Vznik zmlúv v pracovnom práve

Zmluva v pracovnom práve, ako dvojstranný právny úkon zakladá záväzkovo-právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom je nevyhnutným predpokladom vzniku pracovného pomeru ako takého. Založenie pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom prostredníctvom pracovnej zmluvy je vyjadrením ústavného práva slobodného výberu povolania a inej zárobkovej činnosti. Aký je spôsob uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom?

Nevyhnutným predpokladom vzniku pracovného pomeru je uzavretie pracovnej zmluvy. Pojem pracovná zmluva je veľmi široký a zahŕňa celý rad zmluvných typov, pričom každý z nich musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti, týkajúce sa nielen formy ale i obsahu zmluvy. Pre každý zmluvný typ, nielen v pracovnom práve, je charakteristické, že tento vzniká a je uzavretý na základe prejavu vôle dotknutých subjektov, t. j. zmluvných strán. Právna úprava zmlúv, uzatváraných v pracovnom práve je primárne obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“).). Pri úprave zmlúv v pracovnom práve sa však okrem ZP subsidiárne (tzn. podporne) použije zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Vo všeobecnosti platí, že zmluva je podľa ZP alebo podľa osobitných právnych predpisov uzavretá vtedy, ak sa je účastníci, zmluvné strany, dohodli na jej obsahu. V zmysle OZ sú zmluvní strany pri uzavieraní zmluvy povinné odstrániť všetko, čo by mohlo v budúcnosti viesť k vzniku rozporov.

Zamestnávateľ sa nemôže slobodne na základe vlastného uváženia rozhodovať, či zamestnanec bude vykonávať svoju pracovnú činnosť na základe pracovnoprávneho, občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu. Slobodný výber zmluvnej formy v pracovnoprávnych vzťahoch je značne obmedzený a zamestnávateľ nemôže namiesto pracovnej zmluvy uzatvárať mandátnu zmluvu, zmluvu o výkone funkcie, či inú, ktorá je prípustná v rámci úpravy činnosti členov obchodných spoločností.

Pre uzavretie zmluvy v pracovnom práve je nevyhnutné zohľadniť jej predmet, a to či práca konkrétnej osoby má charakter závislej práce.

O závislú prácu sa jedná vždy ak osoba zamestnanca vykonáva prácu pre zamestnávateľa, v jeho mene, jeho pracovnými prostriedkami a podľa jeho pokynov.

Pracovná zmluva, ako výlučný spôsob založenia pracovného pomeru, predstavuje dvojstranný právny úkon medzi zamestnancom a zamestnávateľom. ZP však pozná aj jednostranné právne úkony, ako prejav vôle jednej zmluvnej strany, t. j. buď zamestnávateľa alebo zamestnanca a ich existencia nie je v pracovnom práve ničím výnimočným. Medzi takéto úkony patria napríklad právne úkony smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru a mnohé iné podľa ZP. Jednostranné právne úkony spôsobujú právne následky bez ohľadu na vôľu druhého subjektu, ktorému sú adresované, avšak rovnako ako v prípade uzavretia pracovnej zmluvy, ZP pri jednostranných právnych úkonoch vyžaduje písomnú formu, ktorej nedodržanie sa v ZP spája s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu. Požiadavka písomnej formy nielen pri jednostranných právnych úkonoch je daná tým, že napr. výpoveď ako prejav vôle jednej strany (buď iba zamestnanca alebo iba zamestnávateľa) zaväzuje aj druhú stranu, pričom sa s ňou spájajú dôležité právne následky ako pre zamestnanca tak i pre zamestnávateľa, pretože výpovedná doba začína plynúť vždy prvý deň kalendárneho mesiaca ktorý nasleduje po dni doručenia písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

Zákon a prax rozlišujú niekoľko typov pracovných zmlúv, a to v závislosti od toho, či sa pracovnou zmluvou zakladá pracovný pomer na dobu určitú, alebo na dobu neurčitú, alebo či pracovná zmluva ustanovuje pracovný pomer na týždenný pracovný čas alebo na kratší ako týždenný pracovný čas rozdeľujeme pracovné zmluvy na:

a)  pracovné zmluvy na dobu určitú,

b)  pracovné zmluvy na dobu neurčitú,

c)  pracovné zmluvy na ustanovený týždenný pracovný čas,

d)  pracovné zmluvy na kratší ako týždenný pracovný čas.

Osobitné postavenie v rámci zmlúv v pracovnom práve majú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ako i dohody o brigádnickej práci študentov a tiež tzv. manažérske zmluvy.

