Vykazovanie poistného na zdravotné poistenie za zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ ako platiteľ poistného je  povinný vykazovať preddavky na poistné za každý kalendárny mesiac, za ktorý odvádza poistné. Spôsob a formu vykazovania preddavkov na poistné upravuje  vyhláška MZ SR č. 159/2018 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom zúčtovaní poistného.

Pri vykazovaní preddavkov na poistné, ak ide o platiteľa poistného, ktorým je zamestnávateľ, sa v mesačnom výkaze okrem preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie vykazujú aj tieto údaje:

•    deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov,

•    celkový počet dní, za ktoré sú vypočítané a platené preddavky na poistné, v členení podľa sadzieb poistného,

•    vymeriavací základ za všetkých zamestnancov v členení podľa sadzieb poistného,

•    počet zamestnancov, za ktorých sa platia preddavky na poistné, v členení podľa sadzieb poistného,

•    sadzba poistného v členení na sadzbu poistného pre zamestnanca a sadzbu poistného pre zamestnávateľa,

•    celková suma preddavkov na poistné podľa výšky sadzby poistného v členení na sumu preddavkov na poistné platenú zamestnancom a sumu preddavkov na poistné platenú zamestnávateľom,

•    zoznam poistencov, za ktorých sa platia preddavky na poistné.

Výška preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa z vymeriavacieho základu vypočíta sadzbou, ktorá sa líši pre zamestnanca a zamestnávateľa. Znížená sadzba poistného platí pre osoby so zdravotným postihnutím, a uplatní sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“)  sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje na účely zdravotného poistenia fyzická osoba:

•    uznaná za invalidnú podľa  § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. alebo podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z., kedy poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo ak ide o policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %; pre účely uplatnenia zníženej sadzby poistného je rozhodujúce predloženie príslušného dokladu, napr. rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

•    s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %;  pre účely uplatnenia zníženej sadzby poisteného je rozhodujúce predloženie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poisťovniam, nie predloženie lekárskeho posudku alebo rozhodnutia úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Príklad 1

Zamestnanec bol u posudkového lekára, ktorý ho na základe lekárskeho posudku uznal za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ZŤP osoba“). UPSVR mu vydal rozhodnutie s dátumom právoplatnosti 15. 5. 2023. ZŤP preukaz bol vydaný poistencovi dňa 24. 5. 2023. Odkedy má zamestnávateľ uplatniť zníženie sadzby poistného na zdravotné poistenie od právoplatnosti rozhodnutia ÚP alebo od dátumu vydania posudku lekárom?

V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. je určený na uplatnenie zliav a výhod podľa osobitných predpisov. Podľa § 23 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného od doručenia potvrdenia o tejto skutočnosti, pričom fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. V nadväznosti na ust. § 23 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení oznámi tieto skutočnosti zamestnanec aj zamestnávateľovi.

Z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že pre účely uplatnenia zníženej sadzby poisteného je rozhodujúce predloženie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným poisťovniam, nie lekársky posudok, ani rozhodnutie úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Od 1. 1. 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2023, ktorý bol zverejnený v Zbierke Zákonov dňa 30. 12. 2023. Jednou zo zmien je aj zvýšenie sadzby odvodu na zdravotné poistenie pri zamestnávateľoch z 10 % na 11 %, a ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, zvýšenie sadzby z 5 % na sadzbu 5,5 % vymeriavacieho základu. Celkové odvody na zdravotné a sociálne poistenie pri zamestnávateľoch stúpli z 35,2 % na 36,2 % a sú druhé najvyššie v Európe.

V tabuľke uvádzame, aké sú sadzby zdravotných odvodov pre rok 2024 osobitne pre zamestnanca „s“ a „bez“ zdravotného postihnutia:

Príklad 2

Zamestnancovi bol na základe jeho žiadosti priznaný starobný dôchodok. Dovtedy poberal invalidný dôchodok, nakoľko sa stal  invalidným, a ku dňu vzniku invalidity nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Uplatnia sa u zamestnanca po priznaní starobného dôchodku naďalej polovičné sadzby poistného na zdravotné poistenie?

Ak zamestnanec poberá (začne poberať) starobný dôchodok, zaniká mu nárok na poberanie invalidného dôchodku, ale invalidita ako taká mu nezaniká. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za osobu so zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa  § 70 až 73 zákona č. 461/2003 Z. z. a osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %; nerozhoduje, či poberá invalidný dôchodok. Nárok na znížené sadzby nemajú osoby poberajúce invalidný dôchodok, ale osoby uznané za invalidné. To znamená, že ak je zamestnanec uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % (zamestnávateľovi musí predložiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne), pri výpočte preddavku na poistné na zdravotné poistenie sa uplatnia sadzby 2 % (pre zamestnanca) a 5,5 % (pre zamestnávateľa).

Pri platení poistného a preddavkov na poistné sa od 1. 1. 2023 uplatňuje inštitút tzv. minimálny preddavok na poistné zamestnanca, ktorý spočíva v tom, že zamestnávateľovi vzniká povinnosť zraziť zamestnancovi zo mzdy preddavok v zákonom stanovenej minimálnej sume a to na úrovni odvodu zo sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu platného k prvému dňu príslušného kalendárneho roka. Výška minimálneho preddavku závisí od dvoch parametrov:

•    suma životného minima platného k 1. 1. príslušného kalendárneho roka

•    sadzba na poistné na zdravotné poistenie za zamestnanca a za zamestnávateľa

Keďže suma životného minima je podľa Opatrenia MPSVR SR č. 220/2023 Z. z. k 1. 1. 2024 vo výške 268,88 a sadzba na poistné na zdravotné poistenie za zamestnávateľa sa podľa zákona o konsolidácii verejných financií (zákon č. 530/2023 Z. z.) zvýšila z 10% na 11%, minimálny preddavok na poistné sa v roku 2024 uplatní vo výške 40,32 € (namiesto pôvodných 37,63 ).

MP v roku 2024 = preddavok zamestnanca_{VZ = ŽM} + preddavok zamestnávateľa_{VZ = ŽM}

Minimálny preddavok na ZP v roku 2024 = 10,75 € + 29,57 € = 40,32 €

Príklad 3

V  mesiaci marec 2024 (má 31 kalendárnych dní) sa zamestnanec zamestnal na skrátený pracovný úväzok. Dohodnutý plat bol vo výške 250 €. Za mesiac marec zamestnanec odpracoval celý svoj pracovný fond a dosiahol mzdu vo výške 250 €. Pri výpočte odvodov postupujeme nasledovne:

•    skutočný preddavok za zamestnanca: 4 % z 250 € = 10 €

•    skutočný preddavok za zamestnávateľa: 11 % z 250 = 27,50 €

•    celkový skutočný preddavok zamestnanca: 35 €

Rozdiel medzi minimálnym preddavkom zamestnanca a celkovým skutočným preddavkom zamestnanca je 2,82 € (40,32 - 37,5) je kladné číslo. Tento rozdiel je zamestnanec povinný doplatiť zdravotnej poisťovni. Zamestnancov celkový preddavok na poistné bude vo výške 12,82 € (10 + 2,82).

Zamestnanec, ktorý má v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, sa môže aj v roku 2024 rozhodnúť, že doplatok do minimálneho preddavku nezaplatí prostredníctvom zamestnávateľa pri každomesačnom spracovaní výplat [podľa § 16a ods. 5 ZZP]; v takomto prípade vypočíta doplatok do minimálneho preddavku zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného podľa § 19 ZZP.

Zamestnanec oznámi zamestnávateľovi svoje rozhodnutie na tlačive predpísanom Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré je povinný predložiť zamestnávateľovi do 8 dní odo dňa vzniku pracovnoprávneho vzťahu/súbehu pracovnoprávnych vzťahov/event. do 8 dní odo dňa vzniku zmeny; predpísané tlačivo je zverejnené na webovom sídle Ministerstva zdravotníctva SR.

Na tomto tlačive zamestnanec zároveň oznamuje zamestnávateľovi aj skutočnosť, či je zaňho platiteľom poistného štát alebo je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, kedy sa minimálne poistné neuplatní, resp. sa uplatní v nižšej výške. Minimálny preddavok zamestnanca sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol/sa považuje za:

•    samostatne zárobkovo činnou osobou,

•    poistenca štátu (napr. osobou poberajúcou nemocenské, materské, dôchodkovú dávku),

•    za osobu so zdravotným postihnutím

Poznámka:

Podľa usmernenia MZ SR, ak sa zamestnanec považuje za osobu so zdravotným postihnutím čo len jeden deň v kalendárnom mesiaci, minimálny preddavok sa neuplatní za celý kalendárny mesiac.

•    vyhlásený za nezvestnú osobu,

•    sa nepovažoval za zamestnanca (napr. mal neplatené voľno, čerpal rodičovskú dovolenku).

Príklad 4

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti od 12. 2. 2024 (rozvrh práce je od pondelka do piatka 1 hodinu denne). Zamestnanec je uznaný za invalidného ku dňu 27. 2. 2024. Odmena za vykonanú práca bola vo výške 60,34 € (14 dní × 1 h × 4,310 €). Je zamestnanec povinný zaplatiť minimálny preddavok na ZP?

Podľa usmernenia MZ SR, ak sa zamestnanec považuje za osobu so zdravotným postihnutím čo len jeden deň v kalendárnom mesiaci, minimálny preddavok neplatí.

Ing. Iveta Matlovičová

§ 70 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný sta¬rob¬ný dôchodok.

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má po¬dľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vý-voja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo re¬kvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdra¬votných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa ne-sčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných po¬stihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schop¬nosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je...