Využívanie rodinných príslušníkov
pri podnikaní

Drobní podnikatelia – živnostníci pri svojom podnikaní často potrebujú výpomoc rodinných príslušníkov, aby dokázali zabezpečiť plynulý chod svojej malej prevádzky. Súčasne platný Zákonník práce nezakazuje vzájomné zamestnávanie manželov, umožňuje uzavrieť medzi manželmi nielen pracovný pomer ale aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pri svojej činnosti však nesmú zabúdať na právne podmienky stanovené zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý vo vzťahu k občanom SR žiada vo všeobecnosti od zamestnávateľa splnenie dvoch základných podmienok:

•    založenie pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorá pre neho vykonáva závislú prácu

a súčasne

•    prihlásenie osoby vykonávajúcej závislú prácu pre zamestnávateľa do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

Postup, ktorý musí zamestnávateľ pre splnenie týchto dvoch podmienok dodržať je presne stanovený v Zákonníku práce a v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

V podnikateľskej praxi je zamestnávanie manželky (manžela) na základe uzavretého pracovného pomeru málo rozšírené. Nevýhodou takého vzťahu je pomerne vysoká odvodová povinnosť partnera – zamestnávateľa, a aj náročnosť z hľadiska vedenia mzdovej evidencie, ktorá sa prejaví hlavne vtedy, ak manžel (manželka) – podnikateľ, zamestnáva v pracovnom pomere len svojho partnera (prihlásenie na daňový úrad a do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, mesačné platby do poisťovní, zasielanie výkazov do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, hlásení a prehľadov na daňový úrad a podobne).

Výhody zamestnávania manželov

Medzi výhody tohto druhu spolupráce manželov je možné zaradiť: 

•    manžel – zamestnanec, má pravidelný príjem, 

•    manžel – zamestnanec v prípade práceneschopnosti dostáva peňažné dávky, 

•    manžel – podnikateľ, znižuje vyplatenými mzdami a odvodmi do Sociálnej a zdravotnej základ dane a tým aj svoju daňovú povinnosť,

•    manžel – podnikateľ, využíva svojho partnera na tie práce, ktoré už sám nestíha a môže sa na neho spoľahnúť.

Nevýhody vzájomného
zamestnávania manželov

•    vysoká odvodová povinnosť zamestnávateľa za manžela – zamestnanca,

•    administratívna náročnosť – vystavovanie mesačných výkazov do poisťovní a na daňový úrad, štvrťročných prehľadov a ročných hlásení na daňový úrad a podobne, prácnosť pri vedení mzdového účtovníctva, ak mzdové účtovníctvo nevedie podnikateľ sám, finančná náročnosť v prípade, že mu ho vedie iná fyzická osoba alebo právnická osoba. 

V praxi sa môžeme stretnúť s tým, že jeden z partnerov zamestnáva druhého na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Tento spôsob je možné využiť najmä vtedy, ak partner, ktorý vypomáha partnerovi – podnikateľovi, je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa alebo je na dôchodku, prípadne študent. Zamestnávanie na dohodu je vhodné najmä, ak jeden z manželov len vypomáha, napríklad pri nárazových prácach, rôznych akciách a podobne.

Pri podnikaní jedného manžela samostatne so zamestnávaním druhého manžela alebo niektorého ďalšieho člena rodiny vzniká rodinný podnik, keďže podmienkou existencie rodinného podniku fyzickej osoby – podnikateľa, je skutočnosť, že najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Vypomáhanie podnikajúcemu
manželovi (manželke)

Spoločné podnikanie manželov formou vypomáhania manželkou (manželom), ktorý nie je podnikateľom (podnikateľkou) – fyzickou osobou umožňuje Zákon o nelegálnej práci. Podnikateľovi – fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu rodinní príslušníci, ktorí sú príbuznými v priamom rade:

•    manžel (manželka),

•    príbuzní v priamom rade – otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka,

•    súrodenec,

Súčasne však pre nich platia tieto podmienky:

•    musia byť dôchodkovo poistení alebo

•    sú poberateľmi dôchodku, alebo

•    ide o žiaka alebo študenta do 26 rokov veku.

Aby bolo teda možné uplatniť pre rodinného príslušníka výnimku z nelegálneho zamestnávania resp. z nelegálnej práce, musia byť v súčasnosti splnené viaceré podmienky, a to:

•    práca je týmto rodinným príslušníkom vykonávaná pre fyzickú osobu – podnikateľa,

•    existencia definovaného príbuzenského vzťahu a

•    rodinný príslušník je dôchodkovo poistený, alebo je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom vo veku do 26 rokov.

Príklad 1

22 ročný syn, študent vysokej školy, pomáha svojmu otcovi, živnostníkovi, ktorý má stavebnú firmu, a to počas letných prázdnin každý deň vždy minimálne 8 hodín. S otcom však nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu a vzhľadom na druh práce a odpracovaný čas nie sú splnené ani podmienky pre výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študenta.

Vzhľadom na výnimku zo Zákona o nelegálnej práci nejde o nelegálne zamestnávanie ani o výkon nelegálnej práce.

