Zahraničná pracovná cesta

Pojem pracovná cesta Zákonník práce bližšie nevymedzuje. Zákonník práce len upravuje podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zamestnanca na pracovnú cestu vyslať. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách pracovnú cestu možno charakterizovať ako čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, do skončenia tejto cesty. Na aké cestovné náhrady má zamestnanec nárok pri zahraničnej pracovnej ceste? Kedy a v akej výške zamestnávateľ kráti nárok na stravné?

PRAVIDELNÝM PRACOVISKOM sa rozumie miesto, ktoré je so zamestnancom písomne dohodnuté. Ak také miesto nie je dohodnuté, pravidelným pracoviskom je miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

VYSLANIE ZAMESTNANCA NA PRACOVNÚ CESTU je viazané podľa § 57 ZP na súhlas zamestnanca. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak vykonáva taký druh práce, ktorý je obvykle spojený s pracovnými cestami. Súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu sa v takomto prípade odvodzuje z jeho súhlasu s druhom vykonávanej práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Možnosť vyslania na pracovnú cestu možno prípadne dohodnúť aj priamo v pracovnej zmluve a v takom prípade sa osobitný súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu nevyžaduje. Pri určitom druhu práce sa automaticky predpokladá výkon práce mimo pravidelného pracoviska. Ide napríklad o vodiča MKD či obchodného zástupcu, kde je vysielanie na pracovnú cestu imanentnou súčasťou výkonu danej práce. Preto už pri uzatvorení pracovnej zmluvy pri založení pracovného pomeru na danú pracovnú pozíciu zamestnanec dáva konkludentný súhlas s vysielaním na pracovné cesty. Súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu sa v takomto prípade odvodzuje z jeho súhlasu s druhom vykonávanej práce dohodnutým v pracovnej zmluve.

Zákonník práce neurčuje žiadnu formu, akou by mal byť súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu udelený, preto ak zamestnanec koná podľa pokynu vedúceho zamestnanca, ktorý ho vyslal na pracovnú cestu a reálne na pracovnú cestu odíde, možno predpokladať konkludentne udelený súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu. Podľa § 57 ZP, zamestnanec musí byť na pracovnú cestu vyslaný vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, nemôže ísť na pracovnú cestu zamestnanca z vlastného popudu. Takéto konanie zamestnanca by bolo považované za porušenie pracovných povinností vykonávať prácu osobne, v pracovnom čase, v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.

Vedúci zamestnanec tiež určuje podmienky, za ktorých sa pracovná cesta realizuje. Za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa sa považujú štatutárne orgány a nimi poverení zamestnanci, ale aj ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením jednotlivých stupňov riadenia zamestnávateľa.

Dĺžka pracovnej cesty nie je časovo limitovaná, jej trvanie je všeobecne vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Pod pojmom nevyhnutne potrebné obdobie treba rozumieť také časové obdobie, ktoré stačí na splnenie pracovných pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý zamestnanca na pracovnú cestu vyslal, v opačnom prípade by prichádzala do úvahy možnosť obchádzania ustanovenia upravujúceho preradenie na inú prácu zo strany zamestnávateľa.

ZAHRANIČNOU PRACOVNOU CESTOU je podľa § 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta zamestnanca pracujúceho v SR sa začína a končí na území SR. Takáto zahraničná pracovná cesta sa skladá z pracovnej cesty v tuzemsku a pracovnej cesty v zahraničí.

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce v zahraničí, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, môže však určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca. Toto prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Zákon o cestovných náhradách umožňuje zamestnávateľovi, aby v prípade potreby určil podmienky pracovnej cesty jedným rozhodnutím pre viacerých zamestnancov alebo na viacero pracovných ciest zamestnanca.

V prípade zamestnanca, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa zákona o cestovných náhradách, zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

Ak však zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa zákona, zamestnávateľ mu náhradu podľa zákona neposkytne.

CESTOVNÉ NÁHRADY PRI ZAHRANIČNEJ PRACOVNEJ CESTE. Poskytovanie cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v zásade za rovnakých podmienok ako pri tuzemských pracovných cestách podľa § 3 až 9 zákona, až na niektoré nevyhnutné odchýlky podľa § 11 až 17 zákona.

Cestovné náhrady sa poskytujú po dobu pohybu po území Slovenskej republiky a po dobu pobytu v zahraničí. Na vznik nároku na náhrady poskytované v inej mene je rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice. Rovnako sa postupuje pri určení nároku na náhrady poskytované v inej mene v prípade, že zahraničná pracovná cesta sa začína na území SR a končí sa v zahraničí alebo sa začína v zahraničí a končí sa na území SR. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhrady poskytované v inej mene rozhodujúce podmienky pracovnej cesty určené zamestnávateľom – miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty, prípadne ďalšie podmienky. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína a končí na území SR, je na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene rozhodujúci čas prechodu slovenskej štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná a výstupná hraničná kontrola.

