Vymáhanie daňového nedoplatku

1.  Daňové nedoplatky a daňovú exekúciu upravuje zákon o správe daní

2.  Daňovým preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň

3.  Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva

4.  Premlčanie právny poriadok definuje

5.  Daňovú exekučnú výzvu je nutné doručiť účastníkom daňového exekučného konania

6.  Zákon umožňuje správcovi dane rozhodnutím odložiť daňovú exekúciu

7.  Zákon o správe daní upravuje osem rôznych spôsobov vykonávania daňovej exekúcie

Vymáhanie daňových nedoplatkov a s tým súvisiaca daňová exekúcia je v súčasnosti aktuálna téma. Nedoplatkov pribúda a počet nariadených exekúcií každým rokom rastie, a preto štát potrebuje účinný prostriedok, bez ktorého by svoje právo na peňažné prostriedky nedosiahol. Týmto prostriedkom je v prípade vymáhania daňových nedoplatkov daňová exekúcia.

1. Daňové nedoplatky a daňovú exekúciu upravuje

zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

K daňovej povinnosti dochádza momentom vzniku skutočností zakladajúcich daňovú povinnosť podľa zákona o správe daní, resp. podľa osobitných predpisov. Daň sa platí príslušnému správcovi dane v eurách, pričom pri každej platbe zákon ukladá daňovému subjektu povinnosť označiť platbu dane. Správca dane tak následne použije platbu na úhradu príslušnej dane. Ak však platba nie je označená, použije sa v zmysle zákona na úhradu daňovej pohľadávky na dani, daňového nedoplatku na dani, splatného preddavku na daň a na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

Platbu dane môže daňový subjekt vykonať dvoma základnými spôsobmi, a to

     bezhotovostným prevodom z účtu

–   vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,

–   určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný predpis na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,

     v hotovosti

–   poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

–   zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,

–   pri platbách do výšky 330 eur správcovi dane, ktorým je obec (na prijatú platbu je v tomto prípade zamestnanec správcu dane povinný vydať príjmový pokladničný doklad),

–   vykonaním kompenzácie.

Následne po zaplatení dane môže vzniknúť daňový preplatok alebo daňový nedoplatok. Daňové preplatky a daňové nedoplatky vyplývajú z porovnania daňových povinností a skutočne vykonaných platieb.

2. Daňovým preplatkom je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň

Preplatok sa použije na úhradu daňovej pohľadávky na dani, daňového nedoplatku na dani, splatného preddavku na daň a na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov s najstarším dátumom splatnosti v čase vzniku preplatku. O použití preplatku je správca dane povinný daňový subjekt písomne vyrozumieť. Ak nie je možné použiť preplatok uvedeným spôsobom, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň. Inak daňový preplatok správca dane musí vrátiť daňovému subjektu v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Zákon ale stanovuje jednu podmienku, v zmysle ktorej sa preplatok vráti len ak je väčší ako päť eur.

Daňovým nedoplatkom (ust. § 80 a nasl.) je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Daňovým nedoplatkom zákon rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.

Zákon umožňuje správcovi dane na žiadosť daňového dlžníka (t.j. osoby, ktorá má daňový nedoplatok) povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok. Výnimku z uvedeného predstavuje daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach.

Povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok je správca dane oprávnený len u daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba a len vtedy, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu.

Splnenie tejto zákonnej podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.

2.1   Správca dane môže žiadosti vyhovieť alebo nevyhovieť

Ak správca dane žiadosti vyhovel a povolil úľavu na dani alebo odpustil daňový nedoplatok, vydá rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. V tomto prípade správca dane daňovému dlžníkovi nevyrubí do dňa doručenia daného rozhodnutia úrok z omeškania alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na určité podmienky, ku ktorým patrí najmä povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.

V opačnom prípade, ak správca dane nevyhovel žiadosti a daňovému subjektu nepovolil úľavu na dani alebo neodpustil daňový nedoplatok, zašle daňovému subjektu len písomné oznámenie a rozhodnutie už nevydá.

Ak daňový subjekt v lehote podľa zákona alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho vyzve, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradne lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní.

2.2   Správca dane je povinný vo výzve upovedomiť daňového dlžníka

o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve zákon umožňuje podať námietku v lehote do 15 dní od jej doručenia. Je dôležité vedieť, že podanie námietky má odkladný účinok.

Na zabezpečenie daňového nedoplatku zákon priznáva správcovi dane právo rozhodnutím zriadiť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku aj zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky.

Z uvedeného zákon upravuje aj výnimku, v zmysle ktorej záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby.

3. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva

k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi, ktorý môže proti nemu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať odvolanie. Podanie odvolania však v tomto prípade nemá odkladný účinok.

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť, prípadne zrušiť, a to aj čiastočne. Predpokladom zrušenia alebo zmenenia rozhodnutia je, že daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil celkom alebo sčasti. Ďalšou možnosťou je, že predmet záložného práva zanikol alebo došlo k zániku daňovej pohľadávky alebo daňového nedoplatku iným spôsobom. Rozhodnutie o zmene alebo o zrušení záložného práva sa doručuje daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi. Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

3.1   Daňový nedoplatok niekedy nie je možné vymôcť

Daňový nedoplatok alebo jeho časť zákon považuje za dočasne nevymožiteľný, ak

•    jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné

•    majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku

•    majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov a správca dane rozhodnutím zastaví alebo čiastočne zastaví daňové exekučné konanie

•    je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku

•    jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 170 eur.

Okrem toho, že v praxi môže dôjsť k situácii, kedy je daňový nedoplatok nevymožiteľný dočasne, môže dôjsť aj k situácii, kedy daňový nedoplatok v súlade so zákonom úplne zaniká. K zániku daňového nedoplatku dochádza dňom

•    nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel

•    nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok

•    zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu

•    právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť

•    nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok

•    zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia

•    nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Jednou z úloh správcu dane je vyberať dane. Neuhradená daň a preddavok na daň po termíne splatnosti sú nedoplatkom, ktorý je daňový správca povinný vymáhať, aby bol nedoplatok vybratý.

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku ale nie je časovo neobmedzené. K premlčaniu práva na vymáhanie daňového nedoplatku dochádza po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom vznikol.

Ak správca dane v tejto lehote doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky, pričom podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane vždy posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím, proti ktorému daňový dlžník nemá právo podať odvolanie.

4. Premlčanie právny poriadok definuje

ako uplynutie času stanoveného zákonom na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť uplatneniu práva námietkou premlčania. Uplatnenie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho úradnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať. To znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (v tomto konkrétnom prípade šesť rokov), je správca dane povinný na námietku premlčania vznesenú daňovým dlžníkom prihliadnuť.

Ak by daňový dlžník dobrovoľne neuhradil daňový nedoplatok, zákon umožňuje vymáhať ho v daňovom exekučnom konaní. Daňovým exekučným konaním rozumieme konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňové exekučné konanie upravuje zákon o správe daní ust. § 88 a nasl.

Pri danej problematike dochádza k používaniu dvoch pojmov, a to daňové exekučné konanie a daňová exekúcia. Rozdiel medzi daňovým exekučným konaním a daňovou exekúciou je v tom, že kým daňovým exekučným konaním sa rozumie fáza daňového konania, v ktorom správca dane vymáha daňový nedoplatok, daňovou exekúciou je už konkrétny výkon tejto činnosti, ktorý sa uskutočňuje konkrétnym spôsobom voči určitému daňovému subjektu a ktorý vykonáva konkrétny správca dane v presne určenej veci. Daňová exekúcia je teda chápaná ako časť vymáhacieho konania, nie ako jeho synonymum.

4.1   Daňové nedoplatky podľa zákona o správe daní

je oprávnený vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky úkony v mene štátu.

Správca dane je zo zákona povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania a vykonať daňovú exekúciu len v súlade so zákonom a spôsobmi, aké zákon o správe daní ustanovuje.

Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu len v tom prípade, ak sa dokladmi preukáže, že

     na neho prešla povinnosť podľa zákona o správe daní alebo osobitného predpisu

     na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu

     od neho možno podľa zákona o správe daní vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

Exekučným titulom pri daňovej exekúcii je

     právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie

     jednotný exekučný titul podľa zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov

     vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí obsahovať

–   označenie daňového dlžníka

–   výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní alebo oznámení

–   výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania

–   výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní

–   pôvodnú splatnosť daní

–   deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

4.2   Platí, že deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti

Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov a ani o jeho vykonateľnosti.

Zákon jednoznačne určuje deň začatia daňového exekučného konania, ktorým je deň vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania na základe exekučného titulu.

Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania musí vždy obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti (ust. § 90 ods. 2).

Toto rozhodnutie správca dane doručuje osobám, ktoré evidujú, spravujú, majú v držbe alebo inak nakladajú s majetkom daňového dlžníka, t.j. napr. banke alebo správe katastra a podobne, ale nie daňovému dlžníkovi, a to z dôvodu, aby majetok nepredal alebo nepreviedol na inú osobu.

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje ani osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, prípadne na niektorý z iných príjmov.

Druhým krokom v rámci daňovej exekúcie je vydanie daňovej exekučnej výzvy, ktorú správca dane doručí bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka.

Daňová exekučná výzva musí obsahovať všetky stanovené náležitosti (ust. § 91 ods. 2).

5. Daňovú exekučnú výzvu je nutné doručiť účastníkom daňového exekučného konania

do vlastných rúk, pričom za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie

–   zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka

–   opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov

–   verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia SR alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy, prípadne sa v mieste doručovania nezdržuje.

Ak by daňový dlžník bezdôvodne odoprel prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté. O tejto skutočnosti musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.

Daňový dlžník je oprávnený podať u správcu dane odvolanie proti daňovej exekučnej výzve, a to v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia, ale len za predpokladu, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada.

V praxi sa môže stať, že majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nestačí na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa objaví u daňového dlžníka nový majetok, na ktorý môže byť tiež vykonaná exekúcia. Ak sa o takomto ďalšom majetku dozvie správca dane v priebehu daňového exekučného konania, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania.

5.1   Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania

proti daňovej exekučnej výzve alebo ak mu odvolací orgán doručil rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol, resp. po zastavení odvolacieho konania, je správca dane povinný vydať daňový exekučný príkaz. Daňový exekučný príkaz musí rovnako obsahovať zákonné náležitosti (ust. § 92 ods. 2).

Daňový exekučný príkaz doručí správca dane do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania a iným osobám určeným zákonom podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie.

Okrem toho sa daňový exekučný príkaz doručuje do vlastných rúk tiež záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo. Tieto osoby sú povinné oznámiť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo a dátum jeho vzniku. O týchto osobách sa správca dane dozvie od daňového dlžníka, ktorý je povinný oznámiť ich správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak by daňový dlžník nebol pri súpise vecí prítomný, ukladá mu zákon povinnosť oznámiť tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy.

Daňový dlžník je súčasne povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak by si daňový dlžník tieto zákonom uložené povinnosti nesplnil, zodpovedá za prípadnú spôsobenú škodu.

Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie je proti nemu možné podať opravný prostriedok.

6. Zákon umožňuje správcovi dane rozhodnutím odložiť daňovú exekúciu

(t.j. nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie iných peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa zákona o správe daní) alebo zastaviť daňové exekučné konanie. Dôvody pritom zákon upravuje odlišne. Správca dane daňovú exekúciu odloží, ak bol daňovému dlžníkovi povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo povolené jeho zaplatenie v splátkach alebo ak tak ustanovuje zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu buď z vlastného podnetu alebo na žiadosť daňového dlžníka. Z vlastného podnetu môže správca dane odložiť daňovú exekúciu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňového exekučného konania. Na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, môže správca dane odložiť daňovú exekúciu, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník správcovi dane preukázať. Ak správca dane odloží dňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované. To neplatí, ak je v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie určené inak.

6.1   Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie doručí správca dane

daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom proti nemu nie je možné podať opravný prostriedok.

Zastaviť exekučné konanie je správca dane povinný, ak

-   exekučný titul bol zrušený

-   exekučný titul sa nestal vykonateľným

-   bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba

-   predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii

-   právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo

-   daňový nedoplatok bol vyrovnaný

-   je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

Zastaviť možno nielen exekučné konanie ako celok, ale možno zastaviť exekučné konania aj sčasti, a to za predpokladu, ak sa niektorý z dôvodov zastavenia exekučného konania netýka celého exekučného konania alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku.

V tom prípade správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
Proti rozhodnutiu o zastavení exekučného konania je možné podať odvolanie v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia, ktoré však nemá odkladný účinok.

7. Zákon o správe daní upravuje osem rôznych spôsobov vykonávania daňovej exekúcie

V súlade so zákonom môže správca dane vykonať daňovú exekúciu

     zrážkami zo mzdy a z iných príjmov (ust. § 99 a nasl.)

     prikázaním pohľadávky (ust. § 107 a nasl.)

     predajom hnuteľných vecí (ust. § 112 a nasl.)

     odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju (ust. § 127 a nasl.)

     predajom cenných papierov (ust. § 129)

     predajom nehnuteľnosti (ust. § 130 a nasl.)

     predajom podniku alebo jeho časti (ust. § 147)

     postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti (ust. § 148).

Pokiaľ zákon o správe daní neustanovuje inak, môže správca dane vykonať daňovú exekúciu ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov, ktorý si sám určí a môže vykonať daňovú exekúciu aj niekoľkými spôsobmi súčasne, teda rôznymi vzájomnými kombináciami daných spôsobov.

7.1   Ak je daňový dlžník zamestnaný

(resp. má iný pravidelný príjem), jedným z najčastejšie uplatňovaných spôsobov daňovej exekúcie je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Ak je to možné, správca dane najčastejšie zvolí ako spôsob exekúcie zrážku zo mzdy a z iných príjmov, pretože tento spôsob je veľmi efektívny a oproti niektorým iným spôsobom, ktorými možno vykonať daňovú exekúciu (napr. predajom nehnuteľnosti) aj menej náročný, a preto sa budeme bližšie venovať práve tomuto spôsobu výkonu daňovej exekúcie.

Daňovej exekúcii podliehajú okrem mzdy alebo platu všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy, ak nie sú zákonom z daňovej exekúcie vylúčené.

V zmysle daňového poriadku daňovej exekúcii nepodlieha

•    suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo jej časť

•    suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu, ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby

•    dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi

•    peňažné príspevky na kompenzáciu

•    štátne sociálne dávky

•    príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

•    opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

Pri danom spôsobe vykonávania daňovej exekúcie správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie, v ktorom uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a rodné číslo daňového dlžníka.

Následne správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje tiež označenie platiteľa mzdy a ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.

Daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy sa doručuje platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Odo dňa doručenia daňového exekučného príkazu je platiteľ mzdy povinný zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku a zrážky odvádzať na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

8.  Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma

Základná suma je určená daňovému dlžníkovi, prípadne jeho manželovi a osobám, voči ktorým si plní zákonnú vyživovaciu povinnosť, na to, aby mal prirodzenú motiváciu pracovať bez obáv, že všetko, čo dostane ako mzdu, bude zrazené v prospech oprávneného, teda správcu dane. Spôsob výpočtu základnej sumy ustanovuje vláda Slovenskej republiky nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov. Dané nariadenie ustanovuje niekoľko pravidiel, ktorými je potrebné sa riadiť pri výpočte rozsahu zrážok. Konkrétne

     základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému (daňovému dlžníkovi) z jeho mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky

     na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem)

     ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne

     25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného

     ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy

      suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Je potrebné upozorniť, že niektoré z uvedených percent sa líšia u povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, doplnkového výsluhového dôchodku alebo dávok výsluhového zabezpečenia (ust. § 2a citovaného nariadenia).

V zmysle daňového poriadku vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia uvedeného nariadenia, je platiteľ mzdy oprávnený len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

Ak by platiteľ mzdy nevykonal zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak by ich vykonal v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ich nepoukázal správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní uvedené povinnosti.

9.  Zákon ukladá platiteľovi mzdy oznamovaciu povinnosť

podľa ktorej musí oznámiť správcovi dane do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože ten v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky.

Platiteľ mzdy, ktorý vypláca mesačnú mzdu po častiach (t.j. ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky daňovému dlžníkovi zraziť aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane však aj v takom prípade vykoná vždy až po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

Za predpokladu, že sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy až po tom, čo už bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte vyplatená nebola.

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko z poskytnutého preddavku pripadá na jednotlivé mesiace a až z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Celková mzda daňového dlžníka za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace a následne sa z mesačnej mzdy vypočítajú zrážky s konečnou platnosťou a potom sa správcovi dane vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

Keby sa vyplácala mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

9.1   Ak je daňový dlžník dočasne práceneschopný

v čase, kedy sa zrážkami z jeho mzdy vykonáva daňová exekúcia a dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako desať dní, ukladá zákon platiteľovi mzdy ďalšiu oznamovaciu povinnosť, a to bezodkladne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane. Platiteľ mzdy je súčasne povinný správcu dane informovať o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. Následne správca doručí daňový exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá je povinná vykonávať zrážky na úhradu daňového nedoplatku.

Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka vykonáva zrážky zo mzdy opäť platiteľ mzdy, a preto skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti platiteľ mzdy bez zbytočného odkladu musí oznámiť správcovi dane.

Rovnaké pravidlo ako v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka platí aj v prípade nástupu na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku. Teda platiteľ mzdy ohlási správcovi dane, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku a informuje ho o tom, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské. Po ukončení materskej, prípadne rodičovskej dovolenky platiteľ mzdy ohlási správcovi dane jej ukončenie a nástup daňového dlžníka späť do zamestnania.

Poslednou oznamovacou povinnosťou platiteľa dane je oznámiť správcovi dane skončenie pracovného pomeru daňového dlžníka, a to v lehote ôsmich dní.

V praxi sa môže často stať, že sa platiteľ mzdy po doručení daňového exekučného príkazu zmení. Platí, že daňový exekučný príkaz sa vzťahuje na mzdu daňového dlžníka aj u nového platiteľa mzdy. Vznik povinnosti nového platiteľa mzdy vykonávať zrážky zo mzdy je podmienený jeho vedomosťou o tom, že mzda daňového dlžníka podlieha exekúcii. Informáciu o tom môže získať od samotného daňového dlžníka, od predchádzajúceho platiteľa mzdy, alebo od správcu dane, ktorý mu doručí daňový exekučný príkaz.

10.   Uložením povinností pre platiteľov mzdy

sa zabezpečuje plynulosť vykonávania daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Jednou z nich je povinnosť platiteľa mzdy, ktorý prijíma zamestnanca do zamestnania (za predpokladu, že už bol zamestnaný), vyžiadať si od neho vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný každý platiteľ mzdy vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.

Správca dane doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk daňový exekučný príkaz a zároveň ho oboznámi s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok a uvedie zostatok daňového nedoplatku. Správca dane prikáže novému platiteľovi mzdy, aby odo dňa, keď sa mu daňový exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy.

Oznamovaciu povinnosť pri vykonávaní zrážok zo mzdy zákon vzťahuje aj na daňového dlžníka. Ak daňový dlžník prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do ôsmich dní správcovi dane. V tej istej lehote musí daňový dlžník rovnako správcovi dane oznámiť nástup do zamestnania u iného platiteľa mzdy.

10.1 Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy súčasne

vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na všetky jeho mzdy a zrážky zo mzdy je povinný každý platiteľ mzdy vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil daňový exekučný príkaz.

Zmyslom uvedeného je, aby sa pri daňovej exekúcii vykonávaním zrážok zo mzdy postihovali všetky peňažné plnenia, ktoré daňový dlžník dostáva ako mzdu.

Platitelia mzdy postupujú rovnako, ako je to pri jedinom platiteľovi mzdy. Zásadný rozdiel oproti jedinému platiteľovi mzdy spočíva v tom, že pri viacerých platiteľoch mzdy správca dane určí, akú časť základnej sumy nesmie konkrétny platiteľ mzdy daňovému dlžníkovi zrážať. Keby však príjem daňového dlžníka nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to správcovi dane, ktorý potom nanovo určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať.

Záver