Výkon prenesenej štátnej správy

samosprávou

Prenesená štátna správa je výsledkom procesu decentralizácie verejnej správy, ktorá znamená presun jednotlivých kompetenčných okruhov stanovených právnou úpravou zo štátnej správy na samosprávu. Ide pritom o široký okruh kompetencií, ktoré prešli v určitom časovom slede na samosprávu a ktoré spôsobili zvýšené nároky na výkon týchto úloh verejnej správy. Pritom je možné rozlišovať veľký počet malých samospráv, ktoré spočiatku neboli spôsobilé vykonávať odborné úlohy niekdajšej štátnej správy. Čo zhoršuje výkon decentralizovanej štátnej správy?

POD DECENTRALIZÁCIOU VEREJNEJ SPRÁVY je vo všeobecnosti možné rozumieť proces postupného presunu kompetencií, kompetenčných okruhov zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Cieľom tohto procesu je preniesť na miestnu samosprávu výkon tých kompetenčných okruhov, ktoré dokáže samospráva zabezpečiť efektívne v porovnaní so štátnou mocou, nakoľko má blízko k obyvateľovi obce, ktorého práva a oprávnené záujmy má zabezpečiť efektívne. Tento proces sa opiera o ústavnú, rámcovú, ale aj osobitnú právnu úpravu, ktorá je však diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, ktoré výkon kompetencií robia neprehľadným, dokonca v určitých prípadoch právna úprava chýba, čo je nevýhodné pre výkon decentralizovanej štátnej správy. Ide predovšetkým o tieto právne predpisy:

•    Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p., predovšetkým čl. 71 ústavy, ktorý umožňuje z ústavného hľadiska presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, pričom výkon kompetencií delegovanej štátnej správy riadi a kontroluje vláda Slovenskej republiky. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát, pričom podrobnosti takejto kontroly a riadenia delegovaného výkonu štátnej správy sú ponechané na zákonnú právnu úpravu. V kontexte uvedeného platí, že priamo Ústava SR neustanovuje právny mechanizmus, ktorý by mohla využiť miestna samospráva voči štátu, za predpokladu, že si štát neplní svoju právnu povinnosť financovať delegované kompetenčné okruhy preneseného výkonu štátnej správy.

•    Zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), predovšetkým § 5 tohto zákona, ktorý predstavuje konkretizáciu ústavnoprávnej úpravy, pričom umožňuje prenos kompetenčných okruhov zo štátnej správy na obce a mestá na základe kritéria racionálnosti a efektívnosti. Pokiaľ nedôjde k výkonu delegovanej štátnej správy po dobu 6 mesiacov, tak potom vykonáva uvedené kompetencie okresný úrad v sídle kraja na náklad obce, ktorá tieto kompetencie nevykonala. Platný zákon o obecnom zriadení procesne nešpecifikuje vzťahy právnej zodpovednosti v prípade, že obec v oblasti delegovanej štátnej správy si nesplní svoje úlohy. V rámci vzťahov samosprávy a štátu vyzdvihuje zákon o obecnom zriadení princíp súčinnosti, na základe ktorého si majú samospráva a štát pri výkone delegovaných úloh štátnej správy vzájomne pomáhať. V § 20a ustanovuje zákon o obecnom zriadení všeobecné a špecifické náležitosti zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

•    Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prechode niektorých pôsobností“), ktorý konkretizuje vecné okruhy pôsobností, ktoré prechádzajú na obce a vyššie územné celky, pričom neustanovuje procesnú stránku, teda, aké má mať proces výkonu delegovanej miestnej štátnej správy čiastkové kroky.

•    Osobitná právna úprava, napríklad zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v z. n. p., zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. pre správu školstva delegovanú na samosprávu. Pre opatrovateľskú službu platí napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p., pre sféru územného plánovania a stavebného poriadku je to zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. Uvedená osobitná právna úprava predstavuje len niektoré z kompetenčných okruhov, ktoré prešli zo štátnej správy na samosprávu, takže je možné rozlišovať veľký počet zákonov, ktoré tvoria osobitnú právnu úpravu, právna úprava je značne roztrieštená do čiastkovej úpravy. V prípade tejto osobitnej právnej úpravy neexistuje vždy postačujúca vykonávacia právna úprava, čo spôsobuje, že starostovia obcí sú nútení problematiku výkonu delegovaných kompetencií štátnej správy riešiť prostredníctvom vnútorných aktov riadenia, smerníc, či interných normatívnych inštrukcií v danom prípade.

V súvislosti s platnou právnou úpravou vznikajú nasledovné problémy:

-    Ústava SR len popisuje rámcovou formou proces decentralizácie verejnej správy v článku 71.

-    Platný zákon o obecnom zriadení neustanovuje možnosti, ktoré môžu využiť obce, pokiaľ im štát v dostatočnej miere neuhrádza finančné prostriedky potrebné na výkon decentralizovanej štátnej správy. Predovšetkým absentuje právna úprava toho, na ktorú inštitúciu je možné podať sťažnosť, aké sú procesné inštitúty, akým spôsobom sa rozhoduje o sťažnosti obce voči štátu v prípade neposkytnutia financií. Taktiež úplne absentuje právna úprava vzťahov právnej zodpovednosti dovnútra, ale aj navonok obce voči subjektom, žiadateľom, ktorí stoja mimo verejnú správu.

-    Zákon o prechode niektorých pôsobností ustanovuje len vecný súhrn kompetenčných okruhov, ktoré prešli zo štátnej správy na samosprávu, neustanovuje však procesnú stránku. Predovšetkým nerieši problém, ktorý majú aktuálne niektoré malé samosprávy, s organizačným, personálnym, prípadne materiálnym zabezpečením výkonu delegovaných kompetenčných okruhov, napríklad pri stavebnom konaní, zabezpečení opatrovateľskej služby alebo správe školstva.

-    Uvedené nedostatky vo všeobecnej právnej úprave nedostatočne rieši roztrieštená osobitná právna úprava. Ide predovšetkým o veľkú neprehľadnosť, ktorá nezohľadňuje špecifiká vo fungovaní samosprávy. V určitých prípadoch, ktoré neupravuje osobitná právna úprava na úrovni zákona a neexistuje vykonávacia právna úprava v podobe nariadenia vlády alebo vyhlášky, opatrenia alebo výnosu príslušného ministerstva, nahrádza nedostatok takejto právnej úpravy prijímanie vnútorných normatívnych predpisov starostami obcí, ktoré však nemôžu plnohodnotne nahradiť nedostatok platnej právnej úpravy.

VO VNÚTORNÝCH PREDPISOCH, akými je napríklad aj organizačný poriadok spoločného obecného úradu, je nemožné ukladať právne povinnosti zamestnancom iným, akými sú zamestnanci obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu. Pokiaľ sa zamestnancom iných obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu ukladá určitým spôsobom konať, napríklad prostredníctvom organizačného poriadku obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, je vhodné takéto konanie charakterizovať v podobe určitého odporúčania, nakoľko organizačný poriadok spoločného obecného úradu je vnútorným normatívnym predpisom, ktorý môže platiť len dovnútra obce, ktorej správanie v oblasti výkonu decentralizovanej štátnej správy upravuje.

Podľa Ústavy SR je možné právne povinnosti ukladať zákonom, na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou alebo aproximačným nariadením vlády SR. Preto je ústavnoprávne nemožné, ukladať právne povinnosti subjektom, ktoré stoja mimo verejnú správu, napríklad štátnym občanom, obyvateľom obce, vnútorným predpisom obce, ktorý konkretizuje výkon delegovanej štátnej správy, napríklad organizačným poriadkom spoločného obecného úradu.

Pokiaľ má samospráva záujem ukladať právne povinnosti obyvateľom obce, môže tak urobiť nariadeniami obce, ktoré sú riadne prijaté obecným zastupiteľstvom, potrebným počtom hlasov poslancov obecného zastupiteľstva, ktorý je ustanovený platnou právnou úpravou.

Rámcové právne vzťahy, ale len v rámci spoločného obecného úradu a vzťahy, ktoré sa týkajú obcí, ktoré sú zmluvnými stranami spoločného obecného úradu odporúčame upraviť predovšetkým v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu, kde sa môžu upraviť nielen právne vzťahy pri výkone delegovanej štátnej správy, ale aj prípadné vzťahy právnej zodpovednosti, pokiaľ by došlo zmluvnou stranou, obcou, k porušeniu zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

Podrobnosti, ktoré sa týkajú organizácie spoločného obecného úradu je potom možné upraviť v organizačnom poriadku spoločného obecného úradu. Tento vnútorný predpis by však mal byť len určitou konkretizáciou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a nemôže ísť nad jej rozsah. Navyše tento vnútorný predpis môže upravovať len konanie zamestnancov obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu. Ide o podstatné právne konštatovanie, nakoľko sa týka možnosti spoločného obecného úradu v kontexte výkonu úloh delegovanej štátnej správy. Spoločný obecný úrad nemôže vydávať rozhodnutia v rámci konaní decentralizovaného výkonu štátnej správy. Uvedený úrad môže len pripravovať písomné podklady, prípadne zisťovať fakty, dôkazy, ktoré sú potrebné pre meritórne rozhodnutie v danej záležitosti, pričom rozhodnutie môže vydať len orgán, ktorý je na to oprávnený podľa platnej právnej úpravy, teda obec, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu a ktorá je príslušná na rozhodnutie.

Spoločný obecný úrad nemá žiadnu z právnych spôsobilostí, ktoré sú potrebné preto, aby mohol vystupovať v akomkoľvek procesnom konaní v rámci decentralizovanej štátnej správy.

Vzhľadom na to, že zlučovanie viacerých obcí do jednej znamená pre zlučované obce stratu právnej subjektivity, tak spoločné obecné úrady a ich zriaďovanie je určitá efektívna možnosť riešenia výkonu jednotlivých kompetenčných okruhov decentralizovanej štátnej správy. Podstatným právnym úkonom, ktorým sa právne zakladá na základe zákona o obecnom zriadení spoločný obecný úrad je zmluva o zriadení spoločného obecného úradu.

Zmluva upravuje predovšetkým rámcové právne otázky fungovania a organizácie spoločného obecného úradu, pričom jednotlivými zmluvnými stranami sú obce, ktoré sú spôsobilými subjektmi verejného práva. Vzhľadom na to, že zmluva o zriadení spoločného obecného úradu je rámcovou zmluvou v oblasti správneho práva, tak konkrétne otázky, ktoré sa týkajú organizácie činnosti spoločného obecného úradu je možné ponechať na organizačný poriadok spoločného obecného úradu.

PRÁVNA ÚPRAVA ZMLUVY O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO OBECNÉHO ÚRADU. Právna úprava zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu je rámcová a je koncentrovaná do zákona o obecnom zriadení, ktorý určuje procesné a aj obsahové náležitosti, ktoré musí rešpektovať každá zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. V prípade obsahových náležitostí ide o výpočet ustanovený kogentnou právnou úpravou.

Podľa § 20a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení musí zmluva o zriadení spoločného obecného úradu obligatórne obsahovať tieto náležitosti:

-    označenie účastníkov zmluvy,

-    vymedzenie predmetu zmluvy,

-    vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára,

-    práva a povinnosti účastníkov zmluvy,

-    podiel každej obce na hodnotách získaných spoločnou činnosťou,

-    spôsob využitia stavby, ak je predmetom zmluvy,

-    spôsob odstúpenia od zmluvy a vyporiadania majetkových a finančných záväzkov spoločného obecného úradu,

-    určenie sídla spoločného obecného úradu; ak spoločný obecný úrad zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy pre obec, ktorá ho uskutočňuje podľa osobitného predpisu aj pre iné obce, je jeho sídlom táto obec,

-    určenie počtu zamestnancov,

-    spôsobu financovania jeho nákladov a jeho organizáciu,

-    určenie starostu, ktorý bude štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa spoločného obecného úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov v spoločnom obecnom úrade.

PROCESNÝ POSTUP PRIJÍMANIA ZMLUVY O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO OBECNÉHO ÚRADU ustanovuje platná právna úprava prostredníctvom § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení, pričom ide o ustanovené kritériá, týkajúce sa procesu jej vzniku. Ide o tieto procesnoprávne atribúty:

-    súhlas obecných zastupiteľstiev jednotlivých obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu,

-    proces podpisovania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu starostami jednotlivých obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

SÚHLASNÉ STANOVISKÁ OBECNÝCH ZASTUPITEĽSTIEV ZMLUVNÝCH STRÁN. Zákon o obecnom zriadení vo svojom § 20a ods. 4 konštatuje, že na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Aj napriek skutočnosti, že zmluva o zriadení spoločného obecného úradu z pohľadu svojej právnej kvalifikácie predstavuje správno-právnu, normatívnu a koordinačnú správnu dohodu ako formu činnosti verejnej správy, tým, že normatívne upravuje výkon aj decentralizovaných pôsobností vykonávaných obcami a určuje im v tomto smere závažné povinnosti právnej povahy, musí byť text tejto zmluvy predbežne odsúhlasený obecnými zastupiteľstvami jednotlivých zmluvných strán – obcí. Aj v kontexte skutočnosti, že súhlasné stanoviská obecných zastupiteľstiev majú formu uznesenia, je kvórum ustanovené v § 20a ods. 4 veľmi prísne, vyžaduje sa nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, kým pri ostatných uzneseniach obecného zastupiteľstva je podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, preto ustanovenie § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení je teda špeciálnou právnou úpravou v komparácii so všeobecnou úpravou rozhodovacej činnosti obecných zastupiteľstiev pri vydávaní uznesenia.

PODPISOVANIE ZMLUVY O ZRIADENÍ SPOLOČNÉHO OBECNÉHO ÚRADU. V tejto oblasti platí všeobecný procesný postup, ktorý ustanovuje zákon o obecnom zriadení pre podpisovanie listín, ktoré sa týkajú samosprávy. Preto platí, že zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu môžu podpisovať starostovia jednotlivých obcí, zástupcovia starostu na základe písomného poverenia podľa § 13b ods. 3 zákona o obecnom zriadení alebo zamestnanec obce písomne poverený starostom obce podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení.

Pokiaľ zástupca starostu obce alebo zamestnanec obce nemajú písomné poverenie od starostu obce, ich prípadný podpis na zmluve o zriadení spoločného obecného úradu nebude spôsobovať právne účinky a nebude mať právny význam.

Preto platí, že zástupca starostu obce nemôže automaticky vystupovať v pozícii štatutárneho zástupcu obce, ale potrebuje písomné poverenie od starostu obce na konkrétny právny úkon, teda aj na podpis zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

V kontexte uvedených súvislostí platí, že § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení neustanovuje taxatívne odborné, vzdelanostné predpoklady a predpoklady týkajúce sa praxe, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá má byť starostom obce poverená jeho zastupovaním. Podľa v súčasnosti platnej dikcie § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení je totiž možné, aby starosta obce napríklad poveril rozhodovaním v stavebnom konaní osobu, ktorá má odbornosť pre výkon manuálnych prác, pričom v tomto konaní sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach účastníkov stavebného konania. Taktiež treba z vecného a právneho hľadiska doriešiť problematiku zastupovania starostu obce, napríklad okamih zániku písomného poverenia starostu obce, ktoré starosta obce udelil zamestnancovi obce na vykonanie právneho úkonu.

Podpis starostu obce na zmluve o zriadení spoločného obecného úradu musí byť potvrdený odtlačkom úradnej okrúhlej pečate s erbom obce a nie so štátnym znakom, nakoľko medziobecná spolupráca aj medziobecná spolupráca v záujme napĺňania decentralizovaných pôsobností je originálnou právomocou samosprávy.

V súvislosti s vyhotovením písomného poverenia na uzatvorenie právneho úkonu zákon o obecnom zriadení neustanovuje, a to ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu, jednotlivé obsahové náležitosti takéhoto písomného poverenia. Preto je záležitosťou uváženia starostu obce, ktorý takéto písomné poverenie vyhotovuje, čo bude obsahovať. Uvedené písomné poverenie by však malo presne ustanovovať rozsah takéhoto poverenia, teda na aký právny úkon sa takéto písomné poverenie vzťahuje.

V rámci výkonu decentralizovanej miestnej štátnej správy samosprávou na určitom úseku prenesenej štátnej správy je potrebné konštatovať, že spoločný obecný úrad nemá rozhodovaciu právomoc. Tak napríklad pri výkone opatrovateľskej služby môže prijať žiadosť od subjektu o jej pridelenie, ale nemôže vydať písomné vyhotovenie rozhodnutia o jej pridelení.

Spoločný obecný úrad nemôže, vzhľadom na to, že nemá vlastnú právnu subjektivitu prijímať jednotlivé finančné platby od subjektov podľa zákona, napríklad nemôže prijímať správne poplatky. Pokiaľ by aj takéto platby prijal, tak ich musí okamžite poukázať na účet obce, ktorá má právne postavenie oprávneného správneho orgánu v konkrétnom prípade.

V kontexte uvedených súvislostí je preto nevyhnutné, aby si jednotlivé obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu presne ustanovili mechanizmus, prostredníctvom ktorého budú následne prispievať obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu na zabezpečenie jeho fungovania. Vzhľadom na to, že zákon o obecnom zriadení ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje takýto mechanizmus, musia si jednotlivé obce samé takýto mechanizmus stanoviť. Tak napríklad jednotlivé obce, zmluvné strany zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu môžu prospievať na jeho chod prostredníctvom počtu jednotlivých konaní, ktoré spoločný obecný úrad v prospech nich vykonal.

V zmluve o zriadení spoločného obecného úradu si jednotlivé zmluvné strany musia dohodnúť aj mechanizmus, ktorý sa uplatní v dôsledku zodpovednostných právnych vzťahov napríklad vtedy, keď v dôsledku činnosti spoločného obecného úradu vzniknú finančné povinnosti alebo škoda inému subjektu. Pre prípad, že takýto vzťah právnej zodpovednosti vznikne ustanovuje § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení len podporný variant riešenia, podľa ktorého za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak, pričom teda ide o dispozitívnu právnu úpravu. Princíp „spoločne a nerozdielne“ pritom znamená, že pokiaľ je na poskytnutie celého plnenia vyzvaná jedna z obcí, musí plniť aj za ostatné, pričom následne bude požadovať od ostatných obcí pomernú časť plnení, ktoré mali v konkrétnom prípade plniť. Taktiež platí, že pokiaľ niektorá z obcí neposkytla finančné plnenie, ostatné musia za ňu plnenie poskytnúť. Vzhľadom na to, že ide o dispozitívnu právnu úpravu riešenia vzťahov právnej zodpovednosti, tak si obce, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu môžu dohodnúť aj iný mechanizmus, napríklad poskytovať finančné plnenia na základe vzájomne dohodnutých pomerov, podľa miery zavinenia, podľa počtu konaní, pritom uvedené závisí od konsenzu, ktorý sa podarí dohodnúť v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu.

ZÁVER - Výkon decentralizovanej štátnej správy je výsledkom presunu jednotlivých kompetencií, ktorý je decentralizáciou verejnej správy. Ide pritom o komplikovaný presun širokého okruhu kompetencií, ktoré sú značne rôznorodé a ich presun je spojený aj so značne diferencovanou právnou úpravou. Preto došlo aj v kontexte zákonných možností k vytváraniu jednotlivých spoločných obecných úradov, ktoré umožnili ponechať právnu subjektivitu subjektov, v prospech ktorých koná spoločný obecný úrad svoju úlohu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

K rubrike Verejná správa sme publikovali

• Zákon o správe daní – Daňový poriadok
(číslo 563/2009 Z. z. v z.n.p.), Zákony I časť A/2018

• Živnostenský zákon (číslo 455/1991 Z. z. v z. n. p.), Zákony II časť A/2018

• Zákon o združovaní občanov (číslo 83/1990 Zb. v z.n.p.), Zákon o inšpekcii práce (číslo 125/2006 Zb. v z.n.p.), Zákony III časť A/2018

• Zákon o životnom minime (číslo 601/2003 Z. z. v z.n.p.), Zákony III časť B/2018

• Zákon o obecnom zriadení (číslo 369/1990 Zb.), Zákon o výchove a vzdelávaní (číslo 245/2008 Z. z. v z.n.p.), Zákon o štátnej správe v školstve
(číslo 596/2003 Z. z. v z.n.p.) Zákony V/2018

• Správa miestnej dane – postup obce, Priznanie k dani z nehnuteľnosti a jeho podanie na rok 2018 – mesačník PAM 2/2018

• Zmeny v rozpočtovej politike pre rok 2018, Všeobecne záväzné nariadenie o dani z nehnuteľnosti na rok 2018, Odmeňovanie pedagogických zamestnancov od 1. 9. 2017
– mesačník PAM 1/2018

• Zákon o štátnom fonde rozvoja bývania, Opatrenie Ministerstva financií SR o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2018
– mesačník Verejná správa 1/2018

• Zákon o pedagogických zamestnancoch, Zákon o odpadoch – mesačník Verejná správa 2/2018