Vykonateľnosť rozhodnutia

v daňovom procese

Pre vykonateľnosť rozhodnutia v daňovom procese je podstatné, aby boli splnené jej atribúty dané právnou úpravou. V prvom rade musí byť rozhodnutie obsahovo správne a riadne doručené daňovému subjektu. Pritom správca dane musí mať doručenie rozhodnutia riadne preukázané. Pokiaľ proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, stane sa právoplatným. Vykonateľným sa stane také právoplatné rozhodnutie správcu dane, v prípade ktorého už uplynula lehota na dobrovoľné platenie dane daňovým subjektom.

Predpoklady pre platnosť
rozhodnutia správcu dane

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane, ktorým vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu (ďalej len „rozhodnutie“) je nevyhnutné, aby spĺňalo obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), nakoľko ide o kogentnú právnu úpravu.

Rozhodnutie musí obsahovať tieto obligatórne obsahové súčasti:

•    Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri miestnej dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“, ktorý však podľa § 16 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, teda nemá právnu subjektivitu. Preto možno konštatovať, že v tomto prípade ide o nesprávne označenie a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, ktorá je podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku správcom dane v daňovom konaní.

•    Označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne uvedené zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra.

•    Číslo a dátum rozhodnutia.

•    Výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorom musí byť jednoznačné, presné označenie ustanovení právnej úpravy na základe ktorých sa rozhodlo a taktiež presne ustanovená výška daňovej povinnosti daňového subjektu. Taktiež v rozhodnutí musí byť uvedená lehota na úhradu daňovej povinnosti, pričom daňový poriadok ustanovuje v § 63 ods. 4 všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota platí však len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí a v akej výške náklady daňového konania podľa § 12 daňového poriadku, ak náklady v priebehu daňového konania vznikli. Pretože rozhodnutie správcu dane ukladá peňažné plnenie daňovej povinnosti, je v ňom potrebné uviesť taktiež identifikačné údaje pre realizáciu platby, predovšetkým číslo účtu, IBAN a variabilný symbol.

•    Odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia správca dane musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Výnimku z toho, že rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať odôvodnenie, predstavuje prípad, keď sa rozhoduje o opravných prostriedkoch a daňovému subjektu sa vyhovie v plnom rozsahu. Ide o prípady autoremedúry, kedy správca dane podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku vyhovie odvolateľovi v plnom rozsahu, pričom ide o jediný prípad, keď o odvolaní môže rozhodovať prvostupňový správca dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

•    Poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, hlavne o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na vylúčenie odkladného účinku.

•    Vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť obligatórne rešpektovaný.

•    Podľa § 63 ods. 12 daňového poriadku orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania. Pritom daňový poriadok, ani prostredníctvom demonštratívneho právneho výpočtu, neustanovuje formálne, a ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia.

Podľa § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku platí, že ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Taktiež platí, že ak je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

Formálne náležitosti rozhodnutia

Rozhodnutie musí byť vydané vecne a miestne príslušným správcom dane a musí byť riadne doručené daňovému subjektu. Taktiež v rámci priebehu konania sa musia správne vyhodnocovať jednotlivé dôkazy a správne uplatňovať procesné inštitúty, akými je napríklad vyhotovovanie zápisníc, lehoty, doručovania listín a podaní v daňovom procese.

Pre platnosť rozhodnutia vydaného v daňovom konaní je nevyhnutné nielen to, aby obsahovalo všetky obsahové obligatórne náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ale taktiež to, aby bolo právne súladne doručené daňovému subjektu. Vzhľadom na to, že § 63 daňového poriadku neustanovuje špecifické právne ustanovenie, ktoré by upravovalo doručovanie rozhodnutia vydaného správcom dane v daňovom konaní, tak správca dane musí pri jeho doručovaní uplatniť všeobecné ustanovenia daňového poriadku, ktoré sa týkajú doručovania písomností v daňovom konaní.

V prvom rade je potrebné vyriešiť otázku, či rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu, je písomnosťou, ktorá musí byť doručená dotknutému daňovému subjektu do vlastných rúk.

Jednotlivé prípady, keď je potrebné písomnosť vydanú v daňovom konaní (teda aj rozhodnutie) doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk ustanovuje § 31 ods. 1 daňového poriadku, a to prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu.

Podľa § 31 ods. 1 daňového poriadku do vlastných rúk sa doručujú písomnosti:

•    o ktorých tak výslovne ustanovuje daňový poriadok,

•    ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

•    ak tak určí správca dane podľa vlastného uváženia.

V kontexte uvedeného taxatívneho právneho výpočtu daňového poriadku možno vyvodiť záver, že rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu, je takou písomnosťou, s ktorej doručením sa spája začiatok plynutia odvolacej lehoty, ktorej nesplnenie by pre jej adresáta, ktorým je daňový subjekt, bolo spojené s právnou ujmou, teda rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu musí byť doručené výlučne dotknutému daňovému subjektu do vlastných rúk.

Okamih doručenia písomného vyhotovenia takéhoto rozhodnutia je totiž podstatný pre začiatok plynutia odvolacej lehoty podľa daňového poriadku, ktorá je podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania je pritom nesporne podstatnou zákonnou lehotou, nakoľko umožňuje podať odvolanie a tým umožniť zvrátiť právnu relevanciu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Taktiež premeškanie odvolacej lehoty je podstatnou právnou ujmou, ktorá spôsobí, že sa rozhodnutie správcu dane stane právoplatným a nemožno proti nemu použiť riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.

V kontexte uvedených súvislostí možno vyvodiť záver, že rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu, musí byť doručené danému daňovému subjektu do vlastných rúk. Ide o doručenie prostredníctvom špeciálnej obálky s doručenkou s označením „do vlastných rúk“, ktorú si môže prevziať výlučne dotknutý daňový subjekt. Správcovi dane sa vráti doručenka s označením časového okamihu prevzatia rozhodnutia daňovým subjektom a jeho vlastnoručným podpisom.

Právoplatnosť vydaného
rozhodnutia

Pokiaľ rozhodnutie správcu dane spĺňa všetky vyššie uvedené formálne, a aj obsahové náležitosti, tak možno zvažovať jeho právoplatnosť. Právoplatné rozhodnutie správcu dane už nemožno napadnúť samostatným odvolaním.

Podľa § 63 ods. 9 daňového poriadku je právoplatným v daňovom konaní také rozhodnutie, ktoré bolo riadne doručené a nemožno proti nemu podať odvolanie. Právoplatným sa tak stane rozhodnutie, ktoré bolo doručené a nemožno ho napadnúť odvolaním pretože:

•    daňovému subjektu/daňovému dlžníkovi uplynula odvolacia lehota, a to všeobecná 30 dňová alebo špecifická – napríklad proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka možno podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

•    daňový subjekt síce podal odvolanie, ale toto bolo prvostupňovým orgánom podľa § 73 ods. 4 daňového poriadku zamietnuté (odvolanie bude zamietnuté, pokiaľ je neprípustné alebo pokiaľ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie),

•    ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku v rámci autoremedúry,

•    ide o rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktoré nemožno napadnúť odvolaním,

•    ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, nakoľko je jeho podanie podľa daňového poriadku nemožné (napríklad odvolanie nemožno podať proti rozhodnutiu správcu dane o odklade platenia dane alebo jej platení v splátkach podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku),

•    ide o rozhodnutie, ktoré síce bolo napadnuté odvolaním, ale podľa § 72 ods. 6 daňového poriadku došlo ku späťvzatiu odvolania daňovým subjektom. V takomto prípade sa rozhodnutie správcu dane stane právoplatným dňom spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo dňom, keď bolo oznámenie o späťvzatí odvolania doručené správcovi dane daňovým subjektom).

Vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného správcom dane

Podľa § 63 ods. 10 daňového poriadku je rozhodnutie vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

Príklady:

•    Vykonateľným okamihom jeho doručenia daňovému subjektu je napríklad rozhodnutie o odklade platenia dane alebo jej platení v splátkach podľa § 57 daňového poriadku, pretože proti nemu nemožno podľa § 57 ods. 6 daňového poriadku podať odvolanie,

•    okamihom jeho doručenia je vykonateľným aj rozhodnutie správcu dane o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70 ods. 3 daňového poriadku, ale len za predpokladu, že neobsahuje podľa § 70 ods. 4 daňového poriadku správcom dane určenú podmienku. Uvedené rozhodnutie totiž nemožno napadnúť odvolaním,

•    v prípade rozhodnutia, ktorým správca dane vyrubuje sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu je potrebné najprv počkať 30 dní odo dňa jeho doručenia, či daňový subjekt podá alebo nepodá odvolanie. Pokiaľ ale odvolanie nepodal, rozhodnutie sa stalo právoplatným. Vykonateľným sa však stane až po uplynutí 15 dní od jeho právoplatnosti (pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak), pretože túto lehotu má daňový subjekt na riadne zaplatenie dane v danom prípade. Pokiaľ ale uplynula už aj uvedená 15 dňová lehota na zaplatenie dane, tak sa predmetné rozhodnutie stalo aj vykonateľným a správca dane môže prikročiť k nútenému vymáhaniu rozhodnutia, a to buď formou daňového exekučného konania alebo pokiaľ je správcom dane obec, tak aj cestou súdneho exekútora v danom prípade.

Pokiaľ obec, ktorá je príslušným správcom dane, pristúpi k vymáhaniu daňového nedoplatku vyplývajúceho z vykonateľného rozhodnutia obce, cestou súdneho exekútora, na predmetný výkon exekúcie sa použije aj osobitná právna úprava, konkrétne zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý musí byť bezvýhradne rešpektovaný.

Pritom podkladom pre nútený výkon rozhodnutia môže byť len exekučný titul, ktorým podľa § 89 ods. 1 daňového poriadku je:

•    vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

•    vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,

•    jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

•    exekučný titul podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.

•    Ide pritom o taxatívny právny výpočet.