Využitie pomôcok a dôkazov

v daňovom procese

Priebeh daňového procesu je striktne daný platnou právnou úpravou. Jednou z podstatných právnych povinností daňového subjektu voči správcovi dane je podať daňové priznanie. Lehoty pre podanie daňového priznania ustanovuje osobitná právna úprava. Pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, začne správca dane určovať daň podľa pomôcok v danom prípade. V daňovom procese vykonáva príslušný správca dane aj dokazovanie, ktoré je podstatným podkladom pre jeho rozhodnutie.

Prípady, v ktorých sa určuje
daň podľa pomôcok

Príklad 1

Pretože daňový subjekt nepodal daňové priznanie v lehote, ktorú ustanovuje osobitná právna úprava, príslušný správca dane začal z úradnej moci konanie o určenie dane podľa pomôcok. Uvedený postup správcu dane považoval daňový subjekt za nezákonný, pretože podľa jeho názoru ho správca dane mal najprv na podanie daňového priznania vyzvať. Uvedený názor daňového subjektu je správny?

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“) správca dane, ktorý je príslušný na daňové konanie určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt:

a)  nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

b)  nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo

c)  neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku (ide o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti).

Prípad nepodania daňového
priznania ani na výzvu správcu dane

Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov. Tak napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. januára daného roka, kedy mu vznikla daňová povinnosť k dani, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.

Taktiež podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku musí daňové priznanie podať každý daňový subjekt, ktorého správca dane na jeho podanie vyzve. V uvedenej výzve správca dane poučí daňový subjekt o právnych následkoch, ktoré vzniknú vtedy, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie. Iné obsahové náležitosti takejto výzvy daňový poriadok výslovne neustanovuje. Podané daňové priznanie musí byť uvedené na ustanovenom tlačive; pokiaľ sa zasiela elektronickými prostriedkami, musí mať ustanovenú formu.

Pokiaľ daňové priznanie nebolo riadne podané v lehote podľa osobitných predpisov, tak na základe § 15 ods. 2 daňového poriadku správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Pokiaľ nebolo daňové priznanie povinným daňovým subjektom riadne podané, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt bol správcom dane vyzvaný na jeho podanie, je potrebné určiť výšku základu dane a sumu následnej daňovej povinnosti prostredníctvom pomôcok.

Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového subjektu bol správny.

Príklad 2

Pretože daňový subjekt nepodal správcovi dane daňové priznanie, a to ani na jeho výzvu, správca dane začal z úradnej moci konanie o určovaní dane podľa pomôcok. Taktiež podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku zaslal správca dane daňovému subjektu aj oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. Okamžite po doručení tohto oznámenia však doručil správcovi dane daňový subjekt predmetné daňové priznanie. Uvedené daňové priznanie však správca dane nebral ako pomôcku, čo bolo podľa názoru daňového subjektu v rozpore s platným právom. Uvedený názor daňového subjektu bol správny?

Pokiaľ bolo po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok doručené príslušnému správcovi dane daňové priznanie, tak je ho možné podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku použiť ako pomôcku a podľa neho možno určiť sumu daňovej povinnosti, ktorú je potrebné správcovi dane uhradiť. Ide však o právo a nejde o právnu povinnosť správcu dane použiť oneskorene podané daňové priznanie daňového subjektu ako pomôcku.

Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového subjektu nebol správny.

Prípad nesplnenia preukazovania a splnenia zákonných povinností daňovým subjektom

V daňovom konaní má daňový subjekt právnu povinnosť dokazovať niektoré tvrdenia. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné a majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti alebo majú vzťah k predmetu daňového konania. Pokiaľ je daňový subjekt vyzvaný na predloženie dôkazných prostriedkov kedykoľvek počas daňového konania správcom dane, musí dôkazné prostriedky predložiť.

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti alebo nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní, inak príslušný správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok, a to zaslaním oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu.

