneškodnenie, označovanie zariadenia na zber odpadov alebo výkup odpadov, podrobnosti o oznámení pri zbere alebo výkupe odpadu od fyzických osôb, zverejňovanie druhov odpadov, na ktorých zneškodňovanie alebo zhodnocovanie je oprávnené, vzorec na výpočet energetickej účinnosti, rozsah a spôsob monitorovania odpadov z výroby oxidu titaničitého a prostredia, do ktorého sa tento odpad vypúšťa, ukladá alebo vstrekuje, limity toxicity, zoznam odpadov, ktoré sa zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, jednotné metódy analytickej kontroly odpadov.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ustanoví: vzorec pre výpočet ročnej výšky účelovej finančnej rezervy, podrobnosti žiadosti o zápise do Registra výrobcov vyhradeného výrobku a vzor potvrdenia o zápise, podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti výrobcu vyhradeného výrobku, obsah a spôsob vedenia a uchovávania evidencie o objeme výroby, cezhraničnej preprave z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoze vyhradených výrobkov a odpadov z nich a čas jej uchovávania, podrobnosti o ohlasovacej povinnosti podľa § 125 ods. 7 písm. a), podrobnosti o informačnej povinnosť vo vzťahu ku konečným používateľom vyhradeného výrobku, podrobnosti o propagačných a vzdelávacích aktivitách s celoslovenským pôsobením so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov, podrobnosti o obsahu Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o obsahu Správy o funkčnosti systému individuálneho nakladania a o rozsahu údajov zverejňovaných z tejto správy, podrobnosti o rozsahu územného pokrytia Slovenskej republiky na účely zabezpečenia zberu vyhradeného prúdu odpadu, podrobnosti o výpočte výšky a druhu záruky podľa § 29 ods. 2 písm. g) a jej preukazovaní ministerstvu, podrobnosti o nakladaní s odpadom z neobalových výrobkov, zoznam výrobkov, ktoré sa môžu stať neobalovým výrobkom a tiež podrobnosti o spôsobe preukazovania zhodnotenia v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov, ako aj mimo územia členských štátov.

Ministerstvo vydá všeobecný záväzný predpis, ktorý ustanoví aj podrobnosti o technickom, materiálnom a personálnom zabezpečení autorizovanej spracovateľskej činnosti a o obsahu a spôsobe overovania odbornej spôsobilosti, zabezpečenie systému zmluvných vzťahov, obsah a spôsob vedenia registra odborne spôsobilých osôb na autorizáciu, prípady, v ktorých je alebo môže byť súčasťou žiadosti o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a udelenia autorizácie odborný posudok o vplyve uvažovanej činnosti alebo zariadenia na životné prostredie, podrobnosti o postupe pri ustanovovaní oprávnených osôb, náležitosti odborného posudku, podrobnosti o podmienkach výkonu posudkovej činnosti, podrobnosti o vedení registra oprávnených osôb, podrobnosti o vybavení zberných dvorov, požiadavky na triedený zber komunálnych odpadov, výpočet obvyklých nákladov na zber v obci, podrobnosti o nakladaní s biologicky rozložiteľnými odpadmi, podmienky ohlasovania údajov do informačného systému, rozsah sprístupnenia údajov z informačného systému, sadzby pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, zoznam výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a podrobnosti o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.

V ďalšom odseku sú uvedené oznamovacie povinnosti ministerstva voči Európskej komisii a zároveň výslovne určuje jeho postavenie ako notifikačného orgánu vo vzťahu k Európskej únii. Ministerstvo vo vzťahu k Európskej únii je notifikačným orgánom vo veciach nakladania s odpadmi a oznamuje Európskej komisii najmä každoročne údaje o dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a spôsobe získania týchto údajov do šiestich mesiacov od ukončenia kalendárneho roka, každoročne údaje o efektivite a dosiahnutej miere zberu použitých prenosných batérií a akumulátorov na území Slovenskej republiky.

§ 106

Inšpekcia

Inšpekcia

a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112),

b) ukladá pokuty (§ 117),

c) rozhoduje v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom,

d) je oprávnená v oblasti cezhraničného pohybu odpadov vykonávať kontroly dokladov podľa osobitných predpisov⁵⁸⁾ a podľa tohto zákona, vykonávať fyzickú kontrolu odpadu, odoberať a analyzovať vzorky odpadu, a to na mieste vzniku odpadu, u oznamovateľa, príjemcu odpadu, v zariadeniach, na hraničných priechodoch a na celom území Slovenskej republiky.

Komentár k § 106

Inšpekcia má postavenie orgánu štátneho dozoru nad týmto zákonom. V rámci tejto pôsobnosti inšpekcia kontroluje dodržiavanie povinností uložených fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám vrátane kontrol v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Inšpekcia je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, ukladá pokuty, rozhoduje v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom, je oprávnená v oblasti cezhraničného pohybu odpadov vykonávať kontroly dokladov a podľa tohto zákona, vykonávať fyzickú kontrolu odpadu, odoberať a analyzovať vzorky odpadu, a to na mieste vzniku odpadu, u oznamovateľa, príjemcu odpadu, v zariadeniach, na hraničných priechodoch a na celom území Slovenskej republiky. V oblasti cezhraničného pohybu odpadov je ďalej inšpekcia oprávnená rozhodovať v sporných prípadoch, či je daný tovar v prípade prepravy cez štátnu hranicu odpadom. Na základe výsledku výkonu štátneho dozoru – kontroly- inšpekcia ukladá fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokuty v správnom konaní podľa samostatného ustanovenia tohto zákona. Jednotlivé ustanovenia preberajú doterajší platný právny stav.

§ 107

Okresný úrad v sídle kraja

Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje program kraja a uskutočňuje verejné prerokovanie návrhu tohto programu,

b) poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie a zneškodnenie odpadov na území kraja,

c) rozhoduje v prípade pochybností, či vec je, alebo nie je odpadom, s výnimkou prípadu podľa § 106 písm. c),

d) posudzuje program obce a schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktoré presahujú územný obvod okresného úradu,

e) dáva vyjadrenie k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a k ich zmenám podľa § 99 ods. 1 písm. a),

f) dáva vyjadrenie k výstavbe dotýkajúcej sa odpadového hospodárstva podľa § 99 ods. 1 písm. b), ak svojím vplyvom presahuje územný obvod okresného úradu,

g) udeľuje súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja, ak si jeho vydanie ministerstvo nevyhradilo,

h) rozhoduje o zaradení odpadu, ak držiteľ odpadu nemôže odpad jednoznačne zaradiť podľa Katalógu odpadov,

  i) je oprávnený do odstránenia závady zakázať činnosť

    1.   pôvodcovi odpadu, ak nemá zabezpečené zhodnotenie odpadov alebo zneškodnenie odpadov a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo závažnej ekologickej ujme,¹⁴¹⁾

    2.   prevádzkovateľovi zariadenia na nakladanie s odpadmi, ak ten neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo k závažnej ekologickej ujme,

  j) vedie evidenciu sprievodných listov nebezpečných odpadov podľa § 26 ods. 2 písm. b),

k) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve,

  l) ukladá pokuty (§ 117),

m) ukladá prevádzkovateľovi zariadenia na zhodnocovanie odpadov a prevádzkovateľovi zariadenia na zneškodňovanie odpadov v mimoriadnych prípadoch zhodnotiť alebo zneškodniť odpad [§ 17 ods. 1 písm. k)], vedie evidenciu oznámených údajov podľa § 17 ods. 1 písm. l),

n) udeľuje súhlas na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilnými zariadením [§ 97 ods. 1 písm. h)],

o) dáva vyjadrenie k prepusteniu odpadu do colného režimu voľný obeh v Slovenskej republike [§ 99 ods. 1 písm. d)],

p) udeľuje súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov,

q) vyjadruje sa k územným plánom regiónov,

r) udeľuje súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad, ak nejde o zariadenie, ktorého prevádzka sa povoľuje podľa osobitného predpisu,¹²⁶⁾

s) udeľuje súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie,

  t) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú okresné úrady alebo okresné úrady v sídle kraja.

Komentár k § 107

K zásadnej zmene postavenia a pôsobnosti okresného úradu v sídle kraja nedošlo. Preberajú sa ustanovenia z doteraz platného zákona o odpadoch a § 15 zákona o obaloch s malými zmenami vyplývajúcimi z transpozície právnych predpisov EÚ. Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vypracúva, vydáva, aktualizuje a zverejňuje program kraja a uskutočňuje verejné prerokovanie návrhu tohto programu, poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie a zneškodnenie odpadov na území kraja, rozhoduje v prípade pochybností, či vec je alebo nie je odpadom, posudzuje program obce a schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktoré presahujú územný obvod okresného úradu, vydáva vyjadrenie k zriadeniu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov a k ich zmenám, dáva vyjadrenie k výstavbe dotýkajúcej sa odpadového hospodárstva, ak svojím vplyvom presahuje územný obvod okresného úradu, udeľuje súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlas na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja, ak si jeho vydanie ministerstvo nevyhradilo, rozhoduje o zaradení odpadu, ak držiteľ odpadu nemôže odpad jednoznačne zaradiť podľa Katalógu odpadov, je oprávnený do odstránenia závady zakázať činnosť pôvodcovi odpadu, ak nemá zabezpečené zhodnotenie odpadov alebo zneškodnenie odpadov a ak by v dôsledku toho mohlo dôjsť k závažnému poškodeniu životného prostredia alebo závažnej ekologickej ujme. Okrem týchto činností ďalšie odseky v zákone presne vymedzujú rámec povinnosti a činnosti Okresného úradu v sídle kraja.

§ 108

Okresný úrad

(1) Okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) vypracúva podklady na vypracovanie programu kraja a programu Slovenskej republiky,

b) vydáva potvrdenie o uzavretí skládky odpadov podľa § 97 ods. 13, potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 6 a potvrdenie podľa § 24 ods. 13, ak túto skládku povolil, vydáva potvrdenie o uzavretí úložiska podľa § 97 ods. 14,

c) vykonáva registráciu podľa § 98,

d) posudzuje program obce a schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktoré nepresahujú územný obvod okresného úradu, a dáva stanovisko k plánu nakladania s ťažobným odpadom podľa osobitného predpisu,¹⁴²⁾

e) vedie evidenciu

    1.   hlásení o vzniku a nakladaní s odpadmi podľa § 14 ods. 1 písm. g) a § 17 ods. 1 písm. f),

    2.   sprievodných listov nebezpečných odpadov podľa § 26 ods. 2 písm. b),

    3.   hlásení o odpadoch z výrobkov alebo materiálov a o objeme ich zhodnotenia zo zberu odpadov na území Slovenskej republiky podľa § 125 ods. 7,

    4.   rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a 

    5.   vydaných vyjadrení podľa § 99,

f) schvaľuje projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov (§ 19) a úložiska (§ 21),

g) rozhoduje o povinnosti oddeliť nebezpečný odpad (§ 25 ods. 3),

h) uskutočňuje konanie podľa § 67 ods. 5 až 9, rozhoduje o tom, či vlastníctvo k vozidlu nadobudne štát, určuje, či vozidlo je starým vozidlom a uskutočňuje konanie podľa § 68,

  i) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112),

  j) ukladá pokuty (§ 115, 117),

k) poskytuje na požiadanie informácie o existencii a umiestnení zariadení vhodných na zhodnotenie daného odpadu a na zneškodnenie daného odpadu v územnom obvode okresného úradu,

  l) prejednáva priestupky (§ 115),

m) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona a vyjadruje sa s výnimkou vecí patriacich iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva,

n) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obce,

o) vykonáva monitorovanie podľa § 78 ods. 6,

p) vyjadruje sa k územným plánom obcí a územným plánom zón,

q) zabezpečuje konanie podľa § 15 ods. 8 až 16.

(2) Štátnu správu odpadového hospodárstva, ktorá podľa tohto zákona nepatrí iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, vykonávajú okresné úrady.

Komentár k § 108

Z dôvodu transpozície právnych predpisov EÚ sa v tejto časti zákona urobili čiastočné zmeny, ktoré vyplývajú hlavne z aplikačnej praxe. Väčšina odsekov je prebratá z pôvodného zákona. Vymedzuje pôsobnosť okresného úradu.

Okresný úrad vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva vypracúva podklady na vypracovanie programu kraja a programu Slovenskej republiky, vydáva potvrdenie o uzavretí skládky odpadov, potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy a potvrdenie, ak túto skládku povolil, vydáva potvrdenie o uzavretí úložisk, vykonáva registráciu, posudzuje program obce a schvaľuje program držiteľa polychlórovaných bifenylov, ktoré nepresahujú územný obvod okresného úradu a dáva stanovisko k plánu nakladania s ťažobným odpadom, vedie evidenciu sprievodných listov nebezpečných odpadov, schvaľuje projektovú dokumentáciu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov a úložiska, je orgánom štátneho dozoru v odpadovom, ukladá pokuty prejednáva priestupky. Tiež rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona a vyjadruje sa s výnimkou vecí patriacich iným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

§ 109

Obec

Obec vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) prejednáva priestupky v odpadovom hospodárstve [§ 115 ods. 3 písm. a)] a ukladá pokuty za priestupky [§ 115 ods. 2 písm. a)],

b) poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

Komentár k § 109

Vymedzuje sa postavenie obce ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorá v ustanovenom rozsahu prejednáva priestupky, ukladá za ne pokuty a poskytuje držiteľovi odpadu informácie o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce. Svoju úlohu má aj pri poskytovaní informácií držiteľovi odpadu o umiestnení a činnosti zariadení na nakladanie s odpadmi na území obce.

§ 110

Slovenská obchodná inšpekcia

(1) Slovenská obchodná inšpekcia vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva

a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 112) na účel kontroly dodržiavania povinností uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d), § 43 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. a) až d), § 45 ods. 2, § 53, § 54 ods. 1 písm. a) až c), § 55, 56, § 61 ods. 1 písm. a) až c) a h), § 79 ods. 8, § 79 ods. 10 písm. a) a b), § 79 ods. 21 písm. d), ak ide o zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly, ktoré nie sú odpadom podľa tohto zákona a ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia,¹⁴³⁾

b) ukladá pokuty (§ 117) za porušenia povinností podľa písmena a),

c) v zariadeniach podľa písmena a) monitoruje množstvo polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ich držiteľ podľa § 79 ods. 8 a 10 a údaje o zistenom množstve oznamuje okresnému úradu.

(2) Inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie sú pri výkone štátneho dozoru oprávnení

a) vstupovať do skladovacích a predajných priestorov,

b) odoberať vzorky zariadení a výrobkov na vykonanie skúšky,

c) požadovať sprievodné listiny zariadení a výrobkov,

d) kontrolovať označovanie zariadení a výrobkov uvádzaných do obehu,

e) upozorňovať výrobcov na zistené nedostatky a ukladať im povinnosť odstrániť ich v určenej lehote,

f) zadržať prepravu alebo predaj zariadení a výrobkov a ich použitie, ak nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona,

g) uložiť stiahnutie elektrozariadenia alebo výrobkov z obehu, ak sa preukáže, že nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona.

Komentár k § 110

V tejto časti zákona ide o vymedzenie postavenia Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na účely kontrol dodržiavania vymedzených povinností pre oblasť batérií a akumulátorov, vozidiel, elektrozariadení, obalov a pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia. Obchodná inšpekcia vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve na účel kontroly dodržiavania povinností ukladá pokuty za porušenia povinností, v zariadeniach monitoruje množstvo polychlórovaných bifenylov, ktoré oznámil ich držiteľ a údaje o zistenom množstve oznamuje okresnému úradu.

Ustanovenie upravuje oprávnenia SOI pri výkone štátneho dozoru a ukladanie pokút za zistené porušenia. Je poverená výkonom kontroly označovania týchto zariadení a monitorovaním množstva polychlórovaných bifenylov a ukladá pokuty za zistené porušenia.

Rozdiel oproti doterajšiemu právnemu stavu: pôsobnosť Štátnej energetickej inšpekcie vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva pre oblasť zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou elektrizačnej sústavy alebo odberného elektrického zariadenia prechádza do kompetencie SOI z dôvodu prijatia zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa ŠEI zlučuje so SOI. V druhom odseku sú ustanovené oprávnenia inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tí sú oprávnení vstupovať do skladovacích a predajných priestorov, odoberať vzorky zariadení a výrobkov na vykonanie skúšky, požadovať sprievodné listiny zariadení a výrobkov, kontrolovať označovanie zariadení a výrobkov uvádzaných do obehu, upozorňovať výrobcov na zistené nedostatky a ukladať im povinnosť odstrániť ich v určenej lehote, zadržať prepravu alebo predaj zariadení a výrobkov a ich použitie, ak nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona, uložiť stiahnutie elektrozariadenia alebo výrobkov z obehu, ak sa preukáže, že nezodpovedajú ustanoveniam tohto zákona.

§ 111

Orgány štátnej správy
v oblasti daní, poplatkov a colníctva

(1) Pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či

a) odpad je vybavený dokladmi podľa osobitných predpisov,⁵⁸⁾

b) prepravovaný tovar, ktorý nie je sprevádzaný dokladmi požadovanými podľa osobitných predpisov,⁵⁸⁾ nie je odpadom,

c) cezhraničný pohyb odpadov nie je v rozpore s osobitnými predpismi,⁵⁸⁾

d) prepravovaný odpad zodpovedá skutočnostiam ­po­dľa priložených dokladov.

(2) Pri kontrole sú colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy oprávnené zastavovať vozidlá, nariadiť odstavenie vozidla na vhodné miesto, kontrolovať doklady a prevážaný odpad, a robiť fotodokumentáciu.

(3) Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí, že cezhraničný pohyb odpadov je nezákonnou prepravou podľa osobitných predpisov¹⁴⁴⁾ alebo, že cezhraničný pohyb odpadov je vykonaný v rozpore s povolením, ústne nariadi prerušenie prepravy a dočasne odstaví vozidlo.

(4) Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí porušenie osobitných predpisov⁵⁷⁾ pri cezhraničnom pohybe odpadov, bezodkladne telefonicky alebo elektronicky informuje ministerstvo a inšpekciu. Ministerstvo alebo inšpekcia bezodkladne po obdržaní informácie rozhodne o ďalšom postupe, pričom môže určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla do doby jeho spätného prevzatia, zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadu podľa osobitného predpisu.145)

(5) Náklady spojené s prerušením prepravy a dočasným odstavením vozidla podľa odseku 3, jazdou vozidla na miesto určené podľa odseku 4, parkovaním vozidla a prípadnou prekládkou, uskladnením alebo inou manipuláciou s odpadom znáša dopravca. Ministerstvo, inšpekcia a colné orgány alebo Kriminálny úrad finančnej správy nezodpovedajú za škodu spôsobenú dopravcovi, ku ktorej došlo v dôsledku nariadenia odstavenia vozidla podľa odsekov 3 a 4.

Komentár k § 111

Pôsobnosť colných orgánov pri kontrole cezhraničného pohybu odpadov ostáva nezmenená, a to v znení § 72c doteraz platného zákona o odpadoch. Zmena nastala v  odseku 4, kde sa z povinnosti ministerstva alebo inšpekcie určiť dopravcovi miesto na odstavenie vozidla stalo oprávnenie, a teda uvedené orgány môžu takého miesto určiť. Bolo treba jasne určiť miesto v nadväznosti na skutočnosť, že ani ministerstvo ani inšpekcia nedisponuje miestami na odstavenie vozidla. Pri cezhraničnom pohybe odpadov v cestnej doprave colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy kontrolujú, či odpad je vybavený dokladmi, prepravovaný tovar, ktorý nie je sprevádzaný požadovanými dokladmi nie je odpadom, cezhraničný pohyb odpadov nie je v rozpore s osobitnými predpismi, a či prepravovaný odpad zodpovedá skutočnostiam podľa priložených dokladov. Pri kontrole sú colný úrad a Kriminálny úrad finančnej správy oprávnené zastavovať vozidlá, nariadiť odstavenie vozidla na vhodné miesto, kontrolovať doklady a prevážaný odpad a robiť fotodokumentáciu. Ak colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy zistí, že cezhraničný pohyb odpadov je nezákonnou prepravou alebo, že cezhraničný pohyb odpadov je vykonaný v rozpore s povolením, ústne nariadi prerušenie prepravy a dočasne odstaví vozidlo.

§ 112

Štátny dozor v odpadovom hospodárstve

(1) Štátny dozor v odpadovom hospodárstve (ďalej len „štátny dozor“) je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov (ďalej len „kontrolovaná osoba“) podľa tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol udelený súhlas (§ 97) alebo autorizácia (§ 89), sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyri roky.

(2) Ak orgán štátneho dozoru zistí, že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 116.

(3) Orgán štátneho dozoru je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťami D15, D1 alebo D3 uvedenými v prílohe č. 2, ak

a) výsledky monitorovania preukazujú, že neboli splnené podmienky súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. m),

b) výsledky testov akútnej toxicity preukazujú, že boli prekročené ustanovené limity [§ 105 ods. 3 písm. d)],

c) výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v sledovanej oblasti,

d) zneškodňovanie činnosťami D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, činnosťou D3 uvedenými v prílohe č. 2 má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné oprávnené využívanie dotknutého územia.

(4) Osoba vykonávajúca štátny dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená

a) v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby,

b) požadovať preukázanie totožnosti kontrolovanej osoby, totožnosti jej zamestnancov alebo osôb, ktoré konajú v jej mene,

c) požadovať predloženie prevádzkovej evidencie a dokladov kontrolovanej osoby, nahliadať do nich a požadovať ich kópie,

d) vykonávať potrebné zisťovania vrátane odoberania vzoriek, zhotovovania fotodokumentácie a videodokumentácie a požadovať potrebné údaje a vysvetlenia súvisiace s výkonom kontroly.

(5) Osoba vykonávajúca štátny dozor sa preukazuje služobným preukazom, na požiadanie umožní do neho nahliadnuť.

(6) Kontrolovaná osoba je povinná

a) strpieť výkon štátneho dozoru,

b) osobám vykonávajúcim štátny dozor a prizvaným osobám umožniť vstup na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov,

c) preukázať svoju totožnosť, totožnosť jej zamestnancov a osôb konajúcich v jej mene,

d) predložiť originál svojej prevádzkovej evidencie a dokladov, umožniť nahliadanie do nich, vyhotoviť z nich kópie a predložiť ich,

e) umožniť vykonávať potrebné zisťovanie vrátane odoberania vzoriek, zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu a poskytnúť potrebné písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a s plnením povinností výrobcu vyhradených výrobkov.

(7) Orgán Policajného zboru poskytne osobe vykonávajúcej štátny dozor na jej žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní štátneho dozoru. O spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak možno odôvodnene predpokladať ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo marenie výkonu štátneho dozoru, ak je ohrozený život alebo zdravie osoby vykonávajúcej štátny dozor alebo ak je marený výkon štátneho dozoru.

(8) Pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa osobitného predpisu,¹⁴⁶⁾ ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak. Ustanovenia osobitného predpisu²⁴⁾ nie sú odsekmi 4 a 6 dotknuté.

(9) Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.¹⁴⁷⁾

Komentár k § 112

Ustanovenie upravuje postup orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve pri výkone tohto dozoru. Výkonom štátneho dozoru sa kontroluje dodržiavanie povinností fyzickými osobami – podnikateľmi a právnickými osobami podľa zákona, jeho vykonávacích predpisov a rozhodnutí vydaných na jeho základe. Štátny dozor je dozor nad dodržiavaním povinností právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí vydaných na základe tohto zákona. Štátny dozor u osôb, ktorým bol udelený súhlas alebo autorizácia, sa vykonáva najmenej jedenkrát za štyri roky.

Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly. Zákon upravuje povinnosti kontrolovanej osoby počas výkonu štátneho dozoru ako aj oprávnenia orgánu štátneho dozoru. Kontrolovaná osoba je povinná strpieť výkon štátneho dozoru, osobám vykonávajúcim štátny dozor a prizvaným osobám umožniť vstup na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov, preukázať svoju totožnosť, totožnosť jej zamestnancov a osôb konajúcich v jej mene, predložiť originál svojej prevádzkovej evidencie a dokladov, umožniť nahliadanie do nich, vyhotoviť z nich kópie a predložiť ich, umožniť vykonávať potrebné zisťovanie vrátane odoberania vzoriek, zhotovovať fotodokumentáciu a videodokumentáciu a poskytnúť potrebné písomnosti, vysvetlenia a pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom a s plnením povinností výrobcu vyhradených výrobkov. Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie predpisov je oprávnený osobe, ktorá sa porušenia dopustila, uložiť pokutu.

V zákone sa určila právomoc Orgánu štátneho dozoru, ktorý je oprávnený uložiť opatrenie na nápravu tomu, kto zneškodňuje odpad z výroby oxidu titaničitého činnosťou D15, ukladaním na skládku odpadov činnosťou D1, vstrekovaním do pôdy činnosťou D3 uvedených v prílohe č. 3, ak nesplnil výsledky monitorovania, toxicita prekročila ustanovené limity, výsledky monitorovania odhalili zhoršovanie situácie v danej oblasti alebo zneškodňovanie má za následok škodlivý vplyv na rekreačné aktivity, ťažbu surovín, rastliny, živočíchy, lokality, miesta alebo územia osobitného vedeckého významu alebo na iné využívanie dotknutého prostredia.

Osoba vykonávajúca štátny dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby, požadovať preukázanie totožnosti kontrolovanej osoby, totožnosti jej zamestnancov alebo osôb, ktoré konajú v jej mene, požadovať predloženie prevádzkovej evidencie a dokladov kontrolovanej osoby, nahliadať do nich a požadovať ich kópie, vykonávať potrebné zisťovania vrátane odoberania vzoriek, zhotovovania fotodokumentácie a videodokumentácie a požadovať potrebné údaje a vysvetlenia súvisiace s výkonom kontroly.

§ 113

Konanie

(1) Ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.¹⁴⁸⁾

(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na

a) vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja podľa § 9,

b) vydávanie potvrdenia podľa § 97 ods. 13, 14 a § 24 ods. 6 a 13,

c) registráciu podľa § 98,

d) vydávanie vyjadrenia podľa § 15 ods. 5 a § 99,

e) určenie výšky kaucie podľa § 87 ods. 2,

f) konania podľa siedmej časti tohto zákona,

g) rozhodovanie podľa § 106 písm. c),

h) vydávanie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti podľa § 100 ods. 5 a na vydávanie osvedčenia na autorizovanú činnosť podľa § 95 ods. 4,

  i) konanie o zápise, zmene a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podľa § 30,

  j) konanie o neexistencii vozidla podľa § 68,

k) rozhodovanie v prípade pochybností, či výrobok je, alebo nie je obalom [§ 105 ods. 2 písm. x)],

  l) rozhodovanie podľa § 111 ods. 4,

m) rozhodovanie o poskytovaní prostriedkov z Recyklačného fondu podľa § 129,

n) posúdenie programu obce podľa § 10 ods. 4.

(3) Odvolanie podané proti rozhodnutiu o zneškodnení odpadu v mimoriadnych prípadoch podľa § 17 ods. 1 písm. k) nemá odkladný účinok.

(4) Účastníkom konania o udelení súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a), c), d), j) až n), p) až t), je vždy aj obec, na ktorej území sa zariadenie na zneškodňovanie odpadov alebo zariadenie na zhodnocovanie odpadov nachádza alebo sa zamýšľa umiestniť alebo na ktorej území sa dekontaminácia alebo zneškodňovanie použitých polychlórovaných bifenylov alebo kontaminovaných zariadení vykonáva alebo sa zamýšľa vykonávať.

(5) Konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný najbližší spoločný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia; ak sú týmito orgánmi jeden alebo viac okresných úradov a okresný úrad v sídle kraja, konanie dokončí ­okresný úrad v sídle kraja.

(6) Miestna príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve je pri preprave odpadu určená miestom určenia odpadu.

(7) Miestna príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve je pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením podľa § 97 ods. 1 písm. h) určená

a) sídlom podnikateľa, ak ide o právnickú osobu alebo

b) miestom podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa.

(8) Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akých druhov odpadov a akej činnosti patriacej do odpadového hospodárstva sa týka a čo sa navrhuje.

(9) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva príslušný na vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. a), c) až g), j) a o), potvrdenia podľa § 97 ods. 13, vyjadrenia podľa § 99 ods. 1 písm. a) až c) a potvrdenia podľa § 108 písm. b) je v integrovanom povoľovaní¹²³⁾ dotknutým orgánom.

(10) Ministerstvo konanie o udelenie autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zastaví, ak výrobca vyhradeného výrobku predložil potvrdenie podľa § 30 ods. 2 a súčasne nevzal späť žiadosť o udelenie tejto autorizácie.

(11) Opätovne požiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov, môže ten, komu bol takýto súhlas zrušený, najskôr až po uplynutí troch rokov odo dňa zrušenia predchádzajúceho súhlasu.

Komentár k § 113

V tejto časti sa preberá § 74 odsek 1 a 2 z doteraz platného zákona o odpadoch s malými zmenami v odseku 2, ktorý sa pojmovo upravuje a zároveň sa rozširuje okruh konaní, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Novým je vyňatie všetkých konaní týkajúcich sa zápisu, zmeny a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov príslušnej komodity, konania o neexistencii vozidla a postupu v prípade odstavenia vozidla pri zistení porušenie osobitných predpisov pri cezhraničnom pohybe odpadov. Všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vydávanie programu Slovenskej republiky, programu kraja vydávanie potvrdenia, registráciu, určenie výšky kaucie, vydávanie osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti na vydávanie osvedčenia na autorizovanú činnosť a iné. Konanie o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty vykonáva orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý prvý začal konanie. Ak súčasne začnú konanie dva alebo viaceré orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nedôjde medzi nimi k dohode, kto konanie dokončí, je na dokončenie konania príslušný najbližší spoločný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vyššieho stupňa; ak je však jedným z týchto orgánov inšpekcia, konanie dokončí inšpekcia; ak sú týmito orgánmi jeden alebo viac okresných úradov a okresný úrad v sídle kraja, konanie dokončí okresný úrad v sídle kraja.

To znamená, že v dôsledku zmien v ustanovení o udeľovaní súhlasov došlo k vypusteniu niektorých súhlasov a doplnenie nových súhlasov. Tiež sa upresnili prípady kedy je obec účastníkom konania pri udeľovaní vymedzených súhlasov. Obec ako účastník konania sa dopĺňa v prípade udeľovania súhlasu na zneškodňovanie odpadov z výroby oxidu titaničitého, na uzavretie úložiska kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie a na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevádzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona, ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení, bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v tomto ustanovení.

V odseku 6 sa vypúšťa veta za bodkočiarkou, ktorá ako dôvod na zastavenie konania ustanovovala rozpor programu pôvodcu odpadu so záväznou časťou programu kraja. K vypusteniu dochádza z dôvodu zrušenia programov pôvodcov odpadu a v prípade schvaľovania programu obcí sa postupuje v zmysle správneho poriadku. Inak povedané správny orgán v prípade zistených nedostatkov má predkladateľa vyzvať a byť mu nápomocný pri ich odstraňovaní. Vzhľadom na vypustenie súhlas na zmenu a rekonštrukcie zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov a zber odpadov alebo ich častí, na ktorých prevádzkovanie sa vydáva súhlas podľa tohto zákona a ak majú vplyv na nakladanie s odpadmi v zariadení bolo potrebné túto zmenu premietnuť aj v zákone.

V ďalšej časti zákona ide o nové ustanovenie, ktoré upravuje miestnu príslušnosť orgánov štátnej správy v odpadovom hospodárstve pri udeľovaní súhlasu na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mobilným zariadením.  Zo žiadosti o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akých druhov odpadov a akej činnosti patriacej do odpadového hospodárstva sa týka a čo sa navrhuje.

Ministerstvo konanie o udelenie autorizácie na výkon činnosti individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu zastaví, ak výrobca vyhradeného výrobku predložil potvrdenie a súčasne nevzal späť žiadosť o udelenie autorizácie. Opätovne požiadať o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov, môže ten, komu bol takýto súhlas zrušený, najskôr až po uplynutí troch rokov odo dňa zrušenia predchádzajúceho súhlasu. Predmetné ustanovenie upravuje prípady, kedy Ministerstvo zastaví konanie o udelenie autorizácie na výkon činností individuálneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadu. Ustanovila sa možnosť podania opätovnej žiadosti o udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber kovových odpadov tomu, komu bol takýto súhlas zrušený.

§ 114

Zmena, zrušenie a strata
platnosti rozhodnutia

(1) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania vydané rozhodnutie

a) zmeniť, ak

    1.   to vyžadujú požiadavky na ochranu životného prostredia, ochranu životov alebo zdravia ľudí, alebo iné dôležité záujmy spoločnosti,

    2.   dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia,

    3.   sa nedodržia podmienky určené v rozhodnutí,

b) zrušiť

    1.   v prípadoch uvedených v písmene a), ak vznikla alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody,

    2.   ak používané technické zariadenie nie je schopné zabezpečiť plnenie podmienok na ochranu životného prostredia určené vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo v technickej norme,

    3.   ak oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije súhlas po čas dlhší ako jeden rok,

    4.   ak povinný nesplní uložené opatrenie na nápravu a pokračovaním činnosti sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie ľudí alebo zvierat, alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody,

    5.   ak prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorému bola uložená pokuta podľa § 117 ods. 5, neodvedie celú výšku prostriedkov účelovej finančnej rezervy v náhradnej lehote určenej v opatrení na nápravu podľa § 116 ods. 3 alebo opätovne neodvedie ročnú výšku prostriedkov účelovej finančnej rezervy v lehote podľa § 24 ods. 7,

    6.   ak prevádzkovateľovi zariadenia na zber odpadov, ktorý má vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d), bola dvakrát uložená pokuta podľa § 117 ods. 4 alebo ak nesplní opatrenie na nápravu.

(2) Trovy konania vzniknuté podľa odseku 1 znáša účastník konania okrem prípadu, keď rozhodujúca skutočnosť vznikla bez jeho zavinenia; v takom prípade znáša náklady ten, kto zavinil vznik rozhodujúcej skutočnosti. Ak je v konaní viac účastníkov, náklady znáša ten z nich, ktorý vznik rozhodujúcej skutočnosti zavinil.

(3) Rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť

a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané,

b) zánikom zariadenia, na ktorého činnosť bolo vydané,

c) skončením činnosti, na ktorú bolo vydané,

d) neoznámením zmeny osoby prevádzkovateľa zariadenia v lehote podľa odseku 4.

(4) Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva neustanovil v rozhodnutí inak, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia, ktoré bolo vydané na prevádzku zariadenia, na nového prevádzkovateľa tohto zariadenia, ak toto zariadenie naďalej slúži činnosti, na ktorú bolo rozhodnutie vydané. Nový prevádzkovateľ je povinný oznámiť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že došlo k zmene prevádzkovateľa do 30 dní odo dňa tejto zmeny.

Komentár k § 114

V tejto časti zákona sa jednotlivé odseky prebrali z doteraz platného zákona o odpadoch. Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva neustanovil v rozhodnutí inak, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia, ktoré bolo vydané na prevádzku zariadenia, na nového prevádzkovateľa zariadenia, ak toto zariadenie naďalej slúži činnosti, na ktorú bolo rozhodnutie vydané. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania vydané rozhodnutie buď zmeniť, ak to vyžadujú požiadavky na ochranu životného prostredia, ochranu životov alebo zdravia ľudí, alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, alebo zrušiť v prípadoch, ak vznikla alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody, ak používané technické zariadenie nie je schopné zabezpečiť plnenie podmienok na ochranu životného prostredia určené vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo v technickej norme, ak oprávnený bez závažného dôvodu nevyužije súhlas po čas dlhší ako jeden rok, alebo ak povinný nesplní uložené opatrenie na nápravu a pokračovaním činnosti sú bezprostredne ohrozené životy alebo zdravie ľudí alebo zvierat, alebo hrozí vznik závažnej ekologickej ujmy alebo inej závažnej škody.

Rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané, zánikom zariadenia, na ktorého činnosť bolo vydané, skončením činnosti, na ktorú bolo vydané, neoznámením zmeny osoby prevádzkovateľa zariadenia.

DESIATA ČASŤ

ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§ 115

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto

a) uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou [§ 13 písm. a)],

b) uloží do zbernej nádoby určenej na triedený zber iný druh odpadu ako ten, pre ktorý je zberná nádoba určená [§ 81 ods. 6 písm. a)],

c) zhodnocuje alebo zneškodňuje odpad v rozpore s týmto zákonom [§ 13 písm. b)],

d) nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 15 ods. 2,

e) koná v rozpore s § 33 písm. b),

f) nakladá s odpadovými pneumatikami v rozpore s § 72,

g) nakladá so stavebnými odpadmi alebo s odpadmi z demolácií v rozpore s § 77 ods. 4,

h) koná v rozpore s § 81 ods. 6 písm. b),

  i) koná v rozpore s § 81 ods. 9,

  j) koná v rozpore s § 81 ods. 13,

k) neposkytne obcou požadované údaje podľa § 81 ods. 17,

  l) nakladá s iným ako komunálnym odpadom v rozpore s § 12 ods. 6,

m) nesplní povinnosť zhodnotiť alebo zneškodniť odpad podľa § 15 ods. 13,

n) koná v rozpore s § 14 ods. 6,

o) nakladá s nebezpečným odpadom v rozpore s § 25,

p) nakladá s elektroodpadom v rozpore s § 38 ods. 1,

q) nakladá s použitými batériami a akumulátormi v rozpore s § 49,

r) nesplní povinnosť podľa § 63 ods. 1, § 67 ods. 1,

s) nakladá s odpadovými olejmi v rozpore s § 76 ods. 9,

  t) vykoná cezhraničný pohyb odpadov v rozpore so siedmou časťou zákona (§ 84 až 88).

(2) Za priestupok podľa

a) odseku 1 písm. a) až k) možno uložiť pokutu do 1 500 eur,

b) odseku 1 písm. l) až t) možno uložiť pokutu do 2 500 eur.

(3) Priestupky podľa

a) odseku 1 písm. a) až k) prejednáva obec,

b) odseku 1 písm. l) až t) prejednáva okresný úrad.

(4) Orgán oprávnený podľa odseku 3 na prejednávanie priestupkov môže osobe zodpovednej za priestupok podľa odseku 1 nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť; postup podľa odseku 3 týmto nie je dotknutý. Prepadnutá vec sa stáva majetkom štátu alebo obce podľa toho, či o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec.

(5) Orgán, ktorý nariadil prepadnutie veci podľa odseku 4, bezodkladne odovzdá prepadnutú vec, ktorou je odpad, osobe oprávnenej na nakladanie s ním podľa tohto zákona; finančné prostriedky získané za odovzdanie odpadu sú príjmom rozpočtu, z ktorého je financovaný orgán, ktorý rozhodol o prepadnutí veci.

(6) Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o prejednávaní priestupkov.¹⁴⁹⁾

(7) Výnosy pokút uložených za priestupky podľa odseku 1 a prejednaných podľa

a) odseku 3 písm. a) sú príjmom rozpočtu obce,

b) odseku 3 písm. b) sú príjmom Environmentálneho fondu.

