Vzdelávanie zamestnancov

Vzdelávaním a vytváraním podmienok pre vzdelávanie svojich zamestnancov zamestnávateľ pozitívne ovplyvňuje ich motiváciu, spokojnosť so zamestnávateľom, väzbu na podnik a pod., nehľadiac na to, že si formuje pracovnú silu v podobe prispôsobenej pracovným úlohám a zvyšuje atraktivitu zamestnania v organizácii. Aj táto forma zamestnaneckých výhod vedie predovšetkým k efektívnejšiemu získavaniu pracovníkov a ku znižovaniu fluktuácie.

Do personálneho rozvoja patrí samozrejme i kariéra pracovníkov. I týmto otázkam by mal každý zamestnávateľ venovať patričnú pozornosť. Pracovníci by mali byť predovšetkým informovaní o svojich možnostiach kariéry v podniku, zamestnávateľ by im mal poskytnúť jasnú perspektívu personálneho rozvoja. Nejasná perspektíva, nejasná kariéra vedie najmä tých najschopnejších a najdynamickejších pracovníkov k tomu, že z podniku odchádzajú. V tejto súvislosti by mal každý podnik venovať zvýšenú pozornosť aj tzv. plánom kariéry a plánom funkčného nástupníctva.

Vzdelávanie zamestnancov je predmetom úpravy § 153 – § 155 Zákonníka práce. Zamestnávatelia sa v zmysle uvedených ustanovení starajú o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Konkrétne opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie sú predmetom rokovaní zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Z uvedeného je zrejmé, že starostlivosť zamestnávateľa je orientovaná predovšetkým na kontinuálne udržiavanie takej úrovne kvalifikácie zamestnancov, ktorá je potrebná na výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Právna povinnosť neustáleho prehlbovania si kvalifikácie na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve vzniká v zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce aj zamestnancovi.

Vo všeobecnosti sa pod kvalifikáciou rozumie schopnosť vykonávať práce určitého druhu, zložitosti, presnosti prípadne namáhavosti.

Dominantnou zložkou v rámci kvalifikácie je odbornosť, ktorú je možné vyjadriť prostredníctvom príslušného vzdelania, odbornej výchovy a odbornej praxe. Kvalifikácia má úzky súvis s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Nakoľko však samotný Zákonník práce kvalifikačné predpoklady neustanovuje, je možné konštatovať, že určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa.

V oblasti vzdelávania zamestnancov Zákonník práce rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 568/­­2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. medzi druhy ďalšieho vzdelávania patria:

a.  ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b.  rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie – odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c.  kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d.  záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

V zmysle § 154 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Pod pojmom „prehlbovanie kvalifikácie“ je potrebné rozumieť taktiež jej udržiavanie a obnovovanie. Za prehlbovanie kvalifikácie je teda možné označiť účasť zamestnancov na seminároch, školeniach, rôznych kurzoch a pod., ktoré sú orientované na kontinuálne udržiavanie existujúcej kvalifikácie a zdokonaľovanie znalostí zamestnancov v rámci existujúcej kvalifikácie. Zamestnávateľ je oprávnený zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie nariadiť. To znamená, ak sa zamestnanec zúčastňuje na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu, ktorú už na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve má, je teda táto jeho účasť považovaná za výkon práce, za ktorý mu prislúcha mzda.

Pod pojmom „zvyšovanie kvalifikácie“ je potrebné chápať aj jej samotné získanie alebo rozšírenie. Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je v zmysle § 140 ods. 1 Zákonníka práce kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a nie ako výkon práce. Z tohto dôvodu zamestnávateľ nemôže zamestnancovi účasť na ďalšom vzdelávaní s cieľom zvyšovania kvalifikácie nariadiť.

Z pohľadu zamestnávateľa je realizácia zvyšovania kvalifikácie svojich zamestnancov závislá predovšetkým od jeho finančných možností. To znamená, že zamestnávateľ môže návrh zamestnanca absolvovať ďalšie vzdelávanie odmietnuť v prípade, ak sa týmito akciami dosiahnuté zvýšenie kvalifikácie bude pre zamestnávateľa javiť ako nepotrebné. Toto odmietnutie sa však nemôže týkať samotného absolvovania štúdia, na ktoré má každý občan ústavné právo, ale iba možnosti poskytovať pracovné voľno a náhradu mzdy zamestnancovi zvyšujúcemu si kvalifikáciu. V prípade, ak sa zamestnanec rozhodne zvýšiť si kvalifikáciu ďalším vzdelávaním napriek negatívnemu postoju svojho zamestnávateľa, bude musieť v súvislosti s potrebou pracovného voľna, ktorú toto štúdium určite vyvolá, čerpať dovolenku, resp. požiadať zamestnávateľa o neplatené pracovné voľno.

Rozsah pracovného voľna je ustanovený bez ohľadu na skutočnosť, či je ďalšie vzdelávanie za účelom zvýšenia kvalifikácie realizované prostredníctvom vysokej školy alebo strednej školy. Zákonník práce tiež ustanovuje, že za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi za účelom vykonania opravnej skúšky náhrada mzdy nepatrí (§ 140 ods. 5 Zákonníka práce).

Dôležité je si uvedomiť, že v prípade poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý si prostredníctvom ďalšieho vzdelávania zvyšuje svoju kvalifikáciu, ide o možnosť, nie povinnosť zamestnávateľa, a to napriek tomu, že spomínané zvýšenie kvalifikácie je v súlade s potrebami zamestnávateľa. To znamená, že aj keď zamestnávateľ dá na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancovi súhlas, nie je viazaný povinnosťou poskytovať mu pracovné voľno a náhradu mzdy, aj keď by bolo zvyšovanie kvalifikácie v súlade s jeho potrebou.

Dohoda o zvýšení kvalifikácie

Predmetom úpravy ustanovenia § 155 Zákonníka práce je možnosť uzavrieť dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorej funkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, ale súčasne aj v záväzku zamestnanca zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Pretože zamestnanec nemá všeobecnú právnu povinnosť zvyšovania kvalifikácie, jeho záväzok v zmysle § 155 Zákonníka práce možno hodnotiť ako zmluvnú právnu povinnosť.

Príklad 1

Spoločnosť XY poskytujúca daňové poradenstvo zamestnala študentku ekonomickej univerzity s ukončeným prvým stupňom právnickej fakulty. Študentka zároveň, aby mohla byť zamestnaná v spoločnosti XY prešla na diaľkovú formu štúdia druhého stupňa právnickej fakulty. Keďže spoločnosti XY pribudli noví klienti, ktorým vykonáva daňové poradenstvo, pripisuje tento progres práve zamestnaniu spomínanej študentky, s ktorej prácou je vedenie spoločnosti spokojné. Spoločnosť XY si chce túto už adaptovanú študentku udržať v zamestnaní. Spoločnosť XY si s touto zamestnankyňou dohodne, že jej zaplatí súvisiace náklady s kurzom daňových poradcov, čo bolo zapracované aj do pracovnej zmluvy. V tejto pracovnej zmluve sa dohodli aj na úhrade nákladov na cestovné na kurzy, ubytovanie študentky a tiež ostatných súvisiacich nákladov so štúdiom.

Aby si však študentku spoločnosť XY aj právne zaviazala na prácu vo firme po skončení jej štúdia uzatvorí so študentkou aj zmluvu podľa § 155 Zákonníka práce, kde za úhradu nákladov na štúdium dohodnutých v pracovnej zmluve vrátane cestovného, ubytovania a ostatných súvisiacich nákladov musí zotrvať v spoločnosti XY po dohodnutú dobu odo dňa uzavretia tejto zmluvy inak by musela zaplatiť dohodnuté náklady na svoje štúdium.

Umožnenie zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy je pre zamestnávateľa pomerne nákladnou záležitosťou. Predovšetkým z tohto dôvodu umožňuje § 155 Zákonníka práce zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom tzv. dohodu o zvýšení kvalifikácie, ktorá je dvojstranným právnym úkonom.

V rámci spomínanej dohody sú upravené podmienky umožnenia zvýšenia kvalifikácie zamestnanca zamestnávateľom prostredníctvom poskytovania pracovného voľna, náhrady mzdy ako aj úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a na to nadväzujúcu povinnosť zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutú dobu v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohodu je potrebné uzavrieť písomnou formou a musia byť v nej uvedené:

•    druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia – druh kvalifikácie súvisí s druhom štúdia, ktorým si zamestnanec zvyšuje svoju kvalifikáciu, a pod spôsobom zvýšenia je potrebné uvedenie formy štúdia (­štúdium popri zamestnaní, seminár, školenie, kurz) ale aj organizačnú formu štúdia (doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium),

•    študijný odbor a označenie školy – je potrebné uvedenie názvu, resp. oblasti študijného odboru a názvu školy, resp. vzdelávacej ustanovizne,

•    doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere – tu je potrebné vychádzať z § 155 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého táto doba nesmie prekročiť päť rokov. Do tejto doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ako ani čas neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu,

•    druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby – tu je potrebné uviesť všetky pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie, na ktorých sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodol (pracovné voľno, náhrady mzdy a ďalšie náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie – napr. obstaranie študijnej literatúry, cestovné a pod.). Tu je potrebné poznamenať, že ak zamestnanec nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 155 ods. 1 Zákonníka práce je uzavretie spomínanej dohody viazané výlučne na také ďalšie vzdelávanie, ktorého cieľom je zvýšenie kvalifikácie zamestnanca, určitú výnimku umožňuje § 155 ods. 5 Zákonníka práce. V zmysle tohto ustanovenia môže zamestnávateľ uzavrieť dohodu podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce aj pri prehlbovaní kvalifikácie, a to za predpokladu, že očakávané náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie sú finančne veľmi náročné a dosahujú aspoň 1 700 eur. V uvedenom prípade však zamestnancovi nie je možné prehĺbenie kvalifikácie prikázať. To znamená, že zamestnanec môže odmietnuť zúčastniť sa na takej akcii prehĺbenia kvalifikácie, ktorej úhradu by zamestnávateľ podmienil uzatvorením dohody v zmysle § 155 Zákonníka práce.

V rámci kolektívnej zmluvy, prípadne aj v rámci samotnej dohody uzavretej v zmysle § 155 Zákonníka práce je možné ustanoviť aj ďalšie prípady, keď nevzniká povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov.

Zaškolenie, zaučenie a rekvalifikácia

V zmysle § 154 ods. 1 Zákonníka práce vzniká zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením zamestnanca v prípade, ak tento vstúpi do pracovného pomeru bez kvalifikácie.

Zamestnávateľ je takisto povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Bližšie podmienky uskutočňovania rekvalifikácie, resp. vzdelávania a prípravy na trh práce sú obsiahnuté v § 44 a nasl. zákona č. 5/­­2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z. n. p.

Vzdelávanie a príprava pre trh práce podľa tohto zákona (ďalej len „rekvalifikácia“) je jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Rekvalifikácia na účely zákona o službách zamestnanosti je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové odborné zručnosti a praktické skúsenosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu rekvalifikácie sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí a odborných zručností uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových vedomostí a odborných zručností.

Rekvalifikácia na účely tohto zákona nie je zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. tzv. školský zákon alebo zákon o vysokých školách. Rekvalifikácia nie je tiež teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a teoretická alebo praktická príprava, ktorú zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, aby z hľadiska ním vykonávanej práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho doterajšej kvalifikácie.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 4 písm. b) zákona o službách zamestnanosti platí, že rekvalifikáciu zabezpečuje pre svojho zamestnanca zamestnávateľ. Rekvalifikáciu zamestnanca na účely zákona o službách zamestnanosti vykonáva zamestnávateľ v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia svojich zamestnancov formou všeobecného vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca a špecifického vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca (§ 47 zákona o službách zamestnanosti).

Rekvalifikácia zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Uvedená náhrada mzdy vyplatená zamestnancovi je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov.

Daňová uznateľnosť výdavkov súvisiacich so vzdelávaním a rekvalifikáciou sa vzťahuje výlučne na zamestnancov. To znamená, že nie je možné za daňovo uznateľné výdavky považovať také, ktoré boli vynaložené v súvislosti so vzdelávaním a rekvalifikáciou osôb, ktoré síce majú k daňovníkovi úzky pomer, ale nemajú s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah (napr. prípady externého vedenia účtovníctva, poradenstvo a pod.).

Príklad 2

Spoločnosť XYZ, s. r. o. vyslala svojho zamestnanca – referenta BOZP na školenie k novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnávateľ zaplatil poplatok za školenie a preplatil zamestnancovi aj stravné a cestovné hromadnou dopravou.

Absolvovaním školenia k novele zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v predmetnom prípade dôjde u zamestnanca – referenta BOZP – k prehĺbeniu kvalifikácie v súlade s potrebami spoločnosti XYZ, s. r. o. (zamestnávateľa). Výdavok zamestnávateľa na úhradu poplatku za školenie zamestnanca tak bude možné daňovo efektívne uplatniť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov, výdavky na stravné a cestovné budú daňovými výdavkami spoločnosti XYZ, s. r. o. ako zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) spomínaného právneho predpisu vo výške stanovenej zákonom č. 283/­­2002 Z. z. o cestovných náhradách a zamestnancovi patrí mzda za výkon práce, ktorá bude pre spoločnosť XYZ, s. r. o. rovnako predstavovať daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov. Suma vynaložená zamestnávateľom na školenie k novele bezpečnostného zákona bude u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným a to v zmysle § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov a suma prislúchajúcich cestovných náhrad poskytnutá do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách nebude u zamestnanca vôbec predmetom dane z príjmov v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Ing. Ján Mintál

§ 44 zákona č. 5/2004 Z. z., o službách zamestnanosti
Cit. na strane 60

Vzdelávanie a príprava pre trh práce

(1) Vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona je teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne odborných vedomostí, zručností a schopností uchádzača o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí, zručností a schopností.

(2) Vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona nie je zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov a príprava na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na dokončenie vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole uchádzačom o zamestnanie na účely získania dokladu o ukončení vzdelania na základnej škole alebo na strednej škole v poslednom ročníku príslušnej školy na základe projektov a programov podľa § 46 ods. 3.

(3) Rovnako ako pri vzdelávaní a príprave pre trh práce sa postupuje aj v prípade

a) teoretickej prípravy alebo praktickej prípravy, ak uchádzač o zamestnanie po skončení povinnej školskej dochádzky nezískal žiadnu kvalifikáciu,

b) prípravného kurzu na dodatočné ukončenie základného vzdelania uchádzača o zamestnanie,

c) prípravného kurzu na prijímacie skúšky na strednú školu uchádzača o zamestnanie,

d) kurzu pre občana so zdravotným postihnutím umožňujúceho jeho vzdelávanie a prípravu pre trh práce.