Vymáhanie daňového nedoplatku
v daňovom exekučnom konaní
Nezaplatené dane voči daňovému úradu, colnému úradu či obci sú povinné vymáhať poverené orgány výlučne podľa presne stanoveného zákonného postupu. Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom správca dane (daňový úrad, colný úrad, obce a mestá) z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok (tj. dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane), iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, resp. exekučné náklady a hotové výdavky.
Daňový poriadok
upravuje celý proces daňového exekučného konania v ustanoveniach § 88 až 153, pričom stanovuje všetky spôsoby, ktorými výlučne možno vykonať daňovú exekúciu.
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, smie postupovať v daňovom exekučnom konaní výlučne podľa Daňového poriadku a neuplatňuje pri vymáhaní daňových nedoplatkov Exekučný poriadok a ani Správny poriadok.
Obce a mestá ako správcovia miestnych daní môžu zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov na miestnych daniach a miestnych poplatkoch aj prostredníctvom exekútora a podľa Exekučného poriadku.
Pred tým, ako je možné začať vymáhať daňový nedoplatok, musia byť splnené určité podmienky. Na rozdiel od exekúcie v občianskoprávnom konaní, exekúcia v daňovom konaní sa začína vždy z úradnej moci a musí byť započatá v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane je povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania. Daňový poriadok pritom taxatívne nestanovuje konkrétne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné pristúpiť k exekučnému konaniu. Je však zrejmé, že musia byť splnené všetky procesné a vecné právne predpoklady vyplývajúce zo znenia Daňového poriadku (oprávnenie správcu dane z hľadiska jeho príslušnosti a právomocí, procesná spôsobilosť daňového dlžníka, nečinnosť daňového dlžníka z hľadiska neplatenia daňového nedoplatku, existencia exekučného titulu, existencia práva vymáhať daň z hľadiska časového).
V prípade, že daňový subjekt neplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach daňový úrad má povinnosť začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená. Túto povinnosť stanovuje Daňový poriadok v § 57 ods. 10.
Príklad
Daňový úrad povolil daňovému subjektu zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2013 vo výške 20 000 eur v 4 splátkach nasledovne:
· 5 000 eur do 30. 9. 2014
· 5 000 eur do 31. 10. 2014
· 5 000 eur do 30. 11. 2014
· 5 000 eur do 31. 12. 2014.
Daňový subjekt prvú splátku zaplatí v lehote a vo výške stanovenej v rozhodnutí. Termín druhej splátky však nedodrží.
Aký bude postup daňového úradu v takomto prípade?
V zmysle § 57 ods. 10 Daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená. To znamená, že daňový úrad je povinný začať daňové exekučné konanie do 15. 12. 2014.
Začatie daňového exekučného konania – vydanie rozhodnutia a doručenie výzvy
Daňové exekučné konanie začína správca dane vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je:
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o uložení peňažného plnenia, s obsahovými náležitosťami podľa § 63 Daňového poriadku,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zostavený z údajov evidencie daní, s obsahovými náležitosťami podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku,
c) jednotný exekučný titul podľa zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, ktoré musí mať náležitosti stanovené v § 90 ods. 2 Daňového poriadku, je právoplatné dňom vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi. O začatí daňového exekučného konania sa daňový dlžník dozvie na základe daňovej exekučnej výzvy, ktorá je vlastne oznámením o začatí daňového exekučného konania a obsahuje náležitosti uvedené v § 91 ods. 2 Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva sa doručuje do vlastných rúk, pričom za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie
· zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
· opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
· verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu mimo územia Slovenskej republiky alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy alebo sa v mieste doručovania nezdržuje.
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
V tejto výzve správca dane poskytne daňovému dlžníkovi možnosť uhradiť daňový nedoplatok v stanovenej lehote, pričom táto lehota nemôže byť kratšia ako 8 dní odo dňa doručenia výzvy.
Správca dane v tejto súvislosti upozornení daňového dlžníka, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vydá daňový exekučný príkaz a začne daňovú exekúciu.
Správca dane je povinný vo výzve poučiť daňového dlžníka o možnosti podať opravný prostriedok. Voči daňovej exekučnej výzve sa môže daňový dlžník odvolať do 15 dní do dňa jej doručenia, to však len v prípadoch, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku,
b) nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti daňového nedoplatku,
c) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené; podáva sa písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada.
