Vzdelávanie štátnych zamestnancov
Vzdelávanie štátnych zamestnancov upravuje zákon o štátnej služby, ktorý upravuje podrobnosti o formách kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov. Aké typy vzdelávania uplatňuje zákon o štátnej službe? Aké povinnosti má služobný úrad?
PRÍSLUŠNÝ SLUŽOBNÝ ÚRAD podľa § 161 zákona o štátnej službe č. 55/2017 Z. z. plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov, pričom pri tom uplatňuje nasledovné zásady vzdelávania, a to systémovosť, flexibilnosť, hospodárnosť a účelnosť.
V zmysle zákona je príslušným služobným úradom
a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,
b) orgán miestnej štátnej správy,
c) iný orgán štátnej správy,
d) organizačná zložka ozbrojených síl SR určená Ministerstvom obrany SR,
e) Slovenská informačná služba,
f) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
SLUŽOBNÝM ÚRADOM ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra SR. Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra. Služobným úradom člena rady je úrad vlády. Nadriadeným služobným úradom je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu. Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra. Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.
FORMY VZDELÁVANIA - Nový zákon o štátnej službe upravuje niekoľko typov vzdelávania, a to kontinuálne, adaptačné, kompetenčné vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie.
Kontinuálne vzdelávanie
je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby. Jeho obsahové zameranie vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta. Príslušný služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami. Toto vzdelávanie služobný úrad organizuje a riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu, pričom jeho plán je povinný vypracovať do 28. februára na kalendárny rok, plán schvaľuje generálny tajomník.
Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára, do 15. 2. služobný úrad vypracuje hodnotiacu správu za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník. Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby a za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
Toto vzdelávanie sa môže uskutočňovať formou hromadného, skupinového, individuálneho, dištančného vzdelávania, samoštúdiom alebo inou formou.
Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca mu môže služobný úrad poskytnúť služobné voľno na účely samoštúdia v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku a za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
Hromadné formy kontinuálneho vzdelávania sú určené na objasnenie problematiky väčšiemu počtu štátnych zamestnancov a uskutočňujú sa najmä prostredníctvom prednášky a konferencie.
Skupinové formy kontinuálneho vzdelávania sú najmä
a) kurz, ktorý je samostatnou vzdelávacou formou zloženou z viacerých výučbových jednotiek obsahovo vybraných a štruktúrovaných podľa vopred ustanoveného učebného plánu,
b) seminár, ktorého účelom je upevnenie a rozšírenie osvojených poznatkov a vedomostí z vyčleneného tematického okruhu súvisiaceho s odborným profilom štátneho zamestnanca,
c) workshop, ktorého účelom je rozšírenie osvojených poznatkov a nadobudnutie nových praktických zručností v procese zadania a vypracovania konkrétnych učebných úloh, pričom dochádza k vzájomnej výmene názorov a ich porovnávaniu s cieľom nájsť optimálne riešenia,
d) tréning, ktorý je prakticky orientovanou formou vzdelávania založenou na metodickom prepojení medzi odovzdávaním informácií a praktickým výcvikom.
Individuálne formy kontinuálneho vzdelávania sú najmä
a) inštruktáž, ktorou je predvedenie služobného postupu štátnemu zamestnancovi, ktorý si pozorovaním a jeho následným opakovaním osvojí tento služobný postup,
b) koučing, ktorým je spôsob podpory rozvoja schopností a zručností štátneho zamestnanca najmä zo strany vedúceho štátneho zamestnanca alebo služobne staršieho štátneho zamestnanca; na základe nadobudnutých skúseností pomáha štátnemu zamestnancovi transformovať jeho vedomosti na zručnosti a rozvíjať jeho potenciál, čím mu umožňuje maximalizovať jeho výkon.
Dištančné formy kontinuálneho vzdelávania poskytujú podporné vzdelávacie služby pre spravidla samostatne študujúceho štátneho zamestnanca. V dištančnej forme kontinuálneho vzdelávania sa využíva najmä
a) e-learning, ktorý využíva informačné technológie a komunikačné technológie,
b) webinár, ktorý je prezentáciou, prednáškou, workshopom alebo seminárom a je šírený po internetovej sieti.
Samoštúdium je proces získavania a rozširovania vedomostí a poznatkov, zručností, schopností, návykov a skúseností, ktorý štátny zamestnanec uskutočňuje samostatne a nezávisle od vzdelávacích aktivít zabezpečených služobným úradom.
