Vyslaní zamestnanci

– zamestnávanie, vysielanie, prijímanie

Zákonník práce garantuje právo na prácu a slobodnú voľbu zamestnania v Slovenskej republike nielen občanom Slovenskej republiky, ale všetkým fyzickým osobám. Zákonníkom práce sa v súlade s ust. § 5 spravujú pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území Slovenskej republiky a zahraničným zamestnávateľom, ako aj medzi cudzincami a osobami bez štátnej príslušnosti pracujúcimi na území SR a zamestnávateľom so sídlom na území SR, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom neustanovujú inak.

Od 1. mája 2004 slovenská legislatíva rozlišuje cudzincov na občanov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a cudzincov z tzv. tretích krajín. Slovenská republika je súčasť Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorého časťou je aj spoločný európsky trh zamestnanosti a trh práce. Občania členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru majú právo na slobodný pohyb osôb vrátane práva žiť a pracovať v inom členskom štáte. Zamestnávanie občanov Európskej únie na území Slovenskej republiky sa riadi predpismi Európskej únie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

Prístup k zamestnaniu je upravený nariadením Rady EHS č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva. Rovnako v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov občania štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a občania Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti ako občania Slovenskej republiky, pokiaľ zákon výslovne neustanovuje inak.

Občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci môžu byť na území Slovenskej republiky zamestnaní bez povolenia na zamestnanie. Zamestnávanie občanov Európskej únie sa realizuje podľa rovnakých pravidiel ako zamestnávanie občanov Slovenskej republiky. Zamestnávateľ, ktorý má na našom území sídlo, môže občana členského štátu zamestnať ako na základe pracovnej zmluvy, tak aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bez toho, aby sa budúci zamestnanec musel preukázať pracovným povolením.

Podľa nariadenia Rady EHS č. 1612/68 platia nasledovné pravidlá

•    každý štátny príslušník členského štátu, a to bez ohľadu na jeho bydlisko, má právo na prístup k zamestnaniu a jeho výkon na území iného členského štátu v súlade s ustanoveniami zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia o zamestnávaní štátnych príslušníkov tohto štátu

•    štátny príslušník členského štátu má predovšetkým právo prijať zamestnanie na území iného členského štátu s rovnakou prednosťou ako štátni príslušníci tohto štátu

•    ktorýkoľvek štátny príslušník členského štátu si môže s ktorýmkoľvek zamestnávateľom vykonávajúcim činnosť na území členského štátu vymeniť žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania a spoločne môžu uzavrieť a plniť pracovnú zmluvu v súlade s platnými ustanoveniami zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia bez toho, aby z nich vyplynula akákoľvek diskriminácia

•    členské štáty nepoužijú ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia, ak obmedzujú žiadosť o zamestnanie a ponuku zamestnania alebo právo prístupu štátnych príslušníkov iného členského štátu k zamestnaniu a jeho výkonu alebo ak výlučným alebo zásadným cieľom alebo účinkom je zabrániť štátnym príslušníkom iných členských štátov získať ponúkané zamestnanie

•    ustanovenia zákona, iného právneho predpisu alebo správneho opatrenia členských štátov, ktoré číselne alebo percentuálne obmedzujú zamestnávanie cudzincov v ktoromkoľvek podniku, odvetví alebo regióne, prípadne na celoštátnej úrovni sa nepoužijú na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov

•    ak sa v členskom štáte poskytnutie akejkoľvek výhody podniku podmieňuje minimálnym percentom zamestnávaných vlastných pracovníkov, štátni príslušníci iných členských štátov sa na tieto účely považujú za vlastných zamestnancov

•    štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý sa uchádza o zamestnanie na území iného členského štátu, poskytnú úrady práce v tomto štáte rovnakú pomoc, akú poskytujú vlastným štátnym príslušníkom, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie

•    zamestnávanie a pridelenie miesta štátnemu príslušníkovi jedného členského štátu v inom členskom štáte nie je závislé od zdravotných, odborných ani iných kritérií, ktoré sú diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti v porovnaní s kritériami uplatňovanými na štátnych príslušníkov iného členského štátu, ktorí chcú vykonávať rovnakú činnosť

•    štátny príslušník, ktorý dostal ponuku od zamestnávateľa v inom členskom štáte, ako je štát, ktorého je štátnym príslušníkom, sa môže podrobiť testu odborných schopností, ak to zamestnávateľ vo svojej ponuke zamestnania výslovne požaduje.

Zamestnávateľom pri zamestnávaní občana členského štátu EÚ ukladá Zákon o službách zamestnanosti niekoľko povinností.

Zamestnávateľovi so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý príjme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľovi, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie Slovenskej republiky zákon ukladá povinnosť (ust. § 23b ods. 6) informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce.

Je tak povinný urobiť na určenom formulári, ktorý predloží úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v dvoch vyhotoveniach s označením vzniku pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce, a to najneskôr v lehote siedmich pracovných dní od nástupu tohto zamestnanca do zamestnania.

Rovnako je takáto povinnosť uložená pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, resp. pri ukončení vyslania zamestnanca. Zamestnávateľovi so sídlom na území Slovenskej republiky, u ktorého bolo ukončené zamestnanie občana EÚ alebo zamestnávateľovi, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu ukončí vyslanie na výkon práce svojho pracovníka na území Slovenskej republiky, zákon ukladá povinnosť informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslaní na výkon práce písomnou formou na určenom formulári. Rovnako je zamestnávateľ povinný predložiť formulár príslušnému úradu v dvoch vyhotoveniach najneskôr do siedmich pracovných dní od skončenia zamestnania alebo výkonu práce na tomto formulári s označeným skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce.

Oba úradom potvrdené formuláre si musí zamestnávateľ uschovať ako doklad pre kontrolné účely zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo pre kontrolné účely inšpekcie práce.

Bol spomenutý pojem príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je na uvedené účely úrad, v ktorého územnom obvode je občan EÚ zamestnaný alebo realizuje výkon práce na základe vyslania. Rozhodujúcim je teda miesto výkonu zamestnania, a nie sídlo zamestnávateľa. Za každé aktuálne miesto výkonu práce je potrebné podať predmetný formulár informačnej karty na príslušnom úrade práce, sociálnych veci a rodiny podľa miesta výkonu práce.

Ak ide o občana EÚ vyslaného na výkon práce na území Slovenskej republiky, príslušné informačné karty s označeným vyslaním alebo skončením vyslania na výkon práce je povinná predložiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste výkonu práce vyslaného občana EÚ tuzemská právnická alebo fyzická osoba, s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnanca na výkon práce na územie Slovenskej republiky.

Nedodržanie uvedených povinností postúpiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny údaje o zamestnaní alebo o vyslaní na výkon práce občana EÚ a jeho ukončení sa pokladá za nedodržanie právnych predpisov o zamestnanosti.

Právnym predpisom vzťahujúcim sa na úpravu predmetných vzťahov je aj zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom je úprava pôsobnosti Národného inšpektorátu práce a inšpektorov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a tiež úprava povinností hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.

V zmysle zákona je hosťujúci zamestnávateľ povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce

•    svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo svoje obchodné meno, meno a priezvisko, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu

•    svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný

•    predpokladaný počet vyslaných zamestnancov

•    meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca

•    deň začatia a skončenia vyslania

•    miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania

•    názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike

•    meno, priezvisko, elektronickú adresu a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností a poskytovanie informácií Národnému inšpektorátu práce a inšpektorátu práce, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území SR

•    či vyslaný zamestnanec nahrádza iného vyslaného zamestnanca, a ak nahrádza, oznámiť aj údaje nahrádzaného vyslaného zamestnanca.

Každú zmenu uvedených údajov je hosťujúci zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť Národnému inšpektorátu práce, a to v listinnej alebo elektronickej podobe.

Počas vyslania zákon hosťujúcemu zamestnávateľovi ukladá povinnosť v mieste výkonu práce uchovávať pracovnú zmluvu alebo iný doklad potvrdzujúci pracovnoprávny vzťah s vyslaným zamestnancom, viesť a uchovávať evidenciu pracovného času vyslaného zamestnanca a uchovávať doklady o mzde vyplatenej vyslanému zamestnancovi za prácu vykonanú počas vyslania.

Predmetné dokumenty je hosťujúci zamestnávateľ povinný na základe žiadosti predložiť inšpektorátu práce, a to aj po skončení vyslania.

Na záver je potrebné uviesť, že na vyslaného zamestnanca sa vo všeobecnosti povinne vzťahuje právny poriadok členského štátu EÚ, do ktorého je vyslaný. Ak teda zahraničný zamestnávateľ v rámci EÚ vyšle svojho zamestnanca na výkon práce na územie Slovenskej republiky, jeho pracovné podmienky sa spravujú slovenským právom. Ak by však boli pracovné podmienky vyslaného zamestnanca výhodnejšie v členskej krajine, z ktorej bol vyslaný, než podmienky na území členskej krajiny, do ktorej bol vyslaný, platí, že hosťujúci zamestnávateľ môže počas vyslania tieto podmienky zachovať.

JUDr. Sandra Mrukviová-Tomiová

§ 23b zákona č. 5/2004 Z. z.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občana členského štátu Európskej únie a štátneho príslušníka tretej krajiny

…

(6) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj kópia potvrdenia o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,23aa) najmenej na obdobie zamestnania. Povinnosť podľa prvej vety má aj informujúca organizácia, ku ktorej sú vysielaní štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. l), m), w) až z), najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. w), prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj

a) doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,najmenej na predpokladané obdobie vyslania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu,

b) kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch,30aa) ak bolo poskytnuté,

c) kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

(7) Informujúca organizácia, ku ktorej sú vysielaní štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 22 ods. 10, je povinná písomne informovať úrad o začiatku vyslania a o skončení vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania.

§ 1 zákona č. 351/2015 Z. z.

Predmet zákona

(1) Tento zákon upravuje

a) pôsobnosť Národného inšpektorátu práce a inšpektorátov práce pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „iný členský štát“), kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb (ďalej len „vyslanie“), identifikácii vyslania a vymáhaní pokút a

b) povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa a domáceho zamestnávateľa.2)

(2) Tento zákon sa nevzťahuje na vymáhanie pokút, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy.3)

§ 2 zákona č. 351/2015 Z. z.

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) príslušným orgánom iného členského štátu orgán oprávnený podľa práva iného členského štátu poskytovať cezhraničnú spoluprácu alebo požadovať cezhraničnú spoluprácu pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania, pri identifikácii vyslania alebo pri vymáhaní pokút,

b) pravidlami vyslania pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa osobitného predpisu4) a povinnosti hosťujúceho...