Príklad 2

V prípade dane z nehnuteľností podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že daňové priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Pokiaľ sa teda určitý subjekt stal daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, napríklad nadobudol vlastnícke právo k určitému pozemku, tak musí najneskôr do 31. januára podať správcovi dane, ktorým je príslušná obec alebo mesto, daňové priznanie k dani z nehnuteľností, pričom správca dane takéto daňové priznanie preverí a pokiaľ v ňom nebudú určité nezrovnalosti, tak na základe neho vydá platobný výmer, v ktorom určí výšku daňovej platby u daňového subjektu.

Pokiaľ teda povinný daňový subjekt, vlastník pozemku nepodá daňové priznanie na príslušnú obec alebo mesto do 31. januára, tak podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku ho správca dane vyzve na podanie tohto daňového priznania. Taktiež ho v predmetnej výzve správca dane poučí o následkoch nepodania takéhoto daňového priznania.

Príklad 3

Následkom nepodania daňového priznania v súlade s výzvou správcu dane, je napríklad udelenie pokuty správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. b) daňového poriadku a uplatní sa procesný postup podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého začne príslušný správca dane konanie o určení dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým daňovým konaním a výška základu dane a daňovej platby sa tu určí približne podľa dôkazných prostriedkov, ktoré správca dane v tomto konaní nadobudne.

Výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku

Podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku hlavným predpokladom pre vyhotovenie a uplatnenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku (ďalej len „výzva“) je nezaplatenie dane alebo neodvedenie vybranej dane alebo zrazenej dane v lehote, ktorá je ustanovená daňovým poriadkom, osobitnou právnou úpravou alebo rozhodnutím správcu dane zo strany daňového subjektu. Osobitnú právnu úpravu je pritom potrebné rozlišovať podľa druhu dane, ktorá sa posudzuje v konkrétnom prípade.

Pokiaľ určuje správca dane lehotu pre zaplatenie dane, môže ísť len o právnu formu rozhodnutia, ktoré sa v daňovom konaní označuje ako platobný výmer. Tento musí vo všeobecnosti obsahovať náležitosti podľa § 63 daňového poriadku, ktoré sú tu určené kogentnou právnou úpravou a taxatívnym výpočtom.

V prípade, že v uvedených lehotách správca dane neuhradí daň, vzniká daňový nedoplatok, ku ktorého úhrade správca dane daňový subjekt vyzve. Podľa § 2 písm. f) daňového poriadku je potrebné pod „daňovým nedoplatkom“ rozumieť dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom, ako už bolo uvedené, vznik daňového nedoplatku sa posudzuje vždy individuálne.

Pokiaľ dôjde ku vzniku daňového nedoplatku, vyhotovenie výzvy na jeho úhradu je fakultatívnym oprávnením správcu dane, čo v § 80 ods. 1 daňový poriadok vyjadruje slovom „môže“, teda v prípade vzniku daňového nedoplatku je na rozhodnutí správcu dane, či vydá výzvu na jeho úhradu alebo začne daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o jeho začatí, čím sa tento proces spúšťa. Preto sa daňový dlžník nemôže spoliehať na to, že v prípade neuhradenia splatnej dane mu príslušný správca dane doručí výzvu na úhradu daňového nedoplatku v konkrétnom prípade.

Obsahové náležitosti výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku vyplývajú z daňového poriadku, pričom tam musí byť uvedená náhradná lehota na úhradu daňového nedoplatku, ktorá podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku nemôže byť kratšia ako 15 dní. Ide teda o určenie minimálneho trvania tejto lehoty, pričom daňový poriadok neustanovil maximálnu hranicu pre túto lehotu. Taktiež daňový poriadok výslovne ustanovuje, že správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Pritom daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu nekonkretizuje následky nedovedenia daňového nedoplatku v náhradnej lehote určenej vo výzve.

Správca dane môže využiť už spomínané daňové exekučné konanie, ktoré je podstatným nepriaznivým následkom neuposlúchnutia uvedenej výzvy, pokiaľ je správcom dane obec, tak v tom prípade je možné podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku využiť vymáhanie daňového nedoplatku cestou súdneho exekútora podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je osobitnou právnou úpravou.

Taktiež je možné využiť pokutu za neuposlúchnutie výzvy správcu dane, teda za nezaplatenie daňového nedoplatku v náhradne lehote určenej správcom dane vo výzve.

Taktiež by vo výzve správcu dane na úhradu daňového nedoplatku mal byť presne uvedený daňový nedoplatok, teda na akej dani vznikol a kedy mal byť splatný, prípadne pokiaľ už došlo k určitým procesným úkonom, napríklad k podaniu daňového priznania k dani podľa § 15 daňového poriadku alebo osobitnej právnej úpravy, je vhodné tam uviesť aj tieto fakty v celom rozsahu.

Pritom daňový poriadok neustanovuje možnosť vyhotovenia opakovanej výzvy na úhradu daňového nedoplatku, pokiaľ sa správca dane rozhodne takýto postup uplatniť, tak v tom prípade ide o možný postup.

Pre právnu relevanciu výzvy správcu dane na úhradu daňového nedoplatku je podstatné dodržať popri obsahových aj formálne aspekty. Ide predovšetkým o riadne doručenie uvedenej výzvy. Preto je potrebné vyriešiť otázku, či má byť takáto výzva doručená výlučne danému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk alebo postačuje aj „obyčajné“ doručenie inému subjektu, napríklad aj jeho blízkemu rodinnému príslušníkovi.

Vzhľadom na to, že v § 80 daňový poriadok neustanovuje špecifickú právnu úpravu, ktorá sa týka doručovania takejto výzvy daňovému dlžníkovi tak platí všeobecná právna úprava doručovania v daňovom konaní, ktorá je predmetom prvej časti, piatej hlavy daňového poriadku.

Vzhľadom na to, že doručenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku je podstatným procesným úkonom s ktorým sú pre adresáta spojené podstatné právne následky, tak je potrebné v súlade s § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku konštatovať, že výzva na úhradu daňovému nedoplatku by mala byť doručená dotyčnému daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, nakoľko ide o písomnosť, ktorej deň doručenia je rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. Uvedená právna ujma súvisí s premeškaním možnosti podať námietku proti tejto výzve správcu dane a taktiež so vznikom možných nepriaznivých právnych následkov, ktorými je napríklad možnosť správcu dane začať daňové exekučné konanie alebo pokiaľ je správcom dane obec, tak konanie pred súdnym exekútorom.

Pokiaľ daňový dlžník nesúhlasí s obsahom výzvy, tak môže proti nej podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku podať námietku, ktorá má odkladný účinok. Pri posudzovaní právnej úpravy námietky je potrebné zohľadniť jednak všeobecnú právnu úpravu námietky v daňovom konaní, ktorá je uvedená v § 71 daňového poriadku a špecifickú právnu úpravu podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku.

Príklad 4

Podľa všeobecnej právnej úpravy § 71 ods. 1 daňového poriadku podanie námietky v daňovom konaní nemá odkladný účinok, pokiaľ však ide o námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku, táto má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok.

Taktiež platí špecifická právna úprava, podľa ktorej námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku je možné podať v lehote 15 dní od doručenia výzvy. O podanej námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje a o námietke proti výzve sa rozhoduje zásadne rozhodnutím.

Vzhľadom na to, že § § 71 a 80 daňového poriadku neustanovujú špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia správcu dane o námietke proti výzve na úhradu daňového nedoplatku platí, že uvedené rozhodnutie musí obsahovať náležitosti podľa § 63 ods. 3 daňového poriadku, predovšetkým vo výrokovej časti je potrebné uviesť, o akej námietke sa rozhodovalo, výšku daňového nedoplatku a právne predpisy, podľa ktorých sa rozhodovalo, prípadne o nákladoch daňového konania podľa § 12 daňového poriadku, pokiaľ vznikli.

Pokiaľ správca dane vyhovel rozhodnutím námietke daňového dlžníka, tak takéto rozhodnutie nemusí podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku obsahovať odôvodnenie. Pokiaľ však správca dane námietke daňového dlžníka nevyhovel, rozhodnutie správcu dane o námietke musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom musí byť uvedené ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 71 daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke v daňovom konaní nemožno použiť opravné prostriedky, o tejto skutočnosti však musí byť dotyčný daňový dlžník riadne upovedomený.

Právne dôvody, pre ktoré daňový dlžník podáva proti výzve na úhradu daňového nedoplatku námietku, daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje a preto môže ísť napríklad o to, že daňový nedoplatok už medzičasom zanikol, tým, že bol uhradený alebo v námietke daňový dlžník preukáže, že mu bol určený v nesprávnej výške alebo úplne neoprávnene, k námietke by však mal priložiť aj jednotlivé dôkazné prostriedky.

