Vznik, zánik poplatkovej povinnosti
a oznamovacia
povinnosť
Poplatková povinnosť vzniká dňom, kedy rozhodnutie o povolení stavby alebo povolenie zmeny v užívaní stavby nadobudlo právoplatnosť. Od tohto dňa vznikajú stavebníkovi (viď ďalej) povinnosti súvisiace s poplatkom za rozvoj.
Vznik poplatkovej povinnosti
– dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení stavby,
– dňom právoplatnosti osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby.
V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. doplnil vznik poplatkovej povinnosti aj na ostatné situácie, kedy vzniká nová alebo ďalšia podlahová plocha stavby.
Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa v znení ods. 1 slová „rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebnému úradu k ohlásenej stavbe“ nahradia slovami „osvedčenia o spôsobilosti nepovolenej stavby“.
Ide o zmenu súvisiacu so zmenou pojmov v novom zákone o výstavbe. Pojem „bytový dom“ sa nahrádza pojmom „bytová budova“. Pojem „stavebné povolenie“ sa nahrádzajú pojmom „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Adekvátna trvalá náhrada pojmu „dodatočné povolenie stavby“ v novom zákone o výstavbe nie je a pojem „ohlásenej stavby“ už nie je kvôli „odpočítateľnej položke“ potrebný. Ďalej sa pojem „realizácia stavby“ nahrádza pojmom „uskutočňovanie stavebných prác“.
Zánik poplatkovej povinnosti
Znenie odseku 2 vymedzuje, kedy zaniká poplatková povinnosť. Ide o deň, ktorým rozhodnutie o povolení stavby stratilo platnosť, ak súčasne poplatník nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.
Podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby
Obec môže po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby.
Ak poplatník na základe výzvy obce nepredloží údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti realizovanej stavby, obec zistí základ poplatku za rozvoj a určí poplatok za rozvoj podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku za rozvoj podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis Daňový poriadok.
Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7 daňového poriadku.
Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
|
! |
Upozornenie
V súvislosti s novou úpravou podľa zákona o výstavbe, ak ide o stavebné práce na jednoduchej stavbe, rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby. Z dôvodu zachovania princípu minimalizácie administratívnej náročnosti sa pri jednoduchej stavbe po novele zákona č. 205/2023 Z. z. od 1. 4. 2025 nebude vyžadovať potvrdenie výmery podlahovej plochy nadzemnej časti stavby projektantom stavby. Zároveň sa spojili ods. 3 a 4 z dôvodu nadbytočnosti a upresneniu, aby nedochádzalo opätovnej výzve zo strany obce. Po novom sa zavedie možnosť vyrubenia poplatku podľa pomôcok, ak poplatník nesplní výzvu správcu dane podľa § 4 ods. 3.
POPLATNÍK
Ustanovenie § 5 definuje poplatníka, ktorým môže byť buď fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané rozhodnutie o povolení stavby. Kto je to stavebník definuje stavebný zákon.
Negatívne vymedzenie vylučuje, aby bola poplatníkom obec, ktorá ako stavebník uskutočňuje stavbu na svojom území. Bolo by nezmyselné, aby obec samu seba administratívne zaťažovala pri tom, aby si peniaze z jednej položky svojho rozpočtu previedla do inej položky svojho rozpočtu.
Ďalšie odseky ustanovujú podrobnosti postupu v prípade, ak je stavebníkov k jednej stavbe viac, resp. ak sú stavebníkmi manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prvom prípade je poplatníkom každý stavebník označený v stavebnom povolení, pričom podiel na výške poplatku každého stavebníka je stanovený podielom na stavbe, resp. podľa dohody. Každý z nich ručí za poplatok do výšky svojho podielu. V prípade manželov ručia za poplatok spoločne a nerozdielne.
Definícia poplatníka
V dôsledku rozšírenia predmetu poplatku sa novelou zákona č. 375/2016 Z. z. ustanovilo doplnenie definície poplatníka, ktorému vzniká poplatková povinnosť.
Novelou zákona č. 379/2019 Z. z. došlo k zmene za účelom zjednotenia definície poplatníka v nadväznosti na ďalšie úpravy, podľa ktorého poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená
– v stavebnom povolení,
– právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
– právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe.
Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.
V súvislosti s definíciou poplatníka sa explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením).
To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a pod.).
|
! |
Upozornenie
Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa od 1. 4. 2025 slová „právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe“ nahradia slovami „alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“.
Ide o zmenu v súvisiacu so zmenou pojmu „stavebnom povolení“ na pojem „rozhodnutie o povolení stavby“ a pojem „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ sa nahrádza pojmom „osvedčenie o spôsobilosti nepovolenej stavby“. Pre upresnenie sa doplní postup, ak sa poplatníci dohodnú na inom ako rovnakom pomere.
Podľa zákona o výstavbe je stavebníkom ten, kto má uskutočňovať stavebné práce podľa tohto zákona a
– je vlastníkom pozemku, na ktorom sa majú uskutočniť stavebné práce, alebo
– má iné práva k pozemku alebo k stavbe, na ktorých sa majú uskutočniť stavebné práce, a to:
– právo užívať pozemok alebo stavbu na základe nájomnej zmluvy, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
– právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo so stavbou,
– právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
– užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
Ak ide o stavbu na účel, pre ktorý je možné práva k pozemku alebo k stavbe vyvlastniť, nie je potrebné právo preukázať ako povinnú náležitosť stavebného zámeru, v takom prípade sa právo preukazuje pri podaní žiadosti o overenie projektu stavby.
Stavebník nemusí preukázať práva, ak ide o
– právo, ktoré je evidované v katastri nehnuteľností,
– uzatvorenie skládky odpadu, o ktorej rozhoduje stavebný úrad,
– stavbu prípojky na verejnú technickú infraštruktúru, ktorá sa nachádza na pozemku, na ktorom je postavená verejná inžinierska stavba,
– právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, pričom podmienky jeho vzniku je možné overiť na základe verejne dostupných informácií.
Za stavebníka sa považuje aj ten, kto svojpomocne uskutočňuje nepovolené stavebné práce a ten, pre koho nepovolené stavebné práce uskutočňuje zhotoviteľ. Stavebník postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Kto nie je poplatníkom
Podľa znenia odseku 2 nie je poplatníkom
– obec,
– samosprávny kraj,
– štát,
ktoré ako stavebník uskutočňujú stavbu na svojom území.
Ak uskutočňuje stavbu viac stavebníkov uvedených v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo v oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, poplatníkom je každý stavebník v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak.
Ak sa všetci poplatníci dohodnú, poplatníkov zastupuje jeden z nich, čiže zástupca a ostatní poplatníci ručia za poplatok za rozvoj v rovnakom pomere, pričom túto skutočnosť zástupca písomne oznámi obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.
Novelou zákona č. 375/2016 Z. z. sa vypustili nadbytočné slova z dôvodu zavedenia skratky v § 3 ods. 1. Taktiež sa precizovalo určenie zástupcu v súvislosti s rozšírením rozsahu vzniku poplatkovej povinnosti.
V súvislosti s definíciou poplatníka sa novelou zákona č. 379/2019 Z. z. explicitne uviedlo, že táto osoba poplatníka sa nezmení ani v situácii, ak dôjde k zmene stavebníka (napr. predajom rozostavanej stavby, postúpením práv k povolenej stavbe, vydražením stavby a pod.) s výnimkou situácie, že pôvodný poplatník má právneho nástupcu (napr. prebratím spoločnosti inou spoločnosťou alebo ich zlúčením). To znamená, že aj napriek zmene stavebníka je poplatok za rozvoj stále povinný uhradiť pôvodný stavebník (ktorému bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby a pod.).
V prípade, že uskutočňovali stavbu manželia v rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak sú v zásade poplatníkmi obaja manželia, ktorí ručia za poplatok za rozvoj spoločne a nerozdielne.
ZÁKLAD POPLATKU
Zákon stanovuje, že sadzbu poplatku za rozvoj si určí obec, avšak zároveň sa zákonom stanovuje interval, v rámci ktorého sa obecné zastupiteľstvo pri stanovovaní výšky sadzby poplatku za rozvoj vo všeobecne záväznom nariadení môže pohybovať, a to na meter štvorcový nadzemnej časti stavby.
Zákon stanovuje jednotlivé kategórie stavieb, v rámci ktorých môže obec stanoviť rôzne sadzby poplatku za rozvoj na meter štvorcový; obec teda nie je viazaná stanovením jednotnej sadzby poplatku pri akejkoľvek stavbe, môže sa zariadiť flexibilne v závislosti od druhu stavby a podľa toho nastaviť výšky sadzieb poplatku vo svojom všeobecne záväznom nariadení. V tomto prípade však ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho teda využiť pri tvorbe svojho všeobecne záväzného nariadenia môže, ale aj nemusí.
Obec môže stanoviť rôzne sadzby v závislosti od jednotlivých častí svojho územia, pričom tieto celistvé územia musia byť vo všeobecne záväznom nariadení jasne vymedzené. Opäť ide o dispozitívne ustanovenie, obec ho môže použiť (využiť), ale aj nemusí.
Sadzbu poplatku možno meniť len k 1. januáru kalendárneho roka – teda vždy len od začiatku rozpočtového obdobia, v priebehu rozpočtového obdobia sa sadzby poplatkov meniť nemôžu. Je to dôležité vzhľadom na právnu istotu poplatníkov, ktorí takto budú vedieť určiť výšku svojho nákladu na poplatok za rozvoj. Keďže sadzba poplatku sa určuje vo všeobecne záväznom nariadení, zmena tejto sadzby bude môcť byť vykonaná len zmenou všeobecne záväzného nariadenia.
Vzhľadom na nejednotnosť definície miestnosti a rôzne spôsoby určenia podlahovej plochy v stavebnom sektore (napr. úžitková plocha, hrubá podlahová plocha, zastavaná plocha a pod.) pri rôznych stavbách mohol byť problém zistiť správny základ poplatku podľa § 6 zákona. Preto bola zavedená vlastná definícia miestnosti a podlahovej plochy, ktorá je pre všetky druhy stavieb na účely miestneho poplatku za rozvoj jednotná.
Ustanovilo sa presne definovať čo je miestnosťou (v zmysle uvedenej definície napr. závetrie nie je miestnosťou, ale zádverie áno) a podlahovou plochou nadzemnej časti realizovanej stavby podľa tohto zákona.
Nadzemné podlažie
Ide o každé podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,80 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5,00 m po obvode stavby.
Časti podlahovej plochy, ktoré sa započítavajú do základu poplatku
V zmysle uvedenej definície balkón, lodžia alebo terasa bez trvalého presklenia nie je súčasťou základu poplatku, avšak ak je balkón, lodžia alebo terasa opatrená stavebnou konštrukciou s presklením, tak sa vnútorná podlahová plocha započítava do základu poplatku.
Pre jednoznačnosť sa uvádza, že do základu poplatku sa zarátava aj vnútorný priestor s ponechaným stavebným otvorom (napr. vjazd do garáží bez garážovej brány, otvor na manipuláciu so zariadeniami, tovarom a pod. pri priemyselnej výrobe alebo ktorákoľvek iná kombinácia účelu využitia vnútorného priestoru, ktorý sa nedá funkčne uzatvoriť).
Spresnilo sa, že na podlahovú plochu v spoločných častiach a spoločných zariadeniach viacúčelovej stavby sa nahliada tak, že predmetom poplatku nie je len vtedy, ak slúži výlučne na účel, ktorý je oslobodený (napr. časť stavby, ktorá podlieha poplatku, slúži ako zdravotné stredisko – oslobodená je ambulancia, čakáreň, chodby); naopak, ak je využitie podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení spoločné, je predmetom poplatku (napr. vestibul, vstupné chodby k bytom a zdravotníckemu zariadeniu).
Súčasne sa definovalo oslobodenie celej stavby vrátane podlahovej plochy spoločných častí a spoločných zariadení, ak celá stavba slúži výlučne na jediný účel, ktorý je oslobodený od poplatku (napr. budova zdravotného strediska – to neplatí, ak v budove zdravotného strediska je napr. bufet, lekáreň a iné podnikateľské prevádzky).
Ďalej sa zaviedlo riešenie pri určení základu poplatku v prípade, že sa stavba realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach. Riešenie spočíva v tom, že sa určí podiel správcov poplatku na zastavanej ploche stavby a ten sa vynásobí celkovou výmerou podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby, ktorá je takto predmetom poplatku u toho – ktorého správcu poplatku.
Súčasťou riešenia je aj určenie podielu na tzv. odpočítateľnej položke tak, aby súčet u jednotlivých správcov poplatku bol 60 m2, teda za účelom dosiahnutia princípu, že jedna stavba má uplatniteľnú odpočítateľnú položku len raz.
Ak sa zvýši podlahová plocha
V prípade, že sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zvýši podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.
Ak sa zníži podlahová plocha
V prípade, že sa právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, zníži podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby, základom poplatku za rozvoj je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o povolení stavby.
Ing. Daniela Ivanáková
|
! |
Upozornenie
Novelou zákona č. 205/2023 Z. z. sa ustanovenie doplní odsekmi 8 a 9 s účinnosťou od 1. 4. 2025. V súvislosti s výpočtom poplatku za rozvoj pri právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o povolení stavby, sa v ods. 8 ustanovuje postup stanovenia základu poplatku pri zvýšení podlahovej plochy nadzemného časti stavby a v ods. 9 postup stanovenia základu poplatku, ak sa zníži podlahová plocha a vznikne záporný rozdiel výmer nadzemnej časti podlahovej plochy. Pri znížení podlahovej plochy je základom poplatku záporný rozdiel podlahovej plochy. V oboch prípadoch sa zníženie základu poplatku o 60 m2 nepoužije (viď § 8 ods. 4), pretože „odpočítateľná položka“ sa už použila na prvé rozhodnutie o povolení stavby. Slovným spojením „skorším rozhodnutím o povolení stavby“ sa myslí situácia, ak pred vydaním posudzovaného rozhodnutia o povolení stavby (z titulu ktorého vznikla poplatková povinnosť) bolo predtým na tú istú stavbu vydané jedno alebo viac skorších rozhodnutí o povolení stavby. V nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 2 sa vždy posudzuje čistá nová alebo ďalšia podlahová plocha, ktorá pribudla a v ponímaní ods. 9 podlahová plocha, ktorá ubudla. Ide o presun a úpravu pôvodného § 8 ods. 5 a 6, ktoré vecne súvisia s určením základu poplatku v § 6.
