Zabezpečenie pohľadávky záložným právom – úprava

Pokiaľ vznikne zamestnávateľovi pohľadávka voči jeho zamestnancovi, možno ju zabezpečiť záložným právom. Pokiaľ je dôvodom pre zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa jeho právny nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, možno zriadiť záložné právo. Pritom zálohom môže byť len nehnuteľnosť, ktorú zamestnanec reálne vlastní.

Záložné právo, ktoré je zabezpečovacím právnym vzťahom sa zriaďuje výlučne písomnou záložnou zmluvou. Preto ho nemožno zriadiť len jednostranným prejavom vôle zamestnávateľa, ktorý má voči zamestnancovi právne postavenie veriteľa.

V súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce možno zabezpečiť pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi v týchto prípadoch:

•    ak ide o nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

•    nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne,

•    môže ísť o záloh, ktorým je výlučne nehnuteľnosť a zamestnanec musí túto nehnuteľnosť vlastniť.

Pohľadávka na náhradu škody na zverených hodnotách vzniká zamestnávateľovi ako dôsledok pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Ide teda o osobitnú pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca, ktorú ustanovuje v § 182 až § 184 Zákonník práce špecifickou právnou úpravou. Výška pohľadávky zamestnávateľa sa preto môže rovnať výške schodku, ktorú jeden alebo viacerí spoluzamestnanci zamestnávateľovi spôsobili na zverených hodnotách, ktoré sú povinní vyúčtovať.

Predpokladom pre vznik pohľadávky zamestnávateľa za škodu na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať je preto právna skutočnosť, že zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, a preto zodpovedá za vzniknutý schodok v danom rozsahu.

Pre vznik pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať sú potrebné, popri zverených hodnotách prevzatých zamestnancom a trvaní pracovného pomeru, ešte tieto právne skutočnosti (musia byť splnené kumulatívne):

•    protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je porušením predpisov, ktoré nariaďujú riadne hospodárenie so zverenými hodnotami, pričom môže ísť aj o vnútorné právne predpisy, ktoré sú u zamestnávateľa v platnosti,

•    vznik schodku na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, pričom tento schodok je zároveň vzniknutou škodou zamestnávateľa, ktorej náhradu od zamestnanca požaduje,

•    príčinná súvislosť protiprávneho konania zamestnanca a vzniku schodku, na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,

•    preukázanie zavinenia zamestnanca.

Úprava spoločnej hmotnej zodpovednosti spoluzamestnancov

Pokiaľ u zamestnanca pôsobia viacerí zamestnanci, ktorí sú u neho zodpovední za zverené hodnoty, ktoré sú povinní vyúčtovať, tak v záujme riešenia právneho postupu v prípade vzniku schodku je potrebné, aby mali uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. O uvedenom svedčí aj § 182 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že v dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Významným formálnym predpokladom platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti je to, že musí mať písomnú formu, inak je neplatná a nemôže spôsobiť žiadne právne následky, ktoré z nej vyplývajú.

Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce platí, že ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce platí, že na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami:

•    pri skončení všetkých týchto dohôd,

•    pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,

•    pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

•    na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

•    pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Taktiež podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.

Pohľadávka na náhradu škody, ktorá bola zamestnancom spôsobená úmyselne

Podľa § 20 ods. 4 Zákonníka práce je možné, aby zamestnávateľ zabezpečil svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil úmyselne, záložným právom k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní.

Pre naplnenie predpokladov pre vznik takejto pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi musia byť, popri trvaní pracovného pomeru, kumulatívne splnené tieto predpoklady:

•    protiprávne konanie zamestnanca,

•    spôsobenie škody zamestnancom zamestnávateľovi,

•    príčinná súvislosť protiprávneho konania zamestnanca a spôsobením škody zamestnancom,

•    úmysel.

Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť napríklad rôzne porušenia právnych povinností, ktoré ukladá Zákonník práce:

•    Porušenie rámcových právnych povinností zamestnanca a vedúcich zamestnancov, ktoré ustanovuje § 81 a § 82 Zákonníka práce demonštratívnym právnym výpočtom.

•    Porušenie obmedzenia vykonávať inú zárobkovú činnosť podľa § 83 Zákonníka práce, pokiaľ táto má konkurenčný charakter k pracovnej činnosti zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere.

•    Porušenie preventívnej zakročovacej povinnosti zamestnanca podľa § 178 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá mu ukladá zakročiť pri odvracaní škody, ktorá hrozí zamestnávateľovi, pričom zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Pokiaľ je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je zamestnanec povinný zakročiť. Uvedenú povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby.