Taktiež platí, že námietka je podaním v daňovom konaní a preto sa na ňu vzťahuje ustanovenie daňového poriadku o všeobecných náležitostiach podania, teda musí obsahovať:

•    kto ju podáva, teda presné označenie daňového dlžníka,

•    v akej veci, teda presné označenie výzvy, proti ktorej námietka smeruje a označenie správcu dane, ktorý výzvu na úhradu daňového nedoplatku vyhotovil,

•    čo sa námietkou navrhuje; v tomto prípade je potrebné uviesť, že daňový dlžník navrhuje správcovi dane zrušenie výzvy na úhradu daňového nedoplatku,

•    dôvody podania námietky; v tejto časti podanej námietky je potrebné presne uviesť skutkové a právne dôvody pre ktoré daňový dlžník námietku proti výzve na úhradu daňového nedoplatku podáva. Pokiaľ sa tvrdia určité právne skutočnosti, je vhodné ich aj náležite preukázať daňovým dlžníkom dôkaznými prostriedkami. Tak napríklad pokiaľ daňový dlžník argumentuje, že daňový nedoplatok už uhradil, je vhodné predložiť listiny, napríklad výpis z účtu daňového dlžníka, ktorým preukazuje opodstatnenosť svojich tvrdení.

Pokiaľ má podaná námietka nedostatky v tom, že neobsahuje niektorú z uvedených všeobecných obsahových náležitostí, pre ktoré nemôže byť spôsobilá na prerokovanie, napríklad v nej daňový dlžník neuviedol skutkové alebo právne dôvody jej podania, tak správca dane vyzve daňového dlžníka, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Pokiaľ daňový dlžník nedostatky v námietke v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným správcom dane, považuje sa takáto námietka za podanú bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový dlžník výzve príslušného správcu dane na úpravu námietky nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie námietky za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

V kontexte uvedených súvislostí je preto nevyhnutné, aby daňový dlžník komunikoval so správcom dane, ktorému námietku podal ohľadne jej možnej úpravy a odstránenia nedostatkov, ktoré má v porovnaní s náležitosťami na všeobecné podanie, ktoré ustanovuje daňový poriadok.

Pokiaľ námietka obsahuje všetky uvedené obsahové náležitosti požadované daňovým poriadkom, tak má podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku odkladný účinok. Preto okamihom podania takejto námietky až do rozhodnutia o nej príslušným správcom dane by sa mal správca dane zdržať jednotlivých úkonov, ktoré vedú k vymáhaniu daňového nedoplatku a na ktoré sa vzťahuje výzva správcu dane, ktorú vyhotovil. Správca dane preto nemôže začať daňové exekučné konanie niektorým zo spôsobov, ktoré sú v daňovom poriadku ustanovené.

Podľa § 80 ods. 2 daňového poriadku platí, že výzva na zaplatenie daňového nedoplatku sa použije aj na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.

RADA!

·   V záujme zabezpečenia procesného úkonu v daňovom konaní správca dane využíva výzvy určené daňovému subjektu, pokiaľ tento neurobí procesný daňový úkon sám.

·   V daňovom poriadku je možné rozlišovať viaceré výzvy správcu dane, pričom sem patrí aj výzva správcu dane na podanie daňového priznania a výzvu správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku, pokiaľ daňový nedoplatok vznikol.

·    V prípade nepodania daňového priznania daňovým subjektom musí správca dane vyhotoviť a zaslať daňovému subjektu výzvu na jeho podanie v konkrétnom prípade.

·   Pokiaľ dôjde ku vzniku daňového nedoplatku, vyhotovenie výzvy na jeho úhradu je fakultatívnym oprávnením správcu dane, čo v § 80 ods. 1 daňový poriadok vyjadruje slovom „môže“, teda v prípade vzniku daňového nedoplatku je na rozhodnutí správcu dane, či vydá výzvu na jeho úhradu alebo začne daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia o jeho začatí, čím sa tento proces spúšťa. Preto sa daňový dlžník nemôže spoliehať na to, že v prípade neuhradenia splatnej dane mu príslušný správca dane doručí výzvu na úhradu daňového nedoplatku v konkrétnom prípade.

·   A pritom právne dôvody, pre ktoré daňový dlžník podáva proti výzve na úhradu daňového nedoplatku námietku, daňový poriadok ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu neustanovuje a preto môže ísť napríklad o to, že daňový nedoplatok už medzičasom zanikol, tým, že bol uhradený alebo v námietke daňový dlžník preukáže, že mu bol určený v nesprávnej výške alebo úplne neoprávnene, k námietke by však mal priložiť aj jednotlivé dôkazné prostriedky v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

ZÁKON o správe daní (daňový poriadok)

§ 88

Základné ustanovenia

(1) Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.

(2) Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane; to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa osobitného predpisu. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu.

(3) Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, peniaze v hotovosti, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

(4) Správca dane je povinný

a)  zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b)  vykonať daňovú exekúciu len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

(5) Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu. Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie.

(6) Ak najneskôr v lehote do dvoch rokov od udelenia súhlasu podľa Občianskeho zákonníka správcom dane inej osobe ako záložnému veriteľovi alebo od doručenia oznámenia podľa Občianskeho zákonníka od iného záložného veriteľa nebol správca dane uspokojený zo zálohu, a to ani čiastočne, a predmet zálohu je vo vlastníctve daňového dlžníka,...