Zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa záložným právom

Pracovné právo prostredníctvom Zákonníka práce počíta s prípadmi, keď vznikne pohľadávka zamestnávateľa voči zamestnancovi, pričom existuje dôvodná pochybnosť, či zamestnanec bude finančne spôsobilý takúto pohľadávku zamestnávateľovi uhradiť. Aké sú jednotlivé možnosti zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov? Je jedným z týchto zabezpečovacích možností aj zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní?

PRÍPADY ZABEZPEČENIA POHĽADÁVKY ZÁLOŽNÝM PRÁVOM. V súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej ZP) je možné zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi v týchto prípadoch:

-    ak ide o nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

-    nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne,

-    môže ísť o záloh, ktorým je výlučne nehnuteľnosť a zamestnanec musí túto nehnuteľnosť vlastniť.

POHĽADÁVKA NA NÁHRADU ŠKODY NA ZVERENÝCH HODNOTÁCH. Uvedená pohľadávka zamestnávateľa je pohľadávkou, ktorá vzniká ako dôsledok pracovnoprávnej zodpovednosti za spôsobenú škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Ide teda o špecifickú pracovnoprávnu zodpovednosť, ktorú špecificky ZP ustanovuje.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Predpokladom pre vznik pohľadávky zamestnávateľa za škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je právna skutočnosť, že zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, a preto zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). V takomto prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti si však takíto zamestnanci musia dohodnúť, v akej výške budú zodpovedať za vzniknutý schodok, teda či na princípe „spoločne a nerozdielne“ alebo na základe participácie na vzniknutom schodku v konkrétnom prípade.

Pokiaľ nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podstatným predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti voči zamestnancovi za schodok na zverených hodnotách je aj to, že má s ním zamestnávateľ uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá je právnym podkladom. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Zamestnanec môže od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Pokiaľ zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Taktiež platí, že pokiaľ zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Pre vznik pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať sú potrebné popri zverených hodnotách a dohody o hmotnej zodpovednosti potrebné ešte tieto právne skutočnosti:

-    protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je porušením predpisov, ktoré nariaďujú riadne hospodárenie so zverenými hodnotami,

-    vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, pričom tento schodok je zároveň vzniknutou škodou zamestnávateľa,

-    príčinná súvislosť protiprávneho konania zamestnanca a vzniku schodku, na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

-    preukázanie zavinenia zamestnanca.

Uvedené predpoklady vzniku pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené kumulatívne, inak nedôjde k jej naplneniu v konkrétnom prípade. Tak napríklad pokiaľ sa preukáže, že schodok na zverených hodnotách vznikol ja keď tam nebolo pričinenie zamestnanca, nemožno ho urobiť zodpovedným a pohľadávka zamestnávateľa voči nemu za schodok nemôže vzniknúť.

Taktiež je potrebné dôsledne skúmať, či došlo ku vzniku zavinenia zamestnanca, ktoré je subjektívnou stránkou. Uvedené zavinenie môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, pričom platí, že zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

POHĽADÁVKA NA NÁHRADU ŠKODY, KTORÁ BOLA ZAMESTNANCOM SPÔSOBENÁ ÚMYSELNE. Podľa § 20 ods. 4 ZP je možné, aby zamestnávateľ zabezpečil svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorú mu však zamestnanec spôsobil úmyselne záložným právom k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.

Pre naplnenie predpokladov pre vznik takejto pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi musia byť splnené tieto predpoklady:

-    existencia pracovnoprávneho vzťahu,

-    protiprávne konanie,

-    spôsobenie škody,

-    príčinná súvislosť protiprávneho konania a protiprávneho následku,

-    úmysel.

Existencia pracovnoprávneho vzťahu

Pracovné právo rozlišuje pracovný pomer, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú tiež druhom pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah ako každý iný právny vzťah má svoje prvky, ktorými sú subjekt, objekt a obsah. Subjektom pracovnoprávneho vzťahu sú zamestnanec a zamestnávateľ, predmetom je závislá práca a obsahom sú konkrétne práva a povinnosti subjektov pracovnoprávneho vzťahu. Pojem závislá práca má legálnu definíciu v § 1 ods. 2 Zákonníka práce a nemožno ju modifikovať.

Protiprávne konanie zamestnanca

K protiprávnemu konaniu zamestnanca dôjde vtedy, keď zamestnanec koná v rozpore s platným právom alebo nekoná vôbec, hoci podľa platnej právnej úpravy konať mal.

Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť podľa ZP rôzne porušenie právnych povinností, ktoré ukladá ZP:

-    Porušenie rámcových právnych povinností zamestnanca, ktoré ustanovuje § 81 ZP, napríklad zamestnanec nepracoval zodpovedne a riadne, neplnil pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, nebol na pracovisku na začiatku pracovného času, nevyužíval pracovný čas na prácu a odchádzal z neho ešte pred skončením pracovného času alebo nedodržiaval právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, hoci bol s nimi riadne oboznámený.

-    Porušenie obmedzenia vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktoré spočíva v tom, že zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa ukončil pracovný pomer, aj napriek tomu, že sa so zamestnávateľom dohodol v pracovnej zmluve, že tak nebude konať, vykonával zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu aktivít bývalého zamestnávateľa konkurenčný charakter v čase do jedného roka od skončenia pracovného pomeru.

-    Porušenie preventívnej zakročovacej povinnosti zamestnanca podľa § 178 ZP, ktorá mu ukladá zakročiť pri odvracaní škody, ktorá hrozí zamestnávateľovi, pričom zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Pokiaľ je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je zamestnanec povinný zakročiť. Uvedenú povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby.

Pod protiprávne konanie zamestnanca je možné zaradiť aj každé konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná. V konkrétnom prípade môže ísť o porušenie ustanovení obligatórnych obsahových náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 ZP. Tak napríklad zamestnávateľ zmenil zamestnancovi miesto výkonu práce, a zamestnanec s tým súhlasil, ale po určitom čase odmietal vykonávať prácu na tomto zmenenom pracovnom mieste.

Pod protiprávnym konaním je možné rozumieť aj každé konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je u neho platný. Takýmto významným vnútorným predpisom zamestnávateľa je aj pracovný poriadok.

Pracovný poriadok môže byť vydaný len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, musí byť u zamestnávateľa riadne zverejnený, každý zamestnanec s ním musí byť riadne oboznámený a musí byť aj každému zamestnancovi prístupný.

Spôsobenie škody ako protiprávneho následku

Právne pojmy „škoda“ a „ujma“ je potrebné odlišovať, a to aj napriek tomu, že vo svojom § 195 odseku 1 ZP používa pojem „poškodenie zdravia“, nakoľko škoda sa týka znehodnotenia majetku zamestnávateľa a ujma má vzťah ku zdraviu a životu človeka.

Ak dôjde k porušeniu predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca a v dôsledku toho dôjde k pracovnému úrazu u iného zamestnanca, tak je potrebné hovoriť o ujme na zdraví, ktorá poškodenému zamestnancovi vznikla.

Pokiaľ by došlo v dôsledku protiprávneho konania zamestnanca k vzniku škody na majetku zamestnávateľa, išlo by o škodu, ktorá je protiprávnym následkom. Napríklad zamestnanec má zverenú hodnotu, počítač, ktorý úmyselne poškodí. V takomto prípade vznikne zamestnávateľovi škoda na zverených hodnotách, ktoré odovzdal zamestnancovi za účelom výkonu závislej práce.

Rozdiel je v náhradách, ktoré sa zamestnávateľovi poskytujú v prípade vzniku škody z úmyslu alebo z nedbanlivosti.

V prípade úmyselného spôsobenia škody zamestnávateľovi zamestnanec hradí skutočnú škodu, ktorá vznikla jeho protiprávnym konaním a aj ušlý zisk v konkrétnom prípade. V prípade spôsobenia škody z nedbanlivosti sa hradí len skutočná škoda, ktorá zamestnávateľovi protiprávnym konaním zamestnanca vznikla.

Súvislosť protiprávneho konania a protiprávneho následku

Pokiaľ majú nastať predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca, musí sa preukázať príčinný súvis jeho protiprávneho konania a vzniknutej škody, inak nenastanú právne následky a nenastúpia sankcie. Preukázanie uvedenej podmienky príčinnej súvislosti protiprávneho konania a protiprávneho následku je nevyhnutným predpokladom pri vyvodzovaní pracovnoprávnej zodpovednosti a ukladaní sankcií u zamestnanca, ide teda o nevyhnutný predpoklad.

Pre preukázanie príčinnej súvislosti, ktorá je obligatórnym predpokladom pracovnoprávnej zodpovednosti sa musí preukázať faktická príčinná súvislosť, teda že došlo k jej vykonaniu, nepostačuje preukázať, že boli naplnené podmienky pre súvis protiprávneho konania a protiprávneho následku.

Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu úmyselne ak:

a)  chcel svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo

b)  vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pre zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi zriadením záložného práva na nehnuteľnosti zamestnanca, ktorú vlastní je preto nevyhnutné, aby táto pohľadávka na náhradu škody voči zamestnancovi bola spôsobená úmyselnou formou zavinenia, preto pokiaľ zamestnanec spôsobí zamestnávateľovi škodu úmyselne, tak nemôže zamestnávateľ zabezpečiť takúto svoju pohľadávku záložným právom na nehnuteľnosť, ktorú zamestnanec vlastní. Preto je potrebné v konkrétnom prípade striktne rozlišovať, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné spôsobenie škody zamestnávateľovi zo strany zamestnanca, pričom zavinenie sa musí zvažovať individuálne a taktiež musí byť preukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, ktoré musia byť predložené.

VZNIK ZÁLOŽNÉHO PRÁVA - V § 20 ods. 4 ZP umožňuje zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť zamestnanca, pritom ale nepopisuje postup jeho zriadenia, preto pre vznik záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné použiť občianskoprávnu úpravu. Použitie jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka umožňuje § 1 ods. 4 ZP podľa ktorého pokiaľ ZP v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovnoprávne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V súlade s § 151a Občianskeho zákonníka je v prípade vzniku záložného práva potrebné zamestnanca označiť za záložcu a zamestnávateľa za záložného veriteľa. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka sa záložné právo zriaďuje zmluvou, ktorá, vzhľadom na to, že jej predmetom môže byť podľa § 20 ods. 4 ZP len nehnuteľnosť, musí mať obligatórne písomnú formu.

Obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o zriadení záložného práva sú:

-    pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,

-    záloh.

Pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje

V zmluve o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“) musí byť presne finančne vyčíslená pohľadávka, ktorá má byť záložným právom zabezpečená, pričom môže ísť v súlade s § 20 ods. 4 ZP len o výšku takej pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorá bola spôsobená zamestnancom úmyselne. Preto výšku náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec svojmu zamestnávateľovi z nedbanlivosti nemožno do výšky zabezpečenej pohľadávky započítať v konkrétnom prípade. Ak nastane prípad, že sa zamestnávateľ spolupodieľal na vzniknutej škode, tak výšku takejto náhrady škody si nemôže uplatniť zabezpečením záložným právom.

V súlade s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné, že sa v záložnej zmluve určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Záloh

V súlade s § 20 ods. 4 ZP môže byť predmetom záložného práva výlučne nehnuteľnosť. Pojem „nehnuteľnosť“ však ZP nedefinuje, preto je potrebné použiť Občiansky zákonník, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

V záložnej zmluve musí byť nehnuteľnosť zamestnanca, ktorá je zálohom jednoznačne špecifikovaná a vzhľadom na to, že zamestnanec musí záloh vlastniť, je vhodné uviesť aj číslo listu vlastníctva. Taktiež musí byť v liste vlastníctva jednoznačne uvedená nielen majetková podstata, ale aj spoluvlastnícke podiely, prípadne či ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

V časti C listu vlastníctva musia byť taktiež uvedené ťarchy, ktoré sa viažu na predmetnú nehnuteľnosť, pričom na nehnuteľnosti môže viaznuť aj viacero záložných práv súčasne.

V súlade s § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov neustanovuje inak. Vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa zapisuje do listu vlastníctva, časti C, ktorá obsahuje ťarchy, kam sa zaraďuje aj záložné právo. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa Občianskeho zákonníka v danom prípade.

Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Ide však o dispozitívnu právnu úpravu, čo znamená, že sa záložca so záložným veriteľom môžu dohodnúť aj na tom, že po dobu trvania záložného práva nebude môcť záložca nehnuteľnosť využívať.

Pokiaľ záložca poskytne záložnému veriteľovi viacero zálohov na uspokojenie jednej svojej pohľadávky, tak v tom prípade záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi a ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

V súlade s § 151md Občianskeho zákonníka záložné právo zamestnávateľa k zálohu zaniká:

-    zánikom zabezpečenej pohľadávky,

-    zánikom všetkých vecí, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

-    ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

-    uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

-    ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

-    iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

-    ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Pokiaľ došlo k zániku záložného práva je potrebné zrušiť jeho zápis v katastri nehnuteľností v liste vlastníctva, pričom je potrebné katastru nehnuteľností riadne preukázať spôsob, akým došlo ku zániku záložného práva.

ZÁVER - Predpoklady pre zriadenie záložného práva rámcovým spôsobom upravuje pracovnoprávna úprava. Pritom záložným právom je možné zabezpečiť len pohľadávku na náhradu škody, ktorá vznikla úmyselnou formou konania subjektu. Uvedené súvisí s preukazovaním jednotlivých súčastí pracovnoprávnej zodpovednosti a jej predpokladov. Pritom záložné právo výrazným spôsobom obmedzuje záložcu v disponovaní so zálohom a zriaďuje sa záložnou zmluvou, ktorá musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. A preto je potrebné rešpektovať aj osobitnú právnu úpravu v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.