Výsledok hospodárenia v a.s.

Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania. Výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „ObchZ“), spoločenskou zmluvou, stanovami spoločnosti, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.

V spoločnosti s. r. o. rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie. Podľa súčasnej právnej úpravy v § 179 ods. 3 a 4 ObchZ platí, že akciová spoločnosť je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku do lehoty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok (do 31. 3 kalendárneho roka po roku za ktorý boa účtovná závierka zostavená), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.

Príklad 1

Účtovná jednotka v lehote na podanie daňového priznania uložila do registra účtovných závierok schválenú účtovnú závierku. Musí uložiť do registra účtovných závierok súčasne aj oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky?

Ak účtovná jednotka uložila do registra účtovných závierok schválenú účtovnú závierku, oznámenie o dátume schválenia už do registra účtovných závierok neposiela.

Príklad 2

Účtovná jednotka oznamuje správcovi dane dátum schválenia účtovnej závierky. Prikladá sa k tomuto oznámeniu účtovnú závierku alebo zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia, na ktorom bola účtovná závierka schválená?

Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky stanovilo MF SR samostatným opatrením, ktoré je zverejnené na stránkach FR SR v daňových a colných tlačivách. Súčasťou oznámenia nie je žiadna príloha. Posiela sa len oznámenie, na ktorom je uvedený dátum, kedy bola účtovná závierka schválená.

Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto vykázaného zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti. Operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové operácie, ale medzi operácie nasledujúceho účtovného obdobia.

Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Výsledok hospodárenia môže mať aj podobu straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku. K prijatiu uznesenia o tomto bode valného zhromaždenia postačuje väčšina prítomných hlasov, ak nie je v stanovách uvedené inak.

Príklad 3

Spoločnosť dosiahla v roku 2023 výsledok hospodárenia – zisk. Ktorý zisk je predmetom rozdelenia na valnom zhromaždení? Účtovný zisk alebo daňový zisk?

Výsledok hospodárenia spoločnosti ako účtovnej jednotky, je zistený ako rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Tento sa mimo účtovníctva systémom pripočítateľných a odpočítateľných položiek podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) upraví na základ dane, z ktorého sa vypočíta daň. Daň sa účtovala v rámci uzávierkových operácií za rok 2023. Po vypracovaní účtovnej závierky sa v sústave účtovníctva zistí výsledok hospodárenia, a to účtovný zisk po zdanení, alebo účtovná strata. Predmetom rozdelenia je zisk po zdanení vykázaný v účtovnej závierke.

Príklad 4

V ktorom účtovnom období sa účtuje o rozdelení vytvoreného zisku v akciovej spoločnosti Musí byť rozdelenie zisku za príslušný rok zaúčtované ako súčasť účtovnej závierky a účtovnej uzávierky, alebo to môže byť až v nasledujúcom roku?

V akciovej spoločnosti platí pre účtovanie rozdelenia zisku pravidlo:

Výsledkom hospodárenia bežného roka sa rozumie účtovný zisk alebo účtovná strata. Výsledok hospodárenia sa v bežnom účtovnom období zistí a zdaní v prípade zisku v rámci účtovnej závierky. Rozdelenie zisku alebo úhrada straty sa v akciovej spoločnosti účtuje v nasledujúcom účtovnom období.

Položky rozdelenia zisku môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:

•    Povinný prídel do zákonného rezervného fondu, ktorý vyplýva zo Obchodného zákonníka.

•    Položky uvedené v stanovách spoločnosti, predovšetkým prioritné dividendy, prídely do štatutárnych fondov a štatutárny prídel do rezervného fondu, podiely zamestnancov na zisku a iné položky vyplývajúce zo stanov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia.

•    Ostatné použitie zisku ako:

-   úhrada straty minulých rokov,

-   výplata kmeňových dividend ,

-   výplata podielov na zisku akcionárom (dividend), podielov členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku,

-   ďalšie prídely do zákonného rezervného fondu, štatutárnych a ostatných fondov,

-   zvýšenie základného imania spoločnosti.

Časť zisku, ktorá nebola použitá k rozdeleniu ostane vo forme nerozdeleného zisku minulých rokov. O jej použití môže rozhodnúť valné zhromaždenie v nasledujúcich obdobiach.

Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti

(akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).

Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.

Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to:

•    ďalším prídelom zo zisku,

•    prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.

O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.

Účtovanie prídelu zo zisku do rezerv­ného fondu:

Štatutárne a ostatné fondy zo zisku

Štatutárne fondy predstavujú účelovo viazané fondy, ktoré sú tvorené prídelmi zo zisku minimálne v rozsahu, ktorý je uvedený v stanovách spoločnosti. Stanovy taktiež určujú, na aké účely môžu byť prostriedky v týchto fondoch použité. Spravidla ide o fond rozvoja, fond odmien používaný na výplatu odmien zamestnancom.

Účtovanie prídelov zo zisku do štatutárnych fondov:

Spoločnosť môže vytvárať aj ostatné fondy zo zisku, ktoré sa od štatutárnych fondov odlišujú skutočnosťou, že k schváleniu prídelov do týchto fondov stačí uznesenie valného zhromaždenia a o ich použití rozhoduje vedenie spoločnosti samostatne. Tvorba týchto fondov nevyplýva na rozdiel od štatutárnych fondov z štatútu organizácie ale z rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. Ide taktiež o účelovo viazané fondy.

Účtovanie prídelov zo zisku do ostatných fondov:

Analytická evidencia u štatutárnych a ostatných fondov sa vedie podľa jednotlivých fondov. Prídely do týchto fondov je možné realizovať až po schválení účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku spoločnosti valným zhromaždením spoločnosti.

Prídel do sociálneho fondu

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“) môže zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, prispievať k tvorbe sociálneho fondu prídelom z použiteľného zisku. Prídel zo zisku je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku. Z hľadiska tvorby sociálneho fondu však ide o nepovinný prídel. Súbežne s tvorbou sociálneho fondu zo zisku spoločnosť vytvára povinne sociálny fond na ťarchu daňových nákladov.

Účtovanie prídelu do sociálneho fondu:

Podiely na zisku v a. s.

Výplata tantiém

Tantiémy predstavujú podiely členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku spoločnosti. V § 178 ods. 3 ObchZ sa uvádza, že podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiémy) môže určiť valné zhromaždenie. V Obchodnom zákonníku nie je ustanovené, či má člen predstavenstva alebo člen dozornej rady právo na určitý podiel na zisku.

Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o výplate týchto podielov na zisku v zmysle § 187 ods. 1 písm. e) ObchZ. Tantiémy môžu byť vyplatené bez ohľadu na to, či budú vyplatené dividendy. Odmeny členom štatutárnych orgánov je možné vyplatiť až po schválení ročnej účtovnej závierky a schválení rozdelenia zisku.

Z praktického hľadiska sú tantiémy odmena za dosiahnuté výsledky akciovej spoločnosti. V prípade, ak spoločnosť dosiahla stratu tantiémy nie je možné vyplatiť, pretože chýba zdroj ich výplaty.

Splatnosť tantiém, ak neurčujú stanovy alebo valné zhromaždenie inak, je tri mesiace odo dňa rozhodnutia valného zhromaždenia o rozdelení zisku.

Účtovanie nároku na tantiémy

Záväzok vyplývajúci z rozhodnutia o výplate tantiém členom štatutárnych orgánov sa účtuje v závislosti od postavenia člena štatutárneho orgánu k a. s.

Účtovanie nároku na tantiémy v prípade, že príjemcom tantiémy je ak­cionár a. s.:

Účtovanie nároku na tantiémy v prípade, že člen štatutárneho orgánu nie je akcionárom a. s. a nie je ani zamestnancom a. s. (napr. zástupca rozhodujúcej financujúcej banky v dozornej rade):

Zdaňovanie tantiém – odmien
členov štatutárnych orgánov a. s.

Podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti vytvoreného v roku 2023 fyzickým osobám členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti podliehajú zdaneniu vo výške 7 %. Z podielov na zisku sa platia dane aj v prípade, ak ich vypláca zahraničná spoločnosť.

Podiely vyplácané právnickým osobám sa zdaňujú iba v prípade, ak sú vyplácané slovenskou právnickou osobou do zahraničia daňovníkovi z nezmluvného štátu, dividendu zdaní zrážkou v sadzbe 35 %. Uvedené pravidlo platí aj naopak – ak slovenská právnická osoba (rezident SR) nadobudne dividendu zo zahraničia od daňovníka z nezmluvného štátu, dividendu zdaní zrážkou v sadzbe 35 %.

Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Príjmy členov štatutárnych orgánov vyplácané z rozdelenia zisku po zdanení a nie sú pre akciovú spoločnosť daňovým výdavkom v zmysle § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.

Podiely zamestnancov na zisku

Valné zhromaždenie spoločnosti sa môže rozhodnúť vyplatiť zo zisku aj podiely na zisku zamestnancom, prípadne takéto rozhodnutie vyplýva priamo zo stanov spoločnosti alebo z kolektívnej zmluvy. Možnosť zamestnancov podieľať sa na zisku vyplýva aj z ustanovenia § 178 ods. 4 ObchZ. Vyplácané podiely na zisku obchodnou spoločnosťou za rok 2023 zamestnancom bez účasti na základnom imaní sú zdaniteľným príjmom zamestnanca. Dividendy vyplatené zamestnancom sa zdaňujú ako súčasť mzdy – t. j. platí sa z nich preddavok na daň a platia sa z nich odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, sú súčasťou základu pre výpočet odvodu do Sociál­nej poisťovne (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.) (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a aj do zdravotnej poisťovne [§ 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v z.n.p.] (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Motivačný efekt z tohto nástroja zainteresovanosti zamestnancov je však negovaný daňovými nevýhodami, pretože podľa zákona o dani z príjmov táto výplata nie je podľa § 21 ods. 1 písm. d) ZDP daňovým výdavkom spoločnosti.

Účtovanie výplaty podielov na zisku spoločnosti zamestnancom je závislé od spôsobu rozdelenia zisku. V prípade, ak sa v organizácii tvorí fond odmien alebo iný motivačný fond zamestnancov, podiel zamestnancov sa realizuje prostredníctvom tohto fondu (štatutárneho alebo ostatného).

Výplatu odmien z tohto fondu zaúčtujeme takto:

V prípade, že organizácia netvorí v rámci štatutárnych a ani ostatných fondov fond odmien a ani iný motivačný fond zamestnancov schválený podiel na zisku zamestnancov zaúčtuje nasledovne:

Podiel na zisku spoločnosti
– dividenda

je základným právom akcionára. Právo na zisku spoločnosti – dividendu, ktorú valné zhromaždenie určilo podľa dosiahnutého výsledku hospodárenia na rozdelenie, patrí podľa § 178 ods. 1 ObchZ k základným právam akcionára. Pokiaľ zo stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 ObchZ to je do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk:

•    znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona a o neuhradenú stratu minulých období,

•    zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené (napr. štatutárne a ostatné fondy).

Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok a ak vlastné imanie zistené podľa riadnej schválenej účtovnej uzávierky je, alebo by bolo v dôsledku rozdelenia nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom prípadne ďalšími fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie akcionárom. Spoločnosť nesmie taktiež vyplácať akcionárom úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendu.

Záväzky voči akcionárom pri rozdeľovaní zisku vo výške ich podielov na zisku sa účtujú až po schválení účtovnej uzávierky a rozdelení zisku valným zhromaždením.

Účtovanie priznania dividendy ak­cionárom:

Zdaňovanie dividend – podielov
na zisku akcionárov a.s.

Dividendy vyplácané z vytvoreného zisku za rok 2023 fyzickým osobám rezidentom SR a taktiež nerezidentom SR, ktoré sa podieľajú na základnom imaní aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti, sú predmetom dane z príjmov vo výške 7 %. Dividendy vyplácané daňovníkovi nezmluvného štátu sa zdaňujú sadzbou dane 35 %. Uvedené príjmy nepodliehajú odvodovej povinnosti z hľadiska odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Pre akciovú spoločnosť nie sú vyplácané podiely na zisku – dividendy daňovým nákladom. Vyplýva to z § 21 ods. 1 písm. d) ZDP.

Zvýšenie základného imania
z vlastných zdrojov

sa rozumie vyplatenie podielov na zisku v podobe nových kmeňových akcií spoločnosti. Zvýšenie hodnoty základného imania zo zisku zvýšením hodnoty akcií alebo rozdelením nových akcií medzi doterajších akcionárov nie je považované za dividendu a nepodlieha zdaneniu daňou z príjmov. Právna úprava zvýšenia základného imania akciovej spoločnosti z vlastných zdrojov je stanovená v § 208 až § 209a Obchodného zákonníka.

Pri zvýšení základného imania z vlastných zdrojov akciovej spoločnosti majú právo na podiel všetky akcie podľa svojej menovitej hodnoty.

Účtovanie zvýšenia základného imania prídelom zo zisku:

Uskutočnenie zápisu o zvýšení základného imania v obchodnom registri:

Úhrada straty
v akciovej spoločnosti

Právomoc rozhodovať o úhrade straty patrí, podľa § 187 ods. 1 ObchZ do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o úhrade straty viacerými spôsobmi:

•    použitím rezervného fondu,

•    použitím nerozdeleného zisku z minulých rokov,

•    znížením základného imania,

Valné zhromaždenie môže prijať uznesenie, že účtovnú stratu ponechá na účte nerozdelenej straty s tým, že bude uhradení z predpokladaných budúcich ziskov. V akciovej spoločnosti nemožno požadovať úhradu straty od akcionárov.

Ing. Anton Kolembus