Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti v ochrannej lehote

Ak skončí pracovný pomer zamestnanca, zanikne mu aj účasť na nemocenskom poistení. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu trvá „ochranný“ časový úsek, v ktorom bývalému zamestnancovi, ak ochorie po skončení pracovného pomeru, môže mu vzniknúť nárok na nemocenskú dávku. Zákon o sociálnom poistení označuje tento časový úsek pojmom ochranná lehota, o ktorej vás oboznámime v nasledovnom článku.

Nemocenské poistenie možno považovať za jednu z najdôležitejších súčastí systému sociálneho poistenia, nakoľko ide o poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Z hľadiska nemocenského poistenia rozlišujeme časovo krátkodobú a časovo dlhodobú dočasnú pracovnú neschopnosť.

Jednou zo základných podmienok pre vznik hmotného zabezpečenia počas dočasnej pracovnej neschopnosti (krátkodobej alebo dlhodobej) je existencia pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zakladá zamestnancovi účasť na nemocenskom poistení. Počas krátkodobej dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej aj „DPN“), trvajúcej do 10 dní (vrátane), poskytuje náhradu príjmu zamestnancom ich zamestnávateľ a pri dlhodobej DPN, trvajúcej od 11. dňa (vrátane), je hmotné zabezpečenie poistencov poskytované prostredníctvom nemocenskej dávky s názvom nemocenské. Ak zanikne nemocenské poistenie, t. j. skončí pracovnoprávny vzťah (napr. pracovný pomer), zanikne zamestnancovi aj účasť na nemocenskom poistení. Po skončení účasti na nemocenskom poistení z dôvodu skončenia pracovnoprávneho vzťahu trvá „ochranný“ časový úsek, v ktorom bývalému zamestnancovi môže mu vzniknúť nárok na nemocenskú dávku, ak ochorie po skončení pracovného pomeru.

Zákon o sociálnom poistení označuje tento časový úsek pojmom ochranná lehota. Jej účelom je chrániť zamestnanca určité obdobie po skončení zamestnania, ktoré mu zakladalo účasť na nemocenskom poistení, a to do doby, kým nastúpi do nového zamestnania (t. j. do vzniku nového nemocenského poistenia).

Od 1. januára 2011 je ochranná lehota v rozsahu sedem kalendárnych dní po zániku povinného nemocenského poistenia, a začína plynúť od prvého dňa, ktorý nasleduje po zániku povinného nemocenského poistenia. V prípade, že nemocenské poistenie (napr. pracovný pomer) trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie (koľko dní trval pracovný pomer). Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem kalendárnych dní. Ak bude zamestnanec počas ochrannej lehoty uznaný sa práceneschopného, môže si uplatniť nárok na nemocenskú dávku.

Príklad 1

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa na základe pracovného pomeru na dobu určitú od 1. 1. 2024 do 30. 6. 2024. Tomuto zamestnancovi vznikla 4. 7. 2024 dočasná pracovná neschopnosť. Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Nakoľko pracovný pomer skončil 30. 6. 2024, k tomuto dátumu zanikla zamestnancovi aj povinná účasť na nemocenskom poistení. Ochranná lehota trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia, t. j. v tomto prípade od 1. 7. 2024 a do 7. 7. 2024 (vrátane). Nakoľko DPN vznikla „bývalému“ zamestnancovi v ochrannej lehote, vznikne mu nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, a to po celú dobu trvania DPN najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku, za predpokladu, že sa podporné obdobie neskončí skôr. Nárok na nemocenské si poistenec uplatní na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením dielu II. Potvrdenia o DPN; toto neplatí, ak dočasná pracovná neschopnosť bola ošetrujúcim lekárom zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva (tzv. elektronická PN-ka).

Užitočná informácia: Elektronická práceneschopnosť – ePN je zavedená od 1. júna 2022. Lekár môže uznať zamestnanca práceneschopným aj novým spôsobom – elektronicky. Hlavným predpokladom je, že lekár je zapojený do systému elektronického zdravotníctva – systém ePN. Ak lekár uzná zamestnanca dočasne práceneschopným elektronicky, nevystavuje Potvrdenia o DPN v listinnej podobe (papierové potvrdenie). Údaje o elektronickej dočasnej pracovnej neschopnosti sa prenášajú z ambulantného softvéru poskytovateľa zdravotnej starostlivosti do aplikácie eZdravia, odkiaľ sú prostredníctvom NCZI prenesené do informačných systémov Sociálnej poisťovne. Ak ide o zamestnanca, údaje ePN sprístupní Sociálna poisťovňa elektronicky aj zamestnávateľovi. Zamestnanec pri vystavení ePN nedoručuje potvrdenie o DPN ani zamestnávateľovi (nemá aké), avšak oznamovacia povinnosť mu trvá, t. j. v nadväznosti na § 144 ods. 1 ZP je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci (v tomto prípade je prekážkou v práci jeho práceneschopnosť) a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

Ak DPN vznikne zamestnancovi v ochrannej lehote, vzniká „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské od prvého dňa DPN. V prípade, že zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri DPN, vznikne mu nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia. Ide o situácie, ak zamestnancovi skončí pracovný pomer počas trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti [napr. skončenie pracovného pomeru dohodou, v skúšobnej dobe, príp. uplynutím doby, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený (doba určitá)].

Nakoľko sa vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia na účely zákona o sociálnom poistení posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik tohto poistenia, ochranná lehota v dĺžke sedem dní plynie aj odo dňa vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia. Napríklad, ak je zamestnanec, toho času na rodičovskej dovolenke, uznaný za dočasne práceneschopného, nemá nárok na nemocenské, a to z dôvodu, že nemocenské poistenie zamestnanca je prerušené – v tomto príde došlo k prerušeniu povinného poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Výnimkou je situácia, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote zamestnanca. V takomto prípade nárok na nemocenské poistencovi vznikne, a keďže podľa súčasne platného zákona o rodičovskom príspevku, poberateľ/ka rodičovského príspevku počas poberania nemocenského má naďalej nárok na výplatu rodičovského príspevku, bude popri dávke nemocenské poberať aj rodičovský príspevok.

Ak by sa zamestnanec, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku, stal dočasne práceneschopným v období, kedy mu už neplynie ochranná lehota, a chcel by si uplatniť nárok na nemocenské, musel by požiadať zamestnávateľa o ukončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Uvedená zmena registrácie poistenia je však výlučne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Príklad 2

Zamestnankyňa dňa 2. 5. 2024 nastúpila na rodičovskú dovolenku. Dňa 5. 5. 2024 ochorela. Vznikne zamestnankyni nárok na nemocenské, keď počas čerpania rodičovskej dovolenky poberá štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok?

Súčasná právna úprava ustanovuje, že v období, v ktorom zamestnanec čerpá rodičovskú dovolenku, dochádza k vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik prerušenia povinného poistenia zamestnanca sa v tomto prípade posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia. Nemocenské poistenie sa poistenkyni prerušilo (zaniklo) 1. 5. 2024, a preto jej ochranná lehota plynie od 2. 5. 2024 do 8. 5. 2024 (vrátane). Nakoľko DPN vznikla zamestnankyni v ochrannej lehote, t. j. 5. 5. 2024, vznikne jej z ochrannej lehoty nárok na nemocenské, a to po celú dobu trvania DPN, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku, za predpokladu, že sa podporné obdobie neskončí skôr. Popri poberaní dávky nemocenské bude zamestnankyňa poberať aj štátnu sociálnu dávku rodičovský príspevok.

Pre úplnosť uvádzame, že súčasná právna úprava vylučuje súbežný nárok na náhradu príjmu počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti a nárok na rodičovský príspevok. Súbeh týchto dvoch plnení sa pripúšťa len v prípade, ak zamestnanec bude počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonávať činnosť zamestnanca (§ 5 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z.), a v tomto prípade zamestnankyňa počas poberania rodičovského príspevku zárobkovú činnosť nevykonáva.

Ak bol poistenec poistený menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie; napr. koľko dní zamestnancovi trval pracovný pomer, resp. iný pracovnoprávny vzťah, ktorý mu zakladal povinnú účasť na nemocenskom poistení. Z uvedeného vyplýva, že kratšiu ochrannú lehotu (t. j. menej ako 7 dní) majú „bývalí“ zamestnanci, ktorí vykonávali zamestnanie v právnom vzťahu, ktorý im zakladal účasť na nemocenskom poistení menej ako 7 dní (ide o krátkodobé doby trvania zamestnania).

Príklad 3

Dňa 1. 6. 2024 zamestnanec uzatvoril pracovný pomer so skúšobnou dobou 3 mesiace. Po štyroch dňoch, t. j. k 4. 6. 2024, sa zamestnanec rozhodol pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť. Tomuto zamestnancovi vznikla 9. 6. 2024 dočasná pracovná neschopnosť. Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Nakoľko pracovný pomer skončil 4. 6. 2024, k tomuto dátumu zanikla zamestnancovi aj povinná účasť na nemocenskom poistení. Ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Keďže zamestnanec bol na základe pracovného pomeru povinne nemocensky poistený len 4 dni, ochranná lehota trvá po zániku nemocenského poistenia len štyri dni, t. j. v tomto prípade od 5. 6. 2024 do 8. 6. 2024 (vrátane). Nakoľko „bývalému“ zamestnancovi nevznikla DPN v ochrannej lehote, ale až po jej skončení (jeden deň po jej uplynutí), nárok na nemocenské poistencovi z ochrannej lehoty nevznikne.

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Z uvedeného vyplýva, že pri vzniku nového zamestnania, ktoré zakladá zamestnancovi účasť na nemocenskom poistení (napr. zamestnanec sa zamestná počas plynutia jeho ochrannej lehoty u nového zamestnávateľa), sa nevyčerpaný počet dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia pripočíta k počtu dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia. Aj v tomto prípade však platí, že ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Príklad 4

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v pracovnom pomere od 1. 1. 2010 do 4. 4. 2024. Dňa 11. 4. 2024 uzatvoril nový pracovný pomer, t. j. vzniklo mu nové povinné nemocenské poistenie, ktoré však 13. 4. 2024 zaniklo (ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe). Aká bude ochranná lehota zamestnanca?

Ochranná lehota z predchádzajúceho právneho vzťahu je 7 kalendárnych dní, z ktorej si zamestnanec v skutočnosti vyčerpal 6 dní (za dobu od 5. 4. 2024 do 10. 4. 2024). Vzhľadom na to, že nový pracovný pomer (nové nemocenské poistenie) vzniklo zamestnancovi 11. 4. 2024, zostal z predchádzajúceho právneho vzťahu nevyčerpaný zostatok z ochrannej lehoty 1 deň (7 – 6). Nevyčerpaný zostatok z ochrannej lehoty v rozsahu 1 deň sa pripočíta k počtu dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia, ktorý je 3 dni (za dobu od 11. 4. 2024 do 13. 4. 2024), t. j. spolu je ochranná lehota 4 dni. Z uvedeného vyplýva, že ochranná lehota začne plynúť tomuto zamestnancovi po skončení druhého pracovného pomeru od 14. 4. 2024 a trvať bude do 17. 4. 2024 (vrátane). Ak v tomto čase „bývalý zamestnanec“ ochorie, z ochrannej lehoty mu vznikne nárok na nemocenské.

Príklad 5

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladala účasť na nemocenskom poistení. Dohoda o pracovnej činnosti trvala od 1. 1. 2024 do 16. 7. 2024. Dňa 21. 7. 2024 zamestnanec nastúpil do nového zamestnania, ale tento pracovný pomer 31. 8. 2024 v skúšobnej lehote skončil. Aká bude ochranná lehota zamestnanca?

Ochranná lehota z predchádzajúceho právneho vzťahu je 7 kalendárnych dní, z ktorej si zamestnanec v skutočnosti vyčerpal 4 dni (za dobu od 17. 7. 2024 do 20. 7. 2024). Nevyčerpaný zostatok ochrannej lehoty z predchádzajúceho právneho vzťahu sú 3 dni (7 – 4). Ochranná lehota z posledného zamestnania je 7 kalendárnych dní a ak k tomu pripočítame 3 dni (nevyčerpaný zostatok ochrannej lehoty z predchádzajúceho právneho vzťahu), ide o 10 kalendárnych dní. Vzhľadom na to, že zákonná ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní, ochranná lehota bude 7-dňová a začne plynúť od 1. 9. 2024 a trvať bude do 7. 9. 2024 (vrátane). Ak v tomto čase „bývalý zamestnanec“ ochorie, vznikne mu z ochrannej lehoty nárok na nemocenské.

Plynutie ochrannej lehoty sa skončí dňom, ak neuplynula skôr, v ktorom poistencovi:

•    vzniklo nemocenské poistenie, napr. nastúpil do nového zamestnania v pracovnom pomere alebo do iného pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá účasť na povinnom nemocenskom poistení,

•    vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, kedy je poistenec už zabezpečený priznanou dôchodkovou dávkou (ďalej len „dôchodca“).

V zmysle § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení teda plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Nárok na dôchodkovú dávku vzniká v zmysle § 109 zákona o sociálnom poistení odo dňa splnenia podmienok.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na nemocenskú dávku má dôchodca rovnako ako ostatní zamestnanci, t. j. aj vtedy, ak mu po zániku pracovného pomeru v ochrannej 7-dňovej lehote vznikne dočasná PN. Musí však ísť o poistenca, ktorý v čase ukončenia pracovného pomeru už bol poberateľom vyššie uvedeného dôchodku, t. j. nárok na výplatu dôchodku mu nevznikol počas plynutia ochrannej lehoty, a ani nemohol vzniknúť, nakoľko dôchodok sa mu už vypláca.

Ale ak vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na výplatu dôchodku bezprostredne po skončení pracovného pomeru, ochranná lehota mu podľa zákona o sociálnom poistení plynúť nezačne, a preto mu nárok na výplatu nemocenskej dávky nevznikne.

Príklad 6

Poberateľ starobného dôchodku vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31. 5. 2024. Zamestnanec bol uznaný za dočasne práceneschopného od 30. 5. 2024 do 8. 6. 2024. Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na náhradu príjmu a počnúc 1. 6. 2024 nárok na nemocenské?

Zamestnancovi za prvé dva dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti patrí náhrada príjmu pri DPN, ktorú mu poskytne zamestnávateľ. Keďže bol v čase ukončenia pracovného pomeru poberateľom starobného dôchodku, vznikne mu od 1. 6. 2024 aj nárok na nemocenské. Rozhodujúce je, že nárok na výplatu starobného dôchodku uvedenému poistencovi vznikol pred skončením pracovného pomeru.

Pre úplnosť uvádzam, že ak by nárok na výplatu starobného dôchodku vznikol uvedenému poistencovi po skončení pracovného pomeru, nárok na nemocenské by mu nevznikol, nakoľko plynutie ochrannej lehoty by skončilo dňom, kedy poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok..

Zamestnanec, ktorý si chce uplatniť nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, má nárok na nemocenskú dávku od prvého dňa DPN. V prípade, že zamestnancovi vznikne DPN v ochrannej lehote, je povinný predložiť diel II. Potvrdenia o DPN (vystavený jeho ošetrujúcim lekárom) príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva, resp. naposledy vykonávala jeho povinné nemocenské poistenie.

Pri uplatnení nároku na nemocenské z ochrannej lehoty zamestnanec nepredkladá tento diel potvrdenia bývalému zamestnávateľovi. Tento doklad o potvrdení DPN zamestnanec nepredkladá Sociálnej poisťovni v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť bola ošetrujúcim lekárom zaznamenaná v systéme elektronického zdravotníctva.

Príklad 7

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladala povinnú účasť na nemocenskom poistení, od 1. 10. 2023 do 30. 9. 2024. Dňa 3. 10. 2024, t. j. v ochrannej lehote, zamestnanec ochorel. DPN trvala do 31. 10. 2024. Komu je zamestnanec povinný predložiť potvrdenie o vzniku DPN? Vznikne zamestnancovi nárok na nemocenské?

Vzhľadom na to, že „bývalému“ zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, je povinný predložiť doklad o vzniku DPN (diel II. Potvrdenia – Žiadosť o nemocenské) a po skončení DPN, doklad o zániku DPN (diel IV. Potvrdenia – Hlásenie o skončení DPN), príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a nie bývalému zamestnávateľovi! Ak poistenec doklad o skončení trvania DPN nepredloží, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne nevyplatí poistencovi nemocenské za posledný kalendárny mesiac trvania DPN a za porušenie povinností podľa § 227 ods. 2 písm. g) zákona o sociálnom poistení môže byť poistencovi v súlade s § 239 cit. zákona uložená pokuta až do výšky 16 596,96 €.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 227 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní

a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho pois-tenia,

b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,

d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekva¬lifikácie,

e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

f)  zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti v systéme elektronického zdravotníctva a bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni jej zmenu,

g) preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným dokladom preukazujúcim jeho totožnosť, 100ca)

h) oznámiť do troch dní od vzniku prvej dočasnej pracovnej neschopnosti zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,na ktorý sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok alebo adresu, na ktorú sa mu má poukazovať nemocenské a úrazový príplatok a každú zmenu tohto čísla účtu alebo adresy do troch dní odo dňa tejto zmeny; splnenie tejto povinnosti sa nevyžaduje, ak má zamestnávateľ povinnosť nahlásiť číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 231 ods. 1 písm. q) bodu 1a...