16. 5. 2026
INFORMAČNÝ PORTÁL

Výkon správy daní a poplatkov obcou

Jednotlivé obce majú pri výkone správy daní a poplatkov právne postavenie správcu dane, ale len v prípade, ak tak ustanovuje osobitná právna úprava. Pritom daňové konanie pozostáva z jednotlivých štádií, ktoré tvoria štruktúrovaný celok. Prvostupňové konanie pred obcou sa ukončuje vydaním rozhodnutia, ktoré musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Pritom proti rozhodnutiu obce možno podať odvolanie, ktoré v prvom rade posudzuje obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Obec zabezpečuje aj výkon svojich vykonateľných rozhodnutí.

Začatie daňového konania pred obcou

Osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, ktoré spravujú obce, je zákon č. 582/­2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), podľa ktorého miestne dane, ktoré spravuje obec, a v prípade ktorých môže vyrubiť právnu povinnosť, sú podľa § 2 ods. 1 tohto zákona tieto miestne dane:

•    daň z nehnuteľností,

•    daň za psa,

•    daň za užívanie verejného prie­stranstva,

•    daň za ubytovanie,

•    daň za predajné automaty,

•    daň za nevýherné hracie prístroje,

•    daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

•    daň za jadrové zariadenie.

 

Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a vykonáva teda aj správu tohto poplatku. Podľa § 2 zákona č. 447/­2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.

 

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) daňové konanie začína

•    na návrh účastníka daňového konania,

•    z podnetu orgánu príslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov (v prípade uvedených miestnych daní a poplatkov je príslušnou konať obec, ktorá ich správu vykonáva).

Daňové konanie je začaté dňom doručenia podania daňového subjektu obci alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu obce doručil doplnené podanie. Podľa § 58 ods. 3 daňového poriadku platí, že ak daňové konanie začína z podnetu obce, konanie sa začína dňom, keď táto obec vykonala voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnená konať, prvý úkon.

?

Príklad 1

Pretože daňový subjekt nepodal obci v súlade so zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku daňové priznanie k dani z nehnuteľností, a to ani na jej výzvu, obec začala konanie o určenie dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom nesúhlasil daňový subjekt, ktorý tvrdil, že obec nemôže začať takéto konanie, keď nemá jeho súhlas. Konala príslušná obec v súlade s platným právom?

Pokiaľ si daňový subjekt nesplní svoju právnu povinnosť podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy podať obci daňové priznanie k dani z nehnuteľností, obec postupuje podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku a zašle mu výzvu na jeho podanie. Vo výzve obec poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.

Pretože v tomto prípade daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z nehnuteľností ani na výzvu obce, obec postupovala v súlade s § 48 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 3 daňového poriadku a teda začala konanie o určenie dane podľa pomôcok v súlade s platným právom.

?

Príklad 2

Daňovému subjektu bolo doručené rozhodnutie obce, ktorým mu vyrubila sumu dane z nehnuteľností na úhradu. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt písomnosť pod názvom „Žiadosť o prešetrenie postupu“, ktorá však inak spĺňala všetky obsahové náležitosti odvolania podľa § 72 ods. 4 daňového poriadku. Pretože podanie daňového subjektu nebolo správne označené, obec, ktorá je správcom dane z nehnuteľností, uvedenú žiadosť zamietla v danom prípade. Konala obec v súlade s platným právom?

Podľa § 58 ods. 4 daňového poriadku pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania, aj keď je podanie nesprávne označené. Preto obec mala posúdiť obsah podaného odvolania a zvážiť, či o ňom rozhodne alebo ho postúpi odvolaciemu orgánu.

Preto možno uviesť, že obec nekonala v súlade s platným právom.

 

Priebeh daňového konania a dokazovanie pred obcou

V priebehu daňového konania musí obec vykonať dokazovanie pre nadobudnutie podkladov potrebných pre vydanie prvostupňového rozhodnutia v daňovom procese. Preto je dokazovanie nevyhnutnou integrálnou súčasťou daňového konania a musí byť vykonané. Pritom dôkazy predkladajú jednotliví účastníci daňového konania, ale aj obec má právnu povinnosť zabezpečiť dôkazy, pokiaľ sú nečinní účastníci daňového konania v konkrétnom prípade. Podstatným právnym pojmom dokazovania je „dôkaz“, ktorý zohľadňuje aj daňový poriadok v právnej úprave.

 

V daňovom konaní má daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku právnu povinnosť preukazovať niektoré tvrdenia. Pritom daňový subjekt preukazuje:

•    skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (v prípade obcí ide napríklad o zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku),

•    skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný obcou pri správe daní, ktorých správu obec vykonáva,

•    vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Pokiaľ v súvislosti s evidenciou, záznamami alebo podkladmi, ktoré je daňový subjekt povinný viesť v súvislosti so svojou činnosťou vzniknú určité pochybnosti, nejasnosti, nezrovnalosti, ktoré je potrebné preukázať, tak daňový subjekt tieto musí vyvrátiť a situáciu objasniť prostredníctvom dôkazov v daňovom konaní.

Vedenie dôkazného konania, vykonávanie dôkazov, posúdenie dôkazov je výlučným oprávnením obce, ktorá si však v odôvodnení svojho rozhodnutia a v prípadnom odvolacom konaní musí preukázať, že dokazovanie bolo vykonané správne. Odmietnutie akéhokoľvek dôkazu predloženého daňovým subjektom preto musí byť obcou riadne preukázané a odôvodnené.

?

Príklad 3

V daňovom konaní pred obcou daňový subjekt predložil audiovizuálny záznam. Uvedený záznam obec neakceptovala s odôvodnením, že takýto záznam v § 24 ods. 4 daňový poriadok neustanovuje a preto ho nemožno ako dôkaz uznať. S takouto argumentáciou obce daňový subjekt nesúhlasil a tvrdil, že sa tým znemožňuje uplatniť jeho právo na predkladanie dôkazov, dané mu právnou úpravou. Uvedený názor daňového subjektu bol správny?

Pri vymedzení právneho pojmu „dôkaz“ využíva v § 24 ods. 4 daňový poriadok extenzívne hľadisko. Podľa uvedeného platí, že za dôkaz je možné použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V kontexte uvedeného platí, že uvedený výpočet dôkazov v daňovom poriadku je len demonštratívny a je úplne na uvážení obce, ktorá je správcom dane, či dôkazný prostriedok vykoná.

Preto možno uviesť, že názor daňového subjektu bol správny.

 

Obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia v daňovom konaní

Rozhodnutie obce v daňovom konaní je zhrnutím dôkazného konania a záverov, ktoré z neho vyplývajú. O uvedenom svedčí aj § 63 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak daňový poriadok alebo osobitný predpis (ide napríklad o zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku), neustanovuje inak v danom prípade.

Prvostupňové daňové konanie obec ukončuje vydaním rozhodnutia, ktoré musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku a taktiež musí byť dotknutému daňovému subjektu riadne doručené do vlastných rúk. Okamih doručenia rozhodnutia daňovému subjektu je veľmi podstatný, nakoľko od tohto momentu začína plynúť všeobecná 30 dňová lehota na podanie odvolania a pokiaľ je odvolanie obcou zamietnuté, tak sa týmto okamihom stáva rozhodnutie vydané v daňovom konaní právoplatným.

 

Rozhodnutie v daňovom konaní vydané obcou musí obsahovať tieto náležitosti:

•    označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, pričom musí ísť o presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu. V praxi totiž dochádza k prípadom, že pokiaľ je správcom dane obec, napríklad pri dani z nehnuteľností, tak sa vydávajú rozhodnutia s hlavičkou „obecného úradu“, ktorý však podľa § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/­1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, teda nemá vlastnú právnu subjektivitu. Preto je možné konštatovať, že v tomto prípade ide o nesprávne označenie, nakoľko obecný úrad nemá právnu subjektivitu a preto má byť vydávané rozhodnutie pod hlavičkou obce, ktorá je správcom dane v daňovom konaní. Pokiaľ uvedené nebude rešpektované, tak môže dôjsť k napadnutiu daného rozhodnutia daňovým subjektom pre vecnú nesprávnosť a prípadné odvolanie v predmetnej procesnej záležitosti môže byť úspešné,

•    označenie daňového subjektu. V tomto ohľade je veľmi podstatné, aby sa označenie daňového subjektu v plnom rozsahu zhodovalo s oficiálnou databázou, napríklad pokiaľ ide o fyzickú osobu – podnikateľa, tak aby bolo jeho obchodné meno presne odpísané zo živnostenského registra alebo pokiaľ ide o právnickú osobu tak z obchodného registra. Pokiaľ toto nebude rešpektované, tak môže byť dotknutý daňový subjekt úspešný v rámci odvolacieho konania.

•    číslo a dátum rozhodnutia,

•    výrokovú časť, ktorá obsahuje meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorom musí byť jednoznačné, presné označenie ustanovení, na základe ktorých sa rozhodlo, lehota na úhradu peňažného plnenia, pričom v § 63 ods. 4 daňový poriadok ustanovuje všeobecnú lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená všeobecná lehota na plnenie však platí len v tom prípade, pokiaľ daňový poriadok alebo osobitný právny predpis neustanovuje inú lehotu. Taktiež je potrebné uviesť, kto hradí a v akej výške náklady správy daní podľa § 12 daňového poriadku a pokiaľ rozhodnutie v daňovom konaní ukladá peňažné plnenie, tak potom je potrebné uviesť identifikačné údaje pre realizáciu platby.

•    odôvodnenie je podstatnou časťou rozhodnutia v daňovom konaní a obsahovo by malo byť jeho najrozsiahlejšou časťou. V odôvodnení obec podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí uviesť, ktoré skutočnosti sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Výnimku z toho, že rozhodnutie vydané v daňovom konaní musí obsahovať odôvodnenie ustanovuje § 63 ods. 8 daňového poriadku, keď sa rozhoduje o opravných prostriedkoch a daňovému subjektu sa vyhovie v plnom rozsahu. Ide o prípady autoremedúry podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku, kedy obec vyhovie odvolateľovi v plnom rozsahu, pričom ide o jediný prípad, keď o odvolaní môže rozhodovať obec, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.

•    poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, hlavne o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na vylúčenie odkladného účinku,

•    vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Rozhodnutie vydané obcou v daňovom konaní je podľa § 63 ods. 9 a 10 daňového poriadku právoplatné, pokiaľ bolo doručené a nemožno proti nemu podať odvolanie a vykonateľné je vtedy, ak proti nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota plnenia.

V súlade s § 63 ods. 12 daňového poriadku obec, ktorá rozhodnutie vydala, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

V § 63 ods. 6 a 7 daňového poriadku sú taktiež riešené prípady, keď chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v rozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo ak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie možno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa daňového poriadku nemusí obsahovať poučenie. Pokiaľ je v rozhodnutí určená na podanie odvolania lehota dlhšia ako v daňovom poriadku, platí lehota uvedená v rozhodnutí vydanom v daňovom konaní.

 

Pre právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia obce v daňovom konaní je nevyhnutné nielen to, aby obsahovalo všetky obsahové náležitosti ustanovené v § 63 ods. 3 a 5 daňového poriadku, ale taktiež to, aby bolo právne súladne doručené daňovému subjektu. Pretože § 63 daňového poriadku neustanovuje špecifické právne ustanovenie, ktoré by upravovalo doručovanie rozhodnutia vydaného v daňovom konaní, tak obec musí pri jeho doručovaní uplatniť ustanovenia § 30 a § 31 daňového poriadku, ktoré sa týkajú doručovania písomností v daňovom konaní.

V prvom rade je potrebné vyriešiť otázku, či je rozhodnutie vydané v daňovom konaní písomnosťou, ktorá by mala byť doručená dotknutému daňovému subjektu do vlastných rúk.

Jednotlivé prípady, keď je potrebné písomnosť vydanú v daňovom konaní doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk ustanovuje § 31 ods. 1 daňového poriadku, a to prostredníctvom taxatívneho právneho výpočtu.

Písomnosť sa musí doručiť daňovému subjektu do vlastných rúk vtedy, ak tak ustanovuje daňový poriadok, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou alebo ak tak určí správca dane v konkrétnom prípade.

V kontexte uvedeného taxatívneho právneho výpočtu daňového poriadku možno vyvodiť záver, že rozhodnutie v daňovom konaní je takou písomnosťou vydanou v daňovom konaní, s ktorej doručením sa spája začiatok plynutia odvolacej lehoty, ktorej nesplnenie by pre jej adresáta, ktorým je daňový subjekt, bolo spojené s právnou ujmou.

V kontexte uvedených súvislostí je možné vyvodiť záver, že rozhodnutie v daňovom konaní musí byť doručené danému daňovému subjektu do vlastných rúk. Ide o doručenie prostredníctvom špeciálnej obálky s doručenkou s označením „do vlastných rúk“, ktorú si môže prevziať výlučne dotknutý daňový subjekt. Pritom obci sa vráti doručenka s označením časového okamihu prevzatia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní daňovým subjektom a jeho vlastnoručným podpisom.

 

Postup obce po podaní odvolania daňovým subjektom

Odvolanie v daňovom konaní musí popri všeobecných náležitostiach ustanovených v § 13 ods. 3 daňového poriadku, ktoré musí obsahovať každé podanie v daňovom konaní, obsahovať aj špecifické náležitosti, ktoré ustanovuje daňový poriadok. Ide pritom o tieto náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 72 ods. 4 daňového poriadku kogentnou právnou normou a taxatívnym právnym výpočtom:

•    presné označenie správcu dane, ktorému je odvolanie adresované,

•    presné označenie subjektu, ktorý odvolanie podáva,

•    presné označenie rozhodnutia, ktoré je rozhodnutím odvolávajúceho sa subjektu napadnuté,

•    dôvody, prečo bolo odvolanie podané, teda prečo sa odvolávajúci daňový subjekt domáha preskúmania vydaného rozhodnutia v daňovom konaní,

•    jednotlivé dôkazné prostriedky, ktoré preukazujú tvrdenia daňového subjektu uvedené v odvolaní, pokiaľ sa nenamieta len rozpor s právnym poriadkom. Pokiaľ je to možné, tak daňový subjekt predloží listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

•    návrh, akým spôsobom má podľa názoru daňového subjektu – odvolávajúceho sa, odvolací orgán rozhodnúť, teda či len zruší napadnuté rozhodnutie vydané v daňovom konaní alebo ho má pozmeniť a akým spôsobom.

 

Pokiaľ spĺňa odvolanie podané daňovým subjektom všetky uvedené obsahové náležitosti ustanovené daňovým poriadkom a bolo podané v ustanovenej lehote, tak obec zváži, či o ňom rozhodne v rámci autoremedúry. Podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový správca dane/­obec môže rozhodnúť o odvolaní, ale len za predpokladu, že mu v plnom rozsahu vyhovie. Taktiež platí, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať ďalšie odvolanie.

 

Daňový poriadok neustanovuje špecifické obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o podanom odvolaní v rámci autoremedúry. Platí preto, že na obsahové náležitosti takéhoto rozhodnutia sa vzťahuje § 63 ods. 3 daňového poriadku, s tým, že takéto rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie, nakoľko sa ním rozhoduje o opravnom prostriedku a navrhovateľovi sa vyhovelo v plnom rozsahu. Taktiež je dôležité, aby obec vyhovela odvolávajúcemu sa daňovému subjektu v plnom rozsahu, čo je daňovým poriadkom ustanovená obligatórna podmienka pre uplatnenie autoremedúry.

Pokiaľ obec, ktorej bolo odvolanie doručené, nerozhodne o ňom a nevyhovie odvolaniu daňového subjektu v plnom rozsahu, tak podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt.

Odvolacím orgánom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V rámci odvolacieho konania podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku môže prebiehať aj dôkazné konanie, ktoré je však zamerané na preukázanie jednotlivých tvrdení, ktoré odvolávajúci sa daňový subjekt konštatuje vo svojom odvolaní.

 

Úprava núteného výkonu rozhodnutia

Pokiaľ je rozhodnutie obce, ktorá je správcom dane, právoplatné a vykonateľné a daňový subjekt si nesplnil svoje právne povinnosti, ktoré mu z neho vyplývajú, tak obec môže začať nútený výkon rozhodnutia.

Podľa § 88 ods. 2 daňového poriadku môžu obce, ktoré sú správcami dane zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/­1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto obce nemusia vymáhať daňový nedoplatok len prostredníctvom daňového exekučného konania, ale aj cestou súdneho exekútora, pričom daňové úrady a colné úrady nemôžu takýto postup uplatniť.

 

RADA!

Príslušná obec môže začať konanie aj z vlastného podnetu. V priebehu daňového konania prebieha aj dokazovanie vedené obcou. Prvostupňové rozhodnutie obce musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti. Rozhodnutie obce musí obsahovať poučenie. A taktiež musí byť doručené daňovému subjektu v komplexnom rozsahu.

 

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.