Vysporiadanie zamestnaneckých príjmov po skončení roka

Po skončení kalendárneho roka majú zamestnanci povinnosť vysporiadať svoju daňovú povinnosť k dani z príjmov. Jednou z možností je požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak sú pre jeho vykonanie splnené podmienky. Ak nebudú mať príjmy daňovo vysporiadané týmto spôsobom, musia podať v zákonnej lehote daňové priznanie.

Zamestnanec, ktorý poberal v roku 2025 iba zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti

vyššie ako 2 876,90 eura, musí mať tieto príjmy vysporiadané buď ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania typ A. Ak príjmy zo závislej činnosti nepresiahli uvedenú sumu, nemusia byť vysporiadané, ale zamestnanec môže aj v tomto prípade požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov alebo podať daňové priznanie. Ak mal zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy a jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahnu za rok 2025 sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie typ B.

Vysporiadanie ročným zúčtovaním

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti upravuje § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Ročné zúčtovanie možno vykonať len zamestnancovi, ktorý požiadal o jeho vykonanie v súlade s 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov v lehote do 15. (16.) februára 2026, v tejto lehote predložil aj požadované doklady a z § 32 zákona mu nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.

O vykonanie ročného zúčtovania žiada zamestnanec svojho zamestnávateľa na tlačive, ktorého vzor vydáva Finančné riaditeľstvo SR a uverejňuje na svojom webovom sídle www.financnasprava.sk. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania doručí zamestnanec zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa nedohodnú na jej doručení elektronickými prostriedkami. Zamestnanec môže v žiadosti o ročné zúčtovanie uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, daňový bonus na vyživované dieťa (deti), daňový bonus na zaplatené úroky, platené poistné, príp. zamestnaneckú prémiu. K žiadosti musí doložiť potvrdenia od iných zamestnávateľov, ak v priebehu roka poberal príjmy od viacerých zamestnávateľov. Ďalej tiež predloží všetky doklady, ktorými preukazuje nárok, ktorý si v žiadosti o ročné zúčtovanie uplatňuje, resp. dodatočne uplatňuje.

O vykonanie ročného zúčtovania nemôže požiadať fyzická osoba s príjmami iba zo závislej činnosti ak

-    tieto príjmy alebo ich časť plynula zo zdrojov v zahraničí. V takom prípade vyplýva z § 32 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov povinnosť tejto osobe podať daňové priznanie. Ak príjmy zo zdrojov v zahraničí boli preukázateľne v zahraničí zdanené (resp. inému štátu vzniklo právo na zdanenie tohto príjmu v súlade s medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia), daňovník v daňovom priznaní zamedzí dvojitému zdaneniu. V § 45 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je umožnené využiť na zamedzenie dvojitému zdaneniu metódu vyňatia aj v prípadoch, ak z príslušnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vyplýva metóda zápočtu. V dôsledku vyňatia nevznikne v SR daňová povinnosť, napriek tomu však daňovník, ktorý má v SR neobmedzenú daňovú povinnosť, je povinný daňové priznanie podať,

-    tento príjem plynul od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 zákona o dani z príjmov. Ide o prípady, ak daňovníkovi vypláca príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR zamestnávateľ so sídlom v zahraničí, príjmy nie sú v priebehu zdaňovacieho obdobia zdaňované platiteľom dane, ale daňovník platí preddavky osobne (§ 35 ods. 10 a 11 zákona),

-    mal v zdaňovacom období len nepeňažné plnenie (alebo toto nepeňažné plnenie tvorilo väčšiu časť zdaniteľnej mzdy), z ktorého nebolo možné zraziť preddavok na daň.

Pokiaľ mal daňovník okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné zdaniteľné príjmy, pričom tieto boli vysporiadané zrážkovou daňou, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania. Príjmy vysporiadané zrážkou v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov sa do limitu 2 876,90 eura nezapočítavajú.

Vysporiadanie daňovým priznaním

•    povinne

     Ak dosiahol zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné zdaniteľné príjmy, pričom tieto iné príjmy neboli vysporiadané zrážkovou daňou a celkové zdaniteľné príjmy (t. j. príjmy zo závislej činnosti spolu s inými zdaniteľnými príjmami) presiahli za rok 2025 sumu 2 876,90 eura, je povinný podať daňové priznanie.

Daňové priznanie je povinný podať aj zamestnanec, ktorému nebolo možné vykonať ročné zúčtovanie z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu.

Ďalej je povinný podať daňové priznanie zamestnanec, ktorý bude zvyšovať základ dane za rok 2025 z dôvodu, že si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie a následne mu bol vyplatený predčasný výber podľa § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení (z. č. 650/2004 Z. z. v z.n.p.).

Daňové priznanie je tiež povinný podať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli vysporiadané ročným zúčtovaním preddavkov, ak:

–   poberal tieto príjmy od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,

–   poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona (považuje zrazenú daň za preddavok na daň).

