PRVÁ ČASŤ	ZÁKLADNÉ USTANOVENIA	§	1-8
DRUHÁ ČASŤ	Zrušená	§	9-11
TRETIA ČASŤ	PLATENIE PRÍSPEVKOV	§	12-14
ŠTVRTÁ ČASŤ	DÁVKY	§	15-21
PIATA ČASŤ	DOPLNKOVÁ DÔCHODKOVÁ SPOLOČNOSŤ
	A PODMIENKY ČINNOSTI DOPLNKOVEJ
	DÔCHODKOVEJ SPOLOČNOSTI	§	22-42
ŠIESTA ČASŤ	DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ FONDY A INVESTOVANIE
	MAJETKU V DOPLNKOVÝCH DÔCHODKOVÝCH FONDOCH	§	43-55e
SIEDMA ČASŤ	DEPOZITÁR	§	56-56e
ÔSMA ČASŤ	ÚČASTNÍCKA ZMLUVA A ZAMESTNÁVATEĽSKÁ ZMLUVA	§	57-60
DEVIATA ČASŤ	OSOBNÝ ÚČET ÚČASTNÍKA A OSOBNÝ ÚČET
	POBERATEĽA DÁVKY	§	61-64c
DESIATA ČASŤ	INFORMAČNÁ POVINNOSŤ	§	65-67a
JEDENÁSTA ČASŤ	SPROSTREDKOVANIE DOPLNKOVÉHO DÔCHODKOVÉHO
	SPORENIA (Zrušená)	§	68-68c
DVANÁSTA ČASŤ	DOHĽAD	§	69-76
TRINÁSTA ČASŤ	TRANSFORMÁCIA DOPLNKOVEJ DÔCHODKOVEJ
	POISŤOVNE	§	77-83
ŠTRNÁSTA ČASŤ	SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA	§	84-89
Príloha č. 1	VZOREC NA VÝPOČET VÝŠKY ODPLATY ZA ZHODNOTENIE
	MAJETKU V PRÍSPEVKOVOM DOPLNKOVOM DÔCHODKOVOM FONDE
Príloha č. 2	ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

 

Novely a zmeny účinné od 1. 1. 2020

Predpis č.	K dátumu	Zmeny
747/2004 Z. z.	1. 1. 2006	mení, 8 novelizačných bodov
584/2005 Z. z.	20. 12. 2005	mení § 85, § 86,§ 87
310/2006 Z. z.	1. 8. 2006	mení, 95 novelizačných bodov
555/2007 Z. z.	1. 1. 2008	mení a dopĺňa 18 novelizačných bodov
659/2007 Z. z.	1. 1. 2008	mení a dopĺňa § 28, § 61, § 70, § 71 a nový § 87e
449/2008 Z. z.	1. 1. 2009	mení a dopĺňa 20 novelizačných bodov
186/2009 Z. z.	1. 1. 2010	mení a dopĺňa 3 novelizačné body
557/2009 Z. z.	1. 1. 2010	mení a dopĺňa 23 novelizačných bodov
520/2011 Z. z.	31. 12. 2011	dopĺňa 6 novelizačných bodov
318/2013 Z. z.	1. 1. 2014	mení a dopĺňa 203 novelizačných bodov
318/2013 Z. z.	1. 7. 2014	mení § 43
318/2013 Z. z.	1. 1. 2015	dopĺňa § 32 a §§ 34a až 34d
318/2013 Z. z.	1. 1. 2020	mení § 35a
352/2013 Z. z.	1. 1. 2014	dopĺňa § 65a a poznámku pod čiarou
301/2014 Z. z.	1. 12. 2014	mení a dopĺňa 5 novelizačných bodov
301/2014 Z. z.	1. 3. 2015	mení a dopĺňa 3 novelizačné body
375/2015 Z. z.	1. 1. 2016	mení § 32
91/2016 Z. z.	1. 7. 2016	mení a dopĺňa 13 novelizačných bodov
125/2016 Z. z.	1. 7. 2016	mení 3 novelizačné body
292/2016 Z. z.	1. 12. 2016	mení 4 novelizačné body
279/2017 Z. z.	1. 1. 2018	mení § 53b a poznámky pod čiarou
109/2018 Z. z.	1. 5. 2018	mení a dopĺňa 7 novelizačných bodov
109/2018 Z. z.	1. 1. 2019	mení a dopĺňa 97 novelizačných bodov

 

 

Úvod

 

Cieľom zavedenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení bolo odstrániť nedostatky predchádzajúcej právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia a transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne na štandardné subjekty finančného trhu.

Systém dobrovoľného doplnkového dôchodkového poistenia založený na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe alebo na individuálnom princípe predstavuje štandardnú a významnú súčasť dôchodkových systémov v Európe. Európsky model dôchodkového systému je založený na troch pilieroch, a to prvom povinnom štátnom priebežne financovanom dôchodkovom systéme, druhom dobrovoľnom zamestnaneckom dôchodkovom systéme a treťom súkromnom dôchodkovom poistení, založenom na individuálnom princípe. Model dôchodkového systému v Slovenskej republike je odlišný od modelu dôchodkového systému v EÚ a jeho štruktúra je nasledovná:

1.  povinné dôchodkové poistenie, dávkovo definované, financované priebežne, vykonávané Sociálnou poisťovňou na základe zákona o sociálnom poistení,

2.  povinné starobné dôchodkové sporenie, príspevkovo definované, financované prostredníctvom kapitalizácie, vykonávané dôchodkovými správcovskými spoločnosťami na základe zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

3.  dobrovoľné doplnkové dôchodkové poistenie, príspevkovo definované, financované prostredníctvom kapitalizácie, vykonávané doplnkovými dôchodkovými poisťovňami na základe zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Systém od roku 2004

Dôvodom zavedenia doplnkového dôchodkového poistenia do dôchodkového systému bolo umožniť občanom získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Doplnkové dôchodkové poistenie bolo pri vzniku založené výlučne na zamestnávateľsko-zamestnaneckom princípe, t. j. účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení bola umožnená zamestnancom na základe kolektívnej dohody. Doplnkové dôchodkové poistenie sa tak stalo významnou súčasťou podnikovej sociálnej politiky. Neskôr bola umožnená účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení samostatne zárobkovo činným osobám a spolupracujúcim osobám samostatne zárobkovo činných osôb a zamestnávateľsko-zamestnanecký princíp bol doplnený o princíp individuálneho vstupu do systému doplnkového dôchodkového poistenia. Ďalší posun nastal, keď sa umožnila účasť na doplnkovom dôchodkovom poistení fyzickým osobám, ktoré vykonávajú štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.

Doplnkové dôchodkové systémy založené na zamestnaneckom alebo individuálnom princípe napĺňajú jeden zo základných cieľov, a to dosiahnuť vysokú úroveň sociálnej ochrany pre všetkých pracujúcich. Systém doplnkového dôchodkového poistenia v Slovenskej republike sa stal významnou súčasťou dôchodkového systému na Slovensku.

Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení upravuje osobný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik, prerušenie a zánik doplnkového dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, vecný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, vytváranie a správu doplnkových dôchodkových fondov, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti.

Cieľom zákona bol transformovať systém doplnkového dôchodkového poistenia na systém doplnkového dôchodkového sporenia, v ktorom sa umožňuje účasť nielen zamestnancom, ale každej fyzickej osobe staršej ako 18 rokov. Zákonom bol zachovaný zamestnávateľsko-zamestnanecký princíp popri možnosti individuálneho vstupu do systému doplnkového dôchodkového sporenia pre každú fyzickú osobu, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

Tiež boli zachované povinnosti platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia ľudí do kategórie 3 alebo 4 najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Zákonom bola zavedená povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva doplnkové dôchodkové sporenie, vyplácať dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a odstupné.

Zákonom boli sprísnené podmienky na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku. Zvýšil sa minimálny vek potrebný na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a ustanovilo sa obdobie doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré nesmie byť kratšie ako 10 rokov. Takýmto opatrením sa podporil dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia. Popri poberaní doplnkového starobného dôchodku sa zaviedla možnosť vyplatenia určitej časti zostatku v hotovosti po splnení podmienok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku. Zákonom sú okrem iného motivované osoby, ktoré sa rozhodnú pre vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku, vyplatením vyššej sumy jednorazového vyrovnania v porovnaní s osobami, ktoré sa rozhodnú pre poberanie dočasného doplnkového starobného dôchodku.

K vyplateniu odstupného dochádza vtedy, ak účastník nesplnil podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. V súčasnom systéme doplnkového dôchodkového poistenia sa osobám, ktoré nesplnili podmienky nároku na doplnkový starobný dôchodok vyplatilo odstupné iba v sume príspevkov zamestnanca vrátane výnosov z hospodárenia s týmito príspevkami. V systéme doplnkového dôchodkového sporenia sa ustanovilo vyplatenie odstupného v sume určenej dávkovým plánom, pričom táto suma nesmie byť nižšia ako 80 % zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z investovania príspevkov zamestnávateľa.

V roku 2004 sa ustanovilo zachovanie dedenia v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. Predtým bola predmetom dedenia iba suma tvorená príspevkami zamestnanca a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami bez príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich hospodárenia. Ustanovilo sa, aby v novom systéme doplnkového dôchodkového sporenia bola predmetom dedenia celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

Tiež sa ustanovilo, aby sa doplnkové dôchodkové poisťovne transformovali na doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré môžu vykonávať doplnkové dôchodkové sporenie len na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Úradom pre finančný trh. Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zveriť činnosti spojené so správou doplnkových dôchodkových fondov, vrátane riadenia investícií, inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe na základe predchádzajúceho súhlasu Úradu pre finančný trh.

Zároveň mala doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať a spravovať najmenej dva doplnkové dôchodkové fondy a vypracovať štatúty doplnkových dôchodkových fondov schválené Úradom pre finančný trh. Zaviedol sa prechod výkonu dohľadu nad novým systémom doplnkového dôchodkového sporenia z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad pre finančný trh.

Doplnkové dôchodkové fondy

Každá DDS je povinná vytvoriť a spravovať jeden výplatný doplnkový dôchodkový fond a najmenej jeden príspevkový doplnkový dôchodkový fond.

Majetok výplatného doplnkového dôchodkového fondu môžu tvoriť len dlhopisové a peňažné investície a obchody určené na obmedzenie devízového rizika. Majetok príspevkového doplnkového dôchodkového fondu môžu tvoriť akciové, dlhopisové, peňažné a iné investície.

Pri rozhodovaní o výbere konkrétneho doplnkového dôchodkového fondu je vhodné porovnať investičnú stratégiu daného fondu s investičnými ambíciami konkrétneho účastníka. Zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu sú uvedené v štatúte každého doplnkového dôchodkového fondu. Vo všeobecnosti možno povedať, že pri dlhšom období sporenia môže byť krátkodobá strata spôsobená investovaním do rizikovejších aktív, ako sú napríklad rôzne druhy akcií, v budúcnosti vyvážená podstatne vyšším výnosom. Naopak, pri kratšom období sporenia je vhodné zvažovať konzervatívnejšie investície do nástrojov ako dlhopisy prípadne nástroje peňažného trhu, ktoré sú síce typickejšie spojené s nižším výnosom, no tento fakt je kompenzovaný podstatne nižším rizikom straty.

Účastníci majú pre uľahčenie svojho rozhodovania k dispozícii kľúčové informácie doplnkového dôchodkového fondu, ktoré poskytujú záujemcovi o doplnkové dôchodkové sporenie alebo účastníkovi prehľadné základné informácie o príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktoré sú nevyhnutné na to, aby záujemca alebo účastník mohol správne pochopiť povahu a riziká ponúkaného doplnkového dôchodkového fondu a na základe týchto informácií potom prijať rozhodnutie o sporení.

Kľúčové informácie poskytujú DDS v listinnej forme na svojich pobočkách, ale aj v elektronickej podobe na svojich internetových stránkach.

Ostatná novela zákona

Novelou zákona sa zvýši informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a zabezpečí sa primeranosť a kvalita poskytovaných informácií s cieľom ľahšie sa rozhodnúť o svojom zabezpečení v starobe.

V roku 2006 bola do zákona prebraná smernica, ktorá predstavovala prvý krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaným na úrovni Únie a prebratím tejto smernice boli v zákone vytvorené podmienky najmä pre vykonávanie cezhraničnej činnosti doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou. Aktuálna právna úprava informačných povinností vo vzťahu k účastníkom a poberateľom dávok nebola od zavedenia systému doplnkového dôchodkového sporenia v roku 2004 zásadným spôsobom zmenená, významnejšiu zmenu priniesla len novela z roku 2013, v rámci ktorej boli predzmluvné informácie obohatené o kľúčové informácie. Veľká časť existujúcich účastníkov a poberateľov dávok však získava informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení výlučne z výpisu z osobného účtu účastníka, resp. výpisu z osobného účtu poberateľa dávky. V období pred dovŕšením dôchodkového veku, v ktorom by účastníci mali začať premýšľať o druhu a forme dôchodkovej dávky, nedostávajú žiadne informácie. Posun v oboch oblastiach by mala priniesť práve transpozícia smernice (EÚ) 2016/2341.

Účelom novely zákona je predovšetkým úprava a doplnenie podmienok pre výkon činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prebratím jednotlivých ustanovení smernice (EÚ) 2016/2341 a smernice 2014/50/EÚ. V kontexte zmien, ktoré sú vyvolané prebraním príslušných ustanovení uvedených smerníc, sú najväčšie zmeny v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a v oblasti informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť poskytovať v predkontraktuálnej fáze, v období sporenia, ale aj v období pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, resp. počas poberania dávky. Zavedením funkcie vnútorného auditu a prijatím a uplatňovaním zásad odmeňovania sa aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať princípy, požiadavky a zásady, ktoré sa vzťahujú aj na iné inštitúcie vo finančnom sektore. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu, ktorý sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník zároveň dostane aj odhad (v troch variantoch) výšky jeho dôchodkových úspor a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, kedy má právo začať čerpať dôchodok. Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu (alebo jeho časti) do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti resp. prijať majetok zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ich peňažný ekvivalent. Keďže smernica 2014/50/EÚ sa uplatňuje na doplnkové dôchodkové systémy, transpozícia tejto smernice a jej vykonávanie sa bude realizovať v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, pričom zmeny, ktoré vyvolá, sa dotknú legislatívneho ukotvenia obdobia od vzniku zamestnania, počas ktorého zamestnávateľ nemusí platiť príspevky a poskytnutia poradenstva pri žiadosti o predčasný výber.

V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa v rámci doplnkového dôchodkového sporenia na Slovensku zavádza možnosť a podmienky individuálneho prevodu majetku účastníka zo systému doplnkového dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky a odchádza pracovať do iného členského štátu. Rovnako bude umožnené členovi zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti previesť jeho dôchodkové nároky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak o takýto prevod požiada.

Parciálne sa tým napĺňa pôvodný zámer Európskej komisie umožniť tzv. portabilitu alebo prenositeľnosť doplnkových dôchodkových práv medzi zamestnaneckými dôchodkovými spoločnosťami v rôznych členských štátoch Európskej únie.

 

 

 

Zákon
č. 650/2004 Z. z.

o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., (úplné znenie zákona
č. 490/2006 Z. z.), zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z.,
zákona č. 449/2008 Z. z.,  zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., (úplné znenie zákona č. 207/2010 Z. z.),

 zákona č. 520/2011 Z. z. a zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z.,

 zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z.,
zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového ­dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne.

Komentár k § 1

V ustanovení je vymedzený predmet tohto zákona. Okrem samotného doplnkového dôchodkového sporenia upravuje zákon aj jeho vykonávanie a dohľad nad jeho vykonávaním. Predmetom úpravy je i organizácia a financovanie doplnkového dôchodkového sporenia ako i transformácia (zmena formy) doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Definícia doplnkového dôchodkového sporenia je vymedzená v ustanovení § 2.

§ 2

Doplnkové dôchodkové
sporenie

(1) Doplnkové dôchodkové sporenie podľa tohto zákona je

a) zhromažďovanie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky“) od účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „účastník“) a zamestnávateľov na účel uvedený v odseku 2,

b) nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde ­po­dľa tohto zákona,

c) vyplácanie dávok doplnkového dôchodkového sporenia (ďalej len „dávka“).

(2) Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem

a) v starobe,

b) pri skončení výkonu práce

    1.   zaradenej na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,¹⁾

    2.   zamestnancom, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch, alebo zamestnancom, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj.

(3) Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“), možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov. Čakacie obdobie nemôže trvať viac ako jeden rok.

Komentár k § 2

Zákon vymedzuje pôsobnosť zákona v doplnkovom dôchodkovom sporení, definuje sa doplnkové dôchodkové sporenie a jeho účel. Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a umožniť účastníkom, ktorými sú zamestnanci a vykonávajú práce, ktoré sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 a 4, získať doplnkový výsluhový dôchodok. Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.

Odsek 2 upravujúci účel doplnkového dôchodkového sporenia bol zosúladený s terminológiou § 1 písmena g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Posúdenie zdravotných rizík a kategorizácia prác podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná. Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými predpismi. Miera zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná. Do tretej kategórie sa zaraďujú práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia. Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia; sú to práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.

Novelou zákona č. 557/2009 Z. z. boli do ustanovenia doplnené odseky 4 a 5, čím bol upravený spôsob stanovenia výšky príspevkov, a to pevnou sumou, násobkom príspevku zamestnanca alebo percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Následne sa však s účinnosťou od 1. 1. 2014 z ustanovenia vypustili taxatívne vymedzené spôsoby stanovenia výšky príspevku pevnou sumou, násobkom príspevku zamestnanca alebo percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Po vypustení uvedených ustanovení už zamestnávateľ nie je obmedzovaný zákonom, ale môže svojim zamestnancom poskytovať príspevky v súlade so zvolenou vnútornou firemnou politikou odmeňovania zamestnancov (napr. rôzna výška príspevku podľa odpracovaných rokov zamestnanca, kombinácia pevnej sumy rovnakej pre každého zamestnanca a percentuálnej výšky časti príspevku v závislosti od vymeriavacieho základu zamestnanca, po odpracovaní určitého obdobia pre zamestnávateľa mimoriadny príspevok a pod.).

Upozornenie!

Ostatná novela zákona č. 109/2018 Z. z. zaviedla nový odsek 3.

Zamestnávateľ už podľa platnej právnej úpravy môže podmieniť začiatok platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie svojmu zamestnancovi určitým minimálnym obdobím, ktoré u neho odpracuje. Táto zásada však nebola v doterajšej v právnej úprave explicitne ustanovená. Smernica 2014/50/EÚ požaduje, aby dĺžka tohto čakacieho obdobia nemohla presiahnuť tri roky, je však možné, aby národná úprava ustanovovala aj kratšie obdobie. Minimálna doba trvania zamestnania potrebná na to, aby zamestnávateľ začal prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie sa preto ustanovuje maximálne na jeden rok. Zamestnávateľ má naďalej možnosť prispievať zamestnancovi od prvého dňa zamestnania, resp. stanoviť si čakacie obdobie kratšie, napr. v dĺžke skúšobnej doby.

Základné pojmy

§ 3

Zamestnanec

(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu.^1a)

(2) Tanečný umelec je umelec, ktorý vykonáva profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch.

Komentár k § 3

Zákon v ustanoveniach § 3 až § 7 definuje a na účely doplnkového dôchodkového sporenia vymedzuje základné pojmy doplnkového dôchodkového sporenia. Prvým pojmom je zamestnanec.

Ustanovilo sa, aby zamestnancom na účely doplnkového dôchodkového sporenia bola každá fyzická osoba, ktorá sa považuje za zamestnanca na účely sociálneho poistenia a ktorá je právne upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Od 1. 1. 2014 novým znením § 3 bolo ponechané pôvodné znenie ustanovenia, pričom v definícii zamestnanca je obsiahnutý aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.

Zamestnanec podľa zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem

–   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

–   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku,

–   žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax,

–   fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a

–   fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne stanovenú sumu, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj

–   fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne stanovenú sumu,

–   fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je fyzickou osobou, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne stanovenú sumu,

–   fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 zákona o sociálnom poistení,

–   fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem.

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je

fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Zamestnanec na účely garančného poistenia je

fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Po novom sa od 1. 1. 2014 sprecizovalo, na akú skupinu profesii sa definícia zamestnanca nevzťahuje. Ide o príslušníkov silových zložiek, ktorých sociálne zabezpečenie zohľadňuje špecifickosť ich povolania a je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príslušníci silových zložiek

–   príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

–   príslušník Hasičského a záchranného zboru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

–   príslušník Horskej záchrannej služby podľa zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov,

–   colník podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

–   profesionálny vojak podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   vojak mimoriadnej služby podľa zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 4

Zamestnávateľ

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.²⁾

Komentár k § 4

Zákon za zamestnávateľa na účely doplnkového dôchodkového sporenia považuje zamestnávateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ide o každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a ktorá je právne upravená v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ

–   fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

–   právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi uvedený príjem a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,

–   pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť

–   fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený vyššie a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo

–   právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 4a

Potenciálny účastník

Potenciálny účastník je záujemca o uzatvorenie zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (ďalej len „účastnícka zmluva“).]

Komentár k § 4a

Upozornenie!

Ide o nové ustanovenie platné po ostatnej novele zákona č. 109/2018 Z. z., pričom došlo k zosúladeniu s článkom 6 bod 7 smernice (EÚ) 2016/2341.

Upravuje sa pojem zavedený v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník) a zavádza sa pojem pre fyzickú osobu, ktorá nie je potenciálny účastník podľa tohto zákona a ktorá je oprávnená sa zapojiť do dôchodkového plánu (potenciálny člen).

Zákon pod účastníckou zmluvou rozumie zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení záujemcu o doplnkové dôchodkové sporenie s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (DDS). Záujemcom je potenciálny účastník.

§ 5

Účastník

(1) Účastník podľa tohto zákona je

[účinnosť od 1. januára 2019

a) zamestnanec, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu,]

b) iná fyzická osoba, ktorá ku dňu uzatvorenia účastníckej zmluvy dovŕšila najmenej 18 rokov veku.

(2) Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b). Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný uzatvoriť do 30 dní od začatia výkonu tejto práce účastnícku zmluvu. Ak zanikne účastnícka zmluva zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je tento zamestnanec povinný uzatvoriť novú účastnícku zmluvu do 30 dní.

Komentár k § 5

Zákon v ustanovení vymedzil, aby účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia boli zamestnanec a iná fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a ktorí uzatvoria účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Upozornenie!

Po ostatnej novele č. 109/2018 Z. z. došlo k úprave v ods. 1 písm. a), ktorá súvisí s úpravou pojmu zavedeného v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník).

Dňa 1. 1. 2014 sa zmenil v celom znení odsek 2, pričom sa upustilo od požiadavky, aby zamestnávateľ do 8 dní od začatia výkonu tzv. rizikových prác uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu a táto lehota sa predlžila na obdobie 30 dní. Dôvodom uvedenej úpravy bolo poskytnúť zamestnávateľovi primeraný časový priestor na splnenie tejto povinnosti. Aj keď zamestnávateľ uzatvorí zmluvu až na 30. deň od začatia výkonu tzv. rizikových prác, je povinný zamestnancovi zaplatiť príspevky odo dňa začatia výkonu prác zamestnanca.

V nadväznosti na túto povinnosť zaväzuje zákon zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce uzatvoriť účastnícku zmluvu a v prípade jej zániku (napr. z dôvodu vyplatenia odstupného alebo z dôvodu prestupu do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti) uzatvoriť novú zmluvu do 30 dní od začatia výkonu rizikových prác.

§ 5a

Odchádzajúci zamestnanec

Odchádzajúci zamestnanec je účastník, ktorý skončil pracovnoprávny vzťah alebo obdobný právny vzťah na území Slovenskej republiky, nesplnil podmienky na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu v inom členskom štáte Európskej únie, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Nórskom kráľovstve.

Komentár k § 5a

Upozornenie!

Ustanovenie bolo do zákona zavedené ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z.

Dochádza k definovaniu osobitného postavenia účastníka, ktorý skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na Slovensku a odchádza vykonávať zárobkovú činnosť do iného členského štátu Európskej únie. Nároky tohto účastníka v systéme doplnkového dôchodkového sporenia ostanú zachované a bude mať možnosť požiadať o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom aktuálne vykonáva (odchádza vykonávať) zárobkovú činnosť (nová úprava v § 64b).

Právnou úpravou sa spresňuje znenie definície odchádzajúceho zamestnanca, že tento bude vykonávať pracovnoprávny vzťah alebo obdobný právny vzťah v inom členskom štáte Európskej únie ako je Slovenská republika.

§ 6

Poberateľ dávky

Poberateľ dávky je fyzická osoba, ktorej doplnková ­dôchodková spoločnosť vypláca dávku podľa tohto zákona.

Komentár k § 6

Zákon v ustanovení definuje pojem poberateľ dávky. Ide o fyzickú osobu, ktorej doplnková dôchodková spoločnosť vypláca dávku z doplnkového dôchodkového sporenia.

§ 6a

Zamestnanecká
dôchodková spoločnosť

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť je zahraničná spoločnosť, ktorá

a) vykonáva činnosť, ktorej účel zodpovedá účelu doplnkového dôchodkového sporenia podľa tohto zákona,

[účinnosť od 1. januára 2019

b) je zriadená oddelene od zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva,]

c) je zriadená na účely zabezpečenia dôchodkových ­dávok v súvislosti s vykonávaním činnosti zamestnanca a

d) vykonáva činnosti priamo vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej individuálne alebo kolektívne medzi zamestnávateľom, zamestnancom alebo ich zástupcami, alebo so samostatne zárobkovo činnou osobou v ­súlade s právnymi predpismi domovského ­členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej ­spoločnosti a hostiteľského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Komentár k § 6a

Dňa 1. 8. 2006 boli do zákona doplnené nové ustanovenia § 6a až § 6i, ktorými sa zadefinovali základné pojmy používané na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to vo vzťahu k cezhraničnému pôsobeniu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, t.j. zamestnaneckých dôchodkových spoločností z Európskeho hospodárskeho priestoru na území Slovenskej republiky a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosť na území niektorého z členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Z dôvodu, že Švajčiarsko neprijalo túto smernicu, táto smernica sa neuplatňuje na jeho území.

§ 6b

Hostiteľský členský štát doplnkovej
dôchodkovej spoločnosti
a hostiteľský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Hostiteľský členský štát doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Nórske kráľovstvo a členský štát Európskej únie iný ako Slovenská republika, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť alebo má zámer vykonávať činnosť (ďalej len „hostiteľský členský štát“).

(2) Hostiteľský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti je členský štát Európskej únie, Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo a Nórske kráľovstvo, v ktorom nemá táto spoločnosť sídlo, ale vykonáva na území tohto štátu činnosť.]

Komentár k § 6b

Znenie tohto ustanovenia sa nanovo spresnilo od 1. 1. 2014 v súvislosti so skorším zavedením legislatívnej skratky „hostiteľský členský štát“.

Hostiteľský členský štát doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

Ide o štát, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť alebo má zámer vykonávať činnosť.

Hostiteľský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

členský štát Európskej únie, v ktorom nemá táto spoločnosť sídlo, ale vykonáva na území tohto štátu činnosť.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 6c

Zamestnávateľ
hostiteľského členského štátu

Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu je každý subjekt, ktorý zahŕňa jednu alebo viac právnických osôb alebo fyzických osôb, koná ako zamestnávateľ alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba a má zámer platiť alebo platí príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu alebo platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37d. Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu nie je zamestnávateľ podľa tohto zákona. Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu nie je zamestnávateľ podľa tohto zákona.]

Komentár k § 6c

Predmetom definície v tomto ustanovení je zamestnávateľ hostiteľského členského štátu. Môže ním byť každý subjekt, ktorý koná ako zamestnávateľ a SZČO alebo ako zamestnávateľ alebo ako SZČO a zahŕňa minimálne jednu i viac FO alebo PO. Musí byť splnená podmienka, že jeho zámerom je platiť príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá svoju činnosť vykonáva na území hostiteľského štátu.

Zákon upozorňuje, že nejde o zhodu pojmov zamestnávateľ hostiteľského štátu a zamestnávateľ vymedzený v tomto zákone.

Upozornenie!

Po ostatnej novele zákona z dôvodu transpozície čl. 12 smernice (EÚ) 2016/2341a prebratia ustanovení o vykonaní a podmienkach cezhraničného prevodu v znení § 37d zákona sa rozšírila definícia zamestnávateľa hostiteľského členského štátu.

Zamestnávateľom hostiteľského členského štátu bude aj taký zamestnávateľ, ktorý platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá plánuje previesť majetok (resp. jeho časť) členov a poberateľov dávok do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

§ 6d

Domovský členský štát
zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

[účinnosť od 1. januára 2019

Domovský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti je Islandská republika, Lichtenštajnské kniežatstvo, Nórske kráľovstvo a členský štát  Európskej únie iný ako Slovenská republika, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.]

Komentár k § 6d

Zákon v ustanovení vymedzuje, ktorý štát je domovským členským štátom zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

§ 6e

Dôchodkový plán

Dôchodkový plán je všeobecne záväzný právny predpis hostiteľského členského štátu, zmluva alebo dokument, ktoré sú záväzné pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a upravujú najmä druhy dôchodkových dávok a podmienky ich poskytovania doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu.

Komentár k § 6e

Dňa 1. 1. 2014 sa ustanovilo doplnenie definície dôchodkového plánu o právne predpisy hostiteľského členského štátu, v ktorom môžu byť druhy dávok a podmienky ich vyplácania tiež (obdobne ako v našom právnom poriadku) upravené. Ide o pôvodný § 6b, ktorý bol v dôsledku legislatívno-technickej úpravy vymenený s pôvodným § 6b.

V prípade dôchodkového plánu ide o zmluvu, dokument alebo záväzný právny predpis, ktorým sa musí riadiť doplnková dôchodková spoločnosť.

§ 6f

Príslušný orgán

[účinnosť od 1. januára 2019

Príslušný orgán je orgán členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva, ktorý na území tohto štátu vykonáva dohľad nad činnosťou zamestnaneckej ­dôchodkovej spoločnosti.]

Komentár k § 6f

Zákon definuje pojem príslušný orgán, ktorého úlohou je vykonávať dohľad nad vykonávaním činnosti zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území určeného štátu.

§ 6g

Člen

Člen je fyzická osoba, ktorá nie je účastník podľa tohto zákona a ktorej z výkonu činnosti zamestnanca vznikne ­právo na dôchodkovú dávku po splnení podmienok na jej ­poskytovanie doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu.

Komentár k § 6g

Členom je fyzická osoba, za splnenia podmienky, že nie je účastníkom. Ide o FO, ktorej z výkonu činnosti zamestnanca vznikne právo na dôchodkovú dávku. Musia byť však splnené podmienky na poskytovanie tejto dávky na území hostiteľského členského štátu.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 6ga

Potenciálny člen

Potenciálny člen je záujemca o zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, ktorý je spôsobilý nadobúdať práva a povinnosti z dôchodkového plánu.]

Komentár k § 6ga

Ide o nové ustanovenie zákona súvisiace s článkom 6 bod 7 smernice (EÚ) 2016/2341. Definuje pojem potenciálny člen, ktorým je záujemca o zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

Upozornenie!

Po ostatnej novele zákona sa upravuje pojem zavedený v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník) a zavádza sa pojem pre fyzickú osobu, ktorá nie je potenciálny účastník podľa tohto zákona a ktorá je oprávnená sa zapojiť do dôchodkového plánu (potenciálny člen).

§ 6h

Dôchodkové dávky

Dôchodkové dávky sú dávky vyplácané alebo poskytované doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, na základe splnenia podmienok na ich vyplácanie alebo poskytovanie vo forme platieb v prípade smrti, zdravotného postihnutia ­alebo skončenia zamestnania alebo vo forme podporných platieb alebo služieb v prípade choroby, chudoby alebo smrti; dôchodkové dávky sa vyplácajú alebo poskytujú jednorazovo, dočasne alebo doživotne.

Komentár k § 6h

Zákon vymedzuje pojem dôchodkové dávky. Dávky vypláca alebo poskytuje doplnková dôchodková spoločnosť za splnenia zákonných podmienok. Dávky sa vyplácajú vo forme platieb alebo služieb. Dôchodkové dávky môžu byť poskytnuté i v prípade chudoby alebo choroby. V tom prípade ide o platby, ktoré majú podpornú funkciu.

Zákon vymedzuje aj frekvenciu vyplácania dávok, a to buď jednorazovo, určité obdobie (dočasné vyplácanie) alebo doživotné vyplácanie. Dôchodkové dávky sa vyplácajú v prípade smrti, skončenia zamestnania alebo v prípade zdravotného postihnutia.

§ 6i

Poberateľ dôchodkovej dávky

Poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba, ktorá nie je poberateľ dávky podľa tohto zákona a ktorej vypláca ­dôchodkovú dávku doplnková dôchodková spoločnosť na území hostiteľského členského štátu.

Komentár k § 6i

Účelom doplnkového dôchodkového sporenia je umožniť zamestnancovi a inej fyzickej osobe získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe, a v prípade skončenia výkonu prác, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do preferovaných kategórií. Zákon o poberateľovi dôchodkovej dávky hovorí ako o fyzickej osobe. Ide o FO, ktorá priamo dávku poberá od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 6j

Kľúčová funkcia

Kľúčová funkcia je funkcia vnútornej kontroly, funkcia riadenia rizík a funkcia vnútorného auditu.]

Komentár k § 6j

V ustanovení je vymedzený pojem kľúčová funkcia.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona sa zaviedol predmetný pojem do zákona. Ide o transpozičnú zmenu (zosúladenie s článkom 6 ods. 18 smernice (EÚ) 2016/2341).

Zavádza sa pojem kľúčová funkcia, ktorou je označovaná funkcia vnútorného auditu, funkcia vnútornej kontroly a funkcia riadenia rizík. Ide o dôležité kompetencie v rámci systému organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pri ktorých je potrebné osobitne v zákone ustanoviť zodpovednosť za vykonávanie úloh v rámci týchto kompetencií, ich nezávislosť, ale aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb zodpovedných za vykonávanie týchto funkcií. Keďže zákon už podrobnú úpravu a rozsah právomocí a zodpovedností pre funkciu riadenia rizík obsahuje, doplnila sa len požiadavka smernice na ustanovenie funkcie vnútorného auditu, ktorú doteraz doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať nemusela. Nad rámec smernice, avšak s ohľadom na jej význam pre organizáciu a riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako štandardnej finančnej inštitúcie, sa ako kľúčová funkcia bude označovať aj vnútorná kontrola.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 6k

Finančná inštitúcia

Finančná inštitúcia je správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, samosprávny investičný fond, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, zahraničná banka, zahraničná banka so sídlom na území iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, poisťovňa, poisťovňa z iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zahraničná poisťovňa, zaisťovňa, zaisťovňa z iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, zahraničná zaisťovňa, centrálny depozitár cenných papierov, zahraničný centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov, dôchodková správcovská spoločnosť a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti.]

Komentár k § 6k

Zákon ďalej definuje aj pojem finančná inštitúcia a vymedzuje, kto je finančnou inštitúciou na účely doplnkového dôchodkového sporenia.

Upozornenie!

Po ostatnej novele zákona dochádza k presunutiu časti existujúceho ustanovenia definujúceho finančnú inštitúciu (pôvodný § 29 ods. 4). V pojme zahraničná banka so sídlom na území členského štátu sa upresňuje pojem takéhoto členského štátu (aj podľa úpravy zákona o bankách) na zmluvnú stranu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorými sú okrem členských štátov EÚ aj zmluvné štáty Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o EHP, t. j. Island, Nórsko, Lichtenštajnsko. Ďalej, keďže podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov nie je potrebné ďalej členiť zahraničnú správcovskú spoločnosť, pretože zahraničná správcovská spoločnosť so sídlom na území členského štátu spadá pod zahraničnú správcovskú spoločnosť, vypúšťa sa pojem zahraničná správcovská spoločnosť so sídlom na území členského štátu a ustanovilo sa doplniť samosprávny investičný fond z dôvodu, že ide o subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou (nejde o správcovskú spoločnosť). Podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov sa finančnou inštitúciou s právnou subjektivitou v sektore poistenia rozumie aj poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa a zaisťovňa z iného členského štátu (členským štátom je, rovnako ako je uvedené vyššie, členský štát EÚ a zmluvný štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o EHP). Zahraničného centrálneho depozitára je potrebné doplniť z dôvodu úpravy zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách zákonom č. 292/2016 Z. z. (implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov).

§ 7

Zákaz diskriminácie

(1) Na zákaz diskriminácie pri výkone doplnkového ­dôchodkového sporenia sa vzťahuje osobitný predpis,³⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ustanovenia kolektívnej zmluvy, ktoré súvisia s doplnkovým dôchodkovým sporením, ustanovenia zamestnávateľskej zmluvy, účastníckej zmluvy a štatútu doplnkového dôchodkového fondu sú neplatné, ak sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania.

(3) Za diskrimináciu z dôvodu pohlavia sa nepovažuje určenie rozdielnej výšky príspevkov zamestnávateľa, ktorého cieľom je vyrovnať výšku dávok alebo ich takmer vyrovnať pre obe pohlavia.

(4) Účastníkovi žijúcemu v cudzine sa zachovávajú práva z doplnkového dôchodkového sporenia v rovnakom rozsahu ako účastníkovi, ktorý je na území Slovenskej republiky.

(5) Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na účastníka a poberateľa dávky, platia rovnako aj na člena a ­poberateľa dôchodkovej dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Komentár k § 7

Zákon ustanovil, aby sa pri výkone doplnkového dôchodkového sporenia na zákaz diskriminácie v zásade vzťahoval antidiskriminačný zákon [zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)].

Za diskrimináciu v doplnkovom dôchodkovom sporení sa v súlade so Smernicou Rady 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia v znení Smernice Rady 96/97/ES z 20. decembra 1996 nepovažuje stanovenie rozdielnej výšky dávok z dôvodu pohlavia, t. j. umožnené bolo na účely určenia sumy dôchodku používať úmrtnostné tabuľky rozdielne pre mužov a ženy alebo stanovenie rozdielnej výšky príspevkov pre mužov a ženy s cieľom umožniť získať mužom a ženám rovnakú výšku dávky pri získaní rovnakého obdobia doplnkového dôchodkového sporenia.

Od 1. 1. 2014 došlo k vypusteniu ustanovenia, ktoré umožňovalo určenie rozdielnej výšky dávok, pri ktorom sa prihliada na faktory poistno-matematických výpočtov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia.

Vypustenie tohto ustanovenia, ktoré zakotvuje výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania, sa zaviedlo v súvislosti s ustanovením § 20 ods. 3 zákona, z ktorého vyplýva, že doživotný doplnkový dôchodok a doživotný výsluhový dôchodok vypláca poisťovňa, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom. Podľa § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje aj v oblasti prístupu a poskytovania tovarov a služieb, ktoré sú poskytované verejnosti, pričom do tejto oblasti spadajú aj poistné zmluvy.

§ 8

Zrušený.

DRUHÁ ČASŤ

§ 9 – § 11

Zrušená.

Komentár k Druhej časti

Novelou zákona č. 318/2013 Z. z. bola vypustená celá Druhá časť, a to ustanovenia § 8 až § 11. Od 1. 1. 2014 došlo k vypusteniu ustanovení upravujúcich obdobie doplnkového dôchodkového sporenia z dôvodu, že minimálne obdobie sporenia už nie je pre účastníkov s účastníckou zmluvou, ktorej súčasťou nie je dávkový plán, podmienkou na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku.

Rovnako sa vypustili ustanovenia o vzniku a zániku doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vzhľadom na vypustenie podmienky – obdobia sporenia, stratili opodstatnenie. V prípade splnenia podmienky obdobia sporenia účastníka, ktorý vykonáva rizikové práce, zostala podmienka zachovaná v § 17 ods. 1.

TRETIA ČASŤ
PLATENIE PRÍSPEVKOV

§ 12

Platitelia príspevkov

(1) Príspevky platí

a) účastník, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom podľa § 5 ods. 1 písm. a), ak zamestnávateľ uzatvoril ­zamestnávateľskú zmluvu podľa § 58.

(2) Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b). Účastník počas obdobia vykonávania týchto prác môže platiť príspevky.

(3) Účastník, ktorý je vyslaný na vykonávanie práce v inom štáte, a jeho zamestnávateľ môžu počas vyslania účastníka platiť príspevky podľa tohto zákona.

Komentár k § 12

Tretia časť v ustanoveniach § 12 až § 14 upravuje platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.

Zákon zaviedol obligatórne platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie účastníkom na základe účastníckej zmluvy a zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom. Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zásade len vtedy, ak uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zamestnávateľskú zmluvu.

V zákone je zavedená povinnosť pre zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 a 4, najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Od 1. 1. 2014 zákon spresnil okamih, od ktorého zamestnávateľ začína platiť príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce.

Ak účastník nesplnil podmienky na vyplatenie doplnkového starobného dôchodku, doplnkového výsluhového dôchodku alebo jednorazového vyrovnania a požiada o prevedenie sumy zostatku na svojom osobnom účte, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná previesť túto sumu do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Dňa 1. 1. 2014 došlo aj k úprave prerušenia doplnkového dôchodkového sporenia zo zákona, a to vypustením odsekov 3 a 4 z dôvodu straty opodstatnenosti jej úpravy, keď z právnej úpravy vypadol vznik a zánik doplnkového dôchodkového sporenia.

§ 13

Výška príspevkov
a spôsob platenia príspevkov

(1) Príspevky sa platia na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky určený výlučne na účely prijímania platieb od účastníkov a zamestnávateľov do okamihu identifikácie účastníka, ktorého sa platba týka (ďalej len „účet nepriradených platieb“).

(2) Zamestnávateľ je povinný elektronicky zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, v lehote dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve. Ak zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný tieto platby v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a umožní jej osobitnú evidenciu, ako aj označiť obdobie, za ktoré platí príspevky.

(3) Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z 

a) vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu,⁴⁾

b) príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Komentár k § 13

Zákon upravil výšku príspevkov a spôsob platenia príspevkov.

Právnou úpravou platnou od 1. 1. 2010 sa zaviedli zmeny v oblasti spôsobu platenia príspevkov. Ich cieľom bolo prispieť predovšetkým k zefektívneniu a zlacneniu administratívy súvisiacej s vedením nevyhnutnej dokumentácie.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa ustanovenie v celom znení zmenilo, pričom sa stanovila povinnosť odvádzať príspevky na tzv. účet nepriradených platieb. Ide o typ zberného účtu, kde sa sústredia všetky platby, ktoré sú po identifikovaní konkrétneho účastníka prevedené na účet doplnkového dôchodkového fondu. Do okamihu identifikácie sú príspevky na účte nepriradených platieb vlastníctvom toho, kto ich na tento účet zaslal. Takáto zmena v spôsobe platenia príspevkov je vyvolaná presnejším zadefinovaním možnosti prispievať zároveň do viacerých fondov, resp. rozložiť pomer sporenia do viacerých fondov.

Vypustilo sa ustanovenie o náležitosti účastníckej zmluvy v časti o výške a lehote splatnosti príspevkov, pričom znenie zákona už nepodmieňuje prispievanie zamestnávateľa príspevkami zamestnanca.

Takisto sa vypustilo uvádzanie náležitostí zamestnávateľskej zmluvy z dôvodu duplicity s § 58 ods. 1 a povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky bezhotovostným prevodom pre nevynútiteľnosť tejto požiadavky. Povinnosť zasielania platby na bankový účet zostala zachovaná.

V zákone došlo aj k spresneniu stanovenia vymeriavacieho základu, na základe ktorého zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce.

Pri určovaní vymeriavacieho základu „dohodára“ s pravidelným alebo nepravidelným príjmom sa vychádza z právnej úpravy vymeriavacieho základu v zákone o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení

–   je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení

–   je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby

–   je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania (ZDP)

–   je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Vymeriavací základ poistenca

–   ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

–   ktorý je súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,

–   ktorý je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,

–   ktorý je dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti

–   je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

Vymeriavací základ v úhrne

–   je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

–   je mesačne najviac na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne

–   je mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnávateľa

–   je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj

–   príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, ak tento príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

–   príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca

–   je mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie

–   nie je obmedzený najvyššou výškou.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca

poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr.

Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

§ 14

Odvádzanie príspevkov

(1) Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, ­odvádzajú príspevky sami, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Za zamestnanca, ktorý je účastníkom, odvádza príspevky zamestnávateľ, ak sa na tom so zamestnancom dohodol.

Komentár k § 14

Účastník, ktorý nie je zamestnancom a zamestnávateľ, musia odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sami a za zamestnanca, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu sa ustanovilo, aby príspevky odvádzal jeho zamestnávateľ.

Odvádzanie príspevkov prostredníctvom zamestnávateľa je primárne vecou dohody zamestnanca so zamestnávateľom, aby mal zamestnávateľ relevantné informácie, najmä v akej výške má za zamestnanca príspevky odvádzať. Preto by odvádzanie príspevkov nemalo byť priamo uložené zákonom. Uvedené je platné od 1. 1. 2014.

ŠTVRTÁ ČASŤ
DÁVKY

§ 15

Vecný rozsah
doplnkového dôchodkového sporenia

Z doplnkového dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácajú tieto dávky:

a) doplnkový starobný dôchodok, a to vo forme

    1.   doživotného doplnkového starobného dôchodku,

    2.   dočasného doplnkového starobného dôchodku,

b) doplnkový výsluhový dôchodok, a to vo forme

    1.   doživotného doplnkového výsluhového dôchodku,

    2.   dočasného doplnkového výsluhového dôchodku,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) predčasný výber.

Komentár k § 15

V Štvrtej časti zákona sú upravené dávky vyplácané z doplnkového dôchodkového sporenia.

Z doplnkového dôchodkového sporenia sa ustanovilo poskytovať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok účastníkom, ktorí vykonávali práce, ktoré sú na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 a 4, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber.

Doplnkový starobný dôchodok a doplnkový výsluhový dôchodok sa vyplácajú formou doživotného dôchodku a dočasného dôchodku.

Nový druh dávky vymedzený v písmene d) bol doplnený do ustanovenia s účinnosťou od 1. 1. 2014, pričom podmienky jej vyplatenia upravuje § 19.

Definícia dávok

–   Doplnkový starobný dôchodok (dočasný alebo doživotný)

–   Doplnkový výsluhový dôchodok (dočasný alebo doživotný)

–   Jednorazové vyrovnanie

–   Predčasný výber.

§ 16

Podmienky vyplácania
doplnkového starobného dôchodku
a suma doplnkového starobného dôchodku

(1) Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak

a) mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,⁵⁾

b) mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu^5a) alebo

[účinnosť od 1. januára 2019

c) dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,^5b) platný v príslušnom kalendárnom roku.]

(2) Dočasný doplnkový starobný dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

(3) Suma doživotného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový starobný dôchodok. Ak účastník súčasne požiada aj o vyplatenie jednorazového vyrovnania, suma doživotného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka po vyplatení jednorazového vyrovnania a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový starobný dôchodok.

(4) Suma dočasného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude vyplácať. Ak účastník súčasne ­požiada aj o vyplatenie jednorazového vyrovnania, suma ­dočasného doplnkového starobného dôchodku sa určí v závislosti od hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka po vyplatení jednorazového vyrovnania, počtu rokov, počas ­ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok bude ­vyplácať, a od veku účastníka, od ktorého sa tento dôchodok začne vyplácať.

(5) Ak účastník požiada o vyplatenie jednorazového ­vyrovnania a k tomuto dňu súčasne požiada o vyplácanie ­doživotného doplnkového starobného dôchodku, na vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku sa ­použije suma, ktorá nesmie byť nižšia ako 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o vyplácanie tohto dôchodku.

(6) Ak účastník požiada o vyplatenie jednorazového vyrovnania a k tomuto dňu súčasne požiada o vyplácanie ­dočasného doplnkového starobného dôchodku, na vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku sa použije suma, ktorá nesmie byť nižšia ako 75 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o vyplácanie ­tohto dôchodku.

Komentár k § 16

Zákon v ustanovení upravuje podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a sumu doplnkového starobného dôchodku.

Od 1. 1. 2014 sa zo znenia vypustila požiadavka na minimálne obdobie sporenia ako jednej z podmienok na vyplácanie dávky doplnkového starobného dôchodku. Druhá podmienka, ktorou je vek účastníka, sa vzhľadom na zrušenie dávkových plánov upravila zákonom a viaže sa na nárok na výplatu starobného dôchodku, na priznanie predčasného starobného dôchodku alebo dovŕšenie veku 62 rokov.

Predchádzajúca podmienka (najmenej 55 rokov veku) ignorovala účel doplnkového dôchodkového sporenia (definovaný v § 2 ods. 2) a znamenala skôr zvýšenie finančného komfortu v preddôchodkovom veku než doplnkový dôchodkový príjem v starobe.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona sa mení znenie písmena c) v ods. 1

Účastník, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a nevznikol mu nárok na výplatu starobného dôchodku resp. predčasného starobného dôchodku z I. piliera, bude môcť poberať dávku z doplnkového dôchodkového sporenia až po dovŕšení dôchodkového veku určeného v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Spôsob určovania dôchodkového veku sa od 1. januára 2017 zmenil a dôchodkový vek sa každoročne predlžuje o počet dní, ktoré určí ministerstvo, a to v závislosti od dynamiky vývoja strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy. Keďže nároky poistenca na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odvíjajú aj od dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý sa bude každoročne zvyšovať, bolo potrebné pristúpiť k úprave podmienok aj v systéme doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby reflektovali zmeny v základnom dôchodkovom pilieri a nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zmenu tejto podmienky bolo potrebné uskutočniť aj v kontexte zmien vo výplatnej fáze, ktoré sú naviazané na dosiahnutie aktuálneho dôchodkového veku platného pre daný kalendárny rok.

Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak

–   mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

–   mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

Poznámka

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení; nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, vznikne povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a zákona o sociálnom poistení zaniká odo dňa jeho splátky splatnej v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn príjmu z tejto dohody v príslušnom kalendárnom roku presiahol sumu 2 400 eur; na určenie príjmu sa primerane použije § 139c zákona o sociálnom poistení. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa jeho splátky splatnej v januári kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikol nárok na jeho výplatu podľa prvej vety. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol počas poberania predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie, počas ktorého bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok odo dňa, ktorým prestane byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku po zániku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odseku 6 prvej vety sa zúčtujú so sumami predčasného starobného dôchodku, na ktorého výplatu opätovne vznikne nárok alebo so sumami starobného dôchodku podľa § 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

–   dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, platný v príslušnom kalendárnom roku. Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol. Dôchodkový vek upravený podľa prvej vety platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek.

Pri vyplácaní doplnkového starobného dôchodku formou dočasného doplnkového starobného dôchodku sa zaviedlo minimálne obdobie vyplácania tohto dôchodku, a to v rozsahu  najmenej päť rokov.

Systém doplnkového dôchodkového sporenia je príspevkovo definovaný a preto sa ustanovilo určenie sumy doplnkového starobného dôchodku na základe sumy zostatku na osobnom účte účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať tento dôchodok alebo od počtu rokov, počas ktorých sa bude tento dôchodok vyplácať.

Zákon od 1. 1. 2014 z ustanovenia vypustil znenie odsekov 2 a 3, nakoľko podľa právnej úpravy už vyplácanie doplnkového starobného dôchodku nie je viazané na minimálne obdobie doplnkového dôchodkového sporenia alebo na vek účastníka stanovený v dávkových plánoch, ale táto dávka je vyplácaná na základe nároku na výplatu starobného dôchodku, priznania predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení alebo po dovŕšení dôchodkového veku.

V systéme doplnkového dôchodkového sporenia sa umožňuje po splnení podmienok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku vyplatiť časť sumy zostatku na osobnom účte účastníka jednorazovo v hotovosti, a to formou jednorazového vyrovnania.

Ustanovilo sa, aby sa na vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku použila suma zodpovedajúca najmenej 50 % zostatku na osobnom účte účastníka a najviac 50 % sa môže vyplatiť formou jednorazového vyrovnania. Zároveň sa ustanovilo, aby sa na vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku použila suma zodpovedajúca najmenej 75 % zostatku na osobnom účte účastníka a najviac 25 % sa môže vyplatiť formou jednorazového vyrovnania. Cieľom uvedeného riešenia je motivovať účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia k poberaniu doživotného doplnkového starobného dôchodku s možnosťou vyplatenia vyššej sumy z osobného účtu formou jednorazového vyrovnania.

§ 17

Podmienky vyplácania
doplnkového výsluhového dôchodku
a suma doplnkového výsluhového
dôchodku

(1) Účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za tohto zamestnanca z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), trvalo najmenej 10 rokov a účastník dovŕšil 55 rokov veku.

(2) Dočasný doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

(3) Suma doživotného doplnkového výsluhového dôchodku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať doživotný doplnkový výsluhový dôchodok.

(4) Suma dočasného doplnkového výsluhového dôchod­ku sa určí v závislosti od aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka, počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový výsluhový dôchodok bude vyplácať.

Komentár k § 17

Zákonom sú upravené podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a suma doplnkového výsluhového dôchodku.

Systém doplnkového dôchodkového sporenia je príspevkovo definovaný a preto sa ustanovilo určovať sumu doplnkového výsluhového dôchodku na základe sumy zostatku na osobnom účte účastníka a od veku účastníka, od ktorého sa začne vyplácať tento dôchodok alebo od počtu rokov, počas ktorých sa bude tento dôchodok vyplácať.

Od 1. 1. 2014 sa zaviedla nová právna úprava podmienok získania nároku na doplnkový výsluhový dôchodok a podmienok jeho vyplácania. Najvýznamnejšou zmenou je predĺženie povinnej doby sporenia z 5 na 10 rokov z dôvodu výkonu rizikových prác.

Cieľom právnej úpravy bolo novým nastavením podmienok dĺžky sporenia a doby vyplácania tejto dávky umožniť flexibilne si zvoliť odchod do dôchodku. Zároveň sa účastníkom, ktorí vykonávali rizikové práce umožňuje začať poberať doplnkový dôchodkový príjem skôr, a to dovŕšením veku 55 rokov.

Právna úprava mu umožňuje preklenúť obdobie od straty príjmu zo zamestnania v preddôchodkovom veku až po obdobie, v ktorom si bude môcť požiadať o predčasný starobný dôchodok.

V súvislosti so zmenou ustanovenia upravujúceho podmienky vyplácania výsluhového doplnkového dôchodku (minimálne obdobie sporenia a potrebný vek) podľa znenia § 17 ods. 1 boli vypustené odseky 2 a 3. A súčasne sa doplnilo nové znenie odseku 2 v súvislosti so zmenou ustanovenia upravujúceho podmienky vyplácania výsluhového doplnkového dôchodku podľa znenia § 17 ods. 1, ktoré umožňuje účastníkom, ktorí vykonávali rizikové práce, začať poberať doplnkový dôchodkový príjem už vo veku 55 rokov. Ak účastník využije túto možnosť, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok vyplácaný počas obdobia piatich rokov mu umožní preklenúť obdobie od straty príjmu zo zamestnania v preddôchodkovom veku až po obdobie, v ktorom si môže požiadať o predčasný starobný dôchodok z I. piliera, čo je dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Účastník, ktorý využije inštitút predčasného starobného dôchodku, si môže nechať súčasne vyplácať aj dôchodok z III. piliera, nakoľko zákon stanovuje, že doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

§ 18

Podmienky vyplatenia
jednorazového vyrovnania
a suma jednorazového vyrovnania

(1) Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie z dôvodu

[účinnosť od 1. januára 2019

a) invalidity z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa osobitného predpisu,5) ak táto skutočnosť nastala po uzatvorení účastníckej zmluvy a ak o vyplatenie jednorazového vyrovnania požiada,]

b) splnenia podmienok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku, ak o ich vyplácanie požiada a ak ­suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka je nižšia ako dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok,

c) zrušenia príspevkového doplnkového dôchodkového fondu alebo

d) zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou, ktorému predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov.

(2) Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a v žiadosti podľa § 20 ods. 4 požiada o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a o vyplatenie jednorazovéh o vyrovnania.

(3) Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne podľa § 20 ods. 3, ak účastník súčasne požiada o tento prevod.

(4) Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 25 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu jej vyplatenia, ak účastník súčasne požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku.

(5) Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu vyplatenia, ak účastník splnil podmienky uvedené v odseku 1.

(6) Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí oprávnenej osobe určenej v účastníckej zmluve v prípade smrti účastníka, ­poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v ­sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.

Komentár k § 18

Zákon v ustanovení upravuje podmienky vyplatenia jednorazového vyrovnania a sumu jednorazového vyrovnania.

Ustanovilo sa vyplácať účastníkovi doplnkového dôchodkového sporenia jednorazové vyrovnanie, ak tento účastník splnil podmienky na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a požiadal o vyplatenie jednorazového vyrovnania alebo ak sa mu vypláca invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia alebo ak zanikne doplnková dôchodková spoločnosť a účastník neprestúpi do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. sa zmenilo znenie písmena a) v ods. 1.

Ide o vecnú zmenu zákona, vyplývajúcu z aplikačnej praxe, na základe ktorej bude mať nárok na jednorazové vyrovnanie aj taký účastník, u ktorého sa preukáže miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale všetky podmienky nároku na vyplácanie invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu nesplnil (napríklad minimálny počet rokov dôchodkového poistenia). Umožní sa tak prístup k jednorazovému vyrovnaniu aj osobám s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorým nebol priznaný invalidný dôchodok zo systému sociálneho poistenia.

Od 1. 1. 2010 zmenou zákona došlo k legislatívne prepracovanejšej úprave splnenia podmienok na vyplácanie jednotlivých druhov dávok. V § 18 ods. 3 a 4 právna úprava zmenila predchádzajúci spôsob vyplácania jednorazového vyrovnania, pričom podľa právnej úpravy je určenie výšky jednorazového vyrovnania v dispozícii účastníka, pričom sa zachovala doterajšia horná hranica na úrovni 25 %, resp. 50 % z nasporenej sumy, v závislosti od druhu doplnkového starobného dôchodku, pre ktorý sa účastník rozhodol.

V prípade, že účastník splnil stanovené podmienky v ods. 1, bude mu jednorazové vyrovnanie vyplatené v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu vyplatenia.

Zákon upravuje vyplatenie jednorazového vyrovnania aj v prípade smrti účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku. Ide o vyplatenie v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.

Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí oprávnenej osobe, ktorá je určená v účastníckej zmluve.

§ 19

Predčasný výber

(1) Účastníkovi, ktorý nesplnil podmienky na vyplácanie dávok uvedených v § 15 písm. a) a b) a požiada o predčasný výber, vyplatí sa suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom alebo ním určená časť tejto sumy; podanie žiadosti o výplatu dávok podľa § 15 písm. a) a b) sa na tento účel nepovažuje za podmienku vyplácania dávok.

(2) Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.

(3) Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia prvej účastníckej zmluvy, na základe ktorej boli zaplatené príspevky, ktoré sú súčasťou majetku, z ktorého sa má predčasný výber vyplatiť. Ďalší predčasný výber môže byť vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa výplaty posledného predčasného výberu; plynutie lehoty desiatich rokov nekončí prestupom do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Komentár k § 19

Zákonom sú upravené podmienky predčasného výberu. S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa novým znením § 19 zavádza nový druh dávky doplnkového dôchodkového sporenia, a to predčasný výber. Dôvodom zmeny bolo poskytnúť akúsi alternatívu k vypúšťanému inštitútu odstupného pre tých účastníkov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodnú opustiť systém doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od odstupného, inštitút predčasného výberu umožňuje účastníkovi v systéme naďalej zotrvať tak, že jeho zmluva nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostanú na osobnom účte účastníka.

Zákonom bol zohľadňuje fakt, že doplnkové sporenie predstavuje akúsi nadstavbu systému dôchodkového zabezpečenia a je založené na báze dobrovoľnosti. Na druhej strane, s prihliadnutím na jeho účel, si prostredníctvom predčasného výberu môže účastník vybrať len svoje príspevky.

Pre uplatnenie predčasného výberu sa stanovuje obmedzenie výberu až po uplynutí prvých desiatich rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy, a to len raz za desať rokov trvania účastníckej zmluvy.

Súčasne so zavedením nového typu dávky sa vypustil inštitút odstupného. V predchádzajúcej platnej právnej úprave si účastník okrem svojich príspevkov odniesol aj časť príspevkov zaplatených zamestnávateľom, pretože sankcia podľa zákona nebola spravidla vo výške presahujúcej zamestnávateľove príspevky, a tak dávka neplnila účel doplnkového dôchodkového sporenia.

Od 1. 12. 2014 sa v odseku 1 spresnila možnosť účastníka vybrať si v rámci predčasného výberu aj časť svojich úspor, nielen celú nasporenú sumu, tvorenú z jeho príspevkov.

Novým odsekom 3 sa precizoval pôvodný zámer obmedziť možnosť jednorazových výberov v podobe dávky – predčasný výber. Predchádzajúca úprava totiž umožňovala aj taký výklad, že vyplácať predčasný výber je možné kedykoľvek v priebehu desiatich rokov trvania účastníckej zmluvy, čo by mohlo spôsobiť situáciu, keď by si účastník mohol vybrať prostriedky posledný deň jednej dekády a opätovne hneď na druhý deň v rámci nasledujúcej dekády.

Nová právna úprava sa javila ako vhodnejšia aj z pohľadu správy majetku doplnkových dôchodkových fondov vo vzťahu k účastníkom, pretože vytvára predpoklady pre investovanie do menej likvidných, ale výnosnejších aktív.

Súčasne sa upravilo aj plynutie lehoty desiatich rokov sporenia potrebnej pre splnenie podmienky na výplatu dávky predčasný výber pri prestupe z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Plynutie tejto desaťročnej lehoty sa prestupom do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti neprerušuje. Uvedené platí tak pre prvý predčasný výber, ako aj pre nasledujúce predčasné výbery (t.j. nezávisle na skutočnosti, kedy bola „prestupová“ účastnícka zmluva, resp. „prestupové“ účastnícke zmluvy uzatvorené).

§ 20

Výplata dávok

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom. Účastník podáva žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť do poisťovne,⁷⁾ ktorú si zvolí účastník, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne; táto suma sa znižuje o sumu vyplateného jednorazového vyrovnania, ak účastník žiada o jednorazové vyrovnanie podľa § 18 ods. 3.

(3) Poisťovňa vypláca doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom, a to na základe poistnej zmluvy⁸⁾ uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom. Poisťovňa na účely tohto zákona je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a zahraničná poisťovňa podľa osobitného predpisu.⁷⁾ Poistná zmluva sa môže uzatvoriť najskôr po podaní žiadosti o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

(4) Žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 obsahuje

a) meno, priezvisko a adresu trvalého bydliska účastníka,

b) druh dávky alebo dávok, ktoré účastník žiada vyplatiť alebo vyplácať, a ak ide o doplnkový starobný dôchodok alebo doplnkový výsluhový dôchodok, aj formu týchto dôchodkov,

c) požadovanú výšku jednorazového vyrovnania vyjadrenú percentuálne alebo pevnou sumou, ak účastník žiada jednorazové vyrovnanie súčasne s doplnkovým starobným dôchodkom,

d) vyhlásenie účastníka, že je oboznámený s tým, že doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok sa nestávajú predmetom dedenia podľa § 21, ak účastník žiada o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne podľa odseku 2,

e) číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý má byť dávka prevedená, ak účastník nežiada zaslanie poštovou poukážkou,

f) prílohy, z ktorých vyplýva preukázanie skutočností nevyhnutných na posúdenie splnenia podmienok vyplácania dávok.

(5) Žiadosť podľa odseku 4 musí byť účastníkom podpísaná a pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak totožnosť žiadateľa overila osoba poverená doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(6) Ak žiadosť podľa odseku 4 neobsahuje predpísané náležitosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníka do 15 dní od doručenia tejto žiadosti písomne vyzvať na odstránenie nedostatkov. Výzva na odstránenie nedostatkov musí obsahovať odôvodnenie.

(7) Výplatu dávky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zrealizovať v lehote podľa účastníckej zmluvy, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 4.

[účinnosť od 1. januára 2019

(8) Dávka sa vypláca aj do cudziny. Ak sa dávka vypláca do členského štátu Európskej únie iného ako Slovenská republika a do Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Nórskeho kráľovstva a Švajčiarska, doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na manipulačný poplatok z dôvodu takého vyplácania dávky.]

Komentár k § 20

V ustanovení je upravená výplata dávok. Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť vyplácala  dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa v ustanovení nanovo upravil mechanizmus výplaty jednotlivých dávok. Jednou zo zákonných podmienok je podanie písomnej žiadosti obsahujúcej zákonom predpísané náležitosti. Poslednou zo zákonom predpísaných náležitostí žiadosti je predloženie príloh, z ktorých vyplýva preukázanie skutočností nevyhnutných pre posúdenie splnenia podmienok vyplácania dávok. Takými prílohami môžu byť napr. doklad preukazujúci vyplácanie invalidného dôchodku [v nadväznosti na § 18 ods. 1 písm. a)], alebo doklad preukazujúci vznik nároku na starobný dôchodok v skoršom veku ako 62 rokov (v nadväznosti na § 17 ods. 4). Vzhľadom na často nemalé finančné prostriedky a s tým spojené riziká sa ako jedna z podmienok kladie úradné osvedčenie pravosti podpisu žiadateľa, alebo jeho overenie povereným zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Táto podmienka slúži jednak na ochranu účastníka ako aj na ochranu doplnkových dôchodkových spoločností.

V súvislosti s vypustením dávky odstupného a zavedením dávky predčasného výberu došlo aj v tomto ustanovení s účinnosťou od 1. 1. 2014 k zmenám.

Do poisťovne, ktorú sú účastník zvoli, má doplnková dôchodková spoločnosť povinnosť previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne. Poisťovňou je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a zahraničná poisťovňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poisťovňa vypláca doživotný doplnkový starobný dôchodok a doživotný doplnkový výsluhový dôchodok po splnení podmienok na ich vyplácanie ustanovených týmto zákonom, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom.

Poistná zmluva

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu, údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Osobitný predpis môže ustanoviť, že poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na základe inej skutočnosti a za podmienok v ňom uvedených (zákonné poistenie). Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Ak osobitný predpis členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, ustanoví povinné zmluvné poistenie, táto povinnosť je splnená, ak je poistná zmluva uzavretá v súlade s osobitnými predpismi členského štátu, ktoré sa týkajú tohto poistenia. Ak osobitný predpis členského štátu ustanovuje povinné zmluvné poistenie a súčasne právo tohto členského štátu ukladá poisťovateľovi povinnosť oznámiť oprávneným orgánom zánik poistného plnenia, môže tento zánik poisťovateľ uplatniť voči poškodeným tretím osobám len za podmienok ustanovených osobitným predpisom tohto členského štátu.

Poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

Poistná zmluva môže byť uzatvorená najskôr po podaní žiadosti o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

§ 21

Podmienky dedenia
v doplnkovom dôchodkovom sporení

Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného ­doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

Komentár k § 21

Zákon v ustanovení zachoval dedenia v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. V predchádzajúcom systéme doplnkového dôchodkového poistenia bola predmetom dedenia iba suma tvorená príspevkami zamestnanca a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami bez príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich hospodárenia. Ustanovilo sa, aby v novom systéme doplnkového dôchodkového sporenia bola predmetom dedenia celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

Predmetom dedenia nie je suma zodpovedajúca hodnote osobného účtu účastníka prevedená z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do poisťovne v prípade, že účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku. V prípade takéhoto prevodu príspevky prevedené do poisťovne nie sú majetkom poberateľa dávky a preto nemôžu byť predmetom dedenia.

Prevedené príspevky účastníka sa použijú na zakúpenie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, pričom poisťovňa garantuje poberateľovi tohto dôchodku jeho doživotné vyplácanie a preberá na seba biometrické riziká (riziko dlhovekosti).

PIATA ČASŤ

DOPLNKOVÁ DÔCHODKOVÁ
SPOLOČNOSŤ A PODMIENKY
ČINNOSTI DOPLNKOVEJ
DÔCHODKOVEJ SPOLOČNOSTI

§ 22

Doplnková dôchodková spoločnosť

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „povolenie“) udeleného Národnou bankou Slovenska.

(2) Správa doplnkového dôchodkového fondu je

a) výber príspevkov a vymáhanie príspevkov,

b) riadenie investícií, ktorým na účely tohto zákona je zhodnocovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

c) administrácia, ktorou je

    1.   vedenie osobných účtov účastníkov a poberateľov dávok,

    2.   vyplácanie dávok,

    3.   vedenie zoznamu účastníkov a poberateľov dávok,

    4.   vedenie účtovníctva doplnkového dôchodkového fondu,

    5.   vedenie obchodnej dokumentácie,

    6.   zabezpečovanie právnych služieb spojených so správou majetku v doplnkovom dôchodkovom ­fonde,

    7.   zabezpečovanie plnenia daňových povinností spojených s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

    8.   vykonávanie hlasovacích práv a iných práv, ktoré sú spojené s cennými papiermi tvoriacimi majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

    9.   určovanie hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

  10.   rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

  11.   plnenie záväzkov z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami a vymáhanie pohľadávok z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť ­voči nim v súvislosti s nadobúdaním a so správou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

  12.   informovanie účastníkov a poberateľov dávok a vybavovanie ich sťažností,

[účinnosť od 1. januára 2019

  13.   vnútorná kontrola,]

  14.   poskytovanie poradenských služieb a konzultačných služieb účastníkom,

  15.   riadenie rizík v doplnkovom dôchodkovom ­fonde,

[účinnosť od 1. januára 2019

  16.   vnútorný audit,]

d) propagácia a reklama doplnkových dôchodkových fondov.¹¹⁾

(3) Iná osoba ako doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať činnosti podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť s poisťovňou⁷⁾ poistnú zmluvu podľa osobitného predpisu⁸⁾ pre prípad invalidity alebo smrti účastníka alebo môže sprostredkovať toto poistenie, ak jej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa osobitného predpisu.¹²⁾

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona. Doplnková dôchodková spoločnosť musí byť bezúhonná osoba nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

(6) Na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí okrem náležitostí podľa Obchodného zákonníka obsahovať označenie „doplnková dôchodková spoločnosť“ alebo skrátené označenie „d.d.s.“. Iné fyzické osoby alebo právnické osoby nesmú používať vo svojom obchodnom ­mene toto označenie ani označenie s ním zameniteľné v ­slovenskom jazyku alebo cudzom jazyku.

(8) Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur alebo ich ekvivalent v cudzej ­mene a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 23 ods. 2 v plnom rozsahu.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

(10) Zakazuje sa

a) zmena predmetu činnosti a právnej formy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti; za zmenu predmetu činnosti sa nepovažuje zmena povolenia schválená Národnou bankou Slovenska,

b) zmena podoby a formy akcií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti splynutím alebo rozdelením,

d) predaj podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku¹³⁾ alebo jeho časti.

Komentár k § 22

Definuje sa doplnková dôchodková spoločnosť ako právnická osoba s právnou formou akciovej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov za účelom vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného Národnou banku Slovenska.

Poznámka

Akciová spoločnosť je jednou z právnych foriem podnikania povolených na Slovensku. Primárnym právnym predpisom, ktorý charakterizuje akciovú spoločnosť a stanovuje podmienky pre jej existenciu, je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Akciová spoločnosť je právnou formou podnikania, ktorej obchodné meno musí obsahovať označenie „akciová spoločnosť” alebo skratku „akc. spol.” alebo „a.s.”.

V súlade s § 154, ods. 1 Obchodného zákonníka ručí spoločnosť za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, ale akcionár neručí vôbec za záväzky spoločnosti, čo je výhodou akciovej spoločnosti v porovnaní so spoločnosťou s ručením obmedzeným, kde v s.r.o. ručí spoločník do výšky svojho nesplateného vkladu. Podľa ustanovení Obchodného zákonníka účtujú podnikatelia, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri v sústave podvojného účtovníctva. Z uvedeného vyplýva, že všetky akciové spoločnosti účtujú v sústave podvojného účtovníctva. Akciová spoločnosť sa zakladá zakladateľskou listinou (v prípade jedného zakladateľa – právnickej osoby) alebo zakladateľskou zmluvou (v prípade viacerých zakladateľov). Odo dňa založenia akciovej spoločnosti (spísania notárskej zápisnice o založení akciovej spoločnosti) musia zakladatelia do 90 dní zapísať akciovú spoločnosť do Obchodného registra Slovenskej republiky. Zápisom do obchodného registra vzniká akciová spoločnosť. Do dňa vzniku spoločnosti musí byť upísané celé základné imania a splatených minimálne 30% zo základného imania. Pri vzniku musí mať akciová spoločnosť vytvorený rezervný fond minimálne vo výške 10% zo základného imania.

Správa doplnkového dôchodkového fondu

Bola zadefinovaná v súlade so smernicou. Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť nemohla vykonávať iné činnosti, ako činnosti podľa tohto zákona. A činnosti podľa tohto zákona nemôže vykonávať iná osoba ako DDS.

Vzhľadom na skutočnosť, že činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je v zákone v značnej miere upravená odchylne od osobitných predpisov upravujúcich podnikanie obchodných spoločností (najmä odchýlky v úprave akciových spoločností oproti Obchodnému zákonníku), je potrebné zdôrazniť, že tieto subjekty sú povinné postupovať podľa zákona aj v prípade, ak uvedenú problematiku upravuje osobitný predpis inak. Ustanovenia osobitných zákonov sa vzťahujú na činnosť týchto subjektov len v prípade, že upravujú problematiku, ktorá nie je upravená v zákone.

Správou je

–   výber príspevkov a vymáhanie príspevkov,

–   riadenie investícií, čiže zhodnocovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   administrácia (osobné účty účastníkov a poberateľov a zoznamy účastníkov a poberateľov, vyplácanie dávok, účtovníctvo, obchodná dokumentácia, právne služby, správa majetku, hlasovacie a iné práva, daňové povinnosti, určenie hodnoty majetku, rozdelenie výnosov, plnenie záväzkov, informačné povinnosti voči účastníkom a poberateľom, kontrola, audit, poradenstvo, konzultácie, sťažnosti, reklama v súlade so zákonom č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z. a propagácia).

Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla vydávať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno, ktorých zmena podoby a formy sa zákonom zakazuje.

V zákone sa zakazuje aj zmena predmetu činnosti a právnej formy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a jej zrušenie rozdelením, splynutím a  predaj podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti

Účelom zákazov je zamedziť tomu, aby doplnková dôchodková spoločnosť vykonávala inú činnosť ako môže vykonávať podľa zákona, alebo aby prestala vykonávať činnosť, ktorú vykonáva inak, než je v zákone ustanovené, resp. ktorou by mohlo dôjsť k tomu, aby činnosť vykonávala iná právnická osoba, než ktorej bolo udelené povolenie podľa zákona. Týmto sa sleduje ochrana účastníkov a poberateľov dávok.

Od 1. 1. 2014 prebehlo v ustanovení viacero zmien. Uzatváranie účastníckych zmlúv a zamestnávateľských zmlúv sa spod pojmu administrácia vypustilo z dôvodu zosúladenia s novou úpravou zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.) a z dôvodu, že samotné uzatváranie zmlúv sa nechápe ako klasická administrácia. Na uvedenú zmenu nadväzovala aj úprava § 37 o zverení výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov. Zverenie činnosti podľa tohto paragrafu sa vzťahovalo aj na uzatváranie zmlúv podľa § 22 písm. c). Zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zavedený inštitút finančného agenta aj pre sektor doplnkového dôchodkového sporenia a bola tým vyriešená otázka sprostredkovania uzatvárania zmlúv v tomto sektore. Preto ponechanie možnosti zverenia uzatvárania zmlúv v zákone bolo nadbytočné a spôsobovalo by dvojitú právnu úpravu sprostredkovania, resp. zverenia činnosti.

K ďalším zmenám došlo od 1. 7. 2016 zavedením nového zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Po novom musí byť doplnková dôchodková spoločnosť bezúhonná osoba nepretržite počas trvania platnosti povolenia. Odsek 5 sa doplnil z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (DDS).

T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa tiež rozšírili dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. dochádza k úprave v súvislosti s úpravou ustanovení o vnútornej kontrole v § 29. V súvislosti s transpozíciou článku 26 smernice (EÚ) 2016/2341 a zavedením novej funkcie – vnútorného auditu, sa v rámci správy doplnkového dôchodkového fondu uvádza ako nová činnosť, ktorú doplnková dôchodková spoločnosť musí zabezpečiť, aj funkcia vnútorného auditu.

Povolenie

§ 23

(1) Na udelenie povolenia musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:

a) splatenie základného imania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 22 ods. 8, a to v hotovosti na bežnom účte alebo vkladovom účte vedenom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá spĺňa podmienky na výkon činnosti depozitára dôchodkových fondov (ďalej len „depozitár“) a s ktorou má zakladateľ uzatvorenú zmluvu podľa odseku 4 písm. g),

b) prehľadný, dôveryhodný a zákonný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou¹⁴⁾ na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,

[účinnosť od 1. januára 2019

d) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, členov dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií podľa tohto zákona a osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie,]

e) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami,¹⁵⁾ ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti,

f) výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),

[účinnosť od 1. januára 2019

g) sídlo a miesto, z ktorého je riadená činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a kde sa prijímajú jej strategické rozhodnutia (ďalej len „ústredie“) je na území Slovenskej republiky,]

h) stanovy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú v súlade s týmto zákonom,

  i) vecné predpoklady na činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorými sú materiálno-technické zabezpečenie výkonu činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

  j) organizačné predpoklady na činnosť doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti, ktorými sú pravidlá obozretného podnikania a pravidlá činnosti pri správe doplnkových ­dôchodkových fondov,

k) zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku, alebo osobou počas piatich rokov po skončení konkurzu vyhláseného na jej majetok, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz,

  l) výber depozitára je v súlade s týmto zákonom,

m) štatút doplnkového dôchodkového fondu je v súlade s týmto zákonom a je predpokladom na dostatočnú ochranu účastníkov a poberateľov dávok s prihliadnutím na investičnú stratégiu a rizikový profil doplnkového ­dôchodkového fondu; rizikový profil doplnkového ­dôchodkového fondu je vyjadrenie miery rizika spojeného s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

n) odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činnosti depozitára,

o) zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je bezúhonná osoba,

p) akcionár doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je bezúhonná osoba.

[účinnosť od 1. januára 2019

q) v organizačnej štruktúre doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú najmenej dvaja zamestnanci zodpovední za riadenie investícií,

r) zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií je v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

s) odborná spôsobilosť zamestnanca, ktorý prichádza do styku s neprofesionálnym klientom,^15a) je preukázaná podľa osobitného predpisu.^15b)]

(2) Žiadosť o udelenie povolenia podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Žiadosť o udelenie povolenia podľa odseku 2 obsahuje

a) obchodné meno a sídlo budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b) výšku základného imania,

c) zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou¹⁴⁾ na budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a výška kvalifikovaného ­podielu,

[účinnosť od 1. januára 2019

d) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb navrhovaných za členov predstavenstva, členov dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií podľa tohto zákona, osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,

e) údaje o vecných predpokladoch a organizačných predpokladoch na činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

f) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činnosti depozitára,

g) názvy doplnkových dôchodkových fondov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť vytvorí a bude spravovať,

h) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára,

  i) vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,

  j) zoznam činností zverených podľa § 37 inej fyzickej ­osobe alebo právnickej osobe, ak zakladateľ doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti uzatvoril zmluvu o zverení ­činností podľa § 37 ods. 1.

(4) Prílohou k žiadosti o udelenie povolenia sú tieto dokumenty:

a) zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,

b) návrh stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb uvedených v odseku 3 písm. d), doklad preukazujúci ich bezúhonnosť nie starší ako tri mesiace a ich čestné vyhlásenie, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,

[účinnosť od 1. januára 2019

c) stručný odborný životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb podľa odseku 3 písm. d), ich čestné vyhlásenie o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^15c) o týchto osobách alebo, ak ide o cudzinca, doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť podľa odseku 12,]

d) vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku, alebo osobou počas piatich rokov po skončení konkurzu vyhláseného na jej majetok, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz,

e) doklad o splatení základného imania,

f) návrh štatútov doplnkových dôchodkových fondov,

g) zmluva o budúcej zmluve o výkone depozitárskych ­služieb uzatvorená medzi zakladateľmi doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti a depozitárom,

h) životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí budú zabezpečovať výkon činnosti depozitára, doklad preukazujúci ich bezúhonnosť nie starší ako tri mesiace a ich čestné vyhlásenie, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,

[účinnosť od 1. januára 2019

h) stručný odborný životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí majú zabezpečovať výkon činnosti depozitára, ich čestné vyhlásenie o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, a údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov^15c) o týchto osobách alebo, ak ide o cudzinca, doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť podľa odseku 12,]

  i) zmluva o zverení činností podľa § 37 ods. 1, ak ju zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uzatvoril,

  j) kľúčové informácie o príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde (ďalej len „kľúčové informácie“),

k) obchodný plán budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najmenej na obdobie troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola podaná žiadosť o udelenie povolenia, ktorý obsahuje aj organizačnú štruktúru doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

  l) návrh vnútorných predpisov a postupov činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania,

m) návrh vnútorných predpisov a postupov činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel činnosti pri správe doplnkového dôchodkového fondu.

(5) Ak boli doklady, ktoré sú prílohou k žiadosti o udelenie povolenia, predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním žiadosti o udelenie povolenia, možno ich nahradiť písomným vyhlásením o tom, že tieto doklady sú aktuálne, úplné, pravdivé a nedošlo k žiadnym zmenám v skutočnostiach, ktoré tieto doklady preukazujú, a naďalej spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom s uvedením úradne osvedčených podpisov osôb oprávnených konať za žiadateľa a predložením zoznamu už predložených dokladov s dátumom ich predloženia Národnej banke Slovenska.

(6) Na konanie a rozhodnutie o žiadosti o udelenie povolenia sa vzťahuje osobitný predpis,⁹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Národnej banka Slovenska rozhoduje o žiadosti o udelenie povolenia v lehote do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o udelenie povolenia.

(7) Národnej banka Slovenska žiadosť o udelenie povolenia zamietne, ak žiadateľ nesplní alebo nepreukáže splnenie niektorej z podmienok uvedených v odseku 1. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia nesmú byť ekonomické potreby trhu.

(8) Podmienky podľa odseku 1 musia byť splnené nepretržite počas trvania platnosti povolenia.

(9) Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

[účinnosť od 1. januára 2019

(10) Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona je

a) dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu a najmenej trojročná prax v riadiacej funkcii v oblasti finančného trhu, ak ide o

    1.   člena predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

    2.   člena dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

    3.   prokuristu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo

    4.   vedúceho zamestnanca depozitára, ktorý bude zabezpečovať výkon činnosti depozitára,

b) dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu primeraná odbornej činnosti, ktorú má príslušná osoba vykonávať, ak ide o osobu zodpovednú za výkon funkcie

    1.   vnútornej kontroly,

    2.   riadenia rizík alebo

    3.   vnútorného auditu,

c) najmenej trojročná prax v riadení investícií v sektore kapitálového trhu, ak ide o zamestnanca zodpovedného za riadenie investícií,

d) základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,^15b) ak ide o zamestnanca, ktorý prichádza do styku s neprofesionálnym klientom.]

(11) Za dôveryhodnú fyzickú osobu sa na účely tohto zákona považuje bezúhonná fyzická osoba, ktorá

a) nepôsobila v období jedného roka pred odobratím povolenia na vznik alebo činnosť vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. d) v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo vo funkcii vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie, a to počas posledných desiatich rokov,

b) nepôsobila v období jedného roka pred nariadením alebo zavedením nútenej správy vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. d) v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej doplnkové dôchodkové fondy, na ktoré bola nariadená nútená správa, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to počas posledných desiatich rokov,

c) nepôsobila v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. d) v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo vo funkcii vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vo finančnej inštitúcii, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to počas posledných desiatich rokov,

d) nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. d) v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v inej právnickej osobe v čase, keď doplnková dôchodková spoločnosť alebo iná právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

e) nemala počas posledných desiatich rokov právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,¹⁸⁾

f) počas posledných desiatich rokov spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo z iných vnútorných predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

(12) Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, a ak ide o cudzinca alebo právnickú osobu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, aj dokladom o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava alebo v ktorom má sídlo. Štátny príslušník iného členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Nórskeho kráľovstva alebo právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva alebo Nórskeho kráľovstva môže bezúhonnosť preukázať

a) výpisom z registra trestov vydaným v inom členskom štáte Európskej únie, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Nórskom kráľovstve, ktorého je štátnym príslušníkom alebo v ktorom má sídlo,

b) dokladom o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo v ktorom má sídlo, ak sa výpis z registra trestov podľa písmena a) nevydáva,

c) čestným vyhlásením o bezúhonnosti osvedčeným notárom v Slovenskej republike alebo príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v inom členskom štáte Európskej únie, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Nórskom kráľovstve, v ktorom má trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiava alebo v ktorom má sídlo, ak sa potvrdenie o bezúhonnosti podľa písmena b) nevydáva.]

(13) Vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa tohto zákona je vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(14) Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva a prokuristov depozitára sa posudzuje podľa osobitného predpisu.^20a)

(15) Fyzickú osobu, ktorá pôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 11 písm. a) až d), môže Národná banka Slovenska v konaní o udelení povolenia podľa odseku 2 uznať za dôveryhodnú fyzickú osobu, ak z povahy veci vyplýva, že z časového hľadiska pôsobenia vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky uvedené v odseku 11 písm. a) až d).

[účinnosť od 1. januára 2019

(13) Na účely preskúmavania a preukazovania skutočností o bezúhonnosti má žiadateľ aj dotknutá osoba povinnosť písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje,^15c) ktoré sú potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov, a kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu dotknutej osoby, pričom na poskytovanie a preverovanie týchto údajov, na preverovanie totožnosti a na vyžiadanie, vydanie a zaslanie výpisu z registra trestov sa vzťahujú osobitné predpisy^18a) s tým, že Národná banka Slovenska je príslušná podávať žiadosti o výpis z registra trestov.^18a)

(14) Vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa tohto zákona je vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa osobitného predpisu.²⁰⁾

(15) Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva a prokuristov depozitára sa posudzuje podľa osobitného predpisu.^20a)

(16) Fyzickú osobu, ktorá pôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 11 písm. a) až d), môže Národná banka Slovenska v konaní o udelení povolenia podľa odseku 2 uznať za dôveryhodnú fyzickú osobu, ak z povahy veci vyplýva, že z časového hľadiska pôsobenia vo funkciách uvedených v odseku 11 písm. a) až d) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie a spôsobiť následky uvedené v odseku 11 písm. a) až d).]

Komentár k § 23

Zákonom sa upravujú podmienky pre udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Ustanovuje sa, aby na založenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako akciovej spoločnosti sa vzťahoval Obchodný zákonník s odchýlkami ustanovenými v tomto zákone.

Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť bola povinná pri podávaní žiadosti na udelenie povolenia na vznik a činnosť najmä preukázať, že je splatené základné imanie, prehľadnosť a dôveryhodnosť základného imania a ďalších finančných zdrojov, vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za prokuristov, za vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za odborné činnosti podľa tohto zákona, a to za vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly a zamestnanca zodpovedného za riadenie investícií, prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Ustanovilo sa, aby podmienky, na základe ktorých bolo udelené povolenie na vznik a činnosť, bola doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať po celý čas svojej činnosti a ich neplnenie mohlo byť dôvodom na odňatie povolenia.

Základné podmienky potrebné na udelenie povolenia

Základnou zásadou je, že všetky podmienky musia byť preukázané.

–   základné imanie – musí byť splatené v stanovenej výške v hotovosti na určený účet, preukázaný jeho pôvod a i pôvod ďalších finančných zdrojov DDS,

–   vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a prehľadnosť vzťahov ich vzťahov s inými osobami – podiely na základnom imaní, hlasovacie práva,

Poznámka

Na účely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách sa rozumie kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel na právnickej osobe, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na jej základnom imaní alebo na hlasovacích právach vypočítaných podľa osobitného predpisu, alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby.

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb ako členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií a osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie,

–   prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami – patrí tam aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny,

Poznámka

Podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách je skupinou s úzkymi väzbami dve alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.

–   sídlo a miesto, z ktorého je riadená činnosť DDS a kde sa prijímajú jej strategické rozhodnutia – na území Slovenskej republiky – ústredie,

–   stanovy DDS,

–   vecné predpoklady na činnosť – materiálno-technické zabezpečenie výkonu činnosti doplnkovej DDS,

–   organizačné predpoklady na činnosť – pravidlá obozretného podnikania, pravidlá činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov,

–   zakladateľ DDS – nebola na neho vyhlásená nútená správa, nie je osobou, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku, osobou počas piatich rokov po skončení konkurzu vyhláseného na jej majetok, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz,

–   výber depozitára,

–   štatút doplnkového dôchodkového fondu – predpoklad na dostatočnú ochranu účastníkov a poberateľov dávok – berie sa ohľad na investičnú stratégiu a rizikový profil doplnkového dôchodkového fondu,

Poznámka

Rizikový profil doplnkového dôchodkového fondu je vyjadrenie miery rizika spojeného s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

–   odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva, prokuristov depozitára, vedúcich zamestnancov depozitára – ich úlohou je výkon činnosti depozitára,

–   bezúhonnosť zakladateľa DDS a akcionára DDS,

–   minimálne dvaja zamestnanci zodpovední za riadenie investícii v organizačnej štruktúre DDS,

–   zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií – v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva DDS,

–   odborná spôsobilosť zamestnanca, ktorý prichádza do styku s neprofesionálnym klientom, je preukázaná podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poznámka

Neprofesionálnym klientom sa na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie klient, ktorý je fyzickou osobou, ktorej je poskytované finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti.

Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť

Odbornou spôsobilosťou na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú odborné vedomosti fyzických osôb vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo riadne a na dostatočnej odbornej úrovni. Ustanovujú sa tieto stupne odbornej spôsobilosti: základný stupeň odbornej spôsobilosti, stredný stupeň odbornej spôsobilosti, vyšší stupeň odbornej spôsobilosti, najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti.

Odbornou spôsobilosťou

–   pre základný stupeň odbornej spôsobilosti je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie,

–   stredný stupeň odbornej spôsobilosti je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie; stredný stupeň odbornej spôsobilosti v sektore kapitálového trhu je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie, najmenej jednoročná odborná prax v sektore kapitálového trhu, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania,

–   vyšší stupeň odbornej spôsobilosti je ukončené najmenej stredné odborné vzdelanie, najmenej trojročná odborná prax v sektore, v ktorom má osoba záujem vykonávať finančné sprostredkovanie, úspešne vykonaná odborná skúška a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné sprostredkovanie,

–   najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti je ukončené najmenej úplné stredné odborné vzdelanie, najmenej sedemročná odborná prax v sektore, v ktorom má osoba záujem vykonávať finančné sprostredkovanie, úspešne vykonaná odborná skúška s certifikátom a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom je osoba oprávnená vykonávať finančné poradenstvo.

Viazaný finančný agent a sprostredkovateľ doplnkového poistenia, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu viazaného finančného agenta a sprostredkovateľa doplnkového poistenia a odborný garant viazaného finančného agenta a sprostredkovateľa doplnkového poistenia musí spĺňať požiadavky najmenej pre základný stupeň odbornej spôsobilosti.

Podriadený finančný agent, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu podriadeného finančného agenta a odborný garant podriadeného finančného agenta musí spĺňať požiadavky najmenej pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti.

Viazaný investičný agent, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo každý člen štatutárneho orgánu a odborný garant viazaného investičného agenta musí spĺňať požiadavky najmenej pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti.

Samostatný finančný agent, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu samostatného finančného agenta a odborný garant samostatného finančného agenta musí spĺňať požiadavky najmenej pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti.

Finančný poradca, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán alebo aspoň jeden člen štatutárneho orgánu finančného poradcu a odborný garant finančného poradcu musí spĺňať požiadavky najmenej pre najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti.

Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie v iných sektoroch, ako je sektor kapitálového trhu, musí spĺňať najmenej požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti.

Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu sprostredkovateľa doplnkového poistenia vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie, musí spĺňať najmenej požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti.

Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu viazaného finančného agenta a podriadeného finančného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, musí spĺňať najmenej požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Každý zamestnanec viazaného investičného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, musí spĺňať najmenej požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu samostatného finančného agenta vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie, musí spĺňať najmenej požiadavky pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu finančného poradcu vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné poradenstvo, musí spĺňať najmenej požiadavky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti.

Odborný garant finančnej inštitúcie musí spĺňať najmenej požiadavky na stredný stupeň odbornej spôsobilosti.

Odbornú spôsobilosť preukazuje

–   viazaný finančný agent, podriadený finančný agent, sprostredkovateľ doplnkového poistenia a viazaný investičný agent navrhovateľovi najneskôr ku dňu podania návrhu na zápis do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri,

–   samostatný finančný agent a finančný poradca Národnej banke Slovenska ku dňu podania žiadosti o udelenie povolenia,

–   zamestnanec finančného agenta alebo zamestnanec finančného poradcu najneskôr ku dňu skutočného začatia vykonávania činnosti, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo, finančnému agentovi alebo finančnému poradcovi.

Odborná spôsobilosť sa preukazuje

–   úradne osvedčenou kópiou dokladu o dosiahnutí vzdelania ustanoveného pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti,

–   potvrdením o dĺžke odbornej praxe v sektore, v ktorom má osoba záujem vykonávať finančné sprostredkovanie, ustanovenej pre jednotlivé stupne odbornej spôsobilosti a o vykonávanej činnosti počas tejto odbornej praxe,

–   zápisom do zoznamu osôb o absolvovaní osobitného finančného vzdelávania,

–   zápisom do zoznamu osôb o úspešnom vykonaní odbornej skúšky alebo úspešnom vykonaní odbornej skúšky s certifikátom.

Absolvovanie osobitného finančného vzdelávania možno overiť nahliadnutím do zoznamu osôb, ktorý zverejní Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle. Úspešné vykonanie odbornej skúšky a jej platnosť, úspešné vykonanie odbornej skúšky s certifikátom možno overiť nahliadnutím do zoznamu osôb, ktorý zverejní Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle. Každý zamestnanec a každý člen štatutárneho orgánu finančného agenta, ktorý je právnickou osobou a finančný agent, ktorý je fyzickou osobou, vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, ktorý nespĺňa požiadavky, je oprávnený vykonávať činnosť, ktorej obsahom je finančné sprostredkovanie v sektore kapitálového trhu, len ak túto činnosť vykonáva pod vedením a na zodpovednosť osoby spĺňajúcej požiadavky, avšak najdlhšie počas obdobia jedného roka.

Zmeny v ods. 1 s účinnosťou od 1. 1. 2014

V písmena a) išlo zmenu v súvislosti so skorším zavedením legislatívnej skratky „depozitár“. Novou právnou úpravou sa z dôvodu nejasnosti slová „ku dňu podania žiadosti“ vypustili, pretože zakladateľ už v čase podania žiadosti depozitársku zmluvu musí mať uzatvorenú.

V písmene d) sa doplnila povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť vedúceho zamestnanca vykonávajúceho funkciu riadenia rizík v nadväznosti na novozavedený § 29a Funkcia riadenia rizík v súčinnosti s doplneným odsekom 10 a 15 v § 23.

Na udelenie povolenia sa pre zakladateľa písmenom k) ustanovila nová povinnosť preukázania, že nejde o osobu, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, v likvidácii, konkurze, o osobu, na majetok ktorej konkurz nebol vyhlásený pre nedostatok majetku, resp. o osobu v primeranom čase po skončení konkurzu alebo po vyrovnaní záväzkov viažucich sa na konkurz. V tejto súvislosti sa po legislatívno-technickej zmene upravilo označenie jednotlivých ustanovení o podmienkach na udelenie povolenia.

V súvislosti so zosúladením s právnou úpravou zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov sa písmenom n) doplnila povinnosť preukazovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti vrcholového manažmentu depozitára. Okrem toho sa vypustila náležitosť žiadosti – informačný prospekt, ktorý po novom nahradil tzv. kľúčové informácie uvedené v § 66, ktoré nie sú licenčnou podmienkou.

Zmeny v ods. 1 od 1. 7. 2016

So zavedením nového zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa doplnili v odseku 1 nové písmena o) a p), ktorými sa ustanovila nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

Upozornenie!

Zmeny v ods. 1 po ostatnej novele

Z dôvodu ustanovenia novej funkcie v systéme organizácie a riadenia (vnútorný audit), ako aj zadefinovania pojmu kľúčová funkcia a potreby ustanovenia osobitných požiadaviek kladených na osoby, ktoré kľúčové funkcie vykonávajú, sa vypustila poznámka pod čiarou, ktorou sa tento zákon pri odbornej spôsobilosti odkazoval na zákon o starobnom dôchodkovom sporení.

Na základe požiadavky smernice sa povolenie na vznik a činnosť (resp. registrácia a autorizácia) zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti viaže na miesto (písmeno d), kde sa nachádza ústredie, teda miesto, kde sa strategické rozhodnutia zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v skutočnosti prijímajú.

Ide o legislatívno-technickú úpravu a presunutie existujúcich ustanovení. Odborná spôsobilosť zamestnanca prichádzajúceho do styku s neprofesionálnym klientom ako jedna z podmienok, ktorá musí byť preukázaná na udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, bude naďalej overovaná postupom v zmysle zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to podľa písmena q) až s).

Žiadosť o udelenie povolenia

Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť bola povinná ďalej preukázať, že jej stanovy, výber depozitára, štatút každého doplnkového dôchodkového fondu sú v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žiadosť podáva Národnej banke Slovenska zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Medzi obsahové náležitosti žiadosti o udelenie povolenia patrí:

–   obchodné meno a sídlo budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   výška základného imania,

–   zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej DDS,

Poznámka

Zoznam obsahuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a výška kvalifikovaného podielu.

–   meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb – ide o osoby, ktoré sú navrhnuté za členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,

–   údaje o vecných a organizačných predpokladoch na činnosť DDS,

–   meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činnosti depozitára,

–   názvy doplnkových dôchodkových fondov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť vytvorí a bude spravovať,

–   obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára,

–   vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,

–   zoznam činností zverených inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ak zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uzatvoril zmluvu o zverení činností.

Zmeny v ods. 3 od 1. 1. 2014

V písmene d) sa doplnila povinnosť v žiadosti o udelenie povolenia uvádzať aj vedúceho zamestnanca vykonávajúceho funkciu riadenia rizík v nadväznosti na zavedený § 29a Funkcia riadenia rizík. Ide aj o zosúladenie s úpravou zákona č. 203/2011 Z. z.

Vypustila sa požiadavka na personálne predpoklady, nakoľko regulátor neskúma personálne predpoklady spoločnosti ako celku, rozhodujúce je personálne zloženie vrcholového manažmentu, požiadavky, ktoré už zákon na iných miestach stanovuje.

Vypustila sa aj podmienka opisu technického vybavenia z dôvodu významovej duplicity s odsekom 1 písm. i) a vložila sa podmienka oznámenia údajov o vrcholovom manažmente depozitára za účelom zosúladenia úpravy so zákonom č. 203/2011 Z. z.

Prílohy k žiadosti o udelenie povolenia

Medzi prílohy patria rôzne dokumenty vymedzené v ods. 4.

Dokumenty:

–   zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,

–   návrh stanov,

–   životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi vymedzených osôb, doklad preukazujúci ich bezúhonnosť nie starší ako tri mesiace a ich čestné vyhlásenie, že spĺňajú všetky požiadavky,

–   vyhlásenie zakladateľa, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku,

–   doklad o splatení základného imania,

–   návrh štatútov,

–   zmluva o budúcej zmluve o výkone depozitárskych služieb uzatvorená medzi zakladateľmi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitárom,

–   životopis a doklad o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi vedúcich zamestnancov depozitára, doklad preukazujúci ich bezúhonnosť,

–   zmluva o zverení činností, ak ju zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uzatvoril,

–   kľúčové informácie,

–   obchodný plán budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najmenej na obdobie troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola podaná žiadosť o udelenie povolenia – organizačná štruktúra,

–   návrh vnútorných predpisov a postupov činnosti na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a na zabezpečenie plnenia pravidiel činnosti pri správe doplnkového dôchodkového fondu.

Ako sme už uviedli, prílohou k žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je aj obchodno-finančný plán, ktorý obsahuje najmä predpokladaný plán činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane odhadov príjmov a výdavkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a obchodný zámer doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s uvedením marketingového zámeru a marketingovej stratégie a predpokladaný vývoj majetku v doplnkových dôchodkových fondoch na stanovené obdobie.

Stanovené sú doklady, ktoré musia byť priložené k žiadosti na vznik doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Žiadateľovi sa ukladá povinnosť v predložených dokumentoch preukázať vecné, personálne a organizačné predpoklady na činnosť v oblasti doplnkového dôchodkového sporenia.

Ide predovšetkým o zakladateľskú listinu alebo zakladateľskú zmluvu, stanovy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, návrhy štatútov doplnkových dôchodkových fondov, vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, zmluva o budúcej zmluve o výkone depozitárskych služieb.

Zmeny v ods. s účinnosťou od 1. 1. 2014

V písmene c) sa doplnila povinnosť podložiť príslušnými dokladmi požiadavky pre osoby uvedené v odseku 3 písm. d) a vypustila sa duplicita povinnosti preukazovať vecné, organizačné a personálne predpoklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

V písmene h) sa doplnila povinnosť podložiť príslušnými dokladmi požiadavky pre osoby uvedené v odseku 3 písm. f) a z dôvodu legislatívno-technickej zmeny došlo k vypusteniu slov „dávkový plán“.

Z dôvodu legislatívno-technickej zmeny sa v písmene j) a k) nahradil informačný prospekt kľúčovými informáciami a doplnila sa povinnosť k žiadosti o povolenie priložiť obchodný plán vrátane organizačnej štruktúry z dôvodu zosúladenia úpravy so zákonom č. 203/2011 Z. z. Podrobnosti o kľúčových informáciách sú ustanovené v § 66.

Novými písmenami l) a m) sa doplnila povinnosť predkladať k žiadosti o povolenie vnútorné predpisy za účelom preukázania schopnosti zabezpečiť plnenie pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti pri správe fondov ako aj za účelom zosúladenia s úpravou zákona č. 203/2011 Z. z.

V prípade, ak boli doklady predložené skôr, a to pred samotným podaním žiadosti, na uvedené doklady sa prihliada s tým, že sa doloží písomné vyhlásenie o aktuálnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov.

O žiadosti rozhoduje Národná banka Slovenska v stanovenej lehote do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. V prípade, že nie sú splnené všetky podmienky alebo doložené doklady, žiadosť bude zo strany Národnej banky Slovenska zamietnutá. Zákon stanovil zásadu platnosti všetkých podmienok počas trvania platnosti povolenia. Spôsob preukazovania splnenia podmienok ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Odborná spôsobilosť

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. došlo k doplneniu nového ods. 10 upravujúceho odbornú spôsobilosť, ktoré súvisí s transpozíciou článku 6 ods. 18 smernice (EÚ) 2016/2341.

Odborná spôsobilosť je novo ustanovená v § 23 odseku 10. Požiadavky na odbornú spôsobilosť zostávajú zachované, zmierňuje sa iba požiadavka kladená na osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly. Keďže podľa nového znenia § 28 a § 29 už výkon vnútornej kontroly nebude musieť zabezpečovať vedúci zamestnanec (v zmysle jej výkonu ako riadiacej funkcie), vypúšťa sa požiadavka na získanie trojročnej praxe v riadiacej funkcii. Podmienky pre odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu, ktorá rovnako nie je definovaná ako riadiaca pozícia, sa ustanovujú na úrovni osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly.

Za odbornú spôsobilosť sa považuje dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu a najmenej trojročná prax v riadiacej funkcii v oblasti finančného trhu, ak ide o člena predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, člena dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, prokuristu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo vedúceho zamestnanca depozitára, ktorý bude zabezpečovať výkon činnosti depozitára, alebo dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu primeraná odbornej činnosti, ktorú má príslušná osoba vykonávať, ak ide o osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly, riadenia rizík alebo vnútorného auditu, alebo najmenej trojročná prax v riadení investícií v sektore kapitálového trhu, ak ide o zamestnanca zodpovedného za riadenie investícií, alebo základný stupeň odbornej spôsobilosti, ak ide o zamestnanca, ktorý prichádza do styku s neprofesionálnym klientom.

Dôveryhodná osoba

Ide o bezúhonnú FO, ktorá musí spĺňať všetky požiadavky vymedzené v znení ods. 11. Medzi požiadavky patrí napríklad, že nepôsobila v určitej funkcii alebo na pozícii alebo nemala počas posledných desiatich rokov právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa tohto zákona alebo podľa zákona o bankách, zákona o burze cenných papierov, zákona o poisťovníctve alebo zákona o cenných papieroch.

Poznámka

Opatrenia na nápravu a pokuty v zákone o bankách

Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky, správcovi na výkon nútenej správy, správcovi programu krytých dlhopisov alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy, zástupcovi správcu programu krytých dlhopisov za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú zo zákona o bankách, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov finančného konglomerátu, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou, je banka, zahraničná banka, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť povinná bezodkladne odvolať z funkcie. Týmto osobám môže Národná banka Slovenska za porušenia dočasne zakázať vykonávať funkciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo pri závažnom porušení uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 eur.

Sankcie v zákone o cenných papieroch

Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu alebo členovi dozornej rady obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, vedúcemu pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi a jeho zástupcovi, nútenému správcovi obchodníka s cennými papiermi, zástupcovi núteného správcu obchodníka s cennými papiermi, prokuristovi, zamestnancovi zodpovednému za výkon vnútornej kontroly alebo vedúcemu zamestnancovi obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára alebo členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu alebo vedúcemu zamestnancovi finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon investičných služieb na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu alebo mu uloží dočasný zákaz a pri opakovanom závažnom porušení trvalý zákaz vykonávania funkcie člena riadiaceho orgánu. Osobu, ktorá právoplatným uložením dočasného zákazu alebo trvalého zákazu vykonávania funkcie člena riadiaceho orgánu alebo pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou, je obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo centrálny depozitár povinný bezodkladne odvolať z funkcie.

Sankcie v zákone o burze cenných papierov

Národná banka Slovenska môže uložiť členovi predstavenstva, generálnemu riaditeľovi, členovi dozornej rady burzy alebo vedúcemu útvaru inšpekcie burzových obchodov za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon činnosti burzy, zo stanov burzy, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od burzy za predchádzajúcich 12 mesiacov. Fyzickú osobu, ktorá právoplatným uložením pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou, je burza povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie.

Sankcie v zákone o poisťovníctve

Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a miery zavinenia pokutu od 1 000 eur do 35 000 eur.

Medzi požiadavky ďalej patrí, že počas posledných desiatich rokov spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo z iných vnútorných predpisov.

Zmeny v ods. 11 od 1. 1. 2014

V súvislosti so zavedením funkcie riadenia rizík v § 29a sa vypustil odkaz na dôveryhodnosť osôb definovanú zákonom č. 43/2004 Z. z., ktorý takúto funkciu nepozná a definuje sa samostatne pre potreby tohto zákona.

Zmeny platné od 1. 7. 2016

Požiadavka dôveryhodnosti sa preniesla v písmene d) aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

Bezúhonná osoba

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. dochádza k zmene celého ods. 12 v súlade s článkom 22 ods. 4 a 5 smernice (EÚ) 2016/2341. Zmena sa týka osôb, ktoré v konaní pred Národnou bankou Slovenska musia preukazovať bezúhonnosť. Prebratím uvedených ustanovení smernice sa osobám, ktoré nevedia v mieste svojho trvalého pobytu získať výpis z registra trestov alebo obdobný dokument z dôvodu, že tieto štáty takéto dokumenty nevydávajú, umožní nahradiť relevantné dokumenty čestným vyhlásením. Keďže uvedená zmena nadväzuje na podmienky, ktoré sú uvedené v inom právnom predpise, z dôvodu zachovania prehľadnosti ustanovenia sa vypustila poznámka pod čiarou, ktorou sa tento zákon pri bezúhonnosti odkazoval na zákon o starobnom dôchodkovom sporení a základné podmienky sa preniesli do tohto zákona.

Pôvodne predložená právna úprava pripúšťa odlišný výklad podmienok pre preukázanie bezúhonnosti cudzinca oproti ostatným fyzickým osobám preukazujúcim svoju bezúhonnosť, a to tak, že cudzinec má preukázať svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov a súčasne obdobným potvrdením o bezúhonnosti alebo čestným vyhlásením o bezúhonnosti. Cudzinec by podľa tohto výkladu musel predkladať až dva dokumenty. Z dôvodovej správy vyplýva, že predkladateľ návrhu zákona sledoval iný cieľ. Účelom ustanovenia má byť možnosť preukazovania bezúhonnosti cudzinca, ktorý je občanom Európskej únie alternatívnym relevantným dokumentom ako je výpis z registra trestov v Slovenskej republike, nie však viacerými dokumentmi.

Vhodná osoba

Vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa tohto zákona je vhodná osoba s kvalifikovanou účasťou podľa osobitného predpisu zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení

Poznámka

Za vhodnú osobu s kvalifikovanou účasťou pri posudzovaní podmienok sa

–   považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok, a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie starobného dôchodkového sporenia podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení v záujme ochrany sporiteľov, preukáže finančnú schopnosť preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu dôchodkovej správcovskej spoločnosti a nepretržite vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete svojej činnosti najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti,

–   nepovažuje osoba, ktorá nie je bezúhonná osoba, fyzická osoba, ktorá bola vedúcim zamestnancom alebo pôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená, osoba, ktorá vstúpila do likvidácie, osoba, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorej bol zamietnutý pre nedostatok majetku, osoba počas piatich rokov po skončení konkurzu alebo po opätovnom potvrdení núteného vyrovnania, nie však skôr ako po jednom roku od vyrovnania jej záväzkov, ktoré sa viažu na konkurz podľa právoplatného rozvrhového uznesenia súdu.

Odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva a prokuristov depozitára

Táto sa posudzuje podľa zákona o bankách.

Poznámka

Odbornou spôsobilosťou sa na účely zákona o bankách pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu banky, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo päťročné riadiace skúsenosti v inej finančnej oblasti. Požiadavku na ukončené vysokoškolské vzdelanie možno nahradiť ukončeným stredoškolským odborným vzdelaním a najmenej desaťročnou praxou v oblasti bankovníctva, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii vedúceho zamestnanca v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady banky sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti. Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o tom, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena dozornej rady banky, čo sa rozumie odbornou spôsobilosťou na výkon funkcie člena štatutárneho orgánu banky, vedúceho pobočky zahraničnej banky, zástupcu vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristu, vedúceho zamestnanca alebo vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky alebo pobočky zahraničnej banky a ako sa preukazuje táto odborná spôsobilosť.

Za dôveryhodnú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii v banke, v zahraničnej banke, vo finančnej inštitúcii alebo vo funkcii vedúceho pobočky zahraničnej banky, vedúceho zamestnanca pobočky zahraničnej banky, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo iné povolenie na výkon činnosti, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím takého povolenia, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii v banke, v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa alebo zahraničné reorganizačné opatrenie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy alebo zahraničného reorganizačného opatrenia, nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii v banke, v zahraničnej banke alebo vo finančnej inštitúcii, ktorá vstúpila do likvidácie alebo ktorá sa dostala do úpadku, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie alebo povolené vyrovnanie, na ktorú bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorú bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom takej skutočnosti, nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorú jej bolo možné uložiť, nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu, spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo zahraničnej banky, prípadne z ich vnútorných právnych predpisov a aktov riadenia.

Zmena ods. 14 od 1. 1. 2014

Novým znením odseku 14 sa vypustil pôvodný text o pravidlách predkladania dokladov k žiadosti o povolenie z dôvodu duplicity tejto požiadavky s požiadavkami zákona č. 747/2004Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň v súvislosti s povinnosťou preukazovať odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť členov predstavenstva, prokuristov a vedúcich zamestnancov depozitára a v súlade so zákonom č. 203/2011 Z. z. zákon odkazuje na ustanovenia osobitných predpisov.

§ 24

(1) Povolenie sa udeľuje na neurčitý čas a nemožno ho previesť na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak tento zákon ne­ustanovuje inak. Povolenie môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť splniť pred ­začatím výkonu povolenej činnosti.

(2) Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu²¹⁾ musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie, obsahovať

a) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorej vznik a činnosť sa povoľuje,

b) predmet činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb, ktoré môžu vykonávať funkcie členov predstavenstva, členov dozornej rady a prokuristov,

d) schválenie stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

e) názvy doplnkových dôchodkových fondov,

f) schválenie štatútu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu a štatútu výplatného doplnkového dôchodkového fondu,

g) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára,

(3) Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie zmeniť. Na posudzovanie žiadosti o zmenu povolenia platí § 23 rovnako. Zmena údajov uvedených v povolení, ku ktorej došlo udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26, sa považuje za schválenú udelením príslušného predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Zmeny povolenia, ku ktorým došlo zmenou mena, priezviska alebo miesta trvalého pobytšu fyzických osôb už schválených postupom podľa § 23 alebo § 26, si nevyžadujú súhlas Národnej banky Slovenska. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná túto zmenu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do desiatich dní odo dňa, keď jej táto skutočnosť bola oznámená alebo keď sa o nej inak dozvedela.

(4) Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinný podať príslušnému registrovému súdu návrh na jej zápis do obchodného registra na základe povolenia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná podať príslušnému registrovému súdu návrh na zápis zmien do obchodného registra na základe zmeny ­povolenia do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti ­rozhodnutia o zmene povolenia.

(5) Súčasťou návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra alebo návrhu na zmenu zápisu v obchodnom registri je právoplatné rozhodnutie ­Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmene.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia alebo jeho zmeny, po jej zápise do obchodného registra.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke ­Slovenska začatie vykonávania činnosti, ktorá je obsahom povolenia alebo jeho zmeny.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná ­písomne informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného ­odkladu o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie povolenia, a o zmenách v skutočnostiach uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až e), g) až l), o) a p).

(9) Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) každé udelenie povolenia.

Komentár k § 24

Zákon upravuje samotný akt udelenia povolenia a ďalšie súvislosti s jeho udelením a zápisom do obchodného registra. Vymedzuje tiež obsahové náležitosti výroku rozhodnutia.

Povolenie na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa udeľuje na dobu neurčitú a je neprevoditeľné na inú osobu.

Možno ho na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zmeniť, pričom pri posudzovaní žiadosti sa postupuje primerane podľa ustanovení o udeľovaní povolenia. Zákon stanovuje aj podmienky, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť splniť pred začatím výkonu povolenej činnosti.

Upravuje sa povinnosť zápisu povolených činností do Obchodného registra a povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predložiť Národnej banke Slovenska výpis z Obchodného registra, ktorým sa osvedčuje vykonanie zápisu povolených činností.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia na vznik a činnosť alebo zmeny tohto povolenia, až po zápise do Obchodného registra. Túto skutočnosť, že začala vykonávať povolenú činnosť, ako aj o všetkých zmenách s tým súvisiacich v skutočnostiach definovaných v zákone, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu oznámiť.

Výrok rozhodnutia

Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie, obsahovať aj ďalšie náležitosti.

Všeobecné náležitosti

Rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vo veci viaže na splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky; splnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Ak splnenie týchto podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka Slovenska rozhodnutie zruší, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povinnosti, ktoré ukladá priamo zákon.

V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a akých úvah pri hodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

V poučení o rozklade sa uvedie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, možnosť vzdania sa rozkladu, v akej lehote a komu možno podať rozklad.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia Národnej banky Slovenska sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník konania má, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno alebo iný názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu. Rozhodnutie musí obsahovať odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala Národná banka Slovenska; vo výroku druhostupňového rozhodnutia sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala banková rada. Oprávnenou osobou na podpisovanie druhostupňových rozhodnutí je guvernér alebo ním poverený viceguvernér, alebo iný člen bankovej rady, ktorý nepodpisoval prvostupňové rozhodnutie v tej istej veci. Podrobnosti o oprávnených osobách na podpisovanie prvostupňových rozhodnutí a druhostupňových rozhodnutí môže určiť banková rada.

Náležitosti výroku rozhodnutia

–   obchodné meno DDS,

–   sídlo DDS,

–   predmet činnosti DDS,

–   meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzických osôb, ktoré môžu vykonávať funkcie členov predstavenstva, členov dozornej rady a prokuristov,

–   schválenie stanov DDS,

–   názvy doplnkových dôchodkových fondov,

–   schválenie štatútu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu a štatútu výplatného doplnkového dôchodkového fondu,

–   obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo depozitára.

Od 1. 1. 2014 došlo v ods. 2 písmene h) k zmene v súvislosti s vypustením informačných prospektov.

Zmena povolenia

Zákon umožňuje zmenu povolenia, ktorej však predchádza žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Zmenu umožňuje Národná banka Slovenska, ktorá o zmene vydá rozhodnutie. Pri samotnom posúdení žiadosti o zmenu sa uplatňuje rovnaký postup ako v ustanovení § 23.

Zmeny povolenia, ku ktorým došlo zmenou mena, priezviska alebo miesta trvalého pobytu fyzických osôb už schválených postupom, si nevyžadujú súhlas Národnej banky Slovenska. S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo k významovému spresneniu a upusteniu od schvaľovacieho procesu v prípade zmeny mena, prípadne bydliska fyzických osôb už schválených postupom udeľovania predchádzajúceho súhlasu. Na konci sa tiež vypustilo ustanovenie o informačnom prospekte.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná túto zmenu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do desiatich dní odo dňa, keď jej táto skutočnosť bola oznámená alebo keď sa o nej inak dozvedela.

Návrh na zápis

Návrh na zápis do obchodného registra podáva zakladateľ DDS. Jeho povinnosťou je žiadosť podať príslušnému registrovému súdu, a to na základe povolenia Národnou bankou Slovenska. Zákon stanovil lehotu, v ktorej musí byť návrh na zápis podaný, a to do 30 odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia. Zakladateľ následne predloží aj výpis z obchodného registra NBS do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia registrového súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra.

Samotný návrh na zápis musí obsahovať aj právoplatné rozhodnutie NBS o udelení povolenia, prípadne o zmene povolenia. Ako náhle dôjde k zápisu, DDS môže začať vykonávať svoju činnosť a začatie vykonávania činnosti ihneď oznámi Národnej banke Slovenska.

V prípade zmien podmienok má DDS povinnosť informovať zásadne písomným spôsobom Národnú banku Slovenska o týchto zmenách. S účinnosťou od 1. 7. 2016 vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, bolo potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu každé udelenie povolenia. Ide o znenie ods. 9, ktoré bolo doplnené od 31. 12. 2011. Ide o transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (smernica Omnibus I).

Predmetným ustanovením dochádza k harmonizácii ustanovenia s článkom 4 odsek 1 smernice Omnibus I.

§ 25

(1) Povolenie zaniká

a) dňom prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia voči účastníkom a poberateľom dávok na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ak doplnková dôchodková spoločnosť má byť zrušená z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia,

b) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pre nedostatok majetku podľa osobitného predpisu,¹⁶⁾

c) dňom písomného vrátenia povolenia Národnej banke Slovenska po udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. d),

d) uplynutím lehoty, v ktorej si zakladateľ doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesplnila povinnosť na zápis do obchodného registra podľa § 24 ods. 4,

e) uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zápisu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra, ak v tejto lehote nezačala vykonávať činnosť, ktorá je obsahom povolenia,

f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o odobratí povolenia.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b) a e).

(3) Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinný písomne bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o skutočnosti uvedenej v odseku 1 písm. d).

(4) Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu oznámi vrátenie povolenia podľa odseku 1 písm. c) príslušnému registrovému súdu.

Komentár k § 25

Zákon upravuje zánik povolenia na prevádzkovanie činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zánik povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa ustanovilo viazať na vznik taxatívne vymedzených skutočností, a to zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z iného dôvodu ako pre odňatie povolenia na vznik a činnosť, právoplatnosť rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, vrátenie povolenia na vznik a činnosť, nepodanie návrhu na zápis povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra, nezačatie vykonávania povolenej činnosti v lehote 6 mesiacov od zápisu do obchodného registra.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 novým znením ods. 1 písmena c) došlo k zmene v čase, kedy povolenie stráca účinnosť. Predchádzajúca právna úprava stratu účinnosti stanovila na deň právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, novou právnou úpravou účinnosť stráca až fyzickým dôjdením, t. j. vrátením povolenia Národnej banke Slovenska v rámci lehoty uloženej v rozhodnutí.

O dôvodoch podmieňujúcich zánik DDS musí informovať doplnková dôchodková spoločnosť alebo zakladateľ Národnú banku Slovenska. Následne dochádza k vráteniu povolenia, o čom Národná banka Slovenska informuje prostredníctvom oznámenia Registrový súd.

Podmienky činnosti
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

§ 26

Predchádzajúci súhlas
Národnej banky Slovenska

(1) Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na

[účinnosť od 1. januára 2019

a) nadobudnutie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na také zvýšenie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorým by podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo na to, aby sa doplnková dôchodková spoločnosť stala dcérskou spoločnosťou inej právnickej osoby v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,²²⁾]

b) zníženie základného imania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti presahujúce základné imanie podľa § 22 ods. 8,

[účinnosť od 1. januára 2019

c) voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady a na vymenovanie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií, osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie. a prokuristu; to neplatí, ak ide o opakované zvolenie tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,]

d) vrátenie povolenia,

e) zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie a na jej zánik zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou pri súčasnom prechode správy ­doplnkových dôchodkových fondov, práv a povinností ­vyplývajúcich z doplnkového dôchodkového sporenia na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

f) prechod správy doplnkových dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia voči účastníkom a poberateľom dávok na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

g) zmenu štatútu doplnkového dôchodkového fondu,

h) zverenie výkonu činností podľa § 37 inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

  i) zmenu depozitára,

  j) vytvorenie nového doplnkového dôchodkového fondu,

k) zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov,

  l) zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

[účinnosť od 1. januára 2019

m) cezhraničný prevod podľa § 37d.]

(2) Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa

a) odseku 1 písm. a) sa vzťahujú podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. c), e) až g) a p) a musí byť preukázaný prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie tohto úkonu,

b) odseku 1 písm. b) sa vzťahujú podmienky pre primeranosť vlastných zdrojov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a podmienka pre základné imanie doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti podľa § 22 ods. 8,

c) odseku 1 písm. c) sa vzťahujú podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. d),

d) odseku 1 písm. d) musí byť preukázané, že doplnková dôchodková spoločnosť už nespravuje žiadny doplnkový dôchodkový fond, správa doplnkových dôchodkových fondov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spravovala, riadne prešla na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť alebo má vyrovnané všetky záväzky voči účastníkom a poberateľom dávok vrátane záväzkov vyplývajúcich zo zrušených doplnkových dôchodkových fondov,

e) odseku 1 písm. e) musí byť preukázané splnenie podmienok podľa § 23 ods. 1 doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou sa doplnková dôchodková spoločnosť zlučuje, a musia byť zabezpečené predpoklady na vykonanie úkonov a činností podľa § 38 súvisiacich so zlúčením,

f) odseku 1 písm. f) musí byť preukázané, že správa doplnkových dôchodkových fondov prechádza na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s platným povolením, prechodom správy doplnkového dôchodkového fondu nie sú ohrozené záujmy účastníkov a poberateľov dávok a musia byť zabezpečené predpoklady na vykonanie úkonov a činností podľa § 51; pri súčasnej zmene depozitára musia byť preukázané aj podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. l) a n),

g) odseku 1 písm. g) musia byť splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. m),

h) odseku 1 písm. h) musia byť splnené podmienky podľa § 37,

  i) odseku 1 písm. i) musia byť splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. l) a n),

  j) odseku 1 písm. j) musia byť splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. m) a n) a predložený predbežný súhlas depozitára s výkonom činnosti depozitára pre nový doplnkový dôchodkový fond,

k) odseku 1 písm. k) musia byť splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 písm. m) a § 50,

  l) odseku 1 písm. l) musí byť preukázaná schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť výkon činností súvisiacich so zrušením doplnkového dôchodkového fondu.

[účinnosť od 1. januára 2019

m) odseku 1 písm. m) musia byť splnené podmienky podľa § 37d.]

(3) Ustanoveniami odseku 1 písm. a) a e) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.²³⁾

(4) Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podávajú podľa

a) odseku 1 písm. a) právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré plánujú nadobudnúť priamy podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, alebo osoba, ktorá sa plánuje stať materskou spoločnosťou doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti,

[účinnosť od 1. januára 2019

b) odseku 1 písm. b), d), g) až m) doplnková dôchodková spoločnosť,]

c) odseku 1 písm. c) doplnková dôchodková spoločnosť alebo akcionár doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) odseku 1 písm. e) spoločne doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré sa majú zlúčiť,

e) odseku 1 písm. f) doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje doplnkové dôchodkové fondy, alebo ich nútený správca,

f) odseku 1 písm. j) doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vytvára nový doplnkový dôchodkový fond,

g) odseku 1 písm. k) doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá zlučuje príspevkové doplnkové dôchodkové fondy,

h) odseku 1 písm. l) doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá zrušuje doplnkový dôchodkový fond.

(5) Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(6) Na konanie a rozhodnutie o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu sa vzťahuje osobitný predpis,⁹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. O žiadosti podľa odseku 1 písm. a) rozhoduje Národná banka Slovenska v lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, v ostatných prípadoch uvedených v odseku 1 rozhoduje Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu.⁹⁾

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo ­zápisnice zo zasadania príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci ­súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice ­príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. ­Predloženie notárskej zápisnice podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak sa podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje jej vyhotovenie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať ­Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

(8) V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím ­zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok odo dňa ­nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(9) Právne úkony, na ktoré sa podľa tohto zákona vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, sú neplatné, ak boli vykonané bez tohto prechádzajúceho ­súhlasu.

Komentár k § 26

Vznik alebo vykonanie určitých skutočností súvisiacich s vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska. Právne úkony, ktoré sú urobené bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, pričom sa takýto súhlas vyžaduje, sú neplatné. Skutočnosti, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, a splnenie podmienok s tým spojených sú taxatívne ustanovené v tomto ustanovení v znení ods. 1 a 2.

Osoby, ktoré predkladajú žiadosť na predchádzajúci súhlas, sú určené v odseku 4 a odsek 6 určuje lehotu na rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase.

Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa ukladá oznamovacia povinnosť, že vykonala právne úkony, na ktoré jej Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas.

Všetky právne úkony, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, sú neplatné, ak boli vykonané bez neho.

Zmeny v odseku 1 od 1. 1. 2014

Úpravou v písmene a) došlo k zvoľneniu podmienky pre udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska tým, že pôvodne na nadobudnutie priameho aj nepriameho podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bol potrebný takýto súhlas, uvedenou úpravou sa obmedzil súhlas len na nadobudnutie priameho podielu. U akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa tiež posudzuje zmena v osobe akcionára, preto by išlo o duplicitu.

V písmene c) došlo k stanoveniu výnimky z udeľovania predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska pri opakovanej voľbe uvedených osôb.

Došlo v písmen g) k vypusteniu podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu na zmenu stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z dôvodu, že v stanovách nie je zakotvený verejný záujem, ktorý by mal byť dozorovaný Národnou bankou Slovenska a predchádzajúceho súhlasu na zmenu dávkového plánu z dôvodu jeho celkového vypustenia z právnej úpravy.

Zmeny v odseku 2 od 1. 1. 2014

V písmenách f) až l) sa Nanovo sa definovalo ustanovenie o predpokladoch, ktoré má spĺňať preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť preberajúca správu fondov od inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti – vecné, personálne a organizačné predpoklady nahradilo výstižnejšie a širšie „platné povolenie“ ako aj povinnosť naplnenia všetkých predpokladov pre riadne zlúčenie výplatných fondov podľa § 51.

Zmeny v odseku 2 od 1. 7. 2016

V § 26 ods. 2 sa upravili, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS. Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa ustanovilo, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

Zmeny v odseku 7 od 1. 1. 2014

V odseku 7 išlo o upustenie od povinnosti vyhotovovať notársku zápisnicu zo zasadnutia príslušného orgánu o skutočnostiach, ktoré boli obsahom rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska ak takúto formu nevyžaduje Obchodný zákonník (t. zn. konzistentnosť právnej úpravy). Ponechala sa tak len povinnosť informovať Národnú banku Slovenska o vykonaných úkonoch, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.

Upozornenie!

Zmeny v ustanovení po ostatnej novele zákona č. 109/2018 Z. z.

Z dôvodu ustanovenia novej funkcie v systéme organizácie a riadenia (vnútorný audit), ako aj zadefinovania pojmu kľúčová funkcia a potreby ustanovenia osobitných požiadaviek kladených na osoby, ktoré kľúčové funkcie vykonávajú, sa vypustila poznámka pod čiarou, ktorou sa tento zákon pri odbornej spôsobilosti odkazoval na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Odborná spôsobilosť bude novo ustanovená v § 23 odseku 10. Požiadavky na odbornú spôsobilosť zostávajú zachované, zmierňuje sa iba požiadavka kladená na osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly. Keďže podľa nového znenia § 28 a § 29 už výkon vnútornej kontroly nebude musieť zabezpečovať vedúci zamestnanec (v zmysle jej výkonu ako riadiacej funkcie), vypúšťa sa požiadavka na získanie trojročnej praxe v riadiacej funkcii. Podmienky pre odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu, ktorá rovnako nie je definovaná ako riadiaca pozícia, sa ustanovujú na úrovni osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly.

Novým písmenom a) v ods. 1 ide o vecnú zmenu, ktorou sa upravuje nadobúdanie kvalifikovaných podielov a percentuálne hranice podielu na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorých prekročenie bude doplnková dôchodková spoločnosť potrebovať predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Táto zmena vyplýva z aplikačnej praxe a potreby zosúladenia a zjednotenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov v rámci celého finančného sektora.

V súvislosti s úpravou percentuálnych hraníc v rámci predchádzajúceho súhlasu došlo  k zosúladeniu týchto hraníc aj v rámci ustanovení upravujúcich oznamovaciu povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska.

Uvedená úprava sa efektívne uplatňuje aj v sektore kolektívneho investovania. Z dôvodu zosúladenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov sa upravil aj odkaz v poznámke pod čiarou na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na definíciu konania v zhode tak, aby odkaz na príslušnú definíciu konania v zhode pri úprave nadobúdania kvalifikovaných podielov bol v rámci celého finančného sektora rovnaký a aby nedochádzalo k odlišnému uplatňovaniu a vykladaniu jednotlivých zákonných ustanovení.

Nové písmeno m) v ods. 1 a 2 v nadväznosti na transpozíciu článku 12 smernice (EÚ) 2016/2341 zavádza nový typ predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Orgán dohľadu má povinnosť preskúmať splnenie podmienok na vykonanie cezhraničného prevodu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pričom doplnková dôchodková spoločnosť nebude môcť uskutočniť cezhraničný prevod bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

Podmienka udelenia predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska

–   nadobudnutie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   nadobudnutie na také zvýšenie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorým by podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo na to, aby sa doplnková dôchodková spoločnosť stala dcérskou spoločnosťou inej právnickej osoby v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,

Poznámka

Konanie v zhode podľa zákona o bankách

Rozumie sa ním konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, uskutočnené medzi právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami, osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná, ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou, blízkymi osobami.

Rozumie sa ním tiež konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele, alebo konanie vzájomne personálne prepojených právnických osôb, alebo iné obdobné konanie.

–   zníženie základného imania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti presahujúce základné imanie vo výške 1 650 000 eur,

–   voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady a na vymenovanie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií, osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie a prokuristu; to neplatí, ak ide o opakované zvolenie tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,

–   vrátenie povolenia,

–   zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie a na jej zánik zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou pri súčasnom prechode správy doplnkových dôchodkových fondov, práv a povinností,

–   prechod správy doplnkových dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia voči účastníkom a poberateľom dávok na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

–   zmenu štatútu doplnkového dôchodkového fondu,

–   zverenie výkonu činností inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

–   zmenu depozitára,

–   vytvorenie nového doplnkového dôchodkového fondu,

–   zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov,

–   zrušenie doplnkového dôchodkového fondu,

–   cezhraničný prevod.

Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Kto podáva žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu národnej banke Slovenska

–   právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré plánujú nadobudnúť priamy podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, alebo osoba, ktorá sa plánuje stať materskou spoločnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

–   nadobudnutie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na také zvýšenie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorým by podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo na to, aby sa doplnková dôchodková spoločnosť stala dcérskou spoločnosťou inej právnickej osoby v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,

–   doplnková dôchodková spoločnosť

–   zníženie základného imania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti presahujúce základné imanie 1 650 000 eur,

–   vrátenie povolenia,

–   zmenu štatútu doplnkového dôchodkového fondu,

–   zverenie výkonu činností inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

–   zmenu depozitára,

–   cezhraničný prevod,

–   doplnková dôchodková spoločnosť alebo akcionár doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

–   voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady a na vymenovanie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií, osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie a prokuristu; to neplatí, ak ide o opakované zvolenie tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,

–   spoločne doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré sa majú zlúčiť

–   zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie a na jej zánik zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou pri súčasnom prechode správy doplnkových dôchodkových fondov, práv a povinností vyplývajúcich z doplnkového dôchodkového sporenia na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť

–   doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje doplnkové dôchodkové fondy, alebo ich nútený správca

–   prechod správy doplnkových dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia voči účastníkom a poberateľom dávok na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť

–   doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vytvára nový doplnkový dôchodkový fond

–   vytvorenie nového doplnkového dôchodkového fondu,

–   doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá zlučuje príspevkové doplnkové dôchodkové fondy

–   zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov,

–   doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá zrušuje doplnkový dôchodkový fond

–   zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

Rozhodnutie o žiadosti

–   vzťahuje sa naň zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   rozhoduje o ňom Národná banka Slovenska,

–   na rozhodnutie platí stanovená lehota troch mesiacov od doručenia žiadosti, ktorá je bez nedostatkov a úplná.

Dokumentácia, ktorú musí doplnková dôchodková spoločnosť predložiť Národnej banke Slovenska

–   lehota desať dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia, ak sa vyžaduje jej vykonanie,

–   vyhotovenie zápisnice zo zasadania príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas,

–   odpis notárskej zápisnice,

–   odpis zápisnice príslušného orgánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   informovanie o vykonaní potrebných úkonov, na ktoré bol udelený súhlas,

–   predloženie výpisu do desiatich dní z obchodného registra po zápise zmien v obchodnom registri alebo výmaze zapísaných údajov v obchodnom registri, ku ktorým Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas.

Zapisovanie údajov do obchodného registra

Do registra sa zapisuje obchodné meno, pri právnickej osobe sídlo, pri fyzickej osobe podnikateľovi meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od bydliska, identifikačné číslo, predmet podnikania alebo činnosti, právna forma právnickej osoby, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby, a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je štatutárnym orgánom právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ako aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je jej štatutárnym orgánom; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, označenie, adresa umiestnenia a predmet podnikania alebo činnosti odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra, spolu s menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia a rodným číslom vedúceho odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ak sa zapisuje do obchodného registra ako prokurista, s uvedením spôsobu konania za podnikateľa a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je členom dozorného orgánu zapísanej osoby, s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, ak má zapísaná osoba dozorný orgán zriadený; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, zrušenie právnickej osoby a právny dôvod jej zrušenia, dátum vstupu do likvidácie a dátum skončenia likvidácie, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako likvidátor, s uvedením spôsobu konania v mene zapísanej osoby a s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie; ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa aj meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, rozhodnutie súdu o neplatnosti právnickej osoby, vyhlásenie konkurzu a ukončenie konkurzného konania, meno, priezvisko, značka správcu a adresa kancelárie fyzickej osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca ustanovený v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo vyrovnacom konaní; ak je ako správca ustanovená právnická osoba, zapisuje sa jej obchodné meno, značka správcu a adresa kancelárie, dátum povolenia reštrukturalizácie alebo povolenia vyrovnania a dátum ukončenia týchto konaní, zavedenie nútenej správy podľa osobitných predpisov a jej skončenie, meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, ktorá sa zapisuje do obchodného registra ako správca na výkon nútenej správy a jeho zástupca; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, zapisuje sa rodné číslo, ak jej bolo pridelené, právny dôvod výmazu zapísanej osoby, nezahladené tresty uložené zapísanej právnickej osobe a nevykonané tresty postihujúce jej zapísaných právnych nástupcov, ďalšie skutočnosti.

Do obchodného registra sa ďalej zapisujú

–   pri verejnej obchodnej spoločnosti mená, priezviská a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka,

–   pri komanditnej spoločnosti mená, priezviská a bydliská spoločníkov, prípadne obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka s určením, kto je komplementár a kto komanditista, výška vkladu každého komanditistu a rozsah jeho splatenia, výška základného imania a rozsah jeho splatenia,

–   pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená, priezviská a bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka, výška základného imania a rozsah jeho splatenia, výška vkladu každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia,

–   pri akciovej spoločnosti výška základného imania, rozsah jeho splatenia, počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota akcií; pri akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním sa uvedie, že akcie sú bez menovitej hodnoty, obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno, ak je prevoditeľnosť týchto akcií obmedzená; ak má spoločnosť jediného akcionára, zapisuje sa aj meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno, alebo názov a sídlo tohto akcionára,

–   pri jednoduchej spoločnosti na akcie výška základného imania, rozsah jeho splatenia, počet, druh, forma, podoba a menovitá hodnota akcií, vylúčenie alebo obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno, ak je prevoditeľnosť týchto akcií vylúčená alebo obmedzená; ak má spoločnosť jediného akcionára, zapisuje sa aj meno, priezvisko a bydlisko alebo obchodné meno alebo názov a sídlo tohto akcionára,

–   pri družstve výška zapisovaného základného imania a výška základného členského vkladu,

–   pri štátnom podniku názov zakladateľa, adresa zakladateľa a výška kmeňového imania,

–   pri zúčastnenej spoločnosti podľa osobitného zákona údaj o tom, že sa spoločnosť podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností, s uvedením údaja, v ktorom členskom štáte bude mať nástupnícka spoločnosť podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí svoje sídlo.

Stanovenie lehoty

Pri dĺžke lehoty platí zásada, že nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas.

§ 27

Pravidlá obozretného podnikania
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať pravidlá obozretného podnikania, ktoré sa vzťahujú na

a) organizáciu a riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ­po­dľa § 28,

[účinnosť od 1. januára 2019

b) výkon kľúčovej funkcie podľa § 29 až 29b,]

c) postupy vedenia účtovníctva podľa § 30,

d) vedenie obchodnej dokumentácie podľa § 31,

e) konflikt záujmov podľa § 32 a 32a,

f) primeranosť vlastných zdrojov podľa § 33.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť práva účastníka vyplývajúce z jeho doplnkového dôchodkového sporenia a práva poberateľa dávky podľa pravidiel obozretného podnikania.

Komentár k § 27

Pri svojej činnosti je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať aj pravidlá obozretného podnikania. Cieľom týchto pravidiel je zabezpečiť investovanie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch v súlade s týmto zákonom ako aj v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a so štatútom doplnkového dôchodkového fondu.

Pravidlá obozretného podnikania sa vzťahujú na organizáciu a riadenie DDS, výkon kľúčovej funkcie, postupy vedenia účtovníctva, vedenie obchodnej dokumentácie, konflikt záujmov a primeranosť vlastných zdrojov.

Upozornenie!

Zmena po ostatnej novele

Keďže podľa nového znenia § 28 a § 29 už výkon vnútornej kontroly nebude musieť zabezpečovať vedúci zamestnanec (v zmysle jej výkonu ako riadiacej funkcie), vypúšťa sa požiadavka na získanie trojročnej praxe v riadiacej funkcii. Podmienky pre odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu, ktorá rovnako nie je definovaná ako riadiaca pozícia, sa ustanovujú na úrovni osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly.

