2. Časové rozlišovanie nákladov a výnosov

Pri zostavovaní účtovnej závierky je dôležité správne posúdiť, či do daného účtovného obdobia sú zaúčtované všetky náklady a výnosy, ktoré s týmto obdobím časovo a vecne súvisia.
Náklady v účtovníctve vyjadrujú spotrebované vložené vstupy do výroby alebo inej činnosti. Náklad je zníženie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Od nákladu je potrebné odlišovať výdavok, ktorý sa dotýka finančného toku a predstavuje úbytok peňažných prostriedkov alebo peňažných ekvivalentov. Náklady sa zachytávajú na vrub jednotlivých účtov nákladov v účtovej triede 5 – Náklady narastajúcim spôsobom od začiatku roka, v podstate podľa druhov, tzv. vecné triedenie nákladov. V účtovníctve sa účtuje o všetkých vzniknutých (vynaložených) nákladoch bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú daňovo uznané.
Výnosy v účtovníctve vyjadrujú náhrady za vynaložené náklady. Výnosom je zvýšenie ekonomických úžitkov účtovnej jednotky v účtovnom období, ktoré sa dá spoľahlivo oceniť. Od výnosu je potrebné rozlíšiť príjem, ktorý sa dotýka finančného toku a predstavuje prírastok peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov. Príjem je spravidla dôsledkom výnosu. Výnosy sa účtujú v prospech účtov v účtovej triede 6 – Výnosy narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia. Vo výnosoch sa účtujú všetky sumy priznaných výnosov, aj keď nie sú predmetom dane z príjmov. Súčasťou výnosov u dodávateľa sú aj zľavy a zrážky, bez ohľadu na to, či zákazník mal nárok na zľavu vopred alebo bola uznaná dodatočne, napríklad na základe reklamácie. Zľavy môžu byť účtované na samostatných analytických účtoch k účtom výnosov.

Na dodržanie zásady ustanovenej v § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve, že účtovné prípady sa účtujú a vykazujú v období, s ktorým časovo a vecne súvisia, nadväzujú postupy účtovania v § 5, ktoré priamo ustanovujú, že náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti. Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.

Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich

Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období. Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných účtoch nákladových druhov v účtovej triede 5 (5xx/112,321,...) účtuje v prospech účtu 655 a na ťarchu účtu 382 (382/655) a ich zúčtovanie v prospech účtu 382 a na ťarchu účtu 555 (555/382).
Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť.

2.1 Prípady časového rozlíšenia

2.1.1 Náklady budúcich období

V praxi najviac používaným účtom z účtovej skupiny 38 – Časové rozlišovanie nákladov a výnosov je účet nákladov budúcich období.
Podľa § 56 postupov účtovania, na účte 381 – Náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5 – Náklady, postupy účtovania uvádzajú ako príklad vopred platené nájomné a predplatné (výdavok peňažných prostriedkov časovo predchádza nákladu). Zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia.

2.1.2 Výdavky budúcich období

Na účte 383 – Výdavky budúcich období sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu (náklad časovo predchádza výdavku peňažných prostriedkov).

2.1.3 Výnosy budúcich období

Na účte 384 – Výnosy budúcich období sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné.

3. Príjmy budúcich období

Na účte 385 – Príjmy budúcich období sa účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté pozadu. Na účte 385 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6 – Výnosy.

Účtovné súvzťažnosti:	MD	D
1. Nájomné a iné služby, ak sa podľa zmluvy alebo iných dokladovinkasujú pozadu a) zaúčtovanie nájomného do výnosov bežného roka (r. 2012) 385 602 b) zúčtovanie príjmov budúcich účtovných období v nasledujúcom účtovnom období (rok 2013) 221 385	385 221	602 385

3.1 Účtovné prípady, ktoré sa časovo nerozlišujú

Upozorňujeme účtovné jednotky na ustanovenie § 56 ods. 6 postupov účtovania, podľa ktorého sa od 1. 1. 2003 časovo nerozlišujú:

Uvedené účtovné prípady sa účtujú do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napr. platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, potom sa časovo rozlišujú.

Príklad 70

Prenájom vysielajúceho času v televízii
Účtovná jednotka v mesiaci december 2012 zaplatí za prenájom vysielacieho času v televízii z dôvodu reklamy svojho výrobku sumu vo výške 6 000 €. Reklama sa uskutoční v mesiaci január 2013.
Keďže účtovný prípad „reklama výrobku“ sa v rámci vysielacieho času v televízii uskutoční až v roku 2013, účtovným prípadom (nákladom) bude v tomto účtovnom období. Vykonaná úhrada v roku 2012 za prenájom vysielacieho času sa zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a na účet časového rozlíšenia nákladov, teda tiež sa jedná o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred a preto sa musí časovo rozlíšiť.

Príklad 71

Poplatok za školenie
Účtovná jednotka v decembri 2012 zaplatí za školenie sumu vo výške 40 €, ktoré sa uskutoční vo februári 2013.
Keďže účtovný prípad školenie sa uskutoční až v účtovnom období roka 2013, účtovným prípadom (nákladom) bude v tomto účtovnom období. Vykonaná úhrada na školenie v roku 2012 sa zaúčtuje ako výdavok peňažných prostriedkov v hotovosti a na účet časového rozlíšenia nákladov, teda jedná sa o službu, za ktorú bolo zaplatené vopred.

4. Opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období

S dodržaním zásady, že „náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia“, úzko súvisí aj účtovanie opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období. Kedy sa o oprave chýb minulých účtovných období bude účtovať? Napr. vtedy, ak účtovná jednotka nezaúčtuje náklady a výnosy do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, to zn., že ich nezaúčtuje vôbec, alebo ich zaúčtuje nesprávne alebo v nesprávnej sume, tak potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom sa o týchto chybách dozvie, teda bude účtovať o oprave chýb minulého účtovného obdobia alebo minulých účtovných období. Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj spôsob ich účtovania.

Ak oprava chýb minulých účtovných období má vplyv len na súvahové účty, opraví sa účtovným zápisom na príslušných účtoch.

Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky (§ 5 ods. 1 postupov účtovania).

Opravy významných nákladov a významných výnosov sa účtujú na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429 – Neuhradená strata minulých rokov (§ 59 ods. 13 postupov účtovania). Opravu nákladov minulých účtovných období v prípade významnej sumy účtovná jednotka zaúčtuje buď na účet 428 alebo 429 podľa toho, ktorý účet má otvorený. Ide o tzv. opravu „skokom“, to znamená, že sa obchádza účet nákladov alebo výnosov a účtuje sa priamo na účty 428 alebo 429.
Kedy pôjde o významnú sumu a kedy o nevýznamnú sumu, to si musí stanoviť účtovná jednotka sama napr. v internej smernici, pretože napr. 2 000 € je pre menšiu účtovnú jednotku významná suma a pôjde teda aj o významnú opravu, ale pre inú účtovnú jednotku pôjde o sumu nevýznamnú a teda aj o nevýznamnú opravu.

Podľa § 59 ods. 14 postupov účtovania, za opravu chýb minulých účtovných období sa nepovažujú rozdiely zo zmeny účtovnej hodnoty majetku a záväzku vyplývajúcich zo zmeny úpravy ocenenia podľa § 26 a 27 zákona o účtovníctve, napr. účtovanie výšky opravnej položky a rezerv, úprava doby používania alebo spôsobu opotrebovania dlhodobého hmotného majetku. Za opravu chýb sa nepovažuje prehodnotenie opodstatnenosti položiek, ktorých výška bola stanovená odhadom.

Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve, do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednotky opätovne otvoriť účtovné knihy v prípade, že sa zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva. To znamená, že ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že zabudla zaúčtovať nejaký účtovný prípad, alebo že ho zaúčtovala nesprávne, môže opätovne otvoriť účtovné knihy, daný účtovný prípad doúčtovať alebo ho opraviť a zaúčtovať správne. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy, zostaví účtovnú závierku a doručí ju svojmu správcovi dane (ale až po schválení príslušným orgánom účtovnej jednotky). Pretože zákon o účtovníctve bližšie nešpecifikuje prípady, pri ktorých je možné účtovné knihy opätovne otvárať, treba predpokladať, že účtovné jednotky tak urobia iba v ojedinelých prípadoch (zabezpečenie pravdivého a verného obrazu účtovníctva) a že toto ustanovenie sa nebude v praxi zneužívať.

Tak ako je vyššie uvedené, zákon o účtovníctve v § 3 jednoznačne ustanovuje, že účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období zistí, že nesprávne zaúčtovala nejaký účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období, prípadne ho nezaúčtovala vôbec a účtovná závierka za toto účtovné obdobie už bola schválená najvyšším orgánom spoločnosti, takže opätovné otvorenie účtovných kníh už neprichádza do úvahy, o oprave nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu bude účtovať v tom účtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad prišla. To isté platí aj v prípade, že hoci účtovná jednotka ešte nemá schválenú účtovnú závierku najvyšším orgánom spoločnosti, ale z pohľadu účtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, nebude opätovne otvárať účtovné knihy, aj takýto účtovný prípad zaúčtuje v tom účtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúčtovaný účtovný prípad zistili.

5. Účtovanie kurzových rozdielov

Od 1. 1. 2012 došlo k niektorým zmenám pri oceňovaní majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na to, aby sa takýto majetok správne vyjadril v účtovníctve a v účtovnej závierke, venujeme sa tejto problematike podrobnejšie aj v tomto príspevku.
Zákon o účtovníctve v § 4 ods. 7 ustanovuje povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. Ak sú majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to

5.1 Prepočet majetku a záväzkov v cudzej mene na menu euro

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (ďalej len referenčný kurz)

Všeobecným kurzom na prepočet cudzej meny na menu euro v deň uskutočnenia účtovného prípadu, ak zákon o účtovníctve nestanovuje inak, je referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu (referenčný kurz).

6. Ocenenie prírastku cudzej meny

Z prechádzajúceho ustanovenia vyplýva, že ak by zákon neustanovoval iné ocenenia cudzej meny na menu euro, používal by sa referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS zo dňa predchádzajúceho dňu uskutočnenia účtovného prípadu. Avšak zákon ustanovuje aj iné ocenenia cudzej meny.
Podľa novelizovaného znenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

To znamená, že zákon ustanovuje dva kurzy, ktoré môže účtovná jednotka použiť pri kúpe cudzej meny za menu euro:

Príklad 72

Kurzový rozdiel nevzniká, pretože príjem valút do pokladnice účtovná jednotka ocenila v komerčnom kurze banky.

Výpočet: 2 000 USD : 1,3504 = 1 481,04 €.
Poznámka:

Kurzy cudzej meny v príkladoch sú uvedené príkladmo.

Príklad 73

Kurzový rozdiel vzniká, pretože cudzia mena bola ocenená v inom kurze než v akom bola prijatá do valutovej pokladnice.
Výpočet: 2 000 USD : 1,3705 = 1 459,32 €.

7. Prevod peňazí z účtu euro na účet v cudzej mene

Podľa novelizovaného znenia § 24 ods. 3 zákona o účtovníctve, na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Na základe uvedeného, ak účtovná jednotka presunie peniaze z účtu vedeného v eurách, na účet vedený v cudzej mene (česká koruna), na ocenenie prírastku na účte vedenom v cudzej mene môže použiť kurz, za ktorý bola táto hodnota od banky kúpená alebo sa použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.

Príklad 74

Presun z účtu vedeného v € na účet vedený v CZK
Účtovná jednotka presunula 10 000 € z účtu vedeného v eurách na devízový účet vedený v CZK.
V tomto prípade účtovná jednotka ocení prírastok cudzej meny na devízovom účte v komerčnom kurze, teda v kurze, v akom ich komerčná banka predala účtovnej jednotke (komerčný kurz banky : kurz devízy predaj); komerčný kurz banky bol napr. vo výške 24,765 CZK/EUR.
Výpočet: 10 000 € × 24,765 = 247 650 CZK.

Kurzový rozdiel nevzniká.

Uvedené platí aj opčne, ak ide o presun cudzej meny na účet zriadený v eurách v komerčnej banke, prepočet sa môže vykonať komerčným kurzom príslušnej banky a to kurzom „devízy nákup“, pretože banka od účtovnej jednotky cudziu menu kúpi.

7.1 Úbytok cudzej meny (§ 24 ods. 6)

Na úbytok rovnakej cudzej meny v hotovosti alebo z devízového účtu sa môže použiť na prepočet cudzej meny na eurá cena zistená váženým aritmetickým priemerom alebo spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách. Ak je tento úbytok cudzej meny spojený s úhradou záväzku, použije sa uvedené ocenenie aj na prepočet úhradu záväzku z cudzej meny na eurá.

Príklad 75

Prvá cena na ocenenie prírastku, prvá cena na ocenenie úbytku
V súlade s § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky, možno za spôsob ocenenia považovať aj ocenenie spôsobom, keď prvá cena na ocenenie prírastku príslušného druhu majetku sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku tohto majetku.

8. Preddavky v cudzej mene

Podľa § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve, na ocenenie pohľadávky a záväzkov v cudzej mene spojených s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene sa použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.

Príklad 76

9. Preddavky v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 24 ods. 9 zákona o účtovníctve, prijaté a poskytnuté preddavky sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neprepočítavajú, zostanú zaúčtované vo svojom pôvodnom ocenení, teda ak by preddavok z predchádzajúceho príkladu nebol do dňa zostavenia účtovnej závierky zúčtovaný, zostane v ocenení 50 000 USD = 37 185,78 €.

10. Zvolenie účtovnej metódy používania kurzov

Podľa novelizovaného § 24 ods. 7 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa § 24 ods. 1 až 6 zákona o účtovníctve a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke. Zvolenú metódu si musí stanoviť v internej smernici.

11. Cudzia mena a postupy účtovania

Podľa § 24 ods. 1 postupov účtovania pre podnikateľov na účtoch pohľadávok, záväzkov, dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku sa účtujú kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu z dôvodu inkasa pohľadávok, platby záväzkov a predaja dlhodobého finančného majetku a krátkodobého finančného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky. O kurzových rozdieloch sa účtuje aj pri postúpení pohľadávky, jej vklade do základného imania a pri vzájomnom započítaní pohľadávky.

12. Kurzové rozdiely pri zmene veriteľa alebo dlžníka

V § 24 ods. 2 postupov účtovania sú ustanovené prípady, pri ktorých kurzové rozdiely nevznikajú. Od 1.1.2012 sa novelou upravuje znenie pod písm. a) v tom, že kurzové rozdiely nevznikajú pri dlžníkovi pri zmene veriteľa a pri veriteľovi, ak za dlžníka prevzala plnenie iná osoba.
Znenie podľa písm. b) ostáva bez zmeny, t.j. že kurzové rozdiely nevznikajú pri splácaní peňažných vkladov od spoločníka do obchodných spoločností a družstiev; rozdiel sa účtuje ako pohľadávka alebo ako záväzok voči vkladateľovi.

Príklad 77

Skôr ako odberateľ pristúpil k úhrade predmetného záväzku, dodávateľ mu oznámil, že došlo k zmene veriteľa (dodávateľ svoju pohľadávku postúpil – predal inej účtovnej jednotke), čo znamená, že odberateľ záväzok voči pôvodnému dodávateľovi zaúčtovaný na účte 321 zaplatí inej účtovnej jednotke. V tomto prípade nedochádza k zmene ocenenia záväzku, ten až do úhrady ostáva v pôvodnom ocenení.

13. Preddavky v cudzej mene a pohľadávky voči zamestnancovi v cudzej mene

V nadväznosti na zákon o účtovníctve, do postupov účtovania v § 24 sa ustanovil nový odsek 3 podľa ktorého, kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je poskytnutý alebo prijatý preddavok na účte 314 – Poskytnuté preddavky, 324 – Prijaté preddavky alebo účte 475 – Dlhodobé prijaté preddavky podľa § 24 zákona, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom pri účtovaní na týchto účtoch, napríklad zúčtovanie preddavku. V tomto prípade kurzový rozdiel nevzniká (postup rovnaký ako v predchádzajúcom príklade preddavkov v cudzej mene). Rovnako sa postupuje pri účtovných prípadoch rovnakého charakteru účtovaných na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom (napr. preddavky na pracovnú cestu).

14. Náklad alebo výnos budúceho obdobia

Kurz použitý pri vzniku účtovného prípadu, ktorým je náklad alebo výnos budúceho obdobia účtovaný na účte 381 – Náklady budúcich období alebo na účte 384 – Výnosy budúcich období, sa použije aj na ostatné účtovné prípady súvisiace s týmto účtovným prípadom, napríklad vznik nákladov alebo výnosov v budúcich účtovných obdobiach.

Príklad 78

Nájomné v cudzej mene zaplatené vopred
Účtovná jednotka vopred zaplatila nájomné na rok dopredu za obdobie od 1. 3. 2012 do 28. 2. 2013 vo výške 120 000 CZK. Úhradu nájomného zaplatila z účtu vedeného v eurách, komerčný kurz banky bol dňa 29. 2. 2012 vo výške 24,2389 CZK/EUR.
Výpočet:
120 000 CZK : 24,2389 = 4 950,72 €.
Toto nájomné musí časovo rozlíšiť: 4 950,72 € : 12 mesiacov = 412,56 € (mesačné nájomné).
Do roka 2012 zaúčtuje nájomné za 10 mesiacov, do roka 2013 zaúčtuje nájomné za dva mesiace.

Z uvedeného vyplýva, že zaplatené nájomné má charakter preddavku a z tohto dôvodu sa bude zúčtovávať do nákladov bežného účtovného obdobia v rovnakom ocenení, v akom bol ocenený pri svojom vzniku a prepočet sa nebude vykonávať ani z dôvodu zostavenia účtovnej závierky k 31.12.2012, zostane v pôvodnom cenení ako pri vzniku účtovného prípadu.

15. Nevyfakturované dodávky (zmena záväzku, zmena pohľadávky)

Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zaúčtovať na iný účet záväzku alebo pri zmene pohľadávky účtovanej podľa § 48 ods. 3, ktorá sa ide zaúčtovať na iný účet pohľadávky, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky alebo nevyfakturovanej pohľadávky.

Príklad 79

Pri zmene záväzku na účte 326 – Nevyfakturované dodávky, ktorý sa ide zúčtovať na iný záväzkový účet, sa pri prepočte cudzej meny na eurá uplatňuje rovnaký kurz ako bol použitý pri vzniku nevyfakturovanej dodávky. Kurzový rozdiel vzniká až pri úhrade záväzku.

16. Výdavok a príjem budúceho obdobia

Podľa § 24 ods. 4 postupov účtovania, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa kurzový rozdiel z ocenenia majetku a záväzkov účtovaných na účtoch časového rozlíšenia 385 – Príjmy budúcich období a 383 – Výdavky budúcich období, účtuje na ťarchu účtu 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu 663 – Kurzové zisky.

Kurzové rozdiely zo stavu a pohybu
peňažných prostriedkov v hotovosti
v cudzej mene sa počas účtovného
obdobia neúčtujú.

Z uvedeného vyplýva, že hodnota zaúčtovaná na účte 383 – Výdavok budúceho obdobia (náklad je v bežnom účtovnom období, napr. v roku 2012, ale výdavok a teda aj skutočný úbytok peňažných prostriedkov bude až v nasledujúcom účtovnom období, napr. v roku 2013), alebo na účte 385 – Príjmy budúcich období (výnos v roku 2012, príjem peňažných prostriedkov v roku 2013) v cudzej mene, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta na menu euro a zaúčtuje sa kurzový rozdiel.
Napríklad nájomné v CZK podľa zmluvy platené pozadu od 1. 6. 2012 do 31. 12. 2012 zaplatené až v mesiaci marec 2013. Kurz zo dňa predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu 31. 5. 2012 bol napr. 24,756 CZK/EUR = 6 000 CZK : 24,756 = 242,37 €

napriíklad kurz CZK/EUR dňa 31. 12. 2012 bude vo výške 24,365 CZK/EUR =
6 000 CZK : 24,365 = 246,25 €
výpočet kurzového rozdielu:
246,25 € – 242,37 € = 3,88 € = kurzová strata, ktorá sa zaúčtuje na ťarchu účtu 563 a v prospech účtu 383.
Z uvedeného vyplýva, že ak by účtovná jednotka nájomné zaplatila dňa 31. 12. 2012, zaplatila by o 3,88 € viac ako pri vzniku účtovného prípadu, teda na účet 383 v cudzej mene sa ku dňu zostavenia účtovnej závierky pozerá ako na záväzok v cudzej mene. Úhrada nájomného v roku 2013 a vyčíslenie kurzového rozdielu sa vykoná k hodnote zaúčtovanej na účte 383 ku dňu zostavenia účtovnej závierky.

16.1 Valutová pokladnica

V podvojnom účtovníctve sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti na účte 211 – Pokladnica, ktorá sa musí viesť oddelene v analytickej evidencii za každú cudziu menu, pričom účtovná jednotka účtuje súbežne v cudzej mene aj v mene euro.
Ak majetok na účte 211 – Pokladnica (valutová pokladnica) je vyjadrený v cudzej mene, účtuje sa o ňom v súlade s § 4 ods. 7 zákona o účtovníctve v mene euro aj v cudzej mene. Stav a pohyb valút, šekov, poukážok na zúčtovanie znejúcich na cudziu menu sa sleduje na analytických účtoch pokladnice oddelene podľa jednotlivých mien.
Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov v hotovosti v cudzej mene sa počas účtovného obdobia neúčtujú.
Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve, zostatok účtu 211 – Pokladnica valutová sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

16.1.1 Oceňovanie valút vo valutovej pokladnici

Príjem valút do valutovej pokladnice sa ocení

Výdaj valút z pokladnice na úhradu výdavkov v hotovosti (úhrada záväzkov, nákup PHL v zahraniční, výdaj valút na zahraničnú pracovnú cestu, prevod valút na devízový účet a pod.) účtovná jednotka ocení

Pri výbere metód je potrebné dodržať zásadu verného a pravdivého zobrazenia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Svoje rozhodnutie o použití niektorej metódy ocenenia musí mať účtovná jednotka uvedené vo svojom vnútropodnikovom predpise (interná smernica). K poslednému dňu účtovného obdobia zostatok valút vo valutovej pokladnici musí byť ocenený referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

16.2 Devízový účet

Pri vedení peňažných prostriedkov cudzej meny na bankovom účte (devízový účet) sa postupuje podobným spôsobom ako pri peňažných prostriedkoch vedených v cudzej mene v hotovosti (valutová pokladnica).

Z ustanovenia § 24 postupov účtovania vyplýva, že kurzové rozdiely zo stavu a pohybu peňažných prostriedkov na devízovom účte sa počas účtovného obdobia neúčtujú.

Kurzové rozdiely zo stavu a pohybu
peňažných prostriedkov na devízovom
účte sa počas účtovného
obdobia neúčtujú.

Podľa § 24 ods. 2 zákona o účtovníctve a § 24 ods. 4 postupov účtovania, zostatok účtu 221 – Bankové účty – bankový účet devízový sa prepočíta ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS, vypočíta sa a zaúčtuje kurzový rozdiel, ktorý sa účtuje výsledkovo, teda do nákladov na účet 563 – Kurzové straty alebo do výnosov na účet 663 – Kurzové zisky.

Poplatky za vedenie účtu a ostatné služby, ktoré banka uskutoční, inkasuje zväčša priamo z bankových účtov a pre účtovnú jednotku predstavujú náklad, o ktorom sa účtuje na účte 568 – Ostatné finančné náklady. Prijaté – kreditné úroky predstavujú výnos, o ktorom sa účtuje na účte 662 – Úroky, platené – debetné úroky predstavujú pre účtovnú jednotku náklad, o ktorom sa účtuje na účte 562 – Úroky. Nákladové úroky sa počítajú zväčša pri poskytovaní bankových úverov, ale aj pri kontokorentnom účte, ak účtovná jednotka môže ísť do debetu.

16.3 Pohľadávky v cudzej mene

Pohľadávky vyjadrené v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

Pohľadávka zaniká účtovnej jednotke najčastejšie jej inkasom (prijatie úhrady), a to v hotovosti do valutovej pokladnice alebo príjmom peňažných prostriedkov na bankový účet vedený v cudzej mene (devízový účet) alebo na bežný bankový účet vedený v eurách. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový bankový účet prepočíta sa cudzia mena na eurá referenčným kurzom v deň uzavretia obchodu alebo komerčným kurzom príslušnej banky alebo zmenárne.

Rozdiel, ktorý vznikne pri inkase pohľadávky počas účtovného obdobia sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty a 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

Zostatok pohľadávok v cudzej mene k poslednému dňu účtovného obdobia (ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka) sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na ťarchu účtu (MD) 563 – Kurzové straty alebo v prospech účtu (D) 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu so súvzťažným zápisom na účte 311 – Odberatelia.

17. Záväzky v cudzej mene

je účtovná jednotka povinná účtovať v mene euro aj v cudzej mene a prepočítava ich na menu euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS

Záväzok účtovnej jednotke zaniká najčastejšie jeho úhradou, a to v hotovosti z valutovej pokladnice alebo z devízového účtu alebo z bankového účtu vedeného v eurách. Pri úhrade záväzku v hotovosti alebo z devízového účtu sa cudzia mena prepočíta na eurá jednou z troch možností, ktoré uvádza zákon pri ocenení úbytku cudzej meny.

Rozdiel, ktorý vznikne pri úhrade záväzku sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy kurzového rozdielu so súvzťažným zápisom na účte záväzkov, napr. účet 321 – Dodávatelia.
Zostatok záväzkov v cudzej mene ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa prepočíta kurzom ECB alebo NBS určeným a vyhláseným k rovnakému dátumu a vzniknutý kurzový rozdiel sa zaúčtuje na výsledkové účty 563 – Kurzové straty alebo 663 – Kurzové zisky podľa povahy rozdielu.

Európska centrálna banka vydáva denne kurzový lístok platný na daný deň, ktorý zverejňuje v popoludňajších hodinách. Zverejňujú sa na webovej stránke www.ecb.eu alebo na www.nbs.sk.

Národná banka Slovenska vydáva svoj vlastný kurzový lístok, v ktorom uvádza výmenný kurz k vybraným cudzím menám, ku ktorým neuvádza denný výmenný kurz ECB. Kurzový lístok sa zverejňuje s mesačnou periodicitou k prvému pracovnému dňu daného kalendárneho mesiaca. Zverejňuje sa na webovej stránke www.nbs.sk.

Banky denne uvádzajú svoj výmenný (zmenárenský) kurzový lístok k vybraným cudzím menám. Kurzom devízy predaj vykonávajú bezhotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom devízy nákup vykonávajú bezhotovostný nákup cudzej meny za eurá. Kurzom valuty predaj sa realizuje hotovostný predaj cudzej meny za eurá. Kurzom valuty nákup sa realizuje nákup cudzej meny za eurá.

Aritmetický priemer alebo metóda FIFO sa môže použiť na úbytok cenných papierov vedených v portfóliu účtovnej jednotky a pri peňažných prostriedkoch v rovnakej cudzej mene v pokladnici účtovnej jednotky. Zároveň musí byť dodržané pri úbytku cenných papierov, že musia byť od rovnakého emitenta a znejú na rovnakú cudziu menu.

Ide o referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska (nazýva sa ako referenčný kurz) v deň uskutočnenia účtovného prípadu a nie v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

18. Odpisovanie majetku

Zákon o účtovníctve v § 28 ustanovuje, že hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje v súlade s účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Majetok odpisuje zásadne tá účtovná jednotka, ktorá má k nemu vlastnícke právo. Táto zásada neplatí vždy. Zákon pripúšťa prípady, pri ktorých bude účtovať o majetku a aj ho odpisovať tá účtovná jednotka, ktorá nemá k nemu vlastnícke právo, ale ho používa, napr.:

Postupy účtovania v § 32 ustanovujú prípady, kedy účtovná jednotka účtuje o majetku. V účtovej triede 0 – Dlhodobý majetok sa účtuje o dlhodobom majetku, ku ktorému má účtovná jednotka vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o majetok štátu. O dlhodobom majetku sa účtuje v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy, ak ide o

Zákon o účtovníctve v § 28 ustanovuje aj majetok, ktorý sa neodpisuje. Ide o pozemky, predmety z drahých kovov a iný majetok vymedzený osobitnými predpismi (napr. zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty).

Účtovné jednotky sú povinné pre odpisovanie majetku zostaviť odpisový plán, na základe ktorého vykonávajú odpisovanie majetku. Pri stanovení účtovných odpisov (účtovný odpisový plán, sadzby odpisov, dobu odpisovania) zákon ponecháva účtovným jednotkám určitú mieru voľnosti. Účtovný odpis by mal vyjadrovať reálne opotrebenie majetku za dané obdobie, pretože zohľadňuje skutočnú mieru využiteľnosti majetku a jeho reálnu dobu životnosti.

Aby účtovné odpisy mohli plniť uvedené funkcie, musia byť optimálne stanovené. Metodickým prostriedkom na stanovenie účtovných odpisov je účtovný odpisový plán. Zo zákonnej úpravy možno odvodiť dve vzájomne súvisiace časti odpisového plánu:

Vecná časť predstavuje súhrn odpisovaného majetku vrátane prírastkov a úbytkov v príslušnom odpisovom období. Vecná časť odpisového plánu má nadväzovať na príslušné syntetické účty a analytickú evidenciu dlhodobého majetku.

Metodická časť odpisového plánu obsahuje metódy, sadzby a dobu účtovného odpisovania majetku.

Od 1. 1. 2012 zákonom č. 548/2011 Z. z. sa do zákona o dani z príjmov zaviedol nový spôsob stanovenia ročného odpisu v 1. roku odpisovania a to na mesačnej báze, ktorý sa uplatňuje na hmotný majetok zaradený do užívania počnúc 1. 1. 2012. Účtovná jednotka v prvom roku odpisovania môže do daňových výdavkov uplatniť iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtovalo. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania zahrnie do základu dane v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania hmotného majetku stanoveného zákonom o dani z príjmov.

Hmotný majetok odpisuje účtovná jednotka počas predpokladanej doby používania zodpovedajúcej spotrebe budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Nehmotný majetok, ktorým sú náklady na vývoj, musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do 5 rokov od jeho obstarania. Ostatný nehmotný majetok, ktorým je softvér účtovaný na účte 013 – Softvér a nehmotný majetok účtovaný na účte 014 – Oceniteľné práva, účtovná jednotka odpíše podľa predpokladanej doby používania, ktorú uvedie v odpisovom pláne, tzn., že takýto nehmotný majetok sa môže odpisovať aj dlhšie ako 5 rokov.

Ak neboli náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka vyplácať dividendy, podiely a tantiémy iba vtedy, ak úhrnná výška výsledku hospodárenia a fondov tvorených zo zisku určeného na vyplácanie je vyššia ako celková výška neodpísaných nákladov na vývoj.
Nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou sa neaktivuje okrem softvéru a nákladov na vývoj, ktoré sa aktivujú v súlade s postupmi účtovania (napr. náklady na výskum sa neaktivujú, zostanú zaúčtované na nákladových účtoch, na ktorých boli zaúčtované pri svojom vzniku).
Od 1. 1. 2010 sa z § 28 zákona o účtovníctve vypustila povinnosť odpísať goodwill alebo záporný goodwill do 5 rokov od jeho obstarania. Presnú dobu odpisovania nestanovujú ani postupy účtovania pre podnikateľov. Po ich novele platnej od 1. 1. 2010 v § 37 ods. 13 je len ustanovené, že goodwill sa bude odpisovať a to na základe opodstatnenosti jeho existencie, teda robí sa testovanie, aký úžitok účtovnej jednotke goodwill prinesie. Podľa toho sa môže odpisovať postupne, alebo napr. aj 1/3 z hodnoty goodwillu. Goodwill alebo záporný goodwill sa odpíše do nákladov na účet 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku so súvzťažným zápisom na ťarchu alebo v prospech účtu 075 – Oprávky ku goodwillu.

18.1 Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku a postupy účtovania (§ 20)

Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok sa odpisuje na základe odpisového plánu (§ 28 zákona o účtovníctve) nepriamo prostredníctvom účtovných odpisov. Zostatková cena sa zisťuje pomocou oprávok k dlhodobému nehmotnému majetku a dlhodobému hmotnému majetku.
Dlhodobý hmotný majetok sa odpisuje s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.
Pri tvorbe odpisového plánu sa zohľadňuje doba použiteľnosti, počet výrobkov alebo podobných jednotiek, u ktorých sa predpokladá ich získanie prostredníctvom majetku, pričom sa predovšetkým zohľadňuje:

Podľa meniacich sa podmienok sa prehodnotí odpisový plán a upraví sa zostatková doba odpisovania alebo sadzby odpisovania.

Pri odpisovaní zvierat základného stáda a ťažných zvierat možno postupovať tak, že odpisy sa vyjadria podielom obstarávacej ceny zníženej o predpokladanú tržbu pri brakovaní (čitateľ) a predpokladaného počtu rokov v chove základného stáda (menovateľ). Ťažné zvieratá, dostihové a plemenné kone sa odpisujú individuálne, ostatné zvieratá základného stáda možno odpisovať skupinovo.
Ak sa odpisuje dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, účtovné odpisy sa vykonávajú zo spoluvlastníckeho podielu každého spoluvlastníka. Dlhodobý hmotný majetok, ktorý bol obstaraný družstevnou bytovou výstavbou a neslúži podnikaniu, sa neodpisuje.
Účtovné odpisy sa účtujú v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhlenia účtovných odpisov sa uvádza v odpisovom pláne, to znamená, že spôsob zaokrúhlenia je plne v kompetencii účtovnej jednotky, ktorá si stanoví, že odpisy bude zaokrúhľovať napr. na celé čísla nahor alebo nadol, na dve desatinné miesta nahor alebo nadol atď.).

18.2 Odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku pre účely ZDP

Od 1. 1. 2012 zákon o dani z príjmov pri definícii dlhodobého nehmotného majetku sa
po vecnej stránke odvoláva na zákon o účtovníctve a na postupy účtovania.

Nehmotným majetkom pre účely zákona o dani z príjmov je dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona o účtovníctve a podľa postupov účtovania, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok (§ 22 ods. 7 ZDP).

Podľa účtovníctva medzi dlhodobý nehmotný majetok patria najmä aktivované náklady na vývoj, softvér, oceniteľné práva a goodwill.
Podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov, nehmotný majetok sa odpíše v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny a s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c.

Príklad 80

Účtovná jednotka kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 €.
Softvér z pohľadu účtovného a teda aj z pohľadu zákona o dani z príjmov je považovaný za dlhodobý nehmotný majetok. Keďže jeho ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba používania je dlhšia ako jeden rok, musí sa o jeho obstaraní účtovať ako o dlhodobom nehmotnom majetku.
Účtovná jednotka musí vypracovať odpisový plán. Keďže dlhodobý nehmotný majetok okrem výdavkov na vývoj sa odpisuje podľa predpokladanej doby používania, účtovná jednotka si stanovila, že softvér bude odpisovať 3 roky = 36 mesiacov.
Výpočet mesačného odpisu:
obstarávacia cena vo výške 3 600 € : 36 mesiacov = 100 € mesačne.
Ak by účtovná jednotka obstarala softvér v januári a v tomto mesiaci by ho aj zaradila do používania, za účtovné a zdaňovacie obdobie roka 2012 odpíše do nákladov účtovných aj daňových odpisy za 12 kalendárnych mesiacov.

Príklad 81

Účtovná jednotka v mesiaci máj 2012 kúpila samostatný softvér na účtovanie miezd. Obstarávacia cena softvéru bola vo výške 3 600 €.
Účtovná jednotka začne softvér odpisovať v mesiaci, v ktorom bol zaradený do používania, teda v mesiaci máj. Potom v prvom roku zaúčtuje odpisy za 8 mesiacov, v druhom a v treťom roku po 12 mesiacov a vo štvrtom roku doúčtuje odpisy za 4 mesiace.

Ak by účtovná jednotka predpokladala dobu používania softvéru napr. 6 rokov, potom by sa odpisoval počas tejto doby.

Výpočet mesačného odpisu:
3 600 € : 72 mesiacov = 50 €. V prvom roku účtovná jednotka odpíše 400 €, v druhom až v 6 roku 5 x po 600 € a v poslednom siedmom roku 200 €.

18.2.1 Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku

Ako sme už uviedli, s účinnosťou od 1. 1. 2012 bol zákonom č. 548/2011 Z. z. zavedený nový spôsob stanovenia ročného odpisu v 1. roku odpisovania a to na mesačnej báze (§ 27 ZDP), ktorý sa uplatňuje na dlhodobý hmotný majetok zaradený do používania počnúc 1. 1. 2012. V prvom roku odpisovania môže daňovník do daňových výdavkov uplatniť iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje, alebo v ktorých sa majetok eviduje. Zvyšnú časť ročného odpisu, ktorú daňovník neuplatnil do daňových výdavkov v prvom roku odpisovania, zahrnie do základu dane z príjmov v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania dlhodobého hmotného majetku stanoveného podľa zákona o dani z príjmov.

Príklad 82

18.2.3 Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku

Na demonštráciu zrýchleného odpisovania použijeme prechádzajúci príklad, t.j. obstarávacia cena (vstupná cena pre daňové účely) stroja je vo výške 60 000 € a účtovná jednotka ho zaradila do používania v mesiaci júl 2012. Účtovná jednotka sa rozhodla pre zrýchlené odpisovanie podľa § 28 zákona o dani z príjmov.

Ročný odpis vypočítaný podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.

Keďže účtovná jednotka si môže v prvom roku uplatniť odpisy len za 7 mesiacov, musí ročný odpis pripadajúci na prvý rok odpisovania vydeliť dvanástimi a vynásobiť počtom mesiacov, v ktorom bol majetok zaradený do používania:
ročný odpis = 15 000 € : 12 mesiacov x 7 mesiacov = 8 750 €
V prvom roku odpisovania si účtovná jednotka uplatní odpis len vo výške 8 750 €.
Zvyšnú časť ročného odpisu vo výške 6 250 € zahrnie do základu dane z príjmov v zdaňovacom období nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania dlhodobého hmotného majetku stanoveného podľa zákona o dani z príjmov.

19. Účtovanie pohľadávky, keď nie je vystavený doklad pre dlžníka

Podľa § 48 ods. 3 postupov účtovania, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad, ak do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka získala informáciu o výške tržby z predaja majetku, ktorý účtovná jednotka predala pred dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Z uvedeného vyplýva, že pôjde o také účtovné prípady, ktoré sa uskutočnili, ale nie je vystavený účtovný doklad pre dlžníka. Na ťarchu účtu pohľadávok s použitím samostatného analytického účtu sa zúčtujú sumy, ktorých výšku účtovná jednotka určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu, v prospech účtu účtovej triedy 6 – Výnosy.
V praxi nevznikajú často prípady, keď nie je vystavený doklad pre dlžníka, nakoľko vo väčšine prípadov účtovný doklad vystavuje ten, komu pohľadávka vzniká, t.j. dodávateľ. Ako príklad možno uviesť pohľadávky za poistné plnenie, kde výšku poistného plnenia určí poskytovateľ, čiže poisťovňa; pohľadávka vzniká poistencovi.

19.1 Účtovanie nároku voči poisťovni a zodpovednému pracovníkovi

Ak účtovná jednotka má poistený majetok proti škode, bude účtovať nielen o poistnom, ale v prípade vzniku poistnej udalosti, aj o nároku na náhradu škody voči poisťovni. Podľa § 55 ods. 9 postupov účtovania, nárok na náhradu škody voči poisťovni sa účtuje na ťarchu účtu 378 – Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, ak pôjde o nárok týkajúci sa škody, ktorá sa udiala v hospodárskej činnosti. Ak pôjde o nárok na náhradu škody vo finančnej oblasti, nárok sa bude účtovať v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy, a ak pôjde o nárok na náhradu škody, ktorá vznikla z mimoriadnych príčin, jej náhrada sa bude účtovať v prospech účtu 682 – Náhrady škôd.
Problémom býva účtovanie o nároku voči poisťovni na prelome účtovných období. Ak sa poistná udalosť stala ku koncu účtovného obdobia a do dňa zostavenia účtovnej závierky nebola poistná udalosť zo strany poisťovne vysporiadaná, musí účtovná jednotka o nároku účtovať v dohadnej sume. Táto povinnosť jej vyplýva z § 2a postupov účtovania (účtovanie účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v rámci závierkových alebo upravujúcich závierkových účtovných operácií) a z ustanovenia § 48 ods. 3 postupov účtovania, podľa ktorého ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je pre dlžníka vystavený doklad (v danom prípade doklad nevystavila poisťovňa), výška pohľadávky sa určí napríklad na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje na príslušnom účte pohľadávky, s ktorou súvisí a vedie sa na samostatnom analytickom účte. V prípade poistného sa predpokladaná náhrada účtuje na účte 378 – Iné pohľadávky – príslušný analytický účet, ktorý si vytvorí účtovná jednotka sama, napr. 378-100 – Iné pohľadávky – náhrada od poisťovní. Sumu si tiež určí účtovná jednotka na základe predpokladu, akú sumu za poistnú udalosť obdrží (výšku sumy môže získať napr. aj priamo z poisťovne, kde sa bude informovať, akú výšku môže za poistnú udalosť očakávať).
Ak sa účtovná jednotka o skutočnej výške dozvie v termíne zostavenia účtovnej závierky (to je termín, do ktorého účtovnú závierku zostaví), bude o upresnení jej výšky účtovať ešte v rámci upravujúcich závierkových účtovných operácií. Ak sa o skutočnej výške dozvie až po tomto dni, rozdiel z vysporiadania bude už účtovným prípadom ďalšieho účtovného obdobia.
V mnohých prípadoch si účtovná jednotka uplatňuje aj náhradu škody voči zodpovednému pracovníkovi. V tomto prípade bude náhradu škody účtovať na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Príklad 83

Prijatá náhrada od poisťovne v bežnom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle v roku 2012, vznikla škoda, ktorá sa dá opravou odstrániť, poškodené vozidlo bolo odtiahnuté do servisu na opravu, servis si za opravu vyfakturoval sumu vo výške 10 000 €. Automobil bol poistený, poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Náhradu od poisťovne účtovná jednotka obdržala v roku 2012.
Pretože vozidlo sa dá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o jeho oprave a bude účtovať aj o náhrade škody voči poisťovni, pretože vozidlo bolo poistené. O nároku na náhradu škody od poisťovne bude účtovná jednotka počas účtovného obdobia účtovať buď predpisovo, keď sa škoda stala, alebo až vtedy, keď účtovná jednotka obdrží náhradu od poisťovne. Ak by náhradu do konca účtovného obdobia neobdržala a o predpise nároku na náhradu škody počas účtovného obdobia by neúčtovala, musí tak urobiť ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov.

Keďže náhrada od poisťovne bola prijatá v účtovnom období roka 2012, teda v roku, v ktorom sa stala aj škoda na vozidle, náhrada od poisťovne sa zaúčtuje do výnosov v roku 2012 (náklad v roku 2012, výnos v roku 2012).

Príklad 84

Náhrada od poisťovne prijatá až v nasledujúcom účtovnom období
Zamestnanec účtovnej jednotky havaroval na služobnom vozidle, vznikla škoda, ktorá sa nedá opravou odstrániť. Automobil bol poistený a poisťovňa vyčíslila náhradu za poškodené vozidlo vo výške 9 000 €. Obstarávacia cena vozidla bola vo výške 20 000 €, doterajšie oprávky boli vo výške 10 000 €.
Pretože vozidlo sa nedá opraviť, účtovná jednotka bude účtovať o škode na vozidle vo výške zostatkovej ceny a vyradí ho z účtovníctva. Keďže havarované vozidlo bolo poistené, účtovná jednotka bude účtovať o náhrade škody voči poisťovni. Nakoľko haváriu zapríčinil zamestnanec, účtovná jednotka bude sumu vo výške 1 000 € vymáhať od zamestnanca.

Ak by sa škoda na vozidle ale aj na inom majetku stala na prelome účtovných období a účtovná jednotka by do konca účtovného obdobia, teda do dňa, ku ktorému zostavuje účtovnú závierku neobdržala náhradu od poisťovne, musí účtovať o náhrade škody v rámci závierkových, prípadne upravujúcich závierkových účtovných prípadov v súlade s § 2a postupov účtovania. V nasledujúcom účtovnom období bude účtovať o skutočne prijatej výške, prípadne o rozdiele, ak suma nebola určená presne. Napr. predpokladaná výška náhrady od poisťovne účtovná jednotka určila v sume 10 000 €.

Ak účtovná jednotka skutočnú výšku náhrady škody obdrží ešte v termíne zostavovania účtovnej závierky, o vysporiadaní prípadného rozdielu náhrady škody od poisťovne bude účtovať ešte v rámci upravujúcich závierkových účtovných operácií. Napr. účtovná jednotka dňa 15. 1. nasledujúceho účtovného obdobia obdrží na bankový účet náhradu škody od poisťovne vo výške 9 000 €.

Ak účtovná jednotka náhradu od poisťovne obdrží až po zostavení účtovnej závierky, vysporiadanie prípadného rozdielu bude účtovným prípadom nového účtovného obdobia.

19.2 Nevyfakturované dodávky

Medzi závierkové účtovné prípady a aj upravujúce závierkové účtovné prípady patrí účtovanie nevyfakturovaných dodávok. Za nevyfakturované dodávky sa považujú dodávky, ktoré boli k termínu zostavenia účtovnej závierky splnené, ale účtovná jednotka k nim neobdržala účtovný doklad. Na účtovanie týchto účtovných prípadov je určený účet 326 – Nevyfakturované dodávky alebo účet 323 – Krátkodobé rezervy.

19.2.1 Nevyfakturované dodávky a postupy účtovania

Podľa § 50 ods. 6 postupov účtovania, na účte 326 – Nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky, napríklad nevyfakturované dodávky, prijaté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná výšku záväzku do dňa zostavenia účtovnej závierky.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady, napríklad ak na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu o výške záväzku a obstarávacej cene majetku, ktorý bol obstaraný do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Ako z uvedeného vyplýva, na účte 326 bude účtovná jednotka účtovať také účtovné prípady, a to najmä na konci účtovného obdobia, keď bude poznať výšku záväzku (účtovná jednotka nebude mať k dispozícii riadny účtovný doklad, napr. dodávateľskú faktúru, ale presnú sumu zistí z iného dokladu, napr. zo zmluvy, z dodacieho listu a pod). Ak výšku záväzku nebude poznať (suma nie je známa, tá sa bude odhadovať), zaúčtuje ich na účet 323 – Krátkodobé rezervy.
Podľa § 61 ods. 10 postupov účtovania, na účte 476 – Dlhodobé nevyfakturované dodávky sa účtujú položky neúčtované ako obvyklé záväzky s dobu splatnosti dlhšou ako jeden rok, napríklad nevyfakturované dodávky, poskytnuté služby, ak účtovná jednotka na základe zmluvy, dodacieho listu alebo iného dokladu pozná presnú výšku záväzku. Aj pri účtovaní na účte 476 platia rovnaké pravidlá ako pri účtovaní na účte 326. To isté platí aj v prípade dlhodobých nevyfakturovaných dodávok, ak by suma nebola známa, len namiesto účtu 323 – Krátkodobé rezervy sa použije účet 459 – Ostatné dlhodobé rezervy.

20. Účtovná jednotka pozná presnú sumu záväzku

Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok na riadne záväzkypo obdržaní faktúry od dodávateľa v nasledujúcom účtovnom období
Popis účtovného prípadu	Doba splatnostido jedného roka	Doba splatnostidlhšia ako jeden rok
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	326 / 321	476 / 321
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	326 / 321	476 / 321
c) pri dodávke energie	326 / 321	–
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach (vodné, stočné)	326 / 321	–
e) pri nevyfakturovaných opravách	326 / 321	–
f) pri nevyfakturovaných službách na účelyreprezentácie	326 / 321	–
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách	326 / 321, 325	–

Príklad 85

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
1.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté službyv bežnom účtovnom období (rok 2012)	4 500 €	518	326
2.	Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období (rok 2013)	4 500 €	326	321
3.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku (rok 2012)	25 000 €	04x	326
4.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky po jej vyúčtovanídodávateľom (rok 2013)	25 000 €	326	321

21. Účtovná jednotka nepozná presnú sumu záväzku

Účtovanie nevyfakturovaných dodávok pri uzatváraní účtovných kníh, ak účtovná jednotka nepozná výšku záväzku
Popis účtovného prípadu	Doba splatnostido jedného roka	Doba splatnostidlhšia ako jeden rok
a) pri dodávke obstarávaného dlhodobého majetku	041, 042 / 323	041, 042 / 459
b) pri dodávke obstarávaného materiálu a tovaru	112, 132 / 323	112, 132 / 459
c) pri dodávke energie	502 / 323	–
d) pri ostatných neskladovateľných dodávkach(vodné, stočné)	503 / 323	–
e) pri nevyfakturovaných opravách	511 / 323	–
f) pri nevyfakturovaných službách na účelyreprezentácie	513 / 323	–
g) pri ostatných nevyfakturovaných službách	518 / 323	–

21.1 Odhad súm nevyfakturovaných dodávok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2012)

Ak účtovná jednotka nebude poznať presnú sumu dodávky, alebo prijatej služby a pod., namiesto účtu 326 bude účtovať na účte 323 – Krátkodobé rezervy (sumu odhadne). Napr. sumu za prijatú službu (upratovacie práce) odhadla vo výške 4 000 € podľa predchádzajúceho mesiaca a sumu za dodaný dlhodobý hmotný majetok odhadla vo výške 28 000 € podľa katalógu, v ktorom bol dlhodobý hmotný majetok reklamovaný.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
1.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté službyv bežnom účtovnom období (rok 2012)	4 000 €	518	323
2.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetkuv bežnom účtovnom období (rok 2013)	28 000 €	04x	323

21.1.1 Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov

Nakoľko termín, ku ktorému má byť účtovná závierka zostavená, je pomerne dlhé obdobie (za rok 2012 do 31. 3. 2013), je predpoklad, že účtovná jednotka do dňa zostavenia účtovnej závierky obdrží doklad o presnej sume za nevyfakturované dodávky, napr. obdrží dodávateľskú faktúru, potom o prípadných rozdieloch oproti odhadnutým sumám zaúčtovaným na účte 323 – Krátkodobé rezervy, bude účtovať ešte do bežného účtovného obdobia v rámci tzv. upravujúcich závierkových účtovných prípadov (viď. § 50 ods. 6 druhá časť). Deň 31.3. nasledujúceho účtovného obdobia je krajný termín pre zostavenie účtovnej závierky a účtovné jednotky ju môžu zostaviť skôr aj pred týmto dátumom, čím sa samozrejme skráti aj termín pre zúčtovanie upresnenia dohadných súm.

Uvedené platí za predpokladu, že účtovná jednotka nepodala oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Tým sa potom predĺži aj termín pre účtovanie týchto účtovných prípadov.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
1.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (rok 2012), suma nie je známa a preto sa odhadla vo výške napr. 4 000 €	4 000 €	518	323
2.	Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotka obdrží doklad o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma vo výške 4 500 €, doúčtuje rozdiel tvorbou rezervy nasledovne	500 €	518	323
3.	Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období (r. 2013)	4 500 €	323	321

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
1.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky dlhodobého majetku v bežnom účtovnom období (rok 2012), suma nie je známa a preto sa odhadla vo výške napr. 28 000 €	28 000 €	042	323
2.	Do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná jednotkaobdrží doklad o presnej sume (napr. dod. faktúru), na ktorej bude suma napr. vo výške 25 000 €, upraví vytvorenú rezervu o rozdiel jej zrušením	3 000 €	323	042
3.	Zúčtovanie dodávateľskej faktúry v nasledujúcom účtovnom období(r. 2013)	25 000 €	323	321

21.1.2 Vysporiadanie rozdielu z nevyfakturovaných dodávok v nasledujúcom účtovnom období

Z predchádzajúceho príkladu vyplýva, že účtovná jednotka odhadla iné sumy, než v predchádzajúcich súvzťažnostiach uvedených pri účte 326 – Nevyfakturované dodávky. Ak by účtovná jednotka nemala možnosť účtovať účtovné prípady v rámci upravujúcich závierkových účtovných prípadov do termínu zostavenia účtovnej závierky, t.j. neobdrží doklad alebo nezíska údaj o skutočnej výške nevyfakturovanej dodávky, aby sumu upresnila, potom o rozdiele, ktorý vznikol zaúčtovaním na účte 323 bude účtovať až v nasledujúcom účtovnom období.

Účtovné súvzťažnosti		Suma v €	MD	D
1.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky za prijaté služby v bežnom účtovnom období (r. 2012); odhad sumy	4 000 €	518	323
2.	Zúčtovanie nevyfakturovanej dodávky majetku v bežnom účtovnom období (rok 2013)	28 000 €	04x	323
3.	Zúčtovanie nevyfakturovaných dodávok po ich vyúčtovaní dodávateľmi v nasledujúcom účtovnom období, keď účtovná jednotka už nemohla upraviť sumu stanovenú odhadom (dodávateľská faktúra na 4 500 €) a) odhadnutá suma bola nižšia ako dodávateľská faktúra – zúčtovanie rezervy – zúčtovanie rozdielu do nákladov bežného účtovného obdobia (r. 2013) b) ak odhadnutá suma bola vyššia ako dod. faktúra (dod. faktúra na 25 000 €, odhadnutá suma 28 000 €) – zúčtovanie rozdielu (zrušenie vytvorenej rezervy)	4 000 € 500 € 28 000 € 3 000 €	323 518 323 323	321 321 321 04x

22. Uzavretie účtovných kníh, zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve, účtovanie dane z príjmov

Podľa § 8 postupov účtovania, účty hlavnej knihy sa uzavrú účtovnými zápismi podľa § 16 zákona o účtovníctve.

Po uskutočnení účtovného zápisu podľa § 8 odseku 2 písm. f) postupov účtovania sa účtovné knihy uzatvoria a zostaví sa účtovná závierka.

V účtovných jednotkách, ktorými sú verejné obchodné spoločnosti, sa pri uzavretí účtovných kníh nepostupuje podľa § 8 odseku 2 písm. f), ale sa účtuje o nároku spoločníkov na podiele na výsledku hospodárenia. Ak je výsledkom hospodárenia zisk, účtuje sa na ťarchu účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 364 – Záväzky voči spoločníkom a členom pri rozdeľovaní zisku. Ak je výsledkom hospodárenia strata, účtuje sa na ťarchu účtu 354 – Pohľadávky voči spoločníkom a členom pri úhrade straty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 596 – Prevod podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom. Podľa tohto odseku sa účtuje aj v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá je komanditnou spoločnosťou, vo vzťahu ku komplementárom.

22.1 Zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve a zaúčtovanie dane z príjmu

Výsledkom hospodárenia môže byť zisk alebo strata. Výsledok hospodárenia sa vyčísli ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Podľa § 9 postupov účtovania sa výsledok hospodárenia pred zdanením zistí ako rozdiel výnosov (účtová trieda 6-Výnosy) a nákladov (účtová trieda 5 – Náklady okrem účtov 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti, 592 – Odložená daň z príjmov z bežnej činnosti, 593 – Splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 594 – Odložená daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, 595-Dodatočné odvody dane z príjmov a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.

Výsledok hospodárenia sa člení podľa toho, z akej činnosti vznikol, na výsledok hospodárenia:

Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti+ výsledok hospodárenia z finančnej činnosti= výsledok hospodárenia z bežnej činnosti

Hospodárska činnosť je prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania účtovnej jednotky, činnosť vykonávaná na podporu prevádzkovej činnosti a súvisí s hospodárskou činnosťou okrem finančných činností a mimoriadnych činností. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 60 až 65 a na účte 697 – Prevod výnosov z hospodárskej činnosti a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 50 až 55 a na účte 597 – Prevod nákladov na hospodársku činnosť.
Finančná činnosť je činnosť, ktorá súvisí s finančnými operáciami. Výsledok hospodárenia z finančných činností je rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtových skupín 66 a 67 a na účte 698 – Prevod finančných výnosov a nákladov účtovaných na účtoch účtových skupín 56 a 57 a na účte 598 – Prevod finančných nákladov.

Mimoriadna činnosť spôsobuje vznik nákladov a výnosov, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou a preto sa nepredpokladá, že sa budú opakovať často alebo pravidelne. Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti vzniká napríklad v dôsledku

22.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia v účtovníctve a účtovanie dane z príjmov

V účtovníctve sa výsledok hospodárenia vyčísľuje na prevádzkový, finančný a mimoriadny, pričom platí, že prevádzkový výsledok hospodárenia + finančný výsledok hospodárenia = výsledok hospodárenia z bežnej činnosti. Po zaúčtovaní výsledku hospodárenia za bežné účtovné obdobie sa môže zostaviť účtovná závierka.

23. Splatná daň z príjmov

sa vypočíta zo základu dane zisteného podľa zákona o dani príjmov. Pre účely účtovníctva sa zisťuje splatná daň z príjmov:

Základ na výpočet splatnej dane z príjmov sa zistí mimo účtovníctva. Celková splatná daň z príjmov, ktorá sa uvedie v daňovom priznaní, sa pre potreby zaúčtovania dane z príjmov ako nákladu a vykázania dane z príjmov vo výkaze ziskov a strát, vyčísli osobitne ako splatná daň z príjmov z bežnej činnosti a splatná daň z príjmov z mimoriadnej činnosti.

Ak v jednej činnosti vznikol kladný základ dane a v druhej záporný základ dane, pričom za účtovnú jednotku ako celok bol vyčíslený kladný základ dane, účtuje sa:

	Kladná daňová povinnosť	Kladná daňová povinnosťlen v jednej činnosti		Strata v obidvochčinnostiach
Bežná činnosť	MD 591 / D 341	MD 591 / D 341	MD 341 / D 591	––––––
Mimoriadna činnosť	MD 593 / D 341	MD 341 / D 593	MD 593 / D 341	––––––

sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 zákona o účtovníctve overiť účtovnú závierku audítorom. O odloženej dani účtujú aj po zániku tejto povinnosti.

• vykonať rozbor majetku a záväzkov
  
• určenie účtovnej hodnoty a daňovej základne
  
• pri dočasných rozdieloch špecifikovať:
  
• dočasné zdaniteľné rozdiely
  ak účtovná hodnota > daňová základňa, potom účtovať:MD 592/481 D
  
• dočasné odpočítateľné rozdiely
  
ak účtovná hodnota daňová základňa, potom účtovať: MD 481/592 D

24. Povinnosť zostavenia účtovnej závierky

Podľa § 6 ods. 4 a 5 zákona o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku
za účtovnú jednotku podľa § 17 a § 18 alebo podľa § 17a zákon o účtovníctve. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku.

Účtovná závierka je definovaná ako štruktúrovaná prezentácia skutočností (výkazy), ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Zákon tieto osoby označuje ako používateľov účtovnej závierky, pričom používateľom je nielen osoba - účtovná jednotka, ktorá účtovnú závierku zostavuje, ale používateľom je aj iná osoba, napr. daňový úrad, banky a iné inštitúcie. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených zákonom o účtovníctve (§ 16) v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke.
Zákon ustanovuje náležitosti, ktoré musí účtovná závierka obsahovať (názov účtovnej jednotky, jej sídlo, deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, deň jej zostavenia atď.). Jednou z náležitostí účtovnej závierky bola aj „právna forma účtovnej jednotky“, ktorá sa od 1. 1. 2008 nemusí ako náležitosť účtovnej závierky uvádzať.
Účtovná závierka tvorí jeden celok a má predpísané súčasti. Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov obsahuje súvahu (obsahuje účty aktív a pasív), výkaz ziskov a strát (obsahuje účty nákladov a výnosov) a poznámky.
Súčasťou poznámok je aj prehľad o peňažných tokoch (bývalý výkaz cash-flow) a prehľad o vlastnom imaní. Výkaz peňažných tokov podáva informácie o peňažných tokoch peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov počas účtovného obdobia v členení na prevádzkové, finančné a investičné činnosti. Tento výkaz používateľom účtovnej jednotky poskytuje informácie o schopnosti účtovnej jednotky vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a schopnosť tieto peňažné toky využívať v prospech účtovnej jednotky. Podľa § 3 ods. 4 opatrenia pre zostavenie účtovnej závierky, výkaz o peňažných tokoch zostavujú len tie účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.
Obsahom výkazu zmien vlastného imania je zmena v položkách vlastného imania, t.j. zníženie alebo zvýšenie čistých aktív počas daného obdobia s použitím konkrétnych postupov oceňovania a zverejňovania v účtovnej závierke. Na zmenu vlastného imania majú vplyv nielen výnosy a náklady vytvorené vlastnou činnosťou účtovnej jednotky, ale aj transakcie s akcionármi, ako sú kapitálové príspevky a dividendy.

Zákon v § 17 ods. 2 používa pojem „deň ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje“ a „deň zostavenia účtovnej závierky“. Deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je posledný deň účtovného obdobia. Ak účtovným obdobím je kalendárny rok, potom deň, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, je 31. december kalendárneho roka. Ak účtovným obdobím je hospodársky rok (je to obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom), potom deň, ku ktorému sa bude zostavovať účtovná závierka môže byť aj napr. 30. jún (teda pri hospodárskom roku to nemôže byť deň 31. 12.).
Treba rozlišovať medzi týmto dňom ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a medzi „dňom zostavenia účtovnej závierky“, čo je deň, kedy sa fyzicky účtovná závierka zostaví. Je to spravidla neskorší deň, ako deň, ku ktorému sa zostavuje, pretože proces zostavenia účtovnej závierky vyžaduje určité časové obdobie. Podľa § 17 ods. 5 zákona, účtovná závierka sa považuje za zostavenú po jej podpísaní zodpovednými osobami.

Príslušným orgánom v účtovnej jednotke, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie, ktoré je podľa § 125 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. V akciovej spoločnosti podľa § 187 Obchodného zákonníka schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát patrí tiež do pôsobnosti valného zhromaždenia. V družstve podľa § 239 Obchodného zákonníka schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku členská schôdza, ktorá je najvyšším orgánom družstva. Členská schôdza rozhoduje o rozdelení a použití zisku, prípadne o spôsobe úhrady straty.

Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok. Podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak sa v príslušnom roku nekonalo valné zhromaždenie, môže súd spoločnosť zrušiť.

Účtovná jednotka podľa zákona o účtovníctve je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 49 ods. 2 ustanovuje, že daňovník podáva miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (podľa § 41 zákona o dani z príjmov, zdaňovacie obdobie pre právnické osoby je zhodné s účtovným obdobím, ktorým môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok).

Zákon o dani z príjmov v § 49 ods. 11 ďalej ustanovuje, že na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku podľa zákona o účtovníctve ku koncu zdaňovacieho obdobia a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania. Termín na podanie daňového priznania podľa zákona o dani z príjmov je 31. marec nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Z tohto dôvodu sa potom lehota určená v zákone o účtovníctve na zostavenie účtovnej závierky skracuje na 3 mesiace, ak daňový subjekt nepodá správcovi dane oznámenie o podaní daňového priznania v neskoršom termíne v súlade s § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Lehota na podanie daňového priznania sa môže predĺžiť až o 3 mesiace, teda až do 30. 6. a tým sa predlžuje aj lehota na zostavenie účtovnej závierky.

Termín zostavenia účtovnej závierky (ÚZ) podľa zákona o účtovníctve	Termín zostavenia účtovnej závierky (ÚZ) podľa zákona o dani z príjmov
do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa ÚZ zostavuje	do 3 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa ÚZ zostavuje

Druh podania je špecifikovaný ako účtovná závierka riadna alebo mimoriadna a v súvislosti so schválením sa špecifikuje druh podania ako účtovná závierka zostavená alebo schválená. Zostavená sa predkladá v jednom vyhotovení správcovi dane spolu s daňovým priznaním. Schválená sa predkladá v jednom vyhotovení správcovi dane len v prípade, ak účtovná jednotka opätovne za obdobie, za ktoré je účtovná závierka zostavená, otvorila účtovné knihy v súlade s § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.

V žiadnom inom prípade, napríklad s opravným daňovým priznaním alebo dodatočným daňovým priznaním účtovná jednotka účtovnú závierku nepredkladá.

Druh podania	Druh podania
Účtovná závierka riadna mimoriadna	Účtovná závierka zostavená schválená

Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve. Ak sa účtovné knihy uzatvoria k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje sa riadna účtovná závierka. V ostatných prípadoch uzavretia účtovných kníh sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka.

Účtovná závierka (okrem toho, že je riadna a mimoriadna) môže byť:

Takže rozdiel medzi individuálnou účtovnou závierkou a riadnou účtovnou závierkou nie je, pokiaľ účtovná jednotka nevlastní žiadne iné účtovné jednotky (spoločnosti).

Účtovná jednotka je povinná uvádzať v účtovnej závierke informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (napr. k 31. 12. bežného roka). Pri zostavovaní účtovnej závierky sa berú do úvahy aj informácie, ktoré účtovná jednotka získala po dni, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Medzi dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a dňom jej skutočného zostavenia vzniká určité časové obdobie, ktoré je potrebné na to, aby sa účtovná závierka zostavila. Počas tohto obdobia účtovná jednotka môže získať informácie, ktoré sa týkajú účtovnej závierky a ktoré musia byť v nej uvedené, teda takéto informácie nebudú v účtovníctve, pretože do dňa ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, informácie neboli známe, ale uvedú sa v poznámkach v účtovnej závierke, pretože informácie boli známe do dňa jej zhotovenia.

V § 17 ods. 9 zákon upravuje kvalitatívne požiadavky na informácie zverejňované v účtovnej závierke. Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodnutie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak sa dá spoľahlivo a jednoznačne určiť ich obsah (§ 8 ods. 5 zákona o účtovníctve). Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 až 4 zákona (používanie rovnakých účtovných metód a účtovných zásad v jednom účtovnom období). Informácie sú spoľahlivé, ak poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky (§ 7 ods. 1 zákona o účtovníctve) a ak sú úplné a včasné.

Pri zostavovaní účtovnej závierky
sa berú do úvahy aj informácie,
ktoré účtovná jednotka získala po
dni, ku ktorému sa účtovná závierka
zostavuje.

Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 17 ods. 5 zákona, to znamená ak sa získajú najneskôr k termínu jej zostavenia (zhotovenia).

Zákon v § 17 ods. 10 výslovne uvádza, že účtovnou závierkou nie je zhromažďovanie alebo vyžiadanie informácií pre potreby štatistiky získavané na základe zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.

Zostavenie účtovnej závierky upravuje Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení Opatrenia MF SR č. 25167/2003-92, Opatrenia MF SR č. MF/10069/2004-74, Opatrenia MF SR č. MF/26670/2005-74, Opatrenia MF SR č. MF/25812/2006-74, Opatrenia MF SR č. MF/26120/2007-74, Opatrenia MF SR č. MF/24219/2008-74, Opatrenia MF SR č. 25947/2010-74 a Opatrenia MF SR č. MF/24013/2011-74, ktoré vstúpilo do platnosti 31. 12. 2011 (ďalej len postupy pre zostavenie účtovnej závierky).

Účtovné výkazy riadnej individuálnej účtovnej závierky sa zostavujú na predpísaných tlačivách, ktoré sú ustanovené ako prílohy v Opatrení MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov. Výkazy tvorí „Súvaha Uč POD 1-01“ a „Výkaz ziskov a strát Uč POD 2-01“. Vzor súvahy riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 1. Vzor výkazu ziskov a strát riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky vrátane vysvetliviek je uvedený v prílohe č. 2. V prílohe č. 1a a prílohe č. 2a sú uvedené vzory výkazov priebežnej účtovnej závierky (súvaha priebežnej účtovnej závierky, výkaz ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky). Obsahové vymedzenie poznámok individuálnej účtovnej závierky je uvedené v prílohe č. 3. Údaje z individuálnej účtovnej závierky sa zverejňujú v plnom rozsahu.

Súčasti riadnej účtovnej závierky
Súvaha Výkaz ziskov a strát Poznámky a) textová forma                      b) tabuľková forma	príloha č. 1 príloha č. 2 príloha č. 3 príloha č. 3a

Účtovné výkazy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctve vydané Ministerstvom financií SR č. 25947/1/2010 (Súvaha Uč POD 1-01) a MF SR č. 24219/3/2008/1 (Výkaz ziskov a strát Uč POD 2-01) sú zverejnené aj na internetovej stránke www.frsr.sk , ale aj na stránke MF SR www.mfsr.sk ;

Podľa § 2 cit. Opatrenia, obsahové vymedzenie položiek súvahy a položiek výkazu ziskov a strát riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej účtovnej závierky nadväzuje na príslušné účty z rámcovej účtovej osnovy a účty vytvorené účtovnou jednotkou uvedené v účtovnom rozvrhu.

25. Požiadavky na vyplnenie výkazov a poznámok

Údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát za bežné účtovné obdobie sa vykážu v celých € podľa štruktúry výkazu.

V Súvahe v bežnom účtovnom období v stĺpci 1 časť 1 (brutto) sa vykazujú položky strany aktív, v ktorých nie sú zahrnuté oprávky a opravné položky vytvorené k jednotlivým položkám strany aktív súvahy za bežné účtovné obdobie, ktoré sa vykazujú v stĺpci 1 časti 2 (korekcia). V stĺpci 2 (netto) sa vykazuje rozdiel medzi časťou 1 a časťou 2 stĺpca 1. V stĺpci 3 (netto) sa vykazujú položky strany aktív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
V súvahe v stĺpci 4 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 5 sa vykazujú jednotlivé položky strany pasív za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.
V súvahe sa vykazuje konečný zostatok syntetických účtov na strane aktív alebo na strane pasív pri tých syntetických účtoch, na ktorých sa účtuje pohľadávka aj záväzok, napríklad syntetické účty 316, 336, 341, 342, 343, 345, 346, 347.
Pohľadávky a záväzky sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé alebo krátkodobé podľa zostatkovej doby ich splatnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Časť dlhodobého záväzku a časť dlhodobej pohľadávky, ktorých splatnosť nie je dlhšia ako jeden rok odo dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa vykazuje v súvahe ako krátkodobý záväzok alebo krátkodobá pohľadávka.
Vo Výkaze ziskov a strát v stĺpci 1 sa vykazujú náklady a výnosy za bežné účtovné obdobie a v stĺpci 2 sa vykazujú náklady a výnosy za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.

25.1 Súvaha

do 31.12.2008 sa vykazoval v aktívach súvahy na r. 002

Krátkodobé finančné výpomoci sa uvedú na r. 117.
Bankové úvery

Z výkazu z riadku 004 sa vypustil účet 011–Zriaďovacie náklady, čím došlo k posunu riadkov v aktívach súvahy.
Do aktív súvahy boli zapracované nové účty vzhľadom na zmeny postupov účtovania od 1. 1. 2011, čím opäť došlo k posunu riadkov.
Na r. 035 sa uvádzala zákazková výroba s predpokladanou dobou ukončenia dlhšou ako jeden rok. Riadok s týmto obsahom bol zo súvahy vypustený. Na riadku 035 sa teraz uvádzajú Zvieratá.
Na r. 036 sa uvádza aj hodnota z nového účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj.
Na r. 048 v aktívach súvahy sa uvádza aj hodnota z nového účtu 316 – Čistá hodnota zákazky
(podľa zostatku účtu).
Na r. 096 v pasívach sa uvádza hodnota nového účtu 316 – Čistá hodnota zákazky (podľa zostatku účtu).

Výbery hotovosti za účelom vkladu na bežný účet a výbery z účtu za účelom vkladu do pokladnice uskutočnené pred 31. 12. 2012 sú zúčtované na účte 261 – Peniaze na ceste. Následne, po pripísaní na bežný účet, alebo po odpísaní z účtu sa účet 261 na základe výpisu z bankového účtu vyrovná. Rovnako sa tento účet použije pri prevodoch medzi účtami alebo medzi pokladnicami. V praxi môže vzniknúť situácia, keď sú peňažné prostriedky z účtu odpísané v jednom účtovnom období a na iný účet pripísané v nasledujúcom účtovnom období. Účet 261 – Peniaze na ceste k 31. 12. bude potom vykazovať zostatok. V súvahe sa uvedie na r. 057 so znamienkom (+) alebo (–).

Podľa § 47 postupov účtovania, na účte 221 – Bankové účty sa účtuje stav a pohyb peňažných prostriedkov účtovnej jednotky v bankách. Na účte 221 – Bankové účty sa účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný účet (záporný zostatok účtu v banke). V súvahe sa pasívny zostatok vykazuje ako krátkodobý bankový úver. To znamená, že zostatok tohto účtu sa vykáže v súvahe na riadku číslo 120. V praxi sa však stáva, že účtovne jednotky v účtovníctve preúčtujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka zostatok tohto účtu na účet 231 – Krátkodobé bankové úvery, čo však nie je správne.

Príklad 86

Účtovná jednotka môže na bežnom účte (221-Aú) čerpať prostriedky do debetu až do výšky 15 000 €. K 31. 12. 2012 mal tento účet debetný zostatok 2 500 €, t.j. na strane D účtu 221-Aú.
Inventarizáciou overený zostatok účtu 221-Aú bude v účtovnej závierke vykázaný v súlade s opatrením MF SR č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov v Súvahe v pasívach, na riadku 120.

25.2 Výkaz ziskov a strát

Účet 547 – Tvorba opravných položiek k pohľadávkam sa uvedie na samostatný riadok č. 21 (do 31. 12. 2008 sa vykazoval spolu s ostatnými nákladmi na hospodársku činnosť); ostatné náklady na hospodársku činnosť z účtovej skupiny 54 a účty účtovej skupiny 55 sa vykazujú na riadku 23.
Od roku 2009 sú doplnené a upravené riadky, ktoré sa týkajú vykazovania výsledku hospodárenia:
riadok 47 – Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením a po zdanení riadok č. 51;
riadok 54 – Výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti pred zdanením a po zdanení riadok č. 58;
riadok 59 – Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením a po zdanení riadok č. 61.

Do riadku č. 02 sa zavádza nový účet 507 – Predaná nehnuteľnosť.
Do riadku č. 01 sa zavádza nový účet 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj.
Do riadku č. 05 sa zavádza nový účet 606 – Výnosy zo zákazky.

Obsah poznámok je určený prílohou č. 3 k opatreniu č. 4455/2003-92 v znení neskorších predpisov. Účtovná jednotka postupuje v zmysle § 3 citovaného opatrenia, ktorý ustanovuje:

Podľa § 3 ods. 5 opatrenia pre zostavenie účtovnej závierky, účtovná jednotka zostavuje poznámky popisným spôsobom. Od 31. 12. 2011 podľa § 3a ods. 5 sa musia číselné údaje v poznámkach uvádzať do tabuliek, ktoré je potrebné zapracovať do textovej časti poznámok. Obsah poznámok ako aj účtovné výkazy sú zverejnené na internetovej stránke MF SR ( www.finance.gov.sk ; dane, clá a účtovníctvo, účtovníctvo podnikateľov, opatrenie č. 4455/2003-92). Novelizované opatrenie sa vzťahovalo už na účtovnú závierku zostavovanú za účtovné obdobie končiace 31. decembra 2011 a neskôr. Opatrenie je zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 11/2011.

Z uvedeného vyplýva, že v poznámkach sa uvádzajú informácie ustanovené v prílohe č. 3 (textová časť) a v prílohe č. 3a (tabuľková časť), pre ktoré má účtovná jednotka obsahovú náplň. Ak pre niektoré časti poznámok účtovná jednotka nemá obsahovú náplň, príslušné informácie sa neuvádzajú. V prílohe č. 3a sa ustanovuje na účely uvádzania číselných údajov v poznámkach tabuľková forma, pričom v nej uvádzané tabuľky sa začlenia (zapracujú) do obsahovej náplne zostavovaných poznámok (teda tabuľky z prílohy 3a je potrebné zapracovať do textovej časti zostavovanej podľa prílohy č. 3). Takto za účtovnú jednotku budú spracované len jedny poznámky (jeden materiál s úvodnou stranou z prílohy č. 3a tabuľkovej formy). Rozsah poznámok je u každej účtovnej jednotke iný.
Na rozdiel od súvahy a výkazu ziskov a strát, kde sa jednotlivé položky nesmú meniť, dopĺňať o ďalšie položky a takisto žiadne položky z nich nesmú byť vynechané, je možné niektoré určené tabuľky vo vybraných častiach upravovať (počet riadkov, vlastné označenie položiek), čím sa účtovnej jednotke umožní čiastočne prispôsobiť tabuľky jej potrebám. Táto možnosť vyplýva účtovnej jednotke z vysvetliviek k prílohe č. 3a.
Tabuľky, a ani textová časť, pre ktoré účtovná jednotka nemá obsahovú náplň sa neuvádzajú.
Poznámky je možné zatiaľ spracovať len vo formáte, ktorý je zverejnený na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR: www.frsr.sk ;
Z dôvodu, že poznámky sa zatiaľ nedajú doručovať elektronickou formou, je potrebné ich na daňový úrad doručiť osobne alebo ich zaslať poštou.

V § 17a zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré musia zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov a sú tú uvedené aj tie účtovné jednotky, ktoré môžu zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov, ak sa tak rozhodnú.

Od 31. 12. 2011 podľa § 3a ods. 5 sa
musia číselné údaje v poznámkach
uvádzať do tabuliek, ktoré je
potrebné zapracovať do textovej časti
poznámok.

V § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktorým od roku 2006 vznikla povinnosť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Ide najmä o banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti a veľké účtovné jednotky (§ 17a ods. 2). Od 1. 1. 2008 majú povinnosť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva aj Železnice Slovenskej republiky a od 1. 12. 2009 aj platobná inštitúcia (§ 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Platobná inštitúcia musela účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov zostaviť do 31. 12. 2011. Novelou zákona č. 547/2011 Z. z, ktorým sa novelizoval zákon o účtovníctve, platobná inštitúcia od 1. 1. 2012 už nemá povinnosť zostavovania účtovnej závierky podľa medzinárodných účtovných štandardov.

V § 17a ods. 2 sú definované veľké obchodné spoločnosti, ktoré ak najmenej dve po sebe idúce účtovné obdobia splnia aspoň dve z nasledovných kritérií, musia individuálnu účtovnú závierku zostaviť podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva. Prvým kritériom je, že celková suma majetku musí byť vyššia ako 165 969 594,40 €, pričom sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 (oprávky, opravné položky), teda ide o sumu majetku brutto. Druhým kritériom je čistý obrat, ktorý musí byť vyšší ako 165 969 594,40 € a tretím kritériom je priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednotlivom účtovnom období vyšší ako 2 000.

Po novele zákona o účtovníctve od 1. 1. 2010 sa upresňuje, čo sa považuje za čistý obrat. Čistým obratom na tento účel sú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav, teda ide o účty účtovej skupiny 60, 64 a 66.

Veľké účtovné jednotky, ktoré začnú zostavovať individuálnu účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, budú individuálnu účtovnú závierku zostavovať týmto spôsobom, aj v prípade, keď zaniknú podmienky pre jej zostavovanie (nesplnia sa veľkostné kritériá).

V § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktoré môžu zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodnú. Ide o účtovnú jednotku, ak emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo účtovnú jednotku, ktorou je obchodník s cennými papiermi alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi (nesmie však súčasne ísť o banku, pobočku zahraničnej banky, správcovskú spoločnosť alebo pobočku správcovskej spoločnosti).

Po novele zákona o účtovníctve zákonom č. 547/2011 Z. z. od 1. 1. 2012 môže zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, ak sa tak rozhodne, aj platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.
Uvedené zmeny vyplynuli z pripomienkového konania. Na základe pripomienky NBS platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí ustanovená zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostavujú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov (IFRS) na základe vlastného rozhodnutia.
Na základe uvedeného, platobné inštitúcie za rok 2011 musia zostaviť svoju individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov. Od 1. 1. 2012 môžu účtovnú závierku zostavovať podľa medzinárodných účtovných štandardov.
Inštitúcie elektronických peňazí doteraz nemali povinnosť ani voliteľnosť zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov. Od 1. 1. 2012 majú voliteľnosť, teda svoju individuálnu účtovnú závierku môžu zostaviť aj podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva (IFRS).

Citovanou novelou zákona o účtovníctve sa do § 17a vložil nový odsek ohľadom zostavenia výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky. Účtovná jednotka, ktorá zostavuje individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva, má povinnosť zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto predkladania a termíny ukladania tohto výkazu ustanoví Ministerstvo financií SR opatrením.

Na účtovnú jednotku, ktorá zostavuje účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva, sa zákon o účtovníctve vzťahuje primerane, to znamená, že na tieto účtovné jednotky sa budú ustanovenia zákona vzťahovať iba za časti, ktoré medzinárodné štandardy finančného výkazníctva neriešia (napr. účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, archivácia, inventarizácia).

Národná banka Slovenska je národnou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. máj 2004), je Národná banka Slovenska nielen národnou bankou, ale je zároveň aj súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk. Činnosť Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky v SR upravuje a reguluje zákon NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v z.n.p. a je výrazne odlišná od činnosti komerčných bánk a ostatných podnikateľských subjektov. Táto špecifická činnosť národnej centrálnej banky si vyžaduje špecifické pravidlá aj v oblasti účtovníctva. Táto úprava umožňuje NBS od 1. 1. 2006 uplatňovať účtovné postupy platné pre národné centrálne banky členských štátov Eurosystému (protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, príloha č. 18 k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, oznámenie č. 185/2004 Z. z.).

26. Predkladanie účtovnej závierky správcovi dane

Podľa § 1 ods. 8 cit. opatrenia na zostavenie účtovnej závierky, zostavená účtovná závierka účtovnej jednotky sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termínoch na podávanie daňových priznaní a účtovná závierka schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu do 30 dní po jej schválení, ak účtovná jednotka znova otvorila účtovné knihy podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.
Predkladanie účtovnej závierky správcovi dane upravuje:

tak, že účtovná závierka „zostavená“ sa predkladá 1x s riadnym daňovým priznaním v termíne na jeho podanie, a účtovná závierka „schválená“ sa predkladá správcovi dane do 30 dní po schválení len v prípade, ak účtovná jednotka znova otvorila účtovné knihy podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.

27. Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom (§ 19 zákona o účtovníctve)

Riadnu alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka,

Z uvedeného vyplýva, nadväzujúc na zmenu zákona o účtovníctve zákonom č. 504/2009 Z. z. platnú od 1. 1. 2010, že aj akciové spoločnosti musia mať riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku overenú audítorom len v prípade, ak splnia požiadavky ustanovené v § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve. Pre povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom stačí splnenie dvoch z uvedených požiadaviek.

Do tejto zmeny museli mať akciové spoločnosti účtovnú závierku overenú audítorom vždy, aj keď nedosiahli veľkostné kritériá pre overenie účtovnej závierky uvedené v § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve. Táto povinnosť akciovej spoločnosti vyplývala z ustanovenia § 39 Obchodného zákonníka.
Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom majú aj právnické osoby, ktorých suma ročného podielu prijatej dane je vyššia ako 33 193,92 eura, a to za účtovné obdobie, v ktorom boli tieto finančné prostriedky použité; táto účtovná závierka musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

Účtovnú závierku overenú audítorom musia mať účtovné jednotky najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. To znamená, že účtovná závierka za rok 2012 zostavovaná k 31. 12. 2012 (účtovné obdobie kalendárny rok) bude musieť byť overená audítorom najneskôr do 31. 12. 2013. Z účtovných jednotiek, ktorým termín pre overenie účtovnej závierky stanovuje osobitný predpis, možno opäť spomenúť napr. zákon o nadá­ciách (zákon č. 34/2002 Z. z.).

28. Výročná správa (§ 20 zákona o účtovníctve)

Účtovná jednotka, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu, napr. zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách (§ 35 ods. 2).

Akciové spoločnosti musia mať
riadnu alebo mimoriadnu účtovnú
závierku overenú audítorom len
v prípade, ak splnia požiadavky
podľa § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Podľa smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/51/EC a podľa zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu audítor neoveruje výročnú správu ako takú, ale overuje iba súlad výročnej správy s účtovnou závierkou.

28.1 Obsah výročnej správy

Výročná správa obsahuje účtovnú závierku (súvaha, výkaz ziskov a strát, poznámky) za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa a správu audítora k tejto účtovnej závierke.
Zákon o účtovníctve v § 20 uvádza, aké konkrétne informácie má výročná správa obsahovať. Výročná správa obsahuje najmä informácie o vývoji účtovnej jednotky, o stave, v ktorom sa nachádza a o významných rizikách a neistotách, ktorým je účtovná jednotka vystavená, o predpokladanom budúcom vývoji, o udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia (napr. v období zostavovania účtovnej závierky vyhorela prevádzka, je to udalosť, ktorá významným spôsobom ovplyvní ďalšiu činnosť účtovnej jednotky).
Výročná správa by mala obsahovať aj informácie o nákladoch vynaložených na činnosť v oblasti výskumu a vývoja, samozrejme za predpokladu, že účtovná jednotka také náklady v účtovnom období vynaložila, ďalej informácie o nadobúdaní vlastných akcií, dočasných listov, vlastných obchodných podielov a akcií, dočasných listov a obchodných podielov materskej účtovnej jednotky.
Výročná správa by mala obsahovať aj návrh na rozdelenie zisku (ak účtovná jednotka za účtovné obdobie dosiahla zisk) alebo návrh na vysporiadanie straty (ak výsledkom hospodárenia za dané účtovné obdobie bola strata).

Obsah výročnej správy inak ako ustanovuje zákon o účtovníctve môže určiť osobitný predpis napr. zákon o nadáciách (§ 35 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z.).
Výročná správa účtovnej jednotky musí poskytovať verný a pravdivý obraz. Súlad výročnej správy s účtovnou závierkou účtovnej jednotky musí byť overený audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.
Novelou zákona sa od 1. 1. 2008 (zákon č. 198/2007 Z. z.) doplnil obsah výročnej správy pre účtovné jednotky, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu (emitenti cenných papierov). Osobitnú časť výročnej správy týchto účtovných jednotiek tvorí vyhlásenie o správe a riadení, ktorého súčasťou je aj kódex o riadení spoločnosti, ktorým sa účtovná jednotka riadi. Účtovná jednotka má povinnosť zabezpečiť verejnú dostupnosť kódexu a vo vyhlásení o správe a riadení musí uviesť informáciu, kde je kódex o riadení spoločnosti verejne dostupný (§ 20 ods. 6 a 8 zákona o účtovníctve).

28.2 Zverejňovanie údajov z účtovnej závierky

Účtovné závierky, ktoré sa mali zostavovať po 31. 12. 2012 a neskôr, sa mali ukladať do Registra účtovných závierok.
S účinnosťou od 1. 1. 2012 sa mal zákonom o účtovníctve zriadiť register účtovných závierok (ďalej len „register“) a to novou štvrtou časťou, ktorá obsahuje § 23, § 23a, § 23b a § 23c ako centrálneho miesta ukladania účtovných závierok. Register má byť informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom bude Ministerstvo financií SR (ďalej len „správca registra“), ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum.
Avšak v Národnej rade SR je pripravená na schválenie novela daňového poriadku, kde v II. časti dochádza aj k zmene zákona o účtovníctve a to práve v účinnosti v § 39i ods. 3 týkajúce sa ukladania účtovných závierok.

V tomto ustanovení sa rok 2012 nahrádza rokom 2013, čo znamená, že do Registra účtovných závierok sa budú ukladať účtovné závierky, ktoré sa budú zostavovať k 31. 12. 2013 a neskôr.
Ak bude táto novela zákona o účtovníctve schválená, za rok 2012 sa budú účtovné závierky ukladať do zbierky listín obchodného registra tak ako doteraz.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z. a zákona č. 547/2011 Z. z. sa mení takto:
V § 39i ods. 3 sa číslo „2012“ nahrádza číslom „2013“.

29. Zmeny v právnych predpisoch z oblasti účtovníctva platné pre rok 2012

Z dôvodu, aby účtová závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii účtovnej jednotky, je potrebné, aby účtovná jednotka v danom účtovnom období zohľadnila všetky zmeny, ktoré sa počas účtovného obdobia v oblasti účtovníctva uskutočnili. Z tohto dôvodu uvádzame zmeny v zákone o účtovníctve a v postupoch účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve platné pre rok 2012.
NR SR dňa 1. decembra 2011 schválila zákon č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Účinnosť jednotlivých ustanovení novely je od 31. 12. 2011, od 1. 1. 2012 a od 1. 1. 2013.

29.1 Zmeny v zákone o účtovníctve účinné od 31. 12. 2011

Zmeny účinné od 31.12.2011 sa vzťahujú na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov (§ 17a) a na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku (§ 22 ods. 18). Novelou zákona sa ustanovilo, že tieto účtovné jednotky sú povinné zostaviť výkaz vybraných údajov z účtovnej závierky. Rozsah, spôsob, miesto a termíny ukladania výkazu vybraných údajov z účtovnej závierky ustanoví Ministerstvo financií opatrením, ktoré vyhlasuje oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov. Túto povinnosť mali tieto účtovné jednotky už pri zostavovaní účtovnej závierky za účtovné obdobie roka 2011. Tieto výkazy nie sú súčasťou účtovnej závierky.

29.2 Zmeny v zákone o účtovníctve účinné od 1. 1. 2012

29.2.1 Predmet úpravy (§ 1)

– predmet úpravy sa rozširuje o register účtovných závierok
Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na právnické osoby (§ 18 ObčZ), ktoré majú sídlo na území SR, na zahraničné osoby, ak na území SR podnikajú (§ 21 ObchZ) alebo vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon nadáciách) a na fyzické osoby podnikateľov, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Novelou zákona sa toto ustanovenie rozširuje o register účtovných závierok ako centrálneho miesta ukladania účtovných závierok. Všetky uvedené osoby pre účely zákona o účtovníctve sa považujú za účtovnú jednotku.

29.2.2 Vydávanie opatrení ministerstvom (§ 4 ods. 2)

V § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve je ustanovené splnomocnenie pre Ministerstvo financií SR k vydávaniu opatrení (predpisov) z oblasti účtovníctva, ktoré sa vyhlasujú oznámením o ich vydaní v Zbierke zákonov a účtovné jednotky sú povinné ich dodržiavať. Medzi najdôležitejšie opatrenia z oblasti účtovníctva patria rámcové účtovné osnovy a postupy účtovania pre jednotlivé účtovné jednotky. V súvislosti so zriadením registra účtovných závierok a nového spôsobu ukladania účtovných závierok zákon splnomocňuje ministerstvo k vydávaniu opatrení súvisiacich s touto problematikou.

29.2.3 Rozšírenie definície úplnosti účtovníctva (§ 8 ods. 3)

V § 8 ods. 3 zákona o účtovníctve je definované, kedy je účtovníctvo účtovnej jednotky úplné. Novelou sa rozšírila definícia úplnosti o splnenie povinnosti uloženia účtovnej závierky registra účtovných závierok nadväzne na novú štvrtú časť zákona.

29.2.4 Účtovné sústavy (§ 9)

Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona o účtovníctve do 31. 12. 2011 mohlo pozemkové spoločenstvo účtovať v jednoduchom účtovníctve pre podnikateľov, ak jeho príjmy nedosiahli v predchádzajúcom účtovnom období sumu 200 000 €. Po novele zákona od 1. 1. 2012 bolo toto ustanovenie z § 9 vypustené, čo znamená, že pozemkové spoločenstvo od 1. 1. 2012 musí viesť podvojné účtovníctvo pre podnikateľov vydané Opatrením MF SR č. 23 054/2002-92 v z.n.p.

29.2.5 Otvorenie a uzavretie účtovných kníh (§ 16)

predstavuje z pohľadu účtovníctva pre účtovnú jednotku jedno účtovného obdobie, bez ohľadu na roky trvania likvidácie alebo konkurzu. Predmetom úpravy nie je vecná zmena, ale zosúladenie jednotlivých ustanovení v § 16 v nadväznosti na otvorenie a uzavretie účtovných kníh v sústave PÚ a v sústave JÚ. Účtovná jednotka, v prípade likvidácie, otvorí účtovné knihy ku dňu vstupu do likvidácie a uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie (jedno účtovné obdobie likvidácie). Účtovná jednotka, v prípade konkurzu, otvorí účtovné knihy ku dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu a uzavrie účtovné knihy, ku dňu keď bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení konkurzu (jedno účtovné obdobie konkurzu);

29.2.6 Účtovná závierka (§ 17)

V § 17 ods. 10 zákona o účtovníctve bolo uvedené, že okrem účtovnej závierky zostavenej podľa zákona o účtovníctve, môže účtovná jednotka poskytovať aj účtovné záznamy obsahujúce informácie, ktoré sú zostavené podľa medzinárodných účtovných štandardov. Novelou sa toto ustanovenie zo zákona vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, pretože pre vlastné účely účtovnej jednotky nie je potrebné ani vymedziť ani obmedziť zostavenie účtovnej závierky podľa ňou vymedzených účtovných zásad.

29.2.7 Účtovná závierka podľa osobitných predpisov (§ 17a)

V § 17a ods. 1 zákona o účtovníctve sú uvedené účtovné jednotky, ktorým od roku 2006 vznikla povinnosť zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Ide najmä o banky, poisťovne, zaisťovne, správcovské spoločnosti, veľké účtovné jednotky uvedené v § 17a ods. 2 a železnice SR. Od 1. 1. 2009 túto povinnosť mala aj platobná inštitúcia (§ 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Po novele zákona o účtovníctve zákonom č. 547/2011 Z. z. sa táto povinnosť platobnej inštitúcie už netýka, čo znamená, že platobná inštitúcia môže účtovnú závierku zostavovať podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva len ak sa tak dobrovoľne rozhodne. V § 17a ods. 3 zákona o účtovníctve sú uvedené ďalšie účtovné jednotky, ktoré môžu zostaviť individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov, ak sa tak rozhodnú (napr. obchodník s cennými papiermi, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu). Podľa medzinárodných účtovných štandardov môže zostaviť účtovnú závierku aj inštitúcia elektronických peňazí, ak sa tak dobrovoľne rozhodne.

Nadväzne na novú štvrtú časť (register účtovných závierok) sa povinnosť ukladania výročnej správy oddeľuje od povinnosti ukladania účtovnej závierky. Výročná správa sa naďalej bude ukladať do zbierky listín, okrem výročnej správy obcí a vyšších územných celkov, ktorá sa ukladá v registri účtovných závierok.

29.2.8 Konsolidovaná účtovná závierka (§ 22)

Do novely zákona mala materská účtovná jednotka povinnosť zostaviť v nasledujúcom účtovnom období konsolidovanú účtovnú závierku, ak v účtovnom období a v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období, v každom osobitne, sa splnili aspoň dve veľkostné kritériá uvedené v § 22 ods. 10 zákona o účtovníctve. Teda ak boli splnené kritériá v roku 2009 a aj v roku 2010, za rok 2011 sa musí spraviť konsolidovaná účtovná závierka a konsolidovaná výročná správa. Po novele zákona, ak materská účtovná jednotka a jej dcérske účtovné jednotky vychádzajúc z ich individuálnych účtovných závierok spolu neprekročili ku dňu ku, ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie (rok 2011 a rok 2012) aspoň dve z troch ustanovených podmienok, materská účtovná jednotka nemusí zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku.

29.2.9 Konsolidovaná účtovná závierka verejnej správy (§ 22a)

Novelou zákona sa ustanovuje povinnosť MF SR zostaviť súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy, konsolidovaných účtovných závierok obcí, vyšších územných celkov, účtovných závierok subjektov verejnej správy, ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku a účtovných závierok právnických osôb s majetkovou účasťou štátu (štátne podniky). Ustanovenie § 22a sa dopĺňa o nové odseky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax za účelom jednoznačného stanovenia možnosti vyhotovovať iba jednu výročnú správu, a to konsolidovanú za predpokladu, že účtovná jednotka má povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu. Novým odsekom 7 sa zabezpečuje dostupnosť údajov pre účely zostavenia konsolidovanej aj súhrnnej účtovnej závierky.

29.2.10 Register účtovných závierok (§ 23)

Ako je v úvode uvedené, do zákona o účtovníctve sa vkladá nová štvrtá časť, ktorá sa zaoberá zriadením nového informačného systému, ktorým je register účtovných závierok. Správcom registra je Ministerstvo financií SR, ktoré jeho vedením poverí svoju rozpočtovú organizáciu Datacentrum. Register má obsahovať všetky účtovné závierky všetkých účtovných jednotiek, ktoré sa zostavujú podľa tohto zákona, správy audítorov k účtovným závierkam, ak účtovná jednotka má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a výročné správy obcí a vyšších územných celkov (s rozšírením elektronizácie verejnej správy sa perspektívne uvažuje s ukladaním výročných správ všetkých účtovných jednotiek).

Novelizované ustanovenia o ukladaní účtovných závierok a ich zverejňovaní sa použijú prvýkrát na uloženie dokumentov, ktoré sa týkajú účtovnej závierky, ktorý sa zostavuje k 31. decembru 2012 a neskôr teda až v roku 2013. Na účtovné závierky zostavené k 31. decembru 2011 a tiež za účtovné obdobia, ktoré končia v roku 2012 (ale pred 31. 12. 2012), sa vzťahujú doterajšie predpisy.

29.2.11 Cudzia mena (§ 24)

V§ 24 ods. 2 sa zavádza nová legislatívna skratka „referenčný kurz“. V § 24 odsek 3 sa upresňuje postup ocenenia pri kúpe cudzej meny. Podľa novely zákona na ocenenie prírastku cudzej meny nakúpenej za menu euro, sa použije kurz, za ktorý bola táto cudzia mena nakúpená, alebo referenčný kurz v deň uzavretia obchodu. Na ocenenie prírastku cudzej meny v mene euro nakúpenej za inú cudziu menu, sa použije hodnota inej cudzej meny v eurách alebo sa na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách použije referenčný kurz v deň uzavretia obchodu.
V § 24 ods. 6 sa ustanovuje postup na ocenenie úbytku cudzej meny z pokladnice účtovnej jednotky alebo z devízového účtu. Účtovná jednotka môže na prepočet úbytku z valutovej pokladnice alebo devízového účtu použiť aritmetický priemer alebo metódu FIFO (prvá cena na ocenenie prírastku cudzej meny v eurách sa použije ako prvá cena na ocenenie úbytku cudzej meny v eurách). V prípade, ak je tento úbytok spojený s úhradou záväzku, použije sa táto hodnota aj na prepočet záväzku z cudzej meny na eurá. Ide o možnosť výberu, ak sa nerozhodne používať podľa § 24 ods. 1 písm. a) v deň uskutočnenia účtovného prípadu kurz podľa § 24 ods. 2 písm. a), t.j. referenčný kurz v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu alebo v iný deň, ak to ustanoví osobitný predpis. Pri účtovaní pohľadávky alebo záväzku v cudzej mene, ktoré je spojené s účtovaním poskytnutého alebo prijatého preddavku v cudzej mene, sa na prepočet použije kurz v čase prijatia alebo poskytnutia preddavku.
Podľa § 24 ods. 7 účtovná jednotka použije zvolenú účtovnú metódu používania kurzov na všetky účtovné prípady v rámci daného obchodu a na všetky obchody podľa odsekov 1 až 6 a na ich ocenenie v priebehu účtovného obdobia a v účtovnej závierke.

29.2.12 Spôsoby oceňovania (§ 25)

V § 25 sú uvedené druhy cien, ktorými sa oceňujú jednotlivé zložky majetku a záväzkov. Predmetom úpravy je zmena oceňovania cenných papierov určených na obchodovanie ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (prvotné ocenenie v účtovníctve). V § 25 ods. 1 písm. a) tretieho bodu sa vypúšťa ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie obstarávacou cenou. Cenné papiere určené na obchodovanie sa v okamihu prvotného ocenenia v účtovníctve ocenia reálnou hodnotou podľa § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu.
Novelou zákona sa z § 25 ods. 1 písm. e) druhom bode vypúšťa výnimka pre neziskové účtovné jednotky, podľa ktorej nemuseli oceňovať majetok a záväzky obstarané zámenou reálnou hodnotou. V § 25 ods. 1 písm. e) tretieho bodu sa rozširujú položky, ktoré sa už pri prvotnom účtovaní v účtovníctve oceňujú reálnou hodnotou a to o cenné papiere určené na obchodovanie pre všetky účtovné jednotky. Oceňovanie sa týka cenných papierov určených na obchodovanie obstaraných po účinnosti zákona.
Z § 25 ods. 5 sa vypúšťa ocenenie úbytku cudzej meny v hotovosti z dôvodu, že novelou zákona toto ocenenie bolo presunuté do § 24 ods. 6 zákona o účtovníctve.

29.2.13 Uchovávanie a ochrana účtovnej dokumentácie (§ 35)

V nadväznosti na novú štvrtú časť (ustanovenie registra účtovných závierok) sa upravuje lehota pre uchovávanie dokumentov. Ide o výkazy vybraných údajov z účtovných závierok, ktoré sa zostavujú podľa medzinárodných účtovných štandardov finančného výkazníctva a z konsolidovaných účtovných závierok, ktoré sa podľa novelizovaného znenia § 35 ods. 3 písm. a) budú uchovávať po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
Podľa nového odseku 4 v § 35 účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19 alebo § 22, je povinná uchovávať správu audítora počas 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa overovania audítorom týka.
Ukladanie pokút podľa zákona o účtovníctve
Mení sa filozofia ukladania pokút za porušenie zákona o účtovníctve. Naďalej budú kontrolu dodržiavania zákona robiť miestne príslušné daňové úrady, ale pokutu budú ukladať iba za správne delikty, ktoré sú uvedené v § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve. Správne delikty sú rozdelené podľa závažnosti porušenia.
V § 38 ods. 2 je ustanovená výška pokuty v závislosti od závažnosti porušenia zákona. Výška pokuty vychádza najmä z hodnoty vykazovaného majetku v súvahe a vo výkaze o majetku a záväzkoch t.j., výška pokuty sa odvíja od veľkosti účtovnej jednotky a súčasne je stanovená aj maximálna výška pokuty pre jednotlivé správne delikty. Na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Pri ukladaní pokuty daňový úrad prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, dobu trvania, následky a okolnosti, pri ktorých k správnemu deliktu došlo. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly písomne oznámi miestne príslušnému daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovnom období. Pokutu je možné uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o správnom delikte daňový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

29.2.14 Prechodné a záverečné ustanovenia (§ 39i)

V § 39i ods.1 sa upravuje dátum začatia účtovania pozemkového spoločenstva v sústave podvojného účtovníctva v prípade, že účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva. Pozemkové spoločenstvo, ktoré účtovalo v sústave jednoduchého účtovníctva, začne účtovať v sústave PÚ 1. januára 2012, ak má účtovné obdobie kalendárny rok, alebo prvým dňom účtovného obdobia, ktoré začína po 1. januári 2012, ak má účtovné obdobie hospodársky rok.

V § 39i ods. 2 sa podmienky pre oslobodenie z titulu veľkostných kritérií na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy pre materskú účtovnú jednotku posudzujú prvýkrát za účtovné obdobie začínajúce 1. januára 2012 a neskôr.

V § 39i ods. 3 sa upravuje povinnosť po prvýkrát uložiť dokumenty v registri účtovných závierok týkajúcich sa účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2012 a neskôr. Pozor, ak sa schváli novela zákona o účtovníctve, tento dátum sa posunie na zostavovanie účtovných závierok k 31. 12. 2013 a neskôr.

Podľa § 39i ods. 4 na konania podľa § 38 (ukladanie pokút za porušenie zákona o účtovníctve) začaté pred 1. 1. 2012 sa vzťahujú predpisy účinné do 31. 12. 2011. Na pokuty za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve, ku ktorým došlo pred 1. 1. 2012, sa použijú novelizované ustanovenia zákona platné od 1. 1. 2012, ak sú pre účtovnú jednotku priaznivejšie.

30. Zmeny v postupoch účtovania pre podnikateľov v PÚ platné od 1. 1. 2012

Vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011 je uverejnené Opatrenie MF SR č. MF/27262/2011-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ v z.n.p. Opatrenie prináša zmeny najmä v oceňovaní majetku a záväzkov v cudzej mene, zmeny v oblasti účtovania dotácií, dane z pridanej hodnoty a účtovanie účtovných prípadov súvisiacich s evidenciou v registračnej pokladnici. Opatrenie nadobudlo účinnosť od 1. 1. 2012. Novela opatrenia nadväzuje na zákon č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p.

Novelou sa ustanovuje, že cenné papiere, ktoré sú obstarané za účelom obchodovania, ďalej cenné papiere v majetku fondu (indexový dôchodkový fond) a cenné papiere určené na predaj u obchodníka s cennými papiermi, sa už pri svojom obstaraní nebudú oceňovať obstarávacou cenou, ale sa budú oceňovať reálnou hodnotou.

Ostatné cenné papiere a podiely na základnom imaní obchodných spoločností a deriváty sa budú aj naďalej oceňovať obstarávacou cenou, ktorej súčasťou budú náklady súvisiace s obstaraním cenného papiera a podielu, napríklad poplatky, provízie za sprostredkovanie.

V § 21 postupov účtovania sú ustanovené podrobnosti o postupoch účtovania pri oceňovaní dlhodobého nehmotného majetku, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého finančného majetku

Príklad 87

Účtovná jednotka v mesiaci decembri bežného účtovného obdobia pri inventarizácii dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku, ktorú vykonávala ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (k 31. 12.), zistila, že v jej areáli sa nachádza stroj, ktorý nemá zaúčtovaný v účtovníctve a nenašla k nemu žiadne doklady. Účtovná jednotka využila ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o účtovníctve a inventarizáciu dlhodobého majetku vykonala raz za dva roky. Ako sa daný prípad zaúčtuje v podvojnom účtovníctve?
Účtovná jednotka musí stroj oceniť reprodukčnou obstarávacou cenou, teda cenou, za ktorú by sa dal stroj kúpiť v čase jeho zistenia pri inventarizácii. Napr. stroj by sa dal kúpiť v obchode za cenu 6 000 €. Majetok uvedie do užívania od januára nasledujúceho účtovného obdobia a bude ho odpisovať 4 roky (48 mesiacov) rovnomerným odpisovaním. Výpočet mesačného odpisu:
6 000 € : 48 mesiacov = 125 €, ročný odpis: 125 € x 12 mesiacov = 1 500 €. Podľa § 21 ods. 2 postupov účtovania, takto zistený dlhodobý majetok sa ocenení reprodukčnou obstarávacou cenou a zaúčtuje sa na ťarchu účtu 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Hodnota zaúčtovaná na účte 384 sa rozpúšťa do výnosov rovnakým spôsobom ako dotácie podľa § 56 ods. 12 postupov účtovania pre podnikateľov (na účte 384 – Výnosy budúcich období sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a).

Účtovný odpisový plán a výnosy budúcich období
Rok	Počet mesiacov	Mesačný odpis	Ročný odpis	Výnosy budúcich období
2013	12	125 €	1 500 €	1 500 €
2014	12	125 €	1 500 €	1 500 €
2015	12	125 €	1 500 €	1 500 €
2016	12	125 €	1 500 €	1 500 €
Súčet	48	x	6 000 €	6 000 €

Účtovné súvzťažnosti	Suma	MD	D
Rok 2012
1. Prebytok dlhodobého hmotného majetku – stroj	6 000 €	022	384
Rok 2013
1. Zúčtovanie odpisov za bežné účtovné obdobie	1 500 €	551	082
2. Zúčtovanie výnosov budúcich období	1 500 €	384	648
Rok 2014
1. Zúčtovanie odpisov za bežné účtovné obdobie	1 500 €	551	082
2. Zúčtovanie výnosov budúcich období	1 500 €	384	648
Rok 2015
1. Zúčtovanie odpisov za bežné účtovné obdobie	1 500 €	551	082
2. Zúčtovanie výnosov budúcich období	1 500 €	384	648
Rok 2016
1. Zúčtovanie odpisov za bežné účtovné obdobie	1 500 €	551	082
2. Zúčtovanie výnosov budúcich období	1 500 €	384	648

Účtovná jednotka do nákladov prostredníctvom odpisov na účte 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku zaúčtovala sumu vo výške 6 000 € a rovnakú sumu zaúčtovala aj do výnosov na účet 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti, takže dopad na účtovný hospodársky výsledok je nula.

Od 1. 1. 2012 zákonom č. 547/2011 Z. z. došlo k zmene zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p.

Tejto problematike sa podrobne venujeme v príspevku Vybrané špecifiká účtovnej závierky.

„V analytickej evidencii dlhodobého majetku sa uvádza vecné bremeno k dlhodobému majetku, poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok (ďalej len „dotácia“) na dlhodobý majetok, záložné právo k dlhodobému majetku a podobne“.

Pred novelou sa požadovalo na analytických účtoch účtovať o majetku, ku ktorému účtovná jednotka nemá vlastnícke právo, o majetku danému do zálohy alebo o vecnom bremene na majetku, ak na jeho obstaranie bola poskytnutá dotácia, podpora alebo príspevok, sa v analytickej evidencii vlastníka majetku a záložného veriteľa uvedie výška poskytnutej dotácie, podpory alebo príspevkov a ďalšie skutočnosti preukazujúce úplnosť účtovného prípadu.

Od 1. 1. 2011 sa do postupov účtovania zaviedol nový spôsob účtovania nehnuteľnosti, ktorá sa obstarala za účelom ďalšieho predaja. Podľa § 44 ods. 11 postupov účtovania, na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj sa účtuje o nehnuteľnosti, ktorá sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja. Vynaložené náklady na opravy, technické zhodnotenie a súvisiace náklady spojené s nehnuteľnosťou, ktoré vznikajú z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj, sa účtujú na ťarchu účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Vyradenie nehnuteľnosti z účtovníctva pri jej predaji sa účtuje na ťarchu účtu 507 – Predaná nehnuteľnosť so súvzťažným zápisom v prospech účtu 133 – Nehnuteľnosť na predaj. Výnos z predaja nehnuteľnosti sa účtuje v prospech účtu 607 – Výnosy z nehnuteľnosti na predaj so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 311 – Odberatelia.

Podľa § 30d ods. 7 postupov účtovania, v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá obstaráva nehnuteľnosť za účelom ďalšieho predaja sa vyššie uvedeným spôsobom účtuje len v prípade, že nejde o predaj nehnuteľnosti v nezmenenom stave alebo nejde o zákazkovú výstavbu nehnuteľnosti určenú na predaj.

Od 1. 1. 2012 dochádza k doplneniu 47 ods. 4 postupov účtovania o účtovanie účtovného prípadu, ktorým je úhrada platieb kreditnou platobnou kartou. Táto úhrada sa účtuje v prospech účtu 231 – Krátkodobé bankové úvery so súvzťažným zápisom na ťarchu vecne príslušného účtu nákladov alebo majetku.

Od 1. 1. 2012 sa v postupoch účtovania v § 48 ods. 1 ustanovuje nové písm. b) postupov účtovania, podľa ktorého v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy sa účtujú nielen krátkodobé záväzky z obchodného styku, ale aj dlhodobé záväzky z obchodného styku, napríklad krátkodobé záväzky alebo dlhodobé záväzky voči dodávateľom. Ďalej sa na tomto účte účtujú prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov účtované v účtovej skupine 32 – Záväzky.
Z novely postupov účtovania vyplýva, že v účtovej triede 3 – Zúčtovacie vzťahy na účtoch účtovej skupiny 32 – Záväzky sa budú od 1. 1. 2012 účtovať aj dlhodobé záväzky z obchodného styku.

Podľa § 49 ods. 5 postupov účtovania, na účte 315 – Ostatné pohľadávky sa účtujú ostatné pohľadávky z obchodných vzťahov, napr. reklamácie voči dodávateľom, nárok na záručný paušál pri prevzatí záväzkov za záručné opravy, pohľadávky z predaja dlhodobého majetku a materiálu.

Od 1. 1. 2012 sa na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky účtuje aj príjem prostredníctvom ERP, ktorý vzniká úhradou platobnou kartou, a to do času pripísania sumy na bankový účet. Pri pripísaní tejto sumy na bankový účet sa účtuje na ťarchu účtu 221 – Bankové účty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 315 – Ostatné pohľadávky.

Evidenciu tržieb prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP v z.n.p.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
1. Účtovanie tržby prijatej úhradou z platobnej karty	315	604
2. Pripísanie tržby na bankový účet (výpis z účtu)	221	315

Podľa § 52 ods. 9 postupov účtovania, daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa k obdobiu, v ktorom mala byť účtovná jednotka platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa účtuje takto:

Podľa § 52 ods. 10 postupov účtovania, ak dôjde ku krádeži majetku, odvod dane z pridanej hodnoty sa vo výške odpočítanej dane z pridanej hodnoty (§ 53 ods. 5 zákona o DPH) účtuje na ťarchu účtu 549 –Manká a škody so súvzťažným zápisom v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty

Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, má podľa § 55 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v z.n.p., za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa zákona o DPH.

Účtovná jednotka, ak by sa bola zaregistrovala riadne a včas, mala nárok na odpočítanie dane. Keďže túto povinnosť nesplnila, DPH zaúčtovala ako súčasť dodaných tovarov a služieb, teda v konečnom dôsledku do nákladov. Preto uplatnenie DPH za toto obdobie zaúčtuje na ťarchu účtu 343 – DPH a v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Účtovné súvzťažnosť	MD	D
1. Nárok na odpočet dane za obdobie, v ktorom účtovná jednotka mala byť platiteľom dane	343	648

Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná za toto obdobie podať daňové priznanie a priznať daň podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.

Za obdobie, v ktorom mala byť účtovná jednotka platiteľom DPH, je povinná priznať daň. Daň, ktorú bola účtovná jednotka povinná platiť za toto obdobie, sa zaúčtuje do nákladov na účet 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť a v prospech účtu 343 – DPH.

Účtovné súvzťažnosť	MD	D
1. Povinnosť platiť daň za obdobie, v ktorom účtovná jednotka mala byť platiteľom dane	548	343

Účtovné súvzťažnosť	MD	D
1. Povinnosť platiť daň z tovaru, ktorý bol účtovnej jednotke odcudzený	549	343

Do novely postupov účtovania pre podnikateľov účtovanie dotácii bolo upravené v § 52 ods. 13 a 14. V § 52 ods. 15 a 16 bola riešená dotácia poskytnutá na kúpu motorového vozidla (tzv. šrotovné). Novelou postupov účtovania nedošlo k zásadnej zmene v oblasti účtovania dotácií, došlo len k prepracovaniu doterajších ustanovení o účtovaní dotácií. Zdôraznila sa zásada účtovania výnosov z dotácií vo vzťahu k nákladom, na ktoré sa dotácie poskytli. Pre účtovanie dotácií sa ustanovil samostatný § 52a v postupoch účtovania.

Nárok na dotáciu, ako odplata za minulé alebo budúce splnenie určitých podmienok, sa účtuje, ak je takmer isté, že sa splnia všetky podmienky súvisiace s dotáciou a súčasne, že sa dotácia poskytne.
V účtovníctve sa dotácia účtuje priamo v prospech účtu výnosov alebo v prospech účtu 384 – Výnosy budúcich období. Suma dotácie sa účtuje do výnosov systematicky v období zodpovedajúcemu vecnému a časovému súladu účtovania súvisiacich nákladov.

Druh dotácie	MD	D
Zúčtovanie nároku na dotáciu zo ŠR	346	648, 668 384
Zúčtovanie nároku na ostatné dotácie	347	648, 668 384

Podľa § 52a ods. 2 postupov účtovania, dotácia na majetok spojená s kúpou, zhotovením alebo inou formou nadobudnutia majetku alebo technického zhodnotenia dlhodobého majetku, vrátane doplňujúcich podmienok, napríklad umiestnenia majetku, obdobia počas ktorého má byť majetok držaný, sa účtuje na ťarchu účtu 384 – Výnosy budúcich období pri

Názov účtovného prípadu	MD	D
Nárok na dotáciu na dlhodobý majetok - odpisovaný	346	384
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku (napr. stroj)	042	321
Zaradenie majetku (stroj) do užívania	022	042
Odpisy z DHM	551	082
Zúčtovanie výnosov budúcich období vo výške odpisov	384	648

Podľa § 52a ods. 3 postupov účtovania, dotácia na úhradu nákladov, ktorá kompenzuje konkrétne náklady spojené s činnosťou účtovnej jednotky, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sa účtuje kompenzovaný náklad. Pri účtovaní dotácie na úhradu nákladov sa na zabezpečenie vecnej a časovej súvislosti použije účtovanie na účte 384 – Výnosy budúcich období. Tieto sa rozpúšťajú v prospech vecne príslušného účtu výnosov, a to účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti alebo účtu 668 – Ostatné finančné výnosy v účtovnom období, v ktorom sa účtujú kompenzované náklady.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Nárok na dotáciu na úhradu nákladov	346	384
Vznik nákladov	nákladový účet	112, 321 ...
Zúčtovanie výnosov budúcich období vo výške skutočných nákladov	384	648, 668

Podľa § 52a ods. 4 postupov účtovania, poskytnutá dotácia na úhradu nákladov, ktoré vznikli v minulosti alebo dotácia poskytnutá s cieľom okamžitej finančnej pomoci, bez predpokladu budúcich súvisiacich nákladov, sa účtuje do výnosov v účtovnom období, v ktorom sú splnené podmienky na účtovanie nároku na dotáciu.
Odpustenie pôžičky sa účtuje v čase splnenia podmienok na jej dpustenie v prospech účtu 668 – Ostatné finančné výnosy so súvzťažným zápisom na ťarchu záväzkového účtu, na ktorom sa účtuje pôžička.

Názov účtovného prípadu	MD	D
Nárok na dotáciu na úhradu nákladov, ktoré vznikli v minulosti	346	648, 668
Dotácia ako okamžitá finančná pomoc	346	648, 668
Odpustenie pôžičky v čase splnenia podmienok na jej odpustenie	461	668

Podľa § 52a ods. 5 postupov účtovania, pri účtovaní povinnosti vrátiť poskytnutú dotáciu sa vznik záväzku účtuje najskôr s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období. V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, účtuje sa do nákladov bežného účtovného obdobia.

Podľa § 52a ods. 6 postupov účtovania, zmena sumy pôvodne odhadovaného nároku na dotáciu z dôvodu jej spresnenia na základe získaných nových skutočností sa účtuje s hodnotou na účte 384 – Výnosy budúcich období.
V rozsahu, v ktorom suma prevýši sumu výnosov budúcich období, alebo ak neexistujú výnosy budúcich období, sa účtuje pri

Podľa § 52a ods. 7 postupov účtovania, ak v čase tvorby rezervy na náklady, vzniká nárok na účtovanie dotácie, suma nároku na dotáciu sa zohľadňuje pri účtovaní výšky rezervy. Pri účtovaní použitia rezervy a účtovania presnej výšky záväzkov, sa účtuje na ťarchu účtu 346 – Dotácie zo štátneho rozpočtu alebo účtu 347 – Ostatné dotácie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti.

Z dôvodu úpravy účtovania dotácií došlo aj k úprave textu v § 56 ods. 12 postupov účtovania, podľa ktorého na účte 384 –Výnosy budúcich období sa na účely zabezpečenia vecnej a časovej súvislosti účtujú účtovné prípady spojené s účtovaním dotácie na majetok a dotácie na úhradu nákladov podľa § 52a.

V závislosti na zmenu účtovania dlhodobých záväzkov z obchodného styku voči dodávateľom v § 48 ods. 1 písm. b) postupov účtovania, dochádza aj k úprave textu v § 61 ods. 12 postupov účtovania, podľa ktorého na účte 479 – Ostatné dlhodobé záväzky sa účtujú ostatné dlhodobého záväzky, pre ktoré nie je v predchádzajúcich účtoch účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky určený samostatný syntetický účet okrem dlhodobých záväzkov z obchodného styku účtovaných podľa § 48 ods. 1 písm. b) postupov účtovania. Na tomto účte sa účtujú taktiež záväzky vyplývajúce z tichého spoločenstva.
Od 1. 1. 2012 sa na účte 479 – Ostatné dlhodobé záväzky nebudú účtovať dlhodobého záväzky z obchodného styku. Tie sa už pri svojom vzniku budú účtovať na účte 321 – Dodávatelia.

V § 68 ods. 8 postupov účtovania je ustanovená obsahová náplň účtu 549 – Manká a škody, na ktorom sa účtujú manká a škody na majetku účtovnej jednotky. Podľa doterajšieho znenia na účte 549 sa účtovalo manko na nakúpených zásobách ako aj zásobách vlastnej výroby. Novelou sa toto ustanovenie rozširuje aj o škodu, to znamená, že na účte 549 – Manká a škody sa bude účtovať manko a škoda na nakúpených zásobách ako aj manko a škoda na zásobách vlastnej výroby.

Účtovné súvzťažnosti	MD	D
Účtovanie manka a škody na zásobách pri spôsobe A  a) na materiály b) na tovare c) na nedokončenej výrobe d) na polotovaroch vlastnej výroby e) na výrobkoch f) na zvieratách	549 549 549 549 549 549	112 132 121 122 123 124
Účtovanie manka a škody na zásobách pri spôsobe B a) na materiály b) na tovare c) na nedokončenej výrobe d) na polotovaroch vlastnej výroby e) na výrobkoch f) na zvieratách	549 549 549 549 549 549	501 504 611 612 613 614