Vybavovanie
sťažností
– odporúčania do praxe
V rámci oblasti sťažnostného práva vo verejnej správe z pohľadu odporúčaní do aplikačnej praxe sa zameriame na predmet sťažnosti, vybavovanie a samotnú procesnú stránku tejto oblasti v súčasnom období II. polroka 2025. Pre jednoduchšie pochopenie prinášame kratší a jednoduchší vzor zápisnice o prešetrení sťažnosti do dennej praxe.
Upozornenia a odporúčania
1. Sťažnosti sa nezverejňujú na webovom sídle, či v registri zmlúv a ani cez edupage (v školách). Sťažnosť adresovaná štatutárnemu orgánu je sťažnosťou podanou danému subjektu verejnej správy ako celku.
2. Sťažnosti sa neoverujú základnou finančnou kontrolou v zmysle ustanovení § 7 v nadväznosti na § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Sťažnosti sa nevybavujú v zmysle zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane o oznamovateľov protispoločenskej činnosti v znení neskorších predpisov a tento zákon sa nepoužije ani podporne. Vždy teda podanie (podnet) vychádza z obsahovej stránky, pričom ak je sťažnosť riadne podaná a doručená, respektíve obsahuje všetky náležitosti po vecnej a formálnej stránke, vybavuje sa (prešetruje sa) prostredníctvom normatívneho právneho aktu - zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
4. Ak je súčasťou sťažnosti aj petícia, predmetné podania sa vybavujú v samostatných intenciách predmetných zákonov (pozn.: uvedené platí aj pre časové lehoty k vybaveniu petície alebo sťažnosti, pričom tieto lehoty sú odlišné).
5. Je potrebné upozorniť na interný akt riadenia – Smernicu o sťažnostiach (pozn. autora: prípadne Zásady alebo Pravidlá). Predmetná vnútorná smernica je povinná pre každý subjekt verejnej správy bez ohľadu na počet zamestnancov, či personálnu štruktúru a dispozície subjektu verejnej správy.
6. Sťažnosť musí obsahovať – meno, priezvisko, adresu pobytu sťažovateľa (pozn. autora: ak ju podáva fyzická osoba), respektíve názov a sídlo, meno a priezvisko osoby oprávnenej za ňu konať (pozn. autora: ak ju podáva právnická osoba).
7. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná, z jej obsahu musí byť jednoznačné, proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje, čoho sa sťažovateľ domáha.
8. Sťažnosť v listinnej podobe musí obsahovať vlastnoručný podpis sťažovateľa. Naopak, sťažnosť spravidla v elektronickej podobe musí byť sťažovateľom autorizovaná kvalifikovaným elektronickým podpisom.
9. Ak sťažnosť podaná v elektronickej podobe nie je autorizovaná podľa osobitného predpisu ani odoslaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, sťažovateľ ju musí do piatich pracovných dní od jej podania potvrdiť, a to vlastnoručným podpisom, jej autorizáciou podľa osobitného predpisu alebo jej odoslaním prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu sťažovateľa, inak sa sťažnosť odloží.
10. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni doručenia potvrdenia sťažnosti.
11. Informácie z dokumentácie súvisiacej s vybavovaním sťažnosti, ktoré sú chránené alebo ku ktorým je prístup obmedzený podľa zákona o slobode informácií, sa nesprístupňujú.
12. Je tiež potrebné spomenúť, že subjekt a jeho organizačné zložky sú povinné vytvárať vhodné materiálne, technické a personálne podmienky na správne a včasné prešetrenie a vybavenie sťažnosti. Trovy, ktoré vznikli sťažovateľovi, znáša sťažovateľ. Trovy, ktoré vznikli subjektu, znáša priamo subjekt verejnej správy (pozn.: nemožno tu aplikovať inštitút infožiadosti, a to sadzobník za sprístupnenie informácie).
Sťažnosť musí byť podaná písomne, a to v listinnej alebo v elektronickej podobe (emailom). Ak sa sťažovateľ dostaví osobne podať sťažnosť, ktorú nemá vyhotovenú písomne, zamestnanec subjektu sťažovateľa prijme a umožní mu, aby si sťažnosť v listinnej podobe vyhotovil.
Písomnosti súvisiace s vybavovaním sťažnosti, ktorú podalo viac sťažovateľov spoločne a nie je v nej určené, komu z nich sa majú doručovať, subjekt zašle sťažovateľovi, ktorý ako prvý uvádza svoje údaje. Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, ktorý v jeho mene podáva sťažnosť, súčasťou sťažnosti musí byť písomné splnomocnenie s osvedčeným podpisom zastupovať sťažovateľa pri podaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti.
Ak sa sťažnosť podáva v elektronickej podobe
postupuje sa pri zastupovaní sťažovateľa podľa osobitného predpisu. Ak zástupca k sťažnosti splnomocnenie (pozn.: okrem advokáta) nepriloží, subjekt sťažnosť odloží podľa zákona o sťažnostiach.
Subjekty a ich zamestnanci sú povinní prijímať sťažnosti od sťažovateľov podané písomne v listinnej alebo elektronickej podobe, a to bez ohľadu na to, či je názov podania „Sťažnosť“. Podateľňa eviduje všetky podania fyzických osôb alebo právnických osôb (ďalej len podanie), ktoré sú označené ako sťažnosť alebo z obsahu ktorých je zrejmé, že sú sťažnosťou v zmysle zákona o sťažnostiach, aj keď takto nie sú označené. V prípade, že bolo podanie prevzaté od sťažovateľa iným zamestnancom a nie zamestnancom podateľne, tento je povinný predložiť podanie na zaevidovanie do podateľne bezodkladne, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň. Prijatú sťažnosť, na ktorej vybavenie subjekt nie je príslušný, postúpi najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia orgánu verejnej správy príslušnému na jej vybavenie a zároveň o tom bezodkladne upovedomí sťažovateľa.
Subjekt je povinný oboznámiť toho, proti komu sťažnosť smeruje
s jej obsahom v takom rozsahu a čase, aby sa jej prešetrovanie nemohlo zmariť a zároveň mu umožní vyjadriť sa k sťažnosti, predkladať doklady, poskytovať informácie a údaje potrebné na vybavenie sťažnosti. Je potrebné dodať, že lehota na poskytnutie spolupráce sťažovateľa je desať pracovných dní od doručenia písomnej výzvy sťažovateľovi.
Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem kontrolnej činnosti vykonávanej podľa zákona o sťažnostiach, ktorou sa zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Pri prešetrovaní používajú formy a metódy kontrolnej činnosti (pozn.: zisťovanie z písomných dokladov, osobné zisťovanie, miestne obhliadky, vypočutie dotknutých osôb, posudky, vyjadrenia a podobne).
Ak sa prešetrením sťažnosti nedá overiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor
so všeobecne záväznými právnymi predpismi (pozn. autora: napríklad jej predmetom sú nepreukázateľné skutočnosti), prešetrujúci zamestnanec, resp. zamestnanci to uvedú v zápisnici o prešetrení sťažnosti a oznámia sťažovateľovi (pozn. autora: príloha k nášmu príspevku ako vzor do praxe, či do prílohovej časti k vnútornej smernici o vybavovaní sťažností).
Pri prešetrovaní sťažnosti sa vychádza z jej predmetu, bez ohľadu na sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Časti, ktoré nie sú sťažnosťou, subjekt neprešetruje, o čom sťažovateľa upovedomí v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti s uvedením dôvodov ich neprešetrenia. Sťažnosť je prešetrená prerokovaním zápisnice o prešetrení sťažnosti. Ak ju nemožno prerokovať, sťažnosť je prešetrená doručením jedného vyhotovenia zápisnice o prešetrení sťažnosti.
O priebehu a výsledkoch prešetrenia sťažnosti vyhotoví zamestnanec
resp. zamestnanci subjektu, ktorí prešetrovali sťažnosť, spomínanú zápisnicu o prešetrení sťažnosti. Ak sa zamestnanec, resp. zamestnanci, o ktorých sa sťažnosť prešetrovala, odmietnu oboznámiť so zápisnicou o prešetrení sťažnosti, odmietnu splniť povinnosti uvedené v zápisnici o prešetrení sťažnosti a vyplývajúce z prešetrenia sťažnosti alebo ak odmietnu zápisnicu o prešetrení sťažnosti podpísať, zamestnanec, ktorý sťažnosť prešetroval, uvedie tieto skutočnosti v zápisnici o prešetrení sťažnosti.
Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. V oznámení zamestnanec subjektu uvedie, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená. Ak má sťažnosť viac častí, oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti obsahuje výsledok prešetrenia každej z nich. Sťažnosť zložená z viacerých častí je vyhodnotená ako opodstatnená, ak aspoň jedna z jej častí je opodstatnená.
Dr. Jozef Sýkora, MBA, DSc.








