Vystresovaný

alebo vybalansovaný život?

Pýtate sa, čo to je za otázku, aký vybalansovaný, veď predsa v posledných rokoch sme si zvykli na to, že žijeme v strese. Budeme mať prácu, či zarobíme dosť na to, aby sme splatili hypotéku, či budeme mať na výplaty pre našich zamestnancov...

Spýtate sa NIEKOHO, ako sa má, odpoveď znie „rýchlo!“. Beháme, telefonujeme za chôdze, pri jedle čítame noviny, deti počúvame len na pol ucha, pretože rýchlo dokončujeme taký alebo onaký report, ktorý mal byť odovzdaný už pred tromi dňami.

Väčšina ľudí vám zrejme povie, že taká je doba a inak sa nedá. Naozaj sa inak nedá?

Pokiaľ ste aspoň na jednu otázku odpovedali „áno“, bolo by na mieste zamyslieť sa nad tým, aký je váš pomer práca verzus rodina (vzťahy) a či ste s tým spokojní. Či ten stres, ktorý každodenne podstupujete vám stojí za to, či by pre vás a vaše najbližšie okolie nebolo prínosné, keby ste aspoň trochu poľavili v práci.
Možno vám posledná veta bude znieť divne, veď koľko ľudí vám povie „no čo, naháňam sa, ale veď to všetko robím pre deti, pre rodinu“. Rozumiem tomu. Ako sa spieva v jednej českej pesničke: „Štěstí je krásná věc, ale prachy si za něj nekoupíš.“
Veľa z nás v snahe zabezpečiť sebe a svojej rodine život na čo najlepšej úrovni sa dostáva do situácií, ktoré v konečnom dôsledku na naše zdravie – fyzické aj psychické, vplývajú veľmi zle.
Aj keď sa pomerne dlho zdá, že všetko zvládame s prehľadom, no po nejakom čase, možno aj po pár rokoch, sa nám to môže vrátiť ako bumerang. Keby sme si pozreli zdravotnícke štatistické ročenky, videli by sme, ako rastú čísla v kolónke „civilizačné choroby“ alebo „psychosomatické ochorenia“. Častou príčinou ich vzniku je stres.

Slovo STRES pochádza z latinského slovesa „stringo, stringere“, t.j. sťahovať, uťahovať. V odbornej literatúre stres sa definuje ako reakcia organizmu na interné a externé podmienky, ktoré dosahujú také hodnoty, že preťažujú fyziologické kapacity organizmu. V strese zažívame vnútorné napätie a zvýšenú námahu.

Napriek tomu, že doteraz sme hovorili o strese ako o niečom negatívnom (distres), poznáme aj stres pozitívny, tzv. eustres (napr. svadba, príchod ľudí, ktorých máme radi). Pozitívny stres zlepšuje náš výkon, tvorivosť a stojí za našou spokojnosťou z dobre vykonanej práce.
V roku 1970 Holmes a Rache zoradili stresy podľa náročnosti ich zvládnutia a priradili im číselné hodnoty. Najvyššia hodnota vypovedá o najvyššej možnej záťaži stresovej situácie.
V bežnom živote sa stáva, že musíme prekonať viacero stresových situácií naraz. Číselné hodnoty jednotlivých položiek sa potom sčítavajú. Ak je skóre vyššie ako 100, prestávame záťaž zvládať a mali by sme vyhľadať pomoc.

Rebríček stresorov
smrť manžela/ky	100
rozvod	73
rozpad manželstva	65
väzenie	63
smrť blízkeho člena rodiny	63
ľahšia choroba	53
svadba	50
strata zamestnania	47
odchod do dôchodku	45
choroby blízkej osoby	44
tehotenstvo	40
narodenie dieťaťa	39
zníženie príjmov	38
smrť priateľa	37
zmena zamestnania	36
manželský spor	36
odchod dieťaťa z domu	29
konflikt so svokrou	29
nové zamestnanie	28
konflikt s nadriadeným	23
zmena bydliska	20
zmena rytmu spánku	15
dopravný priestupok	10

Čo s nami robí stres? Zdrojom stresu sú emočné reakcie na rôzne záťažové situácie. Častou záťažou sú frustrácie (neuspokojovanie potrieb), konflikty, časová tieseň, nedorozumenia v rodine či na pracovisku, strata člena rodiny, strata zamestnania a pod. K emocionálnym stresorom patria napr. úzkosť, zármutok, obavy a strach, nenávisť, nepriateľstvo a pod.

