Výkon právomocí obcami

Pri výkone právomocí obcami možno rozlišovať originálne právomoci a decentralizovaný výkon štátnej správy. Originálne kompetencie obcí sú im dané priamo platnou právnou úpravou. Ide trebárs o výkon správy dani a poplatkov alebo o správu obecného majetku. V prípade decentralizovanej štátnej správy sú to kompetencie obcí, ktoré bili na ne prenesené zo štátnej správy. V prípade výkonu decentralizovanej štátnej správy môžu obce využiť činnosť spoločného obecného úradu, ktorému taktiež bude venovaná pozornosť.

Originálne právomoci vykonávané jednotlivými obcami

Originálnymi právomocami obcí je napríklad správa miestnych daní a miestnych poplatkov daná obci zákonnou právnou úpravou a taktiež správa majetku obcí, ktorej súčasťou je aj možnosť obcí prenechať tento majetok do nájmu v súlade s právnou úpravou.

Výkon správy daní a poplatkov obcami

Pri výkone správy daní má obec podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. právne postavenie správcu dane, a to pri miestnych daniach a miestnych poplatkoch, ktoré ustanovuje osobitná právna úprava. Uvedenou osobitnou právnou úpravou je napríklad § 2 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), podľa ktorého má obec právne postavenie správcu dane v prípade týchto miestnych daní:

•    daň z nehnuteľností,

•    daň za psa,

•    daň za užívanie verejného priestranstva,

•    daň za ubytovanie,

•    daň za predajné automaty,

•    daň za nevýherné hracie prístroje,

•    daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,

•    daň za jadrové zariadenie.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a vykonáva aj správu tohto poplatku.

Podľa § 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území všeobecne záväzným nariadením, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území.

V súvislosti s uvedeným miestnym poplatkom za rozvoj je potrebné zohľadniť aj § 17a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého jednotlivou časťou obce je územne celistvá časť obce, v ktorej je najmenej 5 % daňovníkov dane z nehnuteľností danej obce a ktorá je ustanovená vo všeobecne záväznom nariadení v súlade s § 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Ak má daňovník viac nehnuteľností v jednotlivej časti obce, na účely ustanoveného percenta sa považuje za daňovníka len raz. Jednotlivú časť obce môže tvoriť ulica, susediace ulice alebo susediace parcely pozemkov.

V súvislosti so správou daní a poplatkov musia obce rešpektovať štruktúru daňového konania

ustanovenú daňovým poriadkom:

•    Začatie daňového konania: môže byť z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu daňového subjektu/poplatníka.

•    Vlastný priebeh daňového konania: predstavuje aplikáciu rôznych daňovo-právnych inštitútov, ako sú počítanie lehôt, doručovanie, dôkazné prostriedky, odklad daňovej povinnosti alebo jej povolenie v splátkach, predvolanie, predvedenie, predĺženie lehoty pre procesný úkon a podobne.

•    Rozhodovanie v daňovom konaní: ide o meritórne rozhodovanie konkrétnej procesnej záležitosti, zhrnutie celého priebehu prvostupňového daňového konania.

•    Odvolacie konanie: ide o preskúmavanie rozhodnutia vydaného obcou v prvostupňovom konaní nadradeným odvolacím orgánom, a to z podnetu daňového subjektu/poplatníka.

•    Daňové exekučné konanie: predstavuje nútený výkon daňového exekučného titulu, je nástrojom represívneho charakteru, v prípade obce ako správcu dane je možná exekúcia daňového dlžníka aj cestou súdneho exekútora.

Správa obecného majetku jednotlivými obcami

Jednotlivé obce môžu so svojim obecným majetkom disponovať, napríklad dať ho do nájmu, musia však rešpektovať platnú právnu úpravu, ktorou je napríklad zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“), ktorý musí byť obcami bezvýhradne rešpektovaný.

Významným normatívnym predpisom, ktorý upravuje nakladanie s majetkom obce, sú zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré musia spĺňať obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí demonštratívnym právnym výpočtom.

Výkon právomocí decentralizovanej štátnej správy obcami

Výkon decentralizovanej štátnej správy je výkon kompetencií, ktoré boli prenesené zo štátnej správy na obce platnou právnou úpravou. Ide napríklad o správu školstva, kultúry alebo sociálne služby zabezpečované obcami. Využívanou možnosťou výkonu decentralizovanej štátnej správy pre viaceré obce sú spoločné obecné úrady, ktoré však nemajú vlastnú právnu subjektivitu.

Spoločný obecný úrad a výkon decentralizovanej štátnej správy

Spoločný obecný úrad predstavuje spôsob výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy. Platný zákon o obecnom zriadení však ešte ustanovuje možnosť výkonu decentralizovanej štátnej správy zlučovaním obcí a umožňuje aj ich združovanie, pričom hlavne zlučovanie obcí predstavuje podstatný zásah do fungovania zlučovaných obcí, nakoľko právnym okamihom zlúčenia obcí dochádza k zániku zlučovaných obcí a prechodu ich právnej subjektivity na zlúčenú obec, teda ich právneho nástupcu v danom prípade.

V prípade združovania obcí v § 20b ods. 4 zákon o obecnom zriadení ustanovuje oblasti, v ktorých možno založiť združenie obcí, ktoré je registrované okresným úradom v sídle kraja, teda miestnou štátnou správou.

Vzhľadom na oblasť sociálnych vecí, školstva, kultúry, teda aj decentralizovaná štátna správa, môžu obce vytvárať združenia obcí aj za týmto účelom, pokiaľ sa nezlúčili alebo nevytvorili spoločný obecný úrad v danom prípade.

Spoločný obecný úrad preto predstavuje stále využívaný model výkonu kompetencií decentralizovanej štátnej správy obcami. Takýto úrad však nemá právnu subjektivitu, teda nemôže vydávať rozhodnutia.

Spoločný obecný úrad vykonáva veľké množstvo prenesených kompetencií

ktoré sú ustanovené osobitnou právnou úpravou. V rámci zákonmi ustanovených kompetencií, ktoré je možné vykonávať v rámci spoločného obecného úradu, považujem za potrebné vyzdvihnúť predovšetkým: správu školstva, kultúry a sociálnych služieb, ktoré sú zabezpečované obcami.

V rámci správy školstva došlo decentralizáciou štátnej správy k prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorá bola pred decentralizáciou štátnej správy kompetenciou štátnej správy. Aktuálne, sú obce podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 321/2025 Z. z. o školskej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o školskej správe“) zriaďovateľmi škôl, z čoho im pramení zodpovednosť za fungovanie škôl a školských zariadení vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podstatným je napríklad oprávnenie zriaďovateľa podľa § 7 zákona o školskej správe vymenúvať a odvolávať riaditeľa školy.

V prípade sociálnej služby ide o široký okruh aktivít obce, ktoré sú dané § 80 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktoré môže spoločný obecný úrad vykonať.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Upozornenie

V súlade s § 70 ods. 2 daňového poriadku platí, že splnenie uvedených právnych predpokladov je daňový dlžník povinný preukázať. Tak napríklad môže predložiť verejné listiny, z ktorých vyplýva, že je v hmotnej núdzi, sám má problémy so zabezpečením vlastnej výživy a nemôže zabezpečiť aj výživu svojich rodinných príslušníkov odkázaných na neho vyživovacou povinnosťou, napríklad môže ísť o deti, bývalú manželku alebo iné subjekty.

Upozornenie

Podľa § 9aa ods. 3 zákona o majetku obcí však rovnako platí, že obec je povinná prenechať majetok obce do nájmu najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Upozornenie

Právnym podkladom pre výkon činnosti spoločného obecného úradu je zmluva o zriadení spoločného obecného úradu, ktorej náležitosti ustanovuje § 20a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení, pričom ale nekonkretizuje proces fungovania spoločného obecného úradu. Preto musia starostovia obcí prijímať organizačné poriadky spoločných obecných úradov, ktoré obsahujú jednak špecifiká v oblasti organizácie spoločného obecného úradu, ale taktiež aj aspekty výkonu úloh a funkčnú stránku fungovania spoločného obecného úradu. Pritom môže ísť o vnútorné organizačné aspekty, ktoré pojednávajú o vzťahu spoločného obecného úradu k obci, ktorá je jeho sídlom a ktorej je spoločný obecný úrad organizačnou súčasťou. Taktiež môže ísť o vonkajšie funkčné a organizačné vzťahy, ktoré obsahujú vzťahy spoločného obecného úradu k obciam, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.