Vysporiadanie výsledku hospodárenia

v akciovej spoločnosti a spoločnosti s r. o.

Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata – sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania. Ako ovlyvňuje výsledok hospodárenia podnikanie?

Výsledok hospodárenia
bežného obdobia

K prvému dňu nasledujúceho obdobia sa pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločenskou zmluvou, stanovami spoločnosti, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.

V akciovej spoločnosti a spoločnosti s.r.o. rozhoduje

o schválení individuálnej účtovnej závierky a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie. Podľa súčasnej právnej úpravy v § 40 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s.r.o. je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku do lehoty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok (do 31. 3 kalendárneho roka po roku, za ktorý boa účtovná závierka zostavená), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto vykázaného zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti.

Ak príslušný orgán nerozhodne do konca nasledovného účtovného obdobia, preúčtuje sa výsledok hospodárenia v schvaľovaní podľa charakteru na účet nerozdeleného zisku alebo neuhradenej straty. Ale je to správny delikt podľa zákona o účtovníctve. Operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové operácie, ale medzi operácie nasledujúceho účtovného obdobia.

Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní

Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Výsledok hospodárenia môže mať aj podobu straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s.r.o. konateľ). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom (spoločníkom) na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku. K prijatiu uznesenia o tomto bode valného zhromaždenia postačuje väčšina prítomných hlasov, ak nie je v stanovách uvedené inak.

Položky rozdelenia zisku môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

•    Povinný prídel do zákonného rezervného fondu, ktorý vyplýva zo Obchodného zákonníka.

•    Položky uvedené v stanovách spoločnosti, predovšetkým prioritné dividendy, prídely do štatutárnych fondov a štatutárny prídel do rezervného fondu, podiely zamestnancov na zisku a iné položky vyplývajúce zo stanov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.

•    Ostatné použitie zisku ako:

-   úhrada straty minulých rokov,

-   výplata kmeňových dividend (v a. s.),

-   výplata podielov na zisku akcionárom (dividend), spoločníkom, podielov členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku,

-   ďalšie prídely do zákonného rezervného fondu a štatutárnych a ostatných fondov,

-   zvýšenie základného imania spoločnosti.

Časť zisku, ktorá nebola použitá k rozdeleniu ostane vo forme nerozdeleného zisku minulých rokov. O jej použití môže rozhodnúť valné zhromaždenie v nasledujúcich obdobiach.

Tvorba a použitie rezervného fondu

Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).

Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania.

Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.

V spoločnosti s r.o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku. Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov

prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to:

•    ďalším prídelom zo zisku,

•    prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.

O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s. r. o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.

Účtovanie prídelu zo zisku do rezervného fondu:

Štatutárne a ostatné fondy zo zisku

Štatutárne fondy predstavujú účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené prídelmi zo zisku minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v stanovách spoločnosti (spoločenskej zmluve). Stanovy taktiež určujú, na aké účely môžu byť prostriedky v týchto fondoch použité. Spravidla ide o fond rozvoja, fond odmien používaný na výplatu odmien zamestnancom.

Účtovanie prídelov zo zisku do štatutárnych fondov:

Spoločnosť môže vytvárať aj ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že k schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne. Tvorba týchto fondov nevyplýva na rozdiel od štatutárnych fondov zo štatútu organizácie, ale z rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Ide taktiež o účelovo viazané fondy.

Účtovanie prídelov zo zisku do ostatných fondov:

Analytická evidencia u štatutárnych a ostatných fondov sa vedie podľa jednotlivých fondov. Prídely do týchto fondov je možné realizovať až po schválení účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku spoločnosti valným zhromaždením spoločnosti.

Prídel do sociálneho fondu

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) môže zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, prispievať k tvorbe sociálneho fondu prídelom z použiteľného zisku. Prídel zo zisku je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku. Z hľadiska tvorby sociálneho fondu však ide o nepovinný prídel. Je potrebné si uvedomiť, že súbežne s tvorbou sociálneho fondu zo zisku spoločnosť vytvára povinne sociálny fond na ťarchu daňových nákladov.

Účtovanie prídelu do sociálneho fondu:

Podiely na zisku
v akciovej spoločnosti

Výplata tantiém

Tantiémy predstavujú podiely členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku spoločnosti. Tantiémami sa zaoberá Obchodný zákonník len v ustanoveniach o akciovej spoločnosti. Z toho môžeme usudzovať, že tantiémy nie sú v žiadnej inej obchodnej spoločnosti alebo družstve. V § 178 ods. 3 Obchodného zákonníka sa uvádza, že podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiémy) môže určiť valné zhromaždenie. V Obchodnom zákonníku nie je ustanovené, či má člen predstavenstva alebo člen dozornej rady právo na určitý podiel na zisku.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o výplate týchto podielov na zisku v zmysle § 187 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka. Tantiémy môžu byť vyplatené bez ohľadu na to, či budú vyplatené dividendy.

Odmeny členom štatutárnych orgánov je možné vyplatiť až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku. V prípade, ak spoločnosť dosiahla stratu, tantiémy nie je možné vyplatiť, pretože chýba zdroj ich výplaty.

Splatnosť tantiém, ak neurčujú stanovy alebo valné zhromaždenie inak, je tri mesiace odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku.

Účtovanie nároku na tantiémy

Záväzok vyplývajúci z rozhodnutia o výplate tantiém členom štatutárnych orgánov sa účtuje v závislosti od postavenia člena štatutárneho orgánu k akciovej spoločnosti.

Účtovanie nároku na tantiémy v prípade, že príjemcom tantiémy je ak­cio­nár a. s.:

Účtovanie nároku na tantiémy v prípade, že člen štatutárneho orgánu nie je akcionárom a.s. a nie je ani zamestnancom a. s. (napr. zástupca rozhodujúcej financujúcej banky v dozornej rade):

Uvedená schéma platí aj v prípade účtovania nároku na podiel na zisku členom štatutárnych orgánov iných obchodných spoločností.

Podiely zamestnancov na zisku

Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku aj podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy. Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. 4 Obchodného zákonníka. Účtovanie výplaty podielov na zisku spoločnosti zamestnancom je závislé od spôsobu rozdelenia zisku. V prípade, ak sa v organizácii tvorí fond odmien alebo iný motivačný fond zamestnancov, podiel zamestnancov sa realizuje prostredníctvom tohto fondu (štatutárneho alebo ostatného).

Výplatu odmien z tohto fondu zaúčtujeme takto:

V prípade, že organizácia netvorí v rámci štatutárnych a ani ostatných fondov fond odmien a ani iný motivačný fond zamestnancov, schválený podiel na zisku zamestnancov zaúčtuje nasledovne:

Podiel na zisku spoločnosti – dividenda je základným právom akcionára

Právo na zisku spoločnosti – dividendu, ktorú valné zhromaždenie určilo podľa dosiahnutého výsledku hospodárenia na rozdelenie, patrí podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka k základným právam akcionára. Pokiaľ zo stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 Obchodného zákonníka, to je do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk:

•    znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu minulých období,

•    zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené (napr. štatutárne a ostatné fondy).

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok a ak vlastné imanie zistené podľa riadnej schválenej účtovnej uzávierky je, alebo by bolo v dôsledku rozdelenia nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom prípadne ďalšími fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie akcionárom.

Spoločnosť nesmie taktiež vyplácať akcionárom úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendu.

Záväzky voči akcionárom pri rozdeľovaní zisku vo výške ich podielov na zisku sa účtujú až po schválení účtovnej uzávierky a rozdelení zisku valným zhromaždením.

Účtovanie priznania dividendy akcionárom:

Zvýšenie základného imania

Zvýšenie základného imania z vlastných zdrojov sa rozumie vyplatenie podielov na zisku v podobe nových kmeňových akcií spoločnosti.

Zvýšenie hodnoty základného imania zo zisku zvýšením hodnoty akcií alebo rozdelením nových akcií medzi doterajších akcionárov nie je považované za dividendu. Právna úprava zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti z vlastných zdrojov je stanovená v § 208 až § 209a Obchodného zákonníka.

Pri zvýšení základného imania z vlastných zdrojov akciovej spoločnosti majú právo na podiel všetky akcie podľa svojej menovitej hodnoty.

Účtovanie zvýšenia základného imania prídelom zo zisku:

Uskutočnenie zápisu o zvýšení základného imania v obchodnom registri:

Podiel na zisku v spoločnosti
s ručením obmedzeným

Rozdelenie zisku patrí do právomoci valného zhromaždenia. Táto právomoc nemôže byť delegovaná na iný orgán, a to ani prostredníctvom spoločenskej zmluvy. Valné zhromaždenie rozhoduje o rozdelení účtovného zisku vykázaného v účtovnej závierke. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti musí rozhodnúť o rozdelení celej hodnoty výsledku hospodárenia. V prípade, že nestanoví účelové určenie celej hodnoty výsledku hospodárenia v schvaľovaní, musí valné zhromaždenie rozhodnúť o prevedení zostávajúcej časti výsledku hospodárenia na účet nerozdeleného zisku minulých rokov, alebo neuhradenej straty minulých rokov.

