1.1   Výdavky podnikateľa – daňový pohľad

1.1     Kurzový rozdiel

Firma ALFA, s.r.o. neuplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Počas roku zaúčtovala výnos z dividendy v cudzej mene, ktorý podľa § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane z príjmov. V daňovom priznaní tento výnos spoločnosť uviedla zo spomínaného titulu medzi položkami znižujúcimi výsledok hospodárenia. Avšak z dôvodu, že dividenda nebola ku koncu účtovného obdobia uhradená, pohľadávka v cudzej mene sa pri uzávierke prepočítala aktuálnym kurzom k 31. 12., čím vznikol kurzový zisk.

Má takto zaúčtovaný kurzový zisk považovať firma za príjem, ktorý tiež nie je predmetom dane z príjmov? Bude tento kurzový rozdiel súčasťou základu dane z príjmov spoločnosti ALFA, s.r.o.?

Jediným prípadom, kedy zákon o dani z príjmov ustanovuje odlišný postup pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane oproti postupu v účtovníctve je ten, keď daňovník uplatňuje postup podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov. Osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane podľa tohto ustanovenia znamená, že kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo z dôvodu neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa nezahŕňajú do základu dane v období, v ktorom sa o nich účtuje, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k úhrade alebo odpisu záväzku.

Vo všetkých ostatných prípadoch je nutné zahrnúť kurzové rozdiely do základu dane z príjmov vo výške, v ktorej sú zaúčtované s vplyvom na výsledok hospodárenia v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Uvedené konštatovanie platí bez ohľadu na skutočnosť, či kurzový rozdiel vznikol z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok z titulu zdaniteľného príjmu alebo príjmu, ktorý nie je zdaniteľným príjmom, alebo kurzový rozdiel vznikol z dôvodu nezrealizovaného záväzku prislúchajúceho k nákladu, ktorý je daňovým výdavkom alebo nie je daňovým výdavkom.

1.2     Vnútorný predpis

Živnostník si môže dať do nákladov aj pracie prostriedky, osobné čistiace prostriedky ako toaletné mydlo, solvínu, ochranný krém na ruky a tiež aj toaletný papier. Živnostník pôsobí v oblasti stavebných a murárskych prác.

Musí si živnostník k tomu urobiť aj nejaký vnútorný predpis?

Zákon o dani z príjmov ustanovuje v rámci § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 možnosť daňovo uplatniť výdavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na hygienické vybavenie pracovísk. Pri vymedzovaní druhu a podmienok takýchto výdavkov je potrebné vychádzať zo zákona o BOZP. Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v nevyhnutnom rozsahu vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP okrem iných aj na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

V kontexte ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona o dani z príjmov s ustanovením § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP teda možno vysloviť záver, že ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia podnikateľa, je možné prislúchajúce umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny daňovo efektívne uplatniť, samozrejme v primeranom množstve.

Za týmto účelom možno odporučiť vypracovanie internej smernice, ktorej obsahom by malo byť uvedenie druhu uvedených hygienických prostriedkov a ich dobu použitia, príp. počet ks v kalendárnych mesiacoch.

1.3     Akreditácia

Spoločnosť vykonáva činnosti, na výkon ktorých zo zákona potrebuje akreditácie vydávané Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS). SNAS na základe overovania vydal spoločnosti Osvedčenie o akreditácii, na ktorom je uvedená platnosť akreditácie na obdobie január 2022 až január 2026. Následne bude musieť spoločnosť v roku 2026 znovu absolvovať akreditačný proces na získanie akreditácie na ďalšie obdobie.

Je potrebné fakturovanú sumu z došlej faktúry zo SNAS za akreditáciu časovo rozlíšiť prostredníctvo účtu 381 na jednotlivé roky alebo sa tieto náklady časovo nerozlišujú?

V zmysle § 56 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy časovo rozlišujú na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. V súvislosti s predmetom otázky treba poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú okrem iných postupmi účtovania taxatívne vymenovaných prípadov ani náklady na získanie noriem a certifikátov. Ak v otázke spomínané osvedčenie o akreditácii možno chápať za určitý druh certifikátu – t. z. oprávnenia vykonávať po ustanovenú dobu určitú činnosť, potom sa časovo nerozlišuje.

Avšak v zmysle poslednej vety spomínaného ustanovenia § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ platí, že ak je za akreditáciu zaplatené vopred, časové rozlíšenie tohto nákladu aplikovať treba.

1.4     Členský príspevok

Akciová spoločnosť je povinným členom v právnickej osobe, ktorej každoročne platí členský príspevok, ktorý je osobitným zákonom stanovený vo výške 6 500 eur.

Bude zaplatený členský príspevok daňovým výdavkom akciovej spoločnosti?

Za predpokladu, že akciovej spoločnosti vyplýva povinnosť úhrady členského príspevku z osobitného predpisu, potom náklad v podobe členského príspevku zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka spĺňajúci podmienky definované zákonom o dani z príjmov bude uznaný za daňový výdavok v plnej výške 6 500 eur.

1.5     Predpokladaná daň

Podnikateľ zakúpil v januári 2026 vozidlo kategórie N, ktoré bolo prvýkrát použité na podnikanie 10. januára 2026.

Započíta sa do výšky predpokladanej dane, ktorá je rozhodujúca na určenie platenia preddavkov na daň, aj daň za toto vozidlo?

Daňovník je povinný preddavky na daň na príslušné zdaňovacie obdobie platiť vtedy, ak celková výška predpokladanej dane, t. j. súčet ročnej sadzby dane za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januáru, presiahne sumu 700 eur. Z uvedeného dôvodu, ročná sadzba dane za vozidlo, ktoré sa stane predmetom dane po 1. januári (v danom prípade 10. januára 2026), sa na účely platenia preddavkov na daň započítavať do výšky predpokladanej dane nebude, a to i napriek tomu, že daňová povinnosť u tohto vozidla vznikne spätne k 1. januáru 2026.

1.6     Platenie preddavkov na daň

K 1. januáru 2026 bola výška predpokladanej dane u podnikateľa 9 940 eur, ktorú uviedol aj v podanom daňovom priznaní, na základe čoho platil mesačné preddavky na daň. Podnikateľ plánuje v druhom štvrťroku 2026 predať niekoľko automobilov.

Ako má túto skutočnosť podnikateľ zohľadniť pri platení preddavkov na daň na rok 2026?

Na platenie preddavkov na daň zmena predmetu dane v zásade nemá vplyv. Pri zániku daňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia je možné výšku preddavkov na daň zmeniť alebo zrušiť, ale iba na základe rozhodnutia správcu dane. Rozhodnúť o určení platení preddavkov na daň inak môže správca dane z úradnej moci alebo na základe písomnej žiadosti daňovníka. Správca dane v rozhodnutí o určení platenia preddavkov na daň inak nemôže zmeniť výšku preddavkov na daň, ktoré už boli splatné pred vydaním tohto rozhodnutia. Výšku preddavkov na daň môže správca určiť inak iba u predpísaných preddavkov, ktoré ešte neboli splatné.

Na základe uvedeného daňovník môže znížiť výšku preddavkov na daň až na základe rozhodnutia správcu dane.

1.7     Daňové povinnosti

Platiteľ DPH prevádzkuje papiernictvo. Na sklade eviduje tovar (tzv. ležiaky), ktorý je už nepredajný a pri nákupe ktorého si uplatnil DPH na vstupe. Uvedený tovar sa rozhodne darovať materskej škole v miestnej obci.

Vznikajú platiteľovi nejaké dňové povinnosti?

V prípade, ak platiteľ spomínané zásoby daruje materskej škole, je potrebné si uvedomiť, že:

▪    aj bezodplatné zdaniteľné obchody sú predmetom dane,

▪    takýto zdaniteľný obchod bude uskutočnený dňom dodania predmetných zásob,

▪    vzniká mu povinnosť do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad, ktorý obsahuje primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH a na účely zákona o DPH sa považuje za faktúru.

V prípade, ak teda platiteľ zásoby daruje, táto skutočnosť bude predmetom dane a z toho dôvodu ju musí zdaniť, a túto DPH odviesť.

1.8     Dopad na základ dane

Obchodná spoločnosť obdržala dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2025 vo výške 12 000 eur. K obstaraniu tovaru v sume 12 000 eur dôjde až v roku 2026.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2025 a 2026?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2025 bude spoločnosť účtovať len o nároku na dotáciu v sume 12 000 eur ale aj o jej skutočnom inkase – avšak všetko len na tzv. „súvahových“ účtoch. Z uvedeného titulu nebude v roku 2025 dopad na základ dane z príjmov žiadny.

V roku 2026 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur, ale aj o zúčtovaní dotácie v rozsahu jej použitia, a to medzi výnosmi (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2026 tak bude neutrálny.

1.9     Daňová evidencia

Daňovník zamestnával v roku 2026 dvoch zamestnancov.

Môže daňovník – fyzická osoba v roku 2026 uplatňovať daňovú evidenciu?

Daňovník sa za zdaňovacie obdobie roka 2026 môže rozhodnúť viesť daňovú evidenciu. Skutočnosť, že v danom období zamestnával zamestnancov, je pre uvedený účel irelevantná.

1.10   Príjmy z prenájmu

Daňovník okrem príjmov zo zamestnania dosahuje počas roku 2026 aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Môže daňovník pri príjmoch z prenájmu uplatniť výdavky percentom z príjmov?

Nie nemôže. Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Pri zisťovaní základu dane z príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatniť len preukázateľne vynaložené daňové výdavky podľa účtovníctva alebo tzv. zjednodušenej evidencie v zmysle § 6 ods. 11 ZDP.

1.11   Uplatnenie výdavkov

Súkromný lekár dosahoval počas celého zdaňovacieho obdobia príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov. Okrem týchto príjmov dosiahol v tom istom roku príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pričom s platiteľom dane uzatvoril vopred dohodu o neuplatňovaní zrážkovej dane z týchto prímov podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov.

Môže si lekár uplatniť pri príjmoch z výkonu súkromného lekára skutočné preukázateľne vynaložené výdavky a pri príjmoch z použitia diela výdavky percentom z príjmov?

Takýto postup zákon o dani z príjmov umožňuje. V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže.

1.12   Vyradenie z obchodného majetku

Daňovník do konca roka 2025 prenajímal byt, ktorý mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si odpisy. Daňovník viedol daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Za rok 2025 podal daňové priznanie a zaplatil daň. Počnúc rokom 2026 už byt prenajímať nebude. Nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku, a teda aj prestal o nej viesť daňovú evidenciu.

Ako má daňovník spomínaný byt vyradiť z obchodného majetku? Vznikne mu v uvedenej súvislosti nejaká oznamovacia povinnosť voči daňovému úradu?

Dňom zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník začal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Dňom vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku sa rozumie deň, kedy daňovník prestal o tejto nehnuteľnosti účtovať, resp. viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 spomínaného právneho predpisu.

Skutočnosť, že daňovník začal alebo skončil viesť daňovú evidenciu o predmetnej nehnuteľnosti, neoznamuje správcovi dane. To znamená, že ani zaradenie ani vyradenie nehnuteľnosti z obchodného majetku daňovník daňovému úradu nenahlasuje.

1.13   Výdavky percentom z príjmov

Podnikateľ dosahuje v roku 2026 príjmy na základe živnostenského oprávnenia. Nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Daňovník je však registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH.

Môže daňovník uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov?

Podnikateľ, ktorý je registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, je zdaniteľnou osobou, ktorej je pridelené IČ DPH. Tento daňovník sa však nepovažuje za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH. Z dôvodu, že daňovník nebol počas celého zdaňovacieho obdobia registrovaný ako platiteľ DPH, bude si môcť za rok 2026 uplatniť pri príjmoch zo živnosti výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov.

1.14   Dotácia

Obchodná spoločnosť dostala prísľub na dotáciu zo štátneho rozpočtu na nákup tovaru v r. 2025 vo výške 12 000 eur. Dotáciu v spomínanej výške spoločnosť obdrží až v r. 2026. Náklady na obstaranie tovaru v sume 12 000 eur spoločnosť vynaložila už v roku 2025.

Aký bude mať uvedená skutočnosť dopad na jej základ dane v rokoch 2025 a 2026?

V zásade platí, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. V roku 2025 bude spoločnosť účtovať jednak o nákladoch na nákup tovaru v sume 12 000 eur ale aj o nároku na dotáciu, a to ako výnos (účet 648) vo výške 12 000 eur. Dopad na základ dane z príjmov za rok 2025 tak bude neutrálny. V roku 2026 zaúčtuje už len prijatie dotácie účtovným, avšak len na tzv. „súvahových“ účtoch, ktorý nemá dopad na výsledok hospodárenia.

1.15   Nedaňový výdavok

Spoločnosť XYZ, a. s. si prenajala od fyzickej osoby ornú pôdu na obdobie 10 rokov. Spoločnosť ako nájomca zaplatí daň z pozemkov.

Pôjde o daň zaplatenú za iného daňovníka a teda o nedaňový výdavok?

V zmysle § 5 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o miestnych daniach je daňovníkom dane z pozemkov nájomca v tom prípade, ak nájomný vzťah k pozemku trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Nájomné práva k pozemkom trvajúce viac ako 5 rokov sú predmetom evidencie katastra podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti.

Za uvedených predpokladov je teda daňovníkom dane z pozemkov spoločnosť ako nájomca a ňou zaplatená daň z pozemkov bude jej daňovým nákladom. V takomto prípade teda nejde o daň zaplatenú za iného daňovníka.

1.16   Vstupná cena

Pri zaradení hmotného hnuteľného majetku je rozhodujúca jeho vstupná cena 1 700 eur. Spoločnosť zakúpila prístroj za cenu 1 845 eur, čo je cena vrátane DPH. Cena bez DPH je 1 500 eur.

Akú cenu treba považovať za vstupnú cenu?

Odpoveď na túto otázku vyplýva priamo z ustanovenia § 25 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Nakoľko nie je uvedené, či predmetná spoločnosť je platiteľom DPH alebo nie, stanovisko bude mať alternatívny charakter.

V prípade, ak spoločnosť je platiteľom DPH, bude pre ňu vstupnou cenou cena bez DPH – t. j. 1 500 eur, nakoľko na časť týkajúcu sa hodnoty DPH sa uplatní nárok na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH. Tu je dôležité poznamenať, že v danom prípade nedochádza k naplneniu podmienky výšky vstupnej ceny pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov (t. j. vstupná cena je menej ako 1 700 eur).

V prípade, ak spoločnosť nie je platiteľom DPH, potom priamo z § 25 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že vstupnou cenou pre ňu bude cena vrátane DPH – t. j. 1 845 eur.

To znamená, že v tomto prípade prístroj spĺňa podmienky pre hmotný hnuteľný majetok odpisovaný podľa zákona o dani z príjmov a teda výdavky súvisiace s jeho obstaraním (1 845 eur) si do daňových výdavkov spoločnosť uplatní postupne prostredníctvom daňových odpisov.

1.17   Úhrada DPH

Platiteľ DPH uhradil DPH za dodávateľa, ktorý si svoju povinnosť nesplnil v súlade s § 69 a 69b zákona o DPH.

Môže si platiteľ DPH uplatniť do daňových výdavkov DPH?

V súlade s § 69b zákona o DPH daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v zákonom stanovenej lehote splatnosti neuhradil alebo uhradil len jej časť, je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14 spomínaného právneho predpisu. V prípade vzniku tejto skutočnosti daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

Keďže cieľom uvedenej úpravy v zákone o DPH bolo vytvoriť plne legitímne opatrenie v boji proti podvodom na DPH, ktoré je využívané aj v iných štátoch EÚ a ide vo svojej podstate o formu sankcie pre ručiteľa, ktorý napriek zákonom stanovených dôvodov, o ktorých vedel alebo mal vedieť vstúpil do obchodu s rizikovým dodávateľom, zahrňovanie takto zaplatenej dane do daňových výdavkov by bolo v priamom rozpore so zámerom tejto úpravy v zákone o DPH.

Z uvedeného dôvodu, takto zaplatená DPH ručiteľom nie je u neho daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.

1.18   Platiteľ DPH

Podnikateľ dosahuje príjmy na základe živnostenského oprávnenia, pričom nie je registrovaný ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Má dvoch zamestnancov.

Môže daňovník uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov?

Podnikateľ, ktorý vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, a ktorý nie je celé zdaňovacie obdobie platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Skutočnosť, že zamestnáva zamestnancov, je pre uvedené účely irelevantná.

1.19   Paušálne výdavky

V roku 2026 FO začala vykonávať činnosť osobného asistenta pre osobu s ťažkým zdravotným poskytnutím. Zaregistroval sa na daňovom úrade a má pridelené DIČ.

Môže si FO pri týchto príjmoch uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov?

Príjmy z výkonu osobnej asistencie sa považujú za zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Pri týchto príjmoch si daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z príjmov, ak nie je platiteľom DPH alebo je ním iba časť zdaňovacieho obdobia.

1.20   Uznaný daňový výdavok

Spoločnosť v zdaňovacom období predala 100 ks akcií. Z predaja, resp. z rozdielu medzi vstupnou cenou a príjmom z predaja vykázala zisk vo výške 4 700 eur. V uvedenej úhrnnej sume je započítaný aj predaj 12 kusov cenných papierov (akcií), ktoré boli predané za nižšiu cenu, ako bola ich vstupná cena, a to s rozdielom - 950 eur.

Je vstupná cena 4 kusov akcií predaných so stratou uznaným daňovým výdavkom?

Podľa § 19 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov sa porovná úhrn vstupných cien akcií k ich celkovým príjmom z predaja. Keďže uvedený rozdiel je kladný, strata z predaja dvanástich kusov akcií v sume 950 eur nebude vylúčená zo základu dane z príjmov.

1.21   Obstaranie hmotného majetku

Zmluva o finančnom prenájme stroja odpisovaného v 2. odpisovej skupine je uzatvorená na dobu 48 mesiacov.

Je obstaranie hmotného majetku na základe takejto zmluvy považované na účely ZDP za finančný prenájom?

Finančným prenájmom na účely zákona o dani z príjmov je obstaranie majetku na základe nájomnej zmluvy s dobou trvania nájmu najmenej 60 % doby odpisovania. V danom prípade teda ide o obstaranie majetku formou finančného prenájmu, nakoľko sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov [60 % z 72 mesiacov (t. j. doby odpisovania v 2. odpisovej skupine) je 43,2 mesiacov].

1.22   Odcudzený automobil

Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala v marci 2025 formou finančného prenájmu na dobu 36 mesiacov nákladný automobil, ktorý zaradila do používania v hodnote istiny 30 000 eur. Automobil bol zaradený a odpisovaný v prvej odpisovej skupine. V apríli 2026 došlo ku krádeži automobilu, pričom polícia do konca roka nenašla páchateľa, o čom vydala písomné potvrdenie.

Môže spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov zostatkovú cenu odcudzeného automobilu?

V prípade predčasného ukončenia finančného prenájmu z dôvodu škody postupuje spoločnosť pri úprave základu dane v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov a pri vyradení automobilu uplatní ustanovenie § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia škoda vo výške zostatkovej ceny spôsobená neznámym páchateľom sa zahrnie do daňových výdavkov v plnej výške v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

Pri vyradení automobilu z dôvodu škody (krádeže) je potrebné určiť daňovú zostatkovú cenu automobilu podľa § 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Odpis za rok 2025 činil 6 250 eur [t. j. (30 000 : 4)/12 x 10 mesiacov]. Za rok 2026 odpis spoločnosť uplatniť nemôže, takže zostatková cena automobilu bola vo výške 23 750 eur.

Nakoľko sa jedná o škodu spôsobenú neznámym páchateľom, pričom táto skutočnosť je potvrdená políciou v roku 2026, daňová zostatková cena v sume 23 750 eur bude v súlade s § 19 ods. 3 písm. g) bod 2 zákona o dani z príjmov v roku 2026 daňovým výdavkom v plnej výške.

1.23   Nájomca

Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala hmotný majetok formou finančného prenájmu na základe zmluvy o finančnom prenájme uzatvorenej v roku 2026. V apríli 2026 došlo k postúpeniu nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu.

Ako bude postupovať pôvodný nájomca a ako bude postupovať nový nájomca?

Pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu sa postupuje ako pri kúpe a predaji hmotného majetku a nehmotného majetku, pôvodný nájomca zostatkovú cenu zahrnie do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov, pričom zostatková cena taxatívne vymedzeného majetku sa uzná do daňových výdavkov len do výšky príjmov (výnosov) z predaja zahrnutých do základu dane. Odstupné dohodnuté pri postúpení zmluvy o finančnom prenájme je u pôvodného nájomcu zdaniteľným príjmom.

Nový nájomca predmet finančného prenájmu, ktorého obstarávacia cena je vo výške zostatku istiny prevzatej od pôvodného nájomcu zvýšenej o odstupné, zaradí ako novoobstaraný majetok a odpisuje ho počas doby odpisovania ustanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu v § 26 zákona o dani z príjmov.

1.24   Zostatková cena

Dňa 1. marca 2026 došlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a neplatenia splátok k predčasnému ukončeniu finančného lízingu na nákladný automobil a odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľovi. Daňová zostatková cena nákladného automobilu k 1. 1. 2026 je vo výške 10 500 eur.

Bude táto zostatková cena uznaným daňovým výdavkom nájomcu?

Nájomca bude v roku 2026 postupovať v súlade s § 17 ods. 24 písm. a) zákona o dani z príjmov a pri vyradení predmetu finančného lízingu z dôvodu jeho vrátenia (odkúpenia) lízingovej spoločnosti uplatní ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je daňová zostatková cena nákladného automobilu uznaným daňovým výdavkom v plnej výške.

Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou bude podľa charakteru položkou zvyšujúcou alebo znižujúcou výsledok hospodárenia.

1.25   Porušenie podmienok

Spoločnosť nadobudla hmotný majetok postúpením zmluvy o finančnom prenájme. Doba trvania nájmu u nového nájomcu je menej ako 60 % doby odpisovania v príslušnej odpisovej skupine, nie je teda dodržaná minimálna doba prenájmu ustanovená v § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov.

Považuje sa takéto postúpenie zmluvy o finančnom prenájme na nového nájomcu za porušenie podmienok finančného prenájmu?

Pre splnenie podmienky zákonom stanovenej minimálnej doby prenájmu trvania nájomnej zmluvy je pri postúpení nájomnej zmluvy potrebné vychádzať z § 532 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri prevzatí záväzku obsah záväzku v nájomnej zmluve nemení. V súlade s výkladom uvedeného ustanovenia prevzatie dlhu znamená zmenu každého záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keďže pôvodného dlžníka nahradil nový dlžník. Ak pri prevzatí záväzku v súlade s cit. ustanovením Občianskeho zákonníka dochádza výlučne k zmene osoby dlžníka, potom je možné aj pre daňové účely akceptovať dodržiavanie zákonom stanovenej minimálnej doby trvania nájmu nájomnej zmluvy ako celok. U nového nájomcu, na ktorého bol postúpený hmotný majetok obstaraný formou lízingu sa pri „postúpení“ nájomnej zmluvy postupuje rovnako ako pri kúpe, t. j. nový nájomca účtuje o finančnom prenájme rovnakým postupom ako prvý nájomca. V záväzkovej časti postupuje podľa § 30a ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a prijatie hmotného majetku účtuje v súlade s § 20 tohto opatrenia.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov nový nájomca po zaradení takto obstaraného hmotného majetku do užívania ho odpisuje ako novoobstaraný hmotný majetok počas doby odpisovania stanovenej pre príslušnú odpisovú skupinu, do ktorej je daný hmotný majetok zaradený.

1.26   Novozistený majetok

U podnikateľky Anny bol pri inventarizácii majetku novozistený pozemok. Tento bol zaevidovaný v knihe dlhodobého majetku v reálnej hodnote 2 000 eur.

Aký bude mať vplyv uvedená skutočnosť na základ dane z príjmov podnikateľky v príslušnom zdaňovacom období?

Z dôvodu, že v predmetnom prípade ide o pozemok – t. j. majetok vylúčený z odpisovania, pri uzatvorení účtovných kníh podnikateľka nebude v súvislosti s novozisteným pozemkom účtovať uzávierkové účtovné operácie a nebude upravovať ani základ dane z príjmov. Príjmy zahrnované do základu dane z príjmov sa zvýšia až v prípade predaja uvedeného pozemku.

1.27   Kurzové rozdiely

Spoločnosť sa počnúc rokom 2026 rozhodne, že bude zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku.

Ako správne má spoločnosť ALFA, a.s. postupovať?

Skutočnosť o osobitnom spôsobe zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane spoločnosť vyznačí v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2026, a to v jeho I. časti - Údaje o daňovníkovi. Kurzové rozdiely, ktoré spoločnosť ALFA, a.s. vyčísli v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov k 31. 12. 2026, pri zistení základu dane z príjmov pripočíta k výsledku hospodárenia na riadku 180 daňového priznania alebo odpočíta od výsledku hospodárenia na riadku 290 daňového priznania.

1.28   Zahrnutie kurzových rozdielov

Spoločnosť ABC, s.r.o. a spoločnosť XYZ, s.r.o. sa k 1. aprílu 2026 zlúčili. Právnym nástupcom sa stala spoločnosť XYZ, s.r.o. Spoločnosť ABC, s.r.o. uplatňovala pri zahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane osobitný spôsob upravený v § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Je spoločnosť ABC, s.r.o. povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť do základu dane kurzové rozdiely za príslušné zdaňovacie obdobie vrátane kurzových rozdielov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach?

Ak spoločnosť XYZ, s.r.o. v postavení právneho nástupcu zanikajúcej spoločnosti ABC, s.r.o. uplatňuje osobitný spôsob zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 17 zákona o dani z príjmov, potom môže spoločnosť XYZ, s.r.o. pokračovať v nezahrnovaní kurzových rozdielov do základu dane aj za spoločnosť ABC, s.r.o. Zanikajúca spoločnosť ABC, s.r.o. tak nie je povinná v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, zahrnúť kurzové rozdiely do základu dane, pretože ich do základu dane zahrnie spoločnosť XYZ, s.r.o. ako právny nástupca v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe, či odpisu záväzku.

1.29   Dočasná stavba

V majetku firmy je stavba, ktorá má charakter dočasnej stavby (5 rokov).

Ako je to s odpismi? Nebude zaradená do 5., resp. 6. odpisovej skupiny a nebude sa odpisovať 20, resp. 40 rokov?

Z pohľadu zákona o dani z príjmov je osobitne dôležité členenie stavieb z hľadiska času trvania. Od tohto členenia je závislý spôsob odpisovania stavieb nasledovne:

▪    stavby trvalé, u ktorých sa neobmedzuje stavebno-technickou dokumentáciou ani stavebným alebo užívacím povolením čas ich trvania a tieto sa odpisujú podľa § 27 zákona o dani z príjmov v 5. alebo 6. odpisovej skupine,

▪    stavby dočasné, u ktorých sa vopred obmedzí čas trvania, napr. stavby zariadenia staveniska, stavby zriaďované na krátkodobý účel, stavby umiestňované na pozemkoch výhľadovo určených na iné využitie a pod., t. j. stavby, u ktorých sa stavebné a užívacie povolenie vydá len na určitú dobu, a tieto stavby sa odpisujú tzv. časovou metódou podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov počas doby trvania stanovenej stavebným úradom.

V zmysle spomínaného § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov okrem iného platí, že ročný odpis dočasných stavieb sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania. Pri časovom spôsobe odpisovania je teda ročný odpis vyjadrený ako podiel vstupnej ceny a stanovenej doby použiteľnosti.

Vychádzajúc z § 26 ods. 9 zákona o dani z príjmov sa ročný odpis pri dočasných stavbách určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania, je mesiac, v ktorom sa majetok začal účtovať alebo evidovať podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

To znamená, že ak by napr. nehnuteľnosť určená rozhodnutím stavebného úradu za dočasnú stavbu v hodnote 24 000 eur, bola daná do užívania v auguste 2026 a jej dočasnosť by spočívala v piatich rokoch, potom jej mesačný daňový odpis by sa vypočítal ako podiel vstupnej ceny a počtu mesiacov za 5 rokov: 24 000 eur / 60 mesiacov = 400 eur. Za rok 2026 by však bolo možné uplatniť daňový odpis iba za obdobie využívania majetku - za 5 mesiacov, t. j. 2 000 eur. Za roky 2027 až 2030 bude možné uplatniť ročný daňový odpis vo výške 4 800 eur. V roku 2031 bude možné uplatniť daňový odpis opäť iba za obdobie využívania majetku - za 7 mesiacov, t. j. 2 800 eur.

V ďalších rokoch už nebude možné uplatňovať odpisy do daňových výdavkov, ani v prípade ďalšieho používania stavby (po určených 5 rokoch), nakoľko jej vstupná cena už bola úplne odpísaná.

1.30   Odpisovanie zariadenia

Spoločnosť ABC, s.r.o. sa zaoberá výrobou pneumatík. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou v roku 2023 obstarala zariadenie na liatie pneumatík za 18 700 eur. Výrobcom udávaná životnosť tohto zariadenia je 400 000 odliatkov (pneumatík). Vychádzajúc z výrobného plánu bude využitie tohto zariadenia 34 mesiacov, pričom 6 mesiacov v roku 2023, 12 mesiacov v roku 2024, 12 mesiacov v roku 2025 a 4 mesiace v roku 2026.

Ako mala spoločnosť odpisovať toto zariadenie?

V uvedenom prípade ide o zariadenie na liatie pneumatík, ktoré je v zmysle Klasifikácie produkcie zaradené v rámci kódu 28.91.1. Zariadenia zaradené v rámci tohto kódu sa odpisujú osobitným spôsobom odpisovania podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Pri uvedených zariadeniach sa ročný odpis môže určiť buď ako podiel vstupnej ceny zariadenia a ustanovenej doby jeho použiteľnosti – t. j. tzv. „časový“ spôsob odpisovania, alebo ako podiel vstupnej ceny a určeného počtu vyrobených výrobkov (odliatkov, výliskov a pod.) – t. j. tzv. „výkonový“ spôsob odpisovania.

Pri „časovom“ spôsobe odpisovania zariadenia na liatie pneumatík sa ročný odpis určí na základe technologických parametrov tohto zariadenia s prihliadnutím na reálny odhad odbytu, ktorý je v danom prípade zrejme vyjadrený v parametroch výrobného plánu.

Na základe § 26 ods. 9 zákona o dani z príjmov je nevyhnutné akceptovať skutočnosť, že pri tomto spôsobe odpisovania je možné v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.

V prvom rade je potrebné určiť, aký odpis prináleží na jeden mesiac využívania spomínaného zariadenia. Táto hodnota sa vypočíta ako podiel vstupnej (obstarávacej) ceny zariadenia a celkového počtu mesiacov jeho využívania, t. j. 18 700 eur / 34 mesiacov = 550 eur. To znamená, že mesačne bude spoločnosť môcť odpísať 550 eur.

V danom prípade teda bude uplatnenie odpisov v zmysle spomínaných ustanovení zákona o dani z príjmov nasledovné
Rok	Doba využitia	Odpis
2023	6 mesiacov	3 300 eur
2024	12 mesiacov	6 600 eur
2025	12 mesiacov	6 600 eur
2026	4 mesiace	2 200 eur
Súčet uplatnených odpisov sa teda musí rovnať vstupnej cene, t. j. 18 700 eur.

 

1.31   Uplatnenie škody

Daňovník zakúpil v roku 2025 technológiu v hodnote 288 000 eur. Uplatnený odpis za rok 2025 predstavoval 28 000 eur. V roku 2026 v dôsledku požiaru bolo spomínané technologické zariadenie totálne zničené. Nakoľko technológia bola poistená, poisťovňa za škodu vyplatila 160 000 eur.

Ako má daňovník postupovať v zmysle zákona o dani z príjmov?

Na základe § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov je za daňový náklad možné uznať daňovníkom nezavinené škody, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy. Ide o škodu spôsobenú silami, ktoré nie sú ovládateľné a pri ktorých nemožno určiť osobu, ktorá by za škodu zodpovedala. Živelnú pohromu pre účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako nezavinený požiar a výbuch, blesk, povodeň, záplavu, krupobitie, zosúvanie pôdy, pokiaľ k ním nedošlo v dôsledku priemyselnej alebo stavebnej činnosti, zosúvanie alebo zrútenie lavín a zemetrasenie.

To znamená, že pri preukázaní, že išlo o živelnú pohromu (napr. posudkom poisťovne), je možné do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu predmetného technologického zariadenia v plnej výške, a nielen vo výške od poisťovne prijatej náhrady.

To znamená, že prijatá suma 160 000 eur bude zdaniteľným príjmom a na strane výdavkov je možné si uplatniť zostatkovú hodnotu v plnej výške – t. j. 260 000 eur.

1.32   Neznámy páchateľ

Spoločnosť kúpila v roku 2025 osobný automobil v obstarávacej cene 16 800 €. Automobil spoločnosť následne poistila. V októbri 2025 došlo k jeho krádeži. V novembri 2025 poisťovňa vyplatila náhradu škody vo výške 14 000 €. Daňová zostatková cena automobilu v čase vzniku škody bola vo výške 16 800 €, účtovná zostatková cena bola vo výške 15 400 €.

Aký daňový dopad treba aplikovať na popísaný prípad, ak skutočnosť, že páchateľ je neznámy, potvrdí polícia až v roku 2026?

Pretože ide o škodu spôsobenú krádežou, ktorá bola nahlásená polícii a páchateľ je neznámy, daňová zostatková cena automobilu 16 800 € bude na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške, a to bez ohľadu na výšku poskytnutej náhrady od poisťovne (15 400 €). Škoda spôsobená podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom bude však daňovým výdavkom až v tom zdaňovacom období, v ktorom túto skutočnosť polícia potvrdí. Keďže polícia v roku 2025 nepotvrdila, že páchateľ je neznámy, do daňových výdavkov sa v roku 2025 zahrnie iba zaúčtovaná škoda (15 400 €) do výšky prijatej poistnej náhrady (14 000 €), a to podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rozdiel v sume 1 400 € (15 400 – 14 000) bude pri vyčísľovaní základu dane z príjmov pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. 

V roku 2026, v ktorom polícia potvrdí skutočnosť, že páchateľ je neznámy, spoločnosť zahrnie do daňových výdavkov škodu do výšky daňovej zostatkovej ceny, t. j. sumu 2 800 € (16 800 – 14 000) pri zistení základu dane odpočíta od výsledku hospodárenia.

1.33   Náklady

Spoločnosť, ktorej sú dodávané výrobky, vystavuje faktúry bez DPH s textom: „fakturujeme náhradu škody“. Dôvodom je nesprávny druh použitého obalového materiálu, resp. chybné označenie dodávaného materiálu zo strany dodávateľov. Tieto chyby si odberateľ opravuje sám vo svojej réžii, dodávaný materiál je ale bezchybný, v 100 % stave použiteľný. Zo strany odberateľa ide skôr o paušálny poplatok, ktorý fakturuje aj ostatným dodávateľom.

Sú tieto náklady pre dodávateľov nedaňovým nákladom? Má vplyv na určenie daňovej uznateľnosti to, či sú tieto paušálne poplatky súčasťou zmluvy?

Vychádzajúc z ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou okrem iného aj vtedy, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, ale aj vtedy ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.

Náhrada takejto škody zúčtovaná do nákladov je daňovo uznaným výdavkom v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. V predmetom prípade sa jedná o škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, sú naplnené skutočnosti zodpovednosti za škodu, ktorú je spoločnosť povinná odstrániť alebo nahradiť v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Takýto náklad je potrebné účtovne zaevidovať prostredníctvom účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

1.34   Uplatnenie škody

Následkom nezavineného požiaru garáže firma vyraďuje z evidencie dlhodobého majetku zničený automobil.

Akú dokumentáciu potrebuje firma k podloženiu oprávnenosti uplatnenia škody do daňových výdavkov?

Vyradenie dlhodobého majetku je vhodné uskutočňovať vždy na základe protokolu o vyradení. Na vystavenie takéhoto protokolu v zásade nie je potrebná žiadna dokumentácia, keďže podnikateľ sa môže kedykoľvek rozhodnúť vyradiť dlhodobý majetok z evidencie, napr. likvidáciou, preradením do osobného užívania a pod.

V danom prípade však na účely plného daňového uplatnenia vzniknutej škody musí byť preukázané, že vzniknutá škoda nie je závislá od konania osôb, zlyhania (únavy) materiálu, zvoleného technologického postupu a pod., ale že išlo o prípad vzniknutý vplyvom vonkajších udalostí, ktoré daňovník svojím konaním nemohol ovplyvniť.

Keďže daňový výdavok musí byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov preukázaný, je nevyhnutnosťou zabezpečiť si vyjadrenie príslušného požiarneho zboru, ako aj zápisnicu polície, dokumentujúce vznik škody ako následok požiaru a najmä nezavinenosť daňovníka.

1.35   Automobil nezaradený v obchodnom majetku

Podnikateľ v máji 2026 predal osobný automobil, ktorý mal celý čas zaradený v obchodnom majetku za 12 000 eur. Tento automobil kúpil v októbri 2024 za 16 800 eur.

Môže si podnikateľ uplatniť v roku 2026 odpis automobilu, keď ho už nemal zaradený v obchodnom majetku k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia? 

V predmetnom prípade ide o hmotný majetok, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom iba do výšky príjmov z jeho predaja (osobný automobil). Odpis v zdaňovacom období, v ktorom došlo k predaju takéhoto majetku, možno uplatniť vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník o tomto majetku účtoval. Podnikateľ tak môže za rok 2026 uplatniť do daňových výdavkov odpis osobného automobilu za 4 mesiace vo výške 4/12 z ročného odpisu, t. z. v sume 1 400 eur.

1.36   Porovnanie odpisov

Spoločnosť prenajíma majetok iba niekoľko dní v mesiaci. Zvyšok mesiaca ho buď nevyužíva vôbec alebo ho používa na svoje vlastné podnikanie.

Má spoločnosť porovnávať odpisy hmotného majetku k výnosom z prenájmu podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov aj za tých niekoľko dní?

Zákon o dani z príjmov stanovuje uplatňovanie daňových výdavkov pri majetku, ktorý sa prenajíma iba z časti alebo iba časť zdaňovacieho obdobia všeobecne, t. j. jednoznačne nevymedzuje, že v prípade krátkodobého prenájmu (napr. niekoľko dní v mesiaci) je potrebné porovnávať mesačný daňový odpis s príjmami z prenájmu.

V prípade majetku, ktorý daňovník obstaral na svoju vlastnú činnosť a počas dní, v ktorých tento majetok nepotrebuje na výkon vlastnej činnosti, krátkodobo ho prenajme, daňovník napočítava dni prenájmu majetku počas zdaňovacieho obdobia, na základe ktorých sa stanoví počet mesiacov prenájmu majetku. Na účely uplatnenia daňových odpisov je možné porovnávať výšku daňového odpisu zodpovedajúcu počtu mesiacov prenájmu s príjmami z prenájmu. Z dôvodu jasného stanovenia počtu mesiacov prenájmu by sa vychádzalo zo skutočnosti, že mesiac má 30 dní (365 : 12), pričom by sa posudzoval každý aj začatý mesiac prenájmu. 

Príkladmo možno uvažovať o hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 48 000 € a ktorý bol počas zdaňovacieho obdobia používaný na vlastnú činnosť, pričom každý mesiac bol prenajatý vždy 3 dni. Príjem z prenájmu za zdaňovacie obdobie je vo výške 1 900 €. Majetok bol prenajatý za zdaňovacie obdobie 36 dní (3 dni x 12 mesiacov), čo predstavuje 2 mesiace prenájmu (36 : 30 = 1,2).

Za uvedených predpokladov je daňovník pri uplatnení daňových odpisov povinný testovať daňový odpis vzťahujúci sa na 2 mesiace s príjmom z prenájmu. Daňový odpis týkajúci sa 2 mesiacov je vo výške 2 000 €, t. j. {[(48 000 : 4) : 12] x 2} a príjem z prenájmu vo výške 1 900 €.

Daňovník si bude môcť uplatniť do daňových výdavkov daňový odpis vo výške 11 900 €, t. j. 1 900 € (daňové odpisy – prenájom) + 10 000 € (daňové odpisy vzťahujúce sa na zvyšných 10 mesiacov).

1.37   Ročný odpis nehnuteľnosti

Právnická osoba je vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej časť využíva na vlastné účely (prízemie) a časť nehnuteľnosti (na poschodí) prenajíma na obchodné účely. V roku 2026 však časť nehnuteľnosti určená na prenájom nebola prenajatá z dôvodu rekonštrukcie priestorov – t. j. v roku 2026 túto časť daňovník neprenajal vôbec.

Môže si daňovník uplatniť do daňových výdavkov v roku 2026 celý ročný odpis nehnuteľnosti, ak v roku 2026 nedosiahne žiadny príjem z prenájmu?

Právnická osoba si v roku 2026 môže uplatniť do daňových výdavkov za toto zdaňovacie obdobie iba pomernú časť odpisu nehnuteľnosti zodpovedajúcu časti nehnuteľnosti využívanej na vlastné podnikateľské účely. Pomernú časť odpisu nehnuteľnosti prislúchajúcu k časti prenajímanej nehnuteľnosti si nemôže za rok 2026 uplatniť z dôvodu nedosiahnutia žiadneho príjmu z prenájmu nehnuteľnosti.

1.38   Odpisy vozidla

Ak uzatvorí podnikateľ počas roku 2026 nájomnú zmluvu na základe finančného prenájmu, na základe ktorej v roku 2029 odkúpi predmet nájmu, ktorým je osobné motorové vozidlo, do svojho vlastníctva a toto bude používať počas prenájmu na podnikanie.

Bude si môcť podnikateľ do daňových výdavkov uplatňovať odpisy tohto vozidla?

Nakoľko sa jedná o hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu, odpisy z tohto majetku používaného na podnikateľskú činnosť môže daňovník uplatňovať do daňových výdavkov.

1.39   Vstupná cena automobilu

Daňovník je autorizovaným architektom a vykonáva podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu. V roku 2026 chce vložiť do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2025 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí daňovník auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2025.

Rok 2026 je druhým rokom odpisovania. Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2026 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

1.40   Podmienka zaplatenia nájomného

Stavebná spoločnosť ABC, s.r.o. si prenajala od inej stavebnej spoločnosti miešačku.

Vzťahuje sa podmienka zaplatenia aj na nájomné za prenájom majetku s ocenením do 1 700 eur, ak prenajímateľ o ňom účtuje ako o zásobách?

Hmotným majetkom na účely ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov treba rozumieť akýkoľvek majetok, to znamená aj hmotný majetok s ocenením do 1 700 eur. V prípade teda, ak by spoločnosť ABC, s.r.o. nájomné za prenájom miešačky do konca roka v plnej výške neuhradila, neuhradené nájomné bude pri zisťovaní základu dane z príjmov položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.41   Prenájom bytu v inom meste

Spoločnosť v inom meste využíva byt na ubytovanie konateľov, resp. iných zamestnancov pri pracovných cestách.

Môže dať spoločnosť do daňových výdavkov náklady spojené s prenájmom bytu v inom meste?

Ak spoločnosť z hľadiska hospodárnosti, resp. z iných dôvodov namiesto úhrad nákladov za ubytovanie poskytované inými subjektmi prenajala byt, ktorý využíva na účely ubytovania konateľov spoločnosti počas výkonu ich činnosti pre spoločnosť, resp. iných zamestnancov spoločnosti pri pracovných cestách, prípadne byt využíva na iné účely v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, je možné náklady na prenájom tohto bytu, ako aj výdavky súvisiace s jeho prevádzkou, ak ich úhrada vyplýva z nájomnej zmluvy, napr. na spotrebu elektriny, plynu, vody, uznať za daňové výdavky spoločnosti za splnenia podmienky daňového výdavku podľa § 2 písm. i) ZDP.

