Výpočtet dane pri príjmoch z podnikania
V odd. V – VIII tlačiva DP typu B sa uvádzajú jednotlivé druhy príjmov a vyčísľujú sa čiastkové základy dane: zo ZČ podľa § 5 ZDP, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patriacich do § 6 odsekov 1 a 2 ZDP, z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP, z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP, ale z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 „osobitný“ základ dane. Zároveň v prílohe č. 2 uvádza daňovník podiely na zisku (dividendy) a ostatné príjmy, ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e a § 51h ZDP (z kontrolovanej zahraničnej spoločnosti), ktoré mu plynú zo zdrojov v zahraničí.
Znížená sadzba 15 %
V súvislosti so zavedením zníženej sadzby dane 15 % v § 15 ZDP [zákonom č. 315/2019 Z. z.], ktorou sa môžu zdaniť len príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ak daňovník dosiahol za ZO zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 neprevyšujúce sumu 49 790 €), bolo zároveň potrebné v ZDP vykonať tieto zmeny:
• v § 4 upraviť samostatný výpočet dvoch základov dane, a to podľa § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b):
- v písm. a) súčet ČZD z príjmov podľa § 5, ktorý sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane alebo ich časť (§ 11) a ČZD z (pasívnych) príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 a § 8,
- v písm. b) ČZD z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý sa zníži o NČZD alebo ich časť (zvyšnú sumu nároku),
• v § 11 zaviesť prednostné uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane od ČZD z príjmov podľa § 5 – až neuplatnený zvyšok NČZD sa odpočíta od ČZD z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.
Ide o tieto nezdaniteľné časti základu dane
(ďalej aj „NČZD“):
- nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
- nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (v limitovanej výške) – od 1. 1. 2023, t. z.
za rok 2023 to budú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (v celkovom úhrne do 180 €).
V stručnosti:
na NČZD na daňovníka má nárok v podstate každý, o k r e m daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru ZO poberateľmi (niektorého z) dôchodkov uvedených § 11 ods. 6 ZDP (napr. starobného), resp. bol im takýto dôchodok priznaný spätne k 1. 1. alebo k začiatku predchádzajúcich ZO a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 (za rok 2022 suma 4 579,26 €). Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi nimi.
• Okruh dôchodkov, ktorých poberatelia nemajú za podmienok určených v § 11 ods. 6 ZDP nárok na NČZD na daňovníka:
- starobný dôchodok, alebo
- vyrovnávací príplatok, alebo
- predčasný starobný dôchodok,
- a to z I. alebo II. piliera alebo
- dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo
- výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v z.n.p., ako aj výsluhový alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.
Upozornenie!
13. dôchodok nie je dôchodková dávka, ale štátna sociálna dávka a tiež je od dane oslobodený. 13. dôchodok nie je súčasťou úhrnu dôchodkov – nezahŕňa sa do vlastných príjmov manželky. Ostatné tu uvedené dôchodky do vlastných príjmov manželky patria.
• Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, o k r e m príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených:
- zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
- štátne sociálne dávky,
- štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie (ale doktorandské štipendium pri získavaní vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa do vlastných príjmov patrí),
- daňový bonus,
- zamestnanecká prémia.
Štátne sociálne dávky:
• rodičovský príspevok
• prídavok na dieťa,
• príplatok k prídavku,
• príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok na viac súčasne narodených detí,
• kompenzačný príspevok baníkom,
• príspevok na pohreb,
• 13. dôchodok,
• príplatok k dôchodku a jednorazový príplatok k dôchodku,
• príspevok športovému reprezentantovi,
Zároveň si aspoň stručne pripomeňme, že na tieto účely sa podľa § 11 ods. 4 ZDP považuje za manželku (manžela) tá (ten), ktorá (ktorý) v príslušnom zdaňovacom období:
• starala sa o vyživované maloleté dieťa podľa zákona č. 571/2009 Z. z.
• rodičovskom príspevku v znení n. p. (do troch rokov veku, resp. len vo výnimočných, určených prípadoch do šiestich rokov veku), alebo
• poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo
• bola vedená na ÚPSVaR SR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo
• je zdravotne postihnutá alebo ťažko zdravotne postihnutá.
