Mgr. Alžbeta Boriková

V prvom rade je potrebné venovať sa samotnému pojmu lesné pozemky. Predošlá právna úprava platná a účinná do 31. 8. 2005, t. j. zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch a zákon č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva, používala pojem lesný pôdny fond, ktorý je v súčasnosti nahradený pojmom lesné pozemky. Tie sú obsahovo vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o lesoch nasledovne:

a) pozemky s lesnými porastmi,
b) pozemky dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) pozemky, na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d) pozemky, o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich,
e) pozemky bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
f) pozemky, ktoré boli rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva vyhlásené za lesné pozemky,
g) pozemky, na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

Z uvedeného je zrejmé, že len samotný výskyt lesných porastov neznamená, že daný pozemok je pozemkom lesným, keďže aj pozemky neporastené drevinami alebo krovinami môžu byť lesnými. Preto je potrebné informáciu o tom, či pozemok je lesným pozemkom, overiť v katastri nehnuteľností v rámci záväzných údajov o druhu pozemku, kde pod kódom 10 sú evidované lesné pozemky.

Vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“) predstavuje zmenu využitia lesných pozemkov na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Lesné pozemky je možné vyňať dočasne alebo trvale. Dočasne možno vyňať lesné pozemky najdlhšie na dobu 20 rokov.

Právna úprava vyňatia je obsiahnutá v ustanoveniach § 5, 7 až 9 zákona o lesoch. Aj keď zákon o lesoch obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu (vyhlášky), ktorý ustanoví podrobnosti o spôsobe predkladania a náležitostiach žiadosti o vyňatie a postupe pri vyňatí, v súčasnosti stále platí vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR č. 103/1977 Zb. o postupe pri ochrane lesného pôdneho fondu, ktorá bližšie rozvádza podmienky a postup pri vyňatí lesných pozemkov. Použije sa samozrejme len v rozsahu, v akom neodporuje zákonu o lesoch.

O vyňatí rozhoduje ten obvodný lesný úrad, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť dotknutých lesných pozemkov. Sídla a územnú pôsobnosť obvodných lesných úradov v okresoch stanovuje príloha č. 2 zákona o lesoch. Obvodný lesný úrad postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Konanie o vyňatí sa začína na základe žiadosti toho, kto má na vyňatí lesných pozemkov záujem. Náležitosti žiadosti sú vymenované v § 1 ods. 1 vyhlášky č. 103/1977 Zb., prílohu žiadosti tvorí zámer požadovaný v § 7 ods. 2 zákona o lesoch a súhlas a dohoda podľa § 7 ods. 3 zákona o lesoch. Žiadosť o vyňatie musí obsahovať:

1. podrobné zdôvodnenie požiadavky s uvedením údajov o uvažovanom použití lesných pozemkov, a to najmä údaje o druhu a účele stavby, na ktorej výstavbu sa vyňatie požaduje,
2. údaje o celkovom rozsahu lesných pozemkov, vyňatie ktorých sa požaduje,
3. údaje o lesných pozemkoch podľa katastra nehnuteľností: názov obce, katastrálne územie, parcelné číslo, výmera, označenie vlastníka, správcu alebo nájomcu,
4. údaje z lesného hospodárskeho plánu o lesných porastoch vrátane ich zaradenia do hospodárskych súborov podľa lesných typov,
5. grafické znázornenie požadovaného rozsahu vyňatia: geometrický plán overený príslušnou správou katastra pri trvalom vyňatí, resp. kópia katastrálnej mapy vyhotovená príslušnou správou katastra s uvedením parcelných čísel a zákresom rozsahu vyňatia pri dočasnom vyňatí,
6. výpočet odvodu za vyňatie v prípade, ak má dôjsť k odlesneniu lesných pozemkov (odvod vypočítava znalec v príslušnom odbore),
7. stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, vyjadrenie orgánu ochrany prírody a krajiny, vyjadrenie orgánu ochrany zdravia ľudí (ak ide o ochranné pásma liečivých zdrojov a zdrojov minerálnych stolových vôd),
8. podrobné zdôvodnenie riešenia z hľadiska ochrany lesných pozemkov a ostatných spoločenských záujmov, a to aj v alternatívach,
9. údaj o tom, odkedy a na aký čas sa žiada dočasné vyňatie, príp. odkedy sa žiada vyňatie trvalé.

Súčasťou žiadosti o vyňatie je zámer, ktorý obsahuje najmä:

1. návrh využitia lesného pozemku a návrh opatrení, ktoré zabezpečia ochranu lesa pred ohrozením a poškodením,
2. projekt technickej a biologickej rekultivácie, v prípade dočasného vyňatia aj s časovým harmonogramom zalesnenia (vypracúva znalec v príslušnom odbore, obsahové náležitosti plánu rekultivácie vymenúva § 3 vyhlášky č. 103/1977 Zb.),
3. harmonogram prác na lesnom pozemku tak, aby boli vykonávané mimo obdobia intenzívnych prác v lese a mimo obdobia osobitne významného z hľadiska funkcií lesa (najmä jarné zalesňovanie, rozmnožovanie živočíchov a zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov).

Ak o vyňatie žiada iná osoba ako vlastník alebo správca dotknutých lesných pozemkov, obligatórnou súčasťou žiadosti je súhlas vlastníka alebo správcu so zámerom, a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Ak sa dohoda nedosiahne, o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhodne súd (§ 35 ods. 3 zákona o lesoch). V takýchto prípadoch je teda nevyhnutné spolu so žiadosťou o vyňatie predložiť aj súhlas vlastníka alebo správcu lesných pozemkov s ich vyňatím, v opačnom prípade obvodný lesný úrad pozemky nevyjme.

Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch je konanie o vyňatí spoplatnené. Preto je potrebné spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o vyňatí zaplatiť správny poplatok vo výške 500 Sk (položka 41). Najjednoduchšie je priložiť ku žiadosti o vyňatie kolkovú známku, avšak správny poplatok je možné uhradiť aj v hotovosti do pokladne obvodného lesného úradu, poštovým poukazom alebo bankovým prevodom na účet obvodného lesného úradu. Ak správny poplatok nebude zaplatený pri podaní žiadosti o vyňatie, obvodný lesný úrad vyzve žiadateľa na jeho zaplatenie do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. V prípade nezaplatenia poplatku v danej lehote a výške, obvodný lesný úrad konanie o vyňatí zastaví.
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že na vyňatie nemá žiadateľ právny nárok. Obvodný lesný úrad neskúma len formálnu stránku žiadosti, a teda nevyhovie každej podanej žiadosti, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. V zmysle § 4 vyhlášky č. 103/1977 Zb. obvodný lesný úrad je povinný posúdiť ekonomické a spoločenské zdôvodnenie zámeru, skúmať, či úlohy, pre ktoré sa vyňatie požaduje, nemožno zabezpečiť inak, či sa dostatočne dbá na ochranu lesa. K vyňatiu obvodný lesný úrad pristúpi len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, teda až vtedy, ak požadovaný zámer nie je možné uskutočniť inak, a zároveň nebude obmedzené využívanie funkcií okolitého lesa.
Výsledkom konania o vyňatí je rozhodnutie (individuálny správny akt), ktoré v prípade vyhovenia žiadosti okrem všeobecných náležitostí podľa § 47 správneho poriadku obsahuje aj súčasti podľa § 8 ods. 2 zákona o lesoch. Rozhodnutie o vyňatí musí obsahovať:

1. presnú špecifikáciu dotknutých lesných pozemkov, to zn. popri výmere aj údaje z katastra nehnuteľností (obec, katastrálne územie, parcelné číslo) a údaje z lesného hospodárskeho plánu (lesný celok, prípadne aj vlastnícky celok a číslo lesného porastu),
2. účel vyňatia,
3. čas, na ktorý sa lesné pozemky dočasne vynímajú, alebo časové etapy pri postupnom vynímaní,
4. v prípade dočasného vyňatia spôsob a termín vykonania rekultivácie,
5. výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (odvod), ak v súvislosti s vyňatím dochádza aj k odlesneniu,
6. ďalšie podmienky, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu verejnej správy, vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa.

V prípade potreby môže obvodný lesný úrad v rozhodnutí o vyňatí uviesť aj lehoty postupného odlesnenia vyňatých plôch, ak ide o rozsiahlejšiu výstavbu, prípadne iné podmienky potrebné na zabezpečenie ochrany lesa.

Odvod za vyňatie lesných pozemkov (náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa) predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov. Platí sa v prípade, ak v súvislosti s vyňatím dochádza aj k odlesneniu. V prípade, ak sa vynímajú lesné pozemky, ktoré nie sú porastené lesnými porastmi, odvod sa neplatí. Výpočet odvodu vykonáva znalec v súlade s § 9 zákona o lesoch. Výška odvodu závisí od viacerých faktorov: od druhového zloženia lesných porastov, od toho, či dochádza k trvalému alebo dočasnému vyňatiu, od zámeru vyňatia (v niektorých prípadoch je vyňatie oslobodené od odvodu), od lokality lesných pozemkov, od kategórie lesa, atď. (podrobne pozri § 9 ods. 2 až 6 a prílohu č. 1 zákona o lesoch). Výšku a spôsob úhrady odvodu určí obvodný lesný úrad v rozhodnutí o vyňatí. Do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí, je oprávnená osoba povinná odvod zaplatiť, a to jednorazovo. V splátkach rozvrhnutých do piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyňatí je možné zaplatiť odvod jedine v prípade významných investícií podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a zákona č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov. Oneskorené zaplatenie odvodu zákon o lesoch pomerne prísne sankcionuje, a to vo forme penále vo výške 0,5 % z nezaplatenej sumy za každý deň omeškania, počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni splatnosti odvodu.

Zaplatenie odvodu zároveň predstavuje moment, kedy môže oprávnený subjekt začať s odlesňovaním vyňatých pozemkov. Ak sa však na ďalšie využitie vyňatého pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov, s odlesňovaním možno začať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutie. Ide o prípady vyňatia napr. na účely výstavby rekreačných zariadení, na vybudovanie ktorých je potrebné vydanie stavebného povolenia podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Ďalšími prípadmi sú konania podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon), podľa zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a iné.
Rozhodnutie o vyňatí stráca v zmysle § 8 ods. 4 zákona o lesoch platnosť uplynutím doby, na ktorú bolo vydané, alebo uplynutím dvoch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti, ak oprávnený subjekt nezačal realizovať zámer, na ktorého uskutočnenie sa rozhodnutie vydalo. V týchto prípadoch dochádza k strate účinnosti priamo zo zákona, nie je potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak sa vracia uhradený odvod z dôvodu straty platnosti rozhodnutia o vyňatí, povinnosť zaplatiť penále za oneskorené zaplatenie odvodu podľa § 9 ods. 9 zákona o lesoch zostáva nedotknutá.
Na záver je vhodné pripomenúť, že vlastníci stavieb, objektov a zariadení, ktoré boli do 31. 8. 2005 vybudované na lesných pozemkoch bez rozhodnutia o vyňatí, sú povinní usporiadať právne vzťahy do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona o lesoch, t. j. do 31. 8. 2007.

§ 2 zákona č. 326/2005 Z. z.

Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie

a) lesom ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom,
b) lesným porastom súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch,
c) ekologickou stabilitou lesa schopnosť lesa odolávať alebo sa vyrovnať s vonkajšími, ale aj s vnútornými vplyvmi bez trvalého narušenia funkčnej štruktúry lesa,
d) biologickou diverzitou rozmanitosť lesných ekosystémov a rôznorodosť v rámci rastlinných a živočíšnych druhov a medzi druhmi,
e) funkciami lesov úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytujú lesy ako zložka prírodného prostredia a objekt hospodárskeho využívania; členia sa na mimoprodukčné funkcie a na produkčné funkcie,
f) mimoprodukčnými funkciami lesov ekologické funkcie, ktorými sú pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia a spoločenské funkcie, ktorými sú najmä zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodoochranná a vodoochranná funkcia,
g) produkčnými funkciami lesov funkcie, ktorých výsledkom sú úžitky z lesov spravidla materiálovej povahy zabezpečované rastovými a pracovnými procesmi lesnej výroby,
h) hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov,
i) trvalo udržateľným hospodárením v lesoch hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov,
j) diferencovaným hospodárením v lesoch cieľavedomý systém hospodárenia v lesoch, pri ktorom sa zohľadňujú rozmanité prírodné, porastové, hospodárske, ekonomické a spoločenské podmienky a požiadavky uplatnené pri vyhotovení a realizácii lesného hospodárskeho plánu (§ 40),
k) bežným hospodárením v lesoch taký spôsob hospodárenia, ktorý pri dodržaní ustanovení tohto zákona umožňuje racionálne využívanie všetkých jeho funkcií, najmä produkčnej funkcie; zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení lesného hospodárskeho plánu pred uplatnením osobitného režimu hospodárenia (§ 14 ods. 1),
l) spôsobom hospodárenia v lesoch (ďalej len „hospodársky spôsob“) systém hospodárenia a využívania lesov v rámci ich produkčnej doby charakterizovaný obnovnými postupmi, spôsobom a zameraním výchovy lesa,
m) pestovaním lesov súbor činností zameraných na semenárstvo, škôlkarstvo, zakladanie, obnovu a výchovu lesa, s cieľom zabezpečiť trvalé plnenie funkcií lesov,
n) škodlivým činiteľom činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na

1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami podľa osobitného predpisu²⁾ (ďalej len „imisie“),

o) ochranou lesa súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi,
p) obhospodarovateľom lesa právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch,
q) správcom právnická osoba, ktorej jej zakladateľ alebo zriaďovateľ zveril do správy lesný majetok vo vlastníctve štátu; za správcu sa považuje tiež právnická osoba, ktorá má takéto postavenie podľa osobitných predpisov,³⁾
r) vlastníkom lesa malej výmery vlastník alebo spoluvlastník lesného pozemku alebo viacerých rozdrobených lesných pozemkov, na ktorých vykonáva odborné hospodárenie na základe rozhodnutia o výkone odborného lesného hospodára poverená organizácia, pričom ich súhrnná výmera nepredstavuje 25 ha,
s) energetickým porastom lesný porast s maximálnou produkčnou funkciou v priebehu prvých 15 rokov, z ktorej úžitky sa využívajú najmä na výrobu energie,
t) skusnou plochou lesný pozemok alebo jeho časť, ktorá slúži na sledovanie, hodnotenie a zisťovanie stavu a vývoja lesa.

§ 3 zákona č. 326/2005 Z. z.
cit. na strane 65

Lesné pozemky
(1) Lesné pozemky sú pozemky

a) s lesnými porastmi,
b) dočasne bez lesných porastov pri ich obnove alebo po vykonaní náhodnej ťažby,
c) na ktorých sú zriadené lesné škôlky alebo semenné sady,
d) o ktorých bolo rozhodnuté o ich dočasnom vyňatí z plnenia funkcií lesov alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich,
e) bez lesných porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie prieseky,
f) ktoré orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím vyhlásil za lesné pozemky podľa odseku 3,
g) na ktorých boli lesné porasty odstránené protiprávnym konaním.

(2) Ak ide o nesúlad druhu pozemku podľa údajov katastra nehnuteľností⁴⁾ a skutočného stavu, rozhoduje o tom, či pozemok je lesným pozemkom podľa odseku 1 orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý takéto rozhodnutie predloží príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.⁵⁾
(3) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže so súhlasom vlastníka alebo správcu za lesné pozemky vyhlásiť pozemky okrem poľnohospodárskej pôdy,⁶⁾ ktoré

a) sú porastené lesnými drevinami a plnia funkcie lesov,
b) treba zalesniť najmä na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov,
c) boli vyňaté z plnenia funkcií lesov, ale dôvod na ich vyňatie zanikol,
d) boli vyňaté z poľnohospodárskej pôdy s cieľom ich zalesnenia.