Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov s komentárom

Zákon č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

s komentárom

Ing. Miroslava Brnová

Ing. Monika Adamíková

Ing. Michaela Vidová

Ing. Lucia Štofanová

Najdôležitejšie zmeny novely zákona o dani z príjmov:

Od dane je oslobodený príjem vo forme sociálnej výpomoci z prostriedkov sociálneho fondu zo zákonného dôvodu (úmrtie blízkej osoby, živelná udalosť, pracovná neschopnosť)do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa. Toto pravidlo sa prvýkrát použije na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri 2015.

Príjmy podľa autorského zákona (napríklad vytvorenie diela, podanie umeleckého výkonu, použitie diela) sa budú zdaňovať zrážkovou daňou, ak sa daňovník vopred písomne nedohodne
s platiteľom dane o výplate brutto príjmu bez zdanenia, čím preberá zodpovednosť, že si príjem zdaní samostatne.

Príjmy z kapitálového majetku sa zdania rovnakou 19 % sadzbou dane bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí. Z tohto dôvodu sa mení aj názov § 7 – Osobitný základ dane z kapitálového majetku.

Predmetom dane nie je podiel na zisku v rozsahu, v akom nie je daňovým nákladom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku. V SR sa vyplácaný podiel na zisku účtuje súvahovo, a preto nie je daňovým nákladom. Novela sa týka podielov na zisku prijatých zo zahraničia, ak by tam boli daňovým nákladom, potom sú v SR predmetom dane.

Súčasťou základu dane len po zaplatení sú náklady na poradenské a právne služby – zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 – Právne služby a 69.2 – Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo. Uvedené platí už za rok 2015.

Náklady na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 € sa zahrnú do základu dane jednorazovo, teda bez daňového rozloženia na dobu 36 mesiacov. Ustanovenie sa uplatní už za rok 2015. Časové rozlíšenie nákladov na získanie noriem a certifikátov v obstarávacej cene nad 2 400 € platí len pre dane, lebo v účtovníctve ide o okamžitý náklad, ak nie je platený vopred.

V minulosti už zdanený tzv. trojročný záväzok sa následne oddaní, ak je súčasťou reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom alebo bol na predmetného daňovníka vyhlásený konkurz. Pravidlo sa môže použiť už za rok 2015.

V zákone o účtovníctve sa ruší možnosť ocenenia reprodukčnou obstarávacou cenou a nahrádza sa ocenením reálnou hodnotou. Preto sa tieto pojmy nahrádzajú aj v zákone o dani z príjmov v ustanoveniach o vstupnej cene a tiež v ustanoveniach o tzv. podnikových kombináciách v špecifickom prípade – u neodpisovaného majetku nadobudnutého darom.

Cestovné náhrady, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi nad rámec nárokov zákona o cestovných náhradách, sú u zamestnávateľa daňovým nákladom za predpokladu, že u zamestnanca sú zdaniteľným príjmom. Toto pravidlo platí už za rok 2015.

Úvod

V súčasnosti platný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („ZDP“) je účinný od 1. 1. 2004.

ZDP bol k 31. 12. 2015 dňu novelizovaný novelami:

č. 43/2004 Z. z., č. 177/2004 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 391/2004 Z. z., č. 538/2004 Z. z., č. 539/2004 Z. z., č. 659/2004 Z. z., č. 68/2005 Z. z., č. 314/2005 Z. z., č. 534/2005 Z. z., č. 660/2005 Z. z., č. 688/2006 Z. z., č. 76/2007 Z. z., č. 209/2007 Z. z., č. 519/2007 Z. z., č. 530/2007 Z. z., č. 561/2007 Z. z., č. 621/2007 Z. z., č. 653/2007 Z. z., č. 168/2008 Z. z., č. 465/2008 Z. z., č. 514/2008 Z. z., č. 563/2008 Z. z., č. 567/2008 Z. z., č. 60/2009 Z. z., č. 184/2009 Z. z., č. 185/2009 Z. z. č. 504/2009 Z. z., č. 563/2009 Z. z., č. 374/2010 Z. z., č. 548/2010 Z. z., č. 129/2011 Z. z., č. 231//2011 Z. z., č. 250/2011 Z. z., č. 331/2011 Z. z., č. 362/2011 Z. z., č. 406/2011 Z. z., č. 547/2011 Z. z., č. 548/2011 Z. z., č. 69/2012 Z. z., č. 188/2012 Z. z., č. 189/2012 Z. z., č. 252/2012 Z. z., č. 288/2012 Z. z., č. 395/2012 Z. z., č. 70/2013 Z. z., č. 135/2013 Z. z., č. 318/2013 a č. 463/2013 Z. z., č. 180/2014 Z. z., č. 183/2014 Z. z., č. 333/2014 Z. z., č. 364/2014 Z. z., č. 371/2014 Z. z., č. 25/2015 Z. z., č. 61/2015 Z. z., č. 62/2015 Z. z., č. 79/2015 Z. z., č. 140/2015 Z. z., č. 176/2015 Z. z., č. 253/2015 Z. z.,......

V ostatných novelách schválených v roku 2015, boli najvýznamnejšími zmenami v zákone:

• č. 25/2015 Z. z. – zákon o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý s účinnosťou od 15. 3. 2015 upravuje daňové dôsledky vystúpenia zo starobného dôchodkového sporenia (II. Pilier dôchodkového sporenia),

• č. 61/2015 Z. z. – zákon o odbornom vzdelávaní a príprave tzv. duálne vzdelávanie, ktorý s účinnosťou od 1. 9. 2015 upravuje daňové výhody pri poskytovaní praktického vzdelávania zamestnávateľov pre študentov stredných odborných škôl,

• č. 62/2015 Z. z. – zákon o investičnej pomoci účinný od 1. 4. 2015, ktorý upravuje daňové úľavy pri poskytovaní investičnej pomoci,

• č. 79/2015 Z. z. – zákon o odpadoch, ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2016 zavádza daň vyberanú zrážkou pre výkup kovového odpadu od fyzických osôb nepodnikateľov,

• č. 140/2015 Z. z. – zákon o sociálnom poistení, ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2016 zavádza vyrovnávací príspevok na dôchodok, ktorý zároveň oslobodzuje od dane,

• č. 176/2015 Z. z. – zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý s účinnosťou od 1. 9. 2015 určuje tieto osoby a zároveň z daňového pohľadu zaraďuje príjmy, ktoré budú dosahovať medzi príjmy zo závislej činnosti,

• č. 253/2015 Z. z. – novela ZDP, ktorá s účinnosťou od 31. 12. 2015, 1. 1. 2016 a 1. 1. 2017 upravuje najmä u

1. Fyzických osôb oblasť

a) cenných papierov a to

– zavádza časový test 1 rok na oslobodenie príjmov z predaja CP prijatých na obchodovanie na burze CP - ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne 1 rok a to za podmienky, že tieto cenné papiere nemal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku,

– zavádza oslobodenie príjmov z predaja CP, opcií a príjmov z derivátových operácii plynúcich z dlhodobého investičného sporenia (DIS) – navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie DIS ako jedného zo spôsobov podpory investovania na kapitálovom trhu, pričom portfólio DIS musí byť zriadené najmenej na 15 rokov (počas tohto obdobia klientovi nie je možné vyplatiť plnenie) a maximálna výška investovaných finančných prostriedkov za 1 kalendárny rok je najviac 3 000 eur (do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia). Daňové zvýhodnenie sa týka príjmov plynúcich z prevodu cenných papierov v priebehu sporenia vrátane príjmu, ktorý je daňovníkovi vyplatený po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia. Nedodržanie podmienok dlhodobého investičného sporenia = povinnosť podať dodatočné daňové priznanie od začatia dlhodobého investičného sporenia za každé zdaňovacie obdobie,

b) príjmov plynúcich podľa autorského zákona, kde sa zjednocuje možnosť výberu medzi daňou vyberanou zrážkou alebo zdanením prostredníctvom daňového priznania pre všetky príjmy plynúce podľa autorského zákona. V súčasnosti je možnosť výberu medzi zrážkovou daňou alebo zahrnutím do daňového priznania len pre časť príjmov podľa autorského zákona a to príjmov plynúcich za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie,

c) oslobodzuje sociálnu výpomoc z dôvodu živelných udalostí a hmotnej núdze, kde sa navrhuje od dane z príjmov oslobodiť príjmy poskytnuté ako sociálna výpomoc z dôvodu mimoriadnych udalostí a hmotnej núdze zamestnanca z prostriedkov sociálneho fondu do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

2) Právnických osôb oblasť

a) technických rezerv na záväzky Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorá nebude od 1. 1. 2016 považovaná za technickú rezervu podľa nového zákona o poisťovníctve a preto sa navrhuje zostatok tejto rezervy zahrnúť do základu dane rovnomerne počas 2 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období,

b) daňovej licencie, kde došlo k vylúčeniu povinnosti platenia daňovej licencie pre pozemkové spoločenstvá.

3. Spoločných ustanovení oblasť

a) zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľov, kde ide o spresňujúce úpravy doterajšieho znenia zákona v oblasti zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení vyplatených/poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi tak, aby zabezpečili aj právnu istotu pre dotknutých daňovníkov. Zároveň sa predĺžila lehota pre oznamovacie povinnosti zo štvrťroka na celý kalendárny rok. Určuje sa spôsob zdanenia daňou vyberanou zrážkou pre daňovníkov, ktorí sú v jednej osobe aj držiteľmi aj poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti atď.,

b) uplatnenia odpisov pri prenajatom majetku, kde ide o spresnenie, že ak sa majetok prenajíma len časť zdaňovacieho obdobia alebo sa prenajíma len časť majetku, aj odpis sa uplatní len sčasti; rovnako pri predaji majetku s limitovanou výškou zostatkovej ceny sa umožňuje pri jeho predaji uplatniť pomernú časť ročného odpisu,

c) zahrnutia výdavkov na normy a certifikáty do základu dane, kde sa spresňuje, že časové rozlíšenie daňového výdavku sa bude vzťahovať iba na také normy a certifikáty, ktorých obstarávacia cena je vyššia ako 2 400 eur,

d) reštrukturalizácie, kde z novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že ak veriteľovi bude uhradená pohľadávka menej ako 50 %, do tejto výšky pohľadávka nezaniká a vo zvyšnej časti sa má zato, že je iným majetkovým právom. Časť záväzku, ktorá u veriteľa predstavuje iné majetkové právo, sa v účtovníctve odpíše do výnosov a tento odpis bude od dane z príjmov oslobodený v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom. Zároveň sa vymedzila úprava, podľa ktorej daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán si v tomto zdaňovacom období zníži základ dane o sumu záväzkov, o ktorú si v minulosti zvyšoval základ dane a zároveň nemusí zvyšovať základ dane o tie záväzky, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne a sú po zákonom stanovenej lehote splatnosti,

e) podielu zaplatenej dane (2 %) a to

– stanovením výšky percenta pre poukazovanie podielu zaplatenej dane – opatrenie vyplýva z memoranda k asignácii dane schválenom a podpísanom ministrom financií a zástupcom neziskových organizácii

– ak daňovník – PO poskytne neziskovej organizácii dar minimálne vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane, môže poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 2 %,

– ak daňovník – PO neposkytne neziskovej organizácii dar alebo poskytne dar vo výške nižšej ako je 0,5 % zaplatenej dane, môže poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 1 %,

– zavedením možnosti informovania prijímateľa o poskytovateľovi podielu zaplatenej dane na základe súhlasu poskytovateľa – opatrenie vyplývajúce z memoranda k asignácii dane,

– spresnením spôsobu zverejňovania povinných údajov prijímateľov v Obchodnom vestníku a to tak, že spôsob použitia podielu zaplatenej dane bude členený na:

– výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia,

– výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa.

4. Medzinárodného zdaňovania oblasť

a) zavedenia opatrenia proti zneužívaniu, kde bola transponovaná novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, ktorá zaviedla tzv. opatrenia proti zneužívaniu. Opatrenia proti zneužívaniu sú zamerané na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu. Postihujú situácie, keď daňovník zámerne vytvára daňové konštrukcie, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktoré sú navrhnuté iba s cieľom vyhýbať sa plateniu daní.

Opatrenie proti zneužívaniu má postihovať už existujúce schémy daňového plánovania, ale musí byť dostatočne flexibilné, aby sa dalo použiť aj na všetky budúce schémy daňového plánovania „navrhnuté“ po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení opatrení proti zneužívaniu, t.j. ide zároveň o preventívne opatrenie.

b) transferového oceňovania, kde ide legislatívne spresnenie.

Pozor!

Niektoré úpravy sú platné už za rok 2015.

• č. 378/2015 Z. z. – zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave (DVP), ktorý mení aj zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti; v tejto nadväznosti sa zavádza nové oslobodenia od dane z príjmov plnení vyplácaných podľa tohto zákona (napr. motivačný príspevok, naturálne náležitosti) v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh a s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.

• č. 440/2015 Z. z. – zákon o športe, ktorý v článku novelizujúcom ZDP upravuje zdaňovanie príjmov športovcov a športových organizácií a zavádza samostatný postup pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých prijímateľom/športovcom na základe zmluvy o sponzorstve a zahrňovaní výdavkov súvisiacich s poskytnutým sponzorským.

• č. 437/2015 Z. z. – zákon o ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 na základe doplnenia možnosti úhrady ročného príspevku do Národného fondu pre riešenie krízových situácií na finančnom trhu formu neodvolateľného platobného záväzku spresnilo vymedzenie nedaňového výdavku na ročný príspevok bez ohľadu na formu jeho splatenia.

• č. 361/2015 Z. z. – zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 18. 3. 2016 definuje predmet dane investičného fondu s premenlivým základným imaním v nadväznosti na zavedenie tohto fondu ako novej formy kolektívneho investovania.

• č. 375/2015 Z. z. – zákon zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 vypustil z jednotlivých ustanovení zákona o dani z príjmov Fond národného majetku SR a tým aj osobitný spôsob zdanenia tohto daňovníka.

• č. 389/2015 Z. z. – zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 1. 1. 2017 v nadväznosti na vytvorenie novej formy obchodnej spoločnosti – jednoduchej spoločnosti na akcie spresňujú ustanovenia týkajúce sa:

– posudzovania daňových výdavkov pri predaji akcii jednoduchej spoločnosti na akcie,

– pokračovania zdaňovacieho obdobia pri zmene právnej formy z jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť.

PREHĽAD

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA § 1-2 11

DRUHÁ ČASŤ DAŇ FYZICKEJ OSOBY § 3-11 32

TRETIA ČASŤ DAŇ PRÁVNICKEJ OSOBY § 12-14 122

ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA § 15-54 137

Príloha č. 1 ................................................................................ 482

Príloha č. 2 ................................................................................ 485

Príloha č. 3 ................................................................................ 486

Príloha č. 4 ................................................................................ 486

Príloha č. 5 ................................................................................ 487

Príloha č. 6 ................................................................................ 487

ZÁKON

č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov

v znení

zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z.

, zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z.,

zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z.,
zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z.,
zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z.,
zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z.,
zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z.,
zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z.,
zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z.,
zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z. a zákona č. 548/2011 Z. z., a zákona č. 69/2012 Z. z.,

zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z.,
zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z.,
zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z.,
zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 43/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z.,
zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z.,
zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z.,

zákona č. 437/2015 Z. z. a zákona č. 440/2015 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „daň“),

b) spôsob platenia a vyberania dane.

(2) Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou Slovenskej republiky a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne (ďalej len „medzinárodná zmluva“), má prednosť pred týmto zákonom.

Komentár k § 1

■ odsek 1 upravuje predmet úpravy ZDP, ktorou je

• daň z príjmov fyzických osôb,

• daň z príjmov právnických osôb,

• spôsob platenia a vyberania dane z príjmov.

■ odsek 2 – ustanovuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ustanovenia ZDP a to tej, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Za takúto medzinárodnú zmluvu sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR, a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov (úplné znenie medzirezortnej administratívnej dohody bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznámením č. 31).

Hlavnou prioritou uzatvárania medzinárodných zmlúv je zabránenie vzniku medzinárodného dvojitého alebo viacnásobného zdanenia príjmu a majetku, ktoré by malo negatívny dopad na hospodársky rozvoj jednotlivých štátov a súčasne by malo demotivujúci charakter na podnikateľské subjekty pôsobiace na území tohto štátu. Uvedené by v konečnom dôsledku znamenalo aj obmedzenie príjmového toku do štátneho rozpočtu a práve to je zo strany štátov impulzom k uzatváraniu medzinárodných zmlúv.

Medzinárodnými zmluvami v oblasti daní sú predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“), ktoré sú dvojstrannými opatreniami. Tieto zmluvy hrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránení dvojitého zdanenia, nakoľko práve povahe vzťahu medzi dvomi štátmi obvykle najlepšie vyhovuje dvojstranná dohoda. Jedná sa predovšetkým o dvojstranné zmluvy o ZDZ v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorých uzatváranie bolo dôsledkom aktivity krajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojilo aj OSN a nakoniec aj Európska únia.

Riešenie problému dvojitého resp. viacnásobného zdanenia je len jedným z hlavných cieľov uzatvárania zmlúv o ZDZ nie však jediným. Rovnako ako riešenie zamedzenia dvojitého zdanenia je dôležité riešiť aj zamedzenie dvojitého nezdanenia. To znamená, že použitie metód na zamedzenie dvojitého zdanenia sa využije len v prípade reálneho zdanenia na území iného zmluvného štátu, t.j. v prípade, ak bol príjem daňového nerezidenta zdaniteľným príjmom na území štátu zdroja príjmov (bližšie pri metódach na zamedzenie dvojitého zdanenia).

Ďalšími cieľmi uzatvárania zmlúv o ZDZ je

– zabránenie prípadným daňovým únikom a podvodom,

– umožnenie priamej spolupráce príslušných orgánov zmluvných,

– zabezpečenie daňovej nediskriminácie pre subjekty jedného štátu na území štátu druhého,

– podpora vzájomných vzťahov v hospodárskej a obchodnej oblasti medzi jednotlivými štátmi,

– zabezpečenie objektívneho rozdelenia daňového výnosu medzi obidva štáty t.j. štát zdroja príjmov a štát jeho skutočného vlastníka (štát rezidencie).

V súčasnosti (k 6. 8. 2014) ma SR uzavretých 65 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, z toho je platných a účinných 64 zmlúv (bez Kuvajtu).

Ani prijaté dvojstranné opatrenia nie sú bez nedostatkov a nedokonalostí, nakoľko všeobecne nie je možné pozerať na medzinárodnú činnosť len čisto ako na dvojstrannú. Napríklad nadnárodná spoločnosť môže vykonávať výskum v jednej krajine, vyrábať v druhej krajine, všetky propagačné akcie pripravovať v tretej krajine a tovar predávať v ďalších krajinách. Z uvedeného dôvodu sa začali uzatvárať aj viacstranné opatrenia a to predovšetkým v rámci členských štátov OSN a jej rôznych orgánov, OECD, Európskej únie a ďalších podobných inštitúcií.

Preto aj SR vstupom do Európskej únie sa ako členský štát stala súčasťou právneho systému, ktorý má vo väčšine prípadov nadradené postavenie nad vnútroštátne predpisy a vznikli jej povinnosti aj z medzinárodného práva Európskej únie.

Vo všeobecnosti je priame zdaňovanie a jeho úprava ponechaná v kompetencii každého členského štátu Európskej únie. Znamená to, že jednotlivé členské štáty si svoj daňový systém prispôsobujú vlastným potrebám. Národný daňový systém však musí byť v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ktorá predstavuje primárnu legislatívu Európskeho spoločenstva. Prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa zmluva o Európskej únii a zmluva o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 486/2009 Z. z.) sa s účinnosťou od 1. decembra 2009 upravil názov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na Zmluvu o fungovaní Európskej únie. Hoci zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) neobsahuje špecifické ustanovenia vo vzťahu k priamemu zdaňovaniu, stanovuje základné slobody, ktoré by mali byť zachované v každom členskom štáte. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovaru, voľný pohyb osôb, slobodné poskytovanie služieb, voľný pohyb kapitálu a slobodu usadiť sa.

V súvislosti s uvedenými základnými slobodami je nutné zdôrazniť zákaz diskriminácie vo vzťahu k občanom Európskej únie na základe ich štátnej príslušnosti, t.j. občania iných členských štátov Európskej únie musia mať zabezpečené rovnaké práva ako občania domovského štátu. V oblasti priamych daní zákaz diskriminácie znamená, že rovnaké pravidlá zdanenia, ako sa uplatňujú voči daňovníkom s NDP je potrebné zabezpečiť aj voči daňovníkom z iných členských štátov Európskej únie (napr. oslobodenie sociálnych dávok, možnosť podania daňového priznania z príjmov, z ktorých sa zráža daň, ak takúto možnosť majú aj daňovníci s neobmedzenou daňovou povinnosťou – § 43 ods. 6 ZDP).

Keďže smernice predstavujú sekundárnu legislatívu, ktorá je podriadená primárnemu právu, pre nadobudnutie účinnosti v jednotlivých členských štátoch, musia byť smernice implementované do ich vnútroštátnych právnych predpisov. Okrem smerníc, Európska únia vydáva aj nariadenia, ktoré sú priamo vykonateľné a postupuje sa podľa nich rovnako ako podľa iných zákonov vyhlásených v Zbierke zákonov SR.

Smernice Európskej únie, ktoré boli už zapracované do ZDP sú uvedené v prílohe č. 2 ZDP.

Zámerom smerníc je vytvoriť v Európskej únii podmienky obdobné podmienkam vnútorného trhu, a tým zaistiť vytvorenie a účinné fungovanie spoločného trhu. S ohľadom na to, že smernice stanovujú len minimálnu úroveň úľavy, môže členský štát získať konkurenčnú výhodu vo vzťahu k ostatným členským štátom tým, že bude pri implementácii smerníc štedrejší.

§ 2

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba,

b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12,

c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou,

d) daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt1a) alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt,1a) ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,

2. právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri,

e) daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou

1. fyzická osoba neuvedená v písmene d) prvom bode,

2. fyzická osoba uvedená v písmene d) prvom bode, ktorá sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky,

3. právnická osoba neuvedená v písmene d) druhom bode,

f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí,

g) predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16),

h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy,

i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

k) daňovou stratou rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti¹⁾ zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období,

l) zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak,

m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,

n) závislou osobou blízka osoba2) alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,

o) ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na

1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov; nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu,

2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu,

p) iným prepojením obchodný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,

r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,

s) finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak

1. vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu a

2. doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1,

3. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

4. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,

5. doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6,

t) daňovníkom členského štátu Európskej únie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie z príjmov plynúcich zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimo územia tohto členského štátu Európskej únie a ktorá na území Slovenskej republiky nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

u) preddavkom na daň povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa,

v) platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

w) dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa osobitného predpisu.^2a)

x) daňovníkom nezmluvného štátu fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“); ak § 52zb neustanovuje inak, ministerstvo zaradí do tohto zoznamu štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná.

y) držiteľom držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť,^37ab) výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny^37ac) alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb,

z) poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,^37aa) jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,^37aa)

aa) zamestnancom daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Komentár k § 2

■ podľa písmena c) je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou.

Postup pri zámene a jej právne účinky upravuje ustanovenie § 611 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“). Podľa tohto ustanovenia sa na zámennú zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObčZ o kúpnej zmluve, čo znamená, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma za kupujúcu stranu.

Zámenná zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami ObčZ ako zmluvný typ, ale v prípade, ak ide o zámenu v rámci podnikateľských vzťahov, vo všeobecných otázkach sa riadi § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka („ObchZ“).

Za formu zámennej zmluvy možno považovať aj bartrovú zmluvu.

Nepeňažný príjem je potrebný na účely ZDP oceniť a to cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Aj pre nepeňažný príjem platí, že môže byť v súlade s ustanoveniami ZDP oslobodený od dane. Napr. môže ísť o hodnotu stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom svojim zamestnancom, ktorá je oslobodená v súlade s § 5 ods. 7 ZDP.

Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.

U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.

? Príklad

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, predal v máji 2015 spoločnosti tovar v hodnote1 500 eur. Spoločnosť mu v novembri 2015 na predaný tovar vystavila zmenku so splatnosťou v máji 2016. Daňovník v decembri daroval túto zmenku svojej manželke, ktorá nedosahuje príjmy z podnikania. Napriek tomu, že daňovníkovi bola namiesto úhrady spoločnosťou za tovar vystavená zmenka (neplynul mu príjem) a daňovník následne zmenku daruje manželke (ani mu už nebude plynúť žiadny príjem), v súlade s § 2 písm. c) ZDP bude u tohto daňovníka hodnota zmenky vystavená namiesto úhrady za tovar nepeňažným príjmom zahŕňaným do základu dane v zdaňovacom období roka 2015.

■ v písmenách d)až g) je zadefinovaný daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s NDP“) a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s ODP“) a rozsah príjmov, ktoré podliehajú zdaneniu na území SR.

Daňovníkom s NDP je daňovník, ktorý má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom za obvyklé zdržiavanie sa na území SR považuje zdržiavanie sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach (do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu vrátane sobôt a nedieľ, štátnych a iných sviatkov, prázdnin a dovoleniek). Uvedeným spôsobom sa posudzuje daňovník fyzická osoba.

Daňovník – právnická osoba – je daňovníkom s NDP, ak má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, pričom miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.

Daňovník, ktorý má na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť zdaňuje v SR všetky svoje zdaniteľné príjmy, ktoré mu plynuli z činnosti vykonávanej na území SR resp. z majetku umiestneného na území SR, ale aj zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníkom s ODP je daňovník, ktorý

– ak ide o daňovníka fyzickú osobu, nemá na území SR trvalý pobyt a ani sa na území SR nezdržuje a fyzická osoba, ktorá sa na území SR obvykle zdržiava ale len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR (tzv. cezhraniční pracovníci),

– ak ide o daňovníka právnickú osobu na území SR nemá sídlo a ani miesto skutočného vedenia.

Daňovník, ktorý má na území SR obmedzenú daňovú povinnosť, zdaňuje svoje zdaniteľné príjmy len v rozsahu v akom pripadajú na činnosť vykonávanú na území SR, resp. v akom pripadajú na majetok, z ktorého užívania plynú a tento je umiestnený na území SR. Príjmy, ktoré sú u tohto daňovníka zdaniteľné na území SR sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP.

Poznámka

V oblasti medzinárodných daňových vzťahov sa stretávame s pojmom „daňový rezident a nerezident“ (staršie zmluvy o ZDZ dokonca používajú pojem „daňový domicil“), ktorý je významovo identický s vnútroštátne používaným pojmom „daňovník s NDP a ODP“. Vzhľadom na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy, v tomto prípade zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia“ majú nadradené postavenie nad ZDP, tento pojem sa stal súčasťou pojmov používaných v rámci aplikovania právnych (najmä daňových) predpisov platných na území SR.

V praxi môže nastať situácia, že osoba je podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, a to z dôvodu, že v jednom štáte bude mať trvalý pobyt a v druhom štáte sa bude dočasne fyzicky zdržovať viac ako 183 dní. V takýchto prípadoch dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. V prípade zmluvných štátov je tento moment práve tým okamihom, kedy vstupujú do riešenia pravidlá určené a dohodnuté zmluvami o ZDZ a zabraňujú vzniku takéhoto konfliktu, resp. určujú pravidlá, ktoré ich vedia vyriešiť.

V prípade nezmluvného štátu túto otázku nie je možné riešiť a preto posudzovaná osoba bude rezidentom v obidvoch krajinách a môže byť v obidvoch krajinách zdaňovaná z tých istých príjmov.

? Príklad

Daňovník z Kostariky vykonával v SR v zdaňovacom období podnikateľskú činnosť, pričom bol na území SR fyzicky prítomný počas obdobia presahujúceho 300 dní v tomto zdaňovacom období (kalendárnom roku). Po ukončení zdaňovacieho obdobia sa daňovník informoval u daňového poradcu, aké príjmy má uviesť v podanom daňovom priznaní a zdaniť v SR.

Daňový poradca vychádzal zo skutočnosti, že daňovník sa v predmetnom zdaňovacom období obvykle zdržiaval na území SR a je teda podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP považovaný za daňovníka s NDP na území SR (daňový rezident).

Hoci je daňovník považovaný za rezidenta aj v Kostarike, SR nemá s týmto štátom uzatvorenú zmluvu o ZDZ a preto nie je možné zamedziť dvojitej rezidencii tejto osoby.

Ak by bol daňovník považovaný za rezidenta aj v inom štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, bolo by možné rozhraničiť dvojitú rezidenciu a určiť iba jeden štát, v ktorom má neobmedzenú daňovú povinnosť.

Postup rozriešenia daňovej rezidencie v zmluvách o ZDZ je väčšinou obsiahnutý v článku (zvyčajne článok 4), zaoberajúcom sa podmienkami stanovenia rezidencie. Príslušný článok k daňovej rezidencii obsahuje kritériá pre jej rozhraničenie pre fyzické aj pre právnické osoby.

Ak žiadny konflikt pri riešení rezidencie daňovníka podľa vnútroštátnych predpisov nevzniká nie je potrebné na určenie, resp. rozhraničenie rezidencie uplatňovať zmluvu o ZDZ.

? Príklad

Daňovníčka má trvalý pobyt (bydlisko) na území Rakúska. Za účelom doplnkového štúdia na vzdelávacej inštitúcii je fyzicky prítomná 250 dní v kalendárnom roku na území SR.

V Rakúsku je daňovníčka považovaná za daňovníčku s NDP (rezidenta) z dôvodu, že má na území Rakúska trvalý pobyt (bydlisko).

Na území SR je v súlade s § 2 písm. e) bod 2. ZDP, považovaná za daňovníčku s ODP napriek skutočnosti, že spĺňa podmienku obvyklého zdržiavania sa na území SR (t.j. viac ako 183 dní), ale zdržiava sa na tomto území len za účelom štúdia.

V tomto prípade, nevzniká konflikt dvojitej rezidencie a preto sa nebude ani aplikovať článok daňovej rezidencie upravený v zmluve o ZDZ uzavretej medzi SR a Rakúskom (zmluva č. 48/1979 Zb.).

Daňovníčka je daňovým rezidentom Rakúska.

Výraz „rezident zmluvného štátu“, podľa zmlúv o ZDZ, označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Za rezidenta sa nepovažuje osoba, ktorá podlieha zdaneniu v tomto štáte iba z dôvodu poberania príjmov zo zdrojov na území tohto štátu alebo umiestnenia majetku na území tohto štátu.

Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie fyzickej osoby sa rozhraničovacie kritériá pre určenie rezidencie aplikujú postupne v tom poradí, v ktorom sú uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ až dovtedy, pokiaľ nie je stanovený len jeden štát rezidencie osoby.

Týmito kritériami pre fyzické osoby sú:

a) osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch zmluvných štátoch, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),

b) ak nemôže byť určené, v ktorom zmluvnom štáte má táto osoba stály byt, alebo ak nemá v žiadnom zmluvnom štáte stredisko životných záujmov, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržuje,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržuje v oboch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ktorého je štátnym občanom,

d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou prostredníctvom procedúry uvedenej prevažne v článku 25 zmluvy o ZDZ.

Ak osoba iná ako fyzická osoba je považovaná podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov za daňovníka s NDP (rezidenta) v obidvoch zmluvných štátoch, bude rezidentom len toho zmluvného štátu, v ktorom má umiestnené miesto skutočného vedenia.

Po rozhraničení dvojitej rezidencie osoby (či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. inej osoby) uplatnením rozhraničovacích kritérií uvedených v príslušnej zmluve o ZDZ dochádza k modifikácii ustanovenia § 2 ZDP a pri určení rozsahu daňovej povinnosti osoby na účely ZDP sa vychádza z rezidencie tejto osoby určenej podľa zmluvy o ZDZ.

Poznámka

Daňové riaditeľstvo SR vydalo Metodický pokyn k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníkov na území SR, ktoré je uverejnené na internetovej stránke www.financnasprava.sk, a ktoré uvádza aj bližšie informácie k stanoveniu rezidencie.

■ podľa písmena h) je zdaniteľným príjmom len príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane ani podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Hlavne v prípade daňovníka fyzickej osoby je potrebné dôsledne sledovať všetky príjmy, ktoré mu plynú, pričom z týchto príjmov sa ďalej vyčlenia príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2, § 5 ods. 5, neuvedené príjmy v § 16 pre daňovníkov s ODP) a zvyšné príjmy sa ešte posúdia, či nie sú oslobodené od dane podľa ustanovení samotného ZDP (§ 5 ods. 7, § 9) alebo podľa medzinárodných zmlúv.

Až zostávajúce príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých si daňovník vyčísli daňovú povinnosť v súlade s ustanoveniami ZDP.

V prípade právnických osôb sú príjmy, ktoré sú predmetom dane vymedzené v ustanovení § 12 ZDP a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú určené ustanovením § 13 ZDP.

■ podľa písmena i) je daňovým výdavkom každý výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

– zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo

– zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 prišlo k zásadnej zmene v spôsobe uznávania daňových výdavkov súvisiacich s využívaním majetku, ktorý môže mať aj charakter osobnej potreby. Ide o akúsi daňovú úľavu resp. daňovú amnestiu, ktorá bola v ZDP upravená v prospech daňovníkov, aby nemuseli preukazovať skutočnú výšku využívania takéhoto majetku, ale mali možnosť uplatniť si všetky výdavky súvisiace s takýmto majetkom v paušálnej zákonnom stanovenej výške a to vo výške 80 % z vynaložených výdavkov. Práve dobrovoľné krátenie výdavkov o 20 % zabezpečí zohľadnenie využívania majetku aj na osobné účely a to napriek skutočnosti, že by preukázateľne daňovník využíval majetok v podnikaní v nižšom pomere. Samozrejme v prípade, ak daňovník reálne preukáže, že majetok využíva výlučne v podnikaní resp. vo vyššom pomere ako 80 %, potom si môže uplatniť aj túto plnú resp. vyššiu sumu výdavkov do daňových výdavkov [bližšie v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP].

Do účinnosti tejto zmeny musel daňovník zahrňovať do daňových výdavkov len reálne vynakladané výdavky, ktoré mu slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, pričom v kontexte všetkých ustanovení týkajúcich sa príjmov a výdavkov uvedená formulácia znamenala na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a nie akýchkoľvek príjmov t.j. nie na zabezpečenie príjmov vylúčených z predmetu dane alebo príjmov od dane oslobodených.

Vzhľadom na skutočnosť, že vznikali rôzne výklady aj v tomto smere, spresnila sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 definícia daňových výdavkov v § 2 písm. i) ZDP tak, aby bolo zrejmé, že daňovým výdavkom je len výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a dosiahnutie zdaniteľných príjmov.

Bližšie je zákonná možnosť a spôsob zahrnutia výdavkov do daňových výdavkov vymedzená v ustanoveniach § 19 až 29 ZDP.

■ v písmene j) a k) sú vymedzené základné pojmy základ dane a daňová strata

Základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky uvedené v § 19 ZDP pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poznámka

Vzhľadom na definíciu základu dane, t.j. že základ dane vzniká len vtedy, ak zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, základom dane je vždy len suma vyššia ako nula. Uvedené je dôležité uvedomiť si pri posudzovaní splnenia zákonom stanovených podmienok vzťahujúcich sa k vykázaniu základu dane ako napr. splnenie podmienky vykázania základu dane pri uplatnení si daňového bonusu na vyživované dieťa pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

ZDP ustanovuje prípady iného zahrňovania príjmov a výdavkov do základu dane ako v zdaňovacom období kedy sú prijaté/vynaložené, napr. v prípade zahŕňania obstarávacej ceny hmotného majetku do daňových výdavkov postupne formou odpisov alebo postupné zahŕňanie dotácie do základu dane až v zdaňovacom období, kedy bude použitá atď.

Samozrejme ovplyvnenie základu dane reálne vynaloženými príjmami a výdavkami závisí aj od spôsobu, ktorý daňovník zvolil ako podklad pre vykázanie základu dane. Ak daňovník vykáže základ dane z podkladov jednoduchého účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP, zahŕňa do základu dane príjmy a výdavky vtedy, keď ich aj vynaloží (ak ZDP nehovorí inak).

Ak daňovník vychádza z podvojného účtovníctva, ovplyvňuje základ dane vzniknutý náklad alebo výnos, tak ako ho zaúčtuje v súlade s postupmi v PÚ bez jeho reálneho vynaloženia (okrem ZDP vymedzených prípadov napr. podľa § 17 ods. 19 ZDP) alebo prijatia.

V prípade daňovníkov, fyzických osôb, je základ dane bližšie vymedzený v ustanovení § 4 ZDP, podľa ktorého ak daňovníkovi plynie viac druhov príjmov v zdaňovacom období, základom dane je

– súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP po znížení o nezdaniteľné časti, pričom čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 sa pred uplatnením nezdaniteľných častí zníži o daňovú stratu vykázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 ZDP a

– čiastkových základov dane z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a ostatných príjmov podľa § 8 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa z pod takto určeného základu dane vyníma čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, ktorý sa upravuje ako osobitný základ dane. Dôvodom pre takúto úpravu bolo použitie rovnakej sadzby dane pre zdanenie príjmov z kapitálového majetku dosahovaných na našom území, t.j. na území SR s takýmito príjmami dosiahnutými zo zdrojov v zahraničí.

Základ dane pre daňovníkov, právnické osoby, je bližšie vymedzený v § 14 ZDP.

Daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

V prípade daňovníkov, fyzických osôb, daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a to iba pri tých, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza práve z definície daňovej straty, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky, t.j. výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, prevyšujú zdaniteľné príjmy.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov („paušálne výdavky“), nemôže mu vzniknúť daňová strata z titulu uplatnenia sumy poistného a príspevkov, ktoré sa odpočítavajú po znížení príjmov o paušálne výdavky.

Daňovú stratu je možné odpočítavať v súlade s § 30 ZDP od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, a to rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Takýto spôsob odpočítania daňovej straty je upravený v § 30 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2014. Na straty vykázané do 31. 12. 2013 sa uplatní postup upravený v § 52za ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

? Príklad

Daňovník vykázal v roku 2011 stratu z prenájmu (§ 6 ods. 3) vo výške 2 000 eur a stratu z podnikania (§ 6 ods. 1) vo výške 500 eur. V roku 2012 vykázal rovnako daňovú stratu z podnikania 2 500 eur, v roku 2013 stratu 1 500 eur a v roku 2014 stratu 500 eur. V roku 2015 vykáže základ dane (čiastkový základ dane) 3 500 eur z príjmov z podnikania a 1 000 eur z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Akým spôsobom odpočíta stratu z predchádzajúcich období? Aký bude mať výsledný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania v r. 2015 po uplatnení straty?

Daňovník musí samostatne posúdiť straty vzniknuté

– v rokoch 2010 – 2013 a

– v roku 2014.

Straty vzniknuté v rokoch 2010 až 2013 posudzuje podľa § 52za ods. 4 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia musí daňovník všetky vykázané a neuplatnené straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo ich súčet odpočítať počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to spôsobom uvedeným v § 30 (len od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP pre daňovníka FO). Uvedené znamená, že sčíta všetky neuplatnené straty, t.j. 2000 + 500 (rok 2011) + 2 500 (rok 2012) + 1 500 (rok 2013) = 6 500 eur, výsledok rozdelí na 4 časti a uplatní rovnomerne počas 4 období, t.j. r. 2014 až 2017.

Vzhľadom na skutočnosť, že v r. 2014 rovnako vykázal daňovú stratu, nárok na odpočet prvej štvrtiny už nemôže daňovník nikdy uplatniť.

V daňovom priznaní uvedie aj stratu z roku 2014, z ktorej si môže uplatniť v roku 2015 rovnako jednu štvrtinu.

Spočíta teda straty z rokov 2010 až 2013 (6 500 eur) a z roku 2014 (500 eur) a ¼ zo súčtu týchto strát, t.j. sumu 1 750 eur odpočíta od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý je vo výške 3 500 eur. Výsledný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania daňovníka v r. 2015 bude vo výške 1 750 eur.

Spôsob, akým sa postupuje pri výpočte základu dane alebo daňovej straty u daňovníka/fyzickej osoby dosahujúcej príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (od 1. 1. 2012 nemôže vykazovať daňovú stratu pri príjmoch z prenájmu) alebo z použitia diela a umeleckého výkonu uplatňujúcej preukázateľné výdavky alebo paušálne výdavky a u daňovníka/právnickej osoby je upravený v § 17 až 29 ZDP.

– u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

– u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,

■ pri prvom spôsobe z výsledku hospodárenia vykázaného podľa IAS/IFRS, ktorý sa následne upraví podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/011053/2006-72 uverejnenom vo FS č. 2/2006 novelizovanom Opatrením Ministerstva financií SR č. MF/026217/2006-72 uverejnenom vo FS 12/2006,

■ pri druhom spôsobe z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa § 35 a 36 zákona o účtovníctve,

– u daňovníka s ODP, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ani sa dobrovoľne nerozhodne viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (za predpokladu, že ZDP neustanovuje inak). Toto ustanovenie sa uplatní najmä vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré nie sú rezidentmi SR, nakoľko fyzické osoby nerezidenti majú základ dane u jednotlivých druhov príjmov vymedzený v ustanoveniach § 5 až 8 zákona.

Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. d) ZDP bližšie nešpecifikuje čo sa rozumie pod pojmom „príjmy“ a „výdavky“ na účely tohto ustanovenia. Pri zdaňovaní príjmov daňovníkov s ODP sa zvyčajne uplatňuje hotovostný princíp, na ktorom je postavené jednoduché účtovníctvo, t.j. skutočne zaplatené príjmy a skutočne uhradené výdavky, avšak len za predpokladu, že ZDP neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že je v každom prípade nutné zvážiť aj ďalšie ustanovenia ZDP.

Hotovostný princíp nie je možné aplikovať napr. v prípade vzniku stálej prevádzkarne na území SR. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty daňovníka s ODP, ktorý vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, je potrebné vziať do úvahy aj ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP, ktoré upravuje spôsob zistenia základu dane stálej prevádzkarne a prirodzene aj ustanovenia článku 7 príslušnej zmluvy o ZDZ, ktoré upravujú prisudzovanie ziskov stálym prevádzkarniam.

Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. d) ZDP sa vzťahuje predovšetkým na zistenie základu dane alebo daňovej straty daňovníka s ODP, ktorého príjmy plynúce zo zdroja na území SR nie sú súčasťou základu dane jeho stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR a nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP (napr. príjmy z prenájmu alebo z predaja nehnuteľností).

Českej obchodnej spoločnosti – daňovníkovi s ODP vznikne na území SR stavebná stála prevádzkareň, nakoľko doba výkonu jeho činnosti na území SR presiahla dvanásť mesiacov (v súlade s § 16 ods. 2 ZDP a súčasne článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia). Na základe uzavretej zmluvy o dielo so slovenským odberateľom pri odovzdaní diela sa uhradí 80 % z ceny diela a zvyšných 20 % bude uhradených až po uplynutí garančnej lehoty napr. po 5 rokoch. Predpokladáme, že ide o jednorazový projekt, po realizácii diela daňovník s ODP zrušuje svoju stálu prevádzkareň na území SR a vysporiada svoje daňové povinnosti. Daňovník s ODP neviedol účtovníctvo v súlade so slovenskými právnymi predpismi, a z tohto dôvodu zvolil pre zistenie základu dane alebo daňovej straty postup podľa § 17 ods. 1 písm. d) ZDP.

Pre vymedzenie, čo je príjmom a výdavkom podľa § 17 ods. 1 písm. d) ZDP, je nutné vychádzať zo širších súvislostí zisťovania základu dane alebo daňovej straty v prípade daňovníka s ODP, ktorému na území SR vzniká stála prevádzkareň. Nie je možné povedať, že daňovník s ODP zdaní na území SR len 80 % z ceny diela, t.j. len príjmy, ktoré mu boli skutočne zaplatené. V súlade s § 17 ods. 7 ZDP sa do zdaniteľných príjmov zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne (t.j. celých 100 % ceny diela) a do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne (vrátane nákladov na vedenie, všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, atď.).

Pre vyčíslenie základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne je teda nutné vziať do úvahy aj ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP a ustanovenia článku 7 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi Slovenskou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Časové rozlíšenie nákladov a výnosov súvisí so základnou zásadou ustanovenou v § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), podľa ktorého účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Ide o tzv. akruálny princíp, na ktorom je založené podvojné účtovníctvo. Pre podvojné účtovníctvo sú stanovené postupy účtovania opatrením MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v PÚ“).

Postupy účtovania v PÚ samostatne ustanovujú spôsoby účtovania s použitím účtov časového rozlišovania v nasledovných prípadoch:

– pri účtovaní o novo zistenom dlhodobom hmotnom a nehmotnom majetku pri inventarizácii – 21 ods. 2 postupov účtovania v PÚ,

V týchto prípadoch ide o určenie spôsobu účtovania, nie o bežné časové rozlišovanie nákladov a výnosov.

Ustanovenie § 56 ods. 14 postupov účtovania v PÚ bolo s účinnosťou od 31. 12. 2014 novelizované, pričom bolo ustanovené odlišné účtovanie v súvislosti s časovým rozlíšením pre mikro účtovné jednotky, pre malé účtovné jednotky a veľké účtovné jednotky. Podľa tohto ustanovenia:

• v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót;

• vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia.

Od 1. 1. 2015 je zavedené povinné triedenie účtovných jednotiek do veľkostných skupín na mikro účtovnú jednotku, malú účtovnú jednotku a veľkú účtovnú jednotku. Uvedené triedenie sa týka účtovných jednotiek účtujúcich podľa postupov účtovania v PÚ, a to:

– fyzických osôb – podnikateľov, ktorí účtujú v podvojnom účtovníctve,

Povinnosť časového rozlíšenia spoločné pre mikro, malú a veľkú účtovnú jednotku

Účtovná jednotka v júni 2015 zaplatí nájomné na 3 roky dopredu v sume 3 600 eur, tzn. zaplatí nájomné od júna 2015 do mája 2018. Nájomné platené na 3 roky dopredu je potrebné časovo rozlíšiť, aby bola splnená podmienka časovej a vecnej súvislosti s účtovným obdobím.

Účtovná jednotka A si objednala vyhotovenie reklamného šotu a jeho odvysielanie v regionálnej televízii. Na faktúre vyhotovenej 15. 11. 2015 bolo účtované za zhotovenie šotu 70 000 eur a za odvysielanie 2x v mesiaci 12/2015 a 2x v mesiaci 1/2016, za každé odvysielanie 45 sekundového šotu 3 000 eur. Fakturovaná suma celkom 82 000 eur.

Zo znenia § 56 ods. 14 postupov účtovania v PÚ vyplýva, že mikro účtovná jednotka v porovnaní s ostatnými účtovnými jednotkami, ktoré nie sú mikro účtovnými jednotkami, môžu časovo nerozlišovať aj iné účtovné prípady, nielen tie, ktoré sa týkajú posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia. V mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót.

? Príklad (časové nerozlíšenie – každoročne opakujúce sa plnenie, nevýznamná suma)

Účtovná jednotka v júni 2013 zaplatí nájomné na 1 rok, tzn. zaplatí nájomné na obdobie od júna 2013 do mája 2014 v sume 1 200 eur. Nájomné je dohodnuté na obdobie 5 rokov, pričom suma nájomného sa platí každoročne vždy na obdobie od júna do mája nasledujúceho roka. V júni 2014 účtovná jednotka znovu platí nájomné na 1 rok atď.

V internej smernici má účtovná jednotka stanovenú hranicu významnosti 1 500 eur – časovo rozlišovať bude teda sumy presahujúce 1 500 eur.

Nájomné na časť roka 2013 zaplatené v júni roka 2013 účtovná jednotka ešte v roku 2013 časovo rozlišovala. Nájomné zaplatené v júni 2014 na časť roka 2015 časovo rozlišovať nemusí. Sumu 1 500 eur zaúčtuje do bežných nákladov roku 2014 na účet 518. V nasledujúcich účtovných obdobiach účtovná jednotka postupuje obdobne.

Časové rozlíšenie v malých a veľkých účtovných jednotkách (nie v mikro účtovných jednotkách)

Prioritne sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Malé a veľké ÚJ nemusia časovo rozlišovať, ak účtovný prípad spĺňa súčasne tri podmienky, ide o:

? Príklad (časové nerozlíšenie – každoročne opakujúce sa plnenie, nevýznamná suma)

Účtovná jednotka má u mobilného operátora zriadenú mobilnú telefónnu linku. Fakturácia sa uskutočňuje mesačne vždy od 8. dňa bežného mesiaca do 7. dňa nasledujúceho mesiaca. Posledná faktúra za rok 2015 zahŕňa paušálny poplatok vo výške 50 eur a poplatky za hovory nad rámec paušálneho poplatku od 8. 12. 2015 do 7. 1. 2016 vo výške 20 eur (bez DPH u platiteľa DPH). Faktúra za december 2015 je doručená do 20. 1. 2016 nasledujúceho účtovného obdobia. Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdržala faktúru za telefónne hovory za časť roka 2015 a časť roka 2016. Na základe interného predpisu účtuje faktúru do roku 2015 a nepoužije účty časového rozlíšenia.

Účtovanie v malej alebo veľkej účtovnej jednotke bez použitia účtov časového rozlíšenia

■ podľa písmena l) je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t.j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.

V prípade právnických osôb môže byť zdaňovacie obdobie stanovené aj iným spôsobom, určeným napr. aj v § 49 ZDP a to napr. hospodársky rok.

ZDP v tomto ustanovení špecificky upravuje definíciu obchodného majetku len pre daňovníkov fyzické osoby.

Majetok právnickej osoby je vždy považovaný za obchodný majetok, ktorý táto osoba využíva výlučne na podnikanie. Výnimkou je majetok, ktorý využíva daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, pričom časť majetku využíva v rámci svojej hlavnej činnosti, t.j. nepodnikateľskej/neziskovej činnosti a časť majetku v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Definícia obchodného majetku z daňového pohľadu sa týka daňovníkov dosahujúcich príjmy podľa § 6 ZDP, t.j. daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu.

Podľa § 2 písm. m) ZDP je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Obchodným majetkom je u fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ZDP aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu. Uvedené však platí za predpokladu, že táto fyzická osoba ho využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie predmetných príjmov a o takomto majetku účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Z pohľadu obchodného práva platného predovšetkým v rámci podnikateľských vzťahov je definícia obchodného majetku uvedená priamo v ustanovení § 6 ObchZ.

Podľa tejto definície je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené k jeho podnikaniu. Ide o súhrn všetkých aktív určitého podnikateľa. Kým pri podniku ide o vonkajší prejav zložiek majetku podnikateľa, pri obchodnom majetku ide o jeho zobrazovanie v účtovníctve podnikateľa.

– iné majetkové a nemajetkové práva (právo k využívaniu vynálezu alebo patentu, právo k úžitkovému vzoru, k ochrannej známke) a

– peniazmi oceniteľné iné hodnoty (obchodné meno, know-how, akcie, obchodné podiely v s. r. o.).

Kým pri právnickej osobe sa obchodný majetok rovná všetkému majetku, tak u fyzickej osoby pojem majetok zahrnuje ako obchodný majetok, tak aj všetky ďalšie hodnoty, ktoré neslúžia na jeho podnikanie. Z uvedeného dôvodu u fyzickej osoby rozlišujeme majetok a obchodný majetok.

V súvislosti s majetkom z pohľadu vykonávania podnikateľskej činnosti v intenciách ObchZ sa stretneme aj s pojmom „obchodné imanie“, ktorým je súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

Obchodné imanie sa od účtovnej kategórie vlastné imanie líši tým, že v zmysle ObchZ do pasív, teda záväzkov zaraďujeme len záväzky súvisiace s podnikateľskou činnosťou (zo záväzkových vzťahov zmluvných i mimozmluvných) a nie aj pasíva, ktoré sú zaradené do skupiny vlastné imanie podľa účtovníctva.

Obchodné imanie nie je vyjadrením účtovného rozdielu medzi obchodným majetkom (aktíva) a záväzkami (pasíva), ale tvorí ich súbor, t.j. aktíva a pasíva stoja vedľa seba. Tento pojem je dôležitý pri zrušení obchodných spoločností bez likvidácie, ako aj pri predaji podniku, vklade podniku do základného imania a pod.

Pri právnickej osobe sú súčasťou jej obchodného imania všetky záväzky, pri fyzickej osobe len tie, ktoré súvisia s podnikaním tejto osoby.

Čo sa týka pojmu „čisté obchodné imanie“ v zmysle ObchZ, týmto je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Tento pojem teda vyjadruje rozdiel medzi hodnotou obchodného majetku a záväzkov (dlhov z podnikania) a predstavuje výsledný majetok, z tohto dôvodu by bolo presnejšie označenie čistý obchodný majetok. Malo by ísť o hodnotu vyjadrujúcu skutočný majetok spoločnosti, ktorý sa vo svojej komplexnosti bude stanovovať znaleckým dokazovaním, pokiaľ má zahrnúť aj zložky v účtovníctve zatiaľ neevidované.

Určenie čistého obchodného imania je smerodajné napr. pri určení podielu spoločníka v prípadoch, kedy existuje zákonný nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku.

Pod pojmom „vlastné imanie“ z pohľadu ObchZ rozumieme vlastné zdroje, z ktorých financuje podnikateľ svoj obchodný majetok (základné imanie, rezervný fond, iné fondy tvorené zo zisku a pod.).

Na rozdiel od definície obchodného majetku podľa ustanovenia § 6 ObchZ, je pre daňové účely v prípade fyzických osôb táto rozšírená nielen o podmienku vlastnenia a používania majetku na podnikanie,

– ale o takomto majetku musí daňovník účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 alebo ZDP a zároveň je definícia pre daňové účely rozšírená nielen na daňovníka, ktorý dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti,

– ale aj o daňovníka dosahujúceho príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu zadefinované v § 6 ods. 3 a 4 ZDP.

Len z dôvodu, že začne o majetku využívanom v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovník/fyzická osoba účtovať alebo viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku, to neznamená, že daňovník sa stáva podnikateľom s povinnosťou vlastniť živnostenské oprávnenie na výkon takejto činnosti.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP môže zaradiť majetok do obchodného majetku len vo vstupnej cene určenej v súlade s ustanovením § 25 ZDP a len z takto stanovenej ceny môže uplatňovať daňové výdavky formou odpisov v súlade s § 19 ZDP.

Z definície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedenej v § 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. neúčtuje o tomto majetku a ani o ňom nevedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak aj majetok využíva v súvislosti s dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daňovníka, t.j. stále bude jeho osobným majetkom. V súlade s § 22 ods. 9 ZDP, daňovník nemôže využiť prerušenie odpisovania, t.j. nemôže si predĺžiť dobu odpisovania využitím tohto inštitútu.

V prípade, ak daňovník prejde z uplatňovaných paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieť uplatniť odpisy zo vstupnej ceny tohto majetku, bude postupovať v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) ZDP, t.j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku.

Len v prípade, ak daňovník takýto majetok nielen využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ale o ňom aj účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je možné hovoriť o tomto majetku ako o obchodnom majetku a len v súvislosti s obchodným majetkom je možné uplatňovať do daňových výdavkov aj napr. výdavky na opravy a údržbu alebo je možné odpisovať takýto majetok.

V opačnom prípade, aj keď daňovník využíva takýto majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a výdavky napr. na jeho opravu a udržiavanie nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, nakoľko ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka. Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený od dane, t.j. bude ostatným príjmom podľa § 8 ZDP, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. 2 a 5 ZDP môže zahrnúť aj takéto výdavky.

V súvislosti s majetkom, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale nie je jeho obchodným majetkom, je možné ako daňový výdavok považovať len výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku a to napr. spotrebu energií, pohonných hmôt alebo iných výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) ZDP.

Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ZDP využíval majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, o ktorom však neúčtoval ani neevidoval podľa § 6 ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady na opravy a na technické zhodnotenie vykonané na tomto majetku?

Daňovým výdavkom podľa § 2 písm. i) ZDP je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Výdavok na obstaranie HaNM nie je podľa § 21 ods. 1 písm. a) ZDP daňovým výdavkom, ale do daňových výdavkov sa zahrnie postupne, vo forme odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, pri splnení podmienok stanovených v § 22 až 29 ZDP.

Odpisovaním sa na účely ZDP rozumie postupné zahrňovanie odpisov HaNM používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka, do daňových výdavkov vrátane HaNM evidovaného podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, aj technické zhodnotenie vykonané na príslušnom majetku je výdavkom zahrňovaným do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov, pričom výdavok na takéto technické zhodnotenie je daňovým výdavkom len v prípade ak je vykonané na majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný v majetku daňovníka.

Aj v prípade ak daňovník vynaložil výdavky na opravu a údržbu majetku, ktorý je v jeho vlastníctve, ale nemá ho zaúčtovaný alebo zaevidovaný v majetku, nie sú tieto výdavky jeho daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto výdavky sú výdavkom na opravu a údržbu jeho osobného majetku, čiže sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. O týchto výdavkoch daňovník neúčtuje. Všetky vyššie uvedené výdavky budú daňovým výdavkom daňovníka v prípade, ak takýto nezaúčtovaný alebo nezaevidovaný majetok predá, pričom nebude spĺňať podmienky oslobodenia príjmu z predaja nehnuteľnosti podľa § 9 ZDP.

Pri určovaní, či ide o výdavok na technické zhodnotenie alebo výdavok na opravu a údržbu majetku, je možné využiť Opatrenie MF SR č. 3400/1998-62 (FS 3/1998) k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré primerane platí aj za účinnosti zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Naproti tomu v prípade, ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11 ZDP, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona.

Daňovník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v mieste trvalého bydliska, pričom má k výkonu činnosti vyčlenenú jednu izbu v byte (dome). O časti nehnuteľnosti účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva ako o majetku využívanom na podnikanie, tzn., že ju účtuje v knihe dlhodobého hmotného majetku. Napriek skutočnosti, že uvedenú časť nehnuteľnosti využívanú v súvislosti s podnikaním, nevyňal z bytového fondu a nevedie ju ako nebytovú časť v súlade s osobitnými predpismi, z dôvodu, že o tejto časti nehnuteľnosti účtuje, je jeho obchodným majetkom v súlade s § 2 písm. m) ZDP, čo znamená, že všetky výdavky spojené s touto časťou nehnuteľnosti sú daňovými výdavkami spĺňajúcimi podmienky uvedené v § 2 písm. i) ZDP (opravy, technické zhodnotenie a pod).

Aj v prípade, ak by o tejto časti nehnuteľnosti neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, ale v súvislosti s podnikaním si túto časť nehnuteľnosti vybavil zariadením (sedačka, počítač, regále na spisy a pod.) a o týchto by účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie, tieto sú rovnako obchodným majetkom a ich obstaranie je daňovým výdavkom v súlade s ustanoveniami ZDP. Zaradenie alebo nezaradenie časti nehnuteľnosti na podnikanie sa pre uplatňovanie daňových výdavkov posudzuje oddelene od vybavenia takejto časti nehnuteľnosti iným hnuteľným majetkom využívaným na podnikanie.

Z uvedeného teda vyplýva, že napr. v prípade dosahovania príjmu z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak daňovník zaradil prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období do svojho obchodného majetku, t.j. o nej účtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) alebo ju eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daňových výdavkov uplatňovať:

• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov napr.

• výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

• úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na kúpu prenajímanej nehnuteľnosti,

• výdavky za energie – dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,

• výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou antény, koncesionárske poplatky, poplatky za pripojenie na internet.

V opačnom prípade aj keď daňovník využíva túto nehnuteľnosť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a výdavky

• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov

nie sú u daňovníka/prenajímateľa daňovými výdavkami podľa § 19 ZDP, nakoľko ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka (súvisia s jeho osobným majetkom nie obchodným). Sú u daňovníka nedaňovými výdavkami podľa § 21 ZDP. Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený, t.j. bude ostatným príjmom podľa § 8, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. 5 zákona môže zahrnúť aj takéto výdavky.

Daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti.

Daňovník, fyzická osoba – občan si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú nehnuteľnosť dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak.

Daňovník poberajúci príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z ustanovení § 17 až 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu.

Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosahovanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom budú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

■ písmeno s) – stanovuje základné podmienky finančného prenájmu, ktorým sa rozumie obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Za finančný prenájom sa považuje prenájom, pri ktorom:

• cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb,

• vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu,

• doba trvania finančného prenájmu musí byť najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5 – najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 5 – t.j. 12 rokov,

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6 – najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov,

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba – najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov,

– ak predmetom prenájmu je pozemok spolu s budovou, cena za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva HM formou finančného prenájmu, musí byť vyčíslená samostatne z toho dôvodu, že pozemok nie je odpisovaný a pri predaji budovy spolu s pozemkom je možné podľa § 19 ods. 3 písm. e) uznať vstupnú cenu ako daňový výdavok len do výšky príjmu z predaja.

V prípade prenájmu HM, kde predmetom prenájmu je aj budova, sa pri minimálnej dobe trvania nájomnej zmluvy vychádza z charakteru budovy (výrobný charakter – odpisová skupina 5 alebo administratívny charakter – odpisová skupina 6) stanovenej ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Rovnako sa postupuje aj pri budove používanej na viacero účelov (§ 26 ods. 2).

■ v písmene u) je zadefinovaný pojem „preddavok na daň“, ktorým je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ZDP).

■ v písmene v) sa vymedzuje pojem „platiteľ dane“, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a odviesť ho správcovi dane, pričom za ne majetkovo zodpovedá. Na definíciu platiteľa dane nadväzuje aj definícia zahraničného platiteľa dane upravená v § 48 ZDP.

Zahraničným platiteľom dane je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane), ktorá

– na území SR zamestnáva zamestnancov počas obdobia dlhšieho ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

– daňovníci s ODP, ktorí na území SR poskytujú služby podľa § 16 ods. 1 písm. c) ZDP (t.j. príjmy zo služieb vrátane obchodného, technického a iného poradenstva, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností),

– zahraničné zastupiteľské úrady na území SR, ak sa nerozhodnú samy požiadať o registráciu za platiteľa dane pre zamestnancov, ktorí nepoužívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa § 5 ZDP,

– fyzické osoby s bydliskom v zahraničí alebo právnické osoby so sídlom v zahraničí, ktoré na základe zmluvného vzťahu vyplácajú príjem zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu podľa pokynov a príkazov zamestnávateľa s bydliskom alebo sídlom na území SR (§ 5 ods. 4 ZDP).

V tejto súvislosti sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 spresňuje ustanovenie § 5 ods. 4 ZDP a v nadväznosti na toto ustanovenie aj § 48 ZDP a to v tom smere, že v prípade, ak zahraničný zamestnávateľ (právny zamestnávateľ) prenajme svojich zamestnancov slovenskému zamestnávateľovi (ekonomickému zamestnávateľovi) prostredníctvom organizačnej zložky, ktorú má v SR na tento účel zriadenú zahraničný zamestnávateľ, bude sa za zamestnávateľa, t.j. aj zahraničného platiteľa dane za zamestnancov v rozsahu vyplácaných miezd, považovať táto organizačná zložka.

■ v písm. w) je vymedzený pojem „dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktorým je príspevok podľa § 20 písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“). Tento príspevok je v období rokov 2013 až 2016 nezdaniteľnou časťou základu dane a to v zákonom stanovenej výške.

■ v písmene x) je zadefinovaný daňovník nezmluvného štátu. Daňovníkom nezmluvného štátu sa rozumie fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle MF SR [www.finance.gov.sk]. Do tohto zoznamu sa zaradí:

– štát, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,

– štát, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo

– štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná.

Zdaniteľné príjmy plynúce daňovníkovi nezmluvného štátu budú zaťažené vyššou sadzbou dane pri dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ZDP ako aj pri zrazení sumy na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP (bližšie viď komentár k týmto ustanoveniam) a to až na výšku 35 %.

■ Do nového písmena y) a z) sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa a presúva legislatíva skratka

• „držiteľ“, ktorým je držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a

• „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník.

Tieto pojmy boli v ZDP používané už od 1. 12. 2011, kedy sa zaviedlo osobitné zdaňovanie v oblasti zdanenia plnení, ktoré vyplácali vybrané spoločnosti ako napr. farmaceutické spoločnosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a lekárom.

Toto špecifické zdaňovanie bolo prijaté v rámci balíčka protikorupčných opatrení v zdravotníctve, pričom základ týchto úprav je spresnený už priamo v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“).

Hneď v roku 2011 bolo uvedené špecifické zdaňovanie zadefinované medzi presne vymedzeným okruhom osôb aj na jednej strane, t.j. na strane poskytovateľa peňažných plnení a nepeňažných plnení, aj na druhej strane, t.j. prijímateľa týchto plnení.

Ide o okruh osôb na strane poskytovateľa vyplácajúceho tieto plnenia, ktorým je

– od 1. 1. 2015 aj farmaceutická spoločnosť (táto vystupovala do 31. 12. 2014 ako tretia osoba, prostredníctvom ktorej ostatní držitelia poskytovali svoje plnenia),

pričom všetky tieto osoby sú zadefinované priamo v ustanoveniach zákona o liekoch,

ktorí sú upravení v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozsahu ZS“) alebo

– tretia osoba, prostredníctvom ktorej ostatné tu uvedené osoby poskytujú peňažné a nepeňažné plnenia.

Od 1. 1. 2015 sa pre tieto osoby zaviedla legislatívna skratka „držiteľ“, t.j. každá z týchto osôb je držiteľom (aj tretia osoba, prostredníctvom ktorej napr. farmaceutická spoločnosť poskytuje peňažné plnenia aj nepeňažné plnenia).

Definícia „držiteľ“ sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 presúva medzi základné pojmy uvádzané v § 2 ZDP a to do nového písmena y). Zároveň sa od 1. 1. 2016 rozširuje okruh držiteľov aj o distribútorov zdravotníckej pomôcky a distribútorov dietetickej potraviny, ktorí mohli byť do 31. 12. 2014 považovaní za tretiu osobu, prostredníctvom ktorej výrobcovia pomôcok a dietetických potravín poskytujú plnenia určeným osobám.

Držiteľom, ktorý poskytuje príjmy zdaňované osobitným spôsobom, môže byť aj takto ustanovený daňovník s ODP, ak má na území SR povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, t.j. organizačnú zložku, alebo tu má stálu prevádzkareň (§ 16 ods. 2 ZDP).

Predovšetkým v prípadoch, ak predmetné plnenie poskytuje držiteľ s ODP, ktorý nemá na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, resp. daňovník, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k osobám pôsobiacim v oblasti farmaceutického priemyslu, na účely správneho určenia osoby držiteľa je nevyhnuté zistiť skutočného (nielen právneho, ale aj ekonomického) poskytovateľa tohto plnenia.

Za držiteľa sa však pre účely identifikácie špecifického zdanenia predmetných plnení považuje aj zahraničný držiteľ, t.j. držiteľ (osoba zodpovedajúce definícii držiteľa napr. farmaceutická spoločnosť), s bydliskom alebo sídlom v zahraničí, ktorý na území SR nemá organizačnú zložku ani stálu prevádzkareň, čo znamená, že ak sú peňažné plnenia a nepeňažné plnenia vyplácané týmto zahraničným držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti s bydliskom alebo sídlom na území SR, tento si ich sám prizná v daňovom priznaní, ale so všetkými pravidlami aké sú platné pre takéto plnenia, ako keby boli vyplácané na našom území. Podľa uvedeného napr. lekár vykonávajúci samostatnú lekársku prax (príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP), ktorý by dosiahol plnenie napr. za vykonanú prednášku pre zahraničného držiteľa v zahraničí a tento v SR nemá organizačnú zložku ani stálu prevádzkareň, si prizná toto plnenie ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 ZDP, pričom si nemôže od takéhoto plnenia odpočítať výdavky v súlade s § 21 ods. 2 písm. l) ZDP.

Pojem „držiteľ“ vychádza aj z ustanovení zákona o liekoch, ktorý vymedzuje, že na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, kde patrí napr. aj výroba liekov a veľkodistribúcia liekov, musí mať držiteľ povolenie vydané ministerstvom zdravotníctva podľa tohto zákona, ak sa uvedené týka humánnych liekov.

Ďalej zákon o liekoch upravuje aj povinnosti, ktoré musí spĺňať držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov a farmaceutická spoločnosť.

Zákon o liekoch určuje aj farmaceutickú spoločnosť, ktorou je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo držiteľa registrácie humánneho lieku, pričom zoznam farmaceutických spoločností zverejňuje MZ SR na svojom webovom sídle.

Zákonom o dani z príjmov určený vzťah „prostredníctvom tretej osoby“, Ministerstvo financií SR už od 1. 12. 2011 presne nešpecifikovalo a to z dôvodu rôznych obchodných konštrukcií, ktoré v praxi vznikali a aj stále vznikajú a to predovšetkým z dôvodov vyhnutiu sa tejto zákonnej úprave.

Úmyslom zákonodarcu touto širokou definíciou však bolo zachytiť všetky možné prípady, ktoré by mohli nastať a to napr.:

– zákonom určené osoby neposkytnú plnenie priamo, ale cez tretiu osobu, a to na základe akejkoľvek zmluvy uzatvorenej s tretími osobami, predmetom ktorej bude najmä druh, rozsah a účel poskytnutých peňažných a nepeňažných plnení, ako napr. prispievanie na organizovanie seminárov treťou osobou pre zdravotníckych pracovníkov,

– existenciou akýchkoľvek obchodných vzťahov (priamych, nepriamych) medzi držiteľom (skupinou držiteľa) a treťou osobou, ktoré spájajú rovnaké obchodné vzťahy a záujmy, ako napr. v prípade výrobcu zdravotníckych pomôcok a distribútora jeho zdravotníckych pomôcok, kde výsledkom je zainteresovanie zdravotníckych pracovníkov oprávnených predpisovať zdravotnícke pomôcky poskytovaním peňažných a nepeňažných plnení, a tým získanie profitu nielen distribútorom týchto pomôcok, ale aj výrobcom, od ktorého tieto pomôcky kupuje,

– vytvorením obchodného vzťahu medzi držiteľom a treťou osobou – obchodnou spoločnosťou, ktorá nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, na poskytovanie rôznych služieb (služieb reálne vykonávaných za vysokú odplatu alebo len fiktívne deklarovaných služieb), pričom tento vzťah je vytvorený, napr. len preto, že spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník.

Obchodná spoločnosť vykonáva pre svojich zákazníkov, ktorými sú farmaceutické spoločnosti, rôzne prieskumy týkajúce sa zhromažďovania medicínskych údajov do dokumentácie potrebnej pre registráciu liekov v SR. Údaje získava od lekárov, ktorí sú zamestnancami nemocníc alebo majú samostatnú zdravotnícku prax. S lekármi sú uzatvárané zmluvy o dielo. Je v tomto prípade spoločnosť s ručením obmedzeným držiteľom na účely ZDP a vzťahujú sa na ňu všetky ďalšie povinnosti ustanovené pre držiteľa (povinnosť zraziť zrážkovú daň z peňažného plnenia, oznamovacie povinnosti)?

Ak na základe zmluvného vzťahu objednávateľom prieskumov je farmaceutická spoločnosť (držiteľ), potom obchodná spoločnosť je v uvedenom prípade treťou osobou, prostredníctvom ktorej farmaceutická spoločnosť poskytuje peňažné alebo nepeňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi a vzťahujú sa na ňu všetky povinnosti súvisiace s novým spôsobom zdaňovania týchto príjmov od 1. 1. 2015.

Ak poskytuje peňažné alebo nepeňažné plnenie slovenský držiteľ prostredníctvom tretej osoby [držiteľom podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP je nielen poskytovateľ plnenia, ale aj tretia osoba/sprostredkovateľ, prostredníctvom ktorej plnenie pôvodný držiteľ poskytol], osobou držiteľa je táto tretia osoba (konečný priamy poskytovateľ plnenia), avšak len vtedy, že táto tretia osoba je daňovníkom s NDP alebo daňovníkom s ODP, ktorý má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň. Ak táto tretia osoba, prostredníctvom ktorej je predmetné plnenie poskytnuté, nie je takýmto daňovníkom nachádzajúcim sa na území SR, držiteľom je pôvodný poskytovateľ predmetného plnenia.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa do ustanovenia § 43 dopĺňa nový odsek 19, kde je priamo zo zákona zrejmý prenos povinnosti vybrať daň zrážkou alebo oznámiť poskytnutie nepeňažného plnenia z poskytujúceho držiteľa na konečného držiteľa, t.j. držiteľa, prostredníctvom ktorého sa poskytuje nepeňažné plnenie príjemcovi tohto plnenia. Podľa tejto úpravy, ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa § 43 odseku 17 písm. b) ZDP oznamuje tento iný držiteľ. Títo držitelia sa môžu písomne dohodnúť aj inak, t.j. že nebude zákonnom určené povinnosti plniť konečný (iný) držiteľ, ale pôvodne vyplácajúci držiteľ. Uvedené (prenos povinnosti na konečného držiteľa) nie je možné, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba, kde všetky zákonné povinnosti bude naďalej plniť držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR, t.j. pôvodný držiteľ, ktorý poskytoval plnenie.

Na druhej strane, t.j. na strane prijímateľa peňažného a nepeňažného plnenia je uvedený tiež okruh osôb a to

ktorých vymedzuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch ZS“).

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa medzi základné pojmy do § 2 ZDP presúva aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník, pričom sa v § 2 novom písmene z) zavádza ako základný pojem pre všetky tieto osoby len pojem „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“.

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je v súlade so znením § 4 zákona o poskytovateľoch ZS:

a) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe

1. povolenia (podľa § 11 zákona o poskytovateľoch ZS – napr. na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva SR alebo samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktorým sú ambulancie, nemocnice, liečebne, hospic, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, pričom týmto osobitným predpisom je ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch,

2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu – napr. § 23 a bod č. 9 prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (viazaná živnosť – zubná technika),

b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (podľa § 10 zákona o poskytovateľoch ZS; samostatnú zdravotnícku prax môže vykonávať zdravotnícky pracovník v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, pričom sa vyžaduje licencia od príslušnej komory a môže byť poskytovaná v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení),

c) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu (podľa § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Zákon o poskytovateľoch ZS ustanovuje aj povinnosti zdravotníckeho pracovníka. Zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby, ochrane zdravia ľudí, lekárskej posudkovej činnosti, zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou zdravotníckeho povolania môže byť aj vedecká a pedagogická činnosť podľa osobitných predpisov, a aj riadenie a organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 27 zákona o poskytovateľoch ZS zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista, farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, zubný asistent a sanitár. Zdravotnícky pracovník je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení pri splnení určených podmienok a je ním aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa tohto zákona v štátnej službe profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR vo vojenskom zdravotníctve a spĺňa určené podmienky.

Údaje o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkoch vedie Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) podľa zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to v národných zdravotníckych administratívnych registroch (informácie je možné získať len na základe požiadania), pričom však údaje o týchto osobách z predmetných zoznamov je možné získať len na základe vyžiadania. Verejne dostupné zoznamy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkov sú uverejnené na webovom sídle Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, resp. na webových sídlach jednotlivých zdravotných poisťovní.

V roku 2013 a 2014 boli vykonané analýzy výdavkov plynúcich do zdravotníctva nielen od farmaceutických spoločností, ale aj domácností a údajov štatistického úradu. Konkrétne boli napr. porovnávané nahlasované údaje o výške poskytnutých nepeňažných plnení na marketingové aktivity určenými osobami (napr. farmaceutické spoločnosti) podľa zákona o liekoch v nadväznosti na údaje uvádzané v daňových priznaniach lekárov a niektorých spoločností. Vzhľadom na zistené rozdiely medzi údajmi poskytnutými vybranými spoločnosťami a priznaním takýchto príjmov samotnými lekármi a zdravotníckymi pracovníkmi, bol s účinnosťou od 1. 1. 2015 zmenený spôsob zdanenia peňažných a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zákonom určeného okruhu osôb.

■ do nového písmena y) sa presúva pojem zamestnanec a zamestnávateľ z § 5 ZDP a to z dôvodu presunu pojmov držiteľ a poskytovateľ ZS do tohto ustanovenia. K vecnej zmene pojmu zamestnanec ani zamestnávateľ nedochádza, t.j. zamestnancom je daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov, t.j. od zamestnávateľa.

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu (§ 6) a z použitia diela a umeleckého výkonu,

a) prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov,3) príjem získaný vydaním,3) darovaním4) alebo dedením5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6 a darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

c) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti; za obchodnú spoločnosť alebo družstvo sa považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí,

d) podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou,

e) daň z pridanej hodnoty6) uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane,

f) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

Všeobecné ustanovenie pre daň z príjmov fyzických osôb, ktoré taxatívne určuje druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ktoré predmetom dane nie sú, upravuje ustanovenie § 3 ZDP.

b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6),

• prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v zn.n.p., zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v zn.n.p..

• príjem získaný darovaním nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6), alebo

• príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.

Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ.

Dedičstvo je upravené v § 460 a nadv. ObčZ. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, pričom dediť je možné zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Pri dedení zo zákona, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak sa dedí zo závetu, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane.

Ak však z takéhoto zdedeného alebo darovaného majetku plynie príjem, t.j. napr. daňovník dal zdedenú alebo darovanú nehnuteľnosť do prenájmu alebo predal nadobudnuté cenné papiere alebo hnuteľný majetok, tento už je predmetom dane, ktorý ak nie je oslobodený od dane (§ 9 ZDP) je zdaniteľným príjmom.

Daňovník zdedil nehnuteľnosť. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný dedením nie je predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti bude príjmom, ktorý je predmetom dane, a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

V prípade majetku získaného darovaním je potrebné rozlišovať o aké dary ide. V prípade darov poskytovaných v súvislosti s príjmami

• podľa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateľom tohto zamestnanca. Môže ísť napr. o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa.

Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, nakoľko nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí, mikulášsky balíček alebo balíček na deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.

V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca (§ 5 ods. 1 písm. g ZDP). Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom ako aj úplatok nie sú daňovým výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.

• podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t.j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dopad pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená k výkonu jeho činnosti je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem, mať neutrálny dopad na jeho výslednú daňovú povinnosť a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t.j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t.j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.

Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane, bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo FS č. 5/2005.

Ak daňovníkovi v roku 2014 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, toto kreslo daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eura, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu kresla), t.j. príjem vo výške 334 eura ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2014, t.j. má nárok na celý ročný odpis).

Medzi dary, ktoré sú zdaniteľným príjmom patria aj dary poskytované od zákonom vymedzených osôb uvedených v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším určeným osobám, ktoré sa však od 1. 12. 2011 zdaňujú osobitným spôsobom. Ide o dary, ktoré sú poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Uvedené dary sú zdaniteľným príjmom aj z toho dôvodu, že pri plneniach poskytovaných držiteľmi poskytovateľom ZS sa nerozlišuje aké konkrétne plnenia boli poskytnuté, či dary alebo ceny a výhry, alebo reklamné predmety, ale upravuje sa, že akékoľvek peňažné plnenie a nepeňažné plnenie je zdaniteľným príjmom, ktorý sa s účinnosťou od 1. 1. 2015 vysporiadava daňou vyberanou zrážkou.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa definícia „držiteľ“ presúva medzi základné pojmy uvádzané v § 2 ZDP a to do nového písmena y). Zároveň sa od 1. 1. 2016 rozširuje okruh držiteľov aj o distribútorov zdravotníckej pomôcky a distribútorov dietetickej potraviny, ktorí mohli byť do 31. 12. 2014 považovaní za tretiu osobu, prostredníctvom ktorej výrobcovia pomôcok a dietetických potravín poskytujú plnenia určeným osobám.

S účinnosťou od 1. 12. 2011 teda došlo k určitým odlišnostiam z pohľadu zdanenia plnení prijatých poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (fyzickej osoby) a to:

1. v prípade poskytovania peňažných a nepeňažných plnení od držiteľa išlo o ostatný zdaniteľný príjem uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP neznížený o výdavky podľa § 8 ods. 3 písm. c) ZDP za predpokladu, že nešlo o plnenie súvisiace s príjmami podľa § 5 alebo § 6 ZDP, ktoré sa zahŕňali medzi tieto príjmy,

2. v prípade poskytovania darov od iných fyzických alebo právnických osôb (nejde o držiteľa) pôjde o dary, ktoré ak sú poskytované

• zamestnancovi tejto fyzickej alebo právnickej osoby v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP sú zdaniteľnými príjmami zahrnovanými medzi tieto príjmy
alebo

• fyzickej osobe v súvislosti s príjmami podľa § 6 ZDP sú zdaniteľnými príjmami zahrnovanými medzi tieto príjmy,

• v prípade podpôr a príspevkov poskytovaných z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažných plnení sú tieto oslobodenými príjmami od dane z príjmov fyzických osôb podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa z prijatých darov, ktoré sú v prípade ich poskytovania držiteľom poskytovateľovi ZS posudzované v rámci poskytnutého nepeňažného plnenia zdaňujú rovnako zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a to bez uplatnenia výdavkov.

Farmaceutická spoločnosť v roku 2015 poskytla dar poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je fyzickou osobou a lekárovi, ktorý vykonáva činnosť ako podnikanie podľa osobitných predpisov, z ktorej príjmy zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP? Je rozdiel medzi poskytnutím finančného daru a napr. odbornou literatúrou?

Dary poskytnuté farmaceutickou spoločnosťou, ktorá je držiteľom podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, či už sú poskytnuté v peňažnej alebo v nepeňažnej forme, sú plneniami, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Postup pre zdanenie peňažného plnenia (finančného daru) je upravený v § 43 ods. 10 až 13 ZDP a postup pre zdanenie nepeňažného plnenia (napr. odborná literatúra) je upravený v § 43 ods. 17 a 18 ZDP (v tejto nadväznosti je potrebné dať do pozornosti aj § 49a ods. 3 ZDP).

Držiteľ vypožičia stroje a prístroje na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti do zdravotníckeho zariadenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Považuje sa takáto výpožička za nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

V prípade výpožičky nemusí ísť vždy o nepeňažné plnenie prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Vychádza sa zo skutočnosti, či je bežnou obchodnou praxou držiteľa vypožičiavať zdravotnícke stroje a prístroje všetkým poskytovateľom alebo zvýhodňuje len niektorých z poskytovateľov. Ak zvýhodňuje len niektorých poskytovateľov mohlo by sa javiť, že ide o selektívne zvýhodňovanie vybraných poskytovateľov a preto by takýto príjem mal byť zdaňovaný poskytovateľom ako nepeňažný príjem v súlade s § 43 ods. 17 ZDP. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa do ZDP upravilo posudzovanie závislosti osôb aj pre prípady tuzemských závislých osôb. Práve s definíciou iného prepojenia podľa § 2 písm. p) ZDP, môže správca dane skúmať, či nejde v takýchto prípadoch o vytvorenie obchodného vzťahu predovšetkým za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Ak by k takémuto zisteniu prišlo, bude sa poskytnutie nepeňažného príjmu posudzovať ako zdaniteľný príjem u poskytovateľa.

Ako dar by bolo možné posúdiť aj poskytovanie vzoriek držiteľom poskytovateľovi ZS v súlade s § 8 ods. 19 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“) a to z dôvodu, že sa poskytujú bezodplatne. Tieto sa však poskytujú za presne stanovených podmienok, podľa ktorých ich držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku môže poskytnúť na základe písomnej žiadosti len osobe oprávnenej predpisovať lieky, a to v rozsahu dvoch vzoriek najmenšieho balenia registrovaného lieku (v súlade so zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch) za rok s označením „BEZPLATNÁ LEKÁRSKA VZORKA – NEPREDAJNÁ“ a s priloženým súhrnom charakteristických vlastností lieku. Z uvedeného vyplýva, že sám lekár písomne žiada držiteľa o poskytnutie vzorky. Nie je to jeho povinnosť ale rozhodnutie. Napriek skutočnosti, že vzorku lekár prijme a zároveň ju vydá pacientovi, ide u lekára o zdaniteľný príjem, ktorý prijal od držiteľa a zdaňuje sa rovnakým spôsobom ako akékoľvek prijaté peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré mu poskytol držiteľ a to už od 1. 12. 2011.

Od 1. 12. 2011 do 31. 12. 2014 boli poskytnuté vzorky liekov zdaniteľným nepeňažným plnením lekára [§ 8 ods. 1 písm. l) ZDP]. V prípade lekára, ktorý vykonával v tomto období samostatnú zdravotnícku prax a dosahoval príjmy z podnikania podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, boli poskytnuté vzorky liekov súčasťou týchto príjmov [predmetom dane fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP]. Prijímateľ takýchto plnení mal povinnosť osobne vyrovnať svoju daňovú povinnosť z uvedených príjmov, a to na základe potvrdenia vystaveného držiteľom. Uvedené potvrdenie bolo potom povinnou prílohou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za predmetné zdaňovacie obdobia.

Od 1. 1. 2015 sa nezmenila skutočnosť, či vôbec zdaňovať takéto plnenie, ale len spôsob jeho vysporiadania, t.j. takto prijaté nepeňažné plnenie bude zdaňovať prijímateľ a to daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a nadv. ustanovení.

Vzhľadom na skutočnosť, že vznikali výkladové problémy ohľadne zdanenia alebo nezdanenia darov poskytovaných držiteľom poskytovateľovi ZS, t.j. ohľadne skutočnosti, či sú vylúčené z predmetu dane ako každý iný dar podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP alebo sú súčasťou pojmu „nepeňažné plnenie“, spresňuje sa toto ustanovenie s účinnosťou od 1. 1. 2016 a to zmenou v zadefinovaní darov vylúčených z predmetu dane, ktorými sú dary s výnimkou darov poskytovaných držiteľom poskytovateľovi ZS a s výnimkou darov poskytovaných fyzickým osobám v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti a s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu.

Pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad). Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorá by bola zahŕňaná do zdaniteľného príjmu zamestnanca.

V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca a to bez ohľadu na výšku pôžičky.

• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,

• vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,

• podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Pre účely tohto ustanovenia sa za obchodnú spoločnosť alebo družstvo považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.

Zákonom č. 314/2005 Z. z. o dani z príjmov sa v ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) ZDP legislatívne spresňuje pojem „podiel na zisku po zdanení“ tak, aby bolo jednoznačné, že predmetom dane nie sú len tie podiely na zisku (dividendy), ktoré sú vyplácané v nadväznosti na podiel majetkovej účasti príjemcu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Naďalej však platí úmysel zákonodarcu zamedziť dvojitému zdaneniu podielov na zisku tak v rukách vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo družstva ako aj v rukách konečného príjemcu, či už fyzickej alebo právnickej osoby. Uvedené znamená, že vyplácané podiely na zisku nie sú u konečného príjemcu predmetom dane len v prípade, ak boli zdanené vyplácajúcou spoločnosťou. V prípade, ak by sa nezdanili podiely na zisku ani u vyplácajúcej spoločnosti alebo družstva a ani u konečného príjemcu, došlo by k dvojitému nezdaneniu, čo nebolo zmyslom uvedenej úpravy.

Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP sa v súlade s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 ZDP použije

• na podiely na zisku vykázanom prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2004,

• na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Uvedené sa použije aj na prípady vyplácania týchto príjmov subjektom so sídlom alebo bydliskom mimo územia SR.

Slovenská spoločnosť vyplácala v roku 2014 dodatočne podiely na zisku z hospodárskeho výsledku vykázaného z roku 2003 a nové podiely na zisku z hospodárskeho výsledku za rok 2007. Kým prvé podiely na zisku vyplácané ešte z hospodárskeho výsledku vykázaného za rok 2003 sú stále zdaniteľnými príjmami, ktoré sú súčasťou základu dane daňovníka, fyzickej osoby ako ostatný príjem podľa § 8 ZDP (daňové priznanie typ B, tabuľka „ostatné príjmy“, riadok „iné príjmy“) zdaňovaný sadzbou dane vo výške 19 % resp. 25 %, tak druhé podiely na zisku už nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb.

Podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do konca roku 2003 vyplácané po 1. 1. 2004 sú naďalej predmetom dane a u fyzických osôb zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP – iné príjmy (uvádzané na riadku v daňovom priznaní typ B).

Výnimku tvoria podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 a

• vyplácané daňovníkovi s ODP po 1. 4. 2004, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP okrem prípadov, kedy

■ plynú daňovníkovi so sídlom (právnická osoba) v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,

■ plynú daňovníkovi s NDP od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskej únii, t.j. od 1. 5. 2004.

Podiely na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti, podiely spoločníka v.o.s. a komplementára k.s. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v.o.s. alebo pri zániku účasti komplementára k.s. sú predmetom dane a naďalej sú príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona, pričom sa zdaňujú v súlade s § 6 ods. 7 a 8 ZDP.

Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti je u tohto tichého spoločníka ostatným/iným príjmom podľa § 8 ZDP a to z dôvodu, že tichý spoločník uzatvára s podnikateľom zmluvu o tichom spoločenstve podľa 673 ObchZ, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom a v tejto sa zaväzuje poskytnúť podnikateľovi určitý vklad, čím sa podieľa na podnikaní tohto podnikateľa. V tomto prípade nejde priamo o vykonávanie podnikateľskej činnosti tichým spoločníkom a preto nie je možné vyplácaný podiel na zisku zahrnúť medzi príjmy z podnikania tichého spoločníka podľa § 6 zákona.

a) čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11), a

(2) O daňovú stratu sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2, pričom sa použije postup podľa § 30.

(3) Príjmy zo závislej činnosti (§ 5) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(4) Výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať. U daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý pokračuje v činnosti8) poručiteľa, sa prihliadne aj na zásoby získané z dedičstva po poručiteľovi, ktorý mal príjmy podľa § 6, ak o tieto zásoby bol zvýšený základ dane poručiteľa podľa § 17 ods. 8.

(5) Príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c), sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.

(6) Príjem, z ktorého je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňa do základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.

(7) Príjem, pre ktorý je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa.

(8) Príjmy uvedené v § 6 ods. 3 a § 8, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do základu dane výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie týchto príjmov.

(9) U daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia; na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu77) týmto nie je dotknutá.

• čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a

Z uvedeného vyplýva, že najskôr sa odpočítajú nezdaniteľné časti základu dane od čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu, ak sú pre jej odpočet splnené ďalšie podmienky uvedené v § 11 zákona a až potom sa pripočítajú ostatné čiastkové základy dane a to z príjmov z prenájmu a z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu, z kapitálového majetku a z ostatných príjmov.

Pred odpočítaním nezdaniteľnej časti sa daňovník môže rozhodnúť, že čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníži o daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období v súlade s ustanovením § 30 ZDP v nadväznosti na § 52za ods. 4 ZDP.

Postup pri výpočte základu dane je uvedeným spôsobom nastavený z dôvodu, že nezdaniteľné časti základu dane je možné odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa do základu dane daňovníka nebude započítavať čiastkový základ dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP. Tento sa bude počítať ako osobitný základ dane, ktorý bude zdaňovaný rovnakou sadzbou dane vo výške 19 %. Touto sadzbou dane sa bude zdaňovať príjem z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynie zo zdrojov na území SR alebo z príjmov zo zdrojov v zahraničí.

■ v odseku 2 je uvedená možnosť odpočítania daňovej straty vzniknutej len z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) a rovnako je ju možné aj odpočítať len od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 30 ZDP.

K takejto úprave došlo s účinnosťou od 1. 1. 2012, pričom do 31. 12. 2011 bolo možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu (§ 6 ods. 3) a zároveň bolo možné odpočítavať daňovú stratu od úhrnu čiastkových základov dane podľa § 6 až 8 ZDP.

V súlade so znením § 30 ZDP je od 1. 1. 2014 možné daňovú stratu odpočítavať rovnomerne počas štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období.

Podľa § 52za ods. 4 sa nové pravidlá uplatňovania daňovej straty vzťahujú na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia začínajúce po 31. decembri 2013.

Súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 sa odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2014. Do tohto úhrnu strát sa započítajú aj straty z prenájmu, ktoré bolo ešte možné vykázať v rokoch 2010 a 2011 a spolu s ostatnými stratami sa odpočítajú od čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 1/4 –tiny z takto vypočítaného úhrnu strát.

■ podľa odseku 3 ak sú príjmy zo závislej činnosti vyplácané po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, najneskôr však do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi mzdu za december 2015 a to 31. januára 2016. Keďže tieto príjmy sú vyplatené do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, po zdaňovacom období, v ktorom tieto príjmy boli dosiahnuté, budú súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roku 2015.

■ podľa odseku 4 si daňovník, ktorý dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ZDP), môže uplatniť do daňových výdavkov v roku, v ktorom začal vykonávať činnosť, aj výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti, ktoré mal v predchádzajúcom roku. Inými nevyhnutnými výdavkami sa rozumejú také výdavky ako zaplatenie prenájmu, notárske poplatky resp. iné poplatky súvisiace so začatím činnosti a pod.

Daňovníčka si otvorila v roku 2015 butik, t.j. v roku 2015 začala vykonávať činnosť. Už od novembra 2014 nakupovala tovar, platila prenájom, notárske poplatky a iné nevyhnutné výdavky. Aj keď oficiálne otvorila butik až v roku 2015 a vtedy začala aj dosahovať zdaniteľné príjmy, výdavky, ktoré vynaložila na zásoby, vybavenie predajne a ostatné nevyhnutné výdavky v roku 2014 sú daňovými výdavkami daňovníčky v roku 2015.

Daňovníčka plánuje prenajímať byt. V roku 2014 byt pomaly pripravovala na prenájom, vymaľovala ho a vybavila zariadením. V roku 2015 si našla nájomcu a uzavrela zmluvu o prenájme bytu spolu s vybavením bytu nábytkom.

Sú daňovým výdavkom daňovníčky aj výdavky, ktoré vynaložila na vymaľovanie a zariadenie bytu v predchádzajúcom roku (rok 2014)?

V súlade s § 4 ods. 4 ZDP je možné zahrnúť do základu dane aj výdavky daňovníka, ktoré vynaložil v roku, ktorý predchádzal roku, kedy začal vykonávať činnosť a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky.

Podľa § 687ObčZ je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Byt nebol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, prichádza do úvahy oprávnenie nájomcu odstúpiť od zmluvy (§ 679 ods. 1 resp. aj § 679 ods. 2 ObčZ). Nesplnenie povinností prenajímateľa je dôvodom pre zľavu z nájomného (§ 698).

Na otázku povinnosti vymaľovania bytu pred samotným prenájmom a v tejto súvislosti uznania výdavku na vymaľovanie ako nevyhnutne vynaloženého daňového výdavku sú v praxi rôzne názory. Predmetná otázka bola riešená aj v súdnom konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok súdu R 14/1978 (s. 127). Podľa tohto rozsudku otázku vymaľovania bytu a znášania nákladov s tým spojených treba riešiť so zreteľom na ustanovenie § 161 ods. 1 ObčZ (teraz § 687 ods. 1). Keďže byt má byť odovzdaný prenajímateľom v stave spôsobilom na riadne užívanie, má užívateľ právo požadovať, aby mu bol odovzdaný byt hygienicky nezávadný aj esteticky vyhovujúci. Na to isté má nárok aj prenajímateľ po uvoľnení bytu. Byt má byť teda vymaľovaný aspoň základným náterom. Ak užívateľ prevzal byt vymaľovaný, musí ho tak isto odovzdať organizácii pri vyprataní opäť vymaľovaný.

V súlade s uvedeným by výdavok na vymaľovanie bytu mal byť uznaným daňovým výdavkom ako nevyhnutne vynaložený výdavok v súvislosti so začatím činnosti.

Čo sa týka výdavkov vynaložených na zariadenie prenajímaného bytu hnuteľným majetkom, uvedené je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 4 ods. 6 ZDP k dosiahnutým príjmom z prenájmu v nasledujúcom zdaňovacom období.

Uplatnením preukázateľných výdavkov vynaložených v roku 2014 aj 2015 k príjmom z prenájmu dosiahnutých v roku 2015 však v súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu.

■ Podľa odseku 5 je súčasťou základu dane daňovníka dane z príjmov fyzických osôb, príjem z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobodený), ktoré mal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keď len sčasti, a to v takom pomere, v akom ich daňovník využíval na svoju činnosť.

Pojem obchodný majetok je vymedzený v ustanovení § 2 písm. m) ZDP, ktorý je špecificky definovaný pre daňovníka fyzickú osobu, pričom deň vyradenia z obchodného majetku je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 5 ZDP.

Na využívanie majetku daňovníka ako obchodného majetku a spôsob delenia výdavkov, v prípade jeho čiastočného zaradenia do obchodného majetku nadväzuje aj ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa pri odpisovaní HaNM, používaného len sčasti na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, do výdavkov zahŕňa len pomerná časť odpisov príslušná k časti jeho využívania ako obchodného majetku.

V prípade ostatných výdavkov sa aplikuje všeobecné ustanovenie o daňových výdavkoch podľa § 2 písm. i) ZDP, t.j. ak sa využíva majetok len sčasti ako obchodný majetok, potom môžu byť aj výdavky súvisiace s obchodným majetkom uplatnené ako daňové výdavky len v takom pomere, v akom sa ako obchodný majetok využíva. Pomerná časť výdavkov vo výške príslušnej k časti majetku využívaného ako osobný majetok je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov. Rozhodol sa túto nehnuteľnosť predať za 48 000 eur. Keďže využíval len sčasti túto nehnuteľnosť na podnikanie a to z jednej polovice bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 24 000 eur súčasťou jeho základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP a druhá polovica (zvyšných 24 000 eur), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, bude oslobodená od dane a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky na oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

■ Podľa odseku 6 a 7 je možné zákonom vymedzené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zahrnúť si ako súčasť základu dane, pričom daň takto vybratá bude považovaná za zaplatený preddavok na daň, ktorý si daňovník môže odpočítať od svojej daňovej povinnosti vyčíslenej v podanom daňovom priznaní.

a) v § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s ODP (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b) podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c) z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP.

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Uvedené rozhodnutie môže uplatniť daňovník bez ohľadu na skutočnosť, či o príjmoch účtuje alebo neúčtuje!

Ak sa rozhodne, že z týchto príjmov, bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

Všetky ostatné príjmy uvedené v § 43 ZDP sa zrazením dane považujú za vysporiadané a nezahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 4 ods. 7 ZDP.

■ Podľa odseku 8, príjem z majetku, ktorí majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej len „BSM“), sa zahŕňa do základu dane v rovnakom pomere medzi manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Dohoda môže byť aj taká, že sa takéto príjmy zdania len jednému z manželov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona a ostatné príjmy podľa § 8 zákona.

V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj výdavky spojené s týmito príjmami.

V nadväznosti na zmenu v určení základu dane fyzickej osoby, účinnú od 1. 1. 2016, podľa ktorej sa príjmy z kapitálového majetku vyčleňujú do osobitného základu dane počítaného samostatne a oddelene od základu dane podľa § 4 ZDP, dochádza aj k úprave tohto ustanovenia. Výsledkom tejto úpravy nie je vecná zmena v možnosti delenia príjmov z kapitálového majetku plynúcich z BSM, ale len legislatívno-technická úprava, t.j. presun možnosti tohto delenia do § 7 ods. 9 ZDP.

V ustanoveniach § 143 až 151 ObčZ je upravené BSM. Jeho existencia je podmienená uzavretím manželstva. V BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí, ktoré získal jeden z manželov dedičstvom alebo darom, ďalej veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov alebo ktoré boli vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom stanovený rozsah BSM (takáto dohoda musí byť vo forme notárskej zápisnice). Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníctve, ktoré je v BSM. Naopak pri podielovom spoluvlastníctve je spoluvlastnícky podiel presne vymedzený.

Ak manželia poberajú príjmy z prenájmu nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 3 ZDP, ktorá patrí do ich BSM, bez ohľadu na to, kto je uvedený ako účastník zmluvného vzťahu a je registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane, pri zdanení týchto príjmov postupujú v súlade so znením § 4 ods. 8 ZDP. Takéto príjmy zahrnú do základu dane v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak a v tom istom pomere zahrnú do základu dane aj výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržania týchto príjmov.

1. V prípade, ak si manželia dohodnú iný podiel pre zdanenie príjmov v BSM uvádzaných v tomto ustanovení, je pre preukázanie dohodnutého podielu na zdanenie, odporúčané uzavretie písomnej dohody medzi nimi o inom delení príjmov.

2. Medzi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 nepatria príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ak

– ide o prenájom, ktorý je živnosťou (sú poskytované v súvislosti s prenájmom aj služby tzv. hotelového typu, t.j. nejde o poskytovanie prenájmu so zabezpečením len základných služieb – dodávka vody, elektriny, plynu atď.), t.j. už pôjde o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP,

– prenajímanú nehnuteľnosť má daňovník zahrnutú v obchodnom majetku nakoľko v takom prípade pôjde o príjem podľa § 6 ods. 1 (z podnikania) alebo ods. 2 (z inej samostatnej zárobkovej činnosti).

Manželia prenajímali nehnuteľnosť, ktorú vlastnili v BSM. Daňové výdavky preukazovali na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP. Vzhľadom na skutočnosť, že boli obidvaja dôchodcovia a nemali iné príjmy, rozdelili si tento príjem a k nemu aj výdavky v rovnakom podiele (50:50). Každý z nich si uplatnil aj oslobodenie príjmov z prenájmu podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g) ZDP do výšky 500 eur.

Ak by na každého pripadol príjem z prenájmu po uplatnení oslobodenia nižší ako je suma polovice nezdaniteľnej časti, nie sú povinní podávať daňové priznanie (§ 32 ods. 1 ZDP). V nadväznosti na § 46a ZDP, daň sa neplatí a nevyrubí.

a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,

b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,⁹⁾

d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,¹⁰⁾ ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),

e) odmeny obvinených vo väzbe11) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,¹²⁾

f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,¹³⁾

g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ sociálne poistenie²¹⁾ a sociálne zabezpečenie,²²⁾ o ktoré si daňovník znížil podľa odseku 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,

k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu ²¹⁾ alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,

l) odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe,

m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.^22a)

(2) Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

a) počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania¹⁾ vrátane, suma vo výške 1 % v

1. prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,⁶⁾ na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,

2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)].

d) nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane; zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

(4) Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani

a) cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)

c) suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,

d) suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,

e) hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom,17)

f) náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,

g) náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

(6) Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.

(7) Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako

a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem,

b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

c) hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

d) použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),

e) poistné na verejné zdravotné poistenie,²⁰⁾ poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie²²⁾ a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

f) náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,²³⁾

g) príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),

h) náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993,

i) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

j) náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.23ab)

l) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

m) sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby²⁾ žijúcej v domácnosti⁵⁷⁾ zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí^24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti^24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,¹³⁾ vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Jedným z druhov príjmov podliehajúcich dani z príjmov fyzickej osoby je príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymedzený v § 5 ZDP. Sú to príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.

■ V odseku 1 sú vymedzené druhy príjmov posudzované ako príjmy zo závislej činnosti. Sú nimi napr.

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,

• príjmy za prácu likvidátorov, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným,

Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP sú aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania.

Práve v oblasti zabezpečenia väčšieho záujmu zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie žiakom stredných odborných škôl bol v roku 2015 schválený nový zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon OVaP“), ktorý je účinný od 1. 4. 2015. Tento zákon novelizuje aj ZDP, pričom však úpravy dotýkajúce sa daňovej oblasti, obsiahnuté v článku X. tohto zákona, sú účinné až od 1. 9. 2015. Tieto úpravy majú vplyv už na časť zdaňovacieho obdobia roka 2015.

• v presune príjmov žiakov pôvodne uvádzaných v § 5 ods. 1 písm. a) ZDP do ustanovenia § 5 ods. 1 písm. l) ZDP a v následnom

• spresnení príjmov uvádzaných v tomto novom písmene l) na odmenu za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe.

Presun uvedených príjmov z pôvodného písmena a) do písmena l) síce nemá vplyv na zdanenie týchto príjmov, ale vylučuje sa z platenia odvodov a to tak sociálnych ako aj zdravotných odvodov.

Príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. c) ZDP a to platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov SR, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území SR, prokurátorov SR a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ustanovené osobitnými predpismi.

Medzi tieto príjmy sa zákonom č. 176/2015 Z. z. vkladajú aj príjmy komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a to s účinnosťou od 1. 9. 2015.

Predmetom úpravy tohto zákona je úprava pôsobnosti, postavenia, voľby, podmienok výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie nových inštitútov ochrany práv určených skupín a to komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Základným rámcom pre túto právnu úpravu sú záväzky SR vplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov (OSN) – Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Nové inštitúty verejnej ochrany práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím ako aj ich pôsobnosť, postavenie, podmienky výkonu funkcie a ďalšie náležitosti spojené s verejnou ochranou práv detí a práv osôb so zdravotným postihnutím sú upravené tak, aby zodpovedali minimálnym normám zriaďovania, kompetencií, zodpovednosti, zloženia, ktoré boli navrhnuté Rezolúciou Komisie pre ľudské práva 1992/54 z 3. marca 1992 a ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ako Princípy týkajúce sa štatútu národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (rezolúcia Valného zhromaždenia 48/134 z 20. decembra 1993) tzv. Parížske princípy.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa vymedzuje samostatným spôsobom aj príjem profesionálneho športovca vykonávajúce činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v § 5 ods. 1 písm. m) ZDP a to novým zákonom o športe.

Zmluva o profesionálnom výkone športu je určená v § 35 nového zákona o športe a takúto zmluvu majú zúčastnení povinnosť uzavrieť vždy, ak má športová činnosť športovca, ktorú tento vykonáva pre športovú organizáciu znaky závislej práce podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 ZP – „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“). Ak teda športová činnosť vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce, stáva sa to hlavným znakom tohto vzťahu a zo vzťahu medzi športovcom a športovou organizáciou sa stáva vzťah pracovnoprávny. To znamená, že príslušná športová organizácia sa stáva zamestnávateľom a športovec zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, no ich práva a povinnosti v tomto vzťahu normuje len zákon o športe (Zákonník práce len v prípadoch, ktoré výslovne uvádza samotný zákon o športe). Zákon súčasne prináša jej minimálne podstatné náležitosti, od ktorých sa nemôžu zmluvné strany odchýliť, ako aj demonštratívny výpočet ďalších, v športe najčastejšie sa vyskytujúcich zmluvných, podmienok, ktoré si subjekty môžu v zmluve dohodnúť (ustanovenie § 35 ods. 3 a 4). Zmluvu možno uzavrieť len na dobu určitú, maximálne však na 5 rokov (ustanovenie § 46) odo dňa jej účinnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inú dobu.

Medzi príjmy zo závislej činnosti sa zaraďuje aj príjem profesionálneho športovca, ktorým je športovec vykonávajúci športovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu (napr. § 16 zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície) v rezortnom športovom stredisku. Takýto príjem je však príjmom podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

V novom zákone o športe je vymedzený športovec ako taký, pričom tento môže vykonávať šport ako jednotlivec, alebo ako príslušník športovej organizácie a to v kolektívnom alebo individuálnom športe.

V prípade, ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a pod., jedná sa o športovca – jednotlivca pôsobiaceho predovšetkým v individuálnych športoch.

Ak športovec vykonáva športovú činnosť pre konkrétnu inú športovú organizáciu, ide predovšetkým o kolektívny šport.

Športovca je možné na základe úrovne výkonu športovej činnosti (§ 4 ods. 1) rozdeliť na ďalšie typy športovcov a to

zamestnanec, ak výkon športovej činnosti športovcom spĺňa znaky závislej práce na základe

b) pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajú šport v rezortnom športovom stredisku,

samostatne zárobkovo činná osoba, ak jeho výkon nespĺňa znaky závislej práce.

Ide predovšetkým o situácie, kedy sa konkrétny športovec výkonom športovej činnosti živí a táto pre neho predstavuje hlavný príjem (je pre neho hlavnou ekonomickou činnosťou), no jeho znaky hovoria o tom, že ho vykonáva vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na svoje náklady, v čase podľa svojho uváženia a podobne (čo v prípade profesionálneho športovca – zamestnanca neplatí). V prípadoch, ak bude chcieť tento typ profesionálneho športovca vykonávať športovú činnosť v prospech konkrétnej športovej organizácie, predpokladá sa, že športová organizácia a športovec uzavrú zmluvu podľa § 51 ObčZ, alebo zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObchZ.

Amatérskym športovcom je športovec vykonávajúci športovú činnosť na základe

zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a), § 45 a nasl zákona o športe],

zmluvy o príprave talentovaného športovca [§ 4 ods. 3 písm. b) zákona o športe],

dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 4 ods.3 písm. c) zákona o športe] alebo

bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu [§ 4 ods. 3 písm. d) a § 47 zákona o športe].

V prípade amatérskeho športovca vykonávajúceho činnosť na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu ide o športovú činnosť vykonávanú takmer totožným spôsobom ako profesionálni športovci, no jej výkon je zúžený obmedzeným rozsahom činnosti, menšou sumou odplaty a pod. Ide o prípady, kedy fyzické osoby popri svojej hlavnej hospodárskej a ekonomickej činnosti (zamestnanie a iné druhy pracovného pomeru, podnikanie a pod.), vykonávajú šport kvalitatívne v menšom rozsahu. Je preto namieste, aby im návrh zákona umožňoval výkon tejto športovej činnosti v uvedenom rozsahu, no súčasne ich odlišoval od profesionálnej úrovne výkonu športu, teda od profesionálnych športovcov.

V prípade amatérskeho vykonávania športu bez uzavretia písomnej zmluvy podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o športe je táto vykonávaná bezodplatne.

■ Podľa odseku 2 sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa legislatívne skratky „zamestnanec“ a „zamestnávateľ“ presúva medzi základné pojmy uvádzané v § 2 písmena y) ZDP a to z dôvodu presunu pojmov držiteľ a poskytovateľ ZS do tohto ustanovenia. K vecnej zmene pojmu zamestnanec ani zamestnávateľ nedochádza, t.j. zamestnancom je stále daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov, t.j. od zamestnávateľa.

■ v odseku 3 sú uvedené ďalšie príjmy zahŕňané do príjmov zamestnanca a sú nimi

• nepeňažný príjem zamestnanca vo forme poskytnutia vozidla od zamestnávateľa svojmu zamestnancovi, ktorý ho používa aj na súkromné účely,

• nepeňažný príjem vyplácaný zamestnávateľom zamestnancovi, ktorý môže zamestnávateľ navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 ZDP (odvody na poistné a preddavky na daň), pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

Odsek 3 písm. a) – Nepeňažný príjem zamestnanca pri poskytnutí vozidla

Príjmom zo závislej činnosti zamestnanca je aj nepeňažný príjem, ktorý vzniká zamestnancovi v prípade, keď dostane k dispozícii motorové vozidlo zamestnávateľa na využívanie aj na súkromné účely.

Pri vyčíslení nepeňažného príjmu plynúceho z používania motorového vozidla zamestnávateľa aj na súkromné účely zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny tohto motorového vozidla, pričom však výška zdaňovaného nepeňažného príjmu zohľadňuje aj opotrebenie používaného vozidla.

Vstupná cena motorového vozidla je určená v § 25 ZDP, pričom takouto vstupnou cenou je

• reprodukčná obstarávacia cena v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté dedením alebo darovaním,

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena

– všeobecnou cenou podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a

– cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním.

Uvedená úprava nastala z dôvodu zrušenia ocenenia reprodukčnou obstarávacou cenou v zákone o účtovníctve od 1. 1. 2016. Ocenenie týmto spôsobom sa použije na majetok obstaraný po 31. 12. 2015 podľa § 52zg ods. 8 ZDP (bližšie k § 25 ZDP).

• pri preradení motorového vozidla z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku vstupná cena stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP,

• zostatková cena zistená u darcu v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté darom od darcu, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania alebo zostatková cena zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP].

V prípade nadobudnutia motorového vozidla právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie, pri určení vstupnej ceny takto nadobudnutého motorového vozidla, pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca, sa vychádza z toho, aké ocenenie majetku uplatňuje právny nástupca pre daňové účely. Ak právny nástupca oceňuje nadobudnutý majetok v reálnej hodnote (§ 17c ZDP), potom takto stanovená reálna hodnota motorového vozidla je jeho vstupnou cenou. Ak právny nástupca oceňuje nadobudnutý majetok v pôvodnej cene (§ 17e ZDP), potom vstupnou cenou je pôvodná cena motorového vozidla.

Ak vo vstupnej cene motorového vozidla nie je zahrnutá DPH podľa zákona o DPH, na účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa vstupná cena o túto daň zvýši [na účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny zvýšenej o DPH podľa zákona o DPH v závislosti od toho, či je obstarané (prenajaté) vozidlo od platiteľa alebo neplatiteľa DPH].

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely motorové vozidlo, ktoré obstaral formou finančného prenájmu v roku 2015 za cenu 13 000 eur. DPH nie je súčasťou vstupnej ceny a predstavuje sumu 2 600 eur.

Vstupnou cenou pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca je cena motorového vozidla zvýšená o DPH, t. j. 13 000 eur + 2 600 eur = 15 600 eur.

Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Zamestnancovi sa tento nepeňažný príjem bude zdaňovať len počas 8 rokov používania motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely a to od zaradenia vozidla do užívania vrátane, vo výške 1 % vstupnej ceny, pričom

• v prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa za každý aj začatý kalendárny mesiac,

• v ďalších siedmych rokoch zo vstupnej ceny zistenej podľa § 25 ZDP zníženej každoročne o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie aj na súkromné účely. Ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

Zamestnávateľ obstaral motorové vozidlo v roku 2006 a v tom istom roku vozidlo zaradil do užívania. Vstupná cena vozidla (vrátane DPH) bola 15 500 €. Vozidlo poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely v januári 2015.

Zamestnávateľ poskytnutie tohto motorového vozidla zamestnancovi v roku 2015 nezdaňuje, pretože uplynulo viac ako osem kalendárnych rokov od zaradenia vozidla do užívania.

Daňovník právnická osoba Alfex s.r.o. kúpila vo februári roku 2015 motorové vozidlo v hodnote 14 000 eur, ktoré hneď v mesiaci kúpy (február) zaradila do užívania. Toto motorové vozidlo poskytla v októbri 2015 svojmu zamestnancovi aj na súkromné účely.

Výpočet nepeňažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné účely bude nasledovným spôsobom:

Zaokrúhľovanie podľa § 47 ods. 1 (nadol) – zaokrúhľuje sa až samotný nepeňažný príjem zamestnanca.

Poskytnutie na služobné a súkromné účely napr. od 10. 10. 2015 – už október (aj za začatý mesiac) bude zdanený nepeňažný príjem v mesačnej výške 140 eur v roku 2015.

Osemročné obdobie pre zdanenie nepeňažného príjmu sa počíta ako kalendárny rok, t.j. nie od mesiaca, v ktorom bolo motorové vozidlo zaradené do užívania napočítať 8 rokov, čo by bolo v našom prípade od februára 2015 do februára 2023, ale rok zaradenia je prvým rokom (bez ohľadu na mesiac zaradenia) v našom prípade rok 2015 a ôsmym rokom bude rok 2022.

Takýto postup výpočtu nepeňažného príjmu bol nastavený v ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2014, pričom podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 1 ZDP sa použil po prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2014. V prípade, ak by išlo o motorové vozidlá zaradené do užívania do 31. 12. 2013, tento postup sa použije pri výpočte nepeňažného príjmu aj na tieto vozidlá, pričom sa vychádza zo zníženej vstupnej ceny podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP druhého bodu, t.j. zo zníženej vstupnej ceny ako v ďalších rokoch.

Osobné motorové vozidlo bolo zaradené do užívania v septembri roku 2012. Vstupná cena (obstarávacia cena) vozidla bola vo výške 14 000 eur. K dispozícii zamestnancovi aj na súkromné účely bolo dané až v novembri 2015.

V období využívania motorového vozidla zamestnávateľa, len na služobné účely zamestnanca, t.j. v období od 9/2011 do 10/2015, nebol zdaňovaný nepeňažný príjem zamestnancovi.

Od novembra 2015, keď bolo dané motorové vozidlo k dispozícii zamestnancovi aj na súkromné účely, sa mu určí nepeňažný príjem vo výške 1 % mesačne zo zníženej vstupnej ceny ako v ďalších rokoch, čo je v tomto prípade ako v 4. roku a tento sa zdaní ako súčasť vyplácanej mesačnej mzdy (prvýkrát za november 2015).

V prípade zamestnávateľa, podnikateľa/fyzickej osoby, ktorý dá svojmu zamestnancovi k dispozícii motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku aj na súkromné účely, sa nepeňažný príjem zdaňuje percentom zo vstupnej ceny vypočítaným odo dňa obstarania tohto motorového vozidla a nie odo dňa jeho zaradenia do užívania.

Tento postup je daný s ohľadom na skutočnosť iného prístupu k majetku fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP (príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu), pričom táto sa kedykoľvek môže rozhodnúť o preradení motorového vozidla z osobného majetku do obchodného majetku (nemusí ho zaradiť ako obchodný majetok už v roku obstarania).

Podnikateľ Janko kúpil v marci v roku 2014 motorové vozidlo v hodnote 14 000 eur. Toto motorové vozidlo preradil vo februári 2015 do obchodného majetku a v novembri 2015 ho dal k dispozícii svojmu zamestnancovi na služobné aj súkromné účely.

Výpočet nepeňažného príjmu u zamestnanca z titulu poskytnutia motorového vozidla aj na súkromné účely bude nasledovným spôsobom:

Podľa § 5 ods. 3 písm. b) ZDP, ak bude na vozidle v týchto rokoch vykonané technické zhodnotenie, jeho vstupná cena sa o hodnotu technického zhodnotenia zvýši a následne sa táto suma zníži každoročne o 12,5 %.

V § 5 ods. 3 ZDP je tiež určené, že ak ide o prenajaté motorové vozidlo, pri stanovení nepeňažného príjmu sa vychádza z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Zamestnávateľ mal od marca 2015 prenajaté motorové vozidlo, ktorého obstarávacia cena zistená u prenajímateľa bola 14 000 eur. Toto motorové vozidlo odkúpil od prenajímateľa v novembri roku 2017. Vzhľadom na skutočnosť, že toto motorové vozidlo počas doby prenájmu zároveň poskytuje zamestnancovi aj na súkromné účely, ako bude zamestnávateľ postupovať pri zdanení nepeňažného príjmu zamestnanca z titulu poskytnutia tohto vozidla?

V súlade s § 5 ods. 3 ZDP sa už v mesiaci, v ktorom bolo prenajaté motorové vozidlo zamestnávateľom poskytnuté aj na súkromné účely (marec 2015) začína zdaňovať nepeňažný príjem zamestnancovi z obstarávacej ceny zistenej u prenajímateľa (pôvodného vlastníka), t.j. zo 14 000 eur.

Aj keď ho v novembri 2017 zamestnávateľ odkúpi od pôvodného vlastníka, pričom naďalej ho má zamestnanec k dispozícii aj na súkromné účely, táto skutočnosť nemá vplyv pre zdanenie nepeňažného príjmu zamestnanca z tohto titulu, t.j. pokračuje sa v zdaňovaní tohto príjmu zo zníženej vstupnej ceny (u pôvodného vlastníka) ako v treťom roku používania vozidla (nezačína sa zdaňovať na novo 8 rokov ako v prvom roku z kúpnej ceny za vozidlo).

Ak sa na prenajatom motorovom vozidle počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch od zaradenia vozidla do užívania u prenajímateľa vykoná technické zhodnotenie, na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa obstarávacia cena vozidla zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie. Vstupná cena vozidla sa zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie aj vtedy, ak bolo vykonané nájomcom (zamestnávateľom), nakoľko ide o zvýšenie „úžitkovej“ hodnoty motorového vozidla a nie je v tomto prípade dôležité, kto technické zhodnotenie vykonal.

Zamestnávateľ si 15. 8. 2013 prenajal motorové vozidlo, ktoré od januára 2015 poskytol zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely. Zamestnávateľ platí mesačne nájomné za prenajaté motorové vozidlo vo výške 300 eur. Pôvodný vlastník (prenajímateľ) obstaral motorové vozidlo v roku 2012 za 15 000 eur.

Zamestnávateľ v máji 2015 so súhlasom vlastníka na tomto motorovom vozidle vykonal technické zhodnotenie v sume 2 500 eur a na základe písomnej zmluvy s vlastníkom motorového vozidla toto technické zhodnotenie odpisuje. V auguste 2015 zamestnávateľ motorové vozidlo kúpil za 9 000 eur.

Pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa obstarávacia cena vozidla 15 000 eur zvýši o sumu vykonaného technického zhodnotenia 2 500 eur a od mája 2015 sa vychádza z takto zvýšenej obstarávacej ceny vozidla 17 500 eur (15 000 eur + 2 500 eur) zníženej o 37, 5 % (3 x 12, 5 % – rok 2015 je štvrtým rokom od zaradenia vozidla do užívania u pôvodného vlastníka), t. j. zo sumy 10 937, 50 eura.

Ak v kalendárnom mesiaci zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely dve a viac motorových vozidiel postupne, v tom prípade aplikuje ustanovenie § 5 ods. 3 písm. a) ZDP len na jedno vozidlo, pričom pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádza zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny toho z vozidiel, ktorého vstupná cena, resp. znížená vstupná cena, je vyššia.

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi vlastné motorové vozidlo A na používanie na služobné a súkromné účely v januári 2015. Vozidlo bolo zaradené do užívania v roku 2014 a jeho vstupná cena je 14 000 eur. Pre poruchu na vozidle A poskytol zamestnávateľ zamestnancovi počas opravy tohto vozidla na základe uzatvoreného dodatku k dohode vlastné motorové vozidlo B, ktoré bolo zaradené do užívania v roku 2011 a jeho vstupná cena je 20 000 eur. Oprava vozidla A trvala od 15. 3. 2015 do 5. 5. 2015.

V roku 2015 sa vstupná cena vozidla A (14 000 eur) zníži o 12, 5 % (rok 2015 je druhým rokom od zaradenia vozidla do užívania), t. j. znížená vstupná cena vozidla A je 12 250 eur. V prípade vozidla B sa vstupná cena (20 000 eur) zníži o 50 % (4 x 12, 5 % – rok 2015 je piatym rokom od zaradenia vozidla do užívania), t. j. znížená vstupná cena vozidla B je 10 000 eur.

Pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca sa v roku 2015 vychádza:

• v marci a v máji 2015, kedy mal zamestnanec poskytnuté postupne dve vozidlá (A a B), zo sumy 12 250 eur, čo je znížená vstupná cena vozidla A, pretože je vyššia ako znížená vstupná cena vozidla B,

• v apríli 2015, kedy mal zamestnanec poskytnuté len vozidlo B, zo sumy 10 000 eur, čo je znížená vstupná cena vozidla B,

• v ostatných mesiacoch roku 2015, kedy mal zamestnanec poskytnuté len vozidlo A, zo sumy 12 250 eur, čo je znížená vstupná cena vozidla A.

Ak by zamestnávateľ poskytol v jednom kalendárnom mesiaci zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely dve a viac motorových vozidiel súčasne, v takom prípade je príjmom zamestnanca nepeňažný príjem vypočítaný podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za každé motorové vozidlo samostatne.

Ak zamestnávateľ poskytne v jednom kalendárnom mesiaci to isté motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely viacerým zamestnancom, nepeňažným príjmom každého z týchto zamestnancov je suma vypočítaná podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. 1 % zo vstupnej ceny, resp. zníženej vstupnej ceny vozidla, a to za každý aj začatý kalendárny mesiac.

Príjmom zo závislej činnosti je aj rozdiel medzi vyššou trhovou cenou (zákon o účtovníctve) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie. Zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť (§ 5 ods. 3 písm. b) ZDP). Zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa.

Zamestnanec (konateľ) slovenskej dcérskej spoločnosti dostane ako formu odmeny opciu na nákup akcií materskej spoločnosti [priznanie opcií – má právo (nie povinnosť) kúpiť si za garantovanú cenu 10 eur jednu akciu materskej firmy].

Je správny postup, keď zamestnancovi zamestnávateľ dodaní až v momente realizácie opcie (t.j. nákupu akcií) dojednanú hodnotu opcie vo výške 10 eur za jednu akciu?

Ak uvedené opcie boli poskytnuté zamestnávateľom po 31. 12. 2009, potom sa zdaňujú podľa § 5 ods. 3 ZDP v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, t.j. nákupu akcií a to vo výške rozdielu medzi trhovou cenou 40 eur a opciou 10 eur.

Keď konateľ bude predávať už takto získané akcie, potom postupuje podľa § 8 ods. 1 ZDP v nadväznosti na výdavky uvedené v § 8 ods. 5 písm. e) ZDP, t.j. rozdiel medzi príjmom z predaja akcie a sumou súvisiacou s nadobudnutím a sumou, ktorá mu bola zdanená ako nepeňažný príjem (v tomto prípade 30 eur). T.j. ak by predal na burze za 60, tak jeho príjem ČZD by bol 60 – 10 (opcia – nadobudnutie CP) – 30 [zdanenie § 5 ods. 3 b) ZDP].

Podľa § 5 ods. 3 písm. c) ZDP je príjmom zamestnanca aj cena alebo výhra, ktorú z takejto súťaže prijme manželka (manžel) alebo vyživované dieťa zamestnanca, ak sa takejto súťaže zúčastnili, ak táto neprevyšuje 350 eur. Ak hodnoty ceny alebo výhry prevyšuje sumu 350 eur, bude zdaňovaná len nad túto sumu, t.j. ak bude hodnota výhry 500 eur, zdaniteľným príjmom bude len suma 150 eur (500 eur – 350 eur). Každá cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne v súlade s § 9 ods. 2 písm. m) ZDP.

Zamestnávateľ zrazí preddavok na daň z ceny alebo výhry spolu so mzdou. Ak ide o nepeňažnú cenu alebo výhru zamestnanca, z ktorej zrážku preddavku na daň nemožno vykonať a zamestnávateľ nenavýši toto nepeňažné plnenie o preddavky na daň v súlade s § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa v termíne na podanie daňového priznania považuje za vysporiadanú.

Zamestnávateľ v januári 2015 vyhlásil pre svojich zamestnancov a ich rodinných príslušníkov športovú súťaž. Po ukončení súťaže výhercov odmenil rôznymi nepeňažnými cenami. Zamestnanec XY sa zúčastnil súťaže so svojimi deťmi, ktoré sa považujú podľa ZDP za vyživované. Zamestnanec si zo športovej súťaže odniesol digitálny fotoaparát v hodnote 360 eur a obidve deti vyhrali po jednej cene, horský bicykel v hodnote 250 eur a lego v hodnote 50 eur. Zamestnávateľ posudzuje oslobodenie všetkých cien podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP samostatne, z čoho vyplýva, že cena lega v hodnote 50 eur a horský bicykel v hodnote 250 eur je od dane oslobodená. Hodnota ceny, ktorú vyhral zamestnanec vo výške 360 eur je zdaniteľná vo výške presahujúcej sumu 350 eur, t.j. vo výške 10 eur, pričom zamestnávateľ ju pripočíta k mesačnej mzde zamestnanca a zdaní preddavkovo podľa § 35 ZDP.

• Odsek 3 písm. d) – Navýšenie nepeňažného príjmu – tzv. brutácia nepeňažného príjmu

Podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP je príjmom zo závislej činnosti aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa zavádza nová možnosť pre zdanenie takéhoto nepeňažného príjmu a to tzv. brutácia. Uvedené znamená, že zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmov podľa odseku 1 písm. j) a k) a ods. 3 písmena a), môže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6, pričom za príjem zo závislej činnosti zamestnanca sa v tomto prípade považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.

Zamestnávateľ pri zdanení nepeňažného príjmu môže postupovať dvoma spôsobmi a to

• nebude navyšovať nepeňažný príjem zamestnancovi, pričom spôsob výpočtu je rovnaký ako pri peňažnom príjme, t.j. od zdaniteľného príjmu, ktorý sa rovná nepeňažnému príjmu, sa odpočíta poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť a nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP (postup uvedený v § 35 ZDP).

Pri použití tejto metódy platí zrazené poistné a príspevky a preddavok na daň zamestnanec sám! To zn., že čistý nepeňažný príjem zamestnanca je < ako cena zamestnaneckého benefitu,

• navýši nepeňažný príjem zamestnancovi o preddavok na daň a o povinne platené poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon hovorí len o možnosti navýšiť nepeňažné plnenie zamestnancovi z dôvodu, aby dostal celú hodnotu tohto nepeňažného plnenia, zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či za zamestnanca uhradí celý preddavok na daň a celé povinne platené poistné alebo len preddavok na daň, alebo len poistné, alebo len časť z niektorého z týchto odvodov. Je to v zásade forma odmeny, ktorú zamestnávateľ platí za zamestnanca.

Takto navýšené plnenie (spolu s ostatnými príjmami zo ZČ) je vymeriavacím základom, z ktorého zamestnávateľ odvádza poistné a príspevky a je aj jeho daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP.

• nepeňažné plnenie poskytnutím motorového vozidla aj na súkromné účely zamestnancovi [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP],

• nepeňažné plnenie poskytnuté bývalým zamestnávateľom poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia [§ 5 ods. 1 písm. k) ZDP],

• odmeny za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára [§ 5 ods. 1 písm. j) ZDP].

V nadväznosti na uvedené je podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP daňovým výdavkom zamestnávateľa aj výdavok na poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, ktoré platí zamestnávateľ za tohto zamestnanca.

Pri navýšení nepeňažného plnenia o preddavok na daň sa uplatní sadzba dane podľa § 15 písm. a) ZDP v závislosti od výšky nepeňažného plnenia, pričom na uplatnenie sadzby dane 19 % a 25 % je rozhodujúce, či suma poskytnutého nepeňažného plnenia presiahne sumu rozhodujúcu na uplatnenie sadzby dane (viď príloha č. 6 ZDP), ktorá je pre rok 2015 vo výške 2 364,0093 eura.

• nižšia alebo rovná ako suma rozhodujúca na uplatnenie sadzby dane, potom sa pri navýšení nepeňažného plnenia použije 19 % sadzba dane [§ 15 písm. a) prvého bodu ZDP],

• vyššia ako suma rozhodujúca na uplatnenie sadzby dane, na účely výpočtu navýšeného nepeňažného plnenia sa časť sumy poskytnutého nepeňažného plnenia rovnajúca sa sume rozhodujúcej na uplatnenie sadzby dane navýši o 19 % sadzbu dane [15 písm. a) prvý bod ZDP] a zostávajúca časť nepeňažného plnenia sa navýši o 25 % sadzbu dane [§ 15 písm. a) druhý bod ZDP].

Ak zamestnanec uplatňuje u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP], môže zamestnávateľ pri výpočte navýšeného nepeňažného plnenia zamestnanca prihliadnuť aj na túto nezdaniteľnú časť základu dane.

Pri navýšení nepeňažného plnenia o povinné poistné sa použije sadzba pre platenie povinného poistného v závislosti od zaradenia a kategórie poistenca podľa osobitných predpisov, pričom nepeňažné plnenie sa môže navýšiť najviac o sumu povinného poistného vypočítanú z maximálneho vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia.

Ak podľa osobitného predpisu zamestnanec nie je povinný platiť niektorý druh poistného alebo platí povinné poistné zo zníženého vymeriavacieho základu (napr. pri uplatňovaní odpočítateľnej položky z vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie), potom pri výpočte sumy navýšenej o povinné poistné sa môže nepeňažné plnenie navýšiť len o sumu poistného, ktoré je povinný platiť tento zamestnanec.

Zamestnávateľ, ktorý poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie v hodnote 800 eur, sa pri výpočte zdaniteľného príjmu zamestnanca rozhodol, že časť hodnoty poskytnutého nepeňažného plnenia vo výške 500 eur navýši o preddavok na daň a povinné poistné a zostávajúcu časť nepeňažného plneniavo výške 300 eur navyšovať nebude. Zamestnanec si neuplatňuje u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a pre účely platenia povinného poistného je zaradený v kategórii poistencov, na ktorých sa vzťahuje sadzba poistného v úhrne 13,4 %. Zdaniteľným príjmom tohto zamestnanca je suma 1 012,79 eura, čo je súčet časti nepeňažného plnenia vo výške 300 eur, ktoré zamestnávateľ nenavyšuje a časti nepeňažného plnenia (500 eur) navýšeného o preddavok na daň (500 eur / 0,81 = 617,2839 eura) a povinné poistné (617,2839 eura / 0,866 = 712,7990 eura), t. j. zaokrúhlene sumy 712,79 eura.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne navýšiť poskytnuté nepeňažné plnenie, potom pri výpočte navýšeného nepeňažného plnenia postupuje podľa prílohy č. 6 ZDP, pričom takto vypočítaná suma predstavuje maximálnu sumu, na ktorú môže poskytnuté nepeňažné plnenie navýšiť.

Zamestnávateľ, ktorý poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie v hodnote 2 000 eur, sa pri výpočte zdaniteľného príjmu zamestnanca rozhodol, že poskytnuté nepeňažné plnenie navýši o preddavok na daň vo výške 300 eur a povinné poistné vo výške 200 eur. Zamestnanec si neuplatňuje u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a pre účely platenia povinného poistného je zaradený v kategórii poistencov, na ktorých sa vzťahuje sadzba poistného v úhrne 13,4 %. Ak by zamestnávateľ pri navýšení nepeňažného plnenia postupoval podľa prílohy č. 6 ZDP, potom by suma nepeňažného plnenia (2 000 eur), navýšeného o preddavok na daň (2 000 eur / 0,81 = 2 469,1358 eura) a povinné poistné (2 469,1358 eura / 0,866 = 2 851,1960 eura) bola po zaokrúhlení vo výške 2 851,19 eura. Keďže sa v danom prípade zamestnávateľ rozhodol, že poskytnuté nepeňažné plnenie navýši na sumu 2 500 eur, ktorá je nižšia ako maximálna suma vypočítaná podľa prílohy č. 6 ZDP (2 851,19 eura), potom zdaniteľným príjmom zamestnanca je suma 2 500 eur.

■ v odseku 4 je uvedená definícia zamestnávateľa daňovníka s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Ide o definíciu zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce)podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy. Vzhľadom na skutočnosť, že v niektorých prípadoch, slovenský objednávateľ služby (ekonomický zamestnávateľ) z uhrádzanej faktúry za služby zahraničnému dodávateľovi služby (právny zamestnávateľ) nevie rozlíšiť sumu príjmov zamestnanca od úhrady za poskytnutú službu, zdaní tento celú výšku úhrady ako príjem zamestnanca v súlade s § 35 a nadv. ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v ustanovení § 5 ods. 4 ZDP dopĺňa, že preddavok na daň v takomto prípade vyberie zahraničný zamestnávateľ, ak má na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť. Táto organizačná zložka sa stáva zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP v rozsahu mzdy vyplácanej zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského ekonomického zamestnávateľa.

Medzinárodný prenájom práce súvisí so všeobecným pravidlom zdaňovania príjmov zo závislej činnosti v štáte výkonu činnosti podľa zmlúv o ZDZ. Väčšinou býva upravené v článku určenom pre príjmy zo závislej činnosti (prevažne článok 15 zmlúv o ZDZ).

Toto všeobecné pravidlo stanovuje, že príjem zo zamestnania (s výnimkou miezd členov orgánov spoločností, dôchodkov, miezd a dôchodkov súvisiacich so štátnymi službami, ktoré sú stanovené príslušnými článkami) je zdaniteľný (môže sa zdaniť) v štáte skutočného výkonu činnosti (zdroja), teda tam, kde zamestnanec fyzicky vykonáva závislú činnosť.

Podmienkou, ktorú tento článok upravuje pre oprávnenie zdanenia takéhoto príjmu v štáte zdroja je, aby platy, mzdy alebo podobné odmeny plynuli z výkonu zamestnania v tomto štáte a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy môže byť tento príjem vyplatený, pripísaný alebo akýmkoľvek iným spôsobom zamestnancom dosiahnutý.

Ak aspoň jedna podmienka nie je splnená, príjem je zdaňovaný v štáte výkonu činnosti.

Výnimkou z vyššie uvedeného pravidla je splnenie nasledovných troch podmienok, ktoré v prípade, že budú všetky splnené súčasne, oslobodia príjem daňovníka zo závislej činnosti od zdanenia v štáte skutočného výkonu činnosti

• zamestnanec je fyzicky prítomný v druhom zmluvnom štáte (v štáte výkonu činnosti) menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom v danom roku, a

• odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva,

• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne prevádzkovanej zamestnávateľom v štáte výkonu činnosti. Táto podmienka neznamená, že mzdy musia byť zaúčtované na ťarchu stálej prevádzkarne, ale to, že skutočný výkon činnosti zamestnanca je možný prisúdiť k výkonu činnosti stálej prevádzkarne.

Daňovník, rezident SR je zamestnaný českým zamestnávateľom na území ČR. Nie je podstatné skúmať ako dlho tam vykonáva činnosť, nakoľko je zamestnaný českým zamestnávateľom a teda príjem je už zdaniteľný na území štátu, kde daňovník vykonáva fyzicky činnosť, t.j. na území ČR. Na území SR však bude ako daňovník s NDP zdaňovaný z celosvetových príjmov a teda aj z príjmov dosiahnutých v Čechách, pričom na území Slovenska využije ustanovenia k zamedzeniu dvojitého zdanenia.

Práve v súvislosti s aplikáciou výnimky zo všeobecného pravidla vznikajú prípady zneužitia tejto výnimky prostredníctvom tzv. „medzinárodného prenajímania pracovníkov“. Podstatou medzinárodného prenajímania pracovníkov je, že miestny zamestnávateľ (užívateľ pracovnej zmluvy), ktorý chce zamestnať zahraničných pracovníkov na jedno alebo viac období trvajúcich menej ako 183 dní, získava pracovníkov cez zahraničného „zamestnávateľa“ (nájomcu).

Títo pracovníci tak následne spĺňajú všetky tri podmienky oslobodenia a môžu si nárokovať výnimku zo zdanenia v krajine výkonu činnosti, kde dočasne pracujú.

Pre zamedzenie zneužívania výnimky zo všeobecného pravidla sa stanovil pojem „skutočný zamestnávateľ“, ktorý sa vysvetľuje ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. V prípadoch zneužitia výnimky, tieto funkcie vykonáva užívateľ pracovnej sily. Pri posudzovaní jednotlivých prípadov (každý prípad sa musí skúmať samostatne) je dôležité skúmať podstatu prípadov pred ich formou. Preto je potrebné skúmať všetky funkcie zamestnávateľa, aby sa zistilo, či je skutočným zamestnávateľom nájomca alebo užívateľ pracovnej sily.

Charakteristickými znakmi „ekonomického/skutočného“ zamestnávateľa je, že skutočný zamestnávateľ je osoba:

pričom uvedené charakteristiky skutočného zamestnávateľa, sú len príkladmé a nie je nevyhnutné, aby boli splnené všetky naraz.

Dvaja zamestnanci slovenskej materskej spoločnosti pracujú v českej dcérskej spoločnosti vo funkcii technológa a majstra vo výrobe a obidvaja podliehajú príkazom českej spoločnosti. Po dobu poskytnutia týchto pracovníkov poskytuje zamestnancom odmeny slovenská materská spoločnosť, pričom česká dcérska spoločnosť na základe zmluvy o poskytovaní služieb uhrádza slovenskej spoločnosti náklady spojené s vyslaním týchto pracovníkov. Týmto pracovníkom česká dcérska spoločnosť poskytuje pracovné pomôcky, ochranné pomôcky, práca sa vykonáva v priestoroch českej dcérskej spoločnosti a tiež riadi a kontroluje prácu pracovníkov, dáva im príkazy. Skutočným zamestnávateľom je česká spoločnosť a teda príjem týchto pracovníkov zo závislej činnosti bude zdaňovaný na území ČR bez ohľadu, akú dobu budú vykonávať činnosť v ČR.

■ v odseku 5 sú určené príjmy, ktoré okrem príjmov vylúčených z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 ZDP nie sú predmetom dane špeciálne pre závislú činnosť.

■ v odseku 7 sú vymedzené príjmy, ktoré sú okrem príjmov uvedených v § 9 zákona, tiež oslobodené od dane špecificky u zamestnancov.

■ oslobodenie odmien za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára v písmene k) doplnené zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosť od 1. 1. 2016,

■ oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba doplnené od 1. 1. 2015 do písmena l), a to najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Touto úpravou sa oslobodzujú nepeňažné príjmy zamestnancov v poľnohospodárskej prvovýrobe, ak zamestnávateľ poskytne nepeňažné plnenie vo forme produktov, ktoré vlastnou činnosťou dopestuje alebo dochová.

Pod produktom vlastnej výroby pre účely oslobodenia od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) ZDP možno rozumieť nielen produkty, ktoré zamestnávateľ svojou činnosťou dopestuje alebo dochová priamo (napr. ďalej nespracované mäso, ovocie, obilie, mlieko), ale aj výrobky, ktoré následne vyrobí z dopestovaných alebo dochovaných produktov vlastnej poľnohospodárskej výroby, ak má na túto činnosť (spracovanie výrobkov) oprávnenie podľa osobitných predpisov. Znamená to, že oslobodenie od dane podľa predmetného ustanovenia sa za vyššie uvedených podmienok vzťahuje aj na vlastné „druhotné“ výrobky zamestnávateľa, ako sú napr. víno vyrobené z hrozna alebo iného ovocia dopestovaných vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, mleté mäso alebo paštéty z dobytka dochovaného vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, syr vyrobený z mlieka kráv, ktoré zamestnávateľ dochoval vo vlastnej réžii, alkoholické nápoje vypálené vo vlastnej pálenici z ovocia dopestovaného vlastnou poľnohospodárskou činnosťou zamestnávateľa, ak má na takúto výrobu zamestnávateľ oprávnenie podľa osobitných predpisov.

Potrebné je upozorniť na skutočnosť, že pri poskytovaní produktov vlastnej výroby musí zamestnávateľ dodržať všetky osobitné predpisy, napr. § 127 ZP, podľa ktorého poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok nie je dovolené.

Takto poskytnuté nepeňažné plnenie bude zamestnávateľ zamestnancovi oslobodzovať už v rámci jeho mesačnej mzdy, pričom ak by došlo k situácii, že takéto plnenie dostane aj od iného zamestnávateľa, ktorý mu ho tiež oslobodí, zdaní sa prevyšujúca časť v ročnom zúčtovaní preddavkov resp. v podávanom daňovom priznaní.

Zamestnanec pracuje na poľnohospodárskom družstve. Zamestnávateľ mu v rámci platu dá časť mzdy formou nepeňažného príjmu a to vrece zemiakov v hodnote 100 eur, ktoré pestujú na svojich poliach. Takto poskytnuté nepeňažné plnenie je v plnej výške oslobodené od dane. Ak by mu dal takéto nepeňažné plnenie v hodnote 350 eur, tak zdaniteľným príjmom u neho bude len hodnota 150 eur.

Daňovník pracuje cez žatvu pre viacerých zamestnávateľov na základe dohody o vykonaní práce. Dvaja z týchto zamestnávateľov mu vyplatia v rámci mzdy aj nepeňažné plnenie formou pšenice v hodnote 150 a 200 eur. Keďže zamestnanec nevedel o skutočnosti, že môže mať oslobodené takto poskytnuté nepeňažné plnenie v rámci roka len v úhrnnej výške 200 eur od všetkých zamestnávateľov a títo zamestnávatelia mu tento príjem nezdanili, musí byť prevyšujúca suma 150 eur zdanená po skončení zdaňovacieho obdobia buď zamestnávateľom, ktorý mu vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, alebo ju zdaní sám v rámci podaného daňového priznania.

■ do odseku 7 sa dopĺňa s účinnosťou od 1. 1. 2016 písmeno m), podľa ktorého sa oslobodzujú plnenia poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi zo sociálneho fondu ako sociálna výpomoc z dôvodu

– dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).

Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Takto vyplatená sociálna výpomoc je však oslobodená od dane len v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie a to len od jedného zamestnávateľa.

Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Podľa § 52zg ods. 12 ZDP sa oslobodenie uvedené v § 5 ods. 7 písm. m) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2016 použije prvýkrát na sociálnu výpomoc poskytnutú zamestnancovi po 31. decembri 2015.Oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP sa nevzťahuje na sociálnu výpomoc poskytnutú v rámci mzdy zúčtovanej do 31. 12. 2015 vyplatenej po 1. 1. 2016.

Zamestnanec bol dočasne pracovne neschopný od 5. júna 2015, pričom práce neschopnosť trvala až do septembra 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že sa z uvedeného dôvodu ocitol v ťažkej životnej situácii, zamestnávateľ sa rozhodol poskytnúť mu pomoc zo sociálneho fondu vo výške 500 eur v máji 2016 a vo výške 2 500 eur v auguste 2016. Sú tieto príjmy zdaniteľné u zamestnanca?

Obidva príjmy boli poskytnuté po 1. 1. 2016 a preto sa ich zdanenie alebo oslobodenie posudzuje podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP v nadväznosti na § 52zg ods. 12 ZDP.

V prípade príjmu, ktorý mu zamestnávateľ poskytol v máji 2016 vo výške 1 000 eur, nebola splnená podmienka uplynutia časového testu, t.j. neprešlo 183 dní od kedy mu začala dočasná práceneschopnosť a preto tento príjem bude zdaniteľným príjmom zamestnanca. V prípade príjmu vyplateného v auguste 2016 vo výške 2 500 eur, už podmienka časového testu splnená je, ale zákon umožňuje oslobodiť od dane len sumu 2 000 eur a preto v sume prevyšujúcej túto sumu, t.j. v sume 500 eur, bude príjem zdaniteľný zamestnancovi a to v rámci vyplatenej mzdy.

Zamestnancovi v roku 2016 povodeň zaplavila časť domu. Vznikli mu veľké škody a zamestnávateľ sa rozhodol pomôcť mu a vyplatiť mu 1 500 eur ako sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu. Tento zamestnanec mal aj iného zamestnávateľa, ktorý mu poskytol rovnako pomoc zo sociálneho fondu a to v sume 500 eur. Keďže v úhrne táto sociálna výpomoc bola 2 000 eur, je v plnej výške oslobodená od dane?

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. m) ZDP umožňuje oslobodiť sociálnu výpomoc len od jedného zamestnávateľa.

Podľa § 116 ObčZ je blízkou osobou príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

a) priamym spôsobom a to, že za blízke osoby považuje príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela.

Príbuznými v priamom rade sú priamy predkovia a priamy potomkovia, napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnuci. Týka sa to aj osvojenia. Príbuzní v pobočnom rade pochádzajú od spoločného predka, pričom nie sú príbuznými v priamom rade napr. súrodenci, bratanci,

b) nepriamym spôsobom a to tým, že za blízku osobu považuje ďalšieho príbuzného napr. strýka, synovca, bratanca alebo inú osobu v obdobnom vzťahu napr. švagra, druha, ale len za podmienky, že existuje medzi nimi blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z týchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

Domácnosť podľa 115 ObčZ tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Toto sú základné pojmové znaky domácnosti upravené ObčZ, pritom nie je vôbec významné, či ide o osoby blízke alebo cudzie. U maloletých detí sa príslušnosť k domácnosti určuje dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu. Trvalé spolužitie v domácnosti obvykle nepreruší prechodné ubytovanie fyzickej osoby mimo domácnosti.

Živelné udalosti sú vymedzené v § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a rozumie sa nimi povodeň, záplava, víchrica, úder blesku, požiar, krupobitie, zosuv pôdy, zrútenie skaly alebo zemín, zosuv alebo zrútenie lavíny a zemetrasenie dosahujúce aspoň 5. stupeň medzinárodnej stupnice udávajúcej makroskopické účinky zemetrasenia.

Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby upravuje § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), pričom ju posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár (napr. všeobecný lekár). Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov26) neuvedené v písmenách a) a b),

d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,²⁷⁾ pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,29a)

e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu^29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.^29ab)

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu^29b) sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c) príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,³⁰⁾

d) výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.31) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom.32) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(9) Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok ustanovených v uvedených ustanoveniach.

(10) Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník s príjmami podľa odseku4,ktorýniejeplatiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne. Ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu v priebehu zdaňovacieho obdobia, uplatňuje tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to počnúc mesiacom, kedy nastali uvedené skutočnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorý uplatní tieto výdavky najviac vo výške 420 eur mesačne, a to aj za mesiac, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 17 ods. 9) alebo prestal poberať príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa odsekov 1 a 2, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistnéa príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d).

(11) Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu o

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

b) daňových výdavkoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane vydaných dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov,³³⁾

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],

(12) Evidenciu podľa odseku 11 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.34)

(13) Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odsekov 3 a 4, rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,1) je povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

(14) Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil preukázateľné daňové výdavky, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na výdavky uplatňované spôsobom podľa odseku 10. Ak daňovník v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uplatnil výdavky spôsobom podľa odseku 10, nemôže ich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie zmeniť na preukázateľné daňové výdavky.

(15) Hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa odsekov 1 až 4 obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

■ v ods. 1 sú vymedzené príjmy z podnikania, ktoré sa rozdeľujú podľa skutočnosti, na základe akého právneho podkladu daňovník tieto činnosti vykonáva.

■ v ods. 2 sú určené príjmy dosahované z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktoré nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie je príjmom podľa § 5 ZDP, t.j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti.

■ v ods. 2 písm. a) a ods. 4 sú zadefinované príjmy plynúce podľa Autorského zákona.

Podľa stavu účinného do 31. 12. 2015, príjmy dosahované podľa AZ sa z pohľadu zdanenia fyzických osôb delia na tzv. aktívne a pasívne príjmy, t.j. príjmy dosahované na základe

– zmluvy o vytvorení diela a umeleckého výkonu podľa § 39 a 71 ods. AZ zaraďované medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP,

– licenčnej zmluvy podľa § 41 a 71 AZ zaraďované medzi príjmy z použitia diela a z umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP.

Okrem príjmov z vytvorenia diela a umeleckého výkonu (§ 39 AZ) sú súčasťou príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP aj ďalšie príjmy patriace medzi autorské práva a to príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie [§ 43 ods. 3 písm. h)], pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 ZDP.

Príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva. Tieto nespadajú pod ustanovenia AZ.

Aj keď autorský zákon nevyžaduje uzavretie zmluvy o vytvorení diela písomnou formou, pre daňové účely môže správca dane vyžadovať preukázanie skutočnosti, že ide o zmluvu o vytvorení diela, t.j. že daňovník správne zaradil príjem medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, čo má vplyv aj na správny výpočet daňovej povinnosti daňovníka aj na povinnosť platenia odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.

Tzv. pasívnym druhom príjmu patriacim pod ustanovenia AZ je príjem z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu, ak nepatrí do príjmov uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, ktorý je uvádzaný medzi príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP. Ide o pasívny druh príjmu a to z dôvodu, že už vytvorené dielo sa ďalej používa a to napr. vysielaním, hraním a publikovaním, pričom uvedené je umožnené na základe uzavretých licenčných zmlúv podľa § 40 a 71 AZ.

Medzi príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (pasívne príjmy) sa zaraďujú aj tantiémy, ktoré sú v kontexte ustanovení AZ odmenami súvisiacimi s majetkovými právami autorov, ktoré vypláca kolektívna správa práv (účelom kolektívnej správy práv je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia týchto práv na verejnosti).

Nejde teda o odmeny za dohodnuté použitie ním vytvoreného diela ale o odmeny, ktoré vypláca kolektívna správa práv celoplošne na území SR každému umelcovi, autorovi, ak spĺňa zákonom určené podmienky.

Čo sa týka uzavretia licenčných zmlúv v písomnej forme, rovnako AZ neukladá povinnosť ich uzavierania v písomnej forme s určitými zákonnými výnimkami, a to napr. ak ide o výhradnú licenciu. Avšak rovnako ako pri zmluve o vytvorení diela platí, že pre daňové účely je vhodnejšie, aby sa všetky licenčné zmluvy uzatvárali v písomnej forme.

V súlade s uvedeným rozdelením príjmov podľa autorského práva je v praxi potrebné dôsledné dohodnutie autorských zmlúv a to, aby pri ich uzatváraní bolo jasné rozdelenie príjmov z autorských práv za vytvorenie diela (zmluva o vytvorení diela) a za použitie diela (licenčná zmluva). V prípade, ak takéto rozdelenie príjmov nebude zrejmé, budú sa zaraďovať dosahované príjmy výlučne medzi príjmy uvedené v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Špeciálnou kategóriou príjmov autorov spadajúcich pod ustanovenia AZ sú príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a jej zrazením je daňová povinnosť z týchto príjmov vysporiadaná [nevstupujú do základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona a neuvádzajú sa v daňovom priznaní].

Zrážková daň sa vykoná zo základu dane podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona, t.j. z príjmu zníženého o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu a to povinný odvod zrážaný vo výške 2 % z príjmov do umeleckých fondov podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov.

Ak povinné príspevky do umeleckých fondov súvisia s príspevkami do novín, časopisov, rozhlasu a televízie t.j. s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP, ktoré sú zdaňované v podanom daňovom priznaní, sú uznanými daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP, resp. ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, sú súčasťou týchto výdavkov.

Zrážkovou daňou sa zdaňujú len tie príspevky, ktoré sú uverejňované v novinách a časopisoch, za ktoré je možné považovať len periodické publikácie, pričom tieto sú označované medzinárodnou normou ISSN, čo je medzinárodné štandardné číslo seriálových publikácií a iných pokračujúcich prameňov. Ide o jednoznačný osemčíselný identifikátor produkcie periodickej literatúry v tlačenej i netlačenej podobe (noviny, časopisy, vrátane internetových časopisov, magazíny, e-seriály, adresáre, ročenky, noviny, newslettery).V SR prideľuje ISSN Univerzitná knižnica v Bratislave podľa zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 212/1997 Z. z o povinných výtlačkoch“).

Ak ide o príspevky publikované v publikáciách označených ISBN, z týchto vydavateľ nevyberá daň zrážkou, ale daňovník si takéto príjmy priznáva v podanom daňovom priznaní. Označenie ISBN znamená medzinárodné štandardné číslovanie kníh, ktorým sa presne identifikuje konkrétna kniha, čo znamená, že by nemali existovať dve knihy s rovnakým označením ISBN.

Novinár je zamestnaný, t. j. dosahuje príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP v jednej zo spoločností, ktoré vydávajú dennú tlač a mesačné magazíny zaoberajúce sa politickou situáciou doma aj vo svete. Keďže je jeden z najúspešnejších žurnalistov, ktorý je vysielaný aj k svetovým udalostiam, rozhodne sa, že o svojich zážitkoch napíše knihu, ktorú spestrí aj svojimi fotografiami z konkrétnych miest. Túto knihu kúpi vydavateľstvo a zaplatí mu dohodnutú odmenu. Uvedené príjmy budú príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Keďže ide o knihu označenú normou ISBN, t.j. označenie knižnej publikácie, vydavateľ nezráža z vyplateného honorára daň ako pri príspevkoch do novín a časopisov, t.j. periodických publikácií označovaných normou ISSN a tieto príjmy sú u daňovníka príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Vybratím dane zrážkou z týchto príjmov sa považuje daňová povinnosť daňovníka za vysporiadanú, pričom takéto príjmy nie sú súčasťou základu dane podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP a daňovník ich nezahŕňa do daňového priznania.

Uvedené platí za predpokladu, že daňovník nevyužije možnosť upravenú v § 43 ods. 14 ZDP, podľa ktorej sa môže písomne dopredu dohodnúť s vydavateľom, že z uvedených príspevkov nechce zrážať daň, čo znamená že si ich bude uvádzať v daňovom priznaná a zdaňovať sám. Možnosť uzavretia predmetnej dohody je však možná len pre príjmy uvádzané v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Možnosť uzavretia písomnej dohody s platiteľom dane o nezrazení dane, nie je možné využiť v prípade licenčných zmlúv, t.j. zmlúv o použití diela upravenej v § 43 ods. 14 ZDP. V takýchto prípadoch je vždy platiteľ dane povinný daň zraziť, pričom takýto príjem nie je súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ods. 4 ZDP. Ustanovenie § 43 ods. 14 ZDP sa viaže len na príjmy uvádzané v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, t.j. príjmy z vytvorenia diela resp. na tzv. zmiešané zmluvy (zmluva na vytvorenie diela spolu s licenčnou zmluvou), kde nie je rozdelená vyplácaná suma na časť úhrady za vytvorenie diela a za časť za použite diela.

Špecifický spôsob zdanenia zrážkovou daňou pre príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie sa vzťahuje aj na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. v tomto prípade sa nepostupuje v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Zrážkovou daňou sa nevysporiadavajú príjmy umelcov za ich umelecký výkon. Tieto si umelci priznávajú v rámci podaného daňového priznania.

– k zásadnej zmene v spôsobe zdaňovania všetkých príjmov patriacich pod ustanovenia AZ.

– všetkých autorských práv a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o príjem z vytvorenia diela alebo z použitia diela, resp. či ide o príspevok do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie alebo príspevku do knihy,

– umeleckého výkonu, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o príjem z podania umeleckého výkonu alebo z použitia umeleckého výkonu.

– príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) na príjem z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,

– príjem podľa § 6 ods. 4 na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorým je príjem za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.

Zásadnou zmenou pri príjmoch plynúcich na základe AZ je však zmena v spôsobe zdaňovania týchto príjmov a to z výpočtu daňovej povinnosti vychádzajúcej z určenia základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP v podávanom daňovom priznaní, na daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ZDP.

Presnejšie podľa § 43 ods. 3 písmeno h) ZDP sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP vyberá zrážkou z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a z príjmov podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.

– z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP] a

vyberie platiteľ dane prednostne daň zrážkou za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 14 ZDP upravuje, že daň z týchto príjmov [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] sa nevyberie, ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane, že mu daň nevyberie. Uzavretie tejto dohody znamená, že daňovník si bude tieto príjmy priznávať ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP v daňovom priznaní. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Daň vyberaná zrážkou sa nedotýka príjmov, ktoré síce svojim charakterom spadajú pod ustanovenia AZ, ale ide o príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady.

Ak plynie autorovi alebo umelcovi príjem, ktorý by sa dal považovať za príjem spĺňajúci charakter vlastnej duševnej tvorivej činnosti (autorský príjem) zo zdrojov v zahraničí (činnosť vykonávaná v zahraničí, licenčné poplatky plynúce zo zdrojov v zahraničí), tento sa naďalej zdaňuje prostredníctvom daňového priznania. Daň vyberaná zrážkou sa vyberá len z autorských príjmov dosahovaných na území SR. Uvedené nemení ani skutočnosť, že by bol autorský honorár vyplácaný prostredníctvom tretej osoby, ktorá má na území SR sídlo alebo bydlisko. Ak by bol takýto honorár zdaňovaný v zahraničí a to v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, potom môže daňovník s NDP využiť aj metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia (§ 45 ZDP).

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa mení aj Autorský zákon a to novým zákonom č. 185/2015 Z. z. V uvedenom novom zákone došlo k určitým zmenám, ktoré majú vplyv na formu uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré už sú upravené v inom ustanovení nového AZ a to v ustanovení § 65. Zároveň sa zmluvný špecifický typ upravený v AZ a to zmluva o vytvorení diela podľa § 39 AZ platného do 31. 12. 2015 nahrádza zmluvou o dielo uzatváranou podľa § 631 – 643 ObčZ, ktorá sa uzatvára pre dielo vytvorené autorom na objednávku.

Aj keď zmeny v ustanoveniach § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP účinné od 1. 1. 2016 nereagujú na zmeny v tomto novom AZ účinnom od 1. 1. 2016 (AZ nebol schválený v čase predkladania ZDP do NR SR), je potrebné vychádzať pre zaradenie týchto príjmov z obsahu každej tejto novej zmluvy (základné daňové zásady upravené v daňovom poriadku – obsah má prednosť pred formou) a podľa tohto daný príjem zaradiť medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo ods. 4 ZDP.

■ odsek 2 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa o písmeno e), v ktorom sú uvedené príjmy vybraného okruhu športovcov a športových odborníkov, ktorí budú vedení ako samostatný druh príjmov z dôvodu zavedenia transparentnosti vzťahov v športe, ktorý je ako jeden z cieľov zadefinovaný v novom zákone o športe. Medzi tieto príjmy budú zahŕňať športovci, ktorí sú tu uvedení, aj príjmy zo sponzorského.

Medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti v tomto ustanovení sa zahrnú príjmy

– rozsah vykonávania športu, aj ak má charakter závislosti, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,

– vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,

– talentovaným športovcom je športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov. Predpis národného športového zväzu môže určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac do 23 rokov veku.

– fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu (napr. § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 až 13 zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

– fyzickú osobu vykonávajúcu odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, alebo

– fyzickú osobu vykonávajúcu činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť.

Oprávnenie vykonávať činnosť týchto športových odborníkov vzniká dňom ich zápisu do registra fyzických osôb v športe.

Uvedení športoví odborníci vykonávajú činnosť športového odborníka ako samostatne zárobkovo činná osoba, len ak nie sú naplnené znaky závislej práce, alebo sa so športovou organizáciou nedohodli inak.

Všetky fyzické osoby a právnické osoby v športe sa zapisujú do informačného systému v športe.

Súčasťou príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti týchto športovcov a športových odborníkov je aj sponzorské, prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej podľa § 50 a 51 zákona o športe. V prípade športového odborníka je možné poskytovať sponzorské len trénerovi a inštruktorovi v športe.

Podľa § 50 zákona o športe sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a), t.j. trénerovi a inštruktorovi v športe, alebo športovej organizácii (ďalej len „sponzorovaný“) a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou. Ak je sponzorovaným športovec alebo určený športový odborník, účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti.

Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

b) obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

d) účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e) podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

Zmluvu o sponzorstve v športe, jej zmeny a doplnenia zverejní sponzorovaný najneskôr do 30 dní odo dňa jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva o sponzorstve v športe sa zverejňuje.

Ak sponzorské nebolo použité do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe uzavretá, alebo ak nebolo použité v súlade s dohodnutým účelom, je sponzorovaný povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského alebo sumu, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom.

Sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.

Sponzorovaný je povinný priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte.

V súvislosti s poskytnutým sponzorským sa upravuje aj osobitný spôsob zahrňovania sponzorského do príjmov športovca alebo športového odborníka v závislosti od spôsobu účtovania týchto sponzorovaných, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 novom písm. k) a l) ZDP.

Spôsob zahrňovania takto prijatého sponzorského je v týchto ustanoveniach upravený rovnakým spôsobom ako v prípade prijatých dotácií, t.j. bude sa zahŕňať do základu dane vo výške v akej bol použitý na úhradu výdavkov a to podľa účelu a rozsahu vrátane časového rozvrhu určeného v uzavretej sponzorskej zmluve medzi sponzorom a sponzorovaným [bližšie uvedené v § 17 ods. 3 písm. k) a l) ZDP].

Rovnako na strane sponzora sú v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP určené podmienky, za ktorých si sponzor môže sponzorské uznať do daňových výdavkoch (uvedené bližšie v tomto ustanovení).

Sponzorské môže sponzor poskytnúť aj profesionálnemu športovcovi, ktorý má uzavretú so športovým klubom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu alebo pracovnú zmluvu v rezortnom športovom stredisku, pričom prijaté sponzorské je u týchto športovcov príjmom zahŕňaným medzi ostatné príjmy podľa § 8 a to v odseku 1 novom písmene p) ZDP (bližšie uvedené v tomto ustanovení).

■ V odseku 3, 6 a 13 je vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti, určenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z prenájmu, možnosť vedenia preukázateľnej evidencie resp. účtovníctva pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Príjem z prenájmu nehnuteľností občanov/daňovníkov je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak nie je oslobodeným od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.

Podľa ustanovenia § 121 odst.1 ObčZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnom zmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec príslušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená k trvalému užívaniu s hlavnou vecou a obidve musia byť trvale spojené spoločným účelom. Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve resp. zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok a to buď jednorazovo alebo formou odpisov. Tu je potrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti je však treba striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie resp. opravu prenajímanej nehnuteľnosti napr. výmena vane a pod., ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnuteľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností uvádzané práve v ustanovení § 6 ods. 3 ZDP patria príjmy z ich prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie podľa Živnostenského zákona a príjmy z nej plynúce budú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.

Živnostenský zákon upravuje v § 4 osobitný právny režim týkajúci sa prenájmu nehnuteľností a prevádzkovania garáží alebo odstavných plôch pre motorové vozidlá. Samotný prenájom nehnuteľností nie je živnosťou. Takýto prenájom sa však považuje za živnosť, ak okrem základných služieb spojených s prenájmom sú poskytované aj ďalšie služby. Za základné služby možno považovať služby podmieňujúce riadnu prevádzku nehnuteľnosti ako napr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu, odvoz domového a komunálneho odpadu, odvádzanie splaškov, upratovanie spoločných priestorov a pod. V prípade poskytovania iných služieb bude prenajímateľ nehnuteľnosti potrebovať okrem živnosti na prenájom nehnuteľnosti aj živnosť na vykonávanie týchto iných služieb, ak spĺňajú podmienky niektorej zo živností.

Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží alebo odstavných plôch. Živnosťou je činnosť, v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bude poskytovať aj napr. stráženie, umývanie, údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp. odstavná plocha slúži na umiestnenie najmenej 5 vozidiel, ktoré nepatria majiteľovi, je táto činnosť považovaná za živnosť, a to bez ohľadu na to, či sa osobitné služby poskytujú alebo nie. Takýto živnostník – prevádzkovateľ garáže alebo odstavnej plochy môže v súlade s § 44 ods. 2 a 4 Živnostenského zákona predávať v rámci svojej živnosti pohonné hmoty, mazadlá, autosúčiastky, prípadne aj poskytovať predaj drobného občerstvenia.

Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP je potrebné vychádzať

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP],

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

V súvislosti s uplatňovaním preukázateľných výdavkov pri tomto druhu príjmu je možné sa v praxi často stretnúť s otázkou, aké výdavky si daňovník v súvislosti s prenájmom môže uplatňovať. Uvedené je v značnej miere závislé od skutočnosti, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zahrnie do svojho obchodného majetku alebo nie.

V súlade s definíciou obchodného majetku podľa § 2 písm. m) ZDP sa aj daňovník/občan môže rozhodnúť pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, či prenajímanú nehnuteľnosť zaradí do obchodného majetku, t.j. začne o nej účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, alebo ju do obchodného majetku nezaradí a bude ju len využívať na dosahovanie príjmov z prenájmu, pričom stále pôjde o jeho osobný majetok.

• oslobodenia od dane (§ 9 ZDP) v prípade príjmu z predaja pôvodne prenajímanej nehnuteľnosti.

Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, t. j. o nej účtuje (napr. v knihe dlhodobého hmotného majetku, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva) alebo ju eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona, potom si v súlade s podmienkami ustanovenými v zákone môže do daňových výdavkov uplatňovať:

• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov napr.

– výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,

– úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na kúpu prenajímanej nehnuteľnosti,

– výdavky za energie – dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,

– výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, koncesionárske poplatky, poplatky za pripojenie na internet.

V opačnom prípade aj keď daňovník využíva takýto majetok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, stále ide o jeho osobný majetok a výdavky

• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov

nie sú u daňovníka/prenajímateľa daňovými výdavkami podľa § 21 ZDP, nakoľko ide o výdavky na osobnú potrebu daňovníka (súvisia s jeho osobným majetkom nie obchodným). Tieto si daňovník uplatní v prípade, ak bude takýto majetok predávať a príjem z jeho predaja nebude oslobodený, t.j. bude ostatným príjmom podľa § 8, ku ktorému si daňovník v súlade s § 8 ods. 5 zákona môže zahrnúť aj takéto výdavky.

Daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti.

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené na opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej nehnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom obchodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnosti dosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu alebo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na dosiahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

Naproti tomu v prípade, ak by daňovník predal majetok, ktorý nebol zaradený do obchodného majetku, sú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja takéhoto majetku od dane stanovené ZDP menej prísne ako pri príjmoch z predaja majetku zaradeného do obchodného majetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom zaradenia majetku do obchodného majetku rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovať alebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deň vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona.

V prípade, ak má daňovník v obchodnom majetku zahrnutú nehnuteľnosť, z ktorej dosahuje príjmy z prenájmu len sčasti, ak by ju predával, musí rozdeliť dosiahnutý príjem z predaja v takom pomere, v akom mal nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku. Podmienky oslobodenia príjmu z predaja potom sleduje oddelene za časť predávanej nehnuteľnosti, ktorú mal zaradenú v obchodnom majetku a za časť nehnuteľnosti, ktorú v obchodnom majetku zaradenú nemal (§ 4 ods. 5 ZDP).

Daňovník predal v roku 2015 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2000. Od roku 2005 polovicu tejto nehnuteľnosti prenajímal a súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej bola využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.

Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom a nebola zaradená v obchodnom majetku, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do dňa predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t.j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t.j. 100 000 eur (200 000/2 eur) je oslobodený od dane. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by nehnuteľnosť využíval na prenájom, ale nemal by ju zaradenú v obchodnom majetku, t.j. počítala by sa doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti, čo znamená že by bol príjem z predaja takejto nehnuteľnosti od dane oslobodený.

Ak je nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku, pričom si daňovník uplatňuje odpisy z tejto nehnuteľnosti, potom je potrebné upozorniť aj na znenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, podľa ktorého sa obmedzuje výška uplatňovaného ročného odpisu do daňových výdavkov a to len do časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť, pričom príjmy ktoré dosahuje z prenájmu, sú príjmami podľa § 6 ods. 3 ZDP. Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže ide o nehnuteľnosť určenú na bytové účely, zaradí ju do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Ročný odpis nehnuteľnosti je vo výške 2 500 eur.

– celý rok, pričom mesačný nájom by bol vo výške 300 eur, t.j. ročne má príjmy z prenájmu vo výške 3 600 eur, nemusí krátiť odpisy podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP,

– 7 mesiacov, pričom neskončil s prenajímaním nehnuteľnosti, len ukončil nájomný vzťah a hľadá nového nájomcu, potom nemusí prerušiť odpisovanie, ale kráti odpisy do výšky príjmov z prenájmu, t.j. vo výdavkoch bude mať odpisy len vo výške 2 100 eur a zostávajúcich 400 eur, môže uplatniť po skončení doby odpisovania (po uplynutí 40 rokov) spôsobom upraveným v § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Počas doby, kedy nie je táto nehnuteľnosť prenajatá, pričom nejde o ukončenie činnosti podľa § 17 ods. 9 ZDP, môže naďalej daňovník uplatňovať všetky výdavky súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti avšak len do výšky príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 písm. a) ZDP. Z príjmov z prenájmu nie je možné vykázať daňovú stratu.

V prípade príjmov z predaja nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku, ktorá bola odpisovaná sa ako výdavok uzná zostatková cena [rozdiel medzi vstupnou cenou nehnuteľnosti a celkovou výškou odpisov zahrnutých do daňových výdavkov (§ 25 ods. 3 zákona)], tejto nehnuteľnosti, ale max. do výšky príjmu z jej predaja podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Ak by bolo predávaných viac takýchto nehnuteľností, potom sa vykoná úhrn príjmov z predaja, od ktorého sa odpočíta úhrn výdavkov podľa § 8 ods. 2 a ods. 5 ZDP, ale len do výšky týchto príjmov z predaja.

V prípade zaradenia príjmu z predaja nehnuteľnosti, ktorá je obchodným majetkom pri príjme z prenájmu tejto nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, ide vždy o ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom (aj príjem z predaja majetku) uvedený v § 6 ods. 5 ZDP je súčasťou príjmov podľa § 6 ZDP len v prípade príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Na príjem z prenájmu nehnuteľnosti nadväzuje aj § 6 ods. 15 ZDP, podľa ktorého ak nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu obaja manželia, zahrnie si do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

V súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné pri príjmoch z prenájmu s účinnosťou od 1. 1. 2012 vykázať daňovú stratu. Straty, ktoré boli vykázané do 31. 12. 2011 je možné ešte uplatňovať v súlade so znením zákona účinnom do 31. 12. 2011 (§ 30 a § 52o ods. 3 ZDP).

V súvislosti s vynaložením preukázateľných výdavkov pred začatím prenájmu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa výdavky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti vynaložené v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP začal túto činnosť vykonávať, sa zahrnú do základu dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom začal túto činnosť vykonávať.

Za takéto výdavky je možné považovať napr. notárske poplatky resp. iné poplatky súvisiace so začatím vykonávania činnosti.

Rovnako môže ísť aj o nákup vybavenia (nábytok, televízor, práčka a pod.) prenajímanej nehnuteľnosti, ak sa bude nehnuteľnosť prenajímať spolu s týmito hnuteľnými vecami (HM do výšky 1 700 eur je neodpisovaným majetkom a považuje sa za zásobu pre daňové účely).

Základná zásada pre uznanie nakupovaných vecí do daňových výdavkov a to zásada vecnej súvislosti s dosahovanými zdaniteľnými príjmami musí byť dodržaná a preto napr. výdavky za nákup vysávača, vreciek do vysávača, čistiacich prostriedkov, posteľného prádla, pracích prostriedkov a pod. je možné uznať za daňový výdavok len v prípade, ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby ako základné a to napr. upratovanie, prezliekanie a pranie posteľného prádla a pod. takéto služby však už zakladajú pre prenajímateľa povinnosť vlastnenia živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti. Ak by naďalej takúto činnosť vykonával bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP a to „iné“ ostatné príjmy (zberný riadok uvádzaný v daňovom priznaní typ B – VIII. oddiel, tabuľka č. 2, riadok 12).

Sú daňovým výdavkom daňovníčky aj výdavky, ktoré vynaložila na vymaľovanie a zariadenie bytu v predchádzajúcom roku (rok 2014)?

V súlade s § 4 ods. 4 ZDP je možné zahrnúť do základu dane aj výdavky daňovníka, ktoré vynaložil v roku, ktorý predchádzal roku kedy začal vykonávať činnosť a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky.

Podľa § 687ObčZ je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ak byt nebol odovzdaný v stave spôsobilom na riadne užívanie, prichádza do úvahy oprávnenie nájomcu odstúpiť od zmluvy (§ 679 ods. 1 resp. aj § 679 ods. 2 ObčZ). Nesplnenie povinností prenajímateľa je dôvodom pre zľavu z nájomného (§ 698).

V súlade s uvedeným by výdavok na vymaľovanie bytu mal byť uznaným daňovým výdavkom ako nevyhnutne vynaložený výdavok v súvislosti so začatím činnosti.

Uplatnením preukázateľných výdavkov vynaložených v roku 2013 aj 2014 k príjmom z prenájmu dosiahnutých v roku 2014 však v súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu.

Daňovník prenajíma nehnuteľnosť a nakúpil aj vysávač, vrecká do vysávača, čistiace prostriedky, posteľnú bielizeň, pracie prostriedky a podobne. Je tieto možné zahrnúť so daňových výdavkov?

Uvedené resp. podobné výdavky je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za predpokladu, že vecne súvisia s dosahovanými zdaniteľnými príjmami, to znamená, len v prípade ak prenajímateľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmu nehnuteľnosti aj iné služby – upratovanie, prezliekanie a pranie posteľnú bielizeň a podobne. V tomto prípade však už nejde z hľadiska posúdenia činnosti daňovníka o prenájom, z ktorého príjmy sa zaraďujú medzi príjmy v § 6 ods. 3 ZDP, ale o živnosť, na ktorej vykonávanie by mal mať daňovník živnostenské oprávnenie. Ak uvedenú činnosť daňovník vykonáva bez živnostenského oprávnenia, ním dosahované príjmy sú príjmami z nepovoleného podnikania a ako také sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP a to medzi „iné“ ostatné príjmy.

■ Podľa odseku 5 medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príjmy vymedzené v § 6 ods. 5 ZDP a to príjmy

– úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

– ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Ako príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom [pojem obchodný majetok pre fyzickú osobu je definovaný v § 2 písm. m) ZDP] sa rozumie príjem z prenájmu takéhoto majetku alebo príjem z predaja takéhoto majetku, ktorý je súčasťou príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Za príjem z nakladania s obchodným majetkom sa nepovažuje preradenie majetku daňovníka z obchodného majetku (majetku využívaného na podnikanie) na súkromné účely. Príjem z predaja alebo z prenájmu takéhoto obchodného majetku sa zahrnie medzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v závislosti od toho, na ktorú z uvedených činností je majetok využívaný.

– výdavkoch na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku,

Výdavky na obstaranie HaNM (§ 22 ZDP)a HaNM vylúčeného z odpisovania (§ 23) nie sú v súlade s § 21 ods. 1 písm. a) ZDP daňovými výdavkami. Tieto výdavky sú daňovými výdavkami v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP len prostredníctvom odpisov HaNM určených ustanoveniami § 22 až 29 ZDP, pričom sa vychádza zo vstupnej ceny takéhoto majetku určenej v § 25 ZDP

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo aj v ustanovení § 19 ods. 3 písm. a) ZDP k výraznej zmene a to v znení, podľa ktorého sú odpisy uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, okrem prípadov, kedy sa majetok prenajíma, kde sa zahrnú do daňových výdavkov len odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP do výšky príjmov z prenájmu [bližšie uvedené k § 19 ods. 3 písm. a) ZDP].

Podľa § 22 ods. 1 ZDP sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z HaNM do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 ZDP a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Už z uvedenej definície odpisovania je zrejmé, že odpisovať majetok, t.j. uplatňovať výdavok na obstaranie HaNM prostredníctvom odpisov môže daňovník len v prípade, ak pôjde o HaNM, o ktorom daňovník účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 a zároveň ho aj používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Daňovník, fyzická osoba, dosahujúca príjmy podľa § 6 ZDP si kúpi osobné motorové vozidlo 10. 12. 2015. Toto motorové vozidlo si kúpi ako občan, fyzická osoba, tzn., že doklady nie sú vystavené na fyzickú osobu podnikateľa (s jeho obchodným menom, IČO, DIČ). Dňa 26. 12. 2015 sa však rozhodne, že chce motorové vozidlo zaradiť do obchodného majetku a uplatňovať si všetky výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlom. Keďže však aj k 31. 12. 2015 je jeho vozidlo označené stále len tzv. „prenosnými značkami“, môže si daňovník zaradiť kúpené vozidlo do obchodného majetku a začať ho aj odpisovať?

V súlade s ustanovením § 10 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ, podmienkou zaradenia DNM a DHM do používania nie je jeho úhrada. Uvedením do používania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho používanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov.

Podľa osobitných predpisov, pod ktoré kompetencie spadá aj pridelenie evidenčných značiek a celkovo povinnosti v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách ako napr. zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemnej komunikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ním súvisiaca, vyhláška č. 578/2006 Z. z. a zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2009 nahradil zákon č. 315/1996 Z. z. o pozemných komunikáciách a s ním súvisiaca spolu s vyhláškou č. 225/2004 Z. z. nie je používanie „prenosných značiek“ považované za technickú nespôsobilosť vozidla, ktorá by zabraňovala používaniu vozidla na cestných komunikáciách.

Z uvedeného dôvodu sú preto splnené všetky povinnosti stanovené osobitnými predpismi potrebné pre zaradenie novozakúpeného vozidla (majetku) do užívania v súlade s postupmi účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva.

Skutočnosť, že daňovník kúpil motorové vozidlo ako občan, nie ako podnikateľ pod svojimi identifikačnými údajmi, nemá vplyv na uplatnenie výdavku na kúpu tohto motorového vozidla ako daňového výdavku prostredníctvom odpisov v súlade s ustanoveniami ZDP, nakoľko je vlastníkom tohto vozidla a o tomto vozidle účtuje, čo je splnenie definície obchodného majetku podľa § 2 písm. m) ZDP.

Od 1. 1. 2015 však daňovo môže začať odpisovať takýto majetok len v prípade, ak ho aj začne používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. V opačnom prípade je v súlade s upraveným znením § 22 ods. 9 ZDP daňovník povinný prerušiť odpisovanie a začať ho odpisovať až v zdaňovacom období, kedy ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov začne využívať.

V nadväznosti na uplatnenie výdavkov do daňových výdavkov súvisiacich s majetkom došlo s účinnosťou od 1. 1. 2015 k určitej zvýhodňujúcej úprave pri majetku, ktorý sa môže využívať aj na súkromné účely. Cieľom uvedenej úpravy bolo zjednodušenie preukazovania skutočnosti, či sa majetok reálne využíva len na podnikanie, alebo aj na súkromné účely a to zavedením možnosti výberu daňovníka, uviesť si krátenie výdavkov na 80 % pri takomto majetku bez povinnosti iného preukazovania výšky týchto výdavkov. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov, bude musieť daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami.

V nadväznosti na túto úpravu sa doplnilo aj ustanovenie § 24 ZDP o odsek 8, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

To znamená, že ak daňovník využil možnosť krátenia výdavkov v súvislosti s týmto majetkom o 20 %, t.j. bude si uplatňovať len výdavky vo výške 80 %, rovnakým pomerom bude uplatňovať aj výšku odpisov v daňových výdavkoch. Ak by daňovník chcel uplatňovať iným pomerom napr. vo výške 100 %, t.j. vie preukázateľne dokázať, že majetok využíva len na podnikanie, uplatní si v daňových výdavkoch aj celú výšku odpisov.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú

– automobily, u ktorých zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla.

V prípade nehnuteľností, bude daňovník postupovať v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 ZDP, t.j. musí preukazovať v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou (bližšie uvedené k § 24 ods. 4 ZDP).

Ak daňovník zaradí majetok do obchodného majetku, môže si ako daňový výdavok uplatniť aj výdavky na technické zhodnotenie tohto majetku.

Technické zhodnotenie vykonané na HaNM je pre daňové účely vymedzené v § 29 ZDP, pričom technické zhodnotenie

– iným samostatným majetkom zaradeným do tej príslušnej odpisovej skupiny, kde patrí majetok, ktorý sa zhodnocuje s výnimkou bodov používaných na viacero účelov.

Podľa § 29 ZDP technickým zhodnotením HaNM sa na daňové účely rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom HaNM 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Za technické zhodnotenie HaNM sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto považovať za výdavky na technické zhodnotenie.

Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom HM, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého HM a uplatní sa odpis vypočítaný podľa § 26 ZDP.

V prípade príjmov z predaja obchodného majetku sa pri určení výdavku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, v ktorom je upravená zostatková cena alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení z dôvodu predaja alebo likvidácie.

V prípade určenia výšky zostatkovej ceny pri majetku, ktorý sa vyraďuje z dôvodu jeho predaja, dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2015 ku zmene pre vybraný druh majetku, pri ktorom sa bude uznávať zostatková cena len do výšky príjmov z predaja tohto majetku zahrnutých do základu dane.

– motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

– rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

– lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

– motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

– bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a

– budovy a stavby zaradených do odpisovej skupiny 6 (napr. administratívne budovy).

V prípade zostatkovej ceny alebo jej pomernej časti majetku vyraďovaného z obchodného majetku likvidáciou sa zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby zahrnie do obstarávacej ceny tohto nového stavebného objektu alebo zhodnocovanej stavby rovnako ako do 31. 12. 2014 aj po 1. 1. 2015.

V nadväznosti na túto obmedzujúcu úpravu v daňových výdavkov pre zostatkovú cenu vybraného predávaného majetku sa upravuje aj všeobecná definícia zostatkovej ceny ako rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) ZDP] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

Daňovník mal od januára 2013 v obchodnom majetku zaradený osobný automobil vo vstupnej cene 36 000 eur. V marci 2015 predá tento osobný automobil za 15 000 eur. Akú zostatkovú cenu môže daňovník uplatniť v daňových výdavkoch?

Osobný automobil je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník tento osobný automobil odpisoval rovnomerne, t.j. v roku 2013 a 2014 odpísal sumu vo výške 18 000 eur (2xročný odpis 9 000 eur za roky 2013 a 2014). Vzhľadom na to, že automobil predal v marci 2015, t.j. nemal ho v roku 2015 zaradený k 31. 12. 2015 nemá už nárok na odpis v treťom roku. Zostatková cena sa určí podľa § 25 ods. 3 ZDP ako vstupná cena ponížená o celkovú výšku odpisov, t.j. 18 000 eur (36 000 eur – 18 000 eur). Podľa znenia ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod ZDP však môže daňovník dať ako daňový výdavok len zostatkovú cenu do výšky príjmu z predaja osobného automobilu, t.j. sumu 15 000 eur.

■ podľa odseku 10, ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, avšak tieto môžu byť uplatnené v maximálnej výške 5 040 eur ročne.

Rovnaká úprava je navrhnutá aj pre príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, t.j. je možné aj pri týchto príjmoch (oddelene od príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) uplatniť 40 %-né paušálne výdavky, ale tiež len v maximálnej ročnej výške 5 040 eur.

V prípade, ak daňovník získa povolenie alebo oprávnenie na vykonávanie podnikania, alebo začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže si uplatniť len pomernú časť uvedených výdavkov v maximálnej mesačnej čiastke 420 eur zodpovedajúcej počtu mesiacov zdaňovacieho obdobia, v ktorých vykonával uvedené činnosti. Ak ide o príjmy, ktoré daňovník poberá z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu, môže si začať uplatňovať pomernú časť paušálnych výdavkov v mesačnej výške 420 eur počnúc mesiacom, kedy začal poberať tieto príjmy.

V prípade príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti si túto pomernú časť môže začať uplatňovať už v mesiaci, v ktorom získal povolenie na výkon podnikania alebo začal vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo začal poberať príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu. Rovnako sa postupuje aj pri skončení týchto činností.

Okrem výdavkov určených percentom z príjmov si môže daňovník uplatniť naviac aj preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť. Tieto poistné a príspevky si však môže odpočítať až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov a maximálne do výšky príjmov, nakoľko daňová strata z dôvodu odpočítania si poistného a príspevkov pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov nemôže vzniknúť (definícia daňovej straty § 2 ZDP).

Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide teda o I. a II. dôchodkový pilier.

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky sa rozumie aj platenie poistného a príspevkov ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, pretože aj takáto dobrovoľne poistená osoba je už následne povinná platiť tieto sumy. Táto problematika bola riešená aj Usmernením MF SR č. 2634/2004 uverejnenom vo FS č. 2/2004 a to konkrétne v bode 29.

Daňovník pri uplatňovaní paušálnych výdavkov vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP ale len v rozsahu podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d), čo znamená evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov a o zásobách a pohľadávkach.

V prípade, ak daňovník chce zmeniť spôsob uplatňovania daňových výdavkov z preukázateľných t.j. z výdavkov uplatňovaných podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 zákona, t.j. výdavky určené percentom z príjmov, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, musí postupovať podľa § 51a ZDP.

V súlade s § 6 ods. 16 ZDP však nikdy nemôže zmeniť spôsob uplatňovaných výdavkov po podaní daňového priznania.

■ v odseku 11 je uvedená možnosť vedenia zjednodušenej daňovej evidencie, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odsekoch 1 až 4 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, v ktorej uvádza evidenciu o

a) príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku [(§ 2 písm. m)],

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve, musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovným záznamom obsahovať:

c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva a

Túto evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

■ odsek 15 upravuje spôsob zahrnutia majetku do obchodného majetku, v prípade ak je majetok v BSM a manželia ho využívajú v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou.

Podľa tohto ustanovenia sa hnuteľné veci a nehnuteľnosti v BSM, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

(1) Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d), sú

b) úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),

c) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d) dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu;35) rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,35)

e) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia,

h) výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok.

(2) Príjmom z kapitálového majetku je aj výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.

(3) Z príjmov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g), plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43. V prípade dlhopisov a pokladničných poukážok predávaných pod ich menovitú hodnotu sa príjem vo výške rozdielu medzi ich menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti. Ak príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e) a g) a v odseku 2 plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

(4) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) až c), f) a h) neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 7.

(5) Do osobitného základu dane sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika; za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada.

(6) Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7, osobitný základ dane sa zistí podľa odseku 5.

(7) Pri príjmoch podľa odsekov 1 až 3, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane, sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(8) Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e) zo zdrojov v zahraničí znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.

(9) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak; v tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane výdavky, o ktoré je podľa odsekov 2, 3, 5, 7 a 8 možné znížiť príjmy zahrnované do osobitného základu dane.

(10) Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa príjmy z kapitálového majetku vynímajú zo základu dane daňovníka vypočítaného podľa § 4 ZDP a upravujú sa ako osobitný základ dane, ktorý daňovník bude určovať samostatne.

Príjmy z kapitálového majetku sú čiastkovým základom dane podľa § 7 ZDP, ktorý je súčasťou základu dane daňovníka vypočítaného podľa § 4 ZDP.

V prípade týchto príjmov je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr. výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch, alebo bežných účtoch ale aj výnosy zo životných poistení, doplnkového dôchodkového sporenia.

Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 ZDP, ak tieto plynú zo zdrojov na území SR.

Za vyberanie a platenie dane z týchto príjmov správcovi dane je zodpovedný ich platiteľ, čiže ten daňovník (inštitúcia), ktorý tieto príjmy vypláca alebo pripisuje daňovníkovi k dobru. Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území SR a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, tento ich zahŕňa do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP. V takomto prípade, t.j. z príjmov zahŕňaných do základu dane (čiastkového základu dane) sa platia aj zdravotné odvody v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení.

Príjmami z kapitálového majetku, z ktorých je vyberaná daň zrážkou, ak plynú zo zdrojov na území SR, sú napr.

Ide o úroky a ostatné výnosy z CP a to napr. vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a vkladových listov, z dlhopisov, pokladničných poukážok a investičných certifikátov.

S účinnosťou od 1. 1. 2004 sem nepatria výnosy z akcií, pretože ide o formu podielu na zisku v akciovej spoločnosti, ktorý v súlade s § 3 ods. 2 písm. c) zákona nie je predmetom dane.

Od 1. 1. 2013 sem nepatria výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa špeciálne vymedzili v § 7 ods. 1 písm. h) ZDP ako príjmy zdaňované prostredníctvom daňového priznania.

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b) [§ 7 ods. 1 písm. b) ZDP],

dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu [§ 7 ods. 1 písm. d) ZDP],

Ide o dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (do účinnosti tohto zákona bol účinný zákon č. 123/1996 o doplnkovom dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý sa v súlade s týmto ustanovením stále aplikuje). Rovnakým spôsobom sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona č. 65/2004 Z. z.

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia [§ 7 ods. písm. e) ZDP],

Základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov je podľa § 43 ods. 5 ZDP príjem znížený o zaplatené vklady alebo poistné, t.j. zdaní sa len výnos plynúci z týchto plnení. Ak napr. daňovník na poistnom zaplatí 10 000 eur a po skončení poistného vzťahu mu bude vyplatené 10 500 eur, predmetom dane bude len rozdiel vo výške 500 eur.

príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia) [§ 7 ods. 1 písm. g) ZDP],

V nadväznosti na § 43 ods. 6 písm. c) ZDP, tieto sa zdaňujú zrážkovou daňou, pričom však daňovník sa môže rozhodnúť, či ich zahrnie do daňového priznania alebo nie, t.j. nie sú zrazením dane automaticky považované za vysporiadané. Ponechanie príjmov z vrátených podielových listov medzi príjmami, z ktorých sa zrazením dane nepovažuje daňová povinnosť z tohto príjmu za vysporiadanú bolo z dôvodu, že podielové listy, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2003 sú ako príjmy z predaja CP v súlade s § 52 ods. 20 ZDP pri ich vrátení v roku 2012 a nasledujúcich oslobodené od dane. Toto oslobodenie sa dá uplatniť len cez podané daňové priznanie, v ktorom si požiada daňovník o vrátenie zrazenej dane platiteľom dane, ktorý bol povinný ju zraziť bez ohľadu na skutočnosť, či mal daňovník tieto príjmy oslobodené od dane alebo nie.

V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 7 ZDP a daňovník si ich vysporiada prostredníctvom daňového priznania.

Príjmy z kapitálového majetku, ktoré sú základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 7 ZDP bez uplatnenia výdavkov sú

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP],

výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok [§ 7 ods. 1 písm. h) ZDP],

Výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok sú s účinnosťou od 1. 1. 2013 zdaňované prostredníctvom daňového priznania ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 ZDP.

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa CP kúpi späť (§ 7 ods. 2 ZDP),

príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou dlhopisov alebo pokladničných poukážok a ich nižšou obstarávacou cenou u majiteľa pri ich splatnosti (§ 7 ods. 3 ZDP).

Daňovník, fyzická osoba – občan, nakúpil zmenky v hodnote 1 000 amerických dolárov, ktoré pri ich splatení mali hodnotu 1 030 amerických dolárov. Ak by kurz doláru od momentu nadobudnutia zmenky do jej splatnosti značne klesol, v zásade daňovník pri prepočte ceny nadobudnutia zmenky na euro a jej hodnoty pri splatení nedosiahne zisk ale stratu. Postupuje daňovník pri stanovení základu dane tak, že prepočíta hodnotu zmenky pri jej nadobudnutí a hodnotu pri je splatnosti a keďže mu vznikla strata tak uvedené ani neuvedie do daňového priznania, a to aj z dôvodu, že podľa znenia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. f) zákona je príjmom uvádzaným do daňového priznania výnos zo zmenky?

V súlade s § 7 ods. 1 písm. f) ZDP, príjmom daňovníka je výnos zo zmenky okrem príjmov z jej predaja a až výnos určený v dolároch sa prepočíta kurzom podľa § 31 ZDP.

Výnosom v takomto prípade bude 30 dolárov prepočítaných na eurá, ktoré daňovník uvedie do príjmov podľa § 7 ZDP do daňového priznania typ B a to bez uplatnenia výdavkov.

Fyzická osoba nepodnikateľ požičal druhej fyzickej osobe nepodnikateľovi peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenom termíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) ZDP.

Vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k rôznemu zdaňovaniu týchto príjmov v prípade, ak plynú zo zdrojov na území SR, kde je daň vyberaná zrážkou vo výške 19 % a týmito príjmami ak plynú zo zdrojov v zahraničí zahŕňaným do čiastkového základu dane podľa § 7 ZDP, ktoré sa môžu zdaňovať sadzbou dane až 25 % (progresívna sadzba dane vo výške 19 % alebo 25 % v závislosti od výšky základu dane) sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 príjmy z kapitálového majetku vynímajú zo základu dane uvedeného podľa § 4 ZDP a budú súčasťou osobitného základu dane. Predmetná úprava zabezpečí rovnaké zdanenie príjmov z kapitálového majetku bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky alebo zo zdrojov v zahraničí a to sadzbou dane vo výške 19 %. V tejto súvislosti sa upravuje ustanovenie § 4, 7 a 15 ZDP.

Vzhľadom na skutočnosť, že príjmy z kapitálového majetku zostávajú v § 7 ZDP, zostáva aj povinnosť platenia zdravotných odvodov v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení.

V nadväznosti na vyčlenenie čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku ako osobitného základu dane sa v tomto ustanovení špecificky upravuje spôsob delenia príjmov z kapitálového majetku, ak plynú manželom z bezpodielového spoluvlastníctva a to v novom odseku 9, podľa ktorého sa tieto príjmy zahŕňajú do osobitného základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. V tom istom pomere sa zahŕňajú do osobitného základu dane aj výdavky, o ktoré je, podľa jednotlivých ustanovení, možné znížiť príjmy zahrňované do osobitného základu dane.

Príjmy podľa odsekov 1 až 3, z ktorých je možné daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, sa zahŕňajú do osobitného základu dane, ak daňovník využil možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa daň vybraná podľa § 43 ods. 6 považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do osobitného základu dane nezahŕňajú.“.

a) príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

f) príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,

g) príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,36)

i) výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,

j) ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorý športovú činnosť vykonáva v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b)],

l) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,

n) náhrada nemajetkovej ujmy,^37ae) okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom,

p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe,^29ab)prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,^37afa)

r) náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.^37afb)

(2) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad (ďalej len „vkladateľ nepeňažného vkladu“), zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo u prijímateľa, ktorý nadobudol nepeňažný vklad (ďalej len „prijímateľ nepeňažného vkladu“), dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „reálna hodnota“) hmotného majetku alebo nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností, pričom pri vzniku týchto skutočností vkladateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 2 a prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný uplatniť postup podľa § 17b ods. 7. Hodnotou vkladaného majetku je pri

a) majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až d) a i)

2. zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),

b) individuálne vloženej pohľadávke, menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,

c) zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).

(3) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy neznížené o výdavky okrem výdavkov uvedených v odseku 12, ak ide o

a) príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí,

c) príjmy podľa odseku 1 písm. l); pri vykonávaní klinického skúšania^37ab) sú výdavkami aj výdavky preukázateľne vynaložené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom v súvislosti s výkonom tejto činnosti.

(4) Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie príjem z predaja nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. b) až v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. b) až f), vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

b) cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25,

c) zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku,

d) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely,

e) výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií; pri predaji zamestnaneckých akcií aj suma nepeňažného príjmu uvedeného v § 5 ods. 3 písm. b) zdanená podľa § 35,

f) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii; výdavkami preukázateľne vynaloženými na obstaranie nehnuteľnosti sú aj

1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu,

2. úroky z hypotekárneho úveru^37b) alebo stavebného úveru^37c) súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia tejto nehnuteľnosti do obchodného majetku, pričom rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom.

(6) Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. f) sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu, pričom pri podiele na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia.

(8) Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. b) až f) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9) Ak daňovník pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva [odsek 1 písm. a)] neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov najviac do výšky 5 040 eur ročne.

(10) Z príjmov podľa odseku 1 písm. i) a j), okrem nepeňažnej výhry alebo ceny, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a z príjmov podľa odseku 1 písm. m) a o) sa daň vyberá podľa § 43. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny. Ak v cene z verejnej súťaže je zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa táto cena o sumu pripadajúcu na túto odmenu, pričom táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 6.

(11) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. k) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

(12) Pri príjmoch podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane), sa za výdavky považuje aj povinne platené poistné²⁰⁾ z týchto príjmov.

(13) Z peňažných a nepeňažných plnení podľa odseku 1 písm. l) sa daň vyberá podľa § 43, okrem príjmov z vykonávania klinického skúšania.^37ab)

(14) V zdaňovacom období, v ktorom daňovník porušil podmienky ustanovené osobitným predpisom,^37af) zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k jednotlivým druhom príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k), pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrnovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa osobitného predpisu.^37ag) Za porušenie podmienok ustanovených podľa osobitného predpisu^37af) sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia dlhodobého investičného sporenia^37af) zomrie.

(15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.^37ah)

Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až 7 ZDP.

Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 ZDP je v prevažnej miere najskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výške resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobodenia, tak sú zdaniteľnými príjmami, uvádzanými práve medzi ostatné príjmy.

■ v odseku 1 písm. b), 2, 5 a 8 sa upravujú príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností

V prípade, ak príjmy z predaja nehnuteľností nie sú od dane oslobodené v súlade s ustanoveniami § 9 ZDP a nejde o nehnuteľnosti zaradené do obchodného majetku, sú príjmy z predaja takejto nehnuteľnosti ostatnými príjmami uvedenými v § 8 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva

• na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho, alebo

• na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.

Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Daňovník uzavrel v roku 2015 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2014 za 100 000 eur predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2012 za 60 000 eur (po prepočte na eurá) predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2015. Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie, ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2015 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt a 30 000 eur za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností, t.j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

Ak daňovník využíval nehnuteľnosť (zaradenú do obchodného majetku) na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju prenajíma alebo prenajímal len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré nie sú oslobodené od dane, sa zahrnú do základu dane v takom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

Daňovník predal v roku 2015 nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva v roku 2008. Od roku 2009 polovicu tejto nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. Časť nehnuteľnosti eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP (t. j. má ju zahrnutú do obchodného majetku). Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná na prenájom, príjem zodpovedajúci sume 50 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti (50 000 eur) je oslobodený od dane.

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené výdavky v § 8 ods. 5 ZDP.

a) kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol,

b) cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnosti získanej dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 ZDP.

Pri dedení bytu je vstupnou cenou cena zistená v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP, t.j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [§ 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)].

V prípade predaja darovaného bytu je pre uplatnenie výdavku potrebné skúmať, či darca v čase darovania bytu daňovníkovi (teraz predávajúcemu), by mal príjem z jeho predaja (ktorý dával darom) oslobodený od dane alebo nie.

– nebol oslobodený od dane, potom by bola výdavkom u predávajúceho (obdarovaného) obstarávacia cena zistená u darcu (ak by aj darca získal byt/nehnuteľnosť darom, obdobný postup by sa aplikoval aj na jeho predchádzajúceho darcu/darcov),

– oslobodeným príjmom od dane, potom by bola výdavkom u predávajúceho (obdarovaného) reprodukčná obstarávacia cena.

Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami (§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve).

Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8 ods. 5 písm. b) ZDP, je stanovenie ceny bytu znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom a to v čase jeho nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí.

Daňovník Albín nadobudol v roku 2013 nehnuteľnosť darom od svojho brata daňovníka Borisa, ktorý ju kúpil v roku 2001 v prepočte za 80 000 eur. Túto nehnuteľnosť ide v roku 2015 predávať. Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja u tohto daňovníka/darcu v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia r. 2001 do darovania nehnuteľnosti r. 2013 ubehlo viac ako 5 rokov) výdavkom obdarovaného daňovníka, ktorý v r. 2015 túto darovanú nehnuteľnosť predáva, bude reprodukčná obstarávacia cena.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena

– všeobecnou cenou podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a

– cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním.

Predmetná úprava znamená, že daňovník bude musieť použiť presne zákonom stanovený druh ocenenia nehnuteľnosti a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia, t.j.

– v prípade dedenia podľa ceny určenej v dedičskom rozhodnutí (rovnako aj do 31. 12. 2015 pri tomto spôsobe nadobudnutia),

a) zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku (zostatkovou cenou bytu podľa cit. ustanovenia sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov, ktoré už boli zahrnuté do daňových výdavkov počas doby jej zaradenia v obchodnom majetku),

b) finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu bytu vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely.

Ak daňovník zhodnotil alebo opravil byt svojpomocne, nemôže si ako výdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce. V takomto prípade je možné uplatniť len iné preukázateľne vynaložené výdavky – napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil. Výdavky vynaložené na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie nehnuteľnosti je možné uplatniť len v prípade, ak sa takéto výdavky neuplatnili už v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (napr. v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom). Nakoľko zo zákona nevyplýva, že na daňové účely je možné akceptovať len tie výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je možné akceptovať aj výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil v čase, keď nehnuteľnosť ešte nebola v jeho vlastníctve, a užíval ju napr. ako nájomca (príp. ako nájomca – člen družstva). V takomto prípade je však potrebné prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia ObčZ (napr. § 687 až 695), na obsah nájomnej zmluvy, resp. na stanovy družstva,

c) výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii, pričom za takéto výdavky sa považuje aj

1. úhrada za prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve,

2. úroky z hypotekárneho úveru alebo stavebného úveru súvisiace s obstaraním tejto nehnuteľnosti alebo úroky z účelového úveru na bývanie, ktorý má v zmluvných podmienkach uvedené obstaranie tejto nehnuteľnosti, okrem úrokov, ktoré boli uplatnené ako daňový výdavok počas zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku, ktoré sa sem dopĺňajú z dôvodu právnej istoty. Rovnako sa budú posudzovať aj iné poplatky súvisiace s poskytnutým úverom ako napr. poplatky za zrušenie úverovej zmluvy alebo poplatky za predčasné splatenie úveru, vedenie úverového účtu, zriadenie záložného práva a pod.

Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.

Postup pri zdaňovaní príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané daňovníkovi v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo formou preddavkov na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, je upravený v § 8 ods. 4 a 8 zákona. Takto dosahované príjmy sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté. Súvisiace výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj nehnuteľnosti, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky dosiahnutých príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno uplatniť (§ 8 ods. 8 zákona).

V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu 600 000 eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume 350 000 eur zaplatí v roku 2015, druhú v sume 150 000 eur v roku 2016 a tretiu splátku v sume 100 000 eur zaplatí až v roku 2017. Predávajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za 400 000 eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnom majetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil.

Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne:

a) v roku 2015 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume 350 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t.j. do výšky 350 000 eur,

b) v roku 2016 v sume 150 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške 50 000 eur a

c) v roku 2017 už zdaní len zostávajúci príjem sume 100 000 eur bez uplatnenia výdavku.

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažné plnenie získané zámenou. Základný právny rámec zámeny veci za vec predstavuje zámenná zmluva, ktorú upravuje § 611 ObčZ. Zámennou zmluvou sa jeden účastník zaväzuje odovzdať druhému účastníkovi určitú vec do vlastníctva a ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mu do vlastníctva inú vec. Na zámennú zmluvu platia primerane ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až 610 ObčZ), a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.

V praxi často dochádza k zámene bytov. Pri zámene bytu za byt dochádza k prevodu vlastníctva bytu a príjem získaný zámenou (ak nejde o byt zahrnutý do obchodného majetku) sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zisťovaní základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov dosiahnutých zámenou bytu za byt sa uplatňuje ustanovenie § 8 ods. 2 zákona, t. j. do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky ktoré je možné pri príjmoch získaných zámenou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené v § 8 ods. 5 zákona (t. j. uplatňujú sa rovnaké výdavky, ako pri príjmoch z predaja bytu).

Pani J vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudla kúpou a zaplatila zaň kúpnu cenu vo výške 50 000 eur. Pán Z vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za 100 000 eur. Ani pani J a ani pán Z nemali tieto byty zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli, že si predmetné byty vymenia. Pani J sa v zámennej zmluve zaviazala odovzdať pánovi Z do vlastníctva jednoizbový byt a pán Z sa zaviazal odovzdať pani J do vlastníctva trojizbový byt. Okrem toho sa v predmetnej zmluve dohodli, že vzhľadom na to, že pani J za jednoizbový byt získa trojizbový byt, je povinná pánovi Z doplatiť v hotovosti 80 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňaných bytov, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je 70 000 eur a cena trojizbového bytu predstavuje 110 000 eur. Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, to znamená, že v dôsledku zámeny získala pani J nepeňažný príjem 110 000 eur, čo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získala zámenou. Pán Z získal nepeňažný príjem 70 000 eur, čo je hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem 80 000 eur, čo je doplatok, ktorý mu na základe zámennej zmluvy zaplatila pani J, t. j. v úhrne dosiahol príjem v sume 130 000 eur.

Príjem (nepeňažný aj peňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, sa považuje za ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zistení základu dane z uvedeného príjmu musia obidvaja daňovníci postupovať podľa § 8 ods. 2 a 5 zákona. Pretože obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, bude u obidvoch výdavkom kúpna cena, ktorú za byt, ktorý dali na zámenu preukázateľne zaplatili. To znamená, že na účely zistenia základu dane (čiastkového základu dane) z prevodu bytu si môže pani J príjem získaný zámenou v sume 110 000 eur znížiť o výdavok v sume 50 000 eur (kúpna cenu bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dala na zámenu). Pán Z si môže dosiahnutý príjem 130 000 eur (70 000 +80 000) znížiť o výdavok v sume 100 000 eur (kúpna cena bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu).

■ v odseku 1 písm. c) sú riešené zdaniteľné príjmy z predaja hnuteľného majetku.

Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnom majetku daňovníka/podnikateľa, je príjem zaraďovaný medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, ak nie sú oslobodené od dane. Takéto príjmy sú od dane oslobodené bez nejakého obmedzenia s výnimkou prípadov, ak boli zaradené v obchodnom majetku, pričom v takomto prípade sú oslobodené po uplynutí piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.

Ak tieto príjmy oslobodené od dane nie sú, príjem je možné ponížiť o výdavky uvedené v § 8 ods. 5 ZDP ako napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP.

Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.

Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) ZDP] a príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

■ v odseku 1 písmene l), ods. 3 písm. c) a ods. 13 je upravené peňažné a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa

S účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo v týchto ustanoveniach len k legislatívnej úprave vzhľadom na úpravy vykonané v § 2 a v § 43 ZDP a to

• k presunu legislatívnych skratiek „držiteľ“ a „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ do § 2 písm. y) a z), podľa ktorých je

– „držiteľ“ – držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť, výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od týchto osôb a

– „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“ – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník,

• k presunu oznamovacej povinnosti o výške vystavenia potvrdenia o poskytnutom nepeňažnom plnení držiteľom pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do § 43 nového odseku 19 ZDP.

Z takto vyplácaných peňažných plnení a nepeňažných plnení držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sa daň vyberá zrážkou v súlade s § 43 ZDP a to z akýchkoľvek peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa.

V ustanovení § 43 ods. 3 písm. o) ZDP nie je uvedené, že sa daň vyberá zrážkou len z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 ZDP, preto sa zrážková daň vyberie z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa aj v prípade, ak pôjde o plnenia, ktoré ak by neboli zdanené zrážkovou daňou, boli by súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP (zo závislej činnosti) alebo súčasťou čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP (napr. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo súčasťou základu dane právnickej osoby (napr. nemocnice).

– plnenia vyplácané za klinické skúšanie, ktoré sa zdania prostredníctvom daňového priznania,

– nepeňažné plnenia poskytnutého držiteľom vo forme účasti poskytovateľa ZS na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona o poskytovateľoch ZS, ktoré sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP (za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá držiteľom v súvislosti s týmto vzdelávaním),

V prípade poskytovania stravy nastáva zmena od 1. 1. 2016 a to, že sa oslobodzuje od dane do výšky stanovenej zákonom o CN – uvedené bližšie v ô 9 ods. 2 písm. y) ZDP.

– nepeňažné plnenia, ktoré v úhrnnej sume za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahnu 10 eur, kde sa podľa § 46 ZDP daň vyberaná zrážkou neplatí.

Priamo v § 8 ods. 13 ZDP je uvedené, že z príjmov vyplácaných za klinické skúšanie sa nevyberá daň zrážkou, ale sú súčasťou čiastkového základu daňovníka (ak sa nezahŕňajú pod čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ZDP v závislosti na základe akého právneho vzťahu je klinické skúšanie vykonávané) a je možné z nich odpočítať aj príslušné výdavky [§ 8 ods. 3 písm. c) ZDP].

Klinické skúšanie je upravené v zákone o liekoch, ktorý definuje čo je klinické skúšanie, ako sa vykonáva, určuje povinnosti zadávateľa a ďalších osôb zúčastnených na klinických štúdiách atď. Pri klinických skúšaniach je skúšajúcim lekár alebo zdravotnícky pracovník s odbornou spôsobilosťou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu zodpovedný za vykonávanie klinického skúšania na pracovisku klinického skúšania.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zverejňuje na svojej internetovej stránke databázu intervenčných klinických skúšaní, ktoré boli schválené v SR od 1. 5. 2004. Tieto údaje sú súčasťou databázy Európskej únie pod názvom EudraCT, kde je možné nájsť informácie aj z ostatných štátov Európskej únie (EÚ) a Európskej ekonomickej oblasti (EEA). Obsahuje tiež klinické skúšania vykonávané mimo EÚ/EEA v rámci pediatrického plánu výskumu (PIP). Nakoľko v databáze prišlo v ostatnom čase k rôznym zmenám, staršie údaje sa priebežne kontrolujú, dopĺňajú a aktualizujú. V registri je možné získať základné informácie o intervenčnej štúdii vrátane dátumu ukončenia, zrušenia alebo predčasného ukončenia, dizajnu, cieľov atď. Podľa údajov uvedených na internetovej stránke Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv má byť sprístupnená aj samostatná databáza skúšajúcich.

– mu plynú príjmy od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania v rámci uzavretého pracovnoprávneho vzťahu so zadávateľom klinického skúšania (držiteľom), potom tieto príjmy sú príjmami podľa § 5 ZDP, ktoré zdaňuje držiteľ (platiteľ dane) v súlade s § 35 ZDP,

– mu plynú príjmy od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania v rámci obchodno-dodávateľského vzťahu, ktorý uzavrel ako lekár/skúšajúci vykonávajúci samostatnú zdravotnícku prax na základe licencie so zadávateľom, potom tieto príjmy sú súčasťou príjmov tohto lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP. Takéto je možné znížiť o výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 2 písm. i) ZDP. V súlade so znením§ 6 ods. 6 ZDP na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Uvedená fyzická osoba je povinná osobne vyrovnať svoju daňovú povinnosť z predmetných príjmov, pričom povinnosť podať daňové priznanie je uvedená v § 32 ZDP,

– mu plynú príjmy od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania v rámci uzavretého iného zmluvného vzťahu (nie zakladajúcu pracovnoprávny vzťah), ktorý uzavrel priamo so zadávateľom ako skúšajúci lekár/zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (zadávateľ klinického skúšania uzatvoril zmluvu priamo s lekárom nie jeho zamestnávateľom – poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) a priamo mu vyplatí aj odmenu, pričom takýto príjem sa zahrnie medzi plnenia uvedené v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP. Do základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ZDP sa zahrnú zdaniteľné príjmy z klinického skúšania znížené o výdavky, ktoré sú uvedené v § 8 ods. 3 písm. c) a v § 8 ods. 12 ZDP. Základ dane je možné znížiť len o výdavky preukázateľne vynaložené týmito osobami v súvislosti s výkonom klinického skúšania a o výdavky, ktorými je povinne platené poistné z týchto príjmov podľa zákona o zdravotnom poistení (podľa výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia). Uvedená fyzická osoba je povinná osobne vyrovnať svoju daňovú povinnosť z predmetných príjmov, pričom povinnosť podať daňové priznanie je uvedená v § 32 ZDP.

Hodnota substancií, ktoré sú predmetom klinického skúšania (až do doby registrácie nie sú liekom), nie sú predmetom dane z pohľadu ustanovení ZDP. Táto skutočnosť vychádza z definície príjmu, ktorý podlieha zdaneniu uvedenej v § 2 ZDP, podľa ktorej je príjmom, ktorý je predmetom dane, peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenou bežne používanou v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

■ podľa odseku 1 písm. m) sa za ostatný zdaniteľný príjem považuje aj náhrada nemajetkovej ujmy, okrem náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená trestným činom.

Ide však len o náhradu nemajetkovej ujmy prisúdenú v súlade s § 13 ods. 2 ObčZ.

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 9 ods. 2 písm. i) ZDP, kde sa spomedzi oslobodených príjmov vyberá náhrada nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) ZDP.

■ v odseku 1 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa nové písmeno o), v ktorom sú uvedené ako príjmy zahŕňané medzi ostatné príjmy, príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o odpadoch.

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 8 ods. 10 a § 43 ods. 3 písm. q) ZDP, podľa ktorého sa z príjmu za výkup odpadu uvedeného v § 8 ods. 1 písm. o) ZDP daň vyberá zrážkou.

Napriek skutočnosti, že všetky tieto ustanovenia definujú príjem za výkup odpadu s odvolávkou na § 3 ods. 6 zákona o odpadoch, v ktorom je upravené, že výkupom odpadu je zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu, vzťahujú sa prijaté úpravy len na výkup kovového odpadu.

Uvedené vychádza z dôvodovej správy k zákonu o odpadoch, podľa ktorej sa novelizácia predmetných ustanovení v ZDP navrhuje z dôvodu, aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu uvedeného v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch, mohol splniť povinnosť podľa § 16 zákona o odpadoch, a pri platbách za výkup tohto kovového odpadu od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa ZDP. Že sa daň vyberá zrážkou z kovového odpadu je priamo uvedené aj v § 16 ods. 8 písm. e) ZDP.

Nadväzne na ust. § 16 ods. 8 písm. e) zákona o odpadoch medzi ostatné príjmy vymedzené v § 8 ods. 1 písm. o) ZDP sa zaraďujú len príjmy za výkup kovového odpadu uvedeného v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch, a to len v prípade, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 ZDP. Z týchto príjmov plynúcich fyzickej osobe zo zdrojov na území SR sa v súlade s § 8 ods. 10 ZDP daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

Odvolávka v týchto ustanoveniach na § 3 ods. 6 zákona o odpadoch je uvedená z dôvodu definície „výkupu odpadu“, ktorá je pre účely zákona o odpadoch zadefinovaná všeobecne a aplikuje sa aj na kovový odpad, ktorý nemá svoju špecifickú definíciu výkupu.

Podľa vyjadrenia Ministerstva Životného prostredia, v ktorého gescii je zákon o odpadoch, sa daň vyberaná zrážková neuplatňuje na kovový odpad všeobecne, ale len na kovový odpad uvedený v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch.

Ustanovenie § 16 ods. 8 zákona o odpadoch, ktoré uvádza, že výkupca odpadu vyberie za výkup z kovového odpadu daň podľa § 43 ZDP, priamo odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch, kde je zadefinovaný druh odpadu, ktorého sa daň vyberaná zrážkou bude týkať, pričom vyberať sa bude len z výkupu od fyzickej osoby nepodnikateľa.

a) pochádzajúci zo súčiastok a častí zariadení z koľajových vedení, zabezpečovacej techniky a oznamovacej techniky, koľajových vozidiel a výstroja tratí alebo javiace znaky, že z takýchto zariadení pochádzajú, iba od prevádzkovateľov dráh a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

b) pochádzajúci z dopravných značiek a dopravných zariadení, zvodidiel, alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od správcov pozemných komunikácií a podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

c) pochádzajúci z kanalizačných poklopov a krytov kanalizačných vpustí iba od vlastníka alebo prevádzkovateľa vodovodu a kanalizácie,

d) pochádzajúci zo závlahových detailov, závlahových čerpacích staníc, poľnohospodárskych strojov a lesníckych strojov a ich súčastí, poľnohospodárskych technických zariadení a kovové časti konštrukčných celkov stavieb alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od poľnohospodárskych a lesných subjektov, súkromne hospodáriacich roľníkov alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

e) pozostávajúci z elektrických rozvodov, elektrických transformátorov a ich súčastí alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od subjektov, ktoré sú oprávnené s nimi pracovať, alebo od podnikateľských subjektov pracujúcich s nimi na zmluvnom základe,

f) zo starých vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s nimi nakladať a z vozidiel a ich častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z nich pochádza, iba od držiteľa vozidla alebo od podnikateľských subjektov vykonávajúcich servis vozidiel,

g) z elektroodpadu (§ 32 ods. 6) a jeho častí a súčiastok alebo javiaci znaky, že z neho pochádza, iba od osôb, ktoré sú oprávnené s ním nakladať, alebo od podnikateľských subjektov spolupracujúcich s nimi na zmluvnom základe.

Čo sa týka iného odpadu ako kovového odpadu, tu je zaradenie príjmov fyzickej osoby za jeho výkup závislé od skutočnosti, či odpad odovzdáva fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorá hnuteľné veci tvoriace odovzdaný odpad mala zaradené vo svojom obchodnom majetku alebo fyzická osoba odovzdáva iný odpad.

Podľa ust. § 6 ods. 5 písm. a) ZDP príjmom z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. V súlade s predmetným ustanovením sa príjmy za výkup odpadu zaraďujú medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vtedy, ak daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) alebo s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP) odovzdá do výkupu

• odpad vznikajúci v súvislosti s jeho činnosťou, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Naopak príjmy za výkup odpadu, iného ako kovového, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP vtedy, ak daňovník:

• s príjmami z podnikania alebo s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) odovzdá do výkupu odpad – hnuteľné veci nezaradené do obchodného majetku,

• s príjmami z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) alebo s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) odovzdá do výkupu odpad, bez ohľadu na to, či sa ide o hnuteľné veci zaradené alebo nezaradené do obchodného majetku daňovníka,

• svoj vlastný majetok – hnuteľné veci, ktoré nemá zaradené do obchodného majetku, potom sa príjem za výkup týchto hnuteľných vecí zaradí medzi príjmy z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP,

• svoj vlastný majetok – hnuteľné veci, ktoré má zaradené do obchodného majetku využívaného na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, potom sa príjem za výkup týchto hnuteľných vecí zaradí medzi príjmy z predaja hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, pričom tieto príjmy nie sú v súlade s § 9 ods. 1 písm. c) ZDP oslobodené od dane,

• majetok, ktorý získal zberom, potom ide o príjem z činnosti daňovníka, pričom ak ide o príležitostnú činnosť, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP,

• majetok, ktorý získal zberom, potom ide o príjem z činnosti daňovníka, pričom ak nejde o príležitostnú činnosťou, príjem sa zaradí medzi iné ostatné príjmy podľa § 8 ZDP.

Daňovník si daňovú povinnosť zo zdaniteľných príjmov za výkup iného ako kovového odpadu vyrovná vždy osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby. Tieto príjmy nepodliehajú dani vyberanej zrážkou.

■ v odseku 1 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa nové písmeno p) a v tejto nadväznosti sa dopĺňa aj nový odsek 15, pričom tieto ustanovenia riešia príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa osobitného predpisu.

Uvedené úpravy vychádzajú z nového zákona o športe, ktorého cieľom je upraviť všetky existujúce vzťahy v športe.

Zákon o športe vymedzuje športovca, ktorým môže byť športovec na úrovni

Práve v nadväznosti na profesionálneho športovca a to konkrétne športovca, ktorého výkon športovej činnosti spĺňa znaky závislej práce na základe

b) pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu vykonávajúceho šport v rezortnom športovom stredisku

sa dopĺňa do § 8 ZDP ako príjem sponzorské, ktoré títo športovci prijali od fyzických alebo právnických osôb.

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

b) obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

d) účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e) podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

Práve obdobie trvania zmluvy a účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsob jeho poskytnutia a použitia má významný vplyv aj na určenie daňových povinností nielen sponzorovaného ale aj sponzora.

Takto prijaté sponzorské sa zahŕňa do základu dane spôsobom uvedeným v novom odseku 15, čo znamená, že sa zahrnie do základu dane vo výške zodpovedajúcej vynaloženým výdavkom dohodnutým a určeným v zmluve o sponzorstve uzatvorenej so sponzorom a zverejnenej v informačnom systéme športu, pričom ak sú výdavky vynakladané počas viacerých zdaňovacích období (max. do 5 rokov od uzavretia zmluvy podľa § 50 a 51 zákona o športe), potom aj príjem sa zahrnie do základu dane v príslušnom zdaňovacom období k čerpaným výdavkom. Výdavkami, o ktoré sa znižuje prijaté sponzorské, sú všetky výdavky dohodnuté a preukázateľne vynaložené podľa uzavretej zmluvy o sponzorstve v športe.

Uvedený spôsob postupného zahŕňania sponzorského do základu dane je obdobný ako spôsob postupného zahrňovania príjmov z dotácií upraveného v § 17 ods. 3 písm. f) a h) ZDP.

■ v odseku 1 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa aj nové písmeno r), v ktorom sú uvedené ako príjmy zahŕňané medzi ostatné príjmy, náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení neskorších predpisov náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy (§ 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde).

Minimálna mzda bola pre rok 2016 schválená nariadením vlády SR zo dňa 7. 10. 2015 vo výške 2,328 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Na uvedený príjem nadväzuje § 9 odsek 1 nové písmeno m), podľa ktorého sa táto náhrada za stratu času dobrovoľníka v úhrne za zdaňovacie obdobie oslobodzuje od dane vo výške 500 eur. Ak by bol úhrn vyplatených náhrad za zdaňovacie obdobie vyššie ako 500 eur, zdaní sa ako ostatný príjem len suma prevyšujúca 500 eur. Zároveň sa musia krátiť výdavky k týmto príjmom tak, aby príjem zahŕňaný do základu dane znižoval len výdavok zodpovedajúci pomernej časti zahŕňanej do základu dane.

■ podľa ods. 2 sa v prípade ostatných príjmov do základu dane (čiastkového základu dane) zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada, t.j. pri tomto druhu príjmov nemôže vzniknúť daňová strata.

■ v odseku 3 a odseku 12 sa v nadväznosti na povinnosť platenia zdravotných odvodov v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niekto zo základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 8 ZDP, okrem príjmov, z ktorých sa vyberá zrážková daň a príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, umožňuje takto platené poistné odpočítavať ako daňový výdavok. Táto povinnosť platenia zdravotných odvodov sa zaviedla už od 1. 1. 2011, t.j. poistné zdravotná poisťovňa počítala z podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2011.

Keďže v prípade týchto príjmov sa poistné počíta až na základe ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie vykonávané zdravotnou poisťovňou po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v roku 2015 za rok 2014), v ktorom daný príjem plynul a v ktorom je zdaňovaný, môže daňovník v prípade, ak takýto druh príjmu

– už nebude dosahovať, podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní zaplatené poistné ako daňový výdavok,

– bude dosahovať aj v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané aj poistné, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní takýto výdavok, alebo si ho uplatní k tomuto príjmu v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané.

V nadväznosti na uvedené, ak daňovník dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8, uplatní ich v dodatočnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní, v ktorom ich musí zaplatiť, ak je to pre neho výhodnejšie (§ 32 ods. 12 ZDP).

Takýto druh výdavku bude môcť byť uplatnený aj v prípade príjmov, pri ktorých nie je možné žiadny iný druh výdavku uplatniť uvedené v § 8 ods. 3 zákona, ktorými sú napr. výhry dosiahnuté zo zdrojov v zahraničí [§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona] a plnenia poskytnuté lekárom od zákonom vymedzeného okruhu osôb [§ 8 ods. 1 písm. l) zákona].

■ v odseku 7 je upravená možnosť uplatnenia výdavkov pre prípady nadobudnutia napr. podielu na s.r.o. darom alebo dedením. Podľa tejto úpravy sa pri príjmoch z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva bude za výdavok považovať nielen vklad alebo obstarávacia cena podielu, ale v prípade, ak bol podiel na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo pri členskom práve družstva získaný dedením alebo darovaním, bude daňovým výdavkom aj cena určená podľa § 25 ods. 1 písm. c) v čase ich nadobudnutia.

Cenou uvedenou v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP je reprodukčná obstarávacia cena určená podľa § 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve.

Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve].

Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8 ods. 7 ZDP, je stanovenie ceny bytu znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom a to v čase jeho nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí.

Momentom ocenenia výdavku formou reprodukčnej obstarávacej ceny pre daňové účely však bude moment nadobudnutia podielu.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena

– všeobecnou cenou podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a

– cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním.

Predmetná úprava znamená, že daňovník bude musieť použiť presne zákonom stanovený druh ocenenia nehnuteľnosti a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia, t.j.

– v prípade dedenia podľa ceny určenej v dedičskom rozhodnutí (rovnako aj do 31. 12. 2015 pri tomto spôsobe nadobudnutia),

■ nový odsek 14 upravuje postup pri zdanení príjmov z predaja cenných papierov, opcií a príjmov z derivátových operácií, ktoré boli dosiahnuté v rámci investovania na dlhodobom investičnom sporení (ďalej len „DIS“), pri porušení podmienok stanovených pre oslobodenie týchto príjmov podľa § 9 ods. 1 nové písm. l) ZDP.

Jednou zo zmien, ktoré nastávajú pri zdaňovaní príjmov z predaja CP, je oslobodenie príjmov z predaja CP, opcií a derivátových operácií obchodovaných v rámci zriadených účtov pre dlhodobé investičné sporenie [§ 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) ZDP].

Toto nové daňové zvýhodnenie sa navrhuje v dôsledku schválenia koncepcie kapitálového trhu vládou SR, ktorej prioritou bolo

V tejto súvislosti bol upravený aj zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o CP“).

Aj keď finančný produkt DIS ako taký existoval aj do 31. 12. 2015, v § 7 zákona o CP sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 priamo zadefinoval a nastavili sa podmienky obchodovania na týchto účtoch, po splnení, ktorých je možné využiť daňové zvýhodnenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Aby bolo možné oslobodiť predmetné príjmy od dane, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 7 ods. 11 zákona o CP. Podľa tohto ustanovenia je DIS investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu (§ 27 ods. 3 a 6 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 206/2013 Z. z.“.) na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a) CP a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu;

1. ak sa s cenným papierom alebo s finančným nástrojom prestalo obchodovať na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu po jeho nadobudnutí do portfólia,

2. ak CP alebo finančný nástroj nie je prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jeho emisné podmienky obsahujú záväzok, že bude podaná žiadosť o prijatie cenného papiera alebo finančného nástroja na obchodovanie na regulovanom trhu a zo všetkých okolností je zrejmé, že sa toto prijatie uskutoční do jedného roka od dátumu vydania emisie,

b) portfólio bolo zriadené na určité obdobie najmenej 15 rokov a v období 15 rokov od vytvorenia portfólia z neho nebolo klientovi vyplatené plnenie; vyplatenie plnenia z dôvodu presunu portfólia k inej finančnej inštitúcií sa nepovažuje za vyplatenie plnenia, ak sa takýto presun uskutoční do troch mesiacov od zrušenia portfólia u pôvodnej finančnej inštitúcie,

c) maximálna výška finančných prostriedkov, ktorú možno investovať za jeden kalendárny rok je najviac v sume 3 000 eur, pričom do tejto sumy sa nezapočítavajú reinvestície v rámci portfólia.

Podľa § 75 ods. 9 zákona o CP je obchodník s CP, ktorý poskytuje klientom investičné služby v rámci DIS povinný viesť záznamy o obchodoch v portfóliu klienta takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v rámci tohto sporenia a to od jeho vzniku. Ak obchodník s CP poskytuje klientovi aj investičné služby, ktoré nie sú súčasťou DIS, tieto záznamy musia byť vedené tak, aby bolo možné odlíšiť obchody uskutočnené v rámci DIS od iných obchodov klienta. Tieto záznamy je obchodník s CP povinný uchovávať od začiatku DIS až do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 8 ods. 14 ZDP daňovníkovi, ktorý je klientom tohto obchodníka s CP. Obchodník s CP je povinný doručiť tieto záznamy správcovi dane a klientovi pri porušení podmienok podľa § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch bezodkladne.

Okruh produktov je vymedzený v § 7 ods. 11 zákona o CP „cenné papiere a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu“. Teda ide o finančné nástroje definované v § 5 zákona o CP, ktoré musia byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v SR alebo v zahraničí.

V prípade, ak by došlo k porušeniu týchto podmienok uvedených v § 7 ods. 11 zákona o CP daňovník musí všetky obchody zdaniť spôsobom uvedeným v § 8 ods. 14 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa v tomto zdaňovacom období, kedy k ich porušeniu došlo zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k týmto jednotlivým druhom príjmov, pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k). Daňovník pri zahrňovaní tejto sumy do základu dane (čiastkového základu dane) vychádza z údajov poskytnutých od finančnej inštitúcie oprávnenej na poskytovanie investičných služieb podľa § 73i až 73l a § 75 ods. 9 zákona o CP.

Daňovník si v marci 2016 zriadil prostredníctvom obchodníka s CP DIS, v rámci ktorého začal obchodovať s CP a opciami. V roku 2016 nakúpil na tomto účte CP v hodnote 1 500 eur a opcie v hodnote 600 eur. Tieto v roku 2016 aj predal, pričom CP predal za 2 700 eur a opcie za 950 eur. Takto získané prostriedky hneď reinvestoval a nakúpil CP za celú sumu 3 650 eur. Príjem z predaja CP a opcií má daňovník v súlade s § 9 ods. 1 písm. l) ZDP oslobodený od dane. V roku 2017 nakúpil ďalšie CP a to 10 CP v hodnote po 300 eur za každý jeden z nich. V roku 2018 predal všetky CP za 10 000 eur a zrušil DIS. Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník porušil podmienky nastavené v § 7 ods. 11 zákona o CP (15 rokov) musí všetky príjmy z predaja CP zdaniť spôsobom nastaveným v § 8 ods. 14 ZDP, pričom obchodník s CP mu musí doručiť záznam o každom jednotlivom obchode s CP a opciami v súlade s § 75 ods. 9 zákona o CP.

Uvedený záznam bude obsahovať (pre účely tohto príkladu v zjednodušenej forme)

Podľa § 8 ods. 14 ZDP daňovník, ktorý porušil podmienky upravené v zákone o CP, musí v zdaňovacom období, kedy k ich porušeniu došlo zahrnúť do základu dane (čiastkového základu dane) súčet súm zistených podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých dosiahol príjmy oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. l). Sumy za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa vypočítajú ako súčet kladných rozdielov medzi jednotlivými druhmi príjmov podľa odseku 1 písm. d), e) a k) a výdavkami podľa odsekov 5 a 11 prislúchajúcich k týmto jednotlivým druhom príjmov, pričom pri ich výpočte daňovník neuplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) a k).

Uvedené znamená, že v roku 2018 bude musieť zdaniť príjmy z predaja CP a opcií za predchádzajúce roky a to spôsobom, ako by ich zdaňoval v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy plynuli.

Najskôr vyčísli príjmy z predaja CP zahŕňaných medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a to

V roku 2018 zdaní aj príjmy z predaja CP dosiahnutých v roku 2016, ktoré boli v tom čase oslobodené, t.j. príjmy 2 700 eur – výdavky 1 600 eur

Potom samostatne určí aj ČZD z príjmov z predaja opcií a to z roku 2016, vysporiadavaný v roku 2018 (v roku porušenia podmienok)

Výsledný ČZD z ostatných príjmov v roku 2018 zahŕňajúci aj príjmy z predaja CP a opcií z roku 2016, kedy boli oslobodené bude suma 4 800 eur (12 700 + 950 – 8 250 – 600).

Uvedené sa vzťahuje aj na príjmy z predaja CP a opcií a príjmy z derivátových operácií, s ktorými sa obchoduje v rámci portfólia DIS zriadeného do 31. 12. 2015, ak sú dodržané podmienky upravené v zákone o CP a v ZDP po 1. 1. 2016.

[Bližšie o oslobodeniu týchto príjmov bude uvedené v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.]

Za porušenie podmienok ustanovených podľa § 7 ods. 11 zákona o CP sa nepovažuje skutočnosť, ak daňovník počas obdobia DIS, t.j. počas obdobia 15-tich rokov od zriadenia tohto portfólia, zomrie.

Ak daňovník zomrie v priebehu sporenia, musí za neho dedič zdaňovať vykonané obchody, nakoľko neboli dodržané podmienky? Môže pokračovať na tomto účte dedič, tak aby spĺňal podmienky pre oslobodenie od dane?

V súlade s § 8 ods. 14 ZDP sa za porušenie podmienok DIS nepovažuje prípad, ak daňovník počas zákonnom stanoveného obdobia zomrie, t.j. dedič nemusí zdaňovať obchody uskutočnené na účtoch DIS.

Ak by dedič chcel obchodovať s cennými papiermi prostredníctvom DISu musí si zriadiť nový účet DIS na svoje meno a splniť určené podmienky nanovo u seba, resp. ak by takýto účet mal už zriadený, môže na nové investície použiť zdedené prostriedky z účtu poručiteľa.

a) z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

b) z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku,

c) z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier,

d) z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,³⁾ prijatý touto osobou,

e) z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty³⁸⁾ a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii^38a), vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

f) prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu³⁹⁾ a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia,

g) podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom,

h) z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom,

i) podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur; ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu; ak daňovník súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a), uplatní sa oslobodenie od dane podľa písmena g) a podľa tohto písmena, najviac v úhrnnej výške 500 eur,

j) získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov³⁾ alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza,

k) z predaja cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu^39b) alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

l) z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom^37af) vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka,

m) podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,²⁰⁾ individuálneho zdravotného poistenia,²⁰⁾ sociálneho poistenia,²¹⁾ nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,⁴⁰⁾ plnenia zo starobného dôchodkového sporenia,^40a) okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu,^40c) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,

b) dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze,⁴¹⁾ sociálne služby,⁴²⁾ peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,⁴²⁾ štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi,⁴³⁾ ďalšie sociálne dávky⁴⁴⁾ a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c) príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov,⁴⁵⁾

d) plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce⁴⁶⁾ okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6,

e) jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby,⁴⁷⁾ motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného^47a) a jednorazové odškodnenie pozostalých^47b) poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,

f) dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov⁴⁹⁾ okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti,

g) vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku,⁵⁰⁾

h) plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,³⁵⁾

i) prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n), plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,^50a) plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za

1. stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c), alebo ak nejde o plnenia poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 %ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, najviac do výšky sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), pričom ak takto vymedzené plnenia presiahnu sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a), do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

2. škodu spôsobenú na majetku, ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,

3. škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),

4. škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

j) štipendiá51) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu51a), podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení,52) neziskových organizácií a neinvestičných fondov53) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky54) poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6,

l) výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov56) a obdobné výhry zo zahraničia,

m) prijaté ceny alebo výhry neuvedené v písmene l) v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu sumu 350 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy presahujúce ustanovenú sumu; cenou alebo výhrou sa rozumie

1. cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

3. cena zo športovej súťaže, pričom od dane nie sú oslobodené ceny zo športových súťaží prijaté daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6),

n) suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti57) (ďalej len „daňový bonus“) vyplatená daňovníkovi podľa § 33 a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

o) peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov58) a z Garančného fondu investícií,59)

p) príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,

r) prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu,59b)

s) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

t) suma priznaná a vyplatená zamestnancovi podľa § 32a (ďalej len „zamestnanecká prémia“),

u) hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu,59c)

v) peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté právnickou osobou podľa osobitného predpisu^59ca) fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu,59d)

w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka,59e)

y) nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí^37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu⁸⁷⁾ okrem situácie, ak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti súčasne vznikol nárok na stravu podľa osobitného predpisu⁸⁷⁾ a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;^59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy vo výške presahujúcej výšku, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,

z) plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve ^59j) do 16. januára 1992,

aa) odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu.^59ja)

ab) finančný príspevok,^59jb) jednorazové odškodnenie pozostalých^59jc) a naturálne náležitosti^59jd) poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu.

(3) Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,⁶⁰⁾ do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a), alebo písm. b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

(4) Oslobodenie príjmov z predaja alebo prevodu nehnuteľností podľa odseku 1 písm. a) a b) alebo z prevodu uvedeného v odseku 1 písm. h) u predávajúceho alebo prevodcu sa posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode, a to podľa toho, ktorý deň nastal skôr, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období kupujúci alebo nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo spojené s členským podielom.

(5) Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11.

■ v odseku 1 písm. a), b), d), e) v nadväznosti aj na odseky 3, 4 a 5 je uvedené oslobodenie príjmov z prevodu nehnuteľností.

Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 ZDP závisia od viacerých kritérií, a to

– druh nehnuteľnosti (do 31. 12. 2010, kedy sa rozlišovalo medzi bytom a inými nehnuteľnosťami),

Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Takáto možnosť však bola po 1. 1. 2011 vypustená, avšak naďalej sa bude aplikovať pri posudzovaní oslobodenia príjmov z predaja uvedených nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2010 (§ 52j ods. 2 ZDP).

Splnenie podmienok (podmienky dĺžky trvalého pobytu na nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010, resp. doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2010. V roku 2015 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2015. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2015. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2015. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2015), nakoľko uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2015). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

V prípade bytov nadobudnutých po 1. 1. 2011 a ostatných nehnuteľností, sa na oslobodenie príjmov z ich predaja aplikuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjem z predaja takejto nehnuteľnosti oslobodený od dane po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.

V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba nadobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje aj podľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti. Vlastníctvo nehnuteľnosti sa

– pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa) podľa ObčZ nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností,

– pri dražbe nadobúda právoplatnosťou uznesenia o udelení príklepu, t.j. dňom príklepu podľa Občianskeho súdneho poriadku,

– pri exekúcii v rámci exekučného konania nadobúda dňom udelenia príklepu podľa Exekučného poriadku,

– na základe rozhodnutia štátneho orgánu nadobúda napr. rozhodnutím správneho orgánu o vyvlastnení veci,

– pri postavenom dome, či už vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom nadobúda na základe kolaudačného rozhodnutia.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

V marci 2015 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2012 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2006. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia syna/daňovníka).

V apríli 2015 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2013 dedením po svojej sestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2007. Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale nakoľko nešlo o dedenie v priamom rade, na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmienky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Nakoľko k predaju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

Podľa § 149 ObčZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyporiadanie. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká zrušením manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnutím a za trvania manželstva zo zákona. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou, súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Podľa § 149a cit. zákona pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Vo februári 2007 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri 2012, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2015 manželka pozemok predala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej predaja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe rozhodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vyporiadaniu majetku zo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t.j. každý je vlastníkom polovice majetku), čo znamená, že aj v týchto prípadoch sa do lehoty vlastníctva pri následnom predaji zarátava aj lehota počas, ktorej ju manželia vlastnili cez manželstvo.

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t.j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.

V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva resp. doby trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti (pre byty a obytné domy najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov nadobudnuté do 31. 12. 2010) ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.

Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9 ods. 5 zákona).

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchádzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (pôvodne odkúpená).

Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane sa vychádza z rovnakého pomeru, v akej ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 ZDP).

Daňovník vlastnil byt od roku 2008 a rovnako od roku 2008 v ňom mal aj trvalý pobyt. V roku 2012 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2013 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2015 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

Podľa § 120 ObčZ stavba nie je súčasťou pozemku. Ak sa predáva pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, je preto potrebné posudzovať splnenie podmienok na účely oslobodenia príjmov z predaja podľa § 9 zákona samostatne za pozemok a samostatne za stavbu (uvedené platí aj vtedy ak ide o predaj pozemku, na ktorom je umiestnená rozostavaná stavba).

Pri určení momentu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá na základe zmluvy, je potrebné vychádzať z údajov uvedených v právoplatnom rozhodnutí správy katastra o vklade, v nadväznosti na právne účinky vkladu podľa § 28 Katastrálneho zákona.

Podľa § 6 ods.1 písm. c) tretí bod cit. zákona sa v katastri evidujú aj stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. Podľa § 3 ods. 15 tohto zákona sa rozostavanou stavbou na evidovanie v katastri rozumie stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebno-technické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia. Pri zápise údajov o práve k rozostavanej stavbe sa podľa § 46 ods. 4 cit. zákona predkladá právoplatné stavebné povolenie, geometrický plán a znalecký posudok o cene rozostavanej stavby a ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení. Stavebný zákon definíciu pojmu „rozostavaná stavba“ neobsahuje.

V nadväznosti na uvedené ustanovenia, je na účely ZDP pri posudzovaní príjmov dosiahnutých z predaja rozostavanej stavby potrebné vychádzať zo skutočnosti, či rozostavaná stavba je evidovaná v katastri nehnuteľností. Ak je rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností, momentom nadobudnutia takejto nehnuteľnosti je zápis do katastra nehnuteľností. Príjem z predaja takejto rozostavanej stavby sa zaraďuje medzi príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona, ak nejde o príjem oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) resp. b) zákona. To znamená, že ak sa predáva napr. rozostavaná stavba evidovaná v katastri nehnuteľností po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia – zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností, potom je príjem z jej predaja oslobodený od dane. Ak by však k jej predaju došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, potom sa príjem z predaja považuje za zdaniteľný príjem.

Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, potom príjem z jej predaja nie je možné na účely ZDP posudzovať ako príjem z predaja nehnuteľností (t. j. nie je možné ani uplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností od dane z príjmov fyzickej osoby). V danom prípade ide o príjem z predaja majetku daňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných vecí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 zákona, ktorý sa v daňovom priznaní uvádza v riadku iné príjmy podľa § 8 zákona. Za výdavok sa v danom prípade v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona považujú výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetného príjmu (napr. výdavky vynaložené na nákup materiálu a pod.).

■ v odseku 1 písm. g) a i) zákona je uvedené oslobodenie zákonom určených príjmov do výšky 500 eur.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) zákona. Predmetné príjmy sú v súlade s týmto doplneným ustanovením oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.

Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1 písm. g) a potom podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Daňovník dosiahne v roku 2015 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2015 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2011 za 600 eur.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2015, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2015 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.

Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.

Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebudú spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

■ podľa odseku 1 písm. h) sa oslobodzujú príjmy z prevodu členských práv v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.

Daňovník užíval byt od januára 2004 ako nájomca – člen bytového družstva (mal od januára aj uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým družstvom) – a od roku 2004 v ňom mal aj trvalý pobyt.

Vo februári 2014 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve na iného daňovníka („predal byt“ – ide o prevod práv v bytovom družstve). Príjem daňovníka z takéhoto prevodu práv je oslobodený od dane, pretože daňovník užíval tento byt na bývanie viac ako 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy.

■ v odseku 1 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa nové písmeno k), podľa ktorého sa oslobodzuje príjem z predaja cenných papierov za určitých zákonom stanovených podmienok.

V ZDP účinnom do 31. 12. 2015 je oslobodenie z príjmov z predaja CP nastavené v závislosti od momentu nadobudnutia cenného papiera a to, ak bol nadobudnutý:

– do 31. 12. 2003, potom je príjem z predaja CP oslobodený v plnej výške podľa § 52 ods. 20 ZDP,

– od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010, príjem z predaja CP je oslobodený do výšky 5-násobku životného minima, t.j. do výšky 925,95 eura ZDP podľa § 52j ods. 2 ZDP,

– po 31. 12. 2010 je príjem z predaja CP oslobodený do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

V prípade, ak príjem z predaja CP nie je od dane oslobodený, pôjde o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP.

– § 8 ods. 2 ZDP a to o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmov z predaja CP,

– § 8 ods. 5 ZDP, ktorými sú napr. kúpna cena CP, cena cenného papiera zistená v čase nadobudnutia, ak ide o CP nadobudnutý bezodplatne (dedením, darovaním), výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom CP.

Samostatným druhom príjmov z predaja zahŕňaným medzi ostatné príjmy oddeleným pre daňové účely od sústavy CP, aj keď nimi sú, je príjem z predaja opcie uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. d) a príjem z derivátových operácií uvádzaný v § 8 ods. 1 písm. k) ZDP.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z predaja opcií sa vzťahuje ustanovenie § 8 ods. 2 a ods. 5 ZDP, tak ako pri príjmoch z predaja CP.

Na príjmy z prevodu opcií sa vzťahuje aj oslobodenie od dane rovnakým spôsobom ako pri príjmoch z predaja CP.

Na uplatnenie výdavkov k príjmom z derivátových operácií sa vzťahuje § 8 ods. 11 ZDP, podľa ktorého sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

V súčasnosti nastavené oslobodenie príjmov z predaja CP alebo opcií, ak boli nadobudnuté po 31. 12. 2003 je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) resp. § 52j ods. 2 ZDP.

Pre oslobodenie príjmov z prevodu opcií, CP a účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva, ktoré daňovník nadobudol do 31. 12. 2010, sa použijú podmienky stanovené zákonom do 31. 12. 2010. To znamená, že oslobodenie od dane z príjmov sa bude posudzovať do hranice 5-násobu platného životného minima k 1. 1. 2010, čo je suma 925,95 eura. Uvedené upravuje prechodné ustanovenie § 52j ods. 2 ZDP.

V prípade súbehu príjmov z predaja napr. CP nadobudnutých do 31. 12. 2010 a po 1. 1. 2011 sa

– najskôr uplatní oslobodenie do výšky 500 eur podľa zákona č. 548/2010 Z. z., t.j. súčasne platného znenia § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a až potom sa

– uplatní oslobodenie do výšky 925,95 eura. Prevyšujúca suma uplatnená podľa § 52j ods. 2 ZDP sa douplatňuje len na CP nadobudnuté do 31. 12. 2010.

– prvý nadobudol 30. 3. 2010 za sumu 200 eur a predáva ho v roku 2015 za sumu 280 eur,

– druhý nadobudol 31. 10. 2014 za sumu 500 eur a predáva ho v roku 2015 za sumu 650 eur.

Okrem toho dosahuje len príjmy zo závislej činnosti. Ako zdaní príjem z predaja týchto CP?

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník predáva aj CP nadobudnutý po 31. 12. 2010 aj CP nadobudnutý do 31. 12. 2010, musí najskôr oslobodiť príjem z predaja cenného papiera podľa súčasne platného znenia zákona, t.j. zákona platného do 31. 12. 2015, ktorý sa vzťahuje na CP nadobudnutý po 31. 12. 2010.

To znamená, že príjem z predaja CP nadobudnutého po 31. 12. 2010, t.j. sumu 280 eur po znížení o výdavok 200 eur (kúpna cena), t.j. 80 eur je v plnej výške oslobodený od dane.

Príjem z predaja cenného papiera nadobudnutého do 31. 12. 2010 sa posudzuje v súlade s § 52j ods. 2 ZDP, podľa ktorého sa aplikuje oslobodenie platné do konca roka 2010, t.j. do výšky 5-násobku životného minima a to 925,95 eura.

Keďže sa ale oslobodenie na príjmy z predaja CP aplikujú v úhrnnej výške, douplatňuje sa len zvyšné ešte neuplatnené oslobodenie, t.j. suma 845,95 eura (945,95 eura – už uplatnené oslobodenie vo výške 80 eur).

Keďže príjem z predaja CP nadobudnutého do 31. 12. 2010 bol 650 eur a po znížení o nadobúdaciu cenu 500 eur, je rozdiel vo výške 150 eur, aj tento druhý príjem je oslobodený od dane v plnej výške.

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak by mal daňovník príjem z prenájmu a príjem z predaja CP nadobudnutého do 31. 12. 2010.

Daňovník dosiahne v roku 2015 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2015 aj príjem z predaja CP [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. CP obstaral v roku 2010 za 600 eur.

Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2015 dosiahne aj príjem z predaja CP nadobudnutých do 31. 12. 2010, ktorých oslobodenie upravuje § 52j ods. 2 ZDP v nadväznosti na vtedy platné ustanovenie § 9 ods. 1 písm. j) ZDP. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) (rovnako ako podľa znenia ZDP platného od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2010) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur, resp. pri príjme z predaja CP nadobudnutých do 31.12.2010 až do výšky 925,95 eura.

Pretože daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja CP, môže uplatniť oslobodenie vo výške 725,95 eura (925,95 eura – 200 eur).

Príjmy z predaja CP sa na účely oslobodenia od dane podľa § 52j ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 1 písm. j) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. CP daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur, bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8, nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

Zmeny, ktoré nastávajú pri zdaňovaní príjmov z predaja CP s účinnosťou od 1. 1. 2016 je možné rozdeliť do dvoch rovín a to

– príjmy z predaja CP prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu [§ 9 ods. 1 písm. k) ZDP],

– príjmy z predaja CP, opcií a derivátových operácií obchodovaných v rámci zriadených účtov pre dlhodobé investičné sporenie [§ 8 ods. 14 a § 9 ods. 1 písm. l) ZDP].

Úpravami v ZDP sa v zásade vymedzené príjmy oslobodzujú od dane po splnení presne určených zákonných podmienok. Tieto daňové zvýhodnenia sa navrhujú v dôsledku schválenia koncepcie kapitálového trhu vládou SR, ktorej prioritou bolo

Prvou daňovou úpravu účinnou od 1. 1. 2016 podporujúcou obchodovanie na kapitálovom trhu je práve oslobodenie príjmov z predaja CP po uplynutí stanoveného časového testu obchodovaných na zákonom stanovenom mieste uvedené v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP. Podľa tohto ustanovenia je od dane oslobodený príjem z predaja CP prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok, pričom od dane nie je oslobodený príjem z predaja CP, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.

Po 1. 1. 2016 teda môžu nastať pre príjmy z predaja CP dva spôsoby oslobodenia od dane a to, ak pôjde o príjem z predaja CP

1. prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu

– sú oslobodené od dane v plnej výške podľa nového ustanovenia § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok (neplatí pre CP v obchodnom majetku),

– sú oslobodené po znížení o výdavky do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom nepresiahne jeden rok (nie je obmedzenie pre CP v obchodnom majetku),

2. obchodovaných mimo regulovaného trhu alebo obdobného zahraničného regulovaného trhu, potom sa postupuje podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, t.j. bude oslobodený po znížení o výdavky do výšky 500 eur.

Pojem regulovaný trh je do systému slovenského finančného práva zadefinovaný predovšetkým v Smernici Európskeho parlamentu a rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS, ktorá bola prepracovaná a nahradená smernicou 2014/65/EU z 15. mája 2014.

Pojem „regulovaný trh“ v zásade znamená multilaterálny systém prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje – v systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami – spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa jeho pravidiel a/alebo systémov a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III tejto smernice.

Výraz „nediskrečné pravidlá“ znamená, že tieto pravidlá neumožňujú investičnej spoločnosti spravovať multilaterálny obchodný systém (MTF) na základe voľnej úvahy, pokiaľ ide o to, ako majú záujmy vzájomne pôsobiť. Vymedzenie pojmov vyžadujú, aby sa záujmy spojili takým spôsobom, aby ich výsledkom bola zmluva, to znamená, že vykonanie sa uskutoční podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému alebo interných prevádzkových postupov.

Smernica samozrejme upravuje rámcové podmienky, ktoré musia byť zabezpečené členskými štátmi EÚ pre fungovanie regulovaného trhu.

V podmienkach SR je jediným regulovaným trhom burza CP v Bratislave, pričom jej fungovanie upravuje zákon č. 429/2002 Z. z. o burze CP v znení neskorších predpisov.

Uvedené znamená, že v rámci obchodovania na území SR, len príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na burze CP v Bratislave je po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia oslobodený od dane.

V prípade príjmov z predaja CP prijatých na burzu CP, pri ktorých neprešiel jeden rok od ich nadobudnutia resp. príjmov z predaja CP obchodovaných mimo burzy CP, je príjem z ich predaja oslobodený len do výšky 500 eur po znížení o výdavky v súlade s pravidlami určenými v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP.

Zavedené oslobodenie príjmov z predaja CP v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP sa vzťahuje aj na CP nadobudnuté do 31. 12. 2015, predávané po 31. 12. 2015.

Daňovník nadobudol CP za sumu 200 eur v januári roku 2015, ktorý bol prijatý na obchodovanie na burze CP v Bratislave. Ďalší CP nadobudol vo februári 2016 za sumu 350 eur, ktorý bol tiež prijatý na obchodovanie na burze CP. Obidva CP predal v máji 2016 a to prvý za sumu 380 eur a druhý za sumu 650 eur. Ako bude posudzovaný príjem z predaja týchto CP v roku 2016?

Prvý CP prijatý na obchodovanie na burzu CP spĺňa podmienku upravenú v § 9 ods. 1 písm. k) ZDP, t.j. od nadobudnutia do predaja uplynulo časové obdobie dlhšie ako jeden rok a obchodovalo sa s ním na burze CP v Bratislave. Príjem z predaja tohto cenného papiera bude od dane oslobodený.

Druhý CP nespĺňa stanovený časový test, nakoľko od nadobudnutia (február 2016) do predaja (máj 2016) neuplynul jeden rok a preto bude príjem z predaja cenného papiera znížený o výdavky, oslobodený od dane z príjmov podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP a to do výšky 500 eur. Príjem z predaja tohto cenného papiera bol 650 eur a výdavok/kúpna cena bola 350 eur, t.j. rozdiel vo výške 300 eur (650 eur – 350 eur) bude v plnej výške oslobodený od dane.

Oslobodenie v závislosti od uplynutia stanovenej doby je možné aplikovať aj na príjem z predaja CP prijatých na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu ako je regulovaný trh upravený na území SR resp. v rámci členských štátov EÚ v súlade so zásadami upravenými smernicou EÚ.

• odsek 1 bol doplnený aj o nový odsek l), ktorého úprava rovnako nadväzuje na koncepciu kapitálového trhu a jej cieľom je podpora investovania a sporenia prostredníctvom nástrojov kapitálového trhu na účtoch dlhodobého investičného sporenia fyzických osôb. Predmetný cieľ je zabezpečený oslobodením od dane z príjmov plynúcich z prevodu CP, opcií a príjmov z derivátových operácií, avšak len ak budú splnené podmienky upravené v zákone o CP pre špecifický finančný produkt zadefinovaný ako DIS.

Aj keď finančný produkt DIS ako taký existoval aj v súčasnosti, t.j. do 31. 12. 2015, v § 7 zákona o CP sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 priamo zadefinoval a nastavil podmienky obchodovania na týchto účtoch, po splnení, ktorých je možné využiť daňové zvýhodnenie uvedené v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP.

Podľa takto nastavených podmienok musia byť finančné prostriedky klienta (fyzickej osoby) investované do portfólia CP a iných finančných nástrojov prijatých k obchodovaniu na regulovaných trhoch v SR alebo v zahraničí s cieľom podpory likvidity regulovaných trhov, teda v podmienkach SR burzy CP. Klient bude oprávnený rozhodnúť v zmluve o poskytovaní investičných služieb, či si bude portfólio riadiť samostatne na základe pokynov udeľovaných finančnej inštitúcií alebo zverí riadenie portfólia finančnej inštitúcií oprávnenej na poskytovanie investičných služieb. Výhodou uvedeného riešenia je aj podpora konkurencieschopnosti poskytovateľov finančných služieb v oblasti investičných služieb, nakoľko poskytovanie DIS nebude limitované na úzky okruh subjektov, ale otvorí sa aj pre menších nebankových poskytovateľov investičných služieb.

Práve z dôvodu podpory dlhodobého investovania sa v zákone o CP upravuje ako jedna z najdôležitejších podmienok, podmienka zákazu vyberania finančných prostriedkov vložených na tento účet (portfólio) pred uplynutím 15 rokov od zriadenia účtu.

S cieľom predchádzať využívaniu DIS na účely daňovej optimalizácie vysoko príjmových osôb je ďalšou podmienkou stanovenie maximálnej hornej hranice investície vo výške 3 000 eur, ktorú je klient oprávnený investovať za kalendárny rok do portfólia, pričom do vstupnej investície sa nezahŕňajú reinvestície prostriedkov získaných obchodmi vykonávanými v rámci portfólia.

Ako finančné inštitúcie oprávnené poskytovať DIS budú obchodníci s CP, banky a správcovské spoločnosti s oprávnením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia alebo investičnej služby vykonávanie pokynu klienta. Oprávnenie sa týka aj zahraničných finančných inštitúcií oprávnených poskytovať uvedené investičné služby na území SR buď na základe notifikácie o využití práva poskytovať investičné služby v rámci jednotného povolenia EU (európsky pas) alebo na základe povolenia NBS na poskytovanie investičných služieb udeleného pobočke finančnej inštitúcie z nečlenskej krajiny EU.

V § 75 ods. 9 zákona o CP sa zároveň ustanovujú osobitné požiadavky na evidenciu obchodov uskutočňovaných v rámci DIS za účelom preukazovania nároku na oslobodenie od dane podľa ZDP ako aj na účely prípadnej daňovej kontroly alebo na výpočet úpravy základu dane v prípade, ak daňovník porušil podmienky DIS. Touto úpravou nie sú dotknuté existujúce požiadavky na vedenie štandardným záznamov o poskytovaných investičných službách.

DIS je investovanie finančných prostriedkov do portfólia vykonávané prostredníctvom finančných inštitúcií oprávnených podľa tohto zákona a osobitného predpisu (§ 27 ods. 3 a 6 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 206/2013 Z. z.) na poskytovanie investičných služieb riadenia portfólia a vykonávanie pokynov klienta na jeho účet, ak sú splnené tieto podmienky:

a) CP a iné finančné nástroje, ktoré sú súčasťou portfólia, sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu;

1. ak sa s cenným papierom alebo s finančným nástrojom prestalo obchodovať na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu po jeho nadobudnutí do portfólia,

Podľa § 75 ods. 9 zákona o CP je obchodník s CP, ktorý poskytuje klientom investičné služby v rámci DIS, povinný viesť záznamy o obchodoch v portfóliu klienta takým spôsobom, aby bolo možné dokumentovať spôsob uskutočnenia obchodu a spätne identifikovať každý obchod s majetkom v rámci tohto sporenia a to od jeho vzniku. Ak obchodník s CP poskytuje klientovi aj investičné služby, ktoré nie sú súčasťou DIS, tieto záznamy musia byť vedené tak, aby bolo možné odlíšiť obchody uskutočnené v rámci DIS od iných obchodov klienta. Tieto záznamy je obchodník s CP povinný uchovávať od začiatku DIS až do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 8 ods. 14 ZDP daňovníkovi, ktorý je klientom tohto obchodníka s CP. Obchodník s CP je povinný doručiť tieto záznamy správcovi dane a klientovi pri porušení podmienok podľa § 7 ods. 11 zákona o cenných papieroch bezodkladne.

V nadväznosti na zavedenie presných podmienok v zákone o CP sa v ustanovení § 9 ods. 1 ZDP zavádza nové oslobodenie príjmov a to v písm. l), podľa ktorého sú od 1. 1. 2016 oslobodené príjmy z predaja CP, opcií a príjmy z derivátových operácií plynúce z DIS po splnení podmienok ustanovených v § 7 ods. 11 zákona o CP vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku DIS. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja CP, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka. Od dane rovnako nie sú oslobodené výnosy vznikajúce z investovania kapitálu (z držby CP), ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z kapitálového majetku.

Môžu sa oslobodzovať aj iné transakcie v rámci DIS ako napr. kapitálový výnos, dividendy?

Rozsah oslobodenia transakcií v DIS je vymedzený v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP, teda príjmy z predaja CP a opcií a z derivátových operácii. Iné príjmy ako napríklad príjmy z kapitálového majetku (kupóny, príjmy vrátenia podielových listov ap.) podľa § 7 ZDP nie sú oslobodené.

Pri sporení na účtoch DIS sa maximálna suma investície vzťahuje na jedného daňovníka. V prípade, ak ma klient záujem investovať napr. 12 000 eur a žije v štvorčlennej rodine môže uzatvoriť 4x produkt DIS aj na rodinných príslušníkov a tak by rodina naplno využila daňovú výhodu?

Na uplatnenie oslobodenia v rámci DIS musí existovať zmluvný vzťah medzi finančnou inštitúciou a konkrétnym klientom. Preto musia byť uzavreté štyri samostatné zmluvy a to individuálne na každého člena rodiny. Samozrejme nie je zakázané, aby klient využil na vstupnú investíciu aj darované prostriedky, vrátane prostriedkov od člena rodiny. Na každú takto uzavretú zmluvu však musia byť dodržané podmienky upravené v § 7 ods. 14 zákona o CP samostatne, aby boli všetky určené príjmy v § 9 ods. 1 písm. l) ZDP oslobodené od dane.

Čo sa myslí pod pojmom obchodovať na účtoch DIS? Je stanovená nejaká frekvencia obchodov?

Frekvencia obchodovania nie je stanovená a ani nemôže vzhľadom na pravidlá odbornej starostlivosti pri investičných službách podľa zákona o CP resp. MiFID. Bolo by to aj v rozpore s bežnými pravidlami riadenia portfólia, kde práve štatistické údaje ukazujú že dlhodobé držanie finančných nástrojov (investovanie), najmä do akcií poskytuje dlhodobý nadpriemerný výnos a to aj oproti stratégii založenej na častom obchodovaní (trasding). Zámerom právnej úpravy nebolo nútiť retailových klientov do tradingu, práve naopak, stanovením lehoty 15 rokov je cieľom ich motivovať skôr k dlhodobému držaniu finančných nástrojov, prípadne reprofilovaniu portólia v strednodobom časovom horizonte vzhľadom na prevládajúce trhové podmienky.

V prípade, ak došlo k porušeniu podmienok uvedených v § 7 ods. 11 zákona o CP, potom sa postupuje pri zdaňovaní podľa § 8 ods. 14 ZDP (uvedené bližšie v § 8 ods. 4). Uvedené sa vzťahuje aj na príjmy z predaja CP a opcií a príjmy z derivátových operácií, s ktorými sa obchoduje v rámci portfólia DIS zriadeného do 31. 12. 2015, ak sú dodržané podmienky upravené v zákone o CP a v ZDP po 1. 1. 2016.

■ v odseku 1 sa dopĺňa nové písmeno m), podľa ktorého sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 dopĺňa náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu ako oslobodený príjem do zákonnom stanovenej výšky 500 eur. Ide o náhradu za stratu času, ktorá je zaradená pre účely zdanenia ako príjem zahŕňaný medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 nového písmena. r).

Uvedená náhrada sa poskytuje podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dobrovoľníctve a to za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe, najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy (§ 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde).

Minimálna mzda bola pre rok 2016 schválená nariadením vlády SR zo dňa 7. 10. 2015 vo výške 2,328 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Táto náhrada za stratu času dobrovoľníka sa oslobodzuje od dane v úhrnnej výške 500 eur za zdaňovacie obdobie. Ak by bol úhrn vyplatených náhrad za zdaňovacie obdobie vyšší ako 500 eur, zdaní sa ako ostatný príjem len suma prevyšujúca 500 eur. Zároveň sa musia krátiť výdavky k týmto príjmom tak, aby príjem zahŕňaný do základu dane znižoval len výdavok zodpovedajúci pomernej časti príjmov zahŕňaných do základu dane.

■ podľa odseku 2 písm. a) sú oslobodené dávky vyplácané z povinného zákonného poistenia daňovníka .

• dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,

• dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,

• dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

§ 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov

a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa § 788 – § 791 Občianskeho zákonníka.

(2) Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

Dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia určuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Ďalej upravuje aj výber, registráciu a postúpenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“).

Nevzťahuje sa na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí:

Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SDS“) medzi dávky, podpory a služby zahŕňa dôchodky, resp. plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením podľa osobitného predpisu zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia.

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca:

– starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku,

– predčasný starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku,

– pozostalostný dôchodok, a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Takto vyplácané dávky sú potom v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) ZDP oslobodené od dane z príjmov.

Výnimku z uvedeného oslobodenia vyplácaných dávok podľa zákona o SDS tvoria plnenia vyplácané podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o SDS, t. j. suma vyplatená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Takáto suma bude dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácaná v zákonom stanovených prípadoch, a to napr. ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uznaná za neplatnú.

Vyplatená suma bude zahŕňaná medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona, a to iné príjmy (uvádzané v daňovom priznaní), pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Práve v prípade plnení vyplácaných zo starobného dôchodkového sporenia dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2016 k spresňujúcej úprave, podľa ktorej sa všetky plnenia vyplácané z tohto druhu sporenia oslobodzujú od dane, okrem vyplatenia dobrovoľne plateného príspevku, o ktoré si predtým daňovník znižoval základ dane, pri porušení podmienok.

Uvedená úprava nadväzovala na novelu zákona o SDS, v ktorej bolo s účinnosťou od 1. 1. 2015 medzi plnenia vyplácané podľa tohto zákona pridané aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Tento sa vypláca zo starobného dôchodkového sporenia rovnako ako napr. starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Z tohto dôvodu sa doplnil výnos z investovania ako plnenie zo systému starobného dôchodkového sporenia oslobodené od dane.

Vzhľadom na to, že výnos z investovania predstavuje ďalšie plnenie oslobodené od dane z rovnakého dôvodu ako dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, ktorý sa vypláca poberateľovi dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, z dôvodu jednoznačnosti a s ohľadom na prijaté zmeny v zákone o SDS sa pôvodné znenie nadväzujúce na plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia nahrádzajú spoločným pojmom „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“. Zároveň sa vypustila poznámku pod čiarou k odkazu 40b.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 budú preto oslobodené od dane plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia a to:

• výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv (prebytok z výnosov),

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu sú oslobodenými príjmami.

■ v odseku 2 písm. b) sú upravené dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi

• dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

• sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

• štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,

• ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ďalej upravuje aj právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana.

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.

je upravené zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Sociálne služby sa podľa tohto zákona rozlišujú napr. na sociálne služby:

• na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach, ktorými sú nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania,

• na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach dočasnej starostlivosti o deti, poskytovanie sociálnej služby v nízkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu,

• na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, opatrovateľská služba, prepravná služba, sprievodcovská služba a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, požičiavanie pomôcok,

• s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

• s podpornými službami, ktorými sú odľahčovacia služba, pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre, poskytovanie sociálnej služby v jedálni, v práčovni, v stredisku osobnej hygieny.

Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia rieši zákon č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 19 tohto zákona vymedzuje peňažné príspevky na kompenzáciu, ktorými sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. Nejde len o jednorazové peňažné príspevky na kompenzáciu, ale ide aj o opakované peňažné príspevky.

Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je podľa odborného lekárskeho posudku odkázaná na osobnú asistenciu. Na základe rozhodnutia dostáva príspevok na osobnú asistenciu v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z. Tento príspevok je oslobodený od dane podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Odmena, ktorá je vyplácaná osobnému asistentovi, nie je oslobodeným príjmom, ale zdaniteľným príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP.

Medzi oslobodené príjmy uvedené v tomto ustanovení patria aj štátne sociálne dávky, ktorými sú napr.:

• rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa – zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov,

• príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 383/2013 o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

• príspevok na pohreb, ktorým štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého podľa zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb,

• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

• vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Štátne sociálne dávky sú dávkami, ktoré sa na rozdiel od štátnych dávok alebo sociálnych dávok nezarátavajú do vlastných príjmov manželky/manžela daňovníka, na ktorého si chce tento daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť.

• osobitný príspevok baníkom, ktorý je poskytovaný baníckymi organizáciami pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov,

• dávka podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa výkladu MF SR a FR SR (nebolo upravené priamo v ZDP) do 31. 12. 2015, v prípade, ak sú dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, vyplácané zo zahraničia, je potrebné rozlišovať medzi dávkami, ktoré sú vyplácané:

V prípade, ak ide o krajinu patriacu do EÚ, potom je potrebné posúdiť, či ide o obdobné dávky, ako sú dávky vyplácané podľa osobitných predpisov platných v SR, vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Aj keď ZDP priamo neupravuje oslobodenie vymenovaných dávok v § 9 ods. 2 písm. b) zákona, je potrebné vychádzať aj z Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci európskeho spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody.

Na základe uvedeného by sa rodinné dávky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu mali z hľadiska dane z príjmu posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území SR podľa slovenských právnych noriem. Ak sú teda napr. rodinné prídavky vyplácané zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúska obdobným plnením ako prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov alebo rodičovský príspevok vyplácaný v Rakúsku je obdobný ako rodičovský príspevok poskytovaný podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktoré sú na území SR od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené, potom aj takéto (obdobné) dávky poskytované z Rakúska nepodliehajú na území SR dani z príjmu.

V opačnom prípade, t. j. v prípade, ak nie sú plnenia sociálneho zabezpečenia vyplácané v zahraničí obdobnými plneniami, ako by boli podľa osobitných predpisov na území SR, potom sú takéto plnenia zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

Obdobne sa postupuje aj pri uvedených plneniach, ktoré sú vyplácané na území štátu, ktorý nepatrí medzi krajiny Európskej únie, t.j. takéto dávky sú zdaniteľnými príjmami, ktoré sa uvedú daňovníkom ako súčasť ostatných príjmov – iné príjmy, podľa § 8 ZDP.

Ak ide o takéto plnenia, ktoré nie sú obdobného charakteru ako dávky vyplácané na území SR a sú vyplácané štátom, s ktorým má SR zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 – Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.

Keďže ide o štátom priznané dávky, ktoré by mali podliehať štátnemu rozhodovaciemu procesu, dokladom preukazujúcim výšku dosiahnutých príjmov by mohla byť kópia rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

Daňovníčke s NDP na území SR bol vyplácaný rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v ČR podľa českých vnútroštátnych predpisov. Je tento príjem zdaniteľným príjmom na území SR?

Nie, za predpokladu, že podmienky pre vyplácanie rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v Českej republike sú obdobné, ako by boli podľa:

• zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, t. j. tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa,

• zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa – tento je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

Uvedená nadväznosť na plnenia poskytované zo štátov EÚ a štátov EHP sa aplikovala aj do 31. 12. 2015 avšak z dôvodu absencie priameho vyjadrenia tejto skutočnosti v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP sa uvedenie obdobných plnení poskytnutých z členských štátov EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, s účinnosťou od 1. 1. 2016 doplnilo do tohto ustanovenia.

■ podľa odseku 2 písm. e) je od dane oslobodený jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti).

Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, národnú registráciu, odvod, prieskum zdravotnej spôsobilosti a zálohy ozbrojených síl SR. Ďalej upravuje povolanie, výkon, oslobodenie, prepustenie a skončenie výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie

V novembri 2015 bol schválený aj zákon o dobrovoľnej vojenskej príprave (DVP), ktorý mení v čl. XIII aj zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti. Obidva zákony majú vplyv aj na zdanenie určených plnení vyplácaných v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh aj v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Účinnosť je navrhnutá až od 2. januára 2016 – schválený (do redakcie 12. 11. 2015), pričom v prípade plnení vyplácaných aktívnym zálohám, tieto sa pre účely oslobodenia od dane v § 9 ods. 2 písm. e) rozširujú o

• motivačný príspevok – 600 eur za kalendárny rok za zotrvanie v aktívnych zálohách,

• jednorazové odškodnenie pozostalých poskytované – môže poskytnúť minister rodičom, deťom, manželovi.

Plnenia určené v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy sa oslobodzujú podľa nového písmena ab) a ide o

■ v odseku 2 písm. i) sú oslobodené plnenia ako prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písm. a) a c) citovaného ustanovenia.

Medzi tieto oslobodené plnenia sa nezahŕňa náhrada nemajetkovej ujmy okrem náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 8 ods. 1 písm. n) ZDP.

Ide však len o náhradu nemajetkovej ujmy prisúdenú v súlade s § 13 ods. 2 ObčZ, ktorá sa bude zdaňovať ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. n) ZDP (bližšie uvedené v § 8).

■ v odseku 2 písm. j) sú vymedzené ako oslobodené príjmy aj štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia a štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu.

Práve v oblasti štipendií poskytovaných žiakom podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 12 ods. 2 a 3 zákona č. č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo od 1. 9. 2015 k legislatívnej zmene. Ide však len o zmenu súvisiacu s nahradením tohto zákona novým zákonom č. 61/2015 Z. z, o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o OVaP“).

Naďalej zostávajú štipendiá poskytované v súlade s týmto novým zákonom oslobodené od dane.

Ide o štipendiá poskytované v rámci finančného zabezpečenia žiakov vymedzené v § 27 ods. 3 a 6 zákona o OVaP a to

– motivačné štipendium poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu pre žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie, skupinu povolaní alebo odborných činností v študijnom odbore alebo v učebnom odbore zaradenom do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce.

• 65 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu [§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov] pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane = 58,77 eura (65 % zo sumy 90,42 eura mesačne pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa),

• 45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane = 40,69 eura alebo

• 25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane = 22,61 eura,

– podnikové štipendium, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ zo svojich prostriedkov žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania. Toto štipendium sa môže poskytnúť mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima, t.j. vo výške 361,68 eura (4 x 90,42 eura). Pri jeho výške sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.

■ v odseku 2 písm. n) je od dane oslobodená suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len „daňový bonus“), vyplatená daňovníkovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 33 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa rozširuje uvedené oslobodenie aj o plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

■ v odseku 2 písm. u) je uvedený oslobodený príjem, ktorým je hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa osobitného predpisu a to podľa § 13 ods. 2 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave.

Vzhľadom na to, že tento zákon sa s účinnosťou od 1. 4. 2015 nahrádza novým zákonom o OVaP mení sa odkaz na tento nový zákon. Ide len o legislatívno-technickú úpravu, pričom oslobodenie hmotného zabezpečenia žiakov, teraz uvedené v § 26 nového zákona, zostáva zachované.

Všetky daňové úpravy vyplývajúce z nového zákona o OVaP sú účinné až od 1. 9. 2015. Podľa tohto ustanovenia ide o hmotné zabezpečenie žiakov zamestnávateľom a to:

• posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje,

• stravovanie poskytnuté zamestnávateľom počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej podľa § 152 ZP,

• cestovné náhrady za dopravu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy, miesta výkonu praktického vyučovania a školského internátu a späť a zo školského internátu do strednej odbornej školy a miesta výkonu praktického vyučovania a späť.

■ podľa odseku 2 písm. y) sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanca alebo zdravotníckeho pracovníka na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu (§ 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v znení neskorších predpisov) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy, ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním.

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka je upravené v § 39 zákona č. 578/2004 Z. z. a je ním

– špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností,

– certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka odborne a metodicky riadi ministerstvo zdravotníctva.

Spôsob ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústavu špecializačných odborov a sústavu certifikovaných činností ustanoví nariadenie vlády SR.

Vzdelávanie uskutočňuje – Slovenská lekárska komora, Slovenská zdravotnícka univerzita, SACCME (Slovenská akreditačná rada pre kontinuálne medicínske vzdelávanie).

Od 1. 1. 2015 je z pohľadu posúdenia zdanenia prijatých peňažných a nepeňažných plnení potrebné rozlišovať medzi

V prípade, ak ide o nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr. lekára) na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, tieto sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. y) ZDP. Ide o plnenia ako napr. uhradenie odmeny lektora, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky a pod. Oslobodeným plnením nie sú úhrady držiteľa na cestovné, stravu a ubytovanie lekárov alebo iných zdravotníckych pracovníkov.

V ustanovení § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je definované sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Zdravotnícky pracovník je povinný sa sústavne vzdelávať. Sústavné vzdelávanie je priebežné obnovovanie, prehlbovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti v súlade s rozvojom príslušných odborov po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Účasť zdravotníckeho pracovníka na odborno-vedeckom podujatí, ktoré je zamerané na prezentáciu farmaceutického výrobku s účasťou výrobcov liekov, sa nepovažuje za sústavné vzdelávanie.

Sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov príslušného zdravotníckeho povolania zabezpečuje zamestnávateľ, odborné spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a komora, v ktorej je zdravotnícky pracovník registrovaný (§ 62 ods. 2 až 12 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), samostatne alebo v spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami alebo inými medzinárodne uznanými odbornými spoločnosťami, alebo profesiovými združeniami a poskytovateľmi, ak v § 42 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nie je ustanovené inak. Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje v akreditovaných študijných programoch sústavného vzdelávania (§ 40 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) alebo v neakreditovaných vzdelávacích aktivitách. Neakreditovanou vzdelávacou aktivitou sa rozumie jednorazová vzdelávacia aktivita.

Lekár sa ako zamestnanec nemocnice zúčastnil v roku 2015 odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Toto odborné podujatie bolo sponzorované výrobcom dietetických potravín. Lekár neplatil registračný poplatok, dopravu, ubytovanie a stravu poskytnutú organizátorom podujatia, ktorý konal v postavení tretej osoby [držiteľ podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP]. Ktoré príjmy je lekár povinný sám zdaniť zrážkovou daňou?

Oslobodeným plnením lekára, ktorý sa zúčastnil odborného podujatia, ktoré bolo sústavným vzdelávaním podľa osobitného predpisu, je registračný poplatok. Súčasťou registračného poplatku je napr. odmena lektorov, prenájom prednáškovej sály, pracovné pomôcky. Zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prijal bezodplatné nepeňažné plnenia od držiteľa vo forme poskytnutej dopravy, ubytovania a stravy, pričom tieto nepeňažné plnenia sú zdaniteľnými príjmami zamestnanca, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Zrážkovú daň je povinný zraziť a odviesť sám zamestnanec. Zrážkovú daň si vypočíta na základe údajov o sume poskytnutého nepeňažného plnenia, ktoré mu zašle organizátor podujatia (držiteľ), a to spôsobom a v lehote, ktorá je ustanovená v § 8 ods. 13 ZDP, t. j. do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom toto nepeňažné plnenie poskytol. Ďalej je zamestnanec povinný predložiť správcovi dane oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom prijal uvedené nepeňažné plnenie od držiteľa.

Všetky plnenia hradené držiteľom za poskytovateľa ZS na inom vzdelávacom alebo odbornom podujatí, ako je povinné sústavné vzdelávanie podľa osobitného predpisu, sú zdaniteľným príjmom u prijímateľa takéhoto plnenia podľa § 6 ods. 1 písm. c) a § 8 ods. 1 písm. l) ZDP.

Dôvodom pre oslobodenie nepeňažných plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti len v súvislosti so sústavným vzdelávaním je skutočnosť, že zdravotnícky pracovník nesmie vykonávať zdravotnícke povolanie bez zúčastňovania sa na takomto vzdelávaní. Takýto systém vzdelávania je povinný a podlieha prísnemu režimu, pričom pri splnení všetkých podmienok stanovených pre toto vzdelávanie, získava zdravotnícky pracovník kredity potrebné pre ďalšie vykonávanie svojej činnosti. Za takéto oslobodené nepeňažné plnenie sa však nepovažuje uhradenie stravy, ubytovania a dopravy.

Vzhľadom na skutočnosť, že ostatné odborné a vzdelávacie podujatia nie sú povinné a nie sú nevyhnutné podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti pre vykonávanie zdravotníckeho povolania, resp. ich potreba vychádza zo záujmu samotných lekárov stretávať sa s ostatnými lekármi a odovzdávať si skúsenosti, po prípade ide o záujem držiteľov, poväčšine farmaceutických spoločností, o prezentáciu svojich výrobkov, tieto plnenia od dane oslobodené nie sú.

Zákon neupravuje taxatívne možnosti vyčíslenia nepeňažného plnenia pri zabezpečovanom vzdelávacom podujatí, pričom držiteľ musí vychádzať zo skutočne uhradených nákladov. Ak ide o odborné podujatie, kde sú zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckemu pracovníkovi uhrádzané náklady napr. občerstvenie, ubytovanie alebo dopravu, pri nákladoch na občerstvenie môže vychádzať napr. zo spôsobu ich rozrátania na počet osôb, ktoré toto nepeňažné plnenie užili, pričom vydá zdravotníckemu pracovníkovi doklad o výške tohto nepeňažného plnenia formou potvrdenia (povinná príloha k daňovému priznaniu). Čo sa týka uhradenia nákladov na ubytovanie a dopravu, tie vie na každého účastníka odborného vzdelávania vyčísliť. Náklady na občerstvenie, ubytovanie alebo dopravu uhradené za zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckeho pracovníka držiteľom, sa u tohto držiteľa nepovažujú za daňové výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP (výdavky na reprezentáciu). Ak sa zdravotnícky pracovník, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie na základe povolenia, t.j. dosahuje príjmy zahrňované medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, zúčastní na odbornom podujatí financovanom, sponzorovanom alebo inak priamo alebo nepriamo podporovanom držiteľom, ale napr. občerstvenie, ubytovanie alebo dopravu si hradí sám, tieto výdavky si môže uplatniť ako daňové výdavky za splnenia podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. e), § 19 ods. 2 písm. l) alebo § 19 ods. 2 písm. p) ZDP.

Avšak napr. na účely vyčíslenia zdaniteľného príjmu v prípade hromadne organizovaných akcií (zabezpečenie pohostenia pre účastníkov odborného podujatia formou švédskych stolov a pod.) môže organizátor podujatia vychádzať z celkovej priemernej predpokladanej spotreby, t.j. tzv. nepeňažného príjmu založeného na pomere plánovaných nákladov na nepeňažné zdaniteľné plnenia a plánovanom počte účastníkov.

Takto stanovený príjem môže byť použitý na účely výpočtu zrážkovej dane bez ohľadu na skutočnú spotrebu daného účastníka (t. j. jeho konzumáciu na podujatí). Organizátor podujatia uvedený nepeňažný zdaniteľný príjem oznámi všetkým účastníkom podujatia vopred (napr. formou oznámenia na pozvánke).

Organizátor podujatia nepeňažné plnenia poskytované v súvislosti s účasťou na odbornom podujatí vyčísli primerane s ohľadom na povahu a rozsah daného podujatia. Organizátor podujatia na žiadosť správcu dane preukáže podkladové údaje, z ktorých vychádzal pri kalkulácii výšky nepeňažného príjmu vzťahujúceho sa na účasť zdravotníckeho pracovníka na podujatí a zdôvodní odchýlky medzi plánovaným a reálnym nepeňažným plnením pripadajúcim na jedného účastníka podujatia. Podporná dokumentácia bude zohľadňovať napr. obvyklý počet účastníkov na porovnateľných podujatiach organizovaných v minulosti, počet odborných lekárov zaoberajúcich sa danou problematikou v regióne, kde sa podujatie konalo (napr. počet diabetológov, ak bolo odborné podujatie zamerané na témy z diabetologicko-terapeutickej oblasti), zdokladovanie celkových nákladov vynaložených na zabezpečenie organizácie podujatia a ich porovnanie s poskytovanými nepeňažnými zdaniteľnými plneniami, preukázanie pozvania plánovaného počtu účastníkov na podujatie (napríklad e-mailom).

Napriek tejto možnosti držiteľa rozpočítania nákladov na občerstvenie na každého jedného účastníka školenia, ktorú uvádza aj dôvodová správa k novele ZDP účinnej od 1. 1. 2015, nemal by držiteľ za každú cenu nútiť účastníka, aby pristúpil k takto určenej cene. Vzhľadom na skutočnosť, že je v záujme obidvoch strán zabezpečenie takéhoto vzdelávania, mali by sa dohodnúť na prijateľnom postupe, tak aby boli dodržané všetky povinnosti upravené v ustanoveniach ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa upravuje oslobodenie nepeňažných plnení poskytovaných v súvislosti so vzdelávaním, podľa ktorého je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme

• hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (bez ohľadu na skutočnosť, či ide o sústavné vzdelávanie alebo iné vzdelávanie), najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Výnimkou je situácia, ak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti súčasne vznikol nárok na stravu podľa zákona o cestovných náhradách.

Podľa súčasne platného Opatrenia MPSVaR č. 296/2014 Z. z. je stravné pri pracovnej ceste na území SR v trvaní

Podľa § 5 ods. 6 zákona o CN, ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa § 5 ods. 1, 2 alebo 5 kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného podľa odseku 5.

• účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota stravy vo výške presahujúcej sumu, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách a hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním.

V tejto súvislosti sa upravilo aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP, kde je určená možnosť uplatnenia stravy, či už v rámci vykonávania „pracovnej cesty“ lekára vykonávajúceho činnosť na základe samostatnej licencie [príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP] resp. pri pracovnej ceste v rámci prednáškovej činnosti vykonávanej na základe uzatvorenej zmluvy podľa autorského práva [príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP] alebo uplatnenej na pracovisku týmto lekárom (podnikateľom).

Cieľom týchto nadväzujúcich úprav je zamedzenie lekárom, ktorý prijali stravu ako oslobodené nepeňažné plnenie od držiteľov na vzdelávaní, aby si uplatňovali navyše rovnaké výdavky do daňových výdavkov v rámci možností upravených práve v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP.

■ podľa odseku 2 písm. aa) sa oslobodzuje odmena poskytnutá Ministerstvom spravodlivosti SR oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného predpisu.

Týmto osobitným predpisom je § 9 zákona č. 317/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona môže Ministerstvo spravodlivosti SR poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu až do výšky päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, alebo ak v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu.

Závažnou protispoločenskou činnosťou podľa § 2 ods. 1 písm. c) tohto zákona je protiprávne konanie, ktoré je

• niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona, niektorým z trestných činov verejných činiteľov podľa ôsmej hlavy druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona alebo niektorým z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona,

• trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo

• správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.

■ v odseku 2 bolo doplnené nové písmeno ab), v ktorom sa oslobodzujú od 2. 1. 2016 vymedzené plnenia podľa nového zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave (DVP).

(1) Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.61)

(2) Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2), na základe písomnej zmluvy o združení62) a daňové výdavky sa zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Delenie príjmov dosiahnutých spoločným podnikaním na základe písomnej zmluvy o združení medzi jednotlivých účastníkov a spôsob delenia príjmov plynúcich zo spoluvlastníctva k veci, ktorá sa tiež v niektorých prípadoch dotýka účastníkov združenia, je uvedené v § 10 ZDP.

K tomuto ustanoveniu vydalo Finančné riaditeľstvo metodický pokyn k deleniu príjmov a výdavkov podľa § 4 ods. 8 a § 10 ZDP.

(1) Základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 10.

(2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima,39a) platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti57) v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.

(4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za

a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu^63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie^63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie^63c) alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím,^63d) alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím ^63e) a súčasne

b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky⁶⁴⁾ a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.¹²⁵⁾

(5) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

(6) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku22) (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku.

(7) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

(8) Nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane.

(9) Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu^40c) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

(10) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

(11) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

(12) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 10 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu,³⁵⁾ ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

(13) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber⁶⁵⁾ a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 10, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

■ v odseku 1 sú uvedené nezdaniteľné časti základu dane daňovníka, o ktoré je možné znížiť výlučne základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu.

– na sumu preukázateľne zaplatených príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „SDS“) a

– na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“).

■ v odseku 2 a 6 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je uvedená v § 11 ods. 2 ZDP, podľa ktorého, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo z ich úhrnu), ktorý

a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

Výška nezdaniteľnej časti základu dane sa odvíja od výšky životného minima, ktoré sa mení vždy k 1. 7. príslušného kalendárneho roka. Vzhľadom na to, že životné minimum sa už druhý rok po sebe nemení, výška nezdaniteľnej časti na rok 2015 a 2016 bude rovnaká ako v roku 2014.

V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy zo závislej činnosti, nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne jednou dvanástinou zo sumy nezdaniteľnej časti stanovenej na príslušné zdaňovacie obdobie, bez ohľadu na skutočnosť, aký základ dane bude v kalendárnom roku vykazovať alebo vykazoval v predchádzajúcom kalendárnom roku (§ 11 ods. 2 ZDP). Nárok na odpočet tejto nezdaniteľnej časti v plnej výške (nie pomernou časťou pripadajúcou len na mesiace, v ktorých dosahoval príjem) má každý zamestnanec, bez ohľadu na to, koľko dní resp. mesiacov v kalendárnom roku odpracoval. Túto nezdaniteľnú časť si však môže uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka iba u jedného zamestnávateľa.

Ak daňovník dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, túto nezdaniteľnú časť si uplatňuje až za celé zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť má každý daňovník, fyzická osoba, dosahujúca nejaký druh zdaniteľných príjmov bez ohľadu na to koľko mesiacov v kalendárnom roku pracuje a či je to cudzinec, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt alebo sa ani na území SR obvykle nezdržuje.

Nárok na túto nezdaniteľnú časť sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona.

Podľa § 11 ods. 6 ZDP, sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“), alebo ak mu jeden z týchto dôchodkov bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak suma týchto zákonom určených dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu vypočítanej nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdiel medzi sumou vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.

V tomto prípade, t.j. ak daňovník poberá nejaký druh zo zákonom stanovených dôchodkov v nižšej sume ako je výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a chce si uplatniť ich rozdiel ako nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí tento nárok na pomernú nezdaniteľnú časť preukázať zamestnávateľovi, u ktorého si ju uplatňuje a to buď posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Túto povinnosť ukladá priamo ustanovenie § 37 ods. 1 písm. b) ZDP.

Ak daňovník podáva daňové priznanie, takéto doklady nie sú povinnou prílohou daňového priznania.

V prípade, ak daňovníkovi bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, musí v súlade s § 32 ods. 11 ZDP za toto resp. tieto zdaňovacie obdobia podať dodatočné daňové priznanie, ak si v nich uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t.j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s ustanoveniami § 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa medzi dôchodky, od ktorých je závislá výška nezdaniteľnej časti na daňovníka, zaraďuje aj vyrovnávací príplatok, ktorý bol zadefinovaný zákonom č. 140/2015 Z. z., upravujúcim zákon o sociálnom poistení. Celý zákon je účinný od 1. 7. 2015, ale ustanovenia týkajúce sa vyrovnávacieho príplatku a to aj úprava v § 11 ods. 6 ZDP sú účinné až od 1. 1. 2016.

Novela zákona o sociálnom poistení, zákon č. 140/2015 Z. z. vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012 až 2016, a Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020, ktorých cieľom bolo ustanoviť napr. aj minimálny dôchodok. Z tohto dôvodu sa zavádzajú nové právne inštitúty – vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok a rozširuje sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Zároveň sa v nadväznosti na zavádzanú právnu úpravu prijímajú potrebné úpravy v súvisiacich právnych predpisoch.

Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Účelom vyrovnávacieho príplatku je čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. Principiálne rovnaká právna úprava, len v opačnom zmysle, bola prijatá v Českej republike. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa budú dôchodkové nároky dotknutých občanov bývalého spoločného štátu posudzovať principiálne rovnako.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bude takýto vyrovnávací príplatok, ktorý dorovnáva dôchodok a je teda dôchodkovým plnením (starobným dôchodkovým plnením) ovplyvňovať aj nárok na nezdaniteľnú časť daňovníka/dôchodcu, odpočítateľný od čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

■ v odseku 3 je upravený spôsob výpočtu nezdaniteľnej časti daňovníka na jeho manželku (manžela), na ktorý nadväzuje aj odsek 4, 5 a 7

Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) je upravená ustanovením § 11 ods. 3 ZDP a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa rovnako ako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka odvíja od výšky základu dane tohto daňovníka, t.j. daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela).

Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane

a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období

1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v „spoločnej“ domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia.

Okrem vyššie uvedených podmienok musia byť splnené ešte ďalšie podmienky, aby si mohol daňovník odpočítať od základu dane nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) a to, musí ísť o manželku (manžela)

– žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa (do 3 rokov, resp. v určených prípadoch do 6 rokov veku) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. žijúcu s daňovníkom v domácnosti, alebo

– ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo

– ktorá bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, alebo

Táto podmienka nie je splnená, ak manželka (manžel) bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie.

– ktorá sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2015 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2015 jej nárok na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že 15. 4. 2015 posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za ktoré mesiace roka 2015 si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku?

Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január až apríl 2015, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím, resp. za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

• príspevok pri narodení dieťaťa (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov),

• príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),

• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),

• vianočný príspevok (zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov),

• príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),

– štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.

Tento vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].

Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti daňovníka na manželku (manžela) je potrebné si uvedomiť, že sa sčítavajú vlastné príjmy manželky (manžela) nie základy dane (rozdiel príjmu a výdaju) a do vlastného príjmu sa zahŕňajú všetky druhy príjmov, s výnimkou príjmov určených v § 11 ods. 4 ZDP, a to aj v prípade ak sú od dane oslobodené alebo vysporiadané zrážkovou daňou. Môže ísť napr. o dávku v nezamestnanosti, nemocenské, materské, úroky z úsporných vkladov.

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 803,33 – 1 500,00 = 2 303,33

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 20 000,00

Manželka sa narodilo dieťa 15. 8. 2015, t.j. nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane vzniká až od septembra 2015 (§ 11 ods. 4 a 5 zákona)

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 803,33: 12 = 316,944 (pomerná mesačná výška NČ ZD) x 4 (počet mesiacov, počas ktorých spĺňa podmienky pre uplatnenie NČ ZD) = 1 267,776 ÷ 1 267,78

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 3 803,33 – 1 500,00 = 2 303,33 : 12 = 191,944 x 4 = 767,776 ÷ 767,78

3. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 4 500,00

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 100,00

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 12 558,906 – 35 100 : 4 = 12 558,906 – 8 775,00 = 3 783,906 ÷ 3 783,91

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =12 558,906 – 8 775,00 – 1 500,00 = 2 283,906 ÷ 2 283,91

Základ dane daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku = 35 100,00

1. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 0

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku = 12 558,906 – 8 775,00 = 3 783,906 : 12 = 315,3255 x 8 = 2 522,604 ÷ 2 522,61

2. Vlastné príjmy manželky znížené o zaplatené povinné poistné a príspevky = 1 500,00

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku =12 558,906 – 8 775,00 – 1 500,00 = 2 283,906 : 12 = 190,3255 x 8 = 1 522,604 ÷ 1 522,61

Ak by manželia uzavreli sobáš napr. 3. 4. 2015 a narodilo by sa im dieťa 10. 9. 2015, potom nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela) zodpovedá pomernej výške nezdaniteľnej časti vypočítanej podľa § 11 ods. 3 zákona až počnúc mesiacom október, kedy sú splnené nielen podmienky pre to, že sú manželia ale aj ďalšie podmienky upravené v § 11 ods. 4 písm. a) zákona a to v tomto prípade, že sa stará o vyživované maloleté dieťa. Rovnako by sa uvedené posudzovalo aj ak by sa im dieťa narodilo 3. 4. 2015, ale sobáš by bol 10. 9. 2015.

Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

2. ak ide o daňovníka s ODP, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.

O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka a to

• u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie sa preukazuje podľa § 37 ods. 1 písm. a) ZDP

• dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku/manžela vystaveného oprávneným subjektom napr.

– rodným listom resp. potvrdením o poberaní rodičovského príspevku (starostlivosť o dieťa),

– potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• ak podáva daňové priznanie – nárok sa nepreukazuje (až pri daňovej kontrole).

■ v odsekoch 8 a 9 je uvedená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

V súlade s § 2 písm. w) ZDP je dobrovoľným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie príspevok podľa § 20 písm. b) zákona o SDS.

Takýto platený dobrovoľný príspevok však bude nezdaniteľnou časťou len v zákonom stanovenej výške a v zákonom stanovenej dobe.

Túto nezdaniteľnú časť si bude môcť daňovník odpočítať od základu dane vypočítaného v zdaňovacích obdobiach rokov 2013 až 2016.

Odpočítať sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie si môže daňovník najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP alebo z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo z ich úhrnov. Táto suma však nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. V prípade zisťovania maximálnej hranice pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, v roku 2015 to bude priemerná mesačná mzda zistená za rok 2013 vyhlásená Štatistickým úradom v roku 2014, t.j. suma 824 eur. Maximálna hranica pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti pre rok 2015 teda bude vo výške 988,80 eura.

Daňovník, ktorého základ dane vypočítaný z príjmov z podnikania za zdaňovacie obdobie 2015 je vo výške 50 000 eur, si od januára 2015 preukázateľne sám platí dobrovoľné príspevky na SDS, v úhrne za zdaňovacie obdobie 2015 je to suma 1 200 eur. V akej výške si môže daňovník uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP?

V súlade s § 11 ods. 8 ZDP si daňovník môže uplatniť NČZD na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na SDS do výšky 2 % zo základu dane, čo v danom prípade predstavuje 1 000 eur (2 % z 50 000 eur), pričom suma uvedenej NČZD za rok 2015 nesmie presiahnuť 988,80 eura.

Znamená to, že daňovník si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2015 môže znížiť základ dane podľa § 11 ods. 8 ZDP maximálne o sumu 988,80 eura, aj napriek tomu, že v roku 2015 preukázateľne zaplatil dobrovoľné príspevky na SDS až v sume 1 200 eur.

Do sumy preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS na účely uplatnenia NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP daňovník započíta preukázateľne zaplatené príspevky v príslušnom zdaňovacom období, t. j. od 1. januára do 31. decembra, bez ohľadu na to, či sa k tomuto zdaňovaciemu obdobiu aj viažu.

Daňovník poruší podmienky pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane v prípade, že mu zanikne zmluva o starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona o SDS, pričom mu je na základe tohto porušenia vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) tohto zákona, musí v súlade s § 11 ods. 9 ZDP zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období, od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená.

V súlade s § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o SDS ide o sumu zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

K vyplateniu tejto sumy a teda aj k porušeniu podmienok podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je v prípadoch, keď

– zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je podľa právoplatného rozhodnutia súdu neplatná alebo nevznikla, alebo bola vymazaná z registra zmlúv z dôvodu, že nemala byť podľa § 64a ods. 3 (napr. obsahuje neúplné a chybné údaje) zapísaná do registra zmlúv, alebo

– zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zanikla dňom zániku právneho postavenia sporiteľa podľa § 17a (požiadal o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme SR do dôchodkového systému EÚ alebo jej inštitúcie).

V prípade, ak dôjde k porušeniu podmienok, nie je možné takémuto daňovníkovi vykonať ročné zúčtovanie podľa § 38 od 1 ZDP, ale musí podať daňové priznanie v súlade s § 32 ods. 2 a 3 ZDP

Podľa § 9 ods. 2 písm. a ZDP nie je suma vyplatená pri porušení podmienok sporenia v II. pilieri oslobodeným príjmom, t.j. je zdaniteľným ostatným – iným príjmom zahŕňaným do čiastkového základu dane z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP a to v rozdiele medzi vyplatenou sumou a zaplatenými dobrovoľnými príspevkami.

V priebehu roka 2015 sa zákonom č. 25/2015 Z. z., upravujúcim zákon o SDS v období od 15. marca 2015 – 15. júna 2015 otvorilo starobné dôchodkové sporenie a vytvorila sa možnosť pre vystúpenie poistníkov z tohto starobného dôchodkového sporenia (z II. piliera starobného sporenia). V tejto nadväznosti sa v ZDP dopĺňa prechodné ustanovenie § 52ze, v ktorom sú upravené povinnosti daňovníka, pri úprave základu dane a to z dôvodu porušenia podmienok pri uplatnení nezdaniteľnej časti na príspevky na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie.

Tento vystupujúci poistenec/daňovník má povinnosť zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktoré si znižoval základ dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, t.j. roky 2013, 2014 a 2015 podľa § 11 ods. 8 ZDP.

b) ak uzatvoril dohodu o vyplácaní (predčasného) starobného dôchodku programovým výberom podľa § 33a ods. 4 zákona o SDS,

a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, kedy bolo sporenie zrušené alebo nasledujúce zdaňovacie obdobie.

NČ daňovníka na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia

• u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie, pričom sa preukazuje podľa § 37 ods. 1 písm. c) dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto NČZD vystaveného oprávneným subjektom (DSS – povinný vystaviť do 31. 1. za predchádzajúci kal. rok), ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na SDS zamestnávateľ,

• ak podáva daňové priznanie, pričom nárok sa nepreukazuje (až pri daňovej kontrole).

Bez ohľadu na skutočnosť, či si zamestnanec podá daňové priznanie alebo požiada o ročné zúčtovanie preddavkov zo závislej činnosti zamestnávateľa, sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie v priebehu zdaňovacieho obdobia odvádza zamestnávateľ, ktorý mu odvedenú sumu uvedie aj na mzdovom liste.

■ odseky 10 až 13 upravujú možnosť uplatnenia si nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“).

Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na DDS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (ďalej len „zákon o DDS“) a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Možnosť odpočítania tejto nezdaniteľnej časti základu dane od základu dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo ich úhrnu) je v preukázateľne zaplatenej výške v zdaňovacom období v úhrne najviac 180 eur za rok.

Pri výpočte úhrnu príspevkov sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t.j. ak patria k príjmom zo závislej činnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia a sú uhradené do 31. 1. nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, odpočítajú sa za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (princíp zahŕňania príjmov zo závislej činnosti – mzda za december vyplatená do 31. 1.).

V nadväznosti na túto úpravu je v prípade DDS potrebné rozlišovať, či má zamestnanec uzatvorenú dohodu o zrážkach so zamestnávateľom a Doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (ďalej len „doplnková DS“), alebo si platí príspevky zamestnanec sám.

Ak má zamestnanec uzatvorenú dohodu o zrážkach so zamestnávateľom a doplnkovou DS, potom príspevky na DDS uhradené najneskôr do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na DDS za toto zdaňovacie obdobie. Podľa § 61 ods. 5 zákona o DDS sú doplnkové DS povinné účastníkom zasielať výpisy z osobných účtov k poslednému dňu kalendárneho roka najneskôr do konca februára. To znamená, že v čase generovania výpisu má doplnková DS k dispozícii nielen informáciu o uzatvorenej dohode o zrážkach, ale aj o prípadnom pohybe na osobnom účte účastníka v priebehu januára.

Zamestnanci, ktorí si príspevky na DDS platia sami a nemajú uzatvorenú dohodu o zrážkach so zamestnávateľom a doplnkovou DS, si môžu príspevky podľa § 11 ods. 11 ZDP odpočítať od základu dane len v takej výške, v akej boli v zdaňovacom období najneskôr do 31. decembra preukázateľne zaplatené (rovnako postupuje aj daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, od ktorých by si takúto nezdaniteľnú časť uplatňoval a ktorí si ich tieto príspevky platia samy).

Možnosť uplatnenia si NČ daňovníka na DDS sa uplatňuje sa až po skončení zdaňovacieho obdobia

• u zamestnávateľa, ak mu vykonáva ročné zúčtovanie, sa preukazuje podľa § 37 ods. 1 písm. c), dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie tejto NČZD vystaveného oprávneným subjektom, t.j. doplnkovou DS, v prípade, ak nemá uzatvorenú zmluvu cez zamestnávateľa,

• ak podáva daňové priznanie – nárok sa nepreukazuje (až pri daňovej kontrole).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že daňovník, ktorý je účastníkom podľa § 5 zákona o DDS a zároveň poberateľom dávky podľa § 6 zákona o DDS nespĺňa podmienky určené v § 11 ods. 12 ZDP a teda príspevky zaplatené v tomto období nie je možné uznať pre účely odpočítania od základu dane.

Daňovník v máji r. 2015 uzavrie dodatok k účastníckej zmluve o DDS. Má nárok na celú výšku nezdaniteľnej časti na DDS, t.j. 180 eur alebo si môže odpočítať len pomernú časť tejto sumy za obdobie, v ktorom splnil podmienky určené v § 11 ZDP a to, že sa zriekol dávkového plánu dodatkom ku zmluve o DDS.

Ak daňovník, ktorý je účastníkom podľa § 5 zákona o DDS v priebehu zdaňovacieho obdobia 2015 dodatkom k účastníckej zmluve prejde na nové podmienky, upustí od dávkového plánu, ktorý bol súčasťou zmluvy uzatvorenej pred 31. 12. 2013 a platí podmienka, že nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu [§ 11 ods. 12 písm. b) ZDP], príspevky na DDS preukázateľne zaplatené počas roka si môže odpočítať od základu dane za zdaňovacie obdobie 2015 v úhrne najviac do výšky 180 eur paušálne za rok.

Pri porušení podmienok, t.j. ak bol vyplatený predčasný výber z DDS, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

V súlade s § 32 ods. 2 písm. d) ZDP a ods. 3 písm. b) ZDP, ak daňovník poruší podmienky pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti zvyšuje základ dane v súlade s § 11 ods. 13 ZDP v podanom daňovom priznaní (ak má príjmy len zo závislej činnosti, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie a v ňom zvýšiť základ dane).

a) správcovskou spoločnosťou a vytvára podielové fondy,66) sú len príjmy správcovskej spoločnosti,

b) doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a vytvára doplnkové dôchodkové fondy,35) sú len príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c) dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

[účinnosť od 18. marca 2016: V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

d) investičným fondom s premenlivým základným imaním,^66a) sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré vytvára.]

(2) Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab).

(3) Daňovníkmi podľa odseku 2 sú záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,⁷⁰⁾ Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ⁷¹⁾, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií59) neinvestičné fondy, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.

(4) Predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou a Národnou bankou Slovenska,⁷²⁾ sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(5) Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 4 a 6.

(6) Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj príjem podľa § 14 ods. 5 a 7.

b) príjem získaný darovaním4) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením,5)

c) podiel na zisku v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania, ak nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a sú vyplácané právnickej osobe,

d) príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií7) a podielov7a) ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.

■ odsek 1 vymedzuje predmet dane u daňovníkov – správcovských a dôchodkových spoločností, ktoré vytvárajú a spravujú fondy podľa osobitných právnych predpisov.

a) Správcovská spoločnosť je podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov akciová spoločnosť založená na účel podnikania so sídlom na území SR, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a spravovanie štandardných podielových fondov a európskych štandardných fondov alebo alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov na základe povolenia udeleného NBS.

Správcovská spoločnosť vytvára podielový fond vydávaním podielových listov. Podielový fond je subjektom kolektívneho investovania, avšak nie je právnickou osobou. Podielovým fondom sa v súlade s uvedeným zákonom rozumie spoločný majetok podielnikov zhromaždený správcovskou spoločnosťou vydávaním podielových listov a investovaním tohto majetku.

Majetok v podielovom fonde nie je súčasťou majetku správcovskej spoločnosti. Správcovská spoločnosť vedie za seba a za každý podielový fond oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku. Predmetom dane takejto správcovskej spoločnosti sú iba príjmy správcovskej spoločnosti. Príjmy fondov vytváraných správcovskou spoločnosťou nie sú predmetom dane správcovskej spoločnosti.

b) Doplnková dôchodková spoločnosť je v súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov akciovou spoločnosťou so sídlom na území SR, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného NBS.

Doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje doplnkové dôchodkové fondy a to najmenej 1 príspevkový doplnkový dôchodkový fond a jeden výplatný doplnkový dôchodkový fond. Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok nadobudnutý z príspevkov a z výnosov z týchto príspevkov, majetok prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu a výnosy z investovania tohto majetku, pričom takýto majetok je spoločným majetkom účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tohto majetku, ak účastník doplnkového dôchodkového sporenia požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného alebo výsluhového dôchodku. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom poberateľov dávok.

Doplnková dôchodková spoločnosť za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba a za každý doplnkový dôchodkový fond, ktorý spravuje, účtovnú závierku. Predmetom dane doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú iba príjmy tejto spoločnosti, pričom príjmy príspevkových a výplatných doplnkových dôchodkových fondov nie sú predmetom dane doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

c) Dôchodková správcovská spoločnosť je podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov akciová spoločnosť so sídlom na území SR, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa dôchodkových fondov na vykonávanie starobného dôchodkového sporenia a to na základe povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti udeleného NBS.

Dôchodková správcovská spoločnosť je povinná vytvoriť 1 dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a 1 akciový negarantovaný dôchodkový fond. Okrem toho môže vytvoriť a spravovať aj iné dôchodkové fondy (garantovaný, resp. negarantovaný dôchodkový fond). Dôchodkové fondy sa odlišujú v investovaní majetku v dôchodkovom fonde podľa druhu finančných nástrojov, ktorým sa má zabezpečiť zväčšenie majetku v dôchodkovom fonde vytvoreným portfóliom podľa miery rizika zhodnocovania majetku v dôchodkovom fonde.

Dôchodková správcovská spoločnosť za seba a za každý dôchodkový fond vedie oddelené samostatné účtovníctvo a zostavuje za seba za každý dôchodkový fond, ktorý spravuje účtovnú závierku. Predmetom dane dôchodkovej správcovskej spoločnosti sú iba príjmy tejto spoločnosti a príjmy fondov vytváraných správcovskou spoločnosťou nie sú predmetom dane.

d) S účinnosťou od 18. 3. 2016 sa zákonom o kolektívnom investovaní do ustanovenia dopĺňa stanovenie predmetu dane investičného fondu s premenlivým základným imaním a to v nadväznosti na vymedzenie nového tuzemského subjektu kolektívneho investovania novelou zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Investičný fond s premenlivým základným imaním je akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním podľa OZ. Ide o akciovú spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií bez menovitej hodnoty. Takúto akciovú spoločnosť možno založiť len na účely vykonávania kolektívneho investovania. Hodnota základného imania takejto akciovej spoločnosti sa rovná jej čistému obchodnému imaniu, pričom minimálna výška základného imania je 125 000 eur. Podiel akcionára na základom imaní spoločnosti sa určí vynásobením hodnoty čistého obchodného imania relatívnym podielom počtu akcií, ktorých je majiteľom k celkovému počtu vydaných akcií.

Investičný fond s premenlivým základným imaním môže v súlade s § 26e zákona o kolektívnom investovaní vytvárať podfondy, za predpokladu, že to umožňujú jeho stanovy. Ak stanovy dovoľujú spoločnosti vytvárať podfondy zároveň aj určujú pravidlá pre vytváranie podfondov a druhý spôsob úhrady nákladov, ktoré môžu vznikať v súvislosti s ich spravovaním alebo administráciou. Majetok a záväzky podfondu sú účtovne vedené oddelene pre každý podfond. Na účely ZDP sa investičný fond s premenlivým základným imaním považuje za bežnú právnickú osobu, ktorej predmetom dane sú príjmy tohto fondu vrátane príjmov podfondov, ktoré tento investičný fond vytvoril.

■ odsek 2 stanovuje predmet dane daňovníkov nezaložených a nezriadených na podnikanie. Ide o daňovníkov, ktorých činnosť možno rozdeliť na hlavnú činnosť, za účelom ktorej vznikli a podnikateľskú činnosť. Hlavnou úlohou týchto daňovníkov je vykonávanie činností, ktoré majú mať verejno-prospešný účel a nie vykonávanie podnikateľskej činnosti. Ak aj takýto daňovník môže v súlade s právnymi predpismi vykonávať podnikanie, nemôže byť prioritne založený na vykonávanie činností, ktoré zakladajú podnikanie. Podnikateľská činnosť predstavuje u týchto daňovníkov iba akýsi doplnkový zdroj financovania ich hlavných činnosti, za účelom ktorých boli založení.

Predmetom dane týchto daňovníkov sú príjmy z činnosti, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, pričom ZDP jednoznačne stanovuje okruh príjmov, ktoré sú vždy predmetom dane. Ide o:

S účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa medzi tieto príjmy dopĺňajú aj príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe. V tomto prípade sa jedná o neziskové športové organizácie (predovšetkým občianske združenia), ktorých predmetom činnosti alebo cieľom činností je športová činnosť, zároveň sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie a ktoré uzavrú so sponzorom zmluvu o sponzorstve v športe.

Je potrebné však rozlišovať medzi príjmami, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú zdaniteľnými príjmami. Ak príjmy sú predmetom dane, ešte to neznamená, že sú u daného daňovníka aj zdaniteľnými príjmami a to z dôvodu vymedzenia oslobodenia určitých druhov príjmov. Príjmy oslobodené od platenia dane sú stanovené v § 13 ZDP. Ide napr. o príjmy plynúce všetkým daňovníkom nezaloženým alebo nezriadením na podnikanie z činnosti, na ktorej účel daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou, príjmy cirkví z kostolných zbierok, cirkevných úkonov, členské príspevky stanovené na základe stanov záujmových združení právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami a pod.

■ odsek 3 explicitne vymenováva daňovníkov, resp. právne formy daňovníkov, ktorí sa na účely ZDP považujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Týchto daňovníkov možno rozdeliť do 2 skupín:

– daňovníci, ktorých názov alebo právna forma je priamo vymedzená v ustanovení – rozpočtové a príspevkové organizácie, občianske združenia, obce a VÚC, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Rozhlas a televízia Slovenska a pod.,

ZDP zároveň stanovuje, že obchodné spoločnosti, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie sa nepovažujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie na účely ZDP. To znamená, že napríklad športové kluby založené ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným sa považujú za bežného daňovníka a zdaňujú sa rovnako ako akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným založené na podnikanie v súlade s ustanoveniami § 17 až 29.

■ odsek 4 stanovuje predmet dane explicitne vymedzených daňovníkov. Predmetom dane týchto daňovníkov sú iba príjmy, ktoré sa zdaňujú daňou vyberanou zrážkou a to pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech týchto daňovníkov, pričom ich daňová povinnosť sa považuje za splnenú. Do 31. 12. 2015 medzi týchto daňovníkov patrila Národná banka Slovenska, Fond národného majetku SR a verejná obchodná spoločnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zákonom o zrušení Fondu národného majetku zrušuje Fond národného majetku SR. Právnym nástupcom fondu bude právnická osoba, ktorú určí Ministerstvo hospodárstva SR najneskôr do 31. 12. 2015. Právnym nástupcom môže byť právnická osoba, ktorej jediným akcionárom je štát alebo právnická osoba, ktorej jediným zakladateľom je štát. Všetok majetok a záväzky ako aj práva a povinnosti Fondu národného majetku prechádzajú na tohto právneho nástupcu. Z dôvodu zrušenia Fondu národného majetku SR dochádza k úprave ustanovenia a to vypustením Fondu národného majetku. Právny nástupca Fondu národného majetku SR bude zdaňovaný v súlade s ustanoveniami ZDP podľa jeho právnej formy.

■ odsek 5 vymedzuje predmet dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a to v nadväznosti na stanovenie základu dane v.o.s. v § 14 ods. 4 a 6 ZDP. Základ dane v.o.s. sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29, avšak prípadný zisk v.o.s. sa ako celok nezdaňuje. V súlade s § 41 ods. 1 ZDP vyplýva v.o.s. povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, avšak pri podaní daňového priznania vypĺňa daňové priznanie len po výpočet základu dane vrátane tabuliek pomocných výpočtov. Účelom daňového priznania nie je vyčíslenie daňovej povinnosti v.o.s., ale zistenie jej základu dane. Podľa § 14 ods. 4 ZDP sa takto zistený základ dane v daňovom priznaní delí medzi jednotlivých spoločníkom v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. V prípade, že v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku medzi jednotlivých spoločníkov určené, základ dane sa delí rovným dielom medzi všetkých spoločníkov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak v.o.s. ako celok vykáže daňovú stratu. Predmetom dane spoločníka v.o.s. je časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s. pripadajúca na tohto spoločníka a to v nadväznosti na spoločenskú zmluvu. Súčasťou základu dane spoločníka v.o.s. je teda aj pomerná časť základu dane alebo daňovej straty v.o.s. pripadajúca na tohto daňovníka a to v tom zdaňovacom období, za ktoré v.o.s. podala daňové priznanie.

■ odsek 6 stanovuje predmet dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti. Pri stanovení predmetu dane je potrebné vychádzať z vyčíslenia základu dane komanditnej spoločnosti. Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac komanditistov ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a jeden alebo viac komplementárov, ktorí ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Základ dane komanditnej spoločnosti podľa § 14 ods. 5 sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29 ZDP. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov (v pomere v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov) a až takto vzniknutý rozdiel je základom dane k. s. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak komanditná spoločnosť vyčísli daňovú stratu. Časť základu dane pripadajúca na komplementárov sa rozdelí medzi jednotlivých komplementárov v pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov. Časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúca na príslušného komplementára je predmetom dane tohto komplementára a súčasťou jeho základu dane, ktorý zdaní podaním daňového priznania.

■ odsek 7 vymedzuje príjmy, ktoré nie sú u daňovníkov PO predmetom dane, t.j. nezahŕňajú sa do základu dane:

• podiel zaplatenej dane na osobitné účely poskytnutý daňovníkovi – podiel zaplatenej dane je možné poskytnúť prijímateľovi, ktorého právna forma ako aj predmet jeho činnosti je presne vymedzený v § 50 ods. 4 ZDP za predpokladu, že tento prijímateľ spĺňa ZDP stanovené podmienky, okrem iného aj to že k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka je uvedený v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou SR. Prijímateľ je povinný použiť podiel zaplatenej dane iba na účely vymedzené v § 50 ods. 5 ZDP (napr. podpora vzdelávania, ochrana a podpora zdravia, veda a výskum a pod.). Podiel zaplatenej dane na osobitné účely u prijímateľa za splnenia uvedených podmienok nie je zahrnovaný do základu dane daňovníka – prijímateľa,

• príjem získaný darovaním alebo dedením – ide o príjem získaný na základe darovacej zmluvy alebo na základe dedičstva zo závetu. Je potrebné však upozorniť na skutočnosť, že príjmy, ktoré plynú z daru alebo dedičstva napr. pri predaji alebo prenájme majetku, už sú predmetom dane.

• S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo ustanovenie spresnené v tom zmysle, že dary poskytnuté držiteľom ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nie sú vylúčené z predmetu dane,

• podiel na zisku, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku alebo podiel na výsledku podnikania – nie sú predmetom dane, ak nie sú predmetom dane ani u FO podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Na základe uvedeného nie je predmetom dane právnickej osoby

a) podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak je určený na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na základnom imaní obchodnej spoločnosti, okrem podielu na zisku spoločníka verejno-obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti

– vykázaný za zdaňovacie obdobie do 31. 12. 2003, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,

– vykázaný za zdaňovacie obdobie do 31. 12. 2003, ak plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie – takýto príjem nie je predmetom dane od 1. 5. 2004, t.j. od vstupu SR do Európskej únie,

b) vyrovnací podiel, na vyplatenie ktorého vznikol nárok po 1. 1. 2004, okrem prípadov, ak je likvidačný zostatok vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti,

c) podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, na vyplatenie ktorého vznikol nárok po 1. 1. 2004, okrem prípadov, ak je likvidačný zostatok vyplácaný spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárovi komanditnej spoločnosti,

d) podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi okrem tichého spoločníka verejno-obchodnej spoločnosti, spoločníka verejno-obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej spoločnosti.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo ustanovenie spresnené v nadväznosti na novelu Smernice Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v znení neskorších predpisov. Pôvodným zámerom uvedenej smernice bolo zamedziť dvojitému zdaneniu pri distribúcii ziskov dcérskou spoločnosťou umiestnenou v jednom členskom štáte materskej spoločnosti v inom členskom štáte. Hlavným zámerom novely smernice bolo zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť zámernému znižovaniu základov dane zneužívaním výhod zo smernice a to prostredníctvom tzv. hybridných finančných nástrojov, ktoré využívajú nesúlad legislatívy v rôznych členských štátoch EÚ, v ktorých tá istá transakcia bola na účely zdanenia posudzovaná odlišne.

Vylúčenie podielu na zisku z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane závisí od skutočnosti, či u daňovníka, ktorý tento podiel vypláca, je celá suma alebo časť sumy podielu na zisku zahrnutá alebo nie je zahrnutá do daňových výdavkov. Predmetom dane nie je len tá časť, ktorá nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku. Ak teda celá suma podielu na zisku alebo jej časť bola u vyplácajúcej spoločnosti daňovým výdavkom, potom zodpovedajúca suma u príjemcu tohto podielu na zisku zostáva súčasťou základu dane.

• príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov z dôvodu zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo družstva ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v niektorom členskom štáte Európskej únie.

a) daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až f) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,^29ab) príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

b) rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

c) štátnych fondov,69) príjmy Garančný fond investícií59) a príjmy Fondu ochrany vkladov58) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43,

d) plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii^38a), vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

f) z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.^73a)

a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

b) členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

e) úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici príjmy z finančných operácií vykonávané Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity podľa osobitného predpisu,74a)

f) úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, výnosy z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

3. iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu,

g) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,

h) príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého bodu a druhého bodu a náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je aj konečným príjemcom týchto príjmov alebo stálej prevádzkarni tejto právnickej osoby umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie, ak je konečným príjemcom týchto príjmov, od daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo od stálej prevádzkarne právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ale len ak do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov bezprostredne nasledujúcich po sebe

1. daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu alebo

2. konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

i) výnosy z verejného zdravotného poistenia, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

1. výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia,74aa)

2. kladný výsledok hospodárenia podľa prvého bodu sa použije len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,74ab) a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril.

• odsek 1 vymedzuje príjmy, ktoré sú od dane z príjmov právnických osôb oslobodené od zdanenia. Patria sem príjmy

• písm. a) – daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, a to ak plynú zo základnej, resp. hlavnej činnosti, za účelom ktorej vznikli. Hlavnou činnosťou sa rozumie činnosť určená priamo v osobitnom právnom predpise, štatúte, stanovách, zriaďovacej listine alebo zakladateľskej listine. Z oslobodenia od dane z príjmov sú vylúčené príjmy:

– z činnosti, ktoré sú podnikaním – ide o činnosti, ktoré je možné vykonávať iba na základe živnostenského oprávnenia,

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo zákonom o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovenie spresnené a doplnené. Do ustanovenia bolo z dôvodu právnej istoty daňovníkov a jednoznačného vymedzenia doplnené, že príjmy plynúce z predaja majetku, z nájomného, z reklamy, z členských príspevkov nie sú oslobodené od dane z príjmov bez ohľadu na skutočnosť, či plynú z hlavnej alebo podnikateľskej činnosti. Samozrejme ostáva v platnosti oslobodenie takýchto príjmov v špecificky vymedzených prípadoch uvedených v písm. b) až f) odseku 1 alebo v odseku 2. Zároveň sa do ustanovenia doplnil príjem plynúci na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Zmluvou o sponzorstve v športe sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné alebo nepeňažné plnenie športovej organizácii a športová organizácia sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorské plynúce zo zmluvy o sponzorstve v športe sú vždy zdaniteľnými príjmami pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, pričom spôsob ich zahrnovania do základu dane je upravený v § 17 ods. 3 písm. k) ZDP pri športovej organizácii účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v § 17 ods. 3 písm. l) u športovej organizácii účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva.

• písm. b) rozpočtových organizácii z prenájmu a z predaja majetku – uvedené oslobodenie príjmov sa vzťahuje na rozpočtové organizácie zriadené štátom, obcou alebo VÚC. Príjem z predaja majetku alebo jeho prenájmu je oslobodený bez ohľadu na skutočnosť, či sa majetok používa v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti. Výnimku predstavujú príjmy plynúce z predaja majetku, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP.

• písm. c) štátnych fondov, Garančného fondu investícií a Fondu na ochranu vkladov. Na základe hlavných úloh vykonávaných týmito daňovníkmi sú ich príjmy od dane z príjmov oslobodené s výnimkou príjmov, ktoré podliehajú zrážkovej dani podľa § 43.

• písm. d) daňovníkov v konkurze alebo reštrukturalizácií. V prípade konkurzu ide o

– príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, ktorú podľa § 67 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tvorí majetok, ktorý podlieha konkurzu. Medzi majetok zahrnutý do konkurznej podstaty patrí

– majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu – konkurz sa považuje za vyhlásený momentom zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku,

– majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu – ide o majetok, ktorý úpadca nadobudne až do zrušenia konkurzu, pričom nie je rozhodujúce, či majetok nadobudol vlastnou činnosťou alebo v dôsledku činnosti správcu v rámci správy majetku podliehajúceho konkurzu,

– majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky – ide o majetok tretích osôb, ku ktorému sa vzťahujú zabezpečovacie práva zabezpečujúce úpadcove záväzky,

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje v § 72 aj majetok, ktorý nepodlieha konkurzu. Takýmto majetkom je

– majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou,

Iba príjem z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty je oslobodený od dane z príjmov, t.j. nezahŕňa sa do základu dane. V prípade, že z majetku zahrnutého do konkurznej podstaty plynú iné príjmy napr. z prenájmu, tieto už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ale zahrňujú sa do základu dane a podliehajú zdaneniu.

– príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri konkurze vykonané podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii – pohľadávky si v konkurze veritelia uplatňujú prihláškou (s výnimkou pohľadávok proti podstate – t.j. pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, daní, poplatkov, ciel a pod.). Prihlásené pohľadávky uspokojuje správca na základe rozvrhu schváleného príslušným orgánom alebo súdom. V súvislosti s výťažkom speňaženia majetku môže dôjsť k situácii, že záväzky budú na základe konkurzného konania vysporiadané čiastočne alebo vôbec. Záväzok alebo jeho nesplatená časť, ktoré daňovník nemusí zaplatiť predstavuje pre neho majetkový prospech, ktorý sa v súlade s postupmi účtovania v PÚ účtuje do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Takto zaúčtovaný odpis záväzku pri konkurze alebo reštrukturalizácii sa považuje za príjem oslobodený od dane z príjmov. Rovnako sa posudzuje aj odpis záväzku voči veriteľovi, ktorí v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči dlžníkovi,

– príjmy plynúce z odpisu záväzkov daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku – podľa § 102 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd právoplatným uznesením môže rozhodnúť o zrušení konkurzu, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ide o prípady, ak súd po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok podliehajúci konkurzu nepostačuje na úhradu týchto pohľadávok. Právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom vestníku podľa § 102 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Príjmy plynúce z odpisu záväzkov dlžníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sú oslobodené od dane z príjmov,

– príjmy plynúce z odpisu záväzkov daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty – ak súd ustanoví predbežného správcu a následne zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu môže právoplatným uznesením zastaviť konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Ide o situáciu, ku ktorej dochádza skôr ako je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Podľa § 20 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinky začatia konkurzného konania zanikajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku. Súd zverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia v Obchodnom vestníku bezodkladne po tom, čo uznesenie nadobudne právoplatnosť. Aj príjmy plynúce z odpisu záväzkov daňovníka, na ktorého sa zruší konkurz pre nedostatok majetku sú oslobodené od dane z príjmov.

U daňovníka v reštrukturalizačnom konaní sa podľa ustanovenia platného do 31. 12. 2015 oslobodzuje od dane z príjmov príjem (výnos) plynúci z odpisu záväzku účtovaného do výnosov a to vo výške rozdielu medzi pôvodnou hodnotou záväzku a hodnotou záväzku podľa reštrukturalizačného plánu. ZDP však jednoznačne nestanovoval, kedy je možné odpísať záväzok aj daňovo. Jedným z názorov bolo, že odpis záväzku sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si dlžník riadne a včas plní svoje povinnosti vyplývajúce z plánu, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom aj u veriteľa dôjde k odpisu pohľadávky. V tomto prípade dochádzalo k nesúladu s postupmi účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, podľa ktorých sa zníženie výšky záväzku alebo jeho zánik účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a to na základe reštrukturalizačného plánu potvrdeného uznesenia súdu.

Zákonom č. 253/2015 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 vykonalo spresnenie § 13 ods. 1 písm. d) ZDP v tom zmysle, že príjmy (výnosy) plynúce z odpisu záväzkov v reštrukturalizácii sú od dane oslobodené v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom. Súd potvrdí reštrukturalizačný plán uznesením. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Podľa § 155 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nastávajú účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, pričom zverejnením tohto uznesenia zároveň zaniká právo veriteľom, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. V podstate to znamená, že všetky záväzky, resp. pomerná časť záväzkov, ktorá nie je súčasťou reštrukturalizačného plánu, sa odpisuje a je oslobodená od dane z príjmov.

Rovnaké spresnenie sa vykonalo aj v § 9 ods. 1 písm. e) ZDP, ak ide o daňovníka – fyzickú osobu, u ktorej začalo reštrukturalizačné konanie.

V súlade s prechodným ustanovením v § 52zg ods. 1 sa spresnenie ustanovenia § 13 ods. 1 písm. d) môže použiť po prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

• písm. e) obcí a VÚC z predaja a prenájmu svojho majetku. Bez ohľadu na skutočnosť, či obec alebo VÚC prenajíma alebo predáva majetok používaný v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti, príjmy plynúce z týchto činnosti sú oslobodené od dane.

• písm. f) vybranej inštitúcie, ktorou môže byť banka alebo obchodník s cennými papiermi plynúce z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií. Zákonom č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zriadila Rada pre riešenie krízových situácii. Ide o právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán rieši krízové situácie vybraných inštitúcii. Cieľom tohto zákona je zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu SR, ochrana verejných financií a ochrana vkladateľov, ktorých vklady podliehajú ochrane podľa zákona o ochrane vkladov a klientov obchodníkov s cennými papiermi, ktorým sa poskytujú náhrady za nedostupný klientsky majetok podľa zákona o cenných papieroch.

Okrem inej činnosti Rada aj koná a rozhoduje v rezolučnom konaní podľa uvedeného zákona. Rezolučným konaním sa rozumie riešenie krízovej situácie prostredníctvom uloženia opatrenia alebo uloženia dodatočného opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov konania na riešenie krízovej situácie. To či začne rezolučné konanie posudzuje Rada. Rezolučné konanie sa uskutočňuje v nevyhnutnej miere a primeranom rozsahu, ak ciele zákona (zabránenie nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu SR a pod.) nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní alebo inom obdobnom konaní.

Rada môže v rámci rezolučného konania okrem iného znížiť, prípadne odpustiť záväzok vybranej inštitúcie. Na základe uvedeného vo vybranej inštitúcii, v ktorej prebieha rezolučné konanie je príjem plynúci z odpisu záväzku, ak o tomto odpise rozhodla Rada, oslobodený od dane z príjmov.

■ odsek 2 vymedzuje ďalšie príjmy právnických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov:

• písm. a) výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov (krsty, birmovky, svadby, pohreby) a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Cirkvi a náboženské spoločnosti a ich registráciu upravuje zákon č. 308/1991 Z. z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viery na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú právnické osoby, pričom štát uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. Cirkvi a náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry SR v súlade s § 10 až 21 zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. V súčasnosti je na území SR registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, ktorých zoznam je uvedený na webovom sídle Ministerstva kultúry SR. Príjmy z kostolných zbierok, príspevkov a cirkevných úkonov sú oslobodené od dane z príjmov iba u týchto 18 registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev.

• písm. b) členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijným komorami, občianskymi združeniami, odborovými organizáciami a politickými stranami a hnutiami. Výška a spôsob úhrady členských príspevkov je stanovená v stanovách, štatúte, zriaďovacej alebo zakladateľskej listine. Ide o organizácie nezaložené alebo nezriadené za účelom podnikania a členské príspevky sa považujú za jeden zo zdrojov financovania týchto daňovníkov. Tieto organizácie napĺňajú potreby svojich členov a tí sú ochotní platiť spoločnostiam členské príspevky na ich činnosť. Oslobodenými príjmami sú:

– povinné členské príspevky – príspevky, ktoré sú členovia povinní platiť, ak členstvo v takejto organizácii je povinné na základe osobitného právneho predpisu – rôzne komory,

– nepovinné členské príspevky – príspevky, ktoré členovia platia dobrovoľne a účasť v takejto organizácií nie je povinná na základe právneho predpisu – rôzne zväzy združujúce podnikateľov rovnakého zamerania.

• písm. c) úrok z preplatku na dani zapríčineného správcom dane – preplatkom na dani sa podľa daňového poriadku rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň. V prípade, že daňovník vykáže daňový preplatok, správca dane ho môže použiť v súlade s § 79 ods. 2 daňového poriadku, resp. v lehote určenej v § 79 ods. 3 ho na žiadosť daňovníka vráti (ak je vyšší ako 5 eur). Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote stanovenej v § 79 ods. 2 daňového poriadku, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku (ak jeho suma presahuje sumu 5 eur). Spôsob výpočtu a lehotu úhrady tohto úroku daňovníkovi stanovuje § 79 ods. 3 daňového poriadku. Takýto úrok z preplatku, ktorého vznik zapríčinil správca dane, je od dane z príjmov oslobodený.

• písm. d) úhrady za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev spravovaných týmito bytovými družstvami a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov – podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov si vlastníci bytov a nebytových priestorov za účelom správy domu zriaďujú spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo uzatvoria zmluvu o výkone správy s inou právnickou alebo fyzickou osobou (napr. bytovým družstvom). Správou domu sa rozumie obstarávanie služieb a tovaru, ktorými sa zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov napr. prevádzka, údržba, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu. Úhrady plynúce bytovým družstvám za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a spoločenstvám vlastníkom bytov za správu domu sú od dane oslobodené.

• písm. e) úroky z účtov vyplácané Štátnej pokladnici, príjmy z finančných operácií, ktoré vykonáva Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity

– príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a iných cenných papierov a vkladov postavených im na roveň plynúcich.

– sú vyplácané daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou – právnickou osobou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, alebo stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie,

– plynú právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je ich konečným príjemcom, alebo stálej prevádzkarni umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ak je stála prevádzkareň ich konečným príjemcom.

Pre oslobodenie príjmov musia byť zároveň splnená podmienka, podľa ktorej počas obdobia najmenej 24 bezprostredne nasledujúcich po sebe

– daňovník, ktorý tento príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu, alebo

– konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

– iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

• písm. g) finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná – ide o finančné prostriedky, ktoré plynú z grantov poskytovaných na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a ktorá má prednosť pred ZDP.

• písm. h) príjmy vzťahujúce sa na tzv. licenčné poplatky, ktoré plynú zo zdroja na území SR a to:

– odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

– odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu a

– náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia.

– sú vyplácané daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, t.j. právnickou osobou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, alebo stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie,

– príjmy plynú právnickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie a ktorá je ich konečným príjemcom, alebo stálej prevádzkarni umiestnenej na území iného členského štátu Európskej únie právnickej osoby, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, ak je stála prevádzkareň ich konečným príjemcom a súčasne do dňa výplaty príjmu, počas obdobia najmenej dvadsiatich štyroch mesiacov nasledujúcich bezprostredne po sebe,

– daňovník, ktorý príjem vypláca, má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu, alebo

– konečný príjemca tohto príjmu má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, alebo

– iná právnická osoba so sídlom v členskom štáte Európskej únie má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní daňovníka, ktorý tento príjem vypláca, a zároveň má aj najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní konečného príjemcu tohto príjmu.

• písm. i) výnosy z verejného zdravotného poistenia – verejným zdravotným poistením je zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom v príslušných právnych predpisoch.

Výnosy z verejného zdravotného poistenia sú u zdravotných poisťovní na základe jej dobrovoľného rozhodnutia:

• oslobodeným od dane, ak zdravotná poisťovňa splní súčasne 2 podmienky:

– výnosy z verejného zdravotného poistenia sú súčasťou kladného výsledku hospodárenia z verejného zdravotného poistenia zisteného v účtovníctve a

– takto zistený kladný výsledok hospodárenia sa môže použiť iba na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vytvoril.

To znamená, že ak sa zdravotná poisťovňa rozhodne napr. za zdaňovacie obdobie 2015 mať výnosy z verejného zdravotného poistenia oslobodené od dane z príjmov, je povinná kladný výsledok hospodárenia použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom č. 577/2004 Z. z. najneskôr do konca roku 2016. V prípade, že zdravotná poisťovňa nepoužije tieto výnosy na úhradu zdravotnej starostlivosti do konca roku 2016, je povinná zahrnúť ich do základu dane v zdaňovacom období 2016.

ZDP však nie sú pri použití kladného výsledku hospodárenia na úhradu zdravotnej starostlivosti dotknuté ďalšie povinnosti zdravotnej poisťovne, ktoré jej vyplývajú z osobitných predpisov predovšetkým z Obchodného zákonníka a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“). Napr. podľa § 15 ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach, ak zdravotná poisťovňa v schválenej riadnej účtovnej závierke alebo mimoriadnej účtovnej závierke vykáže výsledok hospodárenia zisk, je povinná použiť tento zisk najmenej vo výške 20 % na tvorbu rezervného fondu, a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej do výšky 20 % splateného základného imania.

Na základe uvedeného zdravotná poisťovňa, ktorá v súlade s § 15 ods. 5 zákona o zdravotných poisťovniach tvorí rezervný fond, aby dodržala podmienku na oslobodenie výnosov z verejného zdravotného poistenia podľa § 13 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je povinná použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti sumu vo výške kladného výsledku hospodárenia zisteného z účtovníctva zníženého o výšku povinnej tvorby rezervného fondu.

(2) Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú s likvidáciou alebo na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo ktorí sa zrušujú zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku75) v zdaňovacom období podľa § 41, je výsledok hospodárenia zistený podľa osobitného predpisu,1) upravený podľa § 17. Na zníženie základu dane počas týchto zdaňovacích období sa nepoužije § 30. Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. Ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia, nedochádza z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie alebo počas reštrukturalizácie.

(3) Základ dane daňovníka, ktorý je správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou podielové fondy66) sa zisťuje len za správcovskú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou vytvárajúcou doplnkové dôchodkové fondy, sa zisťuje len za doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

(4) Základ dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Tento základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk31) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(5) Základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.32) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29.

(6) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa odseku 4. Táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, za ktoré verejná obchodná spoločnosť podala daňové priznanie.

(7) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúca na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane alebo časť daňovej straty sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.32)

• odsek 1 Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty je daňovník, ktorý je právnickou osobou, povinný postupovať podľa podmienok a spôsobom stanoveným v § 17 až 29 ZDP.

– ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Daňovník, ktorý sa zrušuje a zaniká likvidáciou – predpokladom zániku daňovníka takýmto spôsobom je disponovanie s dostatočným majetkom na vysporiadanie svojich záväzkov v plnej výške. Likvidácia obchodných spoločností je právne upravená v OZ. Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia a po dobu likvidácie je povinná používať obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“. V tomto prípade môže dochádzať k disproporcii pri stanovení účtovného a zdaňovacieho obdobia a to v nadväznosti na dĺžku trvania likvidácie spoločnosti.

Z pohľadu ZoÚ sa dňom vstupu daňovníka do likvidácie začína nové účtovné obdobia. V súlade s § 16 ods. 7 ZoÚ predstavuje obdobie odo dňa vstupu do likvidácie až do ukončenia likvidácie jedno účtovné obdobie, t.j. ku dňu vstupu do likvidácie daňovník otvorí účtovné knihy a uzatvorí ich až ku dňu skončenia likvidácie.

Zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii upravuje § 41 ods. 4. Na rozdiel od účtovníctva na účely ZDP sa zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii stanovuje na základe dĺžky trvania likvidácie. Ak likvidácia neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Následne až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

Daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz – na daňovníka môže byť vyhlásený konkurz, ak sa daňovník dostane do úpadku, t.j. nie je schopný splácať svoje záväzky. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ alebo iná osoba tak, ako to stanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde. Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, pričom zverejnením tohto uznesenia sa začína konkurzné konanie.

Z pohľadu ZoÚ v prípade vyhlásenia konkurzu účtovné obdobie trvá odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, t.j. toto obdobie predstavuje jedno účtovné obdobie.

Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, stanovuje § 41 ods. 6 ZDP. Aj v tomto prípade môže dochádzať k nejednotnosti účtovného a zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa odvíja od doby trvania konkurzu. Rovnako ako pri daňovníkovi v likvidácii, ak konkurz neskončí do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka konkurz vyhlásený, končí sa zdaňovacie obdobie tohto daňovníka k 31. 12. Druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, pričom až do skončenia konkurzu má daňovník zdaňovacie obdobie kalendárny rok.

Daňovník, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku – ide o situáciu, kedy súd v konkurznom konaní zistí, že majetok dlžníka, na ktorého bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu a na základe tohto zistenia konkurzné konanie zastaví. Zdaňovacie obdobie takéhoto daňovníka je stanovené v § 41 ods. 9.

U týchto hore uvedených daňovníkov je základom dane výsledok hospodárenia zistený v súlade s účtovníctvom a následne upravený podľa § 17 až 29 ZDP. Takýto daňovník nemá nárok na umorovanie daňovej straty. V prípade, že zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka (v prípade, ak likvidácia alebo konkurz je dlhší ako 1 rok) základ dane sa zistí ako súčet jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako 1 kalendárny rok. Z § 18 ods. 1 ZoÚ vyplýva povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky, ak to osobitný zákon vyžaduje. V tomto prípade sa osobitným zákonom myslí § 14 ods. 2, t.j. základom dane je teda súčet výsledkov hospodárenia vykázaných v jednotlivých priebežných účtovných závierok odo dňa začatia zdaňovacieho obdobia do skončenia zdaňovacieho obdobia.

Daňovník – dlžník, ktorému bola povolená reštrukturalizácia, pokračuje vo vedení účtovníctva, ktoré viedol pred vstupom do reštrukturalizácie, t.j. ani z pohľadu ZoÚ ani ZDP nedochádza k skončeniu účtovného a zdaňovacieho obdobia a teda povinnosti podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie predchádzajúce povoleniu reštrukturalizácie.

Na spoločnosť bol dňa 1. 7. 2010 vyhlásený konkurz. Dňa 30. 9. 2015 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zrušení konkurzu. Ako postupuje spoločnosť pri podávaní daňového priznania počas trvania konkurzu a čo tvorí prílohu daňového priznania?

Podľa zákona o účtovníctve obdobie konkurzu predstavuje jedno účtovné obdobie, ktoré začína dňom účinnosti vyhlásenia konkurzu a končí dňom právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, za ktoré sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka. To znamená, že v tomto prípade spoločnosť zostaví mimoriadnu účtovnú závierku za obdobie od 1. 7. 2010 do 30. 9. 2015. Zároveň však ZoÚ v § 18 ods. 1 stanovuje povinnosť zostavenia priebežnej účtovnej závierky, ak to vyžaduje iný právny predpis, pričom pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú. V priebežnej účtovnej závierke sa vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za vykazovanú časť účtovného obdobia a kumulatívne od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka.

Takýmto právnym predpisom je aj ZDP, ktorý v § 41 vymedzuje zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz odo dňa vyhlásenia konkurzu do dňa zrušenia konkurzu, ktorým je deň zverejnenia právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu uverejnenom v Obchodnom vestníku. ZDP však v § 41 ods. 6 zároveň stanovuje, že ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Na účely podania daňového priznania za takto vymedzené zdaňovacie obdobie je daňovník povinný v súlade s § 14 ods. 2 ZDP zostaviť priebežnú účtovnú závierku ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania konkurzu. Z výsledkov hospodárenia týchto zostavených priebežných účtovných závierok sa určí základ dane.

Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka konkurz vyhlásený, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Aj v tomto prípade je daňovník za účelom podania daňového priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia (kalendárne roky) do zrušenia konkurzu povinný zostaviť priebežnú účtovnú závierku, pričom z výsledku hospodárenia tejto účtovnej závierky sa určí základ dane. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu.

Daňové priznania k dani z príjmov právnických osôb je však spoločnosť povinná počas trvania konkurzu podať nasledovne:

• prvé daňové priznanie za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2012 a následne

• každoročne daňové priznanie za obdobie kalendárneho roka od 1. 1. do 31. 12., t.j. daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013 a daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014,

• daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 30. 9. 2015 (deň právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu); daňové priznanie za celé obdobie konkurzu, t.j. od 1. 7. 2010 do 30. 9. 2015 sa nepodáva.

Výpočet základu dane za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2012 – základ dane predstavuje súčet čiastkových základov dane za jednotlivé kalendárne roky, ktoré sú zistené s výsledkom hospodárenia priebežných účtovných závierok jednotlivých kalendárnych rokov nasledovne:

Základ dane za kalendárny rok 2010 – výsledok hospodárenia zistený z priebežnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2010 za účtovné obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010, ktorý sa upraví na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP účinného do 31. 12. 2010.

Základ dane za kalendárny rok 2011 – rozdiel výsledku hospodárenia zisteného z priebežnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2011 za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2011 a výsledku hospodárenia zisteného k 31. 10. 2010 za účtovné obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010. Takto zistený rozdiel sa upraví na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného a účinného k 31. 12. 2011.

Základ dane za kalendárny rok 2012 – rozdiel výsledku hospodárenia zisteného z priebežnej účtovnej závierky zostavenej k 31. 12. 2012 za obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2012 a výsledku hospodárenia zisteného k 31. 10. 2011 za účtovné obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2011. Takto zistený rozdiel sa upraví na základ dane podľa § 17 až 29 ZDP platného a účinného k 31. 12. 2012.

Celkový základ dane za zdaňovacie obdobie od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2012 sa zistí ako súčet vyššie vypočítaných základov dane za kalendárne obdobia 2010 až 2012, pričom pri výpočte výšky dane sa použije sadzba dane platná a účinná k 31. 12. 2012.

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8–násobok sumy platného životného minima vrátane,

1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

b) právnickú osobu zo základu dane zníženého o daňovú stratu je 22 %.

• v prípade fyzických osôb nastavená progresívna sadzba dane v dvoch pásmach a to 19 % a 25 % a

Pre príjmy, z ktorých sa zráža daň podľa § 43 ZDP alebo sa daň zabezpečuje podľa § 44 ZDP, sa ustanovuje sadzba dane vo výške 19 %, s výnimkou príjmov vyplácaných daňovníkom z nezmluvných štátov [§ 2 písm. x) ZDP], kde je sadzba dane až vo výške 35 %.

Sadzba tejto dane je podľa § 15 zákona zo základu dane fyzickej osoby zisteného podľa § 4 ZDP

1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima, t.j. do sumy 35 022,31 eura, vrátane,

2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima, t.j. sumy, ktorá presiahne 35 022,31 eura.

(Výška životného minima sa po druhý rok nemenila a preto zostáva pre rok 2015 a 2016 vo výške 198,09 eura).

Ak by teda daňovník/fyzická osoba mal v roku 2015 základ dane (po znížení o nezdaniteľné časti a daňovú stratu – § 4 zákona) maximálne vo výške 35 022,31 eura, čo je 176,8 x 198,09 eura (platné životné minimum na rok 2015), jeho sadzba dane bude vo výške 19 %.

Ak jeho základ dane (po znížení o nezdaniteľné časti a daňovú stratu – § 4 zákona) bude vo výške 60 000 eur, tak jeho sadzba dane bude

celková daň tohto daňovníka bude 12 898,6614 eura, čo je po zaokrúhlení v súlade s § 47 ZDP vo výške 12 898,66 eura.

V nadväznosti na zmeny vykonané v § 7 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2016 a to určenie príjmov z kapitálového majetku ako osobitný základ dane, sa mení aj výpočet sadzby dane v § 15 ZDP.

Úprava v § 7 ZDP je vykonaná vzhľadom na skutočnosť, že dochádzalo k rôznemu zdaňovaniu príjmov z kapitálového majetku v prípade, ak plynuli zo zdrojov na území SR, kde je daň vyberaná zrážkou vo výške 19 % a týmito príjmami ak plynuli zo zdrojov v zahraničí zahŕňaným do čiastkového základu dane podľa § 7 ZDP, ktoré sa mohli zdaňovať sadzbou dane až 25 % (progresívna sadzba dane vo výške 19 % alebo 25 %) a to v závislosti od výšky základu dane. Vyňatie týchto príjmov do osobitného základu dane zabezpečí, že príjmy z kapitálového majetku budú zdaňované sadzbou dane vo výške 19 % bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

1a. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8–násobok sumy platného životného minima vrátane,

1b. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,

b) právnickú osobu zo základu dane zníženého o daňovú stratu je 22 %.“

(1) Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti plynúci prezidentovi Slovenskej republiky, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, členovi vlády Slovenskej republiky, predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“) podľa osobitného predpisu^75a) vrátane príjmu uvedeného v § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. c) od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa osobitného predpisu^75a) okrem sadzby dane podľa § 15 písm. a), podlieha zdaneniu aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

(2) Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa, vypočítaná zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1sadzbou podľa odseku 1, zaokrúhlená na eurocenty nadol, pri výpočte základu dane neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná, pričom ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, použije sa postup uvedený v § 43 ods. 12.

(4) Mzdový list podľa § 39 ods. 2 vybraného ústavného činiteľa obsahuje aj údaj o sume osobitnej dane z príjmu uvedeného v odseku 1.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný oznámiť správcovi dane výšku sumy osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 v lehote podľa § 49 ods. 2 ustanovenej pre podávanie prehľadu na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo.

(6) Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti uvedeného v odseku 1 plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

Osobitná sadzba dane sa vyberá z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov, ktorými sú

– člen vlády SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR

(ďalej len „vybraný ústavný činiteľ“), ktorým tieto príjmy/platy plynú podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 120/1993 Z. z.“).

– z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov uvedené v § 5 ods. 1 písm. f) ZDP a

– príjmy z cien alebo výhier zamestnancov a ich rodinných príslušníkov prevyšujúcich sumu 350 eur uvedené v § 5 ods. 3 písm. c) zákona od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a vypláca vybranému ústavnému činiteľovi príjmy podľa zákona č. 120/1993 Z. z.

V predmetnom prípade sa tieto príjmy zdania nielen sadzbou dane uvedenou v § 15 ZDP (progresiou) tak ako u všetkých fyzických osôb, ale aj osobitnou sadzbou dane vo výške 5 % (ďalej len „osobitná daň“).

Suma osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa vypočítaná z jeho zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti (hrubého príjmu pred uplatnením poistného a príspevkov a pomernej mesačnej nezdaniteľnej časti) sa vypočíta 5 %-nou sadzbou, zaokrúhli sa na eurocenty nadol, pričom pri výpočte dane zo základu dane podľa § 5 zákona táto osobitná daň neznižuje úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vybraného ústavného činiteľa.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za správnosť výpočtu, zrazenia a odvedenia osobitnej dane. Osobitnú daň vybraného ústavného činiteľa odvedie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, správcovi dane v lehote podľa § 35 ods. 6 ZDP, t.j. najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru a jej odvedením je osobitná daň vysporiadaná.

Ak platiteľ dane nevykoná zrážku, nezrazí daň v správnej výške alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň, a to v súlade s postupom uvedeným v § 43 ods. 12 zákona.

Údaj o sume osobitnej dane vybranej zo zdaniteľnej mzdy vybraného ústavného činiteľa uvedie zamestnávateľ na jeho mzdovom liste podľa § 39 ods. 2 zákona, pričom túto sumu je aj zároveň, v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona ustanovenej pre podávanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, povinný v tomto podávanom prehľade oznámiť správcovi dane.

Uplatnením osobitnej dane z príjmu zo závislej činnosti plynúceho vybranému ústavnému činiteľovi nie sú dotknuté ostatné ustanovenia tohto zákona o príjmoch zo závislej činnosti.

(1) Príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem

b) zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,

c) zo služieb vrátane obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne,

d) z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

e) z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú

1. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3. úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde,74b) z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu76) okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,

4. nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky; hnuteľnou vecou umiestnenou na území Slovenskej republiky sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom podľa § 2 písm. d) alebo stálou prevádzkarňou daňovníka podľa § 2 písm. e) v medzinárodnej doprave,

5. príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t), príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z prevodu majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,

6. odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie,

7. výhry v lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

f) z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území Slovenskej republiky.

g) z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) uvedených v odseku 1 písm. e) piatom bode,

h) z prevodu akcií, účastí alebo podielov na spoločnosti alebo z prevodu členského práva v družstve, ak táto spoločnosť alebo toto družstvo vlastní nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, ktorého účtovná hodnota vyplývajúca z účtovnej závierky zostavenej za účtovné obdobie predchádzajúce prevodu je viac ako 50 % hodnoty vlastného imania tejto spoločnosti alebo tohto družstva,

i) z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom na území Slovenskej republiky započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (§ 8 ods. 2) alebo hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve [§ 17b ods. 1 písm. b)].

j) z peňažných plnení a nepeňažných plnení, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území Slovenskej republiky.

(2) Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v mene daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia. Osoba koná v mene daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.

(3) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije § 44 ods. 2.

(4) Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorí sú daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu. Na zabezpečenie dane z uvedených príjmov sa použije ustanovenie § 44 ods. 2.

Základnou zásadou zdaňovania príjmov je princíp, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území SR (§ 2 písm. f) ZDP), zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov len z príjmov, ktoré majú zdroj na území SR vymedzené v § 16 ZDP [§ 2 písm. g) ZDP].

Zdroj príjmov (predmet dane), plynúci daňovníkom s ODP z územia SR uvedený v § 16 ZDP príjmov je taxatívny. Ide teda o komplexné vymedzenie príjmov, ktoré sú dosahované a zdaniteľné na území SR daňovníkmi s ODP. Prípadné ďalšie príjmy aj keby plynuli z územia SR, ale neboli by vymedzené ustanovením § 16 ZDP by napriek skutočnosti, že zmluva o ZDZ by takýto príjem vymedzovala na zdanenie v štáte zdroja, nepodliehali na území SR zdaneniu.

Pri určovaní druhu príjmu plynúceho daňovníkovi s ODP zo zdroja na území SR je potrebné v prvom rade uviesť, že ustanovenie § 16 ods. 1 ZDP:

3. druhy príjmov plynúce daňovníkovi s ODP, ktoré sú predmetom dane vymenováva taxatívne,

4. aplikuje sa jednoznačne pri posúdení príjmov plynúcich zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP – daňových rezidentov krajiny, s ktorou SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ,

5. ak príjmy zo zdroja na území SR plynú daňovníkovi s ODP – daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je nevyhnutné skúmať tento príjem nielen podľa § 16 ZDP ale aj podľa príslušnej zmluvy o ZDZ. Zdanenie určitého príjmu v SR môže nastať iba v tom prípade, ak je tento príjem zdaniteľný v SR súčasne podľa ZDP aj podľa zmluvy o ZDZ.

Podstatu pre určenie zdroja príjmu na území SR, ktorú je potrebné si uvedomiť je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem, je umiestnená na území SR. Nie je podstatné kto príjem vypláca a už vôbec nie v akej mene a z akého účtu.

Slovenský objednávateľ si objednal vypracovanie marketingovej štúdie u českého zhotoviteľa. Uzatvorili spolu osobne zmluvu na území SR, pričom všetky podklady a údaje potrebné na vypracovanie požadovanej marketingovej štúdie boli českému zhotoviteľovi posielané prostredníctvom elektronickej pošty. Český zhotoviteľ vypracovával štúdiu na území ČR. Celá komunikácia so slovenským objednávateľom prebiehala výlučne elektronicky a to až do odovzdania dohodnutej štúdie. Dohodnutá úhrada bola poslaná českému zhotoviteľovi po odovzdaní štúdie. Je táto úhrada zdaňovaná na území SR?

Uvedená úhrada nie je zdaňovaná na území SR vzhľadom na skutočnosť, že český zhotoviteľ nevypracovával štúdiu na území SR bez ohľadu na skutočnosť, že mu všetky potrebné podklady a údaje boli poskytnuté z územia SR.

Ustanovenie § 16 ZDP rozlišuje príjmy dosahované zo zdroja na území SR a to na:

príjmy z činnosti vykonávanej na území SR samotným daňovníkom, resp. osobami pre neho pracujúcimi, ktorými sú príjmy

– z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni – § 16 ods. 1 písm. a),

– zo služieb vykonávaných inak ako prostredníctvom stálej prevádzkarne – § 16 ods. 1 písm. c),

príjmy, ktoré nevyžadujú fyzickú prítomnosť daňovníka – príjmy plynúce z rôznych foriem majetku zahraničných osôb umiestneného na území SR, ktorými sú napr.

– (odplaty) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) – § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod,

– (odplaty) za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu – § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod,

– úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch, z výnosov z majetku v podielovom fonde, z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených a z derivátov podľa osobitného predpisu, okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok – § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod.

■ v odseku 1 písm. e) sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 spresňujú príjmy plynúce zo zdroja na území SR daňovníkovi s ODP o peňažné plnenia a nepeňažné plnenia, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, ktorý je daňovníkom s NDP alebo daňovníkom s ODP, ktorý má na území SR organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, ak sú tieto plnenia poskytnuté v súvislosti s aktivitami na území SR.

Do 31. 12. 2015 je možné takéto plnenia posudzovať v rámci už existujúcich plnení určených § 16 ZDP a to napr. v rámci posudzovania príjmov zo závislej činnosti tohto daňovníka [§ 16 ods. 1 písm. b) ZDP] alebo podnikania, ak mu vznikla stála prevádzkareň a pod.

Uvedenou úpravou je len priamo v zákone zduplikované, že osobou, ktorej sa týka osobitný spôsob zdanenia peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, je aj daňovník s ODP, ak takéto plnenie plynie zo zdrojov na území SR, t.j. spadá do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 ZDP.

■ v odseku 2 sú upravené podmienky vzniku stálej prevádzkarne pre daňovníka s ODP, čo znamená, že sú aj príjmy dosahované prostredníctvom stálej prevádzkarne tomuto daňovníkovi zdaňované na území SR. Stála prevádzkareň sa posudzuje len pri výkone podnikania, resp. nezávisle vykonávanej činnosti na území SR, pričom v prípade, ak činnosť vykonáva daňovník s ODP, ktorý:

– je rezidentom štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ, aplikuje sa len definícia stálej prevádzkarne ustanovená v § 16 ods. 2 ZDP,

– je rezidentom štátu, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je potrebné posudzovať vznik stálej prevádzkarne nielen podľa § 16 ods. 2 ZDP, ale aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o ZDZ, ktorý upravuje vznik stálej prevádzkarne.

Charakteristickým znakom stálej prevádzkarne v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 ZDP je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovníci s ODP vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Ide o akékoľvek miesto alebo zariadenie, ktoré daňovníkovi slúži na výkon jeho činnosti, bez ohľadu na to, či ho daňovník vlastní alebo ho má prenajaté, alebo mu bolo poskytnuté odberateľom na výkon jeho činnosti, napr. u jednorazovo poskytnutej služby. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo poskytnutú službu, miesto alebo zariadenie, v ktorom je služba poskytovaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, a to súvisle alebo s prerušením.

Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa obdobie vzniku stálej prevádzkarne bude prepočítavať na dni, t.j. stála prevádzkareň poskytovaním služieb na území SR vznikne daňovníkovi s ODP ak tu reálne bude poskytovať služby viac ako 183 dní.

a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva1) z výsledku hospodárenia,

c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,1) pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva1) a uchovávať ju podľa osobitného predpisu;77b) ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane.

c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.

a) príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7,

b) príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania; za príjem z nákupu sa považuje rozdiel medzi menovitou hodnotou akcií a nižšou hodnotou, za ktorú sa nakúpili,

c) suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d) daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok,

1. na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty6) uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o daň z pridanej hodnoty6) je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

2. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,6) o ktorú upraví vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku,

e) suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky,

f) dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku,

g) suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu; táto suma sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11,

h) dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

i) príjem a obstarávacia cena cenného papiera účtovaná do výdavkov (nákladov) pri zabezpečovacom prevode cenného papiera u dlžníka a pri spätnom prevode cenného papiera u veriteľa.

j) inventarizačný prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii¹⁾ v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ tento prebytok sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27,

k) príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane

1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2. v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté,

l) príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;¹⁾ toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

(4) Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu s výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5) Súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak

a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

(6) Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 alebo ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(7) Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonával rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa; základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. Do zdaniteľných príjmov sa zahŕňa príjem dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov sa môžu zahrnúť aj náklady preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane nákladov na vedenie a všeobecných správnych výdavkov bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto nákladov za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku alebo straty k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane. Ďalej možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4.

(8) Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b) účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c) uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9) Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10) Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení alebo splynutí obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

a) kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

1. reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

c) zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa použije ocenenie majetku v

(12) Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a) zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b) zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

c) zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode,

d) zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13) Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a) kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

(14) Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15) Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16) Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17) Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

a) na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b) ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

a) kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu^37ad) u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv^79a) najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky,⁹⁴⁾ Exportno-importnú banku Slovenskej republiky,⁹⁵⁾ poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,^79b)

e) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.21²⁰⁾,

g) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov,¹⁾ zahrnované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty¹⁾ neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo,

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe^29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca^79c) okrem športového reprezentanta.^79d)

(20) Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomná zmluva“) a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu⁸⁰⁾ (ďalej len „nájomca“), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve⁸⁰⁾ a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a) bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b) došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21) Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.⁸⁰⁾

(22) Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23) Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

a) k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b) po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25) Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26) Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa postupuje podľa § 17e ods. 8 písm. a), pričom daňovník môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27) Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b) 720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c) 1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28) Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a) k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h),

b) k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r),

c) k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.³⁴⁾

(30) Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31) Z peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,^37aa) ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu, od držiteľa sa daň vyberá podľa § 43.

a) o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený,

b) dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

c) dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,^80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom^38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;^80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.^38a)

a) sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,^80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;¹⁾následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b) je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;¹⁾ následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu¹⁾ počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa.

(34) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35) Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36) V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu¹⁾ a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a) zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b) zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,^80ac) sa zníži o

a) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b) 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

■ odsek 1 vymedzuje základňu, z ktorej sa vychádza pri vyčíslení základu dane nasledovne:

• z rozdielu medzi príjmami a výdavkami – pri ktorom sa uplatňuje tzv. hotovostný systém účtovania, t.j. účtujú sa iba skutočne zaplatené výdavky a skutočne prijaté úhrady. Z rozdielu medzi príjmami a výdavkami zisťujú základ dane:

– daňovníci účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorými môžu byť

a) podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, ak to dovoľuje osobitný zákon,

b) fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,

c) občianske združenia, ich organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu, organizačné zložky Matice slovenskej, ktoré majú právnu subjektivitu, združenia právnických osôb, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, neinvestičné fondy, poľovnícke organizácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby za predpokladu, že všetky tieto právnické osoby nepodnikajú a ich príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období 200 000 eur, ak nie sú subjektom verejnej správy,

d) cirkev a náboženská spoločnosť, ich orgány a cirkevné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu ak nepodnikajú,

– daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí nemajú povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve a ani sa nerozhodnú účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva, ak ZDP neustanovuje inak,

• z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, ktorý vychádza z tzv. akruálneho spôsobu, čo znamená, že pri vedení účtovníctva sa zohľadňuje vecná a časová súvislosť príjmov a výdavkov príslušného účtovného obdobia bez ohľadu na ich skutočnú úhradu u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

• z výsledku hospodárenia vykázaného podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IAS/IFRS) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti stanovenej v ZoÚ vykazuje takýto výsledok hospodárenia a následne sa ho rozhodne upraviť podľa opatrenia MFSR (č. MF/11053/2006-72 v znení opatrenia MF SR č. MF/26217/2006-72) tzv. prevodového mostíka, alebo

• z výsledku hospodárenia, ktorý by daňovník vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva – daňovník, ktorý na základe povinnosti stanovenej v ZoÚ vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, avšak na účely vyčíslenia základu dane sa rozhodne vychádzať z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva podľa príslušných postupov účtovania. Takýto daňovník je povinný na tieto účely viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva.

■ odsek 2 vymedzuje všeobecný postup pri výpočte základu dane. Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami zistený v účtovníctve sa následne podľa jednotlivých ustanovení ZDP:

• zvýši o sumy, ktoré nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov alebo boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške – napríklad o:

– manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou nezavinených škôd,

• zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane – napríklad o:

– prijaté zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, ktoré boli do účtovníctva zaúčtované do výnosov do 31. 12. 2014, ak boli uhradené v ZO, za ktoré sa vyčísluje daňová povinnosť,

– kurzové rozdiely z nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávok, ich odpisu alebo k platbe záväzku alebo jeho odpisu v nadväznosti na oznámenie podané správcovi dane o nezahrnovaní kurzových rozdiel do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich daňovník účtuje,

– suma záväzku alebo jeho neuhradená časť v ZO, v ktorom od splatnosti uplynula doba 360, 720 alebo 1 080 dní,

• zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo sa nezahrnujú do základu dane – napríklad o:

– príjmy, ktoré nie sú predmetom dane – príjem získaný darovaním alebo dedením, podiely na zisku (dividendy), ktoré u vyplácajúcej spoločnosti nie sú daňovým výdavkom, prijatý podiel zaplatenej dane,

■ odsek 3 vymedzuje špecifické položky, ktoré sa nezahrňujú do základu dane. Ide o:

• písm. a) príjmy, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou, u ktorých je daňová povinnosť vybratím tejto dane splnená, alebo pri ktorom daňovník nevyužije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň.

Daň vyberaná zrážkou predstavuje osobitný spôsob vyberania dane z príjmov, kde povinnosť vybratia dane má platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje plnenie podliehajúce dani vyberanej zrážkou po znížení o zrazenú daň. V niektorých prípadoch ZDP stanovil, že platiteľom dane je daňovník, ktorému sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané (spoločenstvo vlastníkov bytov, daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie). Zmyslom dane vyberanej zrážkou je, že vybraná daň je považovaná za splnenie daňovej povinnosti, t.j. nie je súčasťou základu dane.

ZDP v taxatívne vymedzených prípadoch v § 43 ods. 6 dáva možnosť považovať daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý sa vysporiada prostredníctvom podaného daňového priznania.

Daň vybraná zrážkou sa u daňovníkov – právnických osôb považuje za preddavok u týchto príjmov:

– príjem z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu nato, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu,

– príjmy daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor, ktorými sú:

– odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

– nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR,

– úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papierov,

– príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátania) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie a NBS.

Ak sa daňovník pri týchto príjmoch rozhodne považovať daň vybranú zrážkou za preddavok, príjmy sú súčasťou základu dane, zdaňujú sa prostredníctvom podania daňového priznania a daň vybraná zrážkou sa považuje za preddavok na daň.

U ostatných príjmov, ktoré podliehajú dani vyberanej zrážkou a u vyššie uvedených príjmoch, pri ktorých daňovník nevyužije možnosť odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok na daň, je vybraním dane daňová povinnosť splnená a podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP sa takýto príjem nezahŕňa do základu dane.

a) na ktorú si platiteľ DPH uplatnil nárok na odpočet pri registrácii na platiteľa DPH,

a) Osoba, ktorá sa stala platiteľom DPH má v súlade s § 55 zákona o DPH možnosť odpočítať DPH viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa ZDP v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa osoba stala platiteľom DPH. Pri HM, ktorý je podľa ZDP považovaný za odpisovaný platiteľ zníži DPH o pomernú časť DPH zodpovedajúcu odpisom. Platiteľ DPH môže túto daň odpočítať, len za predpokladu, že majetok použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. O DPH, resp. jej časť, na ktorú si platiteľ DPH uplatní nárok na odpočet, je povinný si znížiť vstupnú cenu HMaNM.

– na základe žiadosti platiteľa, ak sú splnené podmienky pre zrušenie registrácie (napr. najskôr po uplynutí 1 roka odo dňa keď sa stal platiteľom, ak obrat daňovníka nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov sumu 49 790 eur, alebo ak ukončí činnosť, ktorá je predmetom DPH),

– opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovanie porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Daňový úrad o zrušení registrácie pre DPH vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom. Správca dane zároveň pri zrušení registrácie pre DPH určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie. V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi DPH daňová povinnosť pri majetku:

– pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola DPH úplne alebo čiastočne odpočítaná,

– pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola DPH u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná.

DPH, ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri zrušení registrácie pre DPH sa vypočíta zo zostatkovej ceny podľa § 25 ods. 3 ZDP ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Povinnosť odviesť DPH pri zrušení registrácie sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý zaniká bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom DPH, alebo sa stáva platiteľom Takto vypočítaná DPH nie je súčasťou základu dane a daňovník na účely výpočtu daňových odpisov je povinný upraviť vstupnú cenu HM a NM.

Spôsob účtovania dotácií u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je upravený v § 52a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov. Dotácie sa účtujú na príslušný účet v nadväznosti na zdroj, z ktorého sú poskytované:

– dotácie zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie poskytnutých prijímateľovi podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vykazujú na účte 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu,

– dotácie poskytnuté z iných zdrojov ako zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie sa vykazujú na účte 347 – Ostatné dotácie.

Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje na ťarchu účtu 346 alebo 347, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne. V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

Dotácie na majetok spojený s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku, vrátane doplňujúcich podmienok napríklad umiestnenia majetku, obdobia počas ktorého má byť majetok držaný, sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období pri:

– odpisovanom dlhodobom majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti systematicky a racionálne počas doby použiteľnosti majetku, kedy vznikajú súvisiace náklady, napríklad pripadajúca výška nákladov na odpisy, náklady na zostatkovú hodnotu pri vyradení majetku z účtovníctva,

– neodpisovanom majetku neodpisovanom majetku, ak sa vyžaduje splnenie určitých podmienok so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti počas obdobia, v ktorom vznikajú náklady na splnenie týchto povinností, napríklad dotácia na pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti stavby v nadväznosti na jej odpisovanie,

– neodpisovanom majetku, v prospech vecne príslušného účtu výnosov a to v účtovnom období, v ktorom je účtovaný súvisiaci náklad, napríklad spotreba majetku, zníženie stavu zásob vlastnej výroby z dôvodu predaja, náklad na vyradenie majetku z účtovníctva.

– obstaranie odpisovaného hmotného majetku – zahŕňa do základu dane počas doby odpisovania HM obstaraného pomocou dotácie a to postupne vo výške odpisov uplatňovaných do daňových výdavkov vypočítaných rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (možné iba pre HM zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3) alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie hmotného majetku. Zahrnovanie dotácie na obstaranie odpisovaného HM má neutrálny vplyv na základ dane, vzhľadom k tomu, že dotácia sa zahŕňa do základu dane v rovnakej výške, v akej sa do základu dane zahŕňajú odpisy tohto HM,

– úhradu prevádzkových nákladov – zahŕňa do základu dane podľa príslušných postupov účtovania vo vecnom a časovom súlade s účtovaním súvisiacich nákladov (výdavkov), na ktoré bola dotácia poskytnutá.

Filozofia zahrnovania dotácii spočíva v tom, že dotácie sa zahŕňajú do základu dane počas doby odpisovania daného majetku stanovenej v § 26 ZDP a vo výške odpisov vypočítaných rovnomerným (§ 27) alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (§ 28), alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, t.j. v takom pomere v akom sa dotácia podieľa na obstarávacej cene majetku. Vplyv dotácie na obstaranie odpisovaného hmotného majetku má neutrálny vplyv na základ dane, nakoľko dotácia sa zahŕňa do základu dane vo výške, v akej sa do základu dane zahŕňajú odpisy tohto hmotného majetku.

Daňovník obstaral a zaradil v máji 2015 do užívania majetok (OS 1) so vstupnou cenou 240 000 eur, na ktorý mu bola poskytnutá dotácia vo výške 48 000 eur (20 % zo vstupnej ceny). Daňovník sa rozhodol účtovne odpisovať majetok 60 mesiacov. Podľa podmienok zmluvy o poskytnutí dotácie, môže daňovník počnúc rokom 2016 prenajať daný majetok. Príjem z prenájmu predstavuje sumu 50 000 eur ročne. Ako bude spoločnosť zahrnovať dotáciu do základu dane?

Podľa § 17 ods. 3 písm. f) sa dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného HM zahŕňa do základu dane vo výške odpisu vypočítaného rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku. V prípade majetku poskytnutého na prenájom je možné zahrnúť do daňových výdavkov daňové odpisy iba do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Pri zahrnovaní dotácie do základu dane dochádza k stretu 2 podmienok a to uplatnenia vo výške ročného odpisu alebo jeho pomernej časti (t.j. nie výška daňového odpisu limitovaná do výšky príjmov z prenájmu) a zároveň by zahrnovanie dotácie malo mať neutrálny vplyv na základ dane. Vzhľadom na skutočnosť, že ZDP uvedenú situáciu jednoznačne nerieši, sú možné 2 varianty zahrnovania dotácie do základu dane:

I. alternatíva – zahrnovanie do výšky limitovaného odpisu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP

* uplatnenie daňového odpisu len do výšky pomernej časti pripadajúcej na mesiace máj až december, počas ktorých o majetku účtoval a používal ho (neuplatnenú časť vo výške 20 000 možno uplatniť v ZO nasledujúcom po ZO, v ktorom uplynula doba odpisovania – dotácia zahrnutá do základu dane vo výške 20 % z uplatneného odpisu)

** uplatnenie daňového odpisu len do výšky príjmov z predaja – dotácia zahrnutá do výšky 20 % z limitovaného odpisu

*** uplatnenie neuplatnených časti daňového odpisu do výšky príjmov z prenájmu – dotácia zahrnutá do výšky 20 % z uplatneného daňového odpisu

** uplatnenie daňového odpisu len do výšky príjmov z predaja – dotácia zahrnutá do výšky 20 % z nelimitovaného ročného odpisu (60 000 eur)

*** uplatnenie neuplatnených časti daňového odpisu do výšky príjmov z prenájmu – dotácia zahrnutá do výšky 20 % z uplatneného daňového odpisu maximálne do výšky zostávajúcej časti nezahrnutej dotácie.

Spoločnosti s. r. o. bola v roku 2015 priznaná aj vyplatená dotácia na nákup pozemku vo výške 100 000 eur (50 % obstarávacej ceny pozemku). Spoločnosť obstarala pozemok v novembri 2015. Pozemok predá v decembri 2017 v sume 350 000 eur. Ako bude spoločnosť zúčtovávať dotáciu do výnosov?

* do daňových výdavkov je možné uplatniť vstupnú cenu pozemku iba do výšky príjmov z predaja

Zmarenou investíciou sa rozumie investícia, pri ktorej z rôznych dôvodov nedôjde k jej dokončeniu. Zmarená investícia predstavuje pre daňovníka majetkovú ujmu alebo škodovú udalosť. Z účtovného hľadiska zmarenú investíciu upravuje § 68 ods. 8 postupov účtovania v sústave PÚ, podľa ktorého ak sa daňovník rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku, sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad účtované na účtoch 041 – Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu:

– 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť – v ostatných prípadoch.

Zmarené investície sa odpisujú v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku.

V prípade, že ide o zmarenú investíciu z dôvodu vzniknutia škody, odpis zmarenej investície sa zahrnie do základu dane v nadväznosti na skutočnosť, či ide o:

– nezavinenú škodu – podľa § 19 ods. 3 písm. g) v plnej výške – napr. z dôvodu živelných pohrôm,

– zavinenú škodu – podľa § 19 ods. 3 písm. d) – do výšky prijatých náhrad.

Odpísanie zmarenej investície na účet 549 – Manká a škody je možné iba v prípade, že ide o zrušenie prác na obstarávaní HaNM z dôvodu neodstrániteľného poškodenia alebo zničenia obstarávaného majetku.

V prípade ukončenia prác na obstarávanom HaNM z iného dôvodu ako sú škody, sa náklady vynaložené na obstarávaný majetok zahrnuje do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o tejto skutočnosti, t.j. o zmarenej investícii účtoval alebo ich evidoval podľa § 6 ods. 11.

Spoločnosť sa rozhodla postaviť výrobnú halu a dala si vypracovať projekty na výstavbu v hodnote 12 060 eur. Po vykonaní prieskumu a zhodnotenia situácie na trhu sa rozhodla v máji 2015 od realizácie výstavby upustiť. Ako bude spoločnosť účtovať tieto náklady?

Náklady vynaložené na vypracovanie projektov predstavujú zmarenú investíciu, ktorá sa z pohľadu ZDP bude zahŕňať do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov a to od mája 2015. To znamená, že v roku 2015 bude súčasťou základu dane suma 2 680 eur, v roku 2016 a 2017 suma 4 020 eur a v roku 2018 suma vo výške 1 340 eur.

• písm. h) určuje spôsob zahrnutia dotácie, podpory a príspevku do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Spôsob zahrnutia dotácie, podpory a príspevku do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je uvedený v § 17 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Týmto spôsobom postupuje každý daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, nielen daňovník – fyzická osoba.

V prípade, ak daňovník nadobudne majetok z dotácie a účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, ide hlavne o otázku zahŕňania tejto dotácie (príjmu) do základu dane a to postupne v tom zdaňovacom období, v ktorom je dotácia čerpaná.

V prípade odpisovaného majetku je to postupne k výške uplatňovaných odpisov, v prípade dotácií na prevádzkovú réžiu je to postupne tak ako sa čerpajú.

Ide v zásade o úpravu časového rozlíšenia zdanenia príjmu v prospech daňovníka, nakoľko nemusí zahrnúť celý príjem do základu dane v zdaňovacom období kedy ho dosiahol, ale až postupne ako ho čerpá.

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP sa dotácie, príspevky a podpory, ktoré prijme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11ZDP, a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu) a to:

– postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, príspevku a podpory na obstaranie odpisovaného majetku,

– v období čerpania dotácie, príspevku a podpory, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Na druhú stranu je v ustanovení § 19 ods. 2 písm. m) ZDP určené, že daňovými výdavkami sú výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, príspevky a podpory poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal v roku 2014 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 80 000 eur. Stroj daňovník aj kúpil za 80 000 eur ale až v roku 2015. Obstarávacia cena stroja je 80 000 eur a doba odpisovania je 4 roky. Stroj zaradil do majetku v januári 2015 (mal nárok na celý ročný odpis – 12 mesiacov, počas ktorých vyžíval majetok aj v prvom roku odpisovania).

Od 1. 1. 2015 nie je možné v odpisovej skupine 1 využiť metódu zrýchleného odpisovania.

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania (§ 27 ZDP) bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

(uvedené platí vtedy, ak daňovník počas rokov 2015 až 2018 uplatňovanie odpisov nepreruší)

Daňovník vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, prijal v roku 2014 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 120 000 eur. Stroj daňovník aj kúpil za 120 000 eur, ale až v roku 2015. Obstarávacia cena stroja je 120 000 eur a doba odpisovania je 4 roky. Stroj zaradil do majetku v máji 2015 (v prvom roku odpisovania). Nebolo na ňom vykonané technické zhodnotenie.

Pri rovnomernom spôsobe odpisovania (§ 27 ZDP) bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

(uvedené platí vtedy, ak daňovník počas rokov 2015 až 2019 uplatňovanie odpisov nepreruší)

V prvom roku odpisovania sa do daňových výdavkov uznáva pomerná časť ročného odpisu, ktorý sa vzťahuje na mesiace máj až december, t.j. 8/12 ročného odpisu. Pri výpočte pomernej časti ročného odpisu sa najskôr vypočíta ročný odpis vo výške 30 000 eur (120 000/4). Následne sa vypočíta mesačný odpis vo výške 2 500 eur (30 000/12) a takto stanovený mesačný odpis sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých bol majetok zaradený do užívania, t.j. od mája do decembra čo je 8 mesiacov. Pomerná časť daňového odpisu, ktorý sa uplatňuje do daňových výdavkov je stanovený vo výške 20 000 eur (2 500 x 8). Pomerná časť, ktorá nebude uplatnená do daňových výdavkov sa vypočíta ako rozdiel ročného odpisu a alikvotnej časti, ktorá je uplatnená do daňových výdavkov vo výške 10 000 eur (30 000 – 20 000).

Zostatková cena na účely výpočtu výšky daňového odpisu, ktorý sa uplatňuje do daňových výdavkov, sa stanoví ako rozdiel medzi vstupnou cenou a ročným odpisom vrátane časti ročného odpisu, ktorý nebol v prvom roku odpisovania zahrnutý do daňových výdavkov, t.j. 120 000 – 30 000 = 90 000 eur.

V ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena znižuje o výšku odpisov uplatnených do daňových výdavkov.

Po skončení doby odpisovania (po uplynutí 4 rokov, t.j. roky 2015 – 2018), t.j. v roku 2019, sa do daňových výdavkov zahrnie neuplatnená časť ročných odpisov z prvého roku zaradenia majetku do užívania, t.j. suma 10 000 eur.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2015 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie nákladného automobilu vo výške 30 000 eur, ktorý aj v januári roku 2015 kúpil za 60 000 eur a hneď tento mesiac ho aj do majetku zaradil. Ide o vozidlo zaradené do 1. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 15 000 eur ( 60 000 : 4). Daňovník však prijal dotáciu len v sume 30 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej jednej polovici obstarávacej ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu bude počas doby odpisovania zahrnovať do zdaniteľných príjmov ročne sumu 7 500 eur, t. j. sumu zodpovedajúcu jednej polovici rovnomerného ročného odpisu.

Dotácie, podpory a príspevky, ktoré príjme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva a ktoré nepoužije na úhradu daňových výdavkov v roku, v ktorom mu boli poskytnuté, sa zahrnú do základu dane až v tom zdaňovacom období, kedy dôjde k ich použitiu (čerpaniu). Uvedené platí aj vtedy, ak tento daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu týchto prostriedkov zmení spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. ak v roku čerpania dotácie, podpory alebo príspevku uplatní tzv. paušálne výdavky.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v roku 2015 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie stroja vo výške 40 000 eur, ktorý aj v roku prijatia dotácie kúpil za 40 000 eur.

V roku 2015, v ktorom dotáciu prijal, účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, t. j. pri zahrnovaní dotácie do základu dane postupoval podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Vozidlo, ktoré obstaral je zaradené do 1. odpisovej skupiny, kde doba odpisovania predstavuje 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní bude preto 10 000 eur (40 000 eur : 4), t. j. počas doby odpisovania daňovník zahrnuje do základu dane ročne sumu vo výške 10 000 eur (t.j. sumu zodpovedajúcu ročnému odpisu hmotného majetku, ktorý z dotácie obstaral). V takomto zahrnovaní dotácie do základu dane daňovník pokračuje počas doby odpisovania, a to aj vtedy, ak by v nasledujúcom zdaňovacom (zdaňovacích obdobiach) období napr. hneď v zdaňovacom období roku 2015 zmenil spôsob uplatňovania výdavkov na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, t. j. aj v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní tzv. paušálne výdavky.

V nadväznosti na § 6 ods. 10 ZDP v sumách tzv. paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky, t. j. napr. aj odpisy. Podľa § 22 ods. 9 ZDP daňovník, ak uplatňuje tzv. paušálne výdavky, nemôže uplatniť prerušenie odpisovania. V takomto prípade vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť.

Pri uplatňovaní § 17 ods. 3 písm. h) ZDP je potrebné prihliadnuť aj na to, či dotácia, podpora a príspevok boli daňovníkovi poskytnuté pred obstaraním odpisovaného hmotného majetku alebo až po jeho obstaraní. Ak nastane situácia, že daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v jednom zdaňovacom období obstará napr. hmotný majetok, ale dotácia, podpora alebo príspevok mu budú poskytnuté až v nasledujúcom zdaňovacom období, potom predmetný príjem sa zahrnie do základu dane až v zdaňovacom období (počnúc zdaňovacím obdobím, ak išlo napr. o investičnú dotáciu), v ktorom boli dotácia, podpora alebo príspevok prijaté.

V danom prípade sa pri zahrnovaní príjmov z dotácie do základu dane môže postupovať jedným z nasledovných spôsobov:

1. v roku prijatia dotácie, podpory a príspevku sa zahrnú do základu dane príjmy vo výške ročného odpisu hmotného majetku obstaraného z týchto prostriedkov [pomernej časti ročného odpisu zodpovedajúcej výške použitých prostriedkov na obstaranie odpisovaného majetku (ďalej len „pomernej časti“)] za toto zdaňovacie obdobie a ročného odpisu (pomernej časti) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie alebo

2. príjem zodpovedajúci ročnému odpisu (pomernej časti) za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol hmotný majetok obstaraný, sa zahrnie do základu dane rovnomerne, počas zostávajúcej doby odpisovania, alebo

3. ak daňovník na zdaňovacie obdobie, v ktorom obstaral hmotný majetok, odpisovanie preruší (§ 22 ods. 9) a v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bude pokračovať v odpisovaní tak, ako by odpisovanie nebolo prerušené, príjem sa zahrnie do základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach postupne vo výške odpisov hmotného majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dostal prísľub v roku 2014 na poskytnutie dotácie na obstaranie poľnohospodárskeho stroja, ktorý aj v roku 2014 kúpil za 90 000 eur. Dotácia vo výške 90 000 eur bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2015. Ide o poľnohospodársky stroj zaradený do 1. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 4 roky.

Pri rovnomernom spôsobe uplatňovania odpisov bude dotácia zahrnovaná do základu dane nasledovne:

V praxi nastávajú aj prípady, keď daňovník, ktorý príjme dotáciu, príspevok alebo podporu, následne skončí podnikanie, pričom uvedené príjmy (alebo ich časť) nezahrnie do základu dane vzhľadom na to, že ich do momentu skončenia podnikania (§ 17 ods. 8 ZDP)

• použil na určený účel – obstaranie odpisovaného hmotného majetok, ale vzhľadom na spôsob zahrnovania tohto príjmu do základu dane (vo výške odpisov), do momentu skončenia podnikania „nestihol“ do základu dane zahrnúť celý prijatý príjem.

Spôsob úpravy základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11ZDP, ktorý skončí podnikanie, je ustanovený v § 17 ods. 8 písm. a) ZDP. Aj keď z cit. ustanovenia priamo nevyplýva, že v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k skončeniu podnikania je daňovník povinný zahrnúť do základu dane aj dotáciu, príspevok alebo podporu alebo ich zostávajúcu časť, ak neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, dotácia, príspevok a podpora predstavujú zdaniteľný príjem. Z uvedeného dôvodu aj takáto dotácia, príspevok alebo podpora alebo ich časť, sa zahrnie do základu dane, a to najneskôr ku dňu, v ktorom daňovník skončí podnikanie, za predpokladu, že tento príjem nie je povinný daňovník vrátiť do štátneho rozpočtu.

Postup zahrnovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane, ktorý je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, je možné uplatniť len v takom prípade, ak dotácia, podpora a príspevok boli poskytnuté na úhradu výdavkov. Ak by však uvedené príjmy neboli viazané na výdavky príjemcu, zahrnuli by sa v plnej výške do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník prijal (napr. dotácie na tzv. bonitu pôdy).

Ustanovenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP upravuje špecifický spôsob zahrnovania dotácií, podpôr a príspevkov do základu dane, len ak dotáciu príjme daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva alebo daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11ZDP.

Ak by takýto príjem plynul daňovníkovi, ktorý uplatňuje tzv. paušálne výdavky, musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, t.j., ak dotáciu, podporu alebo príspevok príjme daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky, príjem sa časovo nerozlišuje. Skutočnosť, či dotáciu, podporu alebo príspevok daňovník uplatňujúci tzv. paušálne výdavky v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal aj použil (čerpal) na stanovený účel, nie je v danom prípade rozhodujúca.

Presnejšie samotné účtovanie dotácii je uvedené v § 18 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovania (Opatrenie MF SR z 13. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov).

Poskytnutá dotácia, príspevok a podpora sa účtuje v knihe záväzkov, ak sa neúčtuje podľa § 18 odseku 2 uvedených postupov. V deň splnenia podmienok ustanovených pre poskytnutie dotácie sa účtuje zánik záväzku.

Ak podmienkou poskytnutia priznanej dotácie je preukázanie obstarania majetku, v deň obstarania majetku sa účtuje v knihe pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie. V deň prijatia dotácie sa účtuje zánik pohľadávky.

Od 1. 1. 2016 sa v opatrení MF SR č. MF/18451/2015-74 navrhuje nový § 18 postupov účtovania v JÚ, v ktorom je ustanovené účtovanie dotácií. Navrhnutý postup „kopíruje“ ustanovenia ZDP týkajúce sa dotácií. Navrhuje sa nasledovné účtovanie dotácií (návrh k 27. 11. 2015):

• poskytnutie dotácie, podpory alebo príspevku (ďalej len „dotácia“) sa účtuje v knihe pohľadávok;

– príjem peňažných prostriedkov z dotácie účtuje v peňažnom denníku ako prírastok na účte v banke a súčasne ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov,

– účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie v knihe pohľadávok;

• použitie dotácie alebo jej časti sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení podľa charakteru výdavku;

• na konci účtovného obdobia, v ktorom bola prijatá dotácia, sa zistí suma použitej dotácie. Suma použitej dotácie sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“. Pri použití dotácie:

– na nákup dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku sa v rámci uzávierkových účtovných operácií účtuje v peňažnom denníku odpis dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný výdavok“ a v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie tohto majetku, sa účtuje príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“. V nasledujúcich účtovných obdobiach sa v peňažnom denníku účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“, a to vždy len vo výške sumy použitej dotácie v danom účtovnom období;

– na obstaranie neodpisovaného dlhodobého majetku sa účtuje v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami v tom účtovnom období, v ktorom sa účtuje súvisiaci výdavok. Ak sa obstaráva neodpisovaný dlhodobý majetok, a to pozemok s podmienkou postavenia stavby na tomto pozemku, použitie dotácie sa účtuje v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií ako prírastok príjmov zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení „ostatný príjem“ súčasne s odpisom tejto stavby v rovnakej výške alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie na obstaranie pozemku;

• dotácia formou refundácie výdavkov sa účtuje v knihe pohľadávok vo výške oprávnených výdavkov účtovaných v peňažnom denníku. V deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie sa účtuje v peňažnom denníku príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“, alebo príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, ak ide o oprávnené výdavky na obstaranie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku. Súčasne sa v deň prijatia peňažných prostriedkov z dotácie v knihe pohľadávok účtuje zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie;

• povinnosť vrátiť peňažné prostriedky z dotácie, ak sa porušia ustanovené podmienky, účtuje sa v knihe záväzkov záväzok voči poskytovateľovi dotácie vo výške sumy peňažných prostriedkov z dotácie určených na vrátenie. V peňažnom denníku sa účtuje nasledovne:

– ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene vynaložených peňažných prostriedkov z dotácie v tom istom účtovnom období ako je ich prijatie, v deň účtovania vrátenia peňažných prostriedkov z dotácie sa účtuje v peňažnom denníku zníženie príjmov neovplyvňujúcich základ dane z príjmov alebo zníženie príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“ a súčasne sa zníži záväzok voči poskytovateľovi dotácie v knihe záväzkov;

– ak nastane povinnosť vrátenia neoprávnene použitých peňažných prostriedkov z dotácie v inom účtovnom období ako bola dotácia prijatá, účtuje sa v knihe záväzkov záväzok voči poskytovateľovi dotácie a v peňažnom denníku výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „ostatný výdavok“, ak dotácia alebo jej pomerná časť bola zahrnutá do príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v členení „ostatné príjmy“ alebo výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov;

• povinnosť platiť penále, ak sa porušia ustanovené podmienky účtuje sa v knihe záväzkov záväzok voči poskytovateľovi dotácie vo výške sumy penále. V deň úhrady penále sa účtuje v peňažnom denníku výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne v knihe záväzkov sa účtuje zánik záväzku voči poskytovateľovi dotácie.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prijal v roku 2016 dotáciu na obstaranie poľnohospodárskeho stroja v sume 80 000 eur. Stroj daňovník aj kúpil za 80 000 eur ale až v roku 2017. Obstarávacia cena stroja je 80 000 eur a doba odpisovania je 4 roky. Stroj zaradil do majetku v januári 2017 (mal nárok na celý ročný odpis – 12 mesiacov, počas ktorých vyžíval majetok aj v prvom roku odpisovania).

* PNZD – príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov, VNZD – výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov, VOZD – výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov, POZD – príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2016 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie nákladného automobilu vo výške 30 000 eur, ktorý aj v januári roku 2016 kúpil za 60 000 eur a hneď tento mesiac ho aj do majetku zaradil. Ide o vozidlo zaradené do 1. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 4 roky. Ročný odpis pri rovnomernom

odpisovaní predstavuje 15 000 eur (60 000 : 4). Daňovník však prijal dotáciu len v sume 30 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej jednej polovici obstarávacej ceny vozidla. Z uvedeného dôvodu bude počas doby odpisovania zahrnovať do zdaniteľných príjmov ročne sumu 7 500 eur, t. j. sumu zodpovedajúcu jednej polovici rovnomerného ročného odpisu.

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva dostal prísľub v roku 2015 na poskytnutie dotácie na obstaranie poľnohospodárskeho stroja, ktorý aj v roku 2015 kúpil za 90 000 eur. Dotácia vo výške 90 000 eur bola daňovníkovi poskytnutá až v roku 2016. Ide o poľnohospodársky stroj zaradený do 1. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 4 roky.

• písm. j) inventarizačný prebytok odpisovaného HaNM zisteného pri inventarizácii sa od 1. 1. 2015 považuje za odpisovaný majetok, čím sa zosúladil postup pri zahrnovaní inventarizačného prebytku podľa zákona o účtovníctve a ZDP.

V súlade s § 29 a 30 ZoÚ je účtovná jednotka povinná inventarizáciou overiť či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou, pričom pri majetku hmotnej a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou. Ak zistený skutočný stav pri fyzickej inventúre je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom, ide o inventarizačný prebytok.

Na základe inventarizácie, porovnania stavov zistených inventúrou so stavmi v účtovníctve, zistí účtovná jednotka buď zhodu alebo rozdiely. Pri prvom porovnaní nemusí ísť o rozdiel, ktorý je inventarizačným rozdielom. Účtovná jednotka v ďalšej fáze inventarizačných prác zisťuje dôvody vzniku zisteného rozdielu. V prípadoch, keď je kontrolou účtovania preukázateľne zistené, že rozdiel vznikol z dôvodu chybného zúčtovania, účtovná jednotka vykoná účtovný zápis o oprave chyby. Až rozdiely, u ktorých dôvodom vzniku nie je chybné zúčtovanie alebo sa chybné zúčtovanie nepodarilo preukázať, sú inventarizačnými rozdielmi. Ak je zistený skutočný stav vyšší ako stav v účtovníctve a ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom, ide o prebytok.

Od 1. 1. 2016 je v sústave jednoduchého účtovníctva navrhnutá úprava účtovania inventarizačného prebytku v § 6 ods. 4 postupov účtovania v JÚ. Podľa navrhovaného ustanovenia sa novozistený majetok pri inventarizácii účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku súčasne s odpisom dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v členení „ostatný výdavok“ počas doby odpisovania v súlade s osobitným predpisom a v rovnakej výške ako uvedený odpis sa účtuje zvýšenie príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v členení „ostatný príjem“. Osobitným predpisom v tomto prípade je § 17 ods. 3 písm. j) ZDP.

Z navrhnutej úpravy účtovania vyplýva, že inventarizačný prebytok sa zahŕňa do príjmov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov v rámci uzávierkových účtovných operácií v nadväznosti na odpisy zaúčtované vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane z príjmov.

Podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa dlhodobý HaNM novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený ocenený v reálnej hodnote (od 1. 1. 2016) účtuje na príslušný majetkový účet so súvzťažným zápisom v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Účet časového rozlíšenia sa rozpúšťa do výnosov vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním odpisov rovnakým spôsobom ako sa rozpúšťa dotácia poskytnutá na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku.

Inventarizačný prebytok sa od 1. 1. 2015 považuje aj na účely ZDP za odpisovaný majetok, ktorý sa zahrňuje do základu dane obdobne ako dotácia na obstaranie odpisovaného majetku, t.j. tak aby mal neutrálny vplyv na základ dane. Ak je inventarizačným prebytkom:

■ HM – počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je zaradený novonadobudnutý HM a to vo výške rovnomerného odpisu podľa § 27. Z uvedeného vyplýva, že keďže zahrnovanie inventarizačného prebytku rovnako ako zahrnovanie dotácie do základu dane má mať neutrálny vplyv na základ dane a inventarizačný prebytok sa zahrnie do základu dane vo výške rovnomerného odpisu, takýto novonadobudnutý HM je možné odpisovať iba rovnomerným spôsobom odpisovania aj keby bol zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3, pri ktorom má daňovník možnosť rozhodnúť sa ho odpisovať aj zrýchlenou metódou odpisovania,

■ ak ide o NM – počas doby odpisovania stanovenej účtovným odpisovým plánom vo výške účtovného odpisu.

V súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov v sústave JÚ sa novozistený prebytok neodpisovaného majetku zaeviduje v pomocných knihách majetku a záväzkov. V prípade neodpisovaného majetku sa pri uzavretí účtovných kníh v peňažnom denníku neúčtujú v tejto súvislosti uzávierkové účtovné operácie a neupravuje sa ani základ dane. Do základu dane by neodpisovaný inventárny prebytok zahrnoval až pri jeho predaji.

Neodpisovaný majetok novozistený pri inventarizácií ocenený v reálnej hodnote sa zahrnie do základu dane v súlade s účtovníctvom. Podľa postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa takýto novozistený majetok účtuje so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Zaúčtovaný výnos sa zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom daňovník účtoval.

V prípade inventarizačných prebytkov zistených a účtovaných do 31. 12. 2014 existujú 2 názory, ako postupovať pri ich zahrnovaní do základu dane po 1. 1. 2015:

■ aj po 1. 1. 2015 sa bude takýto inventarizačný prebytok posudzovať podľa ustanovení ZDP platného do 31. 12. 2014, t.j. bude vylúčený z odpisovania,

■ po 1. 1. 2015 sa bude takýto inventarizačný prebytok posudzovať podľa ustanovení ZDP platného od 1. 1. 2015, t.j. bude sa považovať za odpisovaný majetok, pričom vo výške daňových odpisov sa zahrnie do základu dane aj rozpustenie výnosov budúcich období.

Spoločnosť v rámci inventarizácie vykonanej v decembri 2015 nadobudla novozistený hmotný majetok (doteraz nezachytený v účtovníctve), ktorý ocenila reprodukčnou obstarávacou cenou vo výške 32 160 eur. Z hľadiska účtovníctva je stanovená životnosť stroja na 5 rokov, spoločnosť uplatňuje lineárnu metódu odpisovania počnúc mesiacom zaradenia do používania. Účtovné odpisy sú uplatňované k poslednému dňu mesiaca a zaokrúhľované na celé eurá nahor. Na účely ZDP sa majetok zaraďuje od odpisovej skupiny 1 a už v decembri ho spoločnosť používala na dosahovanie zdaniteľných príjmov.

V zdaňovacom období 2015 vykoná spoločnosť nasledujúce úpravy základu dane:

– zníženie základu dane o rozdiel medzi daňovými odpismi vo výške 670 eur a účtovnými odpismi vo výške 536 eur, t.j. o sumu 134 eur,

– zvýšenie základu dane o sumu rozpustených výnosov budúcich období vo výške daňových odpisov vo výške rozdielu účtovných a daňových odpisov, t.j. o sumu 134 eur.

■ v odseku k) a l) sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 určuje postup zahrňovania prijatého sponzorského podľa zákona o športe u športovcov zahŕňaných medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP a športových organizácií. Možnosť poskytovania sponzorského a presné vymedzenie jeho poskytovania je uvedený v § 50 a 51 zákona o športe.

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

b) obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

d) účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e) podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

Zmluvu o sponzorstve v športe, jej zmeny a doplnenia zverejní sponzorovaný najneskôr do 30 dní odo dňa jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva o sponzorstve v športe sa zverejňuje.

Sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.

Spôsob zahrňovania takto prijatého sponzorského je v týchto ustanoveniach upravený rovnakým spôsobom ako v prípade prijatých dotácií, t.j. bude sa zahŕňať do základu dane vo výške, v akej bol použitý na úhradu výdavkov a to podľa účelu a rozsahu vrátane časového rozvrhu určeného v uzavretej sponzorskej zmluve medzi sponzorom a sponzorovaným (bližšie uvedené v § 17 ods. 3 písm. k) a l) ZDP).

Rovnako na strane sponzora sú v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP určené podmienky, za ktorých si sponzor môže sponzorské uznať do daňových výdavkoch (uvedené bližšie v tomto ustanovení).

Ustanovenia § 17 ods. 5 až 7 ZDP v spojitosti s ustanoveniami § 2 písm. n) až r) ZDP a ustanoveniami § 18 ZDP obsahujú hlavné zásady a princípy uplatňovania problematiky transferového oceňovania. Transferovým oceňovaním je metodika stanovenia, zdokumentovania a overenia cien, ktoré uplatňujú daňovníci v obchodných a finančných vzťahoch so závislými osobami. Pravidlá transferového oceňovania sa s účinnosťou do 31. decembra 2014 vzťahovali len na daňovníkov, ktorí sa považujú za zahraničné závislé osoby. Avšak s účinnosťou od 1. januára 2015 sa pôsobnosť doterajších pravidiel transferového oceňovania rozšírila a aplikujú sa už aj na tuzemské závislé osoby.

Pojmy „závislá osoba“ a „zahraničná závislá osoba“ sú definované na účely ZDP v ustanoveniach § 2 písm. n) a r) ZDP.

Závislou osobou sa v súlade s § 2 písm. n) ZDP rozumie blízka osoba alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba.

Za blízku osobu sa považuje predovšetkým príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Rovnako sa za blízku osobu považujú aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktoré sú navzájom sebe tak blízke, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá osoba pociťovala ako ujmu vlastnú. Toto špecifikovanie blízkej osoby vyplýva z definície pojmu v ustanoveniach § 116 a 117 ObčZ.

Ekonomické a personálne prepojenie osôb je bližšie vymedzené v ustanovení § 2 písm. o) ZDP. Pod ekonomickým alebo personálnym prepojením sa rozumie účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby, ako aj vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, prípadne v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel. Účasť osoby na majetku a kontrole predstavuje viac ako 25 % priamy, nepriamy alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach. Ustanovenie § 2 písm. o) ZDP upravuje aj spôsob výpočtu nepriameho podielu a nepriameho odvodeného podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach. Nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach sa vypočíta ako súčin priamych podielov, ktoré sú vyjadrené v percentuálnej výške a ten je následne vynásobený stomi. Nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach sa zistí súčtom nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby v tom prípade, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, pričom každá z týchto osôb má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby. Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, potom všetky osoby, prostredníctvom ktorých bola jeho výška počítaná, sú ekonomicky prepojené, a to bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Účasťou na vedení podľa § 2 písm. o) ZDP sa rozumie vzťah osoby s obchodnou spoločnosťou alebo družstvom prostredníctvom členstva v štatutárnych alebo dozorných orgánoch tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Iné prepojenie osôb, na základe ktorého je možné osobu považovať za závislú osobu v zmysle § 2 písm. n) ZDP, je bližšie vymedzené v ustanovení § 2 písm. p) ZDP. Iným prepojením osôb sa rozumie obchodný vzťah, ktorý bol vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

Zahraničnou závislou osobou sa v súlade s § 2 písm. r) ZDP rozumie fyzická alebo právnická osoba v tuzemsku, ktorá je vzájomne prepojená s fyzickou alebo právnickou osobou v zahraničí, a to spôsobom podľa § 2 písm. n) ZDP. To znamená, že tieto osoby sú blízkymi osobami alebo medzi nimi existuje ekonomické alebo personálne prepojenie podľa § 2 písm. o) ZDP alebo iné prepojenie v zmysle § 2 písm. p) ZDP.

Za zahraničnú závislú osobu sa taktiež považuje aj daňovník s NDP vo vzťahu k jeho stálym prevádzkarňam v zahraničí, ako aj stála prevádzkareň umiestnená na území SR vo vzťahu k jej zahraničnému zriaďovateľovi, ktorým je daňovník s ODP. Rovnako sa posudzuje aj vzťah:

– medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú voči sebe závislými osobami, t.j. sú vzájomne prepojení podľa § 2 písm. n) ZDP a

– stálej prevádzkarne voči daňovníkovi, ktorý je vzájomne prepojený podľa § 2 písm. n) ZDP s jej zriaďovateľom, t.j. medzi stálou prevádzkarňou a inou osobou, ktorá patrí do skupiny (táto osoba je závislou osobou voči zriaďovateľovi stálej prevádzkarne).

Ustanovenie § 17 ods. 5 ZDP vymedzuje spôsob úpravy základu dane závislej osoby a zahraničnej závislej osoby. V súlade s § 17 ods. 5 ZDP závislá osoba podľa § 2 písm. n) a r) ZDP zahrnie do základu dane rozdiel, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb [vrátanie cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery] líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.

V nadväznosti na rozšírenie aplikácie pravidiel transferového oceňovania aj voči tuzemským závislým osobám vznikajú v praxi otázky, na aké príjmy, resp. transakcie sa tieto pravidlá vzťahujú. Otázne sú najmä príjmy fyzických osôb podľa § 7 a 8 ZDP, t.j. ide o prípady predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku fyzických osôb, poskytovanie bezúročných pôžičiek medzi blízkymi osobami a pod. V súčasnosti existujú názory, že nie všetky transakcie medzi závislými osobami spadajú do pôsobnosti pravidiel transferového oceňovania. Pre zistenie, či daná transakcia spadá do režimu transferového oceňovania, vychádzajú z právneho základu. V tejto súvislosti by hlavnou otázkou malo byť, či sa na zistenie základu dane (prípadne čiastkového základu dane, ak ide o príjem fyzickej osoby) z konkrétneho príjmu u osoby použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP a súčasne je podstatné, či existuje rozdiel, o ktorý sa ceny použité v danej transakcii líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, ktorý znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu osoby.

V súlade s § 4 ods. 1 ZDP základ dane sa u fyzických osôb zistí ako súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktoré sa znižujú o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP a čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 ZDP. V jednotlivých § 5 až 8 ZDP sú vymedzené čiastkové základy dane, pričom iba v § 6 ods. 6 až 8 ZDP sa spomína, že na zistenie základu dane sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. Ide o zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov fyzickej osoby z:

ako aj o zistenie základu dane u spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti podľa § 6 ods. 7 ZDP a komplementára komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 8 ZDP. V uvedených prípadoch by sa pravidlá transferového oceňovania mali uplatňovať.

Fyzická osoba nepodnikateľ uskutočnila predaj svojho majetku (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, cenné papiere, podiel na obchodnej spoločnosti) inej fyzickej osobe. Je povinná uplatniť na túto transakciu pravidlá transferového oceňovania, ak sa predaj realizoval voči tuzemskej závislej osobe?

Predaj majetku fyzickej osoby spadá medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP. Za predpokladu, že ide o zdaniteľný príjem, čiastkový základ dane z týchto príjmov sa zistí v súlade s § 8 ZDP, pričom v tomto prípade sa nepostupuje podľa § 17 až 29 ZDP. V tomto prípade sa nebudú aplikovať pravidlá transferového oceňovania.

Fyzická osoba prenajala svoju nehnuteľnosť inej fyzickej osoba, ktorá je považovaná za jej blízku osobu, pričom prenájom nevykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Je povinná uplatniť na túto transakciu pravidlá transferového oceňovania?

Príjem z prenájmu nehnuteľnosti fyzickej osoby patrí medzi príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP. V súlade s § 6 ods. 6 ZDP na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z tohto príjmu sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP. V tomto prípade je možné pravidlá transferového oceňovania aplikovať, ak fyzická osoba neprenajala nehnuteľnosť podľa trhových podmienok a vznikol rozdiel v cene, ktorý znížil základ dane podľa § 17 ods. 5 ZDP.

Uvedený prístup je však diskutabilný. Ak sa pravidlá transferového oceňovania rozšírili z cezhraničných transakcií zahraničných závislých osôb aj na tuzemské transakcie uskutočňované závislými osobami na území Slovenska so zámerom zabrániť nežiadúcemu presunu ziskov a obchádzaniu daňovej povinnosti, potom by sa prirodzene mali aplikovať na všetky druhy vzájomných finančných a obchodných vzťahov závislých osôb. Navyše každá transakcia medzi závislými osobami má dve strany, pričom môže nastať aj situácia, kedy sa pri zisťovaní základu dane uplatňujú ustanovenia § 17 až 29 ZDP len u jednej z nich [napr. predaj medzi fyzickou osobou nepodnikateľom a právnickou osobou]. Je správne, aby sa pravidlá transferového oceňovania aplikovali len jednostranne?

Pre zistenie rozdielu, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb [vrátanie cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery] líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, sa použije postup podľa § 18 ZDP. V ustanoveniach § 18 ZDP je však vymedzený len základný právny rámec a hlavné princípy transferového oceňovania. Právny rámec transferového oceňovania v Slovenskej republike ďalej dopĺňajú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (článok 9), ktorými je SR viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonom o dani z príjmov v zmysle § 1 ods. 2 ZDP. Kompletná problematika transferového oceňovania je rozsiahlejšie a podrobnejšie obsiahnutá v Smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a daňové správy (ďalej len „smernica o transferovom oceňovaní“) schválená Výborom pre daňové záležitosti a odsúhlasená na publikáciu Radou OECD v roku 1995. Slovenský preklad smernice o transferovom oceňovaní bol publikovaný v troch častiach vo Finančnom spravodajcovi MF SR č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002 ako metodická pomôcka pre správcov dane, daňovníkov a platiteľov dane v Slovenskej republike. Táto smernica o transferovom oceňovaní bola viackrát novelizovaná, pričom jej posledná aktualizácia bola schválená Výborom pre daňové záležitosti a odsúhlasená na publikáciu Radou OECD dňa 22. júla 2010. Schválené znenie smernice o transferovom oceňovaní v anglickom jazyku môžete nájsť na oficiálnej internetovej stránke OECD: http://www.oecd.org/ctp/transfer-pricing/transfer-pricing-guidelines.htm.

V rámci ustanovenia § 17 ods. 5 ZDP je ďalej vymedzené, čo a za akých podmienok môže byť súčasťou daňových výdavkov pri zisťovaní základu dane závislej osoby. Do daňových výdavkov závislej osoby sa povoľuje zahrnúť aj pomernú časť výdavkov (nákladov) na služby, ktoré boli vynaložené inou osobou, voči ktorej je závislou osobou. Predpokladom toho, aby tieto výdavky (náklady) na služby boli súčasťou daňových výdavkov závislej osoby, je splnenie nasledovných podmienok:

– služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,

– závislá osoba by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,

– je preukázateľná úhrnná výška výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu, ako aj spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

V súlade s § 17 ods. 6 ZDP má závislá osoba podľa § 2 písm. n) a r) ZDP možnosť požiadať správcu dane o povolenie vykonať tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane. Pojem závislá osoba je bližšie vysvetlený v komentári k ustanoveniu § 17 ods. 5 ZDP. Možnosť požiadať správcu dane o povolenie vykonať tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane sa s účinnosťou do 31. decembra 2014 vzťahovala len na daňovníkov, ktorí sa považujú za zahraničné závislé osoby podľa § 2 písm. r) ZDP. Avšak s účinnosťou od 1. januára 2015 sa pôsobnosť ustanovenia § 17 ods. 6 ZDP rozšírila aj na tuzemské závislé osoby.

Cieľom tzv. korešpondujúcej úpravy základu dane je eliminovať ekonomické dvojité zdanenie ziskov. Závislá osoba požiada správcu dane o povolenie vykonať tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane v dôsledku toho, že u jej závislej osoby došlo k tzv. primárnej úprave základu dane. Primárna úprava základu dane závislej osoby sa vykoná na základe zistenia, že ceny použité pri vzájomných obchodných vzťahoch [vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery] medzi závislými osobami sa líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Základ dane závislej osoby sa preto musí upraviť tak, aby vzájomné transakcie zodpovedali princípu nezávislého vzťahu. Takáto úprava základu dane na jednej strane transakcie, t.j. len u jednej závislej osoby by však bez adekvátnej úpravy základu dane aj na druhej strane transakcie, t.j. u druhej závislej osoby mohla viesť k ekonomickému dvojitému zdaneniu ziskov u oboch závislých osôb.

V prípade tuzemských závislých osôb správca dane povolí tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane závislej osoby, ak bola správcom dane vykonaná tzv. primárna úprava základu dane inej na nej závislej osoby na území SR.

V prípade zahraničných závislých osôb správca dane povolí tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane závislej osoby v tom prípade, ak tzv. primárnu úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí vykonala daňová správa štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Uvedené nadväzuje na možnosť úpravy ziskov závislých osôb (prepojených osôb) podľa článku 9 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Správca dane povolí tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane u zahraničnej závislej osoby až vtedy, keď preverí opodstatnenosť a správnosť tzv. primárnej úpravy základu dane závislej osoby v zahraničí, t.j. či bola uskutočnená v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby daňovník, ktorý požiada správcu dane o povolenie vykonať tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane, predložil spolu so žiadosťou aj ďalšie podrobné informácie ohľadom vykonanej úpravy základu dane v zahraničí, a to v rozsahu dokumentácie k transferovému oceňovaniu podľa § 18 ods. 1 ZDP. Táto povinnosť predloženia príslušnej dokumentácie je vymedzená v ustanovení § 18 ods. 8 písm. a) ZDP. Povolenie tzv. korešpondujúcej úpravy základu dane správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa novelou zákona č. 253/2015 Z. z. v ustanovení § 17 ods. 6 ZDP pojem „medzinárodná zmluva“ nahradil pojmom „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“. Ide len o legislatívno technickú úpravu v nadväznosti na zavedenie skratky v ustanovení § 2 písm. x) ZDP.

Ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP sa vzťahuje na stanovenie základu dane alebo daňovej straty daňovníka s ODP, ktorý vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Vznik stálej prevádzkarne na území SR sa posudzuje podľa § 16 ods. 2 ZDP. Ak ide o daňovníka s ODP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vznik stálej prevádzkarne sa súčasne posudzuje aj podľa článku 5 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty daňovníka s ODP, ktorý vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení o zisťovaní základu dane alebo daňovej straty obsiahnutých v zákone o dani z príjmov, t.j. základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29 ZDP. Ak ide o daňovníka s ODP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, do úvahy je potrebné vziať rovnako aj ustanovenia článku 7 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré riešia prisudzovanie ziskov stálym prevádzkarňam.

V súlade s § 17 ods. 7 ZDP základ dane stálej prevádzkarne nemôže byť nižší, alebo daňová strata stálej prevádzkarne nemôže byť vyššia, ako by boli dosiahnuté, keby stála prevádzkareň ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od svojho zriaďovateľa. Ceny použité pri vzájomných obchodných vzťahoch stálej prevádzkarne so závislými osobami by mali zodpovedať cenám používaným medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, t.j. mali by byť v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Z tohto dôvodu sa aj voči stálej prevádzkarni uplatňujú pravidlá transferového oceňovania a na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 1 ZDP.

Do zdaniteľných príjmov stálej prevádzkarne sa podľa § 17 ods. 7 ZDP zahrnú všetky príjmy dosiahnuté činnosťou stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov stálej prevádzkarne sa môžu zahrnúť aj náklady jej zriaďovateľa za predpokladu, že boli preukázateľne vynaložené na účely tejto stálej prevádzkarne. Takýmito daňovými výdavkami môžu byť napr. náklady na vedenie alebo všeobecné správne výdavky, a to bez ohľadu na mesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne:

– zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a súčasne

– preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stále prevádzkarne.

Ak základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne nemôže byť určený(á) týmto spôsobom, ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP umožňuje ich stanovenie iným alternatívnym spôsobom. Pre určenie základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne je možné použiť napr. tieto ukazovatele:

– pomer zisku alebo straty k nákladom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov,

– pomer zisku alebo straty k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach u porovnateľných daňovníkov, alebo

Prípadne na určenie základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne sa môže použiť aj metóda rozdelenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho jednotlivým častiam alebo organizačných zložkám pod podmienkou, že sa dodrží princíp nezávislého vzťahu v súlade s § 18 ZDP. Predpokladom pre uplatnenie alternatívneho spôsobu určenia základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne je, že sa takýmto iným spôsobom základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne dá preukázateľne vyčísliť. Tieto metódy sa však v praxi veľmi nevyužívajú.

Okrem uvedeného ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP dáva daňovníkovi možnosť písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy pre určenie základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne. Daňovník v žiadosti navrhne a odôvodní metódu, ktorú by rád použil pre určenie základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne.

S účinnosťou do 31. decembra 2015 v ustanovení § 17 ods. 6 ZDP bolo vymedzené, že ak správca dane metódu určenia základu dane stálej prevádzkarne odsúhlasí, uplatňuje sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia. Ustanovenie § 17 ods. 7 ZDP vylučovalo možnosť zmeny metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne v priebehu zdaňovacieho obdobia.

V prípade vydávania rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne správcom dane však chýbala podrobnejšia právna úprava postupu správcu dane.

Z tohto dôvodu sa novelou zákona č. 253/2015 Z. z. účinnou od 1. januára 2016 postup správcu dane pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 zjednotil s postupom správcu dane pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 ZDP. V ustanovení § 17 ods. 7 ZDP sa upravila posledná veta ustanovenia, podľa ktorej sa na odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 ZDP [bližšie viď komentár k tomuto ustanoveniu].

■ v ods. 8 a 9 ZDP určuje povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3), alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6). Daňovník upravuje základ dane podľa skutočnosti, či účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 [§ 17 ods. 8 písm. a) zákona] alebo účtuje v sústave podvojného účtovníctva [§ 17 ods. 8 písm. b) zákona] alebo uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 [§ 17 ods. 8 písm. c) zákona].

skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 zákona),

■ zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,

■ prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo

■ skončenie poberania príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo poberania príjmov z prenájmu, pričom za skončenie poberania príjmov sa považuje aj skončenie poberania príjmov z dôvodu úmrtia daňovníka (v tomto prípade úpravu základu dane vykoná za zomretého daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy podľa § 35 ZP, ktoré sú podľa § 49 ZDP povinní podať daňové priznanie za zomretého daňovníka z príjmov dosiahnutých zomretým daňovníkom za príslušnú časť roka – do dňa jeho smrti),

zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 19 na spôsob podľa § 6 ods. 10 ZDP, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou ale len v prípade, ak mení výdavky vedené v podvojnom účtovníctve na výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona alebo naopak (§ 51a ods. 4 zákona). Uvedené sa však týka daňovníkov fyzických osôb.

V súlade s § 26 ods. 5 postupov účtovania v sústave PÚ sa pri splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti rozdiely vzniknuté z dôvodu vylúčenia vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia medzi účastníkmi splynutia a rozdelenia vykazujú v otváracej súvahe prostredníctvom účtov 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov. V prípade zlúčenia sa vzájomné pohľadávky a záväzky vrátane rezerv a účtov časového rozlíšenia účtujú z dôvodu zlúčenia na príslušné účty nákladov a výnosov v účtovníckej nástupníckej účtovnej jednotky, t.j. výsledkovo. V prípade rozdielov vzniknutých pri splynutí a rozdelení obchodných spoločností ZDP stanovuje, že rozdiely účtované prostredníctvom účtov 428 alebo 429 sú súčasťou základu dane a to v tom zdaňovacom období, ktoré sa začína rozhodným dňom.

■ odsek 11 vymedzuje spôsob ocenenia pri uskutočnení tzv. podnikových kombinácii, t.j. pri kúpe podniku alebo jeho celku, pri nepeňažnom vklade a pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností.

Pri kúpe podniku alebo jeho časti je možné ocenenie majetku iba v reálnych hodnotách a to bez ohľadu na to, či kupujúci pri vyčíslení základu dane vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami podľa § 17 ods. 1 písm. a) alebo z výsledku hospodárenia zisteného podľa účtovníctva alebo vykázaného z IFRS podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c).

V prípade nepeňažného vkladu alebo zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností a družstva je na rozhodnutí daňovníka, či uskutoční tie podnikové kombinácie v reálnych hodnotách (§ 17b a § 17c) alebo v pôvodnom ocenení (§ 17d a § 17e).

■ v odseku 12 je určený spôsob úpravy základu dane u daňovníka s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela alebo z použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, pri postúpení alebo vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie.

u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch podľa § 6 ZDP a k nim príslušných výdavkoch, vychádzajúc aj z postupov jednoduchého účtovníctva, o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy resp. výdavky, ktoré sa zahrňujú do základu dane v rámci uzávierkových účtovných operácií,

u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ZDP uplatňuje výdavky spôsobom určeným v § 6 ods. 10 ZDP (percentom z príjmov), pri uplatnení

– § 17 ods. 12 písm. a) a b) ZDP o hodnotu pohľadávky zvýši príjmy a z takto zvýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky,

– § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky percentuálne výdavky neupravuje, t.j. nezvyšuje, nakoľko obstarávacia cena pohľadávky je už zahrnutá v percentuálnych výdavkoch,

u daňovníka, ktorý pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v rozsahu daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP a rovnako aj u daňovníka, ktorý pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, pri uplatnení

– § 17 ods. 12 písm. c) a d) ZDP o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky zvýši výdavky.

Pri uplatňovaní § 17 ods. 12 ZDP je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že súčasťou hodnoty pohľadávky (o ktorú sa upraví základ dane alebo daňová strata) je DPH, s výnimkou platiteľa DPH, ak tento postúpi, vloží alebo vyradí z účtovníctva alebo z evidencie vlastnú pohľadávku. V takomto prípade sa pri uplatnení cit. ustanovenia vychádza z hodnoty pohľadávky bez DPH, ktorú je platiteľ DPH povinný platiť podľa zákona o DPH.

Ustanovenie § 17 ods. 12 písm. a) ZDP upravuje postup pri postúpení pohľadávky u postupcu.

Pri postúpení pohľadávky v súlade s § 17 ods. 12 písm. a) ZDP, základ dane postupcu – daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo ktorý vedie evidenciu, sa zvýši o hodnotu pohľadávky, a to aj vtedy, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota.

V súlade s týmto ustanovením postupca zvýši základ dane o hodnotu pohľadávky za to zdaňovacie obdobie, v ktorom dôjde k postúpeniu pohľadávky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom zdaňovacom období postupca obdrží úhradu za postúpenú pohľadávku od postupníka.

Podnikateľ A (postupca) účtujúci v sústave JÚ v roku 2015 postúpi podnikateľovi B (postupník) za 20 000 eur vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 eur.

Úhradu za postúpenú pohľadávku vo výške 20 000 eur príjme podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupník) až v roku 2016.

Podnikateľ A (postupca) základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2015 zvýši o sumu 30 000 eura (menovitá hodnota pohľadávky), a to aj napriek tomu, že pohľadávku postúpi len za 20 000 eur a že úhradu za ňu dostane až v roku 2016.

Úhrada za postúpenie pohľadávky v sume 20 000 eur, ktorú postupca príjme v roku 2016, sa v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2016 nezahrnie (bola už zahrnutá v roku 2015).

– k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – zánik pôvodnej pohľadávky voči podnikateľovi C v menovitej hodnote 30 000 eur,

– k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – vznik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi B v dohodnutej cene 20 000 eur

– menovitá hodnota postúpenej pohľadávky v sume 30 000 eur ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení ostatné príjmy.

Účtovné obdobie 2016 (ÚO, v ktorom postupca dostane príjem z postúpenej pohľadávky)

– príjem z postúpenej pohľadávky od podnikateľa B v dohodnutej cene 20 000 eur, príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov

– zánik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi B v dohodnutej cene 20 000 eur.

Úprava základu dane podľa § 17 ods. 12 písm. a) ZDP sa vykoná len pri postúpení vlastnej pohľadávky. Pri ďalšom postúpení pohľadávky, t.j. pri postúpení pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa postupuje podľa § 17 ods. 12 písm. d) ZDP.

Postup uvedený v § 17 ods. 12 písm. b) ZDP upravuje vyradenie (odpis) pohľadávky (vlastnej pohľadávky alebo pohľadávky nadobudnutej postúpením), ak pohľadávka nespĺňa ustanovené podmienky.

Pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie, pri ktorej nie sú splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode, v súlade s § 17 ods. 12 písm. b) zákona:

• ak ide o vlastnú pohľadávku, základ dane daňovníka sa zvýši o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo

• ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením, základ dane daňovníka sa zvýši o sumu vo výške obstarávacej ceny pohľadávky (pričom nie je podstatné, či obstarávaciu cenu pohľadávky daňovník aj zaplatil).

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ sa v roku 2015 rozhodne, že z účtovníctva vyradí pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorú nadobudol v roku 2013 postúpením za 3 000 eur od podnikateľa B [pohľadávka nespĺňa podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona]. Menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur.

Základ dane za rok 2015 v súlade s § 17 ods.12 písm. b) ZDP podnikateľ A zvýši o sumu 3 000 eur, čo je obstarávacia cena pohľadávky.

– vznik pohľadávky voči podnikateľovi C v obstarávacej cene 3 000 eur, menovitá hodnota pohľadávky je 4 000 eur

– odpis pohľadávky, príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v sume 3 000 eur v členení prevádzková réžia.

Ak podnikateľovi A v budúcnosti dlžník (podnikateľ C) sumu 4 000 eur uhradí, potom podnikateľ A z tejto prijatej úhrady do základu dane v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) ZDP zahrnie len sumu 1 000 eur, nakoľko suma 3 000 eur už bola zdanená podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP.

Ustanovenie § 17 ods. 12 písm. c) ZDP upravuje vyradenie (odpis) pohľadávky nadobudnutej postúpením, ak pohľadávka spĺňa ustanovené podmienky.

Daňovník, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie evidenciu, pri vyradení pohľadávky nadobudnutej postúpením, pri ktorej sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode ZDP, zníži základ dane o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky.

V súlade s § 17 ods. 12 písm. c) ZDP základ dane sa zníži o zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky, ak ide o pohľadávku, pri ktorej

• súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate [§ 19 ods. 2 písm. h) prvý bod zákona],

• nevymožiteľnosť vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania [§ 19 ods. 2 písm. h) druhý bod zákona],

• dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka [§ 19 ods. 2 písm. h) tretí bod zákona],

• exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo [§ 19 ods. 2 písm. h) štvrtý bod zákona],

• súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi [§ 19 ods. 2 písm. h) piaty bod zákona].

O zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky v súlade s § 17 ods. 12 písm. c) ZDP sa zníži základ dane (zvýši daňová strata) za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k splneniu podmienok podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvého až piateho bodu zákona. V tomto zdaňovacom období dôjde k vyradeniu pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie, nakoľko pohľadávka prestala byť majetkom.

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ v knihe pohľadávok eviduje pohľadávku voči podnikateľovi C. Predmetnú pohľadávku nadobudol v roku 2013 postúpením od podnikateľa B za 20 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur).

Obstarávaciu cenu pohľadávky (20 000 eur) podnikateľ A zaplatil podnikateľovi B v roku 2014.

V roku 2015 dlžník (podnikateľ C) zomrel, pričom pohľadávka nemôže byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov.

Zaplatená obstarávacia cena pohľadávky základ dane za rok 2014 neovplyvní.

V roku 2015 došlo k splneniu ustanovenej podmienky [§ 19 ods. 2 písm. h) v treťom bode zákona], podnikateľ A preto vyradí pohľadávku z účtovníctva a základ dane za rok 2015 zníži o sumu 20 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena pohľadávky.

– vznik záväzku voči podnikateľovi B (postupcovi) z postúpenej pohľadávky v dohodnutej cene 20 000 eur

– vznik pohľadávky z postúpenia voči podnikateľovi C v hodnote 20 000 eur, menovitá hodnota pohľadávky je 22 000 eur

– úhrada postúpenej pohľadávky postupcovi, výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov v dohodnutej cene 20 000 eur

– zaplatená obstarávacia cena pohľadávky v sume 20 000 eur ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení prevádzková réžia.

Ustanovenie § 17 ods. 12 písm. d) ZDP upravuje zahrnutie obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením do základu dane postupníka.

V súlade s týmto ustanovením, uvedený daňovník (postupník) zníži základ dane o zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky nadobudnutej postúpením až v tom zdaňovacom období, v ktorom mu pohľadávku uhradí dlžník.

Ak daňovník (postupník) pohľadávku nadobudnutú postúpením ďalej postúpi, potom obstarávaciu cenu, ktorú za túto pohľadávku preukázateľne zaplatil, zahrnie do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom príjme úhradu od postupníka.

Zaplatenú obstarávaciu cenu pohľadávky je možné zahrnúť do základu dane najviac do výšky príjmov plynúcich z prijatých úhrad.

Podnikateľ A účtujúci v sústave JÚ obstará v roku 2014 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 15 000 eur. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 12 000 eur podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2014.

Dlžník (podnikateľ C) uhradí podnikateľovi A sumu 15 000 eur (menovitá hodnota pohľadávky) až v roku 2015.

Zaplatenie obstarávacej ceny pohľadávky v roku 2014 základ dane za toto zdaňovacie obdobie u podnikateľa A neovplyvní.

V roku 2015 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 15 000 eur, čo je prijatá úhrada za postúpenú pohľadávku a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 12 000 eur, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky.

– k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – vznik záväzku voči podnikateľovi B (postupcovi) z postúpenej pohľadávky v dohodnutej cene 12 000 eur

– k zmluvne dohodnutému dňu postúpenia – vznik pohľadávky voči podnikateľovi C (dlžníkovi) v dohodnutej cene 12 000 eur, menovitá hodnota pohľadávky je 15 000 eur

– v deň úhrady postúpenej pohľadávky postupcovi – výdavok neovplyvňujúci základ dane v dohodnutej cene 12 000 eur

– v deň úhrady postúpenej pohľadávky postupcovi – zánik záväzku voči podnikateľovi B z postúpenej pohľadávky v dohodnutej cene 12 000 eur

– v deň inkasa pohľadávky od dlžníka (od podnikateľa C) – príjem ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné príjmy v sume 15 000 eur

– výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení prevádzková réžia v sume 12 000 eur

Podnikateľ Alex, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, obstará v roku 2014 od podnikateľa p. Borisa pohľadávku voči podnikateľovi p. Cyrilovi. Menovitá hodnota pohľadávky je 60 000 eur. Obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur podnikateľ p. Alex zaplatil podnikateľovi p. Borisovi v roku 2014. Celú úhradu prijal podnikateľ p. Alex od dlžníka podnikateľa p. Cyrila v roku 2015.

Podľa § 17 ods. 12 písm. d) ZDP, daňovník môže zahrnúť obstarávaciu cenu, ktorú zaplatil za obstaranie pohľadávky až v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo k ďalšiemu postúpeniu pohľadávky. Keďže daňovník uplatňuje paušálne výdavky, v roku 2015 zahrnie do príjmov uhradenú pohľadávku od dlžníka vo výške 50 000 eur, pričom obstarávacia cena pohľadávky je už zahrnutá v uplatňovaných paušálnych výdavkoch, t.j. daňovník nezvyšuje výdavky o obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 50 000 eur.

Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty daňovník vychádza z podkladov zistených v účtovníctve, t.j. z rozdielu medzi príjmami a výdavkami alebo z výsledku hospodárenia. V súlade s § 3 ZoÚ je účtovná jednotka povinná účtovať a vykazovať účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Iba v prípade, že nie je možné túto zásadu dodržať, tak účtovná jednotka účtovné prípady zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

ZDP vo svojich ustanoveniach tak isto uplatňuje zásadu rešpektovania vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Už definícia základu dane vymedzuje, že základom dane sa rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Obdobne je vymedzená aj definícia daňovej straty.

Tak ako už bolo povedané ZoÚ priamo stanovuje, že v prípade, že nie je možné dodržať zásadu vecnej a časovej súvislosti, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v tom účtovnom období, v ktorom tieto skutočnosti zistila. Ide o prípady, kedy účtovná jednotka náklady a výnosy nezaúčtovala alebo zaúčtovala v nesprávnej výške do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. V nadväznosti na uvedené je účtovná jednotka povinná zaúčtovať ich do toho účtovného obdobia, v ktorom sa o týchto chybách dozvedela. V tomto prípade hovoríme o oprave chýb minulých účtovných období.

Postupy účtovania v sústave PÚ rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období. Významnosť chyby si stanovuje účtovná jednotka sama, pričom hranicu významnosti by mala mať stanovenú v internej smernici:

– opravy chýb nevýznamných nákladov a výnosov minulých období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky,

– opravy chýb významných nákladov a výnosov minulých období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia prostredníctvom účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo účtu 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

Opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov, výnosov, resp. na účtoch 428 alebo 429) sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia a to aj napriek tomu, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. Na základe uvedeného daňovníkovi po zaúčtovaní opravy chýb minulých účtovných období vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie.

Výnimku predstavuje situácia, ak daňovník je oprávnený postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP. Ide o prípady kedy daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky) alebo vyššie výnosy (príjmy) ako mu to vyplýva zo zákona o účtovníctve, a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane alebo nižšiu daňovú stratu a odviedol vyššiu daň. V tomto prípade sa daňovník môže rozhodnúť či podá dodatočné daňové priznanie alebo či oprava chýb minulých období bude súčasťou základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom o nej daňovník účtoval. Takýto postup môže daňovník uplatniť iba v prípade, že za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.

Účtovná jednotka v roku 2015 zistila, že v roku 2014 zaúčtovala na účet 511 – Opravy a udržiavanie sumu vo výške 60 000 eur, pričom nešlo o opravu budovy ale o jej technické zhodnotenie. Účtovná závierka za rok 2014 už bola schválená valným zhromaždením, a preto opätovné otvorenie účtovných kníh roku 2014 nie je možné. V internej smernici má účtovná jednotka uvedené, že ide o významnú sumu.

Keďže ide o významnú sumu nákladov bude účtovná jednotka účtovať v roku 2015 opravu chýb minulých účtovných období na ťarchu účtu 021 – Stavby (zvýšenie obstarávacej ceny budovy o technické zhodnotenie) súvzťažne v prospech účtu 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov (prípadne 429 – Neuhradená strata minulých rokov) sumu 60 000 eur. Zároveň doúčtuje účtovné odpisy vo výške 3 000 eur na ťarchu účtu 428 alebo 429 súvzťažne s účtom 081 – Oprávky k stavbám. Oprava chyby v účtovníctve zaúčtovaná na účet 428 alebo 429 nebude v roku 2015 ovplyvňovať výsledok hospodárenia.

Z daňového pohľadu v dôsledku chyby účtovná jednotka v zdaňovacom období roku 2014 vykázala nižšiu daňovú povinnosť a odviedla nižšiu daň. Účtovná jednotka je preto povinná za zdaňovacie obdobie roku 2014 podať dodatočné daňové priznanie a zvýšiť základ dane za rok 2014 o 57 000 eur (pripočítateľná položka 60 000 eur a odpočítateľná položka 3 000 eur) .

Účtovná jednotka v roku 2015 zistila, že v účtovnom období roku 2014 faktúru za opravu strojného zariadenia na účte 511 – Opravy a udržiavanie zaúčtovala v nižšej sume o 500 eur oproti sume uvedenej na faktúre. V internej smernici sa suma považuje za nevýznamnú sumu.

Keďže ide o nevýznamnú sumu, bude účtovná jednotka opravu chyby účtovať v roku 2015 na ťarchu účtu 511 – Opravy a udržiavanie.

Z daňového pohľadu v dôsledku chyby účtovná jednotka v zdaňovacom období roku 2014 vykázala vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň ako v skutočnosti mala. Po zaúčtovaní chyby minulého účtovného obdobia sa v súlade s § 17 ods. 29 ZDP môže rozhodnúť, že:

• zníži základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2014 o 500 eur a podá dodatočné daňové priznanie. Pretože suma zaúčtovaná na účte 511 bude súčasťou výsledku hospodárenia za rok 2015, pri zisťovaní základu dane výsledok hospodárenia zvýši o uvedenú sumu,

• sumu 500 eur zahrnie do základu dane v zdaňovacom období roku 2015 a dodatočné daňové priznanie za rok 2014 nepodá.

■ odsek 16 upravuje postup pri zisťovaní základu dane daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie pri predaji ich majetku. Podľa § 12 ods. 2 a v nadväznosti aj § 13 ods. 1 písm. a) sú príjmy (výnosy) plynúce z predaja majetku týchto daňovníkov vždy zdaniteľným príjmom bez ohľadu nato, či takýto majetok je používaný v hlavnej alebo podnikateľskej činnosti. Výnimku predstavujú obce, VÚC a rozpočtové organizácie, u ktorých je príjem z predaja majetku oslobodený od dane z príjmov podľa § 13 ods. 1 písm. b) a e) ZDP.

Spôsob zahrňovania príjmov z predaja majetku daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie do základu dane závisí od skutočnosti, či predávaný majetok bol alebo nebol používaný na činnosti, z ktorej príjmy boli zdaniteľné (podnikateľská činnosť) alebo boli oslobodené od dane (hlavná činnosť):

• ak bol majetok používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane a podliehali zdaneniu (napr. prenájom majetku), pri predaji tohto majetku sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu stanovenú podľa § 25 zvýšenú o vykonané technické zhodnotenie a zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania podľa § 27 alebo § 28 ZDP,

• ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy boli predmetom dane (napr. jej hlavná činnosť), súčasťou základu dane je rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

Z dikcie ustanovenia vyplýva, že sa posudzuje každý predaj majetku samostatne, t.j. nie je možné uplatniť úhrn daňových zostatkových cien voči úhrn príjmu z predaja majetku za príslušné zdaňovacie obdobie. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa vzťahuje

– limitovanie zahrnovania vstupnej ceny do základu dane pri osobných automobiloch, ktorých vstupná cena je vyššia ako 48 000 eur podľa § 17 ods. 34,

– možnosť uplatnenia daňovej zostatkovej ceny pri špecificky vymedzenom majetku v § 19 ods. 3 písm. b) (napr. osobné automobily, budovy zaradené do odpisovej skupiny 6) len do výšky príjmov z predaja a možnosť uplatnenia pomernej časti ročného odpisu v roku predaja tohto majetku podľa § 22 ods. 12 ZDP.

■ odsek 17 v súlade s § 4 ods. 7 ZoÚ je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. Spôsob prepočtu majetku a záväzkov v cudzej mene na eurá vymedzuje § 24 ZoÚ a spôsob účtovania § 24 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ.

ZDP dáva daňovníkovi možnosť výberu zahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:

– zahrnúť ich do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, t.j. v súlade s účtovníctvom,

– zahrnúť ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku.

Daňovník skutočnosť, že sa rozhodol zahrnovať kurzové rozdiely osobitným spôsobom (až na základe úhrady, resp. inkasa) vyznačí na tlačive daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak daňovník uplatňuje zahrnovanie kurzových rozdielov do základu dane osobitným spôsobom a následne sa rozhodne zahrnovať ich do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný v zdaňovacom období, v ktorom sa tak rozhodne zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Právny nástupca daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zaniknutého zrušením bez likvidácie.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k úprave výdavkov po zaplatení a to vymedzením všetkých výdavkov uznaných do daňových výdavkov len po zaplatení len v jednom ustanovení – § 17 ods. 19. Okrem toho sa vykonalo rozšírenie výdavkov zahrnovaných do základu dane len po zaplatení, medzi ktoré sa zahŕňajú

a) kompenzačné platby vyplácané podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Ide o platby, ktoré je zo zákona povinný uhradiť regulovaný subjekt, t.j. subjekt, ktorý vykonáva činnosť ako je výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, plynu, tepla, pitnej vody, ak nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo. Podmienkou na vyplatenie kompenzačnej platby nie je podanie žiadosti oprávnenou osobou o jej vyplatenie, ale ide o tzv. automatické kompenzačné platby. Výšku a spôsob určenia výšky kompenzačnej platby stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými v tomto prípade sú vyhlášky vydané Úradom pre reguláciu v sieťových odvetviach. Účtovanie prijatých a vyplatených kompenzačných platieb upravuje § 68 ods. 4 a § 78 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, podľa ktorých sa kompenzačná platba účtuje:

■ u dlžníka – regulovaného subjektu – na ťarchu účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania,

■ u veriteľa – prijímateľa kompenzačnej platby – v prospech účtu 644 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 je u dlžníka kompenzačná platba daňovým výdavkom iba po zaplatení a u veriteľa príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. m), vybratím ktorej je splnená daňová povinnosť,

b) nájomné za prenájom HaNM, bez ohľadu nato či je uhrádzané fyzickej alebo právnickej osobe. Ak ide o nájomné uhrádzané fyzickej osobe, zaplatené nájomné do daňových výdavkov je možné uznať nájomné najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie,

c) výdavky na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu – ZDP pojmy „marketingová štúdia“ ani „prieskum trhu“ osobitne nevymedzuje. Za marketingovú štúdiou možno považovať určitú správu alebo dokument, ktorej cieľom je zistiť či konkrétny projekt, t.j. výrobok alebo služba je uskutočniteľná z hľadiska trhu a finančnej situácie daňovníka. Obsahuje napr.:

■ analýzu a hodnotenie zdrojov podniku ako je popis súčasného sortimentu výrobkov alebo poskytnutých služieb, popis ekonomickej a finančnej situácie, stanovenie cieľov,

■ analýzu trhových príležitostí- analýza konkurencie a prognóza dopytu,

■ analýzu a výber cieľových trhov – posúdenie a výber cieľového trhu, na ktorý sa firma zameria,

■ marketingovú stratégiu – výrobková stratégia, cenová úroveň podpora predaja – koľko firma investuje do propagácie a akú formu propagácie zvolí.

Prieskum trhu predstavuje zber primárnych informácií pri vstupe na nový trh alebo vstup s novým výrobkov.

Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a prieskum trhu sú u dlžníka daňovým výdavkom len po zaplatení a u veriteľa sa zahŕňajú do základu dane len po ich prijatí.

Od týchto výdavkov je však potrebné rozlíšiť výdavky na reklamu. Reklama je väčšinou platená propagácia výrobku, služby, spoločnosti, obchodnej značky za účelom zvýšenia predaja výrobkov, služieb konkrétnej spoločnosti. Náklady na reklamu sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške, ak spĺňajú podmienky stanovené ZDP a zákonom o reklame a to bez povinnosti ich uhradenia.

d) Odplaty (provízie) za sprostredkovanie – Od 1. 1. 2015 sú výdavky na odplaty (provízie) za sprostredkovanie uznaným daňovým výdavkom len po splnení 2 podmienok. Prvou podmienkou je zaplatenie provízie za sprostredkovanie a to bez ohľadu na skutočnosť, či je uhrádzaná právnickej alebo fyzickej osobe. Zároveň sa uznateľnosť výdavkov za sprostredkovanie rozšírila o podmienku testovania výšky uhradenej provízie a to zavedením limitácie uznania týchto provízii do základu dane maximálne vo výške 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu. ZDP vymedzuje daňovníkov, na ktorých sa limitovanie výšky daňovo uznanej provízie nevzťahuje, avšak podmienka zaplatenia aj u týchto subjektov je povinná. Medzi tieto subjekty patria:

■ poisťovne, poisťovne iných členských štátov, pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní, kaptívne zaisťovne,

■ finanční agenti, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie na základe zmluvy s finančnou inštitúciou alebo so samostatným finančným agentom,

■ finanční poradcovia, ktorí vykonávajú finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom,

■ realitná spoločnosť s právnou formou akciová spoločnosť – pozor nie realitná kancelária.

Zákonom č. 253/2015 Z. z. dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2016 k rozšíreniu subjektov, na ktorých sa limitovanie výšky daňovo uznaných výdavkov na odplaty (provízie) za sprostredkovanie nevzťahuje a to o:

– pobočku poisťovne z iného členského štátu – ide o organizačnú zložku poisťovne z iného členského štátu umiestnenú na území SR, pričom za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu,

– pobočku zaisťovne z iného členského štátu – ide o organizačnú zložku zaisťovne z iného členského štátu, ktorá je umiestnená na území SR. Za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť v mene zaisťovne z iného členského štátu.

Rozšírením subjektov dochádza iba k spresneniu ustanovenia vzhľadom ku skutočnosti, že poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť môžu v súlade s novým zákonom č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve vykonávať aj tieto subjekty. Ide o zrovnoprávnenie postavenia pri uplatňovaní daňových výdavkov všetkých subjektov, ktoré vykonávajú poisťovaciu a zaisťovaciu činnosť na území SR.

e) výdavky vzťahujúce sa k príjmom podľa § 16 ods. 1 ZDP – platby plynúce daňovníkom nezmluvných štátov definovaným v § 2 písm. x) ZDP, sa výdavok (náklad) spojený s touto platbou považuje za daňový výdavok až po zaplatení. Ak sa z tejto platby daň vyberá zrážkou alebo sa daň zabezpečuje, predpokladom pre uplatnenie výdavku (nákladu) v základe dane daňovníka je:

– splnenie si oznamovacej povinnosti podľa § 43 ods. 11 § 44 ods. 3 ZDP tiež splnenie si povinností vymedzených v § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona.

V prípade úhrady v poslednom mesiaci zdaňovacieho obdobia bude výdavok spojený s touto úhradou daňovým výdavkom v tomto zdaňovacom období iba vtedy, ak daňovník odvedie daň a splní si oznamovaciu povinnosť podľa § 43 ods. 11 a § 44 ods. 3 zákona do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník v tejto lehote nesplní uvedené povinnosti, daňový výdavok sa uplatní až v tom zdaňovacom období, v ktorom budú splnené obidve podmienky vymedzené v predmetnom ustanovení.

Daňovník – rezident Azerbajdžanu vlastní na území SR nehnuteľnosť, ktorú prenajíma daňovníkovi slovenskej PO, pričom nájom za december 2015 vo výške 50 000 eur má slovenská PO uhradiť do 10. 12. 2015. Ako bude daňovník nájom uplatňovať do základu dane?

Azerbajdžan sa v súlade s § 2 písm. x) považuje za nezmluvný štát. Nájomné je vyplácané v prospech daňovníka nezmluvného štátu a podľa § 44 je slovenská PO povinná zraziť nájomného sumu vo výške 35 % (17 500 eur) ako zabezpečenie dane. Suma na zabezpečenie dane sa odvádza do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane na tlačive určenom FR SR.

– zrazí a odvedie sumu vo výške 17 500 eur a oznámi túto skutočnosť správcovi dane v decembri 2015 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2015,

– zrazí a odvedie sumu vo výške 17 500 eur v decembri 2015 a oznámi túto skutočnosť správcovi dane v januári 2016 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2016,

– zrazí a odvedie sumu vo výške 17 500 eur a oznámi túto skutočnosť správcovi dane v januári 2016 – ide o daňový výdavok zdaňovacieho obdobia 2016.

f) výdavky na poradenské a právne služby – ZDP účinný od 1. 1. 2015 jednoznačne nedefinoval o aké poradenské a právne služby sa jedná.

Z dôvodu posilnenia právnej istoty daňovníkov s účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo k spresneniu ustanovenia a to doplnením odvolávky na Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA). Za poradenské a právne služby zahrnované do základu dane len po zaplatení sa považuje poradenstvo a služby uvedené v sekcii M – Odborné, vedecké a technické služby v divízií 69 Právne a účtovnícke služby uvedené od kódmi 69.1 a 69.2. Patria sem napr.:

■ poradenské, zastupiteľské a právne služby v oblasti trestného, obchodného, pracovného a občianskeho práva,

Na základe prechodného ustanovenia § 52zg ods. 10 sa spresnenie výdavkov na poradenské a právne služby použije prvýkrát pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Daňovník – právnická osoba v novembri 2015 zaúčtovala faktúru za poskytnuté právne služby vo výške 3 000 eur. Daňovník má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Túto faktúru daňovník uhradil vo februári 2016. Ako bude daňovník postupovať pri zahrnutí nákladu na právne služby do základu dane?

Právne služby sú zaradené do kódu 69.1 Nariadenia EP a Rady, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti. Náklad vzťahujúci sa k službe uvedenej pod kódom 69.1 je možné zahrnúť do základu dane až na základe jeho zaplatenia. Daňovník v novembri 2015 zaúčtoval náklad súvisiaci s právnym poradenstvom na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia. Keďže daňovník do konca zdaňovacieho obdobia (31. 12. 2015) neuhradil uvedenú faktúru, náklady vo výške 3 000 eur predstavujú pripočítateľnú položku k základu dane v roku 2015. Uvedené náklady môže daňovník zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období 2016, kedy došlo k reálnej úhrade záväzku.

g) výdavky na normy a certifikáty – ZDP vo svojich ustanoveniach priamo nedefinuje pojem „normy a certifikáty“, ale sa odvoláva na zákon o účtovníctve a príslušné postupy účtovania. Účtovné predpisy však taktiež neobsahujú definíciu nákladov na normy a certifikáty. Vychádzajúc zo všeobecne používaných pojmov za normu a certifikát je možné považovať úradný dokument, resp. písomné osvedčenie alebo vyhlásenie, ktoré

■ prvýkrát stanovuje, že produkt, proces alebo služba je certifikovaná (overená),

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa výdavky na získanie noriem a certifikátov zahŕňajú do základu dane len po zaplatení a to rovnomerne počas doby ich platnosti. V prípade, že platnosť normy a certifikátu je dlhšia ako 36 mesiacov, do základu dane sa zahŕňajú rovnomerne počas 36 mesiacov a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 dochádza k spresneniu ustanovenia § 17 ods. 19 písm. g) ZDP, a to vylúčením noriem a certifikátov v nízkej hodnote s časového rozlišovania počas doby platnosti, resp. počas 3 zdaňovacích období. Dôvodom opatrenia bolo zníženie administratívnej náročnosti pre daňovníka pri uplatňovaní výdavkov na normy a certifikáty s cenou nižšou alebo rovnajúcou sa 2 400 eur. Na základe uvedeného sa výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce hodnotu 2 400 eur budú zahŕňať do základu dane jednorazovo bez časového rozlišovania, pričom však podmienka zaplatenia ostáva aj po 1. 1. 2016 zachovaná.

Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 52zg ods. 10 ZDP sa zmena uplatňovania výdavkov na normy a certifikáty použije prvýkrát už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015.

Ide o certifikát, ktorého hodnota prevyšuje 2 400 eur, čo znamená, že do základu dane sa zahrnie rovnomerne počas jeho platnosti. Keďže bol zaplatený v októbri, za rok 2015 si môže daňovník zahrnúť do základu dane 3/36 zo sumy 6 000 eur, čo je 500 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že celých 6 000 eur je zahrnutých vo výsledku hospodárenia, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o sumu 5 500 eur.

Daňovník vo februári 2015 získal certifikát kvality ISO v hodnote 2 000 eur, ktorý v marci uhradil. Ako bude daňovník postupovať pri jeho zahrnovaní do základu dane?

V tomto prípade ide o certifikát, ktorého hodnota je nižšia ako 2 400 eur, čo znamená že do základu dane sa zahrnie jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený, t.j. v roku 2015.

Účtovná jednotka získala v októbri 2015 certifikát na špeciálne vyvinuté lepidlo s platnosťou na 36 mesiacov, tzn. na 3 roky. Cena certifikátu je 6 000 €, pričom faktúru uhradila dňa 15. 10. 2015.

■ odsek 19 sa dopĺňa o nové písmeno h), v ktorom je riešená obmedzujúca úprava pre uplatnenie sponzorského do daňových výdavkov.

Podľa tejto úpravy je možné sponzorské poskytnuté sponzorom podľa § 50 a 51 zákona o športe sponzorovanému, t.j. športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, zahrnúť do daňových výdavkov len v prípade, ak

• vykázal základ dane (základ dane = zdaniteľné príjmy prevyšujúce daňové výdavky, t.j. aspoň 1 cent),

• sponzorovaný reálne použil sponzorské na úhradu dohodnutého účelu určeného v sponzorskej zmluve podľa zákona o športe podľa dohodnutého časového rozvrhu, t.j. sponzor uplatňuje v daňových výdavkoch len reálne použitú sumu sponzorovaným,

• ide o sponzorské pre profesionálneho športovca, talentovaného amatérskeho športovca a športového reprezentanta, športového odborníka (tréner, inštruktor športu) a športovú organizáciu.

Športovým reprezentantom je podľa § 29 ods. 2 zákona o športe občan SR, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.

Športová reprezentácia je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom.

Ustanovenia stanovujú úpravu základu dane prenajímateľa pri vykonaní technického zhodnotenia alebo opravy na prenajatom majetku nájomcom. S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k spresneniu nájomného vzťahu, ktorým sa rozumie okrem nájomného aj podnájomný vzťah uzatvorený podľa § 664 a 669 ObZ, iný užívací vzťah uzatvorený podľa § 51 ObZ a užívací vzťah podľa § 151 n až 151r ObZ (užívanie na základe zriadenia vecného bremena). Pod pojmom nájomná zmluva sa rozumie akýkoľvek horeuvedený vzťah.

Nájomca môže na základe predchádzajúceho písomného povolenia prenajímateľa, ktorý je vlastníkom prenajatej veci vykonať na majetku technické zhodnotenie, ktoré je uskutočnené nad rámec povinnosti stanovených v zmluve. Toto technické zhodnotenie môže nájomca odpisovať za predpokladu, že vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur sa v súlade s § 22 ods. 6 písm. d) ZDP považuje za iný majetok, pri ktorom pri odpisovaní nájomca postupuje spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zaradí ho do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie a odpisuje ho ako novoobstaraný majetok.

Suma technického zhodnotenia, resp. jej daňová zostatková cena je súčasťou základu dane prenajímateľa:

– v zdaňovacom období, v ktorom bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak prenajímateľ technické zhodnotenie nezaplatil nájomcovi a o hodnotu tohto technického zhodnotenia si zvýšil základ dane,

– v zdaňovacom období, v ktorom dôjde ku skončeniu nájomnej zmluvy, ak prenajímateľ nájomcovi neuhradí daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia.

Za nepeňažný príjem prenajímateľa sa považujú aj výdavky na opravu prenajatého majetku vykonané nad rámec povinnosti stanovených v nájomnej zmluve alebo inej zmluve súvisiacej s užívaním nehnuteľnosti, ktoré boli vynaložené nájomcom alebo iným užívateľom a boli zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu alebo iného užívateľa a to za predpokladu, že prenajímateľ nájomcovi tieto výdavky neuhradil. Prenajímateľovi vzniká nepeňažný príjem v tom zdaňovacom období, v ktorom bola oprava vykonaná a u nájomcu alebo iného užívateľa sú výdavky za opravu prenajatého majetku daňovými výdavkami.

Nájomca vykonal na základe písomného povolenia prenajímateľa technické zhodnotenie budovy, ktorú má v prenájme. Technické zhodnotenie v hodnote 24 000 eur dokončil a uviedol do užívania k 1. 5. 2012. Nájomná zmluva medzi prenajímateľom a nájomcom bola k 1. 2. 2015 ukončená. Prenajímateľ pri ukončení nájomnej zmluvy uhradil nájomcovi výdavky na technické zhodnotenie vo výške 10 000 eur. Ako bude postupovať prenajímateľ v zdaňovacom období 2015?

Prenajímateľovi z dôvodu vykonania technického zhodnotenia v nadväznosti na ukončenia nájomnej zmluvy vzniká v súlade s § 17 ods. 20 nepeňažný príjem, o ktorý je povinný zvýšiť si základ dane v zdaňovacom období 2014 a to vo výške neuhradenej daňovej zostatkovej ceny pri uplatňovaní rovnomerného spôsobu odpisovania – 10 800 eur.

■ odsek 22 určuje, že spôsob výpočtu daňovej straty je rovnaký ako zisťovanie základu dane, to znamená, že sa postupuje podľa § 17 až 29 ZDP.

V prípade daňovníka/fyzickej osoby je možné vykázať daňovú stratu len pri príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Aj pri zisťovaní daňovej straty sa vychádza zo spôsobu vedenia účtovníctva, a to

– u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

– u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,

– u daňovníka s ODP, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve, a ani sa dobrovoľne nerozhodne viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami (za predpokladu, že ZDP neustanovuje inak).

Ustanovenie upravuje zahrnovanie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, t.j. tzv. nezákonnej rezervy do základu dane. V súlade s § 19 postupov účtovania v sústave PÚ sa rezerva tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty. Rezerva predstavuje záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky. ZDP rozlišuje rezervy, ktorých tvorba je uznaná do daňových výdavkov (tzv. zákonné rezervy) vymedzené v § 20 ZDP a ostatné rezervy, ktorých tvorba nie je uznaným daňovým výdavkom (tzv. nezákonné rezervy).

Tvorba nezákonných rezerv na náklady (napr. rezerva na nevyfakturované dodávky, rezerva na pokuty a penále) sa účtuje na vecne príslušný nákladový účet, ku ktorému záväzok prislúcha. V súlade s § 21 ods. 2 písm. j) ZDP sa tvorba takejto rezervy považuje za nedaňový výdavok. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Vzhľadom nato, že použitie rezervy sa neúčtuje, výsledkovo ZDP stanovuje, že náklad, na ktorý bola tvorená nezákonná rezerva sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy a to vo výške, v ktorej je tento náklad uznaným daňovým výdavkom podľa ustanovení ZDP, pričom zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa.

Zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala tvorba rezervy, t.j. výsledkovo. Vzhľadom ku skutočnosti, že tvorba rezervy neovplyvňovala základ dane ani jej zrušenie nemôže ovplyvniť základ dane.

Obdobne sa postupuje aj pri tvorbe a rozpustení opravnej položky, ktorej tvorba nie je podľa § 21 ods. 2 písm. j) ZDP uznaným daňovým výdavkom.

– kúpy majetku prenajatého formou operatívneho prenájmu za cenu nižšiu ako je jej daňová zostatková cena.

ZDP v § 2 písm. s) definuje základné podmienky, ktoré je potrebné splniť pri obstaraní majetku na základe zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Za finančný prenájom sa považuje prenájom HM, pri ktorom sú splnené tieto podmienky:

• cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb,

• vlastnícke právo musí prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu,

– ak predmetom nájmu je HM iný ako pozemok najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej v § 26 ods. 1 ZDP

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5 – doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 5 – t.j. 12 rokov

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom je umiestnená budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6 – doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov

– ak predmetom prenájmu je pozemok, na ktorom nie je umiestnená budova alebo stavba – doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6 – t.j. 24 rokov.

