Výpočet priemerného zárobku – chyby

Správne určenie priemerného zárobku zamestnancovi je mimoriadne dôležitou činnosťou, pretože priemerný zárobok sa používa pri výpočte viacerých mzdových nárokov zamestnancov za neodpracovanú dobu z dôvodov definovaných Zákonníkom práce, kolektívnou zmluvou, prípadne pracovnou zmluvou. Čo jeho pomocou zamestnávateľ vypočítava zamestnancovi?

Zamestnávateľ pomocou neho vypočítava zamestnancovi napr. náhradu mzdy za dovolenku, za sviatok, za prácu nadčas, náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca, určuje výšku odstupného a odchodného, prípadne doplatok mzdy pri výkone inej práce (po preradení zamestnanca na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania alebo karanténneho opatrenia).

Ak zamestnávateľ zistí chybu vo výpočte priemerného zárobku, má povinnosť chybu odstrániť novým výpočtom. Oprava, ktorú vykoná, sa premietne vo všetkých dokladoch mzdovej evidencie, ktorými sú:

•    mzdový list a výplatné listiny zamestnanca,

•    formulár Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý zamestnávateľ elektronicky zasiela na Finančnú správu SR,

•    formulár Výkaz preddavkov na poistenie na verejné zdravotné poistenie, ktorý zamestnávateľ elektronicky zasiela príslušnej zdravotnej poisťovni,

•    formulár Mesačný výkaz poistného alebo Výkaz poistného, ktorý zamestnávateľ elektronicky zasiela Sociálnej poisťovni,

•    formulár Výkaz poistného, ktorý zamestnávateľ elektronicky zasiela doplnkovej dôchodkovej poisťovni.

V prípade, že zamestnávateľ už uhradil zamestnancovi mzdu, odvody poistného a dane, musí vzniknuté rozdiely aj finančne vysporiadať.

Priemerný zárobok je preto zamestnávateľ povinný dôsledne zisťovať podľa pravidiel určených v § 134 Zákonníka práce:

–   k prvému dňu kalendárneho štvrťroka a zistený priemerný zárobok používať počas celého štvrťroka,

–   zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v tomto období, pričom rozhodujúcim obdobím je vždy predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Zákonník práce osobitne určuje, že doba práce nadčas, za ktorú bola mzda za prácu nadčas zúčtovaná, sa započítava do toho obdobia, v ktorom bola mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Priemerný zárobok sa prakticky zisťuje k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru z údajov predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Napríklad priemerný zárobok zistený k 1. júlu 2023 z údajov za mesiace apríl, máj a jún 2023 bude zamestnávateľ používať až do 30. 9. 2023, t. j. pri výpočte mzdy za júl, august a september 2023.

Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, priemerný zárobok sa zisťuje z odpracovanej doby a zúčtovanej mzdy od vzniku zamestnania do konca kalendárneho štvrťroka.

Príklad 1

Zamestnanec mal pre druhý štvrťrok 2023 vypočítaný priemerný hodinový zárobok vo výške 12,50 eur. Od 1. 5. 2023 zamestnávateľ tomuto zamestnancovi zvýšil jeho hodinovú mzdu na 20,00 eur.

Za dobu čerpania dovolenky v júni 2023 bola zamestnancovi správne vyplatená náhrada mzdy určená ako súčin hodín čerpanej dovolenky a sumy 12,50 eur. Zmena výšky dojednanej mzdy zamestnanca v priebehu kalendárneho štvrťroka nemá vplyv na zmenu výšky používaného priemerného zárobku zisteného k prvému dňu štvrťroka – táto zmena sa prejaví až v priemernom zárobku zisťovanom pre nasledujúce obdobie.

Zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka bez zmeny s výnimkou prípadu, kedy je zamestnávateľ povinný podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce upraviť používaný priemerný zárobok zamestnanca. Ide o situáciu, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť. V takom prípade je zamestnávateľ povinný zvýšiť priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku.

Príklad 2

Zamestnávateľ vypočítal, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca zaradeného do 2. stupňa náročnosti práce zistený k 1. 1. 2023 z údajov za štvrtý štvrťrok 2022 je 4,2936 eur.

Pretože od januára 2023 je ustanovená minimálna hodinová mzda pre 2. stupeň náročnosti práce vo výške 4,690 eur za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, je zamestnávateľ povinný zvýšiť vypočítaný priemerný zárobok na túto hranicu a používať hodnotu 4,690 eur za hodinu počas celého prvého štvrťroka 2023.

Zákonník práce osobitne upravuje započítavanie tých zložiek mzdy, ktorými sa hodnotí práca zamestnanca za dlhšie ako štvrťročné obdobie. V takomto prípade sa určí:

•    ku koľkým rozhodujúcim obdobiam výkonu práce sa príslušná zložka mzdy viaže,

•    koľko predstavuje pomerná časť takejto mzdy pripadajúca na kalendárny štvrťrok a

•    aká časť sa pripočíta ku mzde zúčtovanej za štvrťrok, v ktorom bola vyplatená a aké sumy sa presúvajú do ďalších rozhodujúcich období.

Zamestnávateľ musí pri výpočte postupovať tak, aby sa vylúčilo aj skreslenie priemerného zárobku v prípade, že zamestnanec nepracoval počas celého rozhodujúceho obdobia. Princíp spočíva v tom, že pomerná suma, ktorá sa zistila podľa počtu rozhodujúcich období a má sa zahŕňať do zúčtovanej mzdy v jednotlivých rozhodujúcich obdobiach, sa upraví v pomere, ktorý zodpovedá skutočne odpracovanému času zamestnanca.

V prípade mzdy poskytnutej zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia Zákonník práce určuje, že táto zložka mzdy sa na účely priemerného zárobku zamestnanca považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov.

Znamená to, že vyplatená suma tzv. jubilejnej odmeny sa povinne zahŕňa do zúčtovanej mzdy na účely výpočtu priemerného zárobku v rozpätí štyroch štvrťrokov tak, že

•    prvá štvrtina sa zahrnie do výpočtu v rozhodujúcom období, v ktorom bola vyplatená, a

•    zvyšné štvrtiny sa presunú do ďalších troch rozhodujúcich období a pripočítajú sa ku mzde zúčtovanej v príslušnom období.

Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas, je povinný zvýšiť priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny. V prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času zníži priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne predĺženiu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny.

Príklad 3

Zamestnávateľ skrátil zamestnancom od 1. 8. 2023 ustanovený týždenný pracovný čas z pôvodných 40 hodín na 37,5 hodiny. Zamestnanec mal vypočítaný priemerný zárobok k 1. 7. 2023 z údajov druhého štvrťroka, t. j. z údajov zodpovedajúcich 40-hodinovému pracovnému týždňu, vo výške 6,25 eur.

Prepočet priemerného zárobku používaného od 1. 7. 2023 pri 37,5-hodinovom pracovnom týždni vykoná zamestnávateľ nasledovne:

6,25 eur/h × 40 h: 37,5 h = 6,6667 eur/h

Vypočítaný priemerný zárobok zamestnávateľ porovná s minimálnou hodinovou sumou pri 37,5-hodinovom pracovnom týždni. Pre 4. stupeň náročnosti práce je to hodnota 6,425 eur a preto zamestnávateľ bude používať od 1. 8. 2023 vypočítaný priemerný zárobok 6,6667 eur za hodinu.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Tento sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Pokiaľ zamestnávateľ nedokáže zistiť, akú mzdu by zamestnanec dosiahol, keby pracoval (napr. u žien, ktoré sa vracajú po rodičovskej dovolenke alebo pracovné miesto zamestnanca bolo zrušené a nie je možné ho porovnať s iným zamestnancom), zamestnávateľ môže použiť aj naposledy zistený priemerný zárobok zamestnanca upravený podľa nárastu priemerného zárobku u ostatných zamestnancov vykonávajúcich podobné činnosti, alebo zvýšeného v závislosti od nárastu priemerného zárobku za zamestnávateľa ako celok.

Príklad 4

Zamestnanec uzatvoril pracovný pomer 1. 7. 2023. V júli 2023 vznikla potreba použiť priemerný zárobok. Zamestnávateľ dohodol v pracovnej zmluve so zamestnancom mesačnú mzdu 865 eur pri 8-hodinovom pracovnom dni.

Výpočet pravdepodobného hodinového zárobku bude nasledovný:

8-hodinový denný pracovný čas × 20 pracovných dní v júli = 160 hodín

865 eur: 160 hodín = 5,4063 eur/h

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta (t. j. matematicky). Ak sa má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pri prepočte priemerného hodinového zárobku na priemerný mesačný zárobok sa postupuje nasledovne:

Rok = 365,25 dňa, počet týždňov = 365,25 dňa v roku: 7 dní v týždni = 52,18 týždňov v roku. Počet týždňov v mesiaci = 52,18: 12 mesiacov v roku = 4,35 týždňov v mesiaci. Pretože priemerný počet kalendárnych týždňov pripadajúci na jeden mesiac je 4,35 týždňa, na výpočet priemerného mesačného zárobku sa použijú nasledovné hodnoty:

-    21,75 dňa pri 5-dňovom pracovnom týždni, alebo

-    174 hodín pri týždennom pracovnom čase 40 hodín (8 hodín denne),

-    163,125 hodiny pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny (7,5 hodín denne),

-    152,25 hodiny pri týždennom pracovnom čase 35 hodín (7 hodín denne).

Príklad 5

Zamestnanec dosiahol k 1. 7. 2023 priemerný hodinový zárobok 5,72 eur.

Priemerný mesačný zárobok tohto zamestnanca pri 7-hodinovom pracovnom dni a 5-dňovom pracovnom týždni sa vypočíta nasledovne: 21,75 dňa × 7 hodín denne × 5,72 eur/h = 870,87 eur mesačne – alebo skrátene: 5,72 eur/h × 152,25 h = 870,87 eur mesačne.

Ing. Zuzana Cingelová

§ 134 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce
citácia na strane 85

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4§ 96 ods. 3 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku () a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

(4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(5) Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4§ 85 ods. 5), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa , zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času.

(6) Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

(7) Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne.

(8) Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm...