Výkon práce v zahraničí
– náhrady
Pracovný pomer je základnou a najčastejšou formou pracovnoprávneho vzťahu, ktorý vzniká na základe pracovnej zmluvy. Pracovná zmluva ako dvojstranný právny úkon je uzavretá, len čo sa účastníci právneho vzťahu, t. j. zamestnávateľ a zamestnanec, dohodli na jej obsahu. Pracovná zmluva má byť v zmysle Zákonníka práce uzatvorená písomne, avšak nedodržanie písomnej formy nemá za následok jej neplatnosť. Aké právo vzniká zamestnancovi pri výkone práce v cudzine?
V PRACOVNEJ ZMLUVE je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Okrem podstatných náležitostí zamestnávateľ uvedie v pracovnej zmluve aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Ak sú mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenie kolektívnej zmluvy a zákon tiež umožňuje uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce.
Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ je povinný v pracovnej zmluve uviesť okrem uvedených náležitostí tiež
• dobu výkonu práce v cudzine
• menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť
• ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách
• prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
AK JE MIESTO VÝKONU PRÁCE V CUDZINE, zamestnávateľovi zákon ukladá povinnosť vydať zamestnancovi písomné oznámenie o prijatí do zamestnania pred jeho odchodom do cudziny.
Pri výkone práce v cudzine vzniká zamestnancovi právo na poskytnutie náhrad, ktoré sú s výkonom práce mimo územia SR spojené. Tieto náhrady sú upravené zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p., konkrétne ust. § 18 a nasl.
Predmetom zákona o cestovných náhradách je úprava poskytovania náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť
- zamestnancom v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis (zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v z. n. p.) neustanovuje inak
- členom družstiev, ak podľa stanov je podmienkou členstva aj pracovný vzťah
- fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté
- osobám, o ktorých to ustanovuje zákon o cestovných náhradách.
Náhrada výdavkov a iných plnení zamestnancovi podľa zákona o cestovných náhradách nepatrí, ak mu je preukázateľne poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa zákona o cestovných náhradách.
ZAMESTNANCOVI S MIESTOM VÝKONU PRÁCE dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie SR za čas strávený na území SR patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.
Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca, možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Nasledovaním sa pritom rozumie aj cestovanie súčasne so zamestnancom do miesta výkonu práce v zahraničí a späť.
Zákon o cestovných náhradách za rodinu zamestnanca považuje jeho manžela, vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastných rodičov, osvojiteľov, opatrovníkov, pestúnov, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt na území SR.
Je dôležité uviesť, že uvedené sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí.
ZAMESTNANCOVI S MIESTOM VÝKONU PRÁCE V ZAHRANIČÍ, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 55/2017 o štátnej službe v z. n. p. alebo zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p., za splnenia predpokladu, že predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je dlhší ako šesť kalendárnych mesiacov a za podmienok ustanoveným zákonom o cestovných náhradách patrí náhrada:
• výdavkov spojených s pobytom manžela
• výdavkov spojených s pobytom detí
• výdavkov spojených so sťahovaním vecí
• výdavkov spojených s doplnením šatníka
• výdavkov spojených so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca
• výdavkov spojených s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a povinným očkovaním
• výdavkov spojených s evakuáciou
• výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie
• cestovných výdavkov na účel dovolenky.
Zamestnancovi, ktorého manžel nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela. Táto náhrada mu patrí vo výške 15 % zo zahraničného funkčného platu určeného zákonom.
Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, a to rovnako nahor.
Zamestnancovi patrí náhrada uvedených výdavkov len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiaval v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuovaný. Náhrada sa zároveň poskytne aj za obdobie, počas ktorého sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste v zahraničí.
ZAMESTNANCOVI NÁHRADA VÝDAVKOV SPOJENÝCH S POBYTOM MANŽELA NEPATRÍ, ak manžel má na území SR príjem zo závislej činnosti, podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností. Zamestnancovi náhrada nepatrí tiež v prípade, ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí. Výnimku z uvedeného predstavuje publicistická a literárna činnosť, správa vlastného majetku, správa majetku maloletých detí, správa majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Na predmetné činnosti sa obmedzenie nevzťahuje.
AK BY MANŽEL ZAMESTNANCA UZAVREL S JEHO ZAMESTNÁVATEĽOM PRACOVNÝ POMER na kratší pracovný čas, náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela sa kráti úmerne k dĺžke pracovného času. Ak by však uzatvoril len dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada výdavkov sa nekráti žiadnym spôsobom a patrí zamestnancovi v plnej výške.
Zamestnancovi, ktorého dieťa nasleduje do miesta dočasného vyslania, patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa, a to za každé dieťa vo výške 7,5 % mesačne zo zahraničného funkčného platu. Náhrada sa zaokrúhľuje rovnako ako náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela. Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa len za to obdobie, počas ktorého sa dieťa skutočne zdržiava v krajine dočasného vyslania zamestnanca alebo v krajine v zahraničí, do ktorej je evakuované.
V PRÍPADE VYSLANIA ZAMESTNANCA NA VÝKON PRÁCE V ZAHRANIČÍ, zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí zamestnanca, jeho manžela a jeho detí zo SR do miesta dočasného vyslania a späť alebo z miesta dočasného vyslania do iného miesta dočasného vyslania a uhradí výdavky za toto sťahovanie.
Na základe písomnej žiadosti zamestnanca môže zamestnávateľ okrem zabezpečenia sťahovania a úhrady výdavkov za sťahovanie zabezpečiť aj sťahovanie a uhradiť výdavky za sťahovanie štandardného vybavenia bytu, ale najviac do hmotnostného limitu 8000 kg alebo 40 m3. To neplatí, ak zamestnancovi bolo poskytnuté štandardné vybavenie bytu zamestnávateľom.
Sťahovanie osobných vecí v zmysle zákona zahŕňa náhradu výdavkov za primeraný obalový materiál, nakládku a vykládku, prepravné náklady v závislosti od spôsobu dopravy, správne poplatky spojené s prepravou, poistenie prepravovaných vecí. Zákon v rámci sťahovania zamestnanca určuje limit pri preprave uskutočňovanej lodnou prepravou, kedy zamestnávateľ hradí výdavky za 20 stopový kontajner a určuje limit pri preprave uskutočňovanej leteckou prepravou, kedy zamestnávateľ hradí výdavky za kontajner do hmotnostného limitu 1400 kg. Pri preprave cestnými motorovými vozidlami zákon limit neurčuje a podrobnosti prepravy určí zamestnávateľ.
V súlade so zákonom patrí zamestnancovi náhrada preukázaných výdavkov za poistenie celkovej hodnoty prepravovaného majetku najviac do poistnej sumy 400 eur.
V praxi sa môže stať, že manžel zamestnanca nemôže s deťmi vycestovať do miesta výkonu práce v zahraničí súčasne spolu so zamestnancom. Vtedy zamestnávateľ môže zamestnancovi zabezpečiť aj dodatočné sťahovanie osobných vecí manžela a detí a uhradiť výdavky za sťahovanie, ale len za predpokladu, ak od dočasného vyslania zamestnanca a nasledovaním manželom a deťmi uplynie viac ako 12 mesiacov, a to najviac do výšky nákladov za jednorazovú prepravu.
PRI DOČASNOM VYSLANÍ ZAMESTNANCA do miesta výkonu práce v zahraničí, patrí zamestnancovi jednorazová náhrada preukázaných zvýšených výdavkov spojených s doplnením jeho šatníka a obuvi. Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka sa vyplatí v eurách, v sume dvojnásobku jeho funkčného platu priznaného pre dočasné vyslanie pred prepočtom platovým koeficientom podľa zákona o štátnej službe alebo pred prepočtom objektivizovaným platovým koeficientom podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka zamestnancovi nepatrí, ak doba od prvého dňa predchádzajúceho vyslania do prvého dňa nasledujúceho vyslania je rovná alebo kratšia ako šesť rokov.
Zákon svojimi ustanoveniami myslí zároveň na to, že so zamestnancom sa do miesta dočasného vyslania sťahuje dieťa. Preto zákon priznáva zamestnancovi právo na náhradu výdavkov na školné, zápisné, skúšobné a na školské učebnice, prípadne iných porovnateľných výdavkov na vzdelanie vynaložených na zabezpečenie vzdelania zodpovedajúceho základnému vzdelaniu alebo strednému vzdelaniu jeho dieťaťa v krajine dočasného vyslania. Platia tu však dve základné podmienky, a to, že zamestnanec musí výdavky na vzdelanie dieťaťa preukázať a musí ísť o účelne vynaložené výdavky, pričom účelnosť vynaložených výdavkov posúdi zamestnávateľ. Aj za predpokladu, že zamestnávateľ preukáže výšku vynaložených výdavkov na vzdelanie dieťaťa a ide o účelne vynaložené výdavky, zákon výšku poskytovanej náhrady obmedzuje základnou sumou výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa.
Ak by súčasťou základného vzdelania v krajine dočasného vyslania bol aj tzv. prípravný ročník do základnej školy, môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu preukázaných účelne vynaložených výdavkov aj na jeho absolvovanie.
Základné sumy výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny a dieťa ustanoví opatrením Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (v súčasnosti je to opatrenie č. 147/2015 Z. z. účinné od 1. 7. 2015 na obdobie školských rokov 2015/2016, 2016/2017 a 2017/2018), a to vo výške 70 % z príspevku na vzdelávanie oznámeného Organizáciou Spojených národov a základná suma sa zaokrúhli na najbližšiu celú menovú jednotku nahor. Zamestnávateľ určí najvyššiu sumu náhrady výdavkov na vzdelanie pre jednotlivé krajiny na dieťa na obdobie jedného školského roka od 10 % do 100 % zo základnej sumy výdavkov na vzdelanie ustanovené opatrením v závislosti od celkového počtu detí zamestnancov zamestnávateľa navštevujúcich základnú školu alebo strednú školu v krajine dočasného vyslania a od svojich finančných možností. Zamestnávateľ pritom prihliada na dostupnosť a úroveň vhodného bezplatného základného a stredného vzdelania v krajine dočasného vyslania.
Zákon v rámci negatívneho vymedzenia určuje, že zamestnancovi nepatrí náhrada výdavkov za individuálnu výučbu, nepovinné predmety a pomôcky, školskú rovnošatu, stravovanie, poistné, cestovné do školy a späť, školské akcie a výlety.
Ak do miesta výkonu práce v zahraničí odíde tehotná zamestnankyňa alebo tehotná manželka zamestnanca a nevráti sa za účelom pôrodu na územie SR, patrí zamestnankyni (resp. v prípade manželky zamestnanca zamestnancovi) náhrada preukázaných výdavkov súvisiacich s pôrodom, najviac ale do sumy obvyklých cestovných výdavkov za cestu do SR a späť.
Tehotnej zamestnankyni možno okrem toho poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť počas trvania tehotenstva, najdlhšie však do ukončenia 36. týždňa tehotenstva. Takúto náhradu možno rovnako poskytnúť aj zamestnancovi za preventívnu starostlivosť o jeho tehotnú manželku. Zamestnancovi možno v zmysle zákona poskytnúť náhradu preukázaných výdavkov za preventívnu starostlivosť a povinné očkovanie dieťaťa do šiesteho roku veku. Ktoré sú povinné očkovania detí stanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v z. n. p.
V RÁMCI ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI ukladá zákon zamestnávateľovi povinnosť uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie v mene a prospech zamestnanca, manžela a dieťaťa, ktorí ho nasledujú do miesta dočasného vyslania, na účely úhrady nákladov spojených s úrazom, s chorobou, s ambulantným ošetrením vrátane predpísaných liekov, s hospitalizáciou, s nutným zubným ošetrením, s prepravou chorého a s prepravou telesných pozostatkov zamestnanca, manžela a dieťaťa. Zamestnávateľovi zákon neukladá len povinnosť uzatvoriť komerčné zdravotné pripoistenie, ale má aj povinnosť počas celej doby dočasného vyslania zamestnanca platiť poistné na toto pripoistenie.
Ak zamestnávateľ rozhodne z bezpečnostných dôvodov o evakuácii, patrí zamestnancovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov súvisiacich s evakuáciou. Zamestnancovi počas evakuácie patrí náhrada výdavkov a plnenia podľa zákona o cestovných náhradách v rozsahu a za podmienok ako počas dočasného vyslania pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný. Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov a plnení, ktoré vznikli jemu, jeho manželovi a deťom počas evakuácie najdlhšie po dobu piatich mesiacov.
Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, zamestnávateľ uhradí zamestnancovi poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného vyslania zamestnanca, a to spätne za predchádzajúci kalendárny rok.
Náhradu výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela je možné poskytnúť mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo. Predmetná náhrada sa poskytuje zamestnancovi na základe jeho písomnej žiadosti.
Náhrada uvedených výdavkov patrí zamestnancovi len za obdobie, počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný. Náhrada týchto výdavkov sa poskytne aj za obdobie, keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku.