Komentár k § 115

Toto ustanovenie vymenováva priestupky podľa tohto zákona, stanovuje výšky pokút za spáchaný priestupok a orgány štátnej správy odpadového hospodárstva, ktoré sú oprávnené priestupky prejednávať a ukladať za ne pokuty. Priestupku sa dopustí ten, kto uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou, uloží do zbernej nádoby určenej na triedený zber iný druh odpadu ako ten, pre ktorý je zberná nádoba určená, nakladá s odpadovými pneumatikami v rozpore so zákonom, alebo nakladá so stavebnými odpadmi alebo s odpadmi z demolácií alebo napríklad s nebezpečným odpadom v rozpore so zákonom.

Tento nástroj sa zavádza ako ďalší postih tých osôb, ktoré maria uhradenie pokuty, sú nesolventné, nemajú žiadny iný majetok alebo z iného dôvodu pokutu neuhradia a prepadnutá vec je pre tieto osoby zaujímavým a nelegálnym zdrojom príjmov. Priestupku sa môže dopustiť fyzická osoba. Orgánmi, ktoré sú oprávnené prejednávať priestupky sú obce a okresné úrady. Tieto orgány, okrem uloženia pokuty, môžu osobe zodpovednej za vymedzený priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Priestupku sa dopustí ten, kto uloží odpad na iné miesto než na miesto určené obcou, uloží do zbernej nádoby určenej na triedený zber iný druh odpadu ako ten, pre ktorý je zberná nádoba určená, zhodnocuje alebo zneškodňuje odpad v rozpore s týmto zákonom, nesplní oznamovaciu povinnosť neposkytne obcou požadované údaje, nakladá s nebezpečným odpadom, nakladá s elektroodpadom alebo nakladá s odpadovými olejmi v rozpore s § 76 ods. 9.

Výnosy z pokút môžu byť príjmom Environmentálneho fondu alebo obce, uvedené závisí od subjektu, ktorý priestupok prejednal a pokutu uložil. Priestupky prejednáva buď obec alebo okresný úrad. Orgán oprávnený na prejednávanie priestupkov môže osobe zodpovednej za priestupok nariadiť prepadnutie veci, ktorou je odpad, ktorý je možné zhodnotiť. Prepadnutá vec sa stáva majetkom štátu alebo obce podľa toho, či o prepadnutí veci rozhodol okresný úrad alebo obec.

§ 116

Ukladanie pokút

(1) Konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.

(3) Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

(4) Ak povinný znovu poruší v čase jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa tohto zákona povinnosť, za ktorú mu bola pokuta uložená, alebo nesplní opatrenie na nápravu, uloží sa jej ďalšia pokuta až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom.

(5) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

(6) Výnos pokút je príjmom Environmentálneho fondu.

Komentár k § 116

§ 116 zákona odpadoch preberá doterajší platný právny stav. Toto ustanovenie upravuje lehoty pre začatie konania o uložení pokuty, a to subjektívnu jednoročnú lehotu pre možnosť začatia konania o uložení pokuty odo dňa, kedy sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti a objektívnu trojročnú lehotu, od kedy došlo k porušeniu povinnosti. To znamená, že konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť osobe, ktorá porušila povinnosť, opatrenie na nápravu následkov protiprávneho konania s uvedením lehoty, do ktorej toto opatrenie je povinná vykonať. Osobe, ktorá znovu poruší v ročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty povinnosť, za porušenie ktorej jej bola uložená pokuta, je možné uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku príslušnej hornej hranice. Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak v tomto rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti a výnosy z pokút sú príjmom Environmentálneho fondu. Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania. Inak povedané orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty povinnému súčasne uložiť, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré mu bola pokuta uložená. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, môže mu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom

§ 117

Iné správne delikty

(1) Pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. a), f), g), h), n); § 15 ods. 2, 18; § 16 ods. 1, 2; § 16 ods. 4; § 16 ods. 8 písm. b); § 17 ods. 1 písm. c), d), f), h), i), j), l), m); § 19 ods. 1 písm. b), c), e), g), h), j); § 21 ods. 3 písm. b), c), e), h), i), k), p), q), r), s); § 26 ods. 2 písm. a), b); § 26 ods. 3, 4, 5; § 27 ods. 4 písm. h); § 28 ods. 4 písm. h), i), k), n), o), p), s), t); § 28 ods. 9, 10, 11; § 29 ods. 1 písm. e), g), h), i), j); § 30 ods. 6, 7; § 34 ods. 1 písm. m); § 38 ods. 1; § 39 ods. 4 písm. d), e); § 41 písm. a), b), c), d), m), n); § 44 ods. 8 písm. f), g), h), j), k), l), n), o); § 44 ods. 12, 13, 14; § 46 ods. 2; § 50 ods. 4; § 51 písm. e), f), g), j); § 53 ods. 7, 8; § 54 ods. 1 písm. f); § 55 ods. 3, 4, 5; § 56 ods. 4, 5, 9, 10; § 61 ods. 1 písm. h), i), j); § 61 ods. 2, 3, 6; § 62 ods. 2, 3, 4; § 64 ods. 2 písm. a), b), d), i), j); § 65 ods. 1 písm. e), f), o), p), q), r), s), v), w); § 67 ods. 1, 3, 4; § 74 ods. 1 písm. b); § 79 ods. 8, 10; § 81 ods. 2, 3, 15; § 82 ods. 3 písm. a), b); § 92 ods. 4; § 93 ods. 1; § 103 ods. 5, 6; § 125 ods. 5, 6, 7.

(2) Pokutu od 800 eur do 80 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 6, 7, 8, 9; § 10 ods. 1, 4, 5, 7, 8, 9, 12; § 11; § 16 ods. 8 písm. a), d); § 17 ods. 1 písm. e); § 19 ods. 1 písm. i), k); § 21 ods. 3 písm. d), o); § 25 ods. 5; § 28 ods. 4 písm. j); § 37; § 41 písm. e), f); § 48; § 51 písm. b), c); § 55 ods. 1, 2, 6; § 56 ods. 1, 2, 3, 6, 7; § 64 ods. 2 písm. c), h); § 65 ods. 1 písm. c), d), n), u); § 71; § 81 ods. 6, 7, 8, 12, 13, 17, 18, 19, 20, 22, 24; § 82 ods. 3 písm. c), d); § 83; § 98; § 135.

(3) Pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6; § 15 ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g), h); § 17 ods. 1 písm. g); § 21 ods. 3 písm. j), l), t); § 22; § 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i); § 27 ods. 8, 12, 13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r); § 28 ods. 5; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), k), l); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, 11, 12, 13, 14; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k), l); § 34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 40 ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r); § 44 ods. 9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1, 2; § 51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 2, 3, 5; § 58 ods. 1; § 59; § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. e), f), g); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m), t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 74 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77 ods. 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4.

(4) Pokutu od 1 500 eur do 200 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší alebo koná v rozpore s § 17 ods. 1 písm. a), b), k); § 19 ods. 1 písm. a), d); § 19 ods. 3; § 21 ods. 1; § 21 ods. 3 písm. a), m), n); § 26 ods. 1 písm. a); § 28 ods. 4 písm. c), d); § 29 ods. 1 písm. b); § 44 ods. 8 písm. b), c); § 51 písm. a); § 64 ods. 1; § 65 ods. 1 písm. a); § 89 ods. 1; § 97.

(5) Pokutu od 2 000 eur do 250 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. k), l); § 16 ods. 6, 7; § 20 ods. 2, 3; § 24; § 26 ods. 2 písm. c), d); § 27 ods. 4 písm. e), f), g), j), k); § 27 ods. 5, 6; § 28 ods. 4 písm. e), l); § 28 ods. 7; § 29 ods. 1 písm. f); § 29 ods. 4; § 34 ods. 1 písm. e); § 44 ods. 8 písm. i), p); § 44 ods. 11; § 46 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 1 písm. a), b), c); § 47 ods. 2 písm. a), b), c); § 51 písm. d); § 54 ods. 1 písm. d), e); § 58 ods. 2, 4; § 79 ods. 14, 18, 20, 21, 22, 23; § 84 ods. 4; § 88 ods. 2, 4.

(6) Pokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 13; § 16 ods. 5; § 19 ods. 1 písm. f), § 21 ods. 2; § 21 ods. 3 písm. f), g); § 25 ods. 1, 7; § 33; § 43; § 53 ods. 3; § 62 ods. 6; § 76 ods. 4; § 79 ods. 16, 24; § 84 ods. 3, 5.

Komentár k § 117

V tejto časti zákona sú vymenované správne delikty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba podnikateľ alebo a právnická osoba. Správne delikty sú špecifický rozdelené podľa druhu povinností a ich závažnosti do jednotlivých odsekov tohto ustanovenia a s určením dolných a horných hraníc pokút. Jednotlivé pokuty podľa vymedzených správnych deliktov a v medziach hraníc stanovených v zákone ukladá príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Týmito orgánmi je inšpekcia, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. Pokuty sa ukladajú v správnom konaní. Pokutu od 500 eur do 50 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť napríklad podľa § 14 ods. 1 písm. a).

§ 14 ods. 1 písm. a)- Držiteľ odpadu je povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov.

Pokutu od 800 eur do 80 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 17 ods. 1 písm. e)

§ 17 ods. 1 písm. e) – Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov – uvádzať do prevádzky a prevádzkovať stroje, technológiu a vykonávať oprávnenú činnosť v súlade s platnou dokumentáciou a s technickými požiadavkami. 

Pokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 13.

§ 13

Zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom, zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7 uvedenými v prílohe č. 2, vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje, zneškodňovať skládkovaním a iné.

JEDENÁSTA ČASŤ

Recyklačný fond

Komentár k jedenástej časti

Vzhľadom na skutočnosť, že účinnosťou tohto zákona Recyklačný fond automaticky nezaniká je potrebné upraviť jeho činnosť v tzv. prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá kapitola upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočnými zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá kapitola už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. Môže sa zdať, že určité obdobie bude akoby systém fungovať duálne, na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Práve z dôvodu, že ide o prechod na nový systém, ktorý potrebuje určité obdobie na zavedenie, sa nepristúpilo k okamžitému zrušeniu Recyklačného fondu. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizácie zodpovednosti výrobcov.

PRVÁ HLAVA

Činnosť Recyklačného
fondu

Prvý oddiel

Organizácia Recyklačného fondu

§ 118

(1) Recyklačný fond je neštátny účelový fond, v ktorom sa sústreďujú peňažné prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania

a) použitých batérií a akumulátorov,

b) odpadových olejov,

c) odpadových pneumatík,

d) odpadu z obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov,

e) elektroodpadu,

f) odpadu z plastov,

g) odpadu z papiera,

h) odpadu zo skla,

  i) starých vozidiel,

  j) odpadu z kovových obalov.

(2) Recyklačný fond sa vnútorne člení na ústredie a na sektor

a) batérií a akumulátorov,

b) olejov,

c) pneumatík,

d) obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov,

e) elektrozariadení,

f) plastov,

g) papiera,

h) skla,

  i) vozidiel,

  j) kovových obalov,

k) všeobecný.

(3) Recyklačný fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá je zapísaná v obchodnom registri.¹⁵⁰⁾

Komentár k § 118

Ani v novom zákone Recyklačný fond nezaniká, ale je potrebné upraviť jeho činnosť v prechodnom období a zároveň upraviť jeho zrušenie. Prvá časť zákona upravuje fungovanie a činnosť Recyklačného fondu a s čiastočnými zmenami sa preberajú ustanovenia deviatej časti doteraz platného zákona o odpadoch. Druhá časť už upravuje samotné zrušenie Recyklačného fondu. V praxi môže nastať situácia, že určité obdobie bude akoby systém fungovať tak, že na jednej strane Recyklačný fond a na strane druhej nabiehanie systému rozšírenej zodpovednosti. Je to z toho dôvodu, že prechod na nový systém potrebuje určité obdobie na zavedenie. Na strane druhej postupné utlmovanie činnosti Recyklačného fondu je naviazané na získavanie autorizácií pre organizácie zodpovednosti výrobcov.

V zákone sa naďalej zachováva postavenie Recyklačného fondu ako neštátneho účelového fondu v intenciách, v akých bol zriadený. Recyklačný fond je neštátny účelový fond, v ktorom sa sústreďujú peňažné prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania použitých batérií a akumulátorov, odpadových olejov, odpadových pneumatík, odpadu z obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, elektroodpadu, odpadu z plastov, odpadu z papiera, odpadu zo skla, starých vozidiel, odpadu z kovových obalov. Recyklačný fond je právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá je zapísaná v obchodnom registri.

V ďalších odsekoch je upravené vnútorné členenie fondu na ústredie a jednotlivé sektory ako aj sídlo a právna forma fondu. Upravujú sa názvy niektorých sektorov a zjednotenie podľa komodít. Recyklačný fond sa vnútorne člení na ústredie a na sektor batérií a akumulátorov, olejov, pneumatík, obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, elektrozariadení, plastov, papiera, skla, vozidiel, kovových obalov, všeobecný.

§ 119

Orgány Recyklačného fondu

(1) Orgánmi Recyklačného fondu sú

a) správna rada,

b) dozorná rada,

c) riaditeľ.

(2) Na účely tohto zákona sa zástupcom podnikateľov rozumie člen správnej rady alebo člen dozornej rady ­vymenovaný ministrom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister hospodárstva“) na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov¹⁵¹⁾ a zástupcom štátu sa rozumie člen správnej rady alebo člen dozornej rady vymenovaný ministrom financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“), ministrom hospodárstva s výnimkou zástupcu podnikateľov alebo ministrom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) s výnimkou člena dozornej rady vymenovaného na návrh mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného prostredia, a reprezentatívnych záujmových združení miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou.

Komentár k § 119

Aj v novom znení zákona zostávajú dva kolektívne orgány a jeden monokratický orgán. Orgánmi Recyklačného fondu sú správna rada, dozorná rada, riaditeľ. Pre lepšie pochopenie jednotlivých ustanoveniach v zákone sa zástupcom podnikateľov rozumie člen správnej rady alebo člen dozornej rady vymenovaný ministrom hospodárstva Slovenskej a zástupcom štátu sa rozumie člen správnej rady alebo člen dozornej rady vymenovaný ministrom financií Slovenskej republiky ministrom hospodárstva s výnimkou zástupcu podnikateľov alebo ministrom životného prostredia Slovenskej republiky s výnimkou člena dozornej rady vymenovaného na návrh mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného prostredia a reprezentatívnych záujmových združení miest a obcí s celoslovenskou pôsobnosťou.

§ 120

Správna rada

(1) Správna rada je najvyšší orgán Recyklačného fondu. Vykonáva správu Recyklačného fondu a riadi jeho činnosť.

(2) Správna rada má šestnásť členov, z ktorých

a) desať členov vymenúva a odvoláva minister hospodárstva na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov tak, aby v nej mali svoje zastúpenie výrobcovia alebo dovozcovia za každý osobitný sektor [§ 118 ods. 2 písm. a) až j)], pričom je viazaný predloženými návrhmi,

b) jedného člena vymenúva a odvoláva minister,

c) jedného člena vymenúva a odvoláva minister financií,

d) troch členov vymenúva a odvoláva minister na návrh záujmových združení miest a obcí, pričom je viazaný predloženými návrhmi,

e) jedného člena vymenúva a odvoláva minister hospodárstva.

(3) Členstvo v správnej rade je nezastupiteľné.

(4) Členom správnej rady nemôže byť člen dozornej rady, riaditeľ a zamestnanec Recyklačného fondu.

(5) Správna rada volí spomedzi svojich členov predsedu a podpredsedu. Ak je do funkcie predsedu zvolený zástupca podnikateľov, do funkcie podpredsedu bude zvolený zástupca záujmových združení miest a obcí alebo zástupca štátu.

(6) Správna rada najmä

a) schvaľuje rozpočet Recyklačného fondu a rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa rozvoja činnosti a politiky Recyklačného fondu a zodpovedá za hospodárenie s prostriedkami Recyklačného fondu,

b) rozhoduje o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu v súlade s § 128 a 129,

c) schvaľuje výročnú správu o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka,

d) schvaľuje a zverejňuje ročnú účtovnú závierku Recyklačného fondu overenú audítorom,

e) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov v činnosti a hospodárení Recyklačného fondu,

f) schvaľuje štatút Recyklačného fondu a rokovací poriadok správnej rady,

g) vymenúva a odvoláva riaditeľa a určuje jeho odmenu podľa osobitného predpisu.¹⁵²⁾

(7) Štatút Recyklačného fondu upraví najmä

a) úlohy členov správnej rady a dozornej rady,

b) postavenie sektorov, ich úlohy, vzájomné vzťahy a vzťahy k orgánom Recyklačného fondu,

c) vymedzenie rozsahu vecí vyhradených do rozhodovacej právomoci správnej rady a dozornej rady,

d) vymedzenie prípadov, keď sa pri rozhodovaní správnej rady vyžaduje iná ako nadpolovičná väčšina členov správnej rady,

e) pravidlá upravujúce poskytovanie prostriedkov z Recyklačného fondu,

f) zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami,

g) frekvenciu zasadnutí správnej rady a dozornej rady a spôsob ich zvolávania,

h) organizačnú štruktúru Recyklačného fondu.

(8) Členovi správnej rady v súvislosti s výkonom jeho funkcie patrí náhrada podľa osobitných predpisov.¹⁵³⁾

Komentár k § 120

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť správnej rady ako jedného z kolektívnych orgánov Recyklačného fondu. Preberá sa § 58 doteraz platného zákona. Štatút Recyklačného fondu upraví najmä úlohy členov správnej rady a dozornej rady, postavenie sektorov, ich úlohy, vzájomné vzťahy a vzťahy k orgánom Recyklačného fondu, vymedzenie rozsahu vecí vyhradených do rozhodovacej právomoci správnej rady a dozornej rady, vymedzenie prípadov, keď sa pri rozhodovaní správnej rady vyžaduje iná ako nadpolovičná väčšina členov správnej rady, pravidlá upravujúce poskytovanie prostriedkov z Recyklačného fondu, zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami, frekvenciu zasadnutí správnej rady a dozornej rady a spôsob ich zvolávania a samozrejme aj organizačnú štruktúru Recyklačného fondu.

Dôležitou súčasťou v zákone je aj postavenie a úlohy správnej rady. Správna rada schvaľuje rozpočet Recyklačného fondu a rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa rozvoja činnosti a politiky Recyklačného fondu a zodpovedá za hospodárenie s prostriedkami Recyklačného fondu, rozhoduje o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu, schvaľuje výročnú správu o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Dôležitú úlohu má správna rada aj v prijímaní opatrení na odstránenie nedostatkov v činnosti a hospodárení Recyklačného fondu a pri vymenúvaní a odvolávaní riaditeľa.

Správna rada má šestnásť členov, z ktorých desať členov vymenúva a odvoláva minister hospodárstva na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov tak, aby v nej mali svoje zastúpenie výrobcovia alebo dovozcovia za každý osobitný sektor, pričom je viazaný predloženými návrhmi, jedného člena vymenúva a odvoláva minister, jedného člena vymenúva a odvoláva minister financií, troch členov vymenúva a odvoláva minister na návrh záujmových združení miest a obcí, pričom je viazaný predloženými návrhmi, jedného člena vymenúva a odvoláva minister hospodárstva.

Správna rada volí spomedzi svojich členov predsedu a podpredsedu. Ak je do funkcie predsedu zvolený zástupca podnikateľov, do funkcie podpredsedu bude zvolený zástupca záujmových združení miest a obcí alebo zástupca štátu. Členstvo v správnej rade je nezastupiteľné. Členom správnej rady nemôže byť člen dozornej rady, riaditeľ a zamestnanec Recyklačného fondu.

§ 121

Dozorná rada

(1) Dozorná rada je kontrolným a dozorným orgánom Recyklačného fondu, ktorý dohliada na hospodárenie Recyklačného fondu, najmä na poskytovanie a použitie prostriedkov Recyklačného fondu a na činnosť správnej rady a riaditeľa.

(2) Dozorná rada má sedem členov, z ktorých

a) troch členov vymenúva a odvoláva minister hospodárstva, z toho dvoch na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov z výrobcov a dovozcov, pričom je viazaný predloženými návrhmi,

b) troch členov vymenúva a odvoláva minister, z toho jedného na návrh mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného ­pro­stredia, a jedného na návrh záujmových združení miest a obcí, pričom je viazaný predloženými návrhmi,

c) jedného člena vymenúva a odvoláva minister financií.

(3) Členstvo v dozornej rade je nezastupiteľné.

(4) Dozorná rada volí spomedzi svojich členov predsedu a podpredsedu. Ak je do funkcie predsedu zvolený zástupca podnikateľov, do funkcie podpredsedu bude zvolený zástupca záujmových združení miest a obcí, zástupca štátu alebo zástupca mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného prostredia.

(5) Za predsedu dozornej rady nemožno zvoliť zástupcu štátu, ak by bol zástupca štátu zároveň aj predsedom správnej rady. Za predsedu dozornej rady nemožno zvoliť zástupcu podnikateľov, ak by bol zástupca podnikateľov zároveň aj predsedom správnej rady. Za podpredsedu dozornej rady nemožno zvoliť zástupcu štátu, ak by bol zástupca štátu zároveň aj podpredsedom správnej rady. Za podpredsedu dozornej rady nemožno zvoliť zástupcu podnikateľov, ak by bol zástupca podnikateľov zároveň aj podpredsedom správnej rady.

(6) Členom dozornej rady nemôže byť člen správnej rady, riaditeľ a zamestnanec Recyklačného fondu.

(7) Dozorná rada najmä

a) dozerá na hospodárne a účelné nakladanie s ­pro­striedkami Recyklačného fondu,

b) preskúmava návrh rozpočtu, ročnú účtovnú závierku, výročnú správu o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok a stanoviská k nim predkladá správnej rade,

c) kontroluje činnosť riaditeľa pri plnení rozhodnutí správnej rady a vo veciach súvisiacich s činnosťou Recyklačného fondu,

d) predkladá príslušným ministrom správy o činnosti dozornej rady, výsledkoch kontrol a návrhy opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,

e) predkladá správnej rade návrh na odvolanie riaditeľa,

f) dáva podnety na odvolanie člena správnej rady tomu, kto podal návrh na jeho vymenovanie za člena správnej rady,

g) schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady,

h) schvaľuje výber audítora,

  i) ukladá správnej rade opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrolnej činnosti vykonávanej dozornou radou.

(8) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov týkajúcich sa hospodárenia a činnosti Recyklačného fondu.

(9) Členovi dozornej rady v súvislosti s výkonom jeho funkcie patrí náhrada podľa osobitných predpisov.¹⁵³⁾

Komentár k § 121

Do znenia tohto ustanovenia boli prebraté ustanovenia zo starého zákona o odpadoch. Upravuje sa v tomto ustanovení postavenie dozornej rady Recyklačného fondu. Dozorná rada má voči Recyklačnému fondu kontrolnú a dozornú funkciu. V rámci tejto moci dohliada na hospodárenie Recyklačného fondu. Kontroluje poskytovanie a použitie prostriedkov Recyklačného fondu, pričom tieto prostriedky sa využívajú na činnosť správnej rady a riaditeľa Recyklačného fondu. Zloženie dozornej rady je taktiež obsahom tohto ustanovenia zákona. Pozostáva zo siedmych členov. Z toho troch členov menuje alebo odvoláva minister hospodárstva. Dvoch z týchto troch členov navrhuje reprezentatívne združenie zamestnávateľov. Vyberá si kandidátov z výrobcov a dovozcov. Musí však brať ohľad na návrhy. Ďalších troch menuje alebo odvoláva minister. Jeden z týchto troch je zvolený z návrhu, ktorý podali mimovládne organizácie. Predmetom týchto organizácii je ochrana životného prostredia. Jeden z týchto troch je menovaný v návrhu, ktorý podali záujmové združenia miest a obcí. Podľa zákona platí, že je vymazaný týmito navrhni. Jeden člen dozornej rady je menovaný alebo odvolaný  ministrom financií. Členstvo v dozornej rade nie je v žiadnom prípade zastupiteľné. Z členov dozornej rady sa ďalej volí predseda a podpredseda, pričom platí, že musí byť rozložené členstvo. Zástupca štátu nemôže byť zvolený za predsedu tejto rady. Platí to v tom prípade, ak by bol zástupca štátu súčasne predsedom správnej rady. To isté platí u zástupcu podnikateľov. Členom dozornej rady nemôže byť člen správnej rady, riaditeľ a zamestnanec Recyklačného fondu. Medzi hlavné povinnosti dozornej rady patrí dozor na hospodárne a účelné nakladanie s prostriedkami Recyklačného fondu, preskúmavanie návrh rozpočtu, ročnú účtovnú závierku, výročnú správu o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok a stanoviská k nim predkladá správnej rade, kontrola činnosti riaditeľa pri plnení rozhodnutí správnej rady, ktoré súvisia s činnosťou Recyklačného fondu a taktiež musí predložiť príslušným ministrom správy o činnosti dozornej rady, výsledkoch kontrol a návrhy opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. Správnej rade má povinnosť predložiť návrh, ak by chcela odvolať riaditeľa, tiež dáva podnety na odvolanie člena správnej rady, schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady, schvaľuje výber audítora a tiež ukladá správnej rade opatrenia, aby mohli byť odstránené nedostatky zistené pri kontrolnej činnosti vykonávanej dozornou radou. Členovia dozornej rady majú právo podľa tohto zákona na nahliadať do všetkých dokladov a v súvislosti s výkonom jeho funkcie mu patrí náhrada podľa zákona o cestovných náhradách.

§ 122

Zánik členstva v správnej rade
a členstva v dozornej rade

(1) Členstvo v správnej rade alebo členstvo v dozornej rade zaniká

a) jeho odvolaním,

b) vzdaním sa funkcie,

c) smrťou,

d) vyhlásením za mŕtveho alebo

e) dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

(2) Člena správnej rady a člena dozornej rady odvolá z jeho funkcie minister, ktorý ho vymenoval, ak

a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním,

b) neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štatútu,

c) začal vykonávať funkciu, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v správnej rade alebo v dozornej rade.

(3) Člena správnej rady a člena dozornej rady môže minister, ktorý ho menoval, odvolať aj z iných dôvodov ako podľa odseku 2; ak ide o člena, ktorý nebol vymenovaný ako zástupca štátu, je pri jeho odvolaní minister, ktorý ho vymenoval, viazaný návrhom na odvolanie predloženým tým subjektom, ktorý dal návrh na jeho vymenovanie.

(4) Nového člena správnej rady a nového člena dozornej rady do funkcie vymenúva minister toho rezortu, ktorý do funkcie vymenoval pôvodného člena; v prípadoch podľa § 120 ods. 2 písm. a) a § 121 ods. 2 písm. a) tak urobí do 10 dní od predloženia návrhu reprezentatívneho združenia zamestnávateľov, v ostatných prípadoch do 30 dní.

(5) Funkčné obdobie člena správnej rady alebo člena dozornej rady, ktorý sa vzdal funkcie, sa končí dňom vymenovania nového člena podľa odseku 4.

Komentár k § 122

Zákon o odpadoch v tomto ustanovení vymedzuje z akých dôvodov môže zaniknúť členstvo v správnej rade a členstvo v dozornej rade.

Odsekmi tohto ustanovenia sa prebralo znenie zo starého zákona o odpadoch, ktoré upravovali zánik členstva v kolegiálnych orgánoch s čiastočnými zmenami. Upravila sa vnútorná štruktúra odseku 1 a vzhľadom na fakt, že má dôjsť k zrušeniu Recyklačného fondu, tak sa doplnil nový dôvod zániku členstva. Podľa tohto odseku platí, že členstvo môže zaniknúť z viacerých dôvodov. Týmito dôvodmi sú odvolanie člena, vzdanie sa funkcie, smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho alebo členstvo zaniká dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

V odseku 2 sa oproti starému právnemu stavu upravilo, že odvolávanie člena vykonáva ten minister, ktorý odvolávaného člena vymenoval. To znamená, že člena správnej rady a člena dozornej rady odvolá z jeho funkcie minister, ak došlo k situáciám, ktoré sú v tomto odseku uvedené. Dôvodom odvolania je v prípade, ak bol člen právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním. Dôvodom na odvolanie je aj v tom prípade, ak si člen neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo štatútu, prípadne ak začal vykonávať funkciu, ktorá je nezlučiteľná s členstvom v správnej rade alebo v dozornej rade.

Upravilo sa aj znenie odseku 3 a vymedzil sa jeho vzťah k odseku 2, a teda umožňuje sa flexibilnejšie odvolanie členov, ktorí boli vymenovaní ministrom životného prostredia, ministrom financií alebo ministrom hospodárstva. Uvedené podporuje aj použitie slovného spojenia „minister, ktorý ho vymenoval“, ak by sa uvedené malo vzťahovať iba na členov menovaných ministrom životného prostredia, použila by sa zavedená legislatívna skratka „minister“ bez dodatku „ktorý ho vymenoval“. Člena správnej rady a člena dozornej rady môže minister, ktorý ho menoval, odvolať aj z iných dôvodov ako tých, ktoré sme uviedli v predchádzajúcom odseku. Člen správnej alebo dozornej rady môže byť odvolaný, ak ide o člena, ktorý nebol vymenovaný ako zástupca štátu. Platí, že ho odvoláva minister, ktorý ho aj vymenoval.

Uvedené ustanovenie zároveň upravuje vymenovanie nového člena správnej alebo dozornej rady. Vymenovaním je aj v tomto prípade minister toho rezortu, ktorý do funkcie vymenoval pôvodného člena. Platí zákonom stanovená lehota, buď do 10 dní od predloženia návrhu reprezentatívneho združenia zamestnávateľov alebo do 30 dní. Funkčné obdobie člena správnej rady alebo člena dozornej rady, ktorý sa vzdal funkcie, sa končí dňom vymenovania nového člena podľa predchádzajúceho odseku.

§ 123

Riaditeľ

(1) Riaditeľ je štatutárnym orgánom Recyklačného fondu; koná v mene Recyklačného fondu, pričom rozhoduje o všetkých veciach s výnimkou tých vecí, ktoré sú týmto zákonom alebo štatútom Recyklačného fondu vyhradené správnej rade alebo dozornej rade. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade.

(2) Riaditeľ je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach správnej rady s poradným hlasom.

(3) Riaditeľ zodpovedá za

a) vedenie účtovníctva Recyklačného fondu,¹⁵⁴⁾

b) plnenie rozhodnutí správnej rady,

c) uvoľňovanie prostriedkov na základe rozhodnutia správnej rady na účely podľa § 128,

d) uzatváranie zmlúv o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu so žiadateľmi o poskytnutie ­pro­striedkov Recyklačného fondu v súlade s rozhodnutiami správnej rady,

e) kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu,

f) vymáhanie zmluvných pokút zo zmlúv o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu a za vymáhanie iných pohľadávok Recyklačného fondu,

g) vypracovanie ročnej účtovnej závierky Recyklačného fondu a jej predloženie správnej rade a dozornej rade do 31. marca nasledujúceho roka,

h) vypracovanie výročnej správy o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok a jej predloženie správnej rade a dozornej rade do 30. apríla nasledujúceho roka,

  i) vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov v hospodárení a činnosti Recyklačného fondu,

  j) plnenie úloh štatutárneho orgánu podľa osobitných predpisov,¹⁵⁵⁾

k) plnenie ostatných úloh uložených správnou radou.

(4) Okrem materiálov podľa odseku 3 písm. g) a h) predkladá riaditeľ správnej rade

a) návrh rozpočtu Recyklačného fondu,

b) žiadosti o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu (§ 129 ods. 4).

(5) Riaditeľ určuje mzdy a rozhoduje o poskytovaní cestovných náhrad zamestnancom a členom správnej rady a členom dozornej rady podľa osobitných predpisov.¹⁵³⁾

(6) Riaditeľ je povinný informovať dvakrát ročne verejnosť o výške príspevkov do Recyklačného fondu a o použití prostriedkov Recyklačného fondu.

(7) Funkčné obdobie riaditeľa Recyklačného fondu sa končí dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

Komentár k § 123

Predmetom tohto ustanovenia je riaditeľ Recyklačného fondu, jeho postavenie a povinnosti.

Do odsekoch 1 až 6 sa prebrali ustanovenia starého zákona o odpadoch. Tieto odseky upravujú postavenie riaditeľa Recyklačného fondu. Podľa odseku zákon ustanovuje riaditeľa za štatutárny orgán Recyklačného fondu. Riaditeľ koná v mene Recyklačného fondu, má právomoc rozhodovať o všetkých veciach, okrem tých, ktoré patria do kompetencie správnej rady alebo dozornej rady. Riaditeľ sa môže zúčastňovať na rokovaniach správnej rady s poradným hlasom. Uvedené právo mu udeľuje zákon o odpadoch. Má však aj viacero zodpovedností, ktoré sú vymedzené v odseku 3 tohoto ustanovenia. Zodpovedá za vedenie účtovníctva Recyklačného fondu v súlade so zákonom o účtovníctve, taktiež zodpovedá za plnenie rozhodnutí správnej rady, uvoľňovanie prostriedkov na základe rozhodnutia správnej rady na zákonom stanovené účely, zodpovedá za uzatváranie zmlúv o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu so žiadateľmi o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu. Platí, že to musí byť v súlade s rozhodnutím správnej rady. Riaditeľ zodpovedá za kontrolu nad dodržiavaním zmluvných podmienok. Týka sa to obdobia platnosti zmluvy o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu. Zákon o odpadoch udeľuje zodpovednosť riaditeľovi aj za vymáhanie zmluvných pokút zo zmlúv o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu a za vymáhanie iných pohľadávok Recyklačného fondu, vypracovanie ročnej účtovnej závierky Recyklačného fondu a jej predloženie správnej rade a dozornej rade do zákonom stanovenej lehoty, za vypracovanie výročnej správy o hospodárení a činnosti Recyklačného fondu za kalendárny rok a jej predloženie správnej rade a dozornej rade taktiež do stanovenej lehoty, za vykonanie opatrení, prostredníctvom ktorých budú odstránené zistené nedostatky v hospodárení a činnosti Recyklačného fondu, zodpovedá aj za plnenie úloh štatutárneho orgánu napríklad podľa Zákonníka práce a za plnenie ostatných úloh, ktoré riaditeľovi ukladá správna rada. Okrem týchto zodpovedností musí riaditeľ predložiť správnej rade návrh rozpočtu Recyklačného fondu a žiadosti o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu. Zároveň má riaditeľ v kompetencii určovanie miezd a rozhodovanie o cestovných náhradách zamestnancov, členom správnej rady a dozornej rady v súlade so zákonom o cestovných náhradách. Povinnosť informovania verejnosti o výške príspevkov do Recyklačného fondu a o použití prostriedkov Recyklačného fondu v stanovených intervaloch je taktiež v kompetencii riaditeľa Recyklačného fondu.

V tomto ustanovení bolo doplnené nové znenie odseku, v ktorom zákon o odpadoch upravuje koniec funkčného obdobia riaditeľa Recyklačného fondu vo väzbe na vstup Recyklačného fondu do likvidácie. Toto funkčné obdobie je ukončené dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

Druhý oddiel

Plnenie povinností
voči Recyklačnému fondu

§ 124

Vymedzenie pojmov

(1) Na účely tejto časti zákona sa za výrobcu považuje

a) výrobca a dovozca pneumatík pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré sa v Slovenskej republike predávajú samostatne alebo na kolesách týchto vozidiel a dovozca použitých pneumatík pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá určených na protektorovanie,

b) výrobca a dovozca viacvrstvových kombinovaných materiálov vyrobených na báze lepenky a dovozca výrobkov balených v týchto materiáloch,

c) výrobca a dovozca kovových obalov a dovozca výrobkov balených v týchto obaloch,

d) výrobca a dovozca výrobkov z polyetyléntereftalátu a dovozca výrobkov balených v tomto materiáli,

e) výrobca a dovozca výrobkov z polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu a dovozca výrobkov balených v týchto materiáloch,

f) výrobca a dovozca papiera a lepenky, ako aj dovozca výrobkov z papiera a lepenky (vrátane polygrafických výrobkov) a dovozca výrobkov balených v papieri a lepenke s výnimkou hygienického a sanitárneho papiera a výrobkov z papiera používaných na hygienické a sanitárne účely, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera a papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera,

g) výrobca a dovozca skla vrátane obalového a tabuľového obločného skla, ako aj dovozca výrobkov balených v sklených obaloch,

h) výrobca batérií a akumulátorov,

  i) výrobca a dovozca vozidiel okrem výrobcu jednotlivo vyrobeného vozidla⁸⁷⁾ a dovozcu jednotlivo dovezeného vozidla;⁸⁸⁾ tento subjekt nemá súčasne povinnosti výrobcu podľa tohto oddielu zákona k častiam vozidla, ktoré tvoria jeho súčasť,

  j) výrobca elektrozariadení,

k) výrobca a dovozca minerálnych mazacích olejov do spaľovacích motorov, prevodových olejov, olejov pre turbíny a hydraulických olejov, ako aj dovozca zariadení, v ktorých sa tieto oleje nachádzajú.

(2) Výrobca batérií a akumulátorov na účely tejto časti zákona je osoba, ktorá v rámci svojej podnikania bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzavieranej na diaľku, uvádza na trh prenosné, automobilové alebo priemyselné batérie alebo akumulátory vyrobené v Slovenskej republike alebo dovezené na územie Slovenskej republiky vrátane batérií a akumulátorov začlenených do prístrojov alebo motorových vozidiel.

(3) Výrobca elektrozariadení na účely tejto časti zákona je osoba, ktorá bez ohľadu na používané techniky predaja vrátane predaja na základe zmluvy uzavieranej na diaľku

a) vyrába a predáva elektrozariadenie pod svojou značkou,

b) ďalej predáva pod svojou značkou elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi; predajca, ktorý ďalej predáva, sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu, ako je ustanovené v písmene a),

c) v rámci podnikania dováža alebo vyváža elektrozariadenie v rámci Európskej únie.

(4) Za priemyselné použitie výrobkov na účely tejto časti zákona sa považuje ich pevné zapracovanie do iného charakterovo odlišného výrobku, ktorého sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou, ich zabudovanie do konštrukcie alebo ich použitie ako komponentov alebo dielcov určených na montáž alebo skladanie iných výrobkov.