V prípade finančného prenájmu budovy, sa pri minimálnej dobe trvania nájomnej zmluvy vychádza z charakteru budovy (výrobný charakter – odpisová skupina 5 alebo administratívny charakter – odpisová skupina 6) stanovenej ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. Rovnako sa postupuje aj pri budove používanej na viacero účelov (§ 26 ods. 2).

Dôvody na predčasné ukončenie finančného prenájmu sú rôzne napr. vznik škody (krádež, havária), platobná neschopnosť nájomcu, postúpenie, predčasné odkúpenie predmetu nájmu.

Účtovanie u nájomcu pri predčasnom ukončení zmluvy o finančnom prenájme

1. v deň odovzdanie majetku prenajímateľovi z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje

a) zostatková cena majetku v prospech príslušného účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 551 – Odpisy, alebo 549 – Manká a škody, ak ide o škodu

b) vyradenie majetku z účtovníctva na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.

2. Finančné vysporiadanie nájomcu s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky so súvzťažným zápisom na ťarchu

a) účtu 474 – Záväzky z nájmu do výšky zostatku vzniknutého z finančného prenájmu, prípadne,

3. Nárok na plnenie z finančného vysporiadania s prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje v prospech účtu 648 – Ostatné prevádzkové výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu

Účtovanie u prenajímateľa pri predčasnom ukončení zmluvy o finančnom prenájme

1. Prijatie majetku prenajímateľom z dôvodu predčasného ukončenia finančného prenájmu sa účtuje na ťarchu príslušného účtu majetku v ocenení podľa zmluvy o finančnom prenájme so súvzťažným zápisom v prospech účtu 325 – Ostatné záväzky.

a) účtu 474 – Záväzky z nájmu do výšky zostatku vzniknutého z finančného prenájmu, prípadne

Vzhľadom na skutočnosť, že nájomca pri HM obstaranom formou finančného prenájmu uplatňuje daňové odpisy tak ako pri inom HM nadobudnutom inou formou (napr. z vlastných prostriedkov alebo na úver), z pohľadu ZDP sa v prípade porušenia podmienok finančného prenájmu upravuje základ dane o rozdiel medzi účtovnou a daňovou zostatkovou, resp. vstupnou cenou. Do daňových výdavkov je možné uznať pri predčasnom ukončení finančného prenájmu:

– odpisovaného HM z dôvodu insolventnosti nájomcu – daňová zostatková cena podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v plnej výške a v prípade, ak ide HM špecificky vymedzený v tomto ustanovení (napr. osobné automobily, lode, člny, lietadlá a budovy zaradené do odpisovej skupiny 6) len do výšky príjmov (výnosov) účtovaných z dôvodu odobrania HM do výnosov,

– neodpisovaného HM z dôvodu insolventnosti – vstupná cena a v prípade, že ide o pozemok nedotknutý ťažbou vstupná cena len do výšky príjmov (výnosov) účtovaných z dôvodu odobrania HM do výnosov podľa § 19 ods. 3 písm. e),

– z dôvodu znehodnotenia haváriou alebo odcudzenia – daňová zostatková cena v závislosti od skutočnosti, či ide o zavinenú alebo nezavinenú škodu:

– zavinená škoda – daňová zostatková cena len do výšky príjmov z náhrad podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP,

– nezavinená škoda (napr. živelné pohromy) daňová zostatková cena v plnej výške podľa § 19 ods. 3 písm. g).

V prípade predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu nedochádza k úprave základu dane vzhľadom na skutočnosť, že takýto majetok je odpisovaný za rovnakých podmienok ako majetok obstaraný inou formou obstarania.

Počas trvania finančného prenájmu je daňovým výdavkom aj úrok podľa § 19 ods. 3 písm. o) ZDP. ZDP v prípade porušenia podmienok finančného prenájmu nestanovuje povinnosť zvýšiť základ dane o výšku úroku uplatneného v daňových výdavkoch do doby predčasného odkúpenia predmetu finančného prenájmu a ostáva súčasťou základu dane tak ako o ňom bolo účtované.

Kúpa HM prenajatého formou operatívneho prenájmu za cenu nižšiu ako je daňová zostatková cena

V tomto prípade dôjde u nájomcu, ktorý si prenajíma HM na základe zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatého HM. Ak kúpna cena predmetu kúpy je:

– vyššia ako zostatková cena vypočítaná podľa § 25 ods. 3 ZDP – úprava základu dane sa nevykonáva,

– nižšia ako zostatková cena vypočítaná podľa § 25 ods. 3 ZDP – základ dane nájomcu (kupujúceho) sa zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy pri použití rovnomernej metódy odpisovania. Tento rozdiel, o ktorý sa zvyšuje základ dane, je zároveň sumou, o ktorú sa následne zvýši vstupná cena obstarávaného HM, z ktorej bude kupujúci (bývalý nájomca) uplatňovať daňové odpisy.

Daňovník 15. 5. 2015 zaradil do užívania stroj na tvarovanie kovov obstaraný na základe lízingovej zmluvy. Vstupná cena bola 12 000 € a leasingová zmluva bola uzatvorená na 40 mesiacov. Uvedený stroj je zaradený v odpisovej skupine 2 a daňovník sa rozhodol ho od 1. 1. 2015 odpisovať rovnomernou metódou odpisovania. V júli 2016 došlo z dôvodu lokálnej povodne k zatopeniu stroja a jeho totálnemu zničeniu. Lízingová spoločnosť má nárok na náhradu škody vo výške 8 500 eur, pričom nájomcovi prináleží z tejto sumy 1 800 eur. Ako bude nájomca postupovať pri skončení lízingu z dôvodu totálnej škody na stroji?

Súčasťou základu dane bude zúčtovanie zostatku dlhodobého záväzku účtovaný na účte 474 – Záväzky z nájmu ako aj nárok na náhradu škody, ktorá prináleží daňovníkovi (1 800 eur). Škoda na stroji je spôsobená živelnou pohromou a pri nezavinenej škode sa postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. g), podľa ktorého je daňovým výdavkom daňová zostatková cena v plnej výške bez ohľadu na priznanú náhradu škody od poisťovne.

■ odseky 27 a 32 stanovujú úpravu základu dane u daňovníka – dlžníka, ktorý ani po určitej zákonom stanovenej lehote neuhradil alebo uhradil iba čiastočne svoj záväzok.

ZDP explicitne vymedzuje daňovníkov, ktorých sa úprava základu dane týka. Ide o daňovníka, ktorý

– účtuje v sústave podvojného účtovníctva a pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP,

– v súlade so ZoÚ vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) ZDP pri zisťovaní základu dane vychádza z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií SR alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave PÚ.

ZDP zároveň stanovuje aj daňovníkov, na ktorých sa aj napriek tomu, že pri zisťovaní základu dane vychádzajú z výsledku hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) úprava základu dane nevzťahuje. Ide o:

– neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov,

– rozpočtovú a príspevkovú organizáciu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,

– daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 6 ZDP, ktoré sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí dňom skončenia konkurzu.

Úprava základu dane sa týka záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, alebo je účtovaný ako zníženie výnosu (príjmu) napr. pri poskytnutom rabate, skonte, bonusoch a zľavách z kúpnej ceny.

Zvýšenie základu dane o neuhradený záväzok alebo jeho časť sa vykoná v nadväznosti na dobu (počet dní), ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti záväzku. Ide o lehotu dohodnutú pri vzniku záväzku. ZDP priamo stanovuje, že aj napriek skutočnosti, že dlžník môže pred uplynutím alebo po uplynutí pôvodnej lehoty splatnosti s veriteľom uzavrieť písomnú dohodu o určení novej lehoty splatnosti, na účely ZDP túto pôvodnú lehotu nie je možné predĺžiť.

V zdaňovacom období, v ktorom od pôvodnej lehoty splatnosti uplynie zákonom stanovená lehota, je daňovník – dlžník povinný zvýšiť základ dane o stanovené percento menovitej hodnoty záväzku alebo jej nesplatenej časti nasledovne:

Ak súčasťou hodnoty záväzku je daň z pridanej hodnoty, úprava základu a týka aj časti záväzku tvorenej touto daňou z dôvodu, že menovitá hodnota záväzku obsahuje aj daň z pridanej hodnoty. Recipročne sa postupuje pri tvorbe opravnej položky k pohľadávke a aj pri odpise pohľadávky, keď daňovo účinný odpis pohľadávky sa týka aj tej časti, ktorá je tvorená daňou z pridanej hodnoty.

ZDP na druhej strane stanovuje v § 17 ods. 32 aj úpravu základu dane (zníženie), ak daňovník po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o neuhradený záväzok alebo jeho nesplatenú časť uhradil záväzok alebo došlo k premlčaniu záväzku.

• o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho (nesplatenej) časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku (o ktorú bol základ dane daňovníka v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšený) v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho (nesplatená) časť uhradený,

• dôjde k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zákonom č. 253/2015 Z. z. do § 17 ods. 32 doplnilo nové písmeno c), podľa ktorého má daňovník, ktorému súd potvrdil reštrukturalizačný plán, možnosť znížiť si základ dane o sumu záväzkov, o ktorú v minulosti zvyšoval základ dane podľa § 17 ods. 27. Daňovník má možnosť znížiť si základ dane o celú sumu záväzkov, ktoré znižovali v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach základ dane bez ohľadu na výšku plnenia záväzku v súlade s reštrukturalizačným plánom. Toto zníženie základu dane môže daňovník vykonať v zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom, t.j. v ktorom bolo uznesenie súdu o potvrdení plánu uverejnené v Obchodnom vestníku. Daňovník, ktorému bol potvrdený reštrukturalizačný plán, nemá povinnosť upravovať (zvyšovať) základ dane o záväzky podľa § 17 ods. 27 ZDP, avšak iba tie záväzky, ktoré sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. Na základe uvedeného sa povinnosť zvyšovať základ dane podľa § 17 ods. 27 vzťahuje na záväzky (pohľadávky u veriteľa), ktoré veriteľ neprihlásil do času zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu ako aj záväzky vznikajúce po tomto termíne.

Obdobnú možnosť zníženia základu dane daňovníka o záväzky alebo ich neuhradenú časť, o ktorú si daňovník zvyšoval základ dane v minulosti, má aj daňovník, na ktorého bol vyhlásený konkurz a to v zdaňovacom období ukončenom v deň predchádzajúci dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu.

Spoločnosti v roku 2014 vznikol záväzok z obstarania odpisovaného HM vo výške 13 500 eur s dobou splatnosti 12. február 2014. Zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Ako bude spoločnosť postupovať, ak

b) dňa 7. 1. 2016 dôjde k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 5 000 eur a v roku 2018 dôjde k premlčaniu záväzku.

a) V roku 2015 uplynie od splatnosti 360 dní, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť neuhradila záväzok ani jeho časť, je povinná zvýšiť základ dane o sumu, ktorá predstavuje 20 % z menovitej hodnoty záväzku, t.j. o 2 700 eur.

V roku 2016 uplynie od splatnosti 720 dní, ale spoločnosť zároveň uhradí celý záväzok. V tomto prípade má možnosť znížiť si v tomto zdaňovacom období základ dane o sumu 2 700 eur, o ktorú bol zvýšený základ dane v roku 2015.

b) V roku 2015 uplynie od splatnosti 360 dní, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť neuhradila záväzok ani jeho časť je povinná zvýšiť základ dane o sumu, ktorá predstavuje 20 % z menovitej hodnoty záväzku, t.j. o 2 700 eur. V roku 2016 uplynie od splatnosti 720 dní. Zároveň v roku 2016 spoločnosť uhradí časť záväzku vo výške 10 000 eur. Spoločnosť je povinná v roku 2016 zvýšiť základ dane do výšky 50 % nesplatenej časti záväzku, t.j. do výšky 50 % z (13 500 – 5 000) x 50 % = 4 250 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2015 zvýšil základ dane už o 2 700 eur, v zdaňovacom období 2016 zvýši základ dane iba o rozdiel medzi sumou 4 250 eur a 2 700 eur, t.j. o 1 550 eur.

V roku 2017 nedošlo k úhrade nesplatnej časti ani k jej čiastočnému splateniu, preto má spoločnosť povinnosť zvýšiť základ dane tak, aby zvýšenie základu predstavovalo minimálne 100 % nesplatenej hodnoty záväzku. Nesplatená časť záväzku je vo výške 8 500 eur, nakoľko v roku 2015 a 2016 došlo z dôvodu nezaplatenia záväzku o zvýšenie základu dane o 4 250 eur, v roku 2017 spoločnosť zvýši základ dane o rozdiel medzi 100 % nezaplatenej časti záväzku (8 500) a záväzku, ktorý už zvýšil základ dane v roku 2015 a 2016 (4 250 eur), t.j. o 4 250 eur.

V roku 2018 dôjde k premlčaniu záväzku. V súlade s postupmi účtovania spoločnosť zúčtuje neuhradený záväzok do výnosov v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a keďže neuhradená časť záväzku bola v rokoch 2015 až 2017 dodanená, výška zúčtovaného záväzku vo výške 8 500 eur je položkou znižujúcou základ dane.

Spoločnosti v roku 2014 vznikol záväzok z obstarania odpisovaného HM vo výške 44 000 eur s dobou splatnosti 22. mája 2014. Zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Ako bude spoločnosť postupovať, ak na spoločnosť bola dňa 17. 6. 2016 povolená reštrukturalizácia, pričom veriteľ prihlásil svoju pohľadávku a tá je súčasťou reštrukturalizačného plánu?

V roku 2015 uplynie od splatnosti 360 dní, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť neuhradila záväzok ani jeho časť je povinná zvýšiť základ dane o sumu, ktorá predstavuje 20 % z menovitej hodnoty záväzku, t.j. o 8 800 eur. V roku 2016 síce uplynula doba 720 dní od splatnosti záväzku, ale spoločnosť zároveň vstúpila do reštrukturalizácie a vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ túto pohľadávku prihlásil, spoločnosť si v roku 2016 môže znížiť základ dane o sumu 8 800 eur, t.j. o sumu o ktorú v predchádzajúcom zdaňovacom období zvyšoval základ dane.

Ustanovenie vymedzuje postup daňovníka, ktorý v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia

• vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a príslušných postupov účtovania alebo

• nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a príslušných postupov účtovania

a tým vykázal vyšší základ dne a odviedol vyššiu daň. Ustanovenie dáva možnosť daňovníkovi v tomto prípade zahrnúť opravu chýb minulých rokov účtovanú v roku zistenia tejto chyby do výsledku hospodárenia alebo prostredníctvom nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v zdaňovacom období, kedy o nej účtuje.

Ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a daňovník nie je povinný podať dodatočné daňové priznanie. To znamená, že oprava chýb v účtovníctve bude zároveň súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve vykonala.

• do základu dane zdaňovacieho obdobia, v ktorom zaúčtoval opravu chýb minulých rokov, tieto zahrnie a dodatočné daňové priznanie nepodá.

Postup podľa tohto ustanovenia možno uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane podľa § 69 daňového poriadku.

Toto ustanovenie jednoznačne neuvádza, že postup sa uplatní aj v prípade nesprávneho vykázania daňovej straty. Vzhľadom k tomu, že pri zisťovaní daňovej straty sa v súlade s § 17 ods. 22 zákona o dani z príjmov postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane, postup je identický, tzn. ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a z toho dôvodu vykázal nižšiu daňovú stratu, môže pri úprave výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného výsledku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov a daňovej straty postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, t.j. môže sa rozhodnúť postupovať podľa:

• § 17 ods. 29 a do základu dane chyby minulých období zahrnie v súlade s účtovníctvom.

■ v odseku 31 je upravené zdanenie peňažných a nepeňažných plnení poskytnutých poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu (právnickou osobou), od držiteľa. Uvedená úprava sa týka všetkých právnických osôb a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu zriadenú za účelom dosiahnutia zisku alebo o neziskovú právnickú osobu.

Uvedené peňažné a nepeňažné plnenia prijaté poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa § 17 ods. 31 ZDP sa podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP neznižujú o výdavky vzťahujúce sa k týmto plneniam.

Tieto peňažné a nepeňažné plnenia sa vysporiadavajú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

• vystavovania potvrdení držiteľom o výške poskytnutého nepeňažného plnenia poskytovateľovi ZS, ktorému ho poskytol,

• oznamovania poskytovania nepeňažného plnenia správcovi z tohto ustanovenia do § 43 ods. 19 ZDP.

Držiteľ stanoví a v oznámení uvedie hodnotu nepeňažného plnenia ako cenu vrátane DPH.

Zrážkovej dani nepodliehajú plnenia od držiteľa za vykonanie klinického skúšania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vykonaným podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov. Z príjmov vyplácaných za klinické skúšanie sa nevyberá daň zrážkou, ale sú súčasťou príslušného čiastkového základu daňovníka a je možné z nich odpočítať aj príslušné výdavky, a to v závislosti na základe akého právneho vzťahu je klinické skúšanie vykonávané.

Klinické skúšanie je upravené v zákone o liekoch, ktorý definuje, čo je klinické skúšanie, ako sa vykonáva, určuje povinnosti zadávateľa a ďalších osôb zúčastnených na klinických štúdiách atď. Pri klinických skúšaniach je skúšajúcim lekár alebo zdravotnícky pracovník s odbornou spôsobilosťou na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu zodpovedný za vykonávanie klinického skúšania na pracovisku klinického skúšania.

Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania právnickej osobe (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ktorá je podnikateľským subjektom, tieto sú súčasťou jeho základu dane v súlade s ich zaúčtovaním, pričom súčasťou základu dane sú aj výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania pri splnení definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, a to v súlade so znením § 21 ods. 2 písm. l) ZDP.

Ak príjmy plynú od držiteľa za vykonávanie klinického skúšania právnickej osobe (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikanie, je potrebné rozlišovať, či zadávateľom (držiteľom) je

– vedecko-výskumné pracovisko (napr. SAV, vysoká škola, špecializované zdravotnícke zariadenie), kedy ide o neziskovú činnosť (nekomerčné klinické skúšanie), čo znamená, že ak je takéto klinické skúšanie v hlavnom predmete činnosti tejto neziskovej organizácie, príjmy ktoré za jeho vykonanie dosahuje nepodliehajú dani,

– farmaceutická spoločnosť, pričom výsledky klinického skúšania sú podkladom pre žiadosť o registráciu lieku, ide o výkon podnikateľskej činnosti (komerčné klinické skúšanie), ktorú musí táto právnická osoba zdaňovať v súlade s § 12 ZDP. K takýmto príjmom si môže uplatniť aj výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania pri splnení definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP, a to v súlade so znením § 21 ods. 2 písm. l) ZDP.

Spoločnosť uplatňuje v roku 2015 konto pracovného času. Zamestnanci majú ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V novembri 2015 odpracovalo 50 zamestnancov v rámci dohody so zamestnávateľom pri uplatnení konta pracovného času v každom týždni (4 týždne) iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 6 eur na hodinu. Na základe dohody so zamestnávateľom zamestnanci neodpracované hodiny odpracujú v roku 2016

Z pohľadu ZDP sa mzdové náklady a suma povinného poistného účtované prostredníctvom nákladových účtov zahŕňa do základu dane zdaňovacieho obdobia 2015 v súlade s účtovníctvom tak ako o nich účtuje. V prípade mzdových nákladov a povinného poistného, ktoré zamestnanci neodpracovali, tieto sú súčasťou základu dane tiež v zdaňovacom období 2015, pričom v roku 2016 kedy budú tieto náklady súčasťou výsledku hospodárenia na účely ZDP budú predstavovať pripočítateľnú položku k základu dane.

Spoločnosť dňa 5. 7. 2015 odpredala lízingovej spoločnosti strojné zariadenie zaradené do odpisovej skupiny 1 za predajnú cenu 80 000 eur. Následne si spoločnosť od tejto lízingovej spoločnosti strojné zariadenie prenajala na základe zmluvy o finančnom prenájme. Obstarávacia cena zariadenia bez DPH bola 112 000 eur a spoločnosť ho do užívania zaradila 1. 2. 2014. Z hľadiska účtovníctva je stanovená životnosť stroja na 4 roky, spoločnosť uplatňuje lineárnu metódu odpisovania počnúc mesiacom zaradenia do používania. Účtovné odpisy sú uplatňované k poslednému dňu mesiaca a zaokrúhľované na celé eur nahor.

V zdaňovacom období 2014 dôjde k nasledovným úpravám základu dane spoločnosti:

– zvýšenie základu dane o sumu 14 004 eur, ktorá predstavuje sumu účtovných odpisov zahrnutých do výsledku hospodárenia od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa predaja majetku. Ide o úpravu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP,

– zníženie základu dane o sumu 14 011 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi účtovnou (72 322 eur) a daňovou (86 333 eur) zostatkovou cenou – úprava podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP

zvýšenie základu dane o sumu zisku dosiahnutého z predaja strojného zariadenia účtovanú prostredníctvom výnosov budúcich období. V nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počas doby trvania finančného prenájmu suma zisku zahrňovaná do výsledku hospodárenia bude predstavovať položku znižujúcu základ dane. Ide o úpravu podľa § 17 ods. 33 písm. b).

■ odsek 34 upravuje obmedzenie zahrnovania odpisov osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac do základu dane. Uvedené obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

Z uvedeného vyplýva, že sa automaticky neobmedzuje uplatňovanie daňových odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou viac ako 48 000 eur. Aj zo vstupnej ceny nad túto hranicu si daňovník bude môcť uplatniť daňové odpisy, ak vykáže základ dane aspoň vo výške ročného daňového odpisu zo sumy 48 000 eur, t.j. vo výške 12 000 eur. Ak základ dane nedosiahne aspoň túto minimálnu úroveň, zvýši sa o rozdiel medzi skutočne už uplatnenými daňovými odpismi v daňových výdavkoch a odpismi z limitovanej ceny 48 000 eur.

Podľa uvedenej úpravy ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 (príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu) daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (osobné automobily) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

1. základ dane daňovníka > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

2. základ dane daňovníka < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.

Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Takýto prenajímateľ má upravené obmedzenie uplatňovaných odpisov len do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

1. > = 12 000, t.j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 34 ZDP je prvou úpravou, ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

U daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, sa pripočítateľné a odpočítateľné položky v rámci bežného zdaňovacieho obdobia neuplatňujú, nakoľko daňovník do daňového priznania prenáša už len príjmy, ktoré skutočne vchádzajú do základu dane a výdavky, ktoré skutočne ovplyvňujú daňové výdavky. Uvedené vyplýva napr. z § 8 ods. 4 postupov pre jednoduché účtovníctvo, kde v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov, alebo sa zahrnú do základu dane z príjmov vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami ZDP.

Daňovník v septembri 2015 obstará osobný automobil v hodnote 60 000. V súlade s § 27 ods. 2 zákona, sa v prvom roku odpisovania hmotného majetku uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia.

Pre účely porovnania výšky ZD daňovníka s výškou odpisu áut z LVC sa prepočet na počet mesiacov zaradenia auta do OM nevykonáva, t.j. vždy sa ZD porovnáva s 12 000 eur resp. násobkom 12 000 eur, ak je viac áut so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur.

1. > = 12 000, t.j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

Daňovník má v obchodnom majetku 2 autá, pričom jedno kúpil za 56 000 eur a druhé kúpil za 60 000 eur. Ako bude postupovať v nadväznosti na § 17 ods. 34 ZDP pri úprave základu dane?

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovník má až dve autá so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, musí dosiahnuť základ dane vyšší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur, aby si mohol v daňových výdavkoch ponechať celú výšku daňových odpisov.

V uvedenom prípade bude musieť mať základ dane vo výške 24 000 eur, t.j. ak daňovníkov základ dane

1. > = 24 000 eur (násobok ročných odpisov 2 automobilov v limitovanej vstupnej cene 48 000 eur) – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH. Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP) a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).

■ v odseku 35 je nastavené ďalšie obmedzenie voči používaniu motorových vozidiel so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a to pre prípady prenajímania takýchto vozidiel. Obmedzenie sa týka nájomcu týchto vozidiel. Vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období a uplatňuje sa v prípade prenajatých áut so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Uvedenú úpravu obsahuje ustanovenie § 17 ods. 35 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

– úhrnom uplatneného nájomného v zdaňovacom období z áut vo vstupnej cene 48 000 eur a viac a

– limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu vtedy, ak

1. základ dane daňovníka > = súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

2. základ dane daňovníka < súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

Daňovník v januári 2015 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.

1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku)- úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 35 ZDP je ďalšou úpravou (aj § 17 ods. 34 ZDP), ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Daňovník v apríli 2015 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah trvá až do marca 2019.

Pre účely porovnania ZD daňovníka s výškou nájomného 14 400 eur pri autách z LVC sa prepočet na počet mesiacov nájomného vykonáva (uvedené v § 17 ods. 35 ZDP), t.j. vždy sa ZD porovnáva s limitovaným nájomným zodpovedajúcim počtu mesiacov, v ktorých je uzavretá nájomná zmluva o nájme automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac.

1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná

2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

Úprava ZD, ak má daňovník prenajatých viac áut s hodnotou 48 000 eur a viac

Daňovník má prenajaté dve autá v hodnote prevyšujúcej 48 000 eur. Obidve majú hodnotu 56 000 eur. Nájomné zmluvy majú dohodnuté na celý rok a to od februára 2015 do 31. 1. 2016 vo výške 15 000 eur na rok. Ako budú postupovať pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 35 ZDP?

V nadväznosti na znenie ustanovenia § 17 ods. 35 ZDP, v prípade, ak má daňovník prenajatých viac automobilov v hodnote 48 000 eur a viac, hranica základu dane, od ktorej sa odvíja povinnosť upravovať základ dane podľa tohto ustanovenia, sa určí ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

Daňovník si v roku 2015 prenajíma automobil v hodnote 50 000 eur. V roku 2015 však nezaplatil nájomné. Akým spôsobom upravuje základ dane podľa § 17 ods. 35 ZDP?

V súlade s § 17 ods. 19 písm. b) ZDP si daňovník môže uplatniť nájomné len za podmienky, že ho aj skutočne zaplatí. V prípade, že ak k zaplateniu nájomného nedošlo, nemôže si toto nájomné uplatniť v daňových výdavkoch, čo znamená, že ani neupravuje základ dane podľa § 17 ods. 35 ZDP.

V súlade s § 2 ZoÚ sa účtovná jednotka na účely účtovníctva zatrieďuje do príslušnej veľkostnej skupiny. Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatrieďuje účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:

– priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol 10.

Účtovná jednotka, ktorá spĺňa podmienky pre mikro účtovnú jednotku, sa môže vždy rozhodnúť, že bude postupovať ako malá účtovná jednotka. Ak sa však rozhodne, že sa stane mikro účtovnou jednotkou, ktorá oceňuje majetok a záväzky obstarávacou cenou, je povinná podľa § 14 ods. 20 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, ktorá sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, účtovala na vecne príslušné účty nákladov alebo výnosov, odúčtovať na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

V nadväznosti na zaúčtovanie zmeny ocenenia cenných papierov je účtovná jednotka – daňovník povinný v zdaňovacom období, v ktorom sa stal mikroúčtovnou jednotkou a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, základ dane:

– zvýšiť – ak oceňovací rozdiel zo zníženia reálnej hodnoty cenných papierov účtoval v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach do nákladov a v zdaňovacom období, v ktorom sa stal mikroúčtovnou jednotkou túto hodnotu odúčtoval na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov,

– znížiť – ak oceňovací rozdiel zo zvýšenia reálnej hodnoty cenných papierov účtoval v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach do výnosov a v zdaňovacom období, v ktorom sa stal mikroúčtovnou jednotkou túto hodnotu odúčtoval na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet 429 – Neuhradená strata minulých rokov.

■ v odseku 37 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 vymedzuje možnosť odpočítania presne určenej sumy od základu dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie pre žiakov stredných odborných škôl na základe učebnej zmluvy za presne stanovených podmienok podľa nového zákona o OVaP (tzv. duálne vzdelávanie). Ide konkrétne o učebnú zmluvu uzavretú podľa § 19 zákona o OVaP, v ktorej sa prerokujú podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

Do účinnosti zákona o OVaP bolo legislatívnym základom na zabezpečenie tohto účelu na Slovensku zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave.

Hlavným cieľom nového zákona o OVaP účinného od 1. 4. 2015 bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu boli vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým bol ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov a druhým bola motivácia pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania.

Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené práve novým zákonom o OVaP a novelizačnými článkami ZP a ZDP. Z týchto zákonov vyplýva, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie, môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie.

Systém duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava žiakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.

Z dôvodu väčšej podpory duálneho vzdelávania zo strany zamestnávateľov, ale aj žiakov, sú spresnené alebo zavedené rôzne motivačné faktory a to predovšetkým zo strany rôznych daňových resp. odvodových úľav, ktoré sú však účinné až od 1. 9. 2015 a to z dôvodu, že sú naviazané na nového absolventa strednej odbornej školy, s ktorým zamestnávateľ uzatvára zmluvu podľa zákona o OVaP ešte pred nástupom do prvého školského ročníka (od 1. 9. 2015).

Ide práve o úpravu obsiahnutú v § 17 ods. 37 ZDP, kde sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu vo výške

– 1 600 eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 až 400 hodín ročne a

– 3 200 eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne.

Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.

2. Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku.

Daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.

Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu, ak ju žiak bude vykonávať.

Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.

3. Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku.

Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.

V nadväznosti na presun odmeny za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy z § 5 ods. 1 písm. a) do § 5 ods. 1 písm. l) ZDP, nebude sa na tento príjem vzťahovať povinnosť odvodov ani na sociálne ani na zdravotné poistenie.

Pri výpočte tejto odmeny sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka, t.j. pri sume minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je 2,184 eura je maximálna mesačná odmena za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa, 137,592 eura.

Podľa § 2 zákona o OVaP je odborným vzdelávaním a prípravou výchovno-vzdelávací proces, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností, pričom sa člení na teoretické a praktické vyučovanie. Praktickým vyučovaním je organizovaný proces poskytujúci žiakom praktické zručnosti, schopnosti a návyky nevyhnutné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností.

Systémom duálneho vzdelávania je časť odborného vzdelávania a prípravy žiaka založenom na

2. výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a

– učebnú zmluvu so zákonným zástupcom žiaka alebo plnoletým žiakom v systéme duálneho vzdelávania.

Učebná zmluva sa uzatvára najneskôr do 31. augusta príslušného kalendárneho roka pred nástupom žiaka do prvého ročníka na celé študijné obdobie.

Duálne vzdelávanie sa vykonáva v stredisku praktického vyučovania zamestnávateľa, na ktoré bolo zamestnávateľovi vydané osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.

Okrem uvedeného je odborný výcvik, odborná prax alebo umelecká prax vykonávaná

– v dielni umiestnenej v strednej odbornej škole (§ 7 zákona o OVaP) alebo na

Vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania je určené v § 9 a 10 zákona o OVaP a znamená aj to, že celé vzdelávanie sa presúva na zamestnávateľa, ktorý výlučne zodpovedá za organizáciu, obsah a kvalitu praktického vyučovania žiaka a na ten účel uhrádza všetky náklady spojené s financovaním praktického vyučovania.

V nadväznosti na uvedené môže potom zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona o OVaP, znížiť svoj základ dane o

– 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

– 1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

O uvedené sumy sa znižuje až výsledný základ dane určený podľa § 17 ods. 38 ZDP.

■ v odseku 38 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 spresňuje definícia základu dane a to základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Podľa tohto spresnenia sa základom dane rozumie základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou podľa § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, t.j. ešte pred úpravou základu dane o

• pripočítateľnú položku u sponzora, ktorý nevykázal základ dane, aby si sponzorské mohol ponechať v daňových výdavkoch [§ 17 ods. 19 písm. h) ZDP],

• pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého ročného odpisu pri obstaranom motorovom vozidle so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 ZDP),

• pripočítateľnú položku, ak nebola vykázaná výška základu dane pre uplatnenie celého nájomného za motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 ZDP),

• odpočítateľnú položku, ak daňovník splnil podmienky pre uplatnenie paušálnej sumy na každého žiaka v rámci poskytovaného duálneho vzdelávania (§ 17 ods. 37 ZDP),

• pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na nepovinné členské v právnickej osobe [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP] a

• pripočítateľnú položku, ak mal daňovník uplatnené viac ako 5 % zo základu dane na víno ako reklamný predmet [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP].

Ide len o legislatívne spresnenie. Týmto spôsobom sa postupuje aj pri výpočte základu dane v roku 2015.

• ročný odpis z osobného automobilu vo vstupnej cene 50 000 eur vo výške 12 500 eur,

Základom dane daňovníka za rok 2016 je teda rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami, ešte pred uplatnení zákonom stanovených obmedzení počítaných voči základu dane.

V tomto prípade je základom dane suma vo výške 6 900 eur (35 800 – 28 900).

– zahrnutý odpis z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, musí postupovať pri úprave základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP, t.j. pripočíta k základu dane 6 900 eur sumu vo výške rozdielu medzi uplatneným ročným odpisov v daňových výdavkoch 12 500 eur a sumou 12 000 (ročný odpis z limitu 48 000 eur), t.j. sumu vo výške 500 eur

– zahrnuté reklamné predmety – víno v sume 890 eur, musí postupovať pri úprave základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, t.j. vypočíta si 5 % zo základu dane = zo sumy 6 900 eur čo je suma vo výške 345 eur a rozdiel medzi tým čo mal uplatnené v daňových výdavkoch 890 eur a tým čo mohol mať uplatnené 345 eur – pripočíta k základu dane – pripočíta sumu 545 eur

Ocenenie v reálnych hodnotách pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti, nepeňažnom vklade a zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev

(1) Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

a) zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

b) zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

c) zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku1) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.1)

(2) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu.1) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3) Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu1) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4) Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a) sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

b) rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu1) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

c) sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5) Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;³⁰⁾ ak počas tohto obdobia

a) sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

b) sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

c) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b) alebo

d) dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7) Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri nepremlčanej pohľadávke nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a) postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(8) Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.³⁰⁾

(9) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

(1) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

a) neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,1) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

b) upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak

4. u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

d) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

e) zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

f) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)

(2) Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c)

a) individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,37a)

b) podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

a) odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

1. pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

2. pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

a) rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b) goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia

1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(7) Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

(8) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Vkladateľ nepeňažného vkladu môže uplatniť postup podľa odseku 1 písm. b), pričom zodpovedá za zabezpečenie údajov od prijímateľa nepeňažného vkladu v rozsahu podľa odseku 7. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(9) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d.

(10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11) Postup podľa odsekov 1 a 2 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
obchodných spoločností alebo družstiev
v reálnych hodnotách

(1) Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)

a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou^80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c) zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d) zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

e) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2) Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a) odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b) môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)

(3) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a) oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4. dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku³⁰⁾ alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,80c)

b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c) zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia

1. sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2. sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3. je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

(4) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1. 20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2. 50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3. 100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozdelením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

(5) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8) Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

Ocenenie v pôvodných cenách
pri nepeňažnom vklade a zlúčení,
splynutí alebo rozdelení obchodných
spoločností alebo družstiev

(1) Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

a) nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

d) zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2) Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

(3) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4) Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.1)

(5) Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6) Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7) Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, ktorý uplatní postup podľa odseku 1, je povinný preukázať, že prijímateľ nepeňažného vkladu prevzal pôvodné ceny majetku. Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku.

(8) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9) Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

a) prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.

(10) Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1 a 4.

a) majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu1) a

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie
obchodných spoločností
alebo družstiev v pôvodných cenách

(1) Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) sa

a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b) nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c) zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2) Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b) náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu.1)

(3) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4) Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.1)

(5) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6) Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7) Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(8) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, právny nástupca

a) neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b) pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,

c) odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(9) Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14

a) pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky primerane podľa odseku 5 alebo

b) oceňuje majetok reálnou hodnotou podľa § 17c ods. 2, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa § 17c ods. 3.

(10) Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

a) majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu1) bez precenenia na reálnu hodnotu a

b) hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25.

(1) Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí ministerstvo.

a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok,

b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov,

c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu,

b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

(4) Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia¹²⁸⁾ o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo inej metódy (ďalej len „rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia“) najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa mala odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať. Prílohou k žiadosti je dokumentácia podľa odseku 1. Rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, v ktorom správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, sa vydáva najviac na päť zdaňovacích období. Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia, považuje sa žiadosť za nepodanú; túto skutočnosť oznámi správca dane daňovníkovi a vráti daňovníkovi zaplatenú úhradu. Ak daňovník požiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a príslušné štáty sa nedohodnú, správca dane môže rozhodnúť o vydaní rozhodnutia o jednostrannom odsúhlasení metódy ocenenia. Na žiadosť daňovníka, podanú najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení metódy ocenenia, správca dane môže vydať rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia najviac na päť ďalších zdaňovacích období, ak daňovník preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo predchádzajúce rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané. Proti rozhodnutiu o odsúhlasení metódy ocenenia nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňovníka správca dane zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva. Daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia úhradu vo výške podľa osobitného predpisu,^80d) ak ide o jednostranné odsúhlasenie správcom dane, a vo výške podľa osobitného predpisu,^80e) ak ide o odsúhlasenie na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Úhrada podľa deviatej vety sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia. Ak nebola úhrada zaplatená pri podaní žiadosti a v určenej výške, je splatná do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane na jej zaplatenie. Ak úhrada nebude zaplatená v lehote alebo vo výške určenej vo výzve, považuje sa žiadosť za nepodanú, túto skutočnosť oznámi správca dane daňovníkovi. Ak správca dane vydá oznámenie o nevyhovení žiadosti, zaplatená úhrada sa daňovníkovi nevráti.

a) zruší rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom,

b) zruší alebo zmení rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu,

c) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak o to požiada daňovník, pričom preukáže, že došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané.

(6) Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 preveruje správca dane alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky81) (ďalej len „finančné riaditeľstvo) pri daňovej kontrole,82) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Správca dane alebo finančné riaditeľstvo je v odôvodnených prípadoch oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie podľa odseku 1. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu podľa odseku 1 v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo finančného riaditeľstva; túto výzvu pri dokumentácii pre príslušné zdaňovanie obdobie možno zaslať najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 za toto zdaňovacie obdobie. Dokumentáciu daňovník predkladá v štátnom jazyku,82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.

(7) Dokumentáciu podľa odseku 1 je daňovník povinný uchovávať počas obdobia podľa osobitného predpisu.34)

(8) Daňovník dokumentáciu podľa odseku 1 predkladá správcovi dane, finančnému riaditeľstvu alebo ministerstvu spolu so žiadosťou, ak žiada o

1. príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb,

2. Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.

Ustanovenia § 18 ZDP v spojitosti s ustanoveniami § 17 ods. 5 až 7 ZDP a ustanoveniami § 2 písm. n) až r) ZDP obsahujú hlavné zásady a princípy uplatňovania problematiky transferového oceňovania. Transferovým oceňovaním sa rozumie metodika stanovenia, zdokumentovania a overenia cien, ktoré uplatňujú daňovníci v obchodných a finančných vzťahoch so závislými osobami.

V ustanoveniach § 2 písm. n) a r) ZDP sú na účely ZDP definované pojmy „závislá osoba“ a „zahraničná závislá osoba“ [bližšie viď komentár k ustanoveniu § 17 ods. 5 ZDP]. Ustanovenia § 17 ods. 5 až 7 ZDP vymedzujú spôsob úpravy základu dane závislých osôb, pričom tieto ustanovenia sú naviazané na ustanovenia § 18 ZDP, v ktorých je vymedzený postup pre úpravu základu dane závislých osôb.

Rozsiahlejšie a podrobnejšie informácie o metodike stanovovania transferových cien sú obsiahnuté v Smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a daňové správy (ďalej len „smernica o transferovom oceňovaní“) schválenej Výborom pre daňové záležitosti a odsúhlasenej na publikáciu Radou OECD v roku 1995. Slovenský preklad smernice o transferovom oceňovaní bol publikovaný v troch častiach vo finančnom spravodajcovi MF SR č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002 ako metodická pomôcka pre správcov dane, daňovníkov a platiteľov dane v Slovenskej republike. Táto smernica o transferovom oceňovaní bola viackrát novelizovaná, pričom jej posledná aktualizácia schválená Výborom pre daňové záležitosti a odsúhlasená na publikáciu Radou OECD dňa 22. júla 2010 vo finančnom spravodajcovi MF SR nebola publikovaná. Schválené znenie smernice o transferovom oceňovaní v anglickom jazyku môžete nájsť na oficiálnej internetovej stránke OECD: http://www.oecd.org/ctp/transfer-pricing/transfer-pricing-guidelines.htm. Právny rámec transferového oceňovania v Slovenskej republike samozrejme dopĺňajú aj príslušné medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (článok 9).

Vzájomné obchodné a finančné vzťahy medzi závislými osobami nemusia byť vždy riadené len trhovými princípmi, ale môžu byť ovplyvnené aj inými faktormi. V prípade závislých osôb totiž nie je tak dôležité, aby každá z nich dosiahla z realizovanej transakcie čo najvyšší zisk. U týchto osôb je skôr podstatné, aby maximalizovali zisk ako skupina a s týmto cieľom niekedy ochotne obetujú ziskovosť jednotlivých členov skupiny a často uskutočňujú aj také transakcie s takými podmienkami, do ktorých by nezávislé osoby nikdy nevstúpili.

Na daňové účely je však nevyhnutné, aby ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb zodpovedali cenám, aké sú používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Táto podmienka sa nazýva aj „princíp nezávislého vzťahu“. Princíp nezávislého vzťahu je medzinárodný štandard dohodnutý členskými krajinami OECD, ktorý sa používa pri stanovení transferových cien medzi závislými osobami na daňové účely. Jeho definíciu možno nájsť v článku 9 modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia a obdobne znenie je vymedzené aj v ustanovení § 18 ods. 1 ZDP. Princíp nezávislého vzťahu a jeho aplikácia je podrobnejšie rozobraný v I. kapitole smernice o transferovom oceňovaní.

Princíp nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1 zákona ZDP je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel, alebo ak je možné vplyv rozdielu odstrániť. Aplikácia princípu nezávislého vzťahu spočíva v porovnávaní podmienok kontrolovanej transakcie (t.j. transakcie, ktorá sa uskutočnila medzi závislými osobami) s porovnateľnou transakciou zrealizovanou za porovnateľných podmienok medzi nezávislými osobami na bežnom trhu. Pri analýze porovnateľnosti sa zohľadňujú predovšetkým tieto faktory:

– činnosti (funkcie) vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a pod.,

Ak sa nájde porovnateľná transakcia, aplikuje sa niektorá z metód transferového oceňovania. Metódy transferového oceňovania sú zadefinované v ustanoveniach § 18 ods. 2 a 3 ZDP [bližšie viď komentár k týmto ustanoveniam]. Použiť možno aj vzájomnú kombináciu metód transferového oceňovania, prípadne aj inú metódu neuvedenú v § 18 ZDP, pokiaľ jej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Výsledkom uplatnenia princípu nezávislého vzťahu a metódy transferového oceňovania je zvyčajne úprava základu dane alebo daňovej straty z dôvodu vyčíslenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP.

V tejto súvislosti má daňovník povinnosť preukázať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie jeho daňovej povinnosti, a teda je povinný preukázať aj spôsob zistenia rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP. Z uvedeného dôvodu je daňovník povinný viesť dokumentáciu o použitej metóde transferového oceňovania.

Obsah dokumentácie o použitej metóde transferového oceňovania je určený Ministerstvom financií Slovenskej republiky v „Usmernení č. MF/011491/2015-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP“, ktoré bolo vydané dňa 14. mája 2015 a bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi MF SR č. 5/2015. Toto usmernenie nahradilo pôvodné usmernenie č. MF/8120/2014-72 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP, ktoré bolo vydané dňa 20. augusta 2014 a bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi MF SR č. 8/2014.

Nové usmernenie k dokumentácii o použitej metóde transferového oceňovania bolo vydané v nadväznosti na novelu zákona o dani z príjmov č. 333/2014 Z. z. a zmenu pravidiel transferového oceňovania účinnú od 1. januára 2015. Pravidlá transferového oceňovania sa s účinnosťou do 31. decembra 2014 vzťahovali len na daňovníkov, ktorí sa považujú za zahraničné závislé osoby. Avšak s účinnosťou od 1. januára 2015 sa pôsobnosť doterajších pravidiel transferového oceňovania rozšírila a aplikujú sa už aj na tuzemské závislé osoby. S ohľadom na rozšírenie pôsobnosti pravidiel transferového oceňovania aj na tuzemské transakcie medzi závislými osobami a s tým spojenej povinnosti vedenia príslušnej dokumentácie o použitej metóde transferového oceňovania bola aktualizácia usmernenia opodstatnená.

Pôvodné usmernenie č. MF/8120/2014-72 sa použije za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2014 a nové usmernenie č. MF/011491/2015-724 sa použije na zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2015. Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína pred 1. januárom 2014 daňovníci, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie, postupujú podľa usmernenia č. MF /8288/2009-72 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP.

Nové usmernenie č. MF/011491/2015-724 upravuje rozsah povinnosti vedenia dokumentácie o metóde ocenenia pre všetkých daňovníkov, ktorí sú považovaní za závislé osoby podľa § 2 písm. n) ZDP a daňovníkov, ktorí uskutočňujú transakcie so stálou prevádzkarňou podľa § 2 písm. r) ZDP. Do konca roka 2014 pôvodné usmernenie reflektovalo vymedzený rozsah pravidiel transferového oceňovania podľa ZDP a vzťahovalo sa len na cezhraničné kontrolované transakcie.

Nové usmernenie č. MF/011491/2015-724 rovnako rozlišuje tri kategórie dokumentácie: úplnú, základnú a skrátenú, avšak v porovnaní s pôvodným usmernením podrobnejšie definuje tri kategórie daňovníkov, ktorí konkrétny typ dokumentácie vedú. Taktiež podrobnejšie špecifikuje aké kontrolované transakcie sa v rámci dokumentácie uvádzajú – princíp významnosti.

V rámci stanoveného obsahu dokumentácie nové usmernenie č. MF/011491/2015-724 vyžaduje ďalšie informácie vo vzťahu k farmaceutickým spoločnostiam. Daňovníci majú pri každom type dokumentácie povinnosť uvádzať informácie o peňažnom a nepeňažnom plnení, ktoré bolo za daňovníka poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s NDP na území SR [okrem týchto plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach]. Táto nezvyčajná požiadavka je spojená s povinnosťou daňovníkov, ktorí sú príjemcami takýchto plnení poskytovaných zo zahraničia, podať na území SR daňové priznanie a zaplatiť daň. Daňové orgány získali možnosť preskúmať príjemcov takýchto plnení v prípadoch, kedy príjemcovia takéto plnenia neuvedú v daňovom priznaní a nezaplatia daň z príjmov [bližšie viď komentár k ustanoveniam § § 8, 9, 17, 21 alebo 43].

Navyše pri úplnej dokumentácii nové usmernenie č. MF/011491/2015-724 stanovuje povinnosť uviesť aj informácie o vnútroskupinových finančných transakciách predovšetkým ohľadom priamych a nepriamych úverových vzťahov, cash-poolingových vzťahov, finančných garancií, derivatívnych nástrojov, hybridných nástrojov a pod.

Obsah dokumentácie o použitej metóde transferového oceňovania vychádza z princípov a zásad stanovených smernicou o transferovom oceňovaní a súčasne sa opiera o závery „Uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 27. júna 2006, o kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii“ (Ú. v. EÚ C 176, 28. 7. 2006, s. 1).

Dokumentácia predstavuje súbor informácií, údajov a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien pri transakciách medzi závislými osobami (tzv. kontrolované transakcie). Cieľom dokumentácie je zdokladovať proces ocenenia kontrolovaných transakcií, a preto jej obsah závisí vždy od okolností a podmienok jednotlivých transakcií, ale predovšetkým od metódy transferového oceňovania, ktorá bola pri stanovení transferovej ceny použitá.

Dokumentácia však nemusí byť vypracovaná samostatne za každú kontrolovanú transakciu, nakoľko usmernenie umožňuje aj zoskupovanie kontrolovaných transakcií. Vypracovanie dokumentácie za skupinu kontrolovaných transakcií môže poskytnúť spoľahlivejší obraz o použitých metódach ocenenia. V dokumentácii je však potrebné uviesť dôvody zlúčenia transakcií do skupiny kontrolovaných transakcií. Do skupiny kontrolovaných transakcií možno spojiť viacero kontrolovaných transakcií s tým istým členom skupiny, ktoré sú:

Vzhľadom k tomu, že usmernenie stanovuje len minimálny rozsah dokumentácie, možno do dokumentácie voľne zahrnúť aj ďalšie informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu. Dodatočné informácie slúžiace k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu môže vyžiadať aj správca dane.

Dokumentácia sa vedie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak nenastanú žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce spôsob ocenenia kontrolovaných transakcií, je možné využiť informácie uvedené v dokumentácii za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a odvolať sa na nich.

V rámci usmernenia sú rozlíšené tri druhy dokumentácie o použitej metóde ocenenia: úplná, základná a skrátená, kde najpodrobnejšia je úplná dokumentácia a najjednoduchšia je skrátená dokumentácia. So zámerom zníženia administratívnej záťaže daňovníkov je rozsah dokumentácie určený najmä s ohľadom na ich rizikový charakter a motiváciu využiť agresívne daňové plánovanie. Súčasne závisí od toho, či sú kontrolované transakcie realizované cezhranične alebo v rámci tuzemska.

Daňovníci vedú o jednotlivých kontrolovaných transakciách dokumentáciu v rozsahu skrátenej dokumentácie, pokiaľ o týchto transakciách nevedú dokumentáciu v rozsahu základnej alebo úplnej dokumentácie.

Daňovníci, ktorí majú viesť dokumentáciu v rozsahu základnej alebo úplnej dokumentácie, vedú dokumentáciu v takto stanovenom rozsahu o kontrolovaných transakciách, ktoré sú z hľadiska daňovníka významného charakteru. Významnosť sa posudzuje v súlade so zásadami stanovenými v rámci medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve. Rovnako postupuje aj daňovník v prípade, ak ide o kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií, ktorých hodnota v príslušnom zdaňovacom období presiahne 1 000 000 eur. O týchto kontrolovaných transakciách vedie dokumentáciu v rozsahu základnej alebo úplnej dokumentácie. O ostatných kontrolovaných transakciách, t.j. kontrolovaných transakciách nevýznamného charakteru alebo s hodnotou, ktorá nepresiahne 1 000 000 eur v príslušnom zdaňovacom období, vedie daňovník dokumentáciu v rozsahu skrátenej dokumentácie. Daňovník, ktorý má záujem, môže do základnej alebo úplnej dokumentácie zahrnúť aj kontrolované transakcie nevýznamného charakteru.

Úplnú dokumentáciu vedú daňovníci, ktorí sú uvedený v článku 2 ods. 4 usmernenia. Ide o daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (ďalej len „podľa IFRS“) zadefinovaných podľa § 17a zákona o účtovníctve. Patria tu napr. banky, pobočky zahraničných bánk, správcovské spoločnosti, pobočky zahraničných správcovských spoločností, poisťovne, pobočky zahraničných poisťovní, pobočky poisťovne z iných členských štátov EÚ, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti. Rovnako sem patria aj veľké obchodné spoločnosti, ktoré najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnia aspoň dve z podmienok podľa § 17a ods. 2 zákona o účtovníctve, t.j. ich celková suma majetku presiahla 170 000 000 eur, čistý obrat presiahol 170 000 000 eur, či priemerný počet zamestnancov presiahol 2 000. Navyše sem patria aj tí daňovníci, ktorí sa sami rozhodnú vykazovať výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa IFRS v súlade s § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve. V prípade, ak títo daňovníci uskutočňujú transakcie so závislými osobami len v rámci tuzemska, potom je postačujúce, ak vedú skrátenú dokumentáciu v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. b) usmernenia. Ďalšou výnimkou sú daňovníci, ktorí patria medzi subjekty verejnej a ústrednej správy zostavujúce konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a zákona o účtovníctve, u ktorých je postačujúce viesť skrátenú dokumentáciu pre transakcie realizované medzi sebou v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. c) usmernenia.

Úplnú dokumentáciu vedú aj daňovníci, u ktorých je vysoké riziko presunu ziskov do zahraničia, nakoľko uskutočňujú transakcie so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvného štátu v súlade s § 2 písm. x) ZDP, t.j. vzájomné obchodné alebo finančné vzťahy smerujú z/do krajín neuvedených v zozname štátov zverejnenom na internetovej stránke MF SR: http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9501. Ide najmä o krajiny, s ktorými Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní. Napriek transakciám so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov, je vymedzená výnimka vo vzťahu k malým subjektom a zníženiu ich administratívnej záťaže. U fyzických osôb a osôb, ktoré sú považované za mikro účtovné jednotky podľa § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve, je postačujúce vedenie skrátenej dokumentácie v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. a) usmernenia.

Vedenie úplnej dokumentácie je nevyhnutné aj u daňovníkov s vysokým rizikom presunu ziskov do iných spoločností, nakoľko uskutočňujú transakcie so závislými osobami, ktoré umorujú vysoké daňové straty, alebo ktoré čerpajú daňové úľavy. Úplnú dokumentáciu sú povinní viesť daňovníci, ktorí:

– v zdaňovacom období od základu dane odpočítavajú daňovú stratu prevyšujúcu sumu 300 000 eur,

– za dve po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia od základu dane odpočítavajú daňovú stratu prevyšujúcu sumu 400 000 eur,

– v zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani podľa zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci,

– v zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani podľa zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj.

Výnimkou sú daňovníci, ktorí hoci umorujú daňovú stratu prevyšujúcu uvedenú sumu, patria však medzi subjekty verejnej a ústrednej správy zostavujúce konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a zákona o účtovníctve, u ktorých je postačujúce viesť skrátenú dokumentáciu pre transakcie realizované medzi sebou v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. c) usmernenia.

Navyše je vedenie úplnej dokumentácie potrebné u daňovníkov, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 ZDP, ako aj u daňovníkov, ktorí žiadajú o tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 ZDP. Ak daňovník žiada o tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 ZDP len vo vzťahu k tuzemským kontrolovaným transakciám, nie je nutné viesť úplnú dokumentáciu. V tomto prípade daňovník vedie základnú dokumentáciu v súlade s článkom 2 ods. 2 usmernenia.

Obsah úplnej dokumentácie pozostáva z dvoch častí, a to všeobecnej a špecifickej dokumentácie. Všeobecná dokumentácia obsahuje súbor informácií poskytujúci celkový prehľad o skupine závislých osôb. Špecifická dokumentácia bezprostredne nadväzuje na všeobecnú dokumentáciu a obsahuje osobitné informácie týkajúce sa daňovníka. Ak sa informácie všeobecnej a špecifickej dokumentácie navzájom prelínajú, uvádzajú sa v dokumentácii len raz.

a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie v rámci skupiny, identifikáciu hospodárskeho odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity skupiny v hospodárskom odvetví, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

c) plánovanú obchodnú stratégiu, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

d) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

e) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu.

a) identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

c) identifikáciu hospodárskeho odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v hospodárskom odvetví, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

d) plánovanú obchodnú stratégiu a podnikateľský zámer, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele daňovníka,

e) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie),

f) prehľad o nehmotnom majetku, ktorý vlastní alebo využíva daňovník (patenty, ochranné známky, obchodné mená, know-how, atď.), spôsob a rozsah jeho využívania,

g) zoznam opatrení predchádzajúcich oceneniu, ktoré má odsúhlasené daňovník, napr. odsúhlasenie metódy ocenenia,

h) zoznam dohôd o príspevkoch na náklady, na ktorých sa podieľa daňovník a akékoľvek iné rozhodnutia ovplyvňujúce oblasť transferového oceňovania,

i) informácie o vnútro-skupinových finančných transakciách (priame alebo nepriame úverové vzťahy), cash-poolingové vzťahy, garancie a taktiež využitie derivatívnych a iných finančných nástrojov vrátane hybridných nástrojov, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

j) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, majetok, ktorý využíva a jeho predpokladané riziká, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím,

k) popis systému transferového oceňovania daňovníka obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií,

l) interné a/alebo externé porovnateľné údaje nezávislých osôb, analýza porovnateľnosti (informácie o faktoroch určujúcich porovnateľnosť kontrolovaných transakcií s nekontrolovanými transakciami, charakteristika majetku alebo služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie),

m) informáciu o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo za daňovníka poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, okrem týchto plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach,

n) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu.

Základnú dokumentáciu vedú daňovníci, ktorí nemajú povinnosť viesť skrátenú dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku 3 usmernenia a ani povinnosť viesť úplnú dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku 5 usmernenia, t.j. daňovníci, ktorí nie sú osobitne špecifikovaní v článku 2 ods. 3 a 4 usmernenia. Väčšinu týchto daňovníkov tvoria obchodné spoločnosti, ktoré nespĺňajú podmienky pre označenie mikro účtovnej jednotky, ktorá vedie skrátenú dokumentáciu podľa článku 3 usmernenia a ani veľkostné kritériá na vykazovanie výsledku hospodárenia podľa IFRS, a preto sa na nich nevzťahuje potreba vedenia úplnej dokumentácie podľa článku 5 usmernenia.

Obsah základnej dokumentácie pozostáva taktiež ako v prípade úplnej dokumentácie z dvoch častí, a to všeobecnej a špecifickej dokumentácie. Všeobecná dokumentácia obsahuje súbor informácií poskytujúci celkový prehľad o skupine závislých osôb. Špecifická dokumentácia bezprostredne nadväzuje na všeobecnú dokumentáciu a obsahuje osobitné informácie týkajúce sa daňovníka. V prípade, ak sa informácie všeobecnej a špecifickej dokumentácie navzájom prelínajú, uvádzajú sa v dokumentácii len raz. Základná dokumentácia je zjednodušenou formou úplnej dokumentácie, pričom hlavným zjednodušením je to, že nie je potrebné vypracovanie tzv. analýzy porovnateľnosti. To znamená, že súčasťou minimálneho obsahu základnej dokumentácie nie sú podklady týkajúce sa rozboru porovnateľných údajov.

a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny,

b) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká.

a) identifikáciu a právnu formu daňovníka popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry,

b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, identifikáciu hospodárskeho odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v hospodárskom odvetví,

c) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, majetok, ktorý využíva a jeho predpokladané riziká,

d) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie),

e) popis systému transferového oceňovania daňovníka, obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií,

f) informáciu o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo za daňovníka poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, okrem týchto plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Skrátená dokumentácia predstavuje najjednoduchšiu kategóriu dokumentácie, ktorá vyžaduje poskytnutie základných informácií ohľadom identifikovania skupiny závislých osôb a ich vzájomných obchodných a finančných transakcií.

a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny,

b) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorý zahŕňa identifikáciu zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie),

c) informáciu o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo za daňovníka poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, okrem týchto plnení vyplácaných za klinické skúšanie podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

Skrátenú dokumentáciu vedú daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami a daňovníci, ktorí sú považovaní za mikro účtovné jednotky v súlade s § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve. Do veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky spadá daňovník, ktorý splní aspoň dve z podmienok uvedených v ustanovení § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve, t.j. jeho celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur, čistý obrat nepresiahol 700 000 eur a priemerný počet zamestnancov nepresiahol desať.

Skrátenú dokumentáciu vedú aj daňovníci, ktorí uskutočňujú tuzemské kontrolované transakcie, t.j. transakcie so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) ZDP. Medzi tuzemské kontrolované transakcie sa však nezaradia transakcie realizované vo vzťahu k stálym prevádzkarňam, ktoré má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou umiestnené v zahraničí. Ak daňovníci uskutočňujú nielen tuzemské kontrolované transakcie, ale zároveň aj zahraničné kontrolované transakcie, skrátenú dokumentáciu vedú len vo vzťahu k tuzemským kontrolovaným transakciám.

Výnimkou sú daňovníci, ktorí hoci uskutočňujú tuzemské transakcie, sú zaradení do skupiny daňovníkov, ktorí majú povinnosť viesť úplnú dokumentáciu podľa článku 2 ods. 4 písm. c) až f) usmernenia. Sú to tí daňovníci, ktorí:

– žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 ZDP uvedení v článku 2 ods. 4 písm. c) usmernenia,

– žiadajú o tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 ZDP uvedenú v článku 2 ods. 4 písm. d) usmernenia,

– daňovníci, ktorí umorujú vysoké daňové straty v zmysle podmienok uvedených v článku 2 ods. 4 písm. e) usmernenia, alebo

– daňovníci, ktorí čerpajú daňové úľavy uvedení v článku 2 ods. 4 písm. f) usmernenia.

Ďalšou skupinou daňovníkov, ktorí vedú skrátenú dokumentáciu v súlade s článkom 2 ods. 3 písm. c) usmernenia sú daňovníci, ktorí patria medzi subjekty verejnej a ústrednej správy zostavujúce konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 až 3 zákona o účtovníctve pre transakcie realizované medzi sebou.

Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 ZDP nadväzujú na ustanovenie § 18 ods. 1 ZDP. V ustanoveniach § 18 ods. 2 a 3 ZDP sú zadefinované metódy transferového ocenenia, ktoré sa používajú na účely zistenia, či transakcie uskutočnené medzi závislými osobami zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu. Metódy transferového ocenenia sa uplatňujú závislou osobou pri vyčíslení rozdielu, o ktorý sa ceny použité pri vzájomných obchodných a finančných vzťahoch medzi závislými osobami líšia od cien používaných pri takýchto vzťahoch medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch podľa § 17 ods. 5 ZDP. V súlade s § 18 ods. 1 ZDP na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 ZDP možno použiť niektorú z:

– metód vychádzajúcich z porovnávania zisku podľa § 18 ods. 3 ZDP, alebo

Použiť je možné len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Ustanovenie § 18 ods. 2 ZDP stručne definuje metódy transferového ocenenia, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny. Tieto metódy sa nazývajú aj tradičné transakčné metódy. Patria sem:

Metóda nezávislej trhovej ceny je založená na porovnaní ceny prevodu majetku alebo služby dohodnutej medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok.

Metóda následného predaja vychádza z prepočtu ceny majetku pri nákupe zahraničnou závislou osobou na nezávislú trhovú cenu spôsobom zníženia ceny, za ktorú zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov.

Metódou zvýšených nákladov sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych alebo nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám, alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

Ustanovenie § 18 ods. 3 ZDP stručne definuje metódy transferového oceňovania, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku. Tieto metódy sa nazývajú aj transakčné ziskové metódy. Patria sem:

Metóda delenia zisku vychádza z delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, ktoré by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu.

Metóda čistého obchodného rozpätia zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých metódach transferového ocenenia a ich aplikácii sú uvedené v kapitole č. II aktualizovanej smernice o transferovom oceňovaní – v druhej časti o tradičných transakčných metódach a v tretej časti o transakčných ziskových metódach. Rovnako aj v kapitole č. II. a III. smernice o transferovom oceňovaní, ktorá bola zverejnená vo Finančnom spravodajcovi Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 14/1997.

Ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP vymedzuje právo daňovníka požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. Ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP bolo novelou zákona č. 253/2015 Z. z. účinnou od 1. januára 2016 upravené. Predmetom novely ustanovenia § 18 ods. 4 ZDP bolo spresnenie procesu podania žiadosti daňovníka najmä v prípade, kedy zmešká lehotu na jej podanie alebo neuhradí poplatok pri podaní žiadosti, ako aj spresnenie postupu správcu dane pri odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, ak daňovník požiada o jej odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a pri nevyhovení žiadosti daňovníka.

Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, ktorá vychádza z porovnávania ceny podľa § 18 ods. 2 ZDP alebo z porovnávania zisku podľa § 18 ods. 3 ZDP. S účinnosťou od 1. januára 2014 predmetom žiadosti daňovníka o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania môže byť aj iná metóda [t.j. nielen jedna z tých, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 18 ods. 2 a 3 ZDP], ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu [bližšie viď komentár k ustanoveniu § 18 ods. 1 ZDP].

Správca dane rozhoduje o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania na transakcie medzi závislými osobami ešte pred ich uskutočnením. Vydanie rozhodnutia správcu dane o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania predstavuje pre daňovníka právnu istotu pri skutočnej realizácii posudzovaných transakcií so závislými osobami.

Vzhľadom k tomu, že pravidlá transferového oceňovania sa s účinnosťou do 31. decembra 2014 vzťahovali len na daňovníkov, ktorí sa považujú za zahraničné závislé osoby, avšak s účinnosťou od 1. januára 2015 sa pôsobnosť doterajších pravidiel transferového oceňovania rozšírila a aplikujú sa už aj na tuzemské závislé osoby, rovnako aj ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP môžu s účinnosťou od 1. januára 2015 daňovníci využiť nielen pri vzájomných transakciách zahraničných závislých osôb, ale aj na vzájomné transakcie tuzemských závislých osôb.

Ak daňovník požiada o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, je povinný predložiť správcovi dane spolu so žiadosťou aj dokumentáciu o použitej metóde transferového oceňovania podľa § 18 ods. 1 ZDP. Obsah dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP je bližšie určený v „Usmernení MF SR č. MF/011491/2015-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 ZDP“, ktoré bolo vydané dňa 14. mája 2015 a bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi MF SR č. 5/2015. Na základe článku 2 ods. 4 písm. c) usmernenia daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy podľa § 18 ods. 4 ZDP, sú povinní viesť tzv. úplnú dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku 5 usmernenia. Pre podrobnejšie informácie o obsahu úplnej dokumentácie pozri komentár k ustanoveniu § 18 ods. 1 ZDP.

Žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania musí byť podaná jednotlivo pre konkrétnu transakciu, resp. pre úzko prepojenú skupinu transakcií. Obdobne je zadefinovaná aj požiadavka na vedenie dokumentácie podľa článku 2 ods. 9 usmernenia. Dokumentácia sa vypracuje za každú kontrolovanú transakciu samostatne, avšak umožňuje sa aj zoskupovanie kontrolovaných transakcií, nakoľko vypracovanie dokumentácie za skupinu kontrolovaných transakcií môže poskytnúť spoľahlivejší obraz o použitých metódach ocenenia. V dokumentácii je však potrebné uviesť dôvody zlúčenia kontrolovaných transakcií do skupiny. Pre zlúčenie kontrolovaných transakcií do skupiny je dôležité splnenie niekoľkých predpokladov. Za skupinu je možné označiť viacero kontrolovaných transakcií s tým istým členom skupiny, ktoré sú:

Pri podaní žiadosti za skupinu transakcií by mal daňovník zvážiť riziko a vyššiu pravdepodobnosť, že nastane zmena podmienok, za ktorých správca dane vydal rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania a tým by mal mať na zreteli aj možnosť zrušenia vydaného rozhodnutia podľa § 18 ods. 5 písm. b) ZDP.

Daňovník môže požiadať správcu dane o jednostranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, kedy schvaľovací proces prebieha výlučne medzi slovenským správcom dane a slovenským daňovníkom, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami. Samozrejme predmetom žiadosti môže byť aj cezhraničná transakcia, a pokiaľ zahraničná správa daní s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, výsledkom môže byť ekonomické dvojité zdanenie, t.j. zdanenie v oboch dotknutých štátoch.

Daňovník však môže požiadať aj o dvojstranné, či dokonca viacstranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. Jeho výhodou je práve eliminácia dvojitého zdanenia. Dvojstranné alebo viacstranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania je možné na základe uplatnenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a preto je adekvátne v prípadoch, ak sa žiadosť týka cezhraničnej transakcie závislej osoby zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak daňovník požiada o dvojstranné alebo viacstranné odsúhlasenie, použitie konkrétnej metódy transferového oceňovania, schvaľovací proces neprebieha len medzi slovenským správcom dane a slovenským daňovníkom, ktorý uskutočňuje transakcie so závislými osobami v zahraničí. Odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania sa súčasne schvaľuje aj na medzinárodnej úrovni. Daňovník podá žiadosť správcovi dane, avšak ten do procesu zapojí aj Ministerstvo financií SR, ktoré ako oprávnený orgán zaháji procedúru vzájomnej dohody podľa článku 25 príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pri procedúre vzájomnej dohody sa dotknuté zmluvné štáty snažia prípad vyriešiť a dospieť k dohode. Ide o pomerne časovo náročný procedurálny postup. Správca dane vydá daňovníkovi rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania až po dosiahnutí zhody na úrovni príslušných orgánov zúčastnených štátov. Dvojstranné alebo viacstranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania nie je reálne, pokiaľ sa jedná o transakcie závislých osôb realizované s nezmluvnými štátmi.

S účinnosťou od 1. januára 2016 bol v ustanovení § 18 ods. 4 ZDP spresnený postup správcu dane, ak by sa príslušné orgány zmluvných štátov na riešení prípadu dohodou v zmysle článku 25 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo veci odsúhlasenia použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania nedohodli. Ak správca dane súhlasí s konkrétnou metódou transferového oceňovania navrhovanou daňovníkom, avšak kompetentné orgány zmluvných štátov sa nedohodnú na uzatvorení dvojstrannej dohody o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania, potom ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP umožňuje, aby daňovník nemusel opätovne žiadať o jej jednostranné odsúhlasenie správcom dane a opätovne platiť poplatok za podanie žiadosti. Ak bude správca dane aj po rokovaní s Ministerstvom financií SR súhlasiť s metódou transferového oceňovania navrhnutou daňovníkom, má právo vydať rozhodnutie o jednostrannom odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania.

Ustanovenie § 18 ods. 4 ZDP stanovuje lehotu, v ktorej má daňovník podať žiadosť o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania správcovi dane. Vzhľadom k tomu, že správca dane neodsúhlasuje použitie metódy transferového oceňovania spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, žiadosť musí byť predložená najneskôr 60 dní ešte pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého by sa odsúhlasená metóda transferového oceňovania mala uplatňovať.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa spresnil postup správcu dane v prípade zmeškania lehoty stanovenej na podanie žiadosti o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. Vzhľadom k tomu, že preskúmavanie žiadosti o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania je pomerne časovo náročné, nie je možné odpustiť jej zmeškanie. Ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, považuje sa žiadosť daňovníka za nepodanú. V takomto prípade správca dane ani nezačne konať a daňovníkovi vráti uhradený poplatok, ktorý bol súčasťou žiadosti.

Ako už bolo vyššie spomenuté odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania správca dane vykonáva za istú úhradu, pričom spoplatnenie vydávania tohto rozhodnutia bolo zavedené novelou zákona č. 463/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2014. Úhradu poplatku za vydanie rozhodnutia je daňovník povinný zaplatiť pri podaní žiadosti vo výške stanovenej podľa § 53c ods. 1 písm. a) alebo b) daňového poriadku.

Poplatok daňovníka za vydanie rozhodnutia správcu dane podľa § 18 ods. 4 ZDP sa nepovažuje za daň, a preto sa neuhrádza na číslo osobného účtu daňovníka. Tento poplatok má vyhradený osobitný účet v Štátnej pokladnici, ktorý bol zriadený pre tento účel: IBAN: SK45 8180 0000 0070 0043 7861 a variabilným symbolom je daňové identifikačné číslo daňovníka.

Ak daňovník požiada o jednostranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania, zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania úhradu vo výške 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, pričom ide najmenej o 4 000 eur a najviac o 30 000 eur, v súlade s § 53c ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

Ak daňovník požiada o dvojstranné, prípadne viacstranné odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania na základe uplatnenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy transferového oceňovania úhradu vo výške 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, pričom ide najmenej o 5 000 eur a najviac o 30 000 eur v súlade s § 53c ods. 1 písm. b) daňového poriadku.

Daňovník zaplatí za podanú žiadosť o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania maximálne sumu vo výške 30 000 eur. Uvedená maximálna výška poplatku sa platí za posúdenie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania pre konkrétnu transakciu, resp. úzko prepojenú skupinu transakcií, pričom sa neberie do úvahy počet zdaňovacích období, na ktoré sa budú rozhodnutia vzťahovať, ani počet transakcií v skupine, ktorých sa schválená metóda týka. Výška úhrady sa odvíja od sumy predpokladaného obchodného prípadu. Ak suma obchodného prípadu v skutočnosti prevýši sumu predpokladaného obchodného prípadu, ktorá bola uvedená v podanej žiadosti a podmienky odsúhlasenej transakcie sa nezmenili, daňovník nie je povinný doplatiť rozdiel. Ak správca dane zistí, že vzniknutý rozdiel bol spôsobený zmenou podmienok, ktoré daňovník uviedol v podanej žiadosti, má právo v zmysle § 18 ods. 5 ZDP vydané rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania zmeniť, či dokonca zrušiť.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa novelou zákona č. 253/2015 Z. z. v ustanovení § 18 ods. 4 ZDP doplnil postup správcu dane v prípade, ak daňovník zákonom stanovený poplatok nezaplatí. Úhrada poplatku sa platí bez výzvy správcu dane a je splatná pri podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasenie použitia metódy transferového oceňovania. S účinnosťou od 1. januára 2016 správca dane, ktorý po prijatí žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasenie použitia metódy transferového oceňovania zistí, že daňovník nezaplatil úhradu, ktorú mu stanovuje zákon, alebo ju nezaplatil v určenej výške, vyzve daňovníka na jej zaplatenie. Úhrada je potom splatná v lehote do 15 dní od dňa doručenia písomnej výzvy správcu dane na jej zaplatenie. Ak daňovník úhradu nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej vo výzve správcu dane, považuje sa jeho žiadosť za nepodanú. Správca dane túto skutočnosť oznámi daňovníkovi.

Je potrebné zdôrazniť, že správca dane nie je povinný v každom prípade odsúhlasiť použitie metódy transferového oceňovania, ktorú navrhne daňovník. Nevyhnutným predpokladom odsúhlasenia použitia navrhovanej metódy transferového oceňovania je úzka spolupráca daňovníka so správcom dane, predloženie relevantnej dokumentácie a podrobných informácií preukazujúcich odôvodnenosť predloženého návrhu pre použitie konkrétnej metódy transferového oceňovania a dosiahnutie zhody medzi daňovníkom a správcom dane. Ak správca dane vyhovie žiadosti daňovníka, vydáva rozhodnutie o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania. Proti rozhodnutiu o odsúhlasení použitia metódy transferového oceňovania nemožno podať odvolanie. V opačnom prípade, ak správca dane na základe posúdenia všetkých skutočností a okolností transakcie a z dôvodov nevhodnosti navrhovanej metódy transferového oceňovania pre danú transakciu nevyhovie žiadosti daňovníka, správca dane oznámi túto skutočnosť daňovníkovi, t.j. zašle daňovníkovi písomné oznámenie, pričom rozhodnutie sa nevydáva. V takomto prípade správca dane poplatok za posúdenie transakcie a rozhodovanie o žiadosti daňovníka nevráti.

Správca dane pri odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania vydáva rozhodnutie, ktoré sa vzťahuje najviac na päť zdaňovacích období. Správca dane má možnosť predĺžiť uplatnenie konkrétnej metódy transferového oceňovania, ktorú už odsúhlasil a vydať rozhodnutie aj na ďalších päť zdaňovacích období. Predpokladom je, že daňovník preukáže správcovi dane, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo vydané pôvodné rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. Zároveň je nevyhnutné, aby daňovník správcovi dane predložil opätovnú žiadosť, a to najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v rozhodnutí o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa ustanovenia § 18 ods. 4 ZDP primerane použijú aj v prípadoch, kedy daňovník žiada o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 ZDP. Na účely vydávania rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne správcom dane chýbala podrobnejšia právna úprava postupu správcu dane. Z tohto dôvodu sa novelou zákona č. 253/2015 Z. z. účinnou od 1. januára 2016 postup správcu dane pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne podľa § 17 ods. 7 zjednotil s postupom správcu dane pri vydávaní rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 ZDP.

Ustanovenie § 18 ods. 5 ZDP uvádza prípady, kedy správca dane môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania vydané v súlade s § 18 ods. 4 ZDP. V zmysle § 18 ods. 5 ZDP správca dane vydané rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania zruší, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom.

Ak došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania vydané a daňovník nepožiada o jeho zmenu, správca dane toto rozhodnutie zruší alebo zmení.

Ak došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania vydané a daňovník túto skutočnosť preukáže, pričom súčasne požiada o zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, správca dane môže toto rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť.

V súlade s § 18 ods. 6 ZDP správca dane alebo Finančné riaditeľstvo SR preveruje správnosť použitia metódy transferového oceňovania a vyčíslenia rozdielu, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, ktorý je súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 17 ods. 5 ZDP pri daňovej kontrole. Pri tomto preverovaní vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy transferového oceňovania a z analýzy porovnateľnosti ocenenia.

V tejto súvislosti správca dane alebo Finančné riaditeľstvo SR je oprávnené vyžiadať od daňovníka predloženie dokumentácie o použitej metóde transferového oceňovania, ktorú daňovník povinne vedie podľa § 18 ods. 1 ZDP. Výzva na predloženie dokumentácie môže byť daňovníkovi zaslaná nielen v procese daňovej kontroly, ale s účinnosťou od 1. januára 2014 kedykoľvek, keď to správca dane alebo Finančné riaditeľstvo SR s ohľadom na skutočnosti považuje za potrebné. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva SR.

Ustanovenie § 18 ods. 6 ZDP bolo spresnené zákonom č. 253/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016. Zámerom úpravy je ochrana daňovníkov, aby správca dane alebo Finančné riaditeľstvo SR mohli požadovať predloženie dokumentácie za príslušné zdaňovacie obdobie až po ukončení tohto zdaňovacieho obdobia. Správca dane a Finančné riaditeľstvo SR môže daňovníkovi zaslať výzvu na predloženie dokumentácie za príslušné zdaňovacie obdobie avšak najskôr prvý deň nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ZDP za toto zdaňovacie obdobie. Vychádza sa predovšetkým zo skutočnosti, že dokumentácia sa vypracuje za príslušné zdaňovacie obdobie a v nej obsiahnuté všetky informácie o stanovení metódy transferového oceňovania, na základe ktorej sa určí transferová cena [t.j. cena použitá pri vzájomnom obchodnom alebo finančnom vzťahu závislých osôb] a vyčíslenie rozdielu, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných alebo finančných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch, ktorý je súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 17 ods. 5 ZDP, sa premietnu až do daňového priznania. Z tohto dôvodu aj dokumentácia za príslušné zdaňovacie obdobie by mala byť k dispozícii až po ukončení príslušného zdaňovacieho obdobia.

Dokumentácia o použitej metóde transferového oceňovania sa predkladá v štátnom jazyku. Správca dane alebo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky však môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie tejto dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.

Daňovník, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) a r) ZDP, vyčísľuje rozdiel, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Tento rozdiel je súčasťou základu dane v súlade s § 17 ods. 5 ZDP. Pre zistenie uvedeného rozdielu sa použije postup podľa § 18 ZDP. V súlade s § 18 ods. 1 ZDP o použitej metóde transferového ocenenia je nutné viesť dokumentáciu. Ustanovenie § 18 ods. 7 ZDP vymedzuje obdobie, počas ktorého je daňovník povinný túto dokumentáciu uchovávať. Daňovník je povinný dokumentáciu o použitej metóde transferového ocenenia uchovávať počas obdobia, kedy existuje právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane v zmysle § 69 daňového poriadku (t.j. až kým toto právo nezanikne).

Daňovník, ktorý je závislou osobou podľa § 2 písm. n) a r) ZDP, vyčísľuje rozdiel, o ktorý sa ceny používané pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Tento rozdiel je súčasťou základu dane v súlade s § 17 ods. 5 ZDP. Pre zistenie uvedeného rozdielu sa použije postup podľa § 18 ZDP. V súlade s § 18 ods. 1 ZDP o použitej metóde transferového ocenenia je nutné viesť dokumentáciu. Ustanovenie § 18 ods. 7 ZDP vymedzuje situácie, kedy daňovník dokumentáciu o použitej metóde transferového ocenenia využije a spolu so žiadosťou ju predkladá správcovi dane, Finančnému riaditeľstvu SR alebo Ministerstvu financií SR.

Daňovník predloží dokumentáciu o použitej metóde transferového ocenenia správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu SR, ak žiada o tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 ZDP [bližšie viď komentár k tomuto ustanoveniu]. Dokumentácia o použitej metóde transferového ocenenia sa predkladá Ministerstvu financií SR, ak daňovník žiada o začatie procedúry vzájomnej dohody (t.j. o riešenie prípadu vzájomnou dohodou):

– podľa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti so zamedzením dvojitého zdanenia zisku závislých osôb, alebo

– podľa Dohovoru 90/436/EHS z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov.

S účinnosťou od 1. januára 2016 sa novelou zákona č. 253/2015 Z. z. vypustilo v ustanovení § 18 ods. 8 ZDP slovo „medzinárodnej“ pred zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Ide len o legislatívno-technickú úpravu V ustanovení § 18 ods. 8 ZDP ostal uvedený len pojem „zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia“ v nadväznosti na zavedenie skratky v ustanovení § 2 písm. x) ZDP.

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,83) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,⁸⁹⁾ alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,1) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,84)

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,85)

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,86)

3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. hmotné zabezpečenie žiaka,^59c) finančné zabezpečenie žiaka^86aa) a na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania,

5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,86a)

6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi17),

7. poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 z tohto navýšeného nepeňažného plnenia,

d) cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,15) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,87a)

e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,87) a to na stravovanie okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady)

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, a len, ak nebolo zahrnuté do obchodného majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach u tohto daňovníka, uplatní aj výdavky (náklady) do výšky základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,⁸⁷⁾ alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien akcií a úhrnu vstupných cien ostatných cenných papierov podľa § 25a v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja okrem

1. cenných papierov prijatých na regulovaný trh, pri ktorých vstupná cena podľa § 25a nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejňovaného regulovaným trhom v deň ich nákupu a predaja, alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) vstupná cena akcií podľa § 25a, alebo pri ostatných cenných papieroch vstupná cena podľa § 25a upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa osobitného predpisu¹⁾ zahrnovaný do základu dane,

2. dlhopisu, pri ktorom je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu,

3. daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu,88) ktorým sa výdavok (náklad) na obstaranie cenných papierov uzná do výšky účtovanej ako náklad,

1. obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena f), pri jeho predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovaným za každý predaj jednotlivo,

[účinnosť od 1. januára 2017: V § 19 ods. 2 písm. g) prvom bode sa za slová „akciovej spoločnosti“ vkladajú slová „a jednoduchej spoločnosti na akcie“ a slovo „ktorú“ sa nahrádza slovom „ktoré“]

2. zmenky, o ktorej sa účtuje1) ako o cennom papieri, pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, posudzovanej za každý predaj jednotlivo,

h) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky,¹⁾ ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa § 20 ods. 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ alebo jej neuhradenej časti vrátane úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania a iných platieb, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady (ďalej len „príslušenstvo“), ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) alebo do výšky reálnej hodnoty podľa § 17a až 17c, alebo u daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva, ak

1. súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, a to aj u daňovníka, ktorý neprihlásil pohľadávku, ale sa preukáže uznesením súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,

2. to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania,

3. dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka,

4. exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo,

5. súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi.

6. to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,^73a)

i) výdavky (náklady) prevádzkovateľa hazardnej hry na vecné ceny do lotériovej hry tomboly^88aa) do výšky príjmov z predaja žrebov, pričom každá lotériová hra tombola sa posudzuje samostatne,

k) výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

1. podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie podľa osobitného predpisu,88a) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúce inú spotrebu pohonných látok; ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spotreby vrátane spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia, ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok, alebo

2. na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel, alebo

3. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne,

m) výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov,

n) odpisy pri majetku, ktorý nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý, ak ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi,

o) úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem

1. daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu88) Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,

2. zabezpečovacích derivátov,1) pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad,

p) stravné okrem výdavku na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9 ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,87) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e),

r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22.

s) výdavky zamestnávateľa na dopravu na miesto výkonu práce zamestnanca a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa; ak bola zamestnávateľovi na túto formu dopravy poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok,

t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku; neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 vo výške ročného odpisu vypočítaného ako pomer vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom, do výšky príjmov z prenájmu,

b) zostatková cena (§ 25 ods. 3) alebo pomerná časť zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení

1. predajom okrem zostatkovej ceny osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2, motorových vozidiel na jazdu na snehu a podobných vozidiel s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52, rekreačných a športových člnov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.12, lodí a plavidiel zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.11, lietadiel a kozmických lodí a podobných zariadení zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.3, motocyklov a ich modifikácií zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.91, bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a budov a stavieb zaradených do odpisovej skupiny 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej v tejto odpisovej skupine, ktorá sa zahrnuje do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane,

2. likvidáciou, pričom zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny,¹⁾

c) zostatková cena alebo obstarávacia cena hmotného majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak nie je súčasťou obstarávacej ceny stavby odpisovanej odovzdávajúcim daňovníkom,

d) zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku s výnimkou uvedenou v písmene g),

e) vstupná cena pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 23, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 23 ods. 1 písm. d) až g) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno vstupnú cenu zahrnúť len do výšky príjmu z predaja,

1. vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

2. spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou,

h) pri postúpení pohľadávky menovitá hodnota pohľadávky alebo jej nesplatená časť do výšky príjmu z jej postúpenia alebo do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, pričom u daňovníka s príjmami podľa § 6 účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, sa uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. a) a d); ak súčasťou postúpenia pohľadávky je aj jej príslušenstvo, je daňovým výdavkom hodnota príslušenstva, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, najviac do výšky príjmu plynúceho z jeho postúpenia,

i) poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,

j) daň z motorových vozidiel^90aa), miestne dane a miestny poplatok podľa osobitného predpisu^90a) a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani,

1. ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu6) s výnimkou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) druhom bode,

2. ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,6) okrem dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 25 ods. 5 písm. c),

3. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, v tom zdaňovacom období, v ktorom účtuje o nároku na jej vrátenie90b) spôsobom podľa osobitného predpisu1) a ak ide o daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo o daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, v tom zdaňovacom období, v ktorom uplatní nárok na jej vrátenie spôsobom podľa osobitného predpisu,90b)

4. ak platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na jej vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, ak je daňovým výdavkom tovar a služba, ku ktorým sa daň vzťahuje, z dôvodu, že suma dane z pridanej hodnoty nedosahuje predpísanú výšku na jej vrátenie, v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb,

l) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu³⁵⁾ a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia,

m) odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,

n) členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne,

o) úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu,1)

p) odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky,

r) členský príspevok vyplývajúci z povinného členstva v právnickej osobe,

s) úroky z úverov na obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ak podľa osobitného predpisu1) sa tieto úroky účtujú v nákladoch,

t) výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva voči Slovenskej republike v zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania; v tomto prípade ide vždy len o pohľadávku uznanú Slovenskou republikou.

■ podľa odseku 1 zákona je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. ZP a zákon o CN) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite.

Limitované výdavky je však možné uznať do daňových výdavkov aj vo výške presahujúcej nárok určený v osobitnom predpise, ak sú splnené dve zákonnom stanovené podmienky a to:

– dohodnuté vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení ZP,

– na strane zamestnanca sú takéto vyššie plnenia zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

V nadväznosti na toto ustanovenie je upravený aj § 21 ods. 1 písm. e) ZDP, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.

Do dcérskej spoločnosti zriadenej veľkou nadnárodnou spoločnosťou bol vyslaný manažér na rozbehnutie zriadenej spoločnosti. Ako manažérsky benefit mu bolo poskytovaný rodinný dom na bývanie, záhradník a škôlka pre deti. Poskytnutie týchto benefitov bolo dohodnuté v rámci jeho pracovnej zmluvy, pričom hodnota týchto benefitov bola pripočítavaná k jeho mzde a zdaňovaná. Je v spoločnosti výdavok za uhradenie prenájmu rodinného domu, služby záhradníka a škôlka manažérovi uznaným daňovým výdavkom spoločnosti?

Keďže boli poskytnuté benefity dohodnuté v pracovnej zmluve s manažérom a boli zdaňované v rámci jeho mesačnej mzdy, je možné tieto výdavky uznať do daňových výdavkov spoločnosti.

Za daňový výdavok sa považuje výdavok (náklad), ktorý je daňovník povinný platiť, ak mu táto povinnosť vyplýva z právneho predpisu. ZDP v poznámke pod čiarou iba príkladmo uvádza právne predpisy, ktoré vymedzujú povinné platby daňovníkov, avšak ustanovenie sa vzťahuje na všetky výdavky, ktoré je daňovník v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou povinný hradiť. Ide napr. o:

výdavky (náklady), ktoré je povinný daňovník hradiť podľa banského zákona (č. 44/1998 Zb.),

odvod za podnikanie v regulovaných odvetviach, ktorý je povinná platiť tzv. regulovaná osoba za podmienok vymedzených v zákone o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonom (č. 235/2012 Z. z.),

náklady na zničenie spotrebiteľských balení cigariet, ktorých zničenie v nadväznosti na stanovenie vyššej sadzby spotrebnej dane vyplýva zo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Daňovým výdavkom sú aj výdavky vynaložené na prevádzku vlastných zariadení, ktoré slúžia na ochranu životného prostredia, t.j. na ochranu vôd, pôdy a ovzdušia. Takýmito výdavkami sú aj výdavky na zariadenia, ktoré daňovník vlastní len za účelom vlastníctva náhradnej alebo záložnej technológie, alebo vykonávanie podnikateľskej činnosti je podmienené ich vlastníctvom napr. na základe osobitného predpisu.

■ v odseku 2 písm. c) prvý a druhý bod sú daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk, na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia.

Povinnosti zamestnávateľa na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“).

Rovnako výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovými výdavkami len v rozsahu určenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia podľa zákona o BOZP, zákona o verejnom zdravotníctve a ďalšími predpismi. Za takéto výdavky možno považovať napr. výdavky na

Z aktuálneho znenia ZP sú vypustené ustanovenia, týkajúce sa povinností zamestnávateľov, ako aj práv a povinností zamestnancov v súvislosti s rekondičnými pobytmi, ktoré boli zapracované do zákona o BOZP. Tento právny predpis predstavuje komplexnú právnu úpravu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Účasť na rekondičných pobytoch ZP klasifikuje ako prekážku v práci, spočívajúcu vo výkone občianskych povinností, v priebehu ktorej je zamestnanec hmotne zabezpečený prostredníctvom náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, vyplácanej zamestnávateľom.

Za zamestnancov, vykonávajúcich vybraté povolania na účely rekondičných pobytov, sa podľa § 11 zákona o BOZP považujú zamestnanci, ktorí vykonávajú povolania, ktoré spĺňajú kritéria sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienku účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Zákon o BOZP predpokladá pri zabezpečovaní rekondičných pobytov zamestnávateľom konkrétny procesný postup. Vyžaduje sa, aby o určení vybraných povolaní rozhodol na okresnej úrovni záväzným vyjadrením príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva (okresný hygienik):

• na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou,

• v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť,

• po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.

Pomôckou pre vytipovanie takýchto povolaní je zoznam rizikových pracovísk. Kategórie povolaní, pri výkone ktorých je zamestnanec povinný zúčastniť sa na rekondičných pobytoch, nie sú obmedzené len na výrobnú sféru.

■ v odseku 2 písm. c) tretí bod sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov.

Samotný ZP kvalifikačné predpoklady neustanovuje. Je možné konštatovať, že určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). ZP v oblasti vzdelávania zamestnancov rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov.

V súlade s § 153 ZP zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. ZP ustanovuje, kedy je zamestnávateľ povinný zabezpečiť a uhradiť náklady na vzdelávanie zamestnanca (§ 154 ZP) a kedy mu ZP ustanovuje len zákonnú možnosť na zabezpečenie a uhradenie nákladov na vzdelávanie (§ 140 ZP).

Uvedená nárokovateľnosť alebo len možnosť na zabezpečenie kvalifikácie zamestnancovi má vplyv aj na možnosť uplatnenia si výdavkov s tým súvisiacich a platených zamestnávateľom do jeho daňových výdavkov.

V prípade výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých je povinný podľa ZP, ide o posudzovanie výdavkov na

a v prípade výdavkov zamestnávateľa na vzdelávanie zamestnancov, na úhradu ktorých nie je povinný podľa ZP, ide o posudzovanie výdavkov na

V nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP, ak by si zamestnávateľ so zamestnancom dohodli napr. v pracovnej zmluve uhradenie aj iného vzdelávania, ako je zamestnávateľ povinný zabezpečovať v súlade so ZP a u zamestnanca by uhradenie takéhoto vzdelávania zdanil ako súčasť mzdy, potom je aj výdavok na takéto nepovinné vzdelávanie u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Avšak vzdelávanie, na ktoré by zamestnávateľ vyslal svojho zamestnanca a ktoré by mu uhradil, musí súvisieť s jeho činnosťou, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

■ v odseku 2 písm. c) štvrtý bod sa v nadväznosti na nový zákon o OVaP doplňuje a spresňuje možnosť uplatnenia určených výdavkov, ktoré je možné uznať do daňových výdavkov.

Takýmito uznanými daňovými výdavkami sú výdavky vynaložené zamestnávateľom na

• na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania.

Výdavky na hmotné a finančné zabezpečenie žiaka sú uznanými daňovými výdavkami pre všetkých žiakov v súlade so zákonom o OVaP, nielen pre žiakov, s ktorými majú zamestnávatelia uzavretú zmluvu podľa § 53 ZP.

– odmena za výkon produktívnej práce zaraďovaná medzi príjmy zo závislej činnosti;

Pri výpočte tejto odmeny sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 – 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka, t.j. pri sume minimálnej hodinovej mzdy, ktorá je 2,184 eura, je maximálna mesačná odmena za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa, 137,592 eura a

– výdavky zamestnávateľa, ktoré zabezpečuje pre žiaka vykonávajúceho praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania

• posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, ak sa na výkon praktického vyučovania jej posúdenie vyžaduje,

• môže poskytnúť ubytovanie v školskom internáte a cestovné náhrady napr. na cestu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy,

– výdavky, ktoré zamestnávateľ môže poskytnúť na pracovisku zamestnávateľa

• na ubytovanie v školskom internáte a cestovné náhrady napr. na cestu z miesta trvalého bydliska do strednej odbornej školy.

Bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľovi vzniká povinnosť na hmotné zabezpečenie žiakov v rámci praktického vyučovania v súlade s § 26 zákona o OVaP alebo ide len o zákonnú možnosť takéto plnenia poskytnúť, je každý takýto výdavok zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom.

Daňovým výdavkom zamestnávateľa sú aj akékoľvek výdavky vzniknuté zamestnávateľom na poskytovanie praktického vyučovania na pracovisku praktického vyučovania (duálne vzdelávanie), t.j. výdavky, na zariadenie strediska, výdavky na materiálne a technické zabezpečenie duálneho vzdelávania, výdavky na mzdy pre inštruktorov a pod.

■ v odseku 2 písm. c) piaty bod sú uvedené výdavky na stravovanie zamestnancov ako daňových výdavkov zamestnávateľa, ktorým je či už právnická osoba alebo fyzická osoba. Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, výdavky na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, pričom v rámci podnikovej sociálnej politiky upravuje aj poskytovanie stravného zamestnancom je ZP.

Podľa § 152 ZP zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti, pričom

• za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny, a to aj v prípade

• ak odpracovali na svojom pravidelnom pracovisku viac ako štyri hodiny a potom boli vyslaní na pracovnú cestu.

Podľa § 152 ods. 3 ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnanca vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o CN, čo je v súčasnosti suma vo výške 4,20 eura (Opatrenie MPSVaR č. 296/2014 Z. z.).

Zamestnávateľ poskytuje stravovanie v prvom rade vo vlastnom stravovacom zariadení. Ak takéto zariadenie nemá, je jeho povinnosťou zabezpečiť stravovanie u iného zamestnávateľa vo svojej blízkosti.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani týmto spôsobom, môže tak urobiť prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať alebo poskytnúť stravovacie služby.

Ak pôjde o sprostredkovanie prostredníctvom „stravovacích poukážok“, stravovanie musí byť poskytnuté u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie takéto služby poskytovať.

V súlade s § 152 ZP sa v prípade poskytnutia takejto stravovacej poukážky stanovila minimálna hodnota stravovacej poukážky, ktorú musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi a to v ustanovení § 152 ods. 4 ZP. Hodnota stravovacej poukážky (cena jedla) musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o CN, t.j. 75 % zo 4,20 eura je suma 3,15 eur, z čoho je potom minimálna suma pre poskytnutie príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca v súlade s § 152 ods. 3 ZP (55 % z ceny jedla) t.j. 55 % z 3,15 eur = 1,73 eura.

Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 ZP môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie zamestnancov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o SF. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, poskytuje zamestnávateľ príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o SF. Ak kolektívna zmluva nie je uzatvorená, poskytuje zamestnávateľ príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona o SF.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Z uvedeného vyplýva, že príspevok zamestnávateľa vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, maximálne však vo výške 55 % stravného stanoveného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, sa vypočíta z ceny stravného lístka vrátane DPH, pretože zamestnávateľ ani zamestnanec nemá nárok na odpočet dane.

Podľa § 152 ods. 4 ZP zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi aj finančný príspevok na stravovanie a to vo výške najmenej 55 % z ceny jedla najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o CN. Finančný príspevok je však možné zamestnávateľovi poskytovať zamestnancovi len v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb.

– ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku a to predovšetkým u zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve atď. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj v prípadoch, ak stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok by nebolo možné uskutočniť v stravovacom zariadení v priebehu prestávky na jedlo a oddych,

– ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

– pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP, alebo ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce alebo telepráce.

Poskytnutý finančný príspevok v súlade s podmienkami stanovenými v ZP je daňovým nákladom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

U zamestnanca je však takýto finančný príspevok na stravovanie peňažným príjmom, ktorý podlieha zdaneniu v súlade s ustanovením § 5 ZDP a to z dôvodu, že podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP sú od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodené len nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov. Výnimku zo zdanenia finančného príspevku na stravovanie u zamestnanca tvoria prípady, ak zamestnanec na základe potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Od dane z príjmov je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. c) ZDP aj hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Ide o hodnotu akéhokoľvek nealkoholického nápoja, t.j. aj kávy, čaju, džúsov.

Podnikateľ má podnik zaoberajúci sa spracovaním dreva, pričom drevo aj jeho zamestnanci pília priamo pri odbere v lese od lesníckeho podniku na jeho vlastnej píle. Keďže týmto zamestnancom na píle v lese nie je možné zabezpečovať stravu, zamestnávateľ im poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Nakoľko týmto zamestnancom zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravovanie, tento nie je v súlade s § 5 ods. 7 ZDP oslobodený od dane a preto musí byť zahrnutý do ich príjmov zo závislej činnosti a zdanený ako súčasť ich mzdy.

■ v odseku 2 písm. c) šiesty bod sú uvedené výdavky na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi okrem cestovných náhrad poskytnutých zamestnancom podľa zákona o CN.

V súlade s § 118 ZP je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83 ods. 4 ZP a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

Čo sa týka napr. odstupného, odchodného aj keď uvedené nie je považované za mzdu v súlade s ustanoveniami ZP, ide o pracovnoprávny nárok zamestnanca, ktorý je daňovo uznateľným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod ZDP.

V prípade poskytovaných cestovných náhrad, ktoré sú rovnako pracovnoprávnym nárokom, tieto sú uznaným daňovým výdavkom len vo výške, ktorú upravuje zákon o CN ako nárokovú výšku [§ 19 ods. 2 písm. d) ZDP].

■ podľa odseku 2 písm. c) siedmy bod sa za daňový výdavok zamestnávateľa uznáva aj poistné a príspevky zamestnanca z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) a preddavky na daň zrazené podľa § 35 ZDP z tohto navýšeného nepeňažného plnenia, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Ide o úpravu nadväzujúcu na tzv. „brutáciu“, kde sa zamestnávateľ rozhodne, že okrem nepeňažného benefitu poskytne zamestnancovi ako formu odmeny aj úhradu dane alebo odvodov, ktoré sa vzťahujú k takémuto navýšenému nepeňažnému príjmu. Ak sa tak rozhodne, pri výpočte príjmu môže postupovať podľa prílohy č. 6 k ZDP.

■ v súlade s ods. 2 písm. d) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Súčasťou cestovných náhrad je aj poskytovanie stravného zamestnancovi vysielaného na pracovnú cestu, na ktoré vzniká nárok podľa zákona o CN.

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac.

V tomto prípade ide o výdavky na cestovné mestskou hromadnou dopravou resp. diaľkovou hromadnou dopravou alebo v prípade dohody zamestnanca so zamestnávateľom aj náhrada za použitie motorového vozidla zamestnanca na vykonanie pracovnej cesty, na ktorú ho vysiela zamestnávateľ.

Výdavkami vynaloženými na dopravu hromadnými prostriedkami diaľkovej dopravy sú výdavky na zakúpenie cestovného lístku na vlak, autobus, lietadlo, ďalej výdavkami na cestovné môže byť aj výdavok za zaplatenie taxislužby alebo v prípade, ak ide o dopravu miestnou hromadnou dopravou ide o náhradu za lístky na autobus, električku, trolejbus, metro.

Takéto výdavky teda musia byť preukazné, t.j. musia byť doložené zakúpeným cestovným lístkom, lôžkovým alebo lehátkovým lístkom, letenkou a pod.

Podľa § 7 zákona o CN, ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (základná náhrada) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Sumu základnej náhrady pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá ustanovuje opatrenie MPSVR SR č. 632/2008 Z. z., ktorá je pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,183 eur za 1 km jazdy. Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch a autobusoch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.

Ďalej v ustanovení § 7 ods. 4 (ak je činnosť vykonávaná v zahraničí aj § 15) zákona o CN je vymedzený spôsob určenia náhrady za spotrebované pohonné látky. Náhrada za spotrebované pohonné látky sa podľa cit. ustanovenia zákona o cestovných náhradách do daňových výdavkoch uplatňuje v závislosti od

Zamestnávateľ určil podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím k 1. 1. 2015, pričom vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad zamestnancom v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o CN bude uskutočnené 31. 12. 2015. Budú aj takto vyúčtované a vyplatené cestovné náhrady daňovými výdavkami?

Podľa § 3 ods. 3 zákona o CN, zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím

Zamestnanec je v súlade s § 36 ods. 7 zákona o CN povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomne doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

Aj v prípade, ak zamestnávateľ určil podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím k 1. 1. 2015, pričom vyúčtovanie a vyplatenie cestovných náhrad zamestnancom v súlade s podmienkami stanovenými v zákone o CN bude uskutočnené 31. 12. 2015, napriek tomu, že nebude dodržané ustanovenie § 36 ods. 7 zákona o CN o vyúčtovaní pracovnej cesty do 10 resp. maximálne 30 dní po dni skončenia pracovnej cesty, budú takto vyplatené náhrady zamestnancom za vykonané pracovné cesty, na ktoré im vznikol nárok podľa zákona o CN z daňových výdavkov zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.

Takéto výdavky by bolo možné neuznať ako daňový výdavok len v prípade, ak sa pracovná cesta vôbec nevykoná.

Je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa aj cesta zamestnanca z miesta bydliska do miesta výkonu práce?

Vysielanie na pracovnú cestu vymedzuje § 2 zákona o CN. Podľa § 2 ods. 3 zákona o CN je pravidelným pracoviskom pre účely tohto zákona miesto písomne dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom, resp. je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Len v prípade, ak ide o zamestnancov, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu zamestnanca.

Ak však zamestnanci nevykonávajú takú činnosť, ktorá by si vyžadovala určenie pravidelného pracoviska v mieste pobytu zamestnancov, nie je možné cesty, ktoré vykonávajú zamestnanci z miesta pobytu do miesta výkonu práce považovať za pracovné cesty, ale za cesty z miesta bydliska na pracovisko a preto cestovné náhrady poskytované v tejto súvislosti nie sú uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP.

Zákon o CN, ani ZDP výšku výdavkov na ubytovanie nelimituje. Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý je preukázaný dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí, pričom prevádzkovateľ takéhoto ubytovacieho zariadenia je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia s predmetom podnikania poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok (náklad) vyplýva zo zákona o CN (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona o CN) a aj zo ZDP [§ 2 písm. i) ZDP].

Výdavky (náklady) na stravovanie je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená

• v § 5 zákona o CN, ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku. Výška stravného je určená Opatrením MPSVR č. 296/2014 Z. z. zo dňa 31. 10. 2014,

• v § 13 zákona o CN, ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene sú ustanovené Opatrením Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z.

V nadväznosti na cit. ustanovenia zákona o CN, výška výdavkov (nákladov) na stravovanie závisí od doby trvania výkonu činnosti v inom mieste, pričom do tejto doby sa započítava aj čas strávený cestovaním z miesta pravidelného vykonávania činnosti do iného miesta výkonu činnosti a späť.

Výdavky na stravovanie daňovník nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy.

V súvislosti s činnosťou, ktorá je vykonávaná v zahraničí, je možné ako výdavok zamestnávateľa uplatniť aj výdavok podľa § 14 zákona o CN – vreckové. Tento výdavok má charakter paušálnych náhrad u zamestnanca a zamestnávateľ ho pri úhrade zamestnancovi nemusí preukazovať do daňových výdavkov. Do daňových výdavkov je možné zahrnúť sumu do výšky 40 % nároku na stravné, ktoré je ustanovené v § 13 ods. 4 zákona o CN.

Takto poskytnuté vreckové do výšky 40 % nároku na stravné je uznaným daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod a § 19 ods. 2 písm. d) ZDP, aj keď ide o nenárokovateľné plnenie pre zamestnanca. Všetky ostatné cestovné náhrady sú uznaným daňovým výdavkom len do výšky, na ktorú vzniká zamestnancom nárok podľa zákona o CN, ak zamestnávateľ nebude postupovať v súlade s § 19 ods. 1 ZDP.

Ide napr. o výdavky vynaložené na úschovu batožiny, na vstupenku na veľtrh alebo výstavu, letiskový poplatok, diaľničné poplatky, poplatky za parkovanie, poplatky za použitie tunela alebo mosta, poplatky za použitie garáže a pod. Výdavky (náklady) musia byť preukázané. Za nevyhnutné výdavky nie je možné považovať výdavky osobného charakteru (napr. poplatok za používanie toalety, sprchy a pod.), úhrada pokút za dopravný priestupok a pod.

Daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto, v ktorom daňovník činnosť pravidelne vykonáva („pracovné cesty“).

1. určené najviac vo výške ako je stanovená pre zamestnancov podľa zákona o CN:

nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva,

2. súvisiace s využitím vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku na cestovanie do iného miesta vykonávania činnosti.

Pojem miesto pravidelného vykonávania činnosti nie je v ZDP špecifikovaný. Takýmto miestom môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, koncesnej listine alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, ambulanciu, predajňu, ateliér a pod.

U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti (maliar, natierač, kominár, pilčík, geodet a pod.), je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie takejto činnosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na činnosti napr. audítora, daňového poradcu, účtovníka, ktorí tiež vykonávajú prácu u viacerých klientov a činnosť vykonávajú pravidelne v mieste trvalého bydliska.

Ak má daňovník v oprávnení na vykonávanie činnosti uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva v prevádzke (predajni, ambulancii, kancelárii a pod.), ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej sídlo nie je totožné s miestom trvalého pobytu daňovníka, potom je miestom pravidelného vykonávania činnosti miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Murár vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia, má ako miesto podnikania v živnostenskom oprávnení uvedené miesto trvalého bydliska. Má dohodnuté zákazky v ČR na pol roka, pričom pravidelne raz za dva týždne dochádza domov. Môže si uplatniť výdavky na ubytovanie, stravné a PHL do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP spojené s vykonávaním činnosti v ČR?

Keďže daňovník má v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania trvalé bydlisko, pre daňové účely sa toto miesto bude považovať za miesto pravidelného vykonávania činnosti a všetky výdavky súvisiace s činnosťou vykonávanou v inom mieste ako je miesto uvedené v živnostenskom oprávnení, spĺňajúce charakter cestovných náhrad vymedzených v zákone o CN a v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP budú daňovými výdavkami a to bez ohľadu na dĺžku trvania výkonu činnosti na inom mieste, ako je uvedené v živnostenskom oprávnení (mesiac, pol roka, rok), a teda daňovník má nárok na výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

Výdavky vymedzené v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP je možné zahrnúť do daňových výdavkov, ak sú vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) nadväzuje ustanovenie § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, ktoré vymedzuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka, pričom do týchto osobných výdavkov nepatria výdavky definované v § 19 ods. 2 písm. e) ZDP.

V prípade výdavkov (nákladov) za spotrebované pohonné látky je tieto možné rozdeliť v závislosti na použitom vozidle na výkon činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, a to:

1. ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie vlastné (nie prenajaté a ani vypožičané) osobné (nie nákladné) motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť:

Základnú sadzbu náhrady za použitie vozidla si nemôže uplatniť v prípade, ak osobné motorové vozidlo mal alebo má zaradené v obchodnom majetku.

Základná sadzba náhrady je náhradou za výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie motorového vozidla, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto výdavky si daňovník mohol uplatňoval počas doby zaradenia motorového vozidla v daňových výdavkoch, nie je možné ich uplatňovať aj prostredníctvom základnej sadzby náhrady po jeho vyradení z obchodného majetku. Ak si daňovník chce uplatňovať takéto výdavky, musí ponechať motorové vozidlo v obchodnom majetku.

Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona na cestovanie v súvislosti s výkonom podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté v obchodnom majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, t. j. spotrebu pohonných látok musí rovnako ako podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona preukazovať dokladom o ich nákupe.

Daňovník si podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP môže vybrať pri vlastnom osobnom automobile nezahrnutom do obchodného majetku medzi:

• preukázateľne vynaloženými výdavkami na spotrebu PHL a základnou sadzbou náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o CN, čo vyžaduje aj vedenie evidencie jázd z pracovných ciest alebo

• paušálnymi výdavkami do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne, pri ktorých nebude musieť viesť žiadnu evidenciu.

Daňovník zakúpi osobné motorové vozidlo v marci 2015. Môže si uplatniť výdavky na PHL vo výške 50 % paušálu, keď nemal auto k začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. nemal stav tachometra k začiatku zdaňovacieho obdobia (1. 1. 2015).

Daňovník si môže uplatniť výdavky na PHL týmto spôsobom, pričom uvedie stav tachometra v čase, kedy auto nadobudol do vlastníctva.

1. Ak daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti využije na cestovanie iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, t. j. ak na cestovanie využije napr. prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo alebo využije vlastné nákladné motorové vozidlo, postupuje pri uplatňovaní výdavkov (nákladov) na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP.

V tomto ustanovení sú uvedené spôsoby preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov, a to pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré si neuplatňujú spotrebu podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, aj pre daňovníkov – právnické osoby.

V súvislosti s úpravami v § 9 ods. 2 písm. y) ZDP účinnými od 1. 1. 21016 a to oslobodením nepeňažných plnení poskytovaných držiteľom v súvislosti so vzdelávaním vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (bez ohľadu na skutočnosť, či ide o sústavné vzdelávanie alebo iné vzdelávanie), najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o CN sa upravilo aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP. Cieľom týchto úprav v § 19 ZDP je zamedzenie lekárom, ktorí prijali stravu ako oslobodené nepeňažné plnenie od držiteľov na vzdelávaní, aby si uplatňovali navyše rovnaké výdavky do daňových výdavkov v rámci možností upravených práve v § 19 ods. 2 písm. e) a p) ZDP.

■ odsek 2 písm. f) vymedzuje výdavky (náklady), ktoré môže daňovník uplatniť pri predaji akcii a ostatných cenných papierov.

Definíciu ako aj vymedzenie jednotlivých druhov cenných papierov, ktoré tvoria sústavu cenných papierov stanovuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cenných papierov“). Cenným papierom je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papierov a iných osobitných predpisov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

Vymedzenie akcii upravuje § 155 až § 159 OZ. Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa v súlade s OZ a stanovami spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ak OZ neustanovuje inak. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera.

Medzi ostatné cenné papiere, ktoré pri uplatnení daňových výdavkov pri ich predaji postupujú podľa tohto ustanovenia patria:

Vymedzenie a právnu úpravu jednotlivých druhov ostatných cenných papierov upravujú osobitné predpisy. ZDP do 31. 12. 2015 umožňoval za výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uznať v prípade ich predaja úhrn obstarávacích cien nadobudnutých akcii a úhrn obstarávacích cien ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k ich predaju maximálne však do výšky úhrnu príjmov z ich predaja.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom č. 253/2015 Z. z. došlo k úprave ustanovenia v nadväznosti na zavedenie nového § 25a, ktorý stanovuje vstupnú cenu finančného majetku. To znamená, že v prípade predaja akcii alebo ostatných cenných papierov bude možné uznať za daňový výdavok vstupnú cenu týchto cenných papierov, ktorá závisí od spôsobu obstarania cenného papiera. Vstupnou cenou môže byť:

– cena stanovená posudkom znalca – v prípade bezodplatne nadobudnutého finančného majetku,

– hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka – pri uskutočnení nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP, a to:

• u vkladateľa pri individuálne vloženom cennom papieri alebo pri vklade podniku alebo jeho časti a

• u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak ide o individuálne vložené cenné papiere

• nadobudnutých prijímateľom nepeňažného vkladu realizovaného v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP, ak ide o nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti,

• nadobudnutých právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácii (t.j. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstva) a to pri podnikových kombinácii v reálnych cenách podľa § 17c ZDP,

– pôvodná cena – cenné papiere, ktoré nadobúda prijímateľ nepeňažného vkladu alebo právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak sa nepeňažný vklad a zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností uskutočňuje v pôvodných hodnotách. Rovnako sa pôvodnou cenou oceňujú aj cenné papiere, ktoré nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu za uskutočnenie nepeňažného vkladu,

– hodnota splateného peňažného vkladu – cenné papiere získané pri vklade do základného imania splateného peňažnými prostriedkami, pričom za splatený peňažný vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení.

V prípade akcii a ostatných cenných papierov nadobudnutých do 31. 12. 2015 sa aj naďalej posudzuje rozdiel medzi ich obstarávacou cenou a príjmami z ich predaja.

ZDP aj po 31. 12. 2015 vymedzuje 3 výnimky, kedy nie je vstupná cena uznaná za daňový výdavok limitovaná do výšky úhrnu príjmov z predaja týchto cenných papierov. Ide o:

– cenné papiere prijaté na regulovaný trh, pri ktorých vstupná cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejňovaného regulovaným trhom v deň ich nákupu a predaja, alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok (náklad) vstupná cena akcii podľa § 25a, alebo pri ostatných cenných papieroch vstupná cena upravená o rozdiel z ocenenia na reálnu hodnotu podľa ZoÚ zahrnovaný do základu dane – po splnení podmienok 10 % odchýlky bude možné uznať za daňový výdavok hodnotu cenného papiera obchodovaného na trhu burzy cenných papierov, ktorá je upravená o rozdiel z precenenia na reálnu hodnotu, ktorý bol zahrnovaný do základu dane. V prípade cenných papierov, ktoré sa preceňujú metódou vlastného imania (súvahovo), sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z ich prvotného ocenenia pri zaúčtovaní do finančného majetku.

– dlhopisy, pri ktorých je predajná cena nižšia najviac o výšku výnosu z dlhopisu zahrnutého do základu dane do doby predaja alebo splatnosti dlhopisu – daňovým výdavkom je vstupná cena dlhopisu podľa § 25a bez limitácie,

– obchodníkov s cennými papiermi, ktorým sa za daňový výdavok pri predaji týchto cenných papierov uzná vstupná cena cenných papierov podľa § 25a ZDP do výšky účtovanej ako náklad.

a) 1 500 ks akcii, ktoré neboli obchodované na regulovanom trhu za 450 000 eur, pričom cena obstarania týchto akcii v roku 2014 bola 470 000 eur a spoločnosť pri ich obstaraní zaplatila obchodníkovi s cennými papiermi poplatok súvisiaci s obstaraním akcii vo výške 4 700 eur (1 % z ceny obstarania akcii), ide o realizovateľné cenné papiere,

b) dlhopis za 10 000 eur, pričom cena jeho obstarania bola 12 000 eur. Do dňa predaja dlhopisu spoločnosť zúčtovala výnosy vo výške 2 500 eur.

V prípade akcii ide o dlhodobé cenné papiere, ktoré nie sú určené na obchodovanie a oceňujú sa obstarávacou cenou, súčasťou ktorej sú aj poplatky súvisiace s obstaraním cenného papiera. V tomto prípade je teda cena obstarania vo výške 474 700 eur.

Z pohľadu ZDP sa v tomto prípade porovnáva úhrn obstarávacích cien akcii (474 700 eur) a príjem z predaja týchto akcii (450 000 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o akcie, ktoré neboli obchodované na regulovanom trhu, strata z predaja akcii nie je daňovo uznaná, t.j. suma 24 700 eur je pripočítateľná položka k základu dane.

Ak sa pozrieme na predaj dlhopisu, zistíme, že z predaja dlhopisu pri porovnaní ceny obstarania a predajnej ceny vznikne strata vo výške 2 000 eur. K predajnej cene je však potrebné pripočítať všetky výnosy, ktoré plynuli spoločnosti z držby dlhopisu. Na základe uvedeného sa porovnáva cena obstarania vo výške 12 000 eur voči úhrnu príjmov z držby dlhopisu a z predaja dlhopisu vo výške 12 500 eur (10 000 + 2 500). Vzhľadom na skutočnosť, že výnosy z držby dlhopisu a z predaja dlhopisu sú vyššie ako cena obstarania, do daňových výdavkov je možné zahrnúť obstarávaciu cenu vo výške 12 000 eur v plnej výške.

S účinnosťou od 1. 1. 2017 sa zákonom č. 389/2015 Z. z. dopĺňa nová forma obchodnej spoločnosti a to jednoduchá spoločnosť na akcie. Ide o spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcii s určitou menovitou hodnotou. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom a akcionár neručí za záväzky spoločnosti. Akcie jednoduchej spoločnosti na akcie môžu mať len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. S akciami spoločnosti sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa OZ a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Zakladateľská listina, zakladateľská zmluva alebo stanovy spoločnosti môžu určiť, že menovitá hodnota akcii sa vyjadruje v eurocentoch alebo v kombinácii eur a eurocentov.

Jednoduchá spoločnosť na akcie môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami. Osobitné práva môžu spočívať najmä v určení:

– rozsahu nároku na podiel zo zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcii k menovitej hodnote akcii všetkých akcionárov, pričom rozsah nároku môže byť určený najmä ako pevný, prednostný, podriadený,

– počtu hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcii k výške základného imania,

S účinnosťou od 1. 1. 2017 aj pri akciách jednoduchej spoločnosti na akcie sa pri uplatnení daňového výdavky pri ich predaji postupuje podľa tohto ustanovenia tak ako pri akciách bežnej akciovej spoločnosti zadefinovanej v § 154 až § 220a OZ..

■ odsek 2 písm. g) vymedzuje daňový výdavok uplatniteľný pri predaji

– obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve [okrem podielu na akciovej spoločnosti a jednoduchej spoločnosti na akcie, pri ktorých sa postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. f)],

Definíciu podielu stanovuje § 61 OZ ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Obchodný podiel podľa § 114 OZ predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti s ručením obmedzeným. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Každý spoločník môže mať iba jeden obchodný podiel. Ak spoločník vloží ďalší vklad, nenadobúda nový obchodný podiel a jeho pôvodný obchodný podiel sa zvyšuje v pomere zodpovedajúcom výške ďalšieho vkladu. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak alebo na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, resp. ak valné zhromaždenie udelí spoločníkovi súhlas na takýto prevod.

Zmenka je cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkovom a šekovom v znení neskorších predpisov.

Do 31. 12. 2015 bola uznaným daňovým výdavkom pri predaji obchodného podielu alebo zmenky ich obstarávacia cena do výšky príjmov z predaja.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom č. 253/2015 Z. z. sa v nadväznosti na zavedenie nového § 25a, ktorý stanovuje vstupnú cenu finančného majetku v závislosti od spôsobu obstarania finančného majetku, spresnilo uplatnenie daňového výdavku pri predaji obchodného podielu a zmenky. Od 1. 1. 2016 sa teda pri predaji obchodného podielu alebo zmenky posudzuje vstupná cena obchodného podielu alebo zmenky voči príjmom z ich predaja. Podmienka, že predaj každého obchodného podielu alebo zmenky sa posudzuje samostatne za každý predaj jednotlivo, ostáva v platnosti aj naďalej. Uplatnenie vstupnej ceny podľa § 25a sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zg ods. 8 použije až na finančný majetok obstaraný od 1. 1. 2015. V prípade obchodného podielu a zmeniek nadobudnutých do 31. 12. 2015 sa aj naďalej posudzuje rozdiel medzi ich obstarávacou cenou a príjmami z ich predaja.

a) v spoločnosti ALFA za 12 500 eur, ktorý nadobudla v roku 2014 za 10 000 eur,

b) v spoločnosti BETA za 10 000 eur, ktorého obstarávacia cena v roku 2013 bola 11 000 eur.

V prípade obchodného podielu v spoločnosti ALFA príjem z predaja je vyšší ako obstarávacia cena, za ktorú spoločnosť ABC nadobudla obchodný podiel, preto obstarávacia cena vo výške 10 000 eur je daňovým výdavkom v plnej výške. Pri obchodnom podiele v spoločnosti BETA je príjem z jeho predaja nižší ako obstarávacia cena a preto rozdiel vo výške 1 000 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane, aj napriek skutočnosti, že za zdaňovacie obdobie vykázala v úhrne zisk z predaja obchodných podielov vo výške 1 500 eur.

■ odsek 2 písm. h) stanovuje daňový výdavok pri odpise pohľadávky. Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania. Odpis pohľadávky sa vykonáva účtovne a daňovo jednorazovo, t.j. nie je možné ho vykonať postupne ako je to napr. v prípade tvorby opravnej položky k pohľadávke. Ustanovenie vymedzuje prípady, kedy je možné považovať ocenenie pohľadávky za daňový výdavok. Ak odpis pohľadávky spĺňa podmienky daňovo uznaného odpisu pohľadávky je možné do daňových výdavkov uznať:

– menovitú hodnotu pohľadávky vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do zdaniteľného príjmu – ak ide o vlastné pohľadávky,

– istina z nesplateného úveru – u daňovníka, ktorým je banka alebo ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,

– uhradenú obstarávaciu cenu pohľadávky, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením,

– s účinnosťou od 1. 1. 2016 aj reálnu hodnotu pri pohľadávkach nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti, nepeňažným vkladom individuálnym alebo vkladom podniku alebo jeho časti, resp. pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.

Ustanovenie zároveň na účely celého ZDP definuje pojem „príslušenstvo“, ktorým sa rozumejú úroky z omeškania a poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady.

V súlade s § 19 ods. 2 písm. h) ZDP sa u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, za daňový výdavok považuje odpis istiny z nesplateného úveru. Takýto daňovník okrem úverov poskytovaných v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch poskytuje aj iné úvery a pôžičky, ktoré nespĺňajú definície spotrebiteľských úverov podľa predmetného zákona, napr. úvery a pôžičky poskytované právnickým osobám (v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľské úvery poskytujú len fyzickým osobám). Je podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP u takéhoto daňovníka daňovým výdavkom len odpis istiny z nesplatenej pôžičky, ktorá je poskytnutá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch alebo odpis akejkoľvek pôžičky poskytnutej daňovníkom, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov? Úverom sa rozumie okrem úveru aj odložená platba alebo obdobná finančná pomoc poskytnutá spotrebiteľovi v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom rovnaký problém vzniká aj v § 20 ods. 10 ZDP?

Od 1. 1. 2015 v súlade s § 19 ods. 2 písm. h) ZDP a § 20 ods. 10 ZDP je u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, daňovým výdavkom odpis istiny z nesplatenej pôžičky (od 1. 1. 2016 úveru) a tvorba opravnej položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní k pohľadávke z istiny z nesplatenej pôžičky.

ZDP v oboch ustanoveniach pri daňovníkovi, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov odkazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch vymedzuje, čo nie je spotrebiteľským úverom, kto sa rozumie spotrebiteľom, kto veriteľom atď.

U daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov pre účely uplatňovania § 19 ods. 2 písm. h) a § 20 ods. 10 ZDP, je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. takýto daňovník môže odpísať pohľadávku do daňových výdavkov alebo tvoriť daňovo uznanú opravnú položku, len ak ide o pohľadávky z istiny z nesplatenej pôžičky poskytnutej v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Uvedené ustanovenia sa vzťahujú nielen na úver, ale aj na ostatné formy spotrebiteľského úveru, tzn. na odloženú platbu alebo obdobnú finančnú pomoc poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

– ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku – súd takto môže urobiť po tom ako ustanoví dlžníkovi predbežného správcu a zistil, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. Ide o situáciu, ktorá nastáva skôr, ako je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz – odpis pohľadávky na základe právoplatného uznesenia súdu,

– ak súd zrušil konkurz z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty – v prípade, že súd po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok podliehajúci konkurzu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate – odpis pohľadávky na základe uznesenia o zrušení konkurzu oznámeného v Obchodnom vestníku.

Daňový odpis pohľadávky môže vykonať aj daňovník, ktorý neprihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi do konkurzu a to v prípade, ak existuje právoplatné uznesenie súdu o:

– zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty alebo

– zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,

2. ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania.

Po skončení konkurzu správca vypracuje konečný rozvrh výťažku, ktorého návrh zverejní v Obchodnom vestníku spolu s lehotou na schválenie. Ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola vôbec alebo bola z nej uhradená iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše a zároveň takto odpísaná pohľadávka alebo jej neuhradená časť je uznaným daňovým výdavkom. Nevyhnutnou podmienkou uznania takéhoto odpisu pohľadávky je, že daňovník svoju pohľadávku riadne prihlásil do konkurzného konania. Podľa § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii môže veriteľ prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu, a preto sa aj na daňové účely akceptuje prihlásenie pohľadávky podané nielen počas 45 dňovej prihlasovacej lehoty ale podané počas celého obdobia trvania konkurzu.

prebieha na základe reštrukturalizačného plánu, ktorého súčasťou je aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov reštrukturalizačného plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom je tento záväzný pre všetkých účastníkov reštrukturalizačného plánu. Právoplatné uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom ešte nie je považované za výsledok reštrukturalizačného konania, na základe ktorého môže daňovník vykonať odpis pohľadávky vo výške pohľadávky alebo jej časti, ktorá nie je zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne. A to z toho dôvodu, že v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka vyplývajúce z reštrukturalizačného plánu sa tento plán stáva neúčinným vo vzťahu k dotknutej pohľadávke a dlžník je povinný plniť pohľadávku vo výške, v akej bola prihlásená alebo vyhlásiť konkurz. Veriteľ uplatní odpis neuhradenej časti pohľadávky na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu v tom zdaňovacom období, v ktorom dlžník splní riadne a včas voči veriteľovi pohľadávku vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu.

Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka.

Právoplatné uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom sa ešte nepovažuje za výsledok reštrukturalizačného konania, na základe ktorého by daňovník ako veriteľ vykonal odpis pohľadávky vo výške pohľadávky alebo jej časti, ktorá nie je zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne, a to z dôvodu, že nesplnenie reštrukturalizačného plánu zo strany dlžníka má za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči účastníkovi reštrukturalizačného plánu, a to vo vzťahu k dotknutej konkrétnej pohľadávke konkrétneho veriteľa. Takýto veriteľ má potom právo, aby bola pohľadávka splnená v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka v reštrukturalizácii zistená a v pôvodnej lehote splatnosti. Na základe uvedeného nemôže nastať odpis pohľadávky vo výške, ktorá nie zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne už v momente potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Daňovo uznaný odpis pohľadávky je možný až v zdaňovacom období, v ktorom dlžník splnil riadne a včas voči veriteľovi pohľadávky vyplývajúce mu z reštrukturalizačného plánu.

V priebehu roka 2015 bola vykonaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá reagovala na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie a to hlavne z dôvodu zamedzenia poškodzovania veriteľov v rámci týchto konaní a posilnenia zodpovednosti za podnikanie. Novela zákona reagovala na Memorandum podpísané predstaviteľmi vlády SR, Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, spoločnosti Váhostav-SK, predstaviteľmi bánk a zástupcami podnikateľskej sféry, ktorého súčasťou boli návrhy na riešenie konkrétnej reštrukturalizácie podnikov v priebehu roka 2015 ale aj budúcich reštrukturalizácii, ktoré prinesie prax.

Podľa § 155a zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie rozdeliť medzi svojich členov zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky zistených pohľadávok. Na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom, s nárokom na uspokojenie zo zisku alebo iných vlastných zdrojov. To, či uspokojenie veriteľa nastane zo zisku alebo iných vlastných zdrojov dlžníka alebo preberajúcej osoby záleží od skutočností, ktoré nastanú v budúcnosti v nadväznosti na ustanovenia § 159b zákona.

Ďalšou novinkou v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je možnosť dlžníka alebo preberajúcej osoby dohodnúť sa s veriteľom počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe na účel ich výmeny za pohľadávku. Reštrukturalizačný plán sa na tento účel považuje za neúčinný voči veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa má vymeniť za akcie alebo iné majetkové účasti na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe.

Ustanovenia týkajúce sa záväzkov a pohľadávok v reštrukturalizácii nadobudli účinnosť 29. 4. 2015, pričom sa vzťahujú aj na reštrukturalizačné konanie začaté pred 23. 4. 2015 za predpokladu, že k tomuto dátumu nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu.

V účtovnom období, v ktorom nastane splnenie reštrukturalizačného plánu, sa účtuje odpis pohľadávky (rozdiel medzi zistenou hodnotou pohľadávky a hodnotou stanovenou v reštrukturalizačnom pláne) bez vplyvu na výsledok hospodárenia.

Pri odpise pohľadávky je potrebné postupovať v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa základ dane u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) ZDP, v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorá bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) a r) zákona o dani z príjmov. Z pohľadu účtovníctva nemá odpis pohľadávky v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jej odpisu, vplyv na výsledok hospodárenia.

Z pohľadu ZDP by mal daňovník zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky uznanej za daňový výdavok a zároveň znížiť o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. h) vo výške odpisu neuhradenej časti menovitej hodnoty pohľadávky, resp. do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, ako výsledok reštrukturalizačného konania. Keďže aj z pohľadu zákona o dani z príjmov bude mať úprava neutrálny vplyv na základ dane, nie je potrebné ju vykonať.

Podľa § 20 ods. 10 ZDP má daňovník možnosť tvoriť daňovo uznanú tvorbu opravných položiek pri pohľadávkach voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a to do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky prihlásenej v lehote určenej podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Takéto opravné položky sú daňovými výdavkami počnúc zdaňovacím období, v ktorom boli pohľadávky v zákonom stanovenej lehote prihlásené. V prípade odpisu pohľadávky je v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP daňovník povinný upraviť základ dane zvýšiť základ dane o sumu opravnej položky uznanej za daňový náklad a súčasne znížiť základ dane o náklad uznaný za daňový výdavok pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Úpravu základu dane podľa § 17 ods. 28 písm. b) nie je potrebné vykonať, ak je vplyv na základ dane neutrálny.

Daňovník – veriteľ v roku 2015 v lehote stanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii v menovitej hodnote 5 000 eur. K pohľadávke vytvoril opravnú položku vo výške 100 %. V novembri 2015 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o potvrdení plánu reštrukturalizácie dlžníka a potvrdené plnenie pohľadávky vo výške 30 %. V januári 2016 bola pohľadávka v sume 1 500 eur uhradená.

Podľa § 20 ods. 10 ZDP je tvorba opravnej položky k pohľadávke prihlásenej do reštrukturalizácie uznaným daňovým výdavkom. V zdaňovacom období, v ktorom súd zverejní uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu, je potrebné zúčtovať časť opravnej položky, ktorá sa vzťahuje na časť pohľadávky, ktorá by na základe reštrukturalizačného plánu mala byť uhradená. Následne v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade dlžníka v súlade s reštrukturalizačným plánom, sa zúčtováva opravná položka z dôvodu vyradenia pohľadávky z účtovníctva. Vyradenie pohľadávky sa zúčtováva súvahovo bez vplyvu na výsledok hospodárenia. Pri odpise pohľadávky je potrebné uplatniť ustanovenie § 17 ods. 28 ZDP, ktoré má však na základ dane veriteľa neutrálny vplyv.

V nadväznosti na právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky zo zisku vytvoreného dlžníkom sa neuhradená časť pohľadávky vo výške 3 500 eur uvádza v podsúvahe ako podmienená pohľadávka.

3. Dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka – na uznanie odpisu pohľadávky za daňovo uznaný výdavok nestačí iba skutočnosť, že dlžník zomrel ale veriteľ musí preukázať, že pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka a preukáže, že využil všetky dostupné prostriedky a možnosti vymáhania.

4. Exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastaví z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo – daňovo uznaný odpis pohľadávky na základe právoplatného rozhodnutia súdu o tom, že exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na exekúciu alebo výkon rozhodnutia, zaniklo ním priznané právo.

5. Súd výkon rozhodnutia zastaví z dôvodu, že priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí na krytie jeho trov alebo majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania, a to aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi – daňovo uznaní odpis na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení výkonu rozhodnutia z hore uvedených dôvodov. Ak daňovník eviduje niekoľko pohľadávok voči tomu istému dlžníkovi a pri vymáhaní jednej z týchto pohľadávok nastali skutočnosti, na základe ktorých má daňovník možnosť daňovo odpísať pohľadávku z dôvodu právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení výkonu rozhodnutia z hore uvedených skutočností je možné uplatniť daňový odpis aj pri ostatných pohľadávkach evidovaných daňovníkom voči tomu istému daňovníkovi.

6. Ak to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon stanovuje opatrenia na prevenciu a riešenie možných krízových situácii na finančnom trhu. Jedným z riešení z týchto fáz je tzv. rezolučné konanie. Rezolučné konanie predstavuje uplatňovanie opatrení na riešenie situácie, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme. Zákonom sa zriaďuje Rada pre riešenie krízových situácii, ktorá posudzuje, či sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania, ktoré začína práve na základe rozhodnutia tejto Rady. Rada koná a rozhoduje v rezolučnom konaní o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach vybranej inštitúcie a okrem iného môže znížiť, resp. odpustiť záväzok vybranej inštitúcie. Ak o odpustení záväzku vybranej inštitúcie voči veriteľovi rozhodla Rada, môže daňovník – veriteľ uplatniť do daňových výdavkov odpis pohľadávky voči tejto inštitúcii v rezolučnom konaní a to v tom zdaňovacom období, v ktorom Rada pre riešenie krízových situácií rozhodla o odpustení záväzku alebo jeho časti.

■ odsek 2 písm. i) upravuje uznanie výdavkov vynaložených na tomboly do základu dane. Tombola v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) je lotériová hra, pri ktorej sa do žrebovania zahrnú len predané žreby. Výhry z tombol sa žrebujú verejne podľa vopred určených a vyhlásených pravidiel, pričom výhercom je hráč, ktorá má žreb s číslom alebo iným označením zhodným s vyžrebovaným číslom alebo iným označením žrebu. Žreby sa predávajú a výhry z tombol sa vyhlasujú a vydávajú v deň a na mieste žrebovania.

Tomboly možno prevádzkovať na základe všeobecnej licencie vydanej Ministerstvom financií SR po splnení oznamovacej povinnosti na základe zákona o hazardných hrách. Právnická osoba, ktorá chce prevádzkovať tombolu je povinná oznámiť tento zámer miestne príslušnému daňovému úradu najneskôr 15 dní pred začiatkom ich prevádzkovania, ak nie je vo všeobecnej licencii určená dlhšia lehota. Oznámenie musí byť písomné a musí obsahovať všetky náležitosti stanovené zákonom o hazardných hrách.

Daňovým výdavkom sú výdavky na vecné ceny lotérie do výšky príjmov plynúcich z predaja žrebov. V prípade ak za zdaňovacie obdobie daňovník uskutočňuje viac lotérii, každá lotéria sa posudzuje samostatne, t.j. nie je možné posudzovať úhrn príjmov plynúcich z lotérii za zdaňovacie obdobie s úhrnom výdavkov vynaložených na obstaranie vecných výhier všetkých lotérii uskutočnených za príslušné zdaňovacie obdobie.

Spoločnosť na základe všeobecnej licencie uskutočnila v máji 2016 lotériu, pri ktorej za predaj žrebov získala príjem vo výške 7 000 eur. Náklady na obstaranie vecných výhier (televízor, mobilný telefón a pod.) boli vo výške 10 000 eur. Ako sa budú náklady na obstaranie vecných výhier posudzovať z pohľadu ZDP?

Výdavky na obstaranie vecných výhier je možné zahrnúť do základu dane do výšky príjmov z predaja žrebov danej lotérie, t.j. v tomto prípade do výšky 7 000 eur. Suma 3 000 eur, ktorá prevyšuje vybraný príjem z lotérie, je pripočítateľnou položkou k základu dane.

■ odsek 2 písm. j) vymedzuje uznanie odvodu z výťažku, ktorý je povinný odviesť prevádzkovateľ hazardnej hry a výherných prístrojov, prevádzkovateľ technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkovateľ videohier podľa zákona o hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardných hier je povinný v súlade so zákonom o hazardných hrách odvádzať odvod, ktorého výška a základňa, z ktorej sa odvádza je stanovená zákonom o hazardných hrách. Takýto odvod je pre prevádzkovateľov hazardných hier daňovo uznaným výdavkom.

■ podľa odseku 2 písm. k) sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľnosti, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Podľa tejto úpravy je daňovým výdavkom akýkoľvek výdavok vynaložený daňovníkom na účel prezentácie jeho podnikateľskej činnosti so zámerom zvýšenia jeho príjmov.

Reklamu ako takú vymedzuje zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame“), pričom šíriteľom reklamy môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva reklamu pre objednávateľa.

a) reklama predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu,

b) produkt tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním,

c) šíriteľ reklamy fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri,

d) objednávateľom reklamy ten, kto si objedná u šíriteľa reklamy šírenie reklamy.

a) označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb,

c) označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného predpisu,

d) zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií o podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.

V § 3 zákona o reklame sú upravené aj všeobecné požiadavky na reklamu, ktoré upravujú predovšetkým situácie, ktoré sa nesmú reklamovať ako napr. reklama nesmie obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu.

■ v odseku 2 písm. l) sú uvedené spôsoby preukazovania spotreby PHL do daňových výdavkov, a to pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré si neuplatňujú spotrebu podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP a pre daňovníkov právnické osoby.

Podľa prvého bodu sú výdavky na spotrebované pohonné látky daňovými výdavkami vo výške stanovenej podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze.

Ak sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej:

• dokladom vydaným špecializovanou organizáciou alebo osobou oprávnenou na vydávanie osvedčenia o spotrebe pohonných látok alebo

• doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu preukazujúcimi inú spotrebu pohonných látok;

ak ide o nákladné automobily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza:

• spotreby preukázanej vlastným vnútorným aktom riadenia (napr. oznámenie MF SR č. 8029/2000-72 o spôsobe stanovenia výšky daňového výdavku na spotrebu pohonných látok motorového vozidla určeného na prepravu desať a viac osôb, motorového vozidla určeného na nákladnú dopravu a motorového vozidla určeného na špeciálne použitie uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2000), ktorý preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spotreby pohonných látok.

Podľa druhého a tretieho bodu sa preukazovanie spotreby pohonných látok môže uplatniť aj:

• na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel alebo

• vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Daňovník, právnická osoba alebo fyzická osoba, si môže sám určiť, akým spôsobom bude uplatňovať preukázateľne vynaložené daňové výdavky na spotrebované pohonné látky.

Daňovník, ktorý používa vozidlo vybavené jednotkou satelitného sledovania pohybu vozidla a táto zaznamenáva všetky vykonávané jazdy, môže si ako daňové výdavky uplatniť nákup pohonných látok, ktoré spotreboval. Zároveň evidencia jázd podľa tohto zariadenia slúži ako podklad, na aké cesty bolo vozidlo použité. V tomto prípade daňovník nebude prepočítavať spotrebu pohonných látok podľa osvedčenia alebo podľa technického preukazu, ale uplatní preukázané výdavky na ich nákup.

Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy. V prípade, že jednotka satelitného sledovania pohybu nie je schopná sledovať aj spotrebu pohonných látok, daňovník nemôže uplatňovať tento spôsob uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky, ale musí použiť spôsob uvedený v bode 1 a 3 tohto ustanovenia.

Daňovník môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu pohonných látok do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Počet najazdených kilometrov daňovník zistí zo stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby pohonných látok nie je potrebné viesť knihu jázd. Aj napriek možnosti uplatňovania paušálnych výdavkov na spotrebu pohonných látok má správca dane možnosť preveriť správnosť takto vykazovanej spotreby pohonných látok daňovníka, napr. v nadväznosti na spotrebu vykazovanú v minulých zdaňovacích obdobiach.

Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t.j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných látok, nemá vplyv na ostatné ustanovenia ZDP týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom, t.j. ak daňovník využíva auto len v súvislosti s príjmami z podnikania a účtuje o ňom výlučne ako o obchodnom majetku (100 % využíva len ako obchodný majetok), neznamená to, že uplatnením 80 % paušálnych výdavkov na pohonné látky deklaruje, že celkovo využíva auto na podnikanie len na 80 %. Tento spôsob uplatňovania výdavkov na pohonné látky má zabezpečiť len väčší komfort a zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.

■ podľa odseku 2 písm. m) sú daňovými výdavkami výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, štátnych fondov a Národného úradu práce zahrnované do príjmov. Spôsob zahrňovania týchto prijatých dotácií, podpôr a príspevkov je uvedený v § 17 ods. 3 písm. f) a h) ZDP.

■ odsek 2 písm. n) stanovuje uznateľnosť odpisov majetku, ktorý je vo vlastníctve majiteľa, avšak nie je priamo využívaný daňovníkom, ale slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka a súčasne aj daňovníka, ktorému bol poskytnutý. Podmienkou uznateľnosti takýchto odpisov do daňových výdavkov je, že ide o poskytnutie majetku, ktorý slúži na podporu predaja tovaru, služieb alebo výrobkov daňovníka, ktorý tento majetok poskytol na priame využitie inému daňovníkovi.

Ide o odpisovanie majetku – nosičov reklamných nápisov (napr. chladiace boxy), ktorého obstarávacia cena je vyššia ako 1 700 € a doba jeho použiteľnosti dlhšia ako 1 rok. Takýto majetok daňovník, ktorý majetok poskytol na využívanie inému daňovníkovi, do základu dane nezahŕňa jednorazovo ale postupne vo forme odpisov.

Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou sladených nápojov. obstará a bezplatne poskytne svojim najväčším odberateľom chladiace boxy v hodnote 2 700 € za 1 box na uskladnenie sladených nápojov vyrábaných spoločnosťou v rámci prevádzky odberateľov. Podmienkou tohto bezplatného poskytnutia je zmluva o odbere presne stanoveného množstva sladených nápojov minimálne počas nasledujúcich 5 rokov.

Poskytnutie chladiacich boxov predstavuje pre spoločnosť určitý druh reklamy a teda náklady na obstaranie chladiacich boxov sú u nej daňovo uznanými nákladmi. Keďže obstarávacia cena chladiacich boxov je vyššia ako 1 700 €, považujú sa za hmotný majetok a do daňových výdavkov sa dostanú postupne vo forme odpisov.

■ odsek 2 písm. o) stanovuje daňové výdavky pri predaji derivátov. ZDP pri definovaní derivátu vychádza z účtovníctva a nadväzne z postupov účtovania, podľa ktorých derivátom je finančný nástroj, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

– jeho reálna hodnota sa mení v závislosti od zmeny úrokovej miery, ceny cenného papiera, ceny komodity, kurzu cudzích mien, indexu finančného trhu, cenového indexu, od úverového hodnotenia (ratingu) alebo úverového indexu, alebo v závislosti od podobnej premennej,

– nevyžaduje začiatočné čisté investície alebo vyžaduje začiatočné čisté investície, ktoré sú nižšie ako by sa vyžadovalo pri iných druhoch finančných nástrojov, ktoré podobne reagujú na zmeny v úverových a trhových faktoroch,

– je dohodnutý a vyrovnaný k budúcemu dátumu, pričom doba od dohodnutia obchodu do jeho vyrovnania je dlhšia ako pri spotovej operácii.

Finančným nástrojom je právny vzťah, na základe ktorého vzniká finančné aktívum jednej zmluvnej stany a finančný záväzok alebo kapitálový nástroj na druhej zmluvnej strane.

1. podľa účelu použitia na deriváty určené na obchodovanie a zabezpečovacie deriváty,

– opcie, z ktorých kupujúcemu plynie úžitok z priaznivého vývoja cien podkladových finančných nástrojov, ale ktoré pri nepriaznivom vývoji cien podkladových nástrojov negatívne neovplyvnia finančnú pozíciu kupujúceho,

Postupy účtovania zároveň stanovujú, že za deriváty nie je možné považovať:

– zmluvy o nákupe, prenájme alebo predaji HM, NM, zásob okrem komodít, s ktorými sa obchoduje alebo sa môže obchodovať na sekundárnom trhu (poľnohospodárske produkty, nerastné produkty vrátane ropy, drahé kovy, energia), keď jedna zo zmluvných strán je oprávnená finančne sa vyrovnať, pričom táto výnimka sa nevzťahuje na zmluvy o komoditách uzavreté na účely kúpy, predaja alebo používania komodity, pri ktorých sa očakáva, že budú vyrovnané dodaním komodity,

– poistné zmluvy alebo obvyklé zmluvy, ktoré vyžadujú úhradu v súvislosti s klimatickými, geologickými alebo inými fyzikálnymi faktormi.

Deriváty sa sledujú na podsúvahových účtoch, účtujú sa súvahových a výsledkových účtoch odo dňa dohodnutia obchodu do dňa posledného vyrovnania, ukončenia, uplatnenia práva, predaja alebo spätného nákupu. Dňom dohodnutia obchodu je deň uzavretia zmluvy.

ZDP stanovuje, že daňovým výdavkom pri derivátových operáciách je úhrn výdavkov na deriváty do výšky príjmov z derivátov a to v úhrne za príslušné zdaňovacie obdobie, t.j obmedzujú sa možné straty z derivátových operácii zahrnovaných do základu dane v príslušnom zdaňovacom období. ZDP stanovuje aj výnimky, pri ktorých je možné stratu z derivátových operácii zahrnovať do základu dane a to u:

– daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona o cenných papieroch (banky, poisťovne, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi), Exportno-importná banka SR, u ktorých sa za daňový výdavok uznávajú výdavky na deriváty účtované v nákladoch v plnej hodnote bez ohľadu na dosiahnutý príjem z derivátov v príslušnom zdaňovacom období,

– zabezpečovacích derivátov, pri ktorých je možné do daňových výdavkoch uznať výdavky účtované do nákladov na tieto deriváty v plnej výške. Zabezpečovacím derivátom je derivát, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

– zabezpečovaný vzťah je od začiatku formálne zdokumentovaný, napr. dokumentácia umožňuje identifikáciu zabezpečovaných nástrojov a zabezpečovacích nástrojov, vymedzenie rizika, prístup k zabezpečeniu a preukázaniu efektívnosti zabezpečenia,

– zabezpečenie je efektívne, pričom za efektívne sa považuje ak v priebehu zabezpečovacieho vzťahu budú zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov zodpovedať zabezpečovanému riziku, prípadne celkové zmeny reálnych hodnôt zabezpečovacích nástrojov sú v rozpätí 80 % až 125 % zmien reálnych hodnôt zabezpečovaných nástrojov zodpovedajúcich zabezpečovanému riziku.

■ v odseku 2 písm. p) sú upravené výdavky na vlastné stravovanie daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa ktorého sa za daňové výdavky považujú výdavky na vlastné stravovanie podnikateľa za každý odpracovaný kalendárny deň, v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o CN, čo je vo výške 4,20 eur za každý odpracovaný deň daňovníka.

Pri zahŕňaní výdavkov vynaložených na stravovanie daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP do daňových výdavkov je nutné sledovať ich

Aby výdavky (náklady) na stravovanie podľa tohto ustanovenia splnili podmienku preukaznosti, musí ich daňovník preukázať dokladom. Môže ísť napr. o doklad o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok, alebo doklad o nákupe teplého hlavného jedla napr. z reštaurácie, bufetu a pod. V žiadnom prípade nemôže ísť o paušálne uplatňovanie výdavkov, nakoľko by nebola splnená podmienka preukaznosti vymedzená v § 2 písm. i) a § 19 ods. 1 ZDP.

Výdavky podľa tohto ustanovenia musia splniť podmienku preukaznosti, t.j. daňovník ich musí preukázať dokladom.

Rovnako však musí aj preukázať, že skutočne odpracoval deň, na ktorý si uplatňuje výdavok na stravovanie, pričom spôsob akým túto skutočnosť bude preukazovať ZDP naďalej neukladá.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie podľa tohto ustanovenia vtedy,

– ak si uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP, t.j. ak si uplatňuje výdavky na stravovanie podľa zákona o CN pri výkone činnosti mimo miesta pravidelného výkonu činnosti a

– ak okrem podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonáva súčasne aj závislú činnosť a v súvislosti s výkonom tejto závislej činnosti mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa ZP alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa zákona o CN.

Daňovník je zamestnaný a zároveň dosahuje aj príjmy z podnikania. V práci mu vzniká nárok na stravné, ale neuplatňuje si ho a preto by si chcel stravné uplatňovať ako podnikateľ v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) ZDP. Môže postupovať takýmto spôsobom?

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ale len v prípade ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Keďže podľa ZP daňovníkovi vzniká nárok na stravovanie pri výkone závislej činnosti, nemôže si uplatniť výdavok na stravovanie ako podnikateľ aj keď v skutočnosti si nárok na stravné v súvislosti so závislou činnosťou neuplatňuje.

Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade, ak daňovníkovi vznikne v súvislosti so závislou činnosťou nárok na stravné pri pracovnej ceste, na ktorú bol vyslaný zamestnávateľom v súlade so zákonom o cestovných náhradách.

■ odsek 2 písm. r) vymedzuje možnosť daňovo uznaného odpisu pohľadávky z iného dôvodu ako je dôvod stanovený v § 19 ods. 2 písm. h) (napr. na základe výsledku konkurzu a reštrukturalizácie a pod.). Odpis pohľadávky podľa tohto ustanovenia je naviazaný na možnosť tvorby opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20 ods. 4 alebo 14 ZDP. To znamená, že daňovo odpísať je možno pohľadávku do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok a to:

– u bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky SR k pohľadávkam z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia v zmysle medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Opravné položky sa tvoria do výšky pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov. Opravnú položku je možné tvoriť do výšky zákonom stanoveného percentuálneho podielu (20 %, 50 % alebo 100 %) v závislosti od doby uplynutia splatnosti pohľadávky (360 dní 720 dní alebo 1080 dní),

– u zdravotných poisťovní a ostatných daňovníkov, ak spĺňa nasledovné podmienky:

• pohľadávka je zahrnutá do zdaniteľných príjmov (výnimku predstavujú obchodníci vykonávajúci činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktorí majú možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky aj na časť pohľadávky vzťahujúce sa na istinu a úrok zahrnutý do základu dane),

• pohľadávka je riziková – pri ktorej existuje riziko, že ju dlžník čiastočne alebo úplne nezaplatí,

• od splatnosti pohľadávky musí uplynúť zákonom stanovená doba (360, 720 alebo 1080 dní),

• ide o vlastnú pohľadávku, t.j. nie nadobudnutú postúpením a pohľadávku, ktorú je možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

V nadväznosti na zavedenie možnosti tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu v § 20 ods. 22 ZDP dochádza s účinnosťou od 1. 1. 2016 k spresneniu aj pri odpise pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r). Daňovo uznaným bude odpis príslušenstva pohľadávky za splnenia podmienok stanovených pre možnosť tvorby opravnej položky k príslušenstvu podľa § 20 ods. 12 ZDP. Na základe uvedeného príslušenstvo bude možné daňovo odpísať za týchto podmienok:

– ide o príslušenstvo, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,

– od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynula doby dlhšia ako 1 080 dní.

Odpis príslušenstva teda možno uznať do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pôvodnej pohľadávky, na ktorú sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1 080 dní.

Daňovník eviduje pohľadávku vo výške 3 000 eur, ktorej doba splatnosti je 1. 2. 2013. K pohľadávke sa viaže úrok z omeškania zaúčtovaný v roku 2014 vo výške 350 eur. Je možné v zdaňovacom období 2016 odpísať pohľadávku vrátane príslušenstva?

V prípade pohľadávky v roku 2016 uplynie 1080 dní od splatnosti pohľadávky. Preto má daňovník možnosť odpísať pohľadávku do výšky tvorby opravnej položky podľa § 20 ods. 14 ZDP. Odpis pohľadávky do daňových výdavkov nie je podmienený tvorbou opravnej položky v účtovníctve, dôležité je hypotetické splnenie všetkých podmienok na uznanie opravnej položky k pohľadávke za daňový výdavok, ktoré sú uvedené v § 20 ods. 14 ZDP. Úrok z omeškania nie je možné daňovo odpísať do základu dane, vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2014 kedy bol úrok z omeškania účtovaný platil právny stav, podľa ktorého sa úroky z omeškania zahŕňajú do základu dane až po zaplatení. Na základe uvedeného tento úrok z omeškania nespĺňa podmienku možnosti tvorby opravnej položky, keďže nebol zahrnutý do základu dane.

■ podľa odseku 2 písm. s) si daňovník/zamestnávateľ môže uplatniť do daňových výdavkov, výdavky na dopravu zamestnancov v prípade, ak sa na miesto výkonu práce a späť nemôže zamestnanec dopraviť verejnou dopravou. Tieto výdavky bude možné zahrnúť do základu dane v plnej výške, resp. ak bola poskytnutá zamestnávateľovi na túto formu dopravy dotácia, podpora alebo príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, zamestnávateľ môže zahrnúť do výdavkov iba ich časť, o ktorú výdavky prevyšujú skutočne prijatú dotáciu, podporu alebo príspevok.

V nadväznosti na uplatnenie výdavkov do daňových výdavkov súvisiacich s majetkom došlo k určitej zvýhodňujúcej úprave pri majetku, ktorý sa môže využívať aj na súkromné účely. Cieľom uvedenej úpravy je zjednodušenie preukazovania skutočnosti, či sa majetok reálne využíva len na podnikanie, alebo aj na súkromné účely a to zavedením možnosti výberu daňovníkom, uviesť si krátenie výdavkov na 80 % pri takomto majetku bez povinnosti iného preukazovania výšky týchto výdavkov. V prípade výberu tejto metódy uplatňovania výdavkov, bude musieť daňovník preukazovať len súvislosť medzi využívaným majetkom a jeho dosahovanými príjmami.

Uvedená úprava je práve v § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, pričom podľa znenia tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V tejto súvislosti sa dopĺňa aj definícia daňového výdavku uvedená v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K tejto úprave došlo od 1. 1. 2015, pričom aj za znenia zákona platného do 31. 12. 2014 daňovník, či už fyzická osoba alebo právnická osoba, práve vzhľadom na definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, podľa ktorej je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, by mal v daňových výdavkoch uplatňovať len preukázateľné výdavky súvisiace s jeho dosahovanými zdaniteľnými príjmami. Uvedené znamená, že všetky výdavky súvisiace s majetkom, ktorým zabezpečoval osobnú potrebu svoju alebo zamestnancov, mal vylučovať z daňových výdavkov v pomernej časti zodpovedajúcej využívaniu tohto majetku na súkromné účely. V praxi však predovšetkým právnické osoby nesledovali, či zamestnanci, ktorý dostali k dispozícii nejaký majetok ako napr. mobily, počítače a pod. využívajú skutočne tieto prostriedky len v súvislosti s činnosťou zamestnávateľa alebo aj na svoje súkromné účely. Výnimku predstavovali automobily, ktoré ak boli vyslovene dané zamestnancovi aj na súkromné účely, zamestnávateľ bol a aj stále je povinný zdaňovať zamestnancovi použitie takéhoto vozidla 1 %-tom zo vstupnej ceny vozidla spôsobom upraveným v § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Fyzická osoba, podnikateľ, rovnako musel sledovať, či majetok využíva len v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania, alebo ho využíva aj na súkromné účely a musel uplatniť do daňových výdavkov len výdavky, ktoré preukázateľne súvisia s jeho dosahovanými príjmami. Napr. aj ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP sa používa v prípadoch, ak sa majetok používa iba sčasti na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, čo znamená, že do daňových výdavkov sa pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku zahŕňa len tá pomerná časť odpisov, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa využíva tento majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Vzhľadom na skutočnosť, že daňovníci v praxi nepostupovali uvedeným spôsobom a pri kontrolách dochádzalo k sporom medzi preukazovaním daňovníka o opodstatnenosti výšky preukázateľných daňových výdavkov a správcom dane, zavádza sa práve ustanovením § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod a s tým súvisiacich úprav nadväzujúcich ustanovení ako napr. § 2 písm. i) ZDP akási forma „daňovej amnestie“ a to možnosťou uplatňovania paušálnych výdavkov vo výške 80 % súvisiacich s majetkom, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, kde vlastne 20 %, ktoré nebudú vchádzať do daňových výdavkov, bude práve časť zodpovedajúca osobnej potrebe daňovníka. Vzhľadom na znenie § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého je stanovené, že si uplatní výdavky vo výške 80 %, je zabezpečená možnosť ich uplatnenia zo zákona a to bez ohľadu na skutočnosť, či aj skutočne daný majetok bude využívať v súvislosti so svojou činnosťou na 80 % alebo v inom pomere (20 %, 30 %, 50 % atď.).

Správca dane bude len skúmať, či skutočne ide o majetok, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie príjmov, alebo ide o majetok na jeho osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Ak by zubár mal v obchodnom majetku zaradený čln, tento správca dane vylúči z obchodného majetku, nakoľko nesúvisí s jeho dosahovanými príjmami z činnosti podľa § 6 ZDP. Ak by však mal v obchodnom majetku zaradený počítač, v ktorom má zaevidované karty, účtovníctvo a pod., avšak využíva ho reálne na 50 % aj na súkromné účely a on by si uplatnil paušál vo výške 80 %, správca dane mu nemôže skrátiť tieto paušálne výdavky na výšku 50 %.

Ak si však daňovník vyberie možnosť uplatnenia výdavkov v preukázateľnej výške, lebo vie preukázať, že majetok využíva na viac ako 80 % (predpokladom je, že si budú preukázateľnú výšku uplatňovať skutočne len daňovníci, ktorí využívajú majetok na viac ako 80 %), môže správca dane skúmať reálnosť využívania majetku v určenom pomere daňovníkom. Akým spôsobom bude daňovník preukazovať túto skutočnosť nie je v ZDP upravené, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v praxi môžu nastať rôzne situácie využívania takéhoto majetku. Môže ísť napr. o úpravu vo vnútornej smernici daňovníka/zamestnávateľa, kde určí, že daný majetok musí zamestnanec využívať len na služobné účely, resp. súkromné použitie takéhoto majetku zamestnancom, tento svojmu zamestnávateľovi preplatí a pod.

Daňovník si platí paušál za mobilný telefón. Aby skutočne vedel preukázať správcovi dane, že mobilný telefón využíva len na obchodné účely, zabezpečí si aj výpisy telefonických hovorov, z ktorých je zrejmé, že volal výlučne zo svojimi existujúcimi obchodným partnermi, budúcimi partnermi resp. účtovníčkou a pod. V takomto prípade si môže dať do daňových výdavkov nielen celú obstarávaciu cenu mobilného telefónu, ale aj celú výšku paušálu a iných súvisiacich výdavkov.

Ak by však z výpisu telefonických hovorov zistil, že zhruba 10 % zo všetkých volaní bolo súkromných, potom by si mal uplatniť do daňových výdavkov len 90 % z obstarávacej ceny telefónu, 90 % z paušálu, ktorý platí a rovnako prepočítať aj ostatné súvisiace výdavky.

Takéto podrobné výpisy na zistenie preukázateľného pomeru využívania mobilného telefónu by nemusel mať počas celej doby využívania telefónu a paušálu, ale je možné odporúčať sledovať ich počas nejakej dlhšej doby napr. 6 mesiacov, čo by mohlo zodpovedať preukázateľnému ročnému stanoveniu, v akom pomere sa využíva telefón len na obchodné účely. V nasledujúcom období by bolo možné už využívať len takto stanovené priemerné percento využívania telefónu na obchodné účely. Tiež je možné odporučiť zaviesť si na to nejakú vnútornú smernicu, resp. ponechať si podklady, z ktorých vychádzal pri stanovení pomeru, v akom využíva telefón na obchodné účely (aj na 100 %).

V tejto súvislosti sa upravuje aj § 24, kde sa dopĺňa nový odsek 8, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú

Výkladom MF SR sa rozširujú uvedené výnimky aj o prípady, ak zamestnávateľ použitie majetku na súkromné účely zamestnancom, tomuto zamestnancovi zdaní ako nepeňažný príjem v súlade s § 5 ZDP alebo použitie majetku aj na súkromné účely dá zamestnancovi preplatiť. V takýchto prípadoch zamestnávateľ nemusí krátiť výdavky súvisiace s majetkom, ktorý zamestnanec využíva aj na súkromné účely. Uvedené si môže so zamestnancami dohodnúť v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve, v internej smernici a pod.

V prípade nehnuteľností bude daňovník postupovať tak ako doteraz, t.j. musí preukazovať v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou. Uvedené je upravené v § 24 ods. 4 ZDP, podľa ktorého pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku (od 1. 1. 2015 sa použije len pre nehnuteľnosti), ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Všetky ostatné súvisiace výdavky sa v nadväznosti na definíciu daňových výdavkov uvedenú v § 2 písm. i) ZDP, rovnako budú zahŕňať len v takom pomere v akom je aj nehnuteľnosť využívaná na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. V prípade právnických osôb, toto ustanovenie využívajú len právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, ale dosahujú časť príjmov, ktoré v súlade s § 12 ods. 2 ZDP podliehajú zdaneniu.

Daňovník – fyzická osoba dosahujúci príjmy z podnikania vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia obstaral v roku 2014 budovu v hodnote 85 000 eur. V roku 2015 začal časť budovy prenajímať, pričom na základe celkovej podlahovej plochy v budove určil, že ju na prenájom využíva na 40 %. Keďže túto časť nehnuteľnosti aj zaradil do obchodného majetku, aká výška odpisu bude daňovým výdavkom?

Daňovník si môže do daňových výdavkov zahrnúť iba časť obstarávacej ceny nehnuteľnosti, ktorú využíva na prenájom a ktorú zaradil do obchodného majetku, t.j. vo výške 40 % z obstarávacej ceny. V roku 2015 to bude z vypočítaného ročného odpisu 1 700 eur, pričom v nadväznosti na § 24 odsek 5 odpisuje budovu ako v 2. roku odpisovania (zaradil časť nehnuteľnosti do obchodného majetku až v druhom roku po roku jej obstarania), pričom ide o budovu zaradenú do šiestej odpisovej skupiny.

V prípade, ak by daňovník – fyzická osoba predával majetok (hnuteľné aj nehnuteľné veci), ktorý využíval sčasti na podnikanie a mal ho v tejto časti aj zaradený do obchodného majetku, v súlade s § 4 ods. 5 ZDP je súčasťou základu dane daňovníka príjem z predaja tohto majetku (ak nejde o príjem od dane oslobodený) a to v takom pomere, v akom ho využíval na svoju činnosť.

Na daňové účely je pojem „nehnuteľnosť“ vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

V prípade, ak ide o motorové vozidlo, pri ktorom zamestnávateľ uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. zdaňuje zamestnancovi použitie motorového vozidla aj na súkromné účely a to vo výške 1 % zo vstupnej ceny tohto vozidla, je práve súkromná spotreba zohľadnená prostredníctvom zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca a nie je potrebné krátiť v tejto súvislosti výdavky a ani ich preukazovať. Ak by ale zamestnancom nedal k dispozícii motorové vozidlo aj na súkromné účely, t.j. neuplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, čím vlastne deklaruje, že motorové vozidlo využíva len v súvislosti s dosahovaním príjmov (na obchodné účely), túto skutočnosť už bude musieť preukazovať.

Ak by využíval motorové vozidlo sám podnikateľ, fyzická osoba, potom uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, podľa ktorého buď uplatní 80 %-né paušálne výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla alebo výdavky v preukázateľnej výške a to v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Daňovník, fyzická osoba, si v januári roku 2015 obstaral automobil vo vstupnej cene 30 000 eur. Keďže má len jeden automobil, využíva ho aj na súkromné účely. Rozhodol sa preto uplatňovať výdavky spôsobom podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP, t.j. vo výške 80 % na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku. Ročný odpis z tohto automobilu je vo výške 7 500 eur. V daňových výdavkoch si však uplatní 80 % z tohto ročného odpisu a to výdavok vo výške 6 000 eur.

V prípade motorového vozidla daňovníka, fyzickej osoby podnikateľa, môže dôjsť aj k situácii, že využije možnosť 80 % paušálu pre uplatnenie výdavkov, t.j. kráti výdavky na 80 % a zároveň ide o motorové vozidlo so vstupnou cenou 48 000 eur a viac, t.j. musí upravovať základ dane podľa § 17 ods. 34 ZDP.

Podľa uvedenej úpravy ZDP, t.j. § 17 ods. 34 ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (osobné automobily) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

1. základ dane daňovníka > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

2. základ dane daňovníka < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná.

U právnickej osoby by k takejto kombinácii nemalo dôjsť, nakoľko buď deklaruje,

– že využíva automobil aj na súkromné účely, t.j. má ho k dispozícii zamestnanec aj na súkromné účely, pričom však výdavky nekráti vzhľadom na zdanenie takto poskytnutého nepeňažného plnenia u zamestnanca cez 1 % vstupnej ceny vozidla, alebo

– preukazuje že využíva automobil výlučne na podnikanie, t.j. nemá dôvod na krátenie výdavkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že vstupná cena tohto motorového vozidla je viac ako 48 000 eur, musí postupovať podľa § 17 ods. 34 ZDP, pri uplatnení odpisu z tohto vozidla. Zároveň však daňovník využíva automobil aj na súkromné účely a preto zvolil možnosť uplatnenia 80 % paušálnych výdavkov súvisiacich s týmto osobným motorovým vozidlom.

Vzhľadom na to, že vie o skutočnosti, že výdavky mu budú ovplyvňovať len odpisy vo výške 80 % z ročného odpisu zo vstupnej ceny, kráti tento odpis už v daňových výdavkoch len na výšku 80 %. Úpravu základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP vykoná až cez pripočítateľné položky k základu dane (bližšie v komentári k § 17 ods. 34 ZDP).

V súvislosti s úpravou ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sa spresňuje aj § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa upravuje zostatková cena. Podľa tohto ustanovenia je zostatkovou cenou rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t) sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

Uvedená úprava znamená, že pri výpočte zostatkovou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa táto počíta z celých daňových odpisov bez akéhokoľvek limitovania, t.j. nezohľadňuje sa krátenie odpisov podľa § 17 ods. 34 ZDP alebo § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

■ podľa ods. 3 písm. a) sú daňovými výdavkami, výdavky na odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29).

Výnimku tvorí hmotný majetok poskytnutý na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého HM sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania HM podľa § 26 ods. 1 do výšky príjmov z prenájmu. V prípade predaja majetku využívaného na operatívny prenájom, u ktorého boli daňové odpisy limitované, sa neuplatnená časť ročných odpisov vyplývajúca z limitovania zahrnie do základu dane ako súčasť zostatkovej ceny. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 25 ods. 3 ZDP, podľa ktorého sa zostatkovou cenou rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. Zároveň je potrebné brať ohľad na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa u špecificky vymedzeného majetku (osobné automobily, lode, člny, budovy administratívneho charakteru) zahrnuje do daňových výdavkov daňová zostatková cena iba do výšky príjmov z predaja.

V prípade prenájmu áut v hodnote 48 000 eur a viac sa u prenajímateľa neuplatní § 17 ods. 34 ZDP (úprava základu dane, ak je nižší ako 12 000 eur, čo je ročný odpis z automobilu zo vstupnou cenou 48 000 eur a viac) a to z dôvodu, aby nebolo k tomu istému majetku aplikované dvojité obmedzenie.

Daňovník v januári 2015 obstará osobný automobil v hodnote 80 000. Tento automobil dá do prenájmu, pričom príjem z prenájmu bude vo výške 15 000 eur.

Podľa znenia zákona, daňovník môže v daňových výdavkoch uplatniť daňový odpis len do výšky príjmov z prenájmu, pričom však neuplatnenú časť odpisov môže douplatňovať po skončení odpisovej doby a to až do úplného odpísania vstupnej ceny automobilu.

Obmedzenie uvedené v § 17 ods. 34 ZDP vzťahujúce sa k autám so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur sa pri prenajímanom aute neuplatňuje.

Daňovník využíva len časť nehnuteľnosti, ktorú má celú zaradenú v obchodnom majetku, pričom túto časť nehnuteľnosti dáva do prenájmu. Ako bude postupovať v tomto prípade?

V súlade s § 19 ods. 3. písm. a) ZDP sa pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom obmedzuje zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. V prípade, že daňovník využíva nehnuteľnosť len na prenájom, musí krátiť výšku odpisov do výšky príjmov z prenájmu a to bez ohľadu na skutočnosť, že by prenajímal len časť tejto nehnuteľnosti. Prerušenie odpisovania časti nehnuteľnosti podľa § 22 ods. 9 písm. a) ZDP, ktorá sa neprenajíma, sa v tomto prípade neuplatní.

Na účely zistenia základu dane sa pri limitovaní daňových odpisov posudzuje prenájom každého jednotlivého majetku samostatne tak, aby nedochádzalo ku kompenzácii ziskového prenájmu so stratovým prenájmom. V prípade prenájmu majetku, ktorý spĺňa nasledujúce kritéria:

– jednotlivé časti na seba nadväzujú a tvoria spoločný výrobný alebo iný celok,

– nájomné je stanovené v úhrnnej výške za prenajímaný majetok ako celok,

je možné pri limitovaní daňových odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP posudzovať súčet daňových odpisov jednotlivých častí tohto majetku voči dosiahnutému príjmu z prenájmu takéhoto majetku.

Na účely limitovania daňových odpisov do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu pri určení výšky príjmov (výnosov) z prenájmu je potrebné vychádzať z princípov účtovania stanovených v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva vymedzených v zákone o účtovníctve a príslušných postupov účtovania.

U daňovníka – prenajímateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri operatívnom prenájme zaúčtuje krátkodobá pohľadávka na ťarchu účtov účtovnej skupiny 31 – Pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 602 – Tržby z predaja služieb alebo účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Na základe uvedeného účtovania nájomného u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa za príjem (výnos), s ktorým sa porovnáva výška daňového odpisu, považuje výnos účtovaný prostredníctvom účtov 602 alebo 648 bez ohľadu na úhradu tohto nájomného v príslušnom zdaňovacom období.

U daňovníka – prenajímateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovania sa príjem z nájmu zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrňovaný do základu dane. Do základu dane sa zahrnie nájomné bez ohľadu nato, či ide o nájomné týkajúce sa príslušného zdaňovacieho (účtovného) obdobia alebo súčasťou nájomného je aj nájomné týkajúce sa nasledujúcich zdaňovacích (účtovných) období. To znamená, že nájomné bez ohľadu nato, ktorého zdaňovacieho (účtovného) obdobia sa týka, sa zahŕňa do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prenajímateľ prijal.

Nájomné prijaté vopred u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prenajal administratívnu budovu, ktorej obstarávacia cena je 120 000 eur od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2016, t.j. na 2 roky. Nájomca uhradil nájomne za obidve zdaňovacie obdobia v roku 2015 vo výške 2 500 eur ročne. Ako bude daňovník uplatňovať daňové odpisy v roku 2015 a 2016, ak uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania?

Uplatnenie daňových výdavkov z majetku používaného na prenájom podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa vzťahuje aj na daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva. Daňovník má možnosť zahrnúť do daňových výdavkov odpis budovy len do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu na príslušné zdaňovacie obdobie. V roku 2015 uplatní daňovník odpis budovy do daňových výdavkov len vo výške 2 500 eur, čo je výška časovo rozlíšeného nájomného vzťahujúceho sa na rok 2015. Zvyšnú časť ročného odpisu vo výške 500 eur uplatní počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom uplynie doba odpisovania budovy.

V roku 2016 daňovník rovnako uplatní daňový odpis do výšky 2 500 eur, t.j. do výšky časovo rozlíšeného nájomného pripadajúceho na rok 2016 a to z dôvodu, že príjem z nájomného vzťahujúci sa na rok 2016 zahrnul do základu dane už v roku 2015.

Rovnako bude postupovať aj daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Nájomné zaplatené pozadu u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva

Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva prenajal administratívnu budovu, ktorej obstarávacia cena je 120 000 eur od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2016, t.j. na 2 roky. Nájomca uhradil nájomne za obidve zdaňovacie obdobia v roku 2016 vo výške 2 500 eur ročne. Ako bude daňovník uplatňovať daňové odpisy v roku 2015 a 2016, ak uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania?

Za zdaňovacie obdobie 2015 si môže uplatniť daňovník daňové odpisy až po prijatí úhrady od nájomcu a to do výšky časovo rozlíšenej sumy nájomného pripadajúceho na zdaňovacie obdobie 2015. Spôsob uplatnenia daňových odpisov za zdaňovacie obdobie 2015 závisí od skutočnosti, kedy k úhrade nájomného v roku 2016 dôjde. Ak daňovník do prijatia platby nájomného v roku 2016:

– nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2015, môže si uplatniť daňové odpisy už prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015,

– podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2015, môže si uplatniť daňové odpisy prostredníctvom opravného alebo dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015.

V zdaňovacom období 2015 si daňovník uplatní rovnako daňový odpis vo výške 2 500 eur, t.j. vo výške časovo rozlíšenej sumy príjmov prislúchajúcich roku 2016.

Rovnaký postup uplatní aj daňovník, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo priamo v ustanovení k spresneniu postupu úpravy výšky odpisov majetku, ak sa nevyužíva len na prenájom, resp. ak sa nevyužíva na prenájom počas celého zdaňovacieho obdobia a postup douplatňovania odpisov po skončení doby prenajímania tohto majetku. Uvedený postup je len spresnením nadväzujúcim na zámer obmedzenia uplatňovania odpisov pri prenajímanom majetku, pričom sa použije už za zdaňovacie obdobie roka 2015, t.j. pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015 a to podľa § 52zg ods. 10 ZDP.

V prípade, ak sa HM počas príslušného zdaňovacieho obdobia používa nielen na prenájom, ale aj na vlastnú činnosť daňovníka, bude tento postupovať pri stanovení výšky odpisov prenajímaného majetku na základe

– rozsahu, v akom sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období alebo

– doby, počas ktorej sa majetok prenajíma v príslušnom zdaňovacom období.

V prípade, že v príslušnom zdaňovacom období daňovník daný HM používa na dosahovanie zdaniteľných príjmov vlastnou činnosťou ako aj na prenájom, je potrebné ročný daňový odpis pomerne rozdeliť na časť pripadajúcu na obdobie alebo rozsah prenájmu a časť odpisu pripadajúcu na vlastnú činnosť daňovníka. Pre uplatnenie daňového odpisu je potrebné porovnať pomernú časť daňového odpisu pripadajúcu na obdobie alebo rozsah prenájmu majetku a príjmy plynúce z prenájmu.

Daňovník využíva časť nehnuteľnosti na výrobnú činnosť a časť nehnuteľnosti prenajíma. Ako bude v tomto prípade postupovať pri uplatnení odpisov?

Daňovník zahrnie do daňových výdavkov odpisy v pomernej výške. Odpisy pripadajúce na časť nehnuteľnosti, ktorá sa prenajíma, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky príjmov z prenájmu. Odpisy pripadajúce na časť nehnuteľnosti, ktorú daňovník využíva na svoje podnikanie sa uplatnia v plnej výške.

Uvedené znamená, že ak má daňovník v majetku nehnuteľnosť, ktorej ročný odpis je vo výške 100 000 eur, pričom polovicu nehnuteľnosti využíva vo vlastnej činnosti a polovicu nehnuteľnosti prenajíma, pričom príjem z prenájmu za túto časť nehnuteľnosti je dohodnutý vo výške 35 000 eur, v daňových výdavkoch bude mať odpis vo výške 85 000 eur (50 000 + 35 000, čo je odpis z polovice nehnuteľnosti, ktorá je prenajímaná do výšky príjmu z prenájmu). Neuplatnenú časť odpisov môže douplatňovať po skončení doby odpisovania.

Ak by sa prenajímala nehnuteľnosť len časť zdaňovacieho obdobia, ročný odpis sa prepočíta na počet mesiacov trvania prenájmu hmotného majetku a porovná sa s dosiahnutým príjmom z prenájmu za tieto mesiace (mesiace, v ktorých bola nehnuteľnosť prenajímaná).

Uvedené znamená, že ak by bola vyššie uvedená nehnuteľnosť s ročným odpisom 100 000 eur prenajímaná len napr. 6 mesiacov, potom by bol odpis vypočítaný nasledovne

– 6 mesiacov, kedy bola využívaná len vo vlastnej činnosti bude odpis vo výške 50 000 eur

– 6 mesiacov, kedy bola jej polovica prenajímaná (prenájom 17 500 eur, t.j. polovica z ročného prenájmu uvedeného vyššie) bude odpis vo výške 42 500 (25 000 + 17 500).

Celoročný odpis nehnuteľnosti v takomto prípade teda bude vo výške 92 500 eur, pričom zvyšná časť ročného odpisu 7 500 eur bude douplatnená po skončení doby odpisovania tejto nehnuteľnosti.

Budova je používaná na viacero účelov, ktoré spadajú aj pod účel uvedený v piatej odpisovej skupine aj pod účel uvedený v šiestej odpisovej skupine. Nájomca si prenajíma časť budovy, ktorú využíva na výrobné účely. Celá budova je u prenajímateľa zaradená podľa prevažujúceho účelu do šiestej odpisovej skupiny. Do ktorej odpisovej skupiny musí nájomca zatriediť technické zhodnotenie, ktoré vykonal na prenajatej časti nehnuteľnosti?

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa rozdelili z pohľadu odpisovania budovy na dva účely a to na budovy výrobného charakteru, ktoré sú zatriedené v piatej odpisovej skupine s dobou odpisovania 20 rokov a na budovy administratívneho charakteru, ktoré sú v šiestej odpisovej skupine s dobou odpisovania 40 rokov. V prípade, ak budova slúži na viacero účelov, t.j. aj na účely patriace do odpisovej skupiny 5 aj odpisovej skupiny 6, daňovník musí postupovať v súlade s § 26 ods. 2 ZDP, podľa ktorého je pre zatriedenie do jednej z týchto odpisových skupín rozhodujúce jej hlavné využitie.

V prípade posudzovania účelu použitia prenajatej nehnuteľnosti sa sleduje účel použitia samostatne pre prenajímateľa a samostatne pre nájomcu, čo znamená, že ak nájomca využíva prenajatú časť nehnuteľnosti na výrobné účely a vykoná na nej technické zhodnotenie, bude toto technické zhodnotenie zaradené do piatej odpisovej skupiny napriek tomu, že prenajímateľ celú nehnuteľnosť zaradil do šiestej odpisovej skupiny.

Daňovník, fyzická osoba, má osobné motorové vozidlo v obstarávacej cene 96 000 eur. Na prvé tri mesiace v roku 2015 ho poskytol na krátkodobý prenájom za 1 000 eur mesačne, zvyšok roka ho používa na vlastné podnikanie. Základ dane za rok 2015 očakáva daňovník približne okolo 50 000 eur. V akej výške si daňovník uplatní ročný odpis do daňových výdavkov? Keďže výška odpisu je viazaná na časovo rozlíšenú sumu príjmov z prenájmu, možno z toho vyvodiť, že ide len o dlhodobejší prenájom presahujúci zdaňovacie obdobie? Ak je však prenájom uskutočnený len v rámci zdaňovacieho obdobia, napr. 3 alebo 11 mesiacov, potom nejde o časovo rozlíšenú sumu príjmov (výnosov) z prenájmu, čo by malo znamenať, že sa v uvedenom prípade uplatní ročný odpis majetku v plnej výške? Ak daňovník za toto zdaňovacie obdobie vykáže základ dane nižší ako 12 000 eur, uplatní postup podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Podľa znenia § 19 ods. 3 písm. a) ZDP daňovými výdavkami sú odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 22 až 29 ZDP), okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, pričom neuplatnená časť ročného odpisu prenajatého hmotného majetku sa uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 ZDP do výšky príjmov z prenájmu.

V § 19 ods. 3 písm. a) ZDP nie je upravené krátenie odpisov do výšky prenájmu, len ak prenájom trval dlhšie obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie. Rovnako zákon neupravuje, povinnosť krátenia mesačného odpisu do výšky príjmov z prenájmu len v prípade, ak bol majetok prenajímaný celý mesiac. Z uvedeného vyplýva, že akonáhle daňovník majetok prenajal (aj keď len na jeden mesiac alebo časť mesiaca), musí krátiť výšku odpisu do výšky príjmu z prenájmu počas obdobia prenajímania tohto majetku. Uvedené vykoná tak, že si vypočíta pomernú časť ročného odpisu prislúchajúcu k dobe prenajímania majetku. Ak by bol majetok prenajatý časť mesiaca, nebude sa prerátavať na dni, bude sa krátiť celý mesačný odpis do výšky príjmu z prenájmu a to z dôvodu, že ho v danom mesiaci prenajímal.

V uvedenom prípade, ak by osobné motorové vozidlo nebolo prenajaté, ročný odpis by bol v sume 24 000 eur, mesačný odpis v sume 2 000 eur. Z porovnania odpisu osobného motorového vozidla za obdobie prenájmu s príjmom z prenájmu vyplýva, že príjem z prenájmu vo výške 3 000 eur je nižší ako odpis 6 000 eur, t.j. do daňových výdavkoch si uplatní len odpis vo výške 3 000 eur.

Krátenie odpisu sa neodvíja od výšky základu dane a preto nie je dôvod, aby krátenie odpisu vykonával cez úpravu základu dane, t.j. pripočítateľné položky, ale priamo ovplyvňuje daňové výdavky len tá suma odpisu, ktorá neprevyšuje príjmy z prenájmu.

Podľa § 17 ods. 34 ZDP sa úprava základu dane nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

V predmetnom prípade však neprenajímal daňovník auto počas celého zdaňovacieho obdobia a preto nie je možné aplikovať výnimku pre úpravu základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP počas celého zdaňovacieho obdobia, t.j. aj pre obdobie, kedy už nemá postavenie prenajímateľa.

Daňovník teda postupuje tak, že počas doby prenájmu (3 mesiace) posudzuje výšku odpisu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP a zvyšok zdaňovacieho obdobia, kedy už nie je v postavení prenajímateľa, bude aplikovať ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP.

Daňovník obstaral a zaradil do užívania HM so vstupnou cenou 60 000 eur dňa 20. 5. 2014 a prenajíma ho formou operatívneho prenájmu. HM je zaradený do odpisovej skupiny 1 a rozhodol sa ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania. Daňovník v mesiacoch január až september 2015 používal stroj na vlastnú činnosť a v mesiacoch október až december 2015 ho prenajal a dosiahol príjem z prenájmu vo výške 3 000 eur. Akú výšku daňového odpisu si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období 2015?

Ak sa majetok používal iba časť zdaňovacieho obdobia na prenájom, je potrebné ročný daňový odpis rozdeliť na časť týkajúcu sa obdobia, počas ktorého bol prenajatý a na časť týkajúcu sa obdobia, počas ktorého ho daňovník využíval na svoju činnosť a to na základe počtu mesiacov, počas ktorých daňovník používal majetok na prenájom a na vlastnú činnosť.

Daňovník v roku 2015 môže uplatniť do daňových výdavkov odpis vo výške 14 250 eur, čo predstavuje odpis vo výške 11 250 eur za obdobie, počas ktorého daňovník využíval majetok na vlastnú činnosť a odpis počas prenájmu vo výške 3 000 eur (odpis do výšky príjmov z prenájmu). Sumu odpisu týkajúceho sa doby prenájmu, ktorá prevyšovala príjem z prenájmu vo výške 750 eur môže daňovník uplatniť v roku nasledujúcom po roku, v ktorom uplynula doba odpisovania, t.j. v roku 2018 za predpokladu, že majetok bude daňovník používať na dosahovanie zdaniteľných príjmov a to vo výške, ktorá závisí od skutočnosti, či majetok bude daňovník používať na svoju činnosť alebo ho bude naďalej prenajímať.

Daňovník vlastní budovu, ktorá má celkovú úžitkovú plochu 4 500m², pričom 900 m²prenajíma. V akej výške si daňovník uplatní v zdaňovacom období 2015 daňový odpis, ak vstupná cena budovy je vo výške 120 000 eur, ide o administratívnu budovu a príjem z prenájmu budovy je vo výške 900 eur?

Pri používaní budovy sčasti na prenájom a sčasti na vlastnú činnosť je pri uplatňovaní daňového odpisu potrebné rozdeliť ročný odpis na časť pripadajúcu na prenajímanú plochu a časť pripadajúcu na plochu využívanú samotným daňovníkom – vlastníkom budovy.

Odpis týkajúci sa časti nehnuteľnosti používanej na vlastnú činnosť daňovníka je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške. Pri odpise vzťahujúcom sa k prenajatej časti budovy je potrebné porovnať výšku pomernej časti vypočítaného odpisu s dosiahnutým príjmom z prenájmu.

Vzhľadom na skutočnosť, že príjem z prenájmu vo výške 900 eur prevyšuje výšku daňového odpisu daňovník, môže v zdaňovacom období 2015 uplatniť do daňových výdavkov ročný odpis v plnej výške, t.j. 3 000 eur.

Daňovník vlastní sieť verejných vodovodov a kanalizácií, ktorá pozostáva z viacerého hnuteľného a nehnuteľného majetku ako sú potrubia, vodojemy, čistiarne odpadových vôd a pod. Celú túto infraštruktúru prenajíma na základe jednej dlhodobej nájomnej zmluvy spoločnosti, ktorá zabezpečuje prevádzkovanie verejných vodovodov a kanalizácii. Predmet prenájmu pozostáva z niekoľkých tisícov inventárnych položiek, pričom niektoré sú daňovo odpísané a iné sú nové. Ako bude daňovník uplatňovať daňové odpisy z tohto majetku, ak v zmluve je stanovené nájomné v úhrnnej výške za celý prenajímaný majetok a nie na jednotlivé inventárne položky?

Zavedenie obmedzenia daňových odpisov pri prenajímanom majetku u prenajímateľa v § 19 ods. 3 písm. a) ZDP vyplynulo z auditu daňových výdavkov a jeho cieľom bolo zamedziť fiktívnemu prenájmu za symbolickú cenu a vylúčiť stratu z prenájmu majetku. ZDP zároveň stanovil, že daňovník – prenajímateľ o tieto odpisy neprichádza, ale uplatní si ich v zdaňovacích obdobiach počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom uplynula doba odpisovania za predpokladu, že bude tento majetok využívaný na dosahovanie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov. Zámerom teda bolo motivovať prenajímateľov uzatvárať také zmluvy, aby nájomné bolo kalkulované aspoň na úrovni daňových odpisov. Na účely zistenia základu dane sa pri limitovaní daňových odpisov posudzuje prenájom každého jednotlivého majetku samostatne tak, aby nedochádzalo ku kompenzácii ziskového prenájmu so stratovým prenájmom.

Pri prenájme majetku, ktorý pozostáva z viacerých položiek, ktoré navzájom na seba nadväzujú, zabezpečujú spoločný výrobný alebo iný proces, nie je možné ich používať samostatne a nájomné je zmluvne dohodnuté v úhrnnej výške za majetok ako celok možno pri obmedzení daňových výdavkov posudzovať súčet daňových odpisov jednotlivých častí (inventárnych položiek) tohto majetku voči dosiahnutému nájomnému z prenájmu takéhoto majetku. Sieť verejných vodovodov a kanalizácii možno považovať za takýto majetok.

Problém môže nastať v prípade, že príjem z prenájmu uvedeného majetku je nižší ako súčet daňových odpisov jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva majetok. V tomto prípade neuplatnenú časť daňových odpisov je potrebné priradiť k jednému alebo niekoľkým položkám, ktoré tvoria prenajímaný majetok. Uvedené je na rozhodnutí daňovníka.

Podlieha limitovaniu daňových odpisov aj hmotný majetok (napr. sklad), ktorý je krátkodobo prenajatý napr. v priebehu 1 mesiaca 10 dní. Ak áno, aká výška daňového odpisu sa porovnáva s dosiahnutým príjmom z prenájmu?

Hmotný majetok, ktorý bol využívaný na akýkoľvek aj krátkodobý prenájom podlieha pri uplatňovaní daňových odpisov limitovaniu podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP a to v nadväznosti na dosiahnutý príjem z prenájmu. V prípade krátkodobého prenájmu bez ohľadu na počet dní prenájmu v príslušnom mesiaci sa porovnáva mesačný daňový odpis s dosiahnutým príjmom z prenájmu a to z dôvodu, že ZDP nepozná menší ako mesačný odpis. Ak by došlo ku krátkodobým prenájmom majetku počas viacerých mesiacov, posudzuje sa násobok počtu mesiacov a mesačného daňového odpisu s príjmom dosiahnutým z prenájmu tohto majetku.

Daňovník vlastní administratívnu budovu, ktorej vstupná cena je 2 400 000 eur. Celková úžitková plocha budovy je 5 000 m². V zdaňovacom období 2015 v mesiacoch január až august daňovník využíval celú budovu na svoju vlastnú činnosť. Od septembra do decembra 2015 daňovník prenajal spoločnosti A časť budovy vo výmere 1 000 m². Príjem z prenájmu budovy bol 3 500 eur. Okrem iného daňovník prenajal spoločnosti A časť strechy o rozlohe 10 m² a bočnú obvodovú stenu budovy o rozlohe 5 m². Príjem z prenájmu strechy a bočnej steny budovy bol stanovený vo výške 500 eur. Ako bude daňovník postupovať pri uplatňovaní daňových odpisov budovy?

Definíciu budovy a jej rozdelenie vymedzuje zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ako aj z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010, ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb. Z uvedených právnych predpisov možno odvodiť, že za budovy sa považujú stavby, ktorých úžitková plocha je stanovená výmerou podlahovej plochy. Štatistický úrad SR vydal k uvedenej vyhláške metodiku, súčasťou ktorej je vymedzenie pojmu celková úžitková plocha. Do celkovej úžitkovej plochy budovy sa zhŕňajú plochy, ktoré sú použité pre rovnaký účel ako budova, a to bez ohľadu na ich umiestnenie v rámci stavby. Metodika ŠÚ zároveň stanovuje čo sa do úžitkovej plochy nezahŕňa a to okrem iného stavebné plochy (plochy nosných, podporných, deliacich, rozhraničovacích alebo iných komponentov). Na základe uvedených skutočností možno skonštatovať, že limitovaniu daňových odpisov podlieha iba rozloha prenajatej budovy vyjadrená výmerou podlahovej plochy v m². Z uvedeného vyplýva, že prenájom strechy a bočnej steny budovy nemá vplyv na výšku uplatneného daňového odpisu.

Pri výpočte daňového odpisu hmotného majetku, ktorý je časť zdaňovacieho obdobia prenajímaní a to iba sčasti je potrebné postupovať v niekoľkých krokoch:

– vzhľadom nato, že budova bola počas zdaňovacieho obdobia 8 mesiacov používaná na vlastnú činnosť a 4 mesiace aj na prenájom, je potrebné z ročného daňového odpisu vypočítať mesačný odpis a následne odpis vzťahujúci sa na 8-mesačné obdobie a odpis vzťahujúci sa k 4-mesačnému obdobiu,

– keďže budova bola používaná počas 4 mesiacov čiastočne na vlastnú činnosť a čiastočne na prenájom je potrebné pomernú časť ročného odpisu vzťahujúcu sa k mesiacom september až december 2015 rozdeliť na časť pripadajúcu na vlastnú činnosť a časť vzťahujúca sa k prenájmu na základe podielu úžitkovej plochy využívanej na danú činnosť voči celkovej úžitkovej ploche budovy.

V zdaňovacom období 2015 daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov odpis vo výške 59 500 eur, ktorý pozostáva zo sumy:

– 40 000 eur – odpis vzťahujúci sa na obdobie január až august 2015, kedy budovu daňovník používal na vlastnú činnosť,

– 16 000 eur – odpis vzťahujúci sa k ploche využívanej daňovníkom na vlastnú činnosť (nie prenájom) počas obdobia prenájmu,

– 3 500 eur – odpis vzťahujúci sa k ploche využívanej na prenájom a to do výšky príjmov z prenájmu. Zvyšných 500 eur si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období nasledujúcom po období, v ktorom uplynula doba odpisovania budovy, za predpokladu používania budovy na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

Novelou ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa rovnako sprecizoval a upresnil postup zahrnutia neuplatnenej časti ročného daňového odpisu z dôvodu jeho limitácie do výšky príjmov z prenájmu a to v nadväznosti na skutočnosť, či sa takto odpisovaný majetok po skončení doby odpisovania naďalej prenajíma, alebo ho daňovník používa na svoju vlastnú činnosť.

– naďalej prenajíma – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu do výšky príjmov z prenájmu,

– používa na svoju vlastnú činnosť – do základu dane môže zahrnúť neuplatnenú časť ročného odpisu v príslušnom zdaňovacom období v maximálnej výške ročného odpisu vypočítaného rovnomerný spôsobom odpisovania a to bez ohľadu na to, aký spôsob odpisovania daňovník použil pri odpisovaní prenajímaného majetku počas doby odpisovania. Z uvedeného vyplýva, že ak išlo o majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 alebo 3 a daňovník pri ňom uplatňoval zrýchlenú metódu odpisovania, pri zahrnovaní neuplatnenej časti ročného odpisu (z dôvodu limitovania pri prenájme majetku) po skončení doby odpisovania môže použiť iba rovnomerný spôsob odpisovania majetku.

Aj táto časť úprav v § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa môže v súlade s § 52zg ods. 10 ZDP použiť už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, t.j. u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je:

b) hospodársky rok – za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2015.

Daňovník obstaral a zaradil do užívania HM so vstupnou cenou 60 000 eur dňa 20. 5. 2015 a prenajíma ho formou operatívneho prenájmu. HM je zaradený do odpisovej skupiny 1 a rozhodol sa ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania. V rokoch 2016 až 2020 dosahuje príjmy z prenájmu uvedeného HM vo výške 12 000 eur. Ako bude daňovník uplatňovať daňové odpisy v jednotlivých rokoch?

Pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý vlastník prenajíma formou operatívneho prenájmu, je potrebné postupovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, t.j. odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.

V roku 2015 daňovník uplatní alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúceho na 8 mesiacov (maj až december 2015), pričom výška nájomného nie je pre uplatnenie daňového odpisu podstatná.

V rokoch 2016 až 2020 daňovník z ročného odpisu vo výške 15 000 eur môže uplatniť do daňových výdavkov iba odpis vo výške 12 000 eur, čo predstavuje výšku prijatého nájomného. Neuplatnenú časť ročného odpisu prenajatého HM (neuplatnený odpis z 1. roka odpisovania ako aj z dôvodu nižšej výšky dosahovaných príjmov z prenájmu v rokoch 2016 až 2019) daňovník uplatní počnúc rokom nasledujúcim po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1 a to do výšky príjmov z prenájmu po skončení doby odpisovania.

V roku 2019 môže daňovník uplatniť neuplatnenú časť odpisov do výšky príjmov z prenájmu. Neuplatnená časť odpisov je vo výške 14 000 eur = 5 000 eur (neuplatnený odpis z 1. roka odpisovania) + 9 000 eur (neuplatnená časť odpisov prevyšujúca v jednotlivých rokoch príjem z prenájmu uvedeného HM). V roku 2019 si môže uplatniť odpis vo výške 12 000 eur. Zvyšných 2 000 eur si daňovník uplatní do daňových výdavkov v roku 2020.

Daňovník obstaral a zaradil do užívania HM so vstupnou cenou 60 000 eur dňa 20. 5. 2015 a prenajíma ho formou operatívneho prenájmu. HM je zaradený do odpisovej skupiny 1 a rozhodol sa ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania. V rokoch 2015 až 2018 dosahuje príjmy z prenájmu uvedeného HM vo výške 8 000 eur. Ako bude daňovník uplatňovať daňové odpisy, ak by majetok od roku 2019 už neprenajímal?

V rokoch 2016 až 2018 daňovník z ročného odpisu vo výške 15 000 eur môže uplatniť do daňových výdavkov iba odpis vo výške 8 000 eur, čo predstavuje výšku prijatého nájomného.

V roku 2019 si môže daňovník vzhľadom na skutočnosť, že HM neprenajíma, uplatniť neuplatnenú časť odpisov do výšky ročného odpisu vypočítaného ako podiel vstupnej ceny majetku a doby odpisovania (60 000 / 4). t.j. vo výške 15 000 eur.

V roku 2020 postupuje daňovník rovnako ako v roku 2019, avšak do daňových výdavkov si môže uplatniť iba odpis do výšky zostatkovej ceny HM, t.j. vo výške 11 000 eur.

■ odsek 3 písm. b) stanovuje možnosť uplatnenia daňovej zostatkovej ceny do daňových výdavkoch pri predaji a likvidácii HM a NM.

Pri predaji HaNM je možné uplatniť do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu vyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP v plnej výške, okrem vybraného druhu majetku, u ktorého sa daňová zostatková cena zahrnuje do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t.j. na stratu z predaja takéhoto majetku sa neprihliada. Medzi majetok, pri ktorom sa limituje zostatková cena pri jeho vyradení patria:

– motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

– rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

– lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

– bicyklov a iných kolesových vozidiel bez motora zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1

Na účely vyčíslenia základu dane sa posudzuje predaj každého jedného hmotného majetku samostatne, t.j. nie je možná kompenzácia stratového a ziskového predaja hmotného majetku uskutočneného v príslušnom zdaňovacom období.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zákonom č. 253/2015 Z. z. v oblasti uplatnenia zostatkovej ceny vybraného druhu majetku do daňových výdavkov pri jeho predaji vykonali 2 zmeny, a to pri uplatnení:

– zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6,

– daňových odpisov vymedzeného majetku pri jeho predaji podľa § 22 ods. 12 ZDP (bližšie v komentári k § 22 ods. 12).

Od 1. 1. 2016 sa na základe spresnenia § 19 ods. 3 písm. b) ZDP ruší povinnosť krátenia zostatkovej ceny technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatej nehnuteľnosti zaradenej do odpisovej skupiny 6 do výšky príjmov z predaja tohto technického zhodnotenia. To znamená, že nájomca môže uplatniť daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia pri jeho vyradení predajom do daňových výdavkov v plnej výške bez ohľadu na:

– skutočnosť, v ktorej odpisovej skupine prenajímateľ odpisuje prenajímanú nehnuteľnosť,

Pri ukončení nájomného vzťahu môže dochádzať pri vyradení technického zhodnotenia k:

– bezodplatnému odovzdaniu technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na prenajatom majetku,

– predaju technického zhodnotenia prenajímateľovi – vlastníkovi majetku.

Pri bezodplatnom odovzdaní technického zhodnotenia, kedy sa nájomca nedohodol s prenajímateľom na odkúpení zostatkovej ceny technického zhodnotenia, sa daňová zostatková cena nepovažuje za daňový výdavok a prenajímateľovi vzniká nepeňažný príjem podľa § 17 ods. 20 ZDP.

Pri odkúpení technického zhodnotenia, resp. jeho zostatkovej ceny pri ukončení nájomného vzťahu sa u nájomcu do daňových výdavkov uznáva daňová zostatková cena tohto technického zhodnotenia bez ohľadu na výšku príjmu z jeho predaja. Rovnako sa postupuje aj v prípade technického zhodnotenia zaradeného a odpisovaného v odpisovej skupine 6, ak sa budova používa na viacero účelov a budova ako celok je zaradená do odpisovej skupiny 5.

V súlade s § 52zg ods. 10 ZDP sa zrušenie limitovania zostatkovej ceny technického zhodnotenia na prenajatej nehnuteľnosti uplatní už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, t.j. u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je:

b) hospodársky rok – za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2015.

Nájomca na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom vykonal v roku 2010 na prenajímanej časti budovy technické zhodnotenie v hodnote 20 000 eur. Nájomca využíva prenajatú budovu na výrobnú činnosť, t.j. technické zhodnotenie je po 1. 1. 2015 zaradené do odpisovej skupiny 5. K 1. 5. 2015 dochádza k ukončenia nájomného vzťahu. Daňová zostatková cena technického zhodnotenia je vo výške 15 000 eur, pričom prenajímateľ na základe dohody s nájomcom odkúpil toto technické zhodnotenie za 13 000 eur. Ako bude uvedený predaj vplývať na základ dane nájomcu a prenajímateľa?

Nájomca príjem plynúci z predaja technického zhodnotenia vo výške 13 000 eur považuje za zdaniteľný príjem a daňovú zostatkovú cenu vo výške 15 000 eur si môže uplatniť do daňových výdavkov. Z predaja technického zhodnotenia realizuje stratu, ktorá je daňovo akceptovaná v nadväznosti na zmenu § 19 ods. 3 písm. b) a § 52zg ods. 10 ZDP.

Prenajímateľ o kúpnu cenu technického zhodnotenia (13 000 eur) zvýši vstupnú cenu budovy a z takto zvýšenej vstupnej ceny bude počítať ročný daňový odpis už za zdaňovacie obdobie 2015. V tomto prípade nevzniká prenajímateľovi nepeňažné plnenie podľa § 17 ods. 20 ZDP.

Pri likvidácii HaNM je uznaným daňovým výdavkom daňová zostatková cena v plnej výške. Ak sa likviduje iba časť HM daňovým výdavkom, je pomerná časť zostatkovej ceny HM vzťahujúca sa k predávanej časti majetku. Výnimku predstavuje likvidácia stavebného objektu alebo jeho časti z dôvodu výstavby nového stavebného objektu alebo technického zhodnotenia stavby, kedy zostatková cena likvidovaného stavebného objektu nie je uznaným daňovým výdavkom, ale je súčasťou obstarávacej ceny nového stavebného objektu.

■ odsek 3 písm. c) určuje daňový výdavok v prípade HM bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitných zákonov, pričom týmito osobitnými zákonmi sú:

– zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

– zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií sieťových odvetviach,

– zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Takýmto hmotným majetkom, ktorý je bezodplatne odovzdaný do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie, môžu byť napr. o elektrické prípojky, vodovodné a kanalizačné prípojky, pozemné komunikácie a pod. Obstarávacia alebo zostatková cena majetku bezodplatne odovzdaného do vlastníctva organizácie, ktorá zabezpečuje jeho ďalšie využitie, sa považuje za daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom k bezodplatnému odovzdaniu došlo za predpokladu, že odovzdávajúci daňovník nezahrnie tento majetok do obstarávacej ceny stavby alebo budovy, ktorú odpisuje.

Je potrebné však upozorniť, že toto ustanovenie nerieši výdavky vynaložené na preložky energetických diel, preložky verejných vodovodov a kanalizácii a preložky pozemných komunikácii, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny u tých daňovníkov, ktorí potrebu preložky vyvolali. V prípade preložiek uvedeného majetku sa postupuje podľa § 23 ods. 2 písm. d).

■ odsek 3 písm. d) a g) stanovuje výšku daňovej zostatkovej ceny HaNM vyradeného z dôvodu škody v nadväznosti na skutočnosť, či išlo o zavinenú alebo nezavinenú škodu. Škodou sa v súlade s účtovníctvom rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku.

Pre uplatnenie daňových výdavkov v súvislosti so škodami je potrebné rozlišovať škody:

a) vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, ktorou sa rozumie napr. zemetrasenie, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesky,

b) spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Nezavinené škody sa podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP zahŕňajú do základu dane v plnej výške bez ohľadu na to, či došlo alebo v budúcnosti dôjde k náhrade škody. Opodstatnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov v plnej výške je daňovník povinný dokladovať na základe dokladov od príslušných organizácií, ktorými môžu byť správa od polície, od Hasičského a záchranného zboru, likvidačná správa od poisťovne a pod.

Zavinenými škodami sú iné ako škody podľa § 19 ods. 3 písm. g). Pri týchto škodách sa do daňových výdavkov uznáva daňová zostatková cena majetku podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP a to do výšky prijatých náhrad zahrňovaných do základu dane vrátane úhrad z predaja vyradeného majetku. ZDP nedefinuje pojem „prijaté náhrady“. V súlade s postupmi účtovania v sústave PÚ sa pod týmto pojmom chápe predpis náhrady škody a vznik pohľadávky voči zodpovednej osobe na náhradu škody a manka alebo voči poisťovni v dôsledku poistných udalostí. Daňovník je povinný dokladovať opodstatnenosť zahrnutia týchto výdavkov do daňových výdavkov napr. likvidačnou správou, záverečným listom o poistnom plnení alebo o zamietnutí plnenia od poisťovne, ktoré obsahujú aj výšku poistného plnenia.

Výška škody, ktorá predstavuje uznaný daňový výdavok pri zavinenej ako aj nezavinenej škode, môže byť v rozdielnej výške oproti škode vyčíslenej v účtovníctve a to z dôvodu rozdielnej výšky účtovných a daňových odpisov.

Od škody je potrebné rozlíšiť výdavky na opravy, ktorými sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu, pričom uvedením do prevádzky sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológií, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšením výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. ZDP výdavky na opravy považuje za daňový výdavok, bez ohľadu na to, na základe akých skutočností k poškodeniu majetku došlo, nakoľko opravený majetok daňovníkovi slúži na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

V budove spoločnosti došlo v októbri 2016 ku krádeži počítačov a tým k vzniku škody vo výške 3 480 eur. Polícia prípad ku koncu roku 2016 ešte neuzavrela. Spoločnosť si však v roku 2016 zúčtovala náhradu od poisťovne vo výške 1 200 eur.

Škoda spôsobená krádežou počítačov neznámym páchateľom sa považuje za nezavinenú krádež, pri ktorej sa uznáva do daňových výdavkov plná hodnota daňovej zostatkovej ceny ukradnutého majetku, avšak až v tom zdaňovacom období, v ktorom polícia písomné potvrdí daňovníkovi, že páchateľa nenašla, ukončila pátranie a ide teda o krádež neznámym páchateľom. Nakoľko v roku 2016 polícia aj naďalej pátra po páchateľovi a nevydala spoločnosti potvrdenie ide zatiaľ o zavinenú škodu podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP, ktorú je možné uznať do daňových výdavkov len do výšky prijatých náhrad, t.j. daňovo uznanou zostatkovou cenou do daňových výdavkov v roku 2016 je 1 200 eur, pričom zvyšnú časť (2 280 eur) si bude môcť daňovník uplatniť v zdaňovacom období, v ktorom polícia vydá potvrdenie, že naozaj išlo o krádež spôsobenú neznámym páchateľom.

■ odsek 3 písm. e) vymedzuje uplatnenie daňového výdavku pri predaji HM vylúčeného z odpisovania. Majetok vylúčený z odpisovania vymedzuje § 23 ZDP. Daňovým výdavkom HM vylúčeného z odpisovania je vstupná cena tohto majetku. Výnimku predstavujú:

– povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových dielach,

U takto vymedzeného HM je možné vstupnú cenu zahrnúť do základu dane do výšky príjmov z predaja tohto majetku, t.j. daňová strata z predaja tohto majetku neovplyvňuje základ dane.

■ odsek 3 písm. f) stanovuje uplatnenie tvorby opravných položiek a rezerv do daňových výdavkov, pričom sa odvoláva na § 20, ktorý vymedzuje daňovo uznanú tvorbu rezerv a opravných položiek k pohľadávkam a príslušenstvu pohľadávok. Bližšie v komentári k § 20.

■ odsek 3 písm. h) vymedzuje uplatňovanie výdavkov pri postúpení vlastnej pohľadávky. Podľa stavu platného k 1. 1. 2015 mohol daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva pri postúpení pohľadávky uplatniť do daňových výdavkov na základe vlastného rozhodnutia menovitú hodnotu

– do výšky tvorby opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP.

Výnimku predstavuje pohľadávka voči dlžníkovi v konkurze a reštrukturalizácii, u ktorej s účinnosťou od 1. 1. 2015 je možné tvoriť daňovo uznanú opravnú položku do výšky menovitej hodnoty pohľadávky vrátane príslušenstva, ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zavádza možnosť daňovo uznaného postúpenia príslušenstva k pohľadávke. V prípade príslušenstva je možné do daňových výdavkov uznať hodnotu príslušenstva za splnenia týchto podmienok:

– len do výšky príjmu plynúceho z postúpenia pripadajúce na toto príslušenstvo a

V prípade, že daňovník takto postupuje, pohľadávku vrátane príslušenstva je povinný rozdeliť ako sumu plynúcu z postúpenia na časť vzťahujúcu sa k pohľadávke a časť vzťahujúcu sa k príslušenstvu. Pri uplatňovaní daňových výdavkov potom daňovník osobitne posudzuje menovitú hodnotu pohľadávky (do výšky príjmu z postúpenia alebo možnej tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok) a osobitne príslušenstvo. V prípade, že suma plynúca z postúpenia nie je rozdelená na časť pripadajúcu na pohľadávku a časť pripadajúcu na príslušenstvo, má sa zato že v prvom rade sa jedná o príjem z postúpenia pohľadávky.

■ podľa odseku 3 písm. i) je daňovým výdavkom výdavok na poistné a príspevky [uvedené v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP], ktoré platí daňovník v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Daňovými výdavkami sú nielen poistné a príspevky uhrádzané ako povinné poistné, ale aj v prípade, ak sa dobrovoľne títo daňovníci pripoistia z takýchto druhov príjmov, stávajú sa povinnými platiteľmi, čo znamená, že sú aj uznanými daňovými výdavkami. Ak by ale došlo k situácii, že sa stanú dobrovoľnými platiteľmi poistného, ale dosahovali by príjmy, ktoré vôbec nespadajú pod vymeriavací základ ako napr. príjmy z prenájmu, napriek tomu, že by takto dohodnuté poistné boli povinní platiť, nie je ich možné odpočítať od príjmov z prenájmu.

Daňovými výdavkami sú aj výdavky na úhradu poistného a príspevkov zamestnávateľa, ktorý je ich povinný platiť za zamestnanca. Poistné a príspevky, ktoré platí zamestnávateľ v súvislosti s možnosťou navýšenia nepeňažného príjmu podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) siedmy bod ZDP.

■ odsek 3 písm. j) vymedzuje uznateľnosť miestnych daní a miestneho poplatku, ktoré je daňovník povinný v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov platiť za daňový výdavok.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom č. 253/2015 Z. z. sa ustanovenie spresňuje o doplnenie dane z motorových vozidiel, ktorú je daňovník povinný uhradiť na základe zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Spresnenie bolo vykonané v nadväznosti na vypustenie dane z motorových vozidiel z miestnych daní a jej ustanovenie ako štátnej dane prostredníctvom nového zákona.

■ odsek 3 písm. k) vymedzuje DPH ako uznateľný výdavok, v prípade, ak ide o DPH:

• ktorú je platiteľ DPH povinný odviesť pri zrušení registrácie na DPH podľa § 81 zákona o DPH. DPH, ktorá sa vzťahuje na HaNM, sa nepovažuje za daňový výdavok, nakoľko upravuje vstupnú cenu tohto majetku, čím sa táto DPH zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov majetku,

• na ktorú platiteľ DPH nemá nárok na odpočet (napr. ak vykonáva činnosti oslobodené od DPH podľa § 28 až 42 zákona o DPH) alebo v prípade, že si daňovník uplatňuje nárok na odpočet DPH koeficientom, daňovým výdavkom je pomerná časť DPH, na ktorú nemá nárok na odpočet. Ak platiteľ DPH použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých si môže uplatniť nárok na DPH a zároveň pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých si nemôže odpočítať daň, má nárok na uplatnenie DPH v pomernej výške. Pomerná časť DPH, na ktorú nemá nárok na odpočet, je preto daňovým výdavkom. Neuplatnená časť DPH, na ktorú nemá daňovník nárok na odpočet a vzťahuje sa k HaNM nie je jednorazovým daňovým výdavkom. Takáto DPH je súčasťou vstupnej ceny HaNM a do základu dane sa zahŕňa postupne vo forme odpisov,

• na ktorú má platiteľ DPH nárok na vrátenie v členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané tovary alebo služby alebo do ktorého doviezol tovar za predpokladu, že tovar alebo služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú daňovým výdavkom a požiadal o vrátenie tejto DPH spôsobom uvedeným v § 55f a § 55g zákona o DPH, t.j. prostredníctvom elektronické portálu Finančného riaditeľstva SR. Podať žiadosť o vrátenie DPH z iných členských štátov EÚ môže len registrovaný platiteľ DPH usadený v tuzemsku za splnenia nasledovných podmienok:

– realizoval nákupy tovarov alebo služieb v inom členskom štáte EÚ s DPH,

– nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko v členskom štáte EÚ, kde si bude uplatňovať nárok na vrátenie DPH podaním žiadosti o vrátenie,

Ak sa žiadosť o vrátenie DPH vzťahuje na obdobie vrátenia dane kratšie ako 1 kalendárny rok, ale nie kratšie ako 3 mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur alebo ekvivalent v národnej mene. Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie kalendárneho roka alebo zvyšok kalendárneho roka, suma DPH musí byť najmenej 50 eur alebo ekvivalent v národnej mene. Žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ sa podávajú najneskôr do 30. 9. kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie DPH.

V prípade, že platiteľ DPH má nárok na vrátenie DPH, t.j. spĺňa podmienku minimálneho limitu, pri ktorom sa môže žiadať o vrátenie DPH, považuje sa DPH za daňový výdavok

– u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník uplatnil nárok na jej vrátenie podaním žiadosti o vrátenie dane,

– u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník účtoval o nároku na jej vrátenie.

– zdaňovacie obdobie, v ktorom boli tovary a služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje obstarané alebo

Usmernenie MF SR k účtovaniu dane z pridanej hodnoty zaplatenej v zahraničí a jej zahrnovaniu do základu dane z príjmov č. MF/014716/2006-721, uverejnené vo FS 4/2006 upravuje účtovanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej v zahraničí a jej zahrnovanie do základu dane z príjmov. Podľa usmernenia účtovná jednotka o nároku na vrátenie DPH z tovarov a služieb obstaraných v zahraničí účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky súvzťažne v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Prípadné rozdiely medzi uplatňovaným a uznaným nárokom sa účtujú podľa charakteru v prospech účtu 648 alebo na ťarchu účtu 548.

Nárok na vrátenie DPH je závierkovým účtovným prípadom podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania v PÚ, prípadne upravujúcim závierkovým účtovným prípadom, ak účtovná jednotka presnú sumu uznaného nároku zistí do dňa zostavenia účtovnej závierky. V tabuľke uvádzame účtovné súvzťažnosti pri nákupe PHM v členskom štáte EÚ.

– žiada o vrátenie DPH a účtuje pohľadávku súvzťažne s účtom výnosov – ide o daňový náklad [§ 19 ods. 3 písm. k) tretí bod ZDP],

– nežiada o vrátenie DPH, pričom splní ustanovený limit pre vrátenie DPH, tzn. neúčtuje o nároku na vrátenie DPH – ide o nedaňový náklad [§ 21 ods. 2 písm. i) ZDP – nie sú splnené podmienky § 19 ods. 3 písm. k) tretí bod ZDP] – položka zvyšujúca výsledok hospodárenia v riadku č. 14 tabuľky pomocných výpočtov A, následne je súčasťou sumy v riadku 15 tejto tabuľky a následne sumy v riadku 130 DP DPPO,

– nesplní ustanovený limit pre vrátenie DPH, zostáva v obstarávacej cene PHM a tieto obstarané materiály, tovary použil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich zdaniteľných príjmov (sú daňovým výdavkom) z dôvodu, že suma zaplatenej DPH nedosahuje predpísanú výšku na vrátenie, táto DPH je podľa § 19 ods. 3 písm. k) štvrtého bodu ZDP zahrnutá do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade týchto tovarov a služieb,

– DPH, pri ktorej nemá platiteľ DPH nárok na vrátenie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom mu boli dodané služby alebo tovary alebo do ktorých doviezol tovar z dôvodu nesplnenia podmienky minimálnej výšky na jej vrátenie, je daňovým výdavkom za predpokladu, že tovar alebo služba, ku ktorej sa DPH vzťahuje, je daňovým výdavkom podľa ZDP a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade tovarov a služieb.

Pri posudzovaní nároku na vrátenie DPH z dodaných tovarov a služieb v inom členskom štáte EÚ je dôležité prihliadať na podmienky, za akých je DPH z týchto tovarov a služieb odpočítateľná v príslušnom členskom štáte EÚ. Ak v príslušnom členskom štáte EÚ nie je DPH z dodaných tovarov a služieb odpočítateľná, daňovník pri zahrňovaní DPH do základu dane postupuje ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie podľa § 19 ods. 3 písm. k) druhého bodu, za predpokladu, ak tovar alebo služba, ku ktorej sa DPH vzťahuje, je daňovým výdavkom.

ZDP priamo nerieši zahrnutie DPH z tovarov a služieb obstaraných alebo dodaných z nečlenských štátov EÚ do daňových výdavkov. Pri zahrnutí DPH z nečlenských štátov EÚ do daňových výdavkov sa uplatní analogický postup ako pri zahrnutí DPH z tovarov a služieb z členských štátov EÚ. Ako doklad preukazujúci nárok na vrátenie DPH finančná správa uznáva akceptovanú žiadosť o vrátenie DPH voči zahraničným daňovým správam z nečlenských štátov EÚ.

Ako sa postupuje pri zahrnovaní DPH do daňových výdavkov, pri ktorej nevzniká nárok na jej odpočet podľa zákona o DPH v prípade nákladov na odplatu (províziu), ktoré sú daňovým výdavkom v limitovanej výške 50 % vymoženej hodnoty pohľadávky podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP?

Podľa § 52 ods. 5 Opatrenia postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa pri prijatí služby, pri ktorej nevzniká nárok na odpočítanie DPH podľa zákona o DPH, účtuje DPH v prospech príslušného účtu záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu vecne príslušného účtu nákladov. Podľa § 19 ods. 3 písm. k) druhého bodu ZDP je DPH, na ktorej odpočítanie platiteľ dane nemá nárok daňovým výdavkom. Za daňový výdavok je možné DPH považovať však iba v tom prípade, ak aj náklad ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. Ak by náklad, ku ktorému sa DPH viaže, nebol daňovým výdavkom, potom ani DPH bez ohľadu na to, že na jej odpočítanie platiteľ dane nemá nárok, by nebola daňovým výdavkom. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorý je daňovým výdavkom, ale ktorého výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov 50 % výškou vymoženej hodnoty pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, aj v nadväznosti na spôsob účtovania tejto DPH, že táto DPH je daňovým výdavkom najviac však do výšky 50 % vymoženej hodnoty pohľadávky podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP.

■ podľa odseku 3 písm. n) je daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne.

Daňovník platí nepovinné členské vo výške 5 500 eur. Toto členské má uvedené v daňových výdavkoch. Jeho základ dane je vo výške 13 500 eur. Z dôvodu úpravy v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP si po skončení zdaňovacieho obdobia musí vypočítať, či zaplatené nepovinné členské je v maximálnej povolenej výške. Ak nie je, musí vylúčiť zo základu dane prevyšujúcu výšku prostredníctvom pripočítateľnej položky k základu dane na príslušnom riadku daňového priznania. Keďže 5 % zo základu dane, t.j. zo sumy 13 500 eur je vo výške 675 eur, zvyšnú časť, t.j. sumu 4 825 eur (5 500 – 675) musí pripočítať k základu dane (vylúčiť z daňových výdavkov).

■ odsek 3 písm. o) stanovuje, že úrok platený v súvislosti s obstaraním HM formou finančného prenájmu zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu v súlade so zákonom o účtovníctve a príslušnými postupmi účtovania v sústave PÚ alebo JÚ je daňovým výdavkom.

■ odsek 3 písm. p) vymedzuje výdavky (náklady) uznané do daňových výdavkov pri vymáhaní pohľadávok. S účinnosťou od 1. 1. 2015 bol spresnený – znížený limit pri zahrnovaní provízie za vymáhanie pohľadávky d základu dane a to na 50 % z hodnoty vymoženej pohľadávky. Pri pohľadávkach, ktoré vznikli do 31. 12. 2014, ale boli vymožené až po tomto, dátume sa postupuje rovnako, t.j. provízia za vymáhanie pohľadávky je daňovo uznaná len do výšky 50 % z vymoženej pohľadávky.

Daňovník – spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uzatvorí v roku 2015 zmluvný vzťah na vymáhanie pohľadávky v menovitej hodnote 5 000 eur, pričom odmena za vymáhanie pohľadávky je dohodnutá vo výške 1 000 eur. Ku skutočnému vymoženiu pohľadávky dochádza postupne počas viacerých zdaňovacích období – v roku 2015 spoločnosť zinkasuje časť pohľadávky vo výške 500 eur, ďalších 4 500 eur zinkasuje v roku 2016. Ako sa zahŕňa náklad na províziu za vymoženie pohľadávky do daňových výdavkov? Je možné uplatniť tento výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP v každom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu pohľadávky alebo sa uplatňuje podaním dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo o náklade na províziu za vymáhanie pohľadávky účtované a v ktorom bola v tejto súvislosti vykonaná prvotná úprava základu dane?

Spoločnosť účtuje o náklade na províziu za vymáhanie pohľadávky v tom účtovnom období, v ktorom náklad vzniká. Takto ovplyvnený výsledok hospodárenia transformuje na základ dane postupom podľa § 17 ods. 2písm. a) ZDP v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. p) ZDP. Daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov je odplata (provízia) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Výška daňového výdavku vo forme odplaty (provízie) je tak limitovaná výškou vymoženej pohľadávky. Podľa nášho názoru je možné postupovať podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov podľa ktorého, ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady (t.j. výškou vymoženej pohľadávky), uplatní sa daňový výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada. Z uvedeného dôvodu nemusí daňovník podávať dodatočné daňové priznanie, ale odplatu (províziu) zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka alebo jej časť vymožená, najviac však do výšky 50 % vymoženej hodnoty pohľadávky.

Na základe uvedeného teda v roku 2015 kedy vznikol náklad na províziuza vymáhanie pohľadávky vo výške 1 000 eur, ale bola zinkasovaná iba čiastka vo výške 500 eur, daňovo je možno uznať iba výdavok vo výške 50 % zo 500 eur, t.j. 250 eur. Zvyšná časť provízie za vymáhanie pohľadávky vo výške 750 eur predstavuje položku zvyšujúcu základ dane podľa § 17 ods. 2 písm. c) ZDP. V roku 2016 kedy zinkasuje daňovník zvyšnú časť pohľadávky vo výške 4 500 eur, si môže uplatniť do daňových výdavkov uplatniť zostávajúcu časť výdavku na províziu vo výške 750 eur.

Podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP sú odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky daňovým výdavkom do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Vymáhaním pohľadávok sa zaoberajú aj advokátske kancelárie (advokáti). Postupuje sa podľa tohto ustanovenia aj pri odmenách vyplácaných advokátovi, ak sa pohľadávka vymáha prostredníctvom služieb advokáta (napr. s advokátom je uzatvorená zmluva o advokátskych službách, ktorý fakturuje tarifnú odmenu za jeden úkon, prípadne fakturuje advokátsku odmenu za úkony týkajúce sa vymáhania pohľadávky), alebo sú tieto služby advokáta posudzované aj v tomto prípade podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP, t. j. do základu dane sa zahrnú po zaplatení v plnej výške bez ohľadu na výšku vymoženej pohľadávky?

Daňovými výdavkami sú podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zaradené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 – Právne služby a 69.2 – Služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo. Pri posudzovaní provízie (odmeny) vyplatenej advokátovi za vymoženie pohľadávky je podstatná zmluva, na základe ktorej bola pohľadávka vymožená. Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu na poskytovanie právnych služieb patriacich do kódu Klasifikácie produktov 69.1, táto odmena sa bude posudzovať podľa § 17 ods. 19 písm. f) ZDP, tzn. daňovým výdavkom (nákladom) bude až po zaplatení (nie je obmedzená výška, ale je podmienka zaplatenia). Ak daňovník uzatvoril s advokátom zmluvu o vymáhaní pohľadávky, odmena sa bude posudzovať podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP, tzn. odplata (provízia) bude daňovým výdavkom najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky (nie je podmienka zaplatenia, ale je obmedzená výška).

■ odsek 3 písm. s) vymedzuje zahrnovanie úrokov, ktoré sa vzťahujú na úvery poskytnuté na obstaranie dlhodobého HM do daňových výdavkov. Pri zahrnovaní takýchto úrokov do daňových výdavkov je potrebné vychádzať z príslušných postupov účtovania. Postupy účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ v § 35 ods. 2 písm. h) ako aj postupy účtovania pre podnikateľov v sústave JÚ v § 10 ods. 27 písm. g) stanovujú, že pri úrokoch z úverov na obstaranie dlhodobého HM sa do času zaradenia tohto HM do používania môže účtovná jednotka rozhodnúť či tieto úroky:

– sa budú zahrnuté do nákladov v tom účtovnom období, kedy sa o nich účtuje.

Z pohľadu ZDP sa úroky vzniknuté do času zavedenia majetku do užívania zahrnú do základu dane v súlade s účtovníctvom. Úroky, ktoré vzniknú po zaradení majetku do užívania a sú účtované do nákladov, predstavujú daňový výdavok toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa o nich účtuje.

■ odsek 3 písm. t) stanovuje daňový výdavok pri odpise pohľadávky u daňovníka, ktorý účtuje v sústave PÚ, alebo ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Odpis menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva evidovanej uvedeným daňovníkom voči SR možno uplatniť do daňových výdavkov, v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník upustil od jej vymáhania. Ustanovenie sa vzťahuje na odpis pohľadávky, ktorá vznikla podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákonov súvisiacich s privatizáciou majetku štátu) a v mene SR ju ako záväzok uznala priamo vláda SR.

(1) Rezervami, ktorých tvorba je súčasťou základu dane za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú rezervy v poisťovníctve, rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami93a) (odseky 16 a 18) a rezervy podľa odseku 9.

(2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k

c) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní38) (odseky 10 až 12),

d) nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

e) nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia,96) ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní),

f) nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní93a) (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i).

g) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) (odsek 21).

(3) Zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek ustanovuje osobitný predpis.1)

(4) Banky a pobočky zahraničných bánk94) a Exportno-importná banka Slovenskej republiky95) môžu zahrnúť do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky podľa odseku 6 k pohľadávke z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, ak od splatnosti pohľadávky, na ktorú je tvorená opravná položka, uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

b) 720 dní, najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia,

c) 1 080 dní, najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia.

(5) Opravná položka podľa odseku 4 sa tvorí na výšku pohľadávky, ktorej súčasťou nie je úrok z omeškania nezahrnutý do základu dane a úrok nezahrnutý do príjmov.

(6) Na vymedzenie výšky opravnej položky k pohľadávkam uvedeným v odseku 4 sa vzťahujú postupy podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.

(7) Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa odseku 4, sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

a) vytváraných v poisťovníctve podľa osobitných predpisov,⁹⁷⁾ ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období,

b) v poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni, pobočke zaisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej zaisťovne vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaný metódami podľa osobitného predpisu,^97a) bez ohľadu na to, či ide o poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu, pobočku zaisťovne z iného členského štátu, alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim,^97b) ak sú technické rezervy účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,¹⁾ okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.

a) nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, mzdu pri uplatňovaní konta pracovného času^80ab) vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, rezervy na vyprodukované emisie v zmysle osobitného predpisu;149) to neplatí u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva,

b) lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu99) potvrdenom odborným lesným hospodárom,99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,1)

c) likvidáciu hlavných banských diel, lomov a odpadov pri banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom a na rekultiváciu pozemkov dotknutých banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom;¹⁰⁰⁾ to neplatí u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

d) uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládok101) po ich uzavretí a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

e) nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom, a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,

(10) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,¹⁰²⁾ je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu³⁸⁾ vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.

(11) Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Ak pohľadávky poprel správca konkurznej podstaty a veriteľ neuplatňuje nárok na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej podstaty prostredníctvom súdu alebo príslušného správneho orgánu, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ uplatnil nárok na jej uspokojenie z konkurznej podstaty na súde alebo na príslušnom správnom orgáne, základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietol.

(12) Odseky 10 a 11 sa použijú aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak ide o pohľadávky voči dlžníkom, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz a reštrukturalizáciu, za daňový výdavok možno uznať aj opravné položky tvorené daňovníkom na pohľadávky, ktoré sa vymáhajú prostredníctvom súdu v inom štáte.

(13) Vytvorená opravná položka k nadobudnutému majetku sa zahrnie do daňových výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi,1) pričom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je doba zahrnovania rovnaká ako u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva.

(14) Tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, alebo ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov,102) aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa na istinu a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako

a) 360 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

b) 720 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,

c) 1 080 dní, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva.

(15) Ustanovenia odsekov 4, 6, 14 a 17 o opravných položkách uznaných za daňový výdavok sa nepoužijú na pohľadávku nadobudnutú postúpením alebo pohľadávku, ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

(16) Z rezerv vytváraných zdravotnými poisťovňami je daňovým výdavkom aj tvorba technických rezerv podľa osobitného predpisu.102a)

(17) Z opravných položiek vytváraných zdravotnými poisťovňami93a) je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, a to vo výške a za podmienok ustanovených v odseku 14.

(18) Technické rezervy na úhradu za zdravotnú starostlivosť alebo plánovanú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 16 sa zahrnú do daňových výdavkov najviac do výšky 100 % technických rezerv na úhradu za zdravotnú starostlivosť účtovaných podľa osobitného predpisu.1)

(19) K výnosom, ktoré sú podľa § 13 ods. 2 písm. i) oslobodené od dane, nie je možné uplatňovať daňové výdavky vrátane tvorby opravnej položky. Tvorba, použitie a zrušenie rezervy vytvorenej k záväzku, ktorého náklad sa vzťahuje k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i), sa nezahrnuje do základu dane.

(20) Rozdiel medzi výškou vytvorenej rezervy uznanej za daňový výdavok a sumou skutočného nákladu, ku ktorému bola táto rezerva tvorená, sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k použitiu alebo zrušeniu rezervy.

(21) Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu^96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie.

(22) Tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, sa zahrnie do výdavkov do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní. Príslušenstvo je možné odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) po splnení podmienky uvedenej v prvej vete.

■ odsek 1 vymedzuje rezervy, ktorých tvorba je na účely ZDP považovaná za daňový výdavok. Ide o tzv. zákonné rezervy medzi, ktoré patria

– rezervy vytvárané v poisťovníctve – špecificky vymedzené v odseku 8,

– rezervy vytvárané zdravotnými poisťovňami – vymedzené v odsekoch 16 a 18,

■ odsek 2 stanovuje opravné položky, ktorých tvorba je na účely ZDP uznaná do daňových výdavkov. Takýmito opravnými položkami sú opravné položky:

– k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní – vymedzené v odseku 10 a 11,

– k nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky, pobočky zahraničných bánk a Eximbanka – vymedzené v odsekoch 4 až 7,

– k nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní a zaisťovne,

– k nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní, okrem pohľadávok z verejného zdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane z príjmov podľa § 13 ods. 2 písm. i) ZDP – vymedzené v odseku 17,

– k nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu – vymedzené v odseku 21.

■ odsek 3 všeobecne stanovuje, že zásady pre tvorbu, čerpanie a rozpustenie nepotrebných rezerv a opravných položiek upravuje zákon o účtovníctve a následne príslušné postupy účtovania. Opravná položka sa tvorí na základe opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.

Rezervy sú upravené v § 19 postupov účtovania v PÚ, ktoré uvádzajú nasledovné zásady pre tvorbu a použite rezerv:

• spôsob tvorby a používania rezerv sa uvádza vo vnútornom predpise účtovnej jednotky, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená;

• zostatky rezerv sa prevádzajú do nasledujúceho účtovného obdobia, rezervy nemajú aktívny zostatok;

• rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. K súvahovému dňu sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje tvorba rezervy alebo sa upraví jej výška;

• pri tvorbe rezerv podľa § 19 ods. 7 písm. s) postupov účtovania v PÚ (rezervy na zamestnanecké požitky) sa môžu použiť poistno–matematické metódy a hodnota týchto rezerv sa upravuje na ich hodnotu v čase účtovania a vykazovania, tzn. na ich súčasnú hodnotu;

• tvorba rezerv, okrem rezerv súvisiacich s obstaraním majetku, sa účtuje na ťarchu nákladových účtov;

• tvorba rezerv na bonusy, rabaty, skontá a na vrátenie kúpnej ceny pri reklamácii sa účtuje ako zníženie pôvodne dosiahnutých výnosov;

• tvorba rezerv súvisiacich s obstaraním majetku (napríklad nevyfakturovaná dodávka materiálu, nevyfakturovaná dodávka dlhodobého majetku) sa účtuje so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku;

• použitie rezerv sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov;

• zrušenie nepotrebnej rezervy alebo jej časti sa účtuje opačným účtovným zápisom ako sa účtovala jej tvorba;

• uplatňuje sa zásada správneho vyčíslenia konečného zostatku súvahového účtu rezerv a k tomu prislúchajúcich konečných stavov nákladov.

Zrušenie rezerv sa účtuje z dôvodu nepotrebnosti rezervy alebo jej časti, a to opačným účtovným zápisom ako jej tvorba. Napríklad tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky účtovaná 521, 524/323A sa zruší zápisom 323A/521, 524.

Použitie rezerv sa účtuje v súvislosti so vznikom nákladu, na ktorý bola rezerva tvorená. Použitie sa zúčtuje na ťarchu účtu rezerv (323, 451, 459) súvzťažne v prospech účtu záväzku.

V roku 2015 spoločnosť Beta tvorila rezervu na nevyčerpané dovolenky, vo výške predpokladaného mzdového nákladu 200 000 eur a vo výške predpokladaného nákladu na sociálne a zdravotné poistenie 76 000 eur. V roku 2016 došlo k čerpaniu dovoleniek za rok 2015, pričom mzdové náklady dosiahli výšku 180 000 eur a náklady na sociálne a zdravotné poistenie dosiahli výšku 68 000 eur.

Opravné položky k majetku sa účtujú v súlade s ustanovením § 26 zákona o účtovníctve v prípade, že zníženie ocenenia majetku v účtovníctve nemá trvalý charakter a musí sa preukázať na podklade údajov inventarizácie vrátane zdroja informácie o znížení ocenenia. Opravná položka sa tvorí na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku. Opravná položka sa účtuje v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve.

Účtovná jednotka evidovala pohľadávku voči odberateľovi vo výške 4 000 eur, splatnú dňa 15. 12. 2014. Dlžník pohľadávku nezaplatil, na upomienky, možnosť splátkového kalendára ani na iné spôsoby vyrovnania nereagoval, preto sa účtovná jednotka v roku 2015 rozhodla, že k pohľadávke vytvorí opravnú položku do výšky 75 %.

■ odseky 4 až 7 vymedzujú výšku a spôsob tvorby opravných položiek u bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky. Pri stanovení výšky opravných položiek týchto daňovníkov sa vychádza s medzinárodných štandardov pre finančného výkazníctvo. Daňovo uznaná tvorba opravných položiek daňovníkov je odvodená od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky k nesplatenému úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia. Ak od splatnosti pohľadávky k nesplatenému úveru uplynula doba dlhšia ako

– 360 dní – možnosť tvorby opravnej položky najviac do výšky 20 % z nesplateného úveru,

– 720 dní – možnosť tvorby opravnej položky najviac do výšky 50 % z nesplateného úveru,

– 1 080 dní – možnosť tvorby opravnej položky najviac do výšky 100 % z nesplateného úveru.

Daňovníci môžu tvoriť daňovo uznanú opravnú položku do výšky nesplateného úveru, ktorého súčasťou je úrok z omeškania a úrok, ak boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Do výšky opravných položiek, ktorých tvorba je daňovým výdavkom sa započítava aj zostatok opravných položiek z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, t.j. v jednotlivých zdaňovacích obdobiach sa výška opravných položiek dotvorí do stanovenej výšky v nadväznosti na výšku vytvorenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Opravné položky nie je možné tvoriť na pohľadávky nadobudnuté postúpením a pohľadávky, ktoré je možné započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

Do 31. 12. 2015 sa za zákonné rezervy vytvárané poisťovňami považovali rezervy, ktoré poisťovne vytvárali v súlade a vo výške stanovenej osobitnými predpismi ako je napr. zákon č. 95/20023 Z. z. o poisťovníctve. Na základe uvedeného sa za daňovo uznané rezervy považovali technické rezervy vytvárané v životnom a neživotnom poistení

d) na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činnosti podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

f) na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,

h) ďalšie technické rezervy – na vytváranie rezerv iných ako uvedených v písm. a) až g) je potrebný súhlas NBS na základe žiadosti poisťovne.

Technické rezervy bola poisťovňa povinná vytvárať vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činnosti poisťovne a používajú sa na ich úhradu. Technické rezervy sa tvorili samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve bola poisťovňa povinná účtovať oddelene od ostatných záväzkov poisťovne. Výška technických rezerv v životnom poistení sa počíta niektorou zo zákonom stanovenou matematicko-štatistickou metódou, ktorá zahrňovala diskontovanie poistnej sumy na súčasnú hodnotu, pričom do úvahy sa berú rôzne faktory ako úmrtnosť poistencov, technická úroková miera, inflácia a pod. Pri výpočte technických rezerv sa využívala technická úroková miera, ktorá bola súčasťou poistnej sadzby a predstavovala takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovnala hodnote budúceho poistného. Maximálnu výšku technickej úrokovej miery stanovuje Národná banka Slovenska.

Daňovým výdavkom bola tvorba technických rezerv na neživotné a životné poistenie v poisťovníctve s výnimkou technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vo výške vypočítanej podľa zákona o poisťovníctve.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 dochádza v oblasti technických rezerv z pohľadu ZDP k úprave v oblasti tvorby rezerv poisťovní považovaných za daňové výdavky v nadväznosti na nový zákon o poisťovníctve.

Ustanovenie § 20 ods. 8 písm. a) ZDP vymedzuje daňovo uznanú tvorbu rezerv Eximbanky a Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Tvorba uvedených rezerv bola uznaná do daňových výdavkov aj do 31. 12. 2014.

Eximbanka v súlade s § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky tvorí rezervy z poisťovacích činností a to:

– technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík v poisťovaní vývozných úverov a

Ďalšie technické rezervy uvedené v poslednej zarážke môže Eximbanka vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z technických rezerv uvedených v prvých troch zarážkach. Podrobnosti tvorby a použitia rezerv určujú pravidlá tvorby a použitia rezerv Eximbanky schválené Radou banky.

Tvorba týchto rezerv je uznaným daňovým výdavkom za predpokladu, že je účtovaná do nákladov. Daňovým výdavkom tak ako doteraz nie je tvorba technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.

Slovenská kancelária poisťovateľov je právnická osoba, ktorej činnosť upravuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Slovenská kancelária poisťovateľov okrem iného spravuje poistný garančný fond, vykonáva hraničné poistenie, zastupuje poisťovateľov v medzinárodných inštitúciách zaoberajúcich sa poistením a vedie evidencie a štatistiky na účely poistenia zodpovednosti. Členstvo v Slovenskej kancelárii poisťovateľov vzniká na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska vydaného poisťovateľovi, ktorým je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa, že je oprávnený vykonávať poistenie zodpovednosti. Slovenská kancelária poisťovateľov sústreďuje a spravuje peňažné príspevky svojich členov na plnenie úloh kancelárie a na zabezpečenie svojej činnosti.

Na zabezpečenie tejto svojej činnosti je Slovenská kancelária poisťovateľov povinná vytvárať rezervy podľa § 20 ods. 8 hore uvedeného zákona, ktorých tvorba je uznaným daňovým výdavkom a to:

Ďalšie technické rezervy môže Slovenská kancelária poisťovateľov vytvárať, ak záväzky z činností nie je možné uhradiť z niektorej z prvých dvoch uvedených technických rezerv, pričom na tvorbu týchto rezerv je povinný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na základe žiadosti kancelárie.

Vo februári 2015 bol schválený nový zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ktorý nahrádza doteraz platný zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Účelom zavedenia nového zákona bola implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) a tým komplexná úprava práv a povinnosti poisťovní. Jednou z oblastí, v ktorej nastali výrazne zmeny bola aj tvorba technických rezerv. Pre tvorbu technických rezerv podľa nového zákona o poisťovníctve je podstatné, či sa na poisťovňu uplatňuje alebo neuplatňuje osobitný režim podľa § 167 až 187.

V súlade s § 37 zákona o poisťovníctve je poisťovňa (zaisťovňa), na ktorú sa neuplatňuje osobitný režim, povinná tvoriť primerané technické rezervy s cieľom dodržať svoje záväzky voči poistníkom a príjemcom poistného plnenia. Hodnota technických rezerv by mala zodpovedať sume, ktorú by poisťovňa musela zaplatiť, ak by svoje zmluvné práva a záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu, pričom zákon nevymedzuje jednotlivý druhy rezerv, ktoré by mala poisťovňa tvoriť.

Podľa § 171 zákona o poisťovníctve je poisťovňa (zaisťovňa), na ktorú sa uplatňuje osobitný režim, povinná tvoriť technické rezervy v takej výške, aby bola poisťovňou v každom okamihu zabezpečená splniteľnosť záväzkov vyplývajúcich z poistných a zaistných zmlúv. V tomto prípade zákon priamo taxatívne vymedzuje jednotlivé druhy technických rezerv, ktoré sa tvoria samostatne pre životné a samostatne pre neživotné poistenie.

Za daňovo uznanú tvorbu technických rezerv všetkých poisťovní bez ohľadu nato, či sa na nich vzťahuje alebo nevzťahuje osobitný režim podľa § 167 až 187 zákona o poisťovníctve sa považuje podľa § 20 ods. 8 písm. b) ZDP technická rezerva na:

Za daňovo uznanú možno uznať aj tvorbu ďalších technických rezerv, ktoré poisťovňa môže vytvárať, ak nie je možné záväzky voči poisteným plniť z technických rezerv vymedzených v § 171 ods. 1 písm. a) až e) zákona o poisťovníctve, avšak na tvorbu týchto ďalších rezerv je potrebný písomný súhlas Národnej banky Slovenska.

– subjektom, ktorý vytvára rezervu je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,

– tvorba vo výške, ktorá nesmie presiahnuť objem záväzkov vypočítaných metódami podľa § 171 až 177 zákona o poisťovníctve,

Daňovým výdavkom tak ako doteraz nie je tvorba technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.

■ odsek 9 vymedzuje daňovo uznanú tvorbu rezerv u všetkých daňovníkov. Medzi takéto rezervy patrí rezerva:

Tvorba iných ako uvedených rezerv, ktoré je daňovník povinný tvoriť v súlade s účtovníctvom, sa považuje za nedaňové rezervy.

Medzi takéto rezervy od 1. 1. 2015 patria aj rezerva na nevyfaktúrované dodávky a služby, rezerva na zostavenie, overenie a zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a rezerva na zostavenie daňového priznania.

Spoločnosť A ku dňu 31. 12. 2015 (ani ku dňu, ktorý má v internej smernici určený deň na prijatie faktúr napr. 25. 1. 2016) neprijala faktúru za opravy stroja vykonané 29. 12. 2015. Predpokladané náklady na vykonané opravy stroja zobrazí spoločnosť A v účtovnej závierke v podobe rezervy na nevyfakturované dodávky. Výšku rezervy spoločnosť A stanovila na základe predpokladaných vykonaných opráv v sume 5 000 eur.

Ak by účtovná jednotka poznala sumu opravy napr. zo zmluvy, nemá však k dispozícii faktúru, tak účtuje namiesto rezervy o nevyfakturovanej dodávke na účte 326 – Nevyfakturované dodávky. Z pohľadu ZDP sa rezerva na nevyfakturovane dodávky považuje za nedaňovú rezervu. Podľa § 17 ods. 23 sa náklad, na ktorý bola tvorená rezerva, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19. To znamená, že v roku 2015 suma rezervy vo výške 5 000 eur bude položkou pripočítateľnou k základu dane a až v roku 2016 kedy na základe faktúry dôjde k zúčtovaniu použitia rezervy, si daňovník môže uplatniť daňový výdavok vo výške 4 500 eur.

■ odseky 10 až 12 vymedzujú možnosť tvorby opravnej položky k pohľadávke daňovníkov účtujúcich v sústave PÚ voči dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní na základe zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Opravná položka sa môže tvoriť na:

– vlastnú pohľadávku – do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti zahrnutej do základu dane vrátane príslušenstva zahrnutého do základu dane,

– pohľadávku nadobudnutú postúpením – do výšky postupníkom uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky,

– pohľadávku z istiny z pôžičky – len u bánk a subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery.

Daňovo uznanú opravnú položku k pohľadávke voči dlžníkovi v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní môže tvoriť daňovník, ktorý v lehote stanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil pohľadávku. V súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je možné prihlasovať pohľadávky počas celého obdobia trvania konkurzu. V prípade reštrukturalizačného konania je možné pohľadávky prihlasovať do zverejnenia uznesenia súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku. Zverejnením tohto uznesenia zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Daňovým výdavkom je tvorba týchto opravných položiek počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli tieto pohľadávky prihlásené.

Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok prihlásených v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu a výškou daňovo uznanej tvorby opravných položiek v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky podľa § 20 ods. 4 ZDP (20 %, 50 % alebo 100 %).

Podľa novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii si dlžník alebo preberajúca osoba nemôže po skončení reštrukturalizácie rozdeliť medzi svojich členov zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky zistených pohľadávok. Na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom, s nárokom na uspokojenie zo zisku alebo iných vlastných zdrojov. V súlade s § 159b má veriteľ právo sa domáhať uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky u dlžníka, ak dlžník v účtovnej závierke vykázal zisk, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ má nárok na úhradu 100 % prihlásenej pohľadávky bez ohľadu na výšku plnenia pohľadávky podľa reštrukturalizačného plánu.

Podľa § 29 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva sa na riziko nezaplatenia pohľadávky dlžníkom v reštrukturalizácii účtuje opravná položka podľa § 18 postupov účtovania. Po splnení reštrukturalizačného plánu dlžníkom sa v účtovníctve veriteľa účtuje odpis neuspokojenej hodnoty pohľadávky a zároveň sa zúčtuje opravná položka k pohľadávke.

V nadväznosti na § 161a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého sa dlžník alebo preberajúca osoba môže dohodnúť s veriteľom počas plnenia plánu na vydaní akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, sa v poznámkach veriteľa uvádza možnosť výmeny nesplatenej časti zistenej pohľadávky za akcie alebo inú majetkovú účasť. Poznámky musia obsahovať vymedzenie nároku na podiel na zisku alebo iných zdrojov dlžníka a to vo výške rozdielu medzi zistenou hodnotou pohľadávky a hodnotou nároku podľa reštrukturalizačného plánu.

V nadväznosti na § 159b zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa z vytvoreného zisku dlžníka uvádza ako podmienený majetok. V účtovníctve veriteľa sa uspokojenie pôvodnej pohľadávky z vytvoreného zisku účtuje na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky z hospodárskej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. Uspokojenie pôvodnej pohľadávky vydaním akcií alebo iných majetkových účastí podľa § 161a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa účtuje na vecne príslušný účet účtovej skupiny 06 – Dlhodobý finančný majetok.

Podľa § 20 ods. 11 ZDP sa opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Schválením reštrukturalizačného plánu ešte nedochádza k uspokojeniu pohľadávky. Zúčtovanie opravnej položky k tej časti pohľadávky, ktorá na základe reštrukturalizačného plánu nebude uhradená, sa zahrnie do základu dane podľa § 20 ods. 3 ZDP, t.j. v súlade s účtovníctvom.

Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sa zhrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je pohľadávka uspokojená. Ak správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku a veriteľ na uspokojenie tejto pohľadávky z konkurznej pohľadávky:

– neuplatňuje nárok – základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok

– uplatnil nárok – základ dane sa zvýši o výšku týchto popretých pohľadávok alebo ich častí v tom zdaňovacom období, v ktorom súd alebo príslušný správny orgán takýto návrh zamietne.

Možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky na pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na pohľadávky voči dlžníkom v zahraničí. Ak je dlžník, ktorý má sídlo alebo bydlisko v štáte, v ktorom nie je právny predpis upravujúci konkurz a reštrukturalizáciu, na pohľadávku možno tvoriť daňovo uznanú opravnú položku, ak je vymáhaná prostredníctvom súdu v tomto štáte.

Daňovník eviduje voči dlžníkovi v reštrukturalizácii pohľadávku vo výške 10 000 eur, ktorú v roku 2016 v lehote stanovenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii prihlásil. K pohľadávke vytvoril opravnú položku vo výške 100 %. Následne sa rozhodol v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 165/2015 Z. z. o odpredanie pohľadávky Prvej reštrukturalizačnej, s.r.o. Odkúpna cena bola stanovená na 5 000 eur. Ako bude postupovať daňovník pri predaji pohľadávky?

Pri posúdení vplyvu odkúpených pohľadávok na základ dane z príjmov sa vychádza zo zaúčtovania tejto skutočnosti v účtovníctve a jej vplyvu na výsledok hospodárenia. Z pohľadu ZDP sa v uvedenom prípade nebude postupovať podľa § 17 ods. 28 písm. a) ZDP, t.j. ako pri postúpení pohľadávky, ale podľa § 17 ods. 28 písm. b) ako pri odpise pohľadávky. V súlade s § 20 ods. 11 ZDP sa opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená. Zúčtovanú opravnú položku vo výške 5 000 eur tak daňovník zahrnie do základu dane aj v súlade s účtovníctvom v zdaňovacom období, v ktorom uzatvorí zmluvu o dokúpení pohľadávky so spoločnosťou Prvá reštrukturalizačná, s.r.o. Hoci odkúpenie pohľadávky nie je priamo uvedené v reštrukturalizačnom pláne, je to možnosť, ktorou štát umožňuje veriteľom získať finančné prostriedky v určitej výške a v kratšej lehote ako je lehota plnenia reštrukturalizačného plánu. Na základe uvedeného je možné odpis pohľadávky z dôvodu odpredaja pohľadávky v reštrukturalizácii považovať za daňový odpis pohľadávky, vzhľadom nato, že to vyplýva z výsledku reštrukturalizačného konania.

■ odsek 14 vymedzuje možnosť daňovej uznateľnosti tvorby opravnej položky k pohľadávkam do daňových výdavkov. Tvorbu opravnej položky je možné uznať do daňových výdavkov, ak spĺňa nasledovné podmienky:

– pohľadávka musí byť zahrnutá do zdaniteľných príjmov – čo znamená, že pri svojom vzniku bola účtovaná do výsledku hospodárenia. Výnimku má daňovník, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ktorý môže tvoriť opravnú položku aj na časť pohľadávky, ktorá sa vzťahuje na istinu a úrok zahrnutý do základu dane,

– pohľadávka musí byť riziková – ide o pohľadávku, u ktorej je riziko, že ju dlžník sčasti alebo úplne neuhradí, z dôvodu insolventnosti dlžníka,

– pohľadávka musí byť nepremlčaná – premlčacie lehoty definujú osobitné predpisy – OZ a ObZ,

– ide o pohľadávku vlastnú – na pohľadávku nadobudnutú postúpením nie je možné tvoriť opravnú položku,

– nejde o pohľadávku, ktorú je možné vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi.

Výška tvorby opravnej položky, ktorú je možné uznať do daňových výdavkov je naviazaná na dobu, ktorá uplynie od doby splatnosti pohľadávky. Ak od doby splatnosti uplynula doba doby dlhšia ako:

– 360 dní je možné tvoriť opravnú položku do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti,

– 720 dní je možné tvoriť opravnú položku do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti,

– 1080 dní je možné tvoriť opravnú položku do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti.

Podľa § 122 ObZ lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. To znamená, že pri lehotách určených podľa dní, lehota začína plynúť začiatkom dňa nasledujúceho po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Napríklad ak je pohľadávka splatná 17. 4. 2016 lehota na tvorbu daňovej opravnej položky začína plynúť 18. 4. 2016.

Daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva eviduje pohľadávku v menovitej hodnote 4 780 eur. Splatnosť pohľadávky bola 7. 3. 2014. Ide o pohľadávku rizikovú, dlžník neodpovedá na výzvy daňovníka o úhradu pohľadávky. Ako môže daňovník postupovať pri tvorbe opravnej položky v rokoch 2015 a 2016?

V roku 2015 bola pohľadávka po dobe splatnosti dlhšie ako 360 dní, daňovník má možnosť uplatniť si do daňových výdavkov tvorbu opravnej položky do výšky 20 % z 4 780 eur, t.j. 956 eur. Ani v roku 2016 daňovníkovi nebola uhradená pohľadávka, preto má možnosť uznať do daňových výdavkov opravnú položku do výšky 50 % z 4 780 eur, čo je 2 390 eur. Vzhľadom nato, že v roku 2015 už mala v daňových výdavkov opravnú položku vo výške 956, v roku 2016 si môže uplatniť opravnú položku vo výške rozdielu 2 390 eur a 956 eur, t.j. 1 434 eur.

■ odsek 21 vymedzuje možnosť tvorby opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní. Rezolučné konanie predstavuje v súlade so zákonom o riešení krízových situácii na finančnom trhu uplatňovanie opatrení na riešenie situácie, ak záchrana upadajúcej spoločnosti (banky alebo obchodníka s cennými papiermi) je vo verejnom záujme. Rada koná a rozhoduje v rezolučnom konaní o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach vybranej inštitúcie a okrem iného môže znížiť, resp. odpustiť záväzok vybranej inštitúcie. Ak o odpustení záväzku vybranej inštitúcie voči veriteľovi rozhodla Rada, môže daňovník – veriteľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku a to počínajúc zdaňovacím období, v ktorom sa začína rezolučné konanie. Opravnú položku môže veriteľ vytvoriť maximálne do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vrátane príslušenstva, ak toto bolo zahrnuté do základu dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zavádza možnosť tvorby opravnej položky (aj ako reakcia na zmenu spôsobu zahrňovania zmluvných sankcii do základu dane) k príslušenstvu pohľadávky. Opravnú položku k príslušenstvu je možné tvoriť ako daňovo uznanú po splnení týchto podmienok:

– ide o príslušenstvo, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,

– od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže uplynula doby dlhšia ako 1080 dní.

Na základe uvedeného daňovo uznanú opravnú položku možno tvoriť do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pôvodnej pohľadávky, na ktorú sa príslušenstvo viaže uplynulo viac ako 1080 dní.

Ako vidno daňová uznateľnosť tvorby opravnej položky k príslušenstvu (tak ako aj pri tvorbe opravnej položky k pôvodnej pohľadávke) je naviazané na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. Rovnako aj pri príslušenstve platí, že ak dôjde medzi veriteľom a dlžníkom k písomnej dohode o určení novej lehoty splatnosti pred alebo po uplynutí pôvodnej lehoty splatnosti, na účely úpravy základu dane podľa § 20 ods. 12 sa počíta pôvodná lehota splatnosti a to aj napriek skutočnosti, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by zmluvným stranám zakazovalo dohodou meniť lehotu splatnosti.

Daňovník eviduje pohľadávku vo výške 3 000 eur, ktorej doba splatnosti je 1. 2. 2013. K pohľadávke sa viaže úrok z omeškania zaúčtovaný v roku 2015 vo výške 350 eur. Je možné v zdaňovacom období 2016 tvoriť opravnú položku k pohľadávke vrátane príslušenstva?

V prípade pohľadávky v roku 2016 uplynie 1080 dní od splatnosti pohľadávky. Preto má daňovník možnosť vytvoriť opravnú položku do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky. Úrok ovplyvňoval základ dane v roku 2015 a keďže od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 1080 dní, má daňovník možnosť vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku aj k príslušenstvu.

(1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej

a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23),

c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,

d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom⁸⁹⁾ a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103)

f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia,

g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2),

h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú

2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,

3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu^103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti,

i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p),

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, osobitné príspevky podľa osobitného predpisu,^103b) úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty,

b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov,104)

d) tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,13)

e) manká a škody1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda,

f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d),

i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad,

k) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12,

l) výdavky poskytovateľa zdravotnej starostlivosti37aa) vzťahujúce sa k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa, okrem výdavkov súvisiacich s vykonávaním klinického skúšania,^37ab).

m) paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,^78a) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka.

1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa osobitného predpisu,^105a)

2. likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže, že pred uplynutím tejto doby vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny, okrem bezodplatného odovzdania zásob potravín Potravinovej banke Slovenska a liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitného predpisu,^37ab)

3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

o) príspevky na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.^105a)

■ odsek 1 písm. a) stanovuje, že výdavky na obstaranie HaNM odpisovaného ako aj vylúčeného z odpisovania nie sú uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, kedy ich daňovník vynaložil a účtoval alebo evidoval ich. Výdavky na odpisovaný HaNM sa zahŕňa do základu dane postupne vo forme odpisov (daňových – pri odpisovanom HM a účtovných pri odpisovanom NM). Výdavky na HaNM vylúčený z odpisovania sa zahŕňajú do základu dane pri jeho predaji alebo vyradení z používania.

■ odsek 1 písm. b) vymedzuje, že daňovým výdavkom nie sú výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek. Hlavnou podstatou nedaňového výdavku je, že nie je možné zvyšovať základné imanie na úkor nákladov, keďže by tým dochádzalo k znižovaniu daňovej povinnosti. Daňovým výdavkom nie je ani splácanie pôžičiek alebo úverov, ktoré by boli daňovníkovi poskytnuté za účelom zvýšenia základného imania.

■ v odseku 1 písm. e) je upravené, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi.

Daňovými výdavkami nie sú výdavky presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi s výnimkou výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Ide o výdavky zamestnávateľa uhrádzané ako plnenia (nároky) zamestnanca upravené napr. v zákone o CN, v ZP a pod. Uvedené je však možné za splnenia dvoch podmienok a to:

– na strane zamestnanca sú zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a

– takéto vyššie nároky vyplývajú z kolektívnej zmluvy, z interného predpisu zamestnávateľa, z pracovnej alebo inej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorené v súlade s možnosťami uvedenými v ZP.

■ podľa odseku 1 písm. f) sa za daňové výdavky nepovažujú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

Obchodná spoločnosť získala oprávnenie na prevádzkovanie súkromnej materskej škôlky. Túto činnosť má riadne zapísanú v Obchodnom registri SR. Súkromná škôlka bude využívaná jednak zamestnancami spoločnosti, ako aj tretími (nezávislými) osobami.

Spoločnosť sa pýta, či v prípade, ak výdavky spojené s touto podnikateľskou činnosťou budú prevyšovať príjmy z tejto činnosti, je potrebné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) (vlastného stravovacieho zariadenia), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

ZDP ani iný právny predpis nedefinuje pojem „zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb“. Možno vychádzať len z historických výkladov k ustanoveniu § 25 písm. k) zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a k ustanoveniu § 25 písm. k) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré upravovali predmetnú problematiku obdobne ako je upravená v dnes platnom ZDP.

Predpokladá sa, že na účely § 21 ods. 1 písm. f) ZDP sa za „zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb“ považuje napríklad rekreačné zariadenie, kultúrne alebo športové zariadenie, predškolské zariadenie, ubytovňa a pod., pričom za „iné osoby“ sa považujú osoby, ktoré využívajú služby týchto zariadení spolu so zamestnancom (rodinní príslušníci, druh).

V uvedenom prípade by nemalo byť podstatné, či má obchodná spoločnosť živnostenské oprávnenie na prevádzku materskej škôlky alebo nie.

Ak by sa dalo vychádzať z princípu, že keď dôjde k úhrade za využité služby inými osobami alebo vlastnými zamestnancami, potom by sa nemali krátiť daňové výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Ak by ale k uhradeniu zo strany osôb, ktoré využívajú služby materskej škôlky nedošlo, potom by mal daňovník krátiť výdavky v súlade s § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Spoločnosť má v majetku aj zariadenie na uspokojovanie potrieb zamestnancov (rekreačnú chatu) a uplatňuje postup podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Spoločnosť sa pýta, či súčasťou výdavkov pri aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 písm. f) ZDP sú aj odpisy nehnuteľného a hnuteľného majetku využívaného v zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb.

Podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e) ZDP (vlastného stravovacieho zariadenia), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia.

V zmysle uvedeného by sa do úhrnu výdavkov pri aplikácii § 21 ods. 1 písm. f) ZDP zahŕňali okrem iných nákladov aj odpisy hmotného a nehmotného majetku používaného pri prevádzkovaní zariadenia na uspokojovanie potrieb zamestnancov. Ak by spoločnosť vykázala stratu z toho zariadenia, zvýšila by o ňu základ dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. c) ZDP v nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. f) ZDP.

Výdavky na technické zhodnotenie HaNM, t.j. na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie nie sú uznaným daňovým výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom ich daňovník vynaložil a v ktorom o nich účtoval. Technické zhodnotenie bez ohľadu nato, či zvyšuje vstupnú alebo zostatkovú daňovú cenu alebo či sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 sa zahŕňa do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov. Obdobne sa postupuje aj pri technickom zhodnotení neprevyšujúcom 1 700 eur, ak sa daňovník takéto výdavky rozhodne považovať za výdavky na technické zhodnotenie.

■ odsek 1 písm. h) daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. ZDP ani zákon o účtovníctve nedefinuje pojem „výdavky na reprezentáciu“. Ak vychádzame zo zaužívaných postupov a aplikačnej praxe, možno pod pojmom „výdavky na reprezentáciu“ chápať výdavky vynaložené na pohostenie obchodných partnerov, dary poskytované na pracovných rokovaniach a pod.

Výnimku predstavujú drobné reklamné a propagačné predmety v hodnote do 17,00 eur za jednotlivý predmet, ktorý nemusí byť označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Pri posúdení, či reklamný a propagačný predmet, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov v hodnote do 17eur je alebo nie je vrátane DPH, je potrebné vychádzať zo zákona o DPH. Zákon o DPH ustanovuje, že bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez DPH, sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Pri nákupe propagačných predmetov, ktoré sú následne bezodplatne dodané, si platiteľ DPH môže uplatniť odpočet a to za predpokladu, že jeho činnosť podliehala dani na vstupe. Ak podnikateľ vykonáva činnosť bez nároku na odpočet DPH, nemôže si uplatniť odpočet DPH pri nákupe predmetov, ktoré používa na svoje reklamné, resp. obchodné účely.

Pri stanovení hodnoty reklamného predmetu, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že suma 17 eur je maximálne stanovená hodnota výdavku, ktorá môže ovplyvniť základ dane. Na základe uvedeného u neplatiteľa DPH vzhľadom na to, že nemá nárok na odpočet DPH suma 17 eur je vrátane DPH. U platiteľa DPH je hodnota 17 eur bez DPH alebo vrátane DPH v závislosti od toho, či má alebo nemá nárok na odpočet DPH.

Za reklamné a propagačné predmety sa považujú predovšetkým čiapky, dáždniky, diáre, kľúčenky, kalendáre, písacie potreby, peňaženky, ľadvinky spĺňajúce cenovú podmienku. ZDP okrem hodnotového obmedzenia reklamného predmetu vymedzuje predmety, ktoré nie je možné uznať za daňové výdavky. Ide o:

• reklamnú poukážku nemožno považovať za predmet – nemá úžitkovú hodnotu,

• daňovník reklamnou poukážkou zvyčajne nevykonáva reklamu svojej činnosti ale v zásade dáva k dispozícií určitý obnos finančných prostriedkov na nákup služieb alebo tovaru inej spoločnosti,

• darčeková poukážka aj podľa zákona o DPH nie je považovaná za tovar ale za „platobný prostriedok“.

Reklamnými predmetmi, ktoré nie je možné resp. iba v obmedzenej miere je možné ich považovať za daňový výdavok, sa posudzujú:

tabakové výrobky s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

alkoholické nápoje s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

víno – u všetkých daňovníkov, nielen ich výrobcov, poskytnuté ako reklamný predmet, ktoré sa bude považovať za daňový výdavok pri dodržaní hodnotového limitu vo výške 17 eur za 1 reklamný predmet.

Pri pojme „víno“ sa ZDP odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“).

■ odsek 1 písm. j) stanovuje, že výdavky, ktoré priamo súvisia s príjmami, ktoré nie sú zahrňované do základu dane, nie sú daňovými výdavkami. Ide napr. o výdavky, ktoré sa vzťahujú na príjmy oslobodené od dane alebo na príjmy, ktoré nie sú predmetom dane.

■ odsek 1 písm. k) stanovuje ako nedaňové výdavky na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcii. Podľa § 161a OZ môže akciová spoločnosť nadobúdať svoje vlastné akcie za stanovených podmienok od akcionárov. Podľa ZDP sa do daňových výdavkov môže zahrnúť iba výdavok do výšky nominálnej hodnoty akcii.

■ odsek 2 písm. a) upravuje, že žiadne sankcie za neplnenie si povinnosti voči štátu nie sú daňovým výdavkom, a to vrátane zmluvných pokút. S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zákonom č. 253/2015 Z. z. do ustanovenia doplnili aj osobitné príspevky podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 40a sú povinné platiť osobitné príspevky dohliadané subjekty, ktorými sú napr. banky, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti, poisťovne, zaisťovne a pod. Tieto dohliadané subjekty sú povinné na príslušný kalendárny rok uhradiť Národnej banke Slovenska osobitný príspevok za každé právoplatné rozhodnutie NBS vydané v konaní vedenom proti dohliadanému subjektu za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že dohliadaný subjekt porušil právo finančného spotrebiteľa alebo že porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v kalendárnom roku bezprostredne predchádzajúcom kalendárnemu roku, na ktorý sa platí osobitný príspevok. Keďže tento osobitný príspevok má charakter sankcie je považovaný za nedaňový výdavok.

■ odsek 2 písm. e) vymedzuje manká a škody, ktoré nie sú uznaným daňovým výdavkom. Ide o:

– manká a škody presahujúce prijaté náhrady, t.j. časť škody, ktorú nepokrýva prijatá náhrada. Toto nevzťahuje na tzv. nezavinené škody, ktoré sú uznaným daňovým výdavkom v plnej výške bez ohľadu na prijatú náhradu, t.j. na škody spôsobené:

– stratné v maloobchodnom predaji, ktoré presahuje výšku stanovenú na základe ekonomicky odôvodnenej normy úbytku tovaru. Ide o stratu (úbytok) tovaru spôsobenú krádežou predovšetkým pri samoobslužnom predaji. Daňovník je povinný na základe spracovaných časových úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a porovnateľných noriem daňovníkov predávajúcich tovar rovnakého druhu za približne porovnateľných podmienok vypracovať internú smernicu – normu stratného. Stratné nad daňovníkom stanovenú internú smernicu nie je daňovým výdavkom. Zároveň je daňovník povinný zabezpečiť primeranú starostlivosť o tovar, t.j. je povinný zabezpečiť také bezpečnostné opatrenia, aby ku krádežiam nedochádzalo, alebo aby dochádzalo v minimálnej miere.

Ustanovenie nepriamo stanovuje aj manká a škody [s výnimkou tých, ktoré sú vymedzené v § 19 ods. 3 písm. d) a g)], ktoré sú uznané do daňových výdavkov:

– prirodzený úbytok zásob – ide o úbytok hmotnosti alebo objemu zásob, ktorý vyplýva z technických a technologických vlastnosti zásob vznikajúci napr. rozprašovaním, vyschnutím, vyparovaním a pod. Daňovník rovnako ako pri stratnom má možnosť na základe dlhodobejšieho sledovania stanoviť normu prirodzeného úbytku zásob. Úbytky zásob do normy prirodzeného úbytku sú považované za daňový výdavok,

– nezavinený úhyn zvierat, ktoré nie sú na účely ZDP považované za HM – ide napr. o kŕdle sliepok, kačíc, moriek.

■ odsek 2 písm. f) vymedzuje prípady, v ktorých nie je daňová zostatková cena pri vyradení majetku z evidencie považovaná za daňový výdavok. Podľa tohto ustanovenia nie je možné uznať napr.:

– daňovú zostatkovú cenu špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b)(osobné automobily, člny, lode, lietadla, budovy odpisované v odpisovej skupine 6) prevyšujúcu príjem z predaja tohto majetku,

– daňovú zostatkovú cenu HM vyradeného z dôvodu škody prevyšujúcu výšku príjmov z náhrad zahrnovaných do základu dane,

■ odsek 2 písm. k) stanovuje neuznateľnosť straty dosiahnutej z opätovného postúpenia pohľadávky nadobudnutej postúpením. Za daňový výdavok sa považuje obstarávacia cena pohľadávky len do výšky príjmu z jej postúpenia. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na pohľadávku nadobudnutú postúpením, ktorá je voči dlžníkovi v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a na ktorú je možné tvoriť podľa § 20 ods. 10 až 12 opravnú položku do výšky uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením. v prípade opätovného postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze alebo reštrukturalizácii je strata vzniknutá z tohto postúpenia pohľadávky daňovo akceptovaná len do výšky rozdielu medzi príjmom z opätovného podstúpenia a opravnou položkou.

■ v odseku 2 písm. l) sú upravené výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vzťahujú k peňažnému plneniu a nepeňažnému plneniu prijatému podľa § 17 ods. 31, t.j. peňažnému a nepeňažnému plneniu, ktoré od držiteľa prijal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorým je právnická osoba.

Výnimkou sú výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním klinického skúšania, ktoré sú uznanými daňovými výdavkami [bližšie uvedené v komentári k § 8 ods. 1 písm. l) a § 17 ods. 31 ZDP].

Výdavky vynaložené v súvislosti s klinickým skúšaním sú uznanými daňovými výdavkami aj v prípade zdravotníckych pracovníkov, ktorí klinické skúšanie vykonávajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti, z ktorej dosahujú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP (lekár vykonávajúci činnosť podľa osobitných predpisov/nezávislý lekár), alebo zdravotnícky pracovníci, ktorým je vyplácaný príjem na základe uzavretých zmlúv, z ktorých príjmy sa zdaňujú ako príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP (zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý uzatvorí zmluvu, ktorá však nezakladá vzťah spadajúci pod ustanovenia ZP, napr. nepomenovanú zmluvu podľa ObčZ alebo zmluvu o dielo a pod.).

■ odsek 2 písm. m) vymedzuje, že zmluvné sankcie, ktorými sú paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvná pokuta, poplatky z omeškania a úroky z omeškania, nie sú u dlžníka, t.j. daňovníka, na ktorého sa vzťahuje povinnosť ich úhrady daňovým výdavkom a to ani po ich úhrade.

Ako bude postupovať daňovník pri zmluvných pokutách, úrokoch z omeškania, poplatkoch z omeškaniach a paušálnych náhradách spojených s uplatnením pohľadávky vzniknutých a zaúčtovaných do 31. 12. 2014, ktoré sa zahŕňali do základu dane až po prijatí úhrady podľa § 17 ods. 19 ZDP platného do 31. 12. 2014, ak k ich úhrade príde v roku 2015?

Na všetky vyššie uvedené sankcie, ktoré boli zaúčtované do 31. 12. 2014 sa uplatní postup vyplývajúci z ustanovení ZDP účinných do 31. 12. 2014. U veriteľa budú zaúčtované výnosové a neprijaté položky do konca roka 2014, zdaniteľným príjmom po prijatí ich úhrady v roku 2015.

Je možné odstupné dojednané podľa § 355 OZ považovať za sankciu podobne ako zmluvná pokuta alebo úrok z omeškania, ktoré nie sú od 1. 1. 2015 uznaným daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. m) ZDP alebo sa jedná o daňovo uznaný výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP.

Podľa § 355 OZ, ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí.

V súlade s § 68 ods. 4 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ, na ťarchu účtov 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania a 545 – Ostatné pokuty, penále a úroky z omeškania sa účtujú najmä uznané sankčné položky na základe príslušných zmlúv, dokladov, bez ohľadu na to, či došlo k platbe alebo nie a odstupné zo zrušenia zmluvy.

Ustanovenie o odstupnom je v OZ zaradené v ustanoveniach o (spôsoboch) zániku nesplneného záväzku. Z uvedeného zaradenia však nie je jednoznačne možné vyvodiť, či sa jedná o sankciu alebo nie. Pri analyzovaní odstupného sa z ekonomicko-právneho pohľadu pravidlá odstupného najviac približujú pravidlám zmluvnej pokuty. Konkrétnym ustanovením, ktoré ho najviac približuje zmluvnej pokute je ustanovenie § 545 ods. 1 ObZ, ktoré umožňuje zmluvným stranám pri zmluvnej pokute dojednať sa aj tak, že dlžník nebude musieť plniť pôvodný záväzok po jej zaplatení. Rozdiel je v takomto prípade len ten, že zmluvná pokuta v takomto prípade musí súvisieť s porušením zmluvnej povinnosti a odstupné s porušením zmluvnej povinnosti súvisieť môže, ale aj nemusí.

V tomto zmysle teda možno na odstupné nahliadať najadekvátnejšie ako na inštitút, ktorý je vo svojich dôsledkoch veľmi podobný zmluvnej pokute. Na základe uvedeného a v previazanosti na spôsob účtovania prostredníctvom účtu 544 – Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania, sa odstupné považuje za sankciu a teda nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. m) ZDP.

Podľa tohto odseku daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru

1. z dôvodu jeho klasifikácie ako nebezpečného podľa § 2 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

3. bez stanovenej doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže príjem z ich predaja.

V prípade obstarávacej ceny zásob tovaru, ktoré majú stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti, možno zahrnúť do daňových výdavkov pri ich vyradení z dôvodu uplynutia tejto doby len v takom prípade, ak daňovník preukáže (napr. internou smernicou, z ktorej bude zrejmé kedy, v akej výške a za akých podmienok bude znižovať ceny zásob tovarov), že pred uplynutím doby použiteľnosti alebo trvanlivosti zásob tovaru, postupne znižoval ich cenu.

V prípade zásob potravín, je možné postupné znižovanie ceny zásob potravín nahradiť ich bezodplatným odovzdaním Potravinovej banke Slovenska. V takomto prípade bude obstarávacia cena zásob potravín u daňovníka, ktorý ich bezodplatne odovzdal Potravinovej banke Slovenska (čo preukáže dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska, bezodplatne odovzdal zásoby potravín), považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich použiteľnosti alebo trvanlivosti postupne znižoval.

Z účtovného hľadiska sa bezodplatné odovzdanie zásob na základe dobrovoľného plnenia účtovnej jednotky, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva, účtuje na ťarchu účtu 543 – Dary v analytickom členení na daňový výdavok alebo nedaňový výdavok. Účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva bezodplatné odovzdanie zásob zaúčtuje ako úbytok zásob v knihe zásob.

Z pohľadu uplatnenia DPH pri bezodplatnom odovzdaní zásob tovaru (darovaní tovaru) Potravinovej banke Slovenska potraviny, pri ktorých obstaraní si odpočítal daň a neprekročí pritom zákonom stanovenú hranicu pre hodnotu jedného darovaného kusu tovaru, nie je povinný z takejto dodávky odviesť daň do štátneho rozpočtu. Táto zákonnom stanovená hranica pre bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, je 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek. Dodržaním týchto podmienok sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

■ odsek 2 písm. o) stanovuje príspevok platený vybranými inštitúciami, ktorými sú banky a obchodníci s cennými papiermi na základe zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácii na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o príspevok, ktorým sa vybrané inštitúcie zúčastňujú na riešení krízových situácii na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácii, ktorým môže byť:

– mimoriadny príspevok – ktorým je príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím národného fondu pri riešení krízových situácií.

Do 31. 12. 2015 zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu stanovoval peňažnú úhradu týchto príspevkov.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa novelou zákona o riešení krízových situácii na finančnom trhu vymedzila možnosť úhrady ročného a mimoriadneho príspevku aj formou neodvolateľného platobného záväzku. V nadväznosti na uvedenú novelu došlo k spresneniu ustanovenia § 21 ods. 2 písm. o), podľa ktorého sa tieto príspevky nebudú považovať za daňové výdavky bez ohľadu na formu úhrady.

(1) U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu,¹⁾ a to vo výške úrokov, ktoré počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25 % hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu¹⁾ alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem^77a) a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.

(2) Ak podmienkou pre poskytnutie úveru alebo pôžičky dlžníkovi veriteľom je poskytnutie priamo súvisiaceho úveru, pôžičky alebo vkladu tomuto veriteľovi závislou osobou, považuje sa na účely odseku 1 a vzhľadom k tomuto úveru alebo pôžičke veriteľ za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi.

(3) Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka, ktorý je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,⁹⁴⁾ poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, subjektom podľa osobitného predpisu^105b) alebo lízingovou spoločnosťou.^105c)

ZDP sú stanovené pravidlá nízkej kapitalizácii ako nástroja proti agresívnemu daňovému plánovaniu daňovníkov, ktorých podstatou je obmedzenie transferu ziskov prostredníctvom nákladových úrokov medzi závislými osobami.

■ odseky 1 a 2 vymedzujú rozsah, pôsobnosť a spôsob testovania pri pravidlách nízkej kapitalizácie. Pravidlá nízkej kapitalizácie sa vzťahujú na daňovníka – právnickú osobu, ktorá účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a je:

– daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodu alebo

– daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR.

Zároveň platí, že pravidlá nízkej kapitalizácie sa uplatňujú u týchto daňovníkov v prípade poskytovania:

– úverov a pôžičiek medzi závislými tuzemskými a zahraničnými osobami,

– úverov a pôžičiek, od veriteľa, ktorý nie je závislou osobou s dlžníkom, pričom podmienkou poskytnutia tohto úveru bolo, že veriteľ obdrží úver od osoby, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi závislou osobou.

Závislou osobou na účely tohto ustanovenia je blízka osoba, ekonomicky a personálne prepojená osoba alebo inak prepojená osoba vymedzená v § 2 písm. n) ZDP a zahraničnou závislou osobou vymedzenou v § 2 písm. r).

Ustanovenie zavádza limit pre uplatnenie nákladových úrokov a súvisiacich výdavkov plynúcich z poskytnutých úverov a pôžičiek do základu dane. Tento limit je stanovený vo výške 25 % hodnoty ukazovateľa EBITDA. Náklady na úvery a pôžičky a súvisiace výdavky zahrnuté do základu dane, ktoré prevyšujú takto stanovený limit predstavujú položku zvyšujúcu základ dane. Súvisiacimi výdavkami na účely tohto ustanovenia sa rozumejú napr. výdavky na znalecké posudky, poplatky za bankové záruky, provízie za sprostredkovanie pôžičky a pod.

Pri testovaní nízkej kapitalizácie a následnom možnom vylúčení nadlimitných nákladov sa postupuje v niekoľkých krokoch:

1. daňovník je povinný zistiť výšku nákladových úrokov a výšku súvisiacich nákladov na tieto úvery a pôžičky, ktoré ovplyvnili výsledok hospodárenia,

2. následne dochádza k výpočtu základne pre stanovenie limitu a to tak, že výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný na riadku 100 daňového priznania sa zvýši o výšku odpisov zahrnutých do tohto výsledku hospodárenia a o výšku nákladových úrokov a s nimi súvisiacich nákladov na tieto úvery,

3. zo základne vypočítanej podľa bodu 2 sa vyčísli percentuálny podiel vo výške 25 %,

4. následne sa porovná hodnota vypočítaná v bode 3 s úhrnom výšky nákladových úrokov a súvisiacich nákladov, pričom hodnota tohto úhrnu prevyšujúca hodnotu vypočítanú v bode 3 sa vylúčia zo základu dane.

V § 21a ZDP sa uvádza termín „súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov.“ Tento termín sa nazýva aj EBITDA a podľa medzinárodných účtovných štandardov sa doň nezahŕňajú odpisy, pričom pod odpismi sa rozumejú aj opravné položky dlhodobého majetku. Sú opravné položky dlhodobého majetku súčasťou odpisov pri výpočte ukazovateľa EBITDA?

V súlade s § 21a ods.1 ZDP pre účely úpravy základu dane o úroky z úverov a pôžičiek presahujúcich 25 % hodnoty ukazovateľa EBIDTA sa tento ukazovateľ vypočíta ako súčet výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa slovenských postupov účtovania alebo výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem a v ňom zahrnutých odpisov a nákladových úrokov. Na účely ustanovenia § 21a ZDP uvedený ukazovateľ nie je možné upraviť o opravné položky k dlhodobému majetku.

■ odsek 3 vymedzuje daňovníkov, ktorých sa pravidlá nízkej kapitalizácie nedotýkajú a to vzhľadom na činnosť, ktorú vykonávajú. Takýmito daňovníkmi sú:

– finanční agenti, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie na základe zmluvy s finančnou inštitúciou alebo so samostatným finančným agentom

– finanční poradcovia, ktorí vykonávajú finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom

– lízingové spoločnosti, ktoré sú povinné NBS predkladať výkazy v súlade s opatrením NBS č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom č. 253/2015 Z. z. došlo k spresnenie vymedzenia daňovníkov, na ktorých sa pravidlá nevzťahujú. Rozšírili sa o ďalšie subjekty:

Podľa § 21a ods. 3 ZDP sa pravidlá nízkej kapitalizácie neuplatnia u špecifickej skupiny subjektov. Jedným z týchto subjektov je aj lízingová spoločnosť, pričom ZDP sa v prípade lízingových spoločností odvoláva na § 1 písm. c) opatrenia NBS č. 19/2014 o predkladaní výkazu faktoringovou spoločnosťou, spoločnosťou splátkového financovania alebo lízingovou spoločnosťou na štatistické účely (ďalej len „opatrenie“). Lízingovou spoločnosťou sa na účely tohto opatrenia rozumie právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva finančný lízing a ktorá nie je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ani zahraničnou bankou. Finančným lízingom sa podľa § 5 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov rozumie prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľov prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi. Podlieha lízingová spoločnosť, ktorá nepredkladá NBS výkazy podľa uvedeného opatrenia pravidlám nízkej kapitalizácie?

Zámerom ZDP bolo vylúčiť z pravidiel nízkej kapitalizácie tie lízingové spoločnosti, u ktorých je poskytovanie finančného lízingu hlavným alebo prevažným predmetom činnosti a na ktorého financovanie sa využívajú úvery a pôžičky od veriteľa, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi – lízingovej spoločnosti. Opatrenie ustanovuje povinnosť predkladania výkazov iba na štatistické účely, avšak štatistická vzorka lízingových spoločností, ktoré uvedené výkazy predkladajú pozostáva z tých lízingových spoločností, u ktorých je poskytovanie finančného prenájmu uvedené v hlavnom predmete ich činnosti. Z uvedeného dôvodu by sa výnimka z pravidiel nízkej kapitalizácie v § 21a ods. 3 zákona o dani z príjmov mala uplatniť iba v prípade tých lízingových spoločností, ktoré spĺňajú definíciu uvedenú v § 1 písm. c) uvedeného opatrenia a ktoré zároveň aj predkladajú výkazy podľa tohto opatrenia.

(1) Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný1) alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,

2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)

c) pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

(3) Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

(4) Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa účtuje alebo eviduje podľa § 6 ods. 11 samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru, napríklad prírastkoch a úbytkoch vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru hnuteľných vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.

(5) Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú

a) ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

b) ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

a) otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,

c) technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur,

d) technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,

e) technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur.

(7) Nehmotným majetkom na účely tohto zákona je dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu,1) ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu,1) len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c.

(8) Nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi,1) najviac do výšky vstupnej ceny (§ 25) s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.

(9) Daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10; v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období,

a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní,

b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,

c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby^111a) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku,^111b) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad¹⁰⁷⁾ rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby,^111a) o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku^111b) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

(11) Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku podľa § 26 ods. 6 a 7, § 27 alebo § 28 účtovaného1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

(12) Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku odpisovaného podľa § 26 ods. 6 a 7 uplatní daňovník odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval1) alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja podľa § 19 ods. 3 písm. b) prvého bodu, môže daňovník uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval¹⁾ alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. 11.

(13) Daňovník pri prevode správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku uplatní z ročného odpisu pomernú časť vo výške pripadajúcej na počet celých kalendárnych mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do dňa prevodu, počas ktorých majetok účtoval1) a používal na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Zvyšnú časť ročného odpisu uplatní daňovník, ktorý nadobudol právo správy majetku štátu, majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, počnúc kalendárnym mesiacom, v ktorom táto skutočnosť nastala.

(14) U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.

(15) Hmotný majetok podľa odseku 2 písm. a) je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti hmotného majetku (ďalej len „jednotlivá oddeliteľná súčasť“), ak vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti je vyššia ako 1 700 eur. Jednotlivé oddeliteľné súčasti sa evidujú samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčastí, napríklad ich prírastky a úbytky vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných cenách a zostatkových cenách jednotlivých oddeliteľných súčastí, o celkovej cene hmotného majetku a o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny tohto majetku. Z hmotného majetku podľa odseku 2 písm. b) je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie len tie jednotlivé oddeliteľné súčasti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1.

■ odsek 1 stanovuje spôsob uplatnenia výdavkov vynaložených na obstaranie HaNM. Tieto výdavky sa zahŕňajú do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov, pričom majetok musí spĺňať zákonom stanovené podmienky, ktorými sú:

– HaNM musí byť účtovaný alebo evidovaný v súlade s daňovou evidenciou – pri pojme účtovaný je potrebné vychádzať z príslušných postupov účtovania, podľa ktorých sa týmto chápe majetok uvedený do užívania. Majetok je uvedený do užívania, ak sú zabezpečené všetky technické funkcie majetku potrebné na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov, napr. stavebného zákona, zákona o ochrane pred požiarmi a pod. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Samozrejme odpisovať možno iba majetok, ktorý nie je vylúčený z odpisovania podľa § 23 a to pomocou niektorej zákonom stanovenej metódy. Spôsob výpočtu daňových odpisov HM je uvedený v § 26 až 28 ZDP a pri výpočte odpisov NM sa vychádza na daňové účely z odpisového plánu stanoveného podľa ZoÚ a príslušných postupov účtovania.

a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré spĺňajú ZDP stanovené podmienky a to:

Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na poskytovanie služieb, účelové zariadenia, ktoré sú pevne spojené s budovou avšak netvoria s ňou jeden funkčný celok. Ministerstvo financií SR vydalo z dôvodu jednotného uplatňovania daňových odpisov pokyn k zákonu č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998). Tento pokyn sa primerane použije aj na zákon č. 595/2003 Z. z. a uvádza príklady samostatných hnuteľných vecí, ktoré sú pevne spojené s budovou alebo stavbou, avšak s ňou netvoria jeden funkčný celok a odpisujú sa samostatne. Medzi takýto majetok patria:

– zariadenia vodovodných čerpacích staníc, úpravní vody, čistiarní odpadových vôd

– zariadenia na výrobu, transformáciu a dopravu tepelnej energie v priemysle určené na priemyslovú výrobu tepla vrátane poľnohospodárstva a zariadení lokálnych kotolní v obytných nájomných domoch

– zariadenia na výrobu a premenu elektrickej energie, transformačné stanice, meniarne, spínacie stanice, všetky náhradné a záložné zdroje elektrickej energie vrátane automatiky a akumulácie

– spoje, telekomunikácie a rádiokomunikácie (samostatné zariadenia na prenos informácií pripojené na rozvodné siete, audiovizuálne zariadenia, telefónne ústredne, verejné telefónne stanice, ústredne pre rozhlas a časové zariadenia)

– zabezpečovacie zariadenia leteckej a železničnej dopravy, ako aj mestskej dopravnej siete

– stroje, zariadenia a potrubné systémy v priemyselnej výrobe (vrátane poľnohospodárstva), ktoré slúžia pre výrobu a obsluhu technologických procesov

– zariadenia a technológie nevyhnutné na zabezpečenie výrobného procesu (kalové, tukové, olejové, čpavkové a pod. Hospodárstva, popolčekové a odsávacie zariadenia)

– zariadenia pre vertikálnu a horizontálnu dopravu osôb a nákladov v technologických prevádzkach

– kovové konštrukcie ťažobných a vrtných veží a konštrukcie na obsluhu technologických zariadení

– účelové zariadenia, prístroje a mobilný nábytok stavieb občianskeho vybavenia (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, šport, turistika, cestovný ruch a pod.).

Súbor hnuteľných vecí možno vytvoriť iba z vecí hnuteľných. Za súbor hnuteľných vecí sa nepovažuje kombinácia hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí. Súborom hnuteľných vecí tiež môže byť časť výrobného alebo iného celku. Vytvorenie súboru hnuteľných vecí je na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka, ak je to pre neho výhodnejšie. Je na daňovníkovi, či jednotlivé stroje a zariadenia patriace do jedného výrobného alebo iného celku bude odpisovať samostatne každý v príslušnej odpisovej skupine, alebo z nich vytvorí súbor hnuteľných vecí a bude ich odpisovať ako jeden celok v odpisovej skupine, do ktorej je zaradený hlavný funkčný celok. ZDP osobitne nevymedzuje čo sa považuje na účely odpisovania za hlavnú funkčnú vec. Účtovné a daňové predpisy však uprednostňujú hodnotové kritérium (obstarávacia cena jednotlivých častí súboru), na základe ktorého sa najspoľahlivejšie vyjadruje hlavná funkčná vec v rámci súboru hnuteľných vecí, t.j. pri určení hlavnej funkčnej veci sa nesledujú špecifické technické funkcie hmotného majetku.

Ak niektorá z 3 podmienok (samostatné technicko-ekonomické určenie, vstupná cena a prevádzkovo technická funkcia) nie je splnená, nepovažuje sa uvedená hnuteľná vec za odpisovaný HM podľa ZDP.

Pri HM, ktorý má samostatno-technické určenie, prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako 1 rok a ocenenie rovné alebo nižšie ako 1 700 eur, sa daňovník – účtovná jednotka môže rozhodnúť:

– zaradiť ho a účtovať o ňom ako o dlhodobom HM – takýto majetok sa účtovne odpisuje na základe odpisového plánu daňovníka, pričom účtovné odpisy sú daňovo uznaným nákladov, t.j. tak ako vstupujú do výsledku hospodárenia sa zahŕňajú do základu dane,

– účtovať ho ako zásoby – do základu dane sa zahŕňa v súlade s účtovníctvom.

HM, ktorý má samostatno-technické určenie a prevádzkovo-technické funkcie kratšie ako 1 rok bez ohľadu na výšku ocenenia sa považuje za zásoby a zahŕňa sa do základu dane v súlade s účtovníctvom.

b) Budovy a iné stavby – za hmotný majetok sa považujú bez ohľadu na výšku ich vstupných cien. ZDP priamo špecifikuje stavby, ktoré sa na jeho účely nepovažuje za hmotný majetok. Ide o:

– drobné stavby na lesnej pôde slúžiace na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva – ide o stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 30m² a výška 5m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva.

Všetky ostatné budovy a stavby sa považujú za hmotný majetok. ZDP špecificky nedefinuje budovy a stavby, ale na účely daňového odpisovania vychádza zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.

Súčasťou budovy a stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie patrí. Príklady vybavenia stavby, ktoré sú súčasťou ocenenia budovy a stavby a odpisujú sa spolu s ňou, uvádza už spomínaný pokyn Ministerstva financií SR (Finančný spravodajca 3/1998):

– Vnútorný vodovod (potrubia a zariadenia na zvyšovanie alebo znižovanie tlaku vody, na akumuláciu vody, úpravu a filtráciu vody, poistné zabezpečovacie zariadenia),

– Požiarny vodovod, potrubia, protipožiarne zariadenia, elektrická požiarna signalizácia (hydranty s výzbrojou, stabilné hasiace zariadenia, strojové vybavenie požiarnych čerpacích staníc, sprinklerové a drenšerové zariadenia),

– Zariadenia na ohrev, akumuláciu a úpravu pitnej vody (zásobníky, ohrievače, zásobné nádrže, výmenníky, cirkulačné čerpadlá, úpravne vody, poistné a zabezpečovacie zariadenia okrem zariadení vodovodných čerpacích staníc, úpravní vody, čistiarní odpadových vôd,

– Plynové odberné zariadenia do 50 kW (domový a priemyselný plynovod, ktorý neslúži pre výrobné prevádzky), okrem zariadení na výrobu, transformáciu a dopravu tepelnej energie v priemysle určené na priemyslovú výrobu tepla vrátane poľnohospodárstva a zariadení lokálnych kotolní v obytných nájomných domoch,

– Zostavy zdravotnotechnických zariaďovacích predmetov (výtokové batérie, zariaďovacie predmety s príslušenstvom),

– Vnútorná kanalizácia (potrubia a príslušenstvo, zariadenia proti spätnému prúdeniu odpadovej vody, prečerpávacie zariadenia),

– Vykurovanie: rozvody ústredného vykurovania a vykurovacie telesá s príslušenstvom,

– Vzduchotechnika: potrubia, distribučné prvky vzduchu, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, teplovzdušné vetranie, klimatizáciu a odsávanie vzduchu v nevýrobných objektoch (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku),

– Elektrické silové zariadenia a rozvody nízkeho napätia, umelé osvetlenie a bleskozvody okrem samotných zariadení na prenos informácií pripojených na rozvodné siete,

– Elektrické oznamovacie zariadenia a rozvody (bežné rozvody a príslušenstvo pre telefón, rozhlas po drôte, časové zariadenia, spoločné televízne antény a elektrický vrátnik, zabudované rozvody počítačových sietí) okrem audiovizuálnych zariadení, telefónnych ústrední, verejných telefónnych staníc, ústrední pre rozhlas a časových zariadení,

– Zariadenia na vertikálnu a horizontálnu dopravu osôb a nákladu v nevýrobných objektoch,

– Rozvody technických a medicinálnych plynov, stlačeného vzduchu a technologických vôd v nevýrobných objektoch (napr. rozvod chladiacej vody pre klimatizáciu),

– Plynové odberné zariadenia nad 50 kW pre zdroje tepla v nevýrobných objektoch (rozvod plynu a regulačné zariadenia pre plynové kotolne),

– Potrubia a zariadenia na príjem, dopravu, zhromažďovanie a spracovanie tuhého domového odpadu,

– Izolácie stavebných konštrukcií, potrubí a technických zariadení všetkého druhu (tepelné, hlukové, hydroizolácie),

– Zabudované interiéry vrátane šatňových, špajzových, predsieňových skríň a kuchynských liniek,

– Konštrukcie na upevnenie reklamných, informačných a propagačných zariadenia podobných zariadení,

c) Pestovateľské celky trvalých porastov – bez ohľadu na ich cenu sa za odpisovaný HM považujú pestovateľské celky trvalých porastov, ktorých doba plodnosti je dlhšia ako 3 roky a to až po dosiahnutí plodonosnej staroby teda v tom zdaňovacom období, v ktorom začnú rodiť ovocie. Do dosiahnutia plodonosnej staroby sa pestovateľské celky trvalých porastov považujú za Hm vylúčený z odpisovania podľa § 23.Patria sem:

– ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1ha

– ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha

d) Zvieratá – za hmotný majetok sa považujú zvieratá vymedzené v prílohe č. 1 ZDP a to bez ohľadu na výšku ich vstupnej ceny. Ide o tieto zvieratá:

Zvieratá, ktoré nemožno zaradiť do 1 a 2 odpisovej skupiny sa na účely ZDP nepovažujú za HM a do základu dane sa zahŕňajú tak, ako sa o nich účtuje, t.j. vo výške účtovných odpisov alebo ako náklady súvisiace so spotrebou zásob.

– otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov – ak sa nezahrňujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny HM, považujú sa za dočasné stavby, sú zriadené na určený čas a odpisujú sa tzv. časovou metódou odpisovania podľa § 26 ods. 6 ZDP počas doby trvania ťažby alebo ukladania odpadov,

– technické rekultivácie – ZDP ani postupy účtovania nedefinujú pojem technická rekultivácia, resp. rekultivácia. Pri definovaní technickej rekultivácie je možné podporne použiť vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 508/2004, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorej rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu pôdy. Za technickú rekultiváciu je možné považovať zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky a hydromelioračné práce. Od technickej rekultivácie je potrebné odlíšiť biologickú rekultiváciu, za ktorú sa považujú dodatočné vklady do pôdy, napríklad hnojenie, zatrávnenie, výsadba kvetov, kríkov, okrasných stromov a zvyčajne nasleduje po technickej rekultivácii. Výdavky na biologickú rekultiváciu sa zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje za predpokladu, že boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov.

Technická rekultivácia sa daňovo odpisuje časovou metódou podľa § 26 ods. 6 ZDP, pričom mesačný daňový odpis sa určí ako podiel vstupnej ceny technickej rekultivácie a predpokladanej doby trvania rekultivácie, ktorá je uvedená v projektovej dokumentácií. Výnimku predstavuje technická rekultivácia, ktorá vyplýva z osobitných právnych predpisov,

– technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur – nie je súčasťou obstarávacej alebo zostatkovej ceny nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa podľa prílohy č. 1 zákona o dani z príjmov zaraďuje do odpisovej skupiny 2 (položka 2-39) s dobou odpisovania 6 rokov a odpisuje sa rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania. V prípade, že technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky v príslušnom zdaňovacom období nedosahuje hodnotu 1 700 €, sú tieto výdavky považované za jednorazový daňový výdavok, v tom zdaňovacom období, v ktorom boli vynaložené,

Spoločnosť obstarala nehnuteľnú kultúrnu pamiatku v roku 2014. V roku 2015 spoločnosť vykonala na budove technické zhodnotenie vo výške 150 000 eur a zaradila budovu do užívania. Spoločnosť bude v budove prevádzkovať kasíno. Ako bude spoločnosť túto budovu vrátane technického zhodnotenia odpisovať?

Nehnuteľná kultúrna pamiatka je v súlade so ZDP považovaná za odpisovaný HM – budovu. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa budovy zaraďujú do 2 odpisových skupín a to do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov a odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Pri zaradení budovy do príslušnej odpisovej skupiny je potrebné vychádzať z kódu klasifikácie stavieb stanovenej vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb. Kasíno je v súlade s uvedenou vyhláškou zaradené pod kód 1261 – Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, ktorý patrí do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. c) ZDP a odpisuje sa v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov, aj napriek tomu, že budova kasína sa odpisuje 40 rokov.

– technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur, ktoré vykonal a aj odpisuje nájomca, za predpokladu, že nájomca uzatvoril písomnú zmluvu s vlastníkom o vykonaní a odpisovaní technického zhodnotenia, pričom vlastník prenajatého majetku o výšku vykonaného technického zhodnotenia nezvýši jeho vstupnú cenu. Technické zhodnotenie prenajatého majetku zaradí nájomca do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie a odpisuje ho ako v 1. rok odpisovania. Výnimku predstavuje technické zhodnotenie vykonané na budove používanej na viacero účelov, ktoré sa odpisuje v nadväznosti na účel, na ktorý nájomca využíva prenajatý priestor

Daňovník – právnická osoba si prenajme časť budovy, v ktorej prevádzkuje jazykovú školu. Ide o budovu, ktorá sa používa na viacero účelov, pričom prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy je zaradená do odpisovej skupiny 5. Nájomca na základe písomnej dohody s prenajímateľov v roku 2015 vykoná technické zhodnotenie, pričom prenajímateľ nezvyšuje vstupnú cenu budovy. Ako bude nájomca odpisovať toto technické zhodnotenie?

Technické zhodnotenie vykonané nájomcom na budove používanej na viacero účelov sa podľa § 24 ods. 2 ZDP zaraďuje do odpisovej skupiny, na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok. V tomto prípade nájomca prevádzkuje v prenajatom priestore jazykovú školu, ktorá je zaradená do kódu Klasifikácie stavieb 1263. Tento kód je zaradený do odpisovej skupiny 6 a preto daňovník bude technické zhodnotenie daňovo odpisovať počas 40 rokov rovnomerným spôsobom odpisovania.

– technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur – technické zhodnotenie sa zaradí do odpisovej skupiny, v ktorej bol zaradený hmotný majetok, na ktorom bolo vykonané toto technické zhodnotenie a odpisuje sa ako v 1. roku odpisovania rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania (v prípade HM zaradeného do odpisovej skupiny 2 alebo 3) bez ohľadu nato, ktorým spôsobom bol odpisovaný už plne odpísaný hmotný majetok.

Spoločnosť v roku 2014 doodpisovala stroj na výrobu potravín zrýchleným spôsobom odpisovania. V roku 2015 vykonala na tomto stroji technické zhodnotenie vo výške 3 000 € a v apríli 2015 ho zaradila do odpisovej skupiny 1, v ktorej bol zaradený aj stroj na výrobu potravín. Technické zhodnotenie bude odpisovať ako iný majetok počas rokov 2015 – 2019 (5 zdaňovacích období vzhľadom na odpisovanie v prvom roku odpisovania na základe tzv. mesačnej bázy). S účinnosťou od 1. 1. 2015 je možné hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 odpisovať iba rovnomerným spôsobom odpisovania, t.j. uvedené technické zhodnotenie bude spoločnosť zahŕňať do základu dane rovnomerným spôsobom odpisovania.

NM na účely ZDP sa rozumie NM vymedzený v účtovníctve a jednotlivých postupoch účtovania, ak jeho vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a doby použiteľnosti alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako 1 rok. Za NM sa považuje aj dlhodobý NM zaúčtovaný právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčlenený z goodwillu v súlade s § 37 ods. 12 písm. a) postupov účtovania podnikateľov v sústave PÚ, ak sa pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstva uplatnila reálna hodnota podľa § 17c ZDP.

NM sa na účely ZDP odpisuje v súlade s účtovnými predpismi na základe zostaveného odpisového plánu najviac do výšky vstupnej ceny. Výnimku predstavuje goodwill a záporný goodwillu, ktorý vzniká pri kúpe podniku alebo jeho časti, pri nepeňažnom vklade a pri zrušení daňovníka bez likvidácie (zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie spoločnosti).

■ odsek 9 dáva daňovníkovi možnosť na základe dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatnenie daňových odpisov a to na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období. Daňovník nemôže prerušiť odpisovanie iba na časť zdaňovacieho obdobia, resp. nemôže si uplatniť iba časť ročného odpisu (s výnimkou daňových odpisov v prvom a poslednom roku odpisovania HM, kedy sa uplatňuje pomerná časť ročného odpisu v nadväznosti na počet mesiacov zaradenia majetku do užívania). V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje ako keby k prerušeniu odpisovania nedošlo.

ZDP špecificky vymedzuje daňovníkov, ktorí si nemôžu uplatniť inštitút prerušenia odpisovania. Ide o:

– daňovníka, ktorý uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP – tento vedie odpisy iba evidenčne

– daňovníka, ktorý si uplatňuje úľavu na dani pre príjemcu investičnej pomoci podľa § 30a ZDP – je povinný využiť všetky ustanovenia znižujúce základ dane

– daňovníka, ktorý si uplatňuje úľavu na dani pre príjemcu stimulov pre výskum a vývoj podľa § 30b ZDP – je povinný využiť všetky ustanovenia znižujúce základ dane.

– u daňovníka, u ktorého nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby alebo povolenia dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku a to počnúc zdaňovacím období, v ktorom nedošlo k predĺženiu platnosti uvedeného povolenia. Pokračovať v odpisovaní daňovník môže v tom zdaňovacom období, v ktorom stavebný úrad vydá

– rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia na predčasné alebo dočasné užívanie stavby alebo

– pri HM nevyužívanom v príslušnom zdaňovacom období na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Povinnosť prerušiť odpisovanie pri jeho nevyužívaní v príslušnom zdaňovacom období sa netýka HM poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky HM v používaní – ide o tzv. náhradný majetok, ktorý sa priamo nepoužíva na dosahovanie zdaniteľných príjmov, ale jeho existencia je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia celého nadväzujúceho výrobného cyklu – napr. náhradný zdroj elektriny,

– v zdaňovacom období, ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok, z hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo z jedného hospodárskeho roka na iný hospodársky rok, ak k druhej zmene príde počas 2 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov – t.j. ak daňovník počas 2 kalendárnych rokov má daňovník 3 zdaňovacie obdobia.

Daňovník využíva len časť nehnuteľnosti, ktorú má zaradenú v obchodnom majetku, a to na výrobnú činnosť. Ako má v tomto prípade daňovník postupovať – musí uplatniť len pomernú časť odpisov z tej časti budovy, ktorá sa využíva na podnikanie alebo do daňových výdavkov zahrnie ročný odpis z celej budovy? V prípade, že by musel prerušiť odpisovanie z nevyužívanej časti nehnuteľnosti, ako bude postupovať v ďalších zdaňovacích obdobiach?

V súlade s § 22 ods. 9 písm. a) ZDP daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní. Ak daňovník v zdaňovacom období využíva na podnikanie len časť nehnuteľnosti, ktorú vlastní (resp. ktorú má zaradenú v obchodnom majetku) a z jej využívania dosahuje zdaniteľný príjem, aj v tomto prípade je splnená podmienka využívania majetku (nehnuteľnosti) na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Daňovník do daňových výdavkov zahrnie daňový odpis z celej nehnuteľnosti, pripadajúci na príslušné zdaňovacie obdobie a nepostupuje podľa § 22 ods. 9 písm. a) ZDP.

ZDP umožňuje uplatniť daňový odpis vypočítaný jednou z metód odpisovania iba k HM, o ktorom daňovník k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia účtoval alebo ho evidoval v súlade s daňovou evidenciou.

V zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vyradeniu HaNM z akéhokoľvek dôvodu kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia, nie je možné uplatniť ročný odpis ani pomernú časť ročného odpisu, a to z dôvodu, že súčasťou základu dane je daňová zostatková cena, ktorej súčasťou sú aj daňové odpisy pripadajúce na mesiace, počas ktorých daňovník o majetku účtoval alebo ho evidoval. ZDP súčasne stanovuje výnimky HM, pri ktorom je možné uplatniť odpis v roku jeho vyradenia a to pri HM:

– ktorý je odpisovaný časovou alebo výkonovou metódou odpisovania – do daňových výdavkov sa uznáva odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 alebo 14,

– špecificky vymedzenom v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP – s účinnosťou od 1. 1. 2016 bola zavedená možnosť uplatnenia pomernej časti ročného odpisu v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju majetku, u ktorého je obmedzené uplatnenie daňovej zostatkovej ceny. V tomto zdaňovacom období je možné uplatniť pomernú časť ročného odpisu vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Daňovník obstaral a zaradil do užívania osobný automobil so vstupnou cenou 42 000 eur dňa 20. 5. 2014 a prenajíma ho formou operatívneho prenájmu. Automobil je zaradený do odpisovej skupiny 1 a rozhodol sa ho odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania. V rokoch 2014 a 2015 dosahuje príjmy z prenájmu automobil vo výške 6 000 eur. Daňovník 20. 11. 2016 predá automobil za 20 000 eur. Akú daňovú zostatkovú cenu daňovník uplatní do daňových výdavkov pri predaji?

Počas rokov 2014 a 2015 bol do daňových výdavkov uplatnený odpis v celkovej výške 12 000 eur.

V súlade s § 22 ods. 12 si daňovník pri osobnom automobile môže v roku predaja uplatniť do daňových výdavkov odpis vo výške pomernej časti ročného odpisu pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých sa majetok účtoval. V tomto prípade daňovník účtoval osobný automobil 10 celých mesiacov. To znamená, že si môže uplatniť daňový odpis vo výške 8 750 eur = [(42 000/4) / 12] x 10 mesiacov.

DZC podľa § 25 ods.3 = VC – uplatnené odpisy (vrátane odpisu podľa § 22 ods. 12)

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa pri predaji osobných automobiloch môže uplatniť do daňových výdavkov daňová zostatková cena do výšky príjmu z predaja majetku. Nakoľko príjem z predaja (20 000 eur) je nižší ako daňová zostatková cena (21 250 eur), do daňových výdavkov si daňovník môže uplatniť iba 20 000 eur.

Predaj v roku po skončení doby odpisovania – rovnomerný spôsob odpisovania

Daňovník zaradil osobný automobil do používania dňa 2. 3. 2015, ktorého obstarávacia cena bola 6 666,66 eur. Dňa 1. 2. 2019 daňovník osobný automobil predal. Ako bude daňovník počítať daňový odpis, ktorý si môže uplatniť v roku predaja?

* Spôsob výpočtu: [(6 666,66/4) / 12] x 1= 139 (zaokrúhlené na celé eurá nahor)

Predaj v roku po skončení doby odpisovania – zrýchlený spôsob odpisovania

Daňovník zaradil motocykel (OS 2) do používania 11. 9. 2015, ktorého obstarávacia cena bola 6 666,66 eur . Dňa 5. 5. 2021 daňovník motocykel predal. Ako bude postupovať daňovník pri výpočte daňového odpisu, ktorý si môže uplatniť v roku predaja?

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade zrýchlenej metódy odpisovania, po uplynutí doby odpisovania už nie je možné použiť štandardný spôsob výpočtu ročného odpisu a skutočnosť, že ZDP nevymedzuje spôsob výpočtu odpisov, je na rozhodnutí daňovníka, ktorý spôsob si vyberie a to aj v nadväznosti nato, že obidvomi spôsobmi dospeje k rovnakej výške daňových odpisov a rovnakej zostatkovej cene.

Jedným zo spôsobov uplatňovania odpisov pri HM je komponentné odpisovanie, ktoré je možné uplatniť na samostatné hnuteľné veci a na budovy a stavby.

Samostatné hnuteľné veci je možné rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti, pričom vstupná cena každej oddeliteľnej súčasti musí byť vyššia ako 1 700 eur. Daňovník má zároveň povinnosť každú oddeliteľnú časť evidovať samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých oddeliteľných súčastiach a všetky zmeny jednotlivých oddeliteľných súčasti, napr.:

– vstupné ceny – majetok môže byť ocenený obstarávacou cenou (napr. na dodávateľskej faktúre) alebo na základe kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícií obstarávacia cena jednotlivých oddeliteľných súčastí,

– suma odpisov jednotlivých oddeliteľných súčastí vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny jednotlivých oddeliteľných súčastí,

Pri komponentnom odpisovaní samostatných hnuteľných vecí sa jednotlivé oddeliteľné časti odpisujú v tej odpisovej skupine, do ktorej sa zaraďuje samotný HM.

Pri komponentnom odpisovaní stavieb a budov ZDP explicitne vymedzuje HM, ktorý je možné vyčleniť na samostatné odpisovanie stavieb a budov. Ide o:

V prípade týchto častí budov a stavieb priamo ZDP určuje odpisovú skupinu (2. alebo 4.), do ktorej sa daný HM zaraďuje.

Spoločnosť v roku 2012 zaradila do používania dlhodobý hmotný majetok – budovy, ktorých súčasťou sú aj rozvody počítačových sietí, klimatizačné zariadenia, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky. Vstupná cena každej jednotlivej oddeliteľnej súčasti bola vyššia ako 1 700 eur. V uvedenom období spoločnosť nevyužila možnosť komponentného odpisovania podľa § 22 ods. 15 ZDP. Podľa § 52g ods. 8 ZDP ustanovenie § 22 ods. 15 ZDP v znení účinnom od 1. 3. 2009 môže daňovník po prvýkrát použiť na majetok, ktorý uviedol do užívania v zdaňovacom období končiacom v roku 2009. Vzhľadom k podstatnej zmene zaraďovania hmotného majetku – budov do jednotlivých odpisových skupín, a tým aj doby odpisovania od 1. 1. 2015, spoločnosť by chcela prehodnotiť svoje rozhodnutie a jednotlivé oddeliteľné súčasti komponentne odpisovať v súlade s § 22 ods. 15 ZDP. Je možné dodatočne uplatniť daňové odpisy vo forme komponentného odpisovania na príslušné oddeliteľné súčasti HM? Ak áno, je potrebné podať za jednotlivé zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobia 2012 až 2014 alebo môže daňovník využiť ustanovenie § 17 ods. 29?

Podľa ZDP účinného do 31. 12. 2014 daňovník mohol rozvody počítačových sietí odpisovať v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov, klimatizačné zariadenia, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky v odpisovej skupine 3 s dobou odpisovania 12 rokov. S účinnosťou od 1. 1. 2015 sú rozvody počítačových sietí zaradené do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov, klimatizačné zariadenia, osobné a nákladné výťahy, eskalátory a pohyblivé chodníky do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 12 rokov. Od 1. 1. 2015 pri majetku, ktorý je zaradený do odpisovej skupiny 4, nemožno uplatniť zrýchlený spôsob odpisovania. Daňovník si môže dodatočne uplatniť daňové odpisy z vyššie uvedeného majetku v nadväznosti na uplatnenie § 22 ods. 15 ZDP za podmienky, že daňovník má možnosť podať dodatočné daňové priznanie podľa § 16 daňového poriadku za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých nastala zmena výšky daňových odpisov. V zdaňovacom období 2012, 2013 a 2014 môže daňovník tento majetok odpisovať rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania, v zdaňovacom období roka 2015 pri majetku zaradenom do odpisovej skupiny 4 môže daňovník v nadväznosti na § 52zd ods. 6 ZDP uplatniť len rovnomerný spôsob odpisovania. V tomto prípade daňovník nemôže uplatniť § 17 ods. 29 ZDP (vyššie daňové odpisy v jednotlivých zdaňovacích obdobiach si môže uplatniť len podaním dodatočného daňového priznania).

b) pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,

f) povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

a) preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,90)

b) nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how, obchodná značka alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

c) hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku,

d) hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu,⁹⁰⁾ ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. c)].

Ustanovenie vymedzuje HaNM, ktorý je vylúčený z odpisovania, t.j. vstupná cena sa do základu dane zahŕňa prevažne až pri jeho predaji. Medzi takýto majetok patria:

– pozemky – vstupná cena sa zahŕňa do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. e) pri ich predaji. Výnimku tvoria pozemky, ktoré neboli dotknuté ťažbou, u ktorých sa vstupná cena pozemkov zahŕňa do daňových výdavkov do výšky príjmov z predaja majetku,

– pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu – vylúčenými z odpisovania sú do doby plodonosnej staroby,

– umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov – napr. obrazy, rytiny, lepty, drevoryty, umelecké fotografie, sochy a rôzne plastiky – v prípade predaja takýchto umeleckých diel sa do daňových výdavkov uznáva vstupná cena do výšky príjmov z ich predaja,

– hnuteľné národné kultúrne pamiatky – vymedzené zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktoré rovnako ako umelecké diela sa do daňových výdavkov pri predaji uznávajú do výšky príjmov plynúcich z ich predaja,

– povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,

– predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty – v nadväznosti na zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. O priestupkoch v znení neskorších predpisov sa namiesto pojmov „predmety múzejnej a galerijnej hodnoty“ používa pojem „predmet kultúrnej hodnoty“, ktorým je pôvodný hmotný alebo duchovný doklad, ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji spoločnosti a má trvalý vedecký a historický význam – pri predaji týchto predmetov sa vstupná cena zahŕňa do daňových výdavkov maximálne do výšky príjmov z ich predaja,

– preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu preložiek vyvolala. Ide o preložky energetických diel, verejného vodovodu a verejnej kanalizácie alebo pozemných komunikácii, ktoré je z dôvodu výstavby potrebné premiestniť. Náklady na preložku týchto zariadení je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník tohto zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal nedohodnú inak. Vlastníctvo zariadení sa preložkou nemení.

– NM vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne (napr. knowhow, obchodná značka) alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k NM a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,

– HM u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku

– HM bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie – ide predovšetkým o prípojky na elektroenergetické zariadenia, na plynárske zariadenia, na verejné vodovody a kanalizácie alebo pozemné komunikácie.

Vlastníkom prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu. Vlastník prípojky môže previesť darovacou zmluvou alebo iným dohodnutým spôsobom vlastníctvo vodovodnej prípojky na vlastníka elektroenergetických zariadení, plynárenských zariadení, verejných vodovodov a kanalizácii alebo pozemných komunikácii. V prípade, že investor bezodplatne odovzdá vlastníkovi prípojku u vlastníka zariadení sa považujú za majetok vylúčený z odpisovania. U investora sú výdavky vynaložené na tieto prípojky súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo sú zahrnuté pri bezodplatnom odovzdaní do výdavkov investora podľa § 19 ods. 3 písm. c) ZDP.

(1) Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo. Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje aj daňovník, ktorý nemá vlastnícke právo k tomuto majetku, ak účtuje1) alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 o

a) hmotnom majetku pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke116) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

b) dlhodobom hmotnom hnuteľnom majetku, ku ktorému vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok kupujúci užíva,

c) nehnuteľnej veci obstaranej na základe zmluvy, pri ktorej sa vlastnícke právo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva,

e) hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.116a)

(2) Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 22 ods. 6 písm. e). Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

(3) Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(4) Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.

(5) Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d).

(6) Hmotný majetok a nehmotný majetok individuálne určený117) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

(7) Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu.

(8) Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

■ v odseku 1 sú uvedené princípy, ktoré vymedzujú subjekty oprávnené odpisovať HaNM na účely ZDP.

1. vlastníckom princípe, čo znamená, že právo na uplatnenie daňových odpisov má vždy vlastník tohto majetku (vynaložil finančné prostriedky na obstaranie HaNM, preto má právo na uplatnenie odpisu ako uznaného účtovného nákladu a daňového výdavku),

2. princípe ekonomického vlastníctva, čo znamená, že v určitých zákonom presne špecifikovaných situáciách umožňuje právo na uplatnenie daňových odpisov aj tým daňovníkom, ktorí nie sú právnym vlastníkom hmotného majetku, ale využívajú ho na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a činnosť daňovníka smeruje k získaniu právneho vlastníctva k hmotnému majetku.

Presnejšie je v tomto odseku upravené, že okrem vlastníka majetku môže odpisovať HaNM aj daňovník, ktorý nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, ale ktorý o tomto majetku účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

– hmotného majetku, ktorým daňovník (dlžník) zabezpečil svoj záväzok, t.j. dočasne sa stal vlastníkom majetku veriteľ. Na základe písomnej dohody s veriteľom o výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia majetku, môže daňovník (dlžník) naďalej odpisovať tento majetok,

– dlhodobého hmotného hnuteľného majetku, ku ktorému kupujúci na základe podmienok stanových kúpnou zmluvou získava vlastnícke právo až na základe úplného zaplatenia kúpnej ceny, ale do nadobudnutia vlastníckeho práva tento majetok už užíva,

– nehnuteľného majetku obstaraného na základe zmluvy, podľa ktorej vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až na základe povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, pričom kupujúci tento majetok užíva už pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností,

– hmotného a nehmotného majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osoby.

Obdobné úpravy obsahujú aj jednotlivé postupy účtovania pre podnikateľov a to v § 10 ods. 24 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva a § 32 ods. 2 písm. a) postupov účtovania v sústave podvojného účtovníctva.

Podľa týchto ustanovení sa ako dlhodobý majetok účtuje majetok, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo.

Dlhodobý majetok v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo sa účtuje, ak ide o

a) dlhodobý HM, ku ktorému vlastnícke právo alebo právo správy prechádza na kupujúceho až úplným zaplatením kúpnej ceny a do nadobudnutia vlastníckeho práva, tento majetok kupujúci užíva,

b) dlhodobý NM obstaraný na základe písomnej zmluvy, pri ktorej vlastnícke právo alebo právo správy nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva účtovná jednotka nehnuteľnosť užíva

c) technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého HM, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v § 24 ods. 2 ZDP

d) technickú rekultiváciu, ktorá nie je súčasťou obstarávacej ceny dlhodobého majetku a vykonáva sa na pozemkoch vo vlastníctve inej osoby ako je účtovná jednotka,

e) dlhodobý HM pri prevode vlastníckeho práva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva na veriteľa, ak sa pôvodný vlastník (dlžník) písomne dohodne s veriteľom na výpožičke tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku,

a) právnické osoby – daňovníci uvedení v § 12 ods. 3 ZDP, ktorí nie sú založení (zriadení) za účelom podnikania, a to v prípade, ak tento majetok využívajú len

– v svojej hlavnej činnosti (hlavná činnosť tohto okruhu daňovníkov nie je zameraná na dosiahnutie zdaniteľného príjmu, preto nemajú právo ani na uplatnenie daňových výdavkov na tieto príjmy),

– podľa § 6, pri ktorých si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, v ktorých sú už uplatnené všetky výdavky daňovníka. Zároveň počas obdobia kedy vedú výdavky podľa § 6 ods. 10 ZDP, t.j. paušálne výdavky sa nemôžu odpisy prerušiť, pričom vychádzajúc z definície obchodného majetku uvedenej v § 2 písm. m) ZDP, v tomto období sa majetok daňovníka nikdy ani za obchodný majetok nepovažuje.

■ podľa odseku 1 písm. a) má právo na odpisovanie majetku aj jeho pôvodný vlastník, ktorý svoje vlastnícke právo k tomuto majetku previedol na veriteľa z dôvodu zabezpečenia svojho záväzku voči veriteľovi, ale len za podmienky, že:

a) z písomnej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva v súlade s § 553 ObčZ vyplýva, že takýto prevod vlastníctva má len dočasný a zabezpečovací charakter a včasným a riadnym splnením záväzku zo strany dlžníka sa realizuje spätný prevod vlastníctva na dlžníka (pôvodného vlastníka),

b) zo zmluvy o výpožičke uzatvorenej medzi dlžníkom (pôvodným vlastníkom) a veriteľom (novým vlastníkom), vyplýva, že veriteľ umožní svojmu dlžníkovi predmetnú vec (hmotný majetok) naďalej používať vo svojej činnosti a súčasne uplatňovať odpisy.

Banka v roku 2015 poskytla svojmu klientovi – podnikateľovi úver na kúpu novej väčšej výrobnej haly. Ako zábezpeku za poskytnutie úveru banka požadovala kupovanú nehnuteľnosť, pričom toto ručenie bolo dohodnuté formou prevodu vlastníckych práv k uvedenej nehnuteľnosti a to až do doby úplného splatenia úveru.

Súčasne však banka ponúkla tomuto klientovi, možnosť uzatvoriť písomnú zmluvu o výpožičke, ktorou prenesie na dlžníka právo na uplatňovanie, tak účtovných odpisov (v závislosti na spôsobe vedenia účtovníctva) ako aj daňových odpisov v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) ZDP.

Takýto postup chráni banku, aby dlžník splatil poskytnutý úver (v prípade jeho nesplácania má nárok kedykoľvek svoj majetok odobrať) a súčasne sa dlžníkovi umožní nehnuteľnosť využívať na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy a tiež na uplatnenie výdavku k tejto nehnuteľnosti formou odpisov.

V roku, v ktorom dlžník prevedie vlastnícke právo na veriteľa a súčasne s ním uzatvorí zmluvu o výpožičke, uplatní dlžník (pôvodný vlastník) celoročný odpis tak, ako by tento odpis uplatnil, keby bol majetok stále v jeho vlastníctve – vo vlastníctve dlžníka.

■ podľa odseku 1 písm. b) má právo na uplatnenie daňových odpisov aj kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy na majetok, ak ide o kúpu na splátky a predávajúci v kúpnej zmluve uplatnil výhradu prechodu vlastníckeho práva na kupujúceho až zaplatením poslednej splátky, pričom kupujúci do nadobudnutia vlastníckeho práva majetok užíva.

Podľa § 443 ObchZ dochádza k prechodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúceho okamihom odovzdania dodaného tovaru kupujúcemu. Odovzdanie je teda rozhodujúcou skutočnosťou pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Pod odovzdaním je potrebné rozumieť nielen samotné fyzické odovzdanie tovaru z „ruky do ruky“, ale najmä zmluvou, technickými normami, obchodnými podmienkami, prípadne zvyklosťami určený akt odovzdania a prevzatia.

Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 445 ObchZ, v ktorom je upravená tzv. výhrada vlastníckeho práva. Jej podstatou je písomná dohoda zmluvných strán o tom, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru neskôr než je uvedené v § 443 ObchZ, t.j. neskôr než dôjde k odovzdaniu tovaru alebo veci. Okamih nadobudnutia vlastníckeho práva bude spravidla súčasťou dohody, pričom ObchZ neustanovuje pre jeho určenie žiadne obmedzenia. Ak by strany v dohode neurčili okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, ObchZ pre tento prípad stanovuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až okamihom úplného zaplatenia kúpnej ceny.

Výhrada vlastníckeho práva k tovaru predstavuje jeden z možných prostriedkov zabezpečenia práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. V prípade, ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu (alebo zaplatí len čiastočne), má predávajúci na jej základe právo požadovať vydanie predaného tovaru od kupujúceho, ako aj tretích osôb. Na uplatnenie tohto svojho práva môže využiť vlastnícku žalobu na vydanie tovaru. Samozrejme, keďže kupujúci až do zaplatenia celej kúpnej ceny nie je vlastníkom tovaru, predajom tohto tovaru prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť za spáchanie trestného činu sprenevery, resp. podvodu.

Pokiaľ ide o praktické využitie inštitútu výhrady vlastníckeho práva, jeho uplatnenie prichádza do úvahy napríklad pri predaji tovaru na splátky.

Podnikateľ kúpil poľnohospodársky stroj na splátky, pričom sa dohodol s predávajúcim, že až zaplatením poslednej splátky za stroj sa tento stáva jeho vlastníctvom.

V súlade s § 32 ods. 2 písm. a) postupov účtovania v sústave PÚ, § 10 ods. 24 písm. a) postupov účtovania v sústave JÚ a § 24 ods. 1 písm. b) ZDP, môže podnikateľ uplatňovať odpisy aj počas doby keď ešte nie je právnym vlastníkom kúpeného stroja, ale využíva ho na výkon svojej činnosti, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ZDP.

■ podľa odseku 1 písm. c) má aj kupujúci pri uzatvorení kúpnej zmluvy na nehnuteľnú vec, ku ktorej nadobúda vlastnícke právo až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, nárok na uplatnenie odpisov, ak do nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosť užíva.

– § 2 ods. 2 postupov účtovania v sústave PÚ a § 2 ods. 2 postupov účtovania v sústave JÚ, kde sa uvádza, že pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastnícke právo nadobúda až povolením vkladu do katastra nehnuteľností, je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň, kedy je nehnuteľnosť odovzdaná kupujúcemu – deň prevzatia nehnuteľnosti kupujúcim a

– § 32 ods. 2 písm. b) postupov účtovania v sústave PÚ a § 10 ods. 24 písm. b) postupov účtovania sústave JÚ (uvedené vyššie).

Spoločnosť Ypsilon obstarala v máji 2014 garáže, v ktorých má odparkované nákladné autá pre vykonávanie svojej činnosti v autodoprave. Túto nehnuteľnosť jej na katastrálnom úrade ako vlastníkovi zavkladovali až v marci 2015.

Napriek tomu, že nehnuteľnosť bola spoločnosti ako novému vlastníkovi zapísaná až v roku 2015 do katastra nehnuteľností, môže už v roku 2014 túto nehnuteľnosť odpisovať, keďže ju v tomto roku aj začala využívať na podnikanie.

■ v odseku 1 písm. d) je upravené právo na odpisovanie majetku obstarávanom formou finančného prenájmu.

Finančný lízing sa posudzuje ako forma obstarania majetku prostredníctvom úveru, t.j. pri uplatnení obstarávaného majetku formou finančného prenájmu do daňových výdavkov ide o uplatnenie

2. obstarávacej ceny takto nadobudnutého majetku vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním finančného prenájmu, ktoré boli vynaložené do doby zaradenia tohto majetku do užívania (administratívne poplatky, clo, dovoz atď.), postupne vo forme odpisov v súlade s ustanovením § 22 – 29 ZDP,

3. DPH a poistného, ktoré sú daňovými výdavkami v súlade s § 2 písm. i) a § 19 ZDP.

Zároveň ustanovenie § 26 ods. 8 ZDP do 31. 12. 2014 upravoval špeciálny – zvýhodnený režim pre spôsob odpisovania takéhoto majetku okrem pozemkov a to spôsobom, že nájomca odpísal tento majetok počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % hodnoty istiny podľa zákona o účtovníctve, zvýšenej o náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu vynaložené nájomcom do doby zaradenia tohto majetku do užívania.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa zjednocuje spôsob odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku.

Uvedené znamená, že hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu daňovník odpisuje:

• počas doby odpisovania tohto majetku stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je takýto hmotný majetok zaradený,

• hmotný majetok sa odpíše do výšky vstupnej ceny, ktorou je istina a náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku – DPH nie je naďalej súčasťou vstupnej ceny,

• rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania v závislosti od toho, do ktorej odpisovej skupiny je hmotný majetok zaradený (§ 26 ods. 3).

Aj keď bolo ustanovenie § 26 ods. 8 ZDP vypustené stále je vstupnou cenou takéhoto majetku pre daňové účely

– istina zistená podľa účtovných predpisov, ktorou je rozdiel medzi celkovou sumou dohodnutých platieb, ktorých súčasťou je aj kúpna cena, za ktorú prejde vlastnícke právo z prenajímateľa na nájomcu po ukončení finančného prenájmu a nerealizovaným finančným nákladom (nájmom – pre daňové účely sú to úroky)

– náklady súvisiace s obstaraním tohto majetku vynaložené do doby zaradenia tohto majetku do užívania, ktorými môžu byť

• napr. poplatok za uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorý uhrádza lízingovej spoločnosti pri podpise zmluvy,

• technické zhodnotenie vykonané na majetku do doby zaradenia do užívania hradeného nájomcom,

– DPH, ktorá nikdy nie je súčasťou vstupnej ceny HM obstarávaného formou finančného prenájmu v súlade s ustanovením § 25 ods. 6 ZDP a to tak v prípade, ak majetok obstaráva platiteľ DPH, ako aj v prípade, ak majetok obstaráva neplatiteľ DPH. Uvedené je zavedené aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon o DPH považuje finančný prenájom len za službu. DPH pri finančnom prenájme sa zahrňuje vždy priamo do daňových výdavkov tak, ako sa zaúčtuje do účtovníctva.

Spôsob zahrnovania úroku pri finančnom prenájme ostáva zachovaný, t.j. úrok sa zahrnuje do daňových výdavkov počas doby trvania nájomnej zmluvy, tak ako sa o ňom účtuje.

Daňovník obstaral 15. 1. 2015 hmotný majetok zaradený do prvej odpisovej skupiny formou finančného prenájmu. Doba trvania nájomnej zmluvy je 40 mesiacov. Istina bez DPH bola vo výške 279 000 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy bol stanovený na 1 000 eur.

Hmotný majetok bude daňovník odpisovať počas 4 rokov bez ohľadu na dobu trvania nájmu.

Podľa § 52zd ods. 1 ZDP, sa pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2014 použijú ustanovenia ZDP účinného od 1. 1. 2015, t.j. aj HM, ktorý bol obstaraný formou finančného prenájmu na základe zmluvy uzatvorenej do 31. 12. 2014, sa bude od 1. 1. 2015 odpisovať počas doby odpisovania stanovenej ZDP a nie počas doby trvania nájomnej zmluvy.

Podmienka minimálnej doby trvania nájomnej zmluvy, ktorá nesmie byť uzatvorená na dobu kratšiu ako 60 % doby odpisovania sa na takéto nájomné zmluvy uzatvorené do 31. 12. 2014 nevzťahuje. Na základe vzájomnej dohody prenajímateľa a nájomcu (daňovníka obstarávajúceho HM formou finančného prenájmu) je možné vykonať zmenu doby trvania týchto zmlúv – ich skrátenie alebo predĺženie.

V súlade s § 52zd ods. 2 sa nové pravidlá úpravy odpisovania HM obstaraného formou finančného prenájmu uplatnia prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2015. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa pravidlá odpisovania HM obstaraného formou finančného prenájmu uplatnia až v zdaňovacom období, ktoré začne v priebehu kalendárneho roka 2015.

Daňovník obstaral HM zaradený do odpisovej skupiny 1 formou finančného prenájmu 5. 3. 2014. Vstupná cena HM je 36 000 eur a doba trvania nájomnej zmluvy je 36 mesiacov. Ako bude postupovať pri odpisovaní takéhoto HM?

Daňovník uplatní nové pravidlá odpisovania HM počnúc zdaňovacím obdobím od 1. 1. 2015.

Daňovník obstaral administratívnu budovu 25. 1. 2012. V zmluve o finančnom prenájme bola dohodnutá doba trvania nájmu na 144 mesiacov. Istina bez DPH bola vo výške 402 000 eur a poplatok za uzatvorenie zmluvy bol dohodnutý na 1 200 eur.

Spôsob odpisovania určený do 31. 12. 2014 vychádzal z princípu časového mesačného odpisu, pričom dobu odpisovania a tým aj výšku výdavkov určovala dohodnutá doba nájmu.

Ročný odpis bol preto 33 600 eur, t.j. podiel vstupnej ceny a doby nájmu x 12 mesiacov – 403 200/144 x 12.

Spôsob odpisovania po 1. 1. 2015 je rovnaký ako pri majetku obstarávanom z vlastných zdrojov resp. iným typom úveru.

Uvedené znamená, že ročný odpis pre nehnuteľnosť zaradenú v odpisovej skupine 6 (nová odpisová skupina budov od 1. 1. 2015, v ktorej je doba odpisovania 40 rokov) sa určí ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania určenej pre odpisovú skupinu 6, t.j. 403 200/40 = 10 080 eur, pričom sa budú odpisy tejto nehnuteľnosti uplatňovať až do doby odpočítania celej vstupnej ceny.

Ak bolo na prenajatom majetku formou finančného prenájmu vykonané technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur, postupuje sa od 1. 1. 2015 pri jeho zahrnutí do daňových výdavkov spôsobom ustanoveným v § 25 ods. 2 ZDP, t.j. ročne sa zvýši vstupná alebo zostatková cena prenajatého majetku a z takto zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej ceny sa počíta ročný daňový odpis.

Daňovník obstaral 15. 1. 2015 hmotný majetok zaradený do odpisovej skupiny 1 formou finančného prenájmu. Doba trvania nájomnej zmluvy je 40 mesiacov. Istina bez DPH 279 000 eur, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1 000 eur. V roku 2017 daňovník na uvedenom hmotnom majetku vykonal technické zhodnotenie vo výške 20 000 eur.

Daňovník HM môže v súlade s § 26 ods. 3 ZDP odpisovať iba rovnomerným spôsobom. Ročný odpis v rokoch 2015 a 2016 daňovník vypočíta ako podiel vstupnej ceny (280 000 eur) a doby odpisovania 4 roky. V roku 2017 v roku vykonania technického zhodnotenia sa zvýši vstupná cena prenajatého majetku a z takto zvýšenej vstupnej ceny daňovník vypočíta rovnomerným spôsobom odpisovania ročný odpis. V roku 2019 daňovník môže do daňových výdavkov uplatniť iba 10 000 eur, čo je zostávajúca časť zvýšenej vstupnej ceny nezahrnutej do základu dane.

■ v odseku 1 písm. e) je uvedená ako oprávnená osoba pre účely odpisovania správca majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku.

Príspevkové organizácie (štátne, obecné, VÚC) uplatňujú účtovné odpisy v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania pre rozpočtové a príspevkové organizácie, ak sa majetok využíva na vykonávanie hlavnej činnosti, za účelom ktorej vznikli.

Rozpočtové organizácie a obce vypočítavajú účtovné odpisy v súlade so schváleným účtovným odpisovým plánom, t.j. ročné odpisové sadzby zvolia podľa skutočnej doby upotrebiteľnosti majetku.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozp. prav. územnej samosprávy odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku vyššieho územného celku sa spravuje osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ZoÚ). Podľa § 28 ods. 3 ZoÚ účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania (to je aj obec, rozpočtová org. a aj príspevková organizácia) si môže určiť účtovné odpisy (majetku, ktorý používa na hlavnú a aj podnikateľskú činnosť) v odpisovom pláne podľa osobitného predpisu tzn. ZDP.

Postupy účtovania č. MF/16786/2007-31 uvádzajú, že dlhodobý hmotný a dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe ekonomických úžitkov z majetku.

Obchodné spoločnosti založené obcami môžu HaNM vo vlastníctve obcí odpisovať len za predpokladu, že obec svoj vlastný majetok vložila ako vecný vklad do základného imania spoločnosti (zapísanom v spoločenskej – zakladateľskej zmluve a vo výpise z obchodného registra), čím vlastníctvo prechádza na novo vzniknutú obchodnú spoločnosť ako nového vlastníka, a tým aj právo odpisovania. Od roku 2005 obchodné spoločnosti, ktoré majú majetok od obce prenajatý na základe písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy, nemôžu tento majetok odpisovať. To znamená, že obec nemá právo preniesť uplatňovanie odpisov (účtovných ani daňových) zo svojho majetku na nájomcu.

Rovnako, ak ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi dvoma podnikateľskými subjektami, nie je povolené prenesenie práva odpisovania HaNM využívaného ako celok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, na nájomcu.

Nájomca na základe nájomnej zmluvy môže odpisovať len ním vykonané technické zhodnotenie, tzn, ako píšeš nie je možný prenos práva odpisovania na nájomcu.

HaNM obce, štátu alebo VÚC, ktorý je v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (obecnej, štátnej alebo zriadenej VÚC) alebo spravovaný priamo obcou sa na účely dane z príjmov odpisuje len v prípade, ak sa tento majetok využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

■ v odseku 2 je uvedený postup pre nájomcu, ktorý má právo odpisovať ním vykonané technické zhodnotenie na prenajatom HM.

Od 1. 1. 2015 sa rozširuje možnosť posudzovať prenájom (podnájom) majetku a vykonané technické zhodnotenie na takto prenajatom majetku nájomcom, aj o iné možnosti užívania takéhoto majetku nielen na základe nájomnej resp. podnájomnej zmluvy (§ 664 – 669 ObčZ) ale aj o iné zmluvné užívacie vzťahy.

– zriadenia vecného bremena podľa § 151n až 151r, ktoré dáva právo na užívanie majetku.

Uvedené sa zabezpečuje úpravou § 17 ods. 20 ZDP, podľa ktorej sa za nájomnú zmluvu (zavedenie legislatívnej skratky) považuje aj zmluva uzatvorená ako iný užívací vzťah podľa citovaných ustanovení ObčZ .

Predmetná zmena má vplyv aj na možnosť odpisovania technického zhodnotenia prenajatého majetku nájomcom podľa § 24 ods. 2 ZDP.

Podľa § 24 ods. 2 ZDP nájomca môže odpisovať technické zhodnotenie, ktoré vykonal a financoval na prenajatom majetku za podmienky, že:

Takéto technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom sa považuje za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. d) ZDP. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok a odpisuje ho rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania ako v 1. roku odpisovania, t.j. ako novoobstaraný majetok.

Do 31. 12. 2014 takmer všetky budovy a inžinierske stavby odpisovali v odpisovej skupine 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Počnúc 1. 1. 2015 sú budovy, stavby a inžinierske stavby zaradené do 2 odpisových skupín a to do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov a odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov. Pri zaradení jednotlivých budov a stavieb do príslušnej odpisovej skupiny sa vychádza z kódu klasifikácie stavieb stanovenej vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb.

Odpisová skupina 5 – do tejto odpisovej skupiny sú zaradené budovy tzv. výrobného charakteru a inžinierske stavby okrem uvedených v odpisovej skupine 4 a 5. HM vymedzený v odpisovej skupine 5 sa aj naďalej odpisuje počas 20 rokov.

Odpisová skupina 6 – do tejto odpisovej skupiny sú zaradené budovy a stavby tzv. administratívneho charakteru, ktorých doba odpisovania je stanovená ZDP na 40 rokov.

ZDP zároveň stanovuje postup zaradenia budovy do odpisovej skupiny, ak sa budova používa na viacero účelov. V tomto prípade je pre zaradenie budovy a stavby do príslušnej odpisovej skupiny rozhodujúce hlavné využitie budovy určené z celkovej úžitkovej plochy budovy. Pri zaradení budovy používanej na viacero účelov sa vychádza z kódov klasifikácie stavieb stanovených vyhláškou štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva klasifikácia stavieb. V súlade s touto vyhláškou celková úžitková plocha budovy zahŕňa plochy, ktoré sú použité pre rovnaký účel ako budova, a to bez ohľadu na ich umiestnenie v rámci stavby. Do úžitkovej plochy sa v zmysle metodiky vydanej ku klasifikácii stavieb nezahŕňajú:

– stavebné plochy – napríklad plochy nosných (podporných), deliacich (rozhraničovacích) alebo iných komponentov, – stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny,

– funkčné plochy pre pomocné využitie – plochy zastavané vyhrievacími a klimatizačnými inštaláciami alebo elektrickými generátormi,

Za hlavné využitie budovy možno považovať prevažujúci charakter budovy, t.j. či budovu možno považovať za:

– výrobnú budovu – budovy zaradené do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov alebo

– administratívnu budovu – budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

Pre zaradenie budovy používanej na niekoľko účelov do príslušnej odpisovej skupiny je nevyhnutné najskôr zaradiť jednotlivé časti budovy do kódov klasifikácie stavieb podľa uvedenej vyhlášky Štatistického úradu SR. Na základe kódov klasifikácie stavieb a prílohy č. 1 k ZDP sa jednotlivé časti budovy priradia k odpisovej skupine 5 alebo 6. Následne sa budova zaradí do príslušnej odpisovej skupiny na základe porovnania úhrnu úžitkovej plochy v m² (alebo percentuálneho podielu) všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 5 a úhrnu úžitkovej plochy v m² (alebo percentuálneho podielu) všetkých častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 6. Budova ako celok sa zaradí do tej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradená prevažujúca časť budovy podľa úžitkovej plochy v m²alebo percentuálneho podielu.

Aj keď sa pre zaradenie budovy používanej na viacero účelov vychádza z vyhlášky Štatistického úradu č. 323/2010 Z. z., je potrebné dávať pozor na rozdiel pri zaradení budovy používanej na rôzne účely na účely ZDP a na štatistické účely. Metodika stanovenia hlavného využitia budovy a stavby na štatistické účely je odlišná od stanovenia hlavného využitia budovy na účely ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 došlo k spresneniu zaradenia technického zhodnotenia do príslušnej odpisovej skupiny vykonaného nájomcom na budove používanej na viacero účelov. Takéto technické zhodnotenie nájomca zaradí do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý on využíva prenajaté priestory. Pri vykonaní technického zhodnotenia akým je rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba alebo prístavba, je potrebný súhlas stavebného úradu, pričom stavebný úrad zároveň odsúhlasuje zmenu spôsobu využitia budovy na iný účel použitia oproti vydanému stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu tak ako to vyplýva z ustanovení stavebného zákona.

V súlade s prechodným ustanovením § 52zg ods. 10 sa spôsob zaradenia technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove používanej na viacero účelov uplatní prvýkrát už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, t.j. u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je:

b) hospodársky rok – za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2015.

■ podľa odseku 3 sa postupuje pri odpisovaní HaNM v prípade, že je v spoluvlastníctve viacerých fyzických alebo právnických osôb. Nárok na odpisovanie majetku má každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu.

Právna úprava podielového spoluvlastníctva je uvedená v § 137 až § 142 ObčZ. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje najmä to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec a na náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Ak chýba určenie spoluvlastníckych podielov, platí domnienka, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

Týmto spôsobom sa odpisuje aj majetok nadobudnutý členmi združenia z prostriedkov dosiahnutých zo spoločnej činnosti, resp. spoločne zakúpený majetok potrebný pre vykonávanie činnosti.

Štyri fyzické osoby podnikajúce v združení si zo spoločne dosiahnutých príjmov kúpili výrobnú linku z dôvodu rozšírenia výroby. Výrobná linka bola zakúpená v hodnote 40 000 eur. Keďže má každý z nich rovnaký podiel v združení, majú všetci nárok na odpisy z jednej štvrtiny vstupnej ceny výrobnej linky, t. j. zo vstupnej ceny 40 000 eur pripadá na každého spoluvlastníka pomerná časť ročného odpisu vo výške 10 000 eur.

V tejto súvislosti je potrebné špecificky pre fyzické osoby aplikovať aj ustanovenie § 10 ods. 1 ZDP, podľa ktorého sa príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom ustanovený alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel.

Ustanovenie § 10 ods. 1 ZDP sa využíva pri plynutí akýchkoľvek príjmov zo spoluvlastníctva k veci. Ide napr. o príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov, alebo o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov.

V prípade, ak napr. dvaja súrodenci majú v spoluvlastníctve nehnuteľnosť, ktorú dali do prenájmu a ich spoluvlastnícke podiely sú vo výške polovice pre každého, potom aj príjmy z prenájmu si budú deliť rovnakým pomerom, v akom vlastnia podiely na danej prenajímanej nehnuteľnosti. Rovnako sa budú deliť aj výdavky k dosiahnutým príjmom.

■ odsek 4 vymedzuje spôsob odpisovania HaNM, ktorý sa iba sčasti používa na dosiahnutie zdaniteľného príjmu a vzťahuje sa na:

daňovníkov nezaložených alebo nezriadených za účelom podnikania, ak majetok používajú na hlavnú činnosť, za účelom ktorej vznikli alebo ktorá je ich hlavnou činnosťou a zároveň na činnosť, z ktorej dosahujú zdaniteľné príjmy,

daňovníkov – fyzické osoby, ktoré majetok okrem podnikateľskej činnosti používajú aj na súkromné účely.

Títo daňovníci si môžu do daňových výdavkov uplatniť odpis z HaNM iba vo výške podielu, v ktorom tento majetok používajú na podnikanie, resp. na dosahovanie zdaniteľných príjmov.

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania vykonávaného na základe živnostenského oprávnenia obstaral v roku 2014 budovu v hodnote 85 000 eur. V roku 2015 začal časť budovy prenajímať, pričom na základe celkovej podlahovej plochy v budove určil, že ju na prenájom využíva na 40 %. Keďže túto časť nehnuteľnosti aj zaradil do obchodného majetku, aká výška odpisu bude daňovým výdavkom?

V nadväznosti na úpravy vykonané v súvislosti s majetkom, ktorý môže mať aj charakter osobnej spotreby vykonané napr. v § 2, § 19 ods. 2 písm. t) a § 24 ods. 8 ZDP s účinnosťou od 1. 1. 2015 sa ustanovenie § 24 ods. 4 ZDP použije len v prípade nehnuteľností, ktoré nie sú upravené v týchto nových ustanoveniach ZDP.

Podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

V tejto súvislosti sa dopĺňa aj ustanovenie § 24 nový odsek 8, podľa ktorého sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP.

Na daňové účely je pojem „nehnuteľnosť“ vymedzený v § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.

V prípade, ak by daňovník/fyzická osoba predával majetok (hnuteľné aj nehnuteľné veci), ktorý využíval sčasti na podnikanie a mal ho v tejto časti aj zaradený do obchodného majetku, v súlade s § 4 ods. 5 ZDP je súčasťou základu dane daňovníka príjem z predaja tohto majetku (ak nejde o príjem od dane oslobodený) a to v takom pomere, v akom ho využíval na svoju činnosť.

Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov. Rozhodol sa túto nehnuteľnosť predať za 48 000 eur. Keďže využíval len sčasti túto nehnuteľnosť na podnikanie a to z jednej polovice bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 24 000 eur súčasťou jeho základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP a druhá polovica (zvyšných 24 000 eur), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku bude oslobodená od dane a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky na oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP.

V prípade neziskových organizácií je príjem z predaja majetku v plnej výške zdaniteľným príjmom, aj keď bol využívaný len sčasti na podnikanie, pričom v súlade s § 17 ods. 16 ZDP, si tento príjem môže znížiť o už uplatnené odpisy v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 a 28 ZDP.

Deň vyradenia z obchodného majetku je špeciálne pre fyzické osoby uvedený v ustanovení § 9 ods. 5 ZDP, pričom takýmto dňom je deň, kedy o majetku fyzická osoba prestala účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Takéto vyradenie z obchodného majetku je v zásade preradením z obchodného majetku do osobného užívania, ktoré nemá vplyv na daňovú povinnosť daňovníka. Až následne keby daňovník predával takýto majetok a to napr. do piatich rokov od vyradenia tohto majetku z obchodného majetku, potom by bol príjem z predaja zdaňovaným príjmom.

Vyradiť majetok je možné aj iným spôsobom a to v prípade právnických aj fyzických osôb je to darovaním, predajom a likvidáciou.

Ak využívajú na podnikanie majetok manželia, ktorí ho majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, pri jeho zaradení do obchodného majetku postupujú v súlade s § 6 ods. 15 ZDP. Podľa tohto ustanovenia hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti, pričom v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.

Manželia začali podnikať v roku 2012 a v roku 2013 (v januári 2013) kúpili počítač, ktorý využíva každý z manželov pri výkone svojej činnosti. Obstarávacia cena počítača bola 2 000 eur. Dohodli sa, že počítač do obchodného majetku zaúčtuje manžel, ktorý vypočítal ročný odpis v súlade s § 27 ZDP. Počítač sa zaraďuje do 1. odpisovej skupiny a odpisuje sa 4 roky, t.j. pri rovnomernom odpisovaní každý rok je odpis vo výške 500 eur z obstarávacej ceny počítača.

Keďže manželia využívajú počítač v pomere – manžel 60 % a manželka 40 %, v daňových výdavkoch si manžel uplatní časť ročného odpisu vo výške 300 eur a manželka zostávajúcu časť ročného odpisu vo výške 200 eur.

Ak by manželia počas podnikania počítač predali, napr. v roku 2015 ho predajú za 1 500 eur, príjem z predaja si rozdelia v rovnakom pomere, v akom ho využívali pri svojom podnikaní, t.j. manžel zdaní 900 eur a manželka 600 eur, pričom si obidvaja tento príjem zahrnú ako súčasť svojich príjmov z podnikania. Ako výdavok si uplatnia zostatkovú cenu určenú podľa § 25 ZDP a to manžel sumu vo výške 600 eur a manželka sumu vo výške 400 eur (v roku 2015 už nemajú nárok na uplatnenie ročného odpisu).

■ podľa odseku 5 daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení HaNM z osobného užívania do obchodného majetku a daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, odpisujú tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP je cena určená podľa písm. a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania HaNM na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

Daňovník – fyzická osoba P, vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, chce vložiť v roku 2015 do obchodného majetku automobil, ktorý nadobudol v roku 2012 v obstarávacej cene 30 000 eur. Automobil je zaradený do odpisovej skupiny 1 s dobou odpisovania 4 roky. Rok zaradenia automobilu do obchodného majetku je posledným štvrtým rokom, t.j. zaradí ho vo vstupnej cene 30 000 eur, ale uplatní si do daňových výdavkov len odpis príslušný poslednému štvrtému roku, t.j. odpis vo výške 7 500 eur, pričom za prvé tri roky, v ktorých automobil využíval len na osobné účely, už nemôže uplatňovať príslušné odpisy.

Daňovník si v apríli v roku 2013 kúpil osobné motorové vozidlo v hodnote (vstupnej cene) 9 000 eur, ktorý aj 1. 4. 2013 zaradil do užívania. Daňovník sa rozhodol, že odpisy v roku 2013 preruší a začne odpisovať tento majetok až v roku 2015. Vzhľadom na zmenu ZDP, podľa ktorého sa od 1. 1. 2012 v prvom roku obstarania majetku a jeho zaradenia do užívania uplatňuje len pomerná časť odpisu patriaca k počtu mesiacov, v ktorých bol majetok zaradený do užívania. Ako bude tento daňovník postupovať pri odpisovaní?

U hmotného majetku, ktorý bol uvedený do užívania po 31. decembri 2011, sa podľa § 27 ods. 2 alebo § 28 ods. 2 zákona v prvom roku odpisovania hmotného majetku uplatní len pomerná časť z ročného odpisu, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 22 ods. 9 zákona daňovník môže prerušiť uplatňovanie daňových odpisov hmotného majetku na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období (od 1. 1. 2015 sú v tomto ustanovení určené aj prípady, kedy je daňovník povinný prerušiť odpisovanie). V ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Ustanovenie ZDP nezakazuje, aby daňovník uplatnil postup podľa § 22 ods. 9 už aj v roku, v ktorom uvedie hmotný majetok do užívania.

– pri rovnomernom odpisovaní podľa § 27 ods. 2 zákona:1 688 eur {[(9 000/4)/12] x 9 = 1 687,50; po zaokrúhlení podľa § 27 ods. 3 zákona na celé eurá nahor};

– pri zrýchlenom odpisovaní podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona:1 688 eur {[(9 000/4)/12]x 9 = 1 687,50; po zaokrúhlení podľa § 28 ods. 5 zákona na celé eurá nahor}.

Od 1. 1. 2015 nie je možné zrýchlene odpisovať majetok zaradený v odpisovej skupine 1.

Keďže ale daňovník odpisovanie na roky 2013, 2014 prerušil, bude jeho postup nasledovný:

– do daňových výdavkov za zdaňovacie obdobia 2013 a 2014 nezahrnie žiadny daňový odpis z predmetného hmotného majetku,

– v zdaňovacom období 2015 daňovník zahrnie do daňových výdavkov daňový odpis v plnej ročnej výške, pretože rok 2015 je prvým rokom odpisovania predmetného hmotného majetku, ale tento majetok bol zaradený do užívania už v 4/2013, t. j. v roku 2015 je tento majetok v užívaní už plných 12 mesiacov,

■ podľa odseku 6 HaNM individuálne určený a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia.

V prípade majetku, ktorý bol združením získaný pri výkone spoločnej činnosti, je oprávnenou osobou na jeho odpisovanie každý účastník združenia ako spoluvlastník spoločne nadobudnutého majetku (§ 24 ods. 3 ZDP).

Určenie oprávnenej osoby pri odpisovaní majetku individuálne poskytnutého združeniu bez právnej subjektivity vyplýva práve zo skutočnosti, že združenie založené podľa § 829 ObčZ nemá spôsobilosť na práva a povinnosti (zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt), t.j. poskytnutý majetok je stále vo vlastníctve konkrétneho účastníka združenia, ktorý ho poskytol združeniu na využívanie.

Spôsobilosť na práva a povinnosti v súvislosti s činnosťou združenia majú iba účastníci združenia. Podľa zákona o účtovníctve združenia vzniknuté podľa ObčZ nie sú samostatnými účtovnými jednotkami. Samostatnými účtovnými jednotkami sú len jednotliví účastníci združenia a títo účastníci združenia sú aj samostatnými daňovníkmi podľa ZDP.

Na základe § 829 a § 830 ObčZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu, pričom každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu.

V zmysle ObčZ sa predpokladá osobná účasť na činnosti združenia, t. j. priame podieľanie sa na spoločnom podnikaní. Súčasne sa v ObčZ zdôrazňuje, že účastníci združenia sa musia zdržať takej činnosti, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť združenie.

V zmluve môže byť okrem osobnej pracovnej činnosti zakotvená aj povinnosť poskytnúť na ciele združenia peniaze alebo iné hodnoty. Výška jednotlivých „vkladov“ síce nemusí byť rovnaká, ale pokiaľ nie je v zmluve priamo určená, predpokladá sa, že účastníci musia poskytnúť rovnaké hodnoty.

• veci určené jednotlivo, teda tie, ktoré možno ľahko identifikovať, napr. auto podľa prideleného evidenčného čísla, výrobného čísla, farby, typu, ďalej napr. nehnuteľnosť podľa súpisného čísla, katastrálneho územia, miesta umiestnenia a pod. – tieto veci ostávajú vo vlastníctve toho účastníka združenia, ktorý ich poskytol, pričom ostatní majú právo bezplatne ich používať,

• veci určené podľa druhu, napr. zásoby materiálu, peniaze a pod. – stávajú sa spoluvlastníctvom všetkých účastníkov združenia v pomere k ich výške, a to v okamihu ich poskytnutia.

V súlade s vyššie uvedeným je možné v zásade rozdeliť odpisovanie majetku v závislosti, či ide o:

• majetok, ktorý jednotlivo vložili členovia združenia na účely činnosti združenia, pričom tento je v súlade s ustanoveniami ObčZ stále vo vlastníctve poskytovateľa a v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 ZDP takýto HaNM individuálne určený, napr. stroje, zariadenia, budovy, pozemky a pod., ktorý je poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia, je odpisovaný tým účastníkom združenia (zostáva výlučným vlastníkom poskytnutého majetku), ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia,

• majetok, ktorý bol podľa § 834 ObčZ získaný pri výkone spoločnej činnosti, pričom tento sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, t. j. znova nejde o majetok združenia, ale o majetok, ktorý keďže bol nadobudnutý z činnosti združenia, je majetkom v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia.

– ak pôjde o majetok odpisovaný, sa odpisuje v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 ZDP,

– ak pôjde o majetok zahŕňaný rovno do výdavkov (nákladov), tento sa uplatní ako výdavok u jednotlivých účastníkov združenia. Ak by išlo o fyzické osoby, zahrnú výdavky súvisiace s takýmto majetkom podľa § 10 ods. 2 ZDP, a to pomernou časťou vo výške určenej spoluvlastníckym podielom z ceny takéhoto majetku.

V prípade fyzických osôb je spôsob delenia príjmov a výdavkov uvedený aj § 10 ods. 2 ZDP, podľa ktorého príjmy a daňové výdavky dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) sa na základe písomnej zmluvy o združení zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov/účastníkov združenia rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. To platí aj pre príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) na základe písomnej zmluvy o združení medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

V prípade združenia fyzických osôb je možné povedať, že na daňové účely:

deliť možno len príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedené v §6 ods. 1 a 2ZDP,

príjmy dosiahnuté spoločnou činnosťou a daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi účastníkov rovným dielom, ak v zmluve nie je určené inak,

z dikcie § 6 ods. 10 ZDP vyplýva, že daňovník s viacerými druhmi príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemôže kombinovať rôzne spôsoby uplatňovania výdavkov– buď si od všetkých príjmov odpočítava výdavky paušálne alebo výdavky skutočne vynaložené,

ZDP nezakazuje u účastníkov združenia použiť rôzny spôsob uplatňovaných výdavkov pri zachovaní rozdelenia príjmov a výdavkov v súlade s § 10 ods. 2 ZDP.

možnosť aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 ZDP sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí podnikajú bez živnostenského oprávnenia, pretože ich príjmy sa už nezaraďujú medzi príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

ak daňovník podniká v rámci združenia a súčasne individuálne, pričom účtuje, musí si pri všetkých príjmoch uplatňovať výdavky preukázateľne vynaložené na základe vedeného účtovníctva,

ak účastník združenia dosahuje aj iné druhy príjmov patriace do § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nemôže si už pri žiadnom z týchto príjmov uplatňovať výdavky percentuálne, ak v združení účtuje, resp. preukazuje výdavky.

Fyzická osoba – podnikateľ A a fyzická osoba – podnikateľ B uzatvorili v roku 2015 zmluvu o združení, pričom podnikateľ A vložil do združenia osobný automobil obstaraný v roku 2013 a podnikateľ B vložil počítač obstaraný v roku 2014.

Tento majetok je aj naďalej vo výlučnom vlastníctve uvedených podnikateľov, a preto podnikateľ A si môže uplatniť daňový odpis z osobného automobilu a podnikateľ B daňový odpis z počítača, pričom pri uplatnení výšky odpisov sa postupuje podľa § 24 ods. 5 ZDP, t.j. pri osobnom automobile sa počíta odpis ako v 3. roku odpisovania a pri počítači ako v 2. roku odpisovania.

Tri fyzické osoby – účastníci združenia bez právnej subjektivity majú v zmluve o združení dohodnuté delenie príjmov a výdavkov združenia v pomere 10 % : 40 % : 50 %. Je možné, aby sa tento pomer zmenil na základe dodatku zmluvy o združení v priebehu roka, resp. až po skončení roka?

Ak by nebol pomer delenia príjmov a výdavkov uvedený v zmluve, zahŕňali by sa do základu dane jednotlivých účastníkov združenia rovným dielom. Keďže je v zmluve o združení uvedené iné delenie, akceptuje sa toto delenie aj na účely ZDP v súlade so znením § 10 ods. 2 ZDP. Žiadny právny predpis tiež neupravuje skutočnosť, že by zmluva o združení nemohla byť zmenená aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Avšak musí ísť o dohodu všetkých účastníkov združenia a na daňové účely musí byť dodržané ustanovenie § 10 ods. 2 ZDP. Do zmeny pomeru budú príjmy a výdavky účastníkov združenia delené pôvodným pomerom a od zmeny pomeru delenia príjmov a výdavkov združenia budú delené ich príjmy a výdavky novým pomerom. Zmena pomeru podielov na príjmoch a výdavkoch združenia môže nastať aj z dôvodu vylúčenia niektorého účastníka združenia alebo z dôvodu vystúpenia účastníka združenia, resp. úmrtia, preto je potrebné zmenu akceptovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. Tieto skutočnosti je potrebné vedieť v prípade potreby osobitným spôsobom preukázať správcovi dane.

Tri fyzické osoby podnikajúce v združení si zo spoločne dosiahnutých príjmov kúpili nákladný automobil z dôvodu rozšírenia činnosti. Nákladný automobil bol zakúpený v hodnote 60 000 eur. Keďže má každý z nich rovnaký podiel v združení, majú všetci nárok na odpisy z jednej tretiny vstupnej ceny nákladného automobilu, t. j. z hodnoty 20 000 eur.

■ podľa odseku 7 môže NM odpisovať nielen vlastník tohto majetku ale aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo na jeho užívanie za odplatu. To znamená, že tento daňovník sa nestáva vlastníkom NM, má len právo na základe zmluvy s vlastníkom počas určitej doby a za určitých v zmluve dohodnutých podmienok, za úhradu – odplatu využívať NM vo svojej činnosti.

Audítorská firma obstará na základe licenčnej zmluvy od špecialistov na vývoj ekonomických softvérov právo na časovo neobmedzené použitie komplexného softvérového programu účtovania podľa medzinárodných účtovných štandardov v sume 3 300 eur. Audítorská firma sa nestala vlastníkom zakúpeného softvéru, ale odplatne získala právo na jeho používanie, ktoré je u tejto firmy považované za NM.

Softvér ako NM sa odpisuje len v súlade s účtovnými predpismi a to podľa skutočnej doby použiteľnosti.

■ podľa odseku 8 sa pri odpisovaní majetku do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. t).

Podľa znenia tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

Výnimku z možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov a preukázateľným uplatňovaním výdavkov majú len

V prípade nehnuteľností, bude daňovník postupovať tak ako doteraz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 ZDP, t.j. musí preukazovať v akom pomere nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a len v takom pomere môže potom do daňových výdavkov zahŕňať odpisy, technické zhodnotenie, opravy a všetky ďalšie výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou.

Daňovník/fyzická osoba podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia si zakúpil v roku 2015 osobné motorové vozidlo v hodnote 20 000 eur. Toto motorové vozidlo zaradil do obchodného majetku, pričom však vozidlo využíval aj na súkromné účely. Podľa vykonaných jázd na účely podnikania a súkromné účely zistil, že motorové vozidlo využíva na podnikanie na 90 %. Vzhľadom na skutočnosť, že vie preukázať skutočné použitie tohto majetku na podnikanie, využije nové ustanovenie § 19 ods. 2 písm. t) druhý bod ZDP a bude preukazovať skutočne vynaložené výdavky vo výške 90 % zo všetkých výdavkov súvisiacich s týmto majetkom [nevyužije paušálny spôsob uplatnenia 80 %ných výdavkov vzťahujúcich sa k tomuto majetku podľa § 19 ods. 2 písm. t) prvý bod ZDP] a preto si môže uplatniť aj výdavky súvisiace s týmto motorovým vozidlo vo výške 90 %. Keďže osobné motorové vozidlo je zaradené v odpisovej skupine 1, v ktorej sa majetok odpisuje 4 roky, jeho ročný odpis bude vo výške 5 000 eur. Do daňových výdavkov si však uplatní len sumu vo výške 90 % z ročného odpisu, t.j. 4 500 eur. Zvyšná suma bude výdavkom na osobné účely daňovníka, ktoré nie sú v súlade s § 21 ZDP daňovým výdavkom.

a) obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

c) všeobecná cena^118a) pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a cena podľa osobitného predpisu²⁹⁾ pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním; pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa cena určí ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu119) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou,

d) cena určená podľa písmen a) až c) pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú,

e) suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa,115) znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky,

f) zostatková cena majetku zistená u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania alebo zostatková cena majetku zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9, okrem majetku vylúčeného z odpisovania,

g) obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania u darcu pri vyradení v dôsledku jeho darovania alebo obstarávacia cena majetku vylúčeného z odpisovania zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, pri vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), ak ide o majetok, ktorý bol u darcu zahrnutý v obchodnom majetku [§ 2 písm. m)], pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,

2. cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode.

(2) Súčasťou vstupnej ceny je technické zhodnotenie v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu.

(3) Zostatkovou cenou na účely tohto zákona je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28.

(4) Technické zhodnotenie pri použití zrýchleného spôsobu odpisovania podľa § 28 na účely výpočtu ročnej výšky odpisu a priradenia ročného koeficientu zvyšuje zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“); to neplatí, ak bolo technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

a) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b) daň z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a nemôže ju odpočítať alebo

c) časť neodpočítanej dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ak uplatňuje nárok na jej odpočítanie koeficientom podľa osobitného predpisu6).

(6) Pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu nie je daň z pridanej hodnoty.

(7) Pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 27 alebo § 28.

(8) Súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v § 22 ods. 15 sa rovná vstupnej cene tohto hmotného majetku.

■ odsek 1 určuje vstupnú cenu, z ktorej daňovník odpisuje nadobudnutý majetok zahrnutý do obchodného majetku.

Podľa tohto ustanovenia sa majetok pre daňové účely odpisuje zo vstupnej ceny, ktorou je

■ v odseku 1 písm. a) a g) je uvedené ocenenie majetku obstarávacou cenou

– hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

– podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

– pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

– nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

• Obstarávacou cenou je cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

Pre daňové účely sa obstarávacou cenou oceňuje predovšetkým majetok, ktorý bol nadobudnutý kúpou alebo prevodom.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP sa obstarávacou cenou oceňuje aj majetok nadobudnutý od fyzickej osoby darom, pričom táto obstarávacia cena je zistená u darcu v prípade, ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP.

Podnikateľ Janko Čierny dostal v roku 2015 darom od Jozefa Bieleho nehnuteľnosť (garáž). Túto nehnuteľnosť Jozef nadobudol kúpou vo výške 10 000 eur v roku 2012. Podnikateľ Janko vloží túto nehnuteľnosť do obchodného majetku vo vstupnej cene rovnajúcej sa výške obstarávacej ceny zistenej u daňovníka Jozefa, nakoľko v deň darovania by príjem z predaja tejto darovanej nehnuteľnosti nemal daňovník Jozef oslobodený od dane.

Obstarávacou cenou sa oceňuje aj majetok u vkladateľa, ktorý tento nadobudol darom, pričom ide o majetok vylúčený z odpisovania (napr. pozemky) a darca ho vyradil v dôsledku jeho darovania podľa § 25 ods. 1 písm. g) ZDP.

Obchodná spoločnosť mala v obchodnom majetku zaradený pozemok (majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 zákona), ktorý už nepotrebovala na vykonávanie svojej činnosti. Z uvedeného dôvodu tento pozemok darovala svojej sesterskej spoločnosti a v tejto súvislosti ho aj vyradila z obchodného majetku. Sesterská spoločnosť si zaradila nadobudnutý pozemok vo vstupnej cene rovnajúcej sa obstarávacej cene zistenej u darcu, ktorý tento neodpisovaný majetok vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania.

Rovnako vkladateľ/obdarovaný oceňuje majetok obstarávacou cenou v prípade, ak vkladá majetok vylúčený z odpisovania, pričom táto obstarávacia cena je zistená od darcu/fyzickej osoby, po jeho vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), kde platí, že v prípade ak by darca tento majetok predával príjem z predaja v deň darovania, by nebol oslobodený od dane podľa § 9 ZDP [§ 25 ods. 1 písm. g) ZDP].

Daňovník p. M dosahujúci príjmy ako živnostník, mal vo svojom obchodnom majetku zaradené pozemky (majetok vylúčený z odpisovania), ktoré 4. 8. 2012 z obchodného majetku vyradil. Tieto sa rozhodol 1. 5. 2015 darovať podnikateľovi Š, ktorý ich chce zaradiť do obchodného majetku. Keďže u daňovníka M by v deň darovania nebol príjem z predaja takéhoto pozemku oslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo viac ako 5 rokov), bude vstupnou cenou u daňovníka Š obstarávacia cena, t.j. kúpna cena zistená u p. M.

■ v odseku 1 písm. b) je uvedené ocenenie majetku vo výške vlastných nákladov

Vstupnú cenu určenú podľa výšky vynaložených vlastných nákladov upravuje § 25 ods. 1 písm. b) ZDP v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve.

Podľa § 25 ods. 1 písm. b) a § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve sa

– pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,

– pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Akcionár – fyzická osoba vkladá v roku 2015 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť získal vkladateľ darovaním. U darcu táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku, pričom ak by darca predmetnú nehnuteľnosť v čase darovania v roku 2015 predal, na príjem z predaja by sa nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP. Darca uvedenú nehnuteľnosť staval svojpomocne (nenadobudol ju kúpou).

Podľa § 8 ods. 2 ZDP sa hodnota vkladaného majetku (nehnuteľnosti), z ktorého by príjem z predaja nebol oslobodený od dane posudzuje podľa § 25 ods. 1 ZDP.

Keďže vkladaná nehnuteľnosť (vkladateľ fyzická osoba) bola nadobudnutá darom od inej fyzickej osoby a nebola zaradená u darcu v obchodnom majetku, pričom v čase daru by príjem z jej predaja nebol oslobodený od dane, vychádza sa pri určení vkladaného majetku z ceny zistenej u darcu, t.j. v tomto prípade pôjde o sumu vo výške vlastných nákladov vynaložených darcom na výstavbu vkladanej nehnuteľnosti [uvedené je aj v kontexte s § 8 ods. 5 písm. f) zákona – výdavok, ktorý by si darca mohol uplatniť, ak by skutočne nehnuteľnosť predával a nie daroval] podľa § 25 ods. 1 písm. b) ZDP.

■ v odseku 1 písm. c) je uvedené ocenenie majetku reprodukčnou obstarávacou cenou

Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) ZDP v nadväznosti na § 25 ods. 1 písm. d) a § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve v prípadoch:

• ak ide o majetok nadobudnutý od fyzickej osoby darom, pričom ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý v obchodnom majetku a pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň vzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP.

Daňovník nadobudol nehnuteľnosť darom od svojho brata, ktorý ju kúpil v roku 2000 v prepočte za 80 000 eur. Túto nehnuteľnosť vložil v roku 2015 do obchodnej spoločnosti. Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený od dane (od nadobudnutia r. 2000 ubehlo viac ako 5 rokov) hodnotou vkladanej nehnuteľnosti (vstupnou cenou) bude reprodukčná obstarávacia cena.

• ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, kde sa reprodukčná obstarávacia cena určí ako cena stavby zistená podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko–remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou.

Pri jej zistení sa vychádza aj z § 25 ods. 1 písm. d) a § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve, pričom

• reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona sa oceňuje

– majetok v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

– nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak sú vlastné náklady vyššie ako reprodukčná obstarávacia cena tohto majetku,

– príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť vlastné náklady,

– majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

– nehmotný a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

– majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,

• reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 25 ods. 6 písm. b) je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25 ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza reprodukčná obstarávacia cena

– všeobecnou cenou podľa § 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením a

– cenou podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním.

Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. 1. 2016 v nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ sa ruší oceňovanie reprodukčnou obstarávacou cenou. Z uvedeného dôvodu sa z § 25 zákona o účtovníctve vypúšťa definícia reprodukčnej obstarávacej ceny (vypúšťa sa§ 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve). Reprodukčná obstarávacia cena sa nahrádza reálnou hodnotou definovanou v § 27 zákona o účtovníctve, ktorou sa oceňuje majetok ustanovený v novom znení § 25 ods. 1 písm. d) zákona o účtovníctve. Týmto majetkom je:

– majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou,

– majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitou hodnotou,

– nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

– majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa § 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 503/2009 Z. z.

■ v odseku 1 písm. d) je uvedená vstupná cena pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku u fyzickej osoby alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane,

Pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, sa vstupná cena určuje podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) ZDP ako obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena, pričom za roky nevyužívania HaNM na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú. Z uvedeného teda vyplýva, že vstupná cena sa určuje podľa spôsobu nadobudnutia preraďovaného majetku, t.j. ak bol napr. majetok kúpený, vstupnou cenou je obstarávacia cena.

Daňovník – fyzická osoba obstará kúpou v roku 2013 počítač v obstarávacej cene 2 000 eur. V roku 2013 a 2014 ho využíval na osobné účely a až v roku 2014 ho preradí do obchodného majetku. Počítač zaradí do obchodného majetku vo vstupnej cene (obstarávacej), t.j. vo výške 2 000 eur. Počítač je majetkom, ktorý je odpisovaný v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Za roky 2013 a 2014 používal počítač na osobné účely, t.j. za roky jeho využívania na osobné účely si nemôže už uplatniť odpis a začne odpisovať ako v ďalších rokoch, t.j. ako v treťom a štvrtom roku vo výške alikvótneho ročného odpisu zo vstupnej ceny 500 eur (2000/4).

■ podľa odseku 1 písm. e) je vstupnou cenou HaNMaj suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku a k hmotnému nehnuteľnému majetku, ktorý pri nezaplatení pohľadávky alebo jej časti prechádza do vlastníctva veriteľa, znížená o čiastku splateného úveru alebo pôžičky.

■ v odseku 1 písm. f) a ods. 5 je uvedené ocenenie majetku zostatkovou cenou a výpočet zostatkovej ceny

Ocenenie majetku zostatkovou cenou je uvedené v § 25 ods. 1 písm. f) ZDP. Touto cenou sa majetok oceňuje v prípadoch, ak ide o majetok nadobudnutý darom, pričom zostatková cena sa zisťuje u darcu, ktorý

• tento majetok vyradil zo svojho obchodného majetku v dôsledku jeho darovania, okrem majetku vylúčeného z odpisovania.

Ide o darovaný majetok, ktorý mal darca zahrnutý v obchodnom majetku a vyradil ho v dôsledku darovania.

• Je fyzickou osobou, po vyradení z obchodného majetku (§ 9 ods. 5), pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 (do 5-tich rokov od vyradenia z obchodného majetku), okrem majetku vylúčeného z odpisovania.

Daňovník Marek dosahujúci príjmy z podnikania mal v obchodnom majetku zaradený osobný automobil. Tento zakúpil v roku 2012 v kúpnej cene 20 000 eur (vstupná cena pre zaradenie do obchodného majetku). V roku 2014 auto preradil z obchodného majetku do osobného užívania, pričom jeho zostatková cena bola 10 000 eur (uplatnené 2 ročné odpisy v celkovej sume 10 000 eur). Preradenie majetku z obchodného majetku do osobného užívania nemá vplyv na daňovú povinnosť daňovníka. V roku 2015 toto auto daruje podnikateľovi Martinovi, ktorý ho zaradí do svojho obchodného majetku. Keďže od jeho vyradenia z obchodného majetku daňovníka do jeho darovania daňovníkovi neuplynulo viac ako 5 rokov, príjem z jeho predaja by daňovník v čase jeho darovania nemal oslobodený od dane a preto daňovník zaradí auto vo vstupnej cene rovnajúcej sa zostatkovej cene zistenej u daňovníka (darcu), t.j. vo výške 10 000 eur.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa mení definícia zostatkovej ceny podľa § 25 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa zostatková cena vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou HaNM a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] okrem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2 písm. b), pričom v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t), sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje ročný odpis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.

Uvedená úprava znamená, že pri výpočte zostatkovej ceny HaNM sa táto počíta z celých daňových odpisov bez akéhokoľvek limitovania [nezohľadňuje sa krátenie odpisov podľa § 17 ods. 34 ZDP alebo § 19 ods. 2 písm. t) ZDP].

V prípade určenia zostatkovej ceny pri predávanom majetku sa v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP obmedzuje výška zostatkovej ceny pri vybranom majetku, ktorú je možné zahrnúť do daňových výdavkov a to do výšky príjmu z predaja tohto majetku.

– motorové vozidlá na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.52,

– rekreačné a športové člny zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.12,

– lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.3,

– motocykle a ich modifikácie zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.91,

– bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 30.92.1 a

– budovy a stavby zaradených do odpisovej skupiny 6 (napr. administratívne budovy).

Práve v nadväznosti na obmedzenie uplatnenia daňovej zostatkovej ceny pri predaji vybraného druhu hmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 zavádza v § 22 ods. 12 ZDP možnosť uplatnenia pomernej časti ročného odpisu v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju takéhoto majetku, ktorá má vplyv aj na zmenu vo výpočte daňovej zostatkovej ceny v § 25 ods. 3 ZDP. Cieľom tohto opatrenia je zrovnoprávnenie pri uplatňovaní daňovej zostatkovej ceny (vzhľadom na jej limitovanie) pri vyradení majetku na konci jedného zdaňovacieho obdobia a začiatku druhého zdaňovacieho obdobia. Pri uplatňovaní limitácie zostatkovej ceny pri predaji takéhoto majetku dochádzalo k diskriminácii u majetku, ktorý bol predaný ku koncu zdaňovacieho obdobia oproti majetku, ktorý bol predaný na začiatku nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Napríklad ak by daňovník obstaral k tomu istému dňu dva rovnaké majetky A a B za rovnakú cenu a po určitom čase by sa rozhodol ich predať, pričom majetok A by predal v decembri 2015 a majetok B za takú istú cenu by predal v januári 2016, došlo by k diskriminácii pri uplatnení daňovej zostatkovej ceny pri majetku A, nakoľko by sa porovnávala daňová zostatková cena vyčíslená k 1. 1. 2015, pričom pri majetku B by sa porovnávala daňová zostatková cena vyčíslená k 1. 1. 2016. Aj keď rozdiel medzi jednotlivými predajmi je 1 mesiac rozdiel medzi jednotlivými daňovými zostatkovými cenami je celoročný daňový odpis. Za účelom odstránenia uvedenej disproporcie sa pri predaji takéhoto majetku zavádza možnosť uplatnenia daňového odpisu do daňových výdavkov podľa § 22 ods. 12, ktorým je pomerná časť ročného odpisu vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V nadväznosti na ustanovenie § 22 ods. 12 účinného od 1. 1. 2016 dochádza k spresneniu výpočtu zostatkovej ceny takéhoto majetku. Podľa § 25 ods. 3 sa zostatkovou cenou u majetku, u ktorého je limitovaná daňová zostatková cena do výšky príjmov z predaja tohto majetku, rozumie vstupná cena majetku znížená o celkovú výšku odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov a to aj vrátane daňového odpisu podľa § 22 ods. 12. To znamená, že pri výpočte daňovej zostatkovej ceny sa berie ohľad aj na odpisy, ktoré si môže daňovník pri vybranom druhu majetku uplatniť v roku predaja tohto majetku.

Podľa § 52zg ods. 10 sa ustanovenia týkajúce sa možnosti uplatnenia daňových odpisov v roku predaja špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP môžu po prvýkrát uplatniť už pri podaní daňového priznania po 31. 12. 2015, t.j. u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je:

b) hospodársky rok – za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu roka 2015.

Osobný automobil je zaradený v 1. odpisovej skupine s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník tento osobný automobil odpisoval rovnomerne, t.j. v roku 2013 a 2014 odpísal sumu vo výške 18 000 eur (2x ročný odpis 9 000 eur za roky 2013 a 2014). Vzhľadom na to, že automobil predal v marci 2015, t.j. nemal ho v roku 2015 zaradený k 31. 12. 2015, nemá už nárok na odpis v treťom roku. Avšak vzhľadom na zmenu v § 22 ods. 12 ZDP sa v roku predaja pri majetku, kde je zostatková cena limitovaná do výšky príjmu z predaja tohto majetku (aj automobil) uzná pomernú časť odpisu za celé mesiace, kedy bol ešte automobil v užívaní, t.j. v sume 1 500 eur (2 mesačné odpisy – január, február).

Zostatková cena sa určí podľa § 25 ods. 3 ZDP ako vstupná cena ponížená o celkovú výšku odpisov, t.j. 16 500 eur (36 000 eur – 18 000 eur – 1 500 eur). Podľa znenia ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) prvý bod ZDP však môže daňovník dať ako daňový výdavok len zostatkovú cenu do výšky príjmu z predaja osobného automobilu, t.j. sumu 15 000 eur (vylúči z daňových výdavkov sumu 1 500 eur).

Daňovník v roku 2009 obstaral a uviedol do užívania administratívnu budovu. Vstupná cena budovy bola 600 000 eur. Uplatňuje rovnomerný spôsob odpisovania. V novembri roku 2016 sa rozhodne budovu predať a to za sumu 380 000 eur.

* (v r. 2016 je možné uplatniť ročný odpis v súlade s novým ustanovením § 22 ods. 12 za 10 mesiacov, kedy využíval nehnuteľnosť).

V rokoch 2009 až 2014 bola administratívna budova zaradená do odpisovej skupiny 4 s dobou odpisovania 20 rokov. Pri rovnomernom spôsobe odpisovania sa ročný odpis budovy vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania, t.j. v tomto prípade 600 000/20.

Od 1. 1. 2015 je administratívna budova zaradená do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov a ročný odpis sa vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre odpisovú skupinu 6, t.j. ako podiel 600 000/40, pričom spätná úprava odpisov za roky 2010 až 2014 sa nevykoná (§ 52zd ods. 6 ZDP), ale daňovník doodpisuje majetok v priebehu rokov 2015 až 2042.

Keďže však v novembri roku 2016 budovu predá za 380 000 eur, má nárok na 10 mesačný odpis v súlade s novým ustanovením § 22 ods. 12 ZDP, t.j. odpis vo výške 12 500 eur.

■ v odseku 1 písm. h) je uvedená vstupná cena pre jednotlivé oddeliteľné súčasti podľa § 22 ods. 15 ZDP (tzv. komponentné odpisovanie“) je podľa § 25 ods. 1 písm. h) ZDP vstupnou cenou obstarávacia cena alebo cena určená podľa kvalifikovaného odhadu alebo posudkom znalca, ak nie je k dispozícii cena uvedená v prvom bode.

ZDP umožňuje komponentné odpisovať samostatné hnuteľné veci a budovy. Pri komponentnom odpisovaní samostatných hnuteľných vecí možno tento majetok rozložiť na jednotlivé oddeliteľné súčasti (komponenty), pričom vstupná cena každého komponentu musí byť vyššia ako 1 700 eur. Zároveň musí byť dodržaná podmienka, že súčet vstupných cien jednotlivých oddeliteľných súčastí daného hmotného majetku sa musí rovnať vstupnej cene tohto hmotného majetku (§ 25 ods. 8 ZDP).

Daňovník je povinný evidovať komponenty samostatne, tak by boli zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých komponentoch a všetky zmeny týkajúce sa týchto komponentov.

Spôsob odpisovania jednotlivých komponentov je uvedený v § 26 ods. 2 ZDP. Komponenty sa zaradia do rovnakej odpisovej skupiny ako je zaradený samotný hmotný majetok. Výnimku tvoria budovy a stavby, z ktorých je možné aj napriek ich pevnému spojeniu s budovou alebo stavbou vyčleniť na samostatné odpisovanie iba:

■ podľa odseku 2 a 4 je technické zhodnotenie súčasťou vstupnej ceny v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu (rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov).

Daňovník nadobudol budovu v auguste v roku 2003 na základe zámennej zmluvy, kde stavba v znaleckom posudku súdneho znalca bola určená ako stavba na odstránenie a znalec ju ocenil na sumu 350 euro. Stavbu skolaudoval v roku 2008 na základe dodatočného stavebného povolenia, pričom do nej investoval ako súkromná osoba 100 000 eur. Náklady a výdavky si nikde neuplatňoval. V roku 2009 začal budovu prenajímať s tým, že v daňovom priznaní si uplatňoval iba príjem a neuplatňoval si žiadne iné skutočné výdavky. Od roku 2015 by si chcel uplatniť na základe súdno-znaleckého posudku odpisy hmotného investičného majetku t.j. budovy. Ako má postupovať z daňového hľadiska, môže si v skutočných výdavkoch od roku 2015 uplatňovať odpisy? Predbežné vyjadrenie znalca, budova po rekonštrukcii má hodnotu 140 000 eura, pozemok 70 000 eur, ktorý sa však neodpisuje.

Pri preradení hmotného majetku (aj nehnuteľnosť) z osobného užívania do obchodného majetku, daňovník/fyzická osoba postupuje podľa § 24 ods. 5 ZDP, t.j. odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v § 25 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP sa pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku, vychádza pri stanovení vstupnej ceny pre účely odpisovania hmotného majetku zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 ods. 1 písm. a) až c) zákona, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu (doba, počas ktorej nebol zaradený v obchodnom majetku) sa odpisy neuplatňujú.

Keďže v predloženom prípade daňovník nehnuteľnosť kúpil na základe zámennej zmluvy, jeho vstupnou cenou bude v prvom rade obstarávacia cena, t.j. kúpna cena a to stanovená vo výške 350 eur.

Nakoľko daňovník nehnuteľnosť technicky zhodnotil (prebehla úplná rekonštrukcia), vstupná cena sa zvýši o hodnotu technického zhodnotenia (ZVC) v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. V tomto prípade to bude rok 2008, kedy bola zrekonštruovaná stavba skolaudovaná.

Daňovník teda v roku 2015 vychádza pri zaradení nehnuteľnosti do obchodného majetku zo zvýšenej vstupnej ceny t.j. kúpna cena + preukázateľne vynaložené výdavky na technické zhodnotenie (napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil, okrem hodnoty vlastnej práce, ak si nehnuteľnosť staval svojpomocne) a pri odpisovaní postupuje ako v ďalších rokoch odpisovania, pričom nehnuteľnosť doodpisuje až do nulovej zostatkovej ceny. V tomto prípade zaradí do obchodného majetku v r. 2015 ako v 13. roku.

a) obstarávacia cena,¹¹⁸⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý kúpou okrem reálnej hodnoty podľa písmena d),

b) cena zistená podľa osobitného predpisu,²⁹⁾ ak bol finančný majetok nadobudnutý bezodplatne,

c) hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka,^37a) ak ide o

1. finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku, alebo jeho časti pri postupe podľa § 17b,

2. individuálne vložený finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu podľa § 17b, d) reálna hodnota,^119a) ak ide o finančný majetok¹⁾

2. nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u vkladateľa nepeňažného vkladu a prijímateľa nepeňažného vkladu podľa § 17b,

3. nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c,

4. ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote ustanovuje osobitný predpis,^119a)

e) pôvodná cena, ak ide o finančný majetok,¹⁾ ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e; finančnýmajetok,¹⁾ ktorý nadobúda vkladateľ nepeňažného vkladu, je ocenený pôvodnou cenou, ktorou sa rozumie celková hodnota nepeňažného vkladu vyjadrená v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu podľa § 17d,

f) hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia; za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia⁹²⁾ obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva.⁹³⁾

Podľa postupov v PÚ ako aj podľa postupov v JÚ sa majetok (v rámci majetku aj finančný majetok) z časového hľadiska člení na

a) dlhodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok,

b) krátkodobý majetok, ktorého doba použiteľnosti alebo doba splatnosti je najviac jeden rok.

a) cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke (účet 061), cenné papiere a podiely v spoločnosti s podielovou účasťou (účet 062), realizovateľné cenné papiere a podiely (účet 063) a dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti (účet 065),

b) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou v rámci podielovej účasti (účet 066),

d) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov (účet 069).

Krátkodobý finančný majetok je likvidný, bezprostredne obchodovateľný majetok, u ktorého predpokladaná držba je najviac jeden rok odo dňa uskutočnenia účtovného prípadu.

a) peňažné hotovosti účtovnej jednotky, ekvivalenty peňažných hotovostí, napríklad ceniny, poukážky, šeky (účty 211 a 213),

c) majetok účtovaný v účtovej skupine 25, ktorým je krátkodobý finančný majetok, a to:

• dlhové cenné papiere so splatnosťou do jedného roka držané do doby platnosti (účet 256),

a) podielové cenné papiere a podiely vyjadrujúce podiel na základnom imaní v obchodných spoločnostiach a družstvách, napríklad akcie, dočasné listy, podielové listy, družstevné podielnické listy (ide o majetkové cenné papiere),

b) dlhové cenné papiere držané do doby splatnosti, napríklad dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou (kupónové dlhopisy), dlhopisy, pri ktorých je úrokový výnos určený rozdielom medzi menovitou hodnotou a ich nižším emisným kurzom (diskontované cenné papiere) a zmenky,

c) realizovateľné cenné papiere a podiely, napríklad náložný list, skladový list,

e) pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok,

f) umelecké diela, zbierky, predmety z drahých kovov a pozemky, ktoré sú obstarané za účelom dlhodobého uloženia voľných peňažných prostriedkov.

a) cenné papiere s pevným výnosom, pri ktorých je výnos určený vopred, napríklad kupónové dlhopisy, diskontované cenné papiere,

b) cenné papiere s premenlivým výnosom, pri ktorých je výnos určený na základe premenlivej veličiny (výška zisku), napríklad akcie, podielové listy.

a) cenné papiere určené na obchodovanie – cenný papier, ktorý je držaný za účelom vykonania obchodu na tuzemskej, zahraničnej burze alebo na inom verejnom trhu s cieľom dosahovať zisk z cenových rozdielov v krátkodobom horizonte,

b) cenné papiere držané do splatnosti – cenný papier, ktorý má určenú splatnosť, a pri ktorom má účtovná jednotka úmysel a zámer držať ho do splatnosti,

c) realizovateľné cenné papiere – cenný papier, pri ktorom spravidla v okamihu obstarania nie je známy zámer účtovnej jednotky. Realizovateľný cenný papier nie je určený na obchodovanie a nie je cenným papierom držaným splatnosti.

c) krátkodobé cenné papiere, napr. dlhopisy, akcie určené na obchodovanie, zmenky, ktoré budú v majetku účtovnej jednotky najviac jeden rok,

d) ostatný krátkodobý finančný majetok, napríklad pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok, termínované vklady s dobou splatnosti kratšou ako jeden rok.

Prvotné ocenenie finančného majetku v podvojnom a jednoduchom účtovníctve podľa ustanovení ZoÚ

Prvotné ocenenie (pri obstaraní) majetku a záväzkov upravuje § 25 ZoÚ, a to nasledovnými cenami:

a) obstarávacia cena, ktorou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok obstaral (napr. kúpna cena) vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním (napr. prepravné náklady, náklady na montáž a pod.) a všetky zníženia obstarávacej ceny (napr. zľavy z ceny);

1. pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorá sa vzťahuje na výrobu alebo na inú činnosť,

2. pri hmotnom majetku okrem zásob a nehmotnom majetku okrem pohľadávok vytvorenom vlastnou činnosťou priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť,

c) menovitá hodnota, ktorou sa rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch a ceninách alebo suma, na ktorú pohľadávka alebo záväzok znie,

Finančný majetok sa oceňuje menovitou hodnotou, obstarávacou cenou alebo reálnou hodnotou, a to nasledovne:

• menovitou hodnotou sa oceňuje finančný majetok, ktorým sú peňažné prostriedky, resp. ekvivalenty peňažných prostriedkov a ceniny [§ 25 ods. 1 písm. c) prvého bodu ZoÚ].

• Obstarávacou cenou sa oceňuje finančný majetok, ktorým sú podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a okrem derivátov, ktoré sa oceňujú reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu ZoÚ]. Súčasťou obstarávacej ceny cenného papiera a podielu sú priame náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera a podielu, tzn. priame náklady na obchody spojené s cennými papiermi, napríklad poplatky, provízie za sprostredkovanie platené maklérom, poradcom, burzám. Súčasťou obstarávacej ceny nie sú najmä úroky z úverov na obstaranie cenných papierov a podielov, kurzové rozdiely a náklady spojené s držbou cenného papiera a podielu.

• Reálnou hodnotou podľa § 27 ZoÚ (viď vyššie) sa oceňuje finančný majetok

1. nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti [§ 25ods. 1 písm. e) prvého bodu ZoÚ];

2. nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti a nadobudnutý zámenou s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva [§ 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu ZoÚ];

3. ktorým sú cenné papiere, deriváty a podiely na základom imaní, a to [§ 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu ZoÚ]

a) cenné papiere určené na obchodovanie s výnimkou účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva,

c) cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3 a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

e) deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii a v inštitúcii elektronických peňazí, ktorí nepostupujú podľa § 17a ods. 3 a v pobočke zahraničnej finančnej inštitúcie okrem pobočky zahraničnej správcovskej spoločnosti,

f) podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu.

Cenné papiere, deriváty a podiely na základom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov, ktoré sú uvedené vyššie pod bodom 3 v písm. b) až f), sa týkajú účtovných jednotiek finančného sektora (obchodníci s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí a pod.).

4. V obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie [§ 27 ods. 1 písm. c) ZoÚ];

5. prevzatý nástupníckou účtovnou jednotkou od obchodnej spoločnosti alebo družstva zanikajúcich bez likvidácie [§ 25 ods. 1 písm. f) ZoÚ];

6. cenné papiere a podiely určené na predaj okrem cenných papierov a podielov uvedených v 3. bode – ide o krátkodobé realizovateľné cenné papiere a podiely (§ 25 ods. 8 ZoÚ);

7. bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) prvého bodu ZoÚ];

8. preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) druhého bodu ZoÚ].

Do 31. 12. 2015 bolo v ZDP ocenenie finančného majetku na jeho účely uvedené v rôznych ustanoveniach, ktoré vymedzovali predovšetkým uplatňovanie tohto ocenenia do daňových výdavkov. Z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov v súvislosti s oceňovaním finančného majetku sa do ZDP doplnilo nové ustanovenie § 25a, ktoré vymedzuje spôsob ocenenia finančného majetku na základe druhu a jeho spôsobu nadobudnutia. V súlade s ustanovením § 25a sa na účely dane z príjmov oceňuje finančný majetok nasledovne:

– obstarávacou cenou – finančný majetok nadobudnutý kúpou, okrem finančného majetku, ktorý sa oceňuje reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. d) ZDP. Obstarávacou cenou sa teda budú oceňovať podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere. Výnimku z ocenenia obstarávacou cenou predstavujú cenné papiere, podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a deriváty oceňované reálnou hodnotou.

– Obstarávacou cenou sa rozumie obstarávacia cena definovaná v § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve (definícia obstarávacej ceny a jej súčasti sú uvedené v časti účtovníctvo),

– cenou zistenou podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch – finančný majetok nadobudnutý bezodplatne. Metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V tomto prípade sa majetkom rozumie aj finančný majetok. Spôsob a metódy stanovenia všeobecnej hodnoty cenných papierov vymedzuje príloha č. 7 predmetnej vyhlášky. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádza z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ znaleckého posudku. Ocenenie finančného majetku nadobudnutého bezodplatne na účely ZDP sa môže odlišovať od ocenenia na účely zákona o účtovníctve. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) sa finančný majetok nadobudnutý bezodplatne oceňuje reálnou hodnotou. Za reálnu hodnotu sa považuje aj ocenenie stanovené na základe posudku znalca, avšak táto sa použije len za predpokladu, že nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu prostredníctvom trhovej ceny alebo oceňovacími modelmi, alebo použitie oceňovacieho modelu by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke,

– hodnotou nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka – finančný majetok, ktorý nadobudol vkladateľ nepeňažného vkladu splateného vo forme individuálne vloženého majetku alebo vo forme podniku alebo jeho časti pri nepeňažnom vklade realizovanom v reálnych hodnotách podľa § 17 ZDP a individuálne vložený finančný majetok, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu pri nepeňažnom vklade realizovanom v reálnych hodnotách podľa § 17b ZDP. Vklad finančného majetku do spoločnosti sa považuje za nepeňažný vklad. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmlúv alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí v súlade s § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom

a) nadobudnutý kúpou podniku alebo jeho časti – ocenenie finančného majetku u kupujúceho, ktorý bol nadobudnutý práve touto kúpou podniku alebo jeho časti,

b) nadobudnutý vkladom podniku alebo jeho časti u prijímateľa vkladu, ak sa nepeňažný vklad realizuje v reálnych hodnotách – ocenenie finančného majetku, ktorý nadobudol prijímateľ nepeňažného vkladu, ak ide o nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti,

c) nadobudnutý v rámci zlúčenia, rozdelenia alebo splynutia obchodných spoločností a družstva – ocenenie finančného majetku, ktorý prechádza v rámci tzv. podnikových kombinácii na právneho nástupcu pri uplatňovaní reálnych hodnôt podľa § 17c ZDP,

d) ktorého prvotné ocenenie v reálnej hodnote už pri jeho obstaraní ustanovuje zákon o účtovníctve – ide o:

– cenné papiere a deriváty v majetku podielového fondu vytvoreného správcovskou spoločnosťou, doplnkového dôchodkového fondu vytvoreného doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a dôchodkového fondu vytvoreného dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak osobitný zákon nestanovuje inak,

– cenné papiere určené na predaj a deriváty u obchodníka s cennými papiermi, v platobnej inštitúcii, v inštitúcii elektronických peňazí, ak nepostupujú podľa § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve a v pobočke zahraničnej finančnej inšitúcie, ak nejde o pobočku zahraničnej správcovskej spoločnosti,

– podiely na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenných papierov a sú v majetku fondu,

a) nadobudnutý prijímateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý bol predmetom nepeňažného vkladu u prijímateľa nepeňažného vkladu,

b) nadobudnutý právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17e ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý prechádza v rámci tzv. podnikových kombinácii na právneho nástupcu,

c) nadobudnutý vkladateľom nepeňažného vkladu pri uplatnení pôvodných cien podľa § 17d ZDP – ocenenie finančného majetku, ktorý obdrží vkladateľ nepeňažného vkladu a to vo výške celkovej hodnoty nepeňažného vkladu vyjadrenej v pôvodných cenách, ktorú preberá príjemca nepeňažného vkladu,

– hodnota splateného peňažného vkladu vrátane emisného ážia, pričom za splatený vklad sa považuje aj zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zisku po zdanení na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti alebo predstavenstva družstva (presunutie doterajšieho ustanovenia § 19 ods. 4 ZDP).

V nadväznosti na zmenu ocenenia cenných papierov určených na obchodovanie na reálnu hodnotu boli vykonané úpravy aj v ustanoveniach § 19 ods. 2 písm. g) a h) ZDP. Podstata ustanovení ostala nezmenená, t.j. strata z predaja cenných papierov nie je daňovo uznaná s výnimkou cenných papierov, u ktorých je splnená odchýlka od priemerného kurzu.

(1) V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb¹²⁰⁾ do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1. Doba odpisovania je

(2) Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2; to neplatí pre hmotný majetok podľa odsekov 6 a 7. Pri používaní budovy na niekoľko účelov je na zaradenie tejto budovy do odpisovej skupiny rozhodujúce jej hlavné využitie určené z celkovej úžitkovej plochy.¹⁰⁶⁾ Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku. Pri postupe uplatnenom podľa § 22 ods. 15 sa jednotlivé oddeliteľné súčasti zaradia do rovnakej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený tento hmotný majetok s výnimkou jednotlivých oddeliteľných súčastí budov a stavieb, ktoré sú zaradené v prílohe č. 1.

(3) Daňovník odpisuje hmotný majetok metódou rovnomerného odpisovania (§ 27). Metódou zrýchleného odpisovania (§ 28) môže daňovník odpisovať hmotný majetok zaradený podľa prílohy č. 1 do odpisovej skupiny 2 a 3. Spôsob odpisovania určí daňovník pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

(4) Hmotný majetok sa odpisuje najviac do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny.

(5) Pri vykonaní technického zhodnotenia alebo skrátení doby odpisovania sa hmotný majetok doodpisuje do výšky vstupnej ceny, prípadne zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28.

(6) Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb107) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7) Pri formách, modeloch a šablónach zatriedených do kódov Klasifikácie produktov 25.73.6, 28.92.4, ak ide o stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, a kódov 28.96.1 a 25.73.5 sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8) Hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, okrem pozemkov, odpíše daňovník počas doby odpisovania tohto majetku podľa odseku 1 do výšky vstupnej ceny ustanovenej v § 25 spôsobom podľa § 27 alebo § 28 pri zohľadnení postupu podľa § 17 ods. 34.

(9) Ročný odpis podľa odsekov 6 a 7 sa určuje s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11.

(10) Mesačný odpis vypočítaný podľa odsekov 6 a 7 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

(11) Prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly podľa osobitného predpisu¹²⁸⁾ a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

Po obstaraní a uvedení HM do užívania je daňovník povinný každý majetok na účely uplatnenia daňových odpisov zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny. Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie HM do jednotlivých odpisových skupín podľa prílohy č. 1 k ZDP je:

– pri HM inom ako sú budovy a stavby kód štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti. Štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti bola vydaná Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činnosti (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93,

– pri budovách a stavbách kód klasifikácie stavieb stanovený vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia stavieb.

Na základe priradenia jednotlivých kódov produktom sa dá jednoznačne zaradiť daný majetok do príslušnej odpisovej skupiny podľa ZDP. Začlenenie majetku podľa kódu produktu do jednotlivých odpisových skupín vymedzuje príloha č. 1 ZDP.

– zaviedla sa nová odpisová skupina 3 s dobou odpisovania 8 rokov, do ktorej je začlenený HM technologického charakteru. Cieľom zavedenia tejto odpisovej skupiny s nižšou dobou odpisovania bola podpora investovania do takého majetku, ktorý zabezpečí rozvoj výroby, zavádzanie nových technológii a modernizáciu výroby,

– budovy a stavby je možné zaradiť do dvoch odpisových skupín v závislosti od charakteru budovy. Budovy výrobného charakteru (budovy pre obchod a služby, priemyselné budovy, sklady a inžinierske stavby) sa zaraďujú do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov. Budovy tzv. administratívneho charakteru (budovy pre administratívu, hotely, bytové budovy) sa zaraďujú do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

Daňovník obstaral a zaradil do užívania v auguste 2013 elektrickú pec za 12 000 eur. Zdaňovacím obdobím daňovníka je kalendárny rok. Ako bude daňovník postupovať pri odpisovaní elektrickej pece v jednotlivých zdaňovacích obdobiach pri uplatnení rovnomerného a zrýchleného spôsobu odpisovania?

Elektrická pec je podľa Klasifikácie produktov podľa činnosti zaradená pod kód klasifikácie 28.21.12. Do 31. 12. 2014 bol uvedený kód zaradený v OS 3 s dobou odpisovania 12 rokov. Od 1. 1. 2015 je elektrická pec zaradená do novej OS 3 s dobou odpisovania 8 rokov

Ročný odpis pece sa vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania, t.j. v rokoch 2013 a 2014 s použitím doby odpisovania 12 rokov. Počnúc zdaňovacím obdobím 2015 sa ročný odpis vyčísluje ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej pre novú odpisovú skupinu 3, t.j. ako podiel 14 400 / 8, pričom spätná úprava odpisov za roky 2013 a 2014 sa nevykoná, ale daňovník doodpisuje majetok v priebehu rokov 2015 až 2021.

Ročný odpis v rokoch 2013 a 2014 sa vyčísľuje s použitím doby odpisovania 12 rokov. Počnúc rokom 2015 sa použije koeficient platný pre odpisovú skupinu 3 – ďalšie roky odpisovania, t.j. koeficient 9 znížený o počet rokov odpisovania, počas ktorých sa pec odpisovala od začiatku odpisovania.

Ak nie je možné HM na základe jeho priradeného kódu klasifikácie produkcie zaradiť ani do jednej odpisovej skupiny 1 až 4, odpisuje sa takýto HM v odpisovej skupine 2 s dobou odpisovania 6 rokov. Toto sa samozrejme nevzťahuje na majetok, ktorý sa v súlade s ustanoveniami ZDP odpisuje časovou alebo výkonovou metódou odpisovania.

Môže dôjsť k situácii, že budova sa používa na viacero účelov, t.j. časť budovy môže slúžiť ako administratívna budova a časť budovy ako výrobná budova. V nadväznosti na zavedenie zaradenia budov a stavieb do 2 odpisových skupín v závislosti od charakteru budovy (výrobná alebo administratívna) je potrebné aj takúto budovu zaradiť do jednej odpisovej skupiny. V tomto prípade je pre zaradenie budovy a stavby do príslušnej odpisovej skupiny rozhodujúce hlavné využitie budovy určené z celkovej úžitkovej plochy budovy. Pri zaradení budovy používanej na viacero účelov sa vychádza z kódov klasifikácie stavieb stanovených vyhláškou štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva klasifikácia stavieb. V súlade s touto vyhláškou celková úžitková plocha budovy zahŕňa plochy, ktoré sú použité pre rovnaký účel ako budova, a to bez ohľadu na ich umiestnenie v rámci stavby. Do úžitkovej plochy sa v zmysle metodiky vydanej ku klasifikácii stavieb nezahŕňajú:

– stavebné plochy – napríklad plochy nosných (podporných), deliacich (rozhraničovacích) alebo iných komponentov, – stĺpy, piliere, nosníky, priečky, komíny,

– funkčné plochy pre pomocné využitie – plochy zastavané vyhrievacími a klimatizačnými inštaláciami alebo elektrickými generátormi,

Za hlavné využitie budovy možno považovať prevažujúci charakter budovy, t.j. či budovu možno považovať za:

– výrobnú budovu – budovy zaradené do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov alebo

– administratívnu budovu – budovy zaradené do odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov.

V prípade, že by pri zaradení budovy používanej na viac účelov do príslušnej odpisovej skupiny došlo k situácii, že pomer celkovej úžitkovej plochy častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 5 a častí budovy zaradených do odpisovej skupiny 6 je 50 % na 50 %, je na dobrovoľnom rozhodnutí daňovníka do ktorej odpisovej skupiny (5 alebo 6) sa budova zaradí.

Spoločnosť ROKO, s.r.o., vlastní budovu, ktorej celková úžitková plocha je vo výmere 5 800 m². Budovu využíva a prenajíma na rôzne účely nasledovne (stav k 31. 12. 2015):

Odpisová skupina 5: Obchody a montážna miestnosť (1 700 + 1 400) = 3 100 m²

Odpisová skupina 6: Kancelárske priestory a ambulancie lekárov (1 500 + 1 200) = 2 700 m²

Úhrn celkovej úžitkovej plochy časti zaradených do odpisovej skupiny 5 (3 100 m²) prevyšuje úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do odpisovej skupiny 6 (2 700 m²). Budova ako celok sa podľa § 26 ods. 2 ZDP zaradí do odpisovej skupiny 5.

■ odsek 3 vymedzuje základné metódy odpisovania HM, ktorými je rovnomerný a zrýchlený spôsob odpisovania. ZDP obmedzuje používanie zrýchlenej metódy odpisovania iba na HM tzv. technologického charakteru, t.j. HM zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3. V prípade HM zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3 je daňovník povinný určiť spôsob odpisovania pre každý majetok a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. V podstate ide o to že daňovník je povinný pri odpisovaní HM počas celej doby odpisovania uplatňovať ten istý spôsob odpisovania. To však neznamená, že ak daňovník pri zaradení HM sa rozhodne pre zrýchlenú metódu odpisovania, nemôže počas doby odpisovania zmeniť metódu odpisovania na rovnomernú alebo naopak. Podmienkou zmeny je možnosť podania dodatočného daňového priznania za všetky zdaňovacie obdobia, počas ktorých dôjde z dôvodu zmeny metódy odpisovania k zmene výšky uplatneného odpisu.

HM je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky vstupnej ceny majetku. V prípade, že na HM bolo počas doby odpisovania vykonané technické zhodnotenie, do daňových výdavkov sa HM zahŕňa pri:

• rovnomernom spôsobe odpisovania do výšky vstupnej ceny zvýšenej o vykonané technické zhodnotenie platnou ročnou odpisovou sadzbou,

• zrýchlenom spôsobe odpisovania do výšky zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu.

Z dôvodu vykonania technického zhodnotenia dochádza k predĺženiu doby odpisovania v závislosti od zvoleného spôsobu odpisovania.

Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak dôjde ku skráteniu doby odpisovania alebo k preradeniu majetku do nižšej alebo vyššej odpisovej skupiny na základe právnej úpravy ZDP.

■ odseky 6, 7, 9 a 10 stanovujú HM, ktorý sa na účely dane z príjmov odpisuje výkonovou alebo časovou metódou odpisovania.

– 28.92.4 – Stroje a zariadenia na triedenie, drvenie, miešanie a podobné spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok – z tohto kódu iba stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku

– 28.96.1 – Stroje a prístroje inde neuvedené na spracovanie plastov a gumy alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov

– 25.73.5 – Formy; formovacie rámy pre zlievarne kovov; formovacie základne; modely na formy.

Pri výpočte daňových odpisov výkonovou metódou sa najskôr vypočíta odpis na 1 výrobok, resp. odliatok ako podiel vstupnej ceny daného majetku a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré je možné na HM vyrobiť. Ročný odpis sa určí ako súčin odpisu pripadajúceho na 1 výrobok (odliatok) a počtu výrobkov (odliatkov), ktoré boli daným majetkom vyrobené.

– otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie považovanej za iný majetok podľa § 22 ods. 6 písm. b) ZDP, ak nie sú súčasťou HM, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté,

– dočasné stavby – pri ktorých je určený čas ich trvania alebo účel, na ktoré sú zriadené,

Pri výpočte ročného odpisu sa najprv vypočíta mesačný odpis ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania alebo ustanovenej doby použiteľnosti HM. Ročný odpis takéhoto majetku sa určí ako súčet mesačných odpisov vypočítaných za mesiace, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Pri výkonovej a časovej metóde odpisovania je ročný odpis stanovený na základe mesačnej bázy a stanovuje sa na celé kalendárne mesiace počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na odpisovanie, t.j. mesiacom, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11. V roku začatia odpisovania a v roku skončenia odpisovania sa uplatňujú daňové odpisy iba vo výške pripadajúcej na mesiace, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov. Mesačný odpis sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

Daňovník zaradil do užívania v októbri 2014 zariadenie na výrobu pneumatík v hodnote 240 000 €. Výrobca uvádza životnosť zariadenia 171 600 kusov alebo 33 mesiacov pri mesačnej produkcii 5 200 kusov.

V roku 2017 si spoločnosť z dôvodu zaokrúhľovania odpisov na celé eurá nahor v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach môže uplatniť odpisy iba vo výške zostatkovej ceny.

V roku 2017 si spoločnosť z dôvodu zaokrúhľovania odpisu vypočítaného na 1 ks výrobku môže uplatniť odpisy iba vo výške zostatkovej ceny.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zmene spôsobu odpisovania hmotného majetku nadobudnutého formou finančného prenájmu a to z dôvodu zjednotenia spôsobu odpisovania so spôsobom odpisovania hmotného majetku nadobudnutého ostatnými formami (napr. z vlastných prostriedkov alebo z úveru). HM nadobudnutý formou finančného prenájmu, s výnimkou pozemkov sa odpisuje počas doby odpisovania tohto majetku stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je HM zaradený. Takýto HM môže nájomca odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania a iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 2 alebo 3 môže uplatniť aj zrýchlený spôsob odpisovania na základe vlastného rozhodnutia.

Finančný prenájom je obstaranie dlhodobého hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za dohodnuté platby počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku. Dohodnutou dobu nájmu je doba ustanovená v § 2 písm. s) druhého bodu ZDP. Tzn. nájomca o predmete nájmu účtuje vo svojom majetku napriek tomu, že k tomuto majetku nájomca počas prenájmu nemá vlastnícke právo. Vyplýva to aj z § 32 ods. 2 písm. g) postupov v PÚ a z § 10 ods. 24 písm. g) postupov v JÚ.

Dohodnuté platby sú jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku; súčasťou dohodnutých platieb je aj kúpna cena, za ktorú na konci dohodnutej doby finančného prenájmu majetku prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu.

a) u prenajímateľa je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné výnosy vypočítané prenajímateľom, napríklad metódou efektívnej úrokovej miery a metódou prírastkovej výpožičkovej úrokovej miery. Z celkovej sumy dohodnutých platieb je potrebné znížiť nielen o nerealizované finančné výnosy ale aj o sumu DPH;

b) u nájomcu je celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom istina u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa; nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými finančnými výnosmi.

1. V deň prijatia majetku (predmetu finančného prenájmu) sa účtuje záväzok vo výške istiny v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu majetku (účtu obstarania majetku). Obstaranie majetku sa účtuje vo výške istiny na príslušný účet účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku. Náklady súvisiace s obstaraním majetku, napríklad dopravné, poplatok za uzatvorenie zmluvy sa účtujú na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 04 – Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia alebo 379 – Iné záväzky. Majetok zaradený do používania sa odpisuje podľa vytvoreného odpisového plánu. Daňové a účtovné odpisy sa nemusia rovnať.

2. V deň splatnosti jednotlivých dohodnutých platieb (podľa splátkového kalendára) sa účtuje splatný finančný náklad v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa účtuje finančný náklad pripadajúci na obdobie od posledného dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v prospech účtu 474 – Záväzky z nájmu so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 562 – Úroky.

1. V deň odovzdania majetku nájomcovi sa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu istina u prenajímateľa so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej triedy 6 – Výnosy. Vyradenie prenajatého majetku z účtovníctva prenajímateľa sa účtuje na ťarchu príslušného účtu nákladov so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku.

2. V deň splatnosti jednotlivých dohodnutých platieb sa účtuje na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu splatný finančný výnos so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 – Úroky. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka sa účtuje finančný výnos pripadajúci na obdobie od posledného dňa splatnosti dohodnutých platieb do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka na ťarchu účtu 374 – Pohľadávky z nájmu so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 – Úroky.

Predmetom FP je osobné auto, ktorého obstarávacia cena je 26 290 eur. Úroky z prenájmu predstavujú 5 035,80eur. Poplatok za uzatvorenie zmluvy je 150 eur. Kúpna cena na konci doby finančného prenájmu je stanovená na sumu 1 eur. Dohodnutá doba FP je 36 mesiacov. Je dohodnutých 36 rovnomerných splátok, vždy 2. dňa kalendárneho mesiaca. Prvá zvýšená splátka pri odovzdaní auta je stanovená na 7 304 eur bez DPH.

Auto odpisuje nájomca, na základe stanoveného odpisového plánu počas doby životnosti osobného auta. Odpisový plán bol stanovený na tri roky – 36 mesiacov, tzn. mesačný odpis je po zaokrúhlení 735 € (26 441 €/36 mesiacov = 734,47 €).

Účtovanie finančného prenájmu v sústave jednoduchého účtovníctva upravuje § 17 postupov v JÚ, pričom definície jednotlivých pojmov je rovnaká ako v podvojnom účtovníctve.

• V deň prevzatia majetku nájomcom sa účtuje v knihe záväzkov a v knihe dlhodobého majetku záväzok z finančného prenájmu v ocenení rovnajúcom sa istine u nájomcu. Náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu sú súčasťou ocenenia majetku. Ak je ocenenie majetku v cudzej mene, prepočíta sa ocenenie majetku, ako aj ocenenie záväzku z istiny v účtovníctve nájomcu na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu prevzatia majetku nájomcom. V deň splatnosti dohodnutých platieb v cudzej mene sa v knihe záväzkov nájomcu účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu, prepočítaný referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu splatnosti. Ak má účtovná jednotka účet vedený v eurách, v peňažnom denníku sa zaúčtuje úhrada dohodnutej platby v eurách, ktorá sa ocení kurzom príslušnej banky. Ak má účtovná jednotka účet vedený v cudzej mene, úhrada dohodnutej platby v cudzej mene sa zaúčtuje v peňažnom denníku prepočítaná na eurá referenčným kurzom vyhláseným v deň predchádzajúci dňu úhrady, váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Kurzové rozdiely vznikajúce pri jednotlivých splátkach sa účtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií.

• v knihe záväzkov účtuje záväzok vo výške splatného finančného nákladu;

• V rámci uzávierkových účtovných operácií sa v peňažnom denníku účtuje odpis (daňový) majetku obstaraného finančným prenájmom.

• prenajatý majetok účtuje ako predaj majetku a vyradí sa z účtovníctva.

• v knihe pohľadávok účtuje pohľadávka vo výške splatného finančného výnosu;

Pri účtovaní dane z pridanej hodnoty z majetku obstaraného finančným prenájmom sa v účtovníctve nájomcu postupuje podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade ZDP, a to § 25 ods. 6, podľa ktorého pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, nie je daň z pridanej hodnoty.

Účtovanie predchádzajúceho príkladu v jednoduchom účtovníctve by bolo nasledovné:

HM nadobudnutý formou lízingu sa odpíše do výšky vstupnej ceny, ktorou je istina (súčasťou istiny je aj kúpna cena, za ktorú prejde vlastnícke právo na nájomcu po ukončení lízingu) a náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku vynaložené nájomcom do doby zaradenia majetku do užívania. Za náklady súvisiace s obstaraním prenajatého majetku, ktoré sú súčasťou vstupnej ceny tohto majetku, je možné považovať:

• technické zhodnotenie predmetu lízingu vykonané do času uvedenia majetku do užívania.

V súlade s § 25 ods. 6 ZDP pri obstaraní hmotného majetku formou lízingu súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je daň z pridanej hodnoty a to bez ohľadu na skutočnosť, či nájomca je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Prenajímateľ a nájomca uzatvorili medzi sebou lízingovú zmluvu. Lízingová spoločnosť aj nájomca sú platiteľmi DPH. Predmetom lízingu je osobné vozidlo. Termín dodania predmetu lízingu bol dohodnutý na 6. 5. 2015 s dohodnutou dobou prenájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia nájomcom. Istina predmetu lízingu bez DPH vo výške 40 376,67 € sa skladá z prvej zvýšenej splátky v sume 12 933,53 € a zo sumy 48 splátok istiny vo výške 27 443,14 €. Poplatok za uzatvorenie lízingovej zmluvy bol dohodnutý vo výške 403,77 € bez DPH a odkupná cena predmetu lízingu bez DPH vo výške 30 €.

Vstupná cena automobilu na účely účtovného aj daňového odpisovania je vo výške 40 810,44 eur, pričom zahŕňa:

Bez ohľadu na skutočnosť, že lízingová zmluva bola uzatvorená na 48 mesiacov, nájomca je povinný odpisovať na účely ZDP osobný automobil počas doby odpisovania 4 rokov. Osobný automobil je zaradený do odpisovej skupiny 1, pri ktorej je možné uplatniť iba rovnomerný spôsob odpisovania.

V roku 2015 si daňovník môže uplatniť do daňových odpisov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na mesiace, počas ktorých sa o majetku účtovalo a to počnúc mesiacom jeho zaradenia. V tomto prípade bol majetok zaradený do užívania v máji, čo znamená, že do základu dane je možné zahrnúť odpis za mesiace máj až december, t.j. vo výške 8/12 ročného odpisu. Zvyšná neuplatnená časť sa do daňových výdavkov zahrnie v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania osobného automobilu, t.j. v roku 2019.

Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok trvajúci od augusta 2014 do júla 2015, uzatvoril 15. 1. 2015 lízingovú zmluvu. Predmetom nájmu je osobné motorové vozidlo zaradené do odpisovej skupiny 1. Ako bude daňovník postupovať pri odpisovaní takéhoto auta?

Podľa prechodného ustanovenia § 52zd ods. 1 ZDP sa pri nájomných zmluvách s dojednaným právom kúpy prenajatej veci uzatvorených od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2014 použijú ustanovenia ZDP účinného od 1. 1. 2015, t.j. aj majetok, ktorý bol obstaraný formou finančného prenájmu pred 1. 1. 2015 sa s účinnosťou od 1. 1. 2015 odpisuje v súlade s § 27 alebo § 28. Zároveň § 52zd ods. 2 vymedzuje, že zmena spôsobu odpisovania zo zrýchlených leasingových odpisov na rovnomerné alebo zrýchlené odpisy sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2015. Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok začínajúci v roku 2014 a končiaci v roku 2015, uplatňuje za toto zdaňovacie obdobie ešte zrýchlené leasingové odpisy podľa § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2014. V nasledujúcom zdaňovacom období začínajúcom v roku 2015 už daňovník bude odpisovať toto auto rovnomerným spôsobom odpisovania.

Daňovník 15. 5. 2013 zaradil do užívania stroj na tvarovanie kovov obstaraný na základe lízingovej zmluvy. Vstupná cena bola 12 000 eur a leasingová zmluva bola uzatvorená na 40 mesiacov. Uvedený stroj je zaradený v odpisovej skupine 2 a daňovník sa rozhodol ho od 1. 1. 2015 odpisovať zrýchlenou metódou odpisovania. Ako má správne postupovať pri výpočte daňových odpisov?

Od 1. 1. 2015 je daňovník aj pri HM obstaranom formou lízingu do 31. 12. 2014 povinný zmeniť spôsob odpisovania predmetu nájmu a to na rovnomerný alebo zrýchlený spôsob odpisovania, pričom zrýchlený spôsob odpisovania je možné uplatniť iba pri HM zaradenom od odpisovej skupiny 2 a 3. Pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 2 alebo 3 sa daňovník môže rozhodnúť použiť tak rovnomerný (§27) ako aj zrýchlený spôsob odpisovania (§ 28). V prípade použitia zrýchleného spôsobu odpisovania takéhoto majetku daňovník použije pri výpočte ročného odpisu koeficient v ďalších rokoch odpisovania a počet rokov, počas ktorých sa tento majetok odpisoval.

ZDP v 22 ods. 9 dáva daňovníkovi možnosť prerušenia odpisov HM, ak sa tak daňovník rozhodne. Má však stále možnosť zmeniť svoje rozhodnutie a prostredníctvom dodatočného daňového priznania môže uplatniť v príslušnom zdaňovacom období daňové odpisy. Podmienkou uplatnenia odpisov je možnosť podania dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. ZDP však taktiež stanovuje situácie kedy aj napriek tomu, že nedošlo k zániku práva vyrubiť daň, daňovník nemôže prerušiť odpisovanie alebo zmeniť uplatnenie daňových odpisov a to:

– prostredníctvom dodatočného daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

(1) Pri rovnomernom odpisovaní sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny hmotného majetku a doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 ods. 1 takto:

(2) V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu vypočítaného podľa odseku 1 v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia. Ak počas doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť tohto ročného odpisu sa uplatní podľa § 26 ods. 5.

(3) Ročný odpis vypočítaný podľa odseku 1, pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľujú na celé eurá nahor.

Pri rovnomernej metóde odpisovania sa ročný odpis stanovuje v nadväznosti na dobu odpisovania určenú v § 26 ods. 1 ZDP. Ročný odpis sa počíta ako podiel vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej v ZDP pre príslušnú odpisovú skupinu s výnimkou ročného odpisu stanoveného pre 1. rok odpisovania.

V roku zaradenia HM do užívania sa stanovuje uplatnený daňový odpis na mesačnej báze. Tento spôsob uplatnenia daňových odpisov sa používa na HM zaradený do užívania počnúc 1. 1. 2012. V prvom roku odpisovania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje, alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšná časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania, sa zahŕňa do základu dane v závislosti od skutočnosti, či na HM bolo alebo nebolo vykonané technické zhodnotenie.

Ak na HM počas doby odpisovania nebolo vykonané technické zhodnotenie neuplatnená pomerná časť ročného odpisu z prvého roku odpisovania sa uplatní v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania HM stanoveného ZDP. V prípade, že na HM počas doby odpisovania je vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená časť ročného odpisu z prvého roka odpisovania sa uplatní v nadväznosti na spôsob výpočtu ročného odpisu. V tomto prípade technické zhodnotenie zvyšuje vstupnú cenu HM a z takto zvýšenej vstupnej ceny sa počíta ročný odpis.

HM zaradený do užívania v októbri 2014 v hodnote 48 000 eur. HM sa odpisuje v odpisovej skupine 1. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

V prvom roku odpisovania je možné uplatniť iba alikvotnú časť pripadajúcu na mesiace, počas ktorých sa o majetku účtovalo počnúc mesiacom jeho zaradenia. V tomto prípade bol majetok zaradený do užívania v októbri, čo znamená, že do základu dane je možné zahrnúť odpis za mesiace október až december, t.j. 3/12 ročného odpisu. Zvyšná neuplatnená časť vo výške 9 000 eur sa do daňových výdavkov zahrnie v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba odpisovania HM, t.j. v roku 2018.

HM zaradený do užívania v októbri 2014 v hodnote 48 000 eur. HM sa odpisuje v odpisovej skupine 1. V marci 2016 bolo na HM vykonané technické zhodnotenie vo výške 4 000 eur. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

■ odsek 3 upravuje zaokrúhľovanie ročného odpisu a pomernej časti ročného odpisu vypočítaného v prvom roku odpisovania.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo ustanovenie v nadväznosti na možnosť uplatnenia odpisov pri špecificky vymedzenom HM podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP v roku jeho predaja spresnené o zaokrúhlenie pomernej časti ročného odpisu pripadajúceho na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník účtoval alebo evidoval majetok podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Ročný odpis, pomerná časť ročného odpisu neuplatnená v prvom roku odpisovania a pomerná časť ročného odpisu v roku predaja špecificky vymedzeného majetku sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

V prvom roku odpisovania (okrem prípadu, ak k zaradeniu majetku do užívania dôjde v prvom mesiaci zdaňovacieho obdobia) sa pri výpočte pomernej časti ročného odpisu z nezaokrúhleného ročného odpisu stanoveného podľa odseku 1 vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov počnúc mesiacom zaradenia HM do užívania. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Uvedený postup výpočtu nadväzuje na § 47 ods. 2, podľa ktorého postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprístupné. Obdobne sa postupuje pri výpočte pomernej časti ročného odpisu majetku, u ktorého je možnosť uplatnenia daňového odpisu v roku jeho predaja.

HM zaradený do užívania v októbri 2014 v hodnote 33 000 eur. HM sa odpisuje v odpisovej skupine 1. Ako sa postupuje pri výpočte daňových odpisoch v jednotlivých zdaňovacích obdobiach?

V prvom roku odpisovania (2013) je možné uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na mesiace október až december 2013. Alikvotná časť sa vypočíta nasledovne:

3. vypočíta sa alikvotná časť za 3 mesiace (október až december) 687,50 x 3 =2 062,50

4. až takto vypočítaná alikvotná časť sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor, t.j. na 2 063 eur

Daňovník obstaral a uviedol do užívania dňa 5. 5. 2014 osobný automobil zaradený do odpisovej skupiny 1 so vstupnou cenou 35 311 eur. Daňovník sa rozhodol odpisovať ho rovnomerným spôsobom odpisovania.. Ako bude daňovník počítať odpisy v jednotlivých rokoch, ak osobný automobil predá k 30. 5. 2016?

Podľa § 27 ods. 3 ZDP sa ročný odpis alebo pomerná časť ročného odpisu vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania zaokrúhľuje na celé eurá nahor. ZDP v § 47 ods. 2 vymedzuje, že postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. V nadväznosti na uvedené sa odpisy vyčíslujú nasledovne:

– v roku 2014 sa z nezaokrúhleného ročného odpisu (8 827,75 eur) vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu (5 885,12 eur) sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor,

– rovnako sa postupuje aj v roku 2016 pri výpočte pomernej časti ročného odpisu uplatnenej pri predaji osobného automobilu.

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
zaradeného do odpisovej skupiny 2 a 3

(1) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám 2 a 3 priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

(2) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa určia odpisy z hmotného majetku takto:

a) v prvom roku odpisovania hmotného majetku len pomerná časť z ročného odpisu určeného ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie hmotného majetku platného v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov, počnúc mesiacom jeho zaradenia do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia,

b) v ďalších rokoch odpisovania hmotného majetku ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval; len na účely výpočtu ročných odpisov

1. v druhom roku odpisovania sa zostatková cena hmotného majetku určí ako rozdiel medzi vstupnou cenou a podielom jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania neskráteným o pomernú časť ročného odpisu neuplatnenú v daňových výdavkoch v prvom roku odpisovania,

2. v ďalších rokoch odpisovania sa zostatková cena určená podľa prvého bodu zníži o daňové odpisy z tohto majetku zahrnuté do daňových výdavkov, počnúc druhým rokom odpisovania.

(3) Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku po vykonaní technického zhodnotenia sa odpisy určujú takto:

a) v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b) v ďalších rokoch odpisovania ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

a) nebolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 1,

b) bolo vykonané technické zhodnotenie hmotného majetku, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 písm. a) zvyšuje zostatkovú cenu tohto majetku v roku vykonania technického zhodnotenia.

(5) Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 a pomerná časť z ročného odpisu podľa odseku 2 a pomerná časť ročného odpisu podľa § 22 ods. 12 druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

Pri zrýchlenom spôsobe odpisovania sa ročný odpis stanovuje na základe koeficientov stanovených pre jednotlivé odpisové skupiny a v rámci jednotlivých odpisových skupín zvlášť pre prvý rok odpisovania, pre ďalšie roky odpisovania a osobitne v prípade vykonania technického zhodnotenia na HM. Rovnako ako pri rovnomernom spôsobe odpisovania aj pri zrýchlenom spôsobe odpisovania bol zavedený spôsob uplatňovania odpisov HM v prvom roku odpisovania majetku na tzv. mesačnej báze.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k obmedzeniu používania zrýchlenej metódy odpisovania iba na majetok zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3. Obmedzenie použitia zrýchlenej metódy odpisovania sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2015. V prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok sa možnosť uplatnenia zrýchlenej metódy odpisovania iba na HM zaradený do odpisovej skupiny 2 a 3 použije najskôr za zdaňovacie obdobie, ktoré začína v priebehu kalendárneho roka 2015.

Obmedzenie použitia zrýchlenej metódy odpisovania sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zd ods. 6 uplatní aj na HM, ktorý bol do 31. 12. 2014 zaradený do používania, pričom už uplatnené daňové odpisy za predchádzajúce zdaňovacie obdobia sa neupravujú.

Z dôvodu limitovania použitia zrýchlenej metódy odpisovania môže dôjsť k nasledovným situáciám:

– zmena metódy odpisovania bez preradenia majetku do odpisovej skupiny s inou dobou odpisovania – týka sa to HM zaradeného do 31. 12. 2014 do odpisovej skupiny 1 a 5, ktorý bol odpisovaný zrýchleným spôsobom odpisovania,

– zmena metódy odpisovania a zároveň preradenie majetku do inej odpisovej skupiny – týka sa HM zaradeného do odpisovej skupiny 6, ktorý bol do 31. 12. 2014 odpisovaný zrýchleným spôsobom odpisovania.

Zmena metódy odpisovania bez preradenia majetku do odpisovej skupiny s inou dobou odpisovania

Daňovník k 1. 7. 2013 obstaral a zaradil do užívania stroj na výrobu potravín v hodnote 24 000 eur. Stroj na výrobu potravín je podľa Klasifikácie produkcie podľa činnosti zaradený pod kód klasifikácie 28.93 v odpisovej skupine 1 s dobou odpisovania 4 roky. Daňovník sa pri zaradení rozhodol odpisovať ho zrýchlenou metódou odpisovania.

Daňovník za zdaňovacie obdobia 2013 a 2014 uplatňuje zrýchlený spôsob odpisovania podľa § 28 ZDP, pričom v prvom roku odpisovania si môže uplatniť iba pomernú časť ročného odpisu pripadajúcu na mesiace júl až december 2013.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 je daňovník povinný začať odpisovať tento stroj rovnomerným spôsobom odpisovania, t.j. za každé zdaňovacie obdobie si uplatní ročný odpis vo výške 12 000 eur (48 000 / 4) až do uplatnenia celej vstupnej ceny do základu dane. Už uplatnené daňové odpisy za zdaňovacie obdobia 2013 a 2014 sa už spätne neupravujú.

Zmena metódy odpisovania a zároveň preradenie majetku do odpisovej skupiny s inou dobou odpisovania

Daňovník v roku 2009 obstaral a uviedol do užívania administratívnu budovu. Vstupná cena budovy bola 600 000 eur. Pri zaradení budovy sa rozhodol uplatňovať zrýchlený spôsob odpisovania. Ako bude daňovník postupovať pri odpisovaní budovy v jednotlivých rokoch?

V rokoch 2009 až 2014 daňovník uplatňuje daňové odpisy zrýchlenou metódou odpisovania s použitím doby odpisovania 20 rokov, resp. v 2 až 6 roku odpisovania koeficient 21.

Od roku 2015 je daňovník povinný zmeniť spôsob odpisovania na rovnomerný a zároveň keďže ide o administratívnu budovu, je povinný pri výpočte ročného daňového odpisu uplatňovať dobu odpisovania 40 rokov.

V prvom roku odpisovania je možné do daňových výdavkov uplatniť iba pomernú časť z ročného odpisu a to v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých sa o majetku účtovalo alebo počas ktorých bol majetok evidovaný, t.j. od mesiaca zaradenia HM do konca zdaňovacieho obdobia. Spôsob výpočtu ročného odpisu zostal zachovaný, t.j. vypočíta sa ako podiel vstupnej ceny a priradeného koeficientu v prvom roku odpisovania pre príslušnú odpisovú skupinu.

V ďalších rokoch odpisovania sa ročný odpis vypočíta ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre ďalšie roky odpisovania platným pre príslušnú odpisovú skupinu a počtom rokov, počas ktorých sa majetok už odpisoval. ZDP zároveň definuje zostatkovú cenu, ktorá sa používa iba na účely výpočtu ročných odpisov.

Na účely výpočtu daňových odpisov, ktoré je možné uplatniť v druhom roku odpisovania, sa zostatková cena stanovuje ako rozdiel vstupnej ceny a podielu vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre odpisovanie v prvom roku stanoveného ZDP pre príslušnú odpisovú skupinu, t.j. ide o rozdiel vstupnej ceny a výšky ročného odpisu vrátane pomernej časti ročného odpisu neuplatneného do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania.

Na účely výpočtu daňových odpisov, ktoré sa uplatňujú v daňových výdavkoch počnúc tretím rokom odpisovania, sa zostatková cena stanovená pre druhý rok odpisovania znižuje o daňové odpisy z daného majetku zahrnuté do daňových výdavkov od druhého roku odpisovania majetku.

Neuplatnená pomerná časť ročného odpisu z prvého roku odpisovania sa zahŕňa do základu dane na základe skutočnosti, či počas doby odpisovania HM došlo alebo nedošlo k vykonaniu technického zhodnotenia daného majetku. Ak počas doby odpisovania HM nebolo vykonané technické zhodnotenie, neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu v prvom roku odpisovania sa zahrnuje do základu dane v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania HM stanoveného v § 26 ods. 1, t.j. v 7. resp. v 9 roku. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že technické zhodnotenie bolo vykonané v prvom roku odpisovania.

Ak bolo vykonané technické zhodnotenie počas doby odpisovania HM, neuplatnená pomerná časť ročného odpisu zvyšuje zostatkovú cenu v roku vykonania technického zhodnotenia spolu s hodnotou technického zhodnotenia. Z takto zvýšenej zostatkovej ceny HM sa počíta jeho daňový odpis a to tak, že v roku vykonania technického zhodnotenia sa ročný odpis počíta ako podiel tejto zvýšenej zostatkovej ceny a koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platné pre zvýšenú zostatkovú cenu. V ďalších rokoch odpisovania sa ročný odpis stanoví ako podiel zostatkovej ceny a rozdielu medzi koeficientom pre zvýšenú zostatkovú cenu platným pre príslušnú odpisovú skupinu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisuje majetok zo zvýšenej zostatkovej ceny.

HM zaradený do užívania vo februári 2012 v hodnote 302 400 eur. V roku 2014 bolo vykonané na HM technické zhodnotenie vo výške 15 000 eur. V akej výške budú v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňové odpisy?

V roku 2014 pri vykonaní technického zhodnotenia sa zvýši zostatková cena na účely výpočtu daňových odpisov nielen o hodnotu vykonaného technického zhodnotenia ale aj o neuplatnenú časť ročného odpisu z 1. roku odpisovania. Z takto zvýšenej daňovej zostatkovej ceny sa počítajú daňové odpisy.

■ odsek 5 stanovuje zaokrúhľovanie ročného odpisu a pomernej časti ročného odpisu uplatneného v prvom roku odpisovania.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 bolo ustanovenie spresnené v nadväznosti na možnosť uplatnenia pomernej časti odpisu pri majetku, u ktorého je možné uplatniť v roku predaja pomernú časť ročného odpisu.

Ročný odpis, pomerná časť ročného odpisu uplatneného v prvom roku odpisovania a pomerná časť ročného odpisu vypočítaného v roku predaja špecificky vymedzeného majetku v § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor. Nie je možné zaokrúhliť ročný odpis aj pomernú časť ročného odpisu uplatnenú do daňových výdavkov, nakoľko v súlade s § 47 ods. 2 sa postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch nepripúšťa. V nadväznosti na uvedené sa z nezaokrúhleného ročného odpisu vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

Daňovník obstaral a uviedol do užívania dňa 5. 5. 2014 HM zaradený do odpisovej skupiny 2 so vstupnou cenou 61 111,11 eur. Daňovník sa rozhodol odpisovať ho zrýchleným spôsobom odpisovania. V roku 2015 HM používal na svoju činnosť 9 mesiacov a 3 mesiace ho prenajímal. V rokoch 2016 až 2019 HM iba prenajímal. Ako budú odpisy ovplyvňovať základ dane v jednotlivých rokoch?

Pri výpočte daňového odpisu majetku, ktorý sa časť zdaňovacieho obdobia prenajíma, sa postupuje v niekoľkých stupňoch. Podľa § 28 ods. 5 ZDP sa ročný odpis alebo pomerná časť ročného odpisu vypočítaná zrýchleným spôsobom odpisovania zaokrúhľuje na celé eurá nahor. ZDP v § 47 ods. 2 vymedzuje, že postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. V nadväznosti na uvedené je potrebné:

– v roku 2014 sa z nezaokrúhleného ročného odpisu (10 185,19 eur) vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu (6 790,13 eur) sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

– v roku 2015 ročný daňový odpis (16 975,31 eur) zaokrúhliť na celé eurá (16 976 eur) a následne pomerné časti ročného daňového odpisu (12 732 eur a 4 244 eur – v príklade vyšli celé čísla) sa už nezaokrúhľujú na celé čísla a vykazujú sa vo forme desatinného čísla s dvoma desatinnými miestami,

– v roku 2020, t.j. v roku nasledujúcom po uplynutí doby odpisovania je možné do základu dane zahrnúť celú neuplatnenú časť daňových odpisov vo výške 6 217,19 eur (ide o neuplatnený odpis z 1. roku odpisovania ako aj neuplatnený odpis z dôvodu príjmu z prenájmu), nakoľko hmotný majetok sa už neprenajíma a do základu dane je možné zahrnúť odpis do výšky pomeru vstupnej ceny a doby odpisovania stanovenej zákonom o dani z príjmov, t.j. do výšky 10 186 eur (16 111,11/6.)

(1) Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.

(2) Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa odseku 1 sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

(3) Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku,1) ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26.

(4) Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(5) Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Technickým zhodnotením sa rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy definované stavebným zákonom, rekonštrukcie a modernizácie, ktoré v príslušnom zdaňovacom období pri jednotlivom HM prevyšujú sumu 1 700 eur.

– prístavbou – zmeny, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,

– stavebnými úpravami – úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.

Ide o zmeny na už dokončených stavbách vykonané na základe stavebného povolenia, ohlásenia alebo aj bez stavebného povolenia alebo ohlásenia.

Rekonštrukcie predstavujú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizácie predstavujú rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok. Môže ísť napr. o upgrade softvéru, ktorým dochádza k rozšíreniu pôvodných alebo zavedeniu nových funkcií softvéru.

– technické zhodnotenie, ktoré na jednotlivom majetku v úhrne za zdaňovacie obdobie neprevýši sumu 1 700 €, ak sa daňovník rozhodne považovať ho za výdavky na technické zhodnotenie,

– technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 €, ktoré je vykonané na hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 €.

Technické zhodnotenie je súčasťou vstupnej ceny, resp. zostatkovej ceny majetku a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. Výnimku predstavuje technické zhodnotenie, ktoré sa považuje v súlade s § 22 ods. 6 za iný majetok a odpisuje sa samostatne rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania. Za iný majetok sa považuje technické zhodnotenie:

– nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur, ktoré je zaradené na účely daňového odpisovania do odpisovej skupiny 2 (položka 2.40)

– technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom,

Medzi výdavky, ktoré sa považujú za technické zhodnotenie patrí výmena okien a dverí pri zmene a ich dĺžkových parametrov, inštalácia mreží na okná, výmena dverí so špeciálnou úpravou (fotobunka alebo protipožiarne dvere), montáž klimatizácie automobilu.

Od technického zhodnotenie majetku je potrebné odlíšiť náklady na opravu a udržiavanie, ktorými sa odstraňuje čiastočné fyzické opotrebovanie alebo poškodenie za účelom uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uvedením do prevádzkyschopného stavu sa rozumie vykonanie opravy aj s použitím iných než pôvodných materiálov, náhradných dielcov, súčastí alebo technológii, ak nedôjde k zmene technických parametrov alebo zvýšeniu výkonnosti majetku a ani k zmene účelu použitia. Udržiavaním sa spomaľuje fyzické opotrebenie majetku, predchádza jeho následkom a odstraňujú sa drobnejšie závady. Náklady na opravu a udržiavanie nezvyšujú vstupnú cenu majetku, ale sú uznaným daňovým výdavkom jednorazovo v súlade s postupmi účtovania.

Typickými príkladmi opravy sú: oprava fasády a strechy budovy, výmena odkvapových rúr a žľabov, výmena okien bez zmeny technických parametrov, maliarske a natieračské práce, výmena poškodenej alebo opotrebovanej časti automobilu.

(1) Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu zaniká. Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, daňovník môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty.

(2) Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(3) Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(4) Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka alebo sa zníži o časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúceho na tohto daňovníka.

(5) Na zistenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia § 17 až 29.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa zavádza nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty. Daňovú stratu bude možné odpočítavať počas štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Zároveň sa stanovuje, že daňová strata sa bude uplatňovať počas týchto 4 rokov v rovnomernej výške, t.j. vo výške ¼ ročne. V prípade, ak počas týchto štyroch rokov vznikne daňovníkovi znova strata, stratí nárok na uplatnenie ¼ – tiny už vykázanej straty.

– fyzických osôb iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t.j. príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje skutočne vynaložené výdavky a to výdavky na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si odpočítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata.

Poistné a príspevky [len tie, ktoré sú zadefinované v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP, t.j. poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu] si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov, maximálne do výšky príjmov.

N straty vykázané do 31. 12. 2013 sa uplatní postup upravený v § 52za ods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa súčet neuplatnených daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 odpočítajú od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2014. Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanej daňovej strate za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3.

Vzhľadom na skutočnosť, že v r. 2014 rovnako vykázal daňovú stratu, nárok na odpočet prvej štvrtiny už nemôže daňovník nikdy uplatniť.

V daňovom priznaní uvedie aj stratu z roku 2014, z ktorej si môže uplatniť v roku 2015 rovnako jednu štvrtinu.

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúcej úľavu na dani podľa osobitného predpisu120a) alebo podľa schémy štátnej pomoci de minimis, môže si uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky podľa odseku 2, ak súčasne spĺňa podmienky stanovené osobitným predpisom120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3 alebo podmienky podľa schémy štátnej pomoci de minimis.

(2) Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a) oprávnených nákladov,120b) na ktoré bola schválená poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu,120a) najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku tejto investície obstaraného po podaní investičného zámeru podľa osobitného predpisu^120c) do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani, a

b) súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol investičný zámer podaný podľa osobitného predpisu,120c) a oprávnených nákladov uvedených v písmene a).

a) daňovník počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, využije všetky ustanovenia tohto zákona znižujúce základ dane, na ktoré mu vzniká nárok, a to najmä uplatnením

1. odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

b) daňovník je povinný počas zdaňovacích období, za ktoré si uplatňuje úľavu na dani, odpočítať od základu dane daňovú stratu alebo časť daňovej straty, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, a to vo výške základu dane; ak je základ dane vyšší ako výška daňovej straty, o ktorú sa v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach neznižoval základ dane, zníži sa základ dane o výšku tejto straty,

c) daňovník nemôže uplatniť úľavu na dani podľa odseku 4 pri zrušení bez likvidácie, pri vstupe do likvidácie, pri vyhlásení konkurzu alebo pri zrušení alebo pozastavení podnikateľskej činnosti,

d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu.

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci a daňovník splnil podmienky stanovené osobitným predpisom^120a) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.^120a)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičnej pomoci v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci vydanom podľa osobitného predpisu.^120a)

(6) Výška úľavy na dani sa nemení, ak je daňovníkovi dodatočne vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená vyššia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty investičnej pomoci formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom^120a) alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3, okrem podmienky uvedenej v odseku 3 písm. a) a b), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

(9) Ak daňovník nedodrží podmienku uvedenú v odseku 3 písm. a) alebo písm. b), stráca nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom podmienku nedodržal. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. Daň priznaná v dodatočnom daňovom priznaní je splatná v lehote podľa odseku 8. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.

Ustanovenie vymedzuje rozsah a podmienky poskytnutia úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci. Úľava na dani predstavuje jednu z foriem investičnej pomoci, ktorá sa poskytuje v súlade so zákonom č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijímateľom úľavy na dani môže byť právnická alebo fyzická osoba – podnikateľ so sídlom v SR, zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri, ktorá bude realizovať investičný zámer v SR.

Úľava na dani sa poskytuje daňovníkovi – prijímateľovi investičnej pomoci – ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci obsahujúce úľavu na dani a to do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ak súčasne splní podmienky stanovené zákonom o investičnej pomoci ako aj zákonom o dani z príjmov.

Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom. Koeficient sa stanovuje ako podiel oprávnených nákladov a súčtu vlastného imania a oprávnených nákladov.

S účinnosťou od 1. 4. 2015 došlo novelou zákona o investičnej pomoci k zefektívneniu procesu schvaľovania investičnej pomoci a to okrem iného aj zavedením oprávnenia začatia prác na investičnom zámere už podaním investičného zámeru bez povinnosti vydávania potvrdenia o splnení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci. Na túto zmenu reagoval aj ZDP a to tak, že za oprávnené náklady sa považujú náklady najviac do úhrnnej výšky obstarávacej ceny dlhodobého HaNM obstaraného už po podaní investičného zámeru do konca príslušného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na úľavu na dani (do 31. 3. 2015 obstarávacia cena HaNM obstaraného až po vydaní písomné potvrdenia žiadateľovi, že investičný zámer spĺňa podmienky na poskytnutie investičnej pomoci).

K obdobnej úprave došlo aj pri stanovení hodnoty vlastného imania, pomocou ktorého sa vyčísluje koeficient. Na účely výpočtu koeficientu sa vlastným imaním rozumie vlastné imanie vykázané v účtovnej závierke za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník požiada o poskytnutie investičnej pomoci.

(1) Daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu,^120d) si môže uplatniť nárok na úľavu na dani podľa odseku 2 jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu,^120d) ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3.

a) nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov^120e) na účel podľa osobitného predpisu^120d) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani, a

b) súčtu nákladov podľa písmena a) a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) vo výške podľa odseku 3 písm. e) za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani.

1. odpisov podľa § 22 až 29; v období uplatňovania úľavy na dani nie je možné prerušiť odpisovanie hmotného majetku podľa § 22 ods. 9,

d) daňovník je povinný pri vyčíslení základu dane vo vzájomnom obchodnom vzťahu so závislou osobou postupovať podľa § 18 a dodržiavať princíp nezávislého vzťahu,

e) dotácia poskytnutá na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu^120d) sa zahrnie do koeficientu na účely výpočtu pomernej časti základu dane podľa odseku 2

1. rovnomerne počas doby čerpania daňovej úľavy, ak sa poskytuje na obstaranie odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, a

2. vo vecnej a časovej súvislosti so zaúčtovaním nákladov podľa osobitného predpisu,1) ak sa poskytuje na prevádzkové náklady.

(4) Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť najviac na tri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia, pričom prvým zdaňovacím obdobím, za ktoré si možno úľavu na dani uplatniť, je zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo daňovníkovi vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov a daňovník splnil podmienky ustanovené osobitným predpisom^120d) a osobitné podmienky podľa odseku 3, najneskôr však zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynuli tri roky od vydania rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(5) Nárok na úľavu na dani si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov podľa osobitného predpisu.^120f)

(7) Výška nevyčerpanej hodnoty stimulov formou úľavy na dani sa nemení, ak bola daňovníkovi vyrubená alebo ak je daňovníkom v dodatočnom daňovom priznaní uvedená nižšia daňová povinnosť, ako bola uvedená v daňovom priznaní.

(8) Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom^120d) alebo niektorú z osobitných podmienok uvedených v odseku 3 okrem podmienky uvedenej v odseku 3 písm. a) a b), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, je splatná do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo podané dodatočné daňové priznanie.

(9) Ak daňovník nedodrží podmienku uvedenú v odseku 3 písm. a) alebo b), stráca nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom podmienku nedodržal. Daň priznaná v dodatočnom daňovom priznaní je splatná v lehote podľa odseku 8.

Ustanovenie vymedzuje podmienky poskytnutia úľavy na dani pre prijímateľa – daňovníka, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o stimuloch pre výskum a vývoj“). Daňovník si môže uplatniť úľavu na dani z príjmov jednotlivo za každé zdaňovacie obdobie počas celého obdobia, na ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, najviac však do výšky nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, ak daňovník súčasne spĺňa podmienky podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a podmienky podľa ZDP.

Daňovník si môže uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmov do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane, ktorá sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom. Koeficient sa stanovuje ako podiel nákladov vykázaných v účtovnej závierke daňovníka hradených z jeho vlastných prostriedkov na účel podľa zákona o stimuloch pre výskum a vývoj za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom si uplatňuje nárok na úľavu na dani a súčtu týchto nákladov a dotácie poskytnutej na základe rozhodnutia o schválení poskytnutia stimulov podľa zákona o stimuloch na výskum a vývoj .

(1) Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať súčet

a) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj¹⁾ v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie,

b) 25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov podľa § 19 ods. 2 písm. c) šiesteho bodu a poistného a príspevkov podľa § 19 ods. 3 písm. i) zamestnanca v zdaňovacom období, v ktorom daňovník so zamestnancom uzatvoril trvalý pracovný pomer, pričom zamestnanec sa podieľa na realizácii projektu výskumu a vývoja, je občanom členského štátu Európskej únie mladším ako 26 rokov veku a ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi,

c) 25 % výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu, ktoré prevyšujú úhrn výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj¹⁾ zahrnovaných do odpočtu.

(2) Pri odpočte výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj od základu dane podľa odseku 1 postupuje rovnako aj daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11.

(3) Od základu dane možno podľa odseku 1 písm. a) až c) odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i), ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj¹⁾ súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet podľa odseku 1 písm. a) až c) len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

a) na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií,

b) na služby, licencie¹⁾ a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od iných osôb s výnimkou výdavkov (nákladov) na

1. služby, ktoré súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja a nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od Slovenskej akadémie vied,^120g) právnických osôb uskutočňujúcich výskum a vývoj zriadených ústrednými orgánmi štátnej správy,^120h) verejných vysokých škôl⁷⁰⁾ a štátnych vysokých škôl,⁷⁰⁾

2. nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od osôb podľa osobitného predpisu,¹²⁰ⁱ⁾ ktorým bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j)

3. certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

b) ako držiteľ osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj^120j) nerealizuje projekt výskumu a vývoja za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja.

(6) Projektom výskumu a vývoja, pri ktorého realizácii možno uplatniť odpočet podľa odseku 1, sa rozumie písomný dokument, v ktorom daňovník vymedzí predmet výskumu a vývoja. Tento dokument musí obsahovať najmä základné údaje o daňovníkovi, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky (náklady) na realizáciu projektu a predpokladané výdavky (náklady) v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Pri daňovej kontrole⁸²⁾ je správca dane alebo finančné riaditeľstvo^120k) oprávnené vyzvať daňovníka na predloženie projektu výskumu a vývoja. Lehota na predloženie projektu výskumu a vývoja daňovníkom správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu je osem dní odo dňa doručenia výzvy daňovníkovi.

(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu,^120l) o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa odseku 1, tieto údaje:

a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka,

d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení.

(8) Ak odpočet podľa odseku 1 nie je možné uplatniť z dôvodu, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo základ dane po znížení o odpočet daňovej straty je nižší ako odpočet podľa odseku 1, je možné odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj alebo jeho zostávajúcu časť uplatniť v najbližšom nasledujúcom zdaňovacom období, v ktorom daňovník vykáže základ dane, najviac však v štyroch zdaňovacích obdobiach bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom nárok na odpočet podľa odseku 1 vznikol.

(9) Ak daňovník, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj,^120j) predá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, pričom pri realizácii projektu výskumu a vývoja, ktorého sú výsledkom, uplatňoval odpočet podľa odseku 1, stráca nárok na odpočet podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval odpočet podľa odseku 1. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.

Ustanovenie upravuje možnosť poskytnutia tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj. Odpočet výdavkov na výskum a vývoj si môže uplatniť daňovník – právnická osoba alebo fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo fyzická osoba, ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11. Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty si daňovník pri realizácii výskumu a vývoja môže okrem výdavkov (nákladov) už zahrnutých do výsledku hospodárenia za podmienok stanovených ZDP uplatniť dodatočných:

– 25 % výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňového priznanie,

– 25 % mzdových a ostatných pracovnoprávnych nárokov a poistného zamestnancov zdaňovacom období, v ktorom bol so zamestnancom uzatvorený trvalý pracovný pomer, pričom zamestnanec sa podieľal na realizácii projektu výskumu a vývoja, je občanom SR alebo členského štátu EÚ, má menej ako 26 rokov a ukončil prípravu na povolanie pred menej ako 2 rokmi,

– 25 % z medziročného nárastu nákladov (výdavkov) vynaložených na výskum a vývoj.

Možno na účely „superodpočtu“ podľa § 30c ZDP výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, zahrnúť aj výdavky na správu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, napríklad udržiavací poplatok za patent podľa zákona č. 495/2008 Z. z. ako aj odmeny pre právnikov a patentových zástupcov, ktorí registráciu a správu výsledkov výskumu a vývoja daňovníka profesionálne zabezpečujú. Podľa § 30c ods. 4 písm. b) bod 3 ZDP možno do výdavkov zahrnúť výdavky na certifikáciu vlastných výsledkov výskumu a vývoja, ktoré vynaložil daňovník.

Pri definícií nákladov na výskum a vývoj sa ZDP v § 30 c ods.1 písm. a) odvoláva na účtovné predpisy. Definícia výskumu a vývoja pre účtovné a aj daňové účely je uvedená v § 37 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ.

Výskumom podľa § 37 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov v sústave PÚ sa rozumie pôvodné a plánované zisťovanie, vykonávané s cieľom získať nové vedecké poznatky alebo technické poznatky a najmä činnosti zamerané na získanie nových poznatkov, skúmanie, zhodnotenie a konečný výber aplikácií zo záverov výskumu alebo iných poznatkov, hľadanie alternatívnych materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb, formulácia, dizajn, hodnotenie a konečný výber možných alternatív nových alebo zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb. v sústave podvojného účtovníctva možno považovať aplikáciu zistení výskumu a vývoja alebo iných znalostí na plánovanie alebo návrh výroby nových alebo významne zlepšených materiálov, zariadení, výrobkov, procesov, systémov alebo služieb pred začatím ich sériovej výroby alebo používania, dizajn, zhotovenie a testovanie prototypov a modelov, zhotovenie nástrojov, šablón, foriem a čipov využívaním novej technológie, zhotovenie a činnosť skúšobnej prevádzky, ktorá nie je v etape ekonomickej realizovateľnosti výroby, zhotovenie a prevádzka vybranej alternatívy pre nové alebo zlepšené materiály, zariadenia, výrobky, procesy, systémy alebo služby.

V zmysle uvedeného možno výdavky na certifikáciu považovať za oprávnené výdavky v súlade s § 30c ods. 4 písm. b) bod 3 ZDP. Výdavky pre právnikov a patentových zástupcov majú charakter služieb a nie sú považované za výdavky na výskum a vývoj v nadväznosti na § 30c ods. 4 písm. b) ZDP.

Stráca daňovník, ktorý je držiteľom patentu na vynález, ktorý sám vyvinul, podľa § 30c ods. 9 ZDP nárok na odpočet

– ak udelí inému subjektu právo na použitie patentu, avšak patent ako taký nepredal, resp.

– ak predá samotný patent, t.j. všetky práva k vynálezu, inému subjektu.

Ak daňovník udelí inému subjektu právo na použitie patentu, avšak patent ako taký nepredal, nestráca nárok na superodpočet nákladov na výskum a vývoj. V prípade, ak patent predá, stráca nárok na odpočet podľa odseku 1 v nadväznosti na § 30c ods.9 ZDP, ak ide o daňovníka, ktorý je držiteľom osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že na poskytnutie práva na použitie patentu a predaj patentu, ktoré boli vytvorené v minulosti a daňovník si u nich neuplatňoval odpočet nákladov podľa § 30c ZDP sa ustanovenie § 30c ods. 9 ZDP neuplatňuje.

Tuzemská právnická osoba realizuje projekt výskumu a vývoja v spolupráci s inou (zahraničnou) spoločnosťou. Každá zo spoločností bude účtovať o svojej časti výdavkov na výskum a vývoj, obe spoločnosti budú realizátorom projektu a po ukončení budú vlastníkom výsledkov výskumu a vývoja. Môže si tuzemská právnická osoba uplatniť odpočet výdavkov (nákladov) podľa § 30c ZDP.

Pri realizácii projektov zameraných na výskum a vývoj si daňovník môže odpočítať výdavky (náklady) podľa § 30c ods. 1 až 5 ZDP pri splnení podmienok ustanovených v § 30c ZDP. Podľa ustanovenia § 30c ods. 3 ZDP je „superodpočet“ na výskum a vývoj možné uplatniť iba z výdavkov (nákladov) daňovníka podľa § 2 písm. i), t. j. musí ísť o vlastné výdavky (náklady), ktoré boli daňovníkom preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ktoré ním boli zaúčtované v účtovníctve alebo zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

V prípade, ak sa na realizácii projektu výskumu a vývoja podieľa viac účastníkov (tuzemských alebo zahraničných), pre uplatnenie odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa ustanovení § 30c ZDP je okrem iného potrebné posudzovať spoluvlastnícke podiely na výsledkoch projektu, ktoré pripadajú na jednotlivých účastníkov projektu. Odpočet výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa citovaného ustanovenia § 30c ZDP je možné uplatniť iba vo výške preukázateľne vynaložených výdavkov (nákladov) zodpovedajúcich výške spoluvlastníckeho podielu na výsledku projektu zameraného na výskum a vývoj.

(1) Ak daňovník je účtovnou jednotkou, na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), platný ku dňu, ku ktorému je uplatnený daňovníkom v účtovníctve,1) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri kúpe a predaji cudzej meny za eurá sa uplatní postup podľa osobitného predpisu.121)

2. kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý v cudzej mene alebo pripísaný bankou alebo pobočkou zahraničnej banky alebo

3. ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo

4. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy,

b) výdavkoch primerane postup uvedený v písmene a) v zdaňovacom období, v ktorom boli tieto výdavky vynaložené.

(3) Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, použije sa kurz v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Rovnaký postup sa použije aj pri ďalších príjmoch podľa § 16, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo z ktorých sa vykonáva zabezpečenie dane podľa § 44, pričom na prepočet zrazenej dane alebo sumy zrazenej na zabezpečenie dane sa použije kurz platný v deň, v ktorom sa vykonala zrážka.

(4) Na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.

(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak

(2) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy len podľa § 5, presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a), ak

a) plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,

c) nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a)],

d) daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

(3) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal

a) príjmy podľa § 5 od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13.

a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo

b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 alebo

c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)

d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

(5) Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, je povinný uviesť v tomto daňovom priznaní okrem výpočtu daňovej povinnosti alebo zamestnaneckej prémie aj osobné údaje v tomto členení:

c) adresa trvalého pobytu alebo adresa bydliska, ak ide o daňovníka, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, a to ulica, číslo, poštové smerové číslo, obec, štát,

d) priezvisko, meno a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje zníženie základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus (§ 33).

(7) Okrem údajov uvedených v odseku 6 môže daňovník v daňovom priznaní uviesť aj číslo telefónu a e-mailovú adresu; správca dane je oprávnený tieto údaje spracovať.

(8) Ak daňové priznanie podáva za daňovníka zákonný zástupca, právny nástupca alebo zástupca, uvedie v daňovom priznaní osobné údaje o daňovníkovi podľa odsekov 6 a 7, za ktorého podáva daňové priznanie, a svoje osobné údaje podľa odsekov 6 a 7. Osoba podľa osobitného predpisu122aa) a osoba uvedená v § 49 ods. 4 zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie aj tie zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ zomrelého daňovníka vyplatil osobe, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy. Ak budú tejto osobe vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie. Správca dane v tomto prípade neuplatní postup podľa osobitného predpisu.132a)

(9) Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý nebol povinný podať daňové priznanie podľa odsekov 1 a 2, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3, a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie podľa § 38, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu,122a) pričom vykonané ročné zúčtovanie podľa § 38 sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.

(10) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje daňový bonus podľa § 33, je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie dokladom alebo potvrdením podľa § 37 ods. 2, ktoré je súčasťou daňového priznania, s výnimkou zamestnanca, ktorému zamestnávateľ vyplatil daňový bonus podľa § 33 v plnej sume, na ktorú mal nárok.

(11) Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.132a)

(12) Ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne príjme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy, zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9). Ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu. 132a) Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až 8 v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach alebo dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až 8.

■ podľa odseku 1 je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP.

Pre rok 2015 je nezdaniteľná časť vo výške 3 803,33 eura a hranica pre povinnosť podania daňového priznania je vo výške 1 901,67 eura.

V roku 2015 sa suma životného minima nemení a preto všetky sumy, ktoré sa počítajú v závislosti od výšky životného minima zostávajú rovnaké. Uvedené platí aj na výšku nezdaniteľnej časti, čo znamená, že aj pre povinnosť podania daňového priznania za rok 2016 bude platiť suma 1 901,67 eura.

Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

Do sumy zodpovedajúcej 50 % základnej nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43 ZDP) a jej zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka alebo si daňovník neuplatní postup, pri ktorom považuje daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý si odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní.

Povinnosť podania daňového priznania je upravená aj v § 15 daňového poriadku. Podľa tohto ustanovenia je daňové priznanie povinný podať:

– každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, ktorým je aj ZDP. ZDP ďalej upravuje, ktorým daňovníkom, v akej lehote a za akých podmienok vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak daňový subjekt opomenie povinnosť a nepodá daňové priznanie v lehote podľa hmotnoprávneho predpisu, správca dane je povinný vyzvať daňový subjekt na splnenie tejto povinnosti. Výzva musí obsahovať poučenie o následkoch spojených s nepodaním daňového priznania, a tým je určenie dane podľa pomôcok,

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote, správca dane ho vyzve na jeho podanie. Pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani v náhradnej lehote stanovenej vo výzve, zákon upravuje ďalší postup, ktorým je určenie dane podľa pomôcok. K určeniu dane podľa pomôcok správca dane pristúpi aj v prípade, ak sa daňový subjekt domnieval, že mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, ale správca dane na základe zistených skutočností vyzval daňový subjekt na jeho podanie a daňový subjekt si túto povinnosť nesplnil.

Postup upravený v súvislosti s daňovým priznaním v § 15 daňového poriadku sa vzťahuje aj na „hlásenie“, ktoré stanovuje ZDP. Podľa ustanovenia § 39 ods. 11 ZDP na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, t.j. daňového poriadku, vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie.

V súlade s § 15 ods. 5 daňového poriadku, vzory uvedených daňových priznaní určuje Ministerstvo financií SR a to všeobecne záväzným právnym predpisom.

V súlade s § 15 ods. 4 daňového poriadku, prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní.

Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane a to bez ohľadu na jeho miestnu príslušnosť upravenú v § 7 daňového poriadku.

– DP typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,

– DP typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 ZDP.

Súčasťou tlačív daňových priznaní je aj žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, žiadosť o vrátenie preplatku a vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 ZDP.

Spôsob podania daňového priznania je určený v § 13 v nadväznosti aj na § 33 daňového poriadku a § 14 daňového poriadku.

■ podľa odsekov 2 a 3 je povinný podať daňové priznanie aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), presahujúce pre rok 2015 sumu 1 901,67 eura a tieto mu:

– plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR, ak sa sám dobrovoľne nerozhodol stať sa platiteľom dane podľa § 48 ZDP.

– plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 ZDP,

Pre účely podania daňového priznania uvedené znamená, že príjmy zo závislej činnosti boli v zahraničí aj zdaniteľnými príjmami. Nejde o prípady, kedy bol napr. zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia na menej ako 183 dní pričom nepracoval ani v stálej prevádzkarni slovenského zamestnávateľa umiestnenej v zahraničí ani u zahraničného zamestnávateľa, t.j. príjem nebol zdaniteľný v zahraničí.

– nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

Ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať resp. pri vykonaní ročného zúčtovania zdaniteľných príjmov, ak mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla alebo sa sám nerozhodol ho podať.

– daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady (§ 38 ods. 5) na vykonanie ročného zúčtovania, alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 ZDP.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:

a) príjmy podľa § 5 ZDP od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

b) iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP, vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP [len pri príjme z vrátenia podielových listov alebo príjmy daňovníka s ODP napr. umelca – § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP], alebo ak je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13 (porušenie podmienok pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie).

Daňové priznanie musí podať aj v prípade, ak porušil podmienky pre platenie nezdaniteľnej časti z dôvodu dobrovoľných starobných dôchodkových príspevkov podľa § 52ze ZDP.

■ podľa odseku 4 nie je podľa § 32 ods. 4 ZDP povinný podať daňovník, ak má len príjmy:

a) podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ods. 2 ZDP alebo

b) z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo

c) ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo

d) zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo

■ podľa odseku 11 daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 155 a 156 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.

■ podľa odseku 12, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa § 155 a 156 daňového poriadku. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady až do účinnosti tohto zákona nerieši. Zmena ZDP dáva daňovníkovi možnosť aj v nadväznosti na § 2 zákona o správe daní vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch ako pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa upravilo, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona o správe daní.

Toto ustanovenie sa aplikuje aj v nadväznosti na úpravy v § 7 ods. 4 a 7 a v § 8 ods. 3 a 12 ZDP, podľa ktorých je možné uplatniť si povinne platené poistné na verejné zdravotné poistenie ako uznané daňové výdavky.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 12 ZDP sa v týchto prípadoch postupuje z dôvodu, že poistné sa počíta až na základe ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie vykonávané zdravotnou poisťovňou po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v roku 2015 za rok 2014), v ktorom daný príjem plynul a v ktorom je zdaňovaný. Daňovník môže preto v tomto v prípade postupovať nasledovne:

už nebude dosahovať, podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní zaplatené poistné ako daňový výdavok

bude dosahovať aj v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané aj poistné, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní takýto výdavok alebo si ho uplatní k tomuto príjmu v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané.

(1) Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi

1. dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), vykonávanej len na území Slovenskej republiky (ďalej len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,123)

3. neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

4. nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i),

5. nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až 8) okrem príjmov uvedených v treťom bode,

6. nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a

b) nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa osobitného predpisu.122b)

(2) Ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,122c) tento mesiac sa do obdobia uvedeného v odseku 1 písm. a) druhom bode nezapočíta.

(3) Ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane podľa § 15 z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(4) Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu podľa odseku 3 v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy. Vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

(5) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na jeho žiadosť tento zamestnávateľ. Ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri vykonaní ročného zúčtovania použije postup podľa § 38 ods. 6.

(6) Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, zamestnaneckú prémiu vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.126) Rovnako postupuje správca dane aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti (§ 35).

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa tohto zákona.

(8) Ak sa postupuje pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania podľa odsekov 5 alebo 6, na účely uplatnenia zamestnaneckej prémie sa vypočítaná daň rovná nule a postup podľa § 11 sa nepoužije.

Ustanovenie upravuje postup pri uplatňovaní nároku na zamestnaneckú prémiu.

■ v odseku 1 sú upravené podmienky po splnení, ktorých má zamestnanec nárok na zamestnaneckú prémiu.

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie v sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (2 280 eur) a nižšej ako
12-násobok minimálnej mzdy (4 560 eur), vzhľadom na mechanizmus výpočtu zamestnaneckej prémie, mu nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká (výsledkom výpočtu zamestnaneckej prémie je záporné číslo).

Ak daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy (4 560 eur), potom zamestnanecká prémia sa vypočíta ako 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákona z posudzovaných príjmov daňovníka.

Postupné znižovanie zamestnaneckej prémie je zavedené v nadväznosti na výšku základu dane každého daňovníka, ktorý si uplatní zamestnaneckú prémiu, a to až do úplného zániku uplatnenia nároku na túto zamestnaneckú prémiu. Nárok na zamestnaneckú prémiu za rok 2015 môže vzniknúť tomu daňovníkovi, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Daňovník poberal posudzované príjmy v sume 4 565 eur za 12 kalendárnych mesiacov, z ktorých mu zamestnávateľ zrazil poistné a príspevky v sume 611,71 eur. Daňovník v zdaňovacom období 2015 zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného viažuci sa k príjmom zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 200 eur. Základ dane vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona za 12 mesiacov je 3 753,29 eura (4 565 – 611,71 – 200). Zamestnanecká prémia za 12 kalendárnych mesiacov = (nezdaniteľná časť na daňovníka – základ dane) x 19 % 9,5076 = (3 803,33 – 3 753,29) x 19 %.

Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhli na eurocenty nahor, t. j. na sumu 9,51 eura.

Ak daňovník poberal posudzované príjmy menej ako 12 kalendárnych mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorý poberal posudzované príjmy.

Napr. ak daňovník poberal posudzované príjmy 11 kalendárnych mesiacov, zamestnanecká prémia sa vypočíta pomernou časťou (9,5076 : 12) x 11 = 8,7153 = 8,72 eura.

Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

(1) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura** mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom;57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

(2) Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125)

(3) Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti,57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).

(4) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(5) Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odseku 1 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(6) Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku;126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.

(7) Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.

(8) Daňový bonus si môže uplatniť aj daňovník, ktorý v zdaňovacom období nedosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,123) ak v tomto zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy123) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

(9) Ak daňovník v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy podľa § 5 a zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal daňový bonus len v pomernej časti a v tomto zdaňovacom období daňovník vykázal aj základ dane podľa § 6 ods. 1 a 2, môže si zostávajúcu pomernú časť daňového bonusu nepriznanú zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, uplatniť pri podaní daňového priznania.

(10) Daňový bonus podľa odsekov 1 až 9 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

■ v odseku 1 sú vymedzené podmienky, po splnení ktorých má daňovník právo uplatniť si daňový bonus na vyživované dieťa, žijúce v domácnosti s daňovníkom, ktoré je podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o prídavku na dieťa“) nezaopatreným dieťaťom.

Tento daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak splní ďalšie zákonom stanovené podmienky uvedené v § 33 ods. 1 zákona, a to:

– mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t.j. 2 280 eur (380 x 6),

– mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (2 280 eura) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

V súlade s uvedeným ustanovením si môže daňovník uplatniť v roku 2015 daňový bonus v sume 256,92 eura ročne (mesačne vo výške 21,41 eura) na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu).

Výška minimálnej mzdy je stanovená na rok 2015 vo výške 380 eura mesačne, t. j. mesačne musí byť mzda daňovníka aspoň vo výške 190 eur (1/2 x 380). Pre celý rok 2015 je 6-násobok minimálnej mzdy vo výške 2 280 eura.

Pre rok 2016 je výška minimálnej mzdy stanovená na 405 eur mesačne, t.j. mesačne musí byť mzda aspoň vo výške 202,50 eura. Pre celý rok 2016 je 6-násobok minimálnej mzdy vo výške 2 430 eur.

Podľa § 52zd ods. 7 ZDP sa daňový bonus podľa § zvyšuje vždy k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

(1) Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, pričom preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.

(2) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3) Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4) V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(5) Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o daňový bonus. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(6) Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

(7) Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e), s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.

(8) Ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (§ 17 ods. 9), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa odsekov 6 a 7, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

(9) Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 7 alebo § 8, alebo z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 alebo príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú zdaňované podľa § 35, pričom môže ísť aj o kombináciu takýchto príjmov.

(10) Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a 6, neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

(11) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)

V ustanovení § 2 písm. u) ZDP je pojem preddavok na daň definovaný ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Platenie preddavkov na daň je upravené v § 34, § 51c a v prechodných ustanoveniach ZDP, pričom preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

V odseku 1 je stanovené preddavkové obdobie, v ktorom je daňovník povinný platiť preddavky na daň. Preddavkovým obdobím je obdobie začínajúce od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Pri platení preddavkov na preddavkové obdobie roka 2016 je to obdobie od 1. apríla 2016 do 31. marca 2017, ale len v prípade, ak nebude mať daňovník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2015.

Podľa § 51c ods. 1 ZDP v znení zákona č. 331/2011 Z. z. sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Povinnosť platenia preddavkov závisí od výšky poslednej známej daňovej povinnosti, pričom ak:

■ podľa odseku 4 môže správca dane v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov inak. Stanovenie platenia preddavkov inak môže využiť napr. daňovník s ODP, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám alebo v prípade, ak má príjmy zo zdrojov v zahraničí, pri ktorých využíva metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia a to zápočet. Pri metóde vyňatia sa počíta posledná známa daňová povinnosť až zo základu dane po vyňatí príjmov zdaňovaných v zahraničí.

■ v odseku 5 je uvedený výpočet poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej závisí následná povinnosť daňovníka platiť preddavky na daň v nasledujúcom preddavkovom období.

Poslednou známou daňovou povinnosťou sa podľa § 34 ods. 5 ZDP rozumie daň vypočítaná:

• zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP zníženého o odpočet daňovej straty a príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP uvedeného v poslednom daňovom priznaní po vyňatí príjmov zdaňovaných v zahraničí (metóda vyňatia), ktorý sa

• zníži o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,

• pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP, platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, pričom

Povinnosť platiť preddavky na daň z podaného daňového priznania za rok 2015 na preddavkové obdobie roka 2016 neovplyvňujú príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a ostatné príjmy podľa § 8 ZDP. Vypočítaná daň na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti sa zníži iba o daňový bonus, t. j. nezníži sa o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a nezníži sa ani o daň vybranú podľa § 43 ZDP, odpočítavanú ako preddavok na daň, uvedenú v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP platná v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, odpočítava v plnej výške, zodpovedajúcej 19,2-násobku sumy platného životného minima, bez ohľadu na to, či si daňovník v poslednom daňovom priznaní mohol vzhľadom na výšku vykázaného základu dane (resp. súčtu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre uvedené účely je podstatné to, či daňovníkovi na predmetnú nezdaniteľnú časť základu dane vzniká nárok.

V prípade poberateľov dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (napr. dôchodku starobného) pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na účely platenia preddavkov na daň je rozhodujúce to, kedy im bol dôchodok priznaný a v akej výške im bol vyplatený v príslušnom zdaňovacom období:

• ak daňovník bol poberateľom dôchodku už k 1. 1. 2015, základ dane za rok 2015 znižuje o sumu zodpovedajúcu (len) kladnému rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka vo výške 3 803,33 eura a úhrnnou sumou dôchodku a pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti znižuje základ dane za rok 2015 o kladný rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na daňovníka platnou na zdaňovacie obdobie roka 2016 vo výške 3 803,33 eura (životné minimum sa opätovne nemení a preto sa nemení ani výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2016) a úhrnnou sumou dôchodku, ktorá mu bola vyplatená v roku 2015,

• ak sa daňovník stal poberateľom dôchodku až v priebehu roka 2015, základ dane za rok 2015 môže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v plnej výške 3 803,33 eura (len s prihliadnutím na výšku súčtu čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) a na cieľ platenia preddavkov na daň na bežné zdaňovacie obdobie roku 2016 pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti základ dane za rok 2015 zníži o nezdaniteľnú časť základ dane na daňovníka platnú v zdaňovacom období roka 2016 v plnej výške 3 803,33 eura.

Daňový bonus sa na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti uplatní v sume, na ktorú daňovníkovi vznikol nárok a ktorú si uplatnil v poslednom daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, bez ohľadu na skutočnosť, že v zdaňovacom období, na ktoré počíta preddavky, by už nemal nárok na uplatnenie daňového bonusu, resp. by bol tento nárok v inej výške (napr. v roku 2015 mal nárok uplatniť si daňový bonus na dve vyživované deti a v roku 2016 bude mať nárok na daňový bonus už len na jedno dieťa).

Ak vychádzame z tlačiva daňového priznania typ B platného pre rok 2015, z ktorého sa budú počítať preddavky na daň na preddavkové obdobie roka 2016, potom sa pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti vychádza zo Základu dane z {[r. (36 + 55 + 65 + 79) alebo z r. (36 + 55 + 65 + 79 – 82)] – suma nezdaniteľnej časti [§ 11 ods. 2 písm. a) platnej na zdaňovacie obdobie, na ktoré sa platia preddavky] x sadzba dane podľa § 15 zákona platná pre zdaňovacie obdobie, na ktoré sa preddavky platia} – r. 95.

Podľa § 34 ods. 5 ZDP sa posledná známa daňová povinnosť nemení (neprepočítava) v dôsledku podania dodatočného daňového priznania a nemení sa ani vtedy, ak daňovníkovi dorubí daň správca dane. Daňovník však môže v takomto prípade požiadať správcu dane o určenie preddavkov inak.

Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia.

Ak sú preddavky na daň zaplatené do zmeny poslednej známej daňovej povinnosti vyššie ako preddavky na daň vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov na daň zaplatená do začatia preddavkového obdobia, ktorá prevýši sumu preddavkov na daň vypočítanú z podaného daňového priznania, sa buď daňovníkovi

• započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, alebo

Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použije postup podľa § 79 daňového poriadku. Uvedené znamená, že najskôr správca dane použije preplatok na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti daňovníkovi daňový preplatok.

Ak by daňovník zaplatil 31. 3. 2016 štvrťročný preddavok na daň splatný 31. 3. 2016 vo výške 290 eur, pričom od 1. 4. 2016 by mal povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 000 eur (vypočítané z daňového priznania za rok 2015), potom preddavok na daň zaplatený 31. 3. 2016 by sa nemenil (nemusel by nič doplatiť). V opačnom prípade, ak by daňovník mal povinnosť zaplatiť štvrťročný preddavok na daň splatný 31. 3. 2016 napríklad vo výške 1 900 eur a tento by aj skutočne zaplatil do 31. 3. 2016, pričom od 1. 4. 2016 by mal povinnosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 900 eur (vypočítané z daňového priznania za rok 2015), rozdiel 1 000 eur by sa započítal na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene, ak by daňovník nepožiadal o vrátenie tohto rozdielu.

• druh príjmu aký daňovník poberá a z toho vyplývajúca štruktúra základu dane – daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP a § 6 ZDP, postupuje podľa § 34 ods. 10 ZDP. Takýto daňovník neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

Výpočet percentuálneho podielu podľa čiastkových základov dane (ďalej aj „ČZD“):

(ČZD podľa § 5 ZDP / ČZD podľa § 5 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP) x 100.

■ v odsekoch 6 a 7 ZDP je uvedené špecifické určenie preddavkov pre príjmy zo závislej činnosti pre

ktorí dosahujú príjmy od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane.

Ustanovenie § 34 ods. 6 ZDP ukladá povinnosť platiť preddavky na daň fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom s NDP (rezident) a poberá príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území SR. Daňovník, ktorý poberá príjmy zo závislej činnosti od takéhoto zamestnávateľa, postupuje podľa tohto ustanovenia zákona, pričom najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom prvýkrát obdržal takýto príjem, oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane. Preddavky si daňovník vypočíta spôsobom uvedeným v § 35 ZDP, pričom tieto preddavky sú splatné miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom mal takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet.

Ustanovenie § 34 ods. 7ZDP bude uplatňované v tých prípadoch, ak daňovník s ODP (nerezident) bude poberať príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR alebo na palubách lietadiel alebo lodí, ktoré sú prevádzkované daňovníkom s NDP a tieto príjmy mu bude vyplácať zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Daňovník, ktorý bude vykonávať takúto činnosť na základe zmluvy, z ktorej vyplýva, že na území SR sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, bude platiť preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území SR. V prípade, že zo zmluvy nevyplýva, ako dlho sa bude zdržiavať na území SR, preddavky na daň bude daňovník platiť až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území SR. Daňovník, keď začne poberať takéto príjmy, je povinný to oznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom po prvýkrát takýto príjem obdržal. Z týchto príjmov si sám vypočíta preddavky na daň, ktoré odvedie miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom obdržal takýto príjem. Daňovník pri výpočte preddavku na daň môže znížiť príjem zo závislej činnosti len o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

■ v odsekoch 8, 9 a 10 (aj v nadväznosti na odsek 1) sú uvedené prípady, kedy daňovník preddavky neplatí alebo ich platí v inej v polovičnej výške.

Podľa § 34 ods. 8 ZDP ak daňovník skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť, prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP), poberanie príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP) a výkon závislej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 4 ZDP oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

V zmysle § 17 ods. 9 ZDP sa za skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu považuje zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania (s výnimkou sezónnych činností) alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu,

• napr. ak daňovník podniká na základe živnostenského oprávnenia a na jeho žiadosť z októbra 2015 mu živnostenský úrad pozastaví živnosť do konca septembra 2016, takže je zrejmé, že činnosť neobnoví do lehoty na podanie daňového priznania (za rok 2015), ide v zmysle § 17 ods. 9 ZDP o skončenie podnikania (s povinnosťou úpravy základu dane podľa § 17 ods. 8 ZDP) a v súlade s § 34 ods. 8 ZDP daňovník prestáva byť povinný platiť preddavky na daň,

• ak daňovníkovi plynie niekoľko druhov podľa § 6 ZDP, napr. príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, ukončenie živnostenského podnikania v tomto prípade nespôsobuje zánik povinnosti platenia preddavkov na daň. Daňovník naďalej poberá príjmy z prenájmu, pričom v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodujúce, či sú zdaniteľné [môžu byť aj vo výške nepresahujúcej 500 eur ročne, čo znamená že by boli oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP],

• povinnosť platiť preddavky na daň sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý po skončení podnikania naďalej poberá príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP zdaňované preddavkovo podľa § 35 ZDP, alebo príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP alebo ostatné príjmy podľa § 8 ZDP, resp. príjmy zdaňované zrážkou podľa § 43 ZDP alebo ich kombináciu. Napríklad ak daňovník, ktorý podnikal popri zamestnaní, ukončí podnikanie, už nemá povinnosť platiť ďalšie preddavky na daň podľa § 34 ZDP, aj keď príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 35 ZDP mu naďalej plynú,

• ak daňovník dosahuje príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, resp. z použitia diela alebo použitia umeleckého výkonu a zároveň dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti, z ktorých platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP a skončí niektorú z uvedených činností, naďalej je povinný platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP,

• ak daňovník vykonávajúci závislú činnosť na území SR u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP, ukončí vykonávanie závislej činnosti a poberanie týchto príjmov, neplatí preddavky na daň v zmysle § 34 ods. 8 ZDP, a to od preddavku, ktorý je splatný po dni, v ktorom došlo k ukončeniu výkonu závislej činnosti alebo poberania príjmov, z ktorých sa platili preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP.

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP a § 6 ZDP, postupuje podľa znenia § 34 ods. 10 ZDP. Takýto daňovník neplatí preddavky na daň, ak čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 ZDP, preddavky na daň sa platia v polovičnej výške.

Výpočet percentuálneho podielu podľa čiastkových základov dane (ďalej aj „ČZD“):

(ČZD podľa § 5 ZDP / ČZD podľa § 5 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP + ČZD podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP) x 100.

– zo závislej činnosti zdaňované preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP,

• ktorý okrem iných druhov príjmov dosahuje aj príjmy zo závislej činnosti a tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ZDP,

■ podľa odseku 11 správca dane môže vrátiť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ale len v prípade, ak

– platil preddavok bez právneho dôvodu napr. skončil podnikanie a už nemal povinnosť na ich platenie (§ 34 ods. 8 ZDP).

Preddavky v týchto prípadoch sa vrátia len na žiadosť daňovníka na základe rozhodnutia správcu dane do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu uvedeného v § 79 daňového poriadku. To znamená, že v prvom rade sa použije takáto platba na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (postupnosť prednostných úhrad je uvedená v § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku) a až potom vráti správca dane daňový preplatok.

Vyberanie a platenie preddavkov
na daň a dane z príjmov
zo závislej činnosti

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6, 8 a 10 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

(2) Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima vrátane a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne 1/12 sumy 176,8 násobku platného životného minima. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu podľa § 33 ods. 1.

(3) Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, zrazí preddavok na daň pri vyúčtovaní zdaniteľnej mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Zamestnancovi,

a) ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení, pri ktorom sa neuplatňuje postup podľa prílohy č. 6 alebo toto nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok na daň sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní (§ 38) alebo pri podaní daňového priznania (§ 32), alebo ak zamestnancovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32, daň sa v termíne na podanie daňového priznania (§ 49) považuje za vysporiadanú,

b) ktorého príjem zo závislej činnosti a náhrada tohto príjmu za dovolenku je zložený z eurovej časti a z časti v cudzej mene, preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a časti v cudzej mene prepočítanej na eurá; ustanovenia osobitného predpisu¹³⁰⁾ o zrážkach preddavku na daň sa nepoužijú,

c) ktorému zamestnávateľ poskytuje k príjmu zo závislej činnosti zahraničný príspevok podľa osobitného predpisu,131) preddavok na daň sa zrazí zo zdaniteľnej mzdy vypočítanej zo súčtu eurovej časti a zahraničného príspevku prepočítaného na eurá.

(4) U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu podľa odseku 5 najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. Zo sumy navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný zraziť a odviesť za zamestnanca preddavky na daň.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6, nižšia ako suma daňového bonusu alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom. Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti; na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak správca dane v tejto lehote začne daňovú kontrolu a suma zistená daňovou kontrolou sa neodlišuje od sumy uvedenej v žiadosti, vráti túto sumu do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly, pričom na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128) Ak správca dane zistí, že suma rozdielu zistená daňovou kontrolou sa odlišuje od sumy rozdielu uvedenej v žiadosti, postupuje podľa osobitného predpisu128) a sumu rozdielu vráti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevyberie preddavok na daň podľa predchádzajúcich odsekov, ak

a) je preukázané, že daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, platí preddavky na daň podľa § 34,

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok na daň a prizná a vyplatí daňový bonus tak, ako by bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre zamestnanca výhodnejší.

Príjmy zo závislej činnosti sa vyplácajú priebežne v priebehu roka, pričom ide vo väčšine prípadov o mesačné vyplácanie. Z uvedeného dôvodu ZDP nastavil aj platenie preddavkov z takto vyplácaných príjmov na mesačný princíp ich výpočtu a to v ustanovení § 35 tohto zákona.

■ podľa odseku 3 sa preddavok na daň zrazí pri výplate alebo poukázaní alebo pripísaní zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru. Každý príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, teda musíme pri výplate, pripísaní alebo pri poukázaní daňovníkovi k dobru zdaniť. Zdaniť je ale možné len príjem, ktorý mu bol aj skutočne vyplatený, pričom

– pripísaním sa rozumie pripísanie na účet v peňažnom ústave (príkaz na úhradu),

Zdaniteľným príjmom nie je len peňažný príjem ale aj nepeňažný príjem. Ak zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, z ktorej potom nie je možné vykonať zrážku preddavku na daň, tento sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo až na konci roka pri podaní daňového priznania alebo pri vykonaní ročného zúčtovania.

V prípade, ak sa daňovník rozhodne vysporiadať tieto nepeňažné príjmy pri podaní daňového priznania, pričom ich výšky nepresahuje 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, t.j. pre rok 2015 suma 1 901,67 eura a okrem týchto príjmov nemá žiadne iné zdaniteľné príjmy, potom nie je povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP). V takýchto prípadoch môže ísť napr. o plnenie vo forme obedu pre bývalých zamestnancov (dôchodcov), poskytnutie liečebného poukazu pracovníčke na materskej dovolenke, pričom títo zamestnanci iný zdaniteľný príjem nemali a nepeňažné príjmy nepresahovali polovicu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Uvedeným spôsobom postupuje len daňovník, ktorý nebude uplatňovať postup uvedený v § 5 ods. 3 písm. d), t.j. nebude navyšovať príjem o odvody a poistné (nebude „bruttovať“ príjem). U takéhoto daňovníka sa postupuje pri výpočte preddavkov podľa odseku 6.

■ podľa odseku 4 u zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, je zdaniteľnou mzdou úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil, znížený len o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec. V takomto prípade, nie je možné uplatniť zamestnancovi pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

■ podľa odseku 5 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu zamestnancovi, ktorý u neho podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vyplatených týmto zamestnávateľom v príslušnom kalendárnom mesiaci je u tohto zamestnanca aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. O túto sumu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň za príslušný kalendárny mesiac.

■ podľa odseku 6 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.

Preddavky na daň z navýšeného nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je povinný odviesť zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane za zamestnanca.

■ podľa odseku 7 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zodpovedá za vyplatenie daňového bonusu. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca, ktorý poberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého podal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, nižšia ako suma daňového bonusu, alebo ak zdaniteľná mzda tohto zamestnanca spočíva len v nepeňažnom plnení, alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku preddavku na daň vykonať, vyplatí zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je úhrnná suma preddavkov na daň a dane zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, pri výplate, pripísaní alebo poukázaní mzdy zamestnancovi k dobru vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej týmto zákonom za príslušný kalendárny mesiac zo svojich prostriedkov. V tomto prípade zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, požiada na tlačive prehľadu príjmov zo závislej činnosti (§ 39 ods. 9 písm. a) ZDP), po skončení kalendárneho štvrťroka za príslušné kalendárne mesiace tohto štvrťroka miestne príslušného správcu dane o poukázanie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu pre oprávnených zamestnancov a úhrnnou sumou preddavkov na daň a dane, ktoré zrazil všetkým zamestnancom.

Správca dane je povinný sumu rozdielu uvedenú v žiadosti poukázať zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti. Na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.

Ak v rámci tejto lehoty začne správca dane daňovú kontrolu a suma rozdielu zistená daňovou kontrolou sa

■ neodlišuje od sumy uvedenej v žiadosti, vráti túto sumu do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly, pričom na tieto účely správca dane nevydáva rozhodnutie podľa daňového poriadku,

■ odlišuje od sumy rozdielu uvedenej v žiadosti, postupuje podľa ustanovení daňového poriadku a sumu rozdielu vráti do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu
dane na daňovníka, zamestnaneckej
prémie a daňového bonusu

(1) Zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, je povinný preukázať tomuto zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa. Na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, preukážu; ak zamestnanec nastúpi do zamestnania, na predložené doklady zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom zamestnanec nastúpil do zamestnania, ak ich preukáže do konca tohto kalendárneho mesiaca a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane.

(2) Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

(3) Ak zamestnanec poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu súčasne alebo postupne od viacerých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus iba jeden zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, u ktorého zamestnanec uplatní nároky podľa odsekov 1 a 2.

(4) Ak zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a nepreukáže splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázané podmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanec preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, alebo si ich zamestnanec uplatní pri podaní daňového priznania.

(5) Ak zamestnanec nepoberal za kalendárny mesiac zdaniteľný príjem zo závislej činnosti v peňažnej alebo v nepeňažnej forme aspoň v sume polovice minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus, uplatní túto časť daňového bonusu pri ročnom zúčtovaní alebo pri podaní daňového priznania, ak úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie alebo za ktoré zamestnanec podáva daňové priznanie, dosiahne aspoň sumu 6-násobku minimálnej mzdy.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, o tom,

a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

(7) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení podľa odseku 6 zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si daňový bonus uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, poznamená zmenu na mzdovom liste zamestnanca.

(8) Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] alebo na daňový bonus, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení podľa odseku 6 u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

(9) Ak zamestnanec preukáže nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupuje podľa § 32a ods. 5.

■ v odsekoch 1 a 2 sú upravené lehoty, dokedy zamestnanec preukazuje splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na daňový bonus u zamestnávateľa, pričom

– zamestnanec preukazuje splnenie podmienok najneskôr do konca mesiaca, v ktorom už podmienky spĺňa, pričom

– zamestnávateľ prihliadne na tieto doklady už v nasledujúcom mesiaci po mesiaci kedy zamestnanec preukáže splnenie podmienok, ak nejde o nastupujúceho zamestnanca, u ktorého na predložené doklady zamestnávateľ prihliadne už v mesiaci kedy nastúpil do zamestnania za podmienky, že ich do konca tohto mesiaca aj tento nový zamestnanec preukáže a neuplatnil si ich v tomto kalendárnom mesiaci u iného zamestnávateľa.

Ak sa zamestnancovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak zamestnanec predloží doklad o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňového bonusu do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy dieťaťa na povolanie.

– poberá v kalendárnom mesiaci zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov bez ohľadu na to, či postupne alebo súčasne, prihliadne na uplatnenie nezdaniteľnej časti a daňového bonusu len jeden z nich,

– neuplatňuje nezdaniteľnú časť a nepreukáže splnenie podmienok pre daňový bonus v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu tieto nároky uplatní pri vykonaní ročného zúčtovania ak do 15. 2. preukáže splnenie podmienok pre ich uplatnenie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (za to zdaňovacie obdobie, za ktoré vykonáva ročné zúčtovanie).

■ podľa odseku 5 ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci nespĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti (v peňažnej alebo nepeňažnej forme) aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy (pre rok 2015 suma vo výške 190 eura) pre uplatnenie daňového bonusu, môže sa tento nárok uplatniť pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom, ak za celé zdaňovacie obdobie úhrn jeho zdaniteľných príjmov dosiahol 6-násobok minimálnej mzdy, t.j. pre rok 2015 sumu vo výške 2 280 eur. Tento nárok si môže uplatniť aj v daňovom priznaní, ak ho bude podávať a nebude mu zamestnávateľ vykonávať ročné zúčtovanie.

■ podľa odseku 6 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu
a na daňový bonus

(1) Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 3 vystaveného oprávneným subjektom a čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),

b) posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku (§ 11 ods. 6), ak suma takéhoto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2.

c) predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 a 10 vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie alebo príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ.

(2) Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

a) predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom,125) alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

b) potvrdením príslušného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti 57) sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

(3) Doklady uvedené v odseku 1 písm. a) a b) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Potvrdenie školy o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti57) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. b) je podmienená tým, že zamestnanec každoročne potvrdí podpisom vo vyhlásení (§ 36 ods. 6) platnosť rozhodnutia o priznaní dôchodku. Doklady platia za predpokladu, že u zamestnanca a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane [§ 11 ods. 3] a daňového bonusu.

(4) Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1.

(5) Na účely preukazovania nároku podľa odsekov 1 až 4, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku na zníženie základu dane, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a ministerstvo sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania.

■ v odsekoch 1, 2 a 5 je upravený spôsob preukazovania nárokov na zníženie základu dane, zamestnaneckú prémiu a daňový bonus.

Nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na manželku (manžela), ktorá sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia, sa preukazuje [§ 37 ods. 1 písm. a) ZDP]

• dokladom preukazujúcim oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD na manželku/manžela vystaveného oprávneným subjektom napr.

– rodným listom resp. potvrdením o poberaní rodičovského príspevku (starostlivosť o dieťa),

– potvrdenie z úradu práce o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník – zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľný príspevok na SDS sa

– predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom; takýmto dokladom napr. výpis z osobného účtu sporiteľa je vystavený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na SDS zamestnávateľ. Ak za zamestnanca dobrovoľný príspevok na SDS odvádza zamestnávateľ, zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi preukazovať nárok na túto NČZD [§ 37 ods. 1 písm. c) ZDP],

• pri podaní daňového priznania automaticky nepreukazuje, t.j. daňovník nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je však oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uvedenú NČZD preukázal.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie sa

– predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 10 ZDP vystaveného oprávneným subjektom; takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, ak za zamestnanca neodvádza dobrovoľný príspevok na DDS zamestnávateľ. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 12 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD (§ 37 ods. 1 písm. c) ZDP).

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa priamo v tomto ustanovení vymedzuje, že v prípade, ak príspevky na DDS zamestnanca odvádza zamestnávateľ, potom mu nemusí preukazovať splnenie podmienok pre uplatnenie tejto NČZD,

Nárok na priznanie daňového bonusu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane,

• predložením dokladu o oprávnenosti nároku na priznanie daňového bonusu na vyživované dieťa a potvrdením školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa,

• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa.

Nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi čestným vyhlásením o tom, že spĺňa podmienky uvedené v § 32a ods. 1 ZDP.

(1) Zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 alebo ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 a 13, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus a tiež o uplatnenie postupu podľa § 50.

(2) Ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania vrátane uplatnenia postupu podľa § 50 ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok.

(3) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 a uplatní postup podľa § 50 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(4) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6, 8 a 10, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť, ktorej vzor určí finančné riaditeľstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

(6) Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8.

(7) Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 5 eur zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 5 eur alebo nižšej ako 5 eur najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

(8) Ak zamestnanec uvedený v odseku 1 nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32.

(9) Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili na jeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal. Rovnaký postup sa použije, ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil a nedoručil v lehote ustanovenej v tomto zákone doklad uvedený v § 39 ods. 5 a 6.

(10) Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, pričom tlačivo obsahuje osobné údaje uvedené v § 32 ods. 6. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

O ročné zúčtovanie preddavkov môže požiadať zamestnanec, ktorý poberal príjmy zo závislej činnosti a nepoberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň zrážkou a pri týchto si uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona (v prípade fyzických osôb, daňovníkov s NDP táto možnosť len pri príjmoch z vrátenia (vyplatenia) podielových listov). O ročné zúčtovanie môže písomne požiadať zamestnávateľa najneskôr do 15. 2. roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

O ročné zúčtovanie preddavkov zo závislej činnosti nemôže požiadať daňovník, ktorý musí upraviť základ dane o nezdaniteľnú časť na dobrovoľne platené príspevky na SDS alebo na doplnkové dôchodkové sporenie z dôvodu, že porušil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 11 ods. 9 a 13 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa navrhuje zmena v postupe pri asignovaní dane zamestnanca, podľa ktorej už nebude poukazovať podiel zaplatenej dane cez samostatné vyhlásenie, ale bude žiadať zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, aby za neho poukázal podiel zaplatenej dane. Ak zamestnanec splní všetky podmienky na poukázanie týchto prostriedkov, zamestnávateľ v ročnom hlásení, ktoré sa podáva v lehote do konca apríla nasledujúceho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, uvedie identifikačné údaje príslušného prijímateľa v prílohe V hlásenia.

• zamestnanec nebude podávať samostatné tlačivo vyhlásenia, ak mu zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie, ale

• požiada v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania o poukázanie podielu zaplatenej dane (žiadosť sa podáva najneskôr do 15. 2.) a zamestnávateľ mu v ročnom zúčtovaní aj uplatní postup podľa § 50 – úpravy sú obsiahnuté v § 38 ods. 1 – 3 ZDP,

• zamestnávateľ v hlásení podávanom po skončení zdaňovacieho obdobia správcovi dane uvedie aj údaje na asignovanie dane podľa § 50 ale až po overení splnenia všetkých podmienok zamestnanca upravených v § 50 ods. 6 (napr. nemá nedoplatky na dani) a ak zamestnanec o to požiadal v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania – § 39 ods. 7 a ods. 9 písm. b) ZDP.

• § 50 ods. 3 ZDP – vypustenie údajov o označení daňovníka, sumy podielu ZDP a zdaňovacieho obdobia, kt. sa to týka, nakoľko to obsahuje hlásenie alebo DP, ktorého súčasťou bude aj postup podľa § 50.

Zmeny navrhované v ustanovení § 38 ods. 1 až 3 týkajúce sa postupu asignácie dane zamestnanca cez zamestnávateľa účinné od 1. 1. 2016 sa vzhľadom na ustanovenie § 52zg ods. 4 ZDP neuplatnia počas obdobia od 1. 1. 2016 až 31. 12. 2017.

■ podľa odsekov 2 a 3 ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca. Ak má zamestnanec v zdaňovacom období viacerých zamestnávateľov, pričom ani jeden mu neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní. Podmienkou však je, že zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nemal povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP.

V súvislosti so zmenou v postupe pri asignovaní dane zamestnanca od 1. 1. 2016, podľa ktorej už nebude poukazovať podiel zaplatenej dane sám zamestnanec cez samostatné vyhlásenie, ale bude žiadať zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, aby za neho poukázal podiel zaplatenej dane, sa upravuje aj ustanovenie § 38 ods. 2 ZDP. Podľa tejto úpravy zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie vrátane uplatnenia postupu podľa § 50 ZDP.

■ v odseku 4 je uvedené, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) ZDP, na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6, 8 a 10 ZDP, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ale len v prípade, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia požiada o vykonanie ročného zúčtovania. Zároveň zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie ale len za podmienky, že zamestnanec podpíše vyhlásenie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a tlačivo bude obsahovať údaje uvedené v § 32 ods. 6 ZDP, t.j. napr. priezvisko, meno, titul, rodné číslo, adresa trvalého pobytu a pod. Tieto osobné údaje sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa § 267 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len „ zákon č. 73/1998 Z. z.“).

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 4 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d),

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8. suma príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

(3) Údaje uvedené v odseku 2 písm. a) až d) sa neuvádzajú u osôb, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu.132)

(4) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevedie pre zamestnancov, ktorí poberajú len nepeňažné príjmy uvedené v § 5 ods. 3, mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce, jeho rodné číslo, adresu trvalého pobytu, údaj o trvaní pracovnej činnosti a úhrn nepeňažných príjmov uvedených v § 5 ods. 3.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľný príjem, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 4, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle a doručiť zamestnancovi najneskôr do

a) 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie, alebo

b) do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom alebo za ktoré zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyplatil príjem zo závislej činnosti zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ak o vystavenie dokladu požiada najneskôr do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.

(6) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní (§ 38 ods. 10) najneskôr do konca apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie. Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný do desiatich dní od doručenia žiadosti vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie, za ktoré vystavil doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní nebude po dátume vyplnenia tohto dokladu zrážať alebo vyplácať sumy daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu uvedené v tomto doklade.

(7) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie, uvedie do tlačiva podľa odseku 9 písm. b) údaje na zabezpečenie postupu podľa § 50 za tohto zamestnanca, ale len vtedy, ak zamestnanec splnil podmienky podľa § 50 ods. 6 a požiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania (§ 38) aj o uplatnenie postupu podľa § 50.

(8) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný kópie dokladov uvedených v odsekoch 1 a 4 až 6 uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.1)

(9) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podávať správcovi dane v lehote podľa § 49

a) prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac (ďalej len „prehľad“); v prehľade sa uvádzajú aj osobné údaje zamestnanca uvedené v § 32 ods. 6 písm. a) až c), ktorému bol príjem poskytnutý, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu,132)

b) hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse (ďalej len „hlásenie“), poskytnutých zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie a vyhlásenie na účely postupu podľa § 50 obsahujúce údaje uvedené v § 50 ods. 3.

(10) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo.

(11) Na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a ustanovenia osobitného predpisu vzťahujúce sa na daňové priznanie,128) pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie podľa osobitného predpisu.128) Ak bol zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný podať prehľad a tento nepodal v lehote uvedenej v § 49 ods. 2 na podanie prehľadu, správca dane použije postup podľa osobitného predpisu,^132a) ak zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, za tento kalendárny mesiac vznikla povinnosť odviesť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo žiadal správcu dane o vyplatenie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie.

(12) Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.

(13) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, podá opravný prehľad v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný prehľad neobsahuje správne údaje za príslušné obdobie. Na podaný prehľad alebo na podané predchádzajúce opravné prehľady sa v tomto prípade neprihliada.

(14) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.128) Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu.

(15) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zistí po lehote na podanie hlásenia, že podané hlásenie je nesprávne alebo neúplné alebo jeho oprava má za následok zmenu sumy daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať správcovi dane dodatočné hlásenie v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, môže zvýšiť alebo znížiť nárok na daňový bonus alebo zvýšiť alebo znížiť nárok na zamestnaneckú prémiu na základe dodatočného hlásenia, len ak uplatní skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

■ podľa odseku 1 je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy okrem zákonom stanovených prípadov uvedených v § 39 ods. 4 a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

■ v odseku 2 sú upravené položky, ktoré musí mzdový list obsahovať.

d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [§ 11 ods. 3] a daňový bonus,

e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,

2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo navýšené nepeňažné plnenie podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP,

5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

7. sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,

8. s účinnosťou od. 1. 1. 2016 sa do mzdového listu dopĺňa povinnosť uvádzania sumy príspevkov na DDS, ktoré za zamestnanca odvádza zamestnávateľ,

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f),

■ v odseku 5 je uvedený postup pri vydaní potvrdenia o zdaniteľnom príjme zamestnávateľom, podľa ktorého zamestnávateľ vystaví potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdových listoch, prípadne v evidencii podľa § 39 ods. 4 ZDP (o nepeňažných príjmoch), ktoré sú rozhodujúce pre výpočet základu dane, preddavkov na daň, daň, na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Vzor potvrdenia určí Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle www.drsr.sk.

Zároveň sa z ustanovenia z dôvodu spresnenia vypúšťa vystavovanie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zamestnanca zamestnávateľom v prípade, ak mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti doteraz uvedenom v § 39 ods. 5 písm. b) ZDP.

■ v odseku 7 a 9 sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 upravuje, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a ktorý vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie, uvedie do hlásenia o vyúčtovaní dane podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP údaje na poukázanie podielu zaplatenej dane za tohto zamestnanca, ale len vtedy, ak zamestnanec splnil podmienky uvedené v § 50 ods. 6 a požiadal zamestnávateľa v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania o uplatnenie asignácie dane. V tejto súvislosti sa upravuje aj tlačivo hlásenia o vyúčtovaní dane.

Zmeny navrhované v ustanovení § 39 ods. 7 a 9 písm. b) týkajúce sa postupu asignácie dane zamestnanca cez zamestnávateľa účinné od 1. 1.2016 sa vzhľadom na ustanovenie § 52zg ods. 4 ZDP neuplatnia počas obdobia od 1. 1. 2016 až 31. 12. 2017.

Naďalej ostáva, že prehľady sa podávajú mesačne v úhrne, pričom obsahuje len prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac.

Hlásenie o vyúčtovaní dane sa podáva za jednotlivých zamestnancov a to do konca apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa robí toto vyúčtovanie.

S účinnosťou od 1. 1. 2015 sa upravuje ustanovenie § 39 ods. 9, podľa ktorej sa len spresňuje, že prehľad a hlásenie môže zamestnávateľ podávať u hociktorého správcu dane, nielen u miestne príslušného. Ide o legislatívno – technickú úpravu vykonanú v súvislosti s úpravami ustanovenia § 49 ods. 1 zákona vykonanými s účinnosťou od 1. 1. 2014 za účelom znižovania administratívnej záťaže daňovníkov. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný podať prehľad o zrazených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac a tiež hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse ktorémukoľvek správcovi dane.

■ v odseku 14 je upravený postup pre správcu dane v prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného prehľadu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, podľa ktorého správca dane oznámi tieto pochybnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Vo výzve správca dane určí zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, primeranú lehotu na vyjadrenie a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu.

Ak je v lehote na poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa § 35 ods. 7 ZDP zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom prehľade, lehota na vrátenie rozdielu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov prehľadu. To znamená, že správca dane nemusí vyplatiť zamestnávateľovi rozdiel na daňovom bonuse alebo zamestnaneckej prémii do 15 dní od doručenia žiadosti o ich vyplatenie, ak zistil nedostatky v prehľade, ale lehota sa pozastaví, kým tieto nedostatky zamestnávateľ neodstráni.

(1) Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok dane vznikol. Ak tento zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane.

(2) Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti zamestnávateľ zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania (§ 38) alebo podaného daňového priznania (§ 33 ods. 6). Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

a) nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov,

b) nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa tohto zákona, môže tento nedoplatok na preddavku dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,

c) priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa tohto zákona, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.

a) daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec,

b) daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené týmto zákonom, vyberie ho vrátane príslušenstva od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu.

(5) Ak nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) a nedoplatok dane, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania, alebo ak nemôže vybrať od zamestnanca daňový bonus podľa odseku 4 písm. b) a vyššiu sumu daňového bonusu, ako je ustanovená týmto zákonom, ktorá vyplýva z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zašle všetky potrebné doklady do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil. Zamestnanec je povinný daňový nedoplatok vzniknutý jeho zavinením vrátane úroku z omeškania alebo sumu rozdielu daňového bonusu vrátane úroku z omeškania uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto daňovom nedoplatku alebo sume rozdielu daňového bonusu zamestnancovi doručené. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, a správca dane tento postup nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 5 eur alebo je nižšia ako 5 eur, ale len ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50.

(6) Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok na daň podľa odsekov 3 a 4 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň, ak neuplatní postup podľa § 35 ods. 7 alebo ak dodatočne vybratú sumu rozdielu daňového bonusu podľa odsekov 3 a 4 nepoužije na priznanie daňového bonusu inému zamestnancovi.

(7) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, za zdaňovacie obdobie neuviedol zamestnancovi, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie alebo ktorému vykonal iný zamestnávateľ podľa tohto zákona ročné zúčtovanie (§ 38), správne údaje podľa tohto zákona v doklade podľa § 39 ods. 5, je povinný vystaviť tomuto zamestnancovi opravný doklad v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď dodatočný platobný výmer, ktorým sa tomuto zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, vyrubila daň alebo rozdiel dane, nadobudol právoplatnosť. Ak nesprávne údaje v doklade podľa § 39 ods. 5 zistil zamestnanec alebo zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, opravný doklad vystaví zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom túto skutočnosť zistil alebo v ktorom zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, na túto chybu zamestnanec upozornil. V tomto prípade sa neuplatní v súvislosti s príjmami podľa § 5 postup podľa osobitného predpisu132a) u zamestnanca, ktorý za toto zdaňovacie obdobie podal daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie.

(8) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť, a nemôže o túto sumu znížiť odvod preddavkov na daň, požiada správcu dane o vrátenie tejto sumy. Rovnaký postup sa môže uplatniť aj v prípade rozdielu vyplývajúceho z ročného zúčtovania. Správca dane vráti požadovanú sumu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, do jedného mesiaca od doručenia žiadosti.

(9) Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, priznal a vyplatil nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, alebo ak zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje podľa odsekov 1 až 8.

(10) Na kontrolu daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu o daňovej kontrole.128) Kontrola na zistenie oprávnenosti poukázania daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie alebo ich časti je začatá v deň spísania zápisnice o začatí kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o kontrole.

(11) Pri určení daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok správca dane uplatní rovnaký postup ako pri určení dane podľa pomôcok podľa osobitného predpisu.128)

(12) Správca dane určí daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok, ak

2. nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal kontrolu podľa odseku 10,

3. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

b) daňovník, ktorý v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu

1. nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal kontrolu podľa odseku 10,

2. nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu správne zistiť, alebo

Upravuje povinnosti a postup zamestnávateľa, ak napr. zrazil vyššie preddavky na daň, alebo priznal a vyplatil vyšší daňový bonus ako mal a pod.

(1) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie a Národná banka Slovenska nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmy oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane. Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy len podľa § 13 ods. 2 písm. a) a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

(2) Zo zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva daňové priznanie jeho právny nástupca. Ak ide o daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, daňové priznanie podáva správca konkurznej podstaty.

(3) Ak sa daňovník zrušuje s likvidáciou, zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, končí sa dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.

(4) Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.133) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(5) Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

(6) Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa zdaňovacie obdobie dňom zrušenia konkurzu. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.

(7) Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.133a) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

[účinnosť od 1. januára 2017: V § 41 ods. 7 štvrtej vete sa za slová „akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo“ vkladá čiarka a slová „jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť]

a) začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odseku 4,

b) pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz; ustanovenia odseku 4 tretej a štvrtej vety platia rovnako.

(9) Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.

(10) Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2.

(11) Ak v súlade s osobitným predpisom134) došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sa v tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového priznania. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, na hospodársky rok sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie.

ZDP stanovuje povinnosť podať daňové priznanie každej právnickej osobe, ktorá má na území SR svoje sídlo alebo mesto skutočného vedenia. Povinnosť podania daňového priznania sa vzťahuje aj na zahraničné právnické osoby, ktoré majú príjmy zo zdrojov na území SR v súlade s § 16 ZDP, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou, resp. ak daňovník má možnosť daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok a on túto možnosť využije. Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný daňovník podať v lehote do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, pričom daňovníkovi sa na základe oznámenia alebo žiadosti môže predĺžiť táto lehota o 3 lebo 6 kalendárnych mesiacov.

ZDP stanovuje výnimky z povinnosti podávania daňového priznania pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie a Národnú banku Slovenska za týchto podmienok:

ZDP vymedzuje zdaňovacie obdobie daňovníkov v rôznych situáciách, ku ktorým môže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia ako napr. vstup daňovníka do likvidácie, vyhlásenie konkurzu na daňovníka, zmena zdaňovacieho obdobia a pod. Vymedzenie zdaňovacieho obdobia a povinnosť podania daňového priznania stanovuje nasledujúca tabuľka:

(1) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(2) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

(3) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, preddavky na daň neplatí

a) daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa odseku 6 nepresiahla 2 500 eur,

b) daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období podľa § 41 ods. 4 a 6,

(4) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Daňovník, ktorý počas roka

a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy,

b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov,

c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane

1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka,

2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu,

d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

(5) Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 a 2.

(6) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.

(7) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím alebo rozdelením a pri zlúčení, platí preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania spôsobom a vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d).

(8) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní.

(9) Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň podľa odseku 10, ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Na postup správcu dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.¹²⁶⁾

(10) Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane, výšky určenej podľa odsekov 3 a 4 a ak daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. V odôvodnených prípadoch môže správca dane na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak.

(11) Ak daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

(12) Správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa tohto zákona, alebo rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa tohto zákona. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddavkov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň použijú ustanovenia osobitného predpisu.126)

Ustanovenie vymedzuje povinnosť platenia preddavkov na daň z príjmov právnických osôb. Preddavkom sa podľa § 2 písm. u) ZDP chápe povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa. Preddavky na daň sa platia miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

■ odseky 1 až 3, 5 a 6 vymedzujú povinnosť platenia preddavkov na daň a lehoty ich platenia v nadväznosti na daň vypočítanú daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná nasledovne:

• základ dane uvedený v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, sa zníži o daňovú stratu uplatnenú za toto zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú preddavky na daň platené,

• takto znížený základ dane sa vynásobí sadzbou dane podľa § 15 ZDP platnou v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň,

• následne vypočítaná daň zníži o úľavy vyplývajúce zo ZDP, o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a daň vybranú zrážkou podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.

Daňovník nemusí platiť preddavky na daň (za predpokladu, že správca dane neurčí platenie preddavkov na daň)

– ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla sumu 2 500 eur vrátane situácie, ak daňovník vykázal daňovú stratu alebo daňovú povinnosť nižšiu ako 2 500 eur a vznikla mu povinnosť platiť daňovú licenciu vo výške 2 880 eur,

– daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát a to do lehoty na podanie daňového priznania v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie.

Ak daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období existoval iba časť zdaňovacieho obdobia, pri výpočte preddavkov na nasledujúce zdaňovacie obdobie sa vychádza z dane vyčíslenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

■ odsek 4 stanovuje spôsob platenia daňovníkov, ktorí vznikli počas kalendárneho roka do lehoty na podanie daňového priznania

■ odseky 7 a 8 stanovujú spôsob platenia preddavkov do lehoty na podanie daňového priznania.

Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom bude uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri stanovení poslednej známej daňovej povinnosti sa vychádza z daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane použitia aktuálnej sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň.

Ako bude postupovať pri platení preddavkov v januári až marci 2016 daňovník – právnická osoba, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, pričom daňovník podá daňové priznanie do 31. 12. 2016?

Daňovník – právnická osoba so zdaňovacím obdobím kalendárny rok pri platení preddavkov na daň v roku 2016, do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015, vychádza z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej na r. 1010 daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014, na výpočet ktorej sa použila sadzba dane 22 %, ktorá je platná aj v zdaňovacom období roka 2016. Z tejto daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení podľa § 47 ZDP, určia a vypočítajú preddavky na daň platené v roku 2016 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2015.

■ odsek 9 upravuje vysporiadanie preddavkov platených na príslušné zdaňovacie obdobie do lehoty na podanie daňového priznania. Ak zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie daňového priznania sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je daňovník povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania. Pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je pri povinnosti zaplatenia rozdielu vzniknutému na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznanie brať do úvahy predĺženie lehoty, t.j. daňovník je povinný vysporiadať preddavky do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predĺženej lehote na podanie daňového priznania.

Obdobne postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP. Ak správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania neuvedie inak, tzn. ak správca dane v rozhodnutí o určení preddavkov na daň inak neuvedie iný spôsob vyrovnania preddavkov na daň zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania, rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia je aj tento daňovník povinný zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania.

Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

■ odsek 10 stanovuje možnosť platenia preddavkov na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu. Správca dane umožní platenie preddavkov inak na základe rozhodnutia, ak ide o situácie, kedy:

– daňovník preddavky na daň neplatí a ak ide o platenie preddavkov na daň u novovzniknutých daňovníkov,

– daň uvedená v daňovom priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo dodatočným daňovým priznaním (podanie dodatočného daňového priznania u právnickej osoby nezakladá povinnosť upraviť platenie preddavkov na daň).

Správca dane môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch.

■ odsek 11 stanovuje povinnosť daňovníkovi v prípade, že daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie, zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania.

– zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň podľa ZDP alebo

– rozdiel zaplatených preddavkov na daň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný zaplatiť podľa ZDP.

Ide o situácie vrátenia preddavkov na daň, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu nad rámec ustanovení § 42, alebo boli zaplatené vo vyššej sume, akú bol daňovník povinný platiť podľa ZDP. Pri vrátení preddavkov na daň alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň správca dane použije postup podľa § 79 daňového poriadku.

(1) Z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 %; ak tieto príjmy sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

(2) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) sa vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa osobitného predpisu.76)

(3) Daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide o

a) úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond,35) dôchodkový fond,134a) banka alebo pobočka zahraničnej banky94) alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky,95)

b) výnos z majetku v podielovom fonde,74b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov a z vkladových listov s výnimkou, ak je príjemcom výnosu alebo príjmu podielový fond,66) doplnkový dôchodkový fond35) a dôchodkový fond,134a)

c) peňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní [§ 8 ods. 1 písm. i)] okrem výhier oslobodených od dane podľa § 9,

d) peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [§ 8 ods. 1 písm. j)] s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9,

e) dávku z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu35) [§ 7 ods. 1 písm. d)],

f) plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)],

1. príjmy za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku vrátane prijatých úrokov z omeškania a pokút súvisiacich s týmto prenájmom,

2. zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov tohto fondu,

3. príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak,

h) príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu²⁷⁾ podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14,

i) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska,

j) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,136aa)

k) náhradu za stratu na zárobku vyplatenú zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23aa) ak sa na účely jej výpočtu nevychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu.23ab)

l) výnos (príjem) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

n) výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, ak plynie fyzickej osobe, okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok plynúcich tejto fyzickej osobe,

o) peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie,^37ab)

p) poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie vrátené zdravotnou poisťovňou z ročného zúčtovania poistného z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa osobitného predpisu.^136aaa)

q) príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu^37af) [§ 8 ods. 1 písm. o)].

(4) Základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem, ak sa nepostupuje podľa odseku 5, 9 alebo odseku 10. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú podľa § 47; v prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

a) v odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné; v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat z poistenia pre prípad dožitia určitého veku podlieha dani vyberanej zrážkou rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom pri výplate z poistenia celkový úhrn súm plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku presiahne celkový úhrn súm zaplateného poistenia, pričom vybraná daň z predchádzajúcich výplat sa započíta na úhradu celkovej dane; ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku; ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať,

b) v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o zrazený príspevok podľa osobitného predpisu,^136ad)

c) v odseku 3 písm. i) a l) je úhrn týchto výnosov (príjmov) v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich vyplateniu, poukázaniu alebo pripísaniu v prospech daňovníka znížených o obstarávaciu cenu dlhopisov vyradených z majetku podľa osobitného predpisu¹⁾ v príslušnom zdaňovacom období a poplatky súvisiace s ich obstaraním.

(6) Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, ak bola vybraná z

a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou,

b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa osobitného predpisu76) a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v ďalších štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska.

(7) Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku;126) rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

(9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti,66) je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde74b) znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vrátane prijatých podielov na zisku, ktoré nie sú predmetom dane.

(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.136a)

(11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o

1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov135) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.135) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.135) Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(14) Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

(15) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. i) a l) je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 12 ods. 2) a Národnej banke Slovenska. Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(16) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. n) je obchodník s cennými papiermi, ktorý drží finančné nástroje a peňažné prostriedky klientov, z ktorých tieto príjmy plynú.

(17) Platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) je príjemca nepeňažného plnenia. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté. Na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, je správcovi dane povinný predložiť

a) platiteľ dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka oznámenie o zrazení a odvedení dane; toto tlačivo obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou, pričom ak platiteľom dane je

1. fyzická osoba, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom platiteľ poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,

2. právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo,

b) držiteľ do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, oznámenie o výške nepeňažného plnenia, dátume jeho poskytnutia, pričom ak ho poskytol

1. fyzickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej meno, priezvisko, adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom fyzická osoba poskytuje zdravotnú starostlivosť alebo vykonáva závislú činnosť zamestnanca, dátum narodenia, daňové identifikačné číslo tejto fyzickej osoby, ak jej bolo pridelené,

2. právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

(18) Ak platiteľ dane podľa odseku 17 nemá pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal. Platiteľ dane, ktorému do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane. Vzor oznámenia podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom ak platiteľom dane je

a) fyzická osoba, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a jej rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu,

b) právnická osoba, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(19) Výšku nepeňažného plnenia uvedenú v odseku 3 písm. o) je povinný držiteľ oznámiť príjemcovi tohto plnenia v lehote do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom nepeňažné plnenie poskytol. Ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia, výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi tohto plnenia a správcovi dane podľa odseku 17 písm. b) oznamuje tento iný držiteľ, ak sa držitelia písomne nedohodnú inak; to neplatí, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba.

(20) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri peňažnom plnení a nepeňažnom plnení uvedenom v odseku 3 písm. o) plynúcom zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ týchto plnení spôsobom uvedeným v odsekoch 17 a 18. Ak je toto peňažné plnenie a nepeňažné plnenie vyplatené alebo poskytnuté držiteľom, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku alebo stálu prevádzkareň, postupuje sa pri peňažnom plnení podľa odsekov 10 až 12 a pri nepeňažnom plnení podľa odsekov 17 až 19. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy uvedené v odseku 3 písm. o) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).

(21) Ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynú od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení

a) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa odseku 3 písm. o), pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa odseku 17 písm. a),

(22) Príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, sa zdania daňou vyberanou zrážkou, a to aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí. Pri príjmoch uvedených v odseku 3 písm. i) a l) plynúcich zo zdrojov v zahraničí postupuje prijímateľ, okrem Národnej banky Slovenska, spôsobom uvedeným v odseku 15. Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem Národnej banky Slovenska, príjmy uvedené v odseku 3 písm. i) a l) zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c).

Daň vyberaná zrážkou je spôsob vysporiadania daňovej povinnosti daňovníka hneď pri zdroji, t.j. je vybraná platiteľom dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní príjmov.

Vybraním dane zrážkou z určených príjmov v § 43 ZDP sa považuje daňová povinnosť za splnenú a vysporiadanú, a to aj u fyzických osôb aj právnických osôb.

Príjmami, ktoré nie sú považované za vysporiadané zrazením dane, sú v súčasnosti len príjmy uvedené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, pričom ak sa daňovník rozhodne, že z týchto príjmov bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

– fyzických osôb a právnických osôb podľa § 17 ods. 3 písm. a) a ods. 4 ZDP,

podľa ktorých sa do základu dane nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 ZDP je splnená daňová povinnosť, alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP. Tento príjem je súčasťou základu dane, ak daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Daň vyberaná zrážkou je stanovená vo výške 19 %. Táto daň sa vyberá, pri väčšine druhov príjmov uvedených v § 43 ZDP, z hrubých príjmov.

V prípade, ak by sa príjmy vyplácali daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, potom sa daný príjem posudzuje aj podľa tejto zmluvy, pričom ak je ho možné zdaniť v SR a v zmluve o ZDZ je stanovená sadzba dane nižšia ako je stanovená v § 43 ZDP, t.j. nižšia ako 19 %, potom sa vyberie daň zrážkou touto nižšou sadzbou dane dohodnutou v príslušnej zmluve.

Ak by išlo o príjmy uvedené v § 43 ods. 6 písm. a) až c) ZDP, pri ktorých daňovník využil možnosť upravenú v § 43 ods. 7 ZDP a podal si z týchto druhov príjmov daňové priznanie, potom použije sadzbu dane stanovenú v § 15 ZDP.

V prípade, ak ide o príjmy vyplácané daňovníkom z nezmluvných štátov uvedených v § 2 písm. x) ZDP vyberá sa daň zrážkou vo výške 35 %.

Daňovníkom z „nezmluvných štátov“ podľa § 2 písm. x) ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, ktorý bude uverejnený na www.finance.gov.sk.

• s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „medzinárodnú zmluvu o ZDZ“),

• s ktorým má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní – bilaterálne uzatvárané zmluvy – v súčasnosti je to len zmluva uzavretá medzi SR a Guernsey, ktorá je zatiaľ len podpísaná ale nie je uverejnená v Zbierke zákonov,

• ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná – Multilaterálna zmluva – „Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach“ – (napr. Írsko, Japonsko, Grécko, Francúzsko).

■ v odseku 2 ZDP sú špecificky vymedzené len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ktoré sú vyplácané daňovníkom s ODP do zahraničia, pričom tieto sú predmetom dane na území SR vymedzené v § 16 ods. 1 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2) vyberá zrážkou, ak ide o príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. c) až e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

Zvyšné príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani, sú uvedené v § 43 ods. 3 ZDP aj pre daňovníkov s ODP aj pre daňovníkov s NDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa príjmy podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP, t.j. odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, posudzujú podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP (bližšie uvedené v komentári týmto ustanoveniam).

V prípade príjmov plynúcich daňovníkom s ODP zo zdrojov na území SR za poskytovanie služieb vymedzené v § 16 ods. 1 písm. c) ZDP, ide o príjmy za služby obchodného, technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti, zo stavebných a montážnych činností a projektov a podobných činností, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne. Tieto druhy príjmov sa zdaňujú len v prípade, ak sú vyplácané daňovníkom s NDP alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s ODP daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území štátu, s ktorým nemá SR uzavretú zmluvu o ZDZ. V prípade, ak by išlo o daňovníka zo štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, zdaňujú sa príjmy za poskytovanie služieb len vtedy, ak to umožňuje zmluva o ZDZ, t.j. vzniká daňovníkov v SR stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej by tieto služby poskytoval. Takéto príjmy však nepodliehajú zrážkovej dani.

Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) a e) prvý, druhý a štvrtý bod vymedzuje príjmy, z ktorých je daň vyberaná zrážkou, nasledovne:

■ príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu [§ 16 ods. 1 písm. d) ZDP];

Príjmy umelcov a športovcov podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba zrážkovej dane je 19 %, pričom ak by bol príjem vyplácaný daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ, táto môže modifikovať výšku sadzby dane. V prevažnej miere však zmluvy o ZDZ neustanovujú žiadnu sadzbu dane pre príjem umelcov a športovcov, a preto sa aplikuje výlučne domáci daňový predpis. V zmluvách o ZDZ je príjem športovcov a umelcov uvedený v samostatnom článku – Umelci a športovci (väčšinou článok 17).

V prípade, ak by sa takýto príjem vyplácal daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v štáte, ktorý nie je zverejnený ministerstvom financií v zozname určených zmluvných štátov (zmluvy o ZDZ a o výmene informácií) podľa § 2 písm. x) ZDP, bude sa zrážať daň vo výške 35 %.

Tieto príjmy nie sú vysporiadané automaticky zrazením dane podľa § 43 ods. 6 ZDP, ale daňovník sa môže rozhodnúť, či využije ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP a bude považovať zrazenú daň za preddavok. V tomto prípade na území SR podá daňové priznanie, pričom si uvedený príjem zahrnie do zdaniteľných príjmov v príslušnom základe dane (čiastkovom základe dane). Ak daňovník s ODP využije možnosť danú ustanovením § 43 ods. 7 ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa príjmy umelcov spadajúcich pod autorské práva, posudzujú podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP v nadväznosti na § 43 ods. 14 ZDP (bližšie uvedené v komentári týmto ustanoveniam).

Český spevák bude vystupovať v roku 2015 v Prešove na koncerte organizovanom slovenskou agentúrou. Zmluva o ZDZ uzavretá medzi SR a ČR umožňuje zdaniť odmeny za vystúpenie umelcov v štáte uskutočnenia koncertu, t. j. v štáte zdroja. Podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP je príjem umelcov z činnosti vykonávanej na území SR zdaniteľným príjmom zo zdroja na území SR, ktorý je zdaňovaný zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP. Z odmeny, ktorú vypláca agentúra tomuto spevákovi, musí ako platiteľ dane zraziť daň vo výške 19 %.

Spevák sa môže rozhodnúť, že si stanoví základ dane podľa ustanovení § 17 až § 29 ZDP a v nadväznosti na § 4 ods. 6 a § 43 ods. 7 ZDP vyčísli daňovú povinnosť prostredníctvom podaného daňového priznania a zrazenú daň si odpočíta ako už uhradený preddavok na daň.

Aj keď príjmy umelcov a autorov spadajú na území SR pod spoločný autorský zákon (umelci/práva príbuzné autorským právam), pre daňové účely ich je potrebné na účely medzinárodného zdanenia rozlišovať práve na príjmy umelcov podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP a článku Umelci a športovci (väčšinou článok 17) a príjmy autorov za vytvorenie diela spadajúceho pod ustanovenie § 16 ods. 2 ZDP zdaňované len ak na zemí SR vzniká stála prevádzkareň a článku zisky podnikov (väčšinou článok 7) v nadväznosti na stálu prevádzkareň (väčšinou článok 5).

V prípade príjmov umelcov tieto tiež delíme na aktívne príjmy, t. j. príjmy z výkonu činnosti, ktoré sú zdaniteľné podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP a v prípade zmluvného štátu podľa článku Umelci a športovci uvedeného v danej zmluve, a pasívne príjmy, t. j. príjmy z použitia umeleckého výkonu, ktoré sú príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP (práva príbuzné autorskému právu) a v prípade zmluvného štátu podľa článku Licenčné poplatky.

Bližšie k zdaneniu príjmov spadajúcich pod autorský zákon v § 43 ods. 3 písm. h) ZDP.

■ odplaty za tzv. „duševné vlastníctvo“ – § 16 ods. 1 písm. e) prvý a druhý bod ZDP;

1. odplatách za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvérov), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) [§ 16 ods. 1 písm. e) prvý bod ZDP], alebo

2. odplatách za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [§ 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP].

V súlade s § 43 ods. 6 ZDP daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň v prípade príjmov vyplácaných daňovníkovi s ODP, ktorí sú z členského štátu EÚ z príjmov uvedených v § 16 ods. 1písm. e) prvého a druhého bodu ZDP podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až § 29 ZDP, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ (ak ide o daňovníka s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte s ktorým má SR uzavretú zmluvu o ZDZ), ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t. j. sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 %, ak ide o fyzickú osobu alebo 22 %, ak ide o právnickú osobu.

■ nájomné alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území SR, pričom hnuteľnou vecou umiestnenou na území SR sú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 využívané daňovníkom s NDP [§ 2 písm. d) ZDP] alebo stálou prevádzkarňou daňovníka s ODP [§ 2 písm. e) ZDP] v medzinárodnej doprave;

Z príjmov z prenájmu hnuteľných vecí sa zráža daň v súlade s § 43 ZDP. Ide však len o operatívny prenájom hnuteľných vecí (v prípade zmluvných štátov spadajúci pod článok Licenčné poplatky).

V prípade príjmov z finančného prenájmu hnuteľných vecí je potrebné príjem rozdeliť na dve časti, a to na príjem zodpovedajúci predajnej cene hnuteľného majetku a na príjem zodpovedajúci ziskovej prirážke, ktorá je vlastne úrokom. Kým prvá časť príjmu je zdaňovaná na území iného štátu, len v prípade, ak poskytovateľovi finančného prenájmu tam vzniká stála prevádzkareň, t. j. aplikuje sa článok 7 a nadväzne článok 5, tak druhá časť príjmu rovnajúca sa úroku je zdaniteľným príjmom spadajúcim pod článok úroky, avšak len v prípade, ak ho umožňuje zdaniť aj príslušná zmluva o ZDZ (zdanenie úroku v štáte zdroja príjmu).

Aj v prípade týchto príjmov sa daňovník môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 ZDP), pričom v tom prípade bude podávať daňové priznanie, avšak príjem už bude zdaňovaný sadzbou dane podľa § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb progresívnou sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % a v prípade právnických osôb vo výške 22 %.

Za hnuteľnú vec umiestnenú na území SR sa podľa tohto ustanovenia považujú aj motorové vozidlá a ostatné dopravné zariadenia uvedené v prílohe č. 1, využívané daňovníkom s NDP alebo stálou prevádzkarňou v medzinárodnej doprave a ktoré sú prenajaté od daňovníka s ODP.

Slovenskej spoločnosti prenajala česká spoločnosť lietadlo, ktoré ale slovenská spoločnosť prevádzkuje na linke Českej republiky – Veľká Británia. Takýto nájom bude zdaniteľný na území SR vzhľadom na to, že nerezident poberá od prevádzkovateľa linky, slovenskej spoločnosti so sídlom na území SR, príjmy z prenájmu hnuteľnej veci, ktorou zabezpečuje prepravu mimo územia SR.

■ úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z derivátov podľa zákona o cenných papieroch.

Tieto sú uvedené ako zdroj príjmov v ustanovení § 16 ods. 1 písm. e) tretí bod ZDP.

Rovnako aj z týchto príjmov, ak plynú daňovníkovi s ODP, sa zráža daň v súlade s § 43 ods. 2 ZDP [19 % resp. vo výške 35 %, ak pôjde o daňovníka, ktorý nie je uvedený v zozname podľa § 2 písm. x) ZDP].

V prípade týchto príjmov sa daňovník môže po skončení zdaňovacieho obdobia rozhodnúť, či bude považovať zrazením dane svoju daňovú povinnosť za vysporiadanú alebo za preddavok na daň (§ 43 ods. 6 ZDP), pričom v tom prípade bude podávať daňové priznanie, avšak príjem už bude zdaňovaný sadzbou dane podľa § 15 ZDP, t. j. v prípade fyzických osôb progresívnou sadzbou dane vo výške 19 %, resp. 25 % a v prípade právnických osôb vo výške 22 %.

V prípade, ak ide o daňovníka s ODP zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, potom je potrebné pri stanovení výšky sadzby dane a oprávnenosti na zdanenie takéhoto príjmu na území SR postupovať aj podľa článku úroky príslušnej zmluvy.

■ podľa odseku 3 dani vyberanou zrážkou z príjmov plynúcich daňovníkom s ODP podliehajú aj ďalšie príjmy uvedené v tomto odseku a to z dôvodu, že sú tu vymedzené ďalšie príjmy, z ktorých sa zráža daň a to bez ohľadu na to, či plynú daňovníkovi s ODP alebo s NDP, pričom pri príjmoch vyplácaných daňovníkovi s ODP musí ísť o príjmy vymedzené v § 16 ZDP.

■ v odseku 3 písm. a) ide o úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, doplnkový dôchodkový fond, dôchodkový fond, banka alebo pobočka zahraničnej banky alebo Exportno-importná banka Slovenskej republiky;

Dôchodca má uložené prostriedky na vkladovom účte, na ktorý mu bol pripísaný úrokový výnos vo výške 1 500 eur. Z tohto úrokového výnosu mu banka zrazila daň vo výške 19 %, t.j. sumu vo výške 285 eur. Iné príjmy dôchodca v roku 2015 nedosahoval. Môže tento daňovník požiadať cez daňové priznanie o vrátenie zrazenej dane, keďže jeho príjmy nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti na zdaňovacie obdobie roka 2015, t. j. sumu 1 867,97 eur (iné zdaniteľné príjmy nemal)?

Nie. Zrazením dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov (úrokov) považuje za vysporiadanú a nevstupuje do základu dane, v tomto prípade základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z kapitálového majetku uvedených v § 7 ZDP.

Podnikateľovi pripíšu v roku 2015 na účet využívaný v súvislosti s podnikaním úroky, z ktorých zrazila daň banka. Môže si uplatniť zrazenú daň ako preddavok, keďže o všetkých pohyboch na účte účtuje?

Nie. S účinnosťou ZDP od 1. 1. 2011 aj zrazením dane z úrokov na bežnom účte podnikateľa využívanom v súvislosti s jeho činnosťou sa považuje daň za vysporiadanú a takéto príjmy z úrokov nie sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP [§ 4 ods. 7 a § 17 ods. 3 písm. a) ZDP].

Špeciálnou kategóriou príjmov autorov spadajúcich pod ustanovenia autorského zákona sú príjmy za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a jej zrazením je daňová povinnosť z týchto príjmov vysporiadaná [nevstupujú do základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 zákona a neuvádzajú sa v daňovom priznaní].

Ak povinné príspevky do umeleckých fondov súvisia s príspevkami do novín, časopisov, rozhlasu a televízie t.j. s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP, ktoré sú zdaňované v podanom daňovom priznaní sú uznanými daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. a) ZDP, resp. ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov sú súčasťou týchto výdavkov.

Ak ide o príspevky publikované v publikáciách označených ISBN, z týchto vydavateľ nezráža daň, ale daňovník si takéto príjmy priznáva v podanom daňovom priznaní. Označenie ISBN znamená medzinárodné štandardné číslovanie kníh, ktorým sa presne identifikuje konkrétna kniha, čo znamená, že by nemali existovať dve knihy s rovnakým označením ISBN.

Novinár je zamestnaný, t. j. dosahuje príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP v jednej zo spoločností, ktoré vydávajú dennú tlač a mesačné magazíny zaoberajúce sa politickou situáciou doma aj vo svete. Keďže je jeden z najúspešnejších žurnalistov, ktorý je vysielaný aj k svetovým udalostiam, rozhodne sa, že o svojich zážitkoch napíše knihu, ktorú spestrí aj svojimi fotografiami z konkrétnych miest. Túto knihu kúpi vydavateľstvo a zaplatí mu dohodnutú odmenu. Uvedené príjmy budú príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP. Keďže ide o knihu označenú normou ISBN, t.j. označenie knižnej publikácie, vydavateľ nezráža z vyplateného honorára daň ako pri príspevkoch do novín a časopisov, t.j. periodických publikácií označovaných normou ISSN a tieto príjmy budú u daňovníka príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.

Vzhľadom na skutočnosť, že v § 43 ods. 3 písm. h) ZDP je odvolávka na osobitný predpis iba pri príspevkoch do časopisov, a to na § 2 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, vzniká v praxi problém ako posudzovať príspevky do rozhlasu a televízie. Napr., ak televízia uzavrie s autorom

– licenciu na použitie diela vytvoreného v súvislosti s filmom, seriálom, zábavným programom, ako napr. licencie udelené od scenáristov, režisérov, dramaturgov, kameramanov atď.,

– licenciu na použitie diela vytvoreného v súvislosti so spravodajskými blokmi, ako napr. televízne noviny, šport, počasie atď., udelené od reportérov, scenáristov, režisérov, dramaturgov, kameramanov atď.

Podľa znenia § 43 ods. 3 písm. h) ZDP sa zrážková daň vyberie z príjmov za také príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ktoré sú príjmami:

– podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, ktoré autor dosiahol za vytvorenie diela podľa § 39 a § 71 ods. 1 Autorského zákona a

– podľa § 6 ods. 4 ZDP, ktoré autor prijal za použitie diela podľa § 40 a § 71 ods. 1 a § 81 ods. 1 Autorského zákona,

Pri zdaňovaní príjmov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, nie je dôležitý pojem „príspevok“ alebo „reportáž“, ale skutočnosť, že príjem je dosiahnutý z diela spadajúceho pod ustanovenia Autorského zákona a publikovaného v novinách alebo časopisoch označovaných normou ISSN, alebo odvysielaných v rozhlase alebo televízii, pričom ak je dosiahnutý na základe zmluvy o vytvorení diela, resp. zmluvy, kde je dohodnutá jednou sumou odmena za vytvorenie diela a za jeho použitie, potom sa daňovník dopredu môže rozhodnúť o spôsobe zdanenia takéhoto príjmu.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. c) AZ účinného do 31. 12. 2015 sa za predmet autorského práva nepovažuje denná správa, pričom dennou správou je informácia o udalosti alebo skutočnosti. Za dennú správu sa nepovažuje dielo, ktoré o dennej správe informuje, alebo v ktorom je denná správa zahrnutá.

Dňa 1. 1. 2016 nadobudne účinnosť zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon, ktorý v ustanovení § 5 písm. f) uvádza, že ochrana podľa tohto zákona sa okrem iného nevzťahuje na dennú správu. Za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.

Zrazením dane z týchto príjmov sa považuje daňová povinnosť daňovníka za vysporiadanú, pričom takéto príjmy nie sú súčasťou základu dane podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP a daňovník ich nezahŕňa do daňového priznania.

Špecifický spôsob zdanenia zrážkovou daňou pre príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie sa vzťahuje aj na daňovníkov s ODP, t.j. v tomto prípade sa nepostupuje v súlade s § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Zrážkovou daňou sa nevysporiadavajú príjmy umelcov za ich umelecký výkon. Tieto si umelci priznávajú v rámci podaného daňového priznania.

– k zásadnej zmene v spôsobe zdaňovania všetkých príjmov patriacich pod ustanovenia AZ.

– všetkých autorských práv a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o príjem z vytvorenia diela alebo z použitia diela resp. či ide o príspevok do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie alebo príspevku do knihy,

– umeleckého výkonu, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o príjem z podania umeleckého výkonu alebo z použitia umeleckého výkonu.

– príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) na príjem z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu,

– príjem podľa § 6 ods. 4 na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorým je príjem za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu.

Presnejšie podľa § 43 ods. 3 písmeno h) ZDP, sa daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR daňovníkom s ODP a NDP vyberá zrážkou z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a z príjmov podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa odseku 14.

– z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP) a

vyberie platiteľ dane prednostne daň zrážkou, za predpokladu, že sa nedohodli inak a to v súlade s § 43 ods. 14 ZDP.

Postup podľa § 43 ods. 14 ZDP upravuje, že daň z týchto príjmov [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] sa nevyberie, ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane, že mu daň nevyberie. Uvedené však znamená, že daňovník si bude tieto príjmy priznávať ako súčasť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a ods. 4 ZDP v daňovom priznaní. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Daň vyberaná zrážkou sa nedotýka príjmov, ktoré síce svojim charakterom spadajú pod ustanovenia AZ ale ide o príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady.

V prípade príjmov spadajúcich pod AZ, ktoré plynú daňovníkovi s ODP, je potrebné rovnako rozlišovať príjmy na príjmy

– z vytvorenia diela alebo umeleckého výkonu (od 1. 1. 2016 z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu) a

Príjmy, ktoré sú predmetom dane pre daňovníkov s ODP sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP.

V prvom prípade, t.j. príjmov z vytvorenia diela alebo umeleckého výkonu, posudzujeme

– príjmy dosahované autorom z vytvorenia diela, ktoré sú na území SR zdaniteľné len, ak túto činnosť (nezávislú činnosť) vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne tu umiestnenej a to v prípade nezmluvného štátu len podľa § 16 ods. 2 ZDP a v prípade zmluvného štátu aj v súlade s článkami príslušnej zmluvy o ZDZ (zvyčajne článok 5 a 7 zmlúv o ZDZ).

Ak by mu stála prevádzkareň vznikla, bude zdaňovať svoje príjmy na území SR podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, spôsobom upraveným pre tento druh príjmu,

– príjmy dosahované umelcom z výkonu činnosti na území SR (z podania umeleckého výkonu) a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu [§ 16 ods. 1 písm. d) ZDP], podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba zrážkovej dane je 19 % pričom zmluva o ZDZ môže modifikovať výšku sadzby dane. V prevažnej miere však zmluvy o ZDZ neustanovujú žiadnu sadzbu dane pre príjem umelcov a preto sa aplikuje výlučne sadzba dane určená domácim daňovým predpisom. V zmluvách o ZDZ je príjem umelcov spolu so športovcami uvedený v samostatnom článku – Umelci a športovci (väčšinou článok 17).

Tieto príjmy nie sú vysporiadané automaticky zrazením dane podľa § 43 ods. 6 písm. a) ZDP, ale daňovník sa môže rozhodnúť, či využije ustanovenie § 43 ods. 7 ZDP a bude považovať zrazenú daň za preddavok. V tomto prípade na území SR podá daňové priznanie, pričom si uvedený príjem zahrnie do zdaniteľných príjmov v príslušnom základe dane (čiastkovom základe dane). Ak daňovník s ODP využije možnosť danú ustanovením § 43 ods. 7 ZDP, potom už bude príjmy zdaňovať sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP, čo znamená, že sa zdaňuje progresívnou sadzbou dane a to v závislosti od výšky jeho základu dane (19 % alebo 25 %).

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa vzhľadom na úpravu § 43 ods. 3 písm. h) ZDP, toto ustanovenie použije na všetky príjmy spadajúce pod AZ plynúce daňovníkovi s NDP aj daňovníkovi s ODP. Uvedené znamená, že sa v prípade príjmov umelcov/daňovníkov s ODP, dosahujúcich príjmy z podania umeleckého výkonu už nebude aplikovať § 43 ods. 6 ZDP ale § 43 ods. 3 písm. h) ZDP a to z dôvodu rovnakého zaobchádzania s príjmami umelcov s bydliskom na území SR ako aj zahraničných umelcov podávajúcich umelecký výkon na území SR.

Rovnako ako do 31. 12. 2015 sa bude vyberať daň zrážkou vo výške 19 % resp. sadzbou dane určenou zmluvou o ZDZ (zvyčajne nebýva stanovená), ale

– zahraničný umelec sa môže rozhodnúť už v priebehu roka/zdaňovacieho obdobia (podľa § 43 ods. 6 a 7 sa môže rozhodnúť až po skončení zdaňovacieho obdobia), že si bude sám priznávať dosiahnuté príjmy na území SR, t.j. platiteľ dane mu nebude zrážať daň,

– môže si vybrať, že časť príjmov bude zahŕňať do daňového priznania a časť príjmov si nechá zrazením dane vysporiadanú,

– musí uzavrieť písomnú dohodu s platiteľom dane o tom, že mu nebude platiteľ vyberať daň zrážkou podľa § 43 ods. 14 ZDP.

V druhom prípade pri obidvoch druhoch príjmov, t.j. aj príjmov za použitie diela autorov aj za použitie umeleckého diela, pôjde o príjem uvedený ako predmet dane podľa § 16 ods. 1 písm. e) druhý bod ZDP a to odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam alebo práva príbuzné autorskému právu podľa autorského zákona s výnimkou autorských práv k počítačovým programom. V prípade aplikácie zmlúv o ZDZ je možné sa stretnúť aj s pojmom „kultúrne licenčné poplatky“.

Z príjmov tohto charakteru sa na území SR daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 2 ZDP. Sadzba dane vyberanej zrážkou je 19 %, ak však ide o rezidenta zmluvného štátu, výška sadzby dane môže byť modifikovaná príslušnou zmluvou o ZDZ. Ide zvyčajne o článok 12 – Licenčné poplatky. V mnohých zmluvách o ZDZ sa však na kultúrne licenčné poplatky uplatňuje nulová sadzba dane. Tieto sa v krajine zdroja príjmu potom nezdaňujú.

V súlade s § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Daň vyberanú zrážkou je možné považovať za preddavok na daň, v prípade príjmov vyplácaných daňovníkovi s ODP z príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) prvého a druhého bodu ZDP podľa § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

Ak sa daňovník rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku. Tento daňovník, ktorý si môže odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane. V tomto prípade však daňovník už nemôže využiť výhodnejšiu sadzbu dane stanovenú príslušnou zmluvou o ZDZ, ale zdaňuje sadzbou stanovenou vo vnútroštátnom predpise, t.j. sadzbou dane vo výške 19 %.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, sa s účinnosťou od 1. 1. 2016 všetky príjmy spadajúce pod ustanovenia AZ plynúce daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, vysporiadavajú daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. To znamená, že sa nebude v týchto prípadoch aplikovať ustanovenie § 43 ods. 6 písm. b) ZDP.

■ podľa odseku 3 písm. j) sa daň vyberá zrážkou z poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného;

Ak bude daňovníkovi vrátený preplatok z ročného zúčtovania poistného plateného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), o ktoré si daňovník znižoval tieto príjmy, zdravotná poisťovňa z nich zrazí daň, ale daňovník si už nebude takýto príjem zahrnovať medzi príjmy, pretože daňová povinnosť bude zrazením dane považovaná za vysporiadanú.

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a príjmy zo závislej činnosti si spravil ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotné poistenie za rok 2014 v roku 2015, na základe ktorého mu vyšiel preplatok.

Tento preplatok mu zdravotná poisťovňa vrátila a zároveň mu z neho zrazila daň v súlade s § 43 ZDP. Zahŕňa tento príjem daňovník medzi svoje príjmy?

Keďže sa aj pri týchto príjmoch považuje zrazením dane daňová povinnosť daňovníka za vysporiadanú, vyplatený preplatok nebude súčasťou základu dane daňovníka, a to napriek skutočnosti, že si preddavky zahŕňal ako výdavky znižujúce príjmy podľa § 5 a § 6 ZDP.

■ v odseku 3 písm. o) sa daňou vyberanou zrážkovou zdaňuje akékoľvek peňažné plnenie a nepeňažné plnenie, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa okrem týchto plnení, ak sú vyplácané za klinické skúšanie.

Spôsob zdanenia uvedených príjmov zrážkovou daňou, ak sú vyplácané držiteľom, sa navrhuje bez ohľadu na skutočnosť, či sú vyplácané fyzickej osobe, dosahujúcej príjmy podľa § 5, § 6 alebo § 8 alebo právnickej osobe a to aj právnickej osobe, ktorá nebola zriadená za účelom dosiahnutia zisku (napr. nemocnice).

V súlade s § 43 ZDP sa z týchto príjmov daň vyberá zrážkou bez uplatnenia akýchkoľvek výdavkov.

Uvedené znamená, že v prípade ak je napr. vyplácaná úhrada držiteľom za prenajatie priestoru u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, potom si musí z daňových výdavkov vylúčiť všetky výdavky súvisiace s týmto prenajatým priestorom (napr. časť odpisov nehnuteľnosti, ktorá bola poskytnutá do prenájmu držiteľovi).

Farmaceutická spoločnosť uhradí súkromnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (fyzickej osobe) v roku 2015 faktúru za prenájom priestoru. Je farmaceutická spoločnosť pri úhrade vyššie uvedených faktúr v roku 2015 povinná uplatniť zrážkovú daň z príjmov? Ak je faktúra vystavená s DPH, zrážkovej dani podlieha suma s DPH alebo bez DPH?

Akékoľvek plnenia, t.j. aj úhrada za prenajatie priestoru, ktoré poskytol držiteľ poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podliehajú dani vyberanej zrážkou s výnimkou plnení za klinické skúšanie.

Pri peňažnom plnení je potrebné rozlíšiť, či je príjemcom platiteľ DPH alebo nie. Ak je príjemcom platiteľ DPH, ktorý faktúru vystavil s DPH, zrážkovej dani podlieha suma úhrady bez DPH. Ak je príjemcom neplatiteľ DPH, ktorý nevystavuje faktúru s DPH, potom sa daň vyberá zrážkou z celej úhrady za prenajatie priestoru.

V prípade nepeňažného plnenia bude podliehať dani vyberanej zrážkou suma vrátane DPH a to bez ohľadu na skutočnosť či je príjemcom platiteľ DPH alebo nie.

Vzhľadom na to, že zrážková daň sa vyberá z tzv. „hrubých“ príjmov, t.j. príjmov neznížených o daňové výdavky a zrazením tejto dane je daňová povinnosť daňovníka vysporiadaná, musí prenajímateľ (poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) vylúčiť zo základu dane všetky výdavky týkajúce sa prenajatej nehnuteľnosti alebo jej časti (napr. časť odpisu).

Farmaceutická spoločnosť organizuje vzdelávaciu akciu, na ktorej zaplatí odmenu lektorovi, ktorý je lekárom na základe uzatvorenej zmluvy podľa AZ. Je uvedené plnenie zdaňované daňou vyberanou zrážkou?

Ak držiteľ vypláca peňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, potom v súlade so znením § 43 ods. 3 písm. o) ZDP sa z týchto plnení vyberá daň zrážkou okrem výnimky tam uvedenej.

Farmaceutická spoločnosť (zadávateľ) poskytuje na základe Rámcovej zmluvy na poskytnutie služieb peňažné plnenia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti spoločnosti Zdravotník, s.r.o. Predmetom služieb sú vyšetrenia, odbery a zber dát pre epidemiologickú štúdiu (nejde o klinické skúšanie), pričom vyšetrenia a odbery sú vykonávané na konkrétnych pacientoch. Farmaceutická spoločnosť platí za uvedené služby spoločnosti Zdravotník, s. r. o. dohodnutú odmenu, pričom jednotková cena je stanovená ako suma za vyšetrenie jedného pacienta (230 eur). Spoločnosť Zdravotník, s. r. o. priamo tieto služby nevykonáva, ale dodáva ich prostredníctvom subdodávateľa – spoločnosti Zdravoveda, a. s., s ktorou má uzavretú zmluvu o spolupráci. Spoločnosť Zdravotník, s. r. o. platí za uvedené služby spoločnosti Zdravoveda, a. s. dohodnutú odmenu, pričom jednotková cena je stanovená ako suma za vyšetrenie jedného pacienta (210 eur). Spoločnosť Zdravoveda, a. s. konkrétne vyšetrenia v rámci poskytnutia služby zabezpečuje – objednáva u poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti na základe s nimi uzavretých zmlúv, pričom ide o konkrétneho špecializovaného lekára a to virológa a gynekológa (právnickú alebo fyzickú osobu), ktorí v praxi vykonávajú vyšetrenia, odbery a zber dát pre epidemiologickú štúdiu. Spoločnosť Zdravoveda, a. s. uhrádza za zrealizované vyšetrenia týmto špecializovaným lekárom dohodnutú odmenu (90 eur za pacienta). Títo lekári, ako koneční vykonávatelia zbierania údajov z vykonaných odberov, zasielajú dáta získané na základe vyšetrení a odberov u svojich pacientov priamo farmaceutickej spoločnosti.

Kto v tomto prípade vyberá zrážkovú daň? Farmaceutická spoločnosť, alebo až spoločnosť Zdravoveda ako konečný držiteľ (tretia osoba – druhá v rade, ktorá vypláca plnenie už priamo vykonávateľovi štúdie, t.j. špecializovanému lekárovi)?

Podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP podlieha zrážkovej dani peňažné a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom poskytovateľovi ZS, pričom za držiteľa sa považuje aj tretia osoba, prostredníctvom ktorej bolo plnenie poskytnuté.

V uvedenom prípade, však spoločnosť Zdravotník s.r.o. tým, že uhradila nižšiu sumu za vykonané služby spoločnosti Zdravoveda a.s., ako pôvodne dostala od objednávateľa (držiteľa) farmaceutickej spoločnosti, a táto si opätovne objednala služby u konkrétnych špecializovaných lekárov, ktorým zase uhradila len nižšiu sumu ako dostala od spoločnosti Zdravotník, s.r.o., je poskytovateľom služieb spoločnosť Zdravotník s.r.o., ktorá si len objednávala ďalšie služby u spoločnosti Zdravoveda a.s. a tá zase u konkrétnych lekárov, čo však prebiehalo ako dodávateľsko-odberateľský (subdodávateľský) vzťah medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že výsledky štúdie zasielali farmaceutickej spoločnosti koneční lekári vykonávajúci odbery ani skutočnosť, že farmaceutická spoločnosť vedela presne o celom reťazci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zapojených do danej štúdie. Z uvedeného dôvodu mala byť vykonaná zrážková daň farmaceutickou spoločnosťou pri vyplácanom plnení spoločnosti Zdravotník s.r.o.

V tomto prípade je možné predpokladať, že vzťah „prostredníctvom tretej osoby“ by bol splnený, len ak by bola celá suma určená na epidemiologickú štúdiu rozpočítaná a poskytnutá konečným lekárom cez tretie osoby, bez toho, žeby si oni plnenie znižovali o nejaké svoje „manipulačné“ náklady.

Zdanenie daňou vyberanou zrážkou sa aplikuje aj v prípadoch príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zaraďované do § 5 ZDP.

Tu je však potrebné rozlišovať, či ide o výkon závislej činnosti vykonávanej pre držiteľa

• reálne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo zdravotníckym pracovníkom v rámci vykonávania zdravotníckeho povolania pre tohto držiteľa, kde sa na všetky plnenia vyplácané držiteľom aplikuje § 43 ZDP alebo

• ide o jeho zamestnanca, ktorý však nevykonáva pre držiteľa žiadne zdravotnícke povolanie, t.j. nie je voči držiteľovi v postavení zdravotníckeho pracovníka, ale je u držiteľa napr. riaditeľom, obchodným zástupcom a pod., kde sa na všetky plnenia vyplácané držiteľom neaplikuje § 43, ale sa aplikuje § 35 ZDP.

Zdravotnícky pracovník dostal peňažné plnenie od držiteľa, s ktorým mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce. Je mu povinný z tohto plnenia držiteľ ako zamestnávateľ zraziť daň v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, alebo mu zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP?

Držiteľ mu z vyplateného peňažného plnenia v súlade s § 43 ZDP vyberie daň zrážkou. Nebude zrážať preddavok na daň v súlade s § 35 ZDP a už vôbec nebude vyberať daň dva krát a to aj podľa § 35 aj 43 ZDP.

Cieľom zavedenia zrážkovej dane v predmetnom prípade bolo zdanenie všetkých peňažných a nepeňažných plnení, ktoré plynú od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na základe akého právneho vzťahu medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti boli vyplatené/poskytnuté.

Keďže v súlade s ustanoveniami ZDP žiadny príjem nemôže byť zdanený dva krát, ak je zadaný spôsob vysporiadania dane a to daňou vyberanou zrážkou, žiadne iné ustanovenia ako napr. o platení preddavkov pri príjmoch zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP sa neaplikujú.

Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že príjmy vysporiadané zrážkou neovplyvňujú zdaniteľnú mzdu, ktorá je vlastne základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 5 ZDP, z ktorej sa vyberajú preddavky na daň v súlade s § 35 ZDP.

Ak ide o peňažný príjem zo závislej činnosti uvedený v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, ktorý podlieha zrážkovej dani, kto má povinnosť z tohto príjmu zraziť a odviesť poistné na sociálne poistenie? Ako je to so zdravotnými odvodmi?

Podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie sú z povinnosti platenia sociálnych odvodov vylúčené príjmy zdaňované zrážkovou daňou.

Ak bude po 31. 12. 2014 u zamestnancov, ktorí poberajú príjem na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich príjem zo závislej činnosti podliehať zrážkovej dani, títo zamestnanci budú mať naďalej postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia a budú mať povinnosť z tohto príjmu, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie, platiť poistné na sociálne poistenie. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že pôjde o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP a nepôjde o príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený.

Z peňažného príjmu zo závislej činnosti, ktorý podlieha zrážkovej dani v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, zrážku dane vykoná platiteľ dane, ktorým je držiteľ. Peňažný príjem zo závislej činnosti zdaňovaný v súlade s § 43 ods. 3 písm. o) ZDP ani daň z neho zrazenú držiteľ v prehľade ani v hlásení podávanom v súlade s § 39 ods. 9 ZDP neuvádza, ale údaje o zrazení a odvedení dane z týchto príjmov oznamuje správcovi dane v súlade s § 43 ods. 11 ZDP.

Podľa § 10b ods. 4 zákona č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa ZDP a príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa ZDP, ak nejde o podiely na zisku.

Uvedené znamená, že z peňažných a nepeňažných plnení vyplácaných držiteľom poskytovateľovi ZS, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, príjmy nepodliehajú zdravotným odvodom.

Držiteľ uzatvorí zmluvu o poskytnutí finančného daru lekárovi na nákup odbornej literatúry. Je povinný držiteľ zraziť z tohto peňažného plnenia zrážkovú daň? Podlieha dar poskytnutý farmaceutickou spoločnosťou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

Dary poskytnuté farmaceutickou spoločnosťou, ktorá je držiteľom podľa § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (právnická osoba alebo fyzická osoba), jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, či už sú poskytnuté v peňažnej alebo v nepeňažnej forme, sú plneniami, z ktorých sa daň vyberá zrážkou daňou v súlade s podmienkami uvedenými v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a postupom podľa § 43 ods. 10 až 13 ZDP (peňažné plnenie) alebo podľa § 43 ods. 17 ZDP (nepeňažné plnenie).

Lekár prijal vzorky liekov od farmaceutickej spoločnosti. Považujú sa takto poskytnuté vzorky za nepeňažný príjem lekára, na ktorý sa má aplikovať zrážková daň v roku 2015? Bol to jeho nepeňažný príjem aj v roku 2014?

Podľa § 8 ods. 19 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov vzorky liekov môže za ustanovených podmienok držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku poskytnúť na základe písomnej žiadosti len osobe oprávnenej predpisovať lieky, a to v rozsahu dvoch vzoriek najmenšieho balenia registrovaného lieku (v súlade so zákonom č. 362/2011 Z. z. o liekoch) za rok s označením „BEZPLATNÁ LEKÁRSKA VZORKA – NEPREDAJNÁ“ a s priloženým súhrnom charakteristických vlastností lieku.

Ak držiteľ na základe rozhodnutia a písomnej žiadosti osoby oprávnenej predpisovať lieky poskytne vzorky liekov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý je oprávnený predpisovať lieky, pôjde o poskytnutie nepeňažného plnenia podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.

V roku 2014 boli poskytnuté vzorky liekov tiež zdaniteľným nepeňažným plnením lekára [§ 8 ods. 1 písm. l) ZDP]. V prípade lekára, ktorý vykonával v roku 2014 samostatnú zdravotnícku prax a dosahoval príjmy z podnikania podľa osobitného predpisu podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, boli poskytnuté vzorky liekov, súčasťou týchto príjmov [predmetom dane fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP sú aj dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP]. Prijímateľ takýchto plnení mal povinnosť osobne vyrovnať svoju daňovú povinnosť z uvedených príjmov, a to na základe potvrdenia vystaveného držiteľom registrácie lieku, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na výrobu liekov, výrobcom zdravotníckej pomôcky, výrobcom dietetickej potraviny alebo treťou osobou, prostredníctvom ktorej boli tieto vzorky od vymenovaných osôb poskytnuté. Uvedené potvrdenie je potom povinnou prílohou daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za rok 2014.

– plnenia vyplácané za klinické skúšanie, ktoré sa zdania prostredníctvom daňového priznania,

– nepeňažné plnenia, ktoré v úhrnnej sume za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahnu 10 eur, kde sa podľa § 46 ZDP daň vyberaná zrážkou neplatí.

Lekár vykonávajúci činnosť v rámci podnikania podľa osobitných predpisov, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, bol v januári až v marci 2015 na troch odborných školeniach organizovaných farmaceutickými spoločnosťami (držiteľmi) zameranými na prezentáciu nových liekov a ich účinkov. Na každej z týchto konferencií mu bolo poskytnuté nepeňažné plnenie formou poskytnutia stravy, pričom hodnota poskytovanej stravy, ktoré mu farmaceutické spoločnosti (držitelia) nahlásili, boli 8, 15 a 24 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn týchto nepeňažných plnení za kalendárny štvrťrok od všetkých držiteľov je vyšší ako 10 eur (47 eur), musí lekár zdaňovať toto nepeňažné plnenie v súlade s § 43 ZDP.

Spôsob vysporiadania peňažných plnení a nepeňažných plnení poskytnutých držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti je upravený v § 43 ZDP, pričom ak pôjde

• o peňažné plnenia – tieto zdaňuje vyplácajúci držiteľ, ktorý pri zrazení a odvedení dane postupuje v súlade s § 43 ods. 10 až 12 ZDP, t.j. zrazí daň do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy peňažné plnenie vyplatil, pričom uvedené zároveň oznámi správcovi dane na tlačive vydanom FR SR,

• o nepeňažné plnenie – tieto zdaňuje sám poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý ho od držiteľa prijal, pričom sa stáva sám platiteľom dane a postupuje podľa znenia § 43 ods. 17 ZDP, t.j. odvedie daň zrážkou do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté a zároveň oznámi správcovi dane na tlačive vydanom FR SR, údaje o zrazenej a odvedenej dani.

Ak držiteľ nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak držiteľ nezrazí daň v správnej výške. Taktiež ak príjemca (platiteľ dane) daň z nepeňažného plnenia neodvedie včas a v správnej výške, správca dane bude vymáhať ním nezaplatenú daň. V oboch prípadoch správca dane uloží sankcie v súlade s ustanoveniami daňového poriadku.

V súlade so znením § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri peňažných príjmoch uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je iba príjem neznížený o výdavky, tzv. hrubý príjem. Tieto príjmy nie je možné znížiť ani o zaplatené povinné poistné a príspevky [§ 5 ods. 7 písm. e) ZDP], a to ani vtedy, ak ide o poistné a príspevky viažuce sa k príjmom zo závislej činnosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec (napr. poistné na zdravotné poistenie zrazené z príjmu vyplateného na základe dohody o pracovnej činnosti). Poistné a príspevky platené z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP nie je možné uplatniť (odpočítať) ani pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP.

V súlade so znením § 43 ods. 6 ZDP, ak ide o peňažné a nepeňažné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.

Takýto príjem, pre ktorý je ustanovené, že daň vybraná podľa § 43 ods. 6 ZDP sa považuje za splnenie daňovej povinnosti, sa do základu dane nezahŕňa a daňovník nemôže zrážkovú daň odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 ZDP [§ 4 ods. 7 ZDP; § 17 ods. 3 písm. a) ZDP].

Držiteľ, ktorý vypláca peňažné plnenie, zrazí daň v súlade s § 43 ods. 10 až 12 ZDP do 15 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom peňažné plnenie vyplatil, pričom zároveň túto skutočnosť oznámi správcovi dane v rovnakej lehote na tlačive vydanom FR SR.

Ak držiteľ poskytol nepeňažné plnenia, oznamuje správcovi dane tieto skutočnosti do 15 dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom peňažné plnenie vyplatil alebo nepeňažné plnenie poskytol a to v rozsahu stanovenom v zákone v § 43 ods. 17 na tlačive vydanom FR SR. V rovnakej lehote vydáva aj prijímateľovi potvrdenie o výške poskytnutého nepeňažného plnenia a to podľa § 8 ods. 13 a § 17 ods. 31 ZDP. Držiteľ vyčísli hodnotu poskytnutého nepeňažného plnenia pre každého príjemcu jednotlivo, pričom túto hodnotu stanoví a uvedie v oznámení ako cenu nepeňažného plnenia vrátane dane z pridanej hodnoty v súlade s osobitným predpisom.

Zrážkovú daň v prípade peňažného plnenia a s tým súvisiace podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správcovi dane podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP vykoná konečný platiteľ peňažného plnenia, t.j ak farmaceutická spoločnosť poskytne finančné prostriedky na zabezpečenie odborného vzdelávania prostredníctvom tretej osoby, zrazí daň a podá oznámenie o zrazenej a odvedenej dani táto tretia osoba, ktorá je priamym platiteľom dane voči príjemcovi.

Rovnako sa postupuje aj v prípadoch, ak držiteľ poskytne nepeňažné plnenie, pričom jeho povinnosťou je vystaviť potvrdenie o poskytnutom nepeňažnom plnení príjemcovi a oznámenie správcovi dane podľa § 43 ods. 17 ZDP. Ak ho poskytne prostredníctvom tretej osoby, vykonáva tieto povinnosti táto tretia osoba, ktorá priamo poskytne nepeňažné plnenie.

Uvedené povinnosti vyplývajú konečnému poskytovateľovi, ktorým môže byť tretia osoba aj v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky „držiteľ“ v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, ktorá platí nielen napr. pre farmaceutickú spoločnosť, ale aj pre tretiu osobu, prostredníctvom ktorej farmaceutická spoločnosť vypláca/poskytuje peňažné alebo nepeňažné pnenia (aj tretia osoba je držiteľom).

Uvedené neplatí, ak je touto treťou osobou zahraničný daňovník, ktorý na území SR nemá ani bydlisko, ani sídlo, ani organizačnú zložku a ani stálu prevádzkareň.

Daň vyberaná zrážkou sa nevyberie z peňažných a nepeňažných plnení, ak sú poskytnuté:

– poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

V súlade so znením § 43 ods. 4 ZDP základom dane z príjmov (ďalej len „daň“) pre daň vyberanú zrážkou pri peňažných príjmoch uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je iba príjem neznížený o výdavky, tzv. hrubý príjem.

V zmysle § 43 ods. 10 ZDP je zrážku dane povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Zároveň v súlade s § 43 ods. 11 ZDP je platiteľ dane povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Z uvedeného vyplýva, že z peňažného plnenia daň zrazí a odvedie držiteľ, ktorý peňažné plnenie vyplatil.

– držiteľ o záväzku odviesť daň zrazenú z poskytnutého peňažného plnenia, a to v prospech účtu 341 – Daň z príjmov a odvode dane na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.

V zmysle § 43 ods. 6 ZDP sa daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, považuje v tomto prípade za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Preto je potrebné účet 341 – Daň z príjmov analyticky členiť, že ide o daň vysporiadanú,

– príjemca o splatnej dani z prijatého peňažného plnenia na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov, ktorá je vysporiadaná.

Rovnako ako u držiteľa je potrebné analyticky členiť účet 341 – Daň z príjmov, je potrebné aj u príjemcu peňažného plnenia analyticky členiť účet 591 – Splatná daň z príjmov.

Farmaceutická spoločnosť uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti – nemocnici faktúru za nájomné za priestor poskytnutý pre seminár svojich zamestnancov v hodnote 1 200 €. V zmysle ZDP uvedené plnenie podlieha dani vyberanej zrážkou. Pri peňažnom plnení, ak je faktúra vystavená s DPH, zrážkovej dani podlieha suma úhrady bez DPH (prijímateľ je platiteľom DPH).

Ak by lekár – príjemca peňažného plnenia účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, postup by bol nasledovný:

* Podľa § 17 ods. 3 písm. a) ZDP do základu dane z príjmov sa nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť, preto sa tento príjem účtuje ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov.

Podľa § 43 ods. 17 ZDP platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v § 43 ods. 3 písm. o) ZDP je príjemca nepeňažného plnenia, tzn. daň z nepeňažného plnenia odvádza príjemca, ktorý ho prijal od držiteľa. Platiteľ dane je povinný daň z nepeňažného plnenia odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté, zároveň je správcovi dane povinný predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou z nepeňažného plnenia na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR, a ktorý je zverejnený na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

V súvislosti s daňou z nepeňažného plnenia účtuje len príjemca, a to o záväzku odviesť daň zrazenú z poskytnutého nepeňažného plnenia, a to v prospech účtu 341 – Daň z príjmov so súvzťažným zápisom a na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov a o odvode dane na ťarchu účtu 341 – Daň z príjmov.

Nepeňažné plnenie môže byť poskytnuté vo forme majetku alebo služby, o ktorom nadobúdateľ účtuje ako o bezodplatnom nadobudnutí majetku alebo služby, pričom nepeňažné plnenie bolo poskytnuté bezodplatne.

Farmaceutická spoločnosť poskytne lekárovi účtujúcemu v sústave podvojného účtovníctva vzorky liekov takto: maximálne 2 kusy, najmenšie balenia, najmenšej sily jedného voľno predajného lieku za rok. Tieto vzorky liekov použije pre pacienta, čo držiteľovi svojím podpisom pri preberaní vzoriek aj prehlasuje. Vzorky majú na balení neodstrániteľné označenie bezplatná lekárska vzorka – nepredajná. Celková cena nepredajných vzoriek, ktoré lekár prevzal je v hodnote 600 €. V zmysle ZDP sa jedná o nepeňažné plnenie, ktoré poskytla farmaceutická spoločnosť lekárovi, ktorý je oprávnený predpisovať lieky. Lekár ako príjemca nepeňažného plnenia je povinný odviesť zrazenú daň z tohto nepeňažného plnenia.

Pozn. DPH pri bezodplatnom odovzdaní obchodných vzoriek sa v súlade s § 8 ods. 3 ZDPH neuplatňuje.

Ak by lekár – príjemca peňažného plnenia účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, postup by bol nasledovný:

Lekár sa zúčastnil vedeckej konferencii organizovanej farmaceutickou spoločnosťou, pričom mu bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie v hodnote 2 400 € (s DPH). V zmysle ZDP sa jedná o nepeňažné plnenie, ktoré poskytla farmaceutická spoločnosť lekárovi. Lekár ako príjemca nepeňažného plnenia je povinný odviesť zrazenú daň z tohto nepeňažného plnenia.

Ak by lekár – príjemca peňažného plnenia účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva, postup by bol nasledovný:

■ v odseku 3 písm. p) sú uvedené príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a to poistné, ktoré bolo vrátené zdravotnou poisťovňou
z ročného zúčtovania poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie z dôvodu uplatnenia odpočítateľnej položky podľa zákona o zdravotnom poistení.

Touto úpravou sa poistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia z dôvodu uplatnenia nároku na odpočítateľnú položku bude zdaňovať daňou vyberanou zrážkou, rovnako ako sa aj v súčasnosti zdaňuje poistné vrátené zdravotnou poisťovňou na základe vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia. Predmetné ustanovenie sa dopĺňa len za účelom právnej istoty daňovníkov, že pri odpočítateľnej položke sa na vrátené poistné na zdravotné poistenie uplatňuje rovnaký spôsob zdanenia.

Odpočítateľná položka je upravená v § 13a novely zákona o zdravotnom poistení. Odpočítateľná položka sa bude uplatňovať iba z vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý má príjem iba z pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu, služobného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s vylúčením dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené je navrhnuté z dôvodu pozitívneho ovplyvnenia pomaly sa zotavujúceho trhu práce a zvýšenia čistej minimálnej mzdy. Odpočítateľná položka sa bude alikvotne znižovať podľa odpracovaného obdobia a v ročnom zúčtovaní sa pomerne rozpočíta medzi všetkých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú príjem, ktorý je možné znížiť o odpočítateľnú položku. Ak má poistenec príjem nižší ako 380 eur mesačne odpočítateľná položka sa uplatní najviac vo výške vyplateného príjmu. Maximálna ročná odpočítateľná položka bude vo výške 4 560 eur a táto suma sa bude znižovať o dvojnásobok sumy zvýšenia príjmu z pracovného pomeru ako aj iného príjmu (napr. dohody, vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby a ďalšie príjmy zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 580/2004 Z. z.). Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že má nárok na uplatnenie odpočítateľnej položky. Pri platení preddavkov na poistné sa odpočítateľná položka bude môcť uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov alebo je samostatne zárobkovo činnou osobou, odpočítateľná položka sa uplatní až v ročnom zúčtovaní poistného.

■ s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa odsek 3 dopĺňa o nové písmeno q), podľa ktorého sa daňou vyberanou zrážkou zdaňujú príjmy za výkup odpadu vyplatené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o odpadoch, uvedené v § 8 ods. 1 písm. o) ZDP.

Napriek skutočnosti, že úpravy týkajúce sa zdaňovania odpadu, definujú príjem za výkup odpadu s odvolávkou na § 3 ods. 6 zákona o odpadoch, v ktorom je upravené, že výkupom odpadu je zber odpadu, ak je odpad odoberaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom za dohodnutú cenu alebo inú protihodnotu, vzťahujú sa prijaté úpravy len na výkup kovového odpadu.

Uvedené vychádza z dôvodovej správy k zákonu o odpadoch, podľa ktorej sa novelizácia predmetných ustanovení v ZDP navrhuje z dôvodu, aby podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup kovového odpadu uvedeného v § 16 ods. 6 a 7 zákona o odpadoch mohol splniť povinnosť podľa § 16 zákona o odpadoch, a pri platbách za výkup tohto kovového odpadu od fyzickej osoby, ktorá nie je podnikateľom, vypočítať a odviesť daň vyberanú zrážkou podľa ZDP. Že sa daň vyberá zrážkou z kovového odpadu je priamo uvedené aj v § 16 ods. 8 písm. e) ZDP.

■ v odseku 6 sú uvedené príjmy, pri ktorých zrazením dane nie je daňová povinnosť daňovníka považovaná za vysporiadanú ale daňovník sa môže rozhodnúť považovať túto daň za preddavok a to, ak bola vybraná z

a) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. d) u daňovníka s ODP (zahraniční umelci a športovci, ktorí vykonávajú svoju činnosť na území SR),

b) príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvého, druhého a štvrtého bodu, úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov, pôžičiek a derivátov podľa zákona o cenných papieroch a príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka z členského štátu Európskej únie a daňovníka s ODP v ďalších štátoch tvoriacich Európsky hospodársky priestor,

c) príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) u daňovníka s NDP podľa § 2 písm. d) okrem daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), Fondu národného majetku SR a Národnej banky Slovenska,

V prípade príjmov z vyplatenia podielových listov ide o príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), u ktorých je možné daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň len vtedy, ak tieto príjmy plynú fyzickým a právnickým osobám s NDP na území SR a fyzickým a právnickým osobám s NDP na území iných členských štátov Európskej únie alebo fyzickým a právnickým osobám s NDP na území ďalších štátov tvoriacich Európsky hospodársky priestor.

Ak sa daňovník podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku.

Uvedené rozhodnutie môže uplatniť daňovník bez ohľadu na skutočnosť, či o príjmoch účtuje alebo neúčtuje!

Ak sa rozhodne, že z týchto príjmov bude mať daňovú povinnosť splnenú, tieto príjmy neuvádza v daňovom priznaní.

■ v súlade s odsekom 10 je zrážkovú daň povinný vybrať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka, pričom podľa § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Pre daňové účely je zadefinovaný aj zahraničný platiteľ dane, a to v § 48 ZDP, ktorým je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane) v presne stanovených prípadoch uvedených v tomto ustanovení ZDP.

V súlade s § 49a ods. 3 ZDP vzniká fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá sa stane platiteľom dane, registračná povinnosť alebo oznamovacia povinnosť v závislosti od toho, či už je registrovaná podľa odsekov 1 alebo 2 ZDP alebo nie je. Ak je už registrovaná, na účel vykonania zmien v registrácii oznámi miestne príslušnému správcovi dane, že sa stala platiteľom dane.

Ak nie je registrovaná, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

Postup pri registrácii daňovníka, náležitosti žiadosti o registráciu, konanie na základe výzvy správcu dane (odstránenie nedostatkov, nesplnenie registračnej povinnosti) upravuje § 67 daňového poriadku.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa ZDP, postupuje platiteľ dane podľa § 49a ods. 6 ZDP. Oznamovanie zmien skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku sa riadi podľa § 67 ods. 9 a 11 daňového poriadku.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa upravuje výpočet zrazenia dane pri vyplatení podielových listov platiteľom dane. Tento bude daň vyberať zrážkou z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní.

■ podľa odseku 11 je platiteľ dane povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Súčasne je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

S účinnosťou od 1. 3. 2014 sa spresňujú údaje, ktoré bude musieť platiteľ dane oznamovať správcovi dane z vyplácaných príjmov podliehajúcich zrážkovej dani. Tlačivo oznámenia bude obsahovať súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

• § 2 písm. d), t.j. daňovníkov s NDP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x) ZDP,

• § 2 písm. e), t.j. daňovníkov s ODP, okrem daňovníka z „nezmluvného štátu“ podľa § 2 písm. x). Ak však tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo musí obsahovať údaje v členení podľa § 43 ods. 11 písm. c), t.j. údaje v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sume odvedenej dane atď. a to aj v presnom označení daňovníka napr. meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a dátum narodenia, ak ide o fyzickú osobu,

• § 2 písm. x), t.j. daňovníkov s ODP z „nezmluvného štátu“. Tlačivo oznámenia musí obsahovať aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane.

Ak si platiteľ dane nesplní túto oznamovaciu povinnosť v rozsahu ako mu stanovuje § 43 ods. 11, v súlade s § 21 ods. 2 písm. m) ZDP, nebudú platby vyplácané daňovníkovi podľa § 2 písm. x) ZDP uznaným daňovým výdavkom.

Vzor tohto oznámenia určí Finančné riaditeľstvo SR, ktoré ho zverejní na svojom webovom sídle.

Podľa odseku 17 je platiteľom dane z nepeňažných plnení uvedených v odseku 3 písm. o) príjemca tohto nepeňažného plnenia, ktorý je povinný

– zrážkovú daň odviesť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie prijaté,

– predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka, pričom toto oznámenie obsahuje údaje o výške nepeňažného plnenia od jednotlivých držiteľov a o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou.

2. právnická osoba, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

Oznámenie nemusí podať platiteľ dane, ktorého úhrn nepeňažných plnení od všetkých držiteľov za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahol 10 eur, t.j. daň sa v tomto prípade neplatí podľa § 46 ZDP.

Zároveň musí podať oznámenie o poskytnutom nepeňažnom plnení správcovi dane aj držiteľ a to do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo nepeňažné plnenie poskytnuté, pričom ak ho poskytol

2. právnickej osobe, tlačivo obsahuje tiež jej názov, adresu sídla a jej daňové identifikačné číslo.

Zrážkovú daň v prípade peňažného plnenia a s tým súvisiace podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane správcovi dane podľa § 43 ods. 10 až 12 ZDP vykoná konečný platiteľ peňažného plnenia, t.j ak farmaceutická spoločnosť poskytne finančné prostriedky na vykonávanie klinickej štúdie prostredníctvom tretej osoby, zrazí daň a podá oznámenie o zrazenej a odvedenej dani táto tretia osoba, ktorá je priamym platiteľom dane voči príjemcovi.

Rovnako sa postupuje aj v prípadoch, ak držiteľ poskytne nepeňažné plnenie, pričom jeho povinnosťou je vystaviť potvrdenie o poskytnutom nepeňažnom plnení príjemcovi podľa § 8 ods. 13 ZDP a oznámenie správcovi dane podľa § 43 ods. 17 ZDP. Ak ho poskytne prostredníctvom tretej osoby, vykonáva tieto povinnosti táto tretia osoba, ktorá priamo poskytne nepeňažné plnenie.

Uvedené je s účinnosťou od 1. 1. 2016 uvedené priamo v ustanovení § 43 novom odseku 19.

Ak prijímateľ nepeňažného plnenia (platiteľ dane) nie je registrovaný u správcu dane z iného dôvodu napr. z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP, nemá povinnosť registrácie u správcu dane len kvôli skutočnosti, že sa stal platiteľom dane z nepeňažných plnení prijatých od držiteľov (§ 49a ods. 3 ZDP). V prípade, ak by takýto platiteľ dane nemal pridelené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, na ktorý sa odvádza daň, preddavky na daň a pod. z dôvodu, že doteraz nepodával daňové priznanie, nakoľko bol len zamestnancom, je povinný oznámiť správcovi dane začatie poberania týchto nepeňažných plnení do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nepeňažné plnenie prijal (§ 43 ods. 18 ZDP).

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 43 ods. 18 ZDP pre povinnosť oznámenia začatia poberania nepeňažného príjmu poskytovateľom zdravotnej starostlivosti od držiteľa zavádza aj samostatný vzor tohto oznámenia, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom ak platiteľom dane je

a) fyzická osoba, tlačivo obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a jej rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o zahraničnú fyzickú osobu,

b) právnická osoba, tlačivo obsahuje aj názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

V prípade, ak takémuto platiteľovi do lehoty na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane (do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka) správca dane neoznámil toto číslo účtu, je povinný odviesť daň správcovi dane v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto bolo doručené po lehote na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane. V rovnakej lehote je tento platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane aj oznámenie o zrazení a odvedení dane.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa do ustanovenia § 43 dopĺňa nový odsek 19, kde je priamo zo zákona zrejmý prenos povinnosti vybrať daň zrážkou alebo oznámiť poskytnutie nepeňažného plnenia z poskytujúceho držiteľa na konečného držiteľa, t.j. držiteľa, prostredníctvom ktorého sa poskytuje nepeňažné plnenie príjemcovi tohto plnenia. Podľa tejto úpravy, ak nepeňažné plnenie poskytol držiteľ prostredníctvom iného držiteľa, ktorý je treťou osobou a táto priamo sprostredkuje poskytnutie tohto plnenia konečnému prijímateľovi (poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti), výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi a správcovi dane podľa § 43 odseku 17 písm. b) ZDP oznamuje tento iný držiteľ. Držitelia sa môžu písomne dohodnúť aj inak, t.j. že nebude zákonnom určené povinnosti plniť konečný (iný) držiteľ, ale pôvodne vyplácajúci držiteľ. Uvedené (prenos povinnosti na konečného držiteľa) nie je možné, ak je týmto držiteľom, ktorý je treťou osobou, ktorá sprostredkuje poskytnutie plnenia od držiteľa, zahraničná osoba, kde všetky zákonné povinnosti bude naďalej plniť držiteľ s bydliskom alebo sídlom na území SR, t.j. pôvodný držiteľ, ktorý poskytoval plnenie.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa posúva periodicita vyberania dane zrážkou z nepeňažných plnení prijímateľom zo štvrťročnej na ročnú, t.j. ak prijímateľ bude v roku 2016 prijímať nepeňažné plnenia, tieto bude zdaňovať daňou vyberanou zrážkou do konca januára 2017 za rok 2016, pričom zároveň aj podá oznámenie o vybraní a zrazení dane správcovi dane. Uvedené sa vzťahuje len na plnenia, ktoré boli poskytnuté po 31. 12. 2015 (§ 52zg ods. 13 novely ZDP). Rovnako sa mení aj povinnosť držiteľa oznamovať výšku nepeňažného plnenia prijímateľovi na ročnú povinnosť a to do 15.-teho dňa nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka (nové ustanovenie § 43 ods. 19 ZDP).

Lekárovi bolo poskytnuté nepeňažné plnenie 25. 12. 2015. V súlade s § 43 ods. 17 ZDP, prijímateľ zrazí daň do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka, t.j. do 31. 12. 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že daň vyberie prijímateľ až po 1. 1. 2016, vzťahuje sa na neho znenie § 43 ods. 17 ZDP účinné po 1. 1. 2016, podľa ktorého sa daň vyberá do konca nasledujúceho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka?

V súlade s § 52zg ods. 13 ZDP sa uvedené vzťahuje až na plnenia poskytnuté po 31. 12. 2016.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa upravuje daň vyberaná zrážkou aj pre peňažné a nepeňažné plnenie vyplácané/poskytované zahraničným držiteľom zo zdrojov v zahraničí, ktoré prijali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jeho zamestnanci alebo zdravotnícki pracovníci so sídlom alebo bydliskom na území SR. Uvedené znamená, že v takomto prípade sa slovenský poskytovateľ stáva samoplatiteľom dane vyberanej zrážkou vo výške 19 % nielen pri nepeňažnom plnení, ale aj pri peňažnom plnení a nebude už tieto príjmy zahŕňať do daňového priznania.

V prípade, ak zahraničný držiteľ má na území SR stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej na území SR podniká, potom sa postupuje pri zdanení a plnení si oznamovacích povinností držiteľom rovnako, akoby by bol slovenským držiteľom a plnenia boli poskytované na území SR a to z dôvodu, že držiteľ pôsobí na území SR práve prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo organizačnej zložky.

Lekár s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR bol pozvaný českou spoločnosťou na územie ČR na kongres. Nešlo o kongres patriaci do sústavy sústavného vzdelávania. Česká spoločnosť je farmaceutickou spoločnosťou a preto sa považuje v súlade s § 2 ZDP za držiteľa. Táto spoločnosť má na území SR svoju stálu prevádzkareň. Všetky náklady súvisiace s kongresom (registračný poplatok, ubytovanie, stravu a dopravu) hradí lekárovi táto česká spoločnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že česká spoločnosť ako držiteľ má na území SR zriadenú stálu prevádzkareň, bude oznamovať výšku poskytnutého plnenia od svojho zriaďovateľa aj prijímateľovi aj správcovi dane, táto stála prevádzkareň. Lekár si ako prijímateľ bude z tohto nepeňažného plnenia vyberať daň zrážkou.

Zavedenie zrážkovej dane pre peňažné plnenia a nepeňažné plnenia vyplácané zo zdrojov v zahraničí sa bude aplikovať na plnenia vyplatené/poskytnuté po 31. 12. 2015.

Ak by išlo o peňažné plnenie vyplatené daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí po 1. 1. 2016, o ktorom on už účtoval v sústave podvojného účtovníctva do 31. 12. 2015, potom o tento príjem zníži základ dane za rok 2015 a to vzhľadom na skutočnosť, že z príjmov vyplatených po 1. 1. 2016 už musí byť daň vybraná zrážkou, pričom takýto príjem nemôže byť zdanený dvakrát.

Ak plynú daňovníkovi s NDP peňažné plnenia a nepeňažné plnenia od držiteľa [§ 43 ods. 3 písm. o) ZDP] zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, má právo aj využiť metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia určené touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Výnimku tvorí len situácia plnení, ktoré by mohli byť posudzované ako závislá činnosť, kde priamo § 45 ods. 3 písm. c) ZDP umožňuje využiť metódu vyňatia na zamedzenie dvojitého zdanenia aj keby zmluva uvádzala metódu zápočtu a umožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu aj v prípade štátov, s ktorými nie je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia alebo štátov, avšak tu len za podmienky, že bude táto závislá činnosť v tomto nezmluvnom štáte preukázateľne zdanená.

Podľa znenia ZDP účinného do 31. 12. 2015 v prípade, ak tieto peňažné plnenia a nepeňažné plnenia plynuli daňovníkovi s NDP zo zdrojov v zahraničí, tieto sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka v daňovom priznaní podanom podľa § 32 alebo § 41 ZDP.

Takéto plnenia prijaté daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov v zahraničí si tento daňovník priznáva ako súčasť príjmov spadajúcich pod príslušný čiastkový základ dane, pričom si rovnako nemôže ponížiť príjmy o výdavky, a to

– ak ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, z dôvodu, že príjmy je možné v súlade s § 5 ods. 8 ZDP ponížiť len o poistné a príspevky,

– ak ide o príjem z podnikania podľa § 6 ZDP, z dôvodu, že podľa § 21 ods. 2 písm. l) ZDP sa takéto plnenia neznižujú o daňové výdavky a

– ak ide o príjem podľa § 8 ZDP, z dôvodu že podľa § 8 ods. 3 ZDP nie je možné znížiť takéto plnenia o výdavky okrem výdavkov na povinne platené poistné na verejné zdravotné poistenie.

Výnimka z nemožnosti uplatnenia si daňových výdavkov znižujúcich peňažné a nepeňažné plnenia plynúce od držiteľa poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti je v prípade príjmov dosahovaných v rámci klinického skúšania (§ 8 ods. 3, § 21 ods. 2 písm. l ZDP), ktoré však nepodliehajú dani vyberanej zrážkou bez ohľadu na skutočnosť, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa priamo v § 43 ods. 21 ZDP upravuje spôsob vyberania zrážkou v prípadoch, ak je príjemcom plnení poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je aj držiteľom. Podľa tejto úpravy ak peňažné plnenie a nepeňažné plnenie plynie od držiteľa príjemcovi tohto plnenia, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a súčasne aj držiteľom, a toto plnenie bolo poskytnuté príjemcovi v postavení

a) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, daň sa vyberie podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, pričom na peňažné plnenie a nepeňažné plnenie sa uplatní postup podľa § 43 ods. 17 písm. a) ZDP,

Uvedenou úpravou sa zabezpečí oddelenie poskytovaných plnení držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je aj držiteľom tak, že sám tento príjemca bude zodpovedný za správne oddelenie plnení, ktoré mu plynú od držiteľa ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od plnení, ktoré mu plynú ako držiteľovi. V prípade, ak mu tieto plnenia plynú od držiteľa, pričom on ich prijíma v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vyberá si sám daň zrážkou a to aj z peňažných plnení aj z nepeňažných plnení. To znamená, že ak si prijaté plnenia v súvislosti s jeho činnosťou ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zle oddelil od plnení, ktoré prijal v súvislosti s činnosťou držiteľa, bude sa rozdiel dane vymáhať od neho ako dlh. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že je platiteľom dane z týchto plnení, t.j. aplikuje sa na neho ustanovenie § 43 ods. 12 ZDP.

Držiteľ uhrádza 25. 3. 2016 inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za dodané zdravotnícke služby dohodnutú sumu 1500 eur. Akým spôsobom bude zdaňovaná vyplácaná úhrada za poskytnuté služby v roku 2016?

Nakoľko ide o držiteľa, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, bude sa po 1. 1. 2016 postupovať pri zrazení a odvedení dane v súlade s § 43 ods. 17 písm. a) ZDP. Podľa tohto ustanovenia, ak ide o plnenie poskytnuté držiteľom držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom ide o plnenie vyplatené príjemcovi v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vyberie si daň zrážkou z tohto plnenia sám prijímateľ. Toto vykoná do 31. 1. 2017, pričom zrazenie dane zároveň oznámi správcovi dane.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je súčasne aj držiteľom, by mal viesť účtovníctvo tak, aby vedel preukázať, ktoré účtovné prípady sa vzťahujú na činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a ktoré sa vzťahujú na činnosť držiteľa, pričom je potrebné, aby boli dodržané základné princípy určené zákonom o účtovníctve. V analytickej evidencii by mali byť oddelené účtovné prípady súvisiace s jeho činnosťou ako držiteľa od účtovných prípadov súvisiacich s jeho činnosťou ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Uvedené sa primerane vzťahuje aj na držiteľa, ktorý je súčasne aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ktorý nie je účtovnou jednotkou, napr. vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Podľa znenia ZDP v roku 2015 v prípade vyplácania peňažných plnení držiteľom (platiteľom dane) inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je za správne vybratie dane podľa § 43 ods. 12 ZDP zodpovedný vyplácajúci držiteľ, ktorý ak daň neodvedie správne a včas bude sa od neho vymáhať ako dlh, finančné riaditeľstvo spolu s ministerstvom financií odporučilo:

– uzavrieť písomnú dohodu, v ktorej budú presne vyšpecifikované tie plnenia, ktoré držiteľ vyplatí príjemcovi týchto plnení, pri ktorých je príjemca tiež v postavení držiteľa. Na základe takejto dohody by držiteľ (platiteľ dane) nevybral daň zrážkou z úhrad za uvedené vyšpecifikované plnenia, pričom v prípade potreby by obidvaja držitelia vedeli tieto skutočnosti hodnoverne preukázať správcovi dane,

– ak by neboli peňažné plnenia poskytnuté držiteľom príjemcovi týchto plnení takto vyšpecifikované, vyplácajúci držiteľ by mal za to, že ide o peňažné plnenia vyplatené prijímateľovi, ktorý je v postavení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, preto by v takomto prípade držiteľ (platiteľ dane) postupoval podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP a zrazil by daň zrážkou.

V prípade poskytnutia nepeňažných plnení od držiteľa inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, je taktiež možné odporučiť príjemcovi týchto nepeňažných plnení, aby presne špecifikoval nepeňažné plnenia, ktoré prijal v postavení držiteľa a nie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Takto vyšpecifikované plnenia by nepodliehali dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP, pričom v prípade potreby by tiež vedel tieto skutočnosti preukázať správcovi dane a odôvodniť, prečo daň zrážkou nevybral a neodviedol spôsobom uvedeným v § 43 ods. 17 ZDP.

V pozícii držiteľa má daňovník zabezpečené zmluvné vzťahy s inými držiteľmi (výrobcami) pri distribúcii liekov, ktorým na základe zmlúv fakturuje za svoje dodané služby, napr. služby spojené s logistikou tovaru a jeho skladovaním, marketingové a štatistické služby. Tieto služby sú poskytované bez ohľadu na to, že je distribučná spoločnosť aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Podlieha peňažné plnenie z dodaných služieb, ktoré vyplácajú držitelia – zmluvní partneri spoločnosti v pozícii držiteľa, zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP?

Ak držiteľ fakturuje za svoje dodané služby (služby spojené s logistikou tovaru a jeho skladovaním, marketingové a štatistické služby) inému držiteľovi, ktorý je aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, toto plnenie nepodlieha dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP len v prípade, ak vie preukázať, že túto činnosť vykonáva v postavení držiteľa. Už pri uzatváraní zmlúv a dohôd by bolo vhodné deklarovať, že služby bude poskytovať ako držiteľ a tejto skutočnosti prispôsobiť aj vedenie účtovníctva.

Daňovník v pozícii držiteľa i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti má pre svojich zamestnancov zmluvne zabezpečených lekárov, ktorí vykonávajú pravidelné zdravotné prehliadky a vydáva odborno-vzdelávací časopis, ktorý bezplatne distribuuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ide v tomto prípade o peňažné a nepeňažné plnenia, ktoré podliehajú zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP bez ohľadu na to, či uvedené plnenia poskytuje daňovník ako držiteľ alebo ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo len v prípade, ak uvedené plnenia poskytuje v pozícii držiteľa?

Daňovník musí vedieť preukázať, ktorú činnosť vykonáva ako držiteľ a ktorú ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ak odborno-vzdelávací časopis vydáva ako držiteľ a ak ho bezplatne poskytne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ide o nepeňažný príjem, ktorý podlieha zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Úhrada za pravidelné zdravotné prehliadky pre svojich zamestnancov (zamestnancov držiteľa) bude podliehať dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Na základe uvedeného vyplýva, že ak sú plnenia preukázateľne spojené s činnosťou držiteľa, ktorý ich vypláca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vyberie sa daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.

Spoločnosť ako držiteľ i poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predáva tovar. V prípade, ak spoločnosť uvedený tovar predáva držiteľovi, ide o peňažné plnenie, ktoré podlieha zrážkovej dani bez ohľadu na to, či uvedený tovar predáva ako držiteľ, alebo ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti?

Z dôvodu zavedenia zrážkovej dane pre plnenia medzi držiteľom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti musí sledovať držiteľ nielen od koho tovar kupuje, ale aj komu ho predáva. V prípade, ak je spoločnosť držiteľom a zároveň aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a nakupuje tovar od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v pozícii držiteľa, t. j. vypláca plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, vyberá z vyplácaného peňažného plnenia daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Ak nakupuje tovar od iného držiteľa v pozícii držiteľa, t. j. vypláca plnenie inému držiteľovi, daň sa nevyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Ak predáva tovar v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, daň sa nevyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP. Ak predáva tovar v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti inému držiteľovi, t. j. držiteľ uhrádza peňažné plnenie, daň sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. o) ZDP.

• S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa dopĺňa nový odsek 22, podľa ktorého sa vybraný daňovníci s NDP a to daňovníci nezaložený alebo nezriadený na podnikanie podľa § 12 ods. 2 ZDP, stávajú „samoplatiteľmi“ dane vyberanej zrážkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) a l) ZDP aj ak im tieto plynú zo zdrojov v zahraničí.

Z týchto príjmov sú „samoplatiteľmi“ zrážkovej dane uvedený daňovníci spolu s Fondom národného majetku SR (tento sa ruší od 1. 1. 2016) a Národnou bankou Slovenska aj do 31. 12. 2015, ale len v prípade, ak plynuli zo zdrojov na území SR.

V súvislosti so zrušením Fondu národného majetku od 1. 1. 2016 sa vykonali legislatívno-technické úpravy v ustanovení § 43 ods. 3 písm. i) a l), ods. 6 písm. c) a ods. 15.

Títo platitelia sú povinní daň odviesť správcovi dane najneskôr do tridsiateho dňa po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom im boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

V prípade, ak tomuto daňovníkovi plynú uvedené príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o ZDZ.

(1) Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti. Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované údaje v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane v lehote do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.

(2) Ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane podľa odseku 1 daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovníkovi.

(3) Správca dane, ktorý je miestne príslušný platiteľovi dane podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,136ab) o sťažnosti uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2 rozhodne tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote, alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie má odkladný účinok. Ak platiteľ dane nevykoná nápravu v lehote určenej v rozhodnutí, správca dane uloží platiteľovi dane pokutu podľa osobitného predpisu.136ac)

Podľa tohto ustanovenia postupuje daňovník, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane platiteľom dane. V súlade s týmto ustanovením môže do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane došlo, požiadať platiteľa dane o vysvetlenie a preukázať svoje pochybnosti. Platiteľ dane je povinný v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti daňovníkovi písomne odpovedať a prípadnú chybu v tejto lehote aj opraviť. V prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich pre platiteľa dane z § 43a ods. 1 ZDP alebo nesúhlasu daňovníka s postupom platiteľa dane, môže daňovník podať v zákonom určených lehotách na platiteľa dane sťažnosť správcovi dane (§ 43a ods. 2 ZDP).

Podľa tohto ustanovenia môže postupovať napr. držiteľ, ktorý je aj v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (tzv. dvojjediný), pričom iný držiteľ mu zrazil daň z vyplácaného plnenia, ktoré však nebolo vyplatené v súvislosti s plnením pre neho v pozícii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ale v pozícii držiteľa.

O sťažnosti rozhoduje na základe § 43a ods. 3 ZDP správca dane miestne príslušný platiteľovi dane, ktorý sťažnosti buď vyhovie v plnom rozsahu, alebo vyhovie čiastočne a platiteľovi dane uloží povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote alebo sťažnosť zamietne. Platiteľom dane nevykonaná náprava uložená rozhodnutím správcu dane má za následok uloženie pokuty podľa daňového poriadku.

Ak platiteľovi dane vznikla zo ZDP povinnosť zraziť daň, ale platiteľ ju zrazil v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ako vyplýva zo ZDP, vzniknutý rozdiel je nedoplatkom, resp. preplatkom platiteľa dane, ktorý sa vysporiada prostredníctvom platiteľa dane. V prípade preplatku môže platiteľ dane požiadať o jeho vrátenie svojho miestne príslušného správcu dane, ktorý pri vrátení preplatku postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Daňovník môže požiadať o vrátenie preplatku platiteľa dane. Finančné vyrovnanie medzi platiteľom dane a daňovníkom je záležitosťou ich vzájomného vzťahu, do ktorého správca dane nevstupuje – s výnimkou prípadu sťažnosti podanej daňovníkom podľa § 43a ods. 2 ZDP.

(1) Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení poskytnutom inému daňovníkovi zrážali na zabezpečenie dane sumu vo výške 9,5 % z peňažného plnenia. Suma zabezpečenia dane sa považuje za preddavok na daň.

(2) Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, okrem daňovníka podľa § 2 písm. t) alebo daňovníka štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Ak ide o podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, suma na zabezpečenie dane sa zráža bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

(3) Sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. Túto skutočnosť je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na daňovníkov podľa

c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zrazenú sumu na zabezpečenie dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zabezpečenej dane, pričom, ak ide o

1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(4) Platiteľ dane nezrazí sumu na zabezpečenie dane podľa odseku 2, ak daňovník predloží potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42, ak správca dane nerozhodne inak.

(5) Ak daňovník nepodá daňové priznanie, zrazením sumy na zabezpečenie dane podľa odsekov 1 a 2 môže správca dane rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníka je splnená.

(6) Platiteľ dane, ktorý nevykoná zrážku sumy na zabezpečenie dane alebo ju zrazí v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu na zabezpečenie dane včas neodvedie, zodpovedá za daň, ktorá sa mala zabezpečiť rovnako, ako za daň nezaplatenú platiteľom príjmu.

Ustanovenie § 44 dáva širokú možnosť správcovi dane zabezpečiť daň iným spôsobom ako od daňovníka. Zabezpečenie dane je určitou formou platenia preddavkov na daň z príjmov, používanou prakticky najmä vo vzťahu k daňovníkom s ODP, ktorí dosahujú na území SR zdaniteľné príjmy, ale často tu nie sú fyzicky prítomní. V uvedenom prípade je prenesená zodpovednosť za vybratie a odvedenie preddavku na daň z daňovníka na platiteľa dane. Je teda nástrojom na zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň a na zaistenie toho, aby si daňovník následne vysporiadal svoju daňovú povinnosť podaním daňového priznania.

V ustanovení § 44 ods. 2 ZDP je vymedzené, že povinnosť zrážať zabezpečenie dane sa vzťahuje na všetkých platiteľov dane, ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka s ODP (s určitými výnimkami, ktoré sú uvedené nižšie).

Zabezpečenie dane sa zráža vo výške 19 % z peňažného plnenia. Zabezpečenie dane sa vyberá zo zdaniteľných príjmov daňovníkov s ODP.

Podľa § 2 písm. h) ZDP je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy v zmysle § 1 ods. 2 ZDP, ktorá má prednosť pred ZDP. To znamená, že ide o príjmy plynúce zo zdrojov na území SR daňovníkovi s ODP, ktoré sú vymedzené v ustanoveniach § 16 ZDP, ak sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane. V prípade daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je tiež dôležité, aby právo zdanenia daného príjmu bolo prisúdené SR v súlade s príslušnou ZDZ.

Predmetom zabezpečenia dane podľa § 44 ZDP, v prípade príjmov plynúcich daňovníkovi s ODP sú príjmy definované v § 16 ZDP ako zdroj príjmov, ktoré nepodliehajú zrážkovej dani a ani sa z nich nevyberá iný preddavok na daň (závislá činnosť).

príjmy z činnosti vykonávanej v stálej prevádzkarni podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona.

Ide však len o príjmy z činnosti v stálej prevádzkarni, ktorá vznikla podľa § 16 ods. 2 ZDP daňovníkovi s bydliskom alebo sídlom v štáte, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o ZDZ alebo o príjmy z činnosti v stálej prevádzkarni vzniknutej podľa zmluvy o ZDZ daňovníkovi s ODP, ktorý má bydlisko alebo sídlo v zmluvnom štáte.

Ak by však tento daňovník, platiteľovi dane, predložil potvrdenie od správcu dane, že platí preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP, platiteľ dane už nemá povinnosť zabezpečovať daň z vyplácaných príjmov tomuto daňovníkovi.

príjmy z prevodu, nájomného a z iného využitia nehnuteľnosti umiestnenej na území SR prenájmu podľa § 16 ods. 1 písm. f) ZDP,

Keďže platiteľ dane zabezpečuje daň zo zdaniteľných príjmov, v prípade ak by mu daňovník s ODP preukázal, že jeho príjem z predaja nehnuteľnosti tomuto platiteľovi dane je oslobodený od dane podľa ustanovenia § 9 ZDP, napr. z dôvodu, že tento daňovník vlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov a nemal ju zaradenú v obchodnom majetku, platiteľ dane by nezabezpečoval daň z takéhoto vyplácaného príjmu, nakoľko by nešlo o zdaniteľný príjem, ale o oslobodený príjem.

Rovnako ak by daňovník s ODP s bydliskom resp. sídlom v krajine, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ a daňovník by svoju príslušnosť k tejto krajine preukázal potvrdením o daňovej rezidencii a zmluva by neoprávňovala zdaňovať príjem z predaja nehnuteľnosti na území štátu, v ktorom bola nehnuteľnosť umiestnená (v našom prípade na území SR), platiteľ dane by rovnako nezabezpečoval daň v súlade s ustanovením § 44 ZDP.

Samozrejme stále platí, že aj ak je daňovník s ODP, daňovníkom s bydliskom alebo sídlom v štáte EÚ alebo EHP, tiež sa nezabezpečuje daň.

príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území SR, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t), príjmy z prevodu hnuteľných vecí umiestnených na území SR, z prevodu majetkových práv registrovaných na území SR a z prevodu cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území SR okrem príjmov z prevodu štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok podľa § 16 ods. 1 písm. e) piaty bod ZDP.

Ak by išlo o posudzovanie príjmu z predaja hnuteľných vecí na území SR daňovníkom s ODP s bydliskom na území štátu, s ktorým nemá SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, tento ak nebol zaradený v obchodnom majetku je v súlade s ustanoveniami § 9 ZDP oslobodeným od dane a teda nie je zdaniteľným príjmom, z ktorého by platiteľ dane zabezpečoval daň podľa § 44 ZDP. Ak by išlo o predávaný majetok, ktorý je súčasťou obchodného majetku, alebo by ešte predávaný majetok nespĺňal podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP, platiteľ dane zabezpečuje daň podľa § 44 ZDP.

V prípade, ak by príjem z predávaného majetku plynul daňovníkovi s ODP a tento má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, príjem je navyše posudzovaný podľa príslušného článku, pričom príjem z predaja hnuteľného majetku je zdaniteľný v štáte zdroja len v prípade, ak tvorí súčasť prevádzkového majetku stálej prevádzkarne.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie podľa § 16 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

• odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb (pravidelné odmeny vyplácané v priebehu roka za výkon funkcie, ktoré sú daňovým výdavkom u vyplácajúcej spoločnosti), ktoré sú zdaniteľnými príjmami v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. d) ZDP a

• odmeny za výkon funkcie, ktoré sú vyplácané formou podielu na zisku tzv. „tantiémy“ (nie sú súčasťou daňových výdavkov u vyplácajúcej spoločnosti ale sú vyplácané až po zdanení zo zisku spoločnosti, ak o tom valné zhromaždenie rozhodne), ktoré s účinnosťou od 1. 1. 2004 nie sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb v súlade s § 3 ods. 2 písm. c) ZDP.

V prípade, ak takéto odmeny za výkon funkcie budú vyplácané daňovému rezidentovi krajiny, s ktorou má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, budú tieto príjmy podliehať článku – Tantiémy, ktorým zvyčajne býva článok 16.

Zdaniteľným príjmom, ktorý podlieha zabezpečeniu dane podľa § 44 ods. 2 ZDP je aj

– príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni a to príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi s ODP a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam a

– príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni a to príjem členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov so sídlom na území SR, ktorí sú daňovníkmi s ODP, a ktorý im plynie z členstva v tomto zoskupení, ako aj z úverov a z pôžičiek poskytnutých tomuto zoskupeniu.

V prípadoch, kedy je výber dane z príjmov a splnenie daňovej povinnosti daňovníka s ODP zaistené iným spôsobom (napr. platením preddavkov na daň), nie je potrebné zrážať zabezpečenie dane.

– ide o príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa zráža preddavok na daň podľa § 35 ZDP, alebo

– v súlade s § 44 ods. 4 ZDP daňovníci s ODP, ktorým plynú zdaniteľné príjmy podliehajúce zabezpečeniu dane, predložia platiteľovi príjmu potvrdenie od správcu dane, že platia preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 ZDP.

Daňovník s ODP, ktorému bolo zo zdaniteľných príjmov zrazené zabezpečenie dane, má možnosť považovať sumu vybranú na zabezpečenie dane za preddavok na daň, podať daňové priznanie a vysporiadať tak svoju daňovú povinnosť na území SR. V prípade, ak daňovník s ODP túto možnosť nevyužije, správca dane môže v súlade s § 44 ods. 5 ZDP rozhodnúť, že zrazením sumy na zabezpečenie dane je jeho daňová povinnosť splnená.

Zabezpečenie dane sa zráža pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka s ODP.

Osobitným prípadom je však podiel daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárom komanditnej spoločnosti alebo členom európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, kedy sa suma na zabezpečenie dane zráža bez ohľadu na to, či došlo k skutočnému vyplateniu podielu na zisku. Suma na zabezpečenie dane sa zrazí najneskôr do troch mesiacov nasledujúcich po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

– na úhrady, ktoré plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t) ZDP, t.j. daňovníkovi členského štátu Európskej únie.

Za daňovníka členského štátu Európskej únie sa považuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha zdaneniu na území tohto členského štátu Európskej únie, a to nielen z príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území tohto členského štátu Európskej únie, ale rovnako aj z príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov mimo jeho územia. To znamená, že daňovníkom členského štátu Európskej únie sa rozumie rezident členského štátu Európskej únie (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v niektorom z členských štátov Európskej únie). Daňovníkom členského štátu Európskej únie však nie je osoba, ktorá sa považuje za daňovníka s NDP na území SR.

– na úhrady vyplácané, poukazované alebo pripísané v prospech daňovníka s ODP, ktorý je daňovníkom štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor.

V tomto prípade, s účinnosťou od 1. 1. 2016, dochádza k legislatívno-technickej úprave, podľa ktorej sa nahrádzajú slová „daňovníka štátu tvoriaceho EHP“ slovami „daňovníka, štátu, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP“.

Zabezpečenie dane sa vyberá sadzbou dane 19 % s výnimkou platieb vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných voči daňovníkom nezmluvných štátov, kde je sadzba dane vo výške 35 %.

Daňovník nezmluvného štátu je definovaný v ustanovení § 2 písm. x) ZDP. V súlade s § 2 písm. x) ZDP sa daňovníkom nezmluvného štátu rozumie fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle MF SR [www.finance.gov.sk]. Do tohto zoznamu sa zaradí:

– štát, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia,

– štát, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo

– štát, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná.

V tejto súvislosti je nutné upozorniť, že do tohto zoznamu sa doplní aj štát, s ktorým SR uzatvorí medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2014, a to aj napriek skutočnosti, že daná zmluva nadobudne účinnosť po 31. decembri 2014. Takýto postup je v súlade s ustanovením § 52zb ZDP účinnom od 1. marca 2014.

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP suma na zabezpečenie dane, ktorá bola zrazená platiteľom dane, sa odvádza príslušnému správcovi dane v lehote do pätnásteho dňa každého kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. V rovnakej lehote je túto skutočnosť povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.

Oznámenie o zabezpečení dane vykoná platiteľ dane na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo SR. Uvedené tlačivo bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR [www.drsr.sk] a toto tlačivo bude obsahovať súhrnné údaje o zabezpečenej a odvedenej dani v členení na:

– daňovníkov s ODP, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. e) ZDP; s výnimkou daňovníkov z nezmluvného štátu, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP,

– daňovníkov z nezmluvného štátu, t.j. daňovníkov podľa § 2 písm. x) ZDP.

– údaje o zabezpečenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP,

Ak ide o daňovníka z nezmluvného štátu, ktorý je fyzickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jeho meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia.

Ak ide o daňovníka z nezmluvného štátu, ktorý je právnickou osobou, tlačivo vyžaduje uviesť tiež jej názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

V súlade s § 44 ods. 3 ZDP v prípade, ak daňovník s ODP, ktorému bolo vykonané zabezpečenie dane, žiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov, platiteľ dane uvedie v jeho prípade v tlačive všetky údaje, ako keby išlo o daňovníka z nezmluvného štátu.

(1) Ak plynú daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s výnimkou uvedenou v odseku 3 písm. c). Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Úhrn príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí, pri ktorých je uplatňovaný zápočet dane podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14.“ a posledná veta znie: „Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane alebo daňovou stratou z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený z príjmov podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak sa podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami vyčíslený podľa § 17 ods. 14.

(2) Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

(3) Metóda vyňatia príjmov podľa odseku 1 sa uplatní, ak daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou plynú príjmy zo závislej činnosti

a) za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

c) zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

(4) Ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s neobmedzenou daňovou povinnosťou, fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, vyplatila, poukázala alebo pripísala úrokový príjem (§ 49a ods. 7) v štátoch a závislých územiach podľa prílohy č. 3 a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona. Ak takto zrazená daň fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok.126) Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí aj daň podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu, postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa odsekov 1 až 3.

Dvojité zdanenie vzniká v prípade, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, resp. štát príjemcu, a ktorý poberá príjmy zo zdrojov na území druhého štátu, štátu zdroja, podlieha zdaneniu týchto príjmov v obidvoch štátoch.

V takýchto prípadoch teda dochádza k určitému prekrývaniu, kolízii, daňových zákonov dvoch alebo viacerých štátov, ktoré vplýva na príjmy toho istého daňovníka, ktorého výsledkom je medzinárodné dvojité zdanenie, čiže súčasné zdanenie toho istého príjmu u tej istej osoby a to ako v štáte rezidencie tak aj v štáte zdroja.

Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje a tým znižuje aj záujem príjemcu o podnikanie alebo zamestnanie za takýchto podmienok vo všeobecnosti. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Z uvedeného dôvodu sa snažia jednotlivé štáty zabrániť dvojitému zdaneniu a to buď formou jednostranných opatrení (na území SR je to ustanovenie § 45 ZDP) alebo prostredníctvom zmlúv o ZDZ. Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Jediným možným spôsobom, ktorý uspokojivo rieši problém dvojitého zdanenia, je práve uzatváranie zmlúv o ZDZ.

K zamedzeniu dvojitého zdanenia sa používajú rôzne metódy a ich rôzne formy, pričom tak v prípade jednostranných opatrení uvedených vo vnútroštátnych predpisoch ako aj v zmluvách o ZDZ môže byť použitá buď jedna metóda alebo viac metód pre rôzne druhy príjmov a ich foriem súčasne.

Vo väčšine zmlúv o ZDZ, ktorými je SR viazaná, sa objavujú dve metódy a to metóda jednoduchého zápočtu a metóda vyňatia s výhradou progresie.

Metóda zápočtu je charakteristická svojou neutralitou a to tak, že všetci daňoví rezidenti jedného štátu sú rovnako daňovo zaťažení bez ohľadu na to, či zdroj ich príjmov je v tuzemsku alebo v zahraničí.

Pri použití metódy vyňatia, pri ktorej sa v štáte príjemcu vylučuje zo zdanenia príjem, ktorý bol zdanený v zahraničí (v štáte zdroja), dochádza spravidla k inému zdaneniu (k rozdielu vo výške daňového zaťaženia) v štáte príjemcu a k inému v štáte zdroja.

Zásadný rozdiel medzi týmito metódami je v tom, že metóda zápočtu sa dotýka priamo dane, zatiaľ čo metóda vyňatia priamo zdaňovaného príjmu.

Metódy vylúčenia dvojitého zdanenia a ich formy a kombinácie je potrebné poznať, lebo len ich správna aplikácia môže na jednej strane znížiť daňovú povinnosť daňovníka a tým ušetriť jeho prostriedky a na druhej strane môže neznalosť týchto metód daňovníkom značne zvýšiť ich daňovú povinnosť.

Je však potrebné upozorniť, že metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú len v prípade, ak skutočne k dvojitému zdaneniu prišlo.

Ak napr. príjem dosahovaný na území iného štátu našim daňovým rezidentom podľa tam platného zákona je oslobodený od dane, potom nedošlo k dvojitému zdaneniu a nie je možné vylučovať príjmy dosiahnuté na území cudzieho štátu zo zdanenia celosvetovo dosiahnutých príjmov daňovníkom na území SR.

Ak by však k zdaneniu príjmov na území druhého štátu došlo, ale uplatnením nezdaniteľných častí resp. iných daňových úľav a zvýhodnení nárokovateľných podľa platných vnútroštátnych predpisov danej krajiny, kde sa činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, vykonáva, sa dostane daňovník k výslednej nulovej daňovej povinnosti, je možné využiť metódu vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia celosvetových na území SR (metóda zápočtu dane je neopodstatnená keďže daň neplatil), nakoľko k zdaneniu v skutočnosti došlo.

V prípade použitia metódy vyňatia sa z celosvetového zdanenia vynímajú tak základy dane z príjmov dosiahnutých v zahraničí ako aj daňové straty.

Daňovníčka dosahuje príjmy ako opatrovateľka na území Rakúska. Túto činnosť na území Rakúska vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Je stále rezidentom na území SR a priznáva tu všetky príjmy. Ako sa uvedené príjmy zdaňujú a akú metódu použije daňovníčka na zamedzenie dvojitého zdanenia? Môže si na území SR uplatniť aj paušálne výdavky? Na území Rakúska spĺňa zákonom stanovenú výšku dosahovaných príjmov, ktoré sú podľa ich zákonov oslobodené od dane, t.j. v Rakúsku príjmy nemá zdaňované.

Príjmy zo živnosti sú príjmami z podnikania uvedené v § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Keďže plynú zo zdrojov na území Rakúska na účely zdanenia sa považujú za príjmy z činností vykonávaných podnikateľom (podnikom) prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území Rakúska.

Podľa § 17 ods. 14 ZDP súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí.

Základom dane daňovníka je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky, na zistenie ktorého sa použijú ustanovenia § 17 až 29 zákona.

Pri splnení podmienok uvedených v ZDP môže daňovník uplatniť daňové výdavky aj paušálne, spôsobom uvedeným v ustanovení § 6 ods. 10. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede o zásobách a o pohľadávkach.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 431/ 2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov daňovník je účtovnou jednotkou. Daňovník nie je povinný na území SR viesť účtovníctvo, ak na účely zistenia základu dane nepreukazuje svoje daňové výdavky, ale si tieto uplatňuje paušálnym spôsobom podľa § 6 ods. 10 ZDP.

Podľa § 45 ZDP a článku 23 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku č. 48/1979 Zb. (ďalej len „zmluva“) dvojitému zdaneniu predmetných príjmov sa zamedzení uplatnením metódy vyňatia príjmov.

■ podľa odseku 1 ak plynú daňovníkovi s NDP príjmy zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o ZDZ, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda zápočtu dane, daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí sa na účely zápočtu dane rozumie základ dane vyčíslený podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 alebo základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 ZDP a to z rozdielu medzi zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami. Percentuálny podiel príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta, pričom u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa rozumie celkovým základom dane (na účely zápočtu dane) základ dane neznížený o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11. Maximálna výška dane zaplatenej v zahraničí, ktorú je možné započítať, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Započítať možno iba daň vzťahujúcu sa na príjmy zahrnuté do základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Ak sa podľa zmluvy uplatňuje metóda vyňatia príjmov, základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5, § 6 ods. 3 a 4, § 7 a 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14.

■ podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v SR a v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

■ podľa odseku 3 sa metóda vyňatia príjmov uplatní, ak daňovníkovi s NDP plynú príjmy zo závislej činnosti

a) za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo

b) zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,

c) zo zdrojov v zahraničí (vykonáva prácu mimo územia SR) zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, pričom tieto príjmy tam boli preukázateľne zdanené. Daňovník môže využiť túto metódu, ak je pre neho výhodnejšia aj napriek tomu, že v príslušnej zmluve o ZDZ bude uvedená ako metóda pre vylúčenie dvojitého zdanenia, metódu zápočtu.

■ podľa odseku 4 ak daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou s NDP, fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne vyplatila, poukázala alebo pripísala úrokový príjem v štátoch a závislých územiach podľa prílohy č. 3 a preukázateľne zrazila daň z tohto úrokového príjmu v súlade s právnym aktom Európskeho spoločenstva upravujúcim zdaňovanie príjmov fyzických osôb z úspor v podobe výplat úrokov, započíta sa táto daň na úhradu dane do výšky, v ktorej môže byť zrazená podľa tohto zákona.

Ak takto zrazená daň fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane stálej prevádzkarne z úrokového príjmu je vyššia ako celková daňová povinnosť daňovníka, rozdiel sa považuje za daňový preplatok v súlade s daňovým poriadkom.

Ak bola daňovníkovi súčasne zrazená z úrokového príjmu plynúceho zo zdrojov v zahraničí aj daň podľa zmluvy o ZDZ alebo daňovej legislatívy štátu, v ktorom je zdroj tohto príjmu, postupuje v tomto prípade pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa odsekov 1 až 3 v tomto ustanovení.

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur. Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny rok nepresiahne 40 eur.

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5 eur.

V nadväznosti na zdaňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancov alebo zdravotníckych pracovníkov, ktorí prijali nepeňažné plnenia od držiteľov, sa do tohto ustanovenia, ktoré upravuje maximálnu hranicu dane, ktorá sa nevyrubí a neplatí, dopĺňajú aj prípady, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanec alebo zdravotnícky pracovník prijme nepeňažné plnenia podľa § 43 ods. 17 od držiteľa, pričom úhrn týchto nepeňažných plnení v kalendárnom štvrťroku nepresiahnu 10 eur, daň sa neplatí.

Lekár vykonávajúci činnosť v rámci podnikania podľa osobitných predpisov, z ktorej dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP bol v január až v marci 2015 na troch odborných školeniach organizovaných farmaceutickými spoločnosťami (držiteľmi) zameranými na prezentáciu nových liekov a ich účinkov. Na každej z týchto konferencií mu bolo poskytnuté nepeňažné plnenie formou poskytnutia stravy, pričom hodnota poskytovanej stravy, ktoré mu farmaceutické spoločnosti (držitelia) nahlásili, boli 8, 15 a 24 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn týchto nepeňažných plnení za kalendárny štvrťrok od všetkých držiteľov je vyšší ako 10 eur (47 eur), musí lekár zdaňovať toto nepeňažné plnenie v súlade s § 43 ZDP.

Vzhľadom na predĺženie periodicity vyberania dane zrážkou z týchto nepeňažných plnení až za ubehnutý kalendárny rok sa upravuje aj výška nezdaňovanej sumy na 40 eur ročne v úhrne od všetkých platiteľov.

Uvedené sa však aplikuje až na nepeňažné plnenia poskytnuté držiteľom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po 31. 12. 2015 (§ 52zg ods. 13 ZDP).

Daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy tohto daňovníka, za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50% sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a). To neplatí, ak daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou uvedený v § 11 ods. 6, postup podľa prvej a druhej vety použije, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.

Podľa tohto ustanovenia sa daň nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 eura alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka/ fyzickej osoby nepresiahli polovicu nezdaniteľnej časti na daňovníka, čo je pre rok 2015 suma vo výške 1 901,67 eura.

Toto neplatí, ak si daňovník uplatňuje daňový bonus podľa § 33 zákona, alebo ak sa daň vyberá podľa § 43, alebo ak sa zrážajú preddavky na daň podľa § 35, alebo preddavky na zabezpečenie dane podľa § 44 zákona.

Podľa uvedeného, ak platiteľ dane zrazí daňovníkovi daň alebo zabezpečí daň, alebo vyberie preddavok na daň, musí túto sumu dane odviesť bez ohľadu na jej výšku, to znamená, že aj sumu nižšiu ako 16,60 eura. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ A resp. typ B) daň neplatí, ak nepresiahne 16,60 eura alebo zdaniteľné príjmy nepresiahnu polovicu nezdaniteľnej časti, a to aj vtedy, ak uvedie v daňovom priznaní zrazenú daň platiteľom dane podľa § 43 alebo zrazené preddavky na daň podľa § 35, alebo zrazený preddavok na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP. Úhrnná suma napr. zrazených preddavkov na daň, ktorú si uviedol daňovník v daňovom priznaní, bude daňovníkovi vrátená. Osobitný postup je u daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový bonus. Daňový bonus, keďže sa oň znižuje daň, sa od dane odpočíta aj vtedy, ak daň nie je vyššia ako 16,60 eura.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých sa zrazila daň a jej zrazením je považovaná daňová povinnosť za vysporiadanú (príjmy, ktoré nie sú súčasťou zdaniteľných príjmov uvádzaných v daňovom priznaní ako súčasť základu dane čiastkového základu dane).

Predmetné ustanovenie môže využiť aj daňovník s ODP uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, t.j. daňovník poberajúci starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia, dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhový dôchodok, za predpokladu, že na území SR dosahuje 90 % svojich celosvetových zdaniteľných príjmov.

(1) Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu136bc) sa daňová licencia podľa odseku 2 znižuje na polovicu.

(4) Daňová licencia je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(5) Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.

(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa daňová licencia vypočíta vo výške súčinu 1/12 daňovej licencie podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,136bd)

e) torým je pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činností podľa osobitného predpisu^136be) s ročným obratom neprevyšujúcim 10 000 eur,^136bb)

f) počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie^136bf) okrem situácie, keď imanie prechádza na právneho nástupcu; ak daňovník vezme späť návrh na zrušenie bez likvidácie alebo, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť má obchodný majetok a nariadi jej likvidáciu, je daňovník povinný podať

1. dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatil daňovú licenciu, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podal návrh na zrušenie bez likvidácie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie alebo súd nariadil likvidáciu spoločnosti; v tejto lehote je priznaná daňová licencia splatná,

2. daňové priznanie podľa § 41 ods. 3, ak súd nariadil likvidáciu spoločnosti a platí daňovú licenciu podľa odsekov 1 až 10,

3. daňové priznanie podľa § 41 ods. 1 za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie, a platí daňovú licenciu podľa odsekov 1 až 10.

(8) Nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou licenciou zaniká

a) ak daňovníkovi nevznikne možnosť odpočítať daňovú licenciu alebo rozdiel medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobia podľa odseku 4,

b) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

(9) Ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je

a) vyššia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou po zápočte daňovej licencie podľa odseku 4 sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti,

b) nižšia ako daňová licencia podľa odseku 2, kladný rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a minimálnou výškou dane sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vráti a súčasne kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou bude možné započítať podľa odseku 5.

(10) Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4.

■ odsek 1 – stanovuje minimálnu výšku dane z príjmov právnických osôb, ktorú je daňovník – právnická osoba za príslušné zdaňovacie obdobie povinný zaplatiť, ak jeho daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako je stanovená výška daňovej licencie ustanovenej pre daňovníka. Daňovou povinnosťou, ktorá sa porovnáva s výškou daňovej licencie, je daňová povinnosť vykázaná v daňovom priznaní po odpočítaní úľav na dani z príjmov podľa § 30a až § 30c a zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45 ZDP.

Daňovú licenciu platí daňovník s výnimkou daňovníkov, ktorí sú oslobodení od jej platenia podľa § 46b ods. 7, ak v daňovom priznaní vykáže:

• daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška daňovej licencie stanovená pre jednotlivého daňovníka,

• daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou – ak mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov podľa § 41 ZDP, okrem daňovníkov oslobodených od platenia daňovej licencie uvedených v § 46b ods. 7,

• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak ide o daňovníka štátu, s ktorým má SR platnú a účinnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o:

– organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá má na území SR stálu prevádzkareň,

– stálu prevádzkareň zahraničnej právnickej osoby bez existencie organizačnej zložky,

– zahraničnú právnickú osobu zo zdrojov na území SR bez existencie organizačnej zložky a stálej prevádzkarne, ak daňovníkovi vzniká na území SR zdaniteľný príjem, ktorý vyporiadava podaním daňového priznania,

• daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou z nezmluvného štátu – ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu na území SR vzniká stála prevádzkareň.

Výška daňovej licencie, ktorú je daňovník povinný zaplatiť, sa odvíja od dvoch faktorov, a to od:

a) ročného obratu daňovníka (do 500 000 eur vrátane alebo nad 500 000 eur), ktorým sa rozumie u daňovníka účtujúceho v sústave:

– podvojného účtovníctva – súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie,

– jednoduchého účtovníctva – súhrn príjmov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie;

b) skutočnosti, či daňovník k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je alebo nie je platiteľom DPH, pričom táto skutočnosť sa posudzuje

Je povinná zmenáreň, ktorá vzhľadom na vykonávanie špecifickej činnosti dosahuje nízky zisk, platiť daňovú licenciu?

Inštitút daňovej licencie predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov, ktorú je povinná zaplatiť každá právnická osoba, ktorej daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako zákonom stanovená výška daňovej licencie. Daňovú licenciu neplatí len daňovník vymedzený v § 46b ods. 7 ZDP.

Zmenárenskou činnosťou je podľa § 2 písm. k) zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami, ktorých predmetom je nákup peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti alebo predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene za eurá v hotovosti. V prípade, ak sa takáto činnosť vykonáva v súlade s § 2 Obchodného zákonníka, je považovaná za podnikanie a príjmy z nej dosiahnuté sú zdaniteľnými príjmami podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Výšku daňovej licencie ustanovuje § 46b ods. 2 zákona o dani z príjmov a nie je možné ju znížiť na základe skutočnosti, že podnikateľská činnosť, ktorú daňovník vykonáva, je charakteristická nízkou ziskovou maržou. Zníženie výšky daňovej licencie (na polovicu) je možné len v súlade s § 46b ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktorý zohľadňuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

ZDP okrem základnej výšky daňovej licencie stanovuje možnosť platenia daňovej licencie v nižšej výške po splnení zákonom stanovenej podmienky. Ide o daňovníka – právnickú osobu, ktorej priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách. V tomto prípade sa výška daňovej licencie znižuje na polovicu.

Pri výpočte percenta priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách sa vychádza z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 až 2014 v znení neskorších predpisov, a to konkrétne zo štvrťročného výkazu o práci, ktorá stanovuje akí zamestnanci sa zahŕňajú a nezahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov.

Daňová licencia je splatná v rovnakej lehote, ako je splatná daňová povinnosť, a to v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. V nadväznosti na uvedené je daňová licencia splatná:

– do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník nevyužije možnosť podania oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,

– najviac do šiestich mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník oznámi príslušnému správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania,

– najviac do deviatich mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – ak daňovník oznámi príslušnému správcovi dane predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, a to za predpokladu, že súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

■ odsek 5 – Daňovník, ktorý zaplatil daňovú licenciu, má možnosť zápočtu kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť vyčíslenú pred uplatnením preddavkov na daň platených podľa § 42 ZDP. Zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňovou licenciou je možný v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len tej časti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. Napr. daňovú licenciu zaplatenú za zdaňovacie obdobie 2015 je možné započítať na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2016 až 2018.

Spoločnosť ROKO, s.r.o., v účtovnom období 2015 vykázala obrat vo výške 180 000 eur. K poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom DPH. Daň vypočítanú v daňovom priznaní vykázala vo výške 1 100 eur. Za zdaňovacie obdobie 2014 zaplatila daňovú licenciu vo výške 960 eur, pričom jej daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní bola vo výške 750 eur.

Spoločnosť v ZO 2015 nepodlieha plateniu daňovej licencie. Na daň vyčíslenú v daňovom priznaní (1100 eur) si môže započítať kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2014 (210 eur), avšak iba do výšky, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie, t.j. 140 eur (§ 46b ods. 5 ZDP). Spoločnosť uhradí za zdaňovacie obdobie daň z príjmov vo výške 960 eur.

V súvislosti s aplikáciou § 46b ZDP sa uplatní ustanovenie § 10 ods. 9 písm. c) postupov v PÚ, podľa ktorého sa odložená daňová pohľadávka vzťahuje na možnosť previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období. Tzn. možnosť započítania kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň podľa podmienok ustanovených v § 46b ods. 5 ZDP je pre účtovnú jednotku, ktorá účtuje o odloženej dani, skutočnosťou zakladajúcou vznik odloženej daňovej pohľadávky za podmienok ustanovených v § 10 ods. 12 až 14 postupov v PÚ.

Na obchodnú spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok, sa za rok 2014 a 2016 až 2018 vzťahuje daňová licencia vo výške 960 eur. Za zdaňovacie obdobie roku 2015, v ktorom spoločnosť zrušila registráciu platiteľa DPH a k 31. 12. 2015 platiteľom DPH nebola, sa na ňu vzťahuje daňová licencia vo výške 480 eur. V roku 2016 spoločnosť prekročila obrat podľa zákona o DPH a opäť sa stala platiteľom DPH od 1.októbra 2016.

* Možnosť započítania na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie, t.j. započítanie v roku 2016 je možné vykonať do výšky 240 (1200 – 960); započíta sa odpočet vzniknutý platením daňovej licencie za rok 2014.

** 2014/0 a 2015/0 – Kladný rozdiel DL a daňovej povinnosti na započítanie nebol uplatnený v troch ZO bezprostredne nasledujúcich po ZO, za ktoré bola DL zaplatená, t.j. nárok na zápočet vo výške 20 eur z roka 2014 a vo výške 80 eur z roka 2015 podľa § 46 ods. 8 písm. a) ZDP zanikol.

Účtovanie mikro účtovnou jednotkou a účtovnou jednotkou, ktorá neúčtuje o odloženej dani:

* Odložená daňová pohľadávka sa účtuje podľa podmienok ustanovení § 10 ods. 12 – 14 postupov v PÚ.

■ odsek 6 – Daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich mesiacov, platí podľa § 46b ods. 6 ZDP daňovú licenciu v pomernej výške v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Ide o:

– zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu daňovníka do likvidácie,

– zdaňovacie obdobie, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka,

– zmenu zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, z hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

Spoločnosť má zdaňovacie obdobie kalendárny rok. Od 1. 4. 2015 zmenila právnu formu zo s. r. o. na k. s. Ako bude platiť daňovú licenciu v roku 2015?

Podľa § 69b Obchodného zákonníka zmenou právnej formy spoločnosť ako právnická osoba nezaniká, ale v nadväznosti na § 41 ods. 7 ZDP vznikajú právnickej osobe dve zdaňovacie obdobia – jedno za obdobie právnej formy s.r.o. a druhé za obdobie právnej formy k.s. Preto nie je možné, aby k. s. zaplatila daňovú licenciu aj za obdobie existencie právnickej osoby ako s.r.o. Právnická osoba pri podaní daňových priznaní za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 7 ZDP uplatní § 46b ods. 6 ZDP.

■ odsek 7 vymedzuje daňovníkov, ktorí sú od platenia daňovej licencie oslobodení. Medzi takýchto daňovníkov patrí:

• novovzniknutý daňovník – a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Táto výnimka z platenia daňovej licencie sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t. j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení obchodnej spoločnosti;

• daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie – takýmto daňovníkom sú daňovníci vymedzení v § 12 ods. 3 ZDP. Je potrebné poznamenať, že oslobodenie sa nevzťahuje na obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania;

• daňovník s právnou formou verejná obchodná spoločnosť – oslobodenie vyplýva z osobitného vymedzenia predmetu dane takéhoto daňovníka, u ktorého predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP.

• Národná banka Slovenska – oslobodenie vyplýva zo skutočností, že predmetom dane týchto daňovníkov je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP;

• daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko – chránenou dielňou a chráneným pracoviskom podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu;

• daňovník v konkurze a likvidácii – oslobodenie sa týka zdaňovacieho obdobia, ktoré:

– začína dňom vstupu daňovníka do likvidácie a končí dňom skončenia likvidácie,

– začína dňom vyhlásenia konkurzu a končí sa dňom zrušenia konkurzu,

S účinnosťou od 1. 1. 2016 boli medzi daňovníkov oslobodených od platenia daňovej licencie doplnení ďalší daňovníci:

• pozemkové spoločenstvá – na základe zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách boli povinné aj pozemkové spoločenstvá bez právnej subjektivity pretransformovať sa do 30. 6. 2014 na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Pokiaľ tak pozemkové spoločenstvo nevykonalo, došlo k jeho zániku. Na základe uvedeného môže teda v súčasnosti existovať iba pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré sa považovalo za právnickú osobu podliehajúcu plateniu daňovej licencie.

Mnohé pozemkové spoločenstvá sú však malé a nevykazujú základ dane v dostatočnej výške z dôvodu nepravidelných tržieb, resp. obhospodarujú len územie prírodnej rezervácie, kde platí vysoký stupeň ochrany a obmedzenie bežného hospodárenia. Pre takéto pozemkové spoločenstvá bolo platenie daňovej licencie likvidačné. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe došlo s účinnosťou od 1. 1. 2016 k oslobodeniu pozemkových spoločenstiev od platenia daňovej licencie pri splnení zákonom stanovených podmienok:

– ide o pozemkové spoločenstvo, ak dosahuje len príjmy z činnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách a súčasne

– obrat z činnosti pozemkového spoločenstva nie je vyšší ako 10 000 eur.

Ak je niektorá z týchto podmienok porušená, pozemkové spoločenstvo podlieha inštitútu daňovej licencie.

Za príjmy z činnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sa považujú príjmy dosahované z

– vykonávania poľnohospodárskej prvovýroby a s ňou súvisiaceho spracovania alebo úpravy poľnohospodárskych produktov – ide predovšetkým o produkciu a pestovanie rastlinných produktov a produkcia, odchov a chov zvierat,

– hospodárenie v lesoch a na vodných plochách, ktorým sa rozumie akákoľvek činnosť vykonávaná za účelom zlepšenia kvality lesa a vodnej plochy.

Ide o činnosti a úlohy, na ktorých plnenie a vykonávanie sú pozemkové spoločenstvá zriadené. Všetky tieto činnosti musí pozemkové spoločenstvo vykonať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré výkon týchto činností upravujú. Ide napr. o zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Pozemkové spoločenstvá však môžu vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť v súlade s niektorými právnymi predpismi ako je živnostenský zákon alebo Obchodný zákonník. Môže ísť napríklad o realizovanie obchodu s drevom a produktmi z lesa alebo poskytovanie služieb s lesnými mechanizmami.

Pri obrate z činnosti pozemkového spoločenstva sa ZDP odvoláva na § 6 ods. 4 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozemkové spoločenstvo ako účtovná jednotka je v súlade s § 9 ods. 1 zákona o účtovníctve povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Na základe uvedeného sa ročným obratom rozumie súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňovú licenciu rovnako neplatí daňovník, ktorý nedosiahne žiadne príjmy podľa § 19 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pozemkových spoločenstvách, pretože jeho obrat je zároveň nižší ako 10 000 eur.

Pozemkové spoločenstvo založené za účelom hospodárenia v lese prenajíma časť lesa. Považuje sa táto činnosť za činnosť podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách alebo za inú podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách?

Pri zatrieďovaní prenájmu časti lesa do činnosti podľa § 19 ods. 1 alebo 3 je potrebné pristupovať k jednotlivým prípadom individuálne a je potrebné zistiť účel, na ktorý si nájomca prenajal les, resp. časť lesa.

V prípade, že si nájomca prenajme časť lesa, kde sa stará o les, zalesňuje plochy, ošetruje, chráni proti zveri a vychováva mladé stromčeky, t.j. zlepšuje kvalitu lesa, ide o činnosť podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o pozemkových spoločenstvách.

Ak sa však v lese uskutočňuje napr. orientačný beh a nájomca si prenájme určitú plochu na postavenie stánku, kde propaguje a predáva svoje produkty, takáto činnosť sa považuje za podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3 zákona o pozemkových spoločenstvách.

Spoločnosť v prípade, že nemá žiadny majetok sa môže rozhodnúť (na základe dohody spoločníkov) o zrušení bez likvidácie. O zrušení spoločnosti rozhoduje súd. Podľa § 68 ods. 8 obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok alebo nie. Ak súd zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí 6 mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku. Obchodný zákonník však neustanovuje lehotu, do uplynutia ktorej súd musí rozhodnúť o zrušení spoločnosti bez likvidácie.

Účelom zavedenia daňovej licencie bolo očistenie obchodného registra o tzv. „spiace spoločnosti“, ktoré nevykonávali žiadnu činnosť, nedosahovali žiadne príjmy, ale zvyšovali administratívne náklady finančnej správy v súvislosti so spracovaním daňových priznaní takýchto spoločností, ktoré neodvádzali do štátneho rozpočtu žiadnu daň z príjmov. Z tohto dôvodu, aj keď sa zaviedla povinnosť platenia daňovej licencie po 1. 1. 2014, prvýkrát sa daňová licencia platila až po 31. 12. 2014. Zároveň ZDP stanovil, že v prípade, že v roku 2014 sa daňovník zrušoval likvidáciou alebo bol na neho vyhlásený konkurz, nevzťahovala sa na neho povinnosť platenia daňovej licencie. Tým ZDP dával možnosť tzv. „spiacim“ spoločnostiam zrušiť sa bez povinnosti platenia daňovej licencie. Čo ale ZDP neupravoval bolo zrušenie spoločnosti bez likvidácie, ak spoločnosť nemá právneho nástupcu.

Celý proces zrušenia spoločnosti bez likvidácie tak závisí od postupu súdu, nakoľko ten vykonáva vo veci úkony a posudzuje stav spoločnosti. Od podania návrhu na zrušenie spoločnosti po rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie a jej výmaz z obchodného registra môže prejsť 6 a viac mesiacov. V priebehu roka 2014 vznikalo v aplikačnej praxi mnoho prípadov, keď spoločnosti podali návrh na ich zrušenie bez likvidácie (bez právneho nástupcu) a súd nerozhodol o ich zrušení nielen v roku 2014 ale dokonca do súčasnej doby. Nakoľko ide o spoločnosti, ktoré nevykonávajú žiadnu činnosť, nemajú teda príjmy a v niektorých prípadoch im bolo zrušené aj živnostenské oprávnenie, s účinnosťou od 1. 1. 2016 sa zavádza oslobodenie od platenia daňovej licencie daňovníka, ktorý podal návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie bez právneho nástupcu a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník podal tento návrh.

Novela ZDP však myslela aj na obmedzenie možnosti zneužitia oslobodenia od platenia daňovej licencie a do ZDP boli zapracované povinnosti podania dodatočného daňového priznania, resp. daňového priznania v prípade, že by sa spoločnosť rozhodla vziať návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie späť, alebo ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť má obchodný majetok a nariadi jej likvidáciu.

Ak spoločnosť podala návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie a začala si uplatňovať oslobodenie od platenia daňovej licencie a po určitej dobe sa rozhodne vziať späť tento návrh je povinná podať:

– dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatila daňovú licenciu a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podala návrh na zrušenie bez likvidácie. Toto dodatočné daňové priznanie je povinná podať do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k späť vzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie. V tejto lehote je daň aj splatná, [§ 46b ods. 7 písm. f) prvý bod],

– daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom spoločnosť vzala návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie späť podľa § 41 ods. 1 ZDP a to v lehote podľa § 49 s možnosťou predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3 alebo 6 mesiacov [§ 46b ods. 7 písm. f) tretí bod].

V prípade, že spoločnosť podala návrh na zrušenie spoločnosti bez likvidácie bez právneho nástupcu a súd v súlade s § 68 ods.8 Obchodného zákonníka rozhodne, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Pri likvidácii spoločnosť postupuje podľa § 70 až 75a Obchodného zákonníka, pričom do likvidácie vstupuje ku dňu svojho zrušenia. Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvidácie spoločnosť používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“. V takomto prípade je spoločnosť povinná podať:

– dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, za ktoré neplatila daňovú licenciu a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom podala návrh na zrušenie bez likvidácie. Rovnako ako v prípade späťvzatia návrhu na zrušenie bez likvidácie je spoločnosť povinná podať dodatočné daňové priznanie do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k späť vzatiu návrhu na zrušenie bez likvidácie, pričom v tejto lehote je daň aj splatná,

– daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do dňa vstupu daňovníka do likvidácie – ide o zdaňovacie obdobie od jeho začiatku do dňa predchádzajúceho dňu vstupu spoločnosti do likvidácie. Za toto zdaňovacie obdobie je spoločnosť povinná zaplatiť daňovú licenciu alebo jej pomernú výšku v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia, ak toto zdaňovacie obdobie bolo kratšie ako 12 mesiacov vo výške pomernej časti. Daňové priznanie je spoločnosť povinná podať v súlade s § 49 ods. 2 ZDP do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Za zdaňovacie obdobie, ktoré spadajú do obdobia od začiatku vstupu daňovníka do likvidácie do dňa skončenia likvidácie nie je spoločnosť povinná podľa § 46b ods. 7 písm. d) ZDP. Spoločnosti zároveň zaniká nárok na zápočet daňovej licencie alebo kladného rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou licenciou ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v priebehu roka 2015 podala žiadosť o zrušenie spoločnosti bez likvidácie bez právneho nástupcu. Súd rozhodol, že spoločnosť nespĺňa kritéria na zrušenie bez likvidácie a ku dňu 1. 7. 2016 nariadil jej zrušenie s likvidáciou. Ako bude postupovať daňovník pri platení daňovej licencie za zdaňovacie obdobia 2015 a 2016?

Daňovník v nadväznosti na § 52zg ods. 11 ZDP za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 nie je povinný platiť daňovú licenciu, ale v rámci podania daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie si vysporiada daňovú povinnosť vyčíslenú v daňovom priznaní (za predpokladu, že spoločnosť dosiahla kladný základ dane). Vzhľadom nato, že súd rozhodol o zrušení spoločnosti s likvidáciou k 1. 7. 2016, je spoločnosť povinná podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 v rámci ktorého vysporiada povinnosť zaplatenia daňovej licencie a to do 30. 9. 2016. Zároveň je spoločnosť povinná podať do 30. 9. 2016 daňové priznanie za zdaňovacie obdobie predchádzajúce vstupu spoločnosti do likvidácie od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016, za ktoré je tak isto povinná zaplatiť pomernú časť daňovej licencie vo výške 6/12 sumy daňovej licencie, ktorá zodpovedá výške obratu dosiahnutého za toto obdobie a skutočnosti, či spoločnosť je alebo nie je platiteľom DPH. Za zdaňovacie obdobia od 1. 7. 2016 do skončenia likvidácie spoločnosť je od platenia daňovej licencie oslobodená.

Spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v priebehu roka 2014 podala žiadosť o zrušenie spoločnosti bez likvidácie bez právneho nástupcu. Súd do konca roka 2015 nevydal rozhodnutie o zrušení spoločnosti. Ako bude spoločnosť postupovať v zdaňovacích obdobiach 2014 a 2015 pri platení daňovej licencie?

Spoločnosť je za zdaňovacie obdobie 2014 povinná zaplatiť daňovú licenciu v súlade s § 46b. Za zdaňovacie obdobie 2015 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 52zg ods. 11 je od platenia daňovej licencie oslobodená a to bez ohľadu nato, že podala žiadosť o zrušenie bez likvidácie už v roku 2014. Pri porušení podmienok oslobodenia spoločnosti od platenia daňovej licencie podľa § 46b ods. 7 písm. f) ZDP by spoločnosť bola povinná zaplatiť daňovú licenciu.

■ odsek 8 vymedzuje prípady, v ktorých zaniká nárok na zápočet kladného rozdielu medzi skutočne vykázanou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou:

– ak daňovníkovi počas 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní a zaplatenou daňovou licenciou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej daňovej povinnosti počas týchto 3 zdaňovacích období,

– ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, t. j. právny nástupca pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností nemá nárok na uplatnenie daňovej licencie za daňovníkov zrušených bez likvidácie,

– ku dňu vstupu daňovníka do konkurzu alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie – a to z dôvodu, že daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, ktorý začína dňom vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie, nie je povinný platiť daňovú licenciu. Rovnako sa postupuje v prípade vstupu daňovníka do konkurzu.

Ak bol daňovník povinný platiť preddavky na daň na príslušné zdaňovacie obdobie a tieto preddavky sú vyššie ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, môžu nastať tieto prípady:

a) preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní > suma daňovej licencie

Daň vypočítaná v daňovom priznaní je vyššia ako daňová licencia – daňovník nie je povinný platiť daňovú licenciu a rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné použiť na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

b) preddavky na daň > daň vypočítaná v daňovom priznaní < suma daňovej licencie

Daň vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako daňová licencia – v tomto prípade daňovník je povinný zaplatiť minimálnu výšku dane – daňovú licenciu a zároveň kladný rozdiel medzi:

– zaplatenými preddavkami a daňovou licenciou sa použije na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníka vráti a zároveň

– daňovú licenciu a skutočne vyčíslenú daň v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť v bezprostredne nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach.

■ odsek 10 – daňovník, ktorý je povinný zaplatiť daňovú licenciu, má v súlade s § 46b ods. 10 ZDP právo poukázať podiel zaplatenej dane podľa podmienok stanovených v § 50 ZDP, a to z celej výšky zaplatenej daňovej licencie.

(1) Základ dane, suma zodpovedajúca 2 % zaplatenej dane (§ 50), nepeňažný príjem [§ 5 ods. 3 písm. a) a d)], preddavky na daň (§ 34, 35, 42 a 44), zdaniteľná mzda (§ 35) a daň (§ 15, § 31 ods. 3 a § 43) sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Nezdaniteľné časti základu dane (§ 11) a daňový bonus (§ 33) sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.

(2) Výpočet daňovej sadzby na účely zápočtu dane (§ 45) a iné prepočty sa vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za druhou číslicou zaokrúhľovaného čísla nasledujúcou po desatinnej čiarke, a táto druhá číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že

a) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,

b) zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, sa zväčšuje o jednu.

■ odsek 1 špecificky vymedzuje zaokrúhľovanie jednotlivých súm na eurocenty nadol alebo nahor. Pri vymedzení zaokrúhľovania sa uplatnila zásada zaokrúhľovania v prospech daňovníka.

– suma zodpovedajúca 1 %, 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, ktorá sa poukazuje príslušnej právnickej osobe podľa § 50 ods. 1,

– nepeňažný príjem zamestnanca pri poskytnutí osobného automobilu zamestnancovi aj na súkromné účely podľa § 5 os. 3 písm. a) ZDP a tzv. brutované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 5 ods. 3 písm. d),

– preddavky na daň z príjmov fyzických osôb – podnikateľov ako aj z príjmov zo závislej činnosti podľa § 34 a § 35 ZDP,

– preddavky na daň z príjmov právnických osôb podľa § 42 ZDP a suma na zabezpečenie dane podľa § 44,

■ odsek 2 stanovuje, že pri iných sumách ako sú uvedené o odseku 1, sa tieto zaokrúhľujú na základe tzv. matematického princípu, t.j. všetky číslice nasledujúce za druhou číslicou nasledujúcou po desatinnej čiarke sa vynechávajú a táto druhá číslica sa upraví na základe číslic, ktoré nasledujú po nej tak, že:

– zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako 5 zostáva bez zmeny napr. 34,523 je po zaokrúhlení 34,52,

– zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica 5 alebo číslica väčšia ako 5 sa zväčšuje o jednu, napr. 34,527 je po zaokrúhlení 34,53.

Zároveň platí podmienka, že postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch nie je prístupné. Typickým príkladom je napríklad výpočet pomernej časti ročného odpisu, kde môže dôjsť k situácii, že už ročný odpis je vyčíslený vo forme desatinného čísla, z ktorého sa následne počíta mesačný odpis a následne pomerná časť ročného odpisu. V tomto prípade je možné zaokrúhľovať iba jednu sumu a to výslednú pomernú časť ročného odpisu.

Daňovník obstaral a uviedol do užívania dňa 5. 5. 2014 HM zaradený do odpisovej skupiny 1 so vstupnou cenou 61 111,11 eur. Daňovník sa rozhodol odpisovať ho rovnomerným spôsobom odpisovania. V roku 2015 HM používal na svoju činnosť 9 mesiacov a 3 mesiace ho prenajímal. V rokoch 2016 až 2019 HM iba prenajímal. Ako budú odpisy ovplyvňovať základ dane v jednotlivých rokoch?

* rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhlenia pri výpočte ročného daňového odpisu v rokoch 2015 až 2017

Pri výpočte daňového odpisu majetku, ktorý sa časť zdaňovacieho obdobia prenajíma, sa postupuje v niekoľkých stupňoch. Podľa § 27 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa ročný odpis alebo pomerná časť ročného odpisu vypočítaná rovnomerným spôsobom odpisovania zaokrúhľuje na celé eurá nahor. ZDP v § 47 ods. 2 vymedzuje, že postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. V nadväznosti na uvedené:

– v roku 2014 sa z nezaokrúhleného ročného odpisu (15 277,78 eur) vypočíta mesačný odpis, ktorý sa prenásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa majetok používal. Až takto vypočítaná alikvotná časť ročného odpisu (10 185,19 eur) sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor,

– v roku 2015 ročný daňový odpis (15 277,78) zaokrúhliť na celé eurá (15 278 eur) a následne pomerné časti ročného daňového odpisu (11 458,50 eur a 3 819,50 eur) sa už nezaokrúhľujú na celé čísla a vykazujú sa vo forme desatinného čísla s dvoma desatinnými miestami.

(1) Platiteľom dane podľa § 35, 43 a 44 je aj fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň alebo tu zamestnáva zamestnancov dlhšie ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov; to neplatí, ak ide o poskytovanie služieb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) alebo zahraničné zastupiteľské úrady na území Slovenskej republiky. Zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, môže byť za zamestnancov, ktorí nepožívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky alebo jeho podriadená organizácia, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa § 5 a zahraničný zastupiteľský úrad sa rozhodne požiadať o registráciu ako platiteľ dane.

(2) V prípade uvedenom v § 5 ods. 4 nie je platiteľom dane fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí. To neplatí, ak ide o osobu so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, keď je platiteľom dane táto osoba v rozsahu poskytnutej mzdy.^136bg)

V ustanovení § 48 ZDP je vymedzený okruh osôb, ktoré možno považovať za zahraničného platiteľa dane. V súlade s § 2 písm. v) ZDP je platiteľom dane fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka, a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.

Zahraničným platiteľom dane je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí (zahraničný platiteľ dane), ktorá

– na území SR zamestnáva zamestnancov počas obdobia dlhšieho ako 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov.

– zahraničné zastupiteľské úrady na území SR, ak sa nerozhodne sám požiadať o registráciu za platiteľa dane pre zamestnancov, ktorí nepoužívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak týmto zamestnancom vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem podľa § 5 ZDP,

– fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá na základe zmluvného vzťahu vypláca príjem zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu podľa pokynov a príkazov zamestnávateľa – daňovníka s NDP (§ 5 ods. 4 ZDP).

V súvislosti so situáciou uvedenou v § 5 ods. 4 ZDP, kde je uvedená definícia zamestnávateľa daňovníka s NDP, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, je v § 48 ZDP uvedené, že zahraničným platiteľom dane nie je fyzická osoba s bydliskom v zahraničí alebo právnická osoba so sídlom v zahraničí.

Ide o definíciu zamestnávateľa v nadväznosti na tzv. „medzinárodný prenájom pracovných síl“, pričom touto definíciou sa v zásade preberá koncept „ekonomického“ zamestnávateľa z medzinárodných zmlúv. Uvedené znamená, že aj keď z právneho hľadiska bude uzavretý pracovný vzťah medzi zahraničným zamestnancom (daňovým nerezidentom) a zahraničným zamestnávateľom (daňovým nerezidentom), ale tento zamestnanec bude vykonávať prácu na území SR pre slovenského objednávateľa služby (práce) podľa jeho pokynov a príkazov, tento sa pre daňové účely stane jeho „ekonomickým“ zamestnávateľom. Splnenie ekonomického zamestnávania na území SR zakladá oprávnenie SR na zdanenie príjmu zamestnanca na území SR, pričom slovenský zamestnávateľ musí vybrať preddavok na daň tomuto zamestnancovi zo mzdy.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v ustanovení § 5 ods. 4 ZDP dopĺňa, že preddavok na daň v takomto prípade vyberie zahraničný zamestnávateľ, ak má na území SR organizačnú zložku, prostredníctvom ktorej vykonáva svoju činnosť. V tejto nadväznosti sa upravuje aj § 48 ods. 2 ZDP, kde sa upravilo, že táto organizačná zložka sa stáva zahraničným platiteľom v rozsahu mzdy vyplácanej zamestnancovi pracujúcemu pre slovenského ekonomického zamestnávateľa.

(1) Daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník správcovi dane. Prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

(2) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.122aa)

(3) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe

a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane128) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,132a)

c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2 o predĺženie tejto lehoty môže správcom dane rozhodnutím predĺžiť lehota na podanie daňového priznania podľa odseku 2, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

(4) Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(5) Ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku. V rovnakej lehote podáva daňové priznanie za zomrelého daňovníka osoba podľa osobitného predpisu.122aa) Ak bol tento daňovník zároveň zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane, rovnaký postup sa použije aj na podanie hlásenia a prehľadu.

(6) Ak sa daňovník zrušuje bez likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 za zdaňovacie obdobie ukončené ku dňu podľa osobitného predpisu.77c) Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu. Ak právny nástupca ešte nevznikol, daňové priznanie podáva daňovník zrušený bez likvidácie za zdaňovacie obdobie začínajúce rozhodným dňom podľa osobitného predpisu77c) a končiace 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) a to v lehote podľa odseku 2.

(7) Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,^136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.

(8) Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Postup podľa prvej vety neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.^136ae) Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa odseku 2.

(9) Daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu122aa) je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku.

(10) Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie samostatne.

(11) Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku¹⁾ ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa osobitného predpisu.¹⁾, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^136af)

(12) Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije osobitný predpis.¹²⁸⁾

■ podľa odseku 2 sa daňové priznanie podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2015 sa podávajú do 31. marca 2016.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) ZDP kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok.

Zdaňovacím obdobím právnickej osoby môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok, ktorý si určí v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse poskytnutých jednotlivým zamestnancom za uplynulé zdaňovacie obdobie podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP sa podáva do konca apríla kalendárneho roka nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktoré sa hlásenie podáva.

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti vyplatených jednotlivým zamestnancom, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmoch a o daňovom bonuse zostavuje podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP a predkladá príslušnému správcovi dane mesačne a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s Vyhláškou č. 378/2011 Z. z. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Číslo vlastného účtu – tzv. základné číslo účtu má daňovník pridelené od správcu dane a toto číslo účtu sa skladá z:

Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Ak oznámenie bude doručené daňovníkovi až po lehote na podanie daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť daň neskôr, než je lehota na podanie daňového priznania – a to v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia. Obdobne sa postupuje aj v prípade, ak daňové priznanie podáva za daňovníka dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce, pričom do termínu na podanie daňového priznania číslo účtu vedeného pre daňovníka nebolo správcom dane oznámené.

■ podľa odseku 3 daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe

a) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,

b) oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,

c) žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Na účely ZDP je potrebné rozlišovať medzi pojmami „príjem plynúci, resp. vyplatený zo zahraničia“ a „príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí“. Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania predpokladá existenciu zdaniteľných príjmov, ktorých zdanenie v zahraničí z dôvodu ich zdrojovosti na danom území môže ovplyvniť zdanenie týchto príjmov tiež v daňovom priznaní podanom na území SR.

Uplatnenie predmetného ustanovenia ZDP tak nie je podmienené existenciou zdaniteľných príjmov z akýchkoľvek cezhraničných obchodných vzťahov daňovníka (napr. z predaja tovaru alebo poskytnutia služby na území SR odberateľom so sídlom v zahraničí, existencia najväčšieho odberateľa v zahraničí), ale len z cezhraničných obchodných vzťahov daňovníka generujúcich príjmy, ktoré môžu byť zdaniteľné tiež v zahraničí (napr. prenájom nehnuteľnosti v zahraničí, existencia stálej prevádzkarne v zahraničí, závislá činnosť vykonávaná v zahraničí u zahraničného zamestnávateľa).

Aj keď je možné všeobecne súhlasiť s konštatovaním, že príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí je každý príjem, ktorého zdroj nie je na území SR a to bez ohľadu na skutočnosť, či príjemcom týchto príjmov, u ktorých sa ich zdroj posudzuje, je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s ODP“) alebo daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len „daňovník s NDP“), je potrebné v oblasti cezhraničných daňových vzťahov posudzovať zdrojovosť zdaňovaných príjmov každým štátom rovnako. Uvedené znamená, že pojem „príjem plynúci zo zdrojov....“, používaný vo viacerých ustanoveniach ZDP, je potrebné chápať tak ako je upravené pre definíciu zdroja príjmov (§ 16 zákona), ktorá vychádza z medzinárodného daňového práva v oblasti priamych daní uvedeného predovšetkým v medzinárodných zmluvách o ZDZ.

Vychádzajúc z chápania a vymedzenia zdrojovosti príjmov v ZDP (§ 16 ods. 1 zákona) a zmluvách o ZDZ, ktorého zdroj nie je na území SR, resp. príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí, je príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí, príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, resp. príjem z nakladania s ostatným majetkom plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý nie je rezidentom SR a nemá na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, s ktorou sa tento majetok viaže.

Daňovník podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania do 30. 9. kalendárneho roka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie z dôvodu, že nedisponuje podkladmi pre vyhotovenie daňového priznania na príjmy zo zahraničia. Dňa 28. 9. daňovník podal daňové priznanie, kde uviedol iba príjmy zo živnosti (má slovenskú živnosť). Pri kontrole na podanie daňového priznania uvedený daňovník je upozornený, že mu hrozí sankciu z dôvodu, že nesplnil podmienky na odklad daňového priznania do 30. 9., ktoré je možné využiť len v prípade, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj príjmy zo zahraničia. Má daňovník nárok na odklad, ak má príjmy zo zahraničia iba zo živnosti a ako správca dane zistí, že ide o príjem zo zahraničia.

Príjmy daňovníka s NDP z činnosti vykonávanej mimo územia SR na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie vydaného na území SR môžu byť považované za príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Vychádzajúc analogicky z ustanovenia § 16 ods. 1 ZDP, aj na účely aplikácie § 49 ods. 3 písm. b) zákona, v prípade príjmov z činnosti (aktívne vykonávanej činnosti) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdrojovosti príjmov štátne územie, na ktorom sa táto činnosť fyzicky vykonáva.

Príjmy z činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí sú tak vo všeobecnosti príjmy plynúce z činnosti vykonávanej mimo územia SR (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí), pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, na základe akého povolenia, či oprávnenia na podnikanie túto činnosť v zahraničí vykonáva.

Použitie metód na zamedzenie dvojitého zdanenia na príslušných riadkoch daňového priznania a údaje uvedené v časti „Miesto pre osobitné záznamy daňovníka“ tlačiva daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B indikujú existenciu príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, avšak neuvedenie týchto údajov v podanom daňovom priznaní nemožno považovať za skutočnosť, že súčasťou zdaniteľných príjmov daňovníka nie sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Ak správca dane má pochybnosti o tom, že podané daňové priznanie nie je správne, pravdivé alebo úplné, uplatní postup podľa § 17 daňového poriadku.

Prípadnú sankciu môže správca dane uplatniť až na základe riadne zisteného skutkového posudzovanej veci, pričom postupuje podľa príslušných ustanovení daňového poriadku.

■ odseky 4 a 5 upravujú spôsob a lehotu podania daňového priznania za daňovníka, ktorý zomrel.

V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka, a to ak

– zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t.j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 5. 5. 2015. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2015 do 5. 5. 2015 je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 ZDP).

– zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t.j. nepodaním daňového priznania nebola mu ani vyrubená daň.

Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 ZDP zomrie 1. 2. 2016. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2015 a jeho daň za rok 2015 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2015 (§ 49 ods. 5 ZDP) a za príslušnú časť kalendárneho roka v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2016 do 1. 2. 2016, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).

V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom SR, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 4 a 5 ZDP, daňové priznanie za zomrelého daňovníka nemusí podávať len dedič, ale aj osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 ZP. V súlade s § 35 ZP peňažné nároky zamestnanca z pracovného pomeru jeho smrťou nezanikajú, ale prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (iba v prípade, ak takýchto osôb niet, sa peňažné nároky stávajú predmetom dedičstva).

Rovnaký postup, ako sa uplatňuje v prípade zosnulého daňovníka pri jeho povinnosti podania daňového priznania, sa použije aj na podanie prehľadu podľa § 39 ods. 9 písm. a) ZDP a hlásenia podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP, ak zosnulý daňovník bol aj zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. To znamená, že za daňovníka, ktorý zomrie, preberá dedič nielen povinnosť podania daňového priznania, ale rovnako aj jeho povinnosť podania prehľadu a hlásenia ako zamestnávateľa.

■ odsek 8 určuje lehotu na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s ODP vzniká na území SR stála prevádzkareň.

V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o ZDZ (zvyčajne ustanovenia článku 5).

Daňovníkovi s ODP, ktorý začne vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR, môže vzniknúť na území SR stála prevádzkareň až po uplynutí určitého obdobia. Môže nastať situácia, že hoci začal vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR počas jedného zdaňovacieho obdobia, stála prevádzkareň na území SR vznikne až v nasledujúcom zdaňovacom období. Následne po vzniku stálej prevádzkarne na území SR je daňovník s ODP povinný podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie bude podávať v lehote najneskôr do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom stála prevádzkareň vznikla.

Tento postup však neuplatní daňovník s ODP, ktorý je právnickou osobou a má na území SR organizačnú zložku, a ktorý postupuje podľa zákonnom stanovenej lehoty uvedenej v § 49 odseku 2.

Za nasledujúce zdaňovacie obdobie (t.j. obdobie, v ktorom stála prevádzkareň na území SR vznikla) daňovník s ODP podá daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

V septembri 2015 začala česká spoločnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na území SR. Ide o stavebnú činnosť, pričom táto spoločnosť predpokladala, že jej stavebné práce na území SR nebudú trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti česká spoločnosť neočakávala vznik stálej prevádzkarne na území SR podľa § 16 ods. 2 ZDP a v zmysle článku 5 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

V skutočnosti však česká spoločnosť realizovala stavebné práce počas dlhšieho obdobia kvôli nepriaznivému počasiu a taktiež omeškaniu niektorých subdodávateľov. Na základe splneného časového testu pre vznik stálej prevádzkarne, t.j. po uplynutí dvanástich mesiacov výkonu činnosti na stavebnom projekte na území SR v septembri 2016, vznikla českej spoločnosti stála prevádzkareň umiestnená na území SR.

Česká spoločnosť je v súlade s § 49 ods. 8 ZDP účinného od 1. januára 2015 povinná podať daňové priznanie za prvé zdaňovacie obdobie, t.j. za obdobie od septembra 2015 do konca roka 2015, v lehote do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vzniku stálej prevádzkarne, t.j. do konca decembra 2015.

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2016, t.j. zdaňovacie obdobie, v ktorom stála prevádzkareň vznikla, podáva česká spoločnosť v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – t.j. do konca marca 2017.

■ odsek 7 definuje lehotu na podanie daňového priznania alebo hlásenia pre daňovníka s ODP, ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, avšak túto stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR zruší.

Pojem „stála prevádzkareň“ ako aj predpoklady jej vzniku na území SR sú bližšie definované v ustanovení § 16 ods. 2 ZDP. V prípade, ak ide o vznik stálej prevádzkarne daňovníka s ODP, ktorý je rezidentom v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, skúma sa vznik stálej prevádzkarne aj podľa ustanovení príslušnej zmluvy o ZDZ (zvyčajne ustanovenia článku 5).

Daňovník s ODP, ktorý zruší stálu prevádzkareň umiestnenú na území SR, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom daňovník zrušil stálu prevádzkareň.

Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka s ODP, ktorý pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR:

■ dosahuje na území SR iné zdaniteľné príjmy (s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a jej vybraním je splnená daňová povinnosť), alebo

Daňovník s ODP, ktorý spĺňa aspoň jeden z uvedených predpokladov, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie v bežnej lehote v súlade s § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Bežná lehota na podanie daňového priznania alebo hlásenia podľa § 49 ods. 2 ZDP sa vzťahuje aj na tie prípady, kedy daňovník s ODP pri zrušení stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR má na území SR organizačnú zložku. Organizačnou zložkou sa rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa § 7 ObchZ.

Pre povinnosť podania fyzickej osoby a to aj ak je daňovníkom s ODP, však stále platí ustanovenie § 32 ZDP, t.j. má povinnosť podať daňové priznanie, len ak jeho zdaniteľné príjmy dosiahnuté na území SR sú vyššie ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, alebo vykázal daňovú stratu z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Nemecká spoločnosť vykonáva na území SR svoju podnikateľskú činnosť. Z titulu výkonu jej podnikateľskej činnosti má na území SR umiestnených viacero stálych prevádzkarní. Táto spoločnosť sa rozhodne, že v roku 2015 jednu zo svojich stálych prevádzkarní zruší. Zrušenie stálej prevádzkarne na území SR nie je dôvodom, aby mala nemecká spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola stála prevádzkareň zrušená. Nemeckej spoločnosti totiž plynú aj iné zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, a to prostredníctvom ďalších stálych prevádzkarní. Z tohto dôvodu nemecká spoločnosť vyčísli základ dane v súlade s § 17 ods. 25 ZDP, t.j. ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z ďalších druhov príjmov, ktoré nie sú prisúdené stálym prevádzkarňam, ani sa z nich nevyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, ktorej vybraním je splnená daňová povinnosť. Daňové priznanie podá nemecká spoločnosť zo všetkých zdaniteľných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR v bežnej lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP, t.j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t.j. za predpokladu, že jej zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, do konca marca 2016.

Daňovník s ODP má na území SR umiestnenú stálu prevádzkareň, ktorú dňa 30. septembra 2015 zruší. Tento daňovník nemá na území SR žiadnu inú stálu prevádzkareň, ani mu zo zdrojov na území SR neplynú žiadne iné zdaniteľné príjmy. Daňovník s ODP je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie od 1. januára 2015 do 30. septembra 2015 v lehote do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň, t.j. do 31. decembra 2015.

■ podľa odseku 12 sa na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia, alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia použije daňový poriadok.

Podanie opravného a dodatočného daňového priznania je riešené v § 16 daňového poriadku. Tak ako riadne daňové priznanie, tak aj opravné alebo dodatočné daňové priznanie je možné podať len na predpísanom tlačive. Riadne daňové priznanie daňový subjekt podáva v zákonom stanovenej lehote, t.j. v našom prípade v lehote upravenej v § 49 ZDP.

Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník na tlačive platnom za zdaňovacie obdobie, za ktoré ho podáva, t.j. nepodáva ho na tlačive platnom v zdaňovacom období, v ktorom zistil skutočnosti zakladajúce povinnosť podávať dodatočné daňové priznanie.

Ak pred uplynutím tejto lehoty daňový subjekt zistí, že ním podané daňové priznanie obsahuje chyby, môže v tomto termíne podať opravné daňové priznanie. Na tlačive daňového priznania daňový subjekt vyznačí v riadku na to určenom, že ide o opravné daňové priznanie.

Podstatnou skutočnosťou po podaní opravného daňového priznanie je to, že na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie a na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Podanie opravného daňového priznania daňový poriadok nepovažuje za správny delikt, za ktorý by bol daňový subjekt sankcionovaný.

Daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2015 dňa 13. 2. 2016. Následne dňa 13. 3. 2016 daňový subjekt podá opravné daňové priznanie, pretože zistí, že daň v podanom daňovom priznaní uviedol nesprávne. Lehotu na podanie daňového priznania upravuje ZDP tak, že daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. V danom prípade daňový subjekt je oprávnený podať opravné daňové priznanie, pretože lehota na podanie daňového priznania ešte neuplynula. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné daňové priznanie podané dňa 13. 3. 2016 a na predchádzajúce daňové priznanie správca dane nebude prihliadať.

Ak uplynie zákonnom stanovená lehota na podanie daňového priznania a daňový subjekt zistí, že uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, môže ich opravu vykonať už len podaním dodatočného daňového priznania. V dodatočnom daňovom priznaní vyznačí na tlačive v riadku na to určenom, že ide o dodatočné daňové priznanie, pričom tlačivo vyplní v rozsahu, ako keby podával „riadne“ daňové priznanie a rozdiely oproti pôvodne podanému priznaniu vyznačí v oddiely na tom určenom.

Zákonná úprava ustanovenia § 16 daňového poriadku rozlišuje povinnosť a možnosť podania dodatočného daňového priznania. Povinnosť podať dodatočné daňové priznanie má daňový subjekt vtedy, ak zistí, že daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, a to aj s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. Ustanovenie § 16 ods. 2 daňového poriadku súčasne s povinnosťou podať dodatočné daňové priznanie stanovuje aj lehotu na zaplatenie dodatočne priznanej dane. Dodatočne priznaná daň je splatná v lehote na podanie dodatočného daňového priznania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Okrem uvedených prípadov má daňový subjekt povinnosť podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov aj vtedy, ak zistí, že:

Okrem povinnosti podať dodatočné daňové priznanie zákon vymedzuje aj prípady, kedy vzniká daňovému subjektu oprávnenie podať dodatočné daňové priznanie, a to v prípade, ak zistí, že:

– daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia. Lehotu na podanie dodatočného daňového priznania zákon v týchto prípadoch stanovuje najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie dane. Podaním tohto dodatočného daňového priznania vo väčšine prípadov dochádza k uplatneniu vrátenia dane, ktoré má správca dane právo preveriť v lehote na zánik práva vyrubiť daň,

– daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. V prípade úpravy daňovej straty daňový poriadok osobitne stanovuje lehotu na podanie dodatočného daňového priznania vo väzbe na zánik práva vyrubiť daň.

Ak daňový subjekt v týchto prípadoch (§ 16 ods. 4 daňového poriadku) podá takéto dodatočné daňové priznanie v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku (zánik práva vyrubiť daň), to znamená, že v posledný rok sedemročnej lehoty sa táto lehota predĺži o jeden rok odo dňa doručenia dodatočného daňového priznania, pričom v tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie.

Možnosť podať dodatočné daňové priznanie, ktorým sa znižuje daň alebo sa zvyšuje daňová strata, je podmienená tým, že musí ísť o skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.

Zákon vylučuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie, ak bola daň daňovému subjektu určená správcom dane podľa pomôcok.

Taktiež daňový subjekt nie je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo a odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní podľa ustanovenia § 68 daňového poriadku. Stanovenie hranice, do uplynutia ktorej nie je možné podať dodatočné daňové priznanie, t. j. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, v zákone o správe daní absentovalo. Z dôvodu absentujúcej právnej úpravy dochádzalo k nezrovnalostiam pri podávaní dodatočných daňových priznaní a tým aj k procesným prieťahom. Ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.

Ustanovenie § 16 daňového poriadku pojednávajúce o opravnom daňovom priznaní a dodatočnom daňovom priznaní sa vzťahuje aj na „hlásenie“, ktoré upravuje ZDP. Podľa ustanovenia § 39 ods. 11 zákona o dani príjmov na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia § 15 a 16 daňového poriadku vzťahujúce sa na daňové priznanie, pričom hlásenie sa považuje za daňové priznanie, opravné daňové hlásenie sa považuje za opravné daňové priznanie a dodatočné daňové hlásenie sa považuje za dodatočné daňové priznanie.

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Na účely tohto zákona sa dňom získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných predpisov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.

(2) Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.

(3) Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Ak táto osoba je už registrovaná podľa odseku 1 alebo 2, je povinná, na účel vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane. Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17.

(4) Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.

(5) Ak fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, vznikla na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná podľa odsekov 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, a uverejní ho na svojom webovom sídle.

(6) Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.128) Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu,136c) daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

(7) Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca“) fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie, závislého územia uvedeného v prílohe č. 4 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 5 a ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo, meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohto príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie, závislého územia uvedeného v prílohe č. 4 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 5 a nie je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka správcovi dane adresu tejto osoby a sumu úrokového príjmu. Ak bol úrokový príjem pripísaný na účet fyzickej osoby zriadený v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,94) v oznámení sa uvedie aj číslo tohto účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky;94) ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie

a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,

b) príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia), výnos plynúci z majetku v podielovom fonde,74b) dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov obdobného charakteru počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení alebo spätnom odkúpení.

(8) Daňovník s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovník, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.

(9) Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa osobitného predpisu25) na jednotnom kontaktnom mieste,136e) svoje registračné povinnosti podľa odseku 1 a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete a právnická osoba môže registračné a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.

■ podľa odsekov 1 až 3 povinnosť registrácie vzniká fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá na území SR

• získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie a to do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom toto povolenie alebo oprávnenie získala, alebo

• ak nie je registrovaná podľa uvedeného (§ 49a ods. 1), potom je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území SR prenajala nehnuteľnosť (aj jej časť, legislatívna skratka § 3 ods. 2 ZDP) okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu,

Pri posudzovaní povinnosti registrácie u fyzickej osoby, ktorá vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, je naopak podstatná skutočnosť, že osoba túto činnosť začala vykonávať. Ak však túto činnosť vykonáva výlučne v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere, registračná povinnosť sa na ňu nevzťahuje. Tu však pri niektorých druhoch činnosti je veľmi obtiažne stanoviť, kedy začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Daňovník začal vo februári 2014 písať knižku popri svojom zamestnaní. Túto knižku dokončil v marci 2015 a keďže sa vydavateľovi veľmi páčila, uzavrel v októbri 2015 s p. Púčikom autorskú zmluvu, na základe ktorej dostal v novembri roku 2015 aj vyplatený honorár za jej prvé vydanie. Keďže podľa § 49a ods. 2 ZDP je povinný daňovník sa zaregistrovať už pri začatí samostatnej zárobkovej činnosti, čo je aj písanie knižky, ktoré spadajú pod ustanovenia Autorského zákona a príjmy plynúce z vytvoreného diela sú príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, mal sa daňovník zaregistrovať do konca marca 2014. Avšak daňovník v tomto čase ani nevedel, či vôbec bude o túto knižku záujem, či ju predá a či teda vôbec začal vykonávať nejakú samostatnú zárobkovú činnosť a nepíše knižku len tzv. „do šuflíka“. Z tohto dôvodu je veľmi polemické stanoviť moment povinnosti registrácie a zvlášť v prípadoch začatia vykonávania takejto činnosti. V tomto prípade sa však javí takým prvým dokázaným momentom pre vznik povinnosti registrácie uzavretie zmluvy s vydavateľom o predaji dokončenej knihy, z ktorej je už jasné, že napísanie prvotiny vedie aj k činnosti, ktorá dosiahne zisk a teda začal skutočne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Daňovník je teda povinný registrovať sa do konca novembra 2015.

• ak nie je registrovaná ani na základe povolenia na podnikanie ani na základe začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenajímania nehnuteľnosti, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. V prípade, ak bola zaregistrovaná na základe povolenia alebo začatia uvedenej činnosti, potom je povinná, za účelom vykonania zmien v registrácii, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stala platiteľom dane.

Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnanci alebo zdravotnícky pracovníci, ktorí prijali nepeňažné plnenia od držiteľov a z toho titulu sa stali platiteľmi dane v súlade s § 43 ods. 17 ZDP, sa podľa tohto ustanovenia upravuje, že registračná ani oznamovacia povinnosť sa na nich nevzťahuje.

■ podľa odseku 4 z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti povinnosť registrácie nemajú

• fyzické osoby, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti (§ 5) alebo len príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo len ostatné príjmy (§ 8) alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43) alebo ich kombináciu a

• právnické osoby, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Český daňovník (rezident ČR) dosahuje príjmy z priemyselných práv na území SR (iné príjmy na území SR nedosahuje). Z týchto príjmov mu platiteľ zrazí daň podľa § 43 ods. 6 ZDP, ale daňovník sa rozhodne, že si chce podať daňové priznanie. Nakoľko ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou aj v prípade, že sa následne tento daňovník rozhodne podať daňové priznanie, nie je povinný registrovať sa u správcu dane.

Povinnosť registrácie nemajú ani daňovníci, ktorí dosahujú len príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP, aj keď to priamo ZDP neupravuje.

■ podľa odseku 5 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3 ZDP, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba už je registrovaná, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tejto fyzickej osobe alebo právnickej osobe vznikla stála prevádzkareň. Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.

■ podľa odseku 6 ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daňového poriadku. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa § 66ba ŽZ a § 10 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Daňovník bol registrovaný u svojho miestne príslušného správcu dane z dôvodu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a z dôvodu prenajímania nehnuteľnosti. V januári roku 2014 ukončí nájomnú zmluvu a vo februári byt predá. Nakoľko daňovník ukončil nájomný vzťah a už nebude prenajímať danú nehnuteľnosť z dôvodu jej predaja, oznámi správcovi dane ukončenie prenajímania nehnuteľnosti. Registráciu neruší, nakoľko ďalej pokračuje v samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak by daňovníkovi/prenajímateľovi skončila nájomná zmluva, pričom plánuje ďalej prenajímať nehnuteľnosť, len ešte nemá nového nájomcu, neoznamuje správcovi dane ukončenie prenájmu, nakoľko ukončením prenájmu je pre daňové účely chápané v kontexte ustanovenia § 17 ods. 9 ZDP trvalé ukončenie prenajímania a to napr. práve z dôvodu predaja bytu. Úmyslom zákona nie je oznamovanie uzavretia a skončenia každej nájomnej zmluvy vzťahujúcej sa k prenajímanej nehnuteľnosti, ktorá založila povinnosť registrácie.

■ podľa odseku 8 má oznamovaciu povinnosť aj daňovník s trvalým pobytom alebo so sídlom na území SR a daňovník, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, ktorý oznamuje uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.

Slovenská stavebná spoločnosť uzavrela kontrakt s českým dodávateľom na vykonanie špeciálnych kúrenárskych rozvodov pre podlahové kúrenie v novostavbe, ktorú začala stavať v marci roku 2015. Predpoklad vykonania týchto prác je podľa projektu a časového rozvrhu staviteľa stanovený na 15 mesiacov. Nakoľko podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR vzniká pri stavebných a montážnych prácach stála prevádzkareň po uplynutí 12-tich mesiacov, je slovenská spoločnosť do 15 dní po uzavretí zmluvy s českým dodávateľom oznámiť jej uzavretie, nakoľko môže dôjsť k vzniku stálej prevádzkarne českého daňovníka na území SR.

■ podľa odseku 9, podľa ktorého ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie podľa živnostenského zákona na jednotnom kontaktnom mieste uvedenom v § 45a ods. 2 a § 66 ods. 3 písm. c) ŽZ, svoje registračné a oznamovacie povinnosti si plní na tomto mieste. Fyzická osoba neuvedená v prvej vete (napr. fyzická osoba vykonávajúca podnikanie podľa osobitných predpisov ako napr. lekári, daňoví poradcovia, audítori) a právnická osoba môže registračné a oznamovacie povinnosti plniť prostredníctvom kontaktného miesta, ak sa tak rozhodne.

a) fyzickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania alebo vo vyhlásení predloženom správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určenej právnickej osobe podľa odseku 4 (ďalej len „prijímateľ“) alebo že sa má prijímateľovi poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka, vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa osobitného predpisu^136f) počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie podľa osobitného predpisu;^59k) ak tento daňovník uplatňuje postup podľa § 33, za zaplatenú daň sa považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus,

b) právnickou osobou, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane do výšky 2 % sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4, ak v zdaňovacom období, ktorého sa vyhlásenie týka alebo najneskôr v lehote na podanie tohto daňového priznania daroval finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,67) na účely vymedzené v odseku 5; ak daňovník neposkytol tieto finančné prostriedky ako dar najmenej vo výške 0,5 % zaplatenej dane, je oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa odseku 4 len do výšky 1 % zaplatenej dane.

(2) Podiel zaplatenej dane podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje podľa § 47 ods. 1 a je najmenej

(3) Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daň platí (ďalej len „vyhlásenie“), obsahuje, ak § 52zg ods. 6 neustanovuje inak,

b) identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4, a to obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,

d) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,¹⁴⁰⁾

(5) Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú

a) ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

(6) Správca dane podľa odseku 1 (ďalej len „správca dane“) poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi uvedenému vo vyhlásení, ak sú splnené tieto podmienky:

a) daňovník nemá do lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia daňový nedoplatok, pričom daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, zaplatil v lehote podľa § 49 ods. 2, ak podáva daňové priznanie alebo v lehote podľa § 38 ods. 7, ak mu zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie,

1. len jednu právnickú osobu podľa odseku 4 s uvedením príslušnej sumy, ak ide o daňovníka fyzickú osobu, alebo

2. jednu alebo viac právnických osôb podľa odseku 4 s uvedením príslušných súm, ak ide o daňovníka právnickú osobu,

c) prijímateľ je uvedený k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v centrálnom registri prijímateľov vedenom Notárskou komorou Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu143) (ďalej len „komora“),

d) prijímateľ je osobou uvedenou v odseku 4, ktorej predmetom činnosti sú činnosti uvedené v odseku 5,

e) prijímateľ vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa preukazuje splnenie podmienok podľa písmen d), g) a h),

f) prijímateľ nemá nedoplatok na dani v deň bezprostredne nasledujúci po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania,

g) prijímateľ preukáže, že nemá nedoplatok na povinnom poistnom, potvrdením príslušného orgánu, nie starším ako 30 dní,

h) prijímateľ preukáže, že má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, potvrdením banky alebo pobočky zahraničnej banky, nie starším ako 30 dní a oznámi číslo tohto účtu,

i) notár osvedčil prijímateľovi a bez zbytočného odkladu oznámil komore identifikačné údaje prijímateľa, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má zriadený účet a číslo tohto účtu.

(7) Notár144) osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. d), e), g) a h), počnúc 1. septembrom bežného roka. Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. b), ak § 52zg ods. 7 neustanovuje inak, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov obsahuje obchodné meno alebo názov prijímateľa a jeho sídlo, právnu formu prijímateľa, identifikačné číslo organizácie, číslo účtu a názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ tento účet zriadený. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý komora každoročne zverejňuje podľa osobitného predpisu,145) a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane. Tento zoznam v rovnakej lehote komora doručí finančnému riaditeľstvu.

(8) Správca dane je povinný po splnení podmienok podľa odseku 6 previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia podľa odseku 1. Po súhlase daňovníka oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok podľa odseku 6 alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka. Pri skúmaní podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) a f) a pri poukazovaní sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane na účet prijímateľa správca dane nevydáva rozhodnutie podľa osobitného predpisu.128)

(9) Ak sa zruší prijímateľ po osvedčení splnenia podmienok podľa odseku 6 do poukázania podielu zaplatenej dane správcom dane, nárok na podiel zaplatenej dane zaniká. Ak sa zruší prijímateľ do 12 mesiacov po poukázaní podielu zaplatenej dane správcom dane, je povinný najneskôr ku dňu zrušenia vrátiť podiel zaplatenej dane správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa. Na nedodržanie tejto povinnosti sa vzťahujú ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.74)

(10) Podiel zaplatenej dane poukázaný správcom dane prijímateľovi nemožno upravovať, ak sa dodatočne zistí, že daňová povinnosť daňovníka bola iná. Ak daňovníkovi vznikne preplatok na dani, o rozdiel medzi sumou poukázanou prijímateľovi a sumou zodpovedajúcou podielu zaplatenej dane z upravenej daňovej povinnosti sa daňovníkovi zníži preplatok na dani. Ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane, ale ho poskytne inej právnickej osobe, za použitie podielu zaplatenej dane na účely vymedzené v odseku 5 zodpovedá prijímateľ, ktorý je povinný preukázať použitie podielu zaplatenej dane dokladmi tejto inej právnickej osoby. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely vymedzené v odseku 5, a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa odseku 11.

(11) Ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na činnosti podľa odseku 5 najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,74) pričom je povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Ak prijímateľ použije poskytnutý podiel zaplatenej dane v rozpore s účelom podľa odseku 5, poruší finančnú disciplínu podľa osobitného predpisu.146) Použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa odseku 5 sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.146) Rovnako sa posudzuje aj použitie podielu zaplatenej dane na reklamu,146aa) ktorá bola vynaložená na účely podľa odseku 5.

(12) Z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje finančné riaditeľstvo ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa a jeho sídlo, identifikačné číslo organizácie a súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje finančné riaditeľstvo vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.

(13) Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v ročnom prehľade prijímateľov podľa odseku 12 je vyšší ako 3 320 eur, je povinný do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov podľa odseku 12 zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu v Obchodnom vestníku, ktorá obsahuje najmä výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane podľa odseku 5, spôsob použitia podielu zaplatenej dane v členení na výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia podľa odseku 5 a výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s prevádzkou prijímateľa a výrok audítora, ak podľa osobitného predpisu1) prijímateľ musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Prijímateľ, ktorého súhrn podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, je povinný najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane, pričom finančné prostriedky zodpovedajúce podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy prijímateľ prevedie na tento účet do 30 dní od povinnosti jeho zriadenia. Číslo osobitného účtu je prijímateľ povinný nahlásiť notárovi každoročne na účely osvedčenia pri preukazovaní splnenia podmienky podľa odseku 6 písm. h). Úroky z peňažných prostriedkov na osobitnom účte znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 a o uhradené náklady spojené s vedením tohto účtu prijímateľ použije len na účely vymedzené v odseku 5, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

(14) Ak si prijímateľ nesplní povinnosť podľa odseku 13, komora nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa odseku 13.

(15) Ak pri vykonávaní daňovej kontroly podľa osobitného predpisu82) alebo pri miestnom zisťovaní podľa osobitného predpisu146ab) zistí miestne príslušný správca dane u daňovníka podľa odseku 1 písm. b) porušenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, uloží rozhodnutím tomuto daňovníkovi zaplatiť sumu vo výške rozdielu medzi sumou podielu zaplatenej dane uvedenou vo vyhlásení podľa odseku 3 a sumou podielu zaplatenej dane, ktorú bol oprávnený uviesť vo vyhlásení (ďalej len „rozdiel“). Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úroku z omeškania vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Ak daňovník podľa odseku 1 písm. b) zistí, že vo vyhlásení uviedol vyššiu sumu podielu zaplatenej dane ako bol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) a § 52i ods. 2 a 3, oznámi túto skutočnosť správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa toto zistenie týka a v rovnakej lehote tento rozdiel aj zaplatí, pričom odo dňa nasledujúceho po dni poukázania podielu zaplatenej dane prijímateľovi až do dňa zaplatenia rozdielu správca dane vyrubí daňovníkovi z rozdielu úrok z omeškania vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň poukázania podielu zaplatenej dane; ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 7,5 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 7,5 %. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou rozdielu. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom mal daňovník rozdiel zaplatiť. Rovnaký postup sa použije, ak sa preukáže, že daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) nesplnil podmienky určené podľa osobitného predpisu.^59l)

(16) Ministerstvo a správy finančnej kontroly vykonávajú vládny audit^146ac) dodržiavania ustanovení tohto zákona o použití podielu zaplatenej dane na osobitné účely.

• vo vyhlásení predloženom hociktorému správcovi dane do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, ak ide o daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie,

že sa má poukázať podiel zaplatenej dane ním určenému prijímateľovi a to do výšky 2 % resp. 3 %, ak ide o daňovníka, ktorý vykonáva dobrovoľnícku činnosť podľa zákona o dobrovoľníkoch.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dobrovoľníctve, dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti, osoby počas výkonu trestu odňatia slobody alebo ochrannej výchovy a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody atď.

Podľa § 4 ods. 9 zákona o o dobrovoľníctve, ak o to dobrovoľník požiada, vysielajúca organizácia je povinná mu vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti a písomné hodnotenie jeho dobrovoľníckej činnosti.

Na druhej strane je povinný aj prijímateľ dobrovoľníckej činnosti vydať písomné potvrdenie o trvaní, rozsahu a obsahu dobrovoľníckej činnosti dobrovoľníka a písomné hodnotenie dobrovoľníckej činnosti, ak o to dobrovoľník alebo vysielajúca organizácia požiada podľa § 5 ods. 6 zákona o dobrovoľníctve.

2. právnickou osobou oprávnený vyhlásiť v daňovom priznaní v lehote na podanie daňového priznania, že sa má poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 % ním určeným prijímateľom. Podiel zaplatenej dane však v takejto výške môže poukázať daňovník len za podmienky, že daruje finančné prostriedky najmenej vo výške zodpovedajúcej 0,5 % zaplatenej dane ním určeným daňovníkom, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie na verejnoprospešné účely uvedené v odseku 5. Ak takýto dar neposkytne, môže poukázať podiel zaplatenej dane len vo výške 1,5 %.

V súlade s § 52i ZDP malo po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2015 začať tzv. vyklesávanie možnosti poukázania podielu zaplatenej dane, ktoré malo vyzerať nasledovne:

Avšak v máji roka 2015 bolo podpísané Memorandum k poukazovaniu podielu zaplatenej dane medzi zástupcami štátu a tretím sektorom, na základe ktorého došlo k stabilizácii výšky asignovanej dane a poskytovania daru pre poukazujúcich daňovníkov právnické osoby, čo znamená že postupné vyklesávanie asignovanej dane sa zrušilo.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa preto zastavuje účinnosť prechodného ustanovenia § 52i ZDP, prostredníctvom prechodného ustanovenia § 52zg ods. 5 ZDP, pričom ustanovenie § 50 ods. 1 písm. b) ZDP, v ktorom sa upravujú nové percentá pre poukazovanie podielu zaplatenej dane sa použijú po prvýkrát pri poukázaní podielu zaplatenej dane po 31. 12. 2015. Podľa úpravy v § 50 ods. 1 písm. b) ZDP sa asignuje daň vo výške 2 %, ak daňovník daruje finančné prostriedky vo výške 0,5 % zo základu dane. Ak takýto dar neposkytne, môže poukázať podiel zaplatenej dane len vo výške 1 % zo zaplatenej dane.

Podiel zaplatenej dane, ktorý je fyzická osoba alebo právnická osoba oprávnená poukázať ním určeným prijímateľom (§ 50 ods. 4 zákona) na zákonom určený účel (§ 50 ods. 5 zákona), je najmenej:

b) 8 eur pre jedného prijímateľa u daňovníka, ktorý je právnickou osobou.

Zaplatenou daňou sa na účely tohto ustanovenia považuje zaplatená daň znížená o daňový bonus.

Podľa § 46 ZDP ak daňovníkovi vyšlo pri podaní daňového priznania zo svojej dane po odpočítaní všetkých zaplatených preddavkov doplatiť daň vo výške nepresahujúcej 5 eur, túto neplatí. Uvedeným spôsobom sa postupuje aj v prípade, ak daňovník podávajúci daňové priznanie poukazuje podiel zaplatenej dane. V prípade, ak však robí ročné zúčtovanie zamestnávateľ zamestnancovi a tento chce poukázať podiel zaplatenej dane, zamestnávateľ mu musí zraziť aj sumu nedoplatku dane nepresahujúcu 5 eur (§ 38 ods.7 zákona).

■ v odseku 3 sú uvedené údaje, ktoré musí obsahovať vyhlásenie a to

e) uvedenie sumy pripadajúcej na každého prijímateľa, ak je prijímateľov podielu zaplatenej dane viac.

Označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie, záleží od skutočnosti, či sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu. Ak ide o fyzickú osobu, vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt a číslo telefónu. Ak vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane podáva právnická osoba, uvedie svoje obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu a svoje identifikačné číslo.

V súvislosti s úpravou postupu pri asignácii dane, podľa ktorej bude zamestnanec žiadať o poukázanie podielu zaplatenej dane cez svojho zamestnávateľa, navrhovaného s účinnosťou od 1. 1. 2016, sa budú vypúšťať údaje uvedené v písmenách a) a c), nakoľko označenie daňovníka a zdaňovacie obdobie bude súčasťou údajov v podávanom hlásení, v ktorom bude zamestnávateľ žiadať správcu dane o poukázanie podielu zaplatenej dane za konkrétneho zamestnanca/daňovníka.

Nakoľko sa však uvedený postup v prechodnom ustanovení § 52zc posúva až na poukázanie podielu zaplatenej dane po 31. 12. 2017, použijú sa naďalej všetky identifikačné údaje zadefinované v § 52zg ods. 6 ZDP

■ podľa odseku 5 sa podiel zaplatenej dane môže použiť len na presne zákonom určené účely, ktoré sú predmetom činnosti prijímateľa, ak predmetom jeho činnosti sú:

a) ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa nahrádza tento účel širším účelom a to podpora a rozvoj športu.

ZDP neuvádza konkrétne prípady, na ktoré je možné použiť podiel zaplatenej dane a neuvádza ani presné položky nákladov, ktoré zodpovedajú tomuto účelu. Základnou zásadou je však, že musí ísť o náklady súvisiace priamo s činnosťou, ktorá zodpovedá zákonom určeného účelu a predmetu činnosti prijímateľa.

Prijímateľ podielu zaplatenej dane je neziskovou organizáciou zaoberajúcou sa podporou vzdelávania. Je možné použitie podielu zaplatenej dane prijímateľom na rekonštrukciu, opravu a údržbu škôl?

Ustanovenie § 50 ods. 5 ZDP sa špecificky neodkazuje pri jednotlivých účeloch na osobitné predpisy a ani tieto účely špecificky nedefinuje. Základnou podmienkou je, že prijímateľ musí mať činnosť spĺňajúcu charakter zákonom vymedzených účelov v predmete výkonu svojej činnosti. Ak je takýmto predmetom činnosti napr. podpora vzdelávania, je možné použiť podiel zaplatenej dane aj na úhradu výdavkov spojených s rekonštrukciou, opravou a údržbou nehnuteľnosti, v ktorej sa výučba vykonáva. Ak by však prijímateľ vynaložil prostriedky na kúpu, rekonštrukciu a opravu nehnuteľnosti, v ktorej sa priamo výučba nevykonáva, potom nie je možné na takéto úhrady použiť prostriedky poskytnuté z podielu zaplatenej dane.

Rovnako v prípade, ak by prijímateľ zaoberajúci sa napr. podporou športu prenajal telocvičňu, v rámci ktorej by prevádzkoval aj bufet, nie je možné, aby uhrádzal z podielu zaplatenej dane aj náklady súvisiace s prevádzkou bufetu ale len náklady, ktoré súvisia priamo s výkonom športovej činnosti (prenájom plochy ihriska, športového náradia, miezd trénerov a pod.).

Ak by išlo napr. o úhradu miezd pracovníkov pracujúcich u prijímateľa, tak je tiež potrebné mzdu rozdeliť na časť, v ktorej sa pracovník zaoberá projektmi spĺňajúcimi účel použitia podielu zaplatenej dane a len túto pomernú časť je možné hradiť z prostriedkov podielu zaplatenej dane.

■ v odseku 6 sú upravené podmienky, po splnení ktorých môže správca dane poukázať podiel zaplatenej dane. V prípade daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, je to preukázanie potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiadal v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, t.j. v lehote do 30. apríla. Takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca podľa § 39 ods. 7 ZDP, pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia.

V súvislosti s úpravou postupu pri asignácii dane, podľa ktorej bude zamestnanec žiadať o poukázanie podielu zaplatenej dane cez svojho zamestnávateľa, navrhovaného s účinnosťou od 1. 1. 2016, sa povinnosť preukazovania zamestnancom vystaveným potvrdením o uhradení nedoplatkov od zamestnávateľa správcovi dane ruší a to z dôvodu, že uplatnenie postupu pri asignácii dane bude zamestnávateľ vykonávať prostredníctvom hlásenia, ktoré je podávané do konca apríla roka nasledujúceho po roku, za ktoré sa hlásenie podáva.

V nadväznosti na nové úpravy vykonané od 1. 1. 2016 zákonom č. 253/2015 Z. z. sa v prechodnom ustanovení § 52zg ods. 4 upravuje, že v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2017 sa pri poukázaní podielu zaplatenej dane použije ustanovenie § 50 ods. 6 písm. a) ZDP platné do 31. 12. 2015.

Ak správca dane pri predložení vyhlásenia zistí, že nie je preukázané splnenie niektorej z podmienok uvedených v § 50 ods. 6 ZDP [napr., ak daňovník uviedol vo vyhlásení prijímateľa, ktorý nie je uvedený v zozname prijímateľov zverejnenom Notárskou komorou Slovenskej republiky (ďalej len „komora“)], resp. daňovník uviedol vo vyhlásení nesprávne údaje o prijímateľovi, v súlade s ustanovením § 50 ods. 8 ZDP bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka o tom, že mu nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká.

Častými chybami v praxi je nesprávne uvedené IČO prijímateľa resp. chybne uvedený účet tohto prijímateľa. Aj v týchto prípadoch správca dane musí postupovať v súlade s ustanovením § 50 ods. 8 ZDP a kvôli zdanlivo banálnej chybe, stráca prijímateľ nárok na poukázané finančné prostriedky.

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ak daňovník splnil nasledovné podmienky, že

– nemá do lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani s výnimkou nedoplatku do výšky 3 eur podľa § 46 ZDP,

– zaplatil daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva vyhlásenie, v lehote na podanie daňového priznania,

– nemá do lehoty na podanie daňového priznania povolený odklad platenia dane a ani povolenie platenia dane v splátkach,

– jeho zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu vykonal ročné zúčtovanie a preukáže sa potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, mu bola zrazená alebo si nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške najneskôr do lehoty na podanie vyhlásenia [§ 50 ods. 6 písm. a) ZDP], t.j. najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia. Takéto potvrdenie podľa § 39 ods. 7 ZDP vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca, pričom toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia. Podľa § 38 ods. 7 ZDP zamestnancovi, ktorý sa rozhodne prostredníctvom správcu dane poukázať podiel zo svojej zaplatenej dane, je zamestnávateľ povinný zraziť aj taký daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, ktorého suma sa rovná alebo je nižšia ako 3 eur,

– vo vyhlásení určil prijímateľa podielu zaplatenej dane s uvedením príslušnej sumy podielu zaplatenej dane (ak sa jedná o fyzickú osobu, vo vyhlásení určí len jedného prijímateľa, a ak ide o právnickú osobu, vo vyhlásení môže určiť jednu alebo viac prijímateľov).

Nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane zanikne, t.j. správca dane podiel zaplatenej dane určenému prijímateľovi nepoukáže, ak

• nebolo preukázané splnenie zákonom určených podmienok podľa § 50 ods. 6 ZDP (§ 50 ods. 8 cit. zákona), pričom o tejto skutočnosti upovedomí správca dane daňovníka bez zbytočného odkladu,

• predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi (§ 50 ods. 8 ZDP). Ak daňovník, právnická osoba uvedie vo vyhlásení viacerých prijímateľov a pri niektorých z nich uvedie nesprávne údaje, správca dane poukáže podiel zaplatenej dane len v prospech tých prijímateľov, údaje ktorých sú vo vyhlásení uvedené správne. O tom, že nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zaniká z dôvodu nesprávnych údajov o prijímateľovi (prijímateľoch), správca dane bez zbytočného odkladu upovedomí daňovníka,

• predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak nebudú nedostatky vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne (§ 50 ods. 8 ZDP).

■ podľa odseku 7 notár každoročne do 15. decembra bežného roka osvedčuje splnenie podmienok prijímateľa podľa § 50 ods. 6 ZDP či:

– je osobou podľa § 50 ods. 4 ZDP s predmetom činnosti podľa § 50 ods. 5 ZDP,

– má zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a oznámi číslo tohto účtu a

– vznikol najneskôr v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza roku, v ktorom preukazuje tieto podmienky.

Notár je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť Notárskej komore SR identifikačné údaje o prijímateľovi ustanovenými v ZDP.

Tieto údaje notár oznamuje na účely zápisu právnickej osoby do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok. Zoznam prijímateľov je verejný zoznam, ktorý Notárska komora SR každoročne zverejňuje, a to do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi poskytnúť podiel zaplatenej dane.

Notár po osvedčení splnenia podmienok prijímateľov vyhotoví o tejto skutočnosti Notársku zápisnicu. V prípade, ak prijímateľ vykonáva nejakú zmenu napr. zmení číslo účtu, nie je možné upravovať údaje uvedené v tejto zápisnici a to z dôvodu, že ide o verejnú listinu, ktorá je nemenná. Finančné riaditeľstvo SR zase nemôže vstupovať do zoznamu prijímateľov. Z uvedeného dôvodu sa neodporúča v období prijímania finančných prostriedkov z poukázaného podielu zaplatenej dane meniť skutočnosti, ktoré by mali za následok nemožnosť ich poukázania.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa toto ustanovenie použije len vtedy, ak nie je uvedený iný postup podľa § 52zg ods. 7, podľa ktorého v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2017 notár, ktorý osvedčuje každoročne prijímateľovi do 15. decembra bežného roka splnenie podmienok podľa § 50 ods. 6 písm. d), e), g), h), je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 6 písm. d), názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.

■ podľa odseku 8 je správca dane povinný po splnení podmienok (§ 50 ods. 6 ZDP) previesť podiely zaplatenej dane na účet prijímateľa do troch mesiacov po lehote na podanie vyhlásenia. Ak nebolo preukázané splnenie podmienok, alebo ak predložené vyhlásenie obsahuje nesprávne údaje o prijímateľovi, nárok na poukázanie sumy zodpovedajúcej podielu zaplatenej dane podľa odseku 1 zanikne. O týchto skutočnostiach upovedomuje správca dane bez zbytočného odkladu daňovníka.

Ak predložené vyhlásenie obsahuje aj iné nesprávne údaje ako nesprávne údaje o prijímateľovi, správca dane vyzve daňovníka na ich opravu, a ak tieto nedostatky nebudú vo vyhlásení v lehote určenej vo výzve odstránené, nárok na poukázanie podielu zaplatenej dane zanikne.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa ustanovenie dopĺňa a to o skutočnosť, že ak daňovník vyjadrí súhlas, oznámi správca dane prijímateľovi označenie daňovníka, ktorý poukazuje podiel zaplatenej dane, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je daňovníkom fyzická osoba a obchodné meno alebo názov, sídlo, právnu formu, ak je daňovníkom právnická osoba. Uvedený súhlas vyjadrí buď priamo v tlačivách daňových priznaniach alebo vo vyhlásení podávanom zamestnancom, prostredníctvom samostatného tlačiva vyhlásenia, ktoré podáva, ak mu zamestnávateľ robí ročné zúčtovanie preddavkov.

■ podľa odseku 10 môže prijatý podiel zaplatenej dane prijímateľ poskytnúť aj inej právnickej osobe. Prijímateľ poskytujúci inej právnickej osobe svoj prijatý podiel zaplatenej dane, je zodpovedný za to, že takto poskytnuté finančné prostriedky iná právnická osoba (nemusí ísť o prijímateľa, ktorý je zverejnený v zozname prijímateľov ani o daňovníka vymedzeného v § 50 ods. 4 ZDP, ale skutočne o akúkoľvek inú právnickú osobu) použije na vymedzené účely v § 50 ods. 5 ZDP. Zároveň prijímateľ preukáže potrebnými dokladmi splnenie ustanovených podmienok. Iná právnická osoba musí podľa § 50 ods. 10 ZDP použiť prijaté finančné prostriedky v lehote, ktorá sa vzťahuje na pôvodného prijímateľa podielu zaplatenej dane ustanovenej v § 50 ods. 11 ZDP.

Správca dane poukáže v roku 2015 prijímateľovi podiel zaplatenej dane v sume 10 000 eur. Prijímateľ je povinný použiť tieto finančné prostriedky podľa § 50 ods. 11 ZDP do 31. decembra 2016. Ak by prijímateľ poskytol z tejto sumy napr. 8 000 eur inej právnickej osobe, táto iná právnická osoba použije sumu 8 000 eur tiež do 31. decembra 2016, aj keď by prijímateľ poskytol tejto inej právnickej osobe túto sumu, napr. až v roku 2016.

Nezisková organizácia bola nesplnením podmienky zaslania výročnej správy zrušená k 15. 7. 2015. Keďže išlo o neziskovú organizáciu obce zriadenú rozhodnutím Obvodného úradu, bola Obvodným úradom zo zákona aj rozhodnutím zrušená. Do termínu zrušenia nezisková organizácia ako prijímateľ obdržala poukázané prostriedky z podielu zaplatenej dane od správcu dane, ktorý aj použili ich poskytnutím inej právnickej osobe v súlade s § 50 ods. 10 ZDP, na zákonnom určené účely. Keďže však neoznámili správcovi dane svoje zrušenie, správca dane im previedol aj zvyšné finančné prostriedky, ktoré im boli poukázané daňovníkmi. Bolo možné použiť podiel zaplatenej dane ich prevedením na inú právnickú osobu, keďže bol prijímateľ zrušený? Čo s prostriedkami, ktoré boli prijaté po dni zrušenia?

Ustanovenie § 50 ZDP presne upravuje, komu je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane, za akých podmienok, do akej lehoty a tiež účel jeho použitia.

1. k tomuto dňu mu bol správcom dane poukázaný podiel zaplatenej dane, pričom

– prijímateľ ho celý (alebo jeho časť) do dňa zrušenia použil na zákonom určené účely, nepovažuje sa toto za porušenie finančnej disciplíny (§ 50 ods. 11 ZDP),

– prijímateľ ho nepoužil alebo vyčerpal len jeho časť, zostávajúce prostriedky je povinný vrátiť najneskôr ku dňu svojho zrušenia (§ 50 ods. 9 ZDP),

2. po tomto dni mu bol správcom dane poukázaný podiel zaplatenej dane, tento musí prijímateľ správcovi dane vrátiť, nakoľko nemá na uvedené prostriedky zákonný nárok (§ 50 ods. 9 ZDP).

Podľa § 50 ods. 10 ZDP, za zákonné použitie podielu zaplatenej dane sa považujú aj prípady, ak prijímateľ nepoužije prijatý podiel zaplatenej dane sám, ale ho poskytne inej právnickej osobe, pričom za použitie poskytnutého podielu touto právnickou osobou na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP (preukazuje dokladmi tejto inej právnickej osoby) zodpovedá prijímateľ. Iná právnická osoba je povinná použiť takto prijatý podiel zaplatenej dane len na účely určené zákonom a to v lehote, v ktorej mal prijímateľ použiť prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 ods. 11 ZDP (najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný).

V tomto špecifickom prípade sa však prijímateľ ruší a preto sa jeho lehota na použitie podielu zaplatenej dane nebude posudzovať podľa § 50 ods. 11 ale podľa § 50 ods. 9 ZDP, t.j. lehota na použitie podielu zaplatenej dane bude ku dňu jeho zrušenia a v tejto lehote podiel zaplatenej dane musí použiť aj právnická osoba. Z uvedeného dôvodu v tomto prípade nie je možné ku dňu zrušenia prijímateľa použiť podiel zaplatenej dane jeho poskytnutím inej právnickej osobe podľa § 50 ods. 10 ZDP.

■ podľa odseku 11 ak prijímateľ nepoužije poskytnutý podiel zaplatenej dane na účel podľa § 50 ods. 5 ZDP najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom mu bol podiel zaplatenej dane poukázaný, vzťahujú sa na prijímateľa ustanovenia o porušení finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prijímateľ je v tomto prípade povinný podiel zaplatenej dane vrátiť správcovi dane (miestne príslušnému podľa sídla prijímateľa) do 90 dní odo dňa vzniku skutočnosti, s ktorou je spojená povinnosť vrátiť poskytnutý podiel zaplatenej dane. Za porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa považuje aj situácia, ak prijímateľ prijatý podiel zaplatenej dane použije v rozpore s účelom uvedeným v § 50 ods. 5 ZDP.

Za porušenie finančnej disciplíny sa nepovažuje použitie podielu zaplatenej dane na:

– obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP,

– reklamu, ktorá bola vynaložená na účely podľa § 50 ods. 5 ZDP v súlade so zákonom č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Je možné použiť podiel zaplatenej dane prijímateľom aj na úhradu nákladov na výstavbu nehnuteľnosti?

Podľa § 50 ods. 11 ZDP sa za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu nepovažuje použitie podielu zaplatenej dane na obstaranie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti, ktoré sa využívajú na zákonom určené účely podľa § 50 ods. 5 ZDP. Keďže výstavba nehnuteľnosti je jeden zo spôsobov obstarania nehnuteľnosti, je možné použiť prostriedky poukázané prijímateľovi z podielu zaplatenej dane aj na výstavbu nehnuteľnosti za podmienky, že táto bude slúžiť na účely vymedzené v ustanovení § 50 ods. 5 ZDP a bude dodržaná aj zákonom stanovená lehota pre ich použitie.

■ podľa odseku 13 prijímateľ, ktorého súhrn prijatých podielov zaplatenej dane v ročnom prehľade prijímateľov je vyšší ako 3 320 eur, je povinný zverejniť presnú špecifikáciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane v Obchodnom vestníku. Prijímateľ špecifikáciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane zverejňuje v lehote do 16 mesiacov odo dňa zverejnenia ročného prehľadu prijímateľov.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v ustanovení spresňuje rozsah zverejňovaných údajov v Obchodnom Vestníku a to spôsobom, že špecifikácia použitia podielu zaplatenej dane obsahuje najmä

– výšku a účel použitia podielu zaplatenej dane, pričom účel použitia týchto finančných príspevkov je upravený v § 50 ods. 5 (napr. ochrana a podpora zdravia, podpora a rozvoj telesnej kultúry),

• výšku a druh výdavkov priamo súvisiacich s účelom použitia, napr. v súvislosti s účelom podpory vzdelávania, bola opravená strecha na škole, t.j. bude uvedené napr. oprava strechy ako druh a výška nákladov, ktoré boli vynaložené na opravu strechy,

• výšku a druh výdavkov priamo súvisiacou s prevádzkou prijímateľa napr. mzdové náklady za pracovníkov prijímateľa a ich výška, ktoré nesúviseli so žiadnym z účelov uvedených v § 50 ods. 5 zákona ale napr. s bežnou prevádzkou prijímateľa.

Uvedené spresnenie sa navrhuje z dôvodu presnejšej identifikácie nákladov prijímateľov súvisiacich so zákonnom stanoveným účelom na verejnoprospešné účely a s bežnou prevádzkou prijímateľa.

Prijímateľ, ktorého súhrn prijatých podielov zaplatenej dane v príslušnom kalendárnom roku je vyšší ako 33 000 eur, musí najneskôr do 30 dní od prijatia tejto sumy zriadiť osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorom vedie len prijatie a čerpanie podielu zaplatenej dane. Zároveň na tento účet prijímateľ prevedie aj finančné prostriedky, ktoré zodpovedajú podielu zaplatenej dane prijaté v príslušnom kalendárnom roku pred uvedeným obdobím znížené o použité sumy, a to do 30 dní od povinnosti zriadenia osobitného účtu.

Úroky z finančných prostriedkov na osobitnom účte (znížené o daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP) môže prijímateľ použiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 ZDP a náklady súvisiace s vedením tohto účtu.

Prijímateľ je povinný každoročne nahlásiť číslo osobitného účtu notárovi na účely osvedčenia splnenia podmienky podľa § 50 ods. 6 písm. h) ZDP.

Ak prijímateľ nesplní povinnosť podľa § 50 ods. 13 ZDP, t.j. zverejnenie špecifikácie použitia podielu zaplatenej dane, ale aj povinnosť zriadenia osobitného účtu na účely vedenia prijatia a čerpania podielu zaplatenej dane, Notárska komora SR nezaradí prijímateľa do zoznamu prijímateľov na obdobie jedného roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 50 ods. 13 ZDP.

(1) Ak daňovník získa podiel na zisku na základe opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti nemožno považovať na účely tohto zákona za skutočné a ich hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získanie výhody pre daňovníka, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tohto zákona, je tento podiel na zisku predmetom dane. Opatrenie podľa prvej vety môže pozostávať z viacerých opatrení alebo z ich častí.

(2) Na účely tohto zákona sa opatrenie podľa odseku 1 nepovažuje za skutočné v rozsahu, v akom nie je uskutočnené na základe riadnych podnikateľských dôvodov zodpovedajúcich ekonomickej realite.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa predmetným ustanovením implementuje novela Smernice Rady 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch, zámerom ktorej je najmä zefektívniť boj proti daňovým únikom a zabrániť úprave základov dane zneužívaním výhod z tejto smernice. Ustanovenie upravuje situácie, keď daňovník vykoná transakcie, ktoré sú svojou podstatou zamerané na zneužívanie tohto zákona. Pri posudzovaní, či ide o zneužívanie, je potrebné vykonať objektívnu analýzu všetkých skutočností a okolností. Toto ustanovenie postihuje aj situácie, keď nie sú skutočné iba niektoré časti vykonaných opatrení, pričom zvyšné skutočné opatrenia alebo časti opatrení tým ostávajú nedotknuté.

Slovné spojenie „v rozsahu, v akom“ sa môže použiť na prípady, keď sú dotknuté subjekty skutočné, ale keď napríklad obchodné podiely na základe ktorých sa rozdeľuje zisk, nie sú skutočne pridelené daňovníkovi členského štátu Európskej únie. Ide o prípady, ak sa opatrením alebo súborom opatrení prenáša vlastníctvo obchodných podielov, ale tieto opatrenia neodrážajú ekonomickú realitu.

Postup pri prechode účtovania zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva a naopak, a podrobnosti o ustanoveniach tohto zákona ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(1) Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 6 ods. 10 na uplatňovanie preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 a naopak, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(2) Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatňoval výdavky podľa § 6 ods. 11 a po tomto zdaňovacom období začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovník, ktorý v zdaňovacom období účtoval v sústave podvojného účtovníctva a po tomto zdaňovacom období začal uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 11, upraví základ dane postupom, ktorý určí ministerstvo.

(3) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11. Daňovník, ktorý začne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva1) bezprostredne po období, v ktorom viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11, neupravuje základ dane.

(4) Daňovník, ktorý začal účtovať v sústave podvojného účtovníctva1) po období, v ktorom uplatňoval výdavky spôsobom podľa § 6 ods. 10 a naopak, upraví základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. b) alebo písm. c) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene. Úpravu základu dane tento daňovník vykoná zo zisteného stavu jednotlivých položiek k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne účtovať v sústave podvojného účtovníctva alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(5) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva,1) základ dane zvýši o zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) až f) v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene, podľa stavu zisteného k začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10.

(6) Daňovník, ktorý začne viesť evidenciu podľa § 6 ods. 10 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,1) vedie túto opravnú položku len evidenčne, pričom počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 ovplyvňuje táto opravná položka len výšku príjmov; počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 10 nemôže prerušiť a ani predĺžiť dobu zahrnovania tejto opravnej položky do daňových výdavkov alebo príjmov.

(7) Daňovník, ktorý začne viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva1) alebo v sústave podvojného účtovníctva,1) alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10, ak v účtovných obdobiach zaúčtoval opravnú položku k nadobudnutému majetku podľa osobitného predpisu,1) zahrnuje do daňových výdavkov alebo príjmov túto opravnú položku v súlade s účtovnými predpismi1) aj počas vedenia evidencie podľa § 6 ods. 11.

Uvedené ustanovenie rieši v nadväznosti na zavedenie daňovej evidencie v zákonom určených prípadoch pre daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti v ustanovení § 6 ods. 14 zákona č. 60/2009 Z. z., toto ustanovenie postup pri prechode daňovníka na daňovú evidenciu a naopak.

Rovnako rieši aj postup daňovníka pri úprave základu dane, v prípade, ak mení spôsob uplatňovaných výdavkov.

(1) Preddavok na daň sa platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(2) Na správu dane z príjmov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.128)

■ podľa odseku 1 zákona sa preddavok na daň platí miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(1) Príjmami zahrňovanými do samostatného základu dane sú podiely na zisku (dividendy) obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázanom za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2003, o ktorých vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. decembri 2012, okrem podielov na zisku spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností. Ide o podiely na zisku (dividendy) vyplácané

a) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. d)],

b) daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. e)],

c) daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] zo zdrojov v zahraničí.

(2) Z podielov na zisku (dividend) vyplácaných daňovníkovi podľa odseku 1 písm. a) a b) sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sadzbou dane vo výške 15 %. Na zdanenie podielov na zisku (dividend) sa uplatní postup podľa § 43 a vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo družstvo sa považuje za platiteľa dane podľa § 43, na ktorého sa vzťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.

(3) Ak sa vyplácajú podiely na zisku (dividendy) daňovníkovi podľa odseku 1 písm. c), tieto sú súčasťou samostatného základu dane na zdanenie pri podaní daňového priznania podľa § 32 alebo § 41, pričom samostatným základom dane je príjem neznížený o výdavky. Sadzba dane zo samostatného základu dane je o výške 15 %.

a) daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,

b) daňovníkovi podľa § 2 písm. d) od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie.

(5) Pri zdanení podielov na zisku (dividend) podľa odseku 4 sa neuplatní postup podľa § 52 ods. 24.

(1) Na daňové povinnosti za rok 2003 a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2003 podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.146a)

(2) Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenia uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje. Podmienky ustanovené na uplatnenie oslobodenia od dane alebo zníženia dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), § 5 ods. 7, § 13 ods. 3 až 7 a úľavy na paušálnej dani podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, uplatnených do 31. decembra 2003 sa použijú aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Nárok na úľavu na paušálnej dani podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

(3) Daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa § 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného predpisu147) nie sú dotknuté.

(4) Úľavy na dani pre príjemcov investičných stimulov podľa § 35b a 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa aj po 1. januári 2004 použijú na daňovníkov, ktorým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani najneskôr do 31. decembra 2007. Nárok na čerpanie úľavy týmto daňovníkom zostáva zachovaný do jej vyčerpania podľa ustanovených podmienok v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov, toto rozhodnutie nie je možné vydať opakovane.

(5) Na odchodné podľa osobitných predpisov22) prijaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak do 31. decembra 2003 služobný pomer trval najmenej päť rokov.

(6) Ak podmienka trvania služobného pomeru, s ktorou osobitný predpis22) spája vznik nároku na odchodné, bude splnená až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitného predpisu22) vznikne do

a) 31. decembra 2004, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2004 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(7) Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý do 31. decembra 2004 sa použijú ustanovenia zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na príjem z predaja bytu, ktorý bol obstaraný pred 1. januárom 2004, dosiahnutý po 31. decembri 2004 sa použije § 9 tohto zákona.

(8) Ustanovenie § 30 sa použije na straty, ktoré môže daňovník odpočítavať prvýkrát po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, aj keď boli vykázané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov.

(9) Rezervy na opravy hmotného majetku, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok do 31. decembra 2003, sa dočerpajú, rozpustia a zahrnú do základu dane podľa daňovníkom určeného plánu opráv počnúc daňovým priznaním podaným po účinnosti tohto zákona, najneskôr do 31. decembra 2008. Rezervy, ktorých čerpanie podľa daňovníkom určeného plánu opráv nastane po 31. decembri 2008, sa rozpustia do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2004 rovnomerne, v každom zdaňovacom období vo výške jednej pätiny z celkovej sumy vytvorenej rezervy. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník zrušením bez likvidácie, rozpúšťa rezervy právny nástupca podľa prvej vety najneskôr do 31. decembra 2008. Ak do 31. decembra 2008 je na daňovníka vyhlásený konkurz, rozpustia sa rezervy najneskôr do 31. decembra 2008; ak po vyhlásení konkurzu dôjde k zrušeniu daňovníka v konkurze bez právneho nástupcu, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku tohto daňovníka. Ak do 31. decembra 2008 zanikne daňovník v dôsledku zrušenia s likvidáciou, rozpustia sa rezervy najneskôr do dňa zániku daňovníka. Rovnako sa budú čerpať alebo rozpúšťať aj rezervy na opravu hmotného majetku v odpisovej skupine 2, ktorých tvorba nebola uznaná za daňový výdavok už v roku 2003.

(10) Zostatky rezerv a opravných položiek uznávaných za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa doterajších predpisov vytvorených do 31. decembra 2003 okrem rezerv na opravy hmotného majetku, ktorých postup pri čerpaní a rozpustení je uvedený v odseku 9, sa prevádzajú do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a považujú sa za rezervy alebo opravné položky podľa tohto zákona.

(11) Zostatky rezerv v bankovníctve, ktorých tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa doterajšieho predpisu, sa zahrnú do príjmov v období ich čerpania najneskôr do obdobia piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(12) Príjmy a výdavky (náklady), ktoré sa podľa doterajšieho predpisu zahŕňali do základu dane až po zaplatení alebo prijatí úhrady, zaúčtované do 31. decembra 2003 do výnosov alebo nákladov daňovníka sa zahrnú do základu dane, s výnimkou podľa odseku 1, v tom zdaňovacom období, v ktorom budú zaplatené alebo prijaté aj po 31. decembri 2003.

(13) Na zdanenie nepeňažných vkladov do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva uskutočnených do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis.

(14) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa nezahrnie do základu dane rozdiel z ocenenia jednotlivých zložiek odpisovaného majetku vykonaného podľa osobitného predpisu1) ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie vzťahujúci sa k majetku daňovníka, pri ktorom právny nástupca pokračuje v odpisovaní a nadobúdateľom zúčtovaný goodwill a badwill, kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov a oceňovací rozdiel derivátov a cenných papierov vzniknutý pri ich oceňovaní reálnou hodnotou, ak sú účtované do nákladov alebo výnosov do 31. decembra 2003.

(15) Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu je daňovník povinný vykonať tieto zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa doterajšieho predpisu, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

(16) Daňovník, ktorý obstaral a odpisoval do 31. decembra 2003 dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahovala limitovaná vstupná cena podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov alebo limitovaná výška nájomného zahrnovaného do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pokračuje po 31. decembri 2003 v odpisovaní z preukázanej vstupnej ceny alebo v zahrnovaní nájomného do daňových výdavkov z preukázanej výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve, pričom po 31. decembri 2003 môže do daňových výdavkov zahrnúť len odpisy a nájomné pripadajúce na zdaňovacie obdobia nasledujúce po 31. decembri 2003. Odpisy a nájomné, ktoré presahovali zákonom ustanovený limit do 31. decembra 2003, nemôže daňovník dodatočne zahrnúť do základu dane po 31. decembri 2003.

(17) Na zmluvy o nájme pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 2003 sa použije doterajší predpis. Zmeny vyplývajúce zo skrátenia odpisových lehôt hmotného majetku v § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je možné vykonať len po vzájomnej dohode nájomcu a prenajímateľa.

(18) Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do príjmov do 31. decembra 2003, pričom ich splatnosť nastala po 31. decembri 2001, sa uzná do daňových výdavkov vo výške a podľa podmienok uvedených v § 25 ods. 1 písm. v) treťom bode zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, ak ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 20 ods. 14 sa použije na pohľadávky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(19) Daňovník, ktorý k 31. decembru 2003 alebo po tomto termíne splnil podmienky na odpis pohľadávky, ktorej splatnosť nastala do 31. decembra 2002, do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, odpíše tieto pohľadávky do daňových výdavkov podľa podmienok tohto zákona, ak sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v nákladoch po 31. decembri 2002; na postúpenie tejto pohľadávky po 31. decembri 2003 sa použijú ustanovenia § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na zahrnovanie odpustenej sumy záväzku do základu dane, prislúchajúcej k týmto pohľadávkam, sa použijú ustanovenia § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(20) Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(21) Na zdanenie príjmu z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, obstaraných pred účinnosťou tohto zákona, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov, sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(22) Na zdanenie výnosov zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. s) a § 13 ods. 2 písm. f) sa použijú na štátne dlhopisy, ktoré boli vydané a registrované v zahraničí po 31. decembri 2003, ak k výplate, poukázaniu alebo pripísaniu výnosu dôjde po 31. decembri 2004.

(23) Na zdanenie úrokov, výhier alebo iných výnosov plynúcich z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov pripísaných k 31. decembru 2003 sa použije doterajší predpis. Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na zdanenie úroku alebo iného výnosu plynúceho fyzickej osobe z vkladu s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktorý nie je určený na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tejto dohodnutej doby viazanosti, ak sa vklad ukončí najneskôr do 31. decembra 2006 a úrok sa pripíše najneskôr do 31. decembra 2006.

(24) Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004 daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zo zdroja na území Slovenskej republiky zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou (§ 43); tento príjem nie je predmetom dane, ak plynie daňovníkovi so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Ak podiel na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 plynie daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takého príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie, tento príjem odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nie je predmetom dane.

(25) Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok bezodplatne odovzdaný po 31. decembri 2003.

(26) Pri posudzovaní splnenia podmienok na poukázanie podielu zaplatenej dane podľa § 50 sa v roku 2004 použijú ustanovenia § 48 a 51a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

(27) Ustanovenie § 17 ods. 13 o zániku daňovníka zrušením bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení obchodnej spoločnosti alebo družstva so sídlom v členskom štáte Európskej únie sa prvýkrát uplatní v zdaňovacom období, v ktorom sa Slovenská republika stane členom Európskej únie.

(28) Zmeny vyplývajúce zo spôsobu účtovania podľa § 86 ods. 1 písm. i) a l) opatrenia ministerstva č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (oznámenie č. 740/2002 Z. z.) na účtoch 01 – Dlhodobý nehmotný majetok, 381 – Náklady budúcich období a 382 – Komplexné náklady budúcich období, vysporiada daňovník v základe dane najneskôr do konca roku 2006. Toto sa vzťahuje i na daňové priznania podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(29) Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2004 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa doterajšieho predpisu.

(30) Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) a § 58 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred účinnosťou tohto zákona.

(31) Na odchodné sudcov a prokurátorov podľa osobitných predpisov148) sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu, ak je

2. započítateľná prax prokurátora dosiahla do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov.

(32) Ak podmienka podľa odseku 31 písm. b) bodov 1 a 2, s ktorými osobitné predpisy148) spájajú vznik nároku na odchodné, bude splnená až po 31. decembri 2004 a ak nárok na vyplatenie odchodného podľa osobitných predpisov148) vznikne do

a) 31. decembra 2005, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2005 suma zodpovedajúca 20 % z prijatého odchodného,

b) 31. decembra 2006, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2006 suma zodpovedajúca 40 % z prijatého odchodného,

c) 31. decembra 2007, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2007 suma zodpovedajúca 60 % z prijatého odchodného,

d) 31. decembra 2008, zahrnie sa do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 suma zodpovedajúca 80 % z prijatého odchodného.

(33) Pomerná časť úrokového výnosu z dlhopisov a pokladničných poukážok účtovaná do 31. decembra 2003 do výnosov, nezahrnovaná do základu dane podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona dôjde k ich predaju alebo k ich splatnosti.

(34) Pri podaní daňového priznania po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa tvorba rezerv na nevyfakturované dodávky a služby, na nevyčerpané dovolenky a na vyplácanie prémií a odmien, účtovaná do nákladov do 31. decembra 2003 zahrnie aj do daňových výdavkov.

(35) Na účely vyčíslenia základu dane podľa § 5 a 6 tohto zákona možno v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006 najviac vo výške, spôsobom a za podmienok ustanovených v § 11 ods. 6 písm. a) a b) tohto zákona.

(36) Postup pri prechode z evidencie príjmov, hmotného majetku a nehmotného majetku využívaného na podnikanie, pohľadávok a záväzkov, prijatých a vydaných účtovných dokladov, ktorú viedol daňovník podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, do sústavy jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku.

(38) Na zdanenie úrokových výnosov z hypotekárnych záložných listov, ktoré boli vydané do 31. decembra 2003, sa použijú ustanovenia o oslobodení úrokových výnosov uvedené v § 4 ods. 2 písm. p) a § 19 ods. 2 písm. e) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.

(39) Ustanovenie § 17 ods. 17 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004. Ak sa daňovník rozhodne nezahrnúť kurzové rozdiely do základu dane už za prvé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie po 31. decembri 2004, oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 za toto zdaňovacie obdobie doručí správcovi dane v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Kurzové rozdiely, rozdiely z precenenia cenných papierov a derivátov nezahrnuté do základu dane sa zahrnú do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí 31. decembra 2007, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je po 31. decembri 2004 podávané daňové priznanie.

(40) Ustanovenia § 2 písm. s), § 17 ods. 15, 18, 19 a 26, § 19 ods. 2 písm. i), § 19 ods. 3 písm. o), § 20 ods. 9 písm. a), § 23 ods. 1 písm. e), § 25 ods. 6, § 26 ods. 8, § 32 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 4 písm. c) a § 45 ods. 3 v znení účinnom po 31. decembri 2004 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2004.

(41) Za zdaňovacie obdobie roka 2005 si môže daňovník uplatniť za podmienok ustanovených v § 33 daňový bonus na vyživované dieťa v sume 5 000 Sk, pričom za kalendárne mesiace január až august v sume 400 Sk mesačne a za kalendárne mesiace september až december v sume 450 Sk mesačne.

(42) Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa

a) použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,

b) použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a

c) vybraná daň do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa § 38 alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32.

(43) Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi dane do 31. decembra 2005.

(44) Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

(45) Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.

(46) Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roka 2006.

(47) Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku 2005.

(48) Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.39a) Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2007.

(49) Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

(50) Zdaňovacie obdobie doterajšej zdravotnej poisťovne,149) ktoré sa začalo pred zánikom doterajšej zdravotnej poisťovne, sa končí dňom predchádzajúcim dňu zániku doterajšej zdravotnej poisťovne podľa osobitného predpisu.150)

(51) Do základu dane zdravotnej poisťovne93a) sa nezahŕňa čerpanie a rozpustenie rezerv a opravných položiek, ktoré boli vytvorené pred vznikom zdravotnej poisťovne.93a)

(52) Ustanovenia § 12 ods. 3, § 19 ods. 2 písm. h) piateho bodu, § 19 ods. 3 písm. h), § 20 ods. 1, § 20 ods. 2 písm. f), § 20 ods. 16 až 19, § 52 ods. 50 a 51 v znení účinnom po 31. decembri 2005 sa použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2005.

(53) Zostatok technickej rezervy na mimoriadne riziká poisťovní, ktorej tvorba nezodpovedá postupu účtovania podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Ak ide o poisťovňu, ktorá vznikla po roku 1995, zostatok rezervy na mimoriadne riziká sa zahrnie do základu dane počas toľkých zdaňovacích období, koľko uplynulo od jej vzniku do 31. decembra 2005. Bez ohľadu na uvedené sa zostatok rezervy zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období do dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie, dňa predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie, ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do konkurzu, ku dňu zápisu zmeny do obchodného registra pri zmene právnej formy, pri ktorej vzniká povinnosť podať priznanie podľa § 41 ods. 8, a ku dňu zmeny sídla alebo miesta vedenia mimo územia Slovenskej republiky.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

(1) Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. i) sa môže použiť po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roka 2006 alebo pri podaní daňového priznania z príjmov podľa § 5 za zdaňovacie obdobie roka 2006, podanom po 31. decembri 2006.

(2) Ustanovenia § 11 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007.

(3) Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu po prvýkrát v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2006. Podľa § 45 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2007 je možné v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2005 podanom po 31. decembri 2006 započítať daň zrazenú z úrokového príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného v období od 1. júla 2005 do 31. decembra 2005, pričom na toto dodatočné daňové priznanie sa nevzťahujú ustanovenia § 39 ods. 3 poslednej vety, ods. 4 a 5 osobitného predpisu.128)

(4) Daňovníci, na ktorých sa vzťahuje § 52 ods. 3 môžu uplatniť nároky ustanovené v § 52 ods. 3, ak podmienky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a § 35a ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. budú splnené najneskôr do 31. marca 2007.

(5) Lehoty ustanovené v § 35 ods. 8 a v § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z. sa použijú primerane aj na zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok.

(6) Úroky z omeškania, o ktorých banky účtovali vo výnosoch, nezahrnuté do základu dane do konca roka 2005 podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005, sa zahrnú do základu dane počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré sa po 31. decembri 2006 podáva daňové priznanie, najneskôr však do 31. decembra 2007. Úroky z omeškania platené bankám zahrnované do daňových výdavkov podľa § 17 ods. 21 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa zahrnú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom došlo k ich zaplateniu.

(7) Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom do 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.

(8) Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) v znení účinnom odo dňa vyhlásenia sa prvýkrát použije pri daňovom priznaní podanom po dni vyhlásenia.

(9) Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty,1) pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári 2007. Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku 2007.

(10) Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla 2007.

(11) Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na tieto podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa § 43 ods.10 v znení účinnom od 1.vapríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vyberanú zrážkou z tohto príjmu, o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktorú boli podielové listy vydané.

(1) Ustanovenia § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007, podanom po 28. februári 2007.

(2) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.

(1) Daňovník, ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo reštrukturalizácia do 31. decembra 2006, použije na určenie zdaňovacieho obdobia, ktorého začiatok je v tejto lehote, a na preddavky na daň ustanovenia zákona účinného do 31. decembra 2006.

(2) Na vyčíslenie základu dane za zdaňovacie obdobie, ktoré začalo do 31. decembra 2007, sa použijú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007.

(3) Daňovník, ktorý postupoval podľa § 17 ods. 12 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2007, upraví základ dane najneskôr do 31. decembra 2008 o poskytnutý alebo prijatý preddavok na tovar, služby alebo iné plnenia, aj keď nedošlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení do skončenia zdaňovacieho obdobia roka 2008, na ktorých úhradu bol preddavok prijatý alebo poskytnutý.

(4) Daňovník, ktorému bola poskytnutá dotácia na obstaranie hmotného majetku do 31. decembra 2007, rozdiel medzi výškou daňových odpisov tohto hmotného majetku uznaných za daňový výdavok k 31. decembru 2007 a výškou dotácie, zahrnutej do základu dane do 31. decembra 2007, zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(5) Ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009.

(6) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

(7) Zostatok technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období vykázaný pred 1. januárom 2008, tvorba ktorej bola uznaná za daňový výdavok sa zahrnie do základu dane počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

(8) Rozdiel, o ktorý zostatok opravných položiek v poisťovníctve, tvorba ktorých bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 8 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2007, prevyšuje zostatok opravných položiek vypočítaných podľa § 20 ods. 14 účinného od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

(9) Rozdiel medzi opravnými položkami zahrnutými do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom do 31. decembra 2007 a opravnými položkami, ktoré sú uznané za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2008, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009, pričom ak do tohto obdobia

a) daňovník sa zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom dňom predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,

b) je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr dňom predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu alebo

(10) Ak splatnosti menovitej hodnoty dlhopisu predchádza splatnosť výnosu z dlhopisu,151) pomerná časť úrokového výnosu podľa § 52 ods. 33 sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je výnos z dlhopisu, súčasťou ktorého je aj táto pomerná časť úrokového výnosu, splatný. Splatný výnos z dlhopisu nezahrnutý do základu dane v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2007, sa zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom 31. decembra 2008.

(11) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov zverejnenom v roku 2008.

(1) Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené daňovníkom v súvislosti s prechodom zo slovenskej meny na euro vrátane výdavkov (nákladov) na zaokrúhlenie sa považujú za daňové výdavky, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 písm. i) a § 19 až 21 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(2) Daňovník, ktorý má podľa § 17 ods. 17 podané oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, zahrnie kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku, pričom kurzový rozdiel pri pohľadávke alebo záväzku znejúcich na

a) euro predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku v eurách ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku,

b) cudziu menu predstavuje rozdiel medzi hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku v slovenských korunách, prepočítanou konverzným kurzom na eurá, a hodnotou pohľadávky alebo záväzku znejúcich na cudziu menu prepočítaného podľa § 31 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 ku dňu, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo platbe alebo odpisu záväzku.

(3) Daňovník, ktorý obstaral a uviedol do užívania1) hmotný majetok do 31. decembra 2008, prepočíta vstupnú cenu, daňové odpisy a zostatkovú cenu, vyjadrené v slovenských korunách, k 1. januáru 2009 konverzným kurzom na eurá a zaokrúhli ich podľa § 47 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2009.

(4) Daňovník, ktorý uplatňoval zrýchlené odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 28, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 28 zo zostatkovej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3. Daňovník, ktorý uplatňoval rovnomerné odpisovanie hmotného majetku do 31. decembra 2008 podľa § 27, pokračuje po 31. decembri 2008 v odpisovaní podľa § 27 zo vstupnej ceny prepočítanej konverzným kurzom podľa odseku 3.

(5) Ak daňovník bol povinný zaplatiť preddavky na daň podľa § 34 alebo § 42 do 31. decembra 2008 v slovenských korunách a zaplatil ich po 1. januári 2009, tieto preddavky sa prepočítajú konverzným kurzom na slovenské koruny a zaokrúhlia sa na celé koruny nahor.

(6) Výdavky (náklady) vynaložené daňovníkom do 31. decembra 2008 a príjmy (výnosy), o ktorých sa účtovalo do 31. decembra 2008 v slovenských korunách, ktoré ovplyvňujú základ dane v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Rovnako sa postupuje aj pri uplatňovaní daňovej straty podľa § 30.

(1) Ustanovenia § 32a, 38 a 43 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie roku 2009.

(2) Ustanovenie § 18 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začne po 31. decembri 2008.

(1) Na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane sa na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 a základ dane sa na tieto zdaňovacie obdobia zníži takto:

a) ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý

1. sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,

2. je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule,

P. č.	Účtovný prípad	Suma v eur	Účtovný predpis
P. č.	Účtovný prípad	Suma v eur	MD	D
1.	Zaplatené nájomné – suma celkom – na rok 2015 (7 mesiacov) – na rok 2016 (12 mesiacov) – na rok 2017 (12 mesiacov) – na rok 2018 (5 mesiacov)	3 600 700 1 200 1 200 500	518 381 381 381	321
2.	Úhrada nájomného	3 600	321	221

P. č.	Deň uskutočnenia účtovného prípadu	Účtovný prípad	Suma v eur	Dodávateľ Regionálna TV		Odberateľ A
P. č.	Deň uskutočnenia účtovného prípadu	Účtovný prípad	Suma v eur	MD	D	MD	D
1.	13. 11. 2015	Faktúra za dodávku – suma celkom – dodávka šotu – vysielací čas v r. 2015 – vysielací čas v r. 2016	82 000 70 000 6 000 6 000	311	602 602 384	518 518 381	321
2.	20. 11. 2015	Inkaso a úhrada	82 000	221	311	321	221

P. č.	Účtovné obdobie
	Rok 2013 – musí sa časovo rozlišovať
	Text	Suma v eur	MD	D
1.	Zaplatené nájomné na rok 2014 (7 mesiacov)	700	518	221	Do VH za rok 2013 sa dostane suma 700 eur, keby účtovná jednotka tieto náklady časovo nerozlišovala, dostala by sa do VH suma nákladov vo výške 1 200 eur.
2.	Zaplatené nájomné na rok 2014 (5 mesiacov)	500	381	221
	Rok 2014 – časové nerozlíšenie				Rok 2014 – ak by sa časovo rozlišovalo
		Suma v eur	MD	D			Suma v eur	MD	D
1.	Rozpustenie 381 do nákladov	500	518	381	1.	Rozpustenie 381 do nákladov	500	518	381
2.	Zaplatené nájomné na časť roka 2014 a 2015	1 200	518	221	2.	Zaplatené nájomné na rok 2014 (7 mesiacov)	700	518	221
2.	Do VH za rok 2014 sa dostane suma nákladov vo výške 1 700 eur, ide o „medziobdobie“ začatia časového nerozlišovania (1 200 eur z časového nerozlišovania a 500 eur z časového rozlišovania z roku 2013).				3.	Zaplatené nájomné na rok 2015 (5 mesiacov)	500	381	221
	Rok 2015 – časové nerozlišovanie					Rok 2015 – ak by sa časovo rozlišovalo
1.	Zaplatené nájomné na časť roka 2015 a 2016	1 200	518	221	1.	Rozpustenie 381 do nákladov	500	518	381
	Do VH za rok 2015 sa dostane suma nákladov vo výške 1 200 eur, tzn. toľko akoby sa časovo rozlišovalo.				2.	Zaplatené nájomné na rok 2015 (7 mesiacov)	700	518	221
					3.	Zaplatené nájomné na rok 2016 (5 mesiacov)	500	381	221
	Rok 2016 – časové nerozlišovanie					Rok 2016 – ak by sa časovo rozlišovalo
1.	Zaplatené nájomné na časť roka 2016 a 2017	1 200,	518	221	1.	Rozpustenie 381 do nákladov	500	518	381
	Do VH za rok 2016 sa dostane suma nákladov vo výške 1 200 eur, tzn. toľko akoby sa časovo rozlišovalo.				2.	Zaplatené nájomné na rok 2016 (7 mesiacov)	700	518	221
					3.	Zaplatené nájomné na rok 2017 (5 mesiacov)	500	381	221

P.č.	Rok	VC	% znižujúce VC	Suma zníženia	VC po znížení	1 %
1.	2014	14 000,00	0,00	0,00	14 000,00	140,00
2.	2015	14 000,00	12,50	1 750,00	12 250,00	122,50
3.	2016	14 000,00	25,00	3 500,00	10 500,00	105,00
4.	2017	14 000,00	37,50	5 250,00	8 750,00	87,50
5.	2018	14 000,00	50,00	7 000,00	7 000,00	70,00
6.	1-5/ 2019	14 000,00	62,50	8 750,00	5 250,00	52,50
6.	6-12/ 2019	14000,00 + 3 000,00 = 17 000,00	62,50	10 625,00	6 375,00	63,75
7.	2020	17 000,00	75,00	12 750,00	4 250,00	42,50
8.	2021	17 000,00	87,00	14 875,00	2 125,00	21,25

Rok nadobudnutia	Rok predaja – 2016
	CP na RT	CP mimo RT
do 31. 12. 2003 – § 52/20 ZDP	oslobodené všetky
od 1. 1. 2004 – 31. 12. 2010 § 52j/2 ZDP	áno (už 1 r.)	925,95
po 31. 12. 2010 § 9/1/i	áno (už 1 r.)	500
po 31. 12. 2015 § 9/1/i § 9/1/k	áno po 1 r.	500
	inak 500

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

P.č.	rok	VC	% znižujúce VC	Suma zníženia	VC (po 1.1.2014 po znížení o stanovené %)	1 %
1.	2012	14 000	0,00	0,00	14 000,00	0
2.	2013	14 000	0,00	0,00	14 000,00	0
3.	2014	14 000	0,00	0,00	14 000,00	0
4.	1-10/2015	14 000	37,50	5 250,00	8 750,00	0
4.	11-12/2015	14 000	37,50	5 250,00	8 750,00	87,50
5.	2016	14 000	50,00	7 000,00	7 000,00	70,00
6.	2017	14 000	62,50	8 750,00	5 250,00	52,50
7.	2018	14 000	75,00	10 500,00	3 500,00	35,00
8.	2019	14 000	87,50	12 250,00	1 750,00	17,50

písm.	Ak základ dane daňovníka	Nezdaniteľná časť ZD na daňovníka
a)	– sa rovná alebo je nižší ako 19 809	3 803,33
b)	– je vyšší ako 19 809	8 755,578 – (základ dane : 4)

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
– sa rovná alebo je nižší ako 35 022,31	0	3 803,33
	menej ako 3 803,33	3 803,33 – vlastné príjmy manželky
	3 803,33 a viac	0,00

Ak základ dane daňovníka	Vlastné príjmy manželky	Nezdaniteľná časť ZD na manželku
– je vyšší ako 35 022,31	Nepoberala	12 558,906 – (ZD daňovníka : 4)
	Poberala	12 558,906 – (ZD daňovníka : 4) – vlastné príjmy manželky

ZO	Príjem z prenájmu	Z pohľadu ZoÚ		Z pohľadu ZDP
ZO	Príjem z prenájmu	odpisy	dotácia	Ročný odpis	uplatnený	Neuplat.	Dotácia
2015	–	32 000	6 400	60 000	40 000*	20 000	8 000
2016	50 000	48 000	9 600	60 000	50 000**	10 000	10 000
2017	50 000	48 000	9 600	60 000	50 000**	10 000	10 000
2018	50 000	48 000	9 600	60 000	50 000**	10 000	10 000
2019	50 000	48 000	9 600	50 000	50 000***	–	10 000
2020	50 000	16 000	3 200	–	–	–	–
Spolu	–	240 000	48 000	–	240 000	–	48 000

Text	MD	D	Suma Eur	Daňový odpis v Eur	Daňový príjem v Eur
Rok 2015
1. Priznanie dotácie	346	384	100 000	–	–
2. Príjem dotácie na BÚ	221	346	100 000	–	–
3. Obstaranie pozemku	042	321	200 000	–	–
4. Úhrada faktúry dodávateľovi	321	221	200 000	–	–
5. Zaradenie pozemku do používania	031	042	200 000	–	–
Rok 2017
6. predaj pozemku
a) úbytok pozemku (vyradenie pozemku)	541*	031	200 000	200 000	–
b) výnos z predaja pozemku	311	641	350 000	–	350 000
7. zúčtovanie dotácie do výnosov	384	648	100 000	–	100 000

Rok	Výpočet daňového odpisu	Daňový odpis	Príjem zahrňovaný do základu dane
2014		0	0
2015	80 000 : 4	20 000	20 000
2016	80 000 : 4	20 000	20 000
2017	80 000 : 4	20 000	20 000
2018	80 000 : 4	20 000	20 000

Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	Ročný odpis			Zostatková cena	Príjem zahrňovaný do ZD
Rok	Spôsob výpočtu uplatneného ročného odpisu	celkový	uplatnený	neuplatnený	Zostatková cena	Príjem zahrňovaný do ZD
2014		–	–	–	–	–
2015	120 000 : 4/12 x 8	30 000	20 000	10 000	100 000	20 000
2016	120 000 : 4	30 000	30 000	–	70 000	30 000
2017	120 000 : 4	30 000	30 000	–	40 000	30 000
2018	120 000 : 4	30 000	30 000	–	10 000	30 000
2019	Neuplatnená časť z 1. roka	10 000	10 000	–	0	10 000
	Spolu	–	120 000	–	–	120 000

Rok	Výpočet daňového odpisu	Daňový odpis	Príjem zahrňovaný do základu dane – 1. spôsob	Príjem zahrňovaný do základu dane – 2. spôsob	Príjem zahrňovaný do základu dane – 3. spôsob
2014	90 000 : 4	22 500/12 x 8 mesiacov = 15 000 (zostáva neuplatnený odpis z 1. roku ktorý sa uplatní podľa § 27 ods. 2 zákona platného od 1. 1. 2012)			–
2015	90 000 : 4	22 500	22 500 + 15 000	22 500 + 3 750	15 000
2016	90 000 : 4	22 500	22 500	22 500 + 3 750	22 500
2017	90 000 : 4	22 500	22 500	22 500 + 3 750	22 500
2018	7 500 Zostávajúca časť z 1.roku		7 500	7 500 + 3 750	22 500
2019					7 500

Rok	Účtovný prípad	Suma v Eur	Účtovanie
Rok	Účtovný prípad	Suma v Eur	v peňažnom denníku	v knihe pohľadávok	V knihe záväzkov
2016	Prijatie dotácie na obstaranie stroja	80 000	PNZD*	Zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie
2017	Obstaranie stroja	80 000	VNZD*	–	Zánik záväzku voči dodávateľovi
	Uzávierkové účtovné operácie
	Odpis stroja	20 000	VOZD* – ostatný výdavok	–	–
	Zahrnutie dotácie	20 000	POZD* – ostatný príjem

Uplatnenie transferového oceňovania
KTO	KOMU	PRENÁJOM	PREDAJ	PôŽIČKA	DAR
Fyzická osoba nepodnikateľ	Fyzická osoba nepodnikateľ	ÁNO	NIE	NIE	NIE
	Fyzická osoba podnikateľ	ÁNO	NIE	NIE	NIE
	Právnická osoba	ÁNO	NIE	NIE	NIE
Fyzická osoba podnikateľ	Fyzická osoba nepodnikateľ	ÁNO	ÁNO	ÁNO	ÁNO
	Fyzická osoba podnikateľ	ÁNO	ÁNO*	ÁNO	ÁNO*
	Právnická osoba	ÁNO	ÁNO*	ÁNO	ÁNO*
Právnická osoba	Fyzická osoba nepodnikateľ	ÁNO	ÁNO	ÁNO	ÁNO
	Fyzická osoba podnikateľ	ÁNO	ÁNO	ÁNO	ÁNO
	Právnická osoba	ÁNO	ÁNO	ÁNO	ÁNO

Inventarizovaná položka – zistený prebytok	Účtovná súvzťažnosť
Inventarizovaná položka – zistený prebytok	MD	D
Dlhodobý nehmotný majetok	01x	384
Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný	02x	384
Dlhodobý hmotný majetok neodpisovaný	031, 032	648
Obstarávaný dlhodobý majetok	041, 042	648
Finančný majetok krátkodobý, dlhodobý	25x, 06x	668
Peniaze a ceniny	211, 213	668
Nakupované zásoby	112, 132	648
Zásoby vlastnej výroby	121,122, 123,124	611, 612, 613, 614
Pohľadávky	3xx, 06x	644, 645, 648
Záväzky	3xx, 4xx	648, 668

1.	Novozistený majetok	32 160	022AE	384AE
2.	Zaúčtovanie účtovných odpisov za december 2015	536	551AE	082AE
3.	Časové rozlíšenie – VBO	536	384AE	648AE

Účtovný prípad	Suma	Účtovný zápis
Účtovný prípad	Suma	MD	D
1. Faktúra za certifikát	6 000 €	518	321
2. Úhrada faktúry dňa 15. 10. 2015	6 000 €	321	221

Odpisová skupina	Minimálna doba prenájmu HM v mesiacoch
1	29
2	44
3	58
4	87
5 + pozemky s budovou	144
6 + pozemky s budovou	288
Pozemky bez budovy	288

Počet dní od lehoty splatnosti	Percentuálne zvýšenie základu dane v úhrne
360	20 %
720	50 %
1 080	100 %

	Týždenný pracovný čas	Počet týždňov mesiaca	Počet hodín za mesiac	Mzda v eur
Ustanovený pracovný čas	40	4	160	48 000
Skutočne odpracovaný čas	30	4	120	36 000

Rok	Základ dane (ZD)	Skutočne uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny (60 000/4)	Odpis z limitovanej vstupnej ceny (LVC) (48 000/4)	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2015	4 000	15 000	12 000	3 000 – rozdiel (15 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2016	12 500	15 000	12 000	–
2017	11 000	15 000	12 000	3 000 – rozdiel (15 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2018	16 000	15 000	12 000	–
			Spolu úprava ZD	6 000

Rok	ZD	Skutočne uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny (60 000/4)	Odpis z LVC (48 000/4)	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2015	10 000	5 000 (15 000 / 12 x 4, sept. – dec.)	4 000 (12 000 / 12 x 4 sept. – dec.)	1 000 – rozdiel (5 000 – 4 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2016	12 500	15 000	12 000	–
2017	5 000	15 000	12 000	3 000 – rozdiel (15 000 – 12 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2018	12 500	15 000	12 000	–
2019	8 000	10 000 (15 000 / 12 000 x 8, jan. – aug.)	8 000 (12 000 / 12 x 8 jan. – aug.)	2 000 (10 000 – 8 000)
			Spolu úprava ZD	6 000

Rok	ZD	Skutočne uplatnený daňový odpis z obstarávacej ceny (60 000/4) + (56 000/4)	Odpis z LVC (48 000/4) x 2	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2015	10 000	29 000 (15 000 + 14 000)	24 000	5 000 – rozdiel (29 000 – 24 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2016	24 500	29 000	24 000	–
2017	20 000	29 000	24 000	5 000 – rozdiel (29 000 – 24 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2018	12 500	29 000	24 000	5 000 – rozdiel (29 000 – 24 000), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
			Spolu úprava ZD	15 000

Rok	Základ dane (ZD)	Uplatnené nájomné	Limitované nájomné	Ak ZD<14 400, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a limitom nájomného
2015	12 000	18 000	14 400	3 600 (18 000 – 14 400)
2016	20 000	18 000	14 400	–
2017	10 000	18 000	14 400	3 600 (18 000 – 14 400)
2018	16 000	18 000	14 400	–
			Spolu úprava ZD	7 200

Rok	ZD	Uplatnené nájomné	Limitované nájomné (LN) – ZD porovnávam s upravenou LVC zo 14 400 eur prepočítanou na mesiace prenájmu	Ak ZD<14 400 resp. pomerná časť zodpovedajúca počtu mesiacov, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným nájomným a limitom nájomného
2015	9 000	13 500 (apríl – december)	10 800 (apríl – december)	2 700 (13 500 – 10 800)
2016	20 000	18 000	14 400	–
2017	10 000	18 000	14 400	3 600 (18 000 – 14 400)
2018	16 000	18 000	14 400	–
2019	3 000	4 500 (január – marec)	3 600 (január – marec)	900 (4 500 – 3 600)
			Spolu úprava ZD	7 200

Rok	ZD	Uplatnené nájomné	Nájomné z LVC 14 400 x 2	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v daňových výdavkoch a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2015	10 000	27 500 (15 000 x 2 počet automobilov / 12 x 11) nájomné príslušné k 11-tim mesiacom pri 2 automobiloch	26 400 (14 400 x 2 počet automobilov / 12 x 11 mesiacov)	1 100 – rozdiel (27 500 – 26 400), o ktorý sa navýši ZD (pripočítateľná položka k ZD)
2016	24 500	2 500 (15 000 x 2 počet automobilov /12)	2 400 (14 400 x 2 počet automobilov /12)	– neupravuje základ dane
			Spolu úprava ZD	1 100

Druh cenného papiera	Vymedzenie a právna úprava
Dočasné listy	§ 176 OZ
Dlhopisy	zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov
Vkladové listy	§ 786 ods. 2 ObZ
Pokladničné poukážky	§ 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
Vkladné knižky	§ 781 až 785 ObZ
Kupóny	§ 4 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
Šeky	zákon č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
Cestovné šeky	§ 720 OZ
Náložné listy	§ 612 OZ
Skladištné listy	§ 528 OZ
Skladiskové záložné listy	Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste
Tovarové záložné listy	Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste
Družstevné podielnické listy	§ 17a zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov
Investičné certifikáty	§ 4a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch
Iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon	za cenný papier ho vyhlási osobitný zákon

Účtovný prípad	Suma v eur	MD	D
Rok 2014
Obstaranie dlhodobého finančného majetku
cena obstarania	470 000	043	367
poplatok obchodníkovi s CP (1 % z 470 000)	4 700	043	367
Zaradenie akcii do dlhodobého FM	474 700	063	043
Rok 2016
Úbytok akcii pri ich predaji	474 700	561	063
Tržba z predaja akcii	450 000	315	661
Úhrada tržby za predaj akcii	450 000	221	315

Účtovný prípad	Suma	MD	D
Vznik pohľadávky	5 000	311	601
Tvorba opravnej položky – prihlásenie pohľad.	5 000	547	391
Zverejnenie uznesenie o potvrdení plánu 30 %	1 500	391	547
Úhrada pohľadávky vo výške podľa plánu	1 500	221	311
Odpis pohľadávky	3 500	391	311

Rok	Daňový odpis vypočítaný zo OC	Skutočne uplatnený odpis v súlade s § 19/2/t/1
2015	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2016	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2017	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2018	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)

Rok	ZD	Skutočne uplatnený daňový odpis z OC (80 000 / 4) x 80 %	Odpis z LVC (48 000/4)	Ak ZD<12 000, ZD sa zvýši o rozdiel medzi uplatneným odpisom v DV a odpisom z LVC (15 000 – 12 000)
2015	4 000	20 000 / 16 000	12 000	4 000 upravuje ZD podľa § 17 ods. 34
2016	12 500	20 000 / 16 000	12 000	–
2017	11 000	20 000 / 16 000	12 000	4 000 upravuje ZD podľa § 17 ods. 34
2018	16 000	20 000 / 16 000	12 000	–
			Spolu úprava ZD	8 000

Rok	Daňový odpis vypočítaný zo OC	Skutočne uplatnený odpis v súlade s § 19/2/t/1	Zostatková cena pri predaji v súlade s § 25/3
2015	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2016	7 500	6 000 (80 % zo 7 500)
2017			15 000 (OC 30 000 – 15 000, uplatnené ročné odpisy bez limitácie)

Rok	Daňový odpis z obstarávacej ceny (60000/4)	Príjem z prenájmu auta	Skutočne uplatnený odpis – § 19/3/a	Zostávajúci neuplatnený odpis	Douplatnenie odpisu z predchádzajúcich zdaňovacích období § 19/3/a
2015	20 000	15 000	15 000	5 000
2016	20 000	15 000	15 000	5 000
2017	20 000	15 000	15 000	5 000
2018	20 000	15 000	15 000	5 000	20 000 – zostalo neuplatnených počas doby odpisovania z r. 2015 – 2018
2019		15 000	15 000	5 000
2020		15 000	5 000
2020		Spolu uplatnil odpis v DV v r. 2015 – 2020			60 000

Ročný odpis	2 400 000 / 40	60 000 eur
Odpis týkajúci sa doby prenájmu – 4 mesiace	(60 000 / 12) x 4	20 000 eur
Odpis týkajúci sa používania na vlastnú činnosť – 8 mesiacov	(60 000 / 12) x 8	40 000 eur