Využívanie automobilu FO

optimalizácia dane

Častou otázkou, hlavne u malých podnikateľov je, či majú zaradiť novoobstaraný osobný automobil do obchodného majetku alebo nie. Rozhodnutie o tom, či podnikateľ zaradí automobil do obchodného majetku alebo ho bude využívať ako automobil súkromný, nezaradený v obchodnom majetku, ovplyvní výšku daňových výdavkov a tým aj výšku dane z príjmov.

Pri rozhodovaní by mal podnikateľ brať do úvahy okrem výšky obstarávacej ceny a predpokladanej doby používania automobilu v podnikaní aj to, či ho bude využívať aj na súkromné účely a ako často, či ide o nový osobný automobil alebo už starší, ktorý bude vyžadovať väčšie výdavky na údržbu a opravy, to či je podnikateľ registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty a daň si môže odpočítať a tým „kúpiť automobil lacnejšie“. Každý podnikateľ má snahu optimalizovať výšku svojej daňovej povinnosti k dani z príjmov, preto by mal zvážiť, čo je pre neho výhodnejšie a podľa toho sa rozhodnúť.

Daňové výdavky

Druh a výška výdavkov, ktoré si môže podnikateľ uplatniť ako výdavky daňové, ovplyvňuje základ dane a tým aj výšku dane z príjmov fyzických osôb (ďalej „FO“). Čím vyššie daňové výdavky podnikateľ vykáže, tým nižšiu daň z príjmov FO zaplatí.

Daňové výdavky uplatňuje podnikateľ podľa ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v z.n.p. (ďalej „ZDP“), najmä podľa § 2 písm. i) a § 19 až 21. Z definícií daňového výdavku vyplýva, že výdavok je možné uznať za daňový, ak spĺňa všetky tieto podmienky:

•    výdavok súvisí so zdaniteľným príjmom, t. z. že výdavok musí byť vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré ovplyvňujú základ dane (musí ísť o výdavok, ktorý súvisí s predmetom podnikania),

•    výdavok je preukázateľne vynaložený, t. z., že výdavok musí byť fyzicky doložený dokladom, napríklad faktúrou, bankovým výpisom, potvrdenkou, kúpnou zmluvou a podobne,

•    výdavok je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v daňovej evidencii, t. z., že výdavok musí byť zaúčtovaný v súlade s účtovnými predpismi alebo zaevidovaný v daňovej evidencií, ktorú podnikateľ vedie podľa § 6 ods. 11 ZDP,

•    pri započítaní výšky daňového výdavku sa musia dodržiavať limity, ktoré sú ustanovené v samotnom ZDP alebo osobitnom predpise.

O tom, čo všetko si môže podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov, rozhoduje predovšetkým to, či má automobil zaradený v obchodnom majetku alebo ho využíva ako súkromný, nezaradený v obchodnom majetku.

Za osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku podnikateľa

(súkromný automobil) sa považuje automobil, ktorý podnikateľ vlastní, t. z. je jeho majiteľom a nevložil ho do obchodného majetku (do podnikania, do majetku firmy). Súkromným osobným automobilom môže byť aj automobil, ktorý má podnikateľ v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou (manželom) a je „napísaný na manželku (manžela)“. V takomto prípade by mal mať podnikateľ súhlas manželky (manžela) na využívanie automobilu v podnikaní.

Poznámka

Obchodný majetok je podľa ustanovenia § 2 písm. m) ZDP súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má FO s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých FO účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11. Obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

Ak podnikateľ používa v podnikaní súkromný osobný automobil, pri uplatňovaní a stanovení výšky daňových výdavkov musí vychádzať z jednotlivých ustanovení ZDP.

Ako daňové výdavky si môže uplatniť:

•    výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a výdavky vo výške základnej náhrady za každý kilometer, lebo podľa § 19 ods. 2 písm. e) bod. 1 ZDP, ak podnikateľ na cestovanie do iného miesta, ako je miesto jeho obvyklého podnikania, využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky (ďalej „PHL“) podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy podľa § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v z.n.p. (ďalej „ZCN“). V sume základnej náhrady sú už zahrnuté všetky výdavky súvisiace s používaním automobilu, alebo

•    výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % PHL, lebo podľa § 19 ods. 2 písm. e) bod 2 ZDP ak podnikateľ na cestovanie do iného miesta, ako je miesto jeho obvyklého podnikania, využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených km podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo osobitne. Ak sa podnikateľ rozhodne takto postupovať, nemusí viesť evidenciu jázd, ale nemôže si uplatniť náhradu za každý najazdený km,

•    daň z motorových vozidiel, ktorú je povinný platiť ako používateľ automobilu, lebo osobný automobil využíva na podnikanie,

•    ďalšie výdavky, ktoré súvisia s používaním automobilu v podnikaní pri pracovných cestách, napríklad parkovné, diaľničné poplatky.

Všetky uvedené výdavky sú daňovými výdavkami podnikateľa len pokiaľ súvisia s pracovnou cestou vykonanou v súvislosti s podnikaním a spĺňajú aj ostatné podmienky ustanovenia § 2 písm. i) ZDP. Výdavky spojené s obstaraním súkromného osobného automobilu (obstarávacia cena a náklady s tým spojené), nie sú daňovými výdavkami. Takýto automobil sa neodpisuje, pretože nie je zaradený v obchodnom majetku, t. z., že odpisy nie sú daňovým výdavkom. Za daňové výdavky sa nepovažujú ani výdavky vynaložené na údržbu a opravu, povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie.

Ak podnikateľ vloží osobný automobil do obchodného majetku,

za daňové výdavky môže považovať:

•    výdavky súvisiace s obstaraním automobilu, ale len podľa ustanovení ZDP,

•    všetky výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré súvisia s prevádzkou automobilu.

Daňové výdavky súvisiace s obstaraním osobného automobilu

Podľa § 22 ods. 2 ZDP je osobný automobil považovaný za odpisovaný hmotný majetok, ak jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok. Vstupná cena automobilu sa do daňových výdavkov dostane prostredníctvom odpisov. Z daňového hľadiska je osobný automobil zaradený do 1.odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Automobil sa môže odpisovať, podľa § 27 ZDP, len rovnomerných spôsobom.

Pre osobný automobil, ktorého vstupná cena je 48 000 eur a viac, platí tzv. „limitované odpisovanie“ (§ 17 ods. 34 ZDP). Čo to pre podnikateľa znamená?

Podnikateľ je povinný porovnávať výšku daňového odpisu u osobného automobilu, ktorého vstupná cena je 48 000 eur a viac, uplatneného v daňových výdavkoch, s výškou základu dane z príjmov podľa § 6 ZDP vykázaného v príslušnom zdaňovacom období.

Ak základ dane podnikateľa za príslušné zdaňovacie obdobie je nižší ako 12 000 eur, podnikateľ má povinnosť upraviť základ dane jeho zvýšením o sumu rozdielu medzi skutočne uplatnenými daňovými odpismi automobilu a sumou 12 000 eur.

Daňové výdavky vynaložené pri používaní automobilu

Podnikateľ, ktorý zaradil osobný automobil do obchodného majetku, môže všetky výdavky, ktoré súvisia s prevádzkou, opravou a údržbou tohto automobilu, za podmienky, že sa automobil použije na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, považovať za daňové výdavky.

Do daňových výdavkov môže zahnúť:

•    výdavky na obstaranie osobného automobilu formou ročného daňového odpisu, ktorý vypočíta podľa § 26 a 27 ZDP, s prihliadnutím na ustanovenia § 17 ods. 34 ZDP (limitované odpisovanie),

•    výdavky na technické zhodnotenie osobného automobilu, len podľa ustanovení ZDP. Podľa § 21 ods. 1 písm. g) ZDP výdavky na technické zhodnotenie nie sú daňovými výdavkami. Technickým zhodnotením automobilu sú podľa § 29 ods. 1 ZDP výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu, ktoré sú vyššie pri jednom hmotnom majetku ako 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 eur sa odpisuje ako súčasť vstupnej ceny automobilu,

•    výdavky na spotrebované PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) ZDP. Podnikateľ si môže zvoliť jeden z troch spôsobov:

1. spôsob: podnikateľ postupuje podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP, t. z., že výdavky na spotrebované PHL stanoví podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze (ďalej TP). Ak sa spotreba v TP neuvádza alebo sa nezhoduje so skutočnou spotrebou, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorá ma na to oprávnenie alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu,

2. spôsob: podnikateľ môže postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 2 ZDP a výdavky na spotrebované PHL stanoví na základe dokladov o nákupe PHL najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky osobného automobilu,

3. spôsob: podnikateľ môže postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 3 ZDP a využije možnosť stanoviť výdavky na PHL vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie primeranému počtu najazdených km podľa stavu tachometra na začiatku a na konci zdaňovacieho obdobia.

•    výdavky na údržbu a opravy osobného automobilu, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prevádzky automobilu,

•    zákonné poistenie a havarijné poistenie,

•    daň z motorových vozidiel, ktorú podnikateľ zaplatil,

•    ďalšie výdavky vynaložené pri využívaní osobného automobilu, napríklad diaľničné poplatky, parkovné a podobne.

Uvedené výdavky môže podnikateľ uplatniť ako daňové výdavky len ak spĺňa všetky podmienky ustanovené v § 2 písm. i) ZDP, t. z. môže ich uplatniť v plnej preukázateľnej výške ak je osobný automobil využívaný na pracovné cesty pri výkone podnikania, výdavky sú zaúčtované v jeho účtovníctve alebo zaevidované v daňovej evidencii a pri započítaní výšky daňového výdavku podnikateľ dodržiava stanovené limity. Ak by podnikateľ osobný automobil, ktorý ma zaradený v obchodnom majetku používal aj na súkromné účely, mal by daňové výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu znížiť o pomernú časť zodpovedajúcu percentu jeho využívania na súkromné účely. Zníženie by sa týkalo aj odpisov, lebo podľa § 24 ods. 4 ZDP môže pri využívaní automobilu len sčasti na podnikanie zahrnúť do daňových výdavkov len pomernú časť odpisov.

Ak je podnikateľ registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) a súčasťou ceny jednotlivých výdavkov je aj DPH, podnikateľ – platiteľ DPH má nárok na odpočítanie DPH, ak osobný automobil využíva v podnikaní.