V zmysle ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov je však podmienkou uplatniteľnosti výdavku jeho skutočné zaplatenie.

1.42   Celá suma zaplateného nájomného

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu s iným podnikateľom - fyzickou osobou na prenájom kancelárskych priestorov na 3 roky (na roky 2025 až 2027). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2025 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2026 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2027 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2026 a 2027?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca platí nájomné fyzickej osobe, do daňových výdavkov si môže zahrnúť iba zaplatené nájomné, a to časovo rozlíšené na príslušné zdaňovacie obdobie. Znamená to, že za rok 2025 si nemohol uplatniť do daňových výdavkov žiadnu sumu, za rok 2026 si mohol uplatniť nájomné v sume 3 000 eur (12 x 250 eur) a za rok 2027 si bude môcť uplatniť nájomné rovnako v sume 3 000 eur (12 x 250 eur).

1.43   Inventarizačný prebytok

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaevidovala pri uzatváraní účtovných kníh pri inventarizácii novozistený hmotný majetok, ktorý ocenila reálnou hodnotou v súlade s účtovnými postupmi vo výške 7 200 eur. Majetok zaradila do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Účtovne bude majetok rovnomerne odpisovať 3 roky.

Ako má spoločnosť zahrňovať tento inventarizačný prebytok do základu dane z príjmov?

Spoločnosť bude účtovať nasledovne
zaúčtuje inventarizačný prebytok v sume 7 200 eur účtovným zápisom 022/384,
účtovný odpis majetku zaúčtuje v sume 200 eur zápisom 551/082,
rozpustenie výnosov budúcich období v sume 200 eur zápisom 384/648,
úprava základu dane (zvýšenie základu dane) o sumu rozdielu medzi účtovným a daňovým odpisom vo výške 50 eur.

 

1.44   Výška prijatej dotácie

Daňovník, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu ako samostatne hospodáriaci roľník, dosiahol v roku 2026 dotáciu z Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako jednotnú platbu na plochu vo výške 2 000 eur.

V akej výške zahrnie daňovník prijatú dotáciu v roku 2026 do základu dane, ak ju v tomto roku celú nevyčerpal?

Z dôvodu, že spomínaná dotácia nie je viazaná na konkrétne výdavky daňovníka, je potrebné ju zahrnúť v plnej výške do základu dane z príjmov daňovníka, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom ju prijal - t. j. v roku 2026.

1.45   Výdavky na poistné

Fyzická osoba zaplatí zdravotné poistenie až v roku nasledujúcom po roku plynutia príjmov z predaja obchodného podielu.

Akým spôsobom musí FO uplatniť výdavky na platenie zdravotného poistenia z titulu prevodu obchodného podielu?

Je pravdou, že zdravotné odvody z prevodu obchodného podielu sa platia až na základe ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré predávajúcemu obchodného podielu vykoná jeho zdravotná poisťovňa na základe údajov o týchto príjmoch uvedených v jeho daňovom priznaní. Ročné zúčtovanie daňovníkovi vykoná jeho zdravotná poisťovňa najneskôr do 30. septembra, prípadne do 31. októbra, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Na základe ročného zúčtovania zdravotná poisťovňa určí výšku zdravotného poistenia, ktoré potom bude predávajúci obchodného podielu povinný zaplatiť.

Preukázateľne zaplatené zdravotné poistenie z príjmov z prevodu obchodného podielu je podľa § 8 ods. 12 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom k týmto príjmom. Nakoľko sa ročné zúčtovanie vykonáva až po podaní daňového priznania a zdravotné odvody sa platia až v nasledujúcom zdaňovacom období, ktoré nasleduje po období, za ktoré sa tieto príjmy priznávajú, nie je možné ich uplatniť v riadnom daňovom priznaní za to zdaňovacie obdobie, za ktoré boli dosiahnuté.

Ak daňovník v roku, v ktorom platil zdravotné poistenie z príjmov z prevodu obchodného podielu takéto príjmy už nepoberal, uplatní si zdravotné poistenie ako daňový výdavok k nim prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania. V prípade uplatnenia tohto postupu daňovník v daňovom priznaní typ B v oddiele pre osobitné záznamy uvedie dôvod podania dodatočného daňového priznania, že si ako daňový výdavok k príjmom z predaja obchodného podielu uplatňuje nedoplatok na zdravotnom poistení na základe ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bolo riadne daňové priznanie podané. Potom ešte uvedie presnú sumu zaplatených zdravotných odvodov, o ktorú si tieto príjmy znižuje. Dodatočné daňové priznanie podané len z dôvodu neskoršieho uplatnenia daňových výdavkov v podobe zdravotných odvodov k príjmom z predaja obchodného podielu z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie nebude daňovým úradom sankcionované, ako by to mohlo byť v iných prípadoch.

Ak daňovník v roku, v ktorom platil zdravotné poistenie z príjmov z prevodu obchodného podielu, takéto príjmy ešte poberal, uplatní si zdravotné poistenie z nich v zdaňovacom období, v ktorom ich platil alebo sa môže rozhodnúť podať dodatočné daňové priznanie, ak je pre neho táto možnosť výhodnejšia.

1.46   DPH ako uznaný daňový výdavok

Firma vysiela svojich zamestnancov (stavebné práce) do Belgicka. Platí ubytovanie, faktúra je výdavkov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov za podmienky, že ubytovacie služby, ku ktorým sa DPH vzťahuje, sú jej daňovým výdavkom, vystavená so 6 % DPH. DPH za ubytovacie služby za rok je 580 €, čiže limit je splnený. V Belgicku však nie je možné žiadať vrátenie DPH z ubytovania.

Je teda DPH uznaným daňovým výdavkom?

Je pravdou, že vrátenie DPH z ubytovania, jedla, pitia, tabakových výrobkov, spotrebného alkoholu a reprezentačného zaplatenej v Belgicku možné nie je. V takomto prípade možno odporučiť vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bodu 2 zákona o dani z príjmov. Ak je teda v príslušnom členskom štáte DPH z ubytovacích služieb neodpočítateľná z dôvodu povahy samotnej služby, je možné postupovať podobne ako pri zahrnovaní DPH z prijatých zdaniteľných plnení v tuzemsku bez nároku na odpočítanie.

Za tohto predpokladu slovenská firma zahrnie v Belgicku zaplatenú DPH do daňových výdavkov.

1.47   Výška odpisu budovy

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva odpisuje budovu zaradenú do 5. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 180 000 eur. Ročný odpis predstavuje sumu 9 000 eur. Dohodnuté ročné nájomné je 8 000 eur ročne.

Akú výšku odpisu budovy si mohol podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2025 a v roku 2026, ak nájomca v roku 2025 zaplatil nájomné dopredu na 2 roky (t. j. 16 000 eur)?

Podnikateľ uplatnil odpis budovy v roku 2025 vo výške 8 000 eur, nakoľko časovo rozlíšené nájomné na rok 2025 predstavovalo sumu 8 000 eur. V roku 2026 zahrnie do daňových výdavkov odpis vo výške časovo rozlíšenej sumy príjmov pripadajúcej na zdaňovacie obdobie roku 2026, ktorých inkaso nastalo v roku 2025, t. j. v sume 8 000 eur.

1.48   Uplatnenie odpisu

Spoločnosť XYZ, a.s. obstarala odlievaciu formu za 24 000 eur. Forma má životnosť 24 mesiacov a podľa výrobcu sa môže na nej vyrobiť 288 000 odliatkov. V prvom roku sa bude používať 7 mesiacov, v druhom roku 12 mesiacov a v treťom roku 5 mesiacov. Jedná sa o rovnomerné využívanie majetku a mesačne sa vyrobí 12 000 ks odliatkov.

Aký odpis si spoločnosť môže uplatniť v jednotlivých rokoch?

Predovšetkým treba poznamenať, že spoločnosť sa môže rozhodnúť, či uplatní tzv. časovú metódu odpisovania alebo tzv. výkonovú metódu odpisovania. Ak uplatní výkonovú metódu odpisovania, odpis uplatní v závislosti od počtu vyrobených odliatkov. To znamená, že:

v prvom roku obstarania uplatní odpis vo výške	7 000 eur (24 000 : 288 000 x 84 000)
v druhom roku uplatní odpis vo výške	12 000 eur (24 000 : 288 000 x 144 000)
v treťom roku uplatní odpis vo výške	5 000 eur (24 000 : 288 000 x 60 000)

 

1.49   Vozidlo na základe nájomnej zmluvy

Spoločnosť ABC, s.r.o. obstarala v marci 2026 osobné motorové vozidlo na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci v hodnote 24 000 eur + úrok + DPH. Doba nájmu je dohodnutá na 36 mesiacov.

Ako sa vypočíta ročný odpis tohto vozidla v roku 2026?

V roku 2026 spoločnosť zaradila vozidlo do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Ročný odpis v roku 2026 vypočíta ako 1/4 obstarávacej ceny, t. j. 6 000 eur (24 000 : 4). Keďže v prvom roku odpisovania majetku sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov od zaradenia majetku do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia, spoločnosť ABC, s.r.o. si v roku 2026 uplatní odpis iba vo výške 10/12 z ročného odpisu, čo predstavuje sumu 5 000 eur.

V ďalších rokoch bude pokračovať v odpisovaní nasledovne:

•  v roku 2027 – odpis 6 000 eur,

•  v roku 2028 – odpis 6 000 eur,

•  v roku 2029 – odpis 6 000 eur,

•  v roku 2030 – odpis 1 000 eur.

1.50   Zahrnovanie prebytku

Podnikateľ Karol, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva zaevidoval pri uzatváraní účtovných kníh pri inventarizácii novozistený hmotný majetok, ktorý ocenil reálnou hodnotou v súlade s účtovnými postupmi vo výške 1 800 eur. Majetok zaradil do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom.

Ako má podnikateľ zahrňovať tento inventarizačný prebytok do základu dane z príjmov?

Podnikateľ Karol zaúčtuje majetok v knihe dlhodobého majetku v reálnej hodnote 1 800 eur. Pri uzavieraní účtovných kníh zaúčtuje cez uzávierkové účtovné operácie odpis majetku ako zvýšenie výdavkov ovplyvňujúcich základ dane v sume 37,50 eur a zároveň zaúčtuje nepeňažný príjem ako zvýšenie príjmov zahrňovaných do základu dane rovnako v sume 37,50 eur. Takýmto spôsobom sa zabezpečí daňovo neutrálny dopad na základ dane z príjmov podnikateľa.

1.51   Posúdenie výdavku

Spoločnosti ALFA s.r.o., platiteľovi DPH, bol v roku 2026 odcudzený tovar. V súlade so zákonom o DPH je spoločnosť v prípade krádeže tovaru, pri ktorom si platiteľ DPH odpočítal daň, povinná odviesť daň vo výške odpočítanej dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru. Účtovná jednotka v súlade s postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva zaúčtuje odvod DPH pri krádeži tovaru na ťarchu účtu 549 - Manká a škody.

Ako sa uvedený výdavok posudzuje z pohľadu zákona o dani z príjmov?

Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú škody nezavinené daňovníkom spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou.

V nadväznosti na uvedené je DPH, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť, v prípade krádeže tovaru daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak sa viaže ku krádeži - škode, ktorá je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. g) druhého bodu zákona o dani z príjmov.

1.52   Mikrodaňovník

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý za rok 2025 získal postavenie mikrodaňovníka, obstaral v roku 2024 osobný automobil v obstarávacej cene do 48 000 eur.

Môže si v roku 2025 daňovník uplatniť daňový odpis vo výške nula a následne, v roku 2026 odpis v ľubovoľnej výške, maximálne do výšky obstarávacej ceny vozidla?

Podľa § 26 ods. 12 písm. b) zákona o dani z príjmov mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25 zákona o dani z príjmov) 48 000 eur a viac, najviac počas doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona o dani z príjmov v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Rovnako sa postupuje aj pri inom majetku uvedenom v § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Tento spôsob odpisovania použije daňovník, ktorým je fyzická osoba, na hmotný majetok zaradený do obchodného majetku [§ 2 písm. m) zákona o dani z príjmov] v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka, pričom v súlade s § 52zzb ods. 3 zákona o dani z príjmov tento zvýhodnený spôsob odpisovania sa použije na hmotný majetok nadobudnutý najskôr 1. 1. 2021. Ak sú splnené ustanovené podmienky, potom tento spôsob uplatňovania odpisov uplatňuje daňovník aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a to bez ohľadu na to, či v týchto zdaňovacích obdobiach je alebo nie je mikrodaňovníkom.

Zvýhodnený spôsob odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov spočíva v tom, že pri splnení ustanovených podmienok môže mikrodaňovník vstupnú cenu hmotného majetku (§ 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov) zahrnúť do daňových výdavkov prostredníctvom odpisov, ktorých výšku si určí sám. Takto určené odpisy zahrnuje do daňových výdavkov najviac počas doby odpisovania hmotného majetku, čo v prípade hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 1 sú 4 roky. Pri splnení podmienok ustanovených v § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov teda môže mikrodaňovník pri zahrnovaní vstupnej ceny hmotného majetku do daňových výdavkov postupovať napr. aj tak, že v prvom roku odpisovania hmotného majetku, čo je v predmetnom prípade rok 2025, uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške nula a v druhom roku odpisovania, čo je v danom prípade rok 2026, uplatní prostredníctvom daňových odpisov do daňových výdavkov celú vstupnú cenu hmotného majetku.

Súčasne je potrebné pripomenúť, že v súlade s § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov, pri uplatnení zvýhodneného spôsobu odpisovania podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov mikrodaňovník nemôže uplatniť prerušenie odpisovania a pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5 zákona o dani z príjmov, je povinný postupovať podľa § 17 ods. 31 zákona o dani z príjmov.

1.53   Dopad na základ dane

Firma ABC, s.r.o. zistila pri určitom druhu tovaru, že mu čoskoro uplynie záručná doba a že sa s veľkou pravdepodobnosťou bude predávať za nižšiu hodnotu ako je jeho účtovná hodnota. Z tohto titulu vytvorila v zmysle účtovnej zásady opatrnosti k danému tovaru opravnú položku.

Bude mať táto skutočnosť nejaký dopad na základ dane z príjmov firmy ABC, s.r.o.?

Nie nebude. Tvorba spomínanej opravnej položky nebude daňovo uplatniteľná, a teda pri vyplňovaní tlačiva daňového priznania právnických osôb bude pri vyčísľovaní základu dane z príjmov suma, v ktorej sa opravná položka vytvorila, zvyšovať výsledok hospodárenia. Na druhej strane je treba pripomenúť, že následné/prípadné zrušenie uvedenej opravnej položky, ktorá nebola uznaná ako daňový náklad, sa nezahrnie do základu dane z príjmov spomínanej spoločnosti. Uvedené konštatovanie platí v zmysle ustanovenia § 17 ods. 23 zákona o dani z príjmov.

1.54   Deň vzniku daňovej povinnosti

Spoločnosť XYZ, s.r.o. – mesačný platiteľ DPH, si prenajala hnuteľnú vec od rakúskej spoločnosti na obdobie od 1. júla 2022 – 31. decembra 2026. Dohodlo sa, že slovenský odberateľ bude platiť vždy za obdobie 18 mesiacov 18 000 eur + DPH.

Ako správne posúdiť deň dodania služby a teda zároveň aj deň vzniku daňovej povinnosti k DPH na strane slovenskej spoločnosti?

V predmetnom prípade sa jedná o opakovane poskytované služby rovnakého druhu v dohodnutých lehotách počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a zároveň platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov.

Služba sa považuje za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí. V deň dodania služby, v danom prípade dňa 31. 12. 2022, 31. 12. 2023, 31. 12. 2024, 31. 12. 2025 a 31. 12. 2026, vzniká daňová povinnosť. Ide o dodanie služby z iného členského štátu do tuzemska, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Povinnosť platiť daň z prijatej služby má príjemca služby - slovenská spoločnosť, a to v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH.

Prenajímateľ – rakúska spoločnosť bude fakturovať dodanie spomínanej služby bez DPH a toto dodanie uvádza v súhrnnom výkaze. Slovenská spoločnosť - príjemca služby, má povinnosť priznať daň pri sadzbe 23 % v zdaňovacom období december 2022 v sume 1 380 € zo základu dane 6 000 € (18 000 / 18 x 6 x 23 %).

V zdaňovacom období december 2023 vznikne povinnosť priznať daň v sume 2 760 eur zo základu dane 12 000 € (18 000 / 18 x 12 x 23 %). Rovnako ako v zdaňovacom období december 2023 bude postupovať aj v zdaňovacích obdobiach december 2024, december 2025 a december 2026.

1.55   Oznámenie daňovému úradu

Spoločnosť – platiteľ DPH, poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti i nájom priestorov viacerým zdaniteľným osobám. Pre prenajímateľa bolo doteraz výhodnejšie (nízke vstupné náklady) fakturovať ho bez DPH. Pretože sa situácia zmenila, prenajímateľ sa rozhodol, že od určitého dátumu nebude nájom pre nájomcov oslobodený od dane.

Môže spoločnosť takéto rozhodnutie vykonať v priebehu kalendárneho roka a je potrebné oznámiť ho daňovému úradu?

Z ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ sa môže pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti zdaniteľnej osobe rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie ani žiadne ďalšie podmienky, čo znamená, že platiteľ sa môže takto rozhodnúť v ktoromkoľvek zdaňovacom období (nemusí to byť od začiatku kalendárneho roka a nemusí to ani byť po celý rok) a rozhodnutie môže byť individuálne – to znamená, že v zákone o DPH nie je ani podmienka, že rozhodnutie musí byť rovnaké voči všetkým nájomcom – zdaniteľným osobám.

Zákon o DPH nevyžaduje takéto rozhodnutie oznamovať správcovi dane.

1.56   Poskytovanie ubytovania

Vysokoškolský internát poskytuje počas vyučovacieho obdobia ubytovanie študentom VŠ. V rámci letných prázdnin však z dôvodu vyššej využiteľnosti kapacít poskytuje ubytovanie turistom.

Ako správne aplikovať zákon o DPH v uvedených prípadoch?

Popísané prípady budú mať principiálne rozdielny dopad na uplatnenie DPH. Spomínané ubytovanie pre študentov je potrebné považovať za dodanie služby úzko súvisiacej s výchovnými a vzdelávacími službami v zmysle § 31 ods. 2 zákona o DPH osobami poskytujúcimi výchovné a vzdelávacie služby a je oslobodené od dane.

Ak sa internát, resp. jeho časť v čase prázdnin komerčne využíva na poskytovanie ubytovacích služieb – t. j. na komerčný účel, potom je nevyhnutné poznamenať, že na tento účel by mal prevádzkovateľ internátu disponovať živnostenským oprávnením na poskytovanie ubytovacích služieb. Ubytovacie služby pre turistov budú podliehať 5 %-nej zníženej sadzbe DPH. Internát sa v danom prípade považuje za turistickú ubytovňu a zdaní sa ako turistická ubytovňa.

S účinnosťou od 1. januára 2025 totiž došlo k zmene zákona o DPH a znížená sadzba dane vo výške 5 % sa uplatní aj na služby uvedené v prílohe č. 7a zákona o DPH, t. j. ubytovacie služby s kódom 55 v štatistickej klasifikácii produktov podľa činností, tzv. CPA (napr. hotelové služby, prevádzka táborísk, ubytovacie služby v študentských domovoch a pod.).

1.57   Uplatnenie nájomného

Podnikateľ X obstaral osobný automobil za 60 000 eur, ktorý následne prenajal na štyri roky podnikateľovi Y – fyzickej osobe. Dohodnuté ročné nájomné je 16 800 eur.

Ako si bude nájomné uplatňovať podnikateľ Y v daňových výdavkoch?

Za predpokladu, že podnikateľ Y zaplatí nájomné v sume 16 800 eur za prenajatý osobný automobil, túto sumu si môže uplatniť v daňových výdavkoch. Z dôvodu, že ide o nájomné za osobný automobil so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur, je povinný sledovať vykázaný základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6) za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak vykáže základ dane (čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov) nižší ako 14 400 eur, má povinnosť zvýšiť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie o rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a sumou limitovaného nájomného 14 400 eur.

Ak teda vykáže základ dane nižší ako 14 400 eur, je povinný zvýšiť základ dane o sumu 2 400 eur (16 800 - 14 400).

1.58   Deň dodania služby

Spoločnosť ABC, s.r.o. prenajala skladové priestory inej obchodnej spoločnosti na obdobie od 1. júla 2022 – 31. decembra 2026. Dohodli sa, že prenájom nehnuteľnosti bude podliehať DPH a že odberateľ bude platiť vždy za obdobie 18 mesiacov 18 000 eur + DPH.

Ako správne posúdiť deň dodania služby a teda zároveň aj deň vzniku daňovej povinnosti k DPH na strane spoločnosti ABC, s.r.o.?

V predmetnom prípade je platba za opakovane dodávanú službu dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, preto sa služba považuje za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie služby neskončí.

Dňom dodania služby bude teda deň 30. jún 2023, 30. jún 2024, 30. jún 2025, 30. jún 2026 a 31. december 2026. Základ dane sa určí rozpočítaním dohodnutej protihodnoty na 1 mesiac a protihodnota na 1 mesiac sa prenásobí 12 mesiacmi. V deň dodania služby vznikne tak spoločnosti ABC, s.r.o. daňová povinnosť zo sumy 12 000 € [(18 000:18 mesiacov= 1 000) x 12 mesiacov].

V deň dodania 30. júna 2023, 30. júna 2024, 30. júna 2025 a 30. júna 2026 bude teda fakturovať sumu 14 760 € (12 000 € + DPH 2 760 €).

V deň skončenia dodania služby prenájmu nehnuteľnosti – t. j. 31. decembra 2026 vznikne daňová povinnosť zo sumy 6 000 € (6 mesiacov x 1 000). Za toto posledné šesťmesačné obdobie bude potrebné fakturovať sumu 7 380 € (6 000 € + DPH 1 380 €).

1.59   Zahrnutie kaucie

FO prenajíma nehnuteľnosť a nájomca FO vyplatil na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy kauciu, ktorú môže použiť na úhradu nájomného v prípade, ak nájomca neuhradí nájomné v stanovenej lehote.

Je FO povinný túto kauciu zahrnúť do zdaniteľných príjmov v roku jej prijatia?

Prijatú kauciu (zábezpeku) je potrebné posudzovať podľa podmienok uvedených v nájomnej zmluve, teda podľa skutočností, za ktorých je možné kauciu použiť a na aké účely. Ak sa nejedná o dopredu zaplatené nájomné, ale kaucia bude použitá na nájomné iba v prípade nezaplatenia nájomného zo strany nájomcu, potom príjem tejto kaucie zahrnie FO do zdaniteľných príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom bude kaucia použitá na úhradu nájomného.

1.60   Náklady na opravu

Spoločnosť s.r.o. vlastní nehnuteľnosť, ktorú prenajíma. Odpis je do výšky výnosu z prenájmu. V zmluve o prenájme je uvedené, že nájomca si robí údržbu v malom rozsahu sám. Väčšie opravy robí prenajímateľ. Nakoľko sa jedná o prenájom týkajúci sa potravinovej výroby, vykonal prenajímateľ opravy na nehnuteľnosti väčšieho rozsahu.

Sú tieto náklady na opravu daňovým nákladom?

Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovým nákladom odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku, okrem hmotného majetku poskytnutého na prenájom, pri ktorom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrnujú odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie, a ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku.

Daňový dopad v prípade opráv, resp. technického zhodnotenia prenajímaného majetku je na strane prenajímateľa striktne riešený v zákone o dani z príjmov v rámci ustanovení § 17 ods. 20 a ods. 21, avšak týka sa len prípadov, keď takýto zásah na prenajímanom majetku vykoná nájomca. V prípade vlastníka majetku (prenajímateľa) je potrebné výdavky na jeho opravu posudzovať v kontexte ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak.

Za predpokladu splnenia spomínaných podmienok je možné výdavky na opravu prenajímanej nehnuteľnosti daňovo efektívne uplatniť.

1.61   Odpísanie pohľadávky

Spoločnosť ABC, s.r.o. eviduje pohľadávku voči fyzickej osobe – podnikateľovi. Tento však v máji 2026 zomrel a dedičské konanie bolo ešte predtým, ako si spoločnosť stihla svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania, zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok.

Môže spoločnosť aj v takomto prípade pohľadávku daňovo efektívne odpísať?

Ako bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, potom je zrejmé, že pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Za týchto okolností dochádza k naplneniu podmienky ustanovenej v rámci § 19 ods. 2 písm. h) bod 3 zákona o dani z príjmov a pôjde o daňovo účinný odpis pohľadávky.

1.62   Exekuovaný dlžník

Obchodná spoločnosť disponuje v roku 2026 upovedomením exekútora, podľa ktorého exekúciu zastavil podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

Môže spoločnosť na základe tohto rozhodnutia súdu daňovo efektívne odpísať pohľadávku voči exekuovanému dlžníkovi?

Vychádzajúc z ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Zo znenia otázky je však zrejmé, že obchodná spoločnosť v postavení veriteľa nemôže zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky, ak v upovedomení o zastavení exekúcie je ako dôvod zastavenia exekúcie uvedený § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

1.63   Neuhradená časť pohľadávky

Veriteľ chce odpis neuhradenej časti pohľadávky voči dlžníkovi uplatniť v reštrukturalizácii buď v zdaňovacom období, kedy dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom, alebo v zdaňovacom období, v ktorom bude splnená pohľadávka alebo jej časť vyplývajúca z reštrukturalizačného plánu.

V ktorom zdaňovacom období uplatní veriteľ odpis neuhradenej časti pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii?

Právoplatné uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom ešte nemôže byť považované za výsledok reštrukturalizačného konania, na základe ktorého by daňovník ako veriteľ vykonal odpis pohľadávky vo výške pohľadávky alebo jej časti, ktorá nie je zahrnutá v reštrukturalizačnom pláne, podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.

Veriteľ teda uplatní odpis neuhradenej časti pohľadávky na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu v zdaňovacom období, v ktorom dlžník splnil riadne a včas voči veriteľovi pohľadávku (časť prihlásenej pohľadávky) vyplývajúcu mu z reštrukturalizačného plánu.

1.64   Neskoršie zdaňovacie obdobie

Spoločnosť XYZ, s.r.o. zistila, že právoplatným uznesením súdu bol už v uplynulom účtovnom a zdaňovacom období zrušený konkurz pre nedostatok majetku vyhlásený na jej dlžníka, pretože súd zistil, že majetok úpadcu (dlžníka) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

Môže si spoločnosť odpis pohľadávky na základe uvedených skutočností uplatniť aj v neskoršom zdaňovacom období?

Pri určení zdaňovacieho obdobia, v ktorom bude odpis pohľadávky uplatnený ako daňový výdavok, je potrebné vychádzať v prvom rade z účtovných predpisov. Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Zároveň je potrebné postupovať aj podľa § 2 písm. j) a k) zákona o dani z príjmov, kde je tiež stanovená časová a vecná súvislosť pri zistení základu dane alebo daňovej straty.

Za deň uskutočnenia účtovného prípadu v prípade odpisu pohľadávky možno považovať deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov, čo je v súlade s § 2 ods. 1 postupov účtovania. V prípadoch odpisu pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 až 6 zákona o dani z príjmov to znamená, že účtovný odpis pohľadávky by sa mal správne uskutočniť v tom účtovnom a zdaňovacom období, kedy nastala právoplatnosť dokladov (uznesení súdov), ktorými sa preukazuje odpis pohľadávky.

V predmetnom prípade spoločnosť XYZ, s.r.o. odpis pohľadávky zaúčtuje a vykáže ako opravu chýb minulých účtovných období v tom účtovnom období, kedy tieto skutočnosti zistila. Podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 zákona o dani z príjmov je takýto odpis pohľadávky daňovo účinný, za predpokladu, že spoločnosť túto skutočnosť preukáže právoplatným uznesením súdu zverejnenom v Obchodnom vestníku. V súlade s § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov by spoločnosť mala v takomto prípade podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým vecne a časovo súvisí právoplatnosť dokladov, ktorými preukazuje daňovo účinný odpis pohľadávky. Keďže sa ale jedná o prípad, kedy spoločnosť vo vecne a časovo príslušnom zdaňovacom období zahrnula do výsledku hospodárenia nižšie náklady, ako jej to vyplývalo z účtovných predpisov, môže využiť ustanovenie § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, čo znamená, že dodatočné daňové priznanie nepodá. Odpis pohľadávky ako daňový náklad je súčasťou základu dane v zdaňovacom období, v ktorom je o ňom účtované ako o oprave chýb minulých účtovných období. Ak oprava chýb je účtovaná priamo do nákladov, spoločnosť ponechá tento náklad v základe dane, nepredstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v daňovom priznaní.

Ak oprava chýb je účtovaná na účet nerozdelený zisk minulých rokov, spoločnosť odpis pohľadávky uplatní vo forme položky znižujúcej výsledok hospodárenia v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom je o oprave chyby účtované.

1.65   Predaj príslušenstva pohľadávky

Spoločnosť predala v roku 2026 príslušenstvo pohľadávky charakteru „úroku z omeškania“ v menovitej hodnote 1 200 eur za 500 eur o ktorom účtovala do výnosov ešte v roku 2025.

Aký výdavok si môže uplatniť spoločnosť pri predaji príslušenstva pohľadávky v roku 2026?

Spoločnosť môže uplatniť pri predaji príslušenstva pohľadávky v roku 2026 výdavok do výšky príjmu z predaja (500 eur), pretože u veriteľa v čase vzniku (v roku 2025) bolo príslušenstvo zahrnuté do zdaniteľných príjmov.

1.66   Poskytnutie pôžičky

Spoločnosť XYZ, a. s. poskytla svojmu obchodnému partnerovi ešte v roku 2023 pôžičku vo výške 2 400 eur. Pohľadávku z titulu istiny uvedenej pôžičky v menovitej hodnote 2 400 eur v roku 2026 predala za 2 000 eur.

Aký dopad na daň z príjmov bude mať uvedená skutočnosť?

Za predpokladu, že v prípade spoločnosti XYZ, a. s. ide o bežný podnikateľský subjekt, ktorý nie je bankou ani pobočkou zahraničnej banky, ani daňovníkom poskytujúcim spotrebiteľské úvery, bude daňovým nákladom pri predaji takejto pohľadávky len výdavok do výšky príjmu z postúpenia (suma 2 000 eur). Rozdiel (strata) vo výške 400 eur (2 400 – 2 000) bude teda položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.67   Menovitá hodnota pohľadávky

Obchodná spoločnosť ABC, s.r.o. eviduje pohľadávku v menovitej hodnote 6 400 eur, ktorej splatnosť nastala v marci 2024. Túto pohľadávku postúpila 20. apríla 2026 inej spoločnosti za dohodnutú sumu 5 000 eur.

Akú hodnotu pohľadávky si môže spoločnosť ABC, s.r.o. uplatniť do daňových výdavkov?

Zákon o dani z príjmov v podstate umožňuje spoločnosti ABC, s.r.o. sa rozhodnúť, akým spôsobom bude pri uplatňovaní nákladu pri predaji pohľadávky postupovať. Buď bude pre ňu výhodnejší náklad v sume dosiahnutého príjmu z predaja vo výške 5 000 eur, alebo náklad vo výške opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok. Nakoľko predmetná pohľadávka je viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní po splatnosti, bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je nepremlčaná, daňovým výdavkom by v zmysle ustanovenia § 20 ods. 14 písm. b) ZDP bola tvorba opravnej položky vo výške 50 % (čo je suma 3 200 eur z menovitej hodnoty pohľadávky vo výške 6 400 eur).

Pre spoločnosť ABC, s.r.o. sa tak javí výhodnejšie uplatniť výdavok do výšky príjmu plynúceho z predaja (5 000 eur). Rozdiel menovitej hodnoty pohľadávky (6 400 eur) a príjmu z predaja (5 000 eur) vo výške 1 400 eur, ako strata z predaja pohľadávky, nebude daňovo uplatniteľným výdavkom.

1.68   Odpis príslušenstva pohľadávky

Obchodná spoločnosť ALFA, a. s. zaúčtovala v roku 2025 do výnosov úrok z omeškania vo výške 450 eur k pohľadávke za tovar splatnej v októbri 2023.

V ktorom roku bude môcť spoločnosť zahrnúť do daňových výdavkov odpis príslušenstva pohľadávky?

Z dôvodu, že pohľadávka, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, bude viac ako 1 080 dní po splatnosti až v októbri 2026 a úrok z omeškania bol zahrnutý u spoločnosti ALFA, a. s. do zdaniteľných príjmov v čase vzniku (v roku 2025), odpis príslušenstva pohľadávky charakteru úroku z omeškania bude daňovým výdavkom najskôr v zdaňovacom období roku 2026.

1.69   Daňová uplatniteľnosť

Spoločnosť ABC, s.r.o., ktorá nie je bankou ani pobočkou zahraničnej banky, ani daňovníkom, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery, evidovala z roku 2025 pohľadávku charakteru istiny z pôžičky v menovitej hodnote 2 000 eur, ktorú jej dlžník v stanovenej lehote splatnosti neuhradil v plnej výške. Na dlžníka bola koncom roka 2026 povolená reštrukturalizácia. Spoločnosť ABC, s.r.o. túto pohľadávku prihlásila v zákonnej lehote. K 31. decembru 2026 vytvorí k pohľadávke opravnú položku vo výške 100 % obstarávacej ceny (2 000 eur).

Bude v tomto prípade tvorba opravnej položky k pohľadávke daňovo uplatniteľná?

Vychádzajúc z ustanovenia § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov tvorba opravnej položky k pohľadávkam charakteru istiny z pôžičky voči dlžníkovi v konkurze a reštrukturalizácii u bežných podnikateľských subjektov nie je daňovým výdavkom. To znamená, že vytvorená opravná položka nemôže byť daňovým výdavkom spoločnosti ABC, s.r.o. a bude tak položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.70   Zahrnovanie dotácie

Živnostník Pavol účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva získal v januári roku 2026 zo štátneho rozpočtu dotáciu na obstaranie obrábacieho stroja vo výške 6 000 eur. Rovnako v januári 2026 tento stroj aj obstaral, a to v hodnote 15 000 eur. Stroj je zaradený do 2. odpisovej skupiny, rozhodol sa uplatňovať rovnomerný odpis.

Akým spôsobom bude živnostník zahrňovať prijatú dotáciu do základu dane?

V danom prípade ide o majetok zaradený do 2. odpisovej skupiny, t. j. doba odpisovania je 6 rokov. Ročný odpis pri rovnomernom odpisovaní predstavuje 2 500 (15 000/6). Živnostník však prijal dotáciu len v sume 6 000 eur, t. j. bola mu poskytnutá len vo výške zodpovedajúcej dvom pätinám obstarávacej ceny obrábacieho stroja.

Z tohto dôvodu bude počas doby odpisovania (2026 až 2031) zahrňovať dotáciu do zdaniteľných príjmov ročne v sume 1 000 eur, t. j. sumu zodpovedajúcu dvom pätinám rovnomerného ročného odpisu.

1.71   Uplatnená výška odpisov

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť zomrel 24. 4. 2026. V obchodnom majetku mal zaradené motorové vozidlo obstarané v roku 2025, z ktorého uplatňoval daňové odpisy. Po úmrtí daňovníka pokračuje v jeho živnosti syn.

Akú výšku odpisov si môže syn uplatniť v daňových výdavkoch pri príjmoch z podnikania za rok 2026?

Daňovník ako pokračovateľ v živnosti po smrti svojho otca môže uplatniť zvyšnú časť ročného odpisu vypočítaného za príslušné zdaňovacie obdobie pripadajúcu na 9 mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti, ak budú splnené aj ostatné podmienky uplatnenia daňového odpisu, a to účtovanie alebo evidovanie majetku k 31. 12. 2026 a používanie majetku na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka.

1.72   Uplatnenie odpisu majetku

Podnikateľ obstaral a zaradil do užívania v máji 2024 prístroj s dobou odpisovania 4 roky. V roku 2024 začal uplatňovať rovnomerné odpisy. Počas roku 2026 tento majetok nebude vôbec využívať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, nakoľko predmetnú činnosť nevykonáva. Predmetný majetok bude mať k 31. 12. 2026 stále zaradený v obchodnom majetku.

Bude môcť podnikateľ uplatniť v daňových výdavkoch za rok 2026 odpis majetku?

Daňovník je povinný prerušiť odpisovanie majetku v zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nevyužíva na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z uvedeného dôvodu nemôže v zdaňovacom období 2026 uplatniť odpis stroja do daňových výdavkov.

1.73   Zahrnutie celej sumy

Podnikateľ X uzatvoril v januári 2025 nájomnú zmluvu so spoločnosťou XYZ, s.r.o. na prenájom skladu na 3 roky (na roky 2025 až 2027). Nájomné bolo dohodnuté v nájomnej zmluve v sume 250 eur mesačne. Nájomca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a v roku 2025 nezaplatil žiadne nájomné, v roku 2026 zaplatil nájomné vo výške 4 000 eur a v roku 2027 zaplatí 2 400 eur.

Môže si podnikateľ zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného do daňových výdavkov v zdaňovacom období 2026 a 2027?

Z dôvodu, že podnikateľ – nájomca, platí nájomné právnickej osobe, nie je povinný výdavky na nájomné časovo rozlišovať a môže si do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu zaplateného nájomného. Znamená to, že za rok 2025 si nemohol uplatniť žiadnu sumu nájomného do daňových výdavkov (nakoľko žiadnu neuhradil), za rok 2026 si mohol uplatniť sumu skutočne zaplateného nájomného 4 000 eur a v roku 2027 si bude môcť uplatniť v daňových výdavkoch sumu 2 400 eur.

1.74   Dlžník v konkurze

Spoločnosť GAMA, a. s. obstarala v roku 2024 pohľadávku v obstarávacej cene 2 000 eur, ktorú uhradila pôvodnému veriteľovi v plnej výške. Keďže v priebehu augusta 2025 bol na dlžníka vyhlásený konkurz, spoločnosť pohľadávku v zmysle príslušných právnych predpisov riadne prihlásila a k 31. decembru 2025 vytvorila k pohľadávke opravnú položku v plnej výške – t. j. 2 000 eur.

Aký daňový dopad by mal prípadný predaj uvedenej pohľadávky počas roku 2026 za 1 500 eur?

Z dôvodu, že spoločnosť GAMA, a. s. pohľadávku nadobudnutú postúpením pôvodnému veriteľovi uhradila v roku 2024 v plnej výške, pri jej prípadnom predaji počas roku 2026 bude daňovým výdavkom celá obstarávacia cena pohľadávky vo výške 2 000 eur. Uvedené platí z toho dôvodu, že vytvorená opravná položka k predmetnej pohľadávke je daňovo uznaná aj v znení ustanovenia § 20 ods. 10 ZDP.

1.75   Platenie poistného

Spoločnosť zaplatila konateľovi zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti.

Budú výdavky na platenie poistného daňovými výdavkami spoločnosti?

Poistné platené zamestnávateľom na základe poistnej zmluvy, ktorú zamestnávateľ uzavrel s komerčnou poisťovňou na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi predstavenstva, dozornej rady a konateľmi spoločnosti nie je možné považovať za poistné, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť, a preto poistné platené za tento druh poistenia je dobrovoľným plnením zamestnávateľa. Uvedený výdavok možno na strane zamestnávateľa považovať za daňový výdavok v prípade, ak toto nepeňažné plnenie je súčasťou zdaniteľnej mzdy zamestnanca a vymeriavacích základov pre povinné zdravotné a sociálne poistenie a poskytnutie benefitu je upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

1.76   Výdavky u zamestnávateľa

Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie.

Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?

Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu – príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa zákona o dani z príjmov považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.

1.77   Poskytovanie reklamných predmetov

Spoločnosť je výrobcom vína. Poskytuje ako reklamné predmety (v hodnote do 17 eur za jeden predmet). Vykáže účtovnú a daňovú stratu.

Môže si spoločnosť uplatňovať vlastné výrobky (víno) obchodným partnerom bez obmedzenia?

Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn. aj v prípade vykázania daňovej straty si môže uplatniť ako reklamné predmety alkoholické nápoje z vlastnej produkcie.

1.78   Samozdanenie

Slovenský platiteľ si objednal reklamné služby u podnikateľa, registrovaného na DPH a usadeného v Maďarsku. Maďarská zahraničná osoba tieto služby fakturovala bez DPH.

Má slovenský platiteľ cezhraničné služby samozdaniť?

Áno, miesto dodania reklamných služieb sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. miesto dodania je v SR (podľa usadenia odberateľa). Slovenský platiteľ, ktorý je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69 ods. 3 zákona o DPH – t. z. samozdaní túto službu.

1.79   Fľašované víno

Podnikateľ poskytol ku koncu roku svojim obchodným partnerom reklamné predmety vo forme fľašovaného vína v cene 15 €/ks. U podnikateľa nie je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Podnikateľ si objednal 300 ks spomínaných fliaš. Základ dane za tento rok dosiahne podnikateľ vo výške 32 000 €.

Ako sa uvedené prejaví pri vyplňovaní daňového priznania?

Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na reprezentáciu okrem výdavkov (nákladov) na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa okrem iného nepovažujú ani alkoholické nápoje okrem vína (alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Uvedené obmedzenie sa však nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti. Tzn., že u podnikateľa, u ktorého nie je výroba vína hlavným predmetom činnosti, je možné uznať náklady (výdavky) na víno ako reklamný predmet v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jedno víno, v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Výdavky podnikateľa súvisiace s obstaraním spomínaných fliaš vína činili teda 4 500 €.

Nakoľko 5 % zo základu dane z príjmov predstavuje sumu 1 600 €, len do tejto výšky si bude môcť podnikateľ ponechať výdavky na tieto reklamné predmety ako daňovo efektívne. Zvyšná suma 2 900 € bude tak jeho nedaňovým výdavkom.

1.80   Obstaranie cien

Spoločnosť pôsobiaca v oblasti maloobchodného predaja zorganizovala akciu na podporu predaja svojich výrobkov. Akcia spočívala v tom, že ak zákazník vrátil obal predmetného výrobku, tento bol zahrnutý do zlosovania.

Bude môcť obchodná spoločnosť uplatniť výdavky spojené s obstaraním cien pre výhercov zlosovateľnej súťaže?

V predmetnom prípade budú výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

1.81   Zvýšenie ceny

Obchodná spoločnosť zakúpila koncom roka nové auto. Následne si objedala u reklamnej agentúry polep auta reklamou, na ktorej boli vyobrazené základné produkty, ktoré spoločnosť predáva.

Je nutné o náklady na spomínanú službu (grafická príprava + samotný polep auta) zvýšiť cenu automobilu alebo sú to služby, ktoré sa účtujú na účet 518?

Na základe ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sa technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku je však možné považovať aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

V predmetnom prípade však nejde o výdavky, ktoré by mali charakter dokončenej nadstavby, prístavby, resp. stavebných úprav, rekonštrukcie alebo modernizácie. Rekonštrukciou sa totiž na uvedené účely rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov a modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

V uvedenom prípade tak pôjde o výdavky na reklamné služby v zmysle § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, ktoré sú účtované na účet 518 a ktoré za predpokladu splnenia podmienok ustanovených prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov budú daňovo uplatniteľné.

1.82   Reklamné predmety

Spoločnosť OMEGA, s.r.o. si dala vyrobiť reklamnej agentúre dáždniky, ktoré obsahovali obchodné meno spoločnosti. Tieto poskytla vybraným zamestnancom jej obchodných partnerov. Cena za jeden kus dáždnika aj s potlačou bola 20 eur.

Môže si spoločnosť daňovo uplatniť aspoň sumu 3 eura/kus?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou OMEGA, s.r.o. na prezentáciu jej obchodného mena prostredníctvom reklamného predmetu – dáždnika s potlačou nemôže byť uplatniteľným daňovým výdavkom v žiadnej sume – t. z. ani z rozdielu medzi skutočnou cenou za 1 kus dáždnika a zákonom ustanoveným limitom vo výške 17 eur/ks. Takýto postup zákon o dani z príjmov totiž neumožňuje.

1.83   DPH na výstupe

Spoločnosť - platiteľ DPH, za účelom podpory predaja svojho tovaru vyhlásila verejnú reklamnú súťaž organizovanú pre svojich zákazníkov. Na základe podmienok súťaže výherca získa nepeňažnú výhru. Platiteľ dane povinný odviesť pri odovzdaní nepeňažnej výhry výhercovi reklamnej súťaže DPH na výstupe.

Je možné DPH na výstupe považovať za daňový výdavok na reklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov?

Výdavky na obstaranie tovaru, ktorý spoločnosť poskytne ako cenu do reklamnej súťaže, ktorá bude vyhlásená za účelom podpory predaja tovarov spoločnosti a zvýšenia jej tržieb, možno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

Nakoľko spoločnosť organizuje reklamnú akciu za účelom zvýšenia svojich tržieb, pri obstaraní cien do súťaže je oprávnená odpočítať si na vstupe DPH pri splnení podmienok na odpočítanie dane na vstupe ustanovených v zákone o DPH. V zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH, ak platiteľ dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe tohto tovaru za dodanie tovaru bola daň čiastočne alebo úplne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. V zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi vznikne spoločnosti povinnosť odviesť DPH na výstupe vo výške vypočítanej podľa platnej sadzby dane. V súlade s platnými postupmi účtovania zaúčtuje túto DPH na stranu D účtu 343 – DPH so súvzťažným zápisom na účte nákladov na strane MD.

Podľa § 21 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je DPH u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov a s výnimkou dodatočne vyrubenej DPH za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad.

Na základe doteraz uvedeného, DPH účtovaná do nákladov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť na výstupe pri odovzdaní výhry výhercovi, je nedaňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. i) ZDP.

Nakoľko si platiteľ dane v súlade so zákonom o DPH z tovaru, ktorý obstaral ako cenu do súťaže, uplatnil odpočet DPH na vstupe, následne je povinný v zmysle zákona o DPH pri odovzdaní výhry výhercovi odviesť DPH aj na výstupe. 

1.84   Vypožičané vozidlo

Živnostník použil na pracovnú cestu osobné motorové vozidlo vypožičané od svojho brata.

Môže si živnostník do daňových výdavkov uplatniť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy?

Nie, zákon o dani z príjmov takúto možnosť nepripúšťa. Živnostník totiž nepoužil na pracovnej ceste vlastné osobné motorové vozidlo, ale osobné motorové vozidlo vypožičané.

1.85   Zľavy a bonusy

Spoločnosť ALFA, a. s., zaoberajúca sa predajom motorových vozidiel, poskytuje svojim zákazníkom bonusy pri splnení konkrétnych podmienok, napr. zákazník pri kúpe akciového auta dostane k tomuto autu pneumatiky zdarma alebo mu bude poskytnutá predĺžená záruka za zvýhodnenú cenu 1 euro.

Sú takto poskytnuté zľavy, resp. bonusy u predajcu uznané za daňové výdavky?

V zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ je zľava z ceny súčasťou tržieb a účtuje sa ako zníženie ceny za účelom poskytnutia zvýhodnených podmienok pre odberateľa, napríklad zľava z ceny za odobraté množstvo, zľava z ceny z dôvodu urýchlenej platby, zľava z ceny z dôvodu podieľania sa na reklame výrobku, tovaru alebo služby. Za zľavu z ceny sa nepovažuje nepeňažné dodanie iného druhu ako je poskytovaný tovar, výrobok alebo služba, napríklad tovar zdarma a prezentačné akcie. V nadväznosti na uvedené, ak spoločnosť poskytne zákazníkovi pri kúpe auta:

▪    pneumatiky zadarmo, nejedná sa v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ o zľavu z ceny. Vyradenie pneumatík z účtovníctva účtovná jednotka zaúčtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť;

▪    predĺženú záruku za zvýhodnenú cenu, ide o zľavu z ceny, ktorá je v zmysle § 74 ods. 2 postupov účtovania v PÚ súčasťou tržieb z predaja tejto služby.

V súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.

Podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.

Poskytnutie tovaru zadarmo (pneumatiky zadarmo), ktoré predajca motorových vozidiel poskytne zákazníkovi pri kúpe auta pri splnení konkrétnych podmienok, je možné považovať za marketingový nástroj vynaložený predajcom za účelom podpory predaja, z dôvodu ovplyvnenia správania zákazníka, aby aj v budúcnosti využil jeho služby a možno ho považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. k) ZDP.

Poskytnutie zľavy z ceny (predĺženie záruky za zvýhodnenú cenu) je u predajcu motorových vozidiel súčasťou tržieb a do základu dane vstupuje v súlade s účtovníctvom v nadväznosti na § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

1.86   Súdny poplatok

V roku 2025 bola vo firme krádež tovaru, v roku 2026 obvinili páchateľov a firma sa začala súdiť. Na základe výzvy firma musela za návrh konania zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 600 eur.

Je tento súdny poplatok náklad bežného roka?

Vo všeobecnosti predstavuje poplatok povinnú platbu, ktorú je povinná platiť právnická, resp. fyzická osoba za ňou požadovaný a v jej prospech vykonaný úkon alebo činnosť. Z ekonomického aspektu predstavuje poplatok povinnú peňažnú platbu požadovanú štátom alebo iným verejnoprávnym subjektom v súvislosti s činnosťou príslušného orgánu alebo jeho organizačnou zložkou, ktorá sa uskutočňuje z podnetu povinného subjektu alebo v jeho záujme.

Súdne poplatky upravuje zákon o súdnych poplatkoch. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Súdne poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. je možné ako daňové výdavky uplatniť aj poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani z príjmov. Možno predpokladať, že v predmetnom prípade sú splnené podmienky ustanovené prostredníctvom § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, a teda je možné spomínané súdne poplatky v roku 2026 daňovo efektívne uplatniť.

Firma totiž takýmto úkonom (súdnym konaním) deklaruje snahu získať náhradu škody, resp. majetku voči zodpovednej osobe, ktorý by bol jej zdaniteľným výnosom (príjmom).

1.87   Tvorba opravnej položky

Daňovník v marci 2026 zaúčtoval do výnosov pohľadávku v hodnote 5 000 eur. Ku koncu zdaňovacieho obdobia daňovník vyhodnotil, že ide o rizikovú pohľadávku, ktorú dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a v účtovníctve zaúčtoval opravnú položku vo výške 5 000 eur. Za zdaňovacie obdobie 2026 dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške 43 160 eur.

Ako bude postupovať daňovník pri uplatnení tvorby opravnej položky v daňových výdavkoch?

Ku koncu zdaňovacieho obdobia bola pohľadávka po splatnosti menej ako 360 dní, t. j. do základu dane si nemôže zahrnúť tvorbu opravnej položky podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Avšak v roku 2026 daňovník splnil zákonnú definíciu mikrodaňovníka a v súlade s ustanovením § 20 ods. 23 zákona o dani z príjmov je účtovná opravná položka považovaná za daňovú opravnú položku a v plnej výške je uznaná za daňový výdavok. 

1.88   Opätovné postúpenie pohľadávky

Spoločnosť ABC, s.r.o. nadobudla postúpením pohľadávku za cenu 2 000 eur. Pôvodnému veriteľovi však uhradila iba 1 500 eur. Dlžník je v reštrukturalizačnom konaní. Túto pohľadávku ďalej postúpila za 1 750 eur.

V akej hodnote môže spoločnosť ABC, s.r.o. odpísať pohľadávku pri jej opätovnom postúpení?

Daňovým výdavkom nie je podľa § 21 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku pre tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12 zákona o dani z príjmov, pri ktorej sa za daňový výdavok považuje obstarávacia cena len do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12 spomínaného právneho predpisu.

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok prihlásených v lehote určenej podľa osobitného predpisu vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.

Spoločnosť ABC, s.r.o. nadobudla pohľadávku postúpením v obstarávacej cene 2 000 eur, pričom uhradila len 1 500 eur. Z dôvodu, že dlžník vstúpil do reštrukturalizačného konania, spoločnosť ABC, s.r.o. môže tvoriť daňovo uznanú opravnú položku – avšak len vo výške 1 500 eur.

Keďže spoločnosť ABC, s.r.o. následne postúpila pohľadávku za sumu 1 750 eur, dosiahla z postúpenia pohľadávky účtovnú stratu vo výške 250 eur.

Nakoľko však spoločnosť ABC, s.r.o. uhradila pohľadávku pôvodnému veriteľovi iba vo výške 1 500 eur, môže si do daňových výdavkov pri ďalšom postúpení pohľadávky uplatniť iba uhradenú obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 1 500 eur, t. j. v sume tvorby opravnej položky.

1.89   Poplatok za komunálny odpad

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaplatila obci poplatok za komunálny odpad vo výške 220 eur. Spoločnosť je podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku poplatníkom tohto poplatku.

Môže si spoločnosť tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov?

Áno môže. Právna opora takéhoto postupu je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je okrem iného aj miestny poplatok za komunálny odpad daňovo uplatniteľným výdavkom poplatníka.

1.90   Správa daní

Živnostník používal počas roku 2025 na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, pričom nezaplatil v roku 2026 daň z motorových vozidiel za toto vozidlo za rok 2025. Pri daňovej kontrole za rok 2025 mu boli tieto náklady (cestovné náhrady) vylúčené z daňových výdavkov.

Bol postup pracovníkov správy daní správny?

Predovšetkým je potrebné skonštatovať, že uplatňovanie cestovných náhrad, ako aj výdavkov na cestovanie pri používaní vlastného osobného motorového vozidla nezaradeného do obchodného majetku zákon o dani z príjmov a ani iný žiadny právny predpis nepodmieňuje zaplatením dane z motorových vozidiel. Z tohto dôvodu výdavky na cestovné náhrady živnostníka mohli byť daňovo uplatniteľné za rok 2025. Pri nesplnení si povinnosti podania daňového priznania k dani z motorových vozidiel a zaplatenia tejto dane by mala byť daňovníkovi zo strany správcu dane vyrubená sankcia.

To znamená, že v zdaňovacom období 2025 si uplatniť cestovné náhrady za používanie tohto motorového vozidla mohol, napriek skutočnosti, že nemal zaplatenú daň z motorových vozidiel.

1.91   Pestovateľské celky

Daňovník v súvislosti s charakterom svojej podnikateľskej činnosti vysadil na pozemku ovocný sad a vinič.

Môže začať daňovník tieto pestovateľské celky odpisovať do daňových nákladov?

Pre účely zákona o dani z príjmov sa bude môcť ovocný sad považovať za hmotný majetok odpisovaný podľa tohto zákona len vtedy, ak spĺňa nasledujúce podmienky:

▪    ovocné stromy v rámci ovocného sadu sú vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,

▪    ovocné kríky v rámci ovocného sadu sú vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1 000 kríkov na 1 ha.

Vinice sú v zmysle § 22 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov považované za hmotný majetok odpisovaný pre účely tohto zákona bez ďalšieho obmedzenia. Ovocný sad ako aj vinice musia však spĺňať podmienku doby plodnosti dlhšej ako tri roky.

Čo sa však týka samotnej možnosti uplatňovania odpisov z predmetných pestovateľských celkov trvalých porastov, je nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého sú z odpisovania vylúčené pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu.

Z uvedeného je zrejmé, že tieto pestovateľské celky trvalých porastov je možné začať odpisovať až vtedy, keď začnú prinášať úrodu, t. j. rodiť. To znamená, že mladé pestovateľské celky, ktoré ešte plodonosný vek nedosiahli, sa neodpisujú.

1.92   Koeficient DPH

Obchodná spoločnosť predala v roku 2026 obchodný podiel v spoločnosti ABC, s.r.o. Ide z pohľadu problematiky DPH o činnosť oslobodenú od dane.

Bude musieť spoločnosť v nasledujúcich obdobiach používať na odpočítavanie DPH koeficient?

Finančné činnosti patria medzi činnosti oslobodené od dane, ich dodanie (realizácia) má u platiteľa dane vplyv na výšku odpočítanej dane z tovarov a služieb nakúpených za účelom jeho podnikania, s výnimkou prípadov, ak ich platiteľ poskytuje príležitostne. Podľa § 50 ods. 2 písm. c) zákona o DPH do koeficientu pre určenie pomernej výšky odpočítanej dane sa totiž nezapočítavajú výnosy (príjmy) z finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39 zákona o DPH, ak ich platiteľ poskytol príležitostne. Pre úplnosť možno dodať, že pojem „príležitostné transakcie“ zákon o DPH nedefinuje.

Vo všeobecnosti za príležitostné transakcie je možné považovať napr. tie, ktoré nemajú charakter hlavnej činnosti platiteľa, netvoria značnú časť z celkového obratu platiteľa, platiteľ dane ich nevykonáva opakovane a pri ktorých platiteľ dane nemá opakujúce sa náklady a súvisiace náklady netvoria značnú časť celkových nákladov.

1.93   DPH z dodaných faktúr

Slovenská spoločnosť ABC, s.r.o. - platiteľ DPH na Slovensku dostáva faktúry za prepravu zo Slovenska do Francúzska od slovenského prepravcu so slovenskou DPH. Na základe dohody, že niektoré náklady na prepravu bude znášať francúzsky odberateľ, ich refakturuje francúzskej firme, ktorá je platiteľ DPH vo Francúzsku. Faktúry vystavené na francúzskeho odberateľa s refakturovanou prepravou majú byť so slovenskou DPH.

Ako ich spoločnosť ABC, s.r.o. dostáva? Uplatňuje si DPH alebo bez DPH? Bude mať spoločnosť ABC, s.r.o. nárok na uplatnenie slovenskej DPH z dodaných faktúr?

Podľa § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ďalej v zmysle § 15 ods. 1 zákona o DPH platí, že miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že faktúru za prepravné služby pre francúzsku zdaniteľnú osobu bude slovenská spoločnosť ABC, s.r.o. vystavovať bez DPH.

DPH z dodanej faktúry od slovenského prepravcu si spoločnosť ABC, s.r.o. môže uplatniť na odpočítanie za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 a § 51 zákona o DPH.

1.94   Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste

Domnievame sa, že vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste pre podnikateľa, t. j. živnostníka – SZČO, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V § 14 zákona o cestovných náhradách sa síce píše iba o zamestnancovi, ale SZČO je v zákone na tej iste úrovni ako zamestnanec.

Je uvedené tvrdenie správne?

Z pohľadu zamestnávateľa sa daňové uplatnenie cestovných náhrad rieši v kontexte s ustanovením § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov – t. z. daňovým výdavkom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

SZČO (daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) však daňovú uplatniteľnosť výdavkov (nákladov) vynaložených v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, posudzuje podľa iného ustanovenia – a to v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Vychádzajúc z jeho znenia môže síce do daňových výdavkov uplatniť tieto výdavky najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Avšak ďalej v tomto ustanovení je taxatívny výpočet výdavkov, ktoré takýmto spôsobom môže uplatniť – a to konkrétne na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.

Vreckové v rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov spomenuté nie je, a teda do daňových výdavkov si daňovník (podnikateľ resp. SZČO) vreckové zahrnúť nemôže.

1.95   Automobil v obchodnom majetku

Podnikateľ chce v roku 2026 chce vložiť do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2025 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely.

V akej vstupnej cene zaradí podnikateľ auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?

Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2025. Rok 2026 je druhým rokom odpisovania.

Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2026 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).

1.96   Dopad na základ dane

Podnikateľ Juraj uplatňuje výdavky percentom z príjmov. Voči podnikateľovi Karolovi eviduje pohľadávku, ktorej menovitá hodnota je 5 000 eur. Ide o vlastnú pohľadávku podnikateľa Juraja z obchodno-záväzkových vzťahov. Počas roku 2026 plánuje túto pohľadávku vyradiť.

Aký dopad to bude mať na jeho základ dane z príjmov?

Podnikateľ Juraj v roku 2026 v evidencii o pohľadávkach zaeviduje zánik pohľadávky v sume 5 000 eur. Za predpokladu, že sa jedná o pohľadávku, pri ktorej nie sú splnené podmienky daňovej uznateľnosti podľa § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode zákona o dani z príjmov, bude musieť o sumu menovitej hodnoty tejto pohľadávky (5 000 eur) zvýšiť svoje príjmy a z takto zvýšených príjmov vypočíta percentuálne výdavky.

1.97   Prípadný predaj pohľadávky

Spoločnosť GAMA, a. s. obstarala v roku 2024 pohľadávku v obstarávacej cene 2 000 eur, ktorú uhradila pôvodnému veriteľovi v plnej výške.

Aký daňový dopad by mal prípadný predaj uvedenej pohľadávky počas roku 2026 za 1 500 eur?

Daňovým výdavkom pri predaji pohľadávky (dlžník nebol v konkurze ani v reštrukturalizácii) je hodnota pohľadávky len do výšky príjmu z ďalšieho predaja bez ohľadu na skutočnosť, či pohľadávka bola alebo nebola pôvodnému veriteľovi uhradená. Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky a príjmom z predaja (2 000 – 1 500 = 500 eur) bude nedaňovým výdavkom spoločnosti GAMA, a. s., položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia.

1.98   Pohľadávka za službu

Firma XYZ, s.r.o. eviduje ku dňu 31. 12. 2026 pohľadávku za službu splatnú v septembri 2023 v menovitej hodnote 750 eur.

Bude daňovým výdavkom opravná položka vytvorená v účtovníctve k 31. 12. 2026 v sume 750 eur?

Uvedená pohľadávka bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, je nepremlčaná, riziková a je po splatnosti viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní. Z ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovo uplatniteľným výdavkom k 31. 12. 2026 môže byť opravná položka len do výšky 50 % (t. j. v sume 375 eur). Ak spoločnosť k 31. 12. 2026 vytvorí v účtovníctve opravnú položku vo výške 100 %, zvyšných 50 % výšky opravnej položky bude položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia v rámci tlačiva daňového priznania.

Túto časť opravnej položky si bude môcť firma XYZ, s.r.o. uplatniť do daňových nákladov až v roku 2027.

1.99   Príjem z prevodu obchodného podielu

Pán Juraj nadobudol v obchodnej spoločnosti ABC, s.r.o. obchodný podiel dňa 10. septembra 2003. Dňa 29. apríla 2006 odkúpil od jedného zo spoločníkov jeho obchodný podiel. Tento svoj obchodný podiel predal 14. mája 2026.

Bude príjem z prevodu obchodného podielu oslobodený od dane z príjmov?

Na základe ustanovenia § 114 Obchodného zákonníka má spoločník len jeden obchodný podiel, ktorý v tomto prípade nadobudol dňa 10. septembra 2003. Bez ohľadu na skutočnosť, že pán Juraj odkúpil 29. apríla 2006 obchodný podiel od druhého spoločníka, stále má pán Juraj len jeden obchodný podiel a pre daňové účely je momentom nadobudnutia tohto obchodného podielu deň 10. september 2003. Uvedený príjem z predaja obchodného podielu plynúci v roku 2026 je teda potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 52 ods. 21 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 366/1999 Z. z. a keďže medzi nadobudnutím obchodného podielu daňovníka a jeho predajom prešlo viac ako päť rokov, bude príjem z predaja obchodného podielu plynúci pánovi Jurajovi v roku 2026 oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb.

1.100 Samostatný hmotný majetok

Podnikateľ je vlastníkom budovy, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Uvedenú budovu využíva na prenájom a má ju zaradenú v obchodnom majetku. Podnikateľ na budove vykonal rekonštrukciu v hodnote 4 150 eur.

Je toto technické zhodnotenie súčasťou vstupnej ceny budovy, alebo ho musí podnikateľ zaradiť ako samostatný hmotný majetok odpisovaný?

Z dôvodu, že technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur patrí medzi tzv. „iný hmotný odpisovaný majetok“, spomínané technické zhodnotenie podnikateľ zaradí ako samostatný hmotný majetok do odpisovej skupiny 2. s dobou odpisovania 6 rokov.

1.101 Daňová strata

Podnikateľ obstaral a zaradil do užívania v marci 2026 osobný automobil so vstupnou cenou 64 560 eur.

Ak za zdaňovacie obdobie 2026 vykáže daňovú stratu, vznikne podnikateľovi povinnosť nejakým spôsobom ju upravovať?

Za predpokladu, že podnikateľ za zdaňovacie obdobie 2026 vykáže daňovú stratu, teda základ dane nižší ako 12 000 eur, potom mu vznikne povinnosť upraviť (znížiť) vykázanú stratu, a to o sumu 3 450 eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne uplatneným daňovým odpisom z osobného automobilu 13 450 eur (za 10 mesiacov od jeho zaradenia do užívania) a sumou odpisu vypočítaného z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur, čo je 10 000 eur.

1.102 Zaplatená DPH

Platiteľ DPH nakúpil občerstvenie pre svojich obchodných partnerov. Nemá nárok na odpočítanie DPH z nakúpeného občerstvenia.

Môže platiteľ túto zaplatenú DPH zahrnúť do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že výdavky na reprezentáciu nie sú daňovo uplatniteľnými výdavkami, aj zaplatená DPH nie je daňovým výdavkom.

1.103 Prezentácia výrobkov

Spoločnosť zorganizovala prezentáciu svojich výrobkov za účasti obchodných partnerov. Organizovaním akcie bola poverená externá firma, ktorá si vyúčtovala náklady na poskytnuté služby za jednotlivé časti programu a províziu z celkových nákladov za akciu. Išlo o nasledovné druhy nákladov:

•    ubytovanie, podanie obeda a večere vrátane nápojov,

•    prenájom priestorov za účelom zorganizovania prezentácie a prednášky a ich výzdoba, výdavky na propagačný materiál,

•    výdavky na gala večer – prenájom, technické zabezpečenie (video technika, zvuk, svetlá, technický personál), výdavky na umelcov, konferenciera programu.

