Vyplatenie odchodného

Odchodné môže byť zamestnancovi vyplatené „iba raz“, a to vtedy, keď končí pracovný pomer potom, čo mu vznikol nárok na dôchodkovú dávku. Pri vyplatení odchodného zamestnávateľ nesleduje ako dlho trval pracovný pomer u neho ako u posledného zamestnávateľa a ako dlho pracoval zamestnanec u predošlých zamestnávateľov. Ako postupovať pri vyplatení odchodného? Ako sa platí zdravotné a sociálne poistenie?

Základnou podmienkou
na vyplatenie obchodného je prvé skončenie pracovného pomeru

potom, čo zamestnancovi bol priznaný dôchodok. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré sa podľa § 118 ods. 2 ZP nepovažuje za mzdu. Odchodné sa vypočíta ako príslušný násobok priemerného hrubého mesačného zárobku zamestnanca, ktorého výška závisí od určeného týždenného pracovného času zamestnanca a od výšky je platného priemerného hodinového zárobku Zákonník práce stanovuje minimálnu výšku odchodného, avšak zamestnávateľ však môže poskytnúť odchodné zamestnancovi aj vo vyššej sume než len v sume jedného priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Priemerný mesačný zárobok zamestnanca (ďalej „priemerný zárobok“) zisťuje zamestnávateľ podľa ustanovení § 134 a § 135 Zákonníka práce zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do mzdy na účely zisťovania priemerného zárobku sa nezapočítava mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. Do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezapočítava čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Priemerný zárobok sa teda zisťuje vždy k 1. 1., k 1. 4., k 1. 7. a k 1. 10. z údajov z predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka. Napríklad priemerný zárobok zistený k 1. 4. 2024 z údajov za mesiac január, február a marec 2024 sa použije pri výpočte odchodného počas mesiacov apríl, máj a jún 2024.

Pri výpočte priemerného hrubého mesačného zárobku sa postupuje tak, že priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac vyplývajúci z týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný mesačný zárobok sa vzťahuje vždy na konkrétneho zamestnanca. Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, tak potom aj priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na mesiac bude zodpovedať kratšiemu pracovnému času. Aby bolo možné vypočítať priemerný počet hodín pripadajúcich na mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (ktorý má zamestnanec dohodnutý v pracovnej zmluve), je potrebné poznať aj priemerný počet týždňov pripadajúcich na 1 mesiac v danom roku.

Pri dodržaní tohto postupu je priemerný mesačný zárobok zamestnanca s ustanoveným týždenným pracovným časom vo všetkých mesiacoch kalendárneho roka rovnaký, a to bez ohľadu na to, aký bol skutočný mesačný fond pracovných hodín.

Príklad 1

Zamestnávateľ skončil ku dňu 31. 8. 2024 pracovný pomer so zamestnancom, ktorému bol priznaný nárok na invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 75 %). Podmienky na vyplatenie odchodného boli splnené. Aký priemerný hodinový zárobok použije zamestnávateľ pri výplate odchodného, ktoré bude vyplatené v spracovaní výplat za mesiac august 2024?

Pri výpočte odchodného sa použije priemerný hodinový zárobok platný v období, kedy vznikla potreba ho použiť. Nakoľko zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné pri spracovaní „poslednej“ výplaty, t. j. výplaty za mesiac august, pri výpočte sa použije priemerný hodinový zárobok zamestnanca platný k 1. 7. 2024, zistený zo mzdy a odpracovanej doby v 2. štvrťroku 2024.

Príklad 2

Zamestnanec bol od 10. 9. 2023 do 30. 8. 2024 dlhodobo práceneschopný. K 31. 8. 2024 bol zamestnancovi priznaný invalidný dôchodok (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 75 %) a k rovnakému dátumu zamestnávateľ so zamestnancom ukončuje pracovný pomer. Podmienky na vyplatenie odchodného boli splnené. Aký priemerný hodinový zárobok použije zamestnávateľ pri výplate odchodného, ktoré bude vyplatené v spracovaní výplat za mesiac august 2023?

