Vznik dočasnej PN

v ochrannej lehote

Od 1. 1. 2004 sa nemocenské poistenie systémovo rozdelilo na časovo krátkodobú a časovo dlhodobú dočasnú pracovnú neschopnosť (ďalej len „DPN“). Počas časovo krátkodobej DPN, trvajúcej do 10 dní (vrátane), zabezpečuje náhradu príjmu zamestnancom ich zamestnávateľ a pri časovo dlhodobej DPN, trvajúcej od 11 dňa (vrátane), sa zabezpečuje hmotné zabezpečenie poistencov prostredníctvom nemocenskej dávky s názvom nemocenské, ktoré je financovaná z príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov. Aké sú základné podmienky pre vznik nároku na náhradu príjmu počas trvania DPN nároku? Čo v prípade ak vznikne DPN po zániku nemocenského poistenia?

NÁROK NA NÁHRADU PRÍJMU (počas prvých 10 dní trvania DPN) má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na poskytnutie dávky nemocenské (ak DPN trvá viac ako 10 dní) vzniká:

•    ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote,

•    zamestnanec nemá žiaden príjem za vykonanú prácu považujúci sa za vymeriavací základ, a ktorý je vyplatený za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti (rozhodujúce je, za aké obdobie je príjem vyplatený, nie v akom období a či ide o príjem za vykonanú prácu)

•    nesleduje sa, či zamestnávateľ zaplatil poistné na nemocenské poistenie.

INŠTITÚT OCHRANNEJ LEHOTY. Jednou zo základných podmienok pre vznik hmotného zabezpečenia počas DPN (krátkodobej alebo dlhodobej) je existencia pracovnoprávneho vzťahu, ktorý zakladá zamestnancovi účasť na nemocenskom poistení. Ak zanikne nemocenské poistenie, t.j. skončí pracovnoprávny vzťah (napr. skončenie pracovného pomeru), zanikne zamestnancovi aj účasť na nemocenskom poistení. Po skončení účasti na nemocenskom poistení z dôvodu skončenia pracovnoprávneho vzťahu trvá „ochranný“ časový úsek, v ktorom „bývalý“ zamestnanec ešte má (resp. môže mu vzniknúť) nárok na nemocenskú dávku, ak naďalej trvá dôvod na jej poskytovanie (napr. zamestnanec je dočasne pracovne neschopný aj po skončení pracovného pomeru).

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. označuje tento časový úsek po pojmom ochranné lehota. Účelom ochrannej doby je chrániť zamestnanca určité obdobie po skončení zamestnania, ktoré mu zakladalo účasť na nemocenskom poistení a to do doby, keď nastúpi do nového zamestnania (t.j. do vzniku nového nemocenského poistenia).

Od 1. januára 2011 je ochranná lehota spravidla sedem dní po zániku povinného nemocenského poistenia, a začína plynúť od prvého dňa, ktorý nasleduje po zániku povinného nemocenského poistenia. V prípade, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní. Ak sa zamestnanec stane počas ochrannej lehoty práceneschopným, môže si uplatniť nárok na nemocenskú dávku.

Príklad

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa na základe pracovného pomeru na dobu určitú od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2016. Dňa 4. 7. 2016 ochorel.

Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer skončil dňa 30. 6. 2016, k tomutu dátumu zanikla aj povinná účasť zamestnanca na nemocenskom poistení. Ochranná lehota trvá sedem dní po zániku nemocenského poistenia, t.j. v tomto prípade od 1. 7. 2016 a do 7. 7. 2016 (vrátane). Nakoľko DPN vznikla „bývalému“ zamestnancovi v ochrannej lehote, vznikne mu nárok na nemocenské z ochrannej lehoty, a to po celú dobu trvania DPN najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od jej vzniku, za predpokladu, že sa podporné obdobie neskončí skôr. Nárok na nemocenské si poistenec uplatní na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložením Dielu II. Potvrdenie o DPN vystaveného ošetrujúcim lekárom.

Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy osem mesiacov. Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Príklad

Zamestnankyni sa v období tehotenstva skončil pracovný pomer 31. 12. 2015.

Odkedy jej začala plynúť ochranná lehota?

Ochranná lehota jej začala plynúť od 1. 1. 2016. Trvať bude osem mesiacov, t. j. skončí sa najneskôr 31. 8. 2016. Ak jej deň uplatnenia nároku na materské (šesť týždňov pred očakávaným pôrodom, prípadne deň pôrodu, ak porodila predčasne) spadá do tohto obdobia, tejto poistenkyni vznikne nárok na materské.

V prípade, že je zamestnanec (zamestnankyňa) toho času na rodičovskej dovolenke uznaný za dočasne práceneschopného nemá nárok nemocenské, a to z dôvodu, že jeho nemocenské poistenie je prerušené kvôli čerpaniu rodičovskej dovolenky. Výnimkou je situácia, kedy dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote zamestnanca. Tá je spravidla sedem dní a okrem iného plynie aj od vzniku prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Ak by sa zamestnanec, ktorý čerpá rodičovskú dovolenku, stal dočasne práceneschopným v období, kedy mu už neplynie ochranná lehota a chcel by si uplatniť nárok na nemocenské, musel by požiadať zamestnávateľa o ukončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

Uvedená zmena registrácie poistenia je však výlučne medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

KRATŠIU OCHRANNÚ LEHOTU (t.j. menej ako 7 dní) majú „bývalí“ zamestnanci, ktorí vykonávali zamestnanie v právnom vzťahu, ktorý im zakladal účasť na nemocenskom poistení menej ako 7 dní. Ak bol poistenec poistený menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie; napr. koľko dní mu trval pracovný pomer, resp. iný pracovnoprávny vzťah, ktorý mu zakladal povinnú účasť na nemocenskom poistení.

Príklad

Dňa 1. 6. 2016 zamestnanec uzatvoril pracovný pomer so skúšobnou dobou 3 mesiace. Po troch dňoch, t.j. ku dňu 3. 6. 2016 sa zamestnanec rozhodol pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť. Dňa 7. 6. 2016 ochorel.

Vznikne „už bývalému“ zamestnancovi nárok na nemocenské?

Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer skončil dňa 3. 6. 2016, k tomuto dátumu zanikla aj povinná účasť zamestnanca na nemocenskom poistení. Ochranná lehota poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Nakoľko bol zamestnanec na základe pracovného pomeru povinne nemocensky poistený len 3 dni, ochranná lehota trvá po zániku nemocenského poistenia len tri dni, t.j. v tomto prípade od 4. 6. 2016 a do 6. 6. 2016 (vrátane).

Nakoľko „bývalému“ zamestnancovi DPN nevznikla v ochrannej lehote, ale až po jej skončení (jeden deň po jej uplynutí), nárok na nemocenské mu z ochrannej lehoty nevznikne.

PRI VZNIKU NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OCHRANNEJ LEHOTE (napr. zamestnanec sa zamestná počas plynutia jeho ochrannej lehoty u nového zamestnávateľa), sa počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.

Príklad

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v pracovnom pomere od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2016. Dňa 7. 4. 2016 uzatvoril nový pracovný pomer, t.j. vzniklo mu nové povinné nemocenské poistenie, ktoré však dňa 11. 4. 2016 zaniklo (ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe).

Aká bude ochranná lehota zamestnanca?

Súčasná právna úprava ustanovuje, že ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia.

Ochranná lehota z predchádzajúceho právneho vzťahu je 7 kalendárnych dní, z ktorej si zamestnanec v skutočnosti vyčerpal 6 dní (za dobu od 1. 4. 2016 a do 6. 4. 2016). Vzhľadom k tomu, že nový pracovný pomer (nové nemocenské poistenie) vzniklo zamestnancovi dňa 7. 4. 2016, zostal mu z predchádzajúceho právneho vzťahu nevyčerpaný zostatok z ochrannej doby len 1 deň (7 – 6). Nevyčerpaný zostatok z ochrannej doby v rozsahu 1 deň sa pripočíta k počtu dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia, ktorý je v rozsahu 5 dní, t.j. spolu je ochranná lehota 6 dní. Z uvedeného vyplýva, že ochranná lehota začne plynúť tomuto zamestnancovi po skončení druhého pracovného pomeru dňa 12. 4. 2016 a trvať bude do 17. 4. 2016 (vrátane).

Ak v tomto čase „bývalý zamestnanec“ ochorie, vznikne mu nárok na nemocenské.

Príklad

Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa v právnom vzťahu dohody o pracovnej činnosti od 1. 1. 2016 do 17. 7. 2016. Zamestnanec bol povinne nemocensky poistený. Do nového zamestnania nastúpil 21. 7. 2016, ale v skúšobnej lehote tento pracovný pomer dňa 31. 8. 2016 skončil.

Aká bude ochranná lehota zamestnanca?

Ochranná lehota z predchádzajúceho právneho vzťahu je 7 kalendárnych dní, z ktorej si zamestnanec v skutočnosti vyčerpal len 3 dni (za dobu od 18. 7. 2016 do 20. 7. 2016). Nevyčerpaný zostatok ochrannej doby z predchádzajúceho právneho vzťahu sú 4 dni (7 – 3). Ochranná lehota z posledného zamestnania je 7 kalendárnych dní a ak k tomu pripočítame 4 dni (nevyčerpaný zostatok ochrannej doby z predchádzajúceho právneho vzťahu), ide o 11 kalendárnych dní. Vzhľadom tomu, že zákonná ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní, bude sedemdňová a začne plynúť od 1. 9. 2016 a trvať bude do 7. 9. 2016 (vrátane).  Ak v tomto čase „bývalý zamestnanec“ ochorie, vznikne mu nárok na nemocenské.

PLYNUTIE OCHRANNEJ DOBY SA SKONČÍ, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi:

•    vzniklo nemocenské poistenie, napr. nastúpil do nového zamestnania v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu založenom dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá účasť na povinnom nemocenskom poistení

•    vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, kedy je poistenec už zabezpečený priznanou dôchodkovou dávkou.

Zamestnanec, ktorý si chce uplatniť nárok nemocenské z ochrannej lehoty, má nárok na nemocenskú dávku od prvého dňa DPN. V prípade, že zamestnancovi vznikne DPN v ochrannej lehote, je povinný predložiť Diel II. Potvrdenia od DPN (vystavený jeho ošetrujúcim lekárom) príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva, resp. naposledy vykonávala jeho povinné nemocenské poistenie. Pri uplatnení nároku na nemocenské z ochrannej lehoty, zamestnanec nepredkladá tento diel bývalému zamestnávateľovi!

KONTROLA DODRŽIAVANIA LIEČBNÉHO REŽIMU dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Zamestnanec má počas trvania DPN nasledovné povinnosti:

•    zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského,

•    v súlade s § 81 písm. d) Zákonníka práce dodržiavať počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, t.j. zdržovať sa na uvedenom mieste, vykonávať vychádzky len v čase stanovenom lekárom,

•    oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie DPN do troch dní odo dňa jej skončenia a to za predpokladu, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom, a zdržiavať sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 9 zákona č. 462/2003 Z. z. v z.n.p.).

ZISŤOVANIE PORUŠENIA LIEČEBNÉHO REŽIMU patrí do pôsobnosti Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ má právo na vykonanie kontroly iba v dňoch, počas ktorých má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Zamestnávateľ splnomocní osobu, ktorá v zastúpení zamestnávateľa vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu, pričom ide o overovanie prítomnosti zamestnanca, ktorý je práceneschopný na určenom mieste (nejde o odbornú kontrolu).

Ak sa zamestnanec počas DPN nezdržiava na určenom mieste, a zamestnanec nevie preukázať svoju neprítomnosť dokladmi od lekára, ide o porušenie liečebného režimu. Odo dňa, v ktorom sa kontrolou zistí, že bol zamestnancom porušený liečebný režim, zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu. Porušenie liečebného režimu sa neposudzuje ako absencia zamestnanca, pretože počas dočasnej pracovnej neschopnosti nejde o výkon práce zamestnancom, ale ide o porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ môže konanie zamestnanca posúdiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, príp. ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uvedené závisí od skutočnosti, ako má zamestnávateľ takéto konanie zamestnanca upravené v Pracovnom poriadku.

Spory vo veciach upravených zákonom o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodujú súdy. Pri dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 11. dňa jej trvania, kedy sa poistencovi poskytuje nemocenské (dávka poskytovaná z nemocenského poistenia), je dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca už v kompetencii príslušného posudkového lekára.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár a určený zamestnanec, ktorí vykonávajú kontrolu dodržiavania liečebného režimu práceneschopných poistencov, spolupracujú s príslušným ošetrujúcim lekárom poistenca.

Ing. Iveta Matlovičová