Výkon a poradie zrážok zo mzdy
   zamestnanca v pracovnom pomere

Právna úprava počíta s možnosťou vykonávať zo mzdy zamestnanca obligatórne daňové zrážky alebo zrážky sociálneho poistenia. Pokiaľ zamestnávateľ nedá súhlas na zrážky zo svojej mzdy, ide o nútené zrážky, ktoré vykonáva zamestnávateľ na základe právnej úpravy. Pokiaľ je právnym základom pre zrážky zo mzdy konsenzus strán, ide o dobrovoľné zrážky zo mzdy, pričom zamestnanec a zamestnávateľ si dohodnú výšku zrážok a periodicitu. Taktiež môže zamestnanec predložiť zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú ma uzatvorenú s iným subjektom, napríklad so splátkovou spoločnosťou. Podstatným je taktiež poradie zrážok pre realizáciu ich výkonu.

Jednotlivé prípady pre nútené zrážky zo mzdy

V tomto prípade ide o nútené zrážky zo mzdy zamestnanca preto, že ich výkon sa neviaže na súhlasný prejav vôle zamestnanca, ktorý je subjektom pracovnoprávneho vzťahu. Pritom poradie týchto zrážok je dané kogentnou právnou úpravou § 131 Zákonníka práce, ktorá musí byť riadne rešpektovaná. Ide o tieto zrážky, ktoré sa obligatórne zrážajú zo mzdy v prvom rade: zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

V prvom rade sa zrážajú zrážky sociálneho poistenia, ktoré sú dané osobitnou právnou úpravou

Ide predovšetkým o zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pre zrážky v rámci prvého piliera sociálneho poistenia. Taktiež ide o zrážky v rámci druhého piliera sociálneho poistenia, ktorý je upravený zákonom č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto platí, že druhý pilier sociálneho poistenia sa týka výlučne dôchodkového poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť dodatočný príjem subjektu sociálneho poistenia v starobe, keď nastanú predpoklady pre čerpanie nasporených prostriedkov v dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Uvedené zrážky zo mzdy sa netýkajú len riadnych preddavkov na sociálne poistenie, doplnkové sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ale aj na výkon zrážok v prípade existencie nedoplatkov na týchto platbách, ktoré budú zistené v rámci zúčtovania, ktoré prebieha v určitých intervaloch podľa osobitnej právnej úpravy.

Tak napríklad subjekt môže mať nedoplatky na platbe dôchodkového poistenia, čo pri zúčtovaní môže zistiť sociálna poisťovňa. V prípade takéhoto nedoplatku pokiaľ subjekt nerešpektuje jej výzvy na úhradu nedoplatku na poistnom, tak v tom prípade táto môže zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia, ktorým sa môžu vykonávať aj nútené zrážky zo mzdy zamestnávateľom v konkrétnom prípade.

Pokiaľ je zamestnanec účastníkom, sporiteľom tretieho piliera sociálneho poistenia, ktorý tvorí doplnkové dôchodkové sporenie, je potrebné mu vykonávať zrážky poistného aj v rámci tohto poistenia. Uvedená právna úprava je koncentrovaná predovšetkým do zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje priebeh tohto doplnkového dôchodkového sporenia.

Zrážky týkajúce sa daní a poplatkov

V rámci tejto prvej kategórie obligatórnych zrážok zo mzdy je potrebné popri zrážkach sociálneho poistenia potrebné zaradiť aj zrážky zo mzdy, ktoré sa týkajú daní, prípadne poplatkov. Pritom ide o zrážku dane z príjmu podľa zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), pričom mzda je príjem zo závislej činnosti, ktorý je zdaniteľným plnením. Pričom aj v súvislosti s platením preddavku na daň, platby na daň môžu vzniknúť určité nedoplatky, ktoré taktiež vzniknú pri zúčtovaní a ktoré taktiež môžu byť zamestnancovi v prvom rade zrážané.

V prípade platieb dane a zrážok je potrebné zohľadňovať osobitnú právnu úpravu, ktorú predstavuje už uvedený zákon o dani z príjmov, ale aj daňovú procesnú úpravu, ktorú predstavuje zákon č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý napríklad vymedzuje „daňový nedoplatok“, ktorým je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, pričom tento predpis upravuje aj aspekt núteného výkonu rozhodnutí správcu dane, ktoré sa môžu vymáhať aj zrážkami zo mzdy, pokiaľ o tom príslušný správca dane rozhodne.

Preto možno konštatovať, že zo mzdy sa v prvom rade zrážajú platby a nedoplatky sociálneho poistenia, verejného zdravotného poistenia, daní a taktiež nedoplatky s tým súvisiace, ktoré vznikli.

Pritom Zákonník práce uvedenú prioritu týchto zrážok vyjadruje v § 131 ods. 1 formuláciou, že „Zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky“, z čoho vyplýva, že ide o výkon zrážok v prvom rade, ktoré majú prednosť pred ostatnými zrážkami, ktoré sú síce taktiež nútenými zrážkami, ale vykonajú sa až v následnom poradí.

Pokiaľ došlo v súvislosti so zrážkami zo mzdy zamestnanca so zrazením obligatórnych súm sociálneho poistenia, verejného zdravotného poistenia a nedoplatkov na týchto platbách a taktiež k zrazeniu súm daní a prípadného daňového nedoplatku na daniach, tak je možné pristúpiť k ďalšiemu nútenému zrazeniu súm zo mzdy v konkrétnom prípade.

Typy zrážok zo mzdy

Pritom ide o výkon nasledujúcich zrážok zo mzdy:

•    preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy. Pritom Zákonník práce v § 130 ods. 3 umožňuje poskytnúť zamestnancovi preddavok na mzdu, pričom platí, že medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Pritom Zákonník práce ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje formálne, a ani obsahové náležitosti tejto žiadosti. Pokiaľ však zamestnancovi v danom mesiaci preddavok na mzdu poskytnutý byť nemal, tak mu následne bude zo mzdy zrazený,

•    sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom. Ide pritom o sumy, ktoré sa vymáhajú núteným výkonom rozhodnutia, konkrétne súdnou exekúciou alebo správnym orgánom v správnom konaní. Pritom nútené výkony rozhodnutí súdom alebo správnym orgánom môžu prebiehať buď na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu. V rámci tejto kategórie sa nenachádzajú exekučné tituly podľa § 88 ods. 1 zákona č. 563/­2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko správca dane nemá právne postavenie správneho orgánu,

•    peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov. Ide o rôzne tresty a pokuty, napríklad pokuty uložené fyzickej osobe, zamestnancovi, podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/­1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, môže ísť o náhrady škody v dôsledku niektorej z právnych zodpovedností, pričom ale tieto sankčné plnenia musia bezpodmienečne vyplývať z vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu. Preto nemožno vykonávať zrážku zo mzdy na základe rozhodnutia, ktoré je možné napadnúť napríklad odvolaním,

•    neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Tak napríklad môže ísť o starobného dôchodcu, ktorý je zamestnaný na kratší pracovný pomer u zamestnávateľa a od sociálnej poisťovne prijal neoprávnene starobný dôchodok, dávku starobného dôchodkového sporenia. V takomto prípade má zamestnávateľ možnosť vykonať zrážku takto neoprávnene prijatej dávky starobného dôchodku zo mzdy starobného dôchodcu a poukázať ju v prospech sociálnej poisťovne,

•    nevyúčtované preddavky cestovných náhrad. Pri pracovnej ceste môže zamestnanec, ktorý je na pracovnú cestu zamestnávateľom vyslaný prijať finančnú hotovosť za účelom úhrady výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Tak napríklad môže ísť o výdavky súvisiace s ubytovaním, stravovaním, cestovaním, pričom výška predbežne prijatej peňažnej hotovosti sa uvedie aj na cestovnom príkaze, ktorý sa potvrdzuje ešte pred začatím pracovnej cesty.

Potom následne po skončení pracovnej cesty je zamestnanec povinný podať zamestnávateľovi správu o výsledkoch pracovnej cesty a taktiež vyúčtovať cestovné náhrady. Pokiaľ však určité cestovné náhrady nevyúčtuje a zvyšnú peňažnú hotovosť nevráti, tak je zamestnávateľ oprávnený nevyúčtované preddavky cestovných náhrad zamestnancovi zraziť zo mzdy v celej výške.

Jednotlivé cestovné náhrady sú predmetom zákona č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,

•    náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 462/­2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa náhrada príjmu poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas tohto obdobia vypláca náhradu mzdy zamestnancovi jeho zamestnávateľ a preto pokiaľ zamestnávateľ zistí, že počas tohto obdobia zamestnanec napríklad nebol práceneschopným, tak môže takto neoprávnene vyplatenú náhradu príjmu zamestnancovi zraziť z najbližšie nasledujúcej splatnej mzdy v konkrétnom prípade. Taktiež môže ísť o prípad, keď stratil zamestnanec na časť náhrady príjmu z dôvodu práceneschopnosti nárok, napríklad z dôvodu porušenia liečebného režimu, tak v takomto prípade musí vrátiť zamestnávateľovi časť neoprávnene prijatej náhrady príjmu alebo mu túto výšku náhrady príjmu poskytnutú z dôvodu práceneschopnosti zamestnávateľ zrazí zo mzdy v rozsahu jej neoprávneného prijatia,

•    náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol. Ide napríklad o prípady podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Pokiaľ však neboli splnené predpoklady pre takto vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku a peňažné prostriedky zamestnanec prijal, tak platí, že zamestnávateľ má právo takto neoprávnene prijatú výšku náhrady mzdy za dovolenku zraziť zo mzdy takémuto zamestnancovi,

•    náhrada mzdy podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce alebo jej časť, na ktorú zamestnancovi nevznikol nárok, pričom ide o poskytnutie náhrady mzdy zamestnancovi v súvislosti s podporou v čase skrátenej práce,

•    suma odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého platí, že ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ide pritom o dispozitívnu právnu úpravu od ktorej sa môžu zamestnanec a zamestnávateľ odchýliť, pokiaľ sa na tom dohodnú,

•    nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie, pričom uvedené je predmetom § 152 Zákonníka práce, ktorý sa týka stravovania.

Uvedený výpočet jednotlivých nútených zrážok zo mzdy, ktoré môže zamestnávateľ vykonať v druhom rade je taxatívny, teda nemožno rozširovať ich okruh, a to ani vtedy, keby takéto zrážky zo mzdy vznikli.

Pokiaľ vznikne potreba vykonávať zrážky zo mzdy z iného dôvodu, aký je ustanovený v § 131 ods. 2 Zákonníka práce, tak je tak možné urobiť len prostredníctvom dohody so samotným zamestnancom, teda môže ísť len o dobrovoľné zrážky zo mzdy zamestnanca, ktoré budú následne realizované. Taktiež je potrebné podotknúť, že zamestnávateľ môže, ale nemusí vykonávať uvedené zrážky zo mzdy, teda ich realizácia je fakultatívnym rozhodnutím zamestnávateľa, čo vyplýva z predvetia § 131 ods. 2 Zákonníka práce podľa ktorého „Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len“.

Úprava dobrovoľného zrážania zo mzdy

Pokiaľ nenastal niektorý z prípadov ustanovených v § 131 ods. 1 alebo 2 Zákonníka práce, je možné vykonať len dobrovoľné zrážky zo mzdy zamestnanca v súlade s § 131 ods. 3 Zákonníka práce, teda len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

V prípade dobrovoľného zrážania zo mzdy Zákonník práce neustanovuje, a to ani demonštratívnym právnym výpočtom, aké obsahové náležitosti má mať písomná dohoda zamestnanca so zamestnávateľom ohľadom zrážok zo mzdy pri dobrovoľnom zrážaní zo mzdy alebo iného plnenia.

V prípade zrážok zo mzdy je potrebné zohľadňovať aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka

Tieto sú použiteľné podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce aj na oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Ide predovšetkým o to, že právny inštitút zrážok zo mzdy je zabezpečovacím právnym inštitútom občianskeho práva podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pričom ide o právnu úpravu použiteľnú v rámci pracovného práva. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

V kontexte uvedených súvislostí platí, že platiteľ mzdy (zamestnávateľ) alebo iného príjmu má právnu povinnosť poukazovať veriteľovi zamestnanca dlžnú sumu až okamihom, keď mu je doručené písomné vyhotovenie dohody veriteľa a dlžníka - zamestnanca o zrážkach zo mzdy v konkrétnom prípade. Pritom platí, že aj keď zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, nestáva sa zmluvnou stranou dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená.

Podstatným právnym aspektom je aj to, že zrážky zo mzdy, ktoré vykonáva zamestnancovi platiteľ mzdy nemôžu byť nad rozsah zrážok, ktoré by sa zrážali pri výkone rozhodnutia podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/­2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.

Prípad dobrovoľných zrážok zo mzdy

Môže ísť napríklad vtedy, keď si zamestnanec zakúpil na splátky tovar od spoločnosti, ktorá sa zaoberá splátkovým predajom. V tomto prípade má však zamestnanec záujem na tom, aby mu mesačné splátky zrážal zamestnávateľ zo mzdy každý mesiac a poukazoval ich splátkovej spoločnosti. Preto môže zamestnanec svojmu zamestnávateľovi predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so spoločnosťou o splátkovom predaji a tento od okamihu jej predloženia bude vykonávať zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce a osobitnej právnej úpravy.

Popri možnosti vykonávať zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1 až 3 Zákonníka práce je možné rozlišovať aj vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré je podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce zabezpečovacím právnym inštitútom v pracovnom práve.

Platí, že uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Uvedená dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná v danom prípade.

Poradie jednotlivých zrážok zo mzdy

Pre poradie zrážok zo mzdy zamestnanca platia ustanovenia § 131 ods. 4 až 8 Zákonníka práce a podľa § 132 Zákonníka práce taktiež platí, že ustanovenia Zákonníka práce o zrážkach zo mzdy sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, pričom ide o kogentnú právnu úpravu, ktorá musí byť subjektmi bezvýhradne rešpektovaná.

RADA!

•    Pri zrážaní sa prvotne zrazia platby sociálneho poistenia a daňové platby.

•    Potom možno zraziť ostatné zrážky dané taxatívnym právnym výpočtom.

•    Ostatné zrážky môžu byť len dobrovoľné a dohodnuté písomne.

•    Pritom zrážky zo mzdy môžu byť aj zabezpečovacím právnym inštitútom.

•    A pri zrážaní platí aj súvisiaca osobitná právna úprava v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.