Vydanie exekučného príkazu
Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania proti daňovej exekučnej výzve alebo po zastavení odvolacieho konania alebo po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu o zamietnutí odvolania vydá správca dane daňový exekučný príkaz. Týmto okamihom sa začína daňová exekúcia, ktorou sa rozumie konkrétny výkon konkrétneho spôsobu exekúcie voči konkrétnemu daňovému dlžníkovi (na rozdiel od pojmu „daňové exekučné konanie“, ktorým treba rozumieť určitú fázu daňového konania, v ktore sa vymáha daňový nedoplatok). Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk:
- účastníkom daňového exekučného konania,
- iným osobám podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie,
- záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane (tieto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí, resp. do 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy).
Daňový exekučný príkaz obsahuje
- názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
- číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
- meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, IČO a DIČ daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie,
- výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
- spôsob vykonania daňovej exekúcie,
- číslo účtu správcu dane, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky,
- ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,
- odtlačok úradnej pečiatky a vlastnoručný podpis povereného zamestnanca s uvedením mena, priezviska a funkcie (ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom).
Výkon daňovej exekúcie
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí spomedzi zákonom stanovených možností výkonu daňovej exekúcie. U jedného daňového dlžníka môže správca dane vykonať daňovú exekúciu aj niekoľkými spôsobmi súčasne, avšak vždy len do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
Daňový poriadok taxatívne ustanovuje 8 spôsobov vykonania daňovej exekúcie:
1. zrážkami zo mzdy a z iných príjmov (§ 99 – 106 Daňového poriadku),
2. prikázaním pohľadávky (§ 107 – 111 Daňového poriadku)B,
3. predajom hnuteľných vecí (§ 112 – 126 Daňového poriadku),
4. odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju (§ 127 – 128 Daňového poriadku),
5. predajom cenných papierov (§ 129 Daňového poriadku),
6. predajom nehnuteľnosti (§ 130 – 146 Daňového poriadku),
7. predajom podniku alebo jeho časti (§ 147 Daňového poriadku),
8. postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti (§ 148 Daňového poriadku).
Predmetom daňovej exekúcie môže byť majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, ktorý Daňový poriadok, či iný osobitný predpis z postihnutia daňovou exekúciou nevylučuje. Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, potom sa účastníkom daňového exekučného konania stáva aj manžel daňového dlžníka.
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako daňového dlžníka, ak zákon neustanovuje inak. Právo na takýto majetok, môže daňový dlžník alebo iná osoba uplatniť u správcu dane, resp. návrhom na vylúčenie majetku z exekúcie na súde.
Daňovou exekúciou nemôže ďalej byť postihnutá napr. nehnuteľnosť
obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu
a z rozpočtu Európskej únie, dávky sociálneho charakteru poskytované
podľa osobitných predpisov (dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto
dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi, príspevky na podporu
náhradnej starostlivosti o dieťa, veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového
dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie
svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by
bol v rozpore s morálnymi zásadami.
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia
a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia, pričom ich predmetom nie
je ten istý majetok, tieto exekúcia sa vykonajú súbežne. V takom
prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom
pojednávaní podľa Exekučného poriadku. Ak sa na ten istý majetok daňového
dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné
konanie, vykoná sa prednostne daňová exekúcia. Správca dane je oprávnený
dohodnúť sa so súdnym exekútorom na výkone exekúcie, a to aj vtedy, ak sa
na ten istý majetok začalo skôr iné exekučné konanie. Ak je predmet daňovej
exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na
tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej
exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo
záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového
exekučného konania ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.
Práva a povinnosti správcu dane a daňového dlžníka v exekučnom konaní
Správca dane je oprávnený najmä
- vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k veci, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy,
- odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre jej zastavenie,
- odložiť daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka – fyzickej osoby vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky (daňový dlžník má teda právo požiadať správcu dane o odklad exekúcie, pričom musí preukázať skutočnosti odôvodňujúce jej odloženie),
- vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, ak zákon nestanovuje inak, a to i niekoľkými spôsobmi súčasne,
- využiť ochranu Policajného zboru SR pri výkone daňovej exekúcie, ak je to nutné.
Správca dane je povinný
- zistiť, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
- vykonať daňovú exekúciu len v súlade so zákonom a spôsobmi, aké zákon ustanovuje,
- doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi do vlastných rúk,
- vyzvať daňového dlžníka na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane (zaplatením môže daňový dlžník zabrániť daňovej exekúcii),
- doručiť daňový exekučný príkaz do vlastných rúk účastníkom konania, tretím osobám a iným osobám podľa zákona,
- odložiť daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach,
- zastaviť exekučné konanie, ak bol exekučný titul zrušený alebo sa nestal vykonateľným alebo bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba alebo ak predmet nepodlieha daňovej exekúcii alebo z dôvodu námietky premlčania alebo ak bol daňový nedoplatok vyrovnaný alebo je iný dôvod, pre ktorý nemožno v exekučnom konaní pokračovať,
- vymáhať od daňového dlžníka aj exekučné náklady a hotové výdavky daňovej exekúcie, ktoré ním mali byť uhradené,
- vrátiť daňovému dlžníkovi zvyšok výťažku z daňovej exekúcie, ktorý nemožno ďalej použiť, do 30 dní od jeho vzniku (ak je väčší ako 2 eurá).
Daňový dlžník je povinný
- na výzvu správcu dane predložiť doklady potvrdzujúce vlastníctvo k veci, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy,
- umožniť správcovi dane vykonanie súpisu svojho hnuteľného majetku,
- umožniť správcovi dane vykonanie prehliadky sídla a miesta podnikania, a tiež obydlia, ak ho daňový dlžník používa aj na podnikanie, ako aj iných priestorov a objektov, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka (správca dane je oprávnený na tieto úkony prizvať Policajný zbor SR),
- strpieť osobnú prehliadku (to platí aj pre ďalšiu osobu, ak je podozrenie, že sú u nej uschované hnuteľné veci daňového dlžníka),
- uhradiť exekučné náklady a hotové výdavky daňovej exekúcie, inak má správca dane právo vymáhať ich od neho tak ako daňový nedoplatok.
Daňový dlžník je oprávnený
- uplatniť na súde alebo u správcu dane návrh na vylúčenie z výkonu daňovej exekúcie u veci, proti ktorej je daňová exekúcia neprípustná, napr. na veci, ktoré sú v jeho vlastníctve a ktoré nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami, veci vo vlastníctve tretej osoby (následne je správca dane povinný takúto vec vylúčiť z výkonu daňovej exekúcie, a to až do rozhodnutia súdu),
- podať u správcu dane odvolanie proti daňovej exekučnej výzve v prípade, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo tieto bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná,
- na vrátenie zvyšku výťažku získaného v daňovej exekúcii, ktorý správca dane nemôže ďalej použiť, do 30 dní po jeho vzniku (ak je väčší ako 5 eur).
Ing. Dušan Dobšovič
§ 99 zákona č. 563/2009 Z. z.
cit. na strane 67
Základné ustanovenia
(1) Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 106 ods. 1.
(2) Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem uvedený § 106 ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3) Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 106 ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4) Daňovej exekúcii nepodliehajú
a) suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu) alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu službualebo jej časť,
b) suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu, ak daňový dlžník platí úhradu za sociálne služby,
c) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,
d) peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu,
e) štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov,
f) príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,
g) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.
§ 100 zákona č. 563/2009 Z. z.
cit. na strane 67
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
(1) Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie a rodné číslo daňového dlžníka.
(2) Správca dane vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy podľa § 92 ods. 1.
(3) Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 92 ods. 2 obsahuje
a) označenie platiteľa mzdy,
b) ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.
(4) Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitných predpisov. Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis. Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(5) Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu, len vtedy, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6) Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 155. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety.
§ 101 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
(1) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2) Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi pobočke Sociálnej poisťovne, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 100 ods. 4 až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(3) Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské. Správca dane bezodkladne zašle pobočke Sociálnej poisťovne rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu.
(4) Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.
§ 102 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
(1) Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná platiteľ mzdy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2) Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4) Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, je potrebné vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
§ 103 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
Zmena platiteľa mzdy
(1) Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
(2) Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi vznikol nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.
§ 104 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
(1) Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2) Nový platiteľ mzdy po predložení písomného vyhlásenia podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3) Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz, na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4) Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.
(5) Za nesplnenie povinností podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 155.
§ 105 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
Niekoľko platiteľov mzdy
(1) Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2) Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§ 106 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1) Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.
(2) Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3) Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za sociálne služby, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za sociálne služby alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálne služby podľa osobitného predpisu.
(4) Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.
(5) Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
(6) Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa § 155. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
