11. 3. 2026

0,00 €

poradca.sk

INFORMAČNÝ PORTÁL

Slovenský Poradca

Český Poradce

Daňový poriadok
s komentárom

Daňový poriadok
s komentárom

Zákon o dani z príjmov
s komentárom

Zákon o dani
z príjmov
s komentárom

DPH po novele
s komentárom

DPH
po novele
s komentárom

Daňové priznania za rok 2025
vyplnené vzory

Daňové priznania
za rok 2025
vyplnené vzory

ZÁKONY 2026

ZÁKONY 2026

Daňové a nedaňové výdavky 2026

Daňové a nedaňové
výdavky 2026

Konsolidácia s komentárom

Konsolidácia
s komentárom

Odvody poistného od 1. 1. 2026
prehľad zmien

Odvody poistného
od 1. 1. 2026
prehľad zmien

Zákon o miestnych daniach
s komentárom

Zákon
o miestnych daniach
s komentárom

Previous Next

Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzuje povinnosti a kompetencie na účely inšpekcie práce Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý zabezpečuje tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Práve preto zákonodarca prostredníctvom tohto právneho predpisu zveril ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce.

Ministerstvo vypracúva koncepčné materiály, programové materiály a návrhy na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce. Jeho ďalšou úlohou je koordinácia činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce, riadi a kontroluje Národný inšpektorát práce a plnenie jeho úloh, či komptencií.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Národný inšpektorát práce. Taktiež zabezpečuje a usmerňuje výskumnú činnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vypracúva návrhy na plnenie záväzkov vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných zmlúv a dohovorov v oblasti ochrany práce a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, rozhoduje pri pochybnostiach, či sa na pracovisku vykonáva inšpekcia práce. Následne je jeho úlohou predkladať vláde Slovenskej republiky správu o stave ochrany práce a o činnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce za predchádzajúci kalendárny rok do zákonom stanovenej lehoty, ktorá je šesť mesiacov po jeho skončení a tiež predkladá Európskej komisii každých päť rokov správu o uplatňovaní zákona o inšpekcii práce a osobitných právnych predpisov spolu so stanoviskami zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov. Ide o tieto predpisy:

–   zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce.

Poznámka

Tieto právne predpisy sa novelou zákona č. 469/2011 Z. z. s účinnosťou 1. 1. a 1. 7. 2012 aktualizovali v nadväznosti na čl. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi.

V súlade so zásadou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov o dvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní, ministerstvo v rámci správneho konania rozhoduje o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Národný inšpektorát práce.

Poznámka

Zákonom č. 308/2013 Z. z. od 1. 11. 2013 sa vypustili v písmene d) slová „a zodpovedá za výkon inšpekcie práce“. Úprava sa ustanovila vzhľadom na rozdelenie úloh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanovených najmä v § 4 písm. a) až d) zákona č. 125/2006 Z. z. a úlohy Národného inšpektorátu práce ustanovenej v § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého Národný inšpektorát práce priamo riadi a kontroluje inšpektoráty práce, ktoré podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vykonávajú inšpekciu práce.

Národný inšpektorát práce

§ 5

(1) Národný inšpektorát práce je orgán štátnej správy so sídlom v Košiciach. Národný inšpektorát práce je rozpočtová organizácia.¹¹⁾

(2) Národný inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

(3) Národný inšpektorát práce zriaďuje akreditačnú komisiu, ktorá plní úlohy odborného poradného orgánu. Podrobnosti o zložení akreditačnej komisie a jej činnosti upraví štatút, ktorý vydá Národný inšpektorát práce po jeho schválení ministerstvom.

Komentár k § 5

Zákon o inšpekcii práce v tomto ustanovení upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby, ktorej sídlo je v Košiciach. Je jedným z orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ide o rozpočtovú organizáciu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie sú (okrem istej výnimky) všetky štátne orgány. Rozpočtová organizácia je jeden zo subjektov verejnej správy a je teda napríklad zapísaná v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Rozpočtovú organizáciu možno zriadiť buď zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa. Zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy, obec alebo vyšší územný celok; zriaďovateľom ústredného orgánu štátnej správy je ministerstvo financií. Zriaďovateľ vydá o zriadení rozpočtovej organizácie tzv. zriaďovaciu listinu.

Národný inšpektorát práce sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Jeho organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom je výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Zákonom o inšpekcii práce sa nezmenili sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Národný inšpektorát riadi generálny riadite, ktorý taktiež zodpovedá za činnosť tohto Národného inšpektorátu práce. Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Inšpektorát práce riadi hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Zákonodarca v tomto právnom predpise uložil Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť je upravená štatútom. Štatút vydá Národný inšpektorát práce po jeho schválení ministerstvom. Hlavným cieľom zriadenej akreditačnej komisie je posudzovanie žiadosti na vydanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika, oprávnenia na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu príslušnej činnosti, zároveň preveruje zamietnutie žiadosti na vydanie oprávnenia na činnosti, osvedčenia alebo preukazu vydaného podľa zákona o BOZP.

Zákon o inšpekcii práce je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

Národný inšpektorát práce, ako sme už uviedli, sídli v Košiciach. Jeho webové sídlo je http://www.nip.sk/. Na uvedenej stránke sa dozviete všetky informácie týkajúce sa Národného inšpektorátu práce, a to spôsob zriadenia, právomoci, jeho kompetencie, organizačnú štruktúru, cieľ a poslanie, schéma kompetencii inšpektorátov na území SR, zoznam utajovaných skutočností a podmienky udelenia záštity. Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám Národný inšpektorát práce sprístupňuje a zverejňuje len informácie, ktoré má k dispozícii a na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia určené týmto zákonom. Postup pri poskytovaní informácií sa riadi zákonom č. 211/2000 Z. z. a Smernicou Národného inšpektorátu práce na zabezpečenie slobodného prístupu k informáciám.

§ 6

(1) Národný inšpektorát práce

a) riadi a kontroluje inšpektoráty práce a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inš­pektorov práce,

b) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce,

c) zabezpečuje prevádzku informačného systému ochrany práce a jeho programové a technické vybavenie,

d) vydáva a odoberá

    1.   oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby,¹²⁾

    2.   oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce,

    3.   oprávnenie právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,

    4.   osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi,

e) vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie, na vykonávanie činností, na ktorú osobitný predpis¹³⁾ požaduje odbornú spôsobilosť,

f) odborne usmerňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

g) zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce,

h) organizuje vykonávanie odborných skúšok podľa § 11 a na ten účel zriaďuje skúšobnú komisiu,

  i) vydáva inšpektorom práce preukaz inšpektora práce, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1,

  j) vydáva inšpektorom práce osobitné poverenie na výkon inšpekcie práce na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a námorných lodiach a riečnych lodiach plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky,

k) navrhuje ministerstvu opatrenia na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce,

  l) predkladá ministerstvu správy o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za predchádzajúci kalendárny rok do troch mesiacov po jeho skončení,

m) zverejňuje na svojom webovom sídle informácie o pracovných podmienkach podľa osobitného predpisu¹⁴⁾ a informácie o povinnostiach zamestnávateľa podľa osobitného predpisu,^14a)

n) poskytuje informácie občanom Slovenskej republiky a občanom členských štátov Európskej únie o pracovných podmienkach podľa osobitného predpisu¹⁴⁾ v Slovenskej republike a v členských štátoch Európskej únie,

o) spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri zisťovaní, kontrole a hodnotení pracovných podmienok podľa písmena n) a poskytuje im príslušné informácie o pracovných podmienkach¹⁴⁾ v Slovenskej republike,

p) spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie, zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými ­orgánmi Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru podľa osobitného predpisu,¹⁵⁾ vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu,¹⁵⁾

q) spracúva a vyhodnocuje údaje o pracovných úrazoch na štatistické účely,

r) zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce,

s) vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty,

t) vedie verejne prístupný zoznam

    1.   vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení podľa písmena d),

    2.   vydaných a odobratých preukazov a osvedčení inšpektorátom práce podľa § 7 ods. 3 písm. d) prvého bodu a písm. e),

u) podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce.

v) určuje inšpektorát práce príslušný na udelenie súhlasu alebo pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu,^15aaa) ak ide o zamestnanca iného inšpektorátu práce,

w) plní úlohy podľa osobitného predpisu.^15aa)]

(2) Národný inšpektorát práce je v správnom konaní pri plnení úloh podľa odseku 1 písm. d) a e) správnym orgánom prvého stupňa.

(3) Národný inšpektorát práce so súhlasom ministerstva zriaďuje a zrušuje svoje pracoviská mimo svojho sídla.

(4) Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a jeho občanom sa na účely odseku 1 písm. e), m) a n) postupuje rovnako ako voči členskému štátu Európskej únie a jeho občanom.

Komentár k § 6

Zákon v tomto ustanovení zákona vymedzuje úlohy Národného inšpektorátu práce, ktoré sú zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Úlohy a jeho pôsobnosť sú uvedené v znení odseku 1. Národný inšpektorát práce pôsobí na území celej SR.

Národný inšpektorát práce riadi a kontroluje inšpektoráty práce zriadené na našom území a zjednocuje a racionalizuje pracovné metódy inšpektorov práce. Národný inšpektorát práce plní funkciu odvolacieho orgánu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce. Úlohou Národného inšpektorátu práce je zabezpečiť prevádzku informačného systému ochrany práce a jeho programové a technické vybavenie. Medzi jeho úlohy patrí tiež vydávanie a odoberanie oprávnenia fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, oprávnenia fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, oprávnenia právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi.

Bezpečnostnotechnická služba je upravená zákonom č. 124/2006 Z. z. o BOZP a poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Bezpečnostnotechnická služba v záujme optimalizácie pracovných podmienok ovplyvňuje postoje zamestnávateľa, vedúcich zamestnancov a zamestnancov k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Funkciu bezpečnostného technika a autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca, prevenciu závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.

Úlohou Národného inšpektorátu práce je vydávať rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie, na vykonávanie činností, na ktorú osobitný predpis, ktorým je zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP, vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, požaduje odbornú spôsobilosť. Národný inšpektorát práce odborne usmerňuje výchovu a vzdelávanie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečuje výchovu a odborné vzdelávanie inšpektorov práce, organizuje vykonávanie odborných skúšok a na ten účel zriaďuje skúšobnú komisiu. Ide o odborné skúšky upravené týmto zákonom, ktorých účelom je overiť odborné vedomosti uchádzača, či pozná a je schopný uplatňovať právne predpisy a ostatné predpisy potrebné na výkon inšpekcie práce. Súčasťou odbornej skúšky je aj hodnotenie praktickej prípravy, ktoré vykoná hlavný inšpektor práce nadriadený uchádzačovi. Výsledok odbornej skúšky Národný inšpektorát práce písomne oznámi uchádzačovi najneskôr do piatich kalendárnych dní od konania odbornej skúšky. O úspešne vykonanej odbornej skúške Národný inšpektorát práce vydá uchádzačovi osvedčenie. V prípade, ak uchádzač nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, má právo opakovať odbornú skúšku, pričom Národný inšpektorát práce zabezpečí opakovanie odbornej skúšky na základe písomnej žiadosti uchádzača. Žiadosť o opakovanie odbornej skúšky musí byť Národnému inšpektorátu práce doručená písomne najneskôr do siedmich kalendárnych dní od doručenia oznámenia o výsledku odbornej skúšky.

Národný inšpektorát práce vydáva inšpektorom práce preukaz inšpektora práce. Vzor tohto preukazu je uvedený v prílohe č. 1 k tomuto zákonu. Jeho ďalšou úlohou je vydávať inšpektorom práce osobitné poverenie na výkon inšpekcie práce na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky a námorných lodiach a riečnych lodiach plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.

Národný inšpektorát práce ďalej navrhuje ministerstvu opatrenia, ktoré sa týkajú zlepšenia stavu v oblasti ochrany práce a predkladá ministerstvu správy o stave ochrany práce a o činnosti Národného inšpektorátu práce za predchádzajúci kalendárny rok do troch mesiacov po jeho skončení.

Poznámka

Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. s účinnosťou od 18. 6. 2016 sa do znenia odseku 1 vložilo nové písmeno m) s odkazmi na Zákonník práce a nový zákon o cezhraničnom zamestnávaní (č. 351/2015 Z. z.). Vo väzbe na čl. 5 smernice, ktorý upravuje informačnú povinnosť príslušných orgánov, sa výslovne upravilo, že Národný inšpektorát práce zverejňuje aktuálne informácie týkajúce sa vyslania na svojom webovom sídle. Uvedené súvisí s novým zákonom o cezhraničnom vyslaní zamestnancov na výkon práce alebo služby.

Pracovné podmienky, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle sú vymedzené v znení Zákonníka práce. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorých zamestnávatelia usadení v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, vysielajú na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky. Ide o tieto podmienky: dĺžka pracovného času a odpočinok, dĺžka dovolenky, minimálna mzda, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania. Výhodnosť sa posudzuje pri každom pracovnoprávnom nároku samostatne. Vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

Vymedzené ustanovenia Zákonníka práce sa nepoužijú v prípade počiatočnej montáže alebo prvej inštalácie tovaru, ktoré sú hlavnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a sú potrebné na uvedenie dodaného tovaru do užívania a sú vykonávané kvalifikovanými zamestnancami alebo odborníkmi dodávateľského podniku, ak čas, na ktorý bol zamestnanec vyslaný, nepresiahne osem dní v období posledných 12 mesiacov od začiatku vyslania. Uvedené neplatí pre hĺbenie (výkopy), zemné práce (premiestňovanie zeminy), vlastné stavebné práce, montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov, interiérové alebo inštalačné práce, úpravy, renovačné práce, opravy, rozoberanie (demontáž), demolačné práce, údržba, maliarske a čistiace práce v rámci údržby, rekonštrukcie.

Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu.

Národný inšpektorát musí zverejňovať aj informácie o povinnostiach zamestnávateľa, ktoré tiež upravuje Zákonník práca a zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Podľa Zákonníka práce hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hosťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť stanovenú povinnosť. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

Podľa zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb má hosťujúci zamestnávateľ povinnosť najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný, predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca, deň začatia a skončenia vyslania, miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania, názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike, meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Hosťujúci zamestnávateľ je povinný počas vyslania v mieste výkonu práce uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom, viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca v rozsahu podľa osobitného predpisu, uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania. Hosťujúci zamestnávateľ je povinný inšpektorátu práce na základe jeho žiadosti predložiť dokumenty, doručiť dokumenty aj po skončení vyslania a predložiť preklad dokumentov alebo ich častí do slovenského jazyka v primeranej lehote určenej inšpektorátom práce.

Národný inšpektorát práce má povinnosť poskytovať informácie občanom Slovenskej republiky a občanom členských štátov Európskej únie o pracovných podmienkach podľa Zákonníka práce v Slovenskej republike a v členských štátoch Európskej únie.

Taktiež mu zákon stanovuje spoluprácu s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri zisťovaní, kontrole a hodnotení pracovných podmienok podľa písmena n) (platnosť od 18. 6. 2016 po novele zákonom č. 351/2015 Z. z.) a poskytuje im príslušné informácie o pracovných podmienkach podľa Zákonníka práce v Slovenskej republike.

Národný inšpektorát práce spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie, zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými orgánmi Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru podľa osobitného predpisu, vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu. Ide o zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Poznámka

Uvedené znenie sa do zákona doplnilo po novele zákona č. 462/2007 Z. z. s účinnosťou 1. 11. 2007. Uvedenou zmenou a doplnením zákona č. 125/2006 Z. z. sa zosúladila úprava kompetencií Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce s právnou úpravou navrhnutou vládnym návrhom zákona o organizácii pracovného času v doprave. Zároveň sa účinnosť posunula na 1. novembra 2007.

Národný inšpektorát práce spracúva a vyhodnocuje údaje o pracovných úrazoch na štatistické účely, zabezpečuje tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce.

Národný inšpektorát práce od 1. 3. 2010 vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Poznámka

K doplneniu došlo po novele zákona č. 52/2010 Z. z. To znamená, že sa spresnili podmienky zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre vedenie verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie počas posledných piatich rokov tak, aby zoznam obsahoval ich obchodné meno a u fyzickej osoby tiež miesto podnikania a u právnickej osoby jej sídlo.

Zákonom č. 308/2013 Z. z. 1. 11. 2013 došlo k ďalšiemu doplneniu písmena r), kde sa na konci pripojili slová „identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty,“. To znamená, že sa doplnili údaje zjednodušujúce využitie predmetného verejne prístupného zoznamu na účely súvisiacich predpisov podľa § 7 ods. 3 písm. n) zákona o inšpekcii práce.

Národný inšpektorát práce vedie verejne prístupný zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení, medzi ktoré patrí:

–   oprávnenie fyzickej osoby a právnickej osoby na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby,

–   oprávnenie fyzickej osoby a právnickej osoby na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce,

–   oprávnenie právnickej osoby na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení,

–   osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika,

a vydaných a odobratých preukazov a osvedčení inšpektorátom práce, medzi ktoré patrí:

–   preukaz a osvedčenie fyzickej osoby na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,

–   preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osoby na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

–   oprávnenie zamestnávateľa na činnosť podľa osobitného predpisu vydané právnickou osobou,

–   osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie.

Poznámka

Uvedené znenie sa doplnilo do zákona o inšpekcii práce od 1. 7. 2013 po novele zákona č. 154/2013 Z. z. Upravila sa povinnosť Národného inšpektorátu práce v nadväznosti na úpravu v § 14 ods. 1 písm. c) zákona viesť verejne prístupný zoznam vydaných a odobratých osvedčení inšpektorátom práce.

Národný inšpektorát práce sa podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce.

Národný inšpektorát práce určuje inšpektorát práce príslušný na udelenie súhlasu alebo pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu podľa zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ak ide o zamestnanca iného inšpektorátu práce.

Poznámka

Uvedené nové znenie sa do zákona doplnilo po účinnosti nového zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorý platí od 1. 1. 2015. To znamená, že ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce. Voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu inšpektorátu práce. Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje označenie zamestnávateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska chráneného oznamovateľa, označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas inšpektorátu práce, odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu. Inšpektorát práce pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu. Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať zamestnávateľ a chránený oznamovateľ. Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu inšpektorátu práce do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov neplynú. Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce, je neplatný. Ak sa osoba, ktorá podala podnet, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet. V potvrdení sa uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet, označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny úkon, ktorého účinnosť je pozastavená. Ak inšpektorát práce nevyhovie žiadosti, písomne oznámi osobe, ktorá podala podnet, dôvody nepozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet. Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. Inšpektorát práce osobu, ktorá podala podnet, pri doručení potvrdenia písomne poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet. Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Národný inšpektorát práce nakoniec plní úlohy podľa osobitného predpisu.

Poznámka

Uvedené znenie sa do zákona doplnilo od 1. 4. 2010 po novele zákonom č. 67/2010 Z. z. To znamená, že sa ustanovila povinnosť Národnému inšpektorátu práce plniť úlohy ustanovené zákonom o podmienkach uvedenia chemických látok a zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).

Osobitným predpisom, ktorým je okrem zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon), s účinnosťou od 18. 6. 2016 je aj zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V nadväznosti na úlohy, ktoré sa ustanovujú Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom prace a ktoré nespadajú pod inšpekciu práce, sa ustanovilo v poznámkach pod čiarou doplniť túto citáciu zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Národný inšpektorát práce je v správnom konaní pri plnení úloh správnym orgánom prvého stupňa. So súhlasom ministerstva môže zriaďovať, ale i rušiť svoje pracoviská, ktoré sú mimo jeho sídla. Takým istým spôsobom ako postupuje Národný inšpektorát práce voči členskému štátu Európskej únie, postupuje aj voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a voči jeho občanom.

Upozornenie!

V negociačnom období Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie, rozhodnutím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 30. mája 2003, bolo založené Národné kontaktné miesto, tzv. Focal Point (FOP) na Národnom inšpektoráte práce pre stálu komunikáciu a spoluprácu s Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci so sídlom v Bilbao. Jednou z hlavných úloh FOP je presadzovanie cieľov a úloh agentúry pre šírenie osvety a povedomia o základoch BOZP v Slovenskej republike. Má sídlo v Košiciach a odtiaľ sa v súčasnosti zhromažďujú, pripravujú a koordinujú aktivity pod záštitou agentúry a taktiež rôzne aktivity týkajúce sa BOZP pod réžiou FOP. FOP je neoddeliteľnou súčasťou komunikačnej siete Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorej činnosť vychádza zo zásad tripartity. Táto agentúra povzbudzuje sociálny dialóg na úrovni strategického rozhodovania a operačnej siete, riadi sa rozhodnutiami správnej rady. Tak ako agentúra komunikuje so zástupcami operačnej siete na európskej úrovni, tak aj FOP komunikuje na vnútroštátnej úrovni s operačnou sieťou tzv. „Národnou sieťou BOZP“.

Zdroj: www.nip.sk

§ 7

Inšpektorát práce

(1) Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Inšpektoráty práce sú rozpočtové organizácie.¹¹⁾ Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov. Dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia vykonáva Inšpektorát práce Nitra na celom území Slovenskej ­republiky. Generálny riaditeľ môže písomne určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce v rozsahu jeho písomného poverenia; v tomto rozsahu úlohy podľa odseku 3 nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce určený v písomnom poverení.

(2) Inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný inšpektor práce, ktorého na návrh generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hlavným inšpektorom práce môže byť inšpektor práce, ktorý má odbornú prax inšpektora práce najmenej päť rokov. Hlavný inšpektor práce zodpovedá za činnosť inšpektorátu práce generálnemu riaditeľovi.

(3) Inšpektorát práce

a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 a vykonávanie dohľadu, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú

    1.   výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného ­prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a 

    2.   pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia,

b) vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,^15a) príčiny závažnej priemyselnej havárie,¹⁶⁾ bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov,

c) uplatňuje záväzným stanoviskom požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať na plnenie svojich úloh,

d) vydáva a odoberá

    1.   preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,^16a)

    2.   povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,¹⁷⁾

    3.   povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa osobitného predpisu,^17aaa)

e) odoberá

    1.   preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov¹³⁾ vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou,

    2.   oprávnenie zamestnávateľovi na činnosť podľa osobitného predpisu^17aa) vydané právnickou osobou,

    3.   osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie,

f) preveruje dodržiavanie rozsahu a podmienok oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov,¹³⁾

g) predkladá návrh Národnému inšpektorátu práce na odobratie oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa § 6 ods. 1 písm. d),

h) podieľa sa na odbornej výchove a vzdelávaní inšpektorov práce,

  i) rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu,^17a)

  j) prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov,¹⁸⁾

k) zisťuje, zhromažďuje, spracúva a odovzdáva informácie v oblasti ochrany práce pre informačný systém ochrany práce,

  l) predkladá Národnému inšpektorátu práce podnety na zlepšenie ochrany práce,

m) oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „protokol“) Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu, a ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo o osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru,

n) vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitného predpisu^18a) potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do siedmich pracovných dní od požiadania,

o) vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, potvrdenie o tom, že u nich vznikla udalosť uvedená v písmene b), ak vyšetroval príčiny vzniku tejto udalosti,

p) vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, kópiu dokladu, ktorý poskytli inšpektorátu práce pri vyšetrovaní príčin vzniku udalosti uvedenej v písmene b), ktorá u nich vznikla,

q) poveruje prizvaného odborníka prípravou odborných podkladov v osobitných prípadoch, ak to vyžaduje povaha výkonu inšpekcie práce,

r) udeľuje výnimky podľa osobitného predpisu,^18aa)

s) rozhoduje o uložení dodatočnej platby podľa osobitného predpisu,^18ac)

  t) plní ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu.^18ad)

(4) Inšpektorát práce je oprávnený podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak zamestnávateľ pri prevádzkovaní živnosti závažne porušuje právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo tento zákon. Závažným porušením právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia alebo pozastavenia prevádzkovania živnosti^18ae) je, ak zamestnávateľ pri prevádzkovaní živnosti

a) nezabezpečí ochranné zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo fungovanie týchto ochranných zariadení,

b) v priestoroch podľa osobitného predpisu^18b) neprij­me opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykoná nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožní prístup zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c) neposkytne zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky alebo ich neudržiava vo funkčnom stave,

d) nedodrží zákaz orgánu inšpekcie práce alebo

e) opakovane neumožní inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce vstup do svojich priestorov a na svoje pracoviská.

(5) Ustanovenia odseku 4 písm. a), d) a e) sa vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

(6) Inšpektorát práce na účely zrušenia živnostenského oprávnenia oznamuje príslušnému živnostenskému úradu opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.^18ba)

(7) Inšpektorát práce je oprávnený podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania,^18bb) ak zistí porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(8) Inšpektorát práce je povinný

a) bezodkladne preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa osobitného predpisu,^18c)

b) zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených osobitným predpisom.¹⁰⁾

c) vykonať inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) do 30 dní od doručenia podnetu^18ca) a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce; inšpektorát práce je povinný o pre­dĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

(9) Inšpektorát práce rozhoduje, ak nedošlo k dohode podľa osobitného predpisu,^18d) o pravidlách o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré má zamestnávateľ vydať, a o zavedení noriem spotreby práce a o ich zmenách u zamestnávateľa.

(10) Inšpektorát práce je povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin.^18e)

(11) Inšpektorát práce je v správnom konaní správnym ­orgánom prvého stupňa.

(12) Inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce.

Komentár k § 7

Predmetom úpravy v tomto ustanovení zákona je inšpektorát práce. Inšpektorát práce je ďalším orgánom štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Rovnako ako Národný inšpektorát práce, tak aj inšpektoráty práce sú rozpočtovými organizáciami. Ich sídla a územné obvody sú totožné so sídlami a územnými obvodmi krajov v SR:

–   Inšpektorát práce B. Bystrica

–   Inšpektorát práce Bratislava

–   Inšpektorát práce Košice

–   Inšpektorát práce Nitra

–   Inšpektorát práce Prešov

–   Inšpektorát práce Trenčín

–   Inšpektorát práce Trnava

–   Inšpektorát práce Žilina.

V kompetencii Inšpektorátu práce v Nitre je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia na celom území Slovenskej republiky.

Poznámka

Uvedené znenie a kompetencia Inšpektorátu práce Nitra bola do zákona zavedená novým zákonom č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 2009. Na efektívne organizačné zabezpečenie výkonu inšpekcie práce na úseku jadrových zariadení podľa § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, ktoré sa nachádzajú v troch krajoch Slovenskej republiky (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) sa ustanovilo využiť odborný personál Inšpektorátu práce v Nitre. Uvedená úprava umožňuje zužitkovať odborný potenciál špecialistov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách jadrových zariadení jednotlivých zamestnávateľov, avšak pracoviská týchto zamestnávateľov majúce iný charakter, napr. prevádzky dopravy, administratívy, skladov, opravárenských priestorov a pod. sú aj naďalej v pôsobnosti miestne príslušných inšpektorátov práce. Uvedená zmena umožňuje odborníkom z Inšpektorátu práce v Nitre v prípade budúcej potreby vykonávať tento dozor v jadrových zariadeniach na celom území Slovenskej republiky.

Možnosťou generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce je výhradne písomným spôsobom určiť inšpektorát práce, ktorý vykoná úlohy podľa tohto ustanovenia odseku 3, aj v územnom obvode iného inšpektorátu práce, ale len v rozsahu jeho písomného poverenia.

Tieto úlohy vo vymedzenom rozsahu úlohy nevykoná inšpektorát práce, v ktorého územnom obvode ich vykoná inšpektorát práce, ktorý bol určený v spomenutom písomnom poverení.

Poznámka

Uvedená zásada bola do zákona doplnení novelou č. 469/2011 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. a 1. 7. 2012. Uvedené spresnenie vychádza z aplikačnej praxe. Ustanovila sa tým vlastne výnimka pri výkone inšpekcie práce z uplatnenia základného princípu miestnej príslušnosti inšpektorátov práce na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce, ktorý v písomnom poverení vymedzí subjekt a predmet takého preneseného výkonu inšpekcie práce. Táto kompetencia môže byť použitá len vo výnimočných prípadoch.

Inšpektoráty práce podľa tohto právneho predpisu predstavujú základnú a neodmysliteľnú zložku v oblasti inšpekcie práce, pretože ich hlavným cieľom a úlohou je plniť činnosť inšpekcie práce.

Oproti predchádzajúcej úprave sa pre výkon funkcie hlavného inšpektora vyžaduje podmienka výkonu odbornej praxe inšpektora práce minimálne päť rokov. Uvedená podmienka musí byť splnená. Jeho úlohou je riadiť inšpektorát práce a za svoju činnosť sa zodpovedá generálnemu riaditeľovi. Hlavného inšpektora práce vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Návrh na jeho vymenovania či odvolanie dáva generálny riaditeľ ministrovi.

Inšpektorátu práce nemožno zasahovať do výkonu inšpekcie práce a ovplyvňovať jeho zistenia, pretože pri plnení svojich úloh vystupuje ako nezávislý štátny orgán. Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce zákon v tomto ustanovení upravuje takým spôsobom, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom zákonom, významnou úlohou inšpektorátov práce je aj vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce je zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa zaviedlo vedenie ich evidencie (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

V znení odseku 3 zákonodarca vymedzil pôsobnosť inšpektorátu práce ako orgánu štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Inšpektorát práce podľa písmena a) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu podľa tohto zákona, a to dozor nad dodržiavaním zákonom vymedzených právnych predpisov, vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie uvedených predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať ustanovené predpisy a vykonávanie dohľadu, a to hlavne dozorom, či požiadavkám ochrany práce, ktorým zodpovedá výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení a pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

Ďalšou úlohou inšpektorátu práce je podľa písmena b) vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola následne spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčin závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostných, technických a organizačných príčin vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. Vzhľadom na uvedené inšpektorát práce vedie ich evidenciu a vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov, ak si to vyžaduje situácia a je to potrebné.

S účinnosťou od 1. 11. 2009 zákonom o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. sa zaviedol odkaz na zákon o BOZP, ktorý definuje ťažkú ujmu na zdraví, ktorou je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu alebo mučivé útrapy. Ustanovilo sa, aby inšpektoráty práce vyšetrovali príčiny vzniku najzávažnejších taxatívne vymedzených pracovných úrazov, tzn. tých, ktoré zamestnancovi spôsobili smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví. Inšpektoráty práce môžu, v súlade s praxou, ostatné pracovné úrazy vrátane tých, ktoré spôsobili pracovnú neschopnosť najmenej 42 dní, vyšetrovať selektívne po posúdení okolností ich vzniku na základe oznámenia závažného pracovného úrazu alebo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktoré je povinný zamestnávateľ doručiť miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Poznámka

Novým zákonom č. 128/2015 Z. z., ktorý je účinný od 1. 8. 2015 sa v celom rozsahu zmenilo znenie písmena b) s vymedzením poznámky k odkazu 16, ktorý sa odvoláva na zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom bolo predovšetkým zosúladenie s týmto právnym predpisom. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu „bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie“, ktorý bol dovtedy zavedený v platnej právnej úprave. Uvedený pojem teda vymedzuje nový právny predpis zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Inšpektorát práce podľa písmena c) uplatňuje požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri povoľovaní a kolaudácii stavieb a ich zmien, ktoré bude zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používať na plnenie svojich úloh. Uvedené zaisťuje prostredníctvom záväzného stanoviska. Dôležité miesto v preventívnej činnosti má dozor v predprevádzkových etapách, to znamená už spomenutá účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb. Povolenie a kolaudácia stavieb je upravená v zákone č. 50/1976 Zb. stavebnom zákone.

Poznámka

Novelou zákona č. 154/2013 Z. z. platnou od 1. 7. 2013 sa zmenilo znenie písmen d) a e) s odkazmi 16a a 17aa. Novo sa upravili povinnosti inšpektorátu práce v nadväznosti na úpravu v § 14 ods. 1 písm. c) novely zákona č. 154/2013 Z. z. (novela zákona o BOZP) ohľadom vydávania preukazov a osvedčení.

Ďalšou úlohou inšpektorátu práce je teda podľa písmena d), ktorá patrí do jeho pôsobnosti, vydávať a odoberať preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, tiež povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou (vo veku do 15 rokov) podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe. Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je zakázaná.

Tieto fyzické osoby môžu vykonávať ľahké práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom neohrozujú ich zdravie, bezpečnosť, ich ďalší vývoj alebo školskú dochádzku len pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych predstaveniach a umeleckých predstaveniach, športových podujatiach a reklamných činnostiach.

Výkon ľahkých prác povoľuje na žiadosť zamestnávateľa príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce môžu vykonávať. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak podmienky povolenia nie sú dodržiavané. Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu do dovŕšenia 15 rokov veku uzatvára so športovou organizáciou za športovca jeho zákonný zástupca. Pri uzavretí zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu športovcom do 15 rokov veku alebo športovcom starším ako 15 rokov veku pred skončením povinnej školskej dochádzky sa vyžaduje povolenie, ktoré vydáva príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Povolenie možno vydať, len ak vykonávanie športu neohrozí zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo povinnú školskú dochádzku športovca. V povolení sa určia podmienky vykonávania športu. Príslušný inšpektorát práce odoberie povolenie, ak sa podmienky povolenia nedodržiavajú.

Poznámka

V znení písmena d) sa od 1. 1. 2016 doplnil tretí bod s odkazom na zákon o športe, a to novým zákonom č. 440/2015 Z. z. Išlo predovšetkým o vloženie kompetencie Inšpektorátu práce v nadväznosti na § 34 ods. 6 zákona o športe, pri uzatváraní zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom do 15 rokov veku.

Inšpektorát práce podľa písmena e) tiež odoberá preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP alebo vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou, oprávnenie zamestnávateľovi na činnosť podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP vydané právnickou osobou, osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie.

Upozornenie!

Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť. Oprávnenie vydáva oprávnená právnická osoba na základe písomnej žiadosti. Žiadosť, ktorej prílohou sú doklady preukazujúce splnenie podmienok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, názov, sídlo, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, a názov a sídlo organizačnej zložky, pre ktorú sa žiada oprávnenie, ak ide o právnickú osobu, druh a rozsah činnosti, na ktorú sa žiada oprávnenie. Podmienky na vydanie oprávnenia sú uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý má príslušný doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, primeraný spôsob a rozsah zabezpečenia vykonávania činnosti z technického, technologického, personálneho a organizačného hľadiska.

Oprávnená právnická osoba vydá oprávnenie po preverení splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Oprávnenie sa vydáva na neurčitý čas. V oprávnení sa uvedie názov a sídlo oprávnenej právnickej osoby, ktorá oprávnenie vydala, evidenčné číslo oprávnenia, názov a sídlo právnickej osoby alebo meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorej bolo vydané oprávnenie, druh a rozsah činnosti, na ktorú je oprávnenie vydané a podľa potreby aj osobitné podmienky na jej vykonávanie, dátum vydania, odtlačok pečiatky a meno, funkcia a podpis zástupcu oprávnenej právnickej osoby. Zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie, je povinný dodržiavať pri vykonávaní činnosti podľa oprávnenia ustanovené podmienky. Príslušný inšpektorát práce odoberie oprávnenie za závažné porušenie alebo opakované porušenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, za nedodržanie podmienok a ak o to požiada zamestnávateľ, ktorému bolo vydané oprávnenie. Platnosť oprávnenia zaniká výmazom právnickej osoby z obchodného registra, zánikom živnostenského oprávnenia, nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného inšpektorátu práce o jeho odobratí, smrťou fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie, alebo jej vyhlásením za mŕtvu. Zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie, je povinný do 15 dní oprávnenej právnickej osobe, ktorá vydala oprávnenie, písomne oznámiť a dokladmi preukázať zmenu údajov.

Oprávnená právnická osoba na základe oznámenia vydá zamestnávateľovi nové oprávnenie s aktualizovanými údajmi. Zamestnávateľ, ktorému bolo odobraté oprávnenie, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia. Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže vykonávať činnosť bez oprávnenia, ak je odborne spôsobilá na jej vykonávanie, pričom odborná spôsobilosť sa preukazuje príslušným dokladom.

Inšpektorát práce tiež preveruje dodržiavanie rozsahu a podmienok oprávnení, osvedčení a preukazov vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov, predkladá návrh Národnému inšpektorátu práce na odobratie oprávnenia alebo vydaného osvedčenia. Ide o oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, oprávnenie právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi.

Ďalej sa inšpektorát práce podieľa podľa písmena h) na odbornej výchove a vzdelávaní inšpektorov práce a podľa písmena i) rozhoduje o uložení pokút, ktoré sú predmetom tohto zákona a osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave alebo zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti.

Poznámka

K doplneniu týchto právnych predpisov v poznámke 17a došlo po novele zákonom č. 462/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2007 a následne po novele zákonom č. 307/2014 Z. z. od 1. 1. 2015.

Uvedeným sa zosúladila úprava kompetencií Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce s právnou úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave a úprava súvisiaca s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa písmena j) inšpektorát práce má vo svojej pôsobnosti aj úlohu prejednávania priestupkov, pričom rozhoduje o uložení pokút za priestupky a rozhoduje o zákaze činnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení zákona č. 223/2011 Z. z. a podľa zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave v znení neskorších predpisov, v ustanovení upravujúcom priestupky.

Podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa priestupku dopustí ten, kto vykonáva nelegálnu prácu, pričom za tento priestupok možno uložiť pokutu do 331 eur. Priestupky prejednávajú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorát práce. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Poznámka

V spojitosti s aktuálnym právnym stavom sa zmenila a doplnila poznámka pod čiarou k odkazu 18 s účinnosťou od 20. 7. 2011 po zmene zákonom č. 223/2011 Z. z.

Inšpektorát práce zisťuje, zhromažďuje, spracúva a odovzdáva informácie v oblasti ochrany práce pre informačný systém ochrany práce, ďalej predkladá Národnému inšpektorátu práce podnety na zlepšenie ochrany práce. Podnety podáva písomným spôsobom.

Podľa znenia písmena m) inšpektorát práce oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane všetkých zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce (protokol) príslušným organizáciám, medzi ktoré patrí Sociálna poisťovňa, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušný daňový úrad, prípadne iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a to len v prípade ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru.

Poznámka

Znenie písmena m) sa zmenilo v celom rozsahu po novele zákonom č. 223/2011 Z. z., ktorá je platná od 20. 7. 2011.V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa ustanovila povinnosť inšpektorátu práce oznamovať ústrediu, príslušnému úradu, Sociálnej poisťovni a príslušnému daňovému úradu nielen zistené prípady nelegálneho zamestnávania, ale aj skutočnosti, ktoré sú obsahom protokolu a ktoré inšpektor zistil pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Ak ide o štátneho príslušníka krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou alebo o osobu bez štátnej príslušnosti, má túto povinnosť aj voči útvaru Policajného zboru.

Následne sa novelou č. 469/2011 Z. z. spresnilo znenie tohto písmena a to tým, že sa upravila legislatívna skratka protokol.

Inšpektorát práce podľa písmena n) vydáva na účely preukázania splnenia podmienok podľa vymedzených zákonov potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uvedené potvrdenie vydáva výhradne len na žiadosť a v zákonom stanovenej lehote, to znamená do siedmich pracovných dní od požiadania.

Poznámka

Aj v znení tohto písmena došlo k čiastočnému spresneniu po novele zákona č. 223/2011 Z. z. platnou od 20. 7. 2011. Ustanovilo sa, že inšpektorát práce vydáva na požiadanie na účely poskytnutia preukázania splnenia podmienok podľa zákona o rozpočtových pravidlách a zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov potvrdenie o tom, že nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Nelegálne zamestnávanie, ako sme už uviedli, je upravené zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Poznámka

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z. s účinnosť 1. 1. a 1. 7. 2012 sa do znenia odseku 3 doplnili nové písmená o) a p), pričom sa doterajšie písmená o) až s) označujú ako písmená q) až u). Uvedená úprava vychádza z aplikačnej praxe. Upravila sa povinnosť inšpektorátu práce vydávať na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, potvrdenie o tom, že u nich vznikla udalosť (pracovný úraz, bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie, závažná priemyselná havária, choroba z povolania a ohrozenie chorobou z povolania), ak vyšetroval príčiny vzniku tejto udalosti.

To znamená, že inšpektorát práce vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, potvrdenie o tom, že u nich vznikla už spomenutá udalosť, ak vyšetroval príčiny vzniku tejto udalosti, vydáva na požiadanie zamestnávateľa alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, kópiu dokladu, ktorý poskytli inšpektorátu práce pri vyšetrovaní príčin vzniku uvedenej udalosti, ktorá u nich vznikla, tiež poveruje prizvaného odborníka prípravou odborných podkladov v osobitných prípadoch, no len v prípade, ak to vyžaduje povaha výkonu inšpekcie práce.

Inšpektorát práce podľa písmena r) udeľuje výnimky podľa zákona o organizácii pracovného času v doprave.

Poznámka

Uvedené znenie sa do tohto zákona doplnilo s účinnosťou od 1. 11. 2007. Zmena prebehla novelou zákona č. 462/2007 Z. z., pričom sa zároveň doplnil odkaz 18aa. Zosúladila sa úprava kompetencií Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce s právnou úpravou v zákone o organizácii pracovného času v doprave.

Inšpektorát práce tiež rozhoduje o uložení dodatočnej platby podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a plní ďalšie úlohy vyplývajúce z uvedeného právneho predpisu.

Dodatočnú platbu v sume rovnajúcej sa preddavku na daň z príjmu, dani z príjmu, daňovému nedoplatku na daň z príjmu, poistnému na sociálne poistenie podľa osobitného predpisu, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a poistnému na povinné verejné zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu, ktoré by bola povinná odviesť, ak by nelegálne zamestnanú fyzickú osobu riadne zamestnávala, vrátane príslušných sankcií a pokút podľa osobitných predpisov, je povinná zaplatiť právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Ďalšie úlohy sú upravené tiež zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zákonom o uznávaní odborných kvalifikácií, zákonom o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poznámka

Uvedené znenie sa do odseku 3 doplnilo od 20. 7. 2011 s príslušnými odkazmi k textu 18ac a 18ad. V nadväznosti na zmeny v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa ustanovili inšpektorátu práce nové kompetencie, a to rozhodovať o uložení dodatočnej platby v zmysle § 7a ods. 1 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a plniť ďalšie povinnosti podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

V zmysle zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. inšpektorát práce preskúmava odbornú kvalifikáciu cezhraničného poskytovateľa služby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o výsledku preskúmania vydáva rozhodnutie. Uvedené je obsahom novely zákona č. 469/2011 Z. z..

S účinnosťou od 1. 11. 2013 sa po novele zákona č. 308/2013 Z. z. vypustilo znenie písmena s), pričom sa vypustila poznámka pod čiarou k odkazu 18ab. Ustanovilo sa, aby inšpektoráty práce, ktoré sú aj orgány dohľadu podľa osobitných predpisov, nevykonávali dohľad nad uvádzaním energeticky významných výrobkov na trh keďže nie sú vecne príslušné pre oblasť štítkovania energeticky významných výrobkov a ich primárne úlohy sú orientované na dozor a poradenstvo v záležitostiach pracovných vzťahov.

Od 1. 1. 2015 sa poznámka pod čiarou k odkazu 18ad sa doplnila, pričom ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti za podmienok podľa tohto zákona.

S účinnosťou od 18. 6. 2016 sa doplnila aj poznámka pod čiarou k odkazu 18ad. V nadväznosti na úlohy, ktoré sa ustanovujú v novom zákone č. 351/2015 Z. z. Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátom prace a ktoré nespadajú pod inšpekciu práce, sa ustanovili v poznámkach pod čiarou doplniť citácia zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

Kontrolný orgán posudzuje riziko nelegálneho zamestnávania a pravidelne identifikuje odvetvia ekonomických činností, v ktorých sa sústreďuje nelegálne zamestnávanie, tiež vykonáva kontrolu nelegálneho zamestnávania najmä v rizikových odvetviach. Národný inšpektorát práce predkladá správu Európskej komisii každoročne do 1. júla informácie za predchádzajúci kalendárny rok o počte kontrol nelegálneho zamestnávania v jednotlivých rizikových odvetviach, percentuálnom podiele kontrolovaných subjektov z počtu zamestnávateľov v každom rizikovom odvetví a výsledkoch kontrol vykonaných v jednotlivých rizikových odvetviach. Kontrolné orgány poskytujú Národnému inšpektorátu práce každoročne do 31. marca informácie v takomto rozsahu. Kontrolný orgán je pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania povinný informovať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný, o jeho práve podať podnet, ak mu dohodnutá mzda nebola vyplatená, o jeho práve uplatniť si nárok na dohodnutú dlžnú mzdu a o jeho práve na doručenie dlžnej mzdy do krajiny, do ktorej sa vráti alebo bude administratívne vyhostený na náklady právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Právnická osoba, ktorej cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana práv a záujmov štátnych príslušníkov tretích krajín, môže na základe plnomocenstva zastupovať štátneho príslušníka tretej krajiny v občianskom súdnom konaní vo veci ochrany jeho práv podľa zákona. Ak právnická osoba prevezme zastúpenie, poverí svojho člena alebo zamestnanca, aby za zastúpeného v jej mene konal.

Na účely zabránenia poškodeniu zdravia alebo bezpečnosti príjemcu služieb príslušný orgán preskúma odbornú kvalifikáciu poskytovateľa služieb pred prvým poskytnutím služby, ak ide o regulované povolanie, ktoré môže mať nepriaznivé následky na chránené záujmy. Na regulované povolanie lekára so základnou odbornou prípravou, špecializovaného lekára, zubného lekára, špecializovaného zubného lekára, farmaceuta, sestry alebo pôrodnej asistentky sa to nevzťahuje. Príslušný orgán vydá rozhodnutie o výsledku preskúmania poskytovateľovi služieb do jedného mesiaca od prijatia vyhlásenia s požadovanými dokladmi. V odôvodnených prípadoch môže príslušný orgán určiť dlhšiu lehotu, nie však dlhšiu ako dva mesiace. Príslušný orgán o tom upovedomí poskytovateľa služieb spolu s dôvodom predĺženia lehoty najneskôr do 15 dní odo dňa prijatia vyhlásenia poskytovateľa služieb. Ak poskytovateľ služieb nepredloží požadované doklady, príslušný orgán konanie preruší a vyzve poskytovateľa služieb na doplnenie chýbajúcich dokladov alebo odstránenie nedostatkov podania v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Ak poskytovateľ služieb nepredloží požadované doklady alebo neodstráni nedostatky v lehote, príslušný orgán konanie zastaví. Ak príslušný orgán zistí, že by výkon regulovaného povolania mal nepriaznivé následky na chránené záujmy, vydá rozhodnutie, v ktorom nepovolí poskytovateľovi služieb vykonávať regulované povolanie na území Slovenskej republiky. Ak je rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou kvalifikáciou, ktorá je potrebná na vylúčenie ohrozenia chránených záujmov, poskytovateľ služieb vykoná rozdielovú skúšku podľa tohto zákona. Konanie skúšky a jej vyhodnotenie sa musí vykonať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak príslušný orgán nekoná v stanovených lehotách, poskytovateľ služieb môže službu poskytovať.

Príslušný orgán je oprávnený preskúmať odbornú kvalifikáciu a spôsobilosť poskytovateľa služieb, jeho bezúhonnosť, zákonnosť oprávnenia poskytovať v štáte pôvodu, ako aj neexistenciu disciplinárnych a trestnoprávnych sankcií súvisiacich s poskytovanými službami. Na tento účel si príslušný orgán môže vyžiadať potrebné informácie od príslušného orgánu štátu pôvodu. Príslušné orgány poskytujú, požadujú alebo prijímajú informácie v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov na účely zabezpečenia ochrany spotrebiteľa.

Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, iba s predchádzajúcim súhlasom inšpektorátu práce.

Voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas inšpektorátu práce vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas inšpektorátu práce sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu inšpektorátu práce. Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje označenie zamestnávateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska chráneného oznamovateľa, označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas inšpektorátu práce, odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu. Inšpektorát práce pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu. Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať zamestnávateľ a chránený oznamovateľ. Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu inšpektorátu práce do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov neplynú. Právny úkon, na ktorý neudelil súhlas inšpektorát práce, je neplatný.

Ak sa osoba, ktorá podala podnet, domnieva, že v súvislosti s podaním podnetu bol voči nej urobený pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí, môže požiadať inšpektorát práce do siedmich dní odo dňa, keď sa dozvedela o pracovnoprávnom úkone, o pozastavenie účinnosti tohto pracovnoprávneho úkonu. Inšpektorát práce bezodkladne pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, ak bola dodržaná lehota podľa odseku 1 a ak je dôvodné podozrenie, že tento pracovnoprávny úkon bol urobený v súvislosti s podaním podnetu. Inšpektorát práce vydá potvrdenie o pozastavení účinnosti a doručí ho zamestnávateľovi a osobe, ktorá podala podnet. V potvrdení sa uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet, označenie zamestnávateľa a pracovnoprávny úkon, ktorého účinnosť je pozastavená.

Ak inšpektorát práce nevyhovie žiadosti, písomne oznámi osobe, ktorá podala podnet, dôvody nepozastavenia účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa začína dňom doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet podľa.

Rozhodnutiu, ktoré je pracovnoprávnym úkonom, sa pozastavením účinnosti odkladá vykonateľnosť. Inšpektorát práce osobu, ktorá podala podnet, pri doručení potvrdenia písomne poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s tým spojených následkoch. Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu sa skončí uplynutím 14 dní od doručenia potvrdenia osobe, ktorá podala podnet.

Doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas tejto lehoty sa trvanie pozastavenia účinnosti predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu.

Poznámka

Novelou zákona č. 309/2007 Z. z. sa od 1. 4. 2008 do tohto ustanovenia vložili úplné nové odseky 4 až 7. Účelom tohto doplnenia bolo vytvorenie právnych predpokladov na zabezpečenie realizácie ustanovenia § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v záujme reálneho plnenia požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v osobitne významných a taxatívne určených prípadoch. V odseku 5 sa upravila pôsobnosť odseku 4 aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Doplnením odseku 6 upravujúceho povinnosť miestne príslušného inšpektorátu práce sa reagovalo na návrh obsiahnutý v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (§ 149) v spojitosti s preskúmavaním požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce.

Doplnením odseku 7 sa ustanovila kompetencia inšpektorátov práce zavádzať normy spotreby práce a ich zmeny u zamestnávateľa, ak sa na nich zamestnávateľ nedohodne so zástupcami zamestnancov.

Inšpektorát práce má právo podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti, a to v prípade ak zamestnávateľ pri prevádzkovaní živnosti závažne porušuje právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo tento zákon. Pod závažným porušením právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia alebo pozastavenia prevádzkovania živnosti podľa živnostenského zákona si môžeme predstaviť, ak zamestnávateľ pri prevádzkovaní živnosti neurobí potrebné úkony, aby bola bezpečnosť zabezpečená.

Živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

To znamená, že nezabezpečí ochranné zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo fungovanie týchto ochranných zariadení, v priestoroch podľa zákona o BOZP neprijme také opatrenia, ktorými sa zabezpečí vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov. Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný podľa zákona o BOZP v priestoroch, kde sa používajú alebo skladujú nebezpečné látky alebo sa používajú technológie a zariadenia, pri ktorých zlyhaní môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu zamestnancov, iných fyzických osôb a k ohrozeniu okolia a v priestoroch, kde sa nachádzajú osobitné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá, ktoré môžu bezprostredne a vážne ohroziť život a zdravie zamestnancov, prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia; ak to s ohľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie, vykonať nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia a umožniť prístup do ohrozeného priestoru len nevyhnutne potrebným zamestnancom, ktorí sú riadne a preukázateľne oboznámení a majú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Ak zamestnávateľ ďalej nevykoná nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožní prístup zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zároveň neposkytne zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky alebo ich neudržiava vo funkčnom stave, či nedodrží zákaz orgánu inšpekcie práce prípadne opakovane neumožní inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce vstup do svojich priestorov a na svoje pracoviská.

Znenie odseku 4 hovorí, že sa vymedzené ustanovenia vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a zároveň nie je zamestnávateľom.

Poznámka

Novelou zákona č. 52/2010 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 3. 2010 za odsek 5 vložil nový odsek 6 s vymedzením odkazu 18ba. Na posilnenie efektívnosti kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a v záujme eliminovania nedodržiavania tohto zákazu sa ustanovila povinnosť príslušného inšpektorátu práce oznámiť živnostenskému úradu opakované zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Oznámením o zistení opakovaného nelegálneho zamestnávania sa umožňuje aplikácia inštitútu obligatórneho zrušenia živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

Podľa odseku 6 inšpektorát práce oznamuje príslušnému živnostenskému úradu opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa príslušného právneho predpisu, a to na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia podľa živnostenského zákona. Od 20. 7. 2011 sa novo zmenila poznámka pod čiarou k odkazu 18ba.

Poznámka

Nový odsek 7 sa do zákona doplnil po novele č. 223/2011 Z. z. Uvedená právna úprava platí od 20. 7. 2011, pričom sa ustanovila nová kompetencia inšpektorátu práce ustanovená v § 31 ods. 3 a  § 58 ods. 15 zákona o službách zamestnanosti, a to podať návrh na pozastavenie alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania v prípade, že zistí porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Inšpektorát práce má právo podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania alebo agentúry podporovaného zamestnávania, ak zistí porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Agentúra dočasného zamestnávania je upravená zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený právny predpis vymedzuje aj povinnosti spomenutej agentúry. To znamená, že agentúra dočasného zamestnávania je povinná zabezpečovať ochranu osobných údajov dočasného agentúrneho zamestnanca, umožniť dočasnému agentúrnemu zamestnancovi uplatniť právo na slobodu združovania sa a právo na kolektívne vyjednávanie, umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k odbornému vzdelávaniu alebo k získaniu odborných zručností, a to aj pred jeho pridelením alebo v období medzi jeho prideleniami k užívateľskému zamestnávateľovi, s cieľom zvýšiť jeho zamestnateľnosť, umožniť prístup dočasnému agentúrnemu zamestnancovi k zariadeniam starostlivosti o deti, vytvoriť podmienky na výkon kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, poskytnúť informácie a doklady orgánom kontroly a poskytovať ústrediu správu o svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok na tlačive, ktorého vzor určí ústredie, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, disponovať vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur; ústredie zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok. Ústredie môže agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu pozastaviť činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Ústredie zruší povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka, nesplnila povinnosť alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje, či porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

Návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže podať príslušný daňový úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti daní, príslušný úrad, ktorý zistil porušenie právnych predpisov v oblasti služieb zamestnanosti, príslušný inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie pracovnoprávnych predpisov, predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, Sociálna poisťovňa, ak zistila nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, zástupca zamestnancov, ak bolo kontrolou zistené porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo občan, ktorý bol činnosťou agentúry dočasného zamestnávania poškodený. Agentúra podporovaného zamestnávania je podľa zákona o službách zamestnanosti právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov. Agentúra podporovaného zamestnávania vykonáva najmä činnosti, medzi ktoré patrí poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom, zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce, vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie, poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi a pri riešení problémov počas ich zamestnávania, vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa, poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím.

Tieto činnosti môže agentúra podporovaného zamestnávania vykonávať pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je dlhodobo nezamestnaným občanom, na základe uzatvorenej písomnej dohody s ústredím. Za uvedené činnosti môže agentúra podporovaného zamestnávania vyberať od zamestnávateľa úhradu v dohodnutej výške. Na výber agentúry podporovaného zamestnávania sa vzťahuje osobitný predpis. Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať podporované zamestnávanie, ak je bezúhonná, má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a má na túto činnosť povolenie. U právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania a podmienku skončenia vysokoškolského vzdelania druhého stupňa musí spĺňať osoba, ktorá koná v mene agentúry podporovaného zamestnávania; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Na základe písomnej žiadosti agentúry podporovaného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát.

Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania. Agentúre podporovaného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania na základe návrhu, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania. Žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry podporovaného zamestnávania obsahuje vymedzené náležitosti.

Agentúra podporovaného zamestnávania pri vykonávaní činnosti nesmie zhromažďovať osobné údaje o občanoch, ktoré nie sú nevyhnutné na podporované zamestnávanie a vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca, ktorému bolo sprostredkované podporované zamestnanie s výnimkou zrážok podľa osobitného predpisu.

Poznámka

Novelou zákona (nový zákon o štátnej službe) č. 400/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2009 sa za odsek 7 vložil nový odsek 8 s odkazom na Trestný poriadok, čiže zákon č. 301/2005 Z. z. V súlade s Trestným poriadkom sa ustanovilo priamo upraviť povinnosť inšpektorátu práce oznamovať orgánom činným v trestnom konaní oprávnené podozrenie o spáchaní trestného činu, ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce, napr. v spojitosti so vznikom ťažkej ujmy na zdraví, s nevyplatením mzdy a pod.

Do znenia odseku 8 sa následne od 1. 1. 2012 po novele zákonom č. 512/2011 Z. z. doplnilo písmenom c) s odkazom na Zákonník práce. Uvedenou úpravou sa ustanovila inšpektorátu práce povinnosť vykonať inšpekciu práce v určenej lehote a povinnosť v určenej lehote oznámiť výsledok vykonanej inšpekcie osobe, ktorá podnet podala.

Inšpektorát práce má teda podľa odseku 8 povinnosť, a to bez zbytočného odkladu preskúmať odôvodnenosť požiadavky odborového orgánu na prerušenie práce podľa Zákonníka práce.

U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pritom má právo najmä kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne utvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie zamestnávateľa pre zamestnancov a kontrolovať hospodárenie zamestnávateľa s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich sám vyšetrovať, požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch a prerušenie práce v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. O nedostatkoch je odborový orgán povinný vypracovať protokol.

Protokol obsahuje označenie odborového orgánu, ktorý kontrolu vykonal, dátum a čas vykonania kontroly a nedostatky zistené kontrolou v prevádzke, na strojoch a zariadeniach alebo pri pracovných postupoch, ktoré odborový orgán požaduje odstrániť.

V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia protokol obsahuje aj požiadavku na prerušenie práce s označením práce a času, odkedy sa požaduje práca prerušiť. Súčasťou protokolu je vyjadrenie zamestnávateľa k zisteným nedostatkom. O požiadavke na prerušenie práce je odborový orgán povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť príslušný orgán inšpekcie práce alebo príslušný orgán štátnej banskej správy. Požiadavka na prerušenie práce odborového orgánu trvá až do odstránenia nedostatkov zamestnávateľom, inak do skončenia jej preskúmania príslušným orgánom inšpekcie práce alebo príslušným orgánom štátnej banskej správy. Náklady vzniknuté vykonaním kontroly nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uhrádza štát.

Inšpektorát práce má tiež povinnosť zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených

–   zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   nariadením vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov,

–   nariadením vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,

–   nariadením vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

Inšpektorát práce má tiež povinnosť vykonať inšpekciu práce (čiže dozor na dodržiavaním vymedzených právnych predpisov) do 30 dní od doručenia podnetu podľa Zákonníka práce a v odôvodnených prípadoch najneskôr do 60 dní od doručenia podnetu, a ak nemožno vzhľadom na povahu veci inšpekciu práce vykonať ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť Národný inšpektorát práce. Upozorňujeme na stanovené lehoty, ktoré sa musia za každých okolností dodržiavať.

Zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

Inšpektorát práce musí o predĺžení lehoty, dôvode jej predĺženia a o výsledku inšpekcie práce bezodkladne informovať osobu, ktorá podala podnet.

Poznámka

K zmene v odseku 8 došlo aj po novele zákonom č. 308/2013 Z. z. platnou od 1. 11. 2013, pričom došlo k úprave lehoty vykonania inšpekcie práce od podania podnetu podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce vzhľadom na objektívne prekážky znemožňujúce dodržať stanovenú lehotu 30 dní z dôvodov, ktoré inšpekcia práce v niektorých prípadoch nemôže ovplyvniť.

Inšpektorát práce podľa odseku 9 rozhoduje o pravidlách bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré má zamestnávateľ vydať a tiež o zavedení noriem spotreby práce a o ich zmenách u zamestnávateľa. Uvedené platí v prípade, ak nedošlo k dohode podľa Zákonníka práce. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa tohto zákona o inšpekcii práce. Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

Poznámka

Uvedené znenie odseku 9 sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 po novele zákonom č. 361/2012 Z. z. zmenilo v celom rozsahu. To znamená, že sa do zákona o inšpekcii práce doplnila kompetencia inšpektorátov práce súvisiaca s úpravou rozhodovania podľa novelizovaného § 133 ods. 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na normách spotreby práce.

Inšpektorátu práce vyplývajú povinnosti aj zo znenia odsekov 10 až 12. To znamená, že inšpektorát práce je povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6. Uvedený návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme. Zároveň platí, že tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

Inšpektorát práce má povinnosť aj v súvislosti so správnym konaním, v ktorom je správnym orgánom prvého stupňa. Zákon o inšpekcii práce zároveň stanovuje, že inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce, pričom vykonáva inšpekciu práce prostredníctvom inšpektorov práce.

§ 7a

Výkon dohľadu

(1) Inšpektoráty práce vykonávajú dohľad nad určenými výrobkami uvedenými na trh a do prevádzky,^18f) ktoré zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používa pri výkone práce a u ktorých požiadavky na ich vlastnosti sú upravené osobitnými predpismi;^18g) dohľadom sa vykonáva aj kontrola vlastností určených výrobkov ­pro­stredníctvom kontroly dokumentácie, fyzickej kontroly a podľa potreby aj prostredníctvom fyzikálnych a laboratórnych skúšok. Náklady súvisiace s vykonaním fyzikálnych a laboratórnych skúšok uhrádza ten, kto uvádza určený výrobok na trh, ak tieto skúšky preukážu, že určený výrobok nevyhovuje požiadavkám na jeho vlastnosti upraveným osobitnými predpismi.

(2) Inšpektoráty práce pri výkone dohľadu zohľadňujú protokoly o skúškach a osvedčenia potvrdzujúce zhodu, ktoré vystavili akreditované orgány posudzovania zhody.^18h)

(3) Inšpektoráty práce v nevyhnutnom rozsahu vykonávajú dohľad aj u výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora,¹⁸ⁱ⁾ a ak ide o určený výrobok uvedený na trh, aj u vystavovateľa na výstavách a veľtrhoch.

Komentár k § 7a

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z. sa do znenia zákona č. 125/2006 Z. z. doplnilo toto znenie. Táto novela zákona je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012. Uvedenou právnou úpravou sa podrobnejšie upravili kompetencie inšpektorátov práce v oblasti výkonu trhového dohľadu, ktorého podstatu upravujú osobitné predpisy. Zároveň sa s novým ustanovením § 7a doplnili poznámky k odkazom 18f až 18i.

Výrobky, ktoré sú uvedené na trh a do prevádzky, musia byť kontrolované. Týka sa to výrobkov, ktoré zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, používa pri výkone práce a u ktorých požiadavky na ich vlastnosti sú upravené osobitnými predpismi. Medzi tieto právne predpisy patrí:

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z.,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení neskorších predpisov,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z.,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 449/2007 Z. z.,

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky,-

–   nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia.

Poznámka

Novelou zákona č. 308/2013 Z. z. s účinnosť 1. 11. 2013 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 18g sa vypustila citácia „zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne)“. Ustanovilo sa, aby inšpektoráty práce, ktoré sú aj orgány dohľadu podľa osobitných predpisov, nevykonávali dohľad nad uvádzaním výrobkov podľa zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne) na trh, keďže nie sú vecne príslušné pre oblasť environmentálneho navrhovania výrobkov a ich používania a ich primárne úlohy sú orientované na dozor a poradenstvo v záležitostiach pracovných vzťahov.

Uvedený dohľad majú v kompetencii inšpektoráty práce, pričom sa týmto dohľadom vykonáva aj kontrola vlastností určených výrobkov, a to prostredníctvom kontroly dokumentácie, fyzickej kontroly a podľa potreby aj prostredníctvom fyzikálnych a laboratórnych skúšok.

S uvedeným vykonávaním fyzikálnych a laboratórnych skúšok dochádza aj k prípadnému vzniku nákladov, ktoré podľa tohto zákona znáša výhradne ten, kto uvádza určený výrobok na trh. Platí to však len v prípade, že skúšky preukážu, že určený výrobok nevyhovuje požiadavkám na jeho vlastnosti upraveným osobitnými predpismi, ktoré sme uviedli vyššie.

Uvedenie výrobku na trh je okamihom, keď výrobok prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu do etapy distribúcie, a to aj v prípade, ak je určený pre vlastnú potrebu a uvedenie výrobku do prevádzky je okamihom, keď výrobok prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu do etapy prevádzky, a to najmä po jeho dokončenej inštalácii, alebo do etapy používania, či už je určený pre potreby iných osôb, alebo pre vlastnú potrebu.

Následne z tohto dohľadu vyplývajú inšpektorátom práce povinnosti súvisiace so zohľadnením protokolov o skúškach a osvedčení potvrdzujúce zhodu. Ide o protokoly a osvedčenia, ktoré vystavili akreditované orgány posudzovania zhody podľa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/1993 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008).

Dohľad zo strany inšpektorátov práce sa týka aj výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora, v prípade že sa jedná o určený výrobok uvedený na trh, aj u vystavovateľa na výstavách a veľtrhoch.

Podľa zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je výrobcom podnikateľ, ktorý vyťažil, vyrobil alebo iným postupom získal výrobok alebo sa za výrobcu označuje tým, že k výrobku pripája svoje obchodné meno, výrobnú značku alebo iný identifikačný znak, ktorý ho identifikuje ako výrobcu alebo ktorý ho odlišuje od iného výrobcu; výrobcom môže byť aj dovozca.

Dovozcom je podnikateľ, ktorý uvedie na trh výrobok z iného štátu alebo uvedenie takého výrobku na trh sprostredkuje. Splnomocnencom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorú výrobca poveril svojím zastupovaním vo veciach týkajúcich sa povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Distribútorom je podnikateľ, ktorý výrobky predáva, sprostredkúva ich predaj alebo ich iným spôsobom poskytuje používateľom, ale svojou činnosťou priamo neovplyvňuje vlastnosti výrobku, to znamená, že ich len distribuuje. Distribútorom je aj dodávateľ.

Podľa čl. 2 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 je „výrobca“ fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza takýto výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou, „splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva, „dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Spoločenstva a „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu.

§ 8

Povinnosť zachovávať
mlčanlivosť

(1) Zamestnanec Národného inšpektorátu práce a zamestnanec inšpektorátu práce je povinný zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu a subjektoch, ktoré podnet podali, a zachovávať mlčanlivosť o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa inšpekcie práce, o ktorých sa dozvedel pri výkone inšpekcie práce.

(2) Povinnosť zamestnanca Národného inšpektorátu práce a zamestnanca inšpektorátu práce zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 a povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov¹⁹⁾ platí aj vtedy, ak prestal byť zamestnancom Národného inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce. Tieto povinnosti platia rovnako aj pre prizvaného odborníka, a to aj po skončení jeho činnosti pre inšpektorát práce.

(3) Zamestnanca Národného inšpektorátu práce aj v prípade, ak prestal byť zamestnancom Národného inšpektorátu práce, môže pre konkrétne prípady oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti písomne z vážnych dôvodov generálny riaditeľ, ak osobitný predpis⁷⁾ neustanovuje inak. Zamestnanca inšpektorátu práce aj v prípade, ak prestal byť zamestnancom inšpektorátu práce, a prizvaného odborníka, a to aj po skončení jeho činnosti pre inšpektorát práce, môže pre konkrétne prípady oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti písomne z vážnych dôvodov hlavný inšpektor práce, ak osobitný predpis⁷⁾ ne­ustanovuje inak.

(4) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na zovšeobecnenú informáciu, z ktorej nie je možné určiť fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ku ktorej sa informácia viaže.

Komentár k § 8

Tak ako v iných oblastiach a právnych predpisoch, tak aj v inšpekcii práce, je zakotvená povinnosť mlčanlivosti, ktorá sa musí zachovávať v zákonom vymedzených prípadoch.

Uvedená povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce v tomto ustanovení zákona sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. zo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník alebo zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností).

Povinnosť mlčanlivosti sa týmto zákonom oproti predošlej úprave rozšírila aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa odseku 1 platí povinnosť zachovávať mlčanlivosť pre zamestnanca Národného inšpektorátu práce a zamestnanca inšpektorátu práce. Ich zásada zachovania mlčanlivosti sa týka podnetov, ktoré boli podané na vykonanie inšpekcie práce. Mlčanlivosť musia zachovávať aj o obsahu podnetu  a o subjektoch, ktorých sa podnet týkal, prípadne, ktoré podnet podali. Mlčanlivosť musí byť zachovaná aj v prípade iných skutočností týkajúcich sa inšpekcie práce o skutočnostiach, ku ktorým prišiel v rámci inšpekcie práce tento zamestnávateľ.

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť platí aj v prípade, ak uvedený zamestnanec už nie je zamestnancom jedného zo spomenutých subjektov, čiže Národného inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce. Ako sme už uviedli, táto povinnosť sa týka aj prizvaného odborníka, a to v celom rozsahu a spôsobom podľa tohto právneho predpisu a tiež po ukončení činnosti týkajúcej sa inšpektorátu práce. Povinnosť zachovávania mlčanlivosti a mlčanlivosť týkajúca sa obchodného tajomstva podľa Obchodného zákonníka platí rovnako. Obchodné tajomstva je predmetom práv patriacich k podniku. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

Znenie odseku 3 stanovuje výnimku, kedy môže byť povinnosť mlčanlivosti zrušená, ako sme už uviedli vyššie. Uvedenú právomoc má v prípade zamestnanca Národného inšpektorátu práce generálny riaditeľ a v prípade zamestnanca inšpektorátu práce a prizvaného odborníka hlavný inšpektor práce, no len v prípade, že je to povolené zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Zbavenie povinnosti mlčanlivosti si vyžaduje zásadne písomný spôsob a musia byť uvedené závažné dôvody na uvedené zrušenie.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

§ 9

Kontrola činnosti inšpektora práce

Zamestnanec Národného inšpektorátu práce je v rozsahu vymedzenom písomným poverením generálneho riaditeľa oprávnený pri kontrole činnosti inšpektora práce vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 2 a požadovať informácie potrebné na vykonanie kontroly.

Komentár k § 9

Kontrolu činnosti inšpektora práce zákon upravuje v tomto ustanovení. Uvedený právny predpis požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa tohto zákona, to znamená na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Platí zásada písomného poverenia!

Poznámka

Novelou zákona č. 400/2009 Z. z. od 1. 11. 2009 došlo v tomto ustanovení k legislatívno-technickej úprave, ktorá vyplývala z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 10

Inšpektor práce

(1) Inšpektor práce je štátny zamestnanec^2a) vykonávajúci štátnu službu v inšpektoráte práce, ak po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná príprava štátneho zamestnanca, ktorý sa uchádza o vymenovanie za inšpektora práce (ďalej len „uchádzač“), trvá jeden rok. Obsah odbornej prípravy určuje Národný inšpektorát práce.

(2) Inšpektora práce na návrh hlavného inšpektora práce vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ. Inšpektorovi práce nemožno ukladať úlohy, ktoré prekážajú plneniu povinností vyplývajúcich z výkonu inšpekcie práce a ovplyvňujú jeho nezávislosť a nestrannosť. Inšpektor práce má v súvislosti s výkonom inšpekcie práce postavenie verejného činiteľa.

(3) Inšpektor práce sa pri výkone inšpekcie práce preukazuje preukazom inšpektora práce, ktorý nesmie vydať z rúk; na požiadanie umožní do neho nahliadnuť. Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce povinný postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy subjektu, v ktorom sa vykonáva inšpekcia práce.

(4) Inšpektor práce sa pri výkone cestnej kontroly podľa osobitného predpisu¹⁵⁾ preukazuje aj služobnou rovnošatou, ktorú mu poskytuje inšpektorát práce. Služobná rovnošata je odev, ktorý má špecifické znaky a vyjadruje príslušnosť k inšpektorátu práce. Podrob­nosti o služobnej rovnošate a jej vyobrazenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 10

Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzil úpravu inšpektora práce na účely inšpekcie práce. Inšpektorom práce môže byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce  po splnení stanovených podmienok, to znamená po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky.

Čo sa týka obsahu odbornej prípravy, tá je určená vždy Národným inšpektorátom práce. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov. Zákon tiež upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce. Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Poznámka

Novelou zákona č. 400/2009 Z. z. (zákon o štátnej službe) s účinnosťou od 1. 11. 2009 došlo k zmene odkazu nad štátnym zamestnancom. Uvedená úprava vyplývala z vypustenia odseku 2 v § 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s tým súvisiace vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 5.

Ako sme už uviedli, inšpektor práce je štátny zamestnanec upravený zákonom o štátnej službe.

Jeho služobným úradom je inšpektorát práce. Štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

Štátny zamestnanec je aj fyzická osoba, ktorá je odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby. Štátny zamestnanec je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovania do funkcie prezidentom, vládou Slovenskej republiky, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky, prednostom obvodného úradu na návrh príslušného vedúceho ústredného orgánu štátnej správy. Štátny zamestnanec je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie. Štátny zamestnanec je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby. Štátny zamestnanec je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný, ak nejde o štátneho zamestnanca podľa odseku 3. Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe vyslania podľa osobitného predpisu.

Právomocou vymenovania alebo odvolania inšpektora práce je poverený generálny riaditeľ Národného inšpektorátu práce. Návrh na vymenovanie alebo odvolanie podáva hlavný inšpektor práce priamo generálnemu riaditeľovi. Všetky úlohy sú inšpektorovi ukladané spôsobom a v zásadách podľa tohto zákona. To znamená, že za žiadnych okolností mu nemôžu brániť v jeho činnosti, ktorá musí spĺňať podmienku nestrannosti a nezávislosti. Úlohy tiež nemôžu brániť inšpektorovi práce v plnení jeho povinností podľa tohto zákona.

Inšpektor práce je považovaný za verejného činiteľa, nakoľko jeho činnosť súvisí s výkonom inšpekcie práce.

Poznámka

Nové znenie odsekov 3 a 4 bolo do tohto ustanovenia zákona doplnené po novele zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je účinná od 1. 1. a 1. 7. 2012. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa ustanovilo preukazovanie príslušnosti inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce preukazom inšpektora práce tak, že inšpektor práce nesmie vydať preukaz z rúk. Zároveň sa ustanovilo preukazovanie príslušnosti inšpektora práce pri výkone cestnej kontroly aj služobnou rovnošatou. Rovnošata je prostriedkom na preukázanie identity a autority kontrolného orgánu na ceste a príslušnosti k inšpekcii práce a tiež má zabezpečiť ochranu pred poveternostnými vplyvmi a zvýšenie viditeľnosti inšpektora práce na ceste a v cestnej premávke.

Podľa odseku 3 je preukaz potrebný a dôležitý pri práci inšpektora práce, pretože sa ním preukazuje k tejto činnosti a právomociam vyplývajúcim mu z tejto funkcie. Platí zásada, že preukaz nedáva z ruky, prípadne ho môže poskytnúť len k nahliadnutiu. Pri svojej práci a výkone funkcie musí postupovať v medziach zákona a takým spôsobom, aby za žiadnych okolností neporušil práva a právom chránené subjektov, ktoré sú v riešení inšpekcii práce.

Ďalším potrebným doplnkom inšpektora práce je jeho rovnošata, ako sme už uviedli vyššie, ktorá mu je poskytnutá inšpektorátom práce. Ide o služobnú rovnošatu a je povinná pri práci inšpektora práce pri cestnej kontrole podľa zákona o organizácii pracovného času v doprave. Aj rovnošatou preukazuje svoju funkciu. Ide o odev so špecifickými znakmi vymedzenými zákonom, pričom tieto znaky vyjadrujú príslušnosť k inšpektorátu práce. Presný popis a znaky rovnošaty je ustanovený všeobecným záväzným predpisom vydaným ministerstvom.

§ 11

Odborná skúška

(1) Účelom odbornej skúšky je overiť odborné vedomosti uchádzača, či pozná a je schopný uplatňovať právne predpisy a ostatné predpisy potrebné na výkon inšpekcie práce. Súčasťou odbornej skúšky je aj hodnotenie praktickej prípravy, ktoré vykoná hlavný inšpektor práce nadriadený uchádzačovi.

(2) Odborná skúška, ktorá pozostáva z písomnej časti a ústnej časti, sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Skúšobná komisia sa skladá z nepárneho počtu členov, z ktorých najmenej dvaja sú inšpektormi práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov. Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou hlasov všetkých jej členov. Uznesenie skúšobnej komisie, ktoré sa vyhotoví písomne, znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Účasť členov skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

(3) Výsledok odbornej skúšky Národný inšpektorát práce písomne oznámi uchádzačovi najneskôr do piatich kalendárnych dní od konania odbornej skúšky.

(4) O úspešne vykonanej odbornej skúške Národný inšpektorát práce vydá uchádzačovi osvedčenie.

(5) Ak uchádzač nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, má právo opakovať odbornú skúšku. Odbornú skúšku možno opakovať len raz.

(6) Národný inšpektorát práce zabezpečí opakovanie odbornej skúšky na základe písomnej žiadosti uchádzača. Žiadosť o opakovanie odbornej skúšky musí byť Národnému inšpektorátu práce doručená písomne najneskôr do siedmich kalendárnych dní od doručenia oznámenia o výsledku odbornej skúšky.

(7) Opakovaná odborná skúška sa uskutoční najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešne vykonanej odbornej skúške. Podmienky vykonania odbornej skúšky podľa odsekov 1 až 4 platia rovnako pre opakovanie odbornej skúšky.

Komentár k § 11

Predmetom úpravy tohto ustanovenia zákona o inšpekcii práce je odborná skúška, ktorá sa vykonáva na funkciu inšpektora práce v medziach tohto zákona. Odbornú skúšku musí absolvovať uchádzač o funkciu inšpektora práce na účely overenia odborných vedomostí a znalostí pre výkon tejto funkcie.

Uchádzač o funkciu inšpektora práce, ktorého navrhol hlavný inšpektor práce musí poznať všetky platné právne predpisy, týkajúce sa uvedenej funkcie a musí byť schopný ich v praxi uplatňovať spôsobom, ktorý je určený zákonom na vykonávanie inšpekcie práce. Okrem odbornej časti skúšky, je jej súčasťou aj hodnotenie praktickej prípravy uchádzača. Praktickú prípravu mu vykoná nadriadený hlavý inšpektor práce. To znamená, že odborná skúška pozostáva z dvoch častí, a to písomnej časti a praktickej časti ústnej. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce v dĺžke viac ako päť rokov.

Zákon tiež v tomto ustanovení upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške. O výsledku odbornej skúšky musí rozhodnúť väčšina hlasov všetkých členov zvolenej komisie. Vydá o uznesení písomné rozhodnutie so znením vyhovel alebo nevyhovel podmienkam odbornej skúšky na funkciu inšpektora práce. Obidve časti odbornej skúšky musia preukázať dostatočné odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce. Účasť členov skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Výsledok z konania odbornej skúšky oznamuje uchádzačovi Národný inšpektorát práce. Uvedené oznámenie musí vykonať písomným spôsobom v zákonom stanovenej lehote, to znamená najneskôr do piatich kalendárnych dní od konania uvedenej odbornej skúšky. Zároveň uchádzačovi vydá osvedčenie, ak skúšku úspešne vykonal.

V prípade, že počas skúšky nevyhovel požiadavkám na uvedenú funkciu inšpektora práce, mu zákon stanovuje možnosť opakovania tejto skúšky, ako sme už vyššie uviedli. V tomto prípade platí zásada opakovania skúšky len raz. Aj opakovanú skúšku zabezpečuje Národný inšpektorát práce, ak si uchádzač podá písomnú žiadosť. Žiadosť v písomnej forme musí byť podaná v stanovenej lehote Národnému inšpektorátu práce. Lehota je v dĺžke sedem kalendárnych dní od doručenia oznámenia o nevyhovení.

§ 12

Oprávnenia
inšpektora práce

(1) Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený

a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,

b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,

c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,

e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi,

f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,⁷⁾

g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

(2) Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený

a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,

b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,

c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie,

d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,²⁰⁾

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi,

g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,

h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,

  i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov²¹⁾ na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom,

  j) podať návrh na začatie konania o

    1.   odobratí oprávnenia, osvedčenia, pre­ukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 7 ods. 3 písm. d) a e),

    2.   uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b),

    3.   uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,^17a)

k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.¹⁸⁾

(3) Inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa odseku 2 písm. a), d) až f), h) a i).

 (4) Opatrenie podľa odseku 2 písm. c) a g) môže inšpektor práce oznámiť ústne; toto ústne oznámenie sa uvedie v protokole.

(5) Na pracoviskách, na ktorých by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, môže inšpektor práce vykonať inšpekciu len za účasti príslušného zodpovedného zamestnanca.

Komentár k § 12

Zákonodarca v tomto ustanovení vymedzil oprávnenia inšpektora práce na účely inšpekcie práce.

V tomto sa ustanovilo, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne sú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov. Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do tohto zákona.

Ide najmä o oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov je inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa ustanovilo, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Ustanovilo sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

Znenie odseku 1 zákon upravuje práva inšpektora práce voči kontrolovanému subjektu pri výkone inšpekcie práce. Inšpektor práce má právo podľa zákona o inšpekcii práce na pracoviská a do priestorov, ktoré podliehajú inšpekcii práce, a to kedykoľvek a voľne. Zároveň má právo v nevyhnutnom rozsahu vstupovať aj na súkromné pozemky a komunikácie, pokiaľ to je nevyhnutné vzhľadom na inšpekciu práce. Inšpektor má v záujme inšpekcie práce vykonávať kontroly, vyšetrovania, skúšky a rôzne úkony, prostredníctvom ktorých by bolo možné zistiť, či sa dodržiava zákon o inšpekcii práce a ostatné právne predpisy súvisiace s inšpekciou práce a zároveň či sa dodržiavajú záväzky vyplývajúce zo znenia kolektívnych zmlúv. Týka sa to hlavne týchto právnych predpisov:

–   zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

–   zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP,

–   ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu,

–   zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Inšpektor práce má právo žiadať od osôb vymedzených v písmene c) informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania týchto právnych predpisov a záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv. Uvedené informácie môže požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Informácie má právo žiadať buď v prítomnosti svedka alebo i bez neho.

Medzi oprávnenia inšpektora práce patrí aj požiadať o predloženie dokumentácie či záznamov alebo iných dokladov, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie inšpekcie práce. Zároveň má možnosť požadovať minimálne kópie týchto dokumentov alebo záznamov.

Ďalším právom inšpektora práce je odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku. K uvedenému právu však zákon vyžaduje predchádzajúce oznámenie zamestnávateľovi alebo poverenému zamestnancovi. Oznámenie podáva inšpektor práce na účely inšpekcie práce.

Medzi práva inšpektora práce patrí aj používanie rôznych prostriedkov technickej povahy potrených na výkon inšpekcie práce, ktoré sa používajú na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov. Uvedené oprávnenie môže použiť len v prípade, že ich použitie nezakazuje zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z.

Inšpektor práce môže požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby, ktorá sa nachádza na pracovisku zamestnávateľa, kde sa má inšpekcia práce vykonať a zároveň má právo požadovať vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Znenie odseku 2 upravuje opatrenia inšpektora práce po výkone inšpekcie práce a zistení nedostatkov. Uvedené oprávnenia sa odvíjajú od závažnosti zistených skutočností po ukončení inšpekcie práce. Inšpektor práce má právo v záujme zlepšenia zisteného stavu navrhnúť určité technické či iné opatrenia. Ďalším právom inšpektora práce je nariadiť, aby všetky zistené nedostatky boli odstránené v stanovenom termíne a ak je to možné aj ihneď. V prípade, že zistil počas inšpekcie práce, že v priestoroch je ohrozená bezpečnosť osôb, tak má právo nariadiť týmto osobám opustenie uvedených priestorov s cieľom zabezpečiť ich bezpečnosť. Uvedené nariadenie sa týka aj používania pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok , ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie prítomných osôb a zároveň môže zakázať vykonávať niektoré činnosti na účel ich bezpečnosti. Inšpektor práce má právo zakázať aj používanie motorového vozidla, ktoré môže ohroziť bezpečnosť a zdravie osôb vo vymedzených prípadoch upravených zákonom č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Inšpektor práce je oprávnený pri cestnej kontrole alebo na pracovisku vodiča nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo na prikázanom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo čas denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že vodič presiahol povolený čas jazdy alebo že nečerpal prestávku v práci alebo dobu odpočinku, pri cestnej kontrole nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo na prikázanom mieste, ak vodič nezaplatil pokutu uloženú pri kontrole, pri kontrole v dopravnom podniku zakázať používanie vozidla, ktoré nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo ak záznamové zariadenie je nefunkčné, nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka alebo má poruchu, vodičovi alebo inému mobilnému zamestnancovi nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie dopravnej činnosti a nariadiť mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že presiahol povolený čas jazdy alebo pracovný čas alebo že nečerpal dobu odpočinku.