Pod protiprávne konanie zamestnanca možno zaradiť aj každé jeho konanie, ktoré je v rozpore s pracovnou zmluvou, ktorá je platná. V konkrétnom prípade môže ísť o porušenie ustanovení obligatórnych obsahových náležitostí pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a to tým, že zamestnanec vykonával pracovné úlohy v rozpore s opisom pracovných činností, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, ktorú podpísal.

Pod protiprávnym konaním možno rozumieť aj každé konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s vnútorným predpisom zamestnávateľa, ktorý je u neho platný. Takýmto významným vnútorným predpisom zamestnávateľa je aj pracovný poriadok. V pracovnom poriadku si zamestnávateľ upravuje v súlade s § 84 Zákonníka práce jednotlivé prípady porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého možno vyvodzovať jednotlivé sankcie, prípadne skončenie pracovného pomeru.

Spôsobenie škody zamestnávateľovi zamestnancom

Právne pojmy „škoda“ a „ujma“ je potrebné odlišovať, a to aj napriek tomu, že vo svojom § 195 ods. 1 Zákonník práce používa pojem „poškodenie zdravia“, nakoľko škoda sa týka znehodnotenia majetku zamestnávateľa a ujma má vzťah k zdraviu a životu človeka.

Pokiaľ by došlo v dôsledku protiprávneho konania zamestnanca k vzniku škody na majetku zamestnávateľa, išlo by o škodu, ktorá je protiprávnym následkom. Tak napríklad zamestnanec má zverenú hodnotu, počítač alebo pracovné náradie, ktoré úmyselne poškodí. V takomto prípade vznikne zamestnávateľovi škoda na zverených hodnotách, ktoré odovzdal zamestnancovi za účelom výkonu závislej práce.

Pretože sa v tomto prípade pracovnoprávnej zodpovednosti, ktorá je predpokladom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť zamestnanca, vyžaduje úmysel zamestnanca, zamestnávateľovi zamestnanec hradí nielen skutočnú škodu, ktorá vznikla jeho protiprávnym konaním, ale aj ušlý zisk, pokiaľ zamestnávateľovi vznikol.

Príklad 1

Pokiaľ zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne škodu na reštauračnom zariadení, v dôsledku čoho musel zamestnávateľ zatvoriť svoj podnik, tak si môže od zamestnanca zamestnávateľ vymáhať nielen hodnotu poškodeného majetku, prípadne jeho opravy, ale aj náhradu ušlého zisku, ktorý sa rovná hodnote obratu, o ktorý daný zamestnávateľ, vlastník reštauračného zariadenia, prišiel. Taktiež pokiaľ si takýto zamestnávateľ zobral v súvislosti s prevádzkou takéhoto podnikania úver a v dôsledku zatvorenia reštaurácie ho nemohol splácať pre výpadok tržieb a boli mu bankou určené aj sankčné úroky, tieto si taktiež môže vymáhať od dotyčného zamestnanca, ktorý mu škodu úmyselne spôsobil. Pritom ale musí ísť o úmyselné spôsobenie škody, inak úhradu ušlého zisku nemožno od zamestnanca, ktorý škodu spôsobil, požadovať.

Súvislosť protiprávneho konania a protiprávneho následku

Pokiaľ majú nastať predpoklady pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca za úmyselné spôsobenie škody zamestnávateľovi, musí sa preukázať skutočný a príčinný súvis jeho protiprávneho konania a vzniknutej škody, ktorá vznikla zamestnávateľovi, inak nenastanú právne následky a nenastúpia sankcie v danom prípade. Preukázanie uvedenej podmienky príčinnej súvislosti protiprávneho konania a protiprávneho následku je nevyhnutným predpokladom pri vyvodzovaní pracovnoprávnej zodpovednosti a ukladaní sankcií zamestnancovi, ide teda o nevyhnutný predpoklad.

Úmysel Zákonník práce neustanovuje a preto platí, že jeho legálne vymedzenie je predmetom časti „Zavinenie“ v Trestnom zákone, pričom § 15 Trestného zákona je preto potrebné primerane použiť aj na oblasť pracovného práva.

Preto platí, že protiprávneho konania sa zamestnanec dopustil úmyselne, ak:

•    chcel svojím protiprávnym konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený pracovným právom (ide o priamy úmysel), alebo

•    vedel, že svojím protiprávnym konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (ide o nepriamy úmysel).

Pre zabezpečenie pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancovi zriadením záložného práva na nehnuteľnosť zamestnanca, ktorú vlastní, je preto nevyhnutné, aby táto pohľadávka na náhradu škody voči zamestnancovi bola spôsobená úmyselnou formou zavinenia zamestnanca, preto pokiaľ zamestnanec spôsobí zamestnávateľovi škodu z nedbanlivosti, tak nemôže zamestnávateľ zabezpečiť takúto svoju pohľadávku záložným právom na nehnuteľnosť, ktorú zamestnanec vlastní.

Preto je potrebné v konkrétnom prípade striktne rozlišovať, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné spôsobenie škody zamestnávateľovi zo strany zamestnanca, pričom zavinenie sa musí zvažovať individuálne a taktiež musí byť preukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, ktoré musia byť predložené.

Vznik záložného práva

V § 20 ods. 4 Zákonník práce umožňuje zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť zamestnanca, pritom ale nepopisuje postup jeho zriadenia, preto pre vznik záložného práva k nehnuteľnosti je potrebné použiť občianskoprávnu úpravu. Použitie jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka umožňuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce podľa ktorého pokiaľ Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na pracovnoprávne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa týka pracovnoprávnych vzťahov a proces vzniku záložného práva na nehnuteľnosť zamestnanca Zákonník práce neustanovuje, tak je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré pojednávajú o vzniku záložného práva.

V súlade s § 151a Občianskeho zákonníka je v prípade vzniku záložného práva potrebné zamestnanca označiť za záložcu a zamestnávateľa za záložného veriteľa. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka sa záložné právo zriaďuje zmluvou, ktorá, vzhľadom na to, že jej predmetom môže byť podľa § 20 ods. 4 Zákonníka práce len nehnuteľnosť, musí mať obligatórne písomnú formu.

Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórnymi obsahovými náležitosťami zmluvy o zriadení záložného práva sú:

•    pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,

•    záloh.

Pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje

V zmluve o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“) musí byť presne finančne vyčíslená pohľadávka, ktorá má byť záložným právom zabezpečená, pričom môže ísť v súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce len o výšku takej pohľadávky zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi, ktorá bola spôsobená na zverených hodnotách (schodok) alebo bola spôsobená zamestnancom úmyselne. Preto výšku náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec svojmu zamestnávateľovi z nedbanlivosti nemožno do výšky zabezpečenej pohľadávky započítať v konkrétnom prípade. Taktiež pokiaľ nastane prípad, že zamestnávateľ sa spolupodieľal na vzniknutej škode, tak výšku takejto náhrady škody si nemôže uplatniť zabezpečením záložným právom.

V súlade s § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa v záložnej zmluve určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Záloh

V súlade s § 20 ods. 4 Zákonníka práce môže byť predmetom záložného práva výlučne nehnuteľnosť. Pojem „nehnuteľnosť“ však Zákonník práce nedefinuje, preto je potrebné použiť § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

V záložnej zmluve musí byť nehnuteľnosť zamestnanca, ktorá je zálohom, jednoznačne špecifikovaná a vzhľadom na to, že zamestnanec musí záloh vlastniť, je vhodné uviesť aj číslo listu vlastníctva. Taktiež musí byť v liste vlastníctva jednoznačne uvedená nielen majetková podstata, ale aj spoluvlastnícke podiely, prípadne či ide o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V časti C listu vlastníctva musia byť taktiež uvedené ťarchy, ktoré sa viažu na predmetnú nehnuteľnosť, pričom na nehnuteľnosti môže viaznuť aj viacero záložných práv súčasne.

V súlade s § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov neustanovuje inak. Vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa zapisuje do listu vlastníctva, časti C, ktorá obsahuje ťarchy, kam sa zaraďuje aj záložné právo. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa Občianskeho zákonníka v danom prípade.

Podľa § 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Ide však o dispozitívnu právnu úpravu, čo znamená, že sa záložca so záložným veriteľom môžu dohodnúť aj na tom, že po dobu trvania záložného práva nebude môcť záložca nehnuteľnosť využívať.

Pokiaľ záložca poskytne záložnému veriteľovi viacero zálohov na uspokojenie jednej svojej pohľadávky, tak v tom prípade záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.

Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi a ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Podľa § 151l ods. 2 Občianskeho zákonníka po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Podľa § 151l ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.'

§ 151l zákona č. 40/1965 Zb., Občiansky zákonník

(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

§ 119 zákona č. 40/1965 Zb., Občiansky zákonník

(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

(3) Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.