Výdavky charakteru osobných výdavkov

Pojem daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka. Zákon o dani z príjmov v § 19 uvádza výdavky, ktoré je možné považovať za daňové výdavky. V rámci uvedených výdavkov sú uvádzané len charakteristické daňové výdavky a nie sú uvádzane vyčerpávajúco.

Výdavky charakteru mzdových nákladov

„Zamestnávanie“ na živnosť je alternatívou daňovej optimalizácie. Zmluvný vzťah, resp. zamestnávanie na živnosť má výhody na oboch stranách:

Výhody a nevýhody práce z hľadiska zamestnanca

Výhody zamestnávania zamestnanca v pracovnom pomere pre zamestnanca sú napr.:

–   nárok na dovolenku a náhradu mzdy za túto dovolenku,

–   nárok na príspevok na stravovanie (príp. príspevok na rekreáciu),

–   nárok na príplatky za prácu cez víkend, vo sviatok či za nočnú prácu,

–   administratíva týkajúca sa daní a odvodov je prenesená na zamestnávateľa, a iné.

Nevýhodou zamestnaneckého pomeru je v prvom rade výška čistej mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi, nakoľko zamestnanec ju dostane už očistenú o odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj o preddavok na daň zo závislej činnosti. Nevýhodou je aj ukončenie uzatvoreného pracovného pomeru, nakoľko ak nedôjde k dohode o ukončení pracovného pomeru, je potrebné dodržiavať napr. výpovednú lehotu z hľadiska zamestnanca ako aj zamestnávateľa.

Výhodou uzatvorenia obchodnej spolupráce medzi „zamestnancom“ a s. r. o. je najmä to, že

–   dodávateľ môže získať vyššiu odmenu, nakoľko odberateľ nemá náklady na odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré by musel v prípade zamestnaneckého pomeru za neho uhradiť (odberateľ mu vie zvyčajne ponúknuť sumu hrubej mzdy, plus navýšenie odmeny napríklad do výšky odvodov, ktoré by platil ako zamestnávateľ, príp. aj viac),

–   možnosť uplatniť si náklady – či už skutočné alebo paušálne – a tým si zvýšiť čistý príjem,

–   nižšia sadzba dane z príjmov živnostníka (vo výške 15 % ) oproti príjmu zo závislej činnosti (19 % resp. 25 % )

Medzi nevýhody v prípade uzatvorenia obchodnoprávneho vzťahu spolupráce zo strany dodávateľa (pracujúceho na živnosť) patrí:

–   náklady súvisiace so zriadením živnostenského oprávnenia,

–   povinnosť vedenia účtovníctva, dodržiavanie ustanovení zákona o dani z príjmov, či zákona o účtovníctve a s tým spojená potreba účtovníka,

–   živnostník je v porovnaní so zamestnancom aj výrazne menej chránený. Ak sa mu stane pracovný úraz, firma, pre ktorú robí, za neho nezodpovedá, keďže nie je jej zamestnancom,

–   živnostník nemá nárok na stravné lístky, voľno na návštevu lekára, a ak sa s firmou nedohodne na platenej dovolenke, v prípade dovolenky nedostane zaplatené,

–   vyššia administratívna náročnosť a iné.

Výhody a nevýhody práce z hľadiska zamestnávateľa – odberateľa

Výhodou uzatvorenia spolupráce odberateľa so živnostníkom je

–   nižšie administratívne zaťaženie, nakoľko spravidla spolupráca postupuje uzatvorením zmluvy a následne pokračuje vystavovaním faktúr za vykonané práce, ktoré odberateľ uhradí. V zmluve by mali byť uzatvorené všetky podmienky spolupráce, ktoré by sa mali dodržiavať a možné sankcie za ich nedodržanie, čo vidíme ako ďalšiu výhodu zo strany odberateľa. V takomto prípade je výhodou oproti zamestnaneckému pomeru to, že

–   odpadá povinnosť viesť mzdovú agendu a riadiť sa Zákonníkom práce.

Možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov je motiváciou mnohých zamestnancov, aby sa so svojím zamestnávateľom dohodli, že namiesto klasickej zmluvy budú pre neho pracovať na živnosť. Vďaka tomu sa ich čistý mesačný príjem môže zvýšiť o desiatky eur, pričom svojho zamestnávateľa budú stáť rovnako ako doteraz.

Ak sa zamestnanec so svojim zamestnávateľom dohodne, že pre neho začne pracovať na živnosť, môže si zo svojho príjmu takisto odpočítať paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmu aj keď žiadne výdavky nemal. To znamená, že bude platiť nižšiu daň, ako aj odvody a v konečnom dôsledku mu zostane v čistom viac peňazí. Keďže zaplatí v porovnaní so zamestnancom výrazne nižšie odvody, bude mať nárok aj na nižšie dávky či dôchodok. Navyše prvý rok podnikania živnostníci nemusia vôbec platiť odvody na sociálne poistenie. Ak sa nepoistia dobrovoľne, toto obdobie sa im ani nezohľadní pri výpočte dôchodku.

Na príjmy zo živnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti platí pre podnikateľov znížená sadzba dane vo výške 15 % pri dosiahnutých príjmoch do 49 790 eur. Pre niektoré fyzické osoby, ktoré pracujú na trvalý pracovný pomer, sa aj z tohto dôvodu oplatí založiť si živnosť a pre svojho zamestnávateľa pracovať ako živnostník za predpokladu, že predpokladané príjmy zo živnosti za rok 2023 budú nižšie ako 49 790 eur. Rovnakú možnú výhodu by mali zvážiť aj tie fyzické osoby, ktoré v roku 2023 začínajú pracovať a rozhodujú sa medzi trvalým pracovným pomerom a založením živnosti (prípadne založením s. r. o.).

V prípade vykonávania závislej práce na živnosť môže ísť o nelegálnu prácu. Vykonávanie závislej činnosti definuje Zákonník práce ako prácu, pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Spravidla v praxi najčastejšie ponúkajú prácu na živnosť stavebné firmy, ktoré ponúkajú vykonávanie prác ako stavbár, murár, zvárač a podobne. K typickým profesiám, v ktorých sa využíva práca na živnosť, patria napr.: realitný agent, obchodný zástupca, finančný poradca, architekt, technik požiarnej ochrany a BOZP.

Zamestnávanie študentov a dôchodcov

Zamestnávanie študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov

Zamestnávateľ môže zamestnať študenta na:

–   pracovnú zmluvu,

–   dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Pri zamestnaní študenta na pracovnú zmluvu získava študent štatút zamestnanca na účely Zákonníka práce. Ako zamestnanec môže odpracovať napríklad 40 hodín týždenne, čerpať dovolenku. Súčasne musí z dosiahnutého príjmu platiť zdravotné a sociálne poistenie. Tento štatút študent nezíska pri zamestnaní sa na dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru. Rozlišujeme tri druhy dohôd:

–   dohoda o brigádnickej práci študentov,

–   dohoda o pracovnej činnosti,

–   dohoda o vykonaní práce.

Dohody vykonávané mimo pracovného pomeru sa môžu uzatvárať len na dobu určitú, a to maximálne na 12 mesiacov. Dohody musia byť uzatvorené písomne, inak sa považujú za neplatné. Najvýhodnejšou formou uzavretia pracovno-právneho vzťahu pre študenta, a aj pre zamestnávateľa, je Dohoda o brigádnickej práci študentov. Najväčšou výhodou je najnižšie odvodové zaťaženie spomedzi všetkých typov dohôd.

Ako to už z názvu dohody vyplýva, túto dohodu môže zamestnávateľ uzavrieť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Študentom je fyzická osoba, ktorá je žiakom strednej školy alebo je študentom dennej formy vysokej školy a zároveň nedovŕšila 26 rokov. Dohodu o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom študent dovŕšil 26 rokov. Rozsah pracovného času študenta nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín týždenne, t. j. 80 hodín za mesiac. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená.

Študent má nárok na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky vo výške 200 eur, ktorú si môže uplatniť iba pri tomto type dohody. Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky znamená, že ak študent v danom mesiaci dosiahne odmenu nižšiu ako 200 eur, nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie. Ak študent dosiahne odmenu vyššiu ako 200 eur, platí odvody len z časti zárobku, ktorý prevýšil túto hranicu. V takomto prípade študent zo svojej odmeny odvádza 4 % na starobné poistenie a 3 % na invalidné poistenie, spolu 7 % . Pri dohode o brigádnickej práci študenta nevzniká povinnosť platiť preddavky do zdravotnej poisťovne.

Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky však študentovi neprislúcha automaticky, študent musí svojmu zamestnávateľovi odovzdať podpísané Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. V tomto tlačive zároveň potvrdí, že v danom mesiaci si odvodové oslobodenie neuplatňuje u iného zamestnávateľa. Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov súčasne neplatí preddavky do zdravotnej poisťovne.

Ďalšou možnosťou študenta pracujúceho na dohodu o brigádnickej práci študentov je uplatnenie si nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2023 predstavuje 4 922,82 eur /­­ mesiac. Jej uplatnenie znamená, že zo sumy nezdaniteľnej časti nie je študent povinný platiť preddavok na daň z príjmov. Ak si chce študent nezdaniteľnú časť uplatniť a znížiť si tak svoj základ dane, musí predložiť svojmu zamestnávateľovi tlačivo Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Ak je príjem študenta nižší ako 410,24 eur a študent si uplatňuje nezdaniteľnú časť, jeho preddavok na daň bude nula.

Študenti patria medzi skupinu osôb, ktorým sa veľmi často oplatí podať po skončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie. Nezáleží na tom, či ide o študentov strednej školy alebo vysokej školy. Študenti častokrát pracujú počas letných mesiacov, prípadne aj počas školského roka.

Daňové priznanie za rok 2023 sa študentom oplatí podať vtedy, ak budú v priebehu roka 2023 zamestnaní a za rok 2023 ich základ dane zo závislej činnosti (hrubé príjmy znížené o odvody platené zamestnancom) bude v úhrne nižší ako 4 922,82 eur a platil preddavky na daň z príjmov. Ak študentom zamestnávatelia vykonajú ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, nemajú povinnosť podávať daňové priznanie. Spravidla však celoročné príjmy študentov nie sú veľmi vysoké, zamestnávateľ im zo mzdy zrážal preddavky na daň z príjmov a vtedy sa im daňové priznanie oplatí podať.

Dôvodom je, že pri výpočte preddavkov na daň z príjmov sa počítalo s pomernou mesačnou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 410,24 eur. Ak študent pracoval len niekoľko mesiacov neuplatnila sa mu za celý rok jej plná suma. Pri podaní daňového priznania mu vznikne preplatok na dani, ktorý mu daňový úrad vráti.

Daňové priznanie sa študentom oplatí podať tiež vtedy, ak si u zamestnávateľa neuplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane.

Zamestnávanie dôchodcov. Ide o daňovníkov, ktorí sú poberateľom starobného dôchodku (ďalej len „dôchodca“) alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“) alebo im takýto dôchodok bol priznaný k začiatku roka 2023.

Pracujúci dôchodcovia môžu ťažiť z toho, že zárobok nižší ako polovica nezdaniteľného minima sa vôbec nezdaňuje. Daňovníci, ktorí boli na začiatku roka 2023 poberateľmi dôchodku, alebo im takýto dôchodok bol priznaný spätne k začiatku roka 2023 a skôr, daň neplatia, ak ročný úhrn ich zdaniteľných príjmov za rok 2023 nepresiahne sumu 2 461,41 eura.

Zamestnávateľ však nemôže vopred vedieť, koľko dôchodca za rok zarobí, preto mu musí preddavkovo zrážať daň aj v prípade, že jeho zárobok je nízky. O tom, či je zárobok oslobodený od dane, alebo nie, rozhoduje celkový hrubý príjem dôchodcu ešte pred odpočítaním odvodov. Dôchodca, ktorý nechce platiť dane, môže v roku 2023 zarobiť najviac 2 461,41 eur. Potrebné je zrátať vždy všetky zdaniteľné príjmy. Ak dôchodca u jedného zamestnávateľa za rok zarobí v hrubom 1 400 eur a u druhého 1 200 eur, jeho celkový príjem dosiahne 2 600 eur. Keďže je to viac ako polovica nezdaniteľného minima, nemá nárok na vrátenie daní. Do zdaniteľných príjmov dôchodcov sa nezahŕňajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené a príjmy z ktorých je daň vybraná zrážkou.

Pracujúci dôchodcovia, ktorých príjem za rok neprekročí sumu 2 461,41 eura, môžu všetky dane, ktoré im zamestnávateľ zrazil zo mzdy, získať späť, ak podajú daňové priznanie. Aby získali naspäť zaplatené dane, musia podať daňové priznane, nestačí, ak požiadajú svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. Zákon im síce pri takomto príjme neprikazuje podať daňové priznanie, ale oplatí sa im to urobiť dobrovoľne, pretože je to pre nich výhodné. Takáto situácia nastáva v prípade ak dôchodca poberal v kalendárnom roku zdaniteľné príjmy, z ktorých boli zrážané preddavky na daň, výška zdaniteľných príjmov však nepresiahla ½ nezdaniteľnej časti základu dane (2 461,41 eura).

Ak dôchodca dosiahol za rok 2023 iba príjmy zo závislej činnosti – t. j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.

Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Zamestnávanie sezónnych zamestnancov

Od 1. 1. 2023 sa v rámci dohody o pracovnej činnosti novelou Zákonníka práce ustanovuje osobitný poddruh dohody, ktorá bude využívaná pri sezónnej práci. Zamestnávateľ bude mať v prípade zamestnania ľudí na krátkodobú prácu vykonávanú podľa potreby možnosť uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Dohoda musí byť takýmto názvom aj označená.

Sezónna práca sa má týkať sezóny, teda má ísť o vykonanie práce, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje 8 mesiacov v kalendárnom roku. Z tohto dôvodu nesmie dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce presiahnuť trvanie 8 mesiacov.
Limit hodín, ktoré možno na takýto druh dohody odpracovať, je stanovený na 520 ročne, pričom sa výkon sezónnej práce bude sčítavať. Maximálny týždenný pracovný čas je ustanovený na 40 hodín a najdlhšie počítanie priemeru je za obdobie 4 mesiace.

Súčasne sa novelou ustanovuje, že fyzická osoba zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistená na všetky poistenia zamestnanca, to znamená na nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti.

Zavádza sa pri tomto druhu dohôd odvodová odpočítateľná položka, ktorá znamená výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Jej suma je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (v roku 2023 to bude údaj priemernej mesačnej mzdy z roku 2021). Pre rok 2023 je teda maximálna výška odvodovej povinnosti pri sezónnych prácach 605,50 eur. Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude on, ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak ale zamestnanec dosiahne mesačný príjem vyšší ako 50 % priemernej mesačnej mzdy (605,50 eur) v hospodárstve SR spred dvoch rokov, poistné na starobné poistenie aj poistenie v nezamestnanosti bude platiť zamestnanec a zamestnávateľ len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou. V oboch situáciách to bude znamenať zníženie odvodového zaťaženie zamestnanca aj zamestnávateľa.

Odvodová odpočítateľná položka sa pri výkone práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce uplatní pri platbe poistného automaticky, takže zamestnanec nemá povinnosť o jej uplatnenie žiadať zamestnávateľa.

Ing. Anton Kolembus

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov
citácia na strane 41

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,

b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,

c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,

3. vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, vlastné vzdelávacie zariadenia,

4. odmenu za produktívnu prácu najviac do výšky 100 % z hodinovej minimálnej mzdy,...