Výdavky uplatniteľné až po zaplatení

>   Právne minimum

Novelou zákona o dani z príjmov účinnou už od 1. januára 2020 sa upravil rozsah výdavkov, ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. Ustanovenie § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sa spresnilo v tom význame, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku, resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov. Pri výdavkoch (nákladoch) je potrebné skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32 zákona o dani z príjmov. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sa počnúc rokom 2020 v dôsledku vypustenia dodatočných limitácií sleduje už iba podmienka zaplatenia.

Od 1. januára 2020 už daňovník nemusí sledovať podmienku zaplatenia pri výdavkoch (nákladoch) na získanie noriem a certifikátov, ani ich postupne zahrňovať do výdavkov podľa doby ich platnosti. Uvedené sa vzťahuje na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov zaúčtované po 31. decembri 2019, v prípade kalendárneho roka. Na výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, ktoré boli zaúčtované do 1. 1. 2020 sa naďalej uplatňuje podmienka zaplatenia aj časové zahrňovanie výdavkov (nákladov).

>   Výdavky uplatniteľné až po zaplatení z pohľadu ZDP

Na základe ustanovenia § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov sú súčasťou základu dane z príjmov daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, až po ich zaplatení:

a)  Kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/­2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v z. n. p. u ich dlžníka,

V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2 spomínaného právneho predpisu.

Príklad

Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona o regulácii za nedodržanie štandardy kvality vo výške 1 200 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov. Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?

Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte 544 bude súčasťou základu dane z príjmov. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná na účte 644 pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.

b)  Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sa aplikuje na výdavky (náklady) na nájomné za prenájom akéhokoľvek majetku, čiže nielen na nájomné za odpisovaný a neodpisovaný hmotný majetok a nehmotný majetok, ale aj na nájomné za hmotný majetok s ocenením do 1 700 € a nehmotný majetok s ocenením do 2 400 €. Samozrejmou podmienkou uplatnenie nájomného v daňových výdavkoch je splnenie základnej podmienky ustanovenej v rámci § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Uvedená problematika je podrobnejšie rozpracovaná v kapitole „Operatívny prenájom“.

Príklad

Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov aj na služby súvisiace s prenájmom, ako sú platby za energie, vodu, upratovanie, internet, bezpečnostnú službu, odvoz odpadu, poistné, parkovné a pod., ktoré sú nájomcovi prefakturované prenajímateľom, resp. sú platené nájomcom prenajímateľovi na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy?

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa budú posudzovať aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ.

Pri posudzovaní výšky príjmov (výnosov) z uhradeného nájomného a prevádzkových nákladov na strane prenajímateľa, podľa typu uzatvorenej nájomnej zmluvy, je potrebné postupovať podľa Metodického pokynu k zdaňovaniu príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v ktorom sú podrobne rozpísané štandardné situácie, ku ktorým dochádza pri uzatváraní nájomných zmlúv. Postup je rovnaký u fyzickej aj právnickej osoby. Metodický pokyn možno nájsť na www.financnasprava. s.

c)  Výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka.

Už počnúc rokom 2020 sa vypustila možnosť zahrnutia príjmov (výnosov) z marketingových a iných štúdií a prieskumov trhu u veriteľa až po prijatí úhrady. Uvedené príjmy (výnosy) budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) sa tak od 1. 1. 2020 vzťahuje iba na výdavky po zaplatení u dlžníka.

Príklad

Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturuje spracovanú marketingovú štúdiu dňa 15. 11. 2025 v cene 8 500 €. Spoločnosť marketingovú štúdiu uhradí až v januári 2026.

Aká bude úprava základu dane u dlžníka a veriteľa?

Ak k úhrade marketingovej štúdie dôjde až v roku 2026, dlžník (odberateľ služby) sumu 8 500 € pri zistení základu dane v daňovom priznaní za rok 2025 pripočíta k výsledku hospodárenia. U veriteľa (dodávateľa služby) suma 8 500 € bude súčasťou základu dane za rok 2025 napriek skutočnosti, že túto sumu neprijal. Za rok 2026 pri zisťovaní základu dane dlžník pripočítanú sumu v predchádzajúcom zdaňovacom období od výsledku hospodárenia odpočíta.

Príklad

Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti alebo štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide vyslovene o štúdie zamerané na zlepšenie výroby.

Je potrebné aj v tomto prípade sledovať podmienku zaplatenia?

Pojem „iné štúdie“ obsiahnutý v § 17 ods. 19 písm. c) zákona o dani z príjmov sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že spomínané ustanovenie sa vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, tzn. aj na štúdie výrobného charakteru.

d)  Odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,

Uvedená problematika je podrobnejšie rozpracovaná v kapitole „Sprostredkovanie“.

Z § 19 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov sa už od 1. 1. 2020 vypustila 20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. 12. 2019.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o., uzatvorila v roku 2026 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 652 zákona č. 40/­1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. s podnikateľom na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 €, ktorý bol v roku 2026 aj zrealizovaný, bola dohodnutá na 1 500 €.

Aký daňový dopad aplikovať na uvedený prípad, ak spoločnosť ALFA, s. r. o., v zdaňovacom období 2026 podnikateľovi spomínanú províziu nezaplatí?

Spoločnosť ALFA, s. r. o. si až v zdaňovacom období, v ktorom spomínanú províziu skutočne podnikateľovi zaplatí, zníži základ dane o 1 500 €. V zdaňovacom období, v ktorom bolo o provízii účtované (rok 2026), si spoločnosť ALFA, s. r. o. teda zvýši základ dane o 1 500 € z dôvodu nezaplatenia provízie.

e)  Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f)  Výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2., 70.1 a 70.22,

Do kódu klasifikácie produktov 69.1 patria napr. právne služby, poradenstvo v oblasti trestného práva, právne služby v oblasti patentov, autorských práv a ostatných práv duševného vlastníctva, notárske služby, arbitráž a urovnanie sporu, ostatné právne služby a do kódu klasifikácie produktov 69.2 patria napr. služby účtovnícke, vedenie účtovných kníh, audítorské služby, daňové poradenstvo, finančný audit, kontrola účtov, zostavovanie účtovnej závierky, účtovná evidencia, mzdové služby, ostatné účtovné služby, daňové poradenstvo.

V § 17 ods. 19 písm. f) zákona o dani z príjmov sa rozsah výdavkov (nákladov) po zaplatení rozšíril od 1. januára 2020 aj o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby podľa kódu 70.1. a 70.22 Klasifikácie produktov podľa činností.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o. uzatvorila v roku 2026 zmluvu s účtovníckou firmou na vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania za rok 2026. Účtovnícka firma jej vyfakturovala v roku 2026 za poskytnuté služby sumu 1 200 eur. Túto faktúru spoločnosť ALFA, s. r. o. zaúčtovala na účet 518 - Ostatné služby. Faktúru do konca roku 2026 neuhradí a bude ju evidovať ako nezaplatený záväzok na účte 321 – Dodávatelia.

Bude môcť spoločnosť uplatniť sumu 1 200 eur v daňových nákladoch za rok 2026?

V zdaňovacom období 2026 môže byť daňovým nákladom výdavok na účtovnícke služby len za podmienky jeho skutočného zaplatenia. Za zdaňovacie obdobie 2026 bude tak suma 1 200 eur položkou zvyšujúcou základ dane spoločnosti ALFA, s. r. o. Ak spoločnosť uvedený záväzok uhradí napr. v roku 2027, potom bude tento výdavok súčasťou jej základu dane za zdaňovacie obdobie 2027 prostredníctvom položky znižujúcej základ dane za zdaňovacie obdobie 2027.

g)  paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,

Podľa znenia § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov účinného od 1. januára 2020 sa za daňový výdavok po zaplatení považujú zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zároveň sa doplnila poznámka pod čiarou k odkazu 79ba) odkazujúca sa na odstupné podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, sú však naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok).

h)  Výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta,

Uvedená problematika je podrobnejšie rozpracovaná v kapitole „Sponzorské“.

Príklad

Obchodná spoločnosť zmluvne dohodla poskytnutie sponzorského vo výške 1 000 €, ale v zdaňovacom období 2026 bolo sponzorovanému skutočne poskytnuté sponzorské len vo výške 750 €.

Je skutočným použitím potrebné na účely uplatnenia daňových výdavkov chápať 750 € alebo zmluvne dohodnutých 1 000 €? Je pre uvedené účely dôležité, koľko z týchto 750 € skutočne sponzorovaný použil?

Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období.

Vychádzajúc z ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o športe má sponzor právo žiadať informácie o použití sponzorského a sponzorovaný mu je povinný ich bezodkladne poskytnúť. Sponzorovanému tiež zákon ukladá povinnosť priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 zákona o športe, ktoré sú prístupné aj tretím osobám.

Je teda zrejmé, že u sponzora môže byť sponzorské daňovým výdavkom len po zaplatení, a to v rozsahu, v akom sponzorovaný preukáže ich použitie v zdaňovacom období podľa uvedeného (v tomto prípade do výšky 750 €, ak ich sponzorovaný aj skutočne použil). Dôležitou podmienkou je aj vykázanie kladného základu dane obchodnej spoločnosti (sponzora) v príslušnom zdaňovacom období.

i) Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby),

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú počnúc rokom 2018 od dane z príjmov právnických osôb oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely u daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv atď.), a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.

To znamená, že príjmy z reklám u vybraných právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sa od 1. 1. 2018 nezahŕňajú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom sa o nich účtuje do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom boli daňovníkom prijaté.

Na strane daňovníka, ktorý vynaložil výdavky na reklamu prostredníctvom zákonom vymedzenej právnej formy daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, sú tieto výdavky daňovými výdavkami až po ich skutočnom zaplatení.

j)  Daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa zákona č. 213/­2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Počnúc 1. januárom 2019 sa v kontexte účinnosti zákona o dani z poistenia ustanovilo, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú:

•    daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni,

•    daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia.

Jedná sa o teda osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.

k)  Odvod z nadmerných príjmov podľa § 25a až 25k zákona č. 251/­2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 433/­2022 Z. z.

l) Výdavky (náklady) na podporu športu podľa § 30ca zákona o dani z príjmov, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane.

Počnúc rokom 2026 sa do daňového systému zaviedol tzv. superodpočet v športe ako nová možnosť podpory športových organizácií prostredníctvom odpočtu výdavkov, ktorý umožňuje podnikateľom znížiť základ dane o hodnotu nepeňažného plnenia – konkrétne športového vybavenia alebo náčinia poskytnutého športovým organizáciám. Tento daňový nástroj bude teda musieť mať výlučne formu nepeňažného plnenia. Výška odpočtu je 50 % výdavkov (nákladov) vynaložených na podporu športu a zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, maximálne však do výšky 250 000 eur ročne. Za výdavok sa pritom považuje obstarávacia cena alebo vlastné náklady spomínaného nepeňažného plnenia.

Odpočet si môže uplatniť právnická aj fyzická osoba s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ak v zdaňovacom období vykáže kladný základ dane (po zohľadnení daňovej straty). Na uplatnenie superodpočtu na šport je potrebné, aby boli výdavky reálne zaplatené, musia byť účtovne oddelené od ostatných výdavkov a plnenie nesmie byť hradené z verejných zdrojov.

>   Výdavky uplatniteľné až po zaplatení z pohľadu DPH

Zákon o dani z príjmov neupravuje postup úpravy základu dane podľa § 17 ods. 19 písm. a) až l) v prípade čiastočnej úhrady záväzku prislúchajúceho k nákladu, ktorý je daňovým výdavkom až po zaplatení. Daňovník, platiteľ DPH, by mal platbu v pomernej časti priradiť k úhrade DPH a k úhrade nákladu, ktorý je daňovým výdavkom až po zaplatení.

Príklad

Spoločnosť v roku 2026 prenajala hmotný majetok za ročné nájomné vo výške 1 000 eur + DPH 230 eur. Tento záväzok v roku 2026 čiastočne uhradila (úhrada 492 eur) a k 31. 12. 2026 vykazuje nezaplatený zostatok záväzku vo výške 738 eur.

V akej výške má spoločnosť započítať čiastočnú úhradu záväzku na zaúčtovaný náklad? Čiastočnú úhradu priradí pomernou časťou k nákladu a k DPH alebo celú čiastočnú úhradu priradí len k nákladu?

Spoločnosť z uhradenej sumy 492 eur započíta na úhradu nájomného v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sumu 400 eur a na úhradu DPH sumu 92 eur. Nájomné nezaplatené do konca roka 2026 vo výške 600 eur sa pri zistení základu dane uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

V zmysle § 25a ods. 1 zákona o DPH platí, že základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 zákona o DPH. Ide o možnosť opravy základu dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak platiteľ dane uskutočňujúci tieto dodania nedostal zaplatené a jeho pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Tento inštitút sa môže uplatniť len pri dodaniach tovaru a služby v tuzemsku, v cene ktorých bola platiteľom dane uplatnená daň.

Kedy a v akom rozsahu sa na účely zákona o DPH pohľadávka stáva nevymožiteľnou, ustanovuje § 25a ods. 2 zákona o DPH. Nie je vylúčený súbeh skutočností, ktoré smerujú k vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, avšak pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou na základe skutočnosti, ktorá nastane skôr.

Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa § 25a ods. 1 zákona o DPH najviac vo výške, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou. Pôvodný základ dane sa pritom nemôže znížiť o sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka stala nevymožiteľnou.

Ak po znížení základu dane podľa § 25a ods. 3 zákona o DPH platiteľ príjme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe. Platí tiež, že ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal. Ak teda dôjde po vykonaní opravy základu dane podľa § 25a ods. 3 zákona o DPH k prijatiu akejkoľvek platby v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o platbu vymoženú v exekučnom konaní, konkurze, pri plnení podľa splátkového kalendára alebo platby prijatej od ručiteľa alebo inej tretej strany, je platiteľ dane povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške, ktorá zodpovedá základu dane a dani vypočítanej z prijatej platby.

Prípady, kedy napriek tomu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou, platiteľ dane nemôže vykonať opravu základu dane, sú obsiahnuté v rámci ustanovenia § 25a ods. 4 zákona o DPH. Hlavným predpokladom uskutočnenia opravy dane je dobrá viera platiteľa dane, že za dodanie tovaru alebo služby dostane zaplatené. Spoločným menovateľom uvedených prípadov je teda snaha zákona o DPH zabrániť oprave základu dane pri špekulatívnych dodávkach tovarov alebo služieb.