ZA ZAMESTNANCA sa na účely poskytovania cestovných náhrad pri zahraničných pracovných cestách podľa zákona o cestovných náhradách považuje:

-    zamestnanec v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere,

-    člen družstva, ak podľa stanov je podmienkou členstva aj pracovný vzťah,

-    fyzická osoba činná na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté. Dohoda o vykonaní práce a dohoda o brigádnickej práci študenta musí obsahovať osobitné ustanovenie o vysielaní na pracovné cesty s nárokom na cestovné náhrady. Dohoda o nároku na cestovné náhrady môže byť len formou odkazu na zákon o cestovných náhradách alebo na vnútorný predpis zamestnávateľa o cestovných náhradách pri pracovných cestách zamestnancov.

-    fyzická osoba vymenovaná alebo zvolená do orgánov spoločností, napr. člen dozornej rady. Táto osoba nie je síce v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale z hľadiska nárokov na cestovné náhrady sa považuje za zamestnanca, preto má právo na cestovné náhrady bez toho, aby o tejto otázke mali uzatvorenú dohodu;

-    osoba, o ktorej to ustanovuje zákon o cestovných náhradách, osobitný predpis alebo osoba, ktorá plní pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy bez toho, aby uzatvorili pracovnoprávny vzťah. Do tejto skupiny patria napríklad starostovia obcí alebo audítori.

Zamestnancovi nepatria náhrady, ak sú mu preukázane poskytnuté inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhrady čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa zákona.

JEDNOTLIVÉ NÁHRADY - Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí (tzv. komerčné poistenie), okrem prípadu, ak ho komerčne poistil samotný zamestnávateľ. Zamestnávateľ mu môže poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia.

V prípade vyslania na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, zamestnancovi patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.

Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území SR, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste.

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR je rozdelený na časové pásma

a)  do 6 hodín vrátane,

b)  nad 6 hodín až 12 hodín,

c)  nad 12 hodín.

ZÁKLADNÉ SADZBY STRAVNÉHO v eurách alebo v cudzej mene ustanovuje Opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktoré platí od 1. januára 2013. V prípade, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia SR trvá v kalendárnom dni

-    do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

-    nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

-    nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru odchylne od zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, ako aj nižšie stravné, ako je ustanovené v zákone, najviac však o 5 %.

V prípade, ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené zákonom kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné môže krátiť rovnakým spôsobom. To neplatí, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného určeného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

PRI POSKYTOVANÍ NÁHRAD ZA POUŽÍVANIE CESTNÝCH MOTOROVÝCH VOZIDIEL patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte, ktorý zaviedol euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom, náhrada za spotrebované pohonné látky v eurách za kilometre prejazdené mimo územia SR, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území SR od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty, a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia SR.

Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v eurách viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia SR, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v členskom štáte eurozóny alebo v treťom štáte alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v SR zistená štatistickým úradom.

Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené mimo územia SR, prípadne aj za kilometre alebo ich časť prejazdené na území SR od času prechodu slovenskej štátnej hranice do miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty, a to na základe preukázanej ceny pohonnej látky dokladom o kúpe mimo územia SR. Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky v rovnakej cudzej mene viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky v cudzej mene dokladom o kúpe mimo územia SR, na výpočet sa použije cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny alebo tretím štátom, alebo cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú pracovnú cestu v SR zistená štatistickým úradom.

Okrem toho patrí zamestnancovi aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a vreckové.

JUDr. Jozef Jaško

K rubrike Pracovná cesta sme publikovali

• Zákonník práce (číslo 311/2001 Z. z. v z. n. p.), Zákony III časť A/2018

• Zákon o cestovných náhradách (číslo 283/2002 Z. z. v z. n. p.), Zákony I časť A/2018

• Zákon o štátnej službe (číslo 55/2017 Z. z. v z. n. p.), Zákon o o odmeňovaní niektorých

• Spotreba pohonných látok v daňových výdavkoch, Rekapitulácia dane z motorových vozidiel za rok 2017 – mesačník DUO 2/2018

• Zamestnávateľ a použitie vozidla
– mesačník DUO 1/2018

• Vyúčtovanie pracovnej cesty – lehoty, preddavky, Komerčné zdravotné poistenie pri pracovnej ceste do zahraničia, Škoda na automobile z pohľadu ZDP – mesačník PAM 12/2017