Vybrané nepeňažné
zamestnanecké benefity

V súčasnosti zamestnávatelia razia trend zaujať zamestnancov cez množstvo poskytovaných nepeňažných benefitov. Medzi najčastejšie takto poskytnuté nepeňažné benefity určite patrí zabezpečenie osobných ochranných pomôcok, zabezpečenie dopravy do zamestnania a ubytovania, zabezpečenie športových a rekondičných zariadení a pod. Aký má vplyv poskytnutie takýchto benefitov na ich zdanenie? Uvedené skutočnosti samozrejme upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

POSKYTOVANIE OSOBNÝCH OCHRANNÝCH PRACOVNÝCH PROSTRIEDKOV. Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) nie je u zamestnanca predmetom dane a to podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné.

V rámci týchto opatrení je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

•    osobné ochranné pracovné prostriedky, a to bezplatne u zamestnancov, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom musí viesť evidenciu o ich poskytnutí, a musí udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie,

•    bezplatne pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.

Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ide o ochranné prostriedky napr. na ochranu hlavy (napr. prilby pre baníkov, požiarnikov), ochranu dýchacích ciest (napr. ochranné rúška, potápačské prístroje), ochranu sluchu (napr. slúchadlové chrániče), na ochranu zraku a tváre (napr. kukly, štíty) atď.

U zamestnanca nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia nie je predmetom dane.

Príklad

Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu.

Ide o zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti?

Uvedenú problematiku upravuje Pokyn MF SR č. 4753/1998-62 (uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998 v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 14/2000), ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného (občianskeho, spoločenského a pod.) oblečenia, ide o príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

REKONDIČNÉ POBYTY - Nepeňažným benefitom môže byť aj zabezpečenie rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ak sú zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. e) ZDP.

Ak zamestnávateľ zabezpečí vykonanie preventívnej prehliadky pre zamestnancov dobrovoľne, t.j. nepôjde o preventívne prehliadky vybranému okruhu zamestnancov pracujúcich napr. v sťažených pracovných podmienkach, na rizikových pracoviskách a pod. v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania, ktoré pre takýchto zamestnancov vyplýva z ustanovení osobitných predpisov, takáto úhrada zamestnávateľa sa u zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne ich zdaniteľných príjmov v mesiaci uhradenia príspevku. Ak ide o povinnú preventívnu prehliadku vykonávanú podľa osobitného predpisu (napr. vodič z povolania), jej zabezpečenie je pre zamestnanca príjmom, ktorý nie je predmetom dane.

Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu uhrádza zamestnancom zdravotnú starostlivosť (prehliadky v súkromných zariadeniach).

Sú takto poskytnuté prehliadky zdaniteľným príjmom u zamestnancov?

Ak zamestnávateľ preplatí zamestnancom hodnotu zdravotnej starostlivosti dobrovoľne (t.j. nejde napr. o preventívne prehliadky, ktoré musí pracovník na výkon svojej činnosti absolvovať, ktoré pre neho vyplývajú z ustanovení osobitných predpisov, napr. vodič z povolania a pod.) ide o dobrovoľné poskytovanie v rámci sociálnej politiky zamestnávateľa. Takáto úhrada sa pre zamestnanca považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní v úhrne jeho zdaniteľných príjmov v zmysle § 35 ods.1 ZDP. Predmetom dane nie je hodnota poskytovanej preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

STRAVA A NEALKOHOLICKÉ NÁPOJE. Medzi každodenné nepeňažné benefity sa považuje aj zabezpečenie stravy zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa § 152 ZP, ktorý je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane.

Podmienkou oslobodenia takéhoto príjmu je poskytnutie stravy na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme. V prípade, že zamestnávateľ poskytne hodnotu stravy svojim zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, ide o príjem, ktorý je aj u týchto zamestnancov od dane oslobodený.

Čo sa týka poskytnutia finančného príspevku zamestnávateľa na stravu, tento je oslobodený len v prípade, ak sa zamestnanec preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom. V opačnom prípade sa takýto príspevok zdaňuje u zamestnanca ako súčasť jeho mzdy.