Komentár k § 124

V znení tohto ustanovenia zákona sú definované pojmy, ktoré sa používali v starom zákone o odpadoch, ktorý je platný do konca roka 2015. V znení sa vymedzovali osoby povinné platiť príspevky do Recyklačného fondu. Keďže nový zákon priniesol zmenu niektorých definícií, ktoré by mohli mať vplyv aj na vymedzenie okruhu subjektov povinných platiť do Recyklačného fondu, prevzala sa terminológia zo starého zákona s cieľom ponechať okruh povinných subjektov vo vzťahu k Recyklačnému fondu nemenný. Výrobcom v tejto časti výrobca a dovozca pneumatík pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá. Týka sa to vozidiel predávaných na našom území samostatne alebo na kolesách spomenutých vozidiel. Výrobcom ja taktiež dovozca použitých pneumatík pre motorové vozidlá a nemotorové vozidlá, ktoré sú určené na obnovu dezénu pneumatiky. Výrobcom na účely tejto časti je aj výrobca a dovozca viacvrstvových kombinovaných materiálov vyrobených na báze lepenky a dovozca výrobkov, ktoré sú balené v uvedených materiáloch, výrobca a dovozca kovových obalov, výrobkov z polyetyléntereftalátu, z polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a z polyvinylchloridu, papiera a lepenky, ako aj dovozca výrobkov z papiera a lepenky, vrátane polygrafických výrobkov a dovozca výrobkov balených v papieri a lepenke. Výnimkou je v tomto prípade hygienický a sanitárny papier a výrobkov z uvedených materiálov, cigaretového papiera, karbónového kopírovacieho papiera, filtračného papiera a papiera a lepenky na výrobu dechtovaného alebo asfaltovaného papiera. Výrobcom je aj výrobca a dovozca skla vrátane obalového a tabuľového obločného skla, ako aj dovozca výrobkov balených v sklených obaloch, výrobca batérií a akumulátorov, vozidiel okrem výrobcu jednotlivo vyrobeného vozidla a dovozcu jednotlivo dovezeného vozidla. Uvedený subjekt nemá súčasne povinnosti výrobcu podľa tohto oddielu zákona k častiam vozidla, ktoré tvoria jeho súčasť. Na jednotlivo vyrobené vozidlo musí byť podaná žiadosť. Tá musí obsahovať identifikačné údaje o žiadateľovi, a to ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu trvalého pobytu a podpis, ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno a priezvisko osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom, podpis štatutárneho orgánu a odtlačok pečiatky, číslo a dátum vydania rozhodnutia o povolení výroby jednotlivo vyrobeného vozidla. Prílohou k žiadosti sú pre každé schvaľované jednotlivo vyrobené vozidlo protokol o skúškach jednotlivo vyrobeného vozidla, z ktorého vyplýva, že sú splnené technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi alebo alternatívne požiadavky, návrh základného technického opisu vozidla a osvedčenia o schválení jednotlivého vozidla vydané poverenou technickou službou overovania vozidiel, doklad o pridelení identifikačného čísla vozidla VIN, protokol o umiestnení a upevnení identifikačného čísla vozidla VIN, potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu za vyrobené vozidlo. Žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu musí obsahovať identifikačné údaje o žiadateľovi, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, adresu trvalého pobytu a podpis, ak ide o právnickú osobu, názov a adresu alebo obchodné meno a sídlo, identifikačné číslo (IČO), meno a priezvisko osoby alebo osôb, ktoré sú jeho štatutárnym orgánom, podpis štatutárneho orgánu a odtlačok pečiatky, identifikačné údaje o vozidle, a to značku vozidla, obchodný názov vozidla, typ vozidla (jeho variant alebo verziu variantu typu), druh vozidla, kategóriu vozidla, obchodné meno výrobcu vozidla, identifikačné číslo vozidla VIN alebo náhradné identifikačné číslo vozidla VIN. Výrobcom na účely tejto často zákona je aj výrobca elektrozariadení, minerálnych mazacích olejov do spaľovacích motorov, prevodových olejov, olejov pre turbíny a hydraulických olejov, ako aj dovozca zariadení, v ktorých sa tieto oleje nachádzajú.

Odsek 2 sa zaoberá definíciou výrobcu batérií a akumulátorov na účely tejto časti zákona. Je ním taká osoba, ktorá vo svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na to, akú používa techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzavieranej na diaľku, uvádza na trh prenosné, automobilové alebo priemyselné batérie alebo akumulátory vyrobené na našom území alebo dovezené na naše územie vrátane batérií a akumulátorov začlenených do prístrojov alebo motorových vozidiel.

Ďalší odsek tohto ustanovenia sa zaoberá v tejto časti definíciou výrobcu elektrozariadení. Týmto výrobcom je osoba, ktorá pri predaji môže používať rôzne spôsoby predaja zároveň aj predaj na základe zmluvy uzavieranej na diaľku vyrába a predáva elektrozariadenie pod svojou značkou, elektrozariadenie vyrobené inými dodávateľmi. Predajca sa nepovažuje za výrobcu, ak sa na elektrozariadení nachádza značka výrobcu. V rámci podnikania sa za výrobcu elektrozariadení považuje ten, kto dováža alebo vyváža elektrozariadenie v rámci Európskej únie.

Podľa odseku 4 sa za priemyselné použitie výrobkov považuje ich pevné zapracovanie do iného charakterovo odlišného výrobku. Tým sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto odlišného výrobku. Zapracovaním sa rozumie na účely tohto odseku ich zabudovanie do konštrukcie, použitie ako komponent alebo dielec, ktorý je určený na zmontovanie alebo zloženie výrobkov.

§ 125

Povinnosti výrobcu a iných subjektov

(1) Výrobca je povinný platiť príspevok do Recyklačného fondu postupom podľa odsekov 2 a 3. Povinnosť platenia príspevku do Recyklačného fondu sa nevzťahuje na výrobcu výrobkov uvedených

a) v § 124 ods. 1 písm. d), ak ide o suroviny, predlisky a vlákna určené na priemyselné použitie,

b) v § 124 ods. 1 písm. e), ak ide o suroviny, vlákna a výrobky určené na priemyselné použitie,

c) v § 124 ods. 1 písm. f), ak množstvo ním uvádzaných výrobkov na trh nepresiahne 10 ton ročne,

d) v § 124 ods. 1 písm. g), ak množstvo ním uvádzaných výrobkov na trh nepresiahne 10 ton ročne.

e) v § 124 ods. 1 písm. h), ak ide o batérie alebo akumulátory začlenené do motorových vozidiel.

(2) Výrobca platí príspevok za kalendárny štvrťrok, splatný do tridsiateho dňa nasledujúceho štvrťroka, vo výške určenej podľa § 126 zo skutočného objemu výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu v spoplatňovanom štvrťroku s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3.

(3) Výrobca platí príspevok za kalendárny rok, splatný do 20. apríla nasledujúceho kalendárneho roka, vo výške určenej podľa § 126 v rozsahu nesplnenej časti ustanoveného limitu, ak ako výrobca podľa

a) § 124 ods. 1 písm. c) až g) vyrába alebo dováža obaly,

b) § 124 ods. 1 písm. h) vyrába alebo dováža prenosné batérie a akumulátory,

c) § 124 ods. 1 písm. i) vyrába alebo dováža elektrozariadenia, z ktorých odpad bude elektroodpadom z domácností alebo elektrozariadenia, ktorými sú osvetľovacie zariadenia.

(4) Výrobca, ktorý je povinný platiť príspevok do ­Recyklačného fondu, zodpovedá za správnosť jeho výpočtu.

(5) Výrobca je povinný zaregistrovať sa v Recyklačnom fonde do 30 dní od začatia výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu výrobkov alebo materiálov uvedených v § 124 ods. 1, za ktoré je povinný platiť príspevok, ohlásiť Recyklačnému fondu zmeny v údajoch potrebných na registráciu do 30 dní od vzniku zmeny a umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve kontrolu ich registrácie v Recyklačnom fonde, kontrolu správnosti výpočtu príspevku a kontrolu ich platenia.

(6) Výrobca je povinný

a) viesť a uchovávať evidenciu o objeme svojej výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo Slovenskej republiky a vývozu,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne Recyklačnému fondu a príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

(7) Ten, kto zabezpečuje zber, recykláciu alebo iný spôsob zhodnotenia alebo zneškodnenie odpadov z výrobkov alebo materiálov uvedených v § 124 ods. 1, je povinný

a) viesť a uchovávať evidenciu o odpadoch z výrobkov alebo materiálov a evidenciu o objeme ich zhodnotenia zo zberu odpadov na území Slovenskej republiky,

b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne Recyklačnému fondu a príslušnému orgánu odpadového hospodárstva.

Komentár k § 125

Aj znenie týchto odsekov pochádza zo starého zákona. V jednom ustanovení sa sústreďujú povinnosti voči Recyklačnému fondu, ktoré v odteraz platnom zákone o odpadoch boli upravené na viacerých miestach. Povinnosťou výrobcu je platiť príspevky do Recyklačného fondu. Postup platenia tohto príspevku je uvedený v odsekoch 2 a 3 tohto ustanovenia. Existujú aj výnimky z tohto platenia. Táto výnimka sa vzťahuje na výrobcov tých výrobkov, ktoré sú uvedené v písmenách a) až e). Príspevok sa musí platiť za každý štvrťrok. Splatný štvrťročný príspevok je do tridsiateho dňa nasledujúceho štvrťroka. Výška príspevku je určená zo skutočného objemu výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu na naše územie alebo dovozu v spoplatňovanom štvrťroku. Alebo sa môže platiť príspevok raz za rok. V tomto prípade je príspevok splatný do 20. apríla nasledujúceho kalendárneho roka. Aj v tomto prípade sa výška určuje v rozsahu nesplnenej časti ustanoveného limitu. Výpočet príspevku má v kompetencii výrobca, ktorý je povinný ho platiť a za výšku plne zodpovedá. Výrobca má podľa tohto ustanovenia ďalšiu povinnosť, ktorá sa týka registrácie v Recyklačnom fonde. Termín Zaregistrovania je do 30 dní od začatia výroby, cezhraničnej prepravy alebo dovozu výrobkov alebo materiálov. Uvedený príspevok sa týka tejto výroby, prepravy a dovozu výrobkov. Tiež je povinný ohlásiť Recyklačnému fondu zmeny v údajoch, ktoré sú podľa zákona o odpadoch potrebné na registráciu. Aj v tomto prípade je termín do 30 dní od vzniku zmeny. Výrobca musí umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve kontrolu ich registrácie v Recyklačnom fonde, kontrolu správnosti výpočtu príspevku a kontrolu ich platenia. V odseku 6 sú stanovené povinnosti výrobcu na účely tejto časti. Jeho povinnosťou je viesť a uchovávať evidenciu o objeme svojej výroby, cezhraničnej prepravy na naše územie, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu a vývozu. Povinnosťou výrobcu je každý štvrťrok ohlásiť všetky údaje z uvedenej evidencii. Údaje ohlasuje Recyklačnému fondu a príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. V poslednom odseku tohto ustanovenia sú uvedené ďalšie povinnosti, ktoré sa týkajú tohto, kto zabezpečuje zber, recykláciu alebo iný spôsob zhodnotenia alebo zneškodnenie odpadov z výrobkov alebo materiálov. Týmito povinnosťami sú vedenie a uchovávanie evidencie o odpadoch z výrobkov alebo materiálov a evidencie o objeme ich zhodnotenia zo zberu odpadov na našom území, ohlasovanie údajov z evidencie. Aj tieto sa ohlasujú Recyklačnému fondu a príslušnému orgánu odpadového hospodárstva v štvrťročných intervaloch.

§ 126

Výpočet príspevku výrobcu
do Recyklačného fondu

(1) Príspevok výrobcu do Recyklačného fondu sa vypočíta ako súčin množstva alebo hmotnosti výrobkov alebo materiálov, za ktoré sa tento príspevok platí, a sadzby. Sadzba sa určí na základe predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov z výrobkov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, uvedených na trh v Slovenskej republike.

(2) Do množstva výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike sa na účely výpočtu príspevku a určenia sadzby nezapočítava množstvo výrobkov prepravených z územia Slovenskej republiky. Príspevok podľa odseku 1 sa znižuje o čiastku za množstvo skutočne vyvezených výrobkov.

(3) Príspevok výrobcu sa zníži o príspevok zodpovedajúci množstvu odpadu z výrobkov a materiálov, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu a o ktorom výrobca preukáže, že zabezpečil jeho zhodnotenie u osoby, ktorá má potrebné oprávnenie vydané orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva na zhodnocovanie odpadov niektorou z činností R1 až R11 uvedených v prílohe č. 1 alebo zabezpečil spracovanie starých vozidiel a výsledkom tohto zhodnotenia alebo spracovania nie je odpad; na túto činnosť nemožno zmluvnému partnerovi poskytnúť prostriedky z Recyklačného fondu.

(4) Ak výrobca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka spôsobom podľa odseku 3 odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku podľa odseku 3, najviac však do výšky zaplateného príspevku. Nárok na vrátenie príspevkov zaplatených do Recyklačného fondu za výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz uskutočnené v kalendárnom roku zanikne, ak výrobca nepredloží Recyklačnému fondu do konca prvého štvrťroka nasledujúceho kalendárneho roka doklady preukazujúce zhodnotenie odpadov odôvodňujúce vrátenie zaplateného príspevku.

(5) Recyklačný fond vydá potvrdenie o registrácii a o zaplatení príspevku osobám, ktoré sa musia registrovať v Recyklačnom fonde.

(6) Colné orgány oznamujú ministerstvu mesačne, do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca, informácie z colnej štatistiky o tovaroch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť do Recyklačného fondu.

Komentár k § 126

Znenie tohto ustanovenia sa zaoberá výpočtom výšky príspevku do Recyklačného fondu, ktorý sú povinní platiť tí výrobcovia, ktorých sme uviedli v predchádzajúcom ustanovení. Príspevok výrobcu do Recyklačného fondu sa počíta ako súčin množstva alebo sadzba sa určí na základe predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie odpadov z výrobkov. Sú to tie výrobky, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, uvedených na trh na našom území. Príspevok, ako sme už uviedli, musí vypočítať tento výrobca a plne zaň zodpovedá. Do výrobkov sa nezapočítava množstvo výrobkov prepravených z nášho územia. Do úvahy na účely príspevku sa neberú skutočne vyvezené výrobky. Príspevok výrobcu sa zníži o množstvo odpadu z výrobkov a materiálov, za ktoré je povinnosť platiť príspevok do Recyklačného fondu. Musí však preukázať toto množstvo. Ak výrobca preukáže, že po zaplatení príspevku do Recyklačného fondu zhodnotí v priebehu kalendárneho roka zákonom stanoveným spôsobom odpady z výrobkov, za ktoré zaplatil tento príspevok, vráti mu Recyklačný fond tú časť ním uhradeného príspevku, na ktorú sa vzťahuje možnosť zníženia príspevku. Najvyššie vrátená časť môže byť do výšky zaplateného príspevku. Nárok na vrátenie príspevkov v kalendárnom roku zanikne v tom prípade, ak výrobca nepredloží príslušné doklady, ktorými by preukázal zhodnotenie odpadov na vrátenie príspevku. Recyklačnému fondu vyplýva z tohto ustanovenia povinnosť. Musí vydať potvrdenie o registrácii a o zaplatení príspevku tým osobám, ktoré majú povinnosť registrácie. Z platenia príspevku do recyklačného fondu vyplýva podľa tohto odseku povinnosť aj colným úradom. Tie musia v zákonom stanovenom termíne oznámiť informácie z colnej štatistiky o tovaroch, na ktoré sa vzťahuje povinnosť platiť do Recyklačného fondu. Tieto informácie oznamujú ministerstvu. Termín oznámenia je každý mesiac do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Tretí oddiel

Získavanie a využívanie prostriedkov
Recyklačného fondu
počas prechodného obdobia

§ 127

Zdroje Recyklačného fondu

(1) Zdrojom príjmov Recyklačného fondu sú

a) príspevky výrobcov za

    1.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz batérií a akumulátorov,

    2.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz olejov,

    3.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz pneumatík.

    4.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz viacvrstvových kombinovaných materiálov,

    5.   uvedenie elektrozariadenia na trh,

    6.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz plastov,

    7.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz papiera,

    8.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz skla,

    9.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz vozidiel,

  10.   výrobu, cezhraničnú prepravu z iného členského štátu do Slovenskej republiky a dovoz kovových obalov,

b) dary a príspevky domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

c) príjmy zo zmluvných pokút,

d) úroky z úverov poskytnutých Recyklačným fondom,

e) príjmy z vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Recyklačného fondu,

f) výnosy zo správy vlastného majetku,

g) úroky z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách.

(2) Zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku 1 písm. a) plynú vo výške 75 % do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku, a vo výške 25 % do všeobecného sektora. Zdroje príjmov Recyklačného fondu uvedené v odseku 1 písm. b), f), g) plynú do všeobecného sektora. Zdroje príjmov podľa odseku 1 písm. c), d) a e) plynú do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku.

Komentár k § 127

Oproti starému zneniu zákona došlo v odseku 1 k zmene, kde v písmene a) už nie je osobitne uvedený dovozca oproti doteraz platnému zneniu zákona o odpadoch, a to vzhľadom na znenie § 130 odsek 1, z ktorého vyplýva, že v pojme „výrobca“ je už zahrnutý aj dovozca, a teda nie je potrebné ho osobitne vypichovať. Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá zdrojmi príjmov Recyklačného fondu. Patria medzi ne príspevky výrobcov, dary a príspevky domácich a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb, zmluvné pokuty, úroky z úverov poskytnutých Recyklačným fondom, vrátené neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Recyklačného fondu, výnosy zo správy vlastného majetku a úroky z prostriedkov Recyklačného fondu uložených v bankách. Príspevkami výrobcov sú za výrobu tých výrobkov, ktoré sú stanovené v bodoch 1. až 10. Zdroje príjmov Recyklačného fondu plynú vo výške 75 % do toho sektora, ktorý zodpovedá oblasti ich vzniku a vo výške 25 % do všeobecného sektora.

§ 128

Použitie prostriedkov Recyklačného fondu

(1) Prostriedky Recyklačného fondu možno v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva použiť na

a) úhradu investičných a prevádzkových nákladov ­po­trebných na zabezpečenie zberu a zhodnotenia odpadov a spracovania starých vozidiel,

b) úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou niektorých starých vozidiel, najmä v prípadoch, ak ich držiteľ nie je známy alebo neexistuje,

c) úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky určeného parkoviska,

d) úhradu výdavkov spojených so správou Recyklačného fondu vrátane činnosti sekretariátu Recyklačného fondu,

e) úhradu nákladov na odber odpadov z obalov a ich zhodnotenie alebo recykláciu,

f) propagáciu zberu a zhodnocovania odpadov,

g) zber a zhodnotenie odpadových pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú,

h) zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje,

  i) podporu budovania zberných dvorov pre združenia obcí,

  j) podporu budovania informačného systému odpadového hospodárstva,

k) podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(2) Prostriedky Recyklačného fondu vedené na osobitných účtoch jednotlivých sektorov (§ 130 ods. 3) možno použiť len v súlade s jeho vnútorným členením; to neplatí pre podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ak správna rada rozhodne inak. Prostriedky Recyklačného fondu vedené na osobitnom účte všeobecného sektora možno použiť pre oblasti všetkých sektorov na účely podľa odseku 3 a na podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Správna rada môže rozhodnúť o presune ­pro­striedkov Recyklačného fondu v rámci osobitných účtov jednotlivých sektorov.

(3) Prostriedky Recyklačného fondu vedené na osobitnom účte všeobecného sektora možno použiť na odpady z výrobkov a materiálov, za ktoré sa platia príspevky do Recyklačného fondu, a to na

a) propagáciu zberu a zhodnocovania odpadov,

b) podporu triedeného zberu odpadov,

c) na účely podľa odseku 1 písm. j) bez ich viazania na jednotlivé sektory.

(4) Výdavky na správu Recyklačného fondu za kalendárny rok nesmú prekročiť šesť percent disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu podľa účtovnej závierky k 31. decembru 2014.

(5) Prostriedky určené na výdavky na správu Recyklačného fondu podľa odseku 4 a na výdavky na uskutočnenie likvidácie fondu podľa § 133 a 134 (ďalej len „likvidačná rezerva“) sa vedú na osobitných účtoch. Uvedené prostriedky a výdavky sú podľa rozpočtu schváleného správnou radou prostriedkami a výdavkami všeobecného sektora.

(6) Recyklačný fond prevedie na Environmentálny fond 80 % disponibilných prostriedkov vedených na účtoch Recyklačného fondu ku dňu 30. júna 2016, a to najneskôr do 30 dní od uvedeného dňa.

Komentár k § 128

Do tohto znenia odseku 1 sa prebralo znenie zo starého zákona o odpadoch s čiastočnou zmenou v okruhu použitia prostriedkov Recyklačného fondu. Umožňuje sa použitie finančných prostriedkov aj na zber a zhodnotenie opotrebovaných pneumatík z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďujú, zber elektroodpadu z miest identifikovaných obcou, na ktorých sa zhromažďuje, na podporu budovania zberných dvorov pre združenia obcí a budovanie informačného systému odpadového hospodárstva.