Ak by sa manžel zamestnanca počas dočasného vyslania nezdržiaval v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada predmetných výdavkov v kalendárnom roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje obdobie, počas ktorého manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
NA ÚČEL DOVOLENKY PATRÍ ZAMESTNANCOVI najmenej raz za dva roky náhrada preukázaných cestovných výdavkov, ktoré vznikli jemu, jeho manželovi a deťom, za cestu do SR a späť do miesta dočasného vyslania. Náhradu daných výdavkov je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.
V rámci náhrady iných výdavkov patrí zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný do tropických oblastí alebo inak zdravotne obťažných oblastí, náhrada preukázaných výdavkov, ktoré jemu, manželovi a deťom vznikli za povinné očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva SR.
Môže sa stať, že počas dočasného vyslania zamestnanec, jeho manžel alebo jeho dieťa zomrie. V prípade, ak by nastala situácia, že zomrie zamestnanec, manžel alebo dieťa zamestnanca, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu ich osobných vecí na územie SR. Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť a uhradiť prepravu manžela a detí na územie SR a súčasne zabezpečiť a uhradiť sťahovanie ich osobných vecí.
V súvislosti so smrťou zamestnanca alebo v súvislosti s jeho vyhlásením za mŕtveho, zákon o cestovných náhradách upravuje ešte jeden nárok. Manželovi a deťom patrí náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho, najdlhšie však po dobu dvoch mesiacov. Rovnako sa postupuje tiež v prípade, ak je zamestnanec nezvestný viac ako 30 dní, pričom lehota dvoch mesiacov (počas ktorej patrí manželovi a deťom náhrada výdavkov a plnení) začína plynúť odo dňa, keď sa zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.
Okrem už uvedených náhrad možno zamestnancovi poskytnúť aj náhradu iných výdavkov, pričom je dôležité práve slovko možno. Znamená to, že na náhradu týchto výdavkov zamestnanec nemá zákonný nárok, ale zamestnávateľ mu ich môže v rámci svojich možností poskytnúť.
ZAMESTNANCOVI MOŽNO POSKYTNÚŤ NÁHRADU preukázaných cestovných výdavkov za cestu do SR a späť do miesta dočasného vyslania na účely lekárskej prehliadky, pôrodu, z dôvodu choroby alebo úrazu a účasti na pohrebe člena rodiny. Zamestnancovi možno poskytnúť náhradu preukázaných cestovných výdavkov za absolvovanie cesty s uvedeným účelom, ktoré vznikli tiež jeho manželovi a deťom.
Zamestnancovi možno poskytnúť jedenkrát ročne náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cestu dieťaťa, ktoré študuje na základnej škole alebo strednej škole v SR, a to za cestu zo SR do miesta dočasného vyslania zamestnanca a späť.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi náhradu za škodu, ktorá vznikla jemu, manželovi a deťom, najmä v dôsledku vojnových udalostí, vzbúr, nepokojov alebo prírodných katastrof.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v tropických oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach, môže zamestnávateľ poskytnúť náhradu časti výdavkov za elektrickú energiu, vykurovanie, chladenie, vodu, plyn a iných výdavkov spojených s užívaním bytu.
Zákon o cestovných náhradách upravuje nielen jednotlivé druhy náhrad pri výkone práce v zahraničí a podmienky ich poskytnutia, ale aj lehoty, v ktorých musí zamestnanec predložiť zamestnávateľovi doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení a lehoty, v ktorých musí zamestnávateľ vykonať ich vyúčtovanie.
V súlade so zákonom zamestnanec je povinný doručiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a plnení v lehote najneskôr 50 kalendárnych dní odo dňa príchodu do miesta dočasného vyslania. Zamestnávateľ je následne povinný najneskôr do 50 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomných dokladov zo strany zamestnanca vykonať vyúčtovanie náhrad a plnení a zároveň uspokojiť nároky zamestnanca. Lehotu na doručenie písomných podkladov pre jednotlivé krajiny, ako aj lehotu na vyúčtovanie náhrad a plnení a ich uspokojenie pre jednotlivé krajiny zamestnávateľ určí vo vnútornom predpise.
ZÁVER - Vzhľadom k tomu, že zákon o cestovných náhradách neupravuje náhrady pri výkone práce v zahraničí do detailov, ďalšie podrobnosti poskytovania náhrad a plnení pri výkone práce v zahraničí môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