Sú tieto náklady uznaným daňovým výdavkom?

Z jednotlivých fakturovaných položiek za prezentačnú akciu je potrebné vylúčiť tie, ktoré majú charakter osobnej spotreby a výdavky na reprezentáciu. Preto uznaným daňovým výdavkom nie sú náklady na poskytnutie občerstvenia (podanie obeda a večere vrátane nápojov), ubytovanie hostí a celkové výdavky na gala večer.

1.104 Tvorba rezervy

Spoločnosť za tento rok pravdepodobne vykáže stratu.

Je spoločnosť s.r.o. povinná podľa § 20 ods. 9 ZDP tvoriť rezervu na nevyčerpanú dovolenku vrátane poistného a príspevkov zamestnávateľa za zamestnanca?

Samotné ustanovenie § 20 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov ako také neustanovuje povinnosť vytvárať rezervu na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ale ustanovuje možnosť s uvedeným účelom vytvorenú rezervu daňovo efektívne uplatniť. V súvislosti s tvorbou rezerv je potrebné vychádzať predovšetkým z uplatňovania základných zásad účtovníctva, medzi ktoré patrí aj tzv. zásada opatrnosti. Táto je založená na reálnom odhade situácie účtovnej jednotky, čo znamená, že je nevyhnutné, aby sa do účtovníctva premietli všetky známe a očakávané riziká, straty a znehodnotenia majetku, aby na jednej strane aktíva a výnosy neboli nadhodnotené a na strane druhej záväzky a náklady neboli vykázané v nižšej hodnote.

Zákon o účtovníctve a ani žiadne iné právne predpisy v tomto smere neobmedzujú (neoslobodzujú) účtovné jednotky od takéhoto postupu v závislosti od dosiahnutého hospodárskeho výsledku.

1.105 Súťaž

Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania.

Sú ceny odovzdané výhercom zlosovateľnej súťaže uznaným daňovým výdavkom?

Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom v plnej výške.

1.106 Bezodplatné odovzdanie diárov

Obchodná spoločnosť obstarala diáre v hodnote 4,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú spoločnosti z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade boli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, pričom hodnota 1 ks diáru nepresiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda nevznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH však pri obstaraní spomínaných diárov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

1.107 Reklamné predmety

Obchodná spoločnosť obstarala reklamné predmety v hodnote 17,50 eura bez dane, ktoré potom bezodplatne odovzdávala na výstave.

Vznikajú spoločnosti z tohto titulu nejaké povinnosti ohľadom DPH?

V predmetnom prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 ods. 3 zákona o DPH – išlo síce o bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, avšak hodnota 1 ks reklamného predmetu presiahla 17 eur bez dane. Takéto dodanie tovaru sa teda považuje za dodanie tovaru za protihodnotu – obchodnej spoločnosti teda vznikla daňová povinnosť. Nárok na odpočítanie DPH pri obstaraní spomínaných reklamných predmetov vzniká za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 49 až § 51 zákona o DPH.

1.108 Vzájomná spolupráca

Stavebná spoločnosť usporiadala pre kľúčových manažérov svojich dodávateľských firiem stretnutie v reštaurácii, kde sa vykomunikovali ďalšie možnosti a rozšírenie vzájomnej spolupráce týchto firiem.

Možno výdavky spojené s obedom a iným občerstvením pre obchodných partnerov stavebnej spoločnosti daňovo uplatniť?

V uvedenom prípade ide o výdavok na reprezentáciu, ktorý nie je možné daňovo efektívne uplatniť v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

1.109 Diéty v daňových výdavkoch

Podnikateľ X s miestom podnikania v Žiline vykonal v marci tuzemskú pracovnú cestu za svojim dodávateľom do Košíc. Pracovná cesta trvala 10 hodín.

Aké diéty si môže podnikateľ uplatniť do daňových výdavkov?

Výška stravného je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. pre časové pásmo 5 až 12 hodín – 9,30 eura. Podnikateľ X si teda za spomínanú pracovnú cestu môže do daňových výdavkov uplatniť stravné v sume 9,30 eur.

1.110 Opravná položka

Firma XYZ, a. s. vytvorila k 31. decembru 2025 opravnú položku k pohľadávke voči jej obchodnému partnerovi, u ktorého v januári 2026 zistila, že bol vymazaný z obchodného registra ešte v novembri 2025.

Bude takto vytvorená opravná položka daňovým výdavkom firmy?

Nie, pretože zákon o dani z príjmov odpis pohľadávky a ani vytvorenú opravnú položku k neexistujúcej pohľadávke (evidovanej voči neexistujúcemu dlžníkovi) v žiadnom so svojich ustanovení neumožňuje uplatniť ako daňový výdavok. 

1.111 Rezerva ovplyňujúca základ dane

U výrobnej spoločnosti sa predpokladá, že v roku 2027 prepustí z titulu reorganizácie výroby 10 zamestnancov výrobnej sféry.

Bude tvorba tejto rezervy ovplyvňovať základ dane za zdaňovacie obdobie roku 2026?

Rezerva na odstupné sa vytvára na povinnosť podniku vyplatiť odstupné zamestnancom prepúšťaným pri znižovaní stavu z dôvodu obmedzovania výroby, jej reštrukturalizácie, prípadne zatvárania niektorých prevádzok. Rozhodnutie o obmedzovaní výroby a reštrukturalizácii bolo prijaté v uzatváranom účtovnom období, alebo takéto prepúšťanie vyplýva z ekonomickej situácie účtovnej jednotky. Povinnosť účtovnej jednotky vyplatiť odstupné vyplýva zo všeobecne platných právnych predpisov (Zákonník práce), prípadne kolektívnej zmluvy.

Spoločnosti vyplýva z rozhodnutia vedenia organizácie o budúcom prepustení zamestnancov v zmysle účtovných predpisov povinnosť vytvoriť rezervu na vyplatené odstupné v účtovnom období roku 2026. Pri výpočte rezervy by mala výrobná spoločnosť vychádzať z priemerného zárobku zamestnancov v prevádzke, v ktorej pripravuje prepúšťanie zamestnancov.

Nakoľko zákon o dani z príjmov neumožňuje tvorbu tejto rezervy uplatniť v daňových nákladoch, nebude táto rezerva ovplyvňovať základ dane v roku 2026, a teda v rámci podávania daňového priznania bude pripočítateľnou položkou.

1.112 Športová činnosť dieťaťa

Zamestnanec spĺňajúci podmienky ustanovené v § 152b Zákonníka práce vynaložil na športovú činnosť dieťaťa sumu 600 eur ročne.

Akou sumou mu môže zamestnávateľ na športovú činnosť dieťaťa prispieť? Ako by to bolo v prípade, ak by zamestnanec na športovú činnosť dieťaťa vynaložil 400 eur ročne?

Ak zamestnanec vynaložil na športovú činnosť dieťaťa sumu 600 eur ročne, zamestnávateľ tomuto zamestnancovi na športovú činnosť dieťaťa v zmysle § 152b Zákonníka práce môže prispieť maximálnou sumou 275 eur ročne.

Ak zamestnanec vynaložil na športovú činnosť dieťaťa sumu 400 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi môže prispieť v sume 55 % oprávnených výdavkov zamestnanca, t. j. 220 eur.

1.113 Náklady na reklamu

Stavebná spoločnosť ALFA, a. s. podpísala zmluvu o reklame s obecným športovým klubom, pričom tento klub sa v zmluve zaviazal, že počas najbližšej futbalovej sezóny umiestni na tričkách hráčov obchodné meno firmy ALFA, a. s. plus nápis „stavebná činnosť“.

Budú takto vynaložené náklady na spomínanú formu reklamy daňovým výdavkom spoločnosti ALFA, a. s.?

Suma preukázateľne vynaložená spoločnosťou ALFA, a.s. na prezentáciu jej obchodného mena ako aj jej nosnej činnosti bude v predmetnom prípade uplatniteľným daňovým výdavkom v plnej výške.

1.114 Oprava automobilu

Osobný automobil zahrnutý v obchodnom majetku podnikateľa – platiteľa DPH havaroval.

Aký režim DPH je správny pri následnej oprave automobilu?

Ak po havárii automobilu dôjde k jeho oprave, ide teda o odstrániteľné poškodenie hmotného majetku, ktoré sa nepovažuje za škodu, náklady na odstránenie poškodenia sa účtujú na ťarchu účtu 511 - Opravy a udržiavanie. Pretože ide o prevádzkový náklad, z dôvodu dodržania správneho vykázania prevádzkového hospodárskeho výsledku sa potom i predpis náhrady od poisťovne bude účtovať do prevádzkových výnosov - v prospech účtu 648 - Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Na základe faktúry za opravu automobilu vznikne platiteľovi za predpokladu splnenia všetkých podmienok pre uplatnenie odpočítania dane uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH nárok na odpočítanie dane.

1.115 Stravné a vreckové

Podnikateľka bola na zahraničnej pracovnej ceste v Rakúsku.

V akej sume vznikne podnikateľke nárok na stravné a vreckové?

Zákon o dani z príjmov umožňuje podnikateľke uplatniť si výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Rakúsku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Rakúsku je však povinná preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Rakúsko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové podnikateľke nevzniká.

1.116 Vytvorenie opravnej položky

Obchodná spoločnosť eviduje pohľadávku z poskytnutej pôžičky, ktorá bola splatná v novembri 2023 a do 31. decembra 2026 nebude zaplatená. K 31. 12. 2026 vytvorí opravnú položku k danej pohľadávke.

Pôjde v uvedenom prípade o daňovo uplatniteľný výdavok spoločnosti?

Nie, v predmetnom prípade nepôjde o daňový náklad obchodnej spoločnosti. Zákon o dani z príjmov totiž pri daňovom posudzovaní v účtovníctve vytvorených opravných položiek okrem iného požaduje podmienku zahrnutia pohľadávky do zdaniteľných príjmov. Ak sa jedná o pohľadávku charakteru pôžičky, táto nie je účtovaná do výnosov.

1.117 Uplatnenie paušálnych výdavkov

Podnikateľ - fyzická osoba používa v súvislosti s podnikaním osobný automobil nezaradený v obchodnom majetku.

V akej výške môže pri pracovných cestách uplatniť paušálne výdavky podnikateľ - fyzická osoba?

Ak podnikateľ nevedie evidenciu jázd v súvislosti s podnikaním, môže uplatniť paušálne výdavky na spotrebu PHL do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie. Pri tomto spôsobe preukazovania spotreby PHL je povinný preukázať stav tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia, na základe ktorého zistí počet najazdených kilometrov a je povinný preukázať celkový nákup pohonných látok dokladmi o nákupe. Do daňových výdavkov sa uzná iba tá suma nákupu PHL, ktorá zodpovedá primeranému počtu najazdených kilometrov. Pri uplatňovaní spotreby PHL formou paušálnych výdavkov podnikateľovi nevzniká nárok na uplatnenie základnej náhrady za každý jeden km jazdy.

Ak teda napr. podnikateľ najazdí podľa stavu tachometra na začiatku a na konci roka celkom 12 000 km, pohonné hmoty nakúpi podľa bločkov z ERP v celkovej hodnote 1 180 eur, potom si môže zahrnúť do daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období sumu najviac do 50 % z celkového preukázaného nákupu PHL, t. j. najviac 590 eur. 

1.118 Výdavky na cestovanie

Manželia vykonávajú podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Obaja využívajú na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo nezaradené do obchodného majetku, ktoré patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Môže si každý z manželov uplatňovať základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy, ak sa rozhodnú uplatňovať skutočné preukázané výdavky na cestovanie?

Pri osobnom motorovom vozidle patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vlastníkom rovnako manžel, ako aj manželka. To znamená, že obaja manželia (podnikatelia - fyzické osoby) spĺňajú podmienku vlastníctva tohto vozidla, a teda obaja si môžu uplatniť základnú náhradu za každý kilometer jazdy v súvislosti s pracovnou cestou, ak preukazujú skutočné výdavky na cestovanie.

1.119 Úrok z omeškania

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtovala v novembri 2019 do nákladov úrok z omeškania vo výške 120 eur, ktorý uhradila až vo februári 2026.

Bude tento výdavok v roku 2026 daňovým výdavkom spoločnosti?

Nie. Úrok z omeškania účtovaný do nákladov v roku 2019 nemohla spoločnosť daňovo efektívne uplatniť. Skutočnosť, že ho v roku 2026 uhradila je pre uvedené účely irelevantná. V zmysle prechodného ustanovenia novely zákona o dani z príjmov účinnej od 1. 1. 2020 totiž zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, budú naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov v znení účinnom do konca roka 2019, aj keď sú uhradené po 31. decembri 2019.

1.120 Faktúra bez DPH

Pri márnej jazde sa preprava neuskutočnila.

Je potrebné faktúru vystaviť bez DPH?

Zo znenia otázky možno predpokladať, že sa jedná o uplatňovanie náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku neuskutočnenia prepravy. V princípe je povinnosť nahradiť škodu zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti (napr. zo zmluvného obchodného vzťahu). Pri uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

Z pohľadu DPH nie je náhrada škody predmetom dane podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH. To znamená, že fakturovaná náhrada škody nepodlieha DPH.

1.121 Uhradený úrok z omeškania

Spoločnosť ABC, s.r.o. zaúčtovala v marci 2026 do nákladov úrok z omeškania vo výške 120 eur, ktorý v marci 2026 aj uhradila.

Bude tento výdavok v roku 2026 daňovým výdavkom spoločnosti?

Áno. Úrok z omeškania účtovaný do nákladov v roku 2026 bude spoločnosť môcť daňovo efektívne uplatniť.

1.122 Suma sponzorského

Akciová spoločnosť uzatvorila sponzorskú zmluvu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe na obdobie od 1. októbra 2026 do 31. augusta 2027 na sumu 3 500 €. V novembri 2026 sponzorovaný použil 1 620 € z poskytnutej sumy podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe (na tréningové sústredenie športovca vrátane nákladov na trénera, náklady na štartovné na kvalifikačných turnajoch vrátane ubytovania a stravy).

Akú sumu sponzorského si môže akciová spoločnosť v roku 2026 uplatniť v daňových výdavkoch?

Pri uplatnení daňových výdavkov sponzora – daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je potrebné rešpektovať osobitný postup uvedený v § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Tieto výdavky sú ešte limitované v nadväznosti na vykázanie kladného základu dane v príslušnom zdaňovacom období, preto v prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa suma sponzorského u sponzora v rozsahu podľa jeho skutočného použitia nepovažuje za daňový výdavok. Zároveň je ustanovené obmedzenie na uznanie sponzorského do daňových výdavkov len v prípade jeho poskytnutia vymedzenému okruhu športovcov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe na obdobie od 1. októbra 2026 do 31. augusta 2027 na sumu 3 500 € a v novembri 2026 sponzorovaný použije 1 620 € z poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2026, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2026, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2026, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe.

Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov, t. j. sponzor vykáže za rok 2026 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

1.123 Provízia za sprostredkovanie obchodu

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uzatvorila v roku 2026 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 652 Občianskeho zákonníka s podnikateľom Karolom na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 eur, ktorý bol v roku 2026 aj zrealizovaný, bola dohodnutá na 5 500 eur.

Aký daňový dopad aplikovať na uvedený prípad, ak spoločnosť ALFA, s.r.o. v zdaňovacom období 2026 podnikateľovi spomínanú províziu nezaplatí?

Spoločnosť ALFA, s.r.o. si až v zdaňovacom období, v ktorom spomínanú províziu skutočne podnikateľovi zaplatí zníži základ dane o 5 500 eur. V zdaňovacom období, v ktorom bolo o provízii účtované (zrejme za rok 2026), si spoločnosť ALFA, s.r.o. bude musieť zvýšiť základ dane o 5 500 eur z dôvodu nezaplatenia provízie.

1.124 Zmluvná pokuta

Spoločnosť XYZ, a.s. má so spoločnosťou ABC, s.r.o. má uzatvorenú zmluvu o dodávkach tovaru. Spoločnosť XYZ, a.s. v pozícii dodávateľa však nedodržala kvalitu dodaného tovaru. Z tohto titulu jej spoločnosť ABC, s.r.o. vyfakturovala zmluvnú pokutu vo výške 900 eur. Spoločnosť XYZ, a.s. následne celú zmluvnú pokutu prefakturovala svojmu dodávateľovi.

Aký daňový dopad má u spoločnosti XYZ, a. s. táto zmluvná pokuta na strane nákladov aj výnosov?

Zmluvné pokuty u dlžníka sú počnúc 1. 1. 2020 v súlade s § 17 ods. 19 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami len po zaplatení. Na strane veriteľa sa však zmluvné pokuty zahrnujú do základu dane v súlade s účtovníctvom. U spoločnosti XYZ, a.s. bude teda náklad z titulu vyfakturovanej zmluvnej pokuty od spoločnosti ABC, s.r.o. považovaný za daňový výdavok v zdaňovacom období, v ktorom ju skutočne zaplatí a výnos z titulu „prefakturovanej“ zmluvnej pokuty považovaný za zdaniteľný výnos.

1.125 Sponzorské

Nezisková organizácia je zameraná na športové aktivity. V roku 2026 prijala sponzorské.

Musí organizácia tieto príjmy zdaniť?

U neziskovej organizácii je príjem zo sponzorského dosiahnutého na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzatvorenej podľa § 50 a § 51 zákona o športe podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Ďalej v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmy zo sponzorského nepatria medzi oslobodené príjmy daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Uvedené príjmy patria medzi zdaniteľné príjmy aj v prípade, ak im plynú v súvislosti s činnosťou, na ktorej účel títo daňovníci vznikli.

1.126 Obstaranie automobilu

Podnikateľ obstaral v roku 2025 na svoju podnikateľskú činnosť automobil v obstarávacej cene 22 500 eur. V roku 2026 dal do automobilu nainštalovať delenú klimatizáciu v hodnote 1 500 eur.

Považuje sa takýto zásah do automobilu za jeho technické zhodnotenie a zvyšuje jeho vstupnú cenu?

Za technické zhodnotenie hmotného majetku sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. Ak sa teda podnikateľ rozhodne považovať výdavok za montáž delenej klimatizácie za technické zhodnotenie automobilu, potom suma 1 500 eur zvyšuje vstupnú cenu automobilu a odpisuje sa ako súčasť jeho vstupnej ceny.

1.127 Krabice a káble

Do administratívnej budovy si obchodná spoločnosť dala namontovať telefónnu ústredňu. Firma, ktorá telefónnu ústredňu namontovala, fakturovala okrem ceny telefónnej ústredne aj cenu krabíc a káblov, ktoré sú zabudované v budove.

Vstupuje cena týchto krabíc a káblov do obstarávacej ceny telefónnej ústredne a odpisuje sa spolu s ústredňou, alebo tvorí súčasť budovy a odpisuje sa spolu s budovou?

Zákon o dani z príjmov v rámci § 22 ods. 3 ustanovuje, že samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ak sa konkrétne jedná o telefónnu ústredňu, káble a krabice vo vzťahu k administratívnej budove, je možné z funkčného hľadiska konštatovať, že budova bez krabíc a káblov telefónnej ústredne bude mať naďalej svoje samostatné technicko-ekonomické určenie – svoju funkčnosť. Naproti tomu telefónna ústredňa bez spomínaných komponentov (krabice, káble) svoju funkčnosť stratí. Teda z funkčného hľadiska je potrebné pre účely odpisovania chápať krabice a káble ako súčasť telefónnej ústredne, aj keď sú pevne spojené s budovou.

V uvedenej súvislosti možno vziať do úvahy aj Pokyn č. 3400/1998-62 Ministerstva financií SR k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov stanovujúci príklady výrobných zariadení, ktoré sú samostatnými technologickými zariadeniami a v zmysle § 26 ods. 2 zákona o daniach z príjmov aj samostatnými hnuteľnými vecami (resp. súbormi hnuteľných vecí) odpisovanými oddelene od stavieb, a to i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou, pričom pod označením 2.5 sú tu uvedené spoje, telekomunikácie a rádiokomunikácie (samotné zariadenia na prenos informácií pripojené na rozvodné siete, audiovizuálne zariadenia, telefónne ústredne, verejné telefónne stanice, ústredne pre rozhlas a časové zariadenia).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že výdavky na krabice a káble budú súčasťou obstarávacej ceny telefónnej ústredne a nepôjde o technické zhodnotenie budovy.

1.128 Použitie sponzorského

Obchodná spoločnosť zmluvne dohodla poskytnutie sponzorského vo výške 1 000 eur, ale v zdaňovacom období 2025 bolo sponzorovanému skutočne poskytnuté sponzorské len vo výške 750 eur.

Je skutočným použitím potrebné pre účely uplatnenia daňových výdavkov chápať 750 eur alebo zmluvne dohodnutých 1 000 eur? Je pre uvedené účely dôležité, koľko z týchto 750 eur skutočne sponzorovaný použil?

Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Vychádzajúc z ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o športe má sponzor právo žiadať informácie o použití sponzorského a sponzorovaný mu je povinný ich bezodkladne poskytnúť. Sponzorovanému tiež zákon ukladá povinnosť priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 zákona o športe, ktoré sú prístupné aj tretím osobám.

Je teda zrejmé, že u sponzora môže byť sponzorské daňovým výdavkom len po zaplatení, a to v rozsahu, v akom sponzorovaný preukáže ich použitie v zdaňovacom období v zmysle uvedeného (v tomto prípade do výšky 750 eur ak ich sponzorovaný aj skutočne použil).

Dôležitou podmienkou je aj vykázanie kladného základu dane obchodnej spoločnosti (sponzora) v príslušnom zdaňovacom období.

1.129 Suma provízie

Spoločnosť XYZ, a.s. má pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 1 mil. eur. V máji 2026 uzatvorila so spoločnosťou ALFA, s.r.o. zmluvu o vymáhaní pohľadávky s tým, že jej odmena za vymoženie pohľadávky bude v pevnej sume 150 000 eur.

Môže si spoločnosť XYZ, a.s. uvedenú sumu provízie uplatniť do daňových nákladov, ak spoločnosť ALFA vymohla 200 000 eur?

Oprávnenosť zahrnutia provízie za vymáhanie pohľadávok do daňových nákladov, resp. výdavkov je ovplyvnená skutočnosťou, či vymožená suma pohľadávky je najmenej v dvojnásobnej výške súvisiacej provízie. Je teda zrejmé, že spoločnosť XYZ, a.s. nemôže daňovo uplatniť v konkrétnom prípade vyššiu sumu provízie, ktorú vymáhajúcej spoločnosti ALFA, s.r.o. prípadne už aj zaplatila, než je polovica hodnoty pohľadávky, ktorú sa spoločnosti ALFA, s.r.o. podarilo vymôcť.

To znamená, že do daňových výdavkov si môže spoločnosť XYZ, a.s. pri splnení spomínanej podmienky uplatniť províziu len do výšky 100 000 eur a zostávajúca suma 50 000 eur bude pri konštituovaní základu dane spoločnosti XYZ, a.s. za rok 2026 pripočítateľnou položkou.

1.130 Technické zhodnotenie automobilu

Obchodná spoločnosť eviduje vo svojom majetku osobný automobil, ktorý úplne doodpisovala v 1. odpisovej skupine v roku 2025. V roku 2026 bolo vykonané na automobile technické zhodnotenie v hodnote 2 400 €. Pôvodná obstarávacia cena automobilu bola 14 000 €.

Ako bude spoločnosť správne odpisovať technické zhodnotenie automobilu vykonané v roku 2026?

Technické zhodnotenie plne odpísaného osobného automobilu nebude zvyšovať jeho vstupnú cenu, ale na základe ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov sa bude považovať za tzv. „iný majetok“, pretože jeho hodnota je vyššia ako 1 700 €. To znamená, že spoločnosť bude technické zhodnotenie odpisovať samostatne ako iný majetok, a to v 1. odpisovej skupine – pretože v tejto skupine bol odpisovaný technicky zhodnotený osobný automobil - a teda po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania.

V zmysle ustanovenia § 26 ods. 3 zákona o dani z príjmov si v tomto prípade nemôže zvoliť zrýchlenú metódu odpisovania. Počnúc rokom 2026 teda spoločnosť uplatní do daňových výdavkov odpis zo sumy 2 400 €.

1.131 Druhé technické zhodnotenie

Výrobná spoločnosť eviduje vo svojom majetku osobný automobil, ktorý úplne doodpisovala v 1. odpisovej skupine v roku 2024. V roku 2025 bolo vykonané na automobile technické zhodnotenie v sume 1 750 eur. Toto technické zhodnotenie spoločnosť odpisuje samostatne rovnomerným spôsobom v 1. odpisovej skupine ako tzv. „iný majetok“. V roku 2026 spomínaný automobil opätovne technicky zhodnotila v sume 2 400 eur.

Ako je potrebné postupovať v prípade tohto druhého technického zhodnotenia?

Čo sa týka prvého technického zhodnotenia plne odpísaného automobilu vykonaného v roku 2025, spoločnosť správne nezvýšila jeho vstupnú cenu, ale na základe ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov považovala toto technické zhodnotenie za tzv. „iný majetok“, pretože jeho hodnota bola vyššia ako 1 700 €. To znamená, že spoločnosť toto technické zhodnotenie odpisuje správne samostatne ako iný majetok, a to v 1. odpisovej skupine – pretože v tejto skupine bol odpisovaný technicky zhodnotený osobný automobil - a teda po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania. Čo sa týka ďalšieho technického zhodnotenia vykonaného v roku 2026, toto sa viaže opäť k plne odpísanému automobilu, a teda je potrebné postupovať identicky ako pri technickom zhodnotení vykonanom v roku 2025.

Spoločnosť teda zaeviduje ďalší tzv. „iný majetok“, ktorý bude počnúc rokom 2026 od momentu jeho uvedenia do užívania odpisovať samostatne po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania.

1.132 Vyplatenie odmeny

V zmysle uzavretej mandátnej zmluvy vznikla v júni 2026 spoločnosti ALFA, s.r.o. povinnosť vyplatenia odmeny spoločnosti BETA, s.r.o. za sprostredkovanie obchodu. Províziu však vyplatí až 20. januára 2027.

Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov za rok 2026 u spoločnosti BETA, s.r.o.?

U prijímateľa provízie, t. j. spoločnosti BETA, s.r.o. vyplatenie provízie, na ktorú nárok vznikol v júni 2026 znamená, že tento príjem bude predstavovať položku ovplyvňujúcu základ dane už v roku 2026. Spoločnosti BETA, s.r.o. totiž zaúčtovanie nároku na províziu ovplyvní hospodársky výsledok v účtovníctve už v júni 2026 a zákon o dani z príjmov neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by takto vysporiadaná provízia vstupovala do základu dane sprostredkovateľa (t. j. príjemcu provízie) až po jej skutočnom prijatí.

1.133 Miesto dodania služby

FO identifikovaná pre daň v SR sprostredkuje pre českú spoločnosť identifikovanú pre daň v ČR predaj tovaru z ČR do Rakúska. FO koná v mene a na účet inej osoby.

Kde je miesto dodania služby sprostredkovania? Má byť služba sprostredkovania predaja tovaru fakturovaná českej spoločnosti s daňou alebo bez dane?

Ak sprostredkovateľ sprostredkuje predaj tovaru pre odberateľa, ktorý je zdaniteľnou osobou, je miestom dodania takejto služby miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

V prípade, ak teda platiteľ dane sprostredkováva predaj tovaru pre českého podnikateľa, a ak koná v jeho mene a na jeho účet, potom miestom dodania služby sprostredkovania, je Česká republika, t. j. slovenský platiteľ dane bude fakturovať túto službu bez dane, pretože miesto dodania uvedenej služby sprostredkovania je mimo SR.

1.134 Finančné plnenie

Obchodná spoločnosť má záujem poskytnúť sponzorské (finančné plnenie) miestnemu stolnotenisovému klubu – občianskemu združeniu. Tento klub nie je členom národného športového zväzu ani národnej či medzinárodnej športovej organizácie, tvoria ho amatérsky hráči.

Bude si môcť spoločnosť uplatniť sponzorské v daňových výdavkoch?

Ak sú finančné prostriedky poskytnuté športovcom či športovým organizáciám iným ako členom národného športového zväzu alebo národnej či medzinárodnej športovej organizácie, profesionálnym športovcom, talentovaným amatérskym športovcom, trénerom, inštruktorom športu alebo o športovým organizáciám, nejedná sa o sponzorské, ale ide o dar, ktorý by bol pre obchodnú spoločnosť (sponzora) daňovo neuplatniteľným výdavkom.

1.135 Kultúrna pamiatka

Akciová spoločnosť zakúpila dom považovaný za kultúrnu pamiatku, ktorý začala odpisovať rovnomerným spôsobom. Počas marca 2026 až decembra 2026 vykonala na ňom technické zhodnotenie prostredníctvom rôznych reštauračných prác v celkovej výške 26 000 eur.

Bude toto technické zhodnotenie zvyšovať vstupnú cenu pre účely odpisovania?

V danom prípade je potrebné vychádzať z § 22 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého je technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur pre účely tohto zákona považované za tzv. iný majetok.

Vychádzajúc z prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov je technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky v rámci položky 2-38 zaradené do 2. odpisovej skupiny. To znamená, že vykonané technické zhodnotenie na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke v hodnote 26 000 eur nebude zvyšovať vstupnú cenu domu a odpisovať sa spolu s ním, ale akciová spoločnosť ho bude odpisovať ako samostatný majetok počas doby 6 rokov zvoleným spôsobom odpisovania.

1.136 Technické zhodnotenie prenajatého majetku

Podnikateľ má v prenájme nebytové priestory. Obstaral si bezpečnostné dvere v hodnote nad 1 700 eur.

Ide o technické zhodnotenie prenajatého majetku (ak áno, ako má postupovať pri odpisovaní) alebo to môže podnikateľ odpisovať samostatne?

Modernizáciou (technickým zhodnotením) sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktorý pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že montáž bezpečnostných dverí je potrebné považovať za technické zhodnotenie prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko ide o modernizáciu prenajatých nebytových priestorov s výdavkami na obstaranie bezpečnostných dverí prevyšujúcimi 1 700 eur.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia prenajatého majetku je potrebné postupovať v zmysle § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na základe tohto ustanovenia môže technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom odpisovať nájomca, a to za nasledujúcich predpokladov:

▪    nájomca má na odpisovanie technického zhodnotenia písomný súhlas vlastníka (prenajímateľa),

▪    vstupná cena u vlastníka (prenajímateľa) hmotného majetku nebola zvýšená o výdavky súvisiace s technickým zhodnotením,

▪    technické zhodnotenie môže nájomca odpisovať len po dobu trvania nájomného vzťahu.

Nájomca zaradí technické zhodnotenie do tej odpisovej skupiny, do ktorej patrí prenajatý hmotný majetok. V prípade, ak by výdavky na obstaranie bezpečnostných dverí neprevyšovali 1 700 eur, možno ich zahrnúť do daňových výdavkov priamo.

1.137 Daňové uplatňovanie

Spoločnosť zaoberajúca sa záhradníckymi prácami zakúpila v roku 2025 kosačku v cene 1 400 €. Uvedená kosačka spĺňa charakteristiky zaradenia do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Nakoľko sa však nejednalo povinne o dlhodobý hmotný majetok (z titulu ocenenia tohto majetku), spoločnosť sa rozhodla kosačku zaúčtovať priamo do spotreby na účet 501 – Spotreba materiálu. Spomínanú kosačku však v roku 2026 technicky zhodnotila – rozšírila sa jej vybavenosť o ťažné zariadenie ako aj o mulčovacie a vertikulačné zariadenie, celkovo v sume 1 950 eur.

Ako má spoločnosť správne postupovať pri daňovom uplatňovaní spomínaného technického zhodnotenia?

Napriek skutočnosti, že spoločnosť uplatnila pôvodné výdavky spojené s obstaraním kosačky do daňových výdavkov jednorazovo, pretože nedosiahli limit viac ako 1 700 € pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného, nemôže takisto jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov výdavky spojené s jej modernizáciou - rozšírením vybavenia, presahujúcim sumu 1 700 €.

Technické zhodnotenie kosačky vykonané v roku 2026, je totiž v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov technickým zhodnotením plne odpísaného majetku.

Po zaradení technického zhodnotenia v roku 2026 tak spoločnosť toto začne odpisovať ako v prvom roku odpisovania v 1. odpisovej skupine, t. j. 4 roky rovnomerným spôsobom odpisovania. 

1.138 Odpočítanie DPH z fakturovanej služby

Súkromné stredné odborné učilište – platiteľ dane má vlastnú budovu, v ktorej prebieha teoretická výučba učňov a súčasne v tejto budove odborné učilište prevádzkuje reštauráciu. V reštaurácii sú zamestnaní stáli zamestnanci a okrem toho v nej prebieha praktická výučba učňov. Na uvedenej budove bolo vykonané zateplenie strechy a zároveň aj zmena jej tvaru z plochej na šikmú v celkovej hodnote 10 000 € + DPH 2 300 €.

Ako sa vysporiadať s odpočítaním DPH z fakturovanej služby dodávateľa stavebných prác?

Výchovné a vzdelávacie služby poskytnuté v rámci teoretickej výučby učňov sú oslobodené od dane podľa § 31 zákona o DPH. Reštauračné služby nie sú oslobodené od dane a dani podliehajú. V rámci reštauračných služieb by bolo oslobodené od dane podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH len stravovanie poskytované pre vlastných študentov.

Keďže vykonané technické zhodnotenie sa vzťahuje na celú budovu – t. z. na časť budovy, kde prebieha teoretická výučba učňov a zároveň aj na časť budovy, kde sa nachádza reštaurácia (t. j. na časť, v ktorej služby podliehajú DPH), súkromné odborné učilište môže odpočítať len pomernú výšku DPH z technického zhodnotenia budovy upravenú koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.

1.139 Kamerový systém

Podnikateľka podniká v časti svojho rodinného domu, kde má zriadený kadernícky salón. Uvedenú nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. V apríli si dala namontovať na rodinný dom bezpečnostný kamerový systém v hodnote 1 200 eur.

Môže si podnikateľka hodnotu kamerového systému uplatniť aspoň sčasti do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že montáž bezpečnostného kamerového systému slúži na ochranu majetku podnikateľky, ktorý nie je súčasťou jej obchodného majetku, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.

1.140 Kompenzačná platba

Dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu podľa zákona o regulácii za nedodržanie štandardy kvality vo výške 1 200 €. Z úhrady zrazil daň podľa § 43 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov.

Ako bude dlžník a veriteľ postupovať?

Zaplatená kompenzačná platba zaúčtovaná u dlžníka na účte 544 bude súčasťou základu dane z príjmov. V spoločnosti (u veriteľa) je kompenzačná platba zaúčtovaná na účte 644 pri zistení základu dane odpočítateľnou položkou od výsledku hospodárenia, pretože ide o príjem, pri ktorom vybratím dane zrážkou sa daňová povinnosť považuje za splnenú.

1.141 Služby súvisiace s prenájmom

K službám súvisiacim s prenájmom patria platby za energie, vodu, upratovanie, internet, bezpečnostnú službu, odvoz odpadu, poistné, parkovné a pod. Tieto služby sú nájomcovi prefakturované prenajímateľom, resp. sú platené nájomcom prenajímateľovi na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy.

Vzťahuje sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP aj na tieto služby?

Ak s prenájmom nehnuteľnosti súvisia aj platby za ostatné služby spojené s užívaním nehnuteľnosti a tieto platby sú u prenajímateľa považované za zdaniteľné príjmy, u nájomcu budú tie isté platby súčasťou základu dane až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. Rovnako sa budú posudzovať aj platby za energie a ostatné služby spotrebované nájomcom, ak ich platí nájomca priamo dodávateľovi energií a služieb, pričom zmluvný vzťah s dodávateľom energií a služieb má uzatvorený prenajímateľ. Pri posudzovaní výšky príjmov (výnosov) z uhradeného nájomného a prevádzkových nákladov na strane prenajímateľa, podľa typu uzatvorenej nájomnej zmluvy, je potrebné postupovať podľa Metodického pokynu k zdaňovaniu príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v ktorom sú podrobne rozpísané štandardné situácie, ku ktorým dochádza pri uzatváraní nájomných zmlúv.

Postup je rovnaký u fyzickej aj právnickej osoby. Metodický pokyn možno nájsť na www.financnasprava.sk.

1.142 Celá suma výdavku

Podnikateľ prevádzkuje stavebnú firmu. Na sklad zakúpil v apríli strešnú krytinu, pričom výdavok na nákup tohto materiálu zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov. V júni použil z tohto materiálu cca 25 % na opravu strechy svojho rodinného domu.

Môže si podnikateľ celú sumu výdavku na nákup krytiny uplatniť do daňových výdavkov?

Alikvótna časť výdavkov na nákup strešnej krytiny, ktorú podnikateľ spotreboval v rámci opravy strechy vlastného rodinného domu sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka. Z tohto dôvodu ich nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov.

1.143 DPH z dodanej faktúry

Spoločnosť XY, s.r.o. vyrába nábytok, pričom vlastní dve budovy. V jednej budove prevádzkuje výrobu nábytku a druhú budovu prenajíma s oslobodením od dane. Túto druhú budovu dala spoločnosť dodávateľský zatepliť.

Má spoločnosť nárok na odpočítanie DPH z dodanej faktúry za toto technické zhodnotenie budovy?

DPH uplatnenú k cene zateplenia budovy užívanej nájomcami nebude možné odpočítať. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 3 zákona o DPH, nakoľko budovu prenajíma spoločnosť nájomcom s oslobodením od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.

1.144 Oblečenie na podnikanie

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku.

Môže si daňovník výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?

Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany.

Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

1.145 Okuliare vo výdavkoch

Podnikateľ si obstaral dioptrické okuliare, ktoré potrebuje pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

Môže si podnikateľ výdavok za tieto okuliare zahrnúť do daňových výdavkov?

Nemôže, nakoľko nosenie dioptrických okuliarov nesúvisí s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ale so zhoršením zraku fyzickej osoby a takýto výdavok sa považuje za výdavok na osobnú potrebu fyzickej osoby.

1.146 Pôžička od spoločníka

Spoločnosti ABC, s.r.o. poskytol pôžičku jej spoločník ako fyzická osoba.

Musí spoločnosť postupovať pri uplatňovaní úrokov do daňových výdavkov podľa pravidiel nízkej kapitalizácie, aj keď je veriteľom fyzická osoba?

Ustanovenie § 21a zákona o dani z príjmov ukladá zvýšiť základ dane o výšku úrokov a súvisiacich nákladov presahujúcich 25 % ukazovateľa EBIDTA dlžníkovi - právnickej osobe. Osoba veriteľa je definovaná ako závislá osoba - daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou so stálou prevádzkarňou na území SR – čo znamená, že veriteľom môže byť aj fyzická aj právnická závislá osoba.

1.147 Pravidlá nízkej kapitalizácie

Spoločnosť A (dlžník) prijala pôžičku od spoločnosti B (veriteľa), ktorej poskytla pôžičku spoločnosť C, ktorá je voči spoločnosti A závislou osobou.

Je potrebné aplikovať pravidlá nízkej kapitalizácie?

Podľa § 21a ods. 2 zákona o dani z príjmov platí, že ak podmienkou pre poskytnutie pôžičky dlžníkovi (spoločnosť A) veriteľom (spoločnosť B) je poskytnutie priamo súvisiacej pôžičky tomuto veriteľovi závislou osobou voči spoločnosti A (spoločnosť C), považuje sa na účely nízkej kapitalizácie vzhľadom k tejto pôžičke veriteľ (spoločnosť B) za závislú osobu vo vzťahu k dlžníkovi (spoločnosť A) a aj na túto situáciu sa uplatnia pravidlá nízkej kapitalizácie.

1.148 Nárok na odpočet DPH

Stavebná spoločnosť si dala do nákladného automobilu, ktorý používa výlučne v súvislosti s podnikaním namontovať klimatizáciu v cene 1 850 € + DPH 425,50 €.

Má spoločnosť nárok na odpočet DPH?

V predmetnom prípade ide o technické zhodnotenie nákladného automobilu. Pokiaľ sa spomínané vozidlo používa výlučne na podnikateľské účely (na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), z nákupu a montáže klimatizácie vzniká nárok na odpočítanie DPH v plnej výške 425,50 €.

1.149 Zničené zariadenie

Daňovník zakúpil v roku 2025 technológiu v hodnote 288 000 eur. Uplatnený odpis za rok 2025 predstavoval 28 000 eur. V roku 2026 v dôsledku požiaru bolo spomínané technologické zariadenie totálne zničené. Nakoľko technológia bola poistená, poisťovňa za škodu vyplatila 160 000 eur.

Ako postupovať v zmysle zákona o dani z príjmov?

Na základe § 19 ods. 3 písm. g) bod 1 zákona o dani z príjmov je za daňový náklad možné uznať daňovníkom nezavinené škody, vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy. Ide o škodu spôsobenú silami, ktoré nie sú ovládateľné a pri ktorých nemožno určiť osobu, ktorá by za škodu zodpovedala. Živelnú pohromu pre účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako nezavinený požiar a výbuch, blesk, povodeň, záplavu, krupobitie, zosúvanie pôdy, pokiaľ k ním nedošlo v dôsledku priemyselnej alebo stavebnej činnosti, zosúvanie alebo zrútenie lavín a zemetrasenie.

To znamená, že pri preukázaní, že išlo o živelnú pohromu (napr. posudkom poisťovne), je možné do daňových výdavkov uplatniť zostatkovú cenu predmetného technologického zariadenia v plnej výške, a nielen vo výške od poisťovne prijatej náhrady.

To znamená, že prijatá suma 160 000 eur bude zdaniteľným príjmom a na strane výdavkov je možné si uplatniť zostatkovú hodnotu v plnej výške – t. j. 260 000 eur.

1.150 Podmienka zaplatenia

Daňovník si dá vypracovať štúdiu efektívnosti alebo štúdiu týkajúcu sa rozšírenia výroby alebo zlepšenia výrobných procesov daňovníka. Takéto štúdie sa nevzťahujú k marketingu ani k prieskumu trhu. Ide vyslovene o štúdie zamerané na zlepšenie výroby.

Je potrebné aj v tomto prípade sledovať podmienku zaplatenia?

Pojem „iné štúdie“ obsiahnutý v § 17 ods. 19 písm. c) zákona o dani z príjmov sa nemá vykladať len v kontexte charakteru poskytovaných marketingových štúdií alebo štúdií o prieskume trhu. Uvedené znamená, že spomínané ustanovenie sa vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, tzn. aj na štúdie výrobného charakteru.

1.151 Nezaplatený záväzok

Spoločnosť ALFA, s.r.o. uzatvorila v roku 2026 zmluvu s účtovníckou firmou na vedenie účtovníctva a spracovanie daňového priznania za rok 2025. Účtovnícka firma jej vyfakturovala v roku 2026 za poskytnuté služby sumu 1 200 eur. Túto faktúru spoločnosť ALFA, s.r.o. zaúčtovala na účet 518 - Ostatné služby. Faktúru do konca roku 2026 neuhradí a bude ju evidovať ako nezaplatený záväzok na účte 321 – Dodávatelia.

Bude môcť spoločnosť uplatniť sumu 1 200 eur v daňových nákladoch za rok 2026?

V zdaňovacom období 2026 môže byť daňovým nákladom výdavok na účtovnícke služby len za podmienky jeho skutočného zaplatenia. Za zdaňovacie obdobie 2026 bude tak suma 1 200 eur položkou zvyšujúcou základ dane spoločnosti ALFA, s.r.o. Ak spoločnosť uvedený záväzok uhradí napr. v roku 2027, potom bude tento výdavok súčasťou jej základu dane za zdaňovacie obdobie 2027 prostredníctvom položky znižujúcej základ dane za zdaňovacie obdobie 2027.

1.152 Úprava základu dane

Spoločnosť si objednala vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej cieľom bolo zmapovanie možnosti uplatnenia sa na trhu v zadanom území. Dodávateľ vyfakturuje spracovanú marketingovú štúdiu dňa 15. 11. 2025 v cene 8 500 €. Spoločnosť marketingovú štúdiu uhradí až v januári 2026.

Aká bude úprava základu dane u dlžníka a veriteľa?

Ak k úhrade marketingovej štúdie dôjde až v roku 2026, dlžník (odberateľ služby) sumu 8 500 € pri zistení základu dane v daňovom priznaní za rok 2025 pripočíta k výsledku hospodárenia. U veriteľa (dodávateľa služby) suma 8 500 € bude súčasťou základu dane za rok 2025 napriek skutočnosti, že túto sumu neprijal.

Za rok 2026 pri zisťovaní základu dane dlžník pripočítanú sumu v predchádzajúcom zdaňovacom období od výsledku hospodárenia odpočíta.

1.153 Zostávajúce náklady

Spoločnosť XYZ, a. s. využila pri riešení projektu výskumu a vývoja možnosť čerpania fondov Európskej únie, ktoré sú určené na úhradu vzniknutých nákladov vo výške 25 %.

Môže spoločnosť na zostávajúce náklady vo výške 75 % využiť § 30c zákona o dani z príjmov?

Takýto postup by nebol v súlade so zákonom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 30c ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov odpočet výdavkov, resp. nákladov na výskum a vývoj nie je možné aplikovať na výdavky, resp. náklady, na ktoré bola poskytnutá úplná alebo čiastočná podpora z verejných financií.

1.154 Provízia

Spoločnosť ALFA, s.r.o., uzatvorila v roku 2026 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 652 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. s podnikateľom na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 €, ktorý bol v roku 2026 aj zrealizovaný, bola dohodnutá na 1 500 €.

Aký daňový dopad aplikovať na uvedený prípad, ak spoločnosť ALFA, s.r.o., v zdaňovacom období 2026 podnikateľovi spomínanú províziu nezaplatí?

Spoločnosť ALFA, s.r.o. si až v zdaňovacom období, v ktorom spomínanú províziu skutočne podnikateľovi zaplatí, zníži základ dane o 1 500 €. V zdaňovacom období, v ktorom bolo o provízii účtované (rok 2026), si spoločnosť ALFA, s.r.o. teda zvýši základ dane o 1 500 € z dôvodu nezaplatenia provízie.

1.155 Mzdy pracovníkov strážnej služby

Spoločnosť realizuje projekt výskumu a vývoja. Strážna služba stráži celý podnik, ktorého súčasťou je aj výskumné oddelenie.

Môže si spoločnosť zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) okrem miezd pracovníkov výskumného oddelenia aj časť miezd pracovníkov strážnej služby?

Od základu dane možno odpočítať len daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ktoré sú evidované oddelene od ostatných výdavkov (nákladov) daňovníka. Ak vynaložené výdavky (náklady) na výskum a vývoj súvisia s realizáciou projektu výskumu a vývoja len sčasti, je možné uplatniť odpočet len z rozdielu medzi skutočnými výdavkami (nákladmi) a výdavkami (nákladmi) nesúvisiacimi s realizáciou projektu výskumu a vývoja.

Zahrnúť časť miezd pracovníkov strážnej služby do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj podľa § 30c zákona o dani z príjmov však nebude možné vôbec, pretože sa nejedná o činnosť, ktorú možno priamo priradiť k realizácii projektu výskumu a vývoja.

1.156 Tovar za cenu nižšiu

Realitná kancelária sa zaoberá kúpou a predajom nehnuteľností, čo znamená, že účtuje o nich ako o tovare. Ide o predaj bytu účtovaného ako tovar za cenu nižšiu ako bola cena obstarania.

Bude tento rozdiel daňovo uznaný?

V prípade predaja bytov je pri uplatnení daňových výdavkov rozhodujúci spôsob ich účtovania. Ak teda bol byt účtovaný ako tovar, v prípade jeho predaja za cenu nižšiu ako bola cena jeho obstarania, sa ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov neaplikuje. Znamená to, že rozdiel medzi obstarávacou cenou a príjmom z predaja bude za týchto predpokladov daňovo uplatniteľný.

1.157 Zostatková cena

Podnikateľ obstaral kúpou v apríli 2024 osobné motorové vozidlo v hodnote 24 000 eur. Automobil v tomto kalendárnom mesiaci aj zaradil do používania. Výdavky na toto vozidlo uplatňoval v roku 2024 aj v roku 2025 vo výške 80 % v zmysle § 19 ods. 2 písm. t) bod 1 zákona o dani z príjmov.

Akú zostatkovú cenu si bude môcť podnikateľ zahrnúť do daňových výdavkov pri jeho predaji v septembri 2026 za cenu 13 500 eur?

Zostatkovú cenu vozidla na účely dane z príjmov podnikateľ vypočíta ako rozdiel medzi vstupnou cenou vozidla a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov, pričom v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju motorového vozidla, si daňovník môže v kontexte s druhou vetou ustanovenia § 22 ods. 12 zákona o dani z príjmov uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo evidoval podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Rok	Vstupná cena	Ročný odpis	80 % z roč. odpisu	Zostatková cena
2024	24 000	4 500 (za 9 mesiacov)	3 600	19 500
2025	24 000	6 000	4 800	13 500
2026	24 000	4 000 (za 8 mesiacov)	3 200	9 500

 

Podnikateľ si pri predaji osobného automobilu v septembri 2026 uplatní daňovú zostatkovú cenu v sume 9 500 eur.

Ak by však dosiahol príjem z predaja automobilu napr. iba 9 000 eur, do daňových výdavkov by si mohol uplatniť zostatkovú cenu osobného automobilu iba vo výške 9 000 eur, nakoľko pri osobných automobiloch sa môže zostatková cena automobilu zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky príjmov z jeho predaja.

1.158 Doba použiteľnosti

Spoločnosť ABC, s.r.o. v roku 2024 kúpila zásoby tovaru, ktoré nemajú stanovenú dobu použiteľnosti alebo trvanlivosti v hodnote 2 400 eur. Tieto zásoby sa jej však ani po dvoch rokoch nepodarilo predať, preto ich v roku 2026 zlikvidovala.

Bude obstarávacia cena týchto zásob v roku 2026 daňovým výdavkom spoločnosti?

Keďže v roku 2026 spoločnosť ABC, s.r.o. nedosiahla žiadny príjem z predaja uvedených zásob, obstarávacia cena zásob tovaru, ktoré zlikvidovala, bude nedaňovým výdavkom spoločnosti.

1.159 Reklamácia

Existujú prípady, kde problémy s realizáciou reklamácie prispejú k vytvoreniu straty z konkrétnej zákazky.

Sú náklady spojené s reklamáciou daňovo uznateľnými nákladmi (náhradný tovar, materiál a pod.)? Existujú nejaké obmedzenia ohľadne reklamácie?

Vybavenie reklamácie je súčasťou podnikateľskej činnosti a priamo súvisí nielen so súčasnými príjmami, ale i s ďalšími príjmami v budúcnosti, preto výdavky spojené s vybavením reklamácie sú oprávnene daňovo uznaným výdavkom. Zákon o dani z príjmov takéto výdavky v žiadnom zo svojich ustanovení nelimituje, či dokonca nezakazuje.

Kupujúci má právo reklamovať chybný tovar do konca záručnej doby. Reklamácie môže uplatniť buď v predajni, kde výrobok kúpil, ale aj v ktorejkoľvek inej prevádzkarni predávajúceho, kde je prijatie reklamácie možné, a to dokonca aj v mieste, kde predávajúci riadi svoj podnik.

Možno teda konštatovať, že aj keď vybavenie reklamácie je z pohľadu ochrany spotrebiteľa povinnosťou dodávateľa, svojim spôsobom je aj súčasťou marketingovej činnosti, a teda súvisí s udržaním jeho príjmov, príp. so zabezpečením príjmov v budúcnosti. Chybný tovar sa môže kedykoľvek vyskytnúť, a môže tak negatívnym spôsobom ovplyvniť podnikateľskú činnosť príslušného dodávateľa. Keď sa už takáto situácia vyskytne, je potrebné jej venovať náležitú pozornosť, čím možno zabezpečiť, že zákazník, napriek náhodnému výskytu určitého reklamovaného tovaru (výrobku), sa aj v budúcnosti obráti na toho istého dodávateľa. Preto výdavky na vybavenie reklamácie je možné plne označiť za daňové výdavky.

Je samozrejmé, že cieľom podnikateľov nie je zo zákazky produkovať stratu, ale zisk, čo je vlastne cieľom podnikania (ako vyplýva z definície podnikania podľa Obchodného zákonníka). Náhodný výskyt reklamačných konaní, ktorých výsledkom môže byť až dosiahnutie straty zo zákazky, by nemalo mať vplyv na podnikanie, t. j. na sústavnú činnosť za účelom dosahovania zisku. Pokiaľ by sa však množstvo reklamácií s negatívnym dopadom na zisk neúmerne zvyšovalo, je potrebné sa zamyslieť nad takouto podnikateľskou činnosťou.

Neúmerné množstvo takýchto reklamácií môže tiež negatívne vplývať aj na pohľad správcu dane pri prípadnej daňovej kontrole.

1.160 Zaúčtovaný náklad

Spoločnosť v roku 2026 prenajala hmotný majetok za ročné nájomné vo výške 1 000 eur + DPH 230 eur. Tento záväzok v roku 2026 čiastočne uhradila (úhrada 492 eur) a k 31. 12. 2026 vykazuje nezaplatený zostatok záväzku vo výške 738 eur.

V akej výške má spoločnosť započítať čiastočnú úhradu záväzku na zaúčtovaný náklad? Čiastočnú úhradu priradí pomernou časťou k nákladu a k DPH, alebo celú čiastočnú úhradu priradí len k nákladu?

Spoločnosť z uhradenej sumy 492 eur započíta na úhradu nájomného v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov sumu 400 eur a na úhradu DPH sumu 92 eur. Nájomné nezaplatené do konca roka 2026 vo výške 600 eur sa pri zistení základu dane uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

1.161 Strata z predaja zásob tovaru

Daňovník obstaral zásoby tovaru za 20 000 eur. Tento tovar sa mu však podarilo predať len za 15 000 eur.

Je strata z predaja zásob tovaru daňovo uznaná?

Áno. Nakoľko daňovník má príjem z predaja zásob tovaru, aj keď tento príjem je nižší ako obstarávacia cena zásob, strata z predaja tovaru je daňovo uznaná.

1.162 Skutočné použitie

Obchodná spoločnosť zmluvne dohodla poskytnutie sponzorského vo výške 1 000 €, ale v zdaňovacom období 2026 bolo sponzorovanému skutočne poskytnuté sponzorské len vo výške 750 €.

Je skutočným použitím potrebné na účely uplatnenia daňových výdavkov chápať 750 € alebo zmluvne dohodnutých 1 000 €? Je pre uvedené účely dôležité, koľko z týchto 750 € skutočne sponzorovaný použil?

Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Vychádzajúc z ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o športe má sponzor právo žiadať informácie o použití sponzorského a sponzorovaný mu je povinný ich bezodkladne poskytnúť. Sponzorovanému tiež zákon ukladá povinnosť priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 zákona o športe, ktoré sú prístupné aj tretím osobám.

Je teda zrejmé, že u sponzora môže byť sponzorské daňovým výdavkom len po zaplatení, a to v rozsahu, v akom sponzorovaný preukáže ich použitie v zdaňovacom období podľa uvedeného (v tomto prípade do výšky 750 €, ak ich sponzorovaný aj skutočne použil).

Dôležitou podmienkou je aj vykázanie kladného základu dane obchodnej spoločnosti (sponzora) v príslušnom zdaňovacom období.

1.163 Neúspešné riešenia

Spoločnosť s.r.o. si nechala na budovu sídla, vypracovať viacero architektonických plánov prestavby, ktoré boli zaúčtované na účet 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku. Vedenie spoločnosti rozhodlo, že jedna z týchto štúdií bude realizovaná.

Je možné odpočítať DPH v súvislosti s obstaraním ostatných „neúspešných“ variantov riešenia?

V prípade, že vedenie spoločnosti rozhodlo o realizácii investície podľa jednej z alternatív riešenia, ktoré si spoločnosť dala spracovať, pričom však nedošlo k zrušeniu pripravovanej investície, nepôjde v prípade ostatných (neúspešných) štúdií z účtovného pohľadu o tzv. zmarenú investíciu. Do obstarávacej ceny investície budú vstupovať náklady na vypracovanie všetkých štúdií a aj z obstarania uvedených „neúspešných“ projektov je možné DPH odpočítať.

1.164 Strojné zariadenie

Podnikateľ XY si v zmysle uzavretej zmluvy o dielo objednal u dodávateľa vývoj a zhotovenie špeciálneho strojného zariadenia (technologickú linku). Dodávateľ v zmysle dohody mal fakturovať tieto práce na trikrát čiastkovo, a to v členení: vývoj, konštrukcia prototypu a konečná výroba. Po fakturácii za vývoj v sume 10 000 eur však dodávateľská spoločnosť zanikla.

Môže podnikateľ fakturované a zaplatené náklady na vývoj zariadenia ponechať v daňových nákladoch? Pôjde o zmarenú investíciu?

Predovšetkým treba poznamenať, že v sústave jednoduchého účtovníctva sa o výdavkoch súvisiacich s investíciou účtuje ako výdavkoch neovplyvňujúcich základ dane v druhovom členení „Obstaranie dlhodobého majetku“. To znamená, že podnikateľ nemal v žiadnom prípade účtovať o spomínaných výdavkoch ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane.

V prípade zmarenej investície je potrebné len ku dňu, ku ktorému bola takýmto spôsobom investícia ukončená, vyradiť „rozostavaný“ majetok z účtovníctva na základe vyraďovacieho protokolu (interný účtovný doklad).

Vynaložené výdavky v sume 10 000 eur je potrebné preúčtovať medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkov v druhovom členení medzi „ostatné výdavky“. Základ dane však nebudú ovplyvňovať naraz, nakoľko je potrebné rešpektovať § 17 ods. 3 písm. g) zákona o dani z príjmov (suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého majetku účtovaná pri zrušení prác a trvalom zastavení prác do nákladov, ak nejde o škodu), sa nezahrnuje do základu dane jednorazovo v súlade s účtovníctvom, ale rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o zrušení prác alebo trvalom zastavení prác účtoval.

Pravidlá zahrnovania tzv. zmarenej investície do základu dane sa vzťahujú na daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, jednoduchého účtovníctva, ale aj daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

1.165 Zásoby tovaru

Živnostník obstaral počas roku zásoby tovaru za 8 500 eur. Tento tovar sa mu však v tomto roku podarilo predať len za 6 950 eur.

Bude strata z predaja zásob tovaru daňovo uznaná?

Z dôvodu, že daňovník má príjem z predaja zásob tovaru, aj keď tento príjem je nižší ako obstarávacia cena zásob, strata z predaja tovaru bude u živnostníka daňovo uplatniteľná.

1.166 Obstarávacia cena zásob

Spoločnosť ABC, s.r.o. v roku 2026 bezodplatne odovzdala zásoby potravín Potravinovej banke Slovenska, ktoré zaúčtovala na účet 543 – Dary. Spoločnosť cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne neznižovala.

Bude obstarávacia cena týchto zásob daňovým výdavkom spoločnosti?

Obstarávacia cena zásob potravín u spoločnosti, ktorá ich bezodplatne odovzdala Potravinovej banke Slovenska (čo preukáže dokladom, z ktorého bude zrejmé, že na základe zmluvy uzatvorenej s Potravinovou bankou Slovenska, bezodplatne odovzdala zásoby potravín), bude považovaná za daňový výdavok, bez ohľadu na to, či spoločnosť cenu zásob potravín pred uplynutím doby ich trvanlivosti postupne znižovala.

1.167 Zlikvidované zásoby tovaru

Spoločnosť XYZ, s.r.o. prevádzkuje večierku. Na sklade eviduje zásoby potravín v obstarávacej cene 3 250 eur, ktorým doba použiteľnosti už uplynula a ktoré sa spoločnosti i napriek tomu, že postupne už 3 krát znižovala cenu týchto potravín, nepodarilo predať. Spoločnosť uvedené zásoby tovaru zlikvidovala.

Bude obstarávacia cena zlikvidovaných zásob daňovým výdavkom spoločnosti?

Výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti budú daňovým výdavkom spoločnosti. Predpokladom je preukázanie, že pred uplynutím tejto doby spoločnosť vykonala opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby formou postupného znižovania ceny.

1.168 Zásoby liekov

Spoločnosť s.r.o. prevádzkuje sieť lekární. Určitú časť zásob liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, v roku 2026 vyradila z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti vo výške ich obstarávacej ceny v sume 1 400 eur.

Jedná sa v tomto prípade o daňovo uznateľný náklad?

Náklady vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru - liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis podľa osobitných predpisov z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti, budú daňovo uplatniteľným nákladom spoločnosti.

1.169 Sklad využívaný na podnikanie

Živnostník Juraj podniká ako stolár. V roku 2026 predal za 5 500 eur budovu skladu, ktorý využíval na podnikanie. Sklad mal zaradený v obchodnom majetku v rámci 6. odpisovej skupiny. Daňová zostatková cena skladu k 31. 12. 2025 bola 6 200 eur.

Ako má živnostník postupovať pri uplatnení zostatkovej ceny skladu do daňových výdavkov?

Príjem z predaja budovy skladu bude zdaniteľným príjmom živnostníka, nakoľko bol zaradený v jeho obchodnom majetku. V kontexte s ustanovením § 6 ods. 5 ZDP zdaní živnostník príjem z predaja skladu zaradeného v obchodnom majetku spolu s ostatnými príjmami z podnikania v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) spomínaného zákona.

Príjmy zdaní v plnej výške 5 500 eur, avšak do daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov si bude môcť uplatniť na základe ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 zákona o dani z príjmov len sumu 5 500 eur.

1.170 Zničenie cigariet

Ak zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov ustanoví vyššiu sadzbu dane pre tabakové výrobky (cigarety), zároveň v prechodných a záverečných ustanoveniach stanovuje aj lehotu pre dopredaj cigariet zdanených pôvodnou nižšou sadzbou dane v daňovom voľnom obehu. V takom prípade zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov zároveň ustanovuje, že ak právnická osoba nepredá takéto cigarety do stanoveného dátumu, tak je povinná množstvo týchto cigariet, ktoré nepredala, oznámiť colnému úradu a požiadať o ich zničenie, pričom colný úrad cigarety zničí na jej náklady. Spoločnosti Gama s.r.o. takýmto spôsobom vznikol náklad vo výške 20 000 eur.

Je možné uvedený výdavok považovať za daňový výdavok alebo sa z daňového hľadiska posudzuje ako škoda?

Pri posúdení, či takéto zničenie zásob cigariet možno považovať za škodu na majetku, treba vychádzať z § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve, podľa ktorého sa škodou na majetku rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Ide o skutočnosť, kedy účtovná jednotka zistí, že majetok (zásoby, cigarety) je poškodený, zničený alebo odcudzený. V danom prípade nevznikla na majetku škoda, ale z dôvodu legislatívnych úprav nie je možné majetok ďalej predávať. Pre posúdenie je rozhodujúca legislatívna úprava, ktorá určuje spôsob nakladania s majetkom. Vyradenie spotrebiteľského balenia cigariet z účtovníctva, ktoré nespĺňa požadované podmienky podľa zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, sa účtuje na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Vzhľadom na uvedené je možné obstarávaciu cenu zásob cigariet, ktorých povinnosť zničenia z dôvodu stanovenia vyššej sadzby spotrebnej dane vyplýva zo zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, považovať podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov za daňový výdavok.

1.171 Odpis stroja

Obchodná spoločnosť darovala podnikateľovi stroj, ktorý bol zakúpený za 4 800 eur a spoločnosť ho odpisovala v 2. odpisovej skupine. Počas jeho používania spoločnosť uplatnila odpisy vo výške 2 000 eur.

Z akej ceny bude podnikateľ uplatňovať odpisy u         vedeného stroja po zaradení do svojho obchodného majetku?

V predmetnom prípade bude vstupnou cenou na účely uplatňovania daňových odpisov darovaného stroja jeho daňová zostatková cena, t. j. obstarávacia cena, za ktorú prístroj obstaral darca znížená o výšku už uplatnených odpisov z tohto majetku u darcu. Daňová zostatková cena prístroja predstavuje sumu 2 800 eur.

1.172 DPH počas výstavby

Spoločnosť ALFA, a.s. realizovala počas roka 2025 vo vlastnej réžii budovu sídla firmy. V júni 2026 rozhodla o zrušení rozostavanej investície, a rozostavanú budovu predala.

Je potrebné DPH odpočítavanú počas výstavby pri dodávkach dodávateľov tovarov a služieb súvisiacich s touto výstavbou vrátiť?

Povinnosť vrátiť daň z pridanej hodnoty odpočítavanú počas výstavby sídla firmy z dôvodu zrušenia rozostavanej investície a jej následného predaja nevzniká. Podľa § 38 zákona o DPH predaj rozostavanej stavby nie je možné považovať za oslobodený zdaniteľný obchod.

1.173 Pozemok v obchodnom majetku

Spoločnosť ABC, s.r.o. z dôvodu nepotrebnosti darovala podnikateľovi XY pozemok, ktorý bol súčasťou jej obchodného majetku. Pozemok spoločnosť obstarala za 12 000 eur.

V akej hodnote si má podnikateľ zaradiť pozemok do obchodného majetku?

V predmetnom prípade ide o určenie vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov – t. z., že podnikateľ zaradí darom nadobudnutý pozemok v obstarávacej cene zistenej u spoločnosti ABC, s.r.o. ako darcu, t. j. v hodnote 12 000 eur.

1.174 Vozidlo v obchodnom majetku

Podnikateľ nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.

V akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?

Nakoľko sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude daňová zostatková cena vozidla, t. j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).

Otázky 1.1 – 1.174 vypracoval Ing. Ján Mintál