Max. suma NČZD na manželku: 4 186,75 € za rok 2022, resp. 4 500,86 € za rok 2023.
Na r. 116 sa sčíta daň (daňová povinnosť) vypočítaná zo základu dane
zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) a podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, z osobitného základu dane podľa § 7, z osobitného základu dane podľa § 51e a podľa § 51h ZDP (r. 90 + r. 105 + r. 115 + r. 28 prílohy č. 2 + r. 35 prílohy č. 2).
Od vypočítanej dane sa odpočíta nárok na daňový bonus na vyživované deti a daňový bonus na zaplatené úroky podľa § 33a ZDP.
V tlačive DP sa potom odpočítajú sa preddavky na daň zaplatené daňovníkom (a splatné v roku 2022) podľa § 34, ako aj preddavky na daň zrazené zamestnávateľom z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP, resp. zaplatené daňovníkom podľa § 35 ods. 10 a 11 ZDP, ďalej suma preddavkov vybraných zrážkou podľa § 43 ZDP viažuca sa k príjmom uvádzaným v priznaní v súlade s § 43 ods. 6 ZDP, resp. aj suma preddavkov vybraných na zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP.
Riadky 135 a 136 sa vypĺňajú podľa predtlače, pričom na týchto riadkoch vznikne buď daň na úhradu (r. 135), alebo daňový preplatok (r. 136).
Opäť len veľmi stručne: v súlade s § 32 ods. 1 ZDP daňové priznanie za rok 2022 je povinný podať daňovník, ktorý za toto zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane presahujúce sumu 2 289,63 €; podobne aj ten, kto vykázal daňovú stratu (z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP), a to bez ohľadu na výšku dosiahnutých príjmov. Z aspektu zamerania príspevku nebudeme už rozoberať túto povinnosť v prípade príjmov zo závislej činnosti.
Povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie bude mať od 1. júla 2023 (resp. 1. októbra 2023 v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) samostatne zárobkovo činná fyzická osoba, ktorá dosiahla za rok 2022 zdaniteľný príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v vyšší ako 7 266 € eur.
Čo sa týka poistného na zdravotné poistenie: podľa § 10b zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o zdravotnom poistení“), zárobkovou činnosťou je dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP [okrem príjmu z výkonu činnosti osobného asistenta podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP], ako aj dosahovanie príjmov z kapitálového majetku (podľa § 7 ZDP) a ostatných príjmov (podľa § 8 ZDP).
Dodajme: V zmysle § 10b ods. 4 zákona o zdravotnom poistení zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP – z týchto príjmov sa teda poistné neplatí.
Príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. d) ZDP
Ide o príjmy plynúce z obchodných spoločností osobného typu:
Podľa § 76 Obchodného zákonníka verejná obchodná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (fyzické alebo aj právnické) podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Ide o spoločnosť osobného typu.
Na jednej strane podnikateľským subjektom je obchodná spoločnosť – právnická osoba, na druhej strane v súlade s § 12 ods. 4 ZDP predmetom dane daňovníka, ktorý je verejnou obchodnou spoločnosťou sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 (zrážkou); [už pre rok 2022 je text doplnený: ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak – ide o pravidlá pre reverzný hybridný subjekt]; ostatné príjmy sa zdaňujú prostredníctvom daňových priznaní jednotlivých spoločníkov.
Podľa § 82 Obchodného zákonníka podiel na zisku určený na základe ročnej účtovnej závierky je splatný do troch mesiacov od jej schválenia. Spoločnosť však neúčtovným spôsobom prostredníctvom „pripočítateľných a odpočítateľných položiek“ musí zistiť aj základ dane za spoločnosť ako celok. Príslušný podiel na tomto základe dane spoločnosti si každý zo spoločníkov v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) ZDP – ak ide o fyzické osoby – uvedie vo svojom daňovom priznaní. V súlade s § 6 ods. 7 ZDP základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29. Výška podielu na zisku vyplateného v súlade s § 82 Obchodného zákonníka sa nemusí zhodovať s podielom na základe dane. Navyše, je tu časový nesúlad.
Podľa § 93 ods. 1 Obchodného zákonníka komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári).
Na právne postavenie komanditistov sa používajú ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzeným
V súlade s § 6 ods. 8 ZDP základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Dodajme – zvyšná časť základu dane k. s. sa podrobí zdaneniu daňou z príjmov právnických osôb. Podiely na zisku vyplácané komanditistom zo zisku vykázaného do konca roku 2003 podliehali zdaneniu osobitnou sadzbou dane 15 %; podobne ako v prípade spoločníkov s. r. o.; tieto podiely na zisku plynúce komanditistom zo zisku vykázaného za roky 2004 až 2016 neboli predmetom dane a od 1. 1. 2017 – zo zisku za rok 2017 a roky nasledujúce – sa opäť zdaňujú (ak sú bežne poskytované tuzemskou k. s. komanditistom – rezidentom SR sadzbou 7 %, daňou vyberanou zrážkou).
Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára k.s.
(resp. spoločníka v.o.s.) na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára (resp. spoločníka v.o.s.) v spoločnosti.
Ak tieto spoločnosti vykážu daňovú stratu, rozdeľuje sa rovnako ako základ dane – uvádza sa v stĺpci výdavkov – č. 2 – toho istého riadku č. 4 tabuľky č. 1 tlačiva DP.
Podľa § 6 ods. 6 príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. V súlade s § 6 ods. 9 ZDP sa tieto príjmy na účely zistenia základu dane znižujú o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti (na zdravotné a sociálne poistenie) a o výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok určených v uvedených ustanoveniach (týkajú sa výkonu činnosti mimo pravidelného – obvyklého – miesta jej vykonávania, čiže ako keby „na pracovnej ceste“ a výdavkov na stravu – práve pri výkone činnosti v mieste obvyklom, t. j. v dielni, kancelárii, ordinácii a pod.).
Príjmy uvedené v § 6 odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane teda znižujú o:
• poistné a príspevky (na zdravotné a sociálne poistenie), ktoré je povinný platiť spoločník v. o. s. alebo komplementár k. s. a
• výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p) za podmienok určených v uvedených ustanoveniach (výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom než obvyklom mieste a stravné za určených podmienok).
Zároveň poistné zaplatené spoločnosťou za tohto daňovníka nie je uznaným daňovým výdavkom – podľa § 19 ods. 3 písm. i) ZDP sa akceptuje iba poistné a príspevky hradené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 a poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.
Možno opäť dodať, že v týchto prípadoch účastníci združenia, spoločníci v.o.s. a komplementári k. s. musia vyplniť aj oddiel daňového priznania s označením „Miesto na osobitné záznamy daňovníka“ a uviesť v ňom požadované údaje.
Podiely na základe dane v.o.s. plynúce spoločníkom v.o.s., čiže podiely plynúce z vlastnej činnosti tejto v.o.s. si zdaňujú títo spoločníci (FO alebo PO, napr. s.r.o.) prostredníctvom svojho daňového priznania.
|
RADA! Ak je v.o.s. spoločníkom inej obchodnej spoločnosti, resp. družstva, podiel na zisku, ktorý jej plynie z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní tejto (inej) obchodnej spoločnosti (nie z vlastnej činnosti), sa rozdelí a vyplatí jej spoločníkom: ak ide o FO, vždy po zdanení zrážkou dane (DVZ) podľa § 43 ods. 3 písm. s) ZDP; vždy je to predmet dane (inak by si to tieto FO museli uviesť vo svojom DP). Kto je platiteľom dane, to upravuje § 43 ods. 24 ZDP – ak je v. o. s. našim daňovým rezidentom, je aj platiteľom dane a tieto podiely zdaňuje (DVZ); podiel na zisku plynúci spoločníkovi – PO je predmetom dane (tejto PO) len v určených prípadoch – v princípe vtedy, ak plynie vo vzťahu k nespolupracujúcim štátom podľa § 2 písm. x). Ing. Valéria Jarinkovičová |