Aj znenie odseku 2 bolo prebraté zo starého znenie. Preberá sa § 63 odsek 2 doteraz platného zákona o odpadoch.

Čo sa týka odseku 3, ide o nové ustanovenie, ktoré umožňuje od 1. júla 2016 presun finančných prostriedkov z osobitných sektorov do všeobecného sektora nad rámec ustanovenia § 127 ods. 2 o povinnom presune 25 % zdrojov RF do všeobecného sektora. Dôvodom je zámer zvýšenej podpory triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach.

Aj znenie ďalšieho odseku bolo prebraté zo starého znenia. Taktiež sa upravuje horná hranica výdavkov na správu Recyklačného fondu za rok, pričom sa vychádza z účtovnej závierky k 31. decembru 2015.

V tomto ustanovení zákona ide o nové odseky 6 a 7. V zmysle odseku 6 sa výdavky určené na správu Recyklačného fondu a na uskutočnenie likvidácie fondu vedú na osobitných účtoch. Upravuje sa presun finančných prostriedkov z Recyklačného fondu do Environmentálneho fondu.

Úprava hornej hranice výdavkov na správu Recyklačného fondu na rok 2016 z pôvodných 5 % disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu podľa účtovnej závierky k 31. decembru 2014 na 6 % disponibilných prostriedkov je odôvodnená nutnosťou vytvorenia dostatočného priestoru na pokrytie zvýšených výdavkov spojených so správou Recyklačného fondu v čase od platnosti nového zákona, vstupu Recyklačného fondu do likvidácie až do jeho zrušenia; zohľadňuje aj výdavkovú náročnosť vysporiadania pracovnoprávnych nárokov zamestnancov Recyklačného fondu súvisiacich so zánikom Recyklačného fondu jeho zrušením bez právneho nástupcu (odstupné podľa § 76 Zákonníka práce) a klesajúcu úrokovú mieru zasahujúcu aj výšku prostriedkov Recyklačného fondu použiteľných na pokrytie výdavkov na jeho správu. Navýšenie finančných prostriedkov z 5 % na 6 % je potrebné aj z dôvodu ďalších technicky vyvolaných nákladov, ako bude archivačná príprava, zálohovanie dát a iné súvisiace náklady spojené s likvidáciou.

§ 129

Poskytovanie prostriedkov
Recyklačného fondu

(1) Nárokovateľnosť príspevku obcí vzniká pri hodnovernom preukázaní triedenia a zhodnotenia príslušnej komodity v zariadení na zhodnocovanie odpadov, v ktorom bol odpad zhodnotený niektorou z činností R1 až R11 uvedených v prílohe č. 1. Príspevok sa poskytuje na základe zmluvy, ktorú Recyklačný fond musí s obcou uzatvoriť. Tento nárok sa netýka elektroodpadu pochádzajúceho z domácností a použitých batérií a akumulátorov, ktoré sú komunálnym odpadom.

(2) Na poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu nie je právny nárok.

(3) O poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu rozhoduje správna rada s výnimkou vrátenia príspevkov podľa § 126 ods. 4, na vrátenie ktorých je právny nárok.

(4) Správna rada rozhodne o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu na základe písomnej žiadosti žiadateľa. Žiadosť obsahuje

a) identifikačné údaje o žiadateľovi; u právnických osôb výpis z obchodného registra, u fyzických osôb – podnikateľov živnostenský list alebo iné oprávnenie na podnikanie,

b) výšku požadovaných prostriedkov Recyklačného fondu a navrhovaný účel a spôsob ich využitia,

c) odôvodnenie žiadosti vrátane priloženia príslušných dokladov a projekt činnosti, na ktorú sa prostriedky Recyklačného fondu žiadajú.

(5) Žiadateľ k žiadosti priloží kópiu rozhodnutia o udelení autorizácie (§ 91), ak ide o činnosť, pre ktorú sa autorizácia podľa tohto zákona požaduje.

(6) Recyklačný fond môže poskytnúť prostriedky Environmentálnemu fondu na účel podpory činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, na základe písomnej žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa odseku 4 písm. a) a b).

(7) Prostriedky Recyklačného fondu na účely podľa § 128 ods. 1 písm. a) sa poskytujú ako účelová dotácia alebo úver.

(8) Správna rada rozhodne o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu do 90 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosti chýbajú náležitosti podľa odsekov 4 a 5 alebo má iné nedostatky, riaditeľ vyzve najneskôr do 15 dní žiadateľa o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu, aby v určenej lehote nedostatky odstránil; ak žiadateľ v určenej lehote nedostatky žiadosti neodstráni, správna rada žiadosť zamietne.

(9) Pri rozhodovaní o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu správna rada prihliada najmä na súlad navrhovaného využitia prostriedkov s hierarchiou odpadového hospodárstva, súlad so schváleným rozpoč­tom Recyklačného fondu, na schválené priority štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky a na schválený program Slovenskej republiky. Podkladom na rozhodnutie správnej rady o poskytnutí ­pro­striedkov Recyklačného fondu v príslušnom sektore musí byť projekt realizácie systému zberu a zhodnotenia odpadov príslušného komoditného programu sektora, ktorý musí byť v súlade s programom.

(10) Ak správna rada rozhodne o poskytnutí ­pro­striedkov z Recyklačného fondu žiadateľovi, riaditeľ predloží rozhodnutie správnej rady na podpis ministrovi. Ak správna rada žiadosti nevyhovie, oznámi to riaditeľ písomne žiadateľovi do piatich dní odo dňa rozhodnutia správnej rady. Ak minister rozhodnutie správnej rady o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu podpíše, vyzve riaditeľ žiadateľa do 15 dní od podpísania rozhodnutia správnej rady ministrom na uzavretie zmluvy. Ak minister do 60 dní od rozhodnutia správnej rady o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu rozhodnutie správnej rady nepodpíše, rozhodnutie vráti správnej rade a uvedie dôvody, pre ktoré ho nepodpísal. Správna rada môže opätovne rozhodnutie nepodpísané ministrom prerokovať a schváliť. Na jeho opätovné schválenie sa vyžaduje súhlas najmenej dvoch tretín všetkých členov správnej rady; v prípade opätovného schválenia rozhodnutia správnej rady najmenej dvoma tretinami všetkých jej členov sa podpis ministra nevyžaduje.

(11) Na základe rozhodnutia správnej rady a po jeho podpísaní ministrom alebo po jeho opätovnom schválení najmenej dvoma tretinami všetkých členov správnej rady uzatvára riaditeľ v mene Recyklačného fondu so žiadateľom o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu písomnú zmluvu o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu. Táto zmluva obsahuje najmä

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) účel, druh a výšku prostriedkov poskytnutých z Recyklačného fondu,

c) podmienky použitia prostriedkov poskytnutých z Recyklačného fondu,

d) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán,

e) zabezpečenie záväzkov žiadateľa o poskytnutie ­pro­striedkov Recyklačného fondu,

f) výšku splátok a termíny ich splatnosti pri poskytnutí pôžičky,

g) zmluvnú pokutu, prípadne iné sankcie za porušenie zmluvných podmienok.

(12) Prostriedky Recyklačného fondu možno použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté podľa rozhodnutia správnej rady, a za podmienok uvedených v zmluve o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu. Nepoužité prostriedky je žiadateľ o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu povinný bezodkladne vrátiť Recyklačnému fondu.

(13) Ak žiadateľ neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky Recyklačného fondu v rozpore s určenými alebo dohodnutými podmienkami, je povinný vrátiť ich Recyklačnému fondu a zaplatiť zmluvnú pokutu, prípadne iné sankcie za porušenie zmluvných podmienok.

(14) Od 1. júla 2016 je možné prostriedky Recyklačného fondu poskytnúť iba na projekty, ktoré budú ukončené najneskôr dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

Komentár k § 129

Oproti starému zneniu zákona dochádza v novom zákone k niekoľkým zmenám. V zmysle odseku 3 sa výnimka z rozhodovania správanej rady vzťahuje iba na vrátenie príspevkov podľa § 132 ods. 4. V odseku 9 sa dopĺňa lehota na podpísanie rozhodnutia správnej rady ministrom. Čo sa týka nového odseku 13, ide o nové ustanovenie, ktorým sa chce zamedziť od ustanoveného dátumu poskytovaniu prostriedkov fondu na také projekty, ktoré by vzhľadom na svoju realizáciu prekračovali dátum, kedy fond vstúpi do likvidácie. Prvý odsek sa zaoberá nárokovateľnosťou príspevku obcí. Ten vzniká pri hodnovernom preukázaní triedenia a zhodnotenia príslušného odpadu v zariadení na zhodnocovanie odpadov, v ktorom bol odpad zhodnotený niektorou z činností podľa tohto zákona. Príspevok je poskytovaný výlučne na základe zmluvy. Tá musí byť uzatvorená medzi obcou a Recyklačným fondom. Uvedený nárok sa netýka elektroodpadu, ktorý pochádzal z domácností a použitých batérií a akumulátorov. Musia byť však komunálnym odpadom. Podľa tohto právneho predpisu neexistuje právny nárok na poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu. O tom, či bude poskytnutý príspevok Recyklačného fondu, rozhoduje správna rada. Tá nerozhoduje iba v prípade vrátenia príspevkov, na ktoré taktiež neexistuje právny nárok. Na rozhodnutie vyžaduje správna rada písomnú žiadosť od žiadateľa. Táto žiadosť musí podľa tohto zákona obsahovať identifikačné údaje o žiadateľovi; u právnických osôb výpis z obchodného registra, u fyzických osôb – podnikateľov živnostenský list alebo iné oprávnenie na podnikanie, výšku požadovaných prostriedkov Recyklačného fondu a navrhovaný účel a spôsob ich využitia, odôvodnenie žiadosti vrátane priloženia príslušných dokladov a projekt činnosti, na ktorú sa prostriedky Recyklačného fondu žiadajú. K žiadosti sa musí doložiť aj príloha. Tou je kópia rozhodnutia o udelení autorizácie pri činnosti, pre ktorú sa autorizácia požaduje. Príspevok z recyklačného fondu môže byť poskytnutý Environmentálnemu fondu. Recyklačný fond ho poskytuje iba na účel podpory činností, ktorými sa majú dosiahnuť ciele štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Príspevok je poskytnutý výlučne na základe písomnej žiadosti. Aj táto žiadosť musí obsahovať náležitosti, ktoré sme uviedli vyššie. Prostriedky z fondu sú na účely tohto zákona považované za účelovú dotáciu alebo úver. Termín, do ktorému musí správna rada rozhodnúť je do 90 dní od doručenia žiadosti na poskytnutie príspevku. Ak nastane situácia a náležitosti sú chybné alebo neúplné, riaditeľ vyzve v stanovenom termíne, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Ak nebude žiadosť opravená alebo doplnená, bude po uplynutí lehoty zamietnutá. Pri rozhodovaní o poskytnutí prostriedkov Recyklačného fondu správna rada prihliada najmä na súlad navrhovaného využitia prostriedkov s hierarchiou odpadového hospodárstva, súlad so schváleným rozpočtom Recyklačného fondu, na schválené priority štátnej environmentálnej politiky a na schválený program Slovenskej republiky. K rozhodnutiu je nevyhnutný projekt realizácie systému zberu a zhodnotenia odpadov príslušného komoditného programu sektora. Platí, že musí byť v súlade s programom. Po schválení poskytnutia príspevku z fondu správnou radou, predloží rozhodnutie na podpis ministrovi. V prípade nevyhovenia rozhodnutie oznámi riaditeľ správnej rady písomným spôsobom žiadateľovi do určeného termínu. To znamená do piatich dní odo dňa rozhodnutia. Po podpísaní rozhodnutia o poskytnutí ministrom, vyzve riaditeľ žiadateľa do určeného termínu na uzavretie zmluvy. Termín je do 15 dní od podpísania. V prípade ak v určenej 60-dňovej lehote minister rozhodnutie nepodpíše, sa toto vráti správnej rade. Musí uviesť dôvody nepodpísania. Opäť dochádza k prerokovaniu a následnému schváleniu, platí však, že s tým musia súhlasiť minimálne dve tretina členov správnej rady. V tom prípade, nie je potrebný už ani podpis ministra. Po uvedených krokoch dochádza uzatvoreniu zmluvy riaditeľa Recyklačného fondu so žiadateľom o príspevok. Uvedená zmluva musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú identifikačné údaje zmluvných strán, účel, druh a výšku prostriedkov poskytnutých z Recyklačného fondu, podmienky použitia prostriedkov poskytnutých z Recyklačného fondu, spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, zabezpečenie záväzkov žiadateľa o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu, výška splátok a termíny ich splatnosti pri poskytnutí pôžičky a zmluvná pokuta, prípadne iné sankcie za porušenie zmluvných podmienok. Zákon o odpadoch v tomto ustanovení určuje, že príspevok sa môže použiť len na určený účel a za uvedených podmienok. Nepoužité prostriedky je žiadateľ o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu povinný bezodkladne vrátiť Recyklačnému fondu. V prípade, ak príspevok nebol použitý v súlade s rozhodnutím, má žiadateľ povinnosť ich vrátiť v plnej sume a navyše zaplatiť aj zmluvnú pokutu. Od 1. júla 2016 je možné prostriedky Recyklačného fondu poskytnúť iba na projekty, ktoré budú ukončené najneskôr dňom vstupu Recyklačného fondu do likvidácie.

§ 130

Hospodárenie Recyklačného fondu
(počas prechodného obdobia)

(1) Hospodárenie Recyklačného fondu sa riadi rozpočtom Recyklačného fondu. Do 60 dní od schválenia účtovnej závierky za rok 2015 orgánmi Recyklačného fondu schváli správna rada jeden rozpočet Recyklačného fondu platný na obdobie do 31. decembra 2016. Súčasťou uvedeného rozpočtu bude vytvorenie likvidačnej rezervy vo výške dvoch percent disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu podľa účtovnej uzávierky k 31. decembru 2014. Schválením uvedeného rozpočtu Recyklačného fondu sa končí platnosť dovtedy platného rozpočtu Recyklačného fondu na príslušný kalendárny rok.

(2) Prostriedky Recyklačného fondu sa vedú na osobitných účtoch v banke na území Slovenskej republiky.

(3) Zdroje príjmu Recyklačného fondu v jednotlivých sektoroch uvedených v § 118 ods. 2 sa vedú na osobitných účtoch.

(4) Povinnosť výrobcu a dovozcu platiť príspevok do Recyklačného fondu a ohlasovať ustanovené údaje z evidencie Recyklačnému fondu za príslušné výrobky a zariadenia uvedené v § 124 ods. 1 ním vyrábané alebo dovážané zaniká ku dňu 30. júna 2016.

Komentár k § 130

Uvedený odsek 1 ustanovuje požiadavky na hospodárenie a schválenie rozpočtu Recyklačného fondu počas prechodného obdobia a obdobia likvidácie fondu. Hospodárenie Recyklačného fondu sa riadi rozpočtom Recyklačného fondu. Do stanoveného termínu, to znamená do 60 dní od schválenia účtovnej závierky za rok 2015 orgánmi Recyklačného fondu, schváli správna rada jeden rozpočet Recyklačného fondu platný na obdobie do 31. decembra 2016. Súčasťou uvedeného rozpočtu bude vytvorenie likvidačnej rezervy vo výške dvoch percent disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu podľa účtovnej uzávierky k 31. decembru 2014. Schválením uvedeného rozpočtu Recyklačného fondu sa končí platnosť dovtedy platného rozpočtu Recyklačného fondu na príslušný kalendárny rok.

Odseky 2 a 3 sú prebraté zo starého zákona o odpadoch. Prostriedky Recyklačného fondu sa vedú na osobitných účtoch v banke na území Slovenskej republiky. Zdroje príjmu Recyklačného fondu v jednotlivých sektoroch sa vedú na osobitných účtoch.  Čo sa týka odseku 4, ide o nové znenie, ktoré upravujú zánik povinnosti platenia príspevkov a povinnosti nahlasovať ustanovené údaje z evidencie do Recyklačného fondu. Povinnosť výrobcu a dovozcu platiť príspevok do Recyklačného fondu a ohlasovať ustanovené údaje z evidencie Recyklačnému fondu za príslušné výrobky a zariadenia ním vyrábané alebo dovážané zaniká ku stanovenému dňu – 30. júna 2016.

§ 131

Informácie

(1) Členovia orgánov Recyklačného fondu, zamestnanci Recyklačného fondu a iné osoby, ktoré prichádzajú do styku s dôvernými informáciami pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s činnosťou Recyklačného fondu, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť a informácie na elektronických nosičoch zabezpečiť pred ich zneužitím. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po zániku členstva v orgánoch Recyklačného fondu, po skončení pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca Recyklačného fondu alebo po skončení obdobného vzťahu iných osôb.

(2) Podľa tohto zákona sa dôvernou informáciou rozumie informácia, ktorú Recyklačný fond alebo žiadateľ o poskytnutie prostriedkov Recyklačného fondu označil ako dôvernú, určil obdobie zachovávania mlčanlivosti a ktorej zverejnenie by znamenalo významnú výhodu pre iné osoby alebo ktorá by mala nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá túto informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka.

(3) Z dôvodov verejného záujmu môže osobu povinnú zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách oslobodiť od tejto povinnosti len osoba, ktorá informáciu poskytla a označila ako dôvernú, alebo osoba, ktorej sa informácia týka, alebo súd.

(4) Sprístupňovanie informácií podľa osobitného predpisu¹⁵⁶⁾ nie je odsekmi 1 až 3 dotknuté.

(5) Recyklačný fond je povinný raz mesačne odovzdať ministerstvu aktuálnu, kompletnú a funkčnú databázu o výrobcoch v ňom registrovaných a o údajoch mu ohlásených z evidencie týchto výrobcov a z evidencie osôb, ktoré zabezpečujú zber, recykláciu alebo iný spôsob zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadov.

Komentár k § 131

Informácie sú predmetom tohto ustanovenia zákona o odpadoch. Odseky 1 až 4 boli prebraté zo starého znenia a odsek 5 sa novo doplnil do nového zákona o odpadoch. Ide o nový odsek, ktorým sa ustanovuje Recyklačnému fondu povinnosť odovzdávať ministerstvu v mesačnej periodicite údaje z registrácie. Uvedené ustanovenie ustanovuje mlčanlivosť o informáciách, ku ktorým prichádzajú pri výkone svojej funkcie ustanovené osoby a subjekty. Tými sú členovia orgánov Recyklačného fondu, zamestnanci Recyklačného fondu a iné osoby, ktoré prichádzajú do styku s dôvernými informáciami. Je nevyhnutné zabezpečiť informácie na elektronických nosičoch pred ich zneužitím. Povinnosť mlčanlivosti platí aj po zániku členstva, skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu.

Za dôvernú informáciu sa považuje tá, ktorá bola za dôvernú označená, ktorá by znamenala významnú výhodu pre iné osoby, alebo ktorá by mala nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá túto informáciu poskytla alebo ktorej sa informácia týka. Od povinnosti mlčanlivosti môže uvedenú osobu zbaviť len tá osoba, ktorá ju poskytla, alebo ktorej osoby sa týka, prípadne súd. Sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je týmto znením ustanovenia dotknuté. Recyklačný fond má povinnosť raz za mesiac odovzdať ministerstvu aktuálnu, kompletnú a funkčnú databázu o výrobcoch v ňom registrovaných a o údajoch mu ohlásených z evidencie výrobcov a z evidencie osôb, ktoré zabezpečujú zber, recykláciu alebo iný spôsob zhodnotenia alebo zneškodnenia odpadov.

DRUHÁ HLAVA

Zrušenie Recyklačného fondu

§ 132

(1) Recyklačný fond sa zrušuje k 31. decembru 2016.