Spoločníci majú nárok na podiel na zisku až po rozhodnutí valného zhromaždenia spoločnosti o pridelení časti dosiahnutého hospodárskeho výsledku na podiely na zisku spoločníkom.

Podiel spoločníkov na zisku z účasti v spoločnosti s.r.o.

Podiel spoločníkov na zisku spoločnosti je možné určiť až po doplnení rezervného fondu. Právo na podiel na zisku vzniká každému spoločníkovi len za predpokladu, že valné zhromaždenie vyčlenilo časť zisku na rozdelenie medzi spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podiel na zisku sa určuje, ak sa spoločníci nedohodli inak, pomerom splatených vkladov. Iným kritériom na rozdelenie zisku môže byť miera účasti spoločníka na podnikaní, prípadne kombinácia viacerých kritérií.

Spoločnosť môže v zmysle § 123 Obchodného zákonníka vyplácať podiely na zisku iba pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka, to je do zrušenia spoločnosti môže byť medzi spoločníkov rozdelený vždy len čistý zisk:

•    znížený o prídel do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa Obchodného zákonníka,

•    znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov,

•    zvýšený o nerozdelený zisk z minulých rokov, prípadne o fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené.

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi spoločníkov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok, a ak vlastné imanie zistené podľa riadnej schválenej účtovnej uzávierky je, alebo by bolo v dôsledku rozdelenia nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom prípadne ďalšími fondami, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie spoločníkom.

Účtovanie nároku na podiel na zisku spoločníka:

Úhrada straty
v akciovej spoločnosti

Právomoc rozhodovať o úhrade straty patrí, podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty viacerými spôsobmi:

•    použitím rezervného fondu,

•    použitím nerozdeleného zisku z minulých rokov,

•    znížením základného imania.

Valné zhromaždenie môže prijať uznesenie, že účtovnú stratu ponechá na účte nerozdelenej straty s tým, že bude uhradená z predpokladaných budúcich ziskov. V akciovej spoločnosti nemožno požadovať úhradu straty od akcionárov.

Úhrada straty v spoločnosti
s ručením obmedzeným

Právomoc rozhodnúť o spôsobe vysporiadania účtovnej straty v s.r.o. patrí podľa § 125 Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty viacerými spôsobmi:

•    použitím rezervného fondu,

•    použitím nerozdeleného zisku z minulých rokov,

•    znížením základného imania,

•    uložením povinnosti uhradiť stratu spoločníkmi, ak túto možnosť obsahuje spoločenská zmluva. Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhrady strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. V prípade, že spoločenská zmluva neobsahuje povinnosť úhrady straty spoločníkom, tento nie je povinný ju uhradiť. Valné zhromaždenie môže prijať uznesenie, že účtovnú stratu ponechá na nerozdelenej straty s tým, že bude uhradení z predpokladaných budúcich ziskov.

Ing. Anton Kolembus

Zvýšenie základného imania
z majetku spoločnosti

§ 208 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník

(1) Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené, alebo iné vlastné zdroje spoločnosti vykázané v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti sa použijú na zvýšenie základného imania. Spoločnosť môže takto zvýšiť základné imanie iba pri dodržaní podmienok podľa § 179 ods. 3 a 4.

(2) Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

(3) Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania z majetku spoločnosti obsahuje

a)  sumu, o ktorú sa zvyšuje základné imanie,

b)  označenie vlastného zdroja spoločnosti, ktorý sa použije na zvýšenie základného imania,

c)  určenie, či sa zvýši menovitá hodnota akcií s uvedením, o koľko sa zvýši, alebo či budú vydané nové akcie s uvedením počtu a menovitej hodnoty nových akcií spoločnosti,

d)  určenie lehoty na výmenu akcií alebo vyznačenie vyššej menovitej hodnoty na akciách, ak spoločnosť vydala listinné akcie a zvýšenie základného imania sa vykoná zvýšením menovitej hodnoty doterajších akcií.

(4) Na zvýšení základného imania sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií. Na zvýšení základného imania sa podieľajú aj vlastné akcie, ktoré má spoločnosť v majetku, akcie, ktoré nadobudla tretia osoba vo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti, a akcie, ktoré sú v majetku ovládanej spoločnosti.

§ 209 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník

(1) Zvýšenie sa vykoná buď vydaním nových akcií a ich bezplatným rozdelením medzi akcionárov podľa podielu nimi upísaných akcií na doterajšom základnom imaní, alebo zvýšením menovitej hodnoty doterajších akcií.

(2) Zvýšenie menovitej hodnoty doterajších listinných akcií sa vykoná buď ich výmenou, alebo vyznačením vyššej menovitej hodnoty na doterajších akciách s podpisom člena alebo s podpismi členov predstavenstva ...