Tento spôsob je výhodný u podnikateľa v prípade nárazových prác, nerovnomerného rozsahu prác v určitých časových obdobiach. Podnikateľ môže v takýchto prípadoch využiť na splnenie nárazových prác výpomoc manžela (manželky), prípadne iného rodinného príslušníka Výhodou tohto systému spolupráce je operatívnosť a prakticky žiadna administratívna náročnosť.

Nevýhodou tohto spôsobu spolupráce je, že podnikajúci manžel (manželka) nevypláca vypomáhajúcemu manželke (manželovi) alebo rodinnému príslušníkovi žiadnu mzdu a ani inú odmenu, preto si nemôže uplatniť do daňových výdavkov žiadne náklady. Vypomáhajúci manžel získa príjem z tohto spôsobu podnikania len nepriamym spôsobom.

Príklad 1

Manželia sú zamestnaní na základe pracovného pomeru. Manželka má okrem hlavného zamestnania aj živnosť, pri ktorej jej manžel vypomáha. Aký je správny postup pri rozdelení príjmov a výdavkov na konci roka?

Podľa súčasne platného zákona o dani z príjmov si manželia nemôžu deliť príjmy a výdavky na vypomáhajúcu osobu. Ak chcú manželia naďalej spoločne podnikať a deliť si dosiahnuté príjmy z podnikania musí si manžel vybaviť živnostenské oprávnenia a môžu uzatvoriť združenie. Iným spôsobom spoločného podnikanie je možnosť zamestnať manžela napr. na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.

V prípade, že budú manželia aj naďalej podnikať doterajším spôsobom (bez uzatvorenia niektorej zo zmlúv), celý príjem bude zdaňovať manželka.

Pri podnikaní jedného manžela samostatne so súčasným využívaním vypomáhajúceho druhého manžela alebo niektorého ďalšieho člena rodiny nevzniká rodinný podnik. Podmienkou existencie rodinného podniku fyzickej osoby – podnikateľa, je skutočnosť, že najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Rodinné podnikanie prostredníctvom obchodnej spoločnosti

Zákonom č. č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, sa s účinnosťou od 1. 7. 2023 obsahuje ustanovenia týkajúce sa rodinných podnikov, čím rodinné podnikanie nadobudlo samostatný právny rámec s dôrazom na existenciu rodinných väzieb. Tieto väzby sú pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania, ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie. Oficiálne tak vstúpil do našej legislatívy termín „rodinný podnik“.

Pre rodinné podniky sa nevytvára nová samostatná právna forma, ale ustanovili sa znaky rodinného podniku pre existujúce právne formy podnikania. Rodinný podnik môže byť obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak spĺňajú nižšie uvedené kritériá.

Rodinný podnik, ktorým je obchodná spoločnosť/družstvo, v ktorom

a)  najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny vykonávajú priamo alebo nepriamo väčšinu hlasovacích práv a najmenej jeden člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo

b)  najmenej dvaja členovia spoločnej rodiny majú hospodársky prospech z podnikania obchodnej spoločnosti/družstva spolu viac ako 50 % zo zisku po zdanení alebo

c)  jeden člen spoločnej rodiny je jediným spoločníkom alebo jediným akcionárom obchodnej spoločnosti a súčasne je jej štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a najmenej jeden iný člen spoločnej rodiny je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo členom dozornej rady tejto obchodnej spoločnosti alebo je v pracovnoprávnom vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou.

Rodinný podnik, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ, ak najmenej jeden člen spoločnej rodiny je v pracovnoprávnom vzťahu s touto fyzickou osobou – podnikateľom.

Rodinný podnik si môžu založiť členovia spoločnej rodiny. Nimi podľa novely zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sú:

•    manželia,

•    príbuzní v priamom rade (napr. potomkovia),

•    súrodenci a 

•    osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a ich manželia (napr. strýko a neter, bratranci).

Rodinný podnik je obchodná spoločnosť, družstvo alebo aj fyzická osoba – podnikateľ, ktorí sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 ObchZ. Rodinným podnikom nemôže byť subjekt, ktorý nebol zriadený s cieľom podnikania alebo ktorý nevykonáva hospodársku činnosť, ktorá nemá charakter podnikania.

Zákon umožňuje aj pri s. r. o. vypomáhanie rodinných príslušníkov. Ak pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuznými v priamom rade, súrodencami alebo manželmi, vykonáva prácu bez zmluvného vzťahu

•    príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel niektorého z týchto spoločníkov, ak tento

•    je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku,

nejedná sa o nelegálne zamestnávanie. Pokiaľ však nie sú splnené ostatné podmienky rodinného podniku samotným vypomáhaním rodinného príslušníka v s. r. o. rodinný podnik nevzniká.

ZÁKON č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník

§ 2

Podnikanie

(1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a)  osoba zapísaná v obchodnom registri,

b)  osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c)  osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d)  fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

(3) Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo v živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, ktoré užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylučuje, alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti s úradne osvedčeným podpisom alebo písomný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti alebo jej časti, ak ide o podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti alebo jej časti počítanej podľa veľkosti ich podielov, s úradne osvedčenými podpismi ako sídla alebo miesta podnikania do obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom; to neplatí, ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností.

(4) Adresou sa rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

(5) Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu ...