Vyradenie HM z obchodného majetku

Hmotný majetok predstavuje u podnikateľa, bez rozdielu či ide o podnikajúcu FO alebo PO, významnú zložku majetku. Hmotný majetok je určený na využívanie v podnikaní na dlhšie časové obdobie ako je jeden rok a preto ovplyvňuje vývoj a efektívnosť podnikateľského subjektu. Čo pre podnikateľa znamená vyradenie hmotného majetku a kedy sa uplatňuje?

Vyradenie hmotného majetku z obchodného majetku znamená pre podnikateľa ukončenie používania majetku pri výkone podnikateľskej činnosti. V podnikateľskej praxi podnikatelia vyraďujú hmotný majetok pri predaji, likvidácii, darovaní, z dôvodu spôsobenej škody a pri preradení majetku do osobného užívania.

Majetkom podnikateľa je obchodný majetok

Ako obchodný majetok je v § 6 zákona č. 513/1991, Obchodný zákonník, v z.n.p., definovaný súhrn majetkových hodnôt a to vecí, pohľadávok a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v z.n.p. (ďalej „ZDP“) definuje v § 2 obchodný majetok FO – podnikateľa pre daňové účely. Podľa § 2 písm. m) ZDP je obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má FO s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto FO účtuje alebo účtovala.

Podľa § 2 ods. 4 písm. d) zákona č. 431/2002 Z. z., zákon o účtovníctve, v z.n.p. (ďalej „ZÚ“) sú majetkom podnikateľa – účtovnej jednotky tie aktíva, ktoré sú výsledkom minulých udalosti, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28 ZÚ. Vykazujú sa v účtovnej závierke a v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „JÚ“) vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Definícia hmotného majetku (HM)

je upravená vo viacerých právnych predpisov na rôzne účely. Vymedzenie HM z hľadiska daňového je v ustanoveniach ZDP. Podľa § 22 ods. 2 ZDP hmotným majetkom, ktorý sa odpisuje, sú:

•    samostatné hnuteľné veci, poprípade súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých vstupná cena je vyššia ako 1700 eur a prevádzkovo – technické funkcie (doba použiteľnosti, životnosť) je dlhšia ako jeden rok,

•    budovy a stavby okrem prevádzkových banských diel a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,

•    pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,

•    zvieratá uvedené v prílohe č. 1 ZDP,

•    iný majetok podľa § 22 ods. 6 ZDP.

Podľa § 23 ZDP medzi hmotný majetkom, ktorý sa neodpisuje alebo je vylúčený z odpisovania, patria najmä:

-   pozemky,

-   pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonostnú starobu,

-   ochranné hrádze,

-   umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,

-   hnuteľné národné kultúrne pamiatky,

-   povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov,

-   predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,

-   preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované iným subjektom,

-   inventúrne prebytky HM zistené pri inventarizácií.

Pri porovnaní definícia HM v účtovnej legislatíve (ZÚ, Postupy účtovania) a v daňovej legislatíve (ZDP) zistíme úzku spojitosť, vo väčšine prípadov až úplnú totožnosť obsahovej náplne definície HM. Definícia HM z hľadiska daňového je platná aj na účely účtovníctva.

Vyradenie hmotného majetku

HM sa od uvedenia do používania postupne odpisuje (okrem HM, ktorý sa neodpisuje alebo je vylúčený z odpisovania). Odpisovanie HM je, podľa § 22 ods. 1 ZDP, postupné zahrnovanie odpisov HM do daňových výdavkov.

Úplne odpísaný HM, ktorý už nie je schopný prispievať k tvorbe nových úžitkových hodnôt (HM je morálne alebo fyzicky opotrebený), podnikateľ najčastejšie vyraďuje. Podnikateľ môže vyradiť HM aj z iných dôvodov a môže ho vyradiť aj pred úplným odpísaním. Vyradenie hmotného majetku znamená ukončenie používania majetku pri výkone podnikateľskej činnosti. HM môže podnikateľ vyradiť z dôvodu jeho úplného odpísania alebo z dôvodu:

•    predaja majetku,

•    likvidácie majetku,

•    darovania majetku,

•    vyradenie majetku z dôvodu škody,

•    preradenie majetku do osobného užívania.

HM podnikateľ vyraďuje v zostatkovej cene (ZC)

ZC na účely ZÚ predstavuje účtovnú hodnotu majetku zníženú o opotrebenie vyjadrené prostredníctvom oprávok (súčet vykonaných odpisov). ZDP definuje ZC v ustanovení § 25 ods. 3 ako rozdiel medzi vstupnou cenou (ďalej VC) HM a celkovou výškou daňových odpisov zahrnutých do daňových výdavkov.

Postup pri vyradení hmotného majetku

Ak sa podnikateľ rozhodne, že HM vyradí, mal by vedieť, či HM, ktorý chce vyradiť, je už odpísaný, to zn. jeho ZC = 0 eur, alebo má ešte ZC vyššiu ako 0 eur (nie je ešte odpísaný).

Za podnikateľa budeme považovať podnikajúcu fyzickú osobu (ďalej FO) alebo právnickú osobu (ďalej PO).

Pri vyraďovaní HM z obchodného majetku môže nastať situácia:

•    HM bol už odpísaný a jeho ZC je 0 eur. V tom prípade sa VC HM preniesla postupne do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov HM. Pri vyradení HM sa už žiadne ďalšie odpisy neúčtujú a neevidujú,

•    HM ešte nebol odpísaný a jeho ZC je vyššia ako 0 eur, t. z., že sa VC HM preniesla do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov len čiastočne. V tomto prípade je možné ZC za podmienok ustanovených v ZDP považovať za daňový výdavok alebo ZC nie je daňovým výdavkom alebo ZC je daňovým výdavkom len do výšky príjmu z predaja HM,

•    HM sa neodpisoval v súlade s ustanovením ZDP. V takomto prípade sa HM vyraďuje v obstarávacej cene (ďalej „OC“).

Podnikateľ najčastejšie predáva HM, ktorý ma zaradený v obchodnom majetku

a využíva ho alebo využíval v podnikaní, ak ho už nepotrebuje. To znamená, že HM prestane využívať, často z dôvodu morálneho opotrebovania, lebo majetok už nemá také technické parametre, aké podnikateľ od neho požaduje.

Ak sa podnikateľ rozhodne vyradiť HM z dôvodu jeho predaja, mal by postupovať podľa:

•    § 6 ods. 5 písm. a) ZDP, podľa ktorého je príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom podnikateľa, t. j. aj príjem z jeho predaja,

•    § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, podľa ktorého ZC HM určená podľa § 25 ods. 3 ZDP, je pri jeho predaji v plnej výške daňovo uznaným výdavkom. Ak podnikateľ predáva iba časť HM, daňovým výdavkom bude pomerná časť ZC vzťahujúca sa k predávanej časti majetku.

Zostatková cena ako daňový výdavok len do výšky príjmov z predaja

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) ZDP umožňuje uplatniť pri predaji HM daňovú ZC ako daňový výdavok bez obmedzenia, t. z. akceptuje sa aj strata z predaja HM. Z uvedeného pravidla však platí výnimka pre HM, u ktorého sa ZC pri jeho predaji uzná ako daňový výdavok len do výšky príjmov (výnosov) z predaja. Ide o tento HM:

•    osobné automobily (kód klasifikácie produkcie 29.10.02),

•    motorové vozidla na jazdu na snehu a podobné vozidlá s motorom (KP 29.10.52),

•    lode a plavidlá (KP 30.11),

•    rekreačné a športové člny (KP 30.12),

•    lietadlá a kozmické lode a podobné zariadenia (KP 30.3),

•    motocykle a ich modifikácie (KP 30.91),

•    bicykle a iné kolesové vozidlá bez motora (KP 30.92.1),

•    budovy a stavby zaradené do odpisovej skupiny č. 6 okrem technického zhodnotenia vykonaného nájomcom na budove a stavbe zaradenej do odpisovej skupiny č. 6.

Každý HM zaradený do vyššie vymedzených kódov KP sa posudzuje samostatne. Nikdy nie je možné kompenzovať stratový a ziskový predaj HM v príslušnom zdaňovacom období.

Likvidáciou podnikateľ najčastejšie vyraďuje HM, ktorý už nepotrebuje

alebo ktorý je už morálne opotrebovaný. Pri likvidácií HM by mal podnikateľ postupovať v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 písm. b) ZDP. Pri vyradení HM z obchodného majetku v dôsledku likvidácie a stanovení jeho ZC postupuje podnikateľ rovnako ako pri predaji (vyššie uvedené).

Daňovým výdavkom je ZC alebo jej pomerná časť u stavebného objektu, s výnimkou prípadov ZC likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením. V takýchto prípadoch sa, podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDP, ZC likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby, zahrnie do OC.

Podnikateľ môže, na základe svojho rozhodnutia, darovať,

to zn. bezodplatne odovzdať HM inej FO alebo PO. Ak sa podnikateľ rozhodne darovať HM, postupuje pri posudzovaní, či je ZC darovaného HM daňovým výdavkom, podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia ZDP daňovým výdavkom nie je ZC trvale vyradeného HM s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d) ZDP.

Podnikateľ, ktorý sa rozhodol darovať HM, HM len vyradí z evidencie dlhodobého HM. Ako dôvod vyradenia uvedie darovanie. ZC darovaného majetku nie je daňovým výdavkom, v súlade s § 21 ods. 2 písm. f) ZDP. Výnimku tvorí len HM bezodplatne darovaný organizácií zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie, pri ktorom sa ZC tohto majetku považuje za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. c) ZDP.

Vyradenie HM z dôvodu škody

Pojem škody je definovaný v § 26 ods. 4 ZÚ, podľa ktorého je škoda neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. Pod pojmom zničenie majetku je nutné chápať aj krádež majetku a strata majetku. ZDP rozlišuje škodu na nezavinenú škodu a zavinenú škodu.

Nezavinená škoda je, podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, definovaná ako škoda:

•    vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy, napríklad zemetrasenia, povodne, krupobitia, lavíny alebo blesku,

•    spôsobená neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdenia políciou.

Podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP sú škody nezavinené podnikateľom (daňovníkom) daňovým výdavkom. Podnikateľ, ktorý chce zaúčtovať alebo zaevidovať nezavinenú škodu v plnej výške do daňových výdavkov, má povinnosť dokladovať dôvod zahrnutia škody do daňových výdavkov, napríklad správou od polície, správou od poisťovne, správou od Hasičského záchranného zboru a podobne.

Zavinená škoda je škoda zavinená podnikateľom. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) ZDP je daňovým výdavkom ZC HM vyradeného z dôvodu škody, do výšky príjmov z náhrad zahrnovaných do ZD vrátane prijatých úhrad z predaja vyradeného majetku, s výnimkou uvedenou § 19 ods. 3 písm. g) ZDP (nezavinené škody). Podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP daňovým výdavkom nie sú manká a škody presahujúce prijaté náhrady (okrem nezavinených škôd). Škodou nie je ani preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda.

Vyradenie HM z dôvodu preradenia do osobného užívania

Ak sa podnikateľ rozhodne, že vyradí HM, ktorý má evidovaný v obchodnom majetku a zaradí ho do osobného užívania, mal by postupovať podľa § 21 ods. 2 písm. f) ZDP. Podľa uvedeného ustanovenia ZDP nie je ZC vyradeného HM daňovým výdavkom podnikateľa. Podnikateľ od dátumu vyradenia HM z obchodného majetku z dôvodu preradenia do osobného užívania nemá nárok na uplatnenie žiadnych výdavkov súvisiacich s využívaním vyradeného HM.

Podnikateľ, ktorý preradil HM z podnikania do osobného užívania a majetok do 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku predá, má povinnosť príjem z predaja zdaniť, lebo majetok využíval na podnikanie. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja hnuteľnej veci, okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá v obchodnom majetku, a to do 5 rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ak podnikateľ predá takýto majetok po uplynutí lehoty 5 rokov, od zdanenia je oslobodený.

Ing. Jarmila Strählová