Pokiaľ ide o iné formy kontinuálneho vzdelávania, sú nimi najmä
a) stáž, ktorá je služobnou praxou v hosťujúcej inštitúcii so vzdelávacou zložkou, ktorú štátny zamestnanec absolvuje vo vymedzenom časovom úseku a ktorej účelom je aplikácia teoretických vedomostí v praxi, nadobudnutie a zdokonalenie praktických schopností a zručností a podriadených konkrétnemu vzdelávaciemu procesu
b) študijný pobyt, ktorý je kombináciou rôznych foriem a druhov vzdelávacích aktivít cieľu, ktorý štátny zamestnanec absolvuje vo vymedzenom časovom úseku mimo služobného úradu a na účely doplnenia a prehĺbenia odborných vedomostí, skúseností a zručností v odlišnom vzdelávacom prostredí, pracovnom prostredí a inštitucionálnom prostredí.
Zákon delí náklady na kontinuálne vzdelávanie na priame a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad. Priamymi nákladmi sú najmä účastnícky poplatok, výdavky na nákup študijnej literatúry a ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom. Nepriamymi nákladmi sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.
Príslušný služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov, do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.
Samotné kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje buď adaptačným alebo kompetenčným vzdelávaním.
Adaptačné vzdelávanie
je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby. Začína sa dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Uskutočňuje sa
a) vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a
b) priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
Vstupné adaptačné vzdelávanie uskutočňované pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh, a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (tzv. mentor) je zamerané najmä na
a) informačné systémy služobného úradu súvisiace s príslušným štátnozamestnaneckým miestom,
b) úlohy a postavenie služobného úradu a organizačného útvaru, v rámci ktorého štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu,
c) vnútorné predpisy služobného úradu a
d) podmienky vykonávania štátnej služby.
Priebežné adaptačné vzdelávanie uskutočňované pod vedením mentora je zamerané najmä na
a) všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s výkonom štátnej služby,
b) organizáciu a činnosti štátnej správy,
c) inštitúcie Európskej únie a fungovanie Európskej únie a
d) všeobecne záväzné právne predpisy priamo súvisiace s príslušným štátnozamestnaneckým miestom.
Kompetenčné vzdelávanie
je systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby ako aj získavanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby potrebné. Druhmi kompetenčného vzdelávania je najmä odborné vzdelávanie, jazykové vzdelávanie, manažérske vzdelávanie, vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj a vzdelávanie v oblasti informačných technológií. Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracováva vedúci zamestnanec do 31. januára na základe požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta a podľa výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok. Jeho vyhodnotenie sa uskutoční do 31. decembra.
Odborné kompetenčné vzdelávanie súvisí spravidla s plnením úloh štátnej politiky a rezortnej politiky podľa vecnej príslušnosti najmä v oblasti právnych noriem v príslušnom odbore štátnej služby.
Jazykové kompetenčné vzdelávanie je zamerané na udržiavanie a zdokonaľovanie úrovne ovládania štátneho jazyka, alebo cudzieho jazyka najmä pre skupinu štátnych zamestnancov, ktorým ovládanie cudzieho jazyka vyplýva z opisu štátnozamestnaneckého miesta, alebo jazyka národnostnej menšiny pre skupinu štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v obciach vymedzených v Nariadení vlády SR č. 221/1999 Z. z.
Manažérske kompetenčné vzdelávanie je zamerané na získanie a prehlbovanie vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca.
Kompetenčné vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj zahŕňa vzdelávacie aktivity rozvíjajúce osobnostné vlastnosti a sociálne kompetencie štátnych zamestnancov.
Kompetenčné vzdelávanie v oblasti informačných technológií je zamerané na získanie a zdokonalenie zručností v informačných technológiách a komunikačných technológiách.
V prípade, ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 2 500 eur v jednom kalendárnom roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o tejto povinnosti zotrvať v pomere, v opačnom prípade je štátny zamestnanec povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 2 500 eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.
Zvyšovanie kvalifikácie
je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu. Uskutočňuje sa na základe žiadosti štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s potrebami služobného úradu.
Na tento účel služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, ktorá obsahuje
a) druh kvalifikácie a formu štúdia,
b) študijný odbor, druh študijného programu, študijný plán a označenie vzdelávacej inštitúcie,
c) dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,
d) druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.
Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní svoj záväzok, je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere, pričom najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, nesmie byť vyššia ako celková suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) zákona, t. j. výpoveďou zo strany služobného úradu, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady na zvyšovanie kvalifikácie.
SLUŽOBNÝ ÚRAD JE POVINNÝ na zvyšovanie kvalifikácie poskytnúť štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia v rozsahu
a) potrebnom na účasť na vyučovaní,
b) 2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,
c) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
d) 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
e) 5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,
f) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
g) 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
h) 20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.
ZÁVER - Za čas služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat okrem služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky. Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno. V prípade, ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.
JUDr. Jozef Jaško