Ak sa pracovný pomer zamestnanca skončí k 31. 8. 2024 a v spracovaní výplat za august 2024 mu bude vyplatené odchodné, na výpočet sa použije priemerný hodinový zárobok platný k tomuto dňu, t. j. priemerný hodinový zárobok platný k 1. 7. 2024, zistený zo mzdy a odpracovanej doby v 2. štvrťroku 2024. Keďže v tomto období zamestnanec z dôvodu choroby nepracoval, na výpočet odchodného sa použije pravdepodobný priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zistí z úhrnu mzdy, ktorú by zamestnanec dosiahol, ak by pracoval a z úhrnu hodín, ktoré by odpracoval.

Súčasná právna úprava tak ako pri odstupnom, ktoré sa „vypláca v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak“, termín výplaty odchodného nekonkretizuje. V praxi sa opakovane stretávame s otázkou, kedy je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi odchodné, či pri skončení pracovného pomeru (v poslednom spracovaní výplat) alebo až po preukázaní skutočnosti, že zamestnancovi bola dôchodková dávka priznaná.

Zákonník práce podmieňuje vyplatenie odchodného preukázaním splnenia podmienok zo strany zamestnanca, a preto zamestnávateľ vyplatí odchodné až vtedy, ak zamestnanec preukáže zamestnávateľovi, že splnil základné podmienky na vznik nároku na dôchodok.

Zamestnanec môže zamestnávateľovi preukázať, že splnil zákonné podmienky na vznik nároku na dôchodok, a tým aj nárok na odchodné:

•    žiadosťou, na základe ktorej požiadal o priznanie dôchodku; zamestnanec je povinný podať žiadosť o priznanie dôchodku najneskôr do 10 dní po skončení pracovného pomeru; pre úplnosť uvádzam, že spísaním a podaním žiadosti o dôchodok sa dávkové konanie len začína, pričom Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba podmienky nároku na dôchodok nespĺňa alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi. Ak má teda zamestnávateľ pochybnosti, či sú podmienky nároku na dôchodkovú dávku splnené, má zamestnávateľ právo počkať až na predloženie rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na príslušnú dôchodkovú dávku.

•    rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na príslušnú dôchodkovú dávku (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %),

O priznaní dôchodku, či už starobného, predčasne starobného alebo invalidného, vždy rozhoduje Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ nemá povinnosť vyplatiť odchodné skôr, ako zamestnanec splní všetky podmienky ustanovené v § 76a ZP a preukáže mu ich splnenie. Ak zamestnanec splní všetky podmienky na vyplatenie odchodného, zamestnávateľ odchodné vyplatí.

Príklad 3

Zamestnanec skončil pracovný pomer ku dňu 31. 12. 2023. Koncom novembra 2023 zamestnanec požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol spätne od 1. 9. 2023 priznaný. Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku v mesiaci december 2023. Kedy zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné?

Ak zamestnanec preukáže zamestnávateľovi, že žiadosť o starobný dôchodok podal v zákonnej lehote a Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné pri skončení pracovného pomeru, t.j. v spracovaní výplat za mesiac december 2024.

Príklad 4

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek a nadobudol nárok na starobný dôchodok ku dňu 1. 9. 2023. O priznanie nároku na starobný dôchodok nepožiadal a naďalej pracoval. Dňa 31. 12. 2023 sa rozhodol ukončiť u zamestnávateľa pracovný pomer a podal v Sociálnej poisťovni písomnú žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Môže zamestnanec požiadať o tento dôchodok aj spätne? Ak áno, odkedy? Kedy mu vznikne nárok na odchodné?

Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa starobný dôchodok prizná odo dňa, od ktorého starobný dôchodok patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na túto dávku. Nárok na výplatu dávky sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrila.

Nakoľko odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku zamestnanca ešte neuplynulo viac ako tri roky, zamestnancovi môže byť starobný dôchodok priznaný odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. od 1. 9. 2023. Ak zamestnanec preukáže u zamestnávateľa, že žiadosť o starobný dôchodok podal v zákonnej lehote a Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odchodné pri skončení pracovného pomeru.

