Vývoj personálnej práce
– nové trendy v súčasnosti

V dynamických premenách sa rodia, menia a rozvíjajú trendy prechodu k ľudskému kapitálu, k euromanažmentu ľudských zdrojov a z globálneho hľadiska možno povedať, že vzniká globálny manažment ľudských zdrojov. Pozitívne zmeny v podnikateľskej sfére tvorí koncepcia zodpovedného podnikania, v rámci ktorého sa presadzuje spoločenská zodpovednosť podnikov v sociálnej oblasti i v oblasti životného prostredia. Ako je to s vývojom personálnej práce a aké sú nové trendy v súčasnosti?

Program E-Recruitment systém (elektronický systém prijímania zamestnancov), sa realizuje pri výbere, prijímaní a rozmiestňovaní zamestnancov, spočívajúci vo vytvorení databázy a online systému sledovania budúceho zamestnanca počas procesu výberu, vytvára sa tzv. Externý pool talentov a Programy pool talentov. V práci s absolventmi škôl realizujú viaceré podniky Program plávajúcich pozícií (Floating positions program), v ktorom sa plánovite stále menia pozície zamestnanca – absolventa školy, ktorý po určitom období získa skúsenosti vo viacerých pracovných pozíciách a firma s ním (ak sa osvedčí) uzavrie pracovnú zmluvu na neurčitý čas.

PERSONÁLNE AGENTÚRY prostredníctvom internetu poskytujú servis pre uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom ponúk rôznych pracovných príležitostí, použitia životopisu v databázach uchádzačov o zamestnanie, ktoré si môže zhodnotiť firma, používa sa forma zasielania pracovných inzerátov na dohodnutú mailovú adresu (systém „CV agent“).

Medzi súčasné novotvary možno zaradiť slovo „ko – rozvoj“ (francúzsky „co – développement“, anglicky „co – development“), ktoré vzniklo spojením slov „kooperácia a rozvoj“. V rámci nového medzinárodného ekonomického poriadku sa tento nový inštitút používa v súvislosti s pojmami „vzájomná spolupráca, kooperácia“ vo vzťahu medzi Severom a Juhom Európy, medzi rozvojom a migráciou (ľudskými zdrojmi).

Migrácia je historicky spoločenský jav, ktorý výrazne ovplyvňuje politiku, ekonomiku, sociálne aspekty, ale aj bezpečnosť štátov a mení populačné zloženie jednotlivých krajín. Môže byť zdrojom konfliktov, ale tiež rozvoja, je však najmä fenoménom, ktorý ovplyvňuje budúcnosť jednotlivých krajín, a tým aj celého ľudstva. Migrácia preto vyžaduje systémový prístup a kvalifikované riadenie. Nemá byť spolitizovaná, avšak vlády sa nesmú obávať prijímať adekvátne politické rozhodnutia pri jej riadení. Keďže migrácia objektívne ovplyvní našu budúcnosť, my musíme ovplyvňovať migráciu.

Pokiaľ ide o samotný význam slova migrácia, pod týmto termínom možno rozumieť presun z jedného miesta na iné, pohyb pracovných síl, pohyb ľudských más, sťahovanie, presídľovanie. Vo všeobecnosti migrovať znamená sťahovať sa. Migrácia sa celosvetovo stáva jedným z najvýznamnejších javov 21. storočia, nakoľko súčasné globalizačné, integračné procesy, rozvoj dopravy a informačných technológií, rozdiely v životnej úrovni, sa stali významným faktorom vzrastajúceho významu a intenzity migrácie.

Medzi hlavné príčiny migrácie obyvateľstva v súčasnosti patrí útek občanov z krajiny pôvodu, resp. posledného trvalého pobytu pred prenasledovaním najmä z dôvodov: rasových, náboženských, národnostných, politických, ako aj pred dôsledkami vojnových konfliktov a etnických čistiek. Najväčšiu skupinu tvoria ekonomickí migranti, ktorých dôvody odchodu z krajiny pôvodu sú nepriaznivé ekonomické a životné podmienky.

Medzinárodná migrácia je jedným z kľúčových faktorov globalizácie. Ďalším uplatňovaným kritériom migrácie je dobrovoľné, či vynútené rozhodnutie opustiť domovskú krajinu, teda migrácia dobrovoľná, alebo migrácia vynútená. Vstupom SR do EÚ došlo k zmenám v riešení azylovej problematiky, ktoré si vyžiadali vykonanie zásadných zmien v migračnej a azylovej stratégii akceptujúcich pritom celý rad medzinárodných dokumentov smerujúcich svojím obsahom k postupnému vytváraniu jednotnej migračnej a azylovej politiky členských štátov EÚ.

Pokiaľ ide o prisťahovalectvo z iných krajín (mimo EÚ), prevažne sú to ľudia, ktorí prídu na naše územie úplne insolventní, bez dokladov, neovládajú jazyk a častokrát sú nadmieru psychicky frustrovaní a dokonca možno povedať, že mnohí prežívajú psychickú krízu, kedy museli opustiť svoju rodinu a svoju krajinu. V ich rodnej krajine nechali svoju rodinu, všetok svoj majetok, kultúru, v ktorej žili a mnohí sa do nej už nikdy nevrátia. Prinášajú si so sebou rozličné kultúrne zvyklosti, zdravotné návyky, ako napr. to, že v ich krajine vôbec neexistuje psychologická starostlivosť, a preto návštevu u psychológa nepoznajú. Tak ako všetci ľudia na svete, aj prisťahovalci majú rozličné osobnosti, ich štruktúru a dynamiku, rovnako môžu prežívať rozličné psychické problémy, ich pracovné návyky sú odlišné od tých, ktoré sú zabehnuté v hosťujúcej krajine a sú známe aj prípady, kedy nemajú žiadne doklady, nemajú kde bývať a stávajú sa absolútnymi ľuďmi bez domova.