(2) Recyklačný fond sa zrušuje bez právneho nástupcu. Recyklačný fond ku dňu svojho zrušenia vstupuje do likvidácie.

(3) Ak tento zákon v § 133 a 134 neustanovuje inak, na likvidáciu Recyklačného fondu sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.¹⁵⁷⁾ Ustanovenia osobitného predpisu¹⁵⁸⁾ sa nepoužijú.

Komentár k § 132

V uvedených odsekoch sa ustanovuje dátum a proces zrušenia Recyklačného fondu. Recyklačný fond sa podľa odseku 1 zrušuje k 31. decembru 2016. Zrušuje sa bez právneho nástupcu. Recyklačný fond ku dňu svojho zrušenia vstupuje do likvidácie. Ak zákon o odpadoch neustanovuje inak, na likvidáciu Recyklačného fondu sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sa zaoberajú likvidáciou spoločnosti. Ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa nepoužijú.

§ 133

(1) Likvidátora vymenuje minister ku dňu vstupu Recyklačného fondu do likvidácie. Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra vykoná minister alebo ním splnomocnená osoba.

(2) Dňom vymenovania likvidátora prechádza pôsobnosť orgánov Recyklačného fondu na likvidátora. Likvidátor je pri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a robiť v mene Recyklačného fondu len úkony smerujúce k likvidácii Recyklačného fondu.

(3) Odmena likvidátora sa určuje podľa osobitného predpisu.¹⁵⁹⁾ Odmena likvidátora sa uhrádza z majetku Recyklačného fondu.

(4) Likvidátor zodpovedá za výkon svojej funkcie ministrovi. Ak likvidátor porušuje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, môže minister likvidátora odvolať a vymenovať nového likvidátora.

Komentár k § 133

Znenie tohto ustanovenia ustanovujú požiadavky na vymenovanie likvidátora a výkon činnosti. V deň keď vstúpi recyklačný fond do likvidácie, je vymenovaný likvidátor. Toho vymenúva minister. Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra taktiež vykoná minister alebo osoba, ktorú splnomocnil tento likvidátor. Pôsobnosť orgánov Recyklačného fondu dňom vymenovania likvidátora ministrom prechádzajú na neho. Pri svojej funkcii je povinný dodržiavať všetky pravidlá a odbornú starostlivosť. Všetky úkony, ktoré vykoná, musia byť v súlade a v mene Recyklačného fondu. Všetky úkony musia smerovať k likvidácii. Likvidátor za svoju činnosť dostáva odmenu. Táto odmena je určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Platí podľa odseku 3, že je táto odmena uhrádzaná z majetku Recyklačného fondu. Všetky úkony a činnosti a za výsledky z týchto činov musí zodpovedať ministrovi. Ak likvidátor porušuje povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, môže minister likvidátora odvolať a vymenovať nového likvidátora.

§ 134

(1) Likvidátor predloží do 60 dní od vymenovania do funkcie likvidátora ministrovi na schválenie časový plán likvidácie, otváraciu súvahu overenú audítorom ku dňu vstupu Recyklačného fondu do likvidácie a prehľad o imaní Recyklačného fondu. Likvidátor vykonáva likvidáciu na základe schváleného časového plánu likvidácie.

(2) Likvidátor podáva ministrovi správu o priebehu likvidácie každé tri mesiace. Ku dňu skončenia likvidácie likvidátor zostaví a predloží ministrovi na schválenie účtovnú závierku overenú audítorom spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (ďalej len „likvidačný zostatok“).

(3) Likvidátor do 60 dní po skončení likvidácie podá registrovému súdu návrh na výmaz Recyklačného fondu z obchodného registra.

(4) Likvidačný zostatok je príjmom Environmentálneho fondu.

Komentár k § 134

V tomto ustanovení sa upravujú povinnosti, ktoré sa týkajú likvidátora vykonávajúceho likvidáciu Recyklačného fondu. Likvidátor má povinnosť predložiť do stanoveného termínu časový plán likvidácie, otváraciu súvahu overenú audítorom ku dňu vstupu Recyklačného fondu do likvidácie a prehľad o imaní Recyklačného fondu. Uvedené predkladá ministrovi. Časový plán slúži na to, aby likvidátor vykonal likvidáciu na základe tohoto schváleného časového plánu. Následne musí podávať ministrovi každé tri mesiace všetky informácie, ktoré sa týkajú priebehu likvidácie. V prípade, ak likvidácii skončí, má likvidátor povinnosť zostaviť a predložiť na schválenie účtovnú závierku, ktorá bola overená audítorom spolu s konečnou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie. Uvedené taktiež predkladá ministrovi a to ku dňu ukončenia likvidácie. V tomto ustanovení sa určuje, kam bude plynúť likvidačný zostatok z Recyklačného fondu. Likvidátor do 60 dní po skončení likvidácie podá registrovému súdu návrh na výmaz Recyklačného fondu z obchodného registra.

DVANÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 135

Prechodné ustanovenia

(1) Konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Platný Program predchádzania vzniku odpadu, program Slovenskej republiky, program kraja a program obce vypracovaný podľa doterajších právnych predpisov zostáva v platnosti.

(3) Držiteľ polychlórovaných bifenylov, ktorý má vypracovaný a schválený program držiteľa polychlórovaných bifenylov podľa doterajších právnych predpisov, je povinný vypracovať a predložiť na schválenie nový program držiteľa polychlórovaných bifenylov do šiestich mesiacov odo dňa ustanovenia požiadaviek na jeho obsah na základe tohto zákona.

(4) Rozhodnutia, ktorými boli schválené programy pôvodcov odpadov, strácajú platnosť 1. januára 2016.

(5) V prípade povinnosti držiteľa podľa § 14 ods. 1 písm. i) skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, na ktorého sa podľa doterajších právnych predpisov táto povinnosť nevzťahovala, začína uvedená lehota na zhromažďovanie odpadov plynúť 1. januára 2016.

(6) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadov podľa doterajších právnych predpisov, na ktorý sa podľa tohto zákona vyžaduje zmluvný vzťah s výrobcom vyhradeného výrobku, organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou podľa § 16 ods. 3, je povinný uzatvoriť zmluvu s výrobcom príslušného výrobku alebo príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť zberu vyhradeného prúdu odpadu považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(7) Ten, kto vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu podľa doterajších právnych predpisov, na výkon ktorého sa podľa tohto zákona vyžaduje v zmysle § 16 ods. 8 písm. f) pri zisťovaní hmotnosti preberaného kovového odpadu používanie výlučne váhy zaradenej do skupiny určených meradiel a spĺňajúcej požiadavky na určené meradlo,³⁵⁾ je povinný splniť uvedenú podmienku do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

 (8) Ten, kto vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadov podľa doterajších predpisov, je povinný do 29. februára 2016 informovať o tom ministerstvo.

 (9) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý nemá sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, a ktorý k 1. januáru 2016 podľa doterajších právnych predpisov uvádza na trh vyhradený výrobok, je povinný splniť povinnosť ustanoviť splnomocneného zástupcu podľa § 27 ods. 18 do 30. júna 2016; povinnosť registrácie je povinný splniť prostredníctvom splnomocneného zástupcu.

(10) Výrobca, ktorý sa k 1. januáru 2016 považuje za výrobcu vyhradeného výrobku, a ktorý k tomuto dňu uvádza na trh výrobok, ktorý je vyhradeným výrobkom podľa tohto zákona, je povinný žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podať do 31. januára 2016, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 a § 27 ods. 18 a 19 a povinnosť oznámiť ministerstvu splnomocneného zástupcu je povinný splniť do 30. júna 2016. Ak bol tento výrobca k 1. januáru 2016 registrovaný podľa doterajších právnych predpisov v registri vedenom ministerstvom, považuje sa za registrovaného v Registri výrobcov vyhradeného prúdu odpadu podľa tohto zákona, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 a § 27 ods. 18 a 19 a povinnosť oznámiť ministerstvu splnomocneného zástupcu je povinný splniť do 30. júna 2016. Ustanovenie § 30 ods. 1 posledná veta sa počas tohto obdobia neuplatní.

(11) Výrobca vyhradeného výrobku, ktorý začne do 30. júna 2016 uvádzať vyhradený výrobok na trh, je povinný žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku podať do jedného mesiaca odo dňa uvedenia tohto vyhradeného výrobku na trh, pričom povinnosť uvedenú v § 30 ods. 2 až 4 je povinný splniť do 30. júna 2016. Ustanovenie § 30 ods. 1 posledná veta sa počas tohto obdobia neuplatní.

(12) Povinnosť výrobcu vozidla podľa § 66 ods. 5 zabezpečiť prevzatie starého vozidla z určeného parkoviska a jeho spracovanie sa vzťahuje aj na staré vozidlá umiestnené na určenom parkovisku a neodovzdané spracovateľovi starých vozidiel pred 1. januárom 2016.

(13) Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je úhrada nákladov obce spojených so zabezpečovaním nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci alebo jej finančná podpora v tejto oblasti, a ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, sú zmluvné strany oprávnené písomne vypovedať okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve aj z dôvodu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a to najneskôr do 31. decembra 2016, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

(14) Zmluvy uzavreté medzi obcou a subjektmi pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva, ktorých predmetom je zabezpečovanie činností zberu, prepravy, zhodnocovania alebo zneškodňovania komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov v rámci systému nakladania s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom v obci, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov a ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú zmluvné strany povinné uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2016; ak to nevyplýva priamo zo zmluvy, je takýto subjekt povinný poskytnúť obci na požiadanie potrebné informácie pre identifikáciu a oddelenie nákladov podľa § 81 ods. 10 a 11. Pri zmluvách uzavretých na dobu neurčitú sú zmluvné strany povinné v uvedenej lehote zladiť ich dĺžku trvania s ustanovením § 81 ods. 15 tak, aby dĺžka trvania výpovednej doby bola najviac 12 mesiacov.

(15) Obec je povinná všeobecne záväzné nariadenie obce o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi vydané podľa doterajších právnych predpisov uviesť do súladu s týmto zákonom do 30. júna 2016.

(16) Na výrobcu vyhradeného výrobku sa požiadavka na spôsob plnenia vyhradených povinností uvedená v § 27 ods. 6 do 30. júna 2016 neuplatní a namiesto individuálneho alebo kolektívneho plnenia týchto povinností je povinný plniť ich sám alebo prostredníctvom osôb, ktoré mali postavenie oprávnenej organizácie, kolektívnej organizácie alebo tretej osoby podľa doterajších predpisov. Osoby, ktoré mali postavenie oprávnenej organizácie, kolektívnej organizácie alebo tretej osoby podľa doterajších predpisov, sú oprávnené vykonávať činnosť podľa prvej vety do 30. júna 2016.

(17) Kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na ktorej výkon je potrebné rozhodnutie podľa tohto zákona, podá návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

(18) Rozhodnutia, vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí, ktoré strácajú platnosť postupom podľa odsekov 19, 21 a 22. Ak ide o rozhodnutie o udelení autorizácie vydané ­po­dľa doterajších predpisov, doba platnosti autorizácie v ňom uvedená nie je ustanovením § 89 ods. 3 dotknutá.

(19) Ku dňu 1. januára 2016 strácajú platnosť všetky súhlasy vydané podľa doterajších predpisov, ktoré sa podľa tohto zákona nevyžadujú okrem súhlasov uvedených v odseku 20.

(20) Kto ako pôvodca nebezpečných odpadov vykonáva činnosť, na ktorú sa podľa tohto zákona vyžaduje súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov u pôvodcu, na toho sa nevzťahuje ustanovenie odseku 17 a je oprávnený na výkon uvedenej činnosti, pokiaľ je povolenie tejto činnosti súčasťou platného súhlasu, ktorý mu bol vydaný podľa doterajších predpisov na nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy. V prípade zmeny alebo predlžovania takéhoto súhlasu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná aj jeho zmenu spočívajúcu v úprave výrokovej časti rozhodnutia jej uvedením do súladu s § 97 ods. 1 písm. g).

(21) Kto vykonáva činnosť, na ktorú sa podľa doterajších predpisov vyžadoval súhlas na zber alebo spracovanie starých vozidiel alebo na zber alebo spracovanie odpadu z elektrozariadení, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 31. marca 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

(22) Súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné využitie, vydaný podľa doterajších právnych predpisov, je jeho držiteľ povinný predložiť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016 na preskúmanie. Súhlasy, ktoré mali byť a neboli predložené na preskúmanie podľa prvej vety, strácajú platnosť.

(23) Požiadavka založenia organizácie zodpovednosti výrobcov výrobcami zhodnej komodity podľa § 28 ods. 1 alebo požiadavka viažuca sa na osobu zakladateľa ­po­dľa § 28 ods. 2 sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá bola založená podľa doterajších právnych predpisov ako kolektívna organizácia alebo oprávnená organizácia na účely kolektívneho plnenia povinností vyplývajúci z doterajších právnych predpisov, ktorá chce pôsobiť ako organizácia zodpovednosti výrobcov podľa tohto zákona, ak podala žiadosť o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov v lehote podľa odseku 24. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autorizácie podľa § 90 nie sú týmto dotknuté a musia byť splnené.

(24) Kto chce vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016, musí žiadosť o udelenie autorizácie doručiť na ministerstvo do 31. marca 2016.

(25) Účinnosť všetkých rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov vydávaných na základe žiadostí podľa odseku 24 určí ministerstvo k 1. júlu 2016; ministerstvo vydá rozhodnutie o udelení autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov podľa § 89 ods. 1 písm. b) pre obaly tak, aby bol zabezpečený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov zo všetkých obcí.

(26) Do vytvorenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov ministerstvo zabezpečuje vo vzťahu k obciam a k žiadateľom o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa odseku 24 alebo k organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly postup podľa § 31 ods. 12 písm. c) a d). Ministerstvo je povinné do 8. apríla 2016 uskutočniť zlosovanie podľa § 31 ods. 12 písm. c) pre tie obce, ktoré nie sú zahrnuté v žiadostiach podľa odseku 24. Žiadateľ o udelenie autorizácie na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly a organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly sú povinní výsledky tohto zlosovania rešpektovať.

(27) Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu ohľadom výrobcov a dovozcov určených komodít, na ktorých sa vzťahovala povinnosť registrácie v Recyklačnom fonde podľa doterajších predpisov a ďalšie evidované informácie Recyklačným fondom, získané v súvislosti so zberom a spracovaním odpadu od výrobcov, dovozcov, spracovateľov, zberových spoločností, miest a obcí prípadne združení miest a obcí, sa dňom zrušenia Recyklačného fondu stávajú majetkom štátu v správe ministerstva.

(28) Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa doterajších predpisov nie je odsekom 27 dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva a iné osoby, ktoré s informáciami podľa odseku 27 prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie.

(29) Recyklačný fond podľa tohto zákona je Recyklačný fond zriadený podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Členovia správnej rady vymenovaní podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú členovia správnej rady podľa tohto zákona; ich funkčné obdobie trvá do 31. decembra 2016. Členovia dozornej rady vymenovaní podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú členovia dozornej rady podľa tohto zákona; ich funkčné obdobie trvá do 31. decembra 2016.

(30) Prevádzkovateľ zberného dvora podľa doterajších predpisov je povinný požiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) najneskôr do 30. júna 2016.

(31) Prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorej kapacita je k 1. januáru 2016 naplnená alebo ktorej k 1. januáru 2016 uplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, je povinný požiadať o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. j) do 30. júna 2016, ak o vydanie tohto súhlasu nepožiadal do 1. januára 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s § 19 ods. 3.

(32) Povinnosti podľa § 27 ods. 4 písm. f) a k) a ods. 5, § 54 ods. 1 písm. e), § 74 ods. 1, § 81 ods. 4, 10 až 12 sa do 30. júna 2016 nevzťahujú na výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov vo vzťahu ku komunálnym odpadom z obalov a neobalových výrobkov. Financovanie a zabezpečovanie vykonávania triedeného zberu pre papier, plasty, kovy a sklo do 30. júna 2016 sa uskutočňuje podľa doterajších predpisov.

(33) Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle údaje potrebné pre výpočet zberového podielu a trhového podielu výrobcu vyhradeného výrobku na rok 2016 po prvý raz do 10. januára 2016, pričom vychádza z údajov za rok 2014.

(34) Osvedčenie na autorizovanú činnosť vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za osvedčenie na autorizovanú činnosť podľa tohto zákona.

(35) Do založenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov je pôvodca odpadu z obalov povinný ohlasovať údaje o materiálovom toku podľa § 58 ods. 2 ministerstvu. Ministerstvo zabezpečuje postup podľa § 58 ods. 4 do založenia koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov.

Komentár k § 135

Do dvanástej časti zákona o odpadoch patria ustanovenia § 135 až § 138, ktoré sa zaoberajú prechodnými ustanoveniami, záverečnými a zrušovacími ustanoveniami zákona odpadoch.

Uvedené ustanovenie zákon a o odpadoch ustanovuje prechodné ustanovenia, cieľom ktorých je prechodne upraviť prechod na novú právnu úpravu, tam kde nastala zmena oproti doteraz platnému stavu. V záujme zachovania právnej istoty sa ustanovuje sa, že začaté správne konania sa dokončia podľa právnych predpisov účinných v čase začatia konania. Vzhľadom na zmeny vykonané v ustanoveniach týkajúcich sa programových dokumentov sa určuje, že už vypracované dokumenty zostávajú v platnosti a nie je potrebné ich nové vypracovanie okrem prípadu uvedeného v odseku 3. V prípade držiteľa polychlórovaných bifenylov sa vyžaduje vypracovanie a predloženie nového programu, na splnenie povinnosti sa stanovujú štyri mesiace od účinnosti tohto zákona. Keďže dochádza k zrušeniu programov pôvodcov odpadov je potrebné upraviť aj stratu platnosti rozhodnutí, ktorými boli schválené. Upravuje sa lehota ohľadne skladovania a zhromažďovania odpadov, a to z dôvodu povinnosti uvedenej v § 14 ods. 1 písm. i) tohto zákona. Dnes zberová spoločnosť robí skladovanie bez lehoty, ale vzhľadom na zmenu definícii v novom zákone bude zberová spoločnosť robiť zhromažďovanie, a teda si musí ustriehnuť lehoty, lebo zberovej spoločnosti sa súhlas na dlhšiu dobu nemôže dať, keďže to sa umožnilo iba pre pôvodcu odpadu. Ustanovuje sa šesťmesačná lehota na zabezpečenie splnenia nových povinností. Lehota šiestich mesiacov, v prípade odseku 6 súvisí aj s tým, že sa predpokladá, že do šiestich mesiacov dôjde k udeleniu autorizácií výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí si plnia povinnosti individuálne a organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ustanovuje sa informačná povinnosť pre subjekty vykonávajúce zber vyhradeného prúdu odpadu  podľa doterajších predpisov. Výrobcom vyhradeného výrobku, ktorých sa uvedené týka, sa dáva šesť mesiacov na ustanovenie splnomocneného zástupcu a na zaregistrovanie sa na ministerstve. Výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí už sú zaregistrovaní na ministerstve, sú povinní v stanovej lehote predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, ak si plnia vyhradeného povinnosti kolektívne alebo rozhodnutie o udelení autorizácie, ak si plnia povinnosti individuálne. Ustanovuje sa registračná povinnosť a lehota viažuca sa na ustanovenia § 31 týkajúce sa zriadenia koordinačného centra v prípade výrobcov vyhradených výrobkov, ktorí uvádzajú výrobky na trh aj pred účinnosťou zákona ako aj v prípade výrobcov, ktorí začnú uvádzať na trh výrobky počas prvých šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Upravuje sa, že výrobca vozidiel znáša náklady na dopravu vozidla z určeného parkoviska k spracovateľovi starých vozidiel, iba za tie vozidla, ktoré boli na určené parkovisko umiestnené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Pre vozidlo, ktoré  je jednotlivo uvádzané na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona je potrebné do šiestich mesiacov zabezpečiť prevzatie zodpovednosti výrobcom vozidla alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z vozidla. Uvedené sa týka tých osôb, ktoré  takéto vozidla uviedli na trh po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na zavedenie nového systému v oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi sa upravuje možnosť ukončenia zmluvných vzťahov, ktoré by mohli byť prekážkou vytvárania nového zmluvného systému. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté medzi obcou a oprávnenou organizáciou či kolektívnou organizáciou, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a nedotýka sa zmlúv uzavretých medzi obcou a subjektmi  vykonávajúcimi v obci zber komunálnych odpadov. Odsek 13 sa vzťahuje na aplikačné živé zmluvy uzavreté podľa (predchádzajúceho) zákona o odpadoch, podľa ktorých bude ku dňu nadobudnutia účinnosti nového zákona prebiehať ich riadne plnenie. Ukladá sa povinnosť uviesť zmluvy do súladu s týmto zákonom. Na rozdiel proti odseku 13 odsek 14 ukladá iba povinnosť zosúladenia zmlúv a nezakladá pre zmluvné strany oprávnenie tieto zmluvy písomne vypovedať z dôvodu nadobudnutia platnosti tohto zákona, týmto však nie sú dotknuté výpovedné dôvody uvedené priamo v zmluve. Upravuje sa aj povinnosť obce aktualizovať príslušné všeobecne záväzné nariadenia. Upravuje sa povinnosť podať návrh na začatie konania, ak niekto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov potrebné rozhodnutie. Zároveň z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje, že rozhodnutia vydané podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti, okrem rozhodnutí na ktoré sa vzťahuje postup podľa odseku 18, 20 až 23, kde sa vyžaduje ich predloženie na preskúmanie. Takýmito rozhodnutiami sú aj súhlasy – súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na dlhšie skladovanie (§ 21 ods. 7 platného zákona).