Do 31. 12. 2012 Zákonník práce ustanovoval, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Súčasná právna úprava ustanovuje, že zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na tento dôchodok. Z uvedeného možno konštatovať, že v súčasnosti nárok na výplatu odchodného zamestnancovi vzniká už vtedy, keď zamestnanec splnil základné podmienky na vznik nároku na dôchodok, a nie až nadobudnutím nároku na tento dôchodok (t.j. vydanie rozhodnutia o priznaní dôchodku má „de facto“ len potvrdzujúci charakter). Ak však v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ ešte nemá zo strany zamestnanca preukázané, či mu vzniká/vznikol nárok na príslušnú dôchodkovú dávku (či sú podmienky na vznik nároku na dôchodok splnené), zamestnávateľ „by mal“ s vyplatením odchodného počkať, inak by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie. Podľa § 222 ZP bezdôvodné obohatenie na pracovnoprávne účely je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, a ak by zamestnávateľ vyplatil odchodné v čase, kedy ešte Sociálna poisťovňa o priznaní dôchodku ešte nerozhodla, možno to považovať za plnenie, ktoré zamestnávateľ vyplatil bez právneho dôvodu.

Podľa § 76a ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP, t. j. išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.

Zdravotné a sociálne poistenie

Odchodné sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje podľa § 5 ZDP. Odchodné sa započíta do zdaniteľnej mzdy v mesiaci, kedy sa vyplatí a preddavok na daň z príjmov sa určí z celkovej výšky zdaniteľnej mzdy za príslušný mesiac. Odchodné vstupuje aj vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvod preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie. Preddavok na daň, odvody na zdravotné a sociálne poistenie sa platia aj prípade, ak je zamestnancovi odchodné vyplatené dodatočne po skončení pracovného pomeru, t.j. ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi odchodné v „poslednom“ zúčtovaní výplat, ale neskôr.

Ak je odchodné vyplatené dodatočne, až po skončení pracovného pomeru t.j. s časovým oneskorením, ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 ZDP „Príjmami sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.“ Pri výpočte a odvode preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie sa uplatňuje osobitný postup.

Na účely zdravotného poistenia je zamestnávateľ povinný, ak vypláca „bývalému“ zamestnancovi odchodné vypočítať a odviesť z tohto plnenia preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ak zamestnávateľ vyplatí príjem zamestnancovi po skončení pracovného pomeru (v čase, kedy je zamestnanec už odhlásený z registra zdravotnej poisťovne ako zamestnanec), zamestnávateľ má znova povinnosť „už bývalého“ zamestnanca prihlásiť do registra príslušnej zdravotnej poisťovne. Pri registrácii postupuje podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca, ktorému vypláca príjem po skončení pracovného pomeru iba na jeden deň a to posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu. Keďže prihlásenie a odhlásenie je potrebné vykonať len v jeden rovnaký deň, na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného, na ktorom zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť, budú dva zápisy. Lehota na podanie oznámenia je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k takejto zmene platiteľa poistného (z dôvodu vyplatenia jednorázového príjmu). Na oznámenie zmien pri vyplácaní príjmov po skončení pracovného pomeru použije zamestnávateľ osobitný kód 2Y, v ktorom „2“ vypovedá o zamestnancovi a „Y“ o skutočnosti, že ide o „bývalého“ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po skončení pracovného pomeru. Údaje o vymeriavacom základe a o preddavkoch na zdravotné poistenie vykáže zamestnávateľ za tohto zamestnanca na tlačive Mesačný výkaz preddavkov na zdravotné poistenie, ktorý je povinný doručiť do zdravotnej poisťovni do troch dní odo dňa splatnosti ním odvádzaného preddavku na poistné.

Na účely sociálneho poistenia sa z plnení, ktoré boli vyplatené zamestnávateľom zamestnancovi po skončení pracovného pomeru platí poistné na sociálne poistenie. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ majú povinnosť vypočítať a odviesť poistné na sociálne poistenie aj z odchodného, ktoré bude (dodatočne) vyplatená po skončení pracovného pomeru. Na rozdiel od zdravotného poistenia, zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia z dôvodu vyplatenia príjmu po skončení pracovného pomeru (po zániku povinného poistenia zamestnanca), zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne neprihlasuje, ale povinnosť vypočítať a odviesť poistné na sociálne poistenie z vyplateného príjmu trvá. Pri výpočte a odvode poistného z dodatočne vyplateného príjmu sa uplatňuje osobitný režim. Zamestnávateľ postupuje tak, že dodatočne vyplatené odchodné rozpočíta pomerne na všetky mesiace trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku a vymeriavací základ sa určí z tejto pomernej časti príjmu. Od 1. 1. 2023 bola zavedená legislatívna zmena (novela č. 125/2022 Z. z. zákona o sociálnom poistení), ktorá spočíva v tom, že príjem sa nerozpočíta na obdobie, za ktoré už bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu. Naďalej sa však pri určení vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny mesiac zohľadní výška mesačného vymeriavacieho základu, z ktorého už bolo odvedené poistné, a súčasne výška maximálneho mesačného vymeriavacieho základu (ktorý platí v roku, za ktorý sa príjem dodatočne zúčtováva). Údaje o vyplatenom príjme a vypočítanom poistnom je zamestnávateľ povinný vykazovať na tlačive Výkaz poistného a príspevkov. Splatnosť poistného je do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

Príklad 5

Zamestnancovi trval pracovný pomer do 31. 3. 2024. Podmienky na vyplatenie odchodného boli splnené a zamestnanec preukázal svoj nárok ku koncu mesiaca máj 2024. Odchodné vo výške 1 600 € mu preto nebolo vyplatené pri skončení pracovného pomeru, ale až dodatočne v spracovaní výplat za mesiac jún 2024. Počas roka 2024 bol zamestnancovi vyplatený príjem za mesiac január príjem vo výške 1 600 €, v mesiaci február bol dočasne práceneschopný (hrubý príjem bol 0 €) a za mesiac marec mal vyplatený príjem vo výške 8 120 € (vrátane 4-mesačného odstupného). Výplatný termín je u zamestnávateľa 10-tého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Aký priemerný zárobok použije zamestnávateľ pri výpočte odchodného? Ako bude zamestnávateľ postupovať pri vykazovaní a odvode poistného na zdravotné a sociálne poistenie?

Napriek tomu, že odchodné je vyplatené dodatočne, t.j. s časovým oneskorením, ide o o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, z ktorého je zamestnávateľ povinný vypočítať a odviesť preddavok na daň, preddavok na poistné na zdravotné poistenie a poistné sociálne poistenie.

Použitie priemerného zárobku.

Nakoľko sa pracovný pomer zamestnanca skončil dňa 31. 3. 2024, na výpočet odchodného sa použije priemerný zárobok používaný k tomuto dňu, t.j. priemerný zárobok používaný v 1. štvrťroku 2024 (vypočítaný zo mzdy a odpracovaných hodín v 4. štvrťroku 2023). Na uvedené nebude mať vplyv ani skutočnosť, že odchodné bolo v skutočnosti vyplatená neskôr, a to v čase, kedy už zamestnanec nebol v pracovnom pomere.

Zdravotné poistenie.

Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi odchodné v čase, kedy je už z registra poisťovne ako zamestnanec odhlásený. Pri vyplatení plnenia po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný „bývalého“ zamestnanca do registra znova prihlásiť, a to z dôvodu vyplatenia príjmu po skončení pracovného pomeru. Registráciu vykoná pod kódom 2Y, kde začiatok aj koniec platnosti tejto kategórie bude 30. 6. 2024, nakoľko odstupné zamestnávateľ vyplatí v zúčtovaní výplat za mesiac jún 2024.