Vzťah určovania dane podľa
pomôcok a daňovej kontroly

Pokiaľ daňový subjekt nepodá riadne a včas daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, tak podľa § 15 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane začne konanie o určovaní dane podľa pomôcok a nemôže súčasne začať vykonávať daňovú kontrolu u toho istého daňového subjektu. Pokiaľ správca dane vyzve daňový subjekt na vysvetlenie nejasností v riadne podanom daňovom priznaní podľa § 17 ods. 1 a 2 daňového poriadku a daňový subjekt ani v uloženej lehote dané vysvetlenie neposkytne a ide o skutočnosť, ktorá má vplyv na daňovú povinnosť, tak správca dane podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku začne daňovú kontrolu, nemôže však súbežne začať konanie o určovaní dane podľa pomôcok.

Súbeh daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok sa vylučuje, o čom svedčí aj § 46 ods. 9 písm. b) daňového poriadku podľa ktorého daňová kontrola je ukončená dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku. Pokiaľ sa doručujú písomnosti výlučne daňovému subjektu do vlastných rúk, platí ustanovenie § 31 ods. 1 písm. a) až a c) daňového poriadku aj v konaní o určovaní dane podľa pomôcok.

Priebeh určovania dane
podľa pomôcok

Určovanie dane podľa pomôcok, pokiaľ nastanú prípady, ktoré boli uvedené, možno začať len na základe doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok daňovému subjektu. Podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku je dňom začatia určovania dane podľa pomôcok deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok.

Príklad 3

V daňovom konaní zaslal správca dane daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. V rámci tohto konania predložila iná fyzická osoba audiovizuálny záznam, ktorý preukazoval výkon zdaniteľného plnenia daňovým subjektom. Audiovizuálny záznam však správca dane nepoužil ako pomôcku, pretože ho za pomôcku neustanovuje § 48 ods. 3 daňového poriadku, kde sú pomôcky vymedzenie právnym výpočtom. Podľa názoru fyzickej osoby však tak správca dane mal povinnosť urobiť. Uvedený názor fyzickej osoby je správny?

V § 48 ods. 3 daňový poriadok ustanovuje len demonštratívnym právnym výpočtom jednotlivé pomôcky, ktoré môžu napomôcť správcovi dane určiť daň podľa pomôcok. Takýmito pomôckami môžu podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

Tak napríklad správca dane môže využiť poznatok o sume daňovej povinnosti iného, porovnateľného daňového subjektu, ktorý vykonáva porovnateľné podnikateľské aktivity a v porovnateľnej podnikateľskej oblasti. Taktiež môže správca dane využiť výpovede iných daňových subjektov, znalecké posudky alebo podklady zo strany inštitúcií štátu. Pretože výpočet pomôcok v danom poriadku je len demonštratívny, uvedený názor fyzickej osoby je správny.

Podľa § 48 ods. 4 a 5 daňového poriadku platí, že pokiaľ v priebehu určovania dane podľa pomôcok daňový subjekt predloží správcovi dane podklady, napríklad z vlastného účtovníctva, tak správca dane môže, ale nemusí takéto podklady brať do úvahy. Pritom ale musí zohľadňovať nielen fakty v neprospech, ale aj v prospech daňového subjektu, a to aj vtedy, keď ním neboli uplatnené.

Protokol o určení dane
podľa pomôcok

Pokiaľ je konanie o určení dane podľa pomôcok vykonané, teda je na základe neho odhadom určená výška základu dane, a aj suma daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol spolu s výzvou na vyjadrenie, pričom na obsah tohto protokolu sa podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku primerane vzťahuje ustanovenie § 47 daňového poriadku o obsahu protokolu z daňovej kontroly. K protokolu môže daňový subjekt podať vyjadrenie, ku ktorému ho správca dane vyzve.

V danom prípade má daňový subjekt podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku právo písomne sa vyjadriť k otázke zákonnosti určenia dane podľa pomôcok a taktiež k tomu, či správca dane pri určovaní dane podľa pomôcok náležite zohľadnil všetky fakty, teda aj tie, ktoré svedčia v prospech daňového subjektu. V prípade poskytnutia písomného vyjadrenia daňového subjektu k protokolu o určení dane podľa pomôcok ustanovuje daňový poriadok, že táto lehota na poskytnutie vyjadrenia musí byť najneskôr 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je aj výzva správcu dane na vyjadrenie. Uvedené vyjadrenie musí mať písomnú formu. Pretože uvedená zákonná lehota je určená prostredníctvom dní, tak podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku sa do jej počítania nezapočítava deň, kedy nastala skutočnosť rozhodná pre počítanie predmetnej lehoty.

Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku platí, že prípadné zmeškanie tejto lehoty na poskytnutie písomného vyjadrenia k protokolu nemožno odpustiť. Podľa § 49 ods. 3 daňového poriadku je konanie o určení dane podľa pomôcok ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok daňovému subjektu.

Uvedený aspekt doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok je veľmi podstatný, nakoľko až okamihom jeho riadneho doručenia daňovému subjektu nastávajú, daňovým poriadkom ustanovené právne účinky, ktorými je napríklad právna relevancia odhadom určenej výšky základu dane a sumy daňovej povinnosti, ktorú musí daňový subjekt správcovi dane uhradiť.

Právna úprava dôkazného
konania a dôkazu

Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa podľa § 58 ods. 1 daňového poriadku môže začať na návrh účastníka daňového konania alebo z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov (týmito sú napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v z.n.p.), pričom v rámci neho sa preukazujú skutočnosti v ďalšom priebehu dôkazného konania, buď sa potvrdia alebo vyvrátia.

V rámci daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v priebehu ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod „dôkazom“ je pritom podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku potrebné rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

Pokiaľ správca dane odmietol vykonať určitý dôkazný prostriedok navrhnutý daňovým subjektom, tak musí podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení svojho rozhodnutia presne uviesť právne dôvody, pre ktoré neumožnil vykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom daňového konania.

Pokiaľ daňový subjekt nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je vydané v daňovom konaní, tak môže podľa § 72 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie.

V podanom odvolaní nepostačuje len uviesť skutkový stav a právne skutočnosti, pre ktoré sa podáva odvolanie, ale podľa § 72 ods. 4 písm. c), d) a e) daňového poriadku daňový subjekt taktiež musí uviesť dôvody podania odvolania; dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy; navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, že daňový subjekt, ktorý podal odvolanie, nedoloží jednotlivé dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, tak podané odvolanie nemá všetky obligatórne obsahové náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a odvolací orgán takémuto odvolaniu nemusí vyhovieť.

Proces dokazovania je nevyhnutný aj v priebehu daňového exekučného konania, ktoré predstavuje nútený výkon rozhodnutia, ktoré je vykonateľné a je podľa § 89 ods. 1 písm. a) daňového poriadku exekučným titulom. V daňovom exekučnom konaní sa napríklad dôkazmi musí preukázať, či je daňový dlžník vlastníkom určitej veci, ktorá podlieha daňovému exekučnému konaniu alebo je jej vlastníkom iný subjekt.

V prípade, že daňový subjekt má určitú vec, prípadne iný dôkaz, ktorý je podstatný pre daňové konanie, musí to oznámiť správcovi dane a takýto dôkazný prostriedok pre účely daňového konania aj poskytnúť. Pokiaľ vyzve správca dane daňový subjekt, aby mu predložil dôkazný prostriedok, musí tento výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane však nemôže čakať na predkladanie dôkazov, ale podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku si sám musí tieto dôkazy získať vlastnou aktivitou. Ide pritom o právnu povinnosť správcu dane, ktorá mu vyplýva z daňového poriadku a ktorá zabezpečuje plynulosť priebehu daňového konania.

Význam pojmu „dôkaz“
v daňovom konaní

V daňovom konaní má daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku právnu povinnosť preukazovať niektoré tvrdenia.

Pritom daňový subjekt preukazuje:

•    skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (takýmito predpismi sú napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v z.n.p.),

•    skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

•    vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

V daňovom poriadku sú ustanovené špecifické dôkazné prostriedky, ktorými sú výpoveď svedka v § 25 daňového poriadku a znalecké dokazovanie v § 25a daňového poriadku, ktoré sú konkretizované aj osobitnou právnou úpravou.