Zmluvou rozumieme každý zmluvný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý vzniká ako dvojstranný právny úkon. K vzniku zmluvy v pracovnom práve dochádza na základe slobodného prejavu vôle zmluvných strán, pričom platí, že pri uzavretí akejkoľvek zmluvy sú si zamestnanec a zamestnávateľ rovní. Zmluvná voľnosť strán pri uzavieraní zmluvy spočíva predovšetkým vo výbere zmluvného partnera, v určení obsahu zmluvy a vo výbere zmluvnej formy.

Z hľadiska formy uzavretia zmluvy OZ vychádza zo zásady, že pri uzavieraní zmlúv sú platné všetky právne úkony urobené v písomnej alebo ústnej forme, avšak to neplatí v prípade pracovnoprávnych vzťahov a najmä pracovných zmlúv. ZP ukladá zamestnávateľovi a zamestnancovi povinnosť dodržať pri uzavretí zmluvy zákonom stanovenú formu a osobitne ustanovuje, kedy táto musí byť uzavretá písomne. Pracovná zmluva, ktorou sa zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť vždy uzavretá písomne. Je potrebné zdôrazniť, že aj napriek tomu, že ZP ukladá zamestnancovi a zamestnávateľovi povinnosť uzavrieť pracovnú zmluvu v písomnej forme, jej nedodržanie nie je sankcionované neplatnosťou pracovnej zmluvy. Pracovný pomer možno dohodnúť aj ústne, prípadne iným spôsobom, avšak zamestnávateľ tým porušuje príslušné ustanovenia ZP. Z uvedeného vyplýva, že porušenie predpisov pracovného práva, týkajúcich sa predpísanej písomnej formy uzavretia zmluvy vyplýva zo špeciálnej pracovnoprávnej úpravy, t. j. zo ZP a preto právna úprava neplatnosti pracovnej zmluvy podľa ZP, vrátane nedodržania predpísanej písomnej formy vylučuje podporné použitie OZ.

Osobitná právna úprava, obsiahnutá v ZP je odôvodnená charakterom a obsahom pracovnoprávnych vzťahov, v ktorých je zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi v nevýhodnejšom postavení, a teda musí byť chránený pred pochybeniami zamestnávateľa v prejavoch jeho vôle.

Obsahom každej zmluvy, upravujúcej pracovnoprávne vzťahy je súbor práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa, pričom veľká časť týchto vzájomných práv a povinností vyplýva z ustanovení ZP. Zákon vymedzuje iba základné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy a bližšie či širšie vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán preto ponecháva na ich vlastnej úvahe a zmluvnej voľnosti. Základné náležitosti pracovnej zmluvy sú obsiahnuté v § 43 ZP. Medzi tieto základné náležitosti pracovnej zmluvy patrí, druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, miesto výkonu práce, mzdové podmienky a deň nástupu do práce. Okrem uvedených obsahových náležitostí zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie pracovný čas, dĺžku výpovednej doby, výmeru dovolenky alebo výplatné termíny. ZP pripúšťa aby si zmluvné strany dohodli aj výhodnejšie pracovné, či mzdové podmienky, avšak najmä zamestnanec sa pri ich koncipovaní nemôže vzdať nárokov, ktoré mu garantuje ZP a zhoršiť tak svoje postavenie.

ZP osobitne upravuje formu a obsahové náležitostí zmlúv v pracovnom práve, no ich spôsob, prejav vôle a prijatie návrhu sa riadi všeobecnou úpravou, obsiahnutou v OZ. Je logické, že OZ vznik každej zmluvy viaže na návrh na uzavretie zmluvy resp. ponuku, prijatie návrhu a vzájomnú dohodu zmluvných strán, tzv. konsenzus. Podľa § 43a OZ je návrh na uzavretie zmluvy prejav vôle jednej zmluvnej strany, ktorý je určený konkrétnej osobe, v prípade pracovnej zmluvy spravidla zamestnancovi a smeruje k uzavretiu zmluvy.

Prejav vôle musí smerovať k úmyslu uzavrieť zmluvy, a teda musí byť urobený výslovne, vážne a musí byť určitý. Každý návrh musí byť adresovaný a z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že ním hodlá byť viazaný. Návrh musí byť urobený vo forme akú predpisuje zákon. Návrh je pre navrhovateľa záväzný od okamihu, keď bol doručený osobe, ktorej je určený, teda okamihom kedy sa tento návrh dostal do dispozičnej sféry druhej zmluvnej strany. Vo všeobecnosti platí, že záväznosť návrhu nie je časovo neobmedzená a teda trvá iba do chvíle kedy návrh zanikne. Podľa OZ návrh na uzavretie zmluvy zaniká ak:

a)  uplynie lehota, ktorá bola určená na prijatie návrhu, pričom platí, že navrhovateľ nie je zákonne obmedzený a môže určiť ľubovoľnú lehotu záväznosti,

b)  uplynie primeraná doba s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, pričom uvedená situácia nastáva, keď v návrhu nie je určená žiadna lehota, aby sa zabránilo neobmedzenej záväznosti návrhu navrhovateľa,

c)  navrhovateľovi dôjde prejav druhej strany o odmietnutí návrhu.

Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy je jednostranný právny úkon druhej zmluvnej strany, ktorý podľa § 43c OZ spočíva vo včasnom vyhlásení urobeným osobou, ktorej bol návrh určený alebo vo včasnom konaní z ktorého je zrejmé, že návrh prijala, najčastejšie podpisom zmluvy. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť okamihom, keď takýto súhlas s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Hoci OZ ustanovuje, že adresát návrhu na uzavretie zmluvy nie je pri rozhodovaní sa či príjme návrh ničím viazaný, a to dokonca ani povinnosťou odpovedať. Povinnosť adresáta odpovedať na návrh môže vyplývať iba z iného právneho úkonu alebo z právneho predpisu.

Výnimkou z uvedeného je napríklad situácia ak tehotná žena alebo žena starajúca sa o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú úpravu pracovného času.

Takúto žiadosť je možné považovať za návrh, pričom vzhľadom na povahu a obsah právneho úkonu je zamestnávateľ na základe zákona povinný na návrh zamestnanca odpovedať. Z hľadiska formy prijatia návrhu je nutné zdôrazniť, že táto musí okrem zákonných požiadaviek spĺňať aj požiadavky ktoré vyžaduje navrhovateľ. Podľa § 44 OZ sa zmluva považuje za uzavretú okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Platnosť zmluvy v pracovnom práve nastáva vždy súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon alebo dohoda účastníkov zmluvy neustanovujú inak. Z uvedeného vyplýva, že zhoda zmluvných strán, zamestnanca a zamestnávateľa je právnym základom stáva sa skutočnou tým, že sa títo účastníci dohodli na obsahu zmluvy.

Záver – Napriek tomu, že ZP umožňuje vznik pracovného pomeru výlučne na základe pracovnej zmluvy, tento osobitne upravuje povinnosť vzájomnej informovanosti zmluvných strán ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy, ide o tzv. predzmluvné vzťahy upravené v § 41 ZP. Podstatou predzmluvných vzťahov je informačná povinnosť zamestnávateľa voči osobe zamestnanca, ktorý sa uchádza o založenie pracovného pomeru a ktorý má byť druhou zmluvnou stranou pri uzavretí pracovnej zmluvy.

Mgr. Lucia Boráková

Zoznam použitej literatúry: Zákon č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce; Zákon č. 40/1964 Z. z. – Občiansky zákonník; BARANCOVÁ, H.SCHRONK, R. 2007. Pracovné právo. Bratislava: ELITA, spol.s.r.o., 2007. ISBN 978-80-89085-9

VZOR

Pracovná zmluva

uzavretá podľa § 42 a nasl. Zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

medzi

1.  GL-SK, s.r.o.

     Hodžova 13,010 01 Žilina

     IČO: 325288574

     Zastúpená konateľom spoločnosti Gregorom Glinským

     (ďalej len „Zamestnávateľ“)

2.  Lucia Boráková

     Narodená 16.8.1988

     Moyzesova 11, 010 01 Žilina

     (ďalej len „Zamestnanec“)

zmluvné strany uzatvárajú túto

pracovnú zmluvu

v nasledovnom znení a za nasledovných podmienok:

1.  Zamestnanec bude vykonávať tento druh práce: sekretárka/asistentka.

2.  Miestom výkonu práce je Hodžova 13, 010 01 Žilina.

3.  Zamestnanec nastupuje do zamestnania 01.04.2018.

4.  Výkon práce v štáte Slovenská republika

5.  Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 01.04.2019.

6.  Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá mzda v sume vo výške minimálnej mzdy určenej na základe príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky.

7.  Mzda je splatná v hotovosti k rukám zamestnanca 15.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

8.  Dohodnutá dĺžka pracovného času zamestnanca je 40 hodín týždenne.

9.  Zamestnanec je povinný vykonávať prácu v súlade a s obsahom tejto pracovnej zmluvy a pracovnej náplne.

10. Zamestnanec bol pred podpisom tejto pracovnej zmluvy oboznámený s pracovnoprávnymi predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

11. Odo dňa vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť dohodnutú mzdu a vytvárať vhodné podmienky.

12. Zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce dohodnuté v pracovnej zmluve v určenom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

13. Práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

V Žiline, dňa 28.3.2018

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .   . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

             Zamestnanec                                        Zamestnávateľ