10. 11. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL
pos1003_12
Zabezpečenie závazkov
prevodom práva

- Inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva
- Zmluva o zabezpečení záväzkov prevodom práva
- Výkon zabezpečovacieho prevodu práva a ochrana dlžníka
- Zabezpečovací prevod práva a záložné právo

Zákon č. 40/1964 Z. z. v z.n.p. (Občiansky zákonník) upravuje viaceré druhy zabezpečovacích inštitútov v rámci záväzkových vzťahov. V poslednom období najväčšou zmenou prešiel okrem záložného práva aj inštitút zabezpečenia záväzkov formou zabezpečovacieho prevodu práva, ktorý je bežne používaný aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Tento inštitút v pôvodnom znení Občianskeho zákonníka v systéme právnych prostriedkov určených na zabezpečenie pohľadávky nebol zaradený, zaviedol ho až zákon č. 509/1991 Zb. V tomto prvotnom znení bola jeho právna úprava len rámcová a ponechávala veľký priestor pre zmluvné dojednania strán, ako aj pre často rozporuplné výklady zo strany súdov, čo v praxi spôsobovalo nemalé problémy pri jeho používaní, vrátane jeho zneužívania.
1. Zabezpečovací prevod práva v praxi
V prípade zabezpečovacieho prevodu práva sa jedná o veľmi kontroverzný inštitút, ktorý je rozsiahlo rozoberaný, analyzovaný a jeho zavedenie medzi spôsoby zabezpečenia záväzkov podlieha častej kritike, či už odborných právnych kruhov alebo aj širokej verejnosti. Táto kritika vyplýva z použitia tohto inštitútu v rámci pôvodnej právnej úpravy, kedy často dochádzalo k jeho zneužívaniu. Jeho kontroverznosť sa najviac prejavovala vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Najväčšie problémy v praxi spôsobovala práve nedostatočná ochrana dlžníka. Na tomto mieste považujem za vhodné spomenúť najčastejší spôsob, ako dochádzalo k zneužívaniu zabezpečovacieho prevodu práva.
Tento zabezpečovací inštitút bol často využívaný nebankovými subjektmi na zabezpečenie prevažne nižších pôžičiek poskytovaných obyvateľstvu. Jeho zneužívanie spočívalo v tom, že dlžník previedol svoje, napr. vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa na zabezpečenie pohľadávky, ktorá bola výrazne nižšia ako suma, ktorú veriteľ mohol získať zo zabezpečeného predmetu.
- Neuhradenie pohľadávky dlžníkom
Keďže zákon neupravoval zákaz ponechania si takto nadobudnutého práva v prípade neuhradenia pohľadávky dlžníkom, často sa stávalo, že týmto spôsobom dlžník prišiel o oveľa vyššiu hodnotu ako bola výška samotnej pohľadávky, pričom veriteľ nebol podľa právnej úpravy povinný odovzdať rozdiel medzi pohľadávkou a získanou majetkovou hodnotou. To viedlo až k špekulatívnemu postupu zo strany veriteľov, ktorí sa v niektorých prípadoch vyhýbali prijatiu plnenia zo strany dlžníka, aby sa tento dostal do omeškania s vrátením splatného dlhu.
- Zmena právnej úpravy
Zákonom č. 568/2007 Z. z. došlo k zmene právnej úpravy inštitútu zabezpečenia záväzkov prevodom práva. Týmto zákonom sa podstatným spôsobom skonkretizovali a taxatívne vymedzili jednak náležitosti samotnej zmluvy, na základe ktorej dochádza k takémuto zabezpečeniu záväzku a taktiež stanovili jasné podmienky a kritériá pri jeho použití. Cieľom týchto prijatých zmien bolo najmä:
– stanoviť jasné pravidlá pri dojednávaní a výkone zabezpečovacieho práva,
– zabezpečiť primeranú ochranu dlžníka,
– určenie charakteru a obsahu takto nadobudnutého práva,
– zamedziť niektorým nekalým praktikám na finančnom trhu.
2. Inštitút zabezpečenia záväzkov prevodom práva
Zabezpečovací prevod práva je zabezpečovací inštitút v rámci záväzkových vzťahov, ktorý je charakteristický akcesorickou povahou, čo znamená, že môže k takémuto zabezpečeniu dôjsť len v prípade, ak existuje hlavný záväzok, ktorý ma dlžník voči veriteľovi.
- Zabezpečenie pohľadávky veriteľa
Podstatou zabezpečenia pri tomto inštitúte je skutočnosť, že veriteľ v rámci zabezpečenia záväzku dlžníka, nadobudne od neho alebo od tretej osoby konkrétne právo, ktoré má dočasný charakter. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy takéto zabezpečenie mohol poskytnúť iba dlžník a nie aj tretia osoba.
Dočasnosť takto nadobudnutého práva je ďalším charakteristickým znakom tohto inštitútu. Veriteľ si zabezpečuje svoju pohľadávku tým, že nadobúda právo, ktoré nadobudnutie má ale len dočasný charakter. Práve táto dočasnosť práva bola upravená zákonom č. 568/2007 Z. z., dovtedy sa dočasnosť dala len odvodiť z celkového charakteru tohto inštitútu, ale nebola kogentným spôsobom upravená, čo v praxi spôsobovalo najvážnejšie problémy. Zakotvenie dočasnosti nadobudnutého práva je upravené v § 553d Občianskeho zákonníka a táto dočasnosť spočíva v tom, že uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo ex lege späť na toho, kto ho previedol. Dočasnosť tohto inštitútu je ďalej rozvinutá tým, že veriteľ nezískava prevedené právo natrvalo ani v prípade, ak dlžník svoj záväzok nesplní riadne a včas.
Napriek tejto úprave, zakotvujúcej dočasnosť prevodu práva, je na spätný prevod práva potrebné vykonanie faktického (odovzdanie veci), prípadne aj právneho (spätný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) úkonu zo strany veriteľa, ktorý má deklaratórnu povahu.
- Prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
Pri spätnom prevode práva je potrebné, aby veriteľ vyhlásil, že došlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky a následne bol vykonaný právny úkon (napr. zápis v katastri nehnuteľností). Zaujímavá situácia môže nastať v prípade, ak veriteľ považuje za sporné uspokojenie zabezpečenej pohľadávky, napríklad čo sa týka jej príslušenstva. V tomto prípade, ak veriteľ odmieta dať prehlásenie o tom, že pohľadávka bola v plnom rozsahu uspokojená, pôvodný vlastník je nútený domáhať sa svojho vlastníckeho práva na súde určovacou žalobou.
Špecifickým prípadom je prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej či nehnuteľnej veci, ktoré veriteľ dočasne nadobúda, avšak len v modifikovanom – obmedzenom rozsahu. Táto modifikácia spočíva v tom, že veriteľovi ako dočasnému vlastníkovi nepatria jednotlivé zložky vlastníckeho práva spočívajúce v práve vec užívať, brať plody, požívať a právo s vecou nakladať. Najmä vylúčenie tejto poslednej zložky z oprávnení veriteľa posilnilo právnu istotu a postavenie dlžníka, resp. tretej osoby, ktorá za dlžníka poskytla zabezpečenie.
- Prevod práva, ktoré má majetkovú hodnotu a je prevoditeľné
K zabezpečeniu záväzku môže dôjsť nielen prevodom vlastníckeho práva, ale akéhokoľvek práva, ktoré má majetkovú hodnotu a je prevoditeľné, napr.:
– prevod iného majetkového práva, ako je napr. pohľadávka,
– iného vecného práva, ako napr. právo z vecných bremien,
– majiteľské právo k inej majetkovej hodnote, ako napr. k cennému papieru a obchodnému podielu,
– majiteľské právo k predmetu priemyselného vlastníctva, ako napr. k vynálezu, ochrannej známke, úžitkovému vzoru.
Podľa typu práva, k prevodu ktorého dochádza, je potrebné dodržať ďalšie procesné postupy podľa osobitných právnych predpisov ako napr.:
– pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebné postupovať podľa zákona č. 162/1995 Z. z. v z.n.p., teda je potrebné vykonať vklad do katastra nehnuteľností
– pri prevode cenných papierov je potrebné postupovať podľa zákona č. 566/2001 Z. z. v z.n.p., teda uskutočniť evidenciu u centrálneho depozitára v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov.
Osobitný právny predpis taktiež môže obmedziť nadobúdanie práva takýmto spôsobom, resp. na tento účel. Napríklad právna úprava Občianskeho zákonníka pri ustanoveniach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, vylúčila možnosť zabezpečenia záväzkov prevodom práva vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv.
3. Zmluva o zabezpečení záväzkov prevodom práva
K zabezpečeniu záväzku prevodom práva dochádza na základe zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Zákonom č. 568/2007 Z. z. došlo k skonkretizovaniu podmienok a taxatívnemu vymedzeniu náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Občiansky zákonník v § 553a taxatívne upravuje náležitosti, ktoré takáto zmluva musí obsahovať.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia musí byť uzatvorená písomne a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
– vymedzenie záväzku, ktorý sa má prevodom práva zabezpečiť,
– označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa,
– práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,
– ocenenie prevedeného práva v peniazoch,
– spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva,
– najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby,
– označenie dlžníka.
Veriteľ, na ktorého bolo právo prevedené, sa dostáva do postavenia vlastníka, resp. majiteľa takto prevedeného práva. Ako už bolo uvedené, osobitosťou tohto inštitútu je skutočnosť, že napriek tomu, že veriteľ sa stáva vlastníkom (majiteľom) práva, nedisponuje všetkými atribútmi, ktoré takéto postavenie so sebou inak prináša, napr. nesmie takto nadobudnuté právo previesť na inú osobu ani ho zaťažiť v prospech inej osoby.
4. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva a ochrana dlžníka
Ak dlžník riadne a včas svoj záväzok splní, dochádza k zániku samotného záväzkového vzťahu a prevedené právo prechádza ex lege späť na dlžníka (§ 553 ods. 3 ObčZ). S touto skutočnosťou súvisí povinnosť veriteľa vec v jeho držbe vydať alebo ak sa jedná o právo, ktorého prevod sa evidoval v osobitnom registri, vykonať úkony smerujúce k zápisu spätného prevodu práva na dlžníka, resp. tretiu osobu.
Ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Výkon zabezpečovacieho prevodu práva je možné uskutočniť len spôsobom dohodnutým v zmluve o zabezpečovacom prevode práva alebo dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v z.n.p. (zákon o dobrovoľných dražbách). V súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi potrebnú súčinnosť spočívajúcu najmä v predložení dokladov potrebných na uskutočnenie výkonu, vydať veriteľovi zabezpečenú vec alebo právo.
- Prevod práva v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne
Najčastejším spôsobom, na ktorom sa zmluvné strany zvyknú dohodnúť, je oprávnenie veriteľa previesť právo na akéhokoľvek záujemcu v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne. Pri takomto prevode musia byť splnené ďalšie podmienky, ktoré sú spoločné aj pre výkon záložného práva a zabezpečujú vlastne ochranu dlžníka pred prípadným zneužitím tohto inštitútu a to tým spôsobom, že veriteľ je povinný 30 dní vopred písomne informovať dlžníka a aj tretiu osobu, ak táto poskytla zabezpečenie, začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a až následne uskutočniť samotný výkon dohodnutým spôsobom. V rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený ponechať si predmet zabezpečenia, t.j. vylúčiť dočasnosť tohto vzťahu.
- Speňaženie predmetu zabezpečenia
V prípade speňaženia predmetu zabezpečenia je veriteľ povinný bez zbytočného odkladu vydať osobe, ktorá toto zabezpečenie poskytla výťažok, ktorý prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
5. Zabezpečovací prevod práva a záložné právo
Z hľadiska funkcie, predmetu a subjektu je zabezpečovací prevod práva obdobným inštitútom ako záložné právo. Tento záver podporuje aj znenie § 553e Občianskeho zákonníka, ktorý taxatívne upravuje ustanovenia týkajúce sa záložného práva, ktoré sa primerane použijú na zabezpečovací prevod práva.
Dalo by sa povedať, že zabezpečenie záväzkov prevodom práva je v konečnom dôsledku silnejším inštitútom zabezpečenia ako záložné právo, najmä čo do motivácie dlžníka splniť si svoj záväzok, ako aj právnej istoty veriteľa vo vzťahu k predmetu zabezpečenia. Do istej miery tu na dlžníka pôsobí aj psychologický moment tým, že jeho právo je prevedené na veriteľa, aj keď je tento prevod len dočasný a veriteľ nedisponuje všetkými atribútmi, ktoré toto postavenie so sebou inak prináša.
Záver
Po spresnení a zakotvení podrobnejších zásad a podmienok zabezpečovacieho prevodu práva novelou č. 568/2007 Z. z. aj napriek niektorým negatívnym názorom na jeho ponechanie v našom právnom systéme, tu má svoje miesto a opodstatnenie. V prípade zabezpečovacieho prevodu práva sa jedná o veľmi silný inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý účinne núti dlžníka k riadnemu a včasnému uspokojeniu zabezpečovanej pohľadávky. Zmeny, ktoré priniesol zákon č. 568/2007 Z. z. vyplynuli z potreby stanovenia kogentného rámca použitia tohto inštitútu a v podstatnej miere sa opierali a vychádzali zo súdnej praxe.
JUDr. Andrea Barancová