Úpravou v písmene f) sa spresnila v tom zmysle, že sa zakazuje vykonávanie práce uvedených subjektov, pričom adresátom zákazu bude príslušný zamestnávateľ alebo samostatne podnikajúca fyzická osoba. To znamená, že inšpektor práce môže zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa nevykonávajú v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Právom inšpektora práce je nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave, a to až do doby, kým sa neskončí vyšetrovanie prípadne dokumentácia stavu tohto pracoviska či jeho časti. Inšpektor môže nariadiť aj rôzny výkony meraní skúšok alebo obdobných úkonov, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie inšpekcie práce. Informácie podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP musia byť umiestnené na voľne prístupnom, obvyklom a viditeľnom mieste zamestnávateľa, kde sa vykonala inšpekcia práce.

Uvedené môže taktiež nariadiť inšpektor práce. Ide hlavne o informácie týkajúce sa zoznamu zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť spolu s uvedením pracoviska, na ktorom pracujú. Aj podanie návrhu na začatie konania je oprávnením inšpektora po vykonaní inšpekcie práce.

Týka sa to konania o odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ktorým je oprávnenie fyzickej osoby a právnickej osoby na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, oprávnenie fyzickej osoby a právnickej osoby na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, oprávnenie právnickej osoby na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika, preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou podľa Zákonníka práce, povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa zákona o športe, preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou, oprávnenie zamestnávateľa na činnosť podľa zákona o športe vydané právnickou osobou a osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika.

Tiež sa to týka konania o uložení zákazu činnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov  v znení neskorších predpisov a zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Týka sa to zákazu na osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

Podanie návrhu na konania o uložení pokuty za priestupky je tiež právom inšpektora práce.

Poznámka

Novelou zákona č. 462/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 11. 2007 sa zmenou a doplnením v písmen j) 3. bodu zosúladila úprava kompetencií Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce s právnou úpravou zákona o organizácii pracovného času v doprave.  K ďalšej zmene došlo po novele zákona č. 52/2010 Z. z. od 1. 3. 2010 a novelou zákona č. 223/2011 Z. z. platnou od 20. 7. 2011.

Medzi oprávnenia inšpektora práce patrí právo ukladať blokové pokuty za priestupky napríklad podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Inšpektor práce musí určiť primeranú lehotu na vykonanie opatrenia podľa tohto ustanovenia, ktorá musí byť dodržaná zo strany povinného subjektu. Opatrenie môže inšpektor práce oznámiť aj ústnym spôsobom, pričom sa musí uvedené ústne oznámenie uviesť v protokole o vykonaní inšpekcie práce.

Poznámka

Uvedené znenie v odsekoch 3 a 4 bolo do § 12 doplnené s účinnosťou od 1. 1. 2012 po novele zákona č. 469/2011 Z. z. To znamená, že sa ustanovilo, že inšpektor práce určí primeranú lehotu na vykonanie opatrení ustanovených v § 12 ods. 1 zákona, pri ktorých nie je uvedená. Inšpektorovi práce sa ustanovila možnosť nariadiť opatrenia na základe výsledkov inšpekcie práce za účelom efektívneho a rýchleho konania aj ústne. Ústne oznámenie následne uvádza v protokole o výsledku inšpekcie práce, tak ako sme uviedli vyššie.

Zákon v znení odseku 5 určuje zásadu prítomnosti príslušného zodpovedného zamestnanca na vykonaní inšpekcie práce v prípade, že na jeho pracovisku by mohlo dôjsť k bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu života a zdravia inšpektora práce, ktorý ide inšpekciu vykonať. Uvedená zásada sa týka všetkých potencionálnych pracovísk.

§ 13

Povinnosti inšpektora práce

(1) Inšpektor práce je povinný

a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce,

b) zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa,

c) informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

(2) V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

(3) Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce, ak pri inšpekcii práce u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, nezistil porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) alebo porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce aj vtedy, ak mu nebol umožnený výkon inšpekcie práce.

Komentár k § 13

Tak ako zákonodarca stanovil oprávnenia inšpektora práce, tak stanovil aj jeho povinnosti, a to v znení tohto ustanovenia zákona. Povinnosti inšpektora práce zákonodarca ustanovil vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Uvedené povinnosti sa týkajú oznamovacích, informačných a návrhovými povinnosťami. Takže inšpektor práce má povinnosť oznámiť svoju prítomnosť subjektu, ktorý bude kontrolovať alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Uvedená povinnosť musí byť splnená ešte pred vykonaním inšpekcie práce a za splnenia podmienky, že to za žiadnych okolností neovplyvní výkon tejto inšpekcie. Povinnosťou inšpektorátu práce je zaoberať sa pripomienkami alebo návrhmi, ktoré im boli predložené prostredníctvom zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa.

Informačná povinnosť sa týka výsledku inšpekcie. To znamená, že musí informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka o výsledku inšpekcie práce, ktorú inšpektor vykonal u kontrolovaného zamestnávateľa  a zistil určité nedostatky pri práci.

Následne ak inšpektor práce zistil pri vykonaní inšpekcie nedostatky u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, má povinnosť vypracovať protokol o tejto inšpekcii. Protokol musí prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Aj v prípade vypracovania protokolu má inšpektor práce povinnosti, a to prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Záznam o výsledku inšpekcie práce vypracuje inšpektor, ak nezistil nedostatky alebo porušenie povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia tohto zákona, iných právnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv.

Záznam musí vypracovať aj v prípade, že mu nebolo umožnené inšpekciu vykonať.

Poznámka

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012 došlo v tomto ustanovení k viacerým zmenám. Do § 13 sa odseku 1 vložilo nové písmeno b), na základe ktorého je inšpektor práce povinný zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa za účelom objektívneho výkonu inšpekcie práce. Zároveň došlo k úprave dokumentov o výsledku inšpekcie práce.

V znení odseku 2 sa doplnila nová druhá veta, ktorou sa upresnilo, ktoré náležitosti a do kedy je inšpektor práce povinný zohľadniť v protokole o výsledku inšpekcie. Zároveň sa v celom znení zmenil odsek 3. To znamená, že sa ustanovilo, že ak pri inšpekcii práce neboli zistené žiadne nedostatky, tak inšpektor práce vypracuje záznam o výsledku inšpekcie práce.

§ 14

Protokol a záznam
o výsledku inšpekcie práce

(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

(3) Inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

(4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

(5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe^21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada.

(6) Na vypracovanie záznamu o výsledku inšpekcie práce sa primerane použije odsek 1. Jedno vyhotovenie záznamu o výsledku inšpekcie práce inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Komentár k § 14

Zákonodarca v tomto ustanovení zákona o inšpekcii práce upravil formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu.

Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

Poznámka

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012 sa zmenilo celé znenie tohto ustanovenia § 14 s vymedzením poznámky pod čiarou k odkazu 21a s odvolávkou na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Novým znením ustanovenia sa spresnili náležitosti protokolu a záznamu o výsledku inšpekcie práce. Účelom a cieľom nového znenia bolo zabezpečiť transparentnosť konania inšpektorátov práce. Doplnili sa obsahové náležitosti protokolu pri vyšetrovaní udalostí a kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Upravil sa dodatok k protokolu a jeho náležitosti. Doplnila sa tiež povinnosť odovzdať jedno vyhotovenie protokolu aj zamestnancovi, ktorého poškodenie zdravia bolo vyšetrované.

Obsahové náležitosti protokolu sú uvedené v znení odseku 1. Medzi tieto náležitosti patrí označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Obsahom protokolu musí byť aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam, ktoré sú v protokole uvedené a týkajú sa tejto osoby. Uvedené platí v prípade vyšetrovania príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostných, technických a organizačných príčin vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. V prípade, že počas inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2006 Z. z., musí protokol obsahovať aj ďalšiu náležitosť, ktorou je čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, dohodnutá mzda a doba trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

V znení odseku 2 tohto ustanovenia zákonodarca vymedzil možnosť návrhu opatrení a uloženie povinnosti podľa tohto zákona v rámci protokolu. To znamená, že v protokole navrhne technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, uloží opatrenia, ktorými sú odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, nariadenie, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, nariadenie vykonania meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, nariadenie zverejnenia informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom.

Zároveň inšpektor práce uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, aby prijala opatrenia, prostredníctvom ktorých odstráni zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, a aby doručila táto osoba inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

V znení odseku 3 sa stretávame s dodatkom k protokolu, ktorý vo vymedzených situáciách vypracuje inšpektor práce. Dodatok k protokolu je jeho riadnou súčasťou. Uvedený protokol inšpektor vypracuje po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce. V tomto dodatku uvedie vyjadrenie a svoje stanovisko k písomnému vyjadreniu.

Povinnosťou inšpektora práce je opraviť prípadne chyby či už v písaní alebo počítaní alebo nejasnosti a nesprávnosti. Uvedené opravy má právo vykonať aj bez návrhu, pričom má však povinnosť o oprave upovedomiť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Znenie odseku 4 hovorí o prerokovaní protokolu. Tento je prerokovaný v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, alebo nemá záujem sa písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať. Uvedené záležitosti musia byť taktiež uvedené v rámci protokolu.

Poznámka

Novelou zákona č. 351/2015 Z. z. (nový zákon) od 18. 6. 2016 došlo v znení tohto odseku k spresneniu, kde sa slová „vyjadriť alebo ho podpísať“ nahradili slovami „nevyjadrí alebo ho nepodpíše“. To znamená, že sa spresnili okolnosti, za ktorých sa bude protokol o výsledku inšpekcie práce považovať za prerokovaný. Rozhodnutiu inšpektorátu práce o uložení pokuty musí vždy predchádzať prerokovanie protokolu, ktorý je výsledkom inšpekcie práce. Zámerom tejto úpravy bolo spresniť v zákone fikcie prerokovania protokolu tak, že protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa nevyjadrí k doručenému protokolu alebo ho nepodpíše. Na doručovanie písomností dôležitých na výkon inšpekcie práce (teda aj protokolu) sa podľa § 21 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vzťahujú ustanovenia správneho poriadku upravujúce doručovanie do vlastných rúk. Fiktívne prerokovaný protokol sa stane podkladom na uloženie pokuty.

Protokol o vykonaní inšpekcie sa musí doručovať vymedzeným subjektom či osobám podľa tohto zákona. Jedno vyhotovenie inšpektor doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, alebo u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania. V prípade, že pri pracovnom úraze došlo k smrti zamestnanca, tak jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca. O uvedené doručenie vyhotovenia protokolu musí blízka osoba požiadať inšpektora práce, ktorý ho vypracoval. Blízka osoba je upravená zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

V prípade že výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje len záznam, pričom na jeho vypracovanie sa použije uvedené ustanovenie zákona. Jedno vyhotovenie záznamu o výsledku inšpekcie práce inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

§ 15

Oprávnenia prizvaného
odborníka a uchádzača

(1) V rozsahu písomného poverenia vydaného inšpektorátom práce

a) je prizvaný odborník po predchádzajúcom oznámení zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, oprávnený v sprievode inšpektora práce vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie, ak je to potrebné na výkon inš­pekcie práce,

b) prizvanému odborníkovi patria oprávnenia uvedené v § 12 ods. 1 písm. b) až f),

c) uchádzačovi, ktorý je v sprievode inšpektora práce, patria oprávnenia uvedené v § 12 ods. 1.

(2) Prizvaný odborník a uchádzač sa pri výkone inšpekcie práce preukazujú písomným poverením inšpektorátu práce.

(3) Účasť prizvaného odborníka pri výkone inš­pekcie práce sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

Komentár k § 15

V prípade, že k výkonu inšpekcie práce bol prizvaný odborník, vyplývajú mu zo zákona určité oprávnenia. Zároveň zákon stanovuje oprávnenia aj uchádzačovi. Uvedenou úpravou tohto ustanovenia sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce preukazuje osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce.

Osobitným  spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

Prizvaný odborník k výkonu inšpekcie práce po predchádzajúcom oznámení zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, má určité práva, ktoré sú vymedzené v znení odseku 1.

Uvedené musí byť však v súlade a rozsahu písomného poverenia vydaného inšpektorátom práce. Prizvaný odborník má právo v sprievode inšpektora práce vstupovať do priestorov a na pracoviská, ktoré podliehajú inšpekcii práce. Zároveň má právo ale len v nevyhnutných prípadoch, vstupovať na súkromné pozemky alebo komunikácie, v ktorých si to vyžaduje situácia. Prizvaný odborník má také isté práva ako inšpektor práce a to vo vymedzenom rozsahu. Prizvaný odborník môže vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú stanovené právne predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, môže požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania týchto právnych predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, zároveň môže požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, alebo odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi a nakoniec môže používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nie je zakázané.

Uchádzač o inšpekciu práce má tiež oprávnenia, ktoré môže využívať zásadne za prítomnosti alebo sprievodu inšpektora práce. Ide o tieto oprávnenia, a to môže vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, môže požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, môže požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, tiež môže odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, môže používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nie je zakázané a tiež môže požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Všetky oprávnenia si však vyžaduje sprievod inšpektora práce.

Ako sme už uviedli, je nevyhnutné sa vždy preukázať písomným poverením, a to v prípade prizvaného odborníka aj uchádzača o inšpektora práce. Prizvaný odborník a uchádzač sa pri výkone inšpekcie práce preukazujú písomným poverením inšpektorátu práce. Prítomnosť prizvaného odborníka je úkonom, ktorý si vyžaduje všeobecný záujem. V tomto prípade patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

§ 16

Povinnosti fyzických osôb
a právnických osôb

(1) Zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce

a) umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce,

b) poskytovať informácie o zistených neodstrániteľných nebezpečenstvách, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov alebo iných fyzických osôb,

c) umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstva vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru,

d) umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce,

e) predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu²²⁾ k týmto osobám.

(2) Zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce

a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov,

b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác,

c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.

(3) Povinnosti uvedené v odseku 1 a v odseku 2 písm. a) je povinná plniť aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

(4) Povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 má zamestnávateľ a povinnosti uvedené v odseku 1 a v odseku 2 písm. a) má fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, aj vo vzťahu k prizvanému odborníkovi a k uchádzačovi.

(5) Fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie ­inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon ­inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.⁷⁾

Komentár k § 16

V ďalšom ustanovení zákon vymedzuje povinnosti fyzických a právnických osôb, ktoré súvisia s inšpekciou práce. To znamená, že sa upravili povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Zákon zároveň špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi. Uvedené musí byť v súlade s Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom.

Uvedené povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, umožňujú orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje zákon aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

Zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov, meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác, meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce. Všetky vymedzené povinnosti v tomto ustanovení má povinnosť plniť aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Poznámka

Novelou zákona č. 400/2009 Z. z. (zákon o štátnej službe) s účinnosť od 1. 11. 2009 sa doplnilo znenie nového odseku 3, čím sa ustanovilo, aby inšpektoráty práce boli zamestnávateľom informované o termíne skutočného začatia prevádzky. Túto informáciu mohli poskytnúť len zamestnávateľ, ktorý v určitom reálnom čase začne vykonávať činnosť zapísanú v obchodnom registri alebo na ktorú má vydané živnostenské oprávnenie až s odstupom času od vydania týchto dokumentov. Povinnosť sa ukladala len zamestnávateľovi, ktorý vykonával činnosti, pri ktorých bol podľa štatistických údajov na Slovensku reálne zvýšený počet pracovných úrazov a chorôb z povolania. Informácie o existencii a charaktere prevádzky umožňovali efektívnejší a cielený výkon inšpekcie práce vrátane preventívnych aktivít a poradenstva novým zamestnávateľom. Uvedené znenie však platilo iba dočasne, nakoľko sa novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012, uvedené znenie odseku 3 vypustilo. Uvedené vychádzalo z aplikačnej praxe, keď v záujme zníženia zaťaženia zamestnávateľov sa predmetná povinnosť vypustila.

Zamestnávateľ má povinnosti, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Fyzická osoba má zasa povinnosti, ktoré sú uvedené v odseku 1 a v odseku 2 písm. a). Ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Uvedené povinnosti platia vo vzťahu k prizvanému odborníkovi ale i k uchádzačovi.

Poznámka

Slovné spojenie k uchádzačovi sa doplnili do znenia odseku 4 po novele zákonom č. 309/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 4. 2008. Uvedené sa spresnilo v záujme zabezpečenia prípravy budúceho inšpektora práce na výkon inšpekcie práce v reálnych podmienkach.

V prípade, že zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z. neurčuje inak, tak fyzická osoba a právnická osoba je povinná bezodkladne poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Uvedené poskytuje na požiadanie, pričom žiadosť podáva inšpektorát práce alebo inšpektor práce. Platí zásada, že nejde o utajované skutočnosti alebo informácie.

§ 17

Spracúvanie a poskytovanie
osobných údajov

(1) Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce spracúva osobné údaje potrebné na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v rozsahu podľa odseku 2, obrazovú podobu fyzickej osoby a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby²³⁾ bez súhlasu dotknutých osôb.

(2) Na účely výkonu inšpekcie práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť inšpektorátu práce osobné údaje

a) zamestnanca, a to meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,

b) fyzickej osoby v rozsahu podľa písmena a) nachádzajúcej sa na jeho pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, závažnej priemyselnej havárie,¹⁶⁾ choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania podľa osobitného predpisu,²⁴⁾

c) zamestnanca nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, najmä zdravotnej spôsobilosti, tehotenstva, starostlivosti o jeho dieťa mladšie ako 15 rokov, osamelosti, mzdy (platu) a kvalifikácie.

(3) Osobné údaje podľa odseku 2 písm. c) zamestnávateľ preukazuje dokladmi.

Komentár k § 17

Uvedeným ustanovením zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

Podľa odseku 1 spracúva osobné údaje, ktoré sú potrebné na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce v stanovenom rozsahu, tiež obrazovú podobu fyzickej osoby a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bez súhlasu dotknutých osôb. Uvedené osobné údaje a ďalšie náležitosti spracúva Národný inšpektorát práce a inšpektorát práce.

V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, ktorej sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa na účely nároku na materské a na účely podania prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby na účely nároku na ošetrovné.

Ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný.

Zákonný zástupca uvádza identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktoré by bola povinná uvádzať fyzická osoba, ktorú zastupuje. Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia je rodné číslo.

Poznámka

Od 18. 6. 2016 došlo po novele zákona č. 351/2015 Z. z. k zmene v odseku 1, kde sa sa za slová „odseku 2“ vložila čiarka a slová „obrazovú podobu fyzickej osoby“. Medzi oprávnenia inšpektora práce (§ 12 zákona o inšpekcii práce) na účely výkonu inšpekcie práce patrí aj oprávnenie používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy (zákon o ochrane utajovaných skutočností). Oprávnenie využívať foto a videotechniku sa využíva na dokumentovanie stavu miesta udalosti, pracoviska a tiež na ochranu inšpektora práce ako verejného činiteľa pri výkone inšpekcie práce. Vyžadovanie súhlasu na spracovanie osobných údajov takto získaných by bolo obmedzujúcim faktorom uplatňovania tohto oprávnenia. Na odstránenie pochybností, či výsledok využitia uvedeného oprávnenia má inšpektorát práce právo spracúvať bez súhlasu dotknutých osôb, doplnil sa tento § 17 odsek 1.

V znení odseku 2 zákon vymedzuje osobné údaje, ktoré musí poskytnúť zamestnávateľ inšpektorátu práce, a to na účely výkonu inšpekcie práce. Ide o povinnosť zo strany zamestnávateľa. Týka sa to osobných údajov zamestnanca, v rozsahu jeho meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Tiež sa to týka osobných údajov fyzickej osoby v rovnakom rozsahu, pričom ide o osobu nachádzajúcu sa na jeho pracovisku v čase výkonu inšpekcie práce alebo ide o fyzickú osobu, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu, závažnej priemyselnej havárie podľa zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania podľa zákona o BOZP a jeho príslušných ustanovení.

Poznámka

Novelou zákona č. 128/2015 Z. z. sa od 1. 8. 2015 zmenilo znenie písmena b) v odseku 2 v celom znení. Uvedená zmena súvisela so zosúladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu „bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie“, ktorý bol zavedený v predchádzajúcej platnej právnej úprave.

Ustanovenie § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP upravuje pracovný úraz, iný úraz, chorobu z povolania, nebezpečnú udalosť a závažnú priemyselnú haváriu. Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav, iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa, nebezpečnej udalosti a závažnej priemyselnej havárie. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik tejto udalosti má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť, komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik uvedenej udalosti. Zamestnávateľ je povinný po oznámení bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví, zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika, spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu, prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Zamestnávateľ je povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz, závažnej priemyselnej havárie príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru. Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, tento zamestnávateľ je povinný splniť oznamovaciu povinnosť, zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu, po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca, prijať a vykonať nevyhnutné opatrenia, zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa tohto zákona. Zamestnávateľ je povinný záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, doručiť zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu, zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr, iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam, priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej istej alebo podobnej choroby z povolania. Zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti aj pri nebezpečnej udalosti, pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania, ohrození chorobou z povolania. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu práce a príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný pracovný úraz a ak ide o ťažkú ujmu na zdraví, aj určenie vážnej poruchy zdravia alebo vážneho ochorenia. Štátny orgán, poisťovňa, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, lekár a iný zdravotnícky zamestnanec, fyzická osoba a právnická osoba poskytujúca bezpečnostnotechnickú službu a pracovnú zdravotnú službu sú povinní bezodkladne oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru pracovný úraz, závažnú priemyselnú haváriu, o ktorých sa pri svojej činnosti dozvedeli, ak je odôvodnené podozrenie, že uvedená udalosť nebola oznámená.

Oznámenie obsahuje základné údaje o osobe a zamestnávateľovi, ktorých sa uvedená udalosť týka. Príslušným inšpektorátom práce alebo príslušným orgánom dozoru je ten, v ktorého územnom obvode pracovný úraz alebo závažná priemyselná havária vznikli.

Na účely výkonu inšpekcie práce je zamestnávateľ podľa písmena c) povinný poskytnúť inšpektorátu práce osobné údaje zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, a to najmä zdravotnej spôsobilosti, tehotenstva, starostlivosti o jeho dieťa mladšie ako 15 rokov, osamelosti, mzdy (platu) a kvalifikácie. Všetky osobné údaje zamestnávateľ preukazuje príslušnými dokladmi.

§ 18

Koordinácia a spolupráca

(1) Príslušné orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a príslušné orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva koordinujú svoju dozornú činnosť; na ten účel dohodujú najmä plány dozornej činnosti.

(2) Príslušné orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci na pracoviskách jadrového zariadenia a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou navzájom koordinujú svoju dozornú činnosť.

(3) Štatistický úrad Slovenskej republiky je ­povinný umožniť Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce bezplatný elektronický prístup k registru ekonomických subjektov.

(4) Orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone svojej činnosti spolupracujú s ostatnými orgánmi štátnej správy, s obcami, s organizáciami ­zamest­nancov, s organizáciami zamestnávateľov, s verejnoprávnymi inštitúciami a s ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami. Orgány štátnej správy, obce a verejnoprávne inštitúcie ­po­skytujú na požiadanie orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce podklady a informácie potrebné na výkon ich činnosti.

(5) Policajný zbor je povinný poskytnúť ­inšpektorovi práce na jeho žiadosť alebo na žiadosť inšpektorátu práce spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce. O spoluprácu a ochranu možno požiadať, ak možno odôvodnene predpokladať ohrozenie života alebo zdravia inšpektora práce alebo marenie výkonu inšpekcie práce, alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inšpektora práce, alebo je marený výkon inšpekcie práce.

Komentár k § 18

Zákon v tomto ustanovení upravuje koordináciu a spoluprácu. Osobitne významná je koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov. V rámci koordinácie a spolupráce zákon predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR. V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektmi.

Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispievajú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvňujú úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

Príslušné orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a príslušné orgány štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva koordinujú svoju dozornú činnosť. Na uvedený účel predovšetkým dohodujú najmä plány dozornej činnosti. V prípade práce na pracoviskách jadrového zariadenia príslušné orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou navzájom koordinujú svoju dozornú činnosť.

Poznámka

S účinnosťou od 1. 11. 2009 zákona č. 400/2009 Z. z. sa v odseku 2 slová „v jadrovej energetike“ nahradili slovami „na pracoviskách jadrového zariadenia“. Aj v nadväznosti na novelu § 7 ods. 1 tohto zákona sa zosúladil doterajší termín so znením § 2 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Povinnosťou štatistického úradu Slovenskej republiky je umožniť Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce bezplatný elektronický prístup k registru ekonomických subjektov. Znenie odseku 4 dáva povinnosť spolupráce medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce pri výkone svojej činnosti a ostatnými orgánmi štátnej správy, s obcami, s organizáciami zamestnancov, s organizáciami zamestnávateľov, s verejnoprávnymi inštitúciami a s ďalšími fyzickými osobami a právnickými osobami. Zároveň platí, že orgány štátnej správy, obce a verejnoprávne inštitúcie musia poskytovať podklady a informácie, ktoré sú nevyhnutné a potrebné na výkon ich činnosti. Uvedené podklady a informácie sú poskytované na požiadanie orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce

Poznámka

V znení odseku 4 sa po novele zákona č. 469/2011 Z. z. pripojila na konci veta, pričom sa touto úpravou ustanovila povinnosť orgánov štátnej správy, obcí a organizácií spolupracovať s orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Koordinácia a spolupráca sa týka aj Policajného zboru, ktorý je povinný poskytnúť inšpektorovi práce na jeho žiadosť alebo na žiadosť inšpektorátu práce spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce. Policajný zbor je upravený zákonom o policajnom zbore. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje situáciu, kedy je možné požiadať o spoluprácu a ochranu. Ide o prípady, že je dôvodné predpokladať ohrozenie života alebo zdravia inšpektora práce alebo marenie výkonu inšpekcie práce, alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inšpektora práce, alebo je marený výkon inšpekcie práce.

Poznámka

Znenie odseku 5 sa zmenilo od 1. 11. 2009, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Spolupráca a ochrana orgánu inšpekcie práce s Policajným zborom sa viaže na odôvodnený predpoklad alebo skutočný stav ohrozenia života alebo zdravia inšpektora práce pri výkone inšpekcie práce a na marenie výkonu inšpekcie práce. Prichádzajú do úvahy, ak kontrolovaný subjekt odmieta dobrovoľne strpieť úkon predpokladaný zákonom, ktorý je nevyhnutný na vykonanie inšpekcie práce, čo je aktuálne napríklad pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania alebo odmieta splniť povinnosť ustanovenú zákonom, prípadne ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie inšpektora práce. V uvedených prípadoch sa spolupráca a ochrana uskutočňuje na žiadosť inšpektora práce alebo inšpektorátu práce v súlade so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

§ 19

Správne delikty

(1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,

b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a),

c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu,²⁵⁾ ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplý­vajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku,

(2) Inšpektorát práce uloží pokutu

a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za

    1.   porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,

    2.   vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu,^25a) od 300 eur do 33 000 eur,

b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za

    1.   závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur,

    2.   nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

(3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je

a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,^3b)

b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom^25b) o viac ako 10 % najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti,

c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím,

d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia,

e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu^18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

(4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

(5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta.

(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty ­po­dľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

(7) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov.

(8) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 19

Zákon o inšpekcii práce v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje v tomto ustanovení oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Ustanovenie zároveň stanovuje výšku pokút, ktoré sa ukladajú zamestnávateľovi,  fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení.

V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca zákon určuje spodnú hranicu pokuty. Zákon tiež konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Zákonom sa ustanovujú aj lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Podľa odseku 1 má právo inšpektorát práce uložiť pokutu v prípadoch, v ktorých to zákon nezakazuje alebo neupravuje iným spôsobom.

Pokutu ukladá zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov, za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv do stanovenej výšky až 100 000 eur. No a v prípade, že v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, tak je minimálna výška pokuty až 33 000 eur.

Poznámka

V znení tohto ustanovenia odseku  1 došlo od jeho schválenia k viacerým zmenám.

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012 sa zmenilo v celom rozsahu znenie písmena a). Pri presadzovaní ochrany zamestnancov pri práci sa vo výkone inšpekcie práce uplatňuje prevencia pred sankciami. Z toho dôvodu sa precizoval text a ponechalo sa fakultatívne rozhodovanie inšpektorátu práce v správnom konaní o uložení pokuty v súlade s podmienkami ustanovenými § 19 ods. 5 zákona.

Po novele zákona č. 351/2015 Z. z., ktorá je platná od 18. 6. 2016 sa vo väzbe na zmeny v § 19 ods. 1 písm. a) rozšírilo oprávnenie inšpektorátu práce uložiť zamestnávateľovi pokutu aj za porušenie osobitného zákona (zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb) doplneného do § 2 ods. 1 písm. a). Inšpektorát práce môže uložiť pokutu za porušenie administratívnych povinností hosťujúcim zamestnávateľom (§ 4 ods. 1 až 3 nového zákona) a domácim zamestnávateľom (§ 4 ods. 4 nového zákona).

Inšpektorát práca ukladá pokutu fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z príslušných právnych predpisov.

Vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov, záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Pokuta je im uložená v prípade, že dali pokyn na porušenie predpisov, prípadne ak zatajili dôležité skutočností súvisiace s výkonom inšpekcie práce. Výška pokuty môže byť v tomto prípade až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

Poznámka

K zmene došlo aj v písmene c) po novele zákona č. 469/2011 Z. z. Znížením sa upravila výška pokuty, ktorú je oprávnený uložiť inšpektorát práce vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu. Zároveň sa v odseku 1 vypustilo znenie písmena d).

Poznámka

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012 sa zmenilo znenie odseku 2 v tomto ustanovení. Cieľom uvedenej úpravy bola podpora preventívneho charakteru výkonu inšpekcie práce. Ustanovila sa pre inšpektorát práce povinnosť uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona, nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) zákona a za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe. Zároveň sa ustanovil aj rozsah pokút.

S účinnosťou od 1. 11. 2013 sa zvýšila dolná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb. K uvedenej zmene došlo po novele zákonom č. 308/2013 Z. z.

Podľa odseku 2 teda inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe alebo zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. V prvom prípade uloží pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Výška pokuty je v uvedenom prípade v rozmedzí od 2 000 eur do 200 000 eur. Ak sa však jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak minimálna výška pokuty je 5 000 eur.

Inšpektorát uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe aj za vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, v prípade že sa na uvedenú činnosť tento doklad vyžaduje a je nevyhnutný. Ide i doklady, ktoré v zásade vydáva Národný inšpektorát práce inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba upravená alebo vymedzená zákonom č. 124/2006 Z. z. o BOZP. V uvedenom prípade je výška pokuty v rozmedzí od 300 eur do 33 000 eur.

Ako sme už uviedli, pokuta môže byť uložená zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Ide o prípady, ak závažne porušila povinností vyplývajúce zo stanovených právnych predpisov. V tomto prípade je výška pokuty od 1 000 eur do 200 000 eur. V prípade , že uvedená osoba neplní povinnosti uložené opatrením, tak výška pokuty je v dolnej hranici od 300 eur do 100 000 eur.

V odseku 3 zákon definuje, čo je považované za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov stanovených zákonom o inšpekcii práce.

Závažným porušením povinností je nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tiež presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom podľa Zákonníka práce o viac ako 10 % najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, alebo nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím, nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, neprijatie opatrení v priestoroch podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nakoniec neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

Poznámka

Novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorou došlo k zmene v znení odseku 2, sa aj doplnil do ustanovenia nový odsek 3. Uvedenou úpravou sa vymedzilo, ktoré porušenia predpisov uvedených  v § 2 ods. 1 písm. a) sú závažným porušením predpisov, pri ktorých je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu.

Nové písmeno b) bolo do odseku 3 doplnené novelou zákona č. 308/2013 Z. z. od 1. 11. 2013. Medzi závažné porušenie predpisov sa zaradilo nedodržanie rozsahu pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času, ktorú vedie zamestnávateľ, pri prácach vykonávaných na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.

Všetky pokuty a ich výška, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich odsekoch je možné uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Poznámka

V odseku 4 došlo o úprave nadväzujúcej na zavedenie legislatívnej skratky „protokol“ novelou zákona č. 469/2011 Z. z.

Uvedené pokuty nie je možné uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia, ktorú jej udelil iný orgán. Uvedené však neplatí v prípade blokovej pokuty.

Poznámka

V odseku 5 sa doplnilo znenie nového písmena c) po novele zákona č. 223/2011 Z. z. platnej od 20. 7. 2011. V súlade s čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice 2009/52/ES sa ustanovila povinnosť inšpektorátu práce prihliadať pri určovaní výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania popri iných kritériách ustanovených v § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zistených v kontrolovanom subjekte.

Ukladanie pokút má aj preventívny charakter, ktorý zákon vymedzuje v znení odseku 6. Zároveň inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliada na ďalšie záležitosti, a to najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty za nelegálne zamestnávanie, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku či opakované zistenie toho istého nedostatku.

Ak je uložená pokuta vedúcemu zamestnancovi, tak tým nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti podľa zákona o inšpekcii práce alebo podľa iných právnych predpisov.

Poznámka

Novela zákona č. 469/2011 Z. z. doplnila uvedené ustanovenie o odsek 8, čim sa ustanovilo, že výnos pokút uvedených v znení ustanovenia § 19 je príjmom štátneho rozpočtu.

§ 20

Poriadkové pokuty

(1) Zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným robiť právne úkony za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa § 16, bezodkladne neohlásili vznik pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, závažnej priemyselnej havárie podľa osobitného predpisu²⁴⁾ príslušnému inšpektorátu práce alebo ktorí maria výkon inšpekcie práce, možno uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 100 eur až do 1 000 eur, a to aj opakovane, ak sa povinnosť nesplnila ani v novourčenej lehote. Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.

(2) Fyzickej osobe nachádzajúcej sa na ­pracovisku zamestnávateľa, ktorá marí výkon inš­pekcie práce, môže inšpektorát práce uložiť ­poriadkovú pokutu vo výške od 65 eur až do 650 eur.

(3) Výnos poriadkových pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Komentár k § 20

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle tohto ustanovenia uložiť v rozmedzí, ako je tu uvedené. Poriadkové pokuty môžu byť ukladané aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom v prípade, že si nesplnili zákonom stanovené podmienky, alebo že určitým spôsobom marili výkon inšpekcie práce, prípadne si nesplanili ohlasovaciu povinnosť.

Zákon osobitným spôsobom upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

Odsek 1 upravuje zásadu, že zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným robiť právne úkony za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti alebo neohlásili vznik pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, závažnej priemyselnej havárie. Uvedené povinnosti majú voči príslušnému inšpektorátu práce. Poriadková pokuta môže byť udelená vo výške od 100 eur až do 1 000 eur. Opakované udelenie pokuty platí v prípade, že táto povinnosť nebola splnená aj počas novej lehoty. Poriadkovú pokutu môže inšpektorát práce uložiť do jedného roka odo dňa nesplnenia povinnosti.

Poznámka

Po účinnosti zákona č. 469/2011 Z. z. sa zmenilo znenie odseku 1. Uvedenou zmenou sa ustanovilo, že inšpektorát práce nebude ukladať poriadkové pokuty, ak nebol bezodkladne ohlásený vznik choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania v nadväznosti na vypustenie tejto oznamovacej povinnosti v § 17 ods. 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Následne sa novelou zákona č. 128/2015 Z. z. od 1. 8. 2015 zmenilo celé znenie odseku 1. Novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisela so zosúladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu „bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie“, ktorý bol zavedený v platnej právnej úprave.

Odsek 2 vymedzuje výšku pokuty od 65 do 650 eur v prípade, že osoba nachádzajúca sa na pracovisku marí výkon inšpekcie. Výnosy z takto udelených pokút patria do rozpočtu štátu. Uvedená zásada bola do zákona doplnená novelou zákona č. 469/2011 Z. z., ktorá je platná od 1. 1. a 1. 7. 2012.

Poznámka

Novelou zákona č. 400/2009 Z. z. (zákon o štátnej službe) od 1. 11. 2009 sa zmenila mena z Sk na eur a ustanovila sa poriadková pokuta ukladaná fyzickej osobe ustanovenej v § 20 ods. 1 tohto zákona.

Spoločné a prechodné ustanovenia

§ 21

(1) Náklady spojené s plnením opatrení nariadených inšpektorátom práce znáša zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Za odobraté vzorky materiálov alebo látok a kópie dokladov potrebných pre inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce sa náhrada neposkytuje.

(2) Písomnosti dôležité na výkon inšpekcie práce sa zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie do vlastných rúk sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.²⁶⁾

(3) Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁶⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

(4) Ak to vyžaduje naliehavosť situácie, možno zákaz podľa § 12 ods. 2 písm. d) až f) oznámiť ústne; písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze sa doručí bezodkladne. Proti rozhodnutiu o zákaze a nariadení oznámenom ústne možno podať odvolanie do troch dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací orgán o ňom rozhodne bezodkladne.

(5) Výkonom inšpekcie práce podľa tohto zákona nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.²⁷⁾

Komentár k § 21

Zákon v tomto ustanovení ustanovil, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa neposkytuje náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce. Zároveň sa v odseku 3 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravil postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

Podľa odseku 1 platí, že náklady spojené s plnením opatrení nariadených inšpektorátom práce znáša teda zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, čiže už spomenutý kontrolovaný subjekt.

Písomnosti, ktoré sú dôležité na výkon inšpekcie práce, sa v zásade doručujú do vlastných rúk. Ide o doručovanie zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, čiže kontrolovanému subjektu. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa vzťahuje na uvedený typ doručovania dokumentácie a písomnosti.

Poznámka

Znenie odseku 2 bolo doplnené do tohto ustanovenia s účinnosťou od 1. 1. 2012 po novele zákona č. 469/2011 Z. z. Uvedená úprava vychádzala z aplikačnej praxe orgánov inšpekcie práce. Cieľom bolo predovšetkým spružniť výkon povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj výkon inšpekcie práce, keď vo viacerých prípadoch sa zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vyhýbala zodpovednosti za plnenie právnych predpisov tým, že neprevezme písomnosti orgánov inšpekcie práce, ktoré jej boli adresované. Ide napríklad o protokol z výkonu inšpekcie práce.

V znení odseku 3 zákonodarca vymedzil, na aké konania sa vzťahuje správny poriadok. Zároveň platí, že správny poriadok sa vzťahuje na oprávnenia, preukazy, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. V znení tohto odseku došlo od jeho schválenia k niekoľkých legislatívno-technickým zmenám, ktoré súviseli s úpravou ustanovenia upravujúceho protokol a záznam o výsledku inšpekcie práce, úpravy súvisiace s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti. Išlo o novelu zákona č. 469/2011 Z. z. platnú od 1. 1. a 1. 7. 2012, novelu zákona č. 154/2013 Z. z. platnú od 1. 7. 2013 a novelu zákona č. 307/2014 Z. z. platnú od 1. 1. 2015.

Správny poriadok sa vzťahuje na konanie v týchto prípadoch:

–   Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol Národný inšpektorát práce,

–   Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce, vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, oprávnenie právnickej osobe na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení, osvedčenie autorizovanému bezpečnostnému technikovi, vydáva rozhodnutie o uznaní odbornej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá je občanom členského štátu Európskej únie, na vykonávanie činností, na ktorú zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP alebo vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení požaduje odbornú spôsobilosť,

–   Inšpektorát práce vydáva a odoberá preukaz a osvedčenie fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP, povolenie na vykonávanie ľahkých prác fyzickou osobou podľa Zákonníka práce, povolenie na vykonávanie športu fyzickou osobou podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, odoberá preukaz, osvedčenie alebo doklad fyzickej osobe na vykonávanie činnosti podľa zákona o BOZP vydané fyzickou osobou alebo právnickou osobou, oprávnenie zamestnávateľovi na činnosť podľa Zákonníka práce vydané právnickou osobou, osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika, o čom bezodkladne informuje právnickú osobu, ktorá vydala osvedčenie, rozhoduje o uložení pokút podľa zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, rozhoduje o uložení dodatočnej platby podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, môže zakázať osobné vykonávanie odborných úloh bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika fyzickej osobe, ktorá je zamestnávateľom, alebo štatutárnemu orgánu zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, za podmienok ustanovených zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, nariadením vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko,

–   Inšpektorát práce rozhoduje, ak nedošlo k dohode podľa Zákonníka práce o pravidlách o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré má zamestnávateľ vydať, a o zavedení noriem spotreby práce a o ich zmenách u zamestnávateľa,

–   Inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v zákone č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi,

–   v prípade správnych deliktov a poriadkových pokút sa rozhoduje tiež podľa správneho poriadku.

V prípade, že nastane situácia, ktorá si vyžaduje ústne podanie, je možné zákaz alebo nariadenie urobiť týmto spôsobom. Ide o tieto zákazy a nariadenia:

–   zákaz používania pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

–   zákaz používania motorového vozidla,

–   zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze sa musí doručiť bez zbytočného odkladu. V znení odseku 4 dáva zákon možnosť odvolania proti rozhodnutiu o zákaze a nariadení oznámenom ústne a to v zákonom vymedzenej lehote, to znamená do troch dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok a odvolací orgán musí o ňom bez zbytočného odkladu rozhodnúť.

Výkonom inšpekcie práce podľa zákona o inšpekcii práce nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákona č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 126/2006 Z. z.

Poznámka

Od 20. 7. 2011 sa v poznámke pod čiarou k odkazu 27 sa citácia „zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ nahradila citáciou „zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. K uvedenej legislatívnej zmene došlo po novele zákona č. 223/2011 Z. z.

§ 22

(1) Podmienky podľa § 7 ods. 2 sa u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. júlom 2006 považujú za splnené.

(2) Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem štátny odborný dozor v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávaný podľa doterajších predpisov, rozumie sa tým inšpekcia práce.

(3) Na konanie začaté pred 1. júlom 2006 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Komentár k § 22

Zákonom o inšpekcii práce sa zrušili inšpektoráty práce a riešila sa ich zmena ich predchádzajúcej pôsobnosti, ktorá prešla na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov,  pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Upravili sa podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

§ 22a

Prechodné ustanovenie účinné
od 1. marca 2010

V konaní začatom pred 1. marcom 2010, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 28. februára 2010.

Komentár k § 22a

Novelou zákona č. 52/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 3. 2010 bolo do prechodných ustanovení doplnené ustanovenie § 22a. Ide o prechodné ustanovenia účinné od 1. marca 2010. Išlo o úpravu nevyhnutnú na zabezpečenie konania začatého pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, napr. v spojitosti s konaním o uložení pokuty.

§ 22b

Prechodné ustanovenie
účinné od 1. januára 2012

Konania začaté pred 1. januárom 2012, ktoré neboli právoplatne ukončené, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011.

Komentár k § 22b

Ďalšie ustanovenie v prechodných ustanoveniach bolo doplnené novelou zákona č. 469/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2012. Išlo o úpravu vo vzťahu ku konaniu začatému a právoplatne neukončenému ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 23

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Komentár k § 23

Odkazom na prílohu č. 2 sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

Novelou zákona č. 182/2011 Z. z. sa od 20. 7. 2011 slová „akty Európskych spoločenstiev a“ nahradili slovami „záväzné akty“.

§ 24

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2000 Z. z., zákona č. 121/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z. a zákona č. 479/2005 Z. z.

Komentár k § 24

Novým zákonom č. 125/2006 Z. z. došlo k zrušeniu predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Čl. II

Zmena zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Komentár k Čl. II

Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí  s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Zákon reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú zákonom o inšpekcii práce vykonané príslušné legislatívno-technické  úpravy.

Komentár k Prílohám

Príloha, ktorej nadpis znie Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa do zákona o inšpekcii práce doplnila po novele zákonom č. 182/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. 7. 2011. Doplnil sa transpozičný odkaz na smernicu 2010/30/EÚ, citáciu preberanej smernice do prílohy k zákonu č. 125/2006 Z. z., keďže prvý a druhý novelizačný bod zabezpečujú priamu transpozíciu uvedenej smernice a v súvislosti s Lisabonskou zmluvou sa mení názov prílohy.

Od 20. 7. 2011 sa Príloha doplnila tretím bodom.

Po novele zákona č. 223/2011 Z. z. sa od 20. 7. 2011 v prílohe za druhý bod vložil nový tretí bod, čiže smernicou 2009/52/ES.

Za prílohu k zákonu o inšpekcii práce sa od účinnosti zákona č. 469/2011 Z. z. doplnila Príloha č. 1, ktorá vymedzuje vzor preukazu inšpektora práce. Predchádzajúca príloha sa označuje ako Príloha č. 2.

Uvedenou novelou sa do Prílohy č. 2 doplnil nový prvý a druhý bod, čím sa Príloha zosúladila vzhľadom na aktuálne názvy a publikačné zdroje predmetných právne záväzných aktov EÚ.

V prílohe č. 2 sa vypustil od 1. 11. 2013 štvrtý bod, a to po novele zákonom č. 308/2013 Z. z. To znamená, že zo zoznamu preberaných právne záväzných aktov európskej únie vypustila príslušná smernica.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. 7. 2006.

Zákon č. 309/2007 Z. z. nadobodol účinnosť 1. 9. 2007.

Zákon č. 462/2007 Z. z. nadobodol účinnosť 1. 11. 2007.

Zákon č. 555/2007 Z. z. nadobodol účinnosť 1. 1. 2008.

Zákon č. 400/2009 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2009.

Zákon č. 52/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 3. 2010.

Zákon č. 67/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2010.

Zákon č. 182/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 20. 7. 2010.

Zákon č. 223/2011 Z. z. nadobudol účinnosť
20. 7. 2010.

Zákon č. 254/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2011.

Zákon č. 257/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2011.

Zákon č. 469/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012 okrem § 10 ods. 4, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2012.

Zákon č. 512/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2012.

Zákon č. 361/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2013.

Zákon č. 154/2013 Z. z. nadobúda účinnosť 1. 7. 2013.

Zákon č. 308/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 11. 2013.

Zákon č. 307/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Zákon č. 128/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 8. 2015.

Zákon č. 351/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 18. 6. 2016.

Zákon č. 440/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2016.

Odkazy  k  textu:

1)    § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z.

        § 17 ods. 1 zákona č. 254/2011 Z. z. o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2)    Napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2a)   Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3)    § 39 Zákonníka práce.

3a)   § 5 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3b)   § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3c)   § 11 a 12 zákona č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3d)   § 4 zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4)    § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

5)    Zrušená.

6)    § 52, § 223 až 228 Zákonníka práce.

7)    Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z.

8)    Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.

        Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

9)    Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z., zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10)   Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných ­pro­striedkov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.

10)   Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11)   Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12)   § 22 zákona č. 124/2006 Z. z.

13)   Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z., vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

14)   § 5 ods. 2 až 5 Zákonníka práce.

14)   § 5 ods. 2 až 10 Zákonníka práce.

14a) § 5 ods. 10 Zákonníka práce.

        § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2015 Z. z.

15)   Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

15a) § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

15aa) § 5a ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 223/2011 Z. z.

      Zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).

      § 10 zákona č. 319/2013 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon).

      Zákon č. 351/2015 Z. z.

15aaa) § 7 a 13 zákona č. 307/2014 Z. z.

16)   Zákon č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16a) § 16 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 154/2013 Z. z.

17)   § 11 ods. 4 a 5 Zákonníka práce.

17a) Napríklad § 37 zákona č. 462/2007 Z. z., § 14 a 15 zákona č. 307/2014 Z. z.

17aa) § 15 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17aaa) § 34 ods. 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18)   Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

        § 7 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení zákona č. 223/2011 Z. z.

        § 38 zákona č. 462/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18a) Napríklad zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

18aa) § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 462/2007 Z. z.

18ab)                               Zrušená.

18ac) § 7a ods.1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení zákona č. 223/2011 Z. z.

18ad) § 5a a 7c zákona č. 82/2005 Z. z. v znení zákona č. 223/2011 Z. z.

       § 5 až 7 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

       § 7 a 13 zákona č. 307/2014 Z. z.

       Zákon č. 351/2015 Z. z.

18ae) § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

18b) § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 124/2006 Z. z. v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

18ba) § 3 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení zákona č. 52/2010 Z. z.

18bb) § 31 a 58 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18c) § 149 Zákonníka práce.

18ca) § 150 ods. 2 Zákonníka práce.

18d) § 39 ods. 2 a § 133 ods. 3 Zákonníka práce.

18e) § 3 Trestného poriadku.

18f) § 2 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.

18g) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 571/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na výťahy v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 449/2007 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 35/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na osobné ochranné prostriedky, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrob­nosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenia.

18h) Napríklad zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kapitola II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/1993 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008).

18i)  Napríklad § 2 ods. 1 písm. b) až e) zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 2 body 3 až 6 nariadenia (ES) č. 765/2008.

19)   Napríklad § 17 Obchodného zákonníka, zákon č. 215/2004 Z. z.

20)   § 34 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z.

21)   Napríklad § 19 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.

21a) § 116 Občianskeho zákonníka.

22)   Napríklad Obchodný zákonník, Občiansky zákonník.

22a) Zrušená.

23)   § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z.

24)   § 17 zákona č. 124/2006 Z. z.

25)   Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

25b) § 224 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce.

25a) Zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26)   Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

27)   Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 126/2006 Z. z.

Príloha č. 1
k zákonu č. 125/2006 Z. z.

VZOR PREUKAZU INŠPEKTORA PRÁCE

Príloha č. 2
k zákonu č. 125/2006 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 18, 21. 1. 1997).

2. Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES L 183, 29. 6. 1989) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009).

2017

Poradca č. 3

Vypredané

Tlačená + e-verzia

2,54 €

Elektronická verzia

Neprihlásený

Id

Heslo

Automaticky prihlásiť

REGISTRÁCIA

Zabudol som prihlasovacie údaje

---

E-SHOP

---

E-mailové noviny

Ukážky zadarmo

O Poradcovi

---

Úplné znenia zákonov

Daňové výdavky

Vzory zmlúv a podaní

Vydané publikácie

---

Predplatné

---

Zákony 2026

---

Novinky

Aktuálna ponuka

---

Kurzy

Menová kalkulačka

---

Kontakty

Obchodné podmienky

Pripomienky