Symptómy – teda prejavy stresu sa objavujú vo viacerých smeroch nášho života:

O tom, že sme v strese, nám zvyčajne prvý signál vyšle naše telo – môžeme zaznamenať prudké búšenie srdca, trasenie končatín, závrat, rýchle dýchanie, zdá sa nám, že nemôžeme poriadne dýchať. Prípadne sa objavia bolesti hlavy, niekedy nemiznúce, nástojčivé.
Ďalšiu kategóriu tvoria ochorenia tráviaceho traktu – objavia sa hnačka (alebo naopak zápcha), porucha apetítu (chuti do jedla). Jednotlivé prejavy môžu vyústiť až do žalúdočných vredov. Dôsledok stresu môžu byť aj poruchy funkcie endokrinných žliaz, čo napr. u žien môže spôsobovať poruchy menštruačného cyklu, alebo všeobecne zvýšenú unaviteľnosť.

Stres na pracovisku – dôvodov na to, aby sme zhodnotili, že v práci máme stres, je určite veľmi veľa. Do značnej miery však ide o to, ktoré z týchto stresorov môžeme ovplyvniť sami (zadelenie práce, time management), ktoré ovplyvniť nemôžeme a ktorým my sami pripisujeme malý či veľký význam. Sú situácie, z ktorých vás ide „rozhodiť“ a vaša kolegyňa naopak ani okom nemihne a nepovažuje za potrebné sa kvôli danej veci „rozrušovať“. Stres na pracovisku súvisí jednak so samotnými fázami nášho zamestnania, teda s jeho začiatkom a koncom, prípadne s postupom v zamestnaní a jednak so samotným výkonom práce.

Stres môže spôsobiť aj samotná zmena: „dobre som sa rozhodol?“ „konečne ma zobrali“ – nie je zanedbateľný. Prvé týždne v novej práci môžu byť o tom, že neustále budeme striehnuť, či sme urobili všetko správne a načas, či je s nami zamestnávateľ spokojný.
Na to, aký podáme pracovný výkon, má samozrejme vplyv aj naše súkromie. Niekto hovorí, že osobné problémy treba nechať za dverami bytu a v práci sa sústrediť len na pracovné povinnosti. Myslím, že nie vždy sa to dá. Naše súkromie nás nutne ovplyvňuje – v pozitívnom aj negatívnom smere. Všetky naše radosti aj starosti majú vplyv na našu výkonnosť, koncentráciu – nech už ide o manželstvo, o výchovu detí, o rozvod, o úmrtie niekoho blízkeho. Zrejme sa tomuto faktu nemôžeme vyhnúť, ale pomocou sebaovládania dokážeme zmierniť jeho účinky. Musíme však vedieť (poznať sami seba), aký vplyv na nás majú jednotlivé udalosti. Nasilu sa nútiť do niečoho, o čom v danej chvíli viem, že to nezvládnem, je kontraproduktívne.
Je lepšie objasniť spolupracovníkom čo sa deje a vypýtať si time-out. Je veľkým šťastím mať šéfa, s ktorým môžeme riešiť takéto situácie.

K vystupňovaniu stresu často vedú poplašné správy – nezávisle od toho, do akej miery sú pravdivé – správy o znižovaní stavu zamestnancov, o prepúšťaní. Ak sa aj objaví reálna možnosť straty zamestnania, radšej sa na ňu pripravme – budujme kontakty, orientujme sa v problematike, ktorá je nám známa a blízka, zvažujme svoje reálne možnosti.

Ďalším zdrojom stresu býva odchod kolegu, pretože náhle stúpne množstvo práce. V rámci kariérneho postupu nastáva stresová situácia aj pri povýšení – dochádza k zmene pracovnej náplne, povinností, nie zriedka to znamená predĺženie (aj keď neoficiálne) pracovnej doby.

Na vzniku stresu sa podieľa naša schopnosť pracovať s časom. Nevieme nafúknuť deň, ten bude mať stále len 24 hodín. To je 1 440 minút. Ako ich využívame? Nielen tých oficiálnych pracovných 510 minút.

Pred časom som sa rozprávala so známym, ktorý pôsobí na pomerne vysokej manažérskej funkcii a ten hovoril, ako u nich vo firme pristupujú k rodičom, ktorí sa vracajú do práce po ukončení rodičovskej dovolenky. Hovoril, že títo ľudia sú veľmi efektívni, nakoľko si akoby viacej vedia strážiť čas (pointa bola, že za menej času urobia to isté percento zverenej práce ako niektorí iní pracovníci). Nie je to samozrejme výsadou rodičov, je to celkovo o schopnosti strážiť si vlastný čas a v rámci práce ho využívať naplno.
Podobne je to aj s prácou doma, ktorá často zvádza k tomu, že počas práce doma zapnem práčku, vyluxujem, ožehlím – pretože si vravím, že je jedno kedy tú prácu vykonám, veď som doma (niekedy to až tak úplne jedno nie je, pretože na mojej aktivite sú závislí ďalší ľudia, alebo ma „po pracovnom čase“ čakajú iné rodinné povinnosti).
Skúste si sami pre seba odpovedať na nasledujúce otázky a zamyslieť sa nad tým, či ste s aktuálny stavom spokojní (prípadne čo by ste videli ako možnú zmenu):

V tejto tabuľke je dvanásť charakteristických faktorov, ktoré vám môžu narúšať pracovnú pohodu. Označte krížikom pri každom tvrdení mieru súhlasu s Vašou konkrétnou situáciou v práci.

	Skoro vždy	Často	Občas	Nikdy
Telefón ma ruší.
Kvôli mnohým návštevníkom, domácim alebo cudzím, sa často nedostanem k svojej vlastnej práci.
Rozhovory trvajú často dlho a výsledok po zasadaní je pre mňa často neuspokojivý.
Veľké a dôležité úlohy často odsúvam na večer alebo na víkend, keď mám viac pokoja na ich splnenie.
Usilujem sa naraz zvládnuť viac úloh.
Svoje časové plány a termíny dodržiavam často len pod termínovým nátlakom, pretože sa stále deje niečo nepredvídané alebo preto, že mám veľmi veľa úloh.
Korešpondencia a čítanie pošty mi zaberú veľa času. Na mojom pracovnom stole mám veľa dokumentov.
Komunikácia s ostatnými je často problematická. Oneskorená výmena informácií, opakované vysvetľovanie úloh, pretože ich kolegovia nepochopili, sú veľmi časté.
Presunúť určité úlohy spolupracovníkom sa mi darí len zriedka a často musím vybavovať veci, ktoré by mohol urobiť aj niekto iný.
Povedať „nie“, keď iní odo mňa niečo chcú, je pre mňa ťažké a pritom by som sám mal vybavovať svoje vlastné záležitosti.
Úlohy plním podľa poradia, ako ich prináša „rieka času“.
Niekedy mi chýba nevyhnutná sebadisciplína na realizáciu stanoveného cieľa.

Pokiaľ zhodnotíte, že so svojou situáciou nie ste spokojní, možno by ste sa mohli zamyslieť nad tým, či naozaj všetky vykonávané úlohy musíte robiť vy?
Existuje jednoduchý rozhodovací mechanizmus, podľa ktorého môžete prehodnotiť váš prístup k ich realizácií.

Ako sa so stresom vysporiadať? Niekto by povedal, že odpoveď je jednoduchá – prosto sa nestresovať! Každý z nás má nejakú odolnosť, frustračnú toleranciu – každý z nás znesie iné množstvo záťaže. Čím je odolnosť lepšia, väčšia, tým menší stres prežívame.

Naša odolnosť sa posilňuje jednak našimi minulými pozitívnymi skúsenosťami, jednak na nej môžeme cieľavedome pracovať. Preto, aby sme stresom odolávali lepšie, aby náš život bol vyrovnanejší – vybalancovaný, môžeme vyskúšať niektorí (a samozrejme aj viacero naraz) z týchto spôsobov:

Mgr. Mária Kopčíková

Použité zdroje:
Plamínek J.: Sebepoznání, sebeřízení a stres, Grada 2008, Jak řešit konflikty, Grada 2006
Voľne dostupné zdroje na internete