V záujme umožnenia transformácie existujúcim oprávneným organizáciám a kolektívnym organizáciám sa na nich nevzťahuje podmienka založenia výlučne výrobcami vyhradených výrobkov zhodnej komodity. Ostatné podmienky potrebné na udelenie autorizácie však musia byť splnené. Uvedené subjekty postavenie organizácie zodpovednosti výrobcov nadobúdajú až udelením príslušnej autorizácie, pričom tieto subjekty musia žiadosť o udelenie autorizácie podať na ministerstvo najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ustanovenie zrovnoprávňuje nových záujemcov o vykonávanie činnosti OZV s kolektívnymi systémami a oprávnenými organizáciami, ktoré už pôsobia v odpadovom hospodárstve podľa doterajších predpisov. Obidve tieto skupiny subjektov musia požiadať o vydanie autorizácie do rovnakého dátumu. Pre prvý nábeh nového systému je potrebné, aby sa začal uplatňovať k jednému dátumu (k 1. 1. 2016). Zabezpečuje sa tým právna istota všetkých hospodárskych subjektov vrátane obcí. Kým nevzniknú koordinačné centrá pre jednotlivé vyhradené prúdy odpadov musí niektoré úlohy zabezpečiť ministerstvo, pretože inak by bol ohrozený prechod na nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v celoslovenskom merítku. Informácie obsiahnuté v databáze Recyklačného fondu sa stávajú majetkom štátu v správe ministerstva. Povinnosť ochrany dôverných informácií podľa osobitného predpisu nie je týmto postupom dotknutá a vzťahuje sa aj na zamestnancov ministerstva  a iné osoby, ktoré s informáciami prichádzajú do styku pri výkone svojej funkcie. Upravuje zákon  povinnosť ochrany dôverných informácií. Upravuje sa aj právny základ založenia Recyklačného fondu.

Tento zákon ustanovuje povinnosť obce  v ustanovenom termíne uviesť triedený zber komunálnych odpadov v obci do súladu s požiadavkami tohto zákona. Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa zberného dvora požiadať o vydanie súhlasu nakoľko v súčasne platnom zákone nebolo prevádzkovanie zberného dvora viazaná na vydanie súhlasu. Ustanovuje povinnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov v prípade naplnenia kapacity skládky alebo uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie požiadať o udelenie súhlasu podľa tohto zákona v určenej lehote.

Doplnenie prechodného ustanovenia ohľadne spôsobu plnenia vyhradených povinností výrobcov vyhradeného výrobku od účinnosti tohto zákona do 30. júna 2016 vzhľadom na určenie termínu účinnosti prvých autorizácií na kolektívne plnenie, resp. na činnosť organizácií zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016.

Funkčné obdobie členov orgánov Recyklačného fondu podľa § 58 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z. z. (správna rada) resp. § 59 ods. 3 citovaného zákona (dozorná rada) sa končí v období rokov 2015 a 2016. Navrhuje sa predĺžiť funkčné obdobie všetkých terajších členov orgánov Recyklačného fondu – správnej rady a dozornej rady do 31. 12. 2016. V rokoch 2015 a 2016, teda v čase prípravy a likvidácie Recyklačného fondu, bude potrebná obzvlášť odborná erudovanosť a kontinuita pôsobenia v orgánoch v zmysle novej právnej úpravy, je a bude možné presúvať finančné prostriedky medzi jednotlivými sektormi z hľadiska podpory miest a obcí ako aj na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky. Na správnu a dozornú radu budú kladené zvýšené nároky, pri ktorých je nevyhnutné využitie doterajšej praxe a skúseností. Menovať nových členov orgánov na relatívne krátky čas, ktorý nepokrýva ani jedno funkčné obdobie by bolo neefektívne a odborne neopodstatnené.

Doplnenie prechodných ustanovení ohľadne povinnosti obce zabezpečiť nakladanie s komunálnym odpadom vrátane jeho triedeného zberu a s drobným stavebným odpadom v čase od účinnosti zákona do 30. júna 2016. Táto úprava je nevyhnutná vzhľadom na posun účinnosti ustanovení o povinnostiach výrobcov obalov a výrobcov neobalových výrobkov na komunálnej úrovni a na dátum účinnosti rozhodnutí o udelení autorizácie na činnosť organizáciám zodpovednosti výrobcov od 1. júla 2016. V odseku 34 ide o úpravu prechodného ustanovenia vo vzťahu k o osvedčeniu na autorizovanú činnosť. V odseku 35 ide o doplnenie prechodného ustanovenia v prípade nezaloženia koordinačného centra.

§ 136

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. čl. I zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 393/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z., zákona č. 188/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 24/2004 Z. z., zákona č. 443/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 733/2004 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 571/2005 Z. z., zákona č. 127/2006 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 519/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 386/2009 Z. z., zákona č. 119/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 290/2013 Z. z., zákona č. 346/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 484/2013 Z. z. a zákona č. 399/2014 Z. z.

2. čl. I zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 343/2012 Z. z. a zákona č. 484/2013 Z. z.

Komentár k § 136

Ustanovenie § 136 je zrušovacím ustanovením nového zákona o odpadoch. Týmto zákonom sa zrušil starý právny predpis zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. a zároveň sa zrušuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorý bol včlenený do znenia zákona o odpadoch, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2016.

Záverečné ustanovenie

§ 137

Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.¹⁶⁰⁾

Komentár k § 137

Ustanovenia § 137 a § 138 patria do záverečných ustanovení zákona o odpadoch. Obsahom tohto ustanovenia je transpozičný odkaz. Uvedený zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov. Medzi tieto predpisy patrí Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

§ 138

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 9.

Komentár k § 138

Ustanovenie § 138 stanovuje, že zákonom o odpadoch sa zároveň preberajú právne záväzné akty Európskej únie. Príloha č. 9 k novému zákonu o odpadoch obsahuje zoznam týchto právne záväzných aktov Európskej únie.

Čl. II

Zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. II

Novým zákonom o odpadoch sa novelizuje aj zákon o živnostenskom podnikaní, a to v súvislosti s viazanou živnosťou v skupine 214.

Čl. III

Zmena zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

V článku III sa nachádzajú zmeny zákona o správnych poplatkoch. Od účinnosti tohto zákona sa doplnilo nové znenie Položky 162 v časti X. Životné prostredie a dopĺňa sa položka 171 sadzobníka správnych poplatkov tohto právneho predpisu.

Čl. IV

Zmena zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

Nový zákon o odpadoch v článku IV. mení aj zákon o dani z príjmov. Od 1. januára 2016 bude platiť, aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu mohol splniť povinnosť podľa tohto zákona a pri platbách za výkup kovového odpadu v prípade od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu.

Čl. V

Zmena zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. V

Tento článok nového zákona o odpadoch obsahuje zmeny zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V tomto zákone dochádza po účinnosti zákona o odpadoch k vymedzeniu poplatku pri množstvovom zbere pre drobný stavebný odpad. Do zákona sa doplnili nové ustanovenia § 77 odsek 1 a odsek 9 a § 78 odsek 1 písmeno c). To znamená, že poplatok sa bude platiť za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, činnosti nakladania s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, triedený zber zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa nevzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov a náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu a obec do poplatku podľa odseku 1 môže zahrnúť náklady na zbernú nádobu na zmesový komunálny odpad, náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť.

Čl. VI

Zmena zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VI

Článok VI obsahuje zmeny zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v ktorom nastanú zmeny od 1. januára 2016 novým zákonom o odpadoch. Zákon sa zmenil vzhľadom na zrušenie Recyklačného fondu. Po zmenách bude platiť, že prílohou žiadosti jednotlivého výrobcu o schválenie jednotlivo vyrobeného vozidla, ako aj žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu, ak ide o nové vozidlo, ktoré nebolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o nové vozidlo, ktoré bolo prihlásené do evidencie vozidiel v členskom štáte, alebo ak ide o ojazdené vozidlo, žiadosti o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štátu je potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu.

Čl. VII

Zmena zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. VII

Novelizuje sa zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia. Zmeny sa týkajú doplnenia chýbajúcej kompetencie inšpekcie a vypustenia súhlasu či látka alebo vec je vedľajší produkt. Z uvedených zmien vyplýva, že prevádzkovateľ skládky odpadov je povinný najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa naplnenia kapacity skládky odpadov alebo odo dňa uplynutia doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie vydaného podľa zákonom stanovených podmienok požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie. Doplnením prechodného ustanovenia platí, že prevádzkovateľ skládky odpadov, ktorej kapacita je k 1. januáru 2016 naplnená alebo ktorej k 1. januáru 2016 uplynula doba platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie, je povinný požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie do 30. júna 2016, ak o vydanie tohto súhlasu nepožiadal do 1. januára 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore so zákonom o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia

Čl. VIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem § 13 písm. e) šiesteho bodu, § 14 ods. 1 písm. j), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2016, a § 83 ods. 3 písm. b), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Komentár k Čl. VIII

V tomto článku nového zákona o odpadoch je stanovená účinnosť tohto právneho predpisu. Nový zákon o odpadoch nadobudne účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení. Ustanovenie § 13 písm. e), ktoré sa zaoberá jednotlivými zákazmi v rámci odpadového hospodárstva a ustanovenie § 14 ods. 1 písm. j), ktorý sa zaoberá povinnosťami držiteľ odpadu, nadobudnú účinnosť 1. júla 2016. Ustanovenie § 83 ods. 3 písm. b) nadobudne účinnosť 1. januára 2017. Uvedené ustanovenie zákona sa zaoberá tým, čo zákon výslovne zakazuje prevádzkovateľovi kuchyne.

 

Zdroje:

www.zbierkazakonov.sk, www.odpady.sk, www.nrsr.sk

Odkazy k textu:

 

1) Čl. 3 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.

2) § 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.

3) Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4) § 2 ods. 1 zákona č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o zmene niektorých zákonov.

5) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) § 44 zákona č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

     Zákon č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 365, 19. 12. 2014).

9) Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

     Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

     Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

10) § 2 písm. c) zákona č. 514/2008 Z. z. v znení zákona č. 255/2011 Z. z.

11) Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

12) Nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

13) § 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14) Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) Napríklad § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 254/2003 Z. z.

16) Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 94, 8. 4. 2011), nariadenie Komisie (EÚ) č. 1179/2012 z 10. decembra 2012, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy drvené sklo prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 337, 11. 12. 2012), nariadenie Komisie (EÚ) č. 715/2013 z 25. júla 2013, ktorým sa ustanovujú kritériá umožňujúce určiť, kedy medený šrot prestáva byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (Ú. v. EÚ L 201, 26. 7. 2013).

17) § 2 písm. l) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18) § 57 a 66 zákona č. 50/1976 Zb.

19) Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

20) Napríklad § 17 až 20 Obchodného zákonníka.

21) Napríklad § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.

22) Napríklad zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, Dohovor o ochrane svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 159/1991 Zb.), zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

23) Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.

24) Napríklad zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z.
o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25) Čl. 114 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4) v platnom znení.

26) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.

27) Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z., zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28) Napríklad § 124 ods. 3 Trestného zákona, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

29) § 300 až 302 Trestného zákona.

30) § 126 Trestného zákona.

31) § 3 ods. 2 Trestného poriadku.

32) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce
a technických zariadení v znení neskorších predpisov.

     Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností.

33) Občiansky zákonník.

34) § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

35) § 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.

36) § 9 zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

37) Zákon č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38) Napríklad § 566 a 577 Obchodného zákonníka, § 724 Občianskeho zákonníka.

39) Čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčenín
a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008).

40) § 20 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41) § 116 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

42) § 102 zákona č. 7/2005 Z. z.

43) § 153 zákona č. 7/2005 Z. z.

44) § 68 ods. 3 písm. e) Obchodného zákonníka.

45) Napríklad § 251 Občianskeho súdneho poriadku, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

46) Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.) v platnom znení.

     Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb.).

     Zmeny a doplnky k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) (oznámenie č. 15/2001 Z. z.).

     § 3 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov.

     Nariadenie (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12. 2008) v platnom znení.

47) Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.

48) § 2 písm. c) zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

49) § 6 zákona č. 67/2010 Z. z.

50) § 7 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

51) Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ­neskorších predpisov, zákon č. 514/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

52) § 610 až 629 a § 638 až 641 Obchodného zákonníka.

     § 765 až 771 Občianskeho zákonníka.

53) Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb.) v platnom znení.

     Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb.).

     Zmeny a doplnky k Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) (oznámenie č. 15/2001 Z. z.).

54) Napríklad zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

55) Napríklad zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.

56) Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).

57) Čl. 2 ods. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12. 7. 2006) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1418/2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice (Ú. v. EÚ L 316, 4. 12. 2007) v platnom znení.

58) Nariadenie (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

     Nariadenie (ES) č. 1418/2007 v platnom znení.

59) Napríklad zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.,

     § 17 až 20 Obchodného zákonníka.

60) Zákon č. 587/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

61) Obchodný zákonník.

     Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

62) Napríklad zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

63) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

64) Zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

65) § 2 ods. 19 zákona č. 362/2011 Z. z.

66) § 2 ods. 20 zákona č. 362/2011 Z. z.

67) § 2 ods. 22 zákona č. 362/2011 Z. z.

68) Napríklad rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh
a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008), zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2010 Z. z.

69) § 2 písm. a) a b) zákona č. 725/2004 Z. z.

70) § 2 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

71) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1103/2010 z 29. novembra 2010, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES určujú pravidlá týkajúce sa označovania kapacity prenosných sekundárnych (dobíjateľných) a automobilových batérií a akumulátorov (Ú. v. EÚ L 313, 30. 11. 2010).

72) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 493/2012 z 11. júna 2012, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá výpočtu recyklačnej efektivity procesov recyklácie použitých batérií a akumulátorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES (Ú. v. EÚ L 151, 12. 6. 2012).

73) § 5 ods. 5 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 254/2003 Z. z.

74) Rozhodnutie Komisie zo dňa 28. januára 1997, ktoré ustanovuje identifikačný systém pre obalový materiál v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (97/129/ES) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 50, 20. 2. 1997).

75) Napríklad zákon č. 67/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

76) Nariadenie Komisie (ES) č. 461/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel.

77) § 8 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá
v znení neskorších predpisov.

78) Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z.

79) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (U. v. EÚ L 60, 2. 3. 2013).

80) § 2 písm. ab) zákona č. 725/2004 Z. z.

81) § 2 písm. ac) zákona č. 725/2004 Z. z.

82) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 34/2010 Z. z. o technických požiadavkách na vozidlá vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť.

83) § 16 zákona č. 725/2004 Z. z.

84) § 14 zákona č. 725/2004 Z. z.

85) § 5 ods. 8, 13 a 19 a § 6 ods. 5, 7 a 9 zákona č. 725/2004 Z. z.

86) § 5 ods. 26 a § 6 ods. 16 zákona č. 725/2004 Z. z.

87) § 14 ods. 9 a 10 zákona č. 725/2004 Z. z.

88) § 16a ods. 1, 2, 7, 9, 15 a 17 a § 16b ods. 2, 3, 7, 8 a 13 zákona č. 725/2004 Z. z.

89) § 120 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

90) § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.

91) § 2 ods. 2 písm. o) zákona č. 543/2002 Z. z.

92) § 113 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

93) § 121 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.

94) § 3 písm. u) zákona č. 587/2004 Z. z.

95) § 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z.

96) § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.

97) § 2 písm. i) zákona č. 137/2010 Z. z.

98) § 43g zákona č. 50/1976 Zb.

99) § 94 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

100) § 86 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

101) Napríklad § 87 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

102) § 88 až 93 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

103) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

104) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     Príloha č. 6 časť B bod 7.7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/2012 Z. z.

105) Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

106) § 2 písm. b) tretí bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

107) Zákon č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

108) Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

109) § 2 ods. 4 písm. i) zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

110) Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov.

111) Čl. 53 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

112) Čl. 54 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

113) Čl. 2 bod 15 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

114) Čl. 4 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

115) Príloha II nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

116) Príloha IA a IB nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

117) Čl. 11 a 12 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

118) § 300 až 309 Trestného zákona.

119) Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

120) Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb.)
v platnom znení.

121) Rozhodnutie Rady OECD C(2001)107 o preskúmaní rozhodnutia C(92)39 o kontrole cezhraničných pohybov odpadu určeného na zhodnotenie (rozhodnutie OECD) (Ú. v. ES L 16, 23. 01. 1992).

122) § 11 a 12 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

123) § 19 zákona č. 39/2013 Z. z.

124) Zákon č. 351/2012 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskej únie pre environmentálne manažérstvo
a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

125) § 36 zákona č. 364/2004 Z. z.

126) Zákon č. 39/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.

127) § 18 ods. 3 zákona č. 137/2010 Z. z.

128) § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb.

129) § 60 až 65 zákona č. 50/1976 Zb.

130) § 88 zákona č. 50/1976 Zb.

131) § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.

132) § 76 až 84 zákona č. 50/1976 Zb.

133) Čl. 114 nariadenia (EHS) č. 2913/92 v platnom znení.

134) § 6 ods. 2 písm. b), d) a f) vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb.

135) § 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb.

136) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

137) Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

138) Čl. 5 Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (oznámenie č. 60/1995 Z. z.).

139) § 20 až 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.

140) Čl. 9 Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach (oznámenie č. 593/2004 Z. z.).

141) § 10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

142) Zákon č. 514/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

143) § 39 zákona č. 251/2012 Z. z.

144) Čl. 2 ods. 35 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

145) Čl. 22 až 25 nariadenia (ES) č. 1013/2006 v platnom znení.

146) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

147) § 13 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. v znení zákona č. 164/2008 Z. z.

148) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

149) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

150) § 27 Obchodného zákonníka.

151) § 2 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

152) Zákonník práce.

153) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

154) Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

155) Napríklad Zákonník práce.

156) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

157) § 70 až 75a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

158) Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

159) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora
v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 533/2008 Z. z.

160) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa ustanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.

161) STN EN ISO 14001 Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004) (83 9001).