Príklad

Spoločnosť v mesiaci apríl 2018 poskytla dvom zamestnancom stravu vo forme stravných lístkov a ostatným zamestnancom (zamestnanci nemajú zdravotné problémy) vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur.

Hodnota poskytnutej stravy zamestnancom vo forme stravných lístkov (nepeňažná forma) je od dane oslobodená a príjem poskytnutý ako hodnota stravy vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur je u zamestnancov zdaniteľným príjmom. Z uvedeného dôvodu spoločnosť zamestnancom, ktorým poskytuje stravu vo forme finančného príspevku 35 eur, z tejto sumy vyberie preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou.

Od dane je oslobodená nielen hodnota stravy, ale aj hodnota nealkoholických nápojov [§ 5 ods. 7 písm. c) zákona] poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku. Podľa § 6 ods. 3 zákona o BOZP zamestnávateľ je povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, a poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.

Príklad

Zamestnávateľ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesačné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca.

Keďže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. Zamestnávateľ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaňuje.

Príklad

Spoločnosť mesačne poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto finančné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku počas výkonu práce.

Keďže ide o poskytnutie peňažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou.

REKREAČNÉ A INÉ ZARIADENIA. Za ďalší nepeňažný benefit je možné považovať použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom, ktoré je podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP od dane oslobodený. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom.

V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

Príklad

Spoločnosť zo sociálneho fondu raz ročne prepláca svojim zamestnancom vstupenky, permanentky a iné doklady preukazujúce návštevu telovýchovného alebo športového zariadenia. Napr. zamestnancovi, ktorý si kúpil permanentku do fitnescentra v hodnote 50 eur, prostredníctvom ktorej má zabezpečený vstup do jedného z mestských športových zariadení, zamestnávateľ preplatí túto permanentku v plnej sume.

Aj napriek tomu, že zamestnanec v priebehu roka používa športové zariadenie, zamestnávateľ sumu 50 eur zdaní zamestnancovi v mesiaci preplatenia v súlade s § 35 ZDP. Uvedené platí preto, že zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi športové zariadenie, ale poskytol mu finančné prostriedky v sume 50 eur.

DOPRAVA - Jedným z dôležitých a každodenných nepeňažných benefitov od zamestnávateľa je aj ním zabezpečená doprava zamestnancov na svoje pracovisko, ktoré sa s účinnosťou od 1. 1. 2018 po splnení určitých podmienok a do zákonom stanovenej výšky oslobodilo od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.

U zamestnancov je príjem poskytnutý formou nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP oslobodený od dane vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca.

Uvedené oslobodenie však platí len v prípade, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň

-    60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom ak by táto úhrada od zamestnancov v úhrne túto sumu nedosahovala (aspoň 60 % z výdavkov zamestnávateľa) potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo

-    30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, ale len za podmienky, že

•    prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a

•    takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov (určí sa v nadväznosti na Vyhlášku Štatistického úradu SR č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020).

Ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne uvedenú sumu (aspoň 30 % z výdavkov zamestnávateľa), potom sa do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca.

Na strane zamestnávateľa sa spresňuje znenie § 19 ods. 2 písm. s) prvý bod ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Na účely oslobodenia nepeňažného príjmu zamestnanca od dane musia byť splnené podmienky:

-    preukázateľnosti neexistencie inej formy pravidelnej verejnej hromadnej dopravy, ktorá by zamestnancom umožnila prepravu do zamestnania podľa potrieb a požiadaviek zamestnávateľa,

-    participácie zamestnancov na úhrade zamestnávateľom preukázateľne vynaložených nákladov v úhrne, vo výške najmenej 60 %; u zamestnancov výrobného podniku zabezpečujúcich plynulý chod výroby v rámci viaczmennej prevádzky vo výške najmenej 30 %. V prípade zamestnancov výrobného podniku, uplatňujúcich si oslobodenie od dane vo vyššej sume, musí byť splnená aj podmienka, využívania tohto spôsobu dopravy aspoň 30 %-ným počtom zamestnancov z ich celkového priemerného evidenčného počtu.

Ak úhrada za dopravu od všetkých zamestnancov nedosiahne ustanovenú sumu, rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 60 % resp. 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od všetkých zamestnancov, pripadajúci na zamestnanca, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) tohto zamestnanca.

Príklad

Zamestnávateľ vykonáva prepravu svojich zamestnancov zo sídla spoločnosti na prevádzku zamestnávateľa motorovým vozidlom, kód klasifikácie 29.10.3 (prostriedky hromadnej dopravy min. pre 10 osôb). S účinnosťou od 1. 1. 2018 je nastavené oslobodenie dopravy poskytnutej zamestnancom v § 5 ods. 7 ZDP.

V prípade, ak sa zamestnanci nebudú podieľať na preprave zamestnávateľa, musia im byť zrazené preddavky daň a odvody za nepeňažný príjem, ak by sa zamestnávateľ rozhodol, že nebude považovať výdavky za prepravu zamestnancov za daňovo uznaný výdavok?

Oslobodenie sa týka aj tých zamestnávateľov, kde sa zamestnanci dostavia do sídla spoločnosti na vlastné náklady a následne ich zamestnávateľ prepraví na prevádzku zamestnávateľa (preprava zamestnancov medzi jednotlivými prevádzkami zamestnávateľa)?

V súlade s § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je od dane z príjmov oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť v ustanovenej výške za ustanovených podmienok. Ide o prepravu zamestnancov do zamestnania a späť, kedy verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonáva vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa, t. j. preprava zamestnancov z určeného miesta, napr. z miesta bydliska, na miesto pravidelného pracoviska.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom prepravu len medzi jednotlivými svojimi prevádzkami, išlo by o vnútropodnikovú prepravu, ktorá nie je u zamestnancov zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Za takúto vnútropodnikovú dopravu by sa dala považovať aj preprava z miesta sídla spoločnosti/zamestnávateľa, ktoré je u prepravovaných zamestnancov považované za pravidelné pracovisko a jeho prevádzkami.

UBYTOVANIE - Niektorý zamestnávatelia poskytujú aj nepeňažné benefity formou zabezpečenia ubytovania pre svojich zamestnancov. Aj takto poskytnutý nepeňažný benefit je v určitých prípadoch možné oslobodiť od dane, a to v nadväznosti na § 5 ods. 7 písm. p) ZDP. Ide o prípady poskytnutia takéhoto nepeňažného plnenia pre zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere (§ 42 ZP) u zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, ak tento zabezpečuje ubytovanie svojmu zamestnancovi podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu ZDP. Toto oslobodenie je v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Na strane zamestnávateľa je v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, uvedené, že za daňové výdavky zamestnávateľa sa považujú výdavky na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely.

U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa podľa § 19 ods. 1 ZDP, zároveň sa celá výška benefitu rozpočítaná zamestnancom zdaní v rámci ich vyplácanej mesačnej mzdy.

Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, za príjmy sa považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom zabezpečenia jeho ubytovania.

Ing. Miroslava Brnová

K rubrike „Verejná správa“ sme publikovali

• Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.), Zákony I časť A/2019

• Občiansky zákonník (zák. č. 40/1964 Zb.),
Zákony II časť A/2019

• Zákonník práce (zák. č. 311/2001 Z. z.), Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
(zák. č. 124/2006 Z. z.), Zákony III časť A/2019

• Zákon o financovaní základných škôl
(zák. č. 597/2003 Z. z.), Zákon o výchove a vzdelávaní (zák. č. 245/2008 Z. z.), Zákony V/2019

• Zákon o obecnom zriadení, Zmeny v autorskom zákone, Hospodársky a sociálny rozvoj miest a obcí – mesačník PAM 3/2019

• Daň z nehnuteľnosti VZN na rok 2019, Matrika, Obec zabezpečuje protipožiarnu ochranu, Kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov, Zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania
– mesačník PAM 2/2019

• Verejné obstarávanie po novele
– mesačník Verejná správa 2-3/2019

• Verejný sektor bez chýb, pokút a penále, Zákon o cestnej premávke, Strelné zbrane a súkromná bezpečnosť, Trestný zákon a trestný poriadok, Školský zákon – odborné tematické publikácie