ZÁKON č. 462/2003 Z. z.

o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení
zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z.,
zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z.,
zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z.,
zákona č. 215/2021 Z. z., č. 412/2021 Z. z., zákona č. 480/2021 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z. a zákona č. 248/2022 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej len „náhrada príjmu“).

§ 2

Zamestnanec

(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa osobitného predpisu.¹⁾

(2) Zamestnancom podľa tohto zákona nie je fyzická  osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody.

§ 3

Zamestnávateľ

(1) Zamestnávateľ je zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.²⁾

(2) Zamestnávateľom podľa tohto zákona nie je pre fyzickú osobu uvedenú v § 2 ods. 2 ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.

Podmienky nároku na náhradu príjmu

§ 4

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu⁴⁾ (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa osobitného predpisu⁵⁾ okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu ,za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

[Dňom 1. marca 2023 § 4 sa slová „podľa osobitného predpisu⁴⁾“ nahrádzajú slovami „alebo izolácia^4)“].

§ 5

(1) Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec

a)  ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na

     1.  nemocenské podľa osobitného predpisu,⁶⁾

     2.  materské podľa osobitného predpisu⁷⁾ alebo

     3.  rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,⁸⁾ to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,

b)  ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

c)  ak porušil liečebný režim určený lekárom,¹⁰⁾ odo dňa porušenia liečebného režimu,

d)  ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

e)  ak pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.¹¹⁾

§ 6

Zánik nároku na náhradu príjmu

Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne práceneschopná a vznikol jej nárok na materské podľa osobitného predpisu.⁷⁾

§ 7

Poskytovanie náhrady príjmu

(1) Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.

(2) Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 8

Výška náhrady príjmu

(1) Výška náhrady príjmu je v období

a)  od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b)  od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

(2) V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu¹⁴⁾ možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

(3) Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady príjmu podľa odseku 1 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

(4) Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.¹⁵⁾ Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a) je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

(6) Denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorý v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 4 nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

[Dňom 1. marca 2023 v § 8 ods. 4 až 6 sa vypúšťajú slová „podľa § 2 ods. 1 písm. a)“]

(7) Denný vymeriavací základ určený podľa odsekov 5 a 6 nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu¹⁶⁾ platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.

(8) Denný vymeriavací základ zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. b) je podiel priemerného mesačného zárobku zisteného podľa osobitného predpisu^15a)
a čísla 30,4167.

[Dňom 1. marca 2023 v § 8 sa vypúšťa odsek 8. Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8.]

(9) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Spoločné ustanovenia

§ 9

(1) Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti; ak bola dočasná pracovná neschopnosť zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, za uplatnenie nároku na náhradu príjmu sa považuje oznámenie Sociálnej poisťovne o vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca zamestnávateľovi.

(2) Zamestnanec je, pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá nebola zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva v elektronickej podobe, povinný preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.

(3) Zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom.¹⁰⁾

(4) Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu podľa prvej vety v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

§ 10

(1) Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.

(2) Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

§ 11

Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

§ 12

Spory vo veciach upravených týmto zákonom rozhodujú súdy.

§ 13

Prechodné ustanovenie

Nároky vyplývajúce z dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

§ 13a

Prechodné ustanoveni
 k úpravám účinným od 1. januára 2011

(1) Ak fyzická osoba je zamestnanec k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľ zamestnanca uvedeného v odseku 1, je zamestnávateľ aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

§ 13b

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. januára 2013

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred
1. januárom 2013, suma náhrady príjmu sa určí aj po
31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.

§ 13ba

Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu vyhláseného
v súvislosti s ochorením COVID-19

V čase trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia⁴⁾ uplatňuje u zamestnávateľa oznámením vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

[Dňom 1. marca 2023 za § 13b sa dopĺňa § 13c, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 13c

Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. marca 2022

Ak fyzickej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 28. februára 2022 vznikol nárok na náhradu príjmu do 28. februára 2022 a obdobie prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti trvá aj po tomto dni, nárok na náhradu príjmu zostáva zachovaný a denný vymeriavací základ na určenie sumy tejto náhrady príjmu sa aj po 28. februári 2022 určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 28. február 2022.]

Čl. II

Zmena zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. III

Zmena zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Čl. IV

Zmena zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom
a záchrannom zbore v v znení neskorších predpisov.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 244/2005 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 7. 2005.

Zákon č. 310/2006 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 8. 2006.

Zákon č. 555/2007 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2008.

Zákon č. 659/2007 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2008.

Zákon č. 543/2010 Z. z. nadobudol účinnosť
1. 1. 2011.

Zákon č. 413/2012 nadobudol účinnosť 1. 1.  2013

Zákon č. 338/2013 nadobudol účinnosť 1. 11. 2013 okrem § 4, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2014.

Zákon č. 285/2016 nadobudol účinnosť 1. 1.  2017.

Zákon č. 314/2018 nadobudol účinnosť 1. 3.  2019.

Zákon č. 215/2021 Z. z. nadobúda účinnosť
1. marca 2023.

Zákon č. 412/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (15. 11. 2021).

Zákon č. 480/2021 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (16. 12. 2021).

Zákon č. 125/2022 Z. z. nadobúda účinnosť 1. júna 2022.

Zákon č. 248/2022 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2023.

Odkazy k textu:

1) § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1a) § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.

[Dňom 1. marca 2023 sa poznámka 1a vypúšťa.]

2) § 7 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

3) Zrušená.

4) § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[Dňom 1. marca 2023 poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:

4) § 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.]

5) § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

6) § 34 ods. 2 a § 59 ods. 2 a ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.

7) Zákon č. 461/2003 Z. z.

8) Zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

9) Zrušená.

10) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12) Zrušená.

13) Zrušená.

14) Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

15) § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o nemocenskom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.

15a) § 134 Zákonníka práce.

[Dňom 1. marca 2023 poznámka pod čiarou k odkazu 15a sa vypúšťa.]

16) § 11 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

17) Zrušená.