Aj v oblasti ošetrovateľstva porozumieť a vyhovieť požiadavkám i potrebám ľudí rôznych kultúr a národností si vyžaduje od zdravotných sestier získanie vedomostí a zručností z oblasti multikultúrnej výchovy, ktoré zvýšia nimi poskytovanú úroveň a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Práve mnohé problémy, ktoré vznikajú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, súvisia s rôznorodosťou kultúr a bohužiaľ, vyplývajú aj z nedostatku porozumenia a tolerancie.

Rada Európy v dokumente Parlamentného zhromaždenia Doc. 10654 (2005) „Politika ko–rozvoja ako pozitívny prostriedok na reguláciu prílivov migrantov“ a v Odporúčaní 1718 (2005) zhodnotila pozitívny vplyv migrácie na svetovú ekonomiku a na všetky zainteresované subjekty.

Pod pojmom „Spravovanie Internetu“ sa všeobecne používa jeho charakteristika ako tvorba a aplikácia princípov, noriem, pravidiel, rozhodovacích procedúr a vlastných spoločných programov štátov, súkromného sektoru a občianskej spoločnosti, v rámci ich osobitných úloh, v rámci formovania rozvoja a používania Internetu. Medzi základnými princípmi svetového prístupu k Internetu patrí i jeho stabilita a bezpečnosť, ochrana duševného vlastníctva, právo na slobodu prejavu, ochrana údajov a rešpektovanie súkromného života.

PÔSOBENIE INTERNETU patrí medzi najvýznamnejšie výdobytky ľudskej civilizácie, jeho kreovanie a pôsobenie má medzinárodnoprávne aspekty a ovplyvňuje aj realizáciu a aplikáciu pracovného práva v personálnych činnostiach. V roku 2005 sa predpokladalo, že Internet využívalo asi 900 miliónov ľudí na celom svete, v Európe ho využívalo asi 250 miliónov Európanov. Jeho obrovský význam aj v podnikateľskej oblasti je nenahraditeľný, stáva sa všeľudskou hodnotou, preto medzinárodné spoločenstvo pôsobí na tvorbu princípov jeho správneho pôsobenia a dobrého spravovania (Internet Governance).

V rámci EÚ sa formou revidovanej Lisabonskej stratégie z roku 2000 vytvoril Európsky informačný priestor, v ktorom sa, okrem iného, predpokladá realizácia princípu umožniť prístup k výdobytkom informačnej spoločnosti pre všetkých.

Systém eLearning je moderným systémom vzdelávania, v systéme eContent sa používa metóda komunitárneho programovania v oblasti tvorby paneurópskeho digitálneho obsahu vo verejnom záujme. Európska komisia definuje problematiku informatizácie verejnej správy eGovernment ako zavádzanie informačno – komunikačných technológií do verejnej správy spoločne s organizačnými zmenami, novými postupmi a zručnosťami v snahe zvýšenia efektívnosti pri poskytovaní služieb, zvýšenia transparentnosti a posilnenia verejnej politiky.

Pokiaľ si zoberieme nové technológie a pôsobenie MOP, možno povedať, že globalizácia trhového hospodárstva, oslabenie štátu ako skutočnej sily pre činnosť a úpadok odborovej sily v mnohých priemyselných krajinách sú vážnymi výzvami pre tradičné systémy pracovnoprávnych vzťahov. Technologický pokrok zmenil obsah úloh a organizáciu práce; tieto zmeny majú zasa hlboký vplyv na schopnosť a smerovanie režimov kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Tradičný model – spoločný rozvrh práce pre všetkých zamestnancov na jednom mieste – postupne udáva pestrejšie rozvrhy a decentralizované vykonávanie pracovných miest na rôznych miestach, vrátane doma, s menším priamym dohľadom zamestnávateľa. Takzvané „atypické“ pracovnoprávne vzťahy si zaslúžia menej a menej tejto kvalifikácie, keďže počet neistých alebo príležitostných pracovníkov naďalej rastie. Na druhej strane to vytvára tlak na zavedené systémy pracovnoprávnych vzťahov.

NEOLIBERÁLNA IDEOLÓGIA, ktorá uprednostňuje uzatváranie individuálnych pracovných zmlúv pred kolektívnymi zmluvami, predstavuje ďalšiu hrozbu pre tradičné systémy pracovnoprávnych vzťahov. Tieto systémy sa zrodili zo vzniku kolektívneho zastúpenia pracovníkov, čo v minulosti ukázalo, že izolovaní pracovníci sú vo vzťahu k zamestnávateľovi v slabej pozícii. V závislosti od ich súčasných tradícií a inštitúcií môžu strany systému pracovnoprávnych vzťahov reagovať veľmi odlišne na rovnaké tlaky, rovnako ako si manažéri môžu vybrať nákladovo hodnotovú stratégiu alebo skôr stratégiu s pridanou hodnotou, ktorá bude čeliť zvýšenej hospodárskej súťaži.

Stupeň zapojenia pracovníkov alebo úloha kolektívneho vyjednávania v systéme pracovnoprávnych vzťahov nepochybne ovplyvňuje prístup manažérov k otázkam bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku.

Ďalšou konštantou zostáva ekonomická závislosť jednotlivých pracovníkov od zamestnávateľa; táto skutočnosť má vážne potenciálne dôsledky na zdravie a bezpečnosť.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.