V týchto prípadoch ročné zúčtovanie nebolo vykonané správne, resp. nemalo byť vykonané. Doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, ktorý je povinnou prílohou priznania, vystaví zamestnávateľ podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Súčasne platí, že na výzvu správcu dane musí byť podané daňové priznanie vždy, ako to vyplýva z § 15 daňového poriadku (z. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ročné zúčtovanie za rok 2025 vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. marca 2026

Rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov v prospech zamestnanca (preplatok) vyplatí zamestnávateľ najneskôr pri zúčtovaní mzdy za mesiac apríl (v májovom výplatnom termíne). Ak z ročného zúčtovania vyjde zamestnancovi nedoplatok, ktorý je vyšší ako 5 eur, zrazí ho zamestnávateľ najneskôr do konca roka 2026. Nedoplatok 5 eur a nižší ako 5 eur musí zamestnávateľ vysporiadať, ak v rámci ročného zúčtovania dopláca daňové bonusy (na vyživované deti a na zaplatené úroky) alebo ak zamestnávateľ bude podávať vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane (na tento účel vystavuje zamestnávateľ potvrdenie o zaplatenej dani).

•    dobrovoľne

     V súlade s § 32 ods. 5 ZDP môže podať daňové priznanie aj osoba, ktorej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Dobrovoľné podanie daňového priznania je výhodné, ak z neho vznikne daňovníkovi daňový preplatok, ktorý mu na jeho žiadosť vráti daňový úrad. K tejto situácii dochádza, ak daňovníkovi bola v priebehu roka zrazená daň alebo preddavok na daň, ktoré sú vyššie ako daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní, napríklad:

-    ak zamestnanec počas roka dosiahol príjmy zo závislej činnosti nižšie ako 2 876,90 eura, ktoré boli zdanené preddavkovým spôsobom, pretože u zamestnávateľa nepodpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona, a preto mu zamestnávateľ neuplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Po uplatnení tejto nezdaniteľnej časti v rámci ročného vysporiadania vyjde preplatok. Obdobne je to v prípade, ak príjmy boli dosiahnuté len za časť zdaňovacieho obdobia a z toho dôvodu nebola uplatnená ročná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka,

-    ak poberateľ niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona dosiahol príjmy zo závislej činnosti nižšie ako 2 876,90 eura, z ktorých zamestnávateľ vybral preddavok na daň, nakoľko poberatelia dôchodkov v priebehu roka nemajú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V daňovom priznaní tieto osoby uplatnia ustanovenie § 46a zákona o minimálnej výške dane, podľa ktorého sa daň neplatí, ak nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre rok 2025 ide o sumu zdaniteľných príjmov 2 876,90 eura), pričom nemôže byť súčasne uplatňovaný daňový bonus podľa § 33 zákona alebo daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a zákona. Daňová povinnosť je v tomto prípade nulová a zrazené preddavky na daň sa vrátia,

-    ak fyzická osoba dosiahla príjem z vyplatenia podielových listov, z ktorého bola vybraná daň zrážkou a celkové ročné zdaniteľné príjmy tejto osoby nepresiahli sumu 2 876,90 eura (včítane príjmov z podielových listov). Daňovník bude považovať zrazenú daň za preddavok v súlade s § 43 ods. 7 zákona a súčasne uplatní ustanovenie § 46a zákona. Daňová povinnosť bude nulová a zrazená daň sa daňovníkovi vráti.

RADA!

Daňový preplatok vyšší ako 5 eur vracia správca dane najneskôr do 40 dní, ktoré začnú plynúť po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania. Preplatok sa vracia na základe vyplnenej žiadosti, ktorá je súčasťou tlačiva daňového priznania.

Ing. Ivana Valterová

Príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkou, sú uvedené v § 43 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Príjmy zdaňované zrážkovou daňou, u ktorých môže daňovník považovať zrazenú daň za preddavok (t. j. nie sú daňovo vysporiadané), sú vymenované v § 43 ods. 6 písm. a) až c) tohto zákona. U daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR sa jedná iba o príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov. Ak by sa daňovník rozhodol považovať zrazenú daň z týchto príjmov za preddavok na daň, tieto príjmy započíta do limitu 2 876,90 eura a pri jeho prekročení všetky zdaniteľné príjmy vysporiada v daňovom priznaní.

Ak podá daňové priznanie daňovník, ktorý ho nebol povinný podať, a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné (ak bolo podané do lehoty na podanie daňového priznania) alebo dodatočné daňové priznanie (ak bolo podané po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania), pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie (§ 32 ods. 9 ZDP). Ak však daňovník bol povinný podať daňové priznanie a toto v zákonnej lehote nepodal, daňovníkom podané priznanie sa považuje za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané.

§ 43 zákona č. 595/2003 Z. z.

Daň vyberaná zrážkou

(1) Daň sa vyberá zrážkou vo výške

a) 7 % z príjmov podľa odseku 3 písm. r) a s) okrem príjmov zdaňovaných podľa písmena c),

b) 19 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3 okrem príjmov zdaňovaných podľa písmen a) a c),

c) 35 % z príjmov podľa odsekov 2 a 3, ak sú tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x),

d) 13 % z príjmov podľa odseku 3 písm. v).