Výdavky na osobnú potrebu

Pojem „osobná potreba“ nie je v priamo definovaný v žiadnom platnom právnom predpise. V princípe však možno konštatovať, že ide o výdavky, ktoré nie sú vynaložené a to ani sčasti v súvislosti s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov podnikateľa. Jedná sa tak o výdavky, ktoré podnikateľ vynaloží k tomu, aby si prostredníctvom nich pokryl výlučne svoje súkromné – mimo podnikateľské záujmy a potreby.

V princípe platí, že daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o nich daňovník účtoval, neboli zaúčtované v účtovníctve daňovníka, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Daňovými výdavkami nie sú v zmysle § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov výdavky:

•    na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka,

•    na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka.

Pre úplnosť možno pripomenúť, že citované ustanovenie sa neaplikuje na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x) zákona o dani z príjmov. To znamená, že napríklad výdavky na stravovanie podnikateľa sa nechápu ako výdavky na jeho súkromnú potrebu, ale ich daňová uplatniteľnosť je priamo zakotvená v rámci zákona o dani z príjmov pri dodržaní podmienok ustanovených v § 19 ods. 2 písm. p) tohto právneho predpisu.

Príklad 1

Podnikateľ prevádzkuje stavebnú firmu. Na sklad zakúpil v apríli strešnú krytinu, pričom výdavok na nákup tohto materiálu zaúčtoval do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov. V júni použil z tohto materiálu cca 25 % na opravu strechy svojho rodinného domu.

Môže si celú sumu výdavku na nákup krytiny uplatniť do daňových výdavkov?

Alikvotná časť výdavkov na nákup strešnej krytiny, ktorú podnikateľ spotreboval v rámci opravy strechy vlastného rodinného domu sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka. Z tohto dôvodu ich nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov.

Príklad 2

Podnikateľ si obstaral dioptrické okuliare, ktoré potrebuje pri vykonávaní podnikateľskej činnosti.

Môže si podnikateľ výdavok za tieto okuliare zahrnúť do daňových výdavkov?

Nemôže, nakoľko nosenie dioptrických okuliarov nesúvisí s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ale so zhoršením zraku fyzickej osoby a takýto výdavok sa považuje za výdavok na osobnú potrebu fyzickej osoby.

Príklad 3

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil spoločenský oblek a košeľu, ktoré potrebuje na rokovaniach s obchodnými partnermi v záujme úpravy svojho zovňajšku.

Môže si daňovník výdavky na nákup tohto oblečenia zahrnúť do daňových výdavkov, keďže toto oblečenie potrebuje v súvislosti s podnikaním?

Pri zahrňovaní výdavkov na pracovné oblečenie do daňových výdavkov sa vychádza z Pokynu MF SR č. 4753/1998-62 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998, ktorý sa aplikuje aj pri platnosti súčasného zákona o dani z príjmov. Za pracovné ošatenie možno považovať ošatenie trvale a viditeľne označené znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za označenie sa považuje trvale našitie alebo nažehlenie obchodného mena alebo ochrannej známky firmy na všetkých súčastiach uniformy z jeho lícnej strany. Ak sa jedná o ošatenie neoznačené obchodným menom, ktoré je možné používať aj na súkromné účely, potom výdavky na nákup takéhoto ošatenia sa považujú za výdavky podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

V súvislosti s problematikou predmetnej kapitoly je potrebné poznamenať, že v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov možno výdavky (náklady) na obstaranie majetku, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku využívaného aj na súkromné účely uplatniť v daňových výdavkoch buď vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, alebo v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu. Problematika uplatňovania výdavkov sčasti aj na súkromné účely je obsiahnutá v samostatnej kapitole tejto publikácie.

Uplatňovanie výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov sa totiž nevzťahuje na výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nikdy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Príklad 4

Podnikateľka podniká v časti svojho rodinného domu, kde má zriadený kadernícky salón. Uvedenú nehnuteľnosť nemá zaradenú v obchodnom majetku. V apríli si dala namontovať na rodinný dom bezpečnostný kamerový systém v hodnote 1 200 €.

Môže si podnikateľka hodnotu kamerového systému uplatniť aspoň sčasti do daňových výdavkov?

Z dôvodu, že montáž bezpečnostného kamerového systému slúži na ochranu majetku podnikateľky, ktorý nie je súčasťou jej obchodného majetku, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť do daňových výdavkov.

Výdavky na osobnú potrebu a DPH

Za dodanie tovaru za protihodnotu sa okrem iného považuje aj také dodanie tovaru, ktoré platiteľ dodá na svoju osobnú spotrebu a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane má povinnosť priznať a odviesť DPH aj v prípade, ak dodá tovar (použije) resp. jeho súčasť pre svoju osobnú spotrebu, ak bola pri jeho kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou daň čiastočne alebo úplne odpočítaná.

Základom dane pri dodaní tovaru na osobnú spotrebu, ak pri jeho kúpe alebo pri jeho vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou.

Pri tovare, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, je v takýchto prípadoch základom dane zostatková cena majetku zistená podľa § 25 zákona o dani z príjmov.

Počnúc rokom 2020 platí, že pri dodaní tovaru nadobudnutého na iný účel ako na ďalší predaj, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 € vrátane a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, je základom dane zostatková cena, ktorá sa určí ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, na osobnú spotrebu platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a zákona o DPH v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a zákona o DPH. Základom dane pri dodaní služby na osobnú spotrebu sú v zmysle zákona o DPH náklady na službu. Aj v tomto prípade platí, že ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

Z ustanovení zákona o DPH vyplýva, že aj využitie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, pre svoju osobnú spotrebu sa považuje za dodanie služby za protihodnotu. Za dodanie služby za protihodnotu sa považuje aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa.

Čo sa problematiky odpočítania DPH týka, je potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH. V zmysle tohto totiž platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania ako aj na účel osobnej potreby, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie.

Ak sa platiteľ rozhodne postupovať takýmto spôsobom – t. z. neodpočíta časť DPH, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na jeho osobnú spotrebu v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH alebo dodanie služby za protihodnotu podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH.

Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa zákona o dani z príjmov, na účely svojho podnikania, ako aj na svoju osobnú spotrebu, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia.

Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ak teda platiteľ dane napríklad vopred vie, že obstarávaný tovar alebo služba bude použitá výlučne na jeho osobnú spotrebu, nárok na odpočítanie DPH nevzniká vôbec.

Podnikateľ – fyzická osoba, ktorá účtuje v podvojnom účtovníctve výdavky na svoju osobnú spotrebu účtovne zaznamenáva nasledovne:

V tomto prípade nevzniká voči fyzickej osobe žiadny záväzok, keďže výsledok hospodárenia sa účtuje súvzťažne na účet 491 – Vlastné imanie fyzickej osoby – podnikateľa, čo sú vlastne prostriedky samotného podnikateľa, s ktorými môže nakladať ľubovoľne.

Ak podnikateľ – fyzická osoba, ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve, uhrádza výdavky na svoju osobnú spotrebu z finančných prostriedkov, ktoré sú súčasťou jeho obchodného majetku, tieto v rámci peňažného denníka v zmysle § 4 ods. 6 písm. g) zaeviduje medzi výdavky, ktoré podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Ing. Ján Mintál

§ 19 ods. 2 písm. t) zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov

r) odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods. 14 a príslušenstva k pohľadávke do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 22 vrátane odpisu pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23.

s) výdavky zamestnávateľa

1. na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,

2. na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomerev budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa osobitného predpisu,ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, 24h) 106)

t)  výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo

2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

u) výdavky vynaložené daňovníkom formou darov poskytnutých za účelom materiálnej humanitárnej pomoci do zahraničia na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

v) výdavky (náklady) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien podľa § 25b v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju do výšky úhrnu príjmu z ich predaja.

w) výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

x) výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť dieťaťa daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa osobitného predpisu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

§ 54 zákona č. 222/2004 Z. z., o dani z pridanej hodnoty

Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku

(2) Investičným majetkom na účely tohto zákona sú

a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,

b) stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, 26a)

c) nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.

(3) Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky...