Účtová trieda 6
          Výnosy – Daňové hľadisko

Zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Právnické osoby majú predmet dane vymedzený v § 12 zákona o dani z príjmov a príjmy, ktoré sú oslobodené od dane sú určené ustanovením § 13 zákona o dani z príjmov.

V rámci ustanovenia § 13 zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené napríklad:

–   plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/­2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov – ide o projekty na podporu udržania pracovných miest a na podporu udržania zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, účtované zamestnávateľom ako nárok na príspevok na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti. V súvislosti s oslobodením uvedených príjmov je potrebné podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov z daňových výdavkov vylúčiť aj výdavky, na ktoré boli vynaložené tieto príjmy oslobodené od dane,

–   plnenia poskytnuté podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 299/­2020 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR – ide o dotácie zo štátneho rozpočtu na účely odstraňovania následkov mimoriadnych udalostí alebo znižovanie negatívnych vplyvov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu na oblasť kultúry,

–   podpora plynúca právnickej osobe v čase skrátenej práce vyplácaná podľa zákon č. 215/­2021 Z. z. - podporou v čase skrátenej práce sa rozumie podľa § 1 zákona č. 215/­2021 Z. z. poskytnutie podpory na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora (vyhlásená mimoriadna situácia, výnimočný stav, mimoriadna okolnosť vyhlásená vládou SR), vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý spĺňa podmienky vymedzené v § 3 zákona č. 215/­2021 Z. z. a v súlade s § 4 tohto zákona ju poskytuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Keďže podpora v čase skrátenej práce poskytnutá zamestnávateľovi podľa zákona č. 215/­2021 Z. z. na čiastočnú úhradu nákladov vynaložených na náhradu mzdy zamestnanca je príjmom oslobodeným od dane, výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane nie sú podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov považované za daňové výdavky,

–   príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,

–   odpis záväzkov pri konkurze a reštrukturalizácii,

–   odpis záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií,

–   úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,

–   finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv.

Príklad

Spoločnosti boli poskytnuté finančné prostriedky na základe grantu medzi Európskou výskumnou agentúrou a spoločnosťou, a to v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)2021/­695 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie.

Sú tieto prostriedky oslobodené od dane podľa § 13 zákona o dani z príjmov?

Podľa § 13 ods. 2 písm. g) ZDP sú od dane oslobodené len finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, pričom medzinárodnou zmluvou podľa článku 2 ods. 1 písm. a) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška č. 15/­1988 Zb.) treba rozumieť medzinárodnú dohodu uzavretú medzi štátmi písomnou formou, spravujúcu sa medzinárodným právom, spísanú v jedinej alebo vo dvoch alebo viacerých súvisiacich listinách, nech je jej názov akýkoľvek. Keďže príjmy spoločnosti sú poskytnuté na základe právneho aktu inštitúcie Európskej únie a nie na základe medzinárodnej zmluvy, spoločnosť neuplatní oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 2 písm. g) ZDP.

Zákon o dani z príjmov v § 13a oslobodzuje od dane aj časť licenčných príjmov (výnosov) tuzemskej právnickej osoby, t. j. príjmov z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie

•    vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov),

•    počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).

Oslobodenie sa uplatňuje počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu do daňových výdavkov. Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie v zdaňovacom období zahrnovania odpisov, je povinný uplatňovať toto oslobodenie počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov (nákladov). Pre daňovníka uplatňujúceho oslobodenie sa ustanovuje povinnosť viesť osobitnú evidenciu.

V § 13b zákona o dani z príjmov sa od dane oslobodzuje časť príjmov (výnosov) tuzemskej právnickej osoby z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom (komerčné využitie tzv. vnorených nehmotných aktív), pričom tieto výrobky sú

•    obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo

•    vytvorené vlastnou činnosťou daňovníka.

Oslobodenie podľa § 13b zákona o dani z príjmov sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá sa zistí postupným očisťovaním predajnej ceny o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov. Ak z predajnej ceny výrobku ostane po očistení o úhradu skutočnej úrovne nákladov zisk, tento je potrebné na účely oslobodenia ďalej očistiť aj o úrovne ziskových prirážok spojených s funkciami výroby, správy a odbytu a prípadne aj s funkciami tzv. marketingových nehmotných aktív (obchodné meno, ochranná známka a pod.). Zvyšok príjmu, ktorý po tomto očisťovaní predajnej ceny výrobku ostal, možno považovať za časť pripadajúcu na funkciu spojenú s prítomnosťou registrovaného výsledku výskumu a vývoja realizovaného daňovníkom formou patentu (úžitkového vzoru) a až na takýto zvyšok príjmu možno uplatniť oslobodenie podľa § 13b zákona o dani z príjmov vo výške 50 %. Oslobodenie sa uplatňuje počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu, technického riešenia alebo počítačového programu do daňových výdavkov. Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie v zdaňovacom období zahrnovania odpisov, je povinný uplatňovať toto oslobodenie počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj do daňových výdavkov (nákladov). Pre daňovníka uplatňujúceho oslobodenie sa ustanovuje povinnosť viesť osobitnú evidenciu.

Ustanovenie § 13c zákona o dani z príjmov upravuje oslobodenie príjmov plynúcich z predaja vymedzených finančných nástrojov (účet 661) - za týchto podmienok:

•    predmetom oslobodenia sú príjmy z predaja

–   akcií u akcionára akciovej spoločnosti, kmeňových akcií alebo akcií s osobitným právami u akcionára jednoduchej spoločnosti na akcie,

–   obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komandistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí,

•    oslobodenie sa uplatňuje u daňovníka právnickej osoby

–   s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia,

–   s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne,

•    za splnenie súčasne troch podmienok, a to

–   minimálny priamy podiel na základnom imaní obchodnej spoločnosti, ktorej finančný nástroj sa predáva, je vo výške 10 %,

–   držba tohto minimálneho podielu na základnom imaní je najmenej 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, tzn. príjem z predaja tohto minimálneho podielu plynie najskôr po uplynutí uvedených 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia akcií alebo obchodného podielu,

–   na území SR daňovník vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vyčísleného v podvojnom účtovníctve alebo v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, t. j. ide o daňovníka, ktorý fyzicky vykonáva činnosť na území SR, nemôže ísť iba o schránkovú firmu.

V nadväznosti na stanovenie podmienky držby minimálneho priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti aspoň 24 mesiacov odo dňa jeho nadobudnutia, zákon o dani z príjmov v § 13c ods. 4 zároveň špecifikuje moment nadobudnutia akcií alebo obchodného podielu s ohľadom na spôsob ich nadobudnutia. Podľa § 52zn ods. 17 zákona o dani z príjmov ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. 1. 2018 sa použije aj na príjmy z predaja akcií a obchodného podielu nadobudnutých pred 1. 1. 2018.

648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti
Daňové hľadisko

•    Problematika dotácií, podpôr a príspevkov poskytnutých z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a VÚC je upravená v § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov tak, že sú tieto zahrnované do zdaniteľných príjmov a súčasne náklady, na úhradu ktorých boli poskytnuté, sú uznaným daňovým výdavkom.

Dotácia poskytnutá na obstaranie odpisovaného hmotného majetku sa podľa § 17 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov nezahŕňa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bolo o nej účtované vo výnosoch podľa účtovných predpisov, ale táto dotácia sa zahrnie do základu dane počas doby daňového odpisovania tohto majetku, a to vo výške rovnomerného alebo zrýchleného odpisu (§ 27 a § 28). To znamená, že sa prijatá dotácia na obstaranie hmotného majetku zahŕňa do základu dane vo výške uplatňovaného daňového odpisu, resp. ak len časť obstarávacej ceny bola hradená z dotácie, zahrnie sa prijatá dotácia do základu dane v takom pomere, v akom sa dotácia podieľala na krytí obstarávacej ceny.

Dotácie na krytie prevádzkových nákladov sa podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane v súlade s účtovníctvom, t. j. zahrnú sa do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa účtuje aj príslušný náklad hradený z dotácie. Vychádza sa pritom z postupov účtovania tak, aby bola zabezpečená vecná a časová súvislosť prijatej dotácie s vyúčtovaním nákladov na príslušný účel, na ktorý sa dotácia na hospodársku činnosť poskytla.

Príklad

Spoločnosť obstarala v januári 2026 stroj, ktorý bol v plnej výške hradený z dotácie zo štátneho rozpočtu v sume 90 000 €. Stroj bol zaradený do používania v januári 2026, účtovné odpisovanie bolo stanovené na 5 rokov, doba odpisovania na daňové účely je 6 rokov (2. odpisová skupina).

Vzhľadom na to, že dotácia musí byť zahrnutá do základu dane vo výške daňového odpisu (15 000 €), pričom súčasťou výsledku hospodárenia je zúčtovaný výnos (dotácia) až vo výške 18 000 €, základ dane sa zníži o sumu 3 000 € – úprava sa vykoná odpočítaním uvedenej sumy od výsledku hospodárenia.

•    Inventarizačný prebytok odpisovaného majetku - prebytok odpisovaného hmotného majetku a nehmotného majetku zistený pri inventarizácii sa podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov nezahrnie do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bolo ňom účtované vo výnosoch, ale sa zahrnie do základu dane počas doby daňového odpisovania tohto majetku vo výške rovnomerného odpisu.

•    Zaniknuté, premlčané, odpísané záväzky účtované do výnosov - podľa § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov, ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o neuhradený záväzok podľa § 17 ods. 27 tohto zákona, dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Príklad

Spoločnosť k 31. 12. 2026 zaúčtovala do výnosov premlčaný záväzok vo výške 1 000 €. V predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach o tento nezaplatený záväzok postupne zvýšila základ dane v súlade s § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov o 100 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. sumu 1 000 €.

Je premlčaný záväzok účtovaný do výnosov súčasťou základu dane?

Záväzok účtovaný v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti prechádza do základu dane cez výsledok hospodárenia. Vzhľadom na to, že spoločnosť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach už zvýšila základ dane z titulu neuhradeného záväzku o 100 % menovitej hodnoty záväzku, t. j. o 1 000 €, v zdaňovacom období 2026 o túto sumu základ dane zníži.

•    Príjem získaný darovaním - podľa § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane právnickej osoby nie je príjem získaný darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa. Prijatý dar účtovaný do výnosov je preto pri zistení základu dane položkou znižujúcou výsledok hospodárenia. Pokiaľ ide o príjem dosahovaný z používania a z predaja majetku nadobudnutého darom, tento už podlieha zdaneniu.

•    Dodatočne odpočítateľná daň z pridanej hodnoty - daň z pridanej hodnoty, ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane zmení účel použitia hmotného majetku podľa § 54 až 54d zákona o dani z pridanej hodnote, je podľa § 17 ods. 18 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane. V súlade s prechodným ustanovením § 52zzzk zákona o dani z príjmov výnimkou pri uplatňovaní § 17 ods. 18 písm. b) zákona o dani z príjmov je s účinnosťou od 1. 1. 2026 situácia, ak u platiteľa dane príde k zmene rozsahu použitia motorového vozidla podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty na účely podnikania, ako aj na iný účel ako je podnikanie, kedy sa daň z pridanej hodnoty nezahŕňa do základu dane. V nadväznosti na uvedené, pri zmene rozsahu použitia motorového vozidla, pri ktorého obstaraní bola odpočítaná daň z pridanej hodnoty vo výške 50 %, sa dodatočne odpočítaná daň z pridanej hodnoty nezahŕňa do základu dane z príjmov. Rovnako súčasťou základu dane nie je ani odpočítaná daň z pridanej hodnoty, ktorá nebola považovaná za daňový výdavok vylúčením zo vstupnej ceny určenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Daňovník v roku 2026 obstará kúpou motorové vozidlo, ktorého obstarávacia cena je 36 900 €, z čoho daň z pridanej hodnoty je vo výške 6 900 €. Daňovník bude predmetné motorové vozidlo používať nielen na podnikanie, ale aj na iný účel, preto odpočíta daň z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 % (3 450 €). Na odpočítanie zostávajúcej časti dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (3 450 €) nemá daňovník podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok.

Neodpočítaná časť dane z pridanej hodnoty sa účtuje ako súčasť obstarávacej ceny hmotného majetku (účtovnej obstarávacej ceny), avšak podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov nie je súčasťou daňovej vstupnej ceny, preto daňovník o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi v roku 2026 zvýši výsledok hospodárenia (r. 150 daňového priznania).

V roku 2027 sa daňovník rozhodne zmeniť rozsah využívania tohto motorového vozidla výlučne na podnikanie a vykáže nárok na dodatočné odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Ak daňovník zmení rozsah použitia motorového vozidla na účely podnikania, postupuje pri úprave odpočítanej dane z pridanej hodnoty podľa § 54d zákona o dani z pridanej hodnoty a upravenú daň z pridanej hodnoty daňovník účtuje na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, pričom je súčasťou výsledku hospodárenia. Keďže podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov v prípade zmeny rozsahu použitia motorového vozidla na účely podnikania, ako aj na iný účel, ako je podnikanie, daň z pridanej hodnoty sa nezahŕňa do základu dane, v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov daňovník upraví výsledok hospodárenia o položku znižujúcu výsledok hospodárenia. 

Príklad

Daňovník v roku 2026 obstará kúpou motorové vozidlo, ktorého obstarávacia cena je 24 600 €, z čoho daň z pridanej hodnoty je vo výške 4 600 €. Vozidlo používa aj na iný účel ako na podnikanie. Vozidlo predá v roku 2027 za predajnú cenu 18 450 € (15 000 € + DPH 3 450 €).

Keďže toto motorové vozidlo bude daňovník používať aj na iný účel, ako na podnikanie, odpočíta daň z pridanej hodnoty v paušálnej výške 50 % (2 300 €). Na odpočítanie zostávajúcej časti dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % (2 300 €) nemá daňovník podľa § 85n zákona o dani z pridanej hodnoty nárok. Neodpočítaná časť dane z pridanej hodnoty sa účtuje ako súčasť obstarávacej ceny hmotného majetku (účtovnej obstarávacej ceny), keďže však podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov nie je súčasťou daňovej vstupnej ceny, daňovník o hodnotu neodpočítanej dane z pridanej hodnoty zvýši výsledok hospodárenia (ako rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi).

V roku 2027 daňovník motorové vozidlo predá za sumu 15 000 €. Pri uplatnení paušálneho odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 50 % je možné pri predaji motorového vozidla do uplynutia lehoty na úpravu dane z pridanej hodnoty vykonať úpravu odpočítanej dane z pridanej hodnoty podľa § 54d zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňovník vykáže v poslednom zdaňovacom období roka 2027 nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

Účtovné súvzťažnosti:

Keďže podľa § 52zzzk zákona o dani z príjmov v prípade zmeny rozsahu použitia motorového vozidla na účely podnikania, ako aj na iný účel, ako je podnikanie, nezahŕňa sa daň z pridanej hodnoty do základu dane, daňovník upraví výsledok hospodárenia o položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Uvedený postup je v súlade s § 17 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo doterajších predpisov (v roku 2026 pri obstaraní ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia).

663 – Kurzové zisky
Daňové hľadisko

Kurzové zisky z ocenenia majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene zúčtované ku dňu ocenenia na účte 663 sú súčasťou základu dane, ak sa daňovník nerozhodne pre osobitný postup uplatnenia týchto rozdielov do základu dane v súlade s § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov (pozri komentár k účtu 563 – Kurzové straty).

665 – Výnosy z dlhodobého finančného majetku
666 – Výnosy z krátkodobého finančného majetku
Daňové hľadisko

•    Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2017 nie je predmetom dane (nezdaňuje sa) právnickej osoby

–   podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e)] vrátane reverzného hybridného subjektu v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku, pričom za podiel na zisku (dividendu) sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo rezervného fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ako aj použitie nerozdeleného zisku po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálových fondov z príspevkov,

–   vyrovnací podiel,

–   podiel na likvidačnom zostatku,

–   podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo

–   podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g)].

Zdaňovaným príjmom sú:

–   vyššie uvedené príjmy vyplácané tuzemskej právnickej osobe (rezidentovi SR), ak tieto príjmy plynú od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov (tieto príjmy sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona o dani z príjmov pri podaní daňového priznania a zdaňujú sa sadzbou dane vo výške 35 %),

–   podiel na výsledku podnikania, podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku, vyrovnací podiel vyplácaný právnickej osobe, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

V § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2016 (ustanovenie uplatňované po 31. 12. 2003) boli vyššie uvedené nezdaňované príjmy plynúce právnickej osobe upravené rovnako, to znamená, že ani do tohto termínu neboli predmetom dane, t. j. nepodliehali zdaneniu. Ak teda plynú daňovníkovi aj po 31. 12. 2016 podiely na zisku vykázanom v rokoch 2004 až 2016, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po 1. 1. 2004 a podiely členov pozemkového spoločenstva na zisku vykázanom do 31. 12. 2016, tieto príjmy naďalej nie sú u právnickej osoby predmetom dane. Uvedené sa nevzťahuje na podiely vyplatené spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti (§ 52zi zákona o dani z príjmov).

-   Ak však plynie právnickej osobe podiel na zisku (dividenda) vykázaný za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, tento príjem je potrebné zdaniť, a to postupom podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov, to znamená prostredníctvom daňového priznania. V prípade, že takýto príjem plynie tuzemskej právnickej osobe zo zahraničia, predmetom dane nie je podiel na zisku vyplatený daňovníkom so sídlom v členskom štáte EÚ, ak v čase výplaty má tuzemský daňovník aspoň 25 % podiel na základnom imaní subjektu, ktorý podiel na zisku vypláca.

Príklad

Daňovník je majoritným vlastníkom akciovej spoločnosti. Zo zisku po zdanení vykázaného za rok 2025 boli daňovníkovi v roku 2026 vyplatené dividendy v sume 100 000 €.

Pri zistení základu dane za rok 2026 bude suma 100 000 € účtovaná do výnosov položkou znižujúcou výsledok hospodárenia, a to v súlade s § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.

•    S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa podľa § 17 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore nezahŕňajú do základu dane, to znamená, že u daňovníka, ktorý o nich účtuje, sa nebudú zdaňovať ako súčasť všeobecného základu dane daňovníka, ale sa zdania ako súčasť osobitného základu dane podľa § 51ea zákona o dani z príjmov. Do osobitného základu dane sa zahŕňajú tieto výnosy (príjmy), ak boli vyplatené po 31. 12. 2024 (§ 52zzzc ods. 2 zákona o dani z príjmov). Pri zdanení výnosov (príjmov), ktoré sú súčasťou osobitného základu dane podľa § 51ea zákona o dani z príjmov, sa uplatní zvýhodnená sadzba dane podľa § 15 písm. b) bod 4 zákona o dani z príjmov vo výške 13 %, pričom podľa prechodného ustanovenia § 52zzzc ods. 3 zákona o dani z príjmov sa na uvedené príjmy (výnosy) vyplácané od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 uplatní sadzba dane vo výške 16 %. Do osobitného základu dane podľa § 51ea zákona o dani z príjmov sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) vyplácané daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie a NBS, ktoré sa v rozsahu podľa § 43 ods. 3 písm. i) a v) zákona o dani z príjmov vyčleňujú pre daň vyberanú zrážkou.

668 – Ostatné finančné výnosy
Daňové hľadisko

•    Kladný rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve (ak sa nepeňažný vklad uskutočňuje v reálnych hodnotách), je podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane, ak sa vkladateľ rozhodne tento rozdiel zahrnúť do základu dane jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu. Ak sa rozdiel nezahrnie do základu dane jednorazovo, potom podľa § 17b ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa uvedený rozdiel zahrnie do základu dane postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu (pozri daňové hľadisko k účtu 568 – Ostatné finančné náklady).

•    U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane vychádza z výsledku hospodárenia vykázaného v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 40 zákona o dani z príjmov nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov (t. j. z vrátenia tohto kapitálového fondu z príspevkov naspäť spoločníkovi) do výšky daňovníkom splateného vkladu. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu. U daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je súčasťou základu dane iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, a to v zdaňovacom období, v ktorom sa o tejto pohľadávke účtuje.

Príklad

Daňovník, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nerealizoval žiadny vklad do kapitálového fondu z príspevkov. V roku 2026 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia došlo k prerozdeleniu časti kapitálového fondu z príspevkov, pričom daňovníkovi bola vyplatená suma 15 000 €.

Keďže daňovník nerealizoval žiadny príspevok do kapitálového fondu z príspevkov, celá suma prerozdelenia zaúčtovaná v prospech účtu 668 vo výške 15 000 € je súčasťou základu dane v roku 2026, t. j. je zdaniteľným príjmom, a to bez uplatnenia akéhokoľvek výdavku.

•    Príjem z predaja kryptoaktíva - predajom kryptoaktíva sa podľa § 2 písm. ai) zákona o dani z príjmov rozumie výmena kryptoaktíva za majetok, výmena kryptoaktíva za iné kryptoaktívum, výmen kryptoaktíva za poskytnutie služby alebo odplatný prevod kryptoaktíva. Súčasťou základu dane podľa § 17 ods. 43 zákona o dani z príjmov je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum, pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňaného kryptoaktíva reálnou hodnotou ku dňu výmeny.

V prípade, že daňovník má príjem (výnos) z kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva, tento sa nezahrnie do základu dane v zdaňovacom období jeho nadobudnutia, ale v zdaňovacom období realizácie predaja kryptoaktíva [§ 17 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov].

Ak je kryptoaktívum nadobudnuté kúpou, suma rovnajúca sa rozdielu medzi reálnou hodnotou a vstupnou cenou podľa § 25b zákona o dani z príjmov nie je súčasťou základu dane [§ 17 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov].

•    Súčasťou základu dane u daňovníka účtujúceho v podvojnom účtovníctve je podľa § 17 ods. 33 písm. c) zákona o dani z príjmov aj ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako výnos (resp. náklad) pri oceňovaní reálnou hodnotou.