Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti s komentárom

Zákon o službách zamestnanosti

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
s komentárom (Ing. Martin Bonek)

Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú Ústredie a úrad práce sociálnych vecí a rodiny, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s príslušným úradom alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva, právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

P R E H Ľ A D

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIE § 1

DRUHÁ ČASŤ ÚČASTNÍK PRÁVNEHO VZŤAHU § 2-10

TRETIA ČASŤ SLUŽBY ZAMESTNANOSTI § 11-18

ŠTVRTÁ ČASŤ § 19-20b

PIATA ČASŤ § 21-24

ŠIESTA ČASŤ SLUŽBY ZAMESTNANOSTI POSKYTOVANÉ PRÁVNICKOU

OSOBOU A FYZICKOU OSOBOU § 25-31

SIEDMA ČASŤ AKTÍVNE OPATRENIA NA TRHU PRÁCE § 32-54

ÔSMA ČASŤ PODPORA ZAMESTNÁVANIA OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM

POSTIHNUTÍM § 55-61

DEVIATA ČASŤ POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA § 62-65b

DESIATA ČASŤ EVIDENCIA ÚDAJOV A POHĽADÁVOK § 66-67a

JEDENÁSTA ČASŤ KONTROLNÁ ČINNOSŤ § 68-68b

DVANÁSTA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA § 69-73

ZÁKON č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení

zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z.,
zákona č. 310/2006 Z. z., (úplné znenie zákona č. 389/2006 Z. z.), zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z.,
(úplné znenie zákona č. 330/2008 Z. z.), zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z.,
zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z.,
zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z.,
zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z.,
zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z.,
zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z.,
zákona č. 311/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z.,
zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z.,
zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z.,
zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 376/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z.,
zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 374/2019 Z. z.,
zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z.,
zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 9/2021 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z.,
zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 480/2021 Z. z., zákona č. 82/2022 Z. z.,
zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 101/2022 Z. z., zákona č. 112/2022 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z.,
zákona č. 426/2022 Z. z., zákona č. 430/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z. a zákona č. 65/2023 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE

ZÁKLADNÉ USTANOVENIE

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

Komentár k § 1

Prvú časť zákona o službách zamestnanosti – základné ustanovenia tvorí ustanovenie § 1, ktoré sa zaoberá predmetom úpravy tohto právneho predpisu.

Služby zamestnanosti predstavujú viac ako len sprostredkovanie zamestnania, sú zamerané na zvýšenie zamestnanosti.

Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Služby zamestnanosti predstavujú systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, jeho zmene, pri obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce.

Pri poskytovaní služieb zamestnanosti sa ústredie a úrady riadia zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý jednotlivými paragrafmi upravuje poskytovanie informácií a služieb, poskytovanie finančných príspevkov na uľahčenie vstupu na trh práce svojim klientom. Taktiež podporuje tvorbu a udržanie pracovných miest v odvetviach činností, ktoré je na trhu práce potrebné vytvoriť alebo udržať.

Trh práce je na teoretickej úrovni trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Pôsobia na neho rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie. Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce.

Ponuka práce teda predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú, ale aj nezamestnaní.

Keď sú sociálne príjmy štátu vyššie alebo rovné príjmom z práce, dochádza k deformácii trhu práce, motivácia ľudí hľadať si prácu začína klesať.

Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb. Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy, závisí od veľkostí a možností, podstatná je i technologická vyspelosť firmy, pri dokonalejšej technológii bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie a naopak. Ide o odvodený dopyt, závisí od dopytu po výsledku – statkoch. Ak sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt po práci firmy. Dopyt po práci vyjadruje krivka dopytu.

Ponuka práce závisí od ochoty ľudí pracovať za určitú mzdu. Ponuka práce, keď je obmedzené prisťahovalectvo, závisí od populácie a jej ochoty rozdeliť si čas na pracovný a voľný. Ponuka potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva.

Dopyt po práci závisí od veľkosti populácie, priemerného počtu hodín odpracovaných pracovníkmi za rok, veľkosti práceschopného a ochotného obyvateľstva a kvality a kvantity odvedenej práce.

DRUHÁ ČASŤ
ÚČASTNÍK PRÁVNEHO VZŤAHU

ÚČASTNÍK PRÁVNEHO VZŤAHU

Komentár k druhej časti

Druhá časť zákona o službách zamestnanosti vymedzuje účastníka právneho vzťahu. Do druhej časti zákonodarca zaradil ustanovenia § 2 až § 10. Všeobecne je právny vzťah taký spoločenský vzťah, ktorý je vyjadrený v právnych normách (zákonoch), kde vystupujú fyzické a právnické osoby ako subjekty práv a povinností, ktoré tvoria obsah a rozsah právnych vzťahov. Objektom právneho vzťahu je to, k čomu sa tieto práva a povinnosti viažu, či vzťahujú.

Právny vzťah medzi dvoma účastníkmi predpokladá právne normy zodpovedajúce právnym skutočnostiam, kde jeden z účastníkov má právo od druhého niečo požadovať a ten má za povinnosť požadované plniť. Ak ide o vzťah, potom v ortodoxnom ponímaní prvkami právneho vzťahu sú subjekty právneho vzťahu, predmety či objekty právneho vzťahu, obsah a rozsah právneho vzťahu.

§ 2

(1) Účastník právneho vzťahu na účely tohto zákona je

a) orgán štátnej správy,

b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny¹⁾ (ďalej len „ústredie“),

c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny¹⁾ (ďalej len „úrad“),

d) samosprávny kraj,

e) obec,

f) občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov,²⁾

g) zamestnávateľ,

h) partnerstvo podľa § 10,

i) uchádzač o zamestnanie podľa § 6,

j) záujemca o zamestnanie podľa § 7,

k) zamestnanec,

l) samostatne zárobkovo činná osoba,

m) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce,

n) štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“).

(2) Rovnaké postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky má aj

a) občan členského štátu Európskej únie,

b) rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie a rodinný príslušník občana Slovenskej republiky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny a ktorí majú oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,

c) štátny príslušník Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jeho rodinný príslušník, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí si uplatnili právo na voľný pohyb podľa osobitného predpisu^2a) a ktorým toto právo zostáva zachované podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,^2b)

d) štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl^2c) alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,^2c)

e) štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v Slovenskej republike udelený pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie³⁾ (ďalej len „dlhodobý pobyt“).

(3) Členský štát Európskej únie na účely tohto zákona je členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky, iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.

(4) Cudzina na účely tohto zákona je štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

(5) Rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie a rodinný príslušník občana Slovenskej republiky podľa odseku 2 písm. b) na účely tohto zákona je jeho

a) manžel,

b) priamy potomok, ktorý je mladší ako 21 rokov alebo ktorý je nezaopatrenou osobou, a takýto potomok jeho manžela,

c) závislý priamy príbuzný vo vzostupnej línii a takýto príbuzný jeho manžela.

Komentár k § 2

Ustanovenie vymedzuje jednotlivé typy účastníkov právneho vzťahu. Právny vzťah alebo právny pomer je právom regulovaný spoločenský vzťah, v ktorom účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností vyplývajúcich z právnej normy. Subjekty, ktoré sú nejakým spôsobom zapojené do právneho vzťahu, sa nazývajú účastníci právneho vzťahu.

Odsek 1

Účastníkom právneho vzťahu na účely zákona o službách zamestnanosti je orgán štátnej správy, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodinydefinované zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, úrad práce, sociálnych vecí a rodinydefinovaný zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, samosprávny kraj, obec, občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Účastníkom je aj zamestnávateľ, partnerstvo podľa § 10 tohto zákona, uchádzač o zamestnanie podľa § 6 tohto zákona, záujemca o zamestnanie podľa § 7 tohto zákona, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje činnosti podľa tohto zákona, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce, štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti.

Písmeno a)

Orgán štátnej správy je druhové označenie nositeľov štátnej správy. Štátna správa je z funkčného hľadiska jedna z foriem základných činností štátu, vykonávajú ju a jej nositeľmi sú orgány nazývané orgány štátnej správy. Z organizačného hľadiska je štátna správa súhrn orgánov štátnej správy, prípadne len výkonných orgánov štátu. Štátna správa tvorí spolu so samosprávou verejnú správu. Orgány štátnej správy vykonávajú výkonnú, nariaďovaciu a podzákonnú činnosť. Na Slovensku sa delí na ústrednú štátnu správu – vláda, ministerstvá a ďalšie ústredné orgány a miestnu štátnu správu – okresné úrady, ktoré od 1. októbra 2013 nahradili obvodné úrady prostredníctvom reformy ESO. Na Slovensku pracuje v štátnej správe asi 88 000 zamestnancov. Pre orgány štátnej správy je charakteristické, že vykonávajú svoju činnosť v mene štátu, ich kompetencia je stanovená právom, ich organizačná štruktúra je regulovaná právom a vyznačujú sa materiálnym a personálnym substrátom.

Orgány štátnej správy majú výkonný a nariaďovací charakter, sú podriadené orgánom štátnej moci a ich činnosť možno v rámci práva determinovať inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy.

Pôsobnosťou orgánov štátnej správy je okruh štátnych vecí, v ktorých má byť organ činný. Je to právom stanovená aktivita orgánu štátnej správy v rámci jemu vymedzenom okruhu štátnych vecí. Orgány štátnej správy sú definované v ustanovení § 2 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Písmeno b)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je definované zákonom č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 4 tohto zákona vymedzuje postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa zriaďuje pre územné obvody všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to rozpočtová organizácia štátu (podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy), ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva.

Sídlom ústredia je Bratislava. Ústredie je služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie je zamestnávateľ zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Riadi ho generálny riaditeľ. Generálneho riaditeľa ústredia vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov na úsekoch štátnych sociálnych dávok, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pomoci v hmotnej núdzi a náhradného výživného, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, služieb zamestnanosti, zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky a zamestnávania občanov Slovenskej republiky v zahraničí, prípravy a realizácie projektov a programov financovaných zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti uskutočňovaný úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 90 odsek 3 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov. Ústredie taktiež určuje územné obvody, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku budú realizovať osobitné opatrenia v oblasti služieb zamestnanosti, schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, spracúva štatistické výkazy podľa § 3 písm. g) a predkladá ich ministerstvu, zabezpečuje tvorbu, prevádzku a rozvoj jednotného informačného systému v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov a zamestnancov ústredia a zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, spolupracuje so samosprávnymi krajmi pri tvorbe koncepcií regionálneho rozvoja v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, realizuje záväzky vyplývajúce pre Slovenskú republiku z uzatvorených medzinárodných zmlúv v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti, pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí plní úlohy inštitúcie styčného orgánu a prístupového bodu podľa osobitného predpisu, poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo štatistických zisťovaní a administratívnych zdrojov podľa § 3 písmena g) a plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví osobitný predpis.

Písmeno c)

Úrad práce, sociálnych vecí a rodinyje definovaný ustanovením § 5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je vymedzené jeho postavenie a pôsobnosť. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa zriaďuje s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja. Je preddavkovou organizáciou zapojenou na rozpočet ústredia. Sídla jednotlivých úradov bližšie pozri v prílohe č. 1 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Územné obvody úradov bližšie pozri v prílohe č. 2. Úrad riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia.

Úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti, uzatvárať dohody, vykonáva samostatne funkcie, do ktorých bol ustanovený a správu pohľadávok Slovenskej republiky, ktoré vznikli z jeho výkonu štátnej správy.

Za úrad koná riaditeľ úradu alebo ním poverený štátny zamestnanec alebo zamestnanec. Úrad vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov na úsekoch štátnych sociálnych dávok, pomoci v hmotnej núdzi a náhradného výživného, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, služieb zamestnanosti, zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky a zamestnávania občanov Slovenskej republiky v zahraničí, prípravy a realizácie projektov a programov financovaných zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie a spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí plní úlohy príslušnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, získava podklady a posudzuje ich na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva, vedie evidenciu fyzických osôb a právnických osôb na účely poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva, plní ďalšie úlohy, ak tak ustanoví osobitný predpis. Sídla úradov určených na výkon pôsobnosti v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti v územných obvodoch krajov sú uvedené v prílohe č. 3 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti.

Písmeno d)

Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok (v praxi označovaný VÚC) alebo hovorovo župa je najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Jej územie je v súčasnosti identické s územím kraja. Inými územnými samosprávnymi jednotkami sú obce.

Vyšší územný celok je pôvodné označenie používané predovšetkým v Ústave SR, pojem samosprávny kraj vznikol trocha neskôr a používa sa v nižších zákonoch. Samosprávny kraj je podľa zákona o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky.V Slovenskej republike sú zriadené tieto samosprávne kraje: Bratislavský samosprávny kraj so sídlom v Bratislave, Trnavský samosprávny kraj so sídlom v Trnave, Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne, Nitriansky samosprávny kraj so sídlom v Nitre, Žilinský samosprávny kraj so sídlom v Žiline, Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom v Banskej Bystrici, Košický samosprávny kraj so sídlom v Košiciach, Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove. Územný obvod samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja.Územný obvod samosprávneho kraja možno zmeniť len zákonom.

Samosprávny kraj je právnická osoba, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Symboly samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka. Bližšie pozri ustanovenie § 4 zákona o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) – pôsobnosť samosprávneho kraja.

Písmeno e)

Obec je základný územný samosprávny a správny celok na Slovensku. Obec je tvorená jedným alebo viacerými sídlami. Jej územie je tvorené najmenej jedným katastrálnym územím. Združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. V Európe je v súčasnosti asi 140 000 obcí. Niektoré obce na Slovensku majú postavenie mesta. Na Slovensku je v súčasnosti 2 891 obcí, z toho 138 miest. Väčšie obce sa ďalej delia na časti obcí, v mestách nazývané mestské časti, vo vidieckych sídlach miestne časti.

Obce majú občanmi volené obecné a mestá mestské zastupiteľstvá. Na čele obce je starosta, na čele mesta primátor.

Obec je definovaná v ustanovení § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.Je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

Písmeno f)

Občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Občianske združenie je (podľa zákona č. 83/1990 Z. z.) výsledok združovania občanov, nazývané aj organizácia, ktorý je právnickou osobou a nie je to politická strana, politické hnutie, organizácia na zárobkovú činnosť – podnik, organizácia na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, cirkev, náboženské spoločenstvo, odborová organizácia, či štátny orgán alebo subjekt riadiaci štátny orgán.

Ako príklady označení občianskeho združenia zákon výslovne neuvádza, ale je to napr. spolok, spoločnosť, zväz, hnutie a klub. Združenie má svoje poslanie a stanovy.

Na Slovensku občianske združenia právne upravuje zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov.

Register občianskych združení vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Občania na Slovensku majú právo zakladať občianske združenia, ale len v tom prípade pokiaľ nejde o ozbrojené združenie, združenie s cieľom obmedzovať práva občanov pre ich odlišnosť a pod.

Nezisková organizácia je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých užívateľov rovnakých podmienok, a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov, ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Nezisková organizácia je definovaná v ustanovení § 2 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Nadácia je vymedzená v ustanovení § 2 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu. Nadácia je právnická osoba; zapisuje sa do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Účastníkom právneho vzťahu môže byť aj zamestnávateľ (bližšie pozri ustanovenie § 3 zákona o službách zamestnanosti), partnerstvo (pozri § 10 zákona o službách zamestnanosti), uchádzač o zamestnanie (pozri § 6 zákona o službách zamestnanosti), záujemca o zamestnanie (pozri § 7 zákona o službách zamestnanosti), zamestnanec (pozri § 4 zákona o službách zamestnanosti), samostatne zárobkovo činná osoba – SZČO (pozri § 5 zákona o službách zamestnanosti), právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä pri sprostredkovaní zamestnania, odborných poradenských službách, vzdelávaní a príprave pre trh práce, štátny príslušník krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo osoba bez štátnej príslušnosti.

Odsek 2

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 sprecizovalo znenie tohto odseku a došlo k jeho zosúladeniu so znením zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. V súlade s faktickým stavom sa sprecizovalo, že rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky má štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky. Rovnako sa v súlade s existujúcou definíciou znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. f) ustanovilo, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, má na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké postavenie ako občan Slovenskej republiky.

V zmysle článku 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu sa zaviedla úprava pre občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí majú oprávnenie na voľný pohyb na základe Dohody. Títo majú zachované pracovné práva a pracovné podmienky, právo na rovnakú pomoc poskytovanú úradmi práce hostiteľského štátu alebo štátu zamestnania, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom.

Poznámka

Podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov trvalý pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bol policajným útvarom udelený, ak tento zákon neustanovuje inak. Trvalý pobyt je trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (dlhodobý pobyt).

Odsek 3 a 4

Na účely služieb zamestnanosti je členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky aj iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska konfederácia. Od 1. januára 2014 došlo k spresneniu definície pojmu členský štát Európske únie. Cudzinou je štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie.

Odsek 5

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004), sa od 1. 1. 2014 zadefinoval rodinný príslušník občana členského štátu Európskej únie. Ide o jeho manžela alebo priameho potomka, ktorý je mladší ako 21 rokov, alebo ktorý je nezaopatrenou osobou a tento je potomok jeho manžela, alebo závislý priamy príbuzný vo vzostupnej línii a takýto príbuzný jeho manžela.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 sprecizoval pojem rodinného príslušníka občana členského štátu EÚ o občana Slovenskej republiky v nadväznosti v platnú úpravu pojmu členského štátu Európskej únie v ods. 4.

§ 3

Zamestnávateľ

(1) Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

(2) Za zamestnávateľa na účely tohto zákona sa považuje aj

a) organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,⁴⁾ a

b) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky,

c) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu a z toho dôvodu požiada úrad o poskytnutie informačných a poradenských služieb pri výbere zamestnanca podľa § 42, príspevku podľa § 50 alebo § 56, príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54 alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51.

d) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.

Komentár k § 3

Zamestnávateľom je všeobecne osoba, ktorá zamestnáva, teda prijíma do zamestnania zamestnancov, ktorým za prácu dáva mzdu. Jednotlivé právne predpisy na Slovensku a v zahraničí majú však špecifické definície zamestnávateľa. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu.

Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

Definíciu zamestnávateľa nájdeme aj v ďalších právnych predpisoch, ktorým je napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. Zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

Definíciu zamestnávateľa obsahuje aj zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Zamestnávateľom je fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky, alebo pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, fyzická osoba, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo právnická osoba so sídlom alebo so sídlom jej organizačnej zložky v inom členskom štáte alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Odsek 1

Zamestnávateľom môže byť v zákonom stanovených prípadoch aj fyzická osoba, ale i právnická osoba. Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Obvykle je to podnik, organizácia, nadácia, ktorá je spôsobilá k právam a povinnostiam, má teda právnu subjektivitu.

Na Slovensku je vznik právnickej osoby viazaný predpismi, ktoré sú špecifické pre každý typ právnickej osoby. Zavŕšením procesu vzniku právnickej osoby je evidencia na Štatistickom úrade Slovenskej republiky a s ňou súvisiace pridelenie IČO – identifikačného čísla organizácie. Fyzická osoba je prirodzená osoba, ľudská bytosť, človek, jednotlivec, ktorej právo priznáva možnosť byť účastníkom, čiže subjektom, právneho vzťahu prostredníctvom právnej spôsobilosti, pričom je irelevantné, či je štátnym občanom štátu pobytu, cudzincom alebo bezdomovcom.

Právnická osoba na účely zákona o službách zamestnanosti môže byť zamestnávateľom v prípade, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, alebo má táto právnická osoba na území Slovenskej republiky sídlo svojej organizačnej jednotky.

Náš právny systém upravuje viacero druhov organizačných jednotiek právnickej osoby, medzi ktoré patrí najmä firma, podnik, družstvo organizácia atď.

Fyzická osoba podľa zákona o službách zamestnanosti môže byť zamestnávateľom taktiež v prípade, ak má trvalý pobyt na území Slovenska alebo v prípade, ak táto fyzická osoba zamestnáva minimálne jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere, prípadne v obdobnom pracovnom pomere. Pracovný pomer je základný typ pracovnoprávneho vzťahu založeného podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Je to pracovnoprávny vzťah založený na základe pracovnej zmluvy. Upravený je v ustanovení § 41 a nasl. Zákonníka práce.

Odsek 2

Aj v odseku 2 je vymedzené, kto sa považuje za zamestnávateľa. Za zamestnávateľa zákon považuje organizačnú zložku zahraničnej právnickej alebo fyzickej osoby. Táto právnická alebo fyzická osoba musí mať pracovnoprávnu subjektivitu a taktiež oprávnenie na podnikateľskú činnosť na území Slovenska podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.).

Podmienkou na to, aby bol niekto označený ako subjekt, je právna subjektivita. Je to súbor právnych vlastností stanovený právnymi normami a sú potrebné na to, aby subjekt mohol byť nositeľom práv a povinností.

Pracovnoprávna subjektivita zahŕňa prvky, a to mať práva a povinnosti, spôsobilosť na podvojné účtovníctvo, spôsobilosť na protiprávne konanie a spôsobilosť byť účastníkov pri uplatňovaní práva v sporoch. Uvedená právnická alebo fyzická osoba musí podľa odseku 2 písmeno b) vykonávať len určené činnosti podnikania. Patrí sem sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu – prevádzkovanie tejto činnosti – je viazanou živnosťou. Na prevádzkovanie viazanej živnosti musí záujemca o podnikanie získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva miestne príslušný živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta podľa miesta bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, alebo podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na základe ohlásenia živnosti.

Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správny poplatok vo výške 5 € (bez poplatku v prípade elektronického ohlásenia živnosti) za každú viazanú živnosť. Pozri zákon č. 455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Po splnení všetkých podmienok môže fyzická osoba s bydliskom v členskom štáte Európskej únie, právnická osoba už zapísaná do obchodného registra a právnická osoba, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, začať podnikať už v deň ohlásenia živnosti. Jednotné kontaktné miesto vydá osvedčenie o živnostenskom podnikaní do lehoty 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

Dočasné zamestnávanie sprostredkúvajú agentúry dočasného zamestnávania (bližšie pozri ustanovenie § 29 zákona o službách zamestnanosti).

Podporované zamestnávanie je časovo vymedzený komplex služieb, ktorého cieľom je podporovať klientov, aby si našli prácu a udržali si miesto na otvorenom trhu práce za rovnakých platových podmienok.

Podporované zamestnávanie je určené pre osoby znevýhodnené na trhu práce (napr. ľuďom s telesným, duševným alebo zmyslovým postihnutím, ale aj dlhodobo nezamestnaným), ktoré pre získanie a udržanie pracovného miesta potrebujú dlhodobú podporu priamo na pracovisku.

Podporované zamestnávanie pomáha týmto ľuďom nájsť skutočnú šancu zamestnať sa podľa svojich predstáv vďaka integrovanej, vhodnej pomoci a prináša zdravotne postihnutým príležitosť stať sa aktívnym členom spoločnosti. Podpora je poskytovaná podľa individuálnych schopností a potrieb konkrétneho človeka.

Na základe poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti s častým zneužívaním inštitútu absolventskej praxe sa od 1. 5. 2013 v § 3 vypustila možnosť prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe u fyzickej osoby, ktorá nie je zamestnávateľom.

Písmeno c)

Zamestnávateľom na účely zákona o službách zamestnanosti je podľa odseku 2 písmena c) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je považovaná za zamestnávateľa, ale zároveň chce prijať fyzickú osobu do pracovného pomeru alebo do obdobného pracovného vzťahu. Z uvedeného dôvodu musí táto právnická alebo fyzická osoba požiadať úrad, aby jej poskytol informačné a poradenské služby pri výbere zamestnanca podľa (ustanovenie § 42) alebo o poskytnutie príspevku (podľa § 50 alebo § 56), príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

V porovnaní s právnym stavom do konca roka 2015 sa v § 3 od 1. 1. 2016 rozšírila definícia zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe z dôvodu zabezpečenia možnosti vykonávania absolventskej praxe aj v zamestnaniach vykonávaných spravidla formou samostatnej zárobkovej činnosti (mohlo ísť napr. o kaderníčku, kozmetičku, obuvníka atď.). Doplnila sa okrem toho definícia zamestnávateľa a tým aj možnosť poskytnutia príspevku podľa § 51a na podporu vytvorenia nového pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá nezamestnáva žiadneho zamestnanca (je napr. samostatne zárobkovo činnou osobou), ale vytvorí nové pracovné miesto, na ktoré chce prijať do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie vo veku do 25, resp. 29 rokov. Uvedené znenie sa však nanovo zmenilo.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súvislosti s vypustením § 51a Príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní a reagujúc na finančné príspevky poskytované na aktívne opatrenia na trhu práce (Projekty a programy) podľa § 54 v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom spresnila definícia právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa považuje za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti aj v prípade, ak nie je zamestnávateľom a požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie príspevku podľa § 54 Programy a projekty. Ostatné podmienky, za ktorých sa právnická osoba alebo fyzická osoba považuje za zamestnávateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c), zostali nedotknuté.

Písmeno d)

Znením písm. d) v odseku 2 sa na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín od 1. 1. 2014 rozšírila definícia zamestnávateľa o právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá chce prijať do pracovného pomeru štátneho príslušníka tretej krajiny.

Zamestnávateľom môže byť podľa písmena d) právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.

Štátny príslušník tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti.

§ 4

Zamestnanec

(1) Zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere⁵⁾ alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.⁶⁾

(2) Za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť.⁸⁾

Komentár k § 4

Definíciu zamestnanec, podobne ako pri pojme zamestnávateľ, obsahujú viaceré právne predpisy v Slovenskej republike.

Zamestnanec je podľa Zákonníka práce fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, ak ďalej nie je ustanovené inak, dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.

Odsek 1

Uvedené ustanovenie definuje zamestnanca na účely tohto zákona ako fyzickú osobu (akúkoľvek osobu), ktorá figuruje v pracovnom pomere, prípadne obdobnom pracovnom vzťahu napríklad aj podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pracovný pomer je definovaný zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Podľa tohto zákona je zamestnancom fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Zamestnanec môže byť aj v obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý môže byť definovaný napríklad ustanovením § 226 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 226 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak podľa stanov je podmienkou členstva tiež pracovný vzťah člena k družstvu, môžu stanovy obsahovať úpravu tohto vzťahu. Táto úprava nesmie odporovať pracovnoprávnym predpisom, ibaže úprava je pre člena výhodnejšia. Ak nie je osobitná úprava v stanovách, platia pracovnoprávne predpisy (podľa Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti...).

Odsek 2

Na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanca nepovažujú zamestnanci cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

(1) Samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokuristom podľa osobitného predpisu,⁴⁾

b) prevádzkuje živnosť podľa osobitného predpisu,⁹⁾

c) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov,¹⁰⁾

d) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu,¹¹⁾

e) vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29,

f) vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58.

(2) Samostatná zárobková činnosť na účely tohto zákona je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje samostatne zárobkovo činná osoba podľa odseku 1.

(3) Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa nepovažuje fyzická osoba podľa odseku 1 písm. a) odo dňa vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie.

Komentár k § 5

Odsek 1

S účinnosťou od 1. mája 2013 bola zadefinovaná samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa spresnilo znenie tiež v súlade so živnostenským zákonom. Za SZČO sa považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov okrem živnostenského zákona. Samostatnou zárobkovou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva alebo prevádzkuje SZČO podľa znenia odseku 1.

Následne sa rozšíril okruh fyzických osôb, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za samostatne zárobkovo činnú osobu, o prokuristu. Ide o zrovnoprávnenie prokuristu s inými fyzickými osobami, ktoré vykonávajú činnosti podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) a sú považované za samostatne zárobkovo činnú osobu (napr. konateľ, člen dozornej rady, člen predstavenstva).

Prokurista (t. j. splnomocnený na základe plnej moci) je oprávnený konať za podnikateľa vo všetkých úkonoch týkajúcich sa prevádzky podniku. Dokonca aj v takých právnych úkonoch, pri ktorých sa vyžaduje zvláštna plná moc (napríklad na zastupovanie pred súdom).

Poznámka

Prokúra je obmedzená do tej miery, že prokurista môže robiť právne úkony týkajúce sa len prevádzky podniku. Úkon, ako je predaj samotného podniku, určite nie je úkonom týkajúcim sa prevádzky podniku, išlo by o prekročenie plnomocenstva vyplývajúceho z prokúry. Prokúra tiež nezahŕňa oprávnenie na scudzovanie (napríklad predaj nehnuteľnosti) a zaťažovanie nehnuteľností (napríklad založenie nehnuteľnosti), pokiaľ v nej nie je toto oprávnenie výslovne uvedené. Ak bol rozsah oprávnenia prokuristu obmedzený internými pokynmi podnikateľa (interné pokyny môžu vyplývať buď všeobecne zo stanov spoločnosti, alebo podnikateľ individuálne zakáže prokuristovi urobiť nejaký úkon), nemá to vplyv na právne úkony vykonané prokuristom s tretími osobami. Týmito právnymi úkonmi prokurista platne zaviazal podnikateľa, za ktorého koná. Z prekročenia oprávnenia prokuristom je možné vyvodiť len zodpovednosť prokuristu voči podnikateľovi. Prokuristom môže byť len fyzická osoba. Prokúru je možné udeliť aj viacerým osobám. Priamo v prokúre je potrebné vymedziť, či každý prokurista koná samostatne, alebo či je potrebný súhlas všetkých (resp. súhlas aspoň dvoch z nich). Prokurista sa pri vykonávaní písomných úkonov podpisuje tak, že k obchodnému menu podnikateľa pripojí dodatok, ktorý označuje prokúru (napríklad „prokurista“) a svoj podpis.

Od 1. 1. 2017 sa v znení ustanovenia § 5 odsek 1 písmena a) za slová „akciovej spoločnosti“ vložili slová „alebo jednoduchej spoločnosti na akcie“. To znamená, že na účely zákona je samostatne zárobkovo činná osoba v prípade jednoduchej spoločnosti na akcie vymedzená rovnako ako pri akciovej spoločnosti.

Poznámka

Jednoduchá spoločnosť na akcie je ideálna pre startupy, ale založia si ju aj ostatní podnikatelia. Minimálne základné imanie je len 1 euro. – Schválená novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov sa celá venuje len jednej téme, ktorou je zavedenie novej právnej formy podnikania v podobe jednoduchej spoločnosti na akcie. Novela Obchodného zákonníka nadobudla účinnosť od 1. januára 2017 a od tohto dátumu je možné na Slovensku okrem štyroch súčasných obchodných spoločností (v. o. s., k. s., s. r. o., a. s.) založiť aj piatu – jednoduchú spoločnosť na akcie. Venuje sa jej nový, šiesty diel Obchodného zákonníka v rámci obchodných spoločností. Všeobecne platí, že ak nejaké záležitosti nebudú vyslovene upravené v diele pre jednoduchú spoločnosť na akcie, použijú sa na ne primerane ustanovenia o klasickej akciovej spoločnosti. Takáto spoločnosť za svojim obchodným menom používa dodatok „jednoduchá spoločnosť na akcie“ alebo skratku „j. s. a.“. Za porušenie svojich záväzkov jednoduchá spoločnosť na akcie ručí celým svojím majetkom, ale akcionár za záväzky spoločnosti nebude ručiť vôbec. Jednoduchá spoločnosť na akcie by mala byť ideálnou formou podnikania pre začínajúce projekty ponúkajúce nové alebo významne inovované produkty, teda startupy. Založenie jednoduchej spoločnosti na akcie pritom nie je nijakým spôsobom obmedzované ani viazané na startupový projekt. Založiť si ju môžu aj akýkoľvek iní podnikatelia s akýmkoľvek iným predmetom činnosti. Jednoduchá spoločnosť na akcie kombinuje znaky s.r.o. a a. s. Zo spoločnosti s ručením obmedzeným je pre zakladateľov j. s. a. prevzatá jednoduchá organizačná štruktúra a nenáročnosť na vstupný kapitál. Z akciovej spoločnosti sú do j. s. a. prevzaté výhody pre investorov (akcionárov), ktoré im umožnia efektívny vstup, zotrvanie a výstup z investície. Vzťahy zakladateľov a investorov je možné upraviť prostredníctvom rôznych flexibilných inštitútov.

Samostatne zárobkovo činná osoba (v praxi označovaná SZČO) je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa zákona o správe daní v znení neskorších predpisov, § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Poznámka

Predmetom daňového poriadku je registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov – fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky. Postup pri registrácii je upravený v ustanovení § 67 daňového poriadku – Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme.

Pojmom SZČO sa označuje podnikateľ, ktorý podniká ako fyzická osoba – teda vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Na účely zákona o službách zamestnanosti je samostatne zárobkovo činnou osobou fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka v tom prípade, ak nie je zamestnanec.

Verejná obchodná spoločnosť je druh osobnej obchodnej spoločnosti. Vzniká združením minimálne dvoch spoločníkov, ktorí ručia za jej záväzky celým svojím majetkom. Riadiť a zastupovať spoločnosť môže každý zo spoločníkov, prípadne sa dohodnú, koho poveria vedením spoločnosti. Podnikajú pod spoločným menom, ktoré musí obsahovať označenie v.o.s., ak obchodným menom je meno spoločníka, pridá sa k menu „a spol“. Môžu ju založiť fyzické aj právnické osoby. Musia podpísať spoločenskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky povinnosti spoločníkov. Ďalej musí obsahovať obchodné meno a sídlo spoločnosti, mená a bydliská spoločníkov, predmet podnikania.

Komanditná spoločnosť je druh obchodnej spoločnosti.

Združuje dva druhy spoločníkov – komplementárov a komanditistov. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene – celým svojím majetkom, komanditisti ručia obmedzene, len do výšky svojho kapitálového vkladu.

Riadiť a zastupovať spoločnosť môžu iba komplementári, ktorí majú vyšší podiel na zisku spoločnosti.

Spoločnosť s ručením obmedzeným ako právnická osoba patrí medzi obchodné spoločnosti definované v § 56 Obchodného zákonníka. Jej základným znakom je jej samostatná právna subjektivita vo forme právnickej osoby. Spoločnosť zodpovedá za záväzky celým svojím majetkom, pričom spoločníci ručia za záväzky spoločnosti len do výšky nesplatených vkladov.

Akciová spoločnosť je druh obchodnej spoločnosti. Je to spoločnosť, ktorej základné imanie (minimálne 25 000 eur) je rozdelené na určitý počet podielov – akcií, a tie vlastnia jednotliví akcionári. Zakladatelia akciovej spoločnosti predávajú akcie, čím získavajú kapitál od veľkého počtu ľudí – akcionárov. O dôležitých veciach spoločnosti sa rozhoduje hlasovaním na valnom zhromaždení akcionárov (najvyšší orgán). Hlas akcionára na valnom zhromaždení má váhu zodpovedajúcu počtu akcií, ktoré vlastní. Dozor nad činnosťou akciovej spoločnosti vykonáva dozorná rada. Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Akcionári za záväzky spoločnosti neručia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie akciová spoločnosť alebo skratku akc. spol. alebo a. s.

Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcie na doručiteľa môžu mať podobu len zaknihovaných akcií, ich prevod sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

Samostatne zárobkovo činnou osobou je aj fyzická osoba, ktorá prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa viacerých právnych predpisov,ktorými sú napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a o Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Aj fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa ustanovení § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. môže byť samostatne zárobkovo činnou osobou. Taktiež ňou môže byť aj fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa ustanovenia § 29 zákona o službách zamestnanosti, alebo vykonáva činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa § 58 zákona o službách zamestnanosti.

Poznámka

Poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách – poľnohospodárska výroba, sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, len s týmto súhlasom, alebo poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Príslušný orgán Slovenskej republiky zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. V evidencii je uvedené meno a priezvisko samostatne hospodáriaceho roľníka, miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú a deň zápisu do evidencie. Samostatne hospodáriaci roľník ohlási príslušnému orgánu do 15 dní zmenu skutočností vedených v evidencii, ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby. O zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie.

Príslušný orgán vykonávajúci správu dane upovedomí príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby.

Na základe upovedomenia pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo, ktoré príslušný orgán zapíše do evidencie. Jednotlivo hospodáriaci roľník vedený doteraz v evidencii obecného úradu podľa doterajších predpisov sa považuje dňom účinnosti tohto zákona za samostatne hospodáriaceho roľníka s právami a povinnosťami v tomto zákone vymedzenými. Samostatne hospodáriaci roľníci nakupujú výlučne pre potrebu svojho hospodárstva za ceny bez dane z obratu výrobky uvedené v osobitnom predpise. Samostatne hospodáriaci roľník vedený v evidencii sa môže zapísať do podnikového registra.

Návrh na zápis môže v takom prípade podať k začiatku kalendárneho roka, najneskôr do 15. februára bežného roka a súčasne je povinný o tejto skutočnosti upovedomiť orgán príslušný na evidenciu.

Odsek 3

V súlade so znením tohto ustanovenia sa za samostatne zárobkovo činnú osobu nepovažuje fyzická osoba, ktorou je spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, člen predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie alebo prokurista podľa osobitného predpisu, odo dňa vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 odstránila prekážku, ktorá bránila zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa doteraz platnej právnej úpravy sa táto osoba považovala za samostatne zárobkovú činnú osobu, hoci z tejto pozície nemala žiaden príjem, a v prípade svojej nezamestnanosti nemohla poberať ani dávku v nezamestnanosti, napriek tomu, že si riadne platila povinné odvody na zdravotné poistenie, i sociálne poistenie, súčasťou ktorého boli tiež odvody na poistenie v nezamestnanosti. V nadväznosti na túto zmenu, respektíve doplnenie, sa zaviedla súvisiaca úprava § 34 ods. 3 písm. b) týkajúca sa zaradenia do evidencie UoZ.

§ 6

Uchádzač o zamestnanie

(1) Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý

a) nie je zamestnanec,

b) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru¹²⁾ alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,¹³⁾ ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,

c) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

d) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

(2) Uchádzač o zamestnanie môže

a) byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,¹²⁾ ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu^13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa,

1. u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,

2. ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom,

b) vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu,^13aa) ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu^13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny,

c) poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,^13b) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,

d) vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,^13ba)

e) byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,^13bb)

f) vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a vykonávať činnosť asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,

g) vykonávať pracovnú povinnosť podľa osobitného predpisu,^13bc)

h) vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo^13bd) počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu,

i) vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.^13a)

(3) Uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).

(4) Zamestnanie na účely tohto zákona je vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 6

S účinnosťou od 1. mája 2013 sa doplnilo znenie ustanovenia upravujúce uchádzača o zamestnanie. Zadefinoval sa uchádzač o zamestnanie ako občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorý nie je zamestnancom, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, ak v odseku 2 písm. a) nie je ustanovené inak, neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ktorý nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine. V odseku 2 písm. b) v súvislosti s možnosťou vykonávať zárobkovú činnosť podľa ods. 2 písm. a) navrhol výnimku pre poskytovanie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, pričom sa nebude prihliadať na príjem z tejto činnosti. Zároveň v odseku 3 zadefinoval pojem zamestnanie na účely tohto zákona ako vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom.

Odsek 1 obsahuje definíciu pojmu uchádzač o zamestnanie, odsek 2 vymedzuje, aké činnosti môže uchádzač o zamestnanie vykonávať, odsek 4 definuje pojem zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti.

Uchádzač o zamestnanie má svoje práva a aj povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva ale aj povinnosti.

Práva uchádzača o zamestnanie

Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

Informačné a poradenské služby sú službami pri:

• voľbe povolania,

• výbere zamestnania prípadne jeho zmeny,

• výbere zamestnanca (pre zamestnávateľa),

• adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

Poskytujú informácie a odborné rady o:

• požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní,

• možnostiach zamestnania na území SR a v zahraničí,

• predpokladoch na výkon povolania,

• podmienkach a možnostiach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a aktivačnej činnosti,

• podmienkach na dávku v nezamestnanosti,

• podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Odborné poradenské služby sú zamerané na:

• riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie,

• na vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi UoZ a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania,

• ovplyvňovania rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie,

• sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Úrad v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie môže vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia (individuálny akčný plán na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie je písomný dokument určujúci postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktoré vychádzajú z individuálnej starostlivosti o uchádzača o zamestnanie).

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Základnou povinnosťou uchádzača o zamestnanie je aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám z nasledovných možných foriem predloženia dokumentov:

• žiadosti o prijatie do pracovného pomeru na základe preukázateľne vyhľadaného voľného pracovného miesta v informačných, poradenských alebo sprostredkovateľských systémoch o pracovných príležitostiach;

• dokladu o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa (tlačivo úradu), doklad od toho istého zamestnávateľa je možné opakovane predložiť až po uplynutí 3 mesiacov;

• potvrdenia príslušného orgánu o prevzatí žiadosti o vydanie oprávnenia na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti s uvedením dátumu jej prevzatia;

• dokladu o začatí konania vo veci poskytovania osobnej asistencie;

• dokladu o začatí konania vo veci poskytovania pracovnej asistencie;

• žiadosti o sprostredkovanie zamestnania právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu;

• žiadosti o prijatie do zamestnania agentúre dočasného zamestnávania.

Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu – osobne, telefonicky, poštou ... a následne si dať vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti; začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia; ukončenie preukazuje osobne pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; ak uchádzač o zamestnanie predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je povinný preukazovať hľadanie si zamestnania a dostaviť sa na stanovené kontakty úradu).

Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom.

Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.

Uchádzač o zamestnanie, ktorý si chce hľadať zamestnanie v členskom štáte Európskej únie a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie.

Zamestnanec úradu poučí uchádzača o zamestnanie, že v prípade jeho nezaradenia do služieb zamestnanosti v členskom štáte Európskej únie, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu začať plniť povinnosti úradu. V prípade, že uchádzač o zamestnanie bol zaradený do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný začať plniť povinnosti voči úradu najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa, od ktorého prestal byť k dispozícii príslušnému úradu členského štátu Európskej únie, ale najneskôr pred uplynutím 6 mesiacov odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie.

V prípade, že uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu, a to rôznymi spôsobmi osobne, telefonicky, poštou ... a následne si dať vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do 3 dní odo dňa vystavenia; ukončenie preukazuje osobne pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak uchádzač o zamestnanie predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je povinný preukazovať hľadanie si zamestnania a dostaviť sa na stanovené kontakty úradu.

Odsek 1

Uchádzačom o zamestnanie je taký občan, ktorý má záujem pracovať, môže pracovať alebo záujem vykonávať pracovnú činnosť a súčasne je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň tento občan musí spĺňať viaceré podmienky, aby bol posudzovaný za uchádzača o zamestnanie.

Občan, ktorý sa uchádza o zamestnanie, je na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradený do evidencie odo dňa osobného podania písomnej žiadosti.

Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je uchádzač o zamestnanie povinný preukázať.

Ak uchádzač o zamestnanie požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní odo dňa:

1. skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania,

2. skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

3. skončenia sústavnej prípravy na povolanie, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie,

4. skončenia osobnej celodennej starostlivosti o dieťa, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení osobnej celodennej starostlivosti o dieťa,

5. skončenia osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru, starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným vyhlásením,

6. skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,

7. skončenia invalidity, zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení invalidity,

8. skončenia výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody,

9. právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní predčasného starobného dôchodku, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní predčasného starobného dôchodku.

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom:

• vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu okrem pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a),

• vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť,

• nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

• nástupu na sústavnú prípravu na povolanie,

• nástupu na výkon trestu odňatia slobody,

• vzatia do výkonu väzby,

• priznania starobného dôchodku alebo dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok u poberateľa invalidného dôchodku,

• narodenia dieťaťa, ak dieťa žije,

• úmrtia,

• odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie podľa tohto zákona alebo liečenia v členskom štáte Európskej únie,

• odchodu do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine,

• začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine,

• požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu:

1. starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku,

2. preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru,

• požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu okrem pracovnoprávneho vzťahu na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. 2,

• nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

• zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak

– pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

– boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia:

• vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

• nespolupráce s úradom,

• že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa odseku 1 písm. n) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Občan posudzovaný ako uchádzač o zamestnanie nemôže byť zamestnancom (definícia bližšie v ustanovení § 4) v tom prípade, ak v odseku 2 písmena a) nie je uvedené inak, zároveň tento občan nie je pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa deviatej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ktorá sa zaoberá uvedenými dohodami mimo pracovného pomeru.

Občan považovaný za uchádzača o zamestnanie musí spĺňať aj podmienku, že nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka alebo podľa zákona č. 40/1964 Zb., alebo tento občan neprevádzkuje prípadne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, čiže nie samostatne zárobkovo činnou osobou a v neposlednom rade nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Dohody mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študenta.

Dohoda o vykonaní práce

Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku. Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená. Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu podľa § 227 ods. 1 podľa Zákonníka práce; to neplatí, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Ešte v roku 2017 sa zaviedla dôsledná a na účely trhu práce zodpovedajúca regulácia podmienok, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie (UoZ) vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody mimo pracovného pomeru tak, že sa

– obmedzilo vykonávanie zárobkovej činnosti UoZ len na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, t. j. formou dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

– časovo upravila možnosť maximálneho obdobia vykonávania zárobkovej činnosti uzatvorením dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru na obdobie v úhrne 40 kalendárnych dní v roku v prepojení na možnosť jej vykonávania u jedného zamestnávateľa,

– neumožnilo vykonávanie tejto zárobkovej činnosti u zamestnávateľa, u ktorého UoZ bezprostredne pre zaradením do evidencie UoZ pracoval alebo u zamestnávateľa, ktorý odmietol UoZ prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Odsek 2

Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu. Na účely tohto ustanovenia je životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia:

• koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky – ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky, alebo

• koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie – ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácnosti za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

Poznámka

Konkrétne sumy životného minima upravuje Opatrenie č. 227/2022 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima.

Od 1. 7. 2022 pre jednu plnoletú fyzickú osobu je to suma 234,42 eur, pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu je to 163,53 eur, pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa je to suma 107,03 eur.

Od 2. 1. 2016 sa v odseku 2 novými písmenami c) a d) ustanovilo, aby uchádzač o zamestnanie po uzatvorení dohody nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a mohol vykonávať pravidelné cvičenia, plniť úlohy ozbrojených síl, poberať motivačný príspevok a pomernú časť hodnostného platu. Rovnaká právna úprava sa ustanovila aj pre občana, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu a poberá za jej výkon finančný príspevok.

Novelou zákona z roku 2017 sa zmenilo znenie odseku 2 písmeno a), ktorým sa po novom vymedzilo, že uchádzačom o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, tiež u zamestnávateľa, ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom.

Novým písmenom b) sa ustanovilo, že uchádzač o zamestnanie môže vykonávať osobnú asistenciu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny.

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa priemerný počet UoZ, ktorí počas vedenia v evidencii UoZ vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru, v posledných rokoch osciloval okolo 60 tisíc. V skutočnosti bolo neskontrolovateľné a nedokázateľné, či išlo naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahoval stanovený limit. Aplikačná prax naznačovala, že v takmer všetkých prípadoch sa okrem priznanej odmeny vyplácala nelegálne oveľa vyššia. Jedným z dôkazov bol vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 eur, čo nepokrylo ani dochádzanie na výkon tejto práce. Jedným z dôvodov UoZ pre odmietanie legálneho zamestnania bolo zaťaženie exekúciou. Obavy pred exekučnými zrážkami zo mzdy zapríčiňovali neochotu týchto skupín vyhľadávať legálny výkon práce.

Situáciu skupín ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci, riešili novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii a Exekučného poriadku, ktorými sa mal zabezpečiť ľahší prístup k procesu oddlženia a mali sa zjednodušiť podmienky tohto procesu a vo vzťahu k Exekučnému poriadku k úsporám výdavkov na súdnych exekútorov a trovy konania, t. j. títo občania by si mohli nákladovo efektívnejšie vyrovnať svoje záväzky. Právna úprava mala v roku 2017 zároveň za cieľ zabrániť dlhodobému využívaniu UoZ na vykonávanie prác na základe pracovnoprávneho vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru).

Prax poukazovala, že mnoho UoZ malo opakovane uzatvorené dohody na maximálne možné obdobie, t. j. 1 rok. Viac ako polovica zo všetkých UoZ pracujúcich na dohodu bola dlhodobo nezamestnaná.

Táto skutočnosť dokazovala, že možnosť neobmedzeného vykonávania zárobkovej činnosti na základe dohody sa v poslednom období stala jedným z hlavných faktorov brániacim UoZ nájsť si riadne zamestnanie.

Uvedené riešenie zároveň ponechalo priestor pre skutočnú potrebu privyrobiť si i udržať pracovné návyky UoZ a zároveň sa ponechala pre uchádzača o zamestnanie možnosť vykonávať osobnú asistenciu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sú dodržiavané podmienky podľa znenia § 6 ods. 2 písm. b).

Poznámka

Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 k zákonu č. 447/2008 Z. z. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu

Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje sociálna služba v zariadení podporovaného bývania, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej prepravu alebo premiestňovanie pri pracovných aktivitách, vzdelávacích aktivitách, občianskych aktivitách, rodinných aktivitách a voľnočasových aktivitách.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa poskytuje vo výške, ktorá zodpovedá ročnému rozsahu osobnej asistencie určenej v eurách. Výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za celý kalendárny rok.

Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka.

Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 4,18 eura. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Práva a povinnosti osobného asistenta a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri výkone osobnej asistencie

Osobnú asistenciu môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku a má spôsobilosť na právne úkony. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent.

Osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe písomnej zmluvy o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom alebo uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistencie.

Osobný asistent môže vykonávať osobnú asistenciu najviac desať hodín denne. To neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zdržiava mimo svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu.

Zmluva o výkone osobnej asistencie zaniká, ak po vzniku nároku na peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol počas šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predložený výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie.

Osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a osobný asistent sú povinní poskytnúť úradu súčinnosť pri kontrole kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie, najmä poskytnúť informácie o čase a mieste vykonávania osobnej asistencie, umožniť výkon kontroly kvality a rozsahu vykonávanej osobnej asistencie v prostredí, v ktorom sa osobná asistencia vykonáva.

Od 1. 9. 2019 sa odsek 2 doplnil písmenom f), podľa ktorého môže uchádzač o zamestnanie vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a vykonávať činnosť asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov. Uvedeným znením sa ustanovila výnimka pre výkon zárobkovej činnosti asistenta sčítania, ktorý vykonáva sčítanie obyvateľov, ak ide o evidovaného nezamestnaného uchádzača o zamestnanie. Cieľom je krátkodobé využitie pracovného potenciálu a možnosť vyššej časovej flexibility nezamestnaných pri realizácii sčítania. Z rovnakého dôvodu sa doplnila výnimka pre členov a zapisovateľov volebných komisií.

Novelou zákona č. 127/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 21. 5. 2020 odsek 2 doplnil písmenom g), podľa ktorého uchádzač o zamestnanie môže vykonávať aj pracovnú povinnosť podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorého účelom je ustanoviť na úseku hospodárskej mobilizácie pri príprave na krízovú situáciu a na obdobie krízovej situácie úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie, pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, orgánov miestnej štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb, ktoré nie sú subjektmi hospodárskej mobilizácie, ako aj subjektov hospodárskej mobilizácie, podmienky na obstaranie životne dôležitých tovarov na prežitie obyvateľstva a potrieb nevyhnutných na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, orgánov krízového riadenia, informačných a spravodajských služieb a záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.

Uchádzači o zamestnanie (UoZ) počas vedenia v evidencii UoZ môžu byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima.

Zaviedla sa výnimka pre UoZ [§ 6 ods. 2 písm. g)] v prípade poberania odmeny za výkon pracovnej povinnosti podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Obdobným spôsobom je v zákone o službách zamestnanosti pre UoZ riešená aj možnosť vykonávania dobrovoľnej vojenskej prípravy, zaradenia do aktívnych záloh, vykonávania pravidelných cvičení alebo možnosť plniť úlohy ozbrojených síl počas zaradenia do aktívnych záloh.

Od 19. 1. 2021 odsek 2 doplnil písmenom h) po novele zákona č. 9/2021 Z. z. Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Týmto znením sa vytvoril legislatívny rámec na účasť uchádzačov o zamestnanie pri vykonávaní hygienických a protiepidemiologických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o obyvateľstvo v čase hospodárskej mobilizácie v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Zároveň sa písmenom h), ktoré ustanovuje definíciu uchádzača o zamestnanie, reagovalo na poznatky z aplikačnej praxe pri organizovaní zdravotníckeho zabezpečenia na prítomnosť ochorenia covid-19 v čase núdzového stavu. Doplnením definície uchádzača o zamestnanie sa vytvorili zákonné predpoklady účasti uchádzačov o zamestnanie pri vykonávaní opatrení, akými sú napr. plošné testovanie, výkon činností mobilných odberných miest zriadených subjektmi hospodárskej mobilizácie, výkon činností na očkovacích miestach, pričom výkon týchto činností z hľadiska príjmu z ich vykonávania nie je dôvodom pre ich vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Poznámka

Organizáciou zdravotníckeho zabezpečenia je vytvorenie rozšíreného lôžkového fondu Slovenskej republiky prostredníctvom siete subjektov hospodárskej mobilizácie vytvorenej z poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu, príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranným zložkám v období krízovej situácie, vykonanie hygienických a protiepidemických opatrení na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo, príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. odsek 2 doplnil písmenom i). Uchádzač o zamestnanie môže po novom okrem vyššie uvedených činností vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Po novom sa ustanovilo, že poslanci obecného zastupiteľstva, poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja, členovia komisie obecného zastupiteľstva, členovia komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, môžu byť vedení v evidencii UoZ, ak ich mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Uvedeným ustanovením sa tak rieši situácia poslancov a členov komisií, ktorých vykonávanie funkcie nepredstavuje ich primárny príjem, tak, aby im na základe vedenia v evidencii UoZ mohli byť poskytované služby úradu pri uplatnení sa na trhu práce.

Odsek 3

Od roku 2018 bol do ustanovenia doplnený nový odsek, podľa ktorého uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch podľa odseku 2 písm. a).

Odsek 4

Zamestnaním je na účely služieb zamestnanosti vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V širšom zmysle je zamestnanie určitá práca alebo činnosť (napríklad na zaneprázdnenie niekoho). V užšom zmysle je to v Zákonníku práce nedefinovaný pojem z pracovného práva. Z definície pojmov zamestnanec a zamestnávateľ v Zákonníku práce vyplýva, že je to zmluvný vzťah (pracovnoprávny vzťah), pri ktorom jedna osoba (zamestnanec) vykonáva pre druhú osobu (zamestnávateľa) závislú prácu. Hovorovo sa zamestnaním niekedy rozumie len pracovný pomer.

§ 7

Záujemca o zamestnanie

Komentár k § 7

Od 1. mája 2013 sa z ustanovenia vypustila možnosť poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktorému tak úrad môže poskytovať len informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby. K tejto úprave došlo za účelom cielenejšej podpory vzdelávania a prípravy pre trh práce len pre uchádzačov o zamestnanie.

Záujemcom o zamestnanie je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie ako doposiaľ mal, alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb, ale zároveň nie je uchádzačom o zamestnanie. Čiže rozdiel medzi záujemcom a uchádzačom o zamestnanie je v tom, že záujemca má len záujem o zmeny alebo o informácie.

Vzhľadom na to, že občan môže, ale nemusí využívať štátom poskytované služby zamestnanosti, môže sa po zaevidovaní na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zaradiť aj do kategórie záujemca o zamestnanie.

Ak sa občan rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie záujemcov o zamestnanie, nemusí absolvovať viaceré administratívne úkony spojené so zaradením do evidencie.

Záujemcom o zamestnanie môže byť každý, kto nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Môže sa ním stať aj občan, ktorý je zamestnaný, ale uvažuje o zmene zamestnania, či zmene bydliska a s tým spojenej zmene zamestnania, rodič na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke, študent strednej alebo vysokej školy, dôchodca.

Výhodou evidencie je, že záujemca o zamestnanie môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania na ktoromkoľvek úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez ohľadu na trvalý pobyt alebo aj na viac úradov súčasne. Úrad kontaktuje záujemcu osobne, e-mailom, faxom alebo telefonicky.

Kontakt záujemcu o zamestnanie s úradom môže zostať v rovine osobných návštev, telefonicky alebo e-mailovej korešpondencie podľa toho, ktorý spôsob záujemcovi o zamestnanie najlepšie vyhovuje. Prekážkou preto nie je ani pobyt v zahraničí.

Okrem informácií o trhu práce a voľných pracovných miestach môže záujemca o zamestnanie využiť možnosť zabezpečenia vzdelávania a prípravy pre trh práce v profesii, ktorá mu umožní uplatniť sa v zamestnaní. Podmienky zaradenia na vzdelávanie sú individuálne a je potrebné poradiť sa so zamestnancom úradu.

Záujemca o zamestnanie môže navštíviť Informačno–poradenské stredisko, kde si môže samoobslužným spôsobom alebo za pomoci odborného zamestnanca vyhľadávať informácie o voľných pracovných miestach, o nástrojoch aktívnej politiky trhu práce a o zamestnávateľoch. V Informačno–poradenskom stredisku si môže napísať doklady potrebné pre prijatie do zamestnanie: žiadosť, životopis, motivačný list. V stredisku sa nachádza aj odborná literatúra (napr. odborné publikácie pre účastníkov internej prípravy pred začatím podnikania), informačné letáky, propagačné materiály, prehľad stredných a vysokých škôl, katalóg zamestnávateľov a investorov v regióne s informáciami o pracovných podmienkach a zamestnávaných typoch profesií, o sociálnom programe a možnostiach zamestnania.

Záujemca o zamestnanie si môže vyhľadať informácie o povolaniach v programe Integrovaný systém typových pozícií a Sprievodca svetom povolaní, kde je taktiež možnosť vyplniť záujmový dotazník napomáhajúci k rozhodnutiu sa pre konkrétne povolanie.

Informačno–poradenské strediská sú na každom pracovisku úradu PSVR, kde sa poskytujú služby zamestnanosti.

Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie záujemcov o zamestnanie dňom:

• sprostredkovania vhodného zamestnania,

• požiadania záujemcu o zamestnanie o vyradenie z evidencie,

• uplynutia 3 kalendárnych mesiacov od odoslania poslednej výzvy na kontakt s úradom PSVR, na ktorú záujemca o zamestnanie nereagoval – v tomto prípade úrad PSVR vyradenie oznámi záujemcovi o zamestnanie písomne.

§ 8

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie

(1) Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je

a) občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie (ďalej len „absolvent školy“),

b) občan starší ako 50 rokov veku,

c) občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“),

d) občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu,^13c)

e) občan, ktorý v období najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie a nevykonával alebo neprevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť dlhšie ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov,

f) štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,

g) občan, ktorý žije ako osamelá dospelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na jeho starostlivosť alebo starajúca sa aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky,^13f)

h) občan so zdravotným postihnutím,

i) občan, ktorý ukončil poberanie materského alebo poberanie rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a ktorý počas poberania materského alebo počas poberania rodičovského príspevku nemal príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a zo samostatnej zárobkovej činnosti.

(2) Pravidelne platené zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Komentár k § 8

S účinnosťou od 1. mája 2013 sa nanovo zadefinovali skupiny uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa na účely tohto zákona považujú za znevýhodnené skupiny, a to s cieľom zamerať služby zamestnanosti podľa tohto zákona práve na najrizikovejšie skupiny na trhu práce. Odsek 1 sa zaoberá definíciou pojmu znevýhodnený uchádzač o zamestnanie a v odseku 2 je vymedzený pojem pravidelne platené zamestnanie.

Odsek 1

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je uchádzač o zamestnanie, ktorý musí spĺňať určité podmienky.

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie, nazývaný aj absolvent školy.

Ak si absolvent nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnaného, z čoho mu vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie, resp. doplatiť si alikvotnú časť.

Sústavná príprava občana na povolanie je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole, štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.

Sústavná príprava občana na povolanie je aj obdobie

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

• od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

• od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

• po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

• najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo skončené vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa,

• iného štúdia alebo výučby, ak sú rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na stredných školách a vysokých školách v rámci jednotnej sústavy vzdelávacích programov schválenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Sústavná príprava občana na povolanie nie je

• obdobie, po ktoré sa štúdium prerušilo a

• štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov.

Sústavná príprava občana na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roku prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v osobitných predpisoch.

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je aj občan, ktorý je starší ako 50 rokov veku alebo občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov definovaný ako dlhodobo nezamestnaný občan.

Dlhodobo nezamestnaný občan postupom času stráca pracovné návyky, preto je dôležité si čo najskôr hľadať vhodné zamestnanie, aby sa nepridružili aj vedľajšie účinky dlhodobého nezamestnania.

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je aj občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenia § 16 ods. 4 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie sa zaoberá stupňom vzdelania.

Od 1. januára 2015 sa spresnilo vymedzenie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie tak, aby bolo jednoznačné, že podmienka „nemal pravidelne platené zamestnanie“ sa vzťahuje na celé obdobie od získania vzdelania, kým podľa predchádzajúceho právneho stavu sa táto podmienka sledovala iba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Tým, že súčasťou ustanovenia, ktoré sa upravilo, je aj legislatívna skratka „absolvent školy“, právnou úpravou sa spresnil aj pojem „absolvent školy“ na účely zákona o službách zamestnanosti.

Stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.

Ďalšou podmienkou, aby mohol byť občan posudzovaný ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie, je, že občan najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie a nevykonával alebo neprevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť dlhšie ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 zmenilo znenie písmena e) v znení odseku 1, a to tak, aby bolo zrejmé, že za znevýhodneného UoZ sa považuje aj občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ nevykonával zárobkovú činnosť – či už pravidelne platené zamestnanie alebo podnikanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podmienkou, aby mohol byť občan posudzovaný ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie, je, že občan je štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

Poznámka

Azylom je ochrana cudzinca, ktorý v štáte má opodstatnené obavy z prenasledovania rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. To znamená, že azyl je udeľovaný najmä z dôvodu individuálneho nebezpečenstva. Osoba s udeleným azylom má na území SR trvalý pobyt. Tejto osobe sa vydáva doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov „azylant“ s platnosťou na 10 rokov. Doplnková ochrana sa poskytuje na dobu určitú, t. j. po dobu kým hrozba alebo vážne nebezpečenstvo v krajine pôvodu naďalej pretrváva (všeobecné nebezpečenstvo a pod.). Doplnková ochrana sa poskytuje na 1 rok s možnosťou predĺženia na ďalšie dva roky. Cudzincovi, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, má na území SR prechodný pobyt. Vydáva sa mu doklad o pobyte, kde je uvedený názov „doplnková ochrana“. Osoba s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou nepotrebuje pracovné povolenie.

Za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie považuje zákon o službách zamestnanosti aj občana, ktorý žije ako osamelá dospelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na jeho starostlivosť alebo starajúca sa aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky, ktorá je definovaná v ustanovení § 19 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

Čo sa týka povinnej školskej dochádzky, tak nikoho nemožno oslobodiť od jej plnenia. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ školy rozhodne o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy, a to vždy na žiadosť zákonného zástupcu.

Súčasťou žiadosti zákonného zástupcu je odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Riaditeľ školy môže rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo o jeho zaradení do nultého ročníka aj na návrh materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, a na základe predchádzajúceho odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, a to vždy s informovaným súhlasom zákonného zástupcu. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Ak sa u žiaka prvého ročníka základnej školy, ktorý nemal odložený začiatok povinnej školskej dochádzky a neabsolvoval nultý ročník základnej školy, v prvom polroku prvého ročníka dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy za stanovených podmienok rozhodnúť o dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky alebo o jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Nultý ročník základnej školy je určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy. Ak dieťa ani po odložení začiatku povinnej školskej dochádzky alebo po dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky nedosiahlo školskú spôsobilosť, najneskôr však 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo ôsmy rok veku, bude zaradené do prvého ročníka alebo so súhlasom zákonného zástupcu do nultého ročníka základnej školy. Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

No a v poslednom rade zákon o službách zamestnanosti považuje za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie občana so zdravotným postihnutím. Bližšie pozri ustanovenie § 9.

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradené v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.

Príloha č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaraďuje ochorenia podľa funkčných porúch.

Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu.

Úrad môže ako uchádzačovi o zamestnanie zabezpečiť a poskytnúť:

• informačné a poradenské služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane jeho zmeny a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní,

• informácie o voľných pracovných miestach na Slovensku i v zahraničí,

• služby informačných a poradenských stredísk, kde majú aj občania so zdravotným postihnutím možnosť bezplatne využívať počítačové vybavenie, tlačiareň a multifunkčné zriadenie za účelom samoobslužného vyhľadávania voľných pracovných miest, aktuálnych informácií o trhu práce doma aj v zahraničí, ako aj informácií o životných a pracovných podmienkach v krajinách Európskej únie,

• informácie o termínoch výberových konaní a búrz práce, ktoré organizuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,

• informácie o agentúrach podporovaného zamestnávania, ktoré poskytujú odborné poradenské služby aj občanom so zdravotným postihnutím,

• odborné poradenské služby,

• vzdelávanie a prípravu pre trh práce,

• príspevky na podporu zamestnávania uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím (napr.: na samostatnú zárobkovú činnosť a na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s jej prevádzkovaním, na zriadenie a úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľom, na činnosť pracovného asistenta a iné).

Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie je po novom aj uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom, ktorý ukončil poberanie materského alebo poberanie rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a ktorý počas poberania materského alebo počas poberania rodičovského príspevku nemal príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a zo samostatnej zárobkovej činnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 novým písmenom i) vymedzilo pre rodičov po materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke ako kategóriu znevýhodneného UoZ. Opatrenie smeruje najmä, ale nielen, k zvýšeniu zamestnanosti žien.

Odsek 2

V odseku 2 je definované pravidelne platené zamestnanie, ktorým je zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

! Upozornenie

Pôvodne sa od 1. 1. 2023 navrhovalo zastropovať poskytovanie podpory pre zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím dosiahnutím ich dôchodkového veku. Napriek tomu, že zákon o službách zamestnanosti sa orientuje na podporu zamestnávania ekonomicky aktívneho obyvateľstva, bolo potrebné vziať do úvahy neodstrániteľný typ znevýhodnia v porovnaní s obyvateľstvom bez zdravotného postihnutia aj po dovŕšení dôchodkového veku. Uvedená zmena nebola nakoniec schválená.

§ 9

Občan so zdravotným
postihnutím

(1) Občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu.¹⁴⁾

(2) Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.¹⁶⁾

Komentár k § 9

Na účely zákona o službách zamestnanosti je občan považovaný za občana so zdravotným postihnutím v tom prípade, ak je uznaný za invalidného podľa ustanovenia § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. alebo podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V § 71 zákona o sociálnom poistení sa rieši pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Odsek 2

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Kritériá na uznanie invalidity upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Zákon o sociálnom poistení neurčuje ako podmienku uznania invalidity predchádzajúce ročné trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti, ale iba odborný predpoklad, že zdravotné ťažkosti budú trvať viac ako rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zdravotných postihnutí je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. To znamená, že na určenie príslušného percenta je rozhodujúce najzávažnejšie zdravotné postihnutie poistenca. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Ak poistenec trpí viacerými postihnutiami, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa teda vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Skutočnosť, či žiadateľ o dávku spĺňa kritéria na uznanie invalidity, je možné preukázať až na základe komplexného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Zdravotný stav posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na základe písomnej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok. K žiadosti je potrebné doložiť tlačivo „Prehliadka zisťovacia – kontrolná“, ktoré vystavuje ošetrujúci lekár (všeobecný lekár) a aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré dokumentujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Po posúdení zdravotného stavu poistenca posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a po preskúmaní ďalších podmienok potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok, o invalidnom dôchodku rozhodne Sociálna poisťovňa, ústredie.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

P ríklad

Poistenec, zamestnaním bezpečnostný technik, si podal žiadosť o invalidný dôchodok, sa dlhodobo lieči na prieduškovú astmu, ktorá je podľa odborných pľúcnych nálezov stredne ťažkého stupňa. Okrem toho sa lieči aj na bolesti v jednom bedrovom kĺbe a podľa odborných vyšetrení je obmedzenie rozsahu pohybov v tomto kĺbe stredného stupňa.

Je jednoznačné, že z uvedených ochorení je najzávažnejšie pľúcne ochorenie – priedušková astma. Posudkový lekár teda v Lekárskej správe určí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú prieduškovú astmu, ktorá je v Prílohe č. 4 k zákona o sociálnom poistení zaradená v Kapitole VIII – Choroby dýchacej sústavy, Oddiel B – Choroby dolných dýchacích ciest, Položka 3 – Bronchiálna astma, Písmeno c – stredne ťažká perzistujúca astma, kde je uvedené rozpätie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 % – 50 %. Posudkový lekár určí percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti z tohto rozpätia podľa dokumentovanej frekvencii astmatických záchvatov pri optimálnej liečbe, podľa hodnôt funkčného vyšetrenia pľúc zistených spirometrickým vyšetrením. Pri pracovných činnostiach administratívneho charakteru a ľahkých, fyzicky nenáročných pracovných činnostiach, s vylúčením prác v prašnom prostredí, s výparmi a v klimaticky nevyváženom prostredí, určí nižšiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, napríklad 45 %. Túto hodnotu môže zvýšiť až o 10 % pre obmedzenie pohybu v jednom bedrovom kĺbe stredného stupňa, lebo ide o poistenca, ktorého pracovná činnosť síce nie je fyzicky náročná, ale musí ju vykonávať prevažne v stoji a bolesti v bedrovom kĺbe ovplyvňujú jeho pracovný výkon. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u tohto poistenca bude 55 %.

§ 10

Partnerstvo

(1) Partnerstvo na účely tohto zákona je zoskupenie osôb vytvorené s cieľom spoločne realizovať projekty a programy podľa odseku 2.

(2) Partnerstvá sa môžu vytvárať na realizáciu konkrétneho projektu alebo programu podpory zamestnávania uchádzačov o zamestnanie, alebo projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov ohrozených prepúšťaním. Partnerstvo môže byť vytvorené obcou, združením obcí, samosprávnym krajom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou, bankou a ďalšou osobou, ktorá sa podieľa na realizácii aktivít projektu alebo programu. Pri realizácii projektov alebo programov podľa prvej vety partnerstvo spolupracuje s úradom.

Komentár k § 10

Na účely zákona je partnerstvom určité zoskupenie osôb, ktoré je vytvorené s cieľom spoločne realizovať projekty a programy podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Partnerstvá sú vytvárané za účelom realizácie konkrétneho projektu alebo programu podpory zamestnávania uchádzačov o zamestnanie, alebo projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov ohrozených prepúšťaním. Partnerstvo môže byť vytvorené obcou, združením obcí, samosprávnym krajom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou, bankou a ďalšou osobou, ktorá sa podieľa na realizácii aktivít projektu alebo programu. Pri realizácii projektov alebo programov partnerstvo spolupracuje s úradom (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Od 1. mája sa spresnila definícia partnerstva tak, aby konkrétny projekt alebo program podpory zamestnávania mohol riešiť rôzne skupiny uchádzačov o zamestnanie alebo mohol riešiť formou partnerstva aj podporu udržania zamestnancov ohrozených prepúšťaním, napr. v prípadoch hromadného prepúšťania zamestnancov, v prípadoch riešenia prechodného obdobia obmedzenia prevádzkovej činnosti a pod.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Riadiaci orgán pre Európsky sociálny fond, realizuje národné projekty prostredníctvom dole uvedených inštitúcií:

• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR (www.upsvar.sk),

• Fond sociálneho rozvoja (www.fsr.sk).

Národné projekty realizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR

V rámci národných projektov realizovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa jedná zväčša o nárokové príspevky prideľované jednotlivcom, tzv. konečným užívateľom, v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Národný projekt realizovaný Fondom sociálneho rozvoja:

Fond sociálneho rozvoja finančne podporuje projekty zamerané na zvýšenie zamestnanosti a začlenenie rizikových a marginalizovaných skupín i komunít do spoločnosti. Národný projekt VI – Zvýšenie zamestnateľnosti skupín postihnutých a ohrozených sociálnym vylúčením prostredníctvom partnerstiev sociálnej inklúzie, realizovaný Fondom sociálneho rozvoja, je zameraný na podporu budovania lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie a mikroprojektov v komunitách. Zahŕňa aktivity v oblasti sociálnej ekonomiky, rozličné motivačné a aktivačné programy, vrátane psychologických a sociálnych služieb.

Príklad národného projektu

Základné informácie o národnom projekte

Názov projektu je Podpora zamestnávania nezamestnaných v samospráve

Operačný program – Zamestnanosť a sociálna inklúzia

Prioritná osou je Podpora rastu zamestnanosti

Opatrenie – 1.1 Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti

Cieľom projektu je podpora zamestnanosti, adaptability a znižovanie nezamestnanosti vybranej cieľovej skupiny uchádzačov o zamestnanie. Medzi špecifické ciele projektu patria podpora motivácie zamestnávateľov zamestnávať mladých nezamestnaných do 29 rokov a zvýšenie zamestnateľnosti mladých nezamestnaných na trhu práce, prostredníctvom získania zručnosti a pracovných návykov, na vytvorených pracovných miestach.

Oprávnení žiadatelia sú obec, mesto, samosprávny kraj alebo nimi zriadené príspevkové organizácie alebo rozpočtové organizácie. Žiadateľ, ktorým je príspevková alebo rozpočtová organizácia, je povinný preukázať, že ku dňu predloženia žiadosti vykonával svoju činnosť najmenej 12 mesiacov.

Prioritnou cieľovou skupinou sú mladí nezamestnaní s vekovou hranicou do 29 rokov vrátane, ktorí sú uchádzačmi o zamestnanie podľa ustanovenia § 6 zákona o službách zamestnanosti a sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu najmenej 3 mesiace.

Hlavnou aktivitou projektu je poskytovanie príspevkov v rámci AOTP realizovaného podľa ustanovenia § 54 zákona o službách zamestnanosti.

Povinná doba trvania tohto pracovného miesta je najmenej 12 mesiacov pri podporovaní min. 6 mesiacov a najviac 18 mesiacov s podporovaním max. 9 mesiacov. Doba udržania vytvoreného pracovného miesta zodpovedá dobe podporovania pracovného miesta.

Príspevok na mzdové náklady sa bude poskytovať mesačne max. do výšky predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce. Dohodnutá výška príspevku sa počas trvania celého projektu už nebude meniť (nevalorizuje sa). Jednorazový príspevok na osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranný odev sa bude poskytovať na jedno vytvorené pracovné miesto.

Úhrada časti mzdových nákladov s podielom max. 95 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške, poskytovanej po dobu min. 6 mesiacov a max. počas 9 mesiacov, v závislosti na dĺžke dohodnutého pracovného pomeru s uchádzačom o zamestnanie. Jednorazový príspevok na úhradu časti nákladov na pracovný odev, pracovnú obuv a osobné ochranné pracovné pomôcky, a to max. 95 % preukázaných nákladov na jedno vytvorené pracovné miesto.

TRETIA ČASŤ
SLUŽBY ZAMESTNANOSTI

SLUŽBY ZAMESTNANOSTI

§ 11

(1) Služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri

a) hľadaní zamestnania,

b) zmene zamestnania,

c) obsadzovaní voľných pracovných miest a

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.

(2) Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú

a) ústredie a úrad,

b) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10,

c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu,

d) agentúra dočasného zamestnávania a

e) agentúra podporovaného zamestnávania.

(3) Nástroje podpory a pomoci sú nástroje poskytované podľa § 32 až 60 a § 65b.

Komentár k § 11

V tomto ustanovení zákon o službách zamestnanosti definuje čo si pod pojmom služby zamestnanosti môžeme predstaviť. Uvedené ustanovenie pozostáva z troch odsekov, pričom prvý odsek obsahuje definíciu uvedeného pojmu, druhý odsek vymedzuje, kto poskytuje služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky a tretí odsek definuje nástroje podpory a pomoci.

Odsek 1

Pod službami zamestnanosti rozumieme inštitúcie, nástroje podpory a pomoc účastníkom trhu práce pri:

• hľadaní zamestnania, ktoré je určené pre uchádzačov o zamestnanie,

• zmene zamestnania, ktoré je určené pre záujemcov o zmenu zamestnania,

• obsadzovaní voľných pracovných miest a

• uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (znevýhodnený uchádzač o zamestnanie bližšie pozri ustanovenie § 8 tohto zákona).

Inštitúciami sú rôzne organizácie, ktoré sa zaoberajú službami zamestnanosti na trhu práce. Trh práce je (teoretický) trh, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Pôsobia na neho rovnaké zákonitosti ako na iných trhoch. Dopyt po práci určujú firmy, podniky a iní výrobcovia. Závisí od ostatných výrobných faktorov, najmä od veľkosti kapitálu a použitej technológie.

Dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Ponuka práce teda predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú, ale aj nezamestnaní.

Keď sú sociálne príjmy štátu vyššie alebo rovné k príjmom z práce, dochádza k deformácii trhu práce, motivácia ľudí hľadať si prácu klesá. Vzťah dopytu a ponuky a ich dopad na cenu práce je takýto:

• Ponuka > Dopyt – cena práce klesá

• Ponuka < Dopyt – cena práce stúpa

• Ponuka = Dopyt – relatívne stála.

Trh práce sa riadi zákonmi, pôsobiacimi i na ostatných trhoch, ale je aj výrazne ovplyvňovaný mnohými vonkajšími zásahmi, a to zo strany štátu alebo zo strany odborov. Prácu vykonávajú ľudia, sú nositeľmi schopnosti pracovať. Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb. Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy, závisí od veľkostí a možností, podstatná je i technologická vyspelosť firmy, pri dokonalejšej technológii bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie a naopak. Ide o odvodený dopyt, závisí od dopytu po výsledku – statkoch. Ak sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt po práci firmy. Dopyt po práci vyjadruje krivka dopytu.

Ponuka práce závisí od ochoty ľudí pracovať za určitú mzdu. Ponuka práce, keď je obmedzené prisťahovalectvo, závisí od populácie a jej ochoty rozdeliť si čas na pracovný a voľný. Ponuka potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva.

Dopyt po práci závisí od:

• veľkosť populácie,

• priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok,

• veľkosť práceschopného a ochotného obyvateľstva,

• kvalita a kvantita odvedenej práce.

Odsek 2

Nadväzne na zrušenie právnej subjektivity úradov a zmenu kompetencií ústredia a úradov, sa od 1. 1. 2015 v zákone o službách zamestnanosti zaviedla úprava účastníkov, ktorí uzatvárajú dohody na účely poskytovania odborných poradenských služieb, uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce, vykonávania sprostredkovania zamestnania alebo zabezpečovania vzdelávania a prípravy pre trh práce [§ 11 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 3 písm. c), § 32 ods. 15, § 42 ods. 10, § 43 ods. 10, § 46 ods. 3, 4 a 13, § 58 ods. 2].

Služby zamestnanosti poskytujú na účely zákona o službách zamestnanosti:

• ústredie práce a úrady práce,

• právnické osoby a fyzické osoby, ktoré:

– vykonávajú sprostredkovanie zamestnania,

– poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe dohody s úradmi a ústredím,

• právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu,

• agentúry dočasného zamestnávania (zamestnávajú občanov za účelom pridelenia užívateľským zamestnávateľom),

• agentúry podporovaného zamestnávania (podpora zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie).

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy, zabezpečujúcim výkon štátnej správy v oblastiach sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Inštitúcia bola zriadená v januári 2004 zákonom č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Ústredie riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje výkon prostredníctvom 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy, ktoré plní voči úradom a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať výkon činností úradov v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Okrem činností smerujúcich k úradom, sú z pohľadu klientov najdôležitejšími činnosťami napr. vypracovávanie a usmerňovanie realizácie celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce; vykonávanie sprostredkovania zamestnania pre občanov Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom siete Eures; vydávanie povolení na vykonávanie činnosti pre sprostredkovateľov za úhradu, agentúram dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania; v rámci správneho konania rozhodovanie o odvolaniach klientov, napr. voči zaradeniu, nezaradeniu a vyradeniu do alebo z evidencie uchádzačov o zamestnanie, neplneniu povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

K dôležitým činnostiam patrí informovanie verejnosti o štatistických zisteniach vývoja na trhu práce vo vzťahu k nezamestnanosti a aktivít súvisiacich s jej zmierňovaním a taktiež vydávanie časopisu „Sociálna politika a zamestnanosť“, v ktorom približuje dianie na úradoch, aktuálne informácie o poskytovaných službách v oblasti sociálnych vecí a rodiny a službách zamestnanosti.

Úrad práce Slovenskej republiky je štátna inštitúcia, ktorej hlavnou činnosťou je poskytovanie informácií z oblasti pracovného trhu nielen v Slovenskej republike, ale aj v Európskej únii, evidencie uchádzačov o zamestnanie a voľných pracovných miest.

Spadá pod správu Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ale jeho pôsobnosť sa delí do menších administratívnych celkov, ktoré pôsobia na jednotlivých pobočkách po celej Slovenskej republike.

Na úrade práce, ktorý je miestne príslušný bydlisku, je možné vyhľadať aktuálne pracovné ponuky, s príslušným referentom si spoločne vytvoriť svoj kariérny profil, ďalej sa prostredníctvom úradu prihlásiť na najrôznejšie rekvalifikačné školenia a pod. Do služieb úradu práce aj služba EURES – uľahčuje mobilitu pracovníkov v rámci Európy. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú klienti – uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, osoby samostatne zárobkovo činné, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci, teda klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Preto aj činnosť úradov je orientovaná na klientov a činnosti, ktoré súvisia so znižovaním nezamestnanosti a zvyšovaním zamestnanosti.

Prvoradou činnosťou služieb zamestnanosti je sprostredkovanie vhodného zamestnania uchádzačom a záujemcom o zamestnanie s čím súvisí vedenie evidencií o uchádzačoch a záujemcoch o zamestnanie; o voľných pracovných miestach a zamestnávateľoch vo svojom územnom obvode; rozhodovanie o zaradení či nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a následne o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie v ideálnom prípade do zamestnania alebo na z dôvodu začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon o službách zamestnanosti, o ich právach a povinnostiach a kontrola dodržiavania týchto povinností.

Nezastupiteľnou činnosťou je poskytovanie informačno-poradenských a odborných poradenských služieb a realizácia projektov a programov zameraných na zlepšenie situácie na trhu práce v regióne.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu – prevádzkovanie tejto činnosti je viazanou živnosťou. Na prevádzkovanie viazanej živnosti musí záujemca o podnikanie získať osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ktoré vydáva miestne príslušný živnostenský úrad v postavení jednotného kontaktného miesta podľa miesta bydliska, alebo podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na základe ohlásenia živnosti.

Na získanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení musí žiadateľ splniť všeobecné a osobitné podmienky prevádzkovania živnosti a uhradiť správny poplatok za každú viazanú živnosť.

Po splnení všetkých podmienok môže fyzická osoba s bydliskom v členskom štáte EÚ, právnická osoba už zapísaná do obchodného registra alebo, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra začať podnikať už v deň ohlásenia živnosti. Jednotné kontaktné miesto vydá osvedčenie o živnostenskom podnikaní do 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

Agentúra dočasného zamestnávania – je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere na účel jeho pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného predpisu. Ak sa nepreukáže inak, za dočasné pridelenie sa považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti agentúrneho zamestnávania, na základe iného právneho vzťahu ako je vzťah založený podľa osobitného predpisu pre inú právnickú osobu alebo inú fyzickú osobu.

Agentúry podporovaného zamestnávania sú v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinné raz ročne poskytovať Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny správu o svojej činnosti za uplynulý rok.

Činnosť agentúry podporovaného zamestnávania môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak má na takúto činnosť povolenie vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 12 písm. l) bodu 3 zákona o službách zamestnanosti.

Vykonávanie činnosti agentúrneho zamestnávania na účely tohto zákona je samostatne zárobková činnosť. Povolenie na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania vydá ústredie na dobu neurčitú.

Odsek 3

Nástroje podpory a pomoci sú nástroje poskytované podľa § 32 až 60 a § 65b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Nástrojmi podpory sú príspevky pre občana, príspevky pre zamestnávateľa, podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, aktivačná činnosť a vzdelávanie a príprava pre trh práce.

Medzi príspevky pre občana patrí náhrada časti cestovných výdavkov (pozri § 32), príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (pozri § 49), príspevok na vykonávanie absolventskej praxe (pozri § 51), príspevok na dochádzku za prácou (pozri § 53), príspevok na presťahovanie za prácou (pozri § 53a), príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím – pozri § 60).

Príspevky pre zamestnávateľa

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (pozri § 50), Príspevok na dopravu do zamestnania (pozri § 53b), Finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti v malých podnikoch alebo stredných podnikoch prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Do podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím môžeme zaradiť: Chránená dielňa a chránené pracovisko (pozri § 55), Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (pozri § 56), Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (pozri § 57), Príspevok na činnosť pracovného asistenta (pozri § 59), Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (zamestnávateľ) (pozri § 60), Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (občan so zdravotným postihnutím) (pozri § 60). Do aktivačnej činností patrí: Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj (pozri § 52). Do vzdelávania a prípravy pre trh práce môžeme zaradiť rekvalifikáciu ako príležitosť na spoluprácu uchádzačov o zamestnanie, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a vzdelávacích inštitúcií.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny v pôsobnosti samosprávnych krajov Slovenskej republiky mimo Bratislavského samosprávneho kraja v rámci aktivity č. 2 národného projektu „Vybrané aktívne opatrenia na trhu práce v rámci Slovenskej republiky bez BSK – 5“ začal od 20. októbra 2014 poskytovať príspevky na rekvalifikáciu uchádzača o zamestnanie.

Ďalej do vzdelávania a prípravy pre trh práce môžeme zaradiť Vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie (pozri § 46), Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov (pozri § 47).

§ 12

Pôsobnosť ústredia

Do pôsobnosti ústredia patrí

a) riadiť, kontrolovať a koordinovať činnosť úradov v oblasti služieb zamestnanosti,

b) vypracúvať návrh priorít služieb zamestnanosti na príslušný rok a predkladať ho na schválenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

c) určovať minimálny rozsah služieb zamestnanosti, ktoré poskytuje úrad,

d) vypracúvať a realizovať celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce financované z Európskeho sociálneho fondu,

e) metodicky usmerňovať úrady pri realizácii projektov na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financovaných z Európskeho sociálneho fondu,

f) schvaľovať celoštátne programy vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a Alianciou sektorových rád,

g) poskytovať príspevok podľa § 53d a schvaľovať alebo realizovať projekty a programy financované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov alebo realizovať projekty a programy financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu podľa § 54,

h) vypracúvať a predkladať ministerstvu na schválenie návrh zásad použitia finančných prostriedkov na uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok, a kontrolovať ich dodržiavanie,

i) zabezpečovať činnosti podľa 65b,

j) zriaďovať zariadenia na plnenie úloh podľa tohto zákona a zriaďovať podľa potreby agentúru dočasného zamestnávania a agentúru podporovaného zamestnávania,

k) zabezpečovať činnosť odborného konzília posudkových lekárov a vydávať posudok odborného konzília posudkových lekárov,

l) vydať, zmeniť, pozastaviť a zrušiť

1. povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

2. povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania,

m) plniť povinnosti podľa osobitného predpisu,¹⁷⁾

n) vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a informovať o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie, vykonávať činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, riadiť a usmerňovať činnosť úradov v tejto oblasti,

o) vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu¹⁸⁾, štátnym príslušníkom tretej krajiny,

p) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe,

r) vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu,^18aa)

s) uplatňovať Národnú sústavu povolaní pri výkone pôsobnosti podľa písmen b), d) a n),

t) vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad,

u) vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce za uplynulý kalendárny rok a predkladať ministerstvu správu o tomto vyhodnotení do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka,

v) zverejňovať na svojom webovom sídle

1. register agentúr dočasného zamestnávania,

2. zoznam chránených dielní a chránených pracovísk,

3. register agentúr podporovaného zamestnávania,

4. vzor žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, vzor žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie a informácie o postupoch pri ich vybavovaní,

w) zverejňovať najmenej raz za mesiac štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných aktívnych opatrení na trhu práce a predkladať ministerstvu výsledky týchto štatistických zisťovaní,

x) spolupracovať so Sociálnou poisťovňou pri kontrole trvania nároku na poskytovanie dávky,

y) vyžadovať od Sociálnej poisťovne raz za mesiac informácie o stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti,

z) viesť centrálnu evidenciu

1. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,

2. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny,

3. vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelených a odňatých povolení na zamestnanie,

4. údajov uvedených v § 23b ods. 3, 4 a 6 až 8,

5. pokút za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11,

aa) zverejňovať zoznam fyzických osôb a právnických osôb podľa § 67a, voči ktorým eviduje ústredie a úrad pohľadávky,

ab) zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti služieb zamestnanosti,

ac) rozhodovať o uložení pokuty,

ad) uhrádzať náklady za zdravotný výkon podľa § 20a,

ae) identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v krajoch za kalendárny štvrťrok a zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku,

af) rozhodovať o prijatí žiadateľov za členov alebo partnerov Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES) a o zrušení tohto členstva alebo partnerstva.^18ba)

Komentár k § 12

Pôsobnosť ústredia (ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR) je predmetom znenia tohto ustanovenia.

Písmeno a)

Medzi právomoci ústredia práce sociálnych vecí a rodiny patrí riadiaca, kontrolná a koordinačná činnosť, ktorá je zameraná voči úradom v oblasti služieb zamestnanosti, čo znamená, že je nadriadeným orgánom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Písmeno b)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má vo svojej pôsobnosti vypracúvať návrh priorít služieb zamestnanosti na príslušný rok a predkladať ho na schválenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenska pre oblasť sociálnych vecí. Do pôsobnosti ministerstva patria pracovnoprávne vzťahy, právne vzťahy pri výkone práce vo verejnom záujme a právne vzťahy volených funkcionárov orgánov územnej samosprávy,

• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

• inšpekcia práce,

• stratégia zamestnanosti, koordinácia jej tvorby a realizácie a politika trhu práce,

• sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové poistenie,

• štátne sociálne dávky, sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi,

• sociálnoprávna ochrana detí a koordinácia štátnej rodinnej politiky,

• štátny dozor nad vykonávaním sociálneho poistenia, činnosťou doplnkových dôchodkových poisťovní a nad poskytovaním sociálnych služieb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorého vymenúva prezident na návrh predsedu vlády. Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník.

Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Písmeno c)

Do pôsobnosti ústredia patrí aj určovať minimálny rozsah služieb zamestnanosti, ktoré poskytuje úrad. Znamená to, že ústredie určuje, ktoré služby môže v rámci služieb zamestnanosti vykonávať úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Písmeno d)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vypracúva a realizuje celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce financované z Európskeho sociálneho fondu. Európsky sociálny fond je hlavným finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na propagáciu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Výdavky Európskeho sociálneho fondu predstavujú okolo 10 % celkového rozpočtu Európskej únie.

Európsky sociálny fond je jedným zo štrukturálnych fondov Európske únie, ktoré sú určené na zvyšovanie sociálnej súdržnosti a hospodárskeho blahobytu vo všetkých regiónoch únie. Štrukturálne fondy patria medzi redistribučné finančné nástroje, ktoré sústreďujú výdavky do menej rozvinutých regiónov v rámci Európy a podporujú tak jej súdržnosť. Hlavným cieľom Európskeho sociálneho fondu je podporiť vytváranie nových a lepších pracovných miest v rámci Európskej únie. Za tým účelom sa fond podieľa na financovaní národných, regionálnych a miestnych projektov, ktoré sa zameriavajú na úroveň zamestnanosti, kvalitu pracovných miest a komplexný charakter trhu práce v členských štátoch a ich regiónoch.

Európsky sociálny fond bol zriadený zakladajúcou Rímskou zmluvou v roku 1957 a je najstarším štrukturálnym fondom. Cieľom Európskeho sociálneho fondu vždy bolo zvýšenie zamestnanosti a postupne sa začal zameriavať na riešenie aktuálnych problémov. V povojnových rokoch sa venoval riadeniu migrácie pracovníkov po Európe; neskôr sa zameral na riešenie problému nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi a ľuďmi s nižším vzdelaním. V aktuálnom období financovania sa Európsky sociálny fond nielen snaží pomôcť ľuďom, ktorí majú problémy pri hľadaní zamestnania, napr. ženy, mladí ľudia, starší pracovníci, migrujúci pracovníci a zdravotne postihnuté osoby, ale pomáha tiež podnikom a pracovníkom prispôsobiť sa zmenám. Za týmto účelom podporuje inovácie na pracovisku, celoživotné vzdelávanie a mobilitu pracovníkov.

Celková stratégia Európskej únie sa opiera o lisabonskú stratégiu, ktorej cieľom je, aby sa európske hospodárstvo stalo najdynamickejším na svete, budovalo na znalostiach, dokázalo dosiahnuť trvalo udržateľný hospodársky rast s väčším množstvom kvalitnejších pracovných miest a lepšou súdržnosťou a aby pritom rešpektovalo životné prostredie. Ciele Európskeho sociálneho fondu sú tiež založené na tejto lisabonskej stratégii. Mnohé finančné a politické nástroje Európskej únie sa snažia svojou činnosťou podporiť lisabonskú stratégiu. Politika súdržnosti sa usiluje o zníženie hospodárskych a sociálnych nerovností medzi krajinami a regiónmi Európskej únie.

Využíva pritom finančné zdroje (štrukturálne fondy) z rozpočtu Európskej únie vrátane Európskeho sociálneho fondu, ktoré slúžia na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja zaostalejších regiónov.

V dôsledku potreby zvýšiť súťaživosť a mieru zamestnanosti na pozadí globalizácia a starnúceho obyvateľstva poskytuje európska stratégia zamestnanosti koordinačný rámec pre členské štáty Európskej únie, aby prijali spoločné priority a ciele v oblasti zamestnania. Tieto spoločné priority sa potom zohľadňujú v usmernení pre zamestnanosť a stávajú sa súčasťou národných reformných programov, ktoré pripravujú jednotlivo členské štáty. Štáty využívajú finančnú pomoc Európskeho sociálneho fondu na podporu národných reformných programov a strategických národných referenčných rámcov, ktoré stanovujú primárne ciele členského štátu pri investovaní získaných štrukturálnych fondov Európskej únie. Európsky sociálny program takisto zohráva úlohu pri určovaní prioritných investícií Európskeho sociálneho fondu. Sociálny program sa snaží zmodernizovať európsky sociálny model prostredníctvom modernizácie trhov práce a systémov sociálnej ochrany, aby mohli pracovníci a podniky využívať príležitosti vytvárané v rámci medzinárodnej súťaže, technologického pokroku a meniaceho sa rozloženia obyvateľstva, pričom ten najzraniteľnejší sociálny prvok zostane chránený. K aktuálnym iniciatívam Európskeho sociálneho fondu sa okrem toho pridáva koncept flexiistoty. Flexiistotu môžeme definovať ako politickú stratégiu na zvýšenie na jednej strane efektivity trhov práce, pracovných organizácií a vzťahov a na druhej strane istotu zamestnania a istotu príjmu. Súčasťou flexiistoty je aj nový prístup k zamestnaniu, ktorý využíva model „jedna práca na celý život“ a nie jeho zastaranú verziu „jedno zamestnanie na celý život“. Podporuje teda pracovníkov, aby vzali svoj pracovný život do vlastných rúk a zúčastňovali sa celoživotného vzdelávania, prispôsobovali sa zmenám a využívali mobilitné programy.

Kým stratégia Európskeho sociálneho fondu sa plánuje na úrovni Európskej únie, implementácia jeho prostriedkov je v rukách členských štátov Európskej únie a ich regiónov. Po schválení stratégií a príspevkov z rozpočtu nastupuje jednotný prístup k programovaniu. Členské štáty a ich regióny v spolupráci s Európskou komisiou naplánujú sedemročné operačné programy. Tieto operačné programy obsahujú popis oblasti, na ktoré sa využijú finančné príspevky a ktoré môžu byť geografické či tematické. Členské štáty menujú národné orgány pre riadenie, ktoré majú na starosti výber projektov, rozdeľovanie financií a hodnotenie napredovania a výsledkov projektov. Okrem toho sú menované certifikačné a kontrolné orgány, ktoré sledujú použitie zdrojov a zabezpečujú ich súlad s nariadeniami ESF.

Európsky sociálny fond sa v praxi uplatňuje prostredníctvom projektov, ktoré využívajú a uplatňujú mnohé organizácie vo verejnom i súkromnom sektore. Týka sa to národných, regionálnych a miestnych orgánov, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií a dobrovoľníckeho sektora, no tiež sociálnych partnerov, napr. odborov a zamestnaneckých rád, priemyselných a odborných združení a jednotlivých spoločností.

Škála osôb a organizácií, ktoré môžu využívať projekty Európskeho sociálneho fondu, je široká, napr. jednotliví pracovníci, skupiny ľudí, priemyselné odvetvia, odbory, verejná správa či jednotlivé firmy. Osobitnú cieľovú skupinu predstavujú zraniteľné skupiny ľudí, ktorí majú obzvlášť veľké problémy pri hľadaní práce alebo pokračovaní v jej výkone, napr. trvalo nezamestnané osoby a ženy.

Aktuálny programový cyklus Európskeho sociálneho fondu je platný od roku 2007 a jeho témou je investícia do ľudí. V tomto období ide o investíciu na projekty pre zlepšenie zamestnanosti. Zdroje sa rozdeľujú do šiestich osobitných oblastí:

• Zdokonaľovanie ľudského kapitálu (34 % celkových zdrojov)

• Zlepšovanie prístupu k zamestnanosti a trvalo udržateľnému rozvoju (30 %)

• Zvyšovanie prispôsobivosti pracovníkov a firiem, podnikov a podnikateľov (18 %)

• Zlepšovanie sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb (14 %)

• Posilňovanie inštitucionálnych kapacít na národnej, regionálnej a miestnej úrovni (3 %)

• Mobilizácie pre reformy v oblasti zamestnania a začleňovania (1 %).

Samotné rozdelenie zdrojov v každom regióne sa líši v závislosti od miestnych a regionálnych priorít. Všetkých šesť priorít sa dá vztiahnuť na ciele súdržnosti aj regionálnej súťaživosti a zamestnania, regióny zamerané na súdržnosť však zvyčajne kladú dôraz na zdokonaľovanie ľudského kapitálu.

Písmeno e)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má za úlohu metodicky usmerňovať úrady pri realizácii projektov na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financovaných z Európskeho sociálneho fondu.

Písmeno f)

Taktiež do pôsobností ústredia patrí schvaľovať celoštátne programy vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre základné, stredné a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a pre štátnu starostlivosť o telesnú kultúru a mládež.

Pôsobnosť ministerstva: základné školy, stredné školy, vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, veda a technika, štátna starostlivosť o mládež a šport. Ministerstvo školstva riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister školstva, ktorého vymenúva prezident Slovenska na návrh predsedu vlády Slovenska.Ministra školstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poveriť aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátny tajomník má pri zastupovaní ministra na rokovaní vlády poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra školstva.

! Upozornenie

V súvislosti s úpravou kompetencií Aliancie sektorových rád sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023 upravila kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny schvaľovať celoštátne programy vzdelávania a prípravy pre trh práce po prerokovaní s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o potrebu prerokovania s Alianciou v súlade s jej pôsobnosťou podľa Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030. Predvídanie trendov na trhu práce, zosúladenie potrieb zamestnávateľov a vzdelávania občanov zastrešuje novovzniknutá Aliancia sektorových rád. Moderné potreby trhu práce sú často spojené napríklad s automatizáciou alebo digitalizáciou procesov. Cieľom práce Aliancie je práve zosúladiť moderné potreby zamestnávateľov a celoživotné vzdelávanie občanov tak, aby sa zvýšila ich životná úroveň, uplatniteľnosť na trhu práce a konkurencieschopnosť slovenského trhu práce. Aliancia sektorových rád je nezávislé záujmové združenie právnických osôb. Jej zakladajúcimi členmi sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spolu so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov - Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, Republikovou úniou zamestnávateľov, Asociáciou priemyselných zväzov a dopravy, Združením miest a obcí Slovenska, Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky a Spoločnými odbormi Slovenska. Ich zástupcovia dnes spoločne podpísali zakladateľskú zmluvu spolu so stanovami Aliancie. Na zabezpečenie svojej činnosti Aliancia zriadi sektorové rady podľa jednotlivých oblastí hospodárstva, ktorých úlohou bude najmä monitorovanie a predvídanie vývojových trendov na trhu práce, prenos poznatkov do vzdelávacieho systému, tvorba a aktualizácia Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií.

Písmeno g)

Od 1. mája 2013 sa opätovne vrátila pôsobnosť ústrediu v oblasti schvaľovania projektov a programov na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny má za úlohu aj poskytovať príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta podľa § 53d a schvaľovať alebo realizovať projekty a programy financované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov alebo realizovať projekty a programy financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu podľa § 54.

Štátny rozpočet alebo štátna pokladnica je bilancia príjmov a výdavkov štátu vyjadrujúca peňažne vzťahy spojené s plnením funkcií štátu; plán príjmov a výdavkov štátu.

Je to najdôležitejší finančný nástroj presadzovania štátnej hospodárskej politiky. Štátny rozpočet je základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený vrcholným zákonodarným zborom.

Medzi projekty podľa § 54 zákona o službách zamestnanosti patria národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

Písmeno h)

Od 1. mája 2013 došlo k určeniu novej kompetencie ústredia nadväzne na zmenu v § 18 ods. 2.

Nadväzne na zásadnú zmenu, v rámci ktorej sa vybrané obligatórne poskytované aktívne opatrenia na trhu práce zmenilo na fakultatívne poskytované aktívne opatrenia na trhu práce, čo prináša aj okamžitú potrebu zavedenia nového mechanizmu schvaľovania nástrojov podpory a pomoci účastníkom na trhu práce vrátane nových pravidiel rozpočtovania, spravovania a prerozdeľovania finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, na ktoré nie je právny nárok podľa tohto zákona, sa znením písmena h) ustanovila ústrediu nová kompetencia spočívajúca v jeho povinnosti vypracovať a predkladať ministerstvu na schválenie návrh zásad použitia finančných prostriedkov na uplatňovanie aktívnej politiky trhu práce, na ktoré nie je právny nárok podľa tohto zákona. Súčasne sa zverila ústrediu aj kontrola ich dodržiavania.

Do pôsobnosti ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny patrí vypracúvať a predkladať ministerstvu na schválenie návrh zásad použitia finančných prostriedkov na uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok a kontrolovať ich dodržiavanie.

Písmeno i)

Od 1. januára 2015 sa nadväzne na zrušenie právnej subjektivity úradov a zmenu kompetencií ústredia a úradov v zákone o službách zamestnanosti zaviedla úprava účastníkov, ktorí uzatvárajú dohody na účely poskytovania odborných poradenských služieb, uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce, vykonávania sprostredkovania zamestnania alebo zabezpečovania vzdelávania a prípravy pre trh práce [§ 11 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 3 písm. c), § 32 ods. 15, § 42 ods. 10, § 43 ods. 10, § 46 ods. 3, 4 a 13, § 58 ods. 2], doplnenie pôsobnosti ústredia zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania [§ 12 písm. j)], zrušenie pôsobnosti úradu v oblasti vyhlasovania verejného obstarávania [§ 13 ods. 1 písm. p), § 32 ods. 5, § 43 ods. 7, § 58 ods. 3, § 65b], zriaďovania agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania [§ 13 ods. 1 písm. r)], zabezpečovania ďalšieho vzdelávania zamestnancov [§ 13 ods. 1 písm. aa)], zriaďovania špeciálnych organizačných útvarov na integráciu občanov so zdravotným postihnutím [§ 13 ods. 2 písm. a)].

Taktiež medzi úlohy ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny patrí zabezpečovať činnosti podľa § 65b, to znamená administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov a s plnením povinností pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

V súvislosti so zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorým sa komplexne upravila oblasť sociálnej ekonomiky, sa od 1. 1. 2021 zadefinovali subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory. V tejto súvislosti sa vypustila z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra [(§ 12 písm. i), l) 3. bod a v) 2. bod].

Vzhľadom na to, že mohli byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, sa ponechalo priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne do konca implementácie národných projektov. V znení tohto ustanovenia sa zároveň ustanovila zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby nedochádzalo k zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti.

Písmeno j)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zriaďuje zariadenia na plnenie úloh podľa tohto zákona a zriaďuje podľa potreby agentúru dočasného zamestnávania a agentúru podporovaného zamestnávania (bližšie pozri ustanovenia § 29 a § 58).

Písmeno k)

Do pôsobnosti ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny patrí aj zabezpečovať činnosť odborného konzília posudkových lekárov a vydávať posudok odborného konzília posudkových lekárov. Posudkoví lekári majú postavenie znalcov.

Pri svojej práci musia dodržiavať zákon, vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ktorými sú najmä metodické usmernenia upravujúce pracovné postupy pre jednotlivé oblasti lekárskej posudkovej činnosti. Ich výkon podlieha v rámci našej inštitúcie zložitej kontrolnej činnosti. Na úrovni pobočiek za kontrolu zodpovedajú vedúci útvarov, ktorí konzultujú s posudkovými lekármi pred posúdením zdravotného stavu občana, recenzujú lekárske správy z posúdenia, čo overujú svojím podpisom. Počas pravidelných mesačných seminárov analyzujú zložité kazuistiky. Na úrovni ústredia posudkoví lekári vysunutých pracovísk vykonávajú riadnu recenznú činnosť v rámci pobočiek pridelených do ich regiónu, vypracovávajú recenzné správy, pri nejednoznačných posudkových záveroch nariaďujú vykonať mimoriadnu kontrolnú prehliadku. Aj v súvislosti s podaním občanov vo veci nespokojnosti s posúdením zdravotného stavu sa uskutočňuje mimoriadna recenzná činnosť. V rámci rozsudkov krajských súdov, či Najvyššieho súdu SR sa vykonáva špecifická recenzná činnosť, keď sa lekárska správa odosiela na realizáciu príslušnému útvaru dôchodkového poistenia až po kontrole na ústredí. Objektivita posúdenia zdravotného stavu sa kontroluje a nejednoznačné prípady sa prehodnocujú po konzultácií v rámci nariadených mimoriadnych kontrol. V tejto súvislosti treba však zdôrazniť, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonáva posudkovým lekárom vždy v prítomnosti občana na základe doloženej potrebnej dokumentácie o zdravotnom stave, ktorú pripravuje a predkladá všeobecný prakticky lekár, s doložením všetkých potrebných lekárskych správ od špecialistov a lekárov z ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré dokumentujú vývoj, aktuálny stav, liečbu ochorení a prognózu. Nové postupy zaručujú vysokú objektivitu pri posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, vyššiu informovanosť občana, dávajú mu možnosť doplniť dôkazy o svojom zdravotnom stave, vyšetrenia, prejaviť námietky k posúdeniu zdravotného stavu a podstatne skrátiť lehoty v konaní, pretože spísanie žiadosti o dávku a posúdenie zdravotného stavu sa vykonáva spravidla v jeden deň.

Konzílium posudkových lekárov na účely služieb zamestnanosti je upravené v ustanovení § 20 zákona o službách zamestnanosti. Odborné konzílium posudkových lekárov tvoria traja posudkoví lekári úradov.

Členov odborného konzília posudkových lekárov vymenúva pre jednotlivé prípady posudkový lekár ústredia z posudkových lekárov úradov. Členom odborného konzília posudkových lekárov nemôže byť posudkový lekár, ktorý preverovaný posudok vydal. Posudkový lekár, ktorý preverovaný posudok vydal, predloží odbornému konzíliu posudkových lekárov posudok podľa § 19 ods. 7; odborné konzílium posudkových lekárov môže uložiť uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57, ktorý požiadal o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov, povinnosť predložiť doplňujúce doklady. Posudkový lekár ústredia zvoláva odborné konzílium posudkových lekárov tak, aby bol posudok odborného konzília posudkových lekárov vydaný do 30 kalendárnych dní od doručenia žiadosti ústrediu od uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57. Posudok odborného konzília posudkových lekárov obsahuje náležitosti podľa § 19 ods. 7. Posudok odborného konzília posudkových lekárov je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo podkladom na odpustenie povinnosti vrátiť pomernú časť príspevku, ktorý bol poskytnutý podľa § 49 alebo § 57.

Písmeno l)

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny môže vydať, zmeniť, pozastaviť a zrušiť

– povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zmenilo znenie tohto písmena, pričom došlo k vypusteniu rozhodovania o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov príslušných dokumentov.

Písmeno m)

Do pôsobnosti ústredia patrí plniť povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 233 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, alebo ktorým je zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinnosti ďalších právnických osôb podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – Ministerstvo školstva je povinné zaslať ústrediu elektronicky a v dohodnutej štruktúre do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby v súvislosti s vykonávaním sociálneho poistenia, a to do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti, poskytovať pobočke hlásenie o pracovnom úraze a hlásenie o zistení choroby z povolania, vykazovať pobočke zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými Sociálnou poisťovňou, potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Orgány inšpekcie práce, orgány štátnej banskej správy a ďalšie príslušné dozorné orgány podľa osobitného predpisu sú povinné poskytovať pobočke výsledky nimi vyšetrovaných pracovných úrazov a súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho poistenia podľa tohto zákona.

Orgány na ochranu zdravia sú povinné poskytovať pobočke výsledky šetrenia pracovných podmienok vo vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania. Štatistický úrad je povinný oznámiť ministerstvu každoročne do 30. septembra strednú dĺžku života v referenčnom veku spoločnú pre mužov a ženy, index medziročného rastu spotrebiteľských cien na účely § 82 ods. 1 písm. a) a § 89 ods. 8, index medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov na účely § 82 ods. 1 písm. b), index rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na účely § 82 ods. 1 písm. a) a § 89 ods. 8 písm. a), Sociálnej poisťovni každoročne do 30. apríla sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, do 10. decembra sumu priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka na účely § 64. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné oznámiť Sociálnej poisťovni meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, výšku príjmu alebo výnosu, výšku zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie a výšku základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti fyzickej osoby, ktorá na základe daňového priznania má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, najneskôr do 31. mája kalendárneho roka alebo najneskôr do 5. októbra kalendárneho roka, ak fyzická osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene a) a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru alebo od predloženia dodatočného daňového priznania správcovi dane.

Obec, ktorá vedie matriku, je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí. Policajný zbor je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o zrušení povolenia na trvalý pobyt, o zrušení povolenia na prechodný pobyt a lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby. Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a jeho zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo financií, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sú povinné Sociálnej poisťovni v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať údaje, poskytovať doklady a súčinnosť, ktoré sú potrebné na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely poskytovania vianočného príspevku. Rovnaké povinnosti na účely výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom a na účely poskytovania vianočného príspevku ako právnické osoby uvedené v odseku 10 majú aj útvary sociálneho zabezpečenia týchto právnických osôb a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ktoré sú inak príslušné na výkon sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov podľa osobitného predpisu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný poskytovať Sociálnej poisťovni údaje z evidencie nezamestnaných občanov potrebné na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je povinný oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Lehota na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odoslalo v ustanovenej lehote faxom alebo elektronickou poštou. Ministerstvo je povinné informovať Európsku komisiu o spôsobe určenia hornej hranice dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 3, oznámiť Európskej komisii znenie zákonov, iných právnych predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti týkajúcej sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty Európskej únie a štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, o typoch konaní pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa a o všetkých s tým súvisiacich zmenách a doplneniach právnych predpisov upravujúcich typy týchto konaní. Ministerstvo spravodlivosti je povinné elektronicky poskytovať Sociálnej poisťovni súčinnosť potrebnú na overovanie údajov na účely exekučného konania.

Písmeno n)

Od 1. 5. 2015 sa v súvislosti s poskytovaním medzinárodných služieb zamestnanosti EURES upravilo znenie písmena n). Do pôsobnosti ústredia práce patrí aj vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a informovať o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie, vykonávať činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, riadiť a usmerňovať činnosť úradov v uvedenej oblasti.

Písmeno o)

Od 1. januára 2014 došlo k rozšíreniu o pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Ústredie môže aj vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu definovanému ustanovením § 37 odsek 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2013 Z. z., štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Podľa zákona o pobyte cudzincov modrá karta oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť, zdržiavať sa, pracovať na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bola policajným útvarom vydaná. Modrú kartu na účel vysokokvalifikovaného zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na tri roky, alebo ak je obdobie trvania pracovného pomeru kratšie ako tri roky, policajný útvar udelí modrú kartu na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní. Vysokokvalifikované zamestnanie je zamestnanie, na ktorého výkon sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššou odbornou kvalifikáciou sa rozumie kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Uvedené sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, je azylantom, má poskytnutú doplnkovú ochranu, požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, je odídencom, má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania alebo na účel výskumu a vývoja, má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte a žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v pracovnom pomere alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, má právo pobytu alebo právo trvalého pobytu ako rodinný príslušník občana Únie, má udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky, vstupuje na územie Slovenskej republiky na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy alebo spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky.

Písmeno p)

Do pôsobnosti ústredia patrí ďalšia činnosť, ktorou je kontrola dodržiavania zákona a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe zákona o službách zamestnanosti.

! Upozornenie

V nadväznosti na úpravu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní novelou zákona č. 112/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, taktiež sa vypustila kompetencia ústredia vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a súvisiace oznamovacie povinnosti. Zároveň sa v tejto súvislosti vypustila kompetencia ústredia prejednávať priestupky a rozhodovať o uložení dodatočnej platby podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K ďalšej legislatívnej zmene došlo aj novelou zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023.

Ústredie práce kontroluje dodržiavanie zákona o službách zamestnanosti, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a kontroluje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamuje príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a ak ide o nelegálne zamestnávaného štátneho príslušníka tretej krajiny, aj útvaru Policajného zboru. Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na celú spoločnosť.

Osoby, ktoré pracujú nelegálne, sa vystavujú problémom s nárokom na mzdu, stravovanie, zákonom stanovenú maximálnu výmeru pracovného času, minimálnu výmeru oddychu, či dovolenku.

V neskoršom období tiež riskujú problémy pri uplatňovaní si nároku na dôchodok. Nelegálne zamestnávanie alebo nelegálnu prácu je možné ohlásiť na inšpektoráte práce. Národný inšpektorát práce riadi a usmerňuje inšpekciu práce na Slovensku.

Inšpekcia práce u zamestnávateľov dozerá nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, dodržiavaním predpisov z oblasti sociálnej legislatívy v doprave a dodržiavaním zákazu nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce.

Vyšetruje tiež okolnosti pracovných úrazov. Pobočky Sociálnej poisťovne sú podľa ustanovenia § 124 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, ktoré spolu s ústredím Sociálnej poisťovne vykonávajú sociálne poistenie. Vecnú príslušnosť pobočky upravuje ustanovenie § 178 zákona o sociálnom poistení. Pobočka Sociálnej poisťovne vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a pred orgánmi verejnej moci (§ 178 ods. 2).

Do vecnej pôsobnosti patrí

• rozhodovanie v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

• o nemocenských dávkach, úrazových dávkach (okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty), o dávke garančného poistenia a o dávke v nezamestnanosti,

• rozhodovanie o povinnosti poberateľa vrátiť dávku, ak dávky, o ktorých pobočka rozhoduje, boli vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume.

Pobočku riadi riaditeľ pobočky, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Za činnosť pobočky sa zodpovedá generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

Policajný zbor:

• spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,

• odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,

• spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,

• vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,

• vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,

• zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou,

• zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom alebo vládou a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení,

• zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

• spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,

• dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,

• odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva,

• vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach,

• poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,

• vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť,

• spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva,

• plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,

• plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom.

Pri plnení úloh Policajný zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov. Pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Písmeno r)

Do pôsobnosti ústredia patrí aj vyhlasovanie verejných obstarávaní podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obstarávanie predstavuje celý proces získania predmetu obstarávania od tretích strán, pričom predmetom obstarávania sú tovary, služby a práce.

Tento proces pokrýva celý životný cyklus tovaru, služby alebo práce od počiatočnej predstavy, definovanie potreby až po koniec efektívneho života aktíva (majetku) alebo konca zmluvy na poskytnutie služby.

Princípy uvedené v zákone o verejnom obstarávaní obstarávateľ uplatňuje v každej etape procesu verejného obstarávania.

Písmeno s)

Ústredie môže vytvárať a aktualizovať národnú sústavu povolaní uplatňovať Národnú sústavu povolaní pri výkone pôsobnosti uvedených činností.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 sprecizovala pôsobnosť ústredia a úradov zohľadňujúc nové kompetencie Aliancie sektorových rád podľa § 35b, ako aj s cieľom aplikácie Národnej sústavy povolaní (NSP) v systéme služieb zamestnanosti tak, aby NSP bola uplatňovaná ústredím pri návrhoch priorít služieb zamestnanosti, v rámci celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce, vykonávaní sprostredkovania zamestnania UoZ, záujemcom o zamestnanie (ZoZ) a občanom SR v členských štátoch Európskej únie. Na strane úradov sa ustanovilo uplatňovanie NSP v rámci sprostredkúvania vhodného zamestnania UoZ a ZoZ.

Písmeno t)

Taktiež môže vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad. Správne konanie alebo administratívne konanie je (podľa slovenského práva) konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (teda účastníkov tohto konania). Správne konanie sa na Slovensku riadi zákonom o správnom konaní (nazývaným aj Správny poriadok), t. j. zákonom č. 71/1967 Zb.

Písmeno u)

S cieľom pravidelného sledovania uplatňovania jednotlivých nástrojov podpory a pomoci podľa tohto zákona sa rozšírila pôsobnosť ústredia o povinnosť ročne vyhodnocovať uplatňovanie AOTP za uplynulý kalendárny rok a správu o ich vyhodnotení predkladať ministerstvu s účinnosťou od 1. mája 2013.

Okrem iného do pôsobností ústredia patrí aj vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce za uplynulý kalendárny rok a predkladať ministerstvu správu o tomto vyhodnotení do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Tento termín je záväzný.

Písmeno v)

Od 1. mája 2013 sa ustanovila ústrediu kompetencia zverejňovať na svojom webovom sídle registre agentúr dočasného zamestnávania, agentúr podporovaného zamestnávania a sociálnych podnikov a zoznam chránených dielni a chránených pracovísk.

Ústredie má podľa zákona povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle

– register agentúr dočasného zamestnávania,

– register zamestnávateľa prechodného zamestnania,

– zoznam chránených dielní a chránených pracovísk,

– register agentúr podporovaného zamestnávania,

– vzor žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, vzor žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie a informácie o postupoch pri ich vybavovaní.

Bližšie pozri webovú stránku www.upsvar.sk.

Od 1. 5. 2017 sa v súvislosti so zabezpečením prístupu k informáciám žiadateľom o povolenie na zamestnanie, vyplývajúcim z čl. 11 ods. 1 smernice 2014/36/EÚ, rozšírila pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o postupe pri vybavovaní žiadosti o povolenie na zamestnanie, vzor žiadosti o povolenie na zamestnanie a vzor žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie.

V nadväznosti na zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a terminológiu, ktorá je v ňom používaná, sa sociálne podniky pracovnej integrácie premenovali na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď tieto subjekty zaniknú a budú v plnej miere nahradené sociálnymi podnikmi podľa zákona č. 112/2018 Z. z. Zmena názvu týchto podnikov na „zamestnávateľa prechodného zamestnania“ sa zaviedla tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa vypustila z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra.

Písmeno w)

Ústredie sleduje, spracúva a zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti a nie o zamestnanosti, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR.

Ústredie zverejňuje najmenej raz za mesiac štatistické informácie o stave, vývoji a štruktúre nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre uplatňovaných aktívnych opatrení na trhu práce a predkladá ministerstvu výsledky týchto štatistických zisťovaní.

Štatistika je sústavou metód, ktoré sa používajú na zber a analýzu údajov. Je to metodologická veda, ktorá dodáva iným vedám spoločné metodologické nástroje vyplývajúce z určitých pojmov, prístupov a postupov. Môže sa s ňou stretnúť ekonómia, meteorológia, psychológia, medicína, poľnohospodárstvo, doprava, súdnictvo, šport. V minulosti bola štatistika chápaná ako náuka založená na vyčerpávajúcich zisťovaniach, prevádzaných na každom prvku posudzovaného súboru. Moderná štatistika určuje postupy zberu údajov a na základe zozbieraných hodnôt urobiť požadované závery. Jej predmetom je skúmanie hromadných javov. Množina skúmaných objektov sa nazýva štatistický súbor. Predmetom skúmania v štatistike sú prvky štatistického súboru – štatistické jednotky. Každá štatistická jednotka je nositeľom určitej vlastnosti, ktorú chceme skúmať. Tieto vlastnosti sa nazývajú premenné.

Písmeno x)

Ústredie práce spolupracuje pri svojej činnosti so Sociálnou poisťovňou pri kontrole trvania nároku na poskytovanie dávky.

Písmeno y)

Taktiež vyžaduje od Sociálnej poisťovne raz za mesiac informácie o stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak občan v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím šiestich mesiacov „podporné obdobie v nezamestnanosti“ – do tohto obdobia sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodov:

• nemocenské,

• ošetrovné,

• materské,

• rodičovský príspevok.

Uchádzač o zamestnanie si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, kde predkladá žiadosť a doklady potrebné k posúdeniu nároku na dávku v nezamestnanosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti si poistenec uplatňuje na základe písomnej žiadosti, za ktorú sa považuje rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Písmeno z)

Od 1. 1. 2014 sa rozšírila pôsobnosť ústredia o vedenie centrálnej evidencie vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a odňatých povolení na zamestnanie.

Ústredie práce vedie centrálnu evidenciu

– údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,

– údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny,

– vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelených a odňatých povolení na zamestnanie,

– údajov uvedených v § 23b ods. 3, 4 a 6 až 8,

– pokút za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11.

Vysokokvalifikované zamestnanie je zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Podmienky, ktoré musí vysokokvalifikované zamestnanie spĺňať:

1. hrubá mesačná mzda dohodnutá vo výške najmenej 1,5 násobku priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o vydanie modrej karty,

2. splnená podmienka vyššej odbornej kvalifikácie,

3. pracovný pomer musí trvať najmenej jeden rok.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky na vysokokvalifikované zamestnanie, bude žiadať o udelenie prechodného pobytu modrú kartu, pričom sa bude prihliadať na situáciu na trhu práce a možnosť obsadenia uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencií. Povolenie na pobyt (modrá karta) sa udelí najviac na 3 roky. Po uplynutí obdobia uvedenom v povolení na pobyt štátny príslušník tretej krajiny požiada o obnovu pobytu.

V súvislosti so zavedením novej povinnosti vyplývajúcej zo smernice 2014/36/EÚ pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, sa od 1. 5. 2017 rozšírila pôsobnosť ústredia viesť centrálnu evidenciu pokút za porušenie povinností podľa § 23b ods. 11.

Písmeno aa)

Ústredie práce zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb podľa § 67a (evidencia pohľadávok), voči ktorým eviduje ústredie a úrad pohľadávky. Pohľadávka je to, čo je niekto niekomu povinný vyrovnať – vrátiť, je to nárok veriteľa (právnickej osoby, alebo fyzickej osoby) na peňažné, alebo vecné plnenie zo strany dlžníka.

Písmeno ab)

Ústredie musí taktiež zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov v oblasti služieb zamestnanosti.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 112/2022 Z. z. ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Vypustila sa kompetencia ústredia vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a súvisiace oznamovacie povinnosti. Zároveň sa v tejto súvislosti vypustila kompetencia ústredia prejednávať priestupky a rozhodovať o uložení dodatočnej platby podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Následne sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. taktiež od 1. 1. 2023 vypustila pôsobnosť ústredia vypracúvať analýzy a prognózy vývoja na trhu práce a zverejňovať ich na svojom webovom sídle z dôvodu zosúladenia s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 3 ods. 1 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa cit. ustanovenia zabezpečuje tvorbu analýz a prognóz vývoja na trhu práce a zverejňuje ich na svojom webovom sídle Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Písmeno ac)

Ústredie rozhoduje o uložení pokuty. Pokutou je peňažný postih, ktorý je povinný zaplatiť organizácia pri porušení určitých právnych predpisov. Hospodárske pokuty sa odvádzajú do príslušného štátneho rozpočtu. Hospodársku pokutu nemožno uložiť rozpočtovým organizáciám.

Písmeno ad)

Ústredie musí uhrádzať náklady za zdravotný výkon podľa § 20a. Zdravotný výkon na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie je vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

Písmeno ae)

Miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) v SR k 30. 9. 2017 dosiahla 6,42 % a bola najnižšia od roku 1991. V 51 okresoch bola zaznamenaná MEN nižšia ako celoslovenský priemer, z toho v 33 okresoch nižšia ako 5 %. Išlo najmä o okresy TN, BA, TT a NR kraja, kde pôsobia najväčší zamestnávatelia, ktorí už dlhodobo avizujú nedostatok pracovnej sily a problémy spojené s jej zabezpečením aj z radov nezamestnaných. Táto situácia spôsobila, že za sa v tom období zdvojnásobil počet štátnych príslušníkov tretích krajín pracujúcich na území SR, v dôsledku čoho dochádzalo aj k zvyšovaniu administratívnej záťaže a predlžovaniu obdobia pri udeľovaní jednotných povolení (prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie) štátnym príslušníkom tretích krajín. V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce sa preto ustanovilo od 1. 5. 2018, podobne ako v ostatných krajinách V4, zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, a to pre

– zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily – zoznam týchto zamestnaní by stanovila komisia na tripartitnej úrovni a bol by zverejnený a ročne aktualizovaný na webovej stránke ústredia PSVR,

– kraje za kalendárny štvrťrok.

V tejto súvislosti sa preto doplnila nová kompetencia ústrediu PSVR identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v krajoch za kalendárny štvrťrok a zverejňovať tento zoznam na svojom webovom sídle do 31. januára nasledujúceho roka.

Na identifikované zamestnania pri udeľovaní jednotných povolení štátnym príslušníkom tretích krajín platil zjednodušený proces (napr. nebolo potrebné na tento účel nahlasovať voľné pracovné miesta).

Následne sa však znenie nanovo zmenilo novelou zákona č. 376/2018 Z. z. od 1. 1. 2019. V súlade so Stratégiou pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike sa ustanovila zmena periodicity tvorby a následného zverejňovania zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú s cieľom zabezpečiť aktuálny prehľad o situácii na trhu práce na účel zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny vo vybraných zamestnaniach s preukázaným nedostatkom pracovnej sily.

Do pôsobnosti ústredia patrí tiež identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v krajoch za kalendárny štvrťrok, a zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 pre uplatnenie režimu nedostatkových povolaní ustanovilo naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov s vypustením podmienky miery evidovanej nezamestnanosti nižšej ako 5 %, nakoľko tieto zamestnania často nie je možné obsadiť ani v okrese s vyššou mierou nezamestnanosti, pretože štruktúra UoZ neumožňuje nájdenie vhodného UoZ na obsadenie požadovanej pozície. Evidujeme dlhodobý nedostatok pracovníkov v zdravotníckych profesiách, IT sektore, ako aj vodičov MKD, kde nie je perspektíva na zlepšenie ani využitím nástrojov aktívnej politiky trhu práce (APTP).

Písmeno af)

Od 1. 9. 2018 patrí do pôsobnosti úradu aj rozhodovať o prijatí žiadateľov za členov alebo partnerov Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES) a o zrušení tohto členstva alebo partnerstva podľa Čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22. 4. 2016).

Došlo k zmene a doplneniu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/589 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácií trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013. Predmetné nariadenie ustanovuje rámec spolupráce na uľahčovanie vykonávania voľného pohybu pracovníkov v Únii v súlade s čl. 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovením zásad a pravidiel týkajúcich sa organizácie siete EURES medzi Komisiou a členskými štátmi, ich spoluprácou pri spoločnom využívaní dostupných údajov o voľných pracovných miestach, žiadostí o zamestnanie a životopisov, činností členských štátov s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu zamestnanosti, fungovania siete EURES vrátane spolupráce so sociálnymi partnermi a zapojenia iných aktérov, služieb na podporu mobility týkajúcich sa fungovania siete EURES.

Podľa čl. 11 tohto nariadenia sa za účelom zavedenia systému na prijímanie organizácií za členov a partnerov siete EURES, monitorovanie ich činností a v prípade potreby na odvolanie ich prijatia ustanovila v § 12 písm. aj) nová pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodovať o prijatí žiadateľov za členov alebo partnerov siete EURES a tiež rozhodovať o zrušení tohto členstva alebo partnerstva.

§ 12a

Ústredie je členom Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES).^18bb)

Komentár k § 12a

Od 1. 9. 2018 sa do zákona doplnilo ustanovenie, podľa ktorého Ústredie je členom Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES).

Nadväzne na čl. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22. 4. 2016), ktorým sa ukladá povinnosť členským štátom ustanoviť za členov siete EURES verejné služby zamestnanosti za účelom plnenia všetkých povinností stanovených týmto nariadením, sa so zreteľom na pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 12 písm. n) zákona o službách zamestnanosti vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie a informovať o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie, zaviedlo v § 12a ustanoviť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny za člena siete EURES ako poskytovateľa verejných služieb zamestnanosti na území Slovenskej republiky príslušných pre činnosti v sieti EURES.

§ 13

Pôsobnosť úradu

(1) Do pôsobnosti úradu patrí

a) sprostredkúvať uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné zamestnanie,

b) viesť evidenciu

1. uchádzačov o zamestnanie,

2. záujemcov o zamestnanie,

3. voľných pracovných miest,

4. zamestnávateľov vo svojom územnom obvode,

c) poskytovať informačné a poradenské služby,

d) poskytovať odborné poradenské služby,

e) rozhodovať o

1. nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. 2,

2. zrušení oznámenia o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa písmena g), ak sa zistili nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

3. povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,

4. udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu^18c) zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím,

5. uložení pokuty,

6. zrušený.

f) zaraďovať občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a písomne mu ošznamovať jeho zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

g) vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. h) až n), t), v) a w) a písomne mu oznamovať jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

h) predkladať výboru pre otázky zamestnanosti vo svojom územnom obvode na posúdenie žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, schvaľovať na základe kladného posudku podľa § 18 poskytovanie príspevkov podľa tohto zákona, na ktoré nie je právny nárok, zasielať žiadateľom, ktorým nebolo schválené poskytnutie príspevku, písomné oznámenie o neschválení príspevku vrátane odôvodnenia do 15 pracovných dní a zverejňovať informácie o schválených a neschválených príspevkoch podľa tohto zákona vrátane odôvodnenia na svojom webovom sídle,

i) kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,

j) prejednávať priestupky podľa § 68b,

k) zabezpečovať lekársku posudkovú činnosť v rozsahu tohto zákona,

l) riadiť činnosť pracovísk zriadených vo svojom územnom obvode,

m) uplatňovať aktívne opatrenia na trhu práce vo svojom územnom obvode a zabezpečovať činnosti podľa § 65b,

n) predkladať ústrediu návrhy na zriadenie zariadení na plnenie úloh podľa tohto zákona,

o) realizovať projekty a programy podľa § 44 a 54,

p) realizovať projekty zamerané na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,

r) spolupracovať s partnerstvom pri realizácii projektov alebo programov podľa § 10 ods. 2,

s) zabezpečovať úlohy spojené s hromadným prepúšťaním podľa osobitného predpisu,²⁰⁾

t) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe,

u) uplatňovať Národnú sústavu povolaní pri výkone pôsobnosti podľa písmena a),

v) vyžadovať od príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne informácie o stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti za vykazovaný mesiac najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

w) spolupracovať s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole trvania nároku na poskytovanie dávky v nezamestnanosti,

x) oznamovať Sociálnej poisťovni údaje do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu,^20a)

y) vypracúvať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, zverejňovať ich na svojom webovom sídle a predkladať ich ústrediu,

z) vykonávať mesačné a štvrťročné štatistické zisťovania o nezamestnanosti vo svojom územnom obvode a výsledky tohto zisťovania predkladať ústrediu,

aa) prijímať žiadosti občanov o sprostredkovanie zamestnania v členských štátoch Európskej únie a predkladať ich ústrediu, vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom, poskytovať im informácie o možnostiach zamestnania v zahraničí a informácie o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie,

ab) poskytovať informácie občanom o možnostiach zamestnania v zahraničí,

ac) informovať uchádzača o zamestnanie o jeho práve na rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu,

ad) poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods. 6,

ae) vydávať potvrdenie uchádzačom o zamestnanie o dĺžke trvania ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

af) sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tohto zákona, vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode za uplynulý kalendárny rok a predkladať ústrediu správu o tomto vyhodnotení do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

ag) informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce^20b) písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3, ktoré nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

(2) Do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem pôsobnosti podľa odseku 1

a) viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,

b) priznať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zrušiť, zmeniť, pozastaviť a zrušiť pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

c) zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode,

d) označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím,

e) kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1.

(3) Do pôsobnosti úradu pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny patrí

a) oznamovať ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené štátnym príslušníkom tretej krajiny,

b) poskytovať informácie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode,

c) poskytovať ústrediu informácie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu,

d) vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udeliť, predĺžiť a odňať povolenie na zamestnanie,

e) viesť evidenciu

1. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,

2. údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny,

3. vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a udelených a odňatých povolení na zamestnanie,

4. údajov uvedených v § 23b ods. 3 a 6 až 8,

f) oznamovať ústrediu údaje podľa písmena e) za vykazovaný kalendárny mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Komentár k § 13

Do pôsobnosti úradov patria rôzne činnosti, ktoré majú prispieť k zvýšenej kvalite pri zamestnanosti v Slovenskej republike.

Od 1. januára 2015 došlo nadväzne na zrušenie právnej subjektivity úradov a zmenu kompetencií ústredia a úradov k zmenám tohto ustanovenia. Došlo k úprave účastníkov, ktorí uzatvárajú dohody na účely poskytovania odborných poradenských služieb, uplatňovaniu aktívnych opatrení na trhu práce, vykonávaniu sprostredkovania zamestnania alebo zabezpečovania vzdelávania a prípravy pre trh práce [§ 11 ods. 2 písm. b), § 32 ods. 3 písm. c), § 32 ods. 15, § 42 ods. 10, § 43 ods. 10, § 46 ods. 3, 4 a 13, § 58 ods. 2], došlo k doplneniu pôsobnosti ústredia zriaďovať agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania [§ 12 písm. j)], k zrušeniu pôsobnosti úradu v oblasti vyhlasovania verejného obstarávania [§ 13 ods. 1 písm. p), § 32 ods. 5, § 43 ods. 7, § 58 ods. 3, § 65b], zriadeniu agentúry dočasného zamestnávania a agentúry podporovaného zamestnávania [§ 13 ods. 1 písm. r)], zabezpečovaniu ďalšieho vzdelávania zamestnancov [§ 13 ods. 1 písm. aa)], zriadeniu špeciálnych organizačných útvarov na integráciu občanov so zdravotným postihnutím [§ 13 ods. 2 písm. a)].

S účinnosťou od 1. januára 2014 sa v súvislosti s úpravou ustanovenia § 21b rozšírila pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vydať a zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň bola ustanovená kompetencia úradu udeliť a odňať povolenie na zamestnanie v zmysle príslušných ustanovení § 22 a 23.

Ďalej od 1. 5. 2017 došlo k sprecizovaniu pôsobnosti úradu pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s ustanovením v § 23 ods. 5, kedy úrad môže na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť povolenie na zamestnanie. Nadväzne na uvedené sa v § 13 ods. 3 písm. e) treťom bode rozšírila pôsobnosť úradu viesť evidenciu vydaných a zrušených potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a evidenciu udelených a odňatých povolení na zamestnanie.

Účelom znenia písmena f) v § 13 ods. 3 bola úprava pôsobnosti úradu oznamovať ústrediu údaje podľa § 13 ods. 3 písm. e) na účely vedenia centrálnej evidencie podľa § 12 písm. z).

Cieľom zmien v tomto ustanovení ešte z roku 2013 bolo zníženie administratívnej a finančnej náročnosti spojenej so zaraďovaním občanov do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrady o zaradení alebo nezradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. o vyradení uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie rozhodovali v zmysle správneho konania, čo bolo z časového hľadiska často krát zdĺhavý proces. Vzhľadom na to, že byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu je právom občana a nie jeho povinnosťou a o zaradenie do evidencie občan žiada dobrovoľne, ustanovilo sa, aby zaraďovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepodliehalo správnemu poriadku. V prípade, ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, splní podmienky a predloží príslušné doklady podľa § 34, úrad ho zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o tejto skutočnosti vydá oznámenie. Kompetencia rozhodovať v zmysle správneho konania zostala úradu len pre prípady nezaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vyradenia uchádzačov o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie okrem vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a § 36 ods. 2. Súčasne sa v § 13 ods. 1 písm. e) 3. bod rozšíril o kompetenciu úradu rozhodovať o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, aj o rozhodovanie v prípade neudelenia takéhoto súhlasu. Súčasne sa ustanovilo, aby sa uvedená kompetencia úradu vzťahovala aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Nadväzne na zrušenie dávky počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím poskytovanej podľa § 48b tohto zákona, sa v § 13 ods. 1 vypustil šiesty bod v písmene e) a vypustenie písmena z). Nadväzne na zmenu spôsobu zaraďovania občanov a vyraďovania UoZ do alebo z evidencie uchádzačov o zamestnanie v súvislosti s odpojením od správneho konania sa v § 13 ods. 1 písm. f) a g) ustanovila kompetencia úradu zaraďovať občana alebo vyraďovať uchádzačov o zamestnanie do alebo z evidencie uchádzačov o zamestnanie a písomne mu oznamovať jeho zaradenie alebo vyradenie. Zároveň sa doplnil § 13 ods. 1 písm. h) o nový mechanizmus schvaľovania nástrojov podpory a pomoci účastníkom na trhu práce vrátane nových zásad a pravidiel rozpočtovania, spravovania a prerozdeľovania finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, na ktoré nie je právny nárok. Z dôvodu, aby Výbor pre otázky zamestnanosti mohol prerokovať a posúdiť žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, rozšírila sa pôsobnosť úradu o povinnosť ich predkladania výboru, následného schvaľovania v prípadoch kladného posudku výboru, ako aj o povinnosť zverejňovania informácií o schválených a neschválených príspevkoch na aktívnu politiku trhu práce vrátane odôvodnenia schválenia alebo neschválenia príspevkov, vo svojom územnom obvode. Súčasne sa na základe pretrvávajúcich požiadaviek aplikačnej praxe, ktorá vyvoláva potrebu osobitného postupu pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzačov o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ustanovilo sa v § 13 ods. 1 písm. h) upraviť novú pôsobnosť úradu kontrolovať dočasnú pracovnú neschopnosť uchádzača o zamestnanie počas jeho liečebného režimu. V súvislosti s poskytovaním medzinárodných služieb zamestnanosti EURES sa zároveň upravili s tým súvisiace ustanovenia v § 13 ods. 1 písm. af). S cieľom pravidelného sledovania uplatňovania jednotlivých poskytovaných nástrojov podpory a pomoci podľa tohto zákona, sa úpravou v § 13 ods. 1 písm. ak) rozšírila pôsobnosť úradu o novú kompetenciu ročne vyhodnocovať uplatňovanie aktívnej politiky trhu práce za uplynulý kalendárny rok a správu o ich vyhodnotení predkladať ústrediu.

Nadväzne na úpravu v § 55 ods. 7 sa doplnila do ustanovenia § 13 ods. 2 písm. d) kompetencia úradu zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielni a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode.

Do pôsobnosti úradu patrí:

• sprostredkúvať uchádzačom o zamestnanie a záujemcom o zamestnanie vhodné zamestnanie,

• viesť evidenciu:

– uchádzačov o zamestnanie,

– záujemcov o zamestnanie,

– voľných pracovných miest,

– zamestnávateľov vo svojom územnom obvode.

Evidencia je vedenie záznamov a dát, ako aj výsledok tohto vedenia. Územným obvodom je konkrétne ohraničené územie, napr. územný obvod mesta Žilina.

• poskytovať informačné a poradenské služby,

Informačné a poradenské služby sú aj služby pri poskytovaní informácií a odborných rád o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní, možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí, predpokladoch na výkon povolania, možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu.

• poskytovať odborné poradenské služby,

Odborné poradenské služby sú v zmysle § 43 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača o zamestnanie a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu uchádzača o zamestnanie zisťovaním osobnostných predpokladov, schopností uchádzača o zamestnanie a zhodnotením jeho kompetencií, vypracovaním individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, diagnostikovaním a rozpoznaním prekážok vstupu na trh práce, vytvorením osobnostného profilu uchádzača o zamestnanie na určenie aktivít, opatrení a služieb potrebných na jeho začlenenie na trh práce.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže odborné poradenské služby zabezpečiť sám alebo prostredníctvom dodávateľa odborných poradenských služieb, ktorým môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 ustanovil mechanizmus revízie oznámenia o vyradení UoZ z evidencie UoZ. Vzhľadom na skutočnosť, že proces vyradenia z evidencie UoZ v niektorých prípadoch neprebieha v režime správneho konania, bolo potrebné upraviť systém revízie oznámenia. To znamená, že sa ustanovilo, aby pre zabezpečenie možnosti občana vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, bolo o zrušení oznámenia o vyradení rozhodnuté v správnom konaní.

Odborné poradenské služby môžu byť zabezpečené v rámci individuálneho alebo skupinového poradenstva.

• rozhodovať o:

– zaradení a nezaradení uchádzačov o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o ich vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

Od 1. 1. 2019 došlo v ustanovení k rozšíreniu účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona. Podľa zákona uchádzač o zamestnanie (UoZ) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. UoZ je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie si zamestnania preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v termíne a na mieste určenom úradom. Zároveň je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch dní odo dňa vyzvania úradom. Tieto povinnosti si však plniť nemusí, pokiaľ je dočasne práceneschopný. Dočasná pracovná neschopnosť sa považuje tiež za vážny dôvod, kedy UoZ môže odmietnuť ponuku vhodného zamestnania alebo ponuku účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, alebo si nesplnil iné povinnosti vyplývajúce zo zákona. Taktiež úrad v tomto prípade nemôže plniť jednu zo svojich hlavných úloh, a to hľadať a ponúkať vhodné zamestnanie UoZ, resp. poskytovať služby zamestnanosti na zlepšenie jeho uplatnenia na trhu práce.

V minulosti bolo v evidencii UoZ takmer 21-tis. UoZ, ktorí sú dočasne práceneschopní, čo predstavovalo takmer 11,6 %-ný podiel na celkovom počte UoZ. Čo sa týka dĺžky pracovnej neschopnosti, viac ako 8,5-tis. UoZ bolo dočasne práceneschopných dlhšie ako 6 mesiacov, viac ako 4,6-tis. UoZ, bolo dočasne práceneschopných dlhšie ako 12 mesiacov a viac ako 1,7-tis. UoZ bolo dočasne práceneschopných dlhšie ako 24 mesiacov. Na druhej strane sa úrady v praxi stretávali častokrát s prípadmi opakovanej dočasnej práceneschopnosti v prípade ponuky vhodného zamestnania UoZ alebo dostavenia sa UoZ na kontakt s úradom (3 % UoZ).

Podľa poznatkov aplikačnej praxe je inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti častým dôvodom pre neplnenie si povinností UoZ podľa zákona. Je preto otázne, či v takýchto prípadoch je splnená podmienka vedenia v evidencii UoZ, a to, že ide o občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a zamestnanie si hľadá.

Na základe uvedeného sa preto v roku 2019 rozšíril účel lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti UoZ plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii UoZ bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Dala sa tak možnosť úradu, aby najmä v prípade dlhodobejšej práceneschopnosti UoZ, keď je väčší predpoklad, že vedenie v evidencii UoZ stráca opodstatnenie vzhľadom na účel systému služieb zamestnanosti, požiadal posudkového lekára o posúdenie schopnosti UoZ plniť si povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a byť k dispozícii úradu na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ posudkový lekár posúdi, že UoZ z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný plniť si zákonné povinnosti, ustanovilo sa vyradenie tohto UoZ z evidencie UoZ až do ukončenia pracovnej neschopnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. došlo od 1. 1. 2023 k úprave nadväzujúcej na úpravu v § 36 ods. 1, a to doplnenie dôvodov na vyradenie z evidencie UoZ v prípade zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany alebo zániku statusu rodinného príslušníka občana členského štátu EÚ alebo občana Slovenskej republiky. Aj v týchto prípadoch sa ustanovilo, aby úrad vyradenie z evidencie UoZ osobe, ktorá je vyradená z evidencie, oznámil.

– povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65,

– udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a),

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).

Poznámka

Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, inak je výpoveď neplatná. Súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.

• zabezpečovať lekársku posudkovú činnosť v rozsahu tohto zákona,

• riadiť činnosť pracovísk zriadených vo svojom územnom obvode,

• uplatňovať aktívne opatrenia na trhu práce vo svojom územnom obvode,

• vyhlasovať verejné obstarávanie podľa osobitného predpisu na účely tohto zákona,

• predkladať ústrediu návrhy na zriadenie zariadení na plnenie úloh podľa tohto zákona,

• zriaďovať podľa potreby agentúru dočasného zamestnávania a agentúru podporovaného zamestnávania,

• schvaľovať a realizovať projekty a programy podľa § 54,

• vypracúvať a realizovať projekty zamerané na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu,

• vytvárať partnerstvo podľa § 10,

• zabezpečovať úlohy spojené s hromadným prepúšťaním podľa osobitného predpisu,

• kontrolovať dodržiavanie tohto zákona okrem § 53e a dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 112/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023, ako sme už uviedli, ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré sú po novom jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

• uplatňovať Národnú sústavu povolaní pri výkone pôsobnosti podľa písmena a),

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sprecizovala pôsobnosť ústredia a úradov zohľadňujúc návrh kompetencií Aliancie sektorových rád podľa § 35b, ako aj s cieľom aplikácie Národnej sústavy povolaní (NSP) v systéme služieb zamestnanosti tak, aby NSP bola uplatňovaná ústredím pri návrhoch priorít služieb zamestnanosti, v rámci celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce, vykonávaní sprostredkovania zamestnania UoZ, záujemcom o zamestnanie (ZoZ) a občanom SR v členských štátoch Európskej únie. Na strane úradov sa ustanovilo uplatňovanie NSP v rámci sprostredkúvania vhodného zamestnania UoZ a ZoZ.

• vyžadovať od príslušných pobočiek Sociálnej poisťovne informácie o stave prítoku a odtoku poberateľov dávky v nezamestnanosti za vykazovaný mesiac najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

• spolupracovať s príslušnými pobočkami Sociálnej poisťovne pri kontrole trvania nároku na poskytovanie dávky v nezamestnanosti,

• vyhľadávať zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie bez pracovného pomeru alebo bez obdobného pracovného vzťahu,

• zabezpečovať ďalšie vzdelávanie zamestnancov,

• vypracúvať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode a predkladať ich ústrediu,

• vykonávať mesačné a štvrťročné štatistické zisťovania o nezamestnanosti vo svojom územnom obvode a výsledky tohto zisťovania predkladať ústrediu,

• predkladať výboru pre otázky zamestnanosti na schválenie návrhy projektov podľa § 54 ods. 2 písm. c) a d) predložených právnickými osobami alebo fyzickými osobami a informovať ich o výsledku schvaľovacieho procesu,

• prijímať žiadosti občanov o sprostredkovanie zamestnania v členských štátoch Európskej únie a predkladať ich ústrediu,

• poskytovať informácie občanom o možnostiach zamestnania v zahraničí,

• informovať uchádzača o zamestnanie o jeho práve na rovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu,

• poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods. 4,

• vydávať potvrdenie uchádzačom o zamestnanie o dĺžke trvania ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

• sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa § 49, § 50, § 56 a 57.

Odsek 2

Do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem pôsobnosti podľa odseku 1:

• zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným postihnutím,

• označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím,

• kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1.

S účinnosťou od 1. 5. 2018 do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem pôsobnosti podľa odseku 1 aj priznať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zrušiť, zmeniť, pozastaviť a zrušiť pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa ustanovilo v § 13 ods. 2 písm. b) zákona o službách zamestnanosti doplniť pôsobnosť úradu aj o inštitút zrušenia pozastavenia postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktorý v predtým platnej právnej úprave v rámci rozhodovania úradu absentoval.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypustilo rozhodovanie o vydaní duplikátu v procese správneho konania s cieľom zefektívniť a urýchliť vydávanie duplikátov

Odsek 3

Do pôsobnosti úradu pri zamestnávaní cudzinca patrí:

• oznamovať ústrediu voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené cudzincom,

• poskytovať informácie cudzincovi o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode a udeľovať cudzincovi povolenie na zamestnanie a oznamovať ústrediu počet udelených povolení na zamestnanie za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

§ 14

Právo na prístup k zamestnaniu

(1) Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby podľa tohto zákona zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(2) Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^20c) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(3) Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(4) Občan má právo podať úradu sťažnosť v súvislosti s porušením práv a povinností ustanovených v odsekoch 1 až 3; úrad je povinný na sťažnosť občana bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

(5) Úrad nesmie občana postihovať alebo znevýhodňovať preto, že občan uplatňuje svoje práva vyplývajúce z práva na prístup k zamestnaniu.

(6) Občan, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa odsekov 1 až 5, môže sa domáhať podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.^20c)

(7) Občan má právo slobodne si zvoliť zamestnanie a vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v zahraničí.

Komentár k § 14

V uvedenom ustanovení je vymedzená definícia práva na prístup k zamestnaniu, práv a povinností, ktoré z uvedeného práva vyplývajú a podmienky práva na prístup k zamestnaniu. Občan má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Odsek 1

Pod právom na prístup k zamestnaniu si môžeme predstaviť právo každého občana, ktorý má záujem o prácu, má záujem pracovať, jeho zdravotný stav mu dovoľuje pracovať a súčasne si hľadá zamestnanie, na služby podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré sú zamerané na podporu a pomoc uľahčenia vstupu tohto občana na trh práce a súčasne aj na pomoc a podporu vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce počas zákonom určeného obdobia, ktorým je po sebe nasledujúcich šiestich kalendárnych mesiacov.

Odsek 2

Každý občan, ktorý má záujem pracovať, má právo na prístup k zamestnaniu bez akýchkoľvek obmedzení. Musí byť bezpodmienečne dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania, a to ako v pracovnoprávnych vzťahoch, tak aj v obdobných právnych vzťahoch, ktoré sú upravené zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie.

Diskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná za neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

Keďže pri vstupe do Európskej únie Slovenská republika prijala záväzok rešpektovať právny poriadok Európskej únie a konať v súlade s ním, na Slovensku diskrimináciu zakazuje okrem Listiny základných práv a slobôd aj množstvo ďalších legislatívnych predpisov.

V roku 2004 prijalo Slovensko tzv. antidiskriminačný zákon č. 365/2004 Z. z., ktorý vychádza z antidiskriminačných smerníc Európskej únie (smernica Rady Európy 2000/43/ES, smernica Rady Európy č. 2000/78/ES). Tento zákon rieši problematiku diskriminácie predovšetkým v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, pracovnoprávnych vzťahov a poskytovania tovarov a služieb a ukladá povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Okrem neho sa diskrimináciou zaoberá viacero odvetvových zákonov a aj Zákonník práce. Diskriminačné dôvody vychádzajú z negatívnych vlastností diskriminovaných osôb iba vo výnimočných prípadoch.

Príčinami najčastejšie bývajú osobnostné problémy diskriminujúcich (komplexy menejcennosti, podceňovanie iných pre zvyšovanie vlastného sebavedomia, znižovanie agresivity po duševných traumách týmto spôsobom, autoritatívnosť…), socializácia diskriminujúcich ľudí (prevládajúci názor na vlastnú subkultúru, kultúrna identita, spoločenské postavenie…), stereotypy (zúžené predstavy o iných), predsudky (ideológiou vštepené, negatívne hodnotenia s emocionálnou zložkou), právny rámec, ktorý diskrimináciu umožňuje. Aj nevedomosť a nepozornosť voči iným sa môžu stať príčinou – neúmyselnej diskriminácie. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Odsek 3

Uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z práva na prístup k zamestnaniu musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého občana. Nikto nesmie byť v súvislosti s uplatňovaním práva na prístup k zamestnaniu prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného občana na úrad alebo na zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Žaloba (lat. actio) je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd a žiada o ochranu svojich porušených alebo ohrozených práv, prípadne uplatňuje iný návrh, ktorý má byť prejednaný v sporovom konaní (napr. návrh na rozvod manželstva).

Žaloba musí vždy smerovať voči konkrétnej osobe alebo osobám, proti ktorým žalobca ochranu požaduje; táto osoba sa nazýva žalovaný. Existujú aj iné podania na súd, napr. návrh na prehlásenie za mŕtveho alebo návrh na povolenie sobáša maloletej osobe, tu však nejde o žaloby a takéto konanie sa nazýva nesporové konanie.

Žaloba musí byť vždy písomná a musí obsahovať meno (názov) a bydlisko (sídlo) žalobcu, meno (názov) a bydlisko (sídlo) žalovaného, musí z nej byť jasné, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit), opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktoré na dokázanie týchto skutočností žalobca navrhuje. Za podanie žaloby sa spravidla platí súdny poplatok. Trestné stíhanie začne policajný orgán alebo vyšetrovateľ buď na základe trestného oznámenia alebo na základe iných skutočností, ktoré sa dozvedel pri svojej činnosti. Takouto skutočnosťou môže byť napríklad telefonické privolanie policajnej hliadky, ktorá zasiahne priamo na mieste činu, alebo iná udalosť, z ktorej je zjavné, že došlo k spáchaniu trestného činu. Podanie formálneho trestného oznámenia teda nie je podmienkou na začatie trestného stíhania. Platí, že policajný orgán začne trestné stíhanie, ak oznámenie neobsahuje skutočnosti, ktoré by vylučovali spáchanie trestného činu. Znamená to, že ak z opísaných skutočností (ak by sa stali tak, ako je uvedené v trestnom oznámení) vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, je policajný orgán povinný začať trestné stíhanie. Trestné stíhanie je policajný orgán povinný začať bezodkladne. Ak je oznámenie potrebné doplniť (napr. výsluchom oznamovateľa, vyžiadaním písomných podkladov), je povinný začať trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Trestné stíhanie sa v zásade začína tým, že policajt vydá uznesenie o začatí trestného stíhania.

O začatí trestného stíhania upovedomí policajt oznamovateľa trestného činu a poškodeného, ak mu je známy a zároveň musí najneskôr do 48 hodín doručiť uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku – teda správania, ktoré sa považuje za trestný čin, s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, pomenovanie trestného činu podľa Trestného zákona spolu s uvedením príslušného paragrafu, pod ktorým je tento trestný čin v Trestnom zákone opísaný.

Odsek 4, 5, 6, 7

Podľa odseku 4 má každý občan právo podať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sťažnosť, ktorá by súvisela s porušením práv a povinností, ktoré sme uviedli v odsekoch 1 až 3. Úrad je bez zbytočného odkladu povinný na takúto sťažnosť občana odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť takéto konania. Podľa odseku 5 nemôže úrad občana postihovať alebo znevýhodňovať z toho dôvodu, že občan uplatňuje svoje práva, ktoré vyplývajú z práva na prístup k zamestnaniu.

Každý občan podľa odseku 6, ktorý má pocit, alebo si myslí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania práv podľa predchádzajúcich odsekov 1 až 5, má právo domáhať sa podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) právnej ochrany na súde. Podľa odseku 7 majú všetci občania právo slobodne si zvoliť zamestnanie, vykonávať ho na celom území Slovenskej republiky alebo možnosť podľa zákona o službách zamestnanosti zabezpečiť si zamestnanie v zahraničí.

§ 15

Vhodné zamestnanie

(1) Vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z jeho kvalifikácií, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.

(2) Vhodné zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona je zamestnanie, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času.

(3) Vhodné zamestnanie si občan hľadá sám, za pomoci úradu alebo za pomoci právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa § 11 ods. 2 písm. b) až e).

Komentár k § 15

Odsek 1, 2

Spresnenie definície vhodného zamestnania v § 15 ods. 1 sa ustanovilo na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy dochádzalo k prípadom, že uchádzač o zamestnanie odmieta ponuku prijať zamestnanie s odôvodnením, že má vyššiu kvalifikáciu a úrad ho nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce. Na základe upravenej definície môže úrad ponúknuť uchádzačovi o zamestnanie vhodné zamestnanie, ktoré si vyžaduje jednu z jeho kvalifikácií vrátane nižšej kvalifikácie, ktorú uchádzač o zamestnanie dosiahol a v prípade odmietnutia môže uchádzača o zamestnanie vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie. K uvedenému došlo novelou zákona č. 96/2013 Z. z. od 1. mája 2013, kde sa v odseku 1 slová „jeho kvalifikáciu“ nahradili slovami „niektorú z jeho kvalifikácií“.

Ponuka vhodného zamestnania zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na niektorú z kvalifikácií občana, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce. Vhodné zamestnanie je aj také, v ktorom týždenný pracovný čas nie je kratší ako polovica z ustanoveného týždenného pracovného času. Pod kvalifikáciou si môžeme predstaviť schopnosť, odbornú spôsobilosť; preukaz spôsobilosti; hodnotenie alebo odborný posudok.

Sprostredkovanie zamestnania je činnosť zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie a vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.

Týždenný pracovný čas je definovaný v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v ustanovení § 85. Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. Na účely určenia rozsahu pracovného času a rozvrhnutia pracovného času je týždňom sedem po sebe nasledujúcich dní. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak tento zákon neustanovuje inak. Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne. Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.

Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odsekov 1, 5 až 7, je ustanovený týždenný pracovný čas. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa ustanovenia § 85a ZP vrátane práce nadčas môže prekročiť 48 hodín za obdobie štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich v prípade, ak ide o zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo o vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, ak zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca podľa prvej vety vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 56 hodín. Zamestnávateľ je povinný pri dohodnutí pracovného času podľa odseku 1 upovedomiť o tejto skutočnosti príslušný inšpektorát práce alebo príslušný orgán dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o to požiadajú, viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, ktorých pracovný čas je takto dohodnutý a predložiť tieto záznamy príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak o ne požiadajú. Zamestnanec nesmie byť zo strany zamestnávateľa prenasledovaný alebo inak postihovaný za to, že nesúhlasí s rozsahom pracovného času nad 48 hodín týždenne v priemere. Zamestnanec má právo odvolať súhlas podľa odseku 1; odvolanie súhlasu je účinné uplynutím jedného mesiaca od jeho doručenia zamestnávateľovi.

Odsek 3

Podľa odseku 3 si občania hľadajú vhodné zamestnanie sami, za pomoci úradu práce alebo za pomoci právnickej osoby, prípadne fyzickej osoby podľa § 11 ods. 2 písm. b) až e). Podľa citovaného ustanovenia je to právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania, poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím alebo na základe uzatvorenej písomnej dohody v rámci partnerstva podľa § 10, alebo právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania.

§ 16

Výbor pre otázky zamestnanosti

(1) Na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa tohto zákona, na ktoré nie je právny nárok, zriaďuje úrad vo svojom územnom obvode výbor pre otázky zamestnanosti (ďalej len „výbor“).

(2) Výbor má 11 členov, z toho troch zástupcov úradu, pričom jeden z nich je riaditeľ úradu, dvoch zástupcov samosprávneho kraja, do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu.

(3) Zástupcov úradu vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia.

(4) Zástupcov samosprávneho kraja volí a odvoláva zastupiteľstvo samosprávneho kraja.

(5) Zástupcov miest a obcí vymenúva a odvoláva reprezentatívna organizácia miest a obcí.

(6) Zástupcov odborových organizácií na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie.^20d) Zástupcov zamestnávateľov na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie.

(7) Výbor je schopný uznášať sa, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov.

(8) Výbor rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas väčšiny prítomných členov.

(9) Spôsob rokovania výboru upravuje rokovací poriadok.

(10) Zasadnutia výboru sa uskutočňujú najmenej raz za mesiac.

Komentár k § 16

Odsek 1

Od 1. mája 2013 sa vybrané obligatórne poskytované AOTP zmenilo na fakultatívne poskytované aktívne opatrenia trhu práce. V znení odseku 1 sa v porovnaní so predchádzajúcim právnym stavom upravila definícia výboru tak, aby úrad vo svojom územnom obvode zriaďoval výbor nielen na riešenie zásadných otázok zamestnanosti, ale aj na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa tohto zákona, na ktoré nie je právny nárok.

Na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktoré nie je právny nárok, zriaďuje úrad vo svojom územnom obvode výbor pre otázky zamestnanosti.

Právny nárok je upravený správnym poriadkom a predstavíme si pod ním skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne.

Odsek 2

Od 1. 5. 2013 sa v odseku 2 zvýšil počet členov zástupcov úradu vo výbore z dvoch na troch zástupcov, pričom jeden z nich je riaditeľ úradu a tým dosiahnuť aj nepárny počet členov výboru – z desať na jedenásť.

V odseku 2 tohto ustanovenia je uvedené zloženie výboru pre otázky zamestnanosti. Výbor podľa zákona pozostáva z 11 členov z toho troch zástupcov úradu. Jeden z týchto zástupcov je riaditeľ úradu, dvoch zástupcov samosprávneho kraja, do ktorého územného obvodu úrad patrí, dvoch zástupcov miest a obcí, dvoch zástupcov zamestnávateľov pôsobiacich v územnom obvode úradu a dvoch zástupcov odborových organizácií pôsobiacich v územnom obvode úradu.

Do pôsobnosti výboru patrí:

• schvaľovať priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu a analýzy a prognózy o vývoji trhu práce podľa § 13 ods. 1 písm. ad),

• posudzovať žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok,

• odporúčať úradu formou kladného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, alebo neodporúčať úradu formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok.

Výbor pri výkone svojej pôsobnosti podľa odseku 1 písm. b) uplatňuje a dodržiava zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok, podľa § 12 písm. h).

Odsek 3, 4, 5, 6

Podľa odseku 3 zástupcov úradu vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ ústredia. Zástupcov samosprávneho kraja volí a odvoláva zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Podľa § 11 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v platnom znení je zastupiteľstvo a zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.Funkčné obdobie zastupiteľstva sa skončí zložením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva. Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to

a) uznášať sa na nariadeniach,

b) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja a s majetkom prenechaným do užívania samosprávnemu kraju,

c) schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a územné plány regiónov,

d) schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie rozpočtu a schvaľovať záverečný účet samosprávneho kraja; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať predseda,

e) o prijatí úveru alebo pôžičky samosprávneho kraja,

f) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov samosprávneho kraja vypracovaný podľa osobitného predpisu,

g) o vyhlásení referenda,

h) zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe,

i) schvaľovať dohody podľa § 5, schvaľovať združovanie prostriedkov a činností samosprávneho kraja, ako aj členstvo samosprávneho kraja v združeniach,

j) voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedov samosprávneho kraja (ďalej len „podpredseda“), ako aj určovať podpredsedovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, primeranú odmenu,

k) zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva, určovať im úlohy, voliť a odvolávať ich predsedov a ďalších členov,

l) voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra a určovať jeho odmenu,

m) určovať odmenu poslancom (§ 12 ods. 6),

n) určovať odmenu členom komisií, ktorí nie sú poslancami,

o) zriaďovať úrad,

p) schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva,

q) o ďalších veciach, ktoré si môže vyhradiť v štatúte samosprávneho kraja, ak nie sú zákonom zverené predsedovi.

Zástupcov miest a obcí vymenúva a odvoláva reprezentatívna organizácia miest a obcí. Zástupcov odborových organizácií na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie.

Zástupcov zamestnávateľov na základe vzájomnej dohody vymenúvajú ich reprezentatívne organizácie.

Zákon o združovaní občanov sa s istými obmedzeniami vzťahuje aj na združovanie v odborových organizáciách a organizáciách zamestnávateľov, ktoré patria do kategórie občianskych združení.

Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim po tom, keď ministerstvu bol doručený návrh na jej evidenciu. Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom, bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí.

Reprezentatívne organizácie sú upravené zákonom č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite). Reprezentatívne združenie zamestnávateľov je združenie zamestnávateľov, ktoré združuje zamestnávateľov z viacerých odvetví hospodárstva alebo má pôsobnosť najmenej v piatich krajoch, ktorí spolu zamestnávajú najmenej 100 000 zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Odsek 7, 8, 9, 10

Výbor je schopný uznášať sa, ak je na jeho zasadnutí prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Výbor rozhoduje uznesením, ktoré predstavuje výsledok rokovania – porady. Na to, aby bolo prijaté uznesenie, sa vyžaduje súhlas väčšiny prítomných členov. Spôsob rokovania výboru upravuje rokovací poriadok. Zasadnutia výboru sa uskutočňujú v pravidelných intervaloch, minimálne však raz za mesiac.

V záujme operatívneho výkonu výboru sa v odseku 10 od 1. mája 2013 zvýšila minimálna periodicita jeho zasadnutí z najmenej raz za štvrťrok na najmenej raz za mesiac.

§ 17

Členstvo vo výbore

(1) Funkčné obdobie členov výboru trvá štyri roky.

(2) Výbor volí zo svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov, z ktorých jeden je zo zástupcov samosprávneho kraja alebo zo zástupcov miest a obcí, jeden zo zástupcov odborových organizácií alebo zo zástupcov zamestnávateľov a jeden zo zástupcov úradu. Zástupcovia samosprávneho kraja alebo zástupcovia miest a obcí, zástupcovia odborových organizácií a zástupcovia zamestnávateľov sa vo funkcii predsedu alebo podpredsedu striedajú po uplynutí jedného kalendárneho roka.

(3) Funkcie členov výboru sú nezlučiteľné; člen výboru môže vykonávať funkciu len v jednom výbore.

(4) Člen výboru má nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie vo výbore podľa osobitného predpisu.²¹⁾ Za výkon funkcie vo výbore možno členovi výboru poskytnúť odmenu raz za rok. Výšku odmeny ustanoví ústredie vnútorným predpisom.

(5) Výkon funkcie vo výbore sa považuje za prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(6) Člen výboru je pri výkone funkcie vo výbore nezastupiteľný.

(7) Členstvo vo výbore zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia,

b) odvolaním člena,

c) písomným vzdaním sa členstva,

d) smrťou člena.

(8) Člena výboru odvolá na návrh výboru ten subjekt, ktorý ho navrhol za člena výboru,

a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,

b) ak začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom vo výbore,

c) ak sa bez vážneho dôvodu dvakrát po sebe nezúčastnil na rokovaní výboru,

d) na návrh orgánu, ktorý ho za člena navrhol.

(9) Člen výboru je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou a ktoré v záujme úradu nemožno oznamovať iným osobám.

Komentár k § 17

Odsek 1

V tomto odseku je vymedzené podľa zákona o službách zamestnanosti funkčné obdobie členov výboru. Uvedené funkčné obdobie trvá štyri roky. Funkčné obdobie je obdobie od vymenovania členov výboru do funkcie až do ukončenia ich činnosti, kedy je potrebné novo menovať členov výboru. Do pôsobnosti výboru patrí schvaľovať priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu, analýzy a prognózy o vývoji trhu práce podľa § 13 ods. 1 písm. ad) zákona, posudzovať žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, odporúčať úradu formou kladného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, alebo neodporúčať úradu formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok.

Odsek 2

Predseda a dvaja podpredsedovia výboru sú volení z jednotlivých členov výboru a volia ich samotní členovia.

Jeden z podpredsedov výboru pre otázky zamestnanosti je volený zo zástupcov samosprávneho kraja alebo zo zástupcov miest a obcí, jeden podpredseda je volený zo zástupcov odborových organizácií alebo zo zástupcov zamestnávateľov a jeden zo zástupcov úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Zástupcovia samosprávneho kraja alebo zástupcovia miest a obcí, zástupcovia odborových organizácií a zástupcovia zamestnávateľov sa vo funkcii predsedu alebo podpredsedu striedajú.

Obdobím striedania vo funkcii je po uplynutí jedného kalendárneho roka, to je od 1. 1. – do 31. 12. kalendárneho roku. Kalendárny rok je priemerná dĺžka občianskeho roka, ktorý trvá 365 dní, respektíve 366 dní.

Odsek 3 a 4

Jednotliví členovia výboru pre otázky zamestnanosti majú svoju funkciu a môžu vykonávať v rámci výboru len jednu, čiže funkcie členov výboru sú nezlučiteľné. Zjednodušene povedané, každý člen výboru môže vykonávať funkciu len v jednom výbore.

Člen výboru má nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie vo výbore podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť. Za výkon funkcie vo výbore možno členovi výboru poskytnúť odmenu raz za rok. Výšku odmeny ustanovuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vnútorným predpisom. Člen výboru je pri výkone funkcie vo výbore nezastupiteľný. Zasadnutia výboru sa uskutočňujú najmenej raz za mesiac. Zasadnutia by mali byť na účely zákona o službách zamestnanosti pravidelné.

Odsek 5

Výkon funkcie člena vo výbore je podľa zákona považovaný za prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu. V uvedenom prípade patrí členovi – zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. Prekážkou v práci je dočasné prerušenie, resp. pozastavenie plnenia pracovných povinností zamestnanca voči zamestnávateľovi bez toho, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru. Zamestnanec teda nie je povinný pre zamestnávateľa vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy a zároveň mu zaniká právo na mzdu.

V závislosti od charakteru prekážky v práci vzniká zamestnancovi právo na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov prekážok v práci na strane zamestnanca, s ktorými spája rôzne dôsledky pre zamestnanca

Prekážky v práci sú upravené v piatej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu sú ustanovené v § 136. Podľa tohto právneho predpisu zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak, alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.

Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou.

V prípade člena výboru – zamestnanca patrí pracovné voľno s náhradou mzdy. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca. Platí zásada, že člen výboru je pri výkone tejto funkcie vo výbore nezastupiteľný.

Odsek 7

V uvedenom odseku sú vymedzené prípady, kedy môže dôjsť k zániku členstva vo výbore pre otázky zamestnanosti. Môže sa tak stať vo viacerých prípadoch, medzi ktoré patrí uplynutie funkčného obdobia, ktoré je v tomto prípade 4 roky, odvolanie člena výboru, ku ktorému môže tiež dôjsť z viacerých dôvodov (zaoberá sa ním odsek 8 tohto ustanovenia), písomné vzdanie sa členstva (výlučne písomným spôsobom) a poslednom rade sem patrí smrť člena výboru.

Odsek 8 a 9

Člen výboru môže byť z funkcie členstva odvolaný z niekoľkých dôvodov. Na odvolanie je potrebný návrh od toho subjektu, ktorý ho zároveň navrhol na členstvo vo výbore. Ak bol člen výboru právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, tak v tom prípade môže byť člen odvolaný.

Úmyselným trestným činom je zločin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov, alebo prečin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.) porušiť alebo ohroziť záujem a práva fyzických a právnických osôb, spoločnosti a ústavné zriadenie SR chránené týmto zákonom.

Člen môže byť odvolaný z výboru v tom prípade, ak začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom vo výbore, alebo ak sa bez vážneho dôvodu dvakrát po sebe nezúčastnil na rokovaní výboru alebo na návrh orgánu, ktorý ho za člena navrhol.

Medzi povinnosti členov výboru patrí okrem iného aj povinnosť mlčanlivosti. Člen výboru je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou a ktoré v záujme úradu nemožno oznamovať iným osobám a ani žiadnym spôsobom poskytovať informácie, ktoré sa týkajú výlučne výboru pre otázky zamestnanosti.

§ 18

Pôsobnosť výboru

(1) Do pôsobnosti výboru patrí

a) schvaľovať priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu, analýzy a prognózy o vývoji trhu práce podľa § 13 ods. 1 písm. y),

b) posudzovať žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok,

c) odporúčať úradu formou kladného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, alebo neodporúčať úradu formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok.

(2) Výbor pri výkone svojej pôsobnosti podľa odseku 1 písm. b) uplatňuje a dodržiava zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok, podľa § 12 písm. h).

(3) Návrhy na vykonávanie pôsobnosti podľa odseku 1 písm. a) predkladá výboru úrad na základe

a) priorít celoštátnej stratégie zamestnanosti,

b) priorít a úloh určených ústredím,

c) priorít samosprávneho kraja na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie a na zvýšenie rozsahu a kvality pracovných miest v samosprávnom kraji,

d) požiadaviek miest a obcí na podporu zamestnania alebo udržiavania pracovných návykov ich obyvateľov, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením alebo ktorí sú sociálne vylúčení.

(4) Výbor zriaďuje komisiu na účely posúdenia efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru podľa § 49 ods. 3 a § 57 ods. 6.

Komentár k § 18

Od 1. mája 2013 znenie ustanovenia súvisí s novým mechanizmom schvaľovania nástrojov podpory a pomoci účastníkom na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok podľa tohto zákona. Nadväzne na právne úpravy v zákone o odbornom vzdelávaní, ktorým sa v osobitnom článku zmenil k 1. 1. 2013 aj zákon o službách zamestnanosti tým, že sa rozšírila pôsobnosť výboru o schvaľovanie analýz a prognóz o vývoji trhu práce podľa § 13 ods. 1 písm. ad), ustanovilo sa, aby sa tieto zmeny ustanovenia premietli do novoupraveného znenia § 18. Súčasne sa v nadväznosti na zavedenia fakultatívneho princípu väčšiny príspevkov na aktívnych opatrení trhu práce ustanovilo, aby výbor posudzoval žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, v územnom obvode úradu a odporúčal úradu formou kladného posudku, resp. neodporúčal formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok.

Súčasne sa v odseku 2 ustanovilo, aby výbor pri vykonávaní tohto posudzovania uplatňoval a dodržiaval zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok a ktoré vypracovalo ústredie a schválilo ministerstvo.

Odsek 1

Pôsobnosť je pôsobenie, činnosť; oblasť, v ktorej sa vykonáva činnosť alebo kompetencia. Do pôsobnosti výboru patrí schvaľovať priority podpory zamestnanosti v územnom obvode úradu, analýzy a prognózy o vývoji trhu práce – vypracúvať analýzy a prognózy o vývoji trhu práce vo svojom územnom obvode, zverejňovať ich na svojom webovom sídle a predkladať ich ústrediu, posudzovať žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktorý nie je právny nárok, odporúčať úradu formou kladného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktorý nie je právny nárok, alebo neodporúčať úradu formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti, na ktorý nie je právny nárok.

Odsek 2

V rámci pôsobnosti výboru musí výbor pri výkone svojich činností, ktoré sme uviedli v odseku 1 písmena b) tohto ustanovenia, dodržiavať a uplatňovať všetky dôležité zásady pri používaní financií, ktoré sú určené na využitie pre aktívne opatrenia na trhu práce, na ktoré nie je právny nárok podľa ustanovenia § 12 zákona o službách zamestnanosti.

Odsek 3

Na výkon činnosti a pôsobnosti výboru pre otázky zamestnanosti môže podávať (predkladať) návrhy podľa odseku 1 tohto ustanovenia úrad v prípade dôležitých potrieb. Tieto návrhy podáva na základe priorít celoštátnej stratégie zamestnanosti, priorít a úloh určených ústredím, priorít samosprávneho kraja na zlepšenie ekonomickej a sociálnej situácie a na zvýšenie rozsahu a kvality pracovných miest v samosprávnom kraji, požiadaviek miest a obcí na podporu zamestnania alebo udržiavania pracovných návykov ich obyvateľov, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením alebo ktorí sú sociálne vylúčení. Pod sociálnym vylúčením chápeme neschopnosť zúčastniť sa na sociálnom, ekonomickom, politickom a kultúrnom živote z dôsledky faktorov, ako sú napríklad nízky príjem, zlý zdravotný stav, nedostatočné vzdelanie, slabý kontakt s majoritnou populáciou a diskriminácia. Pod prioritou si môžeme predstaviť určité prvenstvo alebo prednosť pred niečím iným, niečo najdôležitejšie.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy pre stratégiu zamestnanosti, koordináciu jej tvorby a politiku trhu práce, realizovalo projekt s názvom Národná stratégia zamestnanosti.

Výstupom tohto projektu bol komplexný samostatný dokument pre zamestnanosť a jej rozvoj, ktorého spoločné nadrezortné ciele mali v strednodobom časovom horizonte navodzovať žiaduce smerovanie rozvoja zamestnanosti na Slovensku, komplexné medzirezortné riešenia a opatrenia úzko prepojené na tvorbu pracovných miest v jednotlivých sektoroch hospodárstva a dlhodobé zámery koncipované na dosiahnutie strategických cieľov zamestnanosti.

Princípy stratégie zamestnanosti sa mali stať základom politík zamestnanosti pri rešpektovaní vnútroštátnej, sektorovej, regionálnej i miestnej úrovne s cieľom riešiť nepriaznivú situáciu v miere nezamestnanosti pri využívaní štrukturálnych fondov Európskej únie v programovom období na roky 2014 – 2020.

Realizáciou projektu sa vytvoril a zaviedol systém nadrezortnej platformy s funkčným pracovným programom na rozvoj zamestnanosti, a to prostredníctvom Riadiaceho výboru Národnej stratégie zamestnanosti, ktorý bude mať charakter Nadrezortnej pracovnej skupiny pre podporu zamestnanosti. Táto bude pri MPSVR SR pôsobiť aj po ukončení projektu a bude jeho nosným poradným orgánom pri tvorbe, aktualizácii a koordinácii postupov pri plnení stratégie zamestnanosti.

Tento projekt sa realizoval vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia na území celej SR v období 11/2013 – 10/2014. Cieľovými skupinami sú uchádzači o zamestnanie, znevýhodnení uchádzači o zamestnanie, občania so zdravotným postihnutím, záujemcovia o zamestnanie, skupiny osôb ohrozené stratou zamestnania a absolventi stredných a vysokých škôl.

Odsek 4

Medzi pôsobnosti výboru patrí aj zriaďovanie komisie, ktorá má za úlohu posúdenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru podľa § 49 ods. 3 a § 57 ods. 6. Podnikateľský zámer podľa § 49 odsek 3 vrátane predpokladaných nákladov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý je podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom. Podľa § 57 odsek 6 – vypracovanie podnikateľského zámeru vrátane predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

P ríklad

Prečo má podnikateľský zámer význam pre začínajúceho podnikateľa?

1. Prehľadné zhrnutie základnej myšlienky

Na relatívne malom priestore možno načrtnúť jadro podnikania, hlavný cieľ, zdroje, ktoré sú potrebné na jeho dosiahnutie, tiež úlohy a úskalia, ktoré treba zvládnuť. Dobrý plán by mal umožňovať koncentrovať sa na to podstatné – na hlavný cieľ a na jadro biznisu. V každodennom „zápase o prežitie“ je ľahké stratiť zo zreteľa hlavný cieľ a utápať sa v nepodstatných drobnostiach. Úspešní biznismeni vedia, čo chcú a idú za tým.

2. Rozmenenie hlavného cieľa na jednotlivé časti

Základnú myšlienku plán zvyčajne delí na jednotlivé oblasti a konkrétne úlohy v jednotlivých oblastiach. Z týchto oblastí a úloh si možno relatívne jednoducho zostaviť každodenné plány úloh a vnímať napredovanie vpred. Niekto tieto podrobnejšie úlohy nazýva aj akčné plány – radi tak robia napr. ministerskí úradníci, a potom to vyzerá celkom dobre.

3. Možnosť porovnať plán so skutočnosťou – s odstupom času

Plán je referenčný nástroj – umožní po jednom či viacerých rokoch porovnať skutočnosť podnikania s pôvodným zámerom. Uvidíte, či ste mali správny odhad a úsudok. Mať dobrý odhad a úsudok je tá najpodstatnejšia vlastnosť podnikateľa a biznis plán ju pomôže budovať. Možno sa s odstupom času budete smiať nad rozdielmi medzi plánom a skutočnosťou a uvedomíte si, koľko veľa ste sa naučili.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

P ríklad

Koľko strán by mal mať podnikateľský plán?

Biznis plán môže mať zopár strán alebo aj niekoľko desiatok strán. Niekto to možno zvládne aj na jednej strane – aj to je v každom prípade lepšie ako nič. Samozrejme máme na mysli podnikateľský plán z pohľadu jeho významu pre samotného podnikateľa. Ak svoj plán chcete použiť na získanie alebo presvedčenie potenciálnych spoločníkov alebo na získanie finančných prostriedkov z banky či z fondu rizikového kapitálu alebo odinakadiaľ, bude plán pravdepodobne oficiálnejší, názornejší a obsažnejší.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

P ríklad

Ako napísať podnikateľský plán? Akú by mal mať štruktúru?

Odporúčame písať plán prísne štruktúrovane – číslovať jednotlivé časti alebo kapitoly, dodržiavať úpravu bežnú pre „vážne“ dokumenty. Samozrejme, plánu môže predchádzať určitý brainstorming – na papieri či bez papiera – bez formálnej úpravy.

Existuje veľa pohľadov a názorov na to ako písať podnikateľský zámer a na jeho štruktúru.

Obsahom podnikateľského zámeru by mali byť údaje o žiadateľovi, charakteristika zámeru, postup realizácie zámeru, miesto realizácie zámeru, marketingové informácie, slabé a silné stránky zámeru, finančná prognóza, doplňujúce údaje a kalkulácia predpokladaných nákladov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

§ 19

Lekárska posudková činnosť

(1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie

a) možnosti zaradenia do vhodného zamestnania vzhľadom na zdravotný stav,

b) možnosti účasti na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti vzhľadom na zdravotný stav,

c) opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54,

d) schopnosti plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8, ak ide o uchádzača o zamestnanie, ktorý predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. a) sa vykonáva v prípade, ak uchádzač o zamestnanie odmietol prijať vhodné zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.

(3) Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. b) sa vykonáva, ak sa uchádzač o zamestnanie odmietol zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti alebo neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.

(4) Posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár na základe posudku Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,¹⁶⁾ zhodnotenia výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore; tieto doklady predkladá uchádzač o zamestnanie a samostatne zárobkovo činná osoba.

(5) Výkon lekárskej posudkovej činnosti zabezpečuje ústredie a úrad.

(6) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.^21a)

(7) Posudkový lekár vypracuje posudok, ktorý obsahuje

a) meno, priezvisko a dátum narodenia, adresu trvalého pobytu posudzovaného uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby,

b) charakteristiku ponúkaného pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti,

c) záver, v ktorom je posúdená vhodnosť alebo nevhodnosť pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti pre uchádzača o zamestnanie vzhľadom na jeho zdravotný stav,

d) charakteristiku pracovného miesta, na ktorom posudzovaná samostatne zárobkovo činná osoba prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54,

e) záver, v ktorom je posúdená opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57,

f) záver, v ktorom je posúdená schopnosť alebo neschopnosť plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8.

(8) V posudku, ktorý slúži výlučne na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov podľa § 20 alebo ktorý slúži na preskúmavanie rozhodnutia o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzača o zamestnanie súdom, posudkový lekár zaznamená informáciu o výpise zo zdravotnej dokumentácie,²²⁾ ktorá bola podkladom na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54, vykonaného ošetrujúcim lekárom.

(9) Posudok podľa odseku 7 je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54; úrad odovzdá kópiu posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe.

(10) Ak posudzovaný uchádzač o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činná osoba nesúhlasí s posudkom podľa odseku 7, môže do piatich pracovných dní od prevzatia posudku požiadať úrad o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

Komentár k § 19

Štvrtá časť zákona o službách zamestnanosti pozostáva z § 19, § 20, § 20a a § 20b. Zaoberajú sa lekárskou posudkovou činnosťou.

Odsek 1

Lekárska posudková činnosť je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas s opatrovaním.

Na účely zákona o službách zamestnanosti môžeme lekársku posudkovú činnosť chápať ako posudzovanie zdravotného stavu – zdravotnej spôsobilosti občana, ktorý sa uchádza o zamestnanie na úrade práce, ktoré zahŕňa na uvedený účel posudzovanie uchádzača o zamestnanie na možnosti zaradenia do vhodného zamestnania vzhľadom na jeho zdravotný stav, možnosti účasti uchádzača na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti vzhľadom na jeho zdravotný stav, opodstatnenosti zdravotných dôvodov na ukončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 (príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť) alebo § 57 (príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť).

S účinnosťou od 1. 1. 2019 odsek 1 doplnil písmenom d). Lekárska posudková činnosť je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie schopnosti plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8, ak ide o uchádzača o zamestnanie, ktorý predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Rozšíril sa účel lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona. Uchádzač o zamestnanie (UoZ) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. UoZ je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie si zamestnania preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v termíne a na mieste určenom úradom. Zároveň je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch dní odo dňa vyzvania úradom.

Tieto povinnosti si však plniť nemusí, pokiaľ je dočasne práceneschopný. Dočasná pracovná neschopnosť sa považuje tiež za vážny dôvod, kedy UoZ môže odmietnuť ponuku vhodného zamestnania alebo ponuku účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, alebo si nesplnil iné povinnosti vyplývajúce zo zákona. Taktiež úrad v tomto prípade nemôže plniť jednu zo svojich hlavných úloh, a to hľadať a ponúkať vhodné zamestnanie UoZ, resp. poskytovať služby zamestnanosti na zlepšenie jeho uplatnenia na trhu práce.

Podľa poznatkov aplikačnej praxe je inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti častým dôvodom pre neplnenie si povinností UoZ podľa zákona. Bolo otázne, či v takýchto prípadoch je splnená podmienka vedenia v evidencii UoZ, a to, že ide o občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a zamestnanie si hľadá. Preto sa rozšíril účel lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti UoZ plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii UoZ bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Dáva sa tak možnosť úradu, aby najmä v prípade dlhodobejšej práceneschopnosti UoZ, keď je väčší predpoklad, že vedenie v evidencii UoZ stráca opodstatnenie vzhľadom na účel systému služieb zamestnanosti, požiadal posudkového lekára o posúdenie schopnosti UoZ plniť si povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a byť k dispozícii úradu na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ posudkový lekár posúdi, že UoZ z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný plniť si zákonné povinnosti, vyradí sa tento UoZ z evidencie UoZ až do ukončenia pracovnej neschopnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 upravilo posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa projektov a programov podľa § 54, v rámci ktorých boli UoZ podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

Odsek 2 a 3

Lekárska posudková činnosť sa vykonáva sa podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v prípade, ak evidovaný uchádzač o zamestnanie odmietol prijať zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav, odmietol sa zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce alebo na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňujú jeho zdravotný stav, skončil zo zdravotných dôvodov prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok.

Preskúmanie posudku na žiadosť občana vykonáva v 2. stupni odborné konzílium posudkových lekárov. Na základe posudku sa rozhodne o vyradení, resp. nevyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie, resp. o povinnosti vrátiť príspevok, poskytnutý na samostatne zárobkovú činnosť.

Okrem uvedeného s účinnosťou od 1. 4. 2005 bola zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým bol zmenený a doplnený zákon o službách zamestnanosti, rozšírená pôsobnosť oddelení posudkových činností o kontrolu dodržiavania liečebného režimu evidovanými uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú dočasne pracovne neschopní.

Nedodržanie liečebného režimu je dôvodom na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Lekárskou posudkovou činnosťou sa:

• hodnotí a posudzuje zdravotný stav, jeho zmeny a poruchy, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie osoby,

• určuje miera funkčnej poruchy,

• posudzujú sociálne dôsledky v oblastiach kompenzácií, ktoré má osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia,

• posudzujú jednotlivé druhy odkázanosti osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

• posudzuje fyzická a psychická schopnosť osoby vykonávať opatrovanie,

• posudzuje fyzická a psychická schopnosť osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas,

• posudzuje potreba osobitnej starostlivosti.

Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vychádza posudkový lekár najmä z lekárskeho nálezu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov.

Vychádzať môže aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa neho zdravotný stav osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

Posudkový lekár môže predvolať osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak:

• má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, alebo

• je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru.

V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby.

Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto osoba písomne požiada.

Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý musí obsahovať stanovené náležitosti.

V posudku lekár určuje aj mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia.

Ako sme už spomínali, lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 písm. b) sa vykonáva, ak sa uchádzač o zamestnanie odmietol zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti alebo neskončil účasť na aktívnych opatreniach na trhu práce a na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav.

Aktivačná činnosť sa vykonáva od roku 2004, kedy táto naviazala na predtým vykonávané verejnoprospešné práce. Aktivačná činnosť sa vykonáva formou menších obecných služieb pre obec alebo formou dobrovoľníckych služieb.

Ak je občan uchádzačom o zamestnanie evidovaný na úrade práce, súčasne nezamestnaný alebo vykonáva zárobkovú činnosť a jeho mzda nepresahuje čiastku v zmysle § 6, odsek 2. písm. d) zákona č. 5/2004 Z. z., tak

1. môže si vybrať podľa svojho okresu niektorú z ponúk na dobrovoľnícke služby (§ 52a zák. 5/2004 o službách zamestnanosti). Pracuje sa spravidla 20 hodín týždenne. Tieto práce môže organizovať akákoľvek právnická osoba (aj obec, mesto) alebo fyzická osoba.

Ak je nezamestnaný dlhšie ako 12 mesiacov (presnejšie: viac ako 12 mesiacov počas 16 mesiacov) a súčasne aj poberateľom sociálnych dávok.

2. Môže si vybrať aj z ponúkaných menších obecných prác (§ 52 zák. 5/2004 o službách zamestnanosti), dostane aktivačný príspevok 75,70 €. Dobrovoľnícke práce a menšie obecné služby sa vzájomne vylučujú.

3. Môže požiadať o prácu v ktorejkoľvek obci okresu, resp. okresov patria do obvodu jeho úradu práce.

4. Ak nenájde vo svojom okrese žiadnu pracovnú príležitosť, alebo sú všetky obsadené, treba kontaktovať kompetentných a oni mu oznámia bezplatne a okamžite, ak sa nejaká práca vyskytne.

Na poskytnutie uvedených príspevkov ako aj príspevkov pre organizátorov AČ je právny nárok. 65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník).

Aktivačná činnosť upravená v ustanovení § 52 formou menších obecných služieb pre obec je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

Aktivačná činnosť sa vykonáva v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala, s možnosťou jej opakovaného vykonávania najviac počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov. Menšie obecné služby sú určené na zlepšenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností obce v sociálnej oblasti, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.

Odsek 4

Podľa tohto odseku posudzovanie opodstatnenosti zdravotných dôvodov, ktoré sme uviedli v odseku 1, vykonáva posudkový lekár na základe posudku Sociálnej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zhodnotenia výpisu zo zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore; tieto doklady predkladá uchádzač o zamestnanie a samostatne zárobkovo činná osoba.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2023 upravil rozsah dokladov predkladaných posudkovému lekárovi tak, aby bolo možné vydať hodnoverný posudok na základe zhodnotenia zdravotnej dokumentácie.

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od Ministerstva zdravotníctva SR alebo samosprávneho kraja alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu (napr. živnostenský zákon – zákon č. 455/1991 Zb.), fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Tú môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér, pokiaľ získali licenciu od príslušnej komory.

Samostatná zdravotnícka prax môže byť poskytovaná v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe živnostenského oprávnenia.

Odsek 5 a 6

Na výkon lekárskej posudkovej činnosti sú poverení ústredie a úrad, ktoré ho zároveň aj zabezpečujú. Na prevádzkovanie lekárskej posudkovej činnosti je určený iba posudkový lekár, ktorý musí okrem iného spĺňať všetky dôležité kvalifikačné predpoklady, ktoré určuje osobitný právny predpis. Tým je ustanovenie § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom podľa § 19 ods. 6 tohto zákona, ktorý upravoval povinnosť dosiahnutého vzdelania u lekára, ktorý vykonáva lekársku posudkovú činnosť, sa od 1. mája 2013 upravila podmienka výkonu tejto činnosti splnením kvalifikačných predpokladov podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to z dôvodu, že uvedený právny predpis upravuje kvalifikačné predpoklady v širšom rozsahu ako doterajšie znenie zákona o službách zamestnanosti a následkom čoho vznikajú problémy v aplikačnej praxi.

Lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.

Náplň činnosti odboru posudkového lekárstva je rámcovo vymedzená v Koncepcii odboru posudkové lekárstvo zo dňa 5. apríla 2007, uverejnenej vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pod č. 12472/2007 – OZSO. Posudkové lekárstvo je definované ako interdisciplinárny, integrujúci medicínsky odbor, ktorý na základe komplexného poznania zdravotného stavu osoby a poznatkov o pracovných schopnostiach a možnostiach skúma, interpretuje, hodnotí zdravotný stav posudzovanej osoby v porovnaní so zdravou osobou vo vzťahu k vykonávaniu zárobkovej činnosti alebo konkrétnemu zamestnaniu. Posudzuje spôsobilosť na prácu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave a ťažkom zdravotnom postihnutí, posudzuje poškodenie zdravia z hľadiska znevýhodnenia zdravotne postihnutej osoby oproti zdravej osobe, posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely súdneho konania.

Využitím poznatkov lekárskych, biomedicínskych vied a práva sociálneho zabezpečenia sa zúčastňuje na ich riešení.

Cieľom činnosti posudkových lekárov je presné, úplné a spoľahlivé zhodnotenie zdravotného stavu a funkčných schopností osôb vo vzťahu k pracovným a sociálnym nárokom a príslušnej právnej úprave. K uskutočneniu tohto cieľa je nutná úzka spolupráca so zdravotníckymi zariadeniami a ošetrujúcimi lekármi, z ktorých zdravotnej dokumentácie posudkový lekár pri svojej práci vychádza. Náročnosť komunikácie s lekármi iných špecializácií a najmä náročnosť dialógu s klientmi predstavuje značnú psychickú záťaž posudkového lekára, a tým aj skúšku ich etického postoja. Posudkový lekár musí byť schopný posúdiť zdravotný stav občana vo všetkých možných aspektoch a súvislostiach a to tak, aby nepochybil v medicínskej zložke – objektivizácii rozsahu a závažnosti funkčnej poruchy, dynamike vývoja zdravotného postihnutia, vzájomnom a výslednom dopade jednotlivých zdravotných postihnutí s interakciou sociálnou, psychologickou i etickou.

Najnáročnejšiu situáciu pre posudkového lekára predstavuje osobné oznámenie posudkového záveru klientovi, lebo v prípade nenaplnenia očakávaní klient reaguje značne emocionálne. Práca posudkového lekára je teda nielen čisto medicínska a právna, ale má aj svoj hlboký sociálny rozmer.

Posudkoví lekári v odbore posudkové lekárstvo majú postavenie znalcov. Pri svojej práci musia dodržiavať zákony a vnútorné predpisy.

Odsek 7

V tomto odseku je uvedené, čo je obsahom posudku, ktorý vypracuje posudkový lekár. Posudok obsahuje meno, priezvisko a dátum narodenia, adresu trvalého pobytu posudzovaného uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, charakteristiku ponúkaného pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti, záver, v ktorom je posúdená vhodnosť alebo nevhodnosť pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti pre uchádzača o zamestnanie vzhľadom na jeho zdravotný stav, charakteristiku pracovného miesta, na ktorom posudzovaná samostatne zárobkovo činná osoba prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú bol poskytnutý príspevok, ktorým je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť.

Posudok musí obsahovať aj záver, v ktorom je posúdená opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť.

Od 1. 1. 2019 sa odsek 7 doplnil písmenom f), podľa ktorého posudkový lekár vypracuje posudok, ktorý obsahuje záver, v ktorom je posúdená schopnosť alebo neschopnosť plniť povinnosti:

– uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom,

– za preukázateľné aktívne hľadanie zamestnania sa považujú aktívne formy osobného vyhľadávania zamestnania uchádzačom o zamestnanie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom,

– uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.

Odsek 8

V lekárskom posudku vypracovanom posudkovým lekárom, ktorý slúži výlučne na rozhodovanie odborného konzília posudkových lekárov podľa § 20 zákona o službách zamestnanosti, alebo ktorý slúži na preskúmavanie rozhodnutia o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzača o zamestnanie súdom, posudkový lekár zaznamená informáciu o výpise zo zdravotnej dokumentácie v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorá bola podkladom na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, vykonaného ošetrujúcim lekárom.

Poskytovanie informácií o zdravotnej dokumentácii a činnosť s ňou súvisiaca spadá do pôsobnosti odboru zdravotníctva príslušného samosprávneho kraja (VÚC).

Zdravotná dokumentácia je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti:

• je súborom údajov o zdravotnom stave pacienta, o poskytnutej zdravotnej starostlivosti,

• obsahuje výsledky vyšetrení, údaje o liekoch a iné dôležité informácie súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

• nie je majetkom lekára, zdravotníckeho zariadenia ani pacienta.

Zdravotná dokumentácia – poskytovateľ je povinný údaje zo zdravotnej dokumentácie spracúvať, poskytovať a sprístupňovať v súlade so zákonom č. 578/2004 Z. z. a č. 18/2018 Z. z. – súhlas dotknutej osoby (ktorej sa zdravotná dokumentácia týka) sa za podmienok ustanovených v zákone č. 578/2004 nevyžaduje – každý, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje z o zdravotnej dokumentácie podľa zákona č. 578/2004, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.

Zdravotná dokumentácia obsahuje osobné údaje, osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v nevyhnutnom rozsahu na jej identifikáciu a zistenie anamnézy, údaje o poučení a informovanom súhlase, údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, údaje o službách súvisiacich s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz a skutočnosti dôležité pre posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, epidemiologicky závažné skutočnosti, identifikačné údaje ZP, identifikačné údaje poskytovateľa. Zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Vedie ju aj iný zdravotnícky pracovník v rozsahu ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Odporúča sa vyžiadať si súhlas pacienta so spracovaním jeho osobných údajov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti – môžu sa vyskytnúť v dokumentácii aj údaje, ktoré v zákone nie sú uvedené a v tomto prípade takýto súhlas potrebujete vždy.

Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie

Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119/1, 4. 5. 2016) a v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Výpis obsahuje okrem údajov uvedených v § 19 ods. 2 písm. a), h) a i) aj ďalšie údaje, a to chronologický opis vývoje zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, dátum vystavenia a identifikácia ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka (lekára). Všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis z dokumentácie inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania.

Odporúča sa vyžiadanie v písomnej forme požadovať vždy s podpisom a odtlačkom pečiatky s identifikačnými údajmi zdravotníckeho pracovníka, aby sa výpis nedostal do nepovolaných rúk a lekár sa nevystavoval nebezpečenstvu zverejnenia osobných a iných chránených údajov.

Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ním poskytnutej zdravotnej starostlivosti všeobecnému lekárovi a lekárovi, ktorý odporučil osobu na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti a na požiadanie aj v priebehu jej poskytovania. Poskytovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania, poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania: registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod na účely odvodu a vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania územnej vojenskej správy na účely prieskumu jeho zdravotnej spôsobilosti, príslušnému orgánu na účely sociálnej pomoci, štátnej sociálnej dávky alebo služieb zamestnanosti, inšpektorátu práce a orgánom dozoru podľa osobitných predpisov na účely vyšetrovania pracovného úrazu alebo choroby z povolania, príslušnému orgánu na účely medzištátneho osvojenia dieťaťa, osobám oprávneným nahliadať do zdravotnej dokumentácie, ak rozsah vyžiadania nepresahuje rozsah sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie týmto osobám podľa § 25 ods. 1, súdu na účely trestného konania alebo občianskeho súdneho konania.

Odsek 9 a 10

Posudok, ktorého obsah sme uviedli v odseku 7, je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo na rozhodovanie o opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, úrad odovzdá kópiu uvedeného posudku posudzovanému uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe.

Môže dôjsť aj k situácii, že posudzovaný uchádzač o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činná osoba nesúhlasí s posudkom, ktorý bol podľa odseku 7 vypracovaný posudkovým lekárom. V takom prípade má uvedený občan možnosť do zákonom určenej lehoty, čiže do piatich pracovných dní od prevzatia posudku, požiadať úrad o preverenie posudku. Preverenie posudku vykonáva odborné konzílium posudkových lekárov.

§ 20

Odborné konzílium posudkových lekárov

(1) Odborné konzílium posudkových lekárov tvoria traja posudkoví lekári ústredia. Členom odborného konzília posudkových lekárov nemôže byť posudkový lekár, ktorý preverovaný posudok vydal.

(2) Posudkový lekár, ktorý preverovaný posudok vydal, predloží odbornému konzíliu posudkových lekárov posudok podľa § 19 ods. 7; odborné konzílium posudkových lekárov môže uložiť uchádzačovi o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54, ktorý požiadal o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov, povinnosť predložiť doplňujúce doklady.

(3) Odborné konzílium posudkových lekárov vydá posudok do 30 dní od doručenia žiadosti o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov a spisovej dokumentácie ústrediu. Posudok odborného konzília posudkových lekárov obsahuje náležitosti podľa § 19 ods. 7.

(4) Posudok odborného konzília posudkových lekárov je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo podkladom na odpustenie povinnosti vrátiť pomernú časť príspevku, ktorý bol poskytnutý podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

Komentár k § 20

Ustanovenie § 20 zákona o službách zamestnanosti sa zaoberá odborným konzíliom posudkových lekárov, ktoré okrem iného preveruje posudok občana, ktorý s týmto posudkom nesúhlasí. Preverovanie posudku prebieha v niekoľkých etapách, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 4.

Odsek 1

V odseku 1 je vymedzené zloženie odborného konzília posudkových lekárov. Odborné posudkové konzílium je zložené z troch členov, pričom členom nemôže za žiadnych okolností byť ten posudkový lekár, ktorý predmetný posudok, ktorý sa bude preverovať, vydal. Títo traja členovia sú v podstate traja posudkoví lekári ústredia.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zefektívnil proces zvolávania odborného konzília posudkových lekárov. Doteraz bolo neefektívne zvolať 3 lekárov z viacerých úradov (niektoré úrady nemajú 3 lekárov), aby sa dostavili v určitom dátume na určité miesto za účelom posúdenia jedného UoZ. Práve preto sa ustanovilo, že členmi konzília môžu byť posudkoví lekári ústredia, ktorí pôsobia v jednotlivých regiónoch.

Odsek 2, 3 a 4

Posudok odbornému konzíliu na preskúmanie predloží posudkový lekár, ktorý predmetný posudok vydal. Posudok musí obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 19 odsek 7 zákona o službách zamestnanosti. Odborné konzílium však okrem tohto posudku môže požadovať od uchádzača alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bol poskytnutý príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť alebo príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, doplňujúce doklady, ktoré mu umožnia predmetný posudok čo najlepšie zhodnotiť.

Odborné konzílium posudkových lekárov vydá posudok do 30 dní od doručenia žiadosti o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov a spisovej dokumentácie ústrediu. Posudok odborného konzília posudkových lekárov obsahuje náležitosti, a to meno, priezvisko a dátum narodenia, adresu trvalého pobytu posudzovaného uchádzača o zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, charakteristiku ponúkaného pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti, záver, v ktorom je posúdená vhodnosť alebo nevhodnosť pracovného miesta alebo konkrétneho programu aktívnych opatrení na trhu práce alebo aktivačnej činnosti pre uchádzača o zamestnanie vzhľadom na jeho zdravotný stav, charakteristiku pracovného miesta, na ktorom posudzovaná samostatne zárobkovo činná osoba prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54, záver, v ktorom je posúdená opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54, záver, v ktorom je posúdená schopnosť alebo neschopnosť plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 sprecizovala lehota na vydanie posudku. Žiadosť o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov nepredkladá UoZ, ale zasiela ju úrad spolu s posudkom vyhotoveným podľa §19 ods. 8 a spisovou dokumentáciou. Odborné konzílium tak nevie odhadnúť čas na spracovanie posudku.

Posudok, ktorý vydá odborné konzílium posudkových lekárov, je dôležitým podkladom na rozhodovanie, či bude uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo podkladom na odpustenie povinnosti vrátiť aj keď len pomernú časť príspevku, ktorý bol uvedenému uchádzačovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe poskytnutý podľa § 49 alebo § 57 zákona o službách zamestnanosti.

Od 1. mája 2013 sa spresnil adresát pre doručenie žiadosti o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov.

§ 20a

Zdravotný výkon na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie je vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

Komentár k § 20a

Na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie je zdravotný výkon vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

Medzi Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a Asociáciou súkromných lekárov Slovenskej republiky bola podpísaná „Dohoda o poskytovaní a úhrade nákladov za zdravotné výkony na účely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti“.

Predmetom tejto dohody je spôsob a výška úhrady nákladov za zdravotné výkony na účely zákona o službách zamestnanosti, kde sa ústredie zaväzuje uhrádzať náklady za zdravotný výkon podľa § 20a zákona o službách zamestnanosti, a to poskytovateľom zdravotnej starostlivosti združených v Asociácii súkromných lekárov v Slovenskej republike. Prílohou dohody je taktiež Výkaz k úhrade nákladov za zdravotný výkon (formulár).

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zašle výkaz úradu na overenie vecnej správnosti. Zodpovedný zamestnanec úradu potvrdí svojím podpisom a pečiatkou správnosť výkazu a zašle ho najneskôr do 30 dní od obdržania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Výkaz k úhrade môžu predkladať aj lekári, ktorí nie sú v Asociácii súkromných lekárov v Slovenskej republike.

Od 1. júla 2014 sa upravili podmienky uznávania a potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. V zmysle právnej úpravy dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je všeobecný lekár alebo lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti, alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive a určí osobe liečebný režim.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa prílohy č. 1 k zákonu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom.

Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu lekárskej služby prvej pomoci alebo ústavnej pohotovostnej služby.

Osoba, ktorej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavil ošetrujúci lekár ústavnej starostlivosti, je povinná dostaviť sa k svojmu ošetrujúcemu lekárovi poskytujúcemu ambulantnú zdravotnú starostlivosť do troch dní odo dňa jej prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.

V prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť bude potvrdená v rozpore s novými legislatívnymi pravidlami (vystaví ju nepríslušný lekár, nebude uznaná odo dňa zistenia choroby alebo bude potvrdená viac ako tri dni spätne), Sociálna poisťovňa neprizná nárok na nemocenské.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár ambulantnej starostlivosti môže dočasne práceneschopnej osobe spravidla pri prvom kontrolnom vyšetrení povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, zrušiť vychádzky a zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jej predchádzajúceho požiadania. Čas vychádzok a zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii dočasne práceneschopnej osoby.

Ak osoba počas dočasnej pracovnej neschopnosti poberá nemocenské, príslušný ošetrujúci lekár jej vydá na predpísanom tlačive preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ku ktorému dočasná pracovná neschopnosť trvá.

Ak sa po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhorší, príslušný ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí údaj „pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ošetrujúci lekár vystaví nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti možno vystaviť najneskôr v deň, ktorý je uvedený ako deň pracovnej schopnosti osoby na predchádzajúcom potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nové ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti zároveň ustanovuje zásady uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti vo vzťahu k cudzine a členským štátom Európskej únie.

So zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia, Sociálna poisťovňa zabezpečuje na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov u poistencov Sociálnej poisťovne a poberateľov nemocenského kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

Okrem toho dozor nad dodržiavaním ustanovení § 12a zákona o zdravotnej starostlivosti vykonáva orgán príslušný na vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (samosprávny kraj) alebo Slovenská lekárska komora, ktorá vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

§ 20b

Kontrola dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti

(1) Na účely tohto zákona dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý určil ošetrujúci lekár, je prítomnosť uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v mieste jeho trvalého pobytu alebo v mieste jeho predpokladaného pobytu. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva určený zamestnanec úradu.

(2) Kontrola dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa vykonáva so zreteľom na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, jej opakovanie a iné závažné skutočnosti.

(3) Určený zamestnanec úradu je pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti povinný preukázať uchádzačovi o zamestnanie oprávnenie na vykonanie tejto kontroly.

(4) Pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti určený zamestnanec úradu môže spolupracovať s ošetrujúcim lekárom alebo s posudkovým lekárom.

(5) Určený zamestnanec úradu uvedie na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie údaje o čase a mieste vykonanej kontroly dodržiavania liečebného režimu, potvrdí ich svojím podpisom a zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu oznámi ošetrujúcemu lekárovi.

Komentár k § 20b

Odsek 1

Právna úprava z roku 2017 vyplýva z aplikačnej praxe a požiadaviek na reálne vykonávanie kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, nakoľko rozsah kontroly dodržiavania liečebného režimu nevyžaduje, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu organizoval, resp. vykonával posudkový lekár.

Na účely toho zákona je kontrolou zisťovanie, či sa práceneschopný uchádzač o zamestnanie nachádza v mieste jeho trvalého bydliska alebo v mieste jeho predpokladaného pobytu. Dočasnú pracovnú neschopnosť a potvrdenie o nej vydáva ošetrujúci lekár uchádzača o zamestnanie.

Dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, poverený výkonom tejto kontroly je určený zamestnanec úradu. Tento určený zamestnanec úradu je pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti povinný preukázať uchádzačovi o zamestnanie oprávnenie na vykonanie tejto kontroly.

Odsek 2

Dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa vykonáva so zreteľom na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, jej opakovanie a iné závažné skutočnosti.

Odsek 3

Pri kontrole dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti určený zamestnanec úradu je v úzkej spolupráci s ošetrujúcim lekárom.

Doplnenie zákona od 1. 5. 2013 o ustanovenie § 20b vyplývalo z pretrvávajúcich požiadaviek aplikačnej praxe, ktorá vyvolávala potrebu osobitného postupu pri kontrole dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie počas jeho liečebného režimu vykonávanej úradom. Ide o kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a vykonáva určený zamestnanec úradu na účely zisťovania prítomnosti uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v mieste jeho trvalého pobytu alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa zdržuje. Ustanovilo sa, aby dodržiavanie liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa vykonávalo so zreteľom na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, jej opakovanie a iné závažné skutočnosti, pričom za tieto skutočnosti je možné považovať napr. neočakávané udalosti v rodine, ktorých zdôvodnenie je možné hodnoverne preukázať.

Dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Liečebný režim sa určuje v závislosti od diagnózy, priebehu ochorenia, trvania a opodstatnenosti liečby. Určuje ho ošetrujúci lekár a posudkový lekár. Poistenec je povinný zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o nemocenské (t. j. na adrese uvedenej na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti).

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, bez ohľadu na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (aj v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvá 5 dní). Sociálna poisťovňa je oprávnená vykonať kontrolu kedykoľvek, aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti, má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnávateľ môže kontrolu vykonať počas celej doby trvania pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca.

Od 1. 1. 2018 sa ustanovenie doplnilo odsekom 5, podľa ktorého určený zamestnanec úradu uvedie na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie údaje o čase a mieste vykonanej kontroly dodržiavania liečebného režimu, potvrdí ich svojím podpisom a zistené porušenie dodržiavania liečebného režimu oznámi ošetrujúcemu lekárovi.

PIATA ČASŤ

§ 21

Zamestnávanie štátnych príslušníkov
tretej krajiny s miestom výkonu práce
na území Slovenskej republiky

(1) Zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a) je držiteľom modrej karty Európskej únie^22a) (ďalej len „modrá karta“),

b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,^22b)

c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,^22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak,^22ca)

d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,^22d)

e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,^22da) alebo

f) spĺňa podmienky podľa § 23a.

(2) Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere.

(3) Príslušný úrad na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na udelenie povolenia na zamestnanie je úrad, v ktorého územnom obvode bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie.

(4) Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nemôže štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) až e) dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.^22e)Agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v kraji podľa § 12 písm. ae). Agentúra dočasného zamestnávania nesmie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa druhej vety v rámci udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

(5) Sezónne zamestnanie na účely tohto zákona je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce. Zoznam odvetví sezónnych zamestnaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(6) Zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 21b ods. 7 druhej vety. Na účely prvej vety a § 21b ods. 7 druhej vety sa do počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny

a) nezapočítavajú u agentúry dočasného zamestnávania štátni príslušníci tretej krajiny, ktorých agentúra dočasného zamestnávania dočasne pridelila na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi,

b) započítavajú aj štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí sú k užívateľskému zamestnávateľovi dočasne pridelení na výkon práce.

Komentár k § 21

Zamestnávaním štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky sa zaoberá uvedené ustanovenie zákona o službách zamestnanosti, ktorého znenie nadobudlo účinnosť 1. 1. 2014.

Odsek 1

V súvislosti s úpravami v oblasti zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín, v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (ďalej len „smernica“), článkom 14 smernice Rady 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny, ako aj za účelom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov a článkom 14 Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa odsekom 1 ustanovilo na účely zákona o službách zamestnanosti, že zamestnávateľ na území SR môže zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

a) je držiteľom modrej karty Európskej únie podľa ustanovenia § 37 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

Modrá karta oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny vstúpiť, zdržiavať sa, pracovať na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bola policajným útvarom vydaná.

Modrú kartu na účel vysokokvalifikovaného zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 39 ods. 1, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na tri roky alebo ak je obdobie trvania pracovného pomeru kratšie ako tri roky, policajný útvar udelí modrú kartu na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Vysokokvalifikované zamestnanie podľa odseku 2 je zamestnanie, na ktorého výkon sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššou odbornou kvalifikáciou sa rozumie kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní. Uvedené sa nevzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, je azylantom, má poskytnutú doplnkovú ochranu, požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, je odídencom, má udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania podľa § 23 ods. 4 alebo na účel výskumu a vývoja podľa § 26, má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte a žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt s cieľom vykonávať hospodársku činnosť v pracovnom pomere alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, má právo pobytu alebo právo trvalého pobytu ako rodinný príslušník občana Únie, má udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 58, vstupuje na územie Slovenskej republiky na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy alebo spĺňa podmienky podľa § 23 ods. 5.

b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z., ak osobitný predpis neustanovuje inak. Týmto predpisom je § 23 ods. 5 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

Odsek 2

Prechodný pobyt na účel zamestnania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na základe povolenia na zamestnanie alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Úpravou § 21 ods. 2 sa normatívnym spôsobom ustanovilo, že štátny príslušník tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) môže byť zamestnaný len v pracovnom pomere, a to nadväzne na definíciu zamestnania na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 6 ods. 1). Táto úprava sa zaviedla na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy zamestnávatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárali so štátnymi príslušníkmi tretej krajiny dohody o vykonaní práce, ktoré nie sú pracovným pomerom; ten vzniká len na základe pracovnej zmluvy.

Od 1. 1. 2019 sa z ustanovenia § 21 vypustili odseky 3 až 5 a znenie odsekov 6 až 9 sa označili ako odseky 3 až 6. V súvislosti so zavedením novej povinnosti zamestnávateľa oznamovať voľné pracovné miesta (VPM) v zmysle § 62 ods. 6 sa odseky upravujúce povinnosť zamestnávateľa oznamovať VPM v stanovenej lehote pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, prechodného pobytu na účel zamestnania alebo o udelenie povolenia na zamestnanie vypustili. Tieto lehoty sa upravili v konkrétnych ustanoveniach, a to v § 21a, § 21b a § 22 s účinnosťou od 1. 1. 2019.

Odsek 3

Úpravou § 21 ods. 3 (predchádzajúci odsek 6) sa doplnila regionálna príslušnosť úradu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo na vydanie povolenia na zamestnanie.

Odsek 4

Účelom znenia odseku 4 (predtým odseku 7) v § 21 je vylúčiť možnosť dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. a) až e) na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe (užívateľský zamestnávateľ), a to z dôvodu, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie sa vydáva na konkrétne pracovné miesto u konkrétneho zamestnávateľa.

Poznámka

Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, mzdové podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, právo na kolektívne vyjednávanie, podmienky stravovania. Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak. Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo.

Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok. Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa.

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania, informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3.

Od 1. 1. 2019 platí, že agentúra dočasného zamestnávania, ktorá vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, môže dočasne prideliť štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. b) na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi v zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v kraji podľa § 12 písm. ae).

! Upozornenie

Zmena v tomto ustanovení po novele zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023, súvisí s úpravou § 12 písm. af), a to naviazanie určenia zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily na úroveň krajov.

Agentúra dočasného zamestnávania nesmie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa druhej vety v rámci udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

V súlade so stratégiou a s ohľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily sa rozšírila možnosť prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), ktoré vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky. Táto výnimka sa upravila len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v kraji s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Táto právna úprava má prispievať aj k obmedzeniu rôznych foriem tzv. vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom schránkových spoločností, k zvýšeniu ochrany zamestnancov z tretích krajín, k uľahčeniu kontroly, ako aj k zníženiu prípadného sociálneho dumpingu.

Zároveň sa so zavedením tejto možnosti ustanovilo, že do celkového počtu zamestnancov, ktorých môže zamestnávateľ prijať tzv. zrýchleným postupom v prípade nedostatkových profesií (najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa), sa započítavajú aj zamestnanci z tretích krajín dočasne pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi na výkon práce. Takéto obmedzenie sa nevzťahuje na ADZ, ktoré prijímajú do zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na účel ich dočasného pridelenia na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Odsek 5

Prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a) a pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, je vyslaný zamestnávateľom so sídlom v členskom štáte na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce na území Slovenskej republiky vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom, je v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vyslal na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku, alebo ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa osobitného predpisu, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci.

d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny podľa ustanovenia § 27 zákona č. 404/2011 Z. z.

Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s trvalým pobytom, príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, alebo závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Za rodinného príslušníka štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 písm. a) sa považuje manžel, ak manželia majú najmenej 18 rokov, slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho manžela, jeho slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, slobodné dieťa jeho manžela mladšie ako 18 rokov, jeho nezaopatrené slobodné dieťa staršie ako 18 rokov alebo nezaopatrené slobodné dieťa staršie ako 18 rokov jeho manžela, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, jeho rodič alebo rodič jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť, a v krajine, odkiaľ prichádza, nepožíva náležitú rodinnú podporu. Ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nevzťahuje na rodinného príslušníka podľa odseku 2 písm. f) štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom na účel štúdia.

Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je uvedený v odseku 2 písm. c) a d), sa udelí len vtedy, ak so zlúčením súhlasí aj rodič, ktorému toto dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorý má právo stretávať sa s týmto dieťaťom.

Prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa udeľuje do skončenia platnosti pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ku ktorému si štátny príslušník tretej krajiny uvedený v odseku 1 uplatňuje právo na zlúčenie rodiny, najviac však na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, môže podnikať; to neplatí, ak ide o rodinného príslušníka podľa odseku 2 písm. e) alebo písm. f), ktorý nesmie podnikať.

e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie podľa § 30 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., ak osobitný predpis neustanovuje inak

Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 a podniká na území Slovenskej republiky, je zamestnaný na území Slovenskej republiky, študuje na škole v Slovenskej republike, vykonáva činnosť uvedenú v § 25 alebo § 26, alebo je rodinným príslušníkom podľa § 27 ods. 2 štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmen a) až d) a rodina už existovala v inom členskom štáte, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom. Policajný útvar udelí prechodný pobyt podľa odseku 1 na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov.

Štátny príslušník tretej krajiny podľa odseku 1 môže súčasne vykonávať aj viaceré činnosti uvedené v odseku 1. Prechodný pobyt podľa odseku 1 sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).

f) má splnené podmienky podľa § 23a, t. j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie

Od 1. 5. 2017 sa ustanovenie doplnilo týmto odsekom, ktoré upravuje sezónne zamestnanie, ktorým je činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce. Zoznam odvetví sezónnych zamestnaní ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

Pojem sezónne zamestnanie na účely zákona o službách zamestnanosti sa zadefinoval v súlade s čl. 3 smernice 2014/36/EÚ. Zároveň sa v súlade s čl. 2 ods. 2 smernice 2014/36/EÚ ustanovilo, aby zoznam odvetví sezónnych zamestnaní bol stanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá MPSVR SR.

Odsek 6

Znenie tohto odseku sa do ustanovenia doplnilo s účinnosťou od 1. 5. 2018. Zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 21b ods. 6 druhej vety.

V súvislosti so zjednodušením podmienok pri udeľovaní jednotných povolení štátnym príslušníkom tretích krajín na výkon zamestnania v identifikovaných profesiách s nedostatkom pracovnej sily sa ustanovilo kvantitatívne obmedziť počet takýchto zamestnancov na najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, aby sa tento nástroj nevyužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v SR. Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu má len napomôcť zamestnávateľom riešiť prechodný nedostatok pracovnej sily aj prostredníctvom štátnych príslušníkov tretích krajín.

Od 1. 1. 2019 na účely prvej vety a § 21b ods. 7 druhej vety sa do počtu štátnych príslušníkov tretej krajiny

b) započítavajú aj štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí sú k užívateľskému zamestnávateľovi dočasne pridelení na výkon práce.

V súlade so stratégiou a s ohľadom na situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily sa, ako sme už uviedli, rozšírila možnosť prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania, ktoré vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky. Upravila sa výnimka len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Uvedené zmeny prispievajú aj k obmedzeniu rôznych foriem tzv. vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom schránkových spoločností, k zvýšeniu ochrany zamestnancov z tretích krajín, k uľahčeniu kontroly, ako aj k zníženiu prípadného sociálneho dumpingu.

§ 21a

Potvrdenie o možnosti obsadenia
voľného pracovného miesta, ktoré
zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu

(1) Ústredie vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

(2) Žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Prílohou k žiadosti je kópia

a) pracovnej zmluvy na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo písomného prísľubu zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, podľa osobitného predpisu,^22f)

b) rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu,^22g)

c) časti žiadosti o vydanie modrej karty,^22h) v ktorej sú osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny.

(3) Ústredie vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak doklad podľa odseku 2 písm. b) zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve alebo v prísľube zamestnávateľa alebo najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie modrej karty, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie modrej karty na to isté pracovné miesto. Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ústredie prihliada na situáciu na trhu práce a ak zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, splnil povinnosť podľa § 62 ods. 6 najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty; to neplatí pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na účel konania o obnovenie modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste.

(4) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, sa vydáva na obdobie, počas ktorého by malo zamestnanie trvať, najviac však na tri štyri.

(5) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, sa vydáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie.

(6) Ústredie môže zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ak bolo kontrolnou činnosťou podľa § 68 zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

Komentár k § 21a

Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu je predmetom uvedeného ustanovenia zákona o službách zamestnanosti, ktoré bolo do zákona doplnené od 1. januára 2014. Cieľom ustanovenia § 21a bolo zosúladiť pravidlá pre postup ústredia a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, so smernicou.

Odsek 1

Účelom odseku 1 bolo ustanoviť ústrediu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda.

Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Policajný zbor sa delí na jednotlivé útvary.

Odsek 2

Znenie tohto odseku ustanovilo, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Prílohou k žiadosti je kópia pracovnej zmluvy na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, alebo písomného prísľubu zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, podľa ustanovenia § 38 ods. 5 písm. a) a ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, kópiu rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je uznaním dokladu o vzdelaní uznanie vysokoškolského diplomu, absolventského diplomu, vysvedčenia o maturitnej skúške, vysvedčenia o záverečnej skúške, osvedčenia o odbornej kvalifikácii alebo iného dokladu o vzdelaní, ktorý vydala uznaná vzdelávacia inštitúcia podľa právnych predpisov príslušného štátu, za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydanom uznanou vzdelávacou inštitúciou v Slovenskej republike.

Prílohou je aj kópia časti žiadosti o vydanie modrej karty podľa ustanovenia § 38 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorej sú osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny.

Poznámka

Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje uznávanie dokladov o vzdelaní, uznávanie odborných kvalifikácií, kompenzačné opatrenia, uznávanie vzdelania na účely pokračovania v štúdiu, podmienky voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike, podmienky vydávania európskeho profesijného preukazu a pôsobnosť príslušných orgánov v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií. Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa vzťahuje na doklady o vzdelaní, pri ktorom nedochádza ku koordinácii vzdelania a umožňuje po porovnaní obsahu a rozsahu vzdelania, ktoré sa vyžaduje na výkon príslušného regulovaného povolania, uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike. Dokladom o vzdelaní je vysokoškolský diplom, absolventský diplom, vysvedčenie o maturitnej skúške alebo vysvedčenie o záverečnej skúške, ktorý vydala uznaná vzdelávacia inštitúcia podľa právnych predpisov členského štátu alebo tretieho štátu.

Vysokoškolským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal

a) vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa absolvovaním študijného programu prvého stupňa, ktorého štandardná dĺžka štúdia je najmenej tri roky,

b) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v členskom štáte absolvovaním

1. študijného programu druhého stupňa v členskom štáte, ktorého štandardná dĺžka štúdia spolu s predchádzajúcim absolvovaním študijného programu prvého stupňa je najmenej štyri roky,

2. študijného programu v členskom štáte, ktorý predstavuje spojenie študijného programu prvého stupňa a študijného programu druhého stupňa a ktorého štandardná dĺžka štúdia ako jedného celku je najmenej štyri roky,

c) vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v treťom štáte absolvovaním

1. študijného programu druhého stupňa, ktorého štandardná dĺžka štúdia spolu s predchádzajúcim absolvovaním študijného programu prvého stupňa je najmenej päť rokov, alebo

2. študijného programu, ktorý predstavuje spojenie študijného programu prvého stupňa a študijného programu druhého stupňa a ktorého štandardná dĺžka štúdia ako jedného celku je najmenej štyri roky,

d) vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa absolvovaním študijného programu tretieho stupňa, ktorého štandardná dĺžka štúdia je najmenej tri roky.

Absolventským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vyššie odborné vzdelanie absolvovaním

a) vzdelávacieho programu odboru vzdelávania, ktorého dĺžka štúdia je najmenej jeden rok; podmienkou prijatia na toto štúdium bolo ukončené úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, alebo

b) vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorého dĺžka štúdia je najmenej šesť rokov.

Vysvedčením o maturitnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal

a) úplné stredné všeobecné vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania, ktorého dĺžka štúdia je najmenej štyri roky, alebo

b) úplné stredné odborné vzdelanie absolvovaním

1. vzdelávacieho programu odboru vzdelávania, ktorého dĺžka štúdia je najmenej štyri roky, alebo

2. časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorého dĺžka štúdia je najmenej štyri roky.

Vysvedčením o záverečnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal

a) nižšie stredné odborné vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania, ktorého dĺžka štúdia je najmenej dva roky, alebo

b) stredné odborné vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania, ktorého dĺžka štúdia je najmenej tri roky.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa navrhovalo, aby sa v prípade zmeny zamestnávateľa umožnilo vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa mal sledovať cieľ účinnejšieho udržania už etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti mal byť prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré by boli v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia. Uvedená zmena však zostala len v pozícii návrhu, a to z dôvodu zabezpečenia súladu so zákonom o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa v prípade modrej karty EÚ nevydáva doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“.

Odsek 3

V odseku 3 je zavedená povinnosť ústrediu preskúmať situáciu na trhu práce, pred vydaním potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a posúdiť, že doklad potvrdzujúci vyššiu odbornú kvalifikáciu štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovedá požiadavkám na výkon vysokokvalifikovaného zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve, alebo v prísľube zamestnávateľa.

Od 1. 1. 2019 sa ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty alebo najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie modrej karty, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie modrej karty na to isté pracovné miesto, ako podmienku pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, sa presunulo.

Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ústredie prihliada na situáciu na trhu práce. Uvedené však neplatí pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na účel konania o obnovenie modrej karty štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na tom istom pracovnom mieste.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. vypustila požiadavka na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie tzv. modrej karty na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

Odsek 4

V odseku 4 sa v zmysle smernice určila maximálna dĺžka obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, na najviac 4 roky.

Od 1. 5. 2017 sa predĺžilo obdobie, na ktoré sa môže vydať modrá karta, a to z troch na štyri roky, čo je maximálna hranica, ktorú umožňuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. 5. 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania. Uvedené znenie sa zaviedlo s cieľom zvýšenia záujmu a prístupu vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce, ako aj zníženia administratívnej záťaže v súvislosti s obnovením modrej karty po skončení obdobia, na ktoré bola vydaná.

Odsek 5

Znenie odseku 5 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, určí ústredie.

Odsek 6

Účelom odseku 6 bolo určiť podmienku, na základe ktorej môže ústredie zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

§ 21b

Potvrdenie o možnosti obsadenia
voľného pracovného miesta

(1) Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti. Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel zmeny údajov podľa osobitného predpisu^22haa)aj na žiadosť zamestnávateľa do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

(2) Žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Prílohou k žiadosti je

a) kópia pracovnej zmluvy alebo písomného prísľubu zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania; ak ide o sezónne zamestnanie, prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy,

b) kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu^22g) alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní, ak ide o regulované povolanie,^22ha)

c) kópia časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu,²²ⁱ⁾ v ktorej sú osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, aj identifikačné údaje užívateľského zamestnávateľa; to neplatí, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety,

d) kópia stanoviska diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu^22j) Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) podľa osobitného predpisu,^22k) ak bola žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná na zastupiteľskom úrade; to neplatí, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety,

e) kópia dokladu preukazujúceho názov a sídlo hostiteľského subjektu^22ka) a dátum začiatku a skončenia vnútropodnikového presunu^22kb) a dokladov podľa osobitného predpisu^22kc) preukazujúcich skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 8 písm. b) a c),

f) písomný súhlas štátneho príslušníka tretej krajiny so žiadosťou spolu s overením pravosti jeho podpisu, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety.

(3) Podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že

a) zamestnávateľovi, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľskému subjektu nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred oznámením zmeny údajov podľa osobitného predpisu^22kca); na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8,

b) zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, splnil povinnosť podľa § 62 ods. 6

1. najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred oznámením zmeny údajov podľa osobitného predpisu,^22kca)

2. najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania,

3. najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo oznámenia zmeny údajov podľa osobitného predpisu,^22kca) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 7, alebo

4. najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto,

c) rozhodnutie alebo doklad podľa odseku 2 písm. b) zodpovedá požadovanému vzdelaniu a

d) agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety.

(4) Ak ide o sezónne zamestnanie alebo vnútropodnikový presun, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je aj,

a) že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt

1. spĺňa podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. a), b), e) a f); na zisťovanie a preukazovanie splnenia podmienok podľa § 70 ods. 7 písm. a), b) a e) sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8 a splnenie podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. f) na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ, užívateľský zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt,

2. nemal uloženú pokutu podľa osobitného predpisu^22kd) za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11 v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania; splnenie týchto podmienok zisťuje úrad,

b) že pracovná zmluva alebo prísľub zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. a) sú v súlade so zákonom,

c) ak ide o vnútropodnikový presun, aj skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 8 písm. b) alebo písm. c).

(5) Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že agentúra dočasného zamestnávania na žiadosť úradu predloží kópiu dohody o dočasnom pridelení zamestnancov medzi agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom a kópiu dohody o dočasnom pridelení medzi agentúrou dočasného zamestnávania a štátnym príslušníkom tretej krajiny.

(6) Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta úrad prihliada na situáciu na trhu práce a na stanovisko zastupiteľského úradu podľa osobitného predpisu,^22k) ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva v Slovenskej republike sústavnú vzdelávaciu činnosť alebo vedeckú činnosť ako pedagogický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník alebo umelecký pracovník vysokej školy, výskumný zamestnanec alebo vývojový zamestnanec vo výskumnej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 8 písm. b) a c) alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto. Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce aj vtedy, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily štátnym príslušníkom tretej krajiny v kraji podľa § 12 písm. ae) u zamestnávateľa, ktorý ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretej krajiny z celkového počtu zamestnancov, pričom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Splnenie podmienky podielu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny a rozsahu týždenného pracovného času podľa druhej vety na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, podmienky podľa druhej vety musí spĺňať užívateľský zamestnávateľ; na preukázanie splnenia týchto podmienok užívateľským zamestnávateľom sa rovnako vzťahuje tretia veta.

(8) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, sa vydáva na obdobie, počas ktorého by malo zamestnanie alebo dočasné pridelenie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, trvať, najviac však na

a) 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak ide o sezónne zamestnanie,

b) jeden rok, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v rámci vnútropodnikového presunu vykonáva odbornú prípravu (stáž) na účely profesionálneho rastu alebo získania vedomostí v oblasti manažmentu podnikania,

c) tri roky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v rámci vnútropodnikového presunu vykonáva funkciu vedúceho zamestnanca alebo odborníka vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment,

d) päť rokov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak jej niet, ak je zaručená vzájomnosť,

e) dva roky, ak nejde o prípad podľa písmen a) až d).

(9) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vydáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie.

(10) Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, môže toto potvrdenie zrušiť, ak bolo kontrolnou činnosťou podľa § 68 zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku, alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce. Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, zruší toto potvrdenie, ak

a) zamestnávateľovi alebo užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľskému subjektu bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

b) zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľský subjekt prestal spĺňať podmienku na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta uvedenú v odseku 4 písm. a) prvom bode,

c) zamestnávateľovi alebo užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľskému subjektu bola uložená pokuta uvedená v odseku 4 písm. a) druhom bode,

d) agentúre dočasného zamestnávania bola pozastavená činnosť alebo bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa § 31 ods. 2, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety,

e) dočasné pridelenie štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi podľa odseku 2 písm. c) skončilo pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo toto potvrdenie vydané, alebo

f) zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny skončilo pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo toto potvrdenie vydané.

Komentár k § 21b

Od 1. 1. 2014 sa do znenia zákona doplnilo znenie ustanovenia § 21b, ktorého predmetom je potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Cieľom ustanovenia § 21b bolo zosúladiť pravidlá pre postup úradu a určiť náležitosti vydávania potvrdenia o možnosti obsadenia pracovného miesta so smernicou.

Odsek 1

Účelom odseku 1 bolo ustanoviť úradu lehotu na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas alebo nesúhlas s jeho obsadením, na žiadosť útvaru Policajného zboru.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 ustanovilo v prípade zmeny zamestnávateľa umožniť vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi. Uvedenou úpravou sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania už etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu. Tejto možnosti je prispôsobený aj rozsah dokladov, ktoré sú v takom prípade súčasťou žiadosti o vydanie potvrdenia. To znamená, že úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel zmeny údajov aj na žiadosť zamestnávateľa do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti.

Poznámka

Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov spolu s dokladom o pobyte aj doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, v ktorom uvedie názov, adresu a identifikačné číslo zamestnávateľa, ak ide o dočasne prideleného štátneho príslušníka tretej krajiny, aj názov, adresu a identifikačné číslo užívateľského zamestnávateľa, miesto výkonu práce, druh vykonávanej práce a obdobie výkonu práce. Policajný útvar vydá nový doklad podľa predchádzajúcej vety, ak štátny príslušník tretej krajiny si splnil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. t), predložil novú pracovnú zmluvu a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal potvrdenie podľa § 33 ods. 3, ktoré obsahuje súhlas s obsadením voľného pracovného miesta, a ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.

Odsek 2

V odseku 2 sa ustanovilo, že vzor tlačiva žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Prílohy k žiadosti sú

– kópia pracovnej zmluvy alebo písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ak ide o sezónne zamestnanie, prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy,

Od 1. 5. 2017 sa v ods. 2 písm. a) doplnilo, že ak ide o sezónne zamestnanie, prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy. To znamená, že sa v súlade s čl. 5 smernice 2014/36/ES precizovali náležitostí písomného prísľubu zamestnávateľa na priatie štátneho príslušníka tretej krajiny na účel sezónneho zamestnania, ktorý tvorí prílohu k žiadosti o povolenie na zamestnanie.

– kópia rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 106 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo § 2 písm. a) a § 24 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 81/2013 Z. z., alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní, ak ide o regulované povolanie,

S cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie (získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé) sa od 1. 1. 2019 ustanovilo, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie (bolo ich cca 220, ide napr. o zdravotnícke, právnické, pedagogické povolania).

Poznámka

Regulovaným povolaním je povolanie, odborná činnosť alebo skupina odborných činností, na ktorých výkon sa vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených osobitnými predpismi okrem všeobecného kvalifikačného predpokladu, ktorým je stupeň vzdelania, najmä v študijnom odbore v skupine študijných odborov sociálne, ekonomické a právne vedy; za regulované povolanie sa považuje aj povolanie s právom používať profesijné tituly, ktoré vykonávajú členovia uznanej profesijnej organizácie.

– kópia časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 31 a 32 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorej sú osobné údaje štátneho príslušníka tretej krajiny, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, aj identifikačné údaje užívateľského zamestnávateľa, to neplatí, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety,

V súvislosti so zavedením možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ sa v rámci zoznamu dokladov prikladaných k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia VPM na účel prechodného pobytu na účel zamestnania od 1. 1. 2019 doplnili náležitosti časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu o informáciu o užívateľskom zamestnávateľovi, ak štátny príslušník tretej krajiny bude zamestnaný v ADZ na účel jeho dočasného pridelenia. Uvedená informácia je potrebná z dôvodu, aby si úrad mohol vyžiadať od ADZ potrebné dokumenty na účel vydania potvrdenia o možnosti obsadenia VPM.

– kópia stanoviska diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) podľa § 31 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2012 Z. z., ak bola žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná na zastupiteľskom úrade, to neplatí, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety,

Poznámka

Zastupiteľský úrad je organizačný útvar ministerstva, ktorý vykonáva diplomatické funkcie alebo konzulárne funkcie v zahraničí. Zastupiteľský úrad, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, zriaďuje a zrušuje vláda Slovenskej republiky na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Zastupiteľský úrad je diplomatická misia, stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad alebo osobitná misia. Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený, diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorými sú najmä zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte, vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu, zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte, sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte, podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov, príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte, sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané, pomoc pri poskytovaní a koordinácii humanitárnej pomoci tretím krajinám v súvislosti so vznikom krízových situácií spôsobených prírodnými katastrofami, teroristickými útokmi, vojenskými udalosťami a poskytovaní pomoci pri odstraňovaní ich následkov, poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.

Ak je zamestnanec v štátnej službe alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vyslaný na zastupiteľský úrad iného štátu alebo iných štátov, zastupuje tento iný štát alebo tieto iné štáty a koná v ich mene v rozsahu a spôsobom ustanoveným dohodou medzi Slovenskou republikou a týmto iným štátom alebo týmito inými štátmi.

Minister môže na účely plnenia úloh zastupiteľského úradu zriadiť pracovisko zastupiteľského úradu aj mimo jeho sídla alebo územia prijímajúceho štátu.

Od 1. 5. 2017 sa rozšíril zoznam náležitosti, ktoré sú súčasťou prílohy k žiadosti útvaru Policajného zboru o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Ide o doklad preukazujúci názov a sídlo hostiteľského subjektu a dátum začiatku a skončenia vnútropodnikového presunu a doklady podľa osobitného predpisu preukazujúce skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 8 písm. b) a c).

Pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre štátneho príslušníka tretej krajiny s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v rámci vnútropodnikového presunu vykonáva odbornú prípravu (stáž) na účel profesionálneho rastu, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v rámci vnútropodnikového presunu vykonáva riadiacu funkciu alebo odbornú činnosť vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment, sa v písmene e) doplnili prílohy k žiadosti o uvedené potvrdenie o:

– kópia dokladu preukazujúceho názov a sídlo hostiteľského subjektu, do ktorého je štátny príslušník tretej krajiny presunutý a dátum začiatku a skončenia vnútropodnikového presunu,

– doklady preukazujúce skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun:

– doklad o tom, že štátny príslušník tretej krajiny bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu zamestnaný v rámci toho istého podniku alebo tej istej skupiny podnikov aspoň 12 mesiacov v prípade riadiaceho pracovníka alebo odborníka a aspoň 6 mesiacov v prípade zamestnanca – stážistu,

– doklad o tom, že má odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné pre výkon zamestnania, ak ide o riadiaceho pracovníka alebo odborníka,

– doklad o tom, že má vysokoškolské vzdelanie požadované pre výkon zamestnania, ak ide o zamestnanca – stážistu,

– doklad o tom, že spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak ide o regulované povolanie a dohoda o odbornej príprave, ktorej predmetom je odborná príprava na účely profesijného rastu.

Doplnenie vyplynulo z ustanovení smernice 2014/66/EÚ upravujúcich kritéria prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu.

Poznámka

Hostiteľským subjektom je zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec presunutý v rámci zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov, bez ohľadu na jeho právnu formu, a ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky alebo členského štátu.

Vnútropodnikovým presunom je dočasné vyslanie na viac ako 90 dní štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamestnania alebo odbornej prípravy, ktorý sa v čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu nachádza mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, zamestnávateľom so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a počas presunu uzavretú pracovnú zmluvu, k tomu istému zamestnávateľovi alebo k zamestnávateľovi v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov so sídlom v Slovenskej republike.

Skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, štátny príslušník tretej krajiny preukáže dokladom o tom, že bol bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu zamestnaný u toho istého zamestnávateľa alebo v rámci tej istej skupiny zamestnávateľov aspoň šesť mesiacov, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka a aspoň tri mesiace, ak ide o zamestnanca – stážistu, že má odbornú kvalifikáciu a skúsenosti potrebné na výkon zamestnania, ak ide o vedúceho zamestnanca alebo odborníka, že má vysokoškolské vzdelanie požadované na výkon zamestnania a dohodu o odbornej príprave na účely profesijného rastu alebo získania vedomostí v oblasti manažmentu podnikania, ak ide o zamestnanca – stážistu, a že spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ak ide o regulované povolanie.

Prílohou k žiadosti je po novom od 1. 1. 2023 aj písomný súhlas štátneho príslušníka tretej krajiny so žiadosťou spolu s overením pravosti jeho podpisu, ak ide o žiadosť podľa odseku 1 druhej vety.

! Upozornenie

Ako sme už uviedli, v prípade zmeny zamestnávateľa sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. umožnilo vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta aj priamo zamestnávateľovi, pričom sa sleduje cieľ účinnejšieho udržania už etablovanej zahraničnej pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu.

Odsek 3

S účinnosťou od 1. 5. 2018 sa do ustanovenia vložil nový odsek 3, podľa ktorého podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, bolo, že zamestnávateľ, ktorý mal záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahovalo ustanovenie § 70 ods. 8.

Znením odseku sa stanovilo, že podmienkou pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 21a ods. 3), potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (§ 21b ods. 3) a pre udelenie povolenia na zamestnanie (§ 22 ods. 2) bolo, že zamestnávateľ, ktorý mal záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.

Od 1. 1. 2019 sa v súlade so stratégiou ustanovilo, že podmienka neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účel vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ak mu budú dočasne prideľovaní zamestnanci tretích krajín. Zároveň sa predĺžilo obdobie, počas ktorého je zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ povinný túto podmienku plniť, a to z dvoch na päť rokov.

Nadväzne na zmeny sa presunulo ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 20 pracovných dní, resp. 15 pracovných dní, ak ide o sezónne zamestnanie, pred podaním žiadosti o udelenie alebo o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ako podmienku pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM. Zároveň sa ustanovilo, že tieto lehoty sa nebudú vzťahovať, ak pôjde o zamestnanie uvedené v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Nadväzne na zmenu, ktorou sa upravilo predkladanie dokladov o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny len pre prípad výkonu regulovaného povolania, sa ustanovila podmienka vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM len v prípade, ak predložené rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo úradne overený doklad o vzdelaní zodpovedá požadovanému vzdelaniu.

V súlade so stratégiou je ďalšou podmienkou pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM skutočnosť, že ADZ vykonáva svoju činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Podmienka na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením:

– zamestnávateľovi, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľskému subjektu nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred oznámením zmeny údajov podľa zákona o pobyte cudzincov; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8,

! Upozornenie

V nadväznosti na precizáciu ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa novelou zákona č. 113/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 precizovalo aj znenie podmienok pre oblasť zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Následne sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 sprecizovalo, že podmienky a postup pri udelení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa vzťahuje aj na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely konania o zmene údajov v doklade „Dodatočné údaje o zamestnaní“ podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o pobyte cudzincov.

Poznámka

Štátny príslušník tretej krajiny je povinný oznámiť do piatich pracovných dní policajnému útvaru zmenu údajov v doklade podľa § 73 ods. 18 prvej vety zákona o pobyte cudzincov.

– zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, splnil vymedzenú povinnosť najmenej 20 pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred oznámením zmeny údajov, najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania, najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo oznámenia zmeny údajov, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa, ustanovilo, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľ musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Následne bol text nového znenia odseku 3 písmeno b) precizované a zároveň došlo k jeho zosúladeniu s obdobnou úpravou pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu. Uvedená úprava nepredstavuje nový právny stav, ale len terminologicky zjednocuje proces vydávania potvrdení a precizuje ho podľa doterajšej aplikačnej praxe.

– rozhodnutie alebo doklad podľa odseku 2 písm. b) zodpovedá požadovanému vzdelaniu,

– agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety.

Odsek 4

V súlade s čl. 8 ods. 2 a 4 smernice 2014/36/EÚ a čl. 7 smernice 2014/66/EÚ sa od 1. 5. 2017 rozšírili podmienky na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, v prípade zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny na výkon sezónneho zamestnania alebo vybraných kategórií štátnych príslušníkov tretej krajiny v rámci vnútropodnikového presunu.

V tejto súvislosti sa ustanovilo, že zamestnávateľ (pri sezónnom zamestnávaní) alebo hostiteľský subjekt (pri vnútropodnikovom presune), ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny:

– musí mať splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, musí mať splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; splnenie týchto povinností zisťuje úrad;

– nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru; splnenie týchto podmienok preukazuje zamestnávateľ;

– neporušil v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; splnenie týchto povinností zisťuje úrad (táto podmienka od 1. 1. 2019 je zrušená),

– nebol v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania sankcionovaný za porušenie pracovných podmienok podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo (v prípade sezónneho zamestnania) nedostal pokutu za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11; splnenie týchto povinností zisťuje úrad.

Podmienkou pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je aj súlad pracovnej zmluvy alebo prísľubu zamestnávateľa so zákonom, a v prípade vnútropodnikového presunu aj preukázanie príslušnosti štátneho príslušníka tretej krajiny k jednej z troch kategórií zamestnancov (riadiaci pracovník, odborný pracovník, stážista) na základe dokladov predložených v zmysle § 21b ods. 2 písm. e).

To znamená, že potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je možné vydať len pri splnení všetkých uvedených podmienok. V opačnom prípade úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje nesúhlas s jeho obsadením.

Znenie odseku 4 od 1. 1. 2019

Ak ide o sezónne zamestnanie alebo vnútropodnikový presun, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je,

– že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt spĺňa podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. a), b), e) a f),

Poznámka

Od 1. 1. 2022 platí, že na zisťovanie a preukazovanie splnenia podmienok podľa § 70 ods. 7 písm. a), b) a e) sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8 a splnenie podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. f) na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ, užívateľský zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt.

– že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo hostiteľský subjekt nemal uloženú pokutu podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11 v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania,

Poznámka

Splnenie uvedených podmienok zisťuje úrad.

– že pracovná zmluva alebo prísľub zamestnávateľa sú v súlade so zákonom,

– ak ide o vnútropodnikový presun, aj skutočnosť, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 7 písm. b) alebo písm. c).

Od 1. 1. 2019 úpravy odseku 4 súviseli so zavedením možnosti dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Z ods. 4 písm. a) sa vypustil druhý bod, a to z dôvodu, že podmienka zákazu neporušenia nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov sa upravila v ustanoveniach § 21b ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 2 písm. b).

V ods. 4 písm. a) druhom bode sa vypustilo uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania alebo žiadosti o udelenie povolenia na účel sezónneho zamestnania. Pracovné podmienky predstavujú v slovenskom právnom poriadku široký pojem. V praxi to znamená, že aj menej závažné porušenie pracovných podmienok, za ktorých porušenie bola uložená pokuta, je dôvodom pre zamietnutie udelenia povolenia na účel sezónneho zamestnania. Uvedená zmena je aj v súlade s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ, keďže ide o dobrovoľnú transpozíciu.

Odsek 5

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa za odsek 4 vložil nový odsek 5, podľa ktorého ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že agentúra dočasného zamestnávania na žiadosť úradu predloží kópiu dohody o dočasnom pridelení zamestnancov medzi agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom a kópiu dohody o dočasnom pridelení medzi agentúrou dočasného zamestnávania a štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Znenie odseku sa zaviedlo v súvislosti so zavedením možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ. Od 1. 1. 2019 je ADZ povinná na požiadanie úradu predložiť kópiu dohody o dočasnom pridelení zamestnancov, uzatvorenou medzi ňou a užívateľským zamestnávateľom, ako aj kópiu dohody o dočasnom pridelení medzi ňou a štátnym príslušníkom tretej krajiny. Nepredloženie tohto dokumentu je dôvodom pre neudelenie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM.

Odsek 6

V odseku 6 je zavedená povinnosť úradu preskúmať situáciu na trhu práce v územnom obvode, v ktorom bude štátny príslušník tretej krajiny vykonávať zamestnanie a zároveň pri vydávaní tohto potvrdenia prihliadať na situáciu na trhu práce, ako aj na stanovisko zastupiteľského úradu, ktoré je prílohou k žiadosti podľa odseku 2.

Odsek 7

V odseku 7 je upravená skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých úrad neprihliada na situáciu na trhu práce pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Ide o skupinu štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa podľa platného právneho stavu vyžaduje povolenie na zamestnanie, pri vydávaní ktorého sa taktiež neprihliada na situáciu na trhu práce, nakoľko ide o vysokokvalifikované profesie.

Úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva v Slovenskej republike sústavnú vzdelávaciu činnosť alebo vedeckú činnosť ako pedagogický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, výskumný pracovník alebo umelecký pracovník vysokej školy, výskumný zamestnanec alebo vývojový zamestnanec vo výskumnej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 8 písm. b) a c), alebo ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypustila požiadavka na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa. Uvedeným sa uľahčuje zotrvanie štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste po jeho zapracovaní u zamestnávateľa.

Od 1. 5. 2017 sa rozšírili skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, o vybrané kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú presunutí v rámci vnútropodnikového presunu do hostiteľského subjektu v zmysle zákonom stanovených podmienok.

Od 1. 5. 2018 úrad vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce aj vtedy, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily štátnym príslušníkom tretej krajiny v kraji podľa § 12 písm. ae) u zamestnávateľa, ktorý ku dňu podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretej krajiny z celkového počtu zamestnancov, pričom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Splnenie podmienky podielu zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny a rozsahu týždenného pracovného času podľa druhej vety na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ.

V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce sa zrušili podmienky nahlasovania voľných pracovných miest, ak ide o zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 % podľa návrhu v § 12 písm. ai).

V súvislosti so zníženie administratívnej náročnosti pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre vybrané profesie a výlučne v okresoch s nízkou (do 5 %) nezamestnanosťou išlo o spresnenie kvóra, z ktorého sa vypočíta podiel 30 % zamestnancov z tzv. tretích krajín. Kvórum tvoria výlučne interní zamestnanci pracujúci aspoň na polovičný pracovný úväzok, aby si zamestnávateľ nemohol umelo kvórum zvyšovať napr. dočasne pridelenými (agentúrnymi) pracovníkmi, alebo zamestnancami formálne zamestnanými na hodinu mesačne, prípadne zamestnancami na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce, alebo o pracovnej činnosti). To znamená, že ak zamestnávateľ z celkového počtu svojich zamestnancov zamestnáva napr. 40 % štátnych príslušníkov tretích krajín a má záujem zamestnať ďalších, aj na výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, nemôže využiť zjednodušený postup.

Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, aby sa tento nástroj nevyužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v SR.

Ide o jedno z opatrení, ktoré má zabrániť tomu, aby sa nedostatok kvalifikovaných pracovných síl zneužíval na sociálny dumping.

Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, podmienky podľa druhej vety musí od 1. 1. 2019 spĺňať užívateľský zamestnávateľ; na preukázanie splnenia týchto podmienok užívateľským zamestnávateľom sa rovnako vzťahuje tretia veta. Ustanovilo sa, že zamestnávateľ informáciu o celkovom počte zamestnancov z tretích krajín, vrátane dočasne pridelených, predkladá úradu na formulári, ktorého vzor určí ústredie. V prípade, ak pôjde o dočasné prideľovanie, predmetnú informáciu priamo úradu na jeho vyžiadanie predkladá užívateľský zamestnávateľ.

Odsek 8

V súlade s čl. 14 ods. 1 smernice 2014/36/EÚ a čl. 12 ods. 1 smernice 2014/66/EÚ došlo od 1. 5. 2017 k úprave maximálnej dĺžky obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

V písmene a) sa pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR je viac ako 90 dní a najviac 180 dní a ktorí žiadajú o udelenie prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania podľa § 23 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov alebo obnovu prechodného pobytu na účel sezónneho zamestnania podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov sa v § 21b, ods. 5 písm. a), zaviedla úprava obdobia, na ktoré sa vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného na účel sezónneho zamestnania v súlade s kritériami a požiadavkami na prijatie sezónneho pracovníka do zamestnania a pobytom presahujúcim 90 dní smernice 2014/36/EÚ.

V písmene b) sa pre štátneho príslušníka tretej krajiny (stážistu), ktorý má vysokoškolské vzdelanie a ktorý v rámci vnútropodnikového presunu na území SR vykonáva odbornú prax na účely profesionálneho rastu alebo získania vedomostí v oblasti manažmentu podnikania, ustanovilo vydať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, najviac na obdobie jedného roka.

V písmene c) sa pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú v rámci vnútropodnikového presunu na území SR vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca alebo odborníka vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopností, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment, zaviedlo obdobie, na ktoré sa vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, najviac na tri roky.

Od 1. 1. 2019 sa sprecizovalo znenie v súvislosti so zavedením možnosti dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Odsek 9

Odsek 9 ustanovuje, že vzor tlačiva potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta určí ústredie.

Odsek 10

Účelom tohto odseku bolo určiť dôvody, na základe ktorých môže úrad zrušiť potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Od 1. 5. 2017 sa v súlade s čl. 9 smernice 201/36/EÚ a čl. 8 smernice 2014/66/EÚ rozšírili dôvody na zrušenie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, vydaného na účel sezónneho zamestnania alebo vnútropodnikového presunu, a to o dôvody, ak zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt prestane spĺňať aspoň jednu podmienku (viď § 21b odsek 4) pre vydanie tohto potvrdenia.

Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, zruší toto potvrdenie, ak zamestnávateľ, u ktorého štátny príslušník tretej krajiny vykonáva sezónne zamestnanie, alebo hostiteľský subjekt prestal spĺňať podmienku na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta uvedenú v odseku 4 písm. a) prvom bode, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania alebo mu bola uložená pokuta uvedená v odseku 4 písm. a) treťom bode.

Od 1. 1. 2019 sa upravili dôvody zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia VPM nadväzne na nové úpravy súvisiace najmä so zavedením možnosti dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Potvrdenie bude zo strany úradu tiež zrušené v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, zruší toto potvrdenie, ak

– zamestnávateľovi alebo užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľskému subjektu bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 113/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 sprecizovalo ustanovenie v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

– zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľský subjekt prestal spĺňať podmienku na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,

– zamestnávateľovi alebo užívateľskému zamestnávateľovi, ak ide o sezónne zamestnanie, alebo hostiteľskému subjektu bola uložená pokuta uvedená v odseku 4 písm. a) druhom bode,

– agentúre dočasného zamestnávania bola pozastavená činnosť alebo bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety,

– dočasné pridelenie štátneho príslušníka tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi skončilo pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo toto potvrdenie vydané,

– alebo ak zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny skončilo pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo toto potvrdenie vydané.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 riešili aj prípady aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania, alebo skončil zamestnanie pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydané. Úrad nemal zákonnú možnosť zrušiť toto potvrdenie. Zrušením potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta v praxi nastanú situácie, a to

– oddelenie cudzineckej polície (OCP) zruší prechodný pobyt na účel zamestnania, nakoľko pominul účel pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov,

– v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny má viacero zamestnávateľov, OCP zruší platnosť dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý bol vydaný na základe zrušeného potvrdenia.

Poznámka

Podľa ustanovenia § 36 ods.1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak pominul účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, ako sme už uviedli vyššie.

§ 22

Povolenie na zamestnanie

(1) Úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľa alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri udelení povolenia na zamestnanie úrad prihliada na situáciu na trhu práce, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Podmienkou na udelenie povolenia na zamestnanie je, že

a) zamestnávateľovi, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8,

b) zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, splnil povinnosť podľa § 62 ods. 6

1. najmenej desať pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9,

2. najmenej päť pracovných dní pred podaním žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo

3. najneskôr v deň podania žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na to isté pracovné miesto a

c) rozhodnutie alebo doklad podľa odseku 4 písm. b) zodpovedá požadovanému vzdelaniu.

(3) Podmienkou na udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania je aj, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny,

a) spĺňa podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. a), b), e) a f); na zisťovanie a preukazovanie splnenia týchto podmienok sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8, a ak žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania predložil štátny príslušník tretej krajiny, splnenie podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. f) na žiadosť úradu preukazuje zamestnávateľ,

b) nemal uloženú pokutu podľa osobitného predpisu^22kd) za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11 v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania; splnenie týchto podmienok zisťuje úrad.

(4) Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Prílohou k žiadosti je

a) pracovná zmluva alebo písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy,

b) rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu^22g) alebo doklad o požadovanom vzdelaní v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii alebo v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu, opatrený doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak,^22l) alebo doklad o požadovanom vzdelaní vydaný alebo overený príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku, ak ide o regulované povolanie,

c) kópia dokladu o pobyte²³⁾ preukazujúceho udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9 písm. c),

d) kópia dokladu preukazujúceho priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9 písm. d).

(5) Prílohou k žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania je aj

a) doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,^23aa) najmenej na predpokladané obdobie trvania zamestnania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,

b) doklad potvrdzujúci zabezpečenie zdravotného poistenia počas pobytu na území Slovenskej republiky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,

c) doklad preukazujúci splnenie podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. f), ak žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania predložil zamestnávateľ.

(6) Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie predkladaná zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, musí byť doplnená o písomný súhlas štátneho príslušníka tretej krajiny s touto žiadosťou spolu s overením pravosti jeho podpisu podľa právnych predpisov štátu, ktorého je občanom, alebo podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky.

(7) Povolenie na zamestnanie sa vydáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Prílohou k povoleniu na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania je informácia o právach a povinnostiach štátneho príslušníka tretej krajiny vyplývajúcich zo sezónneho zamestnania.

(8) Na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

(9) Úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý

a) bude zamestnaný na účel sezónneho zamestnania najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,

b) bude zamestnaný ako námorník na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky,

c) má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, v období do uplynutia 9 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny,

d) má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,^22da) v období do uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky.

(10) Úrad udelí povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie na to isté pracovné miesto, alebo ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(11) Povolenie na zamestnanie úrad udelí do 20 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie. Úrad udelí alebo predĺži povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému v období piatich rokov pred podaním tejto žiadosti bolo udelené povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo bol udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania. Ak žiadosť o udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa, aby ju v primerane určenej lehote doplnil; lehoty podľa prvej vety a druhej vety začnú plynúť až po doručení úplnej žiadosti.

(12) Úrad neudelí povolenie na zamestnanie, ak

a) štátny príslušník tretej krajiny

1. je žiadateľom o udelenie azylu,

2. nespĺňa niektorú z podmienok na udelenie povolenia na zamestnanie,

b) doklady predložené podľa odsekov 4 a 5 boli získané podvodným spôsobom, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené alebo doklady podľa odsekov 4 a 5 neboli predložené, a to ani v lehote určenej podľa odseku 11 tretej vety,

c) ide o povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, aj ak

1. štátny príslušník tretej krajiny je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

2. nie sú splnené podmienky podľa odsekov 2 a 3 alebo

3. pracovné podmienky uvedené v pracovnej zmluve alebo v prísľube zamestnávateľa podľa odseku 4 písm. a) sú v rozpore so zákonom.

Komentár k § 22

Znenie ustanovenia od 1. 1. 2014 upravilo v súvislosti s ustanovením § 21b a za účelom zosúladenia so smernicou a zákonom o pobyte cudzincov, podmienky pri vydávaní povolenia na zamestnanie a zároveň definuje skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa vyžaduje povolenie na zamestnanie, prípadne u ktorých sa povolenie na zamestnanie môže vydať bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce.

Odsek 1

V odseku 1 sa ustanovila možnosť úradu udeliť povolenie na zamestnanie na základe písomnej žiadosti a súčasne sa určilo, kto túto žiadosť podáva.

Ustanovuje sa povinnosť úradu skúmať pri udeľovaní povolenia na zamestnanie situáciu na trhu práce, t. j. či voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť občanom Slovenskej republiky, uchádzačom o zamestnanie alebo občanom Európskej únie.

Odsek 2

Od 1. 5. 2018 sa týmto odsekom ustanovilo, že podmienkou pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu (§ 21a ods. 3), potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (§ 21b ods. 3) a pre udelenie povolenia na zamestnanie (§ 22 ods. 2) bolo, že zamestnávateľ, ktorý mal záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.

Aj od 1. 1. 2019 odsek 2 upravuje, čo je podmienkou na udelenie povolenia na zamestnanie. V súlade so stratégiou sa predĺžilo obdobie, počas ktorého je zamestnávateľ povinný plniť podmienku zákazu nelegálneho zamestnávania na účel udelenia povolenia na zamestnanie, a to z dvoch na päť rokov. Nadväzne sa presunulo ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 10 pracovných dní, resp. 5 pracovných dní, ak ide o sezónne zamestnanie, ako podmienku pre udelenie povolenia na zamestnanie.

Podmienky na udelenie povolenia na zamestnanie

– zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nebola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie,

Poznámka

Čo sa týka splnenia tejto podmienky, je nutné jej splnenie zistiť a zároveň preukázať jej splnenia, a to v súlade so znením ustanovenia § 70 ods. 8.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 113/2022 Z. z. došlo od 1. 1. 2023 k precizácií ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

– zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, splnil ustanovenú povinnosť, a to že zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza, pričom sa to nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovaného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu, najmenej desať pracovných dní pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9, najmenej päť pracovných dní pred podaním žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo najneskôr v deň podania žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na to isté pracovné miesto,

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa v súvislosti s vypustením požiadavky na vykonanie testu trhu práce v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny žiada o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto u toho istého zamestnávateľa, od 1. 1. 2023 ustanovilo, že povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto si zamestnávateľa musí splniť najneskôr v deň podania žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie.

– rozhodnutie alebo doklad, ktorým je doklad o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu alebo doklad o požadovanom vzdelaní v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii alebo v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu, opatrený doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, alebo doklad o požadovanom vzdelaní vydaný alebo overený príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku, ak ide o regulované povolanie, zodpovedá požadovanému vzdelaniu.

Odsek 3

Znenie upravujúce podmienky na udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania sa zaviedlo od 1. 2. 2017.

V súlade s čl. 8 ods. 2 a 4 smernice 2014/36/EÚ sa rozšírili podmienky na udelenie povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, pre zamestnávateľa, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na účel sezónneho zamestnania najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Ide o nasledujúce skutočnosti:

– zamestnávateľ musí mať splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z., musí mať splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie; splnenie týchto povinností zisťuje úrad,

– zamestnávateľ nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru; splnenie týchto podmienok preukazuje zamestnávateľ,

– nebol v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie sankcionovaný za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11, pričom splnenie týchto povinností zisťuje úrad.

To znamená, že musí spĺňať podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. f).

Od 1. 1. 2019 sa vypustilo písmeno b) z dôvodu, že podmienka zákazu neporušenia nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov sa upravuje v ustanoveniach § 21b ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 2 písm. b).

Tiež sa vypustili slová „za porušenie pracovných podmienok alebo pokutu“, čo znamená, že sa vypustilo uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania alebo žiadosti o udelenie povolenia na účel sezónneho zamestnania. Pracovné podmienky predstavujú v slovenskom právnom poriadku široký pojem. V praxi to znamená, že aj menej závažné porušenie pracovných podmienok, za ktorých porušenie bola uložená pokuta, je dôvodom pre zamietnutie udelenia povolenia na účel sezónneho zamestnania. Uvedená zmena je aj v súlade s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ, keďže ide o dobrovoľnú transpozíciu.

Odsek 4

V odseku 2 sa ustanovilo, že vzor tlačiva žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie určí ústredie. Zároveň ustanovuje prílohy žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie. Prílohami k žiadosti sú

– pracovná zmluva alebo písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje náležitosti pracovnej zmluvy,

Od 1. 5. 2017 sa precizovali náležitostí písomného prísľubu zamestnávateľa na priatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý tvorí prílohu k žiadosti o povolenie na zamestnanie.

– rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 106 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo § 2 písm. a) a § 24 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 81/2013 Z. z., alebo doklad o požadovanom vzdelaní v úradnom preklade do štátneho jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii alebo v úradnom preklade do českého jazyka, na ktorom zastupiteľský úrad vyznačí zhodu prekladu s originálom osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu, opatrený doložkou vyššieho overenia, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Touto zmluvou je Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.).

– doklad o požadovanom vzdelaní vydaný alebo overený príslušnými orgánmi Českej republiky v českom jazyku, ak ide o regulované povolanie,

Od 1. 1. 2019 sa s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie (získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé) ustanovilo, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie (v súčasnosti je ich cca 220, ide napr. o zdravotnícke, právnické, pedagogické povolania).

– kópia dokladu o pobyte podľa § 73 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov preukazujúceho udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9 písm. c),

– kópia dokladu preukazujúceho priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 9 písm. d).

Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte do 30 dní od udelenia pobytu, ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na policajnom útvare, splnenia povinnosti podľa § 111 ods. 2 písm. b), ak si podal žiadosť o udelenie pobytu na zastupiteľskom úrade, podania žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, obnovenia prechodného pobytu alebo udelenia trvalého pobytu podľa § 46 ods. 1. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a), ktorý získal dlhodobý pobyt po tom, čo mal priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte na základe poskytnutej medzinárodnej ochrany v tomto štáte, policajný útvar vydá doklad o pobyte bezodkladne po doručení písomnej informácie členského štátu, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytol medzinárodnú ochranu. Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Doklad o pobyte obsahuje údaje o štátnom príslušníkovi tretej krajiny a slová „oprávnenie pracovať“, ak ide o prechodný pobyt podľa § 24 až 27, 29 alebo § 30. Súčasťou dokladu o pobyte je elektronický čip. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou podľa času, na ktorý bol udelený prechodný pobyt; ak má zabezpečené ubytovanie na kratší čas, ako mu bol udelený prechodný pobyt, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou na čas, na ktorý má zabezpečené ubytovanie. Platnosť dokladu o pobyte musí vždy skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar v doklade o pobyte v položke „poznámky“ uvedie konkrétny účel prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 37 ods. 2 doklad o pobyte, v ktorom v položke „druh pobytu“ uvedie „Modrá karta Európskej únie“ a v poznámke uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má štátny príslušník tretej krajiny vyššiu odbornú kvalifikáciu. Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 doklad o pobyte, v ktorom v položke „druh pobytu“ uvedie „osoba s dlhodobým pobytom – Európskej únie“. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. c), policajný útvar v položke „poznámky“ uvedie „bývalý držiteľ modrej karty Európskej únie“. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a), ktorý získal dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu z dôvodu prenasledovania alebo poskytnutej doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia, policajný útvar v položke „poznámky“ uvedie slová „Medzinárodná ochrana poskytnutá v Slovenskej republike“ a dátum udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a), ktorý získal dlhodobý pobyt po tom, čo mal priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte na základe poskytnutej medzinárodnej ochrany v tomto štáte, policajný útvar v položke „poznámky“ uvedie rovnaké znenie, ktoré sa uvádza v poznámke povolenia na pobyt osoby s dlhodobým pobytom vydaného v tomto členskom štáte, v štátnom jazyku; to neplatí, ak bola medzinárodná ochrana právoplatne odňatá.

Policajný útvar pred vydaním dokladu o pobyte podľa predchádzajúcej vety požiada členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytol medzinárodnú ochranu, o informáciu, či medzinárodná ochrana stále trvá.

Policajný útvar vydá nový doklad o pobyte štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt podľa § 52 ods. 1 písm. a) a b), v lehote podľa odseku 1 písm. c), ak členský štát oznámi, že mu poskytol medzinárodnú ochranu a v položke „poznámky“ uvedie slová „Medzinárodná ochrana poskytnutá v“, členský štát, ktorý poskytol medzinárodnú ochranu a dátum poskytnutia medzinárodnej ochrany. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 43, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov; ak má zabezpečené ubytovanie na kratší čas ako na päť rokov, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou na čas, na ktorý má zabezpečené ubytovanie. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 46 alebo § 52, policajný útvar vydá doklad o pobyte s platnosťou najviac na desať rokov. Platnosť dokladu o pobyte sa musí vždy skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar uvedie v doklade o pobyte v položke „poznámky“ slová „oprávnenie pracovať“, ak ide o trvalý pobyt podľa § 43 alebo § 46. Cudzincovi, ktorému bol udelený azyl, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom uvedie názov „azylant“. Platnosť dokladu o pobyte je desať rokov; ak ide o azylanta, ktorému bol udelený azyl na tri roky, je platnosť dokladu tri roky. Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, policajný útvar vydá do 15 dní doklad o pobyte, v ktorom uvedie názov „doplnková ochrana“; platnosť dokladu o pobyte je dva roky.

Po uplynutí platnosti dokladu o pobyte policajný útvar vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nový doklad o pobyte s platnosťou na dva roky. Pred uplynutím platnosti dokladu o pobyte vydaného podľa tohto odseku sa platnosť takého dokladu skončí aj vtedy, ak cudzincovi zanikol azyl alebo zanikla doplnková ochrana. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má právny nárok na pobyt na základe medzinárodnej zmluvy, policajný útvar vydá na základe jeho žiadosti doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vydaný doklad o pobyte podľa odseku 4 alebo odseku 10 s platnosťou na kratší čas, ako má udelený pobyt a štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený trvalý pobyt podľa § 46 alebo § 52, požiada o vydanie nového dokladu o pobyte najneskôr 30 dní pred skončením platnosti dokladu o pobyte. Policajný útvar v doklade o pobyte uvedie meno a priezvisko a ostatné mená a priezviská cudzinca podľa tvaru uvedeného latinkou v cestovnom doklade alebo v rozhodnutí o udelení azylu, alebo v rozhodnutí o poskytnutí doplnkovej ochrany. Na vydanie dokladu o pobyte podľa § 66 ods. 11, § 67 ods. 7, § 70 ods. 10 a § 71 ods. 7 sa rovnako vzťahujú odseky 3, 13 a 14.

Cudzinec môže byť držiteľom len jedného dokladu o pobyte. Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 23 ods. 1 spolu s dokladom o pobyte aj doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, v ktorom uvedie názov, adresu a identifikačné číslo zamestnávateľa, miesto výkonu práce, druh vykonávanej práce a obdobie výkonu práce.

Policajný útvar vydá nový doklad podľa predchádzajúcej vety, ak štátny príslušník tretej krajiny si splnil povinnosť podľa § 111 ods. 1 písm. t), predložil novú pracovnú zmluvu a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal potvrdenie podľa § 33 ods. 3, ktoré obsahuje súhlas s obsadením voľného pracovného miesta, a ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 1.

Odsek 5

Od 1. 5. 2017 sa ustanovilo doplnenie prílohy žiadosti o povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania v nadväznosti na rozšírenie podmienok na udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Ustanovilo sa doplnenie:

– dokladov preukazujúcich zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, najmenej na predpokladané obdobie trvania zamestnania a zabezpečenie zdravotného poistenia štátneho príslušníka tretej krajiny počas pobytu na území Slovenskej republiky, vyplývajúce zo smernice 2014/36/EÚ pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého pobyt na území SR na účel výkonu sezónneho zamestnania nepresiahne 90 dní a nepodlieha vízovej povinnosti podľa vízového kódexu (Nariadenie (ES) č. 810/2009),

– dokladov preukazujúcich, že zamestnávateľ nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, ak žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania predkladá zamestnávateľ.

Od 1. 5. 2018 s cieľom zosúladenia jednotlivých ustanovení zákona aj v prípade udeľovania povolení na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania sa doplnilo, že zabezpečené ubytovanie pre sezónneho pracovníka taktiež spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.

Poznámka

Podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Odsek 6

Odsek 6 určuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie, v prípade jej predkladania zamestnávateľom alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ku ktorej bude štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu, a nie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Odsek 7

V odseku 7 sa ustanovuje, že vzor tlačiva povolenia na zamestnanie určí ústredie. Od 1. 5. 2017 sa doplnilo, že prílohou k povoleniu na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania je informácia o právach a povinnostiach štátneho príslušníka tretej krajiny vyplývajúcich zo sezónneho zamestnania. K zmene došlo v súvislosti so zabezpečením prístupu k informáciám pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vyplývajúceho z čl. 11 smernice 2014/36/EÚ, pričom sa ustanovilo, aby súčasťou povolenia na zamestnanie bola príloha, ktorá obsahuje informácie o právach a povinnostiach štátneho príslušníka tretej krajiny zo zákona o službách zamestnanosti týkajúce sa sezónneho zamestnania.

Odsek 8

Účelom odseku 8 bolo, že na udelenie povolenia na zamestnanie nie je právny nárok, s výnimkou, ktorú ustanovuje tento zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Odsek 9

Vymedzené sú skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým úrad môže udeliť povolenie na zamestnanie s prihliadnutím na situáciu na trhu práce.

Ide o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí budú zamestnaní na účel sezónneho zamestnania najviac 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ako námorníci na lodi registrovanej v Slovenskej republike alebo na lodi, ktorá sa plaví pod vlajkou Slovenskej republiky, majú udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny v období do uplynutia 9 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, alebo majú udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak zákon o pobyte cudzincov neustanovuje inak, v období od uplynutia 12 mesiacov od začiatku pobytu na území SR.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 ustanovilo kratšie obdobie z 12 na 9 mesiacov, po uplynutí ktorého môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, byť zamestnaný v Slovenskej republiky bez potreby vydania príslušného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR nepresiahne 90 dní, t. j. nepodliehajú vízovej povinnosti alebo žiadajú o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania, pre vstup na trh práce v SR, sa od 1. 5. 2017 udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania (čl. 5 smernice 2014/36/EÚ).

Odsek 10

V odseku 10 je vymedzená skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podali žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie na to isté pracovné miesto, alebo ktorým sa udeľuje povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia situácie na trhu práce, nakoľko na túto sa nevzťahuje smernica.

! Upozornenie

Od 1. 5. 2018 sa vypustilo znenie odseku 11, pričom išlo o ďalšie spresnenie a rozšírenie opatrení na zabránenie zneužívania nedostatku kvalifikovaných pracovných síl na sociálny dumping. Aplikačná prax poukazovala na nadbytočnosť tohto ustanovenia, lebo zákon už dostatočne vytvára možnosti krátkodobého pracovného pobytu zamestnancov firiem usídlených mimo Európskej únie pri dodávke služieb či tovarov pre ich tuzemského (slovenského) obchodného partnera. Naopak, skutočnosť, že v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 bol zaznamenaný 3-násobný nárast počtu udelených povolení na zamestnanie podľa tohto ustanovenia, pričom išlo takmer výlučne o prácu na výrobných linkách dokazuje, že narastalo zneužívanie tohto ustanovenia na zvyšovanie počtu štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín u slovenských zamestnávateľov na výkon nízko kvalifikovanej práce. Vo väčšine prípadov išlo o zmluvy medzi tuzemskou právnickou osobou alebo fyzickou osobou a subjektom so sídlom v tretej krajine pôsobiacim ako agentúra zamestnávajúca osoby na účel ich následného vyslania na výkon práce na územie SR.

Táto skutočnosť bola vnímaná ako ďalší nástroj dovozu lacnej pracovnej sily, a preto s cieľom na zabránenie sociálneho dumpingu, ako aj s ohľadom na už zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín v zamestnaniach s nedostatkom pracovnej sily, sa rozhodlo o vypustení tohto ustanovenia.

Odsek 11

Od 1. 5. 2017 sa stanovila lehota, počas ktorej úrad udelí povolenie na zamestnanie (do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti o udelenia povolenia na zamestnanie). V prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo v období piatich rokov pred podaním tejto žiadosti udelené povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, alebo udelený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, sa zaviedla skrátená lehota na udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti o udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Uvedeným znením sa uľahčuje opätovný vstup štátneho príslušníka tretej krajiny na trh práce v SR vyplývajúceho z čl. 16 smernice 2014/36/EÚ a zabezpečujú procesné záruky vyplývajúcich zo smernice 2014/36/EÚ nastaviť administratívne postupy pri predĺžení povolenia na účel sezónneho zamestnania tak, aby štátny príslušník tretej krajiny žiadajúci o predĺženie povolenia na účel sezónneho zamestnania nebol povinný prerušiť svoj pracovnoprávny vzťah.

Za účelom zabezpečenia procesných záruk vyplývajúcich zo smernice 2014/36/EÚ sa ustanovilo, aby úrad prijal i neúplnú žiadosť o povolenie na zamestnanie, pričom úrad vyzve žiadateľa, aby v primerane určenej lehote doložil chýbajúce náležitosti. Ustanovilo sa, aby lehoty na udelenia povolenia na zamestnanie a povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania začali plynúť až po doručení úplnej žiadosti.

Odsek 12

Účelom odseku bolo vymedziť prípady, pri ktorých úrad neudelí povolenie na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

V súlade s kritériami a požiadavkami na prijímanie sezónnych pracovníkov vyplývajúcich z čl. 5 a 8 smernice 2014/36/EÚ v § 22 ods. 12 písm. b) a c) sa od 1. 5. 2017 rozšírili dôvody neudelenia povolenia na účel sezónneho zamestnania. Ide o prípady, keď:

– doklady, ktoré sú prílohou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie alebo povolenia na účel sezónneho zamestnania, boli získané podvodným spôsobom, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené, alebo neboli predložené, a to ani v lehote určenej úradom na doplnenie žiadosti u udelenie povolenia na zamestnanie,

– štátny príslušník tretej krajiny je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. uvedené znenie upravilo za účelom dodržania terminologickej jednoty s právnymi predpismi EÚ a slovenskou legislatívou.

– zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny:

– nemá splnené daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z., nemá splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

– je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a má evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

– porušil v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z.,

– bol v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie sankcionovaný za porušenie pracovných podmienok podľa zákona č. 125/2006 Z. z., alebo dostal pokutu za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11,

– pracovné podmienky uvedené v pracovnej zmluve alebo v prísľube zamestnávateľa priložené k žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie sú v rozpore so zákonom.

§ 23

Platnosť povolenia na zamestnanie

(1) Platnosť povolenia na zamestnanie zaniká

a) uplynutím obdobia, na ktoré bolo udelené,

b) skončením zamestnania pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo povolenie na zamestnanie udelené,

c) uplynutím obdobia, na ktoré bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolený pobyt,

d) zamietnutím žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo zánikom prechodného pobytu na účel zamestnania,

e) zánikom prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny,

f) dňom vydania modrej karty.

g) zamietnutím žiadosti o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, alebo zánikom prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie,

h) dňom podania žiadosti o udelenie azylu.

(2) Úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, odníme povolenie na zamestnanie, ak

a) doklady predložené podľa § 22 ods. 4 a 5 boli získané podvodným spôsobom, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené alebo

b) ide o povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, aj ak

1. štátny príslušník tretej krajiny je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo

2. zamestnávateľ, u ktorého je štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, prestal spĺňať podmienku na udelenie povolenia na zamestnanie uvedenú v § 22 ods. 3 písm. a), bola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo mu bola uložená pokuta uvedená v § 22 ods. 3 písm. b); to neplatí, ak úrad predĺži štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania u iného zamestnávateľa.

(3) Úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak bolo kontrolnou činnosťou podľa § 68 zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku, alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

(4) Povolenie na zamestnanie udelí úrad najviac na obdobie, počas ktorého by malo zamestnanie trvať, najviac však na dva roky alebo najviac na päť rokov, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ak jej niet, ak je zaručená vzájomnosť; pri zamestnávaní na účel sezónneho zamestnania najviac na 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

(5) Povolenie na zamestnanie môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť najviac na dva roky, a to i opakovane. Povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny jedenkrát predĺžiť, ak bolo povolenie na zamestnanie udelené na menej ako 90 dní, pričom celková doba povolenia na zamestnanie nesmie presiahnuť 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov; to sa vzťahuje aj na zamestnanie u iného zamestnávateľa. Pri predĺžení povolenia na zamestnanie sa primerane použije § 22.

(6) Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa a na tom istom pracovnom mieste; to sa nevzťahuje na predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Písomnú žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie podáva štátny príslušník tretej krajiny úradu najskôr 90 dní a najneskôr 30 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie a v prípade predĺženia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania najneskôr 20 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Komentár k § 23

Platnosť povolenia na zamestnanie je predmetom ustanovenia § 23 zákona o službách zamestnanosti.

Odsek 1

Úprava v § 23 ods. 1 písm. d) od 1. 1. 2014 spresnila dôvody zániku platnosti povolenia na zamestnanie na základe poznatkov aplikačnej praxe, v písm. e) doplnila dôvod zániku povolenia na zamestnanie pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a v novom písmene g) dôvod zániku povolenia na zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte EÚ.

Platnosť povolenia na zamestnanie od 1. 5. 2017 zaniká uplynutím obdobia, na ktoré bolo udelené, skončením zamestnania pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo povolenie na zamestnanie udelené, uplynutím obdobia, na ktoré bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolený pobyt, zamietnutím žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo zánikom prechodného pobytu na účel zamestnania, zánikom prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, dňom vydania modrej karty, zamietnutím žiadosti o udelenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, alebo zánikom prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, a po novom aj dňom podania žiadosti o udelenie azylu.

K doplneniu došlo za účelom zosúladenia s právnym stavom, v zmysle ktorého úrad neudelí povolenie na zamestnanie žiadateľovi o azyl. To znamená, že došlo k rozšíreniu dôvodov zániku platnosti povolenia na zamestnanie o skutočnosť, keď štátny príslušník tretej krajiny požiada o udelenie azylu.

Odsek 2

Úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže od 1. 5. 2017 odňať povolenie na zamestnanie, ak

– predložené doklady boli získané podvodným spôsobom, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené alebo

– ide o povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, aj ak

– štátny príslušník tretej krajiny je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc,

– zamestnávateľ, u ktorého je štátny príslušník tretej krajiny zamestnaný, prestal spĺňať podmienku na udelenie povolenia na zamestnanie, bola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania alebo mu bola uložená pokuta; to neplatí, ak úrad predĺži štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania u iného zamestnávateľa.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa po novele zákona č. 113/2022 Z. z. sprecizovalo znenie ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a zároveň sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zaviedla úprava za účelom dodržania terminologickej jednoty s právnymi predpismi EÚ a slovenskou legislatívou.

V súlade s kritériami zrušenia povolenia na zamestnanie sezónnych pracovníkov vyplývajúcich z čl. 9 smernice 2014/36/EÚ v § 23 ods. 2 sa zaviedli dôvody odňatia povolenia na účel sezónneho zamestnania. Ide o prípady, keď:

– doklady, ktoré boli prílohou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie alebo povolenia na účel sezónneho zamestnania, boli získané podvodným spôsobom, sfalšované alebo neoprávnene pozmenené,

– štátny príslušník tretej krajiny je spoločne posudzovanou fyzickou osobou domácnosti, ktorej vznikol nárok na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi,

– zamestnávateľ, u ktorého je zamestnaný štátny príslušník tretej krajiny:

– prestal plniť daňové povinnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z., povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

– sa dostal do konkurzu, likvidácie alebo nútenej správy a má evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

– dostal pokutu za porušenie pracovných podmienok podľa zákona č. 125/2006 Z. z. alebo za porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 11.

Podmienky na neudelenie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania neplatia, ak úrad predĺžil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania u iného zamestnávateľa.

Odsek 3

Znením odseku 3 sú určené dôvody, na základe ktorých môže úrad odňať povolenie na zamestnanie. To znamená, že úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak bolo kontrolnou činnosťou zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku, alebo ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce. Kontrolnú činnosť vykonáva ministerstvo, ústredie a úrad. Pri finančnej kontrole ministerstvo, ústredie a úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ministerstvo, ústredie a úrad vykonávajú vonkajšiu kontrolnú činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov. Kontrolná činnosť zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov aj oprávnenia vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie a do budov a priestorov, v ktorých je zabezpečované ubytovanie, požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súlade s existujúcou informačnou povinnosťou ustanovilo, že úrad, ktorý povolenie na zamestnanie udelil, môže odňať povolenie na zamestnanie, ak štátny príslušník tretej krajiny nenastúpil do zamestnania do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako bol deň nástupu do práce.

Odsek 4

V odseku 4 je spresnená dĺžka celkovej doby, na ktorú sa udeľuje povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania. Ide o dĺžku 90 dní.

O 1. 1. 2016 došlo k predĺženiu obdobia, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením a predĺženie obdobia, na ktoré sa udeľuje povolenie na zamestnanie, pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predmetné potvrdenie, resp. povolenie sa vydávalo na obdobie, počas ktorého by malo zamestnanie trvať, najviac však na dva roky, s možnosťou ich opakovaného predĺženia v zmysle zákonom stanovených podmienok.

Niektoré tretie krajiny by umožnili zjednodušený prístup slovenským občanom na ich trh práce vydaním pracovných víz na dlhšie obdobie ako dva roky za predpokladu recipročného prístupu zo stany SR, ktorý by bol zabezpečený bilaterálnou dohodou alebo zaručením vzájomnosti. Táto právna úprava tak v prípade, ak to ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou bude SR viazaná, alebo ak bude zaručená vzájomnosť medzi SR a treťou krajinou (v tzv. zjednodušenej forme – výmenou diplomatických nót), umožní štátnym príslušníkom týchto tretích krajín vydanie predmetného potvrdenia, resp. povolenia pri prvej žiadosti na dlhšie obdobie, a to najviac na päť rokov. Taktiež sa zabezpečí možnosť recipročného prístupu v danej veci.

Od 1. 5. 2017 sa ustanovilo obdobie, na ktoré možno udeliť povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, a to na 90 dní. Skrátenie obdobia, na ktoré sa ustanovilo udeľovať povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania zo 180 dní na 90 dní, pričom je to v súlade s kritériami a požiadavkami na prijatie sezónneho pracovníka do zamestnania a pobytom nepresahujúcim 90 dní podľa čl. 5 smernice 2014/36/EÚ. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, ktorých pobyt na území SR nepresiahne 90 dní, t. j. nepodliehajú vízovej povinnosti alebo žiadajú o udelenie schengenského víza na účel sezónneho zamestnania podľa vízového kódexu (Nariadenie (ES) č. 810/2009), sa ustanovilo pre vstup na trh práce udeľovať povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Odsek 5

Cieľom bolo spresniť celkovú dobu udelenia povolenia na zamestnanie v prípade jeho opakovaného predĺženia.

Povolenie na zamestnanie môže byť zo strany úradu predĺžené najviac na dva roky, a to i opakovane. K predĺženiu dochádza na základe žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny.

Od 1. 5. 2017 sa ustanovilo, že povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny jedenkrát predĺžiť, ak bolo povolenie na zamestnanie udelené na menej ako 90 dní, pričom celková doba povolenia na zamestnanie nesmie presiahnuť 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Uvedené tvrdenie sa tiež vzťahuje aj na zamestnanie u iného zamestnávateľa.

V súlade s čl. 15 ods. 1 smernicou 2014/36/EÚ sa ustanovilo obdobie predĺženia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania, ktoré môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny jedenkrát predĺžiť, najviac na 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. V prípade sezónneho zamestnania sa ustanovila, v súlade s čl. 15 ods. 3 smernicou 2014/36/EÚ, možnosť predĺžiť povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania aj v prípade zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny u iného zamestnávateľa.

Povolenie na zamestnanie môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť najviac na dva roky, a to i opakovane. Povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania môže úrad na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny jedenkrát predĺžiť, ak bolo povolenie na zamestnanie udelené na menej ako 90 dní, pričom celková doba povolenia na zamestnanie nesmie presiahnuť 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov; to sa vzťahuje aj na zamestnanie u iného zamestnávateľa. Pri predĺžení povolenia na zamestnanie sa primerane použije § 22.

Odsek 6

V tomto odseku sa spresnila podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Zároveň sa spresnila podmienka písomného podania žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretej krajiny.

V súvislosti s uľahčením opätovného vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny na trh práce v SR vyplývajúcim z čl. 16 smernice 2014/36/EÚ, pri predlžovaní povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania sa od 1. 5. 2017 umožnilo predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania aj v prípade zamestnania u iného zamestnávateľa a skrátenie lehoty pre podanie žiadosti o predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania na 20 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Podmienka predĺženia povolenia na zamestnanie

Zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa a na tom istom pracovnom mieste. Uvedené tvrdenie sa však nevzťahuje na predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

Písomná žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie

– Žiadosť podáva štátny príslušník tretej krajiny úradu.

– Lehota je najskôr 90 dní a najneskôr 30 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie.

– V prípade predĺženia povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania je lehota najneskôr 20 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania.

§ 23a

(1) Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny,

a) ktorý má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

b) ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie,^23a) po uplynutí 12 mesiacov od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky,

c) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,

1. po uplynutí 9 mesiacov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny,

2. ktorý je rodinným príslušníkom držiteľa modrej karty,

3. ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa písmena ah) alebo

4. ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmena f),

d) ktorý je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky a ktorý má oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky,

e) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel štúdia, ak osobitný predpis neustanovuje inak,²⁴⁾ a výkon jeho práce nepresiahne u všetkých zamestnávateľov 10 hodín týždenne alebo 20 hodín týždenne, ak je študentom vysokej školy, alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok,

f) ktorý má udelený prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, ak osobitný predpis neustanovuje inak,^24a) a

1. ktorý vykonáva výskum alebo vývoj na základe dohody o hosťovaní^24b) alebo

2. ktorého pedagogická činnosť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

g) ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí,^24c)

h) ktorý je žiadateľom o udelenie azylu a vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis,²⁵⁾

i) ktorému bol udelený azyl,

j) ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,

k) ktorému sa poskytlo dočasné útočisko,²⁶⁾

l) ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 30 dní v kalendárnom roku a ktorý je

1. pedagogický zamestnanec, akademický zamestnanec, vysokoškolský učiteľ, vedecký, výskumný alebo vývojový pracovník, ktorý je účastníkom odborného vedeckého podujatia, alebo

2. výkonný umelec, ktorý sa zúčastňuje na umeleckom podujatí,

m) ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,

n) ktorý je prijatý do pracovnoprávneho vzťahu na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá ustanovuje, že na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do pracovnoprávneho vzťahu nie je potrebné povolenie na zamestnanie,²⁷⁾

o) ktorý je rodinný príslušník člena diplomatickej misie, zamestnanca konzulárneho úradu alebo zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva uzatvorená v mene vlády Slovenskej republiky zaručuje vzájomnosť,

p) ktorý je člen záchrannej jednotky a poskytuje pomoc na základe medzištátnej dohody o vzájomnej pomoci pri odstraňovaní následkov havárií a živelných pohrôm a v prípadoch humanitárnej pomoci,

r) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu,²⁸⁾

s) ktorý vykonáva odbornú prax alebo odborný výcvik podľa osobitných predpisov^28a) v školách alebo školských zariadeniach,

t) ktorý úspešne absolvoval štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole na území Slovenskej republiky,

u) ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel jeho zaškolenia, najviac na osem po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v kraji podľa § 12 písm. ae), a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami podľa osobitného predpisu^28aa) na to isté pracovné miesto,

v) ktorý nedovŕšil 26 rokov veku a ktorý bude zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje,

w) ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom,

x) ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc,^28b) vykonávaním činností, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,

y) ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc, zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia, a to počas obdobia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci,

z) ktorý je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom,

aa) ktorý vykonáva činnosť pre právnickú osobu, ktorej bolo vydané osvedčenie o významnej investícií,^28c) a ktorý

1. riadi túto právnickú osobu alebo jej organizačnú zložku alebo

2. má mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti alebo poznatky nevyhnutné na prevádzku spoločnosti, výskumné techniky alebo manažment, ak vykonávanie tejto činnosti nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,

ab) ktorý je akreditovaný v oblasti oznamovacích prostriedkov,

ac) ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou obchodovania s ľuďmi,^28d)

ad) ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života,^28e)

ae) ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania,^28f)

af) ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,

ag) ktorý má udelené národné vízum^28g) a

1. na ktorého sa vzťahuje program pracovnej dovolenky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky,

2. ktorý sa podieľa na realizácii filmového projektu na území Slovenskej republiky alebo

3. ide o záujem Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky,

ah) ktorý u neho dočasne pôsobí na základe mobility^28h)

1. od zamestnávateľa v členskom štáte Európskej únie v rámci vnútropodnikového presunu alebo

2. ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku,

ai) ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility,^28h)

aj) ktorý pre centrum podnikových služieb²⁸ⁱ⁾ poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom podnikových služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku,

ak) ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, ktorý oprávňuje zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, s dostatočným časovým predstihom pred uplynutím platnosti tohto prechodného pobytu, a to v období od uplynutia platnosti tohto prechodného pobytu do právoplatného skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu; dostatočným časovým predstihom sa rozumie obdobie zodpovedajúce najmenej dĺžke lehoty na rozhodnutie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa osobitného predpisu.^28j)

(2) U štátneho príslušníka tretej krajiny podľa odseku 1 sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Komentár k § 23a

V znení § 23a sa od 1. 1. 2014 vymedzili skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa pri vstupe na trh práce v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo povolenie na zamestnanie.

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa táto kategória štátnych príslušníkov tretích krajín ustanovila, za účelom skoršieho nadobudnutia ekonomickej sebestačnosti, profesijnej realizácie, rozvoja odborných a pracovných zručností a tiež sociálno-kultúrnej integrácie s občanmi prijímajúcej krajiny pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, a ktorému bol:

– predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi [písm. aa)],

– udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života [písm. ab)],

– udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania [písm. ac)].

Zároveň sa v súvislosti s plnením Opatrenia č. 1, časti 2.2., podkapitoly 2.2.4.

Akčného plánu migračnej politiky SR s výhľadom do roku 2020 táto kategória rozšírila aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí úspešne absolvovali štúdium na strednej alebo vysokej škole na území Slovenskej republiky [písm. p)], nakoľko sa oboznámili a osvojili si kultúrne aj jazykové znalosti a sú ľahšie integrovateľní do spoločnosti. V súlade s Opatrením č. 2.2.4.1. tohto akčného plánu sa zvýšil počet hodín, ktoré môže študent vysokej školy s udeleným prechodným pobytom na účel štúdia odpracovať bez povolenia na zamestnanie, a to z 10 na 20 hodín týždenne [písm. d)].

Stanovené skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa udeľovalo povolenie na zamestnanie bez prihliadnutia na situácie na trhu práce, a to štátny príslušník tretej krajiny,

– ktorý je zamestnaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie vo vykonávanom zamestnaní (stáž), najviac na jeden rok [písm. t)],

– ktorý nedovŕšil 26 rokov veku a ktorý je zamestnávaný príležitostnými a časovo obmedzenými prácami v rámci výmeny medzi školami alebo v rámci programov pre mládež alebo programov pre vzdelávanie, ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje [písm. u)],

– ktorý vykonáva duchovenskú činnosť z poverenia registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti [písm. ad)],

sa vzhľadom na charakter týchto činností, zaradili medzi skupiny, ktoré nemajú obmedzovaný vstup na trh práce.

Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe bola predĺžená lehota trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce z 30 na 90 dní v kalendárnom roku u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v Slovenskej republike zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, programátorské práce alebo odborné školenia (písm. l).

Za účelom zosúladenia s § 23 ods. 4 písm. a) zákona o pobyte cudzincov bola ustanovená nová skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, a to v prípade, ak ide o vykonávanie činnosti pre právnickú osobu, ktorej Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícií, manažérmi alebo špecialistami.

V súvislosti s možnosťou realizácie programu tzv. pracovných dovoleniek (dovolenkový pobyt spojený s možnosťou zamestnania, kde zamestnanie je len vedľajším, nie hlavným dôvodom pobytu občana druhého zmluvného štátu na území SR a rozsah zamestnania je limitovaný), bola v písm. ae) upravená nová skupina štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí môžu pracovať na území SR bez povolenia na zamestnanie, ak im bolo udelené národné vízum a na ktorých sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládou SR.

U štátneho príslušníka tretej krajiny sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny.

– Ide o štátneho príslušníka, ktorý má udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

– Ide o štátneho príslušníka, ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, po uplynutí 12 mesiacov od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky.

Poznámka

Osoba s dlhodobým pobytom v členskom štáte je definovaná ustanovením § 30 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 a podniká na území Slovenskej republiky, je zamestnaný na území Slovenskej republiky, študuje na škole v Slovenskej republike, vykonáva činnosť uvedenú v § 25 alebo § 26, alebo je rodinným príslušníkom podľa § 27 ods. 2 štátneho príslušníka tretej krajiny podľa písmen a) až d) a rodina už existovala v inom členskom štáte, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny priznal postavenie osoby s dlhodobým pobytom.

Policajný útvar udelí prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny môže súčasne vykonávať aj viaceré činnosti uvedené v odseku 1.

Prechodný pobyt podľa odseku 1 sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).

Písmeno c)

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny,

– ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, po uplynutí 9 mesiacov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny, ktorý je rodinným príslušníkom držiteľa modrej karty, ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21b ods. 8 písm. b) alebo písm. c) alebo podľa písmena ah), alebo ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa po novele zákona č. 488/2022 Z. z. ustanovilo kratšie obdobie z 12 mesiacov na 9 mesiacov, po uplynutí ktorého môže štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, byť zamestnaný v Slovenskej republiky bez potreby vydania príslušného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie.

Od 1. 5. 2017 sa v súlade s čl. 19 ods. 1 a 6 smernice 2014/36/EÚ sa v § 23a ods. 1 písm. c) zaviedol tretí bod, podľa ktorého zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny vykonávajúceho v rámci vnútropodnikového presunu na území SR stáž, riadiacu činnosť alebo odbornú činnosť vyžadujúcu mimoriadne odborné vedomosti, zručnosti, schopností, poznatky, kvalifikáciu a skúsenosti nevyhnutné na prevádzku alebo manažment. Na výkon zamestnania v tomto prípade sa u štátneho príslušníka tretích krajiny nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

V súvislosti s mobilitou rodinných príslušníkov štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka (čl. 26 smernice 2016/801/EÚ) sa od 1. 5. 2018 ustanovilo v § 23a ods. 1 písm. c) rozšírenie kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Odsek 1 písmeno d)

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky a ktorý má oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 uvedené znenie upravilo v súvislosti s úpravou § 2 ods. 2, kde išlo o rozšírenie kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky. Znenie zákona sa precizovalo tým spôsobom, že ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky.

Odsek 1 písmeno e)

Udelený prechodný pobyt na účel štúdia, ak osobitný predpis neustanovuje inak, pričom osobitným predpisom je ustanovenie § 24 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

Prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je žiakom strednej školy, alebo je poslucháčom jazykovej školy, je študentom vysokej školy, alebo sa zúčastňuje jazykovej alebo odbornej prípravy k štúdiu na vysokej škole, ktorá je organizovaná vysokou školou v Slovenskej republike.

Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia na predpokladaný čas štúdia, najviac však na šesť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať.

Prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).

Od 1. 5. 2017 sa zamedzil neobmedzený vstup na trh práce pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel štúdia a ktorý je poslucháčom jazykovej školy. Zmena vyplynula z poznatkov aplikačnej praxe v súvislosti s využívaním prechodného pobytu na účel štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny na jazykovej škole prioritne na zamestnanie.

Následne sa od 1. 5. 2018 z písm. e) vypustili slová „okrem poslucháča jazykovej školy“ za účelom zosúladenia s § 24 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, keďže nie je možné udeľovať prechodný pobyt na účel štúdia štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je poslucháčom jazykovej školy.

Odsek 1 písmeno f)

Udelený prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja podľa ustanovenia § 26 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý vykonáva výskum alebo vývoj na základe dohody o hosťovaní, na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, môže podnikať.

Prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a).

Odsek 1 písmeno f) bod 1

Ide o dohody o hosťovaní podľa ustanovenia § 26b zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. Prijímanie cudzincov na účely výskumu a vývoja – dohodou o hosťovaní sa cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu a nie je vyslaný výskumnou organizáciou iného členského štátu, zaväzuje vykonávať projekt výskumu a vývoja a právnická osoba vykonávajúca výskum a vývoj, ktorá má povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, na účely výskumu a vývoja (ďalej len „prijímajúca organizácia“), sa zaväzuje byť hostiteľom cudzinca, ktorý nie je občanom členského štátu, na účely vykonávania výskumu a vývoja. Pred uzavretím dohody o hosťovaní musí prijímajúca organizácia overiť, či cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu, má odbornú kvalifikáciu požadovanú na vykonávanie výskumu a vývoja, na základe ktorej sa dohoda o hosťovaní medzi cudzincom a prijímajúcou organizáciou uzatvára. Dohoda o hosťovaní musí obsahovať meno a priezvisko cudzinca, ktorý nie je občanom členského štátu a označenie prijímajúcej organizácie, určenie výskumného zaradenia cudzinca a jeho pracovných podmienok, účel, dĺžku trvania, zameranie a financovanie projektu výskumu a vývoja, osvedčenú kópiu dokladu o odbornej kvalifikácii cudzinca, vyhlásenie o zodpovednosti prijímajúcej organizácie za náklady na pobyt a možné náklady súvisiace s vyhostením uhradené štátom podľa osobitného predpisu, ak sa preukáže, že cudzinec sa zdržuje na území Slovenskej republiky nelegálne, vyhlásenie prijímajúcej organizácie alebo cudzinca, ktorý nie je občanom členského štátu, že cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu, má počas pobytu zabezpečené dostatočné mesačné finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom a na cestovné náklady na spiatočnú cestu najmenej vo výške minimálnej mzdy, vyhlásenie prijímajúcej organizácie alebo cudzinca, ktorý nie je občanom členského štátu, že cudzinec, ktorý nie je občanom členského štátu, má počas svojho pobytu uhradené zdravotné poistenie. Prijímajúca organizácia bezodkladne informuje ministerstvo školstva o skutočnosti, ktorá by mohla zabrániť vykonávaniu dohody o hosťovaní. Dohoda o hosťovaní zaniká, ak cudzincovi nie je udelené povolenie na prechodný pobyt na účely výskumu a vývoja, je ukončená jeho činnosť pre prijímajúcu organizáciu alebo prijímajúcej organizácii bolo odňaté povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, na účely výskumu a vývoja. Zodpovednosť prijímajúcej organizácie podľa odseku 3 písm. e) zaniká šesť mesiacov po skončení platnosti dohody o hosťovaní. Ministerstvo školstva vydáva na základe žiadosti právnickej osoby vykonávajúcej výskum a vývoj povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, na účely výskumu a vývoja, ak má určené ciele a zámery vo výskume a vývoji, predloží vyhlásenie, že je ochotná podpísať dohodu o hosťovaní s cudzincom, ktorý nie je občanom členského štátu, preukáže prostriedky na uzatváranie dohôd o hosťovaní, má osvedčenie o spôsobilosti podľa § 26a ods.11 alebo 12. Povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, platí päť rokov od jeho vydania. Povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, je možné prijímajúcej organizácii vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v odseku 7. Žiadateľ o povolenie v tomto prípade prikladá k žiadosti dokumentáciu v primeranom rozsahu. Ministerstvo školstva odníme prijímajúcej organizácii povolenie prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, na účely výskumu a vývoja, ak prijímajúca organizácia prestala spĺňať podmienky na udelenie povolenia podľa odseku 7, získala povolenie uvedením nepravdivých údajov, uzavrela dohodu o hosťovaní, ktorá nemá všetky náležitosti, opakovane si neplní povinnosti podľa odseku 12.

Ministerstvo školstva môže zamietnuť žiadosť o obnovenie povolenia prijímať cudzincov, ktorí nie sú občanmi členského štátu, podanú prijímajúcou organizáciou alebo rozhodnúť o jeho odňatí až na päť rokov od dátumu vydania rozhodnutia o odňatí povolenia alebo rozhodnutia o neobnovení povolenia.

Ministerstvo školstva zverejňuje a priebežne aktualizuje zoznam prijímajúcich organizácií prostredníctvom informačného systému a centrálneho informačného portálu. Prijímajúca organizácia je povinná bezodkladne najneskôr do dvoch mesiacov informovať ministerstvo školstva o predčasnom ukončení dohody o hosťovaní, skutočnosti, ktorá naznačuje, že sa účasť cudzinca, ktorý nie je občanom členského štátu, na projekte výskumu a vývoja končí v priebehu dvoch mesiacov, ukončení projektu výskumu a vývoja, ukončení dohody o hosťovaní, skutočnosti, ktorá bráni riešeniu projektu výskumu a vývoja.

Od 1. 5. 2017 sa zosúladilo znenie s ustanovením § 26 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, kedy prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území SR.

Odsek 1 písmeno g)

Ide o priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí vymedzené v ustanovení § 29 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 495/2013 Z. z. Prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí podľa osobitného predpisu, udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 7. Policajný útvar udelí prechodný pobyt podľa odseku 1 na päť rokov. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt podľa odseku 1, môže podnikať.

Odsek 1 písmeno h)

Žiadateľovi o udelenie azylu vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis, ktorým je ustanovenie § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov.

Žiadateľ do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o udelenie azylu nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu ani podnikať; vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu je však oprávnený, ak sa nerozhodne právoplatne o jeho žiadosti o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania, okrem prípadu, ak sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná.

Odsek 1 písmeno k)

Ide o poskytnutie dočasného útočiska podľa § 2 písm. j) zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odídencom je cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

Písmeno m)

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

Od 1. 1. 2019 sa jednoznačne ustanovilo, že montáž, záručné a opravárenské práce a práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení vykonávané štátnym príslušníkom tretej krajiny musia bezpodmienečne súvisieť s dodávkou tovaru a programátorské práce alebo odborné školenia musia súvisieť s dodávkou tovaru alebo služieb na základe obchodnej zmluvy. Zmena vychádzala z poznatkov aplikačnej praxe, kedy sa v poslednom období často vyskytovali prípady najmä vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín na zabezpečovanie prác, ktoré nesúvisia priamo s dodávaným tovarom alebo službami. Toto ustanovenie je často krát využívané na zabezpečovanie výkonu prác štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktoré by mali mať udelené povolenie na zamestnanie, resp. vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, príp. modrú kartu.

Odsek 1 písmeno n)

Na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do pracovnoprávneho vzťahu nie je potrebné povolenie na zamestnanie – napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 171/2011 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 159/2012 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky.

Odsek 1 písmeno r)

Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu – Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

Odsek 1 písmeno u)

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel jeho zaškolenia, najviac na osem po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai), a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania spolu so všetkými náležitosťami podľa zákona o pobyte cudzincov na to isté pracovné miesto.

Od 1. 5. 2018 sa prijali opatrenia na skrátenie obdobia na udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania štátnych príslušníkom tretích krajín (cudzincov) v prípade, že má ísť o výkon zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Týmito opatreniami sú zrušenie povinnosti nahlasovania voľného pracovného miesta a zrušenie testu trhu práce v prípade, že zamestnávateľ má záujem prijať cudzinca do zamestnania, ktoré bude identifikované v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okrese s nízkou mierou evidovanej nezamestnanosti. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú v takýchto prípadoch vydávať súhlasné potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel udelenia prechodného pobytu, samozrejme po splnení ďalších zákonom ustanovených podmienok.

Vzhľadom na to, že tieto opatrenia vytvárajú vysoký predpoklad udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania cudzincovi, ustanovilo sa v tomto prípade umožniť zamestnávateľovi jeho zamestnávanie už v čase od podania žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania až do jeho udelenia, najviac však v trvaní 8 týždňov s tým, že toto obdobie bude slúžiť výslovne len na jeho zaškolenie v súvislosti s výkonom tohto konkrétneho zamestnania.

! Upozornenie

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa po novele zákona č. 374/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2020 doplnila podmienka podania úplnej žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania štátnym príslušníkom tretej krajiny v prípade, že ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, a to v súvislosti s jeho možnosťou byť zamestnaný počas 8 týždňov na účel zaškolenia v čase rozhodovania o jeho žiadosti o prechodný pobyt. Takáto úprava už bola prijatá v rámci novely zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov od 18. 9. 2019. Pre účely kontroly splnenia tejto podmienky sa ustanovilo, aby zamestnávateľ pri plnení nahlásovacej povinnosti pri zamestnávaní takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny predložil príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Poznámka

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie prechodného pobytu neprijme, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytne písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov však zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad. Zastupiteľský úrad neprijme žiadosť o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, ak pri podaní tejto žiadosti zistí, že sa štátny príslušník tretej krajiny bude počas vnútropodnikového presunu zdržiavať dlhšie obdobie na území členského štátu ako na území Slovenskej republiky.

K úplnej žiadosti v súlade so zákonom o pobyte cudzincov musia byť priložené dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý je zapísaný v obchodnom registri, v živnostenskom registri alebo v inom obdobnom registri alebo zapísaný v obchodnom registri ako osoba oprávnená konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva, bezúhonnosť, finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 28 a 29, finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý koná alebo bude konať v mene významného zahraničného investora, zabezpečenie ubytovania; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 a bude zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 24, § 25 ods. 1 písm. e), f) alebo § 30 a bude študovať na vysokej škole alebo vykonávať pedagogickú alebo výskumnú činnosť, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d) alebo § 25 ods. 1 písm. h) a vykonáva dobrovoľnícku službu v Európskej dobrovoľníckej službe, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 26 alebo § 29, súhlas podľa § 27 ods. 4, skutočnosť, že ide o vnútropodnikový presun, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 5, záväzok prijímajúcej organizácie uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d), získanie vysokoškolského vzdelania alebo prebiehajúce vysokoškolské štúdium, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu podľa § 25 ods. 1 písm. d), realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22, ktorý účel pobytu preukazuje predložením podnikateľského zámeru.

Odsek 1 písmeno x)

Spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc, sú upravené zákonom č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odsek 1 písmeno aa)

Vykonáva činnosť pre právnickú osobu, ktorej bolo vydané osvedčenie o významnej investícií podľa ustanovenia § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2013 Z. z. Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne. V osvedčení o významnej investícii sa uvádza údaj o tom, že ide o významnú investíciu, identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, identifikačné údaje o podnikovom pozemku, opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, údaj o výške investičných nákladov.

Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a k návrhu na začatie stavebného konania.

Odsek 1 písmena ac)

Ktorému bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že je obeťou obchodovania s ľuďmi – § 58 ods. 1 písm. c) a § 59 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení zákona č. 75/2013 Z. z. Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov; policajný útvar alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú. Policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny udelí alebo predĺži tolerovaný pobyt na dobu trvania dôvodov na jeho udelenie, najviac na 180 dní, ak nie je v tretej vete tohto odseku, odseku 6 alebo § 58 ods. 3 ustanovené inak. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu a žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu štátny príslušník tretej krajiny podáva osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare. Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. c) a ods. 3 podáva za štátneho príslušníka tretej krajiny orgán činný v trestnom konaní. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný pri podaní žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) priložiť doklady, ktorými potvrdí skutočnosti odôvodňujúce udelenie tolerovaného pobytu.

Za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

Odsek 1 písmeno ad)

Ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania jeho súkromného a rodinného života – § 58 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. Policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a) až d) možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom.

Odsek 1 písmeno ae)

Ktorému bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je jeho prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania – § 58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Policajný útvar na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, alebo nelegálne zamestnanej maloletej osobe, ak je prítomnosť tohto štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt policajný útvar udelí na 180 dní. Policajný útvar môže predĺžiť tolerovaný pobyt o 180 dní, a to aj opakovane, až do právoplatného skončenia trestného konania alebo do doby, pokiaľ štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebude uhradená dlžná suma odmeny za vykonanú prácu.

Orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Odsek 1 písmeno ag)

Od 1. 5. 2017 môže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené národné vízum a na ktorého sa vzťahuje program pracovnej dovolenky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, ktorý sa podieľa na realizácii filmového projektu na území Slovenskej republiky alebo ide o záujem Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.

Došlo k rozšíreniu skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, u ktorých sa na výkon zamestnania nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie, a to štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý

– má udelené národné vízum a ktorý sa bude podieľať na realizácií filmového projektu na území Slovenskej republiky, a to v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu SR v oblasti realizácie väčších koprodukčných filmových projektov na území SR,

– dočasne pôsobí u hostiteľského subjektu na území SR na základe mobility od zamestnávateľa v členskom štáte Európskej únie v rámci vnútropodnikového presunu (v súlade so smernicou 2014/66/EÚ) a

– poskytuje odborné školenia pre zamestnancov centier strategických služieb, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom strategických služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku (v súlade s Koncepciou podpory centier podnikových služieb na Slovensku, schválenou uznesením vlády SR č. 287 zo 7. 7. 2016).

Od 1. 1. 2019 sa v súlade so stratégiou sa vytvorilo legislatívne prostredie pre možnosť vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj na základe národného víza. Vstup na trh práce je možný len v prípade, ak pôjde o záujem vlády SR, schválený osobitným dokumentom.

Poznámka

Národné vízum

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelené národné vízum, ak je to potrebné v súvislosti s udelením pobytu v Slovenskej republike, ak je starší ako 15 rokov a je prijatý na jazykové vzdelávanie na jazykovej škole v rozsahu najmenej 25 vyučovacích hodín týždenne, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, alebo je to v záujme Slovenskej republiky. Rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedenému v osobitnom predpise, sa udelí národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Národné vízum sa udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok. Národné vízum môže byť udelené

– na 90 dní, ak ide o udelenie národného víza,

– na dĺžku jazykového vzdelávania na jazykovej škole, najviac do 31. júla príslušného školského roka,

– na nevyhnutný čas, ak ide o udelenie národného víza.

Písmeno ah)

Od 1. 5. 2018 môže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý u neho dočasne pôsobí na základe mobility od zamestnávateľa v členskom štáte Európskej únie v rámci vnútropodnikového presunu alebo ktorý vykonáva výskum a vývoj na základe dohody o hosťovaní, alebo ktorého pedagogická činnosť nepresiahne celkovo 50 dní v kalendárnom roku.

K zmene došlo v súvislosti s mobilitou štátneho príslušníka tretej krajiny výskumného pracovníka, ktorí v zmysle smernice 2016/801/EÚ môžu okrem výskumnej činnosti vyučovať v členských štátoch EÚ (čl. 27 smernice 2016/801/EÚ), pričom sa rozšírili kategórie štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa na výkon zamestnania v SR nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

Poznámka

Mobilitou je presun štátneho príslušníka tretej krajiny z územia členského štátu na územie Slovenskej republiky počas platného pobytu na území členského štátu, pričom na území Slovenskej republiky bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území členského štátu, alebo štátneho príslušníka tretej krajiny z územia Slovenskej republiky na územie členského štátu počas platného pobytu na území Slovenskej republiky, pričom na území členského štátu bude vykonávať účel pobytu rovnaký ako na území Slovenskej republiky.

Písmeno ai)

Od 1. 5. 2018 môže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorého výkon práce u všetkých zamestnávateľov nepresiahne 20 hodín týždenne alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok, ak ide o študenta vysokej školy, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava na základe mobility.

Písmeno aj)

Od 1. 4. 2018 vzhľadom na zavedenie pojmu „centrum podnikových služieb“ môže zamestnávateľ zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre centrum strategických služieb poskytuje odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu s centrom strategických služieb nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

Poznámka

Centrom podnikových služieb podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci je prevádzkareň, v ktorej sa poskytujú centralizované podporné služby, najmä služby v oblasti riadenia spoločnosti, informačných technológií, účtovníctva, financií, právnych služieb, kontroly, obstarávania, marketingu a ľudských zdrojov okrem služieb v oblasti prenájmu pracovnej sily.

Písmeno ak)

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, ktorý oprávňuje zamestnávateľa zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, s dostatočným časovým predstihom pred uplynutím platnosti tohto prechodného pobytu, a to v období od uplynutia platnosti tohto prechodného pobytu do právoplatného skončenia konania o obnovenie prechodného pobytu.

Poznámka

Dostatočným časovým predstihom sa rozumie obdobie zodpovedajúce najmenej dĺžke lehoty na rozhodnutie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov do 30 dní od doručenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude vykonávať zamestnanie s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa zákona o službách zamestnanosti a ak zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ, ak ide o dočasne prideľovaného štátneho príslušníka tretej krajiny, spĺňa podmienku podľa zákona o službách zamestnanosti. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 30 dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa § 32 zákona o pobyte cudzincov, ak ide o

– štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23 ods. 4, ak v predchádzajúcich piatich rokoch vykonával sezónne zamestnanie podľa § 23 ods. 6 písm. g) alebo mal udelený prechodný pobyt podľa § 23 ods. 4,

– štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 až 26 a § 29,

– štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora v Slovenskej republike a zároveň je občanom členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

– štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike,

– štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre centrum podnikových služieb alebo technologické centrum,

– manžela štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného v písmenách c), d) alebo písmene e) alebo dieťa mladšie ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny uvedeného v písmenách c), d) alebo písmene e) alebo

– štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 22 ods. 1 písm. b) na základe podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu a ktorý podal žiadosť o udelenie tohto prechodného pobytu na zastupiteľskom úrade alebo policajnom útvare na základe udeleného národného víza podľa § 15 ods. 1.

Policajný útvar rozhodne o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu v lehotách uvedených v § 33 ods. 8.

! Upozornenie

Na základe poznatkov aplikačnej praxe, kedy štátny príslušník tretej krajiny nemá plynule obnovený prechodný pobyt, ktorý ho oprávňuje (aj) pracovať, čo v praxi znamená, že hoci sa môže na území SR oprávnene zdržiavať, avšak nemôže vykonávať zamestnanie, sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 zaviedla nová právna úprava zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý požiadal o obnovu prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov najmenej 90 dní/30dní (podľa dĺžky príslušného konania o obnovenie prechodného pobytu) pred uplynutím platnosti prechodného pobytu na účel zamestnania, sa umožnilo pokračovať vo výkone zamestnania aj počas obdobia rozhodovania o žiadosti o obnove prechodného pobytu, najdlhšie však do právoplatného skončenia konania o obnove prechodného pobytu. Počas tohto obdobia sa u neho nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.

§ 23b

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny

(1) Zamestnávateľ je povinný vyžiadať si od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa osobitného predpisu.²⁹⁾ Zamestnávateľ je povinný uchovávať kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt počas trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny.

(2) Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania; ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, túto povinnosť plní zamestnávateľ vo vzťahu k ústrediu. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, zamestnávateľ je povinný k informáciám podľa prvej vety priložiť kópiu pracovnej zmluvy. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 1 písm. f), zamestnávateľ je povinný k informáciám podľa prvej vety priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

(3) Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nenastúpil do zamestnania, do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

(4) Zamestnávateľ je povinný písomne informovať ústredie, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, nenastúpil do zamestnania, do siedmich pracovných dní odo dňa dohodnutého ako deň nástupu do práce.

(5) Tuzemská právnická osoba alebo tuzemská fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu so zahraničnou právnickou osobou alebo so zahraničnou fyzickou osobou, na ktorej základe sú k nej vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na území Slovenskej republiky (ďalej len „informujúca organizácia“), je zodpovedná za pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa osobitných predpisov.³⁰⁾

(6) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov, rodinných príslušníkov občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Prílohou k formuláru podľa prvej vety je kópia dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,^23aa) najmenej na obdobie zamestnania. Povinnosť podľa prvej vety má aj informujúca organizácia, ku ktorej sú vyslaní občania členského štátu Európskej únie alebo štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. l), m), w) až z), najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. w), prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj

a) doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,^23aa) najmenej na predpokladané obdobie vyslania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,

b) kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch,^30aa) ak bolo poskytnuté,

c) kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

(7) Informujúca organizácia, ku ktorej sú vysielaní štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 22 ods. 10, je povinná písomne informovať úrad o začiatku vyslania a o skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania.

(8) Ak nedošlo k vyslaniu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, informujúca organizácia je povinná o tom písomne informovať úrad do siedmich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela, že k vyslaniu nedôjde.

(9) Na účely odsekov 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

(10) Hostiteľský subjekt je povinný písomne informovať ústredie o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu a o začiatku a skončení mobility v rámci vnútropodnikového presunu do siedmich pracovných dní odo dňa, keď nastala táto skutočnosť.

(11) Zamestnávateľ je povinný štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému

a) bolo odňaté povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania podľa § 23 ods. 2 písm. b) druhého bodu, vyplatiť peňažnú náhradu v sume mzdy za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by k odňatiu povolenia na zamestnanie nedošlo, alebo

b) bol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania na základe zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 10 písm. a) až d), vyplatiť peňažnú náhradu v sume mzdy za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by k zrušeniu prechodného pobytu nedošlo.

(12) Informujúca organizácia je povinná zabezpečiť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí sú k nej vyslaní podľa § 23a ods. 1 písm. w), ubytovanie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,^23aa) najmenej na predpokladané obdobie vyslania. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého zamestnáva podľa § 23a ods. 1 písm. u), ubytovanie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,^23aa) najmenej na obdobie zamestnania.

(13) Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, povinnosti podľa odseku 1, odseku 2 prvej vety a druhej vety a odseku 3 plní užívateľský zamestnávateľ.

(14) Príslušný úrad pre splnenie informačnej povinnosti podľa odsekov 2, 3, 6 až 8 je úrad, v ktorého územnom obvode je miesto výkonu práce.

Komentár k § 23b

Povinnosťami zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny sa zaoberá uvedené ustanovenie zákona o službách zamestnanosti.

Od 1. 1. 2014 sa upravili a spresnili povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny v súvislosti s § 21b a súčasne sa sledovalo zosúladenie so smernicou.

Odsek 1

V odseku 1 sú upravené povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny, a to vyžadovať od štátneho príslušníka tretej krajiny pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov alebo zákona o azyle a kópiu uvedených dokladov uchovávať najmenej počas trvania zamestnania.

Odsek 2

V odseku 2 je upravená povinnosť zamestnávateľa písomne informovať úrad o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania občana EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny sa zamestnávateľovi rozširuje povinnosť priložiť kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a písomne alebo elektronicky informovať ústredie o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty.

Odsek 3

V odseku 3 je upravená povinnosť zamestnávateľa v určenej lehote písomne informovať úrad o nenastúpení štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, alebo ktorý má udelený prechodný pobyt na účely zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

Odsek 4

Obdobne ako v odseku 3 odsek 4 ustanovuje povinnosť zamestnávateľovi v určenej lehote písomne oznámiť ústrediu skutočnosť, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, nenastúpil do zamestnania.

Odsek 5

Účelom znenia odseku 5 je ustanoviť zodpovednosť pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky pri dodržiavaní pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

Odsek 6

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom bola v odseku 6 ustanovená povinnosť a určená lehota pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva občana členského štátu EÚ, jeho rodinných príslušníkov, rodinných príslušníkov občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepotrebuje povolenie na zamestnanie, písomne poskytovať úradu údaje v rozsahu a formou predpísaného tlačiva. Súčasne sa rovnaká povinnosť ustanovila pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. došlo od 1. 1. 2023 k rozšíreniu kategórií osôb, ktoré majú na účely zákona o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie ako občan Slovenskej republiky, čiže ide aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky.

Ustanovené povinnosti sa predtým vykonávali na základe postupu a podrobnejších podmienok udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincovi a doplnku k postupu a podrobnejším podmienkam udeľovania povolenia na zamestnanie cudzincov vydaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Od 1. 5. 2018 platí, že ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, prílohou k formuláru je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky najmenej na obdobie zamestnania.

V súvislosti so zavedením povinnosti pre zamestnávateľa, ktorý bude zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), zabezpečiť pre tohto zamestnanca primerané ubytovanie, sa ustanovilo, aby doklad o zabezpečení tohto ubytovania bol prílohou informačného formulára, ktorý zamestnávateľ doručuje na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Poznámka

Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podľa § 62 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov podrobnosti o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Od 1. 5. 2018 platí, že ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. w), prílohou k formuláru je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky, najmenej na predpokladané obdobie vyslania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti, kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch, ak bolo poskytnuté, kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

Prílohou k formuláru je kópia dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa po novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sprecizovalo ustanovenie, podľa ktorého si zamestnávateľ plní informačnú povinnosť pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, a to spresnením povinnosti zamestnávateľa upravených v § 23b predložením k predpísanému formuláru („informačná karta“) aj dokumenty alebo skutočnosti potvrdzujúce splnenie príslušného ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti. Preverenie splnenia podmienok na výkon zamestnania podľa príslušných ustanovení § 23a na začiatku výkon zamestnania je jednou z foriem prevencie nelegálneho zamestnávania.

S cieľom zabezpečiť pre štátnych príslušníkov tretích krajín vysielaných na územie Slovenskej republiky tak z iných členských štátov (§ 23a ods. 1 písm. w), ako aj z tretích krajín (§ 22 ods. 10), okrem porovnateľných pracovných podmienok, aj adekvátne podmienky ubytovania, sa ustanovilo v § 22 ods. 4 písm. e) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ku ktorej budú vyslaní štátni príslušníci tretích krajín na výkon práce, doložiť doklad o zabezpečení primeraného ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.

Táto povinnosť sa predtým vyžadovala pri udeľovaní prechodného pobytu, resp. akéhokoľvek pobytu, ktorý sa udeľoval podľa zákona o pobyte cudzincov.

Vzhľadom na to, že v prípade vysielaných zamestnancov sa v zmysle zákona o pobyte cudzincov do 90 dní podmienka prechodného pobytu nevyžaduje, a teda sa žiadnym spôsobom nekontrolujú vhodné ubytovacie podmienky, zaviedla sa táto povinnosť pre zamestnávateľa v uvedených prípadoch aj v zákone o službách zamestnanosti.

S cieľom predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie SR vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín, sa v § 23b ods. 6 ustanovilo, okrem doloženia dokladu o zabezpečení primeraného ubytovania, ustanoviť právnickej alebo fyzickej osobe, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa, povinnosť pri predkladaní informačných kariet v zmysle § 23b ods. 6 doložiť aj kópiu formulára A1, ktorým sa dokladuje sociálne poistenie štátneho príslušníka tretej krajiny v členskom štáte, z ktorého je vyslaný na výkon práce na územie SR, ako aj kópiu dokladu o jeho pobyte v tomto štáte.

Táto povinnosť by sa vzťahovala na prípady, ak je štátny príslušník tretej krajiny vyslaný zahraničným zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom [§ 23a ods. 1 písm. w)].

Vyššie uvedenú povinnosť má aj informujúca organizácia, ku ktorej sú vyslaní občania členského štátu Európskej únie alebo štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. l), m), w) až z), najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania.

! Upozornenie

Vzhľadom na nekompatibilitu údajov o začiatku a skončení vyslania občanov EÚ, ktoré zahraničný subjekt poskytuje Národnému inšpektorátu práce v zmysle smernice EP a R (EÚ) 2018/957 (upravené v § 4 a 4a zákona č. 351/2015 Z. z.), sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 doplnila informačná povinnosť pre tuzemskú právnickú alebo fyzickú osobu (informujúcu organizáciu), s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnancov na výkon práce na území SR, informovať o začiatku a ukončení vyslania občanov EÚ v zmysle Smernice EP a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. z dôvodu sledovania pohybu občanov EÚ na účely štatistickej evidencie. Ide o zber štatistických údajov týkajúcich sa vyslaných pracovníkov v konkrétnych sektoroch zamestnanosti podľa jednotlivých členských štátov. Údaje, ktorými disponuje Národný inšpektorát práce, nie je možné zapracovať do ISSZ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Povinnosť zabezpečiť priemerné ubytovanie (§ 23b ods. 12) sa ustanovila právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ku ktorej budú vysielaní štátni príslušníci tretích krajín v zmysle § 22 ods. 10 alebo § 23a ods. 1 písm. w).

Od 1. 1. 2020 sa zaviedla zmena, na základe čoho, ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), prílohou k formuláru je aj kópia potvrdenia o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Išlo o doplnenie pre účely kontroly splnenia zásadnej podmienky, aby zamestnávateľ pri plnení nahlasovacej povinnosti pri zamestnávaní takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny predložil príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj kópiu potvrdenia o podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

Odsek 7 a 8

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa v odseku 7 a 8 ustanovila povinnosť a určila sa lehota pre tuzemskú právnickú osobu alebo tuzemskú fyzickú osobu, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa vykonávať prácu na územie Slovenskej republiky, písomne informovať úrad o začiatku a skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a o skutočnosti v prípade, že k vyslaniu nedošlo.

Odsek 9

Vzhľadom na to, že na účely zákona o službách zamestnanosti sa za zamestnanie považuje vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom (t. j. pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah), v odseku 9 sa ustanovilo, že na účely poskytovania informácií podľa ods. 1, 2 a 6 sa za zamestnanie považuje výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu.

Odsek 10 a 11

Od 1. 5. 2017 sa v odseku 10 pre zamestnávateľa – hostiteľský subjekt ustanovilo rozšírenie informačnej povinnosti voči ústrediu a stanovenie lehoty v prípade začatia a ukončenia vnútropodnikového presunu štátneho príslušníka tretej krajiny a v prípade začatia a ukončenia mobility štátneho príslušníka tretej krajiny v rámci vnútropodnikového presunu z iného členského štátu na územie SR.

Hostiteľský subjekt je povinný písomne informovať ústredie o začiatku a skončení vnútropodnikového presunu a o začiatku a skončení mobility v rámci vnútropodnikového presunu do siedmich pracovných dní odo dňa, keď nastala táto skutočnosť.

V nadväznosti na stanovenie sankcií podľa čl. 17 smernice 2014/36/EÚ voči zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretej krajiny vykonávajúcich sezónne zamestnanie, sa v odseku 11 od 1. 5. 2017 rozšírili povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny a ktorému bolo odňaté povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania z dôvodu podľa § 23 ods. 2 písm. b) alebo ktorému bol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania podľa zákona o pobyte cudzincov na základe zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 9, vyplatiť mzdu za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by mu nebolo odňaté povolenie zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vyplatiť mzdu za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by mu nebol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania.

Zamestnávateľ je povinný štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému

– bolo odňaté povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania podľa § 23 ods. 2 písm. b) druhého bodu, vyplatiť peňažnú náhradu v sume mzdy za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by k odňatiu povolenia na zamestnanie nedošlo, alebo

– bol zrušený prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania na základe zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 10 písm. a) až d), vyplatiť peňažnú náhradu v sume mzdy za obdobie, za ktoré by mu patrila, ak by k zrušeniu prechodného pobytu nedošlo.

Odsek 12

Od 1. 5. 2018 je informujúca organizácia povinná zabezpečiť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí sú k nej vyslaní, ubytovanie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky, najmenej na predpokladané obdobie vyslania.

S cieľom zabezpečiť pre štátnych príslušníkov tretích krajín vysielaných na územie Slovenskej republiky tak z iných členských štátov, ako aj z tretích krajín, okrem porovnateľných pracovných podmienok, aj adekvátne podmienky ubytovania, sa ustanovilo právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ku ktorej budú vyslaní štátni príslušníci tretích krajín na výkon práce, doložiť doklad o zabezpečení primeraného ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.

S cieľom predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie SR vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín, sa ustanovilo, okrem doloženia dokladu o zabezpečení primeraného ubytovania, ustanoviť právnickej alebo fyzickej osobe, ku ktorej sú vysielaní zamestnanci zahraničného zamestnávateľa, povinnosť pri predkladaní informačných kariet v zmysle § 23b ods. 6 doložiť aj kópiu formulára A1, ktorým sa dokladuje sociálne poistenie štátneho príslušníka tretej krajiny v členskom štáte, z ktorého je vyslaný na výkon práce na územie SR, ako aj kópiu dokladu o jeho pobyte v tomto štáte. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na prípady, ak je štátny príslušník tretej krajiny vyslaný zahraničným zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom.

Od 1. 5. 2018 je zamestnávateľ povinný zabezpečiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorého zamestnáva podľa § 23a ods. 1 písm. u), ubytovanie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky najmenej na obdobie zamestnania. K doplneniu došlo v súvislosti s doplnením novej kategórie cudzincov, ktorí môžu byť zamestnaní na účel ich zaškolenia na obdobie v trvaní najviac 6 týždňov. Ustanovila sa zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť im primerané ubytovanie s cieľom zabezpečenia adekvátnych podmienok ich ubytovania.

Odsek 13

Od 1. 1. 2019 platí, že ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, povinnosti podľa odseku 1, odseku 2 a odseku 3 plní užívateľský zamestnávateľ.

Po novom sa teda stanovilo, že informačné povinnosti v zmysle jednotlivých ustanovení § 23b si v prípade dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín plní užívateľský zamestnávateľ.

Odsek 14

Príslušný úrad pre splnenie informačnej povinnosti je od 1. 5. 2017 úrad, v ktorého územnom obvode je miesto výkonu práce. Z dôvodu odstránenia aplikačných nejasností sa výslovne ustanovila príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre plnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa a informujúcej organizácie pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

§ 23c

Vláda Slovenskej republiky môže na obdobie trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a na obdobie dvoch mesiacov po ich ukončení ustanoviť nariadením vlády Slovenskej republiky podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a dĺžku platnosti potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie. Ustanovenia zákona, ktoré upravujú podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a dĺžku platnosti potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie sa neuplatňujú v rozsahu úpravy podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín a dĺžky platnosti potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie ustanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky podľa prvej vety.

Komentár k § 23c

Od 30. 3. 2022 sa do zákona zaviedlo z splnomocňovacie ustanovenie pre obdobia mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu, ktoré v prípade ich vyhlásenia a len počas ich trvania umožní vláde Slovenskej republiky flexibilne reagovať na situáciu na trhu práce, najmä umožniť bez potreby zmeny zákona o službách zamestnanosti predĺžiť platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie. Znenie tohto ustanovenia bolo zavedené novelou zákona č. 92/2022 Z. z.

§ 24

Splnomocnenie na prijatie národných opatrení v oblasti zamestnávania

(1) Ak členský štát Európskej únie uplatní voči občanom Slovenskej republiky a ich rodinným príslušníkom za podmienok ustanovených zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii národné opatrenie alebo úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie osobitného predpisu,^30a) môže vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoviť uplatňovanie rovnakých (rovnocenných) opatrení a ich rozsah voči tomuto členskému štátu.

(2) Ak v súvislosti so slobodným pohybom osôb na základe žiadosti Slovenskej republiky oznámi Európska komisia za podmienok ustanovených zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii úplné alebo čiastočné pozastavenie uplatňovania osobitného predpisu.^30a) Slovenskou republikou z dôvodu obnovenia bežného stavu na trhu práce, môže vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoviť, voči ktorému členskému štátu a v akom rozsahu Slovenská republika pozastaví uplatňovanie osobitného predpisu.^30a)

Komentár k § 24

Splnomocnenie na prijatie národných opatrení v oblasti zamestnávania je predmetom tohto ustanovenia zákona o službách zamestnanosti, ktoré pozostáva z dvoch odsekov. Od 1. januára 2014 došlo k aktualizácii ustanovenia vzhľadom na účinnosť nového nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie.

Odsek 1

V odseku 1 je uvedený prípad, ak členský štát Európskej únie uplatní voči občanom Slovenskej republiky a ich rodinným príslušníkom za podmienok, ktoré sú ustanovené zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii národné opatrenie alebo úplne alebo čiastočne pozastaví uplatňovanie osobitného predpisu, ktorým je Čl. 1 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011). V tomto prípade môže vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoviť uplatňovanie rovnakých, to znamená rovnocenných opatrení a ich rozsah voči uvedenému členskému štátu.

Odsek 2

Ak nastane situácia, že dôjde k slobodnému pohybu osôb na základe žiadosti Slovenskej republiky, tak oznámi Európska komisia za podmienok, ktoré ustanovuje zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii úplné alebo čiastočné pozastavenie uplatňovania Čl. 1 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011). Z dôvodu obnovenia bežného stavu na trhu práce, môže vláda Slovenskej republiky nariadením ustanoviť, voči ktorému členskému štátu a v akom rozsahu Slovenská republika pozastaví uplatňovanie Čl. 1 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011).

Prístup k zamestnaniu

Článok 1

1. Každý štátny príslušník členského štátu, bez ohľadu na jeho bydlisko, má právo na prístup k zamestnaniu a jeho výkon na území iného členského štátu v súlade s ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení o zamestnávaní štátnych príslušníkov tohto štátu.

2. Štátny príslušník členského štátu má predovšetkým právo na prístup k voľným pracovným miestam na území iného členského štátu s rovnakou prednosťou ako štátni príslušníci tohto štátu.

Článok 6

1. Zamestnanie a pridelenie miesta štátnemu príslušníkovi jedného členského štátu v inom členskom štáte nie je závislé od zdravotných, odborných ani iných kritérií, ktoré sú diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti v porovnaní s kritériami uplatňovanými na štátnych príslušníkov iného členského štátu, ktorí chcú vykonávať rovnakú činnosť.

2. Štátny príslušník, ktorý dostal menovitú ponuku od zamestnávateľa v inom členskom štáte, ako je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, môže byť podrobený testu odborných schopností, ak to zamestnávateľ vo svojej ponuke zamestnania výslovne požaduje.

ŠIESTA ČASŤ
SLUŽBY ZAMESTNANOSTI
POSKYTOVANÉ PRÁVNICKOU OSOBOU A FYZICKOU OSOBOU

§ 25

Sprostredkovanie
zamestnania za úhradu

(1) Sprostredkovanie zamestnania za úhradu môže vykonávať právnická osoba alebo fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom, ak má na túto činnosť oprávnenie vydané podľa osobitného predpisu⁹⁾ (ďalej len „sprostredkovateľ“).

(2) Sprostredkovateľ môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U právnickej osoby musí podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa spĺňať zodpovedný zástupca podľa osobitného predpisu.⁹⁾

(3) Sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Výšku poplatku podľa prvej vety dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.

(4) Sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje najmä

a) názov, adresu, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,

b) dĺžku trvania zamestnania,

c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

(5) Sprostredkovateľ je povinný informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnaním v zahraničí.

Komentár k § 25

Šiesta časť zákona o službách zamestnanosti sa zaoberá službami zamestnanosti, ktoré sú poskytované právnickou a fyzickou osobou a patria tam ustanovenia § 25 – § 31.

Odsek 1

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Uvedenú právomoc im určuje zákon o službách zamestnanosti, ale za splnenia podmienky, že na uvedenú činnosť vlastnia oprávnenie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Táto činnosť je viazanou živnosťou. V zákone o službách zamestnanosti je nazývaná právnická alebo fyzická osoba, ktorá sprostredkúva zamestnanie za úhradu ako sprostredkovateľ.

Odsek 2

Na to, aby sprostredkovateľ mohol vykonávať činnosť, ktorou je sprostredkovanie zamestnania za úhradu, musí spĺňať zákonom stanovené podmienky. Sprostredkovateľ musí mať skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa. U sprostredkovateľa – právnickej osoby je podmienkou ukončenie vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa, ktorú musí spĺňať zodpovedný zástupca podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (príloha č. 2 Viazané činnosti k živnostenskému zákonu). Pozri § 72d zákona o službách zamestnanosti.

Odsek 3

V zmysle uvedeného zákona môže sprostredkovateľ zamestnania za úhradu podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Výšku poplatku predošlej citácie dojednáva sprostredkovateľ s tou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca.

Odsek 4

S účinnosťou od 1. 5. 2013 sprostredkovateľ, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu, uzatvorí s občanom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona.

Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu obsahuje hlavne:

a) názov, adresu, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,

b) dĺžku trvania zamestnania,

c) druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

d) spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

e) rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody.

V súlade s Dohovorom MOP č. 181 z roku 1997 o súkromných agentúrach zamestnania, ako aj na základe poznatkov aplikačnej praxe a častého zneužívania súkromných sprostredkovateľov zamestnania, sa vypustením pôvodného odseku 4 z § 25 zrušila možnosť vyberania poplatkov za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania od akejkoľvek fyzickej osoby (nielen uchádzačov o zamestnanie); sprostredkovateľ zamestnania môže vyberať poplatok len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca (§ 25 ods. 3).

Odsek 5

Sprostredkovateľ zamestnania za úhradu je povinný podľa § 25 ods. 5 citovaného zákona informovať občana, ktorému sprostredkúva zamestnanie za úhradu v zahraničí, o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia so zamestnávaním v zahraničí.

Ako predísť sklamaniu zo spolupráce s personálnou agentúrou

1. Preverte si, či má agentúra na sprostredkovanie zamestnania za úhradu platný živnostenský list na príslušnom referáte ÚPSVaR alebo na internete www.upsvar.sk, www.zrsr.sk v zozname viazaných živností.

2. Osobne sa stretnite so sprostredkovateľom v priestoroch agentúry, detailne sa informujte o pracovnej ponuke, dôkladne s i prečítajte dohodu, prípadne zmluvu o sprostredkovaní práce ešte pred jej podpísaním.

3. Kontaktujte agentúry, ktoré sa nachádzajú vo vašej blízkosti (kvôli cestovným výdavkom).

4. V prípade, ak vás pracovník agentúry požiada, aby ste zavolali opäť zajtra, už tam nevolajte.

5. Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu podľa zákona č. 5/2004 Z. z. § 25 ods. 5 o službách zamestnanosti obsahuje najmä:

– názov, adresu, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa,

– dĺžku trvania zamestnania,

– druh práce, mzdu alebo plat a ďalšie pracovné podmienky,

– spôsob a podmienky zdravotného poistenia a sociálneho poistenia,

– rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody,

6. môže ísť aj o príkaznú zmluvu alebo sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka,

7. sprostredkovateľ môže vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Výšku poplatku dojednáva sprostredkovateľ s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca,

8. môžete žiadať, aby do dohody sprostredkovateľ doplnil telefonický kontakt, ktorý môžete využiť v prípade ťažkostí,

9. v konečnom dôsledku by ste mali mať v rukách 2 zmluvy, resp. dohody: dohodu resp. zmluvu o sprostredkovaní zamestnania a pracovnú zmluvu,

10. pýtajte si kontakt na zamestnávateľa, resp. ho hľadajte na internete,

11. sprostredkovateľa sa pýtajte na spôsob zabezpečenia dopravy, stravy, ubytovania, ďalšie pracovné podmienky (nárok na dovolenku, platené sviatky, stravné, cestovné náhrady, pracovný odev a pod.),

12. pri registrácii neposkytujte údaje, ktoré agentúra na účel hľadania zamestnania nepotrebuje, ako napr. číslo bankového účtu, choroby, ktoré sa vyskytli vo vašej rodine a pod. – agentúre ide o vytvorenie databázy záujemcov – za takúto registráciu neplaťte,

13. uhradenie poplatku a zaradenie do databázy nie je zárukou sprostredkovania zamestnania,

14. odkladajte si všetky dokumenty a potvrdenia o zaplatení súvisiace so sprostredkovaním práce a vycestovaním do zahraničia, napr. potvrdenie o zaplatení registračného poplatku, potvrdenie o zaplatení poplatku za sprostredkovanie, cestovné lístky, platby za ubytovanie a pod.,

15. v prípade nedodržania zmluvných podmienok môžete podať písomnú sťažnosť na ÚPSVaR alebo podať podnet na polícii, ale ešte predtým ich písomne a doporučeným listom vyzvite na zaplatenie všetkých vzniknutých výdavkov,

16. pracovné ponuky siete EURES, informácie o životných a pracovných podmienkach a ďalšie služby vám poskytne referát EURES na každom ÚPSVaR bezplatne.

Z dôvodu narastania sťažností na sprostredkovateľov zamestnania za úhradu, ktorí vyberajú od občanov rôzne administratívne a registračné poplatky, aby záujemcovia pri sprostredkovaní zamestnania brali do úvahy viaceré dôležité informácie.

Agentúra môže vyberať poplatok len za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania, t. j. žiadny iný poplatok. Poplatok za uvedené služby môže agentúra vyberať len od občana, ktorý nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Poplatok je možné vybrať až po prijatí občana do sprostredkovaného zamestnania, t. j. až po podpísaní pracovnej zmluvy s konkrétnym zamestnávateľom.

Maximálna výška poplatku je 20 % (pracovná zmluva do 6 mesiacov), resp. 30 % (pracovná zmluva nad 6 mesiacov) z 1. mesačnej mzdy alebo 1. mesačného platu dohodnutého medzi fyzickou osobou a jej zamestnávateľom, pričom sa jedná o jednorazovú platbu.

Administratívny, registračný alebo akýkoľvek iný poplatok súvisiaci so sprostredkovaním zamestnania je v rozpore so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uhradenie poplatkov, ktoré sú nad rámec zákona o službách zamestnanosti, nie je zárukou sprostredkovania zamestnania. Podmienky vyberania poplatku za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania za úhradu upravuje § 25 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Maximálnu výšku poplatku za služby spojené so sprostredkovaním zamestnania za úhradu určuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 31/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pozri znenie vyhlášky.

§ 26

Zrušený.

Komentár k § 26

Uvedené ustanovenie zákona bolo s účinnosťou od 1. 6. 2010 zrušené zákonom č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu Čl. XX v bode 5.

§ 27

Zrušenie oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pozastavenie činnosti sprostredkovateľa

Pri zrušení oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa alebo pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁹⁾

Komentár k § 27

Zákon o službách zamestnanosti v tomto ustanovení určuje, podľa ktorého právneho predpisu sa postupuje v prípade, ak dôjde k zrušeniu oprávnenia na činnosť sprostredkovateľa, alebo ak bola činnosť pozastavená.

Týmto právnym predpisom je zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zrušenie oprávnenia

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby zruší živnostenské oprávnenie, ak podnikateľ už nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo c); neplatí to v prípade podľa § 6 ods. 1 písm. b), ak bol ustanovený zodpovedný zástupca, nastanú prekážky podľa § 8 ods. 1 až 3, podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti poruší podmienky alebo povinnosti určené zákonom ako osobitne závažné. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky podá podnet podľa osobitného predpisu. Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi, z vlastného alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť, ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vzniku živnostenského oprávnenia, alebo ak bez pozastavenia prevádzkovania živnosti prestane prevádzkovať živnosť na dobu dlhšiu ako dva roky. Ak je prevádzkareň v obvode iného živnostenského úradu, prevádzkovanie živnosti môže pozastaviť živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa prevádzkareň nachádza. O pozastavení upovedomí živnostenský úrad, ktorý osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydal. Osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo d) alebo v odseku 2 písm. a), môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

Pozastavenie činnosti

Podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom. Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.

§ 28

Povinnosti sprostredkovateľa

Sprostredkovateľ je povinný

a) viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. I, na účel písmena b),

b) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie podľa písmena a) v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti,

c) zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu,²²⁾

d) vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti a poskytovať informácie a doklady orgánom kontroly.

Komentár k § 28

Zákon o službách zamestnanosti určuje, aké zákonné povinnosti má sprostredkovateľ zamestnania za úhradu.

Fyzickým a právnickým osobám, ktorým bolo udelené živnostenské oprávnenie v oblasti sprostredkovania zamestnania za úhradu, zostávajú povinnosti vyplývajúce z § 28 zákona o službách zamestnanosti.

Sprostredkovateľ je povinný

• viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu, ktorá obsahuje údaje v stanovenom rozsahu, na účel nižšie uvedený,

Poznámka

Evidencia fyzických osôb, ktorým sprostredkovateľ sprostredkoval zamestnanie za úhradu, podľa § 28 písm. a) obsahuje tieto údaje, a to meno a priezvisko, rodné číslo alebo iný identifikátor, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo o štátneho príslušníka tretej krajiny, pohlavie, adresa trvalého pobytu, adresa miesta pobytu na území Slovenskej republiky, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo o štátneho príslušníka tretej krajiny, názov štátu, ktorého je občan členského štátu Európskej únie alebo štátny príslušník tretej krajiny občanom, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie alebo iný identifikátor, ak ide o zamestnávateľa so sídlom v zahraničí, a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa, u ktorého bolo sprostredkované zamestnanie za úhradu, druh sprostredkovaného pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, názov a kód sprostredkovaného zamestnania podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní, názov štátu, ak bolo sprostredkované zamestnanie za úhradu v zahraničí, dátum sprostredkovania zamestnania, obdobie, počas ktorého by sa malo sprostredkované zamestnanie vykonávať, dátum skutočného nástupu do sprostredkovaného zamestnania a dĺžka trvania sprostredkovaného zamestnania.

• poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie vyššie uvedenými v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypustila povinnosť sprostredkovateľa zamestnania za úhradu predkladať mesačné správy o sprostredkovaných zamestnaniach a ponechala, obdobne ako pri agentúrach dočasného zamestnávania, predkladanie len jednej ročnej súhrnnej správy o činnosti sprostredkovateľa. Úprava písmena a) zároveň umožnila sprostredkovateľom zamestnania za úhradu (SZÚ) viesť evidenciu občanov, ktorým sprostredkoval zamestnanie za úhradu a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 28 písm. a) a písm. b) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje sú podkladom pre správy o činnosti sprostredkovateľa zamestnania za úhradu za kalendárny rok. Odstránila sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na rôzne štatistické a kontrolné účely.

• Zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov.

• Vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti a poskytovať informácie a doklady orgánom kontroly.

Podľa § 28 písm. b) zákona o službách zamestnanosti je sprostredkovateľ povinný poskytovať Ústrediu:

1. údaje o rozsahu a štruktúre sprostredkovaných zamestnaní za úhradu a osobné údaje občana, ktorému bolo sprostredkované zamestnanie za úhradu na účely kontrolnej činnosti – v súlade so zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní – bez súhlasu dotknutej osoby. Údaje sa poskytujú so stavom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca elektronickou formou, ktorú určilo Ústredie.

Ústredie zabezpečilo aplikačné programové vybavenie, ktoré umožňuje sprostredkovateľom zamestnania za úhradu s mesačnou periodicitou zadávať požadované údaje elektronicky cez internetovú aplikáciu umiestnenú na webovej stránke: www.eures.sk/szu/. Sprostredkovateľ sa prihlasuje do programu prostredníctvom vygenerovaného užívateľského mena a prístupového hesla, ktoré zaručuje ochranu osobných údajov občanov pri plnení si zákonnej povinnosti sprostredkovateľa.

Ústredie písomne informuje sprostredkovateľa zamestnania za úhradu o jeho povinnostiach a pri vzniku oprávnenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu zasiela písomnú informáciu s prihlasovacími údajmi do systému mesačného elektronického predkladania údajov.

2. správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roku – podľa § 28 písm. b) bod 2 bez vyzvania.

V prípade ukončenia činnosti SZÚ v priebehu roka, sprostredkovateľ zasiela správu o svojej činnosti za príslušný rok bezprostredne po skončení vykonávania SZÚ.

Od 1. 6. 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle uvedeného zákona sa sprostredkovanie zamestnania za úhradu stalo od 1. 6. 2010 živnosťou!

Povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu pre fyzické a právnické osoby vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. 5. 2010 stratili platnosť 31. 12. 2010!

Pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa a zrušení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa do 31. 12. 2010 postupovalo podľa právneho predpisu účinného do 31. 5. 2010 (zákona č. 136/2010 o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Do 31. 12. 2010 mohlo Ústredie podľa § 27 ods. 2) písm. a) – d) zákona o službách zamestnanosti pozastaviť činnosť sprostredkovateľa zamestnania za úhradu do odstránenia zistených nedostatkov a zrušiť povolenie na sprostredkovanie zamestnania na základe návrhu oprávnených orgánov.

Medzi povinnosti sprostredkovateľa patrí zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa zákona o ochrane osobných údajov a v neposlednom rade vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti a poskytovať informácie a doklady orgánom kontroly.

§ 29

Agentúra dočasného zamestnávania

(1) Agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len „dočasný agentúrny zamestnanec“) na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi^22e) na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného prepisu.^35a)

(2) Agentúra dočasného zamestnávania nesmie od dočasného agentúrneho zamestnanca vyberať poplatok za pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi alebo za uzatvorenie pracovného pomeru s užívateľským zamestnávateľom po skončení tohto pridelenia; za pridelenie dočasného agentúrneho zamestnanca môže agentúra dočasného zamestnávania od užívateľského zamestnávateľa vyberať úhradu v dohodnutej výške.

(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak má na túto činnosť povolenie. Podmienkou na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe je, že

a) je bezúhonná; u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania,

b) nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu alebo colnému úradu podľa osobitných predpisov,^35b)

c) nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu^35ba) a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa osobitného predpisu,^35c)

d) nebola jej uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

e) vlastní priestory alebo má v nájme priestory,

f) disponuje vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur, ak ide o právnickú osobu,

g) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa; u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať fyzická osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania,

h) má vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

i) má materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

j) má personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

k) má bankovú záruku v hodnote najmenej 15 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,

l) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru.

(4) Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Ústredie nevydá povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom^35da) (ďalej len „integračný podnik“). Na základe písomnej žiadosti agentúry dočasného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát. Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

(5) Splnenie podmienok podľa odseku 3 písm. a) až f) zisťuje ústredie; na zisťovanie splnenia podmienok podľa odseku 3 písm. b) až d) sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.³²⁾ Údaje podľa odseku 8 písm. h) ústredie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ústredie zisťuje splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. f) vo verejnej časti registra účtovných závierok.^35d)

(6) Agentúre dočasného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa § 31 ods. 2, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

(7) Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania obsahuje

a) názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

b) doklady o dosiahnutom stupni vzdelania fyzickej osoby; u právnickej osoby doklady o dosiahnutom stupni vzdelania osoby, ktorá koná v mene právnickej osoby,

c) kraj alebo kraje, v ktorých právnická osoba alebo fyzická osoba bude vykonávať svoju činnosť.

(8) Právnická osoba alebo fyzická osoba k žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania priloží

a) projekt vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

b) údaje podľa osobitného predpisu^35db) potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom, ak je vlastníkom priestorov, alebo zmluvu o nájme priestorov, ak nie je vlastníkom priestorov,

c) doklad preukazujúci bankovú záruku v hodnote najmenej 15 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,

d) doklad preukazujúci skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

e) doklad preukazujúci materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

f) doklad preukazujúci personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

g) okruh spolupracujúcich subjektov.

h) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,^32a)

i) doklad o dosiahnutom stupni vzdelania podľa odseku 3 písm. g).

(9) Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania obsahuje najmä

a) názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

b) kraj alebo kraje, v ktorých agentúra dočasného zamestnávania bude vykonávať svoju činnosť,

c) okruh zamestnaní, na ktoré bude agentúra dočasného zamestnávania prideľovať dočasných agentúrnych zamestnancov.

(10) Za vydanie, zmenu alebo vydanie duplikátu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania sa platí poplatok podľa osobitného predpisu.³¹⁾

(11) Ústredie vedie register agentúr dočasného zamestnávania, ktorý obsahuje údaje podľa odseku 9.

Komentár k § 29

Od 1. mája 2013 sa ustanovilo, že agentúra dočasného zamestnávania môže podľa § 58 Zákonníka práce dočasne prideľovať zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi len na území SR a podľa § 5 Zákonníka práce vysielať zamestnancov. K tejto zmene došlo z dôvodu poznatkov aplikačnej praxe, kedy dochádzalo k zamieňaniu pojmov „prideľovanie“ a „vysielanie“ mimo územia SR. Pre prípady vykonávania práce mimo územia Slovenskej republiky ide už o vysielanie zamestnancov, pričom na účely sociálneho zabezpečenia musia byť splnené podmienky v zmysle nariadenia (ES) 883/2004 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktorý rozhodol, že agentúra dočasného zamestnávania môže využiť pravidlo vyslania, ale medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom je nutné organické spojenie a požaduje sa, aby vysielajúci zamestnávateľ vykonával svoju ekonomickú činnosť na území vysielajúceho členského štátu. V tejto súvislosti došlo aj k legislatívno-technickej úprave v § 29 ods. 6 a 8. V súvislosti s kompetenciou ústredia viesť register agentúr dočasného zamestnávania sa odsekom 9 v tomto ustanovení vyšpecifikovalo, aké informácie o agentúre dočasného zamestnávania musí uvedený register obsahovať.

V tejto súvislosti došlo aj k vypusteniu poslednej vety z odseku 4 v § 29. Novým odsekom 7 sa spresnili náležitosti potrebné pre vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

K zmenám došlo s cieľom skvalitniť výkon agentúr a vytvoriť väčšiu istotu zamestnancov týchto agentúr. Zároveň preukázaním finančnej zábezpeky, plnením daňových a odvodových povinností žiadateľ deklaruje ekonomickú udržateľnosť na trhu.

Od 1. 1. 2014 v súvislosti so zrušením povinnosti predkladania účtovných závierok k žiadostiam podľa § 29 a § 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, môže tieto údaje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny overiť priamo v registri účtovných závierok a tiež vzhľadom k potrebe zabezpečiť plnenie uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorými je deklarované zníženie administratívnej záťaže a nevyžadovanie dokladov, ktoré je možné získať z iných orgánov verejnej správy.

Odsek 1 a 2

Agentúra dočasného zamestnávania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere, nazývaný aj dočasný agentúrny zamestnanec, na účel jeho pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného predpisu. Ak sa nepreukáže inak, za dočasné pridelenie sa považuje aj činnosť, ktorú vlastnými zamestnancami vykonáva právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, na základe iného právneho vzťahu ako je vzťah založený podľa osobitného predpisu pre inú právnickú osobu alebo inú fyzickú osobu ak iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ukladá zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje ich prácu a dáva im na tento účel pokyny, táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby a jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach inej právnickej osoby alebo inej fyzickej osoby a ide o činnosť, ktorú má iná právnická osoba alebo iná fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.

O dočasné pridelenie nejde, ak užívateľský zamestnávateľ opätovne dohodol s agentúrou dočasného zamestnávania alebo s agentúrami dočasného zamestnávania dočasné pridelenie toho istého zamestnanca v rámci 24 mesiacov po sebe nasledujúcich viac ako päťkrát s výnimkou dôvodu uvedeného v osobitnom predpise, opätovné dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia.

Agentúra dočasného zamestnávania nesmie od dočasného agentúrneho zamestnanca vyberať poplatok za pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi alebo za uzatvorenie pracovného pomeru s užívateľským zamestnávateľom po skončení tohto pridelenia; za pridelenie dočasného agentúrneho zamestnanca môže agentúra dočasného zamestnávania od užívateľského zamestnávateľa vyberať úhradu v dohodnutej výške.

Právnická alebo fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak má na túto činnosť povolenie, ktoré vydáva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvedené povolenie sa vydáva na dobu neurčitú.

Ústredie nevydá povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá má priznané postavenie sociálneho podniku. Podmienkou na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe je aj disponovanie vlastným imaním v zákonom stanovenej minimálnej hodnote eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok.

Odsek 3

Od 1. 9. 2018 je podmienkou vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania u právnickej osoby alebo fyzickej osoby len v prípade, ak na uvedenú činnosť vlastní povolenie. K získaniu povolenia však musia byť splnené viaceré podmienky. Uvedená zmena priniesla komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravil postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

Podmienkou na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe je:

– Bezúhonnosť

Prvou podmienkou je, že osoba je bezúhonná. Ak ide o osobu právnickú, podmienka bezúhonnosti musí byť splnená aj u osoby, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.

– Nemá nedoplatky

Od 1. 12. 2019 osoba spĺňa podmienky na udelenie povolenia, ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu alebo colnému úradu podľa zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právnou úpravou sa zjednotila terminológia nedoplatkov voči daňovému úradu, colnému úradu a nedoplatkov na sociálnom a zdravotnom poistení, ktorá je v jednotlivých osobitných predpisoch formulovaná rozdielne.

Poznámka

Sociálna poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci poskytuje bezodkladne a bez súhlasu dotknutých osôb v elektronickej podobe údaje o evidovaných nedoplatkoch na poistnom na sociálne poistenie na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom. Za evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie sa považuje pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. Na poistenca sa hľadí, ako keby mal evidovaný nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, ak za posudzované obdobie nie je splnená povinnosť podľa § 228 ods. 1 alebo § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, ak sa nepreukáže opak.

Zdravotná poisťovňa na žiadosť orgánu verejnej moci poskytne prostredníctvom informačného systému verejnej správy na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom informáciu o evidovaných pohľadávkach po splatnosti ku dňu poskytnutia informácie a informáciu o nesplnení povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 písm. b) alebo platiteľa poistného podľa § 20 ods. 1.

– Nelegálne zamestnávanie

Podmienkou osoby k získaniu povolenia je nebola jej uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 113/2022 Z. z. došlo od 1. 1. 2023 k precizácii ustanovenia v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

– Ďalšie podmienky

– vlastné priestory alebo má v nájme priestory,

– disponuje vlastným imaním – minimálne imanie musí byť vo výške 30 000 eur u právnickej osoby,

– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak ide o právnickú osobu, táto podmienka musí byť splnené u fyzickej osoby, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania,

– vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– kalkulácia predpokladaných príjmov a výdavkov,

– materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– banková záruka v hodnote minimálne 15 000 eur u FO,

– nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru.

Odsek 4

V prípade, ak žiadateľ – právnická osoba v konaní o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania poverí zastupovaním advokáta alebo inú osobu, k žiadosti pripojí úradne overené plnomocenstvo na zastupovanie.

Ústredie posúdi žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry. V prípade, ak neobsahuje predpísané náležitosti alebo nie sú priložené požadované doklady, vyzve žiadateľa k ich odstráneniu v stanovenej lehote. Súčasne ho poučí, že ak neodstráni vady podania, konanie vo veci vydania povolenia zastaví.

Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Ústredie nevydá povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je registrovaným integračným sociálnym podnikom. Na základe písomnej žiadosti agentúry dočasného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát. Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa doplnilo, aby povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania nebolo možné vydať ani integračnému podniku.

Poznámka

Integračný podnik je verejnoprospešný podnik, ktorého pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb. Pozitívny sociálny vplyv sa meria percentom zamestnaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb, pričom pozitívny sociálny vplyv sa považuje za dosiahnutý, ak integračný podnik zamestnáva

– najmenej 30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov,

– najmenej 30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

– najmenej 40 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Za znevýhodnenú osobu sa považuje aj zamestnanec, ktorý bol znevýhodnenou osobou v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa nástupu, za zraniteľnú osobu sa považuje aj zamestnanec, ktorý bol zraniteľnou osobou podľa § 2 ods. 6 písm. g) a h) zákona č. 112/2018 Z. z. v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku, a to počas dvoch rokov odo dňa nástupu, za zraniteľnú osobu sa nepovažuje zraniteľná osoba podľa § 2 ods. 6 písm. i) a j) zákona č. 112/2018 Z. z. V integračnom podniku, v ktorom počet zamestnávaných znevýhodnených osôb klesne pod 30 % alebo počet zamestnávaných znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb klesne pod 40 % z dôvodu uplynutia lehoty alebo z dôvodu zvýšenia počtu zamestnancov v nadväznosti na investíciu, ktorá sa týka založenia novej prevádzkarne, rozšírenia výroby, diverzifikácie výroby alebo zásadnej zmeny výrobného procesu, sa podmienka považuje za splnenú najviac počas šiestich mesiacov odo dňa uplynutia lehoty alebo odo dňa zvýšenia počtu zamestnancov, ak integračný podnik počas týchto šiestich mesiacov prijme do zamestnania taký počet znevýhodnených osôb alebo zraniteľných osôb, aby splnil stanovenú podmienku.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 sa v súvislosti so zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorým sa komplexne upravila oblasť sociálnej ekonomiky, definovali subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa vypustila z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra. Vzhľadom na to, že predtým mohli byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré mali priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, ponechalo sa priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t. j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa ustanovila zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti.

Odsek 5

Od 1. 9. 2018 došlo k legislatívnemu spresneniu v záujme jednoznačnosti interpretácie právnej úpravy a jej vykonateľnosti v aplikačnej praxi, pretože bolo potrebné, aby súčasťou žiadosti o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie boli údaje potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom.

Po novom splnenie podmienok podľa odseku 3 písm. a) až f) zisťuje ústredie, pričom na zisťovanie podmienok sa vzťahuje § 70 ods. 8. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov podľa zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Údaje podľa odseku 8 písm. h) ústredie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Ústredie zisťuje splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. f) vo verejnej časti registra účtovných závierok podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Register je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum. Do registra sa ukladajú riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy podľa osobitného predpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Prevádzkovateľ registra vytvára, udržiava a prevádzkuje register, zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok, zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ, poskytuje a sprístupňuje dokumenty v súlade so zákonom o účtovníctve orgánom verejnej správy a iným osobám.

Odsek 7

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá žiada o vydanie povolenia na vykonávanie uvedenej činnosti, podáva žiadosť na ústredie poštou alebo osobne v podateľni ústredia na tlačive „Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre fyzickú osobu“ alebo „Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania pre právnickú osobu“.

Žiadateľ v žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania uvedie:

– ak je žiadateľom fyzická osoba:

– meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby;

– doklady o dosiahnutom stupni vzdelania;

– kraj alebo kraje, v ktorých fyzická osoba bude vykonávať svoju činnosť;

– adresu sídla agentúry;

– okruh zamestnaní, na ktoré budú prideľovaní dočasní agentúrni zamestnanci;

– ak je žiadateľom právnická osoba:

– názov, sídlo, identifikačné číslo a druh ekonomickej činnosti;

– doklady o dosiahnutom stupni vzdelania osoby, ktorá koná v mene ADZ;

– kraj alebo kraje, v ktorých právnická osoba bude vykonávať svoju činnosť;

– adresu sídla agentúry;

– okruh zamestnaní, na ktoré budú prideľovaní dočasní agentúrni zamestnanci.

Odsek 8

Od 1. 9. 2018 zmena ustanovenia priniesla komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel podľa zákona proti byrokracii. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravil postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

K žiadosti žiadateľ predloží nasledujúce doklady:

– projekt vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

– údaje podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom, ak je vlastníkom priestorov, alebo zmluvu o nájme priestorov, ak nie je vlastníkom priestorov,

Od 1. 9. 2018 sa spresnilo ustanovenie v záujme jednoznačnosti interpretácie právnej úpravy a jej vykonateľnosti v aplikačnej praxi tak, že je potrebné, aby súčasťou žiadosti o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie boli údaje potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom.

Poznámka

V žiadosti o výpis alebo kópiu údajov z katastra sa uvedie predmet žiadosti, názov obce a katastrálneho územia, identifikácia vlastníka alebo inej oprávnenej osoby podľa § 3a katastrálneho zákona, parcelné číslo pozemku registra „C“ alebo registra „E“, súpisné číslo stavby, číslo bytu alebo nebytového priestoru a číslo listu vlastníctva. Ak vzniknú nejasnosti, okresný úrad vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti.

– doklad preukazujúci bankovú záruku v hodnote najmenej 15 000 eur, ak ide o fyzickú osobu,

– doklad preukazujúci skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

– doklad preukazujúci materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– doklad preukazujúci personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania,

– okruh spolupracujúcich subjektov,

– údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,

Od 1. 9. 2018 priniesla zmena písmena h) komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel zákona proti byrokracii. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravil postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

Poznámka

Žiadosť o výpis z registra trestov musí obsahovať

– ak ide o fyzickú osobu: meno, priezvisko, rodné priezvisko, pôvodné meno alebo priezvisko, ak došlo k zmene mena alebo zmene priezviska, prípadne prezývku osoby, ktorej sa žiadosť týka, dátum narodenia, rodné číslo, miesto a okres narodenia, adresu trvalého pobytu a u osoby narodenej v cudzine aj štát narodenia, štátne občianstvo, pohlavie, meno, priezvisko a rodné priezvisko rodičov,

– ak ide o právnickú osobu: obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo právnickej osoby, ak bolo pridelené, meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, označenie registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná.

– doklad o dosiahnutom stupni vzdelania podľa odseku 3 písm. g).

Povinnosti agentúry dočasného zamestnávania

• zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca podľa zákona o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov;

• umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo na kolektívne vyjednávanie;

• umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu alebo k získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť;

• umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti;

• vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly;

• poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka;

• správu poskytuje aj v prípade, ak v priebehu kalendárneho roka nepridelila žiadneho dočasného agentúrneho zamestnanca;

• disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok.

Návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na agentúry dočasného zamestnávania môže podať:

• príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,

• príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

• príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinnosti odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

• zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov,

• občan, ktorý bol činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodený.

Ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe vyššie podaných návrhov pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti.

Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti, ak agentúra

• neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka,

• nesplnila povinnosť poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka alebo nedisponovala vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur alebo v správe uviedla nepravdivé údaje,

• porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

Agentúre dočasného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na činnosť na návrh vyššie uvedených subjektov, ústredie vydá nové povolenie najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na ADZ.

Agentúra dočasného zamestnávania poskytuje dočasnému agentúrnemu zamestnancovi ochranu podľa Zákonníka práce a zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.

Poznámka

Zamestnávateľ alebo agentúra sa môže so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou a zamestnancom sa agentúra zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom; vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene agentúry.

Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady agentúry, ktorá zamestnanca dočasne pridelila. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.

Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú:

• pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky,

• mzdové podmienky,

• bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci,

• náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania,

• náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov,

• ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých,

• právo na kolektívne vyjednávanie,

• podmienky stravovania.

Ak agentúra, ktorá zamestnanca dočasne pridelila, uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak.

Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa pridelenie dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok.

Užívateľský zamestnávateľ poskytuje agentúre informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa.

Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou, informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3.

Poznámka

Agentúra sa môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi ADZ a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, miesto výkonu práce, deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa ADZ vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

Dohoda medzi agentúrou a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Poznámka

Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody podľa § 58a, ktoré zakazujú uzatvorenie pracovného pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom po jeho pridelení ADZ alebo ich uzatvoreniu zabraňujú, sú neplatné.

Od 1. 7. 2016 u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania, a podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania druhého stupňa musí spĺňať osoba, ktorá koná v mene agentúry dočasného zamestnávania; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov po účinnosti nového zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti.

Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných ustanovení.

Podstata novelizácie spočívala primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti doplnili všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Ustanovilo sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však ide skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona).

Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

Odsek 9 až 10

Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania obsahuje najmä

– názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

– kraj alebo kraje, v ktorých agentúra dočasného zamestnávania bude vykonávať svoju činnosť,

– okruh zamestnaní, na ktoré bude agentúra dočasného zamestnávania prideľovať dočasných agentúrnych zamestnancov.

Za vydanie, zmenu alebo vydanie duplikátu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania sa platí poplatok podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Výška správnych poplatkov:

– vydanie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania

– pre fyzickú osobu 500 eur,

– pre právnickú osobu 1 000 eur,

– zmena povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania,

– pre fyzickú osobu 250 eur,

– pre právnickú osobu 500 eur,

– vyhotovenie duplikátu povolenia na činnosť 5 eur.

Odsek 11

Ústredie vedie register agentúr dočasného zamestnávania, ktorý obsahuje údaje podľa odseku 9.

Z ustanovenia sa vypustila povinnosť preukazovania skutočností, ktoré si ústredie dokáže už v dnešnej dobe získať vlastnou činnosťou, resp. preukázanie niektorých skutočností je novelou premiestnené do iných ustanovení zákona.

§ 30

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania

(1) Agentúra dočasného zamestnávania poskytuje dočasnému agentúrnemu zamestnancovi ochranu podľa osobitných predpisov,³⁰⁾ pokiaľ ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.

(2) Poskytovanie ochrany dočasnému agentúrnemu zamestnancovi kontrolujú príslušné orgány ustanovené osobitným predpisom.^22kd)

Komentár k § 30

Agentúra dočasného zamestnávania poskytuje dočasnému agentúrnemu zamestnancovi ochranu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ môžeme povedať, že ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.

Poskytovanie ochrany dočasnému agentúrnemu zamestnancovi kontrolujú príslušné orgány ustanovené osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 125/2006Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sa zaoberá Zákonník práce. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania. Písomná dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí obsahovať najmä názov a sídlo užívateľského zamestnávateľa, deň, keď dočasné pridelenie vznikne, a dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, druh práce a miesto výkonu práce, mzdové podmienky a podmienky jednostranného ukončenia výkonu práce pred uplynutím doby dočasného pridelenia. Tieto náležitosti musí obsahovať aj pracovná zmluva uzatvorená medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa táto pracovná zmluva uzatvára na určitú dobu. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania. Počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sú pracovný čas, prestávky v práci, odpočinok, práca nadčas, pracovná pohotovosť, práca v noci, dovolenka a sviatky, mzdové podmienky, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrada škody v prípade pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, náhrada pri platobnej neschopnosti a ochrana nárokov dočasných zamestnancov, ochrana tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, žien a mužov starajúcich sa o deti a mladistvých, právo na kolektívne vyjednávanie, podmienky stravovania.

Ak zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania uhradila zamestnancovi škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním u užívateľského zamestnávateľa, má nárok na náhradu voči tomuto užívateľskému zamestnávateľovi, ak sa s ním nedohodne inak.

Dočasné pridelenie sa skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa končí dočasné pridelenie dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo jednostranným skončením účastníkov na základe dohodnutých podmienok. Užívateľský zamestnávateľ poskytuje zamestnávateľovi a agentúre dočasného zamestnávania informácie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania porovnateľného zamestnanca u užívateľského zamestnávateľa. Užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec pridelený agentúrou dočasného zamestnávania, informuje dočasných zamestnancov o všetkých svojich voľných pracovných miestach tak, aby im bola poskytnutá rovnaká príležitosť ako ostatným zamestnancom získať trvalé zamestnanie, zabezpečí dočasným zamestnancom prístup k svojim sociálnym službám, za rovnakých podmienok ako svojim zamestnancom, ak tomu nebránia objektívne dôvody, umožní dočasným zamestnancom prístup k vzdelávaniu rovnako ako svojim zamestnancom, poskytuje zástupcom zamestnancov informácie o využívaní dočasných zamestnancov v rámci informácií o svojej situácii v zamestnanosti. Dočasní zamestnanci sa započítavajú na účely voľby zástupcov zamestnancov podľa § 233 ods. 2 a 3. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody. Dohoda o dočasnom pridelení uzatvorená medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom musí obsahovať meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a miesto trvalého pobytu dočasne prideleného zamestnanca, druh práce, ktorú bude dočasne pridelený zamestnanec vykonávať, vrátane predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona, ak sa na výkon tohto druhu práce vyžadujú, dobu, na ktorú sa dočasné pridelenie dohodlo, miesto výkonu práce, deň nástupu dočasne prideleného zamestnanca na výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ktoré musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa, podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia, číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia, ktorým sa agentúre dočasného zamestnávania vydalo povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Dohoda medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a užívateľským zamestnávateľom o dočasnom pridelení zamestnancov musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody podľa § 58a, ktoré zakazujú uzatvorenie pracovného pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom po jeho pridelení agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom alebo ich uzatvoreniu zabraňujú, sú neplatné.

Poskytovanie ochrany dočasnému agentúrnemu zamestnancovi kontrolujú príslušné orgány ustanovené osobitným predpisom, ktorým sú zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 31

Povinnosti agentúry dočasného
zamestnávania

(1) Agentúra dočasného zamestnávania je povinná

a) zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,²²⁾

b) umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo na kolektívne vyjednávanie,

c) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu alebo k získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť,

d) umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti,

e) vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly,

f) viesť evidenciu dočasných agentúrnych zamestnancov, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. J, na účel písmena g),

g) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie podľa písmena f) v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti,

h) disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok.^35d)

(2) Ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak

a) agentúra dočasného zamestnávania neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka,

b) agentúra dočasného zamestnávania nesplnila povinnosť podľa odseku 1 písm. f) až h) alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje,

c) agentúre dočasného zamestnávania bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

(3) Návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže podať

a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,³³⁾

b) príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

c) príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,^22kd)

d) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

e) zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou podľa osobitného predpisu^33a) zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov,

f) fyzická osoba, ktorá bola činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodená.

Komentár k § 31

Fyzické a právnické osoby, ktoré majú povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, musia v súlade s novelou č. 96/2013 Z. z. podávať k 31. marcu kalendárneho roka výročnú správu o svojej činnosti. Zákon o službách zamestnanosti ukladal túto povinnosť aj pred rokom 2013, nebola to však povinnosť zo zákona sankcionovaná, a preto ju jednotlivé agentúry nedodržiavali alebo jednoducho opomenuli.

Následkom toho môžeme konštatovať, že v Slovenskej republike neexistuje doposiaľ relevantný zdroj údajov o činnostiach ADZ, nemáme k dispozícii žiadny hodnoverný zdroj štatistických údajov o pôsobení ADZ.

Od 1. 5. 2013 za účelom jednotného hodnotenia činnosti agentúry sa stanovilo, aby agentúry správy o ich činnosti predkladali na tlačive, ktoré vzor určí ústredie a účtovnú závierku za predchádzajúci kalendárny rok. Úpravou v § 31 ods. 2 sa špecifikovali taxatívne dôvody, kedy ústredie povolenie na vykonávanie činnosti ADZ zruší. V tejto súvislosti došlo aj k legislatívno-technickej úprave v § 29 ods. 5. Novým písmenom d) v § 31 ods. 3 sa rozšíril okruh oprávnených subjektov, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry o Sociálnu poisťovňu, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

Jedinou verejnou databázou, ktorá existuje, je zoznam agentúr dočasného zamestnávania, ktorý vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Je dokladom o tom, že predmetným fyzickým a právnickým osobám bolo takéto potvrdenie vystavené (prípadne pozastavené alebo zrušené, či už na vlastnú žiadosť alebo sankčne), je platné na dobu neurčitú.

Povinnosti agentúry dočasného zamestnávania

Agentúra je povinná, okrem iného, aj:

– disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur,

Poznámka

Vyššie uvedenú povinnosť agentúry dočasného zamestnávania a jej splnenie zisťuje zásadne ústredie, a to vo verejnej časti registra účtovných závierok. Register je informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum. Do registra sa ukladajú riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 zákona o účtovníctve, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. Do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku, ktorú zostavila z vlastného podnetu. Účtovné jednotky, ktoré zostavujú ročnú finančnú správu, ukladajú účtovnú závierku a výročnú správu ako súčasť ročnej finančnej správy v lehote ustanovenej osobitným predpisom. Prevádzkovateľ registra vytvára, udržiava a prevádzkuje register, zhromažďuje a spracováva údaje z účtovných závierok, zhromažďuje a spracováva údaje z výročných správ, poskytuje a sprístupňuje dokumenty v súlade s týmto zákonom orgánom verejnej správy a iným osobám. Dokumenty sa uchovávajú. Dokumenty musia byť vyhotovené a uložené v štátnom jazyku a na základe rozhodnutia účtovnej jednotky môžu byť uložené aj v cudzom jazyku. Register sa člení na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť registra tvoria dokumenty účtovnej jednotky a pobočky zahraničnej finančnej inštitúcie, fyzickej osoby, ktorá je účtovnou jednotkou. Prevádzkovateľ registra vedie zoznam účtovných jednotiek a aktualizuje ho.

– zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca,

– umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo na kolektívne vyjednávanie,

– umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu, alebo k získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť,

– umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti,

– vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly.

Agentúra je po novom od 1. 1. 2023 povinná aj viesť evidenciu dočasných agentúrnych zamestnancov, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. J a poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023, právna úprava umožňuje agentúram dočasného zamestnávania (ADZ) viesť evidenciu údajov o pracovných vzťahoch dočasných agentúrnych zamestnancov a ich dočasných prideleniach k užívateľským zamestnávateľom a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 31 ods. 1 písm. f) a písm. g) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Elektronicky poskytnuté údaje sú podkladom pre správy o činnosti ADZ za rok. Odstránila sa písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

Agentúre dočasného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania na základe návrhu podaného podľa nasledujúceho odseku, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.

! Upozornenie

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa novelou zákona č. 113/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 precizovalo aj znenie podmienok pre oblasť na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To znamená, že zo strany ústredia dôjde k zrušeniu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania v prípade, ak agentúra dočasného zamestnávania neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, alebo nesplnila povinnosť viesť evidenciu dočasných agentúrnych zamestnancov, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. J, alebo nesplnila povinnosť poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti, alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje. K zrušeniu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania dôjde aj v prípade, ak agentúre dočasného zamestnávania bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania je oprávnený podať:

– príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,

– príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

– príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

– občan, ktorý bol činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodený.

Od začiatku roka 2014 je podmienkou na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe aj disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok podľa § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

Od 1. 1. 2019 došlo k zmene v súvislosti so zavedením možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ. Ustanovenie sa upravilo tak, aby aj dočasne pridelený zamestnanec z tretej krajiny mal možnosť podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak bol jej činnosťou poškodený.

Žiadosť o vydanie povolenia

Ak je žiadateľom fyzická osoba, k žiadosti priloží:

• doklad o bezúhonnosti (bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace),

• overenú kópiu dokladu o skončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa,

• projekt vykonávania činnosti agentúr, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

• doklad o vlastníctve priestorov alebo zmluvu o nájme priestorov,

• potvrdenie daňového úradu a colného úradu nie staršie ako tri mesiace o tom, že nemá daňový nedoplatok a colný nedoplatok,

• potvrdenie každej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie staršie ako tri mesiace o tom, že nemajú voči fyzickej osobe evidované pohľadávky na preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, na poistnom na sociálne poistenie a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové poistenie,

• potvrdenie inšpektorátu práce nie staršie ako tri mesiace o tom, že neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti,

• doklad preukazujúci skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

• doklad preukazujúci materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry,

• doklad preukazujúci personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry,

• okruh spolupracujúcich subjektov,

• správny poplatok v hodnote 500 eur.

S účinnosťou od 1. 1. 2014 je novinkou predloženie dokladu preukazujúceho bankovú záruku v hodnote najmenej 15 000 eur.

Ak je žiadateľom právnická osoba, k žiadosti priloží:

• doklad o bezúhonnosti osoby, ktorá koná v mene agentúry (bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace),

• doklad o skončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa osoby, ktorá koná v mene agentúry – overená kópia,

• projekt vykonávania činnosti agentúry, vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

• doklad o vlastníctve priestorov alebo zmluvu o nájme priestorov,

• potvrdenie daňového úradu a colného úradu nie staršie ako tri mesiace o tom, že nemá daňový nedoplatok a colný nedoplatok,

• potvrdenie každej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne nie staršie ako tri mesiace o tom, že nemajú voči právnickej evidované pohľadávky na preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, na poistnom na sociálne poistenie a na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

• potvrdenie inšpektorátu práce nie staršie ako tri mesiace o tom, že neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti,

• doklad preukazujúci skutočnosť, že nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

• doklad preukazujúci materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry,

• doklad preukazujúci personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry,

• okruh spolupracujúcich subjektov,

• správny poplatok v hodnote 1 000 eur.

Od januára 2014 majú agentúry dočasného zamestnávania dve nové povinnosti:

1. poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka,

2. disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur (ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok).

SIEDMA ČASŤ
AKTÍVNE OPATRENIA
NA TRHU PRÁCE

AKTÍVNE OPATRENIA NA TRHU PRÁCE

§ 32

Sprostredkovanie zamestnania

(1) Sprostredkovanie zamestnania na účely tohto zákona je činnosť zameraná na

a) vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie, záujemcovi o zamestnanie a občanovi na území Slovenskej republiky a v členských štátoch Európskej únie,

b) vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.

(2) Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj

a) evidenčná činnosť,

b) informačné a poradenské služby,

c) vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie,

d) zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie a ich uverejňovanie na internete, v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch,

e) zabezpečovanie sledovania a vyhodnocovania dopytu zamestnávateľov po zamestnancoch podľa kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry,

f) vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na dopyt zamestnávateľov,

g) sledovanie dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní najmenej počas šiestich mesiacov od jeho prijatia do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.

(3) Sprostredkovanie zamestnania zabezpečuje

a) ústredie,

b) úrad a

c) právnická osoba a fyzická osoba, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu, alebo sprostredkovanie podporovaného zamestnávania alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok ustanovených v písomnej dohode uzatvorenej s ústredím.

(4) Ústredie a úrad vykonávajú sprostredkovanie zamestnania bezplatne.

(5) Na zabezpečenie sprostredkovania zamestnania úrad využíva agentov pre pracovné miesta, ktorí môžu byť zamestnancami ústredia alebo ich výber môže ústredie zabezpečiť podľa osobitného predpisu.^18aa) Agenti pre pracovné miesta zisťujú požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov spravidla podľa odvetvového členenia pracovných miest, pracovné podmienky u zamestnávateľov a sledujú situáciu na trhu práce. Fyzická osoba môže vykonávať činnosť agenta pre pracovné miesta, ak má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa.

(6) Občan sa uchádza o sprostredkovanie zamestnania na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt. Občan, ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania ktorýkoľvek úrad.

(7) Príslušný úrad pre občana, ktorý nemá trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb, je úrad, v ktorého územnom obvode je sídlo školského zariadenia alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb. Pobyt v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb preukazuje občan potvrdením, ktoré na tento účel vydáva školské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb.

(8) Príslušný úrad pre občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 2 ods. 2 písm. b) až e) je úrad, v ktorého územnom obvode majú miesto pobytu.

(9) Úrad vykonáva sprostredkovanie vhodného zamestnania nestranne; pritom rešpektuje výber občana z ponúkaných pracovných miest a dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere uchádzača o zamestnanie. Výsledkom sprostredkovania zamestnania je vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

(10) Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok.

(11) Úrad na účely sprostredkovania zamestnania

a) vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie, evidenciu záujemcov o zamestnanie a evidenciu voľných pracovných miest,

b) zabezpečuje informačné a poradenské služby,

c) zabezpečuje odborné poradenské služby,

d) poskytuje uchádzačovi o zamestnanie náhradu časti cestovných výdavkov, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa alebo s účasťou na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, ak sú cestovné výdavky vyššie ako suma ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

(12) Cestovnými výdavkami podľa odseku 11 písm. d) sa rozumejú výdavky na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu, a ak z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu nepremávajú hromadné dopravné prostriedky, z miesta s dostupnosťou k hromadným dopravným prostriedkom do miesta konania vstupného pohovoru, výberového konania alebo skupinového sprostredkovania zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, a späť.

(13) Náhrada časti cestovných výdavkov podľa odseku 11 písm. d) sa poskytuje na základe písomnej žiadosti uchádzača o zamestnanie, ku ktorej priloží potvrdenie o absolvovaní vstupného pohovoru alebo výberového konania alebo o účasti na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie. Žiadosť o náhradu časti cestovných výdavkov predkladá uchádzač o zamestnanie najneskôr do desiatich pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktorom mu vznikol nárok na poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov.

(14) Náhradu časti cestovných výdavkov podľa odseku 11 písm. d) poskytuje úrad alebo vypláca právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m) na základe písomnej dohody uzatvorenej s ústredím.

Komentár k § 32

Siedma časť zákona o službách zamestnanosti sa zaoberá aktívnymi opatreniami na trhu práce. Patria sem ustanovenia § 32 – § 54.

Od 1. 5. 2013 sa upravila definícia sprostredkovania zamestnania na účely tohto zákona vzhľadom na poskytovanie medzinárodných služieb zamestnanosti EURES ústredím a úradom. Úpravou znenia písmena g) v § 32 ods. 2 sa zrušila povinnosť úradu sledovať proces adaptácie zamestnanca prijatého do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko ide o administratívne zložitý a náročne vykonateľný proces.

Ponechala sa povinnosť úradu sledovať dĺžku obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní, ak bol do tohto zamestnania prijatý prostredníctvom niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce, a to na účely vyhodnocovania efektívnosti aktívnych opatrení na trhu práce.

Za účelom zníženia administratívnej náročnosti, ako aj zlepšenia spolupráce so zamestnávateľmi sa vypustilo písmeno h) z § 32 ods. 2.

O poskytnutie informačných a poradenských služieb na uľahčenie adaptácie zamestnanca v novom zamestnaní môže zamestnávateľ požiadať v rámci informačných a poradenských služieb podľa § 42. K úprave v písmene c) v § 32 ods. 3 došlo z dôvodu, že sprostredkovanie dočasného zamestnania nemožno na účely tohto zákona považovať za sprostredkovanie zamestnania, ale len za pridelenie užívateľskému zamestnávateľovi podľa § 58 Zákonníka práce. Znenie písmena sa zároveň spresnilo nadväzne na vypustenie § 53c. Úprava v § 32 ods. 10 prebehla z dôvodu odstránenia duplicity s odsekom 4. V § 32 ods. 12 písm. b) išlo o legislatívno-technickú úpravu nadväzne na úpravu v § 42 ods. 1. Novým znením písm. d) v § 32 ods. 12 sa doplnili prípady, kedy úrad uhrádza časť cestovných výdavkov uchádzač a o zamestnanie o prípady jeho účasti na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad pre zamestnávateľa podľa § 3 zákona a pre zamestnávateľa v rámci členských štátov Európskej únie na území Slovenskej republiky (burzy práce). Na základe poznatkov aplikačnej praxe a s cieľom zvýšiť možnosti uchádzača o zamestnanie pri hľadaní zamestnania sa v § 32 ods. 13 doplnila možnosť úradu uhrádzať časť cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie aj v prípadoch, kedy uchádzač hromadnými dopravnými prostriedkami necestuje priamo z miesta svojho trvalého alebo prechodného pobytu do miesta uskutočnenia vstupného pohovoru, výberového konania alebo skupinového sprostredkovania zamestnania podľa odseku 12 písm. d). Nadväzne na úpravy v odseku 12 a 13 došlo k úprave v odseku 14.

Od 1. 1. 2014 sa nadväzne na spresnenie definície pojmu „členský štát Európskej únie“ upravilo ustanovenie § 32 ods. 8.

V § 32 ods. 9 sa doplnila miestna príslušnosť úradu pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana.

Od 1. 1. 2015 sa upravilo ustanovenie v § 32 ods. 3 písm. b) nadväzne na úpravu v čl. I § 6, v zmysle ktorej zriaďovanie pracovísk úradu patrí do pôsobnosti ústredia.

Úpravy v § 32 ods. 5, § 68 ods. 5 a v prílohe č. 1a časti B sa zaviedli nadväzne na návrh ustanoviť ústredie za služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na ústredí a na úradoch, a za zamestnávateľa zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na ústredí a na úradoch.

Odsek 1 a 2

V odseku 1 je definovaný pojem sprostredkovanie zamestnania na účely zákona o službách zamestnanosti. Pod sprostredkovaním si môžeme predstaviť činnosť, ktorá je zameraná vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie, záujemcovi o zamestnanie a občanovi na území Slovenskej republiky, prípadne v rámci členských štátov Európskej únie, vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi.

Do sprostredkovania zamestnania zaraďujeme rôzne činnosti, medzi ktoré patrí evidenčná činnosť, informačné a poradenské služby, vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie, zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie a ich uverejňovanie na internete, v tlači a ďalších masovokomunikačných prostriedkoch, zabezpečovanie sledovania a vyhodnocovania dopytu zamestnávateľov po zamestnancoch podľa kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry, vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na dopyt zamestnávateľov, sledovanie dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní najmenej počas zákonom stanovenej doby, ktorá predstavuje šesť mesiacov od jeho prijatia do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.

Odsek 3 a 4

Uvedený odsek ustanovenia § 32 zákona o službách zamestnanosti sa zaoberá subjektami, ktoré zabezpečujú sprostredkovanie zamestnania na účely zákona o službách zamestnanosti. Sprostredkovanie zamestnania predovšetkým zabezpečuje ústredie, úrad alebo právnická osoba a fyzická osoba, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu, alebo sprostredkovania podporovaného zamestnávania alebo iná právnická osoba a fyzická osoba, ktoré môžu vykonávať sprostredkovanie zamestnávania podľa podmienok, ktoré sú ustanovené v dohode, ktorú má uzavretú s ústredím. Uvedená dohoda musí byť písomného charakteru.

Činnosť sprostredkovania zamestnania môže byť vykonávaná za úhradu alebo bez úhrady. Platí zákonná zásada, že úrad alebo ústredie, majú povinnosť uvedenú činnosť vykonávať vyslovene bezplatne.

Odsek 5

V odseku 5 tohto ustanovenia sa stretávame s pojmom agent pre pracovné miesta. Agentom je sprostredkovateľ pre voľné pracovné miesta. Takéto miesto je novo vytvorené pracovné miesto alebo existujúce neobsadené pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ chce prijať zamestnanca.

Agenti môžu, ale i nemusia, byť zamestnancami ústredia, taktiež ich môže ústredie zabezpečiť podľa právneho predpisu, ktorým je zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Agenti pre pracovné miesta majú za úlohu zisťovať požiadavky, ktoré kladú zamestnávatelia na zamestnancov podľa odvetvového členenia pracovných miest, zisťujú pracovné podmienky u zamestnávateľov, ktorí hľadajú zamestnancov a taktiež majú za úlohu sledovať situáciu na trhu práce. Na agenta sú kladené viaceré požiadavky, medzi ktoré v prípade fyzickej osoby patrí ukončené vysokoškolské štúdium minimálne prvého stupňa. Prvý stupeň štúdia, takzvaný bakalársky, poskytujú všetky vysoké školy. Väčšinou trvá tri roky (6 semestrov) a končí sa vypracovaním bakalárskej práce a skúškami. Absolvent získa titul Bc., ktorý sa píše pred menom a má možnosť pokračovať v štúdiu na vysokej škole na druhom stupni. V niektorých prípadoch je možnosť prihlásiť sa na spojený I.+II. stupeň štúdia.

Odsek 6 – 9

V týchto odsekoch ustanovenia § 32 sú uvedené jednotlivé definície príslušných úradov pre občana bez trvalého pobytu, pre občana členského štátu Európskej únie alebo pre príslušníka tretej krajiny.

Občan sa podľa odseku 6 môže uchádzať o sprostredkovanie zamestnania na úrade, v tom územnom obvode, kde má trvalý pobyt. Občan, ktorý hľadá zamestnanie, môže požiadať o informácie o možnostiach zamestnania však ktorýkoľvek úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

V odseku 7 je definovaný príslušný úrad pre občana. Príslušný úrad pre občana, ktorý nemá ani trvalý pobyt ani prechodný pobyt a je v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb, je úrad, v ktorého územnom obvode je sídlo školského zariadenia alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb. Pobyt v školskom zariadení alebo v zariadení sociálnych služieb preukazuje občan potvrdením, ktoré na tento účel vydáva školské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb. Jednotlivé druhy zariadení sociálnych služieb sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Bližšie pozri ustanovenie § 12 zákona o službách zamestnanosti.

Podľa odseku 8 je príslušným úradom pre občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 2 ods. 2 písm. b) až e) úrad, v ktorého územnom obvode majú miesto pobytu.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súvislosti s úpravou v ustanovení § 2 zaviedla príslušnosť úradu pre jednotlivé skupiny štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2.

Odsek 10 a 11

Podľa odseku 10 platí zásada, že musí úrad vykonávať sprostredkovanie vhodného zamestnania nestranne. Zároveň musí pri sprostredkovaní rešpektovať výber občana z ponúkaných pracovných miest a dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere uchádzača o zamestnanie. Výsledkom sprostredkovania zamestnania je vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Pracovný pomer je základný typ pracovnoprávneho vzťahu založeného podľa slovenského Zákonníka práce. Je to pracovnoprávny vzťah (v zmysle slovenského Zákonníka práce) založený na základe pracovnej zmluvy. Upravený je v § 41 a nasl. Zákonníka práce. Na sprostredkovanie konkrétneho pracovného miesta nie je právny nárok.

Odsek 12 – 15

Na účely sprostredkovania zamestnania úrad:

• vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie

– §§ 33, 34, 36,

• vedie evidenciu záujemcov o zamestnanie

– §§ 37, 38, 39,

• vedie evidenciu voľných pracovných miest

– § 40,

• poskytuje informačné a poradenské služby

– § 42,

• zabezpečuje odborné poradenské služby

– § 43,

• taktiež poskytuje uchádzačovi o zamestnanie náhradu časti cestovných výdavkov, ktoré súvisia s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa alebo s účasťou na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie, ak sú cestovné výdavky vyššie ako suma ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo.

V odseku 13 sú definované cestovné výdavky. Výdavkami sú na účely zákona o službách zamestnanosti výdavky na dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu, a ak z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu nepremávajú hromadné dopravné prostriedky, z miesta s dostupnosťou k hromadným dopravným prostriedkom do miesta konania vstupného pohovoru, výberového konania alebo skupinového sprostredkovania zamestnania, ktoré organizuje ústredie alebo úrad na území Slovenskej republiky pre zamestnávateľa alebo pre zamestnávateľa z členského štátu Európskej únie a späť. Na to, aby občan mal nárok na náhradu cestovných výdavkov v prípadoch, ktoré sme uviedli, musí uchádzač o zamestnanie podať písomnú žiadosť.

K žiadosti taktiež priloží aj potvrdenie o to, že absolvoval vstupný pohovor alebo výberové konanie, alebo účasť na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré bolo organizované ústredím alebo úradom v rámci Slovenskej republiky.

Žiadosť musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorou je v tomto prípade desať pracovných dní od ukončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom uchádzačovi o zamestnanie vznikol nárok na poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov. Cestovné výdavky sú preplácané úradom práce alebo ich prepláca právnická osoba alebo fyzická osoba podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. m), a to na základe písomnej dohody, ktorú má uzatvorenú s ústredím práce.

§ 33

Evidencia uchádzačov o zamestnanie

(1) Evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje osobné údaje uchádzačov o zamestnanie v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 písm. A.

(2) Osobné údaje o uchádzačovi o zamestnanie je možné poskytovať tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania len so súhlasom uchádzača o zamestnanie, ak tento zákon a osobitný predpis neustanovujú inak.²²⁾

(3) Na spracovanie osobných údajov o uchádzačovi o zamestnanie, ktorému úrad sprostredkúva zamestnanie v členskom štáte Európskej únie, na poskytovanie týchto údajov a údajov o dĺžke trvania zamestnania uchádzača o zamestnanie v Slovenskej republike členskému štátu Európskej únie a Európskemu úradu pre koordináciu sa nevyžaduje povolenie od Úradu na ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu.²²⁾

Komentár k § 33

Nové znenie odseku 1 platné od 1. mája 2013 sa zmenilo za účelom zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Rozsah údajov o uchádzačovi o zamestnanie na účely ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie upravuje príloha č. 1 písm. a).

Občan môže (nie je to povinnosťou) osobne podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie po ukončení pracovného pomeru na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska.

K žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je potrebné dokladovať zápočtový list, stačí predložiť občiansky preukaz a potvrdenie s presným dátumom ukončenia zamestnania (zápočtový list je možné dokladovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dodatočne). Ak občan podá žiadosť do 7 kalendárnych dní od rozviazania pracovného pomeru do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je zaradený nasledujúcim dňom po rozviazaní pracovného pomeru.

Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste určenom úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí na rodiny do troch pracovných dní od doručenia písomnej výzvy alebo ústneho vyzvania úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pri osobnom kontakte s uchádzačom o zamestnanie. Tiež je povinný najneskôr do troch pracovných dní písomne oznámiť každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje uchádzačovi o zamestnanie informačné a poradenské služby na účely zákona o službách zamestnanosti pri:

– voľbe povolania,

– výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania,

– výbere zamestnanca,

– adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tiež poskytuje informačné a poradenské služby pri poskytovaní informácií a odborných rád o:

– požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní,

– možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí,

– predpokladoch na výkon povolania,

– možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti,

– podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti,

– podmienkach účasti na partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu.

Ak si občan nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vyplýva mu zákonná povinnosť hradiť si zdravotné poistenie sám, ak bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie platí počas evidencie štát.

Je na slobodnom rozhodnutí každého občana, či si podá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo bude dobrovoľne nezamestnaným občanom, pre ktorého vyplýva jediná zákonná povinnosť – hradiť si zdravotné poistenie.

Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká uchádzačovi o zamestnanie, ak má platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom prípade je dĺžka vyplácania 6 mesiacov, v druhom prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej poisťovne.

§ 34

Zaradenie do evidencie
uchádzačov o zamestnanie

(1) Občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti, na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom^35e) alebo odoslaním žiadosti prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu občana,^35f) o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa podania žiadosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie.

(2) Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je občan povinný preukázať. Zoznam dokladov, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a ktoré sú súčasťou žiadosti, sú uvedené v prílohe č. 2 písm. A.

(3) Ak občan požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do desiatich kalendárnych dní odo dňa

a) skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania,

b) skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti; u samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 ods. 1 písm. a) sa za deň skončenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti považuje aj deň vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie,

c) skončenia sústavnej prípravy na povolanie, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení sústavnej prípravy na povolanie,

d) skončenia osobnej celodennej starostlivosti o dieťa, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení osobnej celodennej starostlivosti o dieťa,

e) skončenia osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru; starostlivosť o takúto osobu sa preukazuje čestným vyhlásením,

f) skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,

g) skončenia invalidity, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení invalidity,

h) skončenia výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody alebo

i) právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní predčasného starobného dôchodku, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní predčasného starobného dôchodku.

(4) Podľa odseku 3 sa postupuje aj pri zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie u občana, ktorý vedie so zamestnávateľom súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

(5) Uchádzač o zamestnanie je povinný

a) do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

b) predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.

(6) Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne alebo elektronicky podľa určenia úradu preukazovať úradu v termíne určenom úradom.

(7) Za preukázateľné aktívne hľadanie zamestnania sa považujú aktívne formy osobného vyhľadávania zamestnania uchádzačom o zamestnanie ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.

(8) Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.

(9) Počas zaradenia do projektov a programov realizovaných mimo územia Slovenskej republiky uchádzačovi o zamestnanie povinnosť podľa odsekov 6 a 8 nevzniká. Uchádzač o zamestnanie je povinný do troch pracovných dní po návrate na územie Slovenskej republiky osobne sa dostaviť na úrad.

(10) U uchádzača o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce dlhšie ako dva mesiace, sa vyžaduje plnenie povinností podľa odseku 6 len počas posledných dvoch mesiacov pred skončením vzdelávania a prípravy pre trh práce.

(11) Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, úrad neurčí povinnosť podľa odsekov 6 a 8 počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

(12) Uchádzačke o zamestnanie, ktorá predloží doklad o predpokladanom termíne pôrodu, úrad neurčí povinnosť podľa odsekov 6 a 8 v období od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a počas šiestich týždňov po pôrode.

(13) Uchádzač o zamestnanie, ktorý zmenou trvalého pobytu zmenil aj miestne príslušný úrad, nahlási túto zmenu úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, do troch pracovných dní odo dňa zmeny trvalého pobytu alebo odo dňa začatia poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb. Pobyt v zariadení sociálnych služieb preukazuje uchádzač o zamestnanie potvrdením, ktoré na tento účel vydáva zariadenie sociálnych služieb. Práva a povinnosti spojené s vedením v evidencii uchádzačov o zamestnanie prechádzajú na príslušný úrad dňom zmeny trvalého pobytu. Ak uchádzač o zamestnanie neoznámi túto skutočnosť príslušnému úradu v ustanovenej lehote, prechádzajú práva a povinnosti spojené s evidenciou uchádzačov o zamestnanie na príslušný úrad dňom, keď ju uchádzač o zamestnanie oznámil príslušnému úradu. Písomnú dokumentáciu potrebnú na vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie vyžiada úrad príslušný podľa miesta nového trvalého pobytu alebo miesta poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb od úradu príslušného podľa predchádzajúceho trvalého pobytu. Ak sa zmení príslušnosť úradu určená podľa § 32 ods. 6 až 8, toto ustanovenie sa použije primerane.

(14) Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý

a) plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku,

b) sústavne sa pripravuje na povolanie,

c) je dočasne práceneschopný,

d) má nárok na materské,

e) má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,¹⁵⁾

f) bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom a toto zamestnanie sa opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku, a to počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania; to sa nevzťahuje na skončenie zamestnania občanom z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,

g) bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a odseku 2, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3,

h) nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,

i) nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 3,

j) nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa odseku 2,

k) pred podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt,

1. nebol v posledných troch rokoch poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky alebo

2. vykonával činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu a nebol v posledných štyroch rokoch poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

(15) Uchádzač o zamestnanie, ktorý je poberateľom dávky v nezamestnanosti a ktorý chce odísť do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie.

(16) Uchádzač o zamestnanie, ktorý oznámil úradu dátum svojho odchodu do členského štátu Európskej únie podľa odseku 15, nie je povinný plniť povinnosti podľa odsekov 6 a 8 odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie.

(17) Uchádzač o zamestnanie, ktorého príslušný úrad v členskom štáte Európskej únie, do ktorého odišiel s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, nezaradil do svojej evidencie služieb zamestnanosti, je povinný opätovne začať plniť povinnosti podľa odsekov 6 a 8 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie.

(18) Uchádzač o zamestnanie, ktorého príslušný úrad členského štátu Európskej únie, do ktorého odišiel s cieľom hľadať si zamestnanie a zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti, zaradil do svojej evidencie služieb zamestnanosti, je povinný opätovne začať plniť povinnosti podľa odsekov 6 a 8 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa, od ktorého prestal byť k dispozícii príslušnému úradu členského štátu Európskej únie, ale najneskôr pred uplynutím šiestich mesiacov odo dňa jeho odchodu do členského štátu Európskej únie.

Komentár k § 34

Evidencia uchádzačov o zamestnanie je dobrovoľná, je právom občana nie jeho povinnosťou.

Od 1. mája 2013 sa v ods. 1 upravilo, že žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na tlačive predpísanom ústredím podáva občan, nie uchádzač o zamestnanie, nakoľko v tom čase občan ešte nie je uchádzačom o zamestnanie. Z rovnakého dôvodu došlo k úprave aj v odseku 3. V novom odseku 2 sa občanovi pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov stanovila lehota ôsmich pracovných dní pre uchádzačov o zamestnanie, v rámci ktorých je povinný predložiť úradu príslušné doklady, ktoré sú rozhodné pre jeho vedenie v evidencii uchádzačov. Zabezpečí sa tým rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Osemdňová lehota je ustanovená aj na účely sociálneho poistenia a na niektoré pracovnoprávne účely.

Zoznam dokladov, ktoré občan predkladá so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov, je uvedený v prílohe č. 2, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je uchádzač povinný preukázať.

Od 1. 5. 2013 sa v ustanovení § 34 ods. 5 zosúladila lehota pre písomné oznámenie každej zmeny skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov s odsekom 2. V § 34 ods. 6 sa za účelom zefektívnenia práce s uchádzačmi a zlepšenia spolupráce so zamestnávateľmi navrhlo zrušenie mesačnej periodicity návštev uchádzačov na úrade. Kontakty uchádzačov na úrade za účelom preukazovania hľadania si zamestnania po novom určuje úrad. K zrušeniu tejto mesačnej periodicity došlo aj z dôvodu, že išlo o cca 380 tis. potvrdení každý mesiac, čo pri súčasnom počte voľných pracovných miest (cca 7 tis.) možno považovať za „formálne hľadanie zamestnania“. Vzhľadom na túto skutočnosť sa v odseku 8 upravila doterajšia povinnosť úradu každý mesiac ponúkať vhodné zamestnanie uchádzačom, ako aj ponúkať účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, z dôvodu, že táto povinnosť je nerealizovateľná najmä v prípadoch, ak sa už uchádzač zúčastňuje niektorého z aktívnych opatrení trhu práce.

Pre zefektívnenie práce s uchádzačom sa stanovilo, aby si formy pre prípad vyzvania dohodol úradom (napr. telefonicky, e-mailom, SMS a pod.). Zároveň sa na základe poznatkov aplikačnej praxe určila povinnosť uchádzačovi doručiť úradu vyjadrenie zamestnávateľa o jeho prijatí alebo neprijatí do zamestnania.

V § 34 v odseku 14 sa reaguje na legislatívno-technické zmeny, zmeny v § 49 a 57 a v súvislosti so zmenami pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov sa ustanovilo, že pokiaľ občan nepredloží požadované doklady, ak tomu nebudú brániť závažné skutočnosti, v zmysle prílohy č. 2 k predmetnej žiadosti do lehoty ustanovenej v odseku 2, nebude zaradený do evidencie uchádzačov.

Odsek 1

Od 1. 1. 2018 sa v nadväznosti na elektronizáciu verejnej správy umožnilo občanom podávať žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Uchádzačom o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu, a ktorý:

• nie je zamestnanec v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,

• neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine,

• vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu – maximálna výška mzdy alebo odmeny, ktorú môže zarobiť uchádzač o zamestnanie je stanovená v sume 214,83 eur, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov (napr. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti).

! Upozornenie

V súlade s pripravovaným elektronickým nástrojom pre zjednodušenie životných situácií občanov v oblasti evidencie uchádzačov o zamestnanie sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023 zaviedlo technické doplnenie v súlade s technologickým nastavením tohto nástroja s odvolávkou na zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Občan má možnosť uchádzať sa o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobne podanej písomnej žiadosti alebo odoslaním žiadosti prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu občana, o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt.

Poznámka

Elektronickou identitou osoby je súbor atribútov, ktoré sú zaznamenateľné v elektronickej podobe a ktoré jednoznačne odlišujú jednu osobu od inej osoby najmä na účely prístupu k informačnému systému alebo na účely elektronickej komunikácie. Elektronická identita osoby sa deklaruje identifikáciou osoby a overuje sa autentifikáciou osoby. Pri prístupe osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu ku ktorým verejnú moc vykonáva, k prístupovému miestu alebo spoločnému modulu sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri elektronickej úradnej komunikácii prostredníctvom prístupového miesta alebo spoločného modulu sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pri prístupe osoby do informačného systému verejnej správy prostredníctvom prístupového miesta zabezpečuje overením správnosti a platnosti identifikátora osoby a použitého autentifikátora vykonanie autentifikácie autentifikačný modul, správca komunikačnej časti autentifikačného modulu. Pri elektronickej úradnej komunikácii sa autentifikácia vykonáva overením pravdivosti deklarovanej identity prostredníctvom overenia platnosti identifikátora osoby a prostriedku autorizácie. Úspešná autentifikácia je podmienkou pre prístup osoby k elektronickej úradnej komunikácii prostredníctvom prístupového miesta, ak osobitný predpis neustanovuje, že elektronickú komunikáciu je možné vykonávať aj bez autentifikácie. Úspešná autentifikácia je podmienkou pre prístup osoby, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci elektronicky koná alebo vo vzťahu, ku ktorým verejnú moc vykonáva, k prostriedkom a údajom informačného systému prostredníctvom prístupového miesta, ak osobitný predpis neustanoví alebo správca informačného systému neurčí, že takýto prístup je možný aj bez autentifikácie.

Pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné priniesť platný doklad totožnosti – občiansky preukaz, doklad v origináli k nahliadnutiu zamestnancovi úradu, v kópii na založenie do spisu uchádzača o zamestnanie o najvyššom dosiahnutom vzdelaní (napr. výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom) a doklady osvedčujúce skončenie nasledovných možných skutočností:

• skončenie zamestnania (napr. doklad o rozviazaní pracovného pomeru, zápočtový list),

• skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (napr. pozastavenie živnosti, zrušenie živnosti),

• fotokópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonáva zárobkovú činnosť,

• skončenie sústavnej prípravy na povolanie (napr. doklad o skončení štúdia, potvrdenie o dobe štúdia vydané školou, čestné vyhlásenie o (ne)podaní prihlášky na vysokoškolské štúdium I. stupňa, II. stupňa, III. stupňa),

• skončenie osobnej celodennej starostlivosti o dieťa,

• skončenie osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru,

• skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti,

• skončenie invalidity,

• skončenie väzby a výkonu trestu odňatia slobody,

• právoplatné rozhodnutie o nepriznaní predčasného starobného dôchodku,

• čestné vyhlásenie.

Odsek 3

Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, najneskôr do ôsmich kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je uchádzač o zamestnanie povinný preukázať.

Úrad práce zaradí uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom podania žiadosti alebo odo dňa nasledujúceho po skončení jednej z uvedených skutočností, ak uchádzač o zamestnanie požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 predĺžila lehota na podanie žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ zo siedmich dní na desať dní. Cieľom úpravy bolo vytvoriť časový priestor pre notifikáciu občanovi, že došlo k odhláseniu jeho zamestnávateľom zo Sociálnej poisťovne a že v dôsledku straty zamestnania má možnosť požiadať o zaradenie do evidencie UoZ.

Účelom zmeny § 5 bolo odstránenie prekážky, ktorá bráni zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie (UoZ) fyzickej osoby, ktorá je v Obchodnom registri „formálne“ vedená ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, členom predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie, ktorá je v likvidácii a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Podľa predchádzajúcej platnej právnej úpravy táto osoba sa považovala za samostatne zárobkovú činnú osobu, hoci z tejto pozície nemá žiaden príjem, a v prípade svojej nezamestnanosti nemohla poberať ani dávku v nezamestnanosti, napriek tomu, že si riadne platila povinné odvody na zdravotné poistenie, i sociálne poistenie, súčasťou ktorého sú tiež odvody na poistenie v nezamestnanosti. V nadväznosti na túto zmenu bola aj úprava § 34 ods. 3 písm. b) týkajúca sa zaradenia do evidencie UoZ.

Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne alebo elektronicky podľa určenia úradu preukazovať úradu v termíne určenom úradom (aktívna forma osobného vyhľadávania zamestnania).

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v znení odseku 6 umožnilo UoZ plniť si povinnosť preukazovania hľadania si zamestnania aj elektronicky, ak mu to určí úrad.

Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám z nasledovných možných foriem predloženia dokladov:

• žiadosť o prijatie do pracovného pomeru, s dátumom prevzatia a podpisom osoby oprávnenej na prevzatie žiadosti, alebo je žiadosť doložená poštovým podacím lístkom o jej zaslaní, doložená preukázaním jej odoslania elektronickou poštou;

• doklad o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa (tlačivo úradu) – doklad od toho istého zamestnávateľa je možné predložiť opakovane až po uplynutí 3 mesiacov;

• doklad o začatí konania vo veci poskytovania osobnej asistencie;

• doklad o začatí konania vo veci poskytovania pracovnej asistencie; a atď.

Od 1. 1. 2018 je uchádzač o zamestnanie povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a tiež predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila. To znamená, že novým znením sa zaviedla jednoznačná povinnosť UoZ oznámiť úradu uzatvorenie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo zmluvy o výkone osobnej asistencie, a to predložením kópie tejto dohody alebo zmluvy úradu, najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, s uvedením dohodnutého dňa začatia a skončenia zárobkovej činnosti a dohodnutej výšky odmeny za jej vykonávanie. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu posúdenia plnenia podmienok pre zotrvanie UoZ v evidencii UoZ v zmysle § 6 ods. 2.

Uchádzač o zamestnanie je povinný najneskôr do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Poznámka

Ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu. Začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač do 3 pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti; ukončenie preukazuje osobne pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; ak uchádzač o zamestnanie predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti nie je povinný preukazovať hľadanie si zamestnania a dostaviť sa na stanovené kontakty úradu.

Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom; formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.

Uchádzač o zamestnanie môže počas evidencie vykonávať zárobkovú činnosť, ale maximálna výška mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie je stanovená zákonom o službách zamestnanosti. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v termíne, ktorý mu stanoví úrad práce.

Uchádzač o zamestnanie je vyradený z evidencie dňom:

• vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

• vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej SZČO),

• nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania SZČO,

• nástupu na sústavnú prípravu na povolanie,

• nástupu na výkon trestu odňatia slobody,

• vzatia do výkonu väzby,

• požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu,

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

• priznanie starobného dôchodku alebo dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok,

• narodenie dieťaťa, ak dieťa žije,

• úmrtie,

• odchod do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine,

• odchod do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine,

• začatie vykonávania zárobkovej činnosti,

• požiadanie o vyradenie z evidencie uchádzačov z dôvodu

1. starostlivosti o dieťa do 10. rokov veku,

2. preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu (celodenná opatera),

3. pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

4. boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods.2 písm. a), ak mzda alebo odmena za vykonávanie zárobkovej činnosti presiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Uchádzač o zamestnanie je vyradený z evidencie dňom zistenia:

• vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

• nespolupráce s úradom alebo,

• že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

Ak bol UoZ vyradený z vyššie uvedených dôvodov (dňom zistenia) úrad znovu zaradí UoZ do evidencie po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie UoZ.

Ak požiadal o vyradenie, úrad znovu zaradí UoZ do evidencie po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Záujemca o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb a nie je uchádzačom o zamestnanie (napr. zamestnaný občan, ktorý chce zmeniť zamestnanie, dobrovoľne nezamestnaný občan, poberateľ invalidného dôchodku, občan ohrozený stratou zamestnania atď.).

Občan môže požiadať o sprostredkovanie vhodného zamestnania na základe podania písomnej žiadosti alebo inej formy žiadosti (napr. faxom, telefonicky, e-mailom) na ktoromkoľvek alebo aj na viacerých úradoch práce.

Do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade sa občan zaradí odo dňa podania žiadosti.

Termín a spôsob ďalšieho kontaktu je podľa dohody so záujemcom o zamestnanie v závislosti od jeho potrieb, požiadaviek, resp. prejaveného záujmu o druh ponúkaných služieb. Kontakt môže byť:

• formou osobnej návštevy úradu,

• telefonický kontakt,

• písomný kontakt – poštou, faxom, e-mailom.

Úrad práce poskytuje záujemcovi o zamestnanie:

• informácie o voľných pracovných miestach a možnostiach ich vyhľadávania,

• informačné a poradenské služby,

• odborné poradenské služby a po splnení zákonom stanovených podmienok zabezpečí záujemcovi o zamestnanie účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce.

Záujemca o zamestnanie po zaradení do evidencie ZoZ nemá voči úradu žiadne povinnosti a môže bezplatne využívať všetky služby poskytované úradom, a to najmä informácie o možnosti zamestnania v SR a zahraničí, informácie o možnosti ďalšieho štúdia, vyhľadávanie voľných pracovných miest, využívanie služieb informačno-poradenského strediska s prístupom na internet, informácie o zamestnávateľoch, zúčastniť sa výberových konaní a búrz práce organizovaných úradom, účasť na odborných poradenských službách a vzdelávaní a príprave pre trh práce.

Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie dňom sprostredkovania vhodného zamestnania, dňom požiadania záujemcu o zamestnanie o vyradenie z evidencie, alebo dňom uplynutia troch kalendárnych mesiacov od odoslania poslednej výzvy na kontakt s úradom, na ktorú záujemca o zamestnanie nereagoval.

Odsek 14

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý

– plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku,

– sústavne sa pripravuje na povolanie,

– je dočasne práceneschopný,

– má nárok na materské,

– má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení,

– bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom a toto zamestnanie sa opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku, a to počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania; to sa nevzťahuje na skončenie zamestnania občanom z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,

Od 1. 1. 2018 sa ustanovil nový dôvod pre nezaradenie občana do evidencie UoZ v prípade, ak sa zamestnanie sprostredkované úradom skončilo do jedného mesiaca, a to opakovane, t. z. minimálne dvakrát v období troch rokoch. Uvedené sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnanie skončilo z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer podľa Zákonníka práce (zdravotné dôvody, nevyplatenie mzdy, bezprostredné ohrozenie zdravia a života pri práci). Uvedená úprava reaguje na skúsenosti z praxe, keď niektorí UoZ pod hrozbou vyradenia z evidencie UoZ (najmä pri odmietnutí ponuky vhodného zamestnania úradom) nastúpia do zamestnania, ale spravidla už po niekoľkých dňoch ukončia pracovný pomer bez udania dôvodu a opätovne sa zaradia do evidencie UoZ.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

P ríklad

Napríklad v roku 2020 sa do evidencie UoZ zaevidovalo celkovo 241 tis. občanov, čo bolo, vzhľadom na pohyb na pracovnom trhu, približne každoročne sa opakujúce číslo. Z toho takmer 40 tis. UoZ, ktorí boli z evidencie UoZ vyradení z dôvodu nástupu do zamestnania, sa do 3 mesiacov opätovne zaevidovali do evidencie UoZ, pričom 1/3 z nich do jedného mesiaca. Uvedené opatrenie má za cieľ zabrániť špekulatívnemu postupu UoZ pri sprostredkovaní zamestnania úradom.

– bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

– nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,

– nespĺňa stanovené podmienky,

– nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa odseku 2,

– pred podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt,

– nebol v posledných troch rokoch poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky alebo

– vykonával činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu a nebol v posledných štyroch rokoch poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Od 1. 5. 2017 sa ustanovila miestna príslušnosť úradu pre zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt na území SR, do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V § 34 ods. 14 sa ustanovilo nezaradiť štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným dlhodobým pobytom na území SR do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak najmenej dva roky v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti. Uvedené sa zaviedlo najmä v súvislosti s čl. 11 ods. 1 písm. d) smernice 2003/109/ES, v zmysle ktorého majú osoby s dlhodobým pobytom nárok na rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve. Vzhľadom na to, že vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je súčasťou sociálneho zabezpečenia, je v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podmienené vedením v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sa v predmetnom ustanovení upravili podmienky pre zaradenie tých štátnych príslušníkov tretích krajín s dlhodobým pobytom na území SR do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v súvislosti s uhrádzaním odvodov na poistenie v nezamestnanosti.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. doplnil dôvod nezaradenia do evidencie UoZ , ktorým je nesplnenie povinnosti prevádzkovania SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok, a to nielen podľa § 49 a § 57, ale aj podľa iných projektov a programov, a to podľa § 54, v rámci ktorých boli uchádzači o zamestnanie podporení pri začatí prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

§ 35

Sústavná príprava na povolanie

(1) Sústavná príprava občana na povolanie na účely tohto zákona je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole³⁷⁾ (ďalej len „stredná škola“) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.³⁸⁾

(2) Sústavná príprava občana na povolanie je aj obdobie

a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole,

c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,³⁷⁾ najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d) od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

e) po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, a

f) najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo skončené vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa,

g) iného štúdia alebo výučby, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

(3) Sústavná príprava občana na povolanie nie je

a) obdobie, po ktoré sa štúdium prerušilo, a

b) štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa osobitných predpisov.³⁹⁾

(4) Sústavná príprava občana na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roku prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v osobitných predpisoch.³⁹⁾

Komentár k § 35

Odsek 1

Sústavná príprava občana na povolanie je štúdium na strednej škole, v odbornom učilišti a praktickej škole podľa zákona č. 245/2008 Z. z. školský zákon v znení neskorších predpisov alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa podľa zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Odborné učilište

Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím. V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie. Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

Praktická škola

Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.

Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie. Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

Odsek 2 až 4

V odseku 2 je definované, aké obdobie je považované za sústavnú prípravu na povolanie. Sústavnou prípravou na povolanie je obdobie, ktoré bezprostredne nadväzuje na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole, od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom občan skončil štúdium na strednej škole, po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa školského zákona najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo od získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo ak zápis na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené a najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo skončené vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, iného štúdia alebo výučby, ktoré sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.

Od 1. 1. 2018 sa právnou úpravou písm. g) na základe poznatkov aplikačnej praxe spresnila definícia obdobia iného štúdia alebo výučby, ktoré sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Ďalej je naopak vymedzené, čo nie je považované na účely zákona o službách zamestnanosti za sústavnú prípravu na povolanie. Je to obdobie prerušenia školy alebo štúdium popri zamestnaní na strednej škole a štúdium organizované externou formou na vysokej škole podľa školského zákona alebo zákony o vysokých školách.

Sústavná príprava občana na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roku prvého ročníka školy. U študentov študujúcich na vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu a naopak sústavná príprava občana na povolanie sa končí dňom ustanoveným v školskom zákone alebo zákone o vysokých školách, čiže absolvovaním záverečnej skúšky.

Sústavná príprava na povolenie je definovaná aj v zákone o sociálnom poistení. Pre porovnanie uvádzame...(§ 10 a 254 zákona č. 461/2003 Z. z.)

Sústavnou prípravou na povolanie je:

• štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky,

• štúdium na vysokej škole až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. vysokoškolského vzdelania podľa zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov,

• iné štúdium alebo výučba, ak podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky sú postavené na roveň štúdia na stredných a vysokých školách,

• obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole (vykonaním predpísanej, napr. maturitnej, skúšky), najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole (t. j. najdlhšie do 31. augusta toho školského roku),

• obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu (maturitnej, záverečnej, absolventskej), najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené (ide najmä o prípady, kedy dieťa nevykoná predpísanú skúšku v riadnom termíne – májovom, júnovom, ale až v náhradnom termíne – napr. v septembri),

• obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu, ktorý bol vykonaný v tom istom kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

• obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktorý bol vykonaný v tom istom kalendárnom roku, v ktorom dieťa získalo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie začína:

• žiakovi strednej školy od začiatku školského roka (od 1. septembra), ktorý nasleduje po školskom roku, v ktorom žiak skončil povinnú školskú dochádzku,

• študentovi vysokej školy dňom zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo dňom zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa.

Sústavná príprava na povolanie končí:

• žiakovi strednej školy vykonaním maturitnej skúšky, záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky a udelením absolutória,

• študentovi vysokej školy ukončením vysokoškolského štúdia spôsobom stanoveným zákonom č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 35a

Národná sústava povolaní

(1) Národná sústava povolaní je ucelený informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. Národná sústava povolaní určuje požiadavky na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce.

(2) Národná sústava povolaní je základným systémovým rámcom pre tvorbu systémového riešenia prenosu potrieb trhu práce do systému celoživotného vzdelávania.

Komentár k § 35a

Národnú sústavu povolaní definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v tomto ustanovení. Definuje ju ako celoštátny, jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. Národná sústava povolaní určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Jej centrom sa stal Register zamestnaní tvorený z národných štandardov zamestnaní, ktoré opisujú požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní.

Od 1. 5. 2013 bolo ustanovené, aby ustanovenie § 35a, ktoré definuje Národnú sústavu povolaní, sa doplnilo z dôvodu, že aplikačná prax súvisiaca s jej tvorbou a aktualizáciou priniesla potrebu opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta nielen z hľadiska potreby odborných zručností, ale aj z hľadiska potreby odborných vedomosti a schopností súvisiacich s vykonávaním pracovných činností na jednotlivých pracovných miestach na trhu práce. Rovnako bola vznesená požiadavka aplikačnej praxe na rozšírenie subjektov určených na spoluprácu pri tvorbe a aktualizácii Národnej sústavy povolaní, konkrétne ide o zástupcov vzdelávacích inštitúcií.

Požiadavka bola o to aktuálnejšia, že súčasne bola vznesená požiadavka aplikačnej praxe na ustanovenie Národnej sústavy povolaní ako rámca pre tvorbu systémového riešenia prenosu potrieb trhu práce do systému celoživotného vzdelávania na základe národnej sústavy kvalifikácií.

Prostredníctvom tohto ustanovenia sa vytvoril veľmi potrebný právny rámec na vykonávanie aktivít v prospech zosúlaďovania požiadaviek trhu práce so systémom celoživotného vzdelávania, osobitne so systémom odborného vzdelávania.

V súčasnosti čelí Slovensko, ale aj iné členské štáty Európskej únie, problému nezamestnanosti, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje tak verejné financie, ako aj životnú úroveň obyvateľstva. Jedným z dôvodov, prečo majú uchádzači o zamestnanie problém uplatniť sa na trhu práce, je nesúlad medzi ich dosiahnutými vedomosťami a zručnosťami a požiadavkami zamestnávateľov. Tento stav do značnej miery súvisí s nízkou flexibilitou vzdelávacieho systému, v ktorom absentuje aktuálny, objektívny a komplexný opis požiadaviek trhu práce využiteľný pre formovanie skladby vhodných vzdelávacích programov.

Ukázala sa potreba vykonať analýzu monitorovania požiadaviek trhu práce a navrhnúť také riešenia, ktoré umožnia efektívny prenos požiadaviek zamestnávateľov na kvalifikovanú pracovnú silu do vzdelávacieho systému.

Predpokladalo sa, že k tomu významnou mierou prispela realizácia národného projektu Národná sústava povolaní. Táto určovala požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Centrom národnej sústavy povolaní bol Register zamestnaní vytvorený z národných štandardov zamestnaní, ktoré obsahovali požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní.

Register zamestnaní bol vytváraný na platforme sektorových rád, v ktorých pôsobili odborníci z jednotlivých odvetví ekonomickej činnosti, z centrálnych aj regionálnych orgánov zamestnávateľských zväzov, odborových zväzov, orgánov štátnej správy, samosprávy, združení, komôr, škôl a výskumnej sféry.

Správny výber členov sektorových rád a ich profesionálny prístup k tvorbe národných štandardov zamestnaní patril medzi významné predpoklady úspešnej realizácie projektu NSP.

Zabezpečovali, aby kvalifikačné požiadavky na vykonávateľov jednotlivých zamestnaní boli v Registri zamestnaní zadefinované komplexne a objektívne.

Cieľové skupiny projektu NSP

• zamestnávatelia,

• samostatne zárobkovo činné osoby,

• štátni poskytovatelia služieb zamestnanosti,

• neštátni poskytovatelia služieb zamestnanosti (napr. agentúry, vzdelávacie a poradenské inštitúcie, malí a strední podnikatelia a veľké podniky),

• uchádzači o zamestnanie,

• znevýhodnení uchádzači o zamestnanie,

• občania so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú evidovaní na úradoch práce a ktorí majú záujem pracovať,

• záujemcovia o zamestnanie,

• skupiny osôb ohrozené stratou zamestnania,

• študenti a absolventi stredných a vysokých škôl,

• zamestnanci verejných služieb zamestnanosti,

• zamestnanci neštátnych služieb zamestnanosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023, bol z ustanovenia vypustený odsek 2, a to v súvislosti so zmenou znenia ustanovenia § 35b, ktorým sa sleduje úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád a samotných sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov APTP zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania (CŽV).

§ 35b

Aliancia sektorových rád
a sektorové rady

(1) Aliancia sektorových rád je záujmové združenie právnických osôb,⁴⁰⁾ ktoré najmä

a) zabezpečuje a koordinuje tvorbu a aktualizáciu Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií,⁴¹⁾

b) zriaďuje sektorové rady podľa príslušných sektorov hospodárstva, zabezpečuje ich činnosť a hodnotí ich funkčnosť a efektívnosť,

c) zabezpečuje úlohy súvisiace s vykonávaním spoločných záujmov podporujúcich zosúladenie systému celoživotného vzdelávania^41a) s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce,

d) určuje štandardy odborných vedomostí, odborných zručností a schopností na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce,

e) vytvára na národné a medzinárodné účely databázu vedomostí a zručností potrebných na uplatnenie sa na pracovných miestach trhu práce v súvislosti s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce,

f) spolupracuje s ministerstvom školstva pri tvorbe a aktualizácii kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov,^41a)

g) navrhuje ministerstvu školstva zmeny podmienok overovania kvalifikácií,^41a)

h) aktívne sa zapája do riešení na nastavenie systému celoživotného vzdelávania tak, aby zodpovedal požiadavkám na zamestnancov na trhu práce, vývojovým tendenciám, súčasným a predpokladaným inovačným trendom,

i) určuje oblasti rozvíjania kľúčových kompetencií v systéme celoživotného vzdelávania s osobitným zameraním na digitálne zručnosti, podnikateľské zručnosti a finančnú gramotnosť,

j) koordinuje aktivity spojené s posilňovaním motivácie jednotlivcov k celoživotnému vzdelávaniu podľa potrieb trhu práce vrátane koordinácie finančných nástrojov určených na podporu celoživotného vzdelávania,

k) posudzuje kvalitu vzdelávacích programov určených pre vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa tohto zákona a na základe žiadosti ministerstva školstva posudzuje kvalitu vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania predložených na akreditáciu podľa osobitného predpisu^41a) vrátane posudzovania ich súladu s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce,

l) koordinuje proces zisťovania, monitorovania a predvídania vývojových trendov na trhu práce, zručností potrebných na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce, vzniku a zániku pracovných miest, vznikajúcich a zanikajúcich zamestnaní,

m) zabezpečuje medzirezortnú koordináciu činností súvisiacich s monitorovaním trendov na trhu práce a definovaním kvantitatívnych požiadaviek a kvalitatívnych požiadaviek na pracovnú silu v súvislosti s jej kvalifikovanou prípravou na uplatnenie sa na trhu práce,

n) zdieľa informácie a skúsenosti z implementácie Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií prostredníctvom verejne dostupných informačných portálov,

o) poskytuje ministerstvu a ministerstvu školstva na účel plnenia úloh v rozsahu ich pôsobnosti štatistické údaje a informácie, ktoré sú výsledkom jej činnosti,

p) zverejňuje na svojom webovom sídle Národnú sústavu povolaní, dokumenty a materiály vypracované v rozsahu pôsobnosti Aliancie sektorových rád a informácie o svojej činnosti.

(2) Členmi Aliancie sektorových rád sú ministerstvo a ministerstvo školstva. Ďalšími členmi Aliancie sektorových rád majú právo byť reprezentatívne združenia zamestnávateľov^20d) a reprezentatívne združenia odborových zväzov.^20d)

(3) Založenie Aliancie sektorových rád zabezpečí ministerstvo a ministerstvo školstva v spolupráci s reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, ktoré si uplatnili právo byť členom Aliancie sektorových rád podľa odseku 2.

(4) Spôsob prijímania členov, dôvody zániku členstva, spôsob hlasovania členov, financovanie Aliancie sektorových rád, spôsob jej zrušenia a naloženie s jej likvidačným zostatkom upravia stanovy Aliancie sektorových rád. Stanovy Aliancie sektorových rád a ich zmeny nenadobudnú účinnosť bez súhlasu vlády Slovenskej republiky; to sa nevzťahuje na zmenu stanov v oblastiach neuvedených v prvej vete.

(5) Činnosť Aliancie sektorových rád je financovaná zo zdrojov Európskej únie, štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, ktorými sú najmä vklady členov vo forme členských príspevkov a príjmy z vlastnej činnosti.

(6) Sektorová rada na účely tohto zákona je dobrovoľné nezávislé profesijné a odborné združenie zástupcov zamestnávateľov, odborových organizácií, vzdelávacích inštitúcií a ďalších organizácií, orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. Zloženie sektorovej rady, spôsob vymenúvania jej členov, dôvody zániku členstva a spôsob rokovania sektorovej rady upraví štatút sektorovej rady.

(7) Sektorová rada najmä

a) aktualizuje Národnú sústavu povolaní v rozsahu svojej pôsobnosti,

b) určuje požiadavky na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a vytvára predpoklady na ich prenos do systému celoživotného vzdelávania,

c) spolupracuje s Alianciou sektorových rád pri plnení úloh podľa odseku 1 písm. k),

d) spolupracuje s ministerstvom pri príprave návrhov projektov vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa tohto zákona.

Komentár k § 35b

Od 1. 5. 2013 sa zaviedlo ustanovenie § 35b, ktoré definuje Alianciu sektorových rád a Sektorové rady na základe potrieb aplikačnej praxe pri tvorbe Národnej sústavy povolaní, vo väzbe na dobré skúsenosti niektorých štátov OECD a najmä z dôvodu potreby jednoznačného legislatívneho riešenia platformy pre združovanie zamestnávateľov, špičkových odborníkov z jednotlivých sektorov (odvetví, resp. skupiny odvetví), odborníkov z centrálnych i regionálnych orgánov, zamestnávateľských zväzov a subjektov, odborníkov zo stredných a vysokých škôl, univerzít a ďalších inštitúcií, na účely vytvárania a inovovania štandardizovaného systému aktuálnych povolaní slovenského trhu práce využiteľného tak zamestnávateľmi, ako aj vzdelávacími inštitúciami, a to aj z hľadiska trendov ďalšieho vývoja jednotlivých odvetví hospodárstva. Prostredníctvom tohto ustanovenia sa vytvoril veľmi potrebný právny rámec na vykonávanie aktivít v prospech nielen určovania potrieb trhu práce, ale aj v prospech zosúlaďovania požiadaviek trhu práce so systémom celoživotného vzdelávania. Dôvodom bol nesúlad zručností a potrieb trhu práce ako vážny problém Slovenskej republiky, s ktorým je spojená potreba zlepšenia systematického monitorovania a predvídania požiadaviek trhu práce, ako aj potreba ich aktuálneho prenosu do obsahu vzdelávania. Doplnením § 35b sa vytvoril legislatívny rámec na kreovanie neinštitucionálnej základne, ktorá garantovala vykonateľnosť Národnej sústavy povolaní. Taktiež sa sledovalo zabezpečenie tvorby uceleného národného systému informácií, určujúcich štandardné nároky trhu práce na jednotlivé pracovné miest, ako aj cieľ – pri zohľadňovaní technologických a inovačných zmien vytvoriť a priebežne aktualizovať databázu všetkých povolaní – zamestnaní v Slovenskej republike a požiadavky na zručnosti a kvalifikáciu ich vykonávateľov, ktorými sú zamestnanci.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zaviedlo nové znenie tohto ustanovenia upravujúce Alianciu sektorových rád a sektorové rady. Sleduje sa úprava pôsobnosti Aliancie sektorových rád a samotných sektorových rád s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému riadenia týchto rozhodujúcich nástrojov APTP zameraných na opis nárokov trhu práce na pracovné miesta a prenos týchto potrieb do systému celoživotného vzdelávania (CŽV).

Novelou zákona sa zabezpečuje úprava právneho rámca týchto nástrojov v súlade so Stratégiou celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030 schválenou uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, ako aj v súlade s Akčným plánom k Stratégii celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022 – 2024 schváleným uznesením vlády SR č. 275 zo dňa 20. apríla 2022. Podľa predchádzajúceho právneho stavu na zabezpečenie tvorby a aktualizácie opisu štandardných nárokov trhu práce (Národná sústava povolaní) zriaďuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alianciu, do pôsobnosti ktorej patrí najmä zriaďovanie sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva a hodnotenie ich funkčnosti a efektívnosti. Aliancia a sektorové rady sú tiež koordinované, metodicky vedené a hodnotené v rámci národného projektu „Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Vzhľadom na strategickú potrebu zavedenia právneho rámca ustanovujúceho nadrezortnú udržateľnosť pôsobnosti aliancie, zabezpečenie včasného prenosu opisov nárokov trhu práce na pracovné miesta do systému CŽV a Národnej sústavy kvalifikácií, účasť zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov na verifikácii potrieb trhu práce vrátane akceptácii týchto potrieb pri poskytovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce UoZ a zamestnancov, sa zaviedol právny rámec pre zloženie aliancie tak, aby sa vytvoril prístup relevantných aktérov pri zabezpečovaní týchto potrieb trhu práce a ich prenosu do systému CŽV.

V tejto súvislosti sa v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom, podľa ktorého je aliancia zriadená výhradne v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa ustanovilo jej zriadenie formou záujmového združenia právnických osôb podľa Občianskeho zákonníka.

Vstupom viacerých zainteresovaných aktérov do riadenia aliancie a sektorových rád sa výsledkovo sleduje najmä posilnenie flexibility ľudských zdrojov reagovať na vývojové tendencie na trhu práce, získavanie vedomostí, zručností a kompetencií verifikovaných za účasti samotných zamestnávateľov.

Inovujú sa ním i mechanizmy participácie účastníkov trhu práce a sociálnych partnerov na vzdelávaní a príprave pre trh práce UoZ a zamestnancov, ako aj na vzdelávaní dospelých. Po novom sa zároveň sleduje vytvorenie prístupu k poskytovaniu zručností relevantných pre trh práce a znižuje sa riziko poskytovania zručností, ktoré nie sú dopytované trhom práce.

Zároveň sa sleduje prostredníctvom novo koncipovaného aktívneho opatrenia na trhu práce podľa § 35b formou záujmového združenia právnických osôb zabezpečiť doteraz absentujúcu inštitucionálnu základňu, ktorá bude spoločne za rovnocennej participácie a zodpovednosti zástupcov štátu, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na národnej úrovni riešiť úlohy a vykonávať činnosti na dosiahnutie zosúladenia systému celoživotného vzdelávania s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce s cieľom zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu podľa potrieb trhu práce.

Aliancia sektorových rád

Aliancia je záujmové združenie právnických osôb. Upravuje ho Občiansky zákonník.

Jej činnosť je financovaná zo zdrojov Európskej únie, štátneho rozpočtu, z vkladov členov vo forme členských príspevkov a príjmov z vlastnej činnosti

Poznámka

Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb. Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza. Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok. Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o nezahladených trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch postihujúcich právnych nástupcov združenia. K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou. Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu. Združenie zaniká výmazom z registrácie.

Úlohy Aliancie sektorových rád

– zabezpečenie a koordinácia tvorby a aktualizácie Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií,

Poznámka

Národná sústava kvalifikácií je verejne prístupný register, ktorý obsahuje popis čiastočných a úplných kvalifikácií rozlišovaných a uznávaných v Slovenskej republike, požadovaných na výkon pracovných činností pre dané povolanie vo forme kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov. V Národnej sústave kvalifikácií sú o úplných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje, a to názov a číselné označenie (kód) úplnej kvalifikácie, určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa úplná kvalifikácia týka, zoznam všetkých čiastočných kvalifikácii, ak sa úplná kvalifikácia člení na čiastočné kvalifikácie, kvalifikačný štandard úplnej kvalifikácie, ak sa úplná kvalifikácia nečlení na čiastočné kvalifikácie, hodnotiaci štandard úplnej kvalifikácie, úroveň Národného kvalifikačného rámca. V Národnej sústave kvalifikácií sú o čiastočných kvalifikáciách uvádzané tieto údaje, a to názov a číselné označenie (kód) čiastočnej kvalifikácie, určenie, ktorého povolania alebo povolaní sa čiastočná kvalifikácia týka, kvalifikačný štandard čiastočnej kvalifikácie vrátane nadväznosti na iné kvalifikácie, hodnotiaci štandard čiastočnej kvalifikácie, zoznam všetkých nadväzujúcich kvalifikácií, ktorých získanie je predpokladom na získanie úplnej kvalifikácie, ak ide o čiastočnú kvalifikáciu, ktorá je súčasťou úplnej kvalifikácie, úroveň Národného kvalifikačného rámca. Systémovým rámcom pre tvorbu národnej sústavy kvalifikácií je najmä národná sústava povolaní podľa osobitného predpisu. Národnú sústavu kvalifikácií vytvára a aktualizuje ministerstvo v súčinnosti so zástupcami zamestnávateľov, zástupcami zamestnancov, zástupcami územnej samosprávy, zástupcami vzdelávacích inštitúcií a zástupcami ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo zverejňuje a priebežne aktualizuje Národnú sústavu kvalifikácií v Informačnom systéme ďalšieho vzdelávania. Získanie úplnej kvalifikácie na výkon povolania sa potvrdzuje dokladom alebo súborom dokladov o dosiahnutí príslušného stupňa vzdelania alebo vzdelaní v príslušnom odbore uvedenom v národnej sústave kvalifikácií, vykonaním záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky v školách zapísaných v sieti a osvedčením o úplnej kvalifikácii v príslušnom odbore vzdelania uvedeným v národnej sústave kvalifikácií, ktorému predchádzalo získanie príslušných čiastočných kvalifikácií potrebných na jej získanie a potvrdených podľa tohto zákona, dokladom o nadobudnutí príslušného stupňa vzdelania uvedeného v národnej sústave kvalifikácií a získaním príslušnej čiastočnej kvalifikácie alebo čiastočných kvalifikácií, ktoré sú potvrdené podľa tohto zákona a uvedené v národnej sústave kvalifikácií.

– zriaďovanie sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva,

– zabezpečenie činnosti sektorových rád podľa príslušných sektorov hospodárstva a hodnotenie ich funkčnosti a efektívnosti,

– zabezpečenie všetkých úloh, ktoré súvisia s vykonávaním spoločných záujmov podporujúcich zosúladenie systému celoživotného vzdelávania s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce,

– určenie štandardov odborných vedomostí, odborných zručností a schopností na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce,

– vytváranie databázy vedomostí a zručností potrebných na uplatnenie sa na pracovných miestach trhu práce v súvislosti s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce, týkajúce sa národných a medzinárodných účelov,

– spolupráca s ministerstvom školstva pri tvorbe a aktualizácii kvalifikačných štandardov a hodnotiacich štandardov,

– podávanie návrhov na zmeny podmienok overovania kvalifikácií – podávajú sa ministerstvu školstva,

– zapájanie sa a do riešení na nastavenie systému celoživotného vzdelávania tak, aby zodpovedal požiadavkám na zamestnancov na trhu práce, vývojovým tendenciám, súčasným a predpokladaným inovačným trendom,

– určenie oblasti rozvíjania kľúčových kompetencií v systéme celoživotného vzdelávania s osobitným zameraním na digitálne zručnosti, podnikateľské zručnosti a finančnú gramotnosť,

– koordinácia aktivít spojených s posilňovaním motivácie jednotlivcov k celoživotnému vzdelávaniu podľa potrieb trhu práce vrátane koordinácie finančných nástrojov určených na podporu celoživotného vzdelávania,

– posudzovanie kvality vzdelávacích programov určených pre vzdelávanie a prípravu pre trh práce a posudzovanie kvality vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania predložených na akreditáciu podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní vrátane posudzovania ich súladu s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce – uvedené sa vykonáva na základe žiadosti ministerstva školstva,

– koordinácia procesu zisťovania, monitorovania a predvídania vývojových trendov na trhu práce, zručností potrebných na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce, vzniku a zániku pracovných miest, vznikajúcich a zanikajúcich zamestnaní,

– zabezpečenie medzirezortnej koordinácie činností, ktoré súvisia s monitorovaním trendov na trhu práce a definovaním kvantitatívnych požiadaviek a kvalitatívnych požiadaviek na pracovnú silu v súvislosti s jej kvalifikovanou prípravou na uplatnenie sa na trhu práce,

– zdieľanie informácii a skúsenosti z implementácie Národnej sústavy povolaní a Národnej sústavy kvalifikácií prostredníctvom verejne dostupných informačných portálov,

– poskytovanie štatistických údajov a informácii, ktoré sú výsledkom jej činnosti – ide o poskytovanie ministerstvu a ministerstvu školstva na účel plnenia úloh v rozsahu ich pôsobnosti,

– zverejňovanie Národnej sústavy povolaní, dokumentov a materiálov vypracovaných v rozsahu pôsobnosti Aliancie sektorových rád a informácii o svojej činnosti – k zverejňovaniu dochádza na svojom webovom sídle.

Zloženie Aliancie sektorových rád

– členovia

– ministerstvo,

– ministerstvo školstva,

– združenia zamestnávateľov,

– reprezentatívne združenia odborových zväzov.

Čo sa týka založenia aliancie, je to plne v kompetencii ministerstva a ministerstva školstva v spolupráci s reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov.

Stanovy Aliancie sektorových rád

Obsahujú:

– spôsob prijímania členov,

– dôvody zániku členstva,

– spôsob hlasovania členov,

– financovanie Aliancie sektorových rád,

– spôsob zrušenia aliancie,

– spôsob naloženia s likvidačným zostatkom aliancie.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 65/2023 Z. z. sa od 28. 2. 2023 ustanovilo, aby v prípade formálnych zmien stanov Aliancie sektorových rád (napríklad v časti adresy sídla) nebolo potrebné, aby túto zmenu schválila vláda Slovenskej republiky. Vo významných oblastiach (financovanie, spôsob prijímania členov a pod.) zmena stanov bude naďalej podliehať schváleniu vládou SR. Zároveň sa ustanovilo, aby spôsob rokovania, vzhľadom na jeho obsiahlosť, nebol upravený priamo v stanovách. Spôsob rokovania bude následne upravený rokovacím poriadkom.

Sektorová rada

Ide o dobrovoľné nezávislé profesijné a odborné združenie zástupcov zamestnávateľov, odborových organizácií, vzdelávacích inštitúcií a ďalších organizácií, orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy. Štatút sektorovej rady upravuje zloženie sektorovej rady, spôsob vymenúvania jej členov, dôvody zániku členstva a spôsob jej rokovania.

Úlohy sektorovej rady

– aktualizovanie Národnej sústavy povolaní v rozsahu svojej pôsobnosti,

– určovanie požiadaviek na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce,

– vytváranie predpokladov na prenos požiadaviek na odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce do systému celoživotného vzdelávania,

– spolupráca s Alianciou sektorových rád pri plnení úloh, ktorými sú posudzovanie kvality vzdelávacích programov určených pre vzdelávanie a prípravu pre trh práce a na základe žiadosti ministerstva školstva posudzovanie kvality vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania predložených na akreditáciu podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní vrátane posudzovania ich súladu s aktuálnymi a budúcimi potrebami trhu práce,

– spolupráca s ministerstvom pri príprave návrhov projektov vzdelávania a prípravy pre trh práce.

§ 36

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

(1) Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom

a) vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

b) vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť,

c) nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

d) nástupu na sústavnú prípravu na povolanie,

e) nástupu na výkon trestu odňatia slobody,

f) vzatia do výkonu väzby,

g) priznania starobného dôchodku alebo dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok u poberateľa invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu¹⁵⁾alebo dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak deň priznania starobného dôchodku predchádza dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

h) narodenia dieťaťa, ak dieťa žije,

i) úmrtia,

j) odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie podľa § 34 ods. 15 až 18 alebo liečenia v členskom štáte Európskej únie,

k) odchodu do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine,

l) začatia vykonávania zárobkovej činnosti

1. v členskom štáte Európskej únie alebo

2. v cudzine,

m) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu

1. starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku,

2. preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu,⁴²⁾ ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru,

n) požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

o) vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru¹²⁾ alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu¹³⁾ okrem pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. 2,

p) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

r) zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak

1. pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2. boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

s) ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) a i) a ods. 3,

t) zániku dlhodobého pobytu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny; to neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

u) zistenia neschopnosti plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 na základe posudku podľa § 19 ods. 7 alebo § 20 ods. 4,

v) zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany; to neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

w) ktorým štátny príslušník tretej krajiny prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky; to neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

(2) Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia

a) vykonávania nelegálnej práce,^42a)

b) nespolupráce s úradom alebo

c) že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

(3) V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa odseku 1 písm. n) úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí troch mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa odseku 2 úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

(4) Za vážny dôvod podľa odseku 5 písm. a) až e) a h) sa považuje,

a) ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania manžela alebo ak miesto výkonu zamestnania a povaha zamestnania neumožňujú zabezpečiť sprevádzanie dieťaťa do desiatich rokov veku do predškolského zariadenia alebo do školy, a

b) zdravotný stav uchádzača o zamestnanie posúdený podľa § 19 ods. 1,

c) dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, ktorej začiatok a skončenie sa úradu preukazuje potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a pracovným dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti; skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje uchádzač o zamestnanie osobne,

d) zdravotný stav blízkych osôb,⁴²⁾ ktorý si na základe písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia vyžaduje osobnú starostlivosť, ošetrovanie alebo sprevádzanie; písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o začatí osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie do troch pracovných dní odo dňa vystavenia písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia, písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára alebo rozhodnutie zdravotníckeho zariadenia o skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení osobnej starostlivosti alebo ošetrovania a doklad o sprevádzaní predkladá uchádzač o zamestnanie nasledujúci pracovný deň po skončení sprevádzania,

e) výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,^13ba) vykonávanie pravidelného cvičenia alebo plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,^13bb) ktorých začatie a skončenie sa úradu preukazuje najneskôr jeden pracovný deň pred ich začatím a tri pracovné dni po ich skončení,

f) iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad.

(5) Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. b) sa považuje

a) odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietnutie nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,

b) odmietnutie ponuky na účasť alebo odmietnutie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov okrem odmietnutia ponuky na účasť alebo odmietnutia účasti na aktivačnej činnosti formou menších služieb pre samosprávny kraj podľa § 52,

c) predčasné skončenie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov, neplnenie podmienok účasti uchádzača o zamestnanie na aktívnych opatreniach na trhu práce písomne dohodnutých medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov alebo neplnenie opatrení určených v individuálnom akčnom pláne podľa § 43 ods. 6 bez vážnych dôvodov,

d) nepreukázanie splnenia povinnosti podľa § 34 ods. 6 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f),

e) nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f),

f) nepredloženie dokladov podľa odsekov 4 a 6 a § 19 ods. 4 v termíne určenom úradom a ústredím, ak nedodržanie termínu spôsobil uchádzač o zamestnanie,

g) nedodržanie liečebného režimu uchádzačom o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti,

h) nedodržanie povinností podľa § 34 ods. 5, 9, 17 alebo ods. 18 bez vážnych dôvodov podľa odseku 4 písm. b) až f),

i) nepredloženie kópie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak ju mal uzatvorenú.

(6) Doklad o priznaní starobného dôchodku alebo doklad o tom, že invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok na účely odseku 1 písm. g) poskytuje úradu Sociálna poisťovňa na požiadanie úradu.

Komentár k § 36

Za dôvod vyradenia sa považuje napríklad vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, nástup na výkon trestu odňatia slobody, priznanie starobného dôchodku, vznik oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

V porovnaní s predchádzajúcim stavom a na základe poznatkov z praxe sa rozšírili dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na prípad, ak deň priznania starobného dôchodku predchádza dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V ustanovení boli rozšírené dôvody vyradenia uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu spätného priznania starobného dôchodku v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zákon ďalej definuje okruh dôvodov, ktoré sa považujú za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom. Cieľom aktívnych opatrení na trhu práce chce úrad zintenzívniť ich záujem na plnení podmienok, ktoré boli vzájomne dohodnuté medzi ním a úradom. V praxi sa predpokladá, že súčasťou písomne dohodnutých podmienok bude aj písomné poučenie uchádzača o zamestnanie o tom, že ich nesplnenie má za následok jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie záujemcov o zamestnanie dňom sprostredkovania vhodného zamestnania alebo požiadania o vyradenie z evidencie. Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie dňom uplynutia troch kalendárnych mesiacov od odoslania poslednej výzvy na kontakt s úradom, na ktorú záujemca o zamestnanie nereagoval. Vyjadrenie oznámi záujemcovi o zamestnanie písomne.

Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie je aj v prípade úmrtia, odchodu do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní, alebo ak o to sám písomne požiada z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku, alebo preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru.

Za dôvod vyradenia sa považuje aj skutočnosť, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie, alebo ak boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie.

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie dňom zistenia vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri nespolupráci s úradom, alebo ak mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

Zákon charakterizuje aj pojem nespolupráca s úradom. Za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom sa považuje odmietnutie ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietnutie nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, odmietnutie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie.

Poznámka

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vymedzuje pôsobnosť ústredia, medzi ktoré okrem iného patria vypracúvať a realizovať celoštátne projekty na zlepšenie situácie na trhu práce spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu, metodicky usmerňovať úrady pri vypracúvaní a realizácii projektov na zlepšenie situácie na trhu práce vo svojom územnom obvode spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu. Tiež vydať zmeniť, pozastaviť, zrušiť alebo vydať duplikát povolenia právnickej alebo fyzickej osobe na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, činnosť agentúry dočasného zamestnávania, činnosť agentúry podporovaného zamestnávania, priznanie postavenia sociálneho podniku, vykonávať sprostredkovanie zamestnania pre občanov SR v členských štátoch Európskej únie, kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.

Pre uľahčenie situácie zamestnancov ohrozených stratou zamestnania v hromadnom prepúšťaní, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny využije nástroje aktívnej politiky trhu práce a informačné a poradenské služby pre zamestnancov.

Medzi zásadné informácie patrí ako sa prihlásiť do evidencie záujemcov o zamestnanie, ako môžu využiť možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce v profesiách, v ktorých majú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny hlásené voľné pracovné miesta, o postupe vybavenia si dávky v nezamestnanosti a dávky v hmotnej núdzi, respektíve tvorby nových pracovných miest v okrese, regióne, ako aj o možnostiach pracovnej mobility.

Odsek 1

Od 1. 5. 2017 úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zániku dlhodobého pobytu, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené neplatí v prípade zániku dlhodobého pobytu z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Nadväzne na doplnenie § 2 ods. 2 sa v § 32 ods. 9 sa ustanovila miestna príslušnosť úradu pre zaradenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt na území SR, do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V § 34 ods. 14 písm. j) sa ustanovilo nezaradiť štátneho príslušníka tretej krajiny s udeleným dlhodobým pobytom na území SR do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak najmenej dva roky v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol poistený v nezamestnanosti.

! Upozornenie

V súvislosti s úpravou výnimky pre poslancov a členov komisií pri výkone ich funkcie (§ 6) sa obdobne ako v prípade tzv. dohodárov ustanovilo novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023, že úrad vyradí občana z evidencie UoZ, ak jeho príjem prekročí sumu ustanovenú v § 6 ods. 2 písm. i).

V § 36 ods. 1 písm. t) sa po novom rozšírili dôvody pre vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie o dôvod, ak uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, zanikne dlhodobý pobyt na území SR a tým aj jeho zdržiavanie sa na území SR sa stane neoprávneným. Uvedené neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 ustanovila úprava za účelom zosúladenia s ustanovením § 2 ods. 2, ktoré upravuje podmienky, za akých má občan členského štátu Európskej únie a jeho rodinní príslušníci a rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky a štátny príslušník tretej krajiny rovnaké právneho postavenie s občanom Slovenskej republiky.

Od 1. 1. 2019 sa odsek 1 doplnil písmenom u), podľa ktorého úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia neschopnosti plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 na základe posudku podľa § 19 ods. 7 alebo § 20 ods. 4. Ustanovilo sa rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona.

Podľa zákona uchádzač o zamestnanie (UoZ) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. UoZ je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie si zamestnania preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v termíne a na mieste určenom úradom. Zároveň je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch dní odo dňa vyzvania úradom. Tieto povinnosti si však plniť nemusí, pokiaľ je dočasne práceneschopný. Dočasná pracovná neschopnosť sa považuje tiež za vážny dôvod, kedy UoZ môže odmietnuť ponuku vhodného zamestnania alebo ponuku účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, alebo si nesplnil iné povinnosti vyplývajúce zo zákona. Taktiež úrad v tomto prípade nemôže plniť jednu zo svojich hlavných úloh, a to hľadať a ponúkať vhodné zamestnanie UoZ, resp. poskytovať služby zamestnanosti na zlepšenie jeho uplatnenia na trhu práce.

V súčasnosti je v evidencii UoZ takmer 21-tis. UoZ, ktorí sú dočasne práceneschopní, čo predstavuje takmer 11,6 %-ný podiel na celkovom počte UoZ. Čo sa týka dĺžky pracovnej neschopnosti, viac ako 8,5-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 6 mesiacov, viac ako 4,6-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 12 mesiacov a viac ako 1,7-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 24 mesiacov. Na druhej strane sa úrady v praxi stretávajú častokrát s prípadmi opakovanej dočasnej práceneschopnosti v prípade ponuky vhodného zamestnania UoZ alebo dostavenia sa UoZ na kontakt s úradom (3 % UoZ). Podľa poznatkov aplikačnej praxe je inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti častým dôvodom pre neplnenie si povinností UoZ podľa zákona. Je preto otázne, či v takýchto prípadoch je splnená podmienka vedenia v evidencii UoZ, a to, že ide o občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a zamestnanie si hľadá.

Na základe uvedeného sa preto rozšíril účel lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti UoZ plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii UoZ bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Dáva sa tak možnosť úradu, aby najmä v prípade dlhodobejšej práceneschopnosti UoZ, keď je väčší predpoklad, že vedenie v evidencii UoZ stráca opodstatnenie vzhľadom na účel systému služieb zamestnanosti, požiadal posudkového lekára o posúdenie schopnosti UoZ plniť si povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a byť k dispozícii úradu na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav.

Pokiaľ posudkový lekár posúdi, že UoZ z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný plniť si zákonné povinnosti, ustanovilo sa vyradenie tohto UoZ z evidencie UoZ až do ukončenia pracovnej neschopnosti.

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zániku azylu alebo zániku doplnkovej ochrany, pričom to neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo dňom, ktorým štátny príslušník tretej krajiny prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky, pričom to neplatí, ak uchádzač o zamestnanie k tomuto dňu spĺňa podmienky na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

! Upozornenie

V súlade s precizovaním postavenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, alebo ktorý je rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky na úroveň občana Slovenskej republiky, sa po novele zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 doplnil aj dôvod jeho vyradenia z evidencie UoZ - zánik azylu alebo zánik doplnkovej ochrany alebo prestal byť rodinným príslušníkom občana Európskej únie alebo rodinným príslušníkom občana Slovenskej republiky.

Odsek 2

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia vykonávania nelegálnej práce podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nespolupráce s úradom alebo že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

Odsek 5

Znenie tohto odseku upravuje a vymedzuje, čo sa považuje za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom.

Od 1. 1. 2018 opatrenie v znení písm. b) má za cieľ zabrániť špekulatívnemu prístupu UoZ pri poskytovaní služieb zamestnanosti úradom. Niektorí UoZ totiž odmietali aj ponuku na účasť na akomkoľvek nástroji AOTP (napr. poradenstvo, rekvalifikácia, aktivačná činnosť), čím v podstate odmietajú pomoc poskytovanú úradmi v záujme podpory zvýšenia ich zamestnateľnosti a následného zamestnania sa.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 zaviedla úprava podmienok nespolupráce UoZ s úradom v súvislosti s vypustením § 52a zákona o službách zamestnanosti týkajúceho sa dobrovoľníckej činnosti.

Podľa písm. i) sa za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom považuje nepredloženie kópie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak ju mal uzatvorenú. V súvislosti s ustanovením povinnosti oznámiť uzatvorenie dohody podľa § 34 ods. 5 písm. b) sa v prípade jej nedodržania ustanovil ako nový dôvod nespolupráce s úradom jej nesplnenie, čo má za následok vyradenie UoZ z evidencie UoZ na šesť mesiacov.

Odsek 6

Doklad o priznaní starobného dôchodku alebo doklad o tom, že invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok na účely odseku 1 písm. g), poskytuje úradu Sociálna poisťovňa na požiadanie úradu.

Od 1. 1. 2021 sa v súvislosti so zámerom znižovania administratívnej záťaže vypustila povinnosť uchádzača o zamestnanie dokladať potvrdenie o priznaní starobného dôchodku alebo doklad o tom, že invalidný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok v listinnej podobe a úrad si túto skutočnosť overí už len vyžiadaním od Sociálnej poisťovne.

§ 37

Evidencia záujemcov o zamestnanie

(1) Evidencia záujemcov o zamestnanie obsahuje osobné údaje záujemcov o zamestnanie v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. A.

(2) Osobné údaje o záujemcovi o zamestnanie je možné poskytovať tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania len so súhlasom záujemcu o zamestnanie, ak tento zákon a osobitný predpis neustanovujú inak.²²⁾

Komentár k § 37

Právo na prístup k zamestnaniu je právo občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a hľadá zamestnanie, na služby zamerané na pomoc a podporu uľahčenia jeho vstupu na trh práce vrátane pomoci a podpory vstupu a zotrvania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Charakteristika evidencie záujemcov o zamestnanie musí podľa zákona obsahovať údaje, ktoré zisťujú skutočnosti o uchádzačovi.

Pri evidencii sú potrebné osobné údaje, údaje o zamestnaní, údaje, ktoré sa týkajú jeho kvalifikácie, odborných zručností, pracovných skúseností, o jeho doterajších zamestnaniach o jeho záujme o určité zamestnanie a iné údaje, ktoré súvisia s evidenciou.

Osobné údaje o záujemcovi o zamestnanie je možné poskytovať tretej osobe na účely sprostredkovania zamestnania len so súhlasom záujemcu o zamestnanie.

Uchádzač o zamestnanie je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu a nie je zamestnanec, neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, nevykonáva činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Záujemca o zamestnanie je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie alebo ktorý má záujem o poskytovanie odborných poradenských služieb a služieb vzdelávania a prípravy pre trh práce a nie je uchádzačom o zamestnanie. Vhodné zamestnanie na účely tohto zákona je zamestnanie, ktoré zohľadňuje zdravotný stav občana, prihliada na jeho kvalifikáciu, odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce.

Evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje meno a priezvisko, rodné číslo, štátnu príslušnosť, adresu trvalého pobytu uchádzača o zamestnanie, adresu prechodného pobytu uchádzača o zamestnanie v Slovenskej republike alebo v členskom štáte Európskej únie, údaje o jeho kvalifikácii, odborných zručnostiach, o druhu doteraz vykonávanej práce, informácie o jeho záujme o určité zamestnania, údaje o jeho osobných a rodinných pomeroch súvisiacich so sprostredkovaním zamestnania, údaje o jeho zdravotnom stave oznámené uchádzačom o zamestnanie dobrovoľne. Zaradenie do evidencie uchádzača o zamestnanie sa uskutoční odo dňa osobného podania písomnej žiadosti.

§ 38

Zaradenie do evidencie záujemcov o zamestnanie

(1) Záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti.

(2) Záujemca o zamestnanie podľa odseku 1 môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov.

(3) Úrad pri zaradení do evidencie záujemcov o zamestnanie poskytne záujemcovi o zamestnanie informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest.

Komentár k § 38

Záujemca o zamestnanie, ktorý sa uchádza na základe podania písomnej žiadosti alebo inej formy žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie záujemcov o zamestnanie na úrade odo dňa podania žiadosti. Úrad pri zaradení do evidencie záujemcov o zamestnanie poskytne informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest.

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nezaradí občan, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku, ktorý sa sústavne pripravuje na povolanie, je dočasne práceneschopný, má nárok na materské, má priznaný starobný dôchodok alebo občan, ktorý má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.

Záujemca o zamestnanie môže podať žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na ktorýkoľvek úrad alebo aj na viac úradov, ale len v rámci Slovenskej republiky. Uchádzač o zamestnanie osvedčuje skutočnosti rozhodné pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a je povinný najneskôr do troch pracovných dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje dátum zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, dátum začatia a dátum skončenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, vykonávania zárobkovej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu založeného zmluvou, dočasnej pracovnej neschopnosti, vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine, informácie o ochote dochádzať do zamestnania a na akú vzdialenosť, informácie o ochote pracovať na kratší pracovný čas a o ochote pracovať na zmeny, mzdové požiadavky alebo platové požiadavky v novom zamestnaní a iné náležitosti, ktoré obsahuje zákon vo svojich ustanoveniach.

Súčasťou žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sú aj ďalšie doklady, a to fotokópia potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní, alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydáva, fotokópia dokladu o skončení alebo pozastavení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, čestné vyhlásenie, že nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, fotokópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonáva zárobkovú činnosť, potvrdenie o ukončení školy, čestné vyhlásenie o skončení osobnej celodennej starostlivosti o blízku osobu, doklad o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, právoplatné rozhodnutie o nepriznaní predčasného starobného dôchodku, rodný list, ak mladistvý občan nemá spôsobilosť na právne úkony a je zastúpený zákonným zástupcom.

Uchádzač o zamestnanie na účely sprostredkovania zamestnania predkladá tieto doklady:

– rozhodnutie alebo oznámenie o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo posudok, rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovne o invalidite alebo percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo posudok a iné náležitosti uložené zákonom.

§ 39

Vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie

(1) Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie záujemcov o zamestnanie dňom

a) sprostredkovania vhodného zamestnania,

b) požiadania o vyradenie z evidencie alebo

c) zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

(2) Úrad vyradí záujemcu o zamestnanie z evidencie záujemcov o zamestnanie dňom uplynutia troch kalendárnych mesiacov od odoslania poslednej výzvy na kontakt s úradom, na ktorú záujemca o zamestnanie nereagoval; vyradenie úrad oznámi záujemcovi o zamestnanie písomne.

Komentár k § 39

Zákon hovorí o dôvodoch, ktoré vedú k vyradeniu uchádzača z evidencie. Jednou s možností je sprostredkovanie vhodného zamestnania, alebo ak o to uchádzač požiada.

Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, nástupu do zamestnania, nedodržania povinnosti, nespolupráce s úradom.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie.

Klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Preto aj činnosť úradov je upravená na znižovanie nezamestnanosti.

Základnou činnosťou služieb zamestnanosti je sprostredkovanie vhodného zamestnania uchádzačom a záujemcom o zamestnanie, s čím súvisí vedenie evidencií o uchádzačoch o zamestnanie, o voľných pracovných miestach a zamestnávateľoch, rozhodovanie o zaradení alebo nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a tiež o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon o službách zamestnanosti, o ich právach a povinnostiach a kontrola dodržiavania týchto povinností.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vzhľadom na faktický stav zaviedol ako dôvod vyradenia z evidencie ZoZ zaradenie občana do evidencie UoZ.

§ 39a

Osobitná evidencia občanov
so zdravotným postihnutím

(1) Úrad vedie osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá okrem údajov podľa § 33 ods. 1 a § 37 ods. 1 obsahuje aj údaje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj údaje o právnom dôvode, na základe ktorého boli uznaní za občana so zdravotným postihnutím.

(2) Údaje z osobitnej evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a údaje z osobitnej evidencie záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím sú určené výhradne na účely začlenenia a zotrvania týchto občanov na trhu práce a na štatistické účely.

(3) Ak úrad skončí poskytovanie služieb občanovi so zdravotným postihnutím podľa tohto zákona alebo ak uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo záujemca o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, prestane byť občanom so zdravotným postihnutím, úrad je povinný údaje týkajúce sa týchto občanov zneprístupniť až do obdobia, kedy nastanú nové dôvody na ich ďalšie používanie a spracovanie.

Komentár k § 39a

Úrad vedie osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Táto evidencia obsahuje údaje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj údaje o právnom dôvode, na základe ktorého boli uznaní za občana so zdravotným postihnutím. Pôsobnosť pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím – zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným postihnutím, viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, priznávať, zrušiť, zmeniť, pozastaviť postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydávať duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode, označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím, kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Úrad zbiera údaje z osobitnej evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a údaje z osobitnej evidencie záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a sú určené výhradne na účely začlenenia a zotrvania týchto občanov na trhu práce a na štatistické účely. Ak úrad skončí poskytovanie služieb občanovi so zdravotným postihnutím podľa tohto zákona, alebo ak uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo záujemca o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, prestane byť občanom so zdravotným postihnutím, úrad je povinný údaje týkajúce sa týchto občanov zneprístupniť až do obdobia, kedy nastanú nové dôvody na ich ďalšie používanie a spracovanie.

§ 40

Evidencia voľných pracovných miest

Voľné pracovné miesto na účely sprostredkovania zamestnania je novo vytvorené pracovné miesto alebo existujúce neobsadené pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ chce prijať zamestnanca. Evidencia voľných pracovných miest obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. B.

Komentár k § 40

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto príjme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Musia byť splnené niektoré podmienky: viac ako 50 rokov alebo nižšie ako stredné odborné vzdelanie alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie ako 12 mesiacov. Ďalšou podmienkou je, že pracovný pomer musí byť dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a samozrejme musí zamestnávateľ písomne o tento príspevok požiadať. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý iný príspevok na podporu zamestnávania, príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní alebo príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

§ 41

Evidencia zamestnávateľov

Úrad na účely vyhľadávania voľných pracovných miest vedie evidenciu zamestnávateľov vo svojom územnom obvode. Evidencia zamestnávateľov obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. C.

Komentár k § 41

Úrad na účely vyhľadávania voľných pracovných miest vedie evidenciu zamestnávateľov vo svojom územnom obvode. Záujemcom o zamestnanie môže byť každý, aj ten, kto nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Každý sa môže dostať do situácie, že je zamestnaný, ale uvažuje o zmene zamestnania, či zmene bydliska a tým aj k zmene zamestnania. Takáto forma je výhodná hlavne preto, že záujemca sa môže prihlásiť na ktoromkoľvek úrade.

Úrad môže navštevovať osobne, telefonicky, alebo uprednostniť emailovú korešpondenciu. Prekážkou preto nie je ani pobyt v zahraničí. Úrad bezplatne poskytne informácie o voľných pracovných miestach a o možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest na území Slovenskej republiky a v zahraničí, sprostredkováva vhodné zamestnanie.

Evidencia voľných pracovných miest obsahuje údaje, a to názov zamestnania, dátum možného nástupu na voľné pracovné miesto, miesto výkonu práce, forma pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, zmennosť, úväzok, pracovný čas, sezónnosť, predpokladané mzdové ohodnotenie, forma mzdy, kvalifikačné predpoklady (dosiahnutý stupeň vzdelania, absolvovaný študijný odbor alebo učebný odbor) a požadovaná prax, požadované vedomosti a zručnosti.

Evidencia zamestnávateľov a zoznam chránených dielní a chránených pracovísk obsahuje názov a právnu formu, identifikačné číslo alebo iný identifikátor, sídlo právnickej osoby alebo trvalý pobyt fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, prevažujúca činnosť podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, počet zamestnancov, z toho počet občanov so zdravotným postihnutím, dátum založenia, dátum zrušenia, druh vlastníctva, typ zriaďovateľa (v prípade chránenej dielne alebo chráneného pracoviska), oblasti podnikania, bankové spojenie.

§ 41a

Evidencia zamestnávania občanov
členských štátov Európskej únie
a štátnych príslušníkov tretích krajín

Evidencia zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov obsahuje osobné údaje občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. D.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 41a

Evidencia údajov o zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a evidencia údajov o zamestnávaní cudzinca obsahuje najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, ukončené vzdelanie, štátnu príslušnosť, odvetvie, druh vykonávanej práce a miesto výkonu práce.

Evidencia zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov podľa § 41a obsahuje tieto údaje: osobné údaje občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov, a to meno, priezvisko a titul, číslo cestovného dokladu a názov orgánu, ktorý ho vydal, adresa v štáte trvalého pobytu a adresa na doručovanie písomností, dátum narodenia, pohlavie, národnosť, štátne občianstvo, rodinný stav, kontaktné údaje, bankové spojenie, dosiahnutý stupeň vzdelania, výška mesačnej mzdy.

Údaje o zamestnávateľovi, mieste a druhu vykonávanej práce, a to názov a sídlo, identifikačné číslo zamestnávateľa, druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa, miesto výkonu práce, druh vykonávanej práce, vykonávané zamestnanie, obdobie, počas ktorého by sa malo zamestnávanie vykonávať, obdobie, počas ktorého zamestnanie skutočne trvalo, kontaktné údaje.

Pôsobnosť pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny: úrad poskytne príslušníkovi tretej krajiny o možnostiach zamestnania vo svojom územnom obvode a udeľovať príslušníkovi tretej krajiny povolenie na zamestnanie, následne viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov, vedie evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania príslušníka tretej krajiny, vedie evidenciu vydaných povolení na zamestnanie cudzincom, oznamuje počet udelených povolení na zamestnanie príslušníkom tretej krajiny.

§ 42

Informačné a poradenské služby

(1) Úrad zabezpečuje občanom, uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, štátnym príslušníkom tretej krajiny a zamestnávateľom informačné a poradenské služby.

(2) Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú služby pri

a) voľbe povolania,

b) výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania a

c) výbere zamestnanca,

d) adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

(3) Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú aj služby pri poskytovaní informácií a odborných rád o

a) požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa Národnej sústavy povolaní,

b) možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí,

c) predpokladoch na výkon povolania,

d) možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti,

e) podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti a

f) podmienkach účasti v partnerstvách vytvorených na podporu rozvoja zamestnanosti v územnom obvode úradu.

(4) Informačné a poradenské služby o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa Národnej sústavy povolaní zahŕňajú najmä poskytovanie informácií o potrebných odborných zručnostiach, všeobecných spôsobilostiach, praktických skúsenostiach a o ostatných predpokladoch a požiadavkách na výkon konkrétneho povolania alebo profesie.

(5) Informačné a poradenské služby pre voľbu povolania zahŕňajú najmä poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.

(6) Informačné a poradenské služby pre výber zamestnania a jeho zmenu zahŕňajú poskytovanie informácií a odborných rád súvisiacich so zdravotnými požiadavkami, a požiadavkami na odborné zručnosti a praktické skúsenosti, ktoré sú potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovnom mieste.

(7) Informačné a poradenské služby podľa odsekov 4 až 6 sa poskytujú aj žiakom a ich zákonným zástupcom; žiakom sa tieto služby môžu poskytovať v školách alebo v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie³⁷⁾ alebo na mieste určenom úradom.

(8) Informačné a poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie informácií a odborných rád zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto.

(9) Informačné a poradenské služby sa poskytujú bezplatne.

(10) Informačné a poradenské služby môže na základe písomnej dohody uzatvorenej s ústredím poskytovať aj právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m).

Komentár k § 42

Úrad zabezpečuje občanom, uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie, štátnym príslušníkom tretej krajiny a zamestnávateľom informačné a poradenské služby. Odborné poradenské služby sú v zmysle zákona o službách zamestnanosti služby zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie. Taktiež musí byť vytvorený súlad medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu, a to napríklad: zisťovaním osobnostných predpokladov, schopností uchádzača a zhodnotením jeho kompetencií, vypracovaním individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, diagnostikovaním a rozpoznaním prekážok vstupu na trh práce, vytvorením osobnostného profilu na určenie aktivít, opatrení a služieb potrebných na jeho začlenenie na trh práce.

Od 1. 5. 2017 sa rozšíril okruh osôb, ktorým úrady poskytujú informačné a poradenské služby, o štátnych príslušníkov tretích krajín. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, že táto povinnosť vyplýva vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí budú na území SR zamestnaní ako sezónni zamestnanci, zo smernice 2014/36/ES [čl. 23 ods. 1 písm. f)].

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže odborné poradenské služby zabezpečiť sám alebo prostredníctvom dodávateľa, ktorým môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie odborných poradenských služieb.

Odbornú poradenskú činnosť môže v zmysle zákona o službách zamestnanosti vykonávať poradca, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú aj služby pri poskytovaní informácií a odborných rád o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní, možnostiach zamestnania na území Slovenskej republiky a v zahraničí, predpokladoch na výkon povolania, možnostiach a podmienkach účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej činnosti, podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti.

Základným cieľom odborných poradenských služieb je poskytovať klientovi efektívnu odbornú pomoc a podporiť jeho smerovanie k samostatnosti a svojpomoci pri riešení špecifickej situácie nezamestnanosti. Informačné a poradenské služby pri výbere zamestnanca zahŕňajú poskytovanie informácií a odborných rád zamestnávateľom pri hľadaní vhodného zamestnanca na konkrétne pracovné miesto. Informačné a poradenské služby o požiadavkách na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce podľa národnej sústavy povolaní zahŕňajú najmä poskytovanie informácií o potrebných odborných zručnostiach, všeobecných spôsobilostiach, praktických skúsenostiach a o ostatných predpokladoch a požiadavkách na výkon konkrétneho povolania či profesie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže zabezpečiť odborné poradenské služby v rámci individuálneho poradenstva alebo skupinového poradenstva.

Individuálne poradenstvo je najčastejšie využívanou formou odborných poradenských služieb, ktoré je prioritne zamerané na podporu zamestnateľnosti klienta a na rozvoj zručností pre riadenie vlastnej profesijnej dráhy.

Treba však dodať, že tieto informačné a poradenské služby sa poskytujú bezplatne. Hlavným zmyslom celého procesu poradenstva je podľa odborných poradenských služieb pripraviť uchádzača o zamestnanie pre trh práce, ale berie sa do úvahy aj individuálny potenciál samotného uchádzača. Individuálne poradenstvo sa v zmysle zákona a vyhlášky uskutočňuje formou individualizovaného poradenského procesu. Informačné a poradenské služby sa poskytujú aj žiakom a ich zákonným zástupcom, žiakom sa tieto služby môžu poskytovať v školách alebo v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie alebo na mieste určenom úradom. Skupinové poradenstvo je ďalšou z foriem odborných poradenských služieb uplatňovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Poskytuje sa v skupine osôb a v podstate ide o prekonanie bariér pre túto skupinu. Skupinové poradenstvo je určené predovšetkým znevýhodneným skupinám uchádzačov o zamestnanie. Aktivity odborných poradenských služieb sú napríklad poradenský rozhovor, vypracovanie individuálneho akčného plánu, skupinové poradenstvo a iné.

§ 43

Odborné poradenské služby

(1) Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie odborné poradenské služby.

(2) Odborné poradenské služby podľa tohto zákona sú zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača o zamestnanie a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu uchádzača o zamestnanie

a) zisťovaním osobnostných predpokladov, schopností uchádzača o zamestnanie a zhodnotením jeho kompetencií,

b) vypracovaním individuálneho akčného plánu podľa odseku 6 na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

c) diagnostikovaním a rozpoznaním prekážok vstupu na trh práce,

d) vytvorením osobnostného profilu uchádzača o zamestnanie na určenie aktivít, opatrení a služieb potrebných na jeho začlenenie na trh práce.

(3) Odbornú poradenskú činnosť vykonáva poradca, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

(4) Odborné poradenské služby môžu byť zabezpečované v rámci individuálneho poradenstva alebo skupinového poradenstva.

(5) Úrad v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie môže vypracovať individuálny akčný plán na podporu jeho pracovného uplatnenia (ďalej len „individuálny akčný plán“). Individuálny akčný plán sa vypracúva na základe ponuky úradu alebo na základe písomnej žiadosti znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

(6) Individuálny akčný plán je písomný dokument, ktorý na základe činností a postupov uvedených v odseku 2 písm. a), c) a d) určuje opatrenia, postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje odborný poradca v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Individuálny akčný plán je záväzný pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a pre úrad.

(7) Úrad môže zabezpečiť odborné poradenské služby sám alebo prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti⁹⁾ (ďalej len „dodávateľ odborných poradenských služieb“) a ktorú na tento účel vybralo ústredie. Dodávateľom odborných poradenských služieb môže byť len fyzická osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a právnická osoba, u ktorej túto podmienku spĺňa zodpovedný zástupca podľa osobitného predpisu.⁹⁾

(8) Úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie náhradu cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu⁴³⁾ alebo z miesta prechodného pobytu⁴⁴⁾ do miesta poskytovania odborných poradenských služieb a späť, výdavkov na ubytovanie a stravné podľa osobitného predpisu.²¹⁾ Náhradu výdavkov podľa prvej vety môže uchádzačovi o zamestnanie poskytnúť aj dodávateľ odborných poradenských služieb, ak je to súčasťou dohody podľa odseku 9. Cestovné výdavky a stravné sú oprávnenými nákladmi, len ak sa uchádzač o zamestnanie zúčastňuje odborných poradenských služieb prezenčnou formou. Náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

(9) Ústredie uzatvorí s dodávateľom odborných poradenských služieb písomnú dohodu o zabezpečení odborných poradenských služieb. Dohoda o zabezpečení odborných poradenských služieb obsahuje najmä

a) zameranie odborných poradenských služieb zabezpečovaných dodávateľom odborných poradenských služieb,

b) počet uchádzačov o zamestnanie, ktorým dodávateľ poskytne odborné poradenské služby,

c) dátum začatia poskytovania odborných poradenských služieb,

d) miesto výkonu odborných poradenských služieb,

e) cenu odborných poradenských služieb,

f) spôsob a termín úhrady oprávnených nákladov za odborné poradenské služby a

g) záväzok dodávateľa odborných poradenských služieb nahlásiť každú zmenu počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorým poskytuje odborné poradenské služby.

(10) Uchádzač o zamestnanie môže z vážnych dôvodov uvedených v § 36 ods. 4, ktoré u neho nastali počas poskytovania odborných poradenských služieb, prerušiť alebo predčasne skončiť účasť na odborných poradenských službách.

(11) Na výber dodávateľa odborných poradenských služieb sa vzťahuje osobitný predpis.^18aa)

Komentár k § 43

Ústredie uzatvorí s dodávateľom odborných poradenských služieb písomnú dohodu o zabezpečení takýchto služieb. Dohoda obsahuje najmä zameranie odborných poradenských služieb zabezpečovaných dodávateľom odborných poradenských služieb, počet uchádzačov o zamestnanie, ktorým dodávateľ poskytne odborné poradenské služby, dátum začatia poskytovania odborných poradenských služieb, miesto výkonu odborných poradenských služieb, cenu odborných poradenských služieb, spôsob a termín úhrady oprávnených nákladov za odborné poradenské služby a záväzok dodávateľa odborných poradenských služieb nahlásiť každú zmenu počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorým poskytuje odborné poradenské služby.

Informačné a poradenské služby na účely tohto zákona sú služby pri voľbe povolania, výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania a výbere zamestnanca, adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní.

Odborné poradenské služby sú zamerané na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie, vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, sociálnu a pracovnú adaptáciu.

Zisťujú sa také skutočnosti ako sú osobnostné predpoklady, schopností uchádzača zhodnotením jeho kompetencií, vypracovaním individuálneho akčného plánu na podporu pracovného uplatnenia, diagnostikovaním a rozpoznaním prekážok vstupu na trh práce, vytvorením osobnostného profilu na určenie aktivít, opatrení a služieb potrebných na jeho začlenenie do pracovného pomeru.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže odborné poradenské služby zabezpečiť sám alebo prostredníctvom dodávateľa odborných poradenských služieb, ktorým môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie takýchto služieb.

Odbornú poradenskú činnosť môže vykonávať poradca, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastnil odborných poradenských služieb, náhradu cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta poskytovania odborných poradenských služieb a späť a výdavkov na ubytovanie a stravné.

Cestovné výdavky a stravné sú oprávnenými nákladmi, len ak sa uchádzač o zamestnanie zúčastňuje odborných poradenských služieb prezenčnou formou.

Náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. došlo od 1. 1. 2023 k spresneniu oprávnenosti výdavkov na cestovné a stravné v prepojení na prezenčnú formu realizácie poradenských služieb.

Odborné poradenské služby sprostredkúva úrad sám prípadne prostredníctvom ďalšej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá musí však vlastniť oprávnenie na vykonávanie uvedenej činnosti a ktorú na tento účel vybralo ústredie. Dodávateľom odborných poradenských služieb môže byť len fyzická osoba, ktorá dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo právnická osoba, u ktorej túto podmienku dosiahnutia vysokoškolského titulu spĺňa zodpovedný zástupca tejto právnickej osoby.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 novelou zákona 488/2022 Z. z. došlo k vypusteniu príspevku na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb, z dôvodu jeho nízkej využívanosti.

Individuálny akčný plán je písomný dokument, ktorý na základe činností a postupov určuje opatrenia, postup a časový harmonogram plnenia jednotlivých opatrení na zvýšenie možností uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce. Individuálny akčný plán vypracúva, vyhodnocuje a aktualizuje odborný poradca v spolupráci so znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Po vypracovaní a vzájomnom odsúhlasení sa individuálny akčný plán stáva záväzným pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie a pre úrad.

Uchádzač o zamestnanie môže z vážnych zdravotných dôvodov, vážnych rodinných dôvodov a z vážnych osobných dôvodov, ktoré u neho nastali počas odborných poradenských služieb, prerušiť tieto odborné poradenské služby alebo odstúpiť od dohody; vážnosť dôvodov posudzuje úrad.

Od 1. 5. 2017 je jednou z hlavných úloh úradov práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovanie individualizovaných odborných poradenských služieb zameraných na zvýšenie zamestnateľnosti najmä znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie. Za týmto účelom sú vypracúvané individuálne akčné plány, ktorých cieľom je na základe komplexného zhodnotenia celkového potenciálu uchádzača o zamestnanie z hľadiska jeho uplatniteľnosti na trhu práce, identifikácie bariér, zhodnotenia odborných zručností a osobnostných predpokladov aj prostredníctvom bilancie kompetencií, určiť opatrenia na zvýšenie možností jeho uplatnenia sa na trhu práce.

Vzhľadom na to, že ide o dôležitý nástroj pre integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce, úpravou v § 36 ods. 5 písm. c) sa ustanovilo, aby v prípade neplnenia opatrení zadefinovaných v individuálnom akčnom pláne uchádzačom o zamestnanie bez vážnych dôvodov bol dôvodom pre jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko takýmto spôsobom odmieta pomoc poskytovanú úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nadväzne na uvedené sa zároveň v § 43 ods. 6 jednoznačne ustanovilo, že individuálny akčný plán je záväzný tak pre uchádzača o zamestnanie, ako aj pre úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

! Upozornenie

S ohľadom na poznatky aplikačnej praxe došlo novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 k rozšíreniu dôvodov na strane UoZ, ktoré ho oprávňujú na prerušenie alebo predčasne ukončenie odborných poradenských služieb. To znamená, že uchádzač o zamestnanie môže z vážnych dôvodov, ktoré u neho nastali počas poskytovania odborných poradenských služieb, prerušiť alebo predčasne skončiť účasť na odborných poradenských službách.

§ 44

Vzdelávanie a príprava pre trh práce

(1) Vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona je teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne odborných vedomostí, zručností a schopností uchádzača o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí, zručností a schopností.

(2) Vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona nie je zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov³⁹⁾ a príprava na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu;^45a) to sa nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.

(3) Rovnako ako pri vzdelávaní a príprave pre trh práce sa postupuje aj v prípade

a) teoretickej prípravy alebo praktickej prípravy, ak uchádzač o zamestnanie po skončení povinnej školskej dochádzky nezískal žiadnu kvalifikáciu,

b) prípravného kurzu na dodatočné ukončenie základného vzdelania uchádzača o zamestnanie,

c) prípravného kurzu na prijímacie skúšky na strednú školu uchádzača o zamestnanie,

d) kurzu pre občana so zdravotným postihnutím umožňujúceho jeho vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

(4) Vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa tohto zákona zabezpečuje

a) ústredie a úrad pre uchádzača o zamestnanie a

b) zamestnávateľ pre svojho zamestnanca.

(5) Vzdelávanie a príprava pre trh práce nie je teoretická príprava alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa osobitných predpisov³⁰⁾ a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania.

(6) Vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa tohto zákona sa uskutočňuje

a) v akreditovaných vzdelávacích programoch, ktoré vedú k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti podľa osobitného predpisu,^45c)

b) v akreditovaných vzdelávacích programoch, ktoré vedú k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie podľa osobitného predpisu,^45d) odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré uchádzač o zamestnanie získal kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c) vo vzdelávacích programoch zameraných na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych a podnikateľských kompetencií a zameraných na rozvoj jazykových kompetencií, ak rozvoj jazykových kompetencií je podmienkou rozvoja komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych a podnikateľských kompetencií,

d) v neakreditovaných programoch vzdelávania alebo kurzoch, ktoré sú vykonávané na základe oprávnenia, osvedčenia alebo registrácie podľa osobitného predpisu,^45e)

e) vo vzdelávacích aktivitách v rámci medzinárodných programov.

f) v programoch vzdelávania na získanie praktických skúseností.

(7) Vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa odseku 6 možno vzájomne kombinovať a realizovať aj ako národné alebo pilotné projekty vzdelávania a prípravy pre trh práce.

(8) Národné alebo pilotné projekty vzdelávania a prípravy pre trh práce vypracúva ústredie a realizuje úrad v spolupráci s orgánmi štátnej správy, so zástupcami organizácií zamestnávateľov a zástupcami odborových organizácií, so zamestnávateľmi, so samosprávnymi krajmi, s mestami a obcami, s právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. m).

Komentár k § 44

Vzdelávanie napomáha prispôsobovaniu zručností uchádzača o zamestnanie potrebám trhu práce, ale tiež poskytuje širšiu možnosť a doplnenie vzdelania a tým aj prístup ku kvalitnejším pracovným miestam, prispieva k prekonávaniu sociálno-ekonomického znevýhodnenia, ktoré je spôsobené nezamestnanosťou. Súčasťou vzdelávania a prípravy pre trh práce môžu byť aj aktivity a činnosti súvisiace s poskytovaním služieb sprostredkovania zamestnania, informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb, zabezpečované dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Samozrejme, že pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí, zručností a schopností uchádzačov o zamestnanie. Vzdelávanie a príprava pre trh práce je teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne odborných vedomostí, zručností a schopností uchádzača o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí, zručností a schopností.

Vzdelávanie a príprava pre trh práce nie je teoretická príprava alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania.

Ústredie a úrad môže zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce v národných alebo pilotných projektoch vzdelávania a prípravy pre trh práce schválených ministerstvom. Ústredie a úrad zabezpečujú vypracovanie projektov vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie na účely doplnenia, prehĺbenia alebo rozšírenia ich odborných vedomostí, zručností a schopností tak, aby spĺňali požiadavky na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach podľa dopytu na trhu práce. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie môže zabezpečiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím.

Poznámka

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov. Uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za uvedené obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich zabezpečenia.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypustením ods. 6 v § 44, podľa ktorého si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť aj UoZ z vlastnej iniciatívy po splnení zákonom stanovených podmienok a s tým súvisiacim vypustením odseku 7 v § 46, podľa ktorého úrad môže občanovi, ktorý bol UoZ a ktorý bol na základe absolvovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, vyradený z evidencie UoZ z dôvodu nástupu do zamestnania alebo začatia samostatnej zárobkovej činnosti, poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si zabezpečil z vlastnej iniciatívy, sa reaguje na pretrvávajúce takmer nulové využívanie tohto aktívneho opatrenia na trhu práce (AOTP) za obdobie posledných 5-tich rokov. Pasivita pri uplatňovaní súčasného Príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce na základe vlastnej iniciatívy UoZ súvisela predovšetkým s ťažko vykonateľnými podmienkami ustanovenými pre UoZ už v čase pri predkladaní žiadosti o uvedený príspevok. Ide najmä o podmienku predkladania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Prekážkou bol tiež nedostatok finančných zdrojov na strane UoZ na pokrytie nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce z vlastnej iniciatívy pri následnej refundácii nákladov po absolvovaní príslušného vzdelávacieho kurzu.

Zároveň sa spresnilo, že náklady na cestovné výdavky a stravné vynaložené zo strany UoZ, je oprávnené uhradiť iba v prípade, ak ide o vzdelávanie a prípravu pre trh práce absolvované prezenčnou formou. S prihliadnutím na podmienky podpory rekvalifikácie sa rozšírili aj dôvody, na základe ktorých môže UoZ prerušiť alebo predčasne ukončiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

V kontexte s vypustením § 46 ods. 7 došlo zároveň k vypusteniu s ním súvisiacich odsekov 8 a 9 a úprave odseku 12, v ktorých sú ustanovené ďalšie podrobnosti o vzdelávaní a príprave z vlastnej iniciatívy.

§ 45

Zrušený.

§ 46

Vzdelávanie a príprava pre trh
práce uchádzača o zamestnanie

(1) Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak to vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce na základe zhodnotenia jeho schopností, pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu, najmä v prípade

a) nedostatku odborných vedomostí a odborných zručností,

b) potreby zmeny vedomostí a odborných zručností vzhľadom na dopyt na trhu práce a straty schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v doterajšom zamestnaní.

(2) Zhodnotenie podľa odseku 1 u uchádzača o zamestnanie vrátane určenia vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa § 44 ods. 6 je súčasťou odborných poradenských služieb alebo súčasťou individuálneho akčného plánu, ak je vypracovaný.

(3) Ústredie a úrad môže zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce v národných alebo pilotných projektoch vzdelávania a prípravy pre trh práce schválených ministerstvom. Ústredie a úrad zabezpečujú vypracovanie projektov vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie na účely doplnenia, prehĺbenia alebo rozšírenia ich odborných vedomostí, zručností a schopností tak, aby spĺňali požiadavky na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach podľa dopytu na trhu práce. Súčasťou vzdelávania a prípravy pre trh práce môžu byť aj aktivity a činnosti súvisiace s poskytovaním služieb sprostredkovania zamestnania, informačných a poradenských služieb a odborných poradenských služieb, zabezpečované dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzačovi o zamestnanie môže zabezpečiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m) na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím.

(4) Úrad môže uchádzačovi o zamestnanie, ktorému zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce, poskytnúť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vo výške 100 % nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce a nákladov súvisiacich so vzdelávaním a prípravou pre trh práce na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi

a) úradom a uchádzačom o zamestnanie,

b) ústredím a dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo

c) ústredím a právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. m).

(5) Úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorému zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce, náhradu cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu⁴³⁾ alebo z miesta prechodného pobytu⁴⁴⁾ do miesta poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce a späť, výdavkov na ubytovanie a stravné podľa osobitného predpisu.²¹⁾ Náhradu výdavkov podľa prvej vety môže uchádzačovi o zamestnanie poskytnúť aj dodávateľ služby vzdelávania a prípravy pre trh práce, ak je to súčasťou dohody podľa odseku 7, alebo vyplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m), ak je to súčasťou dohody podľa odseku 8. Cestovné výdavky a stravné sú oprávnenými nákladmi, len ak sa uchádzač o zamestnanie zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce prezenčnou formou.

(6) Náhradu výdavkov podľa odseku 5 úrad uhrádza uchádzačovi o zamestnanie na základe uzatvorenej písomnej dohody podľa odseku 7. Náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať.

(7) Dohoda o vzdelávaní a príprave pre trh práce uzatvorená medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie, alebo právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. m) a uchádzačom o zamestnanie obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) profesijné zameranie vzdelávania a prípravy pre trh práce a spôsob jeho získania,

c) miesto konania vzdelávania a prípravy pre trh práce,

d) názov vzdelávacej aktivity, dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu jeho začatia a skončenia, hodinový rozsah vzdelávacej aktivity,

e) spôsob, rozsah a podmienky úhrady príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce úradom,

f) práva a povinnosti účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce,

g) podrobnosti o poskytnutí náhrady cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce a späť, výdavkov na ubytovanie a stravného, spôsob a termín ich poskytnutia, ak ich poskytuje úrad,

h) záväzok uchádzača o zamestnanie, že úradu uhradí náklady vynaložené na jeho vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak vzdelávanie a prípravu pre trh práce predčasne skončí bez dôvodov podľa odseku 9,

i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(8) Dohoda uzatvorená medzi ústredím a dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo medzi právnickou osobou alebo fyzickou osobou podľa § 2 ods. 1 písm. m) a dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) názov a adresu vzdelávacieho zariadenia,

c) miesto realizácie vzdelávania a prípravy pre trh práce,

d) názov vzdelávacej aktivity, dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu jeho začatia a skončenia, hodinový rozsah vzdelávacej aktivity,

e) spôsob overenia vedomostí získaných absolvovaním vzdelávania a prípravy pre trh práce,

f) cenovú ponuku na úhradu nákladov podľa odseku 4 a výdavkov podľa odseku 5 na jedného účastníka,

g) počet uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých úrad zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce alebo počet uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m),

h) celkovú cenovú ponuku nákladov podľa odseku 4 a výdavkov podľa odseku 5, ktorú úrad uhradí alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m) vyplatí,

i) spôsob a termíny úhrady nákladov podľa odseku 4 a výdavkov podľa odseku 5,

j) spôsob a termíny poskytovania alebo vyplácania úhrady nákladov podľa odseku 4 a výdavkov podľa odseku 5, ak sa na úhrade týchto nákladov alebo výdavkov ústredie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 1 písm. m) dohodne s dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce,

k) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(9) Uchádzač o zamestnanie môže z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a), b), l) a p) a z vážnych dôvodov uvedených v § 36 ods. 4, ktoré u neho nastali počas poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, prerušiť alebo predčasne skončiť účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce.

(10) Na výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie sa vzťahuje osobitný predpis.^18aa)

§ 46a

Príspevok na podporu
rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie

(1) Úrad môže poskytnúť uchádzačovi o zamestnanie príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) na základe posúdenia individuálnej možnosti predpokladaného uplatnenia sa uchádzača o zamestnanie na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie a na základe zhodnotenia účelnosti a hospodárnosti nákladov vynaložených na rekvalifikáciu, ak uchádzač o zamestnanie požiada o poskytnutie príspevku.

(2) Rekvalifikácia na účely tohto príspevku je odborná príprava uchádzača o zamestnanie alebo príprava uchádzača o zamestnanie zameraná na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré má uchádzač o zamestnanie vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu u ním vybraného poskytovateľa vzdelávacieho programu. Rekvalifikácia nie je odborná príprava uchádzača o zamestnanie alebo príprava uchádzača o zamestnanie smerujúca k získaniu stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov.³⁹⁾

(3) Posúdenie podľa odseku 1 vykonáva úrad s prihliadnutím na dopyt na trhu práce, najmä na základe zoznamu voľných pracovných miest, údajov informačného portálu služieb zamestnanosti alebo iných verejne dostupných informačných pracovných portálov. Zhodnotenie podľa odseku 1 vykonáva úrad na základe prieskumu trhu súvisiaceho s cenovou ponukou vybraného poskytovateľa rekvalifikácie.

(4) Uchádzač o zamestnanie podáva žiadosť o poskytnutie príspevku najneskôr 30 dní pred začiatkom rekvalifikácie na formulári určenom ústredím. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je najmä

a) identifikácia rekvalifikácie,

b) identifikácia poskytovateľa rekvalifikácie,

c) preukázanie možnosti uplatnenia sa na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie,

d) cena rekvalifikácie.

(5) Príspevok sa poskytuje na úhradu ceny rekvalifikácie, náhradu cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta poskytovania rekvalifikácie a späť a stravné podľa osobitného predpisu.²¹⁾

(6) Výška príspevku je 100 % oprávnených nákladov uchádzača o zamestnanie súvisiacich s rekvalifikáciou. Oprávnenými nákladmi podľa prvej vety sú cena rekvalifikácie, cestovné výdavky a stravné podľa osobitného predpisu²¹⁾ za každý absolvovaný deň rekvalifikácie. Cestovné výdavky a stravné sú oprávnenými nákladmi, len ak sa uchádzač o zamestnanie zúčastňuje rekvalifikácie prezenčnou formou. Náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať. Úrad poskytne príspevok do 30 dní od skončenia rekvalifikácie.

(7) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie, ktorá obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) identifikačné údaje poskytovateľa rekvalifikácie,

c) názov rekvalifikácie a názov dokladu o jej absolvovaní,

d) miesto konania rekvalifikácie,

e) dĺžku trvania rekvalifikácie vrátane dátumu jej začatia a skončenia a hodinový rozsah rekvalifikácie,

f) práva a povinnosti účastníkov dohody,

g) spôsob, rozsah a podmienky úhrady príspevku úradom,

h) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(8) Uchádzač o zamestnanie môže z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a), b), l) a p) a z vážnych dôvodov uvedených v § 36 ods. 4, ktoré u neho nastali počas poskytovania rekvalifikácie, prerušiť alebo predčasne skončiť účasť na rekvalifikácii.

(9) Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, na ktorého vzdelávanie a prípravu pre trh práce bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa § 46 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54 alebo ktorému bol v priebehu predchádzajúcich piatich rokov poskytnutý príspevok na rovnaké vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa § 46 alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

Komentár k § 46a

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 do zákona vložilo ustanovenie upravujúce príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie.

Znenie nového AOTP, ktorým je príspevok na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, reaguje na strategický cieľ vyplývajúci zo Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 – 2030 schválenej uznesením vlády SR č. 678 zo dňa 24. novembra 2021, pomôcť ľuďom rozvíjať si zručnosti na rýchlo sa meniacom trhu práce, ktorí si potrebujú neustále dopĺňať svoje vedomosti, zručnosti a kompetencie, pretože ich vzdelanie a odborná príprava nepostačujú na splnenie aktuálnych alebo očakávaných potrieb trhu práce.

Dôvodným je aj predpoklad, že dopyt po rekvalifikáciách bude počas obnovy hospodárstva po pandémii a v ďalších rokoch pokračovať. Nový dopyt UoZ po zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikáciách vzniká aj v dôsledku zelenej a digitálnej transformácie.

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom, podľa ktorého môže v súlade s § 46 zákona o službách zamestnanosti úrad zabezpečiť vzdelávanie a prípravu pre trh práce UoZ alebo si vzdelávanie a prípravu pre trh práce môže zabezpečiť samotný UoZ na základe vlastnej iniciatívy za podmienok určených podľa § 46 ods. 7, ktorý nie je využívaný najmä z dôvodu podmienky preukázania pracovnej zmluvy uzatvorenej najmenej na šesť mesiacov alebo dokladu o oprávnení prevádzkovať alebo vykonávať SZČ, ktoré vzniklo po absolvovaní vzdelávania a prípravy pre trh práce, sa zaviedol do zákona o službách zamestnanosti pojem „rekvalifikácia“, podpora ktorej bude zabezpečovaná prostredníctvom Príspevku na podporu rekvalifikácie uchádzača o zamestnanie, a to s prihliadnutím na dopyt na trhu práce.

V tejto súvislosti sa ustanovila rekvalifikácia na účely tohto príspevku ako odbornú prípravu UoZ alebo prípravu UoZ zameranú na rozvoj komunikačných, počítačových, manažérskych, sociálnych, podnikateľských alebo jazykových vedomostí, zručností alebo schopností určených na zabezpečenie jeho adaptability a uplatnenia sa v zamestnaní alebo v pracovných činnostiach, ktoré má UoZ vykonávať po absolvovaní ním vybraného vzdelávacieho programu a ním vybraného poskytovateľa vzdelávacieho programu. Zároveň sa ustanovilo, že rekvalifikácia nie je odborná príprava UoZ alebo príprava UoZ smerujúca k získaniu stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, akými sú zákon o výchove a vzdelávaní a zákon o vysokých školách .

Zároveň sa ustanovilo poskytovanie príspevku na úhradu kurzovného, náhradu cestovných výdavkov, stravného, ako aj vylúčenie jeho súbehu s príspevkom na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa § 46 alebo podľa § 54, pričom cestovné výdavky a stravné sú oprávnenými len za deň rekvalifikácie absolvovaný prezenčnou formou.

Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti uchádzača o zamestnanie. Zákon ustanovuje základné náležitosti žiadosti s ohľadom na charakter poskytovaného príspevku

– identifikácia rekvalifikácie,

– identifikácia poskytovateľa rekvalifikácie,

– preukázanie možnosti uplatnenia sa na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie,

– cena rekvalifikácie.

Okrem uvedeného bude samozrejme náležitosťou žiadosti napríklad aj označenie žiadateľa a jeho identifikačné údaje, platobné údaje žiadateľa, uvedenie, či žiadateľ žiada aj o úhradu cestovných náhrad a stravného a pod. Samotný formulár žiadosti podľa zákona určuje ústredie.

§ 47

Vzdelávanie a príprava
pre trh práce zamestnanca

(1) Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca na účely tohto zákona vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov.

(2) Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na strane zamestnanca; za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich zabezpečenia.

(3) Na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca najviac vo výške ustanovenej osobitným predpisom,⁴⁶⁾ ak po ich skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie.

(4) Dohoda o poskytnutí príspevku na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca uzatvorená podľa odseku 3 obsahuje

a) zameranie vzdelávania a prípravy pre trh práce,

b) dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu začatia a skončenia,

c) kalkuláciu oprávnených nákladov na jedného účastníka,

d) výšku úhrady oprávnených nákladov,

e) podmienky poskytovania úhrady oprávnených nákladov,

f) podmienky vrátenia uhradených oprávnených nákladov v prípade nedodržania dohody,

g) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(5) Zamestnávateľ, ktorému poskytne úrad príspevok podľa odseku 3, je povinný výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce svojich zamestnancov uskutočniť podľa osobitného predpisu.^18aa)

Komentár k § 46 a § 47

Vzdelávanie a príprava pre trh práce nie je zvýšenie stupňa vzdelania a príprava na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, to sa nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov.

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce možno vzájomne kombinovať a realizovať aj ako národné alebo pilotné projekty vzdelávania a prípravy pre trh práce.

Rovnako ako pri vzdelávaní a príprave pre trh práce sa postupuje aj v prípade teoretickej prípravy alebo praktickej prípravy, ak uchádzač o zamestnanie po skončení povinnej školskej dochádzky nezískal žiadnu kvalifikáciu, prípravného kurzu na dodatočné ukončenie základného vzdelania uchádzača o zamestnanie, prípravného kurzu na prijímacie skúšky na strednú školu uchádzača o zamestnanie, kurzu pre občana so zdravotným postihnutím umožňujúceho jeho vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje ústredie a úrad pre uchádzača o zamestnanie a zamestnávateľ pre svojho zamestnanca.

Úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorému zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce, náhradu cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta poskytovania vzdelávania a späť, výdavkov na ubytovanie a stravné. Náhradu výdavkov môže uchádzačovi o zamestnanie poskytnúť aj dodávateľ služby vzdelávania, ak je to súčasťou dohody, alebo vyplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba, ak je to súčasťou dohody.

Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak to vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce na základe zhodnotenia jeho schopností, pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu, najmä v prípade nedostatku odborných vedomostí a odborných zručností, potreby zmeny vedomostí a odborných zručností vzhľadom na dopyt na trhu práce a straty schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v doterajšom zamestnaní.

Náhradu výdavkov môže uchádzačovi o zamestnanie poskytnúť aj dodávateľ služby vzdelávania a prípravy pre trh práce, ak je to súčasťou dohody, alebo vyplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba, ak je to súčasťou dohody.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sú od 1. 1. 2023 cestovné výdavky a stravné oprávnenými nákladmi, len ak sa uchádzač o zamestnanie zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce prezenčnou formou. Náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať. To znamená, že sa odstránila administratívna náročnosť náhrady cestovných výdavkov a stravného tak na strane klienta, ako aj na strane úradu a ustanovilo sa v súlade so zákonom o cestovných náhradách, že náhradu cestovných výdavkov a stravné možno paušalizovať. Uchádzač o zamestnanie môže z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a), b), l) a p) a z vážnych dôvodov uvedených v § 36 ods. 4, ktoré u neho nastali počas poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce, prerušiť alebo predčasne skončiť účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce.

Dohoda o poskytnutí príspevku na vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca obsahuje:

– zameranie vzdelávania a prípravy pre trh práce, dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu začatia a skončenia, kalkuláciu oprávnených nákladov na jedného účastníka,

– výšku úhrady oprávnených nákladov, podmienky poskytovania úhrady oprávnených nákladov,

– podmienky vrátenia uhradených oprávnených nákladov v prípade nedodržania dohody, ďalšie dohodnuté náležitosti.

Dohoda uzatvorená medzi ústredím a dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce alebo medzi právnickou osobou alebo fyzickou osobou a dodávateľom služby vzdelávania a prípravy pre trh práce obsahuje identifikačné údaje účastníkov dohody, názov a adresu vzdelávacieho zariadenia, miesto realizácie vzdelávania a prípravy pre trh práce, názov vzdelávacej aktivity, dĺžku trvania vzdelávania a prípravy pre trh práce vrátane dátumu jeho začatia a skončenia, hodinový rozsah vzdelávacej aktivity, spôsob overenia vedomostí získaných absolvovaním vzdelávania a prípravy pre trh práce, cenovú ponuku na úhradu nákladov a výdavkov na jedného účastníka, počet uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých úrad zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce alebo počet uchádzačov o zamestnanie, pre ktorých vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje právnická osoba alebo fyzická osoba, celkovú cenovú ponuku nákladov a výdavkov, ktorú úrad uhradí alebo právnická osoba alebo fyzická osoba vyplatí, spôsob a termíny úhrady nákladov a výdavkov, spôsob a termíny poskytovania alebo vyplácania úhrady nákladov a výdavkov, ak sa na úhrade týchto nákladov alebo výdavkov ústredie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba dohodne s dodávateľom služby vzdelávania. Zákon hovorí aj o tom, že na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ak po ich skončení bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas dvanástich mesiacov alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo obmedziť hromadné prepúšťanie.

§ 48

Oprávnené náklady na vzdelávanie
a prípravu pre trh práce

(1) Oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca sú

a) priame náklady vynaložené na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, a to náklady na materiál, mzdy a odmeny zamestnancov, úhrada preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zariadením na vzdelávanie a prípravu pre trh práce za svojich zamestnancov vykonávajúcich vzdelávanie a prípravu pre trh práce a ostatné priame náklady,

b) režijné náklady vynaložené zariadením vzdelávania a prípravy pre trh práce pri vykonávaní vzdelávania a prípravy pre trh práce,

c) náklady na moduly vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré pre zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje iné zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce v prípade, ak nejde o dodávku tovaru alebo služby, ktorej dodávateľ nie je jej skutočným výrobcom alebo poskytovateľom služby a bola určená na predaj konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom subdodávateľa,

d) daň z pridanej hodnoty, ak súčasťou nákladov podľa písmen a) až c) je táto daň a zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty,^46b)

e) náhrada mzdy zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce podľa osobitného predpisu,^46c)

f) náhrada výdavkov uchádzača o zamestnanie zúčastňujúceho sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce podľa § 46 ods. 5,

g) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných výdavkov na ubytovanie a na stravné podľa osobitného predpisu²¹⁾ zamestnanca zúčastňujúceho sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce podľa § 47,

h) ostatné preukázané náklady vynaložené na vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

(2) Za oprávnené náklady zariadenia na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak nie sú zahrnuté v oprávnených nákladoch uvedených v odseku 1, sa považujú aj

a) náklady na potrebnú výbavu účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce učebnicami a učebnými pomôckami najviac vo výške 49,80 eura na jedného účastníka vzdelávania a prípravy pre trh práce,

b) náklady na osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje^46d) poskytnuté účastníkom vzdelávania a prípravy pre trh práce,

c) poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví účastníka vzdelávania a prípravy pre trh práce, dohodnuté na obdobie účasti na vzdelávaní a príprave pre trh práce.

(3) Ak vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje zamestnávateľ pre zamestnancov podľa § 47, za oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce sa nepovažujú náklady podľa odseku 2 písm. b) a c).

Komentár k § 48

V tejto časti zákona sú charakterizované oprávnené náklady na vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Zákon vymedzuje oprávnené záujmy zamestnanca alebo uchádzača o zamestnanie ako priame náklady, ktoré sú vynaložené na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, a to náklady na materiál, mzdy a odmeny zamestnancov, úhrada preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zariadením na vzdelávanie za svojich zamestnancov vykonávajúcich vzdelávanie a prípravu pre trh práce a ostatné priame náklady, potom režijné náklady vynaložené zariadením vzdelávania a prípravy pre trh práce pri vykonávaní ich činnosti, a náklady na moduly, ktoré pre zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje iné zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce v prípade, ak nejde o dodávku tovaru alebo služby, ktorej dodávateľ nie je jej skutočným výrobcom alebo poskytovateľom služby a bola určená na predaj konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom subdodávateľa, daň z pridanej hodnoty, ak súčasťou nákladov je táto daň a zariadenie na vzdelávanie a prípravu pre trh práce si nemôže odpočítať daň z pridanej hodnoty. Za oprávnené náklady sa považuje aj náhrada mzdy zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, náhrada výdavkov uchádzača o zamestnanie, náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných výdavkov na ubytovanie a na stravné zamestnanca zúčastňujúceho sa na vzdelávaní a ostatné preukázané náklady vynaložené na vzdelávanie a prípravu pre trh práce.

Oprávnené náklady súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca sú náklady na poistenie pre prípad škody spôsobenej uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, ktoré vznikajú zariadeniu na vzdelávanie a prípravu pre trh práce a náklady na poistenie súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca v zahraničí.

§ 48a

Oprávnené náklady súvisiace
so vzdelávaním a prípravou pre trh práce

(1) Oprávnené náklady súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca sú náklady na poistenie pre prípad škody spôsobenej uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, ktoré vznikajú zariadeniu na vzdelávanie a prípravu pre trh práce a náklady na poistenie súvisiace so vzdelávaním a prípravou pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca v zahraničí.

(2) Ak pri vzdelávaní a príprave pre trh práce občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, je nevyhnutá účasť inej fyzickej osoby, považujú sa za oprávnené náklady aj náklady súvisiace s účasťou tejto fyzickej osoby pri vzdelávaní a príprave pre trh práce, a to

a) preukázané cestovné výdavky na cestu hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby do miesta konania vzdelávania a prípravy pre trh práce a späť, ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce uskutočňuje mimo obce trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie alebo zamestnancom,

b) preukázané výdavky fyzickej osoby na ubytovanie počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie alebo zamestnancom, najviac vo výške 33,20 eura na deň,

c) stravné fyzickej osoby podľa osobitného predpisu²¹⁾ v dňoch účasti na vzdelávaní a príprave pre trh práce, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie alebo zamestnancom.

Komentár k § 48a

Ak hovoríme o oprávnených nákladoch v súvislosti so vzdelaním a prípravou pre trh práce, za také môžeme považovať aj náklady na potrebnú výbavu účastníkov vzdelávania a prípravy pre trh práce učebnicami a učebnými pomôckami najviac vo výške 49,80 eura na jedného účastníka vzdelávania, náklady na osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky a ochranné nápoje poskytnuté účastníkom vzdelávania a prípravy pre trh práce, či poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví účastníka vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré je dohodnuté po dobu účasti na vzdelávaní.

Ak nastane pri vzdelávaní uchádzača o zamestnanie – občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, a je nevyhnutá účasť inej fyzickej osoby, považujú sa za oprávnené náklady aj náklady súvisiace s účasťou tejto fyzickej osoby pri vzdelávaní a príprave pre trh práce: preukázané cestovné výdavky na cestu hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu fyzickej osoby do miesta konania vzdelávania a prípravy pre trh práce a späť, ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce uskutočňuje mimo obce trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, preukázané výdavky fyzickej osoby na ubytovanie počas vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom, najviac vo výške 33,20 eura na deň, stravné fyzickej osoby v dňoch účasti na vzdelávaní a príprave pre trh práce, ktoré sa koná mimo miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu občana so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnancom.

§ 48b

Zrušený.

§ 48c

Zrušený.

§ 49

Príspevok na samostatnú
zárobkovú činnosť

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak v odseku 10 nie je ustanovené inak, a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), ak o príspevok písomne požiada. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 alebo ktorému je poskytovaný príspevok podľa § 60.

(2) Výška príspevku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku

a) nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac trojnásobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

b) vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac štvornásobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(3) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer vrátane predpokladaných nákladov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý je podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

(4) Celková cena práce na účely tohto zákona je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom.

(5) Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku podľa odseku 6 písm. d) do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy podľa odseku 6 písm. i) po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.

(6) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 3 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,

c) dátum začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti,

d) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady,

e) podmienky poskytnutia príspevku,

f) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

g) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

h) záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

i) záväzok uchádzača o zamestnanie, že predloží správu o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku za každý rok prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti počas obdobia, na ktoré bola uzatvorená dohoda,

j) záväzok uchádzača o zamestnanie, že predloží doklady preukazujúce vynaložené náklady podľa odseku 1,

k) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(7) Úrad môže zabezpečiť absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti pre uchádzača o zamestnanie, ktorý sa pripravuje na začatie jej prevádzkovania. Súčasťou prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti je aj vypracovanie podnikateľského zámeru.

(8) Občan, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva roky, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť; to sa nevzťahuje na občana, ktorý prestal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 ods. 1 písm. c) alebo z dôvodu úmrtia. Občan, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva roky zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 ods. 1 písm. c), je povinný preukázať úradu čerpanie príspevku a vrátiť úradu nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku.

(9) Úrad môže opätovne poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý príspevok.

(10) Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.

Komentár k § 49

Medzi aktívne opatrenia trhu práce patrí aj vyplácanie príspevkov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie. Musí splniť určité zákonom stanovené podmienky.

Môže zabezpečiť absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti pre uchádzača o zamestnanie, ktorý sa pripravuje na začatie jej prevádzkovania. Súčasťou takejto prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti je aj vypracovanie podnikateľského zámeru. Úrad môže poskytnúť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou, ak o príspevok písomne požiada. Musí však takúto činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky.

! Upozornenie

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku na SZČ sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 skrátila doba trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku. Dôvodnou je tiež potreba zvýšiť mieru aktivity UoZ, ktorí disponujú predpokladmi na vykonávanie a prevádzkovanie SZČ, a to aj s prihliadnutím na výšku príspevku a jeho 2-fázové čerpanie. Uvedené skrátenie doby trvania povinnosti nepretržite vykonávať alebo prevádzkovať SZČ z troch rokov na dva roky po poskytnutí príspevku tak môže významne prispieť k podpore samo zamestnávania UoZ.

Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 alebo § 60, a to príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie a poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer vrátane predpokladaných nákladov na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý je podkladom na posúdenie komisiou. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

Celková cena práce je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Na jej základe sa stanovuje výška poskytnutého príspevku.

Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku, a to do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti. Zákon stanovuje aké náležitosti musí dohoda obsahovať. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku podľa odseku 6 do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení prvej správy podľa odseku 6 písm. i) po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.

Zákon ustanovuje, aké náležitosti musí dohoda obsahovať. Ide o identifikačné údaje účastníkov dohody, vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, dátum začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, podmienky poskytnutia príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok uchádzača o zamestnanie, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, záväzok uchádzača o zamestnanie, že predloží správu o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku za každý rok prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti počas obdobia, na ktoré bola uzatvorená dohoda, záväzok uchádzača o zamestnanie, že predloží doklady preukazujúce vynaložené náklady.

Občan, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva roky, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť.

Uvedené ustanovenie sa netýka občana, ktorý prestal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia alebo z dôvodu úmrtia. Občan, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite najmenej dva roky zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia, je povinný preukázať úradu čerpanie príspevku a vrátiť úradu nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku. Zákon ustanoví aj opakované poskytnutie príspevku najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý príspevok.

Výška príspevku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku

– nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac trojnásobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

– vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac štvornásobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 upravilo rozdelenie výšky príspevku na SZČ (§ 49 ods. 2) pre všetky okresy SR na základe porovnania priemernej miery evidovanej nezamestnanosti okresu s celoslovenským priemerom. Cieľom bolo zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na SZČ pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj. Dôvodnou bola tiež potreba odstránenia aplikačnej nerovnosti vyplývajúcej zo zákona o službách zamestnanosti, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji nezohľadňuje podmienku komparácie jeho priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) voči celoslovenskému priemeru MEN v zákonom stanovenom období tak, ako je to v prípade ostatných okresov patriacich do ostatných krajov SR. Následkom toho vznikal rozporný stav, keď výška príspevku na SZČ v bratislavskom kraji je nižšia (2,5-násobok CCP), než výška príspevku v ostatných krajoch (3-násobok CCP), a to aj napriek tomu, že tiež plní podmienku nižšej priemernej MEN, než je jej celoslovenský priemer. V rámci uvedeného ustanovenia došlo tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z MEN na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 až 64 rokov). Zavedenie tohto nového ukazovateľa je realizované z dôvodu opakovanej požiadavky Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý poskytuje dátový vstup pre doteraz používaný ukazovateľ MEN v podobe odhadu počtu ekonomicky aktívnych osôb (15 až 64 rokov). Podľa vyjadrenia ŠÚ SR, uvedený odhad počtu ekonomicky aktívnych osôb nie je na okresnej úrovni reprezentatívny, čo viedlo k obavám ohľadom kvality MEN na okresnej úrovni.

Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je priemerný podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku v príslušnom okrese nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Kontext tohto odôvodnenia nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 až 64 rokov) sa vzťahuje aj na odôvodnenie k § 50, § 56 a § 57.

Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan vytvorí pracovné miesto na SZČ.

Za každý rok prevádzkovania SZČ, počas celého trojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o čerpaní poskytnutého príspevku a o prevádzkovaní svojej samostatne zárobkovej činnosti.

Prvú správu o čerpaní poskytnutého príspevku, vrátane predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady a o prevádzkovaní takejto činnosti za obdobie prvého roku podnikania predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania takejto činnosti najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12-mesačného prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti.

Druhú správu o čerpaní poskytnutého príspevku, vrátane predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady a o prevádzkovaní činnosti za obdobie druhého roka predkladá príjemca príslušnému úradu najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia dvojročného obdobia.

Poslednú, záverečnú správu o čerpaní poskytnutého príspevku do plnej výšky (100 %) poskytnutého príspevku, vrátane predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady a o prevádzkovaní činnosti predkladá príjemca príspevku do troch mesiacov po uplynutí záväzku v zmysle príslušnej dohody uzatvorenej s úradom. Na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť nie je právny nárok.

§ 49a

Zrušený.

§ 50

Príspevok na podporu
zamestnávania znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý príspevok podľa § 56a alebo § 60.

[Dňom 1. januára 2024 v § 50 ods. 1 sa vypúšťajú slová „§ 56a alebo“].

(2) Ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, mesačná výška príspevku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku

a) nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

b) vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(3) Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(4) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 9 kalendárnych mesiacov a na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa odseku 3 najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Výška príspevku podľa odsekov 2 a 3 zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, výška príspevku sa pomerne kráti.

(5) Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.

(6) Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa prvej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.^46e)

(7) Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto.

(8) Zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.^22e)

(9) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 4 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest,

c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnanca alebo zamestnancov prijatých na pracovné miesta a rozsah dohodnutého pracovného času,

d) dátum obsadenia pracovného miesta alebo pracovných miest,

e) výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady,

f) podmienky poskytovania príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku,

i) povinnosť a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok alebo závažného porušenia dohody,

j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovnú zmluvu zamestnanca alebo pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do desiatich kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru,

k) záväzok zamestnávateľa zachovať podporované pracovné miesto alebo pracovné miesta na obdobie podľa odseku 5,

l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

m) ďalšie dohodnuté náležitosti.

Komentár k § 50

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch charakterizoval pojem subjekt sociálnej ekonomiky. Je to právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá si za svoj prvotný sociálny cieľ kladie dosiahnuť merateľné pozitívne sociálne vplyvy v súlade so svojimi stanovami, inými pravidlami alebo zakladajúcimi dokumentmi, ktorými sa zriaďuje, a poskytuje tovar alebo služby zraniteľným, marginalizovaným, znevýhodneným alebo vylúčeným osobám alebo používa metódu produkcie tovaru alebo služieb, ktorá predstavuje jej prvotný sociálny cieľ. Subjekt sociálnej ekonomiky použije na dosiahnutie svojho prvotného sociálneho cieľa každoročne najmenej 50 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, je spravovaná zodpovedne a transparentne, najmä zapájaním zamestnancov, zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa týkajú jej obchodné činnosti.

Subjektom sociálnej ekonomiky je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá si za svoj prvotný sociálny cieľ kladie dosiahnuť merateľné pozitívne sociálne vplyvy v súlade so svojimi stanovami, inými pravidlami alebo zakladajúcimi dokumentmi, ktorými sa zriaďuje.

Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku, ktorá je uzatvorená medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 9 kalendárnych mesiacov a na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa odseku 3 najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov, sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Samotná výška príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade, ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, výška príspevku sa pomerne kráti. Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.

Ak zamestnávateľ nesplnil túto povinnosť, ktorú mu ukladá zákon, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.

Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorým je občan starší ako 50 rokov veku, občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (dlhodobo nezamestnaný občan), občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 zjednotili AOTP zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených UoZ. Úpravou sa sledovalo zavedenie jednotných podmienok poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí a nimi zriadených právnických osôb, prostredníctvom poskytovania novo koncipovaného príspevku podľa § 50. Väčší dôraz sa kladie na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce, absolventov škôl, občanov starších ako 50 rokov veku, dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných občanov, zavedením vyššej mesačnej výšky príspevku. Novo koncipovaným príspevkom na podporu zamestnávania znevýhodneného UoZ podľa § 50 došlo zároveň k vypusteniu príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j a príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní podľa § 51a. Právna úprava je súčasťou revízie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ zjednotením podmienok poskytovania pomoci pre všetkých zamestnávateľov s dôrazom na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce. Právna úprava neznamená upustenie od podpory zamestnávania doteraz podporovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prípadne podporu ich zamestnávania s rozlíšením, či ide o verejného alebo neverejného zamestnávateľa. Úprava sleduje zjednotenie podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na najviac znevýhodnené skupiny. Zároveň zostáva aj v rámci novokoncipovaného príspevku podľa § 50 zachovaná podpora rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, nakoľko žiadateľom o príspevok môže byť aj zamestnávateľ, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj.

V rámci uvedeného ustanovenia dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 až 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

Samozrejme za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti. Zákon ďalej charakterizuje, ktorý úrad poskytne príspevok, a to úrad, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto. Ak zamestnávateľovi takýto príspevok úrad poskytne, nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Príspevok sa neposkytuje na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, na ktorého zamestnávanie bol na to isté obdobie poskytnutý iný príspevok. Zamestnávateľ musí uzatvoriť pracovný pomer v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času.

! Upozornenie

V súlade so znením novely zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023, je mesačná výška príspevku v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, alebo vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Poznámka

Celková cena práce je súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom.

Dohoda o poskytnutí príspevku musí obsahovať identifikačné údaje účastníkov dohody, charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest, počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnanca alebo zamestnancov prijatých na pracovné miesta a rozsah dohodnutého pracovného času, dátum obsadenia pracovného miesta alebo pracovných miest, výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, podmienky poskytovania príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku, povinnosť a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok alebo závažného porušenia dohody, záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovnú zmluvu zamestnanca alebo pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do desiatich kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru, záväzok zamestnávateľa zachovať podporované pracovné miesto alebo pracovné miesta na obdobie podľa odseku 5, záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní a iné náležitosti.

§ 50a

Zrušený.

Komentár k § 50a

Novelou zákona č. 112/2018 Z. z. sa zo zákona vypustilo znenie tohto ustanovenia, a to v súvislosti s novým zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, vrátane definície subjektov sociálnej ekonomiky, sociálneho podniku, ako aj ďalších pojmov z oblasti sociálnej ekonomiky.

§ 50b

Zrušený.

Komentár k § 50b

Novelou zákona č. 112/2018 Z. z. sa od 1. 1. 2021 znenie ustanovenia § 50b vypustilo. V súvislosti so zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorým sa komplexne upravuje oblasť sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, vrátane podmienok priznávania štatútu registrovaných sociálnych podnikov, ako aj možnosti ich podpory, sa vypúšťa z pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny kompetencia v oblasti priznávania postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie, vrátane jeho zmeny, pozastavenia alebo zrušenia a vedenie ich registra.

Vzhľadom na to, že predtým mohli byť existujúcim sociálnym podnikom pracovnej integrácie, ktoré majú priznané postavenie podľa zákona o službách zamestnanosti, poskytované finančné prostriedky v rámci národných projektov financovaných zo zdrojov ESF na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, realizovaných v súlade s akčnými plánmi na podporu rozvoja najmenej rozvinutých regiónov, ustanovilo sa ponechať priznané postavenia týmto podnikom s cieľom zabezpečiť záväzky vyplývajúce z už uzatvorených dohôd tak, aby boli naplnené ciele týchto akčných plánov, minimálne na obdobie do konca roka 2020, t. j. do konca implementácie národných projektov. Zároveň sa zaviedla zmena názvu týchto podnikov na „subjekty prechodného zamestnania“ tak, aby sa predišlo zamieňaniu jednotlivých pojmov v zmysle zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a zákona o službách zamestnanosti.

§ 50c

Zrušený.

§ 50d až 50h

Zrušené.

§ 50i

Zrušený.

§ 50j

Zrušený.

Komentár k § 50j

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypustilo uvedené ustanovenie upravujúce príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti. Uvedená úprava je súčasťou revízie aktívnych opatrení na trhu práce zameraných na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ zjednotením podmienok poskytovania pomoci pre všetkých zamestnávateľov s dôrazom na podporu zamestnávania najviac ohrozených skupín na trhu práce.

§ 50k

Zrušený.

Komentár k § 50k

Znenie tohto ustanovenia bolo z právnej úpravy vypustené novelou zákona č. 215/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 3. 2022. Išlo o vypustenie príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý bol dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa zaviedla úprava v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti, ktoré uvedený príspevok obsahovali. Súčasne sa tiež zaviedlo prechodné ustanovenie na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

§ 51

Príspevok na vykonávanie
absolventskej praxe

(1) Absolventská prax podľa tohto zákona umožňuje získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy.

(2) Absolventská prax sa môže vykonávať na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej praxi medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac a úradom a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom.

(3) Absolventská prax sa vykonáva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania, v rozsahu 20 hodín týždenne. Začiatok vykonávania absolventskej praxe a jej rozsah určuje zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe.

(4) Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

(5) Počas vykonávania absolventskej praxe môže úrad poskytnúť absolventovi školy príspevok v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu^13a) mesačne na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Príspevok sa kráti za dni voľna podľa odsekov 6 a 7 a za ďalšie hodiny neprítomnosti na absolventskej praxi na základe evidencie dochádzky predkladanej úradu podľa odseku 9 písm. d). Na účely krátenia príspevku podľa druhej vety sa za deň považujú štyri hodiny. Výsledná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Úrad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe.

(6) Počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu desiatich pracovných dní. Tento nárok vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe.

(7) Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní absolventskej praxe z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti alebo z dôvodu ošetrovania člena rodiny.

(8) Dohoda uzatvorená podľa odseku 2 medzi úradom a absolventom školy obsahuje najmä

a) záväzok úradu zabezpečiť absolventovi školy vykonávanie absolventskej praxe u dohodnutého zamestnávateľa,

b) záväzok absolventa školy vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa dohodnutého úradom,

c) začiatok a dĺžku vykonávania absolventskej praxe,

d) druh a spôsob získavania praktických skúseností, druh pracovného miesta, na ktorom sa bude absolventská prax vykonávať,

e) záväzok absolventa školy dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,

f) záväzok absolventa školy uhradiť úradu náhradu škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním,

g) záväzok absolventa školy uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe,

h) záväzok úradu uhrádzať absolventovi školy príspevok podľa odseku 5 do 15 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje.

(9) Dohoda medzi úradom a zamestnávateľom uzatvorená podľa odseku 2 obsahuje najmä

a) záväzok zamestnávateľa vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe,

b) druh a spôsob získavania praktických skúseností, druh pracovného miesta, na ktorom bude absolventská prax vykonávaná a funkcia alebo profesia fyzickej osoby, pod ktorej vedením bude uchádzač o zamestnanie absolventskú prax vykonávať,

c) záväzok zamestnávateľa preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe,

d) záväzok zamestnávateľa viesť evidenciu dochádzky absolventa školy a predkladať ju mesačne do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca úradu,

e) záväzok zamestnávateľa oznámiť úradu neúčasť absolventa školy na vykonávaní absolventskej praxe, ako aj predčasné skončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do dvoch pracovných dní,

f) záväzok zamestnávateľa, že povereným zamestnancom úradu umožní vykonať kontrolu plnenia tejto dohody,

g) záväzok zamestnávateľa, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.

Komentár k § 51

Odsek 1 až 3

Účelom absolventskej praxe je získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy v príslušnej skupine učebných odborov alebo študijných odborov.

Na účely tohto zákona sa za absolventa školy považuje:

– občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie.

Absolventská prax sa môže vykonávať na základe uzatvorenej dohody o absolventskej praxi medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a medzi absolventom školy, ktorý je vedený v evidencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej jeden mesiac. Absolventská prax sa vykonáva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania, v rozsahu 20 hodín týždenne. Začiatok vykonávania absolventskej praxe a jej rozsah určuje zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe.

Samotná absolventská prax sa môže vykonávať na základe uzatvorenej písomnej dohody o absolventskej praxi medzi absolventom školy, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom. Vykonáva sa najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti jej predĺženia a opakovaného vykonávania, v rozsahu 20 hodín týždenne.

Stanovenie začiatku: začiatok vykonávania absolventskej praxe a jej rozsah určuje zamestnávateľ, počas vykonávania absolventskej praxe má absolvent školy nárok na voľno v rozsahu desiatich pracovných dní, ktorý vzniká najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe.

Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventskej praxe. Treba poznamenať, že počas vykonávania absolventskej praxe absolvent školy ostáva v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výška príspevku na vykonávanie absolventskej praxe: počas vykonávania absolventskej praxe príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uhrádza absolventovi školy mesačný paušálny príspevok vo výške 65 % sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe.

Paušálny príspevok na vykonávanie absolventskej praxe absolventovi školy uhrádza príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny do 15 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa paušálny príspevok poskytuje.

Absolventská prax, ako sme už uviedli, podľa tohto zákona umožňuje získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania absolventa školy. Od 1. 1. 2018 došlo k rozšíreniu okruhu UoZ – absolventov škôl na vykonávanie absolventskej praxe. Predchádzajúce nastavenie tohto opatrenia, ktoré slúžilo na získanie prvých praktických pracovných skúseností u zamestnávateľa, bránilo UoZ – absolventovi školy vykonávať absolventskú prax v inom odbore, než aký vyštudoval alebo sa vyučil. V poslednom období počet UoZ – absolventov škôl, ktorí nemali zodpovedajúce vzdelanie na účel absolventskej praxe, v evidencii UoZ narastal. Rozšírením okruhu UoZ – absolventov škôl sa zabezpečil lepší prístup k získavaniu chýbajúcich odborných zručností a praktických skúseností UoZ – absolventov škôl na pracoviskách zamestnávateľa. Keďže ide o fakultatívny nástroj, tak sa úpravou zabezpečilo umožniť vykonávanie absolventskej praxe v súlade s dopytom na trhu práce.

Odsek 4

Počas vykonávania absolventskej praxe uchádzač o zamestnanie nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu, a to v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom.

Od 1. 1. 2018 sa zmenou ustanovenia zabránilo využívaniu UoZ ako lacnej pracovnej sily a zaviedla sa podpora vytvárania, resp. obsadzovania pracovných miest v pracovnom pomere. Zamestnávatelia s UoZ vykonávajúcim absolventskú prax, menšie obecné služby pre obec, menšie služby pre samosprávny kraj alebo dobrovoľnícku službu uzatvárali aj pracovnoprávny vzťah, čím v podstate UoZ vykonával činnosti ako by bol v pracovnom pomere, pričom mu však z titulu absencie pracovnej zmluvy chýbal status zamestnanca a náležitá ochrana zamestnanca vyplývajúca z príslušných právnych predpisov.

Odsek 5 až 7

Počas vykonávania absolventskej praxe môže úrad poskytnúť absolventovi školy príspevok v sume životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu mesačne na úhradu jeho nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe. Príspevok sa kráti za dni voľna a za ďalšie hodiny neprítomnosti na absolventskej praxi na základe evidencie dochádzky predkladanej úradu. Na účely krátenia príspevku sa za deň považujú štyri hodiny. Výsledná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Úrad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe.

! Upozornenie

Z dôvodu zatraktívnenia príspevku sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 upravila výška príspevku na vykonávanie absolventskej praxe zo sumy 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu na sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Paušálny príspevok na vykonávanie absolventskej praxe sa kráti za dni voľna, na ktoré má absolvent školy nárok v rozsahu 10 pracovných dní najskôr po uplynutí dvoch mesiacov vykonávania absolventskej praxe, za dni neprítomnosti absolventa školy na absolventskej praxi z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, z dôvodu ošetrovania člena rodiny a za ďalšie dni neprítomnosti na základe evidencie dochádzky, ktorú zamestnávateľ predkladá mesačne do desiatich pracovných dní úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Medzi povinnosti absolventa školy patrí vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa dohodnutého úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, uhradiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny náhradu škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním, uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe.

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe, preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe. Inými povinnosťami sú viesť evidenciu dochádzky absolventa školy a predkladať ju mesačne do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oznámiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny neúčasť absolventa školy na vykonávaní absolventskej praxe, ako aj predčasné skončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do dvoch pracovných dní.

Poverený zamestnanec úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva kontrolu plnenia dohody medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom.

Zamestnávateľ nemôže znížiť počet pracovných miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.

Odsek 8 a 9

Dohoda uzatvorená medzi úradom a absolventom školy obsahuje najmä záväzok úradu zabezpečiť absolventovi školy vykonávanie absolventskej praxe u dohodnutého zamestnávateľa, záväzok absolventa školy vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa dohodnutého úradom, začiatok a dĺžku vykonávania absolventskej praxe, druh a spôsob získavania praktických skúseností, druh pracovného miesta, na ktorom sa bude absolventská prax vykonávať, záväzok absolventa školy dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, záväzok absolventa školy uhradiť úradu náhradu škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním, záväzok absolventa školy uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe, záväzok úradu uhrádzať absolventovi školy príspevok podľa odseku 4 do 15 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje.

! Upozornenie

Zároveň sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 upravilo, že príspevok sa kráti za hodiny absencie, nie za dni absencie, najmä s poukazom, že niektoré z absencií (napr. návšteva lekára) trvajú len niekoľko hodín.

Dohoda medzi úradom a zamestnávateľom obsahuje najmä záväzok zamestnávateľa vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe, druh a spôsob získavania praktických skúseností, druh pracovného miesta, na ktorom bude absolventská prax vykonávaná a funkcia alebo profesia fyzickej osoby, pod ktorej vedením bude uchádzač o zamestnanie absolventskú prax vykonávať, záväzok zamestnávateľa preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní absolventskej praxe, záväzok zamestnávateľa viesť evidenciu dochádzky absolventa školy a predkladať ju mesačne do desiatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca úradu, záväzok zamestnávateľa oznámiť úradu neúčasť absolventa školy na vykonávaní absolventskej praxe, ako aj predčasné skončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do dvoch pracovných dní, záväzok zamestnávateľa, že povereným zamestnancom úradu umožní vykonať kontrolu plnenia tejto dohody, záväzok zamestnávateľa, že nezníži počet pracovných miest z dôvodu prijatia uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe.

§ 51a

Zrušený.

Komentár k § 51a

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 vypúšťa znenie aj tohto ustanovenia. Došlo k zjednoteniu AOTP zameraných na podporu zamestnávania znevýhodnených UoZ (§ 50, § 50j, § 51a). Úpravou sa sledovalo zavedenie jednotných podmienok poskytovania príspevku na podporu vytvárania pracovných miest pre znevýhodnených UoZ pre všetkých zamestnávateľov, vrátane obcí a nimi zriadených právnických osôb. Uvedené znenie do účinnosti tejto novely upravovalo príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Právna úprava neznamená upustenie od podpory zamestnávania doteraz podporovaných znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, prípadne podporu ich zamestnávania s rozlíšením, či ide o verejného alebo neverejného zamestnávateľa. Úprava sleduje zjednotenie podpory zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie s dôrazom na najviac znevýhodnené skupiny. V rámci uvedeného ustanovenia došlo tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

§ 52

Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec
alebo formou menších služieb
pre samosprávny kraj

(1) Úrad môže poskytnúť obci alebo samosprávnemu kraju príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj (ďalej len „príspevok“) na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi⁴⁹⁾ (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi“), ak obec alebo samosprávny kraj o príspevok požiada.

(2) Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

(3) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo organizované rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia v obci, zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok a kultúrnych podmienok obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže a na rozvoj a podporu komunitnej činnosti.

(4) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom alebo organizované rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je samosprávny kraj, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov. Účasť dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi na vykonávaní menších služieb pre samosprávny kraj je dobrovoľná.

(5) Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi vykonáva nepretržite najviac počas 6 kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

(6) Na účely organizovania menších obecných služieb pre obec miestne príslušný úrad poskytuje obci raz za mesiac o dlhodobo nezamestnaných občanoch v hmotnej núdzi, ktorých vedie v evidencii,

a) meno, priezvisko a dátum narodenia,

b) adresu trvalého pobytu,

c) dosiahnutý stupeň vzdelania, získané odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,

d) dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

e) informáciu o tom, či je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

(7) Na účely organizovania menších služieb pre samosprávny kraj miestne príslušný úrad poskytne samosprávnemu kraju na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch v hmotnej núdzi, ktorých vedie v evidencii, v rozsahu podľa odseku 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad, v ktorého územnom obvode má samosprávny kraj záujem organizovať menšie služby pre samosprávny kraj.

(8) Príspevok je určený na úhradu časti

a) nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi a úhradu časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj, a

b) celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj.

(9) Mesačná výška príspevku podľa odseku 8 písm. a) je najviac 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac 4 % počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov a príspevku podľa odseku 8 písm. b) je najviac 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj.

(10) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt.

(11) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a samosprávnym krajom, ktorá obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) počet dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi prijatých na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj a dĺžku trvania ich vykonávania jedným dlhodobo nezamestnaným občanom v hmotnej núdzi,

c) druh vykonávaných pracovných činností,

d) časový rozsah vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

e) celkovú výšku príspevku, termín a dĺžku poskytovania príspevku,

f) počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnanými občanmi v hmotnej núdzi, a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

g) záväzok úradu, že poskytne príspevok mesačne, najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov,

h) záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že oznámi úradu každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaným občanom v hmotnej núdzi,

i) záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že najneskôr do 15 dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj,

j) záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že pri skončení vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj poskytne úradu zoznam činností, ktoré vykonával dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi,

k) podmienky poskytovania príspevku,

l) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

m) spôsob a lehotu vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

n) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(12) Ak obec alebo samosprávny kraj porušili dohodu podľa odseku 11 a úrad z tohto dôvodu odstúpil od tejto dohody, novú dohodu je možné uzatvoriť najskôr po uplynutí 12 mesiacov od odstúpenia úradu od predchádzajúcej dohody.

(13) Úrad uzatvára s dlhodobo nezamestnaným občanom v hmotnej núdzi dohodu o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj, ktorá obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) druh pracovných činností pri vykonávaných menších obecných službách pre obec alebo menších službách pre samosprávny kraj,

c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

d) záväzok úradu zabezpečiť dlhodobo nezamestnanému občanovi v hmotnej núdzi vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

e) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávať menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj zabezpečené úradom,

f) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi dodržiavať vnútorné predpisy a pokyny obce alebo samosprávneho kraja a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,

g) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(14) Ak sa dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi nemôže zúčastniť menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak dočasná pracovná neschopnosť dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj trvá viac ako 30 dní, úrad od dohody podľa odseku 13 odstúpi.

Komentár k § 52

Súčasťou aktívnej politiky trhu práce je aj poskytovanie príspevkov na vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj.

Znenie tohto ustanovenia sa zmenilo novelou zákona č. 488/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 1. 2023.

V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom, podľa ktorého mal príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj obligatórny čiže nárokový charakter, sa po novom zmenil charakter tohto príspevku na fakultatívny čiže nenárokový príspevok. Touto zmenou sa sleduje podpora aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj u dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ak obec vrátane organizácií ňou zriadenými alebo samosprávny kraj vrátane organizácií ním zriadenými alebo založenými o príspevok požiadajú. Novým obdobím podpory nepretržite najviac počas 6-tich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov v porovnaní s doteraz platným právnym stavom, ktorý umožňoval predĺženie najviac počas ďalších 12-tich kalendárnych mesiacov, sa sleduje uplatnenie intenzívnejšieho prístupu pri udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi a tiež skrátenie obdobia, počas ktorého nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Dôvodnou je tiež nízka úspešnosť umiestňovania dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi na trhu práce po ukončení aktivačnej činnosti. Ako uvádza dôvodová správa, napr. v roku 2019, poslednom roku pred pandémiou, ukončilo z tejto cieľovej skupiny aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb 7 545 osôb a na trhu práce sa z nich umiestnilo do 6 mesiacov od ukončenia tejto aktivity 1 081 osôb, čo je 14,32 %. Z hľadiska profesie, ktorú osoby v rámci aktivačnej činnosti vykonávali, najväčšie percento tvorili pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to až 93,06 %, ďalšou skupinou sú administratívni pracovníci (5,44 %), technickí a odborní pracovníci (0,93 %), pracovníci v službách a obchode (0,26 %) a iné.

Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj

Ide o podporu udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. V zásade však dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj

Tieto služby môže dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi vykonávať nepretržite najviac počas 6 kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne s možnosťou predĺženia ich vykonávania najviac o ďalších 6 kalendárnych mesiacov.

Údaje, ktoré sú poskytované o dlhodobo nezamestnaných

– meno, priezvisko a dátum narodenia,

– adresa trvalého pobytu,

– dosiahnutý stupeň vzdelania, získané odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,

– dĺžka vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

– informácia či je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Na čo je príspevok určený

– časť nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi a úhradu časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

– časť celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj,

– poskytuje ho úrad,

– poskytuje na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a samosprávnym krajom.

Výška príspevku

– najviac 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov mesačne,

– najviac 4 % počas ďalších šiestich kalendárnych mesiacov mesačne,

– najviac 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj – ide o príspevok podľa odseku 8 písm. b).

Dohoda, na základe ktorej sa poskytuje príspevok - obsah

– identifikačné údaje účastníkov dohody,

– počet dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi prijatých na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj a dĺžku trvania ich vykonávania jedným dlhodobo nezamestnaným občanom v hmotnej núdzi,

– druh vykonávaných pracovných činností,

– časový rozsah vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

– celková výška príspevku, termín a dĺžka poskytovania príspevku,

– počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnanými občanmi v hmotnej núdzi, a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

– záväzok úradu, že poskytne príspevok mesačne, najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov,

– záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že oznámi úradu každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaným občanom v hmotnej núdzi,

– záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že najneskôr do 15 dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj,

– záväzok obce alebo samosprávneho kraja, že pri skončení vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj poskytne úradu zoznam činností, ktoré vykonával dlhodobo nezamestnaný občan v hmotnej núdzi,

– podmienky poskytovania príspevku,

– spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

– spôsob a lehotu vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

– ďalšie dohodnuté náležitosti.

Dohoda o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj – obsah

– identifikačné údaje účastníkov dohody,

– druh pracovných činností pri vykonávaných menších obecných službách pre obec alebo menších službách pre samosprávny kraj,

– začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

– záväzok úradu zabezpečiť dlhodobo nezamestnanému občanovi v hmotnej núdzi vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj,

– záväzok dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi vykonávať menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj zabezpečené úradom,

– záväzok dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi dodržiavať vnútorné predpisy a pokyny obce alebo samosprávneho kraja a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,

– ďalšie dohodnuté náležitosti.

§ 52a

Zrušený.

Komentár k § 52a

V rámci tohto aktívneho opatrenia trhu práce boli poskytované príspevky na vykonávanie aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. bolo od 1. 1. 2023 vypustené aj uvedené ustanovenie. V rámci revízie jednotlivých príspevkov je výsledkom revízie dôraz na opatrenia smerujúce k podpore umiestnenia na trhu práce znevýhodnených UoZ (viď úprava v § 50, 50j, 51a a 54).

Uvedené znamená, že orientácia finančnej podpory smeruje k opatreniam, ktoré tento cieľ napĺňajú. Opatrenia, ktoré v reakcii na situáciu na trhu práce môžu pomôcť aj UoZ, ktorí nie sú znevýhodnenými UoZ, a teda je predpoklad, že sa uplatnia na trhu práce bez finančnej intervencie alebo po zabezpečení poradenských služieb a vzdelávania, budú realizované v rámci projektov a programov podľa § 54. Aktivácia znevýhodnených UoZ, ktorá bola realizovaná aj v rámci § 52a, napr. aktivácia osôb so zdravotným postihnutím, bude v budúcom období realizovaná rovnako projektovo (napr. dôjde k spusteniu projektu Aktivácia znevýhodnených UoZ, v rámci ktorého je možné aktivovať znevýhodnených UoZ aj u neverejných poskytovateľov všeobecne prospešných služieb – napr. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb).

§ 53

Príspevok na dochádzku za prácou

(1) Úrad poskytuje mesačne príspevok na dochádzku za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta výkonu zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve a späť zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa môže opätovne poskytnúť po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania.

(2) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas šiestich mesiacov. Zamestnancovi, ktorý bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, sa príspevok poskytuje aj počas ďalších najviac šiestich mesiacov.

(3) Príspevok sa poskytuje najviac v sume 200 eur mesačne v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo od miesta prechodného pobytu zamestnanca a od počtu odpracovaných dní v mesiaci.

(4) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 kalendárnych dní od preukázania trvania zamestnania.

(5) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 2 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) miesto trvalého pobytu alebo miesto prechodného pobytu zamestnanca a miesto výkonu zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve,

c) vzdialenosť miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu zamestnanca,

d) obdobie poskytovania príspevku,

e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,

f) podmienky poskytnutia príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(6) Ak sa zamestnancovi začne poskytovať príspevok podľa § 53a ods. 6, poskytovanie príspevku podľa odseku 1 sa zastaví.

Komentár k § 53

Odsek 1

Úrad poskytuje mesačne príspevok na dochádzku za prácou, prostredníctvom ktorého kompenzuje úhradu časti cestovných výdavkov:

– na dochádzku z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu zamestnania a späť zamestnancovi,

– na dochádzku z miesta prechodného pobytu do miesta výkonu zamestnania a späť zamestnancovi.

Miesto výkonu zamestnania je uvedené v pracovnej zmluve.

Príspevok je poskytovaný zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. a).

Musí byť však splnená podmienka, že o príspevok tento zamestnanec písomne požiadal najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania.

Od 1. 1. 2018 sa v poskytovaní príspevku sa pokračuje, ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a § 53a sa ustanovilo zabezpečiť možnosť pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou alebo príspevku na podporu mobility za prácou zamestnancovi v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnania, bezprostredne nadväzujúcej na predchádzajúce zamestnanie tak, aby bolo umožnené dočerpanie príspevku. V praxi sa často stávalo, že zamestnanec, ktorému bol poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53a, nahradil jeden pracovný pomer iným pred skončením obdobia poskytovania príspevku, a tým podľa platného právneho stavu, strácal zamestnanec nárok na pokračovanie v poskytovaní príspevku. Právnou úpravou sa tak umožnilo týmto zamestnancom pokračovať v poberaní príspevku do konca oprávneného obdobia.

Súčasne sa ustanovilo zavedenie písomnej dohody pri poskytovaní príspevku podľa § 53 a 53a so zámerom zosúladiť poskytovanie uvedených príspevkov so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj s poskytovaním ostatných príspevkov podľa zákona. Okrem toho, v rámci AOTP sa takmer všetky príspevky poskytujú na základe uzatvorenej písomnej dohody, v ktorej sú zakotvené všetky pravidlá, ako i sankčné opatrenia, v prípade neplnenia z oboch strán. Právnou úpravou sa tak vytvorila väčšia právna istota aj pre žiadateľa o príspevok.

Na účely podpory zvýšenia mobility za prácou sa taktiež skrátila lehota pre opätovné poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania. Predtým platná dvojročná lehota pre vznik opätovného nároku na príspevky, aj napriek splneniu ostatných zákonom stanovených podmienok, do istej miery znevýhodňovala UoZ a mohla byť negatívnym faktorom pri ich rozhodovaní sa o nástupe do iného zamestnania mimo miesta svojho bydliska. Zároveň sa ustanovilo zvýšenie maximálnej výšky príspevku, ak o príspevok požiadajú obaja manželia.

Odsek 2 a 3

Príspevok je poskytovaný v zásade na základe písomnej dohody. Dohodu uzatvára úrad a zamestnanec. Obdobie poskytovania príspevku je v dĺžke najviac počas šiestich mesiacov. V prípade, že zamestnanec bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, bude príspevok poskytovaný aj počas ďalších najviac šiestich mesiacov.

Suma príspevku je najviac v sume 200 eur mesačne. Suma však záleží od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo od miesta prechodného pobytu zamestnanca. Zároveň sa odvíja aj od počtu odpracovaných dní v mesiaci.

Od 1. 5. 2018 sa v záujme zosúladenia podpory pracovnej mobility pre skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie predĺžilo obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie o ďalších 6 mesiacov na 12 mesiacov tak, ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

Príspevok sa poskytuje bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania a od počtu odpracovaných dní zamestnancom v mesiaci, a to na základe preukazovania trvania zamestnania a dochádzky do zamestnania. Týmto sa umožnilo poberanie príspevku aj tým zamestnancom, ktorí dochádzajú za prácou a nemajú spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami, prípadne hromadné dopravné prostriedky nepremávajú v danej lokalite podľa potreby výkonu zamestnania. Zároveň sa vypustil zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožniť poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou. Zároveň sa nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné zvýšila maximálna mesačná výška príspevku zo sumy 135 eur na sumu 200 eur.

Odsek 4 a 5

Príspevok je poskytovaný úradom, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 kalendárnych dní od preukázania trvania zamestnania. Znenie odseku 5 vymedzuje obsahové náležitosti dohody o poskytnutí príspevku, ktoré sa do ustanovenia doplnilo od 1. 1. 2018. V rámci AOTP sa takmer všetky príspevky poskytujú na základe uzatvorenej písomnej dohody, v ktorej sú zakotvené všetky pravidlá, ako i sankčné opatrenia, v prípade neplnenia z oboch strán. Právnou úpravou sa tak vytvorila väčšia právna istota aj pre žiadateľa o príspevok.

Odsek 6

Od 1. 5. 2018 ustanovenie doplnilo odsekom 6, podľa ktorého ak sa zamestnancovi začne poskytovať príspevok podľa § 53a ods. 6 alebo § 53c ods. 1 písm. b), poskytovanie príspevku podľa odseku 1 sa zastaví. Týmto ustanovením pri poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou sa rozšírili možnosti podpory pracovnej mobility tak, aby v prípade, ak zamestnanec počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania a jeho zamestnanie naďalej trvá, mohol požiadať o príspevok na podporu mobility za prácou podľa § 53a alebo o príspevok na presťahovanie za prácou podľa § 53c, pričom poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou sa zastaví.

§ 53a

Príspevok na podporu mobility za prácou

(1) Úrad poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou (ďalej len „príspevok“) na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do troch mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo zamestnancovi podľa odseku 6. Prílohou k žiadosti je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu alebo o nahlásení prechodného pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási nový prechodný pobyt, ktoré sú vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 2 najmenej 50 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje. Príspevok sa neposkytuje, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53.

(2) Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu alebo nahlásenie prechodného pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km alebo ak je miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 50 km.

(3) Výdavky na bývanie súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku sú preukázané mesačné výdavky na

a) úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo

b) nájomné.

(4) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Príspevok sa poskytuje najviac počas šiestich mesiacov. Zamestnancovi, ktorý bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, sa príspevok poskytuje aj počas ďalších najviac šiestich mesiacov. Mesačná výška príspevku je 80 % zo sumy výdavkov podľa odseku 3, najviac

a) 400 eur, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, najviac 600 eur, počas obdobia podľa druhej vety,

b) 200 eur, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku a aspoň jeden z manželov bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, najviac 300 eur, počas obdobia podľa tretej vety.

(5) Manželia žiadajú o príspevok spoločnou žiadosťou, v ktorej uvedú manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.

(6) Zamestnancovi, ktorý písomne požiada o príspevok počas poberania príspevku podľa § 53, sa príspevok poskytuje počas obdobia zostávajúceho do uplynutia obdobia poskytovania príspevku podľa § 53, a zamestnancovi, ktorý písomne požiada o príspevok do jedného mesiaca od skončenia poberania príspevku podľa § 53, sa príspevok poskytuje najviac počas troch mesiacov. Zamestnancovi podľa prvej vety sa príspevok poskytuje vo výške podľa odseku 4 písm. b); ustanovenia odseku 4 druhej vety a tretej vety sa nepoužijú.

(7) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený, do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov podľa odseku 3, ak tieto skutočnosti zamestnanec preukázal najneskôr do 30 dní od uplynutia mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje.

(8) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 4 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca alebo miesto prechodného pobytu zamestnanca,

c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu alebo vzdialenosť miesta prechodného pobytu od miesta trvalého pobytu,

d) obdobie poskytovania príspevku,

e) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,

f) podmienky poskytnutia príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

h) záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(9) Úrad opätovne poskytne príspevok najskôr po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania.

Komentár k § 53a

Odsek 1

Podľa odseku 1 úrad poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. Príspevok sa nemôže poskytovať v prípade, ak je zamestnancovi poskytovaný príspevok podľa § 53 alebo § 53c.

Zásadou na poskytnutie príspevku je podanie písomnej žiadosti o poskytnutie. Žiadosť musí byť podaná najneskôr do troch mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žiadosť okrem zákonných obsahových náležitostí musí obsahovať aj prílohu, ktorou je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu alebo o nahlásení prechodného pobytu a kópia pracovnej zmluvy.

Od 1. 1. 2018 sa v poskytovaní príspevku pokračuje, ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie, alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási nový prechodný pobyt, ktoré sú vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km. Uvedeným znením sa upravila možnosť pokračovania v poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou aj v prípade zmeny pobytu, a to vzhľadom na to, že v prípade zmeny zamestnania môže dôjsť aj k zmene pobytu, najmä prechodného. Pri zmene pobytu podmienkou na pokračovanie v poskytovaní príspevku bude, že nový trvalý pobyt alebo prechodný pobyt je vzdialený od pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km, teda neustále musí byť splnená pôvodná podmienka vzdialenosti od pôvodného trvalého pobytu, z ktorého sa uchádzač o zamestnanie pri podaní žiadosti o príspevok sťahoval.

Následne sa od 1. 5. 2018 rozšírila cieľová skupina na účel príspevku na podporu mobility za prácou o zamestnancov, ktorí počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania a jeho zamestnanie naďalej trvá (ods. 1). Nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania sa skrátila vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 km na 50 km (§ 53a ods. 1 a 2) a zvýšila sa maximálna mesačná výška príspevku na 400 eur (600 eur pre manželov) počas prvých 6 mesiacov, resp. 200 eur (300 eur pre manželov) počas ďalších 6 mesiacov [§ 53a ods. 4 písm. a) a písm. b)].

Odsek 2

Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu alebo nahlásenie prechodného pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km (predtým bolo 70 km), alebo ak je miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 50 km.

Novela zákona č. 64/2018 Z. z. od 1. 5. 2018 mala snahu zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania. Vzhľadom na uvedené sa skrátila vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 km na 50 km.

Odsek 3 a 4

Znenie odseku 3 vymedzuje výdavky na bývanie súvisiace so zmenou pobytu na účely poskytnutia príspevku. Ide o preukázané mesačné výdavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nájomné.

Príspevok sa podľa odseku 4 poskytuje zásadne na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku. Dohoda je uzatvorená medzi úradom a zamestnancom. Obdobie poskytovania príspevku je v dĺžke šesť mesiacov. V prípade, že bol zamestnanec pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, tak mu je príspevok poskytovaný ďalších šiestich mesiacov naviac. Čo sa týka výšky príspevku, ta je stanovená vo výške 80 % zo sumy výdavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nájomné, najviac

– 400 eur, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku, najviac 600 eur, počas stanoveného obdobia,

– 200 eur, a ak obaja manželia spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku a aspoň jeden z manželov bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, najviac 300 eur, počas stanoveného obdobia.

Od 1. 1. 2018 sa príspevok poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. V záujme jednoznačného vyjadrenia toho, že príspevok na podporu mobility za prácou sa poskytuje na základe dohody o poskytnutí príspevku, aj ak sa poskytuje 12 mesiacov zamestnancovi, ktorý bol znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, sa upravilo uzatváranie dohody v samostatnej vete. Zároveň sa zvýšila maximálna výška príspevku, ak o príspevok požiadajú obaja manželia.

Od 1. 5. 2018 sa ods. 4 písm. a) suma „250 eur“ nahradila sumou „400 eur“ a suma „400 eur“ sa nahradila sumou „600 eur“, čo znamená, že sa zvýšila maximálna mesačná výška príspevku na 400 eur (600 eur pre manželov) počas prvých 6 mesiacov, resp. 200 eur (300 eur pre manželov) počas ďalších 6 mesiacov [§ 53a ods. 4 písm. a) a písm. b)]. V písm. b) sa suma „125 eur“ nahradila sumou „200 eur“ a suma „200 eur“ sa nahradila sumou „300 eur“.

Odsek 5

Čo sa týka žiadosti zo strany manželov, ich povinnosťou je od 1. 5. 2017 žiadať o príspevok spoločnou žiadosťou. Zároveň však uvedú jedného manžela, ktorému sa má príspevok poskytovať.

Odsek 6

V súvislosti s novým ustanovením § 53 ods. 6 sa od 1. 5. 2018 doplnila možnosť požiadať o príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási prechodný pobyt v súvislosti s miestom výkonu zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.

V takomto prípade sa príspevok na podporu mobility za prácou poskytuje vo výške podľa § 53a ods. 4 písm. b), a to počas zostávajúceho oprávneného obdobia na poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53 ods. 2 alebo najviac 3 mesiace, ak o príspevok požiada zamestnanec po skončení poberania príspevku na dochádzku za prácou.

Odsek 7 a 9

Kompetentným k poskytovaniu príspevku je úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie bol zamestnanec vedený. Príspevok musí úrad poskytnúť do 30 dní od preukázania trvania zamestnania a výdavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo nájomné, ak tieto skutočnosti zamestnanec preukázal najneskôr do 30 dní od uplynutia mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje.

Znenie odseku 8 vymedzuje obsahové náležitosti dohody o poskytnutí príspevku. Dohoda musí predovšetkým obsahovať identifikačné údaje účastníkov dohody, miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca alebo miesto prechodného pobytu zamestnanca, vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu alebo vzdialenosť miesta prechodného pobytu od miesta trvalého pobytu, obdobie poskytovania príspevku, maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania, podmienky poskytnutia príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, záväzok zamestnanca, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní a ďalšie dohodnuté náležitosti.

Od 1. 1. 2018 do ustanovenia doplnili obsahové náležitosti. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom pri poskytovaní príspevku v § 53a sa po novom zabezpečila možnosť pokračovať v poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou alebo príspevku na podporu mobility za prácou zamestnancovi v schválenom období aj v prípade zmeny zamestnania, bezprostredne nadväzujúcej na predchádzajúce zamestnanie tak, aby bolo umožnené dočerpanie príspevku. V rámci dohody sú zakotvené všetky pravidlá, ako i sankčné opatrenia, v prípade neplnenia z oboch strán, čím sa vytvára väčšia právna istota aj pre žiadateľa o príspevok.

Zákon umožňuje úradu opätovné poskytnutie príspevku, a to najskôr po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania.

§ 53b

Príspevok na dopravu
do zamestnania

(1) Príspevok na dopravu do zamestnania (ďalej len „príspevok“) môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60.

(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť.

(3) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.

(4) Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje

a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) počet mesačne prepravovaných zamestnancov,

c) prepravnú vzdialenosť v km,

d) predpokladanú mesačnú výšku nákladov na dopravu zamestnancov,

e) spôsob preukázania skutočností podľa odseku 1,

f) maximálnu výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady,

g) podmienky poskytnutia príspevku,

h) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

i) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku,

j) spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

k) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

l) záväzok úradu, že bude poskytovať zamestnávateľovi príspevok mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov zamestnávateľom,

m) ďalšie dohodnuté náležitosti.

Komentár k § 53b

Príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa.

Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Ak sú splnené všetky podmienky, ktoré upravuje aj písomná dohoda uzavretá medzi úradom a zamestnávateľom, môže byť príspevok poskytnutý až do výšky až 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody, počet mesačne prepravovaných zamestnancov, prepravnú vzdialenosť v km, predpokladanú mesačnú výšku nákladov na dopravu zamestnancov, spôsob preukázania skutočností, maximálnu výšku príspevku, jeho špecifikáciu a spôsob úhrady, podmienky poskytnutia príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku, spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, záväzok úradu, že bude poskytovať zamestnávateľovi príspevok mesačne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov zamestnávateľom, ďalšie dohodnuté náležitosti.

§ 53c

Zrušený.

Komentár k § 53c

Ustanovenie bolo do zákona doplnené od 1. 5. 2018. Následne sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 vypustilo ustanovenie upravujúce príspevok na presťahovanie za prácou (§ 53c), nakoľko príspevok má obdobné zameranie príspevku ako v prípade poskytovania príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

§ 53d

Príspevok na vytvorené
nové pracovné miesta

(1) Za aktívne opatrenie na trhu práce sa považuje aj investičná pomoc na podporu počiatočnej investície formou príspevku na vytvorené nové pracovné miesta⁴⁶⁾ďalej len „príspevok“), na ktorú bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa osobitného predpisu.^28b)

(2) Príspevkom na vytvorené nové pracovné miesta sú za podmienok ustanovených osobitným predpisom^59aba) podporované oprávnené mzdové náklady, ktorých vynaloženie zamestnávateľ preukáže pri podaní ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru.^59abb)

(3) Príspevok poskytuje ministerstvo prostredníctvom ústredia na základe zmluvy o poskytnutí príspevku na vytvorené nové pracovného miesta uzatvorenej so zamestnávateľom.^59ac)

(4) Zmluva podľa odseku 3 obsahuje

a) identifikačné údaje zmluvných strán,

b) číslo rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci,

c) názov investičného zámeru,

d) počet pracovných miest, ktoré je zamestnávateľ povinný vytvoriť,

e) dátum, do ktorého budú nové pracovné miesta vytvorené,

f) záväzok zamestnávateľa udržať vytvorené nové pracovné miesto najmenej po dobu podľa osobitného predpisu,^28b)

g) maximálnu dĺžku doby preobsadenia vytvoreného nového pracovného miesta pri zohľadnení charakteru vytváraných pozícií,

h) schválenú maximálnu výšku príspevku,

i) schválenú výšku oprávnených mzdových nákladov investičného zámeru a výšku skutočne vynaložených oprávnených mzdových nákladov investičného zámeru,

j) obdobie, za ktoré sa príspevok na vytvorené pracovné miesta poskytuje,

k) termín a spôsob poskytnutia príspevku,

l) spôsob a termín zúčtovania príspevku,

m) spôsob kontroly plnenia povinností zamestnávateľa a podmienok poskytnutia investičnej pomoci,

n) záväzok zamestnávateľa vrátiť príspevok alebo jeho pomernú časť, ak sa nepoužil na dohodnutý účel alebo ak mu bol poskytnutý neopodstatnene alebo vo vyššej sume, ako mu patril, a lehotu a podmienky jeho vrátenia,

o) podmienky vypovedania zmluvy,

p) sankcie,

q) iné dojednania.

(5) Zamestnávateľovi, ktorému bol poskytnutý príspevok, nemôže byť poskytnutý ďalší príspevok z prostriedkov určených na aktívne opatrenia na trhu práce po dobu účinnosti zmluvy uzatvorenej s ústredím na ten istý účel, na ktorý bol poskytnutý tento príspevok.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 53d

Za jeden z aktívnych opatrení na trhu práce sa považuje aj pomoc na podporu počiatočnej investície formou príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta.

Od 1. 4. 2018 ide o príspevok na vytvorené nové pracovné miesta vzhľadom na úpravu zákona o regionálnej investičnej pomoci. Medzi aktívne opatrenia na trhu práce patrí aj investičná pomoc na podporu počiatočnej investície formou príspevku na vytvorené nové pracovné miesta, na ktorú bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičnej pomoci podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci.

Odsek 2 až 4

Od 1. 4. 2018 sa v odseku 2 vymedzilo, čo si predstavíme pod týmto príspevkom. Príspevkom na vytvorené nové pracovné miesta sú za podmienok podľa zákona o regionálnej investičnej pomoci podporované oprávnené mzdové náklady, ktorých vynaloženie zamestnávateľ preukáže pri podaní ročnej správy o priebehu realizácie investičného zámeru, nakoľko je prijímateľ povinný predložiť ministerstvu hospodárstva každoročne najneskôr do konca apríla ročnú správu o priebehu realizácie investičného zámeru za predchádzajúci kalendárny rok.

Príspevok je poskytovaný zo strany ministerstva prostredníctvom ústredia. Príspevok sa poskytuje tiež na základe zmluvy o poskytnutí príspevku. Zmluva sa uzatvára so zamestnávateľom.

Príspevok na vytvorené nové pracovné miesta sa vypláca na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi prijímateľom a ministerstvom práce prostredníctvom ústredia práce podľa osobitného predpisu, ak realizácia investičného zámeru vedie k čistému nárastu pracovných miest.

Znenie odseku 4 obsahuje vymedzenie obsahových náležitosti uzatvorenej zmluvy.

Zamestnávateľovi, ktorému bol poskytnutý príspevok, nemôže byť poskytnutý ďalší príspevok z prostriedkov určených na aktívne opatrenia na trhu práce po dobu účinnosti zmluvy uzatvorenej s ústredím na ten istý účel, na ktorý bol poskytnutý tento príspevok.

§ 53e až § 53g

Zrušené.

Komentár k § 53e až § 53g

Ďalšie ustanovenia boli vypustené novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023.

K vypusteniu § 53e Finančná pomoc na podporu udržania zamestnanosti v malých podnikoch alebo stredných podnikoch došlo v reakcii na pretrvávajúce identifikácie tohto ustanovenia, ktoré javilo znaky fakultatívne poskytovanej pomoci vo forme záruky za úver poskytnutý bankou, alebo úhrady časti úroku z úveru poskytnutého bankou v rámcovej pôsobnosti Ministerstva financií SR a mimo pôsobnosti systému služieb zamestnanosti.

S odkazom na právny stav, podľa ktorého zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti, sa vypustil tento úverový nástroj, ktorý nie je s ohľadom na charakter a pôsobnosť inštitúcií služieb zamestnanosti vykonávaný v rámci systému služieb zamestnanosti podľa § 11 ods. 2.

Vypustenie § 53f a 53g predstavuje legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou, ktorá zabezpečovala komplexnosť zákona o sociálnej ekonomike a o sociálnych podnikoch z vecného a finančného hľadiska.

§ 54

Projekty a programy

(1) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj

a) národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad,

b) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

c) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad,

d) projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie alebo záujemcov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba,

e) projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad,

f) pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie,

g) pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

(2) Projekty a programy podľa odseku 1 písm. a) až d), f) a g) sú zamerané najmä na zlepšenie prístupu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. a) až d) a h) na trh práce, a to najmä podporou získania vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovania a rozvoja zručností, rekvalifikácie a adaptability zabezpečujúcej prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane samostatnej zárobkovej činnosti.

(3) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na

a) podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,⁴⁹⁾ na trhu práce,

b) zlepšenie postavenia fyzických osôb na trhu práce prostredníctvom komplexného prístupu pri poskytovaní nástrojov a služieb podporujúcich ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepšenie ich zamestnateľnosti a zvýšenie a udržanie ich zamestnanosti, ktoré schvaľuje ministerstvo.

(4) Účastníkom projektov a programov podľa odseku 3 môže byť

a) uchádzač o zamestnanie,

b) fyzická osoba, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie, nie je zamestnancom, nevykonáva alebo neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť a sústavne sa nepripravuje na povolanie alebo

c) znevýhodnená osoba, alebo zraniteľná osoba.^59j)

(5) Medzi nástroje a služby komplexného prístupu podľa odseku 3 patrí najmä

a) poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri hľadaní, získaní a udržaní si zamestnania vrátane poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva fyzickým osobám podľa odseku 4,

b) zisťovanie osobnostných predpokladov, schopností a zručností a zhodnotenie kompetencií fyzických osôb podľa odseku 4 vrátane diagnostiky a rozpoznania prekážok ich vstupu na trh práce,

c) vyhľadávanie vhodného zamestnania pre fyzické osoby podľa odseku 4 a jeho sprostredkovanie vrátane sprevádzania,

d) vykonávanie výberu vhodnej fyzickej osoby na pracovné miesto na základe požiadaviek zamestnávateľa,

e) poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétnej fyzickej osoby.

(6) Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o azyl, ktorému bol udelený azyl, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, s cieľom uľahčiť jeho sociálne začlenenie a integráciu na trh práce poskytovaním nástrojov a služieb podporujúcich zlepšenie jeho zamestnateľnosti a uplatnenia sa na trhu práce, ktoré realizuje ústredie alebo úrad.

(7) Projekty a programy podľa odsekov 1, 3 a 6 sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu, alebo z iných zdrojov.

(8) Na projekty a programy realizované podľa odsekov 1, 3 a 6 sa neposkytujú príspevky podľa tohto zákona.

(9) Účastníkovi projektov a programov podľa odsekov 1, 3 a 6 možno poskytnúť finančný príspevok.

Komentár k § 54

Projekty a programy sú financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu alebo sú financované zo štátneho rozpočtu, alebo z iných zdrojov.

Od 1. 1. 2019 v záujme zabezpečenia prípravy kvalifikovanej pracovnej sily na meniace sa požiadavky trhu práce sa rozšírili možnosti realizácie regionálnych projektov aj o záujemcov o zamestnanie.

Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj národné projekty, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie alebo úrad, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad, projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie a realizuje úrad alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba, pilotné projekty na overenie nových aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie, pilotné projekty alebo pilotné programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti, ktoré schvaľuje ústredie a realizuje úrad.

Od 27. 3. 2020 sa novelou zákona č. 63/2020 Z. z. za aktívne opatrenia na trhu práce považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.

Išlo o doplnenie s cieľom podpory odstránenia dôsledkov vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky na zamestnanosť a trh. Medzi aktívne opatrenia na trhu práce sa po novom zaradili aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja je tak možné realizovať projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty budú určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečuje finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo môže výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a pod.

Projekty a programy vyššie uvedené s výnimkou projektov na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad, sú zamerané najmä na zlepšenie prístupu znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trh práce, a to najmä podporou získania vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovania a rozvoja zručností, rekvalifikácie a adaptability zabezpečujúcej prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane samostatnej zárobkovej činnosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 znením nového odseku 2 zabezpečuje potrebné zacielenie AOTP realizovaných formou projektov najmä na zlepšenie prístupu znevýhodnených UoZ podľa § 8 ods. 1 písm. a) až d) a h) na trh práce, u ktorých bude tento prístup na trh práce podporený najmä získaním vzdelania podľa potrieb trhu práce, budovaním a rozvojom zručností, rekvalifikáciou, adaptabilitou zabezpečujúcou prístup na trh práce a podporou vytvorenia nových pracovných miest vrátane SZČ.

S cieľom podpory zlepšenia postavenia nezamestnaných osôb na trhu práce, najmä znevýhodnených a zraniteľných, ktorí neboli vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a zvýšenia možností ich zamestnania, sa medzi projekty a programy aktívnych opatrení na trhu práce zaradili od 1. 1. 2020 po novele zákona č. 374/2019 Z. z. aj tie, ktoré prostredníctvom komplexného prístupu pri poskytovaní nástrojov a služieb podporovali ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepšovali ich zamestnateľnosť a zvyšovali a podporovali udržanie zamestnanosti tejto cieľovej skupiny. Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považovali aj projekty a programy na zlepšenie postavenia fyzických osôb na trhu práce prostredníctvom komplexného prístupu pri poskytovaní nástrojov a služieb podporujúcich ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepšenie ich zamestnateľnosti a zvýšenie a udržanie ich zamestnanosti, ktoré schvaľuje ministerstvo. Uvedené bolo platné do 1. 4. 2023. Od tohto dátumu sa za aktívne opatrenia na trhu práce považujú aj projekty a programy na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, na trhu práce, zlepšenie postavenia fyzických osôb na trhu práce prostredníctvom komplexného prístupu pri poskytovaní nástrojov a služieb podporujúcich ich uplatnenie sa na trhu práce, zlepšenie ich zamestnateľnosti a zvýšenie a udržanie ich zamestnanosti, ktoré schvaľuje ministerstvo.

! Upozornenie

V dôsledku vypustenia osobitného príspevku zo systému pomoci v hmotnej núdzi sa novelou zákona č. 65/2023 Z. z. od 1. 4. 2023 zaviedlo nové aktívne opatrenie na trhu práce, ktoré bude slúžiť na podporu opätovného začlenenia a udržania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce, ktorý bol členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Účastník projektov a programov

– uchádzač o zamestnanie,

– fyzická osoba, ktorá nie je uchádzačom o zamestnanie, nie je zamestnancom, nevykonáva alebo neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť a sústavne sa nepripravuje na povolanie alebo

– znevýhodnená osoba, alebo zraniteľná osoba.

Poznámka

Zraniteľná osoba

– prijímateľ sociálnej služby,

– fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii,

– dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami okrem dieťaťa alebo žiaka podľa osobitného predpisu,

– dieťa alebo plnoletá fyzická osoba, pre ktorých sú vykonávané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,

– plnoletá fyzická osoba po skončení ústavnej starostlivosti dosiahnutím plnoletosti, plnoletá fyzická osoba, ktorej bola poskytovaná na základe dohody starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po skončení výkonu súdneho rozhodnutia dovŕšením plnoletosti, alebo plnoletá fyzická osoba, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča, do pestúnskej starostlivosti alebo ktorej bol súdom ustanovený poručník,

– fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby,

– fyzická osoba navracajúca sa na trh práce po skončení poberania materského alebo po skončení poberania rodičovského príspevku, a to 18 mesiacov od skončenia poberania materského alebo od skončenia poberania rodičovského príspevku,

– fyzická osoba navracajúca sa na trh práce po skončení vykonávania osobnej asistencie alebo po skončení poberania peňažného príspevku na opatrovanie, a to 18 mesiacov od skončenia vykonávania osobnej asistencie alebo od skončenia poberania peňažného príspevku na opatrovanie,

– fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku,

– fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorej mesačný príjem nepresahuje trojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu,

– fyzická osoba po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu ochrannej výchovy, a to 36 mesiacov od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu ochrannej výchovy,

– fyzická osoba bez štátnej príslušnosti,

– azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytuje doplnková ochrana.

Nástroje a služby komplexného prístupu

– poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri hľadaní, získaní a udržaní si zamestnania vrátane poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva fyzickým osobám,

– zisťovanie osobnostných predpokladov, schopností a zručností a zhodnotenie kompetencií fyzických osôb vrátane diagnostiky a rozpoznania prekážok ich vstupu na trh práce,

– vyhľadávanie vhodného zamestnania pre fyzické osoby a jeho sprostredkovanie vrátane sprevádzania,

– vykonávanie výberu vhodnej fyzickej osoby na pracovné miesto na základe požiadaviek zamestnávateľa,

– poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétnej fyzickej osoby.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 92/2022 Z. z. sa od 30. 3. 2022 s cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, ustanovilo, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl, alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Za aktívne opatrenia na trhu práce sa od roku 2022 považujú aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je žiadateľom o azyl, ktorému bol udelený azyl, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana alebo ktorému sa poskytlo dočasné útočisko, s cieľom uľahčiť jeho sociálne začlenenie a integráciu na trh práce poskytovaním nástrojov a služieb podporujúcich zlepšenie jeho zamestnateľnosti a uplatnenia sa na trhu práce, ktoré realizuje ústredie alebo úrad.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 rozšírila cieľová skupina pre realizáciu projektov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana. Uvedená úprava je súladná s právnym postavením týchto osôb na účely zákona o službách zamestnanosti - t. j. ich postavenia rovnakého ako má občan Slovenskej republiky.

Od 1. 5. 2017 sa ustanovenie doplnilo, čo znamená, že účastníkovi projektov a programov možno poskytnúť finančný príspevok. Ustanovilo sa, že počas účasti uchádzača o zamestnanie na projektoch a programoch mu môže byť poskytnutý finančný príspevok.

ÔSMA ČASŤ
PODPORA ZAMESTNÁVANIA
OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

PODPORA ZAMESTNÁVANIA OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

§ 55

Chránená dielňa
a chránené pracovisko

(1) Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za chránenú dielňu sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Občan so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci vykonávať prácu aj mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska, ak vykonávanie práce mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska umožňuje dohodnutý druh práce. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

(2) Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad. Podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou; splnenie podmienky vlastníctva priestorov zisťuje úrad.

(3) Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

(4) Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností alebo príprava na pracovné uplatnenie, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

(5) O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov.

(6) Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zaniká dňom, keď bol právnickej osobe alebo fyzickej osobe priznaný štatút integračného podniku. Úrad neprizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.

(7) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná

a) zamestnávať v chránenej dielni najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím počas obdobia, na ktoré má priznané postavenie chránenej dielne,

b) viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

c) oznámiť úradu každú zmenu súvisiacu s priznaným postavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uskutočnenia zmeny,

d) oznámiť úradu zmenu sídla chránenej dielne alebo chráneného pracoviska najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením plánovanej zmeny.

(8) Ústredie a úrad vedie zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. C. Zoznam chránených dielní a chránených pracovísk ústredie a úrad zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle.

[Dňom 1. januára 2024 v § 55 vrátane nadpisu znie:

§ 55

Chránená dielňa a chránené pracovisko

(1) Za chránenú dielňu sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a na ktorom pracuje v pracovnom pomere najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.

(2) Za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom

a) právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto, na ktorom zamestnáva občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere a na ktorom sú pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a toto pracovné miesto nie je zriadené v chránenej dielni,

b) občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na pracovnom mieste, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti tohto občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.

(3) Občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá

a) pred prijatím do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo pred začatím vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti a počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

b) má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru¹²⁾ a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činností podľa § 6 ods. 2 alebo

c) pred prijatím do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo pred začatím vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti bola občanom so zdravotným postihnutím

1. podľa písmena a) a počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti sa stala fyzickou osobou, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

2. podľa písmena b) a počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti sa stala fyzickou osobou, ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(4) Podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je okrem splnenia podmienok podľa odsekov 1 a 2 aj

a) vlastníctvo priestoru, nájom priestoru alebo správa priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska; splnenie podmienky vlastníctva priestoru zisťuje úrad,

b) rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky⁶⁰⁾ alebo oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov,^60a) ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru do prevádzky, nevydáva,

c) skutočnosť, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, nie je integračným podnikom.

(5) Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva na základe písomnej žiadosti úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je

a) popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia a pracovných podmienok,

b) doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov, alebo písomný súhlas vlastníka priestorov so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak je právnická osoba určená ako správca priestorov na liste vlastníctva, a

c) rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa odseku 4 písm. b) alebo písomné oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru do prevádzky, nevydáva.

(6) Úrad pred vydaním rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vykoná obhliadku pracoviska, na ktorom má byť zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko.

(7) Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa priznáva na neurčitý čas.

(8) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná

a) spĺňať podmienky podľa odseku 1 a odseku 4 písm. a) a b), ak ide o chránenú dielňu, a podľa odseku 2 a odseku 4 písm. a) a b), ak ide o chránené pracovisko,

b) viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a výsledku hospodárenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

c) oznámiť úradu každú zmenu súvisiacu s priznaným postavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď ku zmene došlo,

d) oznámiť úradu zmenu sídla, ak ide o právnickú osobu, miesta podnikania alebo miesta výkonu činnosti, ak ide o fyzickú osobu, chránenej dielne alebo chráneného pracoviska do 5 pracovných dní odo dňa, keď ku zmene došlo.

(9) Občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môže počas najviac desiatich dní v kalendárnom mesiaci vykonávať prácu aj mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska, ak vykonávanie práce mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska umožňuje dohodnutý druh práce.

(10) V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z celkového počtu zamestnancov chránenej dielne z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni považuje najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala spĺňať uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa považuje najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránené pracovisko, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala spĺňať uvedenú podmienku.

(11) Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní povinnosť podľa odseku 8 písm. a). Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vydá úrad pri jeho strate, odcudzení alebo znehodnotení.

(12) Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zanikne, ak ide o

a) právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, dňom zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu alebo dňom smrti fyzickej osoby alebo dňom jej vyhlásenia za mŕtvu, ak nedošlo k pokračovaniu v živnosti,^60b)

b) fyzickú osobu, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonávajúcim alebo prevádzkujúcim samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, dňom smrti tejto fyzickej osoby alebo dňom jej vyhlásenia za mŕtvu,

c) právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, dňom priznania štatútu integračného podniku.

(13) Ústredie a úrad vedie zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. C. Zoznam chránených dielní a chránených pracovísk ústredie a úrad zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle.]

Komentár k § 55

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Od 1. 9. 2018 je podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou, pričom splnenie podmienky vlastníctva priestorov zisťuje úrad.

Za chránenú dielňu sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím. Za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a pracovné miesto sa nevytvára v chránenej dielni. Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností alebo príprava na pracovné uplatnenie, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov.

Od 1. 9. 2018 v ods. 5 druhej vete slová „vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov“ nahradili slovami „nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov“, pričom táto zmena prináša komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia.

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, po splnení povinností doloží úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

Úrad prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa tohto zákona.

Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad zruší, zmení alebo pozastaví priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zruší pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo pozastavené, alebo vydá duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.“ Na konci odseku 6 sa pripojili vety: „Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zaniká dňom, keď bol právnickej osobe alebo fyzickej osobe priznaný štatút integračného podniku. Úrad neprizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom.“

Účelom novely z roku 2018 bolo, aby nebolo možné mať súčasne priznané postavenie chránenej dielne podľa zákona o službách zamestnanosti a integračného podniku podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, preto sa ustanovilo, aby priznaním postavenia integračného podniku zo zákona zaniklo postavenie chránenej dielne a zároveň aby úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznávali postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je integračným podnikom. Vzhľadom na skutočnosť, že v aplikačnej praxi vznikli požiadavky na to, aby bolo možné obnoviť priznané postavenie chráneného pracoviska skôr, ako je stanovené v rozhodnutí o pozastavení postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úradom, právnou úpravou sa zabezpečil mechanizmus obnovenia pozastaveného postavania chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pred uplynutím doby, na ktorú bolo úradom toto postavenie pozastavené.

Za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná zamestnávať v chránenej dielni najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím počas obdobia, na ktoré má priznané postavenie chránenej dielne, viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, oznámiť úradu každú zmenu súvisiacu s priznaným postavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uskutočnenia zmeny, oznámiť úradu zmenu sídla chránenej dielne alebo chráneného pracoviska najneskôr 30 kalendárnych dní pred uskutočnením plánovanej zmeny.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2024 znenie tohto ustanovenia mení. Znenie ustanovenia bolo sprecizované aj s ohľadom na zavedenú definíciu občana zo zdravotným postihnutím v § 9 zákona o službách zamestnanosti.

Zo zistení aplikačnej praxe vyplývalo, že znenie prvej vety § 55 ods. 1, podľa ktorého chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobu alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím... bolo často vnímané rozporne. Na jednej strane sa ustanovovalo, že išlo o pracoviská, „...na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere...“, a na strane druhej sa ustanovovalo „...ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce...“. Žiadatelia o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska si túto časť definície chránenej dielne a chráneného pracoviska vysvetľovali aj tak, že mohli žiadať o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na také pracovné miesta, na ktorých boli už dlhodobo zamestnaní občania so zdravotným postihnutím, a to aj z dôvodu, že zákon jednoznačné kritéria pre zaradenie občana so zdravotným postihnutím na zriadené pracovné miesto v chránených dielňach alebo na chránené pracovisko neobsahoval.

Zámerom nového znenia ustanovenia je precizovať právnu úpravu týkajúcu sa definície chránenej dielne a chráneného pracoviska, a to vo vzťahu k zamestnávaniu v pracovnom pomere, resp. k vykonávaniu alebo prevádzkovaniu SZČ na pracovisku občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na pracovných miestach zriadených právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Vo väzbe na definíciu chránenej dielne a definíciu chráneného pracoviska sa v rámci jednotlivých kategórii obsahovo vymedzuje pojem občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zohľadňujúc pred prijatím do pracovného pomeru alebo pred začatím SZČ pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nevykonávanie závislej činnosti alebo podnikania najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % a zmeny v percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť počas trvania pracovného pomeru alebo počas vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom umožniť ostatným skupinám občanov so zdravotným postihnutím ich zamestnávanie mimo chráneného zamestnania smerom k otvorenému trhu práce.

Nové znenie § 55 od 1. 1. 2024 zachováva existujúci postup spojený s priznávaním postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úradom. Nad rámec súčasne platného právneho stavu sú doplnené zmeny získané na základe poznatkov aplikačnej praxe.

V súlade s novou definíciou chránenej dielne a chráneného pracoviska sa precizujú podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Účelom zavedenia podmienky vlastníctva priestoru alebo nájmu priestoru, v ktorých bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je overenie skutočnosti, či žiadateľ o postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska má právo priestory užívať a vykonávať v nich činnosť. S poukazom na dodržanie účelu tohto zákona sa zmenou na rozšírenie aj na správu priestoru, reaguje na poznatky aplikačnej praxe a umožňuje sa, aby aj inštitúcia, ktorá má zverený majetok do správy na základe zákona, tento spravuje a na liste vlastníctva je uvedená ako správca, t. j. má zverené priestory a majetok na predmet jeho činností, mohla s písomným súhlasom vlastníka priestorov, požiadať o zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v priestoroch, ktoré má v správe.

Upravuje sa po novom povinnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriaďuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, doložiť úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva aj o oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky nevydáva. Uvedená zmena súvisí aj so zmenou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho sa zmenila situácia aj postup úradov pri priznávaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa súčasného znenia § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, poslednej vety, podľa ktorej právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, po splnení povinností podľa odseku 5 doloží úradu rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Novelizované bolo aj ustanovenie § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., a to že predkladať návrhy podľa § 13 ods. 4 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných činností. Ustanovenie § 13 ods. 4 sa nevzťahuje na:

– priestory, na ktoré bolo vydané rozhodnutie podľa § 13 ods. 4 písm. a), pri zmene osoby prevádzkovateľa bez zmeny podmienok prevádzky,

– ubytovacie zariadenia okrem zariadení sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby, a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorých sa vykonávajú opatrenia pobytovou formou,

– telovýchovné a športové zariadenia,

– zariadenia starostlivosti o ľudské telo,

– prevádzky verejného stravovania bez výroby hotových pokrmov, stánky s rýchlym občerstvením a na iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích podujatiach a iných hromadných podujatiach,

– administratívne priestory,

– priestory, v ktorých sa vykonáva živnosť kúpy tovaru na účel jeho predaja konečnému spotrebiteľovi okrem predaja pokrmov, nápojov alebo potravín.

Predmetná zmena právnej úpravy zákona č. 355/2007 Z. z. mala priamu väzbu na súčasné ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti, avšak bez prepojenia na tento zákon. Podmienka predložiť rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva úradu podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa stala nevykonateľnou, a teda obsolétnou, a to pre vybrané kategórie zariadení alebo priestorov definované v ustanovení § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. V tejto súvislosti sa upravila aj poznámka pod čiarou k odkazu 60).

Novelou zákona sa ďalej doplnila povinnosť pre úrad vykonať pred vydaním rozhodnutia o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska obhliadku pracoviska, na ktorom má byť zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Sleduje sa tým overenie podmienok pre výkon „chránenej práce“ a posúdenie vhodnosti a účelnosti priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priamo na mieste jej zriaďovania úradom.

Vo väzbe na úpravu definície chránenej dielne a chráneného pracoviska a podmienky pre priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa spresňujú povinnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Nad rámec súčasne platného právneho stavu sa ustanovuje výnimka pri dočasnom uvoľnení pracovných miest v chránenej dielni a na chránenom pracovisku. V chránenej dielni, v ktorej počet zamestnaných občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce klesne pod 50 % z dôvodu uvoľnenia pracovných miest, na ktorých boli zamestnaní občania so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, sa podmienka zamestnávania najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste v chránenej dielni bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Ak sa uvoľnilo pracovné miesto na chránenom pracovisku, podmienka zamestnávať občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere na pracovnom mieste na chránenom pracovisku sa bude považovať najviac počas troch mesiacov za splnenú, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu, písomne oznámi túto skutočnosť úradu najneskôr v deň, v ktorom prestala plniť uvedenú podmienku. Zámerom uvedenej úpravy je zníženie administratívy spojenej so zrušením alebo pozastavením priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak pracovné miesto nebolo dočasne obsadené občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým uplatnením na trhu práce.

Samostatne sa vymedzujú dôvody zániku priznaného postavenia chránené dielne alebo chráneného pracoviska s doplnením dôvodu týkajúceho sa zániku postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zriadeného právnickou osobou alebo fyzickou osobou bez právneho nástupcu, ktorej bolo priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj chráneného pracoviska zriadeného samostatne zárobkovo činnou osobou ako fyzickou osobou, a to z dôvodu jej úmrtia, ktoré v súčasnom znení zákona absentuje, čo úradom v aplikačnej praxi spôsobuje problémy, ktorý v súčasnej právnej úprave chýba.

§ 55a

Zrušený.

§ 55b

Zrušený.

§ 55c

Zrušený.

§ 56

Príspevok na zriadenie chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 1 sa slová „uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac“ nahrádzajú slovami „občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“]

(2) Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta podľa prvej vety sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránené pracovisko podľa odseku 1.

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 2 sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

(3) Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku

a) nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

b) vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(4) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odseku 2; tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Náležitosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

(5) Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Inými občanmi so zdravotným postihnutím sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, a to na obdobie nepresahujúce deväť kalendárnych mesiacov.

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 5 prvá veta znie: „Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.“]

(6) Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na zriadenom pracovnom mieste nezamestnával občana so zdravotným postihnutím.

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 6 sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

(7) Za zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov. Ak nedošlo k zvýšeniu počtu pracovných miest podľa predchádzajúcej vety, zamestnávateľ je povinný preukázať, že k tomuto zvýšeniu nedošlo v dôsledku zrušenia pracovných miest z dôvodu nadbytočnosti.^46e)

(8) Zamestnávateľ je povinný nahlásiť do 30 kalendárnych dní úradu všetky zmeny na tých pracovných miestach v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok.

(9) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 4 obsahuje

a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,

c) počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov so zdravotným postihnutím prijatých na zriadené pracovné miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 9 písm. c) sa slová „zamestnancov so zdravotným postihnutím“ nahrádzajú slovami „zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce,“]

d) dátum zriadenia pracovného miesta a obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prevádzkované a počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na tomto mieste,

e) maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého občana so zdravotným postihnutím,

[Dňom 1. januára 2024 v § 56 ods. 9 písm. d) a e) sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

f) podmienky a spôsob poskytnutia príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

h) podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku,

i) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

j) záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru,

k) záväzok úradu, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov,

l) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

m) ďalšie dohodnuté náležitosti.

Komentár k § 56

Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2024 v súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku tento pojem upravuje aj v príslušných ustanoveniach jednotlivých príspevkoch a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránené pracovisko. O priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutieorgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

Od 1. 5. 2018 sa ustanovilo, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa predtým za prevádzkové náklady nepovažovala. V znení § 56 ods. 2 išlo o terminologické zosúladenie s úpravou § 60 ods. 2 písm. f).

Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú.

Priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska úrad zruší, ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, neplní podmienky podľa zákona o službách zamestnanosti alebo na základe jej písomnej žiadosti. Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát v prípade jeho straty, odcudzenia alebo znehodnotenia.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa v novom znení od 1. 1. 2023 zmenila výška príspevku podľa odseku 3. Upravilo sa rozdelenie výšky príspevku pre všetky okresy SR na základe porovnania priemerného podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku (15 až 64 rokov) v príslušnom okrese s celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Cieľom bolo zjednotenie systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj. V rámci uvedeného ustanovenia došlo tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Predpokladá sa, že uvedená úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Na podrobnejšie odôvodnenie nového ukazovateľa „podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku“ (15 až 64 rokov) sa vzťahuje odôvodnenie uvedené k § 49 ods. 2.

Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, alebo vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko.

Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer, ktorého náležitosti určí ústredie vnútorným predpisom a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom a do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. januára 2024 zavádza úprava v súvislosti s úpravou definície chránenej dielne a chráneného pracoviska. V súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, sa tento pojem upravuje aj v príslušných ustanoveniach jednotlivých príspevkoch a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. To znamená, že za slová „zdravotným postihnutím“ sa vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.

Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odseku 2; tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku. Náležitosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Inými občanmi so zdravotným postihnutím sa môžu tieto pracovné miesta obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim súhlasom úradu, a to na obdobie nepresahujúce deväť kalendárnych mesiacov.

Pre zamestnávateľa, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil povinnosť, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na zriadenom pracovnom mieste nezamestnával občana so zdravotným postihnutím. Za zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.

Dohoda o poskytnutí príspevku obsahuje osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody, charakteristiku pracovného miesta alebo pracovných miest v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, počet, profesijnú a kvalifikačnú štruktúru zamestnancov so zdravotným postihnutím prijatých na zriadené pracovné miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, dátum zriadenia pracovného miesta a obdobie, počas ktorého bude zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prevádzkované a počet mesiacov zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na tomto mieste, maximálnu výšku celkovej ceny práce na každého prijatého občana so zdravotným postihnutím, podmienky a spôsob poskytnutia príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a termín zúčtovania poskytnutého príspevku, podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok, záväzok zamestnávateľa, že do určeného termínu predloží pracovné zmluvy zamestnancov a najneskôr do 30 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru, záväzok úradu, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov, záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní a ďalšie dohodnuté náležitosti.

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu.

Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.

Za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Ústredie a úrad vedie, zverejňuje a polročne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk, ktorý obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom zákonom o službách zamestnanosti.

§ 56a

Príspevok na udržanie občana so
zdravotným postihnutím v zamestnaní

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov podľa § 63 ods. 3 a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na to isté obdobie na zamestnávanie toho istého zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, zamestnávateľovi poskytnutý príspevok podľa § 50j alebo § 51a.

(2) Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca podľa odseku 1, najviac vo výške preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom vypočítaných zo 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(3) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku sú údaje o celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov a o priemernom evidenčnom počte zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, štvrťročne kumulatívne od začiatku roka. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich úhradu preddavku na poistné, poistného a povinných príspevkov podľa odseku 2, ktoré je zamestnávateľ povinný predložiť úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného štvrťroka.

(4) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 3 obsahuje

a) počet zamestnancov, na ktorých sa poskytuje príspevok a ich profesijnú štruktúru,

b) spôsob poskytovania príspevku,

c) výšku príspevku,

d) záväzok zamestnávateľa, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

e) záväzok úradu, že poskytne zamestnávateľovi príspevok najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov,

f) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

g) ďalšie dohodnuté náležitosti.

[Dňom 1. januára 2024 § 56a sa vypúšťa.]

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 56a

! Upozornenie

Novelou zákona č. 215/2021 Z. z. sa od 1. 3. 2022 ustanovenie sprecizovalo. Došlo k vypusteniu príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý bol dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa zaviedla úprava v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti, ktoré uvedený príspevok obsahujú. Súčasne sa zaviedli prechodné ustanovenie na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a musí o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na to isté obdobie na zamestnávanie toho istého zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, zamestnávateľovi poskytnutý iný príspevok.

Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca podľa odseku 1, najviac vo výške preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom vypočítaných zo 60 % priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku sú údaje o celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov a o priemernom evidenčnom počte zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, štvrťročne kumulatívne od začiatku roka.

Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich úhradu preddavku na poistné, poistného a povinných príspevkov, ktoré je zamestnávateľ povinný predložiť úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí príslušného štvrťroka.

Príspevok poskytuje úrad práce, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou, na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa.

Príspevok sa poskytuje štvrťročne na základe dokladov preukazujúcich úhradu oprávnených nákladov.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. ustanovenie vypúšťa. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím u zamestnávateľa, ktorý nemá postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska bude realizovaná prostredníctvom projektov a programov, ktoré majú za cieľ najmä podporiť tvorbu nových pracovných miest, uľahčiť pracovnú integráciu občanov so zdravotným postihnutím a uľahčiť udržanie občana, ktorý sa stal občanom so zdravotným postihnutím počas trvania jeho zamestnania, v tomto zamestnaní.

§ 57

Príspevok občanovi so zdravotným
postihnutím na samostatnú
zárobkovú činnosť

[Dňom 1. januára 2024 nadpis § 57 znie: „Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť“]

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) prevádzkujúcou samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, ak o príspevok písomne požiada. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 1 znie:

(1) Úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť (ďalej len „príspevok“) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) prevádzkujúcou samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, ak o príspevok písomne požiada. Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa neposkytuje občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v rámci projektu alebo programu podľa § 54.]

(2) Výška príspevku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku

a) nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

b) vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

(3) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vytvorí chránené pracovisko, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer podľa odseku 6.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 3 prvej vete sa slová „uchádzačom o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ nahrádzajú slovami „občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“ a v druhej vete sa za slovo „postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

(4) Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku podľa odseku 5 písm. c) do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odseku 1; tieto doklady je občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, povinný predložiť najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 4 sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

(5) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 3 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) vykonávané činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,

c) výšku príspevku a spôsob poskytovania príspevku,

d) dátum zriadenia chráneného pracoviska a dátum začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti,

e) obdobie, počas ktorého bude na chránenom pracovisku prevádzkovaná samostatná zárobková činnosť,

f) podmienky poskytnutia príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,

h) záväzok občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

i) záväzok občana so zdravotným postihnutím, ktorý začne prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, že predloží správu o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti a o čerpaní poskytnutého príspevku za každý rok prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti počas obdobia, na ktoré bola uzatvorená dohoda,

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 5 písm. h) a i)sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

j) záväzok uchádzača o zamestnanie, že predloží doklady preukazujúce vynaložené náklady podľa odseku 1,

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 5 písm. j) sa slová „uchádzača o zamestnanie“ nahrádzajú slovami „občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“]

k) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(6) Úrad zabezpečí uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, na základe písomnej žiadosti absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku. Súčasťou prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti je vypracovanie podnikateľského zámeru vrátane predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom na posúdenie komisiou podľa § 18 ods. 4. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 6 prvá veta znie: „Úrad zabezpečí občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, na základe jeho písomnej žiadosti absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku.“]

(7) Občan so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť; to sa nevzťahuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý prestal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 ods. 1 písm. c) alebo z dôvodu úmrtia. Občan so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia podľa § 19 ods. 1 písm. c), je povinný preukázať úradu čerpanie príspevku a vrátiť úradu nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 7 sa pred prvú vetu vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky.“ a v druhej vete a tretej vete sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

(8) Úrad môže opätovne poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý príspevok.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 ods. 8 sa slová „uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím“ nahrádzajú slovami „občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“]

(9) Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.

[Dňom 1. januára 2024 v § 57 sa vypúšťa odsek 9.]

Komentár k § 57

V súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, sa tento pojem upravil aj v tomto ustanovení.

Úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, a ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou prevádzkujúcou samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, ak o príspevok písomne požiada. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky. Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, a na úhradu nájomného alebo príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

! Upozornenie

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zmení znenie odseku 1, v súlade s ktorým úrad môže poskytnúť príspevok občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bude samostatne zárobkovo činnou osobou prevádzkujúcou samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, ak o príspevok písomne požiada. Príspevok sa neposkytuje na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, a na úhradu nájomného. Príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Príspevok sa neposkytuje občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v rámci projektu alebo programu podľa § 54.

V súvislosti so zavedením definície občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce sa ustanovenie precizuje a na účely poskytnutia príspevku sa vypúšťa podmienka minimálnej doby vedenia uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov, ak občan v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ. Nadväzne na tieto zmeny sa s cieľom zabezpečenia efektívneho využívanie finančných prostriedkov určených na tento účel po novom zabezpečuje, že príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ.

V kontexte úprav § 49 dochádza k zjednoteniu systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj.

Výška príspevku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, alebo vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so ZP vytvorí chránené pracovisko, na ktorom bude prevádzkovať SZČ. V prípade poskytnutia príspevku z prostriedkov Európskej únie a zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je pre poskytnutie uvedeného príspevku potrebné splniť kritériá oprávneného územia a oprávnenej cieľovej skupiny v rámci uvedeného národného projektu, o čom žiadateľa bližšie poinformuje miestne príslušný úrad. V rámci konkrétneho národného projektu nemožno poskytnúť príspevok žiadateľom, ktorí nie sú z oprávnenej cieľovej skupiny v rámci uvedeného národného projektu.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. januára 2024 v súlade so zavedením definície občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce, ktorý môže byť zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku tento pojem upravuje aj v tomto ustanovení a pri povinnosti plnenia povinného podielu, ak príspevok alebo povinnosť plnenia povinného podielu je naviazaná na zamestnávanie v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a uchádzačom o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vytvorí chránené pracovisko, na ktorom bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí príspevku a zvyšnú časť príspevku po predložení dokladov preukazujúcich vynaložené náklady, tieto doklady je občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, povinný predložiť najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2023 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. zjednotilo poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť s poskytovaním príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49.

Úrad zabezpečí uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, na základe písomnej žiadosti absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku.

Súčasťou prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti je vypracovanie podnikateľského zámeru vrátane predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom na posúdenie komisiou. Náležitosti podnikateľského zámeru a kritériá na hodnotenie efektívnosti, reálnosti a účelnosti podnikateľského zámeru určí ústredie vnútorným predpisom. Občan so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého neprevádzkoval na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť. Uvedené sa nevzťahuje na občana so zdravotným postihnutím, ktorý prestal prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia alebo z dôvodu úmrtia. Občan so zdravotným postihnutím, ktorému bol poskytnutý príspevok a ktorý nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky zo zdravotných dôvodov na základe posúdenia, je povinný preukázať úradu čerpanie príspevku a vrátiť úradu nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku.

Úrad môže opätovne poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorej prevádzkovanie mu bol poskytnutý príspevok.

Úrad môže poskytnúť príspevok uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a ktorý v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, ak bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov.

Súčasťou žiadosti sú povinné prílohy vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie príslušnej SZČ, ktoré sa po predložení stávajú súčasťou žiadosti o príspevok.

Úrad zabezpečí občanovi so ZP na základe jeho písomnej žiadosti absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania SZČ na chránenom pracovisku. Súčasťou prípravy je vypracovanie podnikateľského zámeru vrátane predpokladaných nákladov na zriadenie chráneného pracoviska, ktoré sú podkladom pre posúdenie komisiou úradu zriadenou výborom pre otázky zamestnanosti úradu.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sa s účinnosťou 1. januára 2024 zjednotí poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na samostatnú zárobkovú činnosť s poskytovaním príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49. To znamená, že občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať na chránenom pracovisku nepretržite najmenej dva roky.

UoZ po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov uzatvorí s príslušným úradom dohodu o poskytnutí príspevku, v ktorej sa zaväzuje, že začne prevádzkovať SZČ na chránenom pracovisku a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov. Príspevok sa poskytuje na úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ na CHP, na ktorej prevádzkovanie bol poskytnutý príspevok, v súlade s platnou legislatívou, so žiadosťou o poskytnutie príspevku, predloženým podnikateľským zámerom, kalkuláciou nákladov a oprávnením na prevádzkovanie SZČ. Príspevok v úradom poskytnutej výške musí byť použitý a jeho použitie zdokladované najneskôr do 6 mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody s úradom.

Za každý rok prevádzkovania SZČ na chránenom pracovisku, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, príjemca príspevku predkladá správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku v príslušnom období predkladá príjemca príspevku po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia 12-mesačného prevádzkovania SZČ.

Druhú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku za obdobie druhého roka prevádzkovania SZČ predkladá príjemca príslušnému úradu najneskôr do 3 mesiacov od ukončenia dvojročného obdobia prevádzkovania SZČ.

Na príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovanú na chránenom pracovisku nie je právny nárok.

Príspevok je možné opätovne poskytnúť najskôr po uplynutí ôsmich rokov od začatia prevádzkovania SZČ, na ktorej prevádzkovanie bol občanovi poskytnutý príspevok.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2024 z ustanovenia vypustí znenie odseku 9, nakoľko v súvislosti so zavedením definície občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trhu práce sa ustanovenie precizuje a na účely poskytnutia príspevku sa vypúšťa podmienka minimálnej doby vedenia uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, najmenej tri mesiace alebo najmenej 12 mesiacov, ak občan v období 6 mesiacov pred zaradením do evidencie UoZ pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ. Nadväzne na tieto zmeny sa s cieľom zabezpečenia efektívneho využívanie finančných prostriedkov určených na tento účel návrhom zabezpečuje, že príspevok sa neposkytuje, ak občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v období 12 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok pozastavil, prerušil alebo skončil prevádzkovanie SZČ.

V kontexte úprav § 49 dochádza k zjednoteniu systému určovania výšky príspevku pri poskytovaní príspevku pre všetky kraje SR nevynímajúc Bratislavský kraj, ako sme už uviedli vyššie.

Zároveň dochádza tiež k úprave ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku. Táto úprava nebude mať vplyv na určenie výšky príspevku v nasledujúcich kalendárnych rokoch, nakoľko sa zachováva princíp určenia výšky príspevku v závislosti od toho, či je okres nad alebo pod celoslovenským priemerom podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku.

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa tiež upravuje ods. 5 písm. j), ods. 8 a prvá veta odseku 6, v súlade s ktorou úrad zabezpečí občanovi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, na základe jeho písomnej žiadosti absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku.

§ 57a

Zrušený.

§ 58

Agentúra podporovaného zamestnávania

(1) Agentúra podporovaného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov (ďalej len „podporované zamestnávanie“). Agentúra podporovaného zamestnávania vykonáva najmä tieto činnosti:

a) poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom,

b) zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce,

c) vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie,

d) poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi, a pri riešení problémov počas ich zamestnávania,

e) vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa,

f) poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím.

(2) Činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až f) môže agentúra podporovaného zamestnávania vykonávať pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, a pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaným občanom, na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím. Za činnosti uvedené v odseku 1 písm. d) až f) môže agentúra podporovaného zamestnávania vyberať od zamestnávateľa úhradu v dohodnutej výške.

(3) Na výber agentúry podporovaného zamestnávania sa vzťahuje osobitný predpis.

(4) Dohoda podľa odseku 2 obsahuje najmä

a) druh služieb poskytovaných agentúrou podporovaného zamestnávania,

b) počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dlhodobo nezamestnanými občanmi, ktorým agentúra podporovaného zamestnávania poskytne služby,

c) dátum začatia poskytovania služieb a dátum skončenia poskytovania služieb,

d) miesto poskytovania služieb,

e) výšku nákladov za poskytnuté služby,

f) spôsob úhrady nákladov za poskytnuté služby,

g) záväzok agentúry podporovaného zamestnávania ohlásiť každú zmenu počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dlhodobo nezamestnanými občanmi, ktorým poskytuje služby,

h) spôsob preukazovania nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb podporovaného zamestnávania.

(5) Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry podporovaného zamestnávania, ak má na túto činnosť povolenie. Podmienkou na získanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania je, že právnická osoba alebo fyzická osoba

a) je bezúhonná; u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania,

b) vlastní priestory alebo má v nájme priestory,

c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa; u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať fyzická osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania,

d) má vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

e) má materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania,

f) má personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania kvalifikovanými zamestnancami.

(6) Splnenie podmienok podľa odseku 5 písm. a) a b) zisťuje ústredie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Údaje podľa odseku 10 písm. f) ústredie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

(7) Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Na základe písomnej žiadosti agentúry podporovaného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát. Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania.

(8) Agentúre podporovaného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 16, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania.

(9) Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania obsahuje

a) názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

b) územný rozsah, v ktorom agentúra dočasného zamestnávania bude vykonávať svoju činnosť.

(10) Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania podľa odseku 9 je

a) projekt vykonávania podporovaného zamestnávania vrátane predpokladaných príjmov a výdavkov,

b) údaje podľa osobitného predpisu^35db) potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom, ak žiadateľ je vlastníkom priestorov, alebo zmluva o nájme priestorov, ak žiadateľ nie je vlastníkom priestorov,

c) preukázanie materiálneho vybavenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania,

d) okruh spolupracujúcich subjektov,

e) personálne zabezpečenie výkonu činnosti kvalifikovanými zamestnancami.

f) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov,^32a)

g) doklad o dosiahnutom stupni vzdelania podľa odseku 5 písm. c).

(11) Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania obsahuje

a) názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,

b) druh služieb, ktoré bude agentúra podporovaného zamestnávania poskytovať,

c) územný rozsah, v ktorom bude agentúra podporovaného zamestnávania poskytovať služby.

(12) Za vydanie, zmenu alebo vydanie duplikátu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania sa platí poplatok podľa osobitného predpisu.³¹⁾

(13) Agentúra podporovaného zamestnávania je povinná

a) zabezpečovať ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu²²⁾ o občanoch so zdravotným postihnutím, o dlhodobo nezamestnaných občanoch a o zamestnávateľoch,

b) vytvoriť podmienky na výkon kontroly jej činnosti a poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly,

c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných občanov a zamestnávateľov, ktorým poskytuje služby, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. K, na účel písmena d),

d) poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie podľa písmena c) v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

(14) Agentúra podporovaného zamestnávania pri vykonávaní činnosti nesmie

a) zhromažďovať osobné údaje o občanoch, ktoré nie sú nevyhnutné na podporované zamestnávanie, a

b) vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca, ktorému bolo sprostredkované podporované zamestnanie s výnimkou zrážok podľa osobitného predpisu.³⁶⁾

(15) Ústredie môže činnosť agentúry podporovaného zamestnávania pozastaviť pred uplynutím obdobia, na ktoré bolo povolenie vydané, do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na návrh orgánov podľa odseku 16.

(16) Návrh na pozastavenie alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania môže podať

a) príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní,³³⁾

b) príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti,

c) Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

d) príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,^22kd) a

e) občan, ktorý bol činnosťou agentúry podporovaného zamestnávania poškodený.

(17) Ústredie vedie register agentúr podporovaného zamestnávania, ktorý obsahuje údaje podľa odseku 11.

Komentár k § 58

Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Na základe písomnej žiadosti agentúry podporovaného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát.

Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania.

Agentúra podporovaného zamestnávania je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov. Medzi činnosti, ktoré agentúra podporovaného zamestnávania vykonáva patrí poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom, zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce, vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie, poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi, a pri riešení problémov počas ich zamestnávania, vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa, poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím.

Všetky tieto činnosti vymenované v zákone môže agentúra podporovaného zamestnávania vykonávať pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, a pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaným občanom, na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím. Za činnosti uvedené činnosti môže agentúra podporovaného zamestnávania vyberať od zamestnávateľa úhradu v dohodnutej výške.

Odsek 5

Od 1. 9. 2018 znenie odseku 5 vymedzuje podmienky získania povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania. Povolenie je základnou podmienkou na výkon uvedenej činnosti. Povoleniu však predchádza splnenie podmienok zo strany FO a PO, medzi ktoré patrí

– bezúhonnosť,

– vlastníctvo priestorov alebo ich nájom,

– vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

– vypracovaný projekt vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vrátane kalkulácie predpokladaných príjmov a výdavkov,

– materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania,

– personálne zabezpečenie vykonávania činnosti agentúry podporovaného zamestnávania kvalifikovanými zamestnancami.

Čo sa týka splnenia podmienok, zisťuje ich splnenie ústredie – konkrétne ide o bezúhonnosť a vlastníctvo či nájom priestorov. Bezúhonnosť sa zisťuje z výpisu z registra trestov. Ústredie bezodkladne zašle údaje v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Odsek 6 až 8

Znenie odseku 6 sa do zákona doplnilo od 1. 9. 2018. Uvedená zmena priniesla komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel zákona proti byrokracii. Zároveň sa v prípade dokazovania bezúhonnosti upravil postup pri jej preukazovaní tak, že právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje iba údaje potrebné na získanie výpisov z dotknutých registrov a postup, akým ústredie tieto skutočnosti získava.

Dohoda obsahuje druh služieb poskytovaných agentúrou podporovaného zamestnávania, počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dlhodobo nezamestnanými občanmi, ktorým agentúra podporovaného zamestnávania poskytne služby, dátum začatia poskytovania služieb a dátum skončenia poskytovania služieb, miesto poskytovania služieb, výšku nákladov za poskytnuté služby, spôsob úhrady nákladov za poskytnuté služby, záväzok agentúry podporovaného zamestnávania ohlásiť každú zmenu počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú dlhodobo nezamestnanými občanmi, ktorým poskytuje služby, spôsob preukazovania nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb podporovaného zamestnávania.

Agentúra podporovaného zamestnávania je povinná zabezpečovať ochranu osobných údajov o občanoch so zdravotným postihnutím, o dlhodobo nezamestnaných občanoch a o zamestnávateľoch, vytvoriť podmienky na výkon kontroly jej činnosti a poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly.

Agentúra podporovaného zamestnávania nesmie zhromažďovať osobné údaje o občanoch, ktoré nie sú nevyhnutné na podporované zamestnávanie.

Agentúra podporovaného zamestnávania je povinná tiež viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných občanov a zamestnávateľov, ktorým poskytuje služby, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. k, na účel poskytovania správy o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok spolu s údajmi z evidencie v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti ústrediu.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 umožnilo agentúram podporovaného zamestnávania (APZ) viesť evidenciu údajov o službách poskytnutých občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanov a zamestnávateľom, údajov o sprostredkovaných pracovnoprávnych vzťahoch občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom na základe služby poskytnutej podľa § 58 ods. 1 písm. c) a poskytovať údaje v rozsahu a štruktúre podľa § 58 ods. 13 písm. c) a písm. d) ústrediu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti. Elektronicky poskytnuté údaje sú podkladom pre správy o činnosti APZ za príslušný kalendárny rok. Odstránila sa tiež písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy.

Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania obsahuje názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby a druh ekonomickej činnosti právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, územný rozsah, v ktorom agentúra dočasného zamestnávania bude vykonávať svoju činnosť.

Odsek 9

Od 1. 9. 2018 sa z ods. 9 vypustilo písmeno b). Aj táto zmena súvisí s novým zákonom proti byrokracii.

Ako súčasť žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania je projekt vykonávania podporovaného zamestnávania vrátane predpokladaných príjmov a výdavkov, zmluva o prenájme priestorov alebo doklad o vlastníctve priestorov, preukázanie materiálneho vybavenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania, okruh spolupracujúcich subjektov, personálne zabezpečenie výkonu činnosti kvalifikovanými zamestnancami.

Za vydanie, zmenu alebo vydanie duplikátu povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania sa platí poplatok.

Odsek 10

Od 1. 9. 2018 sú súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania údaje podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom, ak žiadateľ je vlastníkom priestorov, alebo zmluva o nájme priestorov, ak žiadateľ nie je vlastníkom priestorov. K úprave ustanovenia došlo v záujme jednoznačnosti interpretácie právnej úpravy a jej vykonateľnosti v aplikačnej praxi, nakoľko bolo potrebné, aby súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania boli údaje potrebné na overenie vlastníckeho práva k priestorom.

Podľa ods. 10 písmeno f) sú súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania aj údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov a podľa písmena g) aj doklad o dosiahnutom stupni vzdelania.

Návrh na pozastavenie alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania môže podať príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní, príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a občan, ktorý bol činnosťou agentúry podporovaného zamestnávania poškodený.

§ 59

Príspevok na činnosť
pracovného asistenta

(1) Úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta (ďalej len „príspevok“), ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím, charakteristika pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva na pracovnom mieste, a rozsah pracovného času, zdôvodnenie potreby pracovného asistenta a charakteristika a rozsah pracovnej činnosti pracovného asistenta.

(2) Pracovný asistent na účely tohto zákona je

a) zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,

b) fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,

(3) Pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

(4) Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda podľa odseku 6, na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania

a) pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorí sú v priamej starostlivosti pracovného asistenta,

b) prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím,

(5) Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

(6) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 5 obsahuje

a) počet zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a ktorí sú v priamej starostlivosti jedného pracovného asistenta,

b) počet pracovných asistentov,

c) výšku príspevku a dĺžku poskytovania príspevku,

d) spôsob poskytovania príspevku,

e) spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok,

f) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(7) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu^60a) o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „zmluva“). Zmluva obsahuje najmä

[Dňom 1. januára 2024 v § 59 ods. 7 sa nad slovom „zmluvu“ odkaz „60a)“ nahrádza odkazom „60c)“].

a) druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom,

b) miesto výkonu činností pracovného asistenta,

c) dohodnutý pracovný čas,

d) práva a povinnosti pracovného asistenta,

e) výšku odmeny a spôsob jej vyplácania,

f) dôvody odstúpenia od zmluvy.

(8) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy podľa odseku 7 alebo jej kópiu príslušnému úradu.

Komentár k § 59

Úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je údaj o percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť občana so zdravotným postihnutím, charakteristika pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva na pracovnom mieste, a rozsah pracovného času, zdôvodnenie potreby pracovného asistenta a charakteristika a rozsah pracovnej činnosti pracovného asistenta.

Pracovný asistent na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času, alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti a pri vykonávaní jej osobných potrieb počas prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti.

Zmluva obsahuje druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom, miesto výkonu činností pracovného asistenta, dohodnutý pracovný čas, práva a povinnosti pracovného asistenta, výšku odmeny a spôsob jej vyplácania, dôvody odstúpenia od zmluvy.

Pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorí sú v priamej starostlivosti pracovného asistenta, alebo prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvupodľa § 51 a 853 Občianskeho zákonníka o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom jedno vyhotovenie zmluvy alebo jej kópiu je povinná predložiť príslušnému úradu.

Dohoda obsahuje počet zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a ktorí sú v priamej starostlivosti jedného pracovného asistenta, počet pracovných asistentov, výšku príspevku a dĺžku poskytovania príspevku, spôsob poskytovania príspevku, spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok, ďalšie dohodnuté náležitosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2024 odkaz „^60a)“ nad slovom „zmluvu“ nahrádza odkazom „^60c)“ s odvolávkou na § 51 a § 853 Občianskeho zákonníka.

Poznámka

Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani Občianskym zákonníkom ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Nie je možné použiť ustanovenia o ochrane nájmu bytov podľa § 711 až 712c ani ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka na právne vzťahy medzi záložnými veriteľmi a vlastníkom bytu alebo rodinného domu pri zániku jeho vlastníctva na základe uplatnenia záložného práva. Ustanovenia § 47a, § 490 ods. 2, § 582a a § 879n sa použijú bez ohľadu na právo, ktoré je inak podľa predpisov medzinárodného práva súkromného rozhodným pre zmluvu.

Na účely poskytovania príspevku na činnosť pracovného asistenta sa mal považovať za občana so zdravotným postihnutím občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, t. j. inak, ako v úprave § 9 ods. 1. Uvedená zmena však schválená nebola.

§ 60

Príspevok na úhradu prevádzkových
nákladov chránenej dielne
alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

(1) Úrad poskytuje zamestnávateľovi na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevok“), ak o príspevok písomne požiada.

[Dňom 1. januára 2024 § 60 ods. 1 sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

(2) Za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, na ktorých úhradu sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú

a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným,

b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ,

c) náklady na palivo a energiu,

d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,

e) náklady na dopravu materiálu, hotových výrobkov a na dopravu súvisiacu s poskytovaním služieb,

f) náklady na celkovú cenu práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím,

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 2 písm. f) sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní zamestnávateľ,

i) paušálne náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa odseku 11.

(3) Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadeného občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 3 úvodnej vete sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

a) nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, okrem nájomného za bytovú jednotku a nákladov na služby spojené s týmto nájomným,

b) náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím,

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 3 písm. b) sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

c) náklady na palivo a energiu,

d) vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu,

e) náklady na dopravu materiálu a hotových výrobkov,

f) náklady na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platených samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím,

g) náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkované chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní občan so zdravotným postihnutím a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chráneného pracoviska,

h) náklady na opravu a údržbu zariadenia chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní občan so zdravotným postihnutím,

[Dňom 1. januára 2024 § 57 ods. 3 písm. f), g) a h) sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“].

i) paušálne náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa odseku 11.

(4) Ak súčasťou nákladov podľa odsekov 2 a 3 je aj daň z pridanej hodnoty a zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, nevznikne nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu,^46b)považuje sa daň z pridanej hodnoty za prevádzkový náklad chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

(5) Za čas, počas ktorého zamestnanec, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vykonával prácu mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska, sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považujú len náklady podľa odseku 2 písm. f).

(6) Náklady na dopravu zamestnancov podľa odseku 1 sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na ich dopravu do zamestnania a späť poskytnutý príspevok podľa § 53b.

(7) Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je najviac

a) 2,5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času,

b) 5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.

(8) Úrad pred poskytnutím príspevku overí rozsah týždenného pracovného času u občana so zdravotným postihnutím, na ktorého sa príspevok poskytuje. Ak je rozsah týždenného pracovného času nižší ako rozsah ustanoveného týždenného pracovného času, príspevok sa poskytuje v pomernej časti výšky podľa odseku 7.

[Dňom 1. januára 2024 v § 60 ods. 5 až 8 celom texte sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

(9) Úrad poskytuje príspevok na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou.

(10) Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 9 obsahuje

a) identifikačné údaje účastníkov dohody,

b) počet občanov so zdravotným postihnutím, na ktorých sa príspevok poskytuje, s uvedením počtu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí majú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, a rozsah dohodnutého pracovného času,

[Dňom 1. januára 2024 v § 60 ods. 10 písm. b) celom texte sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“]

c) sídlo chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

d) maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania,

e) záväzok zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní,

f) podmienky poskytnutia príspevku,

g) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,

h) podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok,

i) ďalšie dohodnuté náležitosti.

(11) Úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov podľa odsekov 2 až 6 za príslušný kalendárny štvrťrok, najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v odseku 7. Doklady podľa prvej vety sú zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba povinní predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok poskytuje. Úrad poskytne príspevok do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov podľa prvej vety.

Komentár k § 60

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov sa poskytuje zamestnávateľovi na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ak o tento príspevok písomne požiada. Príspevok poskytuje úrad.

Právnou úpravou sa od 1. 1. 2018 reagovalo na problémy, ktoré vyplývali z aplikačnej praxe pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Podľa predchádzajúceho právneho stavu sa príspevok poskytoval na základe písomnej žiadosti, zákon o službách zamestnanosti neustanovoval, že je potrebné uzavrieť písomnú dohodu o poskytnutí príspevku. V zmysle zákona o EŠIF bola užívateľom príspevku osoba, ktorej prijímateľ poskytoval príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou uzavretou medzi prijímateľom a užívateľom príspevku. Z uvedeného dôvodu úrady postupovali tak, že uzatvárali so žiadateľom o príspevok zmluvu. Túto povinnosť však neukladal priamo zákon o službách zamestnanosti, preto nastával v aplikačnej praxi problém v prípadoch, ak sa príspevok poskytoval len zo zdrojov štátneho rozpočtu. Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri poskytovaní príspevku zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu sa ustanovilo poskytovať príspevok na základe písomnej dohody, čím sa zabezpečila kompatibilita poskytovania príspevku s inými príspevkami na AOTP poskytovanými v rámci zákona o službách zamestnanosti.

Nadväzne na uvedené sa v odseku 1 spresnilo, že príspevok sa viaže na občanov so zdravotným postihnutím tak, aby bolo zrejmé alikvotne prepočítavanie prevádzkových nákladov len na počet zdravotne postihnutých občanov zamestnaných v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, resp. na občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho alebo prevádzkujúceho samostatnú zárobkovú činnosť a vymedzujú sa žiadatelia, ktorí môžu o príspevok požiadať písomne.

Za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, na ktorých úhradu sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú nájomné a náklady na služby spojené s nájomným, náklady spojené s povinnými revíziami a náklady na poistenie objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ, náklady na palivo a energiu, vodné, stočné a náklady na odvoz a likvidáciu odpadu, náklady na dopravu materiálu, hotových výrobkov a na dopravu súvisiacu s poskytovaním služieb, náklady na celkovú cenu práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, náklady na opravu a údržbu objektu, v ktorom je prevádzkovaná chránená dielňa alebo chránené pracovisko, ak tento objekt vlastní zamestnávateľ a ak tieto náklady súvisia s prevádzkovaním chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, náklady na opravu a údržbu zariadenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak toto zariadenie vlastní zamestnávateľ.

Od 1. 7. 2018 sa ustanovilo, aby sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považovala celková cena práce zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, teda napr. aj náhrada mzdy, ktorá sa podľa predchádzajúceho stavu za prevádzkové náklady nepovažovala.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, na ktorých úhradu sa poskytuje zamestnávateľovi príspevok, sa považujú paušálne náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa odseku 11. Za prevádzkové náklady chráneného pracoviska zriadeného občanom so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, ktorému sa poskytuje príspevok, sa považujú paušálne náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa odseku 11.

To znamená, že za účelom zníženia administratívnej záťaže tak pre klientov, ako aj pre úrady, sa zaviedol paušál na náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chráneného pracoviska v sume 6 % z maximálnej kvartálnej výšky príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Odsek 3 až 7

Právne úpravy v odseku 3 a 4 boli len formálnymi úpravami a súvisia s definovaním pojmu chránená dielňa a chránené pracovisko upravených v § 55 zákona.

Ak súčasťou nákladov je aj daň z pridanej hodnoty a zamestnávateľovi, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, nevznikne nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, považuje sa daň z pridanej hodnoty za prevádzkový náklad chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na ich dopravu do zamestnania a späť poskytnutý príspevok podľa § 53b zákona o službách zamestnanosti.

Ak je rozsah týždenného pracovného času nižší ako rozsah ustanoveného týždenného pracovného času, príspevok sa poskytuje v pomernej časti výšky. Ročná výška príspevku, ktorý poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, je najviac 2,5-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, alebo 5-násobok celkovej vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.

Úrad pred poskytnutím príspevku overí rozsah týždenného pracovného času u občana so zdravotným postihnutím, na ktorého sa príspevok poskytuje. Ak je rozsah týždenného pracovného času nižší ako rozsah ustanoveného týždenného pracovného času, príspevok sa poskytuje v pomernej časti výšky.

Príspevok poskytuje príslušný úrad na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa odsekov 2 až 5 za príslušný štvrťrok najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v odseku 6, a to do 60 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o poskytnutie príspevku.

Úrad zisťuje splnenie podmienok a právnická osoba alebo fyzická osoba preukazuje úradu splnenie podmienok raz ročne pri prvej žiadosti o poskytnutie príspevku podanej v príslušnom kalendárnom roku.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba splní podmienky pri prvej žiadosti o poskytnutie príspevku podanej v príslušnom kalendárnom roku, považujú sa tieto podmienky za splnené počas celého roka, ak sa nepreukáže inak.

Za čas, počas ktorého zamestnanec, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vykonával prácu mimo chránenej dielne alebo mimo chráneného pracoviska, sa za prevádzkové náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska považujú len náklady podľa odseku 2 písm. f).

! Upozornenie

Z dôvodu zlepšenia prístupu k zamestnaniu sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 umožnilo občanovi, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávanie práce z jeho domácnosti pri stanovení maximálneho počtu dní jej vykonávania, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce umožňuje dohodnutý druh práce. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že za tento čas sa za oprávnený náklad na účely poskytovania príspevku podľa § 60 budú považovať iba náklady na náklady na celkovú cenu práce týchto zamestnancov.

Odsek 8

V roku 2017 sa ustanovilo, že úrad poskytuje príspevok na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou. Doplnením odseku 8 sa zabezpečilo, aby bolo poskytovanie príspevku realizované na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom alebo medzi úradom a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá na chránenom pracovisku prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Odsek 9

V odseku 9 sa novelou zákona ustanovili náležitosti dohody o poskytnutí príspevku.

Medzi obsahové náležitosti dohody patria identifikačné údaje účastníkov dohody, počet občanov so zdravotným postihnutím, na ktorých sa príspevok poskytuje, s uvedením počtu občanov so zdravotným postihnutím, ktorí majú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, a rozsah dohodnutého pracovného času, sídlo chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, maximálnu výšku príspevku a spôsob jeho poskytovania, záväzok zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr do 30 kalendárnych dní, podmienky poskytnutia príspevku, spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok, podmienky a spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok, ďalšie dohodnuté náležitosti.

Odsek 10

Podľa odseku 10 úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v odseku 6. Doklady sú zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba povinní predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok poskytuje. Úrad poskytne príspevok do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov.

Odsekom 10 sa upravilo poskytovanie príspevku. Úrad po novom poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených prevádzkových nákladov viažucich sa len na občanov so zdravotným postihnutím v zmysle odseku 1 za príslušný kalendárny štvrťrok, najviac vo výške 25 % zo súm ročného príspevku. Viazanie prevádzkových nákladov len na občanov so zdravotným postihnutím sa doplnilo na základe poznatkov aplikačnej praxe deklarovaných ústredím, a to z dôvodu, že ak by nedochádzalo k ich prepočítavaniu, došlo by k porušeniu § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nedodržaniu čl. 14 ods. 1 písm. g) všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi MF SR ako poskytovateľom a Ústredím ako prijímateľom finančných príspevkov z ESF z OP ĽZ, a teda by išlo o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Doklady sú zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba povinní predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok bude poskytovať. Úrad príspevok poskytne do 60 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov.

! Upozornenie

Z dôvodu zlepšenia prístupu k zamestnaniu sa navrhovalo umožniť občanovi, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vykonávanie práce z jeho domácnosti pri stanovení maximálneho počtu dní jej vykonávania, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce umožňuje dohodnutý druh práce. V tejto súvislosti sa malo ustanoviť, že za tento čas sa za oprávnený náklad na účely poskytovania príspevku podľa § 60 mali považovať iba náklady na náklady na celkovú cenu práce týchto zamestnancov. Uvedené sa však neschválilo.

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa za slová „zdravotným postihnutím“ vkladajú slová „so sťaženým prístupom na trh práce“. Ide o úpravu v súvislosti s úpravou definície chránenej dielne a chráneného pracoviska.

§ 61

Zrušený.

DEVIATA ČASŤ
POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA

§ 62

(1) Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky.

(2) Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy.

(3) Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom.²²⁾ Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.

(4) Povinnosti zamestnávateľa voči úradu pri hromadnom prepúšťaní ustanovuje osobitný predpis.²⁰⁾

(5) Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.

(6) Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovaného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu.^60aa)

[Dňom 1. januára 2024 v § 62 ods. 6 sa nad slovom „predpisu“ odkaz „60aa)“ nahrádza odkazom „60d)“.]

Komentár k § 62

Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a v štruktúre vlastným výberom alebo za pomoci úradov na celom území Slovenskej republiky.

Od 1. 5. 2018 podľa ods. 2 je zamestnávateľ pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Uvedeným doplnením sa ustanovilo, že budúci zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať v ponuke aj sumu základnej zložky mzdy. Následne na to sa v § 41 Zákonníka práce ustanovila povinnosť zamestnávateľa, aby pri uzatváraní pracovnej zmluvy nenavrhoval základnú zložku mzdy v sume nižšej ako uviedol v ponuke zamestnania. Cieľom uvedenej zmeny bolo zabrániť postupu, kedy zamestnávateľ v ponuke zamestnávanie uvedie údaje, ktoré neplánuje dodržať.

Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu. Zákon charakterizuje aj postup zamestnávateľa a informácie, ktoré nesmie pri výbere zamestnanca požadovať. Sú to informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom. Zamestnávateľ je povinný na požiadanie občana preukázať nutnosť vyžadovaného osobného údaja. Kritériá na výber zamestnanca musia zaručovať rovnosť príležitostí pre všetkých občanov.

Zamestnávateľ nesmie vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti so sprostredkovaním zamestnania v prospech osoby, ktorá sprostredkovala zamestnanie.

Odsek 6

S účinnosťou od 1. 1. 2019 ustanovenie doplnilo odsekom 6, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovaného na ústrednom portáli verejnej správy podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. V súlade so stratégiou sa zaviedli povinnosti pre zamestnávateľa nahlásiť voľné pracovné miesto na úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza, a to s cieľom jednoduchšej identifikácie zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Poznať reálny stav VPM (počet, druh a pod.) je jedným z dôležitých kritérií pri stanovovaní zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Uvedená povinnosť sa nebude vzťahovať na VPM, ktoré sú nahlasované do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy. Nesplnenie tejto povinnosti sa sankcionuje pokutou do výšky 300 eur.

! Upozornenie

Od 1. 1. 2024 sa novelou zákona č. 488/2022 Z. z. v ods. 6 nad slovom „predpisu“ odkaz „^60aa)“ nahrádza odkazom „^60d)“ s odvolávkou napríklad na § 26 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 63

Povinnosti zamestnávateľa
pri zamestnávaní občanov
so zdravotným postihnutím

(1) Zamestnávateľ je povinný

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,

b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,

c) viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. L, na účel písmena d),

d) poskytovať úradu na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa písmena c),

e) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

(2) Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1 písm. e) započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.

(3) Celkový počet zamestnancov na účely odseku 1 písm. e) je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, ozbrojení príslušníci finančnej správy a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitných predpisov,^60b) a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.⁶¹⁾

[Dňom 1. januára 2024 v § 63 ods. 3 sa nad slovom „predpisov“ odkaz „60b)“ nahrádza odkazom „60e)“]

(4) Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

(5) Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

Komentár k § 63

Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.

Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých je zamestnávateľ povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

Lehota, kedy zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za uplynulý kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 umožnilo zamestnávateľom v spojení § 63 ods. 1 písm. c) viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a preukazovať plnenie povinného podielu elektronicky s použitím informačného systému služieb zamestnanosti cez Portál Podnikateľ. Tieto údaje bude systém automaticky kontrolovať a porovnávať s údajmi v databáze informačného systému služieb zamestnanosti, bez inej formy nahlasovania. Odstránila sa tiež písomná forma predkladania uvedených dokumentov a spracovanie údajov z listinnej formy na štatistické a kontrolné účely.

Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. L, na účel poskytovať úradu na základe jeho žiadosti údaje z evidencie, zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 precizovalo a zjednotila existujúca povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva. V súvislosti s úpravou ochrany osobných údajov bolo nevyhnutné vymedziť proces sprístupňovania údajov z evidencie občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, a teda, zamestnávateľ ich poskytne úradu na jeho žiadosť.

Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.

Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú príslušníci Policajného zboru, príslušníci Slovenskej informačnej služby, príslušníci Národného bezpečnostného úradu, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, príslušníci Horskej záchrannej služby, ozbrojení príslušníci finančnej správy a profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu a zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Od 1. 7. 2019 sa terminológia použitá v tomto zákone dala do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou (novom zákone o finančnej správe).

§ 64

Zadávanie zákaziek na účely plnenia
povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

(1) Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

(2) Zákazka na účely tohto zákona je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e), a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

(3) Tovar na účely tohto zákona je výrobok zhotovený integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, a je určený na predaj.

(4) Služba na účely tohto zákona je služba, ktorá je poskytovaná integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

(5) Pri zákazke na odobratie tovaru výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. e) zadaním zákazky. Pri zákazke na prijatie služby výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,7-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. e) zadaním zákazky. Výsledná suma vypočítaná podľa prvej vety alebo podľa druhej vety sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol.

(6) Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa osobitného predpisu.^46b)

(7) Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. e), ktorých si zamestnávateľ môže započítať, je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. e), po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb podľa odseku 6 a výškou zákazky podľa odseku 5. Výsledná hodnota vypočítaná podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor. Ak súčasťou jednej zákazky je odobratie tovaru aj prijatie služby, zamestnávateľ je povinný preukázať samostatne výšku časti zákazky na odobratie tovaru a výšku časti zákazky na prijatie služby; ak to zamestnávateľ nepreukáže, celá zákazka sa považuje za zákazku na odobratie tovaru.

(8) Ak integračný podnik, v ktorom najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránená dielňa alebo fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely odseku 7 sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

(9) Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. e) zadaním zákazky podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Komentár k § 64

Zákazka je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu, a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Plnenie povinnosti zadaním zákazky je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Tovar je výrobok zhotovený integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, a je určený na predaj. Služba je služba, ktorá je poskytovaná integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

Od roku 2018 povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, čím si splní zákonnú povinnosť. V súvislosti s touto povinnosťou bola služba podľa predchádzajúcej legislatívy definovaná ako služba, ktorá je poskytovaná chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákon upravil a rozšíril túto definíciu o integračný podnik, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím. Ide o nepriamu formu podpory registrovaných sociálnych podnikov.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 430/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 rozdelili zákazky, prostredníctvom ktorých si zamestnávateľ môže plniť povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) na samostatnú kategóriu zákaziek na poskytnutie služieb a samostatnú kategóriu na dodanie tovaru a osobitne ku každej kategórii stanoviť výšku zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím tak, aby výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zostala v prípade zákazky na dodanie tovaru na výške 0,8-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve a výška zákazky na poskytnutie služby je po novom stanovená vo výške 0,7-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve.

Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie.

Na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím, ktorých si zamestnávateľ môže započítať, je potrebné odobrať tovar alebo prijať službu vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť, po započítaní alebo nezapočítaní dane z pridanej hodnoty do ceny odobratých tovarov alebo prijatých služieb a výškou zákazky. Výsledná hodnota vypočítaná podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

V prípade, že je súčasťou jednej zákazky odobratie tovaru aj prijatie služby, tak zamestnávateľovi vyplýva povinnosť preukázať samostatne výšku časti zákazky na odobratie tovaru a výšku časti zákazky na prijatie služby.

V praxi však môže nastať situácia, že túto povinnosť zamestnávateľ nesplní a túto povinnosť nepreukáže. V takom prípade, je celá táto zákazka považovaná za zákazku na odobratie tovaru.

Ak integračný podnik, v ktorom najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránená dielňa alebo fyzická osoba so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, na účely odseku 7 sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, započítava výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

§ 64a

Zadávanie vyhradených zákaziek
vo verejnom obstarávaní na účely
plnenia povinného podielu
zamestnávania občanov
so zdravotným postihnutím

(1) Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) môže zamestnávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, plniť realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní podľa osobitného predpisu.^61aaa)

(2) Výška súťažnej ceny vo verejnom obstarávaní na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 2 000 eur. Realizácia vyhradenej zákazky vo verejnom obstarávaní sa preukazuje kópiou súťažných podkladov verejného obstarávania a kópiou zmluvy o realizácii vyhradenej zákazky vo verejnom obstarávaní.

Komentár k § 64a

Od roku 2018 sa do zákona doplnilo ustanovenie upravujúce zadávanie vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ustanovil využitie vyhradených zákaziek ako formu náhradného plnenia za nezamestnávanie osôb zo zdravotným postihnutím. Uvedené rozširuje možnosti verejných obstarávateľov si napĺňať svoje zákonne povinnosti voči zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, finančný limit pre realizáciu takejto náhrady však presahuje finančné limity stanovené § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, je preto možné predpokladať, že aktuálny model plnenia povinnosti definovaný zákonom o službách zamestnanosti nebude ohrozený a predmetné doplnenie prináša len rozšírenie možností.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ, ktorý je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, plniť realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Poznámka

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrované integračné sociálne podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo môžu vyhradiť realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest za predpokladu, že aspoň 30 % zamestnancov registrovaných integračných sociálnych podnikov, zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo zamestnancov programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby. Ak sa uplatňuje výhrada, uvedie sa to v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž, oznámení o koncesii, oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk.

Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo účasti vo verejnom obstarávaní len pre registrovaný sociálny podnik, fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku, alebo chránené dielne alebo na realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest, ak aspoň 30 % zamestnancov vykonávajúcich prácu v chránených dielňach alebo v rámci programov chránených pracovných miest tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

Verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou postupuje tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli hospodárne. Ak verejný obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky viac hospodárskych subjektov na účel zadania zákazky, je povinný zabezpečiť dodržanie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Verejný obstarávateľ je povinný postupovať v súlade s princípom transparentnosti a zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania tak, aby jeho úkony boli preskúmateľné bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie.

Výška súťažnej ceny vo verejnom obstarávaní na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 2 000 eur.

Realizácia vyhradenej zákazky vo verejnom obstarávaní sa preukazuje kópiou súťažných podkladov verejného obstarávania a kópiou zmluvy o realizácii vyhradenej zákazky vo verejnom obstarávaní.

§ 65

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov
so zdravotným postihnutím

(1) Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

(2) Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod podľa odseku 1 sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod podľa odseku 1 odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e).

(3) Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je povinná poskytovať úradu údaje z registra zamestnávateľov potrebné na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

(4) Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť podľa odsekov 1 a 2, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Komentár k § 65

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, to je zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť podľa odsekov 1 a 2, rozhodne úrad o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len časť kalendárneho roka, odvod sa znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ odvod odvádza, polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným postihnutím počas kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ neplnil povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím a počtu občanov so zdravotným postihnutím chýbajúcich do splnenia povinného podielu.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne je povinná poskytovať úradu údaje z registra zamestnávateľov potrebné na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

§ 65a

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností podľa § 63 ods. 1 písm. e), § 64 alebo § 65.

§ 65b

Administratívne činnosti súvisiace
s poskytovaním príspevkov a s plnením
povinností pri zamestnávaní občanov
so zdravotným postihnutím

Administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov podľa § 46, § 46a, § 47, § 49, § 50, § 51, § 52, § 53, § 53a, § 53b, § 53d, § 54, § 56, § 56a, § 57, § 59, § 60 a s plnením povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63, § 64, § 65 zabezpečuje ústredie, úrad alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorú ústredie na tento účel vybralo podľa osobitného predpisu.^18aa)

[Dňom 1. januára 2024 v § 65b sa vypúšťajú slová „§ 56a,“]

Komentár k § 65a a § 65b

Povinnosť zamestnávateľa zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ plniť aj vzájomnou kombináciou plnenia povinností.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov a s plnením povinností pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Administratívne činnosti súvisiace s poskytovaním príspevkov a s plnením povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zabezpečuje ústredie, úrad alebo právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorú ústredie na tento účel vybralo.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 215/2021 Z. z. sa od 1. 3. 2022 z poskytovania príspevkov vypustil príspevok na podporu udržania pracovných miest, ktorý bol dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa zaviedla úprava v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti, ktoré uvedený príspevok obsahovali. Súčasne sa zaviedlo prechodné ustanovenie na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti novely, čiže do 1. 3. 2022.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

S cieľom podpory integrácie znevýhodnených osôb na trh práce sa v roku 2018 zaviedlo aktívne opatrenie na trhu práce Príspevok integračnému podniku (§ 53f). Jeho účelom bolo zvýšiť podporu a motiváciu integračných podnikov poskytovať vhodnú podporu a pomoc znevýhodneným osobám počas ich zamestnania v integračnom podniku tak, aby si najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zamestnania v integračnom podniku našli zamestnanie na otvorenom trhu práce, t. j. bez iných podporných finančných mechanizmov.

O príspevok môže požiadať integračný podnik v prípade, ak najmenej 10 % jeho zamestnancov, ktorí boli znevýhodnenými osobami podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch z celkového počtu jeho zamestnancov, skončili dohodou pracovný pomer v integračnom podniku najneskôr do dvoch rokov od jeho vzniku a v období nasledujúcich šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov si našli zamestnanie u zamestnávateľa, ktorý nie je integračným podnikom ani závislou osobou integračného podniku. Príspevok sa poskytuje mesačne, najviac počas 12 mesiacov od vzniku nového pracovného pomeru. Výška príspevku sa odvíja od vyplácanej mzdy zamestnanca v novom zamestnaní, s jej postupným zvyšovaním tak, aby sa podporilo čo najdlhšie zotrvanie tohto zamestnanca v novom zamestnaní. O príspevok môže integračný podnik žiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má sídlo.

DESIATA ČASŤ
Evidencia údajov
a pohľadávok

Evidencia údajov a pohľadávok

§ 66

Zrušený.

§ 67

Spracúvanie, zverejňovanie
a ochrana údajov

(1) Ústredie je prevádzkovateľom²²⁾ centrálneho informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

(2) Úrad je prevádzkovateľom²²⁾ informačného systému, z ktorého sa poskytujú údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3 a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 69 do centrálneho informačného systému ústredia.

(3) Ministerstvo je prevádzkovateľom²²⁾ informačného systému, do ktorého ústredie poskytuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 69 zo svojho centrálneho informačného systému na analytické účely a na štatistické účely.

(4) Ministerstvo, ústredie a úrad na účely vedenia evidencie uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, zamestnávateľov, štátnych príslušníkov tretích krajín, občanov so zdravotným postihnutím a voľných pracovných miest, na účely poskytovania služieb zamestnanosti podľa tohto zákona, na analytické účely a na štatistické účely spracúvajú osobné údaje v súlade s osobitným predpisom.²²⁾ Ústredie a úrad spracúvajú údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3 a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 69 na účel vytvorenia ich elektronického obrazu a ich evidencie v elektronickom registratúrnom systéme ústredia a úradu kopírovaním, skenovaním alebo zaznamenávaním na nosič informácií. Na formulároch vydávaných ústredím podľa tohto zákona možno požadovať alebo uvádzať osobné údaje v rozsahu ustanovenom v prílohách č. 1 až 3.

(5) Ústredie a úrad poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

(6) Sociálna poisťovňa na účely tohto zákona poskytuje ústrediu údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. E.

(7) Inšpektorát práce poskytuje ústrediu a úradu

a) oznámenie o zistení nelegálnej práce a uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré obsahuje obchodné meno zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, identifikačné číslo organizácie a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

b) zoznam všetkých zistených fyzických osôb vykonávajúcich nelegálnu prácu u zamestnávateľa podľa písmena a), ktorý obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, miesto trvalého pobytu alebo miesto prechodného pobytu fyzickej osoby a dátum zistenia nelegálnej práce.

(8) Ústav informácií a prognóz školstva na účely tohto zákona poskytuje ústrediu osobné údaje o absolventoch stredných škôl a vysokých škôl v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. F.

(9) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytuje ústrediu na účely tohto zákona osobné údaje z centrálneho registra poistencov v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. G.

(10) Z informačného systému ústredia a úradu Ministerstvo financií Slovenskej republiky získava údaje o uchádzačoch o zamestnanie na účely zostavenia, vyhodnocovania a prognózovania rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov^61aa) a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, útvar Policajného zboru a inšpektorát práce získavajú informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktoré sú potrebné na plnenie úloh v rozsahu ich pôsobnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely tohto zákona poskytuje ústrediu údaje zo živnostenského registra v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. H. Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.^61ab) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie v rozsahu nevyhnutnom na účel hodnotenia efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

(11) Orgánom štátnej správy, samosprávnym krajom, Sociálnej poisťovni, obciam, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa údaje o uchádzačoch o zamestnanie a záujemcoch o zamestnanie a o voľných pracovných miestach poskytujú bezplatne. Orgánom štátnej správy sa poskytujú štatistické informácie a analýzy o trhu práce bezplatne.

(12) Ústredie a úrad poskytujú štatistické údaje o uchádzačoch o zamestnanie a údaje zo svojich administratívnych zdrojov Štatistickému úradu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.^13b)

(13) Ústredie zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti, aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie v súlade s metodickými pokynmi, ktoré vydá ministerstvo; informácie zverejňuje za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

(14) Úrad môže štatistické údaje bez osobných údajov o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa.

(15) Úrad poskytuje obci informácie o štátnom príslušníkovi tretej krajiny podľa § 22 ods. 5 písm. a) a § 23b ods. 6 písm. a) uvedením jeho mena, priezviska a miesta pobytu.

(16) Ústredie poskytuje Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce elektronicky z informačného systému údaje z evidencie podľa § 12 písm. z) druhého bodu až štvrtého bodu na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov. Ústredie poskytuje Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce zoznam zamestnávateľov, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 23b ods. 6 druhej vety.

(17) Sprostredkovateľ, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania vymaže vo svojom informačnom systéme osobné údaje vedené v evidencii podľa § 28 písm. a), § 31 ods. 1 písm. f) a § 58 ods. 13 písm. c) po splnení účelu podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 13 písm. d).

(18) Zamestnávateľ spracúva údaje v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. L kopírovaním, skenovaním alebo zaznamenávaním na nosič informácií za prijatia primeraných bezpečnostných opatrení podľa osobitného predpisu.^61ac) Zamestnávateľ vymaže vo svojom informačnom systéme osobné údaje vedené v evidencii podľa § 63 ods. 1 písm. c) po skončení zamestnania dotknutého zamestnanca.

Komentár k § 67

Ústredie je prevádzkovateľom centrálneho informačného systému na účely služieb zamestnanosti.

Úrad je prevádzkovateľom informačného systému, z ktorého sa poskytujú údaje. Ministerstvo, ústredie a úrad na účely vedenia evidencie uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, zamestnávateľov, štátnych príslušníkov tretích krajín, občanov so zdravotným postihnutím a voľných pracovných miest, na účely poskytovania služieb zamestnanosti podľa tohto zákona, na analytické účely a na štatistické účely spracúvajú osobné údaje. Ústredie a úrad poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Inšpektorát práce poskytuje ústrediu a úradu oznámenie o zistení nelegálnej práce a uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré obsahuje obchodné meno zamestnávateľa, sídlo zamestnávateľa, identifikačné číslo organizácie a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, zoznam všetkých zistených fyzických osôb vykonávajúcich nelegálnu prácu u zamestnávateľa, ktorý obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, miesto trvalého pobytu alebo miesto prechodného pobytu fyzickej osoby a dátum zistenia nelegálnej práce.

! Upozornenie

Orgánom štátnej správy, samosprávnym krajom, Sociálnej poisťovni, obciam, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa údaje o uchádzačoch o zamestnanie a záujemcoch o zamestnanie a o voľných pracovných miestach poskytujú bezplatne.

Orgánom štátnej správy sa poskytujú štatistické informácie a analýzy o trhu práce bezplatne. Ústredie a úrad poskytujú štatistické údaje o uchádzačoch o zamestnanie a údaje zo svojich administratívnych zdrojov Štatistickému úradu Slovenskej republiky. Ústredie zverejňuje štatistické informácie o nezamestnanosti, aktívnych opatreniach na trhu práce a aktivačnej činnosti uchádzačov o zamestnanie v súlade s metodickými pokynmi, ktoré vydá ministerstvo, informácie zverejňuje za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Úrad môže štatistické údaje bez osobných údajov o zamestnávateľovi zverejňovať len so súhlasom príslušného zamestnávateľa.

Od 1. 1. 2017 platí, že z informačného systému ústredia a úradu ministerstvo financií získava údaje o uchádzačoch o zamestnanie na účely zostavenia, vyhodnocovania a prognózovania rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, útvar Policajného zboru a inšpektorát práce získavajú informácie o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktoré sú potrebné na plnenie úloh v rozsahu ich pôsobnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na účely tohto zákona poskytuje ústrediu údaje zo živnostenského registra v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. H.

Poznámka

Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu, alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 101/2022 Z. z. sa od 1. 4. 2022 ustanovilo, že sa Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie na účely plnenia úloh podľa napríklad podľa zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti alebo podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky sa poskytujú údaje o uchádzačoch o zamestnanie v rozsahu nevyhnutnom na účel hodnotenia efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vzhľadom na doplnenie úpravy poskytovania údajov na účely pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa teda zaviedla úprava osobitných predpisov, v ktorých sa špecifikujú údaje, ktoré sa majú Rade pre rozpočtovú zodpovednosť poskytovať. Účelom využitia údajov poskytnutých Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky je vyhodnocovanie efektivity podporných programov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s cieľom maximalizovať úspory verejných financií. Úprava osobitných predpisov sa zaviedla aj vo vzťahu k vybraným socio-ekonomickým ústredným orgánom štátnej správy za účelom zabezpečenia ich prístupu k údajom na uskutočňovanie politík, analýz, prognóz, opatrení a koncepcií rozvoja v oblastiach, pre ktoré sú ústredným orgánom štátnej správy, vykonávajú dozor alebo dohľad.

Poznámka

Rada vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde, vypracováva a predkladá na rokovanie národnej rady správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti podľa tohto zákona za predchádzajúci rozpočtový rok každoročne do 31. augusta, vypracováva a zverejňuje z vlastného podnetu stanovisko k legislatívnym návrhom predkladaným na rokovanie národnej rady najmä z hľadiska dôsledkov na rozpočet verejnej správy a dlhodobú udržateľnosť; takéto stanovisko môže vypracovať aj na podnet poslaneckého klubu, vykonáva ďalšie činnosti súvisiace s monitorovaním a hodnotením vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotením plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, vykonáva ďalšie činnosti ustanovené zákonom. Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti. Subjekty verejnej správy sú povinné poskytovať na požiadanie rady potrebnú súčinnosť. Rada v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje súčinnosť a údaje Národnej banke Slovenska. Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Subjekt verejnej správy je povinný bezplatne na základe písomnej odôvodnenej žiadosti v primeranej lehote a za podmienok určených radou poskytnúť rade prostredníctvom Kancelárie rady údaje vrátane osobných údajov a neanonymizovaných údajov o právnických osobách, predkladať informácie, podať vysvetlenia a poskytnúť ďalšiu vyžiadanú súčinnosť na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov.

Od 1. 1. 2019 sa ustanovenie doplnilo odsekom 15, podľa ktorého úrad poskytuje obci informácie o štátnom príslušníkovi tretej krajiny podľa § 22 ods. 5 písm. a) a § 23b ods. 6 písm. a) uvedením jeho mena, priezviska a miesta pobytu. V súlade so stratégiou sa teda ustanovilo, že úrady poskytujú obciam informácie o mieste ubytovania štátnych príslušníkov tretích krajín, a to na základe informácie, ktoré im poskytne zamestnávateľ.

Novelou zákona č. 374/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 ustanovilo, aby Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovalo údaje o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny vedené v evidenciách podľa § 12 písm. z) druhom až štvrtom bode Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, čo prispelo k efektívnejšiemu plneniu úloh Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce najmä v oblasti kontroly zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny, predovšetkým k účinnejšiemu odhaľovaniu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

! Upozornenie

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. od 1. 1. 2023 ústredie poskytuje Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce zoznam zamestnávateľov, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 23b ods. 6 druhej vety. V súvislosti s precizovaním povinnosti zamestnávateľov predkladať kópiu dokladu preukazujúceho splnenie podmienky podľa § 23a ods. 1 sa teda doplnilo aj znenie ods. 16 z dôvodu efektívnejšieho výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

Sprostredkovateľ, agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania vymaže vo svojom informačnom systéme osobné vymedzené údaje vedené v evidencii, a to

– podľa § 28 písm. a),

– podľa § 31 ods. 1 písm. f),

– podľa § 58 ods. 13 písm. c).

Zároveň však musí byť splnený účel

– podľa § 28 písm. b),

– § 31 ods. 1 písm. g),

– § 58 ods. 13 písm. d).

K spracúvaniu údajov podľa prílohy č. 1 písm. L dochádza buď kopírovaním, skenovaním alebo zaznamenávaním na nosič informácií za prijatia primeraných bezpečnostných opatrení v súlade s nariadením (EÚ) č. 2016/679.

Poznámka

Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ prijmú so zreteľom na najnovšie poznatky, náklady na vykonanie opatrení a na povahu, rozsah, kontext a účely spracúvania, ako aj na riziká s rôznou pravdepodobnosťou a závažnosťou pre práva a slobody fyzických osôb, primerané technické a organizačné opatrenia s cieľom zaistiť úroveň bezpečnosti primeranú tomuto riziku, pričom uvedené opatrenia prípadne zahŕňajú aj pseudonymizáciu a šifrovanie osobných údajov; schopnosť zabezpečiť trvalú dôvernosť, integritu, dostupnosť a odolnosť systémov spracúvania a služieb, schopnosť včas obnoviť dostupnosť osobných údajov a prístup k nim v prípade fyzického alebo technického incidentu, proces pravidelného testovania, posudzovania a hodnotenia účinnosti technických a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti spracúvania. Pri posudzovaní primeranej úrovne bezpečnosti sa prihliada predovšetkým na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie, a to najmä v dôsledku náhodného alebo nezákonného zničenia, straty, zmeny, neoprávneného poskytnutia osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávneného prístupu k takýmto údajom. Dodržiavanie schváleného kódexu správania uvedeného v článku 40 alebo schváleného certifikačného mechanizmu uvedeného v článku 42 sa môže použiť ako prvok na preukázanie súladu s požiadavkami uvedenými v odseku 1. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ podniknú kroky na zabezpečenie toho, aby každá fyzická osoba konajúca na základe poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, spracúvala tieto údaje len na základe pokynov prevádzkovateľa s výnimkou prípadov, keď sa to od nej vyžaduje podľa práva Únie alebo práva členského štátu.

Vyššie uvedeným spôsobom dochádza k spracúvaniu údajov zo strany zamestnávateľa, ktorý zároveň vymaže vo svojom informačnom systéme osobné údaje vedené v evidencii podľa § 63 ods. 1 písm. c) po skončení zamestnania dotknutého zamestnanca, pričom ide o vedenie evidencie zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. L.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súvislosti s precizovaním úpravy ochrany osobných údajov ustanovil okamih výmazu zbieraných a spracovávaných osobných údajov podľa § 28 písm. a), § 31 ods. 1 písm. f) a, § 58 ods. 13 písm. c) po splnení účelu podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g) a, § 58 ods. 13 písm. d)a § 63 ods. 1 písm. c). Rozhodným okamihom má byť splnenie si zákonnej povinnosti predloženia správy alebo preukázania povinnosti plnenia povinného podielu. Zároveň sa precizoval spôsob zbierania a spracovania zdravotných údajov (údaj súvisiaci s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť).

§ 67a

Evidencia pohľadávok

(1) Ústredie zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje ústredie a úrad pohľadávky.

(2) Zoznam fyzických osôb podľa odseku 1 obsahuje

a) meno a priezvisko fyzickej osoby,

b) trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby,

c) výšku pohľadávky.

(3) Zoznam právnických osôb podľa odseku 1 obsahuje

a) obchodné meno právnickej osoby,

b) sídlo právnickej osoby,

c) výšku pohľadávky.

(4) Na zverejnenie údajov podľa odsekov 1 a 2 sa nevyžaduje súhlas fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorých sa údaje týkajú.

Komentár k § 67a

Ústredie zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje ústredie a úrad pohľadávky. Zoznam fyzických osôb obsahuje meno a priezvisko fyzickej osoby, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, výšku pohľadávky.

Zoznam právnických osôb obsahuje obchodné meno právnickej osoby, sídlo právnickej osoby, výšku pohľadávky. Na zverejnenie údajov sa nevyžaduje súhlas fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorých sa údaje týkajú.

JEDENÁSTA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ

KONTROLNÁ ČINNOSŤ

§ 68

(1) Kontrolnú činnosť vykonáva ministerstvo, ústredie a úrad. Pri finančnej kontrole podľa osobitného predpisu^61a) ministerstvo, ústredie a úrad spolupracujú s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

(2) Ministerstvo, ústredie a úrad vykonávajú vonkajšiu kontrolnú činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.⁶²⁾

(3) Vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov podľa § 2.

(4) Kontrolná činnosť podľa odseku 3 zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov⁶²⁾ aj oprávnenia

a) vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie a do budov a priestorov, v ktorých je zabezpečované ubytovanie podľa § 23b ods. 12,

b) požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

(5) Generálny riaditeľ ústredia môže určiť úrad, ktorý vykoná kontrolnú činnosť podľa odseku 3 v územnom obvode iného úradu v rozsahu písomného poverenia generálneho riaditeľa; v rozsahu tohto poverenia kontrolnú činnosť podľa odseku 3 nevykoná úrad, v ktorého územnom obvode ju vykoná úrad určený v poverení.

(6) Policajný zbor je povinný orgánu kontroly poskytnúť na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu^62a) pri vykonávaní kontrolnej činnosti; o spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak sa odôvodnene predpokladá ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej kontrolnú činnosť alebo marenie výkonu kontrolnej činnosti.

(7) Vnútorná kontrolná činnosť na účely tohto zákona je kontrola plnenia úloh ústredia, úradov a nimi zriadených pracovísk.

Komentár k § 68

Kontrolnú činnosť vykonáva ministerstvo, ústredie a úrad. Pri finančnej kontrole podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo, ústredie a úrad spolupracujú s ministerstvom financií.

V roku 2017 sa zabezpečilo zosúladenie kontrolnej činnosti na účely zákona o službách zamestnanosti so zákonom o finančnej kontrole a audite.

Kontrolná činnosť zahŕňa okrem oprávnení kontrolných orgánov aj oprávnenia vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie a do budov a priestorov, v ktorých je zabezpečované ubytovanie podľa § 23b ods. 12, požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Od 1. 5. 2018 sa účel kontroly splnenia minimálnych požiadaviek zabezpečeného ubytovania rozšírila pôsobnosť kontrolných orgánov tak, aby boli oprávnené vstupovať do ubytovacích zariadení na výkon kontroly.

Vonkajšia kontrolná činnosť je kontrola plnenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre účastníkov právnych vzťahov podľa.

Generálny riaditeľ ústredia môže určiť úrad, ktorý vykoná kontrolnú činnosť v územnom obvode iného úradu v rozsahu písomného poverenia generálneho riaditeľa.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 112/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v nadväznosti na vypustenie kompetencie ústredia a úradov vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vypustila právomoc uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, poriadkovú pokutu za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania a zásady ukladania pokuty vzťahujúce sa k uloženiu pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Policajný zbor je povinný orgánu kontroly poskytnúť na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní kontrolnej činnosti. O spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak sa odôvodnene predpokladá ohrozenie života alebo zdravia osoby vykonávajúcej kontrolnú činnosť alebo marenie výkonu kontrolnej činnosti. Vnútorná kontrolná činnosť je kontrola plnenia úloh ústredia, úradov a nimi zriadených pracovísk.

V roku 2017 sa z ustanovenia vypustilo znenie odseku 10, pričom úprava súvisí s úpravami ustanovenia § 20b upravujúceho kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 68a

Správne delikty

(1) Ústredie a úrad uložia pokutu

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností podľa tohto zákona do výšky 33 193,91 eura, ak tento zákon neustanovuje inak; to sa nevzťahuje na porušenie povinnosti podľa § 62 ods. 6,

b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bez povolenia od 5 000 eur do 100 000 eur,

c) právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b do 100 000 eur.

(2) Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov, závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

(3) Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

(4) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 68a

Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

Ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinností do výšky 33 193,91 eura, ak tento zákon neustanovuje inak, právnickej osobe alebo fyzickej osobe za vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania bez povolenia od 5 000 eur do 100 000 eur.

Od 1. 5. 2018 sa odsek 1 doplnilo, čo znamená, že ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie povinnosti podľa § 23b do 100 000 eur.

Ustanovenie § 23b zákona o službách zamestnanosti upravuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ a štátneho príslušníka tretej krajiny. Ide najmä o povinnosti nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania občana členského štátu EÚ a nahlasovania nástupu do zamestnania a skončenia zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny v prípadoch, keď má vydané jednotné povolenie, modrú kartu alebo povolenie na zamestnanie, ako aj v prípadoch, keď na výkon zamestnania ani jedno z týchto povolení štátny príslušník tretej krajiny nepotrebuje.

Tieto informácie je potrebné evidovať, či už za účelom zisťovania, koľko občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín pracuje na území SR, ale z dôvodu, že najmä v prípadoch, že štátny príslušník tretej krajiny pracuje na území SR bez uvedených povolení, je takýto výkon práce oprávnený. Ide najmä o prípady vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín či už z krajín EÚ alebo tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi na území SR, kedy je obzvlášť dôležité, aby si zamestnávateľ ohlasovaciu povinnosť splnil s cieľom následného overenia tejto skutočnosti.

Vzhľadom na to, že v poslednom období bolo kontrolnou činnosťou zistené časté neplnenie si tejto povinnosti zamestnávateľom, ustanovilo sa zvýšenie maximálnej výšky pokuty až na 100 tis. eur.

S účinnosťou od 21. 7. 2020 sa vypustilo ukladanie pokuty za neplnenie povinnosti zamestnávateľa oznamovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny voľné pracovné miesta a ich charakteristiku, nakoľko účel ustanovenia je možné dosiahnuť aj iným spôsobom.

Ústredie a úrad pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov, závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.

§ 68b

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá neplní povinnosti podľa § 28 a neoprávnene sprostredkúva zamestnanie za úhradu.

(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331,93 eura.

(3) Priestupky prejednáva úrad.

(4) Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis.^62b)

Komentár k § 68b

Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá neplní povinnosti a neoprávnene sprostredkúva zamestnanie za úhradu. Za priestupok možno uložiť pokutu do 331,93 eura. Priestupky prejednáva úrad.

DVANÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 69

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

a) podrobnosti sledovania dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní podľa § 32 ods. 2 písm. g),

b) sumu cestovných výdavkov, od ktorej sa poskytuje náhrada cestovných výdavkov, a výšku náhrady cestovných výdavkov podľa § 32 ods. 11 písm. d),

c) podrobnosti o evidencii uchádzačov o zamestnanie a formy osobného preukazovania aktívneho hľadania zamestnania uchádzačom o zamestnanie podľa § 33 až 35 a § 36,

d) podrobnosti o evidencii záujemcov o zamestnanie podľa § 37 až 39,

e) podrobnosti o vedení evidencie voľných pracovných miest podľa § 40,

f) podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb podľa § 43,

g) výšku príspevku na dochádzku za prácou v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a od počtu odpracovaných dní v mesiaci a zoznam dokladov, ktoré sú súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53,

h) podrobnosti o vedení evidencie administratívnych činností podľa § 65b.

Komentár k § 69

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti sledovania dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní, sumu cestovných výdavkov, od ktorej sa poskytuje náhrada cestovných výdavkov, a výšku náhrady cestovných výdavkov, podrobnosti o evidencii uchádzačov o zamestnanie a formy osobného preukazovania aktívneho hľadania zamestnania uchádzačom o zamestnanie, podrobnosti o evidencii záujemcov o zamestnanie, podrobnosti o vedení evidencie voľných pracovných miest, podrobnosti zabezpečenia odborných poradenských služieb, podrobnosti o dôvodoch prerušenia odborných poradenských služieb alebo vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzača o zamestnanie alebo jeho odstúpenia od dohody, výšku príspevku na dochádzku za prácou v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a od počtu odpracovaných dní v mesiaci a zoznam dokladov, ktoré sú súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku na dochádzku za prácou.

Od 1. 5. 2018 sa v záujme zosúladenia podpory pracovnej mobility pre skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie ustanovilo predĺžiť obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie o ďalších 6 mesiacov na 12 mesiacov tak ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou podľa § 53a.

Príspevok sa poskytuje bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania a od počtu odpracovaných dní zamestnancom v mesiaci, a to na základe preukazovania trvania zamestnania a dochádzky do zamestnania. Týmto sa umožnilo poberanie príspevku aj tým zamestnancom, ktorí dochádzajú za prácou a nemajú spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami, prípadne hromadné dopravné prostriedky nepremávajú v danej lokalite podľa potreby výkonu zamestnania. Súčasne sa vypustil zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožniť poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou. Zároveň sa nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné ustanovilo zvýšenie maximálnej mesačnej výšky príspevku zo sumy 135 eur na sumu 200 eur. Nadväzne na tieto úpravy sa v § 69 písm. i) spresnilo splnomocňovacie ustanovenie.

§ 70

(1) Na konanie podľa § 12 písm. písm. l), t), ac) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,⁶³⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o opravných prostriedkoch, rozhoduje generálny riaditeľ ústredia.

(3) Odkladný účinok nemá odvolanie proti rozhodnutiu o

a) nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

b) povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 65.

(4) Na účely tohto zákona

a) sa nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania,

b) za posledný deň lehoty podľa tohto zákona sa považuje nasledujúci pracovný deň, ak lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň pracovného pokoja,

c) sa nevyžaduje dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne mohol navrhnúť jeho doplnenie, ak ide o konanie o vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až d), g), o) a p), ktoré sa začalo na základe oznámenia uchádzača o zamestnanie o zmene skutočností rozhodných pre jeho vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

(5) Právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

(6) Na príspevky poskytované podľa § 46 ods. 4, § 46a, § 47, § 49 až 52, § 53b, § 53d, § 56, § 56a a 57 nie je právny nárok. Na príspevky poskytované v rámci projektu alebo programu podľa § 54 nie je právny nárok, ak podmienky projektu alebo programu neustanovujú inak.

[Dňom 1. januára 2024 v § 70 ods. 6 sa za slovami „§ 56“ vypúšťa čiarka a slová „§ 56a“.]

(7) Podmienkou na poskytnutie príspevku podľa tohto zákona alebo príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54 žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činná osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je, že

a) má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,³⁶⁾

b) má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

c) nebola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok,

d) nemá voči úradu splatné finančné záväzky,

e) nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu,^63aaaa)

f) nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru,

g) nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu.

(8) Splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až e) a g) zisťuje ústredie alebo úrad; splnenie podmienok podľa odseku 7 písm. a) až c) môže preukázať aj žiadateľ. Splnenie podmienky podľa odseku 7 písm. f) preukazuje žiadateľ. Národný inšpektorát práce je povinný do 15 pracovných dní poskytnúť úradu elektronicky z informačného systému informácie týkajúce sa splnenia podmienky podľa § 21b ods. 4 písm. a) druhého bodu a § 22 ods. 3 písm. b).

[Dňom 1. januára 2024 v § 70 odsek 8 znie:

(9) Ak ide o poskytnutie príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e),

a) podmienka podľa odseku 7 písm. a) sa považuje za splnenú, ak správca dane žiadateľovi povolil odklad platenia dane, platenie dane v splátkach alebo platenie daňového nedoplatku v splátkach,

b) podmienka podľa odseku 7 písm. b) sa považuje za splnenú, ak Sociálna poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm poistného alebo zdravotná poisťovňa žiadateľovi povolila splátky dlžných súm preddavku na poistné alebo nedoplatku z ročného zúčtovania poistného,

c) podmienka podľa odseku 7 písm. d) sa považuje za splnenú, ak úrad žiadateľovi určil splátky dlžných súm splatných finančných záväzkov,

d) splnenie podmienok podľa odseku 7 sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa, ak nie je preukázaný opak,

e) žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok, ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7.

(10) V konaní podľa § 13 ods. 1 písm. e) štvrtého bodu úrad rozhodne do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad v lehote na vybavenie žiadosti podľa prvej vety nevydal rozhodnutie, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia podľa druhej vety sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti podľa prvej vety.

(11) Poskytovanie príspevku podľa tohto zákona alebo príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54 právnickej osobe, fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe sa zastaví dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu,^63aaab) je povinná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vrátiť príspevok podľa tohto zákona poskytnutý v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(12) Na základnú školu, ktorá zabezpečuje prípravný kurz na dodatočné ukončenie základného vzdelania uchádzača o zamestnanie, nevyžaduje sa akreditácia podľa osobitného predpisu.^63aaa)

(13) Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štátnej pomoci.^28b)

(14) Ak poskytnutie príspevku podľa tohto zákona predstavuje pomoc podľa osobitného predpisu,^63aa) pri poskytovaní príspevku sa postupuje v rozsahu a za podmienok podľa osobitného predpisu.^63ab)

(15) Na príspevky, pri výpočte ktorých sa zohľadňuje celková cena práce, sa za rozhodujúce obdobie považuje obdobie, v ktorom bola uzatvorená písomná dohoda o poskytnutí príspevku. Počas poskytovania príspevku sa neprihliada na zmenu výšky priemernej mzdy podľa § 49 ods. 4 a na výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu.^63ac)

(16) Rozhodnutia a dokumenty vydané podľa tohto zákona môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky ústredia alebo úradu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby.

(17) Ústredie zverejňuje na svojom webovom sídle vzory formulárov, ktoré určuje podľa tohto zákona.

(18) Zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba môžu predkladať žiadosť a preukazovať splnenie povinností podľa tohto zákona aj elektronickými prostriedkami podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.^35e)

(19) Na účely § 32 ods. 6 a 12, § 34 ods. 1, § 43 ods. 8, § 46 ods. 5 a 7 písm. g), § 46a ods. 5, § 48a ods. 2, § 52, § 53 a 53a sa za trvalý pobyt považuje aj obvyklý pobyt. Obvyklým pobytom sa rozumie adresa odlišná od trvalého pobytu, ktorú občan uvedie ako obvyklý pobyt v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Obvyklý pobyt nie je možné počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie meniť.

(20) Identifikačným údajom účastníka dohody podľa tohto zákona je

a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, bankové spojenie, názov ekonomickej činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností a

1. meno a priezvisko štatutárneho zástupcu, ak ide o právnickú osobu,

2. meno a priezvisko, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu,

b) meno a priezvisko, rodné číslo alebo iný identifikátor, ak ide o občana členského štátu Európskej únie alebo o štátneho príslušníka tretej krajiny, adresa trvalého pobytu a adresa prechodného pobytu alebo obvyklého pobytu, ak ide o fyzickú osobu.

(21) Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

Komentár k § 70

Odsek 1

Od 1. 9. 2018 sa nadväzne na novú pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 12 písm. aj) rozhodovať o prijatí žiadateľov za členov alebo partnerov siete EURES a o zrušení tohto členstva alebo partnerstva, sa v § 70 ods. 1 ustanovilo, aby sa na toto konanie vzťahoval inštitút správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ide o zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Vzťah k všeobecnému predpisu o správnom konaní, t. j. k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, upravuje § 70. Doplnenie procesných pravidiel aj na § 13 ods. 2 písm. b) sa do zákona o službách zamestnanosti zaviedol v roku 2017, na základe poznatkov aplikačnej praxe, inštitút správneho konania v súvislosti s priznávaním, pozastavením, zrušením, zmenou dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo vydaním jeho duplikátu, v súlade so všeobecným predpisom o správnom konaní podľa procesných pravidiel ustanovených v tomto predpise.

Odsek 2 až 6

Vo všetkých veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodlo ústredie o opravných prostriedkoch, zásadne rozhoduje generálny riaditeľ ústredia.

Zákon upravuje aj možnosť odkladného účinku, ktorý nemá odvolanie proti rozhodnutiu o nezaradení a vyradení občana z evidencie uchádzačov o zamestnanie, povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zákon nevyžaduje oznámiť účastníkovi konania začatie konania. Za posledný deň lehoty zákon považuje nasledujúci pracovný deň, ak lehota na úkon, ktorý vyžaduje osobnú účasť účastníka konania, pripadne na deň pracovného pokoja.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2023 odstránila administratívna záťaž v konaniach o vyradení z evidencie UoZ, ktoré začali na podnet účastníka konania. Po novom sa vypustila povinnosť vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. Ide o prípady, keď UoZ oznámi, že si našiel zamestnanie alebo začal podnikať, úrad následne začne konanie a vyzve túto osobu na vyjadrenie sa k jej vlastnému oznámeniu (nájdenie so zamestnania, začatie podnikania).

Právoplatné rozhodnutia úradu sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.

Podľa odseku 6 na vymedzené poskytovanie príspevkov nevzniká jej právny nárok.

S cieľom podpory odstránenia dôsledkov vyhlásenia mimoriadnej situácie uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 a vyhlásením núdzového stavu uznesením vlády SR č. 114 z 15. marca 2020 z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARSCoV-2 na území Slovenskej republiky na zamestnanosť a trh práce sa v § 54 ods. 1 písm. e) medzi aktívne opatrenia na trhu práce zaradili od 27. 3. 2020 po novele zákona č. 63/2020 Z. z. aj projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočnej situácie a v období po ich skončení. Prostredníctvom tohto nástroja bolo tak možné realizovať projekty na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty boli určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, resp. SZČO, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Týmto novým nástrojom aktívnej politiky trhu práce sa tak jednoznačným spôsobom zabezpečovala finančná podpora zamestnávateľov a SZČO na účely zmiernenia negatívnych dopadov na zamestnanosť, čo mohlo výrazne prispieť k udržaniu sa zamestnancov, SZČO i zamestnávateľov na trhu práce, ako aj k preklenutiu príslušnej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a pod.

Zároveň sa ustanovilo nový nástroj vyňať spomedzi fakultatívnych nástrojov aktívnej politiky trhu práce. To znamená, že po splnení podmienok pre poskytnutie takejto podpory bude mať žiadateľ na ňu nárok.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 zmenilo znenie odseku 6 , čo znamená, že na príspevky poskytované týmto ustanovením vymedzené nie je právny nárok. Na príspevky poskytované v rámci projektu alebo programu podľa § 54 nie je právny nárok, ak podmienky projektu alebo programu neustanovujú inak.

Ešte k 30. 3. 2022 sa cieľom uľahčenia sociálneho začlenenia a integrácie na trh práce primárne štátnych občanov Ukrajiny, ktorým bolo z dôvodu ozbrojeného konfliktu na Ukrajine poskytnuté dočasné útočisko, ustanovilo, že za aktívne opatrenia na trhu práce sa považovali aj projekty a programy na podporu integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko alebo ktorému bol udelený azyl, alebo ktorý je žiadateľom o azyl, ktoré realizuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Odsek 7

Zákon vymedzuje podmienky na poskytnutie príspevku žiadateľovi, ktorým je právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činná osoba alebo uchádzač o zamestnanie, ktorý pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie prevádzkoval alebo vykonával samostatnú zárobkovú činnosť.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 65/2023 Z. z. sa od 28. 2. 2023 nadväzne na zavedenie nového aktívneho opatrenia na trhu práce v rámci projektov a programov podľa § 54 súvisiace s vypustením osobitného príspevku zo systému pomoci v hmotnej núdzi precizovalo ustanovenie špecifikovaním fyzickej osoby tak, aby sa umožnilo poskytovať príspevok na podporu začlenenia a udržania na trhu práce osobe, ktorá je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, aj v prípade, že je táto osoba dlžníkom. Podľa predchádzajúcej platnej právnej úpravy by táto osoba nemohla získať príspevok v rámci aktívnych opatrení na trhu práce. Naviac ide o skupinu osôb, ktorej poskytnutie príspevku pri začlenení a udržaní sa na trhu práce napomôže vymaniť sa z nepriaznivej životnej situácie.

V prvom rade je podmienkou splnenie daňových povinnosti v súlade so zákonom o dani z príjmov. Druhou podmienkou je splnenie povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Treťou podmienkou je neuloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v stanovenom období pred podaním žiadosti.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 113/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, sprecizovalo aj znenie podmienok na poskytnutie príspevkov podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách.

Štvrtou podmienkou sú splatené všetky finančné záväzky voči úradu. Nie je povolený konkurz, reštrukturalizácia, likvidácia a nútená správa, či splátkový kalendár podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii – ide o piatu podmienku. Šiestou podmienkou sú uspokojené evidované nároky svojich zamestnancov v rámci pracovného pomeru a poslednou podmienkou je, aby nemal právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie u PO.

Od 1. 1. 2019 sa zabezpečilo jednotné posudzovanie takých pohľadávok, ktoré sú už splatné. Konkretizáciou vlastnosti pohľadávky sa zamedzuje posudzovaniu pohľadávky, ktorá je len v lehote splatnosti. Zároveň sa zamedzilo neschvaľovaniu žiadostí o príspevky subjektom, ktoré majú uzavreté zmluvy s ústredím alebo úradom s periodickým plnením. Zmena v odseku 7 písm. e) reflektuje zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie subsumuje pod seba aj subjekty, ktorých oddĺženie prebieha formou splátkového kalendára, ako jednej z foriem konania podľa uvedeného zákona.

Odsek 8

Zisťovania splnenia vymedzených podmienok je kompetentným ústredie alebo úrad. Splnenie podmienok uvedených v odseku 7 písm. a) až c) má možnosť preukázať aj žiadateľ. Aplikačná prax v roku 2017 ukázala zdĺhavosť pri získavaní potrebných informácií, čo má za následok prieťahy v overovaní uvedených povinností. Z toho dôvodu sa zaviedla maximálna lehota pre poskytnutie požadovaných informácií a údajov od dotknutých inštitúcií, ako sa aj zaviedol alternatívny spôsob preukázania splnenia povinností v odôvodnených prípadoch samotným žiadateľom o príspevok.

Podmienku v písm. f) preukazuje žiadateľ, podmienka v písm. g) sa preukazuje výpisom z registra trestov, pričom žiadateľ, okrem PO, poskytne len údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Takto získané údaje ústredie alebo úrad bezodkladne zasiela v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Národný inšpektorát práce je povinný do 15 pracovných dní poskytnúť úradu elektronicky z informačného systému informácie týkajúce sa splnenia podmienky podľa odseku 7 písm. c), to znamená, že mu nebola mu uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 310/2021 Z. z. od 1. 1. 2022 sa v súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých sú orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, bolo potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Po novele zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 v súvislosti so zákonom o registri trestov vypustilo v prípade právnických osôb preukazovanie splnenia podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. g) priamo právnickou osobou. Podľa zákona o registri trestov je možné na účely overenie splnenia podmienok podľa osobitných predpisov namiesto predloženia výpisu z registra trestov zverejnený zoznam uložených trestov právnickým osobám.

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa celé znenie odseku 8 mení a táto úprava nadväzuje na nadobudnutie účinnosti zákona č. 310/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákon.

Odsek 9 až 11

Od 4. 4. 2020 platí, že ak ide o poskytnutie príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e), splnenie podmienok podľa odseku 7 sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa, ak nie je preukázaný opak. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7, žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok. Poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti je podmienené preukázaním splnenia určitých povinností žiadateľa ku dňu podania žiadosti o príspevok, ako je napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania najmenej dva roky pred podaním žiadosti o príspevok a pod. (§ 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti). Splnenie týchto podmienok vo väčšine prípadov zisťuje ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, najmä prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo z informačných systémov príslušných subjektov (§ 70 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti). Aj napriek tejto skutočnosti je takéto zisťovanie pomerne zdĺhavé (2 – 3 týždne).

So zámerom zabezpečiť urýchlené riešenie negatívnych dopadov v súvislosti s ochorením COVID-19 prostredníctvom realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a v období po ich skončení sa v tejto súvislosti sa ustanovilo, aby na účel poskytnutia príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e) splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 preukazoval čestným vyhlásením žiadateľ. Zároveň sa ustanovilo, že ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa § 70 ods. 7, bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť.

Po novele zákona č. 95/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 25. 4. 2020 rozšíril okruh žiadateľov o príspevok v rámci projektu na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, realizovaný podľa § 54 ods. 1 písm. e), aj o tých žiadateľov, ktorí

– si svoje daňové a odvodové povinnosti, resp. pohľadávky voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny plnia aj dodatočne formou povolenia platby dlžných súm v splátkach (prostredníctvom splátkového kalendára), alebo

– z dôvodu straty tržieb v mesiaci marec 2020 neboli schopní splniť svoje daňové a odvodové povinnosti, resp. pohľadávky voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za mesiac február 2020; v takýchto prípadoch sa podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. a), b) a d) za mesiac február 2020 považovali za splnené.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 82/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 4. 2022, sa do ustanovenia vložil nový odsek 10 a následne sa od 1. 1. 2023 doplnil aj nový odsek 11.

V nadväznosti na úpravu momentu zápisu do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa upravila povinnosť zastaviť poskytovanie príspevkov alebo príspevku v rámci projektu alebo programu podľa § 54 právnickej osobe, fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania poberá niektorý z príspevkov podľa zákona o službách zamestnanosti. Zároveň sa ukladá právnickej osoba, fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny, povinnosť vrátiť príspevky poskytnuté v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uvedená povinnosť je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

Právnou úpravou zákona č. 65/2023 Z. z. sa od 28. 2. 2023 zabezpečuje súlad znenia odseku 11 s návrhom špecifikácie fyzickej osoby v ustanovení § 70 ods. 7.

Odsek 12

Na príspevky, pri výpočte ktorých sa zohľadňuje celková cena práce, sa za rozhodujúce obdobie považuje obdobie, v ktorom bola uzatvorená písomná dohoda o poskytnutí príspevku. Počas poskytovania príspevku sa neprihliada na zmenu výšky priemernej mzdy, na výsledok ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie a na výsledok ročného zúčtovania poistného plateného preddavkami v sociálnom poistení.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania v sociálnom poistení, rovnako ako vo vzťahu k výsledku ročného zúčtovania vo verejnom zdravotnom poistení, sa od 1. 1. 2022 neprihliada na výsledok ročného zúčtovania vo vzťahu k príspevkom poskytovaným podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Odsek 13 a 14

Všetky rozhodnutia a dokumenty vydané podľa tohto zákona môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky ústredia alebo úradu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby. Povinnosťou ústredia je zverejňovať na svojom webovom sídle vzory formulárov, ktoré určuje podľa tohto zákona. V roku 2017 sa doplnila povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňovať na svojom webovom sídle vzory formulárov, ktoré určuje na účely zákona o službách zamestnanosti. Zákonom sa prebrali všetky právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 do ustanovenia vložili odseky 18 až 20. Novým znením sa umožnilo zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám predkladať žiadosti a preukazovať splnenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti aj elektronicky elektronickými prostriedkami s podpísaným kvalifikovaným elektronickým podpisom. Išlo o precizovanie právnej úpravy a jej zosúladenie s reálnym stavom.

Obvyklý pobyt na účely zaradenia do evidencie UoZ a plnenia si povinností z toho vyplývajúcich, ako aj na účely plnenia nárokov, ktoré prislúchajú UoZ, sa ustanovilo, aby si UoZ pri zaradení do evidencie UoZ, mohol zvoliť úrad, na ktorom je vedený v evidencii UoZ. Uvedená zmena reflektuje na migráciu pracovnej sily v rámci Slovenskej republiky a odstraňuje administratívnu záťaž a časovú náročnosť pre splnenie povinností UoZ v prípade, ak sa UoZ dlhodobo zdržiava mimo miesta trvalého pobytu.

Zároveň sa zadefinoval pojem „identifikačné údaje účastníka dohody“ v súlade s požiadavkou na jednoznačnosť právnej úpravy ochrany osobných údajov.

§ 70a

Vzťah k všeobecnému predpisu
o službách na vnútornom trhu

Na výkon činnosti sprostredkovania zamestnávania za úhradu, postup podávania žiadostí o povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, rozhodovanie o udelení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu a výkon dozoru nad sprostredkovateľmi zamestnávania za úhradu podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu,^63a) ak tento zákon neustanovuje inak.

Komentár k § 70a

Na výkon činnosti sprostredkovania zamestnávania za úhradu, postup podávania žiadostí o povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, rozhodovanie o udelení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu a výkon dozoru nad sprostredkovateľmi zamestnávania za úhradu podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu.

§ 71

Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová

a) „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou“, rozumie sa tým „občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“,

b) „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím“, rozumie sa tým „občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“,

c) „evidovaný nezamestnaný“, rozumie sa tým „uchádzač o zamestnanie“,

d) „evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie“, rozumie sa tým „evidencia uchádzačov o zamestnanie“,

e) „evidencia zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok hľadajúcich zamestnanie“, rozumie sa tým „evidencia záujemcov o zamestnanie“.

Komentár k § 71

V tejto časti zákona je charakteristika pojmov. Tam, kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou“, rozumie sa tým „občan so zdravotným postihnutím, „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím“, rozumie sa tým „občan so zdravotným postihnutím“, „evidovaný nezamestnaný“, rozumie sa tým „uchádzač o zamestnanie“, „evidencia nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie“, rozumie sa tým „evidencia uchádzačov o zamestnanie“, „evidencia zamestnaných občanov a občanov, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok hľadajúcich zamestnanie“, rozumie sa tým „evidencia záujemcov o zamestnanie“.

§ 72

Prechodné ustanovenia

(1) Občan uznaný za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a občan uznaný za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím pred 1. januárom 2004 sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) až do vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), sa na účely § 50, § 54, § 55 až 57, § 60 a 63 naďalej považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.

(2) Na účely ďalšieho poskytovania príspevku podľa § 50 zamestnávateľovi, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 50 pred 1. januárom 2006, sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan prijatý na pracovné miesto vytvorené zamestnávateľom na základe dohody podľa § 50 ods. 8, ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.

(3) Na účely ďalšieho poskytovania príspevku podľa § 56 a 60 zamestnávateľovi, ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 56 pred 1. januárom 2006, sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan prijatý na pracovné miesto vytvorené zamestnávateľom v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku na základe dohody podľa § 56 ods. 12, ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.

(4) Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 pred 1. januárom 2006 a ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2005, sa na účely § 57 považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) počas dvoch rokov odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

(5) Občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorému bol poskytnutý príspevok podľa § 57 pred 1. januárom 2006 a ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2005, sa prestane poskytovať príspevok podľa § 60 po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku za podmienok podľa § 60 ods. 1.

(6) Na účely plnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.

(7) Na účely realizácie projektov podľa § 54 sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu^49a) prestal byť občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.

(8) Úrad zabezpečí povinnosti ustanovené v § 43 ods. 5 najneskôr do 31. decembra 2004.

(9) Príspevok podľa § 56, § 59 a 60 sa v roku 2004 poskytuje pre výrobné družstvá invalidov Slovenskému zväzu výrobných družstiev zo štátneho rozpočtu na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi ministerstvom a Slovenským zväzom výrobných družstiev.

(10) Povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané Národným úradom práce pred 1. januárom 2004 zostávajú v platnosti do 31. decembra 2005.

(11) Práva a povinnosti z dohôd o poskytnutí návratných príspevkov na podporu podnikateľských projektov zamestnanosti uzatvorených pred 1. januárom 2004 Národným úradom práce, krajskými úradmi práce prechádzajú 1. januára 2004 na ústredie.

(12) Správne konanie začaté pred 1. januárom 2004 generálnym riaditeľstvom Národného úradu práce, krajským úradom práce a okresným úradom práce dokončia po 1. januári 2004 ústredie a úrad.

(13) Výbor pre otázky zamestnanosti zriadený podľa doterajších predpisov⁶⁴⁾ sa považuje za výbor pre otázky zamestnanosti zriadený podľa tohto zákona.

(14) Pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie sa podľa § 21 až 23 postupuje v období od 1. februára 2004 do dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

(15) Ústredie a úrad vykonávajú sprostredkovanie zamestnania aj z územia Slovenskej republiky na územie členských štátov Európskej únie a z územia členských štátov Európskej únie na územie Slovenskej republiky bezplatne odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

(16) Ústredie a úrad sprostredkúvajú zamestnanie v súlade s právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré upravujú slobodný pohyb v rámci Európskych spoločenstiev odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

(17) Podľa tohto zákona sa postupuje aj vtedy, ak dohoda o poskytnutí príspevku podľa § 49 a 57 bola uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§ 72a

(1) Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2006 a na ktorého vzdelávanie a prípravu pre trh práce bol pred 1. januárom 2006 poskytnutý príspevok podľa doterajších predpisov, úrad môže poskytnúť do 31. decembra 2007 iba príspevok na druhú vzdelávaciu aktivitu a na každú ďalšiu vzdelávaciu aktivitu podľa § 46 ods. 4.

(2) Záujemcovi o zamestnanie, ktorému bol pred 1. januárom 2006 poskytnutý príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa doterajších predpisov, môže úrad poskytnúť príspevok podľa § 46 ods. 6 až po uplynutí dvoch rokov od poskytnutia príspevku pred 1. januárom 2006.

(3) Paušálny príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov zamestnávateľa spojených s vykonávaním absolventskej praxe poskytovaný na základe uzatvorenej písomnej dohody s úradom pred 1. januárom 2006 sa poskytuje do uplynutia dohodnutej dĺžky vykonávania absolventskej praxe.

(4) Povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vydané alebo predĺžené pred 1. januárom 2006 sa považuje za povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu, povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania a povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vydané na dobu neurčitú.

(5) Odborný poradca, ktorý do 31. decembra 2005 vykonával odbornú poradenskú činnosť podľa predpisov platných do 31. decembra 2005 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa § 43 ods. 3, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2009, a ak začal do 31. decembra 2009 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do ukončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2012.

§ 72b

(1) Na účely poskytovania príspevku podľa § 50 zamestnávateľovi sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie tri roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(2) Na účely poskytovania príspevku podľa § 56 zamestnávateľovi, sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie tri roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(3) Na účely poskytovania príspevku podľa § 57 občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie dva roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(4) Na účely poskytovania príspevku podľa § 59 zamestnávateľovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe sa za zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), alebo za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) a ktorým poskytuje pomoc pracovný asistent, považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie tri roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(5) Na účely poskytovania príspevku podľa § 60 právnickej osobe na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie tri roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(6) Na účely poskytovania príspevku podľa § 60 fyzickej osobe na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie dva roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

(7) Do povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok sa na účely § 63 a na účely zadávania zákaziek podľa § 64 započítava aj občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok. Podľa prvej vety sa postupuje už za celý kalendárny rok 2006.

(8) Na účely realizácie projektov podľa § 54 sa za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) považuje aj občan, ktorý bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, najdlhšie tri roky odo dňa, od ktorého sa invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok.

§ 72c

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným k 1. januáru 2007

Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo do 31. decembra 2006 udelené povolenie na prechodný pobyt na účel činnosti podľa osobitných programov a je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, do skončenia platnosti povolenia na prechodný pobyt.

§ 72d

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným k 1. máju 2008

(1) Fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 vykonávala sprostredkovanie zamestnania za úhradu a fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa predpisov platných do 30. apríla 2008 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa podľa § 26 ods. 7, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013, a ak začala do 31. decembra 2013 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019.

(2) Fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 vykonávala činnosť agentúry dočasného zamestnávania a fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa predpisov platných do 30. apríla 2008 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania najmenej prvého stupňa podľa § 29 ods. 3, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013, a ak začala do 31. decembra 2013 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019.

(3) Zamestnanec úradu, ktorý do 30. apríla 2008 vykonával sprostredkovanie zamestnania podľa § 32, môže činnosť agenta pre pracovné miesta podľa § 32 ods. 5, ak nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013, a ak začal do 31. decembra 2013 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019.

(4) Fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 vykonávala činnosť agentúry podporovaného zamestnávania a fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2008 konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej činnosť agentúry podporovaného zamestnávania podľa predpisov platných do 30. apríla 2008 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa § 58 ods. 5, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2015, a ak začala do 31. decembra 2015 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2021.

(5) Pri plnení povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64, § 64a, § 65 a 65a za celý kalendárny rok 2008 sa postupuje podľa tohto zákona.

Prechodné ustanovenia
k úprave účinnej k 1. marcu 2009

§ 72e

(1) Pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá požiada o priznanie postavenia sociálneho podniku do 31. decembra 2010, sa podmienky podľa § 50b ods. 1 písm. b) a c) na účel priznania postavenia sociálneho podniku považujú za splnené.

(2) U právnickej osoby, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj sa na účely započítavania najmenej 30 % celkového počtu zamestnancov podľa § 50b ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2010 započítavajú zamestnanci, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli uchádzačmi o zamestnanie.

§ 72f

V období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2010 sa na účely § 53d ods. 2 splnenie podmienky priemernej miery evidovanej nezamestnanosti podľa § 53d ods. 2 prvej vety nevyžaduje.

§ 72g

Príspevky podľa § 50d až 50h sa poskytujú najdlhšie do 31. decembra 2010.

§ 72h

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej k 1. aprílu 2009

(1) Pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá požiada o priznanie postavenia sociálneho podniku do 31. decembra 2010, sa podmienky podľa § 50b ods. 1 písm. a) až c) na účel priznania postavenia sociálneho podniku považujú za splnené.

(2) U právnickej osoby, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu,⁵³⁾ a u právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, sa na účely započítavania najmenej 30 % celkového počtu zamestnancov podľa § 50b ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2010 započítavajú zamestnanci, ktorí pred prijatím do pracovného pomeru boli uchádzačmi o zamestnanie.

(3) Sociálnemu podniku, ktorým je obec, samosprávny kraj, združenie obcí, združenie samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu,53) a sociálnemu podniku, ktorého zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, sa do 31. decembra 2010 poskytuje príspevok podľa § 50c aj na zamestnancov, ktorí boli pred prijatím do pracovného pomeru uchádzačmi o zamestnanie.

(4) Ustanovenie § 72e sa od 1. apríla 2009 nepoužije.

§ 72i

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej k 7. júlu 2009

(1) Za obdobie od 1. januára 2009 do 30. júna 2009 sa príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov poskytne právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. júla 2009. Príspevok najviac vo výške 50 % zo súm ustanovených v § 60 ods. 6 na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa § 60 ods. 2 až 5 za obdobie od 1. januára 2009 do 30. júna 2009 poskytne príslušný úrad do 31. augusta 2009.

(2) Za obdobie od 1. júla 2009 do 30. septembra 2009 sa príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov poskytne právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do 31. októbra 2009. Príspevok najviac vo výške 25 % zo súm ustanovených v § 60 ods. 6 na základe dokladov preukazujúcich vynaložené náklady podľa § 60 ods. 2 až 5 za obdobie od 1. júla 2009 do 30. septembra 2009 poskytne príslušný úrad do 30. novembra 2009.

§ 72j

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej k 1. decembru 2009

V období od 1. decembra 2009 do 31. decembra 2010 sa na účely poskytnutia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 nevyžaduje splnenie podmienky vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace u znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. a). Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť sa poskytuje najskôr odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zaradení uchádzača o zamestnanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. marca 2010

§ 72k

(1) Príspevok podľa § 50i sa poskytuje najdlhšie do 31. decembra 2011.

(2) V konaní začatom pred 1. marcom 2010, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 28. februára 2010.

§ 72l

(1) Aktivačná činnosť formou menších obecných služieb pre obec podľa § 52 sa do 31. decembra 2010 môže opakovane vykonávať bez obmedzenia počtu jej opakovaných vykonávaní.

(2) Uchádzač o zamestnanie podľa § 52 ods. 1, ktorý do 28. februára 2010 vykonával aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec podľa § 52 vrátane jej opakovaného vykonávania, môže byť do 31. decembra 2010 opätovne zaradený na jej vykonávanie bez obmedzenia počtu jej opakovaných vykonávaní.

(3) Aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec podľa odsekov 1 a 2 možno opakovane vykonávať v rozsahu najviac šiestich kalendárnych mesiacov.

(4) Pri opakovanom vykonávaní aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec podľa odsekov 1 a 2 sa príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec poskytuje na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec, mesačne najviac vo výške 4 % a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec, mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec.

§ 72m

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2010

(1) Povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané ústredím do 31. mája 2010 stráca platnosť 31. decembra 2010.

(2) Pri pozastavení činnosti sprostredkovateľa a zrušení povolenia na sprostredkovanie zamestnania za úhradu sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa právneho predpisu účinného do 31. mája 2010.

§ 72n

O príspevok podľa § 50j z dôvodu riešenia následkov mimoriadnej situácie vyhlásenej podľa osobitného predpisu⁵⁵⁾ v období od 1. mája 2010 do dňa vyhlásenia tohto zákona možno požiadať do šiestich mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto zákona.

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. decembra 2010

§ 72o

(1) Príspevky podľa § 50e až 50h sa poskytujú najdlhšie do 31. decembra 2010.

(2) Príspevok podľa § 50d sa poskytuje najdlhšie do 31. decembra 2011.

(3) Ustanovenie § 72g sa od 1. decembra 2010 nepoužije.

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2011

§ 72p

(1) Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa § 51a, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2011, sa postupuje podľa ustanovení účinných do 31. decembra 2010.

(2) Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2011, sa postupuje podľa ustanovení účinných od 1. januára 2011.

(3) Plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) za rok 2010 zadaním zákazky podľa § 64 alebo odoberaním výrobkov alebo služieb podľa § 64a účinných do 31. decembra 2010 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca 2011.

§ 72r

Projekty a programy schválené pred 1. januárom 2011 podľa § 54 účinného do 31. decembra 2010 sa dokončia podľa ustanovení účinných do 31. decembra 2010.

§ 72s

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2012

Pri poskytovaní príspevku na základe dohody o poskytnutí príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie podľa § 50j, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2012, sa postupuje podľa ustanovení účinných do 31. decembra 2011.

§ 72t

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2013

(1) Konanie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a konanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie začaté pred 1. májom 2013, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(2) Ustanovenie § 72d ods. 2 sa od 1. mája 2013 neuplatní. Fyzická osoba, ktorá do 30. apríla 2013 vykonávala činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo konala v mene právnickej osoby vykonávajúcej činnosť agentúry dočasného zamestnávania podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013 a ktorá

a) nemá skončené vysokoškolské vzdelanie, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2013, a ak do 30. apríla 2013 začala alebo do 31. decembra 2013 začne štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2020,

b) do 30. apríla 2013 začala alebo do 31. decembra 2013 začne štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, môže uvedenú činnosť vykonávať až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2019, a ak začne do 31. decembra 2019 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2024,

c) má skončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ale nemá skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2019, a ak začne do 31. decembra 2019 štúdium, ktorého absolvovaním získa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, až do skončenia tohto štúdia, najdlhšie do 31. decembra 2024.

(3) Pri poskytovaní náhrady časti cestovných výdavkov súvisiacich s účasťou uchádzača o zamestnanie na aktivitách v rámci odborných poradenských služieb podľa § 43 ods. 8 účinného do 30. apríla 2013 na základe žiadosti podanej pred 1. májom 2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(4) Pri poskytovaní dávky podľa § 48b účinného do 30. apríla 2013, na ktorú vznikol uchádzačovi o zamestnanie alebo občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý je uchádzačom o zamestnanie, nárok pred 1. májom 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013. Konanie o priznaní, odňatí, zvýšení, znížení, doplatení, zastavení výplaty a vrátení dávky podľa § 48b začaté pred 1. májom 2013, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(5) Vzdelávanie a príprava pre trh práce zabezpečované uchádzačovi o zamestnanie, ktoré sa začali pred 1. májom 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013. Pri poskytovaní príspevkov a úhrady výdavkov uchádzačovi o zamestnanie podľa § 46 ods. 4, 6 a 9 účinných do 30. apríla 2013 na základe dohody uzatvorenej pred 1. májom 2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(6) Vzdelávanie a príprava pre trh práce zabezpečované záujemcovi o zamestnanie, ktoré sa začali pred 1. májom 2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013. Pri poskytovaní príspevkov a úhrady výdavkov záujemcovi o zamestnanie podľa § 46 ods. 5, 7 a 9 účinných do 30. apríla 2013 na základe dohody uzatvorenej pred 1. májom 2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(7) Pri poskytovaní príspevkov na základe dohody o poskytnutí príspevku podľa § 49, § 49a, § 50, § 50a, § 50c, § 50i, § 50j, § 51, § 52a, § 55a, § 56, § 56a, § 57, § 57a a 59 účinných do 30. apríla 2013, ktorá bola uzatvorená pred 1. májom 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(8) Pri poskytovaní príspevku na dochádzku za prácou podľa § 53 na základe žiadosti podanej pred 1. májom 2013, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(9) Postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ktoré úrad priznal pred 1. májom 2013, sa považuje za postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa tohto zákona, až kým úrad neprizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2014.

(10) Pri poskytovaní príspevku podľa § 60 za prvý štvrťrok a druhý štvrťrok roku 2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2013.

(11) Pri plnení povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d), § 64, § 65 a 65a za celý rok 2013 sa postupuje podľa tohto zákona.

§ 72u

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2014

(1) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydané pred 1. januárom 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013 sa považuje za potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, podľa § 21a v znení účinnom od 1. januára 2014.

(2) Ústredie posúdi žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, podanú pred 1. januárom 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, vydané na základe žiadosti podľa prvej vety sa považuje za potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, podľa § 21a v znení účinnom od 1. januára 2014.

(3) Potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta sa nevyžaduje u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je k 31. decembru 2013 zamestnaný na území Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, a to do zániku platnosti tohto povolenia na zamestnanie.

(4) Úrad posúdi žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie podanú pred 1. januárom 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. Povolenie na zamestnanie vydané na základe žiadosti podľa prvej vety sa na účely § 21b považuje za potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením.

(5) Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je k 31. decembru 2013 zamestnaný na území Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a jeho nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny nepresiahol 12 mesiacov, a to do skončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu.

(6) Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je k 31. decembru 2013 zamestnaný na území Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013, má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie a jeho nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky nepresiahol 12 mesiacov, a to do skončenia tohto pracovnoprávneho vzťahu.

(7) Na účely § 22 ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa za zmluvu, na základe ktorej je štátny príslušník tretej krajiny vyslaný vykonávať prácu na území Slovenskej republiky, považuje aj dodatok k tejto zmluve uzatvorenej pred 1. januárom 2014, ktorý upravuje počty a profesie vyslaných zamestnancov a obdobie ich vyslania, uzatvorený po 31. decembri 2013.

(8) Úrad posúdi žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie podanú pred 1. januárom 2014 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013. Predĺženie povolenia na zamestnanie vydané na základe žiadosti podľa prvej vety sa na účely § 21b považuje za potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením.

§ 72v

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1) Pri poskytovaní príspevku na vykonávanie absolventskej praxe na základe dohody o absolventskej praxi podľa § 51, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2015, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

(2) Výber dodávateľa služby vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa § 47, ktorý sa začal pred 1. januárom 2015, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

§ 72w

Prechodné ustanovenie
účinné od 15. decembra 2015

Sociálny podnik, ktorý má priznané postavenie sociálneho podniku podľa predpisov účinných do 14. decembra 2015, je sociálny podnik pracovnej integrácie.

§ 72x

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Pri poskytovaní príspevku na presťahovanie za prácou podľa § 53a v znení účinnom do 31. decembra 2015 na základe žiadosti podanej pred 1. januárom 2016 sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

(2) Občan, ktorému neuplynula lehota na podanie žiadosti podľa § 53a ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2015, môže požiadať o poskytnutie príspevku na presťahovanie za prácou podľa § 53a v znení účinnom do 31. decembra 2015 do uplynutia tejto lehoty. Pri poskytovaní príspevku na presťahovanie za prácou podľa § 53a v znení účinnom do 31. decembra 2015 na základe žiadosti podanej podľa prvej vety sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.

§ 72y

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2016

Ústredie a úrad posúdi žiadosť právnickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona podanú pred 1. júlom 2016 podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 72z

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júla 2016

V konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

§ 72aa

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2017

(1) Uchádzač o zamestnanie, ktorý k 30. aprílu 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu¹³⁾ podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017, môže túto zárobkovú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. júla 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa prvej vety aj po 31. júli 2017, z evidencie uchádzačov o zamestnanie 1. augustom 2017. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na uchádzača o zamestnanie, ktorý k 30. aprílu 2017 vykonával osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu.^13aa) Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať zárobkovú činnosť podľa prvej vety, ak mesačná mzda alebo odmena za jej vykonávanie nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu^13a) platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny; úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať uvedenú podmienku.

(2) Splnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 za obdobie pred 1. májom 2017 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa prvej vety.

(3) Uchádzač o zamestnanie, ktorý k 30. aprílu 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 a tento pracovnoprávny vzťah trvá aj po 30. apríli 2017, a uchádzač o zamestnanie, ktorý má uzatvorenú dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru so začatím plynutia jej doby od 1. mája 2017, je povinný do 9. mája 2017 predložiť úradu kópiu tejto dohody. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nesplnenia povinnosti podľa prvej vety. Úrad znovu zaradí občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zaradenie podľa druhej vety, do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

(4) U uchádzača o zamestnanie, ktorý k 30. aprílu 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 a tento pracovnoprávny vzťah trvá aj po 30. apríli 2017, sa podmienka podľa § 6 ods. 2 písm. a) prvého bodu a druhého bodu, že uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom, považuje za splnenú.

(5) Na uchádzača o zamestnanie, ktorý je súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. májom 2017, sa nevzťahuje ustanovenie § 6 ods. 3.

(6) Uchádzač o zamestnanie, ktorý k 30. aprílu 2017 vykonával zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 30. apríla 2017 a vykonával absolventskú prax, dobrovoľnícku službu, menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj a ktorý túto absolventskú prax, dobrovoľnícku službu alebo tieto menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj vykonáva aj po 30. apríli 2017, môže byť v tomto pracovnoprávnom vzťahu najdlhšie do 9. júna 2017. Úrad vyradí uchádzača o zamestnanie, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu podľa prvej vety a ktorý vykonáva absolventskú prax, dobrovoľnícku službu, menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj aj po 9. júni 2017, z evidencie uchádzačov o zamestnanie 10. júnom 2017. Úrad znovu zaradí občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zaradenie podľa druhej vety, do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

(7) Pri poskytovaní príspevkov podľa § 53 a 53a, ktoré sa začalo pred 1. májom 2017, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. apríla 2017. Úrad vybaví žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 53 alebo § 53a podanú pred 1. májom 2017, ktorá nebola vybavená, podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. apríla 2017.

(8) Úrad rozhodne o žiadosti o priznanie, zrušenie, zmenu alebo pozastavenie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo o vydanie duplikátu dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podanej pred 1. májom 2017, ktorá nebola vybavená, podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. mája 2017.

Komentár k § 72aa

Odsek 1

V nadväznosti na zrušenie možnosti vykonávania zárobkovej činnosti v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu uchádzačom o zamestnanie [§ 6 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 písm. a)] sa na prechodné obdobie dvoch mesiacov umožňuje, aby uchádzač o zamestnanie, ktorý takúto zárobkovú činnosť začal vykonávať pred účinnosťou tejto novely zákona, mohol túto činnosť ešte dočasne vykonávať a mal k dispozícii obdobie, počas ktorého vykoná právne úkony smerujúce k skončeniu takejto zárobkovej činnosti (napr. výpoveď s následným plynutím výpovednej doby) v prípade, že sa rozhodne zotrvať v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predĺžilo sa prechodné obdobie, v ktorom môže uchádzač o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť v pracovnom pomere z dvoch mesiacov na tri mesiace v nadväznosti na § 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce tak, aby bola zohľadnená dĺžka výpovednej doby v prípade, že sa uchádzač o zamestnanie rozhodne zotrvať v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zároveň sa vykonali legislatívno-technické úpravy – zosúladenie terminológie s § 6, zmeny ktorého sa toto prechodné ustanovenie týka, a legislatívno-technické zosúladenie s ostatnými prechodnými ustanoveniami v § 72aa.

Odsek 2

V nadväznosti na zavedenie povinnosti uchádzačovi o zamestnanie predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila, [§ 34 ods. 5 písm. b)] sa ukladá táto povinnosť aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorili pred nadobudnutím účinnosti tejto novely. Za nesplnenie tejto povinnosti bude uchádzač o zaradenie vyradený s evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

Odsek 3

V nadväznosti na zavedenie nových podmienok na vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uchádzačom o zamestnanie sa ustanovilo, aby podmienky týkajúce sa zamestnávateľa, u ktorého môže uchádzač o zamestnanie túto zárobkovú činnosť vykonávať, [§ 6 ods. 2 písm. a) prvý a druhý bod], sa nevzťahovali na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, keďže v tomto prípade by išlo o retroaktívne uloženie takýchto podmienok.

Avšak podmienky týkajúce sa maximálneho rozsahu 40 dní v kalendárnom roku a mesačnej odmeny maximálne 75 % zo sumy životného minima sa odo dňa účinnosti tejto novely (teda nie spätne, ale do budúcnosti) budú vzťahovať aj na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

Odsek 4

V nadväznosti na zákaz pre uchádzača o zamestnanie mať súčasne viacero dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 6 ods. 3) sa ustanovilo, aby sa tento zákaz nevzťahoval na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tejto novely.

Odsek 5

V nadväznosti na zákaz pre uchádzača o zamestnanie popri absolventskej praxi, dobrovoľníckej službe, menších obecných službách pre obec alebo menších službách pre samosprávny kraj vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 51 ods. 4, § 52 ods. 1 druhá a tretia veta, § 52a ods. 2 posledná veta), sa ustanovilo pre uchádzačov o zamestnanie, u ktorých tento súbeh nastal pred účinnosťou tejto novely, prechodné obdobie 40 dní (navrhovaný maximálny rozsah dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru), počas ktorého bude môcť tento súbeh trvať. Uchádzač o zamestnanie, u ktorého bude tento súbeh trvať aj po uplynutí tohto prechodného obdobia, bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie s možnosťou jeho opätovného zaradenia až po uplynutí šiestich mesiacov.

Odsek 6

V nadväznosti na zavedenie dohôd na poskytovanie príspevkov podľa § 53 a 53a a niektoré ďalšie zmeny sa s ohľadom na právnu istotu existujúcich právnych vzťahov ustanovilo, aby sa poskytovanie týchto príspevkov, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tejto novely, dokončilo podľa doterajších predpisov. Rovnako tak sa ustanovilo, aby žiadosť o poskytnutie príspevkov podľa § 53 a 53a podaná pred nadobudnutím účinnosti tejto novely bola vybavená podľa doterajších predpisov (teda podľa právneho stavu, v ktorom bola podaná).

Odsek 7

Vzhľadom na zavedenie správneho konania na priznanie, zrušenie, zmenu, pozastavenie postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydanie duplikátu dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 70 ods. 1) sa s ohľadom na ochranu účastníka konania a posilnenie jeho právneho postavenia ustanovilo, aby úrad práce vybavil v režime správneho konania aj žiadosť podanú pred nadobudnutím účinnosti tejto novely (o ktorej ešte nerozhodol).

§ 72ab

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. októbra 2017

Pri poskytovaní príspevku podľa § 60 za štvrtý štvrťrok roku 2017 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. septembra 2017.

Komentár k § 72ab

Vzhľadom na zavedenie dohody na poskytovanie príspevku podľa § 60 s účinnosťou od 1. októbra 2017 sa ustanovilo, aby príspevok podľa § 60 za štvrtý štvrťrok 2017 bol poskytovaný podľa predpisov účinných do 30. septembra 2017. V prechodnom období od 1. októbra 2017 do konca roka 2017 úrady práce budú prijímať nové žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 60, overovať splnenie zákonných podmienok a uzatvárať so žiadateľmi dohody tak, aby sa od 1. januára 2018 podľa týchto dohôd mohol príspevok poskytovať.

§ 72ac

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2017

(1) Platné povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vnútropodnikového presunu vydané pred 1. májom 2017 zostáva v platnosti.

(2) Úrad posúdi žiadosť o udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vnútropodnikového presunu podanú pred 1. májom 2017 podľa predpisov účinných do 30. apríla 2017.

(3) Pri odnímaní povolenia na zamestnanie podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. mája 2017.

Komentár k § 72ac

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2017 boli do zákona zavedené novelou zákona č. 82/2017 Z. z.

Platné povolenie na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vnútropodnikového presunu vydané pred 1. májom 2017 zostáva v platnosti. Úrad posúdi žiadosť o udelenie alebo predĺženie povolenia na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania alebo vnútropodnikového presunu podanú pred 1. májom 2017 podľa predpisov účinných do 30. apríla 2017. Pri odnímaní povolenia na zamestnanie sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. mája 2017.

§ 72ad

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2018

(1) Ústredie zverejní na svojom webovom sídle zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2017 bola nižšia ako 5 %, do 30. júna 2018.

(2) Úrad posúdi žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie podané pred 1. májom 2018 podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

(3) Platné povolenie na zamestnanie podľa § 22 ods. 10 v znení účinnom do 30. apríla 2018 udelené pred 1. májom 2018 zostáva v platnosti; ustanovenie § 23 tým nie je dotknuté.

(4) Pri poskytovaní príspevkov podľa § 53 a 53a, ktoré sa začalo pred 1. májom 2018, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. Úrad vybaví žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 53 alebo § 53a podanú pred 1. májom 2018, ktorá nebola vybavená do 30. apríla 2018, podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

Komentár k § 72ad

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 boli do zákona doplnené novelou zákona č. 64/2018 Z. z. V súvislosti s identifikáciou zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily sa ustanovilo, aby ústredie prvý krát zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní najneskôr do 30. júna 2018.

V súvislosti so zmenami pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pri udeľovaní povolenia na zamestnanie sa ustanovilo, aby sa predmetné žiadosti podané pred 1. májom 2018 posudzovali podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018. Doplnilo sa prechodné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, že povolenia na zamestnanie udelené podľa § 22 ods. 10 do 1. mája 2018 ostanú v platnosti na obdobie, na ktoré boli udelené.

V súvislosti so zmenami pri poskytovaní príspevkov podľa § 53 a § 53a sa ustanovilo, aby sa pri ich poskytovaní, začatom pred 1. májom 20187, postupovalo podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

Zároveň sa ustanovilo, aby žiadosti podané pred 1. májom 2018 boli vybavené podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

§ 72ae

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. mája 2018

(1) Konanie začaté pred 1. májom 2018, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

(2) Pri zamestnávaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u) v znení účinnom do 30. apríla 2018, ktorého zamestnávateľ zamestnával k 30. aprílu 2018 a ktorého zamestnanie trvá aj po 30. apríli 2018, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018.

Komentár k § 72ae

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2018 boli do zákona doplnené novelou zákona č. 108/2018 Z. z.

V nadväznosti na zvýšenie pokuty za nesplnenie povinností pri zamestnávaní cudzincov sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity ustanovilo v prechodnom ustanovení v odseku 1 ustanoviť, že začaté konania o uložení pokuty sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V nadväznosti na vypustenie písmena u) v § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa v záujme právnej istoty a zásady zákazu retroaktivity ustanovilo v prechodnom ustanovení v odseku 2, aby sa zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude k 30. aprílu 2018 zamestnávaný na určené obdobie na účel zvýšenia jeho kvalifikácie [§ 23a ods. 1 písm. u)], dokončilo v režime podľa doterajšieho právneho stavu.

§ 72af

Prechodné ustanovenia účinné
od 1. mája 2018

(1) Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018 je zamestnávateľ prechodného zamestnania.

(2) V období od 1. mája 2018 do 31. decembra 2020 ústredie neprizná postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania; to sa nevzťahuje na žiadosť podľa druhej vety. Žiadosť o priznanie postavenia sociálneho podniku pracovnej integrácie podaná pred 1. májom 2018, ktorá nebola vybavená, sa považuje za žiadosť o priznanie postavenia zamestnávateľa prechodného zamestnania.

(3) V období od 1. mája 2018 do 31. decembra 2020 právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má

a) postavenie chránenej dielne priznané pred 1. májom 2018, priznaním štatútu integračného podniku nezanikne jej priznané postavenie chránenej dielne,

b) súčasne priznaný štatút integračného podniku aj priznané postavenie chránenej dielne, nepatria príspevky poskytované podľa tohto zákona chránenej dielni.

(4) Právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má k 31. decembru 2020 súčasne priznaný štatút integračného podniku aj priznané postavenie chránenej dielne, dňom 1. januára 2021 zaniká jej priznané postavenie chránenej dielne.

§ 72ag

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. januára 2021

Dňom 1. januára 2021 zaniká postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania.

Komentár k § 72af a § 72ag

Sociálny podnik pracovnej integrácie podľa predpisov účinných od 31. marca 2018 bude mať nový názov – zamestnávateľ prechodného zamestnania, a to na prechodné obdobie do 31. decembra 2020, keď priznané postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zanikne.

Od 1. januára 2021 budú existovať už iba sociálne podniky podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Prechodné ustanovenie sa zaviedlo s cieľom poskytnúť potrebnú istotu chráneným dielňam, ktoré uvažujú o prechode do režimu integračného sociálneho podniku.

Vzhľadom na to, že zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je úplne novou legislatívnou úpravou, bez skúsenosti s jej aplikačnou praxou by pre mnohé chránené dielne s dlhoročnou históriou mohlo byť príliš náročné očakávať, že bez váhania prejdú na štatút integračného sociálneho podniku.

Táto neistota už bola vyjadrená aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania zo strany AZZZ SR, ktorá viaceré chránené dielne zastupuje.

Prechodné obdobie má slúžiť na to, aby existujúce chránené dielne mohli nový štatút integračného sociálneho podniku vyskúšať bez rizika, že v prípade nevyhovujúcej aplikačnej praxe zostanú čo i len dočasne „visieť vo vzduchoprázdne“, teda bez podpory podľa ktoréhokoľvek zákona.

Prechodné ustanovenie v § 72ag účinné od 1. januára 2021 boli tiež doplnené zákonom č. 112/2018 Z. z., podľa ktorého dňom 1. januára 2021 zaniká postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania. Postavenie zamestnávateľa prechodného zamestnania zaniká dňom 1. 1. 2021.

§ 72ah

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. septembra 2018

(1) Konanie začaté pred 1. septembrom 2018, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. augusta 2018.

(2) Od 1. septembra 2018 do 31. decembra 2018 splnenie podmienky bezúhonnosti podľa § 29 ods. 3 písm. a), § 50b ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 5 písm. a) a podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. g) preukazuje žiadateľ predložením výpisu z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Komentár k § 72ah

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2018 boli do zákona doplnené zákonom č. 177/2018 Z. z. Zákon priniesol komplexnú a prehľadnú úpravu ustanovenia, ktorá zohľadňuje účel zákona proti byrokracii.

§ 72ai

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Úrad posúdi žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie podané pred 1. januárom 2019 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(2) Úrad posúdi žiadosť o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona podanú pred 1. januárom 2019 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

Komentár k § 72ai

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019 do zákona doplnila novela zákona č. 376/2018 Z. z. Ide o prechodné ustanovenie k úpravám, v zmysle ktorého sa žiadosti podané pred účinnosťou tohto zákona (žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie a žiadosť o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti) budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

§ 72aj

Prechodné ustanovenia účinné
po vystúpení Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska
z Európskej únie

(1) Zamestnávateľ môže zamestnávať občana Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „Spojené kráľovstvo“) a jeho rodinného príslušníka podľa § 2 ods. 5, ktorí sa ku dňu predchádzajúcemu vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie zdržiavali na území Slovenskej republiky a boli zamestnaní, najdlhšie 90 dní po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie; to sa nevzťahuje na občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka podľa § 2 ods. 5, ktorých pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na päť rokov podľa osobitného predpisu.^64a) Na zamestnávanie občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka podľa prvej vety sa rovnako vzťahuje § 23a ods. 2. Na zamestnávanie občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka podľa prvej vety sa po 90 dňoch po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie vzťahuje § 21 ods. 1.

(2) Občan Spojeného kráľovstva a jeho rodinný príslušník podľa § 2 ods. 5, ktorých pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na päť rokov podľa osobitného predpisu,^64a) majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa tohto zákona ako občan Slovenskej republiky. Občan Spojeného kráľovstva a jeho rodinný príslušník podľa § 2 ods. 5, ktorí sa po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie zdržiavajú na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom,²⁹⁾ a nejde o fyzické osoby podľa prvej vety, majú v období, počas ktorého sa na nich v právnych vzťahoch sociálneho poistenia vzťahuje osobitný predpis,^64b) rovnaké právne postavenie na účely evidencie uchádzačov o zamestnanie ako občan Slovenskej republiky.

(3) Príslušný úrad pre fyzické osoby uvedené v odseku 2 je úrad, v ktorého územnom obvode majú miesto pobytu.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 72aj

Prechodné ustanovenia účinné po vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie boli do zákona doplnené zákonom č. 83/2019 Z. z. V súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez uzatvorenia dohody podľa čl. 50 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovilo občana Spojeného kráľovstva a ich rodinným príslušníkom, ktorí sa pred dňom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie oprávnene zdržiavali na území SR a boli zamestnaní, zachovať právo na prístup na trh práce Slovenskej republiky bez potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta alebo bez povolenia na zamestnanie, a to najdlhšie 90 dní po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Zachovanie práva na prístup na trh práce občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka, ktorých pobyt na území Slovenskej republiky sa po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude považovať za dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na 5 rokov podľa § 131h ods. 2 a 3 novely zákona o pobyte cudzincov potrebné v zákone o službách zamestnanosti legislatívne vyjadrovať vzhľadom na to, že štátni príslušníci tretích krajín s uvedenými pobytmi na území Slovenskej republiky majú podľa platnej právnej úpravy zaručený prístup na trh práce bez obmedzenia [§ 23a ods. 1 písm. a)]. Od uplynutí 90 dňovej lehoty sa na zamestnávanie občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka budú vzťahovať príslušné ustanovenia zákona o službách zamestnanosti upravujúce podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky, tzn. buď na základe udeleného prechodného pobytu na účel zamestnania (modrá karta alebo jednotné povolenie) alebo povolenia na zamestnanie [§ 21 ods. 1 písm. a) až e)], alebo ak majú udelený trvalý pobyt, majú prístup na trh práce bez obmedzenia (§ 23a).

Zároveň sa občanovi Spojeného kráľovstva a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorých pobyt na území Slovenskej republiky sa po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude považovať za dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt na 5 rokov podľa § 131 h ods. 2 a 3 novely zákona o pobyte cudzincov, ustanovuje zachovať rovnaké právne postavenie v právnych vzťahov vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti ako má občan Slovenskej republiky, a to najmä v súvislosti so zachovaním práva na prístup k službám zamestnanosti (zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie). V zmysle zachovania režimu koordinácie systému sociálneho zabezpečenia v oblasti sociálneho poistenia v rozsahu úpravy koordinačných nariadení v zmysle § 293eea novely zákona o sociálnom poistení, a to najmä v súvislosti so zachovaním nároku na vznik dávky v nezamestnanosti, sa ustanovilo občanovi Spojeného kráľovstva a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorí sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiavajú po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, zachovať rovnaké právne postavenie na účely evidencie uchádzačov o zamestnanie ako má občan Slovenskej republiky, a to na obdobie, počas ktorého sa na nich v právnych vzťahoch takýto režim sociálneho poistenia bude vzťahovať.

Zároveň sa zaviedlo určenie miestnej príslušnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre občana Spojeného kráľovstva a jeho rodinného príslušníka podľa predchádzajúceho odseku na účely evidencie uchádzačov o zamestnanie.

§ 72ak

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2020

Pri poskytovaní príspevkov podľa § 53f a 53g, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2020, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019.

Komentár k § 72ak

Novelou zákona č. 374/2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 do zákona doplnili prechodné ustanovenia, podľa ktorého sa v nadväznosti na zmeny v § 53f a 53g a záujme právnej istoty ustanovilo, že pri poskytovaní príspevkov podľa § 53f a 53g, ktoré sa začalo pre 1. januárom 2020, sa postupuje podľa doterajších predpisov.

Prechodné ustanovenia počas
trvania mimoriadnej situácie,
núdzového stavu
alebo výnimočného stavu
vyhláseného v súvislosti
s ochorením COVID-19

§ 72al

(1) Za nesplnenie povinnosti podľa § 28 písm. b) druhého bodu, § 31 ods. 1 písm. f), § 50b ods. 12 písm. d), § 58 ods. 13 písm. c), § 63 ods. 5, § 64 ods. 9 a § 65 ods. 1v termíne do 31. marca 2020, ústredie a úrad neuložia sankciu, ak povinná fyzická osoba alebo právnická osoba splní túto povinnosť dodatočne v termíne do 30. júna 2020.

(2) V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.^35e)ň

Komentár k § 72al

V rámci prechodných ustanovení, ktoré boli do zákona doplnené novelou zákona č. 63/2020 Z. z. od 27. 3. 2020, sa v ods. 1 ustanovilo, že ústredie alebo úrad neuložia sankciu

– právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť sprostredkovania zamestnania, agentúre dočasného zamestnávania, zamestnávateľovi prechodného zamestnávania a agentúre podporovaného zamestnávania za nesplnenie povinnosti predložiť ústrediu správu o svojej činnosti v stanovenom termíne do 31. marca 2020,

– zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020, ak si túto povinnosť dodatočne splnia do 30. júna 2020.

V rámci prechodných ustanovení v § 72al ods. 2 sa ustanovilo, že v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu.

Podobne s analogickými ustanoveniami zákona sa ustanovilo neukladať sankciu zamestnávateľovi za nesplnenie povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok, povinnosti preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok zadaním zákazky alebo povinnosti odviesť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca 2020, ak si túto povinnosť dodatočne splní do 30. júna 2020.

§ 72am

U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora,⁶⁶⁾ sa do 31. decembra 2020 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.

Komentár k § 72am

V čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pri realizácii projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti sa prechodnými ustanoveniami účinnými od 4. 4. 2020 zaviedla výnimka povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora z dôvodu zrýchleného administrovania pomoci zamestnávateľom a samostatne zárobkovo činným osobám, ktorých zasiahli dopady súčasnej pandemickej krízy.

§ 72an

(1) Pri žiadosti o príspevok podľa § 54 ods. 1 písm. e) v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 sa podmienky podľa § 70 ods. 7 písm. a), b) a d) za február 2020 považujú za splnené.

(2) Ak zamestnanec, ktorému bol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 poskytovaný príspevok na dochádzku za prácou podľa § 53 a ktorý bol následne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. a) najneskôr do uplynutia jedného roka vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, písomne požiada o poskytovanie tohto príspevku najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do nového zamestnania, v poskytovaní tohto príspevku sa pokračuje počas obdobia zostávajúceho do uplynutia pôvodného obdobia poskytovania príspevku.

Komentár k § 72an

Prechodnými ustanoveniami doplnenými do zákona novelou zákona č. 95/2020 Z. z. s účinnosťou od 25. 4. 2020 sa zlepšuje a podporuje zamestnanosť u tých občanov, ktorí stratili zamestnanie v dôsledku negatívnych dopadov opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19, a ktorým bol počas tohto predchádzajúceho zamestnania poskytovaný príspevok na dochádzku za prácou. Ide o prípady, kedy občania prišli o zamestnanie počas poskytovania predmetného príspevku, avšak nemohol im byť poskytnutý v plnej možnej viere.

§ 72ao

Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do jedného mesiaca odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19.

Komentár k § 72ao

S cieľom zosúladenia so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v časti zachovania platnosti udelených prechodných pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých platnosť by skončila v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, do dvoch mesiacov od jej odvolania, sa obdobne v rámci prechodných ustanovení účinných od 21. 5. 2020 po novele zákona č. 127/2020 Z. z. ustanovilo zachovať aj platnosť potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas trvania tejto situácie alebo do jedného mesiaca odo dňa jej odvolania, a to do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania tejto situácie.

§ 72ap

Prechodné ustanovenie účinné
od 29. septembra 2020

V období do 31. decembra 2020 sa podmienka podľa § 29 ods. 3 písm. b) a § 70 ods. 7 písm. a) považuje za splnenú, ak ide o daňový nedoplatok dane, ktorej lehota splatnosti uplynie do 31. decembra 2020.

Komentár k § 72ap

Právna úprava doplnené do zákona novelou zákona č. 264/2020 Z. z. od 29. 9. 2020 reaguje na zavedené zmeny zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (čl. I), ktorý ruší niektoré opatrenia vo finančnej oblasti vo väčšine prípadov od 1. novembra 2020, čo spôsobilo opätovné plnenie daňových povinností zo strany daňových subjektov. Toto zrušenie daňových výnimiek a lehôt spôsobí u daňových subjektov vznik daňových nedoplatkov v oveľa vyššej miere a tým sťaží žiadateľom prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trh práce alebo k štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Cieľom tohto ustanovenia bolo preto vytvoriť prechodné obdobie do konca roka 2020, t. j. do času aktualizácie zoznamu daňových dlžníkov, zoznamu platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, a zoznamu vymazaných platiteľov DPH, ktoré umožnilo daňovým subjektom zasiahnutým mimoriadnou situáciou žiadať o podporu a prístup k príspevkom v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ale aj možnosť priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak im daňový nedoplatok vznikol počas obdobia mimoriadnej situácie.

§ 72aq

(1) V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa občan môže uchádzať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie aj na základe žiadosti podanej v listinnej podobe doručenej prostredníctvom poštovej zásielky.

(2) U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa do 31. decembra 2021 povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú. Ustanovenie prvej vety sa použije aj na celý mesiac január 2021.

Komentár k § 72aq

Vzhľadom na pretrvávajúci negatívny vývoj epidemiologickej situácie na Slovensku, s tým súvisiace opätovné vyhlásenie, resp. predĺženie núdzového stavu na území Slovenskej republiky, ale najmä na zavedenie opatrení týkajúcich sa uzatvorenia alebo obmedzenia činnosti niektorých zariadení, ako aj obmedzenie mobility občanov, sa na účely realizácie projektov na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc+) predĺžila od 19. 1. 2021 výnimka z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, a to najdlhšie do konca roka 2021.

§ 72ar

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, považuje za vykonávanie práce na pracovisku, ktoré je chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, ak vykonávanie práce z domácnosti občana so zdravotným postihnutím dohodnutý druh práce umožňuje.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 72ar

Prechodným ustanovením sa od 1. 3. 2021 po novele zákona č. 76/2021 Z. z. na prechodné obdobie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 novelou zákona o službách zamestnanosti umožňuje občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách u zamestnávateľov, ktorí tieto pracoviská zriadili v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, aby v takto definovanom prechodnom období, mohli títo zamestnanci - občania so zdravotným postihnutím vykonávať prácu vo svojej domácnosti, avšak iba v prípade, že to dohodnutý druh práce umožňuje. Uvedeným znením sa tak v čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID - 19 zabezpečuje možnosť vykonávania pracovnej činnosti zamestnancami so zdravotným postihnutím aj mimo pracoviska, ktoré bolo zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou a na ktoré úrad priznal postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa zákona o službách zamestnanosti. Po splnení týchto podmienok sa práca občana so zdravotným postihnutím, ktorú bude na prechodné obdobie vykonávať vo svojej domácnosti, bude považovať za vykonávanie pracovnej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktorú sa vzťahuje príslušná úhrada nákladov podľa zákona o službách zamestnanosti.

§ 72ara

U zamestnávateľa, ktorému sa poskytuje príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) za oprávnené obdobie trvajúce do 31. decembra 2021 a ktorý musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, sa povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú.

border-right:none;padding:0cm 0cm 0cm 0cm;

Komentár k § 72ara

V nadväznosti na úpravy v novele zákona č. 480/2021 Z. z. bolo nevyhnutné v súvislosti so zabezpečením plynulej a rýchlej realizácie projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc) zaviesť právnu fikciu splnenia podmienky zápisu do registra partnerov verejného sektora do 30. júna 2022.

§ 72as

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. marca 2022

Pri poskytovaní príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 28. februára 2022, ktoré sa začalo pred 1. marcom 2022, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. februára 2022. Žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 50k v znení účinnom do 28. februára 2022, ktorá bola podaná pred 1. marcom 2022, vybaví úrad podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. februára 2022.

Komentár k § 72as

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2022 sa doplnili novelou zákona č. 215/2021 Z. z. Došlo k vypusteniu príspevku na podporu udržania pracovných miest, ktorý bol dlhodobo nevyužívaným aktívnym opatrením na trhu práce. Zároveň sa zaviedla úprava v ustanoveniach, ktoré uvedený príspevok obsahujú. Súčasne sa boli zavedené aj ustanovenia na vybavenie žiadostí o uvedený príspevok podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti tejto novely.

§ 72at

Prechodné ustanovenie
k úprave účinnej od 1. apríla 2022

Konanie podľa § 13 ods. 1 písm. e) tretieho bodu začaté pred 1. aprílom 2022, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. marca 2022.

Komentár k § 72at

S účinnosťou od 1. 4. 2022 sa novelou zákona č. 82/2022 Z. z. vložili do zákona procesné formy a zároveň sa zaviedla zmena lehoty zo 7 dní na sedem pracovných dní.

§ 72au

(1) Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny (ďalej len „mimoriadna situácia v súvislosti s konfliktom na Ukrajine“), sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa § 21b ods. 8 písm. a) a povolenie na zamestnanie podľa § 22 ods. 9 písm. a).

(2) Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely vydania nového dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“ podľa osobitného predpisu⁶⁷⁾ aj na žiadosť zamestnávateľa. Žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta podľa prvej vety sa podáva na formulári, ktorého vzor určí ústredie. Zamestnávateľ k žiadosti podľa druhej vety priloží doklady podľa § 21b ods. 2 písm. a), b), d) a e) a ods. 5 a písomný súhlas štátneho príslušníka tretej krajiny s touto žiadosťou spolu s overením pravosti jeho podpisu.

(3) Zamestnávateľ môže počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v období dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u) aj po uplynutí ôsmich týždňov na rovnakom pracovnom mieste až do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

(4) Zamestnávateľ môže počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v období dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste aj počas konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

(5) Na odseky 3 a 4 sa rovnako vzťahuje § 23a ods. 2.

Komentár k § 72au

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny boli do zákona doplnené novelou zákona č. 92/2022 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 30. 3. 2022.

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa predĺžila platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s konfliktom na Ukrajine do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie. Uvedená úprava sa nevzťahuje na sezónne zamestnávanie, ktoré je v súlade s právom EÚ limitované trvaním max. 180 dní. Uvedenou úpravou sa umožnilo štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí už pracujú na území Slovenskej republiky, pokračovať v zamestnaní štátnym príslušníkom tretích krajín počas trvania mimoriadnej situácie a dva mesiace po jej skončení.

V prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý ma udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, chcel zmeniť zamestnanie, bol povinný túto skutočnosť podľa § 73 ods. 18 zákona o pobyte cudzincov nahlásiť policajnému útvaru, ktorý následne žiada príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie sa ustanovilo, aby o vydanie predmetného potvrdenia mohol požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priamo zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedené bolo zavedené len na obdobie do odvolania mimoriadnej situácie.

Vzhľadom na maximálne vyťaženie policajných útvarov konajúcich o pobyte v čase mimoriadnej situácie v spojení s odsekom 4 umožniť zamestnávať štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí boli zamestnaní na účel ich zaškolenia a ktorý mal podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, do skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

! Upozornenie

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. sa od 1. 1. 2023 predĺžila doba, počas ktorej sa štátny príslušník môže u zamestnávateľa zaškoľovať počas konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Predĺženie lehoty vyplynulo z aplikačnej praxe a jej cieľom je zmierniť možné individuálne dopady dĺžky konania o udelení prechodného pobytu, ktoré je neúmerne predlžované v dôsledku náporu na príslušné policajné útvary v čase trvania stále vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

§ 72av

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2023

(1) Konanie o uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie a konanie o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu začaté ústredím alebo úradom pred 1. januárom 2023, ktoré nebolo právoplatne skončené, dokončí ústredie alebo úrad podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

(2) Pokutu za nelegálne zamestnávanie na základe výsledkov kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania začatej pred 1. januárom 2023 uloží ústredie alebo úrad podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

(3) Na účely odsekov 1 a 2 sa porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania posudzuje podľa osobitného predpisu⁶⁸⁾ v znení účinnom od 1. januára 2023.

(4) V konaní pred správnym súdom vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie alebo vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu začatom pred 1. januárom 2023 zostáva ústredie účastníkom konania. Ak súd v konaní podľa prvej vety zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, v novom konaní rozhodne

a) v prvom stupni inšpektorát práce miestne príslušný podľa sídla úradu, ktorý v pôvodnom konaní rozhodoval v prvom stupni,

b) v druhom stupni Národný inšpektorát práce.

Komentár k § 72av

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023 boli doplnené do zákona novelou zákona č. 112/2022 Z. z. Upravil sa výkon začatej kontroly a konanie o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, aby sa zabezpečil princíp právnej istoty v tom, že kontrolu, následné konanie a právoplatne neskončené konanie dokončí orgán, ktorý začal a vykonal kontrolu a začal konanie.

§ 72aw

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2023

(1) Pri plnení povinností podľa § 28 písm. b), § 31 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 13 písm. d) a § 63 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2023 za rok 2022 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(2) Sektorová rada zriadená podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022 je sektorová rada podľa tohto zákona.

(3) Pri poskytovaní príspevku na služby pre rodinu s deťmi podľa § 43 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2022 na základe žiadosti podanej pred 1. januárom 2023 sa postupuje podľa § 43 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(4) Pri poskytovaní príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa § 46 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2022 na základe žiadosti podanej pred 1. januárom 2023 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(5) Pri poskytovaní príspevku na služby pre rodinu s deťmi podľa § 46 ods. 10 v znení účinnom do 31. decembra 2022 na základe žiadosti podanej pred 1. januárom 2023 sa postupuje podľa § 46 ods. 10 a 11 v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(6) Pri poskytovaní príspevkov na základe dohody o poskytnutí príspevku podľa § 49, § 50, § 50j, § 51, § 51a, § 52, § 52a, § 53c, § 53e, § 53f, § 53g, § 56 a 57 v znení účinnom do 31. decembra 2022, ktorá bola uzatvorená pred 1. januárom 2023, sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(7) Na účely poskytovania príspevkov podľa § 49, § 50, § 56 a 57 v roku 2023 sa za podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za rok 2022 považuje miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2022.

(8) Konanie začaté pred 1. januárom 2023, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

(9) Ustanovenie § 72au ods. 2 sa od 1. januára 2023 neuplatňuje.

Komentár k § 72aw

Novelou zákona č. 488/2022 Z. z. boli doplnené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023.

V súvislosti s úpravami povinností u SZÚ, ADZ, APZ a povinnosti zamestnávateľa preukazovať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov sa upravilo, že za kalendárny rok 2022 sa pri ich plnení bude postupovať podľa predpisov účinných do 31. decembra 2022.

Taktiež sa ustanovilo, že sektorová rada zriadená do 31. decembra 2022 zostáva naďalej sektorovou radou aj podľa novej právnej úpravy. Zároveň sa ustanovilo, že príspevky poskytované na základe dohody uzatvorenej do 31. 12. 2022 alebo na základe žiadosti podanej do 31. 12. 2022 sa doposkytujú na základe pôvodne ustanovených pravidiel.

V súvislosti s úpravou ukazovateľa evidovanej nezamestnanosti z miery evidovanej nezamestnanosti na podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku sa na účely určenia výšky príspevkov podľa § 49, 50, 56 a 57 ustanovilo medzi rokmi 2022 a 2023, že za podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku za rok 2022 sa považuje miera evidovanej nezamestnanosti za rok 2022.

Po novom sa ustanovilo, že konania začaté podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2022 sa dokončia podľa tejto právnej úpravy. Ide o konania o vydanie duplikátu a konanie o priznaní postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

V súvislosti s úpravou možnosti zamestnávateľa požiadať o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta bude § 72au ods. 2 od účinnosti tohto zákona nadbytočné a nebude sa z tohto dôvodu uplatňovať.

[Dňom 1. januára 2024 § 72ax znie:

§ 72ax

Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným
od 1. januára 2024

(1) Občan so zdravotným postihnutím, ktorý bol zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku k 31. decembru 2023, a občan so zdravotným postihnutím, ktorý vykonával alebo prevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku k 31. decembru 2023, sa do skončenia zamestnania v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo do skončenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku považuje za občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce podľa § 55 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2024.

(2) Konanie začaté pred 1. januárom 2024, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.]

Komentár k § 72ax

S účinnosťou od 1. 1. 2024 sa do zákona doplnili prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024 a novelou zákona č. 488/2022 Z. z. Ide o prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s vybranými ustanoveniami, ktoré súvisia s úpravou definície chránenej dielne a chráneného pracoviska a vypustením ustanovenia § 56a.

§ 73

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona
č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona
č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona
č. 241/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z., zákona č. 505/2001 Z. z., zákona č. 556/2001 Z. z., zákona
č. 565/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona
č. 678/2002 Z. z. a zákona č. 453/2003 Z. z.

Čl. II

Zmena zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Zmena zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov.

Čl. V

Zmena zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Čl. VI

Zmena zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Čl. VII

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 2. 2004 s výnimkou článku I § 72 ods. 9 a 10, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (1. 5. 2004).

Zákon č. 191/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
15. 4. 2004.

Zákon č. 365/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2004.

Zákon č. 585/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 12. 2004.

Zákon č. 614/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 25. 11. 2004.

Zákon č. 1/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 2. 2005.

Zákon č. 82/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2005.

Zákon č. 528/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 573/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2006.

Zákon č. 310/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2006.

Zákon č. 693/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2007.

Zákon č. 561/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 139/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2008 okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008.

Zákon č. 233/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2008.

Zákon č. 263/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.

Zákon č. 460/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 562/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 49/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2009. (Zákon č. 373/2010 Z. z. mení účinnosť druhej vety v čl. III).

Zákon č. 108/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2009.

Zákon č. 266/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 7. 7. 2009.

Zákon č. 463/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2009.

Zákon č. 594/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 1. 2010.

Zákon č. 52/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2010.

Zákon č. 136/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 6. 2010.

Zákon č. 373/2010 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (23. 9. 2010) okrem § 72o v tridsiatom treťom bode v čl. I a článku III, ktoré nadobudli účinnosť 1. 12. 2010, a okrem prvého bodu až pätnásteho bodu, sedemnásteho bodu až tridsiateho druhého bodu a § 72p a 72r v tridsiatom treťom bode v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2011.

Zákon č. 120/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2010.

Zákon č. 223/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
20. 7. 2011.

Zákon č. 231/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2011.

Zákon č. 257/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2011.

Zákon č. 468/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 324/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 96/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2013.

Zákon č. 308/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2013.

Zákon č. 352/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 11. 2013 okrem § 29 ods. 4, § 29 ods. 8 písm. c), § 31 ods. 1 písm. f), § 31 ods. 1 písm. g), § 31 ods. 2 písm. b), a § 53e, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 436/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 495/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 310/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 311/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 14/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2015.

Zákon č. 336/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 15. 12. 2015.

Zákon č. 353/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016 okrem § 70 ods. 7 písm. g) a § 72y, ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 378/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 2. 1. 2016.

Zákon č. 389/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 91/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2016.

Zákon č. 310/2016 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2017.

Zákon č. 81/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2017 okrem § 60 ods. 1, 8, 9 a 10, § 72ab, ktoré nadobudli účinnosť 1. októbra 2017 a okrem § 34
ods. 1, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018.

Zákon č. 82/2017 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 5. 2017.

Zákon č. 57/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2018.

Zákon č. 63/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018.

Zákon č. 64/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018.

Zákon č. 108/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018.

Zákon č. 112/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2018 okrem § 56 ods. 2 a § 60 ods. 2 písm. f), ktoré nadobudli účinnosť 1. 7. 2018 a § 12 písm. i), písm. l tretí bod, písm. v) druhý bod, § 29 ods. 4, § 50b
a § 72ag, ktoré nadobudli účinnosť 1. 1. 2021.

Zákon č. 177/2018 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 9. 2018.

Zákon č. 317/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2023.

Zákon č. 376/2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.

Zákon č. 35/2019 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2019.

Zákon č. 83/2019 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vystúpenia Veľkej Británie z EÚ.

Zákon č. 221/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 12. 2019 a 1. 1. 2021.

Zákon č. 223/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 9. 2019.

Zákon č. 225/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 7. 2020.

Zákon č. 374/2019 Z. z. nadobudol účinnosť od 1. 1. 2020.

Zákon č. 63/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (27. 3. 2020).

Zákon č. 66/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (4. 4. 2020).

Zákon č. 95/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (25. 4. 2020).

Zákon č. 127/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
dňom vyhlásenia (21. 5. 2020).

Zákon č. 198/2020 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (21. 7. 2020).

Zákon č. 264/2020 Z. z. nadobudol účinnosť
29. 9. 2020.

Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (19. 1. 2021).

Zákon č. 76/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 3. 2021.

Zákon č. 215/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. marca 2022.

Zákon č. 310/2021 Z. z. nadobudol účinnosť
1. septembra 2021 okrem § 21b ods. 4 písm. a) prvý bod, § 22 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 5 písm. c), § 70 ods. 8 a prílohy č. 2 písm. A písm. i), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2022, a okrem § 70 ods. 8 šiesta veta, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 480/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. 12. 2021).

Zákon č. 82/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. apríla 2022.

Zákon č. 92/2022 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (30. 3. 2022).

Zákon č. 101/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. apríla 2022.

Zákon č. 112/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023.

Zákon č. 113/2022 Z. z. nadobudol účinnosť
1. januára 2023.

Zákon č. 426/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 430/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

Zákon č. 488/2022 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2023 okrem § 50 ods. 1, § 55, § 56 ods. 1, § 56 ods. 2, 6 a ods. 9 písm. d) a e), § 57 ods. 4 a ods. 5 písm. h) a i), § 60 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 úvodnej vete a písm. b), f) až h) a ods. 4, § 56 ods. 5, ods. 9 písm. c), § 56a, § 57 ods. 1, ods. 3, ods. 5 písm. j), ods. 6, ods. 7, ods. 8 a ods. 9,
§ 59 ods. 7, poznámky pod čiarkou k odkazu 60c, § 60 ods. 5 až 8 a ods. 10 písm. b), § 62 ods. 6, poznámky pod čiarou k odkazu 60d, § 63 ods. 3 , poznámky pod čiarou k odkazu 60e, § 65b, § 70 ods. 6, § 70 ods. 8 a § 72ax, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.

Zákon č. 65/2023 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. 2. 2023) okrem § 54 odsek 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. apríla 2023.

Odkazy k textu:

1) Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

2a) Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2b) Napríklad čl. 24 Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ L 29, 31. 1. 2020).

2c) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3) § 42 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.

3a) Zrušená.

4) Obchodný zákonník.

5) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

6) Napríklad § 226 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7) Zrušená.

8) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

10) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a o Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov v znení zákona č. 136/2010 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu
a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

11) § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

12) Deviata časť zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13) Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník.

13a) Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13aa) § 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13b) Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

13ba) Zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13bb) § 14 a 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

13bc) Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

13bd) § 3 písm. r) druhý bod zákona č. 179/2011 Z. z.

13c) § 16 ods. 4 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13d) Zrušená.

13e) Zrušená.

13f) § 19 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 324/2012 Z. z.

14) § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15) Zákon č. 461/2003 Z. z.

16) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

17) § 233 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18) § 37 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

18a) Zrušená.

18aa) Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18a) Zrušená.

18b) Zrušená.

18ba) Čl. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/589 z 13. apríla 2016 o Európskej sieti služieb zamestnanosti (EURES), prístupe pracovníkov k službám v oblasti mobility a o ďalšej integrácii trhov práce a o zmene nariadenia (EÚ) č. 492/2011 a (EÚ) č. 1296/2013 (Ú. v. EÚ L 107, 22. 4. 2016).

18bb) Čl. 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/589.

18c) § 66 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 77 zákona č. 55/2017 Z. z.

19) Zrušená.

19a) Zrušená.

20) § 73 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

20a) § 233 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 82/2005 Z. z.

20b) Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce).

20c) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

20d) Zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite).

21) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.

21a) § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119/1, 4. 5. 2016).

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22a) § 37 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

22aa) Zrušená.

22ab) Zrušená.

22b) § 23 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

22c) § 23 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

22ca) § 23 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22d) § 27 zákona č. 404/2011 Z. z.

22da) § 30 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.

22e) § 58 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22f) § 38 ods. 5 písm. a) a ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22g) Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 2 písm. a) a § 24 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 81/2013 Z. z.

22h) § 38 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22ha) § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 422/2015 Z. z.

22haa) § 73 ods. 18 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22i) § 31 a 32 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22j) § 6 až 14 zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z.

22k) § 31 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2012 Z. z.

22ka) § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 82/2017 Z. z.

22kb) § 2 ods. 1 písm. s) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 82/2017 Z. z.

22kc) § 32 ods. 16 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 82/2017 Z. z.

22kca) § 111 ods. 1 písm. t) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

22kd) Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22l) Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.).

23) § 73 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23a) § 30 zákona č. 404/2011 Z. z.

23aa) § 62 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

24) § 24 zákona č. 404/2011 Z. z.

24a) § 26 zákona č. 404/2011 Z. z.

24aa) Zrušená.

24b) § 26b zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

24c) § 29 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 495/2013 Z. z.

25) § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26) § 2 písm. j) zákona č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

27) Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 171/2011 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou o mobilite mladých, oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 159/2012 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom o programe pracovnej dovolenky.

27a) Zrušená.

27b) Zrušená.

27c) Zrušená.

28) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 324/1997 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl.

28a) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

28aa) § 32 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28b) Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28c) § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2013 Z. z.

28d) § 58 ods. 1 písm. c) a § 59 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28e) § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 108/2018 Z. z.

28f) § 58 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 108/2018 Z. z.

28g) § 15 zákona č. 404/2011 Z. z.

28h) § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 82/2017 Z. z.

28i) § 5 písm. c) zákona č. 57/2018 Z. z.

28j) § 33 ods. 8 a § 34 ods. 16 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29) Zákon č. 480/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

30) Napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30a) Čl. 1 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27. 5. 2011).

30aa) Čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení.

31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

32) Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32a) § 10 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

33) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

33a) § 149 a 239 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

34) Zrušená.

35) Zrušená.

35a) § 5 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35b) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35ba) § 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

35c) § 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

35d) § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

35da) § 12 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35db) § 60 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

35e) Zákon č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

35f) § 19 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

36) Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

37) Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

38) Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39) Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

40) § 20f až 20j Občianskeho zákonníka.

41) § 21 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z.

41a) Zákon č. 568/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42) § 116 Občianskeho zákonníka.

42a) Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

43) § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

44) § 8 zákona č. 253/1998 Z. z.

45) Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

45a) Zákon č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

45b) Zrušená.

45c) § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 568/2009 Z. z.

45d) § 8 ods. 3 písm. b) zákona č. 568/2009 Z. z.

45e) Napríklad zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov.

46) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014).

46a) Zrušená.

46b) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

46c) § 140 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46d) § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 470/2011 Z. z.

46e) Čl. 32 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 651/2014.

47) Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2016 Z. z.

47) Zrušená.

48) Zrušená.

49) Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

49a) § 71 a 263 zákona č. 461/2003 Z. z.

49b) Zrušená.

50) Zrušená.

50a) § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z.

51) § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52) Čl. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EÚ L 214, 9. 8. 2008). Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28. 12. 2006).

53) § 20f Občianskeho zákonníka.

54) až 59) Zrušená.

59a) Zákon č. 231/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 083, 27. 3. 1999).

59a) Zrušená.

59aa) Zrušená.

59ab) Zrušená.

59ac) § 2 ods. 2 zákona č. 561/2007 Z. z.

59ad) Zrušená.

59ae) Zrušená.

59af) Zrušená.

59ag) Čl. 1 nariadenia (EÚ) č. 1407/2013.

59aga) Zrušená.

59ah) Zrušená.

59ai) Zrušená.

59aba) Zákon č. 57/2018 Z. z.

59abb) § 22 ods. 17 písm. a) zákona č. 57/2018 Z. z.

59ac) § 12 zákona č. 57/2018 Z. z.

59b) Zrušená.

59c) Zrušená.

59d) Zrušená.

59e) Zrušená.

59f) Zrušená.

59g) Zrušená.

59h) Zrušená.

59i) Zrušená.

59j) § 2 ods. 5 a 6 zákona č. 112/2018 Z. z. v znení zákona č. 374/2019 Z. z.

60) § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

60a) § 51 a 853 Občianskeho zákonníka.

60b) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 346/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 35/2019 Z. z.

[Dňom 1. januára 2024 poznámky pod čiarou k odkazom 60, 60a až 60e znejú:

60) § 13 ods. 4 písm. a) a § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 198/2020 Z. z.

60a) § 52 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 198/2020 Z. z.

60b) § 13 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

60c) § 51 a 853 Občianskeho zákonníka.

60d) Napríklad § 26 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov.

60e) Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 35/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov.]

60aa) Napríklad § 26 zákona č. 55/2017 Z. z.

60ab) Zrušená.

60ac) Zrušená.

61) Zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z.

61a) Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

61aa) § 14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z.

61ab) Čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.

§ 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 101/2022 Z. z.

61ac) Čl. 32 nariadenia (EÚ) č. 2016/679.

61aaa) § 36a, § 108 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení zákona č. 112/2018 Z. z.

61b) Zrušená.

62) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 357/2015 Z. z.

Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

62a) § 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

62b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

63) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

63a) § 3 až 8 a § 10 až 16 zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

63aa) Čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).

63aaa) Zákon č. 568/2009 Z. z.

63aaaa) Štvrtá časť tretia hlava zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

63aaab) § 2 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

63ab) Napríklad nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24. 12. 2013) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 651/2014.

63ac) § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

64) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

64a) § 131h ods. 2 a 3 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 83/2019 Z. z.

64b) § 293eea ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 83/2019 Z. z.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. EÚ L 166, 30. 4. 2004) v platnom znení.

65) § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

66) Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

67) § 73 ods. 18 druhá veta zákona č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

68) § 2a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Poznámka redakcie:

Prílohu k zákonu č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti nájdete po zaregistrovaní na www.poradca.sk.

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Vypredané

8,50 €