Vznik finančného dlhu – postup obce

Jednotlivé obce majú v daňovom konaní právne postavenie správcu dane podľa platnej právnej úpravy. Pokiaľ má daňový subjekt určitý daňový nedoplatok na dani, ktorej správu obec vykonáva, môže obec podať žiadosť o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku v danom prípade. Taktiež môže daňový dlžník podať žiadosť o odklad alebo splátkovú úhradu daňového nedoplatku, ktorý v jeho prípade vznikol. Pojem daňový dlh zákon č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) neustanovuje. V § 2 písm. f) však tento predpis ustanovuje pojem „daňový nedoplatok“, pričom sa pod ním rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom sa každý daňový nedoplatok posudzuje samostatne.

V súvislosti s pojmom „daňový nedoplatok“ na účely konania o odpustenie daňového nedoplatku je však potrebné zohľadňovať aj § 70 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa pod daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.

Príklad:

Pre účely odpustenia daňového nedoplatku podľa § 70 daňového poriadku nemožno odpustiť platbu pokuty, ktorá bola daňovému subjektu v súvislosti s predmetnou daňou uložená za správny delikt podľa § 154 ods. 1 daňového poriadku za to, že nepodal daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Pokiaľ má daňový subjekt záujem o úľavu zo sankcie alebo odpustenie sankcie tak je potrebné postupovať podľa § 157 daňového poriadku, kde sa explicitne ustanovuje, ktorý finančný orgán a za akých podmienok rozhoduje o žiadosti daňového subjektu.

Pritom obec pri správe daní má podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku právne postavenie správcu dane (ďalej len „správca dane“), pri miestnych daniach, ktoré ustanovuje osobitná právna úprava, konkrétne § 2 ods. 1 zákona č. 582/­2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pričom ide o taxatívny právny výpočet.

Podanie žiadosti o úľavu alebo odpustenie daňového nedoplatku

Správca dane môže povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku len na základe žiadosti daňového dlžníka, ktorá je mu adresovaná. V § 70 ods. 2 daňového poriadku sa neuvádzajú jednotlivé formálne a obsahové náležitosti takejto žiadosti, jej obsah je však možné vyvodiť z daného ustanovenia, nakoľko daňový dlžník musí preukázať, že by vymáhaním daňového nedoplatku bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

Podľa uvedeného a podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku je možné za dôkaz považovať všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto môže ísť aj o také dôkazné prostriedky, ktoré daňový poriadok pri demonštratívnom právnom výpočte dôkazov výslovne neuvádza, napríklad audiovizuálny záznam, ktorý má výpovednú hodnotu.

Napriek tomu, že v § 70 ods. 2 daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti žiadosti, tak táto žiadosť daňového dlžníka o úľavu na dani alebo o odpustenie daňového nedoplatku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania v daňovom konaní, ktoré ustanovuje § 13 ods. 3 daňového poriadku, teda:

•    uvedenie subjektu, ktorý podanie podáva. V prípade žiadosti o úľavu na dani a žiadosti o odpustenie daňového nedoplatku je to daňový dlžník, pričom ním môže byť len fyzická osoba,

•    v akej veci. V tejto časti musí daňový dlžník presne špecifikovať, o akú daň ide, pokiaľ ide o úľavu na dani alebo o aký daňový nedoplatok ide, pokiaľ ide o odpustenie daňového nedoplatku,

•    čo sa navrhuje, a ak to z povahy veci vyplýva, dôvody podania. V tejto časti musia byť presne špecifikované a dôkazne jednoznačne vydokladované skutočnosti, ktoré predpokladá § 70 ods. 2 daňového poriadku.

V § 70 daňového poriadku sa neustanovujú formálne náležitosti podanej žiadosti, vzhľadom na to, že podanú žiadosť je potrebné doložiť aj dôkaznými prostriedkami, tak je nevyhnutné, aby bola uvedená v písomnej forme.

Uvedenú žiadosť o úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže podať výlučne fyzická osoba.

Podľa § 70 ods. 2 daňového poriadku úľavu na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemožno povoliť správcom dane v prípade, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty alebo spotrebné dane podľa osobitnej právnej úpravy, a to ani vtedy, keď sú u daňového subjektu alebo daňového dlžníka splnené jednotlivé predpoklady pre takéto konanie, teda by došlo k vážnemu ohrozeniu výživy daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Jednotlivé prípady, z dôvodu ktorých je možné správcom dane povoliť úľavu na dani alebo povoliť odpustenie úhrady daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi sú v § 70 ods. 2 daňového poriadku ustanovené kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom.

Ide pritom o tieto právne dôvody:

•    vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo

•    vymáhaním alebo uhradením daňového nedoplatku by bola vážne ohrozená výživa osôb odkázaných na jeho výživu, môže ísť napríklad o nezaopatrené maloleté deti daňového dlžníka v konkrétnom prípade.

Pritom v § 70 ods. 2 daňový poriadok neuvádza ani demonštratívny právny výpočet, prípadne vysvetlenie pojmu „vážne ohrozená výživa“ daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Je na uvážení správcu dane, či vyhovie takejto žiadosti daňového dlžníka, pričom uvedené musí zvažovať individuálne.

Podstatným aspektom je predovšetkým to, že na kladné rozhodnutie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku nemá daňový subjekt alebo daňový dlžník právny nárok, teda aj keď splní všetky predpoklady a doloží aj dôkazné prostriedky, tak mu správca dane nemusí povoliť úľavu na dani alebo odpustiť úhradu daňového nedoplatku, čo je vyjadrené v § 70 ods. 2 daňového poriadku právnou formuláciou: „Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka“, teda nejde o povinnosť správcu dane obligatórneho významu.

Splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový subjekt alebo daňový dlžník povinný preukázať. Napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou, napríklad môže ísť o deti, bývalú manželku alebo iné subjekty v konkrétnom prípade.

Jednotlivé náležitosti rozhodnutia

V § 70 ods. 3 daňového poriadku sa neustanovujú jednotlivé špecifické obsahové náležitosti, ktoré musí rozhodnutie správcu dane obsahovať. Preto je na obligatórne obsahové náležitosti rozhodnutia o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku potrebné primerane použiť § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, kde sú uvedené všeobecné obsahové náležitosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

Rozhodnutie správcu dane o povolení úľavy na dani alebo odpustení úhrady daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku (ďalej len „rozhodnutie vydané v daňovom konaní“) musí byť správne po obsahovej a aj formálnej stránke. Kým obsahová správnosť si vyžaduje, aby konečné rozhodnutie obsahovalo všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, tak formálna alebo procesná správnosť rozhodnutia si vyžaduje procesnú správnosť a zákonnosť procesu, ktorý predchádzal vydaniu konečného rozhodnutia v daňovom konaní.

Procesná správnosť rozhodnutia vydaného v daňovom konaní si vyžaduje napríklad to, že rozhodnutie v daňovom konaní musí byť riadne doručené spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, teda do vlastných rúk daňového subjektu/­daňového dlžníka , ktorého sa týka, taktiež ho musí vydať vecne a miestne príslušný správca dane a musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu.

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať tieto náležitosti:

•    Označenie orgánu, správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal.

•    Označenie daňového dlžníka, ktorým môže byť iba fyzická osoba.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade rozhodnutia podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku môže byť len také, že správca dane povoľuje úľavu na dani alebo odpúšťa daňový nedoplatok, nakoľko inak nedochádza k vydaniu rozhodnutia. V rámci výrokovej časti rozhodnutia musí byť jednoznačne uvedené, na akej dani sa povoľuje úľava alebo v akom rozsahu sa odpúšťa daňový nedoplatok. Pokiaľ sa úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku viaže na inú podmienku, napríklad úhradu časti daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku, tak je potrebné presne túto podmienku špecifikovať. Ide napríklad o určenie lehoty pre poskytnutie takéhoto peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok podporne ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí náklady daňového konania a pokiaľ daňové rozhodnutie ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby. Výrok rozhodnutia však môže obsahovať aj povinnosť nepeňažného charakteru, napríklad odovzdať určitú vec a podobne. Taktiež je potrebné presne uviesť ustanovenia daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy, na základe ktorej sa rozhodlo.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia vydaného v daňovom konaní a obsahovo by malo byť najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia. V súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

•    Poučenie o nemožnosti podať riadny opravný prostriedok. Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku o povolení úľavy na dani alebo o odpustení daňového nedoplatku správca dane vydá rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu [týmto je zákon č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov].

Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku právoplatné okamihom jeho doručenia daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, vykonateľné je podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku vtedy, pokiaľ je právoplatné a zároveň uplynula lehota plnenia v ňom uvedená. Pokiaľ je rozhodnutie v daňovom konaní vykonateľné, tak je vymáhateľné exekúciou v danom prípade.

Rozhodnutie v daňovom konaní je potom možné opraviť len v prípadoch podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku. Správca dane, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom účastníkov konania.

V prípade, že správca dane rozhodnutím podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku vyhovie žiadosti daňového dlžníka o úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, tak mu nevyrubí do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani.

Podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku platí, že pokiaľ dôjde k nevyhoveniu žiadosti daňového dlžníka o povolenie úľavy na dani alebo odpustenia daňového nedoplatku správcom dane, tak tento o nevyhovení žiadosti nevydáva zamietavé rozhodnutie. V takomto prípade zašle správca dane daňovému subjektu len písomné oznámenie. Pritom daňový poriadok si vyžaduje len písomnú formu takéhoto oznámenia a neurčuje jeho konkrétne obsahové náležitosti, a to ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu. Preto je len na úvahe správcu dane, aký obsah bude mať uvedené oznámenie o nevyhovení žiadosti daňového subjektu.

Taktiež daňový poriadok výslovne neustanovuje, že uvedené oznámenie má byť daňovému subjektu doručené do vlastných rúk. Preto pokiaľ sa tak nerozhodne správca dane podľa § 31 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, tak sa nemusí takéto oznámenie doručovať daňovému subjektu do vlastných rúk.

V § 70 ods. 5 daňový poriadok výslovne ustanovuje, že povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 358/­2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

Podmienky pre odklad alebo splátky dane

Podľa § 57 ods. 2 daňového poriadku určilo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) podmienky, za splnenia ktorých je možné povoliť odklad alebo splátky dane, pričom musí byť splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

1.  zaplatením dane by bola ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb na jeho výživu odkázaných;

2.  u daňového subjektu došlo k poklesu príjmov, a preto nie je možné očakávať zaplatenie dane v lehote splatnosti a to hlavne v dôsledku mimoriadnej situácie, ktorou je napríklad obdobie pandémie alebo živelná pohroma;

3.  zaplatenie dane by zvýšilo platobnú neschopnosť daňového subjektu pri výraznom obmedzení, alebo prerušení vykonávania podnikateľskej činnosti na základe prijatých rozhodnutí vlády SR;

4.  iné preukázateľné dôvody vážneho charakteru, pre ktoré nie je možné daň zaplatiť.

Ide o taxatívne určenie podmienok, za splnenia ktorých môžu správcovia dane rozhodovať o povolení odkladu dane alebo jej splátkovej úhrade. Preto musí príslušný daňový dlžník sledovať podmienky, ktoré určilo finančné riaditeľstvo na svojej stránke, a to aj v záujme ich riadneho preukázania prostredníctvom jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktorými potvrdí svoje tvrdenie.

Vymáhanie daňového dlhu daňovou exekučnou výzvou

Pokiaľ je rozhodnutie obce, napríklad platobný výmer právoplatné a vykonateľné, tak ho obec môže začať v súlade s § 88 ods. 2 daňového poriadku vymáhať buď v rámci daňového exekučného konania podľa daňového poriadku alebo cestou súdneho exekútora podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/­1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

RADA!

Pokiaľ už došlo ku vydaniu rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania je možné, aby správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu. Podľa § 91 ods. 5 daňového poriadku môže daňový dlžník do 15 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy proti nej podať odvolanie, ale len v taxatívne určených prípadoch ustanovených touto kogentnou právnou normou, a to vtedy, ak

•    nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,

•    sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.