Zákon v ustanovení vymedzuje povinnosť týkajúcu sa zabezpečenia práva účastníka vyplývajúce z jeho doplnkového dôchodkového sporenia a práva poberateľa dávky podľa pravidiel obozretného podnikania. Povinnosť je určená DDS.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 28

Organizácia a riadenie
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinný systém organizácie a riadenia primeraný jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Systém organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zahŕňa primeranú a transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným oddelením zodpovedností, ako aj účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska organizačnú štruktúru do desiatich dní po každej zmene.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi predstavenstvom, dozornou radou, prokuristami a vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovednými za riadenie investícií a osobami zodpovednými za výkon kľúčovej funkcie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v stanovách určiť a upraviť zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať záložný plán, ktorý obsahuje primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého uchovania základných údajov a funkcií a na nepretržité poskytovanie jej služieb a výkon činností pri poruche jej systémov alebo, ak to nie je možné, aby bola umožnená včasná obnova týchto údajov a funkcií a včasné opätovné pokračovanie poskytovania služieb a výkonu činností.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonať a zdokumentovať vlastné posúdenie rizík primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Vlastné posúdenie rizík sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a vykonáva sa najmenej raz za tri roky a bez zbytočného odkladu po každej podstatnej zmene v rizikovom profile doplnkového dôchodkového fondu, ktorý spravuje.

(5) Vlastné posúdenie rizík obsahuje najmä

a) opis toho, ako je vlastné posúdenie rizík začlenené do organizácie, riadenia a rozhodovacích procesov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b) posúdenie účinnosti systému riadenia rizík,

c) opis spôsobu, akým doplnková dôchodková spoločnosť predchádza konfliktu záujmov, ak kľúčovú funkciu vykonáva v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rovnaká osoba alebo rovnaký útvar ako u zamestnávateľa podľa § 32 ods. 17,

d) kvalitatívne posúdenie operačného rizika,

e) posúdenie nových alebo vznikajúcich rizík vrátane rizík týkajúcich sa zmeny klímy, využívania zdrojov a životného prostredia, sociálnych rizík a rizík vyplývajúcich z regulačných zmien, ak by mali vplyv na zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak doplnková dôchodková spoločnosť postupuje podľa odseku 7.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť metódy a postupy na identifikovanie a posúdenie rizík, ktorým je alebo by mohla byť vystavená a ktoré by mohli mať vplyv na jej schopnosť plniť si povinnosti voči účastníkom alebo poberateľom dávok.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa jej majetku zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať vnútorné predpisy na zabezpečenie plnenia pravidiel obozretného podnikania a pravidiel činnosti a na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon jej činnosti a umožnili riadne nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch v prospech a v záujme účastníkov a poberateľov dávok. Doplnková dôchodková spoločnosť preskúma a upraví vnútorné predpisy v súvislosti s každou podstatnou zmenou, najmenej raz za tri roky. Vnútorné predpisy schvaľuje predstavenstvo alebo dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť zoznam zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom.

(10) Zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zodpovedný za

a) výkon činnosti podľa § 22 ods. 2 písm. b) alebo jej časti nesmie súčasne vykonávať činnosť podľa § 22 ods. 2 písm. c) alebo jej časť,

b) výkon funkcie riadenia rizík v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie súčasne vykonávať vysporiadanie obchodov v doplnkovom dôchodkovom fonde,

c) vedenie účtovníctva v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie súčasne vykonávať vysporiadanie obchodov v doplnkovom dôchodkovom fonde,

d) výkon funkcie vnútornej kontroly alebo výkon funkcie vnútorného auditu nesmie súčasne vykonávať iné činnosti podľa § 22 ods. 2.

(11) Predstavenstvo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti má najmenej troch členov.

(12) Členovia predstavenstva a prokuristi, ktorí spôsobili škodu porušením povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva a prokuristu, zodpovedajú za túto škodu spoločne a nerozdielne.

(13) Osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie je povinná bez zbytočného odkladu informovať predstavenstvo a dozornú radu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak zistí

a) významné riziko plynúce z nedodržania podstatnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorej porušenie by mohlo mať významný vplyv na záujmy účastníkov a poberateľov dávok, alebo

b) závažné porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu vzťahujúceho sa na činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(14) Ak predstavenstvo a dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti neprijme primerané a včasné opatrenie vo vzťahu k informácii podľa odseku 13, osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie je povinná o tomto bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska. Právo osoby zodpovednej za výkon kľúčovej funkcie nevypovedať vo vlastný neprospech tým nie je dotknuté.

(15) Osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, v ktore sa kľúčová funkcia vykonáva.]

Komentár k § 28

Vzhľadom na osobitné postavenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako významnej inštitúcie finančného trhu spravujúcej cudzie zdroje sa ustanovujú niektoré požiadavky na riadenie a organizáciu, ktoré u bežných podnikateľských subjektov podliehajúcich len ustanoveniam Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) nie sú osobitne vyžadované. Ide najmä o požiadavky na systém riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a na jej organizačnú štruktúru a zavedenie systému vnútornej kontroly obdobne ako u dôchodkovej správcovskej spoločnosti upravenej zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rovnako ako u iných licencovaných subjektov finančného trhu predložený zákon upravuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti upraviť v stanovách vzťahy a spoluprácu medzi predstavenstvom, dozornou radou, prokuristami a vedúcimi zamestnancami v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovednými za riadenie investícií podľa tohto zákona a vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly.

Zákon upravuje povinnosť, že v organizačnej štruktúre doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí byť zahrnutý zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly.

Povinnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je predložiť Národnej banke Slovenska organizačnú štruktúru do desiatich dní po každej zmene, ktorá nastane. Od 1. 1. 2014 sa do znenia ods. 1 doplnila povinnosť upraviť v stanovách vzťahy jednotlivých osôb aj s vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi funkciu riadenia rizík v nadväznosti na zavedený § 29a Funkcia riadenia rizík.

Upozornenie!

S účinnosťou ostatnej novely zákona č. 109/2018 Z. z. bude platiť nové znenie ustanovenia.

Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 21, 24 ods. 5 a 6 a 28 smernice (EÚ) 2016/2341 a legislatívno-technickú úpravu (vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa až 24ac).

V súlade s požiadavkami smernice zmeny a doplnenia v § 28 smerujú primárne k tomu, aby sa primerane veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahlo zlepšenie organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. V kontexte uvedeného sa preto ustanovuje povinnosť upraviť v rámci organizačnej štruktúry a stanov aj postavenie a vzťahy osôb zodpovedných za výkon kľúčových funkcií, ako aj ich informačné povinnosti voči predstavenstvu a dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, resp. v prípade ich nečinnosti aj oznamovacia povinnosť voči Národnej banke Slovenska (odseky 1, 2, 13 a 14). Explicitne sa ustanovuje, aby osoby vykonávajúce kľúčové funkcie boli aj naďalej v pracovnoprávnom vzťahu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (odsek 15).

Systém organizácie a riadenia bude podliehať pravidelným kontrolám, na všetkých úrovniach riadenia bude musieť byť zavedený účinný systém odovzdávania informácií a všetky interné predpisy musí doplnková dôchodková spoločnosť preskúmavať a upravovať minimálne raz za tri roky, pričom budú podliehať schváleniu predstavenstvom alebo dozornou radou (odseky 1 a 8).

Z dôvodu potreby zabezpečenia nepretržitosti výkonu činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovania jej služieb doplnková dôchodková spoločnosť musí vypracovať záložný plán, v ktorom bude podrobne uvedené, ako sa budú uchovávať základné údaje a funkcie v prípade neočakávanej udalosti. Záložný plán bude obsahovať aj informácie o tom, ako sa vykoná obnova týchto údajov a funkcií tak, aby bolo zabezpečené neprerušené poskytovanie služieb účastníkom a poberateľom dávok, ale aj výkon činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spojených so správou majetku v doplnkových dôchodkových fondoch (odsek 3).

Keďže zodpovedné investovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu pri investičných rozhodnutiach správcov, aj doplnková dôchodková spoločnosť môže v rámci vlastnej investičnej politiky, resp. investovania majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, posúdiť environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia (odsek 7). V znení odseku 7 došlo aj k spresneniu formulácie, možnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zohľadňovať pri investovaní svojho majetku environmentálne faktory, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže rozhodnúť, že environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia sa v jej investičnej politike nezohľadňujú, resp. že náklady na systém monitorovania relevantnosti a závažnosti takýchto faktorov a ich zohľadňovanie nie sú primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.

Doplnková dôchodková spoločnosť bude mať povinnosť v rámci systému riadenia rizík osobitne vykonať a zdokumentovať hodnotenie rizík, ktorým je alebo by mohla byť vystavená (tak v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte), ak by tieto riziká mohli mať vplyv na jej schopnosť plniť si povinnosti voči účastníkom alebo poberateľom dávok. Takéto vlastné posúdenie rizík musí vykonať aspoň každé tri roky, resp. ak sa významne zmení rizikový profil doplnkového dôchodkového fondu. V prípade, ak by sa zásadným spôsobom zmenil rizikový profil dôchodkového fondu, resp. pôsobením vonkajších faktorov by mohlo dôjsť k významnému zvýšeniu rizika v doplnkovom dôchodkovom fonde a mohlo by dôjsť k ohrozeniu finančného zdravia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, je potrebné zohľadniť aj tento vplyv. Toto posúdenie rizík bude k dispozícií Národnej banke Slovenska pre účely vykonávania dohľadu (odseky 4, 5 a 6).

Doplnková dôchodková spoločnosť preskúma a upraví vnútorné predpisy v súvislosti s každou podstatnou zmenou, najmenej raz za tri roky.

V odseku 10 sa písmenom d) dopĺňa zákaz kumulácie funkcie vnútornej kontroly a zákaz kumulácie funkcie vnútorného auditu s akýmikoľvek inými činnosťami uvedenými v § 22 ods. 2 vzhľadom na nezávislý charakter vykonávanej funkcie.

§ 28a

Ochrana osobných údajov

(1) Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb uvedených v § 21 a sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly účastníckych zmlúv, zamestnávateľských zmlúv a zmlúv s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a na účely uvedené v odseku 3 sú účastníci, poberatelia dávok, zamestnávatelia, oprávnené osoby a sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia aj bez súhlasu dotknutých osôb^{24a) p}ovinní pri každom uzatváraní zmluvy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na jej žiadosť

a) poskytnúť

    1.   osobné údaje^24b) o totožnosti fyzickej osoby, a to meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, ak fyzická osoba je podnikateľ, predmet podnikania a adresu miesta podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,

    2.   identifikačné údaje právnickej osoby, a to názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresu sídla, ­adresu umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a inú adresu miesta výkonu činnosti, predmet podnikania alebo inej činnosti, ako aj zoznam fyzických osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie,  v ktorej  je táto právnická osoba zapísaná, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,

    3.   kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,

    4.   doklady a údaje preukazujúce splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzatvorenie alebo ­vykonanie účastníckej zmluvy, zamestnávateľskej zmluvy a zmluvy s finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia,

b) umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným ­zaznamenávaním

    1.   osobné údaje^24b) o totožnosti fyzickej osoby z dokladu totožnosti, a to obrazovú podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum ­narodenia, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, štátnu ­príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, ­vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a

    2.   ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).

(2) Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov ­dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb a finančných agentov v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a na účely uvedené v odseku 3 je doplnková dôchodková ­spoločnosť oprávnená pri každom uzatváraní účastníckej zmluvy, zamestnávateľskej zmluvy a zmluvy s finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia požadovať od účastníkov, zamestnávateľov a sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b). Účastníci, zamestnávatelia a sprostredkovatelia ­doplnkového dôchodkového sporenia sú povinní vyhovieť každej takejto žiadosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Na účely identifikácie účastníkov, poberateľov dávok, zamestnávateľov, oprávnených osôb a ­spro­stredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, uzatvárania, vykonávania a následnej kontroly účastníckych zmlúv, zamestnávateľských zmlúv a zmlúv s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, na účel ochrany a domáhania sa práv doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom, poberateľom ­dávok, zamestnávateľom, oprávneným osobám a finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, na účel zdokumentovania činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na účely výkonu dohľadu nad doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a nad ich činnosťou a na plnenie povinností a úloh doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov^24c) je doplnková dôchodková spoločnosť aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^24a) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať^24d) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1; pritom je doplnková ­dôchodková spoločnosť oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.

(4) Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb^24a) sprístupniť a poskytovať^24e) na spracúvanie iným osobám v prípadoch ustanovených osobitným predpisom a Národnej banke Slovenska na účely vykonávania dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(5) Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3, môže ­doplnková dôchodková  spoločnosť sprístupniť alebo ­poskytnúť do cudziny len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone,^24f) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Komentár k § 28a

Ustanovenie bolo doplnené do zákona s účinnosťou od 1. 8. 2006.

Na základe potreby zosúladenia právnych predpisov, teda aj zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, so zákonom o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa ustanovilo, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o účastníkoch, poberateľoch dávky, oprávnených osobách pre prípad smrti účastníka, zamestnávateľoch a sprostredkovateľoch doplnkového dôchodkového sporenia vo vymedzenom rozsahu aj bez súhlasu dotknutých osôb. Osobné údaje môže doplnková dôchodková spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytovať tretím osobám aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

Osobné údaje sa môžu získavať len na konkrétne určený, výslovne uvedený a oprávnený účel a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s týmto účelom; ďalšie spracúvanie osobných údajov na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel, ak je v súlade s osobitným predpisom a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby, sa nepovažuje za nezlučiteľné s pôvodným účelom.

Spracúvané osobné údaje musia byť primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutný rozsah daný účelom, na ktorý sa spracúvajú.

Spracúvané osobné údaje musia byť správne a podľa potreby aktualizované; musia sa prijať primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bez zbytočného odkladu vymazali alebo opravili.

Osobné údaje musia byť uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutej osoby najneskôr dovtedy, kým je to potrebné na účel, na ktorý sa osobné údaje spracúvajú; osobné údaje sa môžu uchovávať dlhšie, ak sa majú spracúvať výlučne na účel archivácie, na vedecký účel, na účel historického výskumu alebo na štatistický účel na základe osobitného predpisu a ak sú dodržané primerané záruky ochrany práv dotknutej osoby.

Osobné údaje musia byť spracúvané spôsobom, ktorý prostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení zaručuje primeranú bezpečnosť osobných údajov vrátane ochrany pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov, nezákonným spracúvaním osobných údajov, náhodnou stratou osobných údajov, výmazom osobných údajov alebo poškodením osobných údajov.

Prevádzkovateľ je zodpovedný za dodržiavanie základných zásad spracúvania osobných údajov, za súlad spracúvania osobných údajov so zásadami spracúvania osobných údajov a je povinný tento súlad so zásadami spracúvania osobných údajov na požiadanie úradu preukázať.

Dotknutá osoba

Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú.

Súhlas dotknutej osoby

Súhlasom dotknutej osoby akýkoľvek vážny a slobodne daný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby vo forme vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu, ktorým dotknutá osoba vyjadruje súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov.

Spracúvanie osobných údajov

Spracúvaním osobných údajov spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami.

Zákonnosť spracúvania osobných údajov

Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych základov:

–   dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov aspoň na jeden konkrétny účel,

–   spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo na vykonanie opatrenia pred uzatvorením zmluvy na základe žiadosti dotknutej osoby,

–   spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné podľa osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

–   spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby,

–   spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi, alebo

–   spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účel oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany okrem prípadov, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobou dieťa; tento právny základ sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci pri plnení ich úloh.

Údaje je doplnková dôchodková spoločnosť povinná aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb sprístupniť a poskytovať na spracúvanie iným osobám v prípadoch ustanovených osobitným predpisom a Národnej banke Slovenska na účely vykonávania dohľadu. Údaje môže doplnková dôchodková spoločnosť sprístupniť alebo poskytnúť do cudziny len za podmienok ustanovených v zákone o ochrane osobných údajov alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 29

Funkcia vnútornej kontroly

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinnú funkciu vnútornej kontroly. Funkcia vnútornej kontroly obsahuje

a) rámec vnútornej kontroly,

b) kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutí Národnej banky Slovenska, štatútov doplnkových dôchodkových fondov, vnútorných predpisov a pravidiel činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a

c) kontrolu procesov a postupov upravujúcich oznamovanie informácií na všetkých úrovniach doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je oprávnená požiadať osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly o vykonanie kontroly doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly je povinná bez zbytočného odkladu písomne informovať dozornú radu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitára a Národnú banku Slovenska o porušení povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom, rozhodnutím Národnej banky Slovenska, štatútom doplnkového dôchodkového fondu, vnútorným predpisom a pravidlami činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4) Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady alebo prokuristom žiadnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie.

(5) Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly je povinná každoročne do 31. marca kalendárneho roka predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, o zistených nedostatkoch v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov.]

Komentár k § 29

Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa ustanovením ukladá povinnosť vypracovať a udržiavať účinný systém vnútornej kontroly, ktorým sa rozumie predovšetkým systém kontroly dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov spravovaných doplnkových dôchodkových fondov, pravidiel obozretného podnikania a iných vnútorných aktov riadenia a postupov v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávaných jedným alebo viacerými zamestnancami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Upozornenie!

Po ostatnej novele zákona č. 109/2018 Z. z. sa v zákone mení znenie ustanovenia § 29, ktoré opravuje funkciu vnútornej kontroly.

V súvislosti s prebratím právnej úpravy zo smernice (EÚ) 2016/2341, ktorá požaduje ustanovenie (novej) funkcie vnútorného auditu a zadefinovaním okruhu funkcií, ktoré budú považované za kľúčové, bolo potrebné pristúpiť aj k úprave existujúcich ustanovení o vnútornej kontrole v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Viaceré zmeny majú len legislatívno-technický charakter (napr. pojem vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly sa nahrádza pojmom osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly). Vecné zmeny súvisia so zadefinovaním systému vnútornej kontroly, ktorá, okrem už existujúcej funkcie dodržiavania, musí mať vzhľadom na požiadavky smernice zadefinovaný aj celkový rámec vnútornej kontroly a kontrolu procesov a postupov na oznamovanie informácií na všetkých úrovniach riadenia. Zachovaná ostáva povinnosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly informovať o porušení povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zákon v ustanovení vymedzuje povinnosti osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly. Túto osobu má dozorná rada právo požiadať o vykonanie kontroly DDS.

Osoba zodpovedná za výkon funkcie má informačnú povinnosť voči dozornej rade, depozitárovi a Národnej banke Slovenska týkajúcu sa porušenia povinnosti DDS, ktoré sú vymedzené všeobecne záväzným právnym predpisom, štatútom alebo iným predpisom. Informačnú povinnosť plní zásadne písomným spôsobom.

Ďalšou povinnosťou je predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok. Povinnosť plní každý rok do 31. marca. V správe okrem iného uvádza všetky zistené nedostatky a možnosti ich nápravy.

Na osobu zodpovednú za výkon funkcie zákon kladie aj požiadavky, napríklad, že nesmie byť členom predstavenstva, dozornej rady alebo prokuristom inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie.

§ 29a

Funkcia riadenia rizík

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť stálu a účinnú funkciu riadenia rizík.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať funkciu riadenia rizík nezávisle od funkcie riadenia investícií v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať primerané opatrenia proti konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík a aby postupy riadenia rizík spĺňali požiadavky podľa § 55 až 55e.

(4) Funkcia riadenia rizík spočíva v zabezpečení najmä týchto úloh:

a) vykonávanie politiky a postupov riadenia rizík,

b) zabezpečovanie súladu s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika príslušného doplnkového dôchodkového fondu vrátane limitov pre celkové riziko a riziko protistrany podľa § 55a až 55d,

c) poskytovanie odporúčaní predstavenstvu, ak ide o identifikáciu rizikového profilu každého spravovaného doplnkového dôchodkového fondu,

d) predkladanie pravidelných správ predstavenstvu a dozornej rade o

    1.   súlade medzi aktuálnymi úrovňami rizík, ktorým je vystavený majetok v každom spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde, a rizikovým profilom schváleným pre príslušný doplnkový dôchodkový fond,

    2.   dodržiavaní limitov obmedzenia a rozloženia rizika každého spravovaného doplnkového dôchodkového fondu,

    3.   primeranosti a účinnosti postupu riadenia rizík, najmä o prijatí náležitých nápravných opatrení pri zistených nedostatkoch,

e) poskytovanie pravidelných správ predstavenstvu, prokuristovi a vedúcemu zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva o aktuálnej úrovni rizika, ktoré podstupuje každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond, a o každom skutočnom alebo predvídateľnom porušení limitov obmedzenia a rozloženia rizika s cieľom zabezpečiť prijatie včasných a primeraných opatrení,

[účinnosť od 1. januára 2019

f) preskúmanie a podpora opatrení a postupov na oceňovanie finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu^24g) podľa § 55e.

g) preskúmanie a vymedzenie environmentálneho faktora, sociálneho faktora a faktora organizácie a riadenia, ak doplnková dôchodková spoločnosť takéto faktory pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa jej majetku alebo majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadňuje.]

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť osobe alebo osobám vykonávajúcim funkciu riadenia rizík primerané právomoci a prístup k všetkým potrebným informáciám nevyhnutným na plnenie úloh podľa odseku 4.

Komentár k § 29a

Dňa 1. 1. 2014 bolo do zákona doplnené nové ustanovenia upravujúce funkciu riadenia rizík. Za účelom zabezpečenia povinností riadenia rizík a splnenia požiadaviek na postupy riadenia rizík podľa § 55 až 55d sa zaviedla táto funkcia riadenia rizík, ktorej úlohy sú upravené obdobným spôsobom ako v zákone č. 203/2011 Z. z. Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa ustanovuje povinnosť zaviesť funkciu riadenia rizík najmä za účelom priebežného plnenia pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri investovaní majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam sa umožňuje istá pružnosť pri organizovaní činností spojených s riadením rizík. Funkcia riadenia rizík musí byť vykonávaná nezávisle od funkcie riadenia investícií, pričom ide o stálu a účinnú funkciu.

Povinnosťou DDS na účely uvedenej funkcie je prijať primerané opatrenia proti konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík a aby postupy riadenia rizík spĺňali požiadavky v medziach tohto právneho predpisu. Ďalšou povinnosťou DDS je zabezpečiť osobe (viacerým) funkciu riadenia rizík primerané právomoci a prístup k všetkým potrebným informáciám, ktoré sa javia ako nevyhnutné na plnenie úloh.

Úlohy, v ktorých spočíva funkcia riadenia rizík

–   vykonávanie politiky a postupov riadenia rizík,

–   zabezpečovanie súladu s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika príslušného doplnkového dôchodkového fondu vrátane limitov pre celkové riziko a riziko protistrany,

–   poskytovanie odporúčaní predstavenstvu,

–   predkladanie pravidelných správ predstavenstvu a dozornej rade,

–   poskytovanie pravidelných správ predstavenstvu, prokuristovi a vedúcemu zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva o aktuálnej úrovni rizika, ktoré podstupuje každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond ale i o predvídateľnom porušení limitov obmedzenia a rozloženia rizika s cieľom zabezpečiť prijatie včasných a primeraných opatrení,

–   preskúmanie a podpora opatrení a postupov na oceňovanie finančných derivátov uzatvorených mimo regulovaného trhu,

Poznámka

Regulovaným trhom je mnohostranný systém organizovaný organizátorom trhu na účely spájania alebo umožnenia spájania záujmov viacerých osôb nakupovať a predávať finančné nástroje v rámci systému a v súlade s pevne určenými pravidlami spôsobom, ktorého výsledkom je uzavretie obchodu s finančnými nástrojmi prijatými na obchodovanie podľa pravidiel tohto systému a ktorý funguje pravidelne a v súlade s týmto zákonom.

–   preskúmanie a vymedzenie environmentálneho faktora, sociálneho faktora a faktora organizácie a riadenia, ak doplnková dôchodková spoločnosť takéto faktory pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa jej majetku alebo majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadňuje.

Upozornenie!

Po ostatnej novele zákona dochádza v ustanovení k viacerým legislatívnym zmenám v písmene f) a g). Zodpovedné investovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu pri investičných rozhodnutiach správcov, čo musí byť primerane premietnuté aj do systému riadenia rizík. Zároveň dochádza k zosúladeniu pojmov používaných pri právnej úprave možnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zohľadňovať pri investovaní svojho majetku.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 29b

Funkcia vnútorného auditu

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť účinnú funkciu vnútorného auditu primeranú jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.

(2) Funkcia vnútorného auditu je vykonávaná nezávisle a oddelene od iných činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady alebo prokuristom žiadnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo finančnej inštitúcie. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť osobe zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu dostatočné právomoci a prístup k všetkým informáciám nevyhnutným na plnenie úloh podľa odseku 3.

(3) Funkciou vnútorného auditu sa na účely tohto zákona rozumie hodnotenie primeranosti a účinnosti

a) funkcie vnútornej kontroly,

b) systému organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a

c) zvereného výkonu činností podľa § 37.

(4) Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie

a) predstavenstvu a dozornej rade, ktoré určia, aké opatrenia budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečia vykonanie uvedených opatrení,

b) depozitárovi, ak ide o zistenie a odporúčanie týkajúce sa jeho činnosti.]

Komentár k § 29b

Zákon upravuje funkciu vnútorného auditu v novom ustanovení § 29b.

Upozornenie!

Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 26 a článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/2341.

V rámci organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa zavádza nová funkcia vnútorného auditu. Doplnková dôchodková spoločnosť musí zabezpečiť, aby výkon tejto funkcie bol nezávislý od výkonu ostatných činností a ako jedinú kľúčovú funkciu ju nebude možné kumulovať s inými funkciami (vrátane vnútornej kontroly a riadenia rizík).

Vnútorný audit je primárne zodpovedný za preverovanie primeranosti a účinnosti vnútornej kontroly, efektívnosť systému organizácie a riadenia, ako aj výkonu zverených činností. Rovnako sa zavádza povinnosť zabezpečenia prístupu k informáciám a oznamovacia povinnosť voči predstavenstvu, dozornej rade a depozitárovi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

V ods. 4 ide o spresnenie transpozície čl. 24 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/2341. Osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu povinne oznamuje svoje zistenia a odporúčania predstavenstvu a dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré určia, aké opatrenia sa majú prijať. Depozitárovi osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu oznamuje svoje zistenia a odporúčania len vtedy, ak sa týkajú jeho činnosti.

Pod pojmom funkcia vnútorného auditu rozumieme hodnotenie primeranosti a účinnosti funkcie vnútornej kontroly, systému organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a zvereného výkonu činností.

§ 30

Vedenie účtovníctva

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba a za každý ­doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku.²⁵⁾ Účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej ­spoločnosti a doplnkového dôchodkového fondu musí overiť audítor alebo audítorská spoločnosť (ďalej len „audítor“) a musí ju schváliť valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná ­písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a to do 30. júna kalendárneho ­roka, za ktorý má byť audit vykonaný. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30. septembra toho istého kalendárneho roka audítora odmietnuť. Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie podľa § 23 v priebehu kalendárneho roka, je povinná oznámenie podľa prvej vety vykonať do troch ­mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia podľa § 23 a Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení tohto oznámenia audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora je doplnková dôchodková spoločnosť povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou ­doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národná banka Slovenka je oprávnená do 30 dní od doručenia tohto oznámenia audítora odmietnuť. Ak Národná banka ­Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor overí účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkového dôchodkového fondu.

(3) Národná banka Slovenska je oprávnená nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu, ak zistí nedostatky v účtovnej závierke podľa odseku 1 overenej audítorom. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa doručenia nariadenia o vykonaní mimoriadneho auditu, ktorý audítor mimoriadny audit vykoná. Mimoriadny ­audit vykoná iný audítor ako audítor, ktorý overoval ­účtovnú závierku podľa odseku 1.

(4) Náklady mimoriadneho auditu podľa odseku 3 uhradí audítor, ktorý overoval účtovnú závierku podľa odseku 1, a ak sa nepotvrdia dôvody na vykonanie mimoriadneho auditu, uhradí tieto náklady Národná ­banka Slovenska.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť zostavuje za seba okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu²⁵⁾ aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu ­kalendárneho štvrťroka.

(6) Audítor, ktorý overuje účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akejkoľvek skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie a ktorá

a) svedčí o porušení povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ustanovených zákonmi,

b) môže ovplyvniť riadny výkon činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) môže viesť k odmietnutiu overenia ročnej účtovnej závierky alebo k vyjadreniu výhrad voči účtovnej ­závierke.

(7) Na audítora, ktorý overuje účtovné závierky fyzických osôb a právnických osôb, ktoré tvoria s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou skupinu s úzkymi ­väzbami,¹⁵⁾ platí odsek 6 rovnako.

(8) Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 6 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu jeho činnosti v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná ­zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo stratou.

Komentár k § 30

Zákon v ustanovení vymedzuje právnu úpravu vedenia účtovníctva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkového dôchodkového fondu.

Ustanovila sa úprava, ktorá na úrovni zákona minimalizuje možnosti vzniku konfliktu záujmov a zvyšuje bezpečnosť systému doplnkového dôchodkového sporenia. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo stratou.

Povinnosť zostavenia účtovnej závierky

Povinnosť plní doplnková dôchodková spoločnosť za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje. Za každú vedie oddelené samostatné účtovníctvo a následne v súlade so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zostavuje účtovnú závierku. Táto musí byť následne overená audítorom a schválená valným zhromaždením DDS.

Účtovná závierka

Ide o štruktúrovanú prezentáciu skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovanú osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok. Účtovná závierka obsahuje tieto všeobecné náležitosti, a to obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, a fyzické osoby uvedú miesto podnikania, identifikačné číslo, ak ho má účtovná jednotka pridelené, deň, ku ktorému sa zostavuje, deň jej zostavenia, obdobie, za ktoré sa zostavuje, iné údaje uvedené na úvodnej strane účtovnej závierky ustanovenej opatrením ministerstva, podpisový záznam štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo člena štatutárneho orgánu účtovnej jednotky alebo podpisový záznam fyzickej osoby.

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky. Účtovná závierka v sústave jednoduchého účtovníctva okrem všeobecných náležitostí obsahuje výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch.

Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy. Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje; to platí obdobne aj pre všetky účtovné zápisy, ktoré sa uskutočňujú iba ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ak zákon o účtovníctve ďalej neustanovuje inak. Účtovná jednotka pritom zohľadňuje aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka získala do dňa zostavenia účtovnej závierky, pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžadovanie informácií vykonávané na základe osobitného predpisu.

Individuálna účtovná závierku

Zostavuje účtovná jednotka, ktorou je banka, správcovská spoločnosť, poisťovňa okrem zdravotnej poisťovne, zaisťovňa, Slovenská kancelária poisťovateľov, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov a účtovná jednotka zriadená osobitným predpisom, pobočka zahraničnej banky, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne.

Účtovná jednotka, ktorá začne zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov, zostavuje takúto účtovnú závierku aj keď zaniknú podmienky.

Účtovná jednotka zostavujúca účtovnú závierku je povinná zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Priebežná účtovná závierka

Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje účtovná jednotka v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzavrú a inventarizácia sa vykonáva len na účely vyjadrenia ocenenia. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť zostaviť účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia, na účely tohto zákona o účtovníctve sa táto účtovná závierka považuje za priebežnú účtovnú závierku, pričom taká účtovná závierka musí byť zostavená v rozsahu riadnej účtovnej závierky.

Doplnková dôchodková spoločnosť zostavuje za seba okrem účtovnej závierky podľa zákona o účtovníctve aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.

Účtovné jednotky uvedú v poznámkach aj vymedzenie a sumu vzniknutých nákladov voči štatutárnemu audítorovi alebo audítorskej spoločnosti za účtovné obdobie v členení na náklady za overenie účtovnej závierky, uisťovacie audítorské služby s výnimkou overenia účtovnej závierky, daňové poradenstvo, ostatné neaudítorské služby.

Overovanie účtovnej závierky audítorom

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, ak povinne vytvára základné imanie a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve zo stanovených podmienok, obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorej túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a zákona o účtovníctve.

Audítora účtovnej jednotky schvaľuje a odvoláva valné zhromaždenie alebo členská schôdza.

V účtovných jednotkách, ktoré majú zriadený výbor pre audit alebo v ktorých dozorná rada vykonáva funkcie výboru pre audit, predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu alebo členskej schôdzi návrh na schválenie alebo odvolanie audítora na základe odporúčania výboru pre audit alebo dozornej rady.

Ak účtovná jednotka nemá predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis. Odvolanie audítora musí byť riadne odôvodnené, pričom rozdielnosť názorov na použitie postupov pri zostavovaní účtovnej závierky podľa tohto zákona alebo na použitie audítorských postupov nemôže byť dôvodom na odvolanie audítora. Účtovná jednotka je povinná bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora, písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k odstúpeniu alebo odvolaniu viedli.

Účtovná závierka účtovnej jednotky musí byť audítorom overená do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Výročná správa

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke, ak osobitný predpis neustanovuje inak a stanovené informácie.

Povinnosť oznámenia audítora

Uvedenú povinnosť plní DDS voči Národnej banke Slovenska. Oznámenie sa podáva písomným spôsobom vždy do 30. júna. Audítor musí byť schválený dozornou radou. K právam Národnej banky Slovenska patrí právo odmietnuť v stanovenom termíne výber audítora. Termín je do 30. septembra toho istého kalendárneho roka.

V prípade, že DDS nadobudne povolenie počas roka, povinnosť oznámenia audítora musí splniť v termíne troch mesiacov od právoplatnosti povolenia. Následne právo odmietnutia musí splniť Národná banka Slovenska do 30 dní od oznámenia.

V prípade, že k odmietnutiu došlo, DDS musí oznámiť nového audítora do 15 dní. Aj v uvedenom prípade má NBS právo ho odmietnuť, a to do 30 dní od oznámenia.

V prípade opakovaného odmietnutia, výber audítora zostane na Národnej banke Slovenska.

Mimoriadny audit

Môže ho nariadiť Národná banka Slovenska. K mimoriadnemu auditu dochádza v prípade zistenia nedostatkov v účtovnej závierke, ktorú audítor overil. V termíne do 30 dní od nariadenia o mimoriadnom audite musí DDS oznámiť NBS audítora, ktorý ho vykoná, pričom však nemôže ísť o toho istého audítora, ktorý vykonal predchádzajúce overenie účtovnej závierky.

Všetky náklady, ktorý vzniknú v dôsledku mimoriadneho auditu, znáša audítor, ktorý účtovnú závierku overoval a následne boli nedostatky zistené. V prípade, ak sa mimoriadnym auditom nedostatky nepotvrdia, všetky náklady znáša Národná banka Slovenska.

Povinnosti audítora

Audítor má informačnú povinnosť voči Národnej banke Slovenska. Informačná povinnosť sa týka akejkoľvek skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie a ktorá svedčí o porušení povinností DDS, alebo môže ovplyvniť riadny výkon činnosti DDS, alebo môže viesť k odmietnutiu overenia ročnej účtovnej závierky alebo k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke. Skupinou s úzkymi väzbami je dve alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. V prípade tejto skupiny sa na audítora uplatňujú rovnaké povinnosti.

Audítor musí poskytnúť všetky podstatné informácie, podklady a skutočnosti, ktoré počas overovania zistí. Poskytuje ich Národnej banke Slovenska na jej požiadanie.

§ 31

Obchodná dokumentácia

(1) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a obchody s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musia evidovať oddelene od majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku v iných doplnkových dôchodkových fondoch.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná viesť evidenciu zmlúv a pokynov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Táto evidencia musí byť prístupná Národnej banke Slovenska a depozitárovi na vyžiadanie bez zbytočného odkladu. Evidencia podľa prvej vety sa musí viesť v takom rozsahu a takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde od jeho vzniku vrátane času, miesta jeho uskutočnenia a identifikácie zmluvných strán, a musí obsahovať najmä

a) poradové číslo zmluvy alebo pokynu,

b) údaje o druhej zmluvnej strane, ak je táto zmluvná strana známa,

c) dátum uzatvorenia zmluvy a dátum nadobudnutia jej účinnosti alebo dátum uskutočnenia obchodu,

d) údaje o predmete zmluvy alebo obchodu.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná uchovávať záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb najmenej päť rokov od skončenia spravovania doplnkového dôchodkového fondu, ktorého sa dokumentácia a záznamy týkajú. Túto dokumentáciu je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej žiadosť bez zbytočného odkladu. Dokumentáciu týkajúcu sa účastníkov a poberateľov dávok je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uchovávať najmenej päť rokov odo dňa zániku účastníckej zmluvy.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Záznamy podľa odsekov 1 a 2 a ďalšiu dokumentáciu týkajúcu sa ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a ňou poskytovaných služieb môže doplnková dôchodková spoločnosť uchovávať v listinnej forme alebo v elektronickej podobe na trvanlivých ­médiách, ak je splnená podmienka spätnej identifikácie údajov a doplnková dôchodková spoločnosť má systém ochrany pred stratou údajov.]

Komentár k § 31

Zákon v ustanovení upravil povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti viesť obchodnú dokumentáciu priamo v tomto zákone, a to bez odkazu na úpravu obsiahnutú v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá sa na uvedenú povinnosť aplikovala v minulosti.

Zákon stanovil zásadu, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a obchody s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musia evidovať oddelene od majetku DDS a od majetku v iných doplnkových dôchodkových fondoch.

Evidencia zmlúv a pokynov

Zákon vymedzuje náležitosti, ktoré evidencia obsahuje a povinnosti týkajúce sa evidencie. Zásadne platí, že evidencia musí byť za každých okolností prístupná bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Prístupu predchádza vyžiadanie z ich strany.

Medzi obsahové náležitosti patrí poradové číslo zmluvy alebo pokynu, údaje o druhej zmluvnej strane, ak je táto zmluvná strana známa, dátum uzatvorenia zmluvy a dátum nadobudnutia jej účinnosti alebo dátum uskutočnenia obchodu, údaje o predmete zmluvy alebo obchodu.

Evidencia sa týka zmlúv a pokynov, ktoré sa týkajú nakladania s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Spôsob vedenia evidencie

–   musí byť zvolený tak, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu,

–   umožniť spätne identifikovať každý obchod s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde od jeho vzniku,

–   umožnenie zistenia času, miesta uskutočnenia obchodu,

–   umožnenie identifikácie zmluvných strán.

Uchovávanie záznamov

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa pre uchovávanie dokumentácie týkajúcej sa účastníkov a poberateľov dávok ustanovilo obdobie minimálne piatich rokov od zániku zmluvy aj z dôvodu jednoznačnosti potreby uchovávania účastníckych zmlúv.

Uchovávanie záznamov je povinnosťou DDS. Ide o záznamy uvedené v evidencii a tiež dokumenty týkajúce sa spravovaných doplnkových dôchodkových fondov. Záznamy, dokumenty a dôležité informácie musia byť uchovávané minimálne 5 rokov od ukončenia spravovania fondu, ktorého sa dokumentácia týka. Dokumentáciu, ktorá sa týka účastníkov a poberateľov dávok, musí DDS uchovávať minimálne 5 rokov od zániku účastníckej zmluvy.

Národná banka má právo požadovať predloženie dokumentácie od DDS. Tá ju musí bezodkladne poskytnúť.

Upozornenie!

Ostatnou novelou dochádza v ods. 4 k úprave pojmov z dôvodu zosúladenia so zákonom o elektronickej podobe výkonu verejnej moci (zákon o e-Governmente). Ide o pojem forma na pojem podoba.

Čo sa týka podoby uchovávania dokumentácie a záznamov, môže ísť o listinnú podobu alebo elektronickú podobu za splnenia podmienky, že bude možná spätná identifikácia všetkých údajov a je zabezpečená zo strany DDS na najvyššej úrovni ochrana pred ich stratou alebo odcudzením.

§ 32

Konflikt záujmov

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná identifikovať jednotlivé druhy konfliktov záujmov, ktoré vznikajú v priebehu vykonávania jednotlivých činností pri správe doplnkových dôchodkových fondov a ktorých existencia môže poškodiť účastníkov a poberateľov dávok, a predchádzať konfliktu záujmov medzi

a) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, účastníkmi a poberateľmi dávok,

b) účastníkmi a poberateľmi dávok alebo medzi účastníkmi navzájom,

c) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a skupinou s úzkymi väzbami,¹⁵⁾ ktorej je súčasťou.

(2) Organizačná štruktúra doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí zabezpečovať minimalizáciu rizika poškodenia záujmov účastníkov a poberateľov dávok konfliktom záujmov podľa odseku 1.

(3) Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie do úvahy najmä, či člen predstavenstva, prokurista, vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, zamestnanec zodpovedný za riadenie investícií alebo osoba, ktorej bola zverená činnosť riadenia investícií (ďalej len „príslušná osoba“), doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba, ktorá je prepojená vzťahom priamej kontroly alebo nepriamej kontroly s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, je v takej situácii, že doplnková dôchodková spoločnosť, príslušná osoba alebo osoba, ktorá je prepojená vzťahom priamej kontroly alebo nepriamej kontroly s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

a) by mohla dosiahnuť finančný zisk alebo predísť finančnej strate na úkor doplnkového dôchodkového fondu,

b) má záujem na výsledku služby alebo na výsledku činnosti poskytovanej doplnkovému dôchodkovému fondu alebo na výsledku obchodu uskutočneného na účet doplnkového dôchodkového fondu a tento záujem sa odlišuje od záujmu doplnkového dôchodkového fondu,

c) má finančnú alebo inú motiváciu uprednostniť iného klienta alebo skupiny klientov pred záujmami doplnkového dôchodkového fondu,

d) vykonáva rovnaké činnosti pre doplnkový dôchodkový fond a pre iného klienta alebo klientov, ktorí nie sú doplnkovým dôchodkovým fondom,

e) získava alebo získa podľa § 34d v súvislosti s činnosťou spravovania doplnkových dôchodkových fondov od osoby, ktorá nie je doplnkovým dôchodkovým fondom, prospech v akejkoľvek forme, ktorý nie je obvyklou províziou alebo poplatkom za túto službu.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri identifikovaní jednotlivých druhov konfliktov záujmov vziať do úvahy záujmy

a) doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane záujmov vyplývajúcich z toho, že patrí do istej skupiny, alebo vyplývajúcich z vykonávania činností, záujmy účastníkov a poberateľov dávok a povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči doplnkovému dôchodkovému fondu,

b) účastníkov dvoch alebo viacerých spravovaných doplnkových dôchodkových fondov.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať

a) akcie akciových spoločností s kvalifikovanou účasťou na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b) akcie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond,

c) cenné papiere právnickej osoby, ktorej bolo zverené riadenie rizík alebo riadenie investícií podľa § 37, okrem podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať cenné papiere vydané právnickou osobou, v ktorej

a) členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista alebo vedúci ­zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka,²⁷⁾

b) vykonáva kontrolu^27a) člen predstavenstva, člen ­dozornej rady, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka.²⁷⁾

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde s právnickou osobou, v ktorej členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka²⁷⁾ okrem prípadov, v ktorých doplnková dôchodková spoločnosť zabezpečí a preukáže, že takéto obchody sú výhradne v záujme účastníkov a poberateľov dávok; to neplatí pre anonymné obchody.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie použiť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou tohto majetku a s nakladaním s ním. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom na účte nepriradených platieb inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie použiť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde na krytie alebo úhradu záväzkov iného doplnkového dôchodkového fondu. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uzatvárať obchody s doplnkovým dôchodkovým fondom, ktorý ­táto doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

(10) Členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom, vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za riadenie investícií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť zamestnanec, prokurista alebo člen štatutárneho orgánu inej finančnej inštitúcie; to neplatí, ak finančná inštitúcia a doplnková dôchodková spoločnosť sú ­súčasťou skupiny s úzkymi väzbami¹⁵⁾ a nie sú tým dotknuté ustanovenia o konflikte záujmov podľa osobitných predpisov.²⁹⁾

(11) Člen predstavenstva, prokurista alebo zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť členom ­dozornej rady

a) depozitára, s ktorým doplnková dôchodková spoločnosť uzatvorila zmluvu o výkone depozitárskych služieb,

b) inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

(12) Člen vlády Slovenskej republiky, vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, zamestnanec Slovenskej informačnej služby, člen orgánov Národnej banky Slovenska a zamestnanec Národnej banky Slovenska, Sociálnej poisťovne nesmú byť členmi predstavenstva, členmi dozornej rady, prokuristom alebo zamestnancom ­doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(13) Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista a zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmú v obchodnej činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami účastníkov a poberateľov dávok.

(14) Doplnková dôchodková spoločnosť môže kupovať do svojho majetku a predávať zo svojho majetku majetok, ktorý môže byť predmetom investovania podľa tohto zákona, len ak tým nedôjde ku konfliktu záujmov s účastníkmi a poberateľmi dávok. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie uprednostniť svoje záujmy pred záujmami týchto účastníkov a poberateľov dávok.

(15) Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, prokuristi a zamestnanci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a osoby blízke týmto osobám nesmú nadobúdať cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje táto doplnková dôchodková spoločnosť, a také cenné papiere, nástroje ­peňažného trhu a deriváty do majetku v tomto doplnkovom dôchodkovom fonde predávať. Ak členovia predstavenstva, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovední za riadenie investícií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nadobudnú alebo predajú cenný papier emitenta, ktorého cenné papiere sa nachádzajú v majetku doplnkového dôchodkového fondu, sú povinní o tejto skutočnosti ­informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

(16) Ak sa v majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nachádza cenný papier alebo iný nástroj peňažného ­trhu, ktorý sa nachádza aj v majetku doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková ­spoločnosť spravuje, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná o tejto skutočnosti informovať Národnú banku Slovenska do troch pracovných dní.

[účinnosť od 1. januára 2019

(17) Osoba alebo útvar v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávajúci kľúčovú funkciu nesmie vykonávať obdobnú kľúčovú funkciu u zamestnávateľa, ak v druhej vete nie je ustanovené inak. S prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže kľúčovú funkciu vykonávať rovnaká osoba alebo útvar ako u zamestnávateľa, ak doplnková dôchodková spoločnosť má vytvorený systém na predchádzanie konfliktu záujmov a na jeho riešenie.]

Komentár k § 32

Zákon v ustanovení upravuje konflikt záujmov tak, aby doplnková dôchodková spoločnosť predchádzala konfliktu záujmov medzi účastníkmi a poberateľmi dávok a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Vymedzuje tiež základné povinnosti, ktorých dodržiavaním sa dá predísť konfliktu záujmov.

Ustanovila sa výnimka pri investovaní do podielových listov otvorených podielových  fondov, európskych fondov a špeciálnych podielových fondov nehnuteľností právnických osôb, ktoré patria do skupiny s úzkymi väzbami a právnických osôb, ktorým bol zverený výkon niektorých činností obdobne, ako je to upravené v zákone o kolektívnom investovaní.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo v znení ustanovenia k viacerým zmenám. Hlavným zámerom ustanovení o konflikte záujmov je stanoviť povinnosť predchádzať konfliktom záujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok.

V § 32 ods. 1 sa špeciálne vymedzila povinnosť identifikovať a predchádzať konfliktu záujmov medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a skupinou s úzkymi väzbami, do ktorej patrí. Dôvodom je veľká angažovanosť niektorých doplnkových dôchodkových spoločností voči vlastnej skupine a potreba špeciálnej pozornosti pre tieto prípady.

Odseky 2 až 4 zapracúvajú nové požiadavky týkajúce sa konfliktu záujmov v súlade s tým, ako je táto problematika riešená v zákone č. 203/2011 Z. z., ktoré ustanovujú doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť predchádzať konfliktu záujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok.

Medzi povinnosti DDS patrí identifikovať jednotlivé druhy konfliktov záujmov, ktoré vznikajú v priebehu vykonávania jednotlivých činností pri správe doplnkových dôchodkových fondov.

Viaceré konflikty totiž môžu poškodiť účastníkov a poberateľov dávok.

Povinnosťou DDS je konfliktom predchádzať, nakoľko môže dôjsť ku konfliktu záujmov nielen medzi DDS, účastníkmi alebo poberateľmi dávok, ale i medzi účastníkmi a poberateľmi či medzi účastníkmi navzájom. Ku konfliktu záujmov môže dôjsť aj medzi DDS a skupinou s úzkymi väzbami.

Samotnému konfliktu záujmov dochádza riadnou samotnou organizačnou štruktúru DDS. Odsek 2 ustanovuje kritériá, z ktorých by mala pri identifikácií konfliktu záujmov vychádzať doplnková dôchodková spoločnosť. Ide najmä o potenciálnu finančnú motiváciu vedúcu k uprednostneniu vlastného záujmu pred záujmom účastníkov alebo poberateľov dávok alebo motivácia smerujúca k uprednostňovaniu jedného účastníka alebo poberateľa dávky na úkor iného, t.j. k nerovnakému zaobchádzaniu s účastníkmi a poberateľmi dávok.

Na účely zistenia konfliktov záujmov sa berie do úvahy berú všetky okolnosti vymedzené v znení odseku 3. Berie sa ohľad na záujmy DDS, účastníkov a poberateľov dávok.

Znenie ods. 5 vymedzuje, čo sa nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať. Ide o akcie akciových spoločností s kvalifikovanou účasťou na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, akcie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond, cenné papiere právnickej osoby, ktorej bolo zverené riadenie rizík alebo riadenie investícií, okrem podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania.

V ods. 5 písm. c) išlo od 1. 1. 2014 o formulačné zmeny vyplývajúce zo zmeny chápania obsahu pojmov týkajúcich sa podielových fondov kolektívneho investovania, zároveň sa upravila možnosť nadobúdania cenných papierov právnických osôb, ktorým boli zverené niektoré činnosti.

Znenie ods. 6 zasa vymedzuje, čo DDS nesmie do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobúdať.

Ide o cenné papiere vydané právnickou osobou, v ktorej členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka.

Poznámka

Blízkou osobou je podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianský zákonník príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Ide tiež o cenné papiere vydané právnickou osobou, ktorej vykonáva kontrolu člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka.

Poznámka

Kontrolou podľa zákona o cenných papieroch je priamy alebo nepriamy podiel viac ako 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, právo vymenúvať alebo odvolávať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby, možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to buď na základe stanov právnickej osoby, alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom alebo členom, na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich ustanovenia príslušným spoločníkom alebo členom právnickej osoby, pričom takýto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi alebo členovi právnickej osoby, porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby alebo možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.

V ods. 7 sa od 1. 1. 2014 nahradila výnimka, ktorá dovoľovala uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v dôchodkovom fonde s vybranými právnickými osobami, ak išlo o podielové fondy, výnimkou na všetky obchody, pri ktorých doplnková dôchodková spoločnosť zabezpečí a je schopná preukázať, že sú vykonané vo výhradnom záujme účastníkov a poberateľov dávok. Ide o postup, ktorý je podobný právnej úprave v zákone č. 203/2011 Z. z., a to pravidlá investovania – odsek 1 písm. a): „aktíva sa investujú v najlepšom záujme členov a poberateľov. V prípade možného konfliktu záujmov, inštitúcia alebo subjekt, ktorý spravuje portfólio, zabezpečí, že sa investícia urobí vo výhradnom záujme členov a poberateľov“.

DDS teda nemôže uzatvárať obchody súvisiace s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde s právnickou osobou, v ktorej členom štatutárneho orgánu alebo prokuristom je člen predstavenstva, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedný za riadenie investícií tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo osoba im blízka okrem prípadov, v ktorých doplnková dôchodková spoločnosť zabezpečí a preukáže, že takéto obchody sú výhradne v záujme účastníkov a poberateľov dávok. Uvedené sa netýka anonymných obchodov.

V ods. 8 sa doplnil zákonný rámec pre spôsob nakladania s majetkom na účte nepriradených platieb.

Zákon vymedzuje, na čo nemôže byť použitý majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou:

–   na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou a nakladaním majetku,

–   na krytie alebo úhradu záväzkov iného doplnkového dôchodkového fondu.

Zákon ďalej vymedzuje v ods. 10, ktorá osoba nemôže byť členom predstavenstva, dozornej rady, prokuristom, vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za riadenie investícií DDS.

Ide o zamestnanca, prokuristu člena štatutárneho orgánu inej finančnej inštitúcie. Uvedené znenie sa neuplatňuje, ak finančná inštitúcia a DDS sú súčasťou skupiny s úzkymi väzbami a nie sú tým dotknuté ustanovenia o konflikte záujmov.

Poznámka

Konflikt záujmov

Zamestnanec centrálneho depozitára nesmie byť zároveň zamestnancom ani v inom pracovnom pomere u obchodníka s cennými papiermi, banky, burzy cenných papierov, správcovskej spoločnosti, poisťovne alebo u iného centrálneho depozitára. Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je podnikateľom, a prokurista banky a zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky. Člen dozornej rady banky nemôže byť členom štatutárneho orgánu ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo štatutárneho orgánu inej banky a zároveň nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky; to neplatí, ak týmto klientom banky je iná banka alebo zahraničná banka, ktorá má kontrolu nad tou istou bankou. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom tej istej banky iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami. Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú využiť informácie, ktoré neboli vopred zverejnené a ktoré nadobudol v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania, a na základe takejto informácie sa priamo alebo nepriamo pokúsi vykonať alebo vykoná obchod na svoj účet alebo na účet inej osoby. Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného. Vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky vymenúva a odvoláva štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky mzdové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu. Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky je povinný bezodkladne informovať dozornú radu banky a Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti. Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu nemôže byť členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady tej istej banky ani členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby. Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie podnik pomocných služieb podľa osobitného predpisu. Zákazy a obmedzenia ustanovené pre členov štatutárneho orgánu banky a pre zamestnancov banky sa nevzťahujú na ich členstvo v štatutárnom orgáne alebo v dozornej rade právnickej osoby, ktorá nie je zriadená na podnikanie. Členovia štatutárneho orgánu a členovia dozornej rady banky po celú dobu výkonu svojej funkcie plnia svoje povinnosti riadne, čestne a nezávisle a venujú dostatok času jej výkonu. Banka zabezpečí personálne a finančné zdroje pre priebežné odborné vzdelávania členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady banky. Člen štatutárneho orgánu banky alebo člen dozornej rady banky môže byť súčasne buď členom najviac jedného štatutárneho orgánu a troch dozorných rád, alebo členom najviac piatich dozorných rád bez toho, aby bol zároveň členom štatutárneho orgánu banky, a to za predpokladu, že ide o členstvo v banke, ktorá je súčasťou toho istého inštitucionálneho systému ochrany podľa osobitného predpisu, inej právnickej osobe, ktorá je podnikateľom v rámci tej istej skupiny, burze cenných papierov, centrálnom depozitárovi cenných papierov alebo inej právnickej osobe, v ktorej má táto banka kvalifikovanú účasť. Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu Národná banka Slovenska zohľadňuje aj individuálne okolnosti, povahu, rozsah a zložitosť činnosti banky a čas venovaný výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu banky a člena dozornej rady banky.

V ods. 11 sa od 1. 1. 2014 odstránil nesúlad so základnou úpravou konfliktu záujmov v odseku 10. Vypustilo sa písm. c) a d) kvôli prakticky totožnému výkonu činností v rámci doplnkových dôchodkových spoločností, dôchodkových správcovských spoločností a správcovských spoločností. Člen predstavenstva, prokurista alebo zamestnanec doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť členom dozornej rady depozitára, s ktorým doplnková dôchodková spoločnosť uzatvorila zmluvu o výkone depozitárskych služieb, inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

V odsekoch 12 až 13 zákon vymedzuje konflikt záujmov osôb, ktoré nemôžu byť členmi predstavenstva, členmi dozornej rady, prokuristom alebo zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pričom títo členovia nesmú v obchodnej činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uprednostňovať svoje vlastné záujmy pred záujmami účastníkov a poberateľov dávok.

Odseky 14 až 16 sa zaoberajú konfliktom záujmov týkajúci sa majetku DDS, vrátane toho, čo nemôže DDS z majetku predávať alebo do majetku kupovať za splnenia podmienky, že DDS nemôže uprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami účastníkov a poberateľov dávok.

DDS je povinná informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach týkajúcich sa majetku DDS, a to ak sa v majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nachádza cenný papier alebo iný nástroj peňažného trhu, ktorý sa nachádza aj v majetku doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

Znenie ods. 16 zároveň zakazuje členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom a zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a osobám blízkym nadobúdať cenné papiere, nástroje peňažného trhu a deriváty z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje táto doplnková dôchodková spoločnosť.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. sa do ustanovenia doplnil ods. 17 v súlade s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.

Nové ustanovenie zavádza povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predchádzať konfliktom záujmov, ktoré by mohli vzniknúť, ak by osoba vykonávajúca kľúčovú funkciu v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávala obdobnú funkciu u zamestnávateľa, ktorý platí príspevky účastníkom v tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Smernica v princípe takúto kumuláciu zakazuje, ak však doplnková dôchodková spoločnosť bude mať vytvorený systém na predchádzanie konfliktu záujmov a na jeho riešenie, bude môcť kľúčovú funkciu vykonávať rovnaká osoba alebo útvar ako u zamestnávateľa.

§ 32a

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia pri konflikte záujmov. Tieto opatrenia musia byť určené v písomnej forme a musia byť primerané vzhľadom na veľkosť a organizáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a povahu, rozsah a zložitosť jej predmetu činností. Ak je doplnková dôchodková spoločnosť členom skupiny s úzkymi väzbami,¹⁵⁾ v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť doplnková dôchodková spoločnosť vedomá.

(2) Opatrenia pri konflikte záujmov podľa odseku 1 musia byť

a) identifikované okolnosti vo vzťahu k činnostiam v súvislosti so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo v jej mene, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov a ktoré znamenajú značné riziko poškodenia doplnkového dôchodkového fondu alebo jedného alebo viacerých účastníkov a poberateľov dávok,

b) špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať,

c) prijaté s cieľom zvládnuť tieto konflikty záujmov.

(3) Postupy a opatrenia podľa odseku 2 písm. b) a c) musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré predstavujú konflikty záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná veľkosti a činnostiam doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a skupiny s úzkymi väzbami, ¹⁵⁾ do ktorej patrí, ako aj súvisiacemu stupňu rizika pre účastníkov a poberateľov dávok, pričom takýmito opatreniami sa rozumejú

a) účinné postupy na zamedzenie alebo kontrolu výmeny informácií medzi príslušnými osobami vykonávajúcimi činnosti súvisiace so správou doplnkových dôchodkových fondov, ktoré predstavujú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena týchto informácií mohla poškodiť záujmy jedného alebo viacerých účastníkov a poberateľov dávok,

b) osobitná kontrola príslušných osôb, medzi ktorých hlavné úlohy patrí spravovanie doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poskytovanie služieb účastníkom a poberateľom dávok, ktorých záujmy môžu byť v konflikte alebo ktoré zastupujú iné záujmy, ktoré môžu byť v konflikte, vrátane záujmov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) odstránenie akejkoľvek priamej spojitosti medzi odmeňovaním príslušných osôb, ktoré vykonávajú hlavne jednu činnosť, a odmeňovaním či príjmami vytváranými inými príslušnými osobami vykonávajúcimi hlavne inú činnosť, ak zo vzťahu medzi týmito činnosťami môže vzniknúť konflikt záujmov,

d) opatrenia, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti iných osôb neprimerane ovplyvňovať spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti spojené so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

e) opatrenia na zamedzenie alebo kontrolu súbežnej alebo postupnej účasti príslušnej osoby na rôznych činnostiach súvisiacich so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ak táto účasť môže poškodiť riadne zvládnutie konfliktov záujmov.

(4) Ak opatrenia a postupy podľa odseku 3 nezaručujú potrebnú úroveň nezávislosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať také alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy, ktoré sú na tieto účely potrebné a primerané.

(5) Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nariadiť prijať alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy na účely podľa odseku 4.

Komentár k § 32a

Do zákona sa s účinnosťou od 1. 1. 2014 doplnilo uvedené ustanovenie. Uvedené ustanovenie zapracúva nové požiadavky týkajúce sa konfliktu záujmov podobne, ako v zákone č. 203/2011 Z. z., ktoré ustanovujú doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť predchádzať konfliktom záujmov medzi doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, medzi členmi ich štatutárnych orgánov, zamestnancami alebo osobami s nimi spojenými vzťahom kontroly a medzi účastníkmi a poberateľmi dávok.

Z povahy niektorých finančných služieb vyplýva, že nie je možné vylúčiť vznik konfliktu záujmu. Samotný stret záujmov nemusí viesť k neposkytnutiu služby, ak je účastník alebo poberateľ dávky oboznámený s touto skutočnosťou a s povahou a zdrojmi konfliktu záujmov, a ak sú prijaté opatrenia na uprednostnenie záujmov účastníka alebo poberateľa dávky (ak ide o stret so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti), alebo ak je zaistené rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými účastníkmi a poberateľmi dávok (v prípade, ak ide o stret záujmov účastníkov a poberateľov dávok).

Opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov

Povinnosťou DDS je zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia pri konflikte záujmov. Musia byť vedené v písomnej forme a v takom rozsahu, ako to vyžaduje veľkosť DDS a jej organizácia. Takisto sa berie ohľad na povahu, rozsah a zložitosť predmetu činnosti DDS. V opatreniach musia byť zohľadnené všetky dôležité okolnosti vo vzťahu k činnostiam v súvislosti so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou či v jej mene, taktiež postupy, ktoré sa musia byť dodržiavané. Všetky opatrenia musia byť prijaté a zvládnuté takým spôsobom, aby bolo možné zvládnuť vzniknuté konflikty alebo im účinne predchádzať.

Druhy opatrení

Pod opatreniami zákon rozumie účinné postupy, prostredníctvom ktorých sa zamedzí alebo kontroluje výmena informácií medzi príslušnými osobami vykonávajúcimi činnosti súvisiace so správou doplnkových dôchodkových fondov, nakoľko by výmena informácií mohla poškodiť záujmy jedného alebo viacerých účastníkov a poberateľov dávok.

Opatreniami je aj osobitná kontrola príslušných osôb, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové fondy, poskytujú služby účastníkom a poberateľom dávok.

Opatrením je i odstránenie akejkoľvek priamej spojitosti medzi odmeňovaním príslušných osôb s inými príslušnými osobami.

Ďalšie opatrenia sú také, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti neprimerane ovplyvňovať spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti spojené so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov, alebo také, prostredníctvom ktorých dochádza k zamedzeniu alebo kontrole súbežnej alebo postupnej účasti príslušnej osoby na rôznych činnostiach súvisiacich so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov.

Ak opatrenia nie sú dostačujúce, zákon umožňuje prijať aj alternatívne opatrenia a dodatočné opatrenia. V prípade, že je to nevyhnutné vzhľadom na možnosť vzniku konfliktov záujmov, môže byť nariadené prijatie alternatív aj zo strany Národnej banky Slovenska.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 32b

Zásady odmeňovania

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypracovať a dodržiavať jasné, transparentné a účinné zásady odmeňovania primerané jej veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti jej činností. Doplnková dôchodková spoločnosť preskúmava zásady odmeňovania a aktualizuje ich najmenej raz za tri roky.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná uplatňovať zásady odmeňovania na

a) všetkých členov predstavenstva a dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b) zamestnancov, ktorí z dôvodu výkonu svojej funkcie alebo pracovnej náplne môžu individuálne alebo kolektívne podstatne ovplyvňovať riziká doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo riziká, ktorým je vystavený majetok doplnkových dôchodkových fondov, vrátane osôb, ktoré môžu prijímať rozhodnutia týkajúce sa nakladania s majetkom doplnkového dôchodkového fondu,

c) osobu zodpovednú za výkon kľúčovej funkcie,

d) osobu, ktorej bol zverený výkon činnosti podľa § 37, ak sa na ňu nevzťahujú zásady odmeňovania podľa osobitných predpisov.^29a)

(3) Zásady odmeňovania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musia

a) byť v súlade so systémom riadenia rizík a nepodnecovať prijímanie rizika, ktoré nie je v súlade s rizikovým profilom, štatútom a inými dokumentmi doplnkového dôchodkového fondu,

b) byť ustanovené, vykonávané a udržiavané v súlade s činnosťami, cieľmi, dlhodobým záujmom, finančnou stabilitou a výkonnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a podporovať obozretné a účinné riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) zahŕňať opatrenia zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov a

d) byť v súlade s dlhodobými záujmami účastníkov a poberateľov dávok.]

Komentár k § 32b

S účinnosťou ostatnej novely zákona č. 109/2018 Z. z. bolo d zákona doplnené nové ustanovenie § 32b v súlade s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.

Politiky odmeňovania, ktoré nadmerne podnecujú rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Prebraním uvedeného článku smernice sa tak aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať zásady a požiadavky na vytvorenie, dodržiavanie, aktualizovanie a zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú aj na iné finančné inštitúcie. Doplnková dôchodková spoločnosť vnútorným aktom riadenia ustanoví, okrem iného, formy peňažného a nepeňažného plnenia, na ktoré sa budú zásady odmeňovania osôb uplatňovať, či je hodnotenie a odmeňovanie osôb založené na plnení cieľov alebo závislé od výkonnosti, ďalej pevnú a pohyblivú zložku v odmeňovaní, pravidlá pre odkladanie pohyblivej zložky odmeny, a to aj v závislosti od investičného horizontu a rizík, ktorým je doplnková dôchodková spoločnosť, resp. doplnkový dôchodkový fond v dôsledku konania zodpovedných osôb vystavená a pod.

Informácie týkajúce sa zásad odmeňovania zverejní doplnková dôchodková spoločnosť minimálne v rozsahu podľa zákona na svojom webovom sídle. Uvedú sa teda zamestnanci (pozície), na ktorých sa politika odmeňovania vzťahuje, že má odmena zamestnancov tzv. pevnú zložku (mzda zamestnanca) a pohyblivú zložku, na ktorú sa zásady odmeňovania vzťahujú, a že ich poskytovanie je viazané na výsledky hodnotenia výkonnosti, resp. na plnenie cieľov súvisiacich s výkonom funkcií zamestnancov.

Zásady odmeňovania musia byť zo strany DDS stanovené jasne a zrozumiteľne v závislosti od veľkosti DDS, jej vnútornej organizácie, povahy, rozsahu a zložitosti činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zásady odmeňovania nie sú stanovené natrvalo, nakoľko ich musí doplnková dôchodková spoločnosť preskúmavať a následne aktualizovať v pravidelných intervaloch. Interval je v zásade každé tri roky.

Koho sa zásady odmeňovania týkajú

–   členovia predstavenstva DDS,

–   členovia dozornej rady DDS,

–   zamestnanci ovplyvňujúci riziká DDS,

–   zamestnanci ovplyvňujúci riziká týkajúce sa majetku doplnkových dôchodkových fondov,

–   osoby prijímajúce rozhodnutia týkajúce sa nakladania s majetkom doplnkového dôchodkového fondu,

–   osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie,

–   osobu, ktorej bol zverený výkon činnosti spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov, za splnenia podmienky, že sa na ňu nevzťahujú zásady odmeňovania podľa zákona o cenných papieroch, zákona o poisťovníctve alebo zákona o kolektívnom investovaní.

Zásady odmeňovania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musia byť stanovené v medziach zákona v súlade s činnosťami, cieľmi, dlhodobým záujmom, finančnou stabilitou a výkonnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

§ 33

Primeranosť vlastných zdrojov

(1) Počiatočný kapitál doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur.

(2) Počiatočným kapitálom je súčet splateného základného imania, emisného ážia, nerozdeleného zisku minulých rokov, rezervného fondu a ostatných fondov tvorených zo ­zisku znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov. Vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú primerané, ak nie sú nižšie ako

a) súčet hodnoty 1 650 000 eur a 0,05 % z hodnoty majetku v doplnkových dôchodkových fondoch prevyšujúcej 165 000 000 eur; táto suma sa ďalej nezvyšuje, ak dosiahne 16 500 000 eur, a

b) 25 % všeobecných prevádzkových nákladov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok; ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva ­doplnkové dôchodkové sporenie menej ako jeden rok, 25 % z hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených v jej obchodno-finančnom pláne.

(4) Do výpočtu sumy podľa odseku 3 písm. a) sa zahŕňa celá hodnota spravovaného majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť môže nahradiť najviac 25 % požiadavky na vlastné zdroje podľa odseku 3 písm. a) prekračujúcej 1 650 000 eur zárukou vystavenou bankou, zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte, ­poisťovňou okrem zahraničnej poisťovne. Banka, zahraničná banka so sídlom na území členského štátu. poisťovňa okrem zahraničnej poisťovne sa musia zaviazať, že tieto zdroje sú bez ďalších podmienok voľne k dispozícii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na pokrytie rizík vyplývajúcich z jej činnosti.

(6) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vymedzenie vlastných zdrojov, ktoré je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať, spôsob výpočtu sumy vlastných zdrojov, spôsob preukazovania splnenia podmienky o primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 3, metodiku a spôsob určenia všeobecných prevádzkových nákladov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a spôsob určenia hodnoty spravovaného majetku doplnkových dôchodkových fondov.

Komentár k § 33

Ustanovuje sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov a určuje sa, aká výška vlastných zdrojov sa považuje za primeranú.

Zákon zároveň zaviedol splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanoví vymedzenie vlastných zdrojov, ktoré je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať, spôsob výpočtu sumy vlastných zdrojov a spôsob preukazovania splnenia podmienky o primeranosti vlastných zdrojov.

Vlastnými zdrojmi je počiatočný kapitál stanovený v minimálnej výške, pričom ide o súčet splateného základného imania, emisného ážia, nerozdeleného zisku minulých rokov, rezervného fondu a ostatných fondov tvorených zo zisku znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov.

Základné imanie

Základné imanie spoločnosti je peňažným vyjadrením súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Peňažným vkladom sú peňažné prostriedky (v hotovosti alebo na bankovom účte) a nepeňažným vkladom sú peniazmi oceniteľné hodnoty (rôzne druhy majetku ako napríklad nehnuteľnosť, automobil, pohľadávka). Hodnota nepeňažných vkladov do základného imania sa určuje znaleckým posudkom. Peňažné a nepeňažné vklady vložené do základného imania spoločnosti sa stávajú majetkom tejto spoločnosti.

Emisné ážio

Ide o rozdiel medzi hotovostným tokom prijatým spoločnosťou za predaj akcií a ich nominálnou hodnotou. Emisné ážio je súčasťou základného imania v súvahe.

Nerozdelený zisk minulých rokov

Ak sa celý zisk nerozdelí, jeho nerozdelená časť sa ponechá ako nerozdelený zisk a o jeho použití sa rozhodne neskôr.

Rezervný fond

Predstavujú peňažné prostriedky alebo bezpečné rýchle speňažiteľné majetkové hodnoty, ktoré slúžia alebo majú slúžiť na pokrytie strát alebo prijatie iných ozdravných opatrení s cieľom prekonať nepriaznivý priebeh či stav hospodárenia, hospodárstva alebo ekonomiky, alebo zaručiť finančné plnenie oprávneným osobám. Rezervné fondy vytvára štát alebo prostredníctvom zákona ukladá povinnosť ich vytárania konkrétnym subjektom (napríklad bankám, poisťovniam a pod.), pričom si spravidla ponecháva kontrolnú činnosť a vymožiteľnosť dodržiavania príslušného zákona formou sankcií za správne či iné delikty definované v tom ktorom príslušnom zákone.

Pod primeranosťou vlastných zdrojov zákon rozumie zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré nemôžu byť nižšie ako zákonom stanovená výška. Do vlastných zdrojov patrí celá hodnota spravovaného majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

§ 34

Pravidlá činnosti pri správe
doplnkových dôchodkových fondov
a povinnosť mlčanlivosti

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Správu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je povinná vykonávať doplnková dôchodková spoločnosť ­samostatne, vo svojom mene a v záujme účastníkov a poberateľov dávok; tým nie je dotknuté oprávnenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zveriť výkon činností podľa § 37. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia, a to aj s ohľadom na štruktúru účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde.]

(2) Pri správe doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť spravuje, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná najmä

a) vykonávať činnosť v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov ­doplnkových dôchodkových fondov, pravidiel a rozhodnutí Národnej banky Slovenska,

b) konať pri výkone svojej činnosti čestne, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany,

c) konať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany,

d) mať a účinne využívať zdroje a postupy potrebné na správny výkon svojej činnosti a uplatňovať vo vzťahu k účastníkom a poberateľom dávok princíp rovnakého zaobchádzania.

(3) Povinnosťou konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany podľa odseku 2 písm. a) a b) sa rozumie najmä

a) vyhýbať sa konfliktu záujmov, najmä konfliktu so záujmami účastníkov a poberateľov dávok, a ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov, uprednostniť záujmy účastníkov a poberateľov dávok pred svojimi záujmami a záujmami akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo pred záujmami iných osôb a v prípade konfliktu záujmov zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými účastníkmi a poberateľmi dávok,

b) zabezpečiť primerané, správne a transparentné modely a systémy oceňovania majetku a záväzkov v doplnkovom dôchodkovom fonde; na žiadosť Národnej banky Slovenska je doplnková dôchodková spoločnosť povinná preukázať, že majetok a záväzky v doplnkovom dôchodkovom fonde boli ocenené presne,

c) konať takým spôsobom, aby sa zabránilo účtovaniu neprimeraných alebo neúčelných nákladov na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4) Povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c) sa rozumie najmä

a) zabezpečiť dostatočnú mieru starostlivosti pri výbere a nepretržitom sledovaní majetku a rizík, ktorým je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde, v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

b) zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za riadenie investícií mali primerané znalosti a vedomosti o aktívach, do ktorých je možné majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investovať, podľa investičnej politiky určenej v príslušnom štatúte doplnkového dôchodkového fondu,

c) pri vykonávaní politiky riadenia rizík podľa § 55, a ak je to primerané po zohľadnení povahy plánovanej investície, pripraviť predpovede a vykonať analýzy, ktoré posúdia vplyv predmetnej investície na zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a likviditu, a to ešte pred vykonaním investície; analýzy sa musia vykonať iba na základe aktuálnych informácií.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať a dodržiavať vnútorný akt riadenia o opatreniach a postupoch súvisiacich s odbornou starostlivosťou a zaviesť účinné opatrenia, ktorými zabezpečí, že prijímané investičné rozhodnutia pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde budú vykonané v súlade s investičnou politikou a jej cieľmi, investičnou stratégiou a limitmi rizík príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(7) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o tom, čo sa rozumie konaním v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok podľa odseku 2 písm. a) a b) a o tom, čo sa rozumie konaním s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c), a spôsob preukazovania týchto konaní doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného systému, uplatňovať primerané opatrenia a postupy na zabránenie nekalých praktík, o ktorých sa dá dôvodne predpokladať, že ovplyvnia stabilitu trhu, a nesmie vykonávať manipuláciu s trhom.³⁰⁾

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníkom a poberateľom dávok nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona a štatútu doplnkového dôchodkového fondu.

(10) V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa odseku 9 v súdnom konaní podľa osobitného predpisu³¹⁾ je doplnková dôchodková spoločnosť povinná na žiadosť účastníka a poberateľa dávky preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie alebo hodnoverne nepreukáže vynaloženie odbornej starostlivosti, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(11) Voči Národnej banke Slovenska sa nemôžu uplatniť nároky účastníkov a poberateľov dávok na náhradu škody z dôvodu porušenia zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(12) Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam alebo sa týkajú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

(13) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 12 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

(14) Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 12 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

a) Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona,

b) súdu,

c) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

d) službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia ich úloh,

e) daňovým orgánom na účely daňového konania.

(15) Ustanoveniami odsekov 12 až 14 nie je dotknutá osobitným predpisom³²⁾ ustanovená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

(16) Informácie získané Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona od tretích osôb sa nesmú použiť na iné účely než na účely výkonu dohľadu.

Komentár k § 34

Zákon zaviedol právnu úpravu pravidiel činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov a právnu úpravu povinnosti mlčanlivosti.

Novelou zákona účinnou od 1. 1. 2014 sa v zákone zmenilo znenie § 34 a doplnili sa nové ustanovenia § 34a až § 34d. Podobne ako je tomu v zákone č. 203/2011 Z. z., sa ustanovili pravidlá činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov, ktorú vykonáva doplnková dôchodková spoločnosť samostatne, vo svojom mene a na účet účastníkov a poberateľov dávok. Za týmto účelom sa ustanovila povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať rozhodnutia, zadávať pokyny v súvislosti s nakladaním s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde iným osobám a spájať a alokovať obchodné pokyny v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany pri zohľadnení hlavne ceny, nákladov, rýchlosti a pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania obchodu, veľkosti a povahy pokynu, pričom povaha pokynu obsahuje aj jeho charakteristiku.

Povinnosťou DDS je pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia, s ohľadom na štruktúru účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona sa doplnilo znenie odseku 1 v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/2341. Vzhľadom na dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia sa na základe požiadavky smernice dopĺňa požiadavka, aby doplnková dôchodková spoločnosť pri správe doplnkového dôchodkového fondu vykonávala svoju činnosť v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok, ktorým by malo byť najmä dlhodobé zhodnocovanie ich úspor.

Povinnosti DDS

V prípade, že si DDS neplní alebo neúplne plní svoje povinnosti, má povinnosť nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia voči účastníkom alebo poberateľom dávok.

Medzi ďalšie povinnosti týkajúce sa správy doplnkového dôchodkového fondu patrí:

–   všetky činnosti vykonávať v záujme účastníkov a poberateľov dávok,

–   konať v záujme ochrany účastníkov a poberateľov dávok pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov, pravidiel a iných rozhodnutí,

–   konať čestne,

–   dodržiavať zásady poctivého obchodného styku,

–   konať odborne, starostlivo, obozretne,

–   využívať zdroje a postupy pre správny výkon svojej činnosti,

–   dodržiavať princíp rovnakého zaobchádzania.

V § 34 v odseku 2 sa vypustilo znenie týkajúce sa systému riadenia rizík a konfliktu záujmov z dôvodu, že tieto časti sa upravujú v samostatných ustanoveniach na iných miestach v zákone.

Konanie v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany

Zákon v ustanovení bližšie definuje konanie v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany. Pod týmto pojmom rozumie:

–   vyhýbanie sa konfliktom,

–   v prípade vzniku konfliktu zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie,

–   uprednostniť záujmy účastníkov a poberateľov dávok,

–   zabezpečenie primeraných, správnych, transparentných modelov a systémov oceňovania majetku a záväzkov (preukázať správnosť),

–   zabrániť účtovaniu neprimeraných nákladov.

Konanie s odbornou starostlivosťou v záujme účastníkov a poberateľov dávok

–   starostlivosť pri výbere a nepretržitom sledovaní majetku a rizík, ktorým je vystavený,

–   osoby zodpovedné za riadenie investícií musia mať primerané znalosti a vedomosti o aktívach,

–   príprava predpovede a vykonanie analýzy, ktoré posúdia vplyv predmetnej investície na zloženie majetku pri vykonávaní politiky riadenia rizík na základe aktuálnych informácií,

–   prijatie a dodržiavanie vnútorného aktu riadenia, opatrení a postupov,

–   konanie s investičnou politikou a jej cieľmi, investičnou stratégiou a limitmi,

–   na žiadosť Národnej banky Slovenska preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti, v prípade, že žiadosti nevyhovie, znamená to, že nekonala s odbornou starostlivosťou,

Právomocou Národnej banky Slovenska je vyhlásiť podrobnosti v Zbierke zákonov Slovenskej, čo sa rozumie konaním v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok, konanie s odbornou starostlivosťou a spôsob preukazovania týchto konaní doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Uplatnenie nároku na náhradu škody

V súdnom konaní v súlade s Civilným sporovým poriadkom má DDS povinnosť na žiadosť účastníka a poberateľa dávky preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak žiadosti nevyhovie, posudzuje sa to, ako keby s odbornou starostlivosťou nekonala.

Zachovávanie mlčanlivosti

Uvedenú povinnosť musia dodržiavať nepretržite, a to aj po ukončení ich pracovnej pozície či funkcie.

Mlčanlivosť musia dodržiavať:

–   členovia predstavenstva,

–   členovia dozornej rady,

–   zamestnanci,

–   prokuristi,

–   likvidátori,

–   nútení správcovia,

–   správcovia konkurznej podstaty,

–   ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii DDS.

Mlčanlivosť sa týka všetkých informácii a skutočností, o ktorých sa dozvedeli v rámci svojho postavenia a plnenia pracovných úloh. V zásade ide o skutočnosti a informácie týkajúce sa účastníkov a poberateľov dávok.

Zákon zároveň vymedzuje orgány, ktorým ak DDS poskytne informácie alebo iné skutočnosti týkajúce sa účastníkov alebo poberateľov dávok, nie je porušením povinnosti mlčanlivosti. Ide o orgány vymedzené v znení ods. 14.

V prípade, že by išlo o trestný čin, povinnosť mlčanlivosti zachovaná byť nemusí, ak bude oznámený alebo trestný čin prekazený.

§ 34a

Vykonávanie rozhodnutí
o nakladaní s majetkom
v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri vykonávaní rozhodnutí o nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a pri spravovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na účely odseku 1 prijať také opatrenia, aby dosiahla najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti a pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania obchodu, veľkosti a povahy pokynu alebo iných okolností týkajúcich sa vykonania pokynu.

(3) Dôležitosť okolností podľa odseku 2 sa určuje na základe

a) investičných cieľov, investičnej politiky a rizík podľa rizikového profilu doplnkového dôchodkového fondu,

b) charakteristiky pokynu,

c) charakteristiky finančných nástrojov, ktoré sú predmetom pokynu,

d) charakteristiky miest výkonu, kde môže byť pokyn postúpený.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať účinné opatrenia na splnenie povinnosti ustanovenej v odseku 2, a to najmä zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní dosiahnuť najlepší možný výsledok podľa odseku 1 pri vykonávaní pokynov pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť svojich opatrení a politík na vykonávanie pokynov na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika vykonávania pokynov sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti získať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok ňou spravovaného doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o svojich politikách vykonávania pokynov a o ich podstatných zmenách.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že vykonala pokyny v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu v súlade so svojou politikou vykonávania pokynov.

Komentár k § 34a

Ustanovením je upravený postup vykonávania rozhodnutí o nakladaní s majetkom. Základnou zásadou je vždy konať v čo v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok. Pre najlepší možný výsledok má DDS povinnosť prijať adekvátne opatrenia, zohľadniť nielen cenu, náklady, ale i rýchlosť vykonania obchodu vykonania pokynov.

Zákon upravuje, na akom základe sa určuje dôležitosť vyššie uvedených okolností. Základom sú investičné ciele, politika a rizika podľa rizikového profilu, charakteristiky pokynu a finančných nástrojov, ktoré sú predmetom pokynu, tiež charakteristiky miest výkonu, kde môže byť pokyn postúpený.

Povinnosťou DDS v súvislosti s vykonávaním rozhodnutí o nakladaní s majetkom je zaviesť a dodržiavať účinné opatrenia, aby boli splnené všetky požiadavky účastníkov a poberateľov dávok a dosiahol sa čo najlepší výsledok pri vykonávaní pokynov pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Následne musí sledovať účinnosť všetkých opatrení, predchádzať nedostatkom a v prípade ich vzniku vykonávať ich nápravu.

Zákon stanovil povinnosť aktualizovania politiky vykonávania pokynov minimálne raz za rok a pri dôležitých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť získanie najlepšieho výsledku pre účastníkov a poberateľov dávok.

V prípade zmien politík vykonávania pokynov, musí DDS sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok všetky súvisiace informácie a tiež má povinnosť preukázať, že všetky pokyny vykonala v súlade s vlastnou politikou.

§ 34b

Zadávanie pokynov na nakladanie
s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na vykonanie iným osobám

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok aj vtedy, ak zadáva pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je podľa odseku 1 povinná prijať také opatrenia, aby získala najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení okolností podľa § 34a ods. 2. Dôležitosť týchto okolností sa určuje podľa § 34a ods. 3.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní splnenie povinnosti podľa odseku 2. Táto politika musí určiť pre každý druh finančného nástroja osoby, ktorým môže doplnková dôchodková spoločnosť zadať pokyny. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť s inými osobami dohody o vykonaní pokynu, len ak tieto dohody umožnia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržať povinnosti podľa tohto zákona pri zadávaní pokynov na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na vykonanie iným osobám. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť dohody o vykonaní pokynu inou osobou, len ak táto osoba má zavedenú politiku vykonávania pokynov minimálne na úrovni požiadaviek podľa § 34a.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o politike pri zadávaní pokynov na vykonanie inej osobe a informácie o podstatných zmenách v tejto politike.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť politiky zadávania pokynov na vykonanie iným osobám, najmä kvalitu vykonávania pokynov zo strany osôb, ktoré sú uvedené v tejto politike, na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika zadávania pokynov na vykonanie iným osobám sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosahovať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že zadávala pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám v súlade s odsekom 3.

Komentár k § 34b

Zákon v ustanovení upravuje zadávanie pokynov na nakladanie s majetkom. Aj v prípade zadávania pokynov na nakladanie s majetkom musí DDS konať v čo najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok. Zároveň musí prijať primerane vhodné opatrenia pre najlepší výsledok.

K splnenie uvedených povinností musí byť zo strany DDS zavedená účinná politika, jej účinné dodržiavania a uplatňovanie. K účinnej politike a jej dodržiavaniu môže DDS uzatvoriť dohody o vykonaní pokynu s inými osobami za splnenia podmienky, že budú dodržané všetky povinnosti. Platí však zásada, že tieto osoby majú zavedené politiky vykonávania pokynov minimálne na úrovni požiadaviek.

Ohľadom svojej zavedenej politiky je DDS povinná sprístupniť informácie o nej alebo jej zmenách, a to všetkým účastníkom a poberateľom dávok.

Povinnosti DDS v súvislosti so zadávaním pokynov na vykonanie iným osobám

–   sledovanie účinnosti politiky,

–   aktualizovanie politiky minimálne raz ročne alebo pri zmene,

–   preukázanie, že zadávala pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s týmto zákonom.

§ 34c

Spojenie a alokácia pokynov

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť môže spájať pokyny súvisiace so správou doplnkového dôchodkového fondu s pokynmi súvisiacimi so správou iných ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a s pokynmi obchodov na vlastný účet doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, len ak

a) nie je pravdepodobné, že spojenie pokynov a obchodov bude celkovo nevýhodné pre niektorý doplnkový dôchodkový fond, ktorého pokyny majú byť spojené,

b) má zavedenú a účinne dodržiava politiku alokácie pokynov, ktorá zabezpečuje spravodlivú alokáciu spojených pokynov a obchodov za dostatočne presných podmienok, najmä ako objem a cena určujú alokáciu a podmienky zaobchádzania s čiastočne vykonanými pokynmi.

(2) Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkového dôchodkového fondu s jedným alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou iných doplnkových dôchodkových fondov a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spojila obchody na vlastný účet s jedným pokynom alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou doplnkových dôchodkových fondov, nesmie alokovať súvisiace obchody spôsobom, ktorý poškodzuje doplnkový dôchodkový fond.

(4) Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkových dôchodkových fondov s obchodom na vlastný účet a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody prednostne doplnkovému dôchodkovému fondu. Ak doplnková dôchodková spoločnosť preukáže, že bez tohto spojenia by pokyn nemohla vykonať za tak výhodných podmienok alebo vôbec, môže alokovať obchod na vlastný účet proporcionálne v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

Komentár k § 34c

Spojenie a alokácia pokynov. Pod alokáciou rozumieme rozloženie pokynov podľa rôznych kritérií za účelom zníženia rizika.

Ustanovením sú upravené postupy pri spojení a alokácii a zároveň situácie, kedy môže k nim dôjsť.

Kedy môže DDS spájať pokyny

–   ak nie je pravdepodobné, že spojenie pokynov a obchodov bude nevýhodné pre niektorý doplnkový dôchodkový fond, ktorého pokyny majú byť spojené,

–   ak má zavedenú a účinne dodržiava politiku alokácie pokynov,

–   ak je zabezpečená spravodlivá alokácia spojených pokynov a obchodov za dostatočne presných podmienok.

Spojenie obchodov na vlastný účet

–   DDS nemôže alokovať súvisiace obchody spôsobom, ktorý poškodzuje doplnkový dôchodkový fond.

V prípade, ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkových dôchodkových fondov s obchodom na vlastný účet a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody prednostne doplnkovému dôchodkovému fondu.

§ 34d

Stimuly

(1) Za konanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré je v rozpore s jej povinnosťou konať podľa § 34 ods. 2, sa považuje aj to, ak doplnková dôchodková spoločnosť alebo príslušná osoba v súvislosti s riadením investícií alebo administráciou pri správe doplnkového dôchodkového fondu hradí alebo prijíma poplatok alebo províziu, alebo poskytuje, alebo prijíma nepeňažné plnenie okrem

a) poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo poskytnutých v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného inou osobou alebo poskytnutých inej osobe konajúcej na účet doplnkového dôchodkového fondu,

b) poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného inou osobou alebo poskytnutého inej osobe alebo poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného osobou alebo poskytnutého osobe konajúcej v mene tejto inej osoby, ak sú splnené tieto podmienky:

    1.   pred poskytnutím príslušnej služby musí doplnková dôchodková spoločnosť v štatúte príslušného doplnkového dôchodkového fondu jednoznačne, podrobne, presne a zrozumiteľným spôsobom uviesť informáciu o existencii, povahe a výške poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia alebo, ak ich výšku nemožno zistiť, o metóde jej výpočtu,

    2.   uhradenie poplatku, provízie alebo poskytnutie nepeňažného plnenia musí zvýšiť kvalitu príslušnej služby vo vzťahu, ku ktorej sa poplatok hradí, alebo vo vzťahu, ku ktorej sa nepeňažné plnenie poskytuje, a nesmie brániť plneniu povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v záujme účastníkov a poberateľov dávok,

c) primeraného poplatku, ktorý umožní alebo je potrebný na poskytnutie príslušných služieb, najmä poplatok za úschovu, poplatok za vyrovnanie obchodu, poplatok organizátorom regulovaného trhu, poplatok orgánu dohľadu, správny poplatok alebo súdny poplatok a ktorý svojím charakterom nemôže viesť k rozporu s povinnosťami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať podľa § 34 ods. 2.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je oprávnená na účely odseku 1 písm. b) prvého bodu poskytnúť účastníkovi alebo poberateľovi dávky hlavné podmienky dohody týkajúcej sa poplatkov, provízie alebo nepeňažného plnenia v súhrnnej forme, ak súčasne umožní účastníkovi alebo poberateľovi dávky získať podrobnejšie informácie na základe jeho žiadosti; táto povinnosť sa považuje za splnenú aj uvedením v štatúte príslušného doplnkového dôchodkového fondu. Národná banka Slovenska je oprávnená rozhodnutím pozastaviť alebo zrušiť toto oprávnenie poskytnúť hlavné podmienky dohody v súhrnnej forme, ak zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť nevyhovela žiadosti účastníka alebo poberateľa dávky o získanie podrobnejšej informácie podľa predchádzajúcej vety.

Komentár k § 34d

Ustanovením sú upravené stimuly. Stimul je napríklad podnet vychádzajúci z okolitého prostredia vedúci k nejakej aktivite.

Ku konaniu DDS v rozpore s povinnosťami dochádza v prípade, ak DDS alebo príslušná osoba v súvislosti s riadením investícii alebo administráciou

–   prijíma poplatok,

–   hradí poplatok,

–   prijíma províziu,

–   prijíma nepeňažné plnenie,

–   poskytuje nepeňažné plnenie.

Výnimky

Zákon však vymedzuje výnimky, kedy k rozporu nedochádza.

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie hradené z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie poskytnuté v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie hradené inou osobou,

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie poskytnuté inej osobe konajúcej na účet doplnkového dôchodkového fondu,

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie hradené inou osobou alebo poskytnuté inej osobe alebo

–   poplatok, provízia alebo nepeňažné plnenie hradené osobou alebo poskytnuté osobe konajúcej v mene tejto inej osoby, ak sú splnené podmienky vymedzené v ods. 1 písmene b) v bodoch 1 a 2.

§ 35

Odplata doplnkovej dôchodkovej
spoločnosti, úhrada nákladov a poplatkov

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť má za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na

a) odplatu za správu doplnkového dôchodkového fondu,

b) odplatu za zhodnotenie majetku v príspevkovom  doplnkovom dôchodkovom fonde,

c) odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

(2) V súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením sa môžu z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uhrádzať len

a) dane vzťahujúce sa na majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) pomerná časť odplaty za výkon činnosti depozitára zodpovedajúca podielu majetku v tomto doplnkovom dôchodkovom fonde k celkovému majetku spravovanému doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

c) poplatky subjektu zabezpečujúcemu vyrovnanie obchodov s cennými papiermi, poplatky za vedenie bežných účtov a vkladových účtov,

d) poplatky obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi,

e) poplatky centrálnemu depozitárovi cenných papierov alebo členovi centrálneho depozitára, alebo osobe s obdobným predmetom činnosti mimo územia Slovenskej republiky,

f) odplata audítorovi za overenie účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu.

(3) Dane, odplaty a poplatky podľa odseku 2 sa môžu uhrádzať, len ak dôvod ich úhrady bezprostredne súvisí s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Komentár k § 35

Zákonom sa ustanovili tri druhy odplaty doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a to odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu, odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Od 1. 1. 2010 sa zmenilo znenie tohto ustanovenia.

V § 35 ods. 1 sa zaviedla nová štruktúra jednotlivých odplát v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa zaviedla nová odplata za zhodnotenie majetku v  doplnkovom dôchodkovom fonde.

Znenie § 35 odsek 2 obsahuje presnejšie vymedzenie, ktoré náklady a poplatky, ktoré uhradila doplnková dôchodková spoločnosť v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením tretím osobám, sa uhrádzajú z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V odseku 3 sa zaviedla zmena vo formulácii povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti informovať záujemcu o uzatvorenie zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení o nákladoch a poplatkoch.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo k ďalším zmenám. Podľa ods. 1 písm. b) doplnková dôchodková spoločnosť už nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, takýto nárok má len v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

V súvislosti s vypustením dávky odstupného sa vypustila z ods. 1 písm. d) aj súvisiaca odplata za odstupné, ktorá tak stratila opodstatnenie.

Osobitná povinnosť oboznamovať záujemcov o doplnkové dôchodkové sporenie s poplatkami a nákladmi sa zo zákona vypustila (vypustil sa odsek 3) ako nadbytočná, pretože sú obsahom kľúčových informácií, s ktorými musia byť záujemcovia pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámení.

Čo je možné z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uhrádzať

–   dane vzťahujúce sa na majetok,

–   pomerná časť odplaty za výkon činnosti depozitára,

–   poplatky subjektu zabezpečujúcemu vyrovnanie obchodov s cennými papiermi,

–   poplatky za vedenie bežných účtov a vkladových účtov,

–   poplatky obchodníkovi s cennými papiermi,

–   poplatky zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi,

–   poplatky centrálnemu depozitárovi cenných papierov,

–   poplatky členovi centrálneho depozitára,

–   poplatky osobe s obdobným predmetom činnosti mimo územia Slovenskej republiky,

–   odplata audítorovi za overenie účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu.

Zákon stanovil zásadu súvisiacu s úhradami z majetku, a to iba ak dane, odplaty a poplatky s týmto majetkom dôchodkovom fonde súvisia.

 

[účinnosť od 1. januára 2020

§ 35a

Odplata za správudoplnkového
dôchodkového fondu

(1) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

a) 1,2 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) 0,6 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu za predchádzajúci pracovný deň. V nasledujúci pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň, v ktorom sa určila podľa prvej vety.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde o sumu určenú podľa odseku 2.]

Komentár k § 35a

Do zákona sa od 1. 1. 2010 doplnili nové ustanovenia § 35a až § 35d. V § 35a sa zaviedla zmena výšky odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu, pričom výška odplaty sa stanovuje rozdielne v závislosti od druhu príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

Upozornenie!

Zmena po ostatnej novele

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

–   1,2 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   0,6 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 35b

Odplata za zhodnotenie majetku
v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1) Odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť v pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni určenia odplaty podľa odseku 1 zníži hodnotu majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde platnú pre deň, v ktorom sa výpočet podľa odseku 1 vykonal. Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov o sumu určenú podľa odseku 1.

Komentár k § 35b

S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa v § 35b upravil nový druh odplaty, ktorým je odplata za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Jej výška sa stanovila pomocou vzorca uvedeného v prílohe. Na tento druh odplaty má doplnková dôchodková spoločnosť nárok, len ak zhodnotí  zverené úspory a to minimálne nad historicky najvyššiu úroveň dosiahnutú po 1. januári 2010. Ak sa tak nestane, výsledok bude záporný a nárok na túto odplatu nevznikne. Nárok takisto nevznikne, ak výsledok výpočtu bude rovný nule.

Dňa 1. 1. 2010 došlo v ustanovení k zmene v rámci ktorej doplnková dôchodková spoločnosť už nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, takýto nárok má len v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 35c

Odplata za prestup účastníkado
inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je v období jedného roka od ­uzatvorenia účastníckej zmluvy najviac 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak od uzatvorenia účastníckej zmluvy uplynul viac ako jeden rok.

Komentár k § 35c

Od 1. 1. 2010 sa v § 35c stanovili podmienky vzniku nároku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na odplatu za prestup, ktorá môže byť v období troch rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy najviac 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu prestupu, pričom novým prvkom zavádzaným touto novelou bolo vylúčenie vzniku nároku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na uvedenú odplatu v dvoch prípadoch:

a)  ak od uzavretia účastníckej zmluvy uplynul viac ako 1 rok, alebo

b)  ak ide o účastníka, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, ktorý nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má prestupujúci účastník uzatvorenú účastnícku zmluvu.

Od 1. 1. 2014 sa skrátilo obdobie, v ktorom vzniká doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nárok na odplatu za prestup ak účastník prestúpi do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a to z troch rokov na jeden rok. Touto zmenou sa sleduje posilnenie konkurenčného prostredia doplnkového dôchodkového sporenia a teda zvýšenie jeho atraktivity pre účastníka.

§ 35d

Zrušený.

Komentár k § 35d

V znení tohto ustanovenia bola zavedená odplata za odstupné na úrovni 5 % z nasporenej sumy. Ustanovenie však bolo s účinnosťou od 1. 1. 2014 zo zákona vypustené.

§ 36

Oznamovacia povinnosť

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska ­každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči účastníkom a poberateľom dávok alebo voči potenciálnym účastníkom.

(2) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá plánuje zrušiť kvalifikovanú účasť na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo znížiť podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 20 %, 30 % alebo pod 50 %, alebo tak, že doplnková dôchodková spoločnosť by prestala byť jej dcérskou spoločnosťou v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode, musí tieto skutočnosti písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.]

(3) Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

a) meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby, obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo právnickej osoby,

b) rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická ­osoba podľa odseku 2 znížiť podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu jej základného imania, pri ktorej dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 % podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode alebo k zníženiu podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 30 %, 20 % alebo pod 10 % bez zbytočného odkladu po získaní tejto informácie.]

Komentár k § 36

Zákon ustanovil právnu úpravu o oznamovacej povinnosti.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona č. 109/2018 Z. z. dochádza k zmene v ods. 1 v súlade s článkom 6 bod 7 smernice (EÚ) 2016/2341.

Upravuje sa pojem zavedený v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník) a zavádza sa pojem pre fyzickú osobu, ktorá nie je potenciálny účastník podľa tohto zákona a ktorá je oprávnená sa zapojiť do dôchodkového plánu (potenciálny člen).

Povinnosťou DDS je bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii. Zároveň má povinnosť oznámiť aj iné skutočnosti, ktorými by bola ohrozená schopnosť plniť záväzky voči účastníkom, poberateľom a potenciálnym účastníkom.

Upozornenie!

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa mení i znenie ods. 2 a ods. 4. Ide o vecnú zmenu, ktorou sa upravuje nadobúdanie kvalifikovaných podielov a percentuálne hranice podielu na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorých prekročenie bude doplnková dôchodková spoločnosť potrebovať predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Táto zmena vyplýva z aplikačnej praxe a potreby zosúladenia a zjednotenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov v rámci celého finančného sektora.

V súvislosti s úpravou percentuálnych hraníc v rámci predchádzajúceho súhlasu došlo k zosúladeniu týchto hraníc aj v rámci ustanovení upravujúcich oznamovaciu povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska. Právna úprava sa efektívne uplatňuje aj v sektore kolektívneho investovania. Z dôvodu zosúladenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov sa upravil tiež odkaz v poznámke pod čiarou na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na definíciu konania v zhode tak, aby odkaz na príslušnú definíciu konania v zhode pri úprave nadobúdania kvalifikovaných podielov bol v rámci celého finančného sektora rovnaký a aby nedochádzalo k odlišnému uplatňovaniu a vykladaniu jednotlivých zákonných ustanovení.

Obsahové náležitosti oznámenia o zmene skutočností

–   meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby,

–   obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo právnickej osoby,

–   rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba znížiť podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

§ 37

Zverenie výkonu činností
spojených so správou
doplnkových dôchodkových fondov

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. h) na základe zmluvy o zverení činností³³⁾ zveriť jednu činnosť alebo viac činností uvedených v § 22 ods. 2 okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. b), ktorú možno zveriť len právnickej osobe, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, zahraničnou správcovskou spoločnosťou alebo inou zahraničnou osobou s povolením na riadenie portfólia podliehajúcou dohľadu v štáte, v ktorom má sídlo, a okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. c) trinástom bode a šestnástom bode, inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť žiadnu z týchto činností inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitárovi alebo osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkov alebo poberateľov dávok.]

(2) Výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov možno zveriť, ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

a) je Národná banka Slovenska vopred informovaná o zámere doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zveriť jednu činnosť alebo viac činností inej osobe a bol jej predložený návrh zmluvy o zverení činnosti,

b) je v štatúte doplnkového dôchodkového fondu uvedený zoznam činností, ktorých výkon možno zveriť osobám podľa odseku 1,

c) to nebráni vykonávať účinný dohľad nad doplnkovou ­dôchodkovou spoločnosťou,

d) to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

e) to nebráni spravovaniu doplnkového dôchodkového fondu v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

f) to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s okam­žitou účinnosťou vypovedať zmluvu o zverení čin- ­nosti,³³⁾

g) so zreteľom na povahu činností, ktoré sa majú zveriť, ­fyzická osoba a právnická osoba uvedené v odseku 1 ­majú vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon zverených činností.

h) osoba podľa odseku 1 je bezúhonná osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 nebola vedúcim zamestnancom alebo nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená.

[účinnosť od 1. januára 2019

  i) nedôjde k nadmernému zvýšeniu operačného rizika.

(3) Národná banka Slovenska posúdi organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a ak ich považuje za primerané vo vzťahu k navrhovaným činnostiam podľa odseku 1 písm. b), zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1. Národná banka Slovenska informuje o zaslaní oznámenia podľa prvej vety bez zbytočného odkladu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o zaslaní oznámenia podľa prvej vety. V informácii uvedie najmä podmienky, ktoré v rozhodnutí uložila doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a názov hostiteľského členského štátu, na území ktorého môže doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať svoju činnosť.]

(4) Zverením výkonu činností spojených so správou ­doplnkových dôchodkových fondov inej osobe nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávky pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť činnosti v takom rozsahu, že nebude schopná kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť za výkon zverených činností, alebo nebude schopná prijímať rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností. Zverenie činností podľa odseku 1 nesmie slúžiť na obchádzanie povinnosti vykonávať činnosti podľa tohto zákona inak ako na základe povolenia.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná

a) pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 1 na základe dostupných informácií overiť, či iná osoba podľa odseku 1 má vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávať zverenú činnosť spoľahlivo, profesionálne a účinne, a

b) po uzatvorení zmluvy podľa odseku 1 prijať postupy na nepretržité hodnotenie výkonu zverenej činnosti inou osobou podľa odseku 1 najmä, ak ide o riziká spojené so zmluvou podľa odseku 1; na tento účel je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vytvoriť dostatočné materiálno-technické a personálne predpoklady.

Komentár k § 37

Ustanovilo sa, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla na základe zmluvy zveriť jednu alebo viac činností uvedených v § 22 ods. 2 inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností, a to okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. c) bod 15 (vnútornej kontroly). Ustanovilo sa obmedzenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v tom, že žiadnu z týchto činností nemôže zveriť inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo depozitárovi, ani osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a účastníkov a poberateľov dávok.

Tiež sa ustanovilo, aby doplnková dôchodková spoločnosť bola povinná bez zbytočného odkladu doručiť Národnej banke Slovenska každú zmluvu o zverení činnosti inej osobe, ako aj zmeny takejto zmluvy.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 došlo v ustanovení k zmenám, pri ktorých sa zapracovali nové požiadavky týkajúce sa zverenia výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov podobne ako je k tejto problematike pristupované v zákone č. 203/2011 Z. z. Doplnková dôchodková spoločnosť môže podľa zmluvy zveriť vykonávanie jednej alebo viacerých činností alebo funkcií uvedených v § 22 ods. 2 inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Stanovili sa pravidlá, pri dodržaní ktorých je možné zveriť výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov. Výkon týchto činností sa však nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo záujmami účastníkov alebo poberateľov dávok. Ak doplnková dôchodková spoločnosť zverí niektorú z činností alebo funkcií inej osobe, je povinná doručiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti, ako aj zmeny tejto zmluvy a tiež informovať Národnú banku Slovenska o skončení tejto zmluvy.

Uzavretím zmluvy o zverení činnosti však nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávok pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Zverenie činností

Zákon umožňuje zveriť jednu činnosť alebo viacero činností. Samotnému zvereniu predchádza súhlas Národnej banky Slovenska. K zvereniu činností dochádza na základe zmluvy o zverení činností podľa Občianskeho zákonníka. Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka. Zverenie jednej alebo viacerých činností vykonáva zakladateľ DDS alebo samotná doplnková dôchodková spoločnosť. Činnosti sa zverujú inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností.

Činnosti, ktoré môžu byť zverené

–   výber príspevkov a vymáhanie príspevkov,

–   administrácia

–   vedenie osobných účtov účastníkov a poberateľov dávok,

–   vyplácanie dávok,

–   vedenie zoznamu účastníkov a poberateľov dávok,

–   vedenie účtovníctva doplnkového dôchodkového fondu,

–   vedenie obchodnej dokumentácie,

–   zabezpečovanie právnych služieb spojených so správou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   zabezpečovanie plnenia daňových povinností spojených s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   vykonávanie hlasovacích práv a iných práv, ktoré sú spojené s cennými papiermi tvoriacimi majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   určovanie hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   plnenie záväzkov z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami a vymáhanie pohľadávok z právnych vzťahov uzatvorených s tretími osobami, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť voči nim v súvislosti s nadobúdaním a so správou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   informovanie účastníkov a poberateľov dávok a vybavovanie ich sťažností,

–   propagácia a reklama doplnkových dôchodkových fondov.

Činnosť – riadenie investícií, ktorým na účely tohto zákona je zhodnocovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

–   môže byť zverená len právnickej osobe, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, zahraničnou správcovskou spoločnosťou alebo inou zahraničnou osobou s povolením na riadenie portfólia podliehajúcou dohľadu v štáte, v ktorom má sídlo.

Činnosti, ktoré nemôžu byť zverené

–   vnútorná kontrola,

–   poskytovanie poradenských služieb a konzultačných služieb účastníkom,

–   riadenie rizík v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   vnútorný audit.

Komu nemôžu byť činnosti zverené

–   inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   depozitárovi,

–   osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkov alebo poberateľov dávok.

V odseku 1 od 1. 1. 2014 pribudlo vymedzenie, ktorým právnickým osobám je možné zveriť riadenie investícií.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona dochádza k transpozičnej zmene. V súvislosti s prebraním článku 26 smernice (EÚ) 2016/2341 (funkcia vnútorného auditu) využíva Slovenská republika možnosť ustanovenú v článku 31 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/2341 a teda funkciu vnútorného auditu nemôže doplnková dôchodková spoločnosť zveriť od 1. 1. 2019.

Kedy možno zveriť činnosti spojené so správou doplnkových dôchodkových fondov

–   ak zverenie nebráni výkonu činnosti depozitára,

–   ak je Národná banka Slovenska vopred informovaná,

–   ak bol Národnej banke Slovenska predložený návrh zmluvy o zverení činnosti,

–   ak je v štatúte uvedený zoznam činností, ktoré je možné zveriť,

–   ak zverenie nebráni dohľadu nad DDS,

–   ak zverenie nebráni DDS konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

–   ak zverenie nebráni spravovaniu doplnkového dôchodkového fondu v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

–   ak zverenie nebráni DDS vypovedať zmluvu o zverení činnosti podľa zákona č. 40/1964 Zb.,

–   ak FO a PO, ktorým majú byť činnosti zverené, majú na zverenie vecné, personálne a organizačné predpoklady,

–   ak je osoba, ktorej sú činnosti zverené, je bezúhonná osoba,

–   ak osoba, ktorej sú činnosti zverené, nebola vedúcim zamestnancom, nepôsobila vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady v právnickej osobe v čase, keď právnická osoba spáchala úmyselný trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená,

–   ak nedôjde k nadmernému zvýšeniu operačného rizika.

S účinnosťou od 1. 7. 2016 sa doplnil odsek 2 písmenom h). Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS, by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, ustanovilo sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

Upozornenie!

Ostatnou novelou zákona sa v ods. 2 doplnilo ďalšie písmeno i) v súlade s článkom 31 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341.

Medzi podmienky, za ktorých možno zveriť výkon činností spojených so správou dôchodkových fondov, sa dopĺňa požiadavka na sledovanie úrovne operačného rizika pri zverení činnosti a nemožnosť zveriť výkon činnosti v prípade, že by to viedlo k jeho nadmernému zvýšeniu.

Povinnosť DDS v súvislosti so zmluvou o zverení

–   zmluva musí byť bezodkladne doručená Národnej banke Slovenska,

–   v prípade zmien musí doručiť zmluvu Národnej banke Slovenska po zmenách,

–   v prípade skončenia zmluvy musí informovať Národnú banku Slovenska o ukončení.

–   zverením činností týkajúcich sa správy doplnkových dôchodkových fondov nie je dotknutá zodpovednosť DDS a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávky,

–   nemôže zveriť činnosti v takej miere, že nebude schopná kontroly a vyvodzovania zodpovednosti, prijímania rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností.

Od 1. 1. 2014 sa v odseku 5 zakazuje zveriť činnosti v takom rozsahu, že nebude schopná kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť za výkon zverených činností, alebo nebude schopná prijímať rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností. V ustanovení na viacerých miestach nastali formulačné zmeny vyplývajúce z vytvorenia funkcie riadenia rizík.

Ďalšie povinnosti DDS

Od 1. 1. 2014 sa v odseku 6 stanovili povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri uzatváraní, vedení a ukončovaní zmluvy o zverení činností. Ide o tieto povinnosti:

–   overiť či osoba, ktorej sú činnosti zverené, má vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávať zverenú činnosť spoľahlivo, profesionálne a účinne, a to pred samotným uzatvorením zmluvy,

–   prijať postupy na nepretržité hodnotenie výkonu zverenej činnosti inou osobou, ak ide o riziká spojené so zmluvou, a to po uzatvorení zmluvy,

–   na účel hodnotenia musí vytvoriť dostatočné materiálno-technické a personálne predpoklady.

§ 37a

Vykonávanie činnosti doplnkovou
dôchodkovou spoločnosťou na území
hostiteľského členského štátu

(1)  Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke ­Slovenska. Oznámenie obsahuje

a) názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území má doplnková dôchodková spoločnosť zámer vykonávať činnosť,

b) plán činností,

c) dôchodkový plán,

d) označenie zamestnávateľa hostiteľského členského ­štátu.

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vykonávať túto činnosť v súlade s predpismi sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a s predpismi hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Ak ­príslušný orgán hostiteľského členského štátu vyžaduje v oznámení, ktoré doručí Národnej banke Slovenska podľa odseku 5, aby doplnková dôchodková spoločnosť investovala majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa hostiteľského členského štátu podľa požiadaviek uvedených v tomto oznámení, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná tieto požiadavky odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu dodržiavať. Doplnková dôchodková spoločnosť je odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu povinná majetok podľa predchádzajúcej vety oddeliť od ostatného spravovaného majetku, ak to vyžaduje príslušný orgán hostiteľského členského štátu.]

(3) Národná banka Slovenska v konaní posúdi organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a ­finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a ak nemá dôvod pochybovať o primeranosti týchto skutočností vo vzťahu k navrhovaným činnostiam podľa odseku 1 písm. b), rozhodne o tom, že doplnková dôchodková spoločnosť môže vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zašle do troch mesiacov od doručenia ­úplného oznámenia podľa odseku 1 toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje o zaslaní oznámenia podľa prvej vety bez zbytočného odkladu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o vydaní rozhodnutia podľa tohto odseku. V informácii uvedie najmä podmienky, ktoré v rozhodnutí uložila doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a názov hostiteľského členského štátu, na území ktorého môže doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať svoju činnosť.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Ak Národná banka Slovenska nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má ­zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané, vydá do troch mesiacov od doručenia ­úplného oznámenia podľa odseku 1 v konaní podľa osobitného predpisu⁹⁾ rozhodnutie o tom, že ­odmietla zaslať oznámenie podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Rozhodnutie sa doručuje ­doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu.

(5) Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, oznámenie o predpisoch sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a o predpisoch hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu až po doručení oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa prvej vety alebo po márnom uplynutí lehoty šiestich týždňov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.]

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná ­písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) pred ich uskutočnením. Národná banka Slovenska po doručení oznámenia podľa prvej vety postupuje ­po­dľa odsekov 3 až 5 rovnako. ­Doplnková dôchodková spoločnosť môže uskutočniť zmenu podľa prvej vety len v súlade s postupom podľa odseku 5 ­druhej vety.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a má zámer vyberať príspevky od ďalšieho zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer ­Národnej banke Slovenska. Oznámenie podľa prvej vety ­obsahuje názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť, označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, ktorý má ­zámer platiť príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a dôchodkový plán. Na postup Národnej banky Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti  platia ­odseky 3 až 5 rovnako.

[účinnosť od 1. januára 2019

(8) Národná banka Slovenska informuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť vykonávajúcu činnosť na území hostiteľského členského štátu o zmenách v predpisoch sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a v predpisoch hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu, bez zbytočného odkladu po tom, ako ju o tejto skutočnosti informoval príslušný orgán hostiteľského členského štátu.]

Komentár k § 37a

Dňa 1. 8. 2006 sa do zákona doplnili nové ustanovenia § 37a a § 37b, prostredníctvom ktorých sa upravil proces, ktorým sa musí doplnková dôchodková spoločnosť spravovať, aby mohla pôsobiť v iných členských štátoch Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska a toto oznámenie musí mať predpísané náležitosti. Súčasťou tohto oznámenia je aj dôchodkový plán, ktorý nie je totožný s dávkovým plánom podľa zákona. Dôchodkový plán musí byť zostavený v súlade s predpismi relevantného sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu, t. j. podmienky na vyplácanie dávok nemusia byť v súlade s podmienkami uvedenými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnková dôchodková spoločnosť je totiž povinná vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu v súlade so sociálnym právom a pracovným právom hostiteľského členského štátu a pritom dodržiavať predpisy hostiteľského členského štátu upravujúce informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, aby investovala majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého bude platiť príspevky zamestnávateľ hostiteľského členského štátu, podľa predpisov hostiteľského členského štátu, ak pravidlá investovania sú prísnejšie ako pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré sú ustanovené v § 53 a 54 zákona a aby tento majetok oddelila od ostatného majetku, t. j. vytvorila nový príspevkový doplnkový dôchodkový fond.

Národná banka Slovenska posúdi v stanovenej lehote, či je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a ak nemá dôvod pochybovať o schopnosti vykonávať uvedené činnosti, rozhodne a zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a bez zbytočného odkladu informuje o zaslaní tohto oznámenia doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť za schopnú vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností, do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu vydá rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať činnosť na území hostiteľského členského štátu až vtedy, keď prijme oznámenie Národnej banky Slovenska o podmienkach výkonu činností, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu aj vtedy, ak uplynie lehota dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, ale tento príslušný orgán Národnej banke Slovenska nezašle oznámenie o podmienkach vykonávania činnosti v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na území hostiteľského členského štátu.

Uvedený postup sa rovnako vzťahuje aj na postup doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národnej banky Slovenska, ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, ale má zámer vyberať príspevky aj od ďalšieho zamestnávateľa v hostiteľskom členskom štáte.

Upozornenie!

S účinnosťou ostatnej novely zákona dochádza v ustanovení k viacerým zmenám.

Smernica rozširuje v ods. 1 informačné povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia aj na potenciálnych členov. Z uvedeného dôvodu bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť vykonávajúca činnosť na území hostiteľského členského štátu vykonávať aj túto činnosť v súlade s predpismi hostiteľského členského štátu vzťahujúcimi sa na potenciálnych členov (resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území Slovenskej republiky v súlade s predpismi Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na potenciálnych účastníkov).

Účelom úprav v ods. 3 a ods. 4 je, aby Národná banka Slovenska vydávala rozhodnutie iba v prípade, že nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané. Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá plánuje vykonávať cezhraničnú činnosť na území hostiteľského členského štátu, už má udelené povolenie na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pričom toto povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ. V prípade, že bude Národná banka Slovenska rozhodovať v konaní, že doplnková dôchodková spoločnosť môže vykonávať cezhraničnú činnosť na území hostiteľského členského štátu, bude dochádzať k porušovaniu princípu tzv. jednotného európskeho pasu. Doplnková dôchodková spoločnosť bude opätovne udeľovať povolenie na činnosti, ktoré už má raz povolené a ktoré sú predmetom slobodného poskytovania služieb v rámci EÚ. Uvedená zmena tiež sa ustanovila z dôvodu zachovania jednotného postupu v rámci iných sektorov finančného trhu. Národná banka Slovenska v rámci jednotlivých sektorov finančného trhu nevedie konanie, ktorého výsledkom by bolo povolenie na vykonávanie cezhraničnej činnosti dohliadaným subjektom, predmetné činnosti sa iba notifikujú príslušným orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov.

V odsekoch 5 a 8 sa precizuje obsah oznámenia Národnej banky Slovenska, ktoré má zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Obsahom oznámenia sú predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu a predpisy hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Obdobne bude Národná banka Slovenska doplnkovú dôchodkovú spoločnosť informovať o zmenách v týchto predpisoch.

V ods. 5 sa skracuje lehota pre Národnú banku Slovenska (resp. príslušný orgán hostiteľského členského štátu), v rámci ktorej má dôjsť k informovaniu príslušného orgánu hostiteľského členského štátu (resp. Národnej banky Slovenska) o predpisoch sociálneho práva a pracovného práva a predpisoch, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok z dôvodu urýchlenia možnosti začatia výkonu cezhraničnej činnosti v súlade s požiadavkami hostiteľského členského štátu.

§ 37b

Vykonávanie činnosti zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou na území
Slovenskej republiky

(1) Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže na území Slovenskej republiky vykonávať zamestnanecké ­dôchodkové zabezpečenie na základe oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu doručeného ­Národnej banke Slovenska.

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) Národná banka Slovenska do šiestich týždňov od doručenia oznámenia príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti]

a) predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa na  činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky budú vzťahovať; predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, sú predpisy upravujúce najmä účasť na doplnkovom dôchodkovom sporení, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, podmienky vyplácania dávok doplnkového dôchodkového sporenia a právne vzťahy medzi účastníkom, poberateľom dávky, zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

[účinnosť od 1. januára 2019

b) predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči potenciálnym účastníkom, účastníkom a poberateľom dávok, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť  zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky.]

(3) Národná banka Slovenska môže vyžadovať v oznámení podľa odseku 2, aby zamestnanecká dôchodková ­spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, majetok nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa

a) investovala najmenej vo výške 70 % tohto majetku do akcií a dlhopisov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na ­regulovanom trhu cenných papierov,

b) investovala najviac do výšky 5 % tohto majetku do akcií, dlhopisov a ostatných finančných nástrojov^33a) vydaných jedným emitentom,

c) oddelila od ostatného majetku.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti nadobudnutý vykonávaním činnosti na území Slovenskej republiky sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

(5) Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky až po doručení oznámenia podľa odseku 2 príslušnému orgánu jej ­domovského členského štátu, alebo po márnom uplynutí ­lehoty  šiestich týždňov od doručenia oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu podľa odseku 1 ­Národnej banke Slovenska.

(6) Národná banka Slovenska je povinná informovať príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, o zmenách v predpisoch podľa odseku 2.]

Komentár k § 37b

Od 1. 8. 2006 sa v zákone upravuje aj režim, ktorým sa riadi zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ak má záujem na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť.

Prvým krokom je oznámenie príslušného orgánu jej domovského členského štátu zaslané Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia takéhoto oznámenia oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu danej spoločnosti predpisy sociálneho a pracovného práva upravujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa vzťahujú na činnosť tejto spoločnosti, predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré musí zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území SR dodržiavať, a ak ich Národná banka Slovenska vyžaduje, aj pravidlá investovania majetku nadobudnutého z príspevkov zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo jeho organizačná zložka má sídlo na území SR (nie zamestnávateľ hostiteľského členského štátu).

Národná banka Slovenska môže vyžadovať v oznámení, aby zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, majetok nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa

–   investovala najmenej vo výške 70 % tohto majetku do akcií a dlhopisov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu cenných papierov,

–   investovala najviac do výšky 5 % tohto majetku do akcií, dlhopisov a ostatných finančných nástrojov vydaných jedným emitentom,

–   oddelila od ostatného majetku.

Poznámka

Finančnými nástrojmi sú prevoditeľné cenné papiere, nástroje peňažného trhu, cenné papiere a majetkové účasti vo fondoch kolektívneho investovania, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, emisných kvót alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných mier, ktoré môžu byť vyrovnané doručením alebo v hotovosti, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na základe voľby jednej zo zmluvných strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, opcie, futures, swapy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ak sa s nimi obchoduje na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systéme alebo na organizovanom obchodnom systéme, okrem veľkoobchodných energetických produktov, s ktorými sa obchoduje na organizovanom obchodnom systéme a ktoré sa musia vyrovnať doručením, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu vyrovnať doručením, ktoré neslúžia na podnikateľské účely a majú charakter iných derivátových finančných nástrojov, derivátové nástroje na presun úverového rizika, finančné rozdielové zmluvy, opcie, futures, swapy, forwardy a iné derivátové zmluvy týkajúce sa klimatických zmien, dopravných sadzieb, miery inflácie alebo iných úradných hospodárskych štatistík, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať na základe voľby jednej zo zmluvných strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti, ktorá má za následok ukončenie zmluvy, ako aj iné derivátové zmluvy týkajúce sa aktív, práv, záväzkov, indexov a iných faktorov, neuvedené v tomto odseku, ktoré majú charakter iných derivátových finančných nástrojov a obchoduje sa s nimi na regulovanom trhu, na mnohostrannom obchodnom systéme alebo na organizovanom obchodnom systéme, emisné kvóty, ktoré sú tvorené akoukoľvek jednotkou spĺňajúcou požiadavky osobitného predpisu. Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o tom, čo sa rozumie finančnými nástrojmi.

Upozornenie!

Aj v znení tohto ustanovenia dochádza k viacerým zmenám po ostatnej novele zákona č. 109/2018 Z. z.

V ods. 2 písm. b) sa rozširujú informačné povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia aj na potenciálnych členov. Z uvedeného dôvodu bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť vykonávajúca činnosť na území hostiteľského členského štátu vykonávať aj túto činnosť v súlade s predpismi hostiteľského členského štátu vzťahujúcimi sa na potenciálnych členov (resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území Slovenskej republiky v súlade s predpismi Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na potenciálnych účastníkov).

K ďalším zmenám dochádza v ods. 2 a ods. 5 v súlade s článkom 11 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/2341. Skracuje sa lehota pre Národnú banku Slovenska (resp. príslušný orgán hostiteľského členského štátu), v rámci ktorej má dôjsť k informovaniu príslušného orgánu hostiteľského členského štátu (resp. Národnej banky Slovenska) o predpisoch sociálneho práva a pracovného práva a predpisoch, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok z dôvodu urýchlenia možnosti začatia výkonu cezhraničnej činnosti v súlade s požiadavkami hostiteľského členského štátu.

V ustanovení sa tiež dopĺňa nový odsek 4.

Podľa platnej právnej úpravy doplnková dôchodková spoločnosť musí zveriť majetok v doplnkových dôchodkových fondoch depozitárovi. Uvedené ustanovenie smernice v takomto prípade umožňuje členskému štátu ustanoviť rovnakú požiadavku aj na zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť, ktorá bude vykonávať cezhraničnú činnosť na jeho území.

Túto možnosť Slovenská republika využila a tak v záujme zabezpečenia rovnakých pravidiel na výkon činnosti v oblasti, ktorá je upravená smernicou, ako aj v záujme ochrany práv a záujmov účastníkov, bude musieť zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá bude vykonávať cezhraničnú činnosť na území Slovenskej republiky, zveriť majetok depozitárovi a to aj v prípade, ak podľa práva jej domovského členského štátu depozitára vymenovať nemusí.

Znenie odseku 6 sa presunulo z § 70a ods. 1 do tohto ustanovenia, s ktorými vecne a obsahovo súvisí. Povinnosťou Národnej banky Slovensko je informovať príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, o zmenách vo vymedzených predpisoch.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 37c

Vykonanie cezhraničného prevodu
doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území domovského členského štátu, uzatvorí s touto zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou písomnú dohodu, v ktorej sa ustanovia podmienky cezhraničného prevodu.

(2) S cezhraničným prevodom musí vopred prejaviť súhlas väčšina účastníkov a poberateľov dávok, ktorých majetok má byť predmetom cezhraničného prevodu. Doplnková dôchodková spoločnosť poskytne účastníkom a poberateľom dávok podľa prvej vety informácie o podmienkach cezhraničného prevodu pred podaním žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod. Žiadosť o povolenie na cezhraničný prevod podáva zamestnanecká dôchodková spoločnosť príslušnému orgánu domovského členského štátu.

(3) Národná banka Slovenska po prijatí žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod, ktorú Národnej banke Slovenska postúpil príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, posúdi

a) primeranosť ochrany dlhodobých záujmov tých účastníkov a poberateľov dávok, ktorých majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je predmetom cezhraničného prevodu,

b) zachovanie individuálnych nárokov účastníkov a poberateľov dávok pri cezhraničnom prevode a

c) zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý má byť predmetom cezhraničného prevodu, a jeho súlad s týmto zákonom.

(4) Výsledky posúdenia žiadosti o povolenie na cezhraničný prevod oznámi Národná banka Slovenska príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do ôsmich týždňov od prijatia tejto žiadosti.

(5) Ak má zamestnanecká dôchodková spoločnosť po vykonaní cezhraničného prevodu doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zámer vykonávať zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska do štyroch týždňov od doručenia informácie o rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, informuje tento príslušný orgán o predpisoch uvedených v § 37b ods. 2.

(6) Náklady cezhraničného prevodu nesmie znášať účastník alebo poberateľ dávky, ktorého majetok nemá byť predmetom cezhraničného prevodu.]

Komentár k § 37c

Ostatnou novelou zákona sa do právneho predpisu dopĺňajú nové ustanovenia § 37c a 37d.

Odstránenie prekážok pri budovaní vnútorného trhu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia organizovaného na úrovni Európskej únie by malo mať pozitívny vplyv tak na zamestnávateľov, ako aj ich zamestnancov, a to bez ohľadu na to, kde pracujú a podporiť tak hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a prispievať k riešeniu problému starnutia spoločnosti. V záujme uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa preto v zákone ustanovuje možnosť cezhranične previesť majetok doplnkového dôchodkového fondu alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti (resp. dôchodkového plánu alebo jeho časti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti). Cezhraničný prevod medzi zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou bude podliehať predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska (resp. v prípade opačného postupu príslušného orgánu domovského členského štátu).

Prevod môže iniciovať samotná doplnková dôchodková spoločnosť, resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť z hostiteľského členského štátu, resp. po dohode s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou aj zamestnávatelia, prípadne skupina zamestnancov – účastníkov, ktorí majú uzatvorené účastnícke zmluvy v tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Predpokladom pre realizáciu cezhraničného prevodu by tak malo byť dosiahnutie konsenzu medzi všetkými stranami dotknutými cezhraničným prevodom. Smernica však výslovne požaduje, aby cezhraničný prevod, ako aj podmienky prevodu boli vopred schválené iba väčšinou dotknutých účastníkov a poberateľov dávok, teda skupinou klientov, ktorých majetok, resp. záväzky sa budú skutočne prevádzať. V prípade prevodu časti doplnkového dôchodkového fondu (resp. dôchodkového plánu) bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť (resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť) zabezpečiť, aby práva všetkých účastníkov (resp. členov) a poberateľov dávok boli po cezhraničnom prevode primerane chránené. T. zn. aj takých, ktorých majetok a záväzky prevádzané nie sú, pričom takíto účastníci, resp. členovia nesmú znášať náklady cezhraničného prevodu.

V záujme uľahčenia koordinácie postupov medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, resp. ak neexistuje dohoda medzi dotknutými orgánmi, môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zabezpečiť na požiadanie príslušných orgánov alebo z vlastnej iniciatívy nezáväznú mediáciu. Ak bude mať doplnková dôchodková spoločnosť, resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť zámer, v nadväznosti na vykonanie cezhraničného prevodu, začať vykonávať aj cezhraničnú činnosť, bude postačovať, ak si Národná banka Slovenska a príslušný orgán dohľadu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v stanovených lehotách vymenia ešte informácie o predpisoch sociálneho a pracovného práva a informačné povinnosti, ktoré sa budú na vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, resp. zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vzťahovať a informujú o nich dohliadané subjekty.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 37d

Vykonanie cezhraničného prevodu zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť môže prijať majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo jeho časť na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. m).

(2) Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod obsahuje

a) písomnú dohodu o podmienkach cezhraničného prevodu medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou,

b) opis dôchodkového plánu,

c) opis štruktúry majetku zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorý sa má previesť,

d) názov, sídlo a ústredie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a názov domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

e) názov a sídlo zamestnávateľa hostiteľského členského štátu,

f) súhlas väčšiny členov a poberateľov dávok, ktorých majetok má byť predmetom cezhraničného prevodu, a ak je to rozhodujúce, súhlas zamestnávateľa hostiteľského členského štátu,

g) názov hostiteľského členského štátu, ktorého predpisy sociálneho práva a pracovného práva upravujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie sa vzťahujú na prevádzaný dôchodkový plán.

(3) Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi na posúdenie žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

(4) Na udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod musia byť splnené tieto podmienky:

a) zlučiteľnosť systému organizácie a riadenia a finančnej situácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s navrhovaným cezhraničným prevodom, bezúhonnosť a odborná spôsobilosť členov predstavenstva, dozornej rady, prokuristov, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií a osôb zodpovedných za výkon funkcie riadenia rizík a výkon funkcie vnútorného auditu,

b) primeranosť ochrany dlhodobých záujmov účastníkov a poberateľov dávok a prevádzaného majetku zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti počas cezhraničného prevodu a aj po ňom,

c) súlad štruktúry majetku, ktorý má byť predmetom cezhraničného prevodu, s týmto zákonom a podmienka, že majetok je dostatočný na plnenie záväzkov vyplývajúcich z dôchodkového plánu,

d) súhlas väčšiny členov a poberateľov dávok, ktorých majetok má byť predmetom cezhraničného prevodu, s cezhraničným prevodom, a ak je to rozhodujúce, aj súhlas zamestnávateľa hostiteľského členského štátu,

e) súhlasný výsledok posúdenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

(5) Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti. O rozhodnutí podľa prvej vety informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do dvoch týždňov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Národná banka Slovenska nerozhodne o žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod skôr, ako jej príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti neoznámi výsledky posúdenia tejto žiadosti podľa odseku 3.

(6) Národná banka Slovenska žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod zamietne, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v odseku 4.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť prijme majetok zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod.

(8) Náklady cezhraničného prevodu nesmie znášať účastník alebo poberateľ dávky, ktorého majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je predmetom cezhraničného prevodu.

(9) Ak má doplnková dôchodková spoločnosť po vykonaní cezhraničného prevodu zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, Národná banka Slovenska podľa § 37a ods. 5 oznámi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predpisy uvedené v oznámení zaslanom príslušným orgánom hostiteľského členského štátu do jedného týždňa od ich doručenia príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu po doručení oznámenia podľa prvej vety alebo po uplynutí siedmich týždňov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na cezhraničný prevod.

(10) Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o vykonanie nezáväznej mediácie,^33aa) ak nesúhlasí s postupom, obsahom činnosti alebo s nečinnosťou príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ak nesúhlasí s výsledkom jeho posúdenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu na cezhraničný prevod.]

Komentár k § 37d

Ako sme už uviedli vyššie, aj znenie tohto ustanovenia bolo doplnené do zákona ostatnou novelou. K prevodu podľa tohto ustanovenia je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska.

Národnej banke Slovenska musí byť podaná žiadosť o udelenie súhlasu na cezhraničný prevod.

Obsahové náležitosti žiadosti

–   písomná dohoda o podmienkach cezhraničného prevodu medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou,

–   opis dôchodkového plánu,

–   opis štruktúry majetku zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

–   názov, sídlo a ústredie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

–   názov domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

–   názov a sídlo zamestnávateľa hostiteľského členského štátu,

–   súhlas väčšiny členov a poberateľov dávok, ktorých majetok má byť predmetom cezhraničného prevodu,

–   súhlas zamestnávateľa hostiteľského členského štátu (ak je potrebný),

–   názov hostiteľského členského štátu, ktorého predpisy sociálneho práva a pracovného práva upravujúce zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie sa vzťahujú na prevádzaný dôchodkový plán.

Žiadosť musí byť posúdená. Posudzuje ju príslušný orgán domovského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Podmienky na udelenie súhlasu

Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené. Všetky podmienky sú vymedzené v ods. 4 v písm. a) až e).

Rozhodnutie o žiadosti

Ako sme už uviedli, o žiadosti rozhoduje Národná banka Slovenska. K rozhodnutiu musí dôjsť v zákonom stanovenej lehote od doručenia žiadosti. Národná banka Slovenska rozhodne do troch mesiacov a následne informuje príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Na podanie informácie o rozhodnutí má dva týždne od právoplatnosti. K rozhodnutiu žiadosti nedôjde predtým ako príslušný orgán neoznámi svoje výsledky posúdenia žiadosti. Zákon dáva Národnej banke Slovenska možnosť zamietnuť žiadosť. Stane sa tak v prípade nesplnenia zákonných podmienok.

Ako náhle nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o udelení súhlasu, dochádza k prijatiu majetku (prevodu). Čo sa týka nákladov, tie nemôže znášať ten účastník alebo poberateľ, ktorého sa prevod netýka.

Znenie odseku 9 upravuje postup, ak má doplnková dôchodková spoločnosť po vykonaní cezhraničného prevodu zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu po doručení oznámenia alebo po uplynutí siedmich týždňov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na cezhraničný prevod.

Zrušenie
doplnkovej dôchodkovej  poločnosti

§ 38

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej
spoločnosti bez likvidácie

(1) Doplnkovú dôchodkovú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie len zlúčením s inou existujúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou s platným povolením Národnej banky Slovenska podľa § 23, ktorá vytvorila a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

(2) Zlúčením podľa odseku 1 dochádza k zániku zrušovanej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „zanikajúca doplnková dôchodková spoločnosť“), pričom obchodné imanie zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ­prechádza na existujúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou sa zlučuje a ktorá sa stáva právnym nástupcom ­zrušením zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka doplnková dôchodková spoločnosť“).

(3) Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov spravovaných zanikajúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom nástupníckej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 51.

(4) Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza k prechodu práv a povinností zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

(5) Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e). Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zlúčením až po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(6) Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie vykonané postupom podľa tohto zákona nesmie byť na ujmu účastníkov a poberateľov dávok ani na ujmu veriteľov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7) Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 38

Ustanovenia § 38 až § 42 upravujú zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. K zrušeniu môže dôjsť s likvidáciou bez likvidácie, súdom, a tiež môže dôjsť k vyhláseniu konkurzu.

V ustanoveniach ide o analogickú právnu úpravu. Rovnako sa ustanovil postup doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri prechode správy doplnkových dôchodkových fondov na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Zákon umožňuje možnosť zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie len zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Uplatňujú sa ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Vyžaduje sa k tomu platné povolenie Národnej banky Slovenska, pričom jej úlohou je vytvorenie a správa dôchodkových fondov.

Pri zlúčení dochádza k zániku pôvodnej spoločnosti, ktorú nazývame zanikajúca DDS. Všetky ostatné náležitosti prechádzajú na nástupnícku DDS, s ktorou sa zanikajúca zlučuje a stáva sa jej právnym nástupcom. Ide napríklad o základné imanie.

Okrem základného imania dochádza i k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na nástupnícku DDS. Týka sa to rovnako výplatného.

Ďalej tiež dochádza aj k prechodu práv a povinností zo zanikajúcej DDS na nástupnícku DDS, zároveň i zo zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok.

K uvedenému spôsobu zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa vyžaduje súhlas Národnej banky Slovenska. Ako náhle nadobudne súhlas Národnej banky Slovenska právoplatnosť, valné zhromaždenie o zrušení rozhodne.

Pri zrušení musia byť splnené a dodržané všetky zákonné postupy a týmto krokom nemôže byť účastníkom a poberateľom dávok, ale i veriteľom DDS spôsobená ujma.

§ 39

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej
spoločnosti s likvidáciou

(1) Zrušeniu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou predchádza postup, pri ktorom na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) dôjde k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov, prechodu práv a povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok, a to na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť (ďalej len „preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť“) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) ­dôjde k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových ­fondov. Pri prechode správy doplnkových dôchodkových ­fondov podľa predchádzajúcej vety dochádza súčasne k ­zlúčeniu ­výplatného doplnkového dôchodkového fondu ­doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Zrušiť sa s likvidáciou je doplnková dôchodková spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu, ak zanikne povolenie podľa § 25 ods. 1 písm. e).

(3) Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkovým fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má byť zrušená, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4) Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou bez zbytočného odkladu až vtedy, keď ­Národná banka Slovenska právoplatne rozhodla o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) a prebehne postup podľa odseku 1.

(5) Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6) Predmetom likvidácie doplnkovej dôchodkovej ­spoločnosti je jej majetok.

(7) Likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Odmenu likvidátora určuje Národná banka Slovenska. Likvidátor sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením, ktoré doručí Národnej banke Slovenska. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o vymenovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(8) Návrh na vymenovanie likvidátora alebo odvolanie ­likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a návrh na stanovenie odmeny likvidátora podáva doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vstupuje do likvidácie, na základe uznesenia valného zhromaždenia.

(9) Národná banka Slovenska vymenuje likvidátora a určí odmenu likvidátora z vlastného podnetu, ak

a) doplnková dôchodková spoločnosť nedoručí návrh ­po­dľa odseku 8 do 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou alebo ktoré rozhodlo o odvolaní likvidátora alebo menovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b) sa likvidátor vzdal svojej funkcie.

(10) Návrh na zápis osoby likvidátora do obchodného ­registra podáva likvidátor menovaný Národnou bankou Slovenska. Návrh na zrušenie zápisu osoby odstupujúceho likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor, ktorý bol Národnou bankou Slovenska vymenovaný do funkcie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti namiesto odstupujúceho likvidátora.

Komentár k § 39

Ďalším spôsobom zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je zrušenie s likvidáciou. Aj k uvedenému spôsobu zrušenia sa uplatňuje Obchodný zákonník. Uvedenému zrušeniu predchádza prechod správy doplnkových dôchodkových fondov, práv a povinností DDS, ktorá má byť zrušená. Ide o práva a povinností, ktoré plynú z doplnkového dôchodkového sporenia a zo zmlúv účastníkom, poberateľom dávok, zamestnávateľom. Zákon zároveň hovorí o možnosti zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov. K prechodu dochádza na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o súhlase. Okrem prechodu práv a povinností dochádza aj k zlúčeniu výplatného.

Pri prechode práv je povinnosťou DDS odovzdať celú dokumentáciu preberajúcej DDS.

Kedy dochádza k zrušeniu

–   bezodkladne ako náhle zanikne povolenie,

–   ak Národná banka Slovenska rozhodla o súhlase so zrušením.

Likvidáciou je poverený likvidátor vymenovaný Národnou bankou Slovenska, ktorá mu zároveň určí odmenu. Pri likvidácii je jej predmetom majetok spoločnosti. Okrem toho, že Národná banka Slovenska likvidátora vymenúva, môže ho aj odvolať, prípadne sa likvidátor môže funkcie vzdať. Následne musí Národná banka Slovensko vymenovať nového.

K vymenovaniu, odvolaniu a stanoveniu odmeny likvidátora podáva návrh DDS. Tá vstupuje do likvidácie na základe uznesenia valného zhromaždenia.

Zákon v ustanovení však vymedzuje možnosť, že Národná banka Slovenska vymenuje likvidátora a určí odmenu likvidátora z vlastného podnetu v zákonom stanovených prípadoch (likvidátor sa vzdal, alebo návrh nebol v lehote doručený).