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je najneskôr do výplatného termínu u zamestnávateľa, t.j. do 10. 7. 2024. Za mesiac jún 2024 zamestnávateľ odvedie za „bývalého“ zamestnanca a za organizáciu (za zamestnávateľa) preddavky na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu vo výške 1 600 €. Údaje o zamestnancovi, o vymeriavacom základe a o preddavkoch na zdravotné poistenie vykáže zamestnávateľ v Mesačnom výkaze preddavkov na zdravotné poistenie za mesiac jún 2024, ktorý je zamestnávateľ povinný doručiť do zdravotnej poisťovni najneskôr do 10. 7. 2024.

Sociálne poistenie.

Zamestnávateľ z dôvodu vyplatenia príjmu po zániku povinného poistenia, zamestnanca do registra sociálnej poisťovne neprihlasuje, ale z vyplateného príjmu je potrebné odviesť povinné poistné na sociálne poistenie. Pri určení pomernej časti príjmu a následne vymeriavacieho základu na príslušný kalendárny mesiac je zamestnávateľ povinný:

1. zohľadniť výšku maximálneho mesačného vymeriavacieho základu ustanovenú zákonom pre vykazované obdobie (pre rok 2024 ide o sumu 9 128 €) s výnimkou úrazového poistenia, kedy sa maximálny vymeriavací základ neuplatňuje (vykazované obdobie je rok 2024),

2. ak zamestnanec za príslušný kalendárny mesiac zaplatil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu, dodatočne vyplatený príjem sa na tento mesiac nerozpočítava(mesiac marec 2024,)

3. ak zamestnanec mal počas celého mesiaca, na ktorý sa má rozpočítať príjem zúčtovaný po zániku poistenia, vylúčenú povinnosť platiť poistné, napr. bol dočasne práceneschopný (a teda za toto obdobie nebolo poistné zaplatené), aj na tento mesiac zamestnávateľ príjem rozpočíta, ale odvod poistného sa bude z tohto dodatočne vyplateného príjmu vzťahovať len na úrazové poistenie (mesiac február 2024).

Zo zadania príkladu vyplýva, že pracovný pomer (povinné poistenie) trvalo naposledy v roku 2024, a to počas mesiacov január, februára marec 2024. Keďže za mesiac marec 2024 už bolo poistné zaplatené z maximálneho vymeriavacieho základu, zamestnávateľ dodatočne vyplatený príjem – odchodné vo výške 1 600 € rozpočíta len na mesiace január a február 2024; pomerná časť pripadajúca na každý mesiac je vo výške800€ (1 600: 2 mesiace).

V mesiaci január by pri sčítaní pomernej časti príjmu 800€ (pomerná časť z dodatočne vyplateného príjmu pripadajúca na január) a vymeriavacieho základu 1 600 € (vymeriavací základ, z ktorého už bolo počas trvania pracovného pomeru odvedené poistné) nedošlo k prekročeniu maximálneho vymeriavacieho základu vo výške 9 128 €, a preto zamestnávateľ za mesiac január vykáže a odvedie poistné a to nasledovne: NP, DP, PvN z vymeriavacieho základu vo výške 800€ a za zamestnávateľa poistné na povinné NP, DP, PvN, RfS, ÚP a GP z vymeriavacieho základu vo výške 800€.

V mesiaci február bol zamestnanec po celú dobu dočasne práceneschopný (vylúčená povinnosť platiť poistné), a preto zamestnávateľ odvedie z vymeriavacieho základu 800€ len poistné na úrazové poistenie.

Zamestnávateľ vykáže údaje o poistnom a vymeriavacom základe za všetky tri mesiace na Výkaze poistného a príspevkov č. 07992024 a splatnosť poistného bude 8. 8. 2024.

Preddavky na daň z príjmu zamestnanca zo závislej činnosti je zamestnávateľ, ako platiteľ dane, povinný odviesť najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnanca k dobru (po dni poukázania odchodného zamestnancovi).

Ing. Ivana Matlovičová

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

§ 68

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a)  bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b)  porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

(3) Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke, so zamestnancom na otcovskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na otcovskej dovolenke z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti

(1) Príjmami zo závislej činnosti sú

a)  príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,

b)  príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

c)  platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ...