ZÁKON č. 138/1992 Zb.

o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch

v znení

zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 533/2003 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z.,
zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 459/2007 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z.

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet úpravy

(1) Tento zákon upravuje

a) podmienky prístupu k povolaniam architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier uplatnením práva usadiť sa,
b) pravidlá voľného poskytovania služieb architektov, krajinných architektov a stavebných inžinierov na dočasnom a príležitostnom základe (ďalej len „hosťovanie“),
c) pravidlá vykonávania povolaní architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier,
d) postup získavania osobitnej odbornej spôsobilosti na účely vydávania živnostenských oprávnení na výkon činnosti stavbyvedúceho, na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej certifikácie budov,¹⁾
e) zriadenie, postavenie, úlohy a organizáciu Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov (ďalej len „komora“).

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, pravidlá a postupy podľa odseku 1 sa vzťahujú na občanov členských štátov. Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.
(3) Domovským členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát, v ktorom žiadateľ získal odbornú kvalifikáciu na výkon povolania, ktorého obsah je porovnateľný s regulovaným povolaním podľa § 4, 4a alebo 5, alebo osobitnú odbornú spôsobilosť, ktorej obsah je porovnateľný s osobitnou odbornou spôsobilosťou získanou podľa tohto zákona.
(4) Regulačným orgánom domovského členského štátu sa na účely tohto zákona rozumie orgán štátnej správy, profesijná komora alebo profesijné združenie, ktoré podľa práva domovského členského štátu je orgánom oprávneným uznávať odborné kvalifikácie pre povolania architekt, krajinný architekt alebo stavebný inžinier.
(5) Regulovanými povolaniami podľa tohto zákona sú povolania architekt, krajinný architekt a stavebný inžinier v rozsahu uvedenom v § 4, 4a a 5.

Komentár k § 1

Možno povedať, že tento zákon je lex specialis k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona NR SR č. 560/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácia o zmene a doplnení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože ten sa podľa ustanovenia § 1 ods. 3 nevzťahuje na regulované povolania upravené osobitnými predpismi [t.j. v danom prípade na povolania upravené zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)].V rámci úvodného ustanovenia zákona sa vo všeobecnosti určujú hlavné okruhy predmetu úpravy zákona. V ostatných ustanoveniach sú prebraté niektoré definície z článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a vymedzujú sa zároveň niektoré legislatívne skratky používané ďalej v zákone. Tento zákon rešpektuje terminológiu prevzatú do zákona NR SR č. 293/2007 Z. z. z článku 3 vyššie uvedenej smernice, a preto neopakuje jednotlivé definície, ktoré sa tak už stali súčasťou slovenského právneho poriadku. Regulačnými orgánmi v Slovenskej republike pre profesie architektov, krajinných architektov a stavebných inžinierov sú Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov.

§ 2

Autorizácia

Autorizácia je rozhodnutie podľa tretej časti o zapísaní žiadateľa do zoznamu podľa § 3 ods. 1, 2 alebo 3 (ďalej len „zoznam“) na základe

a) získania odbornej kvalifikácie podľa tohto zákona, alebo
b) uznania odbornej kvalifikácie získanej v domovskom členskom štáte.

Komentár k § 2

Autorizáciu na účely tohto zákona možno vymedziť ako právny akt uznania odbornej kvalifikácie pre potrebu zapísania do zoznamu autorizovaných architektov alebo do zoznamu autorizovaných krajinných architektov vedeného Slovenskou komorou architektov a do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov vedeného Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Len osoba zapísaná v niektorom z týchto zoznamov sa môže považovať za usadenú v Slovenskej republike v rámci tzv. slobody usadenia sa, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.
Proces autorizácie sa realizuje v súlade s vyššie spomínanou smernicou cez dva režimy. Prvým režimom je rozhodovanie o prvom vstupe žiadateľov do regulovaného povolania. Pôjde o osoby, ktoré regulované povolanie podľa tohto zákona ešte nevykonávali, teda o absolventov vysokých škôl. Druhým režimom je rozhodovanie o uznaní odbornej kvalifikácie osôb, ktoré už vstúpili do regulovaného povolania v inom členskom štáte a v Slovenskej republike sa chcú usadiť na trvalé vykonávanie regulovaného povolania podľa tohto zákona. Spoločným znakom je, že v oboch procesoch je výsledkom autorizačného konania rozhodnutie príslušnej profesijnej komory o zapísaní alebo o nezapísaní do príslušného zoznamu.

DRUHÁ ČASŤ

VYKONÁVANIE REGULOVANÝCH POVOLANÍ

§ 3

Základné ustanovenia

(1) Autorizovaným architektom (ďalej len „architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných architektov.
(2) Autorizovaným krajinným architektom (ďalej len „krajinný architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných krajinných architektov.
(3) Autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej len „inžinier“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov.
(4) Hosťujúcim architektom je ten, kto je zapísaný v registri hosťujúcich architektov.
(5) Hosťujúcim krajinným architektom je ten, kto je zapísaný v registri hosťujúcich krajinných architektov.
(6) Hosťujúcim stavebným inžinierom je ten, kto je zapísaný v registri hosťujúcich stavebných inžinierov.
(7) Vykonávať regulované povolanie možno

a) sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“),
b) v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník a konateľ (ďalej len „zamestnanec“).

(8) Poskytovať služby podľa § 4, 4a a 5 možno odo dňa zapísania do zoznamu alebo do registra podľa odsekov 4 až 6 (ďalej len „register“) do dňa vyčiarknutia z nich.
(9) Poskytovanie služieb podľa § 4, 4a a 5 nie je živnosťou.²⁾

Komentár k § 3

V základných ustanoveniach sú bližšie vymedzené legálne pojmy používané ďalej v tomto zákone („autorizovaný architekt“, „autorizovaný krajinný architekt“, „autorizovaný stavebný inžinier“, „hosťujúci architekt“, „hosťujúci krajinný architekt“ a „hosťujúci stavebný inžinier“) a súčasne niektoré legislatívne skratky („architekt“, „krajinný architekt“ a „inžinier“).
Osoby vykonávajúce regulované povolanie podľa tohto zákona majú možnosť vyberať si z dvoch foriem výkonu svojho povolania. Buď budú poskytovať služby ako slobodné povolanie (fyzické osoby – podnikatelia) alebo v postavení zamestnanca (či už ako zamestnanec, spoločník alebo konateľ) v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby (zamestnávateľa). Osoby vykonávajúce slobodné povolanie sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka a z uvedeného dôvodu na poskytovanie služieb vymedzených v § 4, 4a alebo 5 tohto zákona nie je potrebné živnostenské oprávnenie, čo je výslovne ustanovené aj v tomto zákone.
Sústavnosť výkonu povolania (podnikanie) nemožno chápať len v tom zmysle, že musí ísť o nepretržitú podnikateľská činnosť. Kritérium sústavnosti fakticky spĺňa aj tzv. sezónna činnosť, alebo činnosť, ktorá sa na určitý čas môže aj prerušiť a po čase sa v nej znovu pokračuje. Dôležitý je úmysel vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti pri výkone slobodného povolania vylučuje takú činnosť, ktorá by sa vykonávala len náhodne alebo príležitostne. Vo vlastnom mene podnikateľ vykonáva slobodné povolanie v prípade, ak nekoná v mene niekoho iného. Nemusí konať osobne, ale v tom prípade osoba, ktorá za neho koná (zástupca), musí konať v jeho mene. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom fyzickej osoby-podnikateľa je jej meno a priezvisko a obchodným menom obchodných spoločností je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. Na vlastnú zodpovednosť vykonáva podnikateľ svoju činnosť, ak za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť je vlastne len logickým dôsledkom skutočnosti, že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. Konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a z tohto dôvodu musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za prípadné porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.
Pre čas začiatku vykonávania povolania a poskytovania služieb podľa § 4, 4a a 5 tohto zákona je rozhodujúci deň zapísania do zoznamu alebo do registra. Oprávnenie vykonávať tieto služby trvá v zásade až do dňa vyčiarknutia z nich.

§ 4

Architekti

Architekt je oprávnený na

a) vykonávanie prípravnej predprojektovej činnosti, najmä na vypracúvanie stavebných zámerov verejných prác, investičných zámerov, architektonických a urbanistických štúdií, územnoplánovacích prieskumov a rozborov,
b) vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a ich zmien, projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien vrátane ich interiérov a exteriérov, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok,
c) spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
d) vykonávanie projektového manažmentu, najmä na riadenie projektu a koordináciu čiastkových projektov vypracovaných inžiniermi, krajinármi a inými špecialistami, na výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb podľa schválenej projektovej dokumentácie a na vykonávanie stavebného dozoru,^4b)
e) grafické spracovanie a modelovanie architektonického diela vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie,
f) poskytovanie súvisiacich technických služieb, najmä na poskytovanie architektonického poradenstva investorom a vlastníkom nehnuteľností, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb,
g) vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní.

§ 4a

Krajinní architekti

Krajinný architekt je oprávnený na

a) vykonávanie predprojektovej činnosti, najmä na spracúvanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích prieskumov a rozborov, na spracúvanie podkladov, prieskumov a rozborov na architektonické štúdie a urbanistické štúdie a na spracúvanie krajinoekologických plánov,
b) spoluprácu na tvorbe územnoplánovacej dokumentácie v rámci tvorby krajiny a sídelnej zelene v obci,
c) vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie návrhov a projektovej dokumentácie diel záhradnej a krajinnej architektúry a projektovej dokumentácie obnovy a úpravy pamiatok záhradného umenia v pamiatkovej zóne a v jej ochrannom pásme a na navrhovanie rekonštrukcie historických parkov, záhrad, špeciálnych plôch zelene a verejných priestorov,
d) navrhovanie začlenenia stavieb do prostredia s cieľom minimalizovať negatívne dopady stavieb na urbárne prostredie a navrhovanie tvorby obrazu sídla a krajiny,
e) výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním diel záhradnej a krajinnej architektúry podľa dokumentácie územného rozhodnutia a podľa schválenej projektovej dokumentácie,
f) poskytovanie súvisiacich služieb, najmä na poskytovanie odborného poradenstva investorom a vlastníkom pozemkov, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní diel záhradnej a krajinnej architektúry,
g) grafické spracúvanie a modelovanie diel krajinnej a záhradnej architektúry vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie,
h) vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní týkajúcich sa diel záhradnej a krajinnej architektúry.

§ 5

Inžinieri

(1) Inžinier môže byť autorizovaný na poskytovanie

a) komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva alebo
b) služieb v niektorej z týchto kategórií:

1. inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb,
2. inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb,
3. inžinier pre statiku stavieb,
4. inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb.

(2) Inžinier podľa odseku 1 písm. a) je oprávnený na

a) vykonávanie prípravnej predprojektovej činnosti, najmä na vypracúvanie stavebných zámerov verejných prác, investičných zámerov, architektonických štúdií, územnoplánovacích prieskumov a rozborov, komplexných výhľadových inžinierskych dokumentácií a variantných štúdií,
b) vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a ich zmien vrátane ich vnútorného vybavenia a exteriéru, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok,
c) spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
d) vykonávanie projektového manažmentu, najmä na riadenie projektu a na koordináciu čiastkových projektov vypracovaných inžiniermi, architektmi, krajinármi a inými špecialistami, a na vykonávanie odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb podľa schválenej projektovej dokumentácie,
e) zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb,
f) vyhotovovanie podkladov na hodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie,
g) vykonávanie stavebného dozoru.

(3) Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb je oprávnený na vyhotovovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúceho sa konštrukcií pozemných a inžinierskych stavieb.
(4) Inžinier pre statiku stavieb je oprávnený na poskytovanie služieb vyhradených statikovi stavby podľa všeobecných predpisov, najmä na

a) vyhotovovanie projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb,
b) overovanie projektov z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb,
c) vykonávanie prieskumov, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky a
d) technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky nosných konštrukcií stavieb.

(5) Inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb je oprávnený na

a) vyhotovovanie projektovej dokumentácie týkajúcej sa technického, technologického a energetického vybavenia stavieb,
b) spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
c) vyhotovovanie podkladov na hodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie a
d) poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúce sa technického, technologického a energetického vybavenia stavieb.

(6) Inžinieri podľa odsekov 3 až 5 ďalej

a) vypracúvajú odborné posudky a odhady,
b) vykonávajú odborný autorský dohľad nad uskutočňovaním stavieb podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom konaní alebo v stavebnom konaní.

Komentár k § 4, 4a a 5

V týchto ustanoveniach sú vymedzené základné činnosti a služby rozdelené podľa profesii architekt, krajinný architekt a inžinier. Základné podmienky poskytovania týchto služieb sú ustanovené v § 3 ods. 7 až 9 tohto zákona.

Práva a povinnosti architektov a inžinierov v slobodnom povolaní

§ 6

(1) Architekt a inžinier je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach pokynmi investora alebo inej osoby, ktorá objednáva poskytovanie služieb (ďalej len „objednávateľ“).
(2) Architekti, krajinní architekti a inžinieri sú povinní pri vykonávaní povolania napomáhať realizáciu ústavného práva fyzických osôb na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva a dbať, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.
(3) Architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.

Komentár k § 6

- ods. 1 V tomto úvodnom ustanovení ohľadne práv a povinností architektov a inžinierov pri poskytovaní služieb objednávateľovi je výslovne stanovená povinnosť v prvom rade dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy a len v ich medziach zabezpečovať aj prípadné pokyny investora alebo inej osoby, ktorá objednáva poskytovanie služieb. V žiadnom prípade nesmie architekt a inžinier konať v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V prípade, ak sú pokyny objednávateľa v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí byť na túto skutočnosť upozornený a až následne má architekt alebo inžinier právo odmietnuť poskytnutie služby podľa § 8 tohto zákona.
- ods. 2 V súlade s čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky sa pre architektov, krajinných architektov a inžinierov výslovne stanovuje povinnosť pri výkone svojej činnosti napomáhať realizácii ústavného práva fyzických osôb na priaznivé životné prostredie a na ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva. Zároveň pri poskytovaní svojich služieb musia zabezpečiť, aby nedochádzalo k ohrozeniu právom chránených spoločenských záujmoch a vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi.
- ods. 3 Popri ochrane verejného záujmu sa zároveň stanovuje aj povinnosť chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa služieb. Pri tejto ochrane architekti a inžinieri musia konať čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.

§ 7

(1) Architekt a inžinier je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním služieb pre objednávateľa, ak by ich prezradením mohla vzniknúť ujma na právach alebo oprávnených záujmoch objednávateľa alebo ak si to objednávateľ vyhradil. Od tejto povinnosti ho môže oslobodiť iba objednávateľ.
(2) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
(3) Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na osoby, ktoré architekt alebo inžinier zamestnáva.

Komentár k § 7

Všetky skutočnosti, o ktorých sa architekt, inžinier alebo ich zamestnanci dozvedeli pri poskytovaní služieb pre objednávateľa, sú chránené pred ich zneužitím alebo nezákonným použitím zákonnou povinnosťou mlčanlivosti. V právnom poriadku Slovenskej republiky nie je vymedzený pojem mlčanlivosť. Mlčanlivosť však možno vymedziť ako právny inštitút, ktorého zmyslom je dodržiavanie pravidiel správania v úradnom i súkromnom styku zaručujúcich ochranu konkrétnych informácií o fyzických osobách a právnických osobách, ktorými fyzická osoba disponuje z dôvodu svojho osobitného právneho postavenia alebo úradných právomocí. Na tomto princípe je založená aj legislatíva, ktorá pri úprave mlčanlivosti v jednotlivých právnych predpisoch ustanovuje jej osobný (ktorej fyzickej osoby sa týka) a vecný rozsah (na aké informácie sa vzťahuje).
Povinnosť mlčanlivosti sa týka všetkých skutočností, o ktorých architekt, inžinier alebo jeho zamestnanci nadobudli vedomosť pri poskytovaní služieb pre objednávateľa bez ohľadu na ich význam. Pre vznik povinnosti mlčanlivosti stačí, že sa vyskytli pri poskytovaní služieb. Pre čas trvania povinnosti mlčanlivosti je rozhodujúci výkon funkcie architekta, inžiniera alebo pracovného pomeru ich zamestnancov. Na rozdiel od iných profesii nie je v zákone upravená povinnosť mlčanlivosti po zániku funkcie.
Architekt a inžinier je zodpovedný za svojich zamestnancov a musí zabezpečiť, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali aj jeho prípadní zamestnanci. Spravidla sa to zabezpečuje už pri vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu prijatím istých interných opatrení založených v náležitom poučení, o podstate a význame tejto mlčanlivosti, o rozsahu skutočností, ktoré sú chránené. Môže to byť aj súčasťou pracovnej zmluvy alebo ako osobitné poučenie.
Zákonná povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa však výslovne nevzťahuje na také prípady, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu. Nesplnenie tejto povinnosti môže byť naplnením skutkovej podstaty podľa § 340 a 341 Trestného zákona.

§ 8

(1) Každý má právo na to, aby mu architekt a inžinier poskytol služby.
(2) Architekt alebo inžinier odmietne poskytnúť služby,

a) ak pokyny objednávateľa sú v rozpore so zákonom, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s predpismi komory alebo so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, stavebným povolením alebo so slovenskou technickou normou, alebo sú technicky neuskutočniteľné alebo ich vykonanie by ohrozilo životy alebo zdravie občanov alebo dobré mravy a objednávateľ napriek upozorneniu trvá na ich splnení,
b) ak by ich vykonaním pre rôznych objednávateľov, ktorých záujmy sú v kolízii, mohlo dôjsť k ohrozeniu povinnosti mlčanlivosti, k nekalej súťaži alebo k porušeniu pravidiel verejnej súťaže,
c) ak presahujú oprávnenie podľa autorizačného osvedčenia.

(3) Odoprieť poskytnúť služby môže architekt alebo inžinier vtedy, keď

a) jeho pracovné zaťaženie už prijatými objednávkami znemožňuje náležite vykonať požadované činnosti,
b) zo zdravotných alebo rodinných dôvodov, ktoré sú dočasne prekážkou znemožňujúcou náležite vykonať požadované činnosti.

(4) Architekt a inžinier sa nesmie zúčastniť na verejnej architektonickej alebo na inej odbornej súťaži, pri ktorej komora zistila nedodržanie pravidiel čestného súťaženia a súlad s právnymi predpismi.⁵⁾ Účasť na súťaži napriek tomuto zisteniu komory je disciplinárnym previnením.
(5) Architekt alebo inžinier môže odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c) alebo z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.⁶⁾
(6) Vzájomné vzťahy medzi architektom alebo inžinierom a objednávateľom pri poskytovaní služieb sa spravujú ustanoveniami osobitných predpisov.⁷⁾

Komentár k § 8

V súlade so slobodou výberu je pre každú fyzickú osobu ako prípadného objednávateľa služieb stanovená zásada slobodného výberu architekta alebo inžiniera. V odseku 2 a 3 sú stanovené obligatórne a fakultatívne dôvody na odopretie poskytnutia služby objednávateľovi zo strany architekta a inžiniera.
V prípade naplnenia niektorého z troch obligatórnych dôvodov je architekt alebo inžinier povinný priamo zo zákona odmietnuť poskytnutie služby objednávateľovi už pred prípadným podpisom zmluvy o poskytnutí určitej služby s objednávateľom.
Prvým dôvodom môžu byť prípadné pokyny objednávateľa, ktoré:

– sú v rozpore so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s predpismi komory, so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, stavebným povolením alebo so slovenskou technickou normou,
– sú technicky neuskutočniteľné,
– by mohli ohroziť životy alebo zdravie fyzických osôb alebo dobré mravy, ak by sa vykonali.

Druhým dôvodom je kolízia záujmov pri poskytovaní služieb pre rôznych objednávateľov, nakoľko pri súčasnom poskytovaní služieb by mohlo dôjsť k ohrozeniu povinnosti mlčanlivosti, k nekalej súťaži alebo k porušeniu pravidiel verejnej súťaže.

Tretím dôvodom je skutočnosť, ak poskytovaním služieb pre objednávateľa môže dôjsť k prekročeniu oprávnení podľa autorizačného osvedčenia. V prípade, ak sa niektorý z dôvodov, pre ktorý je architekt alebo inžinier zo zákona povinný odoprieť poskytnutie služby, objaví až po podpise zmluvy s objednávateľom, poskytuje sa v tomto zákone možnosť odstúpiť od platne uzatvorenej zmluvy. Toto ustanovenie je dôležité práve z dôvodu, že podľa § 48 Občianskeho zákonníka môže účastník zmluvy od nej odstúpiť, len ak mu to umožňuje Občiansky zákonník, osobitný zákon (t.j. tento zákon) alebo prípady dohodnuté účastníkmi zmluvy.
Zákon uvádza aj dva fakultatívne dôvody na odopretie poskytnutia služby objednávateľovi zo strany architekta a inžiniera. Prvým prípadom je vysoké pracovné zaťaženie už prijatými objednávkami, ktoré by znemožnili náležite a včas vykonať požadované činnosti. Druhým dôvodom sú prípadné zdravotné alebo rodinné dôvody, ktoré môžu byť dočasne prekážkou znemožňujúcou náležite vykonať požadované činnosti.
Rešpektujúc postavenie komory v oblasti verejnej súťaže sa stanovuje povinnosť pre architektov aj inžinierov nezúčastniť sa na verejnej architektonickej súťaži alebo na inej odbornej súťaži, pri ktorej komora zistila nedodržanie pravidiel čestného súťaženia alebo nesúlad s právnymi predpismi. Prípady porušenia tohto zákazu zo strany architektov a inžinierov zákon označuje ako disciplinárne previnenie.
Vzťah architekta, respektíve inžiniera a objednávateľa pri poskytovaní služieb je dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, ktorý sa svojou povahou najviac podobá právnej úprave zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti sú predmetom osobnomajetkových práv autora a súhlas na použitie diela sa realizuje prostredníctvom písomnej licenčnej zmluvy podľa zákona NR SR č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 9

(1) Architekt alebo inžinier môže poskytovať služby sám alebo spoločne s inými architektmi alebo inžiniermi. Architekti alebo inžinieri môžu na vykonávanie povolania vytvoriť obchodnú spoločnosť, ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi.
(2) Ak architekti alebo inžinieri poskytujú služby spoločne, právne vzťahy medzi nimi vyplývajúce zo spoločného výkonu činností upravia zmluvou.⁸⁾ Objednávateľovi zodpovedá za poskytovanie služieb každý samostatne, ak s objednávateľom nebolo vopred dohodnuté inak.
(3) Architekti a inžinieri, ktorí poskytujú služby spoločne, môžu mať spolu iba jedno sídlo ateliéru alebo kancelárie.
(4) Architekt alebo inžinier sa môže dať zastúpiť iným architektom alebo inžinierom v rozsahu uvedenom v poverení na zastupovanie. Jednotlivé úkony za architekta alebo inžiniera môže v jeho mene vykonať aj ten, kto je u neho zamestnaný.

Komentár k § 9

- ods. 1 V súlade so zásadami architektonickej praxe Medzinárodného zväzu architektov (UIA) ale aj praxe v členských štátoch sa týmto zákonom umožňuje architektom alebo inžinierom poskytovať služby samostatne alebo spoločne s inými architektmi alebo inžiniermi. Architekti alebo inžinieri môžu na vykonávanie povolania vytvoriť obchodnú spoločnosť podľa Obchodného zákonníka (t.j. verejnú obchodnú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť), ale len za splnenia podmienky, aby v nej boli väčšinovými spoločníkmi.
- ods. 2 a 3 Okrem založenia obchodnej spoločnosti architekti a inžinieri môžu založiť združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré však nemá spôsobilosť na práva a povinnosti (nemá právnu subjektivitu). Z tohto dôvodu aj zákon ustanovuje skutočnosť, že objednávateľovi zodpovedá za poskytovanie služieb každý združený architekt alebo inžinier samostatne, ak s objednávateľom nebolo vopred dohodnuté inak. Združenie architektov alebo inžinierov vzniká uzatvorením písomnej zmluvy o združení a obligatórnou náležitosťou zmluvy je určenie spoločného účelu združenia. Zmluvou sa zároveň zvyčajne vymedzujú aj činností účastníkov zmluvy zameraných na dosiahnutie dohodnutého účelu. U obchodných spoločností je ich sídlo zapísané v obchodnom registri, a obdobne aj v prípade združení sa stanovuje požiadavka pre architektov a inžinierov poskytujúcich služby spoločne, aby mali spoločné iba jedno sídlo ateliéru alebo kancelárie.
- ods. 4 Architekti aj inžinieri sa na základe písomného plnomocentva podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka môžu dať zastúpiť iným architektom alebo inžinierom, a to v rozsahu uvedenom v poverení na zastupovanie. V prípade architektov a inžinierov, ktorí sú aj zamestnávateľmi, môžu za nich vykonávať určité právne úkony aj ich zamestnanci. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. V prípade prekročenia oprávnenia zamestnanca pri vykonaní právneho úkonu bez dodržania písomnej formy poverenia na uskutočnenie právnych úkonov v určitých veciach v mene zamestnávateľa, alebo v prípade absencie poverenia, daný úkon zamestnanca nemožno kvalifikovať ako neplatný podľa ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Voči zamestnancovi, ktorý svojím právnym úkonom prekročil rámec svojho oprávnenia, má zamestnávateľ možnosť domáhať sa náhrady prípadnej škody, ktorá mu v dôsledku takéhoto právneho úkonu vznikla.

§ 10

Zamestnávanie iných osôb

Architekt a inžinier môže zamestnávať v pracovnom pomere iné osoby. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.

Komentár k § 10

V tomto ustanovení zákona sa poskytuje možnosť pre architektov a inžinierov zamestnávať iné fyzické osoby ako zamestnancov v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Architekt alebo inžinier ako zamestnávateľ však môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
V praxi je obvyklé využívanie dohôd napríklad v oblasti zabezpečenia mzdovej agendy, evidencie, ktorú je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa osobitných predpisov (napr. účtovníctvo, vykazovanie štatistických údajov). Nie je však vylúčené, aby zamestnávateľ zabezpečil formou niektorej z dohôd aj výkon činností tvoriacich predmet jeho činnosti, avšak len výnimočne.

§ 11

Odmena

(1) Architekt a inžinier poskytuje služby za odmenu (honorár). Poskytovať služby bezodplatne môže iba so súhlasom komory, alebo ak ide o práce malého rozsahu pre zariadenia zdravotníckej a sociálnej starostlivosti alebo charitatívne zariadenia.
(2) Na odmenu a na vecné výdavky možno požadovať primeraný preddavok.¹⁰⁾

Komentár k § 11

Architekti a inžinieri sú povinní poskytovať svoje služby za určitý honorár, pričom jeho horná ani dolná hranica nie je limitovaná. Odmena za poskytnutie služby sa zvyčajne určuje na základe dohody s objednávateľom a spravidla býva splatná až po poskytnutí služby. Zákonom NR SR č. 624/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa na účely liberalizácie odmien vypustilo ustanovenie, na základe ktorého komora určovala svojim členom záväzný honorárový poriadok.
Zákonné výnimky z bezplatného poskytnutia služby zo strany architekta alebo inžiniera sú podmienené:

– predchádzajúcim súhlasom komory alebo
– prácami malého rozsahu pre určitý vymedzený okruh subjektov (zariadenia zdravotníckej a sociálnej starostlivosti alebo charitatívne zariadenia).

S ohľadom na povahu a rozsah poskytovanej služby existuje možnosť jednostranne požadovať od objednávateľa aj poskytnutie preddavku na odmenu a na vecné výdavky. Výška preddavku by mala byť primeraná povahe poskytovanej služby a nákladom. Ak nie je dohodnuté inak, je preddavok splatný hneď prvý deň po uplynutí dňa, v ktorom bol objednávateľ o preddavok požiadaný.

§ 12

Poistenie zodpovednosti za škodu

(1) Architekti a inžinieri zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti s vykonávaním svojej činnosti. Zodpovedajú aj za škodu, ktorú spôsobili osoby, ktoré konali v ich mene ako ich zamestnanci alebo zástupcovia na základe plnomocenstva.
(2) Architekt a inžinier uzavrie do desať dní po zápise do zoznamu zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu,¹¹⁾ ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom jeho činnosti a činnosti jeho zamestnancov. Uzavretie zmluvy oznámi komore.
(3) Komora môže uzatvoriť hromadnú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu v prospech svojich členov zapísaných v zozname vedenom komorou. Člen je povinný platiť poistné podľa hromadnej poistnej zmluvy komore, inak jeho povinnosť podľa odseku 2 naďalej trvá.
(4) Poistenie podľa odseku 2 trvá po celý čas zapísania v zozname alebo čas zamestnávania zamestnancov.

Komentár k § 12

V tomto ustanovení sa zakotvuje objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s vykonávaním činnosti architekta, inžiniera ale aj osôb, ktoré konali v ich mene ako ich zamestnanci alebo zástupcovia na základe plnomocenstva. Zároveň sa osobe architekta alebo inžiniera ustanovuje desaťdňová lehota na splnenie zákonnej povinnosti uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom jeho činnosti a činnosti jeho zamestnancov. Lehota začína plynúť po dni, kedy bola osoba architekta alebo inžiniera zapísaná v príslušnej komore do zoznamu, pričom splnenie povinnosti je nevyhnutné oznámiť komore, ktorá vedie zoznam. Poistenie, ktoré vzniká na základe tejto zákonnej povinnosti sa označuje ako zákonné zmluvné poistenie, nakoľko tento druh poistenia sa výlučne vzťahuje na poistenie zodpovednosti za škodu. Dôvodom tejto zákonnej povinnosti je verejný záujem na prípadnom rýchlom uspokojení nárokov na náhradu škody, ktorá by vznikla v súvislosti s činnosťou architekta alebo inžiniera, kde existuje riziko vzniku škôd na zdraví ľudí alebo majetku. Povinné zmluvné poistenie môže však zaniknúť v prípade nezaplatenia poistného. V prípade, že by architekt alebo inžinier vykonával svoju činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu, vystavuje sa riziku, že ho komora následne vyškrtne zo zoznamu (§ 17). Doba poistenia zodpovednosti za škodu musí preto trvať v súlade so zákonom po celý čas zapísania architekta a inžiniera do zoznamu v príslušnej komore alebo po dobu zamestnávania zamestnancov.
V prípade, ak si architekt alebo inžinier neuzavrie individuálnu zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, má možnosť poistenia aj prostredníctvom hromadnej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, ktorú môže komora uzatvoriť v prospech svojich členov zapísaných do zoznamu. Člen komory je následne povinný platiť poistné podľa hromadnej poistnej zmluvy komore.

§ 13

Použitie a povaha písomností

(1) Dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky.
(2) Architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora podľa osobitných predpisov.¹²⁾

Komentár k § 13

V rámci svojej odbornej činnosti architekti a inžinieri vypracúvajú rôzne písomnosti. Aby niektoré písomnosti mohli nadobudnúť charakter verejnej listiny a mohli byť použité na úradné účely, je nevyhnutné, aby súčasne spĺňali tieto formálne náležitosti:

– vlastnoručný podpis pôvodcu písomností architekta alebo inžiniera a
– odtlačok jeho úradnej pečiatky.

Preukazom oprávňujúcim architektov a inžinierov na vykonávanie ich regulovaného povolania na Slovensku vo vzťahu k investorom a iným objednávateľom služieb, vo vzťahu k úradom, ale aj k poisťovni, banke a iným inštitúciám je autorizačné osvedčenie Slovenskej komory architektov alebo Slovenskej komory autorizovaných inžinierov a pečiatka so štátnym znakom Slovenskej republiky, ktoré prepožičiava príslušná komora.

V zákone sa na účely posilnenia ochrany autorských práv výslovne ustanovuje povinnosť využiť architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti (dielo), uvedené na písomnostiach s vlastnoručným podpisom pôvodcu (autora – architekta alebo inžiniera) a odtlačkom jeho úradnej pečiatky, iba na účel, na ktorý boli vyhotovené. Dielo autora je predmetom osobnomajetkových práv autora, ktorý má právo dielo použiť a udeliť súhlas inej osobe (objednávateľovi) na použitie diela niektorým zo spôsobov uvedených v § 18 zákona NR SR č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv. Súhlas na použitie diela sa realizuje prostredníctvom písomnej licenčnej zmluvy, ktorá musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

§ 14

Pečiatka

(1) Architekti a inžinieri používajú na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky.
(2) Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm.¹³⁾ V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko s titulmi a vo vnútornom kruhopise označenie buď „autorizovaný architekt“, buď „autorizovaný krajinný architekt“ alebo „autorizovaný stavebný inžinier“. V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo.
(3) Pečiatky eviduje komora. Ak bol architekt alebo inžinier zo zoznamu vyčiarknutý, pečiatku musí odovzdať komore do troch dní od vyčiarknutia.

Komentár k § 14

V nadväznosti na predchádzajúce ustanovenie zákona sa precizujú náležitosti pečiatky používanej pri poskytovaní služieb na overovanie pravosti ich písomností, aby ich bolo možné použiť na úradné účely a mali charakter verejnej listiny. Pečiatky vyhotovuje, eviduje a vydáva komora. Ak bol architekt alebo inžinier zo zoznamu vyčiarknutý, je jeho povinnosťou odovzdať pečiatku komore do troch dní od vyčiarknutia pod hrozbou spáchania priestupku.
Podrobnosti o používaní pečiatok v snahe zamedziť ich prípadnému zneužitiu si môžu upraviť komory. Napríklad architekt používa pečiatku na osvedčovanie písomností ako je projektová dokumentácia, odborné posudky, odhady a dobrozdania, podanie v konaní vedenom na orgáne územného plánovania alebo na stavebnom úrade, na písomnosti obsahujúce architektonické, konštrukčné a technické riešenia určené na úradné konanie alebo ako plnenie objednávateľovi. Zároveň je povinný každé odtlačenie pečiatky zaznamenať v knižke použitia pečiatky.

§ 14a

Práva a povinnosti architektov a inžinierov ako zamestnancov

(1) Na architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú povolanie ako zamestnanci, sa vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 12 ods. 2 a 4, § 13 a 14.
(2) Plnenie pracovných úloh a pokynov zamestnávateľa architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú povolanie ako zamestnanci, nesmie byť na úkor odbornosti ich výkonu.

Komentár k § 14a

S ohľadom na skutočnosť, že architekti a inžinieri v postavení zamestnancov nevykonávajú svoje odborné činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, zákon taxatívne vymenúva ustanovenia tohto zákona, ktoré sa na nich vzťahujú. Aj architekti a inžinieri v postavení zamestnanca vyhotovujú doklady a písomnosti (verejné listiny) osvedčené pečiatkou, ktorú im pridelila komora po zápise do zoznamu podľa § 15 tohto zákona. Preto ako odborne spôsobilé osoby sú povinné náležite plniť pracovné úlohy a pokyny zamestnávateľa. V prípade dopustenia sa závažných nedostatkov odbornej povahy môže dôjsť aj k ich preskúšaniu podľa § 23a tohto zákona.

§ 14b

Práva a povinnosti hosťujúcich architektov a hosťujúcich stavebných inžinierov

(1) Na hosťujúcich architektov a na hosťujúcich stavebných inžinierov, ktorí

a) poskytujú služby v slobodnom povolaní, sa počas zapísania v registri vzťahujú § 6 až 13,
b) pracujú ako zamestnanci, sa počas zapísania v registri vzťahujú § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 12 ods. 2 až 4 a § 13.

(2) Hosťujúci architekti a hosťujúci stavební inžinieri na čas poskytovania služieb používajú odtlačok pečiatky na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili.
(3) Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené, a vo vnútornom kruhopise označenie buď „hosťujúci architekt“, buď „hosťujúci krajinný architekt“, alebo „hosťujúci stavebný inžinier“. V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo a rozsah dočasnej platnosti registrácie.
(4) Pečiatky obstaráva a eviduje komora. Ak bol hosťujúci architekt alebo hosťujúci stavebný inžinier vyčiarknutý z registra, pečiatku musí odovzdať komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí z registra.

Komentár k § 14b

V odseku 1 je pre hosťujúcich architektov a hosťujúcich stavebných inžinierov vymedzený základný rozsah ich práv a povinností podľa tohto zákona. Vzhľadom na ich rozsah možno povedať, že ich majú vo vzťahu k verejnosti rovnaké ako usadené osoby.
Na účely zdôraznenia rovnosti hosťujúcich architektov a hosťujúcich inžinierov s architektmi a inžiniermi vo vykonávaní odborných činností vo výstavbe vo vzťahu k stavebným úradom, bankám alebo verejnosti majú hosťujúce osoby osvedčenie o zapísaní do registra, t.j. registračné osvedčenie a pečiatku. Pečiatka je svojím tvarom i obsahom rovnaká ako u architektov a inžinierov s rozdielom v registračnom čísle (v kóde registra) a v nápise „hosťujúci architekt“, „hosťujúci krajinný architekt“ alebo „hosťujúci stavebný inžinier. Pri vydávaní a správe pečiatok komorou sa postupuje primerane ako pri architektoch alebo inžinieroch.

§ 14c

Právnické osoby

Právnická osoba môže mať zapísané v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb podľa § 4, 4a alebo § 5, ak zamestnáva ako odborného garanta osobu autorizovanú alebo registrovanú na ich výkon podľa tohto zákona a ak tieto služby poskytuje prostredníctvom takejto osoby alebo pod jej osobným odborným dohľadom. Podkladom na zapísanie predmetu činnosti do obchodného registra je autorizačné osvedčenie podľa § 19 alebo registračné osvedčenie podľa § 19a tohto zamestnanca.

Komentár k § 14c

Jednou z povinných náležitostí zápisu do obchodného registra podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je predmet činnosti. V súlade s týmto zákonom môže mať právnická osoba (obchodné spoločnosti) v predmete svojej činnosti poskytovanie služieb podľa § 4, 4a alebo 5 tohto zákona, len za splnenia požiadavky zamestnávania osoby autorizovanej alebo registrovanej na ich výkon podľa tohto zákona a ak tieto služby poskytuje prostredníctvom takejto osoby alebo pod jej osobným odborným dohľadom. Podkladom na zapísanie predmetu činnosti do obchodného registra môže byť len autorizačné osvedčenie alebo registračné osvedčenie tohto zamestnanca podľa § 19, resp. § 19a tohto zákona.

§ 14d

Práva a povinnosti krajinných architektov

Na práva a povinnosti krajinných architektov sa vzťahujú ustanovenia § 6 až 14c rovnako.

Komentár k § 14d

Vzhľadom na obdobné postavenie a obdobnú činnosť krajinných architektov k architektom sa pre nich ustanovujú rovnaké práva a povinnosti.

TRETIA ČASŤ

PRÍSTUP K REGULOVANÝM POVOLANIAM

§ 15

Zapísanie do zoznamov

(1) Do zoznamu komora zapíše na základe autorizácie

a) podľa § 2 písm. a) toho, kto preukáže, že

1. je občanom členského štátu a má plnú spôsobilosť na právne úkony,
2. je bezúhonný,
3. má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16,
4. má odbornú prax uznanú podľa § 16b,
5. vykonal autorizačnú skúšku podľa § 21 a
6. zložil sľub podľa § 23,

b) podľa § 2 písm. b) toho, kto preukáže, že

1. je občanom členského štátu,
2. je bezúhonný,
3. jeho doklady o vzdelaní a o odbornej praxi boli uznané v domovskom členskom štáte; inak je povinný predložiť doklady podľa písmena a) tretieho a štvrtého bodu,
4. pri vstupe do profesie vykonal autorizačnú alebo inak označenú skúšku spôsobilosti v domovskom členskom štáte; inak ho zapíše až po vykonaní autorizačnej skúšky podľa § 21.

(2) Žiadosť o zapísanie do zoznamu sa podáva na tlačive komory v štátnom jazyku; jej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1. Komora potvrdí prijatie žiadosti do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti a v tejto lehote žiadateľovi oznámi prípadné nedostatky žiadosti, najmä ktoré doklady chýbajú. Komora rozhodne o zapísaní architekta do troch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná, a ak ide o krajinného architekta alebo o stavebného inžiniera, do štyroch mesiacov odo dňa, keď je žiadosť úplná. Ak je potrebné vykonať aj autorizačnú skúšku, lehota plynie odo dňa úspešného vykonania autorizačnej skúšky.
(3) Ak sú odôvodnené pochybnosti o dokladoch podľa odsekov 1 a 2, komora môže požiadať regulačný orgán domovského členského štátu o potvrdenie autentickosti dokladov a o potvrdenie, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie z hľadiska odbornej prípravy, najmä či

a) bol kurz odbornej prípravy vo vzdelávacom zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, formálne potvrdený vysokou školou v členskom štáte vydania dokladu,
b) doklad o vzdelaní je rovnaký ako doklad, ktorý by sa vydal, ak by sa kurz odbornej prípravy v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte vydania dokladu, a
c) doklad o vzdelaní dáva na území členského štátu vydania dokladu tie isté profesijné práva, o aké sa uchádza.

(4) Komora nezapíše do zoznamu toho, kto nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo kto je zamestnancom komory.
(5) Podrobné pravidlá o zápise do komory upraví štatút komory.

Komentár k § 15

Účelom týchto ustanovení zákona bolo spresniť základné požiadavky na osoby, ktoré sa budú uchádzať o zapísanie do niektorého zoznamu (zoznamu architektov, zoznamu krajinných architektov alebo zoznamu inžinierov) a zároveň podmienky ich autorizácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií.
V ods. 1 písm. a) sú uvedené požiadavky na zápis do zoznamu pre žiadateľov – najmä absolventov škôl, ktorí chcú po prvýkrát vstúpiť do regulovaného povolania. Môže ísť o absolventov slovenských škôl, ako aj o absolventov škôl z iných členských štátov. V prípade preukázania skutočností uvedených v § 16 ods. 5 tohto zákona môže ísť aj o absolventov škôl z nečlenských štátov.

V ods. 1 písm. b) je upravená autorizácia a zapísanie do zoznamu na základe uznania nadobudnutej odbornej kvalifikácie v inom členskom štáte. Vzťahuje sa na architektov, krajinných architektov a stavebných inžinierov, ktorí sú usadení v niektorom členskom štáte a vykonávajú svoje povolanie v tomto štáte podľa pravidiel smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií. V súlade s článkom 13 a 14 predmetnej smernice je ustanovená aj možnosť kompenzačného opatrenia pre prípady, ak nie je možné automaticky uznať kvalifikáciu žiadateľa o zápis do záznamu. Ide o situáciu, keď v domovskom členskom štáte povolanie architekta alebo inžiniera nie je regulované, alebo je síce regulované, ale na jeho vykonávanie nie je potrebné preukázať odbornú prax, alebo nie je potrebné vykonanie autorizačnej skúšky.

Zákon stanovuje písomnú formu žiadosti o zapísanie do zoznamu na tlačive komory v štátnom jazyku. Súčasť predmetnej žiadosti musia vo forme prílohy tvoriť doklady preukazujúce splnenie požiadaviek podľa odseku 1. Komora je povinná potvrdiť prijatie žiadosti o zápis do zoznamu v lehote jedného kalendárneho mesiaca odo dňa podania žiadosti. V rámci tejto zákonnej lehoty je povinná posúdiť žiadosť a úplnosť jej prílohy. Ak žiadosť má nedostatky, komora písomne oznámi žiadateľovi zistené nedostatky žiadosti. Následne na základe predloženia úplnej žiadosti, alebo dňom odstránenia všetkých nedostatkov začína plynúť komore trojmesačná lehota na rozhodnutie a zápis do zoznamu architektov. V prípade krajinných architektov alebo stavebných inžinierov je táto lehota predĺžená až na štyri mesiace. Ako zákonná prekážka plynutia tejto lehoty je predvídaný prípad, ak je potrebné vykonať aj autorizačnú skúšku. V danom prípade lehota plynie odo dňa úspešného vykonania autorizačnej skúšky. Zo zákona je vylúčený zápis do zoznamu u žiadateľov, ktorí nespĺňajú všetky zákonné požiadavky a u zamestnancov komory.

V súlade s článkom 50 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií sa ustanovili základné pravidlá spolupráce medzi regulačnými orgánmi členských štátov pri uznávaní kvalifikácií. Ak má teda komora odôvodnené pochybnosti o dokladoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia zákona, má právo požiadať príslušný regulačný orgán domovského členského štátu žiadateľa o:

- potvrdenie autentickosti dokladov a
- potvrdenie, že žiadateľ spĺňa požiadavky na uznanie z hľadiska odbornej prípravy.

V dožiadaní sa môže komora žiadať potvrdenie skutočnosti, že:

– bol kurz odbornej prípravy vo vzdelávacom zariadení, ktoré poskytlo odbornú prípravu, formálne potvrdený aj vysokoškolským zariadením založeným v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal;
– doklad o vzdelaní je rovnaký ako doklad, ktorý by sa vydal, ak by sa tento kurz v celom rozsahu absolvoval v členskom štáte, v ktorom sa doklad vydal, a
– doklad o formálnej kvalifikácii dáva na území členského štátu, v ktorom sa doklad vydal, tie isté profesijné práva, o aké sa uchádza v Slovenskej republike.

§ 15a

Zapisovanie do registra

(1) Do registra (§ 3 ods. 4 až 6) komora zapíše

a) pri prvom hosťovaní toho, kto preukáže, že

1. je občanom členského štátu,
2. je bezúhonný,
3. má doklad o vzdelaní uznaný podľa § 16,
4. je oprávnený v domovskom členskom štáte vykonávať regulované povolanie; inak je povinný predložiť doklad o tom, že vykonával počas predchádzajúcich desiatich rokov najmenej dva roky činnosti, ktoré sú obsahom regulovaného povolania podľa § 4, 4a alebo 5,
5. je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom povolania s platnosťou pre územie Slovenskej republiky,

b) pri predĺžení času hosťovania alebo pri opakovanom hosťovaní, ak od predchádzajúceho hosťovania neuplynuli viac ako dva roky, toho, kto preukáže, že spĺňa požiadavky podľa písmena a) druhého a piateho bodu.

(2) Žiadosť o zapísanie sa podáva na tlačive komory v štátnom jazyku; jej prílohou sú doklady preukazujúce požiadavky podľa odseku 1.
(3) Komora nezapíše do registra toho, kto spĺňa podmienky podľa odseku 1, ale o kom zistí, že je v členskom štáte

a) trestne alebo disciplinárne stíhaný,
b) v konkurze,
c) vo väzbe.

(4) Ak sa pred zapísaním do registra komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie do registra (ďalej len „uchádzač“) informáciu, ktorá by mohla byť prekážkou na zapísanie podľa odseku 3, upovedomí o tom regulačný orgán domovského členského štátu, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti alebo pravdivosti informácie.
(5) Komora zapíše uchádzača do registra do jedného mesiaca odo dňa, keď je žiadosť o zapísanie do registra úplná. Počas prešetrovania podľa odseku 4 neplynie lehota na zapísanie. Komora je povinná uchádzača upovedomiť o začatí prešetrovania a o prerušení plynutia lehoty. Ak uplynula lehota z dôvodu nečinnosti komory, uchádzač môže začať poskytovať služby aj bez zapísania do registra.
(6) Zapísanie do registra komora oznámi regulačnému orgánu domovského členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený. O zapísaní do registra vydá komora hosťujúcemu architektovi registračné osvedčenie.
(7) Proti zamietnutiu žiadosti o zapísanie do registra môže uchádzač podať žalobu na súd podľa osobitného predpisu.
(8) Podrobné pravidlá o zapísaní do registra upraví štatút komory.

Komentár k § 15a

Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa okrem architektov rozšírila možnosť hosťovania aj na krajinných architektov a na stavebných inžinierov. Základným predpokladom na zápis do registra je podanie písomnej žiadosti na tlačive príslušnej komory v štátnom jazyku, pričom žiadosť musí obsahovať všetky náležitosti a prílohy ustanovené v odseku 1 písm. a). Na účely odstránenia duplicity a zjednodušenia administratívy sa rozlišuje prvé hosťovanie a následné hosťovanie tej istej osoby, či už opakované alebo predĺžené. Komora zapíše uchádzača do registra do jedného mesiaca odo dňa, keď je žiadosť o zapísanie do registra úplná. Ak by uplynula lehota na zápis do registra z dôvodu nečinnosti komory, zákon ustanovuje prezumpciu kladného rozhodnutia a dáva uchádzačovi možnosť začať poskytovať služby aj bez zapísania do registra, a to bez prípadnej sankcie.
Zo zákona je vylúčené zapísanie do registra u uchádzača, ktorý síce splnil všetky zákonné požiadavky určené v odseku 1, ale komora sa dozvie, že je v inom členskom štáte trestne alebo disciplinárne stíhaný, v konkurze alebo vo väzbe. V prípade, ak má komora pochybnosti o existencii prekážky zápisu do registra, je povinná upovedomiť o svojej pochybnosti regulačný orgán domovského členského štátu, ktorý súčasne požiada o prešetrenie správnosti alebo pravdivosti informácie a vo vzťahu k žiadateľovi o zápis do registra je povinná upovedomiť ho o začatí prešetrovania a o prerušení plynutia lehoty na zápis do registra. Počas prešetrovania prekážky zápisu do registra lehota spočíva a neplynie.
V prípade, ak je žiadosť uchádzača úplná a neexistuje prekážka zápisu do registra, komora uchádzača zapíše do registra, oznámi túto skutočnosť príslušnému regulačnému úradu v domovskom členskom štáte. V opačnom prípade je komora povinná zamietnuť žiadosť o zápis do registra, proti čomu môže neúspešný žiadateľ podať žalobu na súd podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zákon síce ustanovuje výslovne len povinnosť vydať hosťujúcemu architektovi registračné osvedčenie, ale takéto osvedčenie sa s prihliadnutím na § 19a tohto zákona vydáva aj hosťujúcim krajinným architektom a hosťujúcim stavebným inžinierom.

§ 15b

Bezúhonnosť

(1) Bezúhonný nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania a jeho trest nebol zahladený.
(2) Bezúhonnosť sa na účely zapísania podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15a ods. 1 preukazuje výpisom z registra trestov. Ak sa v členskom štáte nevydávajú výpisy z registra trestov, možno bezúhonnosť preukazovať iným rovnocenným dokumentom vydávaným členským štátom alebo čestným vyhlásením uchádzača podľa práva členského štátu.
(3) Ak sa pred zapísaním podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 15a ods. 1 komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie informáciu o závažnej udalosti, ktorá sa stala mimo územia Slovenskej republiky, alebo ak zistí, že výpis z registra trestov, dokument alebo čestné vyhlásenie, ktorým uchádzač o zapísanie preukazuje svoju bezúhonnosť, obsahuje nesprávne alebo nepravdivé údaje a takáto informácia alebo zistenie by mohli byť prekážkou zapísania uchádzača, upovedomí o tom komoru alebo iný registračný orgán domovského členského štátu uchádzača, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti informácie alebo pravdivosti údajov. Počas prešetrovania neplynú lehoty na zapísanie.
(4) Funkcionári a zamestnanci komory, ktorí prišli do styku s informáciami a údajmi podľa § 15a ods. 4 alebo podľa odseku 3, sú povinní zachovávať mlčanlivosť.

Komentár k § 15b

Jedným zo základných predpokladov na zápis do zoznamu alebo registra je preukázanie bezúhonnosti. V tejto súvislosti zákon negatívnym spôsobom vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Za bezúhonného sa teda nemôže považovať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania, pričom jej trest nebol zahladený; pre občanov Slovenskej republiky postupom podľa § 469 a nasl. Trestného poriadku.
Bezúhonnosť sa zásadne preukazuje výpisom z registra trestov. Pre prípad, ak uchádzač o zápis do zoznamu alebo registra pochádza z členského štátu, v ktorom sa nevydávajú výpisy z registra trestov, poskytuje sa možnosť preukazovať bezúhonnosť iným rovnocenným dokumentom vydávaným členským štátom alebo čestným vyhlásením uchádzača podľa práva členského štátu.
Komora je povinná ešte pred zápisom do zoznamu alebo registra preveriť na komore alebo inom registračnom orgáne domovského členského štátu uchádzača informáciu o závažnej udalosti, ktorá sa stala mimo územia Slovenskej republiky, alebo pravdivosť výpisu z registra trestov, dokumentu alebo čestného vyhlásenia, ktorým uchádzač o zapísanie preukazuje svoju bezúhonnosť. Zákon bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie pod závažnou udalosťou a ponecháva to na úvahu príslušnej komory.

§ 16

Uznávanie dokladov o vzdelaní

(1) Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a automaticky uzná doklad o vzdelaní uvedený

a) v prílohe č. 2, ak vzdelávanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, začalo najskôr v akademickom referenčnom roku uvedenom v prílohe č. 2, vydalo ho vzdelávacie zariadenie uvedené v prílohe č. 2 a je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu,
b) v prílohe č. 3, ak vzdelávanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, začalo najneskôr v akademickom referenčnom roku uvedenom v prílohe č. 3, a to aj vtedy, ak toto vzdelávanie nespĺňa minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 6, a je doplnené osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že držiteľ dokladu o vzdelaní aktívne vykonával činnosti uvedené v § 4 najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov, ktoré predchádzajú roku vydania osvedčenia.

(2) Slovenská komora architektov automaticky uzná doklad o vzdelaní, ktorý na návrh výboru na uznávanie odborných kvalifikácií Európska komisia uznala ako doklad o architektonickom vzdelávaní, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 6, a oznámila to v Úradnom vestníku Európskej únie.
(3) Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o odbornej príprave architektov ako súčasti schém sociálneho zlepšenia alebo externého univerzitného štúdia, ktoré spĺňa minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 6, ktorý je

a) vydaný na základe úspešného zloženia skúšky z architektúry, ktorá musí byť rovnocenná štátnej záverečnej skúške, a
b) doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že jeho držiteľ pracoval najmenej sedem rokov v oblasti architektúry pod dohľadom architekta, architektonickej kancelárie alebo ateliéru.

(4) Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o trojročnej odbornej príprave na odborných vysokých školách „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko, ktorá existovala od 5. augusta 1985, ak táto odborná príprava spĺňala minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odseku 6, ktorý je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že

a) tento doklad o vzdelaní umožňuje prístup k povolaniu architekt v domovskom členskom štáte,
b) jeho držiteľ vykonal najmenej štvorročnú odbornú prax v Spolkovej republike Nemecko a
c) práca, ktorú v oblasti architektúry vykonal, je dôkazom o celom spektre jeho schopností, vedomostí a zručností uvedených v odseku 6 písm. d).

(5) Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná aj doklad o vzdelaní v odbore architektúra vydaný vzdelávacím zariadením v nečlenskom štáte, ak je doplnený osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu, ktoré osvedčuje, že uznal tento doklad na základe splnenia minimálnych požiadaviek na architektonické vzdelanie podľa odseku 6 a že jeho držiteľ má najmenej trojročnú odbornú prax v členskom štáte, ktorý uznal tento doklad o vzdelaní.
(6) Minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie podľa odsekov 1 až 5 sú splnené, ak odborná príprava

a) trvala najmenej štyri roky denného štúdia alebo šesť rokov celkového štúdia, z toho najmenej tri roky vo forme denného štúdia druhého stupňa na univerzite alebo v porovnateľnom vzdelávacom zariadení a tvorila ju v zásadnej časti architektúra,
b) udržiavala rovnováhu medzi teoretickými a praktickými hľadiskami počas jej celého trvania,
c) viedla k úspešnému zloženiu štátnej záverečnej skúšky na univerzitnej úrovni a
d) zaručila získanie

1. schopností vytvárať architektonické návrhy, ktoré uspokojujú aj estetické, aj technické požiadavky,
2. vedomostí o histórii a teórii architektúry a príbuzných umení, o technológiách a humanitných vedách,
3. vedomostí o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického návrhu,
4. vedomostí o urbanistickom projektovaní, plánovaní a zručnostiach v procese územného plánovania,
5. schopností chápať vzťah medzi ľuďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a potreby dávať do vzťahu budovy a priestory medzi nimi s ľudskými potrebami a rozsahom,
6. schopností chápať povolanie a úlohu architekta v spoločnosti, najmä pri príprave dokumentácií, ktoré berú do úvahy sociálne faktory,
7. schopností pochopiť metódy prieskumu a prípravy projektovej dokumentácie,
8. schopností pochopiť konštrukčné projektovanie, konštrukčné a technické problémy spojené so stavebným projektom,
9. vedomostí o fyzikálnych problémoch, technológiách a funkcii stavieb, aby boli zabezpečené komfortnými vnútornými podmienkami a klimatickou ochranou,
10. zručnosti projektovania, aby sa splnili požiadavky užívateľov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a požiadavkami na stavby,
11. vedomostí o priemysle, organizáciách a o predpisoch a procedúrach spojených so zavádzaním konceptov projektov do stavieb a s integrovaním plánov do všeobecného plánovania.

(7) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) je príslušné oznamovať Európskej komisii a členským štátom na základe návrhu Slovenskej komory architektov zmeny v zozname dokladov o vzdelaní architektov poskytovaných v Slovenskej republike podľa prílohy č. 3, ktoré už nespĺňajú požiadavky na uznanie.
(8) Slovenská komora architektov na účely autorizácie podľa § 15 a na účely hosťovania podľa § 15a uzná doklad o vzdelaní krajinných architektov, ktorý vydala v členskom štáte univerzita alebo iné vzdelávacie zariadenie rovnakej úrovne poskytujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijných odboroch krajinná tvorba, krajinné plánovanie alebo záhradná a krajinná architektúra.
(9) Na uznávanie dokladov o vzdelaní krajinných architektov, ktoré vydali vysoké školy neposkytujúce vzdelanie v architektúre, a na uznávanie dokladov o vzdelaní stavebných inžinierov sa vzťahujú všeobecné predpisy o uznávaní odborných kvalifikácií.^13a)

Komentár k § 16

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií rozlišuje tzv. automatické uznávanie a proces individuálneho uznávania kvalifikácií. V súlade s ňou preto zákon bližšie upravuje uznávanie kvalifikácií. V ods. 1 a 2 je určitým spôsobom vymedzený rozsah dokladov o vzdelaní, ktoré Slovenská komora architektov musí automaticky uznať. Zoznamy dokladov sú uvedené v prílohe č. 2 a v prílohe č. 3 k tomuto zákonu. Predmetná smernica je založená na predpoklade, že zoznam v prílohe č. 2 sa bude priebežne dopĺňať ďalšími diplomami, ktoré budú akreditované Európskou komisiou, a výsledok akreditácie zverejnený oznámeniami v Úradnom vestníku Európskej únie. Od účinnosti smernice dňa 20. októbra 2005 došlo už k doplneniu zoznamu o diplomy napríklad portugalských škôl (Ú.v. EÚ C 332, 30. 12. 2006). Zároveň zákon v súlade so smernicou uznáva aj diplomy zo vzdelávania (príloha č. 3), ktoré už nezodpovedá minimálnym požiadavkám na architektonické vzdelanie ustanovených v ods. 6. Tieto by sa mali postupne vypúšťať. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je kompetentným orgánom a má notifikačné poslanie vo vzťahu k Európskej komisii a členským štátom, aby na základe návrhu Slovenskej komory architektov oznamoval zmeny v zozname dokladov o vzdelaní architektov poskytovaných v Slovenskej republike podľa prílohy č. 3, ktoré už nespĺňajú požiadavky na uznanie.
V rámci ods. 3 až 5 sú stanovené základné pravidlá uznávania ostatných dokladov o architektonickom vzdelaní tak, ako sú uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Pod výrazom „súčasť schém sociálneho zlepšenia“ sa rozumejú národné programy dodatočného vzdelávania zakončeného záverečnou skúškou z architektúry rovnocennou štátnej záverečnej skúške, ktoré sú určené pre osoby, ktoré nemajú architektonické vzdelanie podľa § 16 ods. 6 zákona, ale ktoré viac ako sedemročnou odbornou praxou pod dohľadom autorizovaného architekta alebo architektonického ateliéru preukážu schopnosti a zručnosti podľa § 16 ods. 6 písm. d). Zákon týmto zabezpečil prevzatie časti článku 47 ods. 2 smernice. V rámci odseku 6 sa definuje základný rámec pre uznanie vzdelania ako architektonického vzdelania. Bez toho, aby boli zároveň naplnené všetky zákonné požiadavky odseku 6, nebude možné uznať nijaké architektonické vzdelanie na účely výkonu povolania architekt.
Slovenská komora architektov je podľa prílohy II bodu 2.C.IV Architektúra Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii kompetentným orgánom na uznávanie dokladov o formálnych kvalifikáciách krajinných architektov, ale len v tých prípadoch, ak boli získané na univerzitách poskytujúcich architektonické vzdelanie v študijných odboroch krajinná tvorba, krajinné plánovanie alebo záhradná a krajinná architektúra.
Na uznávanie dokladov formálnych kvalifikácií krajinných architektov získaných na vysokých školách, ktoré neposkytujú architektonické vzdelanie (v Slovenskej republike napríklad na univerzitách v Nitre a vo Zvolene), je kompetentným orgánom Ministerstvo školstva SR podľa zákona NR SR č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona NR SR č. 560/2008 Z. z. Obdobne doklady o formálnych kvalifikáciách stavebných inžinierov môže uznávať Ministerstvo školstva SR.

§ 16a

Doklady o vzdelaní

(1) Žiadateľ o uznanie dokladu o vzdelaní priloží k žiadosti o uznanie originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu dokladu o vzdelaní; notárske alebo iné úradné osvedčenie fotokópie dokladu o vzdelaní možno nahradiť osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu. Ak ide o doklad vydaný v cudzine, priloží sa aj preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak je doklad v českom jazyku.
(2) Ak je potrebné zároveň s dokladom o vzdelaní preskúmať splnenie požiadaviek na obsah vzdelávania podľa § 16 ods. 6, k žiadosti musí byť priložené osvedčenie vzdelávacieho zariadenia, ktoré vydalo doklad o vzdelaní. Prílohou osvedčenia je obsah študijného odboru alebo odbornej prípravy a potvrdenie o absolvovaných skúškach. Ak ide o štúdium v cudzine, priloží sa aj preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak je obsah študijného odboru v českom jazyku.
(3) Na účely uznania odbornej kvalifikácie stavebných inžinierov sa vyžaduje doklad o vzdelaní získaný v členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa

a) stavebného zamerania; pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) prvom až treťom bode sa vyžadujú doklady uvedené v prílohe č. 3,
b) elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. b) štvrtom bode.

(4) Ministerstvo školstva Slovenskej republiky po vyjadrení príslušnej komory môže uznať doklad o vzdelaní získaný v členskom štáte aj na základe iného vzdelania, než je uvedené v odseku 3 a v § 16 ods. 8, ak ide o vysokoškolské vzdelanie

a) technického zamerania pre kategórie podľa § 5 ods. 1 písm. b) a ide o žiadateľa, ktorý svojou najmenej sedemročnou odbornou praxou v oblasti stavebníctva dostatočne preukázal potrebnú technickú spôsobilosť,
b) prírodovedného, lesníckeho alebo poľnohospodárskeho zamerania a ide o žiadateľa, ktorý svojou najmenej sedemročnou odbornou praxou v oblasti krajinnej alebo záhradnej architektúry dostatočne preukázal potrebnú odbornú spôsobilosť krajinného architekta.

(5) Doklad o vzdelaní uznaný podľa všeobecných predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií sa na účely autorizácie podľa § 15 alebo na účely hosťovania podľa § 15a predkladá spolu s originálom alebo s úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky o jeho uznaní.

Komentár k § 16a

V týchto ustanoveniach sa určuje postup pri uznávaní odbornej kvalifikácie, kde je dôležité najmä predkladanie relevantných dokladov. Žiadateľ je povinný predložiť príslušnému regulačnému orgánu spolu so žiadosťou o uznanie dokladu o vzdelaní aj originál alebo úradne osvedčenú fotokópiu dokladu o vzdelaní preložený aj do slovenského jazyka. Úradné osvedčenie fotokópie dokladu o vzdelaní možno nahradiť osvedčením regulačného orgánu domovského členského štátu. V prípade pochybnosti o splnení minimálnych požiadaviek na architektonické vzdelanie je potrebné regulačnému orgánu, okrem dokladu o vzdelaní, predložiť aj osvedčenie vzdelávacieho zariadenia, ktoré vydalo doklad o vzdelaní, ktorého prílohou je obsah študijného odboru alebo odbornej prípravy a potvrdenie o absolvovaných skúškach.
Aby Ministerstvo školstva SR mohlo uznať odbornú kvalifikáciu stavebných inžinierov pochádzajúcich z členských štátov, musia žiadatelia o oznanie preukázať doklad o vzdelaní získaný v členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa so stanoveným zameraním.
Zákon priznáva kompetenciu Ministerstvu školstva SR, aby po predchádzajúcom stanovisku príslušnej komory uznalo aj iné technické vzdelanie (v prípade stavebných inžinierov) alebo prírodovedné, lesnícke alebo poľnohospodárske vzdelanie (v prípade krajinných architektov), ako požadované vzdelanie v § 16a ods. 3 a v § 16 ods. 8 podľa tohto zákona. Nedostatok vzdelania je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií kompenzovaný jednak dlhšou praxou a zároveň praktickým preukázaním spôsobilosti vykonávať povolanie.

§ 16b

Odborná prax

(1) Na účely prístupu k regulovanému povolaniu sa vyžaduje odborná prax v trvaní troch rokov vykonaná po skončení vzdelávania pod dohľadom architekta, krajinného architekta alebo inžiniera alebo v rámci ich ateliéru alebo kancelárie.
(2) Odborná prax podľa odseku 1 sa preukazuje knižkou odbornej praxe, ak ide o architekta alebo krajinného architekta, a záznamníkom o odbornej praxi, ak ide o inžiniera.

Komentár k § 16b

V tomto ustanovení zákona sa bližšie vymedzujú pravidlá trvania, obsahu a preukazovania odbornej praxe architekta, krajinného architekta alebo inžiniera. Ustanovenie o odbornej praxi je v súlade s pravidlami vykonávania odbornej praxe podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ale aj podľa celosvetovo platných Zásad Medzinárodnej únie architektov (UIA) na výkon architektonického povolania z roku 1999. Tieto požiadavky na prax sa osvedčili a akceptujú ich aj regulačné orgány členských štátov pri uznávaní slovenských odborných kvalifikácií.
Na preukázanie odbornej praxe slúži u architekta alebo krajinného architekta knižka odbornej praxe a u inžiniera je to záznamník o odbornej praxi. Táto knižka sa predkladá ako doklad pri autorizácii a osvedčuje jednak dĺžku, nepretržitosť ako aj obsah odbornej praxe s potvrdením dohliadajúceho autorizovaného architekta.

§ 16c

Uznávanie odbornej kvalifikácie

(1) Slovenská komora architektov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov automaticky uznáva odbornú kvalifikáciu architekta získanú v domovskom členskom štáte na základe vzdelania, ktoré zodpovedá minimálnym požiadavkám na architektonické vzdelanie podľa § 16 ods. 6, a na základe odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a vykonanej autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti architekta.
(2) Ak povolanie architekta nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora architektov je oprávnená uplatniť kompenzačné opatrenie formou autorizačnej skúšky podľa § 21; to neplatí, ak žiadateľ podľa osvedčenia regulačného orgánu domovského členského štátu vykonával povolanie architekta v domovskom členskom štáte viac ako sedem rokov pred dňom podania žiadosti.
(3) Slovenská komora architektov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov uznáva odbornú kvalifikáciu krajinného architekta získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijných odboroch tvorba krajiny alebo záhradná alebo krajinná architektúra a na základe odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a na základe autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti.
(4) Ak povolanie krajinného architekta nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora architektov uplatní kompenzačné opatrenie formou autorizačnej skúšky podľa § 21.
(5) Slovenská komora stavebných inžinierov na účely zapísania do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov uznáva odbornú kvalifikáciu stavebného inžiniera získanú v domovskom členskom štáte na základe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa podľa žiadanej kategórie stavebného, strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania, odbornej praxe v trvaní najmenej tri roky a na základe autorizačnej alebo inak označenej skúšky spôsobilosti.
(6) Ak povolanie stavebného inžiniera nie je v domovskom členskom štáte regulované, alebo je regulované, ale na výkon povolania sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odborná prax alebo autorizačná alebo inak označená skúška spôsobilosti, Slovenská komora stavebných inžinierov uplatní kompenzačné opatrenie formou autorizačnej skúšky podľa § 21.
(7) Od kompenzačného opatrenia podľa odsekov 4 a 6 komora upustí, ak existuje spoločná platforma, ktorú tvorí sústava kritérií posudzovania odbornej kvalifikácie, ktorá kompenzuje podstatné rozdiely v trvaní a v obsahu odbornej prípravy krajinných architektov a stavebných inžinierov podľa stavu v najmenej dvoch tretinách členských štátov vrátane tých, v ktorých sú tieto povolania regulované.
(8) Slovenská komora architektov môže na účely zapísania do zoznamu autorizovaných architektov uznať odbornú kvalifikáciu aj na základe iného vzdelania, ak uchádzač svojou viac ako sedemročnou odbornou praxou v oblasti architektúry a kvalitou svojej práce dostatočne preukázal tvorivé schopnosti a potrebnú technickú spôsobilosť.
(9) Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov na účely hosťovania uznávajú odborné kvalifikácie uznané v domovskom členskom štáte, ak uchádzačovi dovoľujú poskytovať rovnaké služby, ako sú uvedené v § 4, 4a a 5.

Komentár k § 16c

V ods. 1 až 6 sa ustanovujú pravidlá uznávania odborných kvalifikácií na účely zapísania do zoznamu podľa § 15 ods. 1 písm. b) tohto zákona, a to na základe porovnania požiadaviek na profesie architekta, krajinného architekta a inžiniera (regulované povolanie) v jednotlivých členských štátoch. V prípade zistenia, že regulované povolanie nie je v domovskom členskom štáte vôbec regulované, alebo zistenia rozdielov v požiadavkách na odbornú prax a na skúšku odbornej spôsobilosti v domovskom členskom štáte, tieto rozdiely sa kompenzujú kompenzačným opatrením, t.j. vykonaním autorizačnej skúšky, a to v rámci procesu autorizácie.
Z článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií sa prebrala tzv. spoločná platforma, ktorá pre regulované povolania podľa tohto zákona otvára dohodu regulačných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Spoločná platforma má pozostávať zo sústavy kritérií posudzovania odbornej kvalifikácie, ktorá kompenzuje podstatné rozdiely v trvaní a v obsahu odbornej prípravy krajinných architektov a stavebných inžinierov podľa stavu v najmenej dvoch tretinách členských štátov vrátane tých, v ktorých sú tieto povolania regulované. Pre regulované povolanie architekta je táto spoločná platforma ustanovená v § 16 ods. 6 tohto zákona.
Zákon stanovuje aj výnimku zo vzdelania (uznania odbornej kvalifikácie), ktorá umožňuje Slovenskej komore architektov zapísať do zoznamu autorizovaných architektov aj uchádzača, ktorý svojou viac ako sedemročnou odbornou praxou v oblasti architektúry a kvalitou svojej práce dostatočne preukázal tvorivé schopnosti a potrebnú technickú spôsobilosť. Na účely zápisu do registra hosťujúcich osôb podľa § 15a tohto zákona komory uznávajú odborné kvalifikácie uznané v domovskom členskom štáte, ak uchádzačovi dovoľujú poskytovať rovnaké služby, ako sú uvedené v § 4, 4a a 5.

§ 17

Vyčiarknutie zo zoznamu

(1) Komora vyčiarkne zo zoznamu toho, kto

a) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b) písomne požiadal o vyčiarknutie,
c) neuspel pri preskúšaní, odmietol sa mu podrobiť alebo sa mu vyhýba,
d) stal sa zamestnancom komory,
e) prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
f) bol vylúčený z komory,
g) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania,
h) je v omeškaní so zaplatením príspevku na činnosť orgánov komory o viac ako šesť mesiacov a nezaplatil ho ani do jedného mesiaca po tom, čo ho na to komora písomne vyzvala spolu s poučením o následkoch nezaplatenia,
i) nie je poistený zo zodpovednosti za škodu,
j) bol zapísaný do zoznamu na základe nesprávnych, neplatných alebo neúplných údajov,
k) zrušené od 1. 9. 2008.

(2) Rovnako môže komora vyčiarknuť zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa osobitných predpisov¹⁴⁾ alebo kto je v konkurze alebo v likvidácii, alebo proti komu bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
(3) Vyčiarknutie zo zoznamu komora zverejní.
(4) Nezapísanie do zoznamu alebo vyčiarknutie zo zoznamu je preskúmateľné súdom podľa osobitných predpisov¹⁵⁾ na základe žaloby toho, koho sa týka.

Komentár k § 17

V ods. 1 sú taxatívne vymedzené právne skutočnosti, po splnení ktorých je komora povinná obligatórne vyčiarknuť člena zo zoznamu architektov, krajinných architektov alebo inžinierov. V ods. 2 je ponechané na zváženie komory, aby zo zoznamu vyčiarkla svojho člena v prípade, ak:

– mu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa Trestného zákona alebo zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
– je v konkurze alebo v likvidácii, alebo proti komu bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku podľa zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na skutočnosť, aby bola verejnosť informovaná o členoch komory, stanovuje sa povinnosť pre komory zverejniť vyčiarknutie člena zo zoznamu. Vyčiarknutie zo zoznamu je preskúmateľné súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku, a to na základe žaloby vyčiarknutej osoby.

§ 17a

Vyčiarknutie z registra

(1) Komora vyčiarkne z registra toho, kto

a) zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b) písomne požiadal o vyčiarknutie,
c) uplynula lehota, na ktorú bol zapísaný, a nedošlo k jej predĺženiu,
d) bol zapísaný do zoznamu,
e) prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
f) o to požiada regulačný orgán domovského členského štátu,
g) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania v Slovenskej republike alebo v domovskom členskom štáte,
h) bol vyhostený zo Slovenskej republiky alebo mu zaniklo oprávnenie na pobyt v Slovenskej republike,
i) zamestnávateľ zanikol alebo bol na neho vyhlásený konkurz,
j) prestal byť poistený,
k) podľa dodatočného zistenia v čase zapisovania do registra nespĺňal požiadavky na zapísanie,
l) je v konkurze alebo v likvidácii, alebo proti nemu bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo je v obdobnom konaní podľa zákonov a predpisov platných v domovskom členskom štáte.

(2) Komora oznámi vyčiarknutie z registra podľa odseku 1 regulačnému orgánu domovského členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený, a ak ide o vyčiarknutie podľa odseku 1 písm. b) až i), aj vyčiarknutému architektovi.
(3) Vyčiarknutie z registra je preskúmateľné súdom na základe žaloby vyčiarknutého.

Komentár k § 17a

Zákon taxatívne vymenúva dôvody na vyčiarknutie hosťujúcich architektov, hosťujúcich krajinných architektov a hosťujúcich inžinierov z príslušného registra vedeného komorou. Skutočnosť, že došlo k vyčiarknutiu z registra je komora povinná oznámiť regulačnému orgánu domovského členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený, a v zákon určených prípadoch aj vyčiarknutému architektovi, ktorý má právo podať opravný prostriedok podľa Občianskeho súdneho poriadku. Obdobne by sa malo postupovať aj v prípade vyčiarknutia hosťujúceho krajinného architekta alebo hosťujúceho stavebného inžiniera. V záujme preukázania naplnenia dôvodu na vyčiarknutie z registra je dôležité podložiť ho listinami (spravidla právoplatnými úradnými rozhodnutiami a osvedčeniami) alebo ich vlastnými zisteniami komory.

§ 18

Obsah zoznamu

(1) Do zoznamu sa zapisujú tieto údaje:

a) meno a priezvisko,
b) dátum narodenia,
c) adresa pobytu,
d) adresa stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie,
e) dátum zapísania do zoznamu,
f) dátum vykonania odbornej skúšky,
g) dátum zloženia sľubu.

(2) Do zoznamu sa zapisujú zmeny údajov podľa odseku 1, ako aj uloženie disciplinárneho opatrenia. Zmeny údajov treba oznámiť komore do troch dní odo dňa, keď nastali.
(3) Do zoznamov môže každý nahliadnuť a robiť si z nich výpisy a odpisy.

Komentár k § 18

S prihliadnutím na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov sa stanovuje minimálny rozsah základných údajov nevyhnutných na zápis do zoznamu komory. Okrem zmeny základných údajov týkajúcich sa zapísaného člena komory sa zapisujú aj údaje týkajúce sa prípadného uloženia disciplinárneho opatrenia. Tieto zoznamy sú verejnosti prístupné na webovej stránke Slovenskej komory architektov www.komarch.sk a Slovenskej komory stavebných inžinierov www.sksi.sk. Každý si môže robiť výpisy alebo odpisy z predmetných zoznamov. Poradie zapísania do zoznamu a kód zoznamu tvoria registračné číslo, ktoré je rozdielne pre každú osobu zapísanú v zozname. Registračné číslo sa používa pri poskytovaní služieb a uvádza sa v autorizačnom osvedčení a v pečiatke.

§ 18a

Obsah registra

(1) Do registra sa zapisujú tieto údaje:

a) meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené,
b) dátum narodenia,
c) adresa pobytu v domovskom členskom štáte a adresa pobytu na území Slovenskej republiky,
d) označenie a adresa sídla regulačného orgánu domovského členského štátu, v ktorom je usadený,
e) údaje o vzdelaní a odbornej praxi,
f) rozsah oprávnenia podľa práva domovského členského štátu,
g) lehota, na ktorú je zapísaný v registri,
h) dátum zapísania do registra.

(2) Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 sa použijú aj na vedenie registra.

Komentár k § 18a

Aj pre vedenie registra ohľadne hosťujúcich architektov, hosťujúcich krajinných architektov a hosťujúcich inžinierov sú stanovené základné údaje a sú verejnosti prístupné na stránkach príslušných komôr. Poradie zapísania v registri a kód registra sú dôležitými identifikátormi a tvoria registračné číslo. Pridelené registračné číslo sa následne uvádza v registračnom osvedčení a v pečiatke.

§ 19

Autorizačné osvedčenie

(1) O zapísaní do zoznamu komora vydá autorizačné osvedčenie. V ňom sa uvedú údaje podľa § 18 ods. 1 písm. a), b) a e).
(2) Autorizačné osvedčenie stráca platnosť dňom vyčiarknutia zo zoznamu. Treba ho odovzdať komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu.

Komentár k § 19

Autorizačné osvedčenie je doklad, ktorý vydáva príslušná komora a potvrdzuje zápis do príslušného zoznamu. Autorizačné osvedčenie osvedčuje, že napríklad autorizovaný architekt je oprávneným na podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia. Medzi jeho obligatórne náležitosti patrí meno a priezvisko zapísanej osoby, jej dátum narodenia a dátum zapísania do zoznamu. Dátum zapísania do zoznamu je považovaný za dôležitý z dôvodu, že týmto dňom je účinná autorizácia. S prihliadnutím na § 20 ods. 1 tohto zákona možno povedať, že jeho súčasťou je aj pridelené registračné číslo. Ďalšie náležitosti si ustanovujú komory, ktoré si určujú aj vzor autorizačného osvedčenia.
V prípade, ak komora podľa § 17 tohto zákona vyčiarkne svojho člena zo zoznamu, má táto skutočnosť za následok stratu platnosti autorizačného osvedčenia, a to dňom vyčiarknutia zo zoznamu. Neplatné autorizačné osvedčenie je potrebné odovzdať komore, ktorá ho vydala, a to v zákonom stanovenej lehote piatich dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu. V opačnom prípade sa vyčiarknutý člen komory dopúšťa priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. i) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

§ 19a

Registračné osvedčenie

(1) O zapísaní do registra komora vydá registračné osvedčenie. V registračnom osvedčení sa uvedú údaje podľa § 18a ods. 1 písm. a), b), g) a h), registračné číslo a rozsah oprávnenia podľa § 4, 4a alebo 5.
(2) Registračné osvedčenie stráca platnosť dňom vyčiarknutia z registra. Registračné osvedčenie, ktoré stratilo platnosť, je potrebné odovzdať komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí z registra.

Komentár k § 19a

Ako doklad o hosťovaní na území Slovenskej republiky príslušná komora vydáva registračné osvedčenie, pričom jeho obligatórne náležitosti tvoria:

- meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené,
- dátum narodenia,
- lehota, na ktorú je zapísaný v registri,
- dátum zapísania do registra,
- registračné číslo a
- rozsah oprávnenia.

Po vyčiarknutí hosťujúcej osoby z registra dochádza zo zákona aj k zániku platnosti registračného osvedčenia, a to už dňom vyčiarknutia z registra. Pod hrozbou naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. i) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je potrebné vrátiť komore do piatich dní odo dňa písomného oznámenia o vyčiarknutí z registra neplatné registračné osvedčenie.

§ 20

Registračné číslo

(1) Poradie zapísania do zoznamu a kód zoznamu tvoria registračné číslo. Registračné číslo sa uvádza v autorizačnom osvedčení a v pečiatke.
(2) Poradie zapísania v registri a kód registra tvoria registračné číslo. Registračné číslo sa uvádza v registračnom osvedčení a v pečiatke.

Komentár k § 20

Každá osoba zapísaná do zoznamu podľa § 18 tohto zákona dostane od komory registračné číslo, ktoré je vytvorené z poradia zapísania do zoznamu a kódu zoznamu. Tieto čísla sú nezameniteľné a pridelená kombinácia je jedinečná pre každú zapísanú osobu. Tento identifikátor sa uvádza v autorizačnom osvedčení a v pridelenej pečiatke. Obdobná úprava platí pre hosťujúce osoby zapísané v registri podľa § 18a tohto zákona.

§ 21

Autorizačná skúška

(1) Autorizačné skúšky sa konajú spravidla štyrikrát za rok. Termíny a organizáciu autorizačných skúšok určí komora.
(2) Autorizačná skúška sa skladá z písomnej časti a ústnej časti; písomná časť sa vykonáva formou testu a ústna časť formou verejnej rozpravy. Obsahom testu je preverenie vedomostí uchádzača z právnych predpisov a technických noriem vzťahujúcich sa na vykonávanie povolania. Obsahom verejnej rozpravy je obhajoba vlastných diel zhotovených počas odbornej praxe a zaznamenaných v knižke odbornej praxe a preverenie schopností uchádzača samostatne vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe.
(3) Obsah písomnej časti autorizačnej skúšky určuje ministerstvo. Verejná rozprava sa koná po úspešnom ukončení písomnej časti.
(4) Na autorizačnú skúšku sa pripustí každý uchádzač o zápis do zoznamu, ktorý o to požiada a spĺňa predpoklady uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) prvom až štvrtom bode a písm. b) prvom, druhom a štvrtom bode.
(5) Uchádzač, ktorý na autorizačnej skúške neuspel, môže ju opakovať najskôr po šiestich mesiacoch.
(6) Za autorizačnú skúšku sa platí úhrada, ktorej výšku určí komora.
(7) Uchádzač, ktorý na autorizačnej skúške neuspel, má právo vykonať odvolaciu autorizačnú skúšku, ak podá skúšobnej komisii písomné odvolanie proti výroku skúšobnej komisie v lehote do 15 dní od oznámenia výsledku skúšky. Odvolaciu autorizačnú skúšku uchádzač vykoná v najbližšom termíne podľa odseku 1 pred skúšobnou komisiou v inom zložení skúšobného senátu; zloženie odvolacieho senátu určí minister výstavby a regionálneho rozvoja. Odvolacia autorizačná skúška, ktorú vykonáva uchádzač na základe odvolania proti výroku skúšobnej komisie, sa nepovažuje za opakovanie skúšky podľa odseku 5.
(8) Autorizačná skúška, opakovanie autorizačnej skúšky a odvolacia autorizačná skúška sa konajú v štátnom jazyku. Verejnú rozpravu podľa odseku 2 možno uskutočniť aj v českom jazyku.

Komentár k § 21

V prípade odbornej skúšky uchádzačov o autorizáciu zákon prenecháva určenie termínov a samotnú organizáciu autorizačnej skúšky v kompetencii jednotlivých komôr, pričom len vo forme odporúčania stanovuje, aby sa konala štyrikrát za rok. Autorizačnú skúšku možno konať, ak je prítomných aspoň päť členov skúšobnej komisie. Na vykonanie autorizačnej skúšky je potrebné podať riadne vyplnenú prihlášku, ktorej prílohu tvoria najmä:

- doklady o dosiahnutom vzdelaní, ktoré súvisia s požadovanou kategóriou autorizácie,
- záznamník (knižka) odbornej praxe s chronologicky uvedeným popisom priebehu doterajšej odbornej praxe,
- výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace,
- doklad preukazujúci úhradu za autorizačnú skúšku,
- zoznam projektov, realizovaných projektov, publikovaných odborných a vedeckých prác súvisiacich s požadovanou kategóriou, zoznam patentov a ďalších odborných aktivít,
- referencie, potvrdenia a dobrozdania významných odborníkov z praxe, vysokých škôl, odborných sekcií a pod., v ktorých je konkrétne zhodnotená doterajšia tvorivá činnosť uchádzača o autorizáciu, s hodnotením projektov, publikácií, vedeckých prác a iných inžinierskych činností.

Účelom autorizačnej skúšky je, aby uchádzač preukázal svoje vedomosti, praktické skúsenosti, tvorivé schopnosti a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem potrebných na výkon povolania. Skúška sa skladá z písomnej časti a po jej úspešnom absolvovaní následne z ústnej časti skúšky.

Prvá písomná časť autorizačnej skúšky sa vykonáva formou testu a jeho obsah je zameraný predovšetkým na preverenie vedomostí uchádzača z právnych predpisov a technických noriem vzťahujúcich sa na vykonávanie povolania. Úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre účasť na verejnej rozprave. Obsah písomnej časti autorizačnej skúšky je v kompetencii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Druhá ústna časť autorizačnej skúšky sa vykonáva formou verejnej rozpravy v slovenskom alebo prípadne aj v českom jazyku. Jej obsahom je obhajoba vlastných diel zhotovených počas odbornej praxe zaznamenanej v záznamníku odbornej praxe a preverenie schopností uchádzača samostatne vykonávať povolanie. V rámci verejnej rozpravy každý uchádzač samostatne preukazuje schopnosť vysvetliť a obhájiť svoje diela, prezentuje svoje schopnosti ako súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností, znalostí právnych predpisov a technických noriem. Verejná rozprava býva spravidla zameraná na stavebné diela, ktoré uchádzač predstavil v katalógu prác alebo v predloženej dokumentácii najmenej troch diel a na všeobecné otázky tvorby a uskutočňovanie architektonických a stavebných diel.
Výsledky autorizačnej skúšky sa písomne oznamujú uchádzačom. V prípade, ak uchádzač neuspel na autorizačnej skúške, môže ju opakovať najskôr po šiestich mesiacoch. Opakovaná autorizačná skúška sa považuje za novú skúšku a treba o ňu požiadať novou prihláškou. Zákon poskytuje právo vykonať odvolaciu autorizačnú skúšku uchádzačovi, ktorý na autorizačnej skúške nevyhovel a podá písomné odvolanie proti výroku skúšobného senátu predsedovi skúšobnej komisie v lehote do 15 dní od oznámenia výsledku skúšky. Odvolaciu autorizačnú skúšku uchádzač vykoná následne v ďalšom najbližšom termíne pred skúšobnou komisiou v inom zložení skúšobného senátu. Zloženie odvolacieho senátu určí minister výstavby a regionálneho rozvoja tak, aby v ňom autorizované osoby tvorili menšinu. Odvolacia autorizačná skúška, ktorú vykonáva uchádzač na základe odvolania proti výroku skúšobného senátu skúšobnej komisie, sa nepovažuje za opakovanie skúšky.

§ 22

Skúšobná komisia

(1) Autorizačné skúšky sa vykonávajú pred skúšobnou komisiou komory zloženej z popredných odborníkov z teórie a praxe. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister výstavby a regionálneho rozvoja na návrh komory; členov skúšobnej komisie pre krajinných architektov na návrh ministra životného prostredia.
(2) Autorizačnú skúšku možno konať, ak je prítomných aspoň päť členov skúšobnej komisie.

Komentár k § 22

Autorizačné skúšky sa vykonávajú pred skúšobnými komisiami príslušných komôr, pričom kompetencia vymenúvať a odvolávať členov senátov skúšobných komisii prináleží ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Minister pri menovaní členov skúšobne komisie architektov a inžinierov vychádza z návrhov komory, v prípade skúšobnej komisie pre krajinných architektov z návrhu ministra životného prostredia Slovenskej republiky, pričom musí dbať, aby skúšobná komisia bola zložená z popredných odborníkov z teórie a praxe.

§ 23

Sľub

(1) Sľub možno zložiť až po vykonaní autorizačnej skúšky. Sľub sa skladá do rúk predsedu komory alebo ním určeného podpredsedu, a to do jedného mesiaca od vykonania autorizačnej skúšky.
(2) Sľub znie: „Sľubujem na svoje svedomie a na občiansku a stavovskú česť, že svoje povolanie budem vykonávať v súlade s ústavou, zákonmi a inými právnymi predpismi a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
(3) Zapísanie do zoznamu sa vykoná do troch dní odo dňa zloženia sľubu. To neplatí, ak ide o opakované zapísanie, pred ktorým sa neskladá sľub, alebo ak architekt alebo inžinier požiada o iný termín zapísania.

Komentár k § 23

Jedným zo zákonných predpokladov na zapísanie do zoznamu podľa § 18 tohto zákona je platné zloženie sľubu. V tomto ustanovení je presne vymedzený obsah sľubu, ktorý musí každý žiadateľ o prvý zápis do zoznamu zložiť do rúk predsedu komory alebo ním určeného podpredsedu. Zákon stanovuje lehotu jedného mesiaca na zloženie sľubu od vykonania autorizačnej skúšky, pričom komora musí túto skutočnosť zapísať do troch dní od zloženia sľubu. Architekti alebo inžinieri, ktorí sami požiadali o vyčiarknutie zo zoznamu a po určitom čase znova požiadajú o opätovné zapísanie do neho, už nemusia opätovne skladať sľub, nakoľko sa vychádza zo zásady, že sľub sa skladá iba raz.

§ 23a

Preskúšanie

(1) Komora nariadi preskúšanie architekta alebo inžiniera na návrh ministerstva, Štátnej energetickej inšpekcie alebo na základe vlastného zistenia z dôvodu, že sa pri poskytovaní služieb dopustil závažných nedostatkov odbornej povahy.
(2) Architekt a inžinier, ktorí päť rokov nevykonávali povolanie, na ktoré majú autorizáciu, sú povinní oznámiť to komore a vrátiť jej autorizačné osvedčenie a pečiatku. Ak chcú povolanie vykonávať, musia sa podrobiť preskúšaniu podľa odseku 1.
(3) Ministerstvo môže nariadiť preskúšanie všetkých architektov a inžinierov alebo inžinierov len niektorej kategórie, ak nastali zásadné zmeny právnej úpravy týkajúce sa poskytovania služieb.
(4) Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na preskúšanie osoby, ktorá vykonala autorizačnú skúšku potrebnú na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo na stavebný dozor alebo na energetickú certifikáciu; nevzťahujú sa na osoby zapísané v registri.
(5) Na preskúšanie sa vzťahuje § 21 ods. 1 až 3, 5 a 6. Preskúšanie sa vykoná pred skúšobnou komisiou podľa § 22.

Komentár k § 23a

Vzhľadom na verejný záujem, aby činnosť architektov a inžinierov vykonávali len odborne spôsobilé osoby, v tomto ustanovení zákon vymedzuje dva obligatórne dôvody a jeden fakultatívny dôvod, v ktorých sa musia podrobiť novému preskúšaniu na účely preverenia ich odbornosti. Preskúšanie sa realizuje pred skúšobnou komisiou obdobne ako pri výkone autorizačnej skúšky.
Prvým dôvodom je pochybnosť o odbornej spôsobilosti architekta alebo inžiniera, ktorá je zistená v rámci vlastnej preverovacej činnosti komory po zistení závažných nedostatkov odbornej povahy pri poskytovaní služieb alebo doručenie podnetu príslušnej komore zo strany Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky alebo Štátnej energetickej inšpekcie.
Druhým dôvodom je právna skutočnosť, že architekt alebo inžinier päť rokov nevykonávali povolanie, na ktoré majú autorizáciu. Po uplynutí tejto doby sú povinní oznámiť to príslušnej komore a vrátiť jej autorizačné osvedčenie a pečiatku.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky má vo svojej kompetencii právo nariadiť preskúšanie všetkých architektov a inžinierov alebo inžinierov len niektorej kategórie, ak by nastali zásadné zmeny právnej úpravy týkajúce sa poskytovania služieb.
Aj na osoby, ktoré vykonali autorizačnú skúšku potrebnú na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo na stavebný dozor alebo na energetickú certifikáciu sa vzťahuje povinnosť podrobiť sa preskúšaniu. O odbornú spôsobilosť hosťujúcich architektov a hosťujúcich inžinierov sa však má starať komora v jeho domovskom štáte. Ak teda nastanú dôvody, pre ktoré by bolo možné nariadiť ich preskúšanie v Slovenskej republike, je to dôvod, aby sa to oznámilo komore v domovskom členskom štáte, v ktorom je osoba usadená.

ŠTVRTÁ ČASŤ

SAMOSPRÁVA ARCHITEKTOV A INŽINIEROV

Prvý oddiel

Slovenská komora architektov

§ 24

Postavenie a základné úlohy

(1) Zriaďuje sa Slovenská komora architektov so sídlom v Bratislave.
(2) Slovenská komora architektov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä

a) podporovať architektov a krajinných architektov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b) viesť

1. zoznam autorizovaných architektov a zoznam autorizovaných krajinných architektov, zapisovať do nich a vyčiarkovať z nich architektov a krajinných architektov,
2. register hosťujúcich architektov a register hosťujúcich krajinných architektov, zapisovať do nich a vyčiarkovať z nich hosťujúcich architektov a hosťujúcich krajinných architektov,
3. evidenciu vydaných knižiek odbornej praxe,

c) dbať o to, aby architekti a krajinní architekti vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
d) dbať o rast odbornosti architektov a krajinných architektov a zabezpečovať ich celoživotné odborné vzdelávanie,
e) udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi architektmi a krajinnými architektmi,
f) starať sa o stavebnú kultúru a o harmonické utváranie územia,
g) prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti architektúry spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov,
h) vykonávať osvetovú, propagačnú, popularizačnú, poradenskú a informačnú činnosť,
i) spolupracovať so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi vo veciach autorizácie architektov a krajinných architektov a registrácie hosťujúcich architektov a hosťujúcich krajinných architektov,
j) overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch architektonických a urbanistických súťaží a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
k) zhromažďovať údaje o architektonických dielach členov a viesť o nich evidenciu,
l) uznávať

1. doklady o vzdelaní v oblasti architektúry,
2. odborné kvalifikácie architektov a krajinných architektov priznané v domovských členských štátoch,
3. doklady o odbornej praxi,
4. doklady o bezúhonnosti a
5. doklady o poistení zodpovednosti za škodu,

m) plniť úlohu informačného centra v oblasti architektúry a poskytovať informácie o požiadavkách na usadenie a na registráciu,
n) poskytovať

1. záujemcom potrebné informácie o uznávaní odbornej kvalifikácie, najmä o pravidlách vyplývajúcich z tohto zákona, a o etických pravidlách výkonu povolania,
2. objednávateľom pomoc pri uplatňovaní práv z poskytovaných služieb podľa § 4 a 4a, ak sa týkajú odbornosti a etiky poskytovaných služieb,
3. koordinátorovi uznávania odborných kvalifikácií na požiadanie informácie o podmienkach prístupu k regulovaným povolaniam architekt a krajinný architekt,
4. regulačným orgánom iných členských štátov potrebnú administratívnu pomoc, najmä výmenu informácií o uznaní dokladov podľa písmena l), o usadení a o hosťovaní ich členov v Slovenskej republike, o disciplinárnych konaniach a uložených disciplinárnych opatreniach voči ich členom poskytujúcim služby v Slovenskej republike a o správnom vybavení prípadnej reklamácie príjemcu služby,

o) navrhovať spoločné platformy v povolaní krajinný architekt.

(3) Členmi Slovenskej komory architektov sú všetci architekti zapísaní v zozname architektov (§ 3 ods. 1) a všetci krajinní architekti zapísaní v zozname krajinných architektov (§ 3 ods. 2). Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.

Komentár k § 24

Bližšie sa upravuje zriadenie, postavenie a základné úlohy Slovenskej komory architektov s určením sídla v Bratislave. Slovenská komora architektov má spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a jej členmi sú priamo zo zákona všetci architekti zapísaní v zozname architektov a všetci krajinní architekti zapísaní v zozname krajinných architektov. Ide o tzv. povinných členov. Povinné členstvo vzniká dňom zapísania do vyššie uvedeného zoznamu na základe zloženia sľubu (§ 23 zákona). Povinné členstvo zaniká vyčiarknutím architekta alebo krajinného architekta zo zoznamu. Za deň vyčiarknutia zo zoznamu sa považuje:

- deň uvedený v písomnej žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu; ak tam nie je uvedený je to deň doručenia predmetnej žiadosti komore,

- deň, v ktorom nastala udalosť, ktorá je dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu,

- deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o vyčiarknutí zo zoznamu.

Zákon však ponecháva Slovenskej komore architektov možnosť upraviť v rámci svojho štatútu tzv. dobrovoľné členstvo.

Vzhľadom na rozsah úloh, ktoré Slovenská komora architektov plní, zákon len demonštratívnym spôsobom uvádza tie najdôležitejšie. Aj keď to nie je v zákone výslovne uvedené, je hlavným poslaním komory združovať autorizovaných architektov a autorizovaných krajinných architektov, podporovať ich a obhajovať ich práva a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy. Zároveň sa musí starať o stavebnú kultúru a o harmonické utváranie územia v súlade s verejnými záujmami a v oblasti vzdelávania dbať o rast odbornosti architektov a krajinných architektov a zabezpečovať ich celoživotné odborné vzdelávanie, prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti architektúry spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov a vykonávať osvetovú, propagačnú, popularizačnú, poradenskú a informačnú činnosť. Komora ako regulačný orgán pre profesie architekta a krajinného architekta na území Slovenskej republiky má evidenčné úlohy (zoznam autorizovaných architektov, zoznam autorizovaných krajinných architektov, register hosťujúcich architektov, register hosťujúcich krajinných architektov a evidenciu vydaných knižiek odbornej praxe), uznáva doklady a spolupracuje so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi.

§ 25

Orgány

Slovenská komora architektov má tieto orgány:

a) valné zhromaždenie,
b) predstavenstvo,
c) autorizačnú komisiu,
d) disciplinárnu komisiu.

Komentár k § 25

Pre riadne plnenie svojich úloh si komora zriaďuje v súlade so zákonom svoje základné orgány, pričom si komora môže menovať aj iné orgány. Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie a tvoria ho všetci členovia komory. Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom komory so všeobecnou pôsobnosťou a prináleží mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom zverené valnému zhromaždeniu, autorizačnej komisii alebo nimi zriadeným komisiám. Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory architektov len pre veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania architekta a povolania krajinného architekta. Disciplinárna komisia je výkonným orgánom komory na výkon disciplinárnej právomoci nad členmi komory a nad hosťujúcimi architektmi.

§ 26

Valné zhromaždenie

(1) Najvyšším orgánom Slovenskej komory architektov je valné zhromaždenie; tvoria ho všetci členovia komory.
(2) Predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie najmenej raz za dva roky. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie vždy, keď to navrhuje petícia¹⁶⁾ aspoň 30 % členov komory. Mimoriadne valné zhromaždenie sa zíde najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia petície komore.
(3) Člen komory môže písomne poveriť iného člena komory, aby ho zastupoval na zasadnutí valného zhromaždenia a hlasoval v jeho mene vo veciach uvedených v písomnom poverení; zastúpený člen komory sa považuje za prítomného na zasadnutí valného zhromaždenia, ak je prítomný zástupca a preukáže písomné poverenie. Architekta zapísaného v zozname architektov môže zastúpiť iba architekt.
(4) Zastúpeného člena komory možno voliť do orgánov komory, ak v poverení svoju voľbu vopred výslovne nevylúčil.
(5) Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, vrátane zastúpených, a pozvánka bola preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie [§ 18 ods. 1 písm. d)]. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
(6) Ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať podľa odseku 5, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po jej uplynutí sa valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.

Komentár k § 26

Valné zhromaždenie Slovenskej komory architektov tvoria všetci jej členovia a je jej najvyšším orgánom. Valné zhromaždenie rozhoduje o najvýznamnejších otázkach existencie a fungovania komory. Schádza sa na základe zvolania predstavenstva komory, a to minimálne raz za dva roky. Zákon však prikazuje predstavenstvu komory zvolať aj tzv. mimoriadne valné zhromaždenie a to vždy, ak mu bola doručená petícia spĺňajúca náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a podpísaná minimálne 30 % členov komory. Predstavenstvo komory je následne povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia petície komore.
Základnou povinnosťou predstavenstva komory pri zvolávaní valného zhromaždenia je jeho oznámenie všetkým členom komory. Pozvánka musí byť preukázateľne zaslaná každému členovi komory v lehote najmenej 21 kalendárnych dní pred rokovaním valného zhromaždenia, a to na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie architektov, ktorú uviedli architekti pri zápise do zoznamu architektov alebo zoznamu krajinných architektov.
Architekti sa valného zhromaždenia zúčastňujú buď priamo osobne alebo na základe písomného splnomocnenia. V písomnom splnomocnení sa jednak uvádza poverenie na zastupovanie na valnom zhromaždení a zároveň sa určuje rozsah veci, v ktorých môže zástupca hlasovať. Aby sa zastupovaný člen komory považoval za prítomného na valnom zhromaždení, zákon ukladá zástupcovi byť osobne prítomný na valnom zhromaždení a zároveň vopred preukázať písomné splnomocnenie. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán komory volí predstavenstvo a zákon umožňuje aj zastupovaným členom komory kandidovať za predpokladu, že v písomnom poverení vopred výslovne svoju voľbu nevylúčili.
Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať za predpokladu, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, a to aj vrátane zastúpených členov komory. Na platnosť uznesenia členov valného zhromaždenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených členov komory. Za predpokladu, ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať kvôli nižšej ako tretinovej prítomnosti všetkých členov komory, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po uplynutí stanoveného času v súlade so zákonom valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia valného zhromaždenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.

§ 27

Úlohy valného zhromaždenia

(1) Valné zhromaždenie najmä

a) volí a odvoláva na dvojročné obdobie predsedu, podpredsedov komory a členov predstavenstva a autorizačnej komisie (§ 29 ods. 2),
b) schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok,
c) schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d) zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia predstavenstva,
e) zriaďuje svoj úrad a určuje základné pravidlá jeho činnosti,
f) schvaľuje rozpočtové pravidlá a pravidlá nakladania s majetkom komory,
g) schvaľuje rozpočet a overenú ročnú účtovnú závierku.

(2) Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne architektov hlasujú iba architekti; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3) Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory môže byť iba architekt. V kolektívnych orgánoch komory tvoria architekti nadpolovičnú väčšinu členov.
(4) Riaditeľ úradu ani ostatní pracovníci komory nemôžu byť členmi komory.
(5) Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.

Komentár k § 27

Zákon opäť len demonštratívnym spôsobom uvádza základné úlohy valného zhromaždenia komory, kde rozhodne patrí v oblasť voľby a odvolávania výkonných orgánov komory (predsedu, podpredsedov komory a členov predstavenstva a autorizačnej komisie). Samotné volebné pravidlá upravuje interný volebný poriadok komory. Pre správny chod komory je dôležitá úloha valného zhromaždenia v oblasti schvaľovania základných interných predpisov (štatút komory, etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok) a zriaďovacia kompetencia úradu komory a určení základných pravidiel jeho činnosti. Úrad komory je výkonným orgánom všetkých orgánov komory, ktorý má v náplni svojej činnosti zabezpečenie administratívnych, majetkových, členských, právnych a organizačných veci orgánov komory. V ekonomickej oblasti je valnému zhromaždeniu vymedzené schvaľovať výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory, schvaľovanie rozpočtových pravidiel a pravidiel nakladania s majetkom komory, schvaľovanie rozpočtu a overenej ročnej účtovnej závierky. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán komory má oprávnenie svojím uznesením zrušiť alebo pozmeniť rozhodnutia predstavenstva, ktoré odporujú všeobecne záväznému právnemu predpisu, predpisu komory alebo uzneseniu valného zhromaždenia.
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať výlučne členovia komory. Zo zákona je vylúčené členstvo komory pre riaditeľa úradu komory a ostatných pracovníkov komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne architektov hlasujú iba architekti. Ostatní členovia komory majú v týchto hlasovaniach len poradný hlas. Vzhľadom na skutočnosť, že valné zhromaždenie organizuje a zvoláva predstavenstvo komory, zákon ustanovuje za osobu oprávnenú predsedať valnému zhromaždeniu predsedu komory alebo niektorého z podpredsedov komory.
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory, avšak predsedom alebo podpredsedom komory môže byť iba architekt. V kolektívnych orgánoch komory musia tvoriť architekti nadpolovičnú väčšinu členov.

§ 28

Predstavenstvo

(1) Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom Slovenskej komory architektov so všeobecnou pôsobnosťou; patrí mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom zverené valnému zhromaždeniu, autorizačnej komisii alebo nimi zriadeným komisiám.
(2) Predstavenstvo má jedenásť členov; skladá sa z predsedu komory, podpredsedov komory a z ďalších členov komory.
(3) Predstavenstvo sa schádza spravidla raz za tri mesiace; jeho schôdze zvoláva predseda komory.
(4) Na schôdzach predstavenstva sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo jeho zástupca; môžu sa na nich zúčastniť aj iné osoby, ak tak rozhodne predstavenstvo.

Komentár k § 28

Predstavenstvo komory je najvyšším výkonným orgánom Slovenskej komory architektov so všeobecnou pôsobnosťou, čo znamená, že len tento orgán môže rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom zverené valnému zhromaždeniu, autorizačnej komisii alebo nimi zriadeným komisiám. Do jeho činnosti patrí napríklad organizácia zasadnutia valného zhromaždenia, príprava a vypracovanie návrhov interných predpisov komory, voľba riaditeľa úradu komory, vymedzenie rozsahu oprávnení predsedu, podpredsedov a riaditeľa úradu komory v majetkovoprávnych veciach a v pracovnoprávnych veciach.
Predstavenstvo má jedenásť členov; skladá sa z predsedu komory, dvoch podpredsedov komory a z ďalších členov komory volených valným zhromaždením komory. Všetci členovia predstavenstva sú si pri hlasovaní rovní a majú rovnaký hlas. V prípade rovnosti hlasov prítomných členov rozhoduje hlas predsedu. Samotné schôdze predstavenstva zvoláva jej predseda a to spravidla raz za tri mesiace. Na zasadnutiach predstavenstva komory sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo ním poverený zamestnanec komory. Za predpokladu, že tak podľa prerokovávanej problematiky na schôdzi rozhodne predstavenstvo, môže sa na zasadnutí predstavenstva zúčastniť aj iná fyzická osoba, najmä predseda autorizačnej komisie, predseda disciplinárnej komisie, regionálny zástupca, alebo iná osoba.

§ 29

Autorizačná komisia

(1) Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory architektov pre veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania architekta a povolania krajinného architekta. Podrobnosti o činnosti autorizačnej komisie určí štatút komory.
(2) Autorizačná komisia má predsedu a osem členov; jej členovia nemôžu byť členmi predstavenstva. Členov autorizačnej komisie volí valné zhromaždenie. Predsedu autorizačnej komisie volia členovia komisie spomedzi seba tajným hlasovaním. Aspoň jeden člen komisie má vysokoškolské právnické vzdelanie.

Komentár k § 29

Autorizačná komisia je obdobne ako predstavenstvo výkonným orgánom komory, avšak nemá všeobecnú pôsobnosť, ale len v oblasti týkajúcej sa autorizácie a výkonu povolania architekta, povolania krajinného architekta a hosťujúcich osôb. Autorizačnej komisii je v súlade so štatútom komory napríklad vyhradené:

- viesť zoznam a register a rozhodovať o zapísaní do nich a o vyčiarknutí z nich,
- vydávať a odnímať autorizačné a registračné osvedčenia a viesť ich evidenciu,
- určovať tvar pečiatky architektov a hosťujúcich osôb, vydávať a odnímať ich a viesť o nich evidenciu,
- prideľovať registračné číslo a určovať jeho obsah,
- rozhodovať o námietkach proti činnosti skúšobnej komisie,
- sledovať evidenciu poistenia zodpovednosti za škodu architektov a hosťujúcich osôb,
- predkladať valnému zhromaždeniu správy o svojej činnosti a o podstatných veciach týkajúcich sa zoznamu a registra,
- viesť register architektonických diel členov komory a vydávať osvedčenia o zápisoch v registri,
- určovať obsah požiadaviek na zapísanie uchádzačov do zoznamu a do registra,
- určovať vzor knižky odbornej praxe a knižky použitia pečiatky, vydávať ich a viesť o nich evidenciu.

Samotná autorizačná komisia má 9 členov volených valným zhromaždením členov komory, pričom jeden z nich je jej predseda. Vzhľadom na náplň činnosti autorizačnej komisie zákon ukladá požiadavku na právnické vzdelania minimálne jedného člena komisie. Na zamedzenie konfliktu záujmov sa stanovuje zásada, že člen autorizačnej komisie nemôže byť zároveň členom predstavenstva komory. Autorizačnú komisiu navonok zastupuje jej predseda, ktorého volí tajným hlasovaním autorizačná komisia spomedzi svojich členov. Návrh na predsedu autorizačnej komisie podáva predseda komory. Obdobne ako pri predstavenstve majú všetci členovia autorizačnej komisie rovnaký hlas a v prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

§ 30

Predseda a podpredsedovia

(1) Predseda Slovenskej komory architektov zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach, ak ich tento zákon alebo štatút komory nezveruje niekomu inému.
(2) Predsedu komory počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupujú podpredsedovia v určenom poradí; podrobné pravidlá zastupovania upraví štatút komory.
(3) Členstvo v orgánoch komory je čestné. Členovia orgánov majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania aj podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.

Komentár k § 30

Komoru navonok ako štatutárny orgán zastupuje predseda komory. Koná v mene komory vo všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom alebo štatútom komory zverené niekomu inému. Predseda komory najmä vedie zasadnutia valného zhromaždenia a podpisuje jeho uznesenia, zvoláva a vedie zasadnutia predstavenstva a podpisuje jeho uznesenia, zabezpečuje výkon uznesení valného zhromaždenia a predstavenstva, preberá sľub nových členov komory a podpisuje autorizačné a registračné osvedčenia, podpisuje v mene komory zmluvy a robí právne úkony vo veciach majetku komory, o ktorých vykonaní rozhodlo valné zhromaždenie alebo predstavenstvo.
V súlade so znením zákona sa určuje prvý a druhý podpredseda komory. Toto poradie je dôležité z hľadiska zastupovania predsedu komory počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie, a to v plnom rozsahu jeho práv. Podrobné pravidlá zastupovania majú byť upravené v štatúte komory.
Výkon funkcie v orgánoch komory je považovaný za čestné funkcie a nie sú preto odmeňované. Členovia orgánov však majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania aj podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.

Druhý oddiel

Slovenská komora stavebných inžinierov

§ 31

Postavenie a základné úlohy

(1) Zriaďuje sa Slovenská komora stavebných inžinierov so sídlom v Bratislave; má regionálne združenia komory, ktorých sídla určí valné zhromaždenie.
(2) Slovenská komora stavebných inžinierov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä

a) podporovať inžinierov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b) viesť zoznam autorizovaných inžinierov, zapisovať do neho a vyčiarkovať z neho inžinierov, viesť register hosťujúcich stavebných inžinierov, zapisovať doň a vyčiarkovať z neho stavebných inžinierov, viesť záznamník o odbornej praxi,
c) dbať o to, aby inžinieri vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
d) dbať o rast odbornosti inžinierov a podporovať ich odborné vzdelávanie,
e) udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi inžiniermi,
f) prispievať k rozvoju výstavby a stavebníctva spoluprácou s vysokými a strednými školami, so špeciálnymi vedeckými a vzdelávacími inštitúciami, so štátnymi orgánmi a s obcami a ich záujmovými a regionálnymi združeniami a podieľať sa na ochrane verejných záujmov v oblasti výstavby,
g) prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti výstavby a stavebníctva spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov,
h) uznávať odborné kvalifikácie povolania stavebný inžinier a spolupracovať s regulačnými orgánmi iných členských štátov vo veciach autorizácie stavebných inžinierov a registrácie hosťujúcich stavebných inžinierov a vo veciach poskytovania služieb stavebnými inžiniermi,
i) overovať súťažné podmienky v súťažných podkladoch súťaží pre inžinierov a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
j) vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať im osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti,
k) viesť evidenciu o vydaných osvedčeniach o získaní osobitnej odbornej spôsobilosti na vydanie živnostenského oprávnenia na vedenie uskutočňovania stavieb a na energetickú certifikáciu budov a evidenciu osôb, ktorým bolo uznané takéto oprávnenie získané v domovskom členskom štáte,
l) zhromažďovať údaje o architektonických a inžinierskych dielach členov a viesť o nich evidenciu,
m) poskytovať regulačným úradom iných členských štátov potrebnú administratívnu pomoc, najmä výmenu informácií o uznaní dokladov podľa písmena l), o usadení a o hosťovaní ich členov v Slovenskej republike, o disciplinárnych konaniach a uložených disciplinárnych opatreniach voči ich členom poskytujúcim služby v Slovenskej republike,
n) navrhovať spoločné platformy v povolaní stavebný inžinier.

(3) Členmi Slovenskej komory stavebných inžinierov sú všetci inžinieri zapísaní v zozname inžinierov. Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.
(4) Na vykonávanie skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho a na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu sa primerane vzťahujú § 21 a 22.
(5) Právo vykonať skúšku odbornej spôsobilosti má uchádzač, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 15 ods. 1 a

a) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a tri roky odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb alebo
b) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa technického zamerania a päť rokov odbornej praxe alebo stredoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru.

Komentár k § 31

Bližšie sa upravuje zriadenie, postavenie a základné úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov s určením sídla v Bratislave. Pre lepšie zabezpečenie potrieb svojich členov slúžia regionálne združenia komory, ktorých sídla určuje valné zhromaždenie.
Slovenská komora stavebných inžinierov má spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) a jej členmi sú povinne všetci inžinieri zapísaní v zozname autorizovaných inžinierov. Povinné členstvo vzniká dňom zapísania do vyššie uvedeného zoznamu na základe zloženia sľubu (§ 23 zákona). Povinné členstvo zaniká vyčiarknutím inžiniera zo zoznamu. Slovenskej komore stavebných inžinierov prináleží kompetencia upraviť v rámci svojho štatútu tzv. dobrovoľné členstvo.
Vzhľadom na rozsah úloh, ktoré Slovenská komora stavebných inžinierov plní, zákon len príkladným spôsobom uvádza tie najdôležitejšie. Hlavným poslaním komory je združovať autorizovaných stavebných inžinierov, podporovať ich a obhajovať ich práva a profesijné, sociálne a hospodárske záujmy. Zároveň musí v oblasti vzdelávania dbať o rast odbornosti stavebných inžinierov a zabezpečovať ich celoživotné odborné vzdelávanie, prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti výstavby a stavebníctva spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov a vykonávať osvetovú, propagačnú, popularizačnú, poradenskú a informačnú činnosť. Komora ako regulačný orgán pre profesiu stavebného inžiniera na území Slovenskej republiky má evidenčné úlohy (zoznam autorizovaných inžinierov, register hosťujúcich stavebných inžinierov a evidenciu vydaných záznamníkov odbornej praxe), uznáva doklady a spolupracuje so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi.
Slovenská komora stavebných inžinierov je kompetentným orgánom na výkon skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšanie v prípade výskytu pochybení odborného charakteru a vydávanie osvedčení o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti. Pri výkone tejto odbornej skúšky sa postupuje obdobne ako pri výkone autorizačnej skúšky (§ 21 a 22 tohto zákona), pričom uchádzač o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu musí spĺňať ustanovené základné požiadavky na vzdelanie a prax.

§ 32

Orgány

Slovenská komora stavebných inžinierov má tieto orgány:

a) valné zhromaždenie,
b) regionálne združenia komory,
c) predstavenstvo,
d) autorizačnú komisiu,
e) disciplinárnu komisiu.

Komentár k § 32

Pre riadne plnenie svojich úloh si Slovenská komora stavebných inžinierov zriaďuje v súlade so zákonom svoje základné orgány, pričom si komora môže utvoriť aj iné orgány. Najvyšším orgánom je valné zhromaždenie a tvoria ho všetci členovia komory. Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom komory so všeobecnou pôsobnosťou a prináleží mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom zverené valnému zhromaždeniu, autorizačnej komisii alebo nimi zriadeným komisiám. Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov len pre veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania. Disciplinárna komisia je výkonným orgánom komory na výkon disciplinárnej právomoci nad členmi komory a nad hosťujúcimi inžiniermi.

§ 33

Valné zhromaždenie

(1) Najvyšším orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov je valné zhromaždenie; tvoria ho všetci členovia komory.
(2) Predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie najmenej raz za dva roky. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie vždy, ak to navrhuje nadpolovičná väčšina regionálnych združení komory alebo petícia¹⁶⁾ aspoň 30 % členov komory. Mimoriadne valné zhromaždenie sa zíde najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia návrhu alebo petície komore.
(3) Člen komory môže písomne poveriť iného člena komory, aby ho zastupoval na zasadnutí valného zhromaždenia a hlasoval v jeho mene vo veciach uvedených v písomnom poverení; zastúpený člen komory sa považuje za prítomného na zasadnutí valného zhromaždenia, ak je prítomný zástupca a preukáže písomné poverenie. Inžiniera zapísaného v zozname inžinierov môže zastúpiť iba inžinier.
(4) Zastúpeného člena komory možno voliť do orgánov komory, ak v poverení svoju voľbu vopred výslovne nevylúčil.
(5) Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, vrátane zastúpených, a pozvánka bola preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie [§ 18 ods. 1 písm. d)]. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
(6) Ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať podľa odseku 5, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po jej uplynutí sa valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.

Komentár k § 33

Valné zhromaždenie Slovenskej komory stavebných inžinierov tvoria všetci jej členovia a je jej najvyšším orgánom. Valné zhromaždenie rozhoduje o najvýznamnejších otázkach existencie a fungovania komory. Schádza sa na základe zvolania predstavenstva komory, a to minimálne raz za dva roky. Zákon však prikazuje predstavenstvu komory zvolať aj tzv. mimoriadne valné zhromaždenie a to vždy, ak:

– mu bola doručená petícia spĺňajúca náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve a podpísaná minimálne 30 % členov komory alebo
– to navrhne nadpolovičná väčšina regionálnych združení komory.

Predstavenstvo komory je následne povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie v zákonnej dvojmesačnej lehote od doručenia petície alebo návrhu regionálnych komôr komore. Základnou povinnosťou predstavenstva komory pri zvolávaní valného zhromaždenia je jeho oznámenie všetkým členom komory. Pozvánka musí byť preukázateľne zaslaná každému členovi komory v lehote najmenej 21 dní pred rokovaním, a to na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie.

Inžinieri sa valného zhromaždenia zúčastňujú buď priamo osobne alebo na základe písomného splnomocnenia. V písomnom splnomocnení sa jednak uvádza poverenie na zastupovanie na valnom zhromaždení a zároveň sa určuje rozsah veci, v ktorých môže zástupca hlasovať. Aby sa zastupovaný člen komory považoval za prítomného na valnom zhromaždení, zákon ukladá zástupcovi byť osobne prítomný na valnom zhromaždení a zároveň vopred preukázať písomné splnomocnenie. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán komory volí predstavenstvo a zákon umožňuje aj zastupovaným členom komory kandidovať za predpokladu, že v písomnom poverení vopred výslovne svoju voľbu nevylúčili.
Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať za predpokladu, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, a to aj vrátane zastúpených členov komory. Na platnosť uznesenia členov valného zhromaždenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených členov komory. Za predpokladu, ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať kvôli nižšej ako tretinovej prítomnosti všetkých členov komory, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po uplynutí stanoveného času v súlade so zákonom valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia valného zhromaždenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.

§ 34

Úlohy valného zhromaždenia

(1) Valné zhromaždenie najmä

a) volí a odvoláva na dvojročné obdobie predsedu a podpredsedov komory, členov predstavenstva a autorizačnej komisie (§ 37 ods. 2),
b) schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä rokovací poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok, ako aj štatút regionálneho združenia komory,
c) schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d) zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia regionálnych združení komory a predstavenstva,
e) zriaďuje svoj úrad a jeho regionálne pracoviská a určuje základné pravidlá ich činnosti,
f) schvaľuje pravidlá nakladania s majetkom komory,
g) schvaľuje rozpočet komory a overenú ročnú účtovnú závierku.

(2) Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne inžinierov hlasujú iba inžinieri; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3) Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory však môže byť iba inžinier. V kolektívnych orgánoch komory tvoria inžinieri nadpolovičnú väčšinu členov.
(4) Riaditeľ úradu komory ani ostatní pracovníci komory nemôžu byť volení do orgánov komory.
(5) Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.

Komentár k § 34

Zákon opäť len demonštratívnym spôsobom uvádza základné úlohy valného zhromaždenia komory, kde rozhodne patrí oblasť voľby a odvolávania výkonných orgánov komory (predsedu, podpredsedov komory a členov predstavenstva a autorizačnej komisie). Samotné volebné pravidlá upravuje interný volebný poriadok komory. Pre správny chod komory je dôležitá úloha valného zhromaždenia v oblasti schvaľovania základných interných predpisov (štatút komory, etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok) a zriaďovacia kompetencia úradu komory a určení základných pravidiel jeho činnosti. Úrad komory je výkonným orgánom všetkých orgánov komory, ktorý má v náplni svojej činnosti zabezpečenie administratívnych, majetkových, členských, právnych a organizačných veci orgánov komory. V ekonomickej oblasti valnému zhromaždeniu prináleží schvaľovať výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory, rozpočtové pravidlá a pravidlá nakladania s majetkom komory a rozpočet a overenú ročnú účtovnú závierku. Valné zhromaždenie ako najvyšší orgán komory má oprávnenie svojím uznesením zrušiť alebo pozmeniť rozhodnutie predstavenstva, ktoré odporuje právnemu predpisu, predpisu komory alebo uzneseniu valného zhromaždenia.
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať výlučne členovia komory. Zo zákona je vylúčené členstvo komory pre riaditeľa úradu komory a ostatných pracovníkov komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne inžinierov hlasujú výlučne inžinieri. Ostatní členovia komory majú v týchto hlasovaniach len poradný hlas. Vzhľadom na skutočnosť, že valné zhromaždenie organizuje a zvoláva predstavenstvo komory, zákon ustanovuje za osobu oprávnenú predsedať valnému zhromaždeniu predsedu komory alebo niektorého z podpredsedov komory.
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory, avšak predsedom alebo podpredsedom komory môže byť iba inžinier. V kolektívnych orgánoch komory musia tvoriť inžinieri nadpolovičnú väčšinu členov.

§ 35

Regionálne združenia komory

(1) Úlohou regionálnych združení komory je zaoberať sa regionálnymi problémami inžinierov. Zaoberajú sa aj vecami, ktorými ich poverí valné zhromaždenie alebo ktoré im zverí štatút. Štatút komory určí aj orgány regionálneho združenia komory.
(2) Regionálne združenie komory zvoláva podpredseda komory, ktorého na to splnomocní na celé funkčné obdobie valné zhromaždenie.

Komentár k § 35

Na účely určitej decentralizácie a priblíženia sa členom komory vytvoril zákon základný právny rámec na zriadenie regionálnych združení Slovenskej komory stavebných inžinierov, ktorých hlavným poslaním je zabezpečenie činnosti členov komory v regióne a riešenie otázok, ktorými ich poverí valné zhromaždenie komory alebo štatút regionálnych združení komory, ktorý určuje aj ich orgány. Medzi základné orgány regionálneho združenia patrí členská schôdza a výbor regionálneho združenia. Regionálne združenie si pre lepšie zabezpečenie svojej činnosti môže vytvárať pomocné a poradné orgány, ktoré majú právo predkladať výboru prípadné návrhy a odporúčania. Regionálne združenie komory zvoláva podpredseda komory, ktorého na to splnomocní na celé funkčné obdobie valné zhromaždenie.
Členmi regionálneho združenia sú členovia komory, ktorí majú trvalé bydlisko alebo pracovisko v regióne. Členmi regionálneho združenia sa môžu stať aj iní členovia komory, ak o to požiadajú písomnou formou príslušný výbor regionálneho združenia.

§ 36

Predstavenstvo

(1) Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov so všeobecnou pôsobnosťou; patrí mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom alebo iným vnútorným predpisom komory zverené inému orgánu komory.
(2) Predstavenstvo má jedenásť členov; skladá sa z predsedu komory, z podpredsedov komory a ďalších členov. V predstavenstve sú primerane zastúpené všetky kategórie inžinierov; podrobnosti určí štatút komory.
(3) Predstavenstvo sa schádza spravidla raz za tri mesiace; jeho schôdze zvoláva predseda komory.
(4) Na schôdzach predstavenstva komory sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo jeho zástupca; môžu sa na nich zúčastniť aj iné osoby, ak tak rozhodne predstavenstvo.

Komentár k § 36

Predstavenstvo Slovenskej komory stavebných inžinierov je najvyšším výkonným orgánom, ktorému v rámci jeho zákonom danej všeobecnej pôsobnosti prináleží rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom komory zverené inému orgánu Slovenskej komory stavebných inžinierov. Predstavenstvo je zložené z jedenástich členov a z toho je jeden predseda komory, dvaja podpredsedovia komory. Zákon výslovne ustanovuje požiadavku na primerané zastúpenie všetkých kategórií inžinierov v predstavenstve, pričom bližšie podrobnosti má určiť štatút komory.
Predstavenstvo komory sa má schádzať spravidla raz za tri mesiace. Zvolávanie a vedenie schôdze predstavenstva prináleží predsedovi komory. Na schôdzach predstavenstva komory sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo ním určený zástupca. So súhlasom predstavenstva sa na nich môžu zúčastniť aj iné osoby.

§ 37

Autorizačná komisia

Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov pre veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania inžiniera. Podrobnosti o činnosti autorizačnej komisie určí štatút komory.

Komentár k § 37

Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov so špeciálnou pôsobnosťou pre veci týkajúce sa autorizácie a výkonu povolania inžiniera. Podrobnosti o činnosti autorizačnej komisie má určiť štatút komory, avšak ten túto problematiku upravuje len v minimálnom rozsahu. Autorizačná komisia má predsedu a dvanásť členov, pričom jej členovia nemôžu byť členmi predstavenstva. Členov autorizačnej komisie volí valné zhromaždenie Slovenskej komory stavebných inžinierov. Predsedu autorizačnej komisie volia členovia pomedzi seba tajným hlasovaním. Vzhľadom na náplň činností autorizačnej komisie je zabezpečené, aby aspoň jeden člen komisie mal vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 38

Predseda a podpredsedovia

(1) Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov ju zastupuje navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach, ak ich tento zákon alebo štatút komory nezveruje niekomu inému.
(2) Predsedu komory počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupujú podpredsedovia; podrobné pravidlá zastupovania, počet podpredsedov a zastúpenie jednotlivých kategórií inžinierov upraví štatút komory.
(3) Členstvo v orgánoch komory je čestné. Členovia orgánov majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.

Komentár k § 38

Slovenskú komoru stavebných inžinierov navonok ako štatutárny orgán zastupuje predseda komory. Koná v mene komory vo všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom alebo štatútom komory zverené niekomu inému. Predseda komory najmä vedie zasadnutia valného zhromaždenia a podpisuje jeho uznesenia, zvoláva a vedie zasadnutia predstavenstva a podpisuje jeho uznesenia, zabezpečuje výkon uznesení valného zhromaždenia a predstavenstva, preberá sľub nových členov komory a podpisuje autorizačné a registračné osvedčenia, podpisuje v mene komory zmluvy a robí právne úkony vo veciach majetku komory, o ktorých vykonaní rozhodlo valné zhromaždenie alebo predstavenstvo.
V súlade so znením zákona sa určuje prvý a druhý podpredseda komory. Toto poradie je dôležité z hľadiska zastupovania predsedu komory počas jeho neprítomnosti alebo zdravotnej nespôsobilosti na výkon funkcie, a to v plnom rozsahu jeho práv. Podrobné pravidlá zastupovania majú byť upravené v štatúte komory.
Výkon funkcie v orgánoch komory sa považuje za čestnú funkciu a nie je preto odmeňované. Členovia orgánov komory však majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania aj podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.

Tretí oddiel

Spoločné ustanovenia o komorách

§ 39

Disciplinárna zodpovednosť členov komôr

(1) Za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo štatútom komory, ak nejde o trestný čin alebo priestupok (ďalej len „disciplinárne previnenie“), možno uložiť členovi komory niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a) písomné napomenutie,
b) pokutu až do 100 000 Sk,
c) vylúčenie z komory.

(2) Výnos z pokút je príjmom komory.
(3) Disciplinárnu právomoc podľa odseku 1 vykonáva disciplinárna komisia, ktorú volí valné zhromaždenie na dvojročné obdobie. Disciplinárna komisia koná v päťčlennom senáte, z ktorého jeden člen má právnické vzdelanie a nie je členom komory. Ak je účastníkom disciplinárneho konania architekt alebo inžinier, jedným členom disciplinárnej komisie je člen príslušnej autorizačnej komisie.
(4) Návrh na začatie disciplinárneho konania dáva predseda komory do jedného roka odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení člena komory dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa disciplinárne previnenie stalo.
(5) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vyhotovuje písomne; obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Doručuje sa účastníkovi disciplinárneho konania a predstavenstvu komory.
(6) Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sa podáva predstavenstvu komory do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkovi disciplinárneho konania; odvolanie má odkladný účinok.
(7) O odvolaní rozhoduje predstavenstvo komory, ktoré môže napadnuté rozhodnutie disciplinárnej komisie zrušiť, prípadne zrušiť a vrátiť na opakované konanie disciplinárnej komisii; inak ho potvrdí.
(8) Ak bola v disciplinárnom konaní právoplatne uložená pokuta alebo vylúčenie z komory, je takéto rozhodnutie preskúmateľné súdom na základe žaloby účastníka disciplinárneho konania podľa osobitných predpisov.¹⁷⁾
(9) Podrobnosti disciplinárneho konania, počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov upraví disciplinárny poriadok.

Komentár k § 39

Pod disciplinárnym previnením podľa tohto zákona možno rozumieť zavinené závažné alebo opätovné porušenie povinnosti člena komory, ktorá je ustanovená týmto zákonom alebo štatútom komory, pričom sa vylučuje súbeh s trestným činom alebo priestupkom. V prípade preukázania spáchania disciplinárneho previnenia členovi komory môže disciplinárna komisia uložiť tri druhy opatrení, a to buď písomné napomenutie, finančnú pokutu alebo až vylúčenie z komory. Disciplinárna právomoc nad členmi komory prináleží disciplinárnej komisii a jej členovia sú volení valným zhromaždením komory na dva roky. Disciplinárne previnenia prejednáva a následne v prípade potreby sankcie za ne ukladá disciplinárny senát zostavený disciplinárnou komisiou.
Disciplinárna komisia v súlade so zákonom musí konať v päťčlennom senáte spravidla v tomto zložení:

- predseda disciplinárneho senátu, ktorým je spravidla predseda alebo ním určený iný člen disciplinárnej komisie,
- člen disciplinárneho senátu s vysokoškolským právnickým vzdelaním, pričom nie je členom komory,
- člen disciplinárneho senátu určeného z členov príslušnej autorizačnej komisie, návrh predkladá predseda autorizačnej komisie; ak je účastníkom disciplinárneho konania architekt alebo inžinier,
- členov disciplinárneho senátu určených z členov disciplinárnej komisie.

Bližšie podrobnosti disciplinárneho konania, určenie počtu členov disciplinárnej komisie a vymedzenie počtu a spôsobu tvorby senátov zákon prenecháva na komory, ktoré ho majú upraviť v rámci disciplinárneho poriadku komory, kde môžu byť aj výslovne vymedzené disciplinárne previnenia.

Zákon stanovuje dĺžku subjektívnej a objektívnej lehoty na disciplinárne potrestanie na úroveň obvyklú postihovania správnych deliktov podľa ostatných zákonov. Podnet na disciplinárne konanie voči členovi komory môže komore dať aj každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Z podnetu by malo byť zrejmé, proti ktorému členovi komory smeruje, kedy k údajnému disciplinárnemu previneniu došlo, kto podnet podáva. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu predsedu komory na začatie disciplinárneho konania predsedovi disciplinárnej komisie.
Disciplinárny senát je v rámci disciplinárneho konania povinný náležite prešetriť skutkový stav a ak dôjde k záveru, že sa obvinený dopustil disciplinárneho previnenia, uzná ho za vinného. Rozhodnutie musí mať všetky obsahové a formálne náležitosti obdobne ako podľa § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku v znení neskorších predpisov. Medzi obsahové náležitosti patrí výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci samej spolu s uvedením skutkovej podstaty preukázaného disciplinárneho previnenia, rozhodnutie o vine, druh uloženého disciplinárneho opatrenia, prípadne rozhodnutie o upustení od jeho uloženia a rozhodnutie o trovách konania. V odôvodnení sa uvádzajú skutočnosti a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie disciplinárneho senátu. Poučenie o dovolaní obsahuje údaj, či je možné sa proti rozhodnutiu odvolať, v akej lehote, na ktorý orgán komory a kde možno odvolanie podať. Medzi formálne náležitosti rozhodnutia patria mená členov disciplinárneho senátu, číslo rozhodnutia, dátum jeho vydania, meno a priezvisko a tituly obvineného a odtlačok pečiatky disciplinárnej komisie. Písomné vyhotovenie rozhodnutia na záver podpisuje predseda disciplinárneho senátu a doručuje sa účastníkovi disciplinárneho konania (obvinenému) a predstavenstvu komory. Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie podáva účastník konania predstavenstvu komory do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkovi disciplinárneho konania, pričom odvolanie má odkladný účinok. O odvolaní rozhoduje predstavenstvo komory, ktoré ako odvolací orgán môže napadnuté rozhodnutie disciplinárnej komisie zrušiť, prípadne zrušiť a vrátiť na opakované konanie disciplinárnej komisii alebo potvrdiť.
Ak bola v disciplinárnom konaní právoplatne uložené disciplinárne opatrenie ako pokuta alebo vylúčenie z komory, je takéto rozhodnutie zo zákona preskúmateľné súdom, a to na základe žaloby účastníka disciplinárneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku.

§ 39a

Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov

(1) Za disciplinárne previnenie možno uložiť hosťujúcemu architektovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:

a) písomné napomenutie,
b) pokutu až do 100 000 Sk,
c) vyčiarknutie z registra.

(2) Ustanovenia § 39 ods. 2 až 9 sa použijú aj na disciplinárnu zodpovednosť hosťujúcich architektov. Oznámenie o uložení disciplinárneho opatrenia komora oznámi aj regulačnému orgánu domovského členského štátu.
(3) Komora môže odovzdať vybavenie disciplinárneho previnenia regulačnému orgánu domovského členského štátu.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na hosťujúcich krajinných architektov a na hosťujúcich stavebných inžinierov.

Komentár k § 39a

Aj keď názov ustanovenia hovorí o disciplinárnej zodpovednosti hosťujúcich architektov, vzťahuje sa toto ustanovenie zákona aj na hosťujúcich krajinných architektov a na hosťujúcich stavebných inžinierov. Tieto hosťujúce osoby zapísané v príslušnom registri sa na území Slovenskej republiky môžu dopustiť disciplinárneho previnenia, za ktoré im môže disciplinárna komisia uložiť tri druhy opatrení, a to buď písomné napomenutie, finančnú pokutu alebo až vyčiarknutie z registra. V prípade, ak disciplinárne previnenie hosťujúcich osôb vybavuje disciplinárna komisia komory, postupuje sa primerane podľa ustanovení § 39 ods. 2 až 9 tohto zákona a komora je povinná oznámiť uloženie disciplinárneho opatrenia aj regulačnému orgánu domovského členského štátu. V súlade s praxou v zahraničí sa dáva komore alternatívna možnosť odovzdať vybavenie disciplinárneho previnenia regulačnému orgánu domovského členského štátu.

§ 40

Ročná účtovná závierka

Ročnú účtovnú závierku komory overuje nezávislý overovateľ (audítor).¹⁹⁾

Komentár k § 40

Na komory ako účtovné jednotky podľa zákona NR SR č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa vzťahuje zákonná povinnosť mať účtovnú závierku overenú audítorom. Účtovná závierka musí byť overená audítorom najneskôr do konca roku nasledujúceho po účtovnom období, za ktoré sa zostavuje. Audit môže vykonať len audítor alebo audítorská spoločnosť zapísaná do zoznamu a s licenciou podľa zákona NR SR č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

§ 41

Financovanie

(1) Komora financuje svoju činnosť z vlastných príjmov. Vlastnými príjmami sú

a) príspevky členov komory,
b) výnosy pokút uložených v disciplinárnom konaní,
c) úhrady za vykonanie skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu a do registra,
d) výnosy z vlastného majetku,
e) dobrovoľné príspevky a dary od fyzických a právnických osôb,
f) iné príjmy.

(2) Členovia komory platia jednotný základný príspevok na činnosť orgánov komory. Architekti alebo inžinieri platia aj ďalší príspevok, ktorého výška je na každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. Podrobné pravidlá ustanoví štatút komory.
(3) Komora nevykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť a ani svoj majetok nepoužije, ani neposkytne na podnikateľskú činnosť iných osôb. Výnosmi z vlastného majetku sú najmä nájomné za prenájom nebytových priestorov a príjmy z výstav organizovaných komorou.
(4) Komora nepríjme dobrovoľný príspevok alebo dar,

a) ak ho poskytuje politická strana alebo politické hnutie,
b) ak je jeho poskytnutie priamo alebo nepriamo spojené s protislužbou, ktorá by vyvolávala pochybnosti o nezaujatosti a nepolitickosti komory,
c) ak by tým mohli byť porušené pravidlá verejných architektonických súťaží alebo pravidlá hospodárskej súťaže.

(5) Ak komora prijala účelovú dotáciu alebo iný účelový finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, umožní štátnemu kontrolnému orgánu vykonanie kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov.

Komentár k § 41

Komora ako samosprávna stavovská organizácia financuje svoju činnosť z vlastných príjmov a zo zákona je vylúčené, aby vykonávala vlastnú podnikateľskú činnosť alebo získala výnosy z podnikateľskej činnosti iných osôb, ktorým by poskytla svoj majetok. Je preto odkázaná výlučne na príjmy stanovené v odseku 1 tohto ustanovenia. Základným zdrojom príjmu sú príspevky členov komory, pričom okrem tzv. základného ročného príspevku štatúty jednotlivých komôr upravujú pre architektov aj inžinierov i tzv. ďalší príspevok, ktorého výška je na každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. V roku 2009 bola výška ďalšieho príspevku u autorizovaných architektov 1 % základu dane z príjmov fyzických osôb za práve uplynulé zdaňovacie obdobie, najmenej však 100 eur a najviac 600 eur a autorizovaný inžinier ďalší príspevok vo výške 0,01 % zo základu dane z činnosti inžiniera za predchádzajúce zdaňovacie obdobie so zaokrúhlením smerom nadol na celé euro, pričom sa hradil len ak vychádzal viac ako 3 €. Dôležitým zdrojom príjmov sú úhrady za vykonanie skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu a do registra. Komora musí zabezpečovať efektívne nakladanie z vlastným majetkom a môže z neho získavať výnos ako je nájomné za prenájom nebytových priestorov. Jedným zo zdrojov príjmov môžu byť aj dary a dobrovoľné príspevky, pričom v záujme udržania apolitickosti a nezávislosti je vylúčené prijatie dobrovoľného príspevku alebo daru,

- ak ho poskytuje politická strana alebo politické hnutie,
- ak je jeho poskytnutie priamo alebo nepriamo spojené s protislužbou, ktorá by vyvolávala pochybnosti o nezaujatosti a nepolitickosti komory,
- ak by tým mohli byť porušené pravidlá verejných architektonických súťaží alebo pravidlá hospodárskej súťaže.

Valné zhromaždenie komory samo zostavuje a schvaľuje rozpočet komory. Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami organizuje a vykonáva predstavenstvo. Stará sa o hospodárne a efektívne používanie rozpočtových prostriedkov a usiluje sa o vyrovnanosť rozpočtu v jeho príjmoch a výdavkoch.

§ 41a

Konanie

(1) Na konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.^19a)
(2) Postup podľa § 39 ods. 5 až 8 sa primerane použije aj na rozhodovanie autorizačnej komisie.
(3) Rozhodnutie, ktorým sa žiadateľovi vyhovelo v plnom rozsahu, sa len vyznačí v spise a žiadateľ sa po zložení sľubu zapíše do zoznamu alebo do registra a vydá sa mu pečiatka a autorizačné osvedčenie alebo registračné osvedčenie.

Komentár k § 41a

V súvislosti s novelou zákona NR SR č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. sa výslovne ustanovuje, že na všetky konania podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecná úprava o správnom konaní.
Aj pri postupe autorizačnej komisie komory funguje dvojstupňové konanie. Je to odôvodnené skutočnosťou, aby v prípadoch podania opravného prostriedku na súde mohlo napadnuté rozhodnutie autorizačnej komisie považovať za právoplatné rozhodnutie po uplatnení riadneho opravného prostriedku.
Na účely precizovania ustanovenia § 15 a 15a tohto zákona sa výslovne upravuje postup komory pri vydávaní rozhodnutia o zápis do zoznamu alebo zápis do registra žiadateľa, ktorému sa vyhovelo v plnom rozsahu. Táto úprava je založená na analógii s § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z. Možno teda pripomenúť, že písomné vyhotovenie rozhodnutia v prípade zápisu do zoznamu alebo do registra sa vydáva len pri zamietavom rozhodnutí.

§ 41b

Doručovanie dôležitých písomností

(1) Dôležité písomnosti, ktoré adresát neprevzal osobne, komora doručuje ako poštové zásielky do vlastných rúk na adresu uvedenú

a) v zozname alebo v registri, ak adresátom je člen komory alebo osoba zapísaná v registri,
b) v žiadosti, ak adresátom je žiadateľ o zapísanie do zoznamu alebo do registra.

(2) Dôležitými písomnosťami sú najmä

a) výzvy na doplnenie alebo na odstránenie iného nedostatku žiadosti o zapísanie do zoznamu podľa § 3 ods. 1 až 3 alebo do registra,
b) rozhodnutia o neuznaní dokladu, o nezapísaní uchádzača do zoznamu podľa § 3 ods. 1 až 3 alebo do registra, ako aj o vyčiarknutí zo zoznamu podľa § 3 ods. 1 až 3 alebo z registra,
c) predvolania na disciplinárne konanie a disciplinárne rozhodnutia.

(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel prijať poštovú zásielku, považuje sa za doručenú dňom, keď k odopretiu prevzatia došlo a odopretie vyznačil doručovateľ na obálke alebo na doručenke.
(4) Ak nebolo možné poštovú zásielku doručiť adresátovi, ani si ju nevyzdvihol v odbernej lehote, považuje sa za doručenú dňom jej vrátenia komore, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5) Ak má adresát zástupcu splnomocneného na zastupovanie alebo na preberanie zásielok, doručuje sa tomuto zástupcovi len vtedy, ak jeho adresu oznámil komore. V takom prípade sa odseky 3 a 4 vzťahujú na tohto zástupcu, a to aj vtedy, keď sa adresát o tom nedozvedel.
(6) V prípade pochybnosti o dni doručenia rozhoduje dátum poštovej pečiatky na obálke alebo na doručenke.
(7) Údaje na doručenke sa považujú za správne až dovtedy, kým sa nepreukáže opak.
(8) Doručovať možno aj elektronicky s použitím zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou.

Komentár k § 41b

S určitými odchýlkami sa prevzali základné pravidlá doručovania dôležitých písomností fyzickým osobám podľa § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Odlišná právna úprava je z dôvodu, že okruh adresátov rozhodnutí podľa tohto zákona je obmedzený len na žiadateľov o zapísanie do zoznamu alebo do registra, na vyčiarknutých zo zoznamu alebo z registra a na členov komory vo veciach disciplinárnych previnení.
Doručovanie písomností je dôležitý úkon, prostredníctvom ktorého sa oznamujú určité významné skutočnosti adresátovi. Pokiaľ ide o spôsob doručovania, môžme v tomto ustanovení rozlíšiť doručenie do vlastných rúk a tzv. obyčajné doručenie. Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty, ale nevylučuje sa aj prostredníctvom zamestnanca komory, osobným prevzatím písomnosti na komore alebo elektronicky s použitím zaručeného elektronického podpisu s časovou pečiatkou.
Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia, pričom pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku musí prevziať len adresát. Výnimkou zo zásady, že poštovú zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie § 31 až 33 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môže adresát splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho prijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo však musí byť overené buď oprávneným orgánom (notár, matrika) alebo poštou. Ak má adresát zástupcu splnomocneného na zastupovanie alebo na preberanie zásielok, doručuje sa priamo tomuto zástupcovi len vtedy, ak jeho adresu oznámil komore.
Zákon len demonštratívnym spôsobom v ods. 2 uvádza, ktoré písomnosti treba doručiť do vlastných rúk. Rozhodujúcim kritériom pre iné písomnosti bude dôležitosť obsahu písomnosti. Dôležité písomnosti, komora doručuje ako poštové zásielky do vlastných rúk na adresu uvedenú:

- v zozname alebo v registri, ak adresátom je člen komory alebo osoba zapísaná v registri,
- v žiadosti, ak adresátom je žiadateľ o zapísanie do zoznamu alebo do registra.

Upravuje sa fikcia doručenia písomnosti pre prípad bezdôvodného odopretia prijatia jej adresátom. Týmto ustanovením sa zabraňuje tomu, aby v dôsledku odopretia prijatia písomnosti dochádzalo k prieťahom alebo k zmareniu konania. V takomto prípade doručovateľ vráti písomnosť komore s uvedením dátumu doručenia a dôvodov odopretia. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď došlo k takémuto prejavu vôle. Za bezdôvodné odopretie treba považovať aj odopretie bez udania dôvodov. V ods. 4 sa ustanovuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Pôjde o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v predmetnom odseku sa poštová zásielka považuje za doručenú, a to aj v prípade, keď to v skutočnosti tak nie je.

PIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 42

(1) Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory architektov podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť prípravný výbor vymenovaný ministrom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky z členov Spolku architektov Slovenska. Prípravný výbor zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej komory architektov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory architektov podľa tohto zákona sa za oprávnených zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení považujú fyzické osoby, ktoré získali preukaz osobitnej spôsobilosti na projektovanie podľa odbornosti podľa osobitných predpisov.¹⁾
(3) Za vykonanie odbornej skúšky podľa tohto zákona sa považuje preukaz osobitnej spôsobilosti vydaný podľa osobitných predpisov,¹⁾ ak oprávňuje na činnosti, ktoré tento zákon priznáva architektom. Preukaz nahrádza odbornú skúšku do dvoch rokov od zvolenia autorizačnej komisie Slovenskej komory architektov.

§ 43

(1) Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory stavebných inžinierov podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť prípravný výbor vymenovaný ministrom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky z členov Slovenského zväzu stavebných inžinierov. Prípravný výbor zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej komory stavebných inžinierov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory stavebných inžinierov sa za oprávnených zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení komory považujú členovia Slovenského zväzu stavebných inžinierov a inžinieri, ktorí získali preukaz odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.¹⁾
(3) Za vykonanie odbornej skúšky podľa tohto zákona sa považuje preukaz osobitnej spôsobilosti vydaný podľa osobitných predpisov,¹⁾ ak oprávňuje na činnosti, ktoré tento zákon priznáva inžinierom. Preukaz nahrádza odbornú skúšku do dvoch rokov od zvolenia autorizačnej komisie Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Komentár k § 42 a 43

V rámci úvodných prechodných a záverečných ustanovení § 42 a 43 sa do doby ustanovenia orgánov Slovenskej komory architektov a Slovenskej komory stavebných inžinierov ich pôsobnosť zverila prípravným výborom vymenovaných ministrom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky z členov Spolku architektov Slovenska a Slovenského zväzu stavebných inžinierov.
Zároveň sa vymedzil okruh osôb oprávnených zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení komory a prechodnú dobu dvoch rokov, po ktorú preukaz osobitnej spôsobilosti nahrádzal odbornú skúšku (autorizačnú skúšku).

§ 43a

(1) Preukazy o odbornej spôsobilosti na projektovú činnosť strácajú platnosť 31. marca 2002.
(2) Živnostenské oprávnenia na projektovú činnosť vydané do 31. júla 2000 na základe preukazov o odbornej spôsobilosti platia do 31. marca 2002.
(3) Architektov a inžinierov, ktorí boli zapísaní do registra oprávnených osôb na základe odbornej skúšky podľa tohto zákona alebo zákona o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe,²⁰⁾ komory zapíšu do zoznamu do 31. marca 2002, ak spĺňajú aj ostatné podmienky podľa tohto zákona na zápis do zoznamu.

§ 43b

(1) Odborná skúška oprávňujúca vykonávať činnosť stavbyvedúceho alebo stavebný dozor vykonaná pred 1. augustom 2000 pred skúšobnou komisiou komory sa považuje za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
(2) Slovenská komora stavebných inžinierov zaradí osoby podľa odseku 1 do evidencie vedenej podľa § 31 ods. 2 písm. k).

§ 43c

Osobám, ktoré boli zapísané pred 1. augustom 2000 do registra odborne spôsobilých technikov pre činnosť projektovania stavieb na základe odbornej spôsobilosti,²⁰⁾ vydá Slovenská komora stavebných inžinierov osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré je tiež podmienkou na účely vydania živnostenského oprávnenia.

§ 43d

Slovenská komora architektov zapíše do zoznamu autorizovaných krajinných architektov osoby, ktoré boli zapísané pred 1. januárom 2004 v zozname autorizovaných architektov ako architekti pre krajinné plánovanie a tvorbu krajiny alebo ako architekti pre záhradnú architektúru, ak v deň zapísania spĺňajú požiadavky podľa § 15 ods. 1 písm. a) až c) a nie je prekážka zapísania podľa § 17 ods. 1 a 2.

Komentár k § 43a, 43b, 43c a 43d

V rámci týchto prechodných ustanovení sa v súvislosti s novelami zákona upravila jednak doba a podmienky platnosti vymedzených dokladov a ako aj pravidlá zápisu osôb do zoznamov a registrov vedených komorami podľa tohto zákona.

§ 43e

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 1.

§ 44

Zrušuje sa s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku zákon č. 61/1951 Zb., ktorým sa zrušujú oprávnenia civilných technikov a inžinierske komory.

§ 44a

Zrušuje sa čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

§ 45

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 1992.

* * *

Zákon č. 236/2000 Z. z. nadobudol účinnosť 1. augusta 2000.
Zákon č. 554/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 30. decembra 2001.
Zákon č. 533/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2004 [okrem § 1, § 3 ods. 5 a 6, § 14c, § 15a, § 15b, § 16, § 17a, § 18a, § 20, § 20a ods. 4, § 24 ods. 2 písm. b), g), i), l), m); § 29 ods. 1 písm. a), § 29 ods. 1 písm. b), § 39a, § 41 ods. 1 písm. c) a príloha č. 1a č. 2], ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ.
Zákon č. 624/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2005.
Zákon č. 555/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
Zákon č. 459/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. novembra 2007.
Zákon č. 298/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2008.

1) Príloha č. 2 položka 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 358/2007 Z. z.

²⁾ § 3 ods. 1 písm. d) ôsmy bod zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
^4b) § 44 ods. 2 a § 46b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
⁵⁾ § 847 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 104 až 107 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
⁶⁾ Napr. § 635 ods. 3, § 638 ods. 1 a 2 a § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
⁷⁾ § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.
§ 39 a 40 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a o právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
⁸⁾ § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.
¹⁰⁾ § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
¹¹⁾ § 789 a nasl. Občianskeho zákonníka.
¹²⁾ § 18 ods. 2, § 20 ods. 6 a § 40 zákona č. 618/2003 Z. z.
¹³⁾ § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
^13a) Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
¹⁴⁾ § 49 ods. 1 a 2 Trestného zákona.
§ 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
¹⁵⁾ § 244 ods. 2 a § 250 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
¹⁶⁾ Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
¹⁷⁾ § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
¹⁹⁾ § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
^19a) § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
²⁰⁾ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.