Vymenovaný likvidátor podáva návrh na zápis do obchodného registra. Návrh v opačnom prípade, a to ak likvidátor z funkcie odstúpil, podáva nastupujúci likvidátor.

§ 40

Zrušenie doplnkovej
dôchodkovej spoločnosti súdom

(1) Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ­súdom sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Súd zruší doplnkovú dôchodkovú spoločnosť na návrh Národnej banky Slovenska, ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 písm. e), ak valné zhromaždenie doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti nerozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 39 ods. 4 do 30 dní alebo ak bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udelená sankcia podľa § 71 ods. 1 písm. p).

Komentár k § 40

Zákon v ustanovení stanovil možnosť zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom. Tiež aj v tomto prípade sa uplatňuje Obchodný zákonník.

Návrh na zrušenie podáva Národná banka Slovenska. Na uvedený návrh súd DDS zruší v prípade, ak valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nerozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do 30 dní alebo ak bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udelená sankcia podľa tohto zákona, to znamená v prípade ak Národná banka Slovenska zistí, že subjekt porušil povinnosti alebo obchádza povinnosti uvedené v tomto zákone, v osobitných predpisoch upravujúcich ich povinnosti, v štatúte doplnkového dôchodkového fondu, v stanovách doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, v povolení alebo nesplnili opatrenia uložené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, alebo nedodržiavajú systém vnútornej kontroly.

§ 41

Vyhlásenie konkurzu na majetok
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Ak bol na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy podľa § 74.

(2) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb nie sú súčasťou konkurznej podstaty doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nesmú byť použité na vyrovnanie s veriteľmi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu.¹⁶⁾

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po dni, keď jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu^{16) sú}dom, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. V oznámení je doplnková ­dôchodková spoločnosť povinná uviesť, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a k oznámeniu priložiť kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v deň, keď sa dozvedela, že nastali účinky vyhlásenia konkurzu, najneskôr v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedo­statok majetku, ktoré jej bolo doručené v kópii.

(5) Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia uvedeného v odseku 3 rozhodnúť o nariadení nútenej správy nad všetkými doplnkovými dôchodkovými fondmi tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Účelom nútenej správy je ochrana majetku v ­doplnkovom dôchodkovom fonde a zabezpečenie ochrany záujmov účastníkov a poberateľov dávok pre prípad, že na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku. Ostatné ustanovenia tohto zákona o nútenej správe podľa § 74 platia rovnako.

(6) Národná banka Slovenska v rozhodnutí podľa odseku 5

a) určí, že nútená správa sa končí dňom nadobudnutia ­právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol ­podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí ­návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku,

b) určí, na ktorú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prejde správa doplnkových dôchodkových fondov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku; na túto doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prechádza správa doplnkových dôchodkových fondov a ďalšie práva a povinnosti doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, plynúce z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok.

Komentár k § 41

Zákon v ustanovení upravuje vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

V súčasnej dobe platí, že spoločnosť, ktorá je platobne neschopná, na seba môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom spoločnosť, ktorá je predĺžená, na seba takýto návrh podať musí. Na úvod si preto vysvetlime, v čom spočíva rozdiel medzi platobnou neschopnosťou a predlžením.

Platobná neschopnosť spoločnosti a vyhlásenie konkurzu

Platobne neschopná je taká spoločnosť, ktorá nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva svoje peňažné záväzky, a to viac ako jednému veriteľovi.

Predlžená je taká spoločnosť, ktorá má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku (má záporné imanie). Návrh na vyhlásenie konkurzu podáva osoba vo funkcii štatutárneho orgánu (obvykle konateľ alebo člen predstavenstva), likvidátora alebo osoba v postavení zákonného zástupcu, a to do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo mala dozvedieť o predlžení (nie o platobnej neschopnosti) spoločnosti.

Ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je spoločnosť povinná zaplatiť na účet príslušného súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Zaplatenie tohto preddavku je následne potrebné dosvedčiť dokladom o zaplatení.

Súčinnosť

Z strany správcu konkurznej podstaty musí byť poskytnutá súčinnosť, ak na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bol vyhlásený konkurz. Súčinnosť poskytuje Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy.

Čo sa týka vyrovnania s veriteľmi, na tento účel nemôže byť použitý majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb. Takisto nemôže byť použitý v rámci reštrukturalizácie, nakoľko nie je súčasťou konkurznej podstaty. Konkurz a reštrukturalizácia je upravená zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Povinnosti DDS

Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyplýva z tohto ustanovenia oznamovacia povinnosť, ktorú musí splniť voči Národnej banke Slovenska. Ide o písomné oznámenie, ktoré podáva bezodkladne po dni, keď bol doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručený návrh na vyhlásenie konkurze. Oznámenie musí spĺňať určité zásady a obsahové náležitosti. Patrí medzi ne údaj, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje. Zároveň k oznámeniu priloží kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Ďalšou oznamovacou povinnosťou voči Národnej banke Slovenska je oznámenie doručenia uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, prípadne o jeho zamietnutí, tiež že nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Uvedenú povinnosť musí splniť v deň, keď sa to DDS dozvedela.

Národnej banke okrem oznámenia zašle bez zbytočného odkladu uznesenie o vyhlásení alebo zamietnutí, ktoré jej bolo doručené v kópii.

K zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu dochádza v prípade, že doplnková dôchodková spoločnosť nemá dostatok majetku.

Povinnosti Národnej banky Slovenska

–   rozhoduje o nútenej správe nad doplnkovými dôchodkovými fondmi – k rozhodnutiu dochádza ihneď po doručení oznámenia zo strany DDS,

–   v rozhodnutí určí, kedy končí nútená správa,

–   buď dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu,

–   dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

–   dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku,

–   v rozhodnutí určí, na ktorú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prejde správa doplnkových dôchodkových fondov.

Okrem správy na ňu prechádzajú tiež ďalšie práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz. Ide o práva a povinnosti z uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok.

Nútená správa – ciele

–   ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   ochrana záujmov účastníkov a poberateľov dávok pre prípad, že na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku.

§ 42

(1) Preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30 dní po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov oznámiť účastníkom a poberateľom dávok, ktorých sa prechod správy doplnkových dôchodkových ­fondov týka, že došlo k prechodu správy doplnkových ­dôchodkových fondov. V oznámení účastníkom a poberateľom dávok uvedie najmä svoje obchodné meno a sídlo, informácie o štatútoch doplnkových dôchodkových fondov a o iných súvisiacich podmienkach doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva.

(2) Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkových fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ­ďalších práv a povinností preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Odo dňa prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť zaniká zmluva o výkone depozitárskych služieb, zmluvy s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, zmluvy o zverení činností podľa § 37, ktoré uzatvorila doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala ­doplnkové dôchodkové fondy. Súčasne so zánikom týchto zmlúv je zmluvná strana, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, príslušnú zmluvu uzatvorila, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tohto zmluvného vzťahu preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nepokračovať v činnosti, ktorú vykonávala, okrem tej činnosti, ktorá neznesie odklad alebo ktorej nedokončením by mohla vzniknúť škoda alebo iná ujma preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok; súčasne sú tieto zmluvné strany povinné previesť na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pri vykonávaní činnosti pre zrušenú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť získali a ktoré tejto zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti patria.

(4) Osoby povinné podľa odseku 3 sú povinné preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť upozorniť aj na opatrenia, ktoré treba vykonať na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

Komentár k § 42

Od 1. 1. 2014 sa z ustanovenia vypustila povinnosť preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zverejňovať prechod správy fondov v periodickej tlači pre neefektívnosť a nízku adresnosť takejto formy informovania. Povinnosť informovať účastníkov a poberateľov dávok zostala zachovaná (§ 65 ods. 1).

Oznamovacia povinnosť voči účastníkom a poberateľom dávok

–   uvedené povinnosť má doplnková dôchodková spoločnosť,

–   lehota na oznámenie je do 30 dní po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov,

–   oznamuje obchodné meno a sídlo,

–   oznamuje informácie o štatútoch doplnkových dôchodkových fondov,

–   oznamuje podmienky doplnkového dôchodkového sporenia preberajúcej DDS.

Doplnková dôchodková spoločnosť má aj povinnosť voči preberajúcej, týkajúcu sa odovzdania všetkej dokumentácie správy, práv a povinností.

Zmluvy, zmluvné strany a zmluvné vzťahy

–   prechodom správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu DDS dochádza k zániku zmlúv:

–   zmluvy o výkone depozitárskych služieb,

–   zmluvy s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia,

–   zmluvy o zverení činností, ktoré uzatvorila doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy.

Povinnosti zmluvnej strany, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, príslušnú zmluvu uzatvorila:

–   odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa zmluvného vzťahu preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

–   nepokračovať v činnosti, ktorú vykonávala, okrem tej, ktorá neznesie odklad,

–   nepokračovať v činnosti okrem tej, ktorej nedokončením by mohla vzniknúť škoda alebo iná ujma,

–   previesť na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pri vykonávaní činnosti pre zrušenú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť získali a patria jej,

–   upozorniť na opatrenia, ktoré treba vykonať na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

ŠIESTA ČASŤ
DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ
FONDY A INVESTOVANIE
MAJETKU V DOPLNKOVÝCH
DÔCHODKOVÝCH FONDOCH

Doplnkové dôchodkové fondy

§ 43

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, a to

a) najmenej jeden príspevkový doplnkový dôchodkový fond,

b) jeden výplatný doplnkový dôchodkový fond.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vytvoriť iné doplnkové dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. j).

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov, je povinná umožniť fyzickej osobe byť účastníkom v jednom alebo vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a súčasne aj poberateľom dávky vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tej istej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4) Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok nadobudnutý z príspevkov a z výnosov z týchto príspevkov, majetok ­prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu podľa § 63 a 64 a výnosy z investovania tohto majetku. Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom účastníkov. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(5) Ak účastník požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť ­majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tohto majetku do výplatného ­doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť sumu v aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tejto sumy do poisťovne, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vyplácanie týchto dôchodkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7) Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok prevedený podľa odseku 5 a výnos z jeho investovania. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom poberateľov dávok. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(8) Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vyjadruje podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Majetok zodpovedajúci hodnote zostatku na osobnom účte poberateľa dávky vyjadruje podiel poberateľa dávky na majetku vo ­výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

Komentár k § 43

V tejto časti zákona sa hovorí, že doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje dôchodkové fondy, a to:

a)  najmenej jeden príspevkový dôchodkový fond,

b)  jeden výplatný dôchodkový fond.

Ďalej zákon ukladá dôchodkovej spoločnosti, že nesmie vytvoriť iné dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu povolila Národná banka Slovenska a to rozhodnutím o udelení povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase. V prípade, ak doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje viac príspevkových dôchodkových fondov, je povinná umožniť fyzickej osobe byť účastníkom buď v jednom alebo vo viacerých týchto fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou spoločnosťou a súčasne aj poberateľom dávky vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tej istej dôchodkovej spoločnosti.

Čo sa týka majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, tvorí ho majetok nadobudnutý z príspevkov a z výnosov z týchto príspevkov, taktiež majetok prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu a výnosy z investovania majetku. Platí, že majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom účastníkov. Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vyjadruje podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ďalej majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia dôchodkovej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s majetkom v iných doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré takáto spoločnosť spravuje.

Odsek 5 zákona charakterizuje prípad, ak účastník požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov.

V tomto prípade prevedie doplnková dôchodková spoločnosť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka a to ku dňu prevedenia tohto majetku do výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

Ďalej môže účastník požiadať o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, ak spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov. Aj v tomto prípade prevedie doplnková dôchodková spoločnosť sumu v aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tejto sumy do poisťovne, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vyplácanie týchto dôchodkov.

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Väčšina účastníkov a poberateľov dávok získava informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení výlučne z výpisu z osobného účtu účastníka, resp. výpisu z osobného účtu poberateľa dávky.

§ 44

Súčasťou názvu doplnkového dôchodkového fondu ­musí byť aj obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond a názov doplnkového dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „príspevkový doplnkový dôchodkový fond“ alebo „výplatný doplnkový dôchodkový fond“, alebo skratky „príspevkový d.d.f.“ alebo „výplatný d.d.f.“. Názov doplnkového dôchodkového fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba. Názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie byť zavádzajúci a nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o miere rizika spojeného s investovaním majetku v tomto fonde.

Komentár k § 44

V tejto časti zákona je charakteristika názvu doplnkového dôchodkového fondu. Jeho súčasťou musí byť aj obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej uvedený fond a taktiež názov doplnkového dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „príspevkový doplnkový dôchodkový fond“ alebo „výplatný doplnkový dôchodkový fond“, alebo skratky „príspevkový d.d.f.“ alebo „výplatný d.d.f.“.

Samozrejme platí, že uvedený názov fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba.

Samotný názov nesmie byť zavádzajúci a nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o miere rizika spojeného s investovaním majetku v takomto fonde.

§ 45

(1) Doplnkový dôchodkový fond možno vytvoriť len na neurčitý čas.

(2) Príspevkový doplnkový dôchodkový fond začína ­doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet príspevkového ­doplnkového dôchodkového fondu u depozitára.

(3) Výplatný doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu prevedenia majetku podľa § 43 ods. 5.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania doplnkového dôchodkového fondu.

Komentár k § 45

Zákon ukladá vo svojich ustanoveniach nielen spôsob vzniku fondu, ale aj čas, na ktorý je vytvorený.

Samotný doplnkový dôchodkový fond možno vytvoriť len na neurčitý čas. Čo sa týka príspevkového fondu, ten začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet príspevkového fondu u depozitára.

V prípade výplatného fondu, ten začína doplnková spoločnosť vytvárať v okamihu prevedenia majetku. Doplnková spoločnosť je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania doplnkového dôchodkového fondu.

§ 46

(1) Doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s majetkom v iných doplnkových ­dôchodkových fondoch, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

Komentár k § 46

V zákone je ustanovené, že doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. To znamená, že majetok v dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku tejto spoločnosti.

Samotný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho hospodárenie sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia dôchodkovej spoločnosti v iných dôchodkových fondoch, ktoré spoločnosť spravuje.

§ 47

Doplnková dôchodková
jednotka a čistá hodnota majetku
v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1) Doplnkové dôchodkové jednotky evidované na osobnom účte vyjadrujú podiel účastníka alebo poberateľa dávky na majetku v doplnkovom dôchodkovom ­fonde.

(2) Hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách a určuje sa s presnosťou na šesť desatinných miest.

(3) Prvý deň, v ktorom doplnková dôchodková spoločnosť začne vytvárať doplnkový dôchodkový fond, je počiatočná hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky.

(4) Čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho záväzkami.

(5) Aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a počtu všetkých doplnkových ­dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných ­účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde v deň výpočtu.

(6) Čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť ju Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o čistej hodnote majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah a spôsob poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(7) Na doplnkové dôchodkové jednotky a na evidenciu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobných účtoch sa nevzťahuje osobitný predpis.^33b)

Komentár k § 47

Na osobnom účte účastníka sporenia sa evidujú doplnkové dôchodkové jednotky a vyjadrujú podiel účastníka alebo poberateľa dávky na majetku v tomto fonde.

Jej hodnota, teda hodnota dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách s presnosťou na šesť desatinných miest. Hneď v prvý deň, v ktorom dôchodková spoločnosť začne vytvárať dôchodkový fond, je počiatočná hodnota dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Počas ostatných dní sa určuje aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky.

Čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v dôchodkovom fonde a jeho záväzkami. Aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde a počtu všetkých dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v tomto dôchodkovom fonde v deň výpočtu.

Zákon ukladá, že čistú hodnotu majetku v dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky je spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť ju Národnej banke Slovenska a depozitárovi.

Taktiež dôchodková spoločnosť poskytuje Národnej banke Slovenska informácie o čistej hodnote majetku v dôchodkových fondoch, a to elektronickým prevodom dát. Ako má obsah a spôsob poskytovania týchto informácií vyzerať, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

§ 48

Štatút doplnkového
dôchodkového fondu

(1) Každý doplnkový dôchodkový fond musí mať svoj štatút.

(2) Štatút je účinný dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia. Zmeny štatútu sú účinné 15. dňom odo dňa ich zverejnenia na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu bez zbytočného odkladu predložiť ­Národnej banke Slovenska príslušné zmeny štatútu, jeho ­aktuálne úplné znenie a oboznámiť účastníkov a poberateľov dávok s jeho zmenami.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Náležitosti štatútu, jeho rozsah, obsah a štruktúru informácií, ktoré má štatút obsahovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s „Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); opatrenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.]

(5) Štatút je záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a pre poberateľa dávky.

[účinnosť od 1. januára 2019

(6) Zrušený.]

Komentár k § 48

V § 48 sa po novom vypúšťa odsek 6.

Zákon stanoví, že každý doplnkový dôchodkový fond musí mať svoj štatút. Štatút je záväzný tak pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ako aj pre účastníka a pre poberateľa dávky.

Je účinný dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky o udelení povolenia. Samotné zmeny štatútu sú účinné 15. dňom odo dňa ich zverejnenia na webovom sídle dôchodkovej spoločnosti. Dôchodková spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu predložiť Národnej banke Slovenska zmeny štatútu, jeho aktuálne úplné znenie a taktiež oboznámiť účastníkov a poberateľov dávok s jeho zmenami.

Odsek 4 hovorí, že náležitosti štatútu, jeho rozsah, obsah a štruktúru informácií, ktoré má štatút obsahovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 48a

Správa o investičnej politike

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná najmenej raz za tri roky od udelenia povolenia alebo bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene investičnej politiky prehodnotiť zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu a vypracovať správu o investičnej politike za každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond. Súčasťou správy o investičnej politike je informácia o

a) druhoch finančných nástrojov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde, o rizikách spojených s týmito finančnými nástrojmi a o kvantitatívnych obmedzeniach a metódach, ktoré boli použité na hodnotenie rizík spojených s obchodmi s finančnými nástrojmi,

b) postupe použitom pri riadení investičného rizika a strategickom umiestnení majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vzhľadom na charakter záväzkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok a

c) zohľadňovaní environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov organizácie a riadenia.]

Komentár k § 48a

Novela zákona zaviedla nový § 48a – Správa o investičnej politike

Ide o legislatívnu zmenu. Doplnková spoločnosť je povinná najmenej raz za tri roky od udelenia povolenia alebo po každej významnej zmene prehodnotiť zameranie a ciele investičnej stratégie a vypracovať správu o investičnej politike za každý spravovaný dôchodkový fond.

Ako súčasť správy je informácia o:

a)  druhoch finančných nástrojov, ktoré tvoria majetok v dôchodkovom fonde, o rizikách spojených s týmito finančnými nástrojmi a o obmedzeniach a metódach, ktoré boli použité na hodnotenie rizík,

b)  postupe použitom pri riadení investičného rizika a strategickom umiestnení majetku v dôchodkovom fonde a

c)  zohľadňovaní environmentálnych faktorov, sociálnych faktorov a faktorov organizácie a riadenia.

Ide o zosúladenie s článkom 30 a 44 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341, presunutie existujúceho ustanovenia a legislatívno-technické úpravy.

Inak povedané, investičná politika dôchodkovej spoločnosti vplýva na bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť dôchodkového sporenia. Z tohto dôvodu má dôchodková spoločnosť povinnosť vypracovať a tiež pravidelne aktualizovať dokument, v ktorom uvedie hlavné zásady a zmeny v investičnej politike a taktiež popíše riziká spojené s obchodovaním. Dokument má byť prístupný Národnej banke Slovenska, zverejnený na webovom sídle dôchodkovej spoločnosti a tiež na požiadanie poskytnutý účastníkovi a poberateľovi dávky. Ďalej na základe smernice sa dopĺňa skutočnosť, že súčasťou správy má byť aj informácia o tom, či a ako doplnková dôchodková spoločnosť vo svojej investičnej politike zohľadňuje environmentálne, sociálne faktory ale tiež faktory organizácie a riadenia.

§ 49

Zánik a premena
doplnkových dôchodkových fondov

(1) Doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 50 a 51.

(2) Zakazuje sa

a) splynutie doplnkového dôchodkového fondu alebo rozdelenie doplnkového dôchodkového fondu,

b) premena doplnkového dôchodkového fondu na podielový fond podľa osobitného predpisu³⁴⁾ alebo na dôchodkový fond podľa osobitného predpisu.³⁵⁾

Komentár k § 49

Zlúčenie príspevkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku v príspevkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

Aj tu platí, že účastníci sa zlúčením zaniknutých príspevkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového dôchodkového fondu, do ktorého sa dôchodkové fondy zlúčili.

Zákon zakazuje:

a)  splynutie doplnkového dôchodkového fondu alebo rozdelenie doplnkového dôchodkového fondu,

b)  premenu doplnkového dôchodkového fondu na podielový fond alebo na dôchodkový fond.

§ 50

Zlúčenie príspevkových
doplnkových dôchodkových fondov

(1) Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku v príspevkových ­doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili. Účastníci sa zlúčením zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového ­fondu, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(2) Zlúčiť sa môžu len príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, a to len do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu podľa tohto zákona.

(3) Dňom zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov tieto fondy zanikajú. K tomuto dňu sa účastníci zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových ­fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového ­dôchodkového fondu, s ktorým sa zaniknuté príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníkov o zámere zlúčiť príspevkové doplnkové dôchodkové fondy pred podaním žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. k) a do 30 dní odo dňa zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov informovať účastníkov v súlade s postupom určeným v štatúte na oboznamovanie účastníkov so zmenami štatútu o tomto zlúčení. Účastník má právo na podiel na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a to vo výške zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

Komentár k § 50

V tejto časti zákon charakterizuje zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

Zákon hovorí, že ide o proces spojenia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v týchto fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa dôchodkové fondy zlúčili.

Taktiež to znamená, že účastníci sa zlúčením zaniknutých dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

Zákon ďalej charakterizuje, že zlúčiť sa môžu len príspevkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť.

V odseku 4 sa hovorí, že účastník má právo na podiel na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a to vo výške zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

Ďalej zákon hovorí, že dňom zlúčenia uvedených fondov tieto fondy zanikajú. K tomuto dňu sa účastníci zaniknutých fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, s ktorým sa zaniknuté príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

Povinnosť dôchodkovej spoločnosti je informovať účastníkov o zámere zlúčiť príspevkové doplnkové dôchodkové fondy pred podaním žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu a do 30 dní odo dňa zlúčenia týchto fondov informovať účastníkov o tomto zlúčení.

§ 51

Zlúčenie výplatných
doplnkových dôchodkových fondov

(1) Výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba

a) súčasne so zlúčením doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou spravujúcou výplatný doplnkový dôchodkový fond, do ktorého sa zlúčil zanikajúci výplatný doplnkový ­dôchodkový fond, a to na základe predchádzajúceho ­súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e),

b) súčasne s prechodom správy všetkých doplnkových ­dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú ­dôchodkovú spoločnosť podľa tohto zákona na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. f).

(2) Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových ­fondov je proces spojenia majetku vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý sa zlučuje, ­stane ­majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa zlúčil. Poberatelia dávok sa zlúčením zaniknutého výplatného doplnkového dôchodkového fondu stávajú poberateľmi dávok výplatného doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa zaniknutý výplatný doplnkový dôchodkový fond zlúčil.

(3) Zakazuje sa zlúčenie výplatného doplnkového ­dôchodkového fondu s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom.

(4) Ak sa zlučujú doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. a), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu zlúčenia doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(5) Ak sa zlučujú výplatné doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. b), dochádza k zlúčeniu výplatných ­doplnkových dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na ktorú prešla správa doplnkových dôchodkových fondov.

Komentár k § 51

Ak hovoríme o zlúčení dôchodkových fondoch – zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v tomto fonde, ktorý sa zlučuje, stane majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa zlúčil.

Zákon ďalej stanovuje, že takéto fondy možno zlúčiť iba:

a)  súčasne so zlúčením doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou spravujúcou výplatný doplnkový dôchodkový fond, do ktorého sa zlúčil zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond, a to na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,

b)  súčasne s prechodom správy všetkých doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť so súhlasom Národnej banky Slovenska..

Poberatelia dávok sa zlúčením zaniknutého dôchodkového fondu stávajú poberateľmi dávok výplatného doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa zaniknutý dôchodkový fond zlúčil. Zákon výslovne zakazuje zlúčenie výplatného doplnkového dôchodkového fondu s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom.

V prípade, ak sa zlučujú doplnkové dôchodkové fondy, dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov a to ku dňu zlúčenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. Taktiež, ak sa zlučujú výplatné doplnkové dôchodkové fondy dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na ktorú prešla správa týchto fondov.

Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na:

a)  nadobudnutie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na také zvýšenie kvalifikovanej účasti na doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorým by podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo na to, aby sa doplnková dôchodková spoločnosť stala dcérskou spoločnosťou inej právnickej osoby v jednej alebo niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,

b)  zníženie základného imania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c)  voľbu osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady a na vymenovanie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií, osôb zodpovedných za výkon kľúčovej funkcie a prokuristu.

     Toto však neplatí, ak ide o opakované zvolenie tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie, ďalej na:

d)  vrátenie povolenia,

e)  zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie a na jej zánik zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou pri súčasnom prechode správy doplnkových dôchodkových fondov, práv a povinností vyplývajúcich z doplnkového dôchodkového sporenia na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

f) prechod správy doplnkových dôchodkových fondov pri súčasnom prechode práv a povinností plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia voči účastníkom a poberateľom dávok na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

g)  zmenu štatútu doplnkového dôchodkového fondu,

h)  zverenie výkonu činností inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

i) zmenu depozitára,

j) vytvorenie nového doplnkového dôchodkového fondu,

k)  zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov,

l) zrušenie doplnkového dôchodkového fondu,

m) cezhraničný prevod.

§ 52

Zrušenie doplnkového
dôchodkového fondu

(1) K zrušeniu doplnkového dôchodkového fondu môže dôjsť len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l). Výplatný doplnkový dôchodkový fond možno zrušiť iba vtedy, keď sa súčasne zrušujú všetky doplnkové dôchodkové fondy spravované jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(2) Účastník nie je oprávnený žiadať zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

(3) Ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) doplnková dôchodková spoločnosť zostaví mimoriadnu účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu. Doplnková dôchodková spoločnosť zostaví otváraciu súvahu zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uzavrieť hospodárenie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde postupom podľa odseku 4. Národná banka Slovenska môže v záujme ochrany práv účastníkov a poberateľov dávok určiť, že túto činnosť vykoná depozitár alebo iná doplnková dôchodková spoločnosť.

 (4) Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je do šiestich mesiacov od vzniku skutočností podľa odseku 3 povinná

a) predať majetok v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) zabezpečiť splatenie pohľadávok v prospech majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

c) vyrovnať všetky záväzky z hospodárenia s majetkom v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

d) vyplatiť účastníkom a poberateľom dávok zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ich podiel na majetku v tomto fonde,

e) zostaviť účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ku dňu bezprostredne nasledujúcemu po dni splnenia všetkých povinností podľa písmen a) až d).

(5) Národná banka Slovenska môže na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predĺžiť lehotu podľa odseku 4 najviac o 12 mesiacov, len ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov a poberateľov dávok pred vznikom straty z predaja majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde v časovej tiesni.

(6) Na predaj majetku v zrušovanom doplnkovom ­dôchodkovom fonde podľa odseku 4 sa nevzťahuje povinnosť dodržiavať limity obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba ­určená ­po­dľa odseku 3 je povinná informovať Národnú banku Slovenska najmenej raz za kalendárny mesiac o postupe podľa odseku 4.

Komentár k § 52

V tejto časti zákona sú ustanovenia týkajúce sa zrušenia doplnkového dôchodkového fondu. K zrušeniu tohto fondu môže dôjsť len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Výplatný doplnkový dôchodkový fond možno zrušiť iba vtedy, ak sa súčasne zrušujú všetky doplnkové dôchodkové fondy spravované jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Doplnková dôchodková spoločnosť musí zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku tohto zrušovaného fondu a to ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

Zákon ďalej hovorí, že doplnková dôchodková spoločnosť zostaví otváraciu súvahu zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu a to ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska je dôchodková spoločnosť povinná uzavrieť hospodárenie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. V záujme ochrany účastníkov môže Národná banka Slovenska určiť, že túto činnosť vykoná depozitár alebo iná doplnková dôchodková spoločnosť. Samotný účastník nie je oprávnený žiadať zrušenie doplnkového dôchodkového fondu. Na predaj majetku v zrušovanom fonde sa nevzťahuje povinnosť dodržiavať limity obmedzenia a rozloženia rizika.

Dôchodková spoločnosť alebo určená osoba je do šiestich mesiacov od vzniku uvedených skutočností povinná informovať Národnú banku Slovenska o:

a)  predaji majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)  splatení pohľadávok v prospech majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

c)  vyrovnaní záväzkov z hospodárenia s majetkom v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

d)  vyplatení podielu účastníkom a poberateľom dávok zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu,

e)  zostavení účtovnej závierky.

Národná banka Slovenska má možnosť na žiadosť dôchodkovej spoločnosti predĺžiť lehotu najviac o 12 mesiacov, len ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov a poberateľov dávok pred vznikom straty z predaja majetku, ktorá by vznikla v časovej tiesni.

Investovanie majetku
v doplnkových dôchodkových fondoch
a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika pre doplnkový dôchodkový fond

§ 53

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade so zásadou obozretného podnikania, s pravidlami investovania podľa odsekov 2 až 6 len do druhov aktív podľa § 53a a v súlade s pravidlami na obmedzenie a rozloženie rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa § 53b. Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.]

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok. V prípade možného konfliktu záujmov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zabezpečiť, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investuje v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde prevažne do aktív prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí byť na obozretnej úrovni, pričom doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pred takouto investíciou posúdiť všetky riziká súvisiace s touto investíciou a jej možný vplyv na výnosnosť majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná určiť vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, priebežne sledovať ich plnenie a prijať opatrenia, ak hrozí prekročenie týchto limitov.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde náležite rozložiť takým spôsobom, aby nedošlo k nadmernému spoliehaniu sa na určitý druh aktív alebo určitého emitenta alebo neprimeranému vystaveniu sa riziku voči akémukoľvek druhu aktíva, emitentovi alebo skupine osôb alebo kumulácii rizík v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ako celku. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vystaviť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde neprimeranej koncentrácii rizika voči aktívam vydaným tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny, a to priamou investíciou alebo nepriamou investíciou prostredníctvom iných nástrojov alebo produktov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku takého emitenta alebo skupiny emitentov. Ak investície do určitých druhov aktív preukazujú vysokú úroveň rizika, či už z dôvodu povahy aktíva alebo kvality emitenta, musia sa obmedziť na obozretnú úroveň.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie obchádzať pravidlá a limity na obmedzenie a rozloženie rizika podľa § 53b takým spôsobom, že okrem priamych investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, vkladov v bankách podľa § 53a ods. 1 písm. b), derivátov podľa § 53a ods. 2 investuje zároveň majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde aj do finančných nástrojov uvedených v § 53b ods. 9 alebo iných nástrojov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku voči tomu istému emitentovi, tej istej banke, tej istej protistrane alebo ich výnos je odvodený od rovnakých aktív, ako tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do iných nástrojov podľa prvej vety musí doplnková dôchodková spoločnosť zohľadniť aj na účely splnenia povinnosti podľa odseku 4.

(6) Pri predaji alebo kúpe prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu z majetku alebo do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a uzatváraní obchodu s derivátom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere a nástroje peňažného trhu a uzatvoriť obchod s derivátom za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť na finančnom trhu v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie predávať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich poskytovať z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po ich dodaní.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie kupovať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou ich dodania po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uskutočňovať nekrytý predaj finančných nástrojov. Nekrytým predajom finančných nástrojov je každý obchod, pri ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vystavuje doplnkový dôchodkový fond riziku, že bude musieť kúpiť finančný nástroj za vyššiu cenu, než je cena, ktorá bola dohodnutá pri obchode, a tak mu vytvoriť stratu alebo vystaviť ho riziku, že nebude schopná dodať finančné nástroje, ktoré sa uzavretím obchodu zaviazala dodať.

(10) Nekrytý predaj podľa odseku 9 zahŕňa aj predaj nakrátko. Predaj nakrátko vo vzťahu k akcii alebo dlhovému nástroju je každý predaj akcie alebo dlhového nástroja, ktorý nie je v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, vrátane takého predaja, ak v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku doplnková dôchodková spoločnosť vypožičala akciu alebo dlhový nástroj alebo uzavrela zmluvu o ich výpožičke do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na účely ich dodania pri vyrovnaní obchodu. Predaj nakrátko nezahŕňa

a) predaj majetku z doplnkového dôchodkového fondu na základe zmluvy o spätnom odkúpení uzatvorenou medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a protistranou, v ktorej sa jedna strana zaviazala predať druhej strane cenný papier za dohodnutú cenu, pričom druhá strana sa zaviazala spätne predať tento cenný papier k neskoršiemu dátumu za inú dohodnutú cenu,

b) prevod cenných papierov na základe zmluvy o pôžičke cenných papierov alebo

c) uzavretie derivátovej zmluvy, na základe ktorej sa majú predať cenné papiere za dohodnutú cenu k istému dátumu v budúcnosti len vo forme finančného vyrovnania.

(11) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať splnenie povinností podľa odsekov 1 až 9; ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, platí, že ich porušila.

(12) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe plnenia povinností podľa odsekov 1 až 9 a 11 a spôsoby preukázania ich splnenia.

Komentár k § 53

V tejto časti zákona ide o zosúladenie s článkom 19 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341.

Veľký dôraz sa kladie na zodpovedné investovanie.

V § 53 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.“

Doplnková dôchodková spoločnosť ako správca majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré majú dlhodobý investičný horizont, by v rámci investičnej politiky mala zohľadniť dlhodobý vplyv jej investičných rozhodnutí na environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia. V prípade, ak dôchodková spoločnosť faktory nezohľadňuje, alebo náklady na systém monitorovania relevantnosti a závažnosti takýchto faktorov a ich zohľadňovanie nie sú primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti jej činností, dlhodobé vplyvy investičných rozhodnutí na tieto faktory zohľadniť nemusí.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať splnenie všetkých povinností, ak dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, platí, že ich porušila.

Ide hlavne o povinnosti, ktoré súvisia s investovaním majetku, predajom či kúpou cenných papierov, vystaveniu majetoku v doplnkovom dôchodkovom fonde neprimeranej koncentrácii rizika voči aktívam.

Čo sa týka investovania majetku, tak doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v dôchodkovom fonde v súlade so zásadou obozretného podnikania, s pravidlami investovania len do druhov aktív a v súlade s pravidlami na obmedzenie a rozloženie rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde môže zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia. Pri investovaní majetku v prípade možného konfliktu záujmov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zabezpečiť, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investuje v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Ďalej je dôchodková spoločnosť povinná určiť vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, priebežne sledovať ich plnenie a prijať opatrenia, ak hrozí prekročenie týchto limitov.

V prípade investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí byť na obozretnej úrovni, pričom dôchodková spoločnosť je povinná pred takouto investíciou posúdiť všetky riziká súvisiace s investíciou a samozrejme aj jej vplyv na výnosnosť majetku v dôchodkovom fonde.

Ďalej zákon ukladá, že dôchodková spoločnosť je povinná majetok v dôchodkovom fonde náležite rozložiť takým spôsobom, aby nedošlo k nadmernému spoliehaniu sa na určitý druh aktív alebo určitého emitenta alebo neprimeranému vystaveniu sa riziku voči akémukoľvek druhu aktíva, emitentovi alebo skupine osôb alebo kumulácii rizík v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ako celku.

Taktiež nesmie vystaviť majetok neprimeranej koncentrácii rizika voči aktívam vydaným tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny, a to priamou investíciou alebo nepriamou investíciou prostredníctvom iných nástrojov alebo produktov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku. V prípade, ak investície do určitých druhov aktív preukazujú vysokú úroveň rizika, či už z dôvodu povahy aktíva alebo kvality emitenta, musia sa obmedziť na obozretnú úroveň.

V odseku 5 zákon ukladá dôchodkovej spoločnosti, že nesmie obchádzať pravidlá a limity na obmedzenie a rozloženie rizika takým spôsobom, že okrem priamych investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, vkladov v bankách, derivátov,investuje zároveň majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde aj do finančných nástrojov alebo do iných nástrojov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku voči tomu istému emitentovi, tej istej banke, tej istej protistrane alebo ich výnos je odvodený od rovnakých aktív, ako tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ďalšie odseky zákona charakterizujú predaj cenných papierov. Pri predaji alebo kúpe prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu z majetku alebo do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a uzatváraní obchodu s derivátom je dôchodková spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere a nástroje peňažného trhu a uzatvoriť obchod s derivátom za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť na finančnom trhu v prospech majetku v dôchodkovom fonde.

Zároveň zákon ukladá, že nesmie predávať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich poskytovať z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po ich dodaní.

To isté platí aj v prípade kupovania cenných papierov. To znamená, že dôchodková spoločnosť nesmie kupovať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou ich dodania po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uskutočňovať nekrytý predaj finančných nástrojov. Nekrytým predajom finančných nástrojov je každý obchod, pri ktorom dôchodková spoločnosť vystavuje dôchodkový fond riziku, že bude musieť kúpiť finančný nástroj za vyššiu cenu, než je cena, ktorá bola dohodnutá pri obchode, a tak mu vytvoriť stratu alebo vystaviť ho riziku, že nebude schopná dodať finančné nástroje, ktoré sa uzavretím obchodu zaviazala dodať.

Zákon stanovuje, že nekrytý predaj zahŕňa aj predaj nakrátko. Predaj nakrátko vo vzťahu k akcii alebo dlhovému nástroju je každý predaj akcie alebo dlhového nástroja, ktorý nie je v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku v dôchodkovom fonde, vrátane takého predaja, ak v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku dôchodková spoločnosť vypožičala akciu alebo dlhový nástroj alebo uzavrela zmluvu o ich výpožičke do majetku v dôchodkovom fonde na účely ich dodania pri vyrovnaní obchodu.

Predaj nakrátko nezahŕňa:

a)  predaj majetku z doplnkového dôchodkového fondu na základe zmluvy o spätnom odkúpení uzatvorenou medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a protistranou, v ktorej sa jedna strana zaviazala predať druhej strane cenný papier za dohodnutú cenu, pričom druhá strana sa zaviazala spätne predať tento cenný papier k neskoršiemu dátumu za inú dohodnutú cenu,

b)  prevod cenných papierov na základe zmluvy o pôžičke cenných papierov alebo

c)  uzavretie derivátovej zmluvy, na základe ktorej sa majú predať cenné papiere za dohodnutú cenu k istému dátumu v budúcnosti len vo forme finančného vyrovnania.

Zmenou v zákone sa v § 53 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri investičných rozhodnutiach týkajúcich sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zohľadniť environmentálny faktor, sociálny faktor a faktor organizácie a riadenia.“

§ 53a

(1) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné investovať do

a) finančných nástrojov podľa osobitného predpisu,^33a)

b) vkladov v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte Európskej únie, štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štáte, ktorý je členským štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „členský štát“), alebo v nečlenskom štáte, ak nečlenský štát vyžaduje dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania bánk, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s pravidlami podľa osobitného predpisu³⁶⁾ alebo s pravidlami obozretného podnikania bánk členského štátu.

(2) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do iných derivátov ako do

a) finančných derivátov, ktorých podkladovým nástrojom sú prevoditeľné cenné papiere³⁷⁾ a nástroje peňažného trhu,³⁸⁾ finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou politikou uvedenou v jeho štatúte a ktoré sú obchodované na regulovaných trhoch, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie alebo uzatvárané mimo regulovaného trhu,

b) derivátov obchodovaných na regulovanom trhu, na komoditnej burze podľa osobitného predpisu³⁹⁾ alebo inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktorých podkladovým aktívom sú komodity alebo komoditné indexy.

(3) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania, ktoré môžu podľa ich štatútov alebo obdobných dokumentov investovať viac ako 10 % hodnoty majetku do podielových listov iných podielových fondov alebo cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.

(4) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie použiť na poskytnutie pôžičiek, úverov, darov a na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. a) a § 53g.

(5) Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné prijať len, ak je to v súlade so záujmami účastníkov a poberateľov dávok na účely zabezpečenia likvidity majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, a to len v nevyhnutnej sume a na nevyhnutný čas so splatnosťou do jedného roka od začiatku čerpania úveru alebo pôžičky.

(6) Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa môže investovať do

a) dlhopisov, dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu prijatých na obchodovanie na regulovaných trhoch,

b) vkladov na bežných účtoch a na vkladových účtoch podľa odseku 1 písm. b),

c) podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov alebo cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania investujúcich prevažne do dlhopisov a dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu,

d) finančných derivátov podľa odseku 2 písm. a) na účely zabezpečenia alebo zníženia menového rizika alebo úrokového rizika, ak tieto obchody preukázateľne znižujú riziko straty vyplývajúce zo zmien výmenných kurzov alebo zo zmien úrokových mier a ich vplyvu na hodnotu majetku vo výplatnom dôchodkovom fonde.

(7) Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči menovému riziku, môže tvoriť najviac 5 % čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(8) V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmú nachádzať akcie depozitára; ustanovenie § 53 ods. 5 sa nepoužije.

Komentár k § 53a

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči menovému riziku, môže tvoriť najviac 5 % čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

Tento majetok sa nesmie použiť na poskytnutie pôžičiek, úverov, darov a na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

Majetok je možné investovať do:

a)  finančných nástrojov,

b)  vkladov v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte Európskej únie.

Zákon určuje, kde sa nesmie majetok investovať. Ide napríklad o deriváty ako:

a)  finančné deriváty, ktorých podkladovým nástrojom sú prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou politikou uvedenou v jeho štatúte a ktoré sú obchodované na regulovaných trhoch, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie alebo uzatvárané mimo regulovaného trhu,

b)  deriváty obchodované na regulovanom trhu, na komoditnej burze alebo inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktorých podkladovým aktívom sú komodity alebo komoditné indexy.

Taktiež sa majetok v dôchodkovom fonde nesmie investovať do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania, ktoré môžu podľa ich štatútov alebo obdobných dokumentov investovať viac ako 10 % hodnoty majetku do podielových listov iných podielových fondov alebo cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.

Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné prijať len, ak je to v súlade so záujmami účastníkov a poberateľov dávok na účely zabezpečenia likvidity majetku v dôchodkovom fonde, a to len v nevyhnutnej sume a na nevyhnutný čas so splatnosťou do jedného roka od začiatku čerpania úveru alebo pôžičky.

Pravidlá na obmedzenie a rozloženie
rizika v majetku v doplnkovom
dôchodkovom fonde

§ 53b

(1) Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak v odsekoch 4, 6, 8, 9 a 10 nie je ustanovené inak.

(2) Súčet menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vo všetkých spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch z jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty celej emisie; to neplatí pre cenné papiere a nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené členským štátom.

(3) Vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 53a ods. 1 písm. b) nesmú tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4) Hodnota hypotekárnych záložných listov^39a) a krytých dlhopisov^39b) vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov,^39c) nesmie tvoriť viac ako 25 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) Celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tento limit sa nevzťahuje na investície podľa odseku 9.

(6) Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom, Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodným menovým fondom nesmie tvoriť viac ako 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7) Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť

a) 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka spĺňajúca podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b),

b) 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka podľa písmena a).

(8) Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu podľa odseku 1 vydaných bankou spĺňajúcou podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b), hypotekárnych záložných listov^39a) a krytých dlhopisov^39b) podľa odseku 4 vydaných touto bankou, vkladov v tejto banke, a hodnoty rizika protistrany podľa odseku 7 písm. a), ktorou je táto banka, nesmie prekročiť 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(9) Hodnota podielových listov

a) jedného štandardného podielového fondu, cenných papierov jedného európskeho štandardného fondu nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) jedného špeciálneho podielového fondu alebo cenných papierov iného subjektu kolektívneho investovania, ako je uvedené v písmene a), nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(10) Súčet investícií do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo cenných papierov iných subjektov kolektívneho investovania spravovaných jednou správcovskou spoločnosťou nesmie prekročiť 40 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(11) Súhrn peňažných prostriedkov podľa § 53a ods. 5 nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

(12) Na účely výpočtu limitov podľa odsekov 1 až 10 sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu⁴⁰⁾ alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, považujú za jednu osobu. Ak ide o skupinu podľa prvej vety kontrolovanú finančnou inštitúciou, hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných emitentmi podľa odseku 1 z takejto skupiny nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(13) Aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a nie sú zabezpečené voči menovému riziku, nesmú prekročiť 30 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri riadení menového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť aj investície do nástrojov, ktoré sú denominované v eurách, ak ich podkladové aktíva tvoria nástroje, ktoré sú denominované v inej mene ako euro.

(14) Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit 30 % podľa odseku 13 na 60 %, ak podľa jeho štatútu je investičnou politikou doplnkového dôchodkového fondu vytvárať výnosy zo zmien výmenných kurzov.

(15) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob zabezpečenia voči menovému riziku.

Komentár k § 53b

Zákon charakterizuje, akú časť môže tvoriť hodnota cenných papierov, vklady na bežných účtoch, hodnota záložných listov, krytých dlhopisov, či hodnota prevoditeľných cenných papierov.

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Taktiež zákon stanovuje, že celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť:

a)  10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka,

b)  5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka.

Zákon ďalej hovorí, že súčet menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vo všetkých spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch z jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty celej emisie.

Hodnota podielových listov

a)  jedného štandardného podielového fondu, cenných papierov jedného európskeho štandardného fondu nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)  jedného špeciálneho podielového fondu alebo cenných papierov iného subjektu kolektívneho investovania, nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V odseku 3 zákon stanovuje, že vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky nesmú tvoriť viac ako 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Súčet investícií do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo cenných papierov iných subjektov kolektívneho investovania spravovaných jednou správcovskou spoločnosťou nesmie prekročiť 40 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Hodnota hypotekárnych záložných listov a krytých dlhopisov vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov nesmie tvoriť viac ako 25 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V zákone sa hovorí, že súhrn peňažných prostriedkov nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

Čo sa týka vpočtu limitov, tak na účely výpočtu limitov sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, považujú za jednu osobu.

Aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a nie sú zabezpečené voči menovému riziku, nesmú prekročiť 30 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Pri riadení menového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť aj investície do nástrojov, ktoré sú denominované v eurách, ak ich podkladové aktíva tvoria nástroje, ktoré sú denominované v inej mene ako euro.

§ 53c

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, nadobudnúť akcie s hlasovacím právom, ktoré by doplnkovej dôchodkovej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta; na výpočet podielu na hlasovacích právach sa použije postup podľa Obchodného zákonníka.

(2) Majetok a záväzky doplnkových dôchodkových fondov sa musia oceňovať každý pracovný deň.

Komentár k § 53c

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, nadobudnúť akcie s hlasovacím právom, ktoré by dôchodkovej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta. Majetok a záväzky doplnkových dôchodkových fondov sa musia oceňovať každý pracovný deň.

§ 53d

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť zmluvu o vkladovom účte podľa § 53a ods. 1 písm. b) s lehotou splatnosti

a) nepresahujúcou 12 mesiacov,

b) presahujúcou 12 mesiacov, iba ak je možné kedykoľvek túto zmluvu vypovedať bez výpovednej lehoty po uplynutí 12 mesiacov od uzatvorenia tejto zmluvy.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť môže investovať do cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania iných ako európskych štandardných podielových fondov, iba ak

a) tento zahraničný subjekt kolektívneho investovania je otvorený, má udelené povolenie podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je vytvorený, podlieha dohľadu, ktorý Národná banka Slovenska považuje za rovnocenný s dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska alebo orgánom členského štátu, a je zabezpečená spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu,

b) úroveň ochrany majiteľov cenných papierov tohto zahraničného subjektu kolektívneho investovania je rovnocenná s úrovňou ochrany podielnikov podľa osobitného predpisu,³⁴⁾ najmä pravidlá o oddelení majetku, požičiavania, vypožičiavania a o nekrytých predajoch,

c) tento zahraničný subjekt kolektívneho investovania zverejňuje správy o hospodárení za kalendárny rok a správy o hospodárení za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka umožňujúce hodnotenie jeho aktív a pasív, výnosov a jeho činnosti za obdobie, na ktoré sa vzťahuje príslušná správa.

Komentár k § 53d

Zákon umožňuje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uzatvoriť zmluvu o vkladovom účte s lehotou splatnosti:

a)  nepresahujúcou 12 mesiacov,

b)  presahujúcou 12 mesiacov, iba ak je možné kedykoľvek túto zmluvu vypovedať bez výpovednej lehoty po uplynutí 12 mesiacov od uzatvorenia tejto zmluvy.

Ďalej zákon špecifikuje, že dôchodková spoločnosť môže investovať do cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania iných ako európskych štandardných podielových fondov, iba ak:

a)  tento zahraničný subjekt je otvorený,

b)  má udelené povolenie podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je vytvorený,

c)  podlieha dohľadu, ktorý Národná banka Slovenska považuje za rovnocenný s dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska,

d)  úroveň ochrany majiteľov cenných papierov tohto zahraničného subjektu kolektívneho investovania je rovnocenná s úrovňou ochrany podielnikov,

e)  tento zahraničný subjekt kolektívneho investovania zverejňuje správy o hospodárení za kalendárny rok a správy o hospodárení za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka umožňujúce hodnotenie jeho aktív a pasív, výnosov a jeho činnosti za obdobie, na ktoré sa vzťahuje príslušná správa.

§ 53e

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do podielových listov štandardných podielových fondov, špeciálnych podielových fondov, podielových listov alebo cenných papierov európskych štandardných podielových fondov alebo iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania nesmie platiť z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje, žiadne poplatky ani náklady spojené s vydaním alebo vyplatením týchto podielových listov a cenných papierov, ktoré spravuje alebo pre ktoré vykonáva činnosti alebo funkcie zverené podľa § 37 správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť tvorí skupinu s úzkymi väzbami.¹⁵⁾

(2) Ak doplnkový dôchodkový fond nadobúda podielové listy alebo cenné papiere uvedené v § 53b ods. 9, štatút doplnkového dôchodkového fondu musí obsahovať informáciu o maximálnej výške poplatkov za správu, ktoré môžu byť účtované tomuto doplnkovému dôchodkovému fondu. Výšku poplatkov podľa prvej vety za príslušný kalendárny rok uvedie doplnková dôchodková spoločnosť v ročnej správe o hospodárení s majetkom v doplkovom dôchodkovom fonde.

Komentár k § 53e

Dôchodková spoločnosť pri investovaní majetku v dôchodkovom fonde do podielových listov či už štandardných alebo špeciálnych podielových fondov, podielových listov alebo cenných papierov európskych štandardných podielových fondov alebo iných zahraničných subjektov nesmie platiť z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje, žiadne poplatky ani náklady spojené s vydaním alebo vyplatením týchto podielových listov a cenných papierov.

V prípade, ak doplnkový dôchodkový fond nadobúda podielové listy alebo cenné papiere, štatút doplnkového dôchodkového fondu musí obsahovať informáciu o maximálnej výške poplatkov za správu, ktoré môžu byť účtované.

§ 53f

(1) Investície do derivátov môžu pri dodržaní pravidiel na obmedzenie a rozloženie rizika tvoriť časť investičnej politiky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri investovaní do finančných derivátov sa na účely výpočtu limitov podľa § 53b zarátavajú aj hodnoty podkladových nástrojov týchto finančných derivátov; to neplatí pre finančné deriváty, ktorých podkladovým nástrojom sú finančné indexy spĺňajúce podmienky podľa osobitného predpisu.^40a)

(2) Protistranou pri obchodoch s derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu musí byť finančná inštitúcia, ktorá podlieha dohľadu nad obozretným podnikaním; v štatúte doplnkového dôchodkového fondu musia byť uvedené kategórie finančných inštitúcií, ktoré môžu byť protistranou pri obchodoch s derivátmi uzatvorenými mimo regulovaného trhu.

(3) Deriváty uzatvárané mimo regulovaného trhu sa musia denne oceňovať a toto ocenenie sa musí overovať spôsobmi podľa § 55e; musí ich byť možné kedykoľvek predať, speňažiť alebo uzavrieť prostredníctvom iného obchodu za ich trhovú cenu na základe podnetu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4) Celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa §53a ods. 2, ktorému je doplnkový dôchodkový fond vystavený, nesmie prekročiť čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri výpočte celkového rizika podľa prvej vety sa zohľadňuje aktuálna hodnota podkladových nástrojov derivátov, riziko protistrany, predpokladané budúce pohyby finančného trhu a zostávajúci čas do uzavretia pozícií vo finančných derivátoch.

(5) Celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53a ods. 2 písm. b), ktorému je doplnkový dôchodkový fond vystavený, nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(6) Ak prevoditeľný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu obsahuje derivát, tento derivát sa musí zohľadniť pri dodržiavaní limitov a obmedzení podľa tohto zákona.

(7) Ak v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je finančný derivát, ktorý vyžaduje dodanie podkladového finančného nástroja tohto derivátu alebo ak protistrana má právo žiadať jeho dodanie, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde krytie, ktorým je dostatočný počet podkladových finančných nástrojov príslušného derivátu alebo dostatok peňažných prostriedkov alebo iných likvidných aktív, ktoré je možné použiť na kúpu dodávaného podkladového finančného nástroja, a je zabezpečené, že takú kúpu bude možné vykonať k požadovanému dátumu jeho dodania.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s finančnými derivátmi, pri ktorých by sa podľa odseku 7 vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou politikou príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

(9) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob krytia záväzkov súvisiacich s finančnými derivátmi v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Komentár k § 53f

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob krytia záväzkov súvisiacich s finančnými derivátmi v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Ak hovoríme o investícií do derivátov, zákon stanovuje, že takéto investície môžu pri dodržaní pravidiel na obmedzenie a rozloženie rizika tvoriť časť investičnej politiky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Protistranou pri obchodoch s derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu musí byť finančná inštitúcia, ktorá podlieha dohľadu nad obozretným podnikaním.

Deriváty uzatvárané mimo regulovaného trhu sa musia denne oceňovať a toto ocenenie sa musí overovať, musí ich byť možné kedykoľvek predať, speňažiť alebo uzavrieť prostredníctvom iného obchodu za ich trhovú cenu. Dôchodková spoločnosť pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie uzatvárať obchody s finančnými derivátmi, pri ktorých by sa vyžadovalo krytie vo forme aktív, ktoré nie je možné nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Zákon stanovuje, že pri výpočte celkového rizika sa zohľadňuje aktuálna hodnota podkladových nástrojov derivátov, riziko protistrany, predpokladané budúce pohyby finančného trhu a zostávajúci čas do uzavretia pozícií vo finančných derivátoch. Platí, že celkové riziko týkajúce sa derivátov, ktorému je doplnkový dôchodkový fond vystavený, nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 53g

(1) Ak je to uvedené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu, je možné v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, a to len na účel efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a za podmienok a limitov uvedených v štatúte doplnkového dôchodkového fondu.

(2) Ak využívanie postupov a nástrojov podľa odseku 1 zahŕňa využívanie derivátov, limity uvedené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia byť v súlade s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona a tieto deriváty musia spĺňať kritériá podľa tohto zákona a požiadavky na protistranu pri obchodoch s derivátmi podľa § 53f ods. 2.

(3) Postupy a nástroje podľa odsekov 1 a 2 je možné využívať len v takom rozsahu, aby sa nezmenil spôsob investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho investičná politika a investičný cieľ určené štatútom doplnkového dôchodkového fondu, neprinášali ďalšie podstatné riziká v porovnaní s pôvodnou politikou rizík a ich využívanie musí byť v súlade s najlepším záujmom účastníkov a poberateľov dávok.

(4) Všetky provízie a poplatky, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť prijíma v súvislosti s používaním postupov a nástrojov podľa odseku 1 upravené o hodnoty priamych a nepriamych prevádzkových nákladov, patria do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa postupy a nástroje podľa odseku 1, je povinná zabezpečiť, aby riziká súvisiace s týmito činnosťami boli primerane ošetrené a riadené v rámci systému riadenia rizík príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá uzatvára obchody v rámci postupov a nástrojov podľa odseku 1, je povinná tieto operácie zohľadniť pri vypracovaní systému riadenia likvidity s cieľom zabezpečiť, aby bola schopná splniť všetky záväzky vyplývajúce z § 15 až 21.

(7) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) kritériá, ktoré musia spĺňať postupy a nástroje podľa odseku 1,

b) podrobnosti o obsahu zmluvy o pôžičke cenného papiera, zmluvy o predaji a spätnom odkúpení cenného papiera a zmluvy o odkúpení a spätnom predaji cenného papiera, ktoré sa uzatvárajú v rámci využívania postupov a nástrojov podľa odseku 1.

(8) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti týkajúce sa postupov a nástrojov podľa odseku 1.

Komentár k § 53g

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov:

a)  kritériá, ktoré musia spĺňať postupy a nástroje,

b)  podrobnosti o obsahu zmluvy o pôžičke cenného papiera, zmluvy o predaji a spätnom odkúpení cenného papiera a zmluvy o odkúpení a spätnom predaji cenného papiera.

V prípade, ak je to uvedené v štatúte dôchodkového fondu, je možné v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v tomto fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, a to len na účel efektívneho riadenia investícií majetku a za podmienok a limitov uvedených v tomto štatúte.

Zákon stanovuje, že všetky provízie a poplatky, ktoré dôchodková spoločnosť prijíma v súvislosti s používaním postupov a nástrojov upravené o hodnoty priamych a nepriamych prevádzkových nákladov, patria do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Pri používaní týchto postupov a nástrojov je spoločnosť povinná zabezpečiť, aby riziká súvisiace s týmito činnosťami boli primerane ošetrené a riadené v rámci systému riadenia rizík.

Ak využívanie postupov a nástrojov zahŕňa využívanie derivátov, limity uvedené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu musia byť v súlade s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika.

Všetky postupy a nástroje je možné využívať len v takom rozsahu, aby sa nezmenil spôsob investovania majetku v dôchodkovom fonde či jeho investičná politika a investičný cieľ. Ide o to, aby neprinášali ďalšie podstatné riziká v porovnaní s pôvodnou politikou rizík a ich využívanie musí byť v súlade s najlepším záujmom účastníkov a poberateľov dávok.

Dôchodková spoločnosť, ktorá uzatvára obchody v rámci postupov a nástrojov je povinná tieto operácie zohľadniť pri vypracovaní systému riadenia likvidity s cieľom zabezpečiť, aby bola schopná splniť všetky záväzky.

§ 54

(1) Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uvedené v § 53a až 53f sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmeny týkajúcej sa správy doplnkového dôchodkového fondu.

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť môže po uplynutí lehoty podľa odseku 1 prekročiť limity a obmedzenia podľa § 53a až 53f len pri uplatnení predkupných práv na upisovanie vyplývajúce z cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu, ktoré sa nachádzajú v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, pri cezhraničnom prevode podľa § 37c a 37d alebo pri zlúčení doplnkových dôchodkových fondov. Ak k prekročeniu limitov a obmedzení podľa § 53a až 53f dôjde v dôsledku zlúčenia doplnkových dôchodkových fondov, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť majetok s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona v lehote do šiestich mesiacov od ich zlúčenia, ak Národná banka Slovenska neurčila dlhšiu lehotu.]

(3) Ak dôjde k prekročeniu limitov a obmedzení uvedených v § 53a až 53f z dôvodov, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť nemôže ovplyvniť, alebo v dôsledku uplatnenia predkupných práv podľa odseku 2, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknutá povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti postupovať podľa prvej vety aj pri vedomom porušení limitov a obmedzení podľa tohto zákona v dôsledku zanedbania odbornej starostlivosti. Transakcie uskutočňované na účely zosúladenia zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona majú prednosť pred ostatnými transakciami. Povinnosť vykonať opatrenia podľa prvej a druhej vety nezaniká uložením sankcie podľa tohto zákona.

(4) Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť lehotu na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona. Tým nie je dotknuté právo Národnej banky Slovenska uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sankciu za porušenie limitov a obmedzení uvedených v § 53a až 53f. Lehotu určenú podľa prvej vety môže Národná banka Slovenska opakovane predĺžiť na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podanú najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím lehoty na zosúladenie zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je to v záujme ochrany účastníkov a poberateľov dávok.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde klesla o jednu tretinu oproti priemernej čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Komentár k § 54

V závislosti s transpozíciou čl. 12 smernice (EÚ) 2016/2341, na základe ktorej bude môcť doplnková dôchodková spoločnosť vykonať cezhraničný prevod časti majetku z doplnkového dôchodkového fondu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a zamestnanecká dôchodková spoločnosť do majetku doplnkového dôchodkového fondu, sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeľuje výnimka na prekročenie zákonných limitov a obmedzení v zložení majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Zároveň sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ustanovuje lehota 6 mesiacov – túto lehotu určí Národná banka Slovenska, na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa § 53a až § 53f a to v prípade, ak dôjde k zlúčeniu doplnkových dôchodkových fondov.

Limity a obmedzenia týkajúce sa majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uvedené v § 53a až 53f sa nepoužijú na obdobie prvých 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia alebo jeho zmeny týkajúcej sa správy doplnkového dôchodkového fondu.

Novelou v zákone v § 54 ods. 2 sa za slovo „fonde“ vkladá čiarka a slová „pri cezhraničnom prevode podľa § 37c a 37d“ a na konci sa pripája táto veta: „Ak k prekročeniu limitov a obmedzení podľa § 53a až 53f dôjde v dôsledku zlúčenia doplnkových dôchodkových fondov, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť majetok s limitmi a obmedzeniami podľa tohto zákona v lehote do šiestich mesiacov od ich zlúčenia, ak Národná banka Slovenska neurčila dlhšiu lehotu.“.

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, vlastnícke právo, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie a právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov predovšetkým zabezpečovaním vyššej úrovne transparentnosti dôchodkového zabezpečenia, informovaného finančného plánovania osobných finančných rezerv a odchodu do dôchodku, ako aj uľahčením cezhraničnej aktivity IZDZ a cezhraničných prevodov dôchodkových plánov. Táto smernica sa má uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

Uľahčenie cezhraničnej činnosti inštitúcií IZDZ a cezhraničného prevodu dôchodkových plánov objasnením príslušných postupov a odstránením zbytočných prekážok by mohlo mať predovšetkým pozitívny vplyv na dotknuté podniky a ich zamestnancov bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte pracujú, a to prostredníctvom centralizácie riadenia poskytovaných dôchodkových služieb.

Cezhraničná činnosť IZDZ by nemala byť v rozpore s vnútroštátnym sociálnym a pracovným právom vzťahujúcim sa na oblasť zamestnaneckých dôchodkových plánov hostiteľského členského štátu, ktoré sa uplatňuje na vzťah medzi podnikom, ktorý ponúka dôchodkový plán (ďalej len „prispievajúci podnik“) a členmi a poberateľmi dávok. Cezhraničná činnosť a cezhraničný prevod dôchodkových plánov sú odlišné a mali by sa riadiť rozličnými ustanoveniami. V prípade, že cezhraničný prevod dôchodkového plánu vedie k cezhraničnej činnosti, mali by sa uplatňovať ustanovenia pre cezhraničnú činnosť.

Zákon stanovuje, že dôchodková spoločnosť môže po uplynutí lehoty prekročiť limity a obmedzenia len pri uplatnení predkupných práv na upisovanie vyplývajúce z cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu, ktoré sa nachádzajú v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde pri cezhraničnom prevode alebo pri zlúčení doplnkových dôchodkových fondov.

Ak k prekročeniu limitov a obmedzení dôjde v dôsledku zlúčenia dôchodkových fondov, dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť majetok s limitmi a obmedzeniami do šiestich mesiacov od ich zlúčenia, ak Národná banka Slovenska neurčila dlhšiu lehotu.

Dôchodková spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska, ak čistá hodnota majetku v dôchodkovom fonde klesla o jednu tretinu oproti priemernej čistej hodnote majetku za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

V prípade, ak dôjde k prekročeniu limitov a obmedzení z dôvodov, ktoré dôchodková spoločnosť nemôže ovplyvniť, alebo v dôsledku uplatnenia predkupných práv, je dôchodková spoločnosť povinná oznámiť túto skutočnosť Národnej banke Slovenska a vykonať opatrenia na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami. Transakcie uskutočňované na účely zosúladenia zloženia majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s limitmi a obmedzeniami majú prednosť pred ostatnými transakciami.

Riadenie rizík

§ 55

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

a) zriadiť a udržiavať systém riadenia rizík umožňujúci

[účinnosť od 1. januára 2019

    1.   včasné identifikovanie, priebežné meranie a riadenie všetkých významných rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohol byť vystavený majetok účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde,]

    2.   priebežné sledovanie a meranie rizika pozícií a ich vplyv na celkové riziko spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

    3.   priebežné sledovanie, meranie a zabezpečenie dodržiavania limitu celkového rizika týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5,

    4.   riadny výkon funkcie riadenia rizík podľa § 29a,

b) používať postupy na presné a spoľahlivé ocenenie finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

(2) Na účely tohto zákona sa rozlišuje najmä

a) kreditné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si nesplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko protistrany, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo skutočnosti, že protistrana v rámci uzatvoreného obchodu si nesplní svoje záväzky pred konečným vyrovnaním peňažných tokov v rámci obchodu,

b) trhové riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo zmeny trhovej hodnoty pozícií v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spôsobenej zmenami v premenlivých trhových faktoroch, ako sú úrokové sadzby, devízové kurzy, ceny akcií a komodít alebo zhoršenie úverovej spoľahlivosti emitenta,

c) operačné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z neprimeraných vnútorných postupov a zlyhaní v súvislosti s osobami a so systémami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo z vonkajších udalostí a zahŕňa právne riziko a dokumentačné riziko a riziko vyplývajúce z postupov obchodovania, vysporiadania a oceňovania vykonávaných v mene doplnkového dôchodkového fondu.

(3) Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 1 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v ktorej identifikuje riziká, ktorým sú alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje.

(4) Politika riadenia rizík musí obsahovať najmä také postupy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla pre každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie doplnkového dôchodkového fondu rizikám podľa odseku 2, ako aj vystavenie doplnkového dôchodkového fondu všetkým ostatným významným rizikám. Na účely riadenia rizík sa za významné riziká považujú také riziká, ktoré môžu byť očakávané s primeranou pravdepodobnosťou, že sa dotknú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v politike riadenia rizík vymedziť najmä

a) postupy, nástroje a opatrenia, ktoré umožnia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti plnenie povinností podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a, a

b) rozdelenie zodpovedností súvisiacich s riadením rizík v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby politika riadenia rizík podľa odsekov 3 až 5 vymedzovala podmienky, obsah a pravidelnosť správ o výkone funkcie riadenia rizík podávaných vrcholovému manažmentu a dozornej rade.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri plnení povinností podľa odsekov 3 až 6 zohľadniť povahu, rozsah a zložitosť svojej činnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná posudzovať, sledovať a pravidelne preskúmavať

a) primeranosť a účinnosť politiky riadenia rizík, ako aj postupov, nástrojov a opatrení podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a,

b) mieru, do akej doplnková dôchodková spoločnosť dodržiava politiku riadenia rizík a postupy, nástroje a opatrenia podľa odsekov 10 až 12 a podľa § 55a,

c) primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri výkone postupov riadenia rizík.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú podstatnú zmenu v systéme riadenia rizík.

(10) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať primerané a účinné postupy, nástroje a opatrenia na

a) priebežné meranie a riadenie rizík, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje,

b) zabezpečenie dodržiavania limitov celkového rizika a rizika protistrany.

(11) Postupy, nástroje a opatrenia podľa odseku 10 musia byť primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, a musia byť v súlade s rizikovými profilmi týchto doplnkových dôchodkových fondov.

(12) Na účely zabezpečenia povinností podľa odseku 10 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná

a) zaviesť také opatrenia a postupy na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s pozíciami portfólia a ich vplyv na celkový rizikový profil boli presne merané na základe riadnych a spoľahlivých údajov a aby opatrenia a postupy na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované,

b) vykonávať spätné testovanie s cieľom preskúmať funkčnosť opatrení na meranie rizík, ktoré zahŕňa predpovede a odhady založené na príslušných modeloch, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 spôsobom podľa § 55a ods. 1 písm. b),

c) vykonávať pravidelné stresové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na spravovaný doplnkový dôchodkový fond, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 spôsobom podľa § 55a ods. 1 písm. b),

d) zaviesť, uplatňovať a udržiavať zdokumentovaný systém vnútorných limitov týkajúci sa opatrení používaných na riadenie a kontrolu príslušných rizík pre každý doplnkový dôchodkový fond, zohľadňujúci všetky riziká, ktoré môžu byť významné pre príslušný doplnkový dôchodkový fond, a zabezpečujúci súlad s rizikovým profilom príslušného doplnkového dôchodkového fondu,

e) zabezpečiť, aby aktuálna úroveň rizík zodpovedala systému vnútorných limitov podľa písmena d) príslušného doplnkového dôchodkového fondu,

f) zaviesť, uplatňovať a udržiavať primerané postupy, ktoré pri skutočnom alebo predpokladanom porušení systému vnútorných limitov podľa písmena d) zabezpečia včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany.

g) zdržať sa výhradného alebo automatického spoliehania sa len na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami^40b) pri posudzovaní kreditnej kvality aktív doplnkového dôchodkového fondu.

(13) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) ďalšie riziká, ktoré sa rozlišujú na účely riadenia rizík,

b) podrobnosti o

    1.   systéme riadenia rizík pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

    2.   vykonávaní spätného testovania podľa odseku 12 písm. b),

    3.   vykonávaní stresového testovania podľa odseku 12 písm. c),

    4.   kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadavkách na stresové testovanie podľa tretieho bodu.

Komentár k § 55

V systéme doplnkového dôchodkového sporenia znášajú investičné riziko účastníci a poberatelia dávok, preto bolo potrebné určiť, akým spôsobom a vo vzťahu ku komu má doplnková dôchodková spoločnosť riziká riadiť. Uvedené ustanovenie sa preto dopĺňa tak, aby doplnková dôchodková spoločnosť riadila riziká, ktorým je alebo by mohol byť vystavený majetok účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo výplatnom dôchodkovom fonde.

V § 55 ods. 1 písm. a) prvom bode sa slová „mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje“ nahrádzajú slovami „mohol byť vystavený majetok účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Zákon stanovuje, že dôchodková spoločnosť je povinná pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde:

a)  zriadiť a udržiavať systém riadenia rizík umožňujúci

–   včasné identifikovanie, priebežné meranie a riadenie všetkých významných rizík, ktorým sú alebo ktorým by mohol byť vystavený majetok účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   priebežné sledovanie a meranie rizika pozícií a ich vplyv na celkové riziko spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

–   priebežné sledovanie, meranie a zabezpečenie dodržiavania limitu celkového rizika týkajúce sa derivátov,

b)  používať postupy na presné a spoľahlivé ocenenie finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Rolišujeme:

a)  kreditné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si nesplní svoje záväzky.

     Kreditné riziko zahŕňa aj riziko protistrany, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo skutočnosti, že protistrana v rámci uzatvoreného obchodu si nesplní svoje záväzky pred konečným vyrovnaním peňažných tokov v rámci obchodu.

b)  trhové riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce zo zmeny trhovej hodnoty pozícií v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spôsobenej zmenami v premenlivých trhových faktoroch, ako sú úrokové sadzby, devízové kurzy, ceny akcií a komodít alebo zhoršenie úverovej spoľahlivosti emitenta,

c)  operačné riziko, ktoré znamená riziko straty pre doplnkový dôchodkový fond vyplývajúce z neprimeraných vnútorných postupov a zlyhaní v súvislosti s osobami a so systémami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo z vonkajších udalostí a zahŕňa právne riziko a dokumentačné riziko a riziko vyplývajúce z postupov obchodovania, vysporiadania a oceňovania vykonávaných v mene doplnkového dôchodkového fondu.

Zákon ukladá dôchodkovej spoločnosti povinnosť zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeranú a zdokumentovanú politiku riadenia rizík, v ktorej identifikuje riziká, ktorými sú alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje.

Politika riadenia rizík musí obsahovať najmä také postupy, ktoré sú nevyhnutné na to, aby dôchodková spoločnosť mohla pre každý dôchodkový fond, ktorý spravuje, posúdiť vystavenie tohto fondu významným rizikám. Významné riziká sú také riziká, ktoré môžu byť očakávané s primeranou pravdepodobnosťou, že sa dotknú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

Pri vymedzovaniu rizík je dôchodková spoločnosť povinná vymedziť:

a)  postupy, nástroje a opatrenia,

b)  rozdelenie zodpovedností súvisiacich s riadením rizík.

Zákon ukladá dôchodkovej spoločnosti povinnosť, aby politika riadenia rizík vymedzovala podmienky, obsah a pravidelnosť správ podávaných vrcholovému manažmentu a dozornej rade. Ďalej je povinná zohľadniť povahu, rozsah a zložitosť svojej činnosti a doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, posudzovať, sledovať a pravidelne preskúmavať primeranosť a účinnosť politiky riadenia rizík, ako aj postupov, nástrojov a opatrení, mieru, do akej doplnková dôchodková spoločnosť dodržiava politiku riadenia rizík, primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov pri výkone postupov riadenia rizík. Každú podstatnú zmenu v systéme riadenia rizík je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska.

Ďalšie povinnosti dôchodkovej spoločnosti sú:

–   priebežné meranie a riadenie rizík, ktorým sú vystavené alebo ktorým by mohli byť vystavené doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje,

–   zabezpečenie dodržiavania limitov celkového rizika a rizika protistrany,

–   zaviesť také opatrenia a postupy na meranie rizík, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riziká spojené s pozíciami portfólia a ich vplyv na celkový rizikový profil boli presne merané na základe riadnych a spoľahlivých údajov a aby opatrenia a postupy na meranie rizík boli náležitým spôsobom zdokumentované,

–   vykonávať spätné testovanie s cieľom preskúmať funkčnosť opatrení na meranie rizík, ktoré zahŕňa predpovede a odhady založené na príslušných modeloch, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko týkajúce sa derivátov,

–   vykonávať pravidelné stresové testy a analýzy scenárov s cieľom zohľadniť riziká vyplývajúce z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na spravovaný doplnkový dôchodkový fond, ak doplnková dôchodková spoločnosť meria trhové riziko alebo vypočítava celkové riziko,

–   zaviesť, uplatňovať a udržiavať zdokumentovaný systém vnútorných limitov týkajúci sa opatrení používaných na riadenie a kontrolu príslušných rizík pre každý doplnkový dôchodkový fond, zohľadňujúci všetky riziká, ktoré môžu byť významné pre príslušný dôchodkový fond,

–   zabezpečiť, aby aktuálna úroveň rizík zodpovedala systému vnútorných limitov,

–   zaviesť, uplatňovať a udržiavať primerané postupy, ktoré pri skutočnom alebo predpokladanom porušení systému vnútorných limitov zabezpečia včasné nápravné opatrenia v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany.

Ustanovenie sa doplnilo tak, aby dôchodková spoločnosť riadila riziká, ktorým je alebo by mohol byť vystavený majetok účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo výplatnom dôchodkovom fonde.

Všetky postupy, nástroje a opatrenia musia byť primerané vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť činnosti dôchodkovej spoločnosti a fondov, ktoré spravuje.

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ďalšie riziká, ktoré sa rozlišujú na účely riadenia rizík a podrobnosti o systéme riadenia rizík pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, vykonávaní spätného testovania, vykonávaní stresového testovania, kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadavkách na stresové testovanie.

V systéme dôchodkového sporenia znášajú investičné riziko účastníci a poberatelia dávok, a preto bolo potrebné stanoviť, akým spôsobom a vo vzťahu ku komu má doplnková dôchodková spoločnosť riziká riadiť.

§ 55a

Výpočet celkového rizika týkajúceho
sa finančných derivátov

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypočítavať celkové riziko týkajúce sa derivátov podľa § 53f ods. 4 a 5 ako

a) dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované používaním derivátov, a to vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát podľa § 53f ods. 6, ktoré podľa § 53f ods. 4 nesmú prekročiť čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a podľa § 53f ods. 5 nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo

b) trhové riziko majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná celkové riziko týkajúce sa derivátov vypočítavať minimálne raz za pracovný deň.

(3) Ak doplnková dôchodková spoločnosť vypočítava celkové riziko ako riziko podľa odseku 1 písm. a), je povinná vypočítavať celkové riziko záväzkovým prístupom podľa § 55b. Ak doplnková dôchodková spoločnosť vypočítava celkové riziko ako riziko podľa odseku 1 písm. b), je povinná vypočítavať celkové riziko prístupom hodnoty v riziku podľa § 55c; hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika podľa odseku 3 bola vhodná pre príslušný doplnkový dôchodkový fond, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu príslušného doplnkového dôchodkového fondu, druhy a zložitosť derivátov v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde a ich podiel na majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) Ak doplnková dôchodková spoločnosť pri správe doplnkového dôchodkového fondu podľa § 53g používa postupy a nástroje zahrňujúce zmluvu o predaji a spätnom odkúpení a zmluvu o odkúpení a spätnom predaji alebo zmluvu o pôžičke cenných papierov, ktorých cieľom je zvýšenie pákového efektu alebo úrovne trhového rizika, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zohľadniť tieto operácie pri výpočte celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5.

Komentár k § 55a

Pri výpočte celkového rizika týkajúceho sa finančných derivátov dôchodková spoločnosť berie do úvahy aj dodatočné riziko a pákový efekt, ktoré sú generované používaním derivátov, a to vrátane cenných papierov, ktoré nesmú prekročiť čistú hodnotu majetku v dôchodkovom fonde a taktiež trhové riziko. Celkové riziko týkajúce sa povinností sa má vypočítavať minimálne raz za pracovný deň.

Dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, aby metóda zvolená na meranie celkového rizika bola vhodná pre príslušný doplnkový dôchodkový fond, pričom je povinná zohľadniť investičnú stratégiu fondu, druhy a zložitosť derivátov v majetku vo fonde a ich podiel na majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

 Ak doplnková dôchodková spoločnosť vypočítava celkové riziko je povinná vypočítavať celkové riziko prístupom hodnoty v riziku. Hodnotou v riziku sa rozumie ukazovateľ maximálnej očakávanej straty na danej úrovni spoľahlivosti v konkrétnom časovom období.

Pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom je dôchodková spoločnosť povinná každú pozíciu v deriváte konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu.

Dôchodková spoločnosť môže pri výpočte celkového rizika zohľadniť opatrenia o zabezpečení pred rizikom straty a opatrenia o vzájomnom započítaní, len ak tieto opatrenia prihliadajú na zjavné a významné riziká a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

§ 55b

Záväzkový prístup

(1) Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa na výpočet celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 príslušného doplnkového dôchodkového fondu záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v derivátoch, vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát podľa § 53f ods. 6, a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej politiky doplnkového dôchodkového fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa § 53g.

(2) Pri výpočte celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 záväzkovým prístupom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná každú pozíciu v deriváte konvertovať na trhovú hodnotu ekvivalentnej pozície v podkladovom nástroji tohto derivátu.

(3) Ak použitie derivátov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, doplnková dôchodková spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takého derivátu zahrnúť do záväzkov.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť môže pri výpočte celkového rizika zohľadniť opatrenia o zabezpečení pred rizikom straty a opatrenia o vzájomnom započítaní, len ak tieto opatrenia prihliadajú na zjavné a významné riziká a vedú k jasnému zníženiu úrovne rizika.

(5) Ak doplnková dôchodková spoločnosť použije záväzkový prístup, do výpočtu celkového rizika nemusí zahrnúť záväzky z prijatých pôžičiek a úverov podľa § 53a ods. 5 a § 53b ods. 11.

(6) Ak možno podľa štatútu doplnkového dôchodkového fondu v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

(7) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) metódy konverzie pozícií v derivátoch podľa odseku 2 pre jednotlivé druhy derivátov,

b) kritériá na určenie derivátov, ktoré nevytvárajú dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa odseku 3,

c) spôsoby zohľadnenia opatrení na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrení na vzájomné započítanie podľa odseku 4 pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom,

d) spôsoby zohľadnenia postupov a nástrojov podľa odseku 6 pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

(8) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

§ 55b

Ak doplnková dôchodková spoločnosť použije záväzkový prístup, do výpočtu celkového rizika nemusí zahrnúť záväzky z prijatých pôžičiek a úverov.

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

Ak používa na výpočet celkového rizika príslušného dôchodkového fondu záväzkový prístup, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v derivátoch, vrátane cenných papierov obsahujúcich derivát a to bez ohľadu na to, či sú použité ako súčasť investičnej politiky fondu na účely zníženia rizika alebo na účely efektívneho riadenia investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V prípade, ak použitie derivátov nevytvára dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v dôchodkovom fonde, dôchodková spoločnosť nemusí pozíciu v podkladovom nástroji takého derivátu zahrnúť do záväzkov.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením metódy konverzie pozícií v derivátoch pre jednotlivé druhy derivátov, kritériá na určenie derivátov, ktoré nevytvárajú dodatočné zvýšenie úrovne rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, spôsoby zohľadnenia opatrení na zabezpečenie pred rizikom straty a opatrení na vzájomné započítanie pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom a taktiež spôsoby zohľadnenia postupov a nástrojov pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

Ak možno podľa štatútu fondu v prospech majetku alebo na ťarchu majetku v tomto fonde používať postupy a nástroje vzťahujúce sa na prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu na účel efektívneho riadenia investícií majetku vo fonde a použitie týchto postupov a nástrojov vytvára ďalšie pákové efekty prostredníctvom reinvestovania zábezpeky, použitie týchto postupov a nástrojov je dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť pri výpočte celkového rizika záväzkovým prístupom.

§ 55c

Prístup hodnoty v riziku

(1) Ak doplnková dôchodková spoločnosť používa na výpočet celkového rizika podľa § 53f ods. 4 a 5 príslušného doplnkového dôchodkového fondu prístup hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri používaní prístupu hodnoty v riziku určovať podľa § 55 ods. 12 písm. d) limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s jeho definovaným rizikovým profilom.

(3) Pri používaní prístupu hodnoty v riziku je doplnková dôchodková spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a investičnej stratégii príslušného doplnkového dôchodkového fondu použiť na výpočet celkového rizika metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku.

(4) Na žiadosť Národnej banky Slovenska je doplnková dôchodková spoločnosť povinná preukázať, že metóda zvolená podľa odseku 3 je pre príslušný doplnkový dôchodkový fond primeraná. Rozhodnutie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o používaní príslušnej metódy, jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

(5) Metóda zvolená podľa odseku 3 musí byť používaná nepretržite.

(6) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) spôsob výpočtu celkového rizika metódou relatívnej hodnoty v riziku,

b) spôsob výpočtu celkového rizika metódou absolútnej hodnoty v riziku,

c) kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky pre prístup hodnoty v riziku,

d) maximálny limit, ktorý sa nemôže prekročiť pri používaní metódy absolútnej hodnoty v riziku.

(7) Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o výpočte celkového rizika prístupom hodnoty v riziku.

Komentár k § 55c

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov:

a)  spôsob výpočtu celkového rizika metódou relatívnej hodnoty v riziku,

b)  spôsob výpočtu celkového rizika metódou absolútnej hodnoty v riziku,

c)  kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky pre prístup hodnoty v riziku,

d)  maximálny limit, ktorý sa nemôže prekročiť pri používaní metódy absolútnej hodnoty v riziku.

V prípade, ak dôchodková spoločnosť používa na výpočet celkového rizika prístup hodnoty v riziku, je povinná tento prístup uplatniť na všetky pozície v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Pri používaní prístupu hodnoty v riziku určuje limit maximálnej hodnoty v riziku v súlade s jeho definovaným rizikovým profilom.

Zákon ďalej stanovuje, že pri používaní prístupu hodnoty v riziku je dôchodková spoločnosť povinná primerane k rizikovému profilu a investičnej stratégii príslušného fondu použiť na výpočet celkového rizika metódu relatívnej hodnoty v riziku alebo metódu absolútnej hodnoty v riziku.

Na žiadosť Národnej banky Slovenska je dôchodková spoločnosť povinná preukázať, že metóda je pre príslušný doplnkový dôchodkový fond primeraná. Rozhodnutie dôchodkovej spoločnosti o používaní príslušnej metódy, jeho podkladové predpoklady a zdôvodnenie musia byť riadne zdokumentované.

§ 55d

Riziko protistrany

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, že riziko protistrany vyplývajúce z finančných derivátov uzavretých mimo regulovaného trhu nepresiahne limity podľa § 53b.

(2) Pri výpočte rizika príslušnej protistrany podľa § 53b ods. 7 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná použiť kladné trhové ocenenie finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu s príslušnou protistranou.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť môže vzájomne započítať pozície vo finančných derivátoch v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou, len ak je schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s protistranou v mene doplnkového dôchodkového fondu. Vzájomné započítanie je možné iba vo vzťahu k finančným derivátom uzavretým mimo regulovaného trhu s rovnakou protistranou a nie je možné vo vzťahu k iným pozíciám v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť môže znížiť riziko protistrany podľa § 53b ods. 7 prostredníctvom prijatia zábezpeky. Prijatá zábezpeka musí byť dostatočne likvidná, aby mohla byť rýchlo predaná za cenu, ktorá sa blíži k jej oceneniu pred predajom.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri výpočte rizika protistrany podľa § 53b ods. 7 zohľadniť zábezpeku, ak doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje v mene doplnkového dôchodkového fondu zábezpeku protistrane v rámci finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu. Poskytnutú zábezpeku môže doplnková dôchodková spoločnosť zohľadniť v čistej výške, len ak je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s touto protistranou v mene doplnkového dôchodkového fondu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypočítavať limity podľa § 53b výhradne podľa záväzkového prístupu na základe pozícií v podkladových nástrojoch vyplývajúcich z použitia finančných derivátov.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zahrnúť do výpočtu limitu podľa § 53b ods. 8 každú pozíciu voči riziku protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu.

(8) Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

a) požiadavky na zábezpeku, prostredníctvom ktorej doplnková dôchodková spoločnosť môže znížiť riziko protistrany,

b) pravidlá na výpočet limitov podľa § 53b.

Komentár k § 55d

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť, že riziko protistrany vyplývajúce z finančných derivátov uzavretých mimo regulovaného trhu nepresiahne stanovené limity.

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov:

a)  požiadavky na zábezpeku, prostredníctvom ktorej doplnková dôchodková spoločnosť môže znížiť riziko protistrany,

b)  pravidlá na výpočet limitov.

Do výpočtu limitu je povinná zaradiť každú pozíciu voči riziku protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu.

Dôchodková spoločnosť môže znížiť riziko protistrany prostredníctvom prijatia zábezpeky. Táto zábezpeka však musí byť dostatočne likvidná, aby mohla byť rýchlo predaná za cenu, ktorá sa blíži k jej oceneniu pred predajom. Ďalej platí, že pri výpočte rizika príslušnej protistrany je dôchodková spoločnosť povinná použiť kladné trhové ocenenie finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu s príslušnou protistranou.

Dôchodková spoločnosť je povinná vypočítavať limity výhradne podľa záväzkového prístupu na základe pozícií v podkladových nástrojoch vyplývajúcich z použitia finančných derivátov. Zákon dáva možnosť vzájomne započítať pozície vo finančných derivátoch v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou, len ak je schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s protistranou v mene dôchodkového fondu. Vzájomné započítanie je možné iba vo vzťahu k finančným derivátom uzavretým mimo regulovaného trhu s rovnakou protistranou a nie je možné vo vzťahu k iným pozíciám v majetku v príslušnom doplnkovom dôchodkovom fonde s rovnakou protistranou.

Pri výpočte rizika protistrany je dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť zábezpeku, ak poskytuje v mene doplnkového dôchodkového fondu zábezpeku protistrane v rámci finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu. Poskytnutú zábezpeku môže zohľadniť v čistej výške, len ak je je schopná vymáhať dohody o vzájomnom započítaní uzavreté s touto protistranou v mene doplnkového dôchodkového fondu.

§ 55e

Postupy na oceňovanie derivátov
uzatváraných mimo regulovaného trhu

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť overenie ocenenia pozícií vo finančných derivátoch uzavretých mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 53a ods. 2 a § 53f ods. 2 a 3. Predmetom overenia podľa prvej vety je zistenie, či sú pozície vo finančných derivátoch ocenené reálnou hodnotou, ktorá sa nezakladá iba na trhových kotáciách protistrán vo finančných derivátoch uzatváraných mimo regulovaného trhu.

(2) Pri ocenení finančného derivátu musí

a) ako základ ocenenia slúžiť spoľahlivá aktuálna trhová hodnota nástroja alebo, ak taká hodnota nie je k dispozícii, model oceňovania s využitím adekvátnej uznávanej metodológie,

b) overovanie oceňovania podľa odseku 1 vykonávať

    1.   osoba, ktorá je nezávislá od protistrany finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu, a to v primeraných časových intervaloch a takým spôsobom, aby toto overenie mohla doplnková dôchodková spoločnosť skontrolovať, alebo

    2.   útvar v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý je nezávislý od útvaru zodpovedného za riadenie investícií a ktorý je na taký účel primerane vybavený.

(3) Na účely odseku 1 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať opatrenia a postupy, ktoré zabezpečia vhodné, transparentné a reálne oceňovanie pozícií vo finančných derivátoch uzatváraných mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Opatrenia a postupy podľa prvej vety je doplnková dôchodková spoločnosť povinná riadne zdokumentovať.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť primerané, presné a nezávislé zistenie reálnej hodnoty finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

(5) Opatrenia a postupy podľa odseku 3 musia byť primerané a proporčné vzhľadom na povahu a zložitosť príslušných finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

(6) Ak sa na opatreniach a postupoch týkajúcich sa oceňovania derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu zúčastňujú iné osoby, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať vo vzťahu k týmto iným osobám povinnosti podľa § 37 ods. 6.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na účely zabezpečenia povinností podľa odsekov 1 až 5 vymedziť pre funkciu riadenia rizík podľa § 29a konkrétne úlohy a zodpovednosti vo vzťahu k týmto povinnostiam.

Komentár k § 55e

Zákon stanovuje postupy na oceňovanie derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť overenie ocenenia pozícií vo finančných derivátoch uzavretých mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť primerané, presné a nezávislé zistenie reálnej hodnoty finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Pri ocenení finančného derivátu musí:

a)  ako základ ocenenia slúžiť spoľahlivá aktuálna trhová hodnota nástroja,

b)  overovanie oceňovania vykonávať

–   osoba, ktorá je nezávislá od protistrany finančného derivátu uzavretého mimo regulovaného trhu, a to v primeraných časových intervaloch a takým spôsobom, aby toto overenie mohla doplnková dôchodková spoločnosť skontrolovať, alebo

–   útvar v rámci doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý je nezávislý od útvaru zodpovedného za riadenie investícií a ktorý je na taký účel primerane vybavený.

Opatrenia a postupy musia byť primerané a proporčné vzhľadom na povahu a zložitosť príslušných finančných derivátov uzatváraných mimo regulovaného trhu.

Zákon stanovuje, že dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť, uplatňovať a udržiavať opatrenia a postupy, ktoré zabezpečia vhodné, transparentné a reálne oceňovanie pozícií vo finančných derivátoch uzatváraných mimo regulovaného trhu v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Všetky opatrenia je povinná riadne zdokumentovať.

SIEDMA ČASŤ
DEPOZITÁR

§ 56

(1) Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb sa musí zveriť depozitárovi v súlade s týmto zákonom.

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky,⁴¹⁾ ktorá

a) má povolenie podľa osobitných predpisov^41a) na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove a v správe finančných nástrojov na účet klienta vrátane držiteľskej správy a súvisiacich služieb, najmä správy peňažných prostriedkov a finančných zábezpek, a

b) nie je v nútenej správe.

(3) Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá nie je bezúhonná osoba.]

(4) Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok podľa § 46.

[účinnosť od 1. januára 2019

(5) Všetky doplnkové dôchodkové fondy „doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tieto doplnkové dôchodkové fondy (ďalej len spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť“) musia mať toho istého depozitára.]

(6) Na činnosť depozitára sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,^41b) ak v odsekoch 1 až 5 a v § 56a až 56e nie je ustanovené inak.

Komentár k § 56

Všetky dôchodkové fondy spravujúce doplnkové dôchodkové fondy musia mať toho istého depozitára. Depozitárom môže byť len banka alebo zahraničná banka. Depozitárom dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba, ktorá nie je bezúhonná osoba. Depozitár vykonáva činnosť na základe depozitárskej zmluvy.

Zákon hovorí, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb sa musí zveriť depozitárovi.

Podľa nového odseku 2 depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo zahraničná banka konajúca prostredníctvom pobočky zahraničnej banky, ktorá:

a)  má povolenie podľa osobitných predpisov na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove a v správe finančných nástrojov na účet klienta vrátane držiteľskej správy a súvisiacich služieb, najmä správy peňažných prostriedkov a finančných zábezpek, a

b)  nie je v nútenej správe.

Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Ďalej platí, že depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova týchto cenných papierov, sú povinní viesť úschovu vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok.

Zmenou v zákone ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s transpozíciou článku 33 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.

V nadväznosti na znenie článku smernice a úpravu výkonu depozitárskych činností v súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisoch – zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov došlo k úprave definície depozitára.

Novelou platí, že dôchodková spoločnosť bude môcť zveriť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a na účte nepriradených platieb aj osobe, ktorá je jej zakladateľom, akcionárom alebo členom skupiny s úzkymi väzbami.

Doteraz boli dôchodkové spoločnosti nútené meniť depozitára z dôvodu nekompatibility informačných systémov, ale aj neúmerných poplatkov za výkon činnosti depozitára, ako aj nepružnosti pri schvaľovaní obchodov. Nová regulácia sa efektívne uplatňuje aj v sektore kolektívneho investovania.

§ 56a

(1) Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou o výkone činnosti depozitára (ďalej len „depozitárska zmluva“).

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) V depozitárskej zmluve musia byť dohodnuté činnosti depozitára, a to najmenej v rozsahu podľa § 56c ods. 2, prostriedky a postupy, prostredníctvom ktorých má depozitár právo získavať všetky dôležité informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností, a výška odplaty za výkon činnosti depozitára.]

(3) Depozitárska zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. Depozitársku zmluvu môžu zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia výpovedná lehota. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

(4) Ak sa depozitárovi odoberie bankové povolenie alebo ak mu zanikne bankové povolenie,^41c) povolenie na poskytovanie investičných služieb^41d) v časti potrebnej na výkon činnosti depozitára, alebo ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť depozitára podľa tohto zákona a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

(5) Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik skutočností podľa odseku 4 oznámi depozitár bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú depozitársku zmluvu.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je po skončení platnosti depozitárskej zmluvy povinná bez zbytočného odkladu pozastaviť nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom depozitárskej zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy spôsobom podľa odseku 4 návrh depozitárskej zmluvy s iným depozitárom a požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára.

(8) Ak doplnková dôchodková spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára v lehote podľa odseku 7, Národná banka Slovenska do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty určí nového depozitára. Doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár určený Národnou bankou Slovenska sú povinní bez zbytočného odkladu uzatvoriť depozitársku zmluvu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná depozitársku zmluvu po jej uzatvorení bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska.

(9) Depozitár, ktorý prestal pre doplnkové dôchodkové fondy spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávať činnosť depozitára, je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a s ním súvisiacu dokumentáciu a informácie o výkone depozitárskej činnosti súvisiace s odovzdávaným majetkom novému depozitárovi. Do odovzdania majetku a súvisiacej dokumentácie nesmie depozitár vykonávať ani umožniť vykonať nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch; to neplatí na úkony nevyhnutné na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku a na úkony nevyhnutné na zabezpečenie výplaty dávok podľa tohto zákona. Ustanovenia prvej a druhej vety sa primerane vzťahujú aj na majetok na účte nepriradených platieb.

(10) Depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z depozitárskej zmluvy aj v prípade vstupu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa doplnkových dôchodkových fondov, alebo do zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa § 52.

Komentár k § 56a

Jednotlivé ustanovenia v tejto časti zákona špecifikujú činnosť a povinnosti depozitára. Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s dôchodkovou spoločnosťou. Ide o tzv.depozitársku zmluvu. V tejto zlmuve musia byť dohodnuté činnosti, prostriedky a postupy, prostredníctvom ktorých má depozitár právo získavať všetky dôležité informácie, ktoré potrebuje na vykonávanie svojich povinností, a taktiež je tu dohodnutá výška odplaty za výkon tejto činnosti.

Zmluva sa uzatvára na neurčitý čas a môžu ju zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

V prípade, ak sa depozitárovi odoberie alebo zanikne bankové povolenie, alebo, ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik nových skutočností oznámi depozitár Národnej banke Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú zmluvu.

Po skončení platnosti depozitárskej zmluvy je dôchodková spoločnosť povinná pozastaviť nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom tejto zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v dôchodkových fondoch pred vznikom škody až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom. Dalej ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy pripraví spoločnosť návrh zmluvy s iným depozitárom a požiada Národnú banku o udelenie súhlasu na zmenu depozitára.

Zákon ďalej určuje, že ak dôchodková spoločnosť nepožiada Národnú banku o udelenie súhlasu na zmenu depozitára, Národná banka Slovenska určí nového. Dôchodková spoločnosť a depozitár sú povinní uzatvoriť depozitársku zmluvu.

Depozitár, ktorý prestal vykonávať činnosť depozitára, je povinný odovzdať majetok v dôchodkových fondoch a s ním súvisiacu dokumentáciu a informácie novému depozitárovi. Do odovzdania majetku a dokumentácie nesmie depozitár vykonávať ani umožniť vykonať nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch.Uvdené neplatí na úkony na zabezpečenie majetku a na úkony nevyhnutné na zabezpečenie výplaty dávok.

Platí, že depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy aj v prípade vstupu dôchodkovej spoločnosti do konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa fondov, alebo do zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov spravovaných dôchodkovou spoločnosťou.

V zákone sa vyjadruje požiadavka na to, aby v rámci depozitárskej zmluvy bolo ustanovené, že depozitár doplnkového dôchodkového fondu má mať prístup ku všetkým informáciám nevyhnutným na zabezpečenie výkonu jeho činnosti a aj spôsob poskytovania týchto informácií.

§ 56b

(1) Depozitár je povinný viesť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú depozitársku zmluvu, bežný účet^41e) v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre každý doplnkový dôchodkový fond spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou má uzavretú depozitársku zmluvu, jeden bežný účet v určitej mene. Depozitár je povinný viesť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť jeden účet nepriradených platieb.

(2) Bežným účtom doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3) Majetok na účte nepriradených platieb nie je majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Poplatky depozitárovi za vedenie účtu nepriradených platieb a za poskytovanie platobných služieb znáša doplnková dôchodková spoločnosť.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť si nemôže otvoriť v banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára bežné účty. Doplnková dôchodková spoločnosť si môže otvoriť vkladové účty aj v inej banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára.

(5) Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 na nákup cenných papierov len po prevode týchto cenných papierov alebo ako platbu oproti dodávke týchto cenných papierov.

(6) Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nemožno zabezpečiť úschovu listinných cenných papierov u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár. Za takto uschované listinné cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie s majetkom v ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond samostatný účet majiteľa. Na evidovanie a nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie mať doplnková dôchodková spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond ani používať účet majiteľa podľa odseku 7.

(9) Ak je depozitár členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u svojho depozitára. Ak depozitár nie je členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u iného člena centrálneho depozitára; tieto účty majiteľa musia byť zriadené u toho istého člena centrálneho depozitára.

(10) Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť nedostáva priamo.

(11) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch a s majetkom na účte nepriradených platieb bez vedomia depozitára.

Komentár k § 56b

Dôchodková spoločnosť nesmie nakladať s majetkom v dôchodkových fondoch a s majetkom na účte nepriradených platieb bez vedomia depozitára.

Ak sú súčasťou majetku v dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný zabezpečiť spravujúcej dôchodkovej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca dôchodková spoločnosť nedostáva priamo.

Zákon určuje, že dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

V odseku 1 je charakteristika povinnosti depozitára vo vzťahu vedenia účtu v určitej mene.

Depozitár je povinný viesť pre dôchodkovú spoločnosť, s ktorou má uzatvorenú depozitársku zmluvu, bežný účet v určitej mene. Taktiež je povinný viesť pre každý dôchodkový fond jeden bežný účet v určitej mene a taktiež jeden účet nepriradených platieb.

Týmto bežným účtom musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v dôchodkovom fonde. Dôchodková spoločnosť si nemôže otvoriť v banke alebo pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára bežné účty.

Zákon ďalej hovorí, že majetok na účte nepriradených platieb nie je majetkom dôchodkovej spoločnosti. Poplatky depozitárovi za vedenie účtu a za poskytovanie platobných služieb znáša dôchodková spoločnosť.

Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov dôchodkového fondu na nákup cenných papierov len po prevode týchto papierov. V prípade, ak sú súčasťou majetku v dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nie je možnosť uchovania u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár, a za takto uschované cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

Na nakladanie s majetkom v dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári je dôchodková spoločnosť povinná zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný dôchodkový fond samostatný účet majiteľa.

Na nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde nesmie mať dôchodková spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa.

§ 56c

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, čestne, s odbornou starostlivosťou, v súlade s depozitárskou zmluvou a výlučne v záujme účastníkov a poberateľov dávok.]

(2) Depozitár je pri výkone svojej činnosti povinný najmä

a) vykonávať pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak neodporujú tomuto zákonu, iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútu doplnkového dôchodkového fondu,

b) kontrolovať, či je hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde určovaná v súlade s týmto zákonom a so štatútom doplnkového dôchodkového fondu,

c) kontrolovať dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

d) kontrolovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj štatútov spravovaných doplnkových dôchodkových fondov spravujúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

e) zabezpečovať, aby pri transakciách s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch bola prevádzaná protihodnota v prospech majetku v doplnkových dôchodkových fondoch na princípe platby oproti dodávke, ak to povaha obchodu alebo obchodné zvyklosti nevylučujú, v lehotách obvyklých na regulovanom trhu, kde sa obchod uskutočňuje, a v prípade obchodov uzavretých mimo regulovaného trhu v zmluvne dohodnutých lehotách, ktoré sú obvyklé pre daný typ obchodov,

f) kontrolovať výpočet hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky.

(3) Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať Národnú banku Slovenska o porušení ustanovení týkajúcich sa investovania.

(4) Ak depozitár pri výkone svojej činnosti zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť porušila tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy alebo štatút doplnkového dôchodkového fondu, bez zbytočného odkladu písomne informuje o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska a doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o prekročení limitov podľa § 53 až 55.

(5) Depozitár je povinný na písomné požiadanie bez zbytočného odkladu poskytnúť požadované informácie o doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, o účte nepriradených platieb a o doplnkových dôchodkových fondoch získané pri výkone činnosti depozitára, a to Národnej banke Slovenska, službe kriminálnej polície Policajného zboru alebo službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom.^41f)

(6) Depozitár plní len tie pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s depozitárskou zmluvou a so štatútmi doplnkových dôchodkových fondov. Ak pokyn doplnkovej dôchodkovej spoločnosti depozitárovi odporuje tomuto zákonu, všeobecne záväzným právnym predpisom, depozitárskej zmluve alebo štatútu doplnkového dôchodkového fondu, depozitár ho nevykoná a písomne upozorní na to doplnkovú dôchodkovú spoločnosť; ak doplnková dôchodková spoločnosť aj napriek upozorneniu trvá na vykonaní takého pokynu, depozitár ho nevykoná a písomne oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

(7) Pri výkone svojej činnosti je depozitár oprávnený požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti okrem údajov a dokladov o doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, aj údaje a doklady o jej činnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná tieto údaje a doklady bez zbytočného odkladu predložiť depozitárovi.

(8) Depozitár nesmie údaje a doklady získané pri výkone činnosti depozitára poskytnúť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak, ani využiť na iné účely, než je výkon činnosti depozitára.

(9) Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo zamestnanec depozitára je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti depozitára, a to aj po skončení výkonu tejto činnosti, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

[účinnosť od 1. januára 2019

(10) Ak depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon činnosti depozitára od svojich ostatných činností, ktoré môžu vytvárať konflikt záujmov, ak možné konflikty záujmov nie sú riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené účastníkom, poberateľom dávok a predstavenstvu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, nemôže vykonávať činnosti týkajúce sa doplnkového dôchodkového fondu alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré môžu vytvárať konflikty záujmov medzi ním a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, doplnkovými dôchodkovými fondmi, účastníkmi alebo poberateľmi dávok.]

Komentár k § 56c

V tejto časti zákona ide v podstate o zosúladenie s článkom 33 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/2341.

Zákon stanovuje, že pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, čestne, s odbornou starostlivosťou, samozrejme v súlade s depozitárskou zmluvou a v záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Ak depozitár funkčne a hierarchicky neoddelil výkon činnosti depozitára od svojich ostatných činností, ktoré môžu vytvárať konflikt záujmov, ak možné konflikty záujmov nie sú riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené účastníkom, poberateľom dávok a predstavenstvu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, nemôže vykonávať činnosti týkajúce sa doplnkového dôchodkového fondu alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré môžu vytvárať konflikty záujmov medzi ním a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, doplnkovými dôchodkovými fondmi, účastníkmi alebo poberateľmi dávok.

Pri výkone svojej činnosti je depozitár povinný:

–   vykonávať pokyny dôchodkovej spoločnosti, ak neodporujú zákonu,všeobecne záväzným právnym predpisom alebo štatútu dôchodkového fondu,

–   kontrolovať, či je hodnota majetku v dôchodkovom fonde určovaná v súlade so štatútom tohto fondu,

–   kontrolovať dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri nakladaní s majetkom,

–   kontrolovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj štatútov spravovaných fondov,

–   kontrolovať výpočet hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky.

Ak je porušenie ustanovení o investovaní, depozitár je povinný písomne informovať Národnú banku Slovenska. Podobne to platí aj v prípade porušenia zákona a prekročení limitov.

Čo sa týka úloh depozitára: plní pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s depozitárskou zmluvou a so štatútmi dôchodkových fondov. Ak pokyn dôchodkovej spoločnosti depozitárovi odporuje tomuto zákonu, právnym predpisom, depozitárskej zmluve alebo štatútu, depozitár ho nevykoná a písomne upozorní na to dôchodkovú spoločnosť. Ak však dôchodková spoločnosť aj napriek upozorneniu trvá na vykonaní takého pokynu, depozitár ho nevykoná a písomne oznámi túto skutočnosť Národnej banke.

Pri výkone svojej činnosti je depozitár oprávnený požadovať od dôchodkovej spoločnosti okrem údajov a dokladov o dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, aj údaje a doklady o jej činnosti.

Tieto údaje a doklady nesmie poskytnúť tretej osobe, ani využiť na iné účely, než je výkon činnosti depozitára.

Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo zamestnanec depozitára je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti depozitára, a to aj po skončení výkonu tejto činnosti.

Do zákona sa preberá požiadavka na identifikovanie, riadenie a monitorovanie možného konfliktu záujmov. Ak výkon činností, ktoré vytvárajú konflikt záujmov, depozitár nevie riadiť, nebude môcť vykonávať depozitárske činnosti pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť ani doplnkové dôchodkové fondy. Každý identifikovaný konflikt záujmov bude mať zároveň povinnosť oznámiť predstavenstvu a dozornej rade, ale aj účastníkom a poberateľom dávok.

V prípade, ak depozitár neoddelil výkon činnosti depozitára od svojich ostatných činností, ktoré môžu vytvárať konflikt záujmov, ak možné konflikty záujmov nie sú riadne identifikované, riadené, monitorované a oznámené účastníkom, a predstavenstvu dôchodkovej spoločnosti alebo dozornej rade, nemôže vykonávať činnosti týkajúce sa dôchodkového fondu, ktoré môžu vytvárať konflikty záujmov medzi ním a dôchodkovou spoločnosťou.

§ 56d

Zodpovednosť depozitára

(1) Depozitár zodpovedá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a depozitárom pri výkone svojej činnosti, a to aj po jej skončení. Tým nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37 ods. 4.

(2) Zodpovednosť depozitára za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych ­predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy nie je ovplyvnená skutočnosťou, že depozitár zveril plnenie týchto povinností tretej osobe.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vymáhať náhradu škody spôsobenú depozitárom.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zastupovať záujmy účastníkov a poberateľov dávok pri vymáhaní škody, ktorú im pri výkone svojej činnosti spôsobil depozitár porušením alebo nedostatočným plnením svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy, a to aj v prípade, ak depozitárovi zaniklo alebo mu bolo odobraté bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Komentár k § 56d

Depozitár zodpovedá dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich zo zákona.

Zodpovednosť depozitára za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy nie je ovplyvnená skutočnosťou, že depozitár zveril plnenie týchto povinností tretej osobe. Dôchodková spoločnosť je povinná vymáhať náhradu škody spôsobenú depozitárom.

Spoločnosť je povinná zastupovať záujmy účastníkov a poberateľov dávok pri vymáhaní škody, ktorú im pri výkone svojej činnosti spôsobil depozitár porušením alebo nedostatočným plnením svojich povinností, a to aj v prípade, ak depozitárovi zaniklo alebo mu bolo odobraté bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie investičných služieb.

§ 56e

Platobná schopnosť depozitára

Majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a majetok na účte nepriradených platieb, ako aj majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý je zverený v súlade s ustanoveniami tohto zákona depozitárovi, nesmie byť predmetom ­výkonu rozhodnutia alebo exekúcie vedenej voči depozitárovi podľa osobitných predpisov,^41g) predmetom výkonu nútenej správy nad depozitárom a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty¹⁶⁾ depozitára.

Komentár k § 56e

Majetok v doplnkových dôchodkových fondoch a majetok na účte nepriradených platieb, ako aj majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorý je zverený v súlade s ustanoveniami tohto zákona depozitárovi, nesmie byť predmetom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie vedenej voči depozitárovi,taktiež predmetom výkonu nútenej správy nad depozitárom a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty depozitára.

Dôchodková spoločnosť zriadi a vedie jeden osobný účet pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu na účely evidencie počtu dôchodkových jednotiek. Ak je fyzická osoba účastníkom vo viacerých dôchodkových fondoch, dôchodková spoločnosť vedie pre tohto účastníka jeden osobný účet.

V prípade, ak je fyzická osoba účastníkom a súčasne poberateľom dávky, dôchodková spoločnosť zriadi a vedie takému účastníkovi jeden osobný účet účastníka a jeden osobný účet poberateľa dávky pre jednu účastnícku zmluvu.

Túto evidenciu počtu dôchodkových jednotiek na osobnom účte vedie dôchodková spoločnosť oddelene od osobných účtov ostatných účastníkov a poberateľov dávok.

ôsma ČASŤ
ÚČASTNÍCKA ZMLUVA
A ZAMESTNÁVATEĽSKÁ ZMLUVA

§ 57

Účastnícka zmluva

(1) Účastník môže uzatvoriť s tou istou doplnkovou ­dôchodkovou spoločnosťou jednu alebo viac účastníckych zmlúv.

(2) V účastníckej zmluve sa doplnková dôchodková spoločnosť zaväzuje umožniť účastníkovi platiť príspevky za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a zaväzuje sa účastníkovi vyplácať dávky alebo previesť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne,⁷⁾ ak si účastník zvolil vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

(3) Účastnícka zmluva musí obsahovať

a) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, identifikačné číslo, označenie obchodného registra, do ktorého je zapísaná, a číslo zápisu,

b) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia účastníka,

c) názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil,

d) vyhlásenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o splnení povinnosti podľa odseku 4,

e) dátum a miesto uzatvorenia účastníckej zmluvy,

f) podpisy zmluvných strán.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Pred uzatvorením účastníckej zmluvy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná oboznámiť potenciálneho účastníka

a) so štatútom doplnkového dôchodkového fondu,

b) s kľúčovými informáciami,

c) o spôsobe zohľadňovania environmentálnych faktorov vrátane klimatických faktorov, sociálnych faktorov a faktorov organizácie a riadenia,

d) o podmienkach vyplácania dávok podľa tohto zákona a

e) o možnostiach, ako získať ďalšie informácie.]

(5) Účastnícka zmluva zaniká len

a) vyplatením poslednej splátky dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku,

b) vyplatením jednorazového vyrovnania podľa § 18 ods. 1,

c) prevodom majetku zodpovedajúceho aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne, ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku,

d) na základe rozhodnutia súdu,

e) zrušením osobného účtu účastníka podľa § 64 ods. 2,

f) odstúpením od účastníckej zmluvy uzatvorenej na diaľku podľa osobitného predpisu,^41h)

[účinnosť od 1. januára 2019

g) uplynutím obdobia dvoch rokov odo dňa jej uzatvorenia, počas ktorého nebol v prospech účastníckej zmluvy zaplatený žiadny príspevok,

h) uplynutím obdobia dvoch rokov, počas ktorého hodnota osobného účtu bola nulová,

  i) prevodom sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

  j) ukončením obchodného vzťahu podľa osobitného predpisu⁴¹ⁱ⁾ alebo

k) prevodom sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vedeného pre skôr uzatvorenú účastnícku zmluvu (ďalej len „zanikajúca účastnícka zmluva“) na osobný účet účastníka vedený pre účastnícku zmluvu uzatvorenú ako poslednú (ďalej len „nástupnícka účastnícka zmluva“), pričom zaniká zanikajúca účastnícka zmluva.]

(6) Účastnícka zmluva nezaniká z dôvodov uvedených v odseku 5 písm. a) až c) účastníkovi, ktorý je zamestnancom, počas výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b).

(7) Účastnícka zmluva nesmie podmieňovať práva účastníka ani povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti skutočnosťami, ktoré sťažujú alebo znemožňujú uplatňovanie práv účastníka priznaných týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Účastnícka zmluva nesmie upravovať podmienky vyplácania dávok.

(8) Na účastnícku zmluvu sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 57

Účastníci by mali byť pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámení so všetkými potrebnými informáciami, aby mohli prijať kvalifikované rozhodnutie.

Účastník môže uzatvoriť s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou jednu alebo viac účastníckych zmlúv.

Novela zákona v § 57 zmenila odseky 4 a 5.

Ešte pred uzatvorením účastníckej zmluvy je dôchodková spoločnosť povinná oboznámiť potenciálneho účastníka:

a)  so štatútom doplnkového dôchodkového fondu,

b)  s kľúčovými informáciami,

c)  o spôsobe zohľadňovania environmentálnych faktorov vrátane klimatických faktorov, sociálnych faktorov a faktorov organizácie a riadenia,

d)  o podmienkach vyplácania dávok a

e)  o možnostiach, ako získať ďalšie informácie.

V zmluve sa dôchodková spoločnosť zaväzuje umožniť účastníkovi platiť príspevky za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a zaväzuje sa účastníkovi vyplácať dávky alebo previesť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne, ak si účastník zvolil vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku.

Náležitosti účastníckej zmluvy:

a)  obchodné meno a sídlo dôchodkovej spoločnosti, identifikačné číslo, označenie obchodného registra, do ktorého je zapísaná, a číslo zápisu,

b)  meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia účastníka,

c)  názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil,

d)  vyhlásenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o splnení povinnosti,

e)  dátum a miesto uzatvorenia zmluvy,

f) podpisy zmluvných strán.

Zmluva zaniká:

a)  vyplatením poslednej splátky dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku,

b)  vyplatením jednorazového vyrovnania,

c)  prevodom majetku zodpovedajúceho aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne, ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku,

d)  na základe rozhodnutia súdu,

e)  zrušením osobného účtu účastníka,

f) odstúpením od účastníckej zmluvy alebo iným spôsobom uvedeným v zákone.

Táto zmluva však nesmie podmieňovať práva účastníka ani povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti skutočnosťami, ktoré sťažujú alebo znemožňujú uplatňovanie práv účastníka. Účastnícka zmluva nesmie upravovať podmienky vyplácania dávok.

Zákon zaviedol niekoľko dôvodov na zánik účastníckej zmluvy.

Účastnícka zmluva zanikne aj v prípade, ak sa účastník odmieta podrobiť vykonaniu základnej starostlivosti povinnou osobou (doplnková dôchodková spoločnosť) podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, t. zn. odmieta sa podrobiť identifikácii a overeniu identifikácie zo strany doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Ďalší dôvod zániku účastníckej zmluvy je existencia viacerých účastníckych zmlúv jedného účastníka v tej istej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. K takémuto duplicitnému uzatváraniu zmlúv dochádza zvyčajne nedopatrením, účastník nie je si vedomý, že už v minulosti zmluvu uzatváral. Týmto krokom dochádzalo k drobeniu úspor. Zákon v novele stanovuje postup, akým má byť „zlúčenie“ účastníckych zmlúv, a teda prenos nasporených prostriedkov medzi jednotlivými účastníckymi zmluvami vykonaný tak, aby zostali účastníkove práva zachované.

S týmto krokom súvisí aj povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zohľadniť obdobie, počas ktorého účastník sporil na základe zanikajúcej účastníckej zmluvy. Pre dávku doplnkový výsluhový dôchodok a predčasný výber je to jedna z podmienok výplaty – stanovené obdobie sporenia. Zákon povoľuje „zlúčenie“ len tých zmlúv, na základe ktorých sa ešte nevykonala výplata dávky.

§ 58

(1) Zamestnávateľskou zmluvou sa zamestnávateľ zaväzuje platiť a odvádzať príspevky za podmienok, vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom určeným touto zmluvou za svojich zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, a plniť ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy, a doplnková dôchodková spoločnosť sa zaväzuje plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy voči zamestnávateľovi.

(2) Ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel. Ak má zamestnanec uzatvorených viacero účastníckych zmlúv, zamestnávateľ platí príspevky len raz, a to na účet nepriradených platieb doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je zmluvnou stranou účastníckej zmluvy, ktorú si jeho zamestnanec zvolil.

(3) Zamestnávateľská zmluva musí obsahovať

a) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, identifikačné číslo, označenie obchodného registra, do ktorého je zapísaná, a číslo zápisu,

b) obchodné meno a sídlo zamestnávateľa, identifikačné číslo a označenie obchodného registra, do ktorého je ­zapísaný, a číslo zápisu, ak ide o osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, iného registra alebo evidencie, ak zamestnávateľ podlieha takejto registrácii alebo evidencii,

c) výšku príspevku, lehotu splatnosti príspevku, spôsob jeho platenia zamestnávateľom a čakacie obdobie, ak bolo dohodnuté,

d) lehotu, v ktorej zamestnávateľ odvádza príspevky platené účastníkom uvedeným v § 5 ods. 1 písm. a),

e) podmienky vypovedania zamestnávateľskej zmluvy a dĺžku výpovednej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace,

f) dátum a miesto uzatvorenia zamestnávateľskej zmluvy,

g) podpisy zmluvných strán.

(4) Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zamestnávateľskú zmluvu, je povinný zrozumiteľným spôsobom informovať o obsahu zamestnávateľskej zmluvy zamestnancov tak, aby získali potrebné informácie o možnostiach a podmienkach ich účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení.

(5) Na zamestnávateľskú zmluvu sa vzťahuje Občiansky zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 58

V tejto časti zákona je charakteristika zmestnávateľskej zmluvy.

Zamestnávateľskou zmluvou sa zamestnávateľ zaväzuje platiť a odvádzať príspevky za podmienok, vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom určeným touto zmluvou za svojich zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, a plniť ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto zmluvy. Taktiež dôchodková spoločnosť sa zaväzuje plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zamestnávateľskej zmluvy voči zamestnávateľovi.

Novelou v zákone v § 58 ods. 3 písmeno c) znie:

„c) výšku príspevku, lehotu splatnosti príspevku, spôsob jeho platenia zamestnávateľom a čakacie obdobie, ak bolo dohodnuté,“.

Náležitosti tejto zmluvy sú:

–   obchodné meno a sídlo dôchodkovej spoločnosti, identifikačné číslo, označenie obchodného registra, do ktorého je zapísaná, a číslo zápisu,

–   obchodné meno a sídlo zamestnávateľa, identifikačné číslo a označenie obchodného registra, do ktorého je zapísaný, a číslo zápisu, ak ide o osobu, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, iného registra alebo evidencie, ak zamestnávateľ podlieha takejto registrácii alebo evidencii,

–   výšku príspevku,

–   lehotu splatnosti príspevku,

–   spôsob jeho platenia zamestnávateľom a čakacie obdobie, ak bolo dohodnuté,

–   podmienky vypovedania zamestnávateľskej zmluvy a dĺžku výpovednej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace,

–   dátum a miesto uzatvorenia zamestnávateľskej zmluvy,

–   podpisy zmluvných strán.

V prípade, ak má zamestnávateľ uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť takúto zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel.

Ak má zamestnanec uzatvorených viacero účastníckych zmlúv, zamestnávateľ platí príspevky len raz, a to na účet nepriradených platieb doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je zmluvnou stranou účastníckej zmluvy, ktorú si jeho zamestnanec zvolil.

Zákon ďalej stanovuje, že zamestnávateľ, ktorý uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zamestnávateľskú zmluvu, je povinný zrozumiteľným spôsobom informovať o obsahu zamestnávateľskej zmluvy zamestnancov tak, aby získali potrebné informácie o možnostiach a podmienkach ich účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení.

§ 59

(1) Zamestnávateľská zmluva zaniká

a) odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy,

b) vypovedaním zamestnávateľskej zmluvy,

c) dohodou zmluvných strán,

d) zánikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo ­zamestnávateľa.

(2) Zamestnávateľ môže odstúpiť od zamestnávateľskej zmluvy, ak

a) bol proti nemu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie podľa osobitného predpisu,¹⁶⁾

b) nie je schopný z dôvodu svojej platobnej neschopnosti platiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti počas šiestich mesiacov príspevky za svojich zamestnancov, ktorí sú účastníkmi.

(3) Odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy zaniká zamestnávateľská zmluva dňom nasledujúcim po doručení oznámenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o odstúpení od zamestnávateľskej zmluvy. Týmto dňom zaniká povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky za jeho zamestnancov, ktorí sú účastníkmi.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne informovať zamestnávateľov, s ktorými má uzatvorenú ­zamestnávateľskú zmluvu, účastníkov a poberateľov dávok o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o spôsobe jej zrušenia najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej zrušení.

Komentár k § 59

Zákon charakterizuje, za akých podmienok môže zaniknúť zamestnávateľská zmluva.

Dôvody zániku zamestnávateľskej zmluvy:

a)  odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy,

b)  vypovedaním zamestnávateľskej zmluvy,

c)  dohodou zmluvných strán,

d)  zánikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže odstúpiť od zamestnávateľskej zmluvy, ak:

a)  bol proti nemu podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie,

b)  nie je schopný z dôvodu svojej platobnej neschopnosti platiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti počas šiestich mesiacov príspevky za svojich zamestnancov, ktorí sú účastníkmi.

Samotným odstúpením od zamestnávateľskej zmluvy zaniká zamestnávateľská zmluva. Týmto dňom zaniká povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky za jeho zamestnancov, ktorí sú účastníkmi.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná písomne informovať zamestnávateľov, s ktorými má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, účastníkov a poberateľov dávok o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a o spôsobe jej zrušenia najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej zrušení.

§ 60

Zrušený.

DEVIATA ČASŤ
OSOBNÝ ÚČET ÚČASTNÍKA
A OSOBNÝ ÚČET POBERATEĽA DÁVKY

§ 61

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť zriadi a vedie jeden osobný účet pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu na účely evidencie počtu doplnkových dôchodkových jednotiek. Ak je fyzická osoba účastníkom vo viacerých doplnkových dôchodkových fondoch, doplnková dôchodková spoločnosť vedie pre tohto účastníka jeden osobný účet. Ak je fyzická osoba účastníkom a súčasne poberateľom dávky, doplnková dôchodková spoločnosť zriadi a vedie takému účastníkovi jeden osobný účet účastníka a jeden osobný účet poberateľa dávky pre jednu účastnícku zmluvu. Evidenciu počtu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte vedie doplnková dôchodková spoločnosť oddelene od osobných účtov ostatných účastníkov a poberateľov dávok.

(2) Osobný účet účastníka obsahuje najmä

a) číselné označenie osobného účtu účastníka a dátum jeho zriadenia,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt účastníka,

c) názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil

d) počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré vznikli podľa § 62 pripísaním príspevkov účastníka na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára,

e) počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré vznikli podľa § 62 pripísaním príspevkov ­zamestnávateľa na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára,

f) informáciu o aktuálnej percentuálnej výške odplaty podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b),

g) celkový počet doplnkových dôchodkových jednotiek,

h) údaje o všetkých zápisoch na osobnom účte.

(3) Zápisy na osobnom účte osobitne v členení na doplnkové dôchodkové fondy, ak si účastník zvolil platenie príspevkov do viacerých doplnkových dôchodkových fondov, obsahujú

a) dátum pripísania doplnkových dôchodkových jednotiek,

b) súčet aktuálnych hodnôt všetkých pripísaných doplnkových dôchodkových jednotiek ku dňu ich pripísania,

c) výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky ku dňu pripísania príspevku na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára, ktorý bol podkladom na pripísanie doplnkových dôchodkových jednotiek,

d) výšku príspevku účastníka pripísaného na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára,

e) výšku príspevku zamestnávateľa pripísaného na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu ­vedený u depozitára,

f) dátum pripísania príspevku podľa písmena c).

(4) Osobný účet poberateľa dávky obsahuje najmä

a) číselné označenie osobného účtu poberateľa dávky a dátum jeho zriadenia,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt poberateľa dávky,

c) názov výplatného doplnkového dôchodkového ­fondu,

d) počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré vznikli prevodom majetku poberateľa dávky do výplatného doplnkového dôchodkového fondu podľa § 43 ods. 5, a dátum ich pripísania na osobný účet poberateľa dávky,

e) výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky v deň prevodu majetku poberateľa dávky do výplatného doplnkového dôchodkového fondu podľa písmena d),

f) počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré boli použité na vyplatenie každej splátky dávky, a dátum ich odpísania z osobného účtu poberateľa dávky,

g) výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky v deň vyplatenia každej splátky dávky,

h) informáciu o aktuálnej percentuálnej výške odplaty podľa § 35 ods. 1 písm. a),

  i) celkový počet doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte poberateľa dávky.

[účinnosť od 1. januára 2019

(5) S doplnkovými dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom účte účastníka alebo na osobnom účte poberateľa dávky možno nakladať len v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytnúť účastníkovi na jeho požiadanie prostredníctvom pasívneho elektronického prístupu k osobnému účtu informáciu o tom, ako skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu ovplyvní výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok. Táto informácia obsahuje najmä

a) prognózy dôchodkových dávok v súlade s § 66a, v ktorých nebudú zohľadnené príspevky zamestnávateľa v období od vyhotovenia tejto informácie,

b) predpoklady použité na vytvorenie prognóz dôchodkových dávok.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky bezplatný pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaslať účastníkovi alebo poberateľovi dávky aktuálny výpis z osobného účtu na požiadanie do 15 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti účastníka alebo ­poberateľa dávky.

(9)] Náklady na zaslanie výpisu z osobného účtu účastníka alebo poberateľa dávky častejšie ako v lehotách uvedených v odseku 5 uhrádza účastník alebo ­poberateľ dávky. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na požiadanie účastníka zaslať mu informáciu o vplyve skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu na výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok, a to do 15 dní od požiadania. V tomto vplyve sa nezohľadňujú príspevky zamestnávateľa zaplatené po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu.

[účinnosť od 1. januára 2019

(8) Zrušený.

(9) Zrušený.]

Komentár k § 61

V tejto časti zákon charakterizuje čo musí obsahovať osobný účet účastníka, zápis na osobnom účte, čo má obsahovať osobný účet poberateľa dávky.

Dôchodková spoločnosť je povinná zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky bezplatný pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu. Ďalej je povinná poskytnúť prostredníctvom pasívneho elektronického prístupu k osobnému účtu informáciu o tom, ako skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu ovplyvní výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok.

Je to zosúladenie s článkom 6 ods. 1 a 2 smernice 2014/50/EÚ. Doplnková dôchodková spoločnosť bude povinná poskytnúť účastníkovi na požiadanie aj informáciu o tom, ako jeho skončenie pracovného pomeru ovplyvní výšku jeho budúcich dôchodkových úspor. Súčasťou tejto informácie bude aj informácia o tom, že takýto účastník už nebude mať príspevky zamestnávateľa, pričom ostatné podmienky sporenia a nadobúdania dôchodkových práv sú nemenné počas celej doby jeho účasti v systéme doplnkového dôchodkového sporenia bez ohľadu na to, či má príspevky zamestnávateľa alebo nie.

Osobný účet účastníka obsahuje: číselné označenie osobného účtu účastníka a dátum jeho zriadenia, meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt účastníka, informáciu o aktuálnej percentuálnej výške odplaty, celkový počet doplnkových dôchodkových jednotiek, názov fondu, počet dôchodkových jednotiek, ktoré vznikli pripísaním príspevkov účastníka a zamestnávateľa.

S dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom účte účastníka možno nakladať len v súlade zákona.

Po novom v § 61 odseky 5 a 6 znejú:

„(5) S doplnkovými dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom účte účastníka alebo na osobnom účte poberateľa dávky možno nakladať len v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytnúť účastníkovi na jeho požiadanie prostredníctvom pasívneho elektronického prístupu k osobnému účtu informáciu o tom, ako skončenie pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu ovplyvní výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok. Táto informácia obsahuje najmä

a)  prognózy dôchodkových dávok v súlade s § 66a, v ktorých nebudú zohľadnené príspevky zamestnávateľa v období od vyhotovenia tejto informácie,

b)  predpoklady použité na vytvorenie prognóz dôchodkových dávok.“.

Zápisy na osobnom účte osobitne v členení na doplnkové dôchodkové fondy obsahujú:

dátum pripísania dôchodkových jednotiek, výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky, výšku príspevku účastníka, výšku príspevku zamestnávateľa, súčet aktuálnych hodnôt všetkých pripísaných dôchodkových jednotiek.

Osobný účet poberateľa dávky obsahuje: číselné označenie osobného účtu, dátum jeho zriadenia, meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt poberateľa dávky, názov výplatného dôchodkového fondu, celkový počet dôchodkových jednotiek na osobnom účte, počet dôchodkových jednotiek, ktoré boli použité na vyplatenie každej splátky dávky.

V odseku 9 sa na konci pripájajú tieto vety: „Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na požiadanie účastníka zaslať mu informáciu o vplyve skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu na výšku jeho predpokladaných dôchodkových dávok, a to do 15 dní od požiadania. V tomto vplyve sa nezohľadňujú príspevky zamestnávateľa zaplatené po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu.“.

§ 62

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Ku dňu, kedy bol na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára pripísaný príspevok a majetok prevedený podľa § 63 a 64 alebo prevedený z iného členského štátu Európskej únie, pripíše príslušná doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi na jeho osobný účet taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek doplnkového dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu hodnoty príspevku a majetku prevedeného podľa § 63 a 64 alebo prevedeného zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa § 64c a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu.]

(2) Ak dôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, pripíše doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi doplnkové dôchodkové jednotky zodpovedajúce výške príspevku a výnosu z neho na jeho osobný účet najneskôr k prvému pracovnému dňu, ktorý nasleduje po dni identifikácie účastníka. Za deň identifikácie platby od účastníka sa považuje pracovný deň, v ktorom sa stali doplnkovej dôchodkovej spoločnosti známe všetky povinné náležitosti tejto platby. Na určenie počtu doplnkových dôchodkových jednotiek podľa prvej vety sa použije aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky príslušného doplnkového dôchodkového fondu platná k prvému pracovnému dňu, ktorý nasleduje po dni identifikácie účastníka. Ak nedôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, doplnková dôchodková spoločnosť bez zbytočného odkladu vráti príspevok a výnos z neho tomu, od koho ich dostala.

Komentár k § 62

Zákon ďalej charakterizuje, že ku dňu, kedy bol na bežný účet dôchodkového fondu vedený u depozitára pripísaný príspevok a majetok prevedený zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, pripíše príslušná dôchodková spoločnosť účastníkovi na jeho osobný účet taký počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu hodnoty príspevku a majetku a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky.

Slová z iného štátu Európskej únie sa nahrádzajú slovami zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Aby bola uľahčená mobilita zamestnancov medzi členskými štátmi, a aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa v rámci doplnkového dôchodkového sporenia na Slovensku zaviedla možnosť a podmienky individuálneho prevodu majetku účastníka zo systému doplnkového dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky a odchádza pracovať do iného členského štátu.

Rovnako bude umožnené členovi zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti previesť jeho dôchodkové nároky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak o takýto prevod už ako účastník v systéme doplnkového dôchodkového sporenia požiada. Podmienkou teda je, aby mal uzatvorenú účastnícku zmluvu, či už z minulosti alebo uzatvorí novú účastnícku zmluvu. Samotný prevod dôchodkových úspor bude možný len medzi zamestnaneckými dôchodkovými spoločnosťami registrovanými v databáze Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), t. j. inštitúciami, ktoré podliehajú regulácií smernice (EÚ) 2016/2341.

Predpokladom vykonania individuálneho prevodu zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je teda súhlas s takýmto prevodom zo strany zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá môže vyžadovať splnenie podmienok v súlade s právom jej domovského členského štátu.

Podmienkou je zabezpečenie toho, aby bolo možné dôchodkové dávky z prevádzanej nasporenej sumy čerpať až po dovŕšení dôchodkového veku.

Účastníci systému, ktorí by skončením pracovného pomeru mohli prísť o príspevky zamestnávateľa by mali byť na základe vlastnej žiadosti primerane informovaní o právach, ktoré im vyplývajú z ďalšej účasti na systéme. Zákon preto ustanovil dôchodkovej spoločnosti informačnú povinnosť vo vzťahu k tomu, ako sa môžu zmeniť predpokladané dôchodkové dávky účastníka v prípade, že skončí pracovný pomer a príde tak o budúce príspevky zamestnávateľa na dôchodkové sporenie. Zároveň táto informácia slúži ako vysvetlenie, že aj napriek tomu, že účastník odíde k zamestnávateľovi, ktorý príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za svojich zamestnancov neplatí, jeho získané nároky zostanú zachované a jeho osobný účet a majetok bude dôchodková spoločnosť ďalej spravovať spôsobom určeným v zákone.

Zákon ďalej hovorí, že ak dôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, pripíše dôchodková spoločnosť účastníkovi dôchodkové jednotky zodpovedajúce výške príspevku a výnosu z neho na jeho osobný účet.

Ak nedôjde k identifikácii účastníka, ktorého sa platba týka, do 90 dní od pripísania príspevku na účet nepriradených platieb, dôchodková spoločnosť vráti príspevok a výnos z neho tomu, od koho ich dostala.

§ 63

(1) Účastník môže prestúpiť z jedného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo zmeniť pomer rozloženia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na základe zmeny účastníckej zmluvy; taký prestup alebo takú zmenu pomeru rozloženia majetku doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi nespoplatňuje.

(2) V deň prestupu účastníka z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzavrie doplnková dôchodková spoločnosť evidenciu zápisov na osobnom účte účastníka, ktoré súvisia s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom, z ktorého účastník prestupuje (ďalej len „výstupný doplnkový ­dôchodkový fond“), a v lehote piatich pracovných dní ­otvorí evidenciu zápisov na osobnom účte, ktoré súvisia s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom, do ktorého účastník prestupuje (ďalej len „vstupný doplnkový dôchodkový fond“). Účastník je do dňa predchádzajúceho otvoreniu evidencie vo vstupnom doplnkovom ­dôchodkovom fonde účastníkom vo výstupnom doplnkovom dôchodkovom fonde. Dňom prestupu je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o prestup do iného príspevkového doplnkového dôchodkového ­fondu.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa prestupu účastníka previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote majetku účastníka vo výstupnom doplnkovom dôchodkovom fonde zo dňa jeho prestupu na bežný účet vstupného doplnkového dôchodkového fondu. Ak deň prestupu účastníka pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, lehota podľa prvej vety začína plynúť prvým pracovným dňom, ktorý nasleduje po dni prestupu účastníka.

(4) V deň prestupu účastníka doplnková dôchodková spoločnosť odpíše z osobného účtu účastníka všetky doplnkové dôchodkové jednotky výstupného doplnkového dôchodkového fondu a najneskôr do piatich pracovných dní pripíše taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek vstupného doplnkového dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu aktuálnej hodnoty majetku vo výstupnom doplnkovom dôchodkovom fonde a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky vstupného doplnkového dôchodkového fondu.

(5) Ak účastník požiada o zmenu pomeru rozloženia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, dňom zmeny pomeru rozloženia majetku je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o túto zmenu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa zmeny pomeru rozloženia majetku podľa prvej vety zosúladiť pomer rozloženia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch na osobnom účte účastníka s pomerom rozloženia majetku uvedenom v žiadosti. Zmena pomeru majetku podľa prvej vety a druhej vety nezakladá zmenu pomeru pripisovania budúcich príspevkov a výnosov z týchto príspevkov. Ak deň zmeny pomeru rozloženia majetku pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, použije sa odsek 3 posledná veta rovnako.

Komentár k § 63

Zákon povoľuje účastníkovi prestúpenie z jedného príspevkového dôchodkového fondu do iného príspevkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou spoločnosťou alebo zmeniť pomer rozloženia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou spoločnosťou na základe zmeny účastníckej zmluvy. Uvedený krok sa nespoplatňuje.

V deň prestupu účastníka z príspevkového dôchodkového fondu do iného príspevkového dôchodkového fondu spravovaného tou istou dôchodkovou spoločnosťou uzavrie dôchodková spoločnosť evidenciu zápisov na osobnom účte účastníka, ktoré súvisia s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom, z ktorého účastník prestupuje. Dôchodková spoločnosť je povinná do piatich pracovných dní odo dňa prestupu previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote majetku účastníka vo výstupnom dôchodkovom fonde na bežný účet vstupného dôchodkového fondu.

Zároveň v deň prestupu účastníka dôchodková spoločnosť odpíše z osobného účtu účastníka všetky dôchodkové jednotky výstupného dôchodkového fondu a najneskôr do piatich pracovných dní pripíše taký počet dôchodkových jednotiek vstupného dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu aktuálnej hodnoty majetku vo výstupnom fonde a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky vstupného dôchodkového fondu.

Ak účastník požiada o zmenu pomeru rozloženia majetku v príspevkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou dôchodkovou spoločnosťou, dňom zmeny pomeru rozloženia majetku je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť o zmenu. Zmena pomeru majetku nezakladá zmenu pomeru pripisovania budúcich príspevkov a výnosov z týchto príspevkov.

§ 64

(1) Účastník môže prestúpiť z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na základe písomnej žiadosti; doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, je povinná tento prestup zrealizovať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti účastníka. Poberateľ dávky nemôže prestúpiť z výplatného doplnkového dôchodkového fondu do iného výplatného doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(2) Ak sa účastník a doplnková dôchodková spoločnosť nedohodnú inak, dňom prestupu je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o prestup do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. V deň prestupu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zruší doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, osobný účet účastníka a doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej prestupuje, zriadi osobný účet účastníka. Účastník je v deň prestupu účastníkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, z ktorej prestupuje.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, je povinná do jedného mesiaca odo dňa prestupu účastníka previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka zo dňa jeho prestupu na účet nepriradených platieb doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, do ktorej prestupuje. Ak deň prestupu účastníka pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, lehota podľa prvej vety začína plynúť prvým pracovným dňom, ktorý nasleduje po dni prestupu účastníka.

(4) Pred zrušením osobného účtu účastníka podľa odseku 2 odpíše doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, z jeho osobného účtu všetky doplnkové dôchodkové jednotky príspevkového doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, z ktorej účastník prestupuje. Doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej účastník prestupuje, pripíše v deň pripísania sumy podľa odseku 3 na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára účastníkovi taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu sumy prevedenej podľa odseku 3 a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu ­pripísania doplnkových dôchodkových jednotiek.

(5) Pred zrušením osobného účtu účastníka podľa odseku 2 doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, oznámi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, do ktorej účastník prestupuje, údaje potrebné na účely vykonania tohto zákona. Zoznam údajov a spôsob plnenia povinnosti podľa prvej vety môže ministerstvo ustanoviť opatrením; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Komentár k § 64

Zákon dovoľuje účastníkovi prestúpiť z príspevkového dôchodkového fondu do iného príspevkového dôchodkového fondu spravovaného inou dôchodkovou spoločnosťou na základe písomnej žiadosti.

Zároveň je dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje povinná tento prestup zrealizovať a to do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti účastníka. To neplatí pre poberateľa dávky. Ten nemôže prestúpiť z výplatného doplnkového dôchodkového fondu do iného výplatného doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

V prípade, ak sa účastník a dôchodková spoločnosť nedohodnú inak, dňom prestupu je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o prestup do inej dôchodkovej spoločnosti.

V deň prestupu účastníka z dôchodkovej spoločnosti do inej dôchodkovej spoločnosti zruší dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, osobný účet účastníka a dôchodková spoločnosť, do ktorej prestupuje, zriadi osobný účet účastníka.

Účastník je v deň prestupu účastníkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde dôchodkovej spoločnosti, z ktorej prestupuje.

Dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, je povinná previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka zo dňa jeho prestupu na účet nepriradených platieb dôchodkovej spoločnosti, do ktorej prestupuje. Pred zrušením osobného účtu účastníka odpíše dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje z jeho osobného účtu všetky dôchodkové jednotky príspevkového doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, z ktorej účastník prestupuje.

 Pred zrušením osobného účtu účastníka dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, oznámi dôchodkovej spoločnosti, do ktorej účastník prestupuje, všetky potrebné údaje.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 64a

Konsolidácia účastníckych zmlúv

(1) Ak účastník, ktorý má s tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzatvorených viac účastníckych zmlúv, na základe ktorých sa nevypláca dávka, požiada túto doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o konsolidáciu účastníckych zmlúv, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná

a) v deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka (ďalej len „deň konsolidácie“),

    1.   uzavrieť evidenciu zápisov na osobnom účte účastníka vedenom pre zanikajúcu účastnícku zmluvu,

    2.   odpísať z osobného účtu účastníka vedeného pre zanikajúcu účastnícku zmluvu všetky doplnkové dôchodkové jednotky,

b) do piatich pracovných dní odo dňa konsolidácie

    1.   previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vedeného pre zanikajúcu účastnícku zmluvu zo dňa konsolidácie na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu, ktorý účastník určil v nástupníckej účastníckej zmluve,

    2.   pripísať na osobný účet účastníka vedený pre nástupnícku účastnícku zmluvu počet doplnkových dôchodkových
jednotiek, ktorý zodpovedá podielu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vedeného pre zanikajúcu účastnícku zmluvu a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu, ktorý určil účastník v nástupníckej účastníckej zmluve zo dňa, ktorý predchádza dňu pripísania doplnkových dôchodkových jednotiek,

    3.   pripočítať k počtu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte účastníka vedenom pre nástupnícku účastnícku zmluvu počet doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte účastníka vedenom pre zanikajúcu účastnícku zmluvu, ak doplnkový dôchodkový fond, ktorý si účastník určil v zanikajúcej účastníckej zmluve a v nástupníckej účastníckej zmluve, je totožný.

(2) Ak doplnkový dôchodkový fond, ktorý si účastník určil v zanikajúcej účastníckej zmluve a v nástupníckej účastníckej zmluve, nie je totožný, účastník je do dňa predchádzajúceho pripísaniu prenášaných doplnkových dôchodkových jednotiek na osobný účet účastníka vedený pre nástupnícku účastnícku zmluvu, účastníkom v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý účastník určil v zanikajúcej účastníckej zmluve.

(3) Na účely výplaty dávok na základe nástupníckej účastníckej zmluvy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť

a) obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za zamestnanca z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), ak ide o výplatu dávky podľa § 15 písm. b),

b) obdobie odo dňa uzatvorenia zanikajúcej účastníckej zmluvy získané počas platnosti zanikajúcej účastníckej zmluvy, ak ide o výplatu dávky podľa § 15 písm. d).]

Komentár k § 64a

Po novele sa za § 64a sa vkladajú § 64b a 64c.

Zákon ukladá, že ak účastník, ktorý má s tou istou dôchodkovou spoločnosťou uzatvorených viac účastníckych zmlúv, na základe ktorých sa nevypláca dávka, požiada túto dôchodkovú spoločnosť o konsolidáciu týchto zmlúv.

Dôchodková spoločnosť je povinná uzavrieť evidenciu zápisov na osobnom účte účastníka vedenom pre zanikajúcu účastnícku zmluvu, odpísať z osobného účtu účastníka všetky dôchodkové jednotky.

Ďalej je povinná do piatich pracovných dní odo dňa konsolidácie previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vedeného pre zanikajúcu účastnícku zmluvu zo dňa konsolidácie na bežný účet dôchodkového fondu, ktorý účastník určil v nástupníckej účastníckej zmluve, pripísať na osobný účet účastníka vedený pre nástupnícku účastnícku zmluvu počet dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu sumy aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky dôchodkového fondu, ktorý určil v nástupníckej účastníckej zmluve, a pripočítať k počtu dôchodkových jednotiek počet doplnkových dôchodkových jednotiek na osobnom účte účastníka vedenom pre zanikajúcu účastnícku zmluvu, ak doplnkový dôchodkový fond, ktorý si účastník určil v zanikajúcej účastníckej zmluve a v nástupníckej účastníckej zmluve, je totožný.

Platí, že ak dôchodkový fond, ktorý si účastník určil v zanikajúcej účastníckej zmluve a v nástupníckej účastníckej zmluve, nie je totožný, účastník je do dňa predchádzajúceho pripísaniu prenášaných dôchodkových jednotiek na osobný účet účastníka vedený pre nástupnícku účastnícku zmluvu, účastníkom v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý účastník určil v zanikajúcej zmluve.

Dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za zamestnanca z dôvodu výkonu práce.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 64b

Prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej
hodnote osobného účtu účastníka
do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

(1) Ak odchádzajúci zamestnanec, ktorému nie je vyplácaná dávka z výplatného doplnkového dôchodkového fondu, písomne požiada o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote jeho osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti uvedenej v zozname registrovaných zamestnaneckých dôchodkových spoločností zverejnenom na webovom sídle Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) podľa osobitného predpisu,^41j) doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka zníženú o náklady a poplatky podľa odseku 3 na účet zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do 30 dní odo dňa, kedy boli doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dostatočne preukázané všetky náležitosti tohto prevodu.

(2) V deň prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti odpíše doplnková dôchodková spoločnosť z osobného účtu účastníka všetky doplnkové dôchodkové jednotky doplnkového dôchodkového fondu a zruší osobný účet účastníka.

(3) Náklady a poplatky spojené s prevodom sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti znáša účastník.]

Komentár k § 64b

V prípade, ak odchádzajúci zamestnanec, ktorému nie je vyplácaná dávka z výplatného dôchodkového fondu, písomne požiada o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote jeho osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, dôchodková spoločnosť je povinná previesť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote jeho osobného účtu zníženú o náklady a poplatky na účet zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Lehota je do 30 dní odo dňa, kedy boli dôchodkovej spoločnosti preukázané všetky náležitosti tohto prevodu. Náklady a poplatky spojené s prevodom z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti znáša účastník.

Ďalej zákon hovorí, že v deň prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti odpíše doplnková dôchodková spoločnosť všetky dôchodkové jednotky totho fondu a zruší osobný účet účastníka.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 64c

Prevod dôchodkových práv účastníka zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

(1) Na žiadosť účastníka je doplnková dôchodková spoločnosť povinná prijať peňažný ekvivalent zodpovedajúci nadobudnutým dôchodkovým právam účastníka v zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „suma zodpovedajúca dôchodkovým právam“), ktoré má záujem previesť zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná

a) časť sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam, ktorú zamestnanecká dôchodková spoločnosť označila ako sumu zodpovedajúcu príspevkom zaplatených účastníkom, zamestnávateľom a ich zhodnoteniu, evidovať ako príspevky účastníka, príspevky zamestnávateľa a ich zhodnotenie podľa toho, ako ich označila zamestnanecká dôchodková spoločnosť,

b) evidovať celú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam ako príspevky, ktoré zaplatil zamestnávateľ za svojho zamestnanca, ak zamestnanecká dôchodková spoločnosť nepostupovala podľa písmena a).

(3) Náklady a poplatky spojené s prevodom sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti znáša účastník.]

Komentár k § 64c

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná časť sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam, ktorú zamestnanecká dôchodková spoločnosť označila ako sumu zodpovedajúcu príspevkom zaplatených účastníkom, zamestnávateľom a ich zhodnoteniu, evidovať ako príspevky účastníka, príspevky zamestnávateľa a ich zhodnotenie a zaroveň evidovať celú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam ako príspevky, ktoré zaplatil zamestnávateľ za svojho zamestnanca. Náklady a poplatky spojené s prevodom sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti znáša účastník.

Na žiadosť účastníka je dôchodková spoločnosť povinná prijať peňažný ekvivalent zodpovedajúci nadobudnutým dôchodkovým právam účastníka v zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,, ktoré má záujem previesť zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť je zahraničná spoločnosť, ktorá:

a)  vykonáva činnosť, ktorej účel zodpovedá účelu doplnkového dôchodkového sporenia,

b)  je zriadená oddelene od zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva a Nórskeho kráľovstva,

c)  je zriadená na účely zabezpečenia dôchodkových dávok v súvislosti s vykonávaním činnosti zamestnanca a

d)  vykonáva činnosti priamo vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej individuálne alebo kolektívne medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

DESIATA ČASŤ
INFORMAČNÁ POVINNOSŤ

§ 65

Informácie pre verejnosť

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na svojom webovom sídle zverejňovať najmä

a) informácie podľa § 42 ods. 1,

b) rozhodnutie o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. k) a kľúčové informácie o príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy,

c) aktuálne znenia štatútov doplnkových dôchodkových fondov,

d) údaj o čistej hodnote majetku v každom spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde za predchádzajúci pracovný deň,

e) údaj o aktuálnej hodnote doplnkovej dôchodkovej jednotky v každom spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde za predchádzajúci pracovný deň,

f) vývoj hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky a čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spolu s ich grafickým zobrazením za obdobie od zavedenia doplnkovej dôchodkovej jednotky v doplnkovom dôchodkovom fonde,

g) kľúčové informácie podľa § 66,

h) aktuálne údaje o akcionároch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s uvedením

    1.   obchodného mena, sídla a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak ide o právnickú osobu,

    2.   mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak ide o fyzickú osobu,

  i) informácie o osobách, ktorým doplnková dôchodková spoločnosť zverila výkon činnosti podľa § 37 a v akom rozsahu,

  j) ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora, ročnú správu o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora, polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a polročnú správu o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch.

[účinnosť od 1. januára 2019

k) informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia,

  l) informácie o možnostiach prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a o možnostiach prevodu sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

m) zásady odmeňovania,

n) správu o investičnej politike; na požiadanie poskytne správu o investičnej politike účastníkovi a poberateľovi dávok.]

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na svojom webovom sídle zverejňovať mesačné správy o vývoji investovania majetku v doplnkových dôchodkových fondoch. Mesačné správy obsahujú najmä

a) označenie doplnkového dôchodkového fondu, obchodné meno depozitára, údaje o čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, dátum vytvorenia doplnkového dôchodkového fondu a aktuálnu hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky ku dňu vyhotovenia mesačnej správy,

b) údaje o trhovom riziku doplnkového dôchodkového fondu, ktorým sa rozumie

    1.   podiel akciových investícií na čistej hodnote majetku,

    2.   podiel dlhopisových investícií na čistej hodnote majetku v členení podľa splatnosti,

    3.   podiel peňažných investícií na čistej hodnote majetku,

    4.   podiel iných aktív, najmä opcií a pohľadávok, na čistej hodnote majetku,

    5.   modifikovaná durácia dlhopisových a peňažných investícií v doplnkovom dôchodkovom fonde,

c) údaje o geografickom riziku doplnkového dôchodkového fondu, ktorým sa rozumie podiel akciových investícií vydaných emitentom alebo odrážajúcich vývoj cien emitentov spolu s uvedením krajiny sídla emitenta,

d) údaje o menovom riziku doplnkového dôchodkového fondu, ktorým sa rozumie podiel aktív v menách, ktoré nie sú zabezpečené voči menovému riziku, na čistej hodnote majetku spolu s uvedením danej meny,

e) údaje o najväčších investíciách z hľadiska podielu na čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, a to najmä názov finančného nástroja, ­jeho identifikačné údaje a percentuálny podiel na čistej hodnote majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

f) údaje podľa písmena e) musia tvoriť v prípade doplnkového dôchodkového fondu 15 emisií finančných nástrojov,

g) vyjadrenie zamestnanca zodpovedného za riadenie investícií doplnkového dôchodkového fondu k zmenám v portfóliu doplnkového dôchodkového fondu a k najvýznamnejším skutočnostiam, ktoré ovplyvnili zloženie a zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde v mesiaci, za ktorý sa mesačná správa vyhotovuje.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná aktualizovať údaje na svojom webovom sídle najmenej raz za mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné správy podľa odseku 2 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vyhotoviť vždy k poslednému pracovnému dňu kalendárneho mesiaca a uverejniť na svojom webovom sídle do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí byť zverejnený dátum poslednej aktualizácie a neaktuálne údaje na tomto webovom sídle musia byť zachované a verejnosti prístupné.

(4) Správy, údaje a informácie, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť zverejňuje na svojom webovom sídle, je povinná zverejniť tak, aby boli prístupné bez obmedzenia, bezplatne, aby mali podobu dátového súboru alebo textového súboru, ktorý je vhodný na stiahnutie v bežne používanom formáte a boli dostupné nepretržite až do zániku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Prevádzka na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže byť z dôvodu technickej údržby alebo skvalitňovania systémov obmedzená alebo vylúčená na čas nevyhnutne potrebný pre vykonávanú údržbu.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom vo svojom sídle a vo svojich pobočkách k nahliadnutiu

a) najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom spolu s ročnou účtovnou závierkou za predchádzajúci kalendárny rok overenou audítorom,

b) najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročné správy o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch za predchádzajúci kalendárny rok spolu s ročnými účtovnými závierkami za predchádzajúci kalendárny rok overenými audítorom,

c) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za prvý polrok kalendárneho roka spolu s polročnou účtovnou závierkou za prvý polrok kalendárneho roka,

d) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročné správy o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch za prvý polrok kalendárneho roka spolu s polročnými účtovnými závierkami doplnkových dôchodkových fondov za prvý polrok kalendárneho roka.

(6) Ak nie je v lehote podľa odseku 5 písm. a) a b) účtovná závierka overená audítorom, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná správu audítora sprístupniť spôsobom podľa odseku 5 bez zbytočného odkladu od jej doručenia.

(7) Správy podľa odseku 5 musia obsahovať objektívne informácie o vývoji hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho výsledkoch a o vývoji hospodárenia s vlastným majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(8) Obsah, rozsah, členenie, termíny, formu, spôsob, postup, metodiku a miesto predkladania správ podľa odseku 5 Národnej banke Slovenska ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť účastníka alebo poberateľa dávky poskytnúť ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom a o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch vrátane správy o výkone hlasovacích práv spojených s cennými ­papiermi v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora.

(10) Ak účastník požiada o predčasný výber, doplnková dôchodková spoločnosť ho písomne informuje o možnosti využiť odbornú pomoc spočívajúcu v poskytnutí informácií a odporúčaní podľa osobitného predpisu^41k) v súvislosti s investovaním vyplatenej sumy za účelom zabezpečenia sa na dôchodok.

Komentár k § 65

Zákon ukladá dôchodkovej spoločnosti povinnosť zverejňovania: kľúčových informácií o dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové dôchodkové fondy, údaje o čistej hodnote majetku v každom spravovanom dôchodkovom fonde, údaje o aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky v každom spravovanom fonde, vývoj hodnoty dôchodkovej jednotky a čistej hodnoty majetku vo fonde spolu s ich grafickým zobrazením za obdobie od zavedenia dôchodkovej jednotky, aktuálne údaje o akcionároch dôchodkovej spoločnosti s uvedením ich obchodného mena, sídla a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní, mena, priezviska, adresy trvalého pobytu,údaje percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak ide o fyzickú osobu, ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom dôchodkovej spoločnosti spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora, ročnú správu o hospodárení s majetkom v spolu s účtovnou závierkou, polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom dôchodkovej spoločnosti a polročnú správu o hospodárení s majetkom v dôchodkových fondoch, zásad odmeňovania, správy o investičnej politike.

Novela zákona v § 65 odsek 1 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:

„k) informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia,

l) informácie o možnostiach prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a o možnostiach prevodu sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti,

m) zásady odmeňovania,

n)  správu o investičnej politike; na požiadanie poskytne správu o investičnej politike účastníkovi a poberateľovi dávok.“.

Ďalej sa § 65 dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

Ak účastník požiada o predčasný výber, doplnková dôchodková spoločnosť ho písomne informuje o možnosti využiť odbornú pomoc spočívajúcu v poskytnutí informácií a odporúčaní podľa osobitného predpisu v súvislosti s investovaním vyplatenej sumy za účelom zabezpečenia sa na dôchodok.“.

Taktiež je povinná na svojom webovom sídle zverejňovať mesačné správy o vývoji investovania majetku v dôchodkových fondoch. Tieto správy je povinná vyhotoviť vždy k poslednému pracovnému dňu kalendárneho mesiaca a uverejniť na svojom webovom sídle do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Na webovom sídle spoločnosti musí byť zverejnený dátum poslednej aktualizácie a neaktuálne údaje na tomto webovom sídle musia byť zachované a verejnosti prístupné.

Zákon určuje rozsah informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť vo výpise z osobného účtu účastníka uvádzať, rovnako tak aj frekvenciu a formu jeho zasielania. Prebratie uvedených článkov zo smernice (EÚ) 2016/2341 a ich zosúladenie s existujúcou právnou úpravou má vytvoriť jeden dokument, ktorý účastníkovi poskyatne iformácie o sporení a vplyv jeho vlastných rozhodnutí na výšku jeho dôchodku.

Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok má obsahovať najdôležitejšie osobné (individualizované) a všeobecné informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Zákon ďalej určuje, kedy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná výpis zasielať bezplatne pravidelne raz ročne, pri prestupe do iného doplnkového dôchodkového fondu, resp. inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevode zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Nad rámec týchto informačných povinností má doplnková dôchodková spoločnosť právo si zasielanie výpisu spoplatniť. Ďalej sa stanovuje forma výpisu, pričom bude platiť, že ak účastník alebo poberateľ dávky nepožiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o listinnú formu, zasiela iba elektronický výpis.

Ako uvádza dôvodová správa: obsah výpisu účastníka je ustanovený v zákone. Rozsah osobných informácií o účastníkovi sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku (v prípade účastníkov, ktorí majú tzv. staré zmluvy, sa bude uvádzať vek, ktorý stanovuje ich dávkový plán) a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník rovnako dostane aj najlepší odhad (spolu s optimistickým a pesimistickým) výšky jeho dôchodkových úspor a dôchodku (dočasný doplnkový starobný dôchodok) v čase, kedy podľa podmienok jeho zmluvy má právo začať čerpať doplnkový starobný dôchodok.

Rovnako bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť účastníka vo výpise upozorniť, ak nastali zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na jeho úspory, alebo na jeho rozhodnutie o zotrvaní v danej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, doplnkovom dôchodkovom fonde alebo využití ostatných opcií, ktoré im ponúka ich dávkový plán resp. zákon. Zároveň, v súlade s požiadavkou smernice, bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť informovať účastníka a poberateľa dávky o tom, kde môže získať ďalšie informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Zmenou v zákone sa navrhlo ustanoviť obdobie, za ktoré budú doplnkové dôchodkové spoločnosti zasielať iné ako vyššie spomínané výpisy vo vzťahu k účastníkovi alebo poberateľovi dávky, týkajúce sa informácií o hodnote osobného účtu, o príspevkoch a sumách odplát a poplatkov, keďže doplnkové dôchodkové spoločnosti zasielajú výpisy nielen raz ročne, ale aj v priebehu roka.

Doplnková dôchodková spoločnosť bude mať možnosť zasielať uvedené informácie iba za obdobie, za ktoré sa takýto mimoriadny výpis zasiela. Vyššie uvedené sa týka aj informácie o hodnote osobného účtu a sumách odplát a poplatkov vo vzťahu k poberateľovi dávky. V záujme dosiahnutia vzájomnej porovnateľnosti výpisov od jednotlivých doplnkových dôchodkových spoločností, ale najmä z toho dôvodu, aby prognózy najlepšieho odhadu, pesimistického a optimistického odhadu výšky nasporenej sumy a dôchodkových dávok boli určené na základe rovnakých vstupných parametrov, resp. vychádzali z rovnakej údajovej základne (najmä pri odhade vývoja miezd, inflácie, ale aj pri stanovovaní výnosov v rámci jednotlivých scenárov), vzor výpisu a všetky pravidlá pre výpočet prognóz budú ustanovené v opatrení, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska. Opatrenie nadobudne účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení zákona, t. j. 1. januára 2019. Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam bude poskytnutá dostatočne dlhá lehota na oboznámenie sa tak s obsahom zákona, ako aj opatrenia a prípravu zmien v informačných systémoch.

Mesačné správy obsahujú: označenie dôchodkového fondu, obchodné meno depozitára, údaje o čistej hodnote majetku v dôchodkovom fonde, dátum vytvorenia fondu a aktuálnu hodnotu dôchodkovej jednotky, údaje o trhovom riziku, čo znamená podiel akciových investícií na čistej hodnote majetku, podiel dlhopisových investícií na čistej hodnote majetku v členení podľa splatnosti, podiel peňažných investícií na čistej hodnote majetku,aktív, opcií atď.

Ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie s článkom 6 smernice 2014/50/EÚ.

Doplnkové dôchodkové spoločnosti by mali v súlade s uvedeným článkom smernice účastníka písomne informovať o možnosti využiť poradenstvo v súvislosti s investovaním nasporenej sumy v prípade možnosti skoršieho prístupu k nadobudnutým dôchodkovým právam (systém doplnkového dôchodkového sporenia v SR umožňuje takýto skorší prístup vyplatením nasporenej sumy formou dávky predčasný výber).

Správy, údaje a informácie, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť zverejňuje na svojom webovom sídle, je povinná zverejniť tak, aby boli prístupné bez obmedzenia, bezplatne, aby mali podobu dátového súboru alebo textového súboru, ktorý je vhodný na stiahnutie v bežne používanom formáte a boli dostupné nepretržite až do zániku dôchodkovej spoločnosti. Správy musia obsahovať objektívne informácie o vývoji hospodárenia s majetkom v dôchodkovom fonde a jeho výsledkoch a o vývoji hospodárenia s vlastným majetkom.

Prevádzka na webovom sídle dôchodkovej spoločnosti môže byť z dôvodu technickej údržby alebo skvalitňovania systémov obmedzená alebo vylúčená na čas nevyhnutne potrebný pre vykonávanú údržbu.

V prípade, ak účastník požiada o predčasný výber, dôchodková spoločnosť ho písomne informuje o možnosti využiť odbornú pomoc spočívajúcu v poskytnutí informácií a odporúčaní v súvislosti s investovaním vyplatenej sumy za účelom zabezpečenia sa na dôchodok.

§ 65a

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok^41h) najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia

a) ročnú účtovnú závierku za predchádzajúci kalendárny rok overenú audítorom,

b) ročné účtovné závierky doplnkových dôchodkových fondov za predchádzajúci kalendárny rok overené audítorom.

Komentár k § 65a

Dôchodková spoločnosť je povinná uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú účtovnú závierku za predchádzajúci kalendárny rok overenú audítorom, ročné účtovné závierky dôchodkových fondov za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré musia byť overené audítorom.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 65b

Zásady poskytovania informácií
potenciálnym účastníkom, účastníkom
a poberateľom dávok

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytovať informácie podľa tohto zákona potenciálnym účastníkom, účastníkom a poberateľom dávok tak, aby informácie boli

a) aktuálne,

b) zostavené bez použitia odbornej terminológie, pravdivé, zrozumiteľné a obsahovo aj pojmovo jednotné,

c) nezavádzajúce,

d) prístupné v bežne používanom formáte a ľahko čitateľné,

e) poskytované v slovenskom jazyku; ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, poskytuje informácie v úradnom jazyku hostiteľského členského štátu,

f) poskytované bezplatne, ak v § 66a ods. 8 nie je ustanovené inak,

g) dostupné v

    1.   elektronickej podobe prostredníctvom nástroja, ktorý umožňuje účastníkovi alebo poberateľovi dávky uchovávať im adresované informácie spôsobom dostupným na budúce použitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií prostredníctvom webového sídla,

    2.   listinnej podobe, ak tak ustanovuje tento zákon.

(2) Informácie, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje potenciálnym účastníkom, účastníkom a poberateľom dávok, obsahujú upozornenie, z ktorého vyplýva, že s uzatvorením účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší výnos doplnkového dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou rovnakého výnosu doplnkového dôchodkového fondu v budúcnosti.]

Komentár k § 65b

Dôchodková spoločnosť je povinná poskytovať informácie účastníkom a poberateľom dávok tak, aby informácie boli aktuálne, pravdivé, zrozumiteľné a obsahovo aj pojmovo jednotné, nezavádzajúce, ľahko čitateľné, poskytované v slovenskom jazyku.

Ďalej musia byť poskytované bezplatne, ak nie je ustanovené inak, dostupné v elektronickej podobe prostredníctvom nástroja, ktorý umožňuje uchovávať im adresované informácie, listinnej podobe.

Účastníkom musí byť poskytnutá informácia o upozornení, z ktorého vyplýva, že s uzatvorením účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší výnos doplnkového dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou rovnakého výnosu doplnkového dôchodkového fondu v budúcnosti.

Dôchodkové spoločnosti by v súlade s uvedeným článkom smernice mali potenciálnym účastníkom, účastníkom, ako aj poberateľom dávok poskytovať jasné a primerané informácie, a to najmä v záujme pomoci pri ich rozhodovaní o zabezpečení na dôchodku, ale aj v záujme zabezpečenia vysokej miery transparentnosti v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, a to vo všetkých jeho štádiách.

§ 66

Kľúčové informácie

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zostaviť o každom spravovanom príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde kľúčové informácie, ktorých obsah, štruktúru, formu, podmienky a spôsob ich priebežnej aktualizácie a lehoty na ich zverejnenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska; opatrenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2) Kľúčové informácie musia byť zostavené v súlade s príslušnými časťami štatútu doplnkového dôchodkového fondu.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bezplatne poskytnúť kľúčové informácie potenciálnemu účastníkovi, a to v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením účastníckej zmluvy.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bezplatne poskytnúť finančnému agentovi⁴²⁾ na požiadanie kľúčové informácie o každom príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje. Finančný agent⁴²⁾ je povinný bezplatne poskytnúť kľúčové informácie potenciálnemu účastníkovi, a to v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením účastníckej zmluvy.]

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná aktualizovať kľúčové informácie najmenej raz ročne a každú ich zmenu oznámiť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

Komentár k § 66

V tejto časti zákon hovorí o pivinnosti zostaviť o každom spravovanom dôchodkovom fonde kľúčové informácie, ktorých obsah, štruktúru, formu, podmienky a spôsob ich priebežnej aktualizácie a lehoty na ich zverejnenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska.

Po novom v § 66 odsek 2 znie:

„(2) Kľúčové informácie musia byť zostavené v súlade s príslušnými časťami štatútu doplnkového dôchodkového fondu.“.

S ohľadom na charakter a rozsah opatrenia, ktoré sa vydáva na základe tohto splnomocňovacieho ustanovenia nie je účelné jeho vyhlásenie v úplnom znení ani v listinnej podobe Zbierky zákonov Slovenskej republiky. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bude publikované len oznámenie o vydaní opatrenia. Tieto informácie sa poskytujú potenciálnemu účastníkovi, a to v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením účastníckej zmluvy a taktiež raz ročne budú aktualizované. Taktiež sa poskytujú finančnému agentovi o každom príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje.

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 66a

Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis
z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaslať účastníkovi výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok a poberateľovi dávky výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok k 31. decembru, do dvoch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý sa vyhotovuje. Doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevádza sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, je povinná zaslať účastníkovi výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok ku dňu, ktorý predchádza dňu prestupu do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, najneskôr do 15 dní odo dňa prestupu alebo prevodu. Doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej účastník prestupuje z inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevádza sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, je povinná do 15 dní odo dňa prestupu alebo prevodu zaslať účastníkovi výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok v sume zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu zo dňa, v ktorom bola účastníkovi pripísaná táto suma na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára. Vyhotovenie a zaslanie týchto výpisov doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi a poberateľovi dávky nespoplatňuje.

(2) Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky zasiela doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi a poberateľovi dávky v elektronickej podobe na poslednú známu adresu elektronickej pošty a sprístupňuje ho prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu k jeho osobnému účtu. Na žiadosť účastníka alebo poberateľa dávky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaslať výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky v listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti, inak na poslednú známu adresu trvalého pobytu.

(3) Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka obsahuje najmä

a) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej doplnkový dôchodkový fond,

b) názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil,

c) osobné údaje účastníka vrátane uvedenia veku potrebného na splnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného dôchodku, a ak ide o účastníka, za ktorého zamestnávateľ zaplatil príspevky z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b), vrátane uvedenia veku potrebného na splnenie podmienok vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku spolu s uvedením celkového obdobia, za ktoré zamestnávateľ zaplatil príspevky z dôvodu výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b),

d) dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného účtu a výkaze predpokladaných dôchodkových dávok,

e) sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu podľa písmena d) a sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu, ktorý 12 mesiacov predchádza dňu podľa písmena d),

f) informáciu o príspevkoch účastníka a príspevkoch zamestnávateľa ku dňu podľa písmena d), ktoré boli pripísané na osobný účet účastníka počas posledných 12 mesiacov,

g) rozpis a celkovú sumu odplát, nákladov a poplatkov účastníka za posledných 12 mesiacov,

h) informáciu o významných zmenách ovplyvňujúcich predpokladané dôchodkové dávky, ku ktorým došlo počas obdobia, za ktoré sa zostavuje výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka,

  i) informáciu o prognózach dôchodkových dávok na základe veku uvedeného v písmene c), ktoré zahŕňajú aj optimistický scenár a pesimistický scenár vychádzajúci z možných ekonomických scenárov,

  j) upozornenie, že prognózy uvedené v písmene i) sa môžu odlišovať od konečnej hodnoty poberaných dávok,

k) informáciu o tom, kde možno získať ďalšie informácie najmä o

    1.   možnostiach účastníka spojených s jeho účasťou na doplnkovom dôchodkovom sporení,

    2.   dokumentoch uvedených v § 30 ods. 1, § 48a a § 65 ods. 1 písm. j),

    3.   vplyve skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu na výšku predpokladaných dôchodkových dávok účastníka,

    4.   pravidlách investovania doplnkového dôchodkového fondu,

    5.   dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia.

(4) Výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky obsahuje najmä

a) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej doplnkový dôchodkový fond,

b) názov výplatného doplnkového dôchodkového fondu,

c) osobné údaje poberateľa dávky,

d) dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného účtu a výkaze dôchodkových dávok,

e) sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky ku dňu podľa písmena d) a sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky ku dňu, ktorý 12 mesiacov predchádza dňu podľa písmena d),

f) rozpis a celkovú sumu odplát, nákladov a poplatkov poberateľa dávky za posledných 12 mesiacov,

g) informáciu o tom, kde možno získať ďalšie informácie najmä o

    1.   dokumentoch uvedených v § 30 ods. 1, § 48a a § 65 ods. 1 písm. j),

    2.   pravidlách investovania doplnkového dôchodkového fondu.

(5) Ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska vydá opatrenie, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorým ustanoví

a) vzor výpisu z osobného účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok účastníka,

b) vzor výpisu z osobného účtu a výkazu dôchodkových dávok poberateľa dávky a

c) pravidlá na určenie prognóz dôchodkových dávok.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaslať účastníkovi aktuálny výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok a poberateľovi dávky aktuálny výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok na požiadanie do 15 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti účastníka alebo poberateľa dávky.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá zasiela účastníkovi výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok a poberateľovi dávky výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok aj k inému dátumu ako podľa odseku 1 prvej vety, primerane upraví informácie podľa odseku 3 písm. e), f) a g) a odseku 4 písm. e) a f) podľa obdobia, za ktoré ich zasiela. Doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej účastník prestupuje z inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevádza sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, vo výpise z osobného účtu a výkaze predpokladaných dôchodkových dávok zaslanom účastníkovi podľa odseku 1 tretej vety neuvedie informáciu

a) o sume zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu, ktorý 12 mesiacov predchádza dňu podľa odseku 3 písm. d) a

b) podľa odseku 3 písm. f) a g).

(8) Náklady na zaslanie výpisu z osobného účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok účastníka alebo výpisu z osobného účtu a výkazu dôchodkových dávok poberateľa dávky častejšie ako v lehotách uvedených v odseku 1 uhrádza účastník alebo poberateľ dávky.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť zverejní predpoklady použité na vytvorenie prognóz dôchodkových dávok podľa odseku 3 písm. i) na svojom webovom sídle a na žiadosť ich poskytne účastníkovi a poberateľovi dávky.]

Komentár k § 66a

Za § 66 sa vkladajú § 66a a 66b.

Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka a výpis z osobného účtu, výkaz dôchodkových dávok poberateľa dávky je dôchodková spoločnosť povinná zaslať účastníkovi k 31. decembru, do dvoch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý sa vyhotovuje. V prípade, ak účastník prestupuje do inej dôchodkovej spoločnosti alebo prevádza sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, je povinná zaslať výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok ku dňu, ktorý predchádza dňu prestupu do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Výpis zasiela dôchodková spoločnosť v elektronickej podobe na poslednú známu adresu elektronickej pošty a sprístupňuje ho prostredníctvom bezplatného pasívneho elektronického prístupu k jeho osobnému účtu. Na žiadosť účastníka alebo poberateľa dávky je dôchodková spoločnosť povinná zaslať výpis v listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti, inak na poslednú známu adresu trvalého pobytu.

Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok účastníka obsahuje najmä:

–   obchodné meno a sídlo dôchodkovej spoločnosti, názov príspevkového fondu, ktorý si účastník zvolil, osobné údaje účastníka vrátane uvedenia veku potrebného na splnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného dôchodku, dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného účtu a výkaze predpokladaných dôchodkových dávok, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka, informáciu o príspevkoch účastníka a príspevkoch zamestnávateľa,

–   rozpis a celkovú sumu odplát, nákladov a poplatkov účastníka za posledných 12 mesiacov, informáciu o významných zmenách ovplyvňujúcich predpokladané dôchodkové dávky, ku ktorým došlo počas obdobia, informáciu o prognózach dôchodkových dávok.

Ďalej obsahuje informácie o možnostiach účastníka spojených s jeho účasťou na doplnkovom dôchodkovom sporení, vplyve skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného právneho vzťahu na výšku predpokladaných dôchodkových dávok, pravidlách investovania doplnkového dôchodkového fondu, dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia.

Náklady na zaslanie výpisu z osobného účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok alebo výpisu z osobného účtu a výkazu dôchodkových dávok častejši ako je zákonná lehota, uhrádza účastník alebo poberateľ dávky.

Výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok obsahuje:obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej doplnkový dôchodkový fond, názov výplatného doplnkového dôchodkového fondu, osobné údaje poberateľa dávky, dátum, ku ktorému sa vzťahujú informácie uvedené vo výpise z osobného účtu a výkaze dôchodkových dávok, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky a sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky, rozpis a celkovú sumu odplát, nákladov a poplatkov poberateľa dávky za posledných 12 mesiacov.

Ministerstvo vydá opatrenie, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorým ustanoví vzor výpisu z osobného účtu a výkazu predpokladaných dôchodkových dávok účastníka, vzor výpisu z osobného účtu a výkazu dôchodkových dávok poberateľa dávky a pravidlá na určenie prognóz dôchodkových dávok.

Dôchodková spoločnosť, ktorá zasiela účastníkovi výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok a poberateľovi dávky výpis z osobného účtu a výkaz dôchodkových dávok primerane upraví informácie podľa obdobia, za ktoré ich zasiela.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 66b

Informácia o dávkach
z doplnkového dôchodkového sporenia

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zostaviť informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia, ktorej obsah, štruktúru, formu, podmienky a spôsob jej priebežnej aktualizácie a lehoty na jej poskytovanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(2) Na žiadosť účastníka je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zaslať mu informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia v

a) elektronickej podobe na poslednú známu adresu elektronickej pošty,

b) listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti, inak na poslednú známu adresu trvalého pobytu, ak účastník o zaslanie informácie v listinnej podobe požiada.]

Komentár k § 66b

Zákon stanovuje dôchodkovej spoločnosti povinnosť zostaviť informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia, ktorej obsah, štruktúru, formu, podmienky a spôsob jej priebežnej aktualizácie a lehoty na jej poskytovanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo.

Jedná sa o zosúladenie s článkom 42 smernice (EÚ) 2016/2341.

V systéme doplnkového dôchodkového sporenia sa zavádza osobitný typ informačnej povinnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť bude povinne zostavovať dokument, ktorý má pomôcť účastníkovi, ktorý sa blíži k dosiahnutiu veku potrebného na splnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného dôchodku, alebo doplnkového výsluhového dôchodku s jeho finančným plánovaním v súvislosti s obchodom do dôchodku.

Podrobnosti o obsahu tohto dokumentu, jeho štruktúru a formu, ale aj obdobie, v ktorom sa má poskytovať bude ustanovovať opatrenie, ktoré vydá ministerstvo. Opatrenie nadobudne účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení zákona.

Na žiadosť účastníka je dôchodková spoločnosť povinná zaslať mu informáciu o dávkach z doplnkového dôchodkového sporenia v elektronickej podobe na poslednú známu adresu elektronickej pošty, listinnej podobe na adresu uvedenú v žiadosti, alebo na poslednú známu adresu trvalého pobytu, ak účastník o zaslanie informácie v listinnej podobe požiada.

§ 67

Informačná povinnosť
voči Národnej banke Slovenska
a Štatistickému úradu
Slovenskej republiky

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska

a) najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za predchádzajúci kalendárny rok a ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch za predchádzajúci kalendárny rok,

b) najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za prvý polrok bežného kalendárneho roka a polročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch za prvý polrok bežného kalendárneho roka,

c) najneskôr do jedného mesiaca po skončení kalendárneho štvrťroka údaje o výške vlastných zdrojov a ich štruktúre,

d) bez zbytočného odkladu po schválení zmeny stanov nové znenie stanov a do desiatich pracovných dní od vyhotovenia aj notársku zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená zmena stanov.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska spolu s polročnými správami podľa odseku 1 písm. b) aj polročnú účtovnú závierku.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska na požiadanie

a) podrobný výpis nákupov finančných nástrojov do ­majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a predajov ­finančných nástrojov z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vrátane identifikácie finančných nástrojov, dátumu a ceny,

b) informáciu o výške nákladov a poplatkov podľa § 35 ods. 2,

c) informáciu o výške odmeny členov predstavenstva a členov dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) zoznam účastníkov a poberateľov dávok,

e) iné informácie, o ktoré požiada Národná banka Slovenska.

[účinnosť od 1. januára 2019

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska správu podľa § 48a.]

(5) Povinnosti podľa odsekov 3 a 4 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná plniť v rozsahu a spôsobom, ktoré určí  vo vyžiadaní Národná banka Slovenska.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytovať elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou Národnej banke Slovenska informácie o stave majetku v doplnkových dôchodkových fondoch vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, a to najneskôr do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup, miesto a metodiku poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Poskytované informácie musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý a verný obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené informácie nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár sú povinní oznámiť Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu prekročenie a zosúladenie limitov uvedených v ustanoveniach o obmedzení a rozložení rizika, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, spôsob, postup, miesto a metodiku tohto oznámenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytovať Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje a údaje z administratívnych zdrojov podľa osobitného predpisu.⁴³⁾

(9) Na účely dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať, aby zamestnanecká dôchodková spoločnosť predkladala informácie v rovnakom rozsahu  a spôsobom ako doplnková dôchodková spoločnosť podľa tohto zákona.

(10) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vyhovieť žiadosti príslušného orgánu hostiteľského členského štátu o predkladanie pravidelných hlásení o jej činnosti na území hostiteľského členského štátu na účely dohľadu.

(11) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska údaje a informácie potrebné na výkon dohľadu vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a správ, ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Komentár k § 67

Čo sa týka informačnej povinnosti tak dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska najneskôr do štyroch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za predchádzajúci kalendárny rok a ročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch, najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom za prvý polrok a polročné správy o hospodárení s majetkom v spravovaných dôchodkových fondoch za prvý polrok bežného kalendárneho roka, najneskôr do jedného mesiaca po skončení kalendárneho štvrťroka údaje o výške vlastných zdrojov a ich štruktúre, zmeny stanov, nové znenie stanov a aj notársku zápisnicu z rokovania valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená zmena stanov.

Taktiež predkladá podrobný výpis nákupov finančných nástrojov do majetku v dôchodkovom fonde,

informáciu o výške nákladov a poplatkov, informáciu o výške odmeny členov predstavenstva a členov dozornej rady, zoznam účastníkov a poberateľov dávok. Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytovať elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou Národnej banke Slovenska informácie o stave majetku v doplnkových dôchodkových fondoch vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Všetky informácie musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý a verný obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas.

Ak predložené informácie nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, dôchodková spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie.

Dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vyhovieť žiadosti príslušného orgánu tohto štátu o predkladanie pravidelných hlásení o jej činnosti na tomto území na účely dohľadu.

§ 67a

Poskytnutie súčinnosti
Národnému inšpektorátu práce

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná poskytnúť na požiadanie Národnému inšpektorátu práce súčinnosť pri výkone dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona upravujúcich doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b).

Komentár k § 67a

Dôchodková spoločnosť je povinná poskytnúť na požiadanie Národnému inšpektorátu práce súčinnosť pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákona upravujúcich doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca vykonávajúceho prácu.

§ 67b

Informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči orgánom štátnej správy

Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje vrátane osobných údajov podľa § 28a ods. 1 písm. a) prvého bodu o účastníkovi, poberateľovi dávky a o oprávnenej osobe bez ich súhlasu v rozsahu nevyhnutnom na účel tvorby a uskutočňovania politík, analýz, prognóz, opatrení a koncepcií rozvoja v oblastiach, pre ktoré sú ústredným orgánom štátnej správy, vykonávajú dozor alebo dohľad.

Komentár k § 67b

V tejto časti je charakterizovaná informačná povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči orgánom štátnej správy.

Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje vrátane osobných údajov o účastníkovi, poberateľovi dávky a o oprávnenej osobe bez ich súhlasu v rozsahu nevyhnutnom na účel tvorby a uskutočňovania politík, analýz, prognóz, opatrení a koncepcií rozvoja v oblastiach, pre ktoré sú ústredným orgánom štátnej správy, vykonávajú dozor alebo dohľad.

Novelou v zákone sa za § 67b vkladá § 67c.

Ministerstvo zodpovedá za fungovanie dôchodkového systému a zároveň tvorí legislatívu v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkov, pričom je zodpovedné aj za zabezpečenie spravodlivého prerozdelenia zdrojov na dôchodkové zabezpečenie.

Je preto nevyhnutné, aby bol pri systéme dôchodkového zabezpečenia, prístup ku všetkým informáciám a údajom, ktoré doplnkové dôchodkové spoločnosti spravujú, a to vrátane osobných údajov, ktoré na zabezpečenie výkonu tejto úlohy potrebuje.

Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje ministerstvu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky údaje vrátane osobných údajov o účastníkovi, poberateľovi dávky a o oprávnenej osobe bez ich súhlasu v rozsahu nevyhnutnom na uskutočňovanie analýz, prognóz, opatrení a koncepcií rozvoja..

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 67c

Informačné povinnosti účastníka
a poberateľa dávky

Účastník a poberateľ dávky je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zmenu údajov uvedených v účastníckej zmluve a v žiadosti o výplatu dávky.]

Komentár k § 67c

Účastník a poberateľ dávky je povinný oznámiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zmenu údajov uvedených v účastníckej zmluve a v žiadosti o výplatu dávky.

Z tohto ustanovenia vyplýva všeobecná informačná povinnosť zmluvnej strany teda účastníka oznamovať zmeny týkajúce sa jeho osoby, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, ale aj údaje, ktoré poskytol doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v žiadosti o výplatu dávky, ako je číslo jeho platobného účtu v banke.

JEDENÁSTA ČASŤ
SPROSTREDKOVANIE
DOPLNKOVÉHO DÔCHODKOVÉHO SPORENIA

§ 68 až § 68c

Zrušené.

DVANÁSTA ČASŤ
DOHĽAD

§ 69

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Dohľad podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska. Na konanie Národnej banky Slovenska pri ­výkone dohľadu podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.⁹⁾ Na účely výkonu dohľadu sú osoby poverené výkonom dohľadu povinné mať náležité odborné vedomosti a oprávnenia podľa tohto zákona a osobitného predpisu.⁹⁾

(2) Cieľom dohľadu je najmä ochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch a na účte nepriradených platieb, zabezpečenie stability ­finančného trhu a konkurencieschopnosti a prehľadnosti prostredia. Výkon dohľadu sa zameriava na odhaľovanie prejavov ne­obozretného podnikania, predchádzanie možnosti sprenevery, zabezpečenie riadenia portfólia doplnkových ­dôchodkových fondov v súlade s obmedzeniami podľa tohto zákona, zabezpečovanie informácií pre účastníkov, poberateľov dávok a na minimalizáciu investičných rizík. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa určenej minimálnej frekvencie a rozsahu, primerane k povahe, rozsahu a zložitosti činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.]

(3) Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu ­povinná chrániť záujmy účastníkov a poberateľov dávok a ­záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich tomuto dohľadu.

(4) Pri výkone dohľadu formou dohľadu na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného predpisu.⁹⁾

(5) Pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená vyžadovať od osôb podliehajúcich dohľadu údaje, doklady a informácie nevyhnutne potrebné na výkon dohľadu a tieto osoby sú povinné v lehote určenej Národnou bankou Slovenska potrebné údaje, doklady a informácie Národnej banke Slovenska poskytnúť.

(6) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady a predstavenstva. ­Zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva ­činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná umožniť ­vykonanie dohľadu osobám povereným výkonom dohľadu.

(7) Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu oprávnená spolupracovať s domácimi a zahraničnými orgánmi dohľadu.

(8) Informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska od domácich a zahraničných orgánov dohľadu, môže Národná banka Slovenska využiť len na účely dohľadu.

[účinnosť od 1. januára 2019

(9) Národná banka Slovenska vedie register doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska v registri podľa prvej vety eviduje aj názov hostiteľského členského štátu, na území ktorého doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť. Údaje z tohto registra Národná banka Slovenska poskytuje Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov).

(10) Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje na základe dostupných informácií možný vplyv svojich rozhodnutí alebo postupov na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, a to najmä v mimoriadnych situáciách.

(11) Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu využíva kontrolný a monitorovací systém vrátane testovania schopností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vysporiadať sa s možnými budúcimi udalosťami alebo zmenami ekonomických podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jej celkovú finančnú situáciu, ktorý jej umožní včas identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a následne kontrolovať spôsob riešenia takejto situácie.

(12) Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle

a) všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia, stanoviská a odporúčania v oblasti regulácie doplnkového dôchodkového sporenia a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré súvisia s činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností,

b) súhrnné štatistické údaje o hlavných ukazovateľoch súvisiacich s uplatňovaním pravidiel obozretného podnikania,

c) hlavný cieľ obozretného dohľadu a informácie o hlavných funkciách a činnostiach útvaru dohľadu nad finančných trhom,

d) iné dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ak sú určené na zverejnenie.]

Komentár k § 69

Cieľom dohľadu je najmä ochrana majetku v doplnkových dôchodkových fondoch a na účte nepriradených platieb, zabezpečenie stability finančného trhu a konkurencieschopnosti a prehľadnosti prostredia. Výkon dohľadu sa zameriava na odhaľovanie prejavov neobozretného podnikania, predchádzanie možnosti sprenevery, zabezpečenie riadenia portfólia doplnkových dôchodkových fondov v súlade s obmedzeniami, zabezpečovanie informácií pre účastníkov, poberateľov dávok a na minimalizáciu investičných rizík.

Pri výkone dohľadu je povinná chrániť záujmy účastníkov a poberateľov dávok a záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich tomuto dohľadu.

Po novom sa v § 69 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na účely výkonu dohľadu sú osoby poverené výkonom dohľadu povinné mať náležité odborné vedomosti a oprávnenia podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

Ďalej sa doplnili odseky 10 až 12. Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje na základe dostupných informácií možný vplyv svojich rozhodnutí alebo postupov na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, a to najmä v mimoriadnych situáciách.

Pri výkone dohľadu využíva kontrolný a monitorovací systém vrátane testovania schopností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vysporiadať sa s možnými budúcimi udalosťami alebo zmenami ekonomických podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jej celkovú finančnú situáciu, ktorý jej umožní včas identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a následne kontrolovať spôsob riešenia takejto situácie.

Ako uvádza dôvodová správa: požiadavka na odbornú spôsobilosť zamestnanca Národnej banky Slovenska je v súčasnosti ustanovená iba v čl. 3 ods. 8 Pracovného poriadku Národnej banky Slovenska, platné znenie zákona ju explicitne neuvádza. Prebratím dotknutého článku smernice tak bude priamo zo zákona vyplývať, že zamestnanci Národnej banky Slovenska ako orgánu, ktorý zabezpečuje vykonávanie dohľadu nad doplnkovým dôchodkovým sporením, majú byť dostatočne odborne spôsobilí, aby dokázali efektívne odhaľovať prejavy neobozretného podnikania, spreneveru, posúdiť riadenie portfólia doplnkových dôchodkových fondov a pod.

V systéme vývoja na finančných trhoch v poslednej dekáde a regulačných zmien, ktoré sa uskutočnili v jednotlivých segmentoch finančného trhu, a následne aj v postavení, úlohách a zodpovednosti orgánov dohľadu je potrebné uskutočniť zmeny aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a pri dohľade nad ním. Do ustanovení sa dopĺňajú všeobecné zásady a postupy, ktoré má Národná banka Slovenska pri výkone obozretného dohľadu nad doplnkovým dôchodkovým sporením dodržiavať, ako aj faktory, ktoré by pri výkone dohľadu mala zohľadňovať. V záujme dosiahnutia vyššej transparentnosti pri výkone dohľadu bude v zákone podrobne ustanovené, čo má Národná banka Slovenska zverejňovať na svojom webovom sídle.

Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ktorý vedie centrálny register všetkých zamestnaneckých dôchodkových spoločností.

Pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená vyžadovať od osôb podliehajúcich dohľadu údaje, doklady a informácie potrebné na výkon dohľadu a tieto osoby sú povinné v ich poskytnúť. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady a predstavenstva. Zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná umožniť vykonanie dohľadu osobám povereným výkonom dohľadu. Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu oprávnená spolupracovať s domácimi a zahraničnými orgánmi dohľadu.

Všetky informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska od domácich a zahraničných orgánov dohľadu, môže Národná banka Slovenska využiť len na účely dohľadu.

Národná banka Slovenska vedie register doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky. Pri výkone dohľadu zohľadňuje na základe dostupných informácií možný vplyv svojich rozhodnutí alebo postupov na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, a to najmä v mimoriadnych situáciách.

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu využíva kontrolný a monitorovací systém vrátane testovania schopností dôchodkovej spoločnosti vysporiadať sa s možnými budúcimi udalosťami alebo zmenami ekonomických podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na jej celkovú finančnú situáciu, ktorý jej umožní včas identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a následne kontrolovať spôsob riešenia takejto situácie.

Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia, stanoviská a odporúčania v oblasti regulácie doplnkového dôchodkového sporenia a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré súvisia s činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností, súhrnné štatistické údaje o hlavných ukazovateľoch súvisiacich s uplatňovaním pravidiel obozretného podnikania, hlavný cieľ obozretného dohľadu a informácie o hlavných funkciách a činnostiach útvaru dohľadu nad finančných trhom, a iné dôležité oznámenia týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ak sú určené na zverejnenie.

§ 70

Pôsobnosť Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu

(1) Dohľadu podlieha činnosť vykonávaná

a) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou v rozsahu jej ­činností vykonávaných na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) členmi predstavenstva, členmi dozornej rady a prokuristami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) finančným agentom v sektore doplnkového dôchodkového sporenia,

e) depozitárom,

f) núteným správcom,

g) fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým zverila doplnková dôchodková spoločnosť výkon časti svojich činností podľa § 37,

h) fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je podľa tohto zákona oprávnená len doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár.

(2) Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je najmä

a) dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov,

b) dodržiavanie štatútu doplnkového dôchodkového fondu a stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) monitorovanie primeranosti postupov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti týkajúcich sa posúdenia kreditnej kvality aktív doplnkového dôchodkového fondu pri zohľadnení povahy, rozsahu a komplexnosti spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a posudzovanie využívania odkazov na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami^40b) v investičných politikách spravovaných doplnkových dôchodkových fondov, a ak je nevyhnutné, odporúčanie zmiernenia dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a automatické spoliehanie sa na tieto úverové ratingy,

d) dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie,

e) plnenie sankčného opatrenia uloženého právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska,

[účinnosť od 1. januára 2019

f) dodržiavanie funkcie vnútornej kontroly podľa § 29, funkcie riadenia rizík podľa § 29a a funkcie vnútorného auditu podľa § 29b.]

(3) Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie je príslušný súd alebo iný orgán podľa osobitného predpisu⁴⁵⁾ a plnenie povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky za týchto zamestnancov.

Komentár k § 70

Dohľadu podlieha činnosť vykonávaná dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou, členmi predstavenstva, členmi dozornej rady a prokuristami dôchodkovej spoločnosti, akcionármi, finančným agentom, depozitárom, núteným správcom, fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým zverila dôchodková spoločnosť výkon časti svojich činností, ďalej fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré bez povolenia vykonávajú činnosť, na ktorú je oprávnená len doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár.

Predmetom dohľadu je najmä dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov, dodržiavanie štatútu doplnkového dôchodkového fondu a stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, monitorovanie primeranosti postupov týkajúcich sa posúdenia aktív dôchodkového fondu pri zohľadnení povahy, rozsahu a komplexnosti spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a posudzovanie využívania odkazov na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami v investičných politikách spravovaných dôchodkových fondov, a ak je nevyhnutné, odporúčanie zmiernenia dosahu takýchto odkazov s cieľom obmedziť výhradné a automatické spoliehanie sa na tieto úverové ratingy, ďalej dodržiavanie podmienok, za ktorých bolo udelené povolenie, plnenie sankčného opatrenia, dodržiavanie funkcie vnútornej kontroly, funkcie riadenia rizík, funkcie vnútorného auditu.

Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov dôchodkovej spoločnosti alebo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie je príslušný súd alebo iný orgán.

§ 70a

[účinnosť od 1. januára 2019

(1) Príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, je oprávnený po predchádzajúcom oznámení Národnej banke Slovenska vykonať dohľad na mieste v  zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky.

(2) Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, pri výkone dohľadu nad touto spoločnosťou a spolupracovať s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a zabezpečiť výmenu informácií pri výkone tohto dohľadu.

(3) Ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, požiada Národnú banku Slovenska o vykonanie dohľadu nad touto spoločnosťou, je Národná banka Slovenska povinná tejto žiadosti vyhovieť.

(4) Národná banka Slovenska môže požiadať príslušný orgán hostiteľského členského štátu  o vykonanie dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území tohto štátu.

(5) Činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska len v rozsahu dodržiavania predpisov ­podľa § 37b ods. 2 a v rozsahu dodržiavania pravidiel podľa § 37b ods. 3, ak Národná banka Slovenska uplatní požiadavku podľa § 37b ods. 3.

(6) Činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na území hostiteľského členského štátu podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska okrem dodržiavania predpisov a požiadaviek podľa § 37a  ods. 2.

(7) Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska, že doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, porušuje predpisy a požiadavky podľa § 37a ods. 2, Národná banka Slovenska v koordinácii s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu prijme opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.

(8) Ak Národná banka Slovenska zistí, že zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území ­Slovenskej republiky, porušila predpisy ­po­dľa § 37b ods. 2 a pravidlá podľa § 37b ods. 3, po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu ­zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, bez  zbytočného odkladu vyzve túto spoločnosť, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.

(9) Ak zamestnanecká dôchodková spoločnosť podľa odseku 8 v určenej lehote neuskutoční nápravu, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.^45aa)

(10) Ak napriek prijatým opatreniam podľa odseku 8 zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, naďalej porušuje predpisy podľa § 37b ods. 2 a pravidlá podľa § 37b ods. 3, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti prijať opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie alebo skončenie činnosti tejto spoločnosti.

(11) Ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, odoberie povolenie tejto spoločnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania činnosti touto spoločnosťou na území Slovenskej republiky.

(12) Ak Národná banka Slovenska odoberie povolenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná bez ­zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán hostiteľského členského štátu.]

Komentár k § 70a

Príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, je oprávnený po predchádzajúcom oznámení Národnej banke Slovenska vykonať dohľad na mieste v zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území SR.

Aby bol systém efektívnejší, zákon zavádza ustanovenia na zlepšenie koordinácie a zefektívnenia opatrení pri výkone dohľadu nad cezhraničnou činnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, čiže dochádza k úprave a doplneniu uvedených ustanovení.

Národná banka Slovenska najskôr uplatní vlastné právomoci voči zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti teda vyzve na nápravu, ak sú neúčinné, obráti sa na príslušný orgán jej domovského členského štátu, aby zakročil a ak nebudú účinné ani jeho opatrenia, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán o zámere prijatia opatrenia na zamedzenie alebo skončenie protiprávnej činnosti zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

Čiže, ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska, že doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, porušuje predpisy, Národná banka Slovenska v koordinácii s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu prijme opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.

Novela zákona v § 70a za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:

Čo znamená, ak zamestnanecká dôchodková spoločnosť neuskutoční nápravu, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov.

Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti pri výkone dohľadu nad touto spoločnosťou a spolupracovať s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu.

V prípade, ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, požiada Národnú banku Slovenska o vykonanie dohľadu nad touto spoločnosťou, je Národná banka Slovenska povinná tejto žiadosti vyhovieť.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, odoberie povolenie tejto spoločnosti, prijme Národná banka Slovenska opatrenia na zamedzenie vykonávania činnosti touto spoločnosťou.

V prípade, ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska, že doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, porušuje predpisy a požiadavky, Národná banka Slovenska v koordinácii s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu prijme opatrenia na skončenie protiprávneho stavu. Ak Národná banka Slovenska zistí, že zamestnanecká dôchodková spoločnosť porušila predpisy a pravidlá, vyzve túto spoločnosť, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.

Ďalej platí, že ak zamestnanecká dôchodková spoločnosť neuskutoční nápravu, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Ak napriek prijatým opatreniam dôchodková spoločnosť naďalej porušuje predpisy, môže Národná banka Slovenska prijať opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie alebo skončenie činnosti tejto spoločnosti.

 

[účinnosť od 1. januára 2019

§ 70b

Medzinárodná spolupráca pri poskytovaní informácií a výkone dohľadu

(1) Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom oznamuje najmenej raz za dva roky Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) pravidlá vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia. Predmetom oznámenia nie sú predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré sa vzťahujú na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov na území Slovenskej republiky.

(2) Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s orgánmi dohľadu členských štátov Európskej únie pri výkone ich povinností vyplývajúcich z právne záväzného aktu Európskej únie upravujúceho doplnkové dôchodkové sporenie vrátane výmeny informácií potrebných na tento účel. Národná banka Slovenska je oprávnená využiť svoje právomoci na účely spolupráce, a to aj vtedy, ak sa vyšetrovaný prípad netýka porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu v Slovenskej republike.]

§ 71

Sankcie

(1) Ak Národná banka Slovenska zistí, že subjekty uvedené v § 70 ods. 1 porušili povinnosti alebo obchádzajú povinnosti uvedené v tomto zákone, v osobitných predpisoch^45a) upravujúcich ich povinnosti, v štatúte doplnkového dôchodkového fondu, v stanovách doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, v povolení alebo nesplnili opatrenia uložené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, alebo nedodržiavajú systém vnútornej kontroly, môže

a) uložiť opatrenia na odstránenie a nápravu zistených ­nedostatkov, lehotu na ich splnenie a povinnosť v určenej lehote informovať Národnú banku Slovenska o ich splnení,

b) uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prijať opatrenia na jej ozdravenie,

c) nariadiť vykonanie auditu hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na náklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) uložiť opravu účtovnej evidencie alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,

e) uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, propagácie alebo reklamy,

f) nariadiť predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ,

g) nariadiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti skončiť ­vykonávanie niektorej jej činnosti pri správe doplnkového dôchodkového fondu inou osobou, ktorej doplnková dôchodková spoločnosť zverila výkon časti svojich činností podľa § 37,

h) nariadiť výmenu osôb v orgánoch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo výmenu prokuristu,

  i) nariadiť zmenu depozitára,

  j) odvolať núteného správcu a určiť nového núteného správcu,

k) pozastaviť výkon akcionárskych práv,

  l) nariadiť skončenie nepovolenej činnosti, nedovolenej propagácie alebo reklamy,

m) pozastaviť na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb a súčasne nariadiť nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu na toto obdobie a určiť núteného správcu,

n) uložiť pokutu až do výšky 650 000 eur,

o) nariadiť nútenú správu doplnkového dôchodkového ­fondu,

p) odobrať doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti povolenie podľa § 76,

q) odobrať iné povolenie podľa tohto zákona alebo

r) nariadiť povinnosť uverejniť výrok právoplatného rozhodnutia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou,

s) nariadiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá ­vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, skončenie vykonávania činnosti uvedenej v oznámení podľa § 37a ods. 1 písm. b) alebo nariadiť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, skončiť vykonávanie ­činnosti na území Slovenskej republiky.

[účinnosť od 1. januára 2019

(2) Národná banka Slovenska môže uložiť členovi predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, členovi dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, prokuristovi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedných za riadenie investícií, osobe zodpovednej za výkon kľúčovej funkcie za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zo stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, štatútu doplnkového dôchodkového fondu, alebo za porušenie podmienok alebo ­povinností uložených rozhodnutím ­vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo príjmov, ktoré tejto osobe plynú od spoločností v skupine s úzkymi väzbami. Osobu, ktorá právoplatným uložením pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 23 ods. 11, je doplnková dôchodková spoločnosť ­povinná bez zbytočného ­odkladu odvolať z funkcie.]

(3) Pri ukladaní sankcií Národná banka Slovenska ­vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, obdobia trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že osoba uvedená v odseku 2 a v § 70 ods. 1 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sama zistila porušenie povinnosti a obnovila právny stav.

(4) Sankcie podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Premlčacie lehoty podľa prvej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného zákona,^45b) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Sankcie možno ­ukladať súbežne a opakovane. Uložením sankcií podľa tohto ­zákona nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Nedostatky v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, nad ktorou sa vykonáva dohľad podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona.^45c)

(5) Ak v čase do uplynutia dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, Národná banka Slovenska môže uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty podľa § 71 ods. 1 písm. n).

(6) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuta uložená podľa tohto ­zákona je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(7) Ak sa pri výkone dohľadu zistí porušenie zákona ­osobou uvedenou v § 70 ods. 1, Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť sankcie, aj keď je táto osoba v likvidácii.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná ­informovať dozornú radu o právoplatnom rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktorým jej bola uložená sankcia, a do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaslať Národnej banke Slovenska zápisnicu o prerokovaní ­tejto ­informácie dozornou radou.

[účinnosť od 1. januára 2019

(9) Národná banka Slovenska zverejní na svojom webovom sídle bez zbytočného odkladu výrok svojho vykonateľného rozhodnutia o uložení sankcie podľa odsekov 1 až 3 vrátane identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená sankcia podľa odsekov 1 až 3. Národná banka Slovenska môže odložiť zverejnenie výroku rozhodnutia podľa prvej vety, rozhodnúť o jeho nezverejnení alebo ho zverejniť bez uvedenia identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená sankcia podľa odsekov 1 až 3, ak by zverejnenie identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená sankcia podľa odsekov 1 až 3, bolo neprimerané povahe porušenia alebo ak by zverejnenie výroku rozhodnutia podľa prvej vety predstavovalo ohrozenie stability finančných trhov alebo prebiehajúceho dohľadu.]

(10) Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo ­konania o uložení sankcie prerokovať nedostatky v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s členmi jej predstavenstva, dozornej rady, prokuristom, s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zodpovedným za riadenie investícií osobou zodpovednou za výkon kľúčovej funkcie alebo prerokovať nedostatky v činnosti zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá ­vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky. Tieto osoby sú povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

(11) Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) sankciu podľa odseku 1 písm. p) a s).]

Komentár k § 71

Pri ukladaní sankcií Národná banka Slovenska vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, obdobia trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že osoba v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sama zistila porušenie povinnosti a obnovila právny stav.

V tomto prípade ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie s článkom 6 bod18, článkom 26 smernice (EÚ) 2016/2341.

Smernica 2003/41/ES predstavovala prvý legislatívny krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi organizovanými na úrovni Únie. Skutočný vnútorný trh so zamestnaneckými dôchodkovými plánmi zostáva rozhodujúcim faktorom pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Únii, ako aj pre riešenie problému starnutia spoločnosti. Uvedená smernica z roku 2003 nebola podstatne zmenená tak, aby zaviedla moderný systém riadenia rizík pre IZDZ. Vhodná regulácia a dohľad na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni sú aj naďalej dôležité pre rozvoj bezpečného a zabezpečeného zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vo všetkých členských štátoch.

V § 71 sa vkladá nový odsek 9. Národná banka Slovenska zverejní na svojom webovom sídle výrok svojho vykonateľného rozhodnutia o uložení sankcie vrátane identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená sankcia .Môže odložiť zverejnenie výroku rozhodnutia, rozhodnúť o jeho nezverejnení alebo ho zverejniť bez uvedenia identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená sankcia, ak by zverejnenie identifikačných údajov osoby alebo osôb, bolo neprimerané povahe porušenia alebo ak by zverejnenie výroku predstavovalo ohrozenie stability finančných trhov alebo prebiehajúceho dohľadu.

V ďalšej časti ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 48 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/2341.

Pre orgán dohľadu sa týmto ustanovuje postup pri zverejňovaní výroku vykonateľného rozhodnutia, a rovnako sa ustanovuje, kedy môže zverejniť výrok bez uvedenia identifikačných údajov osôb zodpovedných za porušenie predpisov.

Ak Národná banka Slovenska zistí, že subjekty porušili povinnosti alebo obchádzajú povinnosti uvedené v tomto zákone, alebo nesplnili opatrenia uložené právoplatným rozhodnutím, môže uložiť opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov, lehotu na ich splnenie,uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prijať opatrenia na jej ozdravenie, nariadiť vykonanie auditu hospodárenia s majetkom na náklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, taktieť uložiť opravu účtovnej evidencie, uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, propagácie alebo reklamy, nariadiť predkladanie osobitných výkazov, hlásení a správ, nariadiť výmenu osôb v orgánoch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo výmenu prokuristu, nariadiť zmenu depozitára, odvolať núteného správcu a určiť nového núteného správcu, pozastaviť výkon akcionárskych práv, uložiť pokutu až do výšky 650 000 eur, alebo odobrať doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti povolenie.

Národná banka Slovenska môže uložiť členovi predstavenstva dôchodkovej spoločnosti,alebo členovi dozornej rady, prokuristovi, vedúcim zamestnancom, osobe zodpovednej za výkon kľúčovej funkcie za porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z tohto zákona alebo z iných všeobecne záväzných právnych predpisov pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo príjmov, ktoré tejto osobe plynú od spoločností v skupine s úzkymi väzbami.

Ak v čase do uplynutia dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, Národná banka Slovenska môže uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať dozornú radu o právoplatnom rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktorým jej bola uložená sankcia. Národná banka Slovenska zverejní na svojom webovom sídle výrok svojho vykonateľného rozhodnutia o uložení sankcie vrátane identifikačných údajov osoby alebo osôb, ktorým bola uložená táto sankcia.

Taktiež je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie prerokovať nedostatky v činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s členmi jej predstavenstva, dozornej rady, prokuristom, s vedúcim zamestnancom, osobou zodpovednou za výkon kľúčovej funkcie alebo prerokovať nedostatky v činnosti zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky.

§ 72

Opatrenia na ozdravenie

(1) Opatrenia na ozdravenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú:

a) ozdravný program, ktorý musí obsahovať

    1.   plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov alebo návrh iného opatrenia na zlepšenie primeranosti vlastných zdrojov,

    2.   plán projekcie súčasného vývoja a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti minimálne v rozsahu ­výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,

    3.   iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,

b) zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,⁴⁶⁾ tantiém⁴⁷⁾ a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom predstavenstva, členom dozornej rady a zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom predstavenstva, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

e) obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti; tieto ­obchody môže doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

(2) Národná banka Slovenska môže uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti opatrenia na jej ozdravenie, ak ­doplnková dôchodková spoločnosť

a) závažným spôsobom neplní povinnosti ustanovené ­týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti,

b) vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti viedla k zníženiu základného imania pod hodnotu podľa § 22 ods. 8.

(3) Národná banka Slovenska je povinná uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak doplnková dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov podľa tohto zákona.

(4) Predstavenstvo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinné predložiť Národnej banke Slovenska návrh opatrení na jej ozdravenie do 30 dní od doručenia rozhodnutia, ­ktorým bolo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uložené ­prijať opatrenia na jej ozdravenie. Návrh opatrení na ozdravenie ­musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Národná banka Slovenska je povinná do 20 dní od doručenia návrhu opatrení na ozdravenie tieto opatrenia schváliť alebo zamietnuť. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote nedoručí doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodnutie o zamietnutí predložených opatrení na ozdravenie, považujú sa navrhnuté opatrenia za schválené.

(5) Dňom doručenia rozhodnutia, ktorým bolo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uložené prijať opatrenia na ozdravenie, sa výkon práva účastníka na jeho prestup podľa § 63 alebo 64 pozastavuje na obdobie uvedené v tomto rozhodnutí.

Komentár k § 72

Národná banka Slovenska môže uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti opatrenia na jej ozdravenie, ak dôchodková spoločnosť závažným spôsobom neplní povinnosti ustanovené zákonom a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť dôchodkovej spoločnosti plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej činnosti, ak vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti viedla k zníženiu základného imania. Národná banka Slovenska je povinná uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov.

Opatrenia na ozdravenie dôchodkovej spoločnosti sú: ozdravný program, ktorý musí obsahovať plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov alebo návrh iného opatrenia na zlepšenie primeranosti vlastných zdrojov, plán projekcie súčasného vývoja a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie dôchodkovej spoločnosti minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu, taktiež zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie dôchodkovej spoločnosti, obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom predstavenstva, členom dozornej rady a zamestnancom dôchodkovej spoločnosti, obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom predstavenstva, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom dôchodkovej spoločnosti, obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov doplnkovej dôchodkovej spoločnosť.

Uvedené obchody môže dôchodková spoločnosť vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.

Predstavenstvo dôchodkovej spoločnosti je povinné predložiť Národnej banke Slovenska návrh opatrení na jej ozdravenie. Návrh opatrení na ozdravenie musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada dôchodkovej spoločnosti.

Národná banka Slovenska je povinná do 20 dní od doručenia návrhu opatrení na ozdravenie tieto opatrenia schváliť alebo zamietnuť. Ak nedoručí rozhodnutie o zamietnutí predložených opatrení na ozdravenie, považujú sa navrhnuté opatrenia za schválené.

§ 73

Pozastavenie výkonu akcionárskych práv

(1) Národná banka Slovenska môže fyzickej osobe ­alebo právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 26 ods. 1 písm. a), ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 26 na základe nepravdivých údajov alebo u ktorej má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie z porušenia § 26 ods. 1 písm. a), pozastaviť výkon práva ­zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je na ujmu riadneho a obozretného podnikania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený k rozhodujúcemu dňu, ktorý je určený najmenej päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Tento výpis je doplnková dôchodková spoločnosť povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bezodkladne na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté aj v prípade, ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 2 písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

(4) Rozhodnutie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najneskôr do začatia konania valného zhromaždenia. Týmto rozhodnutím je doplnková dôchodková spoločnosť viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie rozhodnutia o predbežnom opatrení aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2 alebo odseku 3 ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.

(6) Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva ­uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv ­nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa odseku 2, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26.

(7) Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie takého rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

(8) Národná banka Slovenska môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z dôvodu rozporu so zákonom alebo s jej stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho Národná banka Slovenska neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohol o uznesení dozvedieť.

Komentár k § 73

Národná banka Slovenska môže fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu, ktorá získala predchádzajúci súhlas na základe nepravdivých údajov alebo u ktorej má dôvodné podozrenie z porušenia pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení dôchodkovej spoločnosti a taktiež práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa dôchodkovej spoločnosti je na ujmu riadneho a obozretného podnikania.

Zákon ďalej určuje, že dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený v deň, keď bol vydaný príkaz dôchodkovej spoločnosti na registráciu pozastavenia práva nakladať pre všetky zaknihované akcie, ktoré dôchodková spoločnosť vydala.

Výpis sa nesmie vyhotoviť skôr, ako sa taká registrácia vykonala. Konanie o pozastavení výkonu práv je začaté aj v prípade, ak Národná banka Slovenska na výpise písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv. Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv, Národná banka Slovenska ich pozastavenie zruší.

Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Rozhodnutie vo veci pozastavenia výkonu práv doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najneskôr do začatia konania valného zhromaždenia. Týmto rozhodnutím je doplnková dôchodková spoločnosť viazaná. Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom.

§ 74

Nútená správa doplnkového
dôchodkového fondu

(1) Nútená správa na účely tohto zákona je správa ­doplnkového dôchodkového fondu, ktorá sa vykonáva na ­základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy. Nútenú správu vykonáva ­nútený správca určený rozhodnutím Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy.

(2) Účelom nútenej správy je najmä

a) ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde pred vznikom alebo narastaním škody na tomto majetku a zastavenie znehodnocovania tohto majetku,

b) zistenie skutočného stavu majetku v doplnkovom ­dôchodkovom fonde, ak to nemožno zistiť v súlade s inými ustanoveniami tohto zákona.

(3) Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu ­doplnkového dôchodkového fondu vždy, ak

a) pozastaví na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetkom na účte nepriradených platieb,

b) odníme doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povolenie,

c) bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

d) bolo voči doplnkovej dôchodkovej spoločnosti začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku,

e) tak ustanovuje tento zákon.

(4) Za núteného správcu doplnkového dôchodkového fondu určí Národná banka Slovenska depozitára tohto doplnkového dôchodkového fondu. Ak nemožno určiť za núteného správcu tohto depozitára, Národná banka Slovenska určí za núteného správcu inú právnickú osobu oprávnenú podľa tohto zákona vykonávať činnosť depozitára.

(5) Náhradným núteným správcom podľa odseku 4 ­môže byť len iná právnická osoba oprávnená podľa tohto ­zákona vykonávať činnosť depozitára.

(6) Ak Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu určenému nútenému správcovi najneskôr do 15 dní od doručenia rozhodnutia o nariadení nútenej správy alebo v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dňom doručenia tohto rozhodnutia sa zavádza nútená správa a je účinná voči všetkým osobám. ­Opravný prostriedok proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, ktorým bola nariadená nútená správa a určený nútený správca, nemá odkladný účinok. Zavedením nútenej správy prechádza pôsobnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vo vzťahu k doplnkovému dôchodkovému fondu na núteného správcu. Nútený správca sa zapisuje do obchodného registra na návrh Národnej banky Slovenska. Doplnková dôchodková spoločnosť a nútený správca sú povinní bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska správu o odovzdaní správy doplnkového dôchodkového fondu nútenému správcovi.

(7) Zavedením nútenej správy  sa výkon práva účastníka na jeho prestup  podľa § 63 alebo 64 pozastavuje do skončenia nútenej správy.

(8) Nútený správca určený podľa § 71 ods. 1 písm. m) je povinný odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu späť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do 30 dní po skončení nútenej správy; to platí rovnako v prípade, ak bola nútená správa nariadená podľa § 41 ods. 6 skončená dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nútený správca určený podľa § 71 ods. 1 písm. m) alebo § 71 ods. 5 je povinný odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určenej v rozhodnutí Národnej banky Slovenska podľa § 71 ods. 3 alebo § 41 ods. 6 písm. b) do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia Národnej banky Slovenska.

(9) Na núteného správcu sa rovnako vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce povinnosti doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti pri správe doplnkového dôchodkového fondu. Nútený správca vykonáva správu doplnkového dôchodkového fondu len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie záujmov účastníkov a poberateľov dávok, pričom je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí o nariadení nútenej správy.

(10) Nútený správca koná vo vlastnom mene a na účet účastníkov a poberateľov dávok a je povinný

a) hospodáriť so spravovaným majetkom s odbornou ­starostlivosťou,

b) dbať na ochranu záujmov účastníkov a poberateľov ­dávok,

c) viesť účtovníctvo oddelene za každý takto spravovaný doplnkový dôchodkový fond.

(11) Za výkon nútenej správy nútenému správcovi prináleží odplata v jej alikvotnej čiastke za obdobie výkonu správy a za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá odplata doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za správu doplnkového dôchodkového fondu.

(12) Nútená správa sa končí dňom určeným podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy alebo rozhodnutím Národnej banky Slovenska o jej skončení.

(13) Národná banka Slovenska určí bez zbytočného ­odkladu nového núteného správcu, ak

a) sa nútený správca zruší,

b) sa nútený správca vzdá svojej funkcie písomným oznámením doručeným Národnej banke Slovenska,

c) nútený správca porušuje svoje povinnosti,

d) nútenému správcovi zaniklo oprávnenie na výkon činnosti depozitára.

(14) Opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 12 nemá odkladný účinok.

(15) Ak dôjde k zmene núteného správcu z dôvodu uvedeného v odseku 13 písm. b) alebo c), nútený správca je ­povinný plniť povinnosti núteného správcu až do dňa vykonateľnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o určení nového núteného správcu.

(16) Na určenie nového núteného správcu podľa odseku 13 sa použije ustanovenie odseku 5.

Komentár k § 74

V tejto časti zákon špecifikuje nútenú správu. Nútená správa je správa dôchodkového fondu, ktorá sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy. Nútenú správu vykonáva nútený správca určený rozhodnutím Národnej banky Slovenska.

Účelom takejto správy je najmä ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde pred vznikom alebo narastaním škody na tomto majetku a zastavenie znehodnocovania tohto majetku, tktiež zistenie skutočného stavu majetku v dôchodkovom fonde, ak to nemožno zistiť v súlade s inými ustanoveniami tohto zákona.

Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu dôchodkového fondu vždy, ak pozastaví na vymedzené obdobie a vo vymedzenom rozsahu nakladanie s majetkom v dôchodkovom fonde a majetkom na účte nepriradených platieb, odoberie dôchodkovej spoločnosti povolenie, bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dôchodkovej spoločnosti alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, ak bolo voči dôchodkovej spoločnosti začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby alebo trest prepadnutia majetku.

Za núteného správcu dôchodkového fondu určí Národná banka Slovenska depozitára tohto fondu. Ak nemožno určiť za núteného správcu tohto depozitára, Národná banka Slovenska určí za núteného správcu inú právnickú osobu oprávnenú vykonávať činnosť depozitára.

Náhradným núteným správcom môže byť len iná právnická osoba oprávnená vykonávať činnosť depozitára. Zavedením nútenej správy sa výkon práva účastníka na jeho prestup pozastavuje do skončenia nútenej správy. Nútený správca koná vo vlastnom mene a na účet účastníkov a poberateľov dávok a je povinný hospodáriť so spravovaným majetkom s odbornou starostlivosťou, dbať na ochranu záujmov účastníkov a poberateľov dávok, a viesť účtovníctvo oddelene za každý takto spravovaný doplnkový dôchodkový fond. Nútená správa sa končí dňom určeným podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy alebo rozhodnutím Národnej banky Slovenska o jej skončení. Národná banka Slovenska určí nového núteného správcu, ak sa nútený správca zruší,

vzdá svojej funkcie, porušuje svoje povinnosti,alerbo mu zaniklo oprávnenie na výkon činnosti depozitára.

V prípade, ak Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu, dôchodková spoločnosť je povinná odovzdať správu fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu určenému nútenému správcovi. Dňom doručenia tohto rozhodnutia sa zavádza nútená správa a je účinná voči všetkým osobám.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým bola nariadená nútená správa a určený nútený správca, nemá odkladný účinok. Zavedením nútenej správy prechádza pôsobnosť dôchodkovej spoločnosti na núteného správcu.

Nútený správca je povinný odovzdať správu dôchodkového fondu späť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti po skončení nútenej správy. Zákon ďalej hovorí, že na núteného správcu sa vzťahujú ustanovenia zákona upravujúce povinnosti dôchodkovej spoločnosti pri správe dôchodkového fondu. Nútený správca vykonáva správu dôchodkového fondu, pričom je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí o nariadení nútenej správy. Za výkon nútenej správy nútenému správcovi prináleží odplata v jej alikvotnej čiastke za obdobie výkonu správy a za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá odplata doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za správu dôchodkového fondu.

§ 75

Pozastavenie nakladania s majetkom
v doplnkovom dôchodkovom fonde
a s majetkom na účte nepriradených platieb

Ak Národná banka Slovenska pozastaví nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb podľa § 71 ods. 1 písm. m), dňom doručenia rozhodnutia môže doplnková dôchodková spoločnosť nakladať s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb a vykonávať inú činnosť podľa tohto zákona len v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí.

Komentár k § 75

Ak Národná banka Slovenska pozastaví nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb, dňom doručenia rozhodnutia môže doplnková dôchodková spoločnosť nakladať s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a s majetkom na účte nepriradených platieb a vykonávať inú činnosť len v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí.

§ 76

Odobratie povolenia

(1) Národná banka Slovenska odníme povolenie, ak vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti klesnú pod úroveň 75 % primeranosti jej vlastných zdrojov alebo ak doplnková dôchodková spoločnosť prestala byť bezúhonná osoba.

(2) Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie vtedy, ak

a) povolenie bolo vydané na základe nepravdivých alebo neúplných informácií,

b) došlo k závažným zmenám v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia,

c) doplnková dôchodková spoločnosť závažne, viacnásobne alebo opakovane porušila zákon a uloženie inej sankcie podľa tohto zákona neviedlo k náprave,

d) doplnková dôchodková spoločnosť nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v povolení,

e) doplnková dôchodková spoločnosť neodovzdá nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu nútenému správcovi.

(3) Pri odobratí povolenia podľa odseku 2 sa § 71 ods. 3 nepoužije.

(4) Ak Národná banka Slovenska odníme povolenie, súčasne na obdobie odo dňa doručenia rozhodnutia nariadi nútenú správu doplnkových dôchodkových fondov spravovaných dotknutou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a ­určí núteného správcu.

(5) Odo dňa doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia nesmie doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať činnosť podľa tohto zákona.

(6) Rozhodnutie o odobratí povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie Obchodnému vestníku do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(7) Odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného ­registra. Národná banka Slovenska podá návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia.

Komentár k § 76

Národná banka Slovenska odoberie povolenie, ak vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti klesnú pod úroveň 75 % primeranosti jej vlastných zdrojov alebo ak doplnková dôchodková spoločnosť prestala byť bezúhonná osoba. Povolenie môže byť odobrané aj vtedy, ak bolo vydané na základe nepravdivých alebo neúplných informácií, došlo k závažným zmenám v skutočnostiach rozhodujúcich na udelenie povolenia, dôchodková spoločnosť závažne, viacnásobne alebo opakovane porušila zákon a uloženie inej sankcie neviedlo k náprave, alebo ak nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v povolení, alebo neodovzdá nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu nútenému správcovi. Odo dňa doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia nesmie doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať činnosť.

V prípade, ak Národná banka Slovenska odoberie povolenie, súčasne na obdobie odo dňa doručenia rozhodnutia, nariadi nútenú správu doplnkových dôchodkových fondov a určí núteného správcu.

Rozhodnutie o odobratí povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie Obchodnému vestníku.

TRINÁSTA ČASŤ
TRANSFORMÁCIA
DOPLNKOVEJ DÔCHODKOVEJ POISŤOVNE

§ 77

Vypracovanie transformačného projektu

(1) Doplnková dôchodková poisťovňa sa môže transformovať na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s právnou ­formou akciovej spoločnosti podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Na založenie, vznik a právne postavenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a jej zápis do obchodného registra sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak ­tento zákon neustanovuje inak.

(2) Transformácia doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vykoná podľa transformačného projektu, ktorého vypracovanie schvaľuje zhromaždenie zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne uznesením. Zhromaždenie zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne zvolá jej štatutárny orgán tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od účinnosti tohto zákona v sídle doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Na toto zhromaždenie pozve štatutárny orgán doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne všetkých zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne okrem tých, ktorým bol v súlade so štatútom doplnkovej dôchodkovej poisťovne vrátený účelový vklad alebo ktorým sa v súlade so štatútom doplnkovej dôchodkovej poisťovne vracia účelový vklad, alebo ktorí účelový vklad alebo svoj podiel na ňom postúpili, previedli alebo inak scudzili, alebo ktorí previedli, postúpili alebo inak scudzili svoje práva zriaďovateľa súvisiace s účelovým vkladom, alebo ktorí sa vzdali práv zriaďovateľa (ďalej len „zriaďovateľ“).

(3) Ak štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne nezvolá v lehote podľa odseku 2 zhromaždenie zriaďovateľov, toto zhromaždenie zvolá minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do 60 dní od 1. januára 2005.

(4) Za zriaďovateľa na účely transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa tohto zákona sa považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytli účelový vklad alebo nadobudli účelový vklad alebo podiel na ňom, alebo práva súvisiace s účelovým vkladom od zriaďovateľa podľa odseku 2 alebo jeho právneho nástupcu do 31. decembra 2003 alebo ktoré poskytli finančné prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia na základe zmluvy s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou do 31. decembra 2003, aj ak nemali postavenie zriaďovateľa podľa osobitného predpisu.⁴⁹⁾

(5) Na zhromaždenie zriaďovateľov štatutárny orgán ­doplnkovej dôchodkovej poisťovne nepozve ani zriaďovateľov, ktorí sú v likvidácii, na ktorých bol vyhlásený konkurz, ­ktorým bolo povolené vyrovnanie alebo na ktorých majetok bol návrh na konkurz zamietnutý pre nedostatok majetku.

(6) O rozhodnutí zhromaždenia zriaďovateľov sa vyhotoví notárska zápisnica osvedčujúca rozhodnutie o vypracovaní transformačného projektu, ktorá obsahuje aj menný zoznam zriaďovateľov, ktorí sa zúčastnili na zhromaždení zriaďovateľov s uvedením výsledku hlasovania o vypracovaní trans­formačného projektu.

(7) Účelovým vkladom sa na účely transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne rozumie účelový vklad zriaďovateľa podľa odseku 2 do doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa osobitného predpisu,⁴⁹⁾ nadobudnuté práva z účelového vkladu, účelový vklad právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa odseku 4 a finančné prostriedky poskytnuté právnickými osobami a fyzickými osobami uvedenými v odseku 4.

(8) Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu (ďalej len „uznesenie“) sa vyžaduje ­súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov. Každý zriaďovateľ má jeden hlas na každých 10 000 Sk účelového vkladu.

(9) Po schválení uznesenia ďalší proces transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne riadi zhromaždenie zriaďovateľov. Na zhromaždenie zriaďovateľov zároveň prechádza pôsobnosť voliť a odvolávať štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Na platnosť zvolenia a odvolania ­štatutárneho orgánu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a na prijatie platného rozhodnutia zhromaždenia zriaďovateľov v procese transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov. Odsek 8 druhá ­veta platí rovnako.

Komentár k § 77

Doplnková dôchodková poisťovňa sa môže transformovať na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s právnou formou akciovej spoločnosti. Na založenie, vznik a právne postavenie dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou a jej zápis do obchodného registra sa vzťahuje Obchodný zákonník.

Transformácia dôchodkovej poisťovne sa vykoná podľa transformačného projektu, ktorého vypracovanie schvaľuje zhromaždenie zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne uznesením. Zhromaždenie zriaďovateľov zvolá jej štatutárny orgán tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od účinnosti tohto zákona v sídle doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Na zhromaždenie zriaďovateľov štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne nepozve ani zriaďovateľov, ktorí sú v likvidácii, na ktorých bol vyhlásený konkurz, ktorým bolo povolené vyrovnanie alebo na ktorých majetok bol návrh na konkurz zamietnutý pre nedostatok majetku.

Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov.

Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov.

O rozhodnutí zhromaždenia zriaďovateľov sa vyhotoví notárska zápisnica osvedčujúca rozhodnutie o vypracovaní transformačného projektu, ktorá obsahuje aj menný zoznam zriaďovateľov, ktorí sa zúčastnili na zhromaždení zriaďovateľov s uvedením výsledku hlasovania o vypracovaní transformačného projektu.

Po schválení uznesenia ďalší proces transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne riadi zhromaždenie zriaďovateľov. Na zhromaždenie zriaďovateľov zároveň prechádza pôsobnosť voliť a odvolávať štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Na platnosť zvolenia a odvolania štatutárneho orgánu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a na prijatie platného rozhodnutia zhromaždenia zriaďovateľov v procese transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov.

Za zriaďovateľa na účely transformácie dôchodkovej poisťovne sa považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytli účelový vklad alebo nadobudli účelový vklad alebo podiel na ňom, alebo práva súvisiace s účelovým vkladom od zriaďovateľa alebo jeho právneho nástupcu.

Účelovým vkladom sa na účely transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne rozumejú nadobudnuté práva z účelového vkladu, účelový vklad právnickej osoby alebo fyzickej osoby a finančné prostriedky poskytnuté právnickými osobami a fyzickými osobami.

§ 78

(1) Za vypracovanie transformačného projektu je zodpovedná doplnková dôchodková poisťovňa. K vypracovanému transformačnému projektu vyjadrí písomné stanovisko dozorná rada doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Návrh transformačného projektu podpíše štatutárny orgán doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne a predloží ho do 60 dní od prijatia uznesenia na schválenie zhromaždeniu zriaďovateľov. Na ­prijatie platného uznesenia o schválení transformačného ­projektu platí § 77 rovnako.

(2) Schválený transformačný projekt spolu s písomným stanoviskom dozornej rady doplnkovej dôchodkovej poisťovne k vypracovanému transformačnému projektu predloží ­doplnková dôchodková poisťovňa do troch dní od jeho schválenia ministerstvu, ministerstvu financií a Národnej banke Slovenska a požiada ich o stanovisko. Tieto orgány vyjadria svoje písomné stanovisko k schválenému transformačnému projektu do 30 dní od jeho predloženia. Schválený transformačný projekt sa spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou jeho schválenie zhromaždením zriaďovateľov a so stanoviskami prikladá k žiadosti o udelenie povolenia a spolu s právoplatným povolením podľa tohto zákona sa ukladá do zbierky listín podľa osobitného predpisu.⁵⁰⁾

(3) Prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, sú zriaďovatelia, ktorí tvorili zhromaždenie zriaďovateľov s podielom ustanoveným v transformačnom projekte, okrem zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a zriaďovateľov, ktorí na základe dohody podľa § 79 ods. 3 nebudú mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Komentár k § 78

Za vypracovanie transformačného projektu je zodpovedná doplnková dôchodková poisťovňa. K vypracovanému projektu vyjadrí písomné stanovisko dozorná rada doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Návrh transformačného projektu podpíše štatutárny orgán a predloží ho do 60 dní od prijatia uznesenia na schválenie zhromaždeniu zriaďovateľov.

Tento projekt spolu s písomným stanoviskom dozornej rady doplnkovej dôchodkovej poisťovne k vypracovanému transformačnému projektu predloží doplnková dôchodková poisťovňa do troch dní od jeho schválenia ministerstvu, ministerstvu financií a Národnej banke Slovenska a požiada ich o stanovisko. Schválený transformačný projekt sa spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou jeho schválenie zhromaždením zriaďovateľov a so stanoviskami prikladá k žiadosti o udelenie povolenia a spolu s právoplatným povolením sa ukladá do zbierky listín.

Prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, sú zriaďovatelia, ktorí tvorili zhromaždenie zriaďovateľov s podielom ustanoveným v transformačnom projekte, okrem zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a zriaďovateľov, ktorí na základe dohody nebudú mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

§ 79

(1) Transformačný projekt je dokument, ktorý po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom obsahuje podrobný postup transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Transformačný projekt obsahuje údaje o doplnkovej dôchodkovej poisťovni a budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a jednotlivé činnosti pri transformácii usporiadané v časovom slede tak, aby boli dodržané všetky práva a právom chránené záujmy zriaďovateľov, poistencov doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

(2) Transformačný projekt obsahuje najmä

a) názov, sídlo a identifikačné číslo doplnkovej dôchodkovej poisťovne,

b) obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú sa má doplnková dôchodková poisťovňa transformovať,

c) účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej poisťovne nie staršiu ako tri mesiace ku dňu schválenia transformačného projektu overenú audítorom,

d) súpis nehnuteľností vo vlastníctve doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu, doložený dokladmi preukazujúcimi vlastnícke právo doplnkovej dôchodkovej poisťovne,

e) výšku vlastného imania doplnkovej dôchodkovej poisťovne,

f) určenie podielu zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich ­akcionárov,

g) návrh spôsobu vysporiadania medzi zriaďovateľmi, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa transformuje doplnková dôchodková poisťovňa, a návrh spôsobu vysporiadania medzi tretími osobami, ktoré ­poskytli účelový vklad alebo nadobudli účelový vklad alebo podiel na ňom, alebo právo súvisiace s účelovým vkladom od zriaďovateľa podľa § 77 ods. 2 alebo jeho právneho nástupcu po 31. decembri 2003, a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa transformuje doplnková dôchodková poisťovňa,

h) navrhovanú výšku základného imania a rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a určenie predmetu vkladu do základného imania,

  i) pri nepeňažnom vklade opis tohto vkladu; ak ide o hnuteľný majetok okrem hmotného investičného majetku a nehmotného investičného majetku, vyjadrenie jeho hodnoty na základe účtovníctva, a ak ide o nehnuteľný majetok, hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok, vyjadrenie jeho hodnoty na základe znaleckého posudku,

  j) emisnú hodnotu a počet akcií,

k) návrh stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré budú platné po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne,

  l) určenie osôb navrhovaných za členov predstavenstva, členov dozornej rady a prokuristov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

m) návrh na rozdelenie majetku, s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodári, medzi doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond podľa § 80 a 83,

n) informáciu o počte poistencov doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia s členením na jednotlivé druhy dávok k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol schválený transformačný projekt,

o) určenie jedného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorého účastníkmi sa stanú poistenci doplnkového dôchodkového poistenia,

p) informáciu o počte zamestnávateľských zmlúv, zamestnaneckých zmlúv a poisteneckých zmlúv ku dňu uvedenému v písmene n),

q) návrh spôsobu vysporiadania nárokov príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ktorým sa vypláca dávka doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia tak, aby boli zachované nároky príjemcov týchto dávok vrátane ocenenia rizika vyplývajúceho z vyplácania týchto dávok a poistnej zmluvy uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a poisťovňou, v ktorej sa poisťovňa zaväzuje doplatiť tieto dávky,

r) časový a vecný harmonogram ďalšieho postupu transformácie, najmä predpokladaný termín založenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, podania žiadosti o udelenie povolenia, podania návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra a prípravy dokumentov potrebných v súvislosti so zánikom doplnkovej dôchodkovej poisťovne a vznikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3) Podiely zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov sa v transformačnom projekte určia pomerom účelového vkladu a vložených finančných prostriedkov podľa § 77 ods. 4 zriaďovateľa k súčtu účelových vkladov a vložených finančných prostriedkov podľa § 77 ods. 4 všetkých zriaďovateľov, ktorí budú prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ­podľa § 78 ods. 3. Zriaďovatelia sa môžu dohodnúť na inom podiele na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, alebo že niektorý zo zriaďovateľov nebude mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. ­Takáto dohoda, ako aj dohoda o vzájomnom majetkovom ­vysporiadaní zriaďovateľov musí byť súčasťou transformačného projektu.

Komentár k § 79

Transformačný projekt je dokument, ktorý po splnení podmienok obsahuje podrobný postup transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Tento projekt obsahuje údaje o doplnkovej dôchodkovej poisťovni a budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a jednotlivé činnosti pri transformácii usporiadané v časovom slede tak, aby boli dodržané všetky práva a právom chránené záujmy poistencov.

Transformačný projekt obsahuje: názov, sídlo a identifikačné číslo doplnkovej dôchodkovej poisťovne, obchodné meno a sídlo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú sa má dôchodková poisťovňa transformovať, účtovnú závierku dôchodkovej poisťovne nie staršiu ako tri mesiace ku dňu schválenia transformačného projektu overenú audítorom, súpis nehnuteľností vo vlastníctve doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu, doložený dokladmi preukazujúcimi vlastnícke právo doplnkovej dôchodkovej poisťovne, výšku vlastného imania doplnkovej dôchodkovej poisťovne, určenie podielu zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov.

Takziež obsahuje návrh spôsobu vysporiadania medzi zriaďovateľmi, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa transformuje doplnková dôchodková poisťovňa, a návrh spôsobu vysporiadania medzi tretími osobami, ktoré poskytli účelový vklad alebo nadobudli účelový vklad alebo podiel na ňom, alebo právo súvisiace s účelovým vkladom od zriaďovateľa alebo jeho právneho nástupcu a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa transformuje doplnková dôchodková poisťovňa.

Nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková poisťovňa nadobudla vlastnícke právo zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, sa môžu započítať do majetku na účely výpočtu vlastného imania iba v prípade, ak sa zriaďovatelia zaviažu najneskôr do 15 dní po schválení transformačného projektu uhradiť hodnotu týchto nehnuteľností vyjadrenú na základe znaleckého posudku doplnkovej dôchodkovej poisťovne ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do majetku, ktorý bude tvoriť príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

Ďalej obsahuje navrhovanú výšku základného imania a rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a určenie predmetu vkladu do základného imania, pri nepeňažnom vklade opis tohto vkladu.

V prípade, ak ide o hnuteľný majetok okrem hmotného investičného majetku a nehmotného investičného majetku, vyjadrenie jeho hodnoty na základe účtovníctva, a ak ide o nehnuteľný majetok, hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok, vyjadrenie jeho hodnoty na základe znaleckého posudku, emisnú hodnotu a počet akcií, návrh stanov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré budú platné po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne, určenie osôb navrhovaných za členov predstavenstva, členov dozornej rady a prokuristov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zákon stanovuje, že medzi ďalšie údaje patria návrh na rozdelenie majetku, s ktorým doplnková dôchodková poisťovňa hospodári, určenie jedného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, ktorého účastníkmi sa stanú poistenci doplnkového dôchodkového poistenia, informáciu o počte zamestnávateľských zmlúv, zamestnaneckých zmlúv a poisteneckých zmlúv, návrh spôsobu vysporiadania nárokov príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ktorým sa vypláca dávka doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia tak, aby boli zachované nároky príjemcov týchto dávok vrátane ocenenia rizika vyplývajúceho z vyplácania týchto dávok a poistnej zmluvy uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou poisťovňou a poisťovňou, v ktorej sa poisťovňa zaväzuje doplatiť tieto dávky.

Dôležitým údajom je aj časový a vecný harmonogram ďalšieho postupu transformácie.

Podiely zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov sa v transformačnom projekte určia pomerom účelového vkladu a vložených finančných prostriedkov zriaďovateľa k súčtu účelových vkladov a vložených finančných prostriedkov všetkých zriaďovateľov, ktorí budú prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnost.

Zriaďovatelia sa môžu dohodnúť na inom podiele na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, alebo že niektorý zo zriaďovateľov nebude mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Takáto dohoda, ako aj dohoda o vzájomnom majetkovom vysporiadaní zriaďovateľov musí byť súčasťou transformačného projektu.

§ 80

Vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na účely
transformačného projektu

(1) Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná na ­účely transformačného projektu zistiť výšku vlastného imania podľa odseku 2.

(2) Vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na účely transformačného projektu je rozdiel medzi peňažným vyjadrením majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne a peňažným vyjadrením všetkých jej záväzkov. Peňažné vyjadrenie majetku a záväzkov je ich finančné vyjadrenie v účtovníctve doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa účtovnej závierky overenej audítorom zostavenej na základe údajov nie starších ako tri mesiace ku dňu schválenia transformačného projektu, okrem nehnuteľností podľa § 79 ods. 2 písm. d), ktorých peňažné vyjadrenie sa určí znaleckým posudkom. Do majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa na účely výpočtu hodnoty vlastného imania nezapočítava hodnota majetku zodpovedajúca hodnote zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne, jej príjmy (výnosy) podľa osobitného predpisu⁴⁹⁾ a nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková poisťovňa nadobudla vlastnícke práva zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, okrem darov a dedičstva podľa osobitného predpisu,⁴⁹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Do záväzkov doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne na účely výpočtu hodnoty vlastného imania sa nezapočítava hodnota záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok ­doplnkového dôchodkového poistenia a hodnota zostatku ­rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

(3) Nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková ­poisťovňa nadobudla vlastnícke právo zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, sa môžu započítať do majetku na účely výpočtu vlastného imania iba v prípade, ak sa zriaďovatelia zaviažu najneskôr do 15 dní po schválení transformačného projektu uhradiť hodnotu týchto nehnuteľností vyjadrenú na základe znaleckého posudku ­doplnkovej dôchodkovej poisťovne ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do majetku, ktorý bude tvoriť príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

(4) Súčet hodnoty základného imania a rezervného ­fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť vyšší ako vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa odseku 2.

Komentár k § 80

Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná na účely transformačného projektu zistiť výšku vlastného imania. Vlastné imanie je rozdiel medzi peňažným vyjadrením majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne a peňažným vyjadrením všetkých jej záväzkov. Peňažné vyjadrenie majetku a záväzkov je ich finančné vyjadrenie v účtovníctve doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa účtovnej závierky overenej audítorom.

Do majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa na účely výpočtu hodnoty vlastného imania nezapočítava hodnota majetku zodpovedajúca hodnote zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne, jej príjmy (výnosy) a nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková poisťovňa nadobudla vlastnícke práva zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, okrem darov a dedičstva, ak tento zákon neustanovuje inak. Do záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne na účely výpočtu hodnoty vlastného imania sa nezapočítava hodnota záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia a hodnota zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Súčet hodnoty základného imania a rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť vyšší ako vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

§ 81

Založenie
doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1) Doplnková dôchodková poisťovňa založí na základe transformačného projektu ako jediný zakladateľ doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a vloží do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 59 ods. 2 tretej vety, § 477 ods. 3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú. Doplnková dôchodková poisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť a zriaďovatelia sú viazaní ustanoveniami schváleného transformačného projektu.

(2) Hodnotu nepeňažného vkladu do doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti tvorí výška vlastného imania doplnkovej dôchodkovej poisťovne zistená podľa § 80 ods. 2. Takto určená hodnota nepeňažného vkladu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného ku dňu jej vzniku. Ustanovenie § 58 ods. 1 ­Obchodného zákonníka sa pri založení a vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nepoužije. Ustanovenie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka sa použije primerane k ustanoveniam trinástej časti tohto zákona.

(3) Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí byť najmenej 50 000 000 Sk a nemusí byť splatené pri jej založení. Rezervný fond doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri jej vzniku musí byť najmenej 10 % z hodnoty jej ­základného imania, najmenej však 5 000 000 Sk. Ak vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa § 80 nedosahuje výšku 55 000 000 Sk, zriaďovatelia, ktorí sa majú stať ­prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ­podľa § 78 ods. 3, sú povinní zvýšiť svoje vklady v doplnkovej ­dôchodkovej poisťovni v pomere ich podielu na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tak, aby vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne dosiahlo hodnotu najmenej 55 000 000 Sk, a to najneskôr v lehote podľa § 83 ods. 1.

(4) Na základe transformačného projektu zakladá doplnkovú dôchodkovú spoločnosť doplnková dôchodková poisťovňa bez výzvy na upisovanie akcií. O založení doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti sa spíše zakladateľská listina formou notárskej zápisnice o právnom úkone.

(5) Zakladateľská listina okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom²⁵⁾ obsahuje údaje o podieloch zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov.

Komentár k § 81

Doplnková dôchodková poisťovňa založí na základe transformačného projektu ako jediný zakladateľ doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a vloží do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa Obchodného zákonníka. Doplnková dôchodková poisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť a zriaďovatelia sú viazaní ustanoveniami schváleného transformačného projektu.

Hodnotu nepeňažného vkladu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tvorí výška vlastného imania doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Takto určená hodnota nepeňažného vkladu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného ku dňu jej vzniku.

Na základe transformačného projektu zakladá doplnkovú dôchodkovú spoločnosť doplnková dôchodková poisťovňa bez výzvy na upisovanie akcií. O založení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa spíše zakladateľská listina formou notárskej zápisnice o právnom úkone.

Zakladateľská listina okrem náležitostí obsahuje údaje o podieloch zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov.

§ 82

Udelenie povolenia

(1) Na udelenie povolenia pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť platia § 23 až 25 rovnako okrem § 23 ods. 1 písm. a) a odseku 4 písm. e). Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie môže byť nesúhlasné stanovisko podľa § 78 ods. 2.

(2) Povolenie môže obsahovať podmienku zvýšiť vklad v doplnkovej dôchodkovej poisťovni podľa § 81 ods. 3. Zriaďovateľ je povinný preukázať Národnej banke Slovenska splnenie tejto podmienky. Ak túto podmienku zriaďovatelia nesplnia v lehote podľa § 83 ods. 1, povolenie zaniká.

Komentár k § 82

Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie môže byť nesúhlasné stanovisko. Schválený transformačný projekt spolu s písomným stanoviskom dozornej rady doplnkovej dôchodkovej poisťovne k vypracovanému transformačnému projektu predloží doplnková dôchodková poisťovňa do troch dní od jeho schválenia ministerstvu, ministerstvu financií a Národnej banke Slovenska a požiada ich o stanovisko. Tieto orgány vyjadria svoje písomné stanovisko k schválenému transformačnému projektu do 30 dní od jeho predloženia. Schválený transformačný projekt sa spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou jeho schválenie zhromaždením zriaďovateľov a so stanoviskami prikladá k žiadosti o udelenie povolenia a spolu s právoplatným povolením sa ukladá do zbierky listín.

§ 83

Vznik doplnkovej
dôchodkovej spoločnosti

(1) Návrh na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra podáva jej predstavenstvo do 30 dní od udelenia povolenia Národnou bankou Slovenska podľa § 82. Tento návrh podpisujú všetci členovia predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Súčasťou návrhu na ­zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra je schválený transformačný projekt a právoplatné povolenie udelené Národnouj bankou Slovenska. K návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2) Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaniká doplnková dôchodková poisťovňa a k tomuto dňu sa doplnková dôchodková poisťovňa vymaže z registra doplnkových dôchodkových poisťovní. Doplnková dôchodková spoločnosť je právnym nástupcom doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Doplnková dôchodková spoločnosť uspokojí nároky zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili s transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, vo výške určenej podľa § 79 ods. 2 písm. g).

(3) Všetky práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej poisťovne ako zakladateľa a upisovateľa akcií doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti prechádzajú dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zriaďovateľov v pomere určenom v schválenom transformačnom projekte a zakladateľskej listine.

(4) Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri je súpis nehnuteľností, ktorý je neoddeliteľnou prílohou zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prevziať majetok zahrnutý do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí tohto majetku sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Ustanovenia § 60 a § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.

(5) Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov ­doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do majetku vo výplatnom ­doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, ­okrem majetku zodpovedajúcemu hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa rozdelí medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond tak, že do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu prechádza hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do výplatného doplnkového dôchodkového fondu hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Majetok zodpovedajúci hodnote zostatku ­rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne po odpočítaní majetku zodpovedajúcemu rozdielu medzi majetkom potrebným na zaplatenie poistného poisťovni na základe poistnej zmluvy podľa § 79 ods. 2 písm. q) a majetkom zodpovedajúcim hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového ­poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sa rozdelí ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového ­dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do jej majetku majetok, ktorý sa nepreviedol do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a do majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde podľa prvej vety a tretej vety a do jej záväzkov záväzky doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinní vyhotoviť zápisnicu, v ­ktorej sa uvedie výška majetku a záväzkov každého z týchto fondov.

(6) Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom doplnkovej dôchodkovej poisťovne.⁵¹⁾

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov od svojho vzniku zostaviť zatváraciu účtovnú závierku doplnkovej ­dôchodkovej poisťovne, ktorá bola vložená ako podnik do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a otváraciu účtovnú závierku. Ak objem majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistený otváracou účtovnou závierkou nedosahuje výšku záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia okrem záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, zistenú v zatváracej účtovnej závierke, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná previesť z vlastného majetku do majetku ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov ­majetok v takej hodnote, aby sa hodnota majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistená v otváracej účtovnej závierke rovnala hodnote majetku zodpovedajúcemu výške záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom ­dávok doplnkového dôchodkového ­poistenia okrem výšky záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.

Komentár k § 83

Návrh na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra podáva jej predstavenstvo do 30 dní od udelenia povolenia Národnou bankou Slovenska. Tento návrh podpisujú všetci členovia predstavenstva dôchodkovej spoločnosti. Súčasťou návrhu na zápis je schválený transformačný projekt a právoplatné povolenie udelené Národnou bankou Slovenska. K návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Všetky práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej poisťovne ako zakladateľa a upisovateľa akcií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádzajú dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zriaďovateľov v pomere určenom v schválenom transformačnom projekte a zakladateľskej listine.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaniká doplnková dôchodková poisťovňa a k tomuto dňu sa doplnková dôchodková poisťovňa vymaže z registra doplnkových dôchodkových poisťovní.

Doplnková dôchodková spoločnosť je právnym nástupcom doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri je súpis nehnuteľností, ktorý je neoddeliteľnou prílohou zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prevziať majetok zahrnutý do nepeňažného vkladu.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem majetku zodpovedajúcemu hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.

Hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa rozdelí medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond tak, že do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu prechádza hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do výplatného doplnkového dôchodkového fondu hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.

Majetok zodpovedajúci hodnote zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne po odpočítaní majetku zodpovedajúcemu rozdielu medzi majetkom potrebným na zaplatenie poistného poisťovni na základe poistnej zmluvy a majetkom zodpovedajúcim hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sa rozdelí ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do jej majetku majetok, ktorý sa nepreviedol do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a do majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde a do jej záväzkov záväzky doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinní vyhotoviť zápisnicu, v ktorej sa uvedie výška majetku a záväzkov každého z týchto fondov.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zostaviť zatváraciu účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktorá bola vložená ako podnik do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a otváraciu účtovnú závierku.

Ak objem majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistený otváracou účtovnou závierkou nedosahuje výšku záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia okrem záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, zistenú v zatváracej účtovnej závierke, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná previesť z vlastného majetku do majetku ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov majetok v takej hodnote, aby sa hodnota majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistená v otváracej účtovnej závierke rovnala hodnote majetku zodpovedajúcemu výške záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia okrem výšky záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.

ŠTRNÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 84

Spory, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto zákona, rozhodujú súdy.

Komentár k § 84

Spory, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto zákona, rozhodujú súdy.

§ 84a

Výška odmeny priamo súvisiaca s uzatvorením jednej účastníckej zmluvy je najviac 10 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila účastnícka zmluva.

Komentár k § 84a

Výška odmeny priamo súvisiaca s uzatvorením jednej účastníckej zmluvy je najviac 10 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila účastnícka zmluva.

Prechodné ustanovenia

§ 85

(1) Právne postavenie doplnkovej dôchodkovej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia, ako aj práva poistencov a nároky príjemcov dávok sa zachovávajú a do zániku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa spravujú podľa doterajšieho predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Na činnosť doplnkovej dôchodkovej poisťovne platí § 28a rovnako.

(2) Doplnková dôchodková poisťovňa, ktorej zhromaždenie zriaďovateľov neschváli transformačný projekt, sa zrušuje s likvidáciou najneskôr 31. decembra 2005.

(3) Doplnková dôchodková poisťovňa, ktorá nepodá žiadosť o udelenie povolenia do 30. júna 2006, sa zrušuje s likvidáciou 1. júla 2006. Doplnková dôchodková poisťovňa sa zrušuje s likvidáciou aj dňom právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej zakladateľom je doplnková dôchodková poisťovňa, môže vzniknúť najneskôr do 30. júna 2007. Doplnková dôchodková poisťovňa sa zrušuje s likvidáciou 1. júla 2007, ak doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej zakladateľom je doplnková dôchodková poisťovňa, nevznikne do 30. júna 2007.

(5) Pri likvidácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne zrušenej podľa odsekov 2 až 4 a pri uspokojovaní práv poistencov doplnkového dôchodkového poistenia a nárokov príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia sa postupuje podľa doterajšieho predpisu.

Komentár k § 85

Právne postavenie dôchodkovej poisťovne, jej vnútorné právne pomery a práva, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkového poistenia, ako aj práva poistencov a nároky príjemcov dávok sa zachovávajú a do zániku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa spravujú podľa doterajšieho predpisu.

Doplnková dôchodková poisťovňa, ktorej zhromaždenie zriaďovateľov neschváli transformačný projekt, sa zrušuje s likvidáciou najneskôr 31. decembra 2005.

§ 86

(1) Odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poistenci doplnkového dôchodkového poistenia sú účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia a príjemcovia dávok doplnkového dôchodkového poistenia sú poberateľmi dávok doplnkového dôchodkového sporenia, a to za podmienok dohodnutých v zamestnávateľskej zmluve, v zamestnaneckej zmluve a poisteneckej zmluve uzatvorených podľa doterajšieho predpisu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do dvoch mesiacov odo dňa svojho vzniku oznámiť účastníkom, poberateľom dávok a zamestnávateľom, ktorí uzatvorili zamestnávateľskú zmluvu podľa doterajšieho predpisu,

a) transformáciu na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť,

b) skutočnosť, že sa poistenci doplnkového dôchodkového poistenia stali účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia,

c) skutočnosť, že sa príjemcovia dávok doplnkového ­dôchodkového poistenia stali poberateľmi dávok doplnkového dôchodkového sporenia.

(2) Oznámenie uvedené v odseku 1 uverejní doplnková dôchodková spoločnosť do 30 dní od vzniku doplnkovej ­dôchodkovej spoločnosti aj v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.

(3) Zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa doterajšieho predpisu sa považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa tohto zákona. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 86 ods. 1 prvej vety okrem ustanovení dávkového plánu, ktoré upravujú zásady, podľa ktorých sa poistenec doplnkového dôchodkového poistenia a príjemca dávky doplnkového dôchodkového poistenia podieľajú na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a spôsob výplaty dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia, a okrem ustanovení zamestnaneckých zmlúv a poisteneckých zmlúv, ktoré upravujú dedenie v doplnkovom dôchodkovom poistení. Na určenie výšky podielu účastníka a poberateľa dávky uvedených v odseku 1 prvej vete na výnose z investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a na spôsob výplaty dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je ­zohľadnené riziko dožitia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. V zmluvách podľa prvej vety sa na dedenie v doplnkovom dôchodkovom poistení vzťahujú ustanovenia o dedení v doplnkovom dôchodkovom sporení podľa tohto zákona. Pri vyplatení odstupného podľa doterajšieho predpisu sa nepoužijú ustanovenia o určení výšky odplaty za ­odstupné podľa tohto zákona určené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu. Úhrn príspevkov zamestnávateľa zaplatených za účastníka, ktorému sa vypláca odstupné podľa predchádzajúcej vety, a podiel na výnosoch z hospodárenia s týmito príspevkami je spoločným ­majetkom účastníkov ­doplnkového dôchodkového fondu.

(4) Obdobie doplnkového dôchodkového poistenia získané do 30. júna 2007 sa po tomto dni považuje za obdobie doplnkového dôchodkového sporenia.

Komentár k § 86

Odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poistenci doplnkového dôchodkového poistenia sú účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia a príjemcovia dávok doplnkového dôchodkového poistenia sú poberateľmi dávok doplnkového dôchodkového sporenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do dvoch mesiacov odo dňa svojho vzniku oznámiť účastníkom, poberateľom dávok a zamestnávateľom, ktorí uzatvorili zamestnávateľskú zmluvu transformáciu na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, skutočnosť, že sa poistenci doplnkového dôchodkového poistenia stali účastníkmi doplnkového dôchodkového sporenia, skutočnosť, že sa príjemcovia dávok doplnkového dôchodkového poistenia stali poberateľmi dávok doplnkového dôchodkového sporenia.

Zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy sa považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa tohto zákona. Na určenie výšky podielu účastníka a poberateľa dávky na výnose z investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a na spôsob výplaty dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. V zmluvách sa na dedenie v doplnkovom dôchodkovom poistení vzťahujú ustanovenia o dedení v doplnkovom dôchodkovom sporení. Pri vyplatení odstupného podľa doterajšieho predpisu sa nepoužijú ustanovenia o určení výšky odplaty za odstupné určené v štatúte doplnkového dôchodkového fondu.

Úhrn príspevkov zamestnávateľa zaplatených za účastníka, ktorému sa vypláca odstupné a podiel na výnosoch z hospodárenia s týmito príspevkami je spoločným majetkom účastníkov doplnkového dôchodkového fondu.

Zmenou v zákone sa príloha č. 2 dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:

„7.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/50/EÚ zo 16. apríla 2014 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (Ú. v. EÚ L 128, 30. 4. 2014).“.

Príloha č. 2 sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:

„8.    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 354, 23. 12. 2016

§ 87

(1) Finančná inštitúcia podľa § 29 ods. 4 je v období od 1. januára 2005 do 30. júna 2007 aj doplnková dôchodková poisťovňa.

(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych ­predpisoch účinných pred 1. januárom 2005 používa pojem „doplnkové dôchodkové poistenie,“ rozumie sa tým aj „doplnkové dôchodkové sporenie.“

§ 87a

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2006

(1) Povolenia, schválenia a súhlasy vydané Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006, ktoré sú platné k 1. januáru 2006, sa považujú za povolenia, schválenia a súhlasy vydané podľa tohto zákona. Na obmedzenie alebo pozastavenie výkonu činností podľa takéhoto povolenia a na zmenu, odo- bratie alebo zánik takéhoto povolenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona; to obdobne platí o zrušení alebo zániku schválení a súhlasov vydaných Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006.

(2) Vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli pred 1. januárom 2006 vydané na vykonanie jednotlivých splnomocňovacích ustanovení tohto zákona, prechádza od 1. januára 2006 do pôsobnosti Národnej banky Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

(3) Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2006 sa procesne dokončia podľa tohto zákona a osobitného zákona.⁹⁾ Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.

(4) Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. ­januárom 2006 sa dokončí podľa tohto zákona a osobitného zákona.⁹⁾ Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.

§ 87b

(1) Zamestnanec, ktorý vykonáva alebo začal vykonávať práce tanečného umelca v období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2007, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu a jeho zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu najneskôr do 31. decembra 2007.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť dávkový plán s týmto zákonom a podať žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. i) najneskôr do 31. októbra 2006.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť štatúty doplnkových dôchodkových fondov s týmto zákonom a podať žiadosť o vydanie predchádzajúceho ­súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. h) najneskôr do 31. októbra 2006. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť skladbu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s týmto zákonom najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmien štatútu doplnkového dôchodkového fondu. Národná banka Slovenska môže lehotu ­podľa druhej vety predĺžiť len na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podanú najneskôr v posledný deň lehoty podľa druhej vety, ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov a poberateľov dávok.

(4) Povolenie na vykonávanie činnosti finančného agenta v sektore doplnkového dôchodkového sporenia udelené podľa doterajšieho predpisu, ktoré je platné ku dňu nadobudnutia ­účinnosti tohto zákona, považuje sa za povolenie na sprostredkovanie udelené podľa tohto zákona.

(5) Na konflikt záujmov do 31. júla 2007 platí § 32 ods. 6 v znení účinnom do 31. júla 2006.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2008

§ 87c

Účastníkovi, ktorý uzatvoril účastnícku zmluvu ­podľa § 57, sa vypláca doplnkový výsluhový dôchodok najskôr od 1. januára 2008, ak pred 1. januárom 2005 najneskôr do 31. decembra 2011 dovŕšil najmenej 40 rokov veku a vykonával prácu tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj najmenej 20 rokov. Na vyplácanie ­doplnkového výsluhového dôchodku tohto účastníka sa neuplatnia podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku upravené v dávkovom pláne.

§ 87d

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť svoju organizačnú štruktúru s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2008.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s ustanoveniami tohto zákona do 30. júna 2008. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže ­Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.

§ 87e

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. januára 2008

(1) Každá doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a vykonať opatrenia, pravidlá a postupy, ktorými pri vytváraní a správe doplnkových ­dôchodkových fondov na vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia zabezpečí plynulý a nerušený prechod zo slovenskej ­meny na euro, najmä

a) pravidlá a postupy uplatňované pri premenách, prepoč­toch a zaokrúhľovaní hodnoty a čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, hodnoty osobných účtov účastníkov, hodnoty osobných účtov poberateľov dávky, hodnoty dávok z doplnkového dôchodkového sporenia a údajov o vývoji hodnoty a čistej hodnoty ­majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) opatrenia uplatňované pri hospodárení s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro,

c) spôsob a pravidlá informovania účastníkov a poberateľov dávky doplnkového dôchodkového sporenia o významných skutočnostiach týkajúcich sa prechodu zo slovenskej meny na euro, najmä spôsob a pravidlá ako jednotlivým účastníkom a jednotlivým poberateľom dávky doplnkového dôchodkového sporenia poskytne a sprístupní informácie o hodnote ich osobného účtu a hodnote ich dávok z doplnkového dôchodkového sporenia, ako aj informácie o prípadnej zmene alebo aktualizácii štatútov a informačných prospektov doplnkových dôchodkových fondov v súvislosti s prechodom zo slovenskej ­meny na euro.

(2) Doplnková dôchodková spoločnosť je najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej ­republike a najmenej počas šiestich mesiacov po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinná na svojej internetovej stránke a vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch, ktoré slúžia na styk s účastníkmi, ­poberateľmi dávky doplnkového dôchodkového sporenia alebo inými osobami pri vykonávaní doplnkového ­dôchodkového sporenia, zverejňovať informácie o opatreniach, pravidlách a postupoch, ktoré sa chystá vykonať, vykonáva alebo vykonala na zabezpečenie prechodu zo slovenskej meny na euro.

(3) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vypracovať informáciu v rozsahu podľa odseku 1. Doplnková dôchodková spoločnosť je v období posledných troch mesiacov predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike povinná túto informáciu bezodplatne poskytnúť každému účastníkovi, s ktorým v tomto období uzatvorí zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení; ostatným účastníkom a poberateľom dávky doplnkového dôchodkového sporenia túto informáciu bezodplatne poskytne, ak si ju vyžiadajú.

(4) Peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s doplnkovým dôchodkovým sporením vrátane peňažných údajov o vývoji hodnoty a čistej hodnoty majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktoré sú súčasťou dokumentov dôchodkového fondu alebo iných informácií ­určených pre účastníkov alebo poberateľov dávky doplnkového dôchodkového sporenia, sa na účely prípravy na prechod a prechodu zo slovenskej meny na euro prepočítavajú podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro. Na peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s doplnkovým dôchodkovým sporením vrátane peňažných údajov o vývoji hodnoty a čistej hodnoty majetku, výnosov a priemerných výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktoré sú súčasťou informácií určených pre účastníkov alebo poberateľov dávky doplnkového ­dôchodkového sporenia, sa vzťahuje duálne zobrazovanie v rozsahu podľa osobitných predpisov,⁵²⁾ ak ide o informácie vydané alebo zverejnené počas povinného ­obdobia duálneho zobrazovania podľa osobitných predpisov o zavedení eura v Slovenskej republike.⁵²⁾

(5) Doplnkové dôchodkové spoločnosti sú najneskôr do uplynutia jedného štvrťroku po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinné bezodplatne písomne oznámiť svojim účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia informáciu o aktuálnej hodnote zostatku na ich osobnom účte účastníka ku dňu zavedenia eura v Slovenskej republike, ktorej súčasťou musí byť v súlade s týmto zákonom aj prepočet a zaokrúhlenie tejto hodnoty zo slovenskej meny na euro vykonaný podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro. Doplnkové dôchodkové spoločnosti sú tiež najneskôr do uplynutia jedného štvrťroku po dni ­zavedenia eura v Slovenskej republike povinné bezodplatne písomne oznámiť svojim poberateľom dávky z doplnkového dôchodkového sporenia informáciu o prepočte a zaokrúhlení hodnoty zostatku ich osobného účtu poberateľa dávky a hodnoty ich dávky z doplnkového ­dôchodkového sporenia zo slovenskej meny na euro vykonanom podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro.⁵²⁾

(6) Opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej ­republiky, sa ustanoví rozsah a obsah informácií zverejňovaných podľa odseku 2.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2009

§ 87f

Doplnkový výsluhový dôchodok účastníkov uvedených v § 86 ods. 1 prvej vete sa od 1. januára 2009 vypláca za podmienok ustanovených na vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku a na určenie jeho sumy podľa zákona účinného od 1. januára 2009.

§ 87g

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2009 najneskôr do 31. decembra 2009. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety predĺžiť najviac o jeden rok.

§ 87h

V období šiestich mesiacov po zavedení meny euro v Slovenskej republike môže depozitár pre každý doplnkový dôchodkový fond spravovaný doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou viesť dva bežné účty v eurách.

§ 87i

Pre doplnkové dôchodkové fondy, ktoré začala doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať pred 1. januárom 2009, určuje doplnková dôchodková spoločnosť počiatočnú hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky vo výške 0,033194 eura ku dňu začatia vytvárania doplnkového dôchodkového fondu. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná začať s evidenciou doplnkových dôchodkových jednotiek najneskôr do 30. júna 2009.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2010

§ 87j

(1) V roku 2010 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,2084 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2) V roku 2011 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,205 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3) V roku 2012 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,200 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4) V roku 2013 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,195 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) V roku 2014 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,190 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(6) V roku 2015 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,185 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7) V roku 2016 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,180 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(8) V roku 2017 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,175 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(9) V roku 2018 odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden kalendárny mesiac presiahnuť 0,170 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 87k

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť znenie štatútov doplnkových dôchodkových fondov a dávkových plánov s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2010 a predložiť ich Národnej banke Slovenska na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. h) a i) najneskôr do 31. januára 2010. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.

§ 87l

(1) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30. apríla 2010 zaslať všetkým účastníkom vrátane účastníkov uvedených v § 86 ods. 1 návrh na zmenu účastníckej zmluvy účinnej od 1. júla 2010, ktorej obsahom je zmena dávkového plánu podľa odseku 2 a poučenie o právnych dôsledkoch podpísania zmeny účastníckej zmluvy; účastník môže tento návrh na zmenu účastníckej zmluvy prijať najneskôr do 30. júna 2010.

(2) Zmena dávkového plánu musí obsahovať výlučne zmeny podľa zákona účinného od 1. januára 2010 týkajúce sa

a) podmienok vyplácania, súm a spôsobu výplaty jednotlivých druhov dávok uvedených v § 15 písm. a) až c),

b) úpravy podľa § 19 ods. 2 a

c) podmienok prestupu účastníka z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a výšky odplaty za tento prestup.

§ 87m

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným
od 31. decembra 2011

Ustanovenie § 24 ods. 9 sa vzťahuje na oznámenie o udelených povoleniach vykonané od 31. decembra 2011.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2014

§ 87n

(1) Účastnícke zmluvy a zamestnávateľské zmluvy uzatvorené pred 1. januárom 2014 sa považujú za účastnícke zmluvy a zamestnávateľské zmluvy podľa zákona účinného od 1. januára 2014 a práva a povinnosti z nich zostávajú zachované okrem úpravy týkajúcej sa zániku účastníckej zmluvy zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b).

(2) Ustanovenia dávkového plánu, ktorý je súčasťou účastníckej zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2014, sú po 31. decembri 2013 neplatné, ak

a) sú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania,

b) sa netýkajú dávok; ustanovenia dávkového plánu, ktoré sa týkajú dávok, sa po 31. decembri 2013 nesmú zmeniť,

c) sú v rozpore s § 87f.

(3) Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného od 1. januára 2014 a osobitného zákona,⁹⁾ ak v ďalšej vete nie je ustanovené inak; pritom na lehoty, ktoré sa pred 1. januárom 2014 neskončili, platia ustanovenia zákona účinného od 1. januára 2014 a osobitného zákona.^45b) Konania o žiadostiach o predchádzajúci súhlas na zmenu dávkového plánu začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2014 sa zastavia. Nedostatky zistené v činnosti osôb, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2014 sa posudzujú aj po 31. decembri 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované.

(4) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť štatút doplnkového dôchodkového fondu s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. decembra 2014. Ustanovenia štatútu doplnkového dôchodkového fondu týkajúce sa odplaty za odstupné, sú v tejto časti neplatné.

(5) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zostaviť kľúčové informácie uvedené v § 66 najneskôr do 31. decembra 2014; doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do zostavenia kľúčových informácií plniť povinnosti súvisiace s informačným prospektom podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.

(6) Do okamihu zániku poslednej účastníckej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013

a) je kontrolou aj kontrola dodržiavania dávkových plánov,

b) je predmetom dohľadu aj dodržiavanie dávkových plánov,

c) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vykonávať činnosti podľa § 34 ods. 2 písm. a) aj pri dodržiavaní dávkových plánov,

d) sa na porušenie povinnosti alebo obchádzanie povinnosti uvedenej v dávkovom pláne vzťahujú ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona účinného do 31. decembra 2013.

(7) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť pasívny elektronický prístup k osobnému účtu účastníka a osobnému účtu poberateľa dávky podľa § 61 ods. 8 najneskôr do 31. decembra 2014.

(8) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná umožniť platenie príspevkov na účet nepriradených platieb najneskôr do 30. júna 2014. Depozitár je povinný zriadiť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť účet nepriradených platieb najneskôr do 30. júna 2014. Do zriadenia účtu nepriradených platieb sa na spôsob platenia a pripisovania príspevkov a na prevod majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi vzťahujú ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2013.

(9) Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s ustanoveniami zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. decembra 2014. Na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže Národná banka Slovenska lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.

(10) Doplnková dôchodková spoločnosť má právo na odplatu za odstupné vo výške určenej podľa dávkového plánu, ak v ňom je určená, inak vo výške určenej podľa zákona účinného do 31. decembra 2013, ak odstupné bolo vyplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej pred 1. januárom 2014. Suma zodpovedajúca rozdielu medzi aktuálnou hodnotou osobného účtu účastníka, ktorému bolo vyplatené odstupné podľa prvej vety, a súčtom odstupného podľa prvej vety a odplaty za odstupné podľa prvej vety sa považuje za kladný výnos príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, z ktorého bolo účastníkovi vyplatené odstupné.

§ 87o

(1) V roku 2014 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,80 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,90 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2) V roku 2015 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,70 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,85 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(3) V roku 2016 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,60 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,80 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4) V roku 2017 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,50 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,75 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5) V roku 2018 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,40 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,70 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(6) V roku 2019 odplata za správu

a) príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 1,30 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b) výplatného doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy presiahnuť 0,65 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7) Ustanovenia § 87j ods. 5 až 9 sa od 1. januára 2014 nepoužijú.

§ 87p

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

Záverečné ustanovenia

§ 88

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

§ 89

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z. a zákona č. 551/2003 Z. z.

Čl. II

Zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších prepisov.

Komentár k Čl. II

Novelou živnostenského zákona sa ustanovilo, aby činnosť sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, ako aj starobného dôchodkového sporenia nebola živnosťou.

Čl. III

Zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení ­niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. III

Novelou zákona o ochrane vkladov sa ustanovilo, aby sa na vklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde nevzťahoval zákon o ochrane vkladov.

Čl. IV

Zmena zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným ­trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ­neskorších predpisov.

Komentár k Čl. IV

Predmetom novely zákona o dohľade nad finančným trhom je rozšírenie pôsobnosti Úradu pre finančný trh o vykonávanie dohľadu nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia.

Čl. V

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 1. 2005.

Zákon č. 747/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 584/2005 Z. z. nadobudol účinnosť dňom ­vyhlásenia (20. 12. 2005).

Zákon č. 310/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2006.

Zákon č. 209/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2007.

Zákon č. 555/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 659/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008, okrem bodu 2 (§ 61), ktorý nadobúda účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Zákon č. 449/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 186/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 557/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2010.

Zákon č. 520/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 31. 12. 2011.

Zákon č. 318/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014 okrem § 43 ods. 3, ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2014, § 32 ods. 3 písm. e) a § 34a až § 34d, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1 2015 a okrem § 35a ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2020.

Zákon č. 352/2013 nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 301/2014 nadobudol účinnosť účinnosť 1. decembra 2014 okrem § 19 ods. 1 a 3 a § 64 ods. 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca 2015.

Zákon č. 375/2015 nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2016.

Zákon č. 125/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2016.

Zákon č. 292/2016 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 12. 2016.

Zákon č. 279/2017 Z. z. nadobudol účinnosť od 15. 12. 2017 okrem § 53b ods. 4 a ods. 8, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2018.

Zákon č. 109/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018 a niektoré zmeny 1. 1. 2019.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudne účinnosť od 1. 9. 2018 okrem § 23 ods. 4 a § 23 ods. 13, ktorý nadobudne účinnosť 1. 1. 2019.

Komentár k Čl. V

Novelou zákona o dani z príjmov sa ustanovilo, aby príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnancom boli položkou znižujúcou základ dane.

 

Zdroj:

Smernica 2014/50/EÚ

Smernica EÚ 2016/2341

www.nrsr.sk

Odkazy k textu:

 

1) § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1a) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

1c) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

1d) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.

1e) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

1f) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1g) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1h) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

4) § 138, 139b a 139c zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.

5) Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5a) § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

5b) § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) Zrušená.

7) Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.]

7) Zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8) § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10) Zrušená.

11) Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.

12) Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a ­spro­stredkovaní  zaistenia  a  o zmene  a doplnení  niektorých  zákonov.

13) Obchodný zákonník.

14) § 8 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

15) § 8 písm. e) zákona č. 566/2001 Z. z.

[účinnosť od 1. januára 2019

15a) § 5 ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15b) § 21 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

[účinnosť od 1. januára 2019

15c) § 10 ods. 4 a 5 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.]

16) Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17) § 48 ods. 10 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[účinnosť od 1. januára 2019

17) Zrušená.

18) § 50 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

     § 144 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     § 60 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.

     § 139 ods. 7 zákona č. 39/2015 Z. z.]

[účinnosť od 1. januára 2019

18a) § 34a ods. 1 a 2 a § 34b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

     § 10 ods. 1, 5, 6, 7, 10 a 11 a § 12 zákona č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

     Zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

19) § 48 ods. 12 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 186/2004 Z. z.

[účinnosť od 1. januára 2019

19) Zrušená.

20) § 48 ods. 14 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.]

20a) § 7 ods. 14 a 15 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21) § 27 ods. 1 až 5 zákona č. 747/2004 Z. z.

22) § 66b Obchodného zákonníka.

[účinnosť od 1. januára 2019

22) § 28 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.]

23) Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

24) Zrušená.

24a) § 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

24aa) Zrušená

24ab) Zrušená

24ac) Zrušená]

24b) § 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24c) Napríklad zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24d) § 4 ods. 1 písm. a) až c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24e) § 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24f) § 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

24g) § 3 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

25) § 17 až 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 561/2004 Z. z.

26) Zrušená.

27) § 116 Občianskeho zákonníka.

27a) § 8 písm. h) zákona č. 566/2001 Z. z.

28) Zrušená.

29) Napríklad § 133 zákona č. 566/2001 Z. z., § 25 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.

[účinnosť od 1. januára 2019

29a) Napríklad zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

30) § 131a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

31) Civilný sporový poriadok.

32) Trestný zákon.

33) § 51 Občianskeho zákonníka.

33a) § 5 zákona č. 566/2001 Z. z.

[účinnosť od 1. januára 2019

33aa) Čl. 31 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení.]

33b) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

34)       Zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

35) Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

36) Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37) § 8 písm. m) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.

38) § 8 písm. k) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.

39) Zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.

39a) § 27g zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

     § 122ya zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

39b) § 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39c) § 70 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.

40) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40a) § 90 ods. 2 zákona č. 203/2011 Z. z.

40b) Čl. 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach
(Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) v platnom znení.

41) § 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41a) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41b) Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41c) § 50 až 65 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41d) § 156 zákona č. 566/2001 Z. z.

41e) § 708 až 715 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

41f) Napríklad § 2 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

41g) Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

41h) § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

[účinnosť od 1. januára 2019

41i) § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.

41j) Čl. 8 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 v platnom znení.

41k) Zákon č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

42) § 6 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 129/2010 Z. z.

43) Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z. z.

44) Obchodný zákonník.

45) Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

45a) Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej ­republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[účinnosť od 1. januára 2019

45aa) Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 v platnom znení.]

45b) § 19 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45c) § 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.

46) § 178 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

47) § 178 ods. 3 Obchodného zákonníka.

48) § 28 zákona č. 566/2001 Z. z.

49) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

50) § 3 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 432/2004 Z. z.

51) § 27 Zákonníka práce.

52) § 1 ods. 2 písm. i), § 2 a 18 zákona č. 659/2007 Z. z.

 

K rubrike Legislatíva sme publikovali:

 

•    Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.)

–   Zákony I časť B/2018

•    Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.)

•    Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.)

•    Zákon o registri trestov (zák. č. 330/2007 Z. z.)

•    Zákon o reklame (zák. č. 147/2001 Z. z.)

•    Zákon o ochrane hospodárskej súťaže (zák. č. 136/2001 Z. z.)

•    Zákon o rozhodcovskom konaní (zák. č. 244/2002 Z. z.)

–   Zákony II časť A/2018

•    Trestný zákon (zák. č. 300/2005 Z. z.)

•    Zákon o Policajnom zbore (zák. č. 171/1993 Z. z.)

•    Exekučný poriadok (zák. č. 233/1995 Z. z.)

•    Zákon konkurze a reštrukturalizácii (zák. č. 7/2005 Z. z.)

•    Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z. z.)

–   Zákony II časť B/2018

•    Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.)

•    Zákon o ochrane osobných údajov (zák. č. 18/2018 Z. z.)

–   Zákony III časť A/2018

•    Zákon o sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z. z.)

•    Zákon o starobnom dôchodkovom sporení (zák. č. 43/2004 Z. z.)

–   Zákony III časť B/2018

 

•    Zákonník práce po novele, Daňové a mzdové predpisy, Kontrola podnikania bez chýb, pokút
a penále, Podnikáme bezpečne a ekonomicky bez chýb, pokút a penále – odborné tematické publikácie

•    Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení – Aktualizácia III/3 2018

•    Doplnkové dôchodkové sporenie – zmeny – mesačník 1000 riešení 6/2018

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, e-mail:abos@poradca.sk, www.poradca.sk

 

Príloha č. 1

k zákonu č. 650/2004 Z. z.
v znení zákona č. 318/2013 Z. z.

 

VZOREC NA VÝPOČET VÝŠKY ODPLATY ZA ZHODNOTENIE
MAJETKU V PRÍSPEVKOVOM DOPLNKOVOM
DÔCHODKOVOM FONDE

 

Vzorec na výpočet výšky odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde:

Pri výpočte odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde sa použijú tieto veličiny, funkcie a ich označenia:

O_t             výška odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde pre deň t

NAV_t       čistá hodnota majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň t

AHDDJ_t   aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky platná pre deň t

maxAHDDJ_t-1 maximálna aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky dosiahnutá po 1. januári 2010 do dňa t-1

K              koeficient na určenie výšky odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý môže byť maximálne vo výške 0,10

t                pracovný deň bezprostredne predchádzajúci dňu výpočtu odplaty za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

 

Príloha č. 2

k zákonu č. 650/2004 Z. z.
v znení zákona č. 318/2013 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH
AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

 

1. Smernica Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 209, 25. 7. 1998).

2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

3. Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 2001).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 283, 28. 10. 2008).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ z 21. mája 2013, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a smernica 2011/61/EÚ o správcoch alternatívnych investičných fondov v súvislosti s nadmerným spoliehaním sa na úverové ratingy (Ú. v. EÚ L 145, 31. 5. 2013).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/50/EÚ zo 16. apríla 2014 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (Ú. v. EÚ L 128, 30. 4. 2014).

[účinnosť od 1. januára 2019

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 354, 23. 12. 2016).]