V súlade s § 25 ods. 1 daňového poriadku má každý právnu povinnosť vypovedať v daňovom konaní, pokiaľ má vedomosť o faktoch, ktoré majú význam pre objasnenie predmetu daňového konania. Taktiež má každý svedok právnu povinnosť dostaviť sa na predvolanie správcu dane a pravdivo vypovedať.

Pokiaľ sa svedok riadne a včas dostaví na predvolanie pred správcu dane, tak tento má podľa § 25 právnu povinnosť v prvom rade svedka riadne poučiť o jeho právach a právnych povinnostiach v súvislosti so svedeckou výpoveďou. Poučenie správcu dane o svedeckej výpovedi sa musí realizovať zásadne pred samotnou svedeckou výpoveďou.

Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku správca dane musí poučiť svedka pred vypočutím o tom, že musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a taktiež o tom, že môže odoprieť výpoveď a že nesmie poskytovať svedeckú výpoveď v určitých prípadoch a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. V súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku pokiaľ vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Odopretie svedeckej výpovede

Podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku môže svedok v daňovom konaní odoprieť svedeckú výpoveď, pokiaľ by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

Spojenie „trestné stíhanie“ je predmetom trestného práva, pričom jeho právne určenie je potrebné hľadať v Trestnom poriadku. Proces začatia trestného stíhania je predmetom § 199 Trestného poriadku. Trestné stíhanie je tam vymedzené ako štádium trestného konania, ktoré začne policajt vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania. Pokiaľ sa začne trestné stíhanie voči konkrétnej osobe, táto sa z podozrivej zmení na obvinenú.

V prípade výkladu pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, pričom ide o všeobecne použiteľný výklad aj v daňovom práve. Pritom platí, že pri výklade pojmu „blízka osoba“ je potrebné použiť extenzívny výklad a za blízku osobu považovať nielen rodinných príslušníkov svedka v priamom a pobočnom príbuzenskom rade a manžela/manželku, ale aj druha alebo družku svedka, nakoľko ujmu týchto osôb by svedok mohol považovať za svoju vlastnú.

Prípady nemožnosti
poskytnutia svedeckej výpovede v daňovom konaní

Podľa § 25 ods. 3 daňového poriadku svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má v danom prípade. Preto nemožno svedka zbaviť všeobecne právnej povinnosti zachovávať tajomstvo alebo uloženú povinnosť mlčanlivosti, je to možné len pre konkrétny prípad.

V prípade bankového tajomstva platí ustanovenie § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Informácie, ktoré tvoria daňové tajomstvo sú upravené v § 11 ods. 1 daňového poriadku, pričom v § 11 ods. 5 je ustanovené, čo nemožno považovať za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Určenie obchodného tajomstva je predmetom § 17 Obchodného zákonníka, pričom ide o rámcovú právnu úpravu.

V prípade znaleckého dokazovania ide o analyzovanie údajov, ktoré sú odbornými záležitosťami a ktoré je potrebné exaktne posúdiť. Pri exaktnom posudzovaní musí písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahovať náležitosti podľa § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., aby bol právne relevantný a pokiaľ možno objektívne zohľadňoval posúdenie právneho stavu.

Pre dokazovanie v daňovom konaní pred správcom dane platia jednotlivé pravidlá ustanovené v § 24 daňového poriadku, a to napríklad:

•    správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov,

•    správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti,

•    na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada,

•    na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.

ZÁKON č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok)

§ 25

Svedok

(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

(2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.

(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

(5) Správca dane môže uskutočniť vypočutie svedka prostredníctvom videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

§ 25a

Znalec

(1) Pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.

(2) Ak vypovedá znalec, daňový subjekt má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť znalcovi otázky. Správca dane je povinný o výpovedi znalca daňový subjekt včas vyrozumieť.

(3) Správca dane môže uskutočniť vypočutie znalca prostredníctvom videokonferencie, alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie; podmienky a podrobnosti